12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/1

A.

keďže Komisia v roku 2005 prijala Európsku iniciatívu za transparentnosť (EIT) a následne v roku 2006 uverejnila zelenú knihu s cieľom zvýšiť transparentnosť, otvorenosť a zodpovednosť riadenia EÚ a keďže poskytovanie verejných informácií o prijímaní finančných prostriedkov EÚ je základným kameňom EIT,

B.

keďže na základe spoločného systému riadenia sa informácie o prijímateľoch finančných prostriedkov EÚ spravujú na úrovni členských štátov a keďže úroveň zverejňovania týchto informácií sa v situácii, keď neexistuje konkrétna povinnosť v rámci EÚ, či chýba pevná „riadiaca ruka“ Komisie, medzi členskými štátmi významne líši a komplikuje sa tým porovnávanie na úrovni EÚ,

C.

keďže zverejnenie príjemcov finančných prostriedkov EÚ umožňuje zapojenie verejnosti do zmysluplnej diskusie o využívaní verejných financií, čo je pre fungujúce demokracie nevyhnutné,

D.

keďže nebolo vytvorené žiadne prepojenie medzi EIT a regulovanejšou a záväznejšou oblasťou finančných kontrol a auditov,

E.

keďže EIT by mala mať výrazný vplyv, pokiaľ ide o zabezpečovanie transparentných partnerstiev v oboch smeroch a všetkých fázach programovacieho cyklu kohéznej politik; keďže však v nariadeniach nie je uvedený konkrétny rozsah, v ktorom majú byť do rozličných postupov programovania zapojení partneri, a ani sa nešpecifikujú opatrenia na dosiahnutie takéhoto zapojenia,

F.

keďže je nedostatok vopred poskytovaných informácií o rozhodnutiach Komisie týkajúcich sa financovania významných projektov, a preto aj nedostatok transparentnosti, a keďže je tento stav potrebné zmeniť,

G.

keďže logika transparentnosti musí ísť ruka v ruke so zjednodušením postupov na získavanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov,

1.

domnieva sa, že transparentnosť v súvislosti s kohéznou politikou a jej programovacím cyklom, prideľovanie finančných prostriedkov a prístup k informáciám pre prípadných príjemcov podpory zo štrukturálnych fondov sú kľúčovými podmienkami pre splnenie všeobecných cieľov kohéznej politiky, a že transparentnosť by sa preto mala do procesov programovania kohéznej politiky a rozhodovania zaviesť ako hlavná zásada platná pre všetky odvetvia;

2.

s uspokojením konštatuje, že v súlade s požiadavkami EIT sa interaktívne mapy, ktoré sú prepojené so zoznamami príjemcov finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu na príslušných vnútroštátnych alebo regionálnych internetových stránkach, zverejňujú na internetovej stránke generálneho riaditeľstva Komisie pre regionálnu politiku; žiada, aby členské štáty vhodnými prostriedkami podporovali používanie webovej stránky generálneho riaditeľstva REGIO s cieľom umožniť čo najširší prístup k tejto databáze; poznamenáva, že aj napriek tomu je pre zainteresované strany naďalej náročné sledovať využívanie verejných finančných prostriedkov; žiada Komisiu, aby konzultovala s týmito stranami o možnej náprave tejto situácie;

3.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v týchto databázach umožnili plné vyhľadávanie a aby zabezpečili ich kompatibilitu s cieľom poskytnúť o predložených údajoch celkový prehľad za EÚ pri zachovaní ich lokálneho významu; v tejto súvislosti je dôležité zvážiť dvojjazyčné verzie (miestny jazyk a jeden z pracovných jazykov Komisie);

4.

zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť užitočnosť údajov poskytovaných o prijímateľoch, pokiaľ ide o obsah, ako aj spôsob predkladania; vyzýva preto Komisiu, aby určila podrobnejší a normatívnejší formát, v ktorom bude bližšie definovaná štruktúra, forma a obsah informácií, ktoré sa majú poskytovať; domnieva sa, že poskytovanie potrebných informácií by tiež malo uľahčiť vyhľadávanie na základe kritérií s cieľom získať okamžitý obraz o vyhľadávaných prvkoch;

5.

požaduje poskytovanie ďalších nevyhnutných informácií pri uverejňovaní zoznamov príjemcov a v prípade potreby aj zoznamov zúčastnených strán; odporúča preto, aby sa okrem súčasných minimálnych požiadaviek zvážila aj možnosť začleniť medzi údaje o príjemcoch aj miesto, ďalej sumarizujúce informácie o schválených projektoch, druhoch podpory a opis partnerov; žiada, aby sa v záujme skutočnej transparentnosti údaje spravovali štruktúrovaným a porovnateľným spôsobom; domnieva sa, to je možné dosiahnuť bez zvýšenia výdavkov;

6.

