52006AR0047

Language
- My EUR-Lex
- Sign in
- Register
- My recent searches (0)

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52006AR0047 - EN

Document 52006AR0047

Help

Stanovisko Výboru regiónov zo 14. júna 2006 na tému oznámenia Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Presadzovanie trvalo udržateľného využívania zdrojov: tematická stratégia predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania a na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o odpade

Ú. v. EÚ C 229, 22.9.2006, p. 1–18 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Official Journal

22.9.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 229/1

Stanovisko Výboru regiónov zo 14. júna 2006 na tému oznámenia Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Presadzovanie trvalo udržateľného využívania zdrojov: tematická stratégia predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania“ a na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o odpade“

(2006/C 229/01)

VÝBOR REGIÓNOV,

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Presadzovanie trvalo udržateľného využívania zdrojov: tematická stratégia predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania“ (KOM(2005) 666, konečné znenie) a návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o odpadoch (KOM(2005) 667, konečné znenie – 2005/0281 (COD)),

so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 5. januára 2006 požiadať podľa článkov 175 a 265 ods. 1 Zmluvy o ES Výbor regiónov o stanovisko k tejto téme,

so zreteľom na rozhodnutia svojho grémia z 12. apríla 2005 poveriť komisiu pre trvalo udržateľný rozvoj vypracovaním tohto stanoviska,

so zreteľom na svoje stanovisko k oznámeniu Komisie: „Tematická stratégia predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania“ (KOM(2003) 301, konečné znenie – CdR 239/2003 (1)),

so zreteľom na svoju výhľadovú správu na tému „Realizácia smernice o skládkach odpadov (1999/31/ES) na regionálnej a lokálnej úrovni“ (CdR 254/2005),

so zreteľom na návrh stanoviska komisie pre trvalo udržateľný rozvoj (CdR 47/2006 rev. 2) prijatý 3. apríla 2006 (spravodajca: pán GROVE VEJLSTRUP, člen obecného zastupiteľstva Sydthy Kommune (DK/EĽS)),

prijal na svojom 65. plenárnom zasadnutí 14. – 15. júna 2006 (schôdza zo 14. júna) nasledujúce stanovisko:

1. Názory Výboru regiónov

Výbor regiónov

Všeobecné pripomienky

1.1	víta tematickú stratégiu Komisie, keďže obsahuje integrovaný a celistvý prístup k sektoru odpadu, ktorý ponúka veľa možností pre ďalšie potrebné ekologické zlepšenia v tejto oblasti;

1.2	zdôrazňuje, že politika odpadov má zásadný význam pre celú politiku životného prostredia, a preto budú spoločné, zlepšené opatrenia v politike odpadov vo veľkej miere prospešné pre životné prostredie;

1.3

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávne územné celky vo väčšine členských štátov sú zodpovedné za podstatnú časť uplatňovania politiky životného prostredia EÚ, pričom jedným z jej najdôležitejších aspektov je práve politika odpadov; poznamenáva tiež, že miestne aregionálne orgány by mali zohrávať kľúčovú úlohu v procese rozvoja nových prístupov a vytvárania nových návrhov na opatrenia v oblasti odpadov;

1.4

poukazuje na to, že je potrebné značné úsilie a dialóg s miestnou úrovňou na prechod od jednoduchej likvidácie odpadu k trvalo udržateľnej politike, ktorej ťažisko leží na prevencii vzniku odpadu, opätovnom použití, recyklácii a zužitkovaní, a že lokálne a regionálne územné celky potrebujú na splnenie tejto úlohy ďalšie ľudské a finančné zdroje;

1.5

upozorňuje na odpadovú hierarchiu, ktorá by mala byť nosným a dominantným princípom politiky odpadov, poznamenáva však, že je otvorený novým systémom, ako napríklad proporčnému využitiu koncepcie životného cyklu zohľadňujúcej celý životný cyklus výrobkov, ak je ich účinnosť presvedčivo zdokumentovaná a sú prakticky zrealizovateľné;

1.6	varuje však, že pri realizácii tematickej stratégie v rozličných oblastiach, napr. pri otázke, odkedy sa odpad za odpad už nepovažuje, alebo pri zmiešaní nebezpečných odpadov, sú navrhované zbytočné a neúčelné uvoľnenia, ktoré môžu škodlivo vplývať na životné prostredie;

1.7	poukazuje na to, že aj naďalej pretrváva potreba jasných právnych predpisov, napr. vo vzťahu k definícii recyklácie a zužitkovania;

Cieľ stratégie

1.8	súhlasí s cieľom tematickej stratégie a s hodnotením, že politika EÚ týkajúca sa odpadu má potenciál na zmiernenie nadradených negatívnych dôsledkov spotreby zdrojov na životné prostredie a že EÚ by mala byť recyklačnou spoločnosťou;

1.9	interpretuje opis cieľov tematickej stratégie ako zameranie sa na odpadovú hierarchiu;

Opatrenia načrtnuté v stratégii

Uplatňovanie, zjednodušenie a modernizácia existujúcich právnych predpisov

1.10	považuje zameranie tematickej stratégie na terajšie problémy uplatňovania a na prispôsobenie súčasnej legislatívy berúc do úvahy vývoj v oblasti vedy a technológie za rozumnú;

1.11	súhlasí s ťažiskami stanovenými v tematickej stratégii: zjednodušením a modernizáciou existujúcich právnych predpisov, pokiaľ tak bude uľahčené uskutočnenie opatrení na ochranu životného prostredia;

Nová rámcová smernica o odpade

Článok 1

1.12	berie s uspokojením na vedomie odkaz na odpadovú hierarchiu, ktorá je považovaná za dôležitý východiskový bod pre opatrenia v oblasti odpadu na vytvorenie základu pre zmysluplnú a úspešnú odpadovú politiku;

1.13	ľutuje, že sa hierarchia na troch úrovniach sploštila. Postavenie opätovného použitia, recyklácie a zužitkovania na rovnakú úroveň protirečí duchu rozličných právnych aktov;

1.14	pýta sa, či členské štáty urobia, vzhľadom na voľnosť interpretácie článku, potrebné opatrenia a či využijú najvhodnejšie nástroje na dosiahnutie cieľa tohto článku;

Článok 2

1.15	ľutuje vyčiarknutie právneho základu pre prijatie špecifických právnych predpisov pre odpadové toky;

Článok 3

1.16

zdôrazňuje, že definícia „výrobcu“ zahŕňa aj to, že osoba, ktorá narába s odpadom, bez ohľadu na ňou uskutočnenú prípadnú zmenu povahy alebo zloženia odpadu, je vždy považovaná za výrobcu odpadu. Je to v rozpore s koncepciou, ktorú vypracovala samotná Komisia a podľa ktorej sa odpad od istého bodu za odpad už nepovažuje;

Článok 5

1.17	schvaľuje upresnenie definície zužitkovania spaľovaním, poznamenáva však, že definícia zužitkovania inými formami je ešte stále veľmi nejasná;

Článok 8

1.18	ľutuje vypustenie odkazu na „zásadu pôvodcu“, ktorá je základom uplatňovania zodpovednosti producentov;

Článok 11

1.19

konštatuje s poľutovaním, že zavedenie koncepcie, podľa ktorej sa odpad od istého bodu za odpad už nepovažuje, ako aj jeho definícia, môžu mať rozsiahle a nevhodné dôsledky, o. i.

