4.10.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/39

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Úloha občianskej spoločnosti v rámci viacstrannej obchodnej dohody medzi EÚ, Kolumbiou a Peru“

2012/C 299/08

Spravodajca: Giuseppe IULIANO

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 19. januára 2012 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Úloha občianskej spoločnosti v rámci viacstrannej obchodnej dohody medzi EÚ, Kolumbiou a Peru“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 28. júna 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 482. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2012 (schôdza z 11. júla 2012) prijal 139 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Vzhľadom na to, že nebolo možné uzavrieť rokovania o jednej dohode o pridružení so všetkými krajinami andského regiónu, EÚ sa na žiadosť Kolumbie a Peru rozhodla nadviazať nové obchodné vzťahy s oboma krajinami. Rokovania sa skončili v roku 2010, viacstranná obchodná dohoda bola parafovaná všetkými troma stranami 24. marca 2011 a oficiálne prijatá 13. apríla 2011. V súčasnosti sa zmluva nachádza v Európskom parlamente, ktorý by mal rozhodnúť o jej schválení alebo zamietnutí bez možnosti predložiť pozmeňovacie návrhy. EHSV predkladá v tejto fáze svoje hodnotenie a súbor usmernení určených všetkým zainteresovaným stranám, ktoré by sa mali zohľadniť v prípade schválenia a ratifikácie tejto zmluvy (1).

1.2   Európsky hospodársky a sociálny výbor sa nazdáva, že viacstranná obchodná dohoda EÚ s Kolumbiou a Peru môže byť pozitívnym nástrojom tak pre Európu, ako aj pre zainteresované andské krajiny. Ekvádor a Bolívia by boli prípadne ochotné obnoviť rokovania. Viacstranná obchodná dohoda môže prispieť k podpore rastu, zvyšovaniu konkurencieschopnosti a tvorbe dôstojných pracovných miest vzhľadom na to, že obchod je významným mechanizmom na podporu rozvoja a zmierňovanie chudoby. Jej hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv však treba v záujme všetkých strán dôsledne, transparentne a komplexne preskúmať. Občianska spoločnosť môže a musí v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu.

1.3   V rámci procesu rokovania o tejto dohode sa poukázalo na to, že dialóg s organizovanou občianskou spoločnosťou jednotlivých strán je nedostatočný. EHSV s cieľom dodatočne zmierniť tento nedostatok a zapojiť inštitucionalizovanou formou občiansku spoločnosť do tohto procesu, a po diskusii s inštitucionálnymi partnermi a organizovanou občianskou spoločnosťou Peru a Kolumbie počas nedávnej misie do týchto krajín, navrhuje vytvorenie zmiešaného poradného výboru zloženého zo zástupcov európskej, peruánskej a kolumbijskej občianskej spoločnosti. Tento výbor by mal konzultačnú funkciu v otázkach, ktoré sa týkajú ľudských práv, udržateľného rozvoja a hodnotenia vplyvu viacstrannej obchodnej dohody na jednotlivé sektory. Poradný výbor vypracuje zoznam oblastí, ktoré sa majú monitorovať (2), zmluvné strany ho budú môcť konzultovať o otázkach v týchto oblastiach alebo bude môcť k týmto otázkam vypracovávať stanoviská, odporúčania a štúdie z vlastnej iniciatívy. Každoročne sa bude konať schôdza poradného výboru s orgánom zastupujúcim zmluvné strany dohody, ak sa po vzájomnej dohode nerozhodne inak. Fungovanie zmiešaného poradného výboru bude v súlade s článkom 282 dohody, ktorým sa stanovuje usporiadanie schôdze prístupnej celej organizovanej občianskej spoločnosti a všetkým občanom. Poradný výbor bude môcť rokovať so stranami o možnosti stanoviť ukazovatele dosahu implementácie dohody na jednotlivé sektory.

Mechanizmy schválené v predchádzajúcich obchodných dohodách EÚ s inými krajinami a regiónmi sveta môžu slúžiť ako referencia pre vytvorenie takéhoto konzultačného priestoru.

1.4   EHSV považuje za dôležité posilniť spoluprácu medzi Európskym parlamentom a parlamentmi Kolumbie a Peru a víta uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré by mohlo vyústiť do spustenia parlamentných mechanizmov súbežného monitorovania prijatých záväzkov. Najmä tých, ktoré sa týkajú situácie v oblasti ľudských práv, pracovných a odborových podmienok v rámci agendy MOP v oblasti dôstojnej práce, rovnosti medzi mužmi a ženami, legálneho prisťahovalectva so zárukami, dohôd o ochrane životného prostredia a prípadného vytvorenia výboru pre riešenie sporov, pokiaľ ide o možnosti opravných prostriedkov.

1.5   EHSV sa nazdáva, že poradný orgán takéhoto charakteru umožní zakotviť zapojenie občianskej spoločnosti do viacstrannej obchodnej dohody, inštitucionalizovať konzultácie, ovplyvniť vývoj tejto dohody, čeliť výzvam, ktoré z nej vyplývajú, zaručiť plynulú a priamu komunikáciu so subjektmi zodpovednými za implementáciu dohody a sformulovať špecifické odporúčania v súvislosti s pozitívnymi a negatívnymi dôsledkami jej uplatňovania.

