20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/34

1.1

Do roku 1999 EÚ spolufinancovala informačné kampane a propagačné aktivity na poľnohospodárske výrobky vo vnútri a aj mimo EÚ v rámci individuálnych organizácií trhu. Následne podľa nariadení (ES) č. 2702/1999 a (ES) č. 2826/2000 týkajúcich sa tretích krajín a vnútorného trhu, boli tieto sektorové opatrenia nahradené horizontálnejšou stratégiou určenou na podporu vlastných propagačných aktivít členských štátov a podnikov. Prvému z týchto nariadení vyprší platnosť koncom roku 2004, ak nebude predĺžená. Ako vyžadujú nariadenia, Komisia predložila podrobnú správu o ich uplatňovaní v marci 2004 spolu s návrhmi na zjednodušenie a zlepšenia.

1.2

Problémy v EÚ, ako sú BSE, dioxín a listerióza, zvýšili potrebu iniciatív a informácií o systémoch monitorovania na zabezpečenie kvality európskych potravín a spätnej sledovanosti. Pozornosť sa preto sústreďuje na informácie o legislatíve týkajúcej sa kvality, bezpečnosti, označovania, spätnej sledovanosti, chránených geografických označení, označení pôvodu, certifikátov osobitného charakteru a ekologickej a integrovanej výroby s cieľom zlepšiť obraz európskych výrobkov v očiach spotrebiteľov.

1.3

V tretích krajinách systémy majú tiež poskytovať informácie o: (a) úsilí EÚ na zaručenie kvality a bezpečnosti vrátane typických vlastností výrobkov spojených s určitými konkrétnymi regiónmi a (b) požiadavkách na bezpečnosť ekologických výrobkov. Nástroje, ktoré sa využívajú v EÚ a aj mimo EÚ zahŕňajú informačné kampane, opatrenia pre styk s verejnosťou, propagačné aktivity, reklamu a účasť na obchodných veľtrhoch a výstavách, ktoré môžu pripraviť pôdu pre národné a súkromné kampane určené na zvýšenie podielu ich vlastných výrobkov na trhu.

1.4

Príspevok Spoločenstva na propagačné programy tvorí spravidla 50 %. Príslušné profesijné a medziprofesijné organizácie prispievajú 30 %, členské štáty 20 % – v oboch prípadoch s možnosťou využiť parafiškálne dane. Výdavky členských štátov sa pokladajú za intervenciu a Komisia ich refunduje.

1.5

Zainteresované európske alebo národné organizácie musia samé iniciovať programy, zatiaľ čo členské štáty sú zodpovedné za riadenie, kontrolu a platbu. Kvôli zabezpečeniu európskeho rozmeru sa kladie dôraz na programy, ktoré predkladajú spoločne dva alebo viaceré členské štáty a profesijné organizácie. S týmito programami sa však v praxi spájajú ťažkosti vyplývajúce z rozdielnych administratívnych predpisov a postupov a nedostatku záujmu zo strany určitých členských štátov. Okrem toho celkove koordinácia, monitorovanie a správa stojí žiadateľov neprimerane veľa času a financií.

1.6

Cieľom návrhov je zmierniť nevýhody komplikovaných predpisov a byrokracie. Týmto sa podrobnejšie zaoberá správa Komisie. Zmeny sa tiež zameriavajú na zabezpečenie toho, aby programy boli vo svojej podstate v skutočnom záujme Európy.

2.1

Zmeny spoločnej poľnohospodárskej politiky spolu s prísnejšou hospodárskou súťažou na trhu potvrdzujú potrebu systému. Podpora, ktorú konkurenčné krajiny poskytujú na informačné kampane a propagačné akcie na vývozných trhoch tiež oprávňuje zachovanie systému EÚ vo vnútri a aj mimo Únie.

