15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/6

1.1

Cieľom tohto stanoviska je poskytnúť ďalšie informácie, zapojiť sa do diskusie a prípadne prehĺbiť na úrovni EÚ právne alebo iné opatrenia na ochranu detí a mladých ľudí pred reklamou, ktorá buď neoprávnene využíva deti vo svojich spotoch alebo sa na ne zameriava škodlivým spôsobom, prípadne ich nejakým spôsobom vystavuje obsahu, ktorý narúša ich správny fyzický, duševný alebo morálny vývoj.

1.2

Ide o ochranu základných práv detí v EÚ, ako sú definované v dohovore OSN, v článku 24 Charty základných práv, v článku 3 ods. 3 ZEÚ a správne interpretované v oznámení Komisie na tému „K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa“ [COM (2006) 367 final], v návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný program Spoločenstva na ochranu detí, ktoré používajú internet a iné komunikačné technológie [COM (2008) 106 final] (1) a v oznámení na tému „Program EÚ v oblasti práv dieťaťa“ [COM (2011) 60 final].

1.3

Reklama zneužívajúca deti na účely nesúvisiace s témami, ktoré sa ich priamo týkajú, uráža ľudskú dôstojnosť, narúša ich fyzickú a duševnú integritu a musí byť zakázaná.

1.4

Reklama zameraná na deti spôsobuje vážne riziká podľa vekových skupín, ktoré majú škodlivé následky na ich fyzické, psychické a morálne zdravie, pričom za najvážnejšie dôsledky sa považuje podnecovanie k nadmernej spotrebe, ktoré vedie k nadmernému zadlženiu, a spotreba potravinových alebo iných výrobkov, ktoré sú škodlivé alebo nebezpečné pre fyzické a duševné zdravie.

1.5

Reklama s obzvlášť násilným, rasistickým, xenofóbnym, erotickým alebo pornografickým obsahom vo všeobecnosti, často nenapraviteľne, ovplyvňuje fyzické, duševné, morálne a občianske formovanie detí a vedie k násilnému správaniu a predčasnej sexualite.

1.6

EHSV sa nazdáva, že tieto otázky by sa mali dôkladne preskúmať a riešiť na úrovni EÚ v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, a to nielen preto, aby sa zabezpečila ochrana základných práv, ale aj preto, že rozdielne vnútroštátne právne úpravy ohrozujú správne fungovanie vnútorného trhu. V tejto súvislosti odporúča, aby sa na úrovni EÚ vo všeobecnosti stanovil minimálny vek pre reklamu určenú špecificky deťom.

1.7

EHSV považuje za potrebné osobitne zdôrazniť podporu, informovanie a vzdelávanie detí od čo najnižšieho veku, správne využívanie informačných technológií a interpretáciu reklamného obsahu tým, že sa tieto témy začlenia do učebných osnov na všetkých úrovniach. Aj rodičia by mali byť pripravení, aby pomáhali deťom pochopiť reklamný obsah.

1.8

EHSV sa nazdáva, že občania vo všeobecnosti, a konkrétne rodiny a učitelia, musia byť tiež informovaní a uvedomelí, aby mohli lepšie uplatňovať svoju výchovnú funkciu zameranú na deti.

1.9

EHSV vyzýva zadávateľov reklamy a sponzorov, aby v rámci iniciatív v oblasti samoregulácie a koregulácie, ktoré už boli schválené alebo budú prezentované, prijali a uplatnili čo najvyššie úrovne ochrany práv detí a aby dohliadali na ich dodržiavanie.

1.10

EHSV sa nazdáva, že právny rámec EÚ nezodpovedá súčasným potrebám ochrany práv detí voči reklamným oznamom šíreným najmä prostredníctvom audiovizuálnych prostriedkov, internetu a sociálnych sietí, a nalieha na Komisiu, aby urýchlene zvážila potrebu prijať prísnejšie opatrenia s prierezovým charakterom, ktoré účinným spôsobom zaručia tieto práva.

1.11

EHSV vyzýva Európsky parlament a národné parlamenty, aby nekompromisne pokračovali vo svojej tradícii ochrany práv detí v tejto špecifickej oblasti.

