EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32021R0696

Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ

PE/21/2021/INIT

Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, p. 69–148 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 12/05/2021

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/696/oj

12.5.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 170/69


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/696

z 28. apríla 2021,

ktorým sa zriaďuje Vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 189 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Vesmírne technológie, dáta a služby sa stali nevyhnutnou súčasťou každodenného života Európanov a zohrávajú zásadnú úlohu pri ochrane mnohých strategických záujmov. Vesmírny priemysel Únie je už teraz jedným z najkonkurencieschopnejších na svete. Nástupom nových hráčov a vývojom nových technológií sa však zásadne menia tradičné priemyselné modely. Preto, aby Únia zostala jedným z popredných hráčov na medzinárodnej scéne a mala v oblasti vesmíru značnú slobodu konania, je nevyhnutné, aby podnecovala vedecký a technický pokrok a podporovala konkurencieschopnosť a inovačnú schopnosť odvetví vesmírneho sektora Únie, najmä malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), startupov a inovačných podnikov.

(2)

Možnosti, ktoré vesmír ponúka z hľadiska bezpečnosti Únie a jej členských štátov, je potrebné využiť, ako sa uvádza najmä v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016, a zároveň zachovať civilný charakter Vesmírneho programu Únie (ďalej len „VPÚ“) a rešpektovať možné ustanovenia o neutralite alebo nepripájaní sa stanovené v ústavnom práve členských štátov. Vývoj vesmírneho sektora je historicky spätý s bezpečnosťou. Zariadenia, komponenty a nástroje, ktoré sa používajú vo vesmírnom sektore, ako aj vesmírne dáta a služby, sú v mnohých prípadoch položkami s dvojakým použitím. Bezpečnostná a obranná politika Únie sa však vymedzuje v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v súlade s hlavou V Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“).

(3)

Únia od konca 90. rokov minulého storočia vyvíja vlastné vesmírne iniciatívy a programy, konkrétne Európsku geostaciárnu navigačnú prekryvnú službu (ďalej len „EGNOS“) a následne Galileo a Copernicus, ktoré reagujú na potreby občanov Únie a na požiadavky vyplývajúce z verejných politík. Treba zaistiť kontinuitu týchto iniciatív a programov a zlepšiť služby, ktoré ponúkajú, aby vyhovovali novým potrebám používateľov, naďalej zostali v popredí, pokiaľ ide o vývoj nových technológií a transformácie v digitálnej oblasti a oblasti informačných a komunikačných technológií, a boli schopné plniť politické priority týkajúce sa napríklad zmeny klímy vrátane monitorovania zmien v polárnej oblasti, dopravy, bezpečnosti a obrany.

(4)

Je potrebné využívať synergie medzi dopravným, vesmírnym a digitálnym sektorom s cieľom podporiť širšie využívanie nových technológií, napríklad eCall, digitálny tachograf, dohľad nad dopravou a jej riadenie, autonómne šoférovanie a bezpilotné vozidlá a lietadlá a odpovedať na potrebu bezpečného a plynulého prepojenia, spoľahlivej lokalizácie, intermodality a interoperability. Takéto využívanie synergií by zvýšilo konkurencieschopnosť dopravných služieb a priemyslu.

(5)

Na účely plného využitia prínosov VPÚ vo všetkých členských štátoch a zo strany všetkých ich občanov je zároveň nevyhnutné presadzovať využívanie a uplatnenie poskytovaných dát, informácií a služieb, ako aj podporovať rozvoj odberateľských aplikácií založených na týchto dátach, informáciách a službách. V záujme toho by členské štáty, Komisia a zodpovedné subjekty mohli predovšetkým pravidelne uskutočňovať informačné kampane o prínosoch VPÚ.

(6)

Ak má Únia dosiahnuť ciele, ktorými sú sloboda konania, nezávislosť a bezpečnosť, je nevyhnutné, aby mala k dispozícii autonómny prístup do vesmíru a bola schopná ho bezpečne využívať. Preto je nevyhnutné, aby Únia podporovala autonómny, spoľahlivý a nákladovo efektívny prístup do vesmíru, najmä pokiaľ ide o kritickú infraštruktúru a technológie, verejnú bezpečnosť a bezpečnosť Únie a jej členských štátov. Komisia by preto mala mať v súlade s článkom 189 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) možnosť združovať služby vynášania na obežnú dráhu na európskej úrovni, a to tak pre vlastné potreby, ako aj pre potreby iných subjektov vrátane členských štátov na ich žiadosť. Ak chce Únia zostať na rýchlo sa vyvíjajúcom trhu naďalej konkurencieschopná, je zároveň veľmi dôležité, aby mala aj naďalej prístup k modernej, účinnej a flexibilnej infraštruktúre vynášania na obežnú dráhu a využívala vhodné nosné systémy. Preto bez toho, aby boli dotknuté opatrenia prijaté členskými štátmi alebo Európskou vesmírnou agentúrou (ďalej len „ESA“), malo by byť možné v rámci VPÚ podporovať úpravy vesmírnej pozemnej infraštruktúry vrátane nového vývoja, ktoré sú potrebné na vykonávanie VPÚ, a úpravy vesmírnych nosných systémov vrátane technologického vývoja, ktoré sú potrebné na vynášanie družíc na obežnú dráhu vrátane alternatívnych technológií a inovačných systémov na účely vykonávania zložiek VPÚ. Tieto činnosti by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (2) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a s cieľom dosiahnuť lepšiu nákladovú efektívnosť VPÚ. Vzhľadom na to, že neexistuje osobitný rozpočet, akciami na podporu prístupu do vesmíru by nemalo byť dotknuté vykonávanie zložiek VPÚ.

(7)

V záujme posilnenia konkurencieschopnosti vesmírneho priemyslu Únie a zvýšenia kapacity v oblasti navrhovania, budovania a prevádzkovania jej vlastných systémov by Únia mala podporovať vytváranie, rast a rozvoj celého vesmírneho priemyslu. Zavádzanie modelu, ktorý podnecuje podnikanie a inováciu, by sa malo na európskej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni podporovať prostredníctvom iniciatív, ako sú vesmírne dátové centrá, ktoré spájajú vesmírny, digitálny a ďalšie sektory, ako aj používateľov. Tieto vesmírne dátové centrá by mali byť zamerané na podporu podnikania a zručností a mali by sa usilovať o synergie s centrami digitálnych inovácií. Únia by mala podporovať vytváranie a expanziu vesmírnych spoločností so sídlom v Únii, aby im pomohla uspieť, a to aj tým, že ich bude podporovať pri prístupe k rizikovému financovaniu, keďže vesmírne startupy nemajú v rámci Únie dostatočný prístup k súkromnému kapitálu, a že bude zvyšovať dopyt známy ako prístup prvej zákazky.

(8)

Vesmírny hodnotový reťazec je vo všeobecnosti rozdelený medzi dodávateľské (upstream) činnosti a odberateľské (downstream) činnosti. Dodávateľské činnosti zahŕňajú činnosti vedúce k funkčnému vesmírnemu systému vrátane vývoja, výroby a vynášania na obežnú dráhu, ako aj prevádzku takéhoto systému. Odberateľské činnosti zahŕňajú poskytovanie vesmírnych služieb a produktov používateľom. Digitálne platformy sú dôležitým prvkom, ktorý podporuje rozvoj vesmírneho sektora. Umožňujú prístup k dátam a produktom, ako aj k súborom nástrojov, ukladaniu a výpočtovým zariadeniam.

(9)

Únia vykonáva svoje právomoci v oblasti vesmíru v súlade s článkom 4 ods. 3 ZFEÚ. Komisia by mala zabezpečiť súlad činností vykonávaných v rámci VPÚ.

(10)

Keďže vo viacerých členských štátoch majú aktívne odvetvia súvisiace s vesmírom svoju tradíciu, je potrebné uznať potrebu rozvoja a zdokonaľovania vesmírnych odvetví v členských štátoch so vznikajúcimi spôsobilosťami, ako aj potrebu reagovať na výzvy, ktorým čelia tradičné vesmírne odvetvia a ktoré prináša koncept tzv. „New Space“. Mali by sa podporovať akcie zamerané na rozvoj kapacity vesmírneho priemyslu v celej Únii a na uľahčenie spolupráce v rámci vesmírneho priemyslu vo všetkých členských štátoch.

(11)

Akcie v rámci VPÚ by mali vychádzať a ťažiť z vnútroštátnych a európskych kapacít, ktoré existujú v čase vykonávania danej akcie.

(12)

Vzhľadom na dosah VPÚ a jeho potenciál pomáhať pri riešení globálnych výziev majú vesmírne činnosti výrazný medzinárodný rozmer. V úzkej koordinácii s členskými štátmi a s ich súhlasom sa môžu príslušné orgány VPÚ zúčastňovať na záležitostiach týkajúcich sa VPÚ, na medzinárodnej spolupráci a spolupracovať na pôde príslušných sektorových orgánov Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“). Pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa VPÚ, Komisia môže v mene Únie a v oblasti svojej pôsobnosti koordinovať činnosti na medzinárodnej scéne, najmä obhajovať záujmy Únie a jej členských štátov na medzinárodných fórach, a to aj v oblasti frekvencií, pokiaľ ide o VPÚ, bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v tejto oblasti. Je osobitne dôležité, aby Únia zastúpená Komisiou spolupracovala v rámci orgánov medzinárodného programu Cospas-Sarsat.

(13)

Medzinárodná spolupráca je mimoriadne dôležitá z hľadiska podpory úlohy Únie ako globálneho aktéra v rámci vesmírneho sektora a podpory technológií a priemyslu Únie, posilnenia spravodlivej hospodárskej súťaže na medzinárodnej úrovni, majúc na zreteli potrebu zabezpečiť reciprocitu práv a povinností zainteresovaných strán a podnecovať spoluprácu v oblasti odbornej prípravy. Medzinárodná spolupráca je zásadným prvkom Stratégie pre Európu v oblasti kozmického priestoru stanovenej Komisiou v svojom oznámení z 26. októbra 2016. Komisia by mala využívať VPÚ na to, aby prostredníctvom iniciatív prispievala k medzinárodnému úsiliu a ťažila z neho, propagovala európske technológie a priemysel na medzinárodnej úrovni, napríklad prostredníctvom bilaterálnych dialógov, priemyselných seminárov a podpory internacionalizácie MSP, uľahčovala prístup na medzinárodné trhy a posilňovala spravodlivú hospodársku súťaž, pričom využije aj iniciatívy v oblasti hospodárskej diplomacie. Európske iniciatívy v oblasti vesmírnej diplomacie by mali byť plne súdržné a mali by sa dopĺňať s existujúcimi politikami, prioritami a nástrojmi Únie, pričom Únia by v snahe zachovať si líderskú pozíciu na medzinárodnej scéne mala spolu s členskými štátmi zohrávať kľúčovú úlohu.

(14)

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov, by Komisia spolu s vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoký predstaviteľ“) a v úzkej koordinácii s členskými štátmi mala pri vykonávaní VPÚ presadzovať zodpovedné správanie vo vesmíre vrátane obmedzovania narastajúceho množstva vesmírneho odpadu. Komisia by tiež mala preskúmať možnosť Únie prijať práva a povinnosti stanovené v príslušných dohodách a dohovoroch OSN a v prípade potreby predložiť vhodné návrhy.

(15)

VPÚ má podobné ciele ako iné programy Únie, najmä program Horizont Európa zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (3), Program InvestEU zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (4), Európsky obranný fond zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 (5) a fondy podľa nariadenia (EÚ), ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a víza (ďalej len „nariadenie o všeobecných ustanoveniach“). Preto by sa malo stanoviť kumulatívne financovanie z týchto programov za predpokladu, že sa skutočne nevzťahujú na rovnaké nákladové položky, a to najmä prostredníctvom opatrení na doplnkové financovanie z programov Únie, pri ktorých to spôsoby riadenia umožňujú, a to buď následne, striedavo, alebo prostredníctvom kombinácie fondov, ako aj opatrení na spoločné financovanie akcií, ktoré podľa možnosti umožňuje inovatívne partnerstvá a operácie kombinovaného financovania. Komisia by preto mala počas vykonávania VPÚ podporovať synergie s ďalšími súvisiacimi programami a finančnými nástrojmi Únie, ktoré by podľa možnosti umožnili využívanie prístupu k rizikovému financovaniu, inovatívnym partnerstvám a kumulatívnemu alebo kombinovanému financovaniu. Komisia by mala zároveň zabezpečiť synergie a súdržnosť medzi riešeniami vypracovanými v rámci týchto programov, najmä programu Horizont Európa, a riešeniami vypracovanými v rámci VPÚ.

(16)

V súlade s článkom 191 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách nie je za žiadnych okolností možné financovať z rozpočtu Únie tie isté náklady dvakrát.

(17)

Politické ciele VPÚ by tiež patrili medzi oblasti oprávnené na financovanie a investície prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtovej záruky Programu InvestEU, najmä v rámci jeho segmentov politiky v oblasti udržateľnej infraštruktúry a výskumu, inovácie a digitalizácie. Finančná podpora by sa mala primerane použiť na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných podmienok, pričom akcie by sa nemali zameriavať na tie isté oblasti ako súkromné financovanie, vytláčať takéto financovanie ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali mať jednoznačnú európsku pridanú hodnotu.

(18)

Koherentnosť a synergie medzi programom Horizont Európa a VPÚ by mali podnietiť existenciu konkurencieschopného a inovatívneho európskeho vesmírneho sektora, zvýšiť nezávislosť Európy, pokiaľ ide o prístup do vesmíru a jeho využívanie v chránenom a bezpečnom prostredí a posilniť postavenie Európy ako celosvetového aktéra. Prelomové riešenia v rámci programu Horizont Európa by sa podporili dátami a službami, ktoré výskumnej a inovačnej komunite poskytne VPÚ.

(19)

Na maximalizáciu sociálno-ekonomického prínosu VPÚ je nevyhnutné udržiavať najmodernejšie systémy, modernizovať ich tak, aby spĺňali vyvíjajúce sa potreby používateľov a zabezpečiť, aby sa v odberateľskom sektore vesmírnych aplikácií zohľadňoval nový vývoj. Únia by mala podporovať činnosti súvisiace s vývojom v oblasti výskumu a technológií alebo skoré fázy vývoja v súvislosti s infraštruktúrami zriadenými v rámci VPÚ, ako aj činnosti v oblasti výskumu a vývoja súvisiace s aplikáciami a službami založenými na systémoch vytvorených v rámci VPÚ, a tak stimulovať dodávateľské a odberateľské hospodárske činnosti. Vhodným nástrojom na úrovni Únie na financovanie týchto výskumných a inovačných činností je program Horizont Európa. Veľmi špecifická časť činností v oblasti vývoja by sa však mala financovať z rozpočtu vyčleneného v rámci tohto nariadenia na Galileo a EGNOS, najmä ak sa tieto činnosti týkajú základných prvkov, akými sú čipové súbory a prijímače kompatibilné so systémom Galileo, ktoré by uľahčili vývoj aplikácií v rozličných odvetviach hospodárstva. Takéto financovanie by však nemalo ohroziť rozmiestňovanie alebo využívanie infraštruktúr vznikajúcich v rámci daných programov.

(20)

V záujme zabezpečenia konkurencieschopnosti európskeho vesmírneho priemyslu v budúcnosti by sa mal v rámci VPÚ podporovať rozvoj pokročilých zručností v oblastiach týkajúcich sa vesmíru, ako aj vzdelávanie a odborná príprava, a presadzovať pritom rovnaké príležitosti vrátane rodovej rovnosti s cieľom využiť plný potenciál občanov Únie v tejto oblasti.

(21)

V súvislosti s infraštruktúrou určenou pre potreby VPÚ by mohol byť potrebný ďalší výskum a inovácia, ktoré by sa mohli podporovať z programu Horizont Európa, pričom snahou bude dosiahnuť súlad s činnosťami, ktoré v tejto oblasti uskutočňuje ESA. Synergiami s programom Horizont Európa by sa malo zabezpečiť, aby sa potreby vesmírneho sektora v oblasti výskumu a inovácií identifikovali a stanovovali v rámci procesu strategického plánovania výskumu a inovácie. Vesmírne dáta a služby voľne sprístupnené v rámci VPÚ by sa využívali na vývoj prelomových riešení prostredníctvom výskumu a inovácie, a to aj v rámci programu Horizont Európa, v záujme podpory priorít politík Únie. V procese strategického plánovania v rámci programu Horizont Európa by sa identifikovali činnosti v oblasti výskumu a inovácie, pri ktorých by sa mali využívať infraštruktúry vlastnené Úniou, ako sú Galileo, EGNOS a Copernicus. Výskumné infraštruktúry, hlavne siete pre pozorovania in situ, by tvorili základné prvky infraštruktúry na pozorovanie in situ, ktorá podporuje služby systému Copernicus.

(22)

Je dôležité, aby Únia bola vlastníkom všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku vytvoreného alebo vyvinutého na základe verejného obstarávania, ktoré financuje v rámci VPÚ. Aby sa zaistilo, že sa budú v plnej miere dodržiavať všetky základné práva spojené s vlastníctvom, mali by sa uzavrieť potrebné dohody so všetkými existujúcimi vlastníkmi. Takýmto vlastníctvom Únie by nemala byť dotknutá možnosť, aby Únia v súlade s týmto nariadením a tam, kde sa to na základe individuálneho posúdenia považuje za vhodné, sprístupnila takýto majetok tretím stranám alebo sa ho zbavila.

(23)

V záujme podpory čo najširšieho možného využívania služieb ponúkaných VPÚ by bolo užitočné zdôrazniť, že dáta, informácie a služby sa poskytujú bez záruky, a to bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti vyplývajúce z právne záväzných ustanovení.

(24)

Komisia by mala mať možnosť pri plnení niektorých svojich úloh neregulačnej povahy v prípade potreby využiť v nevyhnutnom rozsahu technickú pomoc určitých externých strán. Rovnakú technickú pomoc by mali mať možnosť pri plnení úloh, ktoré im boli zverené podľa tohto nariadenia, využívať aj iné subjekty zapojené do verejnej správy VPÚ.

(25)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania VPÚ stanovuje finančné krytie, ktoré má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (6).

(26)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (7) a záväzkom plniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja akcie podľa tohto nariadenia by mali prispieť k zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecného cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali aspoň 30 % rozpočtových výdavkov Únie. Príslušné akcie by sa mali určiť počas prípravy a vykonávania VPÚ a opätovne posúdiť v rámci príslušných postupov hodnotenia a preskúmania. Európsky parlament, Rada a Komisia budú spolupracovať na účinnej, transparentnej a komplexnej metodike, ktorú stanoví Komisia, aby sa posúdili výdavky v rámci všetkých programov viacročného finančného rámca na ciele v oblasti biodiverzity s ohľadom na existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity.

(27)

Príjmy vytvorené zložkami VPÚ by mali pripadnúť Únii, aby sa čiastočne vykompenzovali investície, ktoré už uskutočnila, a mali by sa použiť na podporu dosahovania cieľov VPÚ. Z rovnakého dôvodu by malo byť možné stanoviť v zmluvách uzatvorených so subjektmi zo súkromného sektora mechanizmus rozdeľovania príjmov.

(28)

Na VPÚ sa vzťahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách. Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov.

(29)

Keďže VPÚ v zásade financuje Únia, mali by byť verejné zákazky uzatvárané v rámci VPÚ na činnosti financované z VPÚ v súlade s pravidlami Únie. V tejto súvislosti by mala byť Únia zároveň zodpovedná za vymedzenie cieľov, ktoré sa majú sledovať v súvislosti s verejným obstarávaním. V nariadení o rozpočtových pravidlách sa stanovuje, že na základe výsledkov ex ante posúdenia má Komisia možnosť využívať systémy a postupy osôb alebo subjektov implementujúcich finančné prostriedky Únie. Konkrétne potrebné úpravy týchto systémov a postupov, ako aj opatrenia na predĺženie existujúcich zákaziek by sa mali vymedziť v zodpovedajúcej rámcovej dohode o finančnom partnerstve (ďalej len „FFPA“) alebo dohode o príspevku.

(30)

VPÚ sa opiera o zložité technológie, ktoré sa neustále menia. Z toho vyplýva neistota a riziko, pokiaľ ide o verejné zákazky uzatvárané v rámci VPÚ, ak takéto zákazky zahŕňajú dlhodobé záväzky vo vzťahu k zariadeniam alebo službám. Preto sú okrem pravidiel stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách potrebné aj osobitné opatrenia týkajúce sa verejných zákaziek. Malo by byť teda možné zadať zákazku vo forme zmluvy rozdelenej na podmienené časti, za určitých podmienok pripojiť k zmluve v rámci jej plnenia dodatok alebo stanoviť minimálny podiel subdodávateľského plnenia, najmä s cieľom umožniť účasť MSP a startupov. A napokon, vzhľadom na neistotu súvisiacu s technológiami, ktorá je príznačná pre zložky VPÚ, nemožno vždy zmluvné ceny dopredu presne stanoviť, a preto by malo byť možné uzatvoriť zmluvy bez stanovenia presnej a konečnej ceny a začleniť doložky o ochrane finančných záujmov Únie.

(31)

Na podporu verejného dopytu a inovácie vo verejnom sektore by sa malo v rámci VPÚ presadzovať využívanie jeho dát, informácií a služieb na podporu tvorby prispôsobených riešení zo strany priemyslu a MSP na regionálnej a miestnej úrovni prostredníctvom inovačných partnerstiev súvisiacich s vesmírom, ako sa uvádza v bode 7 prílohy 1 k nariadeniu o rozpočtových pravidlách, čím by sa umožnilo pokrytie všetkých fáz od vývoja až po zavádzanie a verejné obstarávanie prispôsobených interoperabilných vesmírnych riešení pre verejné služby.

(32)

V záujme splnenia cieľov VPÚ je dôležité, aby bolo možné v prípade potreby využiť kapacity, ktoré ponúkajú verejné a súkromné subjekty z Únie pôsobiace v oblasti vesmíru, a zároveň spolupracovať na medzinárodnej úrovni s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Z tohto dôvodu by sa mala stanoviť možnosť využitia všetkých relevantných nástrojov a metód riadenia stanovených v ZFEÚ a v nariadení o rozpočtových pravidlách a postupov spoločného verejného obstarávania.

(33)

Najmä v prípade grantov zo skúseností vyplýva, že uplatnenie u používateľov a na trhu a celkový dosah fungujú lepšie, keď sa postupuje decentralizovaným spôsobom, než keď Komisia uplatňuje prístup zhora nadol. Poukazy, ktoré sú formou finančnej podpory od prijímateľa grantov tretím stranám, patria dosiaľ medzi najúspešnejšie opatrenia vo vzťahu k novým účastníkom a MSP. Ich využívanie však brzdí strop finančnej podpory stanovený v nariadení o rozpočtových pravidlách. Uvedený strop by sa mal preto v prípade VPÚ zvýšiť, aby bolo možné udržať tempo s rastúcim potenciálom trhových aplikácií vo vesmírnom sektore.

(34)

Formy financovania a spôsoby vykonávania podľa tohto nariadenia by sa mali vyberať na základe toho, či dokážu plniť špecifické ciele akcií a priniesť výsledky, pričom by sa malo prihliadať najmä na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nedodržiavania. Pritom by sa malo zvážiť aj využívanie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(35)

Podľa rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (8) osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách alebo územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi VPÚ a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(36)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(37)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (9) a nariadeniami Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 (10), (Euratom, ES) 2185/96 (11) a (EÚ) 2017/1939 (12) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (13). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(38)

Členovia Európskeho združenia voľného obchodu (ďalej len „EZVO“), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“), pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti, ako aj krajiny európskej susedskej politiky, sa v súlade so svojimi príslušnými dohodami môžu zúčastňovať na VPÚ s výnimkou zložiek Galileo, EGNOS, GOVSATCOM a podzložky SST. Na VPÚ s výnimkou zložiek Galileo, EGNOS, GOVSATCOM a podzložky SST sa môžu na základe dohody, ktorá sa uzavrie v súlade s článkom 218 ZFEÚ, zúčastňovať aj iné tretie krajiny. Zložky Galileo a EGNOS by mali byť otvorené pre účasť členov EZVO, ktorí sú členmi EHP, v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore (14). V prípade zložiek Galileo a EGNOS sa na VPÚ môžu zúčastniť aj iné tretie krajiny na základe dohody, ktorá sa uzavrie v súlade s článkom 218 ZFEÚ. Zložka GOVSATCOM by mala byť otvorená pre akúkoľvek tretiu krajinu len na základe dohody, ktorá sa uzavrie v súlade s článkom 218 ZFEÚ.

(39)

V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie, ktorým sa bude od tretích krajín vyžadovať, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci.

(40)

Od medzinárodných organizácií, ktoré nemajú hlavné sídlo v Únii, a ktoré si želajú pristúpiť k službám SST, ktoré nie sú verejne dostupné, by sa malo vyžadovať uzavretie dohody v súlade s článkom 218 ZFEÚ. Medzinárodné organizácie, ktoré majú hlavné sídlo v Únii a sú verejnými vlastníkmi a prevádzkovateľmi vesmírnych plavidiel, by sa mali považovať za kmeňových používateľov služieb SST.

(41)

Za verejne dostupné informácie pre služby SST by sa mali považovať akékoľvek informácie, ktoré používatelia môžu odôvodnene považovať za zákonne prístupné. Služby SST zamerané na zabránenie kolíziám, návrat do atmosféry a rozpad sú založené na externých verejne prístupných informáciách SST, ktoré sú k dispozícii na základe žiadosti o prístup. Služby SST zamerané na zabránenie kolíziám, návrat do atmosféry a rozpad by sa preto mali považovať za verejne dostupné služby a nemali by si vyžadovať uzavretie dohody v súlade s článkom 218 ZFEÚ. Prístup k nim by mal byť k dispozícii na základe žiadosti potenciálneho používateľa.

(42)

Riadna verejná správa VPÚ si vyžaduje jasné rozdelenie povinností a úloh medzi jednotlivé zúčastnené subjekty, aby sa predišlo zbytočnému prekrývaniu a obmedzilo prekračovanie nákladov a meškanie. Všetci aktéri správy VPÚ by mali v rámci svojej pôsobnosti a v súlade so svojimi povinnosťami podporovať dosahovanie cieľov VPÚ.

(43)

Členské štáty pôsobia v oblasti vesmíru už dlho. Majú systémy, infraštruktúru, vnútroštátne agentúry a orgány spojené s vesmírnou oblasťou. Môžu preto výrazne prispieť k VPÚ, najmä k jeho vykonávaniu. Môžu spolupracovať s Úniou pri presadzovaní služieb a aplikácií VPÚ. Komisia by mohla mať možnosť mobilizovať prostriedky, ktorými disponujú členské štáty, využívať ich pomoc a po vzájomnej dohode na podmienkach by im mohla zveriť neregulačné úlohy pri vykonávaní VPÚ. Dotknuté členské štáty by okrem toho mali prijať všetky opatrenia potrebné na zaistenie ochrany pozemných staníc zriadených na svojich územiach. Členské štáty a Komisia by sa navyše mali v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ (15), prostredníctvom vzájomnej spolupráce, ako aj spolupráce s príslušnými medzinárodnými subjektmi a regulačnými orgánmi snažiť zabezpečiť, aby boli k dispozícii frekvencie potrebné pre VPÚ a aby boli tieto frekvencie chránené na primeranej úrovni tak, aby bolo možné v plnej miere vyvíjať a zavádzať aplikácie založené na ponúkaných službách.

(44)

Keďže Komisia presadzuje všeobecný záujem Únie, zodpovedá za vykonávanie VPÚ, nesie celkovú zodpovednosť a propaguje jeho využívanie. V záujme optimálneho využitia zdrojov a kompetencií rôznych zainteresovaných strán by Komisia mala mať možnosť zveriť určité úlohy za odôvodnených okolností iným subjektom. Keďže Komisia nesie celkovú zodpovednosť za VPÚ, mala by určiť hlavné technické a prevádzkové požiadavky na vykonávanie vývoja systémov a služieb. Mala by tak urobiť po konzultácii s expertmi členských štátov, používateľmi a inými relevantnými zainteresovanými stranami. Napokon, vzhľadom na to, že v súlade s článkom 4 ods. 3 ZFEÚ výkon právomoci Únie v oblasti vesmíru nebráni členským štátom vykonávať ich právomoci, by Komisia mala zabezpečiť súlad činností vykonávaných v kontexte VPÚ.

(45)

Poslaním Agentúry Európskej únie pre vesmírny program (ďalej aj „agentúra“), ktorá nahrádza Agentúru pre európsky GNSS zriadenú nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 (16) a je jej nástupkyňou, je prispievať k VPÚ, najmä pokiaľ ide o bezpečnostnú akreditáciu, ako aj vývoj trhových a odberateľských aplikácií. Agentúre by sa preto mali prideliť určité úlohy spojené s týmito oblasťami. Najmä v súvislosti s bezpečnosťou by agentúra vzhľadom na svoje skúsenosti v tejto oblasti mala byť zodpovedná za úlohy v oblasti bezpečnostnej akreditácie pri všetkých akciách Únie vo vesmírnom sektore. Na základe pozitívnych výsledkov pri presadzovaní uplatnenia systémov Galileo a EGNOS u používateľov a na trhu by sa agentúre mali zveriť aj činnosti zamerané na uplatnenie iných zložiek VPÚ u používateľov, než sú Galileo a EGNOS, ako aj činnosti v oblasti vývoja odberateľských aplikácií v rámci všetkých zložiek VPÚ. To by umožnilo využiť úspory z rozsahu a poskytlo príležitosť na vývoj aplikácií na základe viacerých zložiek VPÚ (integrované aplikácie). Uvedené činnosti by však nemali mať vplyv na činnosti zamerané na uplatnenie služieb a na uplatnenie u používateľov, ktorými Komisia poverila subjekty systému Copernicus. Poverenie agentúry vývojom odberateľských aplikácií nebráni tomu, aby odberateľské aplikácie vyvíjali aj iné poverené subjekty. Okrem toho by agentúra mala plniť úlohy, ktoré jej Komisia zverí prostredníctvom jednej alebo viacerých dohôd o príspevku podľa FFPA, ktoré sa vzťahujú na iné určité úlohy spojené s VPÚ. Pri poverovaní agentúry úlohami by sa jej mali poskytnúť primerané ľudské, administratívne a finančné zdroje.

(46)

Za určitých riadne odôvodnených okolností by agentúra mala mať možnosť poveriť určitými úlohami členské štáty alebo skupinu členských štátov. Toto poverenie by sa malo obmedziť na činnosti, na ktorých vykonávanie nemá agentúra kapacity, a nemalo by mať vplyv na správu VPÚ a pridelenie úloh podľa tohto nariadenia.

(47)

Galileo a EGNOS sú zložité systémy, ktoré si vyžadujú intenzívnu koordináciu. Vzhľadom na to, že sú zložkami Únie, túto koordináciu by mala vykonávať inštitúcia alebo orgán. Na základe odborných znalostí nadobudnutých počas uplynulých rokov je agentúra najvhodnejším orgánom na koordináciu všetkých operačných úloh súvisiacich s využívaním týchto systémov, s výnimkou medzinárodnej spolupráce. Agentúra by preto mala byť poverená riadením využívania systémov EGNOS a Galileo. To však neznamená, že by agentúra mala všetky úlohy súvisiace s využívaním systémov vykonávať sama. Mohla by využívať odborné znalosti iných subjektov, najmä ESA. Tieto znalosti by mali zahŕňať činnosti týkajúce sa navrhovania a vývoja častí pozemného segmentu a družíc, ktoré by sa mali zveriť ESA. Pri prideľovaní úloh iným subjektom sa vychádza z kompetencií týchto subjektov a malo by sa zabrániť duplicite práce.

(48)

ESA je medzinárodná organizácia s rozsiahlymi odbornými znalosťami v oblasti vesmíru, ktorá v roku 2004 uzavrela rámcovú dohodu s Európskym spoločenstvom (17) (ďalej len „rámcová dohoda z roku 2004“). Je preto pri vykonávaní VPÚ dôležitým partnerom, s ktorým by sa mali nadviazať náležité vzťahy. V tejto súvislosti a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách by Komisia mala uzavrieť s ESA a s agentúrou FFPA, ktorou sa upravia všetky finančné vzťahy medzi Komisiou, agentúrou a ESA, zabezpečí sa ich konzistentnosť a je v súlade s rámcovou dohodou z roku 2004, najmä s jej článkami 2 a 5. Keďže však ESA nie je orgánom Únie a nepodlieha právnym predpisom Únie, v tejto dohode sa musí stanoviť, že ESA prijme primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany záujmov Únie a jej členských štátov a pokiaľ ide o plnenie rozpočtu, že úlohy, ktoré sa jej zveria, budú v súlade s rozhodnutiami prijatými Komisiou. Dohoda by mala zároveň obsahovať všetky doložky potrebné na ochranu finančných záujmov Únie.

(49)

Fungovanie Satelitného strediska Európskej únie (ďalej len „SATCEN“) ako európskej autonómnej spôsobilosti poskytujúcej prístup k informáciám a službám, ktoré sú výsledkom využívania príslušných vesmírnych prostriedkov a nevyhnutných doplnkových dát, sa už uznalo v rámci vykonávania rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ (18).

(50)

S cieľom štrukturálne začleniť zastúpenie používateľov do správy služby GOVSATCOM a zoskupovať potreby a požiadavky používateľov naprieč hranicami jednotlivých štátov a hranicou medzi civilnou a vojenskou sférou môžu príslušné subjekty Únie, ktoré majú úzke vzťahy s používateľmi, ako je Európska obranná agentúra, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „Frontex“), Európska námorná bezpečnostná agentúra, Európska agentúra pre kontrolu rybárstva, Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva, útvar pre plánovanie a vedenie vojenských operácií/útvar pre plánovanie a vedenie civilných operácií a Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie, zohrávať koordinačnú úlohu vo vzťahu ku konkrétnym skupinám používateľov. Na súhrnnej úrovni by agentúra mala koordinovať používateľské aspekty pre komunity civilných používateľov a môže monitorovať prevádzkové využívanie, dopyt, dodržiavanie požiadaviek a meniace sa potreby a požiadavky.

(51)

Vzhľadom na význam činností súvisiacich s vesmírom pre hospodárstvo Únie a život jej občanov a na dvojakú povahu systémov a aplikácií založených na týchto systémoch by jednou z hlavných priorít VPÚ malo byť dosiahnutie a zachovanie vysokej úrovne bezpečnosti, najmä s cieľom chrániť záujmy Únie a jej členských štátov, a to aj pokiaľ ide o utajované a iné citlivé neutajované skutočnosti.

(52)

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, by Komisia a vysoký predstaviteľ mali v rámci svojich oblastí pôsobnosti zaistiť bezpečnosť VPÚ v súlade s týmto nariadením a v relevantných prípadoch s rozhodnutím Rady (SZBP) 2021/698 (19).

