5.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/82

1.1

víta oznámenie o sociálnej dimenzii prijaté Európskou komisiou v máji 2004, ktorým sa ustanovujú jej prvotné názory na otázky formulované v správe svetovej komisie o sociálnej dimenzii globalizácie (WCSDG) a jej záveroch,

1.2

zdieľa názory Komisie, že správa WCSDG poskytuje vyrovnané, kritické, ale pozitívne posolstvo, ktoré môže byť východiskom pre budúce konanie,

1.3

zdôrazňuje v tomto ohľade, že globalizácia uviedla do pohybu ďalekosiahlu zmenu, ktorá ovplyvňuje každého. Ak bude rozumne riadená, môže priniesť neslýchaný významný pokrok, vytvoriť produktívnejšie a lepšie pracovné miesta pre všetkých a výrazne prispieť k zredukovaniu svetovej chudoby. Ale v skutočnosti sme príliš ďaleko od uplatnenia tohto potenciálu. Súčasný proces globalizácie vytvára rozdiely, tak medzi jednotlivými subjektami ako aj v nich samotných,

1.4

so znepokojením konštatuje, že výsledky globalizácie vplývajú nasledujúcim spôsobom na regionálnu a miestnu úroveň:

1.5

zvažuje potrebu pokroku smerom k spravodlivej globalizácii a vyjadruje svoje odhodlanie prijať opatrenie na posilnenie sociálnej dimenzie vo svetle správy WSDG a prvotných návrhoch uvedených v oznámení Komisie,

1.6

je toho názoru, že zohľadnenie sociálnej dimenzie globalizácie si vyžaduje vyrovnanejšie a integrovanejšie hospodárske a sociálne politiky na všetkých úrovniach. V tomto kontexte sa musí venovať mimoriadna pozornosť regionálnej a miestnej úrovni ako oblasti najviac priamo ovplyvnenej globalizáciou a jej zahrnutiu do procesu riešenia problémov spojených s globalizáciou, a to najmä prostredníctvom Výboru regiónov,

1.7

všíma si rozdiel v používaní termínu „regionálna úroveň“. „Regionálny“ v kontexte správy WCSDG znamená kontinent, zatiaľ čo použitie slova „regionálny“ v oznámení s ohľadom na ESF sa vzťahuje na subštátnu úroveň.

2.1

je toho názoru, že súčasné problémy spôsobené hospodárskou činnosťou na svetovej úrovni nie sú výsledkom globalizácie ako takej, ale dôsledkom nedostatkov v jej riadení. Globálne riadenie je špičkou siete riadenia, ktorá sa rozširuje z miestnej úrovne smerom nahor na nadnárodné spoločnosti. „Správne riadenie“ globalizácie môže byť len výsledkom pozitívneho prepojenia medzi nadnárodnými, národnými ako aj regionálnymi a miestnymi aktérmi v súkromnom a verejnom sektore. Rámec globálneho riadenia už nie je určovaný len správaním sa a pravidlami jednotlivých štátov. Okrem štátnej úrovne interakcia medzi globálnymi aktérmi, ako napríklad Európskou úniou, podnikateľskými riadiacimi a regionálnymi a miestnymi orgánmi, je nevyhnutná na tomto poli. Stupeň ich oddanosti multilateralizmu, univerzálnym hodnotám a spoločným cieľom na jednej strane, rozsah ich citlivosti na cezhraničný dosah ich politík a váha, akú prikladajú sociálnym účinkom ich aktivít v globálnej mierke na strane druhej sú veľmi dôležitými určujúcimi faktormi kvality globálneho riadenia. Všetci títo aktéri sa pri riadení svojich vnútorných vecí rozhodujú, v akom rozsahu budú ľudia ťažiť z globalizácie a budú chránení pre jej negatívnymi vplyvmi,

2.2

zdôrazňuje, že len angažovanie sa regionálnej a miestnej úrovne vo formovaní týchto „určujúcich faktorov“ povedie k akceptovateľnej politike globálneho riadenia v Európe,