1.6   V máji 2012 navštívila delegácia EHSV Kolumbiu a Peru. Výsledok misie bol pozitívny vzhľadom na počet a úroveň konzultovaných strán a na význam získaných informácií, ktoré prispeli k tomu, aby sa do stanoviska premietli postoje občianskej spoločnosti oboch krajín, a k formulácii návrhu na vytvorenie zmiešaného poradného výboru občianskej spoločnosti zameraného na monitorovanie viacstrannej obchodnej dohody. Stanovisko skúma hlavné problémy v Kolumbii a Peru, ktoré by mali organizácie občianskej spoločnosti monitorovať.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1   Európska únia udržiava s andským regiónom, a najmä s Kolumbiou a Peru, čoraz intenzívnejšie hospodárske a obchodné vzťahy. EÚ je v súčasnosti po USA druhým najväčším obchodným partnerom andských krajín. Objem obchodu medzi EÚ a andskými krajinami zaznamenal v poslednom desaťročí výrazný nárast: bilaterálne výmeny sa zvýšili z 9 100 mil. EUR v roku 2000 až na 15 800 mil. EUR v roku 2007, pričom priemerná miera medziročného rastu bola 8,25 % (3). V roku 2010 predstavoval objem bilaterálneho obchodu s tovarom medzi EÚ a Kolumbiou a Peru približne 16 000 mil. EUR.

2.2   Zmluvné strany obchodnej dohody nadviazali vzťahy, ktoré sa neobmedzujú len na hospodársku sféru a siahajú aj do oblastí, ako sú okrem iného politický dialóg, kultúra, vzdelávanie a veda. EÚ podporila proces demokratizácie a prispela k ochrane základných práv, pričom sa zaviazala k solidarite. EHSV tento prístup víta a súhlasí s ním.

2.3   Súčasnej viacstrannej obchodnej dohode predchádzala Dohoda o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi a Andským spoločenstvom a jeho členskými štátmi, ktorá bola podpísaná v roku 2003, a príslušné práva a povinnosti, ktoré zmluvné strany prevzali ako členovia Svetovej obchodnej organizácie (4).

2.4   Viacstranná obchodná dohoda umožní vstup tovarov a výrobkov zmluvných strán na príslušné vnútroštátne trhy s výrazným znížením colných poplatkov. Pre mnohé výrobky priemyselného sektora Kolumbie a Peru budú platiť flexibilnejšie kritériá pre vstup ako normy v rámci VSP+ (5). Dohodnuté boli zmeny okrem iného v petrochemickom priemysle, v sektore plastov, textilnom a odevnom priemysle, v sektore produktov rybného hospodárstva, banánov, cukru a kávy. Rovnako dôležité bude monitorovanie vplyvu uplatňovania viacstrannej obchodnej dohody na sektor poľnohospodárstva zmluvných strán, a to pokiaľ ide o otázky označovania pôvodu, ochranné doložky a stabilizačné mechanizmy v jednotlivých sektoroch, ktoré by sa mali monitorovať a hodnotiť. Výbor pozitívne hodnotí, že v dohode sa poukazuje na význam obchodu pre udržateľný rozvoj a na podporu spravodlivého obchodu (6).

2.5   Neformálne hospodárstvo dosahuje vysoký podiel tak v Peru, ako aj v Kolumbii, pričom jedným z jeho najvážnejších dôsledkov je vysoká miera neoficiálnej práce v andských krajinách. Výbor v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o pracovné normy v Peru a Kolumbii. Situácia mladých ľudí a žien je obzvlášť ťažká vzhľadom na to, že čelia nezamestnanosti a omnoho nepriaznivejším podmienkam prijímania do zamestnania a pracovným podmienkam. Hodnotenia vplyvu by mali zohľadňovať aj rodové hľadisko a venovať pozornosť pracovným podmienkam mladých ľudí vzhľadom na to, že ženy a mladí ľudia čelia špecifickým výzvam (7). EHSV zároveň zdôrazňuje, že treba vytvoriť a zaviesť konkrétne a účinné opatrenia zamerané na postupné odstránenie detskej práce, ktorá je v oboch krajinách znepokojujúcim javom.

2.6   Situácia v oblasti ľudských práv, vrátane pracovných a odborových práv, vyvoláva v Kolumbii a Peru vážne znepokojenie kolumbijského a peruánskeho ľudu a európskej občianskej spoločnosti. EHSV víta, že v článku 1 viacstrannej obchodnej dohody sa jasne uvádza, že porušenie demokratických zásad a základných práv môže viesť k dočasnému pozastaveniu alebo úplnému zrušeniu dohody. EHSV tiež víta, že zmluvné strany sa v článku 269 ods. 3 dohody (8) zaviazali plniť základné dohovory MOP a dúfa, že v rámci uplatňovania dohody sa zaručí ich dodržiavanie a dôsledné plnenie.

