21.6.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/55

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES“

COM(2011) 594 final

2012/C 181/11

Spravodajca: Stefano PALMIERI

Rada sa 19. októbra 2011 rozhodla podľa článku 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES“

COM(2011) 594 final.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 7. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 29. marca 2012) prijal 164 hlasmi za, pričom 73 členovia hlasovali proti a 12 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) v súlade s postojom Európskeho parlamentu (1) víta návrh Európskej komisie zaviesť daň z finančných transakcií (DFT), ktorý je v plnom súlade s jeho názormi vyjadrenými v predchádzajúcich stanoviskách (2).

1.2   EHSV už vo svojom predchádzajúcom stanovisku (3) zdôraznil, že je dôležité prinavrátiť Európskej únii jej finančnú autonómiu tak, ako to pôvodne obsahoval článok 201 Rímskej zmluvy. EHSV sa nazdáva, že práve v tomto kontexte DFT predstavuje jeden z hlavných prvkov nového systému vlastných zdrojov Únie. Ide o nástroj schopný zabezpečiť potrebnú finančnú sebestačnosť viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020.

1.3   EHSV opakovane zdôrazňuje, že je potrebné presadiť zavedenie DFT na celosvetovej úrovni, avšak zhodne so svojím stanoviskom z 15. júla 2010 (pozri poznámku pod čiarou 2) sa nazdáva, že najlepším spôsobom ako dosiahnuť tento cieľ je zaviesť DFT v Európskej únii. EHSV sa v súlade s postojom, ktorý zaujali člen Komisie Algirdas Šemeta a Európsky parlament, nazdáva, že EÚ rovnako, ako to bolo v prípade mnohých politík s celosvetovým dosahom (napríklad politika vo veci klimatických zmien) môže a musí chopiť sa úlohy vplyvného priekopníka v tejto oblasti (4). EHSV sa však domnieva, že sa musí vyvinúť maximálne úsilie, aby sa táto daň zaviedla na celosvetovej úrovni.

1.3.1   EHSV sa nazdáva, že ako súčasť tejto línie treba vnímať aj list ministrov financií deviatich členských štátov EÚ (Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Taliansko) adresovaný dánskemu predsedníctvu Rady EÚ, v ktorom uvítali rozhodnutie predsedníctva urýchliť analýzu a rokovania vo veci zavedenia DFT.

1.4   EHSV sa nazdáva, že zavedenie DFT je súčasťou rozsiahlejšieho procesu, ktorý Komisia začala revíziou hlavných smerníc týkajúcich sa trhov s finančnými nástrojmi [COM(2011) 656; COM(2011) 652 final], s cieľom zaručiť lepšiu transparentnosť, účinnosť a výkonnosť týchto trhov. Okrem toho sa EHSV domnieva, ako to už zdôraznil aj vo svojom predchádzajúcom stanovisku, že stabilita a účinnosť finančného sektora, a teda obmedzenie nadmerného rizika a vytvorenie vhodných stimulov pre inštitúcie finančného sektora sa musia zabezpečiť primeranou reguláciou a dohľadom.

1.5   EHSV sa nazdáva, že v snahe predísť vzniku rizika premiestnenia finančných aktivít, alebo ho aspoň obmedziť na minimum, by bolo potrebné k zásade miesta pobytu (územný princíp), ktorú navrhuje Komisia, pridružiť zásadu emisie (issuance principle) navrhovanú Európskym parlamentom. Ide o zásadu, podľa ktorej sa daň uplatňuje (podobne ako kolková daň – stamp duties) na každú transakciu, ktorá „zahŕňa finančný nástroj, ktorý vydala právnická osoba registrovaná v Únii“, v opačnom prípade dohoda o nákupe alebo predaji nenadobúda platnosť (5).

1.6   EHSV sa nazdáva, že zavedenie DFT umožní zaručiť spravodlivejšie prispievanie finančného sektora do rozpočtu Európskej únie a národných rozpočtov členských štátov.

1.7   EHSV víta skutočnosť, že zavedením DFT bude možné zmeniť návyky účastníkov finančných trhov znížením objemu vysokofrekvenčných finančných transakcií s nízkou latentnosťou (high frequency and low latency trading). Tieto vysoko špekulatívne transakcie narúšajú stabilitu finančných trhov a sú úplne odlúčené od riadneho fungovania reálnej ekonomiky. Pomocou DFT teda bude možné stabilizovať finančné trhy a zvýšiť výhodnosť finančných investícií v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte so zameraním na podnikovú sféru.

1.7.1   EHSV sa nazdáva, že zníženie rýchlosti vykonávania vysoko špekulatívnych transakcií v dôsledku zavedenia DFT bude mať výrazný stabilizačný vplyv na cenové výkyvy na finančných trhoch, čo umožní podnikom pôsobiacim v prostredí reálnej ekonomiky vypracovať stabilnejšie finančné scenáre pre vlastné investície (6).

1.8   EHSV pokladá za jeden z najdôležitejších vplyvov zavedenia DFT potenciálne zlepšenie situácie štátnych dlhov. Krízy štátnych dlhopisov sa stávajú závažnejšími v období výraznej finančnej nestability. Zvýšený príjem v dôsledku zavedenia DFT prispeje k zlepšeniu fiškálnej stability, a zabráni nutnosti ďalšieho zadlžovania. Priame účinky sa prejavia v podobe zdrojov, ktoré získajú členské štáty, a nepriame účinky sa odrazia na zdrojoch určených pre rozpočet EÚ, ktorými sa nahradia príspevky členských štátov.

