(1)

Regulačný rámec, ktorým sa upravuje politika súdržnosti Únie na obdobie od roku 2021 do roku 2027 v kontexte budúceho viacročného finančného rámca, prispieva k dodržiavaniu záväzkov Únie, pokiaľ ide o plnenie Parížskej dohody prijatej v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (5) (ďalej len „Parížska dohoda“), ktorou sa sleduje cieľ obmedziť nárast teploty na 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou, a cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja sústredením finančných prostriedkov Únie na zelené ciele. Týmto nariadením by sa mala implementovať jedna z priorít stanovených v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“ a toto nariadenie je súčasťou investičného plánu pre udržateľnú Európu, na základe ktorého sa poskytuje v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie v kontexte politiky súdržnosti cielené financovanie na účely riešenia sociálnych, hospodárskych a environmentálnych nákladov spojených s transformáciou na klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo, v ktorom sa akékoľvek zostatkové emisie skleníkových plynov kompenzujú rovnocennými absorpciami.

(2)

Transformácia na klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo predstavuje jeden z najdôležitejších cieľov politiky Únie. Európska rada 12. decembra 2019 schválila cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimaticky neutrálnu Úniu v súlade s cieľmi Parížskej dohody. Boj proti zmene klímy a zhoršovaniu životného prostredia bude z dlhodobého hľadiska pre všetkých prínosom a v strednodobom horizonte prinesie všetkým príležitosti a výzvy, avšak všetky regióny a členské štáty nezačínajú svoju transformáciu z rovnakej štartovacej pozície alebo nemajú rovnakú schopnosť reagovať. Niektoré už dosiahli väčší pokrok než iné a transformácia prináša hlbšie sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky pre tie regióny, ktoré sú v značnej miere závislé od fosílnych palív na energetické účely, najmä uhlia, lignitu, rašeliny alebo roponosnej bridlice, alebo od priemyselných odvetví s vysokou intenzitou skleníkových plynov. Takáto situácia nielenže vytvára riziko, že transformácia bude v Únii prebiehať rôznym tempom, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy, ale aj, že budú narastať rozdiely medzi regiónmi na úkor cieľov sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti.

(3)

Ak má byť transformácia úspešná a spoločensky prijateľná pre všetkých, musí byť spravodlivá, a inkluzívna. Únia, členské štáty a ich regióny preto musia od začiatku zohľadniť jej sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky a využiť všetky dostupné nástroje na zmiernenie nepriaznivých vplyvov. V tejto súvislosti zohráva dôležitú úlohu rozpočet Únie.

(4)

Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode a v Investičnom pláne pre udržateľnú Európu, Mechanizmus spravodlivej transformácie by mal dopĺňať ostatné činnosti vykonávané na základe budúceho viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027. Mal by prispieť k riešeniu sociálnych, hospodárskych a environmentálnych dôsledkov, najmä pre pracovníkov, ktorých ovplyvní proces transformácie na klimatickú neutralitu Únie do roku 2050, spojením výdavkov rozpočtu Únie na klimatické a sociálne ciele na regionálnej úrovni a plnením prísnych sociálnych a environmentálnych noriem.

(5)

Týmto nariadením by sa mal zriadiť Fond na spravodlivú transformáciu (ďalej len „FST“), ktorý je jedným z pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie implementovaného v rámci politiky súdržnosti. Ciele FST sú zmierňovať nepriaznivé účinky klimatickej transformácie podporou najviac postihnutých území a dotknutých pracovníkov a podporovať vyváženú sociálno-ekonomickú transformáciu. V súlade s jediným špecifickým cieľom FST by akcie podporované z FST mali priamo prispievať k zmierneniu dôsledkov transformácie zmierňovaním negatívnych dôsledkov pre zamestnanosť a financovaním diverzifikácie a modernizácie miestneho hospodárstva. Jediný špecifický cieľ FST je stanovený na rovnakej úrovni ako politické ciele stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (6) a je uvedený spolu s nimi.

(6)

Vzhľadom na Európsku zelenú dohodu ako stratégiu udržateľného rastu Únie a na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie, pokiaľ ide o vykonávanie Parížskej dohody a plnenie cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja, má FST prispievať k zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a udržateľnosti životného prostredia a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je vynaložiť 30 % rozpočtových výdavkov Únie na podporu cieľov v oblasti klímy, ako aj k ambícii vynaložiť v roku 2024 na ciele v oblasti biodiverzity 7,5 % ročných výdavkov v rámci VFR a v rokoch 2026 a 2027 vynaložiť na ciele v oblasti biodiverzity 10 % ročných výdavkov v rámci VFR, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity. Zdroje z vlastného finančného krytia FST sú doplnkové k investíciám potrebným na dosiahnutie celkového cieľa, ktorým je 30 % rozpočtových výdavkov Únie vynaložených na plnenie cieľov v oblasti klímy. V plnej miere prispievajú k dosiahnutiu tohto cieľa spolu so zdrojmi prevedenými na dobrovoľnom základe z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (7) a Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (8). V tomto kontexte by sa z FST mali podporovať činnosti, ktoré rešpektujú klimatické a environmentálne normy a priority Únie a výrazne nenarušujú plnenie environmentálnych cieľov v zmysle článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (9) a ktoré zabezpečujú transformáciu na nízkouhlíkové hospodárstvo v záujme dosiahnutia klimatickej neutrality Únie do roku 2050.

