(1)

Nadnárodná trestná činnosť predstavuje významnú hrozbu pre vnútornú bezpečnosť Únie a vyžaduje si koordinovanú, cielenú a prispôsobenú reakciu. Zatiaľ čo vnútroštátne orgány pôsobiace na mieste sú v prvej línii v boji proti trestnej činnosti a terorizmu, opatrenia na úrovni Únie sú mimoriadne dôležité na zabezpečenie efektívnej a účinnej spolupráce, pokiaľ ide o výmenu informácií. Konkrétne organizovaná trestná činnosť a terorizmus sú navyše typickým prejavom prepojenia medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou. Nadnárodná trestná činnosť sa šíri cez hranice a prejavuje sa v organizovaných zločineckých skupinách a v teroristických skupinách, ktoré sa zapájajú do širokej škály stále viac a viac dynamickej a komplexnej trestnej činnosti. Je preto potrebné zlepšiť právny rámec s cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány presadzovania práva mohli účinnejšie predchádzať trestným činom, odhaľovať ich a vyšetrovať ich.

(2)

Pre rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý sa vyznačuje absenciou kontrol na vnútorných hraniciach, je nevyhnutné, aby príslušné orgány presadzovania práva v jednom členskom štáte mali v rámci uplatniteľného práva Únie a vnútroštátneho práva možnosť získať rovnocenný prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii ich kolegovia v inom členskom štáte. V tejto súvislosti by príslušné orgány presadzovania práva mali účinne spolupracovať v celej Únii. Policajná spolupráca pri výmene relevantných informácií na účely predchádzania trestným činom, ich odhaľovania alebo ich vyšetrovania je preto základnou zložkou opatrení, ktoré podporujú verejnú bezpečnosť vo vzájomne závislom priestore bez kontroly vnútorných hraníc. Výmena informácií o trestných činoch a trestnej činnosti, ako aj o terorizme je v záujme celkového cieľa chrániť bezpečnosť fyzických osôb a zabezpečiť dôležité záujmy právnických osôb chránené zákonom.

(3)

Väčšina organizovaných zločineckých skupín je prítomná vo viac ako troch krajinách a skladá sa z členov s viacerými štátnymi príslušnosťami, ktorí sa zapájajú do rôznej trestnej činnosti. Štruktúra takýchto organizovaných zločineckých skupín je čoraz dômyselnejšia a vyznačuje sa silnými a efektívnymi cezhraničnými systémami komunikácie a spoluprácou medzi ich členmi.

(4)

V záujme účinného boja proti cezhraničnej trestnej činnosti je mimoriadne dôležité, aby si príslušné orgány presadzovania práva rýchlo vymieňali informácie a navzájom operačne spolupracovali. Hoci sa cezhraničná spolupráca medzi príslušnými orgánmi presadzovania práva v posledných rokoch zlepšila, určité praktické a právne prekážky pretrvávajú. V tejto súvislosti bude odporúčanie Rady (EÚ) 2022/915 (2) pomáhať členským štátom pri ďalšom posilňovaní cezhraničnej operačnej spolupráce.

(5)

Niektoré členské štáty vypracovali pilotné projekty na posilnenie cezhraničnej spolupráce so zameraním napríklad na spoločné hliadky príslušníkov polície zo susedných členských štátov v pohraničných regiónoch. Niekoľko členských štátov uzavrelo aj dvojstranné alebo dokonca viacstranné dohody na posilnenie cezhraničnej spolupráce vrátane výmeny informácií. Touto smernicou sa takéto možnosti neobmedzujú za predpokladu, že pravidlá výmeny informácií stanovené v takýchto dohodách sú zlučiteľné s touto smernicou tam, kde sa uplatňuje. Členské štáty sa naopak nabádajú, aby si vymieňali najlepšie postupy a poznatky získané z takýchto pilotných projektov a dohôd a aby v tejto súvislosti využívali dostupné finančné prostriedky Únie, najmä z Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1149 (3).

(6)

Výmena informácií medzi členskými štátmi na účely predchádzania trestným činom a ich odhaľovania je upravená Dohovorom, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (4), prijatým 19. júna 1990, najmä jeho článkami 39 a 46. Rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV (5) čiastočne nahradilo uvedené ustanovenia a zaviedlo nové pravidlá výmeny informácií a spravodajských informácií medzi príslušnými orgánmi presadzovania práva.

(7)

V hodnoteniach vrátane hodnotení vykonaných podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1053/2013 (6) sa uvádza, že rámcové rozhodnutie 2006/960/SVV nie je dostatočne jednoznačné a nezabezpečuje primeranú a rýchlu výmenu relevantných informácií medzi členskými štátmi. Z hodnotení zároveň vyplynulo, že uvedené rámcové rozhodnutie sa v praxi málo používa, čiastočne z dôvodu nejednoznačnosti, ktorá sa v praxi vyskytuje vo vzťahu k rozsahu pôsobnosti Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a rozsahu pôsobnosti uvedeného rámcového rozhodnutia.

(8)

Existujúci právny rámec by preto mal byť aktualizovaný s cieľom odstrániť nezrovnalosti a vytvoriť jednoznačné a harmonizované pravidlá na uľahčenie a zabezpečenie primeranej a rýchlej výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi presadzovania práva jednotlivých členských štátov a umožniť príslušným orgánom presadzovania práva prispôsobiť sa rýchlo sa meniacej a rozširujúcej povahe organizovaného zločinu, a to aj v kontexte globalizácie a digitalizácie spoločnosti.

(9)

Táto smernica by mala predovšetkým zahŕňať výmeny informácií na účely predchádzania trestným činom, ich odhaľovania alebo vyšetrovania, čím by sa v plnej miere nahradili články 39 a 46 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, pokiaľ ide o takéto výmeny, a zabezpečila sa potrebná právna istota. Okrem toho by sa mali zjednodušiť a objasniť príslušné pravidlá, aby sa uľahčilo ich účinné vykonávanie v praxi.

(10)

Je nevyhnutné stanoviť harmonizované pravidlá upravujúce prierezové aspekty výmeny informácií medzi členskými štátmi podľa tejto smernice v rôznych štádiách konania, od fázy zhromažďovania spravodajských informácií o trestných činoch po fázu ich vyšetrovania. Tieto pravidlá by mali zahŕňať výmenu informácií medzi centrami policajnej a colnej spolupráce zriadenými dvomi alebo viacerými členskými štátmi na základe dvojstranných alebo viacstranných dohôd na účely predchádzania trestným činom, ich odhaľovania alebo vyšetrovania. Tieto pravidlá by však nemali zahŕňať dvojstrannú výmenu informácií s tretími krajinami. Pravidlami stanovenými v tejto smernici by nemalo byť dotknuté uplatňovanie pravidiel práva Únie týkajúcich sa osobitných systémov alebo rámcov pre takéto výmeny, ako sú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (7), (EÚ) 2018/1860 (8) a (EÚ) 2018/1861 (9), (EÚ) 2018/1862 (10), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/681 (11) a (EÚ) 2019/1153 (12) a rozhodnutia Rady 2008/615/SVV (13) a 2008/616/SVV (14).

(11)

„Trestný čin“ je autonómnym pojmom práva Únie, ako ho vykladá Súdny dvor Európskej únie. Na účely tejto smernice a v záujme účinného boja proti trestnej činnosti by sa pod pojmom „trestný čin“ malo rozumieť akékoľvek konanie, ktoré sa trestá podľa trestného práva členského štátu, ktorý prijíma informácie, a to buď na základe žiadosti, alebo na základe poskytnutia informácií z vlastného podnetu v súlade s touto smernicou, bez ohľadu na sankciu, ktorú možno uložiť v uvedenom členskom štáte, a bez ohľadu na to, či je toto konanie trestné aj podľa trestného práva členského štátu, ktorý poskytuje informácie, bez toho, aby boli dotknuté dôvody zamietnutia žiadostí o informácie stanovené v tejto smernici.

(12)

Touto smernicou nie je dotknutý Dohovor vypracovaný na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami (15) (Neapol II).

(13)

Keďže táto smernica sa neuplatňuje na spracúvanie informácií v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie, činnosti týkajúce sa národnej bezpečnosti nepatria do pôsobnosti tejto smernice.

(14)

Táto smernica neupravuje poskytovanie a používanie informácií ako dôkazu v súdnych konaniach. Najmä by sa nemala chápať tak, že sa ňou zavádza právo používať informácie poskytnuté v súlade s touto smernicou ako dôkaz, a preto nemá vplyv na žiadnu požiadavku stanovenú v uplatniteľnom práve na získanie súhlasu členského štátu poskytujúceho informácie na takéto použitie. Táto smernica nemá vplyv na právne akty Únie týkajúce sa dôkazov, ako je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody po trestnom konaní, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ (16) a smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania prevádzkarní a právnych zástupcov na účely zhromažďovania elektronických dôkazov v trestnom konaní. V dôsledku toho, aj keď sa to od nich podľa tejto smernice nevyžaduje, členské štáty poskytujúce informácie podľa tejto smernice by mali mať možnosť udeliť súhlas s použitím týchto informácií ako dôkazu v súdnych konaniach, a to aj v prípade potreby podľa vnútroštátneho práva, v čase poskytovania informácií alebo po ňom, a to aj prostredníctvom nástrojov týkajúcich sa justičnej spolupráce platných medzi členskými štátmi, ak je to potrebné podľa vnútroštátneho práva.

(15)

Všetky výmeny informácií podľa tejto smernice by mali podliehať piatim všeobecným zásadám, konkrétne zásadám dostupnosti, rovnocenného prístupu, dôvernosti, vlastníctva údajov a spoľahlivosti údajov. Hoci uvedenými zásadami nie sú dotknuté konkrétnejšie ustanovenia tejto smernice, v relevantných prípadoch by sa nimi mal riadiť výklad a uplatňovanie smernice. Po prvé, zásada dostupnosti by sa mala chápať tak, že sa ňou stanovuje, že relevantné informácie, ktoré má k dispozícii jednotné kontaktné miesto alebo príslušné orgány presadzovania práva jedného členského štátu, by mali byť v čo najväčšej možnej miere dostupné aj jednotnému kontaktnému miestu alebo príslušným orgánom presadzovania práva ostatných členských štátov. Uvedená zásada by však v odôvodnených prípadoch nemala mať vplyv na uplatňovanie osobitných ustanovení tejto smernice, ktorými sa obmedzuje dostupnosť informácií, napríklad ustanovení o dôvodoch zamietnutia žiadostí o informácie a o súdnych povoleniach, ani na povinnosť získať súhlas členského štátu alebo tretej krajiny, ktoré pôvodne informácie poskytli pred ich zdieľaním. Po druhé, podľa zásady rovnocenného prístupu by mali členské štáty zabezpečiť, aby bol prístup jednotného kontaktného miesta a príslušných orgánov presadzovania práva iných členských štátov k príslušným informáciám v zásade rovnaký, a teda ani prísnejší, ani menej prísny než prístup ich vlastného jednotného kontaktného miesta a príslušných orgánov presadzovania práva k týmto informáciám, s výhradou konkrétnejších ustanovení tejto smernice. Po tretie, zásada dôvernosti vyžaduje, aby členské štáty pri zaobchádzaní s informáciami označenými ako dôverné, ktoré sa poskytujú ich jednotnému kontaktnému miestu alebo ich príslušnému orgánu presadzovania práva, navzájom dodržiavali vnútroštátne pravidlá týkajúce sa dôvernosti tým, že zabezpečia podobnú úroveň dôvernosti v súlade s pravidlami o dôvernosti stanovenými vo vnútroštátnom práve. Po štvrté, podľa zásady vlastníctva údajov by sa informácie pôvodne získané od iného členského štátu alebo z tretej krajiny mali poskytovať len so súhlasom tohto členského štátu alebo tretej krajiny a v súlade s podmienkami, ktoré stanovia. Po piate, podľa zásady spoľahlivosti údajov by sa osobné údaje, o ktorých sa zistí, že sú nepresné, neúplné alebo už neaktuálne, mali vymazať alebo opraviť, alebo by sa malo podľa potreby obmedziť spracúvanie týchto údajov a každý príjemca týchto údajov by mal byť bezodkladne informovaný.

(16)

V záujme dosiahnutia cieľa, ktorým je uľahčiť a zabezpečiť primeranú a rýchlu výmenu informácií medzi členskými štátmi, by táto smernica mala stanoviť možnosť, aby členské štáty získali informácie prostredníctvom zaslania žiadosti o informácie jednotnému kontaktnému miestu iných členských štátov v súlade s určitými jednoznačnými, zjednodušenými a harmonizovanými požiadavkami. Pokiaľ ide o obsah žiadostí o informácie, táto smernica by mala stanoviť, najmä, vyčerpávajúcim a dostatočne podrobným spôsobom a bez toho, aby bola dotknutá potreba individuálneho posúdenia, situácie, v ktorých sa žiadosti o informácie majú považovať za naliehavé, aké podrobnosti majú obsahovať ako minimum a v akom jazyku sa majú predložiť.

(17)

Zatiaľ čo jednotné kontaktné miesta všetkých členských štátov by mali mať v každom prípade možnosť predkladať žiadosti o informácie jednotnému kontaktnému miestu iného členského štátu, v záujme flexibility by členské štáty mali mať možnosť určiť aj niektoré zo svojich príslušných orgánov presadzovania práva, ktoré by mohli byť zapojené do európskej spolupráce ako určené orgány presadzovania práva na účely predkladania takýchto žiadostí jednotným kontaktným miestam iných členských štátov. Každý členský štát by mal predložiť Komisii zoznam svojich určených orgánov presadzovania práva. Členské štáty by mali informovať Komisiu o akýchkoľvek zmenách tohto zoznamu. Komisia by mala tieto zoznamy uverejňovať online. S cieľom umožniť jednotným kontaktným miestam vykonávať svoje koordinačné funkcie podľa tejto smernice je však potrebné, aby v prípade, že sa členský štát rozhodne umožniť niektorým svojim príslušným orgánom presadzovania práva predkladať žiadosti o informácie jednotným kontaktným miestam iných členských štátov, tento členský štát informoval svoje jednotné kontaktné miesto o všetkých odchádzajúcich žiadostiach o informácie a o akejkoľvek súvisiacej komunikácii, a to tak, že vždy pridá do kópie svoje jednotné kontaktné miesto. Členské štáty by sa mali snažiť obmedziť duplicitu osobných údajov na nevyhnutné minimum.

(18)

Lehoty sú potrebné na zabezpečenie rýchleho spracovania žiadostí o informácie predložených jednotnému kontaktnému miestu. Lehoty by mali byť jednoznačné a primerané a mali by zohľadňovať to, či sa žiadosť o informácie má považovať za naliehavú a či žiadosť súvisí s priamo dostupnými informáciami alebo s nepriamo dostupnými informáciami. S cieľom zabezpečiť dodržiavanie príslušných lehôt a zároveň umožniť určitý stupeň flexibility, ak je to objektívne odôvodnené, malo by byť iba výnimočne možné sa odchýliť od týchto lehôt, keď a pokiaľ príslušný justičný orgán dožiadaného členského štátu potrebuje dodatočný čas na rozhodnutie o udelení potrebného súdneho povolenia. Takúto potrebu by mohol zapríčiniť napríklad veľký rozsah alebo zložitosť záležitostí uvedených v žiadosti o informácie. S cieľom zabezpečiť, aby sa v čo najväčšej možnej miere nezmeškali príležitosti na prijatie opatrení v konkrétnych prípadoch, ktoré sú rozhodujúce z časového hľadiska, dožiadaný členský štát by mal poskytnúť všetky požadované informácie hneď, ako ich má k dispozícii jednotné kontaktné miesto, a to aj v prípade, že tieto informácie nie sú jedinými dostupnými informáciami, ktoré sú relevantné pre žiadosť. Ostatné požadované informácie by sa mali poskytnúť následne a to hneď, ako ich má k dispozícii jednotné kontaktné miesto.

(19)

Jednotné kontaktné miesto by malo posúdiť, či sú požadované informácie potrebné a primerané na dosiahnutie cieľov tejto smernice a či je vysvetlenie objektívnych dôvodov odôvodňujúce žiadosť dostatočne jasné a podrobné, aby sa zabránilo neoprávnenému poskytovaniu informácií alebo poskytovaniu neprimeraného množstva informácií.

