EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52012AE0820

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach“ COM(2011) 747 final – 2011/0361 (COD)

Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, p. 68–74 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/68


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach“

COM(2011) 747 final – 2011/0361 (COD)

2012/C 181/13

Spravodajca: Viliam PÁLENÍK

Rada (13. decembra 2011) a Európsky parlament (30. novembra 2011) sa rozhodli podľa článkov 114 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach

COM(2011) 747 final – 2011/0361 (COD).

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 7. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 29. marca 2012) prijal 118 hlasmi za, pričom 32 členov hlasovali proti a 15 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Toto stanovisko bolo vypracované s procesom schvaľovania návrhu Komisie, ktorého cieľom je odstrániť závažné nedostatky v oblasti transparentnosti, nezávislosti, konfliktov záujmov, kvality postupov pri tvorbe ratingov a ratingových postupov. EHSV víta skutočnosť, že navrhované nariadenie sa snaží tieto problémy eliminovať, avšak zároveň sa domnieva, že Komisia na vzniknutú situáciu reaguje neskoro a nedôsledne.

1.2   Ratingové agentúry zohrávajú dôležitú úlohu na globálnych finančných trhoch, pretože ich ratingové hodnotenia využívajú mnohí účastníci týchto trhov. Tým výrazne ovplyvňujú prijímanie informovaných investičných a finančných rozhodnutí. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby boli ratingové činnosti vykonávané v súlade so zásadami integrity, transparentnosti, zodpovednosti a dobrého riadenia, k čomu značnou mierou prispelo už platné nariadenie o ratingových agentúrach.

1.3   EHSV sa domnieva, že trhy samotné nie sú schopné plniť samoregulačnú funkciu, a preto je nevyhnutné zaviesť čo najstriktnejšie pravidlá s patričnou úrovňou implementácie a dohľadu. Zároveň však nie je z predloženého návrhu dostatočne jasné, akým spôsobom by mala byť realizovaná jeho implementácia. EHSV okrem toho vyjadruje vážne pochybnosti, že očakávané výsledky sa dajú dosiahnuť len prostredníctvom čoraz väčšej regulácie. Tá vlastne ešte viac obmedzí zodpovednosť rôznych orgánov dohľadu, ktoré by práve naopak mali byť viac zapájané do hodnotenia ratingov, ktoré vydávajú agentúry.

1.4   EHSV zastáva názor, že európsky rámec navrhovaného nariadenia treba v maximálnej možnej miere podporiť rokovaniami na úrovni štátov G 20 o implementácii obdobnej regulácie aj na území týchto štátov, aby bola na globálnej úrovni zaručená konzistentnosť pravidiel.

1.5   V návrhu sa na zvýšenie rozmanitosti názorov ratingových hodnotení stanovuje povinná rotácia ratingových agentúr poskytujúcich ratingové hodnotenia, avšak EHSV vyjadruje istú pochybnosť či zavedením uvedeného pravidla dôjde k naplneniu vytýčeného cieľa.

1.6   EHSV sa domnieva, že jedným zo základných problémov je kredibilita ratingových hodnotení poskytovaných ratingovými agentúrami, ktoré sídlia predovšetkým v USA a sú vystavené mnohým konfliktom záujmov. EHSV preto žiada Komisiu, aby vytvorila nezávislú európsku ratingovú agentúru, ktorá by vydávala ratingy štátnych dlhov v súlade so všeobecným záujmom. Kredibilita ratingových agentúr je značne naštrbená aj vo svetle historickej neschopnosti predpovedať budúci vývoj. Napriek jasným signálom trhu a ekonomickému vývoju neboli schopné, alebo motivované, včas identifikovať investičné riziká a vo viacerých prípadoch zlyhali pri plnení svojej základnej úlohy.

1.7   Je potrebné sa detailnejšie zamerať na nedostatočnú transparentnosť metodických postupov používaných ratingovými agentúrami pri tvorbe ratingov práve z dôvodu ich neschopnosti predpovedať budúci vývoj relevantným spôsobom, a predovšetkým z dôvodu samorealizovateľnej povahy ratingových hodnotení (z angl. „self-fulfilling prophecy“).

