(1)

Únia si stanovila za cieľ zachovať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. S cieľom postupného vytvorenia takéhoto priestoru Únia prijme opatrenia týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach založenej na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí, ktorá sa od zasadnutia Európskej rady v Tampere 15. a 16. októbra 1999 všeobecne označuje ako základný kameň justičnej spolupráce v trestných veciach v rámci Únie.

(2)

Opatrenia na získavanie a uchovávanie elektronických dôkazov majú čoraz väčší význam pre vyšetrovanie a stíhanie trestných činov v celej Únii. Účinné mechanizmy na získavanie elektronických dôkazov sú kľúčové v boji proti trestnej činnosti a takéto mechanizmy by mali podliehať podmienkam a zárukám, aby sa zabezpečil úplný súlad so základnými právami a zásadami uznávanými v článku 6 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a to najmä so zásadami nevyhnutnosti a primeranosti, riadneho procesu, ochrany súkromia a osobných údajov a dôvernosti komunikácie.

(3)

V spoločnom vyhlásení ministrov spravodlivosti a vnútorných vecí a zástupcov inštitúcií Únie z 24. marca 2016 k teroristickým útokom v Bruseli sa zdôraznila urgentná potreba zabezpečiť a získať rýchlejšie a účinnejšie digitálne dôkazy a určiť konkrétne opatrenia na tento účel.

(4)

V záveroch Rady z 9. júna 2016 sa zdôraznil rastúci význam elektronických dôkazov v trestnom konaní a dôležitosť ochraňovania kybernetického priestoru pred zneužívaním a trestnými činnosťami v prospech hospodárstiev a spoločností, a teda potreba, aby orgány presadzovania práva a justičné orgány mali k dispozícii účinné nástroje na vyšetrovanie a stíhanie trestných činov súvisiacich s kybernetickým priestorom.

(5)

V spoločnom oznámení Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 13. septembra 2017 s názvom Odolnosť, odrádzanie a obrana: budovanie silnej kybernetickej bezpečnosti pre EÚ Komisia zdôraznila, že kľúčovým prostriedkom na odrádzanie od kybernetických útokov je účinné vyšetrovanie a trestné stíhanie trestnej činnosti páchanej v kybernetickom priestore a že existujúci procesný rámec treba lepšie prispôsobiť dobe internetu. Rýchlosť kybernetických útokov môže niekedy prekonať súčasné postupy, čo vytvára najmä potrebu promptnej cezhraničnej spolupráce.

(6)

V uznesení Európskeho parlamentu z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite (3) sa zdôraznila potreba nájsť prostriedky na rýchlejšie zabezpečenie a získanie elektronických dôkazov, ako aj dôležitosť úzkej spolupráce orgánov presadzovania práva, tretích krajín a poskytovateľov služieb pôsobiacich na európskom území v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (4) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (5) a existujúcimi dohodami o vzájomnej právnej pomoci. Európsky parlament v tomto svojom uznesení tiež zdôraznil, že v súčasnosti nejednotný právny rámec môže predstavovať výzvy pre poskytovateľov služieb, ktorí sa snažia postupovať v súlade so žiadosťami v oblasti presadzovania práva, a vyzval Komisiu na predloženie právneho rámca Únie v oblasti elektronických dôkazov s dostatočnými zárukami týkajúcimi sa práv a slobôd všetkých zainteresovaných, pričom ocenil prebiehajúcu prácu Komisie na vytvorení platformy spolupráce s bezpečným komunikačným kanálom na digitálne výmeny európskych vyšetrovacích príkazov (EVP) pre elektronické dôkazy a odpovede medzi justičnými orgánmi Únie.

(7)

Sieťové služby je v zásade možné poskytovať odkiaľkoľvek a nevyžadujú si fyzickú infraštruktúru, priestory ani zamestnancov v krajine, v ktorej sa príslušná služba ponúka. Preto sú relevantné elektronické dôkazy často uložené mimo vyšetrujúceho štátu alebo ich uchováva poskytovateľ služieb usadený mimo tohto štátu, čo predstavuje výzvy pri zhromažďovaní elektronických dôkazov v trestnom konaní.

(8)

Vzhľadom na spôsob poskytovania sieťových služieb sa žiadosti o justičnú spoluprácu často zasielajú štátom, ktoré sú hostiteľmi pre veľký počet poskytovateľov služieb. Okrem toho sa počet žiadostí niekoľkonásobne zvýšil v dôsledku toho, že sa čoraz viac využívajú sieťové služby. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ (6) stanovuje možnosť vydať EVP na účely získavania dôkazov v inom členskom štáte. Okrem toho sa v Dohovore vypracovanom Radou v súlade s článkom v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (7) (ďalej len „dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach“) takisto stanovuje možnosť žiadať dôkazy z iného členského štátu. Postupy a lehoty stanovené v smernici 2014/41/EÚ, ktorou sa zriaďuje EVP, a v dohovore o vzájomnej pomoci v trestných veciach, však nemusia byť vhodné v prípade elektronických dôkazov, ktoré sú menej stabilné a mohli by sa ľahšie a rýchlejšie vymazať. Získavanie elektronických dôkazov s použitím kanálov justičnej spolupráce často trvá dlho, čo vedie k situáciám, keď následné stopy už nemusia byť dostupné. Okrem toho neexistuje harmonizovaný rámec na spoluprácu s poskytovateľmi služieb, pričom určití poskytovatelia z tretích krajín akceptujú priame žiadosti týkajúce sa iných ako obsahových údajov tak, ako to umožňuje ich uplatniteľné vnútroštátne právo. V dôsledku toho sa členské štáty čoraz viac opierajú o dostupné kanály dobrovoľnej priamej spolupráce s poskytovateľmi služieb a využívajú rôzne vnútroštátne nástroje, podmienky a postupy. Pokiaľ ide o obsahové údaje, niektoré členské štáty prijali jednostranné opatrenie, zatiaľ čo iné sa naďalej opierajú o justičnú spoluprácu.

(9)

Nejednotný právny rámec predstavuje výzvy pre orgány presadzovania práva a justičné orgány, ako aj pre poskytovateľov služieb, ktorí sa usilujú vyhovieť zákonným žiadostiam o elektronické dôkazy a stále častejšie čelia právnej neistote a prípadne aj kolízii právnych poriadkov. Preto je potrebné stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa cezhraničnej justičnej spolupráce pri uchovávaní a poskytovaní elektronických dôkazov, ktoré zohľadnia osobitnú povahu elektronických dôkazov. Takéto pravidlá by mali zahŕňať povinnosť poskytovateľov služieb, na ktorých sa vzťahuje toto nariadenie, priamo odpovedať na žiadosti od orgánov v inom členskom štáte. Týmto nariadením sa preto doplní existujúce právo Únie a objasnia sa pravidlá uplatniteľné na orgány presadzovania práva a justičné orgány, ako aj na poskytovateľov služieb v oblasti elektronických dôkazov, pričom sa zabezpečí úplný súlad so základnými právami.

(10)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v článku 6 Zmluvy o EÚ a v charte, v medzinárodnom práve a medzinárodných dohodách, ktorých zmluvnými stranami sú Únia alebo všetky členské štáty, vrátane európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v ústavách členských štátov v ich príslušných oblastiach pôsobnosti. Medzi takéto práva a zásady patrí najmä právo na slobodu a bezpečnosť, rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochrana osobných údajov, sloboda podnikania, právo vlastniť majetok, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpcia neviny a právo na obhajobu, zásady zákonnosti a primeranosti, ako aj právo nebyť stíhaný alebo trestaný dvakrát v trestnom konaní za ten istý trestný skutok.

(11)

Žiadna časť tohto nariadenia by sa nemala vykladať tak, že zakazuje, aby vykonávajúci orgán odmietol európsky príkaz na predloženie dôkazov, ak na základe objektívnych skutočností existujú dôvody domnievať sa, že európsky príkaz na predloženie dôkazov bol vydaný na účely trestného stíhania alebo potrestania osoby z dôvodu jej pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva, sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, štátnej príslušnosti, jazyka alebo politického zmýšľania alebo že postavenie tejto osoby mohlo byť z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov nepriaznivo ovplyvnené.

(12)

Mechanizmus európskeho príkazu na predloženie elektronických dôkazov a európskeho príkazu na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní je založený na zásade vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a na predpoklade, že členské štáty dodržiavajú právo Únie, zásady právneho štátu, a najmä základné práva, ktoré sú základnými prvkami priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Únii. Takýto mechanizmus umožňuje príslušným vnútroštátnym orgánom zasielať takéto príkazy priamo poskytovateľom služieb.

(13)

Rešpektovanie súkromného a rodinného života a ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov sú základné práva. V súlade s článkom 7 a článkom 8 ods. 1 charty má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie a na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú.

(14)

Pri vykonávaní tohto nariadenia by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa osobné údaje chránili a spracúvali v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou (EÚ) 2016/680, ako aj smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (8), a to aj v prípade ďalšieho použitia, prenosu a ďalšieho prenosu získaných údajov.

(15)

Osobné údaje získané podľa tohto nariadenia by sa mali spracúvať, len keď je to nevyhnutné, a spôsobom primeraným na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania a stíhania alebo výkonu trestných sankcií a práv na obhajobu. Členské štáty by mali predovšetkým zabezpečiť, aby sa na prenos osobných údajov od príslušných orgánov poskytovateľom služieb na účely tohto nariadenia uplatňovali vhodné politiky a opatrenia v oblasti ochrany osobných údajov vrátane opatrení na zaistenie bezpečnosti údajov. Poskytovatelia služieb by mali zabezpečiť, aby sa rovnaké záruky vzťahovali na prenos osobných údajov príslušným orgánom. K informáciám obsahujúcim osobné údaje by mali mať prístup len oprávnené osoby, čo možno dosiahnuť postupmi potvrdzovania.

(16)

Procesné práva v trestných konaniach stanovené v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ (9), 2012/13/EÚ (10), 2013/48/EÚ (11), (EÚ) 2016/343 (12), (EÚ) 2016/800/EÚ (13) a (EÚ) 2016/1919 (14) by sa mali v rozsahu pôsobnosti uvedených smerníc uplatňovať na trestné konania, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, v členských štátoch viazaných týmito smernicami. Mali by sa uplatňovať aj procesné záruky podľa charty.