2.7   EHSV pri mnohých príležitostiach vyjadril svoju predstavu o tom, ako by sa mali vyvíjať rokovania o obchodných dohodách. Obchodné dohody by mali byť podľa jeho názoru v súlade s multilateralizmom (9). EHSV sa nazdáva, že bilaterálne rokovania by nemali viesť k tomu, aby EÚ zmiernila svoje požiadavky v sociálnej, pracovnej a environmentálnej oblasti. Tieto oblasti, rovnako ako oblasť hospodárstva, treba riadne zohľadniť a musia sa nájsť mechanizmy na ich harmonizáciu počas uplatňovania dohôd.

2.8   Podľa názoru výboru skúsenosti potvrdzujú, že aktívna úloha občianskej spoločnosti v rámci uplatňovania dohôd umožní určiť prípadných relevantných partnerov v zmluvných krajinách, nadviazať vzťahy, ktoré budú vzájomne prospešné pre všetky strany a uľahčiť riešenie prípadných sporov. Výbor už deklaroval žiadosť o začlenenie sociálneho rozmeru do dohôd, ktoré už boli prerokované alebo sa o nich v EÚ ešte rokuje, a túto žiadosť začlenil aj do predchádzajúcich stanovísk EHSV (10).

2.9   EHSV sa v predchádzajúcich stanoviskách staval pozitívne k rozhodnutie EÚ zaviesť hodnotenia vplyvu udržateľného rozvoja (SIA), ktoré umožňujú predkladanie návrhov a vytvorenie opatrení na maximalizáciu pozitívneho vplyvu a minimalizáciu prípadného negatívneho vplyvu obchodných dohôd. EHSV opätovne žiada, aby sa SIA vypracovávali za aktívneho zapojenia občianskej spoločnosti s cieľom zaručiť plnenie dohodnutých záväzkov, minimalizovať riziká a rozvíjať príležitosti spojené s otvorením trhov (11).

2.10   EHSV musí pripomenúť, že rokovania o dohode s Kolumbiou a Peru boli predmetom kritiky a pochybností zo strany sociálnych organizácií a odborových hnutí (12) jednotlivých strán. EHSV vyjadruje rovnaké znepokojenie, najmä pokiaľ ide o veľmi slabé zapojenie občianskej spoločnosti do procesu rokovania. V tejto súvislosti oceňuje prijatie uznesenia Európskeho parlamentu, ktoré zdôrazňuje význam vytvorenia jasných mechanizmov monitorovania a kontroly uplatňovania viacstrannej obchodnej dohody za účasti zástupcov občianskej spoločnosti (13).

2.11   EHSV sa nazdáva, že z pohľadu občianskej spoločnosti musia obchodné dohody uľahčiť realizáciu zmien, ktoré okrem iného prospejú rozvoju sociálnej zodpovednosti podnikov, budú vyžadovať, aby sa európske podniky riadili pracovnými postupmi uplatňovanými vo svojej krajine, vytvorili kvalitné pracovné miesta so zárukami, podporovali rozvoj kolektívneho rokovania, umožnili dôslednú kontrolu využívania prírodných zdrojov, prispeli k zníženiu podielu neformálneho hospodárstva a neoficiálnej práce. Zároveň by mali prispieť k odstráneniu porušovania ľudských práv, pomáhať v boji proti chudobe a sociálnej nerovnosti a umožniť zlepšenie životných podmienok svojich obyvateľov, najmä tých znevýhodnených.

2.12   EHSV sa nazdáva, že viacstranná obchodná dohoda obsahuje články (článok 1 o ľudských právach, článok 282 o zapojení organizácií občianskej spoločnosti, článok 286 o hodnoteniach vplyvu), ktoré umožňujú skĺbiť inštitucionalizované, reprezentatívne a nezávislé zapojenie menšieho počtu predstaviteľov organizácií občianskej spoločnosti oboch strán (14) prostredníctvom vytvorenia zmiešaného poradného výboru, ako aj činnosť otvoreného fóra peruánskej, kolumbijskej a európskej občianskej spoločnosti.

2.13   EHSV dúfa, že táto viacstranná obchodná dohoda pomôže zmluvným stranám zvládať najnaliehavejšie sociálno-ekonomické problémy, ako sú chudoba, sociálna nerovnosť a násilie, a umožní zlepšiť životné podmienky ich obyvateľov, najmä tých znevýhodnených. Výbor preto považuje za nevyhnutné, aby sa občianska spoločnosť všetkých troch strán mohla aktívne zapojiť do uplatňovania tejto dohody a hodnotenia jej vplyvu.