1.9   EHSV uznáva, že zavedenie DFT ako príspevok k fiškálnej harmonizácii, by zaručilo správne fungovanie vnútorného trhu, a tým umožnilo zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže v oblasti, v ktorej k dnešnému dňu už najmenej desať členských štátov EÚ dávnejšie zaviedlo rôzne formy zdanenia finančných transakcií.

1.10   EHSV zdôrazňuje potrebu pozorne riadiť negatívne makroekonomické a mikroekonomické dôsledky uplatňovania DFT, s cieľom zabrániť vzniku príslušného rizika a súvisiacich nákladov, alebo ich aspoň obmedziť. Preto sa EHSV nazdáva, že v záujme kompenzácie najvýraznejších negatívnych dôsledkov zavedenia DFT pre reálnu ekonomiku by bolo potrebné zvážiť zavedenie vhodných kompenzačných mechanizmov.

1.10.1   EHSV sa nazdáva, že monitorovanie a následné hodnotenie dôsledkov uplatnenia DFT formou správy, ktorá by sa mala zaslať Európskemu parlamentu a Rade, musí prebehnúť každoročne, a nie po uplynutí troch rokov od zavedenia DFT (7).

1.11   EHSV sa nazdáva, že vplyv zavedenia DFT treba posudzovať tak, že sa zhrnú aj dlhodobé účinky v podobe zníženia HDP (ako odhaduje Komisia v posúdení vplyvu), s celkovým vplyvom vďaka prispeniu i) k lepšiemu fungovaniu finančných trhov vyplývajúcemu z ich väčšej stability; ii) k presmerovaniu investícií do reálnej ekonomiky; iii) k regulačným opatreniam schopným zvýšiť účinnosť, výkonnosť a transparentnosť trhov; iv) k fiškálnej konsolidácii členských štátov v dôsledku väčšej dostupnosti zdrojov; v) k úsporám a investíciám domácností. Tento súbor účinkov by podľa nedávnych odhadov mohol vyvolať dokonca z dlhodobého hľadiska pozitívny nárast HDP vo výške 0,25 % (8).

1.12   EHSV vyjadruje svoje výhrady k posúdeniu vplyvu zavedenia DFT, ktoré sprevádza návrh Komisie, a nazdáva sa, že neboli zohľadnené viaceré účinky (z ktorých niektoré sú uvedené v tomto stanovisku), čo by mohlo oslabiť celkové hodnotenie samotného návrhu. Z tohto dôvodu EHSV žiada Komisiu, aby urýchlene vykonala doplnkové podrobnejšie posúdenie.

1.13   EHSV súhlasí s rozhodnutím Komisie navrhnúť DFT namiesto dane z finančných aktivít (DAF), keďže s DAF sa spája väčšie riziko prevodu zvýšených nákladov na spotrebiteľov a podniky a menšie účinky na stabilizáciu finančných trhov napriek tomu, že dokáže lepšie regulovať distribučné aspekty (v dôsledku lepšieho prepojenia so získaným príjmom z finančných aktivít).

1.14   EHSV pokladá za potrebné pripomenúť, že od jesene 2010 podiel európskych občanov, ktorí sú za zavedenie DFT – opýtaných v rámci prieskumu Eurobarometra – neklesá pod úroveň 60 %. (jeseň 2010: 61 %, jar 2011: 65 %, jeseň 2011: 64 % (9)). Preto môže byť zavedenie DFT prvým dôležitým krokom k tomu, aby finančný sektor opäť získal potrebnú dôveru európskych občanov.

1.15   EHSV sa zaväzuje, že pri vykonávaní svojej úlohy poradného orgánu Komisie, Európskeho parlamentu a Rady preberie záväzok, bude trvalo monitorovať proces, ktorý povedie k transpozícii návrhu Komisie na zavedenie DFT do legislatívy.

2.   Návrh Komisie týkajúci sa smernice Rady, ktorou sa vytvára spoločný systém dane z finančných transakcií

2.1   Európska komisia už od roku 2009 na stretnutiach G20 (Pittsburgh, Toronto, Cannes) presadzuje názor, že je potrebné zaviesť daň z finančných transakcií na celosvetovej úrovni. V tejto súvislosti Komisia už 7. októbra 2010 zverejnila oznámenie o zdaňovaní finančného sektora [COM(2010) 549 final].

2.2   Komisia opäť predkladá návrh zaviesť daň z finančných transakcií (DFT), ktorý je teraz začlenený do systematickejšieho rámca. Návrh zapadá do nového viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020, ktorý predložila Komisia s cieľom zaistiť prostredníctvom lepšie dotovaného a presnejšie štruktúrovaného systému vlastných zdrojov väčšiu finančnú autonómiu viacročnému rozpočtu Európskej únie (10).

2.3   Táto daň by sa mala uplatňovať na finančné transakcie, do ktorých sú zapojené finančné inštitúcie, s výnimkou transakcií týkajúcich sa: občanov a podnikov, (uzatváranie poistných zmlúv, hypotekárne úvery, spotrebiteľské úvery alebo platobné služby), transakcií na primárnom trhu (s výnimkou emisie a vyplácania akcií a podielov podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov – PKIPCP – a alternatívnych investičných fondov – AIF) a spotových devízových transakcií (nie menových derivátov).

