19.2.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/15

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Návrh nariadenia Rady o štátnej pomoci na zatvorenie uhoľných baní neschopných konkurencie

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2011/C 54/03)

Hlavný spravodajca: pán PEZZINI

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. októbra 2010 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

„Návrh nariadenia Rady o štátnej pomoci na zatvorenie uhoľných baní neschopných konkurencie“.

Predsedníctvo poverilo 20. októbra 2010 vypracovaním tohto stanoviska poradnú komisiu pre priemyselné zmeny.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán PEZZINI rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 467. plenárnom zasadnutí 8. a 9. decembra 2010 (schôdza z 8. decembra) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 158 hlasmi za, pričom 8 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) považuje za potrebné zaviesť balík opatrení, ktorých cieľom je dať silný impulz udržateľnému energetickému modelu a vytvoriť v tomto sektore presne vymedzený a stabilný referenčný rámec, ktorý by zahŕňal energetické plánovanie zohľadňujúce bezpečnosť zásobovania, rešpektovanie sociálnych, územných a environmentálnych aspektov a plán na obdobie rokov 2020 – 2050.

1.2   Výbor odporúča predĺžiť účinnosť súčasného nariadenia o uhoľnom priemysle (nariadenie (ES) č. 1407/2002 z 23. júla 2002 o štátnej pomoci pre uhoľný priemysel) o ďalšie obdobie, a to v rovnakej dĺžke, ako bola platnosť nariadenia, ktoré vyprší, bez toho, aby sa zaťažoval rozpočet EÚ a kategoricky stanovovali podmienky zatvárania baní. Mala by však existovať možnosť udeliť investičnú pomoc a pomoc na zavádzanie inovatívnych, čistých uhoľných technológií, ako aj zabezpečenie dôkladnej odbornej prípravy pracovníkov v oblasti strategických primárnych zdrojov. EHSV dôrazne žiada, aby sa návrh zmenil s cieľom dosiahnuť „konkurencieschopnú reštrukturalizáciu uhoľných baní“ a konsolidáciu strategickej rezervy Spoločenstva.

1.3   EHSV požaduje strednodobé prehodnotenie podmienok konkurencieschopnosti, ktorú sú schopné dosiahnuť do roku 2020 čisté uhoľné technológie v porovnaní s inými domácimi zdrojmi energie EÚ, a vzhľadom na podporu, ktorú dostávajú iné domáce zdroje energie, zvýhodnenia využívania uhlia na svetových trhoch a nestálosť medzinárodných cien fosílnych palív, ako aj na európsky prínos strategických domácich zdrojov a náklady na transformáciu tepelných elektrární a rehabilitáciu lokalít, v ktorých boli zatvorené bane.

1.4   Takéto prehodnotenie v roku 2014 by sa malo uskutočniť za prísneho dodržiavania ustanovení Lisabonskej zmluvy o novej energetickej politike Spoločenstva (pozri článok 194 zmluvy) a v súlade so stratégiou energetickej bezpečnosti Únie a prístupu k zdrojom, ako aj s ostatnými oblasťami politiky EÚ, najmä s priemyselnou politikou, hospodárskou politikou a politikou v oblasti výskumu a inovácie.

1.5   Výbor žiada, aby bola v roku 2015 Európskemu parlamentu, Rade i samotnému výboru predložená správa o strednodobom hodnotení konkurencieschopnosti európskeho uhoľného priemyslu, ktorá by mimo kontext výnimočnej situácie súčasnej krízy a po zohľadnení hore uvedených parametrov na stanovenie príslušných lehôt pre tento priemysel vyzdvihla pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť v strategickej, hospodárskej, technologickej, sociálnej a environmentálnej oblasti, ako aj v oblasti znižovania energetickej závislosti.

