18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/29

1.1

EHSV opakovane poukazoval na veľký význam trvalo udržateľného rozvoja pre budúcnosť Európy a pre celosvetový rozvoj a víta preto návrh „platformy činnosti“, v ktorom sa Komisia touto témou zaoberá.

1.2

Oznámenie Komisie je jedným z piatich dokumentov, ktoré len v roku 2005 boli uverejnené na tému „trvalo udržateľného rozvoja“. Aj keď EHSV opakovane zdôrazňuje dôležitosť konkrétnych krokov, kritizuje veľké množstvo rôznych dokumentov, ktoré bežnému občanovi, ktorý sa zaujíma o politiku, takmer znemožňuje zachovať si celkový prehľad.

1.3

Spojitosti medzi Lisabonskou stratégiou a Stratégiou pre trvalo udržateľný rozvoj nie sú jasné. Aby ich občania správne pochopili, je potrebné usilovať sa o ich vysvetľovanie a súlad. Aby sa zohľadňovala sociálna a environmentálna dimenzia, ako aj hospodárska dimenzia, je potrebné revidovať nástroje na odhad dopadov. Výskum a inovácia, ktoré sa odporúčajú v rámci Lisabonskej stratégie, by mali explicitne podporovať trvalo udržateľný rozvoj.

1.4

EHSV nemôže uznať „platformu činnosti“ predloženú v oznámení ako novú, revidovanú stratégiu. Je síce poskytnutá správna analýza súčasnej situácie a tiež sa konštatuje, že „to takto nemôže ísť ďalej“, zostáva to však iba pri analýze. Nepíše sa resp. píše sa veľmi nedostatočne, ako by sa malo konkrétne pokračovať.

1.5

Komisia týmto dokumentom neplní ani odporúčanie EHSV z apríla 2004, ani vlastný sľub z júna 2005. Nemenuje žiadne jasné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v rámci stratégie udržateľného rozvoja.

1.6

Stratégia zvyčajne opisuje cestu k dosiahnutiu cieľov. Absencia cieľov musí nutne viesť k nedostatkom pri pomenovaní nástrojov. Toto je rozhodujúcim nedostatkom oznámenia. Keď sa presne nevie, kam sa smeruje, nedá sa ani určiť, ako sa tam dostať.

1.7

Kľúčové činnosti popísané v dokumente sú vágne a nanajvýš nekonkrétne. Ide o sčasti dávne požiadavky resp. sľuby, ktoré sú známe už vyše tridsať rokov a doteraz neboli splnené. Neprebieha však ani diskusia o otázke, čo je príčinou, že také staré požiadavky neboli realizované, ani či sú tieto požiadavky naďalej aktuálne a predovšetkým, či sú dostačujúce.

1.8

Na miestach, kde sa robia mimoriadne dôležité oznámenia, však zostáva Komisia zdržanlivá. Oznámenie Komisie o využití medzinárodného obchodu ako nástroja trvalo udržateľného rozvoja možno iba privítať. Od „platformy činnosti“ sa však očakáva, že dá aj odpoveď na otázku, ako to docieliť.

1.9

Komisia by mala objasniť úlohu jednotlivých subjektov tým, že odpovie na otázku, kto sa bude čím zaoberať, a to v závislosti od kompetencií EÚ, členských štátov, sociálnych partnerov a ostatných zainteresovaných strán.

1.10

EHSV plánuje prispieť k diskusii prostredníctvom postupného vytvárania databázy, umožňujúcej šírenie osvedčených metód, registrovanie prekážok, s ktorými sa stretávajú subjekty v praxi, atď. tak, aby boli posilnené odborné znalosti, ktoré bude môcť využívať Komisia a zainteresované strany.

1.11

Oznámenie ponecháva viac otázok otvorených než podáva odpovedí resp. nastoľuje nové otázky, na odpovede ktorých spoločnosť doteraz márne čaká.

1.12

EHSV to hlboko ľutuje. Toto oznámenie neposúva politiku trvalo udržateľného rozvoja vpred, ale skôr je dôkazom o prešľapovaní na mieste.

2.1

Dňa 13.12.2005, teda bezprostredne pred zasadnutím Európskej rady v zložení ministrov hospodárstva a financií v Bruseli, Komisia predložila Rade a Európskemu parlamentu Oznámenie o preskúmaní stratégie trvalo udržateľného rozvoja – platforma činnosti (1), ktoré je predmetom tohto stanoviska.

2.2

Stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ bola prijatá na zasadnutí Európskej rady v lete roku 2001 v Göteborgu. EHSV viackrát zaujal postoj tak k príprave stratégie ako aj k stratégii samej, naposledy o. i. v rámci svojich prieskumných stanovísk na tému „Hodnotenie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ“ z apríla 2004 (2) a na tému „Úloha trvalo udržateľného rozvoja v rámci nadchádzajúceho finančného výhľadu“ z mája 2005 (3). V apríli 2005 okrem toho usporiadal spoločne s Komisiou fórum zainteresovaných strán, ktoré vzbudilo veľkú pozornosť a bolo vyhodnotené ako veľmi konštruktívne a v marci 2006 uskutočnil v rámci vypracovania tohto stanoviska ďalšie konzultácie, ktorých výsledky boli samozrejme zohľadnené.

2.3

Komisia pod vedením predsedu Prodiho oznámila, že stratégiu trvalo udržateľného rozvoja prepracuje a schváli. K tomu však nedošlo. Pri vypracovaní dokumentu resp. dokumentov naopak došlo k značným časovým sklzom. Môže to byť známkou toho, aké ťažkosti má Komisia, ale aj Rada pri napredovaní s prácou na stratégii trvalo udržateľného rozvoja.

