(1)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (4) sa vytvoril systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii s cieľom podporiť znižovanie emisií skleníkových plynov nákladovo a hospodársky efektívnym spôsobom. Činnosti leteckej dopravy boli zahrnuté do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ďalej len „EU ETS“) smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES (5). Európska únia má právomoc rozšíriť EU ETS na všetky lety s odletom z letiska alebo príletom na letisko nachádzajúce sa v členskom štáte.

(2)

Ochrana životného prostredia je jednou z najdôležitejších výziev, ktorým čelí Únia a zvyšok sveta. Parížska dohoda (6) prijatá 12. decembra 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) (ďalej len „Parížska dohoda“) nadobudla platnosť 4. novembra 2016. Zmluvné strany Parížskej dohody sa dohodli, že udržia zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. Uvedený záväzok sa posilnil prijatím Glasgowského klimatického paktu v rámci UNFCCC 13. novembra 2021, v ktorom konferencia zmluvných strán UNFCCC slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody uznáva, že udržanie nárastu globálnej priemernej teploty na úrovni 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia by výrazne znížilo riziká a vplyvy zmeny klímy, a uvedené zmluvné strany sa zaviazali, že do konca roka 2022 posilnia svoje ciele do roku 2030, aby urýchlili opatrenia v oblasti klímy v tomto kritickom desaťročí a odstránili rozdiel v ambíciách v súvislosti s cieľom 1,5 °C. V záujme dosiahnutia cieľov Parížskej dohody musia všetky odvetvia hospodárstva vrátane medzinárodnej leteckej dopravy prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov.

(3)

Letecká doprava predstavuje 2 až 3 % celosvetových emisií CO2 a celkový vplyv leteckej dopravy na klímu je aspoň dvakrát vyšší ako jej vplyv spôsobený samotným CO2. Letecká doprava je po cestnej doprave druhým najväčším zdrojom vplyvov dopravy na klímu. V roku 2022 organizácia Eurocontrol predpokladala zvýšenie aktivity európskej leteckej dopravy do roku 2050 o 44 % oproti roku 2019. Potreba opatrení na zníženie emisií CO2 je čoraz naliehavejšia, ako to uviedol Medzivládny panel o zmene klímy vo svojich najnovších správach zo 7. augusta 2021 s názvom „Zmena klímy 2021: prírodovedecký základ“, z 28. februára 2022 s názvom „Zmena klímy 2022: dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť“ a zo 4. apríla 2022 s názvom „Zmena klímy 2022: zmiernenie zmeny klímy“. V uvedenej správe zo 4. apríla 2022 sa medzinárodná letecká doprava označuje ako odvetvie, v ktorom sa „v odvetvových dohodách prijali ciele v oblasti zmierňovania zmeny klímy, ktoré ďaleko zaostávajú za tým, čo by bolo potrebné na dosiahnutie dlhodobého teplotného cieľa Parížskej dohody“. Únia by preto mala riešiť túto naliehavú potrebu konať tak, že zintenzívni svoje úsilie a zaujme pozíciu medzinárodného lídra v boji proti zmene klímy.

(4)

Rada Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) prijala 27. júna 2018 na desiatom zasadnutí svojho 214. zasadnutia prvé vydanie prílohy 16 zväzku IV k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve podpísanému 7. decembra 1944 (ďalej len „Chicagský dohovor“) – Systém kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA – Carbon Offsetting and Reduction Scheme for International Aviation), ktorým sa stanovujú medzinárodné štandardy a odporúčania o ochrane životného prostredia pre systém CORSIA (CORSIA SARP). Únia a jej členské štáty vykonávajú systém CORSIA od začiatku pilotnej fázy v rokoch 2021 – 2023 v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2020/954 (7).

