(1)

Existenčná hrozba, ktorú predstavuje zmena klímy, si vyžaduje zvýšenie ambícií a zintenzívnenie opatrení v oblasti klímy zo strany Únie a členských štátov. Únia je odhodlaná zintenzívniť úsilie v boji proti zmene klímy a vykonávať Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“) (4), pričom sa bude riadiť jej zásadami a najlepšími dostupnými vedeckými poznatkami v kontexte dlhodobého teplotného cieľa Parížskej dohody.

(2)

Komisia vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda (ďalej len „Európska zelená dohoda“) vytýčila novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, ktoré do roku 2050 dosiahne stav nulových čistých emisií skleníkových plynov a kde hospodársky rast nie je naviazaný na využívanie zdrojov. Cieľom Európskej zelenej dohody je takisto chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Táto transformácia musí byť zároveň spravodlivá a inkluzívna a nesmie sa pri nej na nikoho zabudnúť.

(3)

Medzivládny panel o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) vo svojej osobitnej správe z roku 2018 o vplyvoch globálneho otepľovania o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a o súvisiacich postupoch znižovania emisií skleníkových plynov v kontexte posilnenia globálnej reakcie na hrozbu zmeny klímy, udržateľného rozvoja a úsilia o odstránenie chudoby poskytol pevnú vedeckú základňu na riešenie problému zmeny klímy a objasnil potrebu urýchlene vystupňovať opatrenia v oblasti klímy a pokračovať v prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Uvedená správa potvrdzuje naliehavú potrebu znížiť emisie skleníkových plynov, ako aj potrebu obmedziť oteplenie v rámci zmeny klímy na 1,5 °C, a to predovšetkým v záujme zníženia pravdepodobnosti extrémnych výkyvov počasia a dosiahnutia bodov zlomu. Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (ďalej len „IPBES“) vo svojej globálnej hodnotiacej správe z roku 2019 o biodiverzite a ekosystémových službách preukázala celosvetový pokles biodiverzity, pričom zmena klímy je tretím najdôležitejším faktorom spôsobujúcim stratu biodiverzity.

(4)

Vytýčený dlhodobý zámer je mimoriadne dôležitý pre prínos k hospodárskej a spoločenskej transformácii, vytváraniu vysokokvalitných pracovných miest, udržateľnému rastu i k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja, ktoré určila Organizácia Spojených národov, ako aj v záujme dosiahnutia dlhodobého teplotného cieľa podľa Parížskej dohody spravodlivým, sociálne vyváženým a nákladovo efektívnym spôsobom.

(5)

Je potrebné riešiť rastúce riziká pre zdravie súvisiace s klímou vrátane častejších a intenzívnejších vĺn horúčav, prírodných požiarov a záplav, hrozby v oblasti potravinovej bezpečnosti a bezpečnosti vody, a výskyt a šírenie infekčných chorôb. Ako Komisia oznámila vo svojom oznámení z 24. februára 2021 s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, zriadila Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia v rámci Európskej platformy pre adaptáciu na zmenu klímy Climate-ADAPT s cieľom lepšie pochopiť, predvídať a minimalizovať zdravotné hrozby spôsobené zmenou klímy.

(6)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä jej článkom 37, ktorého cieľom je presadzovať začleňovanie vysokej úrovne ochrany životného prostredia a zlepšovania kvality životného prostredia do politík Únie v súlade so zásadou udržateľného rozvoja.

(7)