2.14   V máji 2012 navštívila delegácia EHSV Kolumbiu a Peru. Výsledok misie bol pozitívny vzhľadom na počet a úroveň konzultovaných strán, a na význam získaných informácií, ktoré prispeli k tomu, aby sa do stanoviska premietli postoje občianskej spoločnosti oboch krajín a k formulácii návrhu na vytvorenie zmiešaného poradného výboru občianskej spoločnosti zameraného na monitorovanie viacstrannej obchodnej dohody. Táto misia umožnila preskúmanie súčasného stavu sociálnych, pracovných a hospodárskych problémov oboch krajín. Ďalej dospela k záveru, že organizácie občianskej spoločnosti (s jedinou výnimkou organizácií podnikov, ktoré v oboch krajinách dohodu podporujú) nedôverujú tomu, že ich vlády a dohoda budú schopné tieto problémy riešiť. Návšteva poukázala na vzdialenosť medzi predstavou jednotlivých vlád, ktoré tvrdia, že viedli rozsiahle konzultácie a informačné kampane, a chápaním organizácií občianskej spoločnosti týchto krajín (15).

2.15   V stanovisku sa zdôrazňujú hlavné problémy v zmluvných krajinách dohody, ktoré by mali organizácie občianskej spoločnosti jednotlivých zmluvných strán monitorovať. V Kolumbii sa poukazuje na otázku ľudských práv a jej pozitívne aj negatívne aspekty, porušovanie odborových práv, stav uplatňovania zákona o odškodňovaní obetí a reštitúcii pôdy, ako aj na problém beztrestnosti. V Peru sa analyzuje situácia v sociálnej a pracovnej oblasti, najmä v baniach, otázka detskej práce, emigrácia do Európy a problematika práv pôvodných obyvateľov.

2.16   EHSV vyzýva zúčastnené strany, aby na základe konzultácií s občianskou spoločnosťou, najlepšie prostredníctvom zmiešaného poradného výboru, vypracovali transparentný a záväzný akčný plán pre otázky ľudských, environmentálnych a pracovných práv, ktorý by dopĺňal viacstrannú obchodnú dohodu. Tento akčný plán by mal obsahovať jasné, časovo vymedzené ciele zamerané na výsledky pre každú z uvedených oblastí. EHSV v tejto súvislosti súhlasí s požiadavkami vyjadrenými v bode 15 uznesenia Európskeho parlamentu z 13. júna 2012.

3.   Kolumbia

3.1   Ľudské práva: svetlé a tienisté stránky

3.1.1   V auguste 2010 nastúpila k moci nová vláda. Na jej čele stojí prezident Santos, ktorý zaujal k otázke ľudských práv iný postoj. Viceprezidentom je A. Garzón, bývalý generálny tajomník Jednotného zväzu zamestnancov a niekdajší minister práce, ktorý v súlade so svojou doterajšou kariérou podporuje politiku posilnenia národného sociálneho dialógu. Postoj prezidenta Santosa k oblasti ľudských práv sa líši od postoja vlády jeho predchodcu A. Uribeho. Namiesto ostrej rétoriky, ktorá predstavovala skutočnú hrozbu pre obhajcov ľudských práv, zvolila vláda miernejší tón a urobila gestá, ktoré majú podporiť dialóg. Po prvý raz bola uznaná existencia interného ozbrojeného konfliktu a zdá sa, že si vláda zvolila cestu jeho definitívneho vyriešenia.

3.1.2   Kolumbia čelí dôsledkom závažného vnútroštátneho konfliktu, v ktorom sa krajina zmieta vyše 60 rokov. Ide o ozbrojený konflikt, v ktorom sú rozličné subjekty súčasne pôvodcami a terčmi násilia. Aj napriek úsiliu, ktoré vláda vyvíja, je situácia aj naďalej zložitá, čo uznáva aj Amnesty International (16).

3.1.3   V Kolumbii stále pôsobia Ozbrojené revolučné sily Kolumbie (FARC), ktoré sú najstaršou polovojenskou skupinou na kontinente. Rovnako ako Národná oslobodzovacia armáda (ELN) robia aj naďalej nábor chlapcov a dievčat, ktorých využívajú v ozbrojených konfliktoch, v mnohých oblastiach rozmiestňujú nášľapné míny a okrem toho získavajú financie vďaka prepojeniu na obchod s drogami. Kolumbia je po Konžskej demokratickej republike druhou krajinou s najvyšším počtom detských vojakov (17).

3.1.4   Z miesta svojho bydliska a práce bolo presídlených 1,5 milióna až 3 milióny osôb. FARC vo februári 2012 oznámili, že končia s únosmi a prepustili na slobodu 10 rukojemníkov z radov vojakov. Ešte stále však zadržiavajú neznámy počet civilistov (18).

3.1.5   Postupom času, predovšetkým od 70. rokov minulého storočia, prišli o život tisíce dedinčanov, robotníkov, odborárov, učiteľov, obrancov ľudských práv, predstaviteľov sociálnych organizácií jednotlivých mestských štvrtí, obcí a dedín a ďalších. Podľa Národnej odborovej školy (Escuela Nacional Sindical) – mimovládnej organizácie uznávanej pre svoju činnosť v oblasti obrany ľudských a odborových práv – bolo od roku 1986 zavraždených vyše 2 900 odborárov. Obchod s drogami je aj naďalej bežnou nelegálnou činnosťou, pričom jeho siete prechádzajú celým územím krajiny a siahajú do zahraničia. Snahy o likvidáciu javu zvaného manu militari prispeli často k ďalším vlnám násilia. Mnohí z príslušníkov ozbrojených a bezpečnostných zložiek boli obvinení národnými a medzinárodnými organizáciami na obranu ľudských práv z vrážd osôb, ktoré boli údajne členmi polovojenských oddielov, t.j. tzv. prípad „nesprávne pozitívnych osôb“ (19).