1.8   EHSV vyjadruje zásadnú pochybnosť o nezávislosti poskytovaných ratingov, vlastne je presvedčený, že čiastočne nie sú nezávislé, a to predovšetkým z dôvodu aplikovaného mechanizmu „emitent platí“. Pričom práve emitent má však záujem získať čo najvyššie hodnotenie, čo vyvoláva určité pochybnosti o nezávislosti vydaného hodnotenia. Za týmto hodnotením sa často skrývajú špekulatívne úvahy, diktované prinajmenšom očakávanou reakciou na oznámený rating.“

1.9   V súvislosti s predloženým návrhom je nevyhnutné prízvukovať, že treba zabezpečiť, aby všetky body, ktorých sa tento návrh dotýka, nezostali len na papieri, ale aby sa zabezpečilo ich reálne dodržiavanie, a to tak na európskej úrovni, ako aj na národných úrovniach. EHSV sa domnieva, že na zabezpečenie dodržiavania tejto regulácie je potrebné vytvoriť dostatočné kapacitné možnosti ESMA.

1.10   EHSV v tejto súvislosti víta zmeny týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti ratingových agentúr a žiada Komisiu, aby zlepšila skutočnú ochranu spotrebiteľov finančných produktov vytvorením účinných opravných prostriedkov, ktoré spotrebiteľom umožnia uplatňovať si svoje práva a získať odškodnenie, a to bez ohľadu na sankcie, ktoré agentúre uloží dozorný orgán.

1.11   Zásadnou otázkou stále ostáva problém konfliktu záujmov, ktorý je v predloženom návrhu riešený prostredníctvom niekoľkých opatrení, avšak EHSV opätovne prízvukuje, že tieto opatrenia sú nedostatočné na dosiahnutie stanoveného cieľa. Je to spôsobené aplikáciou modelu „emitent platí“, najmä v prípade vydávania vyžiadaných hodnotení, ako aj v prípade tvorby ratingových hodnotení štátov. Negatívne ratingové hodnotenia a výhľady dlhov suverénnych štátov prinášajú pre kupujúcich štátnych dlhopisov vyšší zisk v podobe úrokovej miery a rizikovej prirážky, avšak je možné že niektorí z týchto kupujúcich budú práve „emitenti“, ktorí platia za ratingové hodnotenia svojich finančných nástrojov ratingovým agentúram hodnotiacim štáty, čo môže byť potenciálnym zdrojom konfliktu záujmov.

1.12   Okrem snahy návrhu o odstránenie niektorých problémov (transparentnosť, konflikt záujmov, nezávislosť, konkurencia) a sprísnenie dozoru nad fungovaním ratingových agentúr ako dôležitých účastníkov finančných trhov, EHSV oceňuje, že sa nariadenie z roku 2011 zaoberá aj ďalšími dôležitými otázkami, a to predovšetkým vytvorením európskeho rámca dohľadu nad ratingovými agentúrami (1).

1.13   EHSV je však presvedčený, že otázka ratingových agentúr nie je len právnou, ale predovšetkým politickou záležitosťou. Asi najlepším spôsobom, ako ochrániť štátne dlhy pred dosahom často škodlivých hodnotení ratingových agentúr, je, okrem zavedenia lepších a obmedzených pravidiel:

zakázať im hodnotiť štátny dlh,

rozšíriť právomoci ECB tak, aby sa vyrovnali právomociam všetkých ostatných centrálnych bánk vo svete, čím sa odstráni jej súčasné znevýhodnenie,

zlepšiť súčasné riadenie štátneho dlhu v eurozóne (pozri stanovisko ECO/307 – CESE 474/2012).

2.   Zdôvodnenie

2.1   V súčasnosti prehlbujúca sa úverová kríza, ktorá nadväzuje na predchádzajúcu bankovú krízu, ktorá bola výsledkom vážnych nedostatkov v oblasti regulácie a dohľadu nad finančnými inštitúciami, na ktorú Európske spoločenstvo správne a promptne reagovalo prijatím Nariadenia (ES) č. 1060/2009. Táto nová kríza poukazuje na potrebu dodatočného zefektívnenia fungovania viacerých činností v oblasti regulácie a dohľadu nad finančnými inštitúciami. Nariadenie (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach stanovuje prísne pravidlá správania sa ratingových agentúr, a to predovšetkým s cieľom znížiť možné riziká v oblasti konfliktu záujmov, zabezpečenia vysokej kvality, transparentnosti ratingov a ratingových postupov.

