1.

Cieľom tohto štandardu je zlepšiť pochopenie používateľov účtovnej závierky o význame finančných nástrojov pre finančný stav jednotky, výnosnosť a peňažné toky.

2.

Tento štandard obsahuje požiadavky na prezentáciu finančných nástrojov a identifikuje informácie, ktoré by sa o nich mali zverejniť. Požiadavky na prezentáciu sa uplatňujú na klasifikáciu finančných nástrojov z perspektívy emitenta do kategórií finančného majetku, finančných záväzkov a majetkových nástrojov; na klasifikáciu súvisiaceho úroku, dividend, strát a ziskov a okolností, za ktorých by sa finančný majetok a finančné záväzky mali kompenzovať. Štandard vyžaduje zverejnenie informácií o faktoroch, ktoré vplývajú na veľkosť, časovosť a istotu budúcich peňažných tokov jednotky, súvisiacich s finančnými nástrojmi, a účtovými metódami, platnými pre dané nástroje. Štandard taktiež odporúča zverejnenie informácií o charaktere a rozsahu používania finančných nástrojov jednotkou, podnikateľských účeloch, na ktoré slúžia, rizikách s nimi spojených, a manažérskych postupoch na kontrolu týchto rizík.

3.

Zásady tohto štandardu dopĺňajú zásady pre vykazovanie a oceňovanie finančného majetku a finančných záväzkov v IAS 39 Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie.

4.

Tento štandard by sa mal uplatňovať všetkými jednotkami na všetky typy finančných nástrojov s výnimkou:

5.

Tento štandard sa vzťahuje na vykazované a nevykazované finančné nástroje. Vykazované finančné nástroje zahŕňajú majetkové nástroje vydané jednotkou a finančný majetok a finančné záväzky spadajúce pod pôsobnosť IAS 39. Nevykazované finančné nástroje zahŕňajú niektoré finančné nástroje, ktoré – hoci nespadajú pod pôsobnosť IAS 39 – spadajú pod pôsobnosť tohto štandardu (napríklad úverové záväzky).

6.

Pre účely tohto štandardu je poistná zmluva zmluvou, ktorá vystavuje poistenca identifikovaným rizikám straty z prípadov alebo okolností, vyskytujúcich sa alebo zistených v rámci špecifikovaného obdobia, vrátane smrti (v prípade renty, prežívanie dôchodcu), choroby, invalidity, poškodenia majetku, úrazom a prerušeniu podnikania. Ustanovenia tohto štandardu platia aj vtedy, keď finančný nástroj nadobúda formu poistnej zmluvy, ale principiálne obsahuje prevod finančných rizík (pozri odsek 52), napríklad niektoré typy finančného zaistenia a záručné investičné zmluvy, vydávané poistnými alebo inými jednotkami. Jednotkám, ktoré majú záväzky podľa poistných zmlúv, sa odporúča zvažovať vhodnosť uplatňovať vyhlásenia tohto štandardu pri prezentácii a zverejňovaní informácií o takýchto záväzkoch.

7.

Ostatné štandardy špecifické pre určité typy finančných nástrojov, obsahujú dodatočné požiadavky na prezentáciu a zverejnenie. Napríklad IAS 17 Lízingy a IAS 26 Účtovanie a vykazovanie penzijných programov začleňujú špecifické požiadavky na zverejnenie, súvisiace s finančným lízingom a následne investíciami do dôchodkového plánu. Okrem toho sa na finančné nástroje uplatňujú niektoré požiadavky ostatných štandardov, najmä IAS 30 Zverejnenia v účtovnej závierke bánk a podobných finančných inštitúcií.

8.

Tento štandard sa bude vzťahovať na tie zmluvy o nákupe alebo predaji nefinančných položiek ktoré možno uhradiť netto alebo iným finančným nástrojom alebo výmenou finančných nástrojov s výnimkou zmlúv, ktoré vstúpili do platnosti a ich platnosť bude pretrvávať za účelom doručenia nefinančnej položky v súlade s očakávanými nákupmi, predajmi alebo používaním jednotkou.

9.

Existujú rôzne spôsoby, ktorými možno zmluvy týkajúce sa nákupu alebo predaja nefinančnej položky vyrovnať netto alebo pomocou iného finančného nástroja, alebo prostredníctvom výmeny finančných nástrojov. Tieto spôsoby zahŕňajú:

Zmluva, ktorej sa týka (b) alebo (c) a ktorá nevstupuje do platnosti za účelom príjmu alebo doručenia nefinančnej položky v súlade s očakávanými nákupmi, predajmi alebo používaním jednotkou spadá pod pôsobnosť tohto štandardu. Iné zmluvy, na ktoré sa vzťahuje odsek 8 sa hodnotia za účelom stanovenia, či vošli do platnosti a ich platnosť pretrváva za účelom príjmu alebo doručenia nefinančnej položky v súlade s očakávanými nákupmi, predajmi alebo používaním jednotkou a následne sa hodnotia za účelom stanovenia, či spadajú do pôsobnosti tohto štandardu.

10.

Vypísaná opcia na nákup alebo predaj nefinančnej položky, ktorú možno vyrovnať netto alebo iným finančným nástrojom alebo prostredníctvom výmeny finančných nástrojov v súlade s odsekom 9(a) alebo (d) spadá do pôsobnosti tohto štandardu. Takúto zmluvu nemožno uzatvoriť za účelom príjmu alebo doručenia nefinančnej položky v súlade s očakávanými nákupmi, predajmi alebo použitím jednotkou.

11.

Nasledujúce výrazy sa v tomto štandarde používajú v tomto zadefinovanom význame:

12.

V odseku 9 IAS 39 sú zadefinované nasledujúce pojmy, ktoré sa v rámci tohto štandardu používajú s významom stanoveným v IAS 39.

13.

V tomto štandarde sa termín „zmluva“ a „zmluvný“ týka dohody medzi dvoma alebo viacerými stranami, ktorá má jasné ekonomické následky, aby zúčastnené strany nemali nijakú možnosť voľnosti konania, obvykle preto, že dohoda je predpísaná zákonom. Zmluvy, a teda aj finančné nástroje, môžu mať množstvo foriem a nemusia byť písomné.

14.

V tomto štandarde pojem „jednotka“ zahŕňa jednotlivcov, osobné spoločnosti, akciové spoločnosti, trusty a vládne agentúry.

15.

Emitent finančného nástroja vykoná klasifikáciu finančného nástroja alebo jeho komponentu pri prvotnom vykázaní ako finančného záväzku, finančného majetku alebo majetkového nástroja v súlade s podstatou zmluvy a definíciami finančného záväzku, finančného majetku a majetkového nástroja.

16.

Ak emitent uplatní definície uvedené v odseku 11 za účelom stanovenia, či finančný nástroj predstavuje majetkový nástroj alebo finančný záväzok, nástroj sa stáva majetkovým nástrojom výlučne za podmienky splnenia oboch nižšie uvedených podmienok (a) a (b).

Zmluvný záväzok vrátane záväzku vyplývajúceho z derivátového finančného nástroja, ku vzniku ktorého dôjde alebo môže dôjsť pri budúcom príjme alebo dodaní vlastných majetkových nástrojov emitenta, avšak ktorý nespĺňa vyššie uvedené podmienky (a) a (b) nie je majetkovým nástrojom.

17.

Kritickou črtou pri odlišovaní finančného záväzku od majetkového nástroja je existencia zmluvného záväzku jednej strany voči finančnému nástroju (emitentovi) buď na dodanie peňažnej hotovosti alebo iného finančného majetku strane druhej (držiteľovi), alebo na výmenu finančného nástroja s držiteľom za podmienok, ktoré sú pre emitenta potenciálne nepriaznivé. Hoci držiteľ majetkového nástroja môže byť oprávnený na prijatie pomerného podielu všetkých dividend alebo ostatných prerozdelení z vlastného imania, emitent nemá zmluvný záväzok uskutočniť takéto prerozdelenia, nakoľko od neho nemožno požadovať dodanie peňažnej hotovosti alebo iného finančného majetku druhej strane.