(20)

Vo výnimočných prípadoch by mohlo byť objektívne odôvodnené, aby členský štát zamietol žiadosť o informácie predloženú jeho jednotnému kontaktnému miestu. S cieľom zabezpečiť účinné fungovanie systému zriadeného touto smernicou v plnom súlade s právnym štátom by uvedené prípady mali byť taxatívne vymedzené a mali by sa vykladať reštriktívne. V pravidlách stanovených v tejto smernici sa však kladie silný dôraz na zásady nevyhnutnosti a proporcionality, čím sa poskytujú záruky proti akémukoľvek zneužitiu žiadostí o informácie vrátane prípadov, keď by to viedlo k zjavnému porušeniu základných práv. Členské štáty by preto ako vyjadrenie svojej všeobecnej náležitej starostlivosti mali vždy overovať súlad žiadostí, ktoré im boli predložené podľa tejto smernice, so zásadami nevyhnutnosti a primeranosti, a mali by zamietnuť tie žiadosti, o ktorých zistia, že nie sú v súlade. Ak sa dôvody zamietnutia žiadosti týkajú len častí dožadovaných informácií, zvyšné informácie by sa mali poskytnúť v lehotách stanovených v tejto smernici. Aby sa predišlo zbytočným zamietnutiam žiadostí o informácie, jednotné kontaktné miesto alebo prípadne určený príslušný orgán presadzovania práva žiadajúceho členského štátu by mali na žiadosť poskytnúť objasnenie alebo špecifikácie potrebné na spracovanie žiadosti o informácie. Plynutie príslušných lehôt by malo byť prerušené od okamihu, keď jednotné kontaktné miesto alebo prípadne príslušný orgán presadzovania práva žiadajúceho členského štátu dostane žiadosť o objasnenie alebo špecifikácie. Možnosť žiadať o objasnenie alebo špecifikácie by však mala existovať iba v prípade, že sú objasnenie alebo špecifikácie objektívne nevyhnutné a primerané tak, že žiadosť o informácie by bez nich musela byť zamietnutá z niektorého z dôvodov uvedených v tejto smernici. V záujme účinnej spolupráce by malo tiež byť naďalej možné požiadať o potrebné objasnenie alebo špecifikácie aj v iných situáciách bez toho, aby to viedlo k prerušeniu plynutia lehôt.

(21)

S cieľom umožniť potrebnú flexibilitu z hľadiska operačných potrieb, ktoré sa v praxi môžu líšiť, by táto smernica mala stanoviť dva spôsoby výmeny informácií, ktoré by doplnili žiadosti o informácie predkladané jednotným kontaktným miestam. Prvým spôsobom je nevyžiadané poskytnutie informácií jednotným kontaktným miestom alebo príslušným orgánom presadzovania práva jednotnému kontaktnému miestu alebo príslušnému orgánu presadzovania práva iného členského štátu bez predchádzajúcej žiadosti, konkrétne poskytovanie informácií z vlastného podnetu. Druhým spôsobom je poskytnutie informácií na základe žiadosti o informácie predloženej buď jednotným kontaktným miestom alebo príslušným orgánom presadzovania práva priamo príslušnému orgánu presadzovania práva iného členského štátu. V súvislosti s oboma spôsobmi výmeny informácií stanovuje táto smernica len obmedzený počet minimálnych požiadaviek, najmä požiadavky týkajúce sa informovanosti príslušných jednotných kontaktných miest, a pokiaľ ide o poskytnutie informácií z vlastného podnetu, požiadavky týkajúce sa situácií, v ktorých sa majú informácie poskytovať, a jazyka, ktorý sa má použiť. Tieto požiadavky by sa mali uplatňovať aj na situácie, v ktorých príslušný orgán presadzovania práva poskytuje informácie jednotnému kontaktnému miestu svojho vlastného členského štátu s cieľom poskytnúť tieto informácie inému členskému štátu, napríklad ak je to potrebné na dodržiavanie pravidiel stanovených v tejto smernici týkajúcich sa jazyka, ktorý sa má používať pri poskytovaní informácií.

(22)

Dôležitú záruku, ktorá by sa mala dodržiavať, predstavuje požiadavka predchádzajúceho súdneho povolenia na poskytnutie informácií, ak je stanovená vo vnútroštátnom práve. Právne systémy členských štátov sú však v tomto ohľade odlišné a táto smernica by sa nemala chápať tak, že ovplyvňuje pravidlá a podmienky týkajúce sa predchádzajúcich súdnych povolení stanovené vo vnútroštátnom práve okrem požiadavky, aby sa vnútroštátne výmeny a výmeny medzi členskými štátmi považovali rovnocenné, a to z vecného aj procesného hľadiska. Ďalej, aby sa minimalizovali akékoľvek oneskorenia či komplikácie spojené s uplatňovaním takejto požiadavky, by jednotné kontaktné miesto alebo prípadne príslušné orgány presadzovania práva členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušný justičný orgán, mali prijať všetky praktické a právne kroky, v prípade potreby v spolupráci s jednotným kontaktným miestom alebo určeným orgánom presadzovania práva žiadajúceho členského štátu s cieľom čo najskôr získať súdne povolenie. Hoci sa právny základ tejto smernice obmedzuje na spoluprácu v oblasti presadzovania práva podľa článku 87 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), táto smernica môže mať význam pre justičné orgány.