2.1

EHSV sa zasadzuje za sociálne trhové hospodárstvo, ktoré bude príslušne regulované s cieľom podporovať zdravú a spravodlivú hospodársku súťaž a aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov, a to v snahe vytvoriť vnútorný trh, ktorý bude nástrojom na zlepšenie životných a pracovných podmienok občanov, pričom sa budú dodržiavať hodnoty ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv.

2.2

EHSV v tejto súvislosti uznáva, že reklama, vo všetkých svojich formách, zohráva významnú úlohu, ktorú dobre zhrnulo združenie International Advertising Association (IAA), a to najmä pokiaľ ide o šírenie inovácií, stimuláciu tvorivosti a zábavy, podporu hospodárskej súťaže a rozširovanie možností výberu. EHSV tiež uznáva dôležitú funkciu reklamy, ktorá spočíva v poskytovaní informácií a osvety spotrebiteľom, čo je dôvodom jej existencie a základom jej regulácie na úrovni EÚ.

2.3

Bolo by prirodzené, aby bola časť stanoviska tohto typu a s týmto cieľom venovaná všeobecnej problematike vplyvu médií, najmä televízie, internetu a sociálnych sietí ako najdôležitejších nosičov reklamného obsahu na deti a mladých ľudí, či už ako používateľov alebo len ako pasívnych divákov. Zároveň by sa malo preskúmať rôzne správanie detí podľa veku a sociálnej vrstvy v spojitosti s prostriedkami sociálnej komunikácie, vrátane známeho fenoménu výberu hrdinov a vzorov sociálneho správania alebo spôsobu života ako faktorov podmieňujúcich vývoj osobnosti, ktoré reklamné metódy využívajú (2). Avšak vzhľadom na obmedzený priestor sa budú všetky aspekty súvisiace s touto témou musieť považovať za preskúmané, známe a všeobecne prijaté, a to najmä pokiaľ ide o súčasnú úlohu spomínaných médií pri poskytovaní informácií, odbornej prípravy, vzdelávania a zábavy mladých ľudí a o čas, ktorý im venujú. Niektoré z týchto oblastí už boli predmetom iných stanovísk EHSV, ktoré už boli vypracované alebo sú v štádiu prípravy (3).

3.1

Pokiaľ ide o reklamu, ktorá využíva deti, dôležité sú aspekty ľudskej dôstojnosti a práv dieťaťa, ktoré sú predmetom rôznych dohovorov na medzinárodnej a európskej úrovni a z ktorých zdôrazňujeme ustanovenia Charty základných ľudských práv (článok 1 a článok 2 písm. c, a najmä články 24 a 32).

3.2

EHSV považuje za potrebnú harmonizáciu na úrovni EÚ s cieľom všeobecne zakázať reklamu, ktorá neoprávnene používa obraz detí v oblastiach, ktoré sa ich priamo netýkajú.

4.1

Deti do určitého veku nedokážu reklamné odkazy odlíšiť, najmä ak sú tieto odkazy prehnané a často sa opakujú, a preto majú tendenciu prijímať všetky odkazy ako pravdivé a môžu sa z nich stať kompulzívni spotrebitelia. Tento vplyv je tým silnejší, čím znevýhodnenejšie je sociálno-ekonomické prostredie. Deti oznamom a upozorneniam obsiahnutým v reklame nerozumejú, a preto ich nemožno považovať za faktor prevencie alebo odrádzania.

4.2

Vnímanie reklamy sa však líši v závislosti od rozdielnych vekových skupín. Deti do piatich rokov nie sú schopné pochopiť rozdiel medzi programom a reklamami a dokonca ani neskôr si neuvedomujú prisviedčaciu funkciu reklamy. Táto schopnosť sa rozvíja zhruba vo veku osem rokov a aj to nie u všetkých detí. Neznamená to však, že dokážu pochopiť, že odkazy sú tendenčné, zdôrazňujú pozitívne aspekty a zanedbávajú iné negatívnejšie aspekty daného produktu.