žiada, aby boli v prípade programov v rámci európskej územnej spolupráce uvádzaní všetci, a nielen hlavní prijímatelia;

7.

zdôrazňuje, že úplné splnenie požiadaviek EIT je potrebné dosiahnuť príslušnými nariadeniami, lepšími usmerneniami, mechanizmom varovania a sankciami v prípade neplnenia ako poslednou možnosťou;

8.

vyzýva Komisiu aby spresnila, akým spôsobom by sa mali zásady EIT uviesť do používania z pohľadu riadenia na úrovni operačných programov a ich komunikačných plánov; zdôrazňuje preto potrebu zavedenia jasnejších právnych predpisov týkajúcich sa zverejňovania informácií o príjemcoch finančných prostriedkov v rámci zdieľaného hospodárenia;

9.

zdôrazňuje potrebu navrhnúť znenie nariadení a vykonávacích predpisov takým spôsobom, aby boli postupy transparentné, prípadným príjemcom poskytovali lepší prístup k štrukturálnym fondom a znížila sa administratívna záťaž na účastníkov, najmä prostredníctvom viacerých kľúčových opatrení, ako je zverejnenie usmerňujúcich poznámok týkajúcich sa vykonávania, na ktorom sa dohodla Komisia s členskými štátmi; vyzýva riadiace orgány v členských štátoch, aby transparentne prezentovali všetky fázy projektov financovaných zo štrukturálnych fondov; opakuje svoje stanovisko, že dobrá správa sa dosahuje vďaka transparentným a jasným postupom a v tejto súvislosti víta úsilie Komisie predložiť návrhy na zjednodušenie;

10.

poznamenáva, že cezhraničné a nadnárodné programy čelia z dôvodu rôznych administratívnych kultúr, národných nariadení a jazykov používaných v členských štátoch špecifickým ťažkostiam, ktoré ovplyvňujú nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne aspekty týchto iniciatív; preto bude najdôležitejšie vypracovať špecifické predpisy týkajúce sa transparentnosti pri vzájomnej koordinácii a spolupráci rôznych riadiacich orgánov;

11.

zdôrazňuje, že podľa štúdie Európskeho parlamentu o EIT a jej vplyve na kohéznu politiku súvisí neplnenie minimálnych požiadaviek EIT skôr s nedostatkom administratívnej kapacity na strane riadiacich orgánov, ako s neochotou poskytnúť tieto údaje; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu zabezpečiť, aby poskytovanie ďalších údajov a informácií nemalo za následok ďalšiu administratívnu záťaž pre potenciálnych príjemcov, najmä tých, pre ktorých je už teraz ťažké splniť existujúce administratívne a finančné požiadavky na získanie grantov a verejných zákaziek;

12.

poukazuje na to, že požiadavky na ďalšie informácie a údaje musí na strane Európskej komisie dopĺňať poskytnutie ďalšej technickej podpory (semináre s účasťou úradníkov Komisie a miestnych alebo regionálnych pracovníkov zodpovedných za riadenie štrukturálnych fondov, výmena osvedčených postupov medzi riadiacimi orgánmi, vydávanie konkrétnych usmernení) potenciálnym príjemcom, ktorí nemajú potrebnú technickú kapacitu; domnieva sa, že iba týmto spôsobom je možné zaistiť, aby v dôsledku snahy účastníkov o splnenie dodatočných požiadaviek na poskytovanie údajov a informácií nevynakladali na tento účel prostriedky určené na samotnú realizáciu projektov;

13.

zdôrazňuje význam poskytovania presných a včasných informácií zo strany členských štátov v rámci kontrolného systému, a tým aj potrebu vytvoriť prepojenie medzi EIT a finančnými kontrolami a auditmi; znovu opakuje svoj názor, že tzv. systém včasného varovania by mal fungovať v úzkom prepojení s centrálnou databázou vylúčených subjektov;

14.