(5)

V súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2018/2027 (8) členské štáty informovali sekretariát ICAO o rozdieloch medzi systémami CORSIA a EU ETS. Cieľom bolo zachovať acquis Únie a budúce politické výsady, ako aj úroveň ambícií Únie v oblasti klímy a výlučnú úlohu Európskeho parlamentu a Rady pri rozhodovaní o obsahu práva Únie. Po prijatí tejto smernice by sa malo oznámenie o rozdieloch medzi systémami CORSIA a EU ETS, ktoré bolo doručené sekretariátu ICAO, aktualizovať druhým oznámením o rozdieloch v súlade s právom Únie tak, aby odrážalo revízie smernice 2003/87/ES.

(6)

Riešenie výziev súvisiacich s klímou a životným prostredím a dosiahnutie cieľov Parížskej dohody sú ťažiskom oznámenia Komisie z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“ (ďalej len „Európska zelená dohoda“).

(7)

Únia sa v aktualizovanom vnútroštátne stanovenom príspevku Únie a jej členských štátov, ktorý bol predložený sekretariátu UNFCCC 17. decembra 2020, zaviazala, že do roku 2030 zníži čisté emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve Únie minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Letecká doprava by mala prispieť k tomuto úsiliu o zníženie emisií.

(8)

Prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (9) Únia do právnych predpisov zakotvila cieľ znížiť emisie na nulovú bilanciu najneskôr do roku 2050 a cieľ dosiahnuť následne záporné emisie. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzný strednodobý domáci cieľ Únie v oblasti klímy znížiť čisté emisie skleníkových plynov (emisie po odpočítaní odstránených emisií) do roku 2030 minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

(9)

Zmeny zavedené touto smernicou sú nevyhnutné na zabezpečenie integrity EU ETS a účinného riadenia EU ETS, aby ako nástroj politiky prispieval k splneniu cieľov Únie znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % a dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050 ako aj k cieľu následne dosiahnuť záporné emisie, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1119. Tieto zmeny sú preto zamerané aj na plnenie príspevkov Únie podľa Parížskej dohody v oblasti leteckej dopravy. Celkové množstvo kvót pre leteckú dopravu by sa preto malo konsolidovať a malo by podliehať lineárnemu redukčnému koeficientu ako sa uvádza v článku 9 smernice 2003/87/ES.

(10)

Okrem CO2 má letecká doprava vplyv na klímu prostredníctvom emisií iných látok ako CO2, ako sú oxidy dusíka (NOx), sadzové častice a oxidované zlúčeniny síry a účinky vodnej pary, ako aj prostredníctvom atmosférických procesov spôsobených takýmito emisiami, ako je tvorba ozónu a vznik riasových oblakov z kondenzačných stôp. Vplyv takýchto emisií iných látok ako CO2 na klímu závisí od druhu použitého paliva a motorov, od polohy emisií, najmä od letovej nadmorskej výšky lietadla a od jeho polohy z hľadiska zemepisnej šírky a dĺžky, ako aj od času vypúšťania emisií a poveternostných podmienok v danom čase. Na základe posúdenia vplyvu Komisiou z roku 2006, pokiaľ ide o začlenenie leteckej dopravy do EU ETS, sa v smernici 2008/101/ES uznalo, že letecká doprava má vplyv na globálnu klímu prostredníctvom uvoľňovania emisií iných látok ako CO2. V článku 30 ods. 4 smernice 2003/87/ES zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 (10) sa vyžaduje, aby Komisia do 1. januára 2020 predložila aktualizovanú analýzu vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, ku ktorej v prípade potreby pripojí návrh, ako tieto vplyvy čo najlepšie riešiť. V záujme splnenia tejto požiadavky Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) vykonala aktualizovanú analýzu vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, na zmenu klímy a 23. novembra 2020 svoju štúdiu uverejnila. Zistenia uvedenej štúdie potvrdili skoršie predpoklady, totiž že vplyvy činností leteckej dopravy na klímu, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, sú celkovo prinajmenšom rovnako významné ako vplyv samotného CO2.