Opatrenia v oblasti klímy by mali byť príležitosťou pre všetky odvetvia hospodárstva v Únii pomôcť zabezpečiť vedúce postavenie priemyslu v oblasti globálnych inovácií. Vďaka regulačnému rámcu Únie a úsiliu priemyslu je možné oddeliť hospodársky rast od emisií skleníkových plynov. Napríklad od roku 1990 do roku 2019 sa emisie skleníkových plynov v Únii znížili o 24 %, pričom ekonomika zaznamenala v rovnakom období nárast o 60 %. Bez toho, aby boli dotknuté záväzné právne predpisy a iné iniciatívy prijaté na úrovni Únie, by mali všetky odvetvia hospodárstva vrátane energetiky, priemyslu, dopravy, vykurovania a chladenia a budov, poľnohospodárstva, využívania odpadu a pôdy, zmien využívania pôdy a lesného hospodárstva bez ohľadu na to, či sa na uvedené odvetvia vzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (ďalej len „EU ETS“), prispievať k dosiahnutiu klimatickej neutrality v Únii do roku 2050. V záujme lepšieho zapojenia všetkých hospodárskych subjektov by Komisia mala podporiť odvetvové dialógy a partnerstvá v oblasti klímy tým, že inkluzívnym a reprezentatívnym spôsobom združí kľúčové zainteresované strany s cieľom povzbudiť samotné odvetvia, aby vypracovali orientačné dobrovoľné plány a naplánovali svoj prechod smerom k plneniu zámeru Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Takéto plány by mohli významne pomôcť odvetviam pri plánovaní potrebných investícií zameraných na prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo a mohli by slúžiť aj na lepšie zapojenie sektorov do hľadania klimaticky neutrálnych riešení. Takéto plány by mohli dopĺňať aj existujúce iniciatívy vrátane Európskej aliancie pre batérie a Európskej aliancie pre čistý vodík, ktoré podporujú priemyselnú spoluprácu pri prechode na klimatickú neutralitu.

(8)

V Parížskej dohode sa stanovuje dlhodobý teplotný cieľ v článku 2 ods. 1 písm. a) a jej cieľom je posilniť globálnu reakciu na hrozbu zmeny klímy zvýšením schopnosti adaptácie na nepriaznivé vplyvy zmeny klímy, ako sa uvádza v jej článku 2 ods. 1 písm. b), a zosúladením finančných tokov s postupom zameraným na dosiahnutie nízkych emisií skleníkových plynov a na rozvoj odolný voči zmene klímy, ako sa uvádza v jej článku 2 ods. 1 písm. c). Ako celkový rámec pre príspevok Únie k Parížskej dohode by sa v rámci tohto nariadenia malo zabezpečiť, aby Únia aj členské štáty prispievali ku globálnej reakcii na zmenu klímy, ako sa uvádza v Parížskej dohode.

(9)

Účelom opatrení Únie a členských štátov v oblasti klímy je chrániť ľudí a planétu, blahobyt, prosperitu, hospodárstvo, zdravie, potravinové systémy, integritu ekosystémov a biodiverzity pred hrozbou, ktorú predstavuje zmena klímy, v kontexte Agendy 2030 Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj a pri napĺňaní cieľov Parížskej dohody, ako aj maximalizovať prosperitu v rámci hraníc planéty a zvýšiť odolnosť a znížiť mieru zraniteľnosti spoločnosti voči zmene klímy. V tejto súvislosti by sa opatrenia Únie a členských štátov mali riadiť zásadou predbežnej opatrnosti a zásadou „znečisťovateľ platí“ stanovenými v Zmluve o fungovaní Európskej únie a mali by takisto zohľadňovať zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti stanovenú v rámci energetickej únie a zásadu „nespôsobovať škodu“ stanovenú v rámci Európskej zelenej dohody.

(10)

Dosiahnutie klimatickej neutrality by si malo vyžadovať príspevok od všetkých odvetví hospodárstva, v ktorých sú emisie skleníkových plynov alebo ich odstraňovanie regulované právom Únie.

(11)

V súvislosti s významom výroby a spotreby energie pre úroveň emisií skleníkových plynov je nevyhnutné zaistiť prechod na bezpečný, udržateľný, finančne dostupný a spoľahlivý energetický systém, ktorého základom je využívanie obnoviteľných zdrojov energie, dobre fungujúci vnútorný trh s energiou a zlepšovanie energetickej efektívnosti a ktorý bude zároveň znižovať energetickú chudobu. Ďalšími dôležitými faktormi umožňujúcimi naplniť zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu sú digitálna transformácia, technologická inovácia, výskum a vývoj.

(12)

Únia zaviedla regulačný rámec na dosiahnutie svojho cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030, ktorý bol dohodnutý v roku 2014, teda ešte pred nadobudnutím platnosti Parížskej dohody. Medzi právne predpisy na vykonanie uvedeného cieľa patrí okrem iných smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (5), ktorou sa vytvoril systém EU ETS, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (6), ktorým sa zaviedli vnútroštátne ciele znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 (7), v ktorom sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť rovnováhu medzi objemom existujúcich emisií skleníkových plynov a odstránených emisií skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien využívania pôdy a z lesného hospodárstva.