2.3

trvá na skutočnosti, že globálny a národný vývoj závisí od miestnej aj regionálnej úrovne. Je to nevyhnutnou podmienkou pre spravodlivejšiu a priaznivejšiu globalizáciu. Decentralizovaný prístup k tvorbe politiky a jej implementácii sa ukazuje ako efektívnejší, pretože je založený na lepšom poznaní reálnych situácií a prekážok, je demokratickejší, je bližšie k potrebám a požiadavkám ľudí a ľahšie sa monitoruje. Aby sa posilnilo toto prepojenie medzi miestnou/regionálnou a globálnou dimenziou, je nutná proaktívna a pozitívna agenda zameriavajúca sa na miestne a regionálne orgány ako aj na miestnu a regionálnu hospodársku bázu, hodnoty a kultúrne dedičstvá,

2.4

poukazuje na skutočnosť, že v Európskej únii hlavne ďalšie pokračovanie v Lisabonskom procese, definovanie migračnej politiky a politiky Spoločenstva v oblasti rovnoprávnosti mužov a žien, cezhraničnej a medziregionálnej politiky ako aj obchodnej politiky zohráva významnú úlohu v rámci európskej odpovede na výzvy globalizácie.

3.1

zdieľa názor Komisie, že Lisabonská stratégia je základnou súčasťou odpovede EÚ na dôsledky globalizácie pre hospodársku súťaž, hospodárstvo a pracovnú silu v Európe,

3.2

všíma si rastúcu vzájomnú závislosť medzi hospodárskymi rozhodnutiami globálnej dimenzie, ktoré ovplyvňujú miestnu ako aj regionálnu úroveň a vyzdvihuje nutnosť lokálneho myslenia a globálneho konania,

3.3

poukazuje na skutočnosť, že globálne hospodárske opatrenia musia udržať určitý životný štandard na miestnej a regionálnej úrovni vo všetkých krajinách. Ľudia sa môžu podieľať na globalizácii a ťažiť z nej, ak je ich zdravotný stav dobrý, ak majú prístup k vzdelávaniu a možnosť ho využívať, a ak majú reálne možnosti získať zamestnanie na uspokojenie svojich základných potrieb. Zamestnanie, príjmy a udržateľné životné prostredie sú základnými podmienkami pre garantovanie dôstojnej a plnoprávnej existencie a pre úplnú účasť občanov v miestnych, regionálnych, národných a svetových spoločenstvách,

3.4

zdôrazňuje dôležitosť základného a odborného vzdelávania pre kompenzáciu účinkov globalizácie. Ako ukazuje osvedčená prax, všetky krajiny, ktoré ťažili z globalizácie, výrazne investovali do svojich systémov základného a odborného vzdelávania. Keďže regionálna a miestna úroveň zohrávajú hlavnú úlohu v systéme základného a odborného vzdelávania v európskych krajinách, prispôsobenie týchto systémov výzvam globalizácie je nevyhnutné. Táto úloha síce patrí do zodpovednosti členských štátov a subštátnej úrovne, ale Európska únia by mala sústreďovať svoju pomoc na zdokonalenie systémov výchovy a vzdelávania v Európe,

3.5

podčiarkuje, že sa naďalej nevyužívajú naplno možnosti veľkej časti potenciálu ľudských zdrojov. Osobitnú pozornosť treba venovať nerovnosti v prístupe k vzdelávaniu, negramotnosti a slabým zručnostiam, ako aj diskriminácii, s ktorou prichádzajú do styku etnické a náboženské menšiny, a to tak v bohatých ako aj chudobných krajinách,

3.6

opakuje svoj pozitívny názor na povolenie vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín kvôli výchove a vzdelávaniu, čím sa zlepší konkurencieschopnosť Európy v tomto smere,

3.7

veľmi vyzdvihuje vzájomné prepojenie medzi reformou európskej politiky súdržnosti pre ďalší finančný rámec, implementáciou Lisabonskej stratégie a nezodpovedaných výziev globalizácie v Európe. Politika súdržnosti EÚ a tri rôzne ciele tejto politiky by mali umožniť regionálnej a miestnej úrovni v Únii skombinovať snahu o plnenie Lisabonskej stratégie zároveň s lepšou schopnosťou vyrovnať sa s účinkami globalizácie,