(17)

S cieľom zaručiť úplné rešpektovanie základných práv by mal dôkaznú hodnotu dôkazov získaných pri uplatňovaní tohto nariadenia posúdiť príslušný justičný orgán v súdnom konaní v súlade s vnútroštátnym právom a najmä v súlade s právom na spravodlivý proces a právom na obhajobu.

(18)

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá, na základe ktorých môže príslušný justičný orgán v Únii v trestnom konaní, vrátane trestných vyšetrovaní, alebo na účely výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody v nadväznosti na trestné konanie v súlade s týmto nariadením, nariadiť poskytovateľovi služieb, ktorý ponúka služby v Únii, aby poskytol alebo uchoval elektronické dôkazy na základe európskeho príkazu na predloženie dôkazov alebo európskeho príkazu na uchovanie dôkazov. Toto nariadenie by sa malo uplatňovať vo všetkých cezhraničných prípadoch, keď má poskytovateľ služieb svoju určenú prevádzkareň alebo právneho zástupcu v inom členskom štáte. Týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci vnútroštátnych orgánov požadovať od poskytovateľov služieb usadených alebo zastúpených na ich území, aby postupovali v súlade s podobnými vnútroštátnymi opatreniami.

(19)

Toto nariadenie by malo upravovať len zhromažďovanie údajov uložených poskytovateľom služieb v čase prijatia európskeho príkazu na predloženie dôkazov alebo európskeho príkazu na uchovanie dôkazov. Nariadenie by nemalo ukladať poskytovateľom služieb všeobecnú povinnosť uchovávať údaje ani by nemalo viesť k plošnému a nerozlišujúcemu uchovávaniu údajov. Toto nariadenie by nemalo ani povoľovať zachytávanie údajov alebo získavanie údajov uložených po prijatí európskeho príkazu na predloženie dôkazov alebo európskeho príkazu na uchovanie dôkazov.

(20)

Uplatňovaním tohto nariadenia by nemalo byť dotknuté používanie šifrovania poskytovateľmi služieb alebo ich používateľmi. Údaje požadované prostredníctvom európskeho príkazu na predloženie dôkazov alebo európskeho príkazu na uchovanie dôkazov by sa mali poskytnúť alebo uchovať bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú šifrované. Toto nariadenie by však poskytovateľom služieb nemalo uložiť žiadnu povinnosť dešifrovať údaje.

(21)

V mnohých prípadoch sa už údaje neukladajú ani inak nespracúvajú na zariadení používateľa, ale sú sprístupnené v infraštruktúre založenej na cloude, ktorá umožňuje prístup z akéhokoľvek miesta. Na prevádzkovanie takých služieb poskytovatelia služieb nemusia byť usadení ani mať servery v konkrétnej jurisdikcii. Preto by uplatňovanie tohto nariadenia nemalo závisieť od skutočného umiestnenia prevádzkarne poskytovateľa služieb alebo zariadenia na spracúvanie a uchovávanie údajov.

(22)

Týmto nariadením nie sú dotknuté vyšetrovacie právomoci orgánov v občianskom súdnom konaní alebo v správnom konaní vrátane prípadov, v ktorých takéto konania môžu viesť k sankciám.

(23)

Keďže konania o vzájomnej právnej pomoci sa v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom v členských štátoch môžu považovať za trestné konania, malo by sa spresniť, že európsky príkaz na predloženie dôkazov ani európsky príkaz na uchovanie dôkazov by sa nemali vydávať na účely poskytnutia vzájomnej právnej pomoci inému členskému štátu alebo tretej krajine. V takýchto prípadoch by sa žiadosť o vzájomnú právnu pomoc mala zaslať členskému štátu alebo tretej krajine, ktoré podľa svojho vnútroštátneho práva môžu poskytnúť vzájomnú právnu pomoc.

(24)

V rámci trestného konania by sa európsky príkaz na predloženie dôkazov a európsky príkaz na uchovanie dôkazov mali vydávať len v rámci konkrétneho trestného konania týkajúceho sa konkrétneho trestného činu, ktorý už bol spáchaný, po individuálnom vyhodnotení nevyhnutnosti a primeranosti týchto príkazov v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím na práva podozrivej alebo obvinenej osoby.

(25)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať aj na konanie iniciované vydávajúcim orgánom s cieľom lokalizovať odsúdenú osobu, ktorá unikla pred spravodlivosťou, na účely výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody uloženého v nadväznosti na trestné konanie. Ak však trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s obmedzením osobnej slobody boli uložené rozhodnutím vydaným v neprítomnosti, nemalo by byť možné vydať európsky príkaz na predloženie dôkazov alebo európsky príkaz na uchovanie dôkazov, keďže vnútroštátne právo členských štátov týkajúce sa justičných rozhodnutí vydaných v neprítomnosti sa v Únii značne líši.

(26)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na poskytovateľov služieb, ktorí ponúkajú služby v Únii, a príkazy, ktoré sa stanovujú v tomto nariadení, by malo byť možné vydávať len v súvislosti s údajmi týkajúcimi sa služieb ponúkaných v Únii. Služby ponúkané výhradne mimo Únie by nemali byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a to aj v prípade, ak je poskytovateľ služieb usadený v Únii. Toto nariadenie by preto nemalo umožňovať žiadny prístup k iným údajom ako k údajom týkajúcim sa služieb, ktoré títo poskytovatelia služieb ponúkajú používateľovi v Únii.

(27)

Najrelevantnejšími poskytovateľmi služieb v súvislosti so zhromažďovaním dôkazov v trestnom konaní sú poskytovatelia elektronických komunikačných služieb a konkrétni poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti, ktorí uľahčujú vzájomnú komunikáciu medzi používateľmi. Preto by sa toto nariadenie malo vzťahovať na obe skupiny. Elektronické komunikačné služby sú vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (15) a zahŕňajú interpersonálne komunikačné služby ako sú prenos hlasu internetovým protokolom, odosielanie okamžitých správ a e-mailové služby. Toto nariadenie by sa malo vzťahovať aj na poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 (16), ktorí sa nepovažujú za poskytovateľov elektronických komunikačných služieb, ale ponúkajú svojim používateľom možnosť navzájom komunikovať alebo im ponúkajú služby, ktoré sa môžu používať na uchovávanie alebo iné spracúvanie údajov v ich mene. To by bolo v súlade s pojmami použitými v Dohovore Rady Európy o počítačovej kriminalite (ETS č. 185), ktorý bol podpísaný v Budapešti 23. novembra 2001 (ďalej len „Budapeštiansky dohovor“). Spracúvanie údajov by sa malo chápať v technickom zmysle, teda ako tvorba údajov alebo manipulácia s nimi, to znamená technické operácie na vytváranie alebo zmenu údajov prostredníctvom počítačového spracovania. Kategórie poskytovateľov služieb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali zahŕňať napríklad online trhy, ktoré poskytujú spotrebiteľom a podnikom možnosť navzájom komunikovať, a iné hostingové služby vrátane služieb poskytovaných prostredníctvom cloud computingu, ako aj online herné platformy a online platformy pre hazardné hry. Ak poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti neposkytuje svojim používateľom možnosť komunikovať medzi sebou navzájom, ale len s poskytovateľom služieb, alebo neposkytuje možnosť uchovávať alebo inak spracúvať údaje, alebo ak uchovávanie údajov nie je kľúčovým prvkom, ktorý je podstatnou súčasťou služby poskytovanej používateľom, ako sú právne služby, služby architektonického inžinierstva a účtovníctvo poskytované online na diaľku, nemalo by sa naňho vzťahovať vymedzenie pojmu „poskytovateľ služieb“ stanovené v tomto nariadení, a to ani v prípade, že služby, ktoré tento poskytovateľ poskytuje, sú službami informačnej spoločnosti v zmysle smernice (EÚ) 2015/1535.

(28)

Poskytovatelia služieb internetovej infraštruktúry súvisiacich s prideľovaním názvov a čísel, napríklad správcovia a registrátori doménových mien a poskytovatelia služieb na ochranu súkromia a služieb proxy alebo regionálne internetové registre adries internetového protokolu (ďalej len „IP“), sú obzvlášť dôležití pri identifikácii aktérov stojacich za škodlivými webovými sídlami alebo za zneužitím webových sídiel. Disponujú údajmi, ktoré by mohli umožniť identifikáciu jednotlivca alebo subjektu, ktorý stojí za webovým sídlom použitým na trestnú činnosť, alebo identifikáciu obete trestnej činnosti.

(29)

Určenie toho, či poskytovateľ služieb ponúka služby v Únii, si vyžaduje posúdenie toho, či poskytovateľ služieb umožňuje fyzickým alebo právnickým osobám využívať jeho služby v jednom členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch. Len samotná dostupnosť online rozhrania v Únii, napríklad dostupnosť webového sídla, e-mailovej adresy či iných kontaktných údajov poskytovateľa služieb alebo sprostredkovateľa, posudzovaná izolovane by sa však mala považovať za nedostatočnú na stanovenie toho, že poskytovateľ služieb ponúka služby v Únii v zmysle tohto nariadenia.

(30)

Podstatná väzba s Úniou by mala byť relevantná aj na určenie toho, či poskytovateľ služieb ponúka služby v Únii. Takáto podstatná väzba by sa mala považovať za existujúcu, ak má poskytovateľ prevádzkareň v Únii. V prípade, ak takáto prevádzkareň neexistuje, kritérium podstatnej väzby by sa malo zakladať na osobitných skutkových kritériách, ako je napríklad existencia významného počtu používateľov v jednom členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch alebo zameranie činností na jeden členský štát alebo viacero členských štátov. Zameranie činností na jeden členský štát alebo viacero členských štátov by sa malo určiť na základe všetkých relevantných okolností vrátane faktorov, ako je používanie jazyka alebo meny všeobecne používaných v danom členskom štáte alebo možnosti objednania tovaru alebo služieb. Zameranie činností na určitý členský štát by sa mohlo odvodiť aj z dostupnosti aplikácie v príslušnom vnútroštátnom obchode s aplikáciami, z poskytovania miestnej reklamy alebo propagácie v jazyku všeobecne používanom v danom členskom štáte alebo zo spôsobu riadenia vzťahov so zákazníkmi, ako je napríklad poskytovanie služieb zákazníkom v jazyku všeobecne používanom v danom členskom štáte. Podstatná väzba by sa mala považovať za existujúcu aj vtedy, keď poskytovateľ služieb smeruje svoje činnosti do jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (17). Na druhej strane poskytovanie služby výlučne na účely dodržiavania zákazu diskriminácie stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 (18) by sa nemalo bez ďalších dôvodov považovať za smerovanie alebo zameranie na činností na dané územie v rámci Únie. Rovnaké úvahy by sa mali uplatňovať pri určovaní toho, či poskytovateľ služieb ponúka služby v členskom štáte.