(53)

Keďže Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) disponuje špecifickými odbornými znalosťami a udržiava pravidelný kontakt s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami, môže pomáhať Komisii pri plnení niektorých jej úloh týkajúcich sa bezpečnosti VPÚ v oblasti vonkajších vzťahov v súlade s rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ (20).

(54)

Bez toho, aby bola dotknutá výlučná zodpovednosť členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ, a právo členských štátov chrániť základné záujmy svojej bezpečnosti v súlade s článkom 346 ZFEÚ, malo by sa v záujme hladkého vykonávania VPÚ zriadiť osobitné riadenie v oblasti bezpečnosti. Toto riadenie by sa malo opierať o tri hlavné zásady. Po prvé, je nevyhnutné, aby sa v čo najväčšej možnej miere zohľadnili rozsiahle a jedinečné skúsenosti členských štátov v otázkach bezpečnosti. Po druhé, s cieľom predchádzať konfliktom záujmu a akýmkoľvek nedostatkom pri uplatňovaní bezpečnostných predpisov by mali byť prevádzkové funkcie oddelené od funkcií v oblasti bezpečnostnej akreditácie. Po tretie, subjekt zodpovedný za riadenie všetkých alebo niektorých zložiek VPÚ má zároveň najlepšie predpoklady na riadenie bezpečnosti úloh, ktoré mu boli zverené. Bezpečnosť VPÚ by vychádzala zo skúseností získaných počas uplynulých rokov pri vykonávaní systémov Galileo, EGNOS a Copernicus. Primerané riadenie bezpečnosti si takisto vyžaduje, aby sa úlohy vhodne rozdelili medzi jednotlivých aktérov. Keďže za VPÚ zodpovedá Komisia, bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, mala by stanoviť všeobecné bezpečnostné požiadavky vzťahujúce sa na jednotlivé zložky VPÚ.

(55)

Kybernetická bezpečnosť európskych vesmírnych infraštruktúr, pozemných i vesmírnych, je kľúčom k zabezpečeniu kontinuity prevádzky systémov a služieb. Pri stanovovaní bezpečnostných požiadaviek by sa preto mala náležite zohľadňovať potreba chrániť systémy a ich služby pred kybernetickými útokmi, a to aj pomocou nových technológií.

(56)

Komisia by mala v náležitých prípadoch po analýze rizík a hrozieb určiť štruktúru monitorovania bezpečnosti. Uvedená štruktúra monitorovania bezpečnosti by mala byť subjektom reagujúcim na pokyny vypracované v rámci rozsahu pôsobnosti rozhodnutia (SZBP) 2021/698. V prípade systému Galileo by týmto orgánom malo byť Stredisko na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo. Pokiaľ ide o vykonávanie rozhodnutia (SZBP) 2021/698 úloha rady pre bezpečnostnú akreditáciu by sa mala obmedziť na poskytovanie vstupov Rade alebo vysokému predstaviteľovi v súvislosti s bezpečnostnou akreditáciou systému.

(57)

Vzhľadom na jedinečnosť a zložitosť VPÚ a jeho súvis s bezpečnosťou by sa mali pri bezpečnostnej akreditácii dodržiavať uznávané a ustálené zásady. Je preto nevyhnutné, aby sa činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie vykonávali na základe kolektívnej zodpovednosti za bezpečnosť Únie a jej členských štátov, pričom by sa malo vyvíjať úsilie o dosiahnutie konsenzu a zapojenie všetkých, ktorých sa týka otázka bezpečnosti, a aby sa zaviedol postup neustáleho monitorovania rizík. Tiež je nevyhnutné, aby sa technické činnosti bezpečnostnej akreditácie zverili riadne kvalifikovaným odborníkom na akreditáciu zložitých systémov s bezpečnostnou previerkou na príslušnej úrovni.

(58)

S utajovanými skutočnosťami EÚ (ďalej len „EUCI“) sa má nakladať v súlade s bezpečnostnými predpismi stanovenými v rozhodnutí Rady 2013/488/EÚ (21) a rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 (22). V súlade s rozhodnutím 2013/488/EÚ majú členské štáty dodržiavať zásady a minimálne normy, ktoré sú v ňom stanovené, aby sa zabezpečila rovnaká úroveň ochrany EUCI.

(59)

V záujme bezpečnej výmeny informácií by sa mali uzavrieť vhodné dohody na zabezpečenie ochrany EUCI, ktoré sa v kontexte VPÚ poskytujú tretím krajinám a medzinárodným organizáciám.

(60)

Jedným z hlavných cieľov VPÚ je zaistiť bezpečnosť a posilniť strategickú autonómiu v rámci kľúčových technológií a hodnotových reťazcov a zároveň zachovať otvorené hospodárstvo vrátane voľného a spravodlivého obchodu a využívať možnosti, ktoré vesmír ponúka z hľadiska bezpečnosti Únie a jej členských štátov. Tento cieľ si v osobitných prípadoch vyžaduje stanovenie požadovaných podmienok oprávnenosti a účasti, aby sa zabezpečila ochrana integrity, bezpečnosti a odolnosti operačných systémov Únie. Nemalo by to ohroziť potrebu konkurencieschopnosti a nákladovej efektívnosti. Pri hodnotení právnych subjektov, ktoré podliehajú kontrole tretej krajiny alebo subjektu z tretej krajiny, by Komisia mala zohľadniť zásady a kritériá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 (23).

(61)

V kontexte VPÚ existujú určité informácie, s ktorými, aj keď nie sú utajované, sa má nakladať v súlade s právnymi aktmi Únie alebo s vnútroštátnymi zákonmi, pravidlami a predpismi, čo zahŕňa okrem iného aj obmedzenia ich šírenia.

(62)

Systémy satelitnej navigácie a pozorovania Zeme sa stále intenzívnejšie využívajú v čoraz väčšom počte kľúčových odvetví hospodárstva, najmä v odvetví dopravy, telekomunikácií, poľnohospodárstva a energetiky. V rámci VPÚ by sa mali využívať synergie medzi týmito odvetviami, pričom by sa mali zohľadňovať prínosy vesmírnych technológií pre tieto odvetvia, mal by sa podporovať vývoj kompatibilných zariadení a presadzovať vývoj príslušných noriem a certifikácií. Zvyšuje sa aj synergia medzi činnosťami v oblasti vesmíru a činnosťami spojenými s bezpečnosťou a obranou Únie a jej členských štátov. Plná kontrola nad satelitnou navigáciou by preto mala zaručiť technologickú nezávislosť Únie, a to aj z dlhodobejšieho hľadiska, pokiaľ ide o komponenty zariadení infraštruktúry, a zabezpečiť jej strategickú autonómiu.

(63)

Cieľom systému Galileo je zriadiť a prevádzkovať prvú globálnu infraštruktúru satelitnej navigácie a lokalizácie, ktorá bude osobitne určená na civilné účely a ktorú budú môcť používať rôzne verejné a súkromné subjekty v Európe i vo svete. Galileo funguje nezávisle od iných existujúcich či potenciálnych systémov, čím okrem iného prispieva k strategickej autonómii Únie. Do roku 2030 by sa mala postupne zavádzať druhá generácia systému Galileo, spočiatku s obmedzenou prevádzkovou kapacitou.

(64)

Cieľom systému EGNOS je zlepšiť kvalitu otvorených signálov vysielaných existujúcimi globálnymi systémami satelitnej navigácie, najmä tých, ktoré vysiela Galileo. Služby poskytované systémom EGNOS by mali najneskôr do roku 2026 prednostne pokrývať územia členských štátov, ktoré sa geograficky nachádzajú v Európe, pričom na tento účel sa za takéto územia považujú aj Cyprus, Azory, Kanárske ostrovy a Madeira. V letectve by mali mať všetky tieto územia možnosť využívať EGNOS v oblasti leteckých navigačných služieb na všetkých úrovniach výkonu, ktoré EGNOS podporuje. Geografické pokrytie služieb poskytovaných systémom EGNOS by sa mohlo pod podmienkou technickej uskutočniteľnosti a z dôvodu ochrany ľudského života (Safety of Life) na základe medzinárodných dohôd rozšíriť na ďalšie regióny sveta. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 (24) a nevyhnutné monitorovanie kvality služieb systému Galileo na účely letectva, treba uviesť, že hoci sa signály vysielané systémom Galileo môžu používať na účinnú lokalizáciu lietadiel v každej fáze letu prostredníctvom nevyhnutných spresňujúcich systémov vrátane regionálnej, miestnej a palubnej avioniky, za služby riadenia letovej prevádzky (ATM) a letecké navigačné služby (ANS) sa môžu považovať len regionálne alebo miestne systémy spresňovania signálu, ako napríklad EGNOS v Európe. Služba systému EGNOS v oblasti ochrany ľudského života (Safety of Life) by sa mala poskytovať v súlade s príslušnými normami Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ďalej len „normy ICAO“).

(65)

Je nevyhnutné zabezpečiť udržateľnosť systémov Galileo a EGNOS a kontinuitu, dostupnosť, presnosť, spoľahlivosť a bezpečnosť ich služieb. V meniacom sa prostredí a na rýchlo sa rozvíjajúcom trhu by sa malo pokračovať aj vo vývoji týchto systémov a mali by sa pripraviť ich nové generácie, ktoré budú zohľadňovať aj súvisiaci vývoj vesmírneho a pozemného segmentu.

(66)

Pojem „komerčná služba“ použitý v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 (25), už nie je vzhľadom na vývoj tejto služby vhodný. Namiesto toho sa určili dve samostatné služby vo vykonávacom rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/224 (26), a to služba vysokej presnosti a služba overovania.

(67)

V záujme optimalizácie využívania poskytovaných služieb by služby poskytované systémami Galileo a EGNOS mali byť podľa možnosti kompatibilné a interoperabilné navzájom, a to aj na úrovni používateľov, pokiaľ možno aj s ďalšími systémami satelitnej navigácie a s konvenčnými prostriedkami rádiovej navigácie, ak je takáto kompatibilita a interoperabilita stanovená v medzinárodnej dohode, a to bez toho, aby bol dotknutý cieľ strategickej autonómie Únie.

(68)

Vzhľadom na význam pozemnej infraštruktúry systémov Galileo a EGNOS pre tieto systémy a jej vplyv na ich bezpečnosť by o umiestnení tejto infraštruktúry mala rozhodovať Komisia. Rozmiestňovanie pozemnej infraštruktúry týchto systémov by sa malo naďalej uskutočňovať v rámci otvoreného a transparentného procesu, do ktorého by mohla byť v náležitých prípadoch zapojená agentúra na základe rozsahu svojej pôsobnosti.

(69)

V záujme maximalizácie sociálno-ekonomických prínosov systémov Galileo a EGNOS, ktoré prispievajú k strategickej autonómii Únie, najmä v citlivých odvetviach a v oblasti bezpečnosti a ochrany, by sa malo presadzovať využívanie služieb poskytovaných týmito systémami aj v iných oblastiach politiky Únie, v odôvodnených a prínosných prípadoch aj regulačnými prostriedkami. Dôležitou súčasťou tohto procesu sú aj opatrenia na podnecovanie využívania týchto služieb vo všetkých členských štátoch.

(70)

Zložky VPÚ by mali stimulovať uplatňovanie digitálnych technológií vo vesmírnych systémoch, v distribúcii dát a služieb, ako aj odberateľský vývoj. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať iniciatívam a akciám, ktoré Komisia navrhla vo svojich oznámeniach zo 14. septembra 2016 s názvom Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti a zo 14. septembra 2016 s názvom 5G pre Európu: akčný plán.

(71)

Copernicus by mal zabezpečovať autonómny prístup k poznatkom o životnom prostredí a kľúčovým technológiám pre služby pozorovania Zeme a geoinformačné služby, a tak podporovať Úniu v tom, aby mohla nezávisle rozhodovať a nezávisle konať v oblastiach, okrem iných, životného prostredia, zmeny klímy, morí, námornej oblasti, pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, zachovania kultúrneho dedičstva, civilnej ochrany, monitorovania krajiny a infraštruktúry, bezpečnosti, ako aj digitálnej ekonomiky.

(72)

Copernicus by mal stavať na činnostiach a úspechoch dosiahnutých na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 (27), ktorým sa zriaďuje program Únie pre pozorovanie a monitorovanie Zeme (Copernicus), ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 (28), ktorým sa zriadil predchádzajúci program globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) a stanovili sa pravidlá zabezpečovania jeho počiatočnej prevádzky, a mal by na tieto činnosti nadväzovať a zdokonaľovať ich, pričom by sa mali zohľadňovať najnovšie trendy vo výskume, technologický pokrok a inovácia, ktoré ovplyvňujú pozorovanie Zeme, ako aj vývoj v oblastiach analýzy veľkých dát a umelej inteligencie a súvisiace stratégie a iniciatívy na úrovni Únie ako uvádza Komisia vo svojej Bielej knihe z 19. februára 2020 o umelej inteligencii s názvom Európsky prístup k excelentnosti a dôvere a vo svojom oznámení z 19. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia. Pri vývoji nových aktív by mala Komisia úzko spolupracovať s členskými štátmi, ESA, Európskou organizáciou pre využitie meteorologických družíc (ďalej len „EUMETSAT“) a v náležitých prípadoch aj s inými subjektmi, ktoré vlastnia relevantné vesmírne aktíva a aktíva in situ. V čo najväčšej možnej miere by Copernicus mal využívať kapacity vesmírnych pozorovaní Zeme členských štátov, ESA, EUMETSAT-u, ako aj iných subjektov vrátane komerčných iniciatív v Únii, a taktiež takto prispievať k rozvoju životaschopného komerčného vesmírneho sektora v Európe. V uskutočniteľných a vhodných prípadoch by Copernicus mal využívať aj dostupné dáta in situ a pomocné dáta poskytované hlavne členskými štátmi v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (29). Komisia by mala spolupracovať s členskými štátmi a Európskou environmentálnou agentúrou s cieľom zaistiť pre Copernicus účinný prístup k dátovým súborom in situ a ich účinné využívanie.

(73)

Copernicus by sa mal vykonávať v súlade s cieľmi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES (30), a to najmä pokiaľ ide o transparentnosť, vytvorenie podmienok podporujúcich rozvoj služieb a prispievanie k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest v Únii. Dáta a informácie zo systému Copernicus by mali byť dostupné bezplatne a otvorene.

(74)

Plný potenciál systému Copernicus pre spoločnosť a hospodárstvo Únie nad rámec priamych prijímateľov by sa mal využiť prostredníctvom zintenzívnenia opatrení zameraných na jeho uplatnenie u používateľov, čo si vyžaduje ďalšie opatrenia na produkovanie dát, ktoré môžu využiť aj laici, čím sa podporí rast, tvorba pracovných miest a prenos vedomostí.

(75)

Copernicus vychádza z potrieb používateľov. Jeho vývoj by mal byť preto založený na vyvíjajúcich sa požiadavkách kmeňových používateľov systému Copernicus, pričom by sa mal zároveň zohľadniť aj vznik nových komunít používateľov, či už verejných alebo súkromných. Copernicus by mal vychádzať z analýzy možností naplnenia vyvíjajúcich sa potrieb používateľov vrátane tých, ktoré sa týkajú vykonávania, a z monitorovania politík Únie, čo si vyžaduje neustále a účinné zapojenie používateľov, najmä pokiaľ ide o vymedzenie a validáciu požiadaviek.

(76)

Copernicus je už v prevádzke. Je preto dôležité zaistiť kontinuitu infraštruktúry a služieb, ktoré sú už zavedené, a zároveň sa prispôsobiť meniacim sa potrebám používateľov, trhovému prostrediu, najmä nástupu súkromných subjektov v oblasti vesmíru a sociálno-politickému vývoju, na ktorý treba rýchlo reagovať. To si vyžaduje rozvoj funkčnej štruktúry systému Copernicus, aby lepšie odrážala posun od prvej fázy prevádzkových služieb k poskytovaniu pokročilých a cielenejších služieb novým komunitám používateľov a posilnenie odberateľských trhov s pridanou hodnotou. Na tento účel by sa pri jeho ďalšom vykonávaní mal prijať prístup sledujúci dátový hodnotový reťazec, t. j. získavanie dát, spracovávanie, distribúcia a využívanie dát a informácií, činnosti zamerané na uplatnenie u používateľov a na trhu a na budovanie kapacít, zatiaľ čo prostredníctvom procesu strategického plánovania v rámci programu Horizont Európa by sa určili výskumné a inovačné činnosti, pri ktorých by sa mal využívať Copernicus.

(77)

Pokiaľ ide o získavanie dát, cieľom činností v rámci systému Copernicus by malo byť doplnenie a udržiavanie existujúcej vesmírnej infraštruktúry, príprava dlhodobého nahrádzania družíc na konci ich životnosti, ako aj iniciovanie nových misií zameraných predovšetkým na nové systémy pozorovania, ktoré budú podporovať riešenie výzvy spojenej s globálnou zmenou klímy, ako je monitorovanie antropogénnych emisií CO2 a emisií ďalších skleníkových plynov. V rámci systému Copernicus by sa malo rozšíriť pokrytie globálneho monitorovania na polárne oblasti a podporovať zabezpečenie dodržiavania environmentálnych predpisov, monitorovanie životného prostredia a podávanie správ o ňom na základe zákonných povinností, ako aj inovatívne environmentálne aplikácie v pôdohospodárstve, lesníctve, v oblasti riadenia vodných a morských zdrojov a kultúrneho dedičstva, ako je monitorovanie plodín, hospodárenie s vodami a rozšírené monitorovanie požiarov. Pritom by sa mali v rámci systému Copernicus mobilizovať a čo najlepšie využívať investície uskutočnené v predchádzajúcom období financovania (2014 – 2020) vrátane tých, ktoré uskutočnili členské štáty, ESA a EUMETSAT, a zároveň by sa mali preskúmať nové prevádzkové a obchodné modely na ďalšie doplnenie kapacít systému Copernicus. Copernicus môže zároveň stavať na úspešných partnerstvách s členskými štátmi, aby sa ďalej rozvíjal jeho bezpečnostný rozmer v rámci vhodných mechanizmov riadenia a aby bolo možné reagovať na vyvíjajúce sa potreby používateľov v oblasti bezpečnosti.

(78)

V rámci funkcie spracovávania dát a informácií by Copernicus mal zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť a ďalší rozvoj služieb systému Copernicus, ktoré by mali poskytovať informácie na účely uspokojenia potrieb verejného sektora a potrieb vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Únie, ako aj na účely maximalizácie príležitostí na komerčné využitie. Konkrétne by mal Copernicus na európskej, vnútroštátnej, miestnej a celosvetovej úrovni poskytovať informácie o zložení atmosféry a kvalite ovzdušia; informácie o stave a dynamike oceánov; informácie na podporu monitorovania krajiny a ľadu, ktorými sa podporuje vykonávanie únijných, vnútroštátnych a miestnych politík; informácie na podporu adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania; geopriestorové informácie na podporu riadenia núdzových situácií, okrem iného aj prostredníctvom preventívnych opatrení, zaistenia dodržiavania environmentálnych predpisov, ako aj civilnej bezpečnosti vrátane podpory vonkajšej činnosti Únie. Komisia by mala určiť vhodné zmluvné dojednania na posilnenie udržateľnosti poskytovania služieb.

(79)

Pri vykonávaní služieb systému Copernicus by sa Komisia mala opierať o kompetentné subjekty, príslušné agentúry Únie, zoskupenia alebo konzorciá vnútroštátnych orgánov, alebo akýkoľvek relevantný orgán oprávnený na uzavretie dohody o príspevku. Pri výbere týchto subjektov by Komisia mala zabezpečiť, aby nedochádzalo k narušeniu operácií a poskytovania služieb, a pokiaľ ide o dáta citlivé z hľadiska bezpečnosti, aby dotknuté subjekty mali spôsobilosti včasného varovania a monitorovania kríz v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a najmä spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. V súlade s článkom 154 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú osoby a subjekty poverené implementovaním finančných prostriedkov Únie povinné dodržiavať zásadu nediskriminácie vo vzťahu ku všetkým členským štátom. Dodržiavanie tejto zásady by sa malo zabezpečiť prostredníctvom príslušných dohôd o príspevku týkajúcich sa poskytovania služieb systému Copernicus.

(80)

Zavádzaním služieb systému Copernicus by sa malo podporiť uplatnenie služieb v radoch verejnosti, keďže používatelia by mali byť schopní predvídať dostupnosť a vývoj služieb, ako aj spoluprácu s členskými štátmi a ďalšími stranami. Na tento účel by Komisia a jej poverené subjekty poskytujúce služby mali pri ďalšom rozvoji portfólia služieb a informácií systému Copernicus nadviazať úzku spoluprácu s komunitami kmeňových používateľov systému Copernicus v celej Európe s cieľom zabezpečiť naplnenie meniacich sa potrieb verejného sektora a jednotlivých politík, a tak maximalizovať uplatnenie údajov získaných pozorovaním Zeme. Komisia a členské štáty by mali spolupracovať na vývoji zložky in situ systému Copernicus a mali by uľahčovať integráciu dát in situ systému Copernicus s dátovými súbormi z vesmíru v záujme modernizovaných služieb systému Copernicus.

(81)

Politika bezplatných, úplných a otvorených dát v rámci systému Copernicus bola vyhodnotená ako jeden z najúspešnejších prvkov vykonávania systému Copernicus a zohrala zásadnú úlohu pri podnecovaní silného dopytu po jeho dátach a informáciách, vďaka čomu sa Copernicus stal jedným z najväčších poskytovateľov údajov získaných pozorovaním Zeme na svete. Je jednoznačne potrebné zaručiť dlhodobú a bezpečnú kontinuitu poskytovania bezplatných, úplných a otvorených dát a zabezpečiť prístup k nim s cieľom splniť ambiciózne ciele stanovené v Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru. Dáta systému Copernicus sa vytvárajú predovšetkým pre Európanov a vďaka celosvetovej bezplatnej dostupnosti sa maximalizujú možnosti pre podniky a akademickú obec v Únii, čo prispieva k vytváraniu účinného európskeho vesmírneho ekosystému. Akékoľvek obmedzenie prístupu k dátam systému Copernicus a informáciám systému Copernicus by malo byť v súlade s dátovou politikou systému Copernicus, ako sa uvádza v tomto nariadení a delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1159/2013 (31).

(82)

Dáta a informácie vytvorené v rámci systému Copernicus by sa mali sprístupniť v plnom rozsahu, otvorene a bezplatne s výhradou primeraných podmienok a obmedzení, aby sa podporilo ich používanie a zdieľanie a aby sa posilnili európske trhy v oblasti pozorovania Zeme, najmä odberateľský sektor, čím sa umožní rast a tvorba pracovných miest v Únii. Dáta a informácie by sa naďalej mali poskytovať s vysokou mierou konzistentnosti, kontinuity, spoľahlivosti a kvality. To si vyžaduje rozsiahly a používateľsky ústretový prístup, spracovanie a využívanie dát systému Copernicus a informácií systému Copernicus s rôznou mierou aktuálnosti, pričom by Komisia v tejto súvislosti mala naďalej uplatňovať integrovaný prístup na úrovni Únie aj členských štátov, ktorý umožní aj integráciu s inými zdrojmi dát a informácií. Komisia by preto mala prostredníctvom vhodných opatrení zabezpečiť, aby dáta systému Copernicus a informácie systému Copernicus boli ľahko a účinne prístupné a použiteľné, najmä prostredníctvom podpory služieb prístupu k dátam a informáciám (ďalej len „DIAS“) v rámci členských štátov a podľa možnosti aj zvyšovaním interoperability medzi existujúcimi európskymi infraštruktúrami pre údaje získané pozorovaním Zeme s cieľom vytvoriť synergie s týmito aktívami v záujme maximalizovania a posilnenia uplatnenia dát systému Copernicus a informácií systému Copernicus na trhu.

(83)

Komisia by mala v spolupráci s poskytovateľmi dát dohodnúť licenčné podmienky pre dáta tretích strán s cieľom uľahčiť ich využívanie v rámci systému Copernicus v súlade s týmto nariadením a uplatniteľnými právami tretích strán. Keďže niektoré dáta a informácie systému Copernicus vrátane snímok s vysokým rozlíšením môžu mať vplyv na bezpečnosť Únie alebo členských štátov, v riadne odôvodnených prípadoch sa môžu prijať opatrenia na riešenie rizík a hrozieb pre bezpečnosť Únie alebo členských štátov.

(84)

S cieľom podporovať a uľahčovať využívanie údajov získaných pozorovaním Zeme a súvisiacich technológií vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, MSP, vedeckými a výskumnými pracovníkmi by sa prostredníctvom činností zameraných na uplatnenie u používateľov mali presadzovať špecializované siete na distribúciu dát systému Copernicus, ktoré zahŕňajú vnútroštátne a regionálne subjekty, ako napríklad Copernicus Relays a Copernicus Academies. Komisia a členské štáty by sa mali na tento účel snažiť nadviazať užšie prepojenia medzi systémom Copernicus s politikami Únie a členských štátov s cieľom stimulovať dopyt po komerčných aplikáciách a službách a umožniť podnikom, najmä MSP a startupom, vyvíjať aplikácie založené na dátach systému Copernicus a informáciách systému Copernicus, aby v Európe vznikol konkurencieschopný ekosystém údajov získaných pozorovaním Zeme.

(85)

Na medzinárodnej úrovni by mal Copernicus poskytovať presné a spoľahlivé informácie na účely spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a na podporu vonkajšej politiky Únie a jej politiky rozvojovej spolupráce. Copernicus by sa mal považovať za európsky príspevok ku Globálnej sústave systémov pozorovania Zeme, Výboru pre satelitné pozorovanie Zeme, Konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy z roku 1992, k dosiahnutiu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a sendaiskému rámcu pre znižovanie rizika katastrof. Komisia by mala nadviazať alebo udržiavať primeranú spoluprácu s príslušnými odvetvovými orgánmi OSN a Svetovou meteorologickou organizáciou.

(86)

Komisia by sa pri vykonávaní systému Copernicus mala vo vhodných prípadoch opierať o európske medzinárodné organizácie, s ktorými už nadviazala partnerstvá, a to najmä o ESA, pokiaľ ide o vývoj, koordináciu, vykonávanie a rozvoj vesmírnych zložiek, vo vhodných prípadoch prístup k dátam tretích strán a realizáciu špecializovaných misií, ak ich už nevykonávajú iné subjekty. Komisia by sa okrem toho mala opierať aj o organizáciu EUMETSAT, a to pokiaľ ide o realizáciu špecializovaných misií alebo ich častí a v náležitých prípadoch prístup k dátam z podporných misií v súlade s jej odbornými znalosťami a mandátom.

(87)

V oblasti služieb by Komisia mala náležite využívať osobitné kapacity poskytované agentúrami Únie, ako je Európska environmentálna agentúra, Európska námorná bezpečnostná agentúra, Frontex, SATCEN, ako aj medzivládne Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia a už uskutočnené európske investície do služieb monitorovania morského prostredia prostredníctvom spoločnosti Mercator Ocean. V oblasti bezpečnosti by sa spolu s vysokým predstaviteľom hľadal komplexný prístup na úrovni Únie. Spoločné výskumné centrum (ďalej len „JRC“) Komisie sa aktívne zapája už od začiatku iniciatívy GMES a podporuje vývoj v súvislosti so systémom Galileo a podzložkou SWE. Podľa nariadenia (EÚ) č. 377/2014 JRC riadi službu riadenia mimoriadnych situácií systému Copernicus a globálnu zložku služby monitorovania krajiny systému Copernicus, prispieva ku skúmaniu kvality a vhodnosti dát a informácií na príslušný účel a k budúcemu vývoju. Komisia by sa mala pri vykonávaní VPÚ aj naďalej opierať o vedecké a technické poradenstvo JRC.

(88)

V nadväznosti na žiadosti Európskeho parlamentu a Rady rozhodnutím č. 541/2014/EÚ zriadila Únia rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (ďalej len „SST“). Vesmírny odpad sa stal vážnou hrozbou pre bezpečnosť, ochranu a udržateľnosť činností vo vesmíre. SST je preto základným predpokladom zachovania kontinuity zložiek VPÚ a ich príspevkov k politikám Únie. Snahou zabrániť zvyšovaniu množstva vesmírneho odpadu prispieva SST k zabezpečeniu udržateľného a garantovaného prístupu do vesmíru a jeho využívania, čo je spoločným globálnym cieľom. V uvedenom kontexte by sa týmto spôsobom mohla podporiť príprava európskych projektov na vyčistenie obežnej dráhy Zeme.

(89)

V rámci SST by sa mala ďalej rozvíjať výkonnosť a autonómia spôsobilostí. Na tento účel by SST malo viesť k vytvoreniu autonómneho európskeho katalógu vesmírnych objektov na základe dát zo siete senzorov SST. V náležitých prípadoch by Únia mohla zvážiť možnosť sprístupniť niektoré zo svojich dát na komerčné, nekomerčné a výskumné účely. SST by mala tiež naďalej podporovať prevádzku a poskytovanie služieb SST. Keďže služby SST vychádzajú z potrieb používateľov, mali by sa zaviesť vhodné mechanizmy na zhromažďovanie požiadaviek používateľov vrátane tých, ktoré sa týkajú bezpečnosti a prenosu relevantných informácií z verejných inštitúcií a do nich, aby sa zlepšila účinnosť systému, pričom sa musia rešpektovať politiky národnej bezpečnosti a ochrany.

(90)

Poskytovanie služieb SST by malo byť založené na spolupráci medzi Úniou a členskými štátmi a na využívaní existujúcich, ako aj budúcich odborných znalostí a prostriedkov jednotlivých štátov vrátane tých, ktoré sa vyvinuli prostredníctvom ESA alebo ktoré vyvinula Únia. Malo by byť možné poskytovať finančnú podporu na vývoj nových senzorov SST. Vzhľadom na citlivú povahu SST by si kontrolu nad senzormi jednotlivých štátov a ich prevádzkou, údržbou a obnovou a nad spracovaním dát, ktoré vedie k poskytovaniu služieb SST, mali ponechať členské štáty zúčastnené na SST.

(91)

Členské štáty, ktoré vlastnia náležité spôsobilosti, ktoré sú k dispozícii pre SST, alebo k nim majú prístup, by mali mať možnosť zúčastniť sa na poskytovaní služieb SST. V prípade členských štátov zúčastnených na konzorciu zriadenom podľa rozhodnutia č. 541/2014/EÚ, by sa malo vlastníctvo náležitých spôsobilostí, ktoré sú k dispozícii pre SST, alebo prístup k nim považovať za splnené. Členské štáty, ktoré sa chcú zúčastniť na poskytovaní služieb SST, by mali predložiť jeden spoločný návrh a preukázať súlad s ďalšími prvkami týkajúcimi sa prevádzkovej štruktúry. Na účely výberu a organizácie týchto členských štátov by sa mali stanoviť vhodné pravidlá.

(92)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa prijatia podrobných postupov a prvkov na stanovenie účasti členských štátov na poskytovaní služieb SST. Ak sa nepredloží žiaden spoločný návrh členských štátov, ktoré sa chcú zúčastniť na poskytovaní služieb SST, alebo ak sa Komisia domnieva, že takýto návrh nespĺňa stanovené kritériá, Komisia by mala mať možnosť spustiť druhú fázu výberu účasti členských štátov na poskytovaní služieb SST. V rámci postupov a prvkov tejto druhej fázy by sa mali vymedziť obežné dráhy, ktoré sa majú pokryť, a zohľadniť potreba maximalizovať účasť členských štátov na poskytovaní služieb SST. Ak sa v rámci týchto postupov a prvkov predpokladá, že Komisia môže vybrať viacero návrhov na pokrytie všetkých obežných dráh, mali by sa zabezpečiť aj vhodné mechanizmy koordinácie medzi skupinami členských štátov a účinné riešenie na pokrytie všetkých služieb SST. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (32).

(93)

SST by mal po zriadení rešpektovať zásady komplementárnosti činností a kontinuity vysokokvalitných služieb SST vychádzajúcich z potrieb používateľov a mala by vychádzať z najlepších odborných znalostí. V súvislosti s SST je preto potrebné predísť zbytočnej duplicite. Nadbytočné spôsobilosti by mali zabezpečiť kontinuitu, kvalitu a odolnosť služieb SST. Pri predchádzaní takejto zbytočnej duplicite by mali pomôcť činnosti tímov expertov.

(94)

SST by okrem toho mal podporovať existujúce zmierňujúce opatrenia, ako sú usmernenia COPUOS pre znižovanie objemu vesmírneho odpadu a usmernenia pre dlhodobú udržateľnosť vesmírnych činností, alebo iné iniciatívy s cieľom zaistiť ochranu, bezpečnosť a udržateľnosť činností vo vesmíre. V záujme zníženia rizika zrážky by sa v rámci SST mali hľadať aj synergie s iniciatívami aktívneho odstraňovania a pasivizácie vesmírneho odpadu. SST by mal prispievať k zabezpečeniu mierového využitia a výskumu vesmíru. Zintenzívnenie vesmírnych činností môže mať vplyv na medzinárodné iniciatívy v oblasti riadenia vesmírnej prevádzky (STM- Space Traffic Management). Únia by mala tento vývoj monitorovať a môže ho zohľadniť v kontexte preskúmania súčasného viacročného finančného rámca v polovici obdobia.

(95)

Pri činnostiach súvisiacich s SST, SWE a NEO by sa mal brať ohľad na spoluprácu s medzinárodnými partnermi, najmä Spojenými štátmi americkými, medzinárodnými organizáciami a ďalšími tretími stranami, a to najmä s cieľom predísť zrážkam vo vesmíre, zabrániť zvyšovaniu množstva vesmírneho odpadu a zvýšiť pripravenosť na účinky extrémnych javov vesmírneho počasia a objektov v blízkosti Zeme.

(96)

Bezpečnostný výbor Rady odporučil vytvoriť štruktúru riadenia rizík na zabezpečenie riadneho zohľadňovania záležitostí týkajúcich sa bezpečnosti dát pri vykonávaní rozhodnutia č. 541/2014/EÚ. Na tento účel a s prihliadnutím na vykonanú prácu by členské štáty zúčastnené na SST mali vytvoriť primerané štruktúry a postupy riadenia rizík.

