22.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 143/51

i.

Tento návrh stanoviska, vydaný so zreteľom na jarné zasadnutie Európskej rady, sa zaoberá ročným prieskumom rastu 2012, ktorý vypracovala Komisia.

ii.

Ročný prieskum rastu otvára európsky semester riadenia hospodárstva 2012, ktorý je zároveň prvým zo schváleného posilneného právneho rámca pre správu ekonomických záležitostí (tzv. balík šiestich legislatívnych návrhov).

iii.

Ročný prieskum rastu vytyčuje, čo Európska komisia považuje v nasledujúcich 12 mesiacoch za priority EÚ z hľadiska hospodárskej a rozpočtovej politiky a reforiem s cieľom podporiť rast a zamestnanosť v zmysle stratégie Európa 2020. Keď budú tieto priority odsúhlasené na marcovom zasadnutí Európskej rady, členské štáty ich budú musieť zohľadniť vo svojich vnútroštátnych politikách a rozpočtoch.

iv.

V Časti I sa tento návrh stanoviska zaoberá všeobecnými problémami vo vzťahu k ročnému prieskumu rastu, ako napríklad: jeho zameraním na rast, rozpočtovú konsolidáciu a implementáciu reforiem dohodnutých v rámci európskeho semestra, ako aj účasťou organizovanej občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov na procese ročného prieskumu rastu.

v.

Časť II predstavuje súhrn špecifických pripomienok a odporúčaní k jednotlivým politikám EÚ. Podrobne reagujú na päť priorít navrhnutých Komisiou v ročnom prieskume rastu, ktorými sú: presadzovanie diferencovanej rozpočtovej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovenie normálneho poskytovania úverov hospodárstvu, podpora rastu a konkurencieschopnosti, riešenie nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy a modernizácia verejnej správy. Tieto príspevky sú vybrané z viacerých nedávnych stanovísk EHSV a aktualizujú postoj k ročnému prieskumu rastu 2011 (1), ktorý výbor vyjadril v marci 2011.

vi.

Tento návrh stanoviska takisto nadväzuje na stanovisko k európskemu semestru 2011, ktoré výbor prijal v decembri 2011 (2).

i

Výbor podporuje päť priorít, z ktorých by sa podľa Komisie malo vychádzať pri kladení politického dôrazu v roku 2012, a to: presadzovanie diferencovanej rozpočtovej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovenie normálneho poskytovania úverov hospodárstvu, podpora rastu a konkurencieschopnosti, riešenie nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy a modernizácia verejnej správy.

ii

Táto druhá časť obsahuje rad špecifických príspevkov, ktoré súvisia so spomenutými prioritami. Tieto názory sú zväčša citátmi z rôznych stanovísk EHSV, ktoré výbor prijal v roku 2011 a rozvíjajú stanovisko EHSV k ročnému prieskumu rastu 2011 (8), ktoré bolo schválené v marci 2011.

1.1.1

EHSV opakovane pripomína svoje názory, ktoré formuloval v stanovisku o ročnom prieskume rastu 2011 v bode 1 „Uskutočnenie dôslednej fiškálnej konsolidácie“ a v bode 2 „Korekcia makroekonomickej nerovnováhy“.

1.1.2

Pokiaľ ide o fiškálnu konsolidáciu, EHSV sa domnieva, že hlavnou otázkou je opätovné dosiahnutie vyrovnaného stavu verejných financií tak, aby sa pritom zabránilo poklesu dopytu, pretože to by viedlo k recesii, ktorá by mala za následok prehlbovanie deficitov, čo by Európu dostalo do začarovaného kruhu, ako to zhŕňa v bodoch 1.1 a 1.2 svojho stanoviska o ročnom prieskume rastu 2011 (9). Plány na zníženie schodku verejných financií by sa mali zostavovať tak, aby boli v súlade s cieľmi pre hospodársku obnovu, sociálnu oblasť a zamestnanosť, ktoré stanovila stratégia Európa 2020.

1.1.3

Európa musí posilniť svoje hospodárske riadenie, aby zaručila fiškálnu disciplínu v každom členskom štáte, a predovšetkým v eurozóne. Dohodnutý balík reforiem obsahujúci šesť návrhov sa musí urýchlene a správne zaviesť do praxe spoločne s novými návrhmi nariadení a sprievodným európskym semestrom v záujme lepšej koordinácie hospodárskych a rozpočtových politík a dôslednejšieho dohľadu zo strany EÚ.

1.1.4

Fiškálna disciplína v členských štátoch však nie je sama osebe dostatočným predpokladom rastu a zamestnanosti a hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Výbor sa obáva, že súčasné podmienky na vydávanie štátnych dlhopisov vytvorili na trhu situáciu, ktorá by mohla ohroziť obnovenú stabilitu a rast.

1.1.5

Z tohto dôvodu výbor víta Zelenú knihu o uskutočniteľnosti zavedenia stabilizačných dlhopisov. Výbor sa nazdáva, že ak sa zavedú prísne pravidlá a zodpovedajúce riadenie na úrovni EÚ s cieľom zabrániť morálnemu hazardu a presadzovať zodpovedné a predvídateľné konanie v členských štátoch, správa štátnych dlhov so spoločnými zárukami v eurozóne do veľkej miery pomôže prekonať akútne problémy, ako aj patovú situáciu, ktorá je dôsledkom konfliktu medzi požiadavkami rastu a nevyhnutnosťou úsporných opatrení.

1.1.6

Pokrok v tejto oblasti umožní Európskej centrálnej banke (ECB) postupne zanechať svoj program nákupu vládnych obligácií, ktorý je v súčasnosti potrebný, aby jednotlivé členské štáty mohli refinancovať svoj štátny dlh. ECB by sa namiesto toho mohla rozhodnúť podporovať nové stabilizačné dlhopisy, a tým poskytnúť dodatočnú záruku aktérom trhu, aspoň počas prechodnej fázy.

1.2.1

Výbor vyjadruje svoju plnú podporu prioritizácii výdavkov podporujúcich rast. Musí sa predovšetkým zabrániť tomu, aby opatrenia na prekonanie hospodárskej krízy a štátneho dlhu ohrozili verejné investície do vzdelávania a odbornej prípravy. Členské štáty musia pri hodnotení svojich strednodobých rozpočtových cieľov venovať zvláštnu pozornosť verejným investíciám do vzdelávania, výskumu a odbornej prípravy.

1.2.2

Ukázalo sa. že opatrenia zamerané na verejnú podporu výskumu a inovácií a príslušných špecifických programov sú mimoriadne dôležité z hľadiska energeticky náročných priemyselných odvetví. EHSV vyzýva Európsku komisiu, Radu a Parlament, aby tieto programy zamerané na energetickú účinnosť a diverzifikáciu posilnili a natrvalo zaradili do rozvojových iniciatív.

1.2.3

Okrem toho EHSV vzhľadom na súčasnú ťažkú hospodársku situáciu odporúča, aby sa ešte viac investovalo do výskumu, rozvoja, aplikácie, vzdelávania a vedeckých činností, ktoré sa týkajú energeticky náročných priemyselných odvetví. Tieto investície by sa mali v budúcom rámcovom programe dostatočne podporovať a mali by prinajmenšom umožniť výmenu skúseností a výsledkov na európskej úrovni. Európske a národné programy by sa mali viac zamerať na výskum a inovácie v oblasti energetickej účinnosti.

1.3.1

Ako už výbor poukázal vo svojom stanovisku o ročnom prieskume rastu 2011 (10), „aktivovanie“ hľadania práce by sa malo zabezpečiť ani nie tak tzv. stimulmi v podobe podpory v nezamestnanosti, ako skôr sprístupnením výkonných služieb úradov práce. (…) Pri súčasnej rekordnej nezamestnanosti problémom nie je všeobecný nedostatok pracovných síl na trhoch práce, ale v niektorých členských štátoch nedostatok kvalifikovaných pracovných síl a najmä obrovský nedostatok dostupných pracovných miest. Treba dôraznejšie podporovať inteligentnú politiku dopytu, ktorá podporí budúci rast a inováciu a prispeje k vytváraniu ďalších pracovných miest.

1.3.2

Výbor zdôraznil, že úlohou verejných služieb zamestnanosti je aktívnejšie sa zapájať do politiky odbornej prípravy prioritných cieľových skupín verejnosti, ako sú pracovníci s nižším vzdelaním a kvalifikáciou alebo v neistom zamestnaní a najzraniteľnejšie skupiny, ako sú zdravotne postihnuté osoby, nezamestnaní pracovníci vo vyššom veku a prisťahovalci; Verejné služby zamestnanosti by mali tiež zohrávať aktívnejšiu úlohu pri začleňovaní týchto nezamestnaných a pri rozvoji aktívnych politík zamestnanosti a odbornej prípravy; V mnohých členských štátoch je potrebné značne rozšíriť špecifickú podporu poskytovanú verejnými službami zamestnanosti, pričom sa zvýšená pozornosť musí venovať znevýhodneným osobám.

1.4.1

Výbor si uvedomuje, že je potrebné reformovať a modernizovať dôchodkové systémy, ale nazdáva sa, že to, že chýbajú pracovné príležitosti a investície, dolieha na dôchodkové systémy viac než demografické zmeny. Je potrebné zaviesť iniciatívy na podporu predĺženého pracovného života, ktoré budú sprevádzať účinné opatrenia v oblasti rastu a zamestnanosti. Len skutočná politika „aktívneho starnutia“, zameraná na dosiahnutie väčšej účasti na odbornej príprave a celoživotnom vzdelávaní, môže trvalo zvýšiť mieru zamestnanosti starších osôb, ktoré prestávajú pracovať skôr v dôsledku zdravotných problémov, intenzity práce, predčasného prepúšťania, nedostatku príležitostí odborne sa vzdelávať alebo opätovne vstúpiť na trh práce. EHSV sa tiež veľmi skepticky stavia k názoru, že je užitočné zvýšiť zákonom stanovený dôchodkový vek, aby sme zvládli výzvy vyplývajúce z demografických zmien. Okrem toho môže zvyšovanie zákonom stanoveného dôchodkového veku vyvolať tlak na iné piliere sociálneho zabezpečenia, ako invalidné dôchodky alebo životné minimum, ako sa stalo v niektorých členských štátoch, čím sa skomplikuje pokrok v oblasti ozdravenia verejných financií. EHSV sa nazdáva, že je oveľa vhodnejšie priblížiť skutočný odchod do dôchodku súčasnému zákonnému veku odchodu do dôchodku.

