31979L1072

Ôsma smernica Rady

zo 6. decembra 1979

o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu

(79/1072/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva,

so zreteľom na Šiestu smernicu Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (jednotné stanovenie zdaniteľného základu) [1], najmä na jej článok 17 (4),

so zreteľom na návrh Komisie [2],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [3],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [4],

keďže podľa článku 17 (4) smernice 77/388/EHS má Rada prijať vykonávacie predpisy spoločenstva o vrátení dane z pridanej hodnoty, vymedzenom v odseku 3 uvedeného článku, platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu;

keďže je potrebné stanoviť pravidlá na zabezpečenie toho, aby platiteľ dane so sídlom na území niektorého z členských štátov mohol uplatniť nárok na vrátenie dane, ktorá mu bola fakturovaná za dodávku tovarov alebo služieb v inom členskom štáte, alebo ktorá bola zaplatená za dovoz do iného členského štátu, a tak zabrániť dvojitému zdaneniu;

keďže je potrebné odstrániť rozdiely v platných ustanoveniach členských štátov, ktoré v niektorých prípadoch narúšajú obchod a voľnú súťaž;

keďže zavedenie pravidiel spoločenstva v tejto oblasti urýchli efektívnu liberalizáciu pohybu osôb, tovarov a služieb, a tým napomôže zavŕšiť proces hospodárskej integrácie;

keďže takéto pravidlá nesmú viesť k rôznemu zaobchádzaniu s platiteľmi dane v závislosti od toho, v ktorom členskom štáte majú sídlo;

keďže je potrebné zamedziť niektoré formy úniku alebo vyhýbania sa dani;

keďže podľa článku 17 (4) smernice 77/388/EHS môžu členské štáty v prípade platiteľov dane, ktorí majú sídlo mimo územia spoločenstva, odmietnuť vrátenie alebo uložiť dodatočné podmienky; keďže je však zároveň pri vrátení potrebné zamedziť zvýhodňovanie uvedených platiteľov dane v porovnaní s platiteľmi dane, ktorí majú sídlo na území spoločenstva;

keďže spočiatku by sa mali prijať len predpisy spoločenstva obsiahnuté v tejto smernici; keďže tieto predpisy ukladajú najmä povinnosť, aby sa rozhodnutia týkajúce sa žiadostí o vrátenie oznámili do šiestich mesiacov od dátumu podania žiadosti; keďže vrátenie by sa malo uskutočniť v rovnakej lehote; keďže v období jedného roka od konečného dátumu stanoveného na zavedenie týchto predpisov bude mať Talianska republika právo na oznámenie rozhodnutí svojich príslušných orgánov o žiadostiach platiteľov dane, ktorí nemajú sídlo na jej území, a na vrátenie do deviatich mesiacov, s cieľom umožniť Talianskej republike prebudovať svoj súčasný systém a zaviesť systém spoločenstva;

keďže Rada by mala prijať ďalšie predpisy na doplnenie systému spoločenstva; keďže, pokým tieto predpisy nenadobudnú účinnosť, členské štáty budú vracať daň zo služieb a tovarov, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, v súlade s predpismi, ktoré prijmú podľa článku 17 (4) smernice 77/388/EHS,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Na účel tejto smernice "platiteľom dane, ktorý nemá sídlo na území štátu" je osoba definovaná v článku 4 (1) smernice 77/388/EHS, ktorá počas obdobia uvedeného v prvej a druhej vete prvého pododseku článku 7 (1) nemá v tomto štáte ani sídlo svojej hospodárskej činnosti ani stálu pobočku, cez ktorú by vykonávala obchodný styk, a ani, v prípade, že takéto sídlo alebo pobočka neexistujú, svoje bydlisko alebo svoje bežné sídlo, a ktorá počas rovnakého obdobia nedodala žiadne tovary ani služby považované za dodané v danom štáte, s výnimkou:

a) dopravných služieb a súvisiacich vedľajších služieb oslobodených od dane podľa článku 14 (1) i), článku 15 alebo článku 16 (1), (B), (C) a (D) smernice 77/388/EHS;

b) služieb, pri ktorých platiteľom dane podľa článku 21 (1) b) smernice 77/388/EHS je výhradne ich príjemca.