(97)

Extrémne a závažné javy vesmírneho počasia môžu ohroziť bezpečnosť občanov a narušiť prevádzku vesmírnej a pozemnej infraštruktúry. Preto by sa mala v rámci VPÚ vytvoriť podzložka venovaná SWE, v rámci ktorej by sa mali posudzovať riziká spojené s vesmírnym počasím a súvisiace potreby používateľov, zvyšovať informovanosť o rizikách spojených s vesmírnym počasím, zabezpečovať poskytovanie služieb SWE vychádzajúcich z potrieb používateľov a zlepšovať spôsobilosti členských štátov poskytovať služby SWE. Komisia by mala určiť odvetvia, ktorým sa majú prioritne poskytovať operatívne služby SWE, pričom by mala zohľadniť potreby používateľov, riziká a technologickú pripravenosť. Z dlhodobého hľadiska sa môžu pokryť aj potreby ďalších odvetví. Poskytovanie služieb na úrovni Únie podľa potrieb používateľov by si vyžadovalo cielené, koordinované a nepretržité činnosti v oblasti výskumu a vývoja zamerané na podporu rozvoja služieb SWE. Poskytovanie služieb SWE by malo byť založené na existujúcich spôsobilostiach jednotlivých štátov a Únie a malo by umožňovať širokú účasť členských štátov, európskych a medzinárodných organizácií a zapojenie súkromného sektora.

(98)

V Bielej knihe Komisie z 1. marca 2017 o budúcnosti Európy, Rímskej deklarácii hláv štátov a vlád 27 členských štátov EÚ z 25. marca 2017 a vo viacerých uzneseniach Európskeho parlamentu sa pripomína, že Únia zohráva významnú úlohu pri zaisťovaní chránenej, bezpečnej a odolnej Európy, ktorá je schopná čeliť výzvam, ako sú regionálne konflikty, terorizmus, kybernetické hrozby a rastúce migračné tlaky. Zabezpečený a garantovaný prístup k satelitnej komunikácii je pre aktérov z oblasti bezpečnosti nevyhnutným nástrojom a združovaním a spoločným využívaním tohto kľúčového bezpečnostného zdroja na úrovni Únie sa posilňuje Únia, ktorá chráni svojich občanov.

(99)

Európska rada v záveroch zo svojho zasadnutia, ktoré sa konalo 19. – 20. decembra 2013, uvítala, že prebiehajú prípravy prostredníctvom úzkej spolupráce medzi členskými štátmi, Komisiou a ESA na ďalšiu generáciu vládnej satelitnej komunikácie (GOVSATCOM). GOVSATCOM bol označený aj za jeden z prvkov Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016. GOVSATCOM by mal prispievať k reakcii EÚ na hybridné hrozby a poskytovať podporu v súvislosti so stratégiou námornej bezpečnosti EÚ a politikou EÚ pre Arktídu.

(100)

GOVSATCOM je program s výrazným bezpečnostným rozmerom zameraný na používateľov. Prípady využívania GOVSATCOM by malo byť možné rozdeliť na základe relevantných aktérov do troch hlavných skupín: krízové riadenie, ktoré môže zahŕňať civilné a vojenské misie a operácie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, prírodné a človekom spôsobené katastrofy, humanitárne krízy a núdzové situácie na mori; dohľad, ktorý môže zahŕňať hraničný dozor, dozor v predhraničnom pásme, dozor nad námornými hranicami, námorný dozor a sledovanie nelegálneho obchodovania; a kľúčové infraštruktúry, ktoré môžu zahŕňať diplomatickú sieť, policajnú komunikáciu, digitálnu infraštruktúru, ako sú dátové centrá a servery, kritické infraštruktúry, ako sú energetické a dopravné infraštruktúry a vodné bariéry, ako sú priehrady, a vesmírne infraštruktúry.

(101)

Kapacity a služby GOVSATCOM by sa mali používať v rámci kritických misií a operácií v oblasti bezpečnosti a ochrany, ktoré vykonávajú aktéri Únie a členských štátov. Preto je potrebné zabezpečiť primeranú úroveň nezávislosti od tretích strán (tretích krajín a subjektov z tretích krajín), ktorá zahŕňa všetky prvky GOVSATCOM, ako sú vesmírne a pozemné technológie na úrovni zložiek, subsystémov a systémov, výrobné odvetvia, vlastníci a prevádzkovatelia vesmírnych systémov, a fyzické umiestnenie zložiek pozemného systému.

(102)

Satelitná komunikácia je obmedzený zdroj limitovaný satelitnou kapacitou, frekvenciou a geografickým pokrytím. Preto je v záujme nákladovej efektívnosti a využitia úspor z rozsahu potrebné, aby sa dosiahla optimálna zhoda medzi dopytom zo strany používateľov GOVSATCOM a ponukou zabezpečovanou na základe zmlúv o satelitných kapacitách a službách uzatvorených v rámci GOVSATCOM. Keďže sa dopyt aj potenciálna ponuka v priebehu času menia, je potrebné služby GOVSATCOM neustále monitorovať a flexibilne prispôsobovať.

(103)

Prevádzkové požiadavky by mali vychádzať z analýzy prípadov využívania. Na základe týchto prevádzkových požiadaviek v kombinácii s bezpečnostnými požiadavkami by sa malo vyvinúť portfólio služieb. Portfólio služieb by malo predstavovať uplatniteľné východisko pre služby GOVSATCOM. S cieľom zachovať čo najväčšiu možnú zhodu medzi dopytom a poskytovanými službami by malo byť možné potrebné portfólio služieb GOVSATCOM pravidelne aktualizovať.

(104)

V prvej fáze GOVSATCOM, približne do roku 2025, by sa využívali existujúce kapacity. V tejto súvislosti by Komisia mala obstarať kapacity GOVSATCOM od členských štátov, ktoré disponujú vnútroštátnymi systémami a vesmírnymi kapacitami, a od poskytovateľov komerčných satelitných komunikácií alebo služieb, pričom by mala zohľadniť základné bezpečnostné záujmy Únie. Počas tejto prvej fázy by sa služby zavádzali postupne. Ak sa v priebehu prvej fázy na základe podrobnej analýzy budúcej ponuky a dopytu ukáže, že tento prístup na pokrytie vyvíjajúceho sa dopytu nepostačuje, malo by byť možné rozhodnúť sa prejsť k druhej fáze a rozvíjať ďalšie individualizované vesmírne infraštruktúry alebo kapacity prostredníctvom jedného alebo viacerých verejno-súkromných partnerstiev, napríklad so satelitnými operátormi z Únie.

(105)

S cieľom optimalizovať dostupné zdroje satelitnej komunikácie, zaručiť prístup v nepredvídateľných situáciách, ako sú prírodné katastrofy, a zaistiť prevádzkovú efektívnosť a krátke časy odozvy je potrebný pozemný segment, ako sú centrá GOVSATCOM a možno aj ďalšie pozemné prvky. Pozemný segment by mal byť navrhnutý na základe prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek. V záujme zmiernenia rizík môže centrum GOVSATCOM pozostávať z viacerých fyzických lokalít. Môžu byť potrebné aj ďalšie prvky pozemného segmentu, ako napríklad základňové stanice.

(106)

Pre používateľov satelitných komunikácií sú kľúčovým prevádzkovým rozhraním používateľské zariadenia. Prístup ku GOVSATCOM by mal väčšine používateľom umožňovať, aby mohli na služby GOVSATCOM aj naďalej využívať svoje existujúce používateľské zariadenia.

(107)

Používatelia uviedli, že v záujme prevádzkovej efektívnosti je dôležité usilovať sa o interoperabilitu používateľských zariadení a o používateľské zariadenia, ktoré dokážu využívať rôzne satelitné systémy. V tejto oblasti môže byť potrebný výskum a vývoj.

(108)

Na úrovni vykonávania by sa mali úlohy a zodpovednosti rozdeliť medzi špecializované subjekty, ako je EDA, ESVČ, ESA, agentúra, a iné agentúry Únie tak, aby boli v súlade s ich hlavnou úlohou, najmä pokiaľ ide o aspekty súvisiace s používateľmi.

(109)

Príslušný orgán pre GOVSATCOM zohráva dôležitú úlohu, pretože monitoruje, či používatelia a iné vnútroštátne subjekty, ktoré zohrávajú úlohu v súvislosti s GOVSATCOM, dodržiavajú pravidlá zdieľania a prioritizácie a bezpečnostné postupy stanovené v bezpečnostných požiadavkách. Členský štát, ktorý si neurčil príslušný orgán pre GOVSATCOM, by si mal v každom prípade určiť kontaktné miesto pre riešenie akéhokoľvek zisteného rušenia, ktoré má vplyv na GOVSATCOM.

(110)

Členské štáty, Rada, Komisia a ESVČ by mali mať možnosť zapojiť sa do GOVSATCOM, pokiaľ sa rozhodnú autorizovať používateľov GOVSATCOM alebo poskytnúť kapacity, lokality alebo zariadenia. Vzhľadom na to, že o autorizácii používateľov GOVSATCOM alebo o poskytnutí kapacít, lokalít alebo zariadení rozhoduje členský štát, členským štátom by nebolo možné ukladať povinnosť zapojiť sa do GOVSATCOM ani povinnosť umiestniť na svojom území infraštruktúru GOVSATCOM. GOVSATCOM by preto nebolo dotknuté právo členských štátov nezapojiť sa do GOVSATCOM, a to aj v súlade s ich vnútroštátnym právom alebo ústavnými požiadavkami vo vzťahu k politikám, ktoré sa týkajú nepripájania sa k vojenským alianciám a neúčasti na nich.

(111)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa prijatia prevádzkových požiadaviek na služby GOVSATCOM a portfólio služieb pre služby GOVSATCOM. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(112)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa podrobných pravidiel zdieľania a prioritizácie pri využívaní združených kapacít satelitnej komunikácie v rámci GOVSATCOM. Pri vymedzovaní podrobných pravidiel zdieľania a prioritizácie by Komisia mala zohľadniť prevádzkové a bezpečnostné požiadavky, ako aj analýzu rizík a očakávaného dopytu zo strany účastníkov GOVSATCOM. Hoci služby GOVSATCOM by sa v zásade mali používateľom GOVSATCOM poskytovať bezplatne, ak sa v analýze dospeje k záveru, že existuje nedostatok kapacít, mohla by sa na základe tohto záveru, ako aj v záujme zabránenia narušeniu trhu vypracovať v rámci podrobných pravidiel zdieľania a prioritizácie cenová politika. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(113)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa umiestnenia infraštruktúry pozemného segmentu GOVSATCOM. Komisia by mala mať možnosť zohľadniť pri výbere takýchto lokalít prevádzkové a bezpečnostné požiadavky, ako aj existujúcu infraštruktúru. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(114)

Nariadením (EÚ) č. 912/2010 sa zriadila agentúra Únie s názvom Agentúra pre európsky GNSS na riadenie určitých aspektov systémov satelitnej navigácie Galileo a EGNOS. V tomto nariadení sa zverujú Agentúre pre európsky GNSS nové úlohy, najmä bezpečnostná akreditácia, a to nielen v súvislosti so systémami Galileo a EGNOS, ale aj s ďalšími zložkami VPÚ. Názov Agentúry pre európsky GNSS, jej úlohy a organizačné aspekty by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

(115)

V súlade s rozhodnutím 2010/803/EÚ (33) je sídlom agentúry Praha. V rámci plnenia úloh agentúry môžu byť zamestnanci agentúry umiestnení v jednom z pozemných centier systémov Galileo alebo EGNOS uvedených vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2016/413 (34) na účely vykonávania činností VPÚ stanovených v príslušnej dohode. Navyše, aby agentúra fungovala čo najefektívnejšie a najúčinnejšie, obmedzený počet zamestnancov by mohol byť umiestnený v miestnych kanceláriách v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Takéto umiestnenie zamestnancov mimo sídla agentúry alebo pozemných centier systémov Galileo a EGNOS by nemalo viesť k presunu kmeňových činností agentúry do takýchto miestnych kancelárií.

(116)

Vzhľadom na rozšírený rozsah činnosti Agentúry pre európsky GNSS, ktorý už by nemal byť obmedzený iba na Galileo a EGNOS, by sa jej názov mal zmeniť. V rámci agentúry by sa však mala zabezpečiť kontinuita činností Agentúry pre európsky GNSS, a to aj pokiaľ ide o práva a povinnosti, zamestnancov a platnosť všetkých prijatých rozhodnutí.

(117)

Vzhľadom na mandát agentúry a úlohu Komisie pri vykonávaní VPÚ je vhodné stanoviť, že niektoré rozhodnutia prijímané správnou radou by sa nemali prijímať bez súhlasného hlasovania zástupcov Komisie.

(118)

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie, správna rada, rada pre bezpečnostnú akreditáciu a výkonný riaditeľ by mali byť pri výkone svojich povinností nezávislí a konať vo verejnom záujme.

(119)

Je možné a rozhodne pravdepodobné, že niektoré zložky VPÚ by boli založené na využívaní citlivej alebo bezpečnostnej infraštruktúry jednotlivých štátov. Pre taký prípad je z dôvodov národnej bezpečnosti potrebné stanoviť, že na zasadnutiach správnej rady a rady pre bezpečnostnú akreditáciu sa zúčastňujú zástupcovia členských štátov a Komisie na základe potreby poznania. V správnej rade sa na hlasovaní zúčastňujú len zástupcovia tých členských štátov, ktoré vlastnia príslušnú infraštruktúru, a zástupca Komisie. V rokovacom poriadku správnej rady a rady pre bezpečnostnú akreditáciu by sa mali uviesť situácie, v ktorých sa uplatňuje tento postup.

(120)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (35) by sa VPÚ mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov VPÚ.

(121)

Využívanie služieb systému Copernicus a systému Galileo by malo mať podľa prognóz vo všeobecnosti významný vplyv na európske hospodárstvo. Zdá sa však, že v súčasnosti prevládajú ad hoc merania a prípadové štúdie. Komisia (Eurostat) by mala vymedziť relevantné štatistické merania a ukazovatele, ktoré by predstavovali základ systematického a autoritatívneho monitorovania vplyvu vesmírnych činností Únie.

(122)

Európsky parlament a Rada by mali byť bezodkladne informovaní o pracovných programoch.

(123)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa prerozdelenia finančných prostriedkov medzi kategóriami výdavkov rozpočtu VPÚ, prijatia rozhodnutí o dohodách o príspevku, určenia technických a prevádzkových požiadaviek potrebných pre vykonávanie a rozvoj zložiek VPÚ a služieb, ktoré poskytujú, rozhodovania o FFPA, prijatia opatrení potrebných pre bezproblémové fungovanie systémov Galileo a EGNOS a ich prijatia trhom, prijatia podrobných ustanovení o prístupe k službám SST a príslušných postupoch, prijatia viacročného plánu a kľúčových ukazovateľov pre rozvoj služieb SST Únie, prijatia podrobných pravidiel o fungovaní organizačného rámca účasti členských štátov na SST, výberu služieb SWE a prijatia pracovných programov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Komisii by mal pomáhať programový výbor, ktorý by sa mal schádzať v špecifickom zložení.

(124)

Keďže zložky VPÚ sú orientované na používateľa, na vykonávanie a rozvoj si vyžadujú nepretržité a účinné zapájanie používateľov, najmä pokiaľ ide o vymedzovanie a validáciu požiadaviek na služby. V záujme zvýšenia hodnoty pre používateľov by sa mali aktívne získavať ich podnety prostredníctvom pravidelných konzultácií s konečnými používateľmi z verejného a súkromného sektora členských štátov a v náležitých prípadoch s medzinárodnými organizáciami. Na tieto účely by sa mala zriadiť pracovná skupina (ďalej len „fórum používateľov“), ktorá by programovému výboru pomáhala identifikovať požiadavky používateľov, overovať súlad služieb a zisťovať nedostatky poskytovaných služieb. V rokovacom poriadku programového výboru by sa mala stanoviť organizácia fóra používateľov, aby sa zohľadnili osobitosti jednotlivých zložiek VPÚ a jednotlivých služieb v rámci zložiek. Členské štáty by mali vždy, keď je to možné, prispievať do fóra používateľov na základe systematických a koordinovaných konzultácií s používateľmi na vnútroštátnej úrovni.

(125)

Keďže riadna verejná správa si vyžaduje jednotné riadenie VPÚ, rýchlejšie rozhodovanie a rovnaký prístup k informáciám, zástupcovia subjektov, ktorým boli zverené úlohy v súvislosti s VPÚ, by mohli mať možnosť zúčastňovať sa ako pozorovatelia na práci programového výboru zriadeného podľa nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Z rovnakých dôvodov by mohli mať možnosť zúčastňovať sa na práci programového výboru zástupcovia tretích krajín a medzinárodných organizácií, ktoré uzavreli s Úniou medzinárodnú dohodu, ktorá sa týka VPÚ alebo jeho zložiek alebo podzložiek, s výhradou bezpečnostných obmedzení a v súlade s ustanoveniami takejto dohody. Zástupcovia subjektov, ktorým boli zverené úlohy v súvislosti s VPÚ, zástupcovia tretích krajín a zástupcovia medzinárodných organizácií by nemali byť oprávnení zúčastňovať sa na hlasovaní programového výboru. Podmienky účasti pozorovateľov a ad hoc účastníkov by sa mali stanoviť v rokovacom poriadku programového výboru.

(126)

S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku VPÚ pri plnení jeho cieľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o doplnenie ustanovení o dátach systému Copernicus a informáciách systému Copernicus, ktoré sa majú poskytnúť užívateľom systému Copernicus v súvislosti so špecifikáciami a podmienkami a postupmi prístupu k takýmto dátam a informáciám a ich použitia, pokiaľ ide o zmenu prílohy k tomuto nariadeniu v súvislosti s ukazovateľmi a pokiaľ ide o doplnenie ustanovenia o zriadení rámca na monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(127)

Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov akcie, ktorá presahuje finančné a technické kapacity jednotlivých členských štátov, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(128)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania bezpečnostných požiadaviek VPÚ by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Členské štáty by mali mať možnosť vykonávať maximálnu kontrolu nad bezpečnostnými požiadavkami VPÚ. Pri prijímaní vykonávacích aktov v oblasti bezpečnosti VPÚ by Komisii mal pomáhať programový výbor, ktorý by sa schádzal v osobitnom bezpečnostnom zložení. Vzhľadom na citlivosť bezpečnostných záležitostí by sa predseda programového výboru mal usilovať nájsť riešenia, ktoré majú vo výbore čo najširšiu podporu. V prípadoch, keď programový výbor nezaujme žiadne stanovisko, by Komisia nemala prijímať vykonávacie akty, ktorými sa určujú všeobecné bezpečnostné požiadavky VPÚ.

(129)

VPÚ by sa mal zriadiť na obdobie siedmich rokov, aby sa jeho trvanie zosúladilo s trvaním viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027 stanoveným v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (36) (ďalej len „VFR na roky 2021 – 2027“). Toto časové obmedzenie by sa nemalo vzťahovať na agentúru, ktorá si plní vlastné úlohy.

(130)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu pri poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožniť začať vykonávanie od začiatku VFR na roky 2021 – 2027, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021.

(131)

Nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ by sa preto mali zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje Vesmírny program Únie (ďalej len „VPÚ“) na obdobie trvania VFR na roky 2021 – 2027. Stanovujú sa v ňom ciele VPÚ, rozpočet na obdobie rokov 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania takéhoto financovania, ako aj pravidlá vykonávania VPÚ.

Týmto nariadením sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program (ďalej aj „agentúra“), ktorá nahrádza Agentúru pre európsky GNSS zriadenú nariadením (EÚ) č. 912/2010 a stáva sa jej nástupkyňou, a stanovujú sa pravidlá fungovania tejto agentúry.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„vesmírne plavidlo“ je objekt na obežnej dráhe určený na vykonávanie konkrétnej funkcie alebo misie, ako napríklad v oblasti komunikácie, navigácie alebo pozorovania Zeme vrátane vrchných stupňov nosných rakiet (nosičov) družíc a návratných modulov; vesmírne plavidlo, ktoré už nie je schopné plniť plánovanú misiu, sa považuje za nefunkčné; vesmírne plavidlo v rezerve alebo v pohotovostnom režime, ktoré čaká na možnú opätovnú aktiváciu, sa považuje za funkčné;

2.

„vesmírny objekt“ je akýkoľvek človekom vytvorený objekt vo vesmíre;

3.

„objekty v blízkosti Zeme“ alebo „ NEO“ sú prirodzené objekty v slnečnej sústave, ktoré sa približujú k Zemi;

4.

„vesmírny odpad“ je akýkoľvek vesmírny objekt vrátane vesmírneho plavidla alebo ich úlomkov a častí, ktorý sa nachádza na obežnej dráhe Zeme alebo vstupuje do atmosféry Zeme a je nefunkčný alebo už neslúži na žiadny konkrétny účel, pričom zahŕňa aj časti rakiet alebo umelých družíc, alebo nečinné umelé družice;

5.

„javy vesmírneho počasia“ alebo „SWE“ sú prirodzene sa vyskytujúce zmeny vesmírneho priestoru na Slnku a v okolí Zeme, vrátane slnečných erupcií, slnečných energetických častíc, zmien slnečného vetra, výronov koronálnej hmoty, geomagnetických búrok a dynamiky, radiačných búrok a ionosférických porúch, ktoré môžu ovplyvniť zemskú a vesmírnu infraštruktúru;

6.

„získavanie informácií o situácii vo vesmíre“ alebo „SSA“ je holistický prístup, ktorý zahŕňa komplexné znalosti a pochopenie hlavných rizík vo vesmíre, medzi ktoré patria zrážky vesmírnych objektov, rozpad a návrat vesmírnych objektov do atmosféry, javy vesmírneho počasia a objekty v blízkosti Zeme;

7.

„systém dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru“ alebo „SST“ je sieť pozemných a vesmírnych senzorov, ktoré dokážu vykonávať dohľad nad vesmírnymi objektmi a sledovať ich, spolu so spracovateľskými kapacitami zameranými na poskytovanie dát, informácií a služieb zameraných na vesmírne objekty, ktoré sa nachádzajú na obežnej dráhe Zeme;

8.

„senzor SST“ je zariadenie alebo kombinácia zariadení, ako sú pozemné alebo vesmírne radary, lasery a teleskopy, ktoré sú schopné vykonávať dohľad nad kozmickým priestorom alebo jeho sledovanie a merať fyzické parametre vesmírnych objektov, ako je veľkosť, poloha a rýchlosť;

9.

„dáta SST“ sú fyzické parametre vesmírnych objektov vrátane vesmírneho odpadu zachytené senzormi SST alebo orbitálne parametre vesmírnych objektov odvodené z pozorovaní senzormi SST v rámci podzložky SST;

10.

„informácie SST“ sú spracované dáta SST, ktoré majú pre príjemcu bezprostrednú výpovednú hodnotu;

11.

„spätný kanál“ je funkčná schopnosť pátracej a záchrannej podpornej služby systému Galileo (SAR); táto služba systému Galileo bude prispievať k službe celosvetového monitorovania lietadiel v súlade s vymedzením Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO);

12.

„družice Sentinel systému Copernicus“ sú družice, vesmírne plavidlá alebo náklady vesmírnych plavidiel vyhradené pre Copernicus a slúžiace na pozorovanie Zeme z vesmíru;

13.

„dáta systému Copernicus“ sú dáta poskytované družicami Sentinel systému Copernicus vrátane ich metadát;

14.

„dáta a informácie tretích strán systému Copernicus“ sú priestorové dáta a informácie, ktoré pochádzajú z iných zdrojov, ako sú družice Sentinel systému Copernicus, a ktoré boli licencované alebo sprístupnené na použitie v rámci systému Copernicus;

15.

„dáta in situ systému Copernicus“ sú dáta získané pozorovaním prostredníctvom pozemných, námorných alebo vzdušných senzorov, ako aj referenčné a doplnkové dáta licencované alebo poskytnuté na využívanie v rámci systému Copernicus;

16.

„informácie systému Copernicus“ sú informácie generované službami systému Copernicus po spracovaní alebo modelovaní vrátane ich metadát;

17.

„štáty zúčastňujúce sa na systéme Copernicus“ sú tretie krajiny, ktoré na základe podmienok medzinárodnej dohody uzavretej s Úniou finančne prispievajú do systému Copernicus a zúčastňujú sa na ňom;

18.

„kmeňoví používatelia systému Copernicus“ sú inštitúcie a orgány Únie a európske, vnútroštátne alebo regionálne verejné subjekty v Únii alebo štátoch zúčastňujúcich sa na systéme Copernicus poverené vykonávaním verejnej služby v súvislosti s vymedzením, vykonávaním, presadzovaním alebo monitorovaním civilných verejných politík, ako napríklad v oblasti životného prostredia, civilnej ochrany, bezpečnosti vrátane bezpečnosti infraštruktúry alebo v oblasti bezpečnostných politík, ktoré využívajú dáta systému Copernicus a informácie systému Copernicus a majú dodatočnú úlohu hnacej sily vývoja systému Copernicus;

19.

„iní používatelia systému Copernicus“ sú výskumné a vzdelávacie organizácie, komerčné a súkromnoprávne subjekty, charitatívne organizácie, mimovládne organizácie a medzinárodné organizácie, ktoré využívajú dáta systému Copernicus a informácie systému Copernicus;

20.

„používatelia systému Copernicus“ sú kmeňoví používatelia systému Copernicus a iní používatelia systému Copernicus;

21.

„služby systému Copernicus“ sú služby s pridanou hodnotou všeobecného a spoločného záujmu Únie a členských štátov, ktoré sú financované z VPÚ a ktoré transformujú údaje získané pozorovaním Zeme, dáta in situ systému Copernicus a iné doplnkové dáta do spracovaných, súhrnných a interpretovaných informácií prispôsobených potrebám používateľov systému Copernicus;

22.

„používateľ GOVSATCOM“ je orgán verejnej moci, subjekt poverený výkonom verejnej právomoci, medzinárodná organizácia alebo fyzická či právnická osoba náležite splnomocnená a poverená vykonávať úlohy súvisiace s dohľadom nad kritickými bezpečnostnými misiami, operáciami a infraštruktúrami a s ich riadením;

23.

„centrum GOVSATCOM“ je operačné centrum, ktorého hlavnou funkciou je bezpečné prepojenie používateľov GOVSATCOM s poskytovateľmi kapacity a služieb GOVSATCOM, čím sa optimalizuje ponuka a dopyt v ktoromkoľvek danom okamihu;

24.

„prípad využívania GOVSATCOM“ je prevádzkový scenár v konkrétnom prostredí, v ktorom sa vyžadujú služby GOVSATCOM;

25.

„utajovaná skutočnosť EÚ“ alebo „EUCI“ je každá informácia alebo vec označené stupňom utajenia EÚ, ktorého neoprávnené zverejnenie by mohlo v rôznej miere poškodiť záujmy Únie alebo jedného alebo viacerých členských štátov;

26.

„citlivé neutajované skutočnosti“ sú neutajované skutočnosti v zmysle článku 9 rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 (37), ktorým sa zavádza povinnosť chrániť citlivé neutajované skutočnosti, ktorá sa vzťahuje výlučne na Komisiu a agentúry a orgány Únie, ktorým zo zákona vyplýva povinnosť uplatňovať bezpečnostné predpisy Komisie;

27.

„operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu Únie vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, v ktorých sa kombinujú nesplatné formy podpory alebo finančné nástroje alebo rozpočtové záruky z rozpočtu Únie so splatnými formami podpory z rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj z komerčných finančných inštitúcií a od investorov;

28.

„právny subjekt“ je fyzická osoba alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa práva Únie, vnútroštátneho práva alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a spôsobilosť konať vo svojom mene, vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo subjekt, ktorý nemá právnu subjektivitu podľa článku 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách;

29.

„dôvernícky subjekt“ je právny subjekt, ktorý je nezávislý od Komisie alebo tretej strany a ktorý dostáva od Komisie alebo danej tretej strany dáta na účely bezpečného uchovávania a spracovania uvedených dát.

Článok 3

Zložky VPÚ

1.   VPÚ pozostáva z týchto zložiek:

a)

„Galileo“ autonómny civilný globálny systém satelitnej navigácie (ďalej aj „GNSS“) pod civilnou kontrolou, ktorý zahŕňa sústavu družíc, centrá a celosvetovú sieť pozemných staníc a poskytuje služby lokalizácie, navigácie a určovania času a zohľadňuje potreby a požiadavky v oblasti bezpečnosti;

b)

„Európska geostacionárna navigačná prekryvná služba“ (ďalej len „EGNOS“) civilný regionálny systém satelitnej navigácie pod civilnou kontrolou, ktorý pozostáva z centier a pozemných staníc a z viacerých transpondérov nainštalovaných na geosynchrónnych družiciach a ktorý spresňuje a koriguje otvorené signály vysielané systémom Galileo a ďalšími GNSS, okrem iného na účely služieb riadenia letovej prevádzky, leteckých navigačných služieb a ďalších dopravných systémov;

c)

„Copernicus“ operačný autonómny systém civilného pozorovania Zeme, ktorý vychádza z potrieb používateľov, je pod civilnou kontrolou, nadväzuje na existujúce národné a európske kapacity, ponúka geoinformačné dáta a služby, zahŕňa družice, pozemnú infraštruktúru, zariadenia na spracovanie dát a informácií a distribučnú infraštruktúru, vychádza z politiky bezplatných, úplných a otvorených dát a v náležitých prípadoch zohľadňuje potreby a požiadavky v oblasti bezpečnosti;

d)

„získavanie informácií o situácii vo vesmíre“ alebo „SSA“, ktorá zahŕňa tieto podzložky:

i)

„SST“ – systém pre dohľad nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru, ktorého cieľom je zlepšovať, prevádzkovať a poskytovať dáta, informácie a služby súvisiace s dohľadom nad vesmírnymi objektmi, ktoré obiehajú okolo Zeme, a ich sledovaním;

ii)

„SWE“ –arametre z pozorovaní týkajúce sa javov vesmírneho počasia a

iii)

NEO“ – monitorovanie rizika súvisiaceho s objektami v blízkosti Zeme, ktoré sa približujú k Zemi;

e)

„GOVSATCOM“ služba satelitnej komunikácie pod civilnou a vládnou kontrolou, ktorá umožňuje poskytovanie kapacít a služieb satelitnej komunikácie orgánom Únie a členských štátov, ktoré riadia kritické bezpečnostné misie a infraštruktúry.

2.   VPÚ zahŕňa dodatočné opatrenia na zabezpečenie účinného a autonómneho prístupu do vesmíru na účely VPÚ a na podporu inovačného a konkurencieschopného európskeho vesmírneho sektoru, dodávateľského i odberateľského, na posilnenie vesmírneho ekosystému Únie a na posilnenie postavenia Únie v pozícii globálneho aktéra.

Článok 4

Ciele

1.   VPÚ má tieto všeobecné ciele:

a)

poskytovať alebo prispievať k poskytovaniu vysokokvalitných, aktuálnych a v prípade potreby aj bezpečných dát, informácií a služieb týkajúcich sa vesmíru bez prerušenia a pokiaľ možno na globálnej úrovni, tým uspokojovať súčasné a budúce potreby a umožňovať podporu politických priorít Únie a súvisiaceho rozhodovania, ktoré je založené na dôkazoch a je nezávislé, okrem iného pre oblasti zmeny klímy, dopravy a bezpečnosti;

b)

maximalizovať sociálno-ekonomické prínosy, najmä posilnením vývoja inovatívnych a konkurencieschopných európskych dodávateľských a odberateľských odvetví vrátane MSP a startupov, čím sa umožní rast a tvorba pracovných miest v Únii a podporí sa čo najširšie uplatnenie a využívanie dát, informácií a služieb, ktoré poskytujú zložky VPÚ, a to v rámci Únie aj mimo nej; pri zabezpečovaní synergie a komplementárnosti s činnosťami Únie v oblasti výskumu a technologického rozvoja, ktoré sa vykonávajú podľa nariadenia (EÚ) 2021/695;

c)

zlepšiť bezpečnosť a ochranu Únie a jej členských štátov a posilniť autonómiu Únie, najmä pokiaľ ide o technológie;

d)

podporovať postavenie Únie ako globálneho aktéra vo vesmírnom sektore, podnecovať medzinárodnú spoluprácu, posilňovať európsku diplomaciu v oblasti vesmíru, a to aj presadzovaním zásad reciprocity a spravodlivej hospodárskej súťaže, a posilňovať úlohu Únie pri riešení globálnych výziev, podporujúc globálne iniciatívy, okrem iného aj pokiaľ ide o udržateľný rozvoj, a zvyšujúc povedomie o vesmíre ako spoločnom dedičstve ľudstva;

e)

zvyšovať bezpečnosť, ochranu a udržateľnosť všetkých vesmírnych činností týkajúcich sa vesmírnych objektov a zvyšovania množstva vesmírneho odpadu, ako aj vesmírneho prostredia, prostredníctvom zavádzania vhodných opatrení vrátane vývoja a zavádzania technológií na likvidáciu vesmírnych plavidiel na konci ich prevádzkovej životnosti a na likvidáciu vesmírneho odpadu.

2.   VPÚ má tieto špecifické ciele:

a)

pre Galileo a EGNOS: dlhodobo poskytovať najmodernejšie a bezpečné služby lokalizácie, navigácie a určovania času pri zabezpečovaní kontinuity a spoľahlivosti týchto služieb;

b)

pre Copernicus: poskytovať presné a spoľahlivé údaje, informácie a služby súvisiace s pozorovaním Zeme pri integrovaní ďalších zdrojov dát dodávaných na dlhodobom udržateľnom základe, podporovať formulovanie, vykonávanie a monitorovanie politík a akcií Únie a jej členských štátov, ktoré vychádzajú z potrieb používateľov;

c)

pre SSA: zlepšiť spôsobilosti v oblasti monitorovania, sledovania a identifikácie vesmírnych objektov a vesmírneho odpadu s cieľom ešte viac zvýšiť výkonnosť a autonómiu spôsobilostí v rámci SST na úrovni Únie, poskytovať služby SWE a mapovať a prepájať kapacity členských štátov v rámci NEO;

d)

pre GOVSATCOM: zabezpečiť dlhodobú dostupnosť spoľahlivých, bezpečných a nákladovo efektívnych služieb satelitnej komunikácie pre používateľov GOVSATCOM;

e)

podporovať autonómnu, bezpečnú a nákladovo efektívnu spôsobilosť v oblasti prístupu do vesmíru s ohľadom na základné bezpečnostné záujmy Únie;

f)

podporovať rozvoj silného vesmírneho hospodárstva Únie, okrem iného podporou vesmírneho ekosystému a posilňovaním konkurencieschopnosti, inovácie, podnikania, zručností a budovania kapacít vo všetkých členských štátoch a regiónoch Únie s osobitným zreteľom na MSP a startupy alebo fyzické a právnické osoby z Únie, ktoré pôsobia alebo chcú pôsobiť v tomto sektore.

Článok 5

Prístup do vesmíru

1.   VPÚ podporuje verejné obstarávanie a zhromažďovanie služieb vynášania na obežnú dráhu pre potreby VPÚ a na žiadosť členských štátov a medzinárodných organizácií aj takéto zhromažďovanie pre ne.