(11)

Zo zistení štúdie agentúry EASA z 23. novembra 2020 vyplýva, že v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti už účinky iných látok ako CO2 z leteckej dopravy nemožno ignorovať. Na dosiahnutie zníženia emisií v súlade s Parížskou dohodou sú potrebné regulačné opatrenia Únie. Komisia by preto mala vytvoriť rámec monitorovania, nahlasovania a overovania účinkov iných látok ako CO2 z leteckej dopravy. Na základe výsledkov tohto rámca by Komisia mala do 1. januára 2028 predložiť správu a v prípade potreby a na základe posúdenia vplyvu aj legislatívny návrh obsahujúci zmierňujúce opatrenia pre vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, a to rozšírením rozsahu pôsobnosti EU ETS tak, aby zahŕňal takéto účinky.

(12)

Dosiahnutie zvýšených ambícií v oblasti klímy si bude vyžadovať nasmerovanie čo najväčšieho množstva zdrojov do klimatickej transformácie, ktorá by takisto mala byť spravodlivou transformáciou. Preto by sa všetky príjmy z aukcií, ktoré nie sú pridelené do rozpočtu Únie, mali použiť na účely súvisiace s klímou.

(13)

Celkové množstvo kvót pre leteckú dopravu by sa malo konsolidovať na úrovni kvót pridelených pre lety, v prípade ktorých sa musia kvóty odovzdať v súlade so smernicou 2003/87/ES. Pridelenie kvót na rok 2024 by malo vychádzať z celkového množstva kvót pridelených aktívnym prevádzkovateľom lietadiel v roku 2023 zníženého o lineárny redukčný koeficient, ako sa uvádza v uvedenej smernici. Úroveň pridelených kvót by sa mala zvýšiť tak, aby sa zohľadnili trasy, na ktoré sa EU ETS nevzťahoval v roku 2023, ale bude sa na ne vzťahovať od roku 2024.

(14)

Zvýšená miera obchodovania formou aukcie od roku nasledujúceho po nadobudnutí účinnosti tejto smernice by mala byť pravidlom prideľovania kvót pre odvetvie leteckej dopravy, a to s ohľadom na schopnosť odvetvia prenášať ďalej zvýšené náklady na CO2. V roku 2024 a 2025 by sa malo postupne ukončovať bezodplatné prideľovanie kvót a od roku 2026 v plnej miere zaviesť obchodovanie formou aukcie.

(15)

Smernica 2003/87/ES by mala prispieť k stimulovaniu dekarbonizácie komerčnej leteckej dopravy. Prechod od využívania fosílnych palív by zohrával úlohu pri dosahovaní takejto dekarbonizácie. Vzhľadom na vysokú úroveň hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi lietadiel, rozvíjajúci sa trh s udržateľnými leteckými palivami v Únii a významný cenový rozdiel medzi fosílnym petrolejom a udržateľnými leteckými palivami by sa však tento prechod mal podporiť stimulovaním subjektov, ktoré sa pre prechod rozhodnú skôr. V období od 1. januára 2024 do 31. decembra 2030 by sa preto malo vyhradiť 20 miliónov kvót, aby sa pridelili jednotlivým prevádzkovateľom lietadiel na pokrytie časti zostávajúceho cenového rozdielu medzi fosílnym petrolejom a oprávnenými leteckými palivami. Uvedené kvóty by mali pochádzať zo súboru všetkých kvót dostupných pre leteckú dopravu a mali by sa prideľovať nediskriminačným spôsobom len na lety, na ktoré sa vzťahuje povinnosť na odovzdávanie kvót podľa smernice 2003/87/ES. Na základe hodnotenia fungovania uvedenej rezervy by Komisia mohla rozhodnúť, že predloží legislatívny návrh na pridelenie obmedzeného množstva kvót s časovým obmedzením. Takéto pridelenie by malo trvať len do 31. decembra 2034.