2.1.1

Je však potrebné značné zjednodušenie a zlepšenie. Po konzultácii s profesijnými organizáciami a inými zainteresovanými stranami Komisia vypracovala komplexnú správu o pripravovanej revízii s cieľom zjednodušiť administratívne postupy a zabezpečiť, aby systém pracoval čo najefektívnejšie.

2.2

Podľa Komisie je však príliš skoro na posúdenie výsledkov nového systému. Postupná implementácia sa začala iba v roku 2001 pre tretie krajiny a v roku 2002 pre vnútorný trh. Rok 2003 bol prvým rokom, keď sa systém úplne využíval. Preto by bolo vhodné, ako navrhuje Komisia, aby sa vypracovala druhá správa koncom roku 2006 na analýzu činnosti systému po revízii.

2.3

Z tohto dôvodu sa mnohé organizácie iba teraz zoznamujú s ustanoveniami systému a administratívnymi požiadavkami. Podľa Komisie však niektoré z navrhovaných programov sú len v obmedzenej miere pre Európu zaujímavé. Väčší dôraz by sa mal preto klásť na programy, ktoré sú dostatočne významné z hľadiska EÚ a na zabezpečenie synergie medzi aktivitami členských štátov a EÚ.

2.4

Najmä po rozšírení by sa mala EÚ celkove usilovať zostaviť čo najjednoduchšie a čo najprehľadnejšie predpisy. Aj keď interné a externé programy sú rozdielne, pokiaľ ide o ciele a obsah, rozdelenie do dvoch nariadení pochádza z minulosti. V snahe zabezpečiť ďalšie zjednodušenie by sa mali dve nariadenia čo najskôr zlúčiť do spoločného súboru užívateľsky prijateľnejších predpisov. Väčšina ustanovení je rovnaká a rozdiely, ktoré existujú, sú spravidla nepodložené. Navrhované zmeny nariadení sú tiež rovnaké, čo sa týka predkladania návrhov, rozhodovania a monitorovania.

2.5

Podporovanie informácií, propagačných a reklamných aktivít na poľnohospodárske výrobky a potraviny sa tiež poskytuje na základe opatrení rozvoja vidieka, ktoré sa odlišujú od predpisov súčasného systému. Nehľadiac na posledné kroky na objasnenie rozdielu medzi rôznymi oblasťami systému uplatňovania by Komisia mala ešte v tomto štádiu posúdiť, čo by sa malo urobiť na elimináciu prekrývania. Teda neexistuje žiadny dôvod na odklad tejto diskusie na neskôr, ako navrhuje Komisia.

2.6

Spolufinancovanie EÚ by malo pokračovať vo svojej súčasnej forme a rozpočtové zdroje by sa mali zvýšiť, aby sa zohľadnilo rozšírenie. Systém môže takto pomôcť integrovať a budovať jednotný trh v rôznych oblastiach výroby s náležitým ohľadom na rôznorodosť a gastronomickú rozmanitosť. Európske medziprofesijné organizácie by sa mali preto viac zapájať do implementácie informačných kampaní, ktoré poskytujú informácie o kvalite výrobku a zmenách spotrebiteľských preferencií v rámci EÚ. Viac by sa mali uprednostňovať aj trhy tretích krajín – spolu s postupným ukončením vývozných náhrad – pamätajúc na reálne možnosti implementácie účinných programov.