18.

Skôr podstata finančného nástroja než jeho právna forma riadi jeho klasifikáciu v súvahe emitenta. Podstata a právna forma sú obvykle konzistentné, avšak vždy tomu tak nie je. Niektoré finančné nástroje majú právnu formu vlastného imania, ale svojou podstatou sú záväzkami, a iné môžu byť kombináciou čŕt, spojených s majetkovými nástrojmi, a čŕt, spojených s finančnými záväzkami. Napríklad:

19.

Ak jednotka nedisponuje nepodmieneným právom na vyhnutie sa dodaniu peňažnej hotovosti alebo iného finančného majetku na vyrovnanie zmluvného záväzku, záväzok spĺňa definíciu finančného záväzku. Napríklad:

20.

Finančný nástroj, ktorý explicitne neustanovuje zmluvnú povinnosť na dodanie peňažnej hotovosti alebo iného finančného majetku môže ustanoviť povinnosť nepriamo prostredníctvom svojich zmluvných podmienok. Napríklad:

21.

Zmluva ako taká nie je majetkovým nástrojom, nakoľko môže vyústiť do príjmu alebo dodania vlastného majetkového nástroja jednotky. Jednotka môže disponovať zmluvným právom alebo povinnosťou prijať alebo doručiť určitý počet vlastných akcií alebo iných majetkových nástrojov, ktoré sa líši tak, že reálna hodnota vlastných majetkových nástrojov jednotky, ktoré sa majú prijať alebo doručiť sa rovná výške zmluvného práva alebo záväzku. Takéto zmluvné právo alebo záväzok sa môžu týkať fixnej sumy alebo sumy, ktorá sa čiastočne alebo ako celok mení v závislosti od zmien premenných veličín iných, než je trhová cena vlastných majetkových nástrojov jednotky (ide napríklad o úrokovú mieru, cenu komodity alebo cenu finančného nástroja). Ako dva príklady môžu slúžiť (a) zmluva na dodanie takého počtu vlastných majetkových nástrojov jednotky, ktorých hodnota sa rovná CU100, (1)a (b) zmluva na dodanie takého počtu vlastných majetkových nástrojov jednotky, ktorých hodnota sa rovná hodnote 100 uncí zlata. Takáto zmluva predstavuje finančný záväzok jednotky aj napriek tomu, že ho jednotka musí alebo môže vyrovnať dodaním svojich vlastných majetkových nástrojov. Nejde o majetkový nástroj, pretože jednotka používa premenlivé množstvo svojich vlastných majetkových nástrojov za účelom vyrovnania zmluvy. V súlade s vyššie uvedeným zmluva nedokazuje zostatkový podiel na majetku jednotky po odpočítaní všetkých jej záväzkov.

22.

Zmluva, ktorej vyrovnanie bude realizované (príjmom alebo) dodaním fixného počtu svojich vlastných majetkových nástrojov výmenou za fixnú sumu peňažnej hotovosti alebo iného finančného majetku je majetkovým nástrojom. Napríklad opcia emitovanej akcie, ktorá udeľuje protistrane právo na nákup fixného počtu akcií jednotky za fixnú cenu alebo za fixne stanovený objem istiny dlhopisu je majetkovým nástrojom. Zmeny v reálnej hodnote zmluvy vyplývajúce zo zmien trhových úrokových sadzieb nemajúcich vplyv na objem peňažnej hotovosti alebo iného finančného majetku, ktorý sa má zaplatiť alebo prijať, alebo počet majetkových nástrojov, ktoré sa majú prijať alebo dodať pri vyrovnaní zmluvy nebránia skutočnosti, aby zmluva nebola považovaná za majetkový nástroj. Akákoľvek prijatá úhrada (napríklad prijatá prémia za vypísanú opciu alebo oprávnenie týkajúce sa vlastných akcií jednotky) sa pridáva priamo do vlastného imania. Akákoľvek zaplatená úhrada (napríklad zaplatená prémia za nakúpenú opciu) sa odpočítava priamo z vlastného imania. Zmeny reálnej hodnoty majetkového nástroja sa v účtovnej závierke nevykazujú.

23.

Zmluva, ktorá obsahuje záväzok jednotky kúpiť svoje vlastné majetkové nástroje za peňažnú hotovosť alebo za iný finančný majetok dáva podnet k vzniku finančného záväzku za aktuálnu hodnotu sumy spätného odkúpenia (napríklad ide o súčasnú hodnotu forwardovej ceny spätného odkúpenia, opčnej realizačnej ceny alebo inej sumy spätného odkúpenia). Práve toto je uvedený prípad a to aj napriek tomu, že zmluva ako taká je majetkovým nástrojom. Ako príklad môže slúžiť záväzok jednotky v rámci forwardovej zmluvy nakúpiť svoje vlastné majetkové nástroje za peňažnú hotovosť. Ak sa finančný záväzok prvotne vykazuje v rámci IAS 39, jeho reálna hodnota (aktuálna hodnota sumy spätného odkúpenia) sa z vlastného imania preklasifikuje. Následne sa finančný záväzok ocení v súlade s IAS 39. Ak zmluva vyprší bez doručenia, účtovná hodnota finančného záväzku sa preklasifikuje do vlastného imania. Zmluvná povinnosť jednotky kúpiť vlastné majetkové nástroje dáva podnet na vznik finančného záväzku vzhľadom na reálnu hodnotu sumy spätného odkúpenia aj napriek tomu, že povinnosť nákupu je podmienená vo vzťahu k protistrane uplatňujúcej právo na spätné odkúpenie (napríklad ide o predajnú opciu, ktorá udeľuje protistrane právo predať všetky vlastné majetkové nástroje jednotky za fixnú cenu).

24.

Zmluva, ktorej vyrovnanie bude realizované (príjmom alebo) dodaním fixného počtu svojich vlastných majetkových nástrojov výmenou na premenlivú sumu peňažnej hotovosti alebo iného finančného majetku je finančným majetkom alebo finančným záväzkom. Ako príklad môže slúžiť zmluva jednotky, v rámci ktorej má jednotka dodať 100 vlastných majetkových nástrojov výmenou za sumu peňažnej hotovosti, ktorej hodnota sa rovná hodnote 100 uncí zlata.

25.

Finančný nástroj môže vyžadovať od jednotky dodať peňažnú hotovosť alebo iný finančný majetok alebo ho inak vyrovnať takým spôsobom, uplatnením ktorého by sa nástroj stal finančným záväzkom a to v prípade výskytu alebo nevyskytnutia sa neistých budúcich udalostí (alebo ako výsledok neistých okolností), ktoré sú mimo kontrolného dosahu emitenta a držiteľa nástroja a akými sú napríklad zmena indexu akciového trhu, úroková sadzba alebo daňové požiadavky alebo budúce výnosy emitenta, čistý výnos alebo pomer dlhu k vlastnému imaniu. Emitent takéhoto nástroja nemá nepodmienené právo vyhnúť sa dodaniu peňažnej hotovosti alebo iného finančného majetku (alebo uhradiť ho takým iným spôsobom, ktorého výsledkom by bolo jeho zaradenie do finančných záväzkov). Preto ide o finančný záväzok emitenta, pokiaľ:

26.

Ak derivátový finančný nástroj udeľuje jednej strane možnosť výberu jeho vyrovnania (napr. emitent alebo držiteľ si môžu zvoliť čisté vyrovnanie v peňažnej hotovosti alebo formou výmeny akcií za peňažnú hotovosť), ide o finančný majetok alebo finančný záväzok do tej miery, pokiaľ by všetky alternatívy vyrovnania nevyústili do jeho zaradenia medzi majetkové nástroje.

27.