(16)

Nadzvukové komerčné lety prestali byť k dispozícii, okrem iného z dôvodu neúmerne zvýšených škôd na životnom prostredí, ktoré spôsobili. Súčasné trendy však svedčia o intenzívnom výskume opätovného zavedenia nadzvukovej leteckej dopravy. Pozitívna korelácia medzi rýchlosťou letu a úrovňou emisií spôsobených spaľovaním paliva odôvodňuje zaobchádzanie s podzvukovými letmi odlišne od nadzvukových letov. Preto je vhodné vylúčiť možné budúce nadzvukové lety z podpory poskytovanej podľa tejto pozmeňujúcej smernice pre nefosílne palivá.

(17)

Smernica 2003/87/ES by sa mala zmeniť aj so zreteľom na prijateľné jednotky na dosiahnutie súladu, aby sa zohľadnili kritériá oprávnenosti emisných jednotiek CORSIA prijaté Radou ICAO na jej 216. zasadnutí v marci 2019 ako základný prvok systému CORSIA. Prevádzkovatelia lietadiel so sídlom v Únii by mali mať možnosť používať jednotky na zabezpečenie súladu so systémom CORSIA v prípade letov do tretích krajín, medzi tretími krajinami alebo z tretích krajín, ktoré sa považujú za krajiny zapojené do systému CORSIA. S cieľom zabezpečiť, aby vykonávanie systému CORSIA Úniou podporovalo ciele Parížskej dohody a poskytovalo stimuly pre širokú účasť na systéme CORSIA, by jednotky na zabezpečenie súladu mali pochádzať zo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Parížskej dohody a ktoré sú zapojené do systému CORSIA, a malo by sa zabrániť dvojitému započítaniu.

(18)

V záujme zabezpečenia jednotných podmienok používania jednotiek v súlade so smernicou 2003/87/ES by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby mohla prijať zoznam jednotiek na základe tých jednotiek, ktorých použitie Rada ICAO považuje za prijateľné z hľadiska dodržiavania pravidiel systému CORSIA a ktoré spĺňajú uvedené podmienky oprávnenosti stanovené touto smernicou. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(19)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky pre opatrenia potrebné na schvaľovanie zúčastnenými stranami, včasné úpravy podávania správ o antropogénnych emisiách zo zdrojov a ich odstraňovaní záchytmi, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne stanovené príspevky zúčastnených strán, ako aj na zabránenie dvojitému započítaniu a čistému nárastu globálnych emisií by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť podrobné požiadavky na takéto opatrenia. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(20)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky výpočtu kompenzačných požiadaviek systému CORSIA v prípade prevádzkovateľov lietadiel so sídlom v Únii by sa mali na Komisiu preniesť zodpovedajúce vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(21)

Keďže za vykonávanie a presadzovanie systému CORSIA v prípade prevádzkovateľov lietadiel so sídlom mimo Únie má zodpovedať výlučne domovská krajina týchto prevádzkovateľov lietadiel, od prevádzkovateľov lietadiel so sídlom mimo Únie by sa nemalo vyžadovať, aby zrušili jednotky na zabezpečenie súladu so systémom CORSIA podľa tejto smernice.

(22)

Keďže za vykonávanie a presadzovanie systému CORSIA v prípade prevádzkovateľov lietadiel so sídlom mimo Únie má zodpovedať výlučne domovská krajina týchto prevádzkovateľov lietadiel, ak prevádzkovateľ lietadiel so sídlom mimo Únie má značné emisie z letov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) alebo z letov s odletom z letiska nachádzajúceho sa v EHP do letiska nachádzajúceho sa vo Švajčiarsku alebo v Spojenom kráľovstve, štát, v ktorom má tento prevádzkovateľ lietadiel sídlo, môže oznámiť aj rozdiely týkajúce sa uplatňovania systému CORSIA v súvislosti s vnútroeurópskymi letmi. Smernica 2003/87/ES by sa mala vzhľadom na vývoj v uvedenej súvislosti neustále preskúmavať.