(13)

Systém EU ETS je základným prvkom politiky Únie v oblasti klímy a predstavuje jej kľúčový nástroj na znižovanie emisií skleníkových plynov nákladovo efektívnym spôsobom.

(14)

Komisia vo svojom oznámení z 28. novembra 2018 s názvom „Čistá planéta pre všetkých: Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo“ predstavila svoju víziu dosiahnutia nulovej bilancie emisií skleníkových plynov v Únii do roku 2050 na základe sociálne spravodlivej a nákladovo efektívnej transformácie.

(15)

Balíkom „Čistá energia pre všetkých Európanov“ z 30. novembra 2016 sleduje Únia ambiciózny plán dekarbonizácie, a to predovšetkým prostredníctvom vybudovania spoľahlivej energetickej únie, čo zahŕňa ciele v oblasti energetickej efektívnosti a zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 vytýčené v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (8) a (EÚ) 2018/2001 (9), ako aj prostredníctvom posilnenia relevantných právnych predpisov vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ (10).

(16)

Únia je svetovým lídrom v kontexte prechodu na klimatickú neutralitu a je odhodlaná pomáhať zvyšovať celosvetové ambície a posilniť svetovú reakciu na zmenu klímy pomocou nástrojov, ktoré má k dispozícii a medzi ktoré patrí aj diplomacia v oblasti klímy.

(17)

Únia by mala pokračovať vo svojich opatreniach v oblasti klímy a zostať v pozícii medzinárodného lídra v oblasti klímy aj po roku 2050 s cieľom chrániť ľudí a planétu pred hrozbou nebezpečnej zmeny klímy a v snahe o dosiahnutie dlhodobého teplotného cieľa stanoveného v Parížskej dohode a v súlade s vedeckými posúdeniami IPCC, IPBES a Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy, ako aj s posúdeniami iných medzinárodných orgánov.

(18)

Riziko úniku uhlíka naďalej hrozí v prípade medzinárodných partnerov, ktorí nemajú rovnaké normy ochrany klímy ako Únia. Komisia má preto v úmysle navrhnúť mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach pre vybrané odvetvia s cieľom znížiť takéto riziká spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Okrem toho je dôležité zachovať účinné politické stimuly na podporu technologických riešení a inovácií, ktoré umožnia prechod na konkurencieschopné, klimaticky neutrálne hospodárstvo Únie a zároveň poskytnú investičnú istotu.

(19)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode vyzval na nevyhnutný prechod na klimaticky neutrálnu spoločnosť najneskôr do roku 2050 a stal sa tak úspešným európskym príbehom, a vo svojom uznesení z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia vyhlásil núdzový stav v oblasti klímy a životného prostredia. Takisto opakovane vyzýval Úniu, aby zvýšila svoj cieľ v oblasti klímy do roku 2030 a aby tento zvýšený cieľ bol súčasťou tohto nariadenia. Európska rada vo svojich záveroch z 12. decembra 2019 odsúhlasila zámer dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Únie v súlade s cieľmi Parížskej dohody a zároveň uznala, že je potrebné zaviesť podporný rámec, ktorý bude prínosom pre všetky členské štáty a bude zahŕňať primerané nástroje, stimuly, podporu a investície s cieľom zabezpečiť nákladovo efektívnu, spravodlivú, ako aj sociálne vyváženú a korektnú transformáciu, pričom sa zohľadnia rozdielne vnútroštátne okolnosti, pokiaľ ide o východiskovú situáciu. Okrem toho uviedla, že transformácia si bude vyžadovať značné verejné a súkromné investície. Únia predložila Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) 6. marca 2020 svoju dlhodobú stratégiu nízkoemisného rozvoja a 17. decembra 2020 svoj vnútroštátne stanovený príspevok, a to po ich prijatí Radou.