Príkladom derivátového finančného nástroja s možnosťou vyrovnania tvoriacou finančný záväzok je opcia na akcie, ktorej vyrovnanie môže emitent vykonať peňažnou hotovosťou alebo výmenou vlastných akcií za peňažnú hotovosť. Podobne aj niektoré zmluvy na nákup alebo predaj nefinančnej položky výmenou za vlastný majetkový nástroj jednotky spadajú do pôsobnosti tohto štandardu, nakoľko ich možno uhradiť buď dodaním nefinančnej položky alebo čistým vyrovnaním formou peňažnej hotovosti alebo iným finančným nástrojom (pozri odseky 8 – 10). Takéto zmluvy sa považujú za finančný majetok alebo finančný záväzok a nie za majetkové nástroje.

28.

Emitent nederivátového finančného nástroja zhodnotí podmienky finančného nástroja za účelom stanovenia, či takýto nástroj obsahuje záväzkový a majetkový komponent. Tieto komponenty sa klasifikujú separátne ako finančné záväzky, finančný majetok alebo majetková nástroje v súlade s odsekom 15.

29.

Jednotka separátne vykazuje tie komponenty finančného nástroja, ktoré (a) tvoria finančný záväzok jednotky a (b) udeľujú držiteľovi možnosť jeho konverzie do formy majetkového nástroja jednotky. Zloženým finančným nástrojom je napríklad dlhopis alebo podobný nástroj, ktorý držiteľ môže konvertovať do podoby bežných akcií jednotky. Z perspektívy jednotky takýto nástroj je zložený z dvoch komponentov: finančného záväzku (zmluvná dohoda na dodanie peňažnej hotovosti alebo iného finančného majetku) a majetkového nástroja (kúpna opcia garantujúca držiteľovi práva, v určitom špecifikovanom období, konvertovať ju na bežné akcie jednotky). Ekonomický vplyv emisie takéhoto nástroja je v podstate ten istý, ako súčasná emisia dlhového nástroja s províziou za skoré vyrovnanie, a oprávnení kúpiť bežné akcie, alebo emisia dlhového nástroja so samostatnými oprávneniami na nákup akcií. Na základe vyššie uvedeného vo všetkých prípadoch emitent prezentuje vo svojej súvahe prvky záväzkov a vlastného imania osobitne.

30.

Klasifikácia prvkov záväzku a vlastného imania konvertibilného nástroja nie je revidovaná dôsledkom zmeny v pravdepodobnosti, že možnosť konverzie opcie bude uskutočnená, dokonca i vtedy, ak uskutočnenie možnosti sa môže zdať ekonomicky odvážne niektorým držiteľom. Držitelia nemusia vždy konať spôsobom, ktorý by bol očakávaný, pretože napríklad daňové dôsledky, vyplývajúce z konverzie, môžu byť rôzne pre jednotlivých držiteľov. Navyše pravdepodobnosť konverzie sa bude meniť v čase. Záväzok jednotky uskutočniť budúce platby ostáva neuhradený, až kým nie je zrušený prostredníctvom konverzie, splatnosťou nástroja alebo nejakou inou transakciou.

31.

Štandard IAS 39 sa zaoberá oceňovaním finančného majetku a finančných záväzkov. Majetkový nástroj je nástroj, ktorý potvrdzuje zostatkový podiel na majetku jednotky po odpočítaní všetkých jej záväzkov. Preto ak prvotná účtovná hodnota zloženého finančného nástroja je priradená majetkovým a záväzkovým komponentom, majetkovému komponentu je priradená zostatková suma po odpočítaní sumy osobitne stanovenej pre komponent záväzku od reálnej hodnoty nástroja ako celku. Hodnota derivátových čŕt (napríklad kúpna opcia) vložených do zloženého finančného nástroja iného, než do majetkového komponentu (napríklad možnosť konverzie vlastného imania) sa zahŕňa do záväzkového komponentu. Súčet účtovných hodnôt priradených prvkom záväzku a vlastného imania pri prvotnom vykázaní je vždy rovný reálnej hodnote, ktorá by bola pripísaná nástroju ako celku. Z prvotného separátneho vykázania komponentov nástroja nevzniká žiadny zisk ani strata.

32.

Podľa prístupu uvedeného v odseku 31 emitent dlhopisu konvertovateľného do formy bežných akcií najskôr stanoví účtovnú hodnotu záväzkového komponentu ocenením reálnej hodnoty podobného záväzku (vrátane akýchkoľvek vložených nemajetkových derivátových čŕt), ktorý nedisponuje pridruženým majetkovým komponentom. Účtovná hodnota majetkového nástroja, reprezentovaná možnosťou konverzie nástroja na bežné akcie, môže byť potom stanovená odpočítaním reálnej hodnoty finančného záväzku od reálnej hodnoty zloženého finančného nástroja ako celku.

33.

Ak jednotka znovu odkúpi svoje vlastné majetkové nástroje, tieto nástroje („vlastné akcie“) sa odpočítajú z vlastného imania. Z rámci zisku alebo straty z nákupu, predaja, emisie alebo zrušenia vlastných majetkových nástrojov jednotky sa nebude vykazovať žiadny zisk alebo strata. Takéto vlastné akcie môže jednotka alebo iný člen konsolidovanej skupiny kúpiť a držať. Zaplatené alebo prijaté úhrady sa budú vykazovať priamo vo vlastnom imaní.

34.

Suma držaných vlastných akcií sa zverejní separátne buď v rámci súvahy alebo v poznámkach a to v súlade s IAS 1 Prezentácia účtovných závierok. Jednotka uvedie zverejnenie v súlade s IAS 24 Zverejnenia spriaznených osôb v prípade, ak od spriaznených osôb znovu nakúpi svoje vlastné majetkové nástroje.

35.

Úrok, dividendy, straty a zisky týkajúce sa finančného nástroja alebo komponentu, ktorý je finančným záväzkom sa vykážu ako výnos alebo náklad v zisku alebo strate. Rozdelenia majetkového nástroja držiteľom sa jednotkou uvedú na ťarchu priamo do vlastného imania bez akéhokoľvek úžitku dane z príjmov. Transakčné náklady súvisiace s majetkovou transakciou – iné, než náklady na emisiu majetkového nástroja, ktoré sa dajú priamo priradiť k akvizícii obchodnej jednotky (ktoré sa účtujú v súlade s IAS 22) sa budú účtovať ako zrážka z vlastného imania po odpočítaní akéhokoľvek úžitku dane z príjmov.

36.

Klasifikácia finančného nástroja ako finančného záväzku alebo ako majetkového nástroja určuje, či úrok, dividendy, straty a zisky týkajúce sa tohto nástroja sa vykazujú ako výnos alebo náklad v rámci ziskov alebo strát. Preto platby dividend úplne vykázané ako záväzky sa vykazujú ako náklady tým istým spôsobom, ako úrok z dlhopisu. Podobne zisky a straty súvisiace so spätným odkúpením alebo refinancovaním finančných záväzkov sa vykazujú v zisku alebo strate, zatiaľ čo spätné odkúpenie alebo refinancovanie majetkových nástrojov sa vykazuje ako zmeny vo vlastnom imaní. Zmeny reálnej hodnoty majetkového nástroja sa v účtovnej závierke nevykazujú.

37.

Jednotke pri emisii alebo odkúpení vlastných majetkových nástrojov obvykle vznikajú rôzne náklady. Tieto náklady môžu zahŕňať registračné a iné povinné poplatky, sumy platené právnym, účtovným a iným profesionálnym poradcom, náklady na tlač a kolky. Transakčné náklady súvisiace s majetkovou transakciou sa účtujú ako zrážka z vlastného imania (po odpočítaní akýchkoľvek úžitkov dane z príjmu) do rozsahu, pokiaľ ide o zvýšené náklady priamo priradené majetkovej transakcii, k plateniu ktorých by inak nedošlo. Náklady na majetkovú transakciu, ktorá bola ukončená sa vykazujú ako náklad.

