12.4.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 99/1

(1)

Riadne fungovanie vnútorného trhu s energiou si vyžaduje, aby energia dovážaná do Únie v plnej miere podliehala pravidlám, ktorými sa ustanovil vnútorný trh s energiou. Transparentnosť a súlad s právom Únie sú dôležitými prvkami zaručenia energetickej stability Únie. Vnútorný trh s energiou, ktorý nefunguje tak, ako má, stavia Úniu do zraniteľnej a znevýhodnenej pozície z hľadiska bezpečnosti dodávok energie a ohrozuje potenciálny prínos pre európskych spotrebiteľov a priemysel.

(2)

V záujme ochrany energetických dodávok do Únie je potrebné diverzifikovať energetické zdroje a vybudovať nové prepojenia medzi členskými štátmi. Zároveň má zásadný význam posilnenie spolupráce v oblasti energetickej bezpečnosti so susednými krajinami Únie a so strategickými partnermi.

(3)

Cieľom stratégie energetickej únie, ktorú prijala Komisia 25. februára 2015, je poskytnúť spotrebiteľom bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a cenovo dostupnú energiu. Vykonávanie energetickej, obchodnej a vonkajšej politiky súdržným a konzistentným spôsobom výrazne prispeje k dosiahnutiu uvedeného cieľa. V stratégii energetickej únie sa v nadväznosti na analýzu vykonanú v európskej stratégii energetickej bezpečnosti z 28. mája 2014 konkrétnejšie zdôrazňuje, že plný súlad dohôd o nákupe energie od tretích krajín s právom Únie je dôležitým prvkom pri zaisťovaní energetickej bezpečnosti. Európska rada v rovnakom duchu vo svojich záveroch z 19. marca 2015 vyzvala, aby sa zabezpečil plný súlad všetkých dohôd týkajúcich sa nákupu plynu od externých dodávateľov s právom Únie, a to najmä posilnením transparentnosti takýchto dohôd a ich zlučiteľnosti s ustanoveniami Únie v oblasti energetickej bezpečnosti.

(4)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k európskej energetickej únii zdôraznil potrebu posilnenia súdržnosti vonkajších politík Únie v oblasti energetickej bezpečnosti a väčšej transparentnosti energetických dohôd.

(5)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 994/2012/EÚ (3) bolo užitočné pri získavaní informácií o existujúcich medzivládnych dohodách a pri identifikácii problémov, ktoré predstavujú z hľadiska ich zlučiteľnosti s právom Únie.

(6)

Rozhodnutie č. 994/2012/EÚ sa však ukázalo neúčinné pri zabezpečovaní súladu medzivládnych dohôd s právom Únie. Uvedené rozhodnutie sa opieralo najmä o posudzovanie medzivládnych dohôd Komisiou po tom, ako ich členské štáty uzavreli s tretími krajinami. Skúsenosti získané pri vykonávaní rozhodnutia č. 994/2012/EÚ ukázali, že takéto ex post posúdenie naplno nevyužíva potenciál, ktorý by viedol k zabezpečeniu súladu medzivládnych dohôd s právom Únie. Medzivládne dohody totiž často neobsahujú nijaké vhodné doložky o ukončení alebo úprave, ktoré by umožnili členským štátom v primeranej lehote odstrániť akýkoľvek nesúlad. Zmluvné strany si už okrem toho stanovili pozície, takže vzniká politický tlak ponechať všetky aspekty dohody nezmenené.

(7)

Vyššia úroveň transparentnosti, pokiaľ ide o dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami, bude prínosom pri dosahovaní užšej spolupráce v rámci Únie v oblasti vonkajších vzťahov v energetike, ako aj dlhodobých politických cieľov Únie týkajúcich sa energetiky, klímy a bezpečnosti dodávok energie.

(8)

S cieľom predísť akémukoľvek nesúladu s právom Únie a posilniť transparentnosť by členské štáty mali čo najskôr informovať Komisiu o ich zámere začať rokovania o nových medzivládnych dohodách alebo zmenách medzivládnych dohôd. Komisia by mala byť pravidelne informovaná o pokroku pri rokovaniach. Členské štáty by mali mať možnosť pozvať Komisiu, aby sa zúčastnila na rokovaniach ako pozorovateľ. Komisia by mala mať možnosť požiadať, aby bola pozvaná zúčastniť sa na rokovaniach ako pozorovateľ.