2.4   Platenie DFT sa vzťahuje na finančné inštitúcie, ktoré „pôsobia ako strana finančnej transakcie, buď na svoje vlastné náklady, alebo na účet iných osôb, alebo ktoré pôsobia v mene strany transakcie“. Výnimku tvoria finančné transakcie uskutočňované s Európskou centrálnou bankou (ECB) a národnými centrálnymi bankami. Centrálne protistrany (CPS), centrálni depozitári cenných papierov (CDCP) a medzinárodní centrálni depozitári cenných papierov (MCDCP), ako aj Európsky nástroj finančnej stability (ENFS), sa nepovažujú za finančné inštitúcie, pokiaľ vykonávajú funkcie, ktoré sa ako také nepovažujú za obchodnú aktivitu.

2.5   Aby sa znížilo riziko premiestnenia, ku ktorému zjavne dôjde, uplatňuje sa zásada miesta pobytu (územný princíp), podľa ktorej nie je dôležité miesto vykonania transakcie, ale členský štát, v ktorom sú usadení zainteresovaní účastníci finančných operácií. Na transakciu sa uplatní daň, ak aspoň jedna z finančných inštitúcií zapojených do transakcie je usadená v EÚ.

2.5.1   Podľa článku 3 smernice sa finančná inštitúcia považuje za usadenú na území členského štátu, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

—	ako taká bola oprávnená orgánmi daného členského štátu konať v súvislosti s transakciami, na ktoré sa vzťahuje toto oprávnenie,

—	má svoje registrované sídlo v rámci daného členského štátu,

—	jej trvalé bydlisko alebo miesto obvyklého pobytu sa nachádza v danom členskom štáte,

—	má pobočku v danom členskom štáte,

—	je stranou, ktorá koná na vlastný účet alebo na účet inej osoby alebo ktorá koná v mene strany transakcie, finančnej transakcie s inou finančnou inštitúciou so sídlom v danom členskom štáte alebo so stranou, ktorá má sídlo na území daného členského štátu a ktorá nie je finančnou inštitúciou (11).

2.6   Povinnosť zaplatiť DFT vzniká v okamihu uskutočnenia každej finančnej transakcie. Vzhľadom na odlišnú povahu transakcií sa zavádzajú dva rôzne daňové základy. Prvý sa vzťahuje na transakcie, ktoré sa netýkajú derivátových dohôd, pre ktoré sa daňový základ rovná úhrade, ktorú účastník transakcie platí alebo musí zaplatiť tretej strane. Ak je úhrada nižšia ako trhová cena, alebo sa nestanovuje, je daňovým základom trhová cena. Druhý prípad sa vzťahuje na finančné transakcie, ktoré sa týkajú derivátových dohôd, pričom daňový základ bude zhodný s hodnotou derivátovej dohody známou v okamihu uskutočnenia finančnej transakcie.

2.6.1   Minimálne sadzby, ktoré členské štáty musia uplatňovať z daňového základu, sa delia na:

i)	0,1 % v prípade finančných transakcií, ktoré sa netýkajú derivátových dohôd;

ii)	0,01 % v prípade finančných transakcií, ktoré sa týkajú derivátových dohôd.

Členské štáty môžu v rámci každej kategórie transakcií uplatňovať len jednu sadzbu dane. Členské štáty sa však môžu rozhodnúť uplatňovať vyššie sadzby než stanovené minimálne sadzby.

2.7   Za zaplatenie dane je zodpovedná každá finančná inštitúcia, ktorá je stranou transakcie a koná buď na svoje vlastné náklady, alebo na účet iných osôb, alebo ktorá pôsobí v mene strany transakcie alebo ak transakcia bola vykonaná v jej mene, v každom prípade sú ostatní účastníci transakcie za určitých podmienok spoločne a nerozdielne zodpovední za platbu dane. Členským štátom sa ponecháva slobodné rozhodnutie určiť prípadné ďalšie zodpovedné subjekty a povinnosti týkajúce sa registrácie, účtovníctva a oznamovania a iné povinnosti, ktorými sa má zabezpečiť, že DFT sa skutočne zaplatí.

2.8   V prípade elektronicky vykonanej transakcie musí byť daň zaplatená vo chvíli, keď vznikla daňová povinnosť; vo všetkých ostatných prípadoch najneskôr do troch pracovných dní.

2.9   Je úlohou členských štátov prijať preventívne opatrenia na zabránenie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a zneužívaniu. V tejto oblasti môže Komisia navrhnúť delegované akty po predchádzajúcej konzultácii s Radou.

2.10   Zavedenie DFT znamená, že sa zrušia a nezavedú ďalšie prípadné dane z finančných transakcií na úrovni členských štátov.

2.11   V rámci návrh Komisie by zavedenie spoločnej minimálnej dane, ktorej vstup do platnosti sa očakáva 1. januára 2014, umožnilo zosúladiť iniciatívy, ktoré už členské štáty podnikli v súvislosti s DFT, čím by sa zaručilo správne fungovanie jednotného trhu.