(23)

Je mimoriadne dôležité zabezpečiť ochranu osobných údajov v súlade s právom Únie, pokiaľ ide o všetky výmeny informácií podľa tejto smernice. V záujme toho by sa každé spracúvanie osobných údajov jednotným kontaktným miestom alebo príslušným orgánom presadzovania práva podľa tejto smernice malo vykonávať v plnom súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (17). Podľa nariadenia (EÚ) 2016/794 má Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) spracúvať údaje v súlade s pravidlami, ktoré sú v ňom stanovené. Uvedená smernica a uvedené nariadenie zostávajú touto smernicou nedotknuté. Predovšetkým by sa malo vymedziť, že všetky osobné údaje, ktoré si vymenia jednotné kontaktné miesta a príslušné orgány presadzovania práva, zostanú obmedzené na kategórie údajov podľa kategórií dotknutých osôb uvedené oddiele B prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2016/794. Preto by sa malo jasne rozlišovať medzi údajmi o podozrivých osobách a údajmi týkajúcimi sa svedkov, obetí alebo osôb patriacich k iným skupinám, na ktoré sa vzťahujú prísnejšie obmedzenia. Okrem toho by sa všetky takéto osobné údaje mali v čo najväčšom rozsahu rozlišovať v súlade so stupňom ich správnosti a spoľahlivosti. V záujme zabezpečenia správnosti a spoľahlivosti by sa skutočnosti mali odlišovať od osobných posúdení. Jednotné kontaktné miesta alebo prípadne príslušné orgány presadzovania práva by mali spracúvať žiadosti o informácie podľa tejto smernice čo najrýchlejšie, aby sa zabezpečila presnosť a spoľahlivosť osobných údajov, zabránilo sa zbytočnému zdvojeniu uchovávania údajov a znížilo sa riziko, že údaje budú zastarané alebo už im nebudú k dispozícii. Ak sa zdá, že osobné údaje sú nesprávne, mali by sa bezodkladne opraviť alebo vymazať alebo ich spracovanie by sa malo obmedziť.

(24)

S cieľom umožniť primerané a rýchle poskytnutie informácií jednotnými kontaktnými miestami buď na základe žiadosti, alebo z ich vlastného podnetu je dôležité, aby si príslušné orgány presadzovania práva navzájom rozumeli. Všetky výmeny informácií vrátane poskytovania požadovaných informácií, zamietnutia žiadostí o informácie vrátane dôvodov takýchto zamietnutí a prípadne žiadostí o objasnenie alebo špecifikácie a poskytnutých objasnení alebo špecifikácií, ktoré sa týkajú konkrétnej žiadosti, by sa mali zasielať v jazyku, v ktorom bola táto žiadosť predložená. Preto s cieľom zabrániť oneskoreniam pri poskytovaní požadovaných informácií spôsobeným jazykovými bariérami a obmedziť náklady na preklad by členské štáty mali zostaviť zoznam jedného alebo viacerých úradných jazykov, v ktorých sa možno obracať na ich jednotné kontaktné miesto a v ktorých môže ich jednotné kontaktné miesto komunikovať. Keďže angličtina je jazyk, ktorý je všeobecne zrozumiteľný a používaný v praxi, pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti presadzovania práva v rámci Únie, mal by sa zaradiť do uvedeného zoznamu. Členské štáty by mali poskytnúť uvedený zoznam, ako aj všetky jeho aktualizácie, Komisii. Komisia by mala uverejniť online súhrn takýchto zoznamov.

(25)

Na zaistenie bezpečnosti a ochrany európskych občanov je nevyhnutné, aby mal Europol k dispozícii informácie potrebné na plnenie svojej úlohy informačného centra Únie o trestnej činnosti, ktoré podporuje príslušné orgány presadzovania práva. Preto ak sa informácie vymieňajú medzi členskými štátmi bez ohľadu na to, či sa vymieňajú na základe žiadosti o informácie predloženej jednotnému kontaktnému miestu alebo príslušnému orgánu presadzovania práva, alebo či ich poskytuje jednotné kontaktné miesto alebo príslušný orgán presadzovania práva z vlastného podnetu, malo by sa v jednotlivých prípadoch posúdiť, či by sa kópia žiadosti o informácie predložená podľa tejto smernice alebo informácií vymieňaných podľa tejto smernice mala zaslať Europolu v súlade s článkom 7 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2016/794, ak sa týka trestného činu, ktorý patrí do rozsahu cieľov Europolu. Takéto posúdenia by mali vychádzať z cieľov Europolu stanovených v nariadení (EÚ) 2016/794, pokiaľ ide o rozsah trestného činu. Členské štáty by nemali byť povinné zasielať Europolu kópiu žiadosti o informácie alebo vymieňaných informácií, ak by to bolo v rozpore so základnými záujmami bezpečnosti dotknutého členského štátu, ak by to ohrozilo úspech prebiehajúceho vyšetrovania alebo bezpečnosť jednotlivca, alebo ak by sa zverejnili informácie týkajúce sa organizácií alebo konkrétnych spravodajských činností v oblasti národnej bezpečnosti. Okrem toho v súlade so zásadou vlastníctva údajov a bez toho, aby bola dotknutá povinnosť stanovená v nariadení (EÚ) 2016/794 týkajúca sa určenia účelu a obmedzení spracúvania informácií Europolom, by sa informácie pôvodne získané od iného členského štátu alebo tretej krajiny mali Europolu poskytovať len vtedy, ak s tým daný členský štát alebo tretia krajina dali súhlas. Členské štáty by mali zabezpečiť primeranú podporu a odbornú prípravu personálu ich jednotného kontaktného miesta a príslušných orgánov presadzovania práva s cieľom rýchlo a presne určiť, ktoré informácie vymieňané podľa tejto smernice patria do mandátu Europolu a sú potrebné na to, aby mohol plniť svoje ciele.