4.3

Keď staršie deti vnímajú reklamné oznamy ako zábavu, vplyv je výraznejší a ich väčšia schopnosť spracovať reklamné odkazy vždy neznamená, že sú odolné voči reklame a jej zámerom, pretože iné dômyselnejšie a rovnako efektívne techniky presviedčania umožňujú ovplyvňovať ich správanie.

4.4

Rozvoj poznávacích a interpretačných schopností prostredníctvom vzdelávacích programov zameraných na médiá má pozitívny vplyv na interakciu s reklamou. Vyššia úroveň mediálnej gramotnosti a lepšie porozumenie mechanizmov a vplyvov reklamy zo strany rodičov a detí však nie sú všeobecným riešením negatívneho vplyvu reklamy zameranej na deti. Dôležitá je príprava detí ako budúcich spotrebiteľov tým, že sa bude klásť dôraz na mediálnu gramotnosť a na ich vzdelávanie už od útleho veku. To však hneď nevyrieši problém preháňajúcich a opakujúcich sa reklám a môže sa tiež stať, že toto úsilie nedosiahne na všetky deti, najmä tie zo znevýhodnenejšieho sociálno-ekonomického prostredia a deti, ktoré sú viac ovplyvnené negatívnymi dôsledkami reklamy.

4.5

Štúdie poukazujú na to, že sprostredkovateľská úloha rodiny je dôležitá pri znižovaní vplyvu reklamy. Čoraz viac detí, a to už v útlom veku, má vo svojej izbe prístup k televízoru a internetu, čím sa táto činnosť stáva aktivitou vykonávanou osamote a bez kontroly. Ďalším faktorom, ktorý zvyšuje vystavenie detí reklamným oznamom a marketingovým technikám je rastúci prienik internetu do každodennej rutiny tých najmladších. Ako sa uvádza v pripravovanom návrhu správy Európskeho parlamentu, „internet je spoločníkom detí, často viac ako ich rodina, škola a priatelia“ (4). Nedávne štúdie ako „KIDS ON LINE“ poukazujú na to, že 38 % detí vo veku od 9 do 12 rokov už majú on-line profily a toto percento sa u detí vo veku 13 až 16 rokov zvyšuje na 78 %. Mnohí výrobcovia hračiek a hier majú internetové stránky, ma ktorých môžu hrať hry a zabávať sa on-line, pričom sa na ne zároveň zameriavajú stratégie založené na presviedčaní a budovaní vernosti k značke.

4.6

Najmä pokiaľ ide o nabádanie k nadmernej spotrebe, ktoré vedie k nadmernému zadlženiu, každá reklamná komunikácia zameraná na deti môže podnietiť spotrebné návyky vyznačujúce sa prebytkom, pričom podnecuje umelo vytvorené túžby, ktoré nezodpovedajú skutočným potrebám a navodzuje falošný pocit šťastia. Štatistiky ukazujú, že 54 % dospievajúcich mladých ľudí sa cíti pod tlakom kupovať produkty len preto, že ich majú ich kamaráti alebo že spotreba sa stáva faktorom sociálneho začlenenia.

4.7

Medzi vystavením určitým reklamným oznamom a požiadavkami na kúpu adresovanými rodičom existuje príčinná súvislosť. Rodinné konflikty súvisiace s vplyvom reklamy a žiadosťami o kúpu vznikajú vo všetkých rodinách, ale najmä v rodinách s nižším sociálno-ekonomickým postavením, v ktorých deti trávia viac času pred televízorom. Rodiny s nižšími príjmami sú preto vzhľadom na finančný nedostatok alebo menšiu schopnosť dialógu negatívnejšie ovplyvňované reklamou.

4.8

Spotreba podnecovaná reklamou má za následok aj orientáciu veľkého počtu detí a mladých ľudí na určité značky, čím vznikajú problematické situácie pre deti, ktoré k nim nemajú prístup. Jednou z takýchto situácií je „šikanovanie značkami“ v školskom prostredí s výrazným vplyvom na deti, ktoré tieto značky nepoužívajú. Môže spôsobiť zmeny v správaní alebo pocit veľkého osobného nešťastia a v niektorých prípadoch viesť k vylúčeniu, násiliu a utrpeniu, ktoré môže podnietiť kriminalitu, krádeže alebo lúpežné prepady.