38.

Transakčné náklady týkajúce sa emisie zloženého finančného nástroja sa priradia záväzkovým a majetkovým komponentom nástroja v pomere alokácie prostriedkov. Transakčné náklady, ktoré majú vzťah k viac ako jednej transakcii (napríklad náklady súbežnej ponuky niektorých akcií a kótovania iných akcií na burze) by mali byť priradené týmto transakciám s použitím základu alokácie, ktorý je logický a konzistentný s podobnými transakciami.

39.

Suma transakčných nákladov účtovaných ako zrážka z vlastného imania sa zverejňuje separátne v súlade s IAS 1 Prezentácia účtovných závierok. Súvisiaca suma dane z príjmov priamo vykazovaná vo vlastnom imaní sa zahŕňa do agregovanej sumy aktuálnej a odloženej dane z príjmu pripísanej alebo účtovanej jednotky, ktorá sa vykazuje v súlade s IAS 12 Dane z príjmov.

40.

Dividendy, klasifikované ako náklady, môžu byť prezentované vo výkaze ziskov a strát, buď s úrokom na ostatné záväzky alebo ako osobitná položka. Okrem požiadaviek tohto štandardu je zverejnenie úrokov a dividend predmetom požiadaviek IAS 1 a IAS 30 Zverejnenia v účtovných závierkach bánk a podobných finančných inštitúcií. Za určitých okolností, v dôsledku významných rozdielov medzi úrokmi a dividendami s ohľadom k záležitostiam ako sú daňovo odpočítateľné položky, je žiaduce zverejniť ich v rámci výkazu ziskov a strát samostatne. Zverejnenia vplyvu dane sa vykonávajú v súlade s IAS 12.

41.

Zisky a straty súvisiace so zmenami účtovnej hodnoty finančného záväzku sa vykazujú ako výnos alebo náklad v zisku alebo strate aj napriek tomu, že sa týkajú nástroja obsahujúceho právo na zostatkový podiel na majetku jednotky výmenou za peňažnú hotovosť alebo iný finančný majetok (pozri odsek 18(b)). V súlade s IAS 1 jednotka prezentuje akýkoľvek zisk alebo stratu vyplývajúcu z opätovného ocenenia takéhoto nástroja osobitne vo výkaze ziskov a strát v prípade relevantnosti z hľadiska vysvetlenia výnosnosti jednotky.

42.

Finančný majetok a finančné záväzky by mali byť kompenzované a ich čistá hodnota by mala byť vykazovaná v súvahe vtedy, ak jednotka:

43.

Tento štandard vyžaduje prezentáciu finančného majetku a finančných záväzkov podľa výslednej hodnoty, ak toto odzrkadľuje očakávané budúce peňažné toky jednotky z vyrovnania dvoch alebo viacerých samostatných finančných nástrojov. Keď má jednotka právo prijať alebo platiť jedinú čistú sumu a má zámer to urobiť, v konečnom dôsledku má iba jediný finančný majetok alebo finančný záväzok. Za iných okolností finančný majetok a finančné záväzky sú prezentované osobitne jeden od druhého, v súlade s ich charakteristikami ako zdroje alebo záväzky jednotky.

44.

Kompenzovanie vykázaného finančného majetku a finančného záväzku a prezentácia čistej sumy sa odlišuje od ukončenia vo vykazovaní finančného majetku alebo finančného záväzku. Zatiaľ čo kompenzácia nedáva podnet k vykazovaniu zisku alebo straty, ukončenie vykazovania finančného nástroja vyúsťuje nielen do odstránenia predtým vykázanej položky zo súvahy, ale môže mať za následok vykázanie zisku alebo straty.

45.

Právo na kompenzáciu je dlžníkovým zákonným právom, vyplývajúcim zo zmluvy alebo inej skutočnosti, s cieľom vyrovnania alebo eliminovania inými spôsobmi celej alebo časti sumy, splatnej veriteľovi, aplikovaním voči tejto sume sumy, splatnej od veriteľa. Za mimoriadnych okolností môže mať dlžník zákonné právo použiť sumu, splatnú tretím účastníkom, voči sume splatnej veriteľovi za predpokladu, že existuje dohoda medzi tromi účastníkmi, ktorá jasne stanovuje dlžníkovo právo na kompenzáciu. Keďže právo na kompenzáciu je zákonné právo, okolnosti podporujúce toto právo sa môžu odlišovať v jednotlivých právnych systémoch a pozornosť sa musí venovať použiteľným právnym ustanoveniam týkajúcim sa vzťahu medzi zmluvnými stranami.

46.

Existencia vymáhateľného práva na kompenzáciu finančného majetku a finančného záväzku má vplyv na práva a povinnosti, spojené s finančným majetkom a finančným záväzkom, a môže významne vplývať na vystavenie sa jednotky úverovému riziku a riziku likvidity. Avšak existencia práva sama o sebe nie je dostatočným základom pre kompenzáciu. Pri absencii zámeru uplatnenia práva alebo vysporiadania záväzku súbežne, veľkosť a časová následnosť budúcich peňažných tokov jednotky nie je ovplyvnená. Keď jednotka zamýšľa uplatniť právo alebo vysporiadať záväzok súbežne, prezentácia majetku a záväzkov podľa výslednej hodnoty objektívnejšie odráža veľkosť a časovosť očakávaných budúcich peňažných tokov, ako aj riziká, ktorým sú tieto peňažné toky vystavené. Zámer jedného alebo oboch účastníkov na vysporiadanie podľa výslednej hodnoty bez zákonného práva nie je dostatočný na vykonanie kompenzácie, keďže práva a povinnosti, spojené s individuálnym finančným majetkom a finančným záväzkom, ostali nezmenené.

47.

Zámery jednotky ohľadom vyrovnania konkrétneho majetku a záväzkov môžu byť ovplyvnené jej bežnými podnikateľskými praktikami, požiadavkami finančných trhov a ostatnými okolnosťami, ktoré môžu limitovať schopnosť vyrovnania čistej sumy alebo súbežného vysporiadania. Ak má jednotka právo na kompenzáciu, avšak nemá záujem o vyrovnanie čistej sumy alebo realizáciu majetku a súbežné vysporiadanie záväzku, vplyv tohto práva na vystavenie sa úverovému riziku pre jednotku je zverejnený v súlade s odsekom 76.

48.

Súbežné vyrovnanie dvoch finančných nástrojov sa môže uskutočniť prostredníctvom napríklad činnosti clearingového centra v organizovanom finančnom trhu, alebo prostredníctvom priamej výmeny. V takýchto podmienkach sú peňažné toky, v konečnom dôsledku, ekvivalentné jedinej čistej sume a neexistuje žiadne úverové riziko alebo riziko platobnej neschopnosti. Za iných okolností môže jednotka vyrovnať dva nástroje prijatím alebo platením samostatných súm, vystavením sa úverovému riziku v celkovej veľkosti majetku alebo riziku likvidity v celkovej veľkosti záväzku. Takéto vystavenia sa riziku môžu byť významné, i keď relatívne krátke. Na základe vyššie uvedeného sa realizácia finančného majetku a vysporiadanie finančného záväzku považujú za súbežné iba vtedy, ak sa transakcie uskutočnia v ten istý okamih.

49.

Podmienky, stanovené v odseku 42, nie sú vo všeobecnosti splnené a kompenzácia je zvyčajne neobjektívna, ak:

50.

