27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/223

—

upozorňuje na skutočnosť, že zvolený názov programu „Zdravie pre rast“ redukuje zdravie na čisto hospodársky úžitok bez toho, aby sa pozornosť sústredila na človeka;

—

víta všeobecné ciele programu;

—

dáva na zváženie, či sú napriek zvýšeniu oproti predchádzajúcim programom plánované finančné prostriedky v celkovej výške 446 mil. EUR na obdobie rokov 2014 až 2020 postačujúce. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa Komisia s ohľadom na hospodársky úžitok vyplývajúci z predchádzania liečebným nákladom a neprítomnosti na pracovisku z dôvodu choroby nerozhodla vyčleniť naň vyššiu sumu;

—

víta ustanovenie, podľa ktorého sa môžu granty poskytovať len vtedy, keď sa dá konštatovať jednoznačná pridaná hodnota pre EÚ. Pripomína, že táto inovatívna pridaná hodnota by sa mala definovať v prospech pacientov, a nie výlučne v súvislosti s komerčnými cieľmi a so zreteľom na zníženie zdravotných nákladov;

—

zastáva názor, že spoločné financovanie opatrení by sa malo upraviť podľa štrukturálnych fondov, aby bolo možné poskytovať primeranú podporu štrukturálne slabým regiónom;

—

očakáva, že regionálne a miestne samosprávy, ako aj mimovládne organizácie budú začlenené do vypracúvania, uplatňovania, hodnotenia a vyhodnocovania programu, jednotlivých projektov a štúdií.

Spravodajca

Tilman TÖGEL (DE/SES), člen krajinského snemu spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko

Referenčný dokument

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o ustanovení programu Zdravie pre rast, tretieho viacročného akčného programu EÚ v oblasti zdravia na obdobie rokov 2014 – 2020,

COM(2011) 709 final

1.

Výbor regiónov podporuje snahy a iniciatívy s cieľom zabezpečiť pre obyvateľov Európy verejnú zdravotnú starostlivosť, ktorá by využívala najnovšie vedecké poznatky v prospech ľudí. Práve na to sa musia zamerať všetky subjekty pôsobiace v oblasti zdravotnej politiky a zdravotníctva na európskej, štátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

2.

Výbor regiónov poukazuje na to, že udržateľná zdravotná politika musí vždy brať do úvahy aj faktory, ktoré podporujú zdravie a ktorými sa predchádza vzniku ochorení, ako napr. sociálnu situáciu, životný štýl, kultúru, vzdelanie, faktory súvisiace so životným prostredím a sociálne štruktúry. Potrebné sú vzájomne prepojené inovácie vo všetkých oblastiach, ktoré sú významné zo sociálneho hľadiska, aby sa aj rizikové faktory čo najskôr rozpoznali a začalo sa proti nim bojovať;

3.

Výbor regiónov vidí v tom, ako sú stanovené hlavné body programu, nebezpečenstvo, že by sa mohli nerovnosti v oblasti zdravia zredukovať len na nerovný prístup k určitým druhom ošetrenia. Mohlo by to zatieniť snahy o odstránenie nerovností spôsobených sociálnymi rozdielmi;

4.

predložený program obsahuje v názve pojem „rast“, ktorý nie je žiadnym spôsobom vymedzený. Stanovenie rastu ako cieľa programu bude preto otázne dovtedy, kým bude chýbať definícia tohto pojmu. Hoci prioritou programu je podpora inovácií v mechanizmoch komunikácie medzi najrôznejšími aktérmi v oblasti zdravotníctva, v centre pozornosti musí byť človek a jeho zdravie. Spojitosť medzi hospodárskym rastom a investíciami do zdravotníctva by sa síce v každom prípade mala zdôrazniť, no v návrhu sa na ňu kladie príliš veľký dôraz. Hrozí tak nebezpečenstvo, že investície do zdravotníctva sa budú posudzovať len z hospodárskeho hľadiska, z čoho bude možné vyvodiť záver, že na úrovni EÚ sa telesné a duševné zdravie podporuje len povrchne;

5.