2.12   Rozhodnutie zaviesť daň z finančných transakcií bolo prijaté po vykonaní posúdenia vplyvu, kde sa ako možná alternatíva zohľadnilo aj zavedenie dane z finančných činností (DFČ), avšak napokon sa ako vhodnejšie riešenie uprednostnilo zavedenie DFT. Na základe tohto posúdenia vplyvu sa ročné príjmy z DFT odhadujú na 57 miliárd eur ročne (37 miliárd by malo plynúť do rozpočtu EÚ, zatiaľ čo zvyšných 20 miliárd by malo obohatiť rozpočty jednotlivých členských štátov) (12).

2.13   Stanovuje sa, že Komisia bude pravidelne predkladať Rade správu o uplatňovaní tejto smernice s prípadnými návrhmi na jej zmenu a doplnenie. Prvá správa by sa mala predložiť do 31. decembra 2016 a nasledujúce sa budú vypracúvať raz za päť rokov.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   EHSV v tomto stanovisku zamýšľa zhodnotiť návrh Komisie, ktorého zámerom je presadiť smernicu Rady s cieľom vytvoriť spoločný systém zdaňovania finančných transakcií [COM(2011) 594 final] (13).

3.2   Cieľom tohto stanoviska je ďalej prehlbovať túto problematiku v rámci, ktorý v minulosti vymedzilo stanovisko z 15. júla 2010 o dani z finančných transakcií a stanovisko z 15. júna 2011 o zdaňovaní finančného sektora [COM(2010) 549 final] (pozri poznámku pod čiarou 2).

3.3   Návrh na DFT vychádza z poznania, že finančné trhy následkom rozvoja informačných a komunikačných technológií zaznamenali v uplynulých dvoch desaťročiach exponenciálny nárast objemu finančných transakcií a volatility súvisiacich cien, s destabilizačnými dôsledkami pre celosvetové hospodárstvo (14).

3.3.1   Finančné trhy postupne presunuli svoje ťažisko tak, že sa z „nástrojov“ získavania finančných zdrojov stali „samoúčelové“ a vlastne nahradili reálnu ekonomiku. So zreteľom na túto situáciu EHSV pokladá za potrebné podrobiť tieto trhy mechanizmom, ktoré by dokázali zaručiť účinnosť prostredníctvom ich regulácie a efektívnosť pomocou transparentnosti, pričom treba zaručiť, aby prispievali rovným dielom ako ostatné výrobné činitele k vytváraniu rozpočtu Únie a rozpočtov členských štátov (15).

3.3.2   EHSV opakovane poukázal na skutočnosť, že súčasná kríza je dôsledkom finančnej krízy, ktorá vypukla v roku 2007 a od roku 2008 sa rozšírila na reálnu ekonomiku (16), a nazdáva sa, že finančný sektor, ktorý za túto krízu nesie hlavnú zodpovednosť, musí rovným dielom prispieť k jej prekonaniu. Doterajšie úsilie, ktoré členské štáty vynaložili na podporu finančného sektora (vo forme financovania a záruk), možno vyčísliť na 4 600 miliárd eur, t. j. 39 % HDP EÚ-27 v roku 2009. Tento príspevok nebezpečne ohrozil verejné financie niektorých členských štátov EÚ, čo vyvolalo nebezpečnú krízu eurozóny (17).

3.4   V tejto súvislosti je návrh na zdanenie finančných transakcií súčasťou procesu, ktorý Komisia začala revíziou hlavných smerníc týkajúcich sa sektora trhov s cennými papiermi, s cieľom zaručiť lepšiu reguláciu a transparentnosť finančných trhov (18), čo EHSV opakovane požadoval vo svojich stanoviskách.

3.5   EHSV už pri dvoch nezávislých príležitostiach vyjadril svoj kladný postoj k zavedeniu dane z finančných transakcií, a to v stanovisku z vlastnej iniciatívy z 15. júla 2010 (pozri poznámku pod čiarou 2), ako aj v stanovisku z 15. júna 2011 (pozri poznámku pod čiarou 2),.

3.5.1   Podľa názoru EHSV návrhom Komisie COM(2011) 594 final sa zavádza európsky systém zdaňovania finančných transakcií v súlade so všeobecnými usmerneniami návrhov, ktoré boli predmetom predchádzajúcich dvoch stanovísk.

3.6   EHSV uznáva opodstatnenosť hlavných dôvodov, ktoré viedli Komisiu k návrhu zaviesť DFT na európskej úrovni:

—	zvýšiť daňové odvody z finančných činností v záujme ich spravodlivejšieho prispievania do rozpočtu Únie a rozpočtov členských štátov,

—	zmeniť správanie účastníkov finančných trhov znížením objemu vysokofrekvenčných finančných transakcií s nízkou latentnosťou (high frequency and low latency trading),

—	zosúladiť DFT jednotlivých členských štátov stanovením dvoch minimálnych sadzieb dane (0,1 % pre dlhopisy a akcie, 0,01 % pre deriváty).

3.6.1   Pokiaľ ide o príspevok do rozpočtu Únie a členských štátov, hospodárska kríza, a nedávna kríza štátneho dlhu si vyžadujú politické opatrenia schopné oživiť hospodársky rozvoj v kontexte čoraz prísnejších obmedzení verejného rozpočtu. Zavedenie DFT by prispením k novému systému vlastných zdrojov rozpočtu EÚ umožnilo podstatne znížiť príspevky členských štátov, čo by pomohlo ozdraviť národné rozpočty. Podľa odhadov Komisie by nové vlastné zdroje v roku 2020 mohli tvoriť približne polovicu rozpočtu EÚ a podiel príspevkov členských štátov na hrubom národnom dôchodku by sa znížil na tretinu v porovnaní so súčasným podielom, ktorý presahuje tri štvrtiny.