1.6   EHSV pripomína, že EÚ zaujíma popredné miesto vo svete, pokiaľ ide o výskum a vývoj čistých energetických technológií, najmä o technológiu CCS (Carbon Capture and Storage – zachytávanie a ukladanie CO2) ako napríklad čisté uhoľné technológie (Clean Coal Technologies), Coal-based Poly-Generation či Power Generation for Integrated Zero Emission Solutions  (1), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou 7. RP Európskej únie pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti na obdobie rokov 2007 – 2013.

1.7   EHSV zdôrazňuje, že v tomto sektore neexistujú problémy s narušením hospodárskej súťaže na vnútornom európskom trhu, pretože – ako to konštatuje aj Komisia – nemožno očakávať významné obchodovanie s uhlím medzi členskými krajinami, a to aj preto, že jednotlivé tepelné elektrárne sú prispôsobené príslušnému typu uhlia.

1.8   EHSV poukazuje na to, že určité výroky nariadenia o štátnej pomoci pre uhoľný priemysel (nariadenie (ES) č. 1407/2002) sú pravdivejšie než kedykoľvek predtým, a to napríklad pokiaľ ide o to, že:

—	„konkurenčná nevyváženosť medzi uhlím Spoločenstva a dovážaným uhlím prinútila uhoľný priemysel pustiť sa do podstatných reštrukturalizačných opatrení zahŕňajúcich výrazné obmedzenia činností za posledných pár desaťročí,

—	Spoločenstvo stále viac a viac závisí od vonkajších dodávok primárnych zdrojov energie,

—	svetová politická situácia prináša úplne nový rozmer pri hodnotení geopolitických rizík a bezpečnostných rizík v sektore energií a dáva širší význam koncepcii bezpečnosti dodávok.“

1.9   Pre tieto dôvody a kvôli strategickému významu, ktorý majú energetické zdroje, odporúča EHSV, aby sa účinne prešlo na nový trvalo udržateľný európsky energetický model, ktorý je založený na diverzifikovanej energetickej skladbe zohľadňujúcej všetky zdroje energie a s technológiami zameranými na zníženie znečisťujúcich emisií. Na dosiahnutie tohto cieľa treba stanoviť realistický harmonogram a zaviesť doň a zachovať prvky, vďaka ktorým bude menej závislý od vonkajších zdrojov.

1.10   Výbor zdôrazňuje význam, ktorý má v oblasti energetickej účinnosti, boja proti klimatickým zmenám a znižovania emisií CO2 a iných znečisťujúcich látok dosiahnutie demokratického a širokého konsenzu, a preto dôrazne žiada, aby sa, a to na rôznych úrovniach, posilnil a lepšie štruktúroval sociálny dialóg v odvetví uhoľného priemyslu v rámci politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti v regiónoch s výrobou uhlia, pre ktoré by ukončenie tejto priemyselnej činnosti znamenalo v kontexte súčasnej celosvetovej krízy stratu ďalších 300 000 pracovných miest na veľmi špecifických územiach.

2.   Úvod

2.1   V súčasnosti má EÚ k dispozícii približne 288 miliónov ton ekvivalentu uhlia z výroby uhlia (2), z čoho 122 miliónov predstavuje čierne uhlie. Uhlie sa používa väčšinou na výrobu elektriny a tepla alebo pri výrobe ocele a v ďalších priemyselných procesoch. Najväčšími producentmi uhlia v EÚ sú Poľsko a Nemecko.

2.2   Šesť z desiatich členských štátov, ktoré produkujú čierne uhlie, poskytuje aspoň nejakú formu štátnej pomoci: hlavne Nemecko a Španielsko a v menšom rozsahu aj Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko (Slovinsko poskytuje pomoc len baniam, ktoré už zatvorili).

2.3   Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele z roku 1951 obsahovala jasné ustanovenia o tom, či členské štáty môžu alebo nemôžu poskytnúť pomoc podnikom v uhoľnom a oceliarskom priemysle: uvádzalo sa v nej, že v rámci Spoločenstva sa zakazuje, aby štáty udeľovali dotácie alebo štátnu pomoc v akejkoľvek forme, pretože sa to považuje za nezlučiteľné so spoločným trhom uhlia a ocele. Tento zákaz akejkoľvek pomoci podnikom zo strany jednotlivých štátov, ako sa ustanovuje v článku 4 písm. c), bol logickým dôsledkom odstránenia všetkých opatrení štátnej ochrany v rámci spoločného trhu. Avšak čoskoro po vytvorení spoločného trhu sa ukázalo, že zabezpečiť dodávky energie v Európe nebude možné.

