Odvolanie podané 29. mája 2008: Massimo Giannini proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretej komory) z 12. marca 2008 vo veci T-100/04, Massimo Giannini/Komisia

(Vec C-231/08 P)

(2008/C 223/34)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Massimo Giannini (v zastúpení: L. Levi a C. Ronzi, advokátky)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ uvádza na podporu svojho odvolania v podstate tri hlavné dôvody.

Ako prvý dôvod odvolateľ vytýka, že Súd porušil právo na spravodlivé konanie a konkrétne právo na to, aby o veci bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Od podania žaloby na Súd prvého stupňa do vyhlásenia napadnutého rozsudku uplynuli štyri roky. Pritom podľa odvolateľa nebolo takéto trvanie odôvodnené žiadnou mimoriadnou okolnosťou. Spis k tejto veci nebol ani mimoriadne obsiahly, ani právne zložitý a pre odvolateľa išlo v konaní skutočne o veľa.

Ako druhý dôvod odvolateľ ďalej uvádza, že Súd prvého stupňa porušil články 4, 27 a 29 služobného poriadku a opomenul vziať do úvahy tak pojem záujem služby, ako aj povinnosť riadnej starostlivosti orgánov Spoločenstva voči svojim pracovníkom a úradníkom. Odvolateľ je toho názoru, že Súd prvého stupňa si zamieňa vstup do verejnej služby Spoločenstva na základe výberového konania na vytvorenie rezervy pre budúci nábor pracovných síl, a pokračovanie kariéry osôb, ktoré už boli prijaté na základe mechanizmov preloženia a povýšenia upravených v služobnom poriadku.

Ako svoj tretí dôvod odvolateľ uvádza, že Súd prvého stupňa porušil povinnosť odôvodniť rozsudok a zásadu zákazu diskriminácie a dodržiavania práv obhajoby, a ďalej uvádza, že Súd skreslil dôkazy, ktoré mu boli predložené na posúdenie. Uvedený dôvod sa delí na tri časti.

V prvej časti svojho tretieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že Súd prvého stupňa porušil tak zásadu zákazu diskriminácie, ako aj povinnosť odôvodniť rozsudok a pravidlá vykonávania dôkazov, keď dospel k záveru, že to, že niektorí uchádzači výberového konania poznali dokument, ktorého sa týkala písomná skúška, nebolo porušením zásady zákazu diskriminácie, a nevyžadoval od odporkyne, aby predložila konkrétne dôkazy o neexistencii diskriminácie v súvislosti s touto okolnosťou.

V druhej časti toho istého dôvodu tvrdí, že došlo k porušeniu zásady zákazu diskriminácie a ku skresleniu dôkazov, ktoré boli Súdu prvého stupňa predložené na posúdenie v rozsahu, v akom Súd prvého stupňa predpokladal, že zloženie výberovej komisie bolo dostatočne stabilné, aby bolo zabezpečené porovnanie a objektívne známkovanie uchádzačov, aj keď informácie, ktoré sa nachádzajú v spise, naopak preukazovali nedostatok stability zloženia tejto výberovej komisie a odporkyňa neoznámila Súdu prvého stupňa viac zásadných skutkových informácií.

V tretej časti tohto dôvodu sa odvolateľ znovu dovoláva porušenia zákazu diskriminácie, pravidiel vykonávania dôkazov, ako aj porušenia práv obhajoby v súvislosti so závermi Súdu prvého stupňa ohľadne nestrannosti výberovej komisie.