1.4.2

Konkrétne sa EHSV nazdáva, že je potrebné vykonať systematické zmeny pracovných podmienok, aby boli priaznivé pre starších zamestnancov, a to prostredníctvom balíka opatrení, medzi ktoré patria predovšetkým nasledujúce kľúčové prvky: stimuly pre podniky, aby vytvárali pracovné miesta zohľadňujúce vek zamestnancov a stabilizovali existujúce zamestnanie starších pracovníkov, ofenzívna politika trhu práce na opätovné začlenenie nezamestnaných vyššieho veku do pracovného života a rozsiahle poradenstvo a pomoc osobám hľadajúcim prácu, opatrenia zamerané na zabezpečenie možnosti fyzicky aj psychicky dlhšie zostať v pracovnom procese, opatrenia na prispôsobenie pracovísk starším osobám so zdravotným postihnutím, opatrenia na zvýšenie ochoty jednotlivcov chcieť dlhšie pracovať, k čomu patrí aj ochota k celoživotnému vzdelávaniu a preventívnej zdravotnej starostlivosti, vypracovanie modelov zdraviu prospešného pracovného času na celú profesijnú kariéru a ich prerokovanie so sociálnymi partnermi, podnikové a právne opatrenia či opatrenia v kolektívnych zmluvách na zabezpečenie väčšej účasti starších ľudí na ďalšom vzdelávaní, opatrenia na zvyšovanie povedomia v prospech starších pracovníkov vrátanie širokého spoločenského povedomia s cieľom odbúrať stereotypy a predsudky voči starším zamestnancom a dať pojmu „starnutie“ pozitívnu náplň; poskytovanie poradenstva a podpory podnikom, najmä malým a stredným podnikom, pri predvídavom personálnom plánovaní a vytváraní takej organizácie práce, ktorá by zodpovedala veku a starnutiu zamestnancov, vytváranie primeraných stimulov na zamestnávanie starších osôb a ich udržanie v zamestnaní bez toho, aby to viedlo k deformácii hospodárskej súťaže, vytvorenie sociálne vhodných stimulov na dlhšie vykonávanie zárobkovej činnosti pre všetkých, ktorí nájdu prácu a môžu pracovať, a tam, kde je to možné alebo žiaduce, vytvorenie inovatívnych a atraktívnych modelov na hladký prechod z produktívneho veku do starobného dôchodku v rámci zákonných dôchodkových systémov.

1.4.3

EHSV ďalej v súvislosti so smernicou 2003/41/ES o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia opätovne odkazuje na bod 5.7 svojho stanoviska o ročnom prieskume rastu 2011 (11).

1.5.1

EHSV opakovane pripomína svoje názory, ktoré formuloval v stanovisku o ročnom prieskume rastu 2011 (12) v bode 1.4, a to konkrétne názor, že daňová záťaž by sa mala presunúť na nové zdroje príjmov.

1.5.2

EHSV zastáva názor, že finančný sektor by mal spravodlivým a zásadným spôsobom prispieť k snahám o fiškálnu konsolidáciu.

Zavedenie dane z finančných transakcií (FTT) na celosvetovej úrovni by sa malo uprednostniť pred zavedením dane z finančných transakcií na úrovni EÚ. Ak sa však ukáže, že prijatie FTT na celosvetovej úrovni nie je možné, potom by EHSV uvažoval o prijatí FTT pre EÚ.

1.5.3

Výbor bez výhrad schvaľuje iniciatívu Komisie zvážiť možnosť komplexnej revízie systému dane z pridanej hodnoty (DPH). Mali by sa znížiť prevádzkové náklady pre užívateľov a administratívne poplatky a zároveň by sa mal obmedziť počet pokusov o podvody. Veľmi citlivým problémom je spracovávanie cezhraničných operácií.

1.5.4

EHSV podporuje a schvaľuje návrh nového nariadenia upravujúceho administratívnu spoluprácu v oblasti spotrebných daní  (13), pretože je potrebné a užitočné podporiť spoluprácu národných orgánov verejnej správy v záujme efektívneho výberu daní a boja proti daňovým podvodom v oblasti spotrebných daní.

1.5.5

S cieľom odstrániť dvojité zdanenie a zjednodušiť administratívne požiadavky v cezhraničných situáciách, EHSV odporúča zriadiť jednotné kontaktné miesta, kde môžu občania získať informácie, zaplatiť dane a požiadať o vydanie nevyhnutných potvrdení a dokumentov na účely ich použitia v celej EÚ, ako aj zjednodušiť administratívne postupy uplatňované na cezhraničné situácie.

1.5.6

V tomto kontexte EHSV požaduje, aby sa zriadilo stredisko pre monitorovanie cezhraničného zdanenia pod záštitou Európskej komisie, ktorého cieľom bude získavať priebežné, podrobné a praktické poznatky o existujúcich daňových prekážkach a ich vývoji.

1.5.7

EHSV podporuje zámer zaviesť spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB), pretože vytvorí lepšie podmienky pre podniky vyvíjajúce cezhraničnú činnosť.

1.5.8

EHSV očakáva, že systém CCCTB povedie k značnému zníženiu nákladov spoločností na dodržiavanie daňových predpisov a k odstráneniu narúšania hospodárskej súťaže v rámci EÚ, ktoré vzniká v dôsledku daňových pravidiel. Systém CCCTB tak podporuje čestnú a udržateľnú hospodársku súťaž, ktorá má priaznivý vplyv na rast a zamestnanosť.

1.5.9

Výbor podporuje revíziu smernice o zdaňovaní energie (SZE), ktorá umožňuje, aby tie členské štáty, ktoré si to želajú, mohli časť zdaňovania práce alebo kapitálu pretransformovať do takej formy zdaňovania, ktorá bude povzbudzovať ekologické správanie a energetickú účinnosť, v súlade so stratégiou Európa 2020.

1.5.10

Faktor „daň z emisií CO2“ dopĺňa systém obchodovania s emisnými kvótami (EÚ ETS).

1.5.11

EHSV však ľutuje, že revízia SZE nie je ambicióznejšia a koherentnejšia. Európska komisia sa totiž rozhodla zahrnúť do textu výnimky a odchýlky, ktoré majú za cieľ zmierniť nespokojnosť niektorých členských štátov, alebo majú vyhovieť požiadavkám iných členských štátov.

1.5.12

Cenový signál spojený so zdaňovaním nie je badateľný, pokiaľ ide o vykurovacie palivá, a po revízií SZE by mohol zostať naďalej nevýrazný.

1.5.13

Niektoré odvetvia (ako napr. poľnohospodárstvo, stavebníctvo, verejná doprava, atď.) sú však i naďalej zo smernice úplne alebo čiastočne vyňaté. Je ťažké nájsť koherenciu vo všetkých týchto výnimkách, ktoré by navyše mohli byť vnímané nejednoznačne zo strany tých, ktorých sa netýkajú.

2.1.1

Je dôležité zaoberať sa vážnymi nedostatkami v regulácii medzinárodného finančníctva a dohľade nad ním. Urýchlene treba vyriešiť otázku narastajúcej nerovnováhy medzi privatizáciou zisku a socializáciou strát vo finančnom sektore. Regulačné rámcové podmienky musia byť stanovené tak, aby sa finanční sprostredkovatelia vrátili k svojej pôvodnej úlohe, t. j. konali v službách reálnej ekonomiky, poskytovali úvery na reálne projekty, investovali do aktív namiesto hazardného zahrávania sa s pasívami. Akúkoľvek verejnú pomoc poskytnutú finančným inštitúciám musia sprevádzať nevyhnutné zlepšenia v podnikovom riadení ako prvý krok k zásadnému reformovaniu priemyslu v snahe podporiť program v oblasti rastu a zamestnanosti.

2.1.2

EHSV sa spolu s Komisiou obáva, že v budúcnosti bude neakceptovateľné podporovať zlyhávajúce finančné inštitúcie na úkor verejných financií a rovnakých podmienok v rámci vnútorného trhu. EHSV dúfa, že Komisia uskutoční dôsledné posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o náklady, ľudské zdroje a potrebné reformy v legislatíve. Súčasťou realistického návrhu by mal byť časový rámec náboru ľudských zdrojov, pričom je potrebné zohľadniť, že tieto zdroje možno nebudú na trhu ihneď k dispozícii.

2.1.3

EHSV oceňuje reakciu Európskej komisie na rastúcu zložitosť a nedostatok transparentnosti finančného systému. Vyzýva preto finančný sektor, aby riadne uplatňoval nové predpisy a sebareguláciu na podporu primeraných a čestných postupov a uľahčil prístup k transparentným finančným produktom.

2.1.4

EHSV požaduje, aby finančné vzdelávanie bolo začlenené ako povinný predmet do učebných osnov ako aj do plánov odbornej prípravy a rekvalifikácie pracovníkov. Tento predmet by mal za cieľ podporovať uvedomelé sporenie s dôrazom na sociálne zodpovedné finančné produkty. Plne dostupné finančné vzdelávanie prospieva celej spoločnosti.

2.1.5

EHSV opakovane pripomína svoje názory, ktoré formuloval v stanovisku o ročnom prieskume rastu 2011 (14) v bode 3.6, a víta iniciatívy týkajúce sa predaja nakrátko a swapov na úverové zlyhanie. Prispeje to k odstráneniu nekompatibilných režimov a k objasneniu tejto oblasti finančných trhov a poskytne príslušným orgánom právomoci vyžadovať ďalšiu transparentnosť nástrojov, ktorých sa nariadenie týka.