2.4

Vo februári 2005 nepredložila Komisia pod vedením predsedu Barrosa prepracovanú stratégiu, ale oznámenie na tému „Preskúmanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ 2005: Úvodné zhodnotenie a budúce smerovanie“ (4). Hovorila v ňom okrem iného o „zhoršovaní sa trvalo neudržateľných trendov“, o tom, že doterajší pokrok pri integrácii environmentálneho rozmeru do sektorových politík „bol obmedzený“, že „chudoba a sociálne vylúčenie predstavujú rastúci problém“ a že „vo svete rastúcej ‚vzájomnej závislosti’ nemôžeme pokračovať vo výrobe a spotrebe tak, ako to robíme v súčasnosti“.

2.5

Oznámenie Komisie, ktoré sa tu hodnotí, je potrebné vidieť v tomto kontexte. EHSV ho síce môže interpretovať ako ďalší krok k revízii stratégie trvalo udržateľného rozvoja, ale nie ako výsledok už uskutočnenej revízie. Podľa najnovších, avšak skôr neformálnych informácií, sa momentálne plánuje, že Rada na svojom zasadnutí v júni 2006 schváli revíziu stratégie trvalo udržateľného rozvoja z roku 2001 a že tieto závery Rady budú potom predstavovať spoločnú európsku stratégiu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2009. EHSV teda zatiaľ konštatuje, že Komisia nesplnila svoj záväzok z roku 2001 predkladať na začiatku každého svojho nového funkčného obdobia revíziu stratégie. Ba čo viac, teraz existuje päť dokumentov (5) z roku 2005, ktoré sa dajú nanajvýš hodnotiť ako podnety a materiál na revíziu, ale v žiadnom prípade nie ako revidovaná, nová stratégia na ďalšie štyri roky, ktorá rešpektuje znepokojujúco sa vyvíjajúce trendy.

2.6

Výbor vyjadruje svoje počudovanie nad tým, že od Komisie nedostal žiadne podrobné pripomienky k svojmu poslednému prieskumnému stanovisku na tému: „Hodnotenie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ“ (6), hoci sa k tomu zaviazala. Mnoho zásadných otázok, ktoré vtedy výbor nadhodil, čaká doteraz na odpoveď, čo sa odráža a potvrdzuje v absencii cieľov, myšlienok a zamerania teraz predloženej „platformy činnosti“.

2.7

Výboru taktiež chýbajú – rovnako ako v roku 2004 – jasné informácie o tom, ako budú obe tieto veľké stratégie, t. j. stratégia trvalo udržateľného rozvoja a Lisabonská stratégie pre rast a zamestnanosť, ktoré ovplyvňujú súčasnú činnosť EÚ, vymedzené a začlenené v súlade s cieľmi, ktoré si Európska únia predsavzala v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (7). Z preskúmania národných programov reforiem týkajúcich sa Lisabonskej stratégie vyplýva, že trvalo udržateľný rozvoj členské štáty nepovažujú za prioritu. Je to v rozpore so závermi Európskej rady z marca 2005, kde sa konštatovalo, že stratégia trvalo udržateľného rozvoja je nadradenou stratégiou EÚ.

2.8

EHSV bude v tomto stanovisku predovšetkým skúmať, či jeho výroky, otázky a odporúčania, ktoré formuloval v uvedených stanoviskách z apríla 2004 resp. mája 2005, boli prerokované a uplatnené.

2.9

Okrem toho bude analyzovať, či sa plnia požiadavky, ktoré sformulovala sama Komisia.

3.1

V hodnotenom oznámení, tak ako v mnohých predchádzajúcich dokumentoch Komisia najprv opisuje všeobecnú situáciu. Dva citáty z tretieho odstavca oznámenia opisujú situáciu jasne a zreteľne: „Európa začala dobre pri uplatňovaní týchto princípov trvalo udržateľného rozvoja. .... Úsilie sa však musí zintenzívniť.“

3.2

Výbor môže toto tvrdenie potvrdiť a súhlasí so všeobecnou analýzou, že v mnohých oblastiach tak na úrovni EÚ, ako aj na národnej úrovni uskutočnili podniky, mimovládne organizácie resp. súkromné osoby mnoho príkladných iniciatív. Nie sú však ešte dostačujúce na to, aby sa mohlo hovoriť o zmene trendu.

3.3

Konkrétne príklady úspechu môžeme nájsť na národnej úrovni (napr. pozitívne dôsledky nemeckého programu energetickej sanácie budov resp. používania obnoviteľných zdrojov energie na životné prostredie a vytváranie pracovných miest), na odvetvovej úrovni (napr. zrieknutie sa používania hydrochlórofluorokarbónov v klimatizačných zariadeniach automobilov poškodzujúcich atmosféru alebo „Akčný plán pre environmentálne technológie“ a na samotnej úrovni podnikov (napr. British Petroleum, ktorý sa v roku 1998 zaviazal k tomu, že do roku 2010 zníži emisie skleníkových plynov o 10 % pod hodnotu z roku 1990 a ktorý dosiahol svoj cieľ pomocou energetickej účinnosti už v roku 2003; pozri tiež list podpísaný veľkými anglickými a mnohonárodnými podnikmi na podporu britského premiéra v boji proti klimatickej zmene (8).

3.4

Príklady dokazujú, že trvalo udržateľné postupy výroby a spotreby sú nielen technicky možné, ale aj hospodársky uskutočniteľné a prispievajú k udržaniu resp. vytváraniu pracovných miest. To sa musí sprostredkovať jasnejšie než doteraz.