3.6.1.1   Ako sa už uviedlo, uplatnenie DFT by bolo opodstatnené aj požiadavkou spravodlivosti. Finančný systém v uplynulých rokoch profitoval zo znížených daňových sadzieb v dôsledku daňového zvýhodnenia vo výške približne 18 miliárd eur ročne, ktoré vyplývalo z vyňatia finančných služieb z platby DPH.

3.6.1.2   V tejto súvislosti už EHSV zaujal kladný postoj k návrhu Komisie zmeniť systém zdaňovania zvýšením príslušného príspevku finančného sektora. Preto sa EHSV nazdáva, že návrh Komisie sa uberá požadovaným smerom.

3.6.2   Pokiaľ ide o možnosť pomocou DFT znížiť objem vysoko rizikových finančných transakcií s vysokým stupňom volatility, treba sa pristaviť pri kategórii finančných transakcií, ktoré by mal tento návrh najviac zasiahnuť. Vysokofrekvenčné finančné transakcie s nízkou latentnosťou vďaka špičkovým informačným technológiám využívajú komplexné matematické algoritmy schopné v zlomku sekundy analyzovať údaje trhu a uplatniť príslušné stratégie zásahu do finančných trhov (kvantita, cena, načasovanie, umiestnenie – price, timing, location – obchodníkov, pokyny na nákup/predaj), čím radikálne znižujú čas latentnosti (meraný v mikrosekundách – milióntinách sekundy). Takýmito transakciami účastník finančného trhu dokáže zareagovať na trhy „v predstihu“ tým, že vykonáva transakcie nákupu a predaja, ktoré sú uzavierané v rozpätí niekoľkých desatín sekundy. Táto kategória transakcií bola dokonca označená za „informatické zneužívanie dôverných informácií v obchodnom styku“ (insider trading) (19).

3.6.2.1   Podiel takýchto transakcií na celkovom obchodovaní na finančných trhoch EÚ sa pohybuje v rozpätí od 13 % do 40 %. Odhaduje sa, že v Spojených štátoch sa objem vysokofrekvenčných finančných transakcií len za štyri roky (2004 – 2009) zvýšil z 30 % na 70 % (20).

3.6.2.2   Tieto transakcie sú transakciami, ktoré úplne odlúčené od riadneho fungovania reálnej ekonomiky dokážu, okrem iného, odčerpávať likviditu zvnútra hospodárskeho systému, čím oslabujú systémovú odolnosť chápanú ako schopnosť systému odolávať náporom vyplývajúcim z kritických fáz (21).

3.6.2.3   Zavedenie DFT po zvýšení transakčných nákladov by malo negatívny vplyv na vysokofrekvenčné obchodovanie v dôsledku kumulačných účinkov uplatnenia dane. Znížený objem vysokofrekvenčných transakcií by podporilo presmerovanie činnosti finančných inštitúcií na tradičnú finančnú činnosť v podobe sprostredkovania úverov, s nespornými výhodami pre tých účastníkov trhu – ako napr. malé a stredné podniky – ktoré v súčasnosti znášajú dôsledky vážneho nedostatku likvidity.

3.6.2.4   Existujúce systémy zdaňovania finančných transakcií preukázali schopnosť znížiť objemy obchodovania a volatilitu cien cenných papierov, umožňujúc tak znížiť poistné za poistenie rizika, preto sa dá oprávnene očakávať, že zavedenie DFT na európskej úrovni povedie k značnému oslabeniu aj tejto kategórie „neproduktívnych“ transakcií.

3.6.3   Pokiaľ ide o cieľ fiškálnej harmonizácie, k dnešnému dňu desať členských štátov EÚ už dávnejšie zaviedlo rôzne formy daní z finančných činností a transakcií (Belgicko, Cyprus, Francúzsko, Fínsko, Grécko, Írsko, Poľsko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo a Taliansko). Tieto krajiny budú požiadané, aby prispôsobili svoje právne predpisy legislatíve EÚ (inými slovami, vyhovieť napr. prípadným požiadavkám uplatniť minimálnu sadzbu a zosúladiť daňový základ s ustanoveniami EÚ). Zavedenie DFT by z hľadiska správneho fungovania vnútorného trhu umožnilo zvýhodniť účinnejšie finančné trhy a predísť ich narušeniu v dôsledku daňových pravidiel stanovených jednostranne členskými štátmi.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Komisia vypracovala posúdenie dlhodobého vplyvu zavedenia DFT na hrubý domáci produkt (HDP), ktorý odhaduje v rozpätí od – 0,17 % (v prípade sadzby 0,01 %) až – 1,76 % (v prípade sadzby 0,1 %) v rámci obzvlášť prísneho scenára, kde sa nezohľadnili niektoré „zmierňujúce“ účinky, ako napr. vylúčenie primárneho trhu, vylúčenie transakcií, ktorých aspoň jeden účastník nie je finančnou inštitúciou, a účinky na iné makroekonomické premenné. Komisia sa nazdáva, že ak by sa zohľadnili aj „zmierňujúce“ účinky, maximálny účinok na HDP by sa zmenil z – 1,76 % na – 0,53 %. Odhadovaný vplyv na zamestnanosť sa pohybuje v rozpätí od – 0,03 % (v prípade sadzby 0,01 %) až 0,20 % (v prípade sadzby 0,1 %).