3.1.6   V súčasnej kolumbijskej spoločnosti čelia ženy aj naďalej nerovnému zaobchádzaniu a diskriminácii. Nerovnosť medzi ženami a mužmi je v rodinnom prostredí sprevádzaná vysokým počtom prípadov násilia páchaného na ženách, v hospodárskej oblasti sa prejavuje vysokou mierou nezamestnanosti a nárastom podielu žien pracujúcich v šedej ekonomike (57 %) a pretrvávajúcimi platovými rozdielmi a v politickej oblasti existuje v podobe slabého zastúpenia žien na vyššej úrovni rozhodovania.

3.1.7   Podľa správ národných odborových centrál (CUT, CTG, CGT) sa zatiaľ nezaznamenali dostatočné pozitívne zmeny v oblasti sociálneho dialógu, ktorý bol počas predchádzajúcich vlád značne narušený. Konfederácie tvrdia, že nedostatočný sociálny dialóg prispel k zníženiu podielu členov odborov zo 14 % na 4 %. Treba pripomenúť, že situáciu v oblasti odborárskych práv v Kolumbii počas uplynulých rokov pozorne sledovala MOP (20), ktorá uskutočnila početné prieskumné misie a má v krajine stálu jednotku s cieľom ďalej monitorovať porušovanie ľudských, pracovných a odborárskych práv. V roku 2011 bolo zavraždených 29 odborárskych lídrov a aktivistov. V mnohých prípadoch sú za to zodpovední „demobilizovaní“ členovia polovojenských skupín. Ďalších desať odborárov sa stalo terčom pokusu o vraždu. D. Aguirre, generálny tajomník Národného odborového zväzu sekáčov trstiny, bol zavraždený 27. apríla 2012, čím sa počet odborárov zavraždených tento rok zvýšil na 7.

3.1.8   Ako pozitívny fakt treba pripomenúť nárast počtu zamestnancov Úradu generálnej prokuratúry (FGN), ktorí sa zaoberajú objasnením týchto zločinov a trestných činov. Rovnako je pozitívne, že z iniciatívy FGN schválil národný kongres reformu článku 200 trestného zákona, ktorá zavádza prísnejšie tresty odňatia slobody a pokuty pre osoby, ktoré zabránia uskutočneniu schôdze alebo výkon pracovných práv alebo ich narušia, ako aj pre osoby, ktoré uskutočnia odvetné kroky za zorganizovanie zákonom povoleného štrajku, schôdze alebo zhromaždenia (21). V januári 2012 sa FGN a Národná odborová škola dohodli na výmene informácií a vytvorení jednotnej metodológie na definovanie, identifikáciu a dokumentáciu zločinov spáchaných proti členom odborových organizácií.

3.1.9   Napriek tomu, že atmosféra násilia sa v krajine zmiernila, aj naďalej dochádza k teroristickým činom. V deň, keď vstúpila do platnosti Zmluva o voľnom obchode s USA, t. j. 15. mája 2012, bol spáchaný atentát na bývalého ministra Hoyosa, pri ktorom prišli o život dvaja členovia jeho ochranky a bolo zranených 49 osôb.

3.1.10   Zákon o obetiach a reštitúcii pôdy Tento zákon, prijatý v roku 2011, uznáva existenciu ozbrojeného konfliktu a práva obetí. Stanovuje odškodné pre pozostalých v prípadoch porušovania ľudských práv, vrátane takých, ktorých sa dopustili zástupcovia štátnych orgánov. Zákon sa až doteraz uplatňoval nedostatočne a neúplne, avšak predstavuje významnú zmenu pre obete, ktorým doteraz neboli priznané žiadne práva. Počas misie EHSV organizácie občianskej spoločnosti upozorňovali na prípady hrozieb adresovaných osobám alebo komunitám, ktorým bola vrátená ich pôda. Ministerstvo poľnohospodárstva informovalo delegáciu EHSV o školení sudcov, ktoré bolo zamerané na oblasť reštitúcie pôdy pridelenej na základe neoprávnených nárokov pred súdom. Tým sa umožnil nákup pozemkov, z ktorých boli nútene vysídlení ich majitelia z radov dedinčanov, za mimoriadne nízke ceny, a pôda sa následne využívala v mnohých prípadoch na nelegálne pestovanie drog. Rovnako sa ponúkajú opatrenia na ochranu rodín, ktoré obsadili zabavené pozemky pod tlakom polovojenských skupín snažiacich sa týmto spôsobom kontrolovať územia.