Článok 2

Každý členský štát vráti platiteľovi dane, ktorý nemá sídlo na jeho území, ale má sídlo v niektorom inom členskom štáte, v závislosti na podmienkach uvedených nižšie, daň z pridanej hodnoty účtovanú v súvislosti so službami alebo hnuteľným majetkom, ktoré mu dodal iný platiteľ dane na území daného štátu alebo účtovanú v súvislosti s dovozom tovarov do krajiny, pokiaľ sa tieto tovary a služby použijú na účel obratov uvedených v článku 17 (3) a) a b) smernice 77/388/EHS a na služby poskytnuté podľa článku 1 b).

Článok 3

Aby mal právo na vrátenie, platiteľ dane uvedený v článku 2, ktorý nedodáva tovary ani služby považované za dodané na území štátu, musí:

a) podať žiadosť podľa vzoru v prílohe A príslušnému orgánu uvedenému v prvom odseku článku 9 a priložiť originály faktúr alebo iných dovozných dokladov. Členské štáty poskytnú žiadateľovi vysvetlenie, ktoré musí v každom prípade obsahovať aspoň informácie uvedené v prílohe C;

b) predložiť osvedčenie vystavené oprávneným orgánom štátu, v ktorom má platiteľ dane sídlo, že je v danom štáte platiteľom dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ už príslušný organ podľa prvého odseku článku 9 takéto osvedčenie má, platiteľ dane ho nemusí znovu predkladať v období jedného roka od dátumu vydania prvého osvedčenia oprávneným orgánom štátu, v ktorom má platiteľ dane sídlo. Členské štáty nevydajú osvedčenia platiteľom dane, ktorí využívajú oslobodenie od dane podľa článku 24 (2) smernice 77/388/EHS;

c) doložiť písomným prehlásením, že nedodal tovary ani služby považované za dodané na území štátu v období uvedenom v prvej a druhej vete prvého pododseku článku 7 (1);

d) zaviazať sa vrátiť každú neoprávnene prijatú čiastku.

Článok 4

Aby mal nárok na vrátenie, platiteľ dane uvedený v článku 2, ktorý nedodal tovary ani služby považované za dodané na území štátu, okrem služieb uvedených v článku 1 a) a b), musí:

a) splniť požiadavky stanovené v článku 3 a), b) a d),

b) doložiť písomným prehlásením, že v období podľa prvej a druhej vety prvého pododseku článku 7 (1) nedodal tovary ani služby považované za dodané na území štátu, okrem služieb uvedených v článku 1 a) a b).

Článok 5

Na účel tejto smernice musia tovary a služby, za ktoré sa môže vrátiť daň, vyhovieť podmienkam podľa článku 17 smernice 77/388/EHS, ako sa uplatňujú v členskom štáte, ktorý má daň vrátiť.

Táto smernica sa nevzťahuje na dodávky tovarov, ktoré sú alebo môžu byť oslobodené od dane podľa bodu 2 článku 15 smernice 77/388/EHS.

Článok 6

Členské štáty nesmú platiteľom dane uvedeným v článku 2 uložiť iné povinnosti popri tých, ktoré sú uvedené v článku 3 a 4, okrem povinnosti v osobitných prípadoch poskytnúť informácie potrebné na rozhodnutie, či je žiadosť o vrátenie dane oprávnená.

Článok 7

1. Žiadosť o vrátenie uvedená v článkoch 3 a 4 sa vzťahuje na fakturovaný nákup tovarov a služieb alebo na dovoz uskutočnený v období nie kratšom ako tri mesiace alebo nie dlhšom ako jeden kalendárny rok. Žiadosť sa však môže vzťahovať aj na obdobie kratšie ako tri mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka. Takéto žiadosti sa môžu vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné dokumenty, na ktoré sa nevzťahovali predchádzajúce žiadosti, a ktoré sa týkajú obchodov ukončených v danom kalendárnom roku. Žiadosti sa musia predložiť príslušnému orgánu podľa prvého odseku článku 9 do šiestich mesiacov po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola daň splatná.

Ak sa žiadosť vzťahuje na obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, a dlhšie ako tri mesiace, žiadaná čiastka nesmie byť nižšia ako protihodnota 200 európskych účtovných jednotiek v národnej mene; ak sa žiadosť vzťahuje na obdobie kalendárneho roka alebo na zvyšok kalendárneho roka, čiastka nesmie byť nižšia ako protihodnota 25 európskych účtovných jednotiek v národnej mene.

2. Použije sa európska účtovná jednotka definovaná vo finančnom nariadení z 21. decembra 1977 [5], stanovená k 1. januáru roku obdobia uvedeného v prvej a druhej vete prvého pododseku odseku 1. Členské štáty môžu zaokrúhľovať čísla vychádzajúce po prepočte na národnú menu nanajvýš o 10 % nahor alebo nadol.