(7)

Zdrojmi z FST by sa mali dopĺňať zdroje dostupné v rámci politiky súdržnosti.

(8)

Transformácia na klimaticky neutrálne hospodárstvo je výzvou pre všetky členské štáty. Bude mimoriadne náročná pre tie členské štáty, ktoré sú značne závislé alebo donedávna boli značne závislé od fosílnych palív alebo priemyselných činností s vysokou intenzitou skleníkových plynov, ktoré treba postupne ukončovať alebo ktoré sa musia v dôsledku dosahovania klimaticky neutrálneho hospodárstva adaptovať, pričom na to nemajú dostatok finančných prostriedkov. FST by sa preto mal vzťahovať na všetky členské štáty, ale pri rozdeľovaní jeho finančných prostriedkov by sa mal klásť dôraz na územia, ktoré sú najviac postihnuté procesom klimatickej transformácie, a uvedené rozdeľovanie by malo odrážať schopnosť členských štátov financovať investície potrebné na zvládnutie dosahovania klimaticky neutrálneho hospodárstva.

(9)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou podľa článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (10) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, cien, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté podľa článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(10)

S cieľom zabezpečiť účinné využívanie zdrojov FST by sa prístup k FST mal obmedziť na 50 % národných pridelených prostriedkov pre tie členské štáty, ktoré sa zatiaľ nezaviazali splniť cieľ v súlade s cieľmi Parížskej dohody, ktorým je dosiahnutie klimaticky neutrálnej Únie do roku 2050, zvyšných 50 % sa sprístupní na programovanie po prijatí takéhoto záväzku. S cieľom zabezpečiť spravodlivosť a rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi by sa členskému štátu, ktorý sa do 31. decembra v ktoromkoľvek roku počnúc rokom 2022 nezaviaže splniť cieľ dosiahnuť klimaticky neutrálnu Úniu do roku 2050, mal v nasledujúcom roku v celom rozsahu zrušiť rozpočtový záväzok na predchádzajúci rok.

(11)

V súlade s nariadením Rady (EÚ) 2020/2094 (11) a v medziach zdrojov, ktoré sú v ňom rozdelené, by sa v rámci FST mali vykonávať opatrenia zamerané na obnovu a odolnosť s cieľom riešiť bezprecedentné dôsledky krízy COVID-19. Tieto dodatočné zdroje by sa mali využiť tak, aby sa zabezpečilo dodržanie lehôt stanovených v uvedenom nariadení.

(12)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť druhy investícií, ktorých výdavky by sa malo umožniť podporovať z FST. Všetky podporované činnosti by sa mali vykonávať v plnom súlade s klimatickými, environmentálnymi a sociálnymi o záväzkami a prioritami Únie. Zoznam investícií by mal zahŕňať tie, ktoré podporujú miestne hospodárstva stimulovaním ich vnútorného rastového potenciálu v súlade s príslušnými stratégiami pre inteligentnú špecializáciu, ktoré vo vhodných prípadoch zahŕňajú aj udržateľný cestovný ruch. Investície musia byť dlhodobo udržateľné, pričom sa zohľadnia všetky ciele Európskej zelenej dohody. Financované projekty by mali prispievať k transformácii na udržateľné, klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo, čo zahŕňa aj opatrenia zamerané na zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov. Podpora by sa nemala poskytovať na spaľovanie odpadu, pretože táto činnosť patrí do nižšej časti hierarchie nakladania s odpadom v rámci obehového hospodárstva. Oprávnené by mali byť aj poradenské služby, ktoré prispievajú k vykonávaniu opatrení podporovaných z FST. V rámci projektu obnovy pôdy by sa mala umožniť podpora renaturalizácií lokalít, rozvoj zelenej infraštruktúry a hospodárenie s vodami. Pri podpore opatrení v oblasti energetickej efektívnosti by sa mala umožniť podpora z FST pre investície, ktoré prispievajú aj k znižovaniu energetickej chudoby, najmä zlepšením energetickej efektívnosti bytového fondu. Z FST by sa mala umožniť podpora pre vývoj inovačných technológií uskladňovania.