3.1.11   Beztrestnosť – epidémia v Kolumbii Dosiahol sa určitý pokrok v najdôležitejších vyšetrovaniach v oblasti ľudských práv vrátane škandálu tzv. parapolitiky, v ktorom boli odhalené nelegálne prepojenia medzi členmi parlamentu a polovojenskými skupinami. Bolo vypočutých vyše 120 bývalých poslancov parlamentu a približne 40 z nich bolo uznaných vinnými (22). Vo februári 2012 bolo však anulované vymenovanie generálnej prokurátorky (23), ktorá bola poverená najzávažnejšími prípadmi korupcie, boja proti polovojenským a partizánskym skupinám a obchodníkom s drogami, a ktorá prejavila pevné odhodlanie skoncovať s beztrestnosťou. Počas vyšetrovania boli odhalené prepojenia, ktoré udržiavala spravodajská služba DAS s polovojenskými skupinami a ktoré v mnohých prípadoch priamo súviseli s vyhrážkami a vraždami obhajcov ľudských práv, sudcov, novinárov, odborárov a advokátov (24). V októbri 2011 vláda oznámila zrušenie DAS a vytvorenie novej spravodajskej služby.

3.1.12   Vláda navrhla kontroverznú reformu článku 221 ústavy, čím by sa vojenským súdom dala počiatočná kontrola nad vyšetrovaním prípadných porušovaní ľudských práv, ktorého sa dopustia členovia bezpečnostných síl. Táto reforma predpokladá, že všetky trestné činy, ktorých sa dopustia príslušníci verejných zložiek počas operácií a/alebo procesov, budú považované za „spáchané v službe“, a preto budú prinajmenšom na prvom stupni spadať pod vojenskú jurisdikciu. Medziamerický výbor pre ľudské práva a OSN pri viacerých príležitostiach poukázali na zaujatosť a nedostatočnú nezávislosť vojenských súdov, čo znižuje dôveryhodnosť ich rozsudkov (25). Kolumbijské ozbrojené a bezpečnostné sily boli opakovane obvinené z vykonania popráv bez riadneho súdneho procesu a podľa odhadov Úradu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva v Kolumbii bolo zástupcami štátnych orgánov v období rokov 2004 – 2008 popravených vyše 3 000 osôb. Odvtedy došlo k značnému zníženiu počtu takýchto prípadov, avšak nevymizli úplne (26). Rozličné národné a medzinárodné organizácie vyzvali prezidenta Santosa, aby navrhovanú zmenu stiahol (27).

3.1.13   Z diskusií uskutočnených v podnikateľskom sektore vyplýva (v protiklade s predchádzajúcimi stanoviskami), že podľa mienky tohto sektora bude táto zmluva prospešná pre legálne hospodárstvo, legalizáciu pracovných miest, ľudské práva a životné prostredie a pomôže znížiť ukazovatele násilia.

4.   Peru

4.1   V uplynulom desaťročí sa znížila chudoba, avšak podľa údajov Svetovej banky (28) stále žije 15 % obyvateľstva z necelých 2 USD na deň. Rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami sú naďalej výrazné. Rast sa preto doteraz premietal do veľmi nepravidelného rozdeľovania príjmov. Priemerné príjmy (ktoré zodpovedajú aj súkromnej spotrebe) sa zvýšili, avšak nie dostatočne, a v roku 2010 dosiahli úroveň 404 USD.

4.2   Situácia v pracovnej oblasti a odborových zväzoch. V roku 2009 nemalo takmer 73 % zamestnancov pracovnú zmluvu, 7 % malo zmluvu na dobu neurčitú a 20 % zmluvu na dobu určitú (29). V roku 2011 MOP upozornila na nárast nelegálneho zamestnávania a podzamestnanosti, pokles reálnej minimálnej mzdy a veľmi rozšírené využívanie detskej práce (42 %). Peru zažíva expanziu vývozu poľnohospodárskych produktov, ktorý však zatiaľ neprináša prospech samotným pracovníkom tohto odvetvia. V roku 2008, pred vypuknutím medzinárodnej krízy, bolo v poľnohospodárstve zamestnaných čosi vyše 200 tisíc pracovníkov. V prvom polroku 2011 sa skonsolidovala hospodárska obnova a miera zamestnanosti sa vyšplhala na historické maximum. V tomto odvetví však môže byť pracovná doba neprimerane dlhá, mzdy sú v porovnaní s bežnou minimálnou mzdou nižšie (30), nadčasy sú slabšie platené a prevláda zamestnávanie na dobu určitú (31).

4.3   EHSV pozitívne hodnotí záväzky prijaté v súvislosti s plnením základných dohovorov MOP a programu dôstojnej práce, opakuje však, že by bolo vhodné, keby sa peruánska a európska organizovaná občianska spoločnosť mohli podieľať na monitorovaní plnenia týchto záväzkov. Jednou z hlavných podmienok koncepcie dôstojnej práce je sociálny dialóg, to znamená účasť podnikateľských a odborových organizácií na kolektívnom vyjednávaní, ktoré zohráva významnú úlohu tým, že dopĺňa právne predpisy s cieľom zlepšiť pracovné podmienky pracovníkov. Ďalšou úlohou, ktorú EHSV navrhuje preniesť do oficiálnej roviny, je výmena skúseností v oblasti sociálneho dialógu.

