27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/143

—

konštatuje, že v priebehu niekoľkých rokov sa preukázalo, že európska pridaná hodnota investícií do infraštruktúry z Kohézneho fondu je veľmi veľká. Prostredníctvom týchto investícií EÚ ponúka občanom lepší život a podnikateľom príležitosti na rozvoj;

—

víta návrh Európskej komisie zachovať v období 2014 – 2020 podstatnú časť prostriedkov pre Kohézny fond, aby bolo možné financovať dosahovanie európskych politických cieľov v oblasti dopravy, životného prostredia a energetiky financovaných z rozpočtu EÚ;

—

domnieva sa, že politika súdržnosti je a naďalej musí byť prejavom solidarity v EÚ a účinným nástrojom na dokončenie projektu jednotného európskeho trhu;

—

zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne sa sústrediť na výsledky a lepšie vymedziť investičné priority na miestnej a vnútroštátnej úrovni;

—

domnieva sa však, že z Kohézneho fondu by sa mali financovať aj integrované projekty v oblasti energetickej účinnosti budov;

—

súhlasí s tým, že je potrebné vhodne investovať do rozvoja infraštruktúry na európskej úrovni;

—

zdôrazňuje, že regionálne a miestne orgány sú takisto zodpovedné za realizáciu investícií v oblasti dopravnej infraštruktúry a za budovanie sekundárnych a terciárnych spojení s transeurópskou sieťou. Tieto investície musia byť úzko spojené s rozhodnutiami o prioritných projektoch verejného záujmu s cieľom zabezpečiť koherentnosť verejných a súkromných investícií na všetkých úrovniach;

—

postaví sa proti akejkoľvek iniciatíve, ktorá by mohla viesť k zníženiu objemu rozpočtových prostriedkov vyčlenených na politiku súdržnosti, najmä pokiaľ ide o 10 miliárd EURv rámci rozpočtu nástroja „Spájame Európu“, ktoré pochádzajú z Kohézneho fondu.

Spravodajca

pán STAVARACHE (RO/ALDE), primátor mesta Bacău, okres Bacău

Referenčný dokument

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady ES č. 1084/2006

COM(2011) 612 final

1.

zdôrazňuje skutočnosť, že miestne a regionálne orgány majú dôležitú politickú, regulačnú a administratívnu úlohu a často aj jasne vymedzené právomoci na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o plánovanie investícií a realizáciu politiky v oblasti dopravy, životného prostredia a energetiky, ale najmä, pokiaľ ide o rozvoj infraštruktúry na ich území;

2.

trvá na tom, aby sa uplatňovalo viacúrovňové riadenie s cieľom zabezpečiť vyrovnaný územný rozvoj v súlade so zásadou subsidiarity. Regionálne a miestne orgány musia byť partnermi pri prijímaní rozhodovaní o investičných prioritách na vnútroštátnej a európskej úrovni financovaných z Kohézneho fondu;

3.

víta záväzok Európskej komisie zachovať v rozpočte EÚ investície do dopravnej infraštruktúry, životného prostredia a energetiky, bez ktorých by nebol možný hospodársky rozvoj, a najmä skutočnosť, že návrh viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 2020 zohľadňuje existujúce rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi Európskej únie, pričom sa naďalej venuje mimoriadna pozornosť menej rozvinutým regiónom;

4.

domnieva sa, že uprednostnenie rozvoja infraštruktúry na celom území EÚ vytvára nevyhnutné podmienky na dobré fungovanie Únie ako spoločného hospodárskeho priestoru a na celkové dobudovanie jednotného európskeho trhu a zároveň je prejavom solidarity s menej rozvinutými členskými štátmi;

5.

konštatuje, že v priebehu niekoľkých rokov sa preukázalo, že európska pridaná hodnota investícií do infraštruktúry z Kohézneho fondu je veľmi veľká a že tieto investície by sa nemohli realizovať bez finančnej podpory Únie v členských štátoch s nízkym HDP na obyvateľa. Prostredníctvom týchto investícií EÚ ponúka občanom lepší život a podnikateľom príležitosti na rozvoj;

6.

pripomína, že podľa Protokolu č. 28 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa z Kohézneho fondu poskytujú finančné príspevky na projekty týkajúce sa životného prostredia a transeurópskych sietí v členských štátoch s HND na obyvateľa pod 90 % priemeru Únie;

7.

osobitne oceňuje európsku solidaritu medzi členskými štátmi. Kohézny fond zodpovedá potrebám financovania investícií v regiónoch a v mestách v oblasti dopravnej a environmentálnej infraštruktúry v menej rozvinutých krajinách;