(31)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na kategórie údajov – údaje o účastníkovi, prevádzkové údaje a obsahové údaje. Takáto kategorizácia je v súlade s právom mnohých členských štátov a právom Únie, ako je smernica 2002/58/ES, a judikatúrou Súdneho dvora, ako aj medzinárodným právom, najmä s Budapeštianskym dohovorom.

(32)

IP adresy, prístupové čísla a súvisiace informácie môžu byť kľúčovým východiskom pri vyšetrovaní trestných činov, pri ktorých nie je známa totožnosť podozrivého. Zvyčajne sú súčasťou záznamu udalostí (tzv. serverový záznam), ktorý označuje začiatok a ukončenie relácie prístupu používateľa k službe. Často ide o individuálnu IP adresu, či už statickú alebo dynamickú, alebo iný identifikátor, ktorý označuje sieťové rozhranie používané počas prístupu. Súvisiace informácie o začatí a ukončení prístupu používateľa k službe, ako sú zdrojové porty a časová pečiatka, sú potrebné, pretože IP adresy často zdieľajú používatelia, napríklad pri použití technológie Carrier Grade NAT (CGN) alebo technicky rovnocenných riešení. V súlade s acquis Únie sa však IP adresy musia považovať za osobné údaje a musí sa na ne uplatňovať úplná ochrana podľa acquis Únie v oblasti ochrany údajov. Okrem toho sa za určitých okolností môžu IP adresy považovať za prevádzkové údaje. V niektorých členských štátoch sa za prevádzkové údaje považujú aj prístupové čísla a súvisiace informácie. Na účely konkrétneho vyšetrovania trestného činu však môžu orgány presadzovania práva požadovať IP adresu, ako aj prístupové čísla a súvisiace informácie výlučne na účely identifikácie používateľa predtým, ako sa od poskytovateľa služieb môžu vyžiadať údaje o účastníkovi súvisiace s týmto identifikátorom. V takýchto prípadoch je vhodné uplatňovať rovnaký režim ako pri údajoch o účastníkovi, ktorý je vymedzený v tomto nariadení.

(33)

Ak sa IP adresy, prístupové čísla a súvisiace informácie nevyžadujú výlučne na účely identifikácie používateľa v rámci konkrétneho vyšetrovania trestného činu, vo všeobecnosti sa požadujú na získanie informácií, ktoré viac zasahujú do súkromia, ako sú kontakty a miesto pobytu používateľa. A ako také by mohli slúžiť na vytvorenie komplexného profilu dotknutej osoby, ale súčasne sa môžu spracovať a analyzovať ľahšie ako obsahové údaje, keďže sú predkladané v štruktúrovanom a štandardizovanom formáte. Je preto nevyhnutné, aby sa v takýchto situáciách s IP adresami, prístupovými číslami a súvisiacimi informáciami, ktoré sa nevyžadujú výlučne na účely identifikácie používateľa v rámci konkrétneho vyšetrovania trestného činu, zaobchádzalo ako s prevádzkovými údajmi a aby sa vyžadovali v rovnakom režime ako obsahové údaje v zmysle tohto nariadenia.

(34)

Všetky kategórie údajov obsahujú osobné údaje, a preto sa na ne vzťahujú záruky podľa acquis Únie v oblasti ochrany údajov. Intenzita vplyvu na základné práva sa však medzi jednotlivými kategóriami líši, a to najmä medzi údajmi o účastníkovi a údajmi požadovanými výlučne na účely identifikácie používateľa, ako je vymedzené v tomto nariadení, na jednej strane a prevádzkovými údajmi, s výnimkou údajov požadovaných výlučne na účely identifikácie používateľa, ako je vymedzené v tomto nariadení, a obsahovými údajmi na druhej strane. Zatiaľ čo údaje o účastníkovi, ako aj IP adresy, prístupové čísla a súvisiace informácie, ak sa požadujú výlučne na účely identifikácie používateľa, by mohli byť užitočné pri získavaní prvých indícií o totožnosti podozrivého v rámci vyšetrovania, prevádzkové údaje s výnimkou údajov požadovaných výlučne na účely identifikácie používateľa, ako je vymedzené v tomto nariadení, a obsahové údaje sú často relevantnejšie ako dôkazový materiál. Preto je veľmi dôležité, aby sa toto nariadenie vzťahovalo na všetky tieto kategórie údajov. V dôsledku rôzneho stupňa zasahovania do základných práv by sa mali stanoviť primerané záruky a podmienky, pokiaľ ide o získavanie takýchto údajov.

(35)

Situácie, keď je bezprostredne ohrozený život, fyzická integrita alebo bezpečnosť osoby, by sa mali považovať za naliehavé prípady, a preto by sa mali pre poskytovateľa služieb a vykonávajúci orgán stanoviť kratšie lehoty. Ak by narušenie alebo zničenie kritickej infraštruktúry v zmysle smernice Rady 2008/114/ES (19) znamenalo takéto ohrozenie vrátane vážneho narušenia základných dodávok pre obyvateľstvo alebo výkonu základných funkcií štátu, mala by sa takáto situácia tiež považovať za núdzový prípad v súlade s právom Únie.

(36)

Keď sa vydá európsky príkaz na predloženie dôkazov alebo európsky príkaz na uchovanie dôkazov, mal by byť zapojený justičný orgán, a to buď v procese vydávania, alebo v procese potvrdzovania príkazu. Vzhľadom na citlivejšiu povahu prevádzkových údajov s výnimkou údajov požadovaných výlučne na účely identifikácie používateľa, ako je vymedzené v tomto nariadení a obsahových údajov, sa na vydanie alebo potvrdenie európskeho príkazu na predloženie dôkazov na účely získania týchto kategórií údajov vyžaduje preskúmanie sudcom. Keďže údaje o účastníkovi a údaje požadované výlučne na účely identifikácie používateľa vymedzené v tomto nariadení sú menej citlivé, európsky príkaz na predloženie dôkazov zameraný na získanie takýchto údajov môže vydávať alebo potvrdzovať aj príslušný prokurátor. V súlade s právom na spravodlivý proces, ktoré je chránené chartou a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, majú prokurátori vykonávať svoje povinnosti objektívne, pričom svoje rozhodnutie v súvislosti s vydaním alebo potvrdením európskeho príkazu na predloženie dôkazov alebo európskeho príkazu na uchovanie dôkazov majú prijímať výlučne na základe skutkových okolností uvedených v spise a s prihliadnutím na všetky dôkazy svedčiace v prospech a v neprospech.

(37)

S cieľom zaistiť plnú ochranu základných práv by sa v zásade už pred vydaním príslušného príkazu malo od justičných orgánov získať potvrdenie európskeho príkazu na predloženie dôkazov a európskeho príkazu na uchovanie dôkazov. Výnimky z tejto zásady by sa mali uplatňovať len v riadne odôvodnených naliehavých prípadoch, keď sa žiada o predloženie údajov o účastníkovi alebo údajov požadovaných výlučne na účely identifikácie užívateľa vymedzených v tomto nariadení alebo uchovávanie údajov, keď nie je možné včas získať predchádzajúce potvrdenie justičným orgánom, najmä preto, že potvrdzujúci orgán nemožno zastihnúť na účely získania potvrdenia a hrozba je natoľko bezprostredná, že je potrebné prijať okamžité opatrenia. Takéto výnimky by sa však mali uplatňovať len vtedy, ak by orgán vydávajúci daný príkaz mohol vydať príkaz v podobnom vnútroštátnom prípade podľa vnútroštátneho práva bez predchádzajúceho potvrdenia.

(38)

Európsky príkaz na predloženie dôkazov by sa mal vydať len vtedy, ak je nevyhnutný, primeraný, adekvátny a uplatniteľný na daný prípad. Vydávajúci orgán by mal zohľadniť práva podozrivej alebo obvinenej osoby v konaní týkajúcom sa trestného činu a mal by vydať európsky príkaz na predloženie dôkazov len vtedy, ak by takýto príkaz mohol byť vydaný za rovnakých podmienok v podobnom vnútroštátnom prípade. Pri posudzovaní toho, či sa má európsky príkaz na predloženie dôkazov vydať, by sa malo zohľadniť, či je takýto príkaz obmedzený na to, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie legitímneho cieľa získať údaje, ktoré sú v konkrétnom prípade relevantné a potrebné ako dôkaz.

(39)

V prípadoch, keď sa európsky príkaz na predloženie dôkazov vydáva na získanie rôznych kategórií údajov, by mal vydávajúci orgán zabezpečiť, aby boli splnené podmienky a postupy, ako napríklad oznámenie vykonávajúcemu orgánu, v každej z týchto kategórií údajov.

(40)

Vzhľadom na citlivejšiu povahu prevádzkových údajov s výnimkou údajov požadovaných výlučne na účely identifikácie používateľa, ako je vymedzené v tomto nariadení, a obsahových údajov by sa mala rozlišovať vecná pôsobnosť tohto nariadenia. Malo by byť možné vydať európsky príkaz na predloženie dôkazov s cieľom získať údaje o účastníkovi alebo získať údaje požadované výlučne na účely identifikácie používateľa vymedzené v tomto nariadení v prípade akéhokoľvek trestného činu, kým európsky príkaz na predloženie dôkazov zameraný na získanie prevádzkových údajov okrem údajov požadovaných výlučne na účely identifikácie používateľa vymedzených v tomto nariadení, alebo na získanie obsahových údajov by mal podliehať prísnejším požiadavkám, aby sa prihliadalo na citlivejšiu povahu týchto údajov. V tomto nariadení by sa mala stanoviť prahová hodnota pre rozsah jeho pôsobnosti, ktorá by umožňovala proporcionálny prístup, spolu s viacerými ďalšími podmienkami ex ante a ex post a zárukami na zabezpečenie dodržiavania primeranosti a práv dotknutých osôb. Zároveň by sa takouto prahovou hodnotou nemala obmedzovať účinnosť tohto nariadenia a jeho používanie v praxi. Umožnením vydávania európskych príkazov na predloženie dôkazov v trestnom konaní len pre trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky, sa rozsah pôsobnosti tohto nariadenia obmedzí na závažnejšie trestné činy bez toho, aby to výrazne ovplyvnilo možnosti jeho používania v praxi. Týmto obmedzením by sa mal vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia značný počet trestných činov, ktoré členské štáty považujú za menej závažné, čo je vyjadrené nižšou hornou hranicou trestnej sadzby. Ďalšou výhodou uvedeného obmedzenia bude jednoduchá uplatniteľnosť v praxi.