4.4   Detská práca v Peru je pre peruánsku občiansku spoločnosť problémom už dlhý čas. Veľmi často sa tento jav vyskytuje najmä v banskom priemysle, ktorý zamestnáva aj dievčatá. Číselné údaje treba chápať len orientačne, pretože oficiálne štatistiky zvyčajne neodrážajú tento fenomén v celom jeho rozsahu. Z údajov IPEC-MOP (32) však vyplýva, že v dvoch z troch baníckych rodín pracujú deti mladšie ako 18 rokov v niektorom z odvetví ťažby, spracovania alebo prepravy materiálu. Dievčatá síce zvyčajne nepracujú v hlbinách bane, ale čoraz viac sa podieľajú na činnostiach pod povrchom a zabezpečujú komunikáciu medzi baňou a vonkajším svetom. MOP zdôrazňuje, že odstránenie detskej práce v baniach môže prispieť k naštartovaniu technologických zmien, zlepšeniu sociálnej ochrany a rozšíreniu možností vzdelávania pre tieto deti. Zásadný význam má v tomto postupnom procese účasť občianskej spoločnosti. EÚ prijala v oblasti odstránenia detskej práce konkrétne záväzky, a to vo vzťahu k svojim obchodným partnerom a podnikom EÚ pôsobiacim na iných kontinentoch. Otázky týkajúce sa sociálnej zodpovednosti podnikov a pracovných a ľudských práv sa nekončia na hraniciach Európy. Počas uplatňovania viacstrannej obchodnej dohody sa tieto záväzky musia obnoviť a takisto sa musí posúdiť ich dosah na súčasnú situáciu v súvislosti s detskou prácou.

4.5   Prisťahovalectvo do EÚ. Podľa peruánskeho Národného inštitútu pre štatistiku a informatiku (33) sa počet Peruáncov žijúcich v zahraničí v rokoch 1990 – 2009 odhaduje na 2 038 107 osôb. Taliansko je po Španielsku (kde žije približne 200 000 Peruáncov) jednou z krajín, kde sa v posledných rokoch usadilo najviac peruánskych občanov (34). Podľa názoru EHSV je legálne prisťahovalectvo so zárukami pozitívnym a obohacujúcim javom. V rámci viacstrannej obchodnej dohody by mal byť zavedený mechanizmus sledovania zameraný na pozorovanie a monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv prisťahovalcov a prevencie nedovoleného prevádzačstva. Do tohto mechanizmu by mala byť zapojená aj občianska spoločnosť.

4.6   Práva pôvodných obyvateľov. EHSV berie na vedomie, že zákon o predchádzajúcej konzultácii, ktorý bol prijatý v roku 2011, nadobudol účinnosť (35). Tento zákon, ktorým sa uznávajú práva pôvodných obyvateľov, môže prispieť k sociálnemu začleneniu a konečne umožniť pôvodnému obyvateľstvu prístup k výhodám, ktoré prináša demokracia. Zákon je výsledkom úsilia mnohých sociálnych subjektov, no hlavne samotných pôvodných obyvateľov, ktorí sústavne požadovali prijatie takéhoto právneho predpisu, ktorý by im účinne zaručil skutočné uplatňovanie konzultácie. Úplné uplatňovanie tohto zákona bude dôkazom, že Peru plní povinnosti prijaté v rámci dohovoru MOP č. 169.

4.7   Vláda, ktorú riadi Ollanta Humala, sa ujala funkcie v roku 2011. Má pred sebou mnohé výzvy a vkladajú sa do nej veľké nádeje. Podpísanie viacstrannej obchodnej dohody s EÚ môže prispieť k úspešnému vyriešeniu problémov a premeniť nádeje na istotu pozitívnych zmien. Nemožno však očakávať, že samotný podpis dohody prinesie želané zmeny. Týmto stanoviskom EHSV vyjadruje svoj zámer prispieť k zlepšeniu vzťahov medzi EÚ a Peru v budúcnosti, a to zapojením peruánskej občianskej spoločností do mechanizmov sledovania a hodnotenia dosahu, ktoré budú prijaté. EHSV zastáva názor, ktorý pri tejto príležitosti opakuje, že tieto štruktúry zapojenia občianskej spoločnosti musia byť reprezentatívne a nezávislé od výkonnej moci.

---

(1)  Viacstrannú obchodnú dohodu by malo ratifikovať 27 parlamentov členských štátov EÚ a parlamenty Kolumbie a Peru.

(2)  Ako je to stanovené napríklad v Akčnom pláne o pracovných právach, ktorý je súčasťou dohody medzi Kolumbiou a USA, a vo všeobecnom systéme preferencií (VSP+).

(3)  Hodnotenie vplyvu na udržateľnosť obchodu vypracované na žiadosť Európskej komisie, Development Solutions (centrum pre výskum hospodárskej politiky), University of Manchester, 2009.

(4)  Ďalej tiež ciele protokolu o ľudských právach, EÚ – Kolumbia (2009) ratifikované na VI. riadnej schôdzi nástroja pre dialóg o ľudských právach, ktorá sa konala 30. januára 2012 v Bogote.

