EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02008L0098-20180705
Directive 2008/98/EC of the European Parliament and of the Council of 19 November 2008 on waste and repealing certain Directives (Text with EEA relevance)
Consolidated text: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Text s významom pre EHP)Text s významom pre EHP
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Text s významom pre EHP)Text s významom pre EHP
- Date of document:
- 05/07/2018
- Date of effect:
- 05/07/2018
- Author:
- Not available
- Form:
- Konsolidované znenie
- Additional information:
- LASTMODIN 32018L0851R(02)
- Link
- Link
- Link
- Select all documents mentioning this document
- Consolidation: basic act:
- 32008L0098
02008L0098 — SK — 05.07.2018 — 003.008
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. ES L 312 22.11.2008, s. 3) |
Zmenená a doplnená:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
L 365 |
89 |
19.12.2014 |
||
|
L 184 |
13 |
11.7.2015 |
||
|
L 150 |
1 |
14.6.2017 |
||
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, |
L 150 |
109 |
14.6.2018 |
|
Opravená a doplnená:
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/98/ES
z 19. novembra 2008
o odpade a o zrušení určitých smerníc
(Text s významom pre EHP)
KAPITOLA I
PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
Táto smernica ustanovuje opatrenia na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí predchádzaním alebo znižovaním vzniku odpadu, nepriaznivých vplyvov vzniku odpadu a nakladania s ním a znižovaním celkových vplyvov využívania zdrojov a zvyšovaním efektívnosti takéhoto využívania, ktoré sú kľúčové na prechod na obehové hospodárstvo a na zaručenie dlhodobej konkurencieschopnosti Únie.
Článok 2
Vyňatie z rozsahu pôsobnosti
Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice sa vynímajú:
plynné odpady vypúšťané do ovzdušia;
pôda (in situ) vrátane nevykopanej kontaminovanej pôdy a budov trvalo spojených s pôdou;
nekontaminovaná pôda a iný prirodzene sa vyskytujúci materiál vykopaný počas stavebných prác, ak je isté, že sa materiál použije na účely výstavby v prirodzenom stave na mieste, na ktorom sa vykopal;
rádioaktívny odpad;
vyradené výbušniny;
fekálne látky, ak sa na ne nevzťahuje odsek 2 písm. b), slama alebo iný prírodný poľnohospodársky alebo lesnícky materiál, ktorý nie je nebezpečný a používa sa v poľnohospodárstve, lesníctve alebo na výrobu energie z takejto biomasy procesmi alebo spôsobmi, ktoré nepoškodzujú životné prostredie ani neohrozujú zdravie ľudí.
Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice sa do tej miery, v akej sa na ne vzťahujú iné právne predpisy Spoločenstva, vynímajú:
odpadové vody;
živočíšne vedľajšie produkty vrátane spracovaných produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1774/2002, okrem tých, ktoré sú určené na spálenie, skládkovanie alebo použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu;
telá zvierat, ktoré uhynuli iným spôsobom ako porážkou vrátane zvierat zabitých na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú likvidované v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002;
odpad vznikajúci pri prieskume, ťažbe, spracovaní a skladovaní nerastných surovín a pri práci v lomoch, na ktorý sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu ( 1 );
látky, ktoré sú určené na použitie ako kŕmne suroviny, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 2 písm. g) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 ( 2 ), a ktoré nepozostávajú z vedľajších živočíšnych produktov ani ich neobsahujú.
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„odpad“ je každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť;
„nebezpečný odpad“ je odpad, ktorý má jednu alebo viac nebezpečných vlastností uvedených v prílohe III;
„odpad, ktorý nie je nebezpečný“ je odpad, na ktorý sa nevzťahuje bod 2;
„komunálny odpad“ je:
zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z domácností vrátane papiera a lepenky, skla, kovov, plastov, biologického odpadu, dreva, textílií, obalov, odpadu z elektrických a elektronických zariadení, použitých batérií a akumulátorov a objemného odpadu vrátane matracov a nábytku;
zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, ak je takýