EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52012IR0085

Stanovisko Výboru regiónov „Energetická účinnosť v mestách a regiónoch – zameranie na rozdiely medzi vidieckymi okresmi a mestami“

Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, p. 52–57 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/52


Stanovisko Výboru regiónov „Energetická účinnosť v mestách a regiónoch – zameranie na rozdiely medzi vidieckymi okresmi a mestami“

2012/C 225/06

VÝBOR REGIÓNOV

žiada, aby bola energetická účinnosť ústredným a neoddeliteľným prvkom energetických politík a aby sa jej udelilo dostatočne prioritné postavenie v hierarchii energetickej politiky;

podporuje lepšie prepojenie opatrení finančnej podpory pre energetickú účinnosť a úsporu energie v budúcich programoch financovania EÚ;

požaduje silnejšie opatrenia zamerané na ovplyvňovanie správania ľudí a modelov spotreby energie a domnieva sa, že si to vyžaduje kombináciu opatrení typu „cukor a bič“, ktoré preukážu hospodárske dôvody a zároveň v prípade potreby väčšmi zdôraznia povinné požiadavky;

uznáva, že súčasnou politickou prioritou je, aby mestá plnili súčasné politické ciele, ale zdôrazňuje, že je potrebné komplexnejšie a koordinovanejšie riešiť výzvy a príležitosti vidieckych oblastí v súvislosti s využívaním a výrobou energie;

vyzýva miestne a regionálne orgány, aby si vymieňali osvedčené postupy, pokiaľ ide o energetickú účinnosť a úsporu energie, a aby posilnili energetickú odolnosť tým, že budú plánovať a riadiť poskytovanie svojich služieb s minimálnou spotrebou energie.

Spravodajca

Brian MEANEY (IE/EA), člen rady grófstva Clare a regionálneho zhromaždenia oblasti Mid-West

Referenčný dokument

žiadosť dánskeho predsedníctva Rady EÚ z 12. januára 2012

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

A.   Úvod

1.   zdôrazňuje, že stratégia Európa 2020 správne stavia účinné využívanie energie do centra pozornosti v záujme dosiahnutia cieľov v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, pre ktorý je nevyhnutný prechod k hospodárstvu efektívne využívajúcemu zdroje. Energetická účinnosť nie je o znížení výstupov alebo obmedzení hospodárskej činnosti, ale o dosiahnutí rovnakých výstupov pri znížení spotreby energie na výrobnú jednotku. To znamená identifikovanie a odstránenie zbytočného čerpania energie a tiež efektívnejšie spôsoby výroby zo strany spoločností.

2.   So znepokojením si uvedomuje, že EÚ plánuje dosiahnuť iba polovicu svojich navrhovaných 20 % úspor z primárnej spotreby energie do roku 2020. Splnenie cieľov stanovených do roku 2020 si vyžaduje koordinované úsilie na všetkých úrovniach, t. j. na úrovni EÚ, národnej, regionálnej aj miestnej úrovni. Energetická účinnosť je kľúčovou prioritou a vyžaduje si posilnenie politických opatrení na všetkých úrovniach.

3.   Pripomína, že na to, aby EÚ dosiahla svoje ciele týkajúce sa udržateľnej, konkurencieschopnej a bezpečnej dodávky energie, musí EÚ jednotne, solidárne a účinne konať pri identifikovaní a využívaní existujúcich a rozvíjajúcich sa technologických postupov a pri ovplyvňovaní zmeny v správaní, ktorá uľahčí dosiahnutie energetickej účinnosti, ako aj jej zlepšenie. V tejto súvislosti musí EÚ z krátkodobého a strednodobého hľadiska presadzovať zavedenie čo najúčinnejších a komerčne najkonkurencieschopnejších technológií.

4.   Zdôrazňuje, že nielen prostredníctvom miestnych a regionálnych aktérov v oblasti energetiky musia mestá, regióny a miestne orgány zohrávať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní, podporovaní a regulovaní účinnejšieho využívania energie vo svojich vlastných prevádzkach a infraštruktúre a tiež u spotrebiteľov a výrobcov energie. Výbor regiónov uznáva, že na tento účel je potrebné posilniť orgány z hľadiska financovania a poskytovania pomoci, aby boli schopné plniť svoju úlohu pri vykonávaní a zlepšovaní opatrení súvisiacich s energetickou účinnosťou.