(20)

Únia by sa mala usilovať dosiahnuť do roku 2050 na svojom území rovnováhu medzi antropogénnymi emisiami skleníkových plynov zo zdrojov a odstraňovaním emisií skleníkových plynov záchytmi v rámci celého hospodárstva, a následne by sa mala prípadne usilovať o dosiahnutie záporných emisií. Uvedený cieľ by mal zahŕňať emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie v celej Únii regulované právnymi predpismi Únie. Malo by byť možné riešiť takéto emisie a odstraňovania v kontexte preskúmania príslušných právnych predpisov v oblasti klímy a energetiky. Záchyty zahŕňajú prirodzené a technologické riešenia, ako sa uvádza v inventúrach skleníkových plynov Únie predložených dohovoru UNFCCC. Riešenia, ktoré sa zakladajú na technológiách zachytávania a ukladania uhlíka a zachytávania a využívania uhlíka, môžu v členských štátoch, ktoré sa rozhodli tieto technológie využívať, zohrávať určitú úlohu pri dekarbonizácii, najmä pri zmierňovaní emisií z procesov v priemysle. O naplnenie zámeru Únie dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu na celom svojom území by sa mali usilovať všetky členské štáty kolektívne, pričom členské štáty, Európsky parlament, Rada a Komisia by mali prijímať opatrenia, ktoré umožnia tento zámer splniť. Významnú časť týchto opatrení na naplnenie predmetného zámeru budú tvoriť opatrenia na úrovni Únie.

(21)

Európska rada vo svojich záveroch z 8. a 9. marca 2007 schválila cieľ Únie v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov na rok 2020 a v záveroch z 23. a 24. októbra 2014 schválila rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030. Ustanoveniami tohto nariadenia o určení cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2040 nie je dotknutá úloha Európskej rady pri vymedzovaní všeobecného politického smerovania a priorít Únie pre rozvoj politiky Únie v oblasti klímy, ako sa uvádza v zmluvách.

(22)

Záchyty uhlíka zohrávajú zásadnú úlohu pri prechode na klimatickú neutralitu v Únii a v tejto súvislosti významne prispievajú najmä odvetvia poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a využívania pôdy. Ako Komisia oznámila vo svojom oznámení z 20. mája 2020 s názvom „Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu“, bude v rámci nadchádzajúcej iniciatívy v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva podporovať nový ekologický obchodný model s cieľom odmeňovať pôdohospodárov za znižovanie emisií skleníkových plynov a odstraňovanie uhlíka. Okrem toho sa Komisia vo svojom oznámení z 11. marca 2020 s názvom „Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu“ zaviazala vypracovať regulačný rámec pre certifikáciu odstraňovania uhlíka na základe spoľahlivého a transparentného započítavania uhlíka s cieľom monitorovať a overovať odstraňovanie uhlíka v skutočnosti a zároveň zabezpečiť, aby nedošlo k negatívnym vplyvom na životné prostredie, najmä biodiverzitu, na verejné zdravie alebo na sociálne či hospodárske ciele.

(23)

Obnova ekosystémov by pomohla zachovať, riadiť a zlepšovať prirodzené záchyty a podporovať biodiverzitu a zároveň bojovať proti zmene klímy. Okrem toho tzv. trojitá úloha lesov, konkrétne zachytávanie, uskladňovanie a nahrádzanie uhlíka, prispieva k znižovaniu skleníkových plynov v atmosfére a zároveň zabezpečuje, aby lesy naďalej rástli a poskytovali mnohé ďalšie služby.

(24)

Vedecké poznatky a najlepšie dostupné a aktuálne dôkazy spolu s informáciami o zmene klímy, ktoré sú faktické aj transparentné, sú zásadné a musia tvoriť východisko pre opatrenia Únie v oblasti klímy a jej úsilie o dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Mala by sa zriadiť Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy (ďalej len „poradná rada“), ktorá by vzhľadom na svoju nezávislosť a vedecké a technické odborné znalosti slúžila ako referenčný bod pre vedecké poznatky týkajúce sa zmeny klímy. Poradná rada by mala dopĺňať prácu Európskej environmentálnej agentúry a svoje úlohy by si mala plniť nezávisle. Jej poslanie by sa nemalo prekrývať s poslaním IPCC na medzinárodnej úrovni. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 (11) by sa preto malo zmeniť s cieľom zriadiť poradnú radu. Vnútroštátne poradné orgány pre oblasť klímy môžu zohrávať dôležitú úlohu okrem iného pri poskytovaní odborného vedeckého poradenstva o politike v oblasti klímy príslušným vnútroštátnym orgánom, ako to stanovuje dotknutý členský štát, v ktorom tieto orgány existujú. Členské štáty, ktoré ešte nezriadili vnútroštátny poradný orgán pre oblasť klímy, sa preto vyzývajú, aby ho zriadili.

