27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/159

—

víta návrh Európskej komisie, aby EGF fungoval naďalej aj v období po roku 2013, a podporuje najmä zachovanie revidovaného rozsahu pôsobnosti a intervenčných kritérií, ktoré boli zavedené v roku 2009;

—

vyjadruje ľútosť nad rozhodnutím Rady nepokračovať po 31. decembri 2011 v opatreniach týkajúcich sa krízovej výnimky;

—

odporúča, aby sa pri pomoci v rámci podnikového piliera EGF mohli využiť výhody z vyššej miery spolufinancovania než pri iných pilieroch s cieľom podporiť zakladanie podnikov a podnikanie;

—

nesúhlasí s tým, aby sa pôsobnosť EGF rozšírila na poľnohospodárov, ako sa to navrhuje, a zdôrazňuje, že rokovaním o obchodných dohodách sa musí zabezpečiť súlad s cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky;

—

zdôrazňuje, že súčasné nariadenie umožňuje členským štátom poveriť regióny, aby priamo žiadali o pomoc z EGF, a preto vyzýva členské štáty, aby túto možnosť pravidelnejšie využívali;

—

domnieva sa, že kvalitu návrhu by zvýšili explicitnejšie zmienky o miestnych a regionálnych orgánoch, najmä v článku 8 ods. 2, na základe ktorého by žiadosti mali obsahovať informácie o postupoch konzultácie s miestnymi resp. regionálnymi orgánmi a mali by aj identifikovať subjekty, ktoré budú súbor opatrení uplatňovať, a v článku 11 ods. 4 o poskytovaní usmernení miestnym a regionálnym orgánom k využívaniu EGF.

Spravodajca

Gerry BREEN (IE/EĽS), člen mestskej rady Dublinu a Dublinskej regionálnej rady

Referenčný dokument

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020)

COM(2011) 608/3 final

1.

zastáva názor, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je dôležitým intervenčným nástrojom v prípadoch rozsiahleho prepúšťania, pričom jeho cieľom je zabrániť dlhodobej nezamestnanosti v zložitej situácii na trhu práce, a je aj významným mechanizmom EÚ na preukázanie solidarity s pracovníkmi, ktorí prišli o prácu;

2.

oceňuje, že EGF dokázal podporiť približne 10 % pracovníkov prepustených v EÚ v rokoch 2009 – 2010 a že 40 % pracovníkov, na ktorých sa tento fond zameral, sa opätovne úspešne zapojilo do trhu práce (1), ale opakuje svoju výzvu adresovanú Európskej komisii a členským štátom, aby zlepšili spoluprácu s miestnymi a regionálnymi samosprávami a inými zainteresovanými stranami pri využívaní EGF;

3.

zdôrazňuje svoju podporu Európskemu sociálnemu fondu (ESF) pri presadzovaní dlhodobej aktívnej politiky trhu práce a pomoci pri predchádzaní nezamestnanosti a včasnom zásahu, je však presvedčený o potrebe mechanizmu rýchleho zásahu, akým je napríklad EGF, ktorý by pomáhal v časoch najväčšej nezamestnanosti;

4.

víta návrh Európskej komisie, aby EGF fungoval naďalej aj v období po roku 2013, a podporuje najmä zachovanie revidovaného rozsahu pôsobnosti a intervenčných kritérií, ktoré boli zavedené v roku 2009. Všíma si, že zvyšujúci sa počet žiadostí, ktoré boli odvtedy podané, svedčí o jasnej potrebe intervencie v prípade prepustenia 500 či menej zamestnancov, ale uznáva, že doterajšie využitie EGF je hlboko pod orientačným rozpočtovým stropom;

5.

podporuje snahy zlepšiť a zjednodušiť proces využívania EGF, ale navrhuje, aby medzi hlavné výzvy do budúcnosti patrilo, aby bol fond:

6.

domnieva sa, že navrhované rozšírenie pôsobnosti EGF na poľnohospodárov negatívne zasiahnutých obchodnými dohodami ozrejmuje základný rozpor medzi obchodnou politikou EÚ a jej poľnohospodárskou politikou;

7.

domnieva sa, že rozšírenie pôsobnosti EGF na poľnohospodárstvo je vzhľadom na povahu EGF veľmi radikálnou zmenou, a obáva sa, že tento návrh v skutočnosti vytvára dva EGF, jeden pre zamestnancov v poľnohospodárstve a druhý pre ostatných zamestnancov, s odlišnými kritériami, rozdielnym postupom pri podávaní žiadostí a systémom riadenia a finančnej kontroly;

8.

