21.6.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/183

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry“

COM(2011) 416 final,

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Reforma spoločnej rybárskej politiky“

COM(2011) 417 final,

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky“

COM(2011) 424 final

a „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej rybárskej politike“

COM(2011) 425 final

2012/C 181/33

Spravodajca: Gabriel SARRÓ

Pomocný spravodajca: Franco CHIRIACO

Rada (1. septembra 2011) a Európsky parlament (13. septembra 2011), pokiaľ ide o návrhy COM(2011) 416 final a COM(2011) 425 final, podľa článku 43 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a Európska komisia (5. októbra 2011), pokiaľ ide o návrhy COM(2011) 417 final a COM(2011) 424 final, podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sa rozhodli prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry“

COM(2011) 416 final,

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Reforma spoločnej rybárskej politiky“

COM(2011) 417 final,

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky“

COM(2011) 424 final,

a „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej rybárskej politike“

COM(2011) 425 final.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 14. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca 2012) prijal 152 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 14 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   EHSV súhlasí s Komisiou v tom, že je potrebné navrhnúť súbežne preskúmanie spoločnej rybárskej politiky (SRP) a spoločnej organizácie trhov (SOT), čím by sa posilnila potrebná integrácia, súdržnosť a spolupráca medzi jednotlivými etapami rybolovu, akvakultúry a zberu mäkkýšov a kôrovcov, a to výlovu, spracovania a uvádzania na trh.

1.2   EHSV z globálneho hľadiska považuje za správne všeobecné a konkrétne ciele, ako aj zásady dobrej správy vecí verejných uvedené v návrhu. Spoločná rybárska politika musí zaistiť, aby rybolovné a akvakultúrne činnosti zabezpečovali dlhodobo udržateľné environmentálne, hospodárske a sociálne podmienky a prispievali k dostupnosti potravinových zásob, uplatňujúc pritom zásadu predchádzania škodám a ekosystémový prístup.

1.3   Výbor sa však domnieva, že návrh nariadenia neuvádza konkrétne riadiace opatrenia, ktoré sú potrebné na úplnú obnovu a zachovanie populácií rýb na úrovniach, ktoré prevyšujú úrovne schopné poskytovať maximálny udržateľný výnos, zabezpečenie zdravých a vysokokvalitných produktov rybolovu pre občanov, a ktoré by prispievali k prosperite rybárskych komunít a výnosnosti výrobných a spracovateľských podnikov a ponúkali atraktívne a bezpečnejšie pracovné miesta.

1.4   Výbor schvaľuje všeobecné pravidlá pre prístup do vôd Únie, ktoré sú už v platnosti, a z ktorých viac profitujú miestne rybárske komunity.

1.5   Výbor schvaľuje navrhované druhy opatrení na zachovanie zdrojov a technické opatrenia, ktoré treba prispôsobiť jednotlivým oblastiam rybolovu.

1.6   EHSV podporuje návrh na stanovenie viacročných plánov s cieľom podľa možnosti obnoviť a zachovať do roku 2015 všetky populácie rýb na úrovniach, ktoré dokážu poskytnúť maximálny udržateľný výnos. Tento chvályhodný cieľ však možno len ťažko dosiahnuť v zmiešaných rybolovných oblastiach a EHSV preto od Komisie požaduje praktické riešenia problémov, ktoré môžu vzniknúť v týchto oblastiach.

1.7   EHSV považuje za prvoradé, aby členské štáty s podporou Komisie poskytli vedeckým ústavom potrebné prostriedky na to, aby sa mohli náležite venovať nevyhnutnej výskumnej činnosti a zaoberať sa všetkými druhmi komerčne využívaných rýb a s nimi súvisiacimi a od nich závislými druhmi a ich životným prostredím.

1.8   Pokiaľ ide o politiku zákazu odvrhovania úlovkov, EHSV sa domnieva, že ide o želaný cieľ, no zasadzuje sa za postupnejší a proporčnejší prístup založený na postupnom znižovaní odvrhovania úlovkov a súčasnej propagácii a podpore selektívnosti rybárskeho výstroja, opatrení zameraných na spracovanie úlovkov na produkty s pridanou hodnotou, hľadaní obchodných riešení a tiež na prispôsobení infraštruktúry plavidiel a rybárskych prístavov.

1.9   Podľa EHSV sa návrh dostatočne nevenuje otázke regionalizácie a neobsahuje žiadne opatrenia týkajúce sa decentralizácie.

1.10   Pokiaľ ide o relatívnu stabilitu a jej uplatňovanie pri udeľovaní rybolovných práv členským štátom, EHSV trvá na tom, že je potrebné toto kritérium aktualizovať, pretože je zastarané a nevystihuje aktuálnu situáciu rybárskych flotíl a oblastí, ktoré sú vysoko závislé od rybolovu. Výbor navyše navrhuje, aby bolo vytváranie rybolovných príležitostí prostredníctvom aktualizácie relatívnej stability založené predovšetkým na súbore transparentných ekologických, hospodárskych a sociálnych kritérií.

1.11   Výbor sa domnieva, že návrh týkajúci sa prevoditeľných rybolovných povolení je nejasný a že Komisia by mala objasniť interpretáciu jeho bodov, najmä pokiaľ ide o definíciu „transparentných a objektívnych kritérií“ na udeľovanie týchto povolení. Výbor okrem toho požaduje, aby sa zohľadnili dôsledky tohto opatrenia v oblasti zamestnanosti a aby sa navrhli osobitné opatrenia pre rybárov v pracovnom pomere.

1.12   V súvislosti s riadením kapacity rybolovu sa EHSV domnieva, že Komisia by mala najneskôr v roku 2014 uskutočniť detailné hodnotenie tejto kapacity, vrátane rozsahu a výkonu, ale aj druhu rybárskeho výstroja a ďalších charakteristík lodí, a že členské štáty by mali byť na základe tohto hodnotenia povinné prispôsobiť kapacitu rybolovu dostupným zdrojom.

1.13   Výbor sa domnieva, že pre ekosystémové riadenie rybného hospodárstva má zásadný význam, aby sa pri zbieraní údajov zhromaždilo čo najviac environmentálnych údajov v súlade s rámcovou smernicou o morskej stratégii a kritériami dobrého environmentálneho stavu.

1.14   EHSV vo všeobecnosti podporuje návrhy Komisie týkajúce sa vonkajšej politiky. Vyjadruje však znepokojenie nad niektorými otázkami spomenutými v bode 3.7.9 tohto stanoviska.

1.15   EHSV oceňuje uznanie spoločného európskeho rozmeru politiky akvakultúry zo strany Komisie. Výbor požaduje sprísnenie environmentálnej kontroly a zavedenie flexibilného administratívneho rámca a jednotného právneho priestoru pre rozvoj udržateľnej akvakultúry, čo by prispelo k udržaniu obyvateľstva a vytváraniu bohatstva v okrajových zónach mimo miest a zároveň plne zaručilo rešpekt, kompatibilitu a súlad so životným prostredím.

1.16   Pokiaľ ide o nový finančný nástroj, EHSV sa domnieva, že by sa mala posilniť úloha rybárov a rybárskych komunít v rámci udržateľného rozvoja pobrežných oblastí, vrátane sociálnych opatrení, predovšetkým podporných opatrení pri strate pracovných miest a pomoci v oblasti odbornej prípravy a profesijného preorientovania na iné činnosti, kladúc pritom dôraz na mladých ľudí a ženy.

1.17   EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že sociálny rozmer zohľadňovaný vo všetkých etapách sektora rybolovu a akvakultúry (výroba, spracovanie a obchod) nie je súčasťou návrhu v podobe konkrétnych opatrení na zlepšenie životných a pracovných podmienok a domnieva sa, že by sa malo podnecovať zapojenie sociálnych partnerov na príslušnej úrovni.

1.18   EHSV vyzýva Komisiu, aby zohľadnila rozličné požiadavky jednotlivých subjektov sektoru. Reforma SRP by sa mala zaoberať potrebami vlastníkov lodí, ako aj posádok.

1.19   EHSV sa domnieva, že definícia drobného rybolovu, ktorá je založená len na kritériu dĺžky lode, je príliš jednoduchá a v podstate sa tým značná časť drobného rybolovu stavia na úroveň priemyselného rybolovu.

1.20   EHSV podporuje ciele a zásady, ktorými sa bude riadiť nové nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov, a vyzýva Komisiu, aby zohľadnila pripomienky výboru uvedené v tomto stanovisku.