5.   Vyzdvihuje úlohu regionálnych a miestnych orgánov, ktoré idú príkladom, priťahujú investície a vytvárajú pracovné miesta, a žiada EÚ, aby podporovala vypracovanie regionálnych a miestnych plánov v oblasti energetickej účinnosti, ktoré by prispeli k plneniu vnútroštátnych a európskych cieľov, ako aj zlepšenie energetických informačných systémov a zavádzanie mechanizmov na podporu tejto činnosti.

6.   Víta iniciatívu Organizácie Spojených národov „Medzinárodný rok trvalo udržateľnej energie pre všetkých“, pretože ponúka dobrú príležitosť na zvýšenie povedomia o dôležitosti zlepšenia energetickej účinnosti a zvýšenia objemu energie z obnoviteľných zdrojov na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Nedostatočný prístup k čistej, cenovo prijateľnej a spoľahlivej energii bráni ľudskému, sociálnemu a hospodárskemu rozvoju a je hlavnou prekážkou pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia. Proces úplného prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov musí sprevádzať väčšie úsilie o zníženie spotreby energie, ktoré tiež vedie k tomu, aby sa znížila závislosť od fosílnych palív.

7.   Ďalej uvádza, že hospodárstva Indie a Číny sa iba „zahrievajú“ a očakáva sa, že energetický dopyt Číny do roku 2035 prudko stúpne až o 75 % (1). Výsledný nárast hospodárskej súťaže v oblasti energie, ktorú v súčasnosti EÚ dováža, by mohol spôsobiť problémy týkajúce sa dodávky, distribúcie a nákladov, ktoré môžu mať vážny hospodársky a spoločenský dosah na viacerých úrovniach. Musia sa vypracovať konkrétne a realizovateľné akčné plány, ktoré by reagovali na takýto vývoj, a to s cieľom čo najrýchlejšie dosiahnuť pokrytie dopytu po energii obnoviteľnými zdrojmi, ktoré sú dostupné na danom mieste. Mestá, regionálne a miestne orgány by mali byť neoddeliteľnou súčasťou pri vypracúvaní takýchto plánov.

8.   Poukazuje na to, že spoločenský úžitok týchto projektov ekologickej transformácie obcí a regiónov sa neprejavuje a zdôrazňuje v tejto súvislosti, že Európska komisia a vlády členských štátov by mali vyčleniť rozsiahle finančné prostriedky na zlepšenie energetickej účinnosti verejných budov.

9.   Zaznamenal aktuálnu diskusiu o smernici o energetickej účinnosti a žiada prijatie presvedčivého, ambiciózneho textu. Mestá a regióny môžu získať iba tak, že sa stanú energeticky účinnejšími a znížia svoju spotrebu energie: boli by schopné znížiť svoju závislosť od dovážaných palív, zabezpečiť takmer 2 milióny pracovných miest na miestnej úrovni prostredníctvom stavebných a modernizačných prác (2) a umožniť domácnostiam značnú úsporu ročne na účtoch za energie. Okrem toho by EÚ bola schopná ešte viac znížiť svoje emisie skleníkových plynov a stanoviť si v tejto oblasti ešte ambicióznejšie ciele. Táto navrhovaná smernica je preto prvým správnym krokom na zmiernenie aktuálnej krízy. V skutočnosti však návrh nie je postačujúci, keďže v prvom rade sleduje hospodárske ciele, tzn. zníženie dovozu zahraničnej ropy a plynu a presmerovanie miliárd eur do hospodárstiev EÚ bez toho, aby súčasne rozvíjal zodpovedajúce konkrétne predstavy týkajúce sa potrebného mohutného rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Zásadný význam pre dosiahnutie tohto cieľa má to, aby všetky členské štáty dostali možnosť vychádzať zo svojich vlastných podmienok, aby sa pre každú krajinu prijali tie najúčinnejšie opatrenia.