2.1.6

EHSV víta ustanovenia o transparentnosti trhu a očakáva, že budú značným prínosom. Výbor víta regulačnú funkciu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA), ale upozorňuje na skutočnosť, že nadmerné zásahy by mohli narušiť stabilitu trhov.

2.1.7

EHSV sa domnieva, že v záujme vytvorenia fungujúcej schémy fondov na riešenie krízovej situácie bánk by sa členské štáty mali vopred dohodnúť na prijatí spoločných metód a jednotných pravidiel, aby nedochádzalo k narušeniu hospodárskej súťaže.

2.1.8

Hlavným problémom je makroekonomický scenár. EHSV sa obáva, že fondy na riešenie krízovej situácie bánk budú mať vplyv na úverový potenciál bankového sektora v dôsledku presmerovania zdrojov na iné účely.

2.1.9

EHSV sa domnieva, že pred prijatím akýchkoľvek krokov na zavedenie bankových odvodov by mala Komisia dôkladne posúdiť kumulatívne účinky týchto odvodov a fondov na riešenie krízovej situácie bánk. K prijatiu rozhodnutia o zavedení fondov na riešenie krízovej situácie bánk je potrebné urobiť odhad toho, aké budú celkové náklady na schému, do akej miery bude mať vplyv na úverový potenciál bankového sektora a ako dlho bude trvať, kým budú fondy na riešenie krízovej situácie bánk dostatočne silné alebo dosiahnu cieľovú veľkosť. EHSV odporúča vypracovanie týchto odhadov pre najhorší možný scenár.

2.1.10

EHSV jednoznačne víta skutočnosť, že po prijatí návrhu nariadenia sa v budúcnosti v zásade zakáže vyberanie multilaterálnych výmenných poplatkov za priame inkasá. Tento zákaz povedie k prehľadnosti a transparentnosti zložitých zmluvných vzťahov v rámci platobných transakcií. Bude to prínosom najmä pre malé a stredné podniky.

2.1.11

Štúdia o vplyve, ktorú vypracovala Komisia, uvádza, že malé a stredné podniky by neboli obzvlášť znevýhodnené novými kapitálovými požiadavkami, ale výbor aj naďalej vyjadruje pochybnosti a žiada, aby Komisia dôsledne monitorovala vývoj, pokiaľ ide o pôžičky z bánk a bankové poplatky pre malé a stredné podniky. EHSV tiež súhlasí s tým, aby prieskum rizika v súvislosti s pôžičkami pre malé a stredné podniky vykonala Komisia.

2.1.12

Protiváhou k novému nariadeniu musí byť implementácia režimov obnovy a riešenia problémov založených na mechanizmoch, ako sú plány riešenia krízových situácií. Štát síce bude naďalej poskytovať záruky pre nízke vklady, no morálne nebezpečenstvo, ktoré predstavuje neobmedzená štátna pomoc krachujúcim bankám, treba odstrániť. Ak bude situácia dosť jasná, investori, veritelia a riaditelia budú musieť prevziať priamu zodpovednosť za zdravú budúcnosť každej úverovej inštitúcie.

3.2.1

EHSV odporúča Európskej komisii, aby prostredníctvom doplňujúcich štrukturálnych opatrení v rámci Komisie a poradných orgánov, ktoré ju podporujú, vypracovala komplexnú stratégiu pre výskum a inováciu, a konečne zvýšila objem budúceho rozpočtu na podporu výskumu a inovácie.

3.2.2

EHSV ďalej víta hlavnú politickú úlohu, ktorou je vytvoriť v celej Európe spoľahlivé rámcové podmienky priaznivé pre inováciu a dostatok priestoru s cieľom odstrániť prekážky pre potenciálnych vynálezcov a inovačné procesy, ktoré predstavuje súčasná fragmentácia, množstvo predpisov a veľká byrokratická záťaž rozdelená medzi 27 členských štátov a Európsku komisiu.

3.2.3

Výbor preto odporúča väčšmi sa zamerať na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia rýchlej implementácii inovácií a realizácii Únie inovácií. V záujme toho, aby sa viac podporil proces inovácie, je podľa názoru výboru potrebné v spolupráci s príslušnými subjektmi dôkladne preskúmať pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci, verejné obstarávanie a hospodársku súťaž, ktoré môžu brániť dosiahnutiu tohto cieľa (15). Príčinou je rovnováha resp. možný rozpor medzi právnymi predpismi v oblasti hospodárskej súťaže a podporou inovácie. Z toho dôvodu sa právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže, poskytovania pomoci a verejného obstarávania nesmú uplatňovať tak, aby bránili inovácii. Dokonca je možné, že bude potrebné uskutočniť reformy. Inovácie sa niekedy musia chrániť aj predtým, aby ich nezískala konkurencia, ktorá ich následne potlačí, s cieľom zablokovať proces inovácie.

3.2.4

Výbor víta najmä skutočnosť, že inovácia sa chápe a definuje v rozsiahlom, prepojenom zmysle.

3.2.5

Výbor odporúča zamerať na oba typy inovácie sprievodné opatrenia, finančnú podporu a hodnotiace kritériá, a to na postupnú inováciu, ktorá reaguje na existujúce trhové sily a potreby spoločnosti, ako aj na radikálnejšiu inováciu, ktorá ovplyvňuje trhové sily a vytvára nové spoločenské potreby, ale ktorá musí často najprv prejsť mimoriadne náročným „obdobím sucha“.

3.2.6

Výbor poukazuje na dôležitú úlohu MSP a mikropodnikov v rámci inovačného procesu a odporúča prispôsobiť programy a opatrenia podpory ich špecifickým požiadavkám. Okrem toho by bolo potrebné zamyslieť sa nad tým, či by mohli byť novo založené podniky na primerane dlhé obdobie odbremenené od väčšiny bežných podmienok a predpisov, a či by nemohli byť vytvorené aj ďalšie špeciálne stimuly, a ak áno, akým spôsobom. Platí to aj pre podniky sociálneho hospodárstva.

3.3.1

EHSV víta zámer Komisie podporiť rast a upevniť dôveru v jednotný trh. Výbor pripomína, že jednotný trh je ústredným prvkom európskej integrácie, ktorý môže mať hmatateľný prínos pre európske subjekty a zaistiť udržateľný rast európskym ekonomikám. V súčasnom prostredí je fungujúci jednotný trh zameraný na budúcnosť nielen žiaduci, ale aj zásadný pre politickú a hospodársku budúcnosť Európskej únie. Na to, aby sa tento prospech dostavil, je rozhodujúce, aby návrhy Komisie boli ctižiadostivé a neriešili iba málo významné konkrétne úlohy.

3.3.2

EHSV chce opakovane vyzvať na holistický prístup. Zastáva názor, že podpora rastu a podnikateľského potenciálu má zásadný význam, domnieva sa však, že návrhy by sa mali viac zameriavať na spotrebiteľov a občanov ako nezávislé subjekty pri vytváraní jednotného trhu.

3.3.3

EHSV žiada nulovú toleranciu, ak členské štáty neimplementujú právne predpisy EÚ, a pripomína Rade a Komisii, že ich neskoré, nejednotné a neúplné vykonávanie zostáva hlavnou prekážkou fungovania jednotného trhu. Veľmi by privítal, keby členské štáty zverejnili porovnávacie tabuľky, čím by sa prispelo k lepšej propagácii a lepšiemu chápaniu jednotného trhu.

3.4.1

Pokiaľ ide o jednotný digitálny trh EÚ, EHSV v bode 8.12 svojho stanoviska o ročnom prieskume rastu 2011, ako aj vo viacerých ďalších stanoviskách z roku 2011 (16), opakovane zdôrazňuje svoju podporu implementácii digitálnej agendy v Európe, s cieľom zabezpečiť udržateľný hospodársky a sociálny prínos prostredníctvom jednotného digitálneho trhu založeného na rýchlom a superrýchlom internetovom pripojení a interoperabilných aplikáciách

3.4.2

Oceňuje preto kreatívny prístup Komisie k opatreniam týkajúcim sa spoločných investícií, domnieva sa však, že ak chceme, aby Európa zostala z celosvetového hľadiska konkurencieschopná, o niekoľko rokov si možno budeme musieť stanoviť ešte ambicióznejšie ciele, pokiaľ ide o pripojenia. Výbor zdôrazňuje, že zásada neutrality siete ako základný politický cieľ na úrovni EÚ má zásadný význam, a žiada, aby sa k tejto otázke pristupovalo urýchlene a proaktívne s cieľom zakotviť tieto zásady v legislatíve EÚ, a tým zabezpečiť, že internet bude otvorený v celej Európe.

3.4.3

V súvislosti s akčným plánom pre elektronickú verejnú správu a rámcom pre interoperabilitu EHSV podporuje akčný plán, ktorý predstavila Komisia s cieľom vytvoriť udržateľnú a inovačnú elektronickú verejnú správu, pričom pripomína, že záväzky prijaté na ministerskej konferencii, ktorá sa konala v roku 2009 v Malmö, by sa mali dodržať. V súvislosti s európskym rámcom interoperability výbor sa tiež vyslovuje za platformu na výmenu informácií, skúseností a kódov z otvorených softvérov, pričom zdôrazňuje, že súčasné problémy zväčša vyplývajú z absencie cezhraničných právnych predpisov, z rozdielov vnútroštátnych právnych predpisov a zo vzájomne nezlučiteľných riešení prijatých v jednotlivých členských štátoch.