4.9

Pokiaľ ide o reklamu, ktorá podnecuje k spotrebe nezdravých potravinárskych výrobkov alebo iných produktov, ktoré sú škodlivé alebo nebezpečné pre fyzické alebo duševné zdravie, poukazujeme na vplyv detí pri rozhodovaní o kúpe potravín, a najmä uprednostňovanie polotovarov alebo rýchleho stravovania. Reklamy určené deťom neustále podporujú zlé stravovacie návyky. Problém detskej obezity už nadobúda obrovské rozmery. Podľa federácie Consumers International má jedno z 10 detí na svete nadváhu alebo trpí obezitou. Súčasné údaje hovoria o 22 miliónoch detí vo veku menej ako 5 rokov s nadmernou váhou a ako hlavná príčina sa uvádza zvýšená spotreba vysokospracovaných výrobkov s veľkým obsahom cukru a tuku.

4.10

Miera vystavenia reklamám na potravinárske výrobky je u detí vysoká, najmä počas detských programov, a stúpa s rastúcou sledovanosťou televízie alebo využívaním internetu a sociálnych sietí. Okrem toho sa zmenila aj povaha reklamných oznamov a využívajú sa v nich dômyselnejšie techniky marketingu produktov, ktoré zvyšujú ich schopnosť presviedčať (5).

4.11

Reklama môže spôsobovať aj poruchy stravovania, ako sú anorexia a bulímia. Deti a dospievajúci mladí ľudia sú vystavení telesným vzorom a obrazom osobností mladých ľudí, ktorí vystupujú v reklamách. Vplyv vzoru telesnej štíhlosti na mladých, zvyčajne dievčatá, zdôrazňuje ideál krásy, ktorý podnecuje k životu ohrozujúcim stravovacím návykom.

4.12

Severoamerické združenie psychológov sa dokonca nazdáva, že reklama zameraná na deti mladšie ako osem rokov by mala byť obmedzená (alebo zakázaná) vzhľadom na to, že deti v tomto veku nie sú schopné pochopiť presviedčajúci zámer reklamy. Cieľom tohto zákazu je obmedziť negatívne dôsledky reklamy, ktorá propaguje nezdravé stravovacie návyky, spôsobuje konflikty medzi rodičmi a deťmi týkajúce sa požiadaviek na kúpu propagovaných produktov a ukazuje násilie (6).

4.13

Výbor zastáva názor, že tieto pripomienky, ktoré už boli zohľadnené vo viacerých právnych predpisoch členských štátov (7) a neeurópskych krajín, by sa mali prijať aj na úrovni EÚ, pričom by sa mal stanoviť minimálny vek pre reklamu určenú práve deťom, ako navrhol poslanec EP Kyriacos Triantaphylides (8) vo svojej správe a potvrdilo uznesenie EP z 22. mája 2012 (9).

5.1

V rámci reklamy, ktorá môže závažne ovplyvniť fyzický a morálny vývoj detí, aj keď im nie je priamo určená, treba poukázať na reklamu, ktorá podnecuje k násiliu alebo k určitým typom násilného správania, ako je prípad reklamy zameranej na predaj hračiek alebo hier podporujúcich násilné správanie.

5.2

Dôveryhodné štúdie poukazujú na škodlivý vplyv vystavenia násiliu v niektorých reklamách prezentovaných v audiovizuálnych prostriedkoch, najmä tým, že podporujú agresívne správanie, väčšiu prijateľnosť násilia a nepriateľskejšie správanie. Vystavenie takémuto násilnému obsahu môže ovplyvniť duševné zdravie, spôsobovať stavy úzkosti, strachu, poruchy spánku a hyperaktivitu.

5.3

Známe osobnosti sa čoraz viac objavujú v reklamách na produkty, ktoré môžu škodiť zdraviu, ako sú alkohol alebo tabakové výrobky. Asociovanie životného štýlu považovaného za atraktívny s týmito produktmi podnecuje túžbu po spotrebe a vytvára pozitívny dojem o týchto produktoch.