10.   V tejto súvislosti mimoriadne ľutuje, že chýba súvislá dlhodobá vízia týkajúca sa obnovenia bytového fondu, ktorý si vyžaduje obnovu, ako aj výslovné a konkrétne finančné záväzky týkajúce sa finančnej podpory pre miestne a regionálne orgány na propagovanie investícií do energetickej účinnosti na miestnej a regionálnej úrovni. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi všeobecne prospešnými cieľmi a hospodárskymi cieľmi podnikov. Sanácia budovy sa musí zakladať na tom, čo je z hľadiska hospodárstva podniku možné, pričom spoločnosť musí umožniť dosiahnutie všeobecne prospešných cieľov.

11.   Odporúča, aby EÚ rozšírila informačné systémy v oblasti energetickej účinnosti tak, aby obsahovali informácie týkajúce sa tak národných, ako aj regionálnych politík v oblasti energetickej účinnosti, systémy hodnotenia regionálneho hospodárenia s úsporami, ukazovatele energetickej účinnosti, štandardné databázy vhodných úsporných opatrení, príručky osvedčených postupov, štandardné postupy atď. Súhlasí s európskym združením miestnych orgánov Energy Cities, ktoré uvádza, že financovanie je „veľmi dôležité“ na to, aby sa navrhované opatrenia mohli uskutočniť. Výbor regiónov poukazuje na to, že v navrhovanej smernici o energetickej účinnosti chýbajú záväzné ciele či zmysluplný proces preverovania a stanovujú sa ňou jednoduché možnosti odstúpenia. Preto víta úsilie poľského a dánskeho predsedníctva Rady EÚ s cieľom zahrnúť do návrhu potrebné opatrenia týkajúce sa financovania a ostatné prvky. Podporuje úsilie dánskeho predsedníctva dosiahnuť politický kompromis, ktorý umožní zohľadniť miestne a regionálne danosti v členských štátoch a zaručiť, že orgány budú môcť ísť pri zlepšovaní energetickej účinnosti svojich budov príkladom. Výbor obzvlášť víta navrhovanú povinnosť pre energetické spoločnosti dosiahnuť priemerne 1,5 % úsporu energie za rok.

12.   Zdôrazňuje, že väčšia energetická účinnosť sa nedá dosiahnuť len centrálne stanovenými, nepružnými opatreniami, ktoré nezohľadňujú miestne a regionálne osobitosti v členských štátoch. Požaduje preto, aby boli vytvorené možnosti uplatniť alternatívny prístup k dosiahnutiu cieľov v oblasti úspory energie, ak bude dosiahnutá rovnaká úspora pri rovnakej konečnej spotrebe. Rovnako žiada, aby mohli obce a regióny navrhovať stratégie na úsporu energie.

13.   Vníma prevládajúcu segmentáciu politiky a myslenia v oblasti energie v EÚ. Dochádza k rozdrobeniu podľa odvetví (doprava, výstavba atď.), čo je na škodu úvahám o priestorových a územných nerovnostiach a potenciálu, ktorým je potrebné venovať pozornosť, ak má Únia ako taká napredovať.

14.   Žiada, aby sa popri zlepšení energetickej účinnosti vypracovali primerané opatrenia na hospodárenie s energiou resp. jej úsporu, a vyzýva na stanovenie cieľov týkajúcich sa hospodárenia s energiou resp. jej úspory zameraných na zníženie spotreby energie, ktoré by mohli pomôcť cieľom zníženia spotreby energie prostredníctvom zlepšenia energetickej účinnosti a mohli by ich prekročiť.

15.   Žiada, aby dánske predsedníctvo Rady EÚ vzalo na vedomie úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri dosahovaní cieľov energetickej účinnosti stratégie Európa 2020. V aktuálnom návrhu prerokovávaného dokumentu Rady o budúcej smernici o energetickej účinnosti a v oznámení Európskej komisie o pláne postupu v energetike do roku 2050 takmer vôbec nie je zmienka o miestnych a regionálnych orgánoch. Výbor sa ďalej domnieva, že prepracované národné programy reforiem a špecifické odporúčania pre jednotlivé krajiny musia oveľa viac odrážať záväzky, ktoré boli prijaté v oblasti energetickej účinnosti.