Jednotka, ktorá uskutočňuje množstvo transakcií s finančným nástrojom s jedinou protistranou môže uzavrieť „hlavnú rámcovú dohodu“ s týmto účastníkom. Takáto dohoda poskytuje jediné vyrovnanie všetkých finančných nástrojov na základe zostatkových hodnôt, pokrytých dohodou, v prípade omeškania platby, alebo zrušenia ktorejkoľvek zmluvy. Takéto dohody sú bežne používané finančnými inštitúciami pri poskytovaní ochrany voči strate v prípade bankrotu alebo iných prípadov, ktorých výsledkom je neschopnosť účastníka splniť svoje záväzky. Hlavná rámcová dohoda obyčajne vytvára právo kompenzácie, ktoré sa stáva vymáhateľným, a ovplyvňuje realizáciu alebo vyrovnanie jednotlivého finančného majetku a finančných záväzkov jedine dodržaním špecifikovaného prípadu omeškania platby alebo za iných okolností, ktorých vznik nie je očakávaný pri bežnom priebehu podnikania. Hlavná rámcová dohoda neuvádza základ pre kompenzáciu dovtedy, pokiaľ sa nesplnia obe kritériá uvedené v odseku 42. Ak v súlade s hlavnou rámcovou zmluvou nedôjde ku kompenzácii finančného majetku a finančných záväzkov, efekt zmluvy na vystavenie sa jednotky úverovému riziku sa zverejňuje v súlade s odsekom 76.

51.

Účel zverejnení, požadovaných týmto štandardom, je poskytovať informácie, ktoré zlepšia vypovedaciu schopnosť významnosti finančných nástrojov pre finančnú situáciu jednotky, výnosnosť a peňažné toky, a pomôžu pri hodnotení súm, časovosti a istoty budúcich peňažných tokov, spojených s týmito nástrojmi.

52.

Transakcie s finančným nástrojom môžu viesť k tomu, že jednotka preberá alebo prevádza na iného účastníka jedno alebo viac ďalej opísaných finančných rizík. Požadované zverejnenie poskytuje informácie, ktoré pomáhajú používateľom účtovnej závierky zhodnotiť rozsah rizika vzťahujúceho sa na finančné nástroje.

53.

Tento štandard nepredpisuje ani formu informácii, ktoré sa majú zverejniť a ani ich umiestnenie v rámci účtovnej závierky. Pokiaľ sa požadované informácie zverejnia v rámci účtovnej závierky, nie je potrebné opakovať ich zverejnenie v poznámkach k účtovnej závierke. Zverejnenia môžu obsahovať kombináciu slovných opisov a konkrétne kvantifikovaných údajov, podľa vhodnosti k charakteru daného nástroja a jeho relatívnej významnosti pre jednotku.

54.

Stanovenie detailnej úrovne, ktorá má byť zverejnená o konkrétnom finančnom nástroji, je vecou tvorby úsudku, berúc do úvahy relatívnu významnosť týchto nástrojov. Je nevyhnutné zaistiť rovnováhu medzi príliš detailnou účtovnou závierkou s nadmernými podrobnosťami, ktoré nemusia napomáhať používateľom účtovnej závierky, a znejasnením významných informácií, ktoré je výsledkom prílišnej agregácie. Napríklad ak je jednotka účastníkom veľkého počtu finančných nástrojov s podobnými črtami a žiadna zmluva nie je individuálne významná, sumarizované informácie s odkazom na konkrétne triedy nástrojov sú objektívne. Na druhej strane informácie o jednotlivom nástroji môžu byť dôležité, ak tento nástroj reprezentuje napríklad významný prvok v štruktúre kapitálu jednotky.

55.

Manažment jednotky zatrieďuje finančné nástroje do skupín prislúchajúcich charakteru zverejnených informácií, berúc na zreteľ záležitosti typu charakteristika nástroja a použitá základňa pre ocenenie. Triedy vo všeobecnosti odlišujú položky oceňované nákladmi alebo formou upravenej ceny obstarania od položiek oceňovaných reálnou hodnotou. Poskytuje sa dostatok informácií za účelom vykonania porovnania relevantných riadkových položiek v súvahe. Ak je jednotka stranou finančného nástroja, ktorý nespadá do pôsobnosti tohto štandardu, takýto nástroj tvorí triedu alebo triedy finančného majetku alebo finančných záväzkov, ktorá je oddelená od nástrojov, ktoré do pôsobnosti tohto štandardu spadajú. Zverejnením informácií o týchto finančných nástrojoch sa zaoberajú iné štandardy (IFRS).

56.

Jednotka by mala opísať ciele a postupy manažmentu finančného rizika vrátane postupov pre hedging každého hlavného typu predpokladanej transakcie, pre ktorú sa účtovanie hedgingu používa.

57.

Okrem poskytovania špecifických informácií o zostatkoch a transakciách konkrétneho finančného nástroja, odporúča sa jednotke zabezpečiť diskusiu o rozsahu, do akého sa finančné nástroje používajú, o súvisiacich rizikách a o podnikateľských zámeroch, ktorým slúžia. Diskusia o postupoch manažmentu z hľadiska kontroly rizík súvisiacich s finančnými nástrojmi zahŕňa postupy v oblastiach, akými sú napríklad hedging vystaveniu sa riziku, vyhnutie sa nepatričnej koncentrácii rizika a požiadavky na záruku z hľadiska zmiernenia úverového rizika. Takáto diskusia predstavuje hodnotnú perspektívu, ktorá nezávisí od špecifických nástrojov v držbe, alebo ktoré sú v konkrétnom časovom okamihu nesplatené.

58.

Jednotka zverejní nasledujúce informácie samostatne pre vytvorené zabezpečenia reálnej hodnoty, hedgingy peňažných tokov, a hedgingy čistej investície do prevádzky v zahraničí (podľa ustanovení IAS 39):

59.

Ak bol priamo vo vlastnom imaní vykázaný zisk alebo strata z hedgingového nástroja v rámci hedgingu peňažných tokov, cez výkaz zmien vlastného imania, jednotka zverejní:

60.

Pre každú triedu finančného majetku, finančného záväzku a majetkového nástroja jednotka zverejní:

61.

Ako súčasť zverejnenia účtovných zásad jednotky jednotka zverejní v rámci každej kategórie finančného majetku informáciu o tom, či sa bežný spôsob nákupu a predaja finančného majetku účtuje k dátumu uskutočnenia obchodu alebo k dátumu vyrovnania (pozri IAS 39, odsek 38).

62.

Zmluvné termíny a podmienky finančného nástroja sú dôležitým faktorom, vplývajúcim na veľkosť, časovosť a istotu budúcich peňažných príjmov a platieb účastníkmi nástroja. Ak sú finančné nástroje významné – či už jednotlivo alebo ako skupina – vo vzťahu k finančnej pozícii akejkoľvek jednotky alebo vo vzťahu k jej budúcim prevádzkovým výsledkom, ich podmienky sa zverejňujú. Ak žiadny jednotlivý nástroj nie je individuálne významný pre budúce peňažné toky konkrétnej jednotky, základné vlastnosti nástrojov sú opísané odkazmi na vhodné zoskupenie podobných nástrojov.

63.

Ak finančné nástroje, držané alebo vydané jednotkou, buď individuálne alebo ako trieda, tvoria potenciálne významné vystavenie sa rizikám, opísaným v odseku 52, termíny a podmienky, ktoré opodstatňujú zverejnenie, obsahujú:

64.

Ak sa súvahová prezentácia finančného nástroja odlišuje od právnej formy daného nástroja, požaduje sa od jednotky vysvetliť v poznámkach k výkazom účtovnej závierky charakter nástroja.

65.

Užitočnosť informácií o rozsahu a charaktere finančných nástrojov sa zvýši, ak zvýrazňuje každý vzťah medzi jednotlivými nástrojmi, ktorý môže vplývať na veľkosť, časovosť alebo istotu budúcich peňažných tokov jednotky. Napríklad je dôležité zverejniť hedgingový vzťah, ktorý by mohol existovať, ak jednotka vlastní investície do akcií, pre ktoré obstarala predajnú opciu. Rozsah, do ktorého je vystavenie sa riziku zmenené vzťahom medzi majetkom a záväzkami, môže byť zrejmý pre používateľov účtovnej závierky z druhov informácií, opísaných v odseku 63, avšak za určitých okolností môžu byť nevyhnutné ďalšie zverejnenia.