rozumie dôvodom, ale považuje za otázne, či by EGF a ďalšie navrhované krízové mechanizmy mali byť mimo rozsahu pôsobnosti viacročného finančného rámca;

9.

vyjadruje ľútosť nad rozhodnutím Rady nepokračovať po 31. decembri 2011 v opatreniach týkajúcich sa krízovej výnimky (2), najmä v čase, keď sa mnohé ekonomiky snažia bojovať proti dôsledkom pretrvávajúcej „krízy štátnych dlhov“, z nej vyplývajúcim tlakom na zamestnanosť a proti zhoršujúcim sa sociálnym podmienkam. Navyše ľutuje, že toto rozhodnutie bolo prijaté v čase, keď sa počet žiadostí adresovaných EGF v dôsledku výnimiek zavedených v roku 2009 výrazne zvýšil a keď fond prináša pozitívne výsledky;

10.

zdôrazňuje, že rozhodnutie Rady by nemalo mať vplyv na rokovania o navrhovanom EGF na obdobie 2014 – 2020;

11.

víta rozšírenie uplatňovania EGF na vlastníkov-manažérov mikropodnikov, malých a stredných podnikov a samostatne zárobkovo činné osoby, ale podotýka, že možno bude potrebné bližšie objasniť uplatnenie EGF na samostatne zárobkovo činné osoby vzhľadom na rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o postavenie nezamestnanej osoby v tejto kategórii;

12.

víta flexibilitu, s akou sa EGF uplatňuje na malých trhoch práce alebo vo výnimočných situáciách, navrhuje však, aby Európska komisia poskytla ďalšie usmernenia ku kritériám, ktoré sa budú za takýchto okolností uplatňovať; zdôrazňuje, že je potrebné vziať na vedomie nielen absolútny počet prepustených zamestnancov, ale aj rozsah vplyvu prepúšťania v danej lokalite alebo regióne;

13.

presadzuje začlenenie finančného ustanovenia o investíciách do kapitálových aktív na samostatne zárobkovú činnosť a zakladanie podnikov, keďže to rozšíri súbor služieb, ktoré môže EGF podporiť, a odporúča, aby sa pri pomoci v rámci podnikového piliera EGF mohli využiť výhody z vyššej miery spolufinancovania než pri iných pilieroch s cieľom podporiť zakladanie podnikov a podnikanie;

14.

upozorňuje, že dostupnosť intervencií do vysokoškolského vzdelávania je v súčasnosti obmedzená akademickým cyklom, keďže načasovanie prepúšťania obmedzuje schopnosť EGF pomôcť postihnutým zamestnancom dvoma plnými rokmi výučby, a navrhuje, aby mohli prepustení zamestnanci v rámci EGF čerpať výhody aspoň z dvoch plných rokov výučby za súčasných, ale zmiernených obmedzení alebo za pomoci financovania vopred, aby si ju mohli dovoliť;

15.

zdôrazňuje, že EGF má len podporovať dodatočné opatrenia a nemá nahrádzať činnosti požadované právnymi predpismi jednotlivých členských štátov či EÚ, alebo kolektívnymi zmluvami, upozorňuje, že medzi cieľmi EGF a strnulou povahou niektorých národných politických rámcov existujú rozpory, ktoré môžu brániť účinnosti EGF a nabáda členské štáty, aby EGF videli ako príležitosť rozvoja nových a dynamických prístupov k podpore prepustených pracovníkov;

16.

víta návrh umožňujúci členským štátom upraviť súbor podporných služieb pracovníkom pridaním ďalších oprávnených činností a požaduje stanovenie maximálnej lehoty (napr. jeden mesiac), počas ktorej Európska komisia tieto zmeny odsúhlasí;

17.

oceňuje želanie inštitúcií EÚ urýchliť postupy podávania a schvaľovania žiadostí, ale vyjadruje ľútosť nad tým, že návrh akosi nestačí na zmobilizovanie EGF ako skutočného mechanizmu rýchleho zásahu;

18.

zastáva názor, že niektoré opatrenia určené na zvýšenie účinnosti EGF môžu v skutočnosti viesť k zvýšeniu administratívnej záťaže a nákladov vykonávacích orgánov a upozorňuje, že dôsledkom náročnejších požiadaviek na kontrolu a vykazovanie môže byť nakoniec to, že EGF nebude pre členské štáty v čase krízy zamestnanosti veľmi atraktívnou možnosťou;

19.

