EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 02006R1931-20120119

Consolidated text: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1931/2006 z 20. decembra 2006 , ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2006/1931/2012-01-19

2006R1931 — SK — 19.01.2012 — 001.001


Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B

▼C1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1931/2006

z 20. decembra 2006,

ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru

▼B

(Ú. v. ES L 405, 30.12.2006, p.1)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  No

page

date

►M1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1342/2011 z 13. decembra 2011,

  L 347

41

30.12.2011


Opravené a doplnené:

►C1

Korigendum, Ú. v. ES L 029, 3.2.2007, s. 3  (1931/2006)




▼B

▼C1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1931/2006

z 20. decembra 2006,

ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru



EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 62 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Komisie,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy ( 1 ),

keďže:

(1)

V oznámení Komisie s názvom „K integrovanému riadeniu vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie“ bola zdôraznená potreba vypracovať pravidlá malého pohraničného styku s cieľom konsolidovať právny rámec Spoločenstva týkajúci sa vonkajších hraníc. Rada túto skutočnosť potvrdila 13. júna 2002 schválením „Plánu riadenia vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie“, ktorý bol následne prijatý Európskou radou v Seville 21. a 22. júna 2002.

(2)

Je v záujme rozšíreného Spoločenstva, aby sa zabezpečilo, že hranice s jeho susedmi nebránia obchodnej, sociálnej a kultúrnej výmene alebo regionálnej spolupráci. Z tohto dôvodu by sa mal vyvinúť účinný systém malého pohraničného styku.

(3)

Režim malého pohraničného styku predstavuje odchýlku od všeobecných pravidiel, ktorými sa riadi hraničná kontrola osôb, prekračujúcich vonkajšie hranice členských štátov Európskej únie, ktoré sú ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) ( 2 ).

(4)

Spoločenstvo by malo ustanoviť kritériá a podmienky, ktoré sa majú dodržiavať pri uľahčovaní prekračovania vonkajšej pozemnej hranice obyvateľmi pohraničnej oblasti v rámci malého pohraničného styku. Takéto kritériá a podmienky by mali na jednej strane zabezpečiť rovnováhu medzi uľahčením prekračovania hraníc v dobrej viere obyvateľom pohraničnej oblasti, ktorí majú oprávnené dôvody na časté prekračovanie vonkajšej pozemnej hranice, a na strane druhej strane potrebu zabrániť nelegálnemu prisťahovalectvu a potenciálnemu ohrozeniu bezpečnosti vyvolanému trestnou činnosťou.

(5)

S cieľom zabrániť zneužívaniu by sa malo povolenie na malý pohraničný styk vo všeobecnosti vydávať len osobám, ktoré majú oprávnený pobyt v pohraničnej oblasti po dobu minimálne jedného roka. V dvojstranných dohodách uzatvorených medzi členskými štátmi a susednými tretími krajinami sa môže ustanoviť dlhšia doba pobytu. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, ako sú prípady týkajúce sa neplnoletých osôb, zmien rodinného stavu alebo dedičstva pozemku, môžu takéto dvojstranné dohody ustanoviť aj kratšiu dobu pobytu.

(6)

Povolenia na malý pohraničný styk by sa mali obyvateľom pohraničnej oblasti vydávať bez ohľadu na to, či podliehajú, alebo nepodliehajú vízovej povinnosti podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti ( 3 ). Toto nariadenie by sa preto malo vykladať v spojení s nariadením Rady (ES) č. 1932/2006 ( 4 ), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001, ktoré je zamerané na oslobodenie obyvateľov pohraničných oblastí, ktorí využívajú režim malého pohraničného styku, ustanovený týmto nariadením, od vízovej povinnosti. Toto nariadenie teda môže nadobudnúť účinnosť len súčasne s nadobudnutím účinnosti uvedeného meniaceho a dopĺňajúceho nariadenia.

(7)

Spoločenstvo by malo ustanoviť osobitné kritériá a podmienky vydávania povolení na malý pohraničný styk pre obyvateľov pohraničných oblastí. Tieto kritériá a podmienky by mali byť v súlade s podmienkami vstupu, ktoré platia pre obyvateľov pohraničných oblastí, prekračujúcich vonkajšiu pozemnú hranicu v rámci režimu malého pohraničného styku.