1.21   V snahe vyhnúť sa nekalej hospodárskej súťaži na trhu EÚ EHSV požaduje pre dovážané výrobky rovnaké hygienické, zdravotné a kontrolné podmienky, aké sa uplatňujú na výrobky EÚ, vrátane úplnej vysledovateľnosti „z vody na stôl“ a požaduje rozsiahle kontroly na hraniciach, ako aj v mieste pôvodu, ktoré by zaručili príslušné plnenie týchto noriem prispievajúcich k bezpečnosti potravín. Výbor si v tejto súvislosti myslí, že jednotlivé generálne riaditeľstvá Európskej komisie by mali uplatňovať koherentný prístup.

1.22   EHSV podčiarkuje, že všetky uvedené návrhy sa týkajú aj sladkovodného rybárstva a akvakultúry, a vyzýva Európsku komisiu, aby venovala vyváženú pozornosť ich špecifikám.

2.   Súvislosti

2.1   Kontext nariadenia o spoločnej rybárskej politike (SRP) („základné nariadenie“).

2.1.1   SRP bola vytvorená v roku 1983 a svoju účinnosť si s miernymi zmenami a doplneniami zachovala počas dvadsiatich rokov, kým neprešla hĺbkovou reformou v podobe nariadenia (ES) č. 2371/2002. Komisia v roku 2009 preskúmala fungovanie reformovanej SRP a dospela k záveru, že napriek dosiahnutému pokroku sa nepodarilo uskutočniť ciele spočívajúce v dosiahnutí udržateľného rybného hospodárstva vo všetkých jeho rozmeroch (environmentálnom, hospodárskom a sociálnom) a že mnohé populácie rýb sú nadmerne lovené.

2.1.2   Tento záver bol vyjadrený v zelenej knihe (1) o reforme spoločnej rybárskej politiky. V príslušnom stanovisku, schválenom výraznou väčšinou, výbor odporučil, „aby sa nové prijaté opatrenia zamerali na udržanie zamestnanosti a územnej súdržnosti, a aby sa v rámci strategických cieľov prihliadalo na zachovanie rovnováhy medzi hospodárskym, sociálnym a environmentálnym pilierom, čo by umožnilo dosiahnuť a podporovať zodpovedné a trvalo udržateľné správanie jednotlivých aktérov vo všetkých článkoch rybárskeho reťazca“. Budúca reforma by sa mala dôslednejšie venovať týmto otázkam:

—	„stanovenie diferencovaných pravidiel rybolovu pre malé pobrežné flotily,

—	doplnenie sociálnej kapitoly, na základe ktorej by sa zosúladili pracovné podmienky rybárov,

—	zlepšenie trhových podmienok a obchodných postupov,

—	komplementárnosť s námornou politikou životného prostredia, ktorá medziiným podporuje rozsiahlejší a kvalitnejší výskum v oblasti rybárskej politiky,

—	plné zohľadnenie SRP v rámci medzinárodných organizácií (OSN, FAO) (2)“.

2.1.3   V stanovisku výboru na tému „Rozvoj regionálnych oblastí riadenia rybolovných zdrojov a kontroly rybolovu“ (3) sa uvádza, že „výbor víta zámer radikálne zreformovať spoločnú rybársku politiku (SRP) a najmä jej cieľ vytvoriť decentralizovanú politiku, ktorá bude menej závisieť od podrobných rozhodnutí prijímaných v Bruseli, a miestnej a regionálnej úrovni poskytne viac príležitostí zapojiť sa do riadenia rybného hospodárstva. Chýba však podstatný detail, ktorý treba doplniť, a to jednoznačnosť a režim sankcií potrebný na to, aby takáto politika účinne fungovala“ a že „bez prosperujúcich rybolovných zdrojov nemôže existovať udržateľné rybné hospodárstvo“. V stanovisku sa ďalej odporúča, „aby sa environmentálna udržateľnosť zaradila medzi priority ako základ pre hospodársku a sociálnu udržateľnosť“.

2.1.4   Stanovisko taktiež upozorňuje, že na to, „aby bolo posilnenie riadiacich plánov založených na kvótach spočívajúcich na maximálnej udržateľnosti výnosu účinné, treba zaviesť vyššie úrovne, ktoré skutočne umožnia prospievanie všetkých regulovaných druhov, a to by sa malo dosiahnuť do roku 2015“.

2.2   Kontext nariadenia o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry

2.2.1   Počiatky spoločnej organizácie trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry siahajú do roku 1970?. Jej právnym rámcom je nariadenie (ES) č. 104/2000. Komisia od roku 2008 uskutočnila rozsiahle hodnotenia a konzultácie s cieľom zohľadniť nedostatky zistené pri uplatňovaní ustanovení platných v súčasnosti, nedávny vývoj na trhu EÚ a svetových trhoch a vývoj činností súvisiacich s rybolovom a akvakultúrou.

2.2.2   Nový návrh nariadenia zriaďuje spoločnú organizáciu trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry, ktorá bude pozostávať z týchto nástrojov:

a)	profesijné organizácie (organizácie výrobcov a medziodborové organizácie);

b)	obchodné normy;

c)	informácie pre spotrebiteľov;

d)	pravidlá hospodárskej súťaže;

e)	získavanie informácií o trhu.

2.2.3   EHSV sa domnieva, že k uvedeným bodom by sa mal doplniť ďalší, ktorý by upravoval obchodné vzťahy s tretími krajinami tak, aby všetky dovezené produkty boli v súlade s normami Európskej únie a aby podliehali účinným kontrolám.

3.   Analýza návrhu reformy SRP a pripomienky výboru

3.1   Rozsah pôsobnosti a ciele

3.1.1   SRP bude zahŕňať ochranu, riadenie a využívanie morských a sladkovodných biologických zdrojov a akvakultúry, ako aj spracovanie a uvádzanie na trh produktov rybolovu a akvakultúry, pokiaľ sa tieto aktivity realizujú na území členských štátov alebo vo vodách EÚ, a to vrátane ich vykonávania rybárskymi plavidlami tretích krajín alebo rybárskymi plavidlami EÚ mimo vôd EÚ alebo štátnymi príslušníkmi členských štátov.

3.1.2   SRP musí zabezpečiť, aby rybolovné a akvakultúrne činnosti vytvárali dlhodobo udržateľné environmentálne, hospodárske a sociálne podmienky, prispievali k dostupnosti potravinových zásob, aby pri riadení rybolovu uplatňovali zásadu predchádzania škodám a ekosystémový prístup s cieľom zaistiť, aby sa do roku 2015 pri využívaní živých morských biologických zdrojov obnovili a zachovali populácie lovených druhov nad úrovňami, ktoré dokážu priniesť maximálny udržateľný výnos, a to všetko v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia.

3.1.3   V záujme dosiahnutia týchto cieľov by SRP mala predovšetkým odstrániť neželané úlovky komerčných zásob a postupne zaistiť, aby sa všetky úlovky takýchto zásob vyložili. Takisto by mali vytvoriť podmienky na účinné rybolovné činnosti, podporovať rozvoj akvakultúrnych činností v EÚ, prispievať k primeranej životnej úrovni tých, ktorí závisia od rybolovných činností, zohľadňovať záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť systematický harmonizovaný zber údajov a ich správu.

3.1.4   EHSV celkovo podporuje rozsah pôsobnosti a všeobecné a konkrétne ciele SRP, ako aj jej zásady dobrej správy vecí verejných. Je mu však ľúto, že sa nevenuje dostatočná pozornosť ochrane, riadeniu a využívaniu sladkovodných biologických zdrojov. Výbor vyzýva Európsku komisiu, aby do predložených návrhov zapracovala špecifiká sladkovodného rybárstva a akvakultúry vrátane jej koordinácie so SPP. Výbor pripomína, že je preto i naďalej potrebné vytvoriť pracovné skupiny, ktoré by boli podobné morským pracovným skupinám, s cieľom zhromažďovať skúsenosti s uplatňovaním sladkovodnej spoločnej rybárskej politiky a navrhnúť jej inováciu.

3.1.5   Výbor sa však domnieva, že návrh nariadenia neuvádza konkrétne riadiace opatrenia potrebné na usmerňovanie rybolovu, aby sa obnovili a zachovali populácie rýb, a teda na dosiahnutie týchto cieľov, ktoré by okrem stanovenia základov udržateľného rybolovu ohľaduplných voči životnému prostrediu zabezpečili, že občania budú mať k dispozícii zdravé a vysokokvalitné produkty rybolovu, prispievali by k prosperite rybárskych komunít a výnosnosti odvetví produkcie a spracovania rýb a ponúkali by atraktívne pracovné miesta a väčšiu istotu zamestnania, a to s maximálnym dôrazom na účasť sociálnych partnerov na všetkých úrovniach (4).