(41)

Existujú osobitné trestné činy, v prípade ktorých budú dôkazy obvykle dostupné výhradne v elektronickej podobe a majú preto obzvlášť nestálu povahu. Ide o trestné činy súvisiace s kybernetickým priestorom, a to aj tie, ktoré nemožno samy osebe považovať za závažné, ale ktoré by mohli spôsobiť rozsiahlu a závažnú škodu, najmä trestné činy s nízkym individuálnym vplyvom, ale vo veľkom objeme a s vysokou celkovou škodou. Vo väčšine prípadov, v ktorých bol trestný čin spáchaný prostredníctvom informačného systému, by uplatňovanie tej iste prahovej hodnoty ako v prípade iných typov trestných činov viedlo vo veľkom rozsahu k beztrestnosti. To odôvodňuje uplatňovanie tohto nariadenia na takéto trestné činy aj v prípade, že za ne možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby nižšou ako tri roky. V prípade ďalších trestných činov súvisiacich s terorizmom v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 (20), ako aj trestných činov týkajúcich sa sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania detí v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ (21) by sa nemala vyžadovať minimálna prahová hodnota hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody tri roky.

(42)

Európsky príkaz na predloženie dôkazov by mal byť v zásade zaslaný poskytovateľovi služieb, ktorý koná ako prevádzkovateľ. Za určitých okolností však môže byť mimoriadne náročné určiť, či poskytovateľ služieb plní úlohu prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, najmä ak sa na spracúvaní údajov podieľajú viacerí poskytovatelia služieb alebo ak poskytovatelia služieb spracúvajú údaje v mene fyzickej osoby. Rozlišovanie medzi úlohami prevádzkovateľa a sprostredkovateľa v súvislosti s konkrétnym súborom údajov si vyžaduje nielen špecializované znalosti právneho kontextu, ale mohlo by vyžadovať aj výklad často veľmi zložitých zmluvných rámcov, ktoré v konkrétnom prípade stanovujú pridelenie rôznych úloh a funkcií rôznym poskytovateľom služieb v súvislosti s konkrétnym súborom údajov. Ak poskytovatelia služieb spracúvajú údaje v mene fyzickej osoby, v niektorých prípadoch môže byť ťažké určiť, kto je prevádzkovateľ, a to aj v prípade, že ide len o jedného poskytovateľa služieb. Ak príslušné údaje uchováva alebo inak spracúva poskytovateľ služieb a napriek primeranému úsiliu vydávajúceho orgánu nie je možné jasne identifikovať, kto je prevádzkovateľ, malo by byť možné adresovať európsky príkaz na predloženie dôkazov priamo tomuto poskytovateľovi služieb. Okrem toho by v niektorých prípadoch adresovanie príkazu prevádzkovateľovi mohlo ohroziť vyšetrovanie v danom prípade, napríklad preto, že prevádzkovateľ je podozrivá, obvinená alebo odsúdená osoba alebo existujú dôvody domnievať sa, že prevádzkovateľ by mohol konať v záujme osoby, ktorá je predmetom vyšetrovania. Aj v týchto prípadoch by malo byť možné zaslať európsky príkaz na predloženie dôkazov priamo poskytovateľovi služieb, ktorý spracúva údaje v mene prevádzkovateľa. Týmto by nemalo byť dotknuté právo vydávajúceho orgánu nariadiť poskytovateľovi služieb, aby údaje uchoval.

(43)

V súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 by mal sprostredkovateľ, ktorý uchováva alebo inak spracúva údaje v mene prevádzkovateľa, informovať prevádzkovateľa o predložení údajov, pokiaľ vydávajúci orgán nepožiadal poskytovateľa služieb, aby neinformoval prevádzkovateľa, a to tak dlho, ako je potrebné a primerané, aby sa zabránilo mareniu príslušného trestného konania. V takom prípade by mal vydávajúci orgán v spise uviesť dôvody oneskoreného informovania prevádzkovateľa a v pripojenom osvedčení zaslanom adresátovi by sa malo uviesť aj stručné odôvodnenie.

(44)

Ak sa údaje uchovávajú alebo inak spracúvajú ako súčasť infraštruktúry, ktorú poskytovateľ služieb poskytuje orgánu verejnej moci, vydať európsky príkaz na predloženie dôkazov alebo európsky príkaz na uchovanie dôkazov by malo byť možné len vtedy, ak sa orgán verejnej moci, pre ktorý sa údaje uchovávajú alebo inak spracúvajú, nachádza vo vydávajúcom štáte.

(45)

V prípadoch, keď údaje chránené profesijným tajomstvom podľa práva vydávajúceho štátu uchováva alebo inak spracúva poskytovateľ služieb ako súčasť infraštruktúry poskytovanej odborníkom, ktorí sú pri výkone svojej pracovnej činnosti viazaní profesijným tajomstvom (ďalej len „odborník viazaný profesijným tajomstvom“), by malo byť možné vydať európsky príkaz na predloženie dôkazov zameraný na získanie prevádzkových údajov s výnimkou údajov požadovaných výlučne na účely identifikácie používateľa vymedzených v tomto nariadení alebo na získanie obsahových údajov, ak má odborník viazaný profesijným tajomstvom pobyt vo vydávajúcom štáte, ak by adresovanie príkazu odborníkovi viazanému profesijným tajomstvom mohlo ohroziť vyšetrovanie alebo ak bol zbavený povinnosti mlčanlivosti v súlade s platným právom.

(46)

Zásada ne bis in idem je základnou zásadou práva Únie, ktorá je uznaná v charte a ktorú vo svojej judikatúre potvrdil Súdny dvor Európskej únie. Ak má vydávajúci orgán dôvody domnievať sa, že v inom členskom štáte by mohlo prebiehať súbežné trestné konanie, mal by uskutočniť konzultácie s orgánmi tohto členského štátu v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2009/948/SVV (22). Európsky príkaz na predloženie dôkazov alebo európsky príkaz na uchovanie dôkazov nemá byť vydaný, ak má vydávajúci orgán dôvody domnievať sa, že by to bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem.

(47)

Imunity a výsady, ktoré sa môžu vzťahovať na kategórie osôb, napríklad na diplomatov alebo osobitne chránené vzťahy, ako napríklad povinnosť mlčanlivosti vo vzťahu medzi právnym zástupcom a klientom alebo právo novinárov nesprístupniť svoje zdroje informácií, sú uvedené v iných nástrojoch vzájomného uznávania, ako napríklad v smernici 2014/41/EÚ, ktorou sa zriaďuje EVP. Rozsah a vplyv imunít a výsad sa líši v závislosti od uplatniteľného vnútroštátneho práva, ktoré by sa malo zohľadniť v čase vydávania európskeho príkazu na predloženie dôkazov alebo európskeho príkazu na uchovanie dôkazov, vzhľadom na to, že vydávajúci orgán by mal mať možnosť vydať príkaz len vtedy, ak by bolo možné vydať ho za rovnakých podmienok v podobnom vnútroštátnom prípade. V práve Únie neexistuje jednotné vymedzenie toho, čo predstavuje imunitu alebo výsadu. Presné vymedzenie týchto pojmov sa preto ponecháva na vnútroštátne právo a vymedzenie pojmov môže zahŕňať ochranu, ktorá sa vzťahuje napríklad na lekárske a právnické profesie vrátane prípadov, keď sa v týchto profesiách používajú špecializované platformy. Presné vymedzenie imunít a výsad môže zahŕňať aj pravidlá určenia a obmedzenia trestnej zodpovednosti týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu v iných médiách.

(48)

Ak sa vydávajúci orgán snaží získať prevádzkové údaje okrem údajov požadovaných výlučne na účely identifikácie používateľa vymedzených v tomto nariadení alebo získať obsahové údaje vydaním európskeho príkazu na predloženie dôkazov a má opodstatnené dôvody domnievať sa, že požadované údaje sú chránené imunitami alebo výsadami udelenými podľa práva vykonávajúceho štátu alebo, že tieto údaje podliehajú v tomto štáte pravidlám týkajúcim sa určenia a obmedzenia trestnej zodpovednosti v súvislosti so slobodou tlače a slobodou prejavu v iných médiách, vydávajúci orgán by mal mať možnosť požiadať pred vydaním európskeho príkazu na predloženie dôkazov o objasnenie okrem iného aj formou konzultácie s príslušnými orgánmi vykonávajúceho štátu buď priamo, alebo prostredníctvom Eurojust-u alebo Európskej justičnej siete.

(49)

Európsky príkaz na uchovanie dôkazov by malo by byť možné vydať v prípade akéhokoľvek trestného činu. Vydávajúci orgán by mal zohľadniť práva podozrivej alebo obvinenej osoby v konaní týkajúcom sa trestného činu a európsky príkaz na uchovanie dôkazov by mal vydať len vtedy, ak by takýto príkaz mohol byť vydaný za rovnakých podmienok v podobnom vnútroštátnom prípade a ak je to potrebné, primerané, adekvátne a uplatniteľné na daný prípad. Pri posudzovaní toho, či by sa mal vydať európsky príkaz na predloženie dôkazov, by sa malo zohľadniť, či je takýto príkaz obmedzený na to, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie legitímneho cieľa zabrániť odstráneniu, vymazaniu alebo zmene údajov, ktoré sú relevantné a potrebné ako dôkaz v konkrétnom prípade v situáciách, keď by získanie týchto údajov mohlo trvať dlhšie.

(50)

Európske príkazy na predloženie dôkazov a európske príkazy na uchovanie dôkazov by sa mali adresovať priamo určenej prevádzkarni alebo právnemu zástupcovi, ktorého určil alebo vymenoval poskytovateľ služieb podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1544 (23). V naliehavých prípadoch vymedzených v tomto nariadení, ak určená prevádzkareň alebo právny zástupca poskytovateľa služieb nereaguje na pripojené osvedčenie o európskom príkaze na predloženie dôkazov (ďalej len „OEPPD“) alebo na pripojené osvedčenie o európskom príkaze na uchovanie dôkazov (ďalej len „OEPUD“) v stanovenej lehote alebo neboli určení alebo vymenovaní v lehotách stanovených v smernici (EÚ) 2023/1544, by malo byť výnimočne možné adresovať OEPPD alebo OEPUD ktorejkoľvek inej prevádzkarni alebo právnemu zástupcovi poskytovateľa služieb v Únii zároveň s uplatnením výkonu pôvodného príkazu v súlade s týmto nariadením alebo namiesto neho. Vzhľadom na tieto rozličné možné scenáre sa v ustanoveniach tohto nariadenia používa všeobecný pojem „adresát“.