(26)

Mal by sa napraviť problém pribúdania komunikačných kanálov, ktoré sa využívajú na prenos informácií v oblasti presadzovania práva medzi členskými štátmi, keďže predstavuje prekážku primeranej a rýchlej výmeny takýchto informácií a zvyšuje riziko, pokiaľ ide o bezpečnosť osobných údajov. Používanie sieťovej aplikácie na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA), ktorú spravuje a vyvíja Europol v súlade s nariadením (EÚ) 2016/794, by preto malo byť povinné pre všetky prenosy a komunikáciu podľa tejto smernice, a to aj v prípade zasielania žiadostí o informácie jednotným kontaktným miestam a priamo príslušným orgánom presadzovania práva, poskytovania informácií na základe takýchto žiadostí a poskytovania informácií jednotnými kontaktnými miestami a príslušnými orgánmi presadzovania práva z ich vlastného podnetu, oznámení o zamietnutí žiadostí o informácií, objasnení a špecifikácií, ako aj zasielania kópií žiadostí o informácie alebo informácií jednotným kontaktným miestam a Europolu. Na tento účel by všetky jednotné kontaktné miesta a všetky príslušné orgány presadzovania práva, ktoré môžu byť zapojené do výmen informácií, mali byť priamo pripojené k aplikácii SIENA. S cieľom umožniť príslušníkom v prvej línii, ako sú príslušníci polície, ktorí sa podieľajú na operáciách sieťového prehľadávania, využívať aplikáciu SIENA, by mala táto aplikácia fungovať podľa potreby aj na mobilných zariadeniach. V tejto súvislosti by sa však malo stanoviť krátke prechodné obdobie, aby sa umožnilo úplné zavedenie aplikácie SIENA, pretože znamená zmenu súčasných postupov v niektorých členských štátoch a vyžaduje si odbornú prípravu uvedeného personálu. S cieľom zohľadniť operačnú realitu a nebrániť dobrej spolupráci medzi príslušnými orgánmi presadzovania práva by členské štáty mali mať možnosť umožniť svojmu jednotnému kontaktnému miestu alebo svojim príslušným orgánom presadzovania práva, aby v obmedzenom počte odôvodnených situácií používali iný bezpečný komunikačný kanál. Ak členské štáty povolia svojmu jednotnému kontaktnému miestu alebo svojim príslušným orgánom presadzovania práva používať iný komunikačný kanál z dôvodu naliehavosti žiadosti o informácie, mali by sa, ak je to možné a v súlade s operačnými potrebami, vrátiť k aplikácii SIENA po tom, ako situácia prestane byť naliehavá. Používanie aplikácie SIENA by nemalo byť povinné na účely vnútorných výmen informácií v rámci členského štátu.

(27)

Každý členský štát by mal v záujme zjednodušenia, uľahčenia a lepšieho riadenia tokov informácií zriadiť alebo určiť jednotné kontaktné miesto. Jednotné kontaktné miesta by mali byť zodpovedné za koordináciu a uľahčenie výmeny informácií podľa tejto smernice. Každý členský štát by mal Komisii oznámiť zriadenie alebo určenie svojho jednotného kontaktného miesta a akékoľvek zmeny, pokiaľ ide o jeho jednotné kontaktné miesto. Komisia by mala uverejňovať tieto oznámenia a všetky ich aktualizácie. Jednotné kontaktné miesta by mali v reakcii na čoraz väčšiu potrebu spoločne bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti, napríklad obchodovaniu s drogami, počítačovej kriminalite, obchodovaniu s ľuďmi a terorizmu, najmä prispieť k obmedzeniu prekážok tokov informácií vyplývajúcich z fragmentácie spôsobu vzájomnej komunikácie príslušných orgánov presadzovania práva. Jednotným kontaktným miestam by sa malo prideliť niekoľko osobitných, minimálnych úloh a mali by mať určité minimálne spôsobilosti, aby mohli účinne plniť svoje koordinačné funkcie v súvislosti s cezhraničnou výmenou informácií na účely presadzovania práva podľa tejto smernice.

(28)

Jednotné kontaktné miesta by mali mať patriť prístup ku všetkým informáciám, ktoré sú k dispozícii v rámci ich členského štátu, vrátane používateľsky ústretového prístupu ku všetkým príslušným únijným a medzinárodným databázam a platformám v súlade s postupmi uvedenými v uplatniteľnom práve Únie a vnútroštátnom práve. Na to, aby mohli jednotné kontaktné miesta plniť požiadavky tejto smernice, najmä pokiaľ ide o lehoty, mali by sa im poskytnúť primerané zdroje z hľadiska rozpočtu a personálu vrátane prekladateľských kapacít a mali by byť nepretržite v prevádzke. V tejto súvislosti by existencia kancelárie kontaktu, ktorá je schopná kontrolovať, spracúvať a postupovať prichádzajúce žiadosti o informácie, mohla zvýšiť ich efektívnosť a účinnosť. Jednotné kontaktné miesta by mali vždy k dispozícii justičné orgány príslušné za udeľovanie potrebných súdnych povolení. V praxi to možno docieliť napríklad zabezpečením fyzickej prítomnosti takýchto justičných orgánov v priestoroch jednotného kontaktného miesta alebo funkčnej dostupnosti takýchto justičných orgánov, a to buď v priestoroch jednotného kontaktného miesta, alebo priamo dostupné na zavolanie.