—	že sa na produkty, ktoré vyhovujú definícii odkedy sa odpad za odpad už nepovažuje, nebudú dať klásť ďalšie požiadavky na spracovanie,

—	že sa produkty, ktoré vyhovujú definícii odkedy sa odpad za odpad už nepovažuje, nebudú dať ďalej sledovať,

—	že prestane existovať právo udeľovať pokyny prípadne povinnosť využitia pre produkty, ktoré vyhovujú definícii odkedy sa odpad za odpad už nepovažuje;

1.20

konštatuje, že koncepcia, podľa ktorej sa odpad od istého bodu za odpad už nepovažuje, bude obmedzená na odpadové toky, pri ktorých to bude skutočne prospešné pre životné prostredie, zisťuje však, že ohraničenie rozsahu uplatnenia koncepcie je veľmi nejasné, keďže význam pojmu „skutočný osoh pre životné prostredie“ nie je bližšie definovaný;

Článok 12

1.21	víta, že smernica o nebezpečných odpadoch a rámcová smernica budú zhrnuté do jednej rámcovej smernice;

Článok 16

1.22	ľutuje, že ustanovenia pre triedenie nebezpečných odpadov jasne neuvádzajú, že zmiešavanie je zakázané pre všetky subjekty (vrátane producentov, subjektov, ktoré nebezpečný odpad prepravujú a prepravujú) okrem prevádzok, ktoré na to dostali povolenie podľa článku 19 (pozri odsek 1 písm. a) a d));

Článok 21

1.23

podporuje úsilie Komisie o stanovenie minimálnych požiadaviek pre povolenia na úrovniach, ktoré sú schopné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia, vyslovuje sa ale proti tomu, aby Komisia mala právomoc stanovovať tieto minimálne požiadavky podľa nedemokratického komitologického prístup;

Článok 25

1.24	víta ustanovenia o registrácii tých zainteresovaných, ktorí sa starajú o odpad v posledných fázach;

Článok 26

1.25	podporuje vyššie požiadavky na plány hospodárenia s odpadom, keďže ich považuje za užitočné, flexibilné nástroje, ktoré môžu navyše prispieť k šíreniu osvedčených postupov;

1.26

zdôrazňuje výzvu na používanie hospodárskych nástrojov v odpadovej politike, ako napríklad poplatky za materiály a zaobchádzanie a taktiež v súvislosti s predchádzaním vzniku odpadu, a poznamenáva, že s takýmito nástrojmi boli získané úspešné skúsenosti v niekoľkých krajinách; zdôrazňuje však, že súčasné diferencované využitie hospodárskych nástrojov narúša hospodársku súťaž a preto prízvukuje potrebu udržania hladkého chodu vnútorného trhu;

Článok 30

1.27	ľutuje, že Komisia prenecháva vytvorenie indikátorov na meranie dosiahnutých výsledkov jednotlivým členským štátom; vyzýva preto Európsku komisiu, aby ona stanovila uvedené minimálne ciele a indikátory na úrovni Spoločenstva;

Článok 32

1.28	víta nové ustanovenia o osobách, ktoré zbierajú alebo prepravujú odpad;

Príloha V

1.29	považuje korelačné tabuľky za užitočný nástroj na zabezpečenie neobmedzenej realizácie smernice;

Zavedenie koncepcie životného cyklu

1.30

považuje zavedenie analýz životného cyklu v rámci tematickej stratégie za užitočnú iniciatívu, ktorá zohľadňuje vplyvy produktu v priebehu celého jeho životného cyklu na životné prostredie, kritizuje však, že sa tematická stratégia zaoberá skorými fázami tohto cyklu iba vo veľmi obmedzenom rozsahu, t. j. s výrobcami a ich zodpovednosťou za výrobu ekologickejších produktov, a zastáva názor, že by táto smernica mala byť jasne prepojená so smernicou REACH, aby tak pokiaľ možno už pri sa výrobe nevznikali žiadne nebezpečné odpady, resp. aby ich nebezpečnosť bola zmenšená;

1.31	spochybňuje ďalej samotné vyhotovenie týchto analýz. Jasné stanovenie rozdelenia, ktoré osoby sú zodpovedné za vyhlásenie týchto analýz za platné, má rozhodujúci význam, keďže v opačnom prípade to zníži význam analýz a tieto nesplnia funkciu, ktorá sa od nich očakáva.

Zlepšenie vedomostného základu

1.32

podporuje úsilie Komisie podporovať zlepšovanie vedomostí, výskumu a vývoja týkajúcich sa sektora odpadu, keďže viac vedomostí a informácií predstavuje základné prvky pre zlepšenie praxe výrobcov a úradných orgánov v oblasti nakladania s odpadom, ako aj prevenciu vytvárania odpadu u spotrebiteľov; poznamenáva však, vzhľadom na rozdelenie zodpovednosti v jednotlivých členských štátoch, že je potrebné stavať na už existujúcich pevných základných poznatkoch miestnej a regionálnej úrovne. Stratégia v oblasti odpadového hospodárstva je vyjadrením rozdielnych vedomostných základov na úrovni Spoločenstva v rámci týchto organizácií: Európska agentúra pre životné prostredia, Spoločné výskumné stredisko, Európsky úrad v Seville a nový internetový portál „Science for Environment Policy“ oddelenia pre informácie v rámci GR pre životné prostredie. Pre miestnych a regionálnych aktérov je veľmi dôležité, aby Komisia presnejšie popísala úlohu jednotlivých menovaných organizácií, koordinovala a štruktúrovala ich výskum a aby existujúce poznatky boli ľahko prístupné;

Predchádzanie vzniku odpadu

1.33	súhlasí s tým, že v členských štátoch je potrebná ctižiadostivejšia politika predchádzania vzniku odpadu a považuje požiadavku vytvorenia programu na predchádzanie vzniku odpadu za rozumnú;

Na ceste k európskej recyklačnej spoločnosti

1.34	zdôrazňuje, že vytvorenie rovnakých východiskových podmienok v členských štátoch na zabránenie ekologicky neúčelným akciám, ako štandardný dumping, má ústredný význam, a podporuje preto iniciatívu Komisie v tejto oblasti;

1.35

zdôrazňuje dôležitosť zapojenia sociálnych prvkov do politiky životného prostredia a s radosťou konštatuje, že Komisia registruje vysoký rast a náročnosť na pracovnú silu sektora manažmentu odpadu a recyklácie; vyzýva však na diskusiu o tom, či uplatňovanie tejto stratégie vytvára pracovné miesta na celoeurópskej úrovni;

1.36	konštatuje, že na dosiahnutie tohto cieľa stratégie musí legislatíva poskytovať úroveň bezpečnosti, ktorá sa rovná plánovacím a investičným horizontom podnikov zapojených do ďalšieho rozvoja recyklovania.

Monitorovanie a hodnotenie

1.37

poznamenáva, že miestne a regionálne územné celky hrajú dôležitú úlohu pri realizácii tematickej stratégie, ako aj pri zabezpečení monitorovania a hodnotenia tematickej stratégie; žiada preto, aby týmto orgánom pripadla proaktívna úloha kľúčového aktéra pri uplatňovaní politiky odpadového hospodárstva v rôznych členských štátoch Európskej únie;

2. Odporúčania Výboru regiónov

Výbor regiónov

2.1	ľutuje jednoznačné obmedzenie zákazu miešania, jeho nahradenie podmienkami, za ktorých miešanie môže byť povolené a zúženie definície miešania – krok, ktorý je veľkou zmenou a zahŕňa veľké riziká pre životné prostredie; a odporúča preto ponechať neobmedzený zákaz miešania nebezpečných odpadov;

2.2	vyzýva k tomu, aby bolo pri hodnotení v roku 2010 a pri ďalších hodnoteniach na pozadí technologického rozvoja prerokované, či má byť energetické využitie pre nové zariadenia zvýšené nad navrhovaných 65 % a či je možné vzniesť na recyklačné zariadenia iné požiadavky.

Odporúčania Výboru regiónov týkajúce sa smernice

Odporúčanie 1

Odôvodnenie 17a

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

Odôvodnenie 17a

Na dosiahnutie primeraného plánovania kapacít na úpravu sa môž u členské štáty odvolať na princíp sebestačnosti a princíp blízkosti k odpadu určenému na spaľovanie s energetickým zhodnocovaním a tak zabezpečiť, aby spáliteľný odpad vyprodukovaný na ich území mohol byť likvidovaný v spaľovniach na ich území.

Zdôvodnenie

Predpokladaná klasifikácia spaľovania s energetickým zhodnocovaním ako operácia zhodnocovania môže v niektorých krajinách narušiť rovnováhu medzi inštalovanou kapacitou spaľovní a objemom, ktorý je potrebné spracovať, hoci ponúkaná kapacita zodpovedá potrebám danej krajiny. Príslušné orgány by mali mať možnosť v takomto prípade obmedziť dovoz odpadu na spaľovanie, aby zabezpečili spracovateľské príležitosti pre odpad vyprodukovaný v ich oblasti jurisdikcie.

Odporúčanie 2

Článok 1

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

Táto smernica stanovuje opatrenia na zníženie celkových environmentálnych dosahov súvisiacich s používaním zdrojov, tvorbou odpadu a odpadovým hospodárstvom.

Za tým istým účelom tiež stanovuje, že členské štáty musia prioritne prijať opatrenia na predchádzanie vzniku alebo zníženie tvorby odpadov a ich škodlivosti, a po druhé, pre zhodnocovanie odpadu prostredníctvom druhotného používania, recyklovania a iných operácií zhodnocovania.

a)	Táto smernica stanovuje opatrenia na zníženie celkových environmentálnych dosahov súvisiacich s používaním zdrojov, tvorbou odpadu a odpadovým hospodárstvom.

Za tým istým účelom tiež stanovuje, že členské štáty musia prioritne prijať opatrenia na: predchádzanie vzniku alebo zníženie tvorby odpadov a ich škodlivosti, a po druhé, pre zhodnocovanie odpadu prostredníctvom druhotného používania, recyklovania a iných operácií zhodnocovania.

—	predchádzanie vzniku alebo zníženie tvorby odpadov a ich škodlivosti a

—	druhotné používanie,

—	recyklovanie,

—	iných operácií zhodnocovania odpadu,

—	odstraňovanie odpadu.

a)	Na základe environmentálnych ukazovateľov prijatých na úrovni Spoločenstva môžu členské štáty prijať opatrenia odlišné od priorít stanovených v odseku 1 písm. b).

b)	Do doby kým budú také to ukazovatele vypracované a prijaté, sa môžu členské štáty odkloniť od priorít stanovených v ods. 1 písm. b), pokiaľ hodnotenie dosahu jasne ukazuje, že iná úprava odpadu vykazuje pre určité odpadové toky lepšie výsledky.

3. Zodpovednosť za overenie výsledkov hodnotenia uvádzaného v odseku 2 písm. b) nesú príslušné národné orgány na úrovni členských štátov. Overené výsledky je potrebné oznámiť Komisii, ktorá ich preskúma v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2.

Zdôvodnenie

Myslenie na základe životného cyklu je vítané ako základný princíp. Avšak nástroje životného cyklu nie sú v súčasnosti uskutočniteľnou alternatívou k hierarchii odpadov. Potrvá mnoho rokov kým bude prijatá spoločná metodológia používania týchto nástrojov na úrovni Spoločenstva. Až do tejto doby je potrebné objasniť vzťah medzi myslením na základe životného cyklu a politicky stanovenou hierarchiou odpadov s tým, že posledne menovaná alternatíva zostáva štruktúrovacím prvkom odpadovej politiky. Možnosti výnimiek z hierarchie stanovenej v odseku 2 písm. a) a b) zabezpečujú potrebnú pružnosť a súčasne podporia ďalší vývoj nástrojov životného cyklu. Vzhľadom na už získané základné poznatky by mali miestne a regionálne orgány zohrávať kľúčovú úlohu pri uplatniteľnosti týchto nástrojov.

Miestne orgány a manažéri odpadu by mali mať jasné inštrukcie a stanovenie zodpovednosti za overenie výsledkov hodnotenia životného cyklu je dôležitým vylepšením textu návrhu. Proces opätovného preskúmania, ktorý je zahrnutý v odseku 3 zabezpečí, že hodnotenia nebudú používané na ochranu národných trhov a že rovné postavenie nebude narúšané zavádzaním prístupu životného cyklu.

Odporúčanie 3

Článok 2 odsek 5 (nový)

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

5. Osobitnými smernicami môžu byť pre niektoré inštancie ustanovené špecifické pravidlá alebo pravidlá dopĺňajúce ustanovenia tejto smernice týkajúce sa manažmentu zvláštnych kategórií odpadu.

Komisia v pravidelných intervaloch preskúma odpadové toky, aby mohla ohodnotiť priority pre zavedenie ďalej európskych harmonizovaných požiadaviek zameraných na riadenie manažmentu odpadu k uprednostňovaným možnostiam úpravy.

Zdôvodnenie

Text navrhovanej zmeny je obdobou textu článku 2 ods. 2 súčasnej rámcovej smernice o odpade. Stanovuje právny základ pre prijatie špecifickej smernice zameranej na toky odpadov, keďže by nemala byť vylúčená možnosť potreby prijatia dodatočnej smernice. Navrhovaná zmena tiež poskytne právny základ pre smernicu, ktoré budú navrhované v súvislosti s odporúčaním 9 týkajúcim sa článku 11. Okrem toho dopĺňa požiadavku na riadenie manažmentu odpadu. Tento prístup, zameraný na harmonizáciu výberu úpravy špecifických odpadových tokov je doplnkom k vytvoreniu noriem pre zariadenia a vytvára rovnosť postavenia .

Odporúčanie 4

Článok 3

Návrh Komisie

Navrhovaná zmena

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice platia nasledujúce pojmy:

a)	„odpad“ znamená akúkoľvek látku alebo predmet, ktorý držiteľ vyradí, alebo je určený na vyradenie;

b)	„výrobca“ znamená ľubovoľnú osobu, ktorej činnosti produkujú odpad, alebo ľubovoľnú osobu, ktorá vykonáva predbežné spracovanie, miešanie alebo iné operácie vedúce k zmene povahy alebo zloženia tohto odpadu;

c)	„majiteľ“ znamená výrobcu, alebo fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá vlastní odpad;

d)	„odpadové hospodárstvo“ znamená zber, dopravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu, vrátane dohľadu nad takýmito operáciami a následnej starostlivosti o miesta zneškodňovania;

e)	„zber“ znamená sústreďovanie odpadu na účely dopravy do zariadení úpravy odpadu;

f)	„druhotné použitie“ znamená akúkoľvek operáciu zhodnocovania, ktorou výrobky alebo súčasti, ktoré sa už stali odpadmi, sa znova použijú na ten istý účel, pre ktorý boli vytvorené;

g)	„recyklovanie“ znamená zhodnocovanie odpadu vo forme produktov, materiálov alebo látok na pôvodný alebo na iný účel. Nezahŕňa zhodnocovanie energie.

h)	„minerálne odpadové oleje“ znamenajú akýkoľvek mazací olej na báze minerálov, alebo priemyselné oleje, ktoré už nie sú vhodné na použitie, pre ktoré boli pôvodne určené, najmä použité oleje pre spaľovacie motory a prevodové oleje, minerálne mazacie oleje, oleje do turbín a hydraulické oleje;

i)	„úprava“ znamená zhodnocovanie alebo zneškodňovanie.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice platia nasledujúce pojmy:

a)	„odpad“ znamená akúkoľvek látku alebo predmet, ktorý držiteľ vyradí, alebo je určený na vyradenie;

„ nebezpečný odpad “ znamená:

—	odpad, ktorý má jednu alebo niekoľko vlastností uvedených v prílohe III v koncentráciách presahujúcich hraničné hodnoty uvedené v článku xx smernice 88/379/EHS o nebezpečných prípravkoch (uvedené v prílohe IIIA) alebo

—	odpad, ktorý má jednu alebo niekoľko vlastností uvedených v prílohe III v koncentráciách presahujúcich hraničné hodnoty uvedené v článku xx smernice 88/379/EHS o nebezpečných prípravkoch (uvedené v prílohe IIIA) a je označený hviezdičkou v zozname odpadov zostavenom v súlade s článkom 4

—	nebezpečný odpad vyprodukovaný v domácnostiach by sa mal pokladať za nebezpečný odpad, ak ho nezberá podnik, ktorý vykonáva spracovávanie odpadu alebo súkromný alebo verejný zberateľ odpadu;

„zmes odpadov“ znamená odpad, ktorý vzniká úmyselným alebo neúmyselným zmiešaním dvoch alebo niekoľkých rôznych druhov odpadu a pre zmes ktorých neexistuje v prílohách III, IIIB, IV a IVA nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o preprave odpadu jeden záznam. Odpad prepravovaný v jednej zásielke odpadu zloženej z dvoch alebo viacerých druhov odpadu, kde je každý druh odpadu oddelený, sa nepovažuje za zmes odpadov;

h) d)