3.5

Trvalo udržateľný rozvoj je iná, nová, integrovaná spoločenská rozvojová koncepcia. Hospodárske, sociálne a ekologické rozmery trvalo udržateľného rozvoja sa navzájom posilňujú a prispievajú k zachovaniu „európskych hodnôt“. Trvalo udržateľný rozvoj tak podporuje celospoločenskú prosperitu. V tejto súvislosti výbor víta spoločné úsilie Komisie a Eurostatu o vypracovanie „ukazovateľa prosperity“, ktorý má z pohľadu trvalo udržateľného rozvoja ako merná veličina väčšiu výpovednú hodnotu než HDP. „Ekologická stopa“, ktorú o. i. prezentuje aj Európska agentúra pre životné prostredie, by ním mohla byť. Takýto ukazovateľ by musel zohľadňovať externé náklady na životné prostredie ako aj určité sociálne náklady.

3.6

V prípade trvalo udržateľného rozvoja nejde o to, aby nedostatky, ktoré vznikajú v priebehu rozvoja určitého odvetvia, boli kompenzované prostredníctvom opatrení v iných odvetviach. Takýmto spôsobom fungovala politika v minulosti. Európska rada v júni 2005 túto interpretáciu koncepcie rozvoja potvrdila a viacero dokumentov Európskej komisie ukazuje, že takýto prístup funguje (9).

3.7

Najprv je však potrebná široká diskusia v politike a spoločnosti o hodnotách, ktorými sčasti na rozdiel od iných oblastí sveta v Európe disponujeme a ktoré si musíme brániť a o cieľoch, ktoré chceme v Európe trvalo udržateľným rozvojom dosiahnuť. Ba čo viac: zdá sa, že tu už dávno mala byť. Len keď bude jasno v tom, aké ciele sa majú dosiahnuť a aké (európske) hodnoty sa majú zachovať, môže sa začať diskutovať o spôsoboch na dosiahnutie týchto cieľov (rozumej: o stratégii). EHSV však pochybuje o tom, že táto diskusia doteraz prebehla v dostatočnej miere. Opakuje svoje zistenie spred dvoch rokov, že samotný pojem „trvalá udržateľnosť“ je veľkej časti občanov úplne neznámy a občanom, ktorí ho už niekedy počuli, obsahovo nič nehovorí. To sú skutočne zlé východiskové podmienky pre politickú činnosť (pri Lisabonskej stratégii je to podobné).

3.8

EHSV si je pri tom dobre vedomý toho, že diskusia o hodnotách a cieľoch nie je práve v kontexte globálnych trhov jednoduchá. Priekopnícka úloha Európy pri zachovávaní životných podmienok môže totiž viesť napríklad k tomu, že výroba, ktorá nie je trvalo udržateľná, sa z Európy presunie do iných častí sveta (čo z celosvetového hľadiska nepredstavuje úspech) a konkurencieschopnosť európskych podnikov môže byť negatívne ovplyvnená. Pretože sa však dá predpokladať celý rad problémov, musí sa široká diskusia, opakovane požadovaná EHSV, konečne uskutočniť.

3.9

V oznámení sa Komisia zameriava na šesť takzvaných „kľúčových oblastí“:

3.10

EHSV považuje – ako už v predchádzajúcich stanoviskách viackrát zdôrazňoval – príslušné zameranie sa za správne, dáva však na zváženie, či by sa intenzívnejšie nemali zahrnúť aspoň tie oblasti, v ktorých má EÚ plnú – aj finančnú– zodpovednosť, napr. poľnohospodárska a regionálna politika. V oznámení nie sú na tieto oblasti takmer žiadne odkazy, nanajvýš v prílohe 2 je napr. internetovým odkazom odvolanie na nariadenie Komisie o strategických usmerneniach Spoločenstva v oblasti rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 [KOM (2005) 304,, konečné znenie] bez bližších obsahových údajov o cieľoch a opatreniach v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom.

3.10.1

V úvode oznámenia v rámci opisu úsilia, ktoré EÚ doteraz vyvinula, sa v krátkosti odkazuje na reformu politiky v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva a zdôrazňuje, že „posilnenie politiky rozvoja vidieka“ odráža tento záväzok v realizácii integrovanej politiky. Pre EHSV je však toto vyjadrenie úplne nezrozumiteľné, pretože o „posilnení“ vôbec nemôže byť reč. Výška finančných prostriedkov určená na rozvoj vidieka bude v rozpore s politickým sľubom Komisie a odporúčaním EHSV (10) v budúcom rozpočtovom období 2007 – 2013 značne nižšia, než je súčasné plnenie rozpočtu a než sú Komisiou plánované výdavky (11).

3.10.2

Čo sa týka rybného hospodárstva, EHSV upozorňuje na to, že sa doteraz nepodarilo zabezpečiť dodržanie dohodnutých rybolovných kvót, čím aj naďalej dochádza k nadmernému rybolovu v moriach. Jednoduché vyratúvanie internetových stránok s informáciami o minulých politikách či plánovaných možných oznámeniach alebo zelených knihách Komisie sa vzhľadom na túto situáciu nezdá byť dostačujúce na to, aby sa dosiahol menovaný „operatívny“ cieľ „maximálneho udržateľného výnosu v oblasti rybného hospodárstva do roku 2015“ (12).