2.2   Netreba zabúdať, že ratingové agentúry nie sú schopné predpovedať budúci reálny vývoj, čo znamená, že majú vyslovene škodlivý vplyv na ekonomiku štátov. Zoznam pochybení týchto agentúr je dlhý, preto spomenieme len niektoré:

v roku 1975 mesto New York dostalo veľmi dobrý rating v predvečer ohlásenia úpadku (zastavenia platieb),

o niečo neskôr agentúra Standard and Poor’s ubezpečila investorov, že Orange County (Kalifornia) má zdravé hospodárstvo a je dobre spravované napriek tomu, že sa tam v dôsledku špekulácií s derivátmi vyparili 2 miliardy dolárov. Následne musela agentúra čeliť viacerým súdnym žalobám (2),

podobne to bolo aj v prípadoch, hedžového fondu Long Term Capital Management, Bank of Credit and Commerce International (BCCI), krachu amerických sporiteľní a podvodných krachov Enronu, Worldcomu, Tyco atď. a napokon i Lehman Brothers (3),

v období pred finančnou krízou dávali agentúry i tým najpodozrivejším hypotekárnym derivátom (tzv. subprimom) známku AAA, čím presvedčili investorov, okrem iného aj penzijné fondy, aby ich vo veľkom kupovali (4),

pred vypuknutím finančnej krízy v roku 2008, ratingové agentúry jednohlasne udeľovali najlepšiu známku bankám a fondom, ktoré vlastnili tie najbezcennejšie cenné papiere, ktoré vymysleli špekulanti, ako to bolo v prípade americkej poisťovne AIG (5);

napríklad v decembri 2009, Standard and Poor’s udelila gréckemu dlhu rating A-, to znamená ten istý ako Estónsku, ktoré sa v tej dobe pripravovalo na vstup do eurozóny (6).

2.3   V súčasnej situácii keď sa celá Európa zmieta v dlhovej kríze a niektoré krajiny sa nachádzajú na pokraji bankrotu bude veľmi dôležité, aby Komisia urobila všetko, čo je v jej silách a podporila obnovu ekonomiky. Tento návrh predstavuje vhodný nástroj na podporenie tohto úsilia, treba však byť ambicióznejší.

2.4   V predloženom návrhu nie je dostatočným spôsobom upravená otázka ratingov dlhov verejných financií štátov, pričom je otázna aj ich relevantnosť, keďže krajiny s rovnakými hodnoteniami platia rozdielne úroky. Z toho vyplýva aj dosiaľ nezodpovedaná otázka politickej hodnoty týchto hodnotení ratingových agentúr.

2.5   Európska komisia vo svojom konzultačnom dokumente (7), ktorý bol výsledkom verejných konzultácií v priebehu roku 2010, prezentovala možnosti riešenia problémov spojených s nadmerným spoliehaním sa účastníkov trhu na ratingy, poukázala na potrebu zavedenia samostatného posudzovania úverových rizík investičnými spoločnosťami, podporu zvyšovania konkurencie na ratingovom trhu, zavedenie občianskoprávnej zodpovednosti ratingových agentúr a možnosti riešenia potenciálnych konfliktov záujmov z dôvodu aplikovania modelu „emitent platí“.

2.6   Mnohí účastníci verejných konzultácií organizovaných Európskou komisiou od 5. novembra 2010 do 7. januára 2011 vyjadrili znepokojenie nad prehnaným až mechanickým spoliehaním sa na ratingy a zároveň sa prikláňali k postupnej redukcii odkazov na ratingy aj v rámci legislatívy. Súčasne poukázali na skutočnosť, že dôležitou súčasťou hľadania adekvátneho riešenia bude nájsť vhodné nástroje, ktoré ich nahradia.

