Vec C-500/10

Ufficio IVA di Piacenza

proti

Belvedere Costruzioni Srl

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Commissione tributaria centrale, sezione di Bologna)

„Dane — DPH — Článok 4 ods. 3 ZEÚ — Šiesta smernica — Články 2 a 22 — Automatické ukončenie konaní prebiehajúcich pred daňovým súdom tretieho stupňa“

Abstrakt rozsudku

Daňové ustanovenia — Harmonizácia právnych predpisov — Dane z obratu — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Vymáhanie dane — Vnútroštátne procesné pravidlá

(Článok 4 ods. 3 ZEÚ; smernica Rady 77/388, články 2 a 22)

Článok 4 ods. 3 ZEÚ a články 2 a 22 šiestej smernice Rady 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia treba vykladať v tom zmysle, že v oblasti dane z pridanej hodnoty nebránia uplatneniu takého mimoriadneho vnútroštátneho ustanovenia, ktoré stanovuje automatické ukončenie súdnych konaní prebiehajúcich pred daňovým súdom tretieho stupňa, ak sú tieto konania začaté na základe žalôb podaných na prvom stupni viac než desať rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia a daňový orgán nemal na prvých dvoch stupňoch konania úspech, pričom v dôsledku uvedeného automatického ukončenia bude založená prekážka právoplatne rozhodnutej veci v druhom stupni a definitívne zanikne pohľadávka uplatnená daňovým orgánom.

Po prvé povinnosť zabezpečiť účinný výber zdrojov Únie však nemôže brániť dodržiavaniu zásady primeranej lehoty na prejednanie veci, ktorá podľa článku 47 druhého odseku Charty základných práv Európskej únie zaväzuje členské štáty pri vykonávaní práva Únie a ktorá je chránená tiež podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Po druhé ukončením najstarších konaní prebiehajúcich pred daňovým súdom tretieho stupňa táto vnútroštátna právna úprava nepredstavuje všeobecné vzdanie sa výberu dane z pridanej hodnoty za určité obdobie, ale mimoriadne ustanovenie, ktorého cieľom je zaistiť dodržanie zásady primeranej lehoty. Okrem toho vzhľadom na svoj presný a obmedzený charakter a vzhľadom na podmienky svojho uplatnenia nevytvára takéto opatrenie zásadné rozdiely v tom, ako sa zaobchádza so zdaniteľnými osobami ako s celkom, a preto nenarúša zásadu daňovej neutrality.

(pozri body 23, 26 – 28 a výrok)

Vec C-500/10

Ufficio IVA di Piacenza

proti

Belvedere Costruzioni Srl

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Commissione tributaria centrale, sezione di Bologna)

„Dane — DPH — Článok 4 ods. 3 ZEÚ — Šiesta smernica — Články 2 a 22 — Automatické ukončenie konaní prebiehajúcich pred daňovým súdom tretieho stupňa“

Abstrakt rozsudku

Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Vymáhanie dane – Vnútroštátne procesné pravidlá

(Článok 4 ods. 3 ZEÚ; smernica Rady 77/388, články 2 a 22)

Článok 4 ods. 3 ZEÚ a články 2 a 22 šiestej smernice Rady 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia treba vykladať v tom zmysle, že v oblasti dane z pridanej hodnoty nebránia uplatneniu takého mimoriadneho vnútroštátneho ustanovenia, ktoré stanovuje automatické ukončenie súdnych konaní prebiehajúcich pred daňovým súdom tretieho stupňa, ak sú tieto konania začaté na základe žalôb podaných na prvom stupni viac než desať rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia a daňový orgán nemal na prvých dvoch stupňoch konania úspech, pričom v dôsledku uvedeného automatického ukončenia bude založená prekážka právoplatne rozhodnutej veci v druhom stupni a definitívne zanikne pohľadávka uplatnená daňovým orgánom.

Po prvé povinnosť zabezpečiť účinný výber zdrojov Únie však nemôže brániť dodržiavaniu zásady primeranej lehoty na prejednanie veci, ktorá podľa článku 47 druhého odseku Charty základných práv Európskej únie zaväzuje členské štáty pri vykonávaní práva Únie a ktorá je chránená tiež podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Po druhé ukončením najstarších konaní prebiehajúcich pred daňovým súdom tretieho stupňa táto vnútroštátna právna úprava nepredstavuje všeobecné vzdanie sa výberu dane z pridanej hodnoty za určité obdobie, ale mimoriadne ustanovenie, ktorého cieľom je zaistiť dodržanie zásady primeranej lehoty. Okrem toho vzhľadom na svoj presný a obmedzený charakter a vzhľadom na podmienky svojho uplatnenia nevytvára takéto opatrenie zásadné rozdiely v tom, ako sa zaobchádza so zdaniteľnými osobami ako s celkom, a preto nenarúša zásadu daňovej neutrality.

(pozri body 23, 26 – 28 a výrok)