16.   Víta finančnú iniciatívu Inteligentná energia – Európa (IEE) a víta úsilie, ktoré táto iniciatíva vynakladá na prekonanie trhových prekážok. Program IEE by sa mala sústrediť na podporovanie činností súvisiacich so zmenou správania. Výbor však žiada, aby sa výsledky a odporúčania projektov IEE dôraznejšie šírili (informácie, legislatíva atď.) v celej EÚ a aby sa na obdobie rokov 2014 – 2020 zabezpečilo financovanie programu alebo programov IEE, ktoré ho nahradia.

17.   Vzhľadom na osobitný územný rozmer tejto problematiky zdôrazňuje, že:

vidiecke oblasti EÚ využívajú viac znečisťujúcich zdrojov energie ako mestské oblasti, preto by sa malo obzvlášť podporovať nahrádzanie ťažkých znečisťujúcich fosílnych palív menej znečisťujúcimi fosílnymi palivami ako prechodné riešenie, a potom predovšetkým nahrádzanie energiou z obnoviteľných zdrojov.

Napriek tomu, že vidiecke oblasti dobiehajú tie mestské, zostáva ich úroveň ekonomického rozvoja stále nižšia, ako je priemer v EÚ, najmä v porovnaní s mestskými oblasťami. Táto priepasť medzi vidieckymi a mestskými oblasťami je mimoriadne významná vo východnej a v strednej Európe a je o to znepokojujúcejšia, že v období rokov 2000 až 2007 ešte vzrástla v dôsledku rýchleho rozvoja veľkých miest a hlavných miest.

B.   Mestá, regionálne a miestne orgány

18.   Opakuje svoju výzvu na lepšiu rovnováhu medzi mestom a vidiekom v politikách udržateľnej energetiky v EÚ a zdôrazňuje potrebu využitia potenciálu vidieckych oblastí na dosiahnutie cieľov energetickej účinnosti stratégie Európa 2020. Vo vidieckych oblastiach naozaj existuje významný potenciál, čo sa týka výroby energie a znižovania spotreby – rozsiahle pásy zeme vhodné na veterné farmy alebo solárne elektrárne sú k dispozícii iba na vidieku. Moderné poľnohospodárstvo zároveň potrebuje na svoju prevádzku značné množstvá energie. Potenciál na úsporu energie a využitie nových zdrojov energie sa však vo veľkej miere prehliada.

19.   Poukazuje na existenciu podstatných rozdielov medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. Energetická účinnosť vo vidieckych oblastiach je v kritickom stave a vyžaduje si okamžitú pozornosť. Vidiecke domácnosti a malé podniky stoja pred viacerými nevýhodami, čo sa týka využívania energie, najmä v dôsledku povahy domácností a kvality stavebného fondu. Vidiecke stavby sú podstatne staršie a ich renovácia je pre ich vlastníkov nákladnejšia a často nerealizovateľná. Jedným z dôvodov je hustota obyvateľstva: pri izolovaní súkromných vidieckych obydlí nie je možné získať výhody z rovnakých úspor z rozsahu ako pri izolovaní mestských obydlí s viacerými obyvateľmi. Táto situácia, ktorá sa v rôznom rozsahu dotýka všetkých členských štátov, vedie k proporčne vyšším nákladom na energiu vo vidieckych oblastiach, pričom príjem na obyvateľa vo vidieckych oblastiach je o 21 % až 62 % nižší (3).

20.   Zdôrazňuje, že čo sa týka energie, bola energetická politika EÚ stanovená podľa potrieb veľkých miest. Investori stále zameriavajú svoju pozornosť takmer výlučne na infraštruktúru, ktorá bola vytvorená na to, aby slúžila mestským oblastiam.

