EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52006AE0737

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o posúdení povodní a povodňovom manažmente KOM(2006) 15, konečné znenie – 2006/0005 (COD)

Ú. v. EÚ C 195, 18.8.2006, p. 37–39 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/37


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o posúdení povodní a povodňovom manažmente“

KOM(2006) 15, konečné znenie – 2006/0005 (COD)

(2006/C 195/09)

Rada Európskej únie sa rozhodla 13. februára 2006 podľa článku 175 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k horeuvedenej téme.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 26. apríla 2006. Spravodajkyňou bola pani Sánchez Miguel.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 427. plenárnom zasadnutí 17. a 18. mája 2006 (schôdza zo 17. mája 2006) 141 hlasmi za, pričom sa 3 členovia hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV víta návrh smernice o povodniach, ktorý predložila Komisia v súlade s požiadavkou výboru, vyjadrenou v stanovisku (1) k skoršiemu oznámeniu, najmä vzhľadom na to, že v návrhu je zahrnutá metodológia a nástroje rámcovej smernice o vode (WFD). Začlenenie máp povodňových rizík a plánov povodňového manažmentu do plánu povodí umožní riadenie všetkých činností súvisiacich so správou vnútrozemských vodných ciest a pobrežných oblastí jednotlivých povodí.

1.2

Účinnosť týchto opatrení do veľkej miery závisí od predbežného posúdenia situácie v jednotlivých povodiach a priľahlých pobrežných oblastiach, ktoré bude vychádzať z dôkladnej analýzy momentálnej situácie, a to najmä v tých oblastiach, kde je kvôli ľudskej činnosti a klimatickým zmenám vysoké riziko záplav.

1.3

Taktiež je dôležité klásť dôraz na kroky zamerané na predchádzanie škodám v dôsledku záplav, vrátane všetkých opatrení na informovanie a zapájanie verejnosti. Z tohto dôvodu vyzývame Komisiu, aby špeciálne dohliadla na zahrnutie týchto opatrení, stanovených v článku 14 smernice WFD a v tomto návrhu smernice, do plánov povodí.

1.4

Plány povodňového manažmentu a mapovanie povodňového rizika, ako sú stanovené v návrhu smernice, sa musia rozšíriť. V klasifikácii povodí s vysokým rizikom záplav by mali byť zahrnuté prioritné opatrenia (s primeraným financovaním), ako aj kritériá potrebné na zníženie nákladov a zvýšenie prínosu pre obyvateľstvo. Výsledkom by mal byť integrovaný a trvalo udržateľný rozvoj v záplavových oblastiach.

1.5

Nakoniec je potrebné dodať, že vzhľadom na opatrenia Spoločenstva v oblasti multidisciplinárnej koordinácie a výskumu by mali byť posilnené všetky opatrenia týkajúce sa európskych vôd.

2.   Úvod

2.1

V smernici 2000/60/ES, tzv. rámcovej smernici o vode (WFD), pretrváva určité vákuum: stanovenie cieľa na prevenciu povodní, ochrany pred nimi a zmierňovania ich následkov. V skutočnosti bolo na území EÚ v uplynulom desaťročí viac než 100 záplav, ktoré spôsobili veľké straty na životoch a značné hospodárske škody. Komisia pred istým časom vydala oznámenie (2), v ktorom analyzovala situáciu a navrhla spoločnú akciu v rámci Európskej únie. Tento návrh je súčasťou tejto akcie.

2.2

Tak oznámenie, ako aj smernica zdôrazňujú nevyhnutnosť zosúladenia všetkých krokov podniknutých v súvislosti s politikou vodného hospodárstva s právnymi predpismi Spoločenstva, ktoré sa týkajú prevencie a minimalizácie dôsledkov záplav. Politika v oblasti výskumu, ktorá vďaka výskumným projektom ako „FLOODsite“ prispieva k zlepšeniu integrovaných analýz povodňového rizika a metód povodňového manažmentu, a regionálna politika, prostredníctvom využívania štrukturálnych fondov, najmä Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) a spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ako aj s mechanizmom oddelenia vyplácania priamej podpory od výroby („de-coupling“) a mechanizmom krížového plnenia („cross-compliance“) (3), tvoria celkový balík, ktorý môže priniesť lepšie výsledky ako individuálne aktivity v oblasti vodného hospodárstva.