„minerálne odpadové oleje“ znamenajú akýkoľvek mazací olej na báze minerálov, alebo priemyselné oleje, ktoré už nie sú vhodné na použitie, pre ktoré boli pôvodne určené, najmä použité oleje pre spaľovacie motory a prevodové oleje, minerálne mazacie oleje, oleje do turbín a hydraulické oleje;

b) e)

„výrobca“ znamená ľubovoľnú osobu, ktorej činnosti produkujú odpad (pôvodný výrobca), alebo ľubovoľnú osobu, ktorá vykonáva predbežné spracovanie, miešanie alebo iné operácie vedúce k zmene povahy alebo zloženia tohto odpadu (nový výrobca);

c) f)

„majiteľ“ znamená výrobcu, alebo fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá vlastní odpad;

g)	„obchodník“ je osoba, ktorá koná ako objednávateľ za účelom kúpy a následne predaja odpadu, patria sem aj dealeri, ktorý sa nestávajú fyzicky vlastní kmi odpadu;

h)	„sprostredkovateľ“ je osoba, ktorá dojednáva zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu v mene iných, patria sem aj sprostredkovatelia, ktorí sa nestávajú fyzicky vlastníkmi odpadu;

d) i)

„odpadové hospodárstvo“ znamená zber, dopravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu, vrátane dohľadu nad takýmito operáciami a následnej starostlivosti o miesta zneškodňovania;

j)	„enviromentálne vhodné odpadové hospodárstvo“ znamená robenie všetkých vykonateľných opatrení na zabezpečenie toho, aby sa s odpadom nakladalo tak, aby bolo ľudské zdravie a životné prostredie chránené proti možným negatívnym vplyvom daného odpadu;

e) k)

„zber“ znamená sústreďovanie odpadu na účely dopravy do zariadení úpravy odpadu; patrí k nemu výmena počas prepravy a dočasné uskladnenie pred zberom alebo počas prepravy;

l)	„úprava“ znamená zhodnocovanie alebo zneškodňovanie a patria k nej dočasné operácie ako napríklad primiešavanie, miešanie, opätovné balenie, a uskladnenie pred odovzdaním na operácie zhodn ocovania alebo zneškodňovania;

m)	„predchádzanie“ znamená každý úkon, ktorý sa vykoná skôr, než sa z výrobku alebo látky stane odpad, a ktorý je zameraný na zníženie produkcie odpadu alebo jeho škodlivosti alebo na dopad využívania zdrojov na životné prostredie vôbec;

f) n)

„druhotné použitie“ znamená akúkoľvek operáciu zhodnocovania, ktorou výrobky alebo súčasti, ktoré sa už stali odpadmi, sa znova použijú na ten istý účel, pre ktorý boli vytvorené bez toho, aby boli upravené inak než čistením alebo opravo u;

g) o)

„recyklovanie“ znamená zhodnocovanie odpadu vo forme produktov, materiálov alebo látok na pôvodný alebo na iný účel. Nezahŕňa zhodnocovanie energie;

„zhodnocovanie“ znamená akúkoľvek operáciu úpravy odpadu, ktorá:

—	ktorá vedie k dosiahnutiu pros pešného cieľa nahradenia, v danom závode alebo širšom hospodárstve, iných zdrojov, ktoré by sa boli použili na splnenie tejto funkcie, alebo k príprave na takéto použitie,

—	spĺňa kritéria účinnosti, na základe ktorých by sa mohla považovať za operáciu vedúcu k dosiahnutiu prospešného cieľa,

—	zabezpečí, že celkový enviromentálny dosah sa použitím odpadu ako náhrady iných zdrojov nezhorší,

—	zabezpečí, že znečisťujúce látky sa počas procesu nedostanú do konečného produktu;

q)	„ zneškodňovanie “ znamená akúkoľvek operáciu úpravy odpadu, ktorá nespĺňa kritéria na to, aby bola klasifikovaná ako zhodnocovanie.

Zdôvodnenie

Tento článok by mal obsahovať všetky definície, ktoré sú dôležité pre ustanovenia smernice o odpadoch. Definície musia byť zároveň koherentné s definíciami, ktoré už boli schválené v existujúcej legislatíve o odpadoch, hlavne v nariadení o zasielaní odpadu. V tejto zmene sa preto navrhuje,

—	sústrediť do článku 3 definície, ktoré sú roztrúsené po celom texte Komisie,

—	doplniť niektoré chýbajúce definície (napr. slová „obchodník“ a „sprostredkovateľ“ sú použité v článku 25 bez toho, aby boli definované) prevzatím definícií, ktoré už boli schválené spolurozhodovaním v rámci schvaľovania nového nariadenia o zasielaní odpadu.

—	objasniť niektoré z navrhnutých definícií.

Odporúčanie 5

Článok 4

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

Komisia vytvorí zoznam odpadov v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2.

Zoznam obsahuje odpad, ktorý sa ma považovať za nebezpečný podľa článkov 12 až 15, pričom sa zohľadní pôvod a zloženie odpadu a v prípade potreby limitné hodnoty koncentrácie.

Komisia vytvorí zoznam odpadov v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 najneskôr dva roky od dátumu uvedeného v článku 39. Zoznam odpadov bude založený na existujúcom zozname, ktorý bude platný až do doby, kým nový zoznam vstúpi do platnosti. Nový zoznam odpadov bude obsahovať aj údaje o dôležitých látkových vlastnostiach (zloženie a koncentrácia obsiahnutých látok).

Zoznam taktiež obsahuje odpad, ktorý sa ma považovať za nebezpečný podľa článkov 12 až 15, pričom sa zohľadní pôvod a zloženie odpadu a v prípade potreby limitné hodnoty koncentrácie.

Zdôvodnenie

Navrhovaná zmena vzťahujúca sa na článok 4 je zameraná na zabezpečenie právnej istoty v otázke zoznamu odpadov. Existujúci zoznam bol priebežne upravovaný počas komitologického postupu a je aktuálny. Hoci je stále možné upravovať kvalitu zoznamu odpadov, úsilie vynaložené doteraz na vypracovanie tohto zoznamu by nemalo vyjsť nazmar. Malo by byť naopak základom pre ďalšiu prácu týkajúcu sa vypracovania zoznamu odpadov a teda zabezpečiť kontinuitu pre orgány aj prevádzkovateľov. Po zrušení smerníc 75/442/EHS a 91/689/EHS je dôležité zabezpečiť, aby súčasný zoznam zostal platný až do doby, kým nebude prijatý nový zoznam a je dôležité stanoviť pevný termín pre vypracovanie nového zoznamu. Praktické skúsenosti ukazujú, že by bolo vhodné uprednostniť zoznam na základe látok (dôležité kritériá: zloženie a koncentrácia obsiahnutých látok), pretože by to umožnilo lepšie zhodnotenie významu pre oblasť životného prostredia, zdravia, bezpečnosti a lepšie zhodnotenie prípadných rizík, ako aj priradenie vhodných spracovateľských zhodnocovacích postupov. Návrh Komisie na vypracovanie nového zoznamu je nepresný a je dôležité upresniť, že zoznam bude obsahovať nie nebezpečný aj nebezpečný odpad.

Odporúčanie 6

Článok 5

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že všetky odpady sa podrobia operáciám, ktoré vedú k dosiahnutiu prospešného cieľa nahradenia, v danom závode alebo širšom hospodárstve, iných zdrojov, ktoré by sa boli použili na splnenie tejto funkcie, alebo k príprave na takéto použitie, ďalej iba ako „operácie zhodnocovania“. Za operáciu zhodnocovania považujú členské štáty minimálne operácie uvedené v zozname v prílohe II.

2. Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 prijať implementačné opatrenia, aby stanovila kritériá účinnosti, na základe ktorých môže o operáciách uvedených v zozname v prílohe II platiť, že viedli k prospešnému cieľu, ako je uvedený v odseku 1.

2. Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 prijať i Implementačné opatrenia budú stanovené nariadením uvedeným v odseku 1, aby stanovili kritériá účinnosti, na základe ktorých môže o operáciách uvedených v zozname v prílohe II platiť, že viedli k prospešnému cieľu, ako je uvedený v odseku 1.