2.   V synergii s inými programami a systémami financovania Únie a bez toho, aby bola dotknutá činnosť ESA v oblasti prístupu do vesmíru, môže VPÚ podporovať:

a)

úpravy, vrátane technologického vývoja, vesmírnych nosných systémov, ktoré sú potrebné na vynášanie družíc na obežnú dráhu, vrátane alternatívnych technológií a inovačných systémov v oblasti prístupu do vesmíru, na účely vykonávania zložiek VPÚ;

b)

úpravy pozemnej vesmírnej infraštruktúry vrátane nového vývoja, ktoré sú potrebné na vykonávanie VPÚ.

Článok 6

Akcie na podporu inovatívneho a konkurencieschopného vesmírneho sektora Únie

1.   VPÚ presadzuje budovanie kapacít v celej Únii, a preto podporuje:

a)

inovačné činnosti na čo najlepšie využitie vesmírnych technológií, infraštruktúry alebo služieb a opatrenia na uľahčenie uplatnenia inovačných riešení, ktoré sú výsledkom výskumných a inovačných činností, a na podporu rozvoja odberateľského sektora, najmä prostredníctvom synergií s inými programami Únie a finančnými nástrojmi vrátane Programu InvestEU;

b)

činnosti zamerané na zvýšenie verejného dopytu a inovácie vo verejnom sektore s cieľom využiť plný potenciál verejných služieb pre občanov a podniky;

c)

podnikanie, a to už od počiatočného štádia až po štádium rastu, v súlade s článkom 21 a na základe ďalších ustanovení o prístupe k financovaniu uvedených v článku 18 a hlave III kapitole I a využívaním prístupu prvej zákazky;

d)

vznik podnikateľsky ústretového vesmírneho ekosystému prostredníctvom spolupráce medzi podnikmi vo forme siete vesmírnych dátových centier, ktoré:

i)

spájajú na vnútroštátnej a regionálnej úrovni aktérov vesmírneho a digitálneho i ďalších sektorov, ako aj používateľov, a

ii)

sa zameriavajú na poskytovanie podpory, zariadení a služieb občanom a spoločnostiam s cieľom zlepšiť podnikanie a zručnosti, posilňovať synergie v odberateľskom sektore a zintenzívniť spoluprácu s centrami digitálnych inovácií vytvorenými v rámci programu Digitálna Európa zriadenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 (38);

e)

poskytovanie činností v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, najmä pre odborníkov, podnikateľov, absolventov vysokých škôl a študentov, najmä prostredníctvom synergií s vnútroštátnymi a regionálnymi iniciatívami, v záujme rozvoja pokročilých zručností;

f)

prístup k zariadeniam na spracovanie a testovanie pre odborníkov zo súkromného i verejného sektora, študentov a podnikateľov;

g)

činnosti certifikácie a štandardizácie;

h)

posilnenie európskych dodávateľských reťazcov v celej Únii prostredníctvom širokej účasti podnikov, najmä MSP a startupov, na všetkých zložkách VPÚ, najmä prostredníctvom článku 14 a posilnenie opatrení na podporu ich konkurencieschopnosti na globálnej úrovni.

2.   Pri vykonávaní činností uvedených v odseku 1 sa podporí potreba rozvíjať kapacity v členských štátoch v rámci rozmáhajúceho sa vesmírneho priemyslu, aby sa všetkým členským štátom poskytla rovnaká príležitosť zúčastňovať sa na VPÚ.

Článok 7

Účasť tretích krajín a medzinárodných organizácií na VPÚ

1.   Zložky Galileo, EGNOS a Copernicus ako aj podzložky SWE a NEO s výnimkou podzložky SST sú otvorené účasti členov Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore.

Zložka Copernicus a podzložky SWE a NEO, s výnimkou podzložky SST, sú otvorené účasti týchto tretích krajín:

a)

pristupujúcim krajinám, kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátom v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

b)

krajinám európskej susedskej politiky v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami.

2.   V súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode uzavretej v súlade s článkom 218 ZFEÚ, ktorá sa vzťahuje na účasť danej tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie na akomkoľvek programe Únie, sú:

a)

Galileo a EGNOS otvorené účasti tretím krajinám uvedeným v odseku 1 druhom pododseku písm. a) a b);

b)

GOVSATCOM otvorený účasti členom EZVO, ktorí sú členmi EHP, ako aj tretím krajinám uvedeným v odseku 1 druhom pododseku písm. a) a b), a

c)

zložky Galileo, EGNOS, Copernicus a GOVSATCOM, ako aj podložky SWE a NEO, s výnimkou podzložky SST, sú otvorené účasti tretím krajinám, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, a medzinárodným organizáciám.

Touto osobitnou dohodou uvedenom v prvom pododseku tohto odseku sa:

a)

zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie zúčastňujúcej sa na programoch Únie;

b)

stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívne náklady;

c)

neudeľuje tretej krajine ani medzinárodnej organizácii rozhodovacia právomoc v súvislosti s programom Únie;

d)

zaručujú práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.

Príspevky uvedené v druhom pododseku písmene b) predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.   Účasť na zložkách alebo podzložkách VPÚ s výnimkou podzložky SST je otvorená účasti tretím krajinám a medzinárodným organizáciám podľa tohto článku len za predpokladu, že sú chránené základné bezpečnostné záujmy Únie a jej členských štátov, a to aj pokiaľ ide o ochranu utajovaných skutočností podľa článku 43.

Článok 8

Prístup tretích krajín a medzinárodných organizácií k službám SST, službám GOVSATCOM a verejnej regulovanej službe systému Galileo

1.   Tretie krajiny a medzinárodné organizácie môžu mať prístup k službám GOVSATCOM len vtedy, ak:

a)

uzavrú dohodu v súlade s článkom 218 ZFEÚ, v ktorej sa stanovia podmienky prístupu k službám GOVSATCOM, a

b)

spĺňajú článok 43 tohto nariadenia.

2.   Tretie krajiny a medzinárodné organizácie, ktoré nemajú hlavné sídla v Únii, môžu mať prístup k službám SST uvedeným v článku 55 ods. 1 písm. d), ak:

a)

uzavrú dohodu v súlade s článkom 218 ZFEÚ, v ktorej sa stanovia podmienky prístupu k takýmto službám SST, a

b)

spĺňajú článok 43 tohto nariadenia.

3.   V prípade prístupu k službám SST, ktoré sú verejne dostupné, ako sa uvádza v článku 55 ods. 1 písm. a), b) a c), sa žiadna dohoda uzavretá v súlade s článkom 218 ZFEÚ nevyžaduje. Prístup k týmto službám podlieha žiadosti potenciálnych používateľov v súlade s článkom 56.

4.   Prístup tretích krajín a medzinárodných organizácií k verejnej regulovanej službe (ďalej len „PRS“), ktorú poskytuje Galileo, sa upravuje v článku 3 ods. 5 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ (39).

Článok 9

Vlastníctvo a využívanie majetku

1.   Pokiaľ odsek 2 neustanovuje inak, Únia je vlastníkom všetkého hmotného aj nehmotného majetku vytvoreného alebo vyvinutého v rámci zložiek VPÚ. Na tento účel Komisia zabezpečí, aby príslušné zmluvy, dohody a iné dojednania týkajúce sa činností, ktoré môžu viesť k vytvoreniu alebo vývoju takéhoto majetku, zahŕňali ustanovenia, ktorými sa zabezpečí Únii vlastníctvo tohto majetku.

2.   Odsek 1 sa nevzťahuje na hmotný a nehmotný majetok vytvorený alebo vyvinutý v rámci zložiek VPÚ, ak sa činnosti, ktoré môžu viesť k vytvoreniu alebo vývoju takéhoto majetku:

a)

vykonávajú na základe grantov alebo cien, ktoré sú v plnej miere financované Úniou;

b)

nefinancujú v plnej miere zo strany Únie alebo

c)

týkajú vývoja, výroby alebo používania prijímačov PRS, ktoré obsahujú EUCI, alebo komponentov takýchto prijímačov.

3.   Komisia zabezpečí, aby zmluvy, dohody a iné dojednania týkajúce sa činností uvedených v odseku 2 tohto článku zahŕňali ustanovenia stanovujúce vhodný režim vlastníctva tohto majetku a, pokiaľ ide o odseku 2 písm. c) tohto článku, aby zabezpečovali, že Únia môže využívať prijímače PRS v súlade s rozhodnutím č. 1104/2011/EÚ.

4.   Komisia sa usiluje uzavrieť s tretími stranami zmluvy, dohody alebo iné dojednania, pokiaľ ide o:

a)

už existujúce vlastnícke práva k hmotnému a nehmotnému majetku vytvorenému alebo vyvinutému v rámci zložiek VPÚ;

b)

nadobudnutie vlastníckych práv alebo licenčných práv v súvislosti s iným hmotným a nehmotným majetkom, ktorý je potrebný na vykonávanie VPÚ.

5.   Komisia prostredníctvom vhodného rámca zabezpečuje optimálne využívanie hmotného a nehmotného majetku uvedeného v odsekoch 1 a 2, ktorý vlastní Únia.

6.   Ak majetok uvedený v odsekoch 1 a 2 pozostáva z práv duševného vlastníctva, Komisia spravuje tieto práva čo možno najefektívnejšie, pričom berie do úvahy:

a)

potrebu chrániť majetok a zhodnocovať ho;

b)

oprávnené záujmy všetkých dotknutých zainteresovaných strán;

c)

potrebu zabezpečiť harmonický rozvoj trhov a nových technológií a

d)

potrebu kontinuity služieb poskytovaných zložkami VPÚ.

Komisia najmä zabezpečí, aby príslušné zmluvy, dohody a iné dojednania zahŕňali možnosť prevodu týchto práv duševného vlastníctva na tretie strany alebo udelenia licencií k týmto právam tretím stranám vrátane pôvodcu duševného vlastníctva a aby agentúra mohla tieto práva využívať bez obmedzenia, ak je to potrebné na vykonávanie jej úloh podľa tohto nariadenia.

FFPA stanovená v článku 28 ods. 4 alebo dohody o príspevku uvedené v článku 32 ods. 1 musia obsahovať príslušné ustanovenia, ktoré ESA a iným povereným subjektom umožňujú využívať práva duševného vlastníctva uvedené v prvom pododseku tohto odseku, ak je to potrebné na plnenie svojich úloh podľa tohto nariadenia, a podmienky tohto využitia.

Článok 10

Záruka

1.   Bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti vyplývajúce z právne záväzných ustanovení, sa služby, dáta a informácie poskytované zložkami VPÚ poskytujú bez akejkoľvek výslovnej alebo implicitnej záruky, pokiaľ ide o ich kvalitu, presnosť, dostupnosť, spoľahlivosť, rýchlosť a vhodnosť na akýkoľvek účel.

2.   Komisia zabezpečí, aby používatelia týchto služieb, dát a informácií boli riadne informovaní o odseku 1.

HLAVA II

ROZPOČTOVÝ PRÍSPEVOK A MECHANIZMY

Článok 11

Rozpočet

1.   Finančné krytie na vykonávanie VPÚ na obdobie od. 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 a na pokrytie súvisiacich rizík sa stanovuje na 14 880 miliárd EUR v bežných cenách.

Suma uvedená v prvom pododseku sa rozdelí na tieto kategórie výdavkov:

a)

pre Galileo a EGNOS: 9,017 miliardy EUR;

b)

pre Copernicus: 5,421 miliardy EUR;

c)

pre SSA a GOVSATCOM: 0,442 miliardy EUR.

2.   Komisia môže prerozdeliť finančné prostriedky medzi kategóriami výdavkov uvedenými v odseku 1 tohto článku, pokiaľ neprekročí strop 7,5 % sumy určenej pre kategórie výdavkov, ktorá prijíma finančné prostriedky, alebo kategórie, z ktorej sa finančné prostriedky poskytujú. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prerozdeliť finančné prostriedky medzi kategóriami výdavkov uvedenými v odseku 1 tohto článku, ak kumulatívna suma tohto prerozdelenia presahuje 7,5 % sumy pridelenej kategórii výdavkov, ktorá prijíma finančné prostriedky, alebo kategórii, z ktorej sa finančné prostriedky poskytujú. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

3.   Ďalšie opatrenia stanovené v článku 3 ods. 2, najmä činnosti uvedené v článkoch 5 a 6, sa financujú v rámci zložiek VPÚ.

4.   Rozpočtové prostriedky Únie pridelené na VPÚ pokrývajú všetky činnosti potrebné na splnenie cieľov uvedených v článku 4. Takéto výdavky sa môžu vynakladať na:

a)

štúdie a stretnutia expertov, najmä na posúdenie dodržiavania nákladových a časových obmedzení;

b)

informačné a komunikačné činnosti vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, ak priamo súvisia s cieľmi tohto nariadenia, najmä s cieľom vytvoriť synergie s inými politikami Únie;

c)

siete informačných technológií, ktoré slúžia na spracovávanie alebo výmenu informácií, a opatrenia administratívneho riadenia vykonávané Komisiou, okrem iného aj v oblasti bezpečnosti;

d)

technickú a administratívnu pomoc určenú na vykonávanie VPÚ, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane inštitucionálnych systémov informačných technológií.

5.   Akcie, ktoré sa kumulatívne financujú z rôznych programov Únie, sa podrobia auditu iba raz, pričom sa zahrnú všetky zapojené programy a ich príslušné uplatniteľné pravidlá.

6.   Rozpočtové záväzky súvisiace s VPÚ, ktoré sa vzťahujú na činnosti uskutočňované v priebehu viac ako jedného finančného roka, sa môžu v priebehu viacerých rokov rozdeliť do ročných čiastkových platieb.

7.   Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného riadenia sa môžu na základe žiadosti členských štátov previesť na VPÚ za podmienok stanovených v článku 26 nariadenia o všeobecných ustanoveniach. Komisia implementuje tieto zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s ods. 1 písm. c) uvedeného pododseku. Uvedené zdroje sa použijú v prospech dotknutého členského štátu.

Článok 12

Pripísané príjmy

1.   Príjmy vytvorené zložkami VPÚ sa vyplatia do rozpočtu Únie a použijú sa na financovanie zložky, ktorá ich vytvorila.

2.   Členské štáty môžu poskytnúť na zložku VPÚ dodatočný finančný príspevok na pokrytie dodatočných prvkov pod podmienkou, že takéto dodatočné prvky nespôsobia dotknutej zložke žiadne finančné ani technické zaťaženie ani oneskorenie. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodne, či sú tieto podmienky splnené. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

3.   Dodatočné finančné príspevky uvedené v tomto článku sa považujú za vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 13

Vykonávanie a formy financovania z prostriedkov Únie

1.   VPÚ sa vykonáva v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku 62 ods. 1 prvom pododseku písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.   Z VPÚ sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, najmä vo forme grantov, cien a verejného obstarávania. Takisto sa z neho môže poskytovať financovanie vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.

3.   Ak sa rozpočet systému Copernicus plní nepriamym riadením, pravidlá verejného obstarávania pre subjekty poverené úlohami týkajúcimi sa plnenia rozpočtu sa môžu uplatňovať v rozsahu, ktorý umožňujú články 62 a 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Špecifické úpravy potrebné pre tieto pravidlá verejného obstarávania sa vymedzia v príslušných dohodách o príspevku.

HLAVA III

FINANČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Verejné obstarávanie

Článok 14

Zásady verejného obstarávania

1.   Verejný obstarávateľ koná pri postupoch verejného obstarávania na účely VPÚ v súlade s týmito zásadami:

a)

podporovať vo všetkých členských štátoch v celej Únii a v celom dodávateľskom reťazci čo najširšiu a najotvorenejšiu účasť hospodárskych subjektov, najmä startupov, nových účastníkov a MSP, vrátane prípadov, keď uchádzači zadávajú zákazky subdodávateľom;

b)

zabezpečiť účinnú hospodársku súťaž a vyhýbať sa, pokiaľ možno, závislosti od jedného poskytovateľa, najmä v súvislosti s kritickými zariadeniami a službami, berúc do úvahy ciele technologickej nezávislosti a kontinuity služieb;

c)

odchylne od článku 167 nariadenia o rozpočtových pravidlách využívať, vždy keď je to vhodné, viaceré zdroje dodávok s cieľom zabezpečiť lepšiu celkovú kontrolu nad všetkými zložkami VPÚ, ich nákladmi a harmonogramom;

d)

dodržiavať zásady otvoreného prístupu a spravodlivej hospodárskej súťaže v celom odvetvovom dodávateľskom reťazci, verejnými súťažami na základe transparentných a aktualizovaných informácií, jasného oznamovania uplatniteľných pravidiel a postupov verejného obstarávania, výberových kritérií a kritérií na vyhodnotenie návrhov a akýchkoľvek ďalších relevantných informácií, ktoré umožňujú zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých potenciálnych uchádzačov vrátane MSP a startupov;

e)

posilňovať autonómiu Únie, najmä z technologického hľadiska;

f)

dodržiavať bezpečnostné požiadavky zložiek VPÚ a prispievať k ochrane základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov;

g)

presadzovať kontinuitu a spoľahlivosť služieb;

h)

spĺňať príslušné sociálne a environmentálne kritériá.

2.   Rada pre verejné obstarávanie v rámci Komisie preskúma postup verejného obstarávania týkajúci sa všetkých zložiek VPÚ a monitoruje zmluvné plnenie rozpočtu Únie delegované na poverené subjekty. Podľa potreby sa prizývajú zástupcovia každého z poverených subjektov.

Článok 15

Zákazky rozdelené na podmienené časti

1.   Pokiaľ ide o špecifické operačné a infraštruktúrne činnosti, verejný obstarávateľ môže zadať zákazku vo forme zákazky rozdelenej na podmienené časti v súlade s týmto článkom.

2.   V súťažných podkladoch zákazky rozdelenej na podmienené časti sa uvedú osobitné charakteristiky zákaziek rozdelených na podmienené časti. Stanoví sa v nich najmä predmet zákazky, cena alebo pravidlá určenia ceny a podmienky realizácie prác, dodávok a poskytovania služieb v jednotlivých častiach.

3.   Zákazka rozdelená na podmienené časti obsahuje:

a)

pevnú časť, z ktorej vyplýva pevný záväzok realizovať práce, dodávky alebo poskytovať služby zmluvne dohodnuté pre danú časť, a

b)

jednu alebo viacero častí podmienených z hľadiska rozpočtu a vykonávania.

4.   Povinnosti v rámci pevnej časti zákazky a povinnosti v rámci jednotlivých podmienených častí tvoria súdržný celok, pričom sa zohľadňujú povinnosti v rámci predchádzajúcich alebo nasledujúcich častí.

5.   Plnenie každej podmienenej časti podlieha rozhodnutiu verejného obstarávateľa, ktoré sa oznamuje dodávateľovi v súlade s uzavretou zmluvou.

Článok 16

Zákazky s refundáciou nákladov

1.   Verejný obstarávateľ si môže za podmienok stanovených v odseku 3 zvoliť zákazku s refundáciou všetkých alebo niektorých nákladov.

2.   Cena, ktorá sa má zaplatiť podľa zákazky s refundáciou, pozostáva z refundácie:

a)

všetkých priamych nákladov, ktoré dodávateľovi skutočne vznikli v súvislosti s plnením zákazky, ako sú výdavky na pracovnú silu, materiál, spotrebný materiál a používanie zariadení a infraštruktúr potrebných na plnenie zákazky;

b)

nepriamych nákladov;

c)

fixného zisku a

d)

primeranej motivačnej odmeny založenej na plnení cieľov týkajúcich sa harmonogramu výsledkov a dodávok.

3.   Verejný obstarávateľ si môže zvoliť zákazku s refundáciou všetkých alebo niektorých nákladov, ak je vzhľadom na neistotu spojenú s plnením zákazky ťažké alebo nevhodné presne stanoviť pevnú cenu, pretože:

a)

prvky zákazky sú veľmi komplexné alebo si vyžadujú využívanie novej technológie, a preto sú s ňou spojené značné technické riziká; alebo

b)

činnosti, ktoré sú predmetom zákazky, sa musia z prevádzkových dôvodov začať bezodkladne, aj keď vzhľadom na značné riziká alebo na to, že plnenie zákazky sčasti závisí od plnenia iných zákaziek, ešte nemožno v plnej miere presne stanoviť pevnú cenu.

4.   Pri zákazkách s refundáciou nákladov sa stanoví maximálny cenový strop. Maximálnym cenovým stropom v prípade zákazky s refundáciou všetkých alebo niektorých nákladov je maximálna splatná cena. Cena sa môže zmeniť v súlade s článkom 172 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 17

Zadanie zákazky subdodávateľom

1.   S cieľom podporiť nových účastníkov, MSP a startupy a ich cezhraničnú účasť a ponúkať čo najširšie možné geografické pokrytie a zároveň chrániť strategickú autonómiu Únie verejný obstarávateľ požaduje, aby uchádzač zadal prostredníctvom verejnej súťaže na príslušnej úrovni subdodávok časť zákazky spoločnostiam, ktoré nepatria do skupiny uchádzača.

2.   Uchádzač musí zdôvodniť akékoľvek odchýlky od požiadavky podľa odseku 1.

3.   V prípade zákaziek nad 10 miliónov EUR sa verejný obstarávateľ zameria na zabezpečenie toho, aby sa aspoň 30 % hodnoty zákazky zadalo prostredníctvom verejnej súťaže na rôznych úrovniach subdodávateľským spoločnostiam mimo skupiny hlavného uchádzača, a to najmä s cieľom umožniť cezhraničnú účasť MSP. Komisia informuje programový výbor uvedený v článku 107 ods. 1 o plnení tohto cieľa v prípade zmlúv podpísaných po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

KAPITOLA II

Granty, ceny a operácie kombinovaného financovania

Článok 18

Granty a ceny

1.   Únia môže pokrývať oprávnené náklady až do výšky 100 %, čím však nie je dotknutá zásada spolufinancovania.

2.   Odchylne od článku 181 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách môže zodpovedný povoľujúci úradník pri uplatňovaní paušálnych sadzieb povoliť alebo nariadiť financovanie nepriamych nákladov prijímateľa do maximálnej výšky 25 % celkových oprávnených priamych nákladov na akciu.

3.   Bez ohľadu na odsek 2 tohto článku sa nepriame náklady môžu vykazovať vo forme jednorazovej platby alebo jednotkových nákladov, ak sa to stanovuje v pracovnom programe uvedenom v článku 100.

4.   Odchylne od článku 204 nariadenia o rozpočtových pravidlách maximálna výška finančnej podpory, ktorá sa môže vyplatiť tretej strane, nesmie presiahnuť 200 000 EUR.

Článok 19

Spoločné výzvy v súvislosti s grantmi

1.   Komisia alebo poverený subjekt v kontexte VPÚ môže vydať spoločnú výzvu na predkladanie návrhov so subjektmi, orgánmi alebo osobami uvedenými v článku 62 ods. 1 prvom pododseku písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.   V prípade spoločnej výzvy uvedenej v odseku 1 tohto článku:

a)

uplatňujú sa pravidlá uvedené v hlave VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách;

b)

hodnotiace postupy zahŕňajú vyváženú skupinu expertov vymenovaných každou stranou a

c)

komisie pre vyhodnotenie postupujú v súlade s článkom 150 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.   V dohode o grante sa stanoví mechanizmus uplatniteľný na práva duševného vlastníctva.

Článok 20

Granty na verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a verejné obstarávanie inovačných riešení

1.   Akcie môžu zahŕňať alebo mať ako svoj primárny cieľ verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím alebo verejné obstarávanie inovačných riešení, ktoré ako prijímatelia vykonávajú verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vymedzení v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (40), 2014/25/EÚ (41) a 2009/81/ES (42).

2.   V postupoch verejného obstarávania inovačných riešení sa:

a)

dodržiavajú zásady transparentnosti, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania, správneho finančného riadenia, proporcionality a pravidlá hospodárskej súťaže;

b)

môžu, v prípade verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, stanovovať osobitné podmienky, ako napríklad obmedzenie miesta výkonu obstarávaných činností na územie členských štátov a tretích krajín, ktoré sa zúčastňujú na VPÚ;

c)

môže povoliť zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu (využitie viacerých zdrojov) a

d)

zabezpečí, aby sa zákazka zadala uchádzačovi alebo uchádzačom, ktorí predložia ponuku s najvýhodnejším pomerom medzi kvalitou a cenou, pričom je potrebné zabrániť konfliktu záujmov.

3.   Dodávateľ, ktorý vytvára výsledky v rámci verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, musí vlastniť aspoň práva duševného vlastníctva súvisiace s výsledkom. Verejní obstarávatelia majú aspoň právo na bezplatný prístup k výsledkom na vlastné účely a právo udeliť tretím stranám nevýhradné licencie na využívanie výsledkov pre potreby verejného obstarávateľa za spravodlivých a primeraných podmienok a bez akéhokoľvek práva na udelenie ďalšej licencie, alebo právo požiadať dodávateľa o udelenie takýchto licencií. Ak dodávateľ v stanovenom období po verejnom obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím, ktoré je uvedené v zmluve, výsledky komerčne nevyužíva, verejní obstarávatelia môžu od neho požadovať, aby všetky vlastnícke práva k daným výsledkom previedol na verejných obstarávateľov.

Článok 21

Operácie kombinovaného financovania

Operácie kombinovaného financovania, o ktorých sa rozhodne v rámci VPÚ, sa vykonávajú v súlade s nariadením (EÚ) 2021/523 a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.

KAPITOLA III

Ďalšie finančné ustanovenia

Článok 22

Kumulatívne a alternatívne financovanie

1.   Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci VPÚ, možno poskytnúť príspevok aj z iného programu Únie, ak sa tieto príspevky nevzťahujú na tie isté náklady. Zodpovedajúci príspevok na akciu podlieha pravidlám príslušného programu Únie. Kumulatívne financovanie nepresiahne celkové oprávnené náklady na akciu. Podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, ktorými sa stanovujú podmienky podpory.

2.   Akcie, ktoré v rámci VPÚ získali známku excelentnosti, môžu získať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja alebo z Európskeho sociálneho fondu plus v súlade s článkom 73 ods. 4 nariadenia o všeobecných ustanoveniach, ak spĺňajú tieto kumulatívne podmienky:

a)

boli posúdené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci VPÚ;

b)

spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu stanovené v uvedenej výzve na predkladanie návrhov;

c)

nemôžu sa financovať v rámci uvedenej výzvy na predkladanie návrhov z dôvodu rozpočtových obmedzení.

Článok 23

Spoločné verejné obstarávanie

1.   Ako doplnok k ustanoveniam článku 165 nariadenia o rozpočtových pravidlách môže Komisia alebo agentúra uskutočňovať postupy spoločného verejného obstarávania s ESA alebo inými medzinárodnými organizáciami zapojenými do vykonávania zložiek VPÚ.

2.   Pravidlá verejného obstarávania uplatniteľné podľa článku 165 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú analogicky, pokiaľ sa v každom prípade uplatňujú procesné ustanovenia vzťahujúce sa na inštitúcie Únie.

Článok 24

Podmienky oprávnenosti a účasti v záujme ochrany bezpečnosti, integrity a odolnosti operačných systémov Únie

1.   Komisia uplatňuje podmienky oprávnenosti a účasti stanovené v odseku 2 na verejné obstarávanie, granty alebo ceny podľa tejto hlavy, ak to považuje za potrebné a vhodné v záujme ochrany bezpečnosti, integrity a odolnosti operačných systémov Únie, pričom zohľadní cieľ presadzovať strategickú autonómiu Únie, najmä pokiaľ ide o technológie v rámci kľúčových technológií a hodnotových reťazcov, a zároveň zachováva otvorené hospodárstvo.

Pred uplatnením podmienok oprávnenosti a účasti v súlade prvým pododsekom tohto odseku Komisia informuje programový výbor uvedený v článku 107 ods. 1 písm. e) a v čo najväčšej miere zohľadní názory členských štátov na rozsah uplatňovania a odôvodnenie týchto podmienok oprávnenosti a účasti.

2.   Podmienky oprávnenosti a účasti sú tieto:

a)

oprávnený právny subjekt musí byť usadený v členskom štáte a jeho výkonné riadiace štruktúry musia byť usadené v danom členskom štáte;

b)

oprávnený právny subjekt sa musí zaviazať vykonávať všetky relevantné činnosti v jednom alebo viacerých členských štátoch, a

c)

oprávnený právny subjekt nesmie byť pod kontrolou tretej krajiny alebo subjektu tretej krajiny.

Na účely tohto článku sa kontrola chápe ako schopnosť priamo alebo nepriamo uplatňovať rozhodujúci vplyv na právny subjekt prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov.

Na účely tohto článku sa výkonná riadiaca štruktúra chápe ako orgán právnickej osoby vymenovaný v súlade s vnútroštátnym právom, ktorý sa v náležitých prípadoch zodpovedá výkonnému riaditeľovi alebo inej osobe s porovnateľnou rozhodovacou právomocou, a ktorá je splnomocnená stanovovať stratégiu, ciele a celkové smerovanie právneho subjektu, dohliada na rozhodovanie manažmentu a monitoruje ho.

3.   Komisia môže upustiť od podmienok stanovených v odseku 2 prvom pododseku písm. a) alebo b) v prípade konkrétneho právneho subjektu na základe hodnotenia, ktoré vychádza z týchto kumulatívnych kritérií:

a)

pre špecifické technológie, tovar alebo služby potrebné na činnosti uvedené v odseku 1 nie sú v členských štátoch ľahko dostupné žiadne alternatívy;

b)

daný právny subjekt je usadený v krajine, ktorá je členom EHP alebo EZVO, a ktorá uzavrela s Úniou medzinárodnú dohodu, ako sa uvádza v článku 7, jeho výkonné riadiace štruktúry sú usadené v danej krajine a v danej krajine alebo v jednej alebo viacerých takýchto krajinách sa uskutočňujú aj činnosti spojené s verejným obstarávaním, grantom alebo cenou, a

c)

vykonávajú sa dostatočné opatrenia na zabezpečenie ochrany EUCI podľa článku 43, a na zabezpečenie integrity, bezpečnosti a odolnosti zložiek VPÚ, ich prevádzky a služieb.

Odchylne od prvého pododseku písm. b) tohto odseku môže Komisia oslobodiť právnickú osobu usadenú v tretej krajine, ktorá nie je členom EHP alebo EZVO, od podmienok podľa odseku 2 prvého pododseku písm. a) alebo b), ak v krajinách, ktoré sú členmi EHP alebo EZVO, nie sú ľahko dostupné žiadne alternatívy a ak sú splnené kritériá stanovené v prvom pododseku písm. a) a c).

4.   Komisia môže upustiť od podmienky stanovenej v odseku 2 prvom pododseku písm. c), ak právny subjekt usadený v členskom štáte poskytne tieto záruky:

a)

kontrola nad právnym subjektom sa nevykonáva spôsobom, ktorý blokuje alebo obmedzuje jeho schopnosť:

i)

vykonávať činnosti spojené s obstarávaním, grantom alebo cenou, a

ii)

dosahovať výsledky, najmä prostredníctvom oznamovacích povinností;

b)

kontrolujúca tretia krajina alebo subjekt z tretej krajiny sa zaviaže, že si vo vzťahu k danému právnemu subjektu nebude uplatňovať žiadne kontrolujúce práva ani ukladať plnenie oznamovacích povinností v súvislosti s obstarávaním, grantom alebo cenou, a

c)

právny subjekt dodržiava článok 34 ods. 7.

5.   Príslušné orgány členského štátu, v ktorom je právny subjekt usadený, posúdia, či právny subjekt spĺňa kritériá stanovené v odseku 3 písm. c) a záruky uvedené v odseku 4. Komisia postupuje podľa uvedeného posúdenia.

6.   Komisia poskytne programovému výboru uvedenému v článku 107 ods. 1 písm. e) tieto informácie:

a)

rozsah uplatňovania podmienok oprávnenosti a účasti uvedených v odseku 1 tohto článku;

b)

podrobnosti a odôvodnenia týkajúce sa výnimiek udelených v súlade s týmto článkom a

c)

hodnotenie, ktoré bolo základom pre udelenie výnimky podľa odsekov 3 a 4 tohto článku, bez toho, aby sa prezradili citlivé obchodné informácie.

7.   Podmienky stanovené v odseku 2, kritériá stanovené v odseku 3 a záruky stanovené v odseku 4 sa v uplatniteľných prípadoch zahrnú do dokumentov týkajúcich sa verejného obstarávania, grantu alebo ceny, a v prípade verejného obstarávania sa uplatňujú počas celého životného cyklu výslednej zmluvy.

8.   Týmto článkom nie je dotknuté rozhodnutie č. 1104/2011/EÚ a delegované rozhodnutie Komisie z 15. 9. 2015 (43), nariadenie (EÚ) 2019/452, rozhodnutie 2013/488/EÚ a rozhodnutie (EÚ, Euratom) 2015/444, ani bezpečnostné previerky vykonávané členskými štátmi v súvislosti s právnymi subjektmi zapojenými do činností, pri ktorých sa vyžaduje prístup k EUCI v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi.

Ak sú zmluvy vyplývajúce z uplatňovania tohto článku utajené, podmienkami oprávnenosti a účasti, ktoré uplatňuje Komisia v súlade s odsekom 1, nesmú byť dotknuté právomoci národných bezpečnostných orgánov.

Týmto článkom sa nesmie zasiahnuť do žiadneho existujúceho postupu previerok bezpečnosti zariadenia a previerok personálnej bezpečnosti v rámci členského štátu, meniť takýto postup ani s ním byť v rozpore.

Článok 25

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa prostredníctvom rozhodnutia prijatého podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja zúčastňuje na VPÚ tretia krajina, táto tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí. V prípade OLAF-u tieto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013.

HLAVA IV

RIADENIE VPÚ

Článok 26

Zásady riadenia

Riadenie VPÚ vychádza z týchto zásad:

a)

jasné rozdelenie úloh a zodpovedností medzi subjekty zapojené do vykonávania jednotlivých zložiek a opatrení VPÚ, najmä medzi členské štáty, Komisiu, agentúru, ESA a EUMETSAT, na základe ich príslušných právomocí a bez zdvojovania úloh a zodpovedností;

b)

relevantnosť riadiacej štruktúry z hľadiska osobitných potrieb jednotlivých zložiek a opatrení VPÚ, ak je to vhodné;

c)

prísna kontrola VPÚ vrátane prísneho dodržiavania nákladov, harmonogramu a výkonnosti všetkými subjektmi v rámci ich príslušných úloh a zodpovedností v súlade s týmto nariadením;

d)

transparentné a nákladovo efektívne riadenie;

e)

kontinuita služieb a kontinuita potrebnej infraštruktúry vrátane ochrany pred relevantnými hrozbami;

f)

systematické a štruktúrované zohľadňovanie potrieb používateľov dát, informácií a služieb poskytovaných zložkami VPÚ, ako aj súvisiaceho vedeckého a technologického vývoja;

g)

nepretržité úsilie o kontrolu a znižovanie rizík.