2.3

Cieľom tohto návrhu je znížiť a riadiť riziká vzniku povodní, ktoré majú vplyv na ľudský život, zdravie a majetok, ako aj na prírodu a životné prostredie. Zahrnutie tohto návrhu do smernice WFD umožní zjednodušenie organizačných a administratívnych postupov, keďže v súlade s ustanoveniami smernice WFD zapadá do existujúcich správnych území povodí. To znamená, že všetky kroky potrebné na prevenciu a minimalizovanie rizika záplav by sa mali podniknúť v rámci plánov povodia každej rieky a že zodpovednými orgánmi, ktoré sú v oboch prípadoch tie isté, pribudne nová kompetencia. Navyše je potrebné upozorniť, že účinnosť sa zvýši zosúladením harmonogramov nového návrhu s časovými plánmi stanovenými v smernici WFD.

2.4

EHSV súhlasí s návrhom smernice, ktorý dôkladne preskúmal, a poukazuje na skutočnosť, že sa v ňom objavili mnohé návrhy, ktoré výbor predložil vo svojom stanovisku k oznámeniu z roku 2004 (4). Neostáva nám teda nič iné, len zdôrazniť úlohu, ktorú musí vykonať Komisia. Jej úloha, spočívajúca v zabezpečení dodržiavania požiadaviek smernice WFD je zárukou, že tieto budú náležite implementované orgánmi v členských štátoch, nespúšťajúc zo zreteľa možný prínos pre tretie krajiny, ktoré majú spoločné povodia so štátmi EÚ.

3.   Zhrnutie návrhu

3.1

Návrh je rozdelený do siedmich kapitol:

Prvú kapitolu tvoria všeobecné ustanovenia, v ktorých je uvedený cieľ návrhu a definície pojmov „povodeň“ a „povodňové riziko“ ako doplnok k definíciám pojmov vymedzených v článku 2 smernice WFD.

V druhej kapitole je popísané predbežné posúdenie povodňového rizika pre každé povodie a v článku 4 ods. 2 sú stanovené niektoré minimálne požiadavky. Na základe tohto posúdenia sa jednotlivé povodia zaradia do jednej z dvoch kategórií: medzi povodia bez potenciálnych povodňových rizík alebo medzi povodia s potenciálnymi závažnými povodňovými rizikami. Toto posúdenie by sa malo uskutočniť najneskôr do troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Tretia kapitola sa zaoberá vypracovaním máp povodňových rizík. V týchto mapách budú zahrnuté nielen samotné povodia, ale tiež pásma pobrežných vôd, ktoré spadajú pod správne územia povodia. Mapy povodňových rizík majú zohľadniť pravdepodobnosť povodní v každej geografickej oblasti a odhadnúť ich možný vplyv na obyvateľstvo, miestne hospodárstvo a životné prostredie.

Plánom povodňového manažmentu sa venuje štvrtá kapitola, článok 9 a nasledujúce články. Členské štáty majú na základe predbežného posúdenia pripraviť a implementovať plány povodňového manažmentu pre každé správne územie povodia s cieľom znížiť pravdepodobnosť záplav a zmierniť ich následky. Z tohto dôvodu musia plány zohľadňovať vodný manažment, pôdny manažment, územné plánovanie a využitie pôdy. Opatrenia povodňového manažmentu nesmú mať v žiadnom prípade negatívny vplyv na susedné krajiny.

Informovanie a účasť verejnosti, ktorým sa venuje piata kapitola, zahŕňajú ustanovenia článku 14 smernice WFD a mali by byť súčasťou prípravy predbežného posúdenia a plánov povodňového manažmentu.

V šiestej kapitole sa uvádza zriadenie výboru podľa článku 21 smernice WFD, ktorého úlohou je pomáhať Komisii.