3.8

dôrazne žiada od členských štátov, aby včas súhlasili a načrtli finančný rámec pre novú politiku súdržnosti EÚ, aby sa už neplytval čas na nevyhnutné programovanie na regionálnej a miestnej úrovni,

3.9

konkrétne víta skutočnosť, že návrh nariadenia Komisie o všeobecných ustanoveniach o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (KOM(2004) 492) navrhuje, aby podniky, ktoré dostanú finančnú pomoc, nesmeli počas nasledujúcich siedmich rokov zmeniť svoje pôsobisko, ak by to mohlo viesť k odbúravaniu pracovných miest; v opačnom prípade musia vrátiť prijaté subvencie,

3.10

žiada Komisiu EÚ, aby sa uistila, že reforma nariadení EÚ o štátnej pomoci (článok 83 zmluvy ES) bude dávať regionálnym a miestnym orgánom možnosť podporovať hospodársky rozvoj dobre zameranými finančnými iniciatívami,

3.11

súhlasí s názorom Európskej komisie, podľa ktorého by mala byť viacročná stratégia vnútorného trhu užšie spojená s rôznymi hospodárskymi procesmi. Vzhľadom na špecifické odporúčania správy Wima Koka by mala byť táto stratégia tiež nasmerovaná k jednému cieľu, t.j. k vybudovaniu Únie s najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou ekonomikou založenou na poznatkoch do roku 2010,

3.12

preto podporuje úsilie Európskej komisie, spomínané v zhrňujúcej správe, o zjednodušenie realizácie stratégie vnútorného trhu paralelne s ostatnými procesmi na základe jednej celkovej stratégie. Tento spoločný cieľ na rok 2010 by mal byť súčasťou odozvy Európy na globalizáciu,

3.13

takisto vidí potrebu rozšírenia pojmu vnútorného trhu. Počas nasledujúcich rokov sa v rámci stratégie vnútorného trhu musia vypracovať riešenia v tomto smere, ktoré budú nasmerované na požiadavky svetového trhu, kompatibilné so zodpovednosťou a iniciatívami členských štátov a regionálnych a miestnych orgánov, a ktoré sa tiež zamerajú na kvalitu európskeho sociálneho modelu.

4.1

podporuje Komisiu, pokiaľ ide o ďalší rozvoj bilaterálnych a multilaterálnych dialógov o migrácii,

4.2

pripomína dôležitosť migrácie pracovnej sily, významnej pre regionálnu a miestnu úroveň v Európe a podčiarkuje nevyhnutnosť pokračovať urýchlene vo vytváraní súboru pravidiel, ktoré budú riadiť prístup EÚ k migrácii,

4.3

zdôrazňuje nevyhnutnosť vytvorenia špecifických programov pomoci pre krajiny pôvodu imigrantov,

4.4

apeluje na Radu a členské štáty, aby pri navrhovaní imigračných politík EÚ a národných imigračných politík zohľadnili potrebu integrácie legálnych imigrantov, a to prostredníctvom nediskriminovania a rovnakého prístupu k verejným službám,

4.5

domnieva sa, že EÚ by mohla pridať pridanú hodnotu opatreniam prijatým na národnej úrovni, aby sa dosiahla integrácia, hlavne prostredníctvom iniciatív a podporných opatrení a nie prostredníctvom harmonizácie legislatívy,

4.6

je toho názoru, že miestne a regionálne orgány by mali byť vyzvané, aby sa podieľali na príprave národných akčných plánov, a to by malo umožniť porovnávanie a stanovenie najlepších postupov a analyzovanie reálneho dosahu a výsledkov stratégií prijatých členskými štátmi,

4.7

snaží sa o uznanie existencie veľkého počtu migrujúcich pracovníkov a potrebu vytvorenia mechanizmov, aby sa umožnilo imigrantom, ktorí porušujú imigračný zákon, legalizovať svoje právne postavenie, kde je to vhodné, a to bez zbytočného omeškania, pričom by sa prípady posudzovali individuálne za predpokladu, že je tento postup zlučiteľný s dôstojným prijatím imigrantov a vylúčením tých, ktorí sa dopustili priestupkov klasifikovaných ako závažných. Výbor regiónov by však rád upozornil na skutočnosť, že sa úpravy štatútu imigrantov vzhľadom na chýbajúce kontroly na vnútorných hraniciach odrazia aj na situácii v ostatných krajinách „Schengenu“. K opatreniam na legalizáciu prisťahovalcov treba preto pristupovať opatrne,

