30.9.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/11

---

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/35/ES

zo 7. septembra 2005

o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)	Politika Spoločenstva v oblasti námornej bezpečnosti má za cieľ vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany životného prostredia a zakladá sa na chápaní, že všetky strany zapojené do prepravy tovaru cez moria zodpovedajú za to, že lode používané vo vodách Spoločenstva spĺňajú platné pravidlá a normy.

(2)	Materiálové normy všetkých členských štátov pre vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí vo všetkých členských štátoch sú založené na dohovore Marpol 73/78; tieto pravidlá však denne ignoruje veľmi veľký počet lodí plaviacich sa vo vodách Spoločenstva bez toho, aby sa uskutočnila náprava.

(3)	Vykonávanie dohovoru Marpol 73/78 vykazuje nezrovnalosti medzi členskými štátmi, a preto je potrebné harmonizovať jeho vykonávanie na úrovni Spoločenstva; najmä prax členských štátov pri ukladaní sankcií za vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí vykazuje značné rozdiely.

(4)

Opatrenia odrádzajúceho charakteru tvoria integrálnu súčasť politiky Spoločenstva v oblasti námornej bezpečnosti, pretože zabezpečujú spojenie medzi zodpovednosťou každej strany zapojenej do námornej prepravy znečisťujúceho tovaru a jej vystavením sa sankciám; na dosiahnutie účinnej ochrany životného prostredia sú preto potrebné účinné, odrádzajúce a primerané sankcie.

(5)	Na tento účel je nevyhnutné aproximovať prostredníctvom primeraných právnych nástrojov existujúce právne predpisy, najmä presne vymedziť príslušné porušenia, prípady výnimiek, minimálne pravidlá pre sankcie, zodpovednosť a súdnu právomoc.

(6)	Táto smernica je doplnená podrobnými pravidlami o trestných činoch a sankciách, ako aj ďalšími ustanoveniami stanovenými v rámcovom rozhodnutí Rady 2005/667/SVV z 12. júla 2005 na posilnenie trestnoprávneho rámca pre vynútiteľnosť práva proti znečisťovaniu mora z lodí (3).

(7)

Ani medzinárodný režim občianskoprávnej zodpovednosti a náhrady škody spôsobenej znečisťovaním ropnými látkami, ani režim týkajúci sa znečisťovania mora inými nebezpečnými alebo škodlivými látkami nezabezpečujú dostatočne odrádzajúce účinky na odradenie strán zapojených do prepravy nebezpečných nákladov po mori od praktík, ktoré nespĺňajú normy; požadované odrádzajúce účinky možno dosiahnuť len zavedením sankcií uplatňovaných voči každej osobe, ktorá spôsobí alebo prispeje k znečisteniu mora; sankcie by sa mali uplatňovať nielen voči vlastníkovi lode alebo veliteľovi lode, ale aj voči vlastníkovi nákladu, klasifikačnej spoločnosti alebo každej zúčastnenej osobe.

(8)	Vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí by sa malo považovať za porušenie, ak je spáchané úmyselne, z nepozornosti alebo závažnej nedbanlivosti. Tieto porušenia sa považujú za trestné činy za podmienok, ktoré sú ustanovené v rámcovom rozhodnutí 2005/667/SVV, ktorým sa dopĺňa táto smernica.

(9)

Sankcie za vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí sa netýkajú občianskoprávnej zodpovednosti dotknutých strán, a tak nepodliehajú žiadnym pravidlám týkajúcim sa obmedzenia alebo prenesenia občianskoprávnych zodpovedností, ani neobmedzujú účinnú náhradu škody obetiam nehôd, pri ktorých došlo k znečisteniu.

(10)

Existuje potreba ďalšej účinnej spolupráce medzi členskými štátmi, aby sa zabezpečilo, že vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí je včas zaznamenané a páchatelia identifikovaní. Európska námorná bezpečnostná agentúra zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (4) z tohto dôvodu musí zohrávať kľúčovú úlohu pri spolupráci s členskými štátmi zameranej na vývoj technických riešení a poskytovanie technickej pomoci súvisiacej s vykonávaním tejto smernice a pri plnení akejkoľvek úlohy pridelenej Komisii s cieľom účinného vykonávania tejto smernice.