2.4   Článok 95, ktorého ustanovenia boli prijaté s cieľom čeliť nepredvídaným okolnostiam, ktoré by mohli nastať po podpísaní zmluvy, sa potom použil ako základ, ktorý umožňoval poskytnúť určitý typ pomoci Spoločenstva. Umožňoval zásah Spoločenstva, ak to bolo potrebné na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov zmluvy.

2.5   Keď Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele vypršala, Rada prijala nariadenie (ES) č. 1407/2002 z 23. júla 2002 o štátnej pomoci pre uhoľný priemysel, ktorého platnosť sa skončí 31. decembra 2010. Od roku 2003 do roku 2008 bola pre tento sektor schválená pomoc vo výške 26 miliárd eur.

2.6   Výbor vyjadril svoje stanovisko k tomuto systému udeľovania pomoci (3), pričom podporil názor poradného výboru ESUO, že nariadenie, ktorého cieľom je zlepšiť bezpečnosť dodávok energie a zabezpečiť pevný základ primárnej energie nemôže zároveň vyžadovať, aby sa neustále znižovala pomoc pre sektor uhlia.

2.7   Výbor uvítal, že členské štáty mali dostať možnosť udržať stabilnú minimálnu úroveň domácej produkcie čierneho uhlia, čo malo umožniť prístup k hlavným ložiskám. Znamenalo to udržať operačnú infraštruktúru, klásť silný dôraz na chúlostivú problematiku zdravia a bezpečnosti na pracovisku a vykonať v tejto oblasti špecifické opatrenia, a zabezpečiť primeranú odbornú kvalifikáciu a technologické poznatky.

2.8   Výbor okrem toho zdôrazňuje, že „politika štátnej pomoci Spoločenstva má [v tomto špecifickom sektore v rámci strategických domácich prírodných zdrojov] zohrávať aktívnu úlohu pri zatraktívňovaní Európy pre investorov a zamestnávateľov, oživovaní konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti, povzbudzovaní výskumných a inovačných snáh, a nakoniec pri podporovaní zavádzania a šírenia nových zručností a pri vzdelávaní ľudských zdrojov“ (4).

2.9   Výbor takisto poukázal na to, že Komisia by sa mala zamerať na štátnu pomoc, ktorá má podstatné účinky na obchod, namiesto mrhania zdrojmi na analyzovanie veľkého počtu prípadov prevažne miestneho významu, a že by mala objasniť význam a výklad koncepcie „miestneho významu“ (5).

2.10   Výbor takisto zdôraznil, že fosílne palivá – uhlie (6), ropa a zemný plyn – tvoria v súčasnosti základ zásobovania energiou v európskom i globálnom meradle. Svoj význam nestratia ani v nadchádzajúcich desaťročiach, a budú preto naďalej nevyhnutné (7).

2.11   „Túto závislosť možno zmierniť výraznejším využívaním značných európskych zásob uhlia. V prípade uhlia boli z celkového potenciálu odhadnutého na 3 400 miliárd ton ropných jednotiek vyťažené doteraz len asi 3 %. (…) Predpokladaná využiteľnosť celosvetových zdrojov a rezerv uhlia, ropy a zemného plynu závisí od viacerých faktorov (hospodársky rast, prieskum, technologický vývoj), a bude pretrvávať ešte mnoho desaťročí (v prípade uhlia možno dokonca storočí)“ (7).