21.   Prízvukuje, že prístup k energii je vo všeobecnosti drahší vo vidieckych oblastiach a v odľahlých regiónoch. Navyše, energetická účinnosť je nižšia v dôsledku zriedkavého využívania čistých technológií a neefektívnej izolácie. Výbor vyzýva na hľadanie primeraných riešení správy a financovania, aby mohli v tomto smere vidiecke oblasti v celej EÚ dobehnúť mestské oblasti, najmä potenciál, ktorý predstavuje Európsky poľnohospodársky fond na rozvoj vidieka (EPFRV) a iniciatíva LEADER. Mnohé osvedčené postupy a pilotné projekty vykonávané v EÚ naozaj jasne ukázali, že vidiecke oblasti majú potenciál zabezpečiť si svoje vlastné energetické potreby z rôznych zdrojov, ako napríklad zdroje bez emisií skleníkových plynov a uhlíkovo neutrálne zdroje, biomasu, palivové články atď.

22.   Usudzuje, že podpora ESF na budovanie kapacít, zvlášť pri zvyšovaní zručností pracovníkov, ktorá sa môže týkať aj používania tradičných techník s materiálmi typickými pre región, by mala rozpoznávať a brať do úvahy rozdielne potreby mestských a vidieckych oblastí, aby pracovníci z vidieckych oblastí nezaostávali. Inak by to vytvorilo priepasť v oblasti zručností potrebných na zavedenie technológií vhodných pre vidiecke oblasti a zhoršilo by to rozdelenie energie medzi týmito oblasťami.

23.   Zdôrazňuje, že politika v oblasti vzdelávania môže mať významnú úlohu pri zvyšovaní povedomia o energetickej účinnosti a ovplyvňovaní požadovaných zmien v správaní ľudí. Navrhuje, aby sa porovnali existujúce vzdelávacie iniciatívy s cieľom určiť osvedčené postupy a vypracovať osnovy, ktoré by obsahovali vyučovanie udržateľnosti na najnižších stupňoch formálneho vzdelávacieho procesu. Okrem toho požaduje, aby budúci program „Erasmus pre všetkých“ rozvíjal znalostné aliancie medzi vysokými školami a ekologickými podnikmi s cieľom vypracovať nové študijné programy, vďaka ktorým by sa vyriešili nedostatky v oblasti inovácií a zručností v odvetví energetickej účinnosti a šetrenia energie.

24.   Zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány môžu tiež prispieť k dosiahnutiu cieľov energetickej účinnosti začlenením environmentálnych faktorov do postupov verejného obstarávania. Víta návrh smernice o nových pravidlách verejného obstarávania, ktorý prijala Komisia (4). Tento návrh požaduje, aby miestne a regionálne orgány v procesoch verejného obstarávania mohli brať do úvahy environmentálne faktory vrátane energetickej účinnosti. Malo by sa podporovať, aby miestne a regionálne orgány hodnotili ponuky prostredníctvom metódy MEAT (Most Economical Advantageous Tender – ekonomicky najvýhodnejšia ponuka) s cieľom zohľadniť úsporu energie v priebehu celého životného cyklu predloženej ponuky.

C.   Spotrebitelia

25.   Zdôrazňuje, že existuje aj sociálny rozmer, v rámci ktorého môže cenová nedostupnosť palív obzvlášť negatívne zasiahnuť skupiny s nižšími príjmami. Aj v súvislosti s dôvodmi a vplyvmi cenovej nedostupnosti palív existujú rovnako významné rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, ktoré sa musia brať do úvahy v rámci príslušných opatrení a ktoré nemusia nutne súvisieť so všeobecnou energetickou účinnosťou určitých krajín alebo regiónov.

26.   Žiada opatrenia, ktoré spotrebiteľom umožnia získať pri rokovaní s výrobcami/dodávateľmi výhody výmenou za zmenu vzorov spotreby, tzn. ak jednotlivci vo veľkom presunú spotrebu do hodín mimo špičky, mali by byť podporovaní, aby dosiahli zľavy obvyklé pre hromadných odberateľov. Podobne by sa malo vo verejnom záujme podporovať aj využívanie pokročilejších technológií sofistikovaných sietí na meranie spotreby a vyúčtovanie, ktoré umožnia zvýšenie úrovne energetickej účinnosti u dodávateľov (prostredníctvom účinnej správy sietí, lepšej údržby sietí a zariadení atď.) a spotrebiteľov (lepšou informovanosťou o meraní spotreby, účtovaní, službách pri uzatváraní zmlúv, sieťových službách, inteligentnej interaktívnej spotrebe atď.). Nemal by sa tiež podporovať komerčný odpor voči nim a malo by sa urýchliť ich všeobecné zavedenie ešte pred súčasne plánovaným termínom. Je potrebné dbať na to, aby zavedenie moderného meracieho prístroja nebolo pre spotrebiteľov spojené s veľkým zvýšením poplatkov.