3.2   Prístup k vodám

3.2.1   Vo vodách do 12 námorných míľ od základných čiar, ktoré sú výsostnými vodami alebo vodami spadajúcimi do súdnej právomoci členských štátov, majú členské štáty od 1. januára 2013 do 31. decembra 2022 právo vyhradiť rybolov pre rybárske plavidlá, ktoré už tradične lovia v týchto vodách z prístavov na priľahlom pobreží, a pre rybárske plavidlá EÚ patriace inému členskému štátu v rámci susedských vzťahov, ktoré takýto rybolov medzi nimi umožňujú.

3.2.2   V rovnakom období sa dotknutým členským štátom umožní, aby vo vodách do 100 námorných míľ od základných čiar Azorských ostrovov, Madeiry a Kanárskych ostrovov obmedzili rybolov na plavidlá zaregistrované v prístavoch týchto ostrovov. Takéto obmedzenia sa nebudú uplatňovať na plavidlá EÚ, ktoré už tradične lovia v týchto vodách, pokiaľ tieto plavidlá neprekročia tradične vyvíjané rybolovné úsilie.

3.2.3   Výbor súhlasí s týmito opatreniami týkajúcimi sa prístupu do vôd, ktoré už sú v platnosti a ktoré by mali byť doplnené opatreniami na zabezpečenie prednostného prístupu pre subjekty vykonávajúce rybolov sociálne a environmentálne udržateľným spôsobom, ktorý by bol prínosnejší pre miestne rybárske komunity.

3.3   Opatrenia na ochranu morských biologických zdrojov

3.3.1   EHSV sa domnieva, že viacročné plány zavedené v súčasnej SRP mali v niektorých prípadoch významný pozitívny dosah, a preto treba pokračovať v ich uplatňovaní, ako stanovuje nový návrh. Zároveň je potrebné analyzovať problémy v prípade tých plánov, ktoré nefungovali dobre, a vychádzať pri tom z hodnoverných vedeckých štúdií uskutočnených vedeckými orgánmi EÚ. Výbor tiež zastáva názor, že by sa mali zaviesť príslušné mechanizmy nápravy, ktoré by boli rýchle a flexibilné.

3.3.2   V súvislosti s cieľom viacročných plánov obnoviť a zachovať do roku 2015 všetky populácie rýb nad úrovňami, ktoré sú schopné poskytovať maximálny udržateľný výnos, sa EHSV domnieva, že ide o chvályhodný cieľ, založený na ustanoveniach Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) pre EÚ právne záväzných od roku 1998, na ktoré bolo poukázané aj v správe zo Svetového samitu o trvalo udržateľnom rozvoji z roku 2002, na základe ktorého Komisia navrhuje toto opatrenie, pričom doslova uvádza: „Na dosiahnutie udržateľného rybného hospodárstva je potrebné prijať tieto opatrenia na každej úrovni: udržať alebo obnoviť populácie na úroveň, pri ktorej sa môže vyprodukovať maximálny udržateľný výnos, s cieľom urýchlene dosiahnuť tieto ciele v prípade vyčerpaných zásob, a podľa možnosti najneskôr do roku 2015“.

3.3.3   Výbor je presvedčený o tom, že cieľ maximálneho udržateľného výnosu ponúka istý priestor na interpretáciu spôsobov jeho uplatňovania, a upozorňuje na ťažkosti pri jeho dosahovaní v určitých zmiešaných rybolovných oblastiach vzhľadom na to, že jednotlivé druhy rýb na seba navzájom pôsobia a miery výlovu, ktoré určujú úroveň rybolovného úsilia, nezodpovedajú maximálnemu udržateľnému výnosu jednotlivých druhov. EHSV od Komisie požaduje praktické riešenia problémov, ktoré môžu vzniknúť v zmiešaných rybolovných oblastiach.

3.3.4   EHSV vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy skutočnosť, že opatrenia na zlepšenie stavu populácií v rybolovných oblastiach EÚ by nemali mať negatívny dosah na udržateľnosť populácií v iných oblastiach v dôsledku zvýšenia intenzity medzinárodného obchodu s produktmi rybolovu a presunu rybolovných kapacít EÚ.

3.3.5   Na to, aby viacročné plány vychádzali z najlepšej vedeckej analýzy populácií rýb, považuje EHSV za prvoradé, aby členské štáty s podporou Komisie prostredníctvom Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo poskytli vedeckým ústavom potrebné prostriedky na to, aby sa mohli náležite venovať nevyhnutnej výskumnej činnosti a zaoberať sa všetkými druhmi využívaných rýb. V prípade, ak neexistuje príslušný vedecký posudok, je potrebné uplatniť zásadu predchádzania škodám vymedzenú v dohode OSN z roku 1995 o populáciách rýb. Výbor zároveň považuje za nevyhnutné podporovať dialóg medzi vedcami a rybármi.

3.3.6   Výbor sa taktiež domnieva, že uplatňovanie opatrení na zachovanie alebo obnovu všetkých populácií rýb nad úrovňami, ktoré sú schopné poskytovať maximálny udržateľný výnos, do roku 2015 ovplyvní rybolovnú kapacitu flotíl členských štátov a malo by zabezpečiť, že sa ako prvé zrušia ekologicky najničivejšie a sociálne najnevýhodnejšie segmenty flotíl. Komisia by preto mala zaviesť kompenzačné opatrenia poskytujúce alternatívy v sociálnej a pracovnej oblasti, ktoré by zabránili aktuálnemu úbytku pracovných miest spôsobenému zlým stavom populácií rýb. V tejto súvislosti EHSV požaduje dôkladné hodnotenie krátkodobého, strednodobého a dlhodobého sociálno-hospodárskeho vplyvu viacročných plánov.

3.3.7   V obsahu viacročných plánov a rámci pre technické opatrenia musí byť uvedený rozsah ich pôsobnosti z hľadiska populácií, rybolovných oblastí a morských ekosystémov a ich ciele musia byť v súlade so všeobecnými a konkrétnymi cieľmi SRP uvedenými v bode 3.1.1. Rámec technických opatrení pre každý viacročný plán by mal prispievať k zachovaniu alebo obnove populácií rýb nad úrovňami, ktoré sú schopné poskytovať maximálny udržateľný výnos, k znižovaniu úlovkov rýb nedosahujúcich požadovanú veľkosť a nežiaducich morských organizmov a zmierňovaniu dosahu rybárskeho výstroja na ekosystém.

3.3.8   EHSV sa domnieva, že tak obsah, ako aj rámec technických opatrení stanovených v článku 14 sú v súlade s cieľmi reformy SRP, a preto ich schvaľuje. Pri uplatňovaní týchto technických opatrení by sa mali zohľadňovať špecifiká jednotlivých rybolovných oblastí.

3.3.9   Pokiaľ ide o povinnosť vyložiť všetky úlovky, ktorú navrhuje Komisia (zákaz odvrhovania úlovkov), v návrhu reformy SRP sa v období od 1. januára 2014 do 1. januára 2016 stanovuje harmonogram, počas ktorého sa musia od 1. januára každého príslušného roku určité populácie rýb, na ktoré sa vzťahujú limity úlovkov, priniesť a uchovať na palube rybárskych plavidiel. Zavádza sa minimálna referenčná veľkosť na ochranu všetkých týchto populácií rýb a ich predaj sa obmedzuje výlučne na účel spracovania na rybiu múčku alebo krmivo pre domáce zvieratá. Obchodné normy pre úlovky rýb ulovených nad rámec rybolovných práv sa ustanovujú v súlade so spoločnou organizáciou trhov.

3.3.10   Pokiaľ ide o návrh zákazu odvrhovania úlovkov určitých druhov podľa stanoveného harmonogramu, EHSV sa domnieva, že je to žiaduci cieľ, ktorý je však v niektorých rybolovných oblastiach, najmä v zmiešaných, v súčasnosti veľmi ťažko splniteľný. Sociálno-hospodárske dôsledky by však boli natoľko závažné, že mnohé plavidlá by museli ukončiť svoju činnosť. Preto sa výbor nazdáva, že by mali byť zavedené opatrenia na zmiernenie týchto dôsledkov. EHSV sa zasadzuje za postupnejší a proporčnejší prístup založený na selektívnosti rybárskeho výstroja a postupnom znižovaní odvrhovania úlovkov, propagácii a podpore opatrení zameraných na ich spracovanie na produkty s pridanou hodnotou, a tiež na prispôsobení infraštruktúry plavidiel a rybárskych prístavov.

