Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady …/…/EÚ o práve na informácie v trestnom konaní

KOM(2010) 392 v konečnom znení

(2011/C 54/15)

Hlavný spravodajca: pán PEZZINI

Rada sa 29. septembra 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o práve na informácie v trestnom konaní“

KOM(2010) 392 v konečnom znení – 2010/0215 (COD).

Predsedníctvo poverilo 20. októbra 2010 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán PEZZINI rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 467. plenárnom zasadnutí 8. – 9. decembra 2010 (schôdza z 8. decembra 2010) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 161 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 3 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV oceňuje prácu Komisie zameranú na zavedenie celkového legislatívneho balíka, ktorého cieľom je zabezpečiť spoločný základ procesných práv jednotlivcov v trestnoprávnych konaniach v členských krajinách.

1.2   Právo na včasné a presné informácie je súčasťou právnej tradície Únie a vďaka mobilite občanov členských krajín nadobúda ešte väčší význam.

1.3   Aj občania štátov mimo EÚ, ktorí čoraz častejšie prichádzajú do krajín Európskej únie, musia vidieť, že v EÚ existuje právna kultúra a že sú stanovené jasné postupy rešpektujúce práva človeka, aj keď je objektom trestného konania.

1.4   Aproximácia vnútroštátnych predpisov, ktorá je základom smernice, by sa podľa EHSV mala stať kľúčovým prvkom spolupráce v oblasti súdnictva, a to aj preto, aby sa zohľadnila Charta základných práv, ktorá je súčasťou európskych zmlúv (Zmluva o fungovaní EÚ a Zmluva o EÚ).

1.5   Podľa EHSV predstavuje ochrana základných práv osôb vďaka spoločným a jednotným postupom jeden z hlavných prvkov súdržnosti a posilnenia zásady voľného pohybu osôb v EÚ.

2.   Všeobecné úvahy

2.1   EÚ prijala, s cieľom zaručiť základné právo na spravodlivé trestnoprávne konanie v súlade so zásadou právneho štátu, osobitné opatrenie zamerané na posilnenie procesných práv osôb podozrivých alebo obvinených v trestnom konaní.

2.2   Toto opatrenie zahŕňa aj posilnenie práv v oblasti obhajoby. Takéto spoločné opatrenie je veľmi dôležité, najmä preto, že má prispieť k zvýšeniu dôvery v európsky priestor spravodlivosti, ako aj zabezpečiť účinnosť zásady vzájomného uznávania trestnoprávnych rozhodnutí.

2.3   Odstránenie vnútorných hraníc a narastajúce uplatňovanie práva na voľný pohyb a pobyt vedie k tomu, že narastá počet osôb zúčastnených na trestnom konaní v inom členskom štáte ako v štáte ich pobytu.

2.4   V uznesení Rady EÚ z 30. novembra 2009 (Ú. v. EÚ C 295, 4.12.2009, s. 1), ktoré sa odvoláva na:

sa navrhuje, aby sa vo všeobecnosti zaručilo – aj v ďalších krokoch – plné uplatňovanie a jednotné rešpektovanie „práva na spravodlivé konanie“.

2.4.1   To vyplýva zo zásady, ktorú výslovne stanovuje článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ktorá už je považovaná za spoločný základ, pokiaľ ide o ochranu práv osôb podozrivých alebo obvinených v trestnom konaní.

2.5   Právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu sú okrem toho zakotvené v článkoch 47 a 78 Charty základných práv Európskej únie (1).

2.6   Šesťbodový plán, schválený uvedeným uznesením Rady, konkrétne uvádza ako prioritné tieto opatrenia:

3.   Obsah návrhu

3.1   Komisia, v zmysle požiadavky uvedeného uznesenia Rady, vypracovala 27. júla 2010 návrh smernice „o práve na informácie v trestnom konaní“, KOM(2010) 392 v konečnom znení.

3.2   Cieľom návrhu smernice je vytvoriť podmienky na vykonávania opatrenia B uvedeného plánu tým, že sa stanovia spoločné minimálne normy v súvislosti s právom na informácie v trestnom konaní v celej Európskej únii.

3.3   Návrh právneho predpisu teda ukladá vyšetrujúcemu orgánu povinnosť nielen poskytnúť obvinenému potrebné informácie, ale aj postarať sa o to, aby tieto informácie mala obhajoba skutočne k dispozícii.

3.4   Tieto pozitívne a rozumné opatrenia by mali okrem iného v praxi viesť k skráteniu času a nákladov súdnych konaní a predchádzať justičným omylom a znížiť počet odvolaní.

3.5   Mohla by sa teda takto zaznamenať určitá pozitívna kompenzácia – aj keď len v obmedzenej miere – pokiaľ ide o dodatočné finančné zaťaženie, ktoré so sebou bezpochyby prinesie príprava a zavedenie týchto opatrení o informáciách do praxe.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Odôvodnenie (18): slovné spojenie „informácie o právach by sa […] mali poskytnúť bez meškania, ihneď na začiatku“ sa môže zdať rozporuplné, preto by mal byť presne stanovený moment, keď má byť, či už v ústnej alebo v písomnej forme, poskytnutá informácia o obvinení.