(51)

Vzhľadom na citlivejšiu povahu európskeho príkazu na predloženie dôkazov zameraného na získanie prevádzkových údajov, okrem údajov požadovaných výlučne na účely identifikácie používateľa vymedzených v tomto nariadení alebo na získanie obsahových údajov, je vhodné stanoviť mechanizmus oznamovania uplatňovaný na európske príkazy na predloženie dôkazov na získanie takýchto kategórií údajov. Súčasťou uvedeného mechanizmu oznamovania by mal byť vykonávajúci orgán a mechanizmus by mal spočívať v tom, že OEPPD bude zaslané tomuto orgánu v rovnakom čase ako adresátovi. Ak sa však európsky príkaz na predloženie dôkazov vydá s cieľom získať elektronické dôkazy v trestnom konaní s významnými a silnými väzbami na vydávajúci štát, nemalo by sa vyžadovať žiadne oznámenie vykonávajúcemu orgánu. Existencia takýchto väzieb sa predpokladá, ak má vydávajúci orgán v čase vydania európskeho príkazu na predloženie dôkazov opodstatnené dôvody domnievať sa, že trestný čin bol, je alebo môže byť spáchaný vo vydávajúcom štáte, a ak osoba, ktorej údaje sa požadujú, má pobyt vo vydávajúcom štáte.

(52)

Na účely tohto nariadenia by sa malo predpokladať, že trestný čin bol, je alebo mohol byť spáchaný vo vydávajúcom štáte, ak sa tak ustanovuje v súlade s vnútroštátnym právom vydávajúceho štátu. V niektorých prípadoch, najmä v oblasti počítačovej kriminality, sú niektoré skutkové okolnosti, ako napríklad miesto pobytu obete, zvyčajne dôležitými ukazovateľmi pri určovaní miesta spáchania trestného činu. Napríklad, často sa dá predpokladať, že miestom ransomvérového útoku je miesto pobytu obete, hoci presné miesto, odkiaľ bol ransomvér spustený, sa nedá s istotou určiť. Určením miesta spáchania trestného činu by nemali byť dotknuté pravidlá určovania jurisdikcie pre príslušné trestné činy v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.

(53)

Vydávajúci orgán v čase vydania európskeho príkazu na predloženie dôkazov zameraného na získanie prevádzkových údajov okrem údajov požadovaných výlučne na účely identifikácie používateľa vymedzených v tomto nariadení alebo na získanie obsahových údajov a na základe materiálov, ktoré mu boli predložené, posúdi, či existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že osoba, ktorej údaje sa požadujú, má pobyt vo vydávajúcom štáte. V tejto súvislosti môžu byť relevantné rôzne objektívne okolnosti, ktoré by mohli naznačovať, že dotknutá osoba zriadila obvyklé centrum svojich záujmov v určitom členskom štáte alebo to má v úmysle. Vzhľadom na potrebu jednotného uplatňovania práva Únie a zásady rovnosti by sa mal pojem „pobyt“ v tomto konkrétnom kontexte vykladať jednotne v celej Únii. Opodstatnené dôvody domnievať sa, že osoba má pobyt vo vydávajúcom štáte, by mohli existovať najmä vtedy, ak je táto osoba zaregistrovaná ako osoba s pobytom vo vydávajúcom štáte na základe údajov v jej preukaze totožnosti, alebo má povolenie na pobyt alebo je zapísaná v úradnom registri obyvateľov. Ak dotknutá osoba nie je registrovaná vo vydávajúcom štáte, miesto jej pobytu by sa mohlo určiť na základe skutočnosti, že vyjadrila úmysel usadiť sa v tomto členskom štáte alebo že si po období stabilnej prítomnosti v tomto členskom štáte vytvorila určité väzby s týmto štátom, ktoré sú podobne intenzívne ako väzby vyplývajúce z formálneho pobytu v tomto členskom štáte. S cieľom určiť, či v konkrétnej situácii existujú dostatočné väzby medzi dotknutou osobou a vydávajúcim štátom, na základe ktorých sa možno odôvodnene domnievať, že sa zdržiava v tomto štáte, možno zohľadniť rôzne objektívne okolnosti charakterizujúce jej situáciu, medzi ktoré môžu patriť najmä dĺžka, povaha a podmienky pobytu osoby vo vydávajúcom štáte alebo jej rodinné alebo hospodárske väzby s týmto členským štátom. Registrované vozidlo, bankový účet, nepretržitý pobyt dotknutej osoby vo vydávajúcom štáte alebo iné objektívne okolnosti by mohli byť relevantné na určenie toho, či existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že dotknutá osoba má pobyt vo vydávajúcom štáte. Krátka návšteva, dovolenka vrátane pobytu v prenajatom rekreačnom dome alebo podobný pobyt vo vydávajúcom štáte bez akejkoľvek inej podstatnej väzby nedostačuje na určenie miesta pobytu v tomto členskom štáte. V prípadoch, keď vydávajúci orgán v čase vydania európskeho príkazu na predloženie dôkazov zameraného na získanie prevádzkových údajov okrem údajov požadovaných výlučne na účely identifikácie používateľa vymedzených v tomto nariadení alebo na získanie obsahových údajov nemá opodstatnené dôvody domnievať sa, že osoba, ktorej údaje sa požadujú, má pobyt vo vydávajúcom štáte, vydávajúci orgán by to mal oznámiť vykonávajúcemu orgánu.

(54)

S cieľom zabezpečiť rýchly postup by mal byť rozhodným okamihom na určenie, či je potrebné informovať vykonávací orgán, moment vydania európskeho príkazu na predloženie dôkazov. Akákoľvek následná zmena miesta pobytu by na postup nemala mať žiadny vplyv. Dotknutá osoba by mala mať možnosť uplatniť svoje práva, ako aj pravidlá určenia a obmedzenia trestnej zodpovednosti týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu v iných médiách počas celého trestného konania a vykonávací orgán by mal mať možnosť uviesť dôvod odmietnutia, ak vo výnimočných situáciách existujú závažné dôvody domnievať sa na základe konkrétnych a objektívnych dôkazov, že vykonanie príkazu by za konkrétnych okolností prípadu mohlo viesť k zjavnému porušeniu príslušného základného práva stanoveného v článku 6 Zmluvy o EÚ a v charte. Tieto dôvody by sa mali uplatňovať aj počas postupu vykonávania.

(55)

Európsky príkaz na predloženie dôkazov by sa mal zasielať prostredníctvom OEPPD a európsky príkaz na uchovanie dôkazov prostredníctvom OEPUD. V prípadoch, keď je to potrebné, by sa OEPPD alebo OEPUD mali preložiť do úradného jazyka Únie, ktorý akceptuje adresát. Ak poskytovateľ služieb neurčil jazyk, OEPPD alebo OEPUD by sa malo preložiť do úradného jazyka členského štátu, v ktorom sa nachádza určená prevádzkareň alebo právny zástupca poskytovateľa služieb, alebo do iného úradného jazyka, o ktorom určená prevádzkareň alebo právny zástupca poskytovateľa služieb vyhlásili, že ho budú akceptovať. Ak sa vyžaduje oznámenie vykonávajúcemu orgánu podľa tohto nariadenia, OEPPD, ktoré sa má zaslať tomuto orgánu, by sa malo preložiť do úradného jazyka vykonávajúceho štátu alebo do iného úradného jazyka Únie, ktorý tento štát akceptuje. V tejto súvislosti by sa mal každý členský štát nabádať, aby v písomnom vyhlásení, ktoré môže kedykoľvek predložiť Komisii, uviedol, či a v ktorom úradnom jazyku alebo jazykoch Únie by okrem úradného jazyka alebo jazykov tohto členského štátu akceptoval preklady OEPPD a OEPUD. Komisia by mala tieto vyhlásenia sprístupniť všetkým členským štátom a Európskej justičnej sieti.

(56)

Ak bolo vydané OEPPD a ak sa podľa tohto nariadenia nevyžaduje oznámenie vykonávajúcemu orgánu, adresát by mal po prijatí OEPPD zabezpečiť, aby sa požadované údaje zaslali priamo vydávajúcemu orgánu alebo orgánom presadzovania práva, ktoré sú uvedené v OEPPD, najneskôr do 10 dní po prijatí OEPPD. Ak sa podľa tohto nariadenia vyžaduje oznámenie vykonávajúcemu orgánu, poskytovateľ služieb by mal po prijatí OEPPD konať urýchlene, aby uchoval údaje. Ak vykonávajúci orgán neuplatnil žiadne dôvody odmietnutia podľa tohto nariadenia do 10 dní od prijatia OEPPD, adresát by mal zabezpečiť, aby sa požadované údaje zaslali priamo vydávajúcemu orgánu alebo orgánom presadzovania práva, ktoré sú uvedené v OEPPD, na konci tejto 10-dňovej lehoty. Ak vykonávajúci orgán už pred uplynutím tejto 10-dňovej lehoty potvrdí vydávajúcemu orgánu a adresátovi, že neuplatní žiadne dôvody odmietnutia, adresát by mal konať čo najskôr po takomto potvrdení, najneskôr však na konci uvedenej 10-dňovej lehoty. Adresát a prípadne vykonávajúci orgán by mal dodržiavať kratšie lehoty uplatniteľné v naliehavých prípadoch v zmysle tohto nariadenia. Adresát a prípadne vykonávajúci orgán by mal vykonať OEPPD čo najskôr, najneskôr však v lehotách stanovených v tomto nariadení a v čo najväčšej miere zohľadniť procesné lehoty a iné lehoty stanovené vydávajúcim štátom.