3.3.11   Výbor zastáva názor, že by bolo veľmi vhodné a užitočné uskutočniť analýzu pôvodu odvrhovaných úlovkov podľa jednotlivých rybolovných oblastí, aby sa v každej z nich využili najvhodnejšie nástroje na zníženie odvrhovania úlovkov.

3.3.12   Výbor sa domnieva, že zákaz odvrhovania úlovkov sa nebude môcť účinne uplatňovať bez náležitej odbornej prípravy pracovníkov. Podpora príslušným vzdelávacím programom by sa mala poskytovať z Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo.

3.3.13   Pokiaľ ide o regionalizáciu, Komisia môže oprávniť členské štáty, aby v rámci viacročných plánov prijali špecifické ochranné opatrenia a technické opatrenia pre plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou, vzťahujúce sa na populácie vo vodách EÚ, pre ktoré im boli pridelené rybolovné práva, ak budú zlučiteľné s cieľmi SRP a rozsahom pôsobnosti viacročného plánu a nebudú voľnejšie ako opatrenia stanovené v právnych predpisoch EÚ. O týchto opatrenia musia informovať Komisiu, ktorá ich môže kedykoľvek podrobiť hodnoteniu, a podľa potreby aj ostatné zainteresované členské štáty a príslušné poradné rady.

3.3.14   Čo sa týka vnútroštátnych opatrení, ktoré môže členský štát prijať na ochranu populácie rýb vo vodách EÚ, tieto opatrenia sa môžu prijímať len vtedy, ak sa budú vzťahovať výlučne na plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou, alebo rybolovných činností osôb usadených na území daného členského štátu, ak budú v súlade s cieľmi SRP a nebudú voľnejšie ako opatrenia stanovené v právnych predpisoch EÚ.

3.3.15   Členský štát môže prijať nediskriminačné opatrenia na ochranu a riadenie populácií rýb a minimalizovať účinok rybolovu v pásme do 12 námorných míľ od svojich základných čiar za predpokladu, že EÚ neprijala osobitne pre túto oblasť opatrenia týkajúce sa ochrany a riadenia. Ak by tieto opatrenia mohli ovplyvniť rybárske plavidlá iného členského štátu, môžu sa prijať len po konzultáciách návrhu opatrení spolu s dôvodovou správou s Komisiou, s príslušnými členskými štátmi a príslušnými poradnými radami.

3.3.16   EHSV síce uznáva, že tieto opatrenia môžu byť vhodné, domnieva sa však, že návrh nariadenia neobsahuje jasné mechanizmy na decentralizáciu prijímania rozhodnutí a že by sa mali zohľadniť pripomienky uvedené v jeho nedávnom stanovisku na tému „Rozvoj regionálnych oblastí riadenia rybolovných zdrojov a kontroly rybolovu“.

3.4   Prístup k zdrojom

3.4.1   Nový návrh opätovne zaručuje rozdelenie rybolovných práv medzi členské štáty na základe systému celkového povoleného výlovu (TAC) a kvót prostredníctvom uplatňovania relatívnej stability medzi členskými štátmi.

3.4.2   Pokiaľ ide o relatívnu stabilitu, EHSV opakuje svoj názor uvedený v stanovisku k zelenej knihe a trvá na tom, že je potrebné toto kritérium aktualizovať, aby bolo možné zohľadniť zmeny, ku ktorým došlo od jej vytvorenia v roku 1976. Potrebu tejto aktualizácie dokazuje skutočnosť, že Komisia opäť navrhuje oprávňovať členské štáty, aby si mohli medzi sebou vymieňať všetky rybolovné práva, ktoré im boli pridelené, alebo ich časť. To je neklamným znakom, že relatívna stabilita zavedená pred vyše 35 rokmi je zastaraná a nezodpovedá aktuálnej situácii rybárskych plavidiel a oblastí výrazne závislých od rybolovu. EHSV sa tiež domnieva, že základom na prideľovanie kvót prostredníctvom aktualizácie relatívnej stability by nemali byť výlučne historické údaje o úlovkoch, ale zahrnúť by sa mal aj súbor transparentných ekologických, hospodárskych a sociálnych kritérií.

3.4.3   Návrh stanovuje, že najneskôr do 31. decembra 2013 musí každý členský štát zaviesť systém prevoditeľných rybolovných povolení pre všetky rybárske plavidlá s dĺžkou 12 metrov alebo viac a všetky rybárske plavidlá s dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré používajú vlečný výstroj. Členské štáty môžu systém prevoditeľných rybolovných povolení rozšíriť na rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov nasadzujúce iný druh výstroja ako vlečný výstroj a túto skutočnosť oznámia Komisii.

3.4.4   Výbor sa domnieva, že znenie návrhu je nejasné a že Komisia by mala objasniť jeho interpretáciu, najmä pokiaľ ide o stanovenie „transparentných a objektívnych kritérií“ na udeľovanie týchto povolení. V tejto súvislosti sa EHSV nazdáva, že hospodárske subjekty, ktoré nedodržiavajú práva pracovníkov, by nemali byť oprávnené na získanie povolenia. Zavedenie prevoditeľných rybolovných povolení môže byť príležitosťou na dosiahnutie súladu so sociálnymi normami v celom odvetví. Tento súlad zabezpečí kvalitné pracovné miesta a istotu zamestnania v odvetví rybolovu v Európe a zamedzí prípadnej nekalej hospodárskej súťaži založenej na nižších prevádzkových nákladoch.

3.4.5   EHSV nesúhlasí s privatizáciou morských zdrojov. Preto považuje za neprijateľný návrh Komisie na vytvorenie trhu v oblasti prevodu práv na rybolov medzi súkromnými podnikmi, pretože uľahčením prechodu týchto práv do iných odvetví sa môže zvýšiť neistota pracovných miest. Práva na rybolov môžu spravovať výlučne členské štáty.

3.4.6   Prevoditeľné rybolovné povolenia môžu viesť ku kvantitatívnemu zníženiu kapacity, nie však ku kvalitatívnemu zníženiu a odstráneniu ekologicky najškodlivejších, energeticky málo účinných a sociálne nepriaznivých prvkov flotíl. Okrem toho sa rybolovné práva často koncentrovali v rukách malého počtu hospodárskych subjektov, vrátane takých, ktoré v tomto odvetví nepôsobili. Tieto subjekty následne zadávali zákazky na rybolovnú činnosť subdodávateľom, často tým, ktorí sa v týchto vodách venovali rybolovu aj predtým.

3.4.7   Výbor by podporil zavedenie systémov prevoditeľných rybolovných povolení, ak by tieto systémy neboli povinné a členské štáty by mohli rozhodovať o ich uplatňovaní vo svojich vlastných vodách, neplatili by mimo vôd EÚ a ak by ich prvoradým cieľom bolo zachovanie populácií rýb na základe dlhodobo udržateľných environmentálnych, hospodárskych a sociálnych podmienok.

3.4.8   EHSV má isté výhrady voči jeho uplatňovaniu na rybárske flotily pôsobiace v Stredozemnom mori, pretože Komisia vo svojom návrhu presne neuvádza, ako to bude realizovať.

3.4.9   Podľa názoru EHSV treba zaručiť, že na prevod rybolovných povolení medzi členskými štátmi sa budú vzťahovať rovnaké podmienky, aké platia v prípade štátnych príslušníkov rovnakého členského štátu. Analýza dôsledkov tohto systému na konkurencieschopnosť a rentabilitu flotíl v jednotlivých členských štátoch bude musieť venovať osobitnú pozornosť tým štátom, ktoré dovážajú veľké množstvo produktov rybolovu.

3.5   Riadenie kapacity rybolovu

3.5.1   V dôvodovej správe návrhu sa ako jeden z hlavných problémov SRP uvádza nadmerná kapacita flotíl. V správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o povinnostiach podávať správy v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2371/2002 sa doslova uvádza, že „všetky členské štáty dodržali zákonom stanovené obmedzenia kapacity rybolovu“ a že „dnes majú flotily väčšiny z nich kapacitu, ktorá nepresahuje povolený strop. Toto rozmedzie dosahuje v priemere 10 %, pokiaľ ide o tonáž a 8 %, pokiaľ ide o výkon.“

3.5.2   Komisia tieto obmedzenia zachovala aj v novom návrhu – článok 35 stanovuje od 1. januára 2013 strop kapacity rybolovu pre flotily členských štátov.