(23)

S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie na trasách by lety do štátov a zo štátov, ktoré nevykonávajú systém CORSIA na účely práva Únie, s výnimkou letov s odletom z letiska nachádzajúceho sa v EHP a príletom na letisko nachádzajúce sa v EHP, vo Švajčiarsku alebo v Spojenom kráľovstve, mali byť oslobodené od povinností odovzdávať kvóty alebo rušiť jednotky. S cieľom stimulovať úplné vykonávanie systému CORSIA od roku 2027 by sa výnimka mala v súvislosti s odovzdávaním kvót uplatňovať len na emisie uvoľnené do 31. decembra 2026.

(24)

V článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že politika Únie v oblasti životného prostredia má prispievať k podpore opatrení na medzinárodnej úrovni v boji proti zmene klímy a vyžaduje, aby Únia a členské štáty v rámci svojich príslušných právomocí spolupracovali s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami. Uvedené ciele sú relevantné aj pre ICAO a ďalší rozvoj systému CORSIA.

(25)

Transparentnosť údajov a prístup verejnosti k informáciám sú nevyhnutné na zvýšenie zodpovednosti a vymáhateľnosti. Preto by Komisia mala používateľsky ústretovým spôsobom zverejňovať údaje o emisiách a kompenzáciách prevádzkovateľov lietadiel. Takéto zverejňovanie by uľahčilo posudzovanie vplyvu systému CORSIA na globálne zníženie emisií CO2 a jeho úlohy pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody.

(26)

Lety do najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových štátov vymedzených Organizáciou Spojených národov, ktoré nevykonávajú systém CORSIA na účely práva Únie, iných ako štáty, ktorých HDP na obyvateľa sa rovná priemeru Únie alebo ho prevyšuje, ako aj lety z takýchto krajín, by mali byť oslobodené od povinností odovzdávať kvóty alebo rušiť jednotky. Pre túto výnimku by nemal existovať žiadny konečný dátum.

(27)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky oslobodenia prevádzkovateľov lietadiel od kompenzačných požiadaviek, ako sa stanovuje podľa tejto smernice, v súvislosti s emisiami z letov do štátov a zo štátov, ktoré uplatňujú systém CORSIA vo svojom vnútroštátnom práve menej prísnym spôsobom alebo nepresadzujú ustanovenia systému CORSIA u všetkých prevádzkovateľov lietadiel rovnako podľa tejto smernice, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, na základe ktorých môže oslobodiť prevádzkovateľov lietadiel so sídlom v Únii od kompenzačných požiadaviek v prípade emisií z letov, pri ktorých dochádza k významnému narušeniu hospodárskej súťaže na úkor prevádzkovateľov lietadiel so sídlom v Únii v dôsledku menej prísneho vykonávania alebo presadzovania systému CORSIA v tretích krajinách. Narušenie hospodárskej súťaže by mohlo byť spôsobené menej prísnym prístupom k oprávneným jednotkám alebo ustanoveniami o dvojitom započítaní. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(28)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vytvorenie rovnakých podmienok na trasách medzi dvoma rôznymi štátmi, ktoré uplatňujú systém CORSIA, ak tieto štáty umožňujú prevádzkovateľom lietadiel používať iné jednotky než tie, ktoré sú uvedené v zozname jednotiek na zabezpečenie súladu prijatom podľa vykonávacieho aktu podľa tejto smernice, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom umožniť prevádzkovateľom lietadiel so sídlom v členskom štáte používať dodatočné typy jednotiek k uvedenému zoznamu jednotiek na zabezpečenie súladu alebo aby neboli viazaní podmienkami oprávnenosti jednotiek zavedenými touto smernicou. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(29)

Komisia by mala predložiť správu o vykonávaní systému CORSIA a súboru opatrení ICAO na splnenie dlhodobého globálneho ambiciózneho cieľa pre medzinárodnú leteckú dopravu dosiahnuť nulovú bilanciu emisií uhlíka do roku 2050 (ďalej len „dlhodobý globálny ambiciózny cieľ“), ktorý prijalo 41. zhromaždenie ICAO 7. októbra 2022.

