15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/65

1.1

EHSV víta predloženie plánu ekologických inovácií. Výbor osobitne zdôrazňuje prístup, ktorý je začlenený do akčného plánu a ktorého cieľom je zistiť a odstrániť prekážky, ako aj posilniť hnacie sily pozitívneho vývoja.

1.2

Všeobecne platná definícia pojmu „ekologická inovácia“ nie je možná, keďže v spoločnosti (a medzi rôznymi kultúrami) existujú odlišné názory na to, čo je „inovatívne“ resp. pokrokové. Komisia by preto mala stanoviť čo najjasnejšie kvalitatívne alebo – ak je to možné – dokonca kvantitatívne požiadavky na kritériá zadávania verejných zákaziek pre rôzne oblasti, v ktorých by chcela konať.

1.3

Podnikom, ktoré budú z budúceho akčného plánu ťažiť, by sa mala uložiť povinnosť uviesť v krátkosti v malej doplňujúcej štúdii, v čom vidia najväčšie prekážky pri uplatňovaní resp. uvádzaní svojich technológií na trh.

1.4

Ekologické inovácie, ktoré EÚ podporuje, musia byť počas celého životného cyklu šetrné k zdrojom, spravodlivé a udržateľné. Podpora ekologických inovácií musí byť prepojená s kritériami stratégie udržateľného rozvoja EÚ.

1.5

Osobitná pozornosť by sa mala venovať tzv. malým, prispôsobeným environmentálnym technológiám. Výbor už vo svojom stanovisku na tému „Skutočnosť a vyhliadky pre prispôsobené environmentálne technológie v pristupujúcich krajinách“ (1) upozornil na to, že často existujú alternatívy k veľkým, centrálnym riešeniam, príp. že ich treba vypracovať. Prispôsobené, decentralizované a malé technické riešenia často bývajú mimo záujmu výskumných ústavov či investorov, keďže sa nimi nedajú zarobiť žiadne peniaze alebo len málo – sú totiž lacné, no napriek tomu účinné. EHSV odporúča Komisii, aby odporúčania formulované v uvedenom stanovisku zapracovala do nového akčného plánu.

1.6

Existujúce smernice a nariadenia, ale aj kritériá oprávnenosti na podporu v rámci štrukturálnych fondov a spoločnej poľnohospodárskej politiky sa musia v pravidelných intervaloch preskúmať z hľadiska toho, či by nemali byť prispôsobené posledným inováciám v oblasti ekologických technológií.

1.7

Takisto musí Komisia konečne vypracovať zoznam dotácií, ktoré majú negatívne dôsledky na životné prostredie a postupne ich zrušiť. Podporovať ekologické inovácie s veľkými výdavkami a úsilím a súčasne prispievať k ničeniu životného prostredia nesprávnou dodatočnou politikou je dnes už neprijateľné.

2.1

Na realizáciu a konkretizáciu stratégie Európa 2020, súčasného politického nástroja Komisie určeného na plánovanie a riadenie, bolo rozbehnutých, ako je známe, sedem hlavných iniciatív, ktorými sú:

2.2

Hlavná iniciatíva „Únia inovácií“ sa má uskutočňovať okrem iného prostredníctvom „Akčného plánu ekologických inovácií (EkoAP)“, pričom tento akčný plán sa týka aj ďalších hlavných iniciatív, ako napr. iniciatívy „Európa efektívne využívajúca zdroje“ a „Programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“.

2.3

V akčnom pláne sa poukazuje na to, že prostredníctvom ekologických technológií je nielen možné otvoriť rýchlo rastúce trhy, ale aj vytvoriť mnoho nových pracovných miest.

2.4

Akčný plán vychádza z predchádzajúceho akčného plánu v oblasti ekologických technológií (ETAP) z roku 2004. Nezameriava sa však už len na klasický výskum resp. vývoj nových ekologických techník a technológií. Nový akčný plán by sa skôr mal chápať ako balík opatrení rozsiahlej koncepcie ekologických inovácií, v ktorom sa skúma, v čom spočívajú prekážky resp. hnacie sily pri zavádzaní nových technológií a ako je možné tieto prekážky odstrániť resp. tieto hnacie sily podporiť.

2.5

V dokumente Komisie sa k tomu uvádzajú zaujímavé výsledky ankety, ktoré tieto prekážky resp. hnacie sily popisujú a do určitej miery kvantifikujú.

2.6

Za dve najväčšie prekážky boli označené neistý dopyt na trhu a neistá návratnosť investícií, zatiaľ čo vysoké ceny energií a surovín, nové predpisy a normy, ako aj prístup k informáciám patria medzi najdôležitejšie pozitívne hnacie sily.