3. Príslušný orgán podľa prvého odseku článku 9 opečiatkuje každú faktúru a/alebo dovozný dokument, aby sa zabránilo použitiu týchto dokumentov na opätovnú žiadosť o vrátenie, a do jedného mesiaca ich vráti.

4. Rozhodnutia týkajúce sa žiadostí o vrátenie budú oznámené do šiestich mesiacov od podania žiadosti spolu s príslušnými dokumentmi požadovanými touto smernicou na posúdenie žiadosti príslušným orgánom uvedeným v odseku 3. Vrátenie sa vykoná pred ukončením horeuvedeného obdobia podľa požiadavky žiadateľa buď v členskom štáte, ktorý má daň vrátiť, alebo v štáte, v ktorom má žiadateľ sídlo. V druhom prípade zaplatí bankové poplatky za prevod žiadateľ.

Zamietnutie žiadosti musí byť odôvodnené. Je možné sa proti nemu odvolať k príslušným orgánom dotyčného členského štátu formami a v lehotách, ktoré sú stanovené pre žiadosti o vrátenie dane, predkladané osobami podliehajúcimi daniam stanoveným v tomto štáte.

5. Pokiaľ bola náhrada získaná podvodom alebo iným neoprávneným spôsobom, príslušný orgán uvedený v odseku 3 pristúpi k vymáhaniu nesprávne vyplatených čiastok a uložených peňažných pokút v súlade s postupom, aký sa uplatňuje v dotknutom členskom štáte, bez vplyvu na ustanovenia o vzájomnej pomoci pri spätnom získaní dane z pridanej hodnoty.

V prípade podvodných žiadostí, pri ktorých podľa právnych predpisov jednotlivých štátov nie je možné uložiť peňažné pokuty, môže príslušný členský štát na obdobie najviac dvoch rokov od dátumu podania podvodnej žiadosti platiteľovi dane odmietnuť vyplatenie každej ďalšej náhrady. Ak bola uložená peňažná pokuta, ale nebola zaplatená, príslušný členský štát môže danému platiteľovi dane prerušiť všetky ďalšie náhrady, pokým pokutu neuhradí.

Článok 8

V prípade platiteľov dane, ktorí nemajú sídlo na území spoločenstva, môžu členské štáty vrátenie odmietnuť alebo stanoviť zvláštne požiadavky.

Náhrada nesmie byť poskytnutá za výhodnejších podmienok, aké sa vzťahujú na platiteľov dane, ktorí majú sídlo na území spoločenstva.

Článok 9

Členské štáty vhodným spôsobom oznámia, ktorý orgán je oprávnený prijímať žiadosti uvedené v článku 3 a) a v článku 4 a).

Osvedčenia uvedené v článku 3 b) a v článku 4 a), preukazujúce, že príslušná osoba je platiteľom dane, sa vyhotovia podľa vzoru v prílohe B.

Článok 10

Členské štáty uvedú do účinnosti predpisy potrebné na zavedenie tejto smernice s účinnosťou najneskôr k 1. januáru 1981. Smernica sa vzťahuje len na žiadosti o vrátenie dane z pridanej hodnoty z nakúpených tovarov alebo služieb fakturovaných od tohto dátumu, alebo z dovozov uskutočnených od tohto dátumu.

Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica. Komisia s nimi oboznámi ostatné členské štáty.

Článok 11

Odchylne od článku 7 (4) môže Talianska republika do 1. januára 1982 predĺžiť obdobie uvedené v tomto odseku zo šiestich na deväť mesiacov.

Článok 12

Tri roky po dátume uvedenom v článku 10 Komisia po prerokovaní s členskými štátmi predloží Rade správu o používaní tejto smernice, najmä jej článkov 3, 4 a 7.

Článok 13

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 6. decembra 1979

Za Radu

predseda

L. Preti

[1] Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1.

[2] Ú. v. ES C 26, 1.2.1978, s. 5.

[3] Ú. v. ES C 39, 12.2.1979, s. 14.

[4] Ú. v. ES C 269, 13.11.1978, s. 51.

[5] Ú. v. ES L 356, 31.12.1977, s. 1.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA A

VZOR

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

PRÍLOHA B

VZOR

OSVEDČENIE O ŠTATÚTE PLATITEĽA DANE

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

PRÍLOHA C

Minimálne informácie, ktoré musia byť uvedené vo vysvetlení

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------