4.2   V skutočnosti by sa dalo rátať s celkovým vplyvom dokonca s pozitívnou hodnotou výkyvu HDP vo výške 0,25 % (22), ak by sa k dlhodobým účinkom na HDP v dôsledku zavedenia DFT pridali účinky spojené s lepším fungovaním finančných trhov vyplývajúcim z ich väčšej stability, s presmerovaním investícií do reálnej ekonomiky, s regulačnými opatreniami schopnými zvýšiť účinnosť, výkonnosť a transparentnosť trhov, s fiškálnou konsolidáciou členských štátov v dôsledku väčšej dostupnosti zdrojov.

4.3   EHSV považuje posúdenie vplyvu, ktoré sprevádza návrh Komisie, za nedostatočné, a preto považuje za potrebné, aby Komisia predložila doplnkovú analýzu k tomuto posúdeniu vplyvu, ktorá by dokázala dôkladnejšie vylíčiť dosah návrhu.

4.3.1   EHSV sa nazdáva, že treba zohľadniť: niektoré účinky, na ktoré sa poukazuje v tomto stanovisku a ktoré Komisia nezohľadnila vo svojom posúdení vplyvu; niektoré vysvetlenia predpokladov, z ktorých vychádza Komisia v posúdení vplyvu (ako napr. elasticita dopytu po finančných produktoch, na ktoré sa vzťahuje DFT); vplyv možného prevodu nákladov na spotrebiteľov a podniky; a účinky zavedenia DFT na zamestnanosť vo finančnom sektore členských štátov EÚ.

4.4   EHSV sa nazdáva, že zavedenie DFT musí prebehnúť náležitým spôsobom, aby sa predišlo vzniku rizika a súvisiacich nákladov, alebo aby sa aspoň obmedzili. EHSV sa domnieva, že je potrebné zohľadniť tieto riziká: prípadný presun záťaže, ktorú predstavuje táto daň, na podniky a spotrebiteľov vo forme zvýšenej ceny úverov; zníženie výnosu penzijných fondov; premiestnenie finančných investícií; zvýšenie nákladov podnikov v súvislosti s poistením rizík (na zabezpečenie proti výkyvom cien komodít a menových kurzov); účinky dane na zisk finančného sektora a na tie členské štáty, v ktorých tento sektor zastáva významné postavenie; dosah na hospodárstvo vzhľadom na to, že zavedenie dane by prebehlo vo fáze hospodárskeho cyklu, pre ktorú sú príznačné prvky recesie.

4.5   EHSV sa nazdáva, že protiváhou týchto rizík sú oveľa väčšie príležitosti a výhody. DFT síce zaťaží krátkodobé investície, avšak podmieni zvýšenie dopytu po investíciách v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte, ktoré sú typické pre podniky a štáty. To všetko sa odrazí na zvýšenej likvidite dostupnej na trhoch, čo pomôže zlepšiť situáciu podnikov, domácností a štátnych dlhov. Obzvlášť veľký význam bude mať stabilita, ktorá sa vnesie na trhy s derivátmi. Charakteristiky týchto produktov zásadne ovplyvňujú počet uskutočnených transakcií, čo povedie k pozastaveniu množenia sa produktov, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za krízu finančných trhov a svetového hospodárstva v týchto rokoch.

4.6   Vzhľadom na spôsoby a typológie investovania by eventuálne dodatočné odvody z penzijných fondov v dôsledku zavedenia DFT boli obmedzené, a navyše možné zhodnotenie aktív, ktoré sú typické pre penzijné fondy (investície s nižšou mierou volatility), môže vyrovnať a dokonca prevýšiť prípadné výnosy znížené uplatňovaním tejto dane. EHSV sa však nazdáva, že by sa v rámci úsilia prekaziť alebo obmedziť vplyv na penzijné fondy mala zohľadniť možnosť znížiť sadzby alebo zaviesť pre ne nejaké výnimky.

4.7   Rozsah pôsobnosti a sadzby DFT majú rozhodujúci význam, pokiaľ ide o cieľ obmedziť negatívne účinky premiestnenia investícií a finančných fondov mimo EÚ. Na túto potrebu poukázal aj EHSV v súvislosti s prijatím dane už nie v globálneho kontexte.

4.7.1   Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti DFT, uplatňovanie zásady miesta pobytu (alebo územného princípu), znamená, že aj finančné inštitúcie tretích krajín usadené v EÚ podliehajú zdaneniu a to vytvára široké spektrum uplatnenia. Už samotné vymedzenie územného princípu finančných inštitúcií na účely stanovenia členského štátu, ktorý bude vyberať daň, vytvára dobré predpoklady na obmedzeniu prípadov daňových únikov alebo vyhýbania sa daňovej povinnosti.

4.7.2   EHSV v záujme ďalšieho obmedzenia účinkov premiestnenia finančných transakcií podporuje návrh, ktorý predložil Európsky parlament, zaviesť zásadu emisie (issuance principle), podľa ktorej sa daň uplatňuje (podobne ako kolková daň – stamp duties) na každú transakciu, ktorá „zahŕňa finančný nástroj, ktorý vydala právnická osoba registrovaná v Únii“ (23).