3.11

Vo svojom oznámení z februára 2005 (KOM(2005) 37,, konečné znenie) Komisia uskutočnila dôležité a z hľadiska EHSV správne analýzy naďalej neudržateľnej situácie a tendencií a v časti II („Reakcia na výzvy“) uskutočnila oznámenia, ktoré EHSV v minulosti tiež požadoval. Zdôrazňuje sa tam, že hospodársky „rast, sociálne začlenenie a ochrana životného prostredia (by mali) kráčať ruka v ruke v Európe aj v iných častiach sveta,“ že je snahou„umiestniť trvalo udržateľný rozvoj do jadra tvorby politiky a že sú potrebné jasnejšie ciele, úlohy a s tým spojené termíny, ako spôsob zamerania sa na akciu v prioritných oblastiach, ktorý tiež umožní zmerať dosiahnutý pokrok. Aj napriek tomu, že trendy predstavujú dlhodobé problémy, ktoré budú potrebovať dlhodobé riešenia, jediným spôsobom, ako zabezpečiť, aby sa spoločnosť uberala správnym smerom, je stanoviť jasné priebežné úlohy a merať pokrok. Preto nesmie dôjsť k stanoveniu dlhodobých cieľov, ktoré by viedli k odloženiu uskutočnenia akcie“.

3.12

Aj EHSV vo svojom stanovisku z apríla 2004 vytýkal skutočnosť, že stratégia udržateľného rozvoja obsahuje príliš málo jasne pochopiteľných a následne aj overiteľných cieľov. Poukázal aj na to, že to tak vždy nebolo; že ešte v oznámení Komisie, na základe ktorého bola vypracovaná stratégia udržateľného rozvoja, boli sformulované jasné ciele (13).

3.12.1

EHSV už vtedy vysvetlil, že bez príslušných cieľov a bez formulovania priebežných cieľov by stratégii chýbalo zameranie. EHSV nadhodil aj otázku, čo to vlastne „stratégia“ je a poznamenal, že „stratégia je definovaná ako presný plán vlastného postupu na dosiahnutie cieľa, pričom sa dopredu počíta s faktormi, ktoré by mohli mať dosah na vlastnú činnosť. Budúca stratégia udržateľného rozvoja EÚ by musela

3.13

Zrejme najväčším nedostatkom oznámenia Komisie a v ňom opísanej „platformy činnosti“ je to, že v ňom opäť nie sú opísané skutočné ciele a cesty k ich dosiahnutiu, hoci ich sama Komisia považuje za nevyhnutné. V samotnom dokumente sú však vymenované veľmi vágne „kľúčové činnosti“, v prílohe 2 „operačné ciele a úlohy“ a „príklady kľúčových činností prebiehajúcich a plánovaných“, ktoré sa buď zdajú byť náhodnými, majú malú výpovednú hodnotu alebo sa majú nanajvýš „preskúmať“ resp. sa má „s nimi počítať“.

3.14

Nie je ani stanovené, kto má v konečnom dôsledku byť za čo zodpovedný a ako musia byť rozličné politické úrovne medzi sebou prepojené, aby sa z rôznych zodpovedností dosiahol čo najlepší synergický účinok.

3.15

EHSV vzal s veľkým záujmom na vedomie kapitolu 3.2 a opatrenia k najefektívnejšiemu súboru nástrojov. Je úplne správne, že „vlády a iné verejné orgány majú širokú škálu nástrojov, ktorými môžu povzbudzovať ľudí k zmenám – tým ako riadia, zdaňujú, obstarávajú, dotujú, investujú, čerpajú prostriedky a poskytujú informácie. Výzvou je dosiahnuť správnu zmes politík... Asi najvýkonnejšou metódou na podporovanie zmeny je zabezpečiť, aby trhy vysielali správne signály (‚náprava cien’), čím by sa ľuďom poskytol silný stimul na zmenu ich správania a primeranú úpravu trhu. Dá sa to dosiahnuť tak, že sa zabezpečí, aby sme všetci, výrobcovia aj spotrebitelia, čelili úplným nákladom a následkom našich rozhodnutí – keď tieto rozhodnutia prijímame. Napríklad to znamená uviesť do ceny výrobku náklady, ktoré na ostatných v spoločnosti ukladajú ‚znečisťovatelia’...“.

3.16

EHSV môže tento prístup iba zdôrazniť. Kryje sa s požiadavkami mnohých stanovísk, ktoré výbor v posledných rokoch schválil (15). EHSV však hlboko ľutuje, že sa dokument uspokojuje iba s analýzou a nepodáva žiadne upozornenia, ako sa má pristupovať k tejto internalizácii externých nákladov.

3.17

EHSV už vo svojej správe z apríla 2004 vyzval Komisiu, aby bola v tejto súvislosti aktívna a aby otvorila a viedla dialóg so všetkými zúčastnenými kruhmi. Pretože všetci zúčastnení majú nielen veľký záujem, ale aj právo dozvedieť sa, ako (a dokedy) sa má zabezpečiť internalizácia externých nákladov. EHSV tiež už vtedy žiadal objasniť, aký dosah by internalizácia nákladov mala na konkurencieschopnosť hospodárstva všeobecne a napr. konkrétne na oblasť dopravy. Sama Komisia skonštatovala, že menej ako polovica externých nákladov na životné prostredie by sa odrazila v trhových cenách, čo znamená, že sa podporuje neudržateľné správanie na strane dopytu (16).

3.18

EHSV si kladie otázku, kde a kedy Komisia konečne zamýšľa viesť túto diskusiu. Podľa jeho názoru je stratégia trvalo udržateľného rozvoja presne tým správnym miestom, kde by sa tak malo urobiť. Ľutuje, že sa na medzitým už viac ako dva roky sľubované predloženie oznámenia na tému „Využívanie nástrojov trhu v prospech životného prostredia v rámci vnútorného trhu“ ešte stále čaká.