2.7   Potrebu zlepšiť regulačný rámec pre ratingové agentúry a prijať vhodné opatrenia na znižovanie nadmerného spoliehania sa na ratingy podporil aj Európsky parlament, ktorý 8. júna 2011 vydal nelegislatívne uznesenie o ratingových agentúrach (8).

2.8   Európska rada dospela 23. októbra 2011 (9) k záveru, že kľúčovou prioritou EÚ zostáva posilnenie finančnej regulácie a uvítala skutočnosť, že od roku 2008 bolo vďaka reforme regulačného a kontrolného rámca už mnohé dosiahnuté, nabáda však, aby sa aj naďalej pokračovalo v úsilí hľadať a odstraňovať slabé stránky finančného systému v snahe predísť budúcim krízam.

2.9   Na medzinárodnej úrovni vydala Rada pre finančnú stabilitu (FSB) v októbri 2010 zásady obmedzovania spoliehania sa orgánov a finančných inštitúcií na ratingy ratingových agentúr (10). Tieto zásady obsahujú výzvu, aby sa odstránili alebo nahradili odkazov na tieto ratingy v právnych predpisoch, ak sú dostupné vhodné alternatívne normy úverovej bonity, a aby sa od investorov vyžadovalo, aby si úverovú bonitu posudzovali sami. Uvedené zásady boli schválené na samite G20 v Soule v novembri 2010.

2.10   Z týchto dôvodov bolo potrebné zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach, a to predovšetkým s cieľom znížiť potenciálne riziká spojené s nadmerným spoliehaním sa účastníkov finančného trhu na ratingy, vysokým stupňom koncentrácie na ratingovom trhu, zavedením občianskoprávnej zodpovednosti ratingových agentúr voči investorom, konfliktom záujmov v súvislosti s modelom „emitent platí“ a štruktúrou akcionárov ratingových agentúr.

3.   Súhrn zmien a doplnení nariadenia (ES) č. 1060/2009

3.1   Rozšírenie rozsahu uplatňovania nariadenia na ratingové výhľady

3.1.1   Návrhom Komisie sa rozširuje rozsah uplatňovania pravidiel týkajúcich sa úverových ratingov tak, aby v prípade potreby zahŕňali aj „ratingové výhľady“. Význam ratingových výhľadov pre investorov a emitentov a ich vplyv na trh je porovnateľný s významom a účinkami úverových ratingov, preto sa požaduje najmä to, aby ratingové agentúry zverejňovali časový horizont, v rámci ktorého sa očakáva zmena úverového ratingu.

3.2   Zmeny a doplnenia vo vzťahu k používaniu úverových ratingov

3.2.1   V návrhu nariadenia o ratingových agentúrach sa dopĺňa ustanovenie o povinnosti vybraných finančných inštitúcií vykonávať vlastné posúdenie úverového rizika s cieľom znížiť nadmerné, až mechanické spoliehanie sa výlučne na externé úverové ratingy pri posudzovaní úverovej bonity akcií.

3.3   Zmeny a doplnenia vo vzťahu k nezávislosti ratingových agentúr

3.3.1   Nezávislosť ratingových agentúr pri súčasnom modeli „emitent platí“ je potrebné posilniť, a to takým spôsobom, aby sa zvýšila úroveň dôveryhodnosti úverových ratingov.

3.3.2   Jedným zo sprísnení v oblasti nezávislosti prostredníctvom eliminácie konfliktu záujmov je pravidlo, že ktorýkoľvek akcionár alebo člen ratingovej agentúry, ktorý vlastní aspoň 5 % podiel danej ratingovej agentúry, nesmie vlastniť 5 % alebo väčší podiel v inej ratingovej agentúre, okrem prípadu, ak sú dotknuté ratingové agentúry členmi rovnakej skupiny.

3.3.3   Zavádza sa pravidlo rotácie ratingových agentúr, ktoré boli emitentom oslovené, aby vydali rating na samotného emitenta, alebo jeho dlhové nástroje. Súčasne sa stanovuje povinnosť, že predchádzajúca ratingová agentúra musí nastupujúcej ratingovej agentúre odovzdať všetky podklady, vrátane dôležitých informácií.