4.8

zdôrazňuje, že hlavnou priepasťou v súčasnej inštitucionálnej štruktúre pre globálnu ekonomiku je absencia multilaterálneho rámca pre riadenie cezhraničného pohybu ľudí,

4.9

domnieva sa, že z perspektívy rozvojových krajín absencia multilaterálneho rámca pre cezhraničný pohyb ľudí odráža ešte ďalšiu priepasť v pravidlách, ktoré riadia globálnu ekonomiku. Mnoho z nich tvrdí, že voľnejšia migrácia do industrializovaného sveta by bola rýchlym a mocným prostriedkom zvyšovania prínosov, ktoré získavajú z globalizácie.

5.1

zdôrazňuje, že existuje rastúci počet dôkazov ilustrujúcich, že hlavne ženy sú postihnuté globalizáciou. Globalizácia má negatívny vplyv na rastúci počet žien tak v absolútnom vyjadrení ako aj v pomere k mužom. Napríklad poľnohospodárky čelia vyložene neprekonateľným bariéram pri vstupe do nových ekonomických aktivít generovaných globalizáciou. Často sa to vysvetľuje predpojatým postojom voči ženám buď priamo alebo sprostredkovane politikami a legislatívou v sektore mikro- a malých podnikov, v ktorom prevládajú. Zároveň pre mnoho iných žien globalizácia viedla k zlepšeniu ich ekonomického a sociálneho stavu. Patria sem milióny pracovníčok absorbovaných do globálneho výrobného systému. Táto zárobková činnosť im prináša vyššie príjmy než predtým – či už v zamestnaniach v rámci rodiny alebo v iných neistých zamestnaniach v neformálnej ekonomike. Zárobková činnosť tiež dala týmto ženám väčšiu potenciálnu ekonomickú nezávislosť a často pozdvihla ich sociálny status dokonca aj v tých najpatriarchálnejších spoločnostiach,

5.2

vyzýva členské štáty, aby venovali mimoriadnu pozornosť sociálnemu a právnemu rámcu, ktorým sa riadi zamestnanosť žien a podporovali všetky aktivity na regionálnej a miestnej úrovni, ktoré umožňujú zlepšenie politiky v oblasti rovnoprávneho postavenia oboch pohlaví,

5.3

zdieľa názor Komisie, že rovnosť pohlaví je základným cieľom vnútorných a vonkajších politík EÚ a základným prvkom medzinárodne dohodnutých základných pracovných noriem.

6.1

zdôrazňuje, že budúci nástroj EÚ pre územnú spoluprácu musí byť usporiadaný takým spôsobom, aby to pomohol regionálnym a miestnym orgánom v ich boji proti negatívnym vplyvom globalizácie,

6.2

podporuje„európsku susedskú politiku“ ako aktivity zamerané na posilnenie vzťahov s východnými a južnými susednými krajinami únie po rozšírení,

6.3

zdieľa názor Komisie, že konečným cieľom tejto iniciatívy je vytvoriť oblasť stability a prosperity založenú na zdieľaných hodnotách a spoločných záujmoch,

6.4

bude prispievať k pomoci partnerským krajinám pri vykonávaní politických a ekonomických reforiem pri posilňovaní dialógu a spolupráci s nimi v sociálnej oblasti,

6.5

pripomína potrebu pomoci pri riadnej úprave pre tie sektory a regióny v EÚ, ktoré sú postihnuté väčšou integráciou medzi EÚ a východnými a južnými susednými krajinami.

7.1

nalieha na Komisiu, ako partnera v rokovaniach WTO, aby zvážila nasledovné otázky:

7.2

víta snahy Komisie zlepšiť transparentnosť medzinárodných obchodných rokovaní a zahrnúť zainteresované skupiny zo všetkých relevantných sektorov služieb. Nazdáva sa však, že treba rozlišovať medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou, pretože sú demokraticky prehlásené za legitímne a pretože riadenie sektora verejných služieb je súčasťou ich kompetencií v rámci demokratického procesu.