(9)

Komisia by počas rokovania o medzivládnej dohode mala mať možnosť poskytovať dotknutému členskému štátu usmernenia, ako predísť nezlučiteľnosti tejto dohody s právom Únie. V uvedenom rámci by zároveň Komisia mala mať možnosť upriamiť pozornosť dotknutého členského štátu na príslušné ciele energetickej politiky Únie, solidaritu medzi členskými štátmi a politické pozície Únie prijaté v záveroch Rady alebo Európskej rady. Nemalo by to však byť súčasťou právneho posúdenia návrhu medzivládnej dohody alebo zmeny Komisiou.

(10)

S cieľom zabezpečiť súlad s právom Únie a s primeraným ohľadom na skutočnosť, že medzivládne dohody a zmeny v oblasti plynu alebo ropy majú v súčasnosti najväčší relatívny vplyv na správne fungovanie vnútorného trhu s energiou a na bezpečnosť dodávok energie v Únii, by členské štáty mali na ex ante základe oznámiť návrh medzivládnych dohôd týkajúcich sa plynu alebo ropy Komisii pred tým, než sa pre zmluvné strany stanú právne záväzné. V duchu spolupráce by Komisia mala podporovať členské štáty pri identifikácii problémov so súladom návrhu medzivládnej dohody alebo jej zmeny. Dotknutý členský štát by tak bol lepšie pripravený na uzavretie dohody, ktorá je v súlade s právom Únie.

(11)

Komisia by mala mať dostatočný čas na takéto posúdenie, aby sa poskytla čo najväčšia právna istota a zároveň zabránilo zbytočným prieťahom. Komisia by prípadne mala zvážiť skrátenie lehôt, ktoré sú poskytnuté na vykonanie jej posúdenia, a to predovšetkým vtedy, ak o to požiada členský štát alebo ak Komisiu vo fáze rokovaní dostatočne podrobne informoval, pričom by sa malo zohľadniť to, do akej miery sa návrh medzivládnej dohody alebo zmeny zakladá na vzorových doložkách. Aby členské štáty mohli plne využiť podporu Komisie, nemali by uzavrieť medzivládnu dohodu týkajúcu sa plynu alebo ropy, alebo medzivládnu dohodu týkajúcu sa elektriny, ak sa členský štát rozhodol požiadať Komisiu o ex ante posúdenie, a to až dovtedy, kým ho Komisia neinformuje o výsledkoch svojho posúdenia. Členské štáty by mali prijať všetky kroky potrebné na dosiahnutie vhodného riešenia s cieľom odstrániť akúkoľvek zistenú nezlučiteľnosť.

(12)

V zmysle stratégie energetickej únie je transparentnosť minulých a budúcich medzivládnych dohôd aj naďalej mimoriadne dôležitá a je dôležitým prvkom pri zaručovaní energetickej stability Únie. Členské štáty by preto mali stále predkladať Komisii všetky existujúce a budúce medzivládne dohody bez ohľadu na to, či už nadobudli platnosť alebo či sa predbežne vykonávajú v zmysle článku 25 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ako aj nové medzivládne dohody.

(13)

Komisia by mala posúdiť zlučiteľnosť medzivládnych dohôd, ktoré sú platné alebo ktoré sa predbežne vykonávajú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia, s právom Únie a náležite informovať členské štáty. V prípade nezlučiteľnosti by členské štáty mali prijať všetky kroky potrebné na dosiahnutie vhodného riešenia s cieľom odstrániť zistenú nezlučiteľnosť.

(14)

Toto rozhodnutie by sa malo uplatňovať na medzivládne dohody. Medzivládne dohody vyjadrujú, najmä vo svojom obsahu, a bez ohľadu na ich formálne označenie, úmysel strán udeliť dohode záväzný charakter, a to v plnej miere alebo čiastočne. Oznamovať by sa mali len medzivládne dohody, ktoré sa týkajú nákupu energie, obchodovania s ňou, jej predaja, prepravy, skladovania alebo dodávky aspoň v jednom členskom štáte alebo aspoň do jedného členského štátu, alebo budovania či prevádzky energetickej infraštruktúry s fyzickým prepojením aspoň na jeden členský štát. Ak majú členské štáty pochybnosti, mali by sa bezodkladne poradiť s Komisiou. Toto rozhodnutie by sa v zásade nemalo vzťahovať na dohody, ktoré už nie sú v platnosti alebo ktoré sa už nevykonávajú.