(30)

S cieľom uľahčiť pokrok v rámci ICAO Únia pri troch príležitostiach prijala časovo obmedzené výnimky z EU ETS, a obmedzila tak povinnosť plniť záväzky na emisie z letov medzi letiskami nachádzajúcimi sa v EHP, a to s rovnakými podmienkami pre prevádzkovateľov lietadiel na trasách bez ohľadu na to, kde sú usadení. Najnovšou výnimkou z EU ETS stanovenou v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2392 (12) sa plnenie záväzkov obmedzilo na emisie z letov v rámci EHP uvoľnené do roku 2023, pričom sa počítalo s možnými zmenami rozsahu pôsobnosti tohto systému, pokiaľ ide o lety na letiská a z letísk nachádzajúcich sa mimo EHP počnúc 1. januárom 2024, v nadväznosti na preskúmanie stanovené v uvedenom nariadení. S cieľom posúdiť vykonávanie systému CORSIA, ktorého pilotná fáza začala, a spôsob jeho uplatňovania v praxi by sa súčasná výnimka z povinností EU ETS mala predĺžiť do 31. decembra 2026 v prípade povinnosti odovzdávania kvót pokiaľ ide o lety prevádzkované prevádzkovateľmi lietadiel na trasách, na ktoré sa nevzťahuje systém CORSIA, do príslušných tretích krajín a z nich, v súvislosti s ktorými by sa inak najneskôr od 31. marca 2027 a 30. septembra 2027 uplatňovali povinnosti nahlasovania a odovzdávania kvót v EU ETS. Táto výnimka by mala byť poslednou časovo obmedzenou výnimkou z EU ETS. Preskúmanie systému CORSIA by sa malo uskutočniť do 1. júla 2026. Ak zhromaždenie ICAO do 31. decembra 2025 neposilní systém CORSIA v súlade s dosiahnutím svojho dlhodobého globálneho ambiciózneho cieľa na splnenie cieľov Parížskej dohody alebo ak štáty uvedené vo vykonávacom akte, ktorý má prijať Komisia, predstavujú podľa najnovších dostupných údajov menej ako 70 % emisií z medzinárodnej leteckej dopravy, Komisia by mala podľa potreby navrhnúť, aby sa EU ETS uplatňoval na emisie z odlietajúcich letov od roku 2027 a aby prevádzkovatelia lietadiel mali možnosť odpočítať si všetky náklady spôsobené kompenzáciami v rámci systému CORSIA na týchto trasách, aby sa zabránilo dvojitému spoplatňovaniu. Zároveň, ak tretia krajina neuplatní systém CORSIA od roku 2027, EU ETS by sa mal vzťahovať na emisie z letov odlietajúcich do danej tretej krajiny.

(31)

Informácie o využívaní jednotiek na zabezpečenie súladu s požiadavkami na kompenzáciu podľa systému CORSIA by sa mali zverejniť, a to nie menej transparentným spôsobom, ako sa sprístupňujú informácie o využívaní medzinárodných kreditov podľa smernice 2003/87/ES do roku 2020 podľa prílohy XIV k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 389/2013 (13).

(32)

