EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52012AE0833

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1185/2003 o odstraňovaní plutiev žralokov na palube plavidiel“ COM(2011) 798 final – 2011/0364 (COD)

Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, p. 195–198 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/195


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1185/2003 o odstraňovaní plutiev žralokov na palube plavidiel“

COM(2011) 798 final – 2011/0364 (COD)

2012/C 181/34

Spravodajca: José María ESPUNY MOYANO

Rada (30. novembra 2011) a Európsky parlament (13. decembra 2011) sa rozhodli podľa článku 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1185/2003 o odstraňovaní plutiev žralokov na palube plavidiel

COM(2011) 798 final – 2011/0364 (COD).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 14. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca 2012) prijal 103 hlasmi za, pričom 30 členovia hlasovali proti a 22 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   Výbor rozhodne odmieta, aby sa v ktorejkoľvek flotile na svete používal postup odstraňovania plutiev žralokov (finning).

1.2   EHSV súhlasí s Komisiou v tom, že zrušenie dočasných povolení a uplatňovanie politiky neoddeľovania plutiev od tiel žralokov by zaručilo, že v EÚ sa nebude využívať finning. Výbor však znepokojujú hospodárske a sociálne dôsledky týchto opatrení, a preto sa nazdáva, že by sa mali hľadať alternatívne metódy, ktoré zaručia dodržiavane zákazu odstraňovania plutiev bez toho, aby sa výrazne ovplyvnila rentabilita podnikov a bezpečnosť posádky, a to aj napriek tomu, že tieto alternatívy neodstránia problémy týkajúce sa monitorovania a presadzovania, ktoré doložila Komisia.

1.3   EHSV navrhuje nasledujúce alternatívne opatrenia:

1.3.1

povinnosť vyložiť telá aj plutvy v tom istom prístave;

1.3.2

zrušenie osobitných povolení pre plavidlá s čerstvým úlovkom;

1.3.3

udeľovanie osobitných povolení mraziarenským plavidlám pod podmienkou, že budú používať mechanizmus vysledovateľnosti, ktorý umožní prepojiť vyložené telá a plutvy;

1.3.4

zavedenie programu štatistickej dokumentácie obchodu s plutvami žralokov vo všetkých regionálnych rybolovných organizáciách.

1.4   EHSV odporúča, aby sa vo všetkých regionálnych rybolovných organizáciách prijali plány riadenia lovu žralokov, ktoré okrem iného stanovia opatrenia na obmedzenie rybolovnej činnosti, časovo a priestorovo obmedzené zákazy a zákaz prekládok tovaru na mori.

1.5   Výbor žiada Európsku komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie na dosiahnutie plnenia zákazu odstraňovania plutiev na plavidlách tretích krajín, v ktorých tento poľutovaniahodný postup ešte stále pretrváva, ako aj povinnosti poskytovania dôveryhodných údajov o úlovku týchto druhov zo strany flotíl tretích krajín v rámci regionálnych rybolovných organizácií.

1.6   EHSV žiada Európsku komisiu, aby písomne zaručila, že spracovanie, ktoré by bolo potrebné vykonať v tretích krajinách na úplné odstránenie plutiev, sa bude považovať za „jednoduché rezanie“, čím sa nezmení pôvod produktu z EÚ.

2.   Úvod

2.1   Nariadením Rady (ES) č. 1185/2003 o odstraňovaní plutiev žralokov na palube plavidiel (1) sa stanovuje všeobecný zákaz postupu známeho ako finning, pri ktorom sa oddeľujú plutvy od tiel žralokov, pričom zvyšné časti žralokov sa vyhadzujú do mora.

2.2   Nariadenie zároveň umožňuje členským štátom, aby vydávali osobitné povolenia na rybolov dovoľujúce spracovanie na palube, pri ktorom sa môžu plutvy žralokov oddeľovať od tiel bez toho, aby sa telá žralokov vyhadzovali do mora. S cieľom zabezpečiť, aby hmotnosť plutiev zodpovedala hmotnosti tiel, bol stanovený pomer hmotnosti plutiev k živej hmotnosti tela žraloka.

2.3   Komisia sa nazdáva, že vydávanie týchto osobitných povolení nezaručuje kontrolu oddeľovania plutiev od tiel, a preto navrhuje, aby boli tieto povolenia zrušené a zároveň, aby bolo možné plutvy čiastočne narezať a zložiť k telu žraloka.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Výbor rozhodne odmieta, aby sa v ktorejkoľvek flotile na svete používal postup oddeľovania plutiev od tiel žralokov (finning).

3.2   EHSV konštatuje, že podľa mnohých vedcov, členských štátov, mimovládnych organizácií a odvetvia rybolovu neexistujú dôkazy o tom, že finning  (2) sa v EÚ používa. Je si však istý, že tento postup sa používa v iných krajinách mimo EÚ.

3.3   EHSV považuje za potrebné poznať činnosť plavidiel loviacich pelagické žraloky lovnými šnúrami pri hladine, ktoré až doteraz využívali osobitné povolenia na rybolov, a to s cieľom pochopiť, prečo treba tieto povolenia zachovať.

3.3.1   Flotilu EÚ loviacu žraloky lovnými šnúrami pri hladine tvorí zhruba 200 plavidiel (3). Na každom plavidle je potrebných 12 až 15 členov posádky.

3.3.2   Tieto plavidlá sa venujú hlavne lovu mečúňov a lovia tiež druhy žraloka pelagického: žralok modrý (Prionace glauca) predstavuje približne 87 % a žralok mako (Isurus oxyrinchus) približne 10 % celkového úlovku žralokov pelagických. Oba druhy sa vo veľkom množstve vyskytujú v epipelagickom oceánskom systéme a geograficky sú rozšírené v Atlantickom, Indickom aj Tichom oceáne. Podľa najnovších prieskumov Medzinárodnej komisie pre zachovanie tuniaka atlantického (ICCAT) sú zásoby žraloka modrého aj žraloka mako v dobrom stave, a to z biologického hľadiska a aj pokiaľ ide o mieru výlovu. Biomasy oboch týchto druhov boli určené ako vyššie alebo rovnaké ako maximálny udržateľný výnos.

3.3.3   Prvý predaj plutiev z flotily EÚ s ich celkovým spracovaním sa odlišuje od predaja z niektorých iných flotíl západných neeurópskych krajín, v ktorých sa využíva len časť plutiev alebo sa plutvy vyhadzujú.

3.3.4   Treba odlíšiť činnosť plavidiel s čerstvým úlovkom a mraziarenských plavidiel:

3.3.4.1

Plavidlá s čerstvým úlovkom alebo zmiešané plavidlá (mraziarenské s časťou úlovku v čerstvom stave): lovia v Atlantickom oceáne a zvyčajne vykladajú úlovok v prístave Vigo alebo v iných prístavoch EÚ bez toho, aby odrezávali plutvy. Plavby zvyčajne trvajú viac ako mesiac.

3.3.4.2

Mraziarenské plavidlá: lovia v Atlantickom, Indickom a Tichom oceáne a ich plavby zvyčajne trvajú najmenej tri mesiace. Na týchto plavidlách sa žralokom po ulovení odstráni hlava, vnútornosti a odrežú sa im všetky plutvy. Všetky časti sa umyjú veľkým množstvom vody a uložia sa do mraziaceho tunelu. Pečene sa vložia do vrecúšok a následne do plastových dební. Po skončení procesu mrazenia sa telá zabalia, najprv do plastových fólií a potom do bavlnených vriec (na ochranu a zvýšenie kvality produktu). Plutvy a pečene sa ukladajú do dební. Predtým, ako sa všetky produkty uskladnia v skladovacom priestore lode, sa všetky kusy označia etiketou, pričom sa určí typ produktu, úprava a oblasť výlovu. Úlovky sa zvyčajne vykladajú v prístave Vigo alebo v iných prístavoch EÚ a v prístavoch mimo EÚ:

severný Atlantik: Kapverdy (Praia), Azorské ostrovy (Horta), Kanárske ostrovy (Las Palmas),

Indický oceán: Južná Afrika (Durban), Maurícius (Port Louis), Indonézia (Jakarta),

Tichý oceán: Peru (Callao, Chimbote, Puerto Pisco), Panama (Vacamonte), Nový Zéland (Napier), Francúzska Polynézia (Papeete – Tahiti),

južný Atlantik: Uruguaj (Montevideo), Namíbia (Walvis Bay), Južná Afrika (Kapské mesto).

3.3.5   Telá a plutvy sa zvyčajne vykladajú v tých istých prístavoch Naopak, ich predaj prebieha odlišnými kanálmi. Telá po vyložení smerujú do Viga alebo do Južnej Ameriky (najmä Brazília, Peru a Kolumbia). Tie, čo idú do Viga sa zvyčajne predávajú v Taliansku, Grécku, Rumunsku, na Ukrajine, v Poľsku, Rusku, Portugalsku, Andalúzii a Južnej Amerike. Plutvy sa zase zvyknú posielať do Viga a následne do Japonska, Hong Kongu, Číny, Kalifornie atď. alebo z miesta vyloženia priamo do týchto krajín.

3.3.6   Pokiaľ ide o ceny, telá žralokov sa zvyknú v rámci prvého predaja predávať za priemernú cenu 0,50 až 2 EUR/kg a plutvy žraloka modrého a žraloka mako sa v prvom predaji predávajú za 10 až 15 EUR/kg.