Napokon siedma kapitola stanovuje rok 2018 ako konečný termín, kedy Komisia vypracuje správu a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade. Taktiež uvádza, že členské štáty musia prijať právne predpisy potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia jej účinnosti a musia ich znenie oznámiť Komisii.

4.   Pripomienky k návrhu

4.1

EHSV poznamenáva, že zahrnutie tohto návrhu do metodológie smernice WFD podporuje začlenenie plánov povodňového manažmentu do plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. To zabezpečí plánovanie potrebné na činnosť pozdĺž celého povodia a že opatrenia a kroky, ktoré uskutočnia príslušné orgány na rôznych úrovniach (miestnej, štátnej, cezhraničnej, atď.) budú zlučiteľné a dobre skoordinované.

4.2

Navyše integrácia povodňového manažmentu do smernice WFD koncepčne podporuje definíciu záplav ako prirodzeného a normálneho fenoménu riečnych a pobrežných systémov. Definícia rizika záplav súvisí s negatívnym vplyvom záplav na ľudské zdravie, životné prostredie, hospodársku činnosť a následne so škodami spôsobenými na vodných útvaroch zahrnutých v smernici WFD.

4.3

Potreba prvotného posúdenia povodňového rizika bola jedným z našich najdôležitejších záverov (5), preto sa domnievame, že ustanovenia vymedzené v článkoch 4 a 5 navrhovanej smernice uľahčia vedeckú prípravu plánov povodňového manažmentu. Je dôležité spomenúť niektoré z požiadaviek, ako:

opis povodní, ku ktorým došlo v minulosti,

opis záplavových procesov a ich citlivosť na zmeny,

opis rozvojových plánov, ktoré by priniesli zmenu vo využití pôdy alebo v alokácii obyvateľstva a distribúcii hospodárskych činností, ktorých následkom by bolo zvýšenie povodňového rizika.

4.4

Klasifikáciu povodí a pobreží podľa rizika záplav považujeme taktiež za veľmi dôležitú. EHSV súhlasí s cieľom povodňového manažmentu, ktorým je znížiť pravdepodobnosť a dôsledky záplav, a preto je nevyhnutné určiť kroky a opatrenia, ktoré môžu byť prijaté a kritériá, potrebné na uskutočnenie zaručene správnej voľby.

4.5

EHSV navrhuje Komisii, aby plány povodňového manažmentu, uvedené v článku 9 a prílohe A boli špecificky upravené podľa nasledujúcich princípov a opatrení:

Vrátenie riek a pobrežných vôd do prirodzeného stavu podporou obnovy plôch a elementov, ktoré sú pre dôležité pre prirodzené regulačné mechanizmy povodí (opätovné zalesnenie horských oblastí, ochrana mokradí a s nimi spojených ekosystémov, kontrola erózie a sedimentácie v tokoch riek, programy alternatívneho využitia, atď.)

Princíp dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja v záplavových oblastiach prostredníctvom:

odhadu zužitkovateľného hospodárskeho potenciálu využitia pôdy v týchto oblastiach, zlučiteľného s prirodzenou povodňovou aktivitou,

plánovania prechodu k týmto modelom v rôznych oblastiach plánovania, najmä územného.

4.6

Na zvýšenie účasti občianskej spoločnosti v predchádzaní rizikám a následkom záplav je dôležité vypracovať systém informovania a účasti vo všetkých členských štátoch tak, ako stanovuje článok 14 smernice WFD. Z tohto dôvodu by sa opatrenia na zabezpečenie účasti mali vzťahovať ako na plány povodňového manažmentu, tak aj na predbežné posúdenia.

V Bruseli 17. mája 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Stanovisko CESE 125/2005, Ú. v. EÚ C 221, 8.9.2005.

(2)  Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Povodňový manažment – opatrenia na predchádzanie, ochranu a minimalizáciu škôd“ KOM(2004) 472 v konečnom znení, 12.7.2004.

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom EAFRD.

(4)  Stanovisko CESE 125/2005, pozri Ú. v. EÚ C 221, 8.9.2005.

(5)  Pozri body 3.2 a 3.3 stanoviska CESE 125/2005, Ú. v. EÚ C 221, 8.9.2005.


Top