(57)

Ak sa adresát výlučne na základe informácií uvedených v OEPPD alebo v OEPUD domnieva, že vykonanie OEPPD alebo OEPUD by mohlo zasahovať do imunít alebo výsad alebo do pravidiel určovania alebo obmedzenia trestnej zodpovednosti, ktoré sa týkajú slobody tlače alebo slobody prejavu v iných médiách podľa práva vykonávajúceho štátu, adresát by mal o tom informovať vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán. Pokiaľ sa v súvislosti s OEPPD neuskutočnilo žiadne oznámenie vykonávajúcemu orgánu podľa tohto nariadenia, vydávajúci orgán by mal zohľadniť informácie získané od adresáta a z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť vykonávajúceho orgánu rozhodnúť, či zoberie späť, upraví alebo zachová európsky príkaz na predloženie dôkazov. Ak sa uskutočnilo oznámenie vykonávajúcemu orgánu podľa tohto nariadenia, vydávajúci orgán by mal zohľadniť informácie získané od adresáta a rozhodnúť, či zoberie späť, upraví alebo ponechá európsky príkaz na predloženie dôkazov. Vykonávajúci orgán by mal mať tiež možnosť uviesť dôvody odmietnutia v zmysle tohto nariadenia.

(58)

S cieľom umožniť adresátovi riešiť problémy formálnej povahy týkajúce sa OEPPD alebo OEPUD je potrebné stanoviť postup komunikácie medzi adresátom a vydávajúcim orgánom a v prípade, že sa uskutočnilo oznámenie vykonávajúcemu orgánu podľa tohto nariadenia, aj medzi adresátom a vykonávajúcim orgánom pre prípady, keď je OEPPD alebo OEPUD neúplné alebo obsahuje zjavné chyby alebo neobsahuje dostatočné informácie na vykonanie dotknutého príkazu. Okrem toho, ak adresát neposkytne informácie plnom rozsahu alebo včas z akéhokoľvek iného dôvodu, napríklad pretože sa domnieva, že existuje konflikt s povinnosťou podľa právneho poriadku tretej krajiny, alebo pretože sa domnieva, že európsky príkaz na predloženie dôkazov alebo európsky príkaz na uchovanie dôkazov nebol vydaný v súlade s podmienkami stanovenými týmto nariadením, mal by o tom informovať vydávajúci orgán, ako aj, ak sa uskutočnilo oznámenie vykonávajúcemu orgánu, vykonávajúci orgán a poskytnúť odôvodnenie, prečo nebolo OEPPD alebo OEPUD vykonané včas. Postup komunikácie by teda mal umožniť vydávajúcemu orgánu opraviť alebo opätovne zvážiť OEPPD alebo OEPUD v ranom štádiu. S cieľom zaručiť dostupnosť požadovaných údajov by adresát mal tieto údaje uchovať, ak tento adresát môže uvedené údaje identifikovať.

(59)

Adresát by nemal byť povinný splniť európsky príkaz na predloženie dôkazov alebo európsky príkaz na uchovanie dôkazov v prípade faktickej nemožnosti z dôvodu okolností, ktoré nie sú v moci adresáta, alebo ak sa líšia, poskytovateľa služieb v čase prijatia európskeho príkazu na predloženie dôkazov alebo európskeho príkazu na uchovanie dôkazov. Faktická nemožnosť by sa mala predpokladať, ak osoba, ktorej údaje sa požadujú, nie je zákazníkom poskytovateľa služieb alebo ju za zákazníka nemožno považovať, a to ani v situáciách, keď bol vydávajúci orgán požiadaný o dodatočné informácie, alebo ak boli údaje vymazané zákonným spôsobom ešte pred prijatím daného príkazu.

(60)

Po prijatí OEPUD by mal adresát uchovávať požadované údaje maximálne 60 dní, pokiaľ vydávajúci orgán nepotvrdí, že bola vydaná následná žiadosť o predloženie, pričom v takom prípade by sa malo v uchovávaní pokračovať. Vydávajúci orgán by mal mať možnosť predĺžiť trvanie uchovávania o ďalších 30 dní, ak je to potrebné na vydanie následnej žiadosti o predloženie, a to prostredníctvom formulára stanoveného v tomto nariadení. Ak vydávajúci orgán počas obdobia uchovávania potvrdí, že bola vydaná následná žiadosť o predloženie, adresát by mal uchovávať údaje tak dlho, ako je potrebné na predloženie údajov po prijatí následnej žiadosti o predloženie. Takéto potvrdenie by sa malo zaslať adresátovi v príslušnej lehote v úradnom jazyku vykonávajúceho štátu alebo v akomkoľvek inom jazyku, ktorý adresát akceptuje, pričom sa použije formulár stanovený v tomto nariadení. Na zabráneniu ukončenia uchovávania by malo stačiť, aby vydávajúci orgán vydal následnú žiadosť o predloženie a zaslal potvrdenie; v tejto fáze by sa nemali vyžadovať ďalšie formality na zaslanie, ako napríklad preklad dokumentov. Ak uchovávanie už nie je potrebné, vydávajúci orgán by mal o tom bezodkladne informovať adresáta a povinnosť uchovávať na základe európskeho príkazu na uchovanie dôkazov by sa mala skončiť.

(61)

Bez ohľadu na zásadu vzájomnej dôvery by vykonávajúci orgán mal mať možnosť uviesť dôvody odmietnutia európskeho príkazu na predloženie dôkazov, ak sa oznámenie vykonávajúcemu orgánu uskutočnilo podľa tohto nariadenia, a to na základe zoznamu dôvodov odmietnutia v zmysle tohto nariadenia. Ak sa oznámenie vykonávajúceho orgánu alebo vykonanie uskutoční v súlade s týmto nariadením, vykonávajúci štát by mohol stanoviť podľa svojho vnútroštátneho práva, že vykonanie európskeho príkazu na predloženie dôkazov si môže vyžadovať procesné zapojenie súdu vo vykonávajúcom štáte.

(62)

Ak sa vykonávajúcemu orgánu oznámi európsky príkaz na predloženie dôkazov vydanom na účely získania prevádzkových údajov okrem údajov požadovaných výlučne na účely identifikácie používateľa vymedzených v tomto nariadení alebo na získanie obsahových údajov, mal by mať právo posúdiť informácie uvedené v príkaze a v prípade potreby ho odmietnuť, ak na základe povinnej a náležitej analýzy informácií obsiahnutých v tomto príkaze a v súlade s uplatniteľnými pravidlami primárneho práva Únie, najmä charty, dospeje k záveru, že by sa mohol uplatniť jeden alebo viacero dôvodov odmietnutia v zmysle tohto nariadenia. Potreba rešpektovať nezávislosť justičných orgánov si vyžaduje, aby sa týmto orgánom pri rozhodovaní o dôvodoch odmietnutia poskytla určitá miera voľnej úvahy.

(63)

Vykonávajúci orgán by mal mať po oznámení podľa tohto nariadenia možnosť odmietnuť európsky príkaz na predloženie dôkazov, ak sú požadované údaje chránené imunitami alebo výsadami udelenými podľa práva vykonávajúceho štátu, ktoré bránia výkonu alebo vykonaniu európskeho príkazu na predloženie dôkazov, alebo ak sa na požadované údaje vzťahujú pravidlá určovania alebo obmedzenia trestnej zodpovednosti, ktoré sa týkajú slobody tlače alebo slobody prejavu v iných médiách, ktoré bránia výkonu alebo vykonaniu európskeho príkazu na predloženie dôkazov.

(64)

Vykonávajúci orgán by mal mať možnosť odmietnuť príkaz vo výnimočných situáciách, ak existujú závažné dôvody domnievať sa na základe konkrétnych a objektívnych dôkazov, že vykonanie európskeho príkazu na predloženie dôkazov by za osobitných okolností prípadu viedlo k zjavnému porušeniu príslušného základného práva stanoveného v článku 6 Zmluvy o EÚ a v charte. Najmä pri posudzovaní uvedeného dôvodu odmietnutia, ak má vykonávajúci orgán k dispozícii dôkazy alebo materiály uvedené v odôvodnenom návrhu jednej tretiny členských štátov, Európskeho parlamentu alebo Európskej komisie prijatom podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ, z ktorých vyplýva, že v prípade vykonania príkazu existuje zjavné riziko závažného porušenia základného práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa článku 47 charty, mal by vykonávajúci orgán z dôvodu systémových alebo všeobecných nedostatkov týkajúcich sa nezávislosti súdnictva vydávajúceho štátu konkrétne a presne určiť, či vzhľadom na osobnú situáciu dotknutej osoby, ako aj na povahu trestného činu, pre ktorý sa vedie trestné konanie, a skutkový kontext, ktorý tvorí základ príkazu, a vzhľadom na informácie poskytnuté vydávajúcim orgánom existujú závažné dôvody domnievať sa, že existuje riziko porušenia práva osoby na spravodlivý proces.

(65)

Vykonávajúci orgán by mal mať možnosť odmietnuť príkaz, ak by vykonanie takéhoto príkazu bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem.

(66)

Vykonávajúci orgán by mal mať po oznámení v súlade s týmto nariadením možnosť odmietnuť európsky príkaz na predloženie dôkazov v prípade, že skutok, pre ktorý sa príkaz vydal, nie je trestným činom podľa práva vykonávajúceho štátu, s výnimkou trestného činu, ktorý je uvedený v zozname kategórií trestných činov v prílohe k tomuto nariadeniu, ako vydávajúci orgán uviedol v OEPP, ak sa vo vydávajúcom štáte trestá odňatím slobody alebo uložením ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky.

(67)

Keďže informovanie osoby, ktorej údaje sa požadujú, je základným prvkom, pokiaľ ide o práva na ochranu údajov a práva na obhajobu, tým, že umožňuje účinné preskúmanie a súdnu nápravu v súlade s článkom 6 Zmluvy o EÚ a chartou vydávajúci orgán by mal osobu, ktorej údaje sa požadujú, informovať bez zbytočného odkladu o predložení údajov na základe európskeho príkazu na predloženie dôkazov. Vydávajúci orgán by však mal mať v súlade s vnútroštátnym právom možnosť odložiť alebo obmedziť informovanie alebo neinformovať osobu, ktorej údaje sa požadujú, v takom rozsahu a dovtedy, kým sú splnené podmienky smernice (EÚ) 2016/680, pričom v takom prípade by vydávajúci orgán mal v spise uviesť dôvody odkladu, obmedzenia alebo neinformovania a do OEPPD doplniť stručné odôvodnenie. Adresáti a, ak sa líšia, poskytovatelia služieb by mali prijať potrebné najmodernejšie prevádzkové a technické opatrenia na zabezpečenie dôvernosti, tajnosti a integrity OEPPD alebo OEPUI a predložených alebo uchovaných údajov.