3.3.4   Súčasne sa upravuje pravidlo vnútornej rotácie zamestnancov, a to tak, aby sa zabránilo presunu analytikov spolu s klientskym súborom do inej ratingovej agentúry.

3.3.5   Ratingová agentúra by nemala vydávať úverový rating v prípade existencie konfliktov záujmov vzniknutých zapojením osôb, ktoré ovládajú viac než 10 % kapitálu alebo hlasovacích práv ratingovej agentúry, alebo majú iné významné postavenie.

3.3.6   Osoby ovládajúce viac ako 5 % kapitálu alebo hlasovacích práv ratingovej agentúry, alebo osoby, ktoré majú významné postavenie, by nemali mať možnosť poskytovať poradenstvo alebo poradenské služby hodnotenému subjektu.

3.4   Zmeny a doplnenia vo vzťahu k zverejňovaniu informácií o metodikách ratingových agentúr, úverových ratingoch a ratingových výhľadoch

3.4.1   Navrhujú sa postupy pre prípravu nových alebo úpravu existujúcich ratingových metodík, pričom je nevyhnutné začleniť do tohto procesu aj konzultácie so zainteresovanými stranami. ESMA ako príslušný orgán posúdi súlad navrhovaných nových metodík s existujúcimi požiadavkami a používanie metodík bude možné až keď ich schváli ESMA.

3.4.2   V prípade, že sa v metodikách vyskytnú chyby, má mať ratingová agentúra povinnosť chyby odstrániť a informovať ESMA, hodnotené subjekty a širokú verejnosť o týchto chybách.

3.4.3   Informovanie emitenta o hlavných dôvodoch hodnotenia pred zverejnením ratingu, alebo výhľadu sa bude musieť uskutočniť najmenej jeden celý pracovný deň pred samotným zverejnením v snahe dať príležitosť odhaliť možné chyby ratingového hodnotenia.

3.4.4   Ratingové agentúry by mali zverejňovať informácie o všetkých subjektoch, alebo dlhových nástrojoch, ktoré im boli predložené na úvodné preskúmanie alebo predbežný rating.

3.5   Zmeny a doplnenia vo vzťahu k štátnym ratingom

3.5.1   V snahe o zlepšenie kvality štátnych ratingov budú posilnené pravidlá vzťahujúce sa na tieto ratingy a zvyšuje sa periodicita ich posudzovania na minimálne raz za šesť mesiacov.

3.5.2   Pre zvýšenie transparentnosti a miery pochopenia užívateľmi majú byť ratingové agentúry povinné zverejniť úplnú výskumnú správu pri vydávaní a zmenách štátnych ratingov.

3.5.3   Ratingové agentúry budú poskytovať aj rozlíšené údaje o obrate vrátane údajov o poplatkoch v rámci rôznych tried aktív. Tieto informácie by mali umožniť posúdiť, do akej miery ratingové agentúry využívajú svoje financie na vydávanie štátnych ratingov.

3.6   Zmeny a doplnenia vo vzťahu k porovnateľnosti úverových ratingov a poplatkov za úverové ratingy

3.6.1   Všetky ratingové agentúry budú mať povinnosť oznamovať svoje ratingy orgánu ESMA, ktorý bude dostupné ratingy na dlhové nástroje publikovať v podobe Európskeho ratingového indexu (EURIX).

3.6.2   ESMA bude mať možnosť pripraviť návrh technických predpisov o harmonizovanej ratingovej stupnici pre Komisiu. Všetky hodnotenia budú dodržiavať rovnaké štandardy stupnice, čo zabezpečí jednoduchšiu porovnateľnosť ratingov.

3.6.3   Poplatky za poskytnuté ratingové hodnotenie by mali byť nediskriminačné a nepodmienené, teda zohľadňovať skutočné náklady a transparentnú tvorbu cien, a nemali by byť závislé od výsledku hodnotenia. Ratingové agentúry by mali každoročne poskytnúť zoznam poplatkov účtovaných klientom za jednotlivé služby.

3.6.4   ESMA by mala vykonávať aj činnosti monitorovania koncentrácie trhu, rizík vyplývajúcich z koncentrácie a vplyvu na celkovú stabilitu finančného sektora.