3.4.4

Pokiaľ ide o podporu digitálnej gramotnosti, digitálnych zručností a digitálneho začlenenia, EHSV sa nazdáva, že nerovný prístup k informačným a komunikačným technológiám (IKT) je pokračovaním hospodárskej a sociálnej nerovnosti a zdôrazňuje, že KAŽDÝ občan má nárok na kritické ovládanie obsahu všetkých mediálnych nosičov. EHSV sa domnieva, že Európska únia a jej členské štáty by mali zaručiť digitálny prístup prostredníctvom celoživotného vzdelávania v oblasti digitálnych zručností na vykonávanie profesionálnej činnosti a/alebo pre vlastnú potrebu, ako aj v záujme občianstva, pričom prístup k infraštruktúre a nástrojom sa musí považovať za základné právo.

3.5.1

Pokiaľ ide o nové nariadenie o roamingu, EHSV považuje navrhované znižovanie maximálnych poplatkov za primerané a vhodné na zabezpečenie dostupnosti a prístupu k službe všeobecného hospodárskeho záujmu za prijateľné ceny a je zároveň krokom správnym smerom v rámci postupného strednodobého odstraňovania akýchkoľvek špecifických poplatkov za roaming. EHSV však vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasťou návrhu Európskej komisie nie je analýza vplyvu nových opatrení na zamestnanosť a pracovné podmienky v odvetví mobilnej telekomunikácie.

3.6.1

EHSV sa nazdáva, že dobre fungujúce cezhraničné trhy s energiou posilnia bezpečnosť dodávok, optimálne zvládanie krízových situácií a zníženie rizika zvýšenia nákladov, ktoré sa vždy prenášajú na konečného spotrebiteľa. Postupné zlepšovanie vnútorného trhu s energiou umožňuje dosiahnuť značné úspory v prospech podnikov a súkromných užívateľov.

3.6.2

EHSV konštatuje, že na veľkoobchodných trhoch EÚ s energiou naďalej pretrvávajú rozdielne a diskriminujúce podmienky. Aj z dôvodu štrukturálnych nedostatkov siete, predovšetkým pri cezhraničných prepojeniach, nie je integrácia trhov ani zďaleka postačujúca. Ešte stále existujú značné prekážky, pokiaľ ide o možnosti nediskriminačného prístupu do elektrickej siete a k predaju elektrickej energie.

3.6.3

Výbor pokladá za nevyhnutné pokračovať v budovaní „energetickej Európy“, v ktorej budú chránené všeobecné záujmy Únie, ako aj záujmy spotrebiteľov, bude zaručené zásobovanie energiou, zachovaná sociálna, environmentálna a hospodárska udržateľnosť pomocou vhodných politických opatrení, ktoré by prerozdelili výhody a kontrolovali primeranosť nákladov, bránená integrita trhu ako neoddeliteľný predpoklad rozvoja sociálneho trhového hospodárstva.

3.6.4

EHSV požaduje schválenie integrovaného prístupu k vnútornej i zahraničnej politike a súvisiacim oblastiam politiky, ako je susedstvo, blízkosť občanom a ochrana životného prostredia. Energetická jednostrannosť sa musí prekonať silnou spoločnou politikou energetickej solidarity založenej na diverzifikácii, kombinácii energetických zdrojov prispôsobených podmienkam a črtám každého členského štátu, ale predovšetkým na ekologickej udržateľnosti.

3.6.5

V súvislosti s príspevkom energetiky k rastu EHSV:

3.6.6

V súvislosti s akčným plánom energetickej účinnosti EHSV odporúča Komisii, aby:

3.6.7

V súvislosti s opatreniami na podporu zmeny správania EHSV odporúča Komisii:

3.6.8

EHSV vyzýva na posilnenie opatrení na boj proti energetickej chudobe, ktorá hrozí vylúčením stále väčších skupín ľudí (ekologické alternatívy môžu byť drahé s ohľadom na vyššie ceny a/alebo dane, hlavne pre najzraniteľnejšie skupiny populácie). Treba zhromaždiť európske skúsenosti s cieľom vytvoriť nové „ekologické“ pracovné miesta – efektívne, trvalo udržateľné a konkurencieschopné – a znížiť nerovnosti (17), poskytujúc spotrebiteľom prístup k „službám v oblasti energetiky a zamestnanosť v hospodárskych odvetviach s nízkymi emisiami uhlíka“ (18).

3.7.1

Pokiaľ ide o príspevok dopravy k rastu, EHSV súhlasí, že cieľ znížiť do roku 2050 emisie CO2 z dopravy o 60 % formulovaný v bielej knihe o doprave, je v súlade s celkovým postojom EÚ v oblasti ochrany podnebia a že našiel vyvážený pomer, pokiaľ ide o potrebu rýchlo znížiť emisie skleníkových plynov v spoločnosti a možnosti rýchlo využívať alternatívne zdroje paliva pre významnú úlohu, ktorú sektor dopravy zohráva v hospodárstve Únie. Výbor navrhuje, aby sa tento dlhodobý cieľ plánu doplnil o viacero konkrétnejších, merateľných, strednodobých cieľov v oblasti zníženia závislosti na rope, zníženia hluku a znečistenia ovzdušia.

3.7.2

Podľa Komisie bude potrebné zvýšiť konkurencieschopnosť alternatívnych druhov dopravy v porovnaní s cestnou dopravou. Výbor tento cieľ podporuje, ak sa to bude diať prostredníctvom podpory vyššej kapacity a kvality železničnej dopravy, vnútrozemských vodných ciest a námornej dopravy na krátke vzdialenosti, ako aj prostredníctvom efektívnych služieb medzi jednotlivými druhmi dopravy, a nie tak, že sa bude brániť rozvoju efektívnych a udržateľných služieb v oblasti cestnej dopravy v EÚ.

3.7.3

EHSV konštatuje, že doprava zohráva nenahraditeľnú úlohu ako faktor konkurencieschopnosti a prosperity, uznáva, že je potrebné vytvoriť integrovaný európsky dopravný systém, ako aj zlepšiť udržateľnosť a podporiť druhy dopravy s nízkymi emisiami CO2, energetickú účinnosť a efektívne využívanie zdrojov, bezpečnosť a nezávislosť dodávok a obmedzenie dopravného preťaženia. EHSV súhlasí s dôrazom, ktorý sa kladie na optimalizáciu multimodálnych logistických reťazcov a efektívnejšie využívanie infraštruktúry. Podporuje tiež stratégiu z plánu, spoliehať sa na väčší podiel trhových opatrení v porovnaní s predchádzajúcimi bielymi knihami.

3.8.1

Pokiaľ ide o priemysel, EHSV dôrazne podporuje holistický prístup a väčšie prepojenie politík EÚ, ako aj lepšiu koordináciu priemyslu medzi EÚ a členskými štátmi. Cieľom je udržateľná konkurencieschopnosť európskeho priemyselného odvetvia v globálnom hospodárstve.

3.8.2

Lepšie prepojenie by podľa názoru EHSV mohlo viesť k integrovaným prístupom v plne rozvinutom vnútornom trhu v rámci sociálneho trhového hospodárstva prostredníctvom inteligentných právnych predpisov, výskumu, vývoja a inovácií, prístupu k financovaniu, energeticky účinného a nízkouhlíkového hospodárstva, politiky v oblasti životného prostredia, dopravy, hospodárskej súťaže a zamestnanosti, zlepšovania zručností a kvalifikácií, obchodu a súvisiacich otázok, a prístupu k surovinám.

3.8.3

Napriek zreteľnému pokroku pretrváva fragmentácia vnútorného trhu a nedostatočné zameranie, čiastočne aj z dôvodu rôzneho prístupu k podnikaniu. Vzťah medzi dobudovaním vnútorného trhu a priemyselnými politikami sa príliš často prehliada. EHSV opakovane vyzýval, aby sa stanovili presné podmienky so zreteľom na potrebu cielených pravidiel pre tieto odvetvia a tematické otázky, ktoré zohľadňujú hodnotové siete rozvetvené po celom svete.

3.8.4

Priemyselná politika zahŕňa všetky druhy vzájomne prepojenej výroby a služieb. Hranice medzi jednotlivými odvetviami sa stierajú. MSP nadobúdajú čoraz väčší význam z hľadiska pridanej hodnoty aj vytvárania pracovných miest. Tieto faktory si vyžadujú inteligentné horizontálne a odvetvové právne predpisy a/alebo pravidlá, ako aj sprievodné opatrenia. Mala by sa zohľadniť komplexnosť medzinárodných sietí a integrované výrobné procesy.

3.9.1

EHSV považuje závery Komisie o vplyve smernice o službách a fungovaní odvetvia služieb za predčasné. Smernica je v platnosti iba niekoľko rokov. Nie všetky členské štáty sú so smernicou spokojné a každý členských štát ju musí implementovať do vlastnej legislatívy svojím spôsobom.

3.9.2

Smernica o službách vznikla počas účinnosti predchádzajúcej zmluvy, v ktorej bol vnútorný trh najdôležitejšou prioritou. Podľa Lisabonskej zmluvy už ostatné záujmy nie sú podradené hospodárskym záujmom, ale sú na rovnakej úrovni. Bolo by zaujímavé preskúmať, v akom vzťahu k novej zmluve sú právne predpisy a judikatúra, ktoré vznikli v rámci predchádzajúcej zmluvy.

3.10.1

Pokiaľ ide o vonkajšiu dimenziu rastu a surovinovú bezpečnosť, EHSV sa dožaduje aktívnejšej zahraničnej politiky v oblasti bezpečnosti dodávok surovín pre priemysel EÚ. Na tento účel by mali byť definované kľúčové usmernenia pre diplomaciu v oblasti surovín, ktoré by mali odsúhlasiť členské štáty. Dvojstranné obchodné dohody a diplomacia sú mimoriadne dôležité na zabezpečenie kritických surovín pre priemysel v EÚ. Tieto predstavujú bezprostredný a zložitý problém pre novozriadenú diplomatickú službu EÚ. Musí existovať nielen priame zameranie sa na zabezpečenie životne dôležitých surovín, ale je tiež potrebné vytvoriť pozitívne prostredie pre záujmy EÚ v cieľových krajinách. Je potrebné využiť skutočnosť, že EÚ patrí medzi celosvetovo najpopulárnejšie a najdôležitejšie trhy.