4.7.3   Pokiaľ ide o uplatňovanie sadzieb, EHSV pripomína, že vo svojom stanovisku prijatom v roku 2010 (pozri poznámku pod čiarou 2) poukázal na zavedenie jednotnej sadzby vo výške 0,05 %, a súhlasí s názorom, že uplatnenie dvoch sadzieb tak, ako to navrhuje Komisia, slúži na zmiernenie rizika premiestnenia trhov a zaručuje primerané zdroje pre rozpočty Únie a členských štátov.

4.7.4   EHSV okrem toho pripomína, že tam, kde bola DFT zavedená s osobitným dôrazom na jej správu, daňový základ a uplatňovanie sadzby, sa dosiahli pozitívne výsledky z hľadiska príjmov bez toho, aby sa ohrozil hospodársky rast. Došlo k tomu v Južnej Kórei, Hongkongu, Indii, Brazílii, Taiwane, Juhoafrickej republike (24).

4.8   Vylúčenie primárneho trhu z rozsahu pôsobnosti zdaňovania obmedzuje na minimum účinky DFT na náklady financovania reálnej hospodárskej činnosti a redukuje ich na nepriame účinky, ktoré vznikajú v dôsledku prípadnej menšej likvidity, ktorú táto daň vnáša do cenných papierov, s ktorými obchodujú finančné inštitúcie.

4.9   Daň tým, že sa uplatňuje aj na menové deriváty, ale nie na spotové devízové transakcie, by mala umožniť zasiahnuť podstatnú časť transakcií so špekulatívnym účelom, ktoré sa týkajú devízových trhov (25). Prípadné zhrnutie spotových devízových transakcií do rozsahu pôsobnosti DFT by nebolo skutočným obmedzením voľného pohybu kapitálu (vzhľadom na plánované sadzby), ani porušením príslušných častí Lisabonskej zmluvy (Leading Group on Innovating Financing for Development, Paríž, jún 2010)

4.10   Ako už skonštatoval EHSV (stanovisko prijaté v roku 2011, pozri poznámku pod čiarou 2), DFT a DFA nie sú alternatívnymi systémami zdaňovania. DFT ovplyvňuje predovšetkým transakcie v krátkom časovom horizonte, zatiaľ čo DFA sa týka celkovo všetkých finančných aktivít (a teda aj tých, ktoré sú obchodované na primárnom trhu). Zavedenie DFT nevylučuje možnosť uplatňovať aj európsky systém DFA, najmä ak je hlavným cieľom spravodlivý a výrazný príspevok finančného sektora k verejným financiám (stanovisko z roku 2010, pozri poznámku pod čiarou 2), ako aj harmonizácia odvodov z finančných aktivít na posilnenie jednotného trhu. Uplatnenie európskeho systému zdaňovania finančných transakcií okrem toho samo osebe zvýrazňuje požiadavku väčšej jednotnosti daňových systémov jednotlivých členských štátov v oblasti finančnej činnosti vo všeobecnosti.

4.10.1   DFT bude mať progresívne distribučné účinky, jednak preto, že skupiny s vyšším príjmom využívajú služby poskytované finančným sektorom vo väčšej miere, jednak preto, že domácnosti a podniky, ktoré nepôsobia na finančných trhoch, nebudú znášať priame náklady spojené s daňou, keďže sa neuplatňuje na činnosti súvisiace s prijímaním a poskytovaním úverov domácnostiam a podnikom. Na tieto transakcie by sa vzťahovali len prípadné nepriame náklady, ktoré vznikajú v dôsledku menšieho objemu likvidity v rámci aktivít, ktoré vykonávajú finančné inštitúcie.

4.11   Systém vyberania dane je jednoduchý a má veľmi nízke náklady v prípade transakcií, ktoré sa vykonávajú na trhoch, a vo všeobecnosti v prípade registrovaných transakcií. To podporuje požiadavku rozšíriť povinnú registráciu finančných transakcií aj na mimoburzové obchodovanie, pre ktoré sú príznačné neštandardné produkty obchodované bilaterálne na mimoburzových trhoch s derivátmi.

---

(1)  Európsky parlament „súhlasí so zavedením dane z finančných transakcií, ktorá by zlepšila fungovanie trhu prostredníctvom zníženia špekulácie, pomohla by financovať globálne verejné statky a znížila by verejné deficity“.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni. 2010/2105(INI).

(2)  Stanovisko EHSV z vlastnej iniciatívy na tému „Daň z finančných transakcií“, prijaté 15. júla 2010, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 81.

Stanovisko EHSV na tému „Zdaňovanie finančného sektora“, oznámenie Komisie COM(2010) 549 final), prijaté 15. júna 2011, Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 64.

(3)  Stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie: Preskúmanie rozpočtu EÚ“ (Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 75).

(4)  ALGIRDAS ŠEMETA, 17.2.2012, EU tax coordination and the financial sector. Člen Komisie pre dane a colnú úniu, audit a boj proti podvodom. Speech/12/109. Londýn.

Uznesenie Európskeho parlamentu o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni (P7_TA-PROV(2011)0080).

(5)  Európsky parlament, Návrh správy o návrhu smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES. Spravodajkyňa: Anni Podimata (10.2.2012).