(11)

Aby bolo možné lepšie predchádzať a bojovať proti znečisťovaniu morí, je potrebné vytvoriť súčinnosť medzi orgánmi, ktoré zabezpečujú vynútiteľnosť práva, ako sú vnútroštátne pobrežné stráže. V tejto súvislosti by Komisia mala vykonať realizačnú štúdiu o európskej pobrežnej stráži venovanú prevencii znečistenia a reakcii a objasniť náklady a úžitky. Po tejto štúdii by v prípade potreby mal nasledovať návrh na vytvorenie európskej pobrežnej stráže.

(12)	Ak existuje jasný objektívny dôkaz, že vypúšťanie spôsobuje veľké škody alebo hrozbu veľkej škody, členské štáty by mali predložiť vec svojim príslušným orgánom s cieľom začať konanie v súlade s článkom 220 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982.

(13)	Vynútiteľnosť smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu (5) je spolu s touto smernicou kľúčovým nástrojom v rámci súboru preventívnych opatrení proti znečisťovaniu mora z lodí.

(14)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (6).

(15)

Keďže ciele tejto smernice, a to začlenenie medzinárodných noriem o znečisťovaní z lodí do práva Spoločenstva a zavedenie sankcií — trestných alebo správnych — za ich porušenie na účel zabezpečenia vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany životného prostredia pri námornej doprave nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(16)	Táto smernica plne rešpektuje Chartu základných práv Európskej únie; spravodlivé a nestranné vypočutie sa zaručuje každému, kto je podozrivý z porušenia, a sankcie musia byť primerané,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Účel

1.   Účelom tejto smernice je začleniť medzinárodné normy o znečisťovaní z lodí do práva Spoločenstva a zabezpečiť, aby osoby zodpovedné za vypúšťanie podliehali primeraným sankciám, ako sa uvádza v článku 8, s cieľom zlepšiť námornú bezpečnosť a ochranu morského prostredia pred znečisťovaním z lodí.

2.   Táto smernica nebráni členským štátom, aby voči znečisťovaniu z lodí prijali prísnejšie opatrenia v súlade s medzinárodným právom.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

1.	„Marpol 73/78“ znamená Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania z lodí z roku 1973 a jeho protokol z roku 1978 v jeho platnom znení.

2.	„Znečisťujúce látky“ znamenajú látky, ktoré sú uvedené v prílohách I (ropné látky) a II (škodlivé kvapalné látky vo veľkom množstve) dohovoru Marpol 73/78.

3.	„Vypúšťanie“ znamená čímkoľvek spôsobené vypustenie z lode podľa článku 2 dohovoru Marpol 73/78.

4.	„Loď“ znamená námornú loď akéhokoľvek typu bez ohľadu na jej vlajku, ktorá je prevádzkovaná v morskom prostredí, vrátane člnov s nosnými krídlami, vznášadiel, ponoriek a plávajúcich prístrojov.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa v súlade s medzinárodným právom vzťahuje na vypúšťanie znečisťujúcich látok:

a)	vo vnútorných vodách členského štátu, vrátane prístavov v rozsahu, v akom sa uplatňuje režim Marpol;

b)	v teritoriálnych vodách členského štátu;

c)	v morských úžinách využívaných pre medzinárodnú plavbu podliehajúcu režimu tranzitného prechodu, ako je to stanovené v časti III oddiele 2 Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve z roku 1982 v rozsahu, v akom členský štát vykonáva súdnu právomoc nad takými morskými úžinami;

d)	vo výhradnej hospodárskej zóne alebo v rovnocennej zóne členského štátu, zriadenej v súlade s medzinárodným právom, a

e)	na šírom mori.

2.   Táto smernica sa uplatňuje pri vypúšťaní znečisťujúcich látok z akejkoľvek lode bez ohľadu na jej vlajku s výnimkou vojnových lodí, pomocných námorných vojnových lodí alebo iných lodí, ktoré vlastní alebo prevádzkuje štát a v danom čase ich používa iba na vládne nekomerčné účely.

Článok 4

Porušenia

Členské štáty zabezpečia, aby sa vypúšťanie znečisťujúcich látok loďami do ktorejkoľvek z oblastí uvedených v článku 3 ods. 1 považovalo za porušenie, ak bolo spáchané úmyselne, z nepozornosti alebo závažnej nedbanlivosti. Tieto porušenia sa považujú za trestné činy za podmienok, ktoré sú ustanovené v rámcovom rozhodnutí 2005/667/SVV, ktorým sa dopĺňa táto smernica.