2.12   Podľa odhadov Spoločného výskumného centra (Joint Research Centre – JRC) (8) na roky 2030 – 2050 bude uhlie v 21. storočí i naďalej neodmysliteľnou súčasťou snahy uspokojiť dopyt po energii. Čoraz väčší dôraz, ktorý sa kladie na znižovanie emisií skleníkových plynov znamená viac investícií do výskumu a vývoja čistých uhoľných technológií dostupných na trhu a čoraz účinnejších technológií zachytávania a skladovania CO2. Uhlie bude vo svetovom meradle i naďalej dôležitým zdrojom energie, keďže pokrýva viac než 20 % svetového dopytu po energii.

2.13   Ako už výbor zdôraznil (9), očakáva sa, že po počiatočnom poklese príde zhruba od roku 2015 k opätovnému nárastu spotreby uhlia – v dôsledku toho, že situácia tohto zdroja energie v rámci hospodárskej súťaže pri výrobe elektriny sa zlepší. Rastúce ceny zemného plynu a očakávaná zrelosť pokrokových technológií na premenu uhlia na elektrickú energiu sú hlavnými dôvodmi tohto vývoja.

2.14   Čína, USA, India, Austrália a Rusko sú najväčšími výrobcami na svete, pričom Čína vyrába 2 761 Mt ročne (47 % svetovej produkcie), USA 1 006 Mt (17 %) a Rusko 247 Mt (4 %). EÚ dováža 180 Mt čierneho uhlia ročne, a to hlavne z Ruska (30 %), Kolumbie (17,8 %), Južnej Afriky (15,9 %) a USA (12,8 %) (10).

3.   Návrh

3.1   Vzhľadom na to, že sa onedlho skončí platnosť nariadenia Rady (ES) č. 1407/2002 z 23. júla 2002 o štátnej pomoci pre uhoľný priemysel, Komisia nedávno navrhla týchto šesť možností:

—	možnosť 1: Komisia by nenavrhla nový právny nástroj určený pre sektor, ktorý by bol platný po skončení účinnosti nariadenia o uhlí; uplatňovali by sa všeobecné pravidlá štátnej pomoci,

—

možnosť 2: prijatie usmernení na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ktoré by boli podobné tým, ktoré sa zaviedli v lodiarskom a oceliarskom sektore (pomoc na pokrytie platieb prepusteným pracovníkom alebo pracovníkom, ktorí prijali možnosť predčasného odchodu do dôchodku v dôsledku zatvorenia baní, nákladov na poradenstvo pre takýchto pracovníkov a na ich odborné preškolenie ako aj na vyradenie podnikov z prevádzky),

—	možnosť 3: nariadenie umožňujúce časovo obmedzenú prevádzkovú pomoc (pomoc na zatvorenie), postupne sa znižujúca prevádzková pomoc, pokiaľ je spojená s organizovaným ukončením činnosti baní a závodov v rámci riadne vymedzeného plánu zatvorenia,

—	možnosť 4: nariadenie umožňujúce, aby sa pomoc použila na pokrytie mimoriadnych nákladov (zdedené sociálne a environmentálne záväzky) spojených so zatvorením uhoľných baní,

—	možnosť 5: nariadenie na základe článku 107 ods. 3 písm. e) ZFEÚ, podľa ktorého môžu členské štáty udeliť pomoc na zatvorenie ako aj pomoc na pokrytie mimoriadnych nákladov, alebo

—	možnosť 6: predĺženie účinnosti súčasného nariadenia o uhlí o 10 rokov, t. j. až do konca roka 2020, bez požiadavky zatvoriť baňu a s možnosťou udeliť investičnú pomoc.

3.2   Komisia sa rozhodla navrhnúť nové nariadenie Rady, ktoré by vychádzalo z možnosti 5, pričom by sa vytvoril pre členské štáty ďalší nástroj na zmiernenie sociálneho a regionálneho dosahu zatvárania baní a zlepšenie sociálnej súdržnosti európskych regiónov.