Zdôvodnenie

Klasifikácia operácií úpravy odpadu podstatne obmedzujú schopnosť plánovať strednodobé a dlhodobé kapacitné požiadavky. Taktiež určujú podmienky hospodárskej súťaže jednotlivých zariadení na úpravu odpadu. Táto zmena preto vyzýva na používanie politického rozhodovacieho postupu, do ktorého by boli zapojení aj príslušní aktéri. Prijatie nariadenia o klasifikácii operácií zhodnocovania odpadu umožní, aby výber kritérií účinnosti a stanovenie zodpovedajúcich prahov boli predmetom politického skúmania. Súčasne poskytuje prijatie takéhoto nariadenia možnosť prijatia opatrení bez toho, aby viedli k príliš častému opätovnému skúmaniu smernice o odpadoch. Vzhľadom na poznatky obsiahnuté na miestnej úrovni, a vzhľadom na ich zodpovednosti a kompetencie v oblasti odpadov by miestna a regionálna úroveň mali byť prinajmenej konzultované predtým ako budú navrhnuté implementačné opatrenia. Prijatie zmien 4 a 5 bude v konečnom dôsledku viesť k pretransformovaniu príloh I a II smernice o odpade na prílohy I a II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. Xxxxx o klasifikácii operácií zhodnocovania odpadu.

Odporúčanie 7

Článok 6

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, ak nie je možné zhodnocovanie v súlade s článkom 5 ods. 1, všetky odpady podrobili operáciám zneškodňovania.

Zakážu ponechanie odpadu, skládky alebo nekontrolované zneškodňovanie odpadu.

2. Členské štáty za operácie zneškodňovania považujú minimálne operácie uvedené v zozname v prílohe I, dokonca aj keď má operácia ako druhotný následok regeneráciu látky alebo energie.

3. Ak napriek uskutočnenej náhrade zdrojov výsledky operácie naznačujú, že na účely článku 1 má operácia iba malý potenciál, Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 prijať implementačné opatrenia a doplniť túto osobitnú operáciu do zoznamu, ktorý je uvedený v prílohe I.

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, ak nie je možné zhodnocovanie v súlade s článkom 5 ods. 1, všetky odpady podrobili operáciám zneškodňovania.

Zakážu ponechanie odpadu, skládky alebo nekontrolované zneškodňovanie odpadu.

2. Členské štáty za operácie zneškodňovania považujú minimálne operácie uvedené v zozname v prílohe I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. Xxxxx o klasifikácii operácií úpravy odpadu, dokonca aj keď má operácia ako druhotný následok regeneráciu látky alebo energie.

3. Ak napriek uskutočnenej náhrade zdrojov výsledky operácie naznačujú, že na účely článku 1 má operácia iba malý potenciál, Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 prijať implementačné opatrenia a doplniť túto táto osobitná operácia bude pridaná do zoznamu, ktorý je uvedený v prílohe I.

Zdôvodnenie

Z tých istých dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení týkajúcom sa odporúčania 4 by tieto otázky mali byť predmetom politickej a nie len technickej diskusie. Klasifikácia operácií zhodnocovania odpadu a v tomto prípade aj odstraňovania, podstatne vplýva na schopnosť príslušných orgánov a súkromných prevádzkovateľov plánovať strednodobé a dlhodobé kapacitné požiadavky. Taktiež určujú podmienky hospodárskej súťaže jednotlivých zariadení na úpravu odpadu.

Prijatie implementačných opatrení by preto malo byť predmetom politického rozhodovacieho postupu, do ktorého by boli zapojení aj príslušní aktéri. Vzhľadom na ich zodpovednosti a kompetencie v oblasti odpadu by miestna a regionálna úroveň mali byť prinajmenej konzultované predtým ako budú navrhnuté implementačné opatrenia a mala by im byť poskytnutá možnosť zamyslieť sa nad hodnotením dosahu, ktoré by Komisia mala vykonať ešte pred predložením návrhu.

Odporúčanie 8

Článok 9

Návrh Komisie	Zmena navrhovaná VR
Členské štáty zabezpečia, aby sa náklady spôsobené zhodnocovaním alebo zneškodňovaním odpadu rozdelili primerane medzi majiteľom odpadu, predchádzajúcimi majiteľmi a výrobcom.	V súlade s princípom „ znečisťovateľ platí “, Členské štáty zabezpečia, aby sa náklady spôsobené zhodnocovaním alebo zneškodňovaním odpadu rozdelili primerane medzi majiteľom odpadu, predchádzajúcimi majiteľmi a výrobcom.

Zdôvodnenie

Šiesty akčný program Spoločenstva pre životné prostredie (prijatý Európskym parlamentom a Radou 22. júla 2002) je založený primárne na zásade, že znečisťovateľ platí. Tento princíp by mal byť, ako základný princíp environmentálnej politiky, znovu zavedený v texte tejto smernice.

Odporúčanie 9

Článok 11 ods. 1 písm. c) (nové)

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

1. S cieľom určiť, či o určitom odpade môže platiť, že prestal byť odpadom, že prešiel operáciami druhotného použitia, recyklovania alebo zhodnocovania prestal byť odpadom, a s cieľom opätovne klasifikovať tento odpad ako druhotnú surovinu alebo látku, Komisia zhodnotí, či sú splnené nasledujúce kritériá:

a)	opätovná klasifikácia by mala za následok celkovo negatívny dosah na životné prostredie;

b)	pre takýto druhotný produkt, surovinu alebo látku existuje trh.

a)	opätovná klasifikácia by mala za následok celkovo negatívny dosah na životné prostredie;

b)	pre takýto druhotný produkt, surovinu alebo látku existuje trh.

c)	druhotný produkt, surovina alebo látka podstúpili úpravu a majú vstúpiť do ďalšieho cyklu ako produkt alebo materiál s vlastnosťami, ktoré sú podobné vlastnostiam suroviny prvovýroby alebo prvotnej látky.

Zdôvodnenie

Odporúča, aby odpad prestal byť odpadom až vtedy, keď bol odpad už spracovaný. To znamená, že odpad nie je možné vyňať z pôsobnosti právnych úprav pre odpad pred tým, než sa môže stať súčasťou nového výrobného cyklu a vykazuje kvality porovnateľné s pôvodným materiálom alebo látkou.

Odporúčanie 10

Článok 11 ods. 2

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

2. Komisia na základe zhodnotenia uvedeného v odseku 1 a v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 prijme vykonávajúce opatrenia v súvislosti s osobitnou kategóriou odpadového produktu, suroviny alebo látky a špecifikuje environmentálne a kvalitatívne kritériá, ktoré sa musia splniť, aby o tomto odpade platilo, že sa stal druhotným produktom, surovinou alebo látkou.

2. Komisia na základe zhodnotenia uvedeného v odseku 1 a v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 prijme navrhne vo forme smernice o likvidácii odpadu vykonávajúce opatrenia v súvislosti s osobitnou kategóriou odpadu odpadového produktu, suroviny alebo látky a špecifikuje environmentálne a kvalitatívne kritériá, ktoré sa musia splniť, aby o tomto odpade platilo, že sa stal druhotným produktom, surovinou alebo látkou. Komisia vykoná posúdenie dosahu navrhovaných opatrení.

Zdôvodnenie

Článok 11 stanovuje kritérium pre určenie, kedy odpad prestáva byť odpadom a tým budúci rozsah právnych úprav v oblasti odpadu. Výber environmentálneho kritéria a úroveň, na ktorej je toto kritérium stanovené nie je len technickým ale aj politickým problémom. ďalší nedostatok prísnych kritérií týkajúcich sa používania takéhoto konceptu môže viesť k zmätku a diskusiám medzi záujmovými skupinami, kde dôjde ku stretu záujmov. Uplatňovacie ustanovenia musia byť preto predmetom politickej diskusie. Navrhnutie smernice o likvidácii odpadu umožní vyhnúť sa príliš častým revíziám smernice o odpade. Keďže majú takéto návrhy environmentálny, hospodársky a sociálny vplyv, mali by byť sprevádzané hodnotením dosahu vrátane rozsiahlych konzultácií s najdôležitejšími zainteresovanými.

Odporúčanie 11

Článok 13

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 zavedie zoznam nebezpečných odpadov, ďalej iba ako „zoznam“.

Zoznam zohľadní pôvod a zloženie odpadu a v prípade potreby limitné hodnoty koncentrácie.