5.4

Normálny duševný a morálny vývoj detí ovplyvňuje aj reklama s erotickým alebo pornografickým obsahom, ktorá podporuje zvrátené, zvrhlé alebo neprimerané sexuálne správanie. Podstatná časť reklamy má sexistický a sexuálny charakter, pričom ženu používa ako predmet túžby, často v podradnom, poníženom, či dokonca zotročenom postavení. Nadmerný sexuálny náboj alebo erotický či dokonca pornografický obsah na druhej strane vedú k predčasnej sexualite detí. Napriek tomu, že mnohé slávne značky museli stiahnuť reklamu, pretože propagovala nadmernú sexualitu detí a občianska spoločnosť dôrazne odsúdila zobrazovanie tiel detí v reklamách, na úrovni EÚ neexistuje jasná právna definícia, ktorá by regulovala takéto situácie.

5.5

Napriek tomu, že táto oblasť je v jednotlivých členských štátoch regulovaná, ale odlišným spôsobom, čo bráni správnemu fungovaniu vnútorného trhu a nie je odôvodnené zásadnými kultúrnymi príčinami, nazdávame sa, že by sa mala preskúmať aj na úrovni EÚ.

6.1

Vzhľadom na súčasný rámec treba konštatovať, že vnútroštátne právne ustanovenia a postupy odborníkov v oblasti reklamy, chápanej v jej čo najširšom ponímaní reklamnej komunikácie, ktorá sa týka detí, sa v jednotlivých členských štátoch značne odlišujú.

6.2

Právny rámec EÚ je naopak príliš zložitý, neprehľadný a vo väčšine prípadov je v jednotlivých členských štátoch odlišne transponovaný a uplatňovaný, ako to uznáva samotná Komisia vo svoje správe na tému „Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb“ (10), v správe na tému „Ochrana detí v digitálnom svete“ (11) a v oznámení na tému „Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti“ (12). Väčšina členských štátov sa obmedzila na minimalistickú transpozíciu smerníc EÚ, iné (13) uplatňujú prísnejšie normy, ktoré niekedy spejú k zákazu reklamy zameranej na deti (14).

6.3

Žiadne z ustanovení právnych predpisov EÚ neuvádza, že na ochranu maloletých a ľudskej dôstojnosti by sa mali vykonávať nejaké predbežné kontroly v súlade so základnými zásadami slobody prejavu, ako to potvrdil Európsky súd pre ľudské práva, pokiaľ ide o uplatňovanie príslušného európskeho dohovoru.

6.4

Zásadné nedorozumenie však spôsobilo odporúčanie Rady z roku 1998 týkajúce sa dosiahnutia porovnateľnej a efektívnej úrovne ochrany neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti, ktorého hlavným záujmom je konkurencieschopnosť európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb. Intervenciu v prípade audiovizuálneho alebo online obsahu, ktorý je škodlivý pre maloletých alebo narúša ľudskú dôstojnosť (15), nezaraďuje medzi právomoci Európskej únie a tieto aspekty vníma ako otázku „vkusu a dobrých mravov“, ktorá nespadá do rámca regulácie EÚ (16).

6.5

Záväzne sa len vo všeobecnosti stanovuje, že členské štáty majú zabezpečiť, aby televízne vysielanie (čím sa myslia aj reklamné oznamy) neobsahovalo programy, ktoré by mohli vážne poškodiť fyzický, duševný a morálny vývoj detí, a to najmä programy, ktoré obsahujú pornografické scény a bezdôvodné násilie, ak im nebude predchádzať zvukové upozornenie alebo ak nebudú obsahovať vizuálny symbol. Vyňaté sú programy, pri ktorých sa vzhľadom na čas vysielania alebo vďaka nejakému technickému opatreniu bude dať zaručiť, že deti nebudú môcť toto vysielanie ani vidieť ani počuť.

6.6

Súčasné normy upustili od obmedzení týkajúcich sa začleňovania reklamných spotov do vysielania, pokiaľ vážne nenarúšajú integritu programov, pričom argumentujú, že diváci sa čoraz viac môžu vyhnúť reklame a neberú do úvahy špecifickosť detí, ktoré sú pasívnymi divákmi reklamy.