3.3.7   V súčasnosti predstavujú príjmy majiteľov lodí z predaja tiel približne 55 % celkových príjmov, zatiaľ čo z predaja plutiev získavajú 45 % celkových príjmov.

3.3.8   Z hľadiska výživy sa zo 100 gramov žraloka bez kostí získa približne 130 kalórií. Jeho mäso je polotučné (obsahuje 4,5 gramov tuku na 100 gramov mäsa) a veľmi bohaté na kvalitné bielkoviny (21 gramov na 100 gramov mäsa), ktoré obsahujú všetky hlavné aminokyseliny. Tuk zo žraločieho mäsa je väčšinou nenasýtený, preto je jeho konzumácia vhodná pri diéte zameranej na prevenciu a liečbu srdcovo-cievnych ochorení, a to pokiaľ sa pripravuje na vhodnom tuku, ako je olivový olej alebo olej zo semienok. Mäso je ľahko stráviteľné a obsahuje vitamíny skupiny B (v menšom množstve v porovnaní s inými rybami), bohaté je však na vitamíny A a E, ktoré sú rozpustné v tukoch. Z minerálov obsahuje najmä fosfor, draslík, magnézium a železo.

3.3.9   V súčasnosti sa na základe odporúčaní FAO spracovávajú všetky časti žraloka. Okrem tela a plutiev sa vo farmaceutickom a kozmetickom priemysle využíva pečeň na získavanie vitamínu A a koža na výrobu kožených výrobkov.

3.4   Výbor považuje za vhodné uviesť dôvody, pre ktoré európska flotila potrebuje osobitné povolenia:

3.4.1

Bezpečnosť: keď je žralok zmrazený, neoddelené plutvy sú ostré ako nože, a preto je manipulácia s týmito zvieratami na palube lodí, ktoré sa neustále kolíšu, a ich vykladanie pre posádku veľmi riskantné.

3.4.2

Kvalita: skladovanie plutiev prirodzene pripojených k telu spôsobuje zníženie kvality úlovku, tak plutiev ako aj tela, pretože jednotlivé kusy sa navzájom trú a režú. Čerstvo vylovený a zmrazený produkt má vysokú kvalitu z hľadiska výživy ako aj hygieny a zdravia. Odrezaním plutiev pred zmrazením za zaručí, že chladiaci reťazec sa v žiadnom momente nepreruší.

3.4.3

Využitie priestoru: skladovanie tiel a plutiev oddelene (alebo umiestňovanie plutiev do medzier medzi telami, ktoré vzniknú pri nakladaní) umožňuje lepšie využiť skladovacie priestory, čím sa zvyšuje rentabilita lodí.

3.4.4

Predaj plutiev a tiel žralokov prebieha odlišnými kanálmi: toto opatrenie by znamenalo, že pri vykladaní v tretej krajine by sa museli plutvy odstrániť na zemi, čo by malo nasledujúce dôsledky:

3.4.4.1

Manipulácia s plutvami v zahraničnom prístave môže spôsobiť zmenu pôvodu produktu, ak by sa táto operácia nepovažovala za jednoduché rezanie (4), čo by znamenalo, že produkt by už nebol z EÚ a spadal by do kategórie produktov dovážaných do EÚ a musel by splniť zdravotné a colné požiadavky a podmienky, ktoré s tým súvisia.

3.4.4.2

Zároveň vznikajú nové rizikové faktory pri vykladaní úlovku, ktoré je následne zložitejšie a vyžaduje si viac času.

3.4.4.3

Toto predĺženie času na vyloženie úlovku znižuje kvalitu produktov, pretože dochádza k citeľným únikom v reťazci chladenia. To predstavuje zdravotné riziko, pretože sa môžu objaviť histamíny a zvýšiť celkový obsah prchavého dusíku, čo poškodzuje produkt.

3.4.4.4

Hlavné prístavy na vkladanie zmrazených produktov sa okrem toho zvyčajne nachádzajú v tretích krajinách, ktoré nemajú vhodné infraštruktúry. Väčšina z nich sa navyše nachádza v tropickom podnebí, čo urýchľuje úniky chladenia a zvýrazňuje dôsledky uvedené v predchádzajúcom bode.

3.5   Odstraňovanie plutiev – finning – sa využíva na európskych lodiach, ktoré aj napriek tomu, že nemajú mraziarenské systémy, lovia v ďalekých vodách a zotrvávajú v nich dlhé obdobia, a preto pomocou vysušovania (dehydratácie) uchovávajú jedine plutvy a zbavujú sa tiel, ktoré by sa v opačnom prípade pokazili. Pre európske mraziarenské plavidlá, ktorých by sa týkal návrh Komisie, by finning znamenal vyhadzovanie cenného zdroja príjmov pochádzajúcich z predaja tiel žralokov, čo z obchodného hľadiska nemá zmysel.