(5)  Všeobecný systém preferencií +.

(6)  Článok 271 a článok 324 viacstrannej obchodnej dohody.

(7)  Stanovisko EHSV na tému „Rokovania o nových obchodných dohodách - postoj EHSV“, spravodajcovia: J. Peel a E. Pichenot (Ú. v. EÚ C 211, 19.08.2008, s. 82).

(8)  „Každá strana sa zaväzuje, že vo svojich zákonoch a postupoch bude na celom svojom území presadzovať a účinne uplatňovať základné pracovné normy uznané na medzinárodnej úrovni, ako sú uvedené v základných dohovoroch MOP“[neoficiálny preklad], článok 269 ods. 3 viacstrannej obchodnej dohody.

(9)  Ú. v EÚ C 211, 19.08.2008, s. 82.

(10)  „EHSV považuje za nevyhnutné, aby dohoda o pridružení zahŕňala aj sociálny rozmer, pretože by malo ísť o dohodu, ktorá prekračuje rámec obchodných aspektov a ktorej skutočným cieľom je zvýšiť sociálnu súdržnosť.“, spravodajca: J. M. Zufiaur (Ú. v. EÚ C 248, 25.08.2011, s. 55).

(11)  Stanovisko EHSV na tému „Hodnotenia vplyvu udržateľného rozvoja (SIA) a obchodná politika EÚ“, spravodajca: E. Pichenot (Ú. v. EÚ C 218, 23.07.2011, s. 14).

(12)  Správa Európskemu parlamentu od Európskej konfederácie odborových zväzov, Medzinárodnej konfederácie odborových zväzov, Americkej konfederácie odborových zväzov a Rady celosvetových odborových zväzov z februára 2012; postoj Konfederácie odborových zväzov Kolumbie voči obchodnej dohode EÚ – Kolumbia, február 2012.

(13)  Uznesenie Európskeho parlamentu o viacstrannej obchodnej dohode medzi Európskou úniou, Kolumbiou a Peru prijaté 13. júna 2012.

(14)  EHSV za európsku stranu.

(15)  V prílohe B je uvedená správa a program misie.

(16)  Vyhlásenie Amnesty International počas 19. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva, Ženeva 2012.

(17)  Správa Medzinárodného tribunálu pre otázky detí postihnutých vojnou a chudobou (Tribunal internacional sobre la infancia afectada por la guerra y la pobreza) http://www.tribunalinternacionalinfancia.org.

(18)  V rozpore so svojim prísľubom zadržali 28. apríla 2012 francúzskeho novinára R. Lagloisa, ktorého o niekoľko týždňov neskôr prepustili.

(19)  Podľa kolumbijského práva ide o vraždy chránených osôb.

(20)  Zdroj: séria správ Výboru pre uplatňovanie noriem, Medzinárodné konferencie o práci, MOP.

(21)  Správa z kolumbijského veľvyslanectva v Bruseli o činnosti Úradu generálnej prokuratúry (FGN), marec 2012.

(22)  Vo februári 2011 bol zo stykov s členmi polovojenských skupín uznaný vinným bývalý senátor Mario Uribe, niekdajší predseda Kongresu a bratranec prezidenta Álvara Uribeho.

(23)  Vymenovanie Dr. V. Morales bolo anulované z dôvodu údajnej formálnej chyby pri jej nominácii.

(24)  V septembri 2011 bol J.N. Cotes, ktorý viedol DAS v rokoch 2002 – 2005, uznaný vinným z toho, že informačná agentúra slúžila polovojenským skupinám, a tiež z vraždy jedného univerzitného profesora v roku 2004.

(25)  Správa o Kolumbii, Medziamerický výbor pre ľudské práva.

(26)  Globálna správa o ľudských právach, 2012, Human Rights Watch.

(27)  List prezidentovi Santosovi, Human Rights Watch, 9. februára 2012.

(28)  Ukazovatele svetového rozvoja (World Development Indicators), Svetová banka, 2011.

(29)  Údaje Ministerstva práce Peru.

(30)  Denná mzda sa pohybuje medzi 8,84 USD a 10 USD, minimálna mzda potrebná na prežitie je 259,61 USD mesačne.

(31)  Typickým príkladom nevhodného využívania dočasného zamestnávania je odvetvie výroby palmového oleja.

(32)  Program Medzinárodnej organizácie práce pre odstránenie detskej práce. www.ilo.org.

(33)  Perú: Estadísticas de la Emigración Internacional de Peruanos e Inmigración de Extranjeros, 1990 – 2009 (Peru: Štatistika vysťahovalectva Peruáncov do zahraničia a prisťahovalectva cudzincov do Peru, 1990 – 2009) Lima, 2010.

(34)  Od roku 2011 EÚ financuje projekt Perú Migrante.

(35)  Zákon č. 29785; zákon o práve na predchádzajúcu konzultáciu domorodých alebo pôvodných obyvateľov, ktorý bol uznaný dohovorom MOP č. 169.

---