27.   Víta obnovenie a pokračovanie programu označovania Energy Star, ktoré je spojené s návrhom programu na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení a konštatuje, že návrh nariadenia [COM(2012) 109 final] obnovuje túto dohodu Energy Star v súvislosti s rozhodnutím Rady o uzavretí dohody medzi vládou Spojených štátov amerických a Európskou úniou o koordinácii programov označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení [COM (2012) 108 final]. Používanie označovania Energy Star by sa malo podporovať. Pripomíname, že vysoké náklady na energiu podporia predaj zariadení s vysokou energetickou účinnosťou. Komisia by mala okrem toho zvážiť označovanie, ktoré by uvádzalo energiu použitú pri výrobe.

D.   Financovanie

28.   Pripomína stanovisko o klimatických zmenách a budúcnosti EÚ (5), naďalej je znepokojený pretrvávajúcim zameraním na úsporné opatrenia, ktoré prekrývajú akékoľvek problémy týkajúce sa skutočného hospodárstva v kontexte budúceho rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020, predovšetkým mimoriadne naliehavú potrebu zvýšenia rozpočtu EÚ potrebného na miestne a regionálne, mestské a vidiecke investície do udržateľnej energetiky, tak ako to vyžadovali predchádzajúce stanoviská Výboru regiónov. Víta však zahrnutie „prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch“ ako investičnú prioritu podľa spoločného strategického rámca (SSF) (6), ale zdôrazňuje, že zatiaľ čo sa fondy v rámci SSF musia použiť na riešenie identifikovaných regionálnych problémov, musí existovať aj rovnováha medzi udržateľnou výrobou a energetickou účinnosťou. Zdôrazňuje potrebu výrazne posilniť úlohu Európskej investičnej banky (EIB) prostredníctvom národných a miestnych úverových inštitúcií s cieľom financovať investície do energetickej účinnosti.

29.   Vyjadruje ľútosť nad tým, že vyčleňovanie financovania, ako napríklad vnútroštátnych fondov pre energetickú účinnosť, nevzala Rada do úvahy ako opatrenie, ktoré by sa zahrnulo do textu smernice o energetickej účinnosti.

30.   Žiada, aby dánske predsedníctvo Rady EÚ zabezpečilo, aby bola grantová pomoc na podporu opatrení v súvislosti s účinným vykurovaním a chladením priestorov v budúcnosti prepojená s merateľnými úsporami dosiahnutými v spotrebe energie na každé jednotlivé zariadenie.

31.   Žiada, aby Európska komisia zohľadnila v nasledujúcom rozpočte EÚ navrhovanú smernicu o energetickej účinnosti a zabezpečila pridelenie dostatočného množstva finančných prostriedkov na energetickú účinnosť vo vidieckych domácnostiach.

32.   Poukazuje na skutočnosť, že hlavný problém vidieckych oblastí spočíva v schopnosti miestnych a regionálnych orgánov získať prostriedky z fondov, ktoré už existujú:

finančné mechanizmy (ELENA atď.) a fondy určené na energetickú účinnosť (EEEF atď.),

skúsenosti z aktuálneho finančného obdobia ukazujú, že z celého radu rozličných dôvodov nemožno zo štrukturálnych fondov úplne vyčerpať príslušné prostriedky určené na energetickú účinnosť. Preto sa v súvislosti s finančným rámcom na roky 2014 – 2020, ktorý dokonca vyčleňuje na energetickú účinnosť vyšší podiel prostriedkov, dbať na to, aby sa uľahčil prístup miestnych a regionálnych samospráv k týmto prostriedkom.