3.5.3   Výbor sa domnieva, že aj keby členské štáty spĺňali tieto stropy kapacity rybolovu, Komisia ich musí upraviť na základe podrobnejšieho merania kapacity rybolovu, a to vrátane výkonu a tonáže, ale aj druhu rybárskeho výstroja a ďalších vlastností plavidiel, a prispôsobiť ich tak dostupným zdrojom.

3.5.4   Podľa názoru EHSV by bolo veľmi vhodné, keby znenie článku 36 „Registre rybárskych flotíl“ obsahovalo informácie o stave kapacity rybolovu vo vzťahu k dostupným zdrojom.

3.6   Vedecké poznatky ako základ riadenia rybného hospodárstva

3.6.1   Vedecké poznatky ako základ riadenia rybného hospodárstva spadajú v plnom rozsahu do kompetencie členských štátov, ktorých úlohou je zbierať biologické, technické, environmentálne a sociálno-ekonomické údaje potrebné na ekosystémové riadenie rybného hospodárstva.

3.6.2   Výbor sa domnieva, že pre ekosystémové riadenie rybného hospodárstva má zásadný význam, aby sa pri zbieraní údajov zhromaždilo čo najviac environmentálnych údajov a zabezpečilo včasné poskytovanie spoľahlivých údajov v systéme prideľovania kvót. V opačnom prípade by sa mali uvaliť sankcie.

3.6.3   Zber, správa a používanie údajov sa od roku 2014 budú vykonávať v rámci viacročného programu. Dovtedy sa bude naďalej uplatňovať nariadenie (ES) č. 199/2008 týkajúce sa programov na zber a spravovanie údajov.

3.6.4   Členské štáty prijmú vnútroštátne programy zberu vedeckých údajov v oblasti rybného hospodárstva a programy výskumu a inovácií v tejto oblasti. Zriadi sa pozícia národného korešpondenta pre vnútroštátnu koordináciu zberu a spravovania vedeckých údajov určených pre oblasť riadenia rybného hospodárstva.

3.6.5   EHSV vyjadruje svoju podporu tomuto vedeckému impulzu a domnieva sa, že výskumné programy by mali zhromažďovať informácie o druhoch, o ktorých v súčasnosti chýbajú vedecké údaje, pričom sa nazdáva, že do tejto úlohy by mali byť zapojené poradné rady alebo iné decentralizované orgány zainteresovaných strán.

3.7   Vonkajšia politika

3.7.1   EÚ je jednou z mála veľmocí v oblasti rybolovu so silným zastúpením vo všetkých svetových moriach a oceánoch vďaka činnosti svojich flotíl, investíciám, bilaterálnym dohodám s tretími krajinami a zastúpeniu v hlavných regionálnych organizáciách pre riadenie rybného hospodárstva. Okrem toho má silne internacionalizovaný spracovateľský a obchodný sektor.

3.7.2   EÚ takisto predstavuje jeden z veľkých trhov pre výrobky rybolovu z hľadiska spotreby a vývozu, čím preberá veľkú zodpovednosť, pokiaľ ide o záväzok a záruku týkajúcu sa udržateľného riadenia činností v oblasti rybolovu a zachovávania svetových rybolovných zdrojov.

3.7.3   EHSV súhlasí s postojom Komisie, podľa ktorej musí EÚ podporovať celosvetovú a multilaterálnu agendu udržateľného rybného hospodárstva na celom svete a dodržiavať pritom zásadu zodpovedného rybného hospodárstva predovšetkým z hľadiska životného prostredia, no takisto s ohľadom na sociálne a hospodárske aspekty. EÚ musí tiež podporovať transparentné a spravodlivé obchodné opatrenia, pretože jej obchodná politika musí byť v súlade so zásadami zodpovedného a udržateľného rybného hospodárstva.

3.7.4   EHSV súhlasí so všeobecnými zásadami, ktoré sú uvedené v návrhu, pokiaľ ide o medzinárodné organizácie rybného hospodárstva. V tejto súvislosti by mali byť zahrnuté tiež subjekty EÚ podnikajúce v oblasti rybolovu s investíciami v zahraničí a výslovne by sa na ne mali vzťahovať právne predpisy EÚ. Takisto by bolo potrebné požadovať, aby členské štáty informovali Komisiu o každej dohode medzi svojimi štátnymi príslušníkmi a tretími krajinami, ktoré umožnia lodiam plávajúcim pod ich vlajkou loviť vo výsostných vodách tretej krajiny. Reforma vonkajšieho rozmeru SRP sa uskutočňuje v situácii ktorá je zložitá pre sektor rybného hospodárstva v EÚ, ako aj v rozvojových krajinách vzhľadom na pokles rybolovných zdrojov, čoraz väčšiu prítomnosť iných diaľkových flotíl a klimatické zmeny. EÚ by mala vytvoriť prostredie, ktoré je naklonené súkromným európskym investíciám v oblasti udržateľného rybného hospodárstva v krajinách AKT, čím by sa uplatňovaním prísnych noriem riadenia v týchto krajinách vytvárala vysoká pridaná hodnota a dôstojné pracovné miesta.

3.7.5   EHSV sa domnieva, že zapojenie EÚ do medzinárodných organizácií, predovšetkým do regionálnych organizácií pre riadenie rybného hospodárstva, má viesť k zlepšeniu zachovávania rybích populácií a k zaisteniu vysokej úrovne dodržiavania opatrení riadenia rybného hospodárstva zo strany všetkých zapojených subjektov.

3.7.6   Súčasné dohody o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva (DPORH) majú za cieľ umožniť plavidlám EÚ loviť, v regulovanom a právne bezpečnom prostredí, nadbytočné zdroje vo výhradných hospodárskych zónach niektorých tretích krajín. Komisia sa domnieva, že súčasné DPORH by mali byť transformované na dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve (DURH), ktoré sa zameriavajú na ochranu zdrojov a environmentálnu udržateľnosť, zlepšenie správy a účinnosti podpory na úrovni odvetvia.

3.7.7   EHSV považuje toto nové smerovanie za potrebné. EÚ by preto mala v príslušnej rozvojovej tretej krajine rozvíjať DURH, ktoré sú zamerané na vytváranie prostredia vhodného pre činnosti udržateľné z environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho hľadiska, a ktoré sa opierajú o mechanizmus participatívneho a transparentného dialógu so všetkými zainteresovanými stranami s cieľom splniť priority tejto rozvojovej krajiny v záujme udržateľného rozvoja ich sektoru rybolovu. DURH musia vychádzať z vedecky solídnych a transparentných stanovísk, hodnotení sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho dosahu každej dohody, vyššieho podielu príspevkov vlastníkov lodí z hľadiska nákladov na prístupové práva a z podpory ľudských práv. EHSV považuje za potrebné doplniť zmienku o pracovných právach ku kritériám, ktoré majú plniť podniky pôsobiace prostredníctvom DURH. Okrem toho by sa mali podporovať rozvojové krajiny s cieľom zlepšiť ich schopnosť investovať a hodnotiť morské zdroje vo svojich vlastných vodách. Okrem toho, že DURH s tretími krajinami umožňujú flotile EÚ prístup do vôd tretích krajín, musia tiež prispieť k rozvoju rybného hospodárstva samotnej tretej krajiny vytváraním nových odvetví v rámci sektoru rybolovu tejto krajiny, ktoré musia podporovať potravinovú bezpečnosť a väčšiu spravodlivosť, zvýšením prístavných aktivít tretích krajín a zároveň zlepšením sociálnej úrovne prostredníctvom podpory nových udržateľných pracovných miest pre ich občanov. Výbor vyzýva Komisiu, aby zlepšila správu prostredníctvom uplatňovania sociálnych a environmentálnych kritérií a vytvorila nástroje potrebné na zaručenie trvalého monitorovania uplatňovania a rešpektovania DURH. Treba uskutočniť hodnotenia hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov DURH na rozvoj rybolovu v príslušnej tretej krajine, ktoré musia byť verejne dostupné pre všetky zainteresované strany, aby sa tak umožnila informovaná účasť a dialóg subjektov v EÚ a príslušných tretích krajinách AKT.