3.10.2

Podľa názoru EHSV musí EÚ zvýšiť svoju vyjednávaciu schopnosť, aby na základe primárneho a sekundárneho európskeho práva zlepšila prístup k verejnému obstarávaniu tretích krajín, keďže otvorila viac ako 80 % svojho trhu verejného obstarávania, zatiaľ čo ostatné veľké rozvinuté hospodárstva otvorili svoje trhy verejného obstarávania len na 20 %.

3.10.3

EHSV dôrazne žiada Európsky parlament, Radu a Komisiu, aby zaručili, že sa záujmy EÚ v oblasti prístupu k verejnému obstarávaniu budú chrániť efektívnejšie a strategickejšie tak v rámci Únie, ako aj na medzinárodnej úrovni, čím sa posilní dôveryhodnosť EÚ v svetovom meradle, ale aj prežitie a rozvoj hospodárskeho a sociálneho európskeho modelu.

3.10.4

Ako vonkajší aspekt stratégie EÚ 2020 by obchodná politika EÚ mala zabezpečiť, aby obchod prispieval k trvalému rastu, ktorý v súčasnosti chýba na prekonanie krízy, a zároveň zabezpečil zachovanie sociálneho trhového hospodárstva a podporoval prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. V súvislosti s niektorými otázkami sa výbor domnieva, že je potrebné objasniť platné právne predpisy, najmä v oblasti dotácií a štátnej pomoci, a uplatniť hodnoty a normy EÚ, pričom prípadne by sa mali využiť mechanizmy orgánu WTO na riešenie sporov s cieľom prispieť k vytvoreniu judikatúry, ktorá bude vo väčšom súlade s jeho predstavou o spravodlivej hospodárskej súťaži, najmä vo vzťahu k rozvíjajúcim sa krajinám.

3.10.5

Pokiaľ ide o obchod a investície, EHSV považuje za rozhodujúce zachovanie bezpečnosti investorov EÚ, a to tak v záujme podnikov v EÚ, ako aj v záujme rozvojových krajín. Výbor víta novú právomoc Európske komisie v oblasti priamych zahraničných investícií, ktorá zvýši vyjednávaciu silu EÚ a mala by viesť k tomu, že sa z EÚ stane dôležitejší aktér. Mala by tiež umožniť lepší prístup na kľúčové trhy tretích krajín a zároveň chrániť investorov, čím by sa zvýšila naša medzinárodná konkurencieschopnosť. EHSV zároveň trvá na tom, že obchodná a investičná politika EÚ musí byť v súlade s hospodárskou politikou Únie a jej politikami v iných oblastiach, vrátane ochrany životného prostredia, dôstojnej práce, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a politiky rozvoja. Výsledkom investičných dohôd EÚ by malo byť spojenie otvoreného investičného prostredia s účinnou ochranou európskych investorov a zabezpečením operatívnej flexibility v krajinách, v ktorých investujú. V tomto zmysle výbor naliehavo žiada EÚ, aby využila túto príležitosť na vylepšenie a aktualizáciu prerokúvaných investičných dohôd, pričom by mala stavať skôr na svojich silných stránkach, než iba napodobňovať iných. Únia sa musí objektívne pozrieť na nedávny vývoj v oblasti medzinárodného investičného práva, ako aj investičnej politiky a praxe (vrátane arbitráže medzi investorom a štátom) s cieľom zabezpečiť, aby bol jej spôsob myslenia a prístup k budúcim investičným zmluvám a kapitolám o investovaní v dohodách o voľnom obchode udržateľný a zároveň aktuálny.

3.10.6

Podľa názoru EHSV je potrebné zrýchliť internacionalizáciu MSP tým, že sa zlepší ich prístup k novým trhom, a teda aj ich schopnosť tvorby pracovných miest.

3.10.7

Bilaterálne obchodné dohody ako napríklad nedávne zmluvy o voľnom obchode s Kolumbiou, Peru a Južnou Kóreou ponúkajú mnohé výhody, ktoré môžu vyplynúť z využitia nových možností, ktoré poskytuje. Tieto by patričným spôsobom mali byť oznámené podnikom. Výbor sa nazdáva, že bilaterálne dohody by mali byť zlučiteľné s multilateralizmom a prípadne by ho mali aj posilňovať. Náš blahobyt závisí od obchodu, ako uvádza EK. Výbor však zdôrazňuje, že musí nastať kvalitatívna zmena v prístupe k novej sérii rokovaní: Bilaterálny prístup umožňuje väčšie rešpektovanie regionálnych a národných rozdielov v názoroch, ako to bolo doteraz v multilaterálnych dohodách, prostredníctvom ktorých sa dosahuje širší prístup. EHSV zdôrazňuje význam týchto dohôd pri podpore a povzbudzovaní prijatia a rozvoja osvedčených postupov pri obnove životného prostredia a presadzovaní trvalo udržateľného rozvoja, ako aj rozvoja vyšších sociálnych a zamestnaneckých noriem. V bilaterálnych rokovaniach musí Európa jasne ukázať, že stojí za spoločnými preferenciami v sociálnych otázkach a v oblastiach potravinovej bezpečnosti a životného prostredia. Medzinárodný obchod je súčasťou problému, ale takisto súčasťou riešenia otázok týkajúcich sa potravinovej bezpečnosti na celosvetovej úrovni. Pravidlá medzinárodného obchodu musia podporovať potravinovú bezpečnosť, najmä potravinovú bezpečnosť v najmenej rozvinutých krajinách, a musia pre tieto krajiny zabezpečiť slobodný prístup a právo na prístup na trhy vyspelých krajín, ale aj na trhy rozvíjajúcich sa krajín, v súlade so zásadou o osobitnom a diferencovanom prístupe.

3.10.8

EHSV víta návrh podpredsedu Európskej komisie Antonia Tajaniho zaviesť pred podpisom dohody o obchodnom partnerstve medzi EÚ a tretími krajinami „test konkurencieschopnosti“. Súhlasí aj s tým, že treba posúdiť dosah všetkých ostatných politických iniciatív (ako je energetická, obchodná, environmentálna a sociálna politika a politika ochrany spotrebiteľa) na konkurencieschopnosť priemyslu, a to ešte pred ich zavedením.

3.10.9

Ak má Európa dokázať rozvíjať ekologické hospodárstvo v konkurenčnom globalizovanom kontexte a zachovať si svoje vedúce postavenie v tejto oblasti, mala by vo vlastnom záujme a v záujme klímy zachovať svoje ambiciózne ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Výbor navrhuje vypracovať analýzy vplyvu (konkurencieschopnosť, zamestnanosť, životné prostredie) a organizovať verejné diskusie s cieľom anticipovať prechodné obdobia medzi rokmi 2020 a 2050 a stabilizovať očakávania hospodárskych subjektov a občanov.

3.11.1

EHSV sa nazdáva, že v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy, ktorá spôsobila lavínu narastajúcich deficitov vo väčšine členských štátov, Európska únia v súčasnosti nemá rozpočtové prostriedky ani na to, aby vykonávala svoju politickú stratégiu, ani na svoje záväzky, ktoré vyplývajú z novej Lisabonskej zmluvy.

3.11.2

EHSV sa domnieva, že európsky rozpočet sa musí posilniť a musí mať stimulačný účinok. Rozpočty jednotlivých štátov a EÚ by sa mali vzájomne dopĺňať, čo by umožnilo dosiahnuť úspory z rozsahu na realizáciu hlavných politických cieľov EÚ.

3.11.3

EHSV žiada, aby sa rozpočet EÚ stal príkladom v oblasti riadenia, účinnosti, transparentnosti a kontroly administratívnych výdavkov.

3.11.4

EHSV sa nazdáva, že sa musí odstrániť zásada „primeranej návratnosti“, pretože je v rozpore s hodnotami solidarity a vzájomného prospechu európskej integrácie. Naopak, je dôležité uplatňovať zásadu subsidiarity a presunúť na európsku úroveň to, čo stratilo zmysel a účinnosť na vnútroštátnej úrovni. EHSV víta návrh Európskej komisie vrátiť sa k princípu vlastných zdrojov, ktoré je možné vytvoriť ex nihilo alebo nimi nahradiť vnútroštátne dane.

3.11.5

EHSV trvá na zabezpečení primeranej úrovne súkromných a verejných finančných zdrojov pre konkurencieschopnosť a inováciu, ktoré by vyvážili krátenie rozpočtov. EHSV s radosťou víta plánované zlepšenie cezhraničných podmienok pre rizikový kapitál, ako aj návrhy na verejné a súkromné dlhopisy na projekty EÚ pre investície do energetiky, dopravy a informačných a komunikačných technológií. Mali by sa posúdiť aj dlhopisy na projekty v iných oblastiach, napr. výskume a demonštračných činnostiach. Na ciele priemyselnej politiky sa musia zamerať aj štrukturálne fondy a Kohézny fond. Na pritiahnutie súkromného kapitálu do priemyselného odvetvia je potrebné priniesť nové inovačné nápady.

3.11.6

Rozhodujúci význam má zachovanie výšky či dokonca navýšenie finančných prostriedkov EÚ pre oblasť výskumu a vývoja. Veľké európske projekty – ako sú projekty v oblasti energetiky – a realizácia celoeurópskej infraštruktúry, spolufinancované jedným alebo viacerými členskými štátmi, by mali mať aj tzv. pákový efekt.

3.11.7

V októbri 2010 Komisia schválila oznámenie na tému „Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020“ (19), v ktorom sa kladie jasný dôraz na význam inovácie, výskumu a vývoja v celej Únii a vyzdvihuje sa úloha, ktorú môže v tejto otázke zohrávať regionálna politika. Oznámenie takisto upozorňuje na doposiaľ relatívne pomalé využívanie finančných prostriedkov dostupných na inovácie. Ide teda o premeškanú príležitosť, keď aktuálny návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené [COM(2011) 482 final], neumožňuje financovanie inovačných projektov zo strany EÚ až do výšky 100 %, čo by bolo obzvlášť prínosné pre malé a stredné podniky.