(6)  Schulmeister, S., 2011, Implementation of a Gneral Financial Transaction Tax. Austrian Institute of Economic Research. Commissioned by the Federal Chamber of Labour.

Griffith-Jones, S., Persaud, A., 2012, Financial TransactionTaxes, http://www.europarl.europa.eu/document/activities/cont/201202/20120208ATT37596/20120208ATT37596EN.pdf.

(7)  Ako je to plánované v súčasnosti v posúdení vplyvu, ktoré vypracovala Komisia SEC(2011) 1103 final.

(8)  Griffith-Jones, S., Persaud, A., 2012, Op.cit.

(9)  Európska komisia, 2011, Eurobarometer 76 – Public opinion in the European Union - First Results. Prieskum verejnej mienky uskutočnený v novembri 2011. Zverejnené v decembri 2011.

(10)  Návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2011) 398 final), ktorý je normatívnym transponovaním oznámenia Komisie na tému „Rozpočet stratégie Európa 2020“ z 29. júna 2011 (COM(2011) 500 final).

(11)  Ak je splnená viac ako jedna z podmienok, na určenie členského štátu, v ktorom má finančná inštitúcia sídlo, je relevantná prvá podmienka v poradí splnená od začiatku príslušného zoznamu.

(12)  Európska komisia, Brusel 28. septembra 2011, SEC(2011) 1103 final, Pracovný dokument útvarov Komisie: Zhrnutie správy o posúdení vplyvu s názvom – Sprievodný dokument – Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES.

(13)  Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES, COM(2011) 594 final.

(14)  Devízové transakcie na svete presahujú najmenej 70-krát objem obchodných transakcií s tovarom a službami. V roku 2006 transakcie na derivátových trhoch v Európe predstavovali 84-násobok HDP, zatiaľ čo objem transakcií na spotovom trhu (nákup a predaj devíz alebo cenných papierov s okamžitými dohodami stanovenými na mieste) bol len 12-krát vyšší než nominálny HDP EÚ.

Schulmeister, S., Schratzenstaller, M., Picek, O, 2008, A General Financial Transaction Tax – Motives, Revenues, Feasibility and Effects,; Austrian Institute of Economic Research, Research Study commissioned by Ecosocial Forum Austria, co-financed by Federal Ministry of Finance and Federal Ministry of Economics and Labour, marec 2008.

(15)  Haug, J., Lamassoure, A., Verhofstadt, G.,Gros, D., De Grauwe, P., Ricard-Nihoul, G., Rubio, E., 2011, Europe for Growth – For a Radical Change in Financing the EU.

Správa de Larosièrovej skupiny (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009).

Európsky parlament, 15. júna 2010, Správa o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (2010/2242 (INI)), spravodajkyňa: pani PERVENCHE BERÈS.

Európsky parlament, 8. marca 2010, Uznesenie o daniach z finančných transakcií. (2009/2750 (RSP)).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2011 o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni. 2010/2105(INI), spravodajkyňa: pani ANNI PODIMATA.

(16)  Stanovisko na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ“, Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011.

(17)  Európska komisia, Brusel 28. septembra 2011, SEC(2011) 1103 final, Pracovný dokument útvarov Komisie: Zhrnutie správy o posúdení vplyvu s názvom – Sprievodný dokument – Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES.

(18)  Brusel, 20. októbra 2011, COM(2011) 656 final, Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES.

Brusel, 20. októbra 2011, COM(2011) 652 final, Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie [EMIR] o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov.

(19)  Schulmeister, S., (2011), Op.cit.

The New York Times, 23/7/2011, Stock Traders Find Speed Pays, in Milliseconds. Duhigg, C.

(20)  Európska komisia, 8. decembra 2010, verejná konzultácia na tému revízie smernice o trhu s finančnými nástrojmi a revízie smernice o zneužívaní trhu (MiFID) (Review of the Markets in Financial Instrument Directive – MiFID), GR pre vnútorný th a služby.

Európska komisia, 20. októbra 2010, SEC(2011) 1226 final, Pracovný dokument útvarov Komisie. Impact Assessment Accompanying the document Proposal for a Directive of the European Parliament and of the Council on Markets in financial instruments [Recast] and the Proposal for a Regulation of the European Parliament and of the Council on Markets in financial instruments.

Austrian Institute of Economic Research, 2011, op. cit.

(21)  Persaud, A., 14. októbra 2011, La Tobin Tax? Si può fare (www.lavoce.info).

(22)  Griffith-Jones, S., Persaud, A., 2012, Op.cit.

(23)  Ak protistrana transakcie pri prevode vlastníctva alebo predaji nezaplatí kolkovú daň, zmluva nenadobúda platnosť. Európsky parlament, Návrh správy o návrhu smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES. Spravodajkyňa: Anni Podimata (10.2.2012). 2011/0261(CNS).

(24)  Griffith-Jones, S., Persaud, A., 2012, Op.cit.

(25)  Devízové transakcie sú presne tým druhom transakcií, pre ktoré J. Tobin uvažoval zaviesť takúto daň. Tobin, J., 1978, A Proposal for International Monetary Reform. Prof Tobin's Presidential Address at 1978 Conference of Eastern Economic Association. Wash. D.C., Cowles Foundation Paper – Reprinted for Eastern Economic Journal, 4(3-4) July-October 1978.

---

---