3.7.8   EHSV víta návrh zahrnúť do budúcich dohôd o rybolove doložku o transparentnosti, aby sa zabezpečilo, že kumulované rybolovné úsilie (miestnych a všetkých zahraničných flotíl činných v určitej výhradnej hospodárskej zóne) bude známe. Takáto doložka spolu s lepším zberom údajov a výskumom pomôže pri hodnotení objemu dostupných nadmerných zdrojov. EHSV sa domnieva, že vo fungovaní dohôd o udržateľnom rybnom hospodárstve je potrebná väčšia transparentnosť, pokiaľ ide o zverejňovanie hodnotení ex ante a ex post, ktoré obsahujú dôležité údaje, ako napr. hodnotu úlovkov, ktoré uskutočnili flotily EÚ vo vodách krajín AKT.

3.7.9   EHSV však vyjadruje znepokojenie nad niektorými návrhmi predloženými v oznámení o vonkajšom rozmere SRP. Predovšetkým vo vzťahu s DURH vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nekonkretizuje nástroje na ochranu činnosti a pracovných miest flotíl EÚ, ktoré pôsobia v rámci týchto dohôd, vzhľadom na ich špecifickosť a príslušnosť k regiónom závislým vo veľkej miere od rybolovu. Rovnako nechápe sprísnenie doložky o výhradnom práve. EHSV sa skôr domnieva, že táto doložka sa musí stať flexibilnejšou, aby sa vo výnimočných prípadoch umožnil prístup flotily EÚ do vôd tretích krajín. Pokiaľ ide o poplatky za prístup do vôd tretích krajín sa EHSV nazdáva, že vlastníci lodí z EÚ by mali platiť rozumnú a primeranú čiastku, ktorá nepoškodí konkurencieschopnosť podnikov, pričom ku každému prípadu treba pristupovať osobitne, pretože podmienky pre rybolov nie sú rovnaké vo všetkých tretích krajinách. A napokon, Komisia sa nezmieňuje o potrebe rokovať o vhodných technických podmienkach, ktoré by umožnili maximálne využívanie možností rybného hospodárstva.

3.7.10   EHSV súhlasí s tým, že je bezpochyby nevyhnutné podporovať zachovávanie rybích populácií a spojiť úsilie na svetovej úrovni s cieľom vykoreniť nezákonný rybolov v rámci všetkých príslušných medzinárodných organizácií.

3.7.11   EHSV sa domnieva, že od flotíl tretích krajín treba vyžadovať, aby vyvážali svoje výrobky do EÚ za rovnakých sociálnych a environmentálnych podmienok, aké sa požadujú od flotily EÚ.

3.7.12   EHSV s uspokojením prijíma, že do návrhu bola začlenená časť týkajúca sa súladu s ostatnými politikami EÚ, medzi ktoré musí patriť životné prostredie, obchod, hygienické a zdravotné predpisy, sociálne otázky, pracovné otázky, rozvoj a vonkajšie vzťahy.

3.8   Akvakultúra

3.8.1   EHSV oceňuje uznanie spoločného európskeho rozmeru akvakultúry zo strany Komisie a vypracovanie nezáväzných strategických usmernení EÚ, ktoré sa týkajú spoločných priorít a cieľov pre rozvoj činností v oblasti akvakultúry. Víta predovšetkým návrh, aby sa od členských štátov vyžadovalo vypracovanie viacročných národných strategických plánov na svojom území do roku 2014.

3.8.2   EHSV považuje za dôležitý cieľ jasne definovať ukazovatele environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti, najmä vzhľadom na predpoklad potenciálu rozširovania akvakultúry v Európskej únii a jej rozsiahly prínos k bezpečnosti zásobovania.

3.8.3   EHSV sa domnieva, že je potrebné začleniť do zreformovanej SRP závery oznámenia „Nový podnet pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry“ (5), predovšetkým pokiaľ ide o podporu konkurencieschopnosti podnikov, stanovenie základov pre udržateľný rast a zlepšenie imidžu a správy sektora.

3.8.4   V tejto súvislosti výbor požaduje zavedenie flexibilného administratívneho rámca a jednotného právneho priestoru pre rozvoj udržateľnej akvakultúry, čo by prispelo k udržaniu obyvateľstva a vytváraniu bohatstva v okrajových zónach mimo miest a zároveň trvá na zaistení rešpektu, kompatibility a súladu so životným prostredím.

3.8.5   EHSV poukazuje na možnosť, aby bolo budúce nariadenie označované súhrnným názvom „Nariadenie o spoločnej rybárskej politike a akvakultúre“.

3.9   Kontrola a presadzovanie predpisov

3.9.1   Dodržiavanie pravidiel spoločnej rybárskej politiky sa zaistí prostredníctvom efektívneho systému Únie na kontrolu rybného hospodárstva vrátane boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu.

3.9.2   EHSV súhlasí s návrhmi Komisie týkajúcimi sa kontroly a presadzovania predpisov spoločnej rybárskej politiky, hoci sa domnieva, že je potrebné stanoviť dostatočný právny základ, ktorý by zabránil tomu, aby sa osoby, ktoré sa dopustia protiprávneho konania, mohli vyhnúť sankciám.

3.9.3   Pokiaľ ide o návrh, aby členské štáty mohli požadovať od svojich rybárskych lodí, aby pomernou čiastkou prispievali k pokrytiu nákladov spojených s vykonávaním systému Únie na kontrolu rybného hospodárstva, sa výbor domnieva, že tieto poplatky by pre lode predstavovali veľkú záťaž, pretože už aj tak znášajú veľké náklady z hľadiska materiálu a ľudských zdrojov, aby splnili všetky požiadavky nariadenia (ES) č. 1224/2009 o systéme kontroly.

3.10   Finančné nástroje

3.10.1   S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov SRP môže Únia poskytnúť finančnú pomoc členským štátom.

3.10.2   Ak členské štáty neplnia ciele SRP, môže to viesť k prerušeniu finančnej pomoci (pozastavenie platieb) alebo jej zníženiu prostredníctvom uplatnenia finančnej opravy. Takéto opatrenia sú úmerné charakteru, rozsahu, trvaniu a frekvencii nedodržiavania pravidiel.

3.10.3   Ak prevádzkovatelia závažne porušia pravidlá spoločnej rybárskej politiky, môže to viesť k dočasného alebo trvalému zákazu prístupu k finančnej pomoci a/alebo k uplatneniu znížení finančnej pomoci. Takéto opatrenia sú úmerné charakteru, rozsahu, trvaniu a frekvencii závažných porušení pravidiel. Výbor víta toto ustanovenie a zastáva názor, že by sa malo rozšíriť na členské štáty, ktoré neuplatňujú pravidlá SRP.

3.10.4   EHSV sa domnieva, že nový finančný nástroj by mal posilniť úlohu rybárov v rámci udržateľného rozvoja pobrežných oblastí, vrátane opatrení zameraných na ochranu pred stratou zamestnanosti a pomoci v oblasti odbornej prípravy a profesijného preorientovania na iné činnosti, ako je akvakultúra, spracovateľský priemysel, konzervárenstvo a námorná doprava.

3.10.5   EHSV konštatuje, že Komisia nezačlenila do balíka reforiem svoje finančné návrhy a vyzýva ju, aby tak urobila čo najskôr s cieľom umožniť celosvetové zhodnotenie budúcej SRP. Hoci finančné prostriedky vyčlenené v návrhu viacročného finančného rámca zostávajú bez zásadných zmien na úrovni 6,7 miliardy EUR (6), nie je jasné ich rozdelenie medzi kapitoly rybolov a námorné záležitosti.

3.11   Poradné rady

3.11.1   Návrhom sa zriaďujú poradné rady pre každú z oblastí pôsobnosti rybolovu stanovených v nariadení, doplnené o poradnú radu pre akvakultúru, aby sa podporilo vyrovnané zastúpenie všetkých zainteresovaných strán a aby sa prispelo k dosiahnutiu cieľov SRP.

3.11.2   Tieto rady nahradia regionálne poradné rady zriadené v rámci reformy z roku 2003 a ich úlohou bude predkladať Komisii alebo dotknutému členskému štátu odporúčania a návrhy k záležitostiam týkajúcim sa riadenia rybného hospodárstva a akvakultúry a informovať ich o súvisiacich problémoch a v úzkej spolupráci s vedcami (ktorí sa musia podľa EHSV podieľa na ich vytváraní a činnosti) prispievať k zberu, poskytovaniu a analýze údajov, ktoré sú potrebné na vypracovanie ochranných opatrení, ako aj zverejňovať informácie a vydávať stanoviská k návrhom o opatreniach týkajúcich sa riadenia, pre ktoré je potrebná ich konzultácia.