3.19

EHSV rovnako ľutuje aj relatívnu nezáväznosť výroku Komisie: „Členské štáty by si mohli s Komisiou vymieňať skúsenosti a najlepšie postupy, pokiaľ ide o presun zdaňovania z práce na spotrebu a/alebo znečisťovanie neutrálnym spôsobom z hľadiska výnosov, s cieľom prispievať k cieľom EÚ týkajúcich sa zvyšovania zamestnanosti a ochrany životného prostredia.“ EHSV žiada Komisiu, aby tu konala priamo, čo najskôr vykonala potrebné zisťovania a príslušné výsledky spolu s hodnotením a odhadom dosahu predložila ostatným európskym inštitúciám formou oznámenia.

3.20

Popri upustení od starej cnosti EÚ, ktorou bola formulácia jasných cieľov a stanovenie jasných termínov, je vylúčenie diskusie o možných nástrojoch a ich dôsledkoch ďalším veľkým nedostatkom oznámenia. Samozrejme sa tým dá vyhnúť možným konfliktom, EHSV však viackrát požadoval aktívne hľadanie práve tejto kritickej výmeny názorov so všetkými účastníkmi tohto procesu, pretože bez nej nebude proces trvalo udržateľného rozvoja rozhodujúcom spôsobom napredovať.

3.21

Výbor pozitívne hodnotí oznámenie o lepšom skĺbení národných stratégií s európskymi stratégiami. K tomu je však potrebná – ako už bolo povedané – skutočná európska stratégia a nie iba dokument, v ktorom sú pospájané dávno známe postoje, vyhlásenia o zámeroch a programy, ktoré doteraz neboli schopné dostatočne zdvrátiť negatívne tendencie.

3.22

Z návrhu Komisie vyplýva, že hodnotenie vplyvu má kľúčový význam pri zlepšovaní spojitosti medzi rôznymi iniciatívami a ich jednotlivými fázami (koncipovanie, uplatňovanie, atď.). Je však potrebné prihliadať na to, že tieto analýzy sa nesmú opierať iba o vzniknuté náklady, ale že musia zahŕňať aj ostatné hospodárske, sociálne a ekologické výhody (17). Preto by sa malo podľa vzoru skúmania dosahov na konkurencieschopnosť vypracovať kritérium, aby sa zabezpečilo, že oba naposledy menované rozmery nebudú zanedbané.

3.22.1

Výbor znovu opakuje svoj názor, že podmienky financovania projektov v súvislosti s rôznymi programami a rozpočtovými položkami by mali vychádzať z kritéria trvalo udržateľného rozvoja (18). Toto kritérium by malo byť tiež zohľadňované pri hodnotení efektívnosti príslušných výdavkov.

3.23

Odhliadnuc od nejasných cieľov a vylúčenia diskusie o nástrojoch, EHSV nachádza ďalšie slabé miesto dokumentu. Komisia totiž nedáva odpoveď na otázku rozdelenia kompetencií. Ide o háklivú tému, pretože niektoré plánované činnosti spadajú do oblasti pôsobnosti Spoločenstva (obchodná politika), zatiaľ čo iné patria skôr do pôsobnosti členských štátov (energetika) alebo sú predmetom pokusov o koordináciu na európskej úrovni (sociálna politika). Okrem toho sa k tomuto množstvu kompetencií pripája ešte ďalší rozmer, a to globálny rozmer (pozri tiež vyššie).

3.24

EHSV na nazdáva, že jeden z dôvodov absencie skutočného napredovania v oblasti trvalo udržateľného rozvoja spočíva vo veľkom počte stratégií, akčných plánov, atď., ako aj v ich zmenách, ku ktorým dochádza v priebehu rokov v závislosti od politických priorít. V súlade s hlavnými zásadami trvalo udržateľného rozvoja, ktoré prezentovala Európska rada v júni 2005 (19) sa výbor nazdáva, že v oblasti opatrení by mala Komisia jasne stanoviť kompetencie jednotlivých úrovní, ktoré sa potom voči ďalším zúčastneným stranám zaviažu garantovať stabilitu počas dlhého obdobia, ako aj súlad s ďalšími opatreniami.

3.25

V súlade so zásadami uvedenými v Bielej knihe o európskej správe vecí verejných, so zámerom „prekonať bariéry“ medzi EU a občanmi, vyjadreným v bielej knihe o európskej politike v oblasti komunikácie a v náväznosti na poradné fórum z 20. a 21. marca 2006 o trvalo udržateľnom rozvoji výbor usudzuje, že je potrebná stála a štruktúrovaná konzultácia so zainteresovanými stranami, aby mobilizácia miestnych subjektov dosiahla skutočný pokrok a trvalo udržateľný rozvoj sa stal konkrétnou realitou. Preto sa bude usilovať o vytvorenie databázy, podobnej tej, ktorú už spravuje v súvislosti s jednotným trhom (PRISM) Cieľom tejto databázy bude registrovať prekážky, s ktorými sa stretávajú miestne subjekty, šíriť osvedčené metódy, informovať organizácie zodpovedné za tieto inovačné projekty, konkretizovať prístup zdola nahor a posilňovať odborné znalosti, o ktoré sa Komisia opiera najmä pri vypracovávaní návrhov smerníc, analýz dopadov a oznámení.

3.26

Výbor okrem toho zastáva názor, že reforma Medzinárodného menového fondu, plánovaná na rok 2008, bude pre európskych zástupcov príležitosťou jednomyseľne sa vyjadriť v prospech pozornosti venovanej tomu, aby sa koncepcia trvalo udržateľného rozvoja stala jedným z kritérií pri udeľovaní rôznych druhov pomoci.