6.7

Jediné obmedzenia, ktoré v súčasnosti existujú na úrovni EÚ, sa vzťahujú výlučne na tabakové výrobky, lieky a liečebné postupy, ktoré sú dostupné len na lekársky predpis, a na skrytú a podprahovú reklamu. Tento zákaz sa však nevzťahuje na umiestňovanie produktov (napriek tomu, že by malo byť v zásade zakázané) za predpokladu, že divák je o takomto umiestňovaní riadne informovaný, ani na prísne kritériá propagácie alkoholických nápojov.

6.8

Len v súvislosti s posledne uvedeným aspektom sa uvádza, že reklama sa nesmie zameriavať na deti ako na cieľovú skupinu. Vo všetkých ostatných oblastiach súvisiacich s fyzickým, duševným alebo mentálnym poškodením detí, ako je nabádanie priamo detí alebo nepriamo ich rodičov na nákup propagovaných tovarov alebo služieb, pričom sa využíva ich neskúsenosť alebo ľahkovernosť, alebo reklama začlenená do detských programov, ktorá propaguje potraviny alebo látky s nutričným alebo fyziologickým účinkom, ako sú tuky, mastné kyseliny, soľ/sodík a cukry, normy uvádzajú len všeobecné odporúčania alebo len odkaz na kódexy správania.

6.9

Treba tiež zdôrazniť, že hoci smernica o nekalých obchodných praktikách obsahuje ustanovenie o obchodných praktikách zameraných na „jasne identifikovateľnú skupinu spotrebiteľov, ktorí sú obzvlášť zraniteľní“, a to najmä vzhľadom na ich „vek alebo dôverčivosť“, nepodarilo sa ju v členských štátoch interpretovať ako zákaz uvedených postupov, ani v tomto zmysle transponovať alebo uplatniť (17).

6.10

Okrem týchto ustanovení práva EÚ, ostatné nástroje zmluvného charakteru definujú základné zásady, ktoré boli základom pre najnovší vývoj v oblasti primárneho práva EÚ (Lisabonská zmluva a Charta základných práv EÚ).

6.11

Predstavitelia tohto sektora, konkrétne EASA, zároveň na medzinárodnej úrovni alebo v jednotlivých členských štátoch vytvorili súbor ustanovení samoregulácie pre svoje obchodné postupy, čo jasne preukazuje ich odhodlanosť pri ochrane detí (18). To nič nemení na potrebe zabezpečiť vysokú úroveň rešpektovania a ochrany detí s cieľom zabezpečiť ich fyzický, duševný a mentálny vývoj, pričom sa bude dbať na ich vlastné záujmy, duševnú pohodu a zachovanie rodinného prostredia a väzieb, čo potvrdili aj viaceré medzinárodné a európske orgány.

7.1

Trh v oblasti reklamy a marketingu v Európe je trhom, ktorý je nanajvýš konkurencieschopný, podlieha módnym výkyvom a je obzvlášť citlivý na dôsledky hospodárskej a finančnej krízy. Zásadné rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch v oblasti reklamy môžu nielen ovplyvniť výsledky, ale môžu tiež predstavovať prekážku pre jej rozvoj na vnútornom trhu a takisto môžu byť zdrojom diskriminácie a menej spravodlivej hospodárskej súťaže. Predovšetkým v segmente reklamy určenej deťom a mládeži, ktorý sa rýchlo rozvíja, vedú zásadné rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch a odlišné požiadavky k tomu, že sa reklamné agentúry ocitajú v nerovnej pozícii a sú nútené k väčším výdavkom na prispôsobenie svojich kampaní rozličným právnym požiadavkám a podmienkam. Takisto sa tým podporujú menej korektné konkurenčné postupy s cieľom vyhnúť sa týmto ťažkostiam a získať trhy. Harmonizácia právnych predpisov, ktorá by zaviedla podobné podmienky v celej Európe, čím by sa dobudoval vnútorný trh v tejto oblasti, môže zásadným spôsobom prispieť k väčšej transparentnosti trhu, na ktorom by všetky reklamné agentúry mohli rozvíjať svoje obchodné aktivity na základe svojich schopností a kapacít orientovaných na účinné uspokojenie spotrebiteľov namiesto toho, aby zneužívali rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi na úkor zdravej a spravodlivej hospodárskej súťaže.