66.

Jednotka v súlade s IAS 1 zverejňuje všetky významné účtovné metódy vrátane všeobecných adoptovaných zásad a metódy uplatňovania týchto zásad na transakcie, iné udalosti a podmienky, k výskytu ktorých dochádza pri obchodnej činnosti jednotky. V prípade finančných nástrojov tieto zverejnenia zahŕňajú:

67.

Za každú triedu finančného majetku a finančného záväzku, vykázaného i nevykázaného, jednotka by mala zverejniť informácie o vlastnom vystavení sa úrokovému riziku, vrátane:

68.

Jednotka poskytuje informácie, týkajúce sa jej vystaveniu sa vplyvom budúcich zmien v prevládajúcej úrovni úrokových sadzieb. Zmeny v trhových úrokových sadzbách majú priamy vplyv na zmluvne určené peňažné toky, spojené s niektorým finančným majetkom a finančnými záväzkami (úrokové riziko peňažných tokov), a na ostatné reálne hodnoty (úrokové riziko reálnej hodnoty).

69.

Informácie o dátumoch splatnosti alebo dátumoch precenenia, ak sú skôr, naznačujú dĺžku obdobia, v rámci ktorého sú úrokové sadzby fixné, a informácie o platných úrokových sadzbách naznačujú úrovne, v rámci ktorých sa fixujú. Zverejnenie takýchto informácií poskytuje používateľom účtovnej závierky základ pre zhodnotenie cenového rizika úrokovej sadzby, ktorému je jednotka vystavená, a teda možnosti pre zisk alebo stratu. Pre nástroje, ktoré sa preceňujú podľa trhovej úrokovej sadzby pred splatnosťou, je zverejnenie obdobia až do nasledujúceho precenenia dôležitejšie, ako zverejnenie obdobia splatnosti.

70.

Ako dodatok k informáciám o dátumoch zmluvného preceňovania a splatnosti si jednotka môže zvoliť zverejnenie informácií o očakávaných dátumoch preceňovania alebo splatnosti, ak sa tieto dátumy podstatne odlišujú od zmluvných dátumov. Takéto informácie môžu byť obzvlášť relevantné vtedy, keď napríklad je jednotka schopná s objektívnou spoľahlivosťou predpovedať výšku fixnej miery hypotekárnych úverov, ktoré budú splatené do termínu splatnosti, a ak používa tieto údaje ako základ pre riadenie svojho vystavenia sa riziku úrokovej miery. Dodatočné informácie zahŕňajú zverejnenie skutočnosti, že vychádzajú z očakávaní manažmentu ohľadom budúcich prípadov, a vysvetľujú predpoklady utvorené o dátumoch preceňovania a splatnosti, a ako sa tieto predpoklady odlišujú od zmluvných dátumov.

71.

Jednotka označuje, ktoré z jej finančného majetku a finančných záväzkov sú:

72.

Požiadavky v odseku 67(b) platia pre dlhopisy, zmenky, pôžičky a podobné finančné nástroje, obsahujúce budúce platby, ktoré vytvárajú výnos pre držiteľa a náklady pre emitenta, odzrkadľujúc časovú hodnotu peňazí. Požiadavky sa neuplatňujú na finančné nástroje, akými sú investície do majetkových nástrojov a derivátové nástroje, ktoré nie sú ocenené stanovenou platnou úrokovou sadzbou. Napríklad zatiaľ čo nástroje, ako sú derivátové úrokové nástroje, vrátane swapov, forwardových zmlúv a opcií, sú vystavené riziku reálnej hodnoty alebo peňažných tokov zo zmien v trhových úrokových sadzbách, zverejnenie platnej úrokovej sadzby sa nevyžaduje. Avšak pri poskytovaní informácií o platnej úrokovej miere jednotka zverejňuje vplyv hedgingových transakcií (napríklad úrokové swapy) na jej úrokové riziko.

73.

Jednotka sa môže vystaviť úrokovému riziku v dôsledku transakcie, v rámci ktorej sa v súvahe jednotky nevykazuje žiadny finančný majetok alebo finančný záväzok. Za takýchto okolností jednotka zverejňuje informácie, ktoré umožnia používateľom jej účtovnej závierky pochopiť charakter a rozsah takéhoto vystavenia sa riziku. Ak má napríklad jednotka záväzok požičať zdroje s fixnou úrokovou sadzbou, zverejnenie bežne zahŕňa istinu, úrokovú sadzbu a obdobie do splatnosti sumy, ktorá sa má požičať a významné podmienky transakcie, ktoré spôsobia vznik situácie, v rámci ktorej sa jednotka vystaví úrokovému riziku.

74.

Charakter podnikania jednotky a rozsah jej činností vo finančných nástrojoch určuje, či informácie o riziku úrokovej miery sú prezentované v ústnej forme, tabuľkami, alebo používaním kombinácie oboch spôsobov. Ak jednotka disponuje rôznymi finančnými nástrojmi vystavenými riziku reálnej hodnoty alebo riziku peňažných tokov úrokovej miery, môže uplatňovať jeden alebo viacero nasledujúcich prístupov pre prezentovanie informácií:

75.

Za určitých okolností jednotka môže byť schopná poskytovať užitočné informácie o svojom vystavení sa rizikám úrokovej miery označením vplyvu hypotetickej zmeny trhových úrokových mier na reálnu hodnotu svojich finančných nástrojov a budúce výnosy a peňažné toky. Takéto informácie môžu vychádzať napríklad z predpokladanej jednopercentnej (100 základných bodov) zmeny trhových úrokových sadzieb, ku ktorej došlo k dátumu zostavenia súvahy. Vplyvy zmeny úrokových sadzieb zahŕňajú zmeny v úrokových výnosoch a nákladoch súvisiacich s finančnými nástrojmi s plávajúcou sadzbou a ziskoch alebo stratách, vyplývajúcich zo zmien v reálnej hodnote nástrojov s fixnou mierou. Vykazovaná citlivosť úrokovej miery môže byť obmedzená na priame vplyvy zmeny úrokovej miery na úročené finančné nástroje vykazované k dátumu zostavenia súvahy, keďže nepriame vplyvy zmeny miery na finančných trhoch a v jednotlivých jednotkách nemožno bežne spoľahlivo predpovedať. Pri zverejňovaní informácií o citlivosti úrokovej miery jednotka označuje základ, podľa ktorého pripravila informácie, vrátane všetkých významných predpokladov.

76.

Za každú triedu finančného majetku a ďalšej úverovej angažovanosti jednotka zverejní informácie o vystavení sa úverovému riziku vrátane:

77.

Jednotka uvádza informácie o úverovom riziku za účelom umožnenia používateľom jej účtovnej závierky zhodnotiť rozsah, do akého by zlyhanie protistrán splniť svoje záväzky mohlo znížiť budúce príjmy peňažných tokov z finančného majetku vykazovaného k dátumu zostavenia súvahy alebo odliv peňažných tokov z iných úverových angažovaností (napríklad úverový derivát alebo vystavená záruka na záväzok tretej strany). Takéto zlyhania vytvárajú stratu vykazovanú v zisku alebo strate jednotky. Odsek 76 nevyžaduje od jednotky zverejnenie vyhodnotenia možnosti vzniku budúcej straty.

78.

Dôvody zverejnenia súm, vystavených úverovému riziku, bez ohľadu na potenciálne náhrady z realizácie záruky („maximálne vystavenie sa jednotky úverovému riziku“) sú:

79.