Článok 27

Úloha členských štátov

1.   Členské štáty sa môžu zúčastňovať na VPÚ. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na VPÚ, prispievajú svojou technickou odbornosťou, know-how a pomocou, najmä v oblasti ochrany a bezpečnosti, alebo, ak je to vhodné a možné, tým, že Únii sprístupňujú dáta, informácie, služby a infraštruktúru, ktoré majú vo vlastníctve alebo ktoré sa nachádzajú na ich území, pričom okrem iného zabezpečujú efektívny a voľný prístup k dátam in situ systému Copernicus a ich využívanie a spolupracujú s Komisiou na zlepšení dostupnosti dát in situ systému Copernicus potrebných pre VPÚ, zohľadňujúc príslušné licencie a povinnosti.

2.   Komisia môže prostredníctvom dohôd o príspevku zveriť určité úlohy organizáciám členských štátov, ak dotknutý členský štát takéto organizácie určil. Komisia prijíma prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutia o dohodách o príspevku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 107 ods. 2.

3.   Za určitých riadne odôvodnených okolností môže agentúra v prípade úloh uvedených v článku 29 zveriť určité úlohy prostredníctvom dohôd o príspevku organizáciám členských štátov, ak boli tieto organizácie určené dotknutým členským štátom.

4.   Členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie bezproblémového fungovania VPÚ, a to aj tým, že pomáhajú na primeranej úrovni chrániť rádiové frekvencie potrebné pre VPÚ.

5.   Členské štáty a Komisia môžu spolupracovať s cieľom rozšíriť uplatnenie dát, informácií a služieb poskytovaných zložkami VPÚ.

6.   Vždy, keď je to možné, sa príspevok členských štátov do fóra používateľov uvedenom v článku 107 ods. 6 zakladá na systematických a koordinovaných konzultáciách s komunitami koncových používateľov na vnútroštátnej úrovni, najmä pokiaľ ide o Galileo, EGNOS a Copernicus.

7.   Členské štáty a Komisia spolupracujú s cieľom rozvíjať zložku in situ systému Copernicus a služby pozemnej kalibrácie potrebné na uplatnenie vesmírnych systémov a uľahčiť využívanie plného potenciálu dátových súborov in situ systému Copernicus a referenčných dátových súborov, vychádzajúc z existujúcich kapacít.

8.   V oblasti bezpečnosti plnia členské štáty úlohy uvedené v článku 34 ods. 6.

Článok 28

Úloha Komisie

1.   Komisia nesie celkovú zodpovednosť za vykonávanie VPÚ, a to aj v oblasti bezpečnosti, bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti. Komisia v súlade s týmto nariadením určuje priority a dlhodobý vývoj VPÚ na základe požiadaviek používateľov a dohliada na jeho vykonávanie bez toho, aby boli dotknuté iné politiky Únie.

2.   Komisia riadi každú zložku alebo podzložku VPÚ, ktorá nie je zverená inému subjektu, najmä GOVSATCOM, NEO, SWE a činnosti uvedené v článku 55 ods. 1 písm. d).

3.   Komisia zabezpečuje jednoznačné rozdelenie úloh a zodpovedností medzi rôzne subjekty zapojené do VPÚ a koordinuje činnosti týchto subjektov. Komisia takisto zabezpečí, aby všetky poverené subjekty zapojené do vykonávania VPÚ chránili záujmy Únie, zaručili správne riadenie finančných prostriedkov Únie a dodržiavali nariadenie o rozpočtových pravidlách a toto nariadenie.

4.   Komisia uzavrie s agentúrou a, s ohľadom na rámcovú dohodu z roku 2004, s ESA FFPA, ako sa stanovuje v článku 130 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

5.   Ak je to potrebné pre bezproblémové fungovanie VPÚ a bezproblémové poskytovanie služieb poskytovaných zložkami VPÚ, Komisia po konzultácii s používateľmi, a to aj prostredníctvom fóra používateľov uvedeného v článku 107 ods. 6, a ostatnými zainteresovanými stranami určí prostredníctvom vykonávacích aktov technické a prevádzkové požiadavky potrebné na vykonávanie a rozvoj týchto zložiek a služieb, ktoré poskytujú. Pri určovaní týchto technických a prevádzkových požiadaviek Komisia dbá na to, aby nedošlo k zníženiu všeobecnej úrovne bezpečnosti a aby boli nevyhnutne splnené požiadavky spätnej kompatibility.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté úlohy agentúry alebo iných poverených subjektov, Komisia zaistí, aby sa propagovalo a maximalizovalo uplatnenie a využívanie dát a služieb poskytovaných zložkami VPÚ vo verejnom a v súkromnom sektore, okrem iného aj podporou primeraného vývoja týchto služieb a používateľsky ústretových rozhraní a zabezpečením dlhodobo stabilného prostredia. Rozvíja vhodné synergie medzi aplikáciami rôznych zložiek VPÚ. Zabezpečuje komplementárnosť, konzistentnosť, synergie a väzby medzi VPÚ a ďalšími akciami a programami Únie.

7.   Vo vhodných prípadoch Komisia zaručí súlad činností vykonávaných v kontexte VPÚ s činnosťami vykonávanými v oblasti vesmíru na únijnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. Podnecuje spoluprácu medzi členskými štátmi a ak je to relevantné pre VPÚ, uľahčuje konvergenciu ich technologických kapacít a vývoja v oblasti vesmíru. Na tento účel Komisia vo vhodných prípadoch spolupracuje s agentúrou a ESA v oblasti ich príslušnej pôsobnosti.

8.   Komisia informuje programový výbor uvedený v článku 107 o predbežných a konečných výsledkoch hodnotenia všetkých verejných súťaží a zmlúv s verejnými a súkromnými subjektmi vrátane zmlúv o subdodávkach.

Článok 29

Úloha agentúry

1.   Agentúra má tieto vlastné úlohy:

a)

prostredníctvom svojej rady pre bezpečnostnú akreditáciu zabezpečovať bezpečnostnú akreditáciu všetkých zložiek VPÚ v súlade s hlavou V kapitolou II;

b)

plniť úlohy uvedené v článku 34 ods. 3 a 5;

c)

uskutočňovať činnosti komunikácie, rozvoja trhu a propagácie, pokiaľ ide o služby ponúkané systémami Galileo, EGNOS a Copernicus, najmä činnosti týkajúce sa uplatnenia na trhu a koordinácie potrieb používateľov;

d)

vykonávať činnosti v oblasti komunikácie, rozvoja trhu a propagácie, pokiaľ ide o dáta, informácie a služby ponúkané systémom Copernicus, bez toho, aby boli dotknuté činnosti vykonávané inými poverenými subjektmi a Komisiou;

e)

poskytovať Komisii odborné poradenstvo okrem iného na účely prípravy priorít vesmírneho výskumu zameraných na odberateľský sektor.

2.   Komisia zverí agentúre tieto úlohy:

a)

riadenie využívania systémov EGNOS a Galileo, ako sa stanovuje v článku 44;

b)

celková koordinácia používateľských aspektov GOVSATCOM v úzkej spolupráci s členskými štátmi, relevantnými agentúrami Únie, ESVČ a inými subjektmi na účely misií a operácií krízového riadenia;

c)

vykonávanie činností týkajúcich sa vývoja odberateľských aplikácií založených na zložkách VPÚ a základných prvkov a integrovaných aplikácií založených na dátach a službách poskytovaných systémami Galileo, EGNOS a Copernicus, a to aj v prípade, keď sa finančné prostriedky na takéto činnosti sprístupnili v kontexte programu Horizont Európa, alebo v prípade, ak je to potrebné na splnenie cieľov uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b);

d)

vykonávanie činností súvisiacich s uplatnením dát, informácií a služieb u používateľov, ktoré ponúkajú iné zložky VPÚ ako Galileo a EGNOS, bez toho, aby boli dotknuté činnosti a služby systému Copernicus zverené iným subjektom;

e)

osobitné akcie uvedené v článku 6.

3.   Komisia môže na základe hodnotení uvedených v článku 102 ods. 5 zveriť agentúre ďalšie úlohy za predpokladu, že sa tým nezdvojujú činnosti, ktoré vykonávajú iné poverené subjekty v rámci VPÚ, a že ich cieľom je zlepšiť účinnosť vykonávania činností VPÚ.

4.   Vždy, keď sa agentúre zveria činnosti, zabezpečia sa primerané finančné, ľudské a administratívne zdroje na ich vykonávanie.

5.   Odchylne od článku 62 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách a s výhradou posúdenia Komisie týkajúceho sa ochrany záujmov Únie môže agentúra prostredníctvom dohôd o príspevku zveriť iným subjektom určité činnosti v oblasti ich príslušných právomocí za podmienok nepriameho riadenia, ktoré sa vzťahujú na Komisiu.

Článok 30

Úloha ESA

1.   Za predpokladu, že sú chránené záujmy Únie, sa ESA zveria tieto úlohy:

a)

pokiaľ ide o Copernicus:

i)

koordinácia vesmírnej zložky a vykonávanie vesmírnej zložky systému Copernicus a jej vývoja;

ii)

návrh, vývoj a zhotovenie vesmírnej infraštruktúry systému Copernicus vrátane prevádzky tejto infraštruktúry a súvisiaceho verejného obstarávania okrem prípadov, ak tieto operácie vykonávajú iné subjekty, a

iii)

vo vhodných prípadoch poskytovanie prístupu k dátam tretích strán;

b)

pokiaľ ide o Galileo a EGNOS: vývoj systémov a navrhovanie a rozvoj častí pozemného segmentu a družíc vrátane testovania a validácie;

c)

pokiaľ ide o všetky zložky VPÚ: dodávateľské výskumné a vývojové činnosti v oblastiach odbornosti ESA.

2.   Na základe posúdenia Komisie môžu byť ESA zverené ďalšie úlohy na základe potrieb VPÚ za predpokladu, že sa týmito úlohami nezdvojujú činnosti, ktoré vykonáva iný poverený subjekt v rámci VPÚ, a že ich cieľom je zlepšiť účinnosť vykonávania činností VPÚ.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia FFPA uvedenej v článku 31, Komisia alebo agentúra môžu požiadať ESA, aby za spoločne dohodnutých podmienok poskytla odborné technické poradenstvo a informácie potrebné na plnenie úloh, ktoré sú im pridelené na základe tohto nariadenia.

Článok 31

Rámcová dohoda o finančnom partnerstve

1.   V FFPA uvedenej v článku 28 ods. 4 sa:

a)

jasne vymedzujú úlohy, zodpovednosti a povinnosti Komisie, agentúry a ESA v súvislosti s jednotlivými zložkami VPÚ a potrebné mechanizmy koordinácie a kontroly;

b)

vyžaduje, aby ESA uplatňovala bezpečnostné predpisy Únie vymedzené v bezpečnostných dohodách uzavretých medzi Úniou, jej inštitúciami a agentúrami, a ESA, najmä pokiaľ ide o spracovanie utajovaných skutočností;

c)

stanovujú podmienky riadenia finančných prostriedkov zverených ESA, najmä pokiaľ ide o verejné obstarávanie vrátane uplatňovania pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania, ak sa obstaráva v mene Únie, alebo uplatňovania pravidiel povereného subjektu v súlade s článkom 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ďalej o postupy riadenia, očakávané výsledky merané na základe ukazovateľov výkonnosti, opatrenia uplatniteľné v prípade chybného alebo podvodného vykonávania zákaziek z hľadiska nákladov, harmonogramu a výsledkov, ako aj o komunikačnú stratégiu a pravidlá týkajúce sa vlastníctva všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku; tieto podmienky musia byť v súlade s hlavami III a V tohto nariadenia a nariadením o rozpočtových pravidlách;

d)

vyžaduje, aby sa v prípade, že agentúra alebo ESA zriadi radu pre vyhodnotenie ponúk na účely verejného obstarávania v rámci FFPA, zúčastňovali na zasadnutiach rady pre vyhodnotenie ponúk ako členovia experti Komisie a v relevantných prípadoch experti iného povereného subjektu. Touto účasťou nie je dotknutá technická nezávislosť rady pre vyhodnotenie ponúk;

e)

stanovia monitorovacie a kontrolné opatrenia, ktoré zahŕňajú najmä:

i)

systém prognózovania nákladov;

ii)

systematické poskytovanie informácií Komisii, alebo vo vhodných prípadoch agentúre, o nákladoch a harmonograme, a

iii)

pre prípad neplnenia plánovaných rozpočtov, výkonov a harmonogramov nápravné opatrenia, ktorými sa zabezpečí plnenie úloh v medziach pridelených rozpočtov;

f)

stanovia zásady odmeňovania ESA pre každú zložku VPÚ, ktoré zodpovedá podmienkam, v ktorých sa akcie vykonávajú, pričom sa primerane zohľadnia krízové situácie a stav zraniteľnosti, a vo vhodných prípadoch tieto zásady vychádzajú z výkonnosti; odmeňovanie zahŕňa len všeobecné režijné náklady, ktoré sú spojené s činnosťami, ktoré Únia zverila ESA;

g)

stanoví, že ESA prijme primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany záujmov Únie a na dosiahnutie súladu s rozhodnutiami prijatými Komisiou v súvislosti s jednotlivými zložkami VPÚ v súlade s týmto nariadením.

2.   Komisia rozhodne prostredníctvom vykonávacích aktov o FFPA. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3. Európsky parlament a Rada musia byť v dostatočnom predstihu plne informovaní o FFPA, o jej uzavretí a vykonávaní.

3.   Podľa FFPA uvedenej v odseku 1 tohto článku sa úlohy uvedené v článku 29 ods. 2 a 3 zveria agentúre a úlohy uvedené v článku 30 ods. 1 sa prostredníctvom dohôd o príspevku zveria ESA. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie o príspevku týkajúce sa dohôd o príspevku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 107 ods. 2. Európsky parlament a Rada musia byť v dostatočnom predstihu plne informovaní o dohodách o príspevku, o ich uzavretí a vykonávaní.

Článok 32

Úloha EUMETSAT-u a iných subjektov

1.   Komisia môže v plnom rozsahu alebo čiastočne prostredníctvom dohôd o príspevku poveriť subjekty, ktoré nie sú uvedené v článkoch 29 a 30, vykonávaním týchto úloh:

a)

modernizácia, príprava prevádzky a prevádzka vesmírnej infraštruktúry systému Copernicus alebo jej častí a vo vhodných prípadoch riadenie prístupu k dátam podpornej misie, ktoré možno zveriť EUMETSAT-u;

b)

vykonávanie služieb systému Copernicus alebo ich častí vo vzťahu k príslušným agentúram, orgánom alebo organizáciám, ako sú Európska environmentálna agentúra, Frontex, Európska námorná bezpečnostná agentúra, SATCEN a Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia; úlohy zverené týmto agentúram, orgánom alebo organizáciám sa vykonávajú na miestach, ktorá sa nachádzajú v Únii; agentúra, orgán alebo organizácia, ktorá je už v procese premiestňovania svojich zverených úloh do Únie, môže pokračovať vo vykonávaní týchto úloh na mieste mimo Únie počas obmedzeného obdobia, ktoré sa skončí najneskôr 31. decembra 2023.

2.   Kritériá výberu týchto poverených subjektov odzrkadľujú predovšetkým ich schopnosť zabezpečiť kontinuitu a v prípade potreby bezpečnosť prevádzky bez prerušenia činností VPÚ.

3.   Podmienky dohôd o príspevku uvedených v odseku 1 tohto článku musia byť vždy, keď je to možné, v súlade s podmienkami FFPA uvedenými v článku 31 ods. 1.

4.   Rozhodnutie o príspevku súvisiace s dohodou o príspevku uvedenou v odseku 1 tohto článku sa konzultuje s programovým výborom v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 107 ods. 2. Programový výbor je vopred informovaný o dohodách o príspevku, ktoré majú uzavrieť Únia zastúpená Komisiou a subjekty uvedené v odseku 1 tohto článku.

HLAVA V

BEZPEČNOSŤ VPÚ

KAPITOLA I

Bezpečnosť VPÚ

Článok 33

Zásady bezpečnosti

Bezpečnosť VPÚ vychádza z týchto zásad:

a)

zohľadňovanie skúseností členských štátov v oblasti bezpečnosti a čerpanie inšpirácie z ich najlepších postupov;

b)

využívanie bezpečnostných predpisov Rady a Komisie, v ktorých sa okrem iného stanovuje oddelenie prevádzkových funkcií a funkcií súvisiacich s akreditáciou.

Článok 34

Riadenie bezpečnosti

1.   Komisia vo svojej oblasti pôsobnosti a s podporou agentúry zaistí vysokú úroveň bezpečnosti, predovšetkým pokiaľ ide o:

a)

ochranu pozemnej i vesmírnej infraštruktúry a ochranu poskytovania služieb, najmä pred fyzickými alebo kybernetickými útokmi vrátane rušenia dátových tokov;

b)

kontrolu a riadenie transferov technológií;

c)

rozvoj a udržanie nadobudnutých kompetencií a know-how v Únii;

d)

ochranu citlivých neutajovaných skutočností a utajovaných skutočností.

2.   Na účel odseku 1 tohto článku Komisia zabezpečí, aby sa pre každú zložku VPÚ vykonala analýza rizík a hrozieb. Na základe tejto analýzy prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví do konca roku 2023 pre každú zložku VPÚ všeobecné bezpečnostné požiadavky. Komisia pritom zohľadní vplyv týchto požiadaviek na bezproblémové fungovanie príslušnej zložky, predovšetkým z hľadiska nákladov, riadenia rizík a harmonogramu, a zaistí, aby sa neznížila celková úroveň bezpečnosti ani nenarušilo fungovanie existujúcich zariadení založených na danej zložke a aby sa zohľadnili riziká v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia Komisia oznámi orientačný zoznam vykonávacích aktov, ktoré sa predložia na prerokovanie programovému výboru v bezpečnostnom zložení. K uvedenému zoznamu sa na účely predloženia priloží orientačný harmonogram uvedených vykonávacích aktov.

3.   Subjekt zodpovedný za riadenie určitej zložky VPÚ zodpovedá za prevádzkovú bezpečnosť danej zložky a na uvedený účel vykonáva analýzu rizík a hrozieb a všetky potrebné činnosti na zaistenie a monitorovanie bezpečnosti danej zložky, predovšetkým stanovenie technických špecifikácií a prevádzkových postupov, pričom monitoruje ich súlad so všeobecnými bezpečnostnými požiadavkami uvedenými v odseku 2 tohto článku. Podľa článku 29 je týmto subjektom pre Galileo a EGNOS agentúra.

4.   Na základe analýzy rizík a hrozieb Komisia v prípade potreby určí štruktúru na monitorovanie bezpečnosti a dodržiavanie pokynov vypracovaných v rozsahu pôsobnosti rozhodnutia (SZBP) 2021/698. Táto štruktúra pôsobí v súlade s bezpečnostnými požiadavkami uvedenými v odseku 2. V prípade systému Galileo je touto štruktúrou Stredisko na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo.

5.   Agentúra:

a)

zabezpečuje bezpečnostnú akreditáciu všetkých zložiek VPÚ v súlade s kapitolou II tejto hlavy a bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov;

b)

zabezpečuje prevádzku Strediska na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo v súlade s požiadavkami uvedenými v odseku 2 tohto článku a pokynmi vypracovanými v rámci rozsahu pôsobnosti rozhodnutia (SZBP) 2021/698;

c)

vykonáva úlohy, ktoré sú jej pridelené podľa rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ;

d)

poskytuje Komisii svoje technické poradenstvo a všetky informácie potrebné na plnenie jej úloh podľa tohto nariadenia.

6.   Členské štáty na zabezpečenie ochrany pozemnej infraštruktúry, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť VPÚ a ktorá sa nachádza na ich území:

a)

prijímajú opatrenia, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s opatreniami potrebnými na:

i)

ochranu európskych kritických infraštruktúr v zmysle smernice Rady 2008/114/ES (44) a

ii)

ochranu svojich vlastných vnútroštátnych kritických infraštruktúr;

b)

vykonávajú úlohy bezpečnostnej akreditácie uvedené v článku 42 tohto nariadenia.

7.   Subjekty zapojené do VPÚ prijímajú v záujme zaistenia jeho bezpečnosti všetky potrebné opatrenia, a to aj v súvislosti so záležitosťami, ktoré boli identifikované v analýze rizík.

Článok 35

Bezpečnosť zavádzaných systémov a služieb

Vždy, keď prevádzka systémov môže mať vplyv na bezpečnosť Únie alebo jej členských štátov, sa uplatnia postupy stanovené rozhodnutím (SZBP) 2021/698.

KAPITOLA II

Bezpečnostná akreditácia

Článok 36

Orgán bezpečnostnej akreditácie

Orgánom bezpečnostnej akreditácie pre všetky zložky VPÚ je rada pre bezpečnostnú akreditáciu zriadená v rámci agentúry.

Článok 37

Všeobecné zásady bezpečnostnej akreditácie

Činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie pre všetky zložky VPÚ sa vykonávajú v súlade s týmito zásadami:

a)

činnosti a rozhodnutia v oblasti bezpečnostnej akreditácie sa vykonávajú v kontexte kolektívnej zodpovednosti za bezpečnosť Únie a členských štátov;

b)

pri prijímaní rozhodnutí v rade pre bezpečnostnú akreditáciu sa vynakladá úsilie o dosiahnutie konsenzu;

c)

pri činnostiach v oblasti bezpečnostnej akreditácie sa uplatňuje prístup posudzovania a riadenia rizík, pričom sa zvažujú riziká pre bezpečnosť danej zložky, a aj vplyv na náklady alebo harmonogram akéhokoľvek opatrenia na zníženie rizík a zohľadňuje sa cieľ neznížiť celkovú úroveň bezpečnosti danej zložky;

d)

rozhodnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu o bezpečnostnej akreditácii pripravujú a prijímajú náležite kvalifikovaní experti na akreditáciu komplexných systémov, ktorí majú bezpečnostnú previerku na primeranom stupni a ktorí konajú objektívne;

e)

vyvinie sa úsilie o konzultáciu so všetkými relevantnými stranami zainteresovanými v bezpečnostných otázkach týkajúcich sa danej zložky;

f)

činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie vykonávajú všetky relevantné subjekty zainteresované na danej zložke v súlade so stratégiou bezpečnostnej akreditácie, pričom nie je dotknutá úloha Komisie;

g)

rozhodnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu o bezpečnostnej akreditácii sú podľa procesu vymedzeného radou pre bezpečnostnú akreditáciu v relevantnej stratégii bezpečnostnej akreditácie založené na miestnych rozhodnutiach o bezpečnostnej akreditácii prijatých príslušnými vnútroštátnymi orgánmi bezpečnostnej akreditácie členských štátov;

h)

procesom nepretržitého, transparentného a plne zrozumiteľného monitorovania sa zabezpečuje, aby boli známe bezpečnostné riziká pre danú zložku, aby sa vymedzili bezpečnostné opatrenia na zníženie takýchto rizík na prijateľnú úroveň z hľadiska bezpečnostných potrieb Únie a jej členských štátov a z hľadiska bezproblémového fungovania danej zložky a aby sa tieto opatrenia uplatňovali v súlade s koncepciou hĺbkovej ochrany. Účinnosť týchto opatrení sa priebežne vyhodnocuje. Proces súvisiaci s posudzovaním a riadením bezpečnostných rizík vykonávajú strany zainteresované na danej zložke spoločne ako iteratívny proces;

i)

rada pre bezpečnostnú akreditáciu prijíma rozhodnutia o bezpečnostnej akreditácii úplne nezávisle, a to aj vo vzťahu ku Komisii a iným subjektom zodpovedným za vykonávanie danej zložky a poskytovanie súvisiacich služieb, ako aj vo vzťahu k výkonnému riaditeľovi a správnej rade agentúry;

j)

pri vykonávaní činností bezpečnostnej akreditácie sa náležite zohľadňuje potreba primeranej koordinácie medzi Komisiou a orgánmi zodpovednými za vykonávanie bezpečnostných predpisov;

k)

bezpečnostnou akreditáciou systému EGNOS, ktorú vykonáva rada pre bezpečnostnú akreditáciu, nie sú dotknuté akreditačné činnosti, ktoré v súvislosti s letectvom vykonáva Európska agentúra pre bezpečnosť letectva.

Článok 38

Úlohy rady pre bezpečnostnú akreditáciu

1.   Rada pre bezpečnostnú akreditáciu si plní úlohy bez toho, aby boli dotknuté zodpovednosti Komisie alebo zodpovednosti zverené iným subjektom agentúry, najmä pokiaľ ide o otázky súvisiace s bezpečnosťou, a bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov súvisiace s bezpečnostnou akreditáciou.

2.   Rada pre bezpečnostnú akreditáciu má tieto úlohy:

a)

vymedzovanie a schvaľovanie stratégie bezpečnostnej akreditácie, ktorá stanovuje:

i)

rozsah činností potrebných na vykonanie a udržanie akreditácie zložiek VPÚ alebo častí týchto zložiek a všetkých prepojení medzi nimi a inými systémami alebo zložkami;

ii)

proces bezpečnostnej akreditácie pre zložky VPÚ alebo ich časti s mierou podrobností, ktorá zodpovedá požadovanému stupňu uistenia, a s jasne uvedenými podmienkami akreditácie;

iii)

úlohu relevantných zainteresovaných strán, ktoré sa podieľajú na procese akreditácie;

iv)

harmonogram akreditácie, ktorý zodpovedá fázam zložiek VPÚ, najmä pokiaľ ide o zavedenie infraštruktúry, poskytovanie služieb a vývoj;

v)

zásady bezpečnostnej akreditácie pre siete pripojené k systémom zriadeným v rámci zložiek VPÚ alebo pre časti týchto zložiek a pre zariadenia pripojené k systémom zriadeným týmito zložkami, ktoré uplatňujú vnútroštátne subjekty členských štátov príslušné konať v bezpečnostných záležitostiach;

b)

prijímanie rozhodnutí o bezpečnostnej akreditácii, najmä pokiaľ ide o schvaľovanie vynášania družíc na obežnú dráhu, povoľovanie prevádzkovania systémov zriadených v rámci zložiek VPÚ alebo prvkov týchto zložiek v rôznych konfiguráciách a na rôzne služby, ktoré poskytujú, vrátane signálu vo vesmíre, a povoľovanie prevádzkovania pozemných staníc;

c)

prijímanie rozhodnutí o sieťach a zariadeniach pripojených k PRS uvedenej v článku 45 alebo pripojených k akejkoľvek inej bezpečnej službe vychádzajúcej zo zložiek VPÚ, len o udeľovaní povolení subjektom na účely vývoja alebo výroby citlivých technológií PRS, prijímačov PRS alebo bezpečnostných modulov PRS, alebo akejkoľvek inej technológie alebo zariadenia, ktoré je nutné skontrolovať podľa všeobecných bezpečnostných požiadaviek uvedených v článku 34 ods. 2, pričom zohľadňuje odporúčania vnútroštátnych subjektov, ktoré sú príslušné konať v bezpečnostných záležitostiach, ako aj celkové bezpečnostné riziká;

d)

preverovanie a okrem prípadov, keď ide o dokumenty, ktoré Komisia prijíma na základe článku 34 ods. 2 tohto nariadenia a článku 8 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ, schvaľovanie všetkej dokumentácie týkajúcej sa bezpečnostnej akreditácie;

e)

poskytovanie poradenstva Komisii v rámci svojich právomocí v súvislosti s prípravou návrhov znení aktov uvedených v článku 34 ods. 2 tohto nariadenia a článku 8 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ, a to aj na účely zavádzania operačných bezpečnostných postupov, a poskytovanie vyhlásenia so svojím záverečným stanoviskom;

f)

preverovanie a schvaľovanie posúdenia bezpečnostných rizík vypracovaného v súlade s postupom monitorovania uvedeným v článku 37 písm. h) tohto nariadenia, zohľadňujúc súlad s dokumentmi uvedenými v písmene c) tohto odseku a dokumentmi vypracovanými v súlade s článkom 34 ods. 2 tohto nariadenia, ako aj s článkom 8 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ; a spolupráca s Komisiou na vymedzovaní opatrení na zmiernenie rizika;

g)

kontrola vykonávania bezpečnostných opatrení v súvislosti s bezpečnostnou akreditáciou zložiek VPÚ vykonávaním alebo financovaním bezpečnostných posúdení, inšpekcií, auditov alebo preskúmaní v súlade s článkom 42 ods. 2 tohto nariadenia;

h)

potvrdzovanie výberu schválených produktov a opatrení, ktoré chránia pred elektronickým odpočúvaním (TEMPEST), a schválených kryptografických produktov, ktoré sa používajú na zaistenie bezpečnosti zložiek VPÚ;

i)

schvaľovanie alebo v relevantných prípadoch účasť na spoločnom schvaľovaní s príslušnými subjektmi, ktoré sú oprávnené konať v bezpečnostných otázkach, v súvislosti s prepojením systémov zriadených v rámci zložiek VPÚ alebo v rámci ich častí a iných systémov;

j)

uzavretie dohody s príslušným členským štátom o modeli na kontrolu prístupu uvedenom v článku 42 ods. 4;

k)

príprava správ o rizikách a informovanie Komisie, správnej rady a výkonného riaditeľa o svojom posúdení rizík a poskytovanie poradenstva uvedeným subjektom o možnosti riešenia zostatkových rizík spojených s daným rozhodnutím o bezpečnostnej akreditácii;

l)

pomoc, v úzkej spolupráci s Komisiou, Rade a vysokému predstaviteľovi pri vykonávaní rozhodnutia (SZBP) 2021/698 na základe osobitnej žiadosti Rady alebo vysokého predstaviteľa;

m)

vykonávanie konzultácií potrebných na plnenie svojich úloh;

n)

prijatie a uverejnenie svojho rokovacieho poriadku.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci a zodpovednosti členských štátov, sa pod dohľadom rady pre bezpečnostnú akreditáciu zriadi osobitný podriadený subjekt zastupujúci členské štáty, ktorý plní najmä tieto úlohy:

a)

riadenie letových kľúčov VPÚ;

b)

overovanie, monitorovanie a posudzovanie zavedenia a presadzovania postupov evidencie, bezpečnej manipulácie, uchovávania, distribúcie a likvidácie kľúčov PRS systému Galileo.

Článok 39

Zloženie rady pre bezpečnostnú akreditáciu

1.   Rada pre bezpečnostnú akreditáciu sa skladá z jedného zástupcu za každý členský štát, zástupcu Komisie a zástupcu vysokého predstaviteľa. Funkčné obdobie členov rady pre bezpečnostnú akreditáciu trvá štyri roky a je obnoviteľné.

2.   Účasť na zasadnutiach rady pre bezpečnostnú akreditáciu vychádza z potreby poznať. Vo vhodných prípadoch môžu byť na zasadnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu ako pozorovatelia prizvaní zástupcovia ESA a zástupcovia agentúry, ktorí nie sú zapojení do bezpečnostnej akreditácie. Výnimočne možno na zasadnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu pozvať aj zástupcov agentúr Únie, tretích krajín alebo medzinárodných organizácií ako pozorovateľov v otázkach, ktoré sa priamo týkajú daných tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, predovšetkým v otázkach týkajúcich sa infraštruktúry, ktorá im patrí alebo ktorá je zriadená na ich území. Dojednania týkajúce sa takejto účasti zástupcov tretích krajín alebo medzinárodných organizácií a podmienky takejto účasti sa stanovia v príslušných dohodách, pričom musia byť v súlade s rokovacím poriadkom rady pre bezpečnostnú akreditáciu.

Článok 40

Pravidlá hlasovania rady pre bezpečnostnú akreditáciu

Ak nemožno dosiahnuť konsenzus podľa všeobecných zásad uvedených v článku 37 písm. b) tohto nariadenia, rada pre bezpečnostnú akreditáciu prijíma rozhodnutia hlasovaním kvalifikovanou väčšinou v súlade s článkom 16 Zmluvy o EÚ. Zástupca Komisie a zástupca vysokého predstaviteľa nehlasujú. Rozhodnutia prijaté radou pre bezpečnostnú akreditáciu podpisuje v mene rady pre bezpečnostnú akreditáciu jej predseda.

Článok 41

Oznamovanie a vplyv rozhodnutí rady pre bezpečnostnú akreditáciu

1.   Rozhodnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu sú určené Komisii.

2.   Komisia priebežne informuje radu pre bezpečnostnú akreditáciu o vplyve všetkých zamýšľaných rozhodnutí rady pre bezpečnostnú akreditáciu na riadne fungovanie zložiek VPÚ a o vykonávaní plánov riešenia zostatkových rizík. Rada pre bezpečnostnú akreditáciu berie všetky takéto informácie prijaté od Komisie na vedomie.

3.   Komisia bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu o vplyve prijatia rozhodnutí o bezpečnostnej akreditácii na riadne fungovanie zložiek VPÚ. Ak sa Komisia nazdáva, že rozhodnutie, ktoré prijala rada pre bezpečnostnú akreditáciu, by mohlo mať významný vplyv na riadne fungovanie týchto zložiek, napríklad z hľadiska nákladov, harmonogramu alebo výkonnosti, bezodkladne to oznámi Európskemu parlamentu a Rade.

4.   Správna rada pravidelne dostáva informácie o hodnotení práce rady pre bezpečnostnú akreditáciu.

5.   Harmonogram práce rady pre bezpečnostnú akreditáciu nesmie negatívne ovplyvniť harmonogram činností stanovený v pracovnom programe uvedenom v článku 100.

Článok 42

Úloha členských štátov pri bezpečnostnej akreditácii

1.   Členské štáty posielajú rade pre bezpečnostnú akreditáciu všetky informácie, ktoré považujú za relevantné na účely bezpečnostnej akreditácie.

2.   Po dohode s vnútroštátnymi orgánmi príslušnými pre bezpečnostné otázky a pod ich dohľadom členské štáty povolia riadne oprávneným osobám vymenovaným radou pre bezpečnostnú akreditáciu, aby mali prístup ku všetkým informáciám a do všetkých oblastí a lokalít súvisiacich s bezpečnosťou systémov, ktoré patria do ich právomoci, a to v súlade s ich vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi, okrem iného aj na účely bezpečnostných inšpekcií, auditov a skúšok podľa rozhodnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu a na účely procesu monitorovania bezpečnostných rizík uvedeného v článku 37 písm. h). Tento prístup sa povolí bez akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti príslušníkov členských štátov.

3.   Audity a skúšky uvedené v odseku 2 sa uskutočňujú v súlade s týmito zásadami:

a)

zdôrazňuje sa význam bezpečnosti a účinného riadenia rizík v rámci preverovaných subjektov;

b)

odporúčajú sa protiopatrenia na zmiernenie konkrétnych následkov v prípade, že dôjde k strate dôvernosti, integrity alebo dostupnosti utajovaných skutočností.