(15)

Na účely tohto rozhodnutia ak má nástroj, alebo jeho časť, právne záväzný charakter, ide bez ohľadu na jeho formálne označenie o medzivládnu dohodu, alebo ak nástroj nemá právne záväzný charakter, ide o nezáväzný nástroj.

(16)

Členské štáty nadväzujú vzťahy s tretími krajinami nielen uzatváraním medzivládnych dohôd, ale aj vo forme nezáväzných nástrojov, ktoré sa často formálne označujú ako memorandá o porozumení, spoločné vyhlásenia, spoločné vyhlásenia ministrov, jednotné akcie, spoločné kódexy správania alebo podobnými termínmi. Keďže nie sú právne záväzné, nie je možné od členských štátov právne požadovať, aby vykonávali takéto nástroje vrátane prípadov, keď je takéto vykonávanie nezlučiteľné s právom Únie. Hoci aj nie sú právne záväzné, takéto nástroje sa môžu použiť na vypracovanie podrobného rámca energetickej infraštruktúry a zásobovania energiou. V záujme väčšej transparentnosti členské štáty by mali mať možnosť predložiť Komisii nezáväzné nástroje, a to dojednania medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami, ktoré nie sú právne záväzné a ktorými sa stanovujú podmienky pre dodávku energie alebo na rozvoj energetickej infraštruktúry, vrátane s tým súvisiaceho výkladu práva Únie, alebo zmeny takýchto nezáväzných nástrojov vrátane akýchkoľvek ich príloh. Ak sa v nezáväznom nástroji alebo v zmene výslovne odkazuje na iné texty, členské štáty by mali mať možnosť predložiť aj uvedené iné texty.

(17)

Toto rozhodnutie by sa nemalo vzťahovať na medzivládne dohody a nezáväzné nástroje, ktoré je potrebné oznámiť Komisii v celom rozsahu na základe iných aktov Únie, alebo ktoré sa týkajú otázok, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(18)

Toto rozhodnutie by nemalo vytvárať záväzky pri uzatváraní dohôd medzi podnikmi. To by však nemalo brániť členským štátom dobrovoľne oznamovať Komisii takéto obchodné dohody, na ktoré sa výslovne odkazuje v medzivládnych dohodách alebo nezáväzných nástrojoch.

(19)

Komisia by mala získané informácie týkajúce sa medzivládnych dohôd sprístupniť všetkým ostatným členským štátom v zabezpečenej elektronickej podobe, aby sa zvýšila koordinácia a transparentnosť medzi členskými štátmi, a tým sa vyvážila ich vyjednávacia pozícia vo vzťahu k tretím krajinám. Komisia by mala rešpektovať žiadosti členských štátov, aby sa s poskytnutými informáciami zaobchádzalo ako s dôvernými. Žiadosťami o dôverné zaobchádzanie by sa však nemal obmedziť prístup samotnej Komisie k dôverným informáciám, keďže na posúdenia potrebuje komplexné informácie. Komisia by mala zodpovedať za zabezpečenie uplatňovania doložky o dôvernom charaktere. Žiadosťami o dôverné zaobchádzanie nie je dotknuté právo na prístup k dokumentom stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (4).

(20)

Ak členský štát považuje medzivládnu dohodu za dôvernú, mal by Komisii poskytnúť zhrnutie, ktoré by obsahovalo jej predmet, cieľ, rozsah, trvanie, zmluvné strany dohody a informácie o jej hlavných prvkoch na účely sprístupnenia uvedeného zhrnutia iným členským štátom.

(21)

Neustálou výmenou informácií o medzivládnych dohodách na úrovni Únie by sa malo umožniť vypracovanie najlepších postupov. Komisia by mala na základe uvedených najlepších postupov v spolupráci s členskými štátmi a prípadne s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, pokiaľ ide o vonkajšie politiky Únie, vypracovať nepovinné vzorové doložky, ktoré by sa mohli používať v medzivládnych dohodách medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ako aj usmernenia vrátane zoznamu príkladov doložiek, ktoré nie sú v súlade s právom Únie, a preto by sa nemali používať. Cieľom používania takýchto vzorových doložiek by malo byť predchádzanie konfliktom medzi medzivládnymi dohodami a právom Únie, najmä v súvislosti s pravidlami vnútorného trhu s energiou a právom Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ako aj konfliktom s medzinárodnými dohodami uzavretými Úniou. Takéto vzorové doložky alebo usmernenia by mali príslušným orgánom slúžiť ako referenčný nástroj, čím sa zvýši transparentnosť a zlučiteľnosť s právom Únie. Používanie takýchto vzorových doložiek by malo byť nepovinné a ich obsah by sa mal dať prispôsobiť akýmkoľvek konkrétnym okolnostiam.