V prípade finančného majetku vystaveného riziku úveru, účtovná hodnota majetku v súvahe bez každej použiteľnej rezervy na stratu, obvykle predstavuje sumu vystavenú úverovému riziku. Napríklad v prípade úrokového swapu vedeného v reálnej hodnote, predstavuje maximálne vystavenie sa strate k dátumu zostavenia súvahy obvykle účtovnú hodnotu, keďže táto predstavuje náklady, v bežných trhových mierach, na nahradenie swapu v prípade zlyhania. Za týchto okolností nie je nevyhnutné žiadne dodatočné zverejnenie nad rámec toho, ktoré poskytuje súvaha. Na druhej strane sa maximálna potenciálna strata jednotky z niektorých finančných nástrojov môže zásadne líšiť od ich účtovnej hodnoty a od iných zverejnených súm, akými sú napríklad ich reálna hodnota alebo výška istiny. V takýchto podmienkach je nevyhnutné dodatočné zverejnenie kvôli splneniu požiadaviek odseku 76(a).

80.

Finančný majetok, predmet zákonne vymáhateľného práva kompenzácie voči finančnému záväzku, nie je prezentovaný v súvahe čisto bez záväzku, s výnimkou kedy sa vyrovnanie uskutoční podľa zámeru na základe výslednej hodnoty alebo súbežne. Bez ohľadu na vyššie uvedené jednotka zverejňuje existenciu zákonného práva na kompenzáciu pri poskytovaní informácií v súlade s odsekom 76. Napríklad, ak sú splatné príjmy tržieb jednotky z realizácie finančného majetku pred vyrovnaním finančného záväzku v tej istej alebo väčšej sume, voči ktorej má jednotka zákonné právo kompenzácie, jednotka je schopná realizovať toto právo na kompenzáciu z dôvodu vyhnutia sa strate v prípade zlyhania zmluvnej strany. Ak však jednotka reaguje, alebo je pravdepodobné, že bude reagovať na zlyhanie predĺžením termínu pre finančný majetok, vystavenie sa riziku úveru by existovalo, ak by revidované termíny boli také, že oneskorenie inkasa tržieb sa očakáva až po dátume, ku ktorému sa vyžaduje vyrovnanie záväzku. Na informovanie používateľov účtovnej závierky do rozsahu, v ktorom sa vystavenie úverovému riziku v konkrétnom časovom okamihu znížilo, jednotka zverejňuje existenciu a vplyv práva na kompenzáciu, keď sa očakáva získanie finančného majetku v súlade s jej termínmi. Keď je finančný záväzok, voči ktorému existuje právo na kompenzáciu, splatný skôr než finančný majetok, jednotka je vystavená úverovému riziku na celú účtovnú hodnotu majetku, ak zmluvná strana zlyhá po tom, ako bol záväzok vyrovnaný.

81.

Jednotka mohla vstúpiť do jednej alebo viacerých hlavných rámcových dohôd, ktoré slúžia na zmierňovanie jej vystavenia sa úverovej strate, avšak nespĺňajú kritériá na kompenzáciu. Ak hlavná rámcová dohoda významne znižuje riziko úveru, spojené s finančným majetkom nekompenzovaným voči finančnému záväzku tej istej zmluvnej strany, jednotka poskytuje dodatočné informácie, týkajúce sa vplyvu danej dohody. Takéto zverejnenie naznačuje, že:

Je taktiež žiaduce, aby jednotka zverejnila podmienky svojich hlavných rámcových dohôd, ktoré stanovujú rozsah zníženia v rámci jej úverového rizika.

82.

Jednotka sa môže vystaviť úverovému riziku v dôsledku transakcie, v rámci ktorej sa v súvahe nevykazuje žiadny finančný majetok – napríklad v prípade finančnej záruky alebo zmluvy o úverovom deriváte. Ručenie za záväzok inej strany vytvára záväzok a ručiteľa vystavuje úverovému riziku, ktoré sa berie na zreteľ pri zverejňovaní vyžadovanom odsekom 76.

83.

Koncentrácie úverového rizika sa zverejňujú, ak nie sú uvedené v ostatných zverejneniach o charaktere a finančnej situácii podnikania a ak majú za následok značné vystavenie sa strate v prípade zlyhania iných zmluvných strán. Identifikácia takýchto koncentrácií vyžaduje úsudok manažmentu berúceho na zreteľ okolnosti jednotky a jej dlžníkov. IAS 14 Vykazovanie o segmentoch poskytuje užitočný návod na identifikovanie priemyselných a geografických segmentov, v rámci ktorých môže vzniknúť koncentrácia rizika úveru.

84.

Koncentrácia rizika úveru môže vzniknúť z vystavenia sa jedinému dlžníkovi alebo skupine dlžníkov, majúcich podobné črty, ako napríklad, že ich schopnosť splniť záväzky bude ovplyvnená podobne zmenami v ekonomike alebo inými podmienkami. Charakteristiky, ktoré môžu dať podnet ku vzniku koncentrácie rizika, zahŕňajú charakter činností, vykonávaných dlžníkmi, ako je odvetvie, v ktorom fungujú, geografická oblasť, v ktorej sú činnosti uskutočňované, a úroveň úveruschopnosti skupín dlžníkov. Napríklad výrobca zariadenia pre ropný a plynárenský priemysel bude mať bežne účty pohľadávok z obchodného styku za predaj svojich výrobkov, pri ktorom je riziko neplatenia ovplyvnené ekonomickými zmenami v ropnom a plynárenskom priemysle. Banka, ktorá bežne požičiava v medzinárodnom meradle, môže mať významné sumy pôžičiek neuhradené od menej rozvinutých krajín a schopnosť banky získať úhrady týchto pôžičiek môže byť negatívne ovplyvnená miestnymi ekonomickými podmienkami.

85.

Zverejnenie koncentrácií rizika úveru zahŕňa opis spoločnej charakteristiky, ktorá identifikuje každú koncentráciu a veľkosť maximálneho vystavenia sa úverovému riziku, spojenému so všetkým finančným majetkom disponujúcim touto črtou.

86.

S výnimkou ustanovení odseku 90, jednotka pre každú triedu finančného majetku a finančných záväzkov zverejní reálnu hodnotu tejto triedy majetku a záväzkov spôsobom, ktorý umožní porovnanie reálnej hodnoty s účtovnou hodnotou v súvahe. (IAS 39 uvádza návod na stanovenie reálnej hodnoty.)

87.

Informácie o reálnej hodnote sú široko používané pre účely podnikania pri určovaní celkovej finančnej situácie jednotky a pri rozhodovaní o jednotlivých finančných nástrojoch. Sú taktiež relevantné pre mnohé rozhodnutia používateľov účtovnej závierky, keďže za mnohých okolností odrážajú posúdenie finančných trhov z hľadiska súčasnej hodnoty očakávaných budúcich peňažných tokov, vzťahujúcich sa na daný nástroj. Informácie o reálnej hodnote umožňujú porovnávať finančné nástroje, majúce v podstate tie isté ekonomické charakteristiky, bez ohľadu na ich účel, a komu a kým boli vydané alebo nadobudnuté. Reálne hodnoty poskytujú neutrálny základ pre hodnotenie manažérskeho spravovania, naznačením vplyvov jeho rozhodnutí nakúpiť, predať alebo držať finančný majetok, a vyvolať, zachovať, alebo uvoľniť finančné záväzky. Ak jednotka neocení finančný majetok alebo finančný záväzok vo svojej súvahe v reálnej hodnote, poskytuje informácie o reálnej hodnote prostredníctvom dodatočných zverejnení.

88.

Pokiaľ ide o finančné nástroje, akými sú napríklad krátkodobé obchodné pohľadávky a záväzky, v prípade, že účtovná hodnota predstavuje primeraný odhad reálnej hodnoty, nevyžaduje sa zverejniť reálnu hodnotu.

89.

Pri zverejňovaní reálnych hodnôt jednotka zoskupí finančný majetok a finančné záväzky do tried a vykoná ich kompenzáciu len do takého rozsahu, v akom sú kompenzované ich zodpovedajúce účtovné hodnoty v súvahe.

90.