Výbor regiónov v tejto súvislosti opakovane vyjadruje obavu, že konsolidačné opatrenia štátnych finančných systémov sú najčastejšie na úkor investícií verejného sektora, a to sa dotýka aj kvality a stability zdravotných systémov. Pre Výbor regiónov je preto prioritou zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Vychádza z toho, že súčinnosť, ktorá by sa mohla vytvoriť prostredníctvom partnerstiev verejného a súkromného sektora, by sa mohla uplatniť aj v tomto programe, aby zdravotné systémy postačovali na budúce výzvy;

6.

uznáva a podporuje úsilie Európskej komisie prostredníctvom predloženého akčného programu EÚ „Zdravie pre rast“ aj naďalej pokračovať v programoch v oblasti zdravia zameraných na dosiahnutie strategických cieľov stratégie Európa 2020. Obzvlášť víta zameranie sa na inovatívne a udržateľné zdravotné systémy, lepšie využívanie zdrojov, opatrenia na podporu zdravia, prevenciu chorôb a vytváranie cezhraničných sietí na predchádzanie ohrozeniam zdravia a na ich zdolávanie;

7.

upozorňuje na skutočnosť, že zvolený názov programu „Zdravie pre rast“ redukuje zdravie na čisto hospodársky úžitok bez toho, aby sa pozornosť sústredila na človeka. Názov programu tak nezodpovedá cieľom tohto programu stanoveným v článku 4, ako je napr. „zlepšenie prístupu občanov EÚ k lepšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti“, ktoré sa spomína v odseku 2 či „ochrana občanov pred cezhraničnými ohrozeniami zdravia“, ktorú stanovuje odsek 4;

8.

žiada Komisiu, aby vzala do úvahy, že zvolený názov programu môže pre chorých ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím pôsobiť diskriminačne, keďže podsúva myšlienku, že len zdraví ľudia môžu prispievať k hospodárskemu rastu a sú teda z hospodárskeho hľadiska žiaduci. Neodráža to skutočnosť, že aj chorí a postihnutí ľudia sa môžu rovnoprávne zúčastňovať na pracovnom živote a byť cenným hospodárskym prínosom, pokiaľ ich v tom podporujú sprievodné opatrenia;

9.

konštatuje v tejto súvislosti, že z hľadiska obsahu je spojitosť programu so stratégiou WHO „Zdravie 21 – Zdravie pre všetkých v 21. storočí“ len ťažko rozpoznateľná a že program sa nezameriava na porovnateľné ciele. WHO medzi cieľmi stratégie v oblasti zdravia vyzdvihuje, že je naliehavo potrebné znížiť sociálne a hospodárske rozdiely v záujme zlepšenia zdravia celej populácie. Zároveň požaduje, aby sa najväčšia pozornosť venovala tým, ktorí sú v najväčšej núdzi a ktorých ťaží zlý zdravotný stav, aby sa odstránili slabé miesta v zdravotnej starostlivosti a aby sa riešilo zdravotné a sociálne znevýhodnenie (odsek II úvodu k vyhláseniu WHO „Zdravie 21“ prijatého na 51. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia WHO). Tieto prvky v programe chýbajú, pričom sa jednostranne kladie dôraz na príležitosti na hospodársky rozvoj. Výbor regiónov očakáva, že Komisia bude úzko spolupracovať s Regionálnym výborom WHO pri vypracúvaní budúcej európskej stratégie v oblasti zdravia s názvom „Zdravie 2020“;

10.

víta, že predložený program má nadviazať na 2. akčný program, ktorý prebieha do roku 2013, ako aj na 1. akčný program, ktorý sa vykonával v rokoch 2003 – 2007;

11.