(29)

Na to, aby mohli jednotné kontaktné miesta účinne plniť svoje koordinačné funkcie podľa tejto smernice, mali by byť zložené zo zamestnancov týchto príslušných orgánov presadzovania práva, ktorých zapojenie je nevyhnutné na primeranú a rýchlu výmenu informácií podľa tejto smernice. Hoci je na každom členskom štáte, aby rozhodol o konkrétnej organizácii a zložení, ktoré sú potrebné na splnenie uvedenej požiadavky, policajné, colné a iné príslušné orgány presadzovania práva zodpovedné za predchádzanie trestným činom, ich odhaľovanie alebo vyšetrovanie, ako aj možné kontaktné miesta pre regionálne a bilaterálne úrady, akými sú styční dôstojníci a atašé vyslaní alebo pridelení do iných členských štátov a príslušných orgánov presadzovania práva Únie, ako je Europol, by mohli byť zastúpené v jednotných kontaktných miestach. V záujme účinnej koordinácie by však jednotné kontaktné miesta mali byť minimálne zložené zo zástupcov národnej ústredne Europolu, útvaru SIRENE a národnej ústredne INTERPOL-u zriadených príslušným právnym aktom Únie alebo medzinárodnou dohodou, a to bez ohľadu na to, že táto smernica sa nevzťahuje na výmeny informácií osobitne upravené uvedenými právnymi aktmi Únie.

(30)

Vzhľadom na osobitné požiadavky cezhraničnej spolupráce v oblasti presadzovania práva vrátane nakladania s citlivými informáciami v tejto súvislosti je zásadné, aby zamestnanci jednotných kontaktných miest a príslušných orgánov presadzovania práva mali potrebné znalosti a zručnosti na zákonné, účinné a efektívne vykonávanie svojich úloh podľa tejto smernice. Najmä zamestnancom jednotného kontaktného miesta by sa mali ponúkať primerané a pravidelné kurzy odbornej prípravy na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, ktoré zodpovedajú ich profesijným potrebám a osobitným skúsenostiam a uľahčujú ich kontakt s jednotnými kontaktnými miestami a príslušnými orgánmi presadzovania práva z iných členských štátov potrebnými na uplatňovanie pravidiel stanovených v tejto smernici, a zamestnanci by sa mali podnecovať k účasti na nich. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať riadnemu používaniu nástrojov na spracovanie údajov a IT systémov, poskytovaniu znalostí o príslušných právnych rámcoch Únie a vnútroštátnych právnych rámcoch v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí s osobitným zameraním na ochranu osobných údajov, spolupráci v oblasti presadzovania práva a zaobchádzaniu s dôvernými informáciami, ako aj jazykom, pri ktorých dotknutý členský štát uviedol, že jeho jednotné kontaktné miesto je schopné vymieňať si informácie, s cieľom pomôcť prekonať jazykové bariéry. Na účely poskytovania odbornej prípravy by členské štáty mali v prípade potreby využívať aj kurzy odbornej prípravy a príslušné nástroje, ktoré ponúka Agentúra Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2219 (18), zvažovať možnosť, aby strávili týždeň v Europole, a využívať príslušné ponuky programov a projektov financovaných z rozpočtu Únie, ako je výmenný program CEPOL.

(31)

Okrem technických zručností a právnych znalostí sú predpokladom efektívnej a účinnej cezhraničnej spolupráce podľa tejto smernice v oblasti presadzovania práva vzájomná dôvera a spoločné porozumenie. Osobné kontakty získané prostredníctvom spoločných operácií a výmeny odborných znalostí uľahčujú budovanie dôvery a rozvoj spoločnej kultúry policajnej práce Únie. Členské štáty by mali zvážiť možnosť spoločných kurzov odbornej prípravy a výmen zamestnancov, ktoré sa zameriavajú na prenos znalostí o pracovných metódach, vyšetrovacích prístupoch a organizačných štruktúrach príslušných orgánov presadzovania práva v iných členských štátoch.

(32)

S cieľom zvýšiť účasť na kurzoch odbornej prípravy pre zamestnancov jednotných kontaktných miest a príslušných orgánov presadzovania práva by členské štáty mohli zvážiť aj osobitné stimuly pre takýchto zamestnancov.

(33)

Je potrebné, aby jednotné kontaktné miesta zaviedli a prevádzkovali jednotný elektronický systém riadenia prípadov s určitými minimálnymi funkciami a schopnosťami, aby mohli účinne a efektívne vykonávať každú zo svojich úloh podľa tejto smernice, najmä pokiaľ ide o výmenu informácií. Systém riadenia prípadov je systém pracovných postupov, ktorý umožňuje jednotným kontaktným miestam riadiť výmeny informácií. Je žiadúce, aby sa pri vývoji systému riadenia prípadov použila norma pre univerzálny formát správ stanovená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/818 (19).