(8)

Právo na voľný pohyb, ktoré požívajú občania Únie a členovia ich rodín, ako aj rovnocenné práva, ktoré požívajú štátni príslušníci tretích krajín a ich rodinní príslušníci podľa dohôd uzatvorených medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a dotknutými tretími krajinami na strane druhej, by nemali byť ovplyvnené ustanovením pravidiel malého pohraničného styku na úrovni Spoločenstva. Pokiaľ je však prekračovanie hranice pre obyvateľov pohraničnej oblasti uľahčené v rámci režimu malého pohraničného styku a zahŕňa menej systematické hraničné kontroly, malo by byť samozrejmé, aby sa prekračovanie hranice uľahčilo aj pre každú osobu s pobytom v danej pohraničnej oblasti, ktorá požíva právo Spoločenstva na voľný pohyb.

(9)

Na vykonávanie režimu malého pohraničného styku by sa členským štátom malo umožniť ponechať v platnosti alebo uzatvárať v prípade potreby dvojstranné dohody so susednými tretími krajinami za predpokladu, že tieto dohody sú v súlade s pravidlami ustanovenými v tomto nariadení.

(10)

Toto nariadenie nemá vplyv na osobitné dojednania, ktoré sa uplatňujú pre mestá Ceuta a Melilla, ako sa uvádza vo vyhlásení Španielskeho kráľovstva o mestách Ceuta a Melilla v záverečnom akte k Dohode o pristúpení Španielskeho kráľovstva k dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovou republikou Nemecko a Francúzskou republikou o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, podpísanému v Schengene 19. júna 1990 ( 5 ).

(11)

Ako sa uvádza vo vnútroštátnom práve, členské štáty by mali tým obyvateľom pohraničnej oblasti, ktorí zneužívajú režim malého pohraničného styku, ustanoveného týmto nariadením, udeliť sankcie.

(12)

Komisia by mala podať Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia. Táto správa by mala byť v prípade potreby doplnená o legislatívne návrhy.

(13)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a slobody a dodržiava zásady, uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie.

(14)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie kritérií a podmienok ustanovenia režimu malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach, priamo ovplyvňuje acquis Spoločenstva o vonkajších hraniciach a nie je ho teda možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(15)

V súlade s článkami 1 a 2 protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa Dánsko nezúčastňuje prijatia tohto nariadenia, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Keďže toto nariadenie rozvíja schengenské acquis podľa ustanovení hlavy IV časti tri Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko sa má v súlade s článkom 5 uvedeného protokolu rozhodnúť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia tohto nariadenia, či ho implementuje do svojho vnútroštátneho práva.

(16)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji Schengenského acquis ( 6 ), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES ( 7 ) o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode.

(17)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach Schengenského acquis ( 8 ). Spojené kráľovstvo sa z tohto dôvodu nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(18)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa nezúčastňuje Írsko v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach Schengenského acquis ( 9 ). Írsko sa z tohto dôvodu nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(19)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody podpísanej medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 4 ods. 1 rozhodnutia 2004/849/ES ( 10 ) a článkom 4 ods. 1 rozhodnutia 2004/860/ES ( 11 ).

(20)

Článok 4 písm. b) a článok 9 písm. c) tohto nariadenia predstavujú ustanovenia založené na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisiace v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:



KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Toto nariadenie ustanovuje režim malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a na tento účel zavádza povolenie na malý pohraničný styk.