4.   Každý členský štát zodpovedá za vypracovanie modelu na kontrolu prístupu, ktorý obsahuje prehľad alebo zoznam oblastí alebo lokalít, ktoré sa majú akreditovať. Model na kontrolu prístup vopred odsúhlasia členské štáty a rada pre bezpečnostnú akreditáciu, čím sa zabezpečí, aby všetky členské štáty poskytovali rovnakú úroveň kontroly prístupu.

5.   Členské štáty zodpovedajú na miestnej úrovni za akreditáciu bezpečnosti lokalít, ktoré sa nachádzajú na ich území a sú súčasťou oblasti s bezpečnostnou akreditáciou pre zložky VPÚ, a podávajú na tieto účely správy rade pre bezpečnostnú akreditáciu.

KAPITOLA III

Ochrana utajovaných skutočností

Článok 43

Ochrana utajovaných skutočností

1.   Výmena utajovaných skutočností, ktoré sa týkajú VPÚ, podlieha existencii medzinárodnej dohody medzi Úniou a treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou o výmene utajovaných skutočností alebo, v príslušných prípadoch, dojednania uzavretého medzi príslušnou inštitúciou alebo orgánom Únie a príslušnými orgánmi tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie o výmene utajovaných skutočností, ako aj v nich stanovených podmienkam.

2.   Fyzické osoby s pobytom v tretích krajinách a právnické osoby usadené v tretích krajinách môžu nakladať s EUCI týkajúcimi sa VPÚ, len ak sa na ne v týchto tretích krajinách vzťahujú bezpečnostné predpisy zabezpečujúce aspoň taký stupeň ochrany, aký zaručujú bezpečnostné predpisy Komisie stanovené v rozhodnutí (EÚ, Euratom) 2015/444 a bezpečnostné predpisy Rady stanovené v prílohách k rozhodnutiu 2013/488/EÚ. Rovnocennosť bezpečnostných predpisov uplatňovaných v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii sa vymedzí v dohode o bezpečnosti informácií, v relevantných prípadoch vrátane záležitostí priemyselnej bezpečnosti, uzavretej medzi Úniou a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou v súlade s postupom stanoveným v článku 218 ZFEÚ a s ohľadom na článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ a predpisy, ktoré upravujú oblasť priemyselnej bezpečnosti, ako sa uvádza v rozhodnutí (EÚ, Euratom) 2015/444, sa fyzickým osobám alebo právnickým osobám, tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám môže poskytnúť prístup k EUCI, ak sa to v danom prípade považuje za potrebné na základe povahy a obsahu takýchto skutočností, príjemcovej potreby poznať a miery výhodnosti pre Úniu.

HLAVA VI

Galileo a EGNOS

Článok 44

Oprávnené akcie

Využívanie systémov Galileo a EGNOS zahŕňa tieto oprávnené akcie:

a)

riadenie, prevádzka, údržba, sústavné zdokonaľovanie, vývoj a ochrana vesmírnej infraštruktúry vrátane riadenia modernizácie a zastarávania;

b)

riadenie, prevádzka, údržba, sústavné zdokonaľovanie, vývoj a ochrana pozemnej infraštruktúry, najmä pozemných stredísk a staníc uvedených vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2016/413 alebo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2017/1406 (45), sietí, vrátane modernizácie a riadenia zastarávania;

c)

vývoj budúcich generácií systémov a vývoj služieb poskytovaných systémami Galileo a EGNOS, a to aj s ohľadom na potreby príslušných zainteresovaných strán; týmto by nemali byť dotknuté budúce rozhodnutia o finančných výhľadoch Únie;

d)

podpora vývoja odberateľských aplikácií systémov Galileo a EGNOS a vývoja a rozvoja základných technických prvkov, ako sú čipové sady a prijímače kompatibilné so systémom Galileo;

e)

podpora činností certifikácie a štandardizácie týkajúcich sa systémov Galileo a EGNOS, najmä v odvetví dopravy;

f)

nepretržité poskytovanie služieb poskytovaných systémami Galileo a EGNOS a, v rámci komplementárnosti s členskými štátmi a iniciatívami súkromného sektora, rozvoj trhu týchto služieb, najmä s cieľom maximalizovať sociálno-ekonomické prínosy uvedené v článku 4 ods. 1 písm. b);

g)

spolupráca s inými regionálnymi alebo globálnymi systémami satelitnej navigácie, okrem iného aj s cieľom uľahčiť kompatibilitu a interoperabilitu;

h)

prvky na monitorovanie spoľahlivosti systémov a ich využívania a výkonnosti služieb;

i)

činnosti súvisiace s poskytovaním služieb a koordináciou rozšírenia ich pokrytia.

Článok 45

Služby poskytované systémom Galileo

1.   Služby poskytované systémom Galileo zahŕňajú:

a)

otvorenú službu systému Galileo (Galileo open service – GOS), ktorej používanie je pre používateľov bezplatné a ktorá poskytuje lokalizačné a synchronizačné informácie určené najmä pre masové aplikácie satelitnej navigácie na účely použitia spotrebiteľmi;

b)

službu vysokej presnosti (high-accuracy service – HAS), ktorá je pre používateľov bezplatná a poskytuje prostredníctvom doplňujúcich dát šírených v ďalšom frekvenčnom pásme vysokopresné lokalizačné a synchronizačné informácie určené najmä pre aplikácie satelitnej navigácie na profesionálne alebo komerčné účely;

c)

službu overovania signálu (signal authentication service – SAS) založenú na zašifrovaných kódoch obsiahnutých v signáloch, ktorá je určená najmä pre aplikácie satelitnej navigácie na profesionálne alebo komerčné účely;

d)

verejnú regulovanú službu (public regulated service – PRS), určenú pre používateľov schválených vládou na citlivé aplikácie, ktoré vyžadujú účinnú kontrolu prístupu a vysokú mieru nepretržitosti poskytovania služby, okrem iného v oblasti bezpečnosti a obrany; je bezplatná pre členské štáty, Radu, Komisiu, ESVČ a vo vhodných prípadoch aj pre riadne oprávnené agentúry Únie; otázka spoplatnenia ostatných účastníkov PRS uvedených v článku 2 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ sa posudzuje v každom jednotlivom prípade a príslušné ustanovenia sa uvedú v dohodách uzavretých podľa článku 3 ods. 5 uvedeného rozhodnutia; prístup k PRS je regulovaný v súlade s rozhodnutím č. 1104/2011/EÚ;

e)

pohotovostnú službu (emergency service – ES), ktorá je pre používateľov bezplatná a prostredníctvom vysielania signálov šíri výstrahy v súvislosti s prírodnými katastrofami alebo inými núdzovými situáciami v konkrétnych oblastiach; v relevantných prípadoch sa poskytuje v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi civilnej ochrany členských štátov;

f)

službu určovania času (timing service – TS), ktorá je pre používateľov bezplatná a poskytuje presný a spoľahlivý referenčný čas, ako aj realizáciu koordinovaného svetového času, čím uľahčuje vývoj aplikácií na určovanie času založených na systéme Galileo a využívanie v kritických aplikáciách.

2.   Galileo prispieva aj k:

a)

pátracej a záchrannej podpornej službe (Search and Rescue Support Service – SAR) systému COSPAS-SARSAT prostredníctvom detekcie núdzových signálov vysielaných majákmi a zasielania správ majákom prostredníctvom „spätného kanála“;

b)

službám monitorujúcim integritu štandardizovaným na úrovni Únie alebo na medzinárodnej úrovni na používanie službami ochrany života na základe signálov otvorenej služby systému Galileo a v kombinácii so systémom EGNOS a inými systémami satelitnej navigácie;

c)

informáciám o vesmírnom počasí prostredníctvom centra služieb GNSS ako sa uvádza vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2016/413 a službám včasného varovania poskytovaným prostredníctvom pozemnej infraštruktúry systému Galileo, ktoré sú určené najmä na zníženie potenciálnych rizík pre používateľov služieb poskytovaných systémom Galileo a inými GNSS súvisiacimi s vesmírom.

Článok 46

Služby poskytované systémom EGNOS

1.   Služby poskytované systémom EGNOS zahŕňajú:

a)

otvorenú službu systému EGNOS (EGNOS open service – EOS), ktorá nezahŕňa priame poplatky pre používateľov, a ktorá poskytuje lokalizačné a synchronizačné informácie určené najmä pre masové aplikácie satelitnej navigácie na účely použitia spotrebiteľmi;

b)

službu systému EGNOS na prístup k dátam (EGNOS data access service – EDAS), ktorá nezahŕňa priame poplatky pre používateľov, a ktorá poskytuje lokalizačné a synchronizačné informácie určené najmä pre aplikácie satelitnej navigácie na profesionálne alebo komerčné účely, pričom poskytuje zlepšený výkon a dáta s vyššou pridanou hodnotou v porovnaní s dátami získanými prostredníctvom EOS;

c)

službu ochrany života (safety-of-life – SoL), ktorá nezahŕňa priame poplatky pre používateľov a ktorá poskytuje lokalizačné a synchronizačné informácie s vysokou úrovňou kontinuity, dostupnosti a presnosti vrátane správ o integrite upozorňujúcich používateľov na každé zlyhanie systému Galileo alebo na signály mimo tolerancie vysielané systémom Galileo a inými GNSS, ktoré EGNOS spresňuje v oblasti pokrytia, pričom je určená predovšetkým pre používateľov, pre ktorých je nevyhnutná bezpečnosť, najmä v sektore civilného letectva na účely leteckých navigačných služieb v súlade s normami ICAO alebo iných odvetví dopravy.

2.   Služby uvedené v odseku 1 sa do konca roku 2026 poskytujú prioritne na území všetkých členských štátov, ktoré sa geograficky nachádza v Európe, na tento účel vrátane Cypru, Azor, Kanárskych ostrovov a Madeiry.

3.   Geografické pokrytie systému EGNOS možno rozšíriť na iné regióny sveta, najmä na územia kandidátskych krajín, tretích krajín pridružených k jednotnému európskemu nebu a tretích krajín európskej susedskej politiky, a to za predpokladu technickej uskutočniteľnosti a v súlade s bezpečnostnými požiadavkami uvedenými v článku 34 ods. 2 a v prípade služby SoL na základe medzinárodných dohôd.

4.   Náklady na rozšírenie geografického pokrytia systému EGNOS podľa odseku 3 tohto článku vrátane súvisiacich prevádzkových nákladov špecifických pre dané regióny sa nehradia z rozpočtu uvedeného v článku 11. Komisia posúdi iné programy alebo nástroj na financovanie takýchto činností. Takéto rozšírenie nesmie spôsobiť odklad ponúkania služieb uvedených v odseku 1 tohto článku nikde na území členských štátov, ktoré sa geograficky nachádza v Európe.

Článok 47

Vykonávacie opatrenia pre Galileo a EGNOS

Na dosiahnutie bezproblémového fungovania systémov Galileo a EGNOS a ich prijatia trhom Komisia, v prípade potreby, stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia potrebné na:

a)

riadenie a zníženie rizík spojených s prevádzkou systémov Galileo a EGNOS, najmä na zaručenie kontinuity služieb;

b)

stanovenie kľúčových fáz rozhodovania na monitorovanie a hodnotenie vykonávania systémov Galileo a EGNOS;

c)

určenie umiestnenia centier patriacich do pozemnej infraštruktúry systémov Galileo a EGNOS v súlade s bezpečnostnými požiadavkami a na základe otvoreného a transparentného procesu a zabezpečenie fungovania týchto centier.

d)

stanovenie technických a prevádzkových špecifikácií týkajúcich sa služieb uvedených v článku 45 ods. 1 písm. c), e) a f) a v článku 45 ods. 2 písm. c).

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

Článok 48

Kompatibilita, interoperabilita a štandardizácia

1.   Galileo a EGNOS a služby, ktoré poskytujú, sú z technického hľadiska vzájomne kompatibilné a interoperabilné, a to aj na úrovni používateľov.

2.   Galileo a EGNOS a služby, ktoré poskytujú, sú kompatibilné a interoperabilné s inými systémami satelitnej navigácie, ako aj s konvenčnými prostriedkami rádiovej navigácie, pričom potrebné požiadavky na kompatibilitu a interoperabilitu a príslušné podmienky sú stanovené v medzinárodných dohodách.

HLAVA VII

COPERNICUS

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 49

Rozsah pôsobnosti systému Copernicus

1.   Copernicus sa vykonáva v nadväznosti na predchádzajúce investície vrátane investícií zainteresovaných strán, ako je ESA a EUMETSAT, a v náležitých prípadoch a pri nákladovej efektívnosti vychádza z vnútroštátnych alebo regionálnych kapacít členských štátov a zohľadňuje kapacity komerčných dodávateľov porovnateľných dát a informácií a potrebu posilniť hospodársku súťaž a rozvoj trhu pri súčasnej maximalizácii príležitostí pre európskych používateľov.

2.   Copernicus poskytuje dáta a informácie vychádzajúce z potrieb používateľov systému Copernicus a na základe politiky bezplatných, úplných a otvorených dát.

3.   Copernicus podporuje tvorbu, vykonávanie a monitorovanie politík Únie a jej členských štátov, najmä v oblasti ochrany životného prostredia, zmeny klímy, mora, námornej oblasti, atmosféry, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ochrany kultúrneho dedičstva, civilnej ochrany, monitorovania infraštruktúry, bezpečnosti a ochrany, ako aj digitálneho hospodárstva s cieľom ďalej znižovať administratívne zaťaženie.

4.   Copernicus zahŕňa tieto prvky:

a)

získavanie dát, ktoré zahŕňa:

i)

vývoj a prevádzku družíc Sentinel systému Copernicus;

ii)

prístup k údajom tretích strán získaných pozorovaním Zeme z vesmíru;

iii)

prístup k dátam in situ a iným doplnkovým dátam;

b)

spracovanie dát a informácií prostredníctvom služieb systému Copernicus, ktoré zahŕňa činnosti na vytváranie informácií s pridanou hodnotou na podporu monitorovania životného prostredia, podávania správ o životnom prostredí, zaistenia dodržiavania súvisiacich predpisov, civilnú ochranu a bezpečnostné služby;

c)

prístup k dátam a ich distribúciu, čo zahŕňa infraštruktúru a služby na zabezpečenie objavenia, zobrazenia, sprístupnenia, distribúcie, využívania a dlhodobého uchovávania dát systému Copernicus a informácií systému Copernicus, a to používateľsky ústretovým spôsobom;

d)

uplatnenie u používateľov, rozvoj trhu a budovanie kapacít v súlade s článkom 28 ods. 6, ktoré zahŕňa príslušné činnosti, zdroje a služby na propagáciu systému Copernicus, dát systému Copernicus a služieb systému Copernicus, ako aj súvisiace odberateľské aplikácie a ich vývoj na všetkých úrovniach s cieľom maximalizovať sociálno-ekonomické prínosy, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 1, ako aj zber a analýzu potrieb používateľov systému Copernicus.

5.   Copernicus presadzuje medzinárodnú koordináciu systémov pozorovania a súvisiacu výmenu dát v záujme posilnenia svojho globálneho rozmeru a komplementárnosti, pričom sa zohľadňujú medzinárodné dohody a koordinačné procesy.

KAPITOLA II

Oprávnené akcie

Článok 50

Oprávnené akcie na získavanie dát

Oprávnené akcie v rámci systému Copernicus zahŕňajú:

a)

akcie na zabezpečenie zlepšenej kontinuity existujúcich misií Sentinel systému Copernicus a na vyvinutie, vynesenie na obežnú dráhu, údržbu a prevádzku ďalších družíc Sentinel systému Copernicus rozširujúcich rozsah pozorovania, pričom sa uprednostňujú najmä pozorovacie kapacity na monitorovanie antropogénnych emisií CO2 a iných skleníkových plynov, čo umožní monitorovanie polárnych oblastí a využitie inovatívnych environmentálnych aplikácií v oblastiach poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, obhospodarovania vodných a morských zdrojov, ako aj monitorovanie kultúrneho dedičstva;

b)

akcie na poskytnutie prístupu k dátam a informáciám tretích strán systému Copernicus potrebným na generovanie služieb systému Copernicus alebo na používanie týchto dát inštitúciami, agentúrami a decentralizovanými útvarmi Únie a v prípade, ak je to vhodné a nákladovo efektívne, vnútroštátnymi alebo regionálnymi orgánmi verejnej moci;

c)

akcie zamerané na poskytovanie a koordináciu prístupu k dátam in situ systému Copernicus a iným doplnkovým dátam systému Copernicus potrebným na generovanie, kalibráciu a validáciu dát systému Copernicus a informácií systému Copernicus, ak je to vhodné a nákladovo efektívne aj za využitia existujúcich vnútroštátnych kapacít a pri predchádzaní zdvojeniu.

Článok 51

Oprávnené akcie pre služby systému Copernicus

1.   Oprávnené akcie pre služby systému Copernicus zahŕňajú:

a)

služby monitorovania životného prostredia, podávania správ o životnom prostredí a zaistenia dodržiavania súvisiacich predpisov, ktoré zahŕňajú:

i)

monitorovanie atmosféry na celosvetovej úrovni s cieľom poskytovať informácie o kvalite ovzdušia so zameraním najmä na európsku úroveň a informácie o zložení atmosféry;

ii)

monitorovanie morského prostredia s cieľom poskytovať informácie o stave a dynamike oceánskych, morských a pobrežných ekosystémov, ich zdrojov a využívania;

iii)

monitorovanie krajiny a poľnohospodárstva s cieľom poskytovať informácie o krajinnej pokrývke, využívaní pôdy a zmene využívania pôdy, lokalitách kultúrneho dedičstva, pohybe zeme, mestských oblastiach, množstve a kvalite vnútrozemských vôd, o lesoch, poľnohospodárstve a iných prírodných zdrojoch, biodiverzite a kryosfére;

iv)

monitorovanie zmeny klímy s cieľom poskytovať informácie o antropogénnych emisiách a absorbciách CO2 a ďalších skleníkových plynov, základných klimatických premenných, opätovných analýzach klímy, sezónnych predpovediach, projekciách a atribúcii klímy, o zmenách v polárnej a arktickej oblasti, ako aj ukazovatele v relevantných časových a priestorových škálach;

b)

služba riadenia núdzových situácií s cieľom poskytovať informácie na podporu orgánov verejnej moci zodpovedných za civilnú ochranu a koordinovať sa s nimi, podporovať civilnú ochranu a operácie reakcií na núdzové situácie (zlepšenie činností včasného varovania a kapacít reakcie na krízu) a podporovať akcie v oblasti prevencie a pripravenosti (analýzy rizík a obnovy) v súvislosti s rôznymi druhmi katastrof;

c)

bezpečnostná služba na podporu dozoru nad Úniou a jej vonkajšími hranicami, námorného dozoru, vonkajšej činnosti Únie, ktorá reaguje na bezpečnostné výzvy, ktorým čelí Únia, a cieľov a činností spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

2.   Komisia, v náležitých prípadoch s využitím externých nezávislých odborných znalostí, zabezpečí relevantnosť služieb systému Copernicus týmito opatreniami:

a)

validácia technickej uskutočniteľnosti a vhodnosti na účely požiadaviek, ktoré vyjadrili komunity používateľov;

b)

posúdenie prostriedkov a riešení, ktoré sa navrhujú alebo vykonávajú, na účely splnenia požiadaviek komunít používateľov a cieľov VPÚ.

Článok 52

Oprávnené akcie v oblasti prístupu k dátam a informáciám a ich distribúcie

1.   Copernicus zahŕňa akcie na zabezpečenie zlepšeného prístupu ku všetkým dátam systému Copernicus a informáciám systému Copernicus a vo vhodných prípadoch poskytuje doplnkovú infraštruktúru a služby na podporu distribúcie týchto dát a informácií, prístupu k nim a ich využívania.

2.   V prípade, že sa dáta systému Copernicus alebo informácie systému Copernicus považujú za citlivé z hľadiska bezpečnosti v zmysle článkov 12 až 16 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1159/2013, Komisia môže zveriť verejné obstarávanie daných dát a informácií, dohľad nad ich nadobúdaním, prístup k nim a ich distribúciu jednému alebo niekoľkým dôverníckym subjektom. Takéto subjekty zriadia a spravujú register akreditovaných používateľov a udeľujú prístup k obmedzeným dátam prostredníctvom oddeleného pracovného procesu.

KAPITOLA III

Dátová politika systému Copernicus

Článok 53

Dátová a informačná politika systému Copernicus

1.   Dáta systému Copernicus a informácie systému Copernicus sa poskytujú používateľom systému Copernicus na základe tejto politiky bezplatných, úplných a otvorených dát:

a)

používatelia systému Copernicus môžu bezplatne a celosvetovo reprodukovať, distribuovať, verejne oznamovať, prispôsobovať a upravovať všetky dáta systému Copernicus a informácie systému Copernicus a kombinovať ich s inými dátami a informáciami;

b)

politika bezplatných, úplných a otvorených dát zahŕňa tieto obmedzenia:

i)

formátovacie, časové a distribučné charakteristiky dát systému Copernicus a informácií systému Copernicus sú vopred vymedzené;

ii)

v príslušných prípadoch sa dodržiavajú licenčné podmienky vzťahujúce sa na dáta a informácie tretích strán systému Copernicus použité pri vytváraní informácií systému Copernicus;

iii)

bezpečnostné obmedzenia vyplývajúce zo všeobecných bezpečnostných požiadaviek uvedených v článku 34 ods. 2;

iv)

zabezpečí sa ochrana systému vytvárajúceho alebo sprístupňujúceho dáta systému Copernicus a informácie systému Copernicus, ako aj ochrana samotných dát proti riziku narušenia;

v)

zabezpečí sa ochrana spoľahlivého prístupu k dátam systému Copernicus a informáciám systému Copernicus pre európskych používateľov.

2.   Komisia v súlade s článkom 105 prijme delegované akty na doplnenie osobitných ustanovení uvedených v odseku 1 tohto článku, pokiaľ ide o špecifikácie, podmienky a postupy prístupu k dátam systému Copernicus a informáciám systému Copernicus a ich využívania.

3.   Ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 106.

4.   Komisia vydá v súlade s dátovou politikou systému Copernicus uvedenou v tomto nariadení a príslušnými delegovanými aktmi prijatými podľa odseku 2 licencie a oznámenia na účely prístupu k dátam systému Copernicus a informáciám systému Copernicus a ich využívania vrátane doložiek o atribúcii.

HLAVA VIII

ĎALŠIE ZLOŽKY VPÚ

KAPITOLA I

SSA

Oddiel 1

SST

Článok 54

Rozsah pôsobnosti SST

1.   Podzložka SST podporuje tieto činnosti:

a)

zriadenie, rozvoj a prevádzkovanie siete pozemných a vesmírnych senzorov SST členských štátov vrátane senzorov vyvinutých prostredníctvom ESA alebo súkromného sektora Únie a senzorov Únie prevádzkovaných na vnútroštátnej úrovni, ktoré slúžia na dohľad nad vesmírnymi objektmi a ich sledovanie a na vytváranie európskeho katalógu vesmírnych objektov;

b)

spracovanie a analýzu dát SST na vnútroštátnej úrovni s cieľom poskytovať informácie a služby SST uvedené v článku 55 ods. 1;

c)

poskytovanie služieb SST uvedených v článku 55 ods. 1 používateľom SST uvedeným v článku 56;

d)

monitorovanie a hľadanie synergií s iniciatívami, ktoré podporujú rozvoj a zavádzanie technológií na likvidáciu vesmírnych plavidiel na konci prevádzkovej životnosti a technologických systémov na prevenciu a odstraňovanie vesmírneho odpadu, ako aj s medzinárodnými iniciatívami v oblasti riadenia vesmírnej prevádzky.

2.   Podzložka SST poskytuje aj technickú a administratívnu podporu na zabezpečenie prechodu medzi VPÚ a rámcom na podporu SST zriadeným rozhodnutím č. 541/2014/EÚ.

Článok 55

Služby SST

1.   Služby SST zahŕňajú:

a)

posúdenie rizika zrážky vesmírnych plavidiel medzi sebou alebo ich zrážky s vesmírnym odpadom a možné vydávanie varovaní pred kolíziami počas týchto fáz vesmírnych misií: vynášanie, počiatočná fáza na obežnej dráhe, fáza zvyšovania obežnej dráhy, operácie na obežnej dráhe a fáza likvidácie vesmírneho objektu;

b)

zisťovanie a charakterizácia úlomkov, rozpadov alebo zrážok na obežnej dráhe;

c)

posúdenie rizika neriadeného návratu vesmírnych objektov a vesmírneho odpadu do zemskej atmosféry a vytváranie súvisiacich informácií vrátane odhadu časového rámca a pravdepodobného miesta možného dopadu;

d)

vývoj činností v rámci prípravy na:

i)

znižovanie objemu vesmírneho odpadu s cieľom znížiť jeho vytváranie a

ii)

sanácia vesmírneho odpadu riadením existujúceho vesmírneho odpadu.

2.   Služby SST sú bezplatné, dostupné kedykoľvek bez prerušenia a prispôsobené potrebám používateľov SST uvedených v článku 56.

3.   Členské štáty zúčastnené na SST, Komisia a v relevantných prípadoch dispečing SST uvedený v článku 59 ods. 1 nenesú zodpovednosť za:

a)

škody spôsobené nedostupnosťou služieb SST alebo prerušením ich poskytovania;

b)

oneskorenie pri poskytovaní služieb SST;

c)

nesprávnosť informácií poskytnutých prostredníctvom služieb SST;

d)

konanie v reakcii na poskytovanie služieb SST.

Článok 56

Používatelia SST

1.   Používateľmi SST v Únii sú:

a)

kmeňoví používatelia SST: členské štáty, ESVČ, Komisia, Rada, agentúra, ako aj verejní a súkromní vlastníci a prevádzkovatelia vesmírnych plavidiel usadení v Únii;

b)

ostatní používatelia SST: iné verejné a súkromné subjekty usadené v Únii.

Kmeňoví používatelia SST majú prístup ku všetkým službám SST uvedeným v článku 55 ods. 1.

Ostatní používatelia SST majú prístup k službám SST uvedeným v článku 55 ods. 1 písm. b), c) a d).

2.   Medzinárodní používatelia SST sú tretie krajiny, medzinárodné organizácie, ktoré nemajú svoje hlavné sídlo v Únii, a súkromné subjekty, ktoré nie sú usadené v Únii. Medzinárodní používatelia SST majú prístup k službám SST uvedeným v článku 55 ods. 1 písm. d) za týchto podmienok:

a)

tretie krajiny a medzinárodné organizácie, ktoré nemajú hlavné sídlo v Únii, môžu mať prístup k službám SST podľa článku 8 ods. 2;

b)

súkromné subjekty, ktoré nie sú usadené v Únii, môžu mať prístup k službám SST, ktorý podlieha medzinárodnej dohode uzavretej Úniou v súlade s článkom 8 ods. 2 s treťou krajinou, v ktorej sú usadené a ktorá im udeľuje tento prístup.

Žiadna medzinárodná dohoda sa nevyžaduje na prístup k verejne dostupným službám SST uvedeným v článku 55 ods. 1 písm. a), b) a c).

3.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať podrobné ustanovenia o prístupe k službám SST a príslušných postupoch. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

Článok 57

Účasť členských štátov na SST

1.   Členské štáty, ktoré sa chcú zúčastniť na poskytovaní služieb SST uvedených v článku 55 ods. 1 pokrývajúcich všetky obežné dráhy, predložia Komisii jeden spoločný návrh, v ktorom preukážu splnenie týchto kritérií:

a)

vlastníctvo vhodných senzorov SST, ktoré sú k dispozícii pre SST, alebo prístup k nim a ľudské zdroje na ich ovládanie, alebo primerané kapacity na prevádzkové analýzy a spracovávanie dát, ktoré sú osobitne určené pre SST a sú k dispozícii pre SST;

b)

počiatočné posúdenie bezpečnostných rizík každého senzoru SST, ktoré vykonal a validoval príslušný členský štát;

c)

akčný plán, v ktorom sa zohľadňuje koordinačný plán prijatý podľa článku 6 rozhodnutia č. 541/2014/EÚ, na účely vykonávania činností stanovených v článku 54 tohto nariadenia;

d)

rozdelenie rôznych činností medzi tímy expertov zriadené podľa článku 58 tohto nariadenia;

e)

pravidlá týkajúce sa zdieľania dát potrebných na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 4 tohto nariadenia.

Pokiaľ ide o kritériá stanovené v písmenách a) a b) prvého pododseku, každý členský štát, ktorý sa chce zapojiť do poskytovania služieb SST, preukáže splnenie daných kritérií samostatne.

Pokiaľ ide o kritériá stanovené v písmenách c), d) a e) prvého pododseku, všetky členské štáty, ktoré sa chcú zapojiť do poskytovania služieb SST, preukážu splnenie daných kritérií kolektívne.

2.   V prípade členských štátov zúčastnených na SST, ktorých určené vnútroštátne subjekty sú k 12. máju 2021 členmi konzorcia, ktoré bolo zriadené podľa článku 7 ods. 3 rozhodnutia č. 541/2014/EÚ, sa kritériá uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a) a b) tohto článku považujú za splnené.

3.   Ak nebol predložený spoločný návrh v súlade s odsekom 1 alebo ak sa Komisia domnieva, že takto predložený spoločný návrh nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1, najmenej päť členských štátov môže predložiť Komisii nový spoločný návrh, ktorý preukazuje splnenie kritérií uvedených v odseku 1.

4.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať podrobné ustanovenia o postupoch a prvkoch uvedených v odsekoch 1 až 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

Článok 58

Organizačný rámec účasti členských štátov na SST

1.   Každý členský štát, ktorý predložil spoločný návrh, ktorý Komisia považuje v súlade s článkom 57 ods. 1 za vyhovujúci, alebo ktorý Komisia vybrala podľa postupu uvedeného v článku 57 ods. 3, určí vnútroštátny ustanovujúci subjekt usadený na svojom území, ktorý ho bude zastupovať. Určený vnútroštátny ustanovujúci subjekt je orgán verejnej moci členského štátu alebo subjekt poverený výkonom takejto verejnej moci.

2.   Vnútroštátne ustanovujúce subjekty určené podľa odseku 1 tohto článku uzavrú dohodu, ktorou sa vytvorí partnerstvo SST (ďalej len „dohoda o partnerstve SST“) a ktorou sa stanovia pravidlá a mechanizmy ich spolupráce pri vykonávaní činností uvedených v článku 54. Dohoda o partnerstve SST zahŕňa predovšetkým prvky uvedené v článku 57 ods. 1 písm. c), d) a e) a zriadenie štruktúry na riadenie rizík s cieľom zabezpečiť vykonávanie ustanovení o používaní a bezpečnej výmene dát SST a informácií SST.

3.   Vnútroštátne ustanovujúce subjekty vyvíjajú vysokokvalitné služby SST Únie v súlade s viacročným plánom, relevantnými kľúčovými ukazovateľmi výkonnosti a požiadavkami používateľov na základe činností tímov expertov uvedených v odseku 6 tohto článku. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať viacročný plán a kľúčové ukazovatele výkonnosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

4.   Vnútroštátne ustanovujúce subjekty spoja existujúce a potenciálne budúce senzory do siete, aby ich mohli prevádzkovať koordinovaným a optimalizovaným spôsobom, s cieľom vytvoriť a spravovať aktuálny spoločný európsky katalóg, a to bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti.

5.   Členské štáty zúčastnené na SST vykonávajú bezpečnostnú akreditáciu na základe všeobecných bezpečnostných požiadaviek uvedených v článku 34 ods. 2.

6.   Členské štáty zúčastnené na SST, určia tímy expertov zodpovedné za konkrétne otázky týkajúce sa rôznych činností SST. Tímy expertov sú stále, riadia ich a personálne obsadzujú vnútroštátne ustanovujúce subjekty členských štátov, ktoré ich určili, a môžu zahŕňať expertov z každého vnútroštátneho ustanovujúceho subjektu.

7.   Vnútroštátne ustanovujúce subjekty a tímy expertov zabezpečujú ochranu dát SST, informácií SST a služieb SST.

8.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov podrobné pravidlá fungovania organizačného rámca účasti členských štátov na SST. Tieto pravidlá sa vzťahujú aj na neskoršie začlenenie členského štátu do dohody o partnerstve SST tým, že sa stane zmluvnou stranou partnerstva SST, ako sa uvádza v odseku 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

Článok 59

Dispečing SST

1.   Komisia, berúc do úvahy odporúčanie vnútroštátnych ustanovujúcich subjektov, vyberie dispečing SST na základe najlepších odborných znalostí v otázkach bezpečnosti a poskytovania služieb. Tento dispečing SST:

a)

zabezpečuje potrebné bezpečné rozhrania na centralizáciu, uchovávanie a sprístupňovanie informácií SST pre používateľov SST uvedených v článku 56, čím zabezpečuje primerané zaobchádzanie s týmito informáciami a ich vystopovateľnosť;

b)

poskytuje partnerstvu SST uvedenému v článku 58 ods. 2 a Komisii správy o výkonnosti služieb SST;

c)

zhromažďuje potrebnú spätnú väzbu pre partnerstvo SST uvedené v článku 58 ods. 2 s cieľom zabezpečiť požadované zosúladenie služieb s očakávaniami používateľov SST;

d)

podporuje, propaguje a nabáda na využívanie služieb SST.

2.   Vnútroštátne ustanovujúce subjekty uzavrú s dispečingom SST potrebné vykonávacie dojednania.

Oddiel 2

SWE a NEO

Článok 60

Činnosti SWE

1.   V rámci podzložky SWE sa môžu podporovať tieto činnosti:

a)

posúdenie a identifikácia potrieb používateľov v sektoroch uvedených v odseku 2 písm. b) s cieľom stanoviť služby SWE, ktoré sa majú poskytovať;

b)

poskytovanie služieb SWE používateľom služieb SWE podľa identifikovaných potrieb používateľov a technických požiadaviek.

2.   Služby SWE sú k dispozícii kedykoľvek bez prerušenia. Komisia vyberie tieto služby prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s týmito pravidlami:

a)

Komisia určí služby SWE, ktoré sa na úrovni Únie majú prednostne poskytovať podľa potrieb používateľov SWE, technologickej pripravenosti služieb a výsledku posúdenia rizík;

b)

služby SWE môžu prispievať k činnostiam civilnej ochrany a k ochrane širokej škály sektorov, ako sú napríklad vesmír, doprava, GNSS, elektrizačné sústavy a komunikácie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 107 ods. 2.

3.   Výber verejných alebo súkromných subjektov na poskytovanie služieb SWE sa vykonáva prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk.