(22)

Lepšie vzájomné vedomosti o existujúcich a nových medzivládnych dohodách by mali umožniť lepšiu transparentnosť a koordináciu v otázkach energetiky medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a Komisiou. Takáto zlepšená koordinácia by mala umožniť členským štátom, aby v plnej miere využívali politický a hospodársky vplyv Únie, a Komisii, aby mohla navrhovať riešenia problémov identifikovaných v oblasti medzivládnych dohôd.

(23)

Komisia by mala uľahčovať a podporovať koordináciu medzi členskými štátmi s cieľom posilniť celkovú strategickú úlohu Únie v oblasti energetiky prostredníctvom dobre vymedzeného a efektívneho koordinovaného prístupu k producentským, tranzitným a spotrebiteľským krajinám.

(24)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to výmenu informácií o medzivládnych dohodách v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a Komisiou, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu účinkov tohto rozhodnutia, ktoré sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(25)

Ustanoveniami tohto rozhodnutia by nemalo byť dotknuté uplatňovanie pravidiel Únie v oblasti porušovania právnych noriem, štátnej pomoci a hospodárskej súťaže. Komisia má teda právo začať konanie o nesplnení povinnosti v súlade s článkom 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ak sa domnieva, že členský štát si nesplnil povinnosti vyplývajúce zo ZFEÚ.

(26)

Komisia by mala posúdiť, či je toto rozhodnutie dostatočným a efektívnym nástrojom pri zabezpečovaní súladu medzivládnych dohôd s právom Únie a vysokej úrovne koordinácie medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky.

(27)

Rozhodnutie č. 994/2012/EÚ by sa preto malo zrušiť,

1.

„medzivládna dohoda“ je bez ohľadu na svoje formálne označenie akákoľvek právne záväzná dohoda, medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a medzinárodnou organizáciou, ktorá sa týka:

ak sa však takáto právne záväzná dohoda vzťahuje aj na iné otázky ako sú tie, ktoré sú uvedené v písmenách a) a b), za medzivládnu dohodu sa považujú len tie ustanovenia, ktoré sa týkajú uvedených písmen, a všeobecné ustanovenia uplatniteľné na uvedené ustanovenia týkajúce sa energie;

2.

„existujúca medzivládna dohoda“ je medzivládna dohoda, ktorá je platná alebo sa predbežne vykonáva už k 2. máju 2017;

3.

„nezáväzný nástroj“ je dojednanie medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami, ktoré je právne nezáväzné, ako napríklad memorandum o porozumení, spoločné vyhlásenie, spoločné vyhlásenie ministrov, jednotná akcia alebo spoločný kódex správania, a ktoré stanovuje podmienky dodávok energie, ako napríklad objemy a ceny, alebo podmienky rozvoja energetických infraštruktúr;

4.

„existujúci nezáväzný nástroj“ je nezáväzný nástroj podpísaný alebo inak dohodnutý pred 2. májom 2017.

a)

jej predmet;

b)

jej cieľ a rozsah pôsobnosti;

c)

jej trvanie;

d)

jej zmluvné strany;

e)

informácie o jej hlavných prvkoch.

a)

preskúmať vývoj v oblasti medzivládnych dohôd a usilovať sa o konzistentnosť a súdržnosť vonkajších vzťahov Únie v oblasti energetiky s producentskými, tranzitnými a spotrebiteľskými krajinami;

b)

identifikovať spoločné problémy v oblasti medzivládnych dohôd, zvážiť primerané opatrenia na ich riešenie a v prípade potreby navrhnúť usmernenia a riešenia;

c)

v prípade potreby podporovať vypracovanie mnohostranných medzivládnych dohôd, do ktorých by boli zapojené viaceré členské štáty alebo Únia ako celok.