(34)

Na spracúvanie osobných údajov v systéme riadenia prípadov sa vzťahujú pravidlá stanovené v smernici (EÚ) 2016/680. Spracúvanie zahŕňa skladovanie. V záujme jasnosti a účinnej ochrany osobných údajov by sa pravidlá stanovené v uvedenej smernici mali ďalej spresniť v tejto smernici. Najmä pokiaľ ide o požiadavku stanovenú v smernici (EÚ) 2016/680, aby sa osobné údaje uchovávali vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých osôb nie dlhšie, ako je potrebné na účely, na ktoré sa spracúvajú, v tejto smernici by sa malo stanoviť, že ak jednotné kontaktné miesto prijíma informácie vymieňané podľa tejto smernice obsahujúce osobné údaje, jednotné kontaktné miesto by malo uchovávať osobné údaje v systéme riadenia prípadov len pokiaľ je to potrebné a primerané na plnenie jeho úloh podľa tejto smernice. Ak tomu tak už nie je, jednotné kontaktné miesto by malo neodvolateľne vymazať osobné údaje zo systému riadenia prípadov. S cieľom zabezpečiť, aby sa osobné údaje uchovávali len tak dlho, ako je to potrebné a primerané, v súlade s pravidlami týkajúcimi sa lehôt uchovávania a preskúmania stanovenými v smernici (EÚ) 2016/680, by jednotné kontaktné miesto malo pravidelne preskúmavať, či sú tieto požiadavky naďalej splnené. Na tento účel by sa prvé preskúmanie malo uskutočniť najneskôr šesť mesiacov po uzavretí výmeny informácií podľa tejto smernice, t. j. v okamihu, keď sa poskytla posledná informácia alebo sa uskutočnila posledná súvisiaca komunikácia. Požiadavky tejto smernice týkajúce sa takéhoto preskúmania a vymazania by však nemali mať vplyv na možnosť vnútroštátnych orgánov príslušných na predchádzanie trestným činom, ich odhaľovanie a vyšetrovanie uchovávať osobné údaje vo svojich vnútroštátnych trestných spisoch podľa vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie, najmä so smernicou (EÚ) 2016/680.

(35)

S cieľom pomáhať jednotným kontaktným miestam a príslušným orgánom presadzovania práva pri výmene informácií podľa tejto smernice a podporovať spoločnú európsku policajnú kultúru medzi členskými štátmi by členské štáty mali podporovať praktickú spoluprácu medzi svojimi jednotnými kontaktnými miestami a príslušnými orgánmi presadzovania práva. Rada by predovšetkým mala organizovať stretnutia vedúcich jednotných kontaktných miest aspoň raz ročne s cieľom vymieňať si skúsenosti a najlepšie postupy týkajúce sa výmeny informácií na účely tejto smernice. Ďalšie formy spolupráce by mali zahŕňať vypracúvanie príručiek o výmene informácií v oblasti presadzovania práva, zostavovanie prehľadov o situácii v jednotlivých členských štátoch o priamo a nepriamo dostupných informáciách, jednotné kontaktné miesta, určené orgány presadzovania práva a jazykové režimy alebo iné dokumenty o spoločných postupoch, riešenie ťažkostí týkajúcich sa pracovných postupov, zvyšovanie informovanosti o špecifikách príslušných právnych rámcov a prípadne organizovanie stretnutí medzi príslušnými jednotnými kontaktnými miestami.

(36)

S cieľom umožniť potrebné monitorovanie a hodnotenie uplatňovania tejto smernice by sa od členských štátov malo vyžadovať získavanie a každoročné poskytovanie určitých údajov týkajúcich sa vykonávania tejto smernice Komisii. Uvedená požiadavka je nevyhnutná predovšetkým na odstránenie nedostatku porovnateľných údajov, ktoré kvantifikujú cezhraničné výmeny relevantných informácií medzi príslušnými orgánmi presadzovania práva, a zároveň uľahčuje povinnosť Komisie podávať správy týkajúce sa vykonávania tejto smernice. Požadované údaje na tento účel by mali byť generované automaticky systémom riadenia prípadov a aplikáciou SIENA.

(37)

Vzhľadom na cezhraničný charakter nadnárodnej trestnej činnosti a terorizmu sa od členských štátov vyžaduje, aby sa pri predchádzaní takýmto trestným činom, ich odhaľovaní alebo vyšetrovaní navzájom na seba spoliehali. Keďže cieľ tejto smernice, a to zabezpečenie primeraných a rýchlych informačných tokov medzi príslušnými orgánmi presadzovania práva a Europolom, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie stanovením spoločných pravidiel a spoločnej kultúry výmeny informácií a prostredníctvom moderných nástrojov a komunikačných kanálov, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(38)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (20) sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 7. marca 2022 svoje stanovisko.

(39)

Táto smernica vychádza z hodnôt, na ktorých je Únia založená, ako sa uvádzajú v článku 2 Zmluvy o EÚ, vrátane právneho štátu, slobody a demokracie. Taktiež rešpektuje základné práva a záruky a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a to najmä právo na slobodu a bezpečnosť, rešpektovanie súkromného a rodinného života a právo na ochranu osobných údajov podľa článkov 6, 7 a 8 charty a článku 16 ZFEÚ. Akékoľvek spracúvanie osobných údajov podľa tejto smernice by sa malo obmedziť na spracúvanie, ktoré je nevyhnutne potrebné a primerané, a malo by podliehať jednoznačným podmienkam, prísnym požiadavkám a účinnému dohľadu zo strany vnútroštátnych dozorných orgánov zriadených podľa smernice (EÚ) 2016/680 a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov v súlade s ich príslušnými mandátmi.

(40)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že táto smernica je založená na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tejto smernici, či ju bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(41)

Írsko sa zúčastňuje na tejto smernici v súlade s článkom 5 ods. 1 Protokolu č. 19 o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a v súlade s článkom 6 ods. 2 rozhodnutia Rady 2002/192/ES (21).

(42)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, táto smernica predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis (22), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (23).

(43)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, táto smernica predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (24), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode H rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/149/SVV (25).

(44)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, táto smernica predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (26), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode H rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/349/EÚ (27),