8.

poukazuje na odporúčania VR o novom viacročnom rámci po roku 2013 a v plnej miere súhlasí s návrhmi týkajúcimi sa politiky súdržnosti a podmienenosti (1);

9.

víta návrh Európskej komisie zachovať v období 2014 – 2020 podstatnú časť prostriedkov pre Kohézny fond, aby bolo možné financovať dosahovanie európskych politických cieľov v oblasti dopravy, životného prostredia a energetiky financovaných z rozpočtu EÚ. Súhlasí s návrhom, aby sa prostriedky z Kohézneho fondu zachovali vo výške jednej tretiny z celkových finančných prostriedkov vyčlenených na politiku súdržnosti na vnútroštátnej úrovni v oprávnených členských štátoch;

10.

v plnej miere si uvedomuje, že je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa ekonomickej a rozpočtovej disciplíny na úrovni EÚ. Domnieva sa však, že politika súdržnosti sa nemôže využívať ako sankčný nástroj s cieľom zaviesť prísnu finančnú disciplínu v EÚ. Štrukturálne a kohézne fondy musia byť v súlade s cieľmi stanovenými v článku 171, 174, 177 a 192 ZFEÚ. V tomto zmysle sa domnieva, že ak by sa mala prijať zásada makroekonomickej podmienenosti, bolo by potrebné, aby sa táto podmienenosť povinne vzťahovala na všetky rozpočtové položky a nie iba na položku týkajúcu sa súdržnosti;

11.

domnieva sa, že politika súdržnosti je a naďalej musí byť prejavom solidarity v EÚ a účinným nástrojom na dokončenie projektu jednotného európskeho trhu. Účinnosť politiky súdržnosti sa posilní investičnými možnosťami v prospech inteligentného, udržateľného, inkluzívneho a vyrovnaného rastu na úrovni EÚ, ktoré si osvoja aj administratívy na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a ktoré sa následne premietnu do investičných programov financovaných zo štrukturálnych fondov v novom programovom období;

12.

pripomína, že hlavným cieľom miestnych a regionálnych orgánov pre budúci programový cyklus je zvýšiť kvalitu opatrení realizovaných z peňazí európskych daňových poplatníkov a dosiahnuť lepšie výsledky, ktoré sú merateľné z ekonomického, sociálneho a environmentálneho hľadiska;

13.

víta nové návrhy predložené v rámci legislatívneho balíka týkajúceho sa budúcej politiky súdržnosti EÚ, ktoré sú zamerané na zvýšenie účinnosti pri využívaní fondov a na lepšie zosúladenie politických cieľov s rozpočtom EÚ, a to najmä, pokiaľ ide o sústredenie sa na priority, zabezpečenie kritického objemu investícií, spružnenie nástrojov finančného plánovania a zjednodušenie postupov sprístupňovania fondov;

14.

zdôrazňuje, že strategické plánovanie využívania fondov je možné realizovať len pod podmienkou, ak sa skutočne zapoja príjemcovia pomoci a najmä miestne a regionálne orgány, ktoré najlepšie poznajú reálnu situáciu na danom území a jeho potenciál, čím sa zabezpečí koherentnosť investícií z verejných fondov na miestnej úrovni. V tomto zmysle je potrebné podporiť prístup zdola nahor v záujme toho, aby každý región alebo mesto mohli využiť svoj potenciál a použiť prostriedky, ktoré najvhodnejším spôsobom prispievajú k realizácii stratégie Európa 2020 a aby sa im sprístupnili európske fondy;

15.

zdôrazňuje, že investície do infraštruktúry výrazným spôsobom prispievajú k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju miest a regiónov pod podmienkou, že sú plánované a riadené na základe partnerstva, ak je ich územný vplyv v plnej miere odôvodnený a ak za ne zodpovedajú subjekty na úrovni príslušného územia alebo miestne a regionálne orgány;

16.

strategické plánovanie investícií do transeurópskych dopravných, energetických a komunikačných sietí musí byť čo najtransparentnejšie a musia sa doň zapojiť miestne a regionálne orgány s cieľom podporiť koordináciu integrovaných plánov územného rozvoja;

17.

podporuje plánovanie na základe partnerstva. Podľa nových ustanovení týkajúcich sa politiky súdržnosti budú musieť verejné orgány na všetkých úrovniach venovať väčšiu pozornosť uplatňovaniu zásady partnerstva v novom programovom cykle vo všetkých etapách plánovania a najmä zahrnúť niektoré ukazovatele, na základe ktorých bude možné hodnotiť kvalitu partnerstva v členských štátoch;