(68)

Poskytovateľ služieb by mal mať možnosť požadovať od vydávajúceho štátu náhradu svojich nákladov vynaložených na odpoveď na európsky príkaz na predloženie dôkazov alebo európsky príkaz na uchovanie dôkazov, ak to umožňuje vnútroštátne právo vydávajúceho štátu pri vnútroštátnych príkazoch v podobných situáciách v súlade s vnútroštátnym právom tohto štátu. Členské štáty by mali informovať Komisiu o svojich vnútroštátnych pravidlách týkajúcich sa náhrady a Komisia by ich mala zverejniť. V tomto nariadení sa stanovujú osobitné pravidlá uplatniteľné na náhradu nákladov súvisiacich s decentralizovaným informačným systémom.

(69)

Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy, v ktorých sa stanovuje uloženie trestných sankcií, členské štáty by mali stanoviť pravidlá peňažných sankcií uplatniteľných na porušovanie povinností podľa tohto nariadenia a mali by prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby peňažné sankcie stanovené v ich vnútroštátnom práve boli účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty by mali bezodkladne informovať Komisiu o týchto pravidlách a opatreniach a mali by jej bezodkladne oznámiť každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

(70)

Príslušný orgán by mal pri posudzovaní primeranej peňažnej sankcie v každom konkrétnom prípade zohľadniť všetky relevantné okolnosti, ako sú povaha, závažnosť a trvanie porušovania, či k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti, či proti poskytovateľovi služieb už bola vyvodená zodpovednosť za podobné predchádzajúce porušenia, ako aj finančná sila poskytovateľa služieb, ktorý bol uznaný za zodpovedného. Za výnimočných okolností by toto posúdenie mohlo viesť k tomu, že sa vykonávajúci orgán rozhodne neuložiť žiadne peňažné sankcie. V tejto súvislosti treba venovať osobitnú pozornosť mikropodnikom, ktoré v núdzových prípadoch nesplnia európsky príkaz na predloženie dôkazov alebo európsky príkaz na uchovanie dôkazov z dôvodu nedostatku ľudských zdrojov mimo bežného pracovného času, ak sa údaje zasielajú bezodkladne.

(71)

Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti v oblasti ochrany osobných údajov, poskytovatelia služieb by nemali v členských štátoch niesť zodpovednosť za ujmu spôsobenú ich používateľom alebo tretím stranám, ktorá vznikla výlučne v dôsledku splnenia OEPPD alebo OEPUD v dobrej viere. Zodpovednosť za zabezpečenie zákonnosti príslušného príkazu, najmä pokiaľ ide o jeho nevyhnutnosť a primeranosť, by mal niesť vydávajúci orgán.

(72)

Ak adresát nesplní OEPPD alebo OEPUD v stanovenej lehote bez poskytnutia dôvodov, ktoré vydávajúci orgán akceptuje, a prípadne, ak vykonávajúci orgán neuplatnil žiadny z dôvodov odmietnutia stanovených v tomto nariadení, vydávajúci orgán by mal mať možnosť požiadať vykonávajúci orgán, aby vykonal európsky príkaz na predloženie dôkazov alebo európsky príkaz na uchovanie dôkazov. Na tento účel by mal vydávajúci orgán zaslať vykonávajúcemu orgánu príslušný príkaz v príslušnom formáte stanovenom v tomto nariadení, vyplnený adresátom a všetky príslušné dokumenty. Vydávajúci orgán by mal príslušný príkaz a všetky dokumenty, ktoré sa majú zaslať, preložiť do jedného z jazykov akceptovaných vykonávajúcim štátom a mal by o zaslaní informovať adresáta. Uvedený štát by mal vykonať príslušný príkaz v súlade so svojim vnútroštátnym právom.

(73)

Postup vykonávania by mal adresátovi umožniť uplatniť dôvody proti vykonávaniu na základe zoznamu konkrétnych dôvodov stanovených v tomto nariadení vrátane toho, že príslušný príkaz nevydal alebo nepotvrdil príslušný orgán, ako sa stanovuje v tomto nariadení, alebo že sa príkaz netýka údajov uchovávaných poskytovateľom služieb alebo v jeho mene v čase prijatia príslušného osvedčenia. Vykonávajúci orgán by mal mať možnosť odmietnuť uznanie a vykonanie európskeho príkazu na predloženie dôkazov alebo európskeho príkazu na uchovanie dôkazov na základe tých istých dôvodov a vo výnimočných situáciách aj z dôvodu zjavného porušenia príslušného základného práva stanoveného v článku 6 Zmluvy o EÚ a v charte. Vykonávajúci orgán by mal pred rozhodnutím neuznať alebo nevykonať príkaz na základe týchto dôvodov konzultovať s vydávajúcim orgánom. V prípade, že adresát nesplní svoje povinnosti vyplývajúce z uznaného európskeho príkazu na predloženie dôkazov alebo z európskeho príkazu na uchovanie dôkazov, ktorého vykonateľnosť potvrdil vykonávajúci orgán, tento orgán by mal uložiť peňažnú sankciu. Táto sankcia by mala byť primeraná, najmä s prihliadnutím na osobitné okolnosti, akými sú napríklad opakované alebo systémové neplnenie príkazu.

(74)

Splnenie európskeho príkazu na predloženie dôkazov by mohlo byť v rozpore s povinnosťou podľa uplatniteľného práva tretej krajiny. S cieľom zabezpečiť ústretovosť, pokiaľ ide o zvrchované záujmy tretích krajín, chrániť dotknutého jednotlivca a riešiť konfliktné povinnosti vzťahujúce sa na poskytovateľov služieb toto nariadenie stanovuje osobitný mechanizmus súdneho preskúmania v prípadoch, keď by splnenie európskeho príkazu na predloženie dôkazov bránilo poskytovateľovi služieb v dodržiavaní právnych povinností vyplývajúcich z práva tretieho štátu.

(75)

Ak sa adresát domnieva, že európsky príkaz na predloženie dôkazov by v konkrétnom prípade znamenal porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z práva tretej krajiny, mal by informovať vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán o dôvodoch nevykonania príkazu, vznesením odôvodnenej námietky s použitím formulára stanoveného v tomto nariadení. Vydávajúci orgán by mal preskúmať európsky príkaz na predloženie dôkazov na základe odôvodnenej námietky a akýchkoľvek podkladov poskytnutých vykonávajúcim štátom, pričom zohľadní tie isté kritériá, ktoré by musel dodržiavať príslušný súd vydávajúceho štátu. Ak má vydávajúci orgán v úmysle príkaz potvrdiť, mal by požiadať o preskúmanie príslušný súd vydávajúceho štátu, ktorý bol oznámený príslušným členským štátom a ktorý by mal príkaz preskúmať.

(76)

Pri určovaní existencie konfliktnej povinnosti za konkrétnych okolností skúmaného prípadu by príslušný súd mohol podľa potreby vychádzať z vhodných externých odborných znalostí, napríklad v súvislosti s výkladom práva dotknutej tretej krajiny. Na tento účel by sa príslušný súd mohol napríklad poradiť s ústredným orgánom tretej krajiny, pričom zohľadní smernicu (EÚ) 2016/680. O informácie príslušného orgánu tretej krajiny by mal požiadať najmä vydávajúci štát, ak sa konflikt týka základných práv alebo iných základných záujmov tretej krajiny súvisiacich s národnou bezpečnosťou a obranou.

(77)

Odborné znalosti v oblasti výkladu by sa mohli poskytovať aj prostredníctvom znaleckých posudkov, ak je to možné. Informácie a judikatúra v oblasti výkladu práva tretej krajiny a v oblasti konfliktných právnych postupov v členských štátoch by sa mali sprístupniť na centrálnej platforme, ako je projekt SIRIUS alebo Európska justičná sieť s cieľom využiť skúsenosti a odborné znalosti získané v súvislosti s rovnakými alebo podobnými otázkami. Dostupnosť takýchto informácií na centrálnej platforme by nemala brániť prípadnej opätovnej konzultácii s treťou krajinou.

(78)

Pri posudzovaní existencie konfliktných povinností by mal príslušný súd určiť, či sa uplatňuje právo tretej krajiny, a ak áno, či právo tretej krajiny zakazuje zverejnenie dotknutých údajov. Ak príslušný súd zistí, že právo tretej krajiny zakazuje sprístupnenie dotknutých údajov, tento súd by mal rozhodnúť, či potvrdí alebo zruší európsky príkaz na predloženie dôkazov na základe zváženia viacerých prvkov, ktoré sú určené na zistenie pevnosti väzby s ktoroukoľvek z dvoch príslušných jurisdikcií, príslušných záujmov o dosiahnutie sprístupnenia alebo, naopak, zabránenia sprístupnenia údajov a možných dôsledkov pre adresáta alebo poskytovateľa služieb vyplývajúcich z nutnosti splniť príkaz. Pri posúdení by sa za osobitne dôležitú a závažnú mala považovať ochrana základných práv podľa príslušného práva tretej krajiny, ako aj ďalších základných záujmov, ako sú záujmy národnej bezpečnosti tretej krajiny, ako aj miera, v akej trestná vec súvisí s každou z dvoch jurisdikcií. Ak súd rozhodne, že príkaz zruší, mal by o tom informovať vydávajúci orgán a adresáta. Ak príslušný súd rozhodne o potvrdení príkazu, mal by o tom informovať vydávajúci orgán aj adresáta, ktorý by mal pristúpiť k vykonaniu uvedeného príkazu. Vydávajúci orgán by mal informovať vykonávajúci orgán o výsledku postupu preskúmania.

(79)

Podmienky vykonania OEPPD stanovené v tomto nariadení by sa mali uplatňovať aj v prípade konfliktných povinností vyplývajúcich z práva tretej krajiny. Preto by sa počas súdneho preskúmania v prípade, že by vykonanie európskeho príkazu na predloženie dôkazov bránilo poskytovateľom služieb v plnení zákonnej povinnosti vyplývajúcej z práva tretej krajiny, mali údaje požadované týmto príkazom uchovať. Ak sa príslušný súd po súdnom preskúmaní rozhodne zrušiť európsky príkaz na predloženie dôkazov, malo by byť možné vydať európsky príkaz na uchovanie dôkazov, aby vydávajúci orgán mal možnosť požiadať o predloženie údajov prostredníctvom iných kanálov, napríklad vzájomnej právnej pomoci.