2.  Toto nariadenie oprávňuje členské štáty uzatvárať alebo ponechať v platnosti dvojstranné dohody so susednými tretími krajinami na účely vykonávania režimu malého pohraničného styku, ustanoveného týmto nariadením.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie nemá vplyv na ustanovenia práva Spoločenstva ani vnútroštátneho práva, ktoré sa vzťahujú na štátnych príslušníkov tretích krajín a týkajú sa:

a) dlhodobých pobytov;

b) prístupu k hospodárskej činnosti a jej vykonávanie;

c) colných a daňových vecí.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1. „vonkajšia pozemná hranica“ je spoločná pozemná hranica medzi členským štátom a susednou treťou krajinou;

2. „pohraničná oblasť“ je oblasť, ktorá nepresahuje 30 kilometrov od hranice. Dotknuté štáty určia vo svojich dvojstranných dohodách, uvedených v článku 13, miestne administratívne jednotky, ktoré sa považujú za pohraničnú oblasť. Ak sa nachádza časť takejto administratívnej jednotky vo vzdialenosti viac ako 30 kilometrov, ale menej ako 50 kilometrov od hraničnej čiary, považuje sa napriek tomu za súčasť pohraničnej oblasti. ►M1   Oblasti uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu sa považujú za časť pohraničnej oblasti; ◄

3. „malý pohraničný styk“ je pravidelné prekračovanie vonkajšej pozemnej hranice obyvateľmi pohraničnej oblasti s cieľom pobytu v pohraničnej oblasti napríklad zo sociálnych, kultúrnych alebo opodstatnených hospodárskych dôvodov, alebo z rodinných dôvodov, a to na dobu, ktorá nepresahuje dobu ustanovenú v tomto nariadení;

4. „osoby, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb“, sú:

i) občania Únie v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie a ktorí vykonávajú svoje právo na voľný pohyb a na ktorých sa vzťahuje smernica 2004/38/ES ( 12 );

ii) štátni príslušníci tretích krajín a ich rodinní príslušníci bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, ktorí podľa dohôd uzatvorených medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a týmito tretími krajinami na druhej strane požívajú práva na voľný pohyb rovnocenné s právom občanov Únie;

5. „štátny príslušník tretej krajiny“ je každá osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a na ktorú sa nevzťahuje bod 4;

6. „obyvatelia pohraničnej oblasti“ sú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú oprávnený pobyt v pohraničnej oblasti krajiny susediacej s členským štátom po dobu ustanovenú v dvojstranných dohodách uvedených v článku 13, ktorá je minimálne jeden rok. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, uvedených v takýchto dvojstranných dohodách, doba pobytu kratšia ako jeden rok sa tiež môže považovať za primeranú;

7. „povolenie na malý pohraničný styk“ je dokument zavedený kapitolou III, ktorým sa obyvateľovi pohraničnej oblasti povoľuje prekračovať vonkajšiu pozemnú hranicu v rámci režimu malého pohraničného styku;

8. „Schengenský dohovor“ je dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach ( 13 ).



KAPITOLA II

REŽIM MALÉHO POHRANIČNÉHO STYKU

Článok 4

Podmienky vstupu

Obyvatelia pohraničnej oblasti môžu prekročiť vonkajšiu pozemnú hranicu susedného členského štátu v rámci režimu malého pohraničného styku pod podmienkou, že:

a) majú povolenie na malý pohraničný styk, a ak to príslušné dvojstranné dohody uvedené v článku 13 vyžadujú, aj platný cestovný doklad alebo doklady;

b) nie sú osobami, o ktorých bol vydaný zápis v Schengenskom informačnom systéme (SIS) na účely odoprenia vstupu;

c) nie sú považovaní za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy akéhokoľvek z členských štátov, a najmä o nich nebol vydaný zápis v národných databázach členských štátov na účely odoprenia vstupu z rovnakých dôvodov.

Článok 5

Dĺžka pobytu v pohraničnej oblasti

Dvojstranné dohody uvedené v článku 13 určia maximálnu povolenú dĺžku každého neprerušeného pobytu v režime malého pohraničného styku, ktorá neprekročí tri mesiace.

Článok 6

Vstupné a výstupné kontroly

1.  Členské štáty vykonávajú vstupné a výstupné kontroly obyvateľov pohraničnej oblasti, aby zabezpečili, že spĺňajú podmienky ustanovené v článku 4.

2.  Povolenie na malý pohraničný styk sa v režime malého pohraničného styku neoznačuje vstupnými ani výstupnými pečiatkami.