Článok 61

Činnosti NEO

1.   V rámci podzložky NEO sa môžu podporovať tieto činnosti:

a)

mapovanie kapacít členských štátov na odhaľovanie a monitorovanie objektov v blízkosti Zeme;

b)

presadzovanie tvorby sietí zariadení a výskumných centier členských štátov;

c)

rozvoj služby uvedenej v odseku 2;

d)

rozvoj rutinnej služby rýchlej reakcie, ktorá je schopná charakterizovať novoobjavené objekty v blízkosti Zeme;

e)

vytvorenie európskeho katalógu objektov v blízkosti Zeme.

2.   Ak sa zistí, že sa k Zemi približuje objekt v blízkosti Zeme, Komisia môže v oblasti svojich právomocí zaviesť postupy na koordináciu, za účasti príslušných orgánov OSN, akcií orgánov verejnej moci Únie a členských štátov zodpovedných za civilnú ochranu.

KAPITOLA II

GOVSATCOM

Článok 62

Rozsah pôsobnosti GOVSATCOM

V rámci GOVSATCOM sa kapacity a služby satelitnej komunikácie kombinujú do spoločného súboru kapacít a služieb satelitnej komunikácie Únie s primeranými bezpečnostnými požiadavkami. Táto zložka zahŕňa:

a)

rozvoj, výstavbu a prevádzku infraštruktúry pozemného segmentu uvedenej v článku 67 a možnej vesmírnej infraštruktúry uvedenej v článku 102 ods. 2;

b)

verejné obstarávanie kapacít, služieb a používateľských zariadení vládnej a komerčnej satelitnej komunikácie, ktoré sú potrebné na poskytovanie služieb GOVSATCOM;

c)

opatrenia potrebné na ďalšiu interoperabilitu a štandardizáciu používateľských zariadení GOVSATCOM.

Článok 63

Kapacity a služby GOVSATCOM

1.   Poskytovanie kapacít a služieb GOVSATCOM sa zabezpečuje tak, ako je stanovené v portfóliu služieb uvedenom v odseku 3 tohto článku, a v súlade s prevádzkovými požiadavkami uvedenými v odseku 2 tohto článku, špecifickými bezpečnostnými požiadavkami GOVSATCOM uvedenými v článku 34 ods. 2 a v rámci obmedzení pravidiel zdieľania a prioritizácie uvedených v článku 66.

Prístup ku kapacitám a službám GOVSATCOM je pre inštitucionálnych a vládnych užívateľov GOVSATCOM bezplatný, pokiaľ Komisia nevymedzí politiku spoplatňovania v súlade s článkom 66 ods. 2.

2.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov prevádzkové požiadavky na služby GOVSATCOM vo forme technických špecifikácií pre prípady využívania GOVSATCOM súvisiace najmä s krízovým riadením, dohľadom a riadením kľúčovej infraštruktúry vrátane diplomatických komunikačných sietí. Tieto prevádzkové požiadavky sú založené na podrobnej analýze požiadaviek používateľov GOVSATCOM a zohľadňujú požiadavky vyplývajúce z existujúcich používateľských zariadení a sietí. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

3.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov portfólio služieb pre služby GOVSATCOM, a to vo forme zoznamu kategórií kapacít a služieb satelitnej komunikácie a ich atribútov vrátane geografického pokrytia, frekvencie, šírky pásma, používateľských zariadení a ochranných prvkov. V portfóliu služieb sa zohľadnia existujúce komerčne dostupné služby, aby sa nenarušila hospodárska súťaž na vnútornom trhu. Uvedené vykonávacie akty sa pravidelne aktualizujú a vychádzajú z prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek uvedených v odseku 1 tohto článku, pričom sa v nich stanovuje priorita služieb poskytovaných používateľom podľa ich relevantnosti a kritickosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

4.   Používatelia GOVSATCOM majú prístup ku kapacitám a službám GOVSATCOM uvedeným v portfóliu služieb uvedenom v odseku 3 tohto článku. Tento prístup sa poskytuje prostredníctvom centier GOVSATCOM uvedených v článku 67 ods. 1.

Článok 64

Poskytovatelia kapacít a služieb satelitnej komunikácie

Kapacity a služby satelitnej komunikácie v rámci GOVSATCOM môžu poskytovať tieto subjekty:

a)

účastníci systému GOVSATCOM uvedení v článku 68 a

b)

právnické osoby, ktoré sú riadne akreditované na poskytovanie kapacít satelitnej komunikácie alebo služieb v súlade s postupom bezpečnostnej akreditácie uvedeným v článku 37, ktorý je v súlade so všeobecnými bezpečnostnými požiadavkami pre GOVSATCOM uvedenými v článku 34 ods. 2.

Článok 65

Používatelia GOVSATCOM

1.   Používateľmi GOVSATCOM môžu byť za predpokladu, že sa im zveria úlohy súvisiace s dohľadom nad núdzovými a kritickými bezpečnostnými misiami, operáciami a infraštruktúrami a s ich riadením, tieto subjekty:

a)

orgán verejnej moci Únie alebo členského štátu alebo subjekt poverený výkonom takejto verejnej moci;

b)

fyzická alebo právnická osoba, ktorá koná v mene a pod kontrolou subjektu uvedeného v písmene a) tohto odseku.

2.   Používatelia GOVSATCOM uvedení v odseku 1 tohto článku musia byť na využívanie kapacít a služieb GOVSATCOM riadne oprávnení účastníkom uvedeným v článku 68 a musia spĺňať všeobecné bezpečnostné požiadavky uvedené v článku 34 ods. 2 vymedzené pre GOVSATCOM.

Článok 66

Zdieľanie a prioritizácia

1.   Združené kapacity, služby a používateľské zariadenia satelitnej komunikácie sa zdieľajú a prioritizujú medzi účastníkmi GOVSATCOM uvedenými v článku 68 na základe analýzy bezpečnostných a ochranných rizík používateľov. V tejto analýze sa zohľadňuje existujúca komunikačná infraštruktúra a dostupnosť existujúcich spôsobilostí, ako aj ich geografické pokrytie na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Pri tomto zdieľaní a prioritizácii sa uprednostňujú používatelia GOVSATCOM podľa ich dôležitosti a kritickosti.

2.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov podrobné pravidlá zdieľania a prioritizácie kapacít satelitnej komunikácie, služieb a používateľských zariadení, pričom zohľadní očakávaný dopyt v rôznych prípadoch využívania GOVSATCOM, analýzu bezpečnostných rizík pre tieto prípady využívania a vo vhodných prípadoch nákladovú efektívnosť.

Stanovením cenovej politiky v týchto pravidlách Komisia zabezpečí, aby poskytovanie kapacít a služieb GOVSATCOM nenarúšalo trh a aby nenastal nedostatok kapacít GOVSATCOM.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

3.   Zdieľanie a prioritizácia kapacít a služieb satelitnej komunikácie medzi používateľmi GOVSATCOM, ktorí sú oprávnení tým istým účastníkom GOVSATCOM, určuje a vykonáva daný účastník GOVSATCOM.

Článok 67

Infraštruktúra a prevádzka pozemného segmentu

1.   Pozemný segment zahŕňa infraštruktúru potrebnú na poskytovanie služieb používateľom GOVSATCOM v súlade s článkom 66, najmä centrá GOVSATCOM, ktoré sa obstarajú v rámci tejto zložky s cieľom prepojiť používateľov GOVSATCOM s poskytovateľmi kapacít a služieb satelitnej komunikácie. Pozemný segment a jeho prevádzka musia spĺňať všeobecné bezpečnostné požiadavky uvedené v článku 34 ods. 2 vymedzené pre GOVSATCOM.

2.   Komisia určí umiestnenie infraštruktúry pozemného segmentu prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3 bez toho, aby nimi bolo dotknuté právo členského štátu rozhodnúť sa, že na svojom území neumiestni žiadnu takúto infraštruktúru.

Článok 68

Účastníci GOVSATCOM a príslušné orgány

1.   Členské štáty, Rada, Komisia a ESVČ sú účastníkmi GOVSATCOM, pokiaľ oprávňujú používateľov GOVSATCOM alebo poskytujú kapacity satelitnej komunikácie, lokality pozemného segmentu alebo časť zariadení pozemného segmentu.

Ak Rada, Komisia alebo ESVČ oprávňujú používateľov GOVSATCOM alebo poskytujú kapacity satelitnej komunikácie, lokality pozemného segmentu alebo časť zariadení pozemného segmentu na území niektorého členského štátu, toto oprávnenie alebo poskytnutie nesmie byť v rozpore s ustanoveniami o neutralite alebo nepripájaní sa uvedenými v ústavnom práve tohto členského štátu.

2.   Agentúry Únie sa môžu stať účastníkmi GOVSATCOM, iba pokiaľ to potrebujú na vykonávanie svojich úloh a v súlade s podrobnými pravidlami, ktoré sa stanovia v administratívnej dohode uzavretej medzi dotknutou agentúrou a inštitúciou Únie, ktorá nad ňou vykonáva dohľad.

3.   Tretie krajiny a medzinárodné organizácie sa môžu stať účastníkmi GOVSATCOM v súlade s článkom 7.

4.   Každý účastník GOVSATCOM určí jeden príslušný orgán pre GOVSATCOM.

5.   Príslušný orgán pre GOVSATCOM zabezpečí, aby:

a)

bolo využívanie služieb v súlade s uplatniteľnými bezpečnostnými požiadavkami;

b)

sa stanovili a spravovali prístupové práva používateľov GOVSATCOM;

c)

sa používateľské zariadenia a súvisiace pripojenia na elektronickú komunikáciu a informácie používali a spravovali v súlade s uplatniteľnými bezpečnostnými požiadavkami;

d)

sa zriadilo centrálne kontaktné miesto, ktoré bude v prípade potreby pomáhať pri nahlasovaní bezpečnostných rizík a hrozieb, najmä v prípade odhalenia potenciálne škodlivého elektromagnetického rušenia, ktoré má vplyv na služby v rámci tejto zložky.

Článok 69

Monitorovanie ponuky a dopytu v súvislosti s GOVSATCOM

S cieľom optimalizovať rovnováhu medzi ponukou a dopytom po službách GOVSATCOM Komisia nepretržite monitoruje vývoj ponuky, vrátane existujúcich kapacít GOVSATCOM na obežnej dráhe na združovanie a zdieľanie, a dopytu po kapacitách a službách GOVSATCOM, pričom zohľadňuje nové riziká a hrozby, ako aj vývoj nových technológií.

HLAVA IX

AGENTÚRA EURÓPSKEJ ÚNIE PRE VESMÍRNY PROGRAM

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia o agentúre

Článok 70

Právne postavenie agentúry

1.   Agentúra je orgánom Únie. Má právnu subjektivitu.

2.   V každom členskom štáte má agentúra najvyšší stupeň právnej spôsobilosti priznávaný podľa jeho vnútroštátneho práva právnickým osobám. Môže predovšetkým nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok alebo sa ho zbavovať a byť stranou v právnych konaniach.

3.   Agentúru zastupuje jej výkonný riaditeľ.

Článok 71

Sídlo a miestne kancelárie agentúry

1.   Sídlo agentúry sa nachádza v Prahe v Česku.

2.   Zamestnanci agentúry môžu byť umiestnení v jednom z pozemných centier systému Galileo alebo EGNOS uvedených vo vykonávacích rozhodnutiach (EÚ) 2016/413 alebo (EÚ) 2017/1406 na účely vykonávania činností VPÚ stanovených v príslušnej dohode.

3.   V závislosti od potrieb VPÚ sa môžu v členských štátoch zriadiť miestne kancelárie v súlade s postupom stanoveným v článku 79 ods. 2.

KAPITOLA II

Organizácia agentúry

Článok 72

Správna a riadiaca štruktúra

1.   Správnu a riadiacu štruktúru agentúry tvorí:

a)

správna rada;

b)

výkonný riaditeľ;

c)

rada pre bezpečnostnú akreditáciu.

2.   Správna rada, výkonný riaditeľ a rada pre bezpečnostnú akreditáciu spolupracujú s cieľom zaistiť prevádzku agentúry a koordináciu v súlade s postupmi stanovenými vo vnútorných predpisoch agentúry, akými sú napríklad rokovací poriadok správnej rady, rokovací poriadok rady pre bezpečnostnú akreditáciu, rozpočtové pravidlá uplatniteľné na agentúru, vykonávacie predpisy k Služobnému poriadku zamestnancov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a pravidlá prístupu k dokumentom.

Článok 73

Správna rada

1.   Správna rada sa skladá z jedného zástupcu z každého členského štátu a troch zástupcov Komisie, pričom všetci majú hlasovacie právo. Jedného člena, bez hlasovacieho práva, menuje do správnej rady aj Európsky parlament.

2.   Predseda alebo zástupca predsedu rady pre bezpečnostnú akreditáciu, zástupca Rady, zástupca vysokého predstaviteľa a zástupca ESA sú prizývaní na zasadnutia správnej rady ako pozorovatelia v súvislosti so záležitosťami, ktoré sa ich priamo týkajú, za podmienok stanovených v rokovacom poriadku správnej rady.

3.   Každý člen správnej rady má náhradníka. Náhradník zastupuje člena počas jeho neprítomnosti.

4.   Každý členský štát vymenuje člena a náhradníka správnej rady s ohľadom na ich znalosti v oblasti úloh agentúry a na relevantné riadiace, administratívne a rozpočtové zručnosti. Na zabezpečenie kontinuity činností správnej rady Európsky parlament, Komisia a členské štáty sa usilujú obmedziť výmeny svojich zástupcov v správnej rade. Všetky strany sa usilujú v správnej rade dosiahnuť vyvážené zastúpenie mužov a žien.

5.   Funkčné obdobie členov správnej rady a ich náhradníkov trvá štyri roky a možno ho obnoviť.

6.   Účasť zástupcov tretích krajín alebo medzinárodných organizácií a podmienky takejto účasti sa v náležitých prípadoch stanovia v dohodách uvedených v článku 98 a musia byť v súlade s rokovacím poriadkom správnej rady. Títo zástupcovia nemajú hlasovacie právo.

Článok 74

Predseda správnej rady

1.   Správna rada si spomedzi svojich členov s hlasovacím právom zvolí predsedu a podpredsedu. Ak si predseda nemôže plniť svoje úlohy, automaticky ho nahrádza podpredseda.

2.   Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu trvá dva roky a možno ho jedenkrát obnoviť. Každé funkčné obdobie sa končí zánikom členstva danej osoby v správnej rady.

3.   Správna rada má právomoc odvolať predsedu, podpredsedu alebo oboch.

Článok 75

Zasadnutia správnej rady

1.   Zasadnutia správnej rady zvoláva jej predseda.

2.   Na rokovaní správnej rady sa zúčastňuje výkonný riaditeľ, pokiaľ predseda nerozhodne inak. Výkonný riaditeľ nemá právo hlasovať.

3.   Riadne zasadnutia správnej rady sa konajú pravidelne a najmenej dvakrát ročne. Správna rada okrem toho zasadá na základe podnetu predsedu alebo na žiadosť aspoň jednej tretiny svojich členov.

4.   Správna rada môže prizvať kohokoľvek, koho stanovisko môže byť pre ňu predmetom záujmu, aby sa zúčastnil na zasadnutí ako pozorovateľ. Členom správnej rady môžu s výhradou jej rokovacieho poriadku pomáhať poradcovia alebo experti.

5.   Ak sa rokovanie týka využívania citlivej vnútroštátnej infraštruktúry, na zasadnutiach a rokovaniach správnej rady sa môžu zúčastňovať zástupcovia členských štátov a zástupcovia Komisie na základe potreby poznania. Na hlasovaní sa však zúčastňujú len zástupcovia členských štátov, ktoré majú takúto infraštruktúru, a zástupca Komisie. Ak predseda správnej rady nezastupuje jeden z členských štátov, ktoré majú takúto infraštruktúru, nahradia ho zástupcovia členských štátov, ktoré takúto infraštruktúru majú. V rokovacom poriadku správnej rady sa stanovia situácie, v ktorých sa môže tento postup uplatniť.

6.   Sekretariát správnej rady zabezpečuje agentúra.

Článok 76

Pravidlá hlasovania správnej rady

1.   Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, správna rada prijíma svoje rozhodnutia väčšinou svojich členov, ktorí majú hlasovacie právo.

Na zvolenie a odvolanie predsedu a podpredsedu správnej rady, na prijatie rozpočtu a pracovných programov, schválenie dojednaní uvedených v článku 98 ods. 2, bezpečnostných predpisov agentúry, prijatie rokovacieho poriadku, zriadenie miestnych kancelárií a na schválenie hostiteľských dohôd uvedených v článku 92 je potrebná dvojtretinová väčšina všetkých členov, ktorí majú hlasovacie právo.

2.   Každý zástupca členského štátu a Komisie má jeden hlas. V prípade neprítomnosti člena s hlasovacím právom je jeho hlasovacie právo oprávnený uplatňovať jeho náhradník. Rozhodnutia podľa článku 77 ods. 2 písm. a), s výnimkou záležitostí podľa hlavy V kapitoly II, alebo podľa článku 77 ods. 5 možno prijať len vtedy, keď za rozhodnutia zahlasujú zástupcovia Komisie.

3.   Podrobnejšia úprava hlasovania, najmä podmienky, za ktorých môže jeden člen konať v mene iného člena, a prípadne aj akékoľvek požiadavky týkajúce sa uznášaniaschopnosti, sa stanoví v rokovacom poriadku správnej rady.

Článok 77

Úlohy správnej rady

1.   Správna rada zabezpečuje, aby agentúra plnila úlohy, ktoré jej boli zverené, za podmienok stanovených v tomto nariadení, a prijíma na tento účel všetky potrebné rozhodnutia. Týmto nie sú dotknuté právomoci udelené rade pre bezpečnostnú akreditáciu, pokiaľ ide o činnosti podľa hlavy V, kapitoly II.

2.   Správna rada plní aj tieto úlohy:

a)

do 15. novembra každého roka prijíma pracovný program agentúry na nasledujúci rok po tom, ako doň bez akýchkoľvek zmien začlení časť vypracovanú radou pre bezpečnostnú akreditáciu v súlade s článkom 80 písm. b), a po doručení stanoviska Komisie;

b)

najneskôr do 30. júna prvého roka viacročného finančného rámca stanoveného v článku 312 ZFEÚ prijme viacročný pracovný program agentúry na obdobie, na ktoré sa vzťahuje viacročný finančný rámec, po tom, ako doň bez akýchkoľvek zmien začlení časť vypracovanú radou pre bezpečnostnú akreditáciu v súlade s článkom 80 písm. a) tohto nariadenia, a po doručení stanoviska Komisie. Tento viacročný pracovný program sa konzultuje s Európskym parlamentom za predpokladu, že účelom konzultácií je výmena názorov a výsledok nie je pre agentúru záväzný;

c)

plní rozpočtové funkcie stanovené v článku 84 ods. 5, 6, 10 a 11;

d)

dohliada na prevádzku Strediska na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo, ako sa uvádza v článku 34 ods. 5 písm. b);

e)

v súlade s článkom 94 tohto nariadenia prijíma opatrenia na vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (46);

f)

schvaľuje dojednania uvedené v článku 98 po konzultácii s radou pre bezpečnostnú akreditáciu o tých ustanoveniach uvedených dojednaní, ktoré sa týkajú bezpečnostnej akreditácie;

g)

prijíma technické postupy potrebné na plnenie svojich úloh;

h)

prijíma výročnú správu o činnostiach a vyhliadkach agentúry po tom, ako do nej bez akejkoľvek zmeny začlení časť vypracovanú radou pre bezpečnostnú akreditáciu v súlade s článkom 80 písm. c), a každoročne do 1. júla ju postúpi Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov;

i)

zabezpečuje vhodné nadviazanie na zistenia a odporúčania vyplývajúce z hodnotení a auditov uvedených v článku 102, ako aj na zistenia a odporúčania vyplývajúce z vyšetrovaní OLAF-om a všetkých správ z interného alebo externého auditu a postupuje rozpočtovému orgánu všetky informácie relevantné z hľadiska výsledkov hodnotiacich postupov;

j)

je konzultovaná výkonným riaditeľom v súvislosti s FFPA uvedenou v článku 31 a dohodami o príspevku uvedenými v článku 27 ods. 3 a článku 29 ods. 5 pred tým, ako sa podpíšu;

k)

prijíma bezpečnostné predpisy agentúry, ako sa uvádza v článku 96;

l)

na základe návrhu výkonného riaditeľa schvaľuje stratégiu boja proti podvodom;

m)

v prípade potreby a na základe návrhov výkonného riaditeľa schvaľuje organizačné štruktúry uvedené v článku 79 ods. 1 písm. l);

n)

vymenúva účtovníka, ktorý môže byť účtovníkom Komisie:

i)

na ktorého sa uplatňuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Únie (ďalej len „podmienky zamestnávania“) stanovené v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (47), a

ii)

ktorý je pri výkone svojich povinností úplne nezávislý;

o)

prijíma a uverejňuje svoj rokovací poriadok.

3.   Vo vzťahu k zamestnancom agentúry správna rada vykonáva právomoci udelené služobným poriadkom menovaciemu orgánu a právomoci udelené podmienkami zamestnávania orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“).

Správna rada v súlade s postupom stanoveným v článku 110 služobného poriadku prijíma rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania, ktorým sa na výkonného riaditeľa delegujú príslušné právomoci menovacieho orgánu a ktorým sa vymedzujú podmienky, za akých sa toto delegovanie právomocí môže pozastaviť. Výkonný riaditeľ predkladá správnej rade správu o výkone týchto delegovaných právomocí. Výkonný riaditeľ je oprávnený uvedené právomoci delegovať ďalej.

Pri uplatňovaní druhého pododseku tohto odseku správna rada môže, ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, prostredníctvom rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a právomocí, ktoré výkonný riaditeľ delegoval ďalej, pričom ich môže vykonávať sama alebo ich delegovať na niektorého zo svojich členov alebo na iného zamestnanca ako výkonného riaditeľa.

Odchylne od druhého pododseku tohto odseku je správna rada povinná delegovať na predsedu rady pre bezpečnostnú akreditáciu právomoci uvedené v prvom pododseku, pokiaľ ide o nábor, hodnotenie a preradenie zamestnancov zapojených do činností podľa hlavy V, kapitoly II, ako aj o disciplinárne opatrenia, ktoré majú byť prijaté voči takýmto zamestnancom.

Správna rada prijíma vykonávacie opatrenia k služobnému poriadku a podmienkam zamestnávania v súlade s postupom stanoveným v článku 110 služobného poriadku. Pokiaľ ide o nábor, hodnotenie a preradenie zamestnancov zapojených do činností podľa hlavy V, kapitoly II tohto nariadenia, a súvisiace disciplinárne opatrenia, ktoré sa majú prijať, najskôr konzultuje s radou pre bezpečnostnú akreditáciu a náležite zohľadňuje jej pripomienky.

Správna rada tiež prijíma rozhodnutie, ktorým sa stanovujú pravidlá vysielania národných expertov do agentúry. Správna rada pred prijatím tohto rozhodnutia konzultuje s radou pre bezpečnostnú akreditáciu o vysielaní národných expertov, ktorí sú zapojení do činností bezpečnostnej akreditácie podľa hlavy V, kapitoly II, a náležite zohľadní jej pripomienky.

4.   Správna rada vymenúva výkonného riaditeľa a môže jeho funkčné obdobie predĺžiť alebo ukončiť v súlade s článkom 89.

5.   S výnimkou činností vykonávaných v súlade s hlavou V kapitolou II správna rada vykonáva disciplinárnu právomoc nad výkonným riaditeľom v súvislosti s jeho pôsobením, najmä pokiaľ ide o bezpečnostné otázky, ktoré patria do právomoci agentúry.

Článok 78

Výkonný riaditeľ

1.   Agentúru riadi jej výkonný riaditeľ. Výkonný riaditeľ sa zodpovedá správnej rade.

Týmto odsekom nie je dotknutá autonómia ani nezávislosť rady pre bezpečnostnú akreditáciu a zamestnancov agentúry pod jej dohľadom v súlade s článkom 82 ani právomoci udelené rade pre bezpečnostnú akreditáciu v súlade s článkom 38 a predsedovi rady pre bezpečnostnú akreditáciu v súlade s článkom 81.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie a správnej rady, je výkonný riaditeľ pri výkone svojich povinností nezávislý a nesmie žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády ani od žiadneho iného orgánu.

Článok 79

Úlohy výkonného riaditeľa

1.   Výkonný riaditeľ vykonáva tieto úlohy:

a)

zastupuje agentúru a podpisuje dohody uvedené v článku 27 ods. 3 a článku 29 ods. 5 a článku 31;

b)

pripravuje prácu správnej rady a zúčastňuje sa na práci správnej rady bez práva hlasovať v súlade s článkom 75 ods. 2 druhým pododsekom;

c)

vykonáva rozhodnutia správnej rady;

d)

pripravuje viacročný a ročný pracovný program agentúry a predkladá ich správnej rade na schválenie s výnimkou tých častí, ktoré vypracováva a schvaľuje rada pre bezpečnostnú akreditáciu v súlade s článkom 80 písm. a) a b);

e)

vykonáva viacročný a ročný pracovný program s výnimkou tých častí, ktoré vykonáva predseda rady pre bezpečnostnú akreditáciu;

f)

na každé zasadnutie správnej rady pripravuje správu o pokroku pri vykonávaní ročného pracovného programu a relevantných prípadoch viacročného pracovného programu, do ktorej bez akýchkoľvek zmien začleňuje časť vypracovanú predsedom rady pre bezpečnostnú akreditáciu;

g)

pripravuje výročnú správu o činnostiach a vyhliadkach agentúry s výnimkou časti, ktorú vypracováva a schvaľuje rada pre bezpečnostnú akreditáciu v súlade s článkom 80 písm. c), pokiaľ ide o činnosti podľa hlavy V, a predkladá ju správnej rade na schválenie;

h)

uskutočňuje každodennú správu agentúry a prijíma všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie fungovania agentúry v súlade s týmto nariadením, vrátane prijímania vnútorných administratívnych pokynov a uverejňovania oznámení;

i)

vypracováva pre agentúru návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov v súlade s článkom 84 a plní rozpočet v súlade s článkom 85;

j)

zabezpečuje, aby bola agentúra ako prevádzkovateľ Strediska na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo schopná reagovať na pokyny vydávané podľa rozhodnutia (SZBP) 2021/698 a plniť svoju úlohu, ako sa uvádza v článku 6 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ;

k)

zabezpečuje obeh všetkých relevantných informácií, najmä o bezpečnosti, v rámci štruktúry agentúry uvedenej v článku 72 ods. 1;

l)

v úzkej spolupráci s predsedom rady pre bezpečnostnú akreditáciu v súvislosti so záležitosťami týkajúcimi sa činností v oblasti bezpečnostnej akreditácie podľa hlavy V, kapitoly II, vymedzuje organizačné štruktúry agentúry a predkladá ich správnej rade na schválenie; tieto štruktúry zohľadňujú osobitné charakteristiky jednotlivých zložiek VPÚ;

m)

uplatňuje právomoci menovacieho orgánu uvedené v článku 77 ods. 3 prvom pododseku vo vzťahu k zamestnancom agentúry do takej miery, do akej boli naňho prenesené právomoci delegované v súlade s článkom 77 ods. 3 druhým pododsekom;

n)

zabezpečuje, aby rada pre bezpečnostnú akreditáciu, subjekty uvedené v článku 38 ods. 3 a článku 82 ods. 3 a predseda rady pre bezpečnostnú akreditáciu mali k dispozícii služby sekretariátu a všetky zdroje potrebné na svoje riadne fungovanie;

o)

s výnimkou časti akčného plánu týkajúcej sa činností podľa hlavy V, kapitoly II, pripravuje akčný plán s cieľom zabezpečiť, aby sa nadviazalo na zistenia a odporúčania hodnotení uvedených v článku 102 a dvakrát ročne predkladá Komisii správu o pokroku, do ktorej predtým bez akýchkoľvek zmien začlení časť vypracovanú radou pre bezpečnostnú akreditáciu, pričom sa táto správa pre informáciu predkladá aj správnej rade;

p)

prijíma tieto opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie:

i)

preventívne opatrenia proti podvodom, korupcii alebo akejkoľvek inej nezákonnej činnosti a využíva účinné opatrenia dohľadu;

ii)

v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhanie neoprávnene vyplatených súm a v náležitých prípadoch uplatňovanie účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií;

q)

vypracováva pre agentúru stratégiu boja proti podvodom, ktorá je primeraná riziku podvodu, pričom zohľadňuje analýzu nákladov a prínosov opatrení, ktoré sa majú prijať, a berie do úvahy zistenia a odporúčania vyplývajúce z vyšetrovaní OLAF-om, a predkladá ju správnej rade na schválenie;

r)

po vyzvaní predkladá Európskemu parlamentu správy o plnení svojich povinností; Rada môže vyzvať výkonného riaditeľa, aby podal správu o plnení svojich povinností.

2.   Výkonný riaditeľ rozhodne, či je na účely účinného a efektívneho vykonávania úloh agentúry potrebné umiestniť do jedného alebo viacerých členských štátov jedného alebo viacerých zamestnancov. Pred rozhodnutím o zriadení miestnej kancelárie musí výkonný riaditeľ získať súhlas Komisie, správnej rady a dotknutého členského štátu (štátov). V danom rozhodnutí sa vymedzí rozsah činností, ktoré sa majú v miestnej kancelárii vykonávať, a to tak, aby sa zabránilo vzniku zbytočných nákladov a zdvojovaniu administratívnych funkcií agentúry. Ak je to možné, vplyv z hľadiska prideľovania zamestnancov a rozpočtu sa zahrnie do návrhu jednotného programového dokumentu uvedeného v článku 84 ods. 6.

Článok 80

Riadiace úlohy rady pre bezpečnostnú akreditáciu

Okrem úloh uvedených v článku 38 rada pre bezpečnostnú akreditáciu v rámci riadenia agentúry:

a)

pripravuje a schvaľuje tú časť viacročného pracovného programu, ktorá sa týka prevádzkových činností podľa hlavy V, kapitoly II a finančných a ľudských zdrojov potrebných na realizáciu daných činností, pričom túto časť viacročného pracovného programu predkladá správnej rade včas na to, aby sa mohla začleniť do viacročného pracovného programu;

b)

pripravuje a schvaľuje tú časť ročného pracovného programu, ktorá sa týka prevádzkových činností podľa hlavy V, kapitoly II a finančných a ľudských zdrojov potrebných na realizáciu daných činností, pričom túto časť viacročného pracovného programu predkladá správnej rade včas na to, aby sa mohla začleniť do ročného pracovného programu;

c)

pripravuje a schvaľuje tú časť výročnej správy, ktorá sa týka činností a vyhliadok agentúry podľa hlavy V, kapitoly II a finančných a ľudských zdrojov potrebných na realizáciu daných činností a vyhliadok, pričom túto časť správy predkladá správnej rade včas na to, aby sa mohla začleniť do výročnej správy.

Článok 81

Predseda rady pre bezpečnostnú akreditáciu

1.   Rada pre bezpečnostnú akreditáciu si spomedzi svojich členov volí predsedu a podpredsedu dvojtretinovou väčšinou všetkých členov, ktorí majú hlasovacie právo. Ak sa po dvoch zasadnutiach rady pre bezpečnostnú akreditáciu nedosiahne dvojtretinová väčšina, vyžaduje sa jednoduchá väčšina.

2.   Ak si predseda nemôže plniť svoje úlohy, automaticky ho nahrádza podpredseda.

3.   Rada pre bezpečnostnú akreditáciu má právomoc odvolať predsedu, podpredsedu alebo oboch. Rozhodnutie o odvolaní prijíma dvojtretinovou väčšinou.

4.   Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu rady pre bezpečnostnú akreditáciu trvá dva roky a možno ho jedenkrát obnoviť. Každé funkčné obdobie oboch sa končí zánikom členstva danej osoby v rade pre bezpečnostnú akreditáciu.

Článok 82

Organizačné aspekty rady pre bezpečnostnú akreditáciu

1.   Rada pre bezpečnostnú akreditáciu má prístup ku všetkým ľudským a materiálnym zdrojom, ktoré potrebuje na nezávislé plnenie svojich úloh. Má prístup ku všetkým informáciám, ktoré sú potrebné na plnenie jej úloh a ktoré majú k dispozícii iné subjekty agentúry, a to bez toho, aby boli dotknuté zásady autonómie a nezávislosti uvedené v článku 37 písm. i).

2.   Rada pre bezpečnostnú akreditáciu a zamestnanci agentúry pod jej dohľadom vykonávajú svoju prácu tak, aby bola zaručená autonómia a nezávislosť vo vzťahu k iným činnostiam agentúry, najmä k prevádzkovým činnostiam spojeným s využívaním systémov, v súlade s cieľmi jednotlivých zložiek VPÚ. Žiaden zamestnanec agentúry, ktorý je pod dohľadom rady pre bezpečnostnú akreditáciu, nesmie byť súčasne pridelený na iné úlohy v rámci agentúry.

Na tento účel sa v rámci agentúry zavedie účinné organizačné rozdelenie na zamestnancov zapojených do činností podľa hlavy V, kapitoly II, a ostatných zamestnancov agentúry. Rada pre bezpečnostnú akreditáciu bezodkladne informuje výkonného riaditeľa, správnu radu a Komisiu o všetkých okolnostiach, ktoré by mohli obmedziť jej autonómiu alebo nezávislosť. Ak sa v rámci agentúry nenájde žiadne nápravné riešenie, situáciu preskúma Komisia v rámci konzultácie s relevantnými stranami. Komisia na základe výsledku tohto preskúmania prijme vhodné zmierňujúce opatrenia, ktoré vykoná agentúra, a informuje o nich Európsky parlament a Radu.

3.   Rada pre bezpečnostnú akreditáciu zriadi osobitné podriadené orgány konajúce podľa jej pokynov na riešenie osobitných otázok. Pri zabezpečení potrebnej kontinuity práce rada pre bezpečnostnú akreditáciu predovšetkým vytvorí panel na realizáciu preskúmania bezpečnostných analýz a ich skúšok a na vypracovávanie príslušných správ o rizikách, ktorý jej pomáha pri príprave jej rozhodnutí. Rada pre bezpečnostnú akreditáciu môže na podporu práce tohto panelu zriaďovať aj rušiť expertné skupiny.