3.11.8

EHSV vždy podporoval program transeurópskych dopravných sietí a opäť potvrdzuje svoju podporu tomuto programu. Upozorňuje však, že v rozšírenej Európe vzrástli potreby v oblasti dopravných infraštruktúr a že je potrebné uvažovať o upravení jestvujúcej politiky a nástrojov na jej uplatňovanie podľa očakávaných úloh.

3.11.9

Na zvýšenie trhového podielu alternatívnych druhov dopravy sú potrebné rozsiahle investície do infraštruktúry, a to aj do infraštruktúry pre cestnú dopravu. Všeobecné uchyľovanie sa k súkromným investíciám a povinné vyberanie poplatkov za využívanie infraštruktúry nie je všeliekom. Výbor je, ako už uviedol v predchádzajúcich stanoviskách, za to, aby sa internalizovali náklady v sektore dopravy. Výbor súhlasí s názorom, že podľa zásady „znečisťovateľ platí“ musia hospodárske nástroje zohľadňovať skutočné náklady dopravy pre spoločnosť, aby sa podarilo dosiahnuť posun k udržateľnejšiemu správaniu. V tejto súvislosti by mali byť príjmy z dodatočných poplatkov vyčlenené na vytvorenie udržateľnej dopravy a optimalizáciu celého dopravného systému, aby sa dosiahla skutočná politika udržateľnej mobility. Rovnako by mala byť táto časť oddelená od osobitných poplatkov, ktoré sú určené na financovanie, teda ukladané v súlade so zásadou „užívateľ platí“.

3.11.10

EHSV je presvedčený, že je potrebné prijať súbor politických opatrení, ktorých súčasťou by mali byť:

3.11.11

Pokiaľ ide o „súbor nástrojov“ európskeho integrovaného energetického trhu, EHSV sa domnieva, že je potrebné bezodkladne konsenzuálne stanoviť program pre investície v nasledujúcich oblastiach:

3.11.12

EHSV požaduje, aby mali prioritu projekty energetickej diverzifikácie uskutočňované v susedných krajinách, ako je energetický koridor Kaspické more – Čierne more – EÚ, konkrétne plynovod Nabucco, projekty infraštruktúry pre skvapalnený zemný plyn (LNG), prepojenia elektrických sietí a dokončenie pripojenia stredomorských krajín na elektrickú a plynovú infraštruktúru (Medring), ako aj realizácia nových projektov ropnej infraštruktúry európskeho záujmu, ako sú projekty Odesa – Gdansk, Konstanca – Terst a Nord Stream.

4.1.1

EHSV zastáva názor, že najdôležitejším predpokladom vytvorenia nových pracovných miest je udržateľný a stabilný hospodársky rast. EHSV vyjadruje potešenie nad skutočnosťou, že niekoľko inštitúcií a organizácií predložilo návrhy na vymanenie sa z hospodárskej krízy, ktoré zohľadňujú sociálny rozmer obnovy.

4.1.2

Výbor sa nazdáva, že je dôležité vytvorenie iniciatív, ktoré uľahčujú rozvoj sektorov s najvyšším potenciálom tvorby pracovných miest, okrem iného v rámci hospodárstva s nízkymi emisiami oxidu uhličitého a efektívnym využívaním zdrojov („ekologické pracovné miesta“), sektorov zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb („strieborné pracovné miesta“) a v rámci digitálneho hospodárstva.

4.1.3

Spomedzi prioritných činností EHSV upozorňuje na rozvoj potenciálu nových podnikateľských subjektov, predovšetkým žien, zamestnanosť mládeže a podporu hlavného cieľa „Mládež v pohybe“.

4.1.4

EHSV berie do úvahy, že je nevyhnuté šíriť podnikateľskú kultúru a iniciatívnosť v prostredí, ktoré by viac podporovalo podnikateľov, bolo si vedomé trhových rizík a zveľaďovalo ľudský kapitál, v súlade s kolektívnymi dohodami a vnútroštátnymi postupmi.

4.1.5

EHSV požaduje najmä stanoviť plán realizácie, ktorý by okamžite zaručil podmienky nevyhnutné pre rozvoj nových inovatívnych podnikov a podporu existujúcich MSP, a tým prispel k tvorbe nových pracovných miest nevyhnutných pre prekonanie krízy a oživil trvalo udržateľný rast. Plánované činnosti musia byť naprogramované na európskej, národnej i regionálnej úrovni a musia zahŕňať tak obchodné a neobchodné spoločnosti ako aj podniky sociálneho hospodárstva. Okrem tohto plánu realizácie by sa malo počítať aj s odbornou prípravou nezamestnaných pracovníkov a mladých ľudí, aby získali prístup k novým pracovným miestam.

4.1.6

Podpora ekologických pracovných miest by mala byť kombináciou stimulačných a penalizačných opatrení, ktoré by mali poskytnúť potrebné zdroje bez toho, aby sa tým zaťažili vyčerpané verejné pokladne. Otázka finančných zdrojov bude mať zásadný význam a bude vyžadovať účasť všetkých zúčastnených strán, pretože stratégia EÚ 2020 a podporné programy nebudú môcť fungovať, ak členské štáty nebudú už mať pre ne priestor v rozpočte. Podnikom, ktoré sa zaviažu zvýšiť kvalitu pracovných miest a vyrábať udržateľnejším spôsobom, by sa malo dostať povzbudenia a podpory. Podniky požadujú jasný, stabilný právny rámec, podľa možnosti s pravidlami, ktoré by boli dohodnuté na celosvetovej úrovni. Spoločné a urýchlené riešenie problému európskeho patentu by bolo určite krokom správnym smerom.

4.1.7

Ako už výbor uviedol vo svojom stanovisku o ročnom prieskume rastu 2011, pri prekonávaní krízy zohráva kľúčovú úlohu vhodná mzdová politika. Orientácia nárastu miezd na vnútroštátny celkový hospodársky rast produktivity zaručí z celkového hospodárskeho hľadiska rovnováhu medzi dostatočným vývojom dopytu a zachovaním cenovej konkurencieschopnosti. Sociálni partneri sa preto musia usilovať zabrániť tomu, aby sa mzdy znižovali v zmysle politiky, ktorá nadmerne chráni národné záujmy na úkor iných krajín a musia orientovať mzdovú politiku na produktivitu. V tejto súvislosti EHSV kategoricky zamieta návrh obsiahnutý v oznámení Komisie o ročnom prieskume rastu 2012, podľa ktorého treba zasiahnuť do vnútroštátnych systémov stanovovania miezd a požadovať najmä „reformné opatrenia“ na decentralizáciu kolektívneho vyjednávania. Nezávislosť sociálnych partnerov a ich slobodné právo kolektívne vyjednávať sa nesmie v žiadnom prípade spochybňovať, ako to bolo veľmi jasne vysvetlené v nariadení č. 1176/2011 (balík šiestich legislatívnych návrhov).

4.1.8

EHSV konštatuje, že podniky využívajú rôzne druhy pracovných síl, čo vedie k vzniku nových foriem pracovných príležitostí. V tejto súvislosti hovoríme o neistej práci, ak sú pracovníci zamestnávaní dočasne, za nízke mzdy, s obmedzenou sociálnou istotou a bez právnej ochrany. Avšak nie každá dočasná práca je neistá. Vysoko kvalifikovaným samostatne zárobkovo činným osobám sa môže prostredníctvom zákaziek vynikajúco dariť. Dočasnú prácu však možno vždy považovať za neistú, ak ide o nízko kvalifikovanú alebo nekvalifikovanú prácu vo výrobe a v službách. Flexiistota môže byť riešením pre podniky, ktoré potrebujú flexibilnú pracovnú silu, avšak len pod podmienkou, že sa s takýmto pracovnými miestami spája porovnateľné zabezpečenie, ako v prípade stálych pracovných miest.

4.2.1

Kľúčovým prvkom riešenia problémov je kvalitná a účinná spolupráca medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikmi, sociálnymi partnermi a verejnými orgánmi, najmä pokiaľ ide o predvídanie budúcich potrieb v súvislosti so zručnosťami a podniknutie príslušných iniciatív v oblasti všeobecného vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy (VET). Výbor požaduje zlepšenie kvality a účinnosti odborného vzdelávania a prípravy, a tým aj zvýšenie ich príťažlivosti a významu. Stanovovať počty mladých ľudí, ktorí budú študovať na univerzite, ako jediný ukazovateľ, je pri tvorbe politiky vzdelávania zavádzajúce a pre potreby trhu práce z hľadiska zručností irelevantné. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy musia byť vyvážené.

4.2.2

V dôsledku demografického vývoja (starnutie obyvateľstva a klesajúci počet mladých ľudí vstupujúcich na trh práce) a rýchlych technologických zmien vo výrobných procesoch hrozí Európe veľký nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Je preto veľmi dôležité, aby všetci získali a udržali si prístup na trh práce a nikto z neho nebol vylúčený. EHSV zdôrazňuje, že zamestnanci musia mať v priebehu svojho profesionálneho života možnosť udržiavať si svoje schopnosti a odborné znalosti na úrovni a získavať nové zručnosti. Vďaka tomu budú zamestnanci schopní prispôsobiť sa zmenám v ich pracovnom prostredí a uspokojí sa dopyt po kvalifikovaných zamestnancoch na trhu práce. Jednou z najdôležitejších úloh EÚ je úspešne a účinne riadiť tento proces, aby si zachovala svoju konkurencieschopnosť voči ostatným regiónom sveta.

4.2.3

EHSV súhlasí s názorom, že zamestnanci musia mať najmä prístup k programom odbornej prípravy. Z prieskumu vyplynulo, že zamestnanci, ktorí by odbornú prípravu najviac potrebovali, ju najmenej vyhľadávajú, a preto sú pre rôzne skupiny zamestnancov potrebné rôzne opatrenia.