4.2   Odôvodnenie (19): slovné spojenie „bezprostredne relevantných procesných právach“, uvedené na začiatku odôvodnenia, sa nezdá byť dostatočne jasné, preto by bolo vhodné lepšie špecifikovať povahu a rozsah týchto procesných práv, ktoré sú podstatné vzhľadom na zabezpečenie účinnej obhajoby.

4.3   Odôvodnenie (21): záverečné slovné spojenie „alebo vážne ohrozenie vnútornej bezpečnosti“ sa samo o sebe môže zdať vágne. Príslovka „vážne“ by v ňom však mala byť považovaná za nenahraditeľnú, aby sa zabránilo možnosti „politického“ svojvoľného rozhodovania členských štátov pod zámienkou, že chcú zabezpečiť „vnútornú bezpečnosť“.

4.4   Odôvodnenie (22): slovné spojenie „mechanizmus umožňujúci overiť, či podozrivá alebo obvinená osoba“ by mohlo byť stanovené presnejšie, pokiaľ ide o rozsah transparentnosti, tým, že sa za slovo „overiť“ doplní „prostredníctvom formálnych postupov“.

4.5   Článok 3.1: výraz „bez meškania“ by mohol byť vhodne nahradený výrazom „hneď od začiatku“.

4.6   Článok 3 ods. 2, posledná zarážka: „bez meškania predvedený pred súd“ by sa malo nahradiť spojením „ihneď predvedený pred sudcu“, ako je uvedené v článku 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4.7   Článok 4 ods. 1: slovo „bez meškania“ by bolo vhodnejšie nahradiť výrazom „hneď na začiatku“.

4.8   Článok 6: vzhľadom na to, že smernica sa týka práva na informácie o obvineniach, a to nielen v procesnej fáze, ale aj v „predsúdnej“ fáze, mal by právny predpis stanovovať, že informácie o obvinení sa budú poskytovať aj počas policajného vyšetrovania, alebo prinajmenšom vtedy, keď sa prípad postupuje iným orgánom činným v trestnom konaní a keď je vznesené počiatočné obvinenie.

4.9   Článok 6 ods. 1: znenie by sa malo zmeniť takto: „Členské štáty zabezpečia, aby podozrivej alebo obvinenej osobe boli poskytnuté také informácie o obvineniach a jeho dôvode, ktoré postačujú na zabezpečenie spravodlivosti trestného konania.“, s cieľom zachytiť odkaz vyplývajúci z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 6 ods. 3), ktorý vyslovene spomína dôvod obvinenia.

4.10   Článok 6 ods. 2: výraz „urýchlene“ by mal byť nahradený spojením „v čo najkratšej lehote“ s cieľom priblížiť sa k zneniu obsiahnutému v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého interpretácia už bola mnohokrát predmetom judikatúry.

4.11   Článok 6 ods. 3 písm. a): namiesto vyjadrenia „… okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný…“ by sa malo povedať „… okolností, za ktorých mal byť trestný čin spáchaný…“, pretože v čase obvinenia ešte možno nie je dokázané, že trestný čin bol naozaj spáchaný, k tomuto záveru možno dospieť až po vynesení rozsudku.

4.12   Článok 6 ods. 3 písm. a): výraz „vrátane času, miesta a stupňa účasti“ by bol presnejší, keby sa slovo „stupeň“ nahradilo „skutočnou úlohou v rámci“.

4.13   Článok 6 ods. 3: Doplniť tri nove zarážky v tomto znení:

4.14   Článok 7 ods. 2: takéto zavedenie tajomstva, na základe ktorého sa môže odmietnuť prístup k určitým dokumentom po skončení vyšetrovania, by malo zabrániť tomu, aby súdne orgány prijímali v nadmernom rozsahu svojvoľné rozhodnutia, vzhľadom na to, že po ukončení vyšetrovania sú vo všeobecnosti dostupné všetky procesné dokumenty.

4.15   Článok 7 ods. 3: vo všetkých jazykových verziách smernice sa má zachovať odkaz na „predbežné vyšetrovanie“ a vypustiť výraz „predsúdne konanie“, keďže mnohé procesné postupy už túto fázu neobsahujú.

(1)  Článok 5 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na slobodu a bezpečnosť) hovorí, že „každý, kto je zatknutý, musí byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, oboznámený s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinením proti nemu“.

Nasledujúci článok 6 ods. 3 (právo na spravodlivé súdne konanie) stanovuje, že každý obvinený má právo: „a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia vzneseného proti nemu; b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby; […] e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom, alebo ak týmto jazykom nehovorí“.

Tieto isté záruky spravodlivého procesu sú výslovne prevzaté aj v článku 111 talianskej ústavy, v znení novely ústavným zákonom č.2/1999.

(2)  Smernica 2010/64/EÚ, uverejnená v Ú. v. EÚ L 280, 26. októbra 2010, ktorá nadobudla účinnosť 20. októbra 2010.