3.7   Zmeny a doplnenia vo vzťahu k občianskoprávnej zodpovednosti ratingových agentúr voči investorom

3.7.1   Novými ustanoveniami Komisia navrhuje zaviesť v prípade úmyselného porušenia povinností vyplývajúcich z nariadenia o ratingových agentúrach alebo porušenia týchto povinností z hrubej nedbanlivosti možnosť podať žalobu o náhradu škody spôsobenej týmto porušením v prípade, že toto porušenie ovplyvnilo úverový rating, na ktorý sa investor spoliehal.

3.8   Ďalšie zmeny a doplnenia

3.8.1   Nariadenie je v niektorých bodoch týkajúcich sa ratingových agentúr adekvátne rozšírené o pôsobnosť aj na „certifikované“ agentúry usídlené v tretích krajinách.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   Návrh Komisie vhodným spôsobom upravuje a dopĺňa platné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009, a to predovšetkým pokiaľ ide o nadmerné spoliehanie sa účastníkov finančného trhu na ratingy, vysoký stupeň koncentrácie na ratingovom trhu, občianskoprávnu zodpovednosť ratingových agentúr voči investorom, konflikt záujmov v súvislosti s modelom „emitent platí“ a štruktúry akcionárov ratingových agentúr. Výbor však poznamenáva, že v niektorých častiach nariadeniu chýba konkrétnosť a niektoré časti sú vágne. Verí, že konečná verzia nariadenia bude, tam, kde to je možné a prospešné, konkrétnejšia, jasnejšia a jednoznačnejšia.

4.2   EHSV vyjadruje pochybnosti o budúcej reálnej dôveryhodnosti vlastných ratingových hodnotení a následného spoliehania sa na ne, keďže v súčasnosti sa pripisuje relevantnosť hlavne ratingom etablovaných ratingových agentúr sídliacich mimo EÚ a ak sa budú finančné inštitúcie naďalej spoliehať na tieto hodnotenia, navrhovaná regulácia nemôže sláviť úspech. Zároveň zostáva nezodpovedanou otázkou spôsob, akým chce Komisia vynútiť tvorbu relevantných vlastných hodnotení.

4.3   To isté sa dá povedať aj o navrhovanom pravidle rotácie: ak by totiž toto pravidlo aj viedlo k vzniku novej agentúry, ktorá by mala prispieť k rozmanitosti názorov, dá sa predpokladať, že hodnotenie tejto novovzniknutej agentúry bude ovplyvnené názormi etablovaných ratingových agentúr, a teda sa očakávaná názorová rozmanitosť nevytvorí.

4.4   EHSV vyjadruje zásadnú pochybnosť o nezávislosti poskytovaných ratingov, a to predovšetkým z dôvodu aplikovaného mechanizmu „emitent platí“, a to aj v prípade ratingov štátov, ktorý ovplyvňuje výšku úroku, ktorý suverénne štáty platia finančným inštitúciám a iným subjektom kupujúcim ich dlhy. EHSV preto navrhuje, aby sa Komisia začala zaoberať celkovým fungovaním finančných trhov a ich prísnejšou reguláciou.

4.5   EHSV podporuje vykonávanie dohľadu nad odmeňovaním jednotlivých analytikov a nezávislosť tohto odmeňovania od výsledkov ratingového hodnotenia. V tejto súvislosti si však nie je istý, akými konkrétnymi krokmi by chcela ESMA dodržiavanie uvedeného návrhu kontrolovať, a preto navrhuje, aby bol tento bod detailnejšie rozpracovaný.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   EHSV opätovne podotýka, že je potrebné dosiahnuť dodržiavanie stanoveného právneho rámca, a to predovšetkým stanovením sankcií aj pre vedúcich pracovníkov a pre zodpovedných pracovníkov európskeho a medzinárodného úradu pre dohľad nad trhmi v prípade, že si nebudú plniť svoje povinnosti a vzhľadom na škody, ktoré toto neplnenie si povinností spôsobuje nielen bankám a riadne fungujúcemu finančnému systému, ale aj hospodárstvu, podnikom a občanom.