Okrem možností stanovených v rámci všeobecných pravidiel pre poskytovanie štátnej pomoci – na oživenie konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti, povzbudenie výskumných a inovačných snáh, a nakoniec aj na podporu zavádzania a šírenia nových zručností a vzdelávania ľudských zdrojov – by návrh Komisie dával možnosť vyhlásiť dva druhy pomoci pre čiernouhoľný priemysel za zlučiteľné s vnútorným trhom: pomoc na zatvorenie a pomoc na pokrytie mimoriadnych nákladov.

3.3.1   Udelenie prevádzkovej pomoci pre uhoľné bane podlieha konkrétne týmto podmienkam:

—	musí byť vypracovaný podrobný plán definitívneho zatvorenia nekonkurencieschopnej uhoľnej bane do 1. októbra 2014, pričom táto baňa musela byť v prevádzke k 31. decembru 2009,

—	pomoc sa musí postupne výrazne znižovať, to znamená po každom 15-mesačnom období zredukovať o 33 %,

—	ak sa do určeného dátumu baňa nezatvorí, celú výšku poskytnutej pomoci bude treba vrátiť, a

—	členské štáty musia predložiť plán opatrení zameraných na zmiernenie vplyvu využívania uhlia na životné prostredie.

3.3.2   Pomoc na pokrytie mimoriadnych nákladov má pokryť mimoriadne náklady na reštrukturalizáciu a vyradenie bane z prevádzky, ktoré nesúvisia s bežnou výrobou, ako aj zdedené sociálne a environmentálne záväzky, ktoré vznikajú pri zatváraní baní, ak však nie sú dôsledkom zatvorenia jednotiek vyrábajúcich uhlie.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   Výboru sa nepáči, že ho Rada nepožiadala o konzultáciu, najmä vzhľadom na právomoci poradnej komisie pre priemyselné zmeny (CCMI), ktorá je stálym pracovným orgánom výboru a ktorá prevzala kompetencie poradného výboru Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO).

4.2   EHSV sa v prvom rade dožaduje svojho práva vyjadriť stanovisko k problematike, ktorá je veľmi dôležitá z hľadiska priemyselných zmien v EÚ, ako už zdôraznil poradný výbor ESUO v súvislosti s nariadením (ES) č. 1407/2002, keď uviedol, že zlepšenie bezpečnosti dodávok energie a zabezpečenie pevného základu primárnej energie si nemôže zároveň vyžadovať, aby sa neustále znižovala pomoc pre sektor uhlia.

4.3   EHSV poukazuje na to, že Európska rada na zasadnutí 19. a 20. marca 2009 podporila Druhý strategický prieskum energetickej politiky, ktorý 13. novembra 2008 zverejnila Komisia. V tomto dokumente sa zdôrazňuje, že je nevyhnutné čo najlepšie využívať domáce zdroje energie EÚ a jej vlastné zdroje, vrátane obnoviteľných zdrojov energie, fosílnych palív a v krajinách, ktoré sa rozhodnú pre tento druh energie, aj jadrovú energiu.

4.4   EHSV takisto upozorňuje, že medzi ciele šiesteho environmentálneho akčného programu patrí podporovať používanie obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív s nižším obsahom uhlíka na výrobu energie a že v článku 1 súčasného nariadenia o štátnej pomoci pre uhoľný priemysel sa uvádza potreba „zachovania, ako preventívne opatrenie, minimálneho množstva domácej produkcie uhlia, aby sa zaručil prístup k zásobám“.

4.5   Výbor napokon poukazuje na to, že aj v štúdiách Spoločenstva, ktoré uskutočnil Inštitút pre energetiku Spoločného výskumného centra v Pettene, sa uvádza, že čierne uhlie bude i v 21. storočí naďalej neodmysliteľné v úsilí uspokojiť dopyt po energii.