kritizuje v tejto súvislosti, že chýba vyhodnotenie uvedených programov, a poznamenáva, že len v bode 6.5.3. finančného výkazu spracované „Zhrnutie ex post hodnotenia programu verejného zdravia na roky 2003 – 2007 a strednodobého hodnotenia programu v oblasti zdravia na roky 2008 – 2013“ nepostačuje na to, aby sa zhodnotili odporúčania Dvora audítorov a ich uplatnenie v tomto programe;

12.

víta všeobecné ciele programu vyjadrené v článku 2:

13.

v tejto súvislosti konštatuje, že chýba nevyhnutné zapojenie regionálnych a miestnych samospráv, ktoré spravidla nesú zodpovednosť za vytvorenie predpokladov pre dobré zdravie, ako aj za požadované zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a organizáciu zdravotných služieb, ako aj predchádzajúca konzultácia so zástupcami záujmových skupín;

14.

očakáva preto, že regionálne a miestne samosprávy ako aj mimovládne organizácie budú začlenené do vypracúvania, uplatňovania, hodnotenia a vyhodnocovania programu, jednotlivých projektov a štúdií;

15.

kriticky vníma skutočnosť, že v návrhu nariadenia sa zavádzajú nové pojmy a nástroje, ktorých obsah a dosah nie je zrejmý v celom ich rozsahu. Je teda len málo zrejmé, ktoré „nástroje a mechanizmy na úrovni EÚ na riešenie nedostatku ľudských […] zdrojov a uľahčenie šírenia inovácií v oblasti zdravotnej starostlivosti“, vymenované v rámci prvého cieľa, sa majú vytvoriť. Nové nástroje nemôžu viesť k zdvojeniu štruktúr, nákladov alebo k väčšej administratívnej záťaži;

16.

podporuje zámer programu viesť politických činiteľov, pracovníkov v zdravotníctve a zdravotnícke zariadenia k tomu, aby preberali inovatívne a kvalitné produkty a služby z nástrojov, mechanizmov a usmernení, ktoré boli vytvorené v zdravotníctve. V dlhodobom horizonte by sa tak mali dosiahnuť úspory nákladov a zároveň by sa mala zvýšiť účinnosť a udržateľnosť zdravotných systémov. Vyzýva, aby sa v strednodobom horizonte uvažovalo o sprievodnom a odmeňujúcom systéme stimulov, ktorý by tieto účinky podporoval;

17.

víta, že bol stanovený cieľ zlepšiť prístup k lekárskym odborným poznatkom a informáciám o špecifických chorobách aj za hranicami štátov a vypracovať spoločné riešenia a usmernenia na zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pacientov. Subjekty a tvorcovia zdravotnej politiky a pracovníci v oblasti zdravotníctva by mali byť povzbudzovaní k tomu, aby využívali odborné poznatky zhromaždené v európskych referenčných sieťach a uplatňovali vypracované usmernenia. V tejto súvislosti by sa mali zvážiť aj výmenné programy pre rôzne kategórie zdravotníckeho personálu, ako napr. pre lekárov, zdravotné sestry a ošetrovateľov, zdravotných asistentov a zdravotných odborníkov;

18.

súhlasí s požiadavkou pestovať v tejto súvislosti spoluprácu na hodnotení zdravotníckej technológie a skúmať potenciál elektronického zdravotníctva. Požaduje, aby zamýšľaná spolupráca v oblasti elektronických registrov pacientov rešpektovala úlohu a požiadavky ochrany údajov, lekárske tajomstvo a sebaurčenie pacientov;

19.

považuje za správny prístup, keď sa pozornosť sústredí na určenie, šírenie a podporovanie využívania overených opatrení a projektov na podporu zdravia a prevenciu chorôb, ktoré sú spôsobené o. i. fajčením, nesprávnou výživou a nedostatkom pohybu, nadmerným užívaním alkoholu a nechráneným sexuálnym kontaktom. Okrem toho očakáva, že sa bude riešiť aj otázka zvyšujúcej sa rezistencie na antibiotiká a spojitosť s ich používaním pri chove zvierat, predovšetkým v prípade veľkochovov, ako aj nevyhnutnosť prevencie chorôb prostredníctvom očkovania. Do programu sa zároveň musí začleniť aj téma nerovností v oblasti zdravia, psychického zdravia, sociálnych determinantov pre zdravie a blaho, ktorá v ňom momentálne nie je zohľadnená, a to najmä vzhľadom na jej súvislosť s pretrvávajúcou hospodárskou a finančnou krízou;