Článok 5

Výnimky

1.   Vypúšťanie znečisťujúcich látok do ktorejkoľvek z oblastí uvedených v článku 3 ods. 1 sa nepovažuje za porušenie smernice, ak spĺňa podmienky stanovené v pravidlách 9, 10, 11 písm. a) alebo v pravidle 11 písm. c) prílohy I alebo v pravidlách 5, 6 písm. a) alebo 6 písm. c) prílohy II dohovoru Marpol 73/78.

2.   Vypúšťanie znečisťujúcich látok do oblastí uvedených v článku 3 ods. 1 písm. c), d) a e) sa nepovažuje za porušenie zo strany vlastníka lode, veliteľa lode alebo posádky konajúcej na zodpovednosť veliteľa lode, ak spĺňa podmienky stanovené v pravidle 11 písm. b) prílohy I alebo v pravidle 6 písm. b) prílohy II dohovoru Marpol 73/78.

Článok 6

Donucovacie opatrenia týkajúce sa lodí v prístave členského štátu

1.   Ak na základe nezrovnalostí alebo informácií vznikne podozrenie, že z lode, ktorá sa dobrovoľne nachádza v prístave alebo v mimopobrežnom termináli členského štátu došlo alebo dochádza k vypúšťaniu znečisťujúcich látok do ktorejkoľvek z oblastí uvedených v článku 3 ods. 1, členský štát zabezpečí, aby bola vykonaná príslušná kontrola v súlade s vnútroštátnym právom, berúc do úvahy príslušné pokyny, ktoré schválila Medzinárodná námorná organizácia.

2.   Pokiaľ sa kontrolou uvedenou v odseku 1 zistia skutočnosti, ktoré by mohli naznačovať porušenie v zmysle článku 4, musia byť informované príslušné orgány tohto členského štátu a štátu vlajky.

Článok 7

Donucovacie opatrenia zo strany pobrežných štátov týkajúce sa lodí v režime tranzit

1.   Ak sa údajné vypúšťanie znečisťujúcich látok uskutoční v oblastiach uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b), c), d) alebo e) a loď, ktorá je z vypúšťania podozrivá, sa nezastaví v prístave členského štátu, ktorý má informácie o údajnom vypúšťaní, uplatní sa tento postup:

a)	ak je najbližší prístav určenia v inom členskom štáte, dotknuté členské štáty úzko spolupracujú pri kontrole uvedenej v článku 6 ods. 1 a pri rozhodovaní o vhodných opatreniach vzťahujúcich sa na takéto vypúšťanie;

b)	ak je najbližší prístav určenia v štáte mimo Spoločenstva, členský štát vykoná potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby bol najbližší prístav určenia o údajnom vypúšťaní informovaný, a požiada štát najbližšieho prístavu určenia, aby vzhľadom na takéto vypúšťanie vykonal vhodné opatrenia.

2.   Ak existuje jednoznačný objektívny dôkaz, že sa loď plaviaca sa v oblastiach uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b) alebo d) dopustila v oblasti uvedenej v článku 3 ods. 1 písm. d) porušenia, ktorého dôsledkom bolo vypustenie, ktoré spôsobilo škodu veľkého rozsahu alebo hrozbu škody veľkého rozsahu v pobrežnom pásme, alebo príbuzných záujmov dotknutého členského štátu alebo na zdrojoch v oblastiach uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b) alebo d), štát, pokiaľ časť XII oddiel 7 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982 neustanovuje inak, a za predpokladu, že dôkazy to potvrdzujú, odovzdá prípad príslušným orgánom s cieľom začatia konania, vrátane konania o zadržaní lode v súlade s vnútroštátnym právom.

3.   V každom prípade je potrebné informovať orgány štátu vlajky.

Článok 8

Sankcie

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby porušenia podľa článku 4 podliehali účinným, primeraným a odradzujúcim sankciám, ktoré môžu zahŕňať trestné alebo správne sankcie.

2.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa sankcie uvedené v odseku 1 uplatnili voči každej osobe, ktorá je uznaná zodpovednou za porušenie podľa článku 4.