18.

zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne sa sústrediť na výsledky. V tejto súvislosti preto treba zaviesť strategické nástroje plánovania, ktoré môžu využívať miestne a regionálne orgány na to, aby mohli okrem iného hodnotiť vlastné rozvojové stratégie a uplatňovať pritom rad spoločných a primeraných ukazovateľov, na základe ktorých sa môže merať kvalita a viacnásobný účinok investícií;

19.

odporúča, aby sa v budúcom programovom období kládol väčší dôraz na vymedzenie investičných priorít na miestnej a regionálnej úrovni a aby sa pritom zohľadnili nástroje financovania poskytnuté prostredníctvom spoločného strategického rámca s cieľom zabrániť zdvojenému financovaniu alebo plánovaniu veľkých investícií bez krytia;

20.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby riadiace orgány preukázali, že riadne využívajú technickú pomoc, a to tak, že prispievajú k zlepšeniu kvality strategického plánovania, rozvoju portfólií veľkých projektov na miestnej a regionálnej úrovni a poskytujú pomoc iniciátorom alebo adresátom projektov s vylúčením iného účelu. Projekty technickej pomoci sa musia lepšie zosúladiť na európskej a vnútroštátnej úrovni, aby sa zabránilo rozptýleniu tejto pomoci;

21.

podporuje rozvoj partnerstiev medzi Európskou komisiou, Európskou investičnou bankou (EIB) a ostatnými medzinárodnými inštitúciami, ako aj rozvoj nástrojov finančného inžinierstva, ktoré budú dopĺňať Kohézny fond a zodpovedať potrebám financovania projektov v oblasti infraštruktúry v EÚ;

22.

podporuje ambiciózny cieľ Európskej komisie uvedený v Bielej knihe o doprave znížiť do roku 2050 úroveň emisií vyprodukovaných v odvetví dopravy o 60 %. Investície financované z Kohézneho fondu budú podliehať oveľa dôkladnejšej analýze, pokiaľ ide o udržateľnosť, hodnotenie životného prostredia a dlhodobú ziskovosť týchto investícií;

23.

opakovane pripomína, že je potrebná lepšia koordinácia medzi Kohéznym fondom, Európskym fondom regionálneho rozvoja a nástrojom „Spájame Európu“ a že je potrebné zabezpečiť súčinnosť rôznych európskych a celoštátnych programov a nástrojov financovania s cieľom znižovať byrokraciu;

24.

pripomína, že Kohézny fond je nevyhnutným nástrojom na realizáciu investícií do základnej infraštruktúry, ktorého užitočnosť a účinnosť sa v plnej miere preukázala a prostredníctvom ktorého mohli aj menej rozvinuté krajiny financovať projekty v spoločnom európskom záujme;

25.

podporuje návrhy Európskej komisie týkajúce sa cieľa a oblastí intervencií, domnieva sa však, že z Kohézneho fondu by sa mohli financovať aj integrované projekty v oblasti energetickej účinnosti budov;

26.

vyjadruje spokojnosť s tým, že mestský rozmer bol zahrnutý medzi priority v oblasti investovania z Kohézneho fondu, v dôsledku čoho sa uznáva dôležitý prínos miest k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ;

27.

zdôrazňuje, že je dôležité venovať väčšiu pozornosť usmerneniam uvádzaným v odporúčaniach TEN-T, dodržiavaniu acquis Spoločenstva a vnútroštátnych právnych predpisov. V tejto súvislosti by sa prostredníctvom kontrol ex ante mohlo predísť niektorým problémom, ktoré často spôsobujú výrazné oneskorenie pri realizácii projektov v oblasti infraštruktúry, ako napr. zápis do katastra nehnuteľností, postupy vyvlastnenia, súhlasy orgánov, postupy verejného obstarávania, systémy uplatňovania prostriedkov nápravy atď.;

28.

domnieva sa, že investičné priority Kohézneho fondu stanovené vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi musia zodpovedať usmerneniam stratégie Európa 2020 a tematickým prioritám spoločného strategického rámca rovnako, ako aj odporúčaniam Územnej agendy 2020, ktorú prijali ministri zodpovední za plánovanie a územný rozvoj v roku 2011 (2);

29.

opakovane pripomína, že na úrovni EÚ existujú výrazné rozdiely medzi západnými a východnými regiónmi, pokiaľ ide o kvalitu a dostupnosť dopravných sietí, a preto existujú aj väčšie požiadavky na rozvoj infraštruktúry v regiónoch, ktoré zaostávajú v tomto rozvoji;