33.   Zdôrazňuje, že existujú iné finančné nástroje, ako napríklad zmluvy o energetickej úspornosti, verejno-verejné partnerstvá a národné a regionálne fondy energetickej účinnosti, ktoré podporujú prácu v oblasti energetickej účinnosti v čase, keď je verejných prostriedkov čoraz menej. V súčasnej situácii obmedzených verejných zdrojov a problémov, s ktorými sa musia vyrovnať mnohé malé a stredne veľké podniky, by sa naozaj mala venovať zvláštna pozornosť zabezpečeniu čo najlepšej rovnováhy vo výdavkoch EÚ na infraštruktúru veľkého rozsahu na jednej strane a decentralizovanou výrobou energie, ktorá je samotnou podstatou energetiky vidieka. Žiada tiež, aby EÚ na európskej úrovni podporovala a regulovala podniky poskytujúce energetické služby ako subjekty, ktoré financujú investície do energetickej účinnosti, aby tak mohli získať prístup k prostriedkom z príslušných európskych fondov.

34.   Verí, že na to, aby sa mohol zlepšiť prístup k financovaniu, sú potrebné nástroje na pomoc spotrebiteľom a verejným orgánom, aby splnili požiadavky spolufinancovania a tiež vypracovali inovatívne plány, ktoré uľahčia získanie úveru.

35.   Pripomína, že prieskum Výboru regiónov v súvislosti so stratégiou Európa 2020, ktorý sa konal začiatkom roka 2010 v oblasti „politík udržateľnej energie“, odhalil, že miestne a regionálne iniciatívy sa obyčajne uskutočňujú vo viacerých odvetviach ako integrované činnosti, ktoré zároveň prispievajú ku konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti. Preto je dôležité, aby sa táto skutočnosť primerane odrazila v budúcom návrhu rozpočtu EÚ.

36.   Žiada, aby sa miestnym a regionálnym orgánom poskytla kapacita na začlenenie energetickej účinnosti do požiadaviek plánovania pre vidiek a mestá.

E.   Logistika

37.   Vyjadruje želanie, aby sa zdôraznila dôležitosť rozvoja celoeurópskych logistických systémov, ktoré by mohli dosiahnuť väčšiu účinnosť v oblasti nákladnej dopravy, ako napríklad CELS (Central European Logistics System – Logistický systém strednej Európy). To by prinieslo jednotný systém mapovania, ktorý by spájal všetky druhy dopravy v Európe do jedného vyjadrenia, od železníc, cestnej dopravy, leteckej, námornej až po vnútrozemskú lodnú dopravu.

38.   Usudzuje, že systém CELS by mohol zabezpečiť vizuálne mapovanie a pomoc pri analýze nákladov na podporu ekologického, hospodárneho, účinného prepojenia rôznych druhov dopravy. Bol by to zoznam nákladnej dopravy dostupný on-line, v ktorom by sa mohli zaregistrovať prevádzkovatelia v oblasti cestnej, železničnej, leteckej, lodnej a námornej dopravy, čím by sa stal najucelenejším zoznamom všetkých prevádzkovateľov nákladnej dopravy. Má tiež potenciál identifikovať, ktoré trasy sú vhodné na kombinovanú dopravu vyhľadaním najkratších možných cestných trás.

39.   Zdôrazňuje hodnotu integrovaných medziodvetvových politík týkajúcich sa udržateľnej energetiky pre vidiecke oblasti, ktoré by zahŕňali energetickú účinnosť v stavebníctve, doprave atď. a decentralizovanú produkciu energie z obnoviteľných zdrojov.

F.   Závery

40.   V zmysle uvedeného verí, že politika súdržnosti môže zabezpečiť rámec pre koordinovaný prístup k tomuto zložitému problému. Vzájomné prepojenia medzi cieľmi stratégie Európa 2020 si vyžadujú jasné povedomie tvorcov politiky EÚ o tom, že je možné dosiahnuť zlepšenie vo všetkých oblastiach stratégie Európa 2020, ak sa v celej EÚ budú vo väčšej miere realizovať opatrenia na zvýšenie účinného využívania energie.