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 zavedie zoznam nebezpečných odpadov, ďalej iba ako „zoznam“.

Zoznam zohľadní pôvod a zlo ženie odpadu a v prípade potreby limitné hodnoty koncentrácie.

Zdôvodnenie

Článok je nadbytočný, keďže požiadavky týkajúce sa vytvorenia zoznamu odpadov sú už uvedené v článku 4.

Odporúčanie 12

Článok 15

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

Členský štát oznámi Komisii takéto prípady v správe ustanovenej v článku 34 ods. 1 a poskytne Komisii všetky príslušné informácie.

2. Komisia na základe prijatých oznámení preskúma zoznam, aby rozhodla o jeho úprave v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2.

1. Ak členský štát môže predložiť dôkaz, že osobitný odpad, ktorý je uvedený na zozname ako nebezpečný odpad, neprejavuje žiadnu z vlastností uvedených na zozname v prílohe III, môže s týmto odpadom nakladať ako odpadom, ktorý nie je nebezpečný. Členský štát oznámi Komisii takéto prípady v správe ustanovenej v článku 34 ods. 1 a poskytne Komisii všetky príslušné informácie.

2. Komisia na základe prijatých oznámení preskúma zoznam, aby rozhodla o jeho úprave v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2.

3. Členský štát môže s týmto odpadom nakladať ako s odpadom, ktorý nie je nebezpečný až po prijatí úpravy zoznamu.

Zdôvodnenie

Jednotná klasifikácia odpadu a jeho rozdelenie na skupiny „nebezpečný odpad“ a „odpad, ktorý nie je nebezpečný“ je dôležitým predpokladom pre implementáciu nariadenia Rady (EHS) č. 259/93 o cezhraničnej preprave odpadu. Takáto klasifikácia je predmetom prebiehajúcej diskusie v komisii technickej adaptácie. Zmeny nesmú byť prenechané jednotlivým členským štátom, ale mali by byť vstúpiť do platnosti až po prediskutovaní medzi zástupcami členských štátov a Komisie.

Odporúčanie 13

Článok 16

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

Článok 16

Triedenie

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ak je nebezpečný odpad zmiešaný s iným nebezpečným odpadom s odlišnými vlastnosťami, alebo s iným odpadom, látkami alebo surovinami, aby zabezpečili splnenie nasledujúcich podmienok:

a)	miešanie vykonáva zariadenie alebo podnik, ktorý má povolenie v súlade s článkom 19;

b)	podmienky stanovené v článku 7 sú splnené;

c)	environmentálny dosah nakladania s odpadom sa nezhoršuje;

d)	takáto operácia je v súlade s najlepšími dostupnými technológiami.

2. S výhradou technických a ekonomických kritérií spôsobilosti, ktoré určujú členské štáty, ak sa nebezpečný odpad zmiešal spôsobom v rozpore s odsekom 1 s iným nebezpečným odpadom, ktorý má iné vlastnosti, alebo s iným odpadom, látkami alebo materiálmi, musí sa uskutočniť triedenie, ak je to potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 7.

Článok 16

Triedenie

a)	výrobcom, zberateľom a prepravcom odpadu je zakázané zmiešavať nebezpečný odpad s iným nebezpečným odpadom s odlišnými vlastnosťami, alebo s iným odpadom, látkami alebo surovinami,

kde sa nebezpečný odpad zmiešava:

a) i)

miešanie vykonáva zariadenie alebo podnik, ktorý má povolenie v súlade s článkom 19,

b) ii)

podmienky stanovené v článku 7 sú splnené,

c) iii)

environmentálny dosah nakladania s odpadom sa nezhoršuje,

d) iv)

takáto operácia je v súlade s najlepšími dostupnými technológiami,

v)	na zmes, ktorá je výsledkom operácie zmiešan ia, sa uplatňujú predpisy o nebezpečnom odpade a to bez ohľadu na jeho konečné zloženie.

Zdôvodnenie

Je síce pravdou, že zmiešavanie môžu vykonávať len autorizované prevádzky, je však potrebné pripomenúť, že podľa článku 16 ods. 2 sa separovanie nelegálnych zmesí vyžaduje len „s výhradou technických a ekonomických kritérií spôsobilosti, ktoré určujú členské štáty“. V texte smernice by malo byť jasne uvedené, že pre výrobcov, zberateľov a prepravcov odpadu platí zákaz zmiešavania. Aby nedochádzalo k zmiešavaniu len s cieľom zriediť znečisťujúce látky, je potrebné upresniť, že zmesi sa musia posudzovať podľa predpisov, ktoré sa vzťahujú na nebezpečný odpad.

Odporúčanie 14

Článok 19 ods. 1

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

1. Členské štáty musia požadovať od akéhokoľvek zariadenia alebo podniku, ktorý má v úmysle vykonávať zneškodňovanie alebo zhodnocovanie, aby od vnútroštátneho príslušného orgánu získal povolenie.

Takéto povolenia musia uvádzať nasledujúce:

a)	druhy a množstvá odpadu, s ktorými sa môže nakladať;

b)	pre všetky jednotlivé druhy povolenej operácie, technické požiadavky týkajúce sa daného miesta;

c)	bezpečnostné opatrenia, ktoré sa musia prijať;

d)	metóda, ktorá sa musí použiť pre jednotlivé druhy operácií.

Povolenia môžu uvádzať dodatočné podmienky a povinnosti.

Takéto povolenia musia uvádzať nasledujúce:

a)	druhy a množstvá odpadu, s ktorými sa môže nakladať;

b)	pre všetky jednotlivé druhy povolenej operácie, technické požiadavky týkajúce sa daného miesta;

c)	bezpečnostné opatrenia, ktoré sa musia prijať;

d)	metóda, ktorá sa musí použiť pre jednotlivé druhy operácií.

Povolenia môžu uvádzať dodatočné podmienky a povinnosti, ako napríklad požiadavky týkajúce sa kvality úpravy.

Zdôvodnenie

Vzhľadom na environmentálne vplyvy, ktoré s ním súvisia by mal článok 19 špecifikovať, že je možné stanoviť požiadavky týkajúce sa kvality úpravy.

Odporúčanie 15

Článok 21

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 prijať minimálne normy pre povolenia určené tak, aby zabezpečili, že sa s odpadom bude zaobchádzať environmentálne vhodným spôsobom.

Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 na základe politického postupu, do ktorého budú zapojení príslušní aktéri, a po vykonaní hodnotenia dosahu navrhovaných opatrení, prijať minimálne normy pre povolenia určené tak, aby zabezpečili, že sa s odpadom bude zaobchádzať environmentálne vhodným spôsobom.

Členské štáty môžu na základe zhodnotenia svojej vnútroštátnej potreby a primeranosti, ako aj na základe Zmluvy o ES stanoviť vyššie požiadavky pre udelenie povolenia.

Zdôvodnenie

V súlade s odporúčaniami 5, 6 a 9 vyzýva toto odporúčanie na využitie politickej, nie len technickej diskusie. Stanovenie minimálnych noriem pre povolenia tak, aby zabezpečili, že sa s odpadom bude zaobchádzať environmentálne vhodným spôsobom by mali byť predmetom politického rozhodovacieho procesu, do ktorého budú zapojení aj príslušní aktéri. Vzhľadom na ich zodpovednosti a kompetencie v oblasti odpadu by miestna a regionálna úroveň mali byť prinajmenej konzultované predtým ako budú navrhnuté implementačné opatrenia a mala by im byť poskytnutá možnosť zamyslieť sa nad hodnotením dosahu, ktoré by Komisia mala vykonať ešte pred predložením návrhu.

Odporúčanie 16

Článok 26 ods. 1

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

1. Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány vypracovali v súlade s článkom 1 jeden alebo viac plánov odpadového hospodárstva, ktoré sa prepracujú minimálne raz za päť rokov.

Tieto plány samotné alebo v kombinácii pokrývajú celé zemepisné územie daného členského štátu.