domnieva sa, že pri absencii štátnych právnych predpisov o prepúšťaní by sa pri podávaní žiadostí ťažilo z priameho a včasného zapojenia pracovníkov alebo ich zástupcov, a odporúča, aby príslušné orgány motivovali pracovníkov zapojiť sa do procesu tým, že im preukážu, že budú prostredníctvom EGF dostávať dodatočnú podporu (nad rámec podpory vyplývajúcej zo zákona);

20.

navrhuje tiež, aby článok 8 ods. 2 stanovoval, že žiadosti majú obsahovať profily prepustených pracovníkov a prvé posúdenie ich potrieb vzdelávania a školení a potenciálu na zakladanie podnikov, aby sa mohol pripraviť súbor personalizovaných podporných služieb s cieľom splniť požiadavky a očakávania pracovníkov, ktoré majú voči fondu;

21.

navrhuje, aby rovnako ako sociálni partneri aj členské štáty v priebehu procesu podávania žiadostí konzultovali s príslušnými miestnymi a regionálnymi orgánmi; žiadosti by mali jasne stanovovať vykonávacie postupy vrátane koordinácie medzi príslušnými orgánmi, postupov pri komunikácii so zamestnancami a ich informovania o dostupných podporných službách a postupoch pri podávaní žiadostí;

22.

podotýka, že usmernenia na predkladanie žiadostí sa odvolávajú aj na poznatky o pracovnom trhu, a najmä na panorámu kvalifikácie v EÚ (3), aby opatrenia financované z EGF lepšie zodpovedali potrebám trhu práce, a tiež sa domnieva, že príspevok na mobilitu stanovený nariadením o EGF by sa mohol použiť na podporu zamestnancov pri zapĺňaní kvalifikačných medzier na pracovnom trhu v iných častiach EÚ;

23.

víta úsilie zjednodušiť oprávnenosť výdavkov, skúsenosti však ukazujú, že pokiaľ sa ešte o žiadosti EGF nerozhodlo, členské štáty nechcú znášať náklady; poukazuje na to, že táto skutočnosť vedie k zbytočným oneskoreniam, sklamaniu pracovníkov a znižuje účinnosť a dôveryhodnosť EGF, a zastáva názor, že ak sa má pracovníkom poskytnúť podpora rýchlo, je potrebná väčšia istota;

24.

odporúča, aby sa najbližšou medziinštitucionálnou dohodou zrýchlil proces schvaľovania, ale ak sa tak nestane, navrhuje, aby Európska komisia po prvom zhodnotení a overení žiadosti poskytla členským štátom predbežnú platbu v snahe poskytnúť im väčšiu istotu, riešiť kritickú povahu prepúšťania z hľadiska času a skrátiť oneskorenie v poskytovaní podporných služieb financovaných z EGF prepusteným zamestnancom;

25.

vyjadruje nádej, že s postupným lepším spoznávaním EGF sa bude zlepšovať aj kvalita žiadostí, a v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby udržiavali kolektívnu znalosť týkajúcu sa fondu a jeho uplatňovania; navrhuje tiež, aby Európska komisia určila odborníkov so skúsenosťami s procesom podávania žiadostí o pomoc z EGF, ktorí by mohli poskytovať poradenstvo ešte pred podaním žiadosti a vymieňať si skúsenosti s potenciálnymi novými žiadateľmi;

26.

berúc na vedomie rozhodnutie Rady opätovne zaviesť (od 1. januára 2012) 50 % mieru spolufinancovania aj naďalej podporuje ustanovenie o vyššej miere spolufinancovania pri EGF, ako je navrhnutá, s cieľom prekonať nedostatok zdrojov spolufinancovania a zvýšiť atraktivitu EGF;

27.

zastáva názor, že navrhovaný model modulácie miery spolufinancovania (50 % – 65 %) je neprimeraný;

28.

víta navrhnuté ustanovenie na pokrývanie nákladov orgánov žiadajúcich o pomoc z EGF vynaložených na činnosti súvisiace s prípravou, riadením, informovanosťou, propagáciou, kontrolou a vykazovaním (článok 7 ods. 3) a podotýka, že by to nemalo byť viac ako 5 % z celkových nákladov;

29.

nesúhlasí s tým, aby sa pôsobnosť EGF rozšírila na poľnohospodárov, ako sa to navrhuje, a zdôrazňuje, že rokovaním o obchodných dohodách sa musí zabezpečiť súlad s cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky;

30.

domnieva sa, že rozšírenie na poľnohospodárstvo, ktoré umožní poľnohospodárom prispôsobiť svoje činnosti v rámci poľnohospodárstva a/alebo mimo neho, je čiastočne v rozpore s deklarovanými cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky na udržanie poľnohospodárstva na všetkých územiach a s túžbou chrániť rozmanitosť tohto odvetvia na európskej úrovni;

