Vec C-434/05

Stichting Regionaal Opleidingen Centrum Noord-Kennemerland/West-Friesland (Horizon College)

proti

Staatssecretaris van Financiën

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Hoge Raad der Nederlanden)

„Šiesta smernica o DPH — Oslobodenia — Článok 13 A ods. 1 písm. i) a článok 13 A ods. 2 — Pridelenie učiteľa zamestnaného v jednom vzdelávacom zariadení na výkon práce k inému vzdelávaciemu zariadeniu za odplatu“

Návrhy prednesené 8. marca 2007 — generálna advokátka E. Sharpston   I - 4796

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 14. júna 2007   I - 4821

Abstrakt rozsudku

1. Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Oslobodenia upravené v šiestej smernici

   [Smernica Rady 77/388, článok 13 A ods. 1 písm. i)]

2. Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Oslobodenia upravené v šiestej smernici

   [Smernica Rady 77/388, článok 13 A ods. 1 písm. i) a článok 13 A ods. 2]

1.  Článok 13 A ods. 1 písm. i) šiestej smernice 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu sa musí vykladať v tom zmysle, že výrazy „vzdelávanie detí a mládeže, školské alebo univerzitné vzdelávanie, profesionálne alebo rekvalifikačné školenia [vzdelávanie detí a mládeže, školské alebo univerzitné vzdelávanie, odborná príprava alebo rekvalifikácia — neoficiálny preklad]“ sa nevzťahujú na plnenie spočívajúce v odplatnom pridelení učiteľa na výkon práce k vzdelávaciemu zariadeniu v zmysle tohto ustanovenia, v ktorom bude tento učiteľ dočasne zabezpečovať vzdelávanie na zodpovednosť tohto zariadenia, a to aj v prípade, ak zariadenie, ktoré tohto učiteľa pridelilo, je samo subjektom, ktorý sa spravuje verejným právom a má vzdelávacie ciele, alebo je iným subjektom, ktorého ciele dotknutý členský štát považuje za podobné.

   Je pravda, že prenesenie znalostí a schopností medzi učiteľom a študentmi je osobitne dôležitým prvkom vzdelávacej činnosti. Existencia takéhoto prenesenia však sama osebe nepostačuje nato, aby sa za vzdelávaciu činnosť považovalo samotné pridelenie učiteľa na výkon práce k inému vzdelávaciemu zariadeniu, aby v ňom dočasne zabezpečoval vzdelávanie na zodpovednosť tohto zariadenia. Vzdelávaciu činnosť upravenú v článku 13 A ods. 1 písm. i) šiestej smernice totiž tvorí súbor prvkov, ktoré zahŕňajú zároveň prvky týkajúce sa vzťahov vznikajúcich medzi učiteľmi a študentmi, ako aj prvky tvoriace organizačný rámec dotknutého zariadenia.

   (pozri body 18 – 20, 24, bod 1 výroku)

2.  Článok 13 A ods. 1 písm. i) šiestej smernice v spojení s odsekom 2 tohto istého článku sa musí vykladať v tom zmysle, že odplatné pridelenie učiteľa na výkon práce k inému vzdelávaciemu zariadeniu, v ktorom tento učiteľ dočasne zabezpečuje vzdelávanie na zodpovednosť tohto zariadenia, môže byť plnením oslobodeným od dane z pridanej hodnoty spočívajúcim v poskytovaní služieb, ktoré „úzko súvisia“ so vzdelávaním v zmysle tohto ustanovenia, ak je takéto pridelenie prostriedkom na poskytovanie vzdelania ako hlavného plnenia za najlepších podmienok, avšak len ak dôjde k splneniu týchto podmienok, ktoré overí vnútroštátny súd, a síce, že:

   —	hlavné plnenie, ako aj pridelenie zamestnanca na výkon práce inému zamestnávateľovi, ktoré s ním úzko súvisí, sa uskutoční subjektmi uvedenými v článku 13 A ods. 1 písm. i) po prípadnom zohľadnení podmienok, ktoré boli zavedené dotknutým členským štátom podľa odseku 2 písm. a) tohto článku,

   —	uvedené pridelenie bude takej povahy alebo druhu, že by bez takejto služby nebolo možné zaručiť, aby poskytovanie vzdelania užívateľským zariadením, a teda vzdelanie poskytované študentom tohto zariadenia, malo rovnakú hodnotu, a

   —	hlavným cieľom takéhoto pridelenia nie je, aby sa prostredníctvom uskutočňovania takéhoto plnenia, ktoré priamo konkuruje plneniam obchodných spoločností podliehajúcich dani z pridanej hodnoty, získali dodatočné príjmy.

   (pozri bod 46, bod 2 výroku)