4.2.4

Veľká časť rozpočtu by mala byť určená pracovníkom s najnižšou kvalifikáciou, pretože tí najviac potrebujú doplňujúcu odbornú prípravu. Možným riešením by bolo prideliť jednotlivým pracovníkom určitý rozpočet na odbornú prípravu, pričom jeho výška by bola nepriamo úmerná ich úrovni vzdelania, aby tak najviac prostriedkov bolo k dispozícii pre pracovníkov s najnižším vzdelaním.

4.2.5

Pre starších pracovníkov je potrebná politika riadenia ľudských zdrojov, ktorá zohľadňuje aspekt veku. Zatiaľ čo sa vo viacerých členských štátoch EÚ dôchodkový vek zvyšuje, mnohí starší pracovníci strácajú svoje miesto na trhu práce ešte skôr, ako dôchodkový vek dosiahnu, napríklad aj preto, že nedokážu udržať tempo rozvoja. Špecificky zameraná odborná príprava môže prispieť k riešeniu tohto problému.

4.2.6

Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby odborná príprava a vzdelávanie boli účinné. Viaceré členské štáty získavajú skúsenosti s novými, účinnejšími metódami odbornej prípravy a znovu zisťujú, aká dôležitá je výučba na pracovisku. EHSV zdôrazňuje význam ďalšieho rozvoja týchto možností a žiada Komisiu, aby tieto snahy podporila a zabezpečila výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti.

4.3.1

EHSV opakuje svoju požiadavku, aby boli zavedené merateľné európske ciele v oblasti zamestnanosti mladých ľudí: najmä 1) cieľ významného zníženia nezamestnanosti mladých ľudí, ako aj 2) maximálna lehota štyroch mesiacov na aktiváciu mladých ľudí, ktorí si hľadajú pracovné resp. učňovské miesta. Ponechanie stanovenia špecifických cieľov v oblasti zamestnanosti mládeže na úrovni členských štátov nebolo veľmi účinné, vo svojich národných programoch reforiem formulovalo ciele len niekoľko krajín.

4.3.2

EHSV vyjadruje svoje uspokojenie nad tým, že jeho požiadavka, podľa ktorej majú členské štáty zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia mali do štyroch mesiacov po ukončení školy zamestnanie, pokračovali vo vzdelávaní resp. boli zapojení do aktivačných opatrení, bola v podobe návrhu na záruku „ochrany mládeže“ zahrnutá do hlavnej iniciatívy „Mládež v pohybe“.

4.3.3

Členským štátom, v ktorých je situácia mladých ľudí na trhu práce obzvlášť napätá a ktoré musia v súčasnosti zároveň plniť reštriktívne rozpočtové kritériá, by sa mal uľahčiť prístup k prostriedkom z fondov EÚ na opatrenia v zmysle „ochrany mládeže“. Nutný je pragmatický prístup a zjednodušenie administratívnych postupov pri využívaní prostriedkov až po dočasné vynechanie vnútroštátneho spolufinancovania pri čerpaní prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu a iných európskych fondov.

4.3.4

EHSV už zdôraznil, že napriek prehodnoteniu rozpočtových priorít, ktoré si hospodárska kríza vynútila vo všetkých štátoch EÚ, je dôležité poskytovanie vnútroštátnych a európskych finančných prostriedkov na vzdelávanie, odbornú prípravu a zamestnanosť mladých ľudí ponechať a tam, kde je to potrebné, zvýšiť. V tomto zmysle EHSV žiada, aby bol v novom finančnom výhľade po roku 2014 zabezpečený dostatok prostriedkov z ESF na iniciatívy zamerané na mládež.

4.3.5

Niektoré krajiny počas krízy zlepšili za príslušných podmienok prístup znevýhodnených skupín k dávkam v nezamestnanosti, a teda aj mladých ľudí. Tieto opatrenia však boli časovo obmedzené alebo podliehajú riziku, že budú v rámci plánovaných úsporných balíkov stiahnuté. EHSV žiada, aby sa všeobecne preskúmali podmienky prístupu k poskytovaniu podpory nezamestnaným mladým ľuďom a prípadne zlepšili pre tých mladých ľudí, ktorí si hľadajú prácu ale doteraz nemali nárok na dávky. Odporúča sa zahrnúť príslušné ciele do národných programov reformy. Bol by to významný príspevok k boju proti neistej situácii mnohých mladých ľudí pri prechode na trh práce.

4.3.6

U 15- až 24-ročných ľudí je dvakrát vyššia než u dospelých nielen nezamestnanosť, ale aj ich podiel na počte zamestnancov s neistými pracovnými pomermi (v niektorých krajinách viac než 60 %), nárast neregulovanej odbornej prípravy a pracovných stáží (predovšetkým v južných krajinách), ako aj práca pod úrovňou kvalifikácie. EHSV neodporúča zapájanie do pracovného procesu nestabilným a neperspektívnym spôsobom: namiesto spoliehania sa na neisté formy zamestnania a nestabilné pracovné zmluvy je potrebné zaviesť opatrenia, ktoré zabezpečia, že zamestnávanie na dobu určitú a slabo platené pracovné miesta so slabým sociálnym zabezpečením sa nestanú normou. Čo sa týka iniciatívy Komisie v oblastí stáží, EHSV podporuje zodpovedajúci európsky rámec kvality, ktorý by sa mal propagovať aj v podnikoch, aby ponúkali pracovné stáže so záväznými zmluvami, najmä mladým ľuďom s nízkym vzdelaním. Malo by sa preskúmať, či by sa duálny systém výučby v odbornej príprave a vzdelávaní, ktorý prináša v niektorých krajinách už dlhší čas pozitívne výsledky, nedal sčasti preniesť do iných krajín.

4.3.7

Pokračujúca krízová stagnácia dopytu po pracovnej sile vedie k rastu dlhodobej nezamestnanosti, ktorej dôsledkom sú vážne ťažkosti s umiestňovaním na trhu práce a následne aj nárast chudoby meranej podielom obyvateľov produktívneho a predproduktívneho veku žijúcich v domácnostiach bez kontaktu s trhom práce. EHSV členským štátom odporúča, aby venovali mimoriadnu pozornosť aj vytváraniu inkluzívnych medzitrhov práce, na ktorých by sa z verejných prostriedkov vytváralo primerané množstvo zodpovedajúcich pracovných miest tak, aby si dlhodobo nezamestnaní udržali kontakt so svetom práce a zvýšili svoje znalosti. Zabráni sa tým rastu chudoby z hľadiska straty kontaktu s trhom práce a v pokrízovom období to umožní hladký prechod takýchto pracovníkov na otvorený trh práce.

4.4.1

Sociálne podniky sú kľúčovým prvkom európskeho sociálneho modelu. Sú významným prínosom pre spoločnosť a prispievajú k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 tým, že vytvárajú pracovné miesta, rozvíjajú inovatívne riešenia, ktoré uspokoja potreby verejnosti, a budujú sociálnu súdržnosť, začleňovanie a aktívne občianstvo.

4.4.2

Výbor sa nazdáva, že propagácia sociálneho podnikania a sociálneho podniku, najmä v súčasnej nepriaznivej hospodárskej situácii, využije jeho rastový potenciál i jeho pridanú sociálnu hodnotu. Aby bolo možné realizovať jeho potenciál, mal by sa vypracovať a zaviesť komplexný politický rámec, na ktorom by sa zúčastnilo široké spektrum zainteresovaných strán zo všetkých odvetví spoločnosti (občianskej spoločnosti, súkromnej, verejnej) na všetkých úrovniach (miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej).

4.4.3

Členské štáty a inštitúcie EÚ musia zabezpečiť, aby sociálne podniky boli súčasťou iniciatív verejnej politiky a programov zameraných na podniky, za rovnakých podmienok ako iné formy podnikania, a aby boli v týchto iniciatívach a programoch zohľadnené.

4.4.4

Lepší prístup ku kapitálu a prispôsobené finančné nástroje sú prioritami pre sociálne podniky. Komisia by mala zhromažďovať a šíriť osvedčené postupy a inovačné iniciatívy v členských štátoch, ako napríklad hybridný kapitál a formy interakcie medzi verejným a súkromným kapitálom, a zabezpečiť, aby súčasný regulačný rámec EÚ nebránil vývoju nových nástrojov.

4.4.5

Je dôležité, aby ďalšie programové obdobie štrukturálnych fondov výslovne zahrnulo aj programy na zakladanie a rozvoj sociálnych podnikov.

4.4.6

Komisia by mala zaviesť v celej EÚ komparatívny prístup k verejným financiám, ktoré sú obzvlášť vhodné pre sociálne podnikanie. Komisia by mala podporovať a vyhodnotiť výskyt ponúk so sociálnymi aspektmi a vyrovnať sa s problémom pridávania ďalších požiadaviek (fenomén „gold plating“) pri zadávaní verejných zákaziek. Pri posudzovaní pravidiel štátnej pomoci by Komisia mala zvážiť úplné oslobodenie sociálnych služieb všeobecného záujmu alebo udeliť výnimku z notifikačnej povinnosti všetkým verejným službám malého rozsahu a niektorým sociálnym službám s cieľom podporiť zakladanie nových sociálnych podnikov.

4.4.7

Vzhľadom na rôzne právne formy sociálnych podnikov a špecifické spoločenské poslanie by sa mali preskúmať a ďalej šíriť daňové výhody, ktoré existujú v niektorých členských štátoch, aby bolo možné podporiť vypracovanie vhodných pravidiel.