20.

podporuje činnosti na dosiahnutie cieľov vymedzené v článku 4 ods. 1, najmä pokiaľ ide o rozvoj spolupráce pri hodnotení zdravotníckych technológií, zvýšenie prepojenia prevádzkyschopnosti aplikácií elektronického zdravia v záujme posilnenia práv pacientov;

21.

okrem spolupráce v oblasti hodnotenia zdravotníckej technológie požaduje, aby sa vykonávalo aj hodnotenie vplyvu na zdravie (Health Impact Assessments), a to najmä vzhľadom na aktuálne alebo novo zavádzané stratégie, plány a programy v odvetví zdravotníctva či mimo neho;

22.

žiada, aby sa preverilo, či by pri tomto vypracúvaní koordinovaných opatrení na úrovni EÚ s cieľom umožniť využívanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti mohli byť do spolupráce zapojené okrem členských štátov, združení pacientov a záujmových skupín aj príslušné svojpomocné skupiny;

23.

podporuje „poskytovanie odborných poznatkov“, ktoré sa v programe výrazným spôsobom požaduje, a poznamenáva, že dôležitým cieľom by pritom malo byť podnietiť vznik metodických schopností subjektov, ktoré prijímajú rozhodnutia, a inštitúcií, ktoré tieto rozhodnutia pripravujú, aby sa na národnej i regionálnej úrovni vypracovali vhodné, na konkrétnu tému zamerané riešenia, ktoré bude možné implementovať v historicky vzniknutých štruktúrach a systémoch jednotlivých krajín;

24.

víta opatrenia zamerané proti nedostatku pracovníkov v zdravotníctve a opatrovateľských službách a vychádza z toho, že opatrenia na podporu udržateľnej disponibility pracovníkov v uvedených oblastiach nevyjdú nazmar tým, že by sa odlákali pracovníci z iných členských štátov;

25.

v tejto súvislosti poukazuje na to, že do budúcnosti treba vzdelávanie odborníkov v oblasti zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti zamerať na požiadavky 21. storočia, ako sa uvádza v správe komisie Lancet na tému „Nová globálna iniciatíva týkajúca sa reformy vzdelávania odborníkov v oblasti zdravotníctva“. Okrem toho požaduje pokračovať v dialógu o novom zameraní vzdelávania odborníkov v zdravotníctve v rámci príslušných orgánov EÚ;

26.

víta všetky opatrenia uvedené v článku 4 ods. 2 a 3 týkajúce sa zlepšenia prístupu občanov k lepšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti, ako aj prevencie chorôb a očakáva, že okrem vytvorenia referenčných sietí a/alebo centier, a to najmä na štúdium a výskum, diagnostiku a liečenie chorôb so zriedkavým výskytom v Európe, prenosu know-how a systému poznatkov v oblasti zdravia sa vypracujú predovšetkým usmernenia pre uvážlivé používanie antibiotík a že s tým budú spojené tiež opatrenia, ktoré vo všeobecnosti zahŕňajú obozretné zaobchádzanie s liekmi, najmä s tými, na ktoré sa nevyžaduje lekársky predpis;

27.

uznáva stanovený cieľ chrániť občanov pred cezhraničnými ohrozeniami zdravia prostredníctvom vypracovania spoločných koncepcií na zlepšenie pripravenosti a koordinácie v čase zdravotnej pohotovosti, pričom treba vychádzať z toho, že pri vypracúvaní týchto koncepcií sa musia zachovať národné a regionálne kompetencie a stanoviť mechanizmy cezhraničnej spolupráce v súlade s týmito kompetenciami;