(80)

Je nevyhnutné, aby všetky osoby, ktorých údaje sa požadujú v rámci vyšetrovania trestného činu alebo trestného konania, mali prístup k účinnému prostriedku nápravy v súlade s článkom 47 charty. V súlade s touto požiadavkou a bez toho, aby boli dotknuté ďalšie právne prostriedky nápravy, ktoré sú k dispozícii podľa vnútroštátneho práva, by každá osoba, ktorej údaje sa požadovali prostredníctvom európskeho príkazu na predloženie dôkazov, mala mať právo na účinné prostriedky nápravy proti tomuto príkazu. Ak je táto dotknutá osoba podozrivou alebo obvinenou osobou, mala by mať právo na účinné prostriedky nápravy počas trestného konania, v ktorom sa údaje použijú ako dôkaz. Právo na účinné prostriedky nápravy by sa malo uplatňovať pred súdom vo vydávajúcom štáte v súlade s jeho vnútroštátnym právom a malo by zahŕňať možnosť napadnúť zákonnosť opatrenia vrátane jeho nevyhnutnosti a primeranosti bez toho, aby boli dotknuté záruky základných práv vykonávajúceho štátu alebo iné ďalšie prostriedky nápravy v súlade s vnútroštátnym právom. Týmto nariadením by sa nemali obmedzovať možné dôvody na napadnutie zákonnosti príkazu. Právom na účinné prostriedky nápravy stanoveným v tomto nariadení by nemalo byť dotknuté právo uplatniť prostriedky nápravy podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 a smernice (EÚ) 2016/680. Mali by sa včas poskytnúť informácie o možnostiach uplatnenia opravných prostriedkov podľa vnútroštátneho práva a malo by sa zabezpečiť, aby ich bolo možné účinne vykonať.

(81)

Mali by sa vytvoriť vhodné kanály na zabezpečenie toho, aby všetky strany mohli účinne spolupracovať digitálnymi prostriedkami prostredníctvom decentralizovaného informačného systému, ktorý umožňuje rýchlu, priamu, interoperabilnú, udržateľnú, spoľahlivú a bezpečnú cezhraničnú elektronickú výmenu formulárov, údajov a informácií súvisiacich s prípadmi.

(82)

S cieľom umožniť účinnú a bezpečnú písomnú komunikáciu medzi príslušnými orgánmi a určenými prevádzkarňami alebo právnymi zástupcami poskytovateľov služieb podľa tohto nariadenia by sa týmto určeným prevádzkarňam alebo právnym zástupcom mali poskytnúť elektronické prostriedky prístupu do vnútroštátnych informačných systémov, ktoré sú súčasťou decentralizovaného informačného systému prevádzkovaného členskými štátmi.

(83)

Decentralizovaný informačný systém by mal zahŕňať informačné systémy členských štátov a agentúr a orgánov Únie a interoperabilné prístupové body, prostredníctvom ktorých sú tieto informačné systémy prepojené. Prístupové body decentralizovaného informačného systému by mali byť založené na systéme e-CODEX zriadenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/850 (24).

(84)

Poskytovatelia služieb, ktorí využívajú individualizované riešenia v oblasti informačných technológií na účely výmeny informácií a údajov súvisiacich so žiadosťami o elektronické dôkazy, by mali mať k dispozícii automatizované prostriedky prístupu k decentralizovaným informačným systémom prostredníctvom spoločného štandardu výmeny údajov.

(85)

Každá písomná komunikácia medzi príslušnými orgánmi alebo medzi príslušnými orgánmi a určenými inštitúciami alebo právnymi zástupcami by sa spravidla mala uskutočňovať prostredníctvom decentralizovaného informačného systému. Alternatívne prostriedky by malo byť možné používať len vtedy, ak nie je možné použiť decentralizovaný informačný systém, napríklad z dôvodu osobitných forenzných požiadaviek z dôvodu, že objem prenášaných údajov je obmedzený technickými možnosťami, alebo preto, že v naliehavom prípade je potrebné osloviť inú prevádzkareň, ktorá nie je pripojená k decentralizovanému informačnému systému. V takýchto prípadoch by sa prenos mal uskutočniť najvhodnejšími alternatívnymi prostriedkami, pričom by sa mala zohľadniť potreba zabezpečiť rýchlu, bezpečnú a spoľahlivú výmenu informácií.

(86)

S cieľom zabezpečiť, aby decentralizovaný informačný systém obsahoval úplný záznam o písomných výmenách podľa tohto nariadenia, by sa každý prenos uskutočnený alternatívnymi prostriedkami mal bez zbytočného odkladu zaznamenať v decentralizovanom informačnom systéme.

(87)

Malo by sa zvážiť použitie mechanizmov na zabezpečenie pravosti, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (25).

(88)

Poskytovatelia služieb, najmä malé a stredné podniky, by nemali byť vystavení neprimeraným nákladom v súvislosti so zriadením a prevádzkou decentralizovaného informačného systému. V rámci vytvorenia, údržby a rozvoja referenčnej implementácie by preto Komisia mala tiež sprístupniť webové rozhranie, ktoré umožní poskytovateľom služieb bezpečne komunikovať s orgánmi bez toho, aby museli vytvoriť vlastnú špecializovanú infraštruktúru na prístup k decentralizovanému informačnému systému.

(89)

Členské štáty by mali mať možnosť používať namiesto vnútroštátneho informačného systému softvér vyvinutý Komisiou, konkrétne referenčný implementačný softvér. Tento referenčný implementačný softvér má byť riešený modulárne, čo znamená, že softvér sa balí a dodáva oddelene od komponentov systému e-CODEX potrebných na jeho pripojenie k decentralizovanému informačnému systému. Toto riešenie by malo členským štátom umožniť opätovne použiť alebo zlepšiť existujúcu vnútroštátnu justičnú komunikačnú infraštruktúru na účely cezhraničného použitia.

(90)

Komisia by mala byť zodpovedná za vytvorenie, údržbu a vývoj referenčného implementačného softvéru. Komisia by mala navrhnúť, vyvinúť a udržiavať referenčný implementačný softvér v súlade s požiadavkami a zásadami ochrany údajov stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (26), nariadení (EÚ) 2016/679 a v smernici (EÚ) 2016/680, a to najmä so zásadami špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov a vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti. Je dôležité, aby referenčný implementačný softvér obsahoval aj vhodné technické opatrenia a umožniť prijatie organizačných opatrení potrebných na zabezpečenie primeranej úrovne bezpečnosti a interoperability.

(91)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (27).

(92)

V prípade výmen údajov uskutočňovaných prostredníctvom decentralizovaného informačného systému alebo zaznamenaných v decentralizovanom informačnom systéme by členské štáty mali mať možnosť zhromažďovať štatistické údaje na účely plnenia svojich povinností monitorovania a podávania správ podľa tohto nariadenia prostredníctvom svojich vnútroštátnych portálov.

(93)

Na účely monitorovania výstupov, výsledkov a vplyvu tohto nariadenia by Komisia mala uverejniť výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok na základe údajov získaných od členských štátov. Na tento účel by členské štáty mali zhromažďovať a poskytovať Komisii komplexné štatistiky o rôznych aspektoch tohto nariadenia podľa typu požadovaných údajov, adresátov a toho, či išlo o naliehavý prípad alebo nie.

(94)

Použitie vopred preložených a štandardizovaných formulárov by uľahčilo spoluprácu a výmenu informácií podľa tohto nariadenia, a tak by umožnilo rýchlejšiu a účinnejšiu komunikáciu používateľsky ústretovou formou. Takéto formuláre by znížili náklady na preklad a prispeli k vysokej kvalite komunikácie. Podobne aj formuláre na odpoveď by umožnili štandardizovanú výmenu informácií, najmä vtedy, ak poskytovatelia služieb nie sú schopní príkaz splniť, pretože účet používateľa neexistuje alebo nie sú k dispozícii žiadne údaje. Formuláre stanovené v tomto nariadení by tiež uľahčili zhromažďovanie štatistík.

(95)

S cieľom účinne riešiť prípadnú potrebu zlepšiť obsah formulárov OEPPD a OEPUD a formulárov, ktoré sa majú používať na poskytnutie informácií o nemožnosti vykonať OEPPD alebo OEPUD, na potvrdenie podania žiadosti o predloženie dôkazov na základe európskeho príkazu na uchovanie dôkazov a na predĺženie uchovania elektronických dôkazov, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o zmeny formulárov stanovených v tomto nariadení. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (28). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(96)

Týmto nariadením by nemali byť dotknuté nástroje Únie alebo iné medzinárodné nástroje, dohody a dojednania o zhromažďovaní dôkazov, ktoré patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Orgány členských štátov by si mali vybrať nástroj, ktorý je najviac prispôsobený riešenému prípadu. V niektorých prípadoch by mohli uprednostniť použitie nástrojov, dohôd a dojednaní Únie a iných medzinárodných nástrojov, dohôd a dojednaní, keď požadujú súbor rôznych typov vyšetrovacích opatrení, ktoré sa neobmedzujú len na predloženie elektronických dôkazov z iného členského štátu. Členské štáty by mali najneskôr tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia oznámiť Komisii existujúce nástroje, dohody a dojednania uvedené v tomto nariadení, ktoré budú naďalej uplatňovať. Členské štáty by mali oznámiť Komisii aj každú novú dohodu alebo dojednanie, ako sa uvádza v tomto nariadení, do troch mesiacov od ich podpísania.

(97)

Vzhľadom na technologický vývoj by mohli o niekoľko rokov prevládať nové formy nástrojov komunikácie alebo by sa mohli objaviť medzery v uplatňovaní tohto nariadenia. Je preto potrebné stanoviť hodnotenie jeho uplatňovania.

(98)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia, ktoré by malo byť založené na piatich kritériách efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty EÚ a toto hodnotenie by malo poskytovať základ pre posúdenie vplyvu možných ďalších opatrení. Hodnotiaca správa by mala obsahovať posúdenie uplatňovania tohto nariadenia a výsledkov, ktoré sa dosiahli vzhľadom na jeho ciele, ako aj posúdenie vplyvu tohto nariadenia na základné práva. Komisia by mala pravidelne zhromažďovať informácie na účely získania informácií potrebných na hodnotenie tohto nariadenia.

(99)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zlepšenie cezhraničného zabezpečenia a získavania elektronických dôkazov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(100)

V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Írsko oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(101)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(102)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko 6. novembra 2019 (29),