4.5.1

Ako už výbor poukázal vo svojom stanovisku o ročnom prieskume rastu 2011, sociálne dávky treba považovať za produktívnu investíciu, z ktorej majú všetci úžitok, čo implicitne uznáva aj Komisia. Dávky v nezamestnanosti spolu s dynamickými opatreniami zameranými na trh práce umožňujú stabilizovať ekonomiku a vďaka zlepšeniu kvalifikácie a účinným iniciatívam v oblasti hľadania zamestnania a rekvalifikácie podporujú schopnosť aktívne sa prispôsobiť zmenám. Treba zachovať obozretnosť, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré majú sprísniť podmienky priznania dávok. Osoby, ktoré sú vylúčené z trhu práce, by sa mohli ocitnúť v ešte väčšej neistote, čo je značnou prekážkou pre ich (opätovné) začlenenie do pracovného života. Ďalším negatívnym dôsledkom týchto vylučovacích opatrení by mohlo byť to, že vyvolajú presuny do iných oblastí sociálnej ochrany, ako je sociálna pomoc alebo práceneschopnosť, čo nie je žiaduce.

4.5.2

EHSV zdôrazňuje, že pracovníci potrebujú mať istý príjem a sociálnu ochranu, aby v rýchle sa meniacej spoločnosti dokázali pôsobiť optimálne, a teda bez strachu z budúcnosti.

4.5.3

EHSV vyzýva európske inštitúcie, aby rozhodnejšie hájili európske sociálne normy. Nedostatok rozhodnosti v tejto oblasti viedla okrem iného k vyššiemu počtu chudobných pracujúcich, prehĺbeniu nerovnosti, čoraz väčšiemu strachu z budúcnosti a zároveň k ubúdaniu dôvery medzi občanmi navzájom, ako aj k ustanovizniam v spoločnosti a k štátu. A to nielen vo vzťahu k národným vládam, ale aj vo vzťahu k európskym inštitúciám, ako to naznačuje narastajúci euroskepticizmus v niektorých členských štátoch.

4.5.4

Podľa názoru EHSV nesmú úsporné opatrenia zvyšovať riziko chudoby a ďalej stupňovať nerovnosti, ktoré v posledných rokoch už narástli. Pri všetkých opatreniach na riešenie krízy je však potrebné zabezpečiť, aby neboli v rozpore s oživením dopytu a zamestnanosti a zmiernením negatívnych vplyvov v sociálnej oblasti. Členské štáty pritom musia dbať na to, aby opatrenia na prekonanie hospodárskej krízy a verejného dlhu neohrozili verejné investície do politiky trhu práce a do vzdelávania a odbornej prípravy. EHSV požaduje účinné hodnotenia sociálnych dosahov s cieľom preskúmať, ako je možné dosiahnuť cieľ otvoriť do roku 2020 najmenej 20 miliónom ľudí cestu z chudoby a sociálneho vylúčenia.

4.5.5

Úsporné opatrenia sa najtvrdšie dotýkajú v prvom rade ľudí, ktorí sú závislí od štátnych sociálnych dávok, medzi nimi aj pracovníkov s neistým zamestnaním a iných znevýhodnených skupín na trhu práce. Najviac sú nezamestnanosťou postihnutí spravidla aj tí ľudia, ktorí majú sťažený a obmedzený prístup k poskytovaniu podpory. Preto sú potrebné zodpovedajúce, účinné a udržateľné systémy sociálnej ochrany, pričom sa musí dbať najmä na najviac postihnutých občanov a sociálne slabé a znevýhodnené skupiny na trhu práce.

5.1.1

Pokiaľ ide o modernizáciu verejnej správy, podľa názoru EHSV dobrá správa vecí verejných zahŕňa „viacúrovňovú správu“ a partnerstvo so zástupcami občianskej spoločnosti na regionálnej úrovni.

5.1.2

„Viacúrovňová správa“ je flexibilnou štruktúrou vzťahov medzi Komisiou, vládami a regionálnymi a miestnymi orgánmi, ktorá je skôr štruktúrou prispôsobenou špecifickým situáciám a tematickým úvahám, než hierarchickým rámcom kompetencií jednotlivých úrovní správy. Dobrá správa vecí verejných je charakteristická nepredpojatými vzťahmi a menej prísnym uplatňovaním zásady subsidiarity.

5.1.3

Partnerstvo je kľúčovým nástrojom kolektívneho záväzku a prispieva k lepšej efektívnosti verejných výdavkov a verejných politík. Nástroj v tomto zmysle predstavujú nové formy „účinného partnerstva“, ktoré by mali sprevádzať inovačnú stratégiu s účasťou a prispením všetkých zainteresovaných, z verejného i súkromného sektora, vrátane bánk, s jednoduchými, jasnými a účinnými pravidlami, ktoré sprevádzajú projekty počas celého administratívneho postupu, pričom stanovujú lehoty, právomoci a prípadné sankcie.

5.1.4

EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, ako aj členské štáty a regióny, aby zásadu Small Business Act (SBA) „najskôr myslieť na malých“ považovali za kľúčový prvok európskych, národných a regionálnych rozhodnutí. Členským štátom a regiónom tiež odporúča osvojiť si túto zásadu ako základný prvok svojej politiky v prospech MSP, ako aj hospodárskej a priemyselnej politiky. Domnieva sa, že SBA by mal mať záväznejšiu podobu, predovšetkým pre inštitúcie EÚ. V tomto kontexte sa EHSV stavia proti aktuálnemu návrhu Európskej komisie, podľa ktorého by sa mali MSP a mikropodniky vyňať z pôsobnosti európskych právnych predpisov.

5.1.5

EHSV sa domnieva, že vymenovanie vnútroštátnych vyslancov MSP (SME Envoys) by malo členským štátom pomôcť uplatňovať SBA. EHSV rovnako odporúča vymenovať vyslancov MSP na regionálnej úrovni.

5.1.6

Ďalším nevyhnutným krokom je prechod na etapu „najskôr konať pre malých“(act small first). SBA dosiahne očakávaný úspech, len ak sa bude uplatňovať skutočné „riadenie v partnerstve, na ktorom sa bude podieľať viacero subjektov a na viacerých úrovniach“. Hospodárski a sociálni partneri, ako aj všetky reprezentatívne verejné a súkromné subjekty musia byť už od počiatku zapojení do politickej diskusie a legislatívneho procesu. EHSV preto požaduje, aby sa organizácie, ktoré zastupujú rozličné kategórie MSP, skutočne podieľali na legislatívnom a rozhodovacom procese na všetkých úrovniach.

5.1.7

EHSV súhlasí s Radou a Komisiou, pokiaľ ide o potrebnosť účinnej „viacúrovňovej správy“ a lepšieho riadenia pri využívaní fondov EÚ a uplatňovaní politiky EÚ. Otázkou nie je „či“, ale „ako“. Je to otázkou zdokonaľovania iniciatív uskutočňovaných zdola nahor a rámcových podmienok pôsobiacich zhora nadol.

5.1.8

Obzvlášť víta návrh zaistiť rozsiahlejšie zapojenie občanov a iných zainteresovaných strán do vypracovania, transpozície a uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva, a to prostredníctvom predĺženia všeobecnej doby trvania verejných konzultácií a zrýchlenia a zefektívnenia konaní v prípade porušenia.

5.1.9

EHSV víta modernizáciu politiky verejného obstarávania EÚ s vyššou mierou účinnosti v kontexte lepšieho fungovania jednotného trhu, ktorý by bol inovatívnejší, ekologickejší a sociálnejší. EHSV zdôrazňuje vplyv a význam inovačných, environmentálnych a sociálnych aspektov stratégie Európa 2020, a to aj pre verejné obstarávanie.

5.1.10

EHSV zdôrazňuje, že zásada otvorenosti a transparentnosti, ako aj účinnosť, právna istota, hodnota za vynaložené peniaze, hospodárska súťaž, prístup na trh pre MSP a slobodné povolania, proporcionalita, nárast cezhraničných zmlúv, predchádzanie diskriminácii a korupcii a potreba profesionality sú aj naďalej aktuálne.

5.1.11

Na dosiahnutie tých najlepších výsledkov v záujme všetkých je potrebné odstrániť zbytočnú byrokraciu. Je potrebné predísť zložitým právnym predpisom a rozšírenému „pozlacovaniu“ (gold plating) v členských štátoch.

5.1.12

EHSV odporúča analyzovať osvedčené postupy a príklady v členských štátoch na základe opatrení na otvorenie trhov.

5.1.13

EHSV víta záujem, ktorý prejavila Komisia o prehlbovanie politických, legislatívnych a administratívnych postupov, ktoré povedú k racionálnejšiemu a vhodnejšiemu vytváraniu a uplatňovaniu práva Spoločenstva, a to v priebehu celého procesu jeho vytvárania.

5.1.14

EHSV sa nazdáva, že by mali byť lepšie vymedzené aspekty súvisiace so spôsobom, akým sa realizujú hodnotenia vplyvu ex ante vo všetkých inštitúciách Spoločenstva, ktoré zodpovedajú za ich vykonávanie, ďalej s charakterom a zložením orgánu povereného kontrolou hodnotení vplyvu, s použitými parametrami, a so spôsobom a prostriedkami na zaručenie lepšej transparentnosti.

5.1.15

Víta iniciatívu modernizovať verejnú správu zriaďovaním jednotných kontaktných miest a môže len privítať rozvoj administratívnej spolupráce v cezhraničných otázkach. Táto spolupráca sa musí rozšíriť aj na oblasti politiky, v ktorých ide o dodržiavanie povinností.

5.1.16

EHSV víta zámer Komisie zlepšiť riadenie jednotného trhu prostredníctvom intenzívnejšej administratívnej spolupráce a rozvoja informačného systému o vnútornom trhu (IMI).

5.1.17

Informačný systém vnútorného trhu je hlavným technickým nástrojom spolupráce medzi národnými orgánmi správy a má navyše potenciál byť rozhraním pre užívateľov jednotného trhu.

5.1.18

EHSV sa domnieva že IMI môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri transformácii administratívnej spolupráce na vnútornom trhu a jej prispôsobovaní potrebám a očakávaniam občanov a podnikov, ako aj organizácií občianskej spoločnosti a úlohe, ktorú môžu zohrávať v budúcnosti pre rozvoj a fungovanie systému.