Článok 83

Úlohy predsedu rady pre bezpečnostnú akreditáciu

1.   Predseda rady pre bezpečnostnú akreditáciu zabezpečuje, aby rada vykonávala svoje činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie nezávisle, a plní tieto úlohy:

a)

pod dohľadom rady pre bezpečnostnú akreditáciu riadi činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie;

b)

pod dohľadom rady pre bezpečnostnú akreditáciu vykonáva časť viacročného a ročného pracovného programu agentúry podľa hlavy V, kapitoly II;

c)

spolupracuje s výkonným riaditeľom s cieľom pomôcť pri príprave návrhu plánu pracovných miest uvedeného v článku 84 ods. 4 a organizačných štruktúr agentúry;

d)

pripravuje časť správy o pokroku, ktorá sa týka prevádzkových činností podľa hlavy V, kapitoly II, a predkladá ju rade pre bezpečnostnú akreditáciu a výkonnému riaditeľovi včas na to, aby sa mohla začleniť do správy o pokroku;

e)

pripravuje časť výročnej správy a akčného plánu, ktorá sa týka prevádzkových činností podľa hlavy V, kapitoly II, a včas ju predkladá výkonnému riaditeľovi;

f)

zastupuje agentúru v súvislosti s činnosťami a rozhodnutiami podľa hlavy V, kapitoly II;

g)

uplatňuje právomoci uvedené v článku 77 ods. 3 prvom pododseku, ktoré sú naňho delegované v súlade s článkom 77 ods. 3 štvrtým pododsekom, vo vzťahu k zamestnancom agentúry zapojeným do činností podľa hlavy V, kapitoly II.

2.   Pokiaľ ide o činnosti podľa hlavy V, kapitoly II, Európsky parlament a Rada môžu vyzvať predsedu rady pre bezpečnostnú akreditáciu na výmenu názorov v týchto inštitúciách o práci a vyhliadkach agentúry, a to aj v súvislosti s viacročným pracovným programom a ročným pracovným programom.

KAPITOLA III

Finančné ustanovenia týkajúce sa agentúry

Článok 84

Rozpočet agentúry

1.   Bez toho, aby boli dotknuté iné zdroje a poplatky, príjmy agentúry zahŕňajú príspevok Únie zahrnutý do rozpočtu Únie s cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. Agentúra môže prijímať granty ad hoc z rozpočtu Únie.

2.   Výdavky agentúry zahŕňajú výdavky na zamestnancov, administratívu a infraštruktúru, prevádzkové náklady a výdavky spojené s fungovaním rady pre bezpečnostnú akreditáciu vrátane subjektov uvedených v článku 38 ods. 3 a článku 82 ods. 3 a so zmluvami a dohodami, ktoré agentúra uzatvorila s cieľom plniť úlohy, ktoré jej boli zverené.

3.   Príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.

4.   Výkonný riaditeľ vypracuje v úzkej spolupráci s predsedom rady pre bezpečnostnú akreditáciu v súvislosti s činnosťami podľa hlavy V, kapitoly II, návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry na nasledujúci rozpočtový rok, v ktorom sa jasne oddelia prvky, ktoré sa týkajú činností v oblasti bezpečnostnej akreditácie, od prvkov týkajúcich sa ostatných činností agentúry. Predseda rady pre bezpečnostnú akreditáciu môže k uvedenému návrhu napísať vyhlásenie a výkonný riaditeľ postúpi návrh výkazu odhadov i toto vyhlásenie správnej rade a rade pre bezpečnostnú akreditáciu spolu s návrhom plánu pracovných miest.

5.   Správna rada na základe návrhu výkazu odhadov príjmov a výdavkov a v úzkej spolupráci s radou pre bezpečnostnú akreditáciu, pokiaľ ide o činnosti podľa hlavy V, kapitoly II, každý rok vypracuje výkaz odhadov príjmov a výdavkov agentúry na nasledujúci rozpočtový rok.

6.   Správna rada zašle každoročne do 31. januára Komisii a tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám, s ktorými agentúra uzavrela dojednania v súlade s článkom 98, návrh jednotného programového dokumentu, ktorý okrem iného zahŕňa výkaz odhadov, návrh plánu pracovných miest a predbežný ročný pracovný program.

7.   Komisia zašle výkaz odhadov príjmov a výdavkov Európskemu parlamentu a Rade (ďalej len „rozpočtový orgán“) spolu s návrhom všeobecného rozpočtu Európskej únie.

8.   Na základe výkazu odhadov Komisia začlení do návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie odhady, ktoré považuje za potrebné z hľadiska plánu pracovných miest a výšky dotácie zo všeobecného rozpočtu. Komisia predloží návrh všeobecného rozpočtu rozpočtovému orgánu v súlade s článkom 314 ZFEÚ.

9.   Rozpočtový orgán schváli rozpočtové prostriedky na príspevok pre agentúru a prijme plán pracovných miest agentúry.

10.   Rozpočet prijíma správna rada. Konečným sa stáva po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej únie. V prípade potreby sa rozpočet zodpovedajúcim spôsobom upraví.

11.   Správna rada čo najskôr oznamuje rozpočtovému orgánu svoj zámer uskutočniť akýkoľvek projekt, ktorý by mal významné finančné dôsledky na financovanie rozpočtu, najmä všetky projekty súvisiace s majetkom, ako napríklad prenájom alebo nákup budov. Informuje o tom Komisiu.

12.   Ak zložka rozpočtového orgánu oznámila svoj zámer zaujať stanovisko, postúpi svoje stanovisko správnej rade do šiestich týždňov odo dňa oznámenia projektu.

Článok 85

Plnenie rozpočtu agentúry

1.   Rozpočet agentúry plní výkonný riaditeľ.

2.   Výkonný riaditeľ každý rok oznámi rozpočtovému orgánu všetky informácie potrebné na vykonávanie jeho hodnotiacich povinností.

Článok 86

Predkladanie účtovnej závierky agentúry a udelenie absolutória

Predkladanie predbežnej a konečnej účtovnej závierky agentúry a udelenie absolutória sa riadi pravidlami a harmonogramom podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách a rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 70 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 87

Finančné ustanovenia týkajúce sa agentúry

Rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na agentúru, prijíma správna rada po porade s Komisiou. Tieto pravidlá sa nesmú odchyľovať od rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 70 nariadenia o rozpočtových pravidlách, pokiaľ takáto odchýlka nie je špecificky potrebná na prevádzku agentúry a pokiaľ s ňou Komisia vopred nesúhlasila.

KAPITOLA IV

Ľudské zdroje agentúry

Článok 88

Zamestnanci agentúry

1.   Na zamestnancov agentúry sa vzťahuje služobný poriadok, podmienky zamestnávania a pravidlá, ktoré spoločne prijali inštitúcie Únie na účely uplatňovania uvedeného služobného poriadku a podmienok zamestnávania.

2.   Zamestnanci agentúry pozostávajú zo zamestnancov, ktorých prijala agentúra na účely plnenia svojich úloh. Musia mať bezpečnostnú previerku zodpovedajúcu stupňu utajenia skutočností, s ktorými narábajú.

3.   Vnútornými predpismi agentúry, akými sú rokovací poriadok správnej rady, rokovací poriadok rady pre bezpečnostnú akreditáciu, rozpočtové pravidlá uplatniteľné na agentúru, vykonávacie pravidlá k služobnému poriadku a pravidlá prístupu k dokumentom, sa zabezpečuje autonómia a nezávislosť zamestnancov vykonávajúcich činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie vo vzťahu k zamestnancom vykonávajúcim iné činnosti agentúry v súlade s článkom 37 písm. i).

Článok 89

Vymenovanie a funkčné obdobie výkonného riaditeľa

1.   Výkonný riaditeľ je prijímaný ako dočasný zamestnanec agentúry v súlade s článkom 2 písm. a) podmienok zamestnávania.

Výkonného riaditeľa vymenúva správna rada na základe jeho kvalít a zdokumentovaných administratívnych a manažérskych zručností, ako aj relevantných kompetencií a skúseností zo zoznamu aspoň troch kandidátov, ktorých navrhne Komisia po tom, ako po uverejnení výzvy na vyjadrenie záujmu v Úradnom vestníku Európskej únie alebo na iných miestach prebehne otvorené a transparentné výberové konanie.

Kandidáta, ktorého na miesto výkonného riaditeľa vyberie správna rada, možno pri najbližšej príležitosti vyzvať, aby predniesol vyhlásenie pred Európskym parlamentom a odpovedal na otázky jeho poslancov.

Pri podpise zmlúv s výkonným riaditeľom zastupuje agentúru predseda správnej rady.

Správna rada prijíma rozhodnutie o vymenovaní výkonného riaditeľa dvojtretinovou väčšinou svojich členov.

2.   Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov. Na konci funkčného obdobia Komisia uskutoční hodnotenie činnosti výkonného riaditeľa, pri ktorom zohľadní budúce úlohy a výzvy, ktorým čelí agentúra.

Na základe návrhu Komisie môže správna rada s ohľadom na hodnotenie uvedené v prvom pododseku funkčné obdobie výkonného riaditeľa jedenkrát predĺžiť na maximálne obdobie piatich rokov.

Každé rozhodnutie o predĺžení funkčného obdobia výkonného riaditeľa prijímajú členovia správnej rady dvojtretinovou väčšinou.

Výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie bolo predĺžené, sa po jeho skončení už nemôže zúčastniť na výberovom konaní na to isté miesto.

Správna rada informuje Európsky parlament o svojom úmysle predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa. Výkonného riaditeľa možno pred predĺžením funkčného obdobia vyzvať, aby predniesol vyhlásenie pred príslušnými výbormi Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky ich poslancov.

3.   Správna rada môže na návrh Komisie alebo jednej tretiny svojich členov výkonného riaditeľa odvolať rozhodnutím prijatým dvojtretinovou väčšinou svojich členov.

4.   Európsky parlament a Rada môžu výkonného riaditeľa vyzvať na výmenu názorov v týchto inštitúciách o práci a vyhliadkach agentúry, a to aj v súvislosti s viacročným pracovným programom a ročným pracovným programom. Táto výmena názorov sa netýka záležitostí súvisiacich s činnosťami v oblasti bezpečnostnej akreditácie podľa hlavy V, kapitoly II.

Článok 90

Vysielanie národných expertov do agentúry

Agentúra môže zamestnávať národných expertov z členských štátov a podľa článku 98 ods. 2 aj národných expertov z tretích krajín a medzinárodných organizácií zúčastnených na práci agentúry. Títo experti musia mať bezpečnostnú previerku zodpovedajúcu stupňu utajenia skutočností, s ktorými narábajú, v súlade s článkom 43 ods. 2. Na týchto zamestnancov sa nevzťahuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania.

KAPITOLA V

Ďalšie ustanovenia

Článok 91

Výsady a imunity

Na agentúru a jej zamestnancov sa vzťahuje protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ.

Článok 92

Dohoda o sídle a hostiteľské dohody o miestnych kanceláriách

1.   Potrebné dojednania o poskytnutí priestorov agentúre v hostiteľskom členskom štáte, v ktorom sa nachádza sídlo agentúry, a o zariadeniach, ktoré má daný štát sprístupniť, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa v hostiteľskom členskom štáte vzťahujú na výkonného riaditeľa, členov správnej rady, zamestnancov agentúry a ich rodinných príslušníkov, sa stanovia v dohode o sídle. Dohoda o sídle sa uzavrie medzi agentúrou a dotknutým členským štátom, v ktorom sa nachádza sídlo agentúry, po získaní súhlasu správnej rady.

2.   Ak je to potrebné na prevádzku miestnej kancelárie agentúry zriadenej v súlade s článkom 79 ods. 2, uzavrie sa po získaní súhlasu správnej rady medzi agentúrou a dotknutým členským štátom, v ktorom sa miestna kancelária nachádza, hostiteľská dohoda.

3.   Hostiteľský členský štát agentúry poskytne čo najlepšie podmienky na zabezpečenie jej plynulého a efektívneho fungovania vrátane viacjazyčného európsky orientovaného vzdelávania a vhodných dopravných spojení.

Článok 93

Jazykový režim agentúry

1.   Na agentúru sa vzťahuje nariadenie Rady č. 1 (48).

2.   Prekladateľské služby potrebné na fungovanie agentúry zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 94

Politika prístupu k dokumentom v držbe agentúry

1.   Na dokumenty, ktoré má agentúra v držbe, sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.

2.   Správna rada prijme opatrenia na vykonávanie nariadenia (ES) č. 1049/2001.

3.   Rozhodnutia, ktoré agentúra prijme podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001, môžu byť predmetom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi podľa článku 228 ZFEÚ alebo žaloby na Súdnom dvore Európskej únie podľa článku 263 ZFEÚ.

Článok 95

Predchádzanie podvodom zo strany agentúry

1.   S cieľom umožniť boj proti podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu v zmysle nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 agentúra do šiestich mesiacov odo dňa začatia prevádzky pristúpi k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) (49), a prijme primerané ustanovenia uplatniteľné na všetkých zamestnancov agentúry s využitím vzoru rozhodnutia uvedeného v prílohe k uvedenej dohode.

2.   Európsky dvor audítorov má právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit všetkých prijímateľov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým agentúra poskytla finančné prostriedky Únie.

3.   OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení (Euratom, ES) č. 2185/96 a v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 s cieľom zistiť, či v súvislosti s grantom alebo so zmluvou financovanými agentúrou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.   Dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, zmluvy agentúry, jej dohody o grante a rozhodnutia o grante musia obsahovať ustanovenia, ktorými sa Európskemu dvoru audítorov a OLAF-u výslovne udeľuje právo na vykonávanie takýchto auditov a vyšetrovaní v rámci ich príslušných právomocí. Týmto nie sú dotknuté odseky 1, 2 a 3.

Článok 96

Ochrana EUCI alebo citlivých neutajovaných skutočností agentúrou

V súlade s rozhodnutiami (EÚ, Euratom) 2015/443 a (EÚ, Euratom) 2015/444 agentúra na základe predchádzajúcej konzultácie s Komisiou prijme vlastné bezpečnostné predpisy, ktoré sú rovnocenné s bezpečnostnými predpismi Komisie na ochranu EUCI a citlivých neutajovaných skutočností, vrátane pravidiel výmeny, spracovávania a uchovávania takýchto informácií.

Článok 97

Zodpovednosť agentúry

1.   Zmluvná zodpovednosť agentúry sa riadi právom, ktoré sa vzťahuje na príslušnú zmluvu.

2.   Súdny dvor Európskej únie je príslušný vydávať rozsudky na základe akejkoľvek rozhodcovskej doložky, ktorú obsahuje zmluva uzatvorená agentúrou.

3.   V prípade mimozmluvnej zodpovednosti agentúra v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov nahradí všetku škodu spôsobenú svojimi útvarmi alebo zamestnancami pri výkone ich povinností.

4.   V sporoch o náhradu škody uvedenej v odseku 3 má právomoc rozhodovať Súdny dvor Európskej únie.

5.   Osobnú zodpovednosť zamestnancov voči agentúre upravujú ustanovenia služobného poriadku alebo podmienok zamestnávania, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok 98

Spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami

1.   Agentúra je otvorená účasti tretích krajín a medzinárodných organizácií, ktoré na tento účel uzavreli s Úniou medzinárodné dohody.

2.   Podľa príslušných ustanovení dohôd uvedených v odseku 1 tohto článku a článku 43 sa pripravia dojednania, v ktorých sa stanoví najmä povaha, rozsah a spôsob účasti dotknutých tretích krajín a medzinárodných organizácií na práci agentúry vrátane ustanovení týkajúcich sa účasti na iniciatívach agentúry, finančných príspevkov a zamestnancov. Pokiaľ ide o personálne otázky, uvedené dojednania musia byť v každom prípade v súlade so služobným poriadkom. V relevantných prípadoch obsahujú aj ustanovenia o výmene a ochrane utajovaných skutočností s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Tieto ustanovenia podliehajú predchádzajúcemu schváleniu zo strany Komisie.

3.   Správna rada prijme stratégiu pre vzťahy s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami v rámci medzinárodných dohôd uvedených v odseku 1 v otázkach, ktoré patria do právomoci agentúry.

4.   Komisia zabezpečí, aby agentúra vo svojich vzťahoch s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami konala v rámci svojho mandátu a existujúceho inštitucionálneho rámca tým, že uzavrie vhodné pracovné dojednanie s výkonným riaditeľom.

Článok 99

Konflikty záujmov

1.   Členovia správnej rady a rady pre bezpečnostnú akreditáciu, výkonný riaditeľ, vyslaní národní experti a pozorovatelia vydajú vyhlásenie o záväzkoch a vyhlásenie o záujmoch, v ktorých uvedú, či nemajú alebo majú priame alebo nepriame záujmy, ktoré by mohli byť dôvodom na spochybnenie ich nezávislosti. Uvedené vyhlásenia:

a)

musia byť presné a úplné;

b)

vydávajú sa písomne pri nástupe dotknutých osôb do funkcie;

c)

každoročne sa obnovujú a

d)

v prípade potreby, a predovšetkým v prípade relevantných zmien osobnej situácie dotknutých osôb, sa obnovujú.

2.   Členovia správnej rady a rady pre bezpečnostnú akreditáciu, výkonný riaditeľ, vyslaní národní experti, pozorovatelia a externí experti, ktorí sa zúčastňujú na ad hoc zasadnutiach pracovných skupín, pred každým zasadnutím, na ktorom sa majú zúčastniť, vydajú presné a úplné vyhlásenie o tom, či majú alebo nemajú záujmy, ktoré by mohli byť dôvodom na spochybnenie ich nezávislosti vo vzťahu ku ktorýmkoľvek bodom programu, a pokiaľ takýto záujem existuje, nezúčastní sa na rokovaní a hlasovaní o takýchto bodoch.

3.   Správna rada a rada pre bezpečnostnú akreditáciu stanovia vo svojom rokovacom poriadku praktické postupy týkajúce sa pravidiel vyhlásenia o záujmoch uvedeného v odsekoch 1 a 2, ako aj predchádzania a riadenia konfliktov záujmov.

HLAVA X

PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA

Článok 100

Pracovný program

VPÚ sa vykonáva prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách, pričom ide o špecifické a plne samostatné pracovné programy pre každú zložku VPÚ. V pracovných programoch sa stanovia akcie a súvisiaci rozpočet potrebný na splnenie cieľov VPÚ a v príslušných prípadoch celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania.

Komisia prijme pracovné programy prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.

Článok 101

Monitorovanie a podávanie správ

1.   Ukazovatele na účely podávania správ o pokroku VPÚ pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov stanovených v článku 4 sú uvedené v prílohe.

2.   Na zabezpečenie účinného posúdenia pokroku VPÚ pri dosahovaní jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 105 s cieľom zmeniť prílohu na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a doplniť toto nariadenie o ustanovenia o vytvorení rámca pre monitorovanie a hodnotenie.

3.   Ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 106.

4.   Systémom podávania správ o výkonnosti sa zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie vykonávania a výsledkov VPÚ získavali efektívne, účinne a včas.

Na uvedený účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a prípadne členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

5.   Príjemcovia finančných prostriedkov Únie poskytnú príslušné informácie na účely odseku 1. Dáta potrebné na overenie výkonnosti sa získavajú efektívne, účinne a včas.

Článok 102

Hodnotenie

1.   Komisia vykonáva hodnotenia VPÚ včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

2.   Do 30. júna 2024 a potom každé štyri roky Komisia zhodnotí vykonávanie VPÚ. Toto hodnotenie sa vzťahuje na všetky zložky a akcie VPÚ. Hodnotí sa:

a)

výkonnosť poskytovaných služieb podľa VPÚ;

b)

vývoj potrieb používateľov VPÚ a

c)

pri hodnotení vykonávania SSA a GOVSATCOM vývoj dostupných kapacít na zdieľanie a združovanie, alebo pri hodnotení vykonávania systémov Galileo, Copernicus a EGNOS vývoj dát a služieb ponúkaných konkurentmi.

V prípade každej zložky VPÚ sa na základe analýzy nákladov a prínosov hodnotí aj vplyv vývoja uvedeného v prvom pododseku písm. c) vrátane potreby zmeny cenovej politiky alebo potreby dodatočnej vesmírnej alebo pozemnej infraštruktúry.

V prípade potreby sa správa predloží spolu s vhodným návrhom.

3.   Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

4.   Subjekty zapojené do vykonávania tohto nariadenia poskytnú Komisii dáta a informácie potrebné na hodnotenie uvedené v odseku 1.

5.   Do 30. júna 2024 a potom každé štyri roky Komisia v súlade so svojimi usmerneniami posúdi výkonnosť agentúry v súvislosti s jej cieľmi, mandátom a úlohami. Toto hodnotenie je založené na analýze nákladov a prínosov. Toto hodnotenie sa zameria najmä na prípadnú potrebu upraviť mandát agentúry a na finančný vplyv akejkoľvek takejto úpravy. Preskúma sa v ňom aj politika agentúry v oblasti konfliktu záujmov, ako aj nezávislosť a autonómia rady pre bezpečnostnú akreditáciu. Komisia môže vyhodnotiť výkonnosť agentúry aj na to, aby posúdila možnosť poveriť ju dodatočnými úlohami v súlade s článkom 29 ods. 3. V prípade potreby sa správa predloží spolu s vhodným návrhom.

Ak sa Komisia domnieva, že už neexistujú dôvody na to, aby agentúra naďalej vykonávala svoje činnosti vzhľadom na svoje ciele, mandát a úlohy, môže navrhnúť, aby sa toto nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmenilo.

Komisia predloží správu o hodnotení agentúry a svoje závery Európskemu parlamentu, Rade, správnej rade a rade pre bezpečnostnú akreditáciu agentúry. Zistenia tohto hodnotenia sa zverejňujú.

Článok 103

Audity

Audity použitia príspevku Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 104

Ochrana osobných údajov a súkromia

1.   Každé spracúvanie osobných údajov v rámci úloh a činností stanovených v tomto nariadení, okrem iného zo strany agentúry, sa vykonáva v súlade s uplatniteľným právom v oblasti ochrany osobných údajov, najmä nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (50) a (EÚ) 2018/1725 (51).

2.   Správna rada stanoví opatrenia na uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2018/1725 agentúrou vrátane opatrení týkajúcich sa vymenovania úradníka agentúry pre ochranu údajov. Uvedené opatrenia sa stanovia po konzultácii s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

HLAVA XI

DELEGOVANIE PRÁVOMOCÍ A VYKONÁVACIE OPATRENIA

Článok 105

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 53 a 101 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 53 a 101 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertami určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článkov 53 a 101 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 106

Postup pre naliehavé prípady

1.   Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.   Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 105 ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.

Článok 107

Postup výboru

1.   Komisii pomáha programový výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Programový výbor zasadá v týchto osobitných zloženiach:

a)

Galileo a EGNOS;

b)

Copernicus;

c)

SSA;

d)

GOVSATCOM;

e)

Bezpečnostné zloženie: všetky bezpečnostné aspekty VPÚ bez toho, aby bola dotknutá úloha rady pre bezpečnostnú akreditáciu; zástupcovia ESA a agentúry môžu byť prizvaní ako pozorovatelia. V rámci poradenstva sa prizve aj ESVČ;

f)

Horizontálne zloženie: strategický prehľad vykonávania VPÚ, súlad rôznych zložiek VPÚ, prierezové opatrenia a realokáciu rozpočtových prostriedkov, ako sa uvádza v článku 11.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.   Ak programový výbor nevydá stanovisko k návrhu vykonávacieho aktu uvedenému v článku 34 ods. 2 tohto nariadenia, Komisia návrh vykonávacieho aktu neprijme a uplatní sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

5.   V súlade s medzinárodnými dohodami, ktoré uzavrela Únia, môžu byť na zasadnutia programového výboru ako pozorovatelia prizvaní zástupcovia tretích krajín alebo medzinárodných organizácií za podmienok stanovených v rokovacom poriadku programového výboru a s ohľadom na bezpečnosť Únie.

6.   Programový výbor zriadi v súlade so svojim rokovacím poriadkom fórum používateľov ako pracovnú skupinu, ktorá poskytuje programovému výboru poradenstvo o aspektoch požiadaviek používateľov, vývoji služieb a uplatnení u používateľov. Cieľom fóra používateľov je zaručiť nepretržité a účinné zapojenie používateľov, pričom zasadá v špecifických zloženiach pre jednotlivé zložky VPÚ.

HLAVA XII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 108

Informovanie, komunikácia a zverejňovanie

1.   Príjemcovia finančných prostriedkov Únie musia priznať pôvod uvedených finančných prostriedkov a zabezpečiť viditeľnosť finančných prostriedkov Únie, najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov, a to tým, že poskytnú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.   Komisia vykonáva informačné a komunikačné akcie v súvislosti s VPÚ, akciami vykonávanými v rámci VPÚ a dosiahnutými výsledkami.

Finančné zdroje vyčlenené na VPÚ zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa uvedené priority týkajú cieľov stanovených v článku 4.

3.   V oblasti svojej pôsobnosti môže agentúra vykonávať komunikačné činnosti z vlastnej iniciatívy. Prideľovanie zdrojov na komunikačné činnosti nesmie mať negatívny vplyv na účinné plnenie úloh uvedených v článku 29. Tieto komunikačné činnosti sa vykonávajú v súlade s príslušnými plánmi v oblasti komunikácie a šírenia informácií prijatými správnou radou.

Článok 109

Zrušenie

1.   Nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2021.

2.   Odkazy na zrušené akty sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 110

Prechodné ustanovenia a kontinuita služieb po roku 2027

1.   Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovania ani zmenu akcií začatých podľa nariadení (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a na základe rozhodnutia č. 541/2014/EÚ, ktoré sa na uvedené akcie aj naďalej vzťahujú až do ich ukončenia. Najmä, konzorcium zriadené podľa článku 7 ods. 3 rozhodnutia č. 541/2014/EÚ poskytuje služby SST až do uplynutia troch mesiacov od podpisu dohody o partnerstve SST stanovenej v článku 58 tohto nariadenia, vnútroštátnymi ustanovujúcimi subjektmi.

2.   Z finančného krytia VPÚ sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi VPÚ a opatreniami prijatými podľa nariadení (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ.

3.   V prípade potreby možno rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov potrebných na plnenie cieľov stanovených v článku 4, ako aj výdavkov na pokrytie kľúčových operačných činností a na poskytovanie služieb, okrem iného aj prostredníctvom FFPA a dohôd o príspevku, zahrnúť do rozpočtu Únie na obdobie po roku 2027.

Článok 111

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 28. apríla 2021

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predsedníčka

A. P. ZACARIAS


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 19. apríla 2021 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu z 28. apríla 2021 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inováciu, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú sa nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond a zrušuje nariadenie (EÚ) 2018/1092 (pozri stranu 149 tohto úradného vestníka).

(6)  Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 28.

(7)  Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.

(8)  Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(10)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(11)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(12)  Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(14)  Ú. v. EÚ L 1, 3.1.1994, p. 3.

(15)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra (Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012, s. 7).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 z 22. septembra 2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 11).

(17)  Ú. v EÚ L 261, 6.8.2004, s. 64.

(18)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 227).

(19)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/698 z 30. apríla 2021 o bezpečnosti systémov a služieb, ktoré sa zavádzajú, prevádzkujú a používajú v rámci Vesmírneho programu Únie a ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť Únie, a o zrušení rozhodnutia 2014/496/SZBP (pozri stranu 178 tohto úradného vestníka).

(20)  Rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (2010/427/EÚ) (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).

(21)  Rozhodnutie Rady 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).

(22)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie (Ú. v. EÚ L 79I, 21.3.2019, s. 1).

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 (Ú. v. EÚ L 212, 22.8.2018, s. 1).

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 1).

(26)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/224 z 8. februára 2017, ktorým sa stanovujú technické a prevádzkové špecifikácie, ktoré umožňujú, aby komerčná služba poskytovaná systémom vytvoreným na základe programu Galileo zodpovedala funkcii podľa článku 2 ods. 4 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 (Ú. v. EÚ L 34, 9.2.2017, s. 36).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010 (Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 44).

(28)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 z 22. septembra 2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013) (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 1).

(29)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(30)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 90).

(31)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1159/2013 z 12. júla 2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) stanovením registračných a licenčných podmienok pre užívateľov GMES a vymedzením kritérií na obmedzenie prístupu k špecializovaným údajom GMES a informáciám služieb GMES (Ú. v. EÚ L 309, 19.11.2013, s. 1).

(32)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(33)  Rozhodnutie prijaté vzájomnou dohodou zástupcov vlád členských štátov 2010/803/EÚ z 10. decembra 2010 o sídle Agentúry pre európsky GNSS (Ú. v. EÚ L 342, 28.12.2010, s. 15).

(34)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/413 z 18. marca 2016, ktorým sa určuje lokalizácia pozemnej infraštruktúry systému zriadeného v rámci programu Galileo a ktorým sa prijímajú opatrenia potrebné na zabezpečenie jej fungovania, a o zrušení vykonávacieho rozhodnutia 2012/117/EÚ (Ú. v. EÚ L 74, 19.3.2016, s. 45).

(35)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(36)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 11).

(37)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 41).

(38)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)2021/694 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240 (Ú. v. EÚ L 166, 11.5.2021, s. 1).

(39)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo (Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2011, s. 1).

(40)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

(41)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

(42)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

(43)  Delegované rozhodnutie Komisie z 15.9.2015, ktorým sa dopĺňa rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ, pokiaľ ide o spoločné minimálne normy, ktoré majú dodržiavať príslušné orgány PRS C(2015) 6123.

(44)  Smernica Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 75).

(45)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1406 z 31. júla 2017, ktorým sa určuje umiestnenie pozemnej infraštruktúry systému EGNOS (Ú. v. EÚ L 200, 1.8.2017, s. 4).

(46)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(47)  Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(48)  Nariadenie Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385).

(49)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.

(50)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(51)  Nariadenie Európskeho parlamentu A rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).


PRÍLOHA

KĽÚČOVÉ UKAZOVATELE

Pomocou kľúčových ukazovateľov sa štruktúruje monitorovanie výkonnosti VPÚ pri plnení cieľov uvedených v článku 4 s cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie a náklady.

1.   

Na tento účel sa pre potreby každoročného podávania správ získavajú dáta, pokiaľ ide o tento súbor kľúčových ukazovateľov, v súvislosti s ktorými sa v dohodách uzavretých s poverenými subjektmi vymedzia podrobnosti o vykonávaní, ako napríklad metrika, číselné údaje a súvisiace nominálne hodnoty a prahové hodnoty, vrátane kvantitatívnych dát a štúdií kvalitatívnych prípadov, podľa uplatniteľných požiadaviek na misie a očakávanej výkonnosti:

1.1   

Špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 2 písm. a)

Ukazovateľ č. 1: Presnosť služieb navigácie a určovania času poskytovaných osobitne systémami Galileo a EGNOS

Ukazovateľ č. 2: Dostupnosť a kontinuita služieb poskytovaných osobitne systémami Galileo a EGNOS

Ukazovateľ č. 3: Geografické pokrytie služieb systému EGNOS a počet uverejnených postupov systému EGNOS (APV-I aj LPV-200)

Ukazovateľ č. 4: Spokojnosť používateľov v Únii so službami systémov Galileo a EGNOS

Ukazovateľ č. 5: Podiel prijímačov pre Galileo a EGNOS na celom svete a na trhu EÚ s prijímačmi satelitných systémov pre globálne navigačné satelitné systémy/satelitné systémy spresňovania (GNSS/SBAS)

1.2   

Špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 2 písm. b)

Ukazovateľ č. 1: Počet používateľov v Únii, ktorí využívajú služby systému Copernicus, dáta systému Copernicus a služby prístupu k dátam a informáciám (DIAS), pričom sa podľa možnosti poskytujú informácie, ako napríklad typ používateľa, geografické rozloženie a odvetvie činnosti

Ukazovateľ 2: V príslušných prípadoch počet požadovaných alebo vybavených aktivácií služieb systému Copernicus

Ukazovateľ 3: Spokojnosť používateľov v Únii so službami systému Copernicus a systému DIAS

Ukazovateľ 4: Spoľahlivosť, dostupnosť a kontinuita služieb systému Copernicus a dátového toku systému Copernicus

Ukazovateľ č. 5: Počet nových informačných produktov dodávaných v portfóliu jednotlivých služieb systému Copernicus

Ukazovateľ č. 6: Množstvo dát vytvorených družicami Sentinel systému Copernicus

1.3   

Špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 2 písm. c)

Ukazovateľ č. 1: Počet používateľov SSA, pričom podľa možnosti sa poskytujú informácie, ako napríklad typ používateľa, geografické rozloženie a odvetvie činnosti

Ukazovateľ č. 2: Dostupnosť služieb

1.4   

Špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 2 písm. d)

Ukazovateľ č. 1: Počet používateľov GOVSATCOM, pričom sa podľa možnosti poskytujú informácie, ako napríklad typ používateľa, geografické rozloženie a odvetvie činnosti

Ukazovateľ č. 2: Dostupnosť služieb

1.5   

Špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 2 písm. e)

Ukazovateľ č. 1: Počet vynesení na obežnú dráhu v rámci VPÚ (vrátane počtov podľa typu nosných rakiet (nosičov)

1.6   

Špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 2 písm. f)

Ukazovateľ č. 1: Počet a umiestnenie vesmírnych dátových centier v Únii

Ukazovateľ č. 2: Podiel MSP usadených v Únii na celkovej hodnote zákaziek týkajúcich sa VPÚ

2.   

V hodnotení uvedenom v článku 102 sa zohľadnia ďalšie prvky, ako napríklad:

2.1.   

Výkonnosť konkurentov v oblasti navigácie a pozorovania Zeme

2.2.   

Uplatnenie služieb systémov Galileo a EGNOS u používateľov

2.3.   

Integrita služieb systému EGNOS

2.4.   

Uplatnenie služieb systému Copernicus u kmeňových používateľov

2.5.   

Počet politík Únie alebo členských štátov, ktoré využívajú Copernicus alebo pre ktoré je tento systém prínosom

2.6.   

Analýza nezávislosti podzložky SST a úrovne nezávislosti Únie v tejto oblasti

2.7.   

Aktuálny stav vytvárania sietí na účely činností podzložky NEO

2.8.   

Posúdenie kapacít GOVSATCOM z hľadiska používateľských potrieb, ako sa uvádza v článkoch 69 a 102

2.9.   

Spokojnosť používateľov služieb SSA a GOVSATCOM

2.10.   

Podiel vynesení na obežnú dráhu pomocou nosných rakiet Ariane a Vega na celkovom trhu na základe verejne dostupných údajov

2.11.   

rozvoj odberateľského sektora meraný pokiaľ možno počtom nových spoločností, ktoré využívajú vesmírne dáta, informácie a služby Únie, počtom vytvorených pracovných miest a obratom, a to podľa jednotlivých členských štátov a pomocou prieskumov Komisie (Eurostatu), ak sú k dispozícii

2.12.   

Rozvoj dodávateľského vesmírneho sektora Únie, meraný pokiaľ možno počtom vytvorených pracovných miest a obratom podľa členských štátov a podiel európskeho vesmírneho priemyslu na svetovom trhu, a to pomocou prieskumov Komisie (Eurostatu), ak sú k dispozícii.


Top