3.27

EHSV víta oznámenie Komisie, že chce proces udržateľného rozvoja hodnotiť v pravidelných dvojročných intervaloch na základe správy o pokroku a zapojiť do hodnotenia Európsku radu i Európsky parlament a okrem toho využiť úlohu EHSV a VR ako katalyzátora v spoločnosti.

3.28

Najnovšie oznámenie Komisie k novej priemyselnej politike (20) avizuje zriadenie skupiny na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie, úvahy k vonkajším aspektom konkurencieschopnosti a prístupu na trhy (jar 2006), ako aj riadenie štrukturálnych zmien v spracovateľskom priemysle (koniec roka 2005). Výbor víta zriadenie skupiny na vysokej úrovni (február 2006) a jej poslanie (21) a je pripravený jej prípadne pomôcť. Dúfa ďalej, že úvahy, ktoré bude musieť Komisia neskôr formulovať, budú v súlade s úsilím zabezpečiť zodpovedajúce využitie súčinnosti medzi európskymi politikami a uzatváranie kompromisov s ohľadom na dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja.

3.29

Aj keď je výbor trvalým zástancom cieľa, ktorý spočíva v prideľovaní 3 % HDP na výskum a vývoj (2/3 zo súkromného sektoru), usudzuje, že zodpovedajúce investície a inovácie, ktoré z toho vyplývajú, musia byť v súlade s perspektívou podpory trvalo udržateľného rozvoja. Bolo by potrebné, aby v rámci možností Komisia s pomocou Eurostatu a jemu zodpovedajúcich inštitúcií v členských štátoch pravidelne predkladala správu o situácii s cieľom zosúladiť Lisabonskú stratégiu a celkovú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja. V prípade potreby by mala navrhnúť odporúčania zodpovedajúce integrovaným usmerneniami, aby zaistila ich kompatibilitu a synergiu.

4.1.1

EHSV zarazene konštatuje, že Komisia vo svojom oznámení takmer rezignovane priznáva, že sa klimatickej zmene už nedá zabrániť, a že ide „už len“ o to, aby sa zmiernil jej dopad na tých najviac postihnutých.

4.1.2

„Kľúčové činnosti“ v tejto oblasti nie sú ničím iným než len vyhláseniami o zámeroch a opatrnými slovnými oznámeniami snáh o ďalšie záväzky a medzinárodné dohody. Chýbajúce jasné stanovenie cieľov je najmä v tejto politickej oblasti o to hrozivejšie, že sa už dnes dá predvídať, že sa zrejme nepodarí splniť ani súčasné ciele zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2012, a to napriek narastajúcej hrozbe a už neodškriepiteľnej závažnosti prírodných katastrof s ich ničivými následkami pre ľudí i hospodárstvo.

4.1.3

EHSV však predsa len víta všeobecnejšie formulované konštatovania o využívaní vlastného potenciálu EÚ na dosiahnutie vyššej energetickej účinnosti a technologického rozvoja v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako aj spotreby energie. EHSV podporuje tieto ciele vytýčené Komisiou, odporúča však Rade a Komisii, aby urýchlene vypracovali jasné a rozhodne ambiciózne ciele, stanovili nástroje na ich dosiahnutie a prediskutovali ich zo všetkými zainteresovanými.

4.1.4

V súčasnosti sa ukazuje, že by sa priemysel mohol nachádzať v prelomovej situácii, pokiaľ ide o uhoľné elektrárne bez emisií CO2. V rámci stratégie trvalo udržateľného rozvoja sa dá pokojne očakávať, že vyvstane otázka, aké rámcové podmienky (a tým i nástroje) má stanoviť politika, aby sa podporilo zavádzanie takejto technológie do praxe.

4.2.1

I keď výbor víta, že sa Komisia pri boji s chudobou a so sociálnym vylúčením nezameriava len na nízke príjmy, je toho názoru, že navrhované kľúčové činnosti nebudú ani zďaleka postačujúce. Komisia by mala predovšetkým aktualizovať ukazovatele kvality pracovných miest (22) stanovené v Laekene (23) a v usmerneniach výraznejšie poukázať na túto dimenziu.

4.2.2

Komisia oznamuje, že prekonzultuje so sociálnymi partnermi otázku zlučiteľnosti práce a súkromného života. V prípade, že sociálni partneri budú považovať za potrebné následné opatrenia, ale nepodarí sa im dospieť k dohode v súlade s článkom 139 Zmluvy o založení ES, Komisia a európsky zákonodarca by sa podľa názoru výboru mali ujať zodpovednosti. Tento postup by mal platiť aj pre ostatné posudzované oblasti.

4.3.1

Aj v ťažiskovej oblasti prírodných zdrojov vyznievajú kľúčové činnosti skôr nezáväzne, resp. úplne nevierohodne. Komisia tu konštatuje, že „EÚ a členské štáty by mali zabezpečiť dostatočné finančné zdroje a správu siete chránených oblastí Natura 2000 a lepšie integrovať obavy o biodiverzitu do vnútorných a vonkajších politík s cieľom zastaviť stratu biodiverzity.“ Vzhľadom na závery Európskej rady v oblasti financií z decembra 2005, kde boli skrátené finančné prostriedky práve v tejto oblasti, verejnosť samozrejme hneď vybadá, aká veľká je priepasť medzi požiadavkami a skutočnosťou v politike v EÚ.