Dňa 7. októbra 2022 a v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 sa 41. zhromaždenie organizácie ICAO rozhodlo zmeniť predchádzajúcu referenčnú hodnotu systému CORSIA na obdobie od roku 2024 do roku 2035 z priemerných emisií CO2 v rokoch 2019 a 2020 na 85 % emisií CO2 v roku 2019. Priemer všetkých nahlásených emisií CO2 za roky 2019 a 2020 bol 435 859 594 ton. Emisie CO2 v roku 2019 predstavovali 608 076 604 ton a 85 % z toho je 516 865 113 ton. Skutočná referenčná hodnota, ktorú ICAO používa na výpočet faktora rastu odvetvia, sa však určuje pomocou podsúboru emisií, pričom zohľadňuje len emisie CO2 na trasách, na ktoré sa vzťahujú kompenzačné požiadavky. V prípade podskupiny všetkých dvojíc štátov, na ktoré sa vzťahovali kompenzačné požiadavky v roku 2021, ICAO nezverejnila priemer emisií CO2 za roky 2019 a 2020, ale odhaduje sa na 245 miliónov ton, pričom emisie CO2 v roku 2019 predstavovali 341 380 188 ton, z čoho 85 % predstavuje 290 173 160 ton. V prípade všetkých dvojíc štátov, pri ktorých sa očakáva, že budú podliehať kompenzačným požiadavkám v roku 2027, sa priemerné emisie CO2 za roky 2019 a 2020 odhadujú na približne 373 miliónov ton, zatiaľ čo 85 % zodpovedajúcich emisií CO2 za rok 2019 sa odhaduje na približne 439 miliónov ton.

(33)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vypracovanie zoznamu štátov, ktoré sa považujú za krajiny uplatňujúce systém CORSIA na účely smernice 2003/87/ES, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby mohla prijať a viesť zoznam štátov iných ako krajiny EHP, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo, ktoré sa na účely práva Únie považujú za krajiny zapojené do systému CORSIA. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(34)

Prechod odvetvia leteckej dopravy na udržateľné letectvo musí zohľadňovať sociálny rozmer tohto odvetvia a jeho konkurencieschopnosť s cieľom zabezpečiť sociálnu spravodlivosť tohto prechodu a odbornú prípravu, rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov. Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice a jej sociálnom vplyve na odvetvie leteckej dopravy.

(35)

Lety na vzdialenosť 1 000 kilometrov a menej predstavujú 6 až 9 % celkových emisií CO2 z leteckej dopravy. Komisia by mala predložiť správu o opatreniach na podporu prechodu na alternatívne, udržateľnejšie druhy dopravy, kým sa nedosiahne technologický prelom a nebudú dostupné letecké palivá a lietadlá s nulovými emisiami.

(36)

Zatiaľ čo sa EU ETS uplatňovala na lety od roku 2012, balík Fit for 55 obsahuje dodatočné opatrenia, ktoré by spolu s EU ETS mohli mať kumulatívny vplyv na toto odvetvie. S cieľom zaistiť leteckú prepojenosť v prípade letov, ktoré obsluhujú ostrovné regióny alebo malé letiská, by mal mechanizmus podľa tejto smernice, ktorý je určený na preklenutie zostávajúceho cenového rozdielu medzi fosílnymi palivami a ich alternatívami, obmedziť nepriaznivé vplyvy na leteckú prepojenosť a zmierniť riziko úniku uhlíka. Do roku 2026 by Komisia mala podať správu o možných účinkoch na leteckú prepojenosť.

(37)

Emisný faktor leteckého petroleja (Jet A1 alebo Jet A) v rámci EU ETS by sa mal zosúladiť s emisným faktorom pre dané palivo stanoveným v CORSIA SARP. V dôsledku zvýšenia emisného faktora leteckého petroleja by nemalo dôjsť k žiadnej zmene v úrovni prideľovania kvót, pretože bezodplatné prideľovanie kvót pre leteckú dopravu sa postupne ukončuje v dôsledku tejto smernice v prospech obchodovania formou aukcie s cieľom dosiahnuť väčšie zníženie emisií.

(38)

Palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu využívajúce vodík z obnoviteľných zdrojov v súlade s článkom 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (14) by sa mali hodnotiť ako palivá s nulovými emisiami pre prevádzkovateľov lietadiel, ktorí ich používajú, kým sa nestanovia podrobné pravidlá primeraného započítavania podľa tejto smernice.