3.  Odsekom 1 nie je dotknutý článok 15.



KAPITOLA III

POVOLENIE NA MALÝ POHRANIČNÝ STYK

Článok 7

Zavedenie povolenia na malý pohraničný styk

1.  Týmto sa zavádza povolenie na malý pohraničný styk.

2.  Územná platnosť povolenia na malý pohraničný styk je obmedzená na pohraničnú oblasť členského štátu, ktorý vydal povolenie.

3.  Povolenie na malý pohraničný styk obsahuje fotografiu držiteľa povolenia a aspoň tieto informácie:

a) krstné meno(-á), priezvisko(-á), dátum narodenia, štátnu príslušnosť a miesto pobytu držiteľa povolenia;

b) orgán, ktorý vydal povolenie, dátum vydania a dobu platnosti;

c) pohraničnú oblasť, v ktorej je držiteľ povolenia oprávnený pohybovať sa;

d) číslo(-a) platného cestovného dokladu alebo dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa prekračovať vonkajšie hranice, ako je uvedené v článku 9 písm. a).

V povolení sa zreteľne uvádza, že jeho držiteľ nie je oprávnený pohybovať sa mimo pohraničnej oblasti a že každé zneužitie podlieha sankciám podľa ustanovení článku 17.

Článok 8

Bezpečnostné znaky a technické špecifikácie povolenia na malý pohraničný styk

1.  Bezpečnostné znaky a technické špecifikácie povolenia na malý pohraničný styk musia byť v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa ustanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov ( 14 ).

2.  Členské štáty zašlú Komisii a ostatným členským štátom vzor povolenia na malý pohraničný styk, vypracovaný v súlade s odsekom 1.

Článok 9

Podmienky vydania

Povolenia na malý pohraničný styk sa môžu vydať obyvateľom pohraničnej oblasti, ktorí:

a) majú platný cestovný doklad alebo doklady, ktoré ich oprávňujú na prekročenie vonkajšej hranice, ako je uvedené v článku 17 ods. 3 písm. a) Schengenského dohovoru;

b) predložia doklady preukazujúce ich status obyvateľa pohraničnej oblasti a existenciu oprávnených dôvodov na časté prekračovanie vonkajšej pozemnej hranice v rámci režimu malého pohraničného styku;

c) nie sú osobami, o ktorých bol vydaný v SIS zápis na účely odoprenia vstupu;

d) nie sú považovaní za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek z členských štátov, a najmä o nich nebol vydaný zápis v národných databázach členských štátov na účely odoprenia vstupu z rovnakých dôvodov.

Článok 10

Platnosť

Povolenie na malý pohraničný styk je platné najmenej jeden rok a najviac päť rokov.

Článok 11

Poplatky za vydanie

Poplatky, ktoré zodpovedajú administratívnym nákladom na spracovanie žiadostí o povolenie na malý pohraničný styk, neprevýšia poplatky za spracovanie žiadostí o krátkodobé víza na viac vstupov.

Povolenie na malý pohraničný styk sa môže vydávať bezplatne.

Článok 12

Vydávanie povolenia

1.  Povolenie na malý pohraničný styk môžu vydávať konzulárne úrady alebo správne orgány členských štátov, určené v dvojstranných dohodách uvedených v článku 13.

2.  Členské štáty vedú centrálny register povolení na malý pohraničný styk, o ktorých vydanie bolo požiadané, ako aj povolení už vydaných, predĺžených a zrušených alebo odňatých, a určia národný kontaktný bod, zodpovedný za bezodkladné poskytovanie informácií o povoleniach vložených do tohto registra, o ktorých poskytnutie požiadajú iné členské štáty.



KAPITOLA IV

VYKONÁVANIE REŽIMU MALÉHO POHRANIČNÉHO STYKU

Článok 13

Dvojstranné dohody medzi členskými štátmi a susednými tretími krajinami

1.  Na účely vykonávania režimu malého pohraničného styku sú členské štáty oprávnené uzatvárať dvojstranné dohody so susednými tretími krajinami v súlade s pravidlami ustanovenými v tomto nariadení.