Zdôvodnenie

Intervaly, v ktorých majú byť plány riadenia odpadov podrobené revízii by mali byť zosúladené s tými, ktoré sa uplatňujú v prípade programov pre predchádzanie vzniku odpadov, uvádzaných v článku 29. Revízie programov predchádzania vzniku odpadov sú stanovené v článku 31 a spájané s požiadavkami na vypracovanie správ uvedenými v článku 34, ktorý uvádza interval vypracovávania správ v trvaní troch rokov. Zosúladením revízií plánov riadenia odpadov a programov predchádzania vzniku odpadov, ako aj vypracovávania sektorových správ bude stanovený pravidelný postup medzi príslušnými orgánmi, čo im napomôže dodržať požiadavky na vypracovávanie správ uvedené v smernici.

V súvislosti s týmito kritériami je potrebné pripomenúť, že by mali byť príslušným orgánom k dispozícii potrebné zdroje .

Odporúčanie 17

Článok 29 ods. 1

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

1. Členské štáty vypracujú v súlade s článkom 1 programy odpadového hospodárstva [najneskôr tri roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice].

Takéto programy sú začlenené do plánov odpadového hospodárstva určených v článku 26, alebo fungujú ako oddelené programy. Vypracujú sa na zemepisnej úrovni, ktorá najviac vyhovuje na ich účinnú aplikáciu.

1. Členské štáty vypracujú v súlade s článkom 1 programy odpadového hospodárstva [najneskôr tri roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice]. Programy by mali byť revidované prinajmenej raz za štyri roky.

Tieto programy a opatrenia v nich uvedené by mali byť zamerané minimálne na stabilizáciu vzniku odpadu do roku 2010 a ďalšie podstatné zníženie vzniku odpadu do roku 2020.

Zdôvodnenie

Ako už bolo uvedené v zdôvodnení odporúčania 14, intervaly, v ktorých majú byť programy pre predchádzanie vzniku odpadov podrobené revízii by mali byť zosúladené s tými, ktoré sa uplatňujú v prípade plánov riadenia odpadov. Revízie programov predchádzania vzniku odpadov sú stanovené v článku 31 a spájané s požiadavkami na vypracovanie správ uvedenými v článku 34, ktorý uvádza interval vypracovávania správ v trvaní troch rokov. Zosúladenie požiadaviek vypracovávania správ je navrhované z tých istých dôvodov, ktoré už boli uvedené v zdôvodnení odporúčania 14.

Programy predchádzania vzniku odpadu sa zameriavajú na boj proti jednej z najvýznamnejších výziev odpadovej politiky, na zníženie vzniku odpadov, preto by revidovaná rámcová smernica mala stanoviť míľniky, na základe ktorých by sa dal hodnotiť dosiahnutý pokrok. Stanovenie jasných cieľov zníženia je taktiež v súlade s cieľmi a prioritnými oblasťami vzťahujúcimi sa na odpady, stanovenými v Šiestom akčnom programe Spoločenstva pre životné prostredie.

Článok 29 požaduje, aby programy pre predchádzanie vzniku odpadu boli vypracované na geografickej úrovni najvhodnejšej pre ich uplatňovanie, a preto je dôležité, aby boli tejto úrovni pridelené primerané prostriedky.

Odporúčanie 18

Článok 30 ods. 2

Návrh Komisie	Zmena navrhovaná VR
2. Členské štáty určia osobitné kvalitatívne a kvantitatívne ciele a ukazovatele pre akékoľvek opatrenie alebo kombináciu opatrení prijatých na monitorovanie a posúdenie pokroku individuálnych opatrení.	2. Členské štáty určia osobitné kvalitatívne a kvantitatívne ciele. Komisia prijme v súlade s postupom u vedeným v článku 36 ods. 2 kvalitatívne a kvantitatívne ciele ako aj ukazovatele pre akékoľvek opatrenie alebo kombináciu opatrení prijatých, ktoré budú používané členskými štátmi na monitorovanie a posúdenie pokroku individuálnych opatrení.

Zdôvodnenie

Stanovenie kvalitatívnych a kvantitatívnych cieľov na národnej úrovni by mohlo odrážať rozdiely stavu v jednotlivých členských štátoch. Monitorovania a posúdenie pokroku podľa dohodnutej metodológie umožní ďalšie vypracovanie politiky predchádzania vzniku odpadu na úrovni Spoločenstva.

Odporúčanie 19

Článok 34 ods. 1

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

1. Členské štáty každé tri roky informujú Komisiu o implementácii tejto smernice vo forme sektorovej správy.

Správa sa vypracuje na základe dotazníka alebo usmernenia zavedeného Komisiou v súlade s postupom v článku 6 smernice 91/692/EHS. Správa sa predkladá Komisii do deviatich mesiacov od ukončenia príslušného trojročného obdobia.

Členské štáty uvedú v týchto správach informácie o pokroku dosiahnutom pri realizovaní ich programov predchádzania vzniku odpadu.

V súvislosti s oznamovacími povinnosťami sa zhromažďujú údaje o kuchynskom odpade, čo umožní vytvorenie pravidiel týkajúcich sa ich bezpečného používania, zhodnocovania a zneškodňovania.

1. Členské štáty každé tri štyri roky informujú Komisiu o implementácii tejto smernice vo forme sektorovej správy.

Členské štáty uvedú v týchto správach informácie o pokroku dosiahnutom pri realizovaní ich programov predchádzania vzniku odpadu.

Zdôvodnenie

Intervaly, v ktorých majú byť vypracované sektorové správy by mali byť, z dôvodov, ktoré už boli uvedené v odporúčaniach 14 a 15, zosúladené s požiadavkami, ktoré sa uplatňujú v prípade programov predchádzania vzniku odpadov a plánov riadenia odpadov.

Odporúčanie 20

Článok 35

Návrh Komisie	Zmena navrhovaná VR
Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 prijme opatrenia potrebné na prijatie zmien a doplnení potrebných na prispôsobenie príloh vedeckému a technickému pokroku.	Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 na základe politického postupu, do ktorého budú zapoje ní príslušní aktéri, a po vykonaní hodnotenia dosahu navrhovaných opatrení, prijme opatrenia potrebné na prijatie zmien a doplnení potrebných na prispôsobenie príloh vedeckému a technickému pokroku.

Zdôvodnenie

Prílohy tejto smernice zohrávajú dôležitú úlohu pre budúci rozsah právnych úprav v oblasti odpadu. Ako bolo zdôraznené v odporúčaniach 5 a 6, navrhuje sa, aby boli prílohy I a II – stanovujúce klasifikáciu budúcich operácií úpravy – pretransformované na prílohy osobitného nariadenia. Je však všeobecne dôležité uznať, že úprava príloh k tejto smernici vedeckému a technickému pokroku si vyžaduje politickú a nie len technickú diskusiu. Príslušní aktéri by mali byť zapojení do tohto politického rozhodovacieho procesu a vzhľadom na ich zodpovednosti a kompetencie v oblasti odpadov by miestna a regionálna úroveň mali byť prinajmenej konzultované predtým ako budú navrhnuté implementačné opatrenia. Ako sa uvádza v odporúčaní 5, príslušní aktéri by mali mať tiež príležitosť zamyslieť sa nad hodnotením dosahu, ktoré by Komisia mala vykonať ešte pred predložením návrhu týkajúceho sa takejto zmeny legislatívy.

Odporúčanie 21

Príloha I

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

D 1 Ukladanie do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov atď.)

D 2 Úprava pôdy (napr. biodegradácia kvapalných alebo kalových odpadov v pôdach.)

D 3 Hĺbková injektáž (napr. injektáž čerpateľných odpadov do vrtov, soľných baní alebo prirodzených úložísk atď.)

D 4 Povrchové zásobníky (napr. umiestnenie kvapalných alebo kalových odpadov do jám, rybníkov alebo jazier)

D 5 Špeciálne projektovaná skládka (napr. umiestnenie do oddelených líniových buniek, ktoré sú uzavreté a izolované navzájom i od okolitého prostredia)

D 6 Vypustenie do vodných tokov s výnimkou morí/oceánov

D 7 Vypustenie do morí/oceánov, vrátane uloženia na morské dno

D 8 Biologická úprava, ak nie je uvedená na inom mieste, ktorá vedie k vytvoreniu konečných zlúčenín alebo zmesí, ktoré sa zneškodňujú akýmkoľvek spôsobom uvedeným v D 1 až D 12

D 9 Fyzikálno-chemická úprava, ak nie je uvedená na inom mieste, ktorá vedie k vytvoreniu konečných zlúčenín alebo zmesí, ktoré sú zneškodnené akýmkoľvek spôsobom uvedeným v časti D 1 až D 12 (napr. vyparovanie, sušenie, kalcinácia atď.)