30.

domnieva sa, že Kohézny fond je účinným nástrojom na realizáciu investícií v oblasti optimalizácie transeurópskych dopravných sietí TEN-T, ako aj celoštátnych a medziregionálnych sietí, ktoré majú strategický význam pre hospodársky, sociálny a územný rozvoj Únie. Nemôže sa teda spochybňovať európska pridaná hodnota Kohézneho fondu;

31.

súhlasí s tým, že je potrebné vhodne investovať do rozvoja infraštruktúry na európskej úrovni: rozširovanie dopravných sietí a ich údržba, inovatívne technické riešenia pre lepšie riadenie dopravy, počítačové systémy, účinné riešenia intermodálnej dopravy atď. Konkurencieschopnosť európskej dopravy nebude závisieť len od schopnosti EÚ rozvíjať európske dopravné siete, ale aj od schopnosti riadiť všetky články logistického reťazca, pričom redukovanie meškaní spôsobených dopravou pomôže zlepšiť kvalitu dopravných služieb;

32.

zdôrazňuje, že regionálne a miestne orgány sú takisto zodpovedné za realizáciu investícií v oblasti dopravnej infraštruktúry a za budovanie sekundárnych a terciárnych spojení s transeurópskou sieťou. Tieto investície musia byť úzko spojené s rozhodnutiami o prioritných projektoch verejného záujmu s cieľom zabezpečiť koherentnosť verejných a súkromných investícií na všetkých úrovniach, a síce na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, tak ako je to stanovené v rozhodnutí č. 661/2010/EÚ o základných usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete;

33.

oceňuje skutočnosť, že investičné priority z Kohézneho fondu budú zahŕňať dôležité projekty zamerané na nárast mobility v mestských oblastiach, podporu riešení pre dopravu rešpektujúcu životné prostredie a ďalšie investície do rozvoja inteligentných a udržateľných dopravných systémov na regionálnej a miestnej úrovni;

34.

podporuje zavedenie ukazovateľov, ktoré umožnia účinnejšie využívanie zdrojov v oblasti dopravy a vďaka ktorým sa Kohézny fond stane dôležitým nástrojom na realizáciu cieľov stratégie Európa 2020;

35.

domnieva sa, že nové usmernenia týkajúce sa rozvoja transeurópskych dopravných sietí poskytnú strategický rámec pre rozvoj infraštruktúry, čím sa vo výraznej miere zlepší dostupnosť v EÚ, vzhľadom na to, že investície sa budú vo väčšom rozsahu realizovať na základe priorít a budú rozdelené na dve úrovne: komplexnú sieť (comprehensive network) a základnú sieť (core network). Tieto investície budú účinnejšie vďaka novým vykonávacím opatreniam, pričom dôraz sa bude klásť na potrebu cezhraničného prepojenia medzi jednotlivými druhmi dopravy a mestskými uzlami;

36.

upriamuje pozornosť na problémy spojené s koordináciou investícií z rôznych zdrojov financovania a s plánovaním systémov inteligentnej dopravy. Je potrebné, aby tieto systémy prispievali k väčšej bezpečnosti, environmentálnemu správaniu a lepšiemu riadeniu dopravy prostredníctvom integrovaných služieb v oblasti rezervácie a predaja cestovných lístkov, multimodálneho informovania atď.;

37.

rozhodne podporuje investície do infraštruktúry s cieľom dobudovať integrovanú európsku energetickú sieť. Ak by sa táto sieť nevybudovala, náklady by boli z dlhodobého hľadiska oveľa vyššie, čo by malo negatívne dôsledky pre konkurencieschopnosť EÚ;

38.

domnieva sa, že Kohézny fond je účinným nástrojom, ktorý umožňuje realizovať ciele Únie v oblasti energetickej politiky (3) (konkurencieschopnosť, udržateľnosť a bezpečnosť dodávok) a reagovať na výzvy spojené s hospodárskym rozvojom EÚ, stratégiou Európa 2020 a hlavnou iniciatívou „Európa efektívne využívajúca zdroje“. Realizácia týchto cieľov si však vyžaduje zmenu spôsobu plánovania, výstavby a prevádzkovania energetických sietí;

39.

pripomína, že investície do energetickej infraštruktúry musia umožniť, aby občania a podniky vo všetkých regiónoch EÚ mali bezpodmienečný prístup k cenovo dostupnej energii prostredníctvom odstránenia monopolov a všetkých prekážok brániacich konkurencii, pričom každý región musí mať možnosť vybrať si z ponúk dvoch alebo viacerých dodávateľov;