5.2   EHSV kladne hodnotí zvýšenú snahu o ochranu spotrebiteľov finančných produktov prostredníctvom zavedenia občianskoprávnej zodpovednosti ratingových agentúr, ktorej zavedením Európsky parlament a Rada zohľadnili predchádzajúce stanovisko EHSV (11). Avšak EHSV sa domnieva, že by táto časť mala byť spracovaná detailnejšie a byť podstatne jasnejšia. Mala by byť zároveň jasne prepojená so sankciami, ktoré môže ESMA udeliť.

5.3   EHSV vyjadruje istú pochybnosť o snahe nariadenia zvýšiť konkurenciu na trhu úverových ratingov prostredníctvom zavedenia harmonizovanej ratingovej stupnice, podporuje však túto úpravu, pokiaľ ide o lepšiu porovnateľnosť ratingov.

5.4   EHSV sa domnieva, že v snahe o zvýšenie kvality, transparentnosti, nezávislosti, plurality názorov a konkurencie v oblasti poskytovania ratingov je potrebné, aby Komisia vytvorila nezávislú európsku ratingovú agentúru, ktorá by vydávala nezávislé ratingy štátnych dlhov s cieľom chrániť všeobecný záujem.

5.5   EHSV súhlasí s názorom, že je nevyhnutné limitovať vlastníctvo ratingových agentúr takým spôsobom, ktorý by zaručil vnímanie jednotlivých agentúr ako nezávislých, avšak EHSV by preferoval, aby sa zaručila úplná nezávislosť ratingových agentúr. Zároveň je potrebné zabezpečiť, aby žiadny investor nevlastnil viac ako určité percento kapitálu ratingovej agentúry a to ani nepriamo.

5.6   EHSV sa obáva, že ani vlastné hodnotenia rizika účastníkmi finančných trhov a zníženie spoliehania sa na externé ratingové hodnotenia nezaručí objektívnosť rozhodnutí, ktoré prijímajú účastníci finančných trhov a väčšiu rozmanitosť názorov. EHSV zároveň vyjadruje pochybnosti pokiaľ ide o kapacitné možnosti menších finančných inštitúcií vytvoriť analytické jednotky, ktoré by sa zaoberali týmito hodnoteniami.

5.7   EHSV vyjadruje istú obavu v súvislosti s aplikovateľnosťou občiansko-právnej zodpovednosti ratingových agentúr, vzhľadom na to, že agentúry mnohokrát vydali mylné ratingy a zatiaľ len vo veľmi málo prípadoch museli ratingové agentúry niesť zodpovednosť za svoje pochybenia. EHSV preto nie je presvedčený, že predkladaná regulácia momentálny status quo dokáže zmeniť. Zároveň sa EHSV domnieva, že by bolo vhodné zabezpečiť konzistentné a čo najúčinnejšie posilnenie občiansko-právnej zodpovednosti pre inštitúcie využívajúce ratingy pri poskytovaní niektorých služieb, ako napríklad zodpovednosť bánk pri poskytovaní investičného poradenstva.

5.8   EHSV sa domnieva, že je potrebné zamerať sa na revidovanie procesu dohľadu nad činnosťou ratingových agentúr, ktorý momentálne prebieha v nedostatočnom rozsahu a bolo by potrebné zabezpečiť jeho systematickú, konzistentnú a čo najširšiu realizáciu.

5.9   EHSV sa domnieva, že navrhované pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov sú nevyhnutné, avšak uvedený návrh nie je dostatočne konkrétny v príslušných bodoch, a preto je potrebné ich spracovať detailnejšie, predovšetkým pokiaľ ide o definovanie povinností jednotlivých inštitúcií vykonávajúcich dohľad nad ich dodržiavaním.

5.10   K obdobnému záveru EHSV dospel aj v prípade technickej stránky a konkrétneho spôsobu definovania Európskeho ratingového indexu (EURIX) a v tejto súvislosti zároveň vyjadruje pochybnosti, či takýto index môže priniesť nejakú dodatočnú informáciu.