4.3.2

V prílohe 2 v časti „operačné ciele a úlohy“ sa pre oblasť lepšieho riadenia prírodných zdrojov uvádzajú len už známe a schválené opatrenia, ako napríklad cieľ zverejnený v roku 1997(!) v bielej knihe (24) zameraný na dosiahnutie podielu 12 % obnoviteľných zdrojov energie v rámci kombinácie energetických zdrojov do roku 2010. Komisia však sama vo svojom oznámení z 26. mája 2004 (25) vychádza z toho, že sa jej ho pomocou súčasných opatrení zrejme nepodarí dosiahnuť. Neplánujú sa však nové opatrenia a nevykoná sa ani analýza s cieľom zistiť pravdepodobné dôvody zlyhania.

4.3.3

EHSV sa nazdáva, že aj v tomto prípade by stanovenie ambicióznych a na budúcnosť orientovaných cieľov – aké napríklad oznámilo Švédsko začiatkom roku 2006 – vnieslo viac rozruchu a získalo viac pozornosti a podpory, než tieto vágne vyhlasovania o zámeroch, ktoré nepôsobia novo ani aktuálne. Švédsko si stanovilo za cieľ dlhodobo nahradiť fosílne palivá, ako aj zanechať využívanie atómovej energie.

4.3.4

Okrem toho by sa v oblasti šetrenia energie a energetickej účinnosti mal sformulovať cieľ, ktorý by našiel odozvu u verejnosti a bol zároveň orientovaný na budúcnosť a podporoval inovácie. Napríklad, že všetky novostavby v Európskej únii do roku 2020 budú stavané ako takzvané „domy s nulovou spotrebou energie“, t. j. budovy, ktoré nepotrebujú žiaden dodatočný energetický vstup.

4.4.1

V oblasti dopravy sa najskôr uvádza, že „súčasné trendy sú trvalo neudržateľné“.

4.4.2

Komisia potom ďalej uvádza: „Výhody mobility je možné zabezpečovať s oveľa nižším hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi vplyvmi. Dá sa to dosiahnuť znižovaním potreby dopravy [napríklad zmenou využívania pôdy, podporovaním práce doma (telecommuting) a videokonferencií], lepším využívaním infraštruktúry a vozidiel, zmenou režimov, napríklad využívať železničnú dopravu namiesto cestnej dopravy, bicyklovanie a chôdzu na krátke vzdialenosti, a rozvíjaním verejnej dopravy, využívaním čistejších vozidiel a vyvíjaním alternatív namiesto ropy, akými sú biopalivá a vozidlá s vodíkovým pohonom,“ čo po obsahovej stránke zodpovedá stanovisku EHSV na tému „Budovanie dopravnej infraštruktúry budúcnosti: plánovanie a susedné krajiny – trvalo udržateľná mobilita – financovanie“ (26). Komisia tiež tvrdí, že „výhody trvalo udržateľnejšej dopravy sú rozsiahle a dôležité“.

4.4.3

EHSV v podstate víta tieto výroky a odkazy na situáciu, z ktorej majú všetci úžitok. EHSV sa však aj pýta, prečo ešte stále, napriek všetkým týmto výhodám a možnostiam, dochádza k už viackrát opisovaným negatívnym trendom, napr. v doprave, v dôsledku ktorých potom aj Komisia musí konštatovať negatívny vývoj trendu.

4.4.4

Musia existovať dôvody, prečo ľudia a podniky napriek výhodám trvalo udržateľnej dopravy opisovaným Komisiou naďalej využívajú a preferujú trvalo neudržateľné dopravné prostriedky. Tieto pohnútky sa neanalyzujú, ale bez takejto analýzy nemôžu byť vytvorené správne protistratégie.

4.4.5

Komisia uvádza v oblasti dopravy tri kľúčové činnosti:

4.4.6

Pre EHSV je viac než otázne, že by EÚ týmito kľúčovými činnosťami dokázala kontrolovať pribúdajúce „dopravné zápchy“, na ktoré sa tak sťažuje v rámci stratégie trvalej udržateľnosti (27), a že môže dôjsť k dostatočnému zníženiu dopravy. Požiadavky a formulácie uvedené pri kľúčových činnostiach zaostávajú ďaleko za tým, čo bolo sformulované v skôr uverejnených dokumentoch EÚ, napr. pri „občianskych sieťach“ alebo v bielej knihe o dopravnej politike (28).

4.4.7

Omnoho atraktívnejšie na sprostredkovanie stratégie trvalej udržateľnosti širokej verejnosti a omnoho ambicióznejšie a cieľavedomejšie by bolo napríklad stanoviť dosiahnutie cieľa, že do roku 2020 alebo 2025 už budú v Európe prihlasované iba vozidlá s nulovými emisiami. Bolo by to veľkým podnetom pre výskum a vývoj, urýchlilo technologické inovácie a zvýšilo konkurencieschopnosť európskych automobilov, čo by prospelo hospodárskemu vývoju v Európe. Okrem toho by to bol technologický prístup, ktorý by mohol pomôcť, aby prudký rozvoj dopravy v niektorých rozvíjajúcich sa hospodárstvach sveta neviedol k ekologickému a klimatickému kolapsu.

4.4.8

Takýto strategicky stanovený cieľ v oblasti dopravy by bol spolu s realizáciou požiadaviek EHSV týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja dopravy (29) hodný európskej stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj a napomohol by tomu, aby sa toľko spomínané efekty úžitku pre každého stali skutočnosťou.