28.

jasne vyjadruje v tejto súvislosti svoje očakávanie, že regionálne a miestne štruktúrované právomoci súvisiace s ochranou zdravia a civilnou ochranou v členských štátoch si nevyhnutne vyžiadajú zapojenie uvedených úrovní do vypracúvania, vykonávania, hodnotenia a vyhodnocovania týchto opatrení;

29.

rovnako poukazuje na dôležitosť podpory zdravia v podnikoch. Členské štáty preto musia vo svojej zdravotnej politike pevne zakotviť podporu zdravia v hospodárskom a pracovnom svete;

30.

dáva na zváženie, či sú napriek zvýšeniu oproti predchádzajúcim programom plánované finančné prostriedky v celkovej výške 446 mil. EUR na obdobie rokov 2014 až 2020 postačujúce. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa Komisia s ohľadom na hospodársky úžitok vyplývajúci z predchádzania liečebným nákladom a neprítomnosti na pracovisku z dôvodu choroby nerozhodla vyčleniť naň vyššiu sumu;

31.

očakáva, že táto v zásade nízka suma prostriedkov sa rozdelí transparentným a vyváženým spôsobom a že samotný výbor bude do prípravy kritérií tohto rozdeľovania včas zapojený, najmä pokiaľ ide o ročné pracovné programy stanovené v článku 11 ods. 1;

32.

požaduje, aby sa časť prostriedkov určená na zákazky na poskytovanie služieb jasne oddelila od celkového rozpočtu a aby sa výsledky vyplývajúce z týchto zákaziek sprístupnili členským štátom, regiónom a ďalším zainteresovaným stranám;

33.

víta, že bol program otvorený aj pre tretie krajiny, pretože obzvlášť témy ako cezhraničná zdravotná starostlivosť, odstránenie nedostatku odborných pracovníkov a civilná ochrana musia byť ponímané ako témy „bez hraníc“;

34.

poukazuje na prepojenie a využívanie pozitívnych účinkov a možností európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS), najmä v pohraničných oblastiach členských štátov;

35.

v zásade víta, že podľa článku 7 ods. 2 sa môžu granty poskytovať len vtedy, keď sa dá konštatovať jednoznačná pridaná hodnota pre EÚ. Pripomína, že táto inovatívna pridaná hodnota by sa mala definovať v prospech pacientov a nie výlučne v súvislosti s komerčnými cieľmi a so zreteľom na zníženie zdravotných nákladov;

36.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že rámec takejto pridanej hodnoty je načrtnutý len v bode 6.5.2. finančného výkazu, pričom v záujme dosiahnutia cieľov programu sa stavia na nevyhnutnej európskej koordinácii, riadení a podpore; Tieto sú však už predpokladom pre to, aby sme boli v zmysle zásady subsidiarity ustanovenej v článku 168 oprávnení konať na európskej, t. j. nadnárodnej úrovni;

37.

poznamenáva, že pre aspekty formulované v bode 6.5.2. finančného výkazu pre pridanú hodnotu EÚ ako „činnosti, ktoré môžu viesť k systému referenčného porovnávania, zlepšovania úspor z rozsahu vyhýbaním sa odpadu spôsobenému duplicitou a optimalizácie finančných prostriedkov“ je potrebná verifikovateľná základňa, aby sa takáto pridaná hodnota dala určiť;

38.

zastáva názor, že spoločné financovanie opatrení na základe článku 7 ods. 3 by sa malo upraviť podľa štrukturálnych fondov, aby bolo možné poskytovať primeranú podporu štrukturálne slabým regiónom;

39.

víta zamýšľané zjednodušenie postupu podávania žiadostí a administratívneho procesu v súvislosti s opatreniami a poukazuje na to, že terajšia miera administratívnej záťaže spojená so súčasným programom (2007 – 2013) spôsobila jeho nižšie využívanie.