41.   Poukazuje na potrebu lepšej rovnováhy medzi vnútorným a vonkajším rozmerom dodávky energie v EÚ podporovaním výskumu a presadzovania energetickej účinnosti minimálne v takej miere, ako je investovanie do nových potrubí pre fosílne palivá z tretích krajín. Pripomína Európskej komisii, že energetická účinnosť si stále vyžaduje investovanie miliárd eur do odvetví bytovej politiky a dopravy. Hospodárenie s energiou resp. jej úspora sa musí chápať ako nepretržitá nevyhnutnosť a podľa toho k nemu treba aj pristupovať.

42.   Pripomína, že členské štáty by mali zaviesť konzultačný proces, ktorý by zapojil regionálnych a miestnych aktérov do vypracúvania návrhu vnútroštátnych plánov energetickej účinnosti (prístup zdola nahor), čo by zabezpečilo, že vnútroštátne plány by boli v súlade s miestnymi a regionálnymi cieľmi a prostriedkami. Zároveň žiada, aby boli do monitorovacej fázy zapojené aj regionálne a miestne orgány ako orgány, ktoré sú zodpovedné za vypracúvanie týchto plánov.

43.   Znovu kladie dôraz na iniciatívu Dohovor primátorov a starostov ako na hmotný dôkaz záväzku miestnych samospráv podporovať energetickú účinnosť a venovať sa problému klimatických zmien, ale všíma si, že neexistuje spoločný spôsob vypracovávania správ, ktorý by signatári tohto dohovoru používali. Dohovor primátorov a starostov je iniciatíva vyžadujúca, aby regióny predkladali správy o svojich výsledkoch v oblasti energetickej účinnosti za pomoci prísnych a spoločných kritérií podávania správ (7).

44.   Vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala opatrenia na to, aby sa myšlienka prepojenia do jednej celoeurópskej siete na zásobovanie energiou stala skutočnosťou. Týmto spôsobom môže EÚ zabezpečiť všetkým svojim občanom prístup k spoľahlivému zásobovaniu energiou. Dôležité je to aj z hľadiska bezpečnostnej politiky – zmenšila by sa závislosť Európy od fosílnych palív zo štátov s autoritárskym režimom.

45.   Kľúčové odkazy – body činnosti

VÝBOR REGIÓNOV

a)

žiada, aby bola energetická účinnosť ústredným a neoddeliteľným prvkom energetických politík a aby sa jej udelilo dostatočne prioritné postavenie v hierarchii energetickej politiky;

b)

podporuje lepšie prepojenie opatrení finančnej podpory pre energetickú účinnosť a úsporu energie v budúcich programoch financovania EÚ;

c)

požaduje silnejšie opatrenia zamerané na ovplyvňovanie správania ľudí a modelov spotreby energie a domnieva sa, že si to vyžaduje kombináciu opatrení typu „cukor a bič“, ktoré preukážu hospodárske dôvody a zároveň v prípade potreby väčšmi zdôraznia povinné požiadavky;

d)

uznáva, že súčasnou politickou prioritou je, aby mestá plnili súčasné politické ciele, ale zdôrazňuje, že je potrebné komplexnejšie a koordinovanejšie riešiť výzvy a príležitosti vidieckych oblastí v súvislosti s využívaním a výrobou energie;

e)

vyzýva miestne a regionálne orgány, aby si vymieňali osvedčené postupy, pokiaľ ide o energetickú účinnosť a úsporu energie, a aby posilnili energetickú odolnosť tým, že budú plánovať a riadiť poskytovanie svojich služieb s minimálnou spotrebou energie.

V Bruseli 4. mája 2012

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO


(1)  IEA Global Energy Report 2011.

(2)  Európska komisia.

(3)  Eurostat.

(4)  COM(2011) 896 final.

(5)  Výhľadové stanovisko na tému „Uplatňovanie hľadiska klimatických zmien v rozpočte EÚ“ (CdR 104/2011).

(6)  Návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka, Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca [COM(2011) 615 final].

(7)  http://ec.europa.eu/energy/publications/doc/2012_thinkbooklet.pdf.


Top