40.

domnieva sa, že metodika mapovania a výberu infraštruktúry a príslušných projektov európskeho záujmu musí byť transparentná a musí zohľadňovať situáciu v najviac znevýhodnených regiónoch alebo v regiónoch, ktoré sú najviac vystavené rizikám týkajúcim sa bezpečnosti dodávok energie;

41.

oceňuje skutočnosť, že prostredníctvom Kohézneho fondu sa naďalej podporujú projekty v oblasti energetiky, ktoré sú preukázateľne prospešné pre životné prostredie, ako sú investície do energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie. VR pripomína, že tieto investície sa nemôžu realizovať bez zapojenia regionálnych a miestnych orgánov, ale len v partnerstve s nimi, vzhľadom na to, že regionálne a miestne verejné orgány sú schopné zhodnotiť existujúci miestny potenciál;

42.

zdôrazňuje že investície na prispôsobenie sa zmene klímy, na predchádzanie prírodným rizikám, do infraštruktúry pre vodnú kanalizáciu a spracovanie odpadu, zachovanie biodiverzity, ochranu pôdy a ekosystémov a zvyšovanie kvality životného prostredia realizujú vo väčšine prípadov regióny, mestá obce EÚ alebo sa realizujú na základe ich partnerstva;

43.

oceňuje skutočnosť, že z Kohézneho fondu EÚ sa môžu financovať investície do modernizácie sietí ústredného vykurovania a chladenia v mestských aglomeráciách a na znižovanie strát vzniknutých v dôsledku konverzie, pretože tieto investície predstavujú veľmi veľkú pridanú hodnotu;

44.

upriamuje pozornosť na to, aby regionálne a miestne orgány boli naďalej ostražité a aby sa postavili proti akejkoľvek iniciatíve, ktorá by mohla viesť k zníženiu objemu rozpočtových prostriedkov vyčlenených na politiku súdržnosti: 20 % z rozpočtu nástroja „Spájame Európu“ pochádza z príspevkov Kohézneho fondu, čo je spolu 10 miliárd EUR, ktoré sa použijú na financovanie nadnárodných projektov v oblasti dopravy, pričom prioritu má železničná infraštruktúra;

45.

so záujmom sleduje nový nástroj „Spájame Európu“, ktorý môže mať významnú európsku pridanú hodnotu a prostredníctvom ktorého sa Komisia snaží napraviť narušenie trhu tým, že dopĺňa chýbajúce spojenia, odstraňuje kritické miesta a zabezpečuje primerané cezhraničné spojenia;

46.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že neexistuje jasný vzorec na určenie výšky vnútroštátnych finančných balíkov z nástroja „Spájame Európu“, a odporúča, aby poskytnuté príspevky proporčne zodpovedali odhadovanej hodnote projektov, ktoré majú byť financované v členských štátoch;

47.

pripomína, že medzi problémy, s ktorými sú konfrontovaní navrhovatelia cezhraničných projektov, patrí aj nedostatočná schopnosť predložiť prepracované a mimoriadne komplexné projekty. Z toho dôvodu sa fondy, ktoré boli pôvodne vyčlenené na cezhraničné projekty, často presúvajú na iné projekty, ktoré sú v pokročilejšom štádiu rozpracovania;

48.

je znepokojený tým, že centralizovaný systém riadenia nástroja „Spájame Európu“ nebude môcť vyriešiť problém týkajúci sa posilnenia schopnosti pripravovať prepracované projekty, v dôsledku čoho bude vyššie riziko, že z rozpočtu nástroja „Spájame Európu“ sa nebudú čerpať prostriedky na financovanie projektov vybraných Európskou komisiou;

49.

má výhrady, pokiaľ ide o spôsob účasti regionálnych a miestnych orgánov, nedostatočnú pružnosť a byrokraciu, ktorú by nástroj „Spájame Európu“ mohol vyvolať, ako aj o prepojenie s inými nástrojmi financovania Európskej komisie;

50.

žiada, aby sa portfóliá projektov financovaných z nástroja „Spájame Európu“ jasne oddelili od projektov financovaných z Kohézneho fondu alebo EFRR v rámci partnerských zmlúv. Potom, ako sa uskutoční hodnotenie inštitucionálnych kapacít ex ante, bude možné stanoviť potrebu povinnej pomoci, ktorá sa má poskytnúť prostredníctvom programu JASPERS alebo iných programov technickej pomoci na vypracovanie projektov, pričom potrebné sumy budú zohľadnené ako oprávnené náklady na financovanie z rozpočtu nástroja „Spájame Európu“.