4.6   CESE víta opatrenia, ktoré navrhla Komisia, keďže sú v súlade s potrebou dosiahnuť konkurencieschopný rozvoj podnikov v tomto sektore – a neriadia sa len mierou konkurencieschopnosti (11) – v spoločnom referenčnom rámci, a to s cieľom:

—	udržať dostatočnú úroveň domácich zdrojov energie, a tak pomáhať zabezpečiť bezpečnosť dodávok energie a znížiť energetickú závislosť,

—

zabezpečiť, aby si Európa udržala vedúce miesto v oblasti inteligentných banských technológií a „čistých“ uhoľných technológií, ako aj technológií zachytávania a skladovania CO2, ktoré sa budú môcť rozsiahlejšie využívať až po roku 2020, a to len ak sa úspešne a včas dosiahne nevyhnutný pokrok v oblasti výskumu a vývoja,

—	reagovať na zlyhania trhu, pokiaľ ide o investície do výskumu, inovácie a reštrukturalizácie, aby mohli európske podniky získať nové technológie dostupné na trhu za znížené ceny a stať sa konkurencieschopnými,

—	plniť sociálne a environmentálne ciele posilňovaním blahobytu a vytváraním pracovných miest v danej lokalite v spojení s rozvojom regiónov, v ktorých sú baníctvo a ťažba a s nimi súvisiace odvetvia hlavnými alebo jedinými odvetviami,

—	uplatňovať v tomto sektore koncepciu miestneho záujmu, keďže obchod v rámci Spoločenstva má na tento sektor malý alebo žiadny vplyv, a teda vo veľkej miere nevplýva na obchod, a keďže súčasný systém udeľovania pomoci nemal za následok žiadne podstatné narušenia obchodu,

—

pomôcť zmodernizovať elektrárne a zabezpečiť, aby sa dodržiavali vnútroštátne sektorové časové plány a postupy reštrukturalizácie (12), a podporovať siete banských oblastí a odborných stredísk zameraných na baníctvo a využívanie nerastných zdrojov a sietí odbornej prípravy vysoko kvalifikovaných manažérov,

—	zachovať koncepciu minimálnych strategických rezerv domáceho uhlia v snahe splniť povinnosť univerzálnej služby verejného sektora zabezpečiť bezpečnosť dodávok podľa článku 106 TFEÚ (bývalý článok 86 Zmluvy o ES),

—	poskytovať usmernenia, školenia a odbornú rekvalifikáciu pre pracovníkov a odborníkov z nekonkurencieschopných baní; podporovať v tomto sektore a s ním súvisiacich odvetviach skorší odchod pracovníkov do dôchodku,

—	rozvinúť a podporovať európsky sociálny sektorový dialóg v banských odvetviach a organizovať fóra odborných sietí, ako je berlínske fórum zamerané na fosílne palivá,

—

podporovať rozširovanie a výmenu osvedčených postupov, najmä z technického a environmentálneho hľadiska, a to v snahe dosiahnuť, aby sa špičková výroba uhlia a jej aplikácie stali konkurencieschopnými a udržateľnými, a zároveň aby sa začalo s reštrukturalizáciou, diverzifikáciou a zatváraním baní (a rehabilitáciou (13) daných lokalít), ak tieto postupy neboli úspešné.

4.7   EHSV sa domnieva, že lehoty, ktoré stanovila Komisia sú príliš krátke a nie sú v súlade s rozvojovými potrebami tohto sektora: obdobie 2011 – 2018 by bolo vhodnejšie – podobne ako obdobie 2002 – 2010 – a umožnilo by zistiť, či sú podniky v sektore konkurencieschopné vzhľadom na vývoj technológií dostupných na trhu, ako sú cenovo výhodné technológie na zachytávanie a skladovanie CO2, čisté uhoľné technológie a banské techniky.

4.8   EHSV sa takisto nazdáva, že miera znižovania je príliš vysoká a že časové lehoty v tejto súvislosti sú príliš krátke na znovuzískanie konkurencieschopnosti a na inovovanie v oblasti výroby, čistých uhoľných technológií a technológií na zachytávanie a skladovanie CO2. Okrem toho by pomoc mala skôr odmeňovať, a nie trestať (ako je to v návrhu) podniky, ktoré znovu získavajú svoju konkurencieschopnosť.