3.11.3   EHSV sa nazdáva, že návrh nariadenia by mal byť konkrétnejší, pokiaľ ide o „vyrovnané zastúpenie všetkých zúčastnených strán“ a mal by obsahovať zapojenie sociálnych subjektov na vhodných úrovniach a podľa zvyklostí každého členského štátu.

3.11.4   Finančná pomoc Únie pre aktivity členských štátov by mala byť zameraná viac na podporu subjektov zapojených do poradných rád, predovšetkým drobného rybolovu.

3.11.5   EHSV vyjadruje údiv nad tým, prečo Komisie v svojom návrhu nespomína úlohu Poradného výboru pre rybolov a akvakultúru EÚ a dáva najavo znepokojenie v súvislosti s možným zánikom pracovných skupín prierezového charakteru, ktoré sa venujú otázkam súvisiacim s trhom, obchodnou politikou a všeobecným témam. Existencia poradných rád, vrátane poradnej rady pre akvakultúru, neponúka žiadne medziodvetvové fóra, v rámci ktorých by sa mohli spoločne riešiť spoločné otázky týkajúce sa rybolovu, akvakultúru a spracovateľov.

3.12   Sociálny rozmer a drobný rybolov

3.12.1   EHSV sa domnieva, že v návrhu Komisie existujú medzery, ktoré by mali byť pokryté, a to predovšetkým chýbajúci sociálny rozmer a vhodná definícia drobných pobrežných aktivít v oblasti rybolovu a zberu mäkkýšov.

3.12.2   V období rokov 2001 – 2010 klesol podľa Eurostatu počet rybárov o 20 % na 203 200, z ktorých len 40 % sú samostatne zárobkovo činné osoby. V celom sektore bolo v roku 2005 zamestnaných päť miliónov osôb. Podľa EHSV si sociálno-ekonomický rozmer udržateľnosti zasluhuje rovnakú pozornosť ako environmentálny rozmer.

3.12.3   Ako sa uvádza v stanovisku o zelenej knihe, EHSV sa domnieva, že Komisia nedostatočne zohľadňuje sociálne aspekty SRP. Opakovane preto zdôrazňuje to, čo už uviedol, predovšetkým pokiaľ ide o nedostatočné systematické uznávanie odborných kvalifikácií medzi členskými štátmi, potrebu zostavovania jednotných štatistík o nehodách a ich príčinách – čo v súčasnosti na úrovni EÚ neexistuje – a potrebu prehodnotiť sektor a zaručiť dôstojnú úroveň miezd.

3.12.4   EHSV si nemyslí, že prebiehajúca reforma vyrieši problémy týkajúce sa zamestnanosti, ktorým čelia zamestnanci tohto sektora, a preto navrhuje zavedenie sprievodných opatrení sociálno-ekonomického charakteru (diverzifikácia činnosti, profesijné preorientovanie, odborná príprava a bezpečnosť zamestnancov sektora), ktoré by pomohli zvládnuť reformný proces pri maximálnom zapojení inštitucionálnych, hospodárskych a sociálnych subjektov.

3.12.5   Sociálne aspekty treba zohľadňovať vo všetkých etapách sektora rybolovu a akvakultúry (výroba, spracovanie a obchod) prostredníctvom konkrétnych návrhov na zlepšenie životných a pracovných podmienok.

3.12.6   Pokiaľ ide o drobnú pobrežnú flotilu, Komisia sa pridržiava aktuálnej definície, podľa ktorej ide o lode s dĺžkou menšou než dvanásť metrov bez vlečných sietí. Výbor sa domnieva, že sa nezohľadňuje skutočný stav drobnej flotily v jednotlivých členských štátoch a že sa stanovuje jediné ľubovoľné kritérium, ktoré môže viesť k diskriminačným situáciám. EHSV preto žiada, aby sa k dĺžke pridali dodatočné kritériá, ktoré by sa mohli uplatňovať s cieľom definovať tento vysoko rozmanitý druh rybolovu, ako je napríklad obdobie strávené na otvorenom mori, vzdialenosť od pobrežia alebo väzby na miestne komunity. Definícia tohto pojmu na miestnej, regionálnej alebo národnej úrovni by bola podľa výboru vhodnejšia než stanovenie spoločného kritéria na úrovni Spoločenstva, pretože sa tým značná časť drobného rybolovu stavia na úroveň priemyselného rybolovu.

3.12.7   Podľa EHSV by sa definícia drobného rybolovu mala vzťahovať aj na lov prostredníctvom pascových sietí, na ktorý by sa mali vzťahovať rovnaké práva a povinnosti ako na ostatnú flotilu pre drobný rybolov.

3.13   EHSV sa domnieva, že návrh nariadenia dáva Komisii široké právomoci na prijímanie delegovaných aktov. Vzhľadom na to, že toto prijímanie delegovaných aktov zo strany Komisie musí byť súčasne oznámené Európskemu parlamentu a Rade, ktoré môžu toto prijímanie zrušiť, sa EHSV nazdáva, že sa ponúkajú záruky na uplatňovanie tohto ustanovenia.

4.   Analýza návrhu reformy jednotnej spoločnej organizácie trhov a pripomienky výboru

4.1   Úvod

4.1.1   Spoločná organizácia trhov v sektore výrobkov rybolovu a akvakultúry sa bude vzťahovať na produkty rybného hospodárstva a akvakultúry uvedené v prílohe k nariadeniu, s ktorými sa v EÚ obchoduje, prispeje k dosiahnutiu cieľov SRP a bude sa riadiť zásadami dobrej správy, ktoré sú stanovené v samotnej SRP.

4.1.2   Ako sa uvádza v bode 2.2.2, tvoria ju tieto nástroje: profesijné organizácie, obchodné normy, informácie pre spotrebiteľov, pravidlá hospodárskej súťaže a získavanie informácií o trhu.

4.1.3   EHSV podporuje ciele a zásady, ktorými sa bude riadiť nové nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov.

4.2   Profesijné organizácie

4.2.1   Organizácie výrobcov v odvetví rybolovu budú zakladané ako skupiny zriadené na základe vlastného podnetu výrobcov výrobkov rybolovu v jednom alebo niekoľkých členských štátoch a uznané v súlade s návrhom nariadenia.

4.2.2   Napriek svojej kľúčovej úlohe organizácií výrobcov pri uplatňovaní SRP bol rozvoj týchto organizácií obmedzený vzhľadom na komplexnosť samotnej jednotnej spoločnej organizácii trhov, ako aj, a to predovšetkým, vzhľadom na ťažkosti s uvádzaním na trh v situácii, keď predpisy na ochranu hospodárskej súťaže neumožňujú čeliť sile veľkých maloobchodných reťazcov a keď je povolený dovoz lacných rýb a morských živočíchov, ktoré nespĺňajú základné podmienky bezpečnosti v oblasti zdravia, akými sú celková vysledovateľnosť „z vody na stôl“.

4.2.3   EHSV požaduje zjednodušenie byrokratických a administratívnych noriem, o to viac, ak sa organizácie výrobcov majú postarať o neželané úlovky, ktorých súčasťou je aj zákaz odvrhovania úlovkov. Takisto trvá na preskúmaní politiky hospodárskej súťaže, čo by organizáciám výrobcov umožnilo operatívnym spôsobom užitočne a právnym spôsobom bezpečne zjednotiť ponuku, ktorá je v súčasnosti príliš roztrieštená. Predovšetkým treba posilniť integráciu malých rybárov.

4.2.4   Organizácie výrobcov odvetví akvakultúry sa budú môcť zakladať ako skupiny zriadené na základe vlastného podnetu výrobcov v sektore akvakultúry v jednom alebo viacerých členských štátoch a budú uznané v súlade s návrhom nariadenia.

4.2.5   Výbor podporuje zakladanie organizácií výrobcov v odvetví rybolovu a akvakultúry aj napriek uvedeným ťažkostiam, pretože doteraz výrazne podporovali SRP.

4.2.6   Rovnako sa budú môcť zakladať medziodvetvové organizácie ako skupiny zriadené z iniciatívy subjektov pôsobiacich v sektore výrobkov rybolovu a akvakultúry v jednom alebo viacerých členských štátoch a budú uznané v súlade s návrhom nariadenia.