2.7

Uvádza sa tu, že „ekologické inovácie doteraz prenikali na trhy relatívne pomaly s výnimkou obnoviteľných zdrojov energie v dôsledku politiky v oblasti energií a klímy. Medzi prekážky na ceste k ekologickým inováciám patria neschopnosť trhových cien presne odzrkadľovať environmentálne náklady a prínosy, nepružné hospodárske štruktúry, infraštruktúrne a behaviorálne obmedzenia a škodlivé stimuly a dotácie.“ Z toho sa vyvodzuje, že je potrebné odstrániť subvencie, ktoré škodia životnému prostrediu, aby sa posilnili ekologické inovácie.

2.8

Cieľom akčného plánu je prostredníctvom správne cielených opatrení celkovo zrýchliť ekologické inovácie – teda vo všetkých odvetviach hospodárstva. Na vytvorenie silnejšieho a stabilnejšieho dopytu trhu po ekologických inováciách treba v budúcnosti prijať opatrenia v oblasti regulačných stimulov, súkromného a verejného obstarávania a normalizácie; je potrebné poskytovať podporu pre malé a stredné podniky, aby sa zlepšila investičná pripravenosť a príležitosti na vytváranie sietí.

2.9

Súčasťou „Akčného plánu ekologických inovácií“ sú kroky tak na strane dopytu, ako aj na strane ponuky – v oblasti výskumu a priemyslu, a tiež v oblasti politiky a finančných nástrojov. Plán uznáva kľúčovú úlohu právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia ako hybnej sily ekologických inovácií a predpokladá preskúmanie tejto legislatívy a noriem pre prípad, že sa ukážu ako prekážka.

2.10

Kladie dôraz aj na medzinárodné hľadisko ekologických inovácií a lepšiu koordináciu politiky s medzinárodnými partnermi.

2.11

Celkovo je v akčnom pláne vymenovaných 7 akčných opatrení a ku každému z nich sú uvedené „míľniky“:

3.1

EHSV akčný plán podporuje: javí sa byť logicky štruktúrovaný a premyslený.

3.2

Ekologické inovácie sú jednou z hlavných úloh, ak nie hlavnou úlohou, v snahe udržať si konkurencieschopnosť a dosahovať ciele v oblasti udržateľnosti, ale tiež ukázať doteraz menej rozvinutým regiónom spôsob, ako môže vyzerať rozvoj hospodárstva a blahobytu bez negatívnych dôsledkov na životné prostredie.

3.3

Nie bezvýznamnou otázkou je, čo sa vlastne má pod „ekologickou inováciou“ rozumieť. To, čo nejaká osoba alebo kultúra hodnotí ako inovatívne a pokrokové, môže u iných osôb alebo kultúr vyvolať skôr odpor. Najzreteľnejšie je možné túto skutočnosť pozorovať pri genetických technológiách alebo využívaní jadrovej energie. Už z toho je jasné, že neexistuje všeobecne platná definícia pojmu „ekologická inovácia“.

3.4

Komisia sa však vo svojom akčnom pláne právom pokúša nájsť akúsi definíciu. Zastáva názor, že „ekologické inovácie sú akoukoľvek formou inovácií, ktorých cieľom je výrazný a preukázateľný pokrok smerom k dosiahnutiu udržateľného rozvoja tým, že znižujú vplyv na životné prostredie, posilňujú odolnosť voči environmentálnym tlakom, alebo dosahujú efektívnejšie a zodpovednejšie využívanie prírodných zdrojov.“ Pričom naďalej nie je jasné, čo je „výrazný a preukázateľný“ pokrok pri zmierňovaní zaťažovania životného prostredia. EHSV preto odporúča Komisii, aby v pláne uplatňovania, ktorý má byť predložený neskôr, bližšie opísala jednotlivé prioritné oblasti a zabezpečila, že financovanie „ekologických inovácií“ Európskou úniou bude zamerané na projekty, ktoré najúčinnejším spôsobom prispievajú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov každého odvetvia.

3.5

EHSV okrem toho Komisii odporúča, aby zvážila, či by sa v rámci akčného plánu nemali definovať prioritné oblasti, ktoré by bolo potrebné prednostne podporovať. Mohli by nimi byť tie odvetvia environmentálnej politiky, v ktorých a) Európa už mnoho rokov robí mimoriadne malé pokroky, b) sa dá predvídať, že určité environmentálne ciele je možné len ťažko dosiahnuť, resp. c) sa technika ešte stále ukazuje byť drahá.