4.5.1

Je potrebné kriticky poznamenať, že sa v oznámení v podstate len opakujú požiadavky, ktoré EÚ kladie už niekoľko rokov, ktoré však doteraz neboli realizované. Takýmto príkladom by mohla byť kľúčová činnosť v 6. ťažiskovej oblasti „Chudoba vo svete a úlohy rozvoja“, podľa ktorej by „EÚ a jej členské štáty ... mali zvýšiť svoj objem pomoci na 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) v roku 2015 dosiahnutím prechodného cieľa 0,56 % v roku 2010 s jednotlivými cieľmi 0,51 % pre EÚ 15 a 0,17 % pre EÚ 10.“ EHSV ani prinajmenšom nepochybuje o tom, že táto požiadavka je oprávnená (30). Pripomína len, že priemyselne vyspelé krajiny už na valnom zhromaždení OSN 24. 10. 1970 – čiže pred viac ako 35 rokmi – sľúbili dať k dispozícii 0,7 % HND na rozvojovú pomoc (čím by ale samozrejme neboli vyriešené všetky problémy). Stále sa opakujúce sľuby, ktoré sa nedodržiavajú neprispievajú práve k dôveryhodnosti politiky.

4.5.2

Výbor samozrejme víta všetky oznámené opatrenia zamerané na boj s chudobou vo svete. Komisia zintenzívni svoje úsilie zabezpečiť, aby sa medzinárodný obchod využíval ako nástroj na dosiahnutie skutočného trvalo udržateľného rozvoja vo svete. Toto je bezpochyby veľmi dôležitý, v celosvetovom meradle možno rozhodujúci zámer. Dohoda WTO je obchodným dohovorom, nezohľadňuje kritériá trvalej udržateľnosti, hoci má celosvetový obchod rozhodujúci vplyv na rozvoj trvalej udržateľnosti. Rada a Komisia by preto mali dať tento dôležitý výrok do centra pozornosti, súčasne ale aj načrtnúť, akým spôsobom by sa mal realizovať.

4.5.3

Toto je dôležité aj preto, aby sa tvárou v tvár verejnosti zdôraznilo, že nejde iba o vyhlásenie zámeru. Pre EHSV je jasné, že len finančná podpora nemôže trvalo zlepšiť životné a pracovné podmienky ľudí v rozvojových krajinách.

Výbor okrem toho pripomína, že v záveroch Rady o sociálnom rozmere globalizácie (marec 2005) bola do centra vonkajších aktivít EÚ postavená koncepcia „dôstojnej práce“. Výbor nemôže akceptovať, aby niektoré krajiny mali v porovnaní s inými krajinami výhody, ktoré vyplývajú z nerešpektovania noriem ILO alebo predpisov na ochranu životného prostredia. Tieto predpisy nie sú založené na skrytom protekcionizme bohatých krajín; prispievajú totiž k zabezpečeniu ľudskej dôstojnosti, sociálneho pokroku a spravodlivosti. EÚ by mala sledovať pokroky dosiahnuté v týchto oblastiach a pokiaľ možno spolu so sociálnymi partnermi uznanými ILO v príslušných krajinách (alebo v nich činnými a uznávanými občianskymi organizáciami) tieto pokroky hodnotiť, a pokiaľ bude konštatované zhoršenie situácie, reagovať na ne obchodnými sankciami. Je poľutovaniahodné, že predkladané oznámenie Komisie na to neberie ohľad

4.6

Vo všeobecnosti výbor vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ukázali svojim obchodným partnerom, že trvalo udržateľný rozvoj nesmie byť vnímaný ako zdroj nákladov, ale skôr ako faktor bohatstva pre ich národné hospodárstvo, ktorého cieľom je vyššia životná úroveň, ako aj pre celý svet.

1)

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o preskúmaní stratégie trvalo udržateľného rozvoja – platforma činnosti (KOM (2005) 658, konečné znenie, 13.12.2005) (http://europa.eu.int/eur-lex/lex/LexUriServ/site/de/com/2005/com2005_0658de01.pdf)

2)

Správa EUROSTATU: „Measuring progress towards a more sustainable Europe - Sustainable development indicators for the European Union - Data 1990-2005“ (Tento dokument je v súčasnosti k dispozícii iba v angličtine.) Názov približne: „Meranie pokroku zameraného na trvalo udržateľnejšiu Európu – ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja pre Európsku úniu – termíny 1990 – 2005“) (13.12.2005).

3)

Európska rada (16. a 17. júna 2005), závery predsedníctva: Hlavné zásady trvalo udržateľného rozvoja. ( http://ue.eu.int/ueDocs/cms_Data/docs/pressData/de/ec/85350.pdf)

4)

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Preskúmanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ 2005: Úvodné zhodnotenie a budúce smerovanie“ (KOM(2005) 37, konečné znenie, 9.2.2005).( http://europa.eu.int/eur-lex/lex/LexUriServ/site/de/com/2005/com2005_0037de01.pdf)

5)

Príloha pracovného dokumentu pracovísk Komisie SEK (2005) 225 – správa o pokroku.

„The effects of environmental policy on European business and its competitiveness: a framework for analysis“, SEK(2004) 769 (Dokument existuje iba v angličtine. Približný názov: „Vplyvy politiky ochrany životného prostredia na európske podniky a ich konkurencieschopnosť: rámec analýzy“)

„Commission staff working document on the links between employment policies and environment policies“, SEK(2005) 1530 (Dokument existuje iba v angličtine. Približný názov: „Pracovný dokument oddelení Komisie – prepojenie medzi politikou zamestnanosti a politikou ochrany životného prostredia“).

„Zamestnanosť, produktivita a jej vplyv na hospodársky rast“, SEK(2004) 690.