Členské štáty môžu taktiež ponechať v platnosti existujúce dvojstranné dohody o malom pohraničnom styku uzatvorené so susednými tretími krajinami. Pokiaľ by takéto dohody neboli zlučiteľné s týmto nariadením, dotknuté členské štáty zmenia a doplnia dohody takým spôsobom, aby sa takéto zistené rozpory odstránili.

2.  Pred uzatvorením alebo zmenou či doplnením akejkoľvek dvojstrannej dohody o malom pohraničnom styku so susednými tretími krajinami sa dotknuté členské štáty poradia s Komisiou o otázke zlučiteľnosti dohody s týmto nariadením.

Ak Komisia považuje dohodu za nezlučiteľnú s týmto nariadením, upovedomí o tom dotknutý členský štát. Tento členský štát prijme všetky potrebné kroky na zmenu a doplnenie dohody v primeranom čase a takým spôsobom, aby sa takéto zistené rozpory odstránili.

3.  Ak Spoločenstvo alebo dotknutý členský štát neuzavrel všeobecnú readmisnú dohodu s treťou krajinou, dvojstranné dohody o malom pohraničnom styku s danou treťou krajinou obsahujú ustanovenia na uľahčenie readmisie osôb, o ktorých sa zistilo, že zneužívajú režim malého pohraničného styku ustanovený týmto nariadením.

Článok 14

Porovnateľnosť zaobchádzania

Členské štáty vo svojich dvojstranných dohodách uvedených v článku 13 zabezpečia, že tretie krajiny zaobchádzajú s osobami, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb, a so štátnymi príslušníkmi tretích krajín s legálnym pobytom v príslušnej pohraničnej oblasti dotknutého členského štátu aspoň tak, ako zaobchádzajú s obyvateľmi pohraničnej oblasti dotknutej tretej krajiny.

Článok 15

Uľahčenie prekračovania hraníc

1.  Dvojstranné dohody uvedené v článku 13 môžu obsahovať ustanovenia na uľahčenie prekračovania hraníc, prostredníctvom ktorých členské štáty:

a) zriadia osobitné hraničné priechody otvorené výhradne pre obyvateľov pohraničnej oblasti;

b) vyhradia osobitné jazdné pruhy pre obyvateľov pohraničnej oblasti na bežných hraničných priechodoch alebo

c) so zreteľom na miestne podmienky a v prípadoch, ak výnimočne existujú osobitné požiadavky, povolia obyvateľom pohraničnej oblasti prekračovať svoje vonkajšie pozemné hranice na určených miestach mimo povolených hraničných priechodov a stanovených prevádzkových hodín.

2.  Keď sa členský štát rozhodne uľahčiť prekračovanie hraníc obyvateľom pohraničnej oblasti v súlade s odsekom 1, malo by byť samozrejmosťou uľahčiť prekračovanie hraníc všetkým osobám s pobytom v príslušnej pohraničnej oblasti, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb.

3.  Osoby, ktoré pravidelne prekračujú vonkajšiu pozemnú hranicu a sú pohraničnej stráži dobre známe z dôvodu ich častého prekračovania vonkajšej pozemnej hranice, podliehajú obvykle na hraničných priechodoch uvedených v odseku 1 písm. a) a tiež na jazdných pruhoch uvedených v odseku 1 písm. b) len náhodným kontrolám.

U týchto osôb sa občas, bez upozornenia a v nepravidelných intervaloch vykonajú dôkladné kontroly.

4.  Keď sa členský štát rozhodne uľahčiť prekračovanie hraníc obyvateľom pohraničnej oblasti v súlade s odsekom 1 písm. c):

a) povolenie na malý pohraničný styk obsahuje okrem informácií podľa článku 7 ods. 3 i údaje o mieste a okolnostiach, za ktorých sa môže prekračovať vonkajšia pozemná hranica;

b) príslušný členský štát vykonáva náhodné kontroly a pravidelný dohľad s cieľom zabrániť nedovolenému prekračovaniu hranice.



KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 16

Ceuta a Melilla

Ustanovenia tohto nariadenia nemajú vplyv na osobitné dojednania, ktoré sa vzťahujú na mestá Ceuta a Melilla, ako sa uvádza vo vyhlásení Španielskeho kráľovstva o mestách Ceuta a Melilla v záverečnom akte k Dohode o pristúpení Španielskeho kráľovstva k Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda.

Článok 17

Sankcie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby akékoľvek zneužitie režimu malého pohraničného styku ustanoveného týmto nariadením a vykonávaného dvojstrannými dohodami uvedenými v článku 13 podliehalo sankciám podľa vnútroštátneho práva.

2.  Stanovené sankcie sú účinné, primerané a odrádzajúce a umožňujú zrušenie a odňatie povolení na malý pohraničný styk.

3.  Členské štáty vedú záznamy o všetkých prípadoch zneužitia režimu malého pohraničného styku a o sankciách udelených v súlade s odsekom 1. Tieto informácie sa každých šesť mesiacov doručia ostatným členským štátom a Komisii.

Článok 18

Správa o režime malého pohraničného styku

Do 19. januára 2009 predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní a fungovaní režimu malého pohraničného styku, ako je ustanovené týmto nariadením a vykonávané dvojstrannými dohodami uzavretými alebo ponechanými v platnosti v súlade s pravidlami ustanovenými v tomto nariadení. V prípade potreby bude táto správa doplnená vhodnými legislatívnymi návrhmi.

Článok 19

Oznamovanie dvojstranných dohôd

1.  Členské štáty oznámia Komisii všetky dvojstranné dohody uvedené v článku 13, ako aj každé vypovedanie alebo zmenu a doplnenie týchto dohôd.

2.  Komisia sprístupní informácie oznámené v súlade s odsekom 1 členským štátom a verejnosti ich uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie alebo akýmikoľvek inými primeranými prostriedkami.

Článok 20

Zmena a doplnenie ustanovení Schengenského dohovoru

Ustanovenia článku 136 ods. 3 Schengenského dohovoru sa nahrádzajú takto:

„3. Odsek 2 sa nevzťahuje na dvojstranné dohody o malom pohraničnom styku uvedené v článku 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1931/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru ( 15 ).

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

▼M1




PRÍLOHA

1. Kaliningradská oblasť

2. Poľské správne oblasti (powiaty) v Pomoranskom vojvodstve (województwo pomorskie): pucki, m. Gdynia, m. Sopot, m. Gdańsk, gdański, nowodworski, malborski

3. Poľské správne oblasti (powiaty) vo Varmsko-mazurskom vojvodstve (województwo warmińsko-mazurskie): m. Elbląg, elbląski, braniewski, lidzbarski, bartoszycki, m. Olsztyn, olsztyński, kętrzyński, mrągowski, węgorzewski, giżycki, gołdapski, olecki.



( 1 ) Stanovisko Európskeho parlamentu zo 14. februára 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 5. októbra 2006.

( 2 ) Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1.

( 3 ) Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 851/2005 (Ú. v. EÚ L 141, 4.6.2005, s. 3).

( 4 ) Pozri stranu 10 tehto áradného vestníka

( 5 ) Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 69.

( 6 ) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

( 7 ) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

( 8 ) Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2004/926/ES (Ú. v. EÚ L 395, 31.12.2004, s. 70).

( 9 ) Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

( 10 ) Rozhodnutie Rady 2004/849/ES z 25. októbra 2004 o podpise v mene Európskej únie a o predbežnom vykonávaní niektorých ustanovení Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 368, 15.12.2004, s. 26).

( 11 ) Rozhodnutie Rady 2004/860/ES z 25. októbra 2004 o podpise v mene Európskeho spoločenstva a o predbežnom vykonávaní niektorých ustanovení Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 370, 17.12.2004, s. 78).

( 12 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).

( 13 ) Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19. Dohovor naposledy zmenený a doplnený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1160/2005 (Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 18).

( 14 ) Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1.

( 15 ) Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 1, korigendum v Ú. v. EÚ L 29, 3.2.2007, s. 3.“

Top