3.6

EHSV považuje za dôležité poukázať na to, že by sa osobitná pozornosť mala venovať aj tzv. malým, prispôsobeným environmentálnym technológiám, a najmä im. Už vo svojom stanovisku na tému „Skutočnosť a vyhliadky pre prispôsobené environmentálne technológie v pristupujúcich krajinách“ (NAT/203 z 31. marca 2004) výbor upozornil na to, že často existujú alternatívy k veľkým, centrálnym riešeniam, príp. že ich treba vypracovať. Prispôsobené, decentralizované a malé technické riešenia často bývajú mimo záujmu výskumných ústavov či investorov, keďže sa nimi nedajú zarobiť žiadne peniaze alebo len málo – sú totiž lacné, no napriek tomu účinné. EHSV navrhuje Komisii, aby odporúčania formulované v uvedenom stanovisku zapracovala do nového akčného plánu.

3.7

Ekologické inovácie predstavujú okrem nových technológií, ktoré sa presadzujú na trhoch, aj nápady a koncepcie, ktoré je možné realizovať bez väčších investícií, ale na ich vývoji sa v menšej miere podieľajú podniky, ktoré si musia udržať svoje postavenie na trhu alebo chcú vstúpiť na nové trhy.

3.8

Rozvoj takýchto prispôsobených riešení o. i. pre vidiecke oblasti alebo pre menej rozvinuté regióny či krajiny je preto potrebné podporovať prinajmenšom s rovnakou intenzitou ako výskumné a rozvojové projekty podnikov.

3.9

Výbor akčný plán celkovo podporuje, pričom osobitne víta oznámenie, že sa Komisia zameria najmä na prekážky.

4.1

Naďalej však nie je jasné, ako by sa mali spomenuté prekážky odstrániť. Pretože najprv je potrebné určiť prekážky pri inováciách (technického aj netechnického druhu). Ide o dôležitú úlohu.

4.2

Konkrétnym príkladom je projekt „2nd Generation Vegetable Oil“, ktorý EÚ podporila v rámci 7. programu pre výskum. Cieľom tohto projektu bolo zistiť, či je možné decentrálne vyrobeným, nerafinovaným rastlinným olejom poháňať poľnohospodárske traktory, ktoré súčasne spĺňajú európske normy v oblasti ochrany životného prostredia a klímy. Výsledok: dnešné technologicky špičkové motory to dokážu pri súčasnom znížení emisií skleníkových plynov až o 60 %, čo je hodnota, ktorá je oveľa lepšia, než minimálna úroveň, ktorú stanovuje smernica o obnoviteľných zdrojoch energie!

4.3

Táto technológia, ktorú možno jednoznačne označiť ako ekologická inovácia, sa v EÚ nebude môcť presadiť dovtedy, pokým sa bude fosílna motorová nafta daňovo zvýhodňovať, v rámci zdaňovania energií bude zložka CO2 taká malá, ako sa plánuje alebo sa používanie rastlinného oleja jednoducho zákonom zakáže.

4.4

Komisia by preto mala zvážiť, či by nemala pre všetky podporné projekty stanoviť povinnosť vypracovať malú doplňujúcu štúdiu, v ktorej by boli uvedené zodpovedajúce upozornenia na možné alebo skutočné prekážky. Nemalo by ísť pritom o vysoko vedecké posudky, ale iba o upozornenia, ktoré majú tvorcom politiky ukázať, kde sú potrebné ďalšie kroky v oblasti implementácie.

4.5

Súčasne je nutné, aby Komisia v pravidelných intervaloch preskúmala všetky svoje existujúce smernice a nariadenia, ale aj kritériá oprávnenosti na podporu v rámci štrukturálnych fondov a spoločnej poľnohospodárskej politiky z hľadiska toho, či by nemali byť prispôsobené posledným inováciám v oblasti ekologických technológií.

4.6

EHSV by chcel na záver poukázať na skutočnosť, že aj v tomto akčnom pláne – tak ako v mnohých iných dokumentoch – sa právom upozorňuje na to, že je potrebné zrušiť dotácie škodlivé pre životné prostredie. O to nepríjemnejšia je pre EHSV skutočnosť, že Komisia napriek jeho viacerým výzvam doteraz nepredložila príslušný zoznam dotácií s negatívnymi dôsledkami na životné prostredie, hoci to už viac ako päť rokov sľubuje. Keď medzi slovom a činom existuje taká priepasť, zostáva nám len pochybovať o vážnosti snahy Komisie.