5.11   V predloženom návrhu sa spomínajú ratingové hodnotenia štátov, avšak nie je presne definované, čo sa pod pojmom štát rozumie, keďže finančnú situáciu štátu ovplyvňujú aj jeho fondy sociálneho a zdravotného poistenia, ktoré sú priamo alebo nepriamo prepojené so štátnym rozpočtom. Občania majú právo vedieť, či je ohrozené uhrádzanie ich zdravotných alebo sociálnych potrieb.

5.12   Ratingové hodnotenia štátov musia byť veľmi dobre definované, keďže ovplyvňujú mnohé aspekty fungovania štátu na finančných trhoch. Preto je potrebné, aby Komisia venovala väčšiu pozornosť otázke ratingových hodnotení štátnych dlhov a detailnejšie ju spracovala.

5.13   Jednou z hlavných stále nedoriešených otázok zostáva nedostatočná nezávislosť ratingových agentúr spôsobená predovšetkým aplikáciou modelu „emitent platí“, čo má za následok, že ratingy sú vnímané ako výhodné pre emitenta a nie ako ratingy potrebné pre investorov. EHSV sa domnieva, že zavedenie pravidla rotácie nebude schopné poskytnúť dostatočnú regulačnú funkciu, ktorá by oslabila dosah modelu „emitent platí“, a preto navrhuje zvážiť iný spôsob obmedzenia možnosti účelového výberu ratingovej agentúry emitentom.

5.14   EHSV sa domnieva, že pravidlo rotácie v navrhovanom rozsahu nebude schopné splniť očakávania spojené s jeho zavedením a to predovšetkým pokiaľ ide o vytvorenie dostatočného počtu nových trhových príležitostí. Preto EHSV považuje za vhodné, aby boli súčasťou schváleného nariadenia kratšie obdobia, počas ktorých môže emitent využívať služby tej istej ratingovej agentúry, alebo dlhšie obdobie prestávky v jej využívaní. Jedným z možných riešení je aj výber ratingových agentúr žrebom. Zároveň EHSV navrhuje, by bolo v príslušných článkoch návrhu odstránené z formulácie „desať po sebe nasledujúcich dlhových nástrojov“, spojenie „po sebe nasledujúcich“.

V Bruseli 29. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Stanovisko EHSV na tému „Ratingové agentúry“, Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 37.

(2)  Ibrahim Warde, „Ces puissantes officines qui notent les Etats“, Le Monde diplomatique, február 1997.

(3)  Marc Roche, „Le capitalisme hors la loi“, Éditions Albin Michel 2011, str. 70.

(4)  Joseph E. Stilgitz, „Le triomphe de la cupidité“, Les liens qui libèrent 2010, str. 166.

(5)  Hervé Kempf, „L'oligarchie ça suffit, vive la démocratie“, Éditions du Seuil, Paris 2011, str. 72.

(6)  Tamže.

(7)  http://ec.europa.eu/internal_market/securities/docs/agencies/summary-responses-cra-consultation-20110704_en.pdf.

(8)  http://www.europarl.europa.eu/oeil/FindByProcnum.do?lang=en&procnum=INI/2010/2302.

(9)  http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/125496.pdf.

(10)  http://www.financialstabilityboard.org/publications/r_101027.pdf.

(11)  Stanovisko EHSV na tému „Ratingové agentúry“, Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 37.


PRÍLOHA

k stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúci text stanoviska odbornej sekcie bol zhromaždením zamietnutý v prospech pozmeňovacieho návrhu, ale získal viac ako štvrtinu hlasov.

Bod 5.4

5.4

EHSV sa domnieva, že v snahe o zvýšenie kvality, transparentnosti, nezávislosti, plurality názorov a konkurencie v oblasti poskytovania ratingov je potrebné, aby Komisia vytvorila nezávislú európsku ratingovú agentúru, ktorá by vydávala nezávislé ratingy, za ktoré by platili emitenti, nevydávala by však ratingy krajín, aby sa predišlo možným obvineniam z konfliktu záujmov.

Tento text stanoviska odbornej sekcie bol zamietnutý 78 hlasmi proti, pričom 55 členovia hlasovali za a 13 sa hlasovania zdržali.


Top