(13)

V záujme ochrany občanov, ktorí sú najviac zraniteľní voči klimatickej transformácii, by mal FST pokrývať aj zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu vrátane odbornej prípravy dotknutých pracovníkov bez ohľadu na to, či sú stále zamestnaní alebo v dôsledku transformácie prišli o prácu. Cieľom FST by malo byť pomôcť im prispôsobiť sa novým pracovným príležitostiam. FST by mal poskytovať vhodnú formu podpory aj uchádzačom o zamestnanie, čo zahŕňa aj pomoc pri hľadaní pracovného miesta a ich aktívne začleňovanie do trhu práce. Podpora z FST by mala byť dostupná všetkým uchádzačom o zamestnanie, ktorí prišli o prácu v odvetviach postihnutých transformáciou v regióne, na ktorý sa vzťahuje plán spravodlivej transformácie územia, a to aj v prípade, že prepustení pracovníci nemajú pobyt v danom regióne. Náležitá pozornosť by sa mala venovať občanom, ktorým hrozí energetická chudoba, a to najmä pri vykonávaní opatrení v oblasti energetickej efektívnosti zameraných na zlepšenie podmienok sociálneho bývania.

(14)

Mala by byť povolená podpora činností v oblastiach vzdelávania a sociálneho začlenenia, ako aj podpora sociálnej infraštruktúry na účely zariadení starostlivosti o deti a starších ľudí a podpora miest výkonu praktického vyučovania za predpokladu, že tieto činnosti sú náležite odôvodnené v plánoch spravodlivej transformácie územia. Pokiaľ ide o starostlivosť o starších ľudí, mala by sa zachovať zásada presadzovania komunitnej starostlivosti. Investičný mix by mohli doplniť sociálne a verejné služby v týchto oblastiach. Všetka podpora v týchto oblastiach by mala vyžadovať primerané odôvodnenie v plánoch spravodlivej transformácie územia a mala by sledovať ciele Európskeho piliera sociálnych práv.

(15)

S cieľom riešiť osobitnú situáciu a úlohu žien v procese transformácie klimaticky neutrálneho hospodárstva by sa mala presadzovať rodová rovnosť. Účasť žien na trhu práce a ich podnikanie, ako aj rovnaká odmena zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní rovnakých príležitostí. FST by mal venovať osobitnú pozornosť aj zraniteľným skupinám, ktoré neprimerane trpia v dôsledku nepriaznivých účinkov transformácie, ako sú napríklad pracovníci so zdravotným postihnutím. Je potrebné zachovať identitu banských komunít a zabezpečiť kontinuitu minulých a budúcich komunít. Na to je potrebné venovať osobitnú pozornosť ich hmotnému i nehmotnému banskému dedičstvu vrátane kultúry.

(16)

S cieľom posilniť hospodársku diverzifikáciu území postihnutých transformáciou, by sa z FST mala poskytovať podpora podnikom a hospodárskym aktérom okrem iného vo forme podpory produktívnych investícií do mikropodnikov, malých a stredných podnikov (12) (ďalej len „MSP“). Produktívne investície by sa mali chápať ako investície do fixného kapitálu alebo nehmotného majetku podnikov s cieľom produkovať tovar a služby, čím sa prispeje k tvorbe hrubého kapitálu a zvyšovaniu zamestnanosti. V prípade iných podnikov než MSP by sa produktívne investície mali podporovať len vtedy, ak sú potrebné na zmiernenie zániku pracovných miest vyplývajúceho z transformácie, a to vytvorením alebo ochranou značného počtu pracovných miest, a ak nevedú k premiestneniu ani nie sú výsledkom premiestnenia. Investície do existujúcich priemyselných zariadení vrátane zariadení, na ktoré sa vzťahuje systém Únie na obchodovanie s emisiami, by mali byť povolené, ak prispievajú k transformácii na klimaticky neutrálne hospodárstvo Únie do roku 2050 a cielia výrazne pod úroveň príslušných referenčných hodnôt stanovených na bezodplatné prideľovanie emisných kvót podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (13) a ak vedú k ochrane značného počtu pracovných miest. Akékoľvek takéto investície by mali byť náležite odôvodnené v príslušnom pláne spravodlivej transformácie územia. V záujme ochrany integrity vnútorného trhu a politiky súdržnosti by podpora podnikov mala byť v súlade s pravidlami Únie v oblasti štátnej pomoci stanovenými v článkoch 107 a 108 ZFEÚ, a najmä by sa podpora produktívnych investícií do iných podnikov než MSP mala obmedziť na podniky, ktoré sa nachádzajú v oblastiach označených za podporované oblasti na účely článku 107 ods. 3 písm. a) a c) ZFEÚ.