31.

v súvislosti so zníženým rozpočtovým stropom, s rozširovaním počtu príjemcov a úsilím o sprístupnenie či zatraktívnenie EGF sa pýta, či je vyváženosť navrhovaného prídelu rozpočtových prostriedkov primeraná cieľom fondu, keďže je na poľnohospodárstvo vyčlenených maximálne 2,5 miliardy EUR (z celkového rozpočtu 3 miliardy EUR); podotýka, že pre EGF ako nástroj rýchlej intervencie sa zdá prídel príliš veľký, a na kompenzáciu očakávaných skutočných strát v poľnohospodárstve a potravinárstve v prípade, že sa niektoré bilaterálne dohody uzatvoria, naopak, príliš malý;

32.

berúc na vedomie tieto zásadné výhrady, ktoré sa týkajú rozšírenia rozsahu pôsobnosti na poľnohospodárstvo, má výbor k tomuto aspektu návrhu niekoľko ďalších pripomienok:

33.

pripúšťa, že fond by sa nemal využívať na podporu príjmov poľnohospodárov negatívne zasiahnutých obchodnou dohodou; domnieva sa, že v návrhu nie je dostatočne rozpracovaná nadväznosť na Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), a navrhuje, aby Európska komisia poskytla v tejto súvislosti podrobnejšie informácie;

34.

upozorňuje, že členské štáty pri čerpaní prostriedkov z EGF nevyužívajú v plnej miere potenciál miestnych a regionálnych orgánov, a pripomína princíp partnerstva a viacúrovňového riadenia (4) pri príprave a realizácii žiadostí o finančné prostriedky z EGF a pri monitorovaní a hodnotení účinnosti pomoci z fondu;

35.

na základe doterajších skúseností sa domnieva, že čerpanie prostriedkov z EGF je účinnejšie, keď príslušné miestne orgány pristupujú k vypracovávaniu a uplatňovaniu koordinovaného súboru opatrení pre pracovníkov koordinovane a keď existujú miestne kontaktné miesta, ktoré prepusteným pracovníkom poskytujú jasné a konzistentné rady a usmernenia;

36.

zdôrazňuje, že súčasné nariadenie umožňuje členským štátom poveriť regióny, aby priamo žiadali o pomoc z EGF, a preto vyzýva členské štáty, aby túto možnosť pravidelnejšie využívali hlavne v tých oblastiach, v ktorých sú regióny oprávnené školiť, vzdelávať a/alebo zohrávať úlohu pri podpore a rozvoji podnikov, pričom zastáva názor, že by to vyriešilo oneskorenia pri vybavovaní žiadostí a problémy s kapacitou na úrovni jednotlivých štátov, kde ministerstvá často nemajú potrebné schopnosti ani zdroje na vypracovávanie a uplatňovanie miestnych resp. regionálnych podporných služieb;

37.

navrhuje, aby Európska komisia zostavila databázu osvedčených postupov a aby pokyny na podávanie žiadostí (spomenuté v článku 12 ods. 2) obsahovali kritéria týkajúce sa viacúrovňového partnerstva;

38.

myslí si, že v období pretrvávajúcej krízy štátnych dlhov a výsledného tlaku na verejné rozpočty by sa mohlo zvážiť rozšírenie pôsobnosti EGF na prípady, keď verejný sektor prepúšťa značné množstvo zamestnancov, čo má negatívny vplyv na pracovný trh v niektorých miestnych resp. regionálnych ekonomikách;

39.

domnieva sa, že kvalitu návrhu by zvýšili explicitnejšie zmienky o miestnych a regionálnych orgánoch, najmä v článku 8 ods. 2, na základe ktorého by žiadosti mali obsahovať informácie o postupoch konzultácie s miestnymi resp. regionálnymi orgánmi a mali by aj identifikovať subjekty, ktoré budú súbor opatrení uplatňovať, a v článku 11 ods. 4 o poskytovaní usmernení miestnym a regionálnym orgánom k využívaniu EGF;

40.

zastáva názor, že komunikačné kanály sa musia zlepšiť; (a) jasnejšími líniami komunikácie medzi orgánmi zodpovednými za riadenie EGF, od Európskej komisie až po štátne, miestne a regionálne orgány; (b) účinnejšou osobnou komunikáciou s pracovníkmi, ktorí prijímajú finančnú pomoc; pričom v tejto súvislosti navrhuje, aby na žiadosti existovala internetová stránka so všeobecnými informáciami a internetový portál umožňujúci dôvernú výmenu osobných informácií medzi prepustenými pracovníkmi a agentúrami zameranými na ich podporu.