8.1

Smernice EÚ, ktoré upravovali reklamu na úrovni Európskej únie, až doteraz používali ako právny základ ustanovenia zmluvy, ktoré sa vzťahovali na dokončenie vnútorného trhu, v súčasnosti sú to články 26 a 114, aj keď značne zmenené. Toto je jedna z hlavných obáv, nesmie však byť jediná. V ostatných iniciatívach EÚ, v ktorých sa ciele špecifickejšie zameriavajú na činnosť televízneho vysielania, sa právny základ predtým hľadal v ustanoveniach, ktoré sa v tej dobe týkali práva usadiť sa a služieb, a v súčasnosti zodpovedajú článkom 49 a nasl. a 59 a nasl., aj keď už boli výrazne zmenené a doplnené. V novších iniciatívach týkajúcich sa ochrany detí a detskej pornografie, ktoré však ešte predchádzali súčasnej Lisabonskej zmluve, vychádza použitý právny základ z ustanovení, ktoré sa vzťahovali na spoluprácu v trestných veciach.

8.2

Treba pripomenúť, že súčasná Lisabonská zmluva priniesla významné zmeny vo všetkých týchto aspektoch a ponúka súbor nových možností činnosti EÚ, ktorú treba vedieť interpretovať a uplatňovať. Najdôležitejšou inováciou bolo začlenenie Charty základných práv EÚ do primárneho práva EÚ, ďalej to bola zmena právneho charakteru spolupráce v trestných a občianskoprávnych veciach a nakoniec zmeny mnohých ustanovení Zmluvy, ako sú napríklad ustanovenia týkajúce sa dokončenia vnútorného trhu, ochrany spotrebiteľov a ochrany ľudskej dôstojnosti. S cieľom ochrany údajov Komisia vo svojom návrhu nariadenia vychádzala z Charty základných práv a z uvedených nových ustanovení Lisabonskej zmluvy.

8.3

Otázka reklamy pre deti a mládež je predovšetkým otázkou občianstva a ochrany základných práv. Vyššie uvedené články 1, 3, 24, 33 a 38 charty predstavujú viac ako dostatočný vecný právny základ na odôvodnenie potreby činnosti na úrovni EÚ. K nim sa jednoznačne pridáva článok 2, článok 3 ods. 5 a článok 6 ZEÚ a články 4, 5 a 10 ZFEÚ.

8.4

Okrem vlád jednotlivých členských štátov, či už na úrovni Rady alebo v rámci posilnenej spolupráce (článok 20 ZEÚ), zohrávajú v tejto oblasti významnú úlohu národné parlamenty v súlade s článkom 12 ZEÚ a práve na ne sa v tejto súvislosti apeluje.

8.5

Dokončenie vnútorného trhu tiež predstavuje jeden z najdôležitejších cieľov v tejto oblasti a vzťahuje sa naň článok 3 ods. 3 ZEÚ a články 26 a 114 a nasl. ZFEÚ. Na druhej strane články 12 a 169 ZFEÚ otvárajú nové možnosti v oblasti ochrany spotrebiteľov. Pokiaľ ide o procesné aspekty, článok 67 a nasl., a najmä články 81 a 82 ZFEÚ, poskytujú základ pre občianskoprávny a trestný rámec, ktorý umožní dokončenie právneho rámca pre ochranu detí a mládeže v tejto oblasti.

8.6

Riešenie tejto problematiky na úrovni EÚ je v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality (článok 5 ods. 3 a ods. 4 ZEÚ), pretože cieľ cezhraničného rozmeru tejto oblasti nemôže byť postačujúco dosiahnutý na úrovni členských štátov v rámci jednotlivých národných systémov. Cieľ tejto iniciatívy možno preto skôr dosiahnuť činnosťou na úrovni Únie, ktorá bude v súlade so zásadou subsidiarity. Rámec iniciatívy sa však musí obmedziť na aspekty, ktoré spôsobujú konkrétne problémy a nemal by sa zaoberať tými aspektmi, ktoré možno vhodnejšie upraviť vnútroštátnymi právnymi predpismi, a to v súlade so zásadou proporcionality.