(25)

Transformácia na klimatickú neutralitu si vyžaduje zmeny v celom spektre politík a kolektívne úsilie všetkých odvetví hospodárstva a spoločnosti, ako sa zdôrazňuje v Európskej zelenej dohode. Európska rada vo svojich záveroch z 12. decembra 2019 uviedla, že všetky relevantné právne predpisy a politiky Únie musia byť v súlade s plnením zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu a prispievať k nemu, pričom sa v nich musí rešpektovať zásada rovnakých podmienok pre všetkých, a vyzvala Komisiu, aby preskúmala, či je na tento účel potrebné upraviť existujúce pravidlá.

(26)

Ako bolo oznámené v Európskej zelenej dohode, Komisia vo svojom oznámení zo 17. septembra 2020 s názvom „Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov“ posúdila cieľ Únie týkajúci sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030. Komisia tak urobila na základe komplexného posúdenia vplyvu a s prihliadnutím na analýzu integrovaných národných energetických a klimatických plánov predložených Komisii v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (12). Vzhľadom na zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 by sa do roku 2030 mali znížiť emisie skleníkových plynov a malo by sa zlepšiť ich odstraňovanie, aby sa čisté emisie skleníkových plynov, teda emisie po odpočítaní odstránených emisií, do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990 znížili v celom hospodárstve a na vnútroštátnej úrovni minimálne o 55 %. Európska rada uvedený cieľ schválila vo svojich záveroch z 10. a 11. decembra 2020. Poskytla aj počiatočné usmernenia týkajúce sa jeho vykonávania. Uvedený nový cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2030 je následným cieľom na účely článku 2 bodu 11 nariadenia (EÚ) 2018/1999, a preto nahrádza celoúnijný cieľ týkajúci sa emisií skleníkových plynov na rok 2030 stanovený v uvedenom bode. Komisia by okrem toho do 30. júna 2021 mala posúdiť, ako by bolo potrebné zmeniť príslušné právne predpisy Únie, ktorými sa vykonáva cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2030, aby sa dosiahlo takéto zníženie čistých emisií. V tejto súvislosti Komisia oznámila revíziu príslušných právnych predpisov v oblasti klímy a energetiky, ktoré sa prijmú v balíku zahŕňajúcom okrem iného obnoviteľné zdroje energie, energetickú efektívnosť, využívanie pôdy, zdaňovanie energie, emisné normy CO2 pre ľahké úžitkové vozidlá, spoločné úsilie a systém EU ETS.

Komisia zamýšľa posúdiť vplyv zavedenia ďalších opatrení Únie, ktoré by mohli dopĺňať existujúce opatrenia, ako sú napríklad trhové opatrenia, ktoré zahŕňajú silný mechanizmus solidarity.

(27)

Podľa posúdení Komisie majú existujúce záväzky podľa článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/841 za následok čistý záchyt uhlíka vo výške 225 miliónov ton ekvivalentu CO2 v roku 2030. S cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2030 vynaložilo dostatočné úsilie v oblasti zmierňovania zmeny klímy, je vhodné obmedziť príspevok čistého odstraňovania k cieľu Únie v oblasti klímy do roku 2030 na túto úroveň. Týmto nie je dotknuté preskúmanie príslušných právnych predpisov Únie v záujme umožnenia dosiahnutia tohto cieľa.

(28)

Výdavky v rámci rozpočtu Únie a Nástroja Európskej únie na obnovu zriadeného nariadením Rady (EÚ) 2020/2094 (13) prispievajú k plneniu cieľov v oblasti klímy vyčlenením aspoň 30 % celkovej sumy výdavkov na podporu cieľov v oblasti klímy na základe účinnej metodiky a v súlade s odvetvovými právnymi predpismi.