(17)

S cieľom poskytnúť flexibilitu pri programovaní zdrojov FST v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu by malo byť možné pripraviť samostatný program FST alebo naprogramovať zdroje FST do jednej alebo viacerých osobitných priorít v rámci programov podporovaných z EFRR, ESF+ alebo Kohézneho fondu. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 by sa zdroje FST mohli na dobrovoľnom základe posilniť doplnkovým financovaním z EFRR a ESF+. V takom prípade príslušné sumy prevedené z EFRR a ESF+ by mali byť v súlade s typom operácií stanoveným v plánoch spravodlivej transformácie územia.

(18)

Podpora z FST by mala byť podmienená účinnou implementáciou procesu transformácie na konkrétnom území s cieľom dosiahnuť klimaticky neutrálne hospodárstvo. V tejto súvislosti by členské štáty mali na základe sociálneho dialógu a spolupráce s príslušnými zainteresovanými stranami v súlade s príslušným ustanovením o partnerstve nariadenia (EÚ) 2021/1060 a s podporou Komisie vypracovať plány spravodlivej transformácie územia, v ktorých stanovia proces transformácie v súlade so svojimi národnými energetickými a klimatickými plánmi. Na tento účel by Komisia mala zriadiť platformu pre spravodlivú transformáciu, ktorá by vychádzala z existujúcej platformy pre transformujúce sa uhoľné regióny a ktorá by umožnila dvojstrannú a viacstrannú výmenu skúseností, pokiaľ ide o ponaučenia a najlepšie postupy vo všetkých postihnutých odvetviach. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa do implementácie zdrojov FST zapojili aj obce a mestá a aby sa v tejto súvislosti zohľadňovali ich potreby.

(19)

V plánoch spravodlivej transformácie územia by sa mali určiť najviac postihnuté územia, na ktoré by sa mala sústrediť pomoc z FST, a zároveň by sa v nich mali opísať osobitné činnosti, ktoré sa majú vykonať v záujme dosiahnutia energetického a klimatického cieľa Únie do roku 2030 a klimaticky neutrálneho hospodárstva Únie do roku 2050, najmä pokiaľ ide o konverziu alebo uzavretie zariadení, ktoré sa venujú produkcii fosílnych palív alebo iným činnostiam s vysokou intenzitou skleníkových plynov. Tieto územia by mali byť presne vymedzené a mali by zodpovedať úrovni 3 spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (ďalej len „regióny na úrovni NUTS 3“) stanovenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (14) alebo by mali byť ich súčasťou. V plánoch by sa mali uviesť výzvy a potreby týchto území, pričom by sa mali zohľadniť riziká vyľudňovania, a mali by sa v nich určiť typy operácií potrebných na podporu vytvárania pracovných miest pre prijímateľov na úrovni plánu, a to tak, aby sa zabezpečil súdržný rozvoj hospodárskych činností odolných proti zmene klímy, ktoré sú zároveň v súlade s transformáciou na klimaticky neutrálne hospodárstvo a s cieľmi Európskej zelenej dohody. Pri určovaní týchto území by sa mala venovať dodatočná pozornosť osobitostiam ostrovov, ostrovných oblastí, ako aj najvzdialenejších regiónov, ktorých geografické a sociálno-ekonomické charakteristiky si môžu vyžadovať odlišný prístup k podpore procesu transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Finančnú podporu z FST by mali dostávať len investície, ktoré sú v súlade s plánmi spravodlivej územnej transformácie. Plány spravodlivej transformácie územia by mali byť súčasťou programov, podporovaných v jednotlivých prípadoch z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu alebo FST, ktoré schvaľuje Komisia.

(20)

V záujme toho, aby sa využívanie zdrojov FST čo najviac orientovalo na výsledky, by mala mať Komisia v súlade so zásadou proporcionality možnosť uplatniť finančné opravy v prípade vážneho nesplnenia cieľových hodnôt stanovených pre špecifický cieľ FST.

(21)

S cieľom stanoviť vhodný finančný rámec pre FST by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na určenie ročného rozdelenia dostupných zdrojov pre jednotlivé členské štáty.

(22)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to podporiť obyvateľstvo, hospodárstvo a životné prostredie území, ktoré čelia hospodárskym a sociálnym zmenám pri transformácii na klimaticky neutrálne hospodárstvo, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov kvôli rozdielom medzi úrovňou rozvoja rôznych území a zaostávaniu najviac znevýhodnených území, ako aj obmedzených finančných zdrojov členských štátov a území, ale z dôvodu potreby jednotného implementačného rámca, ktorý zahŕňa viacero fondov Únie v rámci zdieľaného riadenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(23)

Vzhľadom na prijatie tohto nariadenia po začatí programového obdobia a po zohľadnení potreby vykonávať FST koordinovane a harmonizovaným spôsobom a s cieľom umožniť jeho urýchlené vykonávanie, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,