21.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 336/1

(1)

Podľa článku 43 ods. 3 zmluvy má Rada na návrh Komisie prijímať opatrenia týkajúce sa určovania a prideľovania rybolovných možností.

(2)

V nariadení Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (1) sa vyžaduje, aby sa stanovili opatrenia spravujúce prístup do vôd a k zdrojom, ako aj udržateľné vykonávanie rybolovných činností, pričom sa zohľadnia dostupné vedecké, technické a ekonomické odporúčania, a najmä správy, ktoré vypracoval Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (STECF).

(3)

Úlohou Rady je prijímať opatrenia, ktorými sa určujú a prideľujú rybolovné možnosti podľa rybolovnej oblasti alebo skupiny rybolovných oblastí, čo podľa potreby zahŕňa aj určité podmienky, ktoré sú s nimi funkčne spojené. Rybolovné možnosti by sa mali rozdeliť medzi členskými štátmi spôsobom, ktorým sa každému členskému štátu zabezpečí relatívna stabilita rybolovných činností pre každú populáciu alebo rybolovnú oblasť, a s náležitým ohľadom na ciele spoločnej politiky rybného hospodárstva stanovené v nariadení (ES) č. 2371/2002.

(4)

Celkový povolený výlov (TAC) by sa mal stanovovať na základe dostupných vedeckých odporúčaní, pričom by sa mali zohľadniť biologické a sociálno-ekonomické aspekty a zároveň by sa malo zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s jednotlivými odvetviami rybolovu, ako aj na základe názorov vyjadrených počas konzultácií so zainteresovanými stranami, a to najmä na stretnutiach s poradným výborom pre rybolov a akvakultúru a s príslušnými regionálnymi poradnými radami.

(5)

Rybolovné možnosti by mali byť v súlade s medzinárodnými dohodami a zásadami, ako napríklad s dohodou Organizácie Spojených národov o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti z roku 1995 (2), a s podrobnými zásadami riadenia stanovenými v medzinárodných usmerneniach Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo o riadení hlbokomorského rybolovu na šírom mori z roku 2008, podľa ktorých by v prvom rade mal regulačný orgán postupovať opatrnejšie, ak sú informácie neurčité, nespoľahlivé alebo neprimerané. Nedostatok primeraných vedeckých informácií by sa nemal využívať ako dôvod na odloženie realizácie ochranných alebo riadiacich opatrení alebo na ich nerealizovanie.

(6)

V najaktuálnejších vedeckých odporúčaniach Medzinárodnej rady pre výskum morí (ICES) (3) a výboru STECF (4) sa uvádza, že väčšina hlbokomorských populácií sa loví neudržateľným spôsobom a na zabezpečenie udržateľnosti týchto populácií by sa pre ne mali znížiť rybolovné možnosti, kým vývoj stavu týchto populácií nenaberie pozitívny trend. ICES ďalej odporúča, že by sa nemal povoliť žiaden cielený rybolov rýb druhu Hoplostethus atlanticus.

(7)

Pokiaľ ide o hlbokomorské žraloky, hlavné komerčné druhy sa považujú za vyčerpané, a preto by sa nemal povoliť žiaden cielený rybolov týchto druhov. Kým sa prostredníctvom projektov selektívnosti a ďalších technických opatrení neurčí výška nevyhnutných vedľajších úlovkov, nemala by sa povoliť vykládka žiadnych vedľajších úlovkov.

(8)

O rybolovných možnostiach vymedzených v prílohe I k nariadeniu Rady (ES) č. 2347/2002 zo 16. decembra 2002, ktorým sa zriaďujú požiadavky špecifického prístupu a pridružených podmienok, ktoré sa vzťahujú na rybolov hlbokomorských zásob rýb (5), sa rozhoduje každé dva roky. Výnimkou sú však populácie striebristky druhu Argentina silus a hlavné oblasti rybolovu molvy modrej, v prípade ktorých rybolovné možnosti závisia od výsledkov každoročných rokovaní s Nórskom. Rybolovné možnosti pre tieto populácie sa preto stanovujú v inom relevantnom výročnom nariadení, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti.

(9)

V súlade s nariadením Rady (ES) č. 847/96 zo 6. mája 1996, ktorým sa zavádzajú dodatočné podmienky pre riadenie celkových prípustných úlovkov (TAC) a kvót presahujúce rok (6), treba populácie, na ktoré sa vzťahujú rôzne opatrenia uvedené v predmetnom nariadení, identifikovať.

(10)

Na zabezpečenie živobytia rybárov z Únie je dôležité otvoriť tieto rybolovné oblasti od 1. januára 2011,

a)

„plavidlá EÚ“ sú rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou členského štátu a registrované v Únii;

b)

„vody EÚ“ sú vody, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo právomoc členských štátov, s výnimkou vôd susediacich s územiami uvedenými v prílohe II k zmluve;

c)

„celkový povolený výlov“ (TAC) je množstvo, ktoré je z každej populácie rýb možné uloviť a vyložiť každý rok;

d)

„kvóta“ je podiel z TAC pridelený Únii, členskému štátu alebo tretej krajine;

e)

„medzinárodné vody“ sú vody, ktoré nepatria pod zvrchovanosť ani právomoc žiadneho štátu.

a)

zóny ICES sú zóny vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 218/2009 z 11. marca 2009 o predkladaní štatistík nominálneho úlovku členských štátov vykonávajúcich rybolov v severovýchodnom Atlantiku (7);

b)

zóny CECAF (stredovýchodný Atlantik alebo hlavná rybolovná zóna 34 FAO) sú zóny vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2009 z 11. marca 2009 o predkladaní štatistík nominálneho úlovku členských štátov vykonávajúcich rybolov v určitých oblastiach s výnimkou severného Atlantiku (prepracované znenie) (8).

a)

výmeny vykonané podľa článku 20 ods. 5 nariadenia (ES) č. 2371/2002;

b)

zníženia alebo prerozdelenia podľa článku 37 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (9), alebo podľa článku 10 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1006/2008 z 29. septembra 2008 o oprávneniach na rybolovné činnosti rybárskych plavidiel Spoločenstva mimo vôd Spoločenstva a o prístupe plavidiel tretích krajín do vôd Spoločenstva (10);

c)

dodatočné vykládky povolené podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 847/96;

d)

zadržané množstvá podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 847/96;

e)

zníženia vykonané podľa článkov 105 a 107 nariadenia (ES) č. 1224/2009.