(29)

Vzhľadom na zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a vzhľadom na medzinárodné záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody je potrebné pokračovať v úsilí o postupné zrušenie dotácií v oblasti energetiky, ktoré nie sú v súlade s uvedeným zámerom, najmä v prípade fosílnych palív, bez toho, aby to malo vplyv na úsilie o zníženie energetickej chudoby.

(30)

Na zabezpečenie predvídateľnosti a dôveryhodnosti pre všetky hospodárske subjekty vrátane podnikov, pracovníkov, investorov a spotrebiteľov v záujme zabezpečenia postupného znižovania emisií skleníkových plynov a nezvratného prechodu na klimatickú neutralitu by Komisia mala prípadne navrhnúť strednodobý cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2040, a to najneskôr do šiestich mesiacov od prvého globálneho hodnotenia vykonaného podľa Parížskej dohody. Komisia môže prekladať návrhy na revíziu strednodobého cieľa, pričom zohľadní zistenia z posúdení pokroku a opatrení Únie a vnútroštátnych opatrení, ako aj výsledky globálneho hodnotenia a medzinárodného vývoja, a to aj v oblasti spoločných časových rámcov pre vnútroštátne stanovené príspevky. Ako nástroj na zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti politík Únie v oblasti klímy by Komisia mala pri príprave svojho legislatívneho návrhu týkajúceho sa cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2040 uverejniť predpokladaný orientačný rozpočet Únie na emisie skleníkových plynov na obdobie rokov 2030 – 2050 vymedzený ako orientačný celkový objem čistých emisií skleníkových plynov, ktorých emitovanie sa v uvedenom období očakáva, a to bez toho, aby boli ohrozené záväzky Únie vyplývajúce z Parížskej dohody, ako aj metodiku, z ktorej tento orientačný rozpočet vychádza.

(31)

Kľúčovým aspektom dlhodobej celosvetovej reakcie na zmenu klímy je adaptácia na ňu. Nepriaznivé účinky zmeny klímy môžu potenciálne prekročiť adaptačné kapacity členských štátov. Preto by členské štáty a Únia mali zvýšiť svoju schopnosť adaptácie, posilniť svoju odolnosť a znížiť mieru zraniteľnosti voči zmene klímy, ako sa stanovuje v článku 7 Parížskej dohody, a takisto maximalizovať súvisiace prínosy uplatnením ďalších politík a právnych predpisov. Komisia by mala prijať stratégiu Únie pre adaptáciu na zmenu klímy v súlade s Parížskou dohodou. Členské štáty by mali prijať komplexné národné adaptačné stratégie a plány na základe solídnych analýz zmeny klímy a zraniteľnosti voči zmene klímy, posúdení pokroku a ukazovateľov, vychádzajúc pritom z najlepších dostupných a najnovších vedeckých dôkazov. Únia by sa mala usilovať o vytvorenie priaznivého regulačného prostredia pre vnútroštátne politiky a opatrenia zavedené členskými štátmi na adaptáciu na zmenu klímy. Zlepšenie odolnosti proti zmene klímy a schopnosti adaptovať sa na zmenu klímy si vyžaduje spoločné úsilie všetkých sektorov hospodárstva a spoločnosti, ako aj súdržnosť a konzistentnosť politík vo všetkých príslušných právnych predpisoch a politikách.

(32)

Ekosystémy, ľudia a hospodárstva vo všetkých regiónoch Únie budú čeliť veľkým vplyvom zmeny klímy, ako sú extrémne horúčavy, povodne, suchá, nedostatok vody, stúpanie hladiny morí, topiace sa ľadovce, lesné požiare, vývraty a poľnohospodárske straty. Nedávne extrémne udalosti už významne ovplyvňujú ekosystémy, čo má vplyv na sekvestráciu uhlíka a kapacity lesa a poľnohospodárskej pôdy uskladňovať ho. Posilnenie adaptačných kapacít a odolnosti s prihliadnutím na ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja pomáha minimalizovať vplyvy zmeny klímy, riešiť neodvrátiteľné vplyvy sociálne vyváženým spôsobom a zlepšovať životné podmienky v postihnutých oblastiach. Včasná príprava na takéto vplyvy je nákladovo efektívna a môže tiež viesť k značným vedľajším prínosom pre ekosystémy, zdravie a hospodárstvo. Prínosom pre zmierňovanie zmeny klímy, adaptáciu na ňu a ochranu biodiverzity môžu byť najmä riešenia blízke prírode.