3.6   EHSV súhlasí s Komisiou v tom, že zrušenie dočasných povolení a uplatňovanie politiky neoddeľovania plutiev od tiel by zaručilo, že v EÚ sa nebude využívať finning. Výbor sa však vzhľadom na vyššie spomenuté prvky a možné negatívne dôsledky uplatňovania týchto opatrení pre rybárov nazdáva, že by sa mali hľadať alternatívne metódy, ktoré zaručia dodržiavane zákazu oddeľovania plutiev od tela bez toho, aby sa výrazne ovplyvnila rentabilita podnikov a bezpečnosť posádky, a to aj napriek tomu, že tieto alternatívy neodstránia problémy týkajúce sa monitorovania a presadzovania, ktoré doložila Komisia.

3.7   EHSV navrhuje nasledujúce alternatívne opatrenia:

3.7.1

povinnosť vyložiť telá aj plutvy v tom istom prístave;

3.7.2

zrušenie osobitných povolení pre plavidlá s čerstvým úlovkom;

3.7.3

udeľovanie osobitných povolení mraziarenským plavidlám pod podmienkou, že budú používať mechanizmus vysledovateľnosti, ktorý umožní prepojiť vyložené telá a plutvy;

3.7.4

zavedenie programu štatistickej dokumentácie obchodu s plutvami žralokov vo všetkých regionálnych rybolovných organizáciách, ako je to v prípade tuniaka modroplutvého v Medzinárodnej komisii pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT).

3.8   EHSV zároveň odporúča, aby sa vo všetkých regionálnych rybolovných organizáciách prijali plány riadenia lovu žralokov, ktoré okrem iného stanovia opatrenia na obmedzenie rybolovnej činnosti, časovo a priestorovo obmedzené zákazy a zákaz prekládok tovaru na mori.

3.9   Výbor sa nazdáva, že Európska komisia by mala vyvinúť väčšie úsilie na dosiahnutie plnenia zákazu odstraňovania plutiev na plavidlách tretích krajín, v ktorých tento poľutovaniahodný postup ešte stále pretrváva, ako aj povinnosti poskytovania dôveryhodných údajov o úlovku týchto druhov zo strany flotíl tretích krajín v rámci regionálnych rybolovných organizácií.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Výbor pozitívne hodnotí iniciatívy niektorých členských štátov na ochranu najohrozenejších populácií žralokov, najmä zákaz loviť žraloky čeľade Alopiidae a žraloky mlatkohlavé (čeľade Sphyrnidae) (5) v Španielsku, a v tejto súvislosti žiada, aby sa vo všetkých regionálnych rybolovných organizáciách prijali vhodné ochranné opatrenia a opatrenia na správu najohrozenejších druhov žralokov.

4.2   Výbor sa nazdáva, že súčasný model založený na pomerných hodnotách je vhodný a funkčný. V rôznych štúdiách zameraných na túto problematiku, ktoré vypracovali európske výskumné ústavy, sa však dospelo k záveru, že 5 % pomer nie je vhodný (pretože je nízky) pre rybolovné postupy európskej flotily založené na maximalizovanom spracovaní celkovej hmoty plutiev, ani pre hlavné druhy lovených žralokov (žralok modrý a žralok mako), a tým ani pre súbor kombinovaných druhov. EHSV sa nazdáva, že by sa mali prehodnotiť maximálne prípustné pomerné hodnoty a mali by sa stanoviť na základe realistických kritérií a vedecko-technických podkladov vzhľadom na vypracované štúdie. Nový pomer by sa mal výslovne vzťahovať na živú hmotnosť žralokov s cieľom predísť súčasným problémom interpretácie.

V Bruseli 28. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Ú. v. EÚ L 167, 4.7.2003, s. 2.

(2)  Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu o vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 1185/2003 o odstraňovaní plutiev žralokov na palube plavidiel z 23.12.2005 (COM(2005) 700); správa z vlastnej iniciatívy výboru Európskeho parlamentu pre rybolov INI/2054/2006; stanovisko Regionálneho poradného výboru pre diaľkové (LDRAC) v súvislosti s konzultáciou Komisie o akčnom pláne EÚ pre otázku žralokov a zápisnica LDRAC zo spoločnej schôdze o verejnej konzultácii k zmene a doplnení nariadenia o odstraňovaní plutiev žralokov, 18. februára 2011.

(3)  Okrem plavidiel v Stredozemí, ktoré nepotrebujú osobitné potvrdenie.

(4)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1063/2010 z 18. novembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva. Ú. v. EÚ L 307, 23.11.2010. článok 78 ods. 1 písm. i).

(5)  Výnos ARM/2689/2009, z 28. septembra, ktorým sa zakazuje loviť žraloky čeľade Alopiidae a žraloky mlatkohlavé (čeľade Sphyrnidae). Úradný vestník Španielska č. 240, pondelok 5. októbra 2009, str. 84098.


Top