4.9   Pokiaľ ide o nevyváženú hospodársku súťaž medzi dovážanými a domácimi výrobkami, skôr než sa navrhne, že by sa mal obmedziť systém Spoločenstva, možno by sa mali podrobnejšie a s väčšou transparentnosťou preskúmať systémy udeľovania pomoci vyvážajúcich krajín. Podľa EHSV by bolo potrebné pri podpisovaní dohôd s tretími krajinami pozornejšie a koherentnejšie prehodnotiť zahrnutie dodržiavania primeraných sociálnych noriem MOP do týchto dohôd, aby sa zabránilo vykorisťovaniu baníkov a zabezpečili najlepšie možné podmienky bezpečnosti a ochrany pracovníkov pred často smrteľnými úrazmi, ktoré sa vyskytujú u najväčších svetových výrobcov.

4.10   EHSV sa napokon nazdáva, že pre budúcu činnosť v sektoroch ťažby uhlia a výroby elektriny je dôležité zabezpečiť európskym podnikom a členským štátom jasný a proaktívny rámec z hľadiska horizontálnej pomoci, ktorú bude možné aktivovať na sociálne a environmentálne účely a na účely VTR, inovácie, vzdelávania a odbornej prípravy v tomto sektore.

---

(1)  Pozri ZEP – Zero Emissions Platform, European Technology Platform for zero emission fossil, fuel, power – Implementation Plan 2010 – 2012 (Európska technologická platforma pre elektrárne na fosílne palivá s nulovými emisiami – Plán uplatňovania 2010 – 2012) www.zeroemissionsplatform.eu/ccs-technology/capture.html – Konferencia o pláne SET (európsky strategický plán pre energetické technológie), ktorú v roku 2010 organizovalo belgické predsedníctvo (15. – 16. novembra 2010Európska technologická platforma pre elektrárne na fosílne palivá s nulovými emisiami (ETP-ZEP)) http//setis.ec.europa.eu/technologies/Zero-emission-fossil.

(2)  Pojem „uhlie“ sa v tomto stanovisku chápe v zmysle definície článku 2 nariadenia (ES) č. 1407/2002 – antracit, hnedé uhlie, čierne uhlie.

(3)  Ú. v. ES C 48, 21.2.2002, s. 49.

(4)  Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, s. 1.

(5)  Pozri poznámku pod čiarou 2.

(6)  Antracit, hnedé a čierne uhlie.

(7)  Ú. v. EÚ C 28, 3.2.2006, s. 5.

(8)  Coal of the future (supply prospects for thermal coal by 2030-2050), Spoločné výskumné centrum (JRC), Inštitút pre energetiku, Petten (Holandsko), február 2007.

(9)  Pozri poznámku pod čiarou 8.

(10)  USA zohrávajú stále aktívnu úlohu pri financovaní uhoľných závodov – doma i v zahraničí – , čo je v rozpore so sľubom prezidenta Obamu v rámci G20, že USA postupne odstránia dotácie na fosílne palivá.

(11)  Ako sa uvádza vo všetkých dokumentoch Komisie, ktoré sa týkajú energetickej politiky (počnúc Plánom SET a končiac energetickou stratégiou pre obdobie 2011 – 2020), treba v tejto súvislosti zohľadniť rôzne parametre ako napríklad úroveň konkurencieschopnosti, ktorú sú schopné dosiahnuť iné domáce zdroje energie EÚ do roku 2020, podporu, ktorú dostávajú iné domáce zdroje energie, zvýhodnenie využívania uhlia na svetových trhoch a nestálosť medzinárodných cien fosílnych palív, ako aj európsky prínos strategických domácich zdrojov k zabezpečeniu zásobovania energiou najmä v čase krízy a medzinárodného napätia. Treba vziať do úvahy aj náklady na transformáciu tepelných elektrární a náklady na rehabilitáciu lokalít, v ktorých boli zatvorené bane.

(12)  Napríklad nemecký plán pre uhoľné bane do roku 2018.

(13)  Vyradenie z prevádzky.

---