žiada Komisiu, aby sledovala používanie zvýšených zálohových platieb prijatých členskými štátmi na základe zjednodušení z roku 2009 súvisiacich s nariadením (ES) č. 1083/2006;

15.

opakuje svoju požiadavku, aby sa poskytovali informácie týkajúce sa vrátenej a odobratej finančnej podpory v rámci EIT; naliehavo žiada členské štáty, aby tieto informácie poskytovali v plnom znení, a žiada Komisiu, aby ich sprístupnila rozpočtovému orgánu a verejnosti spolu s informáciami o finančných opravách po potvrdenom prípade podvodu, čím sa zaručí vysoká úroveň dôveryhodnosti a zodpovednosti voči európskej verejnosti;

16.

naliehavo žiada audítorov, aby zaujali prísnejší postoj vo vzťahu ku komunikačným a informačným požiadavkám vrátane postupu „odhaľ a napomeň“ (name and shame), najmä ak ide o vládnych predstaviteľov, a k využívaniu finančných opráv v prípade potvrdených prípadov podvodu;

17.

víta úsilie Komisie a Dvoru audítorov harmonizovať svoje audítorské metódy;

18.

zdôrazňuje skutočnosť, že minimálne normy pre konzultácie sú súčasťou EIT a víta skutočnosť, že tieto normy presadzovala a uplatňovala Komisia v súvislosti s kohéznou politikou; vyzýva však Komisiu, aby umožnila zainteresovaným stranám poskytovať príslušnú spätnú väzbu v súvislosti s kvalitou procesu konzultácií; vyzýva regióny a členské štáty, aby využili existujúce skúsenosti EÚ s konzultáciami zainteresovaných strán;

19.

opakuje svoj názor, že partnerstvo je podmienkou transparentnosti, prístupnosti, efektívnosti a legitimity vo všetkých fázach programovania a vykonávania kohéznej politiky a môže zvýšiť angažovanosť a pocit zainteresovania verejnosti na výsledkoch programu; vyzýva preto členské štáty a riadiace orgány, aby od začiatku užšie zapojili miestne a regionálne orgány a iných zainteresovaných partnerov do všetkých fáz programovania a vykonávania kohéznej politiky, najmä prostredníctvom vytvorenia internetovej platformy na vnútroštátnej úrovni, ktorá zabezpečí prehľad o jestvujúcich finančných prostriedkoch a operačných programoch, a prostredníctvom podpory osvedčených postupov inými prostriedkami, a aby im poskytli neobmedzený prístup k všetkým projektovým dokumentom s cieľom lepšie využiť ich skúsenosti a vedomosti;

20.

požaduje väčšiu mieru usmerňovania zo strany Komisie o tom, ako uplatňovať doložku o partnerstve v aktuálnych programoch v praxi, a tiež uvedenie dostatočne záväzných predpisov o partnerstve v budúcich legislatívnych textoch; najmä pokiaľ ide o zapojenie regionálnych a miestnych samospráv, teda volených orgánov, ktoré sú nevyhnutnými partnermi v celom procese;

21.

vyzýva na poskytovanie lepšie zameraných a pravidelných a včasných informácií partnerským organizáciám, najmä tým, ktoré sú členmi riadiacich štruktúr, a na širšie využívanie technickej pomoci pri podpore partnerstva, okrem iného aj poskytnutím možnosti partnerským organizáciám zúčastniť sa školení organizovaných pre príslušné výkonné orgány; vyzýva tiež, aby sa tieto školenia poskytovali v multimediálnej podobe s cieľom rozšíriť okruh cieľového publika a aby sa umožnili aj dodatočné konzultácie poskytované partnerskými organizáciami; zdôrazňuje dôležitosť tohto systému pre partnerov v najodľahlejších regiónoch EÚ, akými sú napríklad tzv. najvzdialenejšie regióny;

22.

vyzýva Komisiu na včasné zverejnenie informácií na internete a na zabezpečenie priameho prístupu k projektovej dokumentácii vrátane projektov iniciatívy JASPERS (žiadosť, štúdia realizovateľnosti, analýza nákladov a prínosov, hodnotenie vplyvu na životné prostredie atď.) k veľkým projektom, ihneď po tom, ako je Komisii doručená žiadosť členského štátu o financovanie, a predtým, ako prijme akékoľvek rozhodnutie o poskytnutí financií; na tejto internetovej stránke Komisie by mala existovať možnosť zasielať komentáre k takýmto projektom;

23.

žiada, aby sa informácie o veľkých projektoch schválených alebo predložených na schválenie v programovom období 2007 – 2013 uverejnili na internete, a to aj spätne;

24.

navrhuje ustanoviť okolnosti, za ktorých sa nevyužité prostriedky môžu opätovne využiť, a tiež ustanoviť zodpovednosť inštitúcie rozhodujúcej o opätovnom prideľovaní týchto prostriedkov;

25.

poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.