(39)

S cieľom stanoviť podrobné pravidlá ročného výpočtu rozdielu v nákladoch medzi fosílnym petrolejom a oprávnenými leteckými palivami v súlade s nariadením o zaistení rovnakých podmienok pre udržateľnú leteckú dopravu, prideľovania kvót na používanie takýchto oprávnených palív a výpočtu emisií skleníkových plynov ušetrených v dôsledku používania takýchto oprávnených palív, ako aj stanoviť opatrenia na zohľadnenie stimulov vyplývajúcich z ceny uhlíka a z harmonizovaných minimálnych úrovní zdaňovania fosílnych palív, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Okrem toho s cieľom stanoviť podrobné podmienky obchodovania členských štátov formou aukcie s kvótami pre leteckú dopravu vrátane podrobných podmienok obchodovania formou aukcie, ktoré sú nevyhnutné na prenos podielu príjmov z takého obchodovania formou aukcie do všeobecného rozpočtu Únie vo forme vlastných zdrojov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (15). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(40)

Osobitná pozornosť by sa mala venovať podpore prístupnosti pre najvzdialenejšie regióny Únie. Preto by sa mala stanoviť dočasná výnimka z EU ETS do 31. decembra 2030 pre emisie z letov medzi letiskom nachádzajúcim sa v najvzdialenejšom regióne členského štátu a letiskom nachádzajúcim sa v tom istom členskom štáte mimo uvedeného najvzdialenejšieho regiónu, aby sa reagovalo na najdôležitejšie potreby rezidentov z hľadiska zamestnania, vzdelávania a iných možností. Uvedená výnimka by sa z rovnakých dôvodov mala vzťahovať aj na lety medzi letiskami, ktoré sa nachádzajú v tom istom najvzdialenejšom regióne alebo v rôznych najvzdialenejších regiónoch v tom istom členskom štáte.

(41)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/136 (16) sa má uplatňovať, pokiaľ ide o oznamovanie prevádzkovateľom lietadiel, ktoré majú členské štáty uskutočniť do 30. novembra 2023 podľa smernice 2003/87/ES za predpokladu, že sektorový rastový faktor na rok 2022, ktorý má uverejniť ICAO, sa rovná nule.

(42)

Na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody a pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu je dôležitý komplexný prístup k inováciám. To má osobitný význam pre odvetvia, ktoré sa ťažko dekarbonizujú, ako je letecká a lodná doprava, kde je potrebné zaviesť prevádzkové zlepšenia v kombinácii s alternatívnymi klimaticky neutrálnymi palivami a technologickými riešeniami. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby vnútroštátne transpozičné ustanovenia nebránili inováciám a boli technologicky neutrálne. Potrebné úsilie v oblasti výskumu a inovácií sa na úrovni Únie podporuje okrem iného prostredníctvom programu Horizont Európa – rámcového programu pre výskum a inovácie, ktorý zahŕňa značné finančné prostriedky a nové nástroje určené pre odvetvia, na ktoré sa vzťahuje EU ETS.

(43)

Inovačný fond zriadený smernicou 2003/87/ES má podporovať výskum a vývoj a zavádzanie dekarbonizačných riešení vrátane technológií s nulovými emisiami a znižovať vplyv odvetvia leteckej dopravy na klímu a životné prostredie. Má podporovať aj elektrifikáciu a opatrenia na zníženie celkového vplyvu leteckej dopravy.

(44)

Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečiť príspevok leteckej dopravy k cieľu zníženia emisií v celom hospodárstve Únie a primerane implementovať systém CORSIA do práva Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jej rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(45)

Členské štáty by mali transponovať túto smernicu do 31. decembra 2023 vzhľadom na potrebu naliehavých opatrení v oblasti klímy a na všetky odvetvia prispievajúce k zníženiu emisií nákladovo efektívnym spôsobom.

(46)

Zjednodušením administratívnych postupov a prispôsobením uvedených postupov najlepším postupom by sa administratívna záťaž obmedzila na minimum.

(47)

Smernica 2003/87/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,