4.2.7   Výbor víta možnosť zakladať medziodvetvové organizácie, ktoré majú významný podiel najmenej na dvoch nasledujúcich činnostiach: výroba, spracovanie a predaj výrobkov rybolovu a akvakultúry. Hoci sa im neumožňuje podieľať sa priamo na výrobe, spracovaní a uvádzaní na trh, medziodvetvové organizácie by mohli byť okrem opatrení obsiahnutých v návrhu poverené aj diverzifikáciou výrobkov rybolovu na rôznych trhoch a zvyšovaním výnosnosti vo všetkých etapách reťazca rybolovu a akvakultúry.

4.2.8   EHSV podporuje ciele medziodvetvových organizácií a opatrenia, ktoré budú môcť prijať, hoci poukazuje na chýbajúci článok o financovaní tohto druhu organizácií.

4.3   Rozšírenie pravidiel

4.3.1   Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že pravidlá schválené organizáciou výrobcov alebo medziodvetvovou organizáciou budú za určitých podmienok záväzné pre výrobcov, ktorí nie sú členmi tejto organizácie. Takisto môžu rozhodnúť, že títo výrobcovia a subjekty uhradia organizácii výrobcov alebo medziodvetvovej organizácii ekvivalentnú čiastku alebo plnú sumu hradenú členmi.

4.3.2   EHSV sa domnieva, že tento návrh môže zlepšiť podmienky pre spracovanie výrobkov rybolovu a akvakultúry a ich uvádzanie na trh a môže prispieť k stabilizácii trhov.

4.4   Stabilizácia trhov

4.4.1   Organizácie výrobcov môžu financovať uskladnenie určitých výrobkov rybolovu s cieľom zachovať stabilitu trhov, za podmienky, že rešpektujú určité podmienky.

4.4.2   EHSV považuje tento mechanizmus za vhodný. Domnieva sa však, že organizácie výrobcov by mali mať takisto právomoc rozhodovať o tom, na ktoré druhy rýb sa to bude vzťahovať. Na druhej strane považuje za nevyhnutné poskytnúť referenčné ceny výrobkov akvakultúry, tak ako sa ponúkajú pre výrobky rybolovu. Tieto referenčné ceny musia byť doplnené o účinné intervenčné mechanizmy, ktoré by boli prispôsobené charakteristikám trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry.

4.4.3   EHSV vyzýva Komisiu, členské štáty a toto odvetvie, aby hľadali flexibilnejšie a účinnejšie mechanizmy, ktoré by vyvážili ponuku morských produktov a dopyt po nich. Koordinačné opatrenia a dohoda v rámci medziodvetvových organizácií by mohli byť dobrým východiskovým bodom.

4.5   Informácie pre spotrebiteľa

4.5.1   Výrobky rybolovu a akvakultúry uvedené v prílohe návrhu nariadenia, ktoré sú uvádzané na trh Únie, vrátane dovážaných výrobkov, smú byť ponúkané na maloobchodný predaj konečnému spotrebiteľovi len v prípade, ak sú na príslušnom značení alebo etikete uvedené určité minimálne povinné informácie: komerčný názov druhu, spôsob výroby, oblasť, v ktorej bol výrobok ulovený alebo odchovaný, dátum ulovenia výrobkov rybolovu alebo vylovenia výrobkov akvakultúry, a či je výrobok čerstvý alebo bol rozmrazený Len spracované alebo konzervované ryby, kaviár a náhradky kaviáru z rybacích ikier kôrovce, mäkkýše a iné vodné bezstavovce, pripravené alebo konzervované sa môžu predávať, ak sú na označení alebo etikete uvedené prvé tri druhy údajov, ktoré sú u ostatných výrobkov rybolovu a akvakultúry povinné: komerčný názov druhu, spôsob výroby, oblasť, v ktorej bol výrobok ulovený alebo odchovaný.

4.5.2   V návrhu o informovaní spotrebiteľov sa na jednej strane uvádzajú nové požiadavky (tak pre výrobky v kapitole 3, ako aj v kapitole 16, ktoré sú obsiahnuté v prílohe II o opise tovaru), ktoré nie sú súčasťou terajších právnych predpisov o spoločnej organizácii trhov, a na druhej strane sa tieto opatrenia dopĺňajú o opatrenia, ktoré sa týkajú dovozu.

4.5.3   EHSV sa domnieva, že zavádzanie nových ustanovení v oblasti informovania spotrebiteľov je pozitívne, no je potrebná dôkladná analýza charakteristík jednotlivých spôsobov obchodnej úpravy výrobkov rybolovu a akvakultúry.

4.5.4   Tieto nové požiadavky musia skutočne zodpovedať pozitívnym prvkom, ktoré spotrebiteľom prinášajú naozajstnú pridanú hodnotu, nesmú viesť k nejasnostiam medzi etiketou a vysledovateľnosťou, nesmú klásť technické prekážky výrobcom a musia byť v súlade s nedávnym preskúmaním nariadenia (EÚ) č. 1169/2009 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (7) a nariadenia (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (8).

4.5.5   EHSV sa preto domnieva, že ešte pred zavedením nových požiadaviek v oblasti označovania by mala Komisia vypracovať posúdenie dosahu, v ktorom by zhodnotila ich uskutočniteľnosť, uplatniteľnosť a užitočnosť pre spotrebiteľa.

4.5.6   V snahe reagovať na požiadavky väčšej transparentnosti obsahuje návrh možnosť uvádzať informácie týkajúce sa životného prostredia, etiky alebo sociálnej oblasti, spôsobov výroby a nutričnej hodnoty výrobku, avšak len na základe dobrovoľnosti a nie na úkor plochy, ktorá je k dispozícii pre povinné informácie. EHSV sa domnieva, že akýkoľvek návrh týkajúci sa nepovinných informácií sa musí opierať o regulované minimálne normy, ktoré zabránia tomu, aby táto informácia bola mätúca pre spotrebiteľa alebo viedla k narušeniu trhu.

4.5.7   Výbor zdôrazňuje potrebu posilniť kontroly pravidiel vysledovateľnosti morských výrobkov ako prejav snáh o identifikáciu pôvodu tovaru pochádzajúceho z lovu alebo odchovu a snáh o zaistenie dodržiavania požiadaviek na bezpečnosť potravín vo všetkých etapách reťazca rybolovu a akvakultúry: výrobe, spracovaní a uvádzaní na trh.

4.5.8   V snahe vyhnúť sa nekalej hospodárskej súťaži na trhu EÚ požaduje EHSV pre dovážané výrobky rovnaké hygienické, zdravotné a kontrolné podmienky, aké sa uplatňujú na výrobky EÚ, vrátane úplnej vysledovateľnosti „z vody na stôl“ a žiada rozsiahle kontroly na hraniciach, ako aj v mieste pôvodu, ktoré by zaručili príslušné plnenie týchto noriem prispievajúcich k bezpečnosti potravín. Výbor si v tejto súvislosti myslí, že jednotlivé generálne riaditeľstvá Európskej komisie by mali uplatňovať koherentný prístup.

4.5.9   Výbor vyzýva, aby sa preskúmali možností rozšírenia harmonizácie výrobných kritérií aj na sociálno-pracovné kritérium a kritérium týkajúce sa environmentálnej udržateľnosti. Z tohto dôvodu navrhuje, aby sa pred uzavretím obchodných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami preskúmal ich dosah a sociálne a environmentálne dôsledky, a aby sa intenzívne a pravidelne sledovali ich výsledky, čím by sa zabránilo narúšaniu konkurencieschopnosti európskeho sektoru rybolovu a akvakultúry a jeho dodávateľského a spracovateľského reťazca.

4.6   Získavanie informácií o trhu

4.6.1   Návrh predpokladá, že Komisia uskutoční sériu aktivít s cieľom informovať rozličné subjekty pôsobiace v sektore rybolovu a akvakultúry o situácii a vývoji, pričom zohľadní medzinárodnú situáciu, bude vykonávať dohľad nad dodávateľským reťazcom a bude analyzovať vývoj na trhu a poskytovať ad hoc štúdie o tvorbe cien. EHSV súhlasí s týmto návrhom.

4.7   Vykonávanie delegovania právomoci

4.7.1   EHSV súhlasí s tým, aby sa Komisii delegovali právomoci, pretože sú všetky zamerané na účinné plnenie a kontrolu návrhu o spoločnej organizácii trhov.

---

(1)  COM(2009) 163.

(2)  CESE, Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 53 - 58.

(3)  CESE, Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 48.

(4)  COM(2011) 417.

(5)  COM(2009) 162, stanovisko CESE 646/2010 z 28.4.2010 (Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 59 – 63.)

(6)  COM(2011) 500, z 29.6.2011, Rozpočet stratégie Európa 2020 – Časť II, s.88.

(7)  Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18-63.

(8)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.

---