D 10 Spaľovanie na zemi

D 11 Spaľovanie na mori

D 12 Trvalé uskladnenie (napr. umiestnenie kontajnerov do bane atď.)

D 13 Miesenie alebo miešanie pred podrobením sa ktorejkoľvek z operácií D 1 až D 12

D 14 Opätovné balenie pred podrobením sa ktorejkoľvek z operácií D 1 až D 13

D 15 Uskladnenie pred podrobením sa ktorejkoľvek z operácií D 1 až D 14 (okrem dočasného uskladnenia pred zberom na mieste, kde odpad vznikol)

D 1

Ukladanie do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov atď.)

D 2

Úprava pôdy (napr. biodegradácia kvapalných alebo kalových odpadov v pôdach.)

D 3

Hĺbková injektáž (napr. injektáž čerpateľných odpadov do vrtov, soľných baní alebo prirodzených úložísk atď.)

D 4

Povrchové zásobníky (napr. umiestnenie kvapalných alebo kalových odpadov do jám, rybníkov alebo jazier)

D 5

Špeciálne projektovaná skládka (napr. umiestnenie do oddelených líniových buniek, ktoré sú uzavreté a izolované navzájom i od okolitého prostredia)

D 6

Vypustenie do vodných tokov s výnimkou morí/oceánov

D 7

Vypustenie do morí/oceánov, vrátane uloženia na morské dno

D 8

Biologická úprava, ak nie je uvedená na inom mieste, ktorá vedie k vytvoreniu konečných zlúčenín alebo zmesí, ktoré sa zneškodňujú akýmkoľvek spôsobom uvedeným v D 1 až D 12

D 9

Fyzikálno-chemická úprava, ak nie je uvedená na inom mieste, ktorá vedie k vytvoreniu konečných zlúčenín alebo zmesí, ktoré sú zneškodnené akýmkoľvek spôsobom uvedeným v časti D 1 až D 12 (napr. vyparovanie, sušenie, kalcinácia atď.)

D 10

Spaľovanie na zemi

D 11

Spaľovanie na mori

D 12

Trvalé uskladnenie (napr. umiestnenie kontajnerov do bane atď.)

D 13

Miesenie alebo miešanie pred podrobením sa ktorejkoľvek z operácií D 1 až D 12

D 14

Opätovné balenie pred podrobením sa ktorejkoľvek z operácií D 1 až D 13

D 15

Uskladnenie pred podrobením sa ktorejkoľvek z operácií D 1 až D 14 (okrem dočasného uskladnenia pred zberom na mieste, kde odpad vznikol)

Zdôvodnenie

Príloha I smernice o odpadoch by mala byť pretransformovaná na prílohu I nariadenia č. Xxxxx, a v súlade so zdôvodnením k odporúčaniu 5 týmto odporúčaním vypustená.

Odporúčanie 22

Príloha II

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

R1 Použitie v zásade ako palivo alebo iné prostriedky na výrobu energie.

To zahŕňa zariadenia na spaľovanie, ktoré sú určené na spracovanie komunálneho tuhého odpadu iba vtedy, ak je ich energetická účinnosť rovná alebo vyššia ako: 0,70 podľa nasledujúceho vzorca:

0,60 v prípade zariadení, ktoré boli v prevádzke a mali povolenie v súlade s platnými rávnymi predpismi Spoločenstva pred 1. januárom 2009,

0,65 v prípade zariadení, ktoré dostali povolenie po 31. decembri 2008,

pričom sa použije tento vzorec:

Energetická účinnosť = (Ep -( Ef + Ei))/(0,97 x (Ew + Ef)),

kde:

Ep znamená energiu za rok produkovanú ako tepelnú alebo elektrickú energiu. Vypočíta sa z energie vo forme elektriny vynásobenej faktorom 2,6 a tepla vyrobeného na komerčné účely vynásobeného faktorom 1,1 (GJ/rok)

Ef znamená ročný energetický vstup do systému palív prispievajúcich k výrobe pary (GJ/rok)

Ew znamená energiu za rok obsiahnutú v upravenom odpade, vypočítanú použitím nižšej čistej výhrevnosti odpadu (GJ/rok)

Ei znamená energiu za rok dovezenú okrem Ew a Ef (GJ/rok)

0,97 je faktor zohľadňujúci energetické straty v dôsledku popola zo spaľovania odpadov a sálania.

R 2 Opätovné spracovanie rozpúšťadiel/regenerácia

R 3 Recyklovanie/opätovné spracovanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako riedidlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov)

R 4 Recyklovanie/opätovné spracovanie kovov a kovových zlúčenín

R 5 Recyklovanie/opätovné spracovanie iných anorganických surovín

R 6 Regenerácia kyselín alebo zásad

R 7 Zhodnocovanie zlúčenín používaných na zmenšovanie znečisťovania

R 8 Zhodnocovanie zlúčenín z katalyzátorov

R 9 Rafinácia olejov alebo iné opätovné použitie olejov

R 10 Úprava pôdy, ktorá vedie k poľnohospodárskemu alebo ekologickému zlepšeniu

R 11 Použitie odpadov získaných z ktorejkoľvek operácie R 1 až R 10

R 12 Výmena odpadov na podrobenie sa ktorejkoľvek z operácií R 1 až R 11

R 13 Uskladnenie odpadov pred ktoroukoľvek z operácií R 1 až R 12 (okrem dočasného uskladnenia pred zberom na mieste vzniku odpadu)

R1 Použitie v zásade ako palivo alebo iné prostriedky na výrobu energie.

0,60 v prípade zariadení, ktoré boli v prevádzke a mali povolenie v súlade s platnými rávnymi predpismi Spoločenstva pred 1. januárom 2009,

0,65 v prípade zariadení, ktoré dostali povolenie po 31. decembri 2008,

pričom sa použije tento vzorec:

Energetická účinnosť = (Ep -( Ef + Ei))/(0,97 x (Ew + Ef)),

kde:

Ef znamená ročný energetický vstup do systému palív prispievajúcich k výrobe pary (GJ/rok)

Ew znamená energiu za rok obsiahnutú v upravenom odpade, vypočítanú použitím nižšej čistej výhrevnosti odpadu (GJ/rok)

Ei znamená energiu za rok dovezenú okrem Ew a Ef (GJ/rok)

0,97 je faktor zohľadňujúci energetické straty v dôsledku popola zo spaľovania odpadov a sálania.

R 2

Opätovné spracovanie rozpúšťadiel/regenerácia

R 3

Recyklovanie/opätovné spracovanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako riedidlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov)

R 4

Recyklovanie/opätovné spracovanie kovov a kovových zlúčenín

R 5

Recyklovanie/opätovné spracovanie iných anorganických surovín

R 6

Regenerácia kyselín alebo zásad

R 7 Zhodnocovanie zlúčenín používaných na zmenšovanie znečisťovania

R 8

Zhodnocovanie zlúčenín z katalyzátorov

R 9

Rafinácia olejov alebo iné opätovné použitie olejov

R 10

Úprava pôdy, ktorá vedie k poľnohospodárskemu alebo ekologickému zlepšeniu

R 11

Použitie odpadov získaných z ktorejkoľvek operácie R 1 až R 10

R 12

Výmena odpadov na podrobenie sa ktorejkoľvek z operácií R 1 až R 11

R 13

Uskladnenie odpadov pred ktoroukoľvek z operácií R 1 až R 12 (okrem dočasného uskladnenia pred zberom na mieste vzniku odpadu)

Zdôvodnenie

Príloha II smernice o odpadoch by mala byť, ako je to uvádzané v zdôvodnení k odporúčaniu 5, prevedená do osobitného nariadenie a, v súlade s predchádzajúcimi odporúčaniami, vypustená.

V Bruseli 14. júna 2006

Predseda

Výboru regiónov

Michel DELEBARRE

(1) Ú. v. EÚ C 73, 23.3.2004, s. 63.

Top