2.7

Použitie systému na trhoch tretích krajín je obmedzené najmä kvôli požiadavke, aby sa program uplatňoval iba na všeobecné kampane. V dôsledku toho členské spoločnosti medziprofesijných organizácií nie sú v mnohých prípadoch ochotné konať a nie sú ochotné sa podieľať na financovaní programu. Podpora obchodných značiek – a teda jednotlivých spoločností – nepripadá do úvahy, ale ak opatrenia majú mať nejaký zreteľný účinok na vývozné trhy, Komisia musí prejaviť určitú pružnosť v kampaniach a podobných podujatiach tým, že akceptuje primerané množstvo obchodných značiek ako neoddeliteľnú súčasť všeobecnej kampane. Toto umožňuje vytvoriť spojenie medzi posolstvom kampane a výrobkami na trhu. Toto samé o sebe neovplyvní posolstvo kampane, ale prispeje k tomu, aby kupujúci a zákazníci mohli nájsť príslušné výrobky. Napokon kupujúci a zákazníci musia v skutočnosti vedieť nájsť výrobky uvedené v akejkoľvek kampani. Väčšia pozornosť sa má tiež venovať výrobkom s pôvodom v EÚ. Ak však už na trhu dominujú obchodné značky, propagačná akcia EÚ má len obmedzený význam, keďže v takýchto prípadoch sa súkromné obchodné značky budú obvykle zapájať do intenzívnej konkurencie a využívať na podporu svojho trhového podielu značné finančné prostriedky určené na reklamu.

2.8

Neexistuje žiadny dôvod na zmenu sadzieb spolufinancovania medzi členskými štátmi a profesijnými organizáciami. Problémom je, že určité členské štáty preukazujú nedostatočný záujem, alebo im pripadá nemožné splniť požiadavku spolufinancovania. Znamená to, že dotknuté profesijné organizácie sú vylúčené z využívania systémov, pokiaľ sa neposkytnú financie cez parafiškálne dane. Kvôli administratívnemu zjednodušeniu by sa mali eliminovať súčasné degresívne sadzby spolufinancovania pre viacročné programy a spolufinancovanie EÚ by sa malo stanoviť na 50 %.

2.9

Schválenie parafiškálnych daní ako zdroja financovania už naznačuje, že určité organizácie de facto pokrývajú 50 %. Táto možnosť by sa mala zachovať. Znamená to však, že predpisy o povinnom podiele členského štátu vo výške 20 % by sa mali uvoľniť tak, aby sa členské štáty mohli rozhodnúť na základe jednotlivých prípadov na podiele financií, ktoré pridelia na program. Minimálny príspevok vo výške napríklad 20 % od dotknutej organizácie by mal byť teda povinný.

2.10

Výbor cíti, že by sa mali podporiť opatrenia na propagáciu kvetov a rastlín na trhoch tretích krajín takým istým spôsobom ako na vnútornom trhu.

2.11

Je administratívne zaťažujúce a neslúži to objektívnym cieľom, aby finančné príspevky členských štátov podľa tohto systému podliehali pravidlám Zmluvy o štátnej pomoci. Rovnako ako v opatreniach regionálneho rozvoja by sa od začiatku malo uplatňovať oslobodenie od postupu oznamovania.

2.12

V prípade administratívnej záťaže a značného množstva menších programov, ktoré nemajú vplyv na dotknuté trhy, je vhodnou možnosťou stanoviť minimálny a maximálny rozpočet pre vybrané programy. Uprednostniť sa musia programy, ktorých trvanie a rozpočet sú dostatočné na zabezpečenie účinnejšieho vplyvu.

2.13

V súvislosti s ekologickými výrobkami v EÚ sa musia národné a súkromné opatrenia na certifikáciu a monitorovanie čo najskôr zabudovať do spoločného systému Únie pre takéto výrobky. Tento proces už prebieha a mal by sa, pokiaľ je to možné, podporiť informačnými kampaňami, aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh s ekologickými výrobkami nahradzujúci národné a súkromné systémy. Informačné kampane v tretích krajinách na ekologické výrobky EÚ mali doteraz len obmedzený vplyv. Vytvorenie vnútorného trhu s ekologickými výrobkami je základnou podmienkou pre uvedenie takýchto výrobkov na trh v tretích krajinách. Doteraz sa problémy vyskytli v súvislosti so vzájomným uznávaním rôznych systémov, napríklad medzi EÚ a USA.

3.1

Musí sa venovať pozornosť možnosti uskutočnenia rozhodnejších opatrení, ako sú uvedené v návrhu v súvislosti s vnútorným rozdelením právomocí a úloh medzi členskými štátmi a Komisiou. Rovnako je potrebné zjednodušiť a jasne oddeliť úlohy v prípade veľkého množstva výborov a orgánov zapojených do vypracovania predpisov a do procesu výberu, vykonávania, sledovania a monitorovania. Ďalším opatrením bude preto návrh na vytvorenie ad hoc pracovných skupín zástupcov z členských štátov a/alebo expertov s osobitnými skúsenosťami v oblasti propagácie a reklamy, ktoré môžu vhodne poradiť Komisii pri vypracovaní stratégie a realizačných opatrení pre systém.

3.2

Navrhovaná zmena pri výbere vykonávacích organizácií predstavuje podstatné zjednodušenie. V závislosti od charakteru kampane vzniká tiež potreba príslušných organizácií, ktoré by samotné vykonávali určité aktivity ako súčasť programu a vykonávací orgán sa môže vybrať po prijatí návrhu Komisiou.

3.3

Navrhované zmeny riešia určitým spôsobom kritické pripomienky, ktoré sa okrem iného vzniesli k dĺžke doby potrebnej od predloženia návrhov do konečného rozhodnutia, úrovni požadovaných údajov v tomto skorom štádiu a nedostatočnej transparentnosti pri rozhodovaní. Zároveň je však dôležité posúdiť aj zmiernenie zložitých požiadaviek na poskytovanie správ.

3.4

Navrhovaná flexibilita umožňujúca Komisii, aby sama iniciovala informačné kampane a propagačné akcie v snahe zabezpečiť vyváženejšie rozdelenie na rôzne výrobné oblasti, je vítaným krokom vzhľadom na prevahu žiadostí v odvetviach ovocia a zeleniny, zatiaľ čo iným odvetviam sa venuje malá alebo žiadna pozornosť. Pri praktickom vykonávaní sa však vyskytuje rad otázok.

3.5

Ekologické logo EÚ by sa malo zreteľne objaviť vo všetkých informačných a propagačných aktivitách na zvýšenie informovanosti o systéme EÚ na certifikáciu a monitorovanie a na podporu zosúladenia národných systémov. Na logu je znázornených dvanásť hviezd a symbolizuje EÚ. Za určitých špecifických podmienok sa mala teda zmierniť požiadavka, aby bola zástava EÚ viditeľná na materiáloch použitých v kampani. Súčasné požiadavky vedú k tomu, že sa na rovnakom propagačnom materiáli používajú rozličné symboly EÚ. Uvádzajú sa aj národné environmentálne logá a logá znázorňujúce miesto pôvodu, v dôsledku čoho sa posolstvo stáva nejasným. Kampane na podporu programu LIFE teda uvádzajú logo LIFE, ktoré tiež znázorňuje dvanásť hviezd a nie zástavu EÚ.

3.6

Súčasná požiadavka, aby národné environmentálne logá boli prípustné iba v prípade výskytu obsiahlejších národných predpisov, je diskriminačná a odporuje zosúladeniu. Návrh Európskeho environmentálneho akčného plánu (1) preto navrhuje, aby sa národné logá používali spolu s logom EÚ.

3.7

EHSV žiada Komisiu, aby vypracovala procedurálny návod pre prevádzkovateľov, čo by pomohlo tak im, ako aj úradom v ich úlohe dozorného orgánu, a tak by mali úžitok z tejto novej komunitárnej propagačnej politiky ako celku.

3.8

Implementácia týchto nariadení prebehla len nedávno, ale už sa začínajú objavovať niektoré základné požiadavky, ktoré treba zvážiť pre budúcnosť. Komisia by sa mala postarať o koordináciu aktivít na rozličných trhoch, čím by sa vyhla prekrývajúcim alebo zmiešaným správam, ktoré iba uberajú z efektívnosti propagácie.

4.1

Návrh Komisie by sa mal prijať so zreteľom na horeuvedené pripomienky o potrebe ďalšieho zjednodušenia.