Ak sa investície do nekótovaných majetkových nástrojov alebo prepojených derivárových nástrojov oceňujú v súlade s IAS 39 v nákladoch z toho dôvodu, že ich reálnu hodnotu nemožno spoľahlivo oceniť, túto skutočnosť treba zverejniť spolu s popisom finančných nástrojov, ich účtovnej hodnoty, vysvetlením, prečo sa ich reálna hodnota nedá spoľahlivo oceniť a ak je to možné, aj rozsahom odhadov, v rámci ktorých sa ich reálna hodnota veľmi pravdepodobne nachádza. Okrem toho ak je finančný majetok, ktorého predchádzajúca reálna hodnota nemohla byť spoľahlivo ocenená, predaný, účtovná hodnota takéhoto finančného majetku v čase predaja, a veľkosť vykázaného zisku alebo straty by sa mali zverejniť.

91.

Ak sa investície do nekótovaných majetkových nástrojov alebo prepojených derivátových nástrojov oceňujú v nákladoch v súlade s IAS 39 z toho dôvodu, že ich reálnu hodnotu nemožno spoľahlivo oceniť, informácie o reálnej hodnote ustanovené v odsekoch 86 a 92 sa zverejňovať nemusia. Namiesto toho sa uvádzajú informácie, ktoré pomôžu používateľom účtovnej závierky vytvoriť si vlastný úsudok o rozsahu možných odlišností medzi účtovnou hodnotou takéhoto finančného majetku a finančných záväzkov a ich reálnou hodnotou. Navyše na vysvetlenie základných charakteristík finančných nástrojov, ktoré sa vzťahujú na ich hodnotu a dôvodu nezverejnenia ich reálnych hodnôt sa poskytujú informácie o trhu pre tieto nástroje. V niektorých prípadoch termíny a podmienky nástrojov, zverejnených v súlade s odsekom 60, môžu predstavovať dostatočné informácie. Ak existuje vhodný základ pre takého konanie, manažment môže naznačiť svoj názor na vzťah medzi reálnou hodnotou a účtovnou hodnotou finančného majetku a finančných záväzkov, pri ktorých nie je schopný spoľahlivo určiť reálnu hodnotu.

92.

Jednotka zverejní:

93.

Zverejnenie informácií o reálnej hodnote obsahuje zverejnenie použitej metódy použitej pri stanovení reálnej hodnoty a všetky významné predpoklady vytvorené pri jej používaní. Jednotka napríklad zverejní informácie o predpokladoch týkajúcich sa sadzieb za predčasné splatenie, sadzieb odhadovaných úverových strát a úrokových alebo diskontných sadzieb, ak sú takéto informácie významné.

94.

94.

94.

94.

94.

94.

94.

94.

95.

Za účelom zverejnenia informácií o porušeniach úverových zmlúv v súlade s odsekom 94(j) zahŕňajú splatné úvery emitované dlhové nástroje a finančné záväzky iné, než krátkodobé obchodné záväzky splatné v rámci bežných úverových podmienok. Ak počas účtovného obdobia došlo k takémuto porušeniu a porušenie nebolo odstránené alebo nedošlo k prerokovaniu podmienok zmluvy do dátumu zostavenia súvahy, vplyv takéhoto porušenia na klasifikáciu záväzku ako obežného alebo neobežného sa stanovuje v súlade s IAS 1.

96.

Jednotka bude uplatňovať tento štandard počas ročných období začínajúcich 1. januára 2005 alebo neskôr. Povoľuje sa aj včasnejšie uplatňovanie. Jednotka nebude uplatňovať tento štandard počas ročných období začínajúcich pred 1. januárom 2005, pokiaľ taktiež uplatňuje IAS 39 (vydaný v decembri 2003). Ak jednotka uplatňuje tento štandard pre obdobia začínajúce pred 1. januárom 2005, musí túto skutočnosť zverejniť.

97.

Tento štandard sa bude uplatňovať spätne.

98.

Tento štandard nahrádza IAS 32 Finančné nástroje: Zverejňovanie a prezentácia revidovaný v roku 2000.

99.

Tento štandard nahrádza nasledujúce interpretácie:

100.

Tento štandard ruší návrh interpretácie SIC D34 Finančné nástroje — Nástroje alebo práva spätne odkúpiteľné držiteľom.

IAS 1:

Prezentácia účtovných závierok (revidovaný z roku 2003)

IAS 8:

Účtovné zásady, zmeny v účtovných odhadoch a chyby

IAS 16:

Pozemky, budovy a zariadenia (revidovaný z roku 2003)

IAS 23:

Náklady na prijaté úvery a pôžičky

IAS 36:

Zníženie hodnoty majetku (revidovaný z roku 2004)

IAS 37:

Rezervy, podmienené záväzky a podmienený majetok

1.

Mnohé jednotky sú povinné demontovať, odstrániť a nahradiť položky v rámci pozemkov, budov a zariadení. V rámci tejto interpretácie sa takéto povinnosti označujú pojmom „zrušenie sprostredkovania, náhrady a podobné záväzky“. V rámci IAS 16 zahŕňajú náklady na položku pozemky, budovy a zariadenia úvodný odhad nákladov na demontáž a odstránenie položky a obnovu lokality, kde sa položka nachádza, pričom takáto povinnosť jednotke vzniká buď v prípade nadobudnutia takejto položky alebo ako následok používania danej položky počas konkrétneho obdobia na účely iné, než na tvorbu zásob v danom období. IAS 37 obsahuje požiadavky na oceňovanie ukončenia sprostredkovania, náhrad a podobných záväzkov. Táto interpretácia obsahuje návod na účtovanie vplyvu zmien v ocenení existujúceho ukončenia sprostredkovania, náhrad a podobných záväzkov.

2.

Táto interpretácia platí pre zmeny v ocenení akéhokoľvek existujúceho ukončenia sprostredkovania, náhrad alebo podobného záväzku, ktorý je:

Ukončenie sprostredkovania, náhrada alebo podobný záväzok môže existovať, napríklad, pri ukončení sprostredkovania, týkajúceho sa budovy, náprave environmentálnych škôd v rámci ťažobného priemyslu alebo pri odstraňovaní zariadení.

3.

Táto interpretácia sa zaoberá spôsobom, akým sa má účtovať vplyv nasledujúcich udalostí na zmenu ocenenia existujúceho ukončenia sprostredkovania, náhrady alebo podobného záväzku:

4.

Zmeny v oceňovaní existujúceho ukončenia sprostredkovania, náhrady alebo podobného záväzku, ktoré vyplývajú zo zmien očakávaného načasovania alebo sumy odlivu zdrojov stelesňujúcich ekonomické úžitky na úhradu záväzku alebo zmena diskontnej sadzby sa budú účtovať v súlade s nižšie uvedenými odsekmi 5 – 7.

5.

Ak sa súvisiaci majetok oceňuje pomocou nákladového modelu:

6.

Ak je súvisiaci majetok oceňovaný pomocou modelu precenenia:

7.

Upravená odpisovateľná suma majetku sa odpisuje počas celej doby jeho použiteľnosti. Preto, ak súvisiaci majetok dosiahol koniec doby svojej použiteľnosti, všetky následné zmeny záväzku sa vykážu v zisku alebo strate po ich vzniku. Toto platí aj pre nákladový model, aj pre model precenenia.

8.

Periodické rozvinutie diskontu sa bude vykazovať v zisku alebo strate ako finančný náklad vždy po jeho vzniku. Umožnené alternatívne riešenie kapitalizácie v súlade s IAS 23 sa nepovoľuje.

9.

Jednotka uplatní túto interpretáciu na ročné obdobia začínajúce dňom 1. september 2004. Odporúča sa aj skoršie uplatňovanie. Ak jednotka uplatňuje túto interpretáciu na obdobie začínajúce pred 1. septembrom 2004, zverejní túto skutočnosť.

10.

Zmeny v účtovných zásadách sa budú účtovať v súlade s požiadavkami IAS 8 Účtovné zásady, zmeny v účtovných odhadoch a chyby.  (1)