Článok 9

Súlad s medzinárodným právom

Členské štáty uplatňujú ustanovenia tejto smernice bez formálnej alebo skutočnej diskriminácie zahraničných lodí a v súlade s platným medzinárodným právom, vrátane oddielu 7 časti XII Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982, a bez meškania informujú štát vlajky lode a každý iný dotknutý štát o opatreniach prijatých v súlade s touto smernicou.

Článok 10

Sprievodné opatrenia

1.   Na účely tejto smernice členské štáty a Komisia, ak je to vhodné, úzko spolupracujú s Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou a zohľadňujú akčný program ako reakciu na havarijné alebo úmyselné znečistenie mora, ako to stanovuje rozhodnutie č. 2850/2000/ES (7) a, ak je to vhodné, vykonávanie smernice 2000/59/ES, aby:

a)	vyvinuli potrebné informačné systémy, ktoré sa vyžadujú na efektívne vykonávanie tejto smernice;

b)

vytvorili spoločné postupy a usmernenia na základe tých, ktoré jestvujú na medzinárodnej úrovni najmä pre: — monitorovanie a skorú identifikáciu lodí, ktoré vypúšťajú znečisťujúce látky a tak porušujú túto smernicu vrátane, keď je to vhodné, palubného monitorovacieho zariadenia; — spoľahlivé metódy na sledovanie znečisťujúcich látok v mori vypúšťaných z konkrétnej lode a — účinnú vynútiteľnosť tejto smernice.

2.   V súlade so svojimi úlohami definovanými v nariadení (ES) č. 1406/2002 Európska námorná bezpečnostná agentúra:

a)	pracuje s členskými štátmi pri vyvíjaní technických riešení a poskytovaní technickej pomoci vo vzťahu k vykonávaniu tejto smernice, pri činnostiach, ako je zisťovanie stôp po vypúšťaní pomocou satelitného monitorovania a sledovania;

b)	pomáha Komisii pri vykonávaní tejto smernice, ak je to potrebné, vrátane návštev v členských štátoch v súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 1406/2002.

Článok 11

Realizačná štúdia

Komisia do konca roku 2006 predloží Európskemu parlamentu a Rade realizačnú štúdiu o európskej pobrežnej stráži, venovanú prevencii znečisťovania a reakcii, objasňujúcu náklady a úžitok.

Článok 12

Podávanie správ

Členské štáty podávajú Komisii každé tri roky správu o uplatňovaní tejto smernice príslušnými orgánmi. Na základe týchto správ Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu Spoločenstva. V tejto správe Komisia posúdi, okrem iného, vhodnosť prehodnotenia alebo rozšírenia rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Popíše aj vývoj príslušnej judikatúry v členských štátoch a posúdi možnosť vytvorenia verejnej databázy, obsahujúcej túto relevantnú judikatúru.

Článok 13

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS), zriadený článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 (8).

2.   Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenie jeho článku 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je jeden mesiac.

Článok 14

Poskytovanie informácií

Komisia pravidelne informuje výbor zriadený na základe článku 4 rozhodnutia č. 2850/2000/ES o všetkých navrhovaných opatreniach alebo iných dôležitých činnostiach týkajúcich sa reakcie na znečistenie mora.

Článok 15

Postup pri zmenách a doplneniach

V súlade s článkom 5 nariadenia (ES) č. 2099/2002 a podľa postupu uvedeného v článku 13 tejto smernice môže COSS vylúčiť zmeny a doplnenia dohovoru Marpol 73/78 z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 16

Vykonávanie

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. marca 2007 a bez meškania o tom budú informovať Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 18

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 220, 16.9.2003, s. 72.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 13. januára 2004 (Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 77), spoločná pozícia Rady zo 7. októbra 2004 (Ú. v. EÚ C 25 E, 1.2.2005, s. 29), pozícia Európskeho parlamentu z 23. februára 2005 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 12. júla 2005.

(3)  Pozri stranu 164 tohto úradného vestníka.

(4)  Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 724/2004 (Ú. v. EÚ L 129, 29.4.2004, s. 1).

(5)  Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 81. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/84/ES (Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 53).

(6)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(7)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2850/2000/ES z 20. decembra 2000, ktorým sa ustanovuje rámec Spoločenstva pre spoluprácu v oblasti havarijného alebo úmyselného znečisťovania mora (Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 1). Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím č. 787/2004/ES (Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 12).

(8)  Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 415/2004 (Ú. v. EÚ L 68, 6.3.2004, s. 10).

---

---