(33)

Príslušné programy zriadené v rámci viacročného finančného rámca zaisťujú preverovanie projektov s cieľom zabezpečiť, aby takéto projekty boli odolné voči možným nepriaznivým vplyvom zmeny klímy, a to prostredníctvom posúdenia zraniteľnosti voči zmene klímy a posúdenia súvisiaceho rizika, ako aj prostredníctvom príslušných adaptačných opatrení, a aby takéto projekty začlenili náklady na emisie skleníkových plynov a pozitívne účinky opatrení na zmiernenie zmeny klímy do analýzy nákladov a prínosov. Prispieva to k začleneniu rizík súvisiacich so zmenou klímy, ako aj posúdenia zraniteľnosti voči zmene klímy a adaptácie na ňu do investičných a plánovacích rozhodnutí v rámci rozpočtu Únie.

(34)

Členské štáty, Európsky parlament, Rada a Komisia by pri vykonávaní relevantných opatrení na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v záujme napĺňania zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu mali zohľadňovať okrem iného: prínos, ktorý transformácia na klimatickú neutralitu bude mať pre verejné zdravie, kvalitu životného prostredia, blahobyt občanov, prosperitu spoločnosti, zamestnanosť a konkurencieschopnosť hospodárstva; energetickú transformáciu, posilnenú energetickú bezpečnosť a boj proti energetickej chudobe; potravinovú bezpečnosť a finančnú dostupnosť; rozvoj udržateľných a inteligentných systémov mobility a dopravy; spravodlivosť a solidaritu v členských štátoch i medzi nimi vzhľadom na ich hospodársku spôsobilosť, vnútroštátne okolnosti, ako sú napríklad osobitosti ostrovov, a potrebu postupnej konvergencie; potrebu zabezpečiť spravodlivú a sociálne korektnú transformáciu vhodnými programami vzdelávania a odbornej prípravy; najlepšie dostupné a najnovšie vedecké dôkazy, najmä zistenia IPCC; potrebu zahrnúť riziká súvisiace so zmenou klímy do rozhodnutí o investovaní a plánovaní; nákladovú účinnosť a technologickú neutralitu pri dosahovaní znižovania emisií skleníkových plynov a ich odstraňovaní a zvyšovaní odolnosti; a postupné napredovanie v súvislosti s environmentálnou integritou a mierou ambicióznosti.

(35)

Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode, Komisia prijala 9. decembra 2020 oznámenie s názvom „Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti“. V stratégii sa stanovuje plán pre udržateľnú a inteligentnú budúcnosť európskej dopravy s akčným plánom na dosiahnutie cieľa znížiť emisie z odvetvia dopravy do roku 2050 o 90 %.

(36)

S cieľom zabezpečiť, aby Únia a členské štáty vytrvali na ceste k naplneniu zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu, a dosiahnuť pokrok pri adaptácii na zmenu klímy by Komisia mala dosiahnutý pokrok pravidelne posudzovať, pričom by mala vychádzať z informácií stanovených v tomto nariadení vrátane informácií predložených a oznámených podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999. Aby bolo možné včas sa pripraviť na globálne hodnotenie uvedené v článku 14 Parížskej dohody, závery uvedeného posúdenia by sa mali od roku 2023 zverejňovať každých päť rokov do 30. septembra. To znamená, že správy podľa článku 29 ods. 5 a článku 35 uvedeného nariadenia a v príslušných rokoch aj súvisiace správy podľa článku 29 ods. 1 a článku 32 uvedeného nariadenia by sa mali predkladať Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako závery uvedeného posúdenia. V prípade, že kolektívny pokrok členských štátov pri plnení zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo pri adaptácii nie je dostatočný alebo opatrenia Únie nie sú v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo nie sú primerané na zvýšenie schopnosti adaptácie, posilnenie odolnosti alebo zníženie miery zraniteľnosti, Komisia by mala vykonať potrebné opatrenia v súlade so zmluvami. Takisto by mala pravidelne posudzovať relevantné vnútroštátne opatrenia a vydať odporúčania, ak zistí, že opatrenia členského štátu nie sú v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo nie sú primerané na zvýšenie schopnosti adaptácie, posilnenie odolnosti a zníženie miery zraniteľnosti voči zmene klímy.

(37)

Komisia by mala zaručiť spoľahlivé a objektívne posúdenie na základe najaktuálnejších vedeckých, technických a spoločensko-ekonomických zistení reprezentatívnych pre širokú škálu nezávislých expertíz a svoje posúdenia by mala založiť na relevantných informáciách vrátane informácií, ktoré predkladajú a nahlasujú členské štáty, správ Európskej environmentálnej agentúry, poradnej rady a Spoločného výskumného centra Komisie, najlepších dostupných a najnovších vedeckých dôkazov vrátane správ IPCC, IPBES a iných medzinárodných orgánov, ako aj na údajoch z pozorovania Zeme, ktoré poskytuje Európsky program pozorovania Zeme (Copernicus). Komisia by ďalej mala pri svojich posúdeniach vychádzať z orientačnej lineárnej trajektórie, ktorá bude spájať klimatické ciele Únie na roky 2030 a 2040 po ich prijatí so zámerom Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu a bude slúžiť ako orientačný nástroj na odhadovanie a hodnotenie kolektívneho pokroku pri plnení zámeru Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu. Touto orientačnou lineárnou trajektóriou nie je dotknuté žiadne rozhodnutie na určenie cieľa Únie v oblasti klímy na rok 2040. Vzhľadom na skutočnosť, že Komisia sa zaviazala preskúmať spôsoby, ako by mohol verejný sektor využívať taxonómiu EÚ v kontexte Európskej zelenej dohody, malo by zahŕňať informácie o environmentálne udržateľnom investovaní zo strany Únie alebo členských štátov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (14), keď také informácie budú k dispozícii. Komisia by mala využívať prípadné dostupné európske a globálne štatistiky a údaje a vyhľadávať možnosti odborného preskúmania. Európska environmentálna agentúra by mala pomáhať Komisii podľa potreby a v súlade s jej ročným pracovným programom.

(38)

Občania a komunity majú rozhodujúcu úlohu pri ďalšom uskutočňovaní prechodu na klimatickú neutralitu, a preto by sa malo podporovať aj uľahčiť silné zapojenie verejnosti a sociálnu angažovanosť pri opatreniach v oblasti klímy na všetkých úrovniach, a to aj na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, v rámci inkluzívneho a dostupného procesu. Komisia by sa preto mala angažovať vo všetkých sférach spoločnosti vrátane zainteresovaných strán zastupujúcich rôzne odvetvia hospodárstva, a tak posilniť ich postavenie a umožniť im podnikať kroky smerom k dosiahnutiu klimatickej neutrálnej spoločnosti odolnej proti zmene klímy, a to aj prostredníctvom Európskeho klimatického paktu.

(39)

V súlade so záväzkom Komisie dodržiavať zásady lepšej tvorby práva by sa malo rozvinúť úsilie o súlad jednotlivých nástrojov Únie týkajúcich sa znižovania emisií skleníkových plynov. Systém merania pokroku pri plnení zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu, ako aj posudzovania súladu opatrení prijatých na účely uvedeného zámeru by mal vychádzať z riadiaceho rámca stanoveného v nariadení (EÚ) 2018/1999 a byť s ním v súlade, pričom by sa malo zohľadniť všetkých päť rozmerov energetickej únie. Predovšetkým je potrebné, aby sa systém pravidelného podávania správ a harmonogramu lehôt, v ktorých má Komisia vykonávať posúdenia, ako aj opatrení na základe predmetných správ zosúladil s povinnosťami členských štátov predkladať informácie a podávať správy, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) 2018/1999. Nariadenie (EÚ) 2018/1999 by sa preto malo zmeniť tak, aby sa do jeho relevantných ustanovení začlenil zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu.

(40)

Z podstaty zmeny klímy vyplýva, že ide o cezhraničný problém, v súvislosti s ktorým sú v záujme účinného doplnenia a posilnenia vnútroštátnych politík potrebné koordinované opatrenia na úrovni Únie. Keďže cieľ tohto nariadenia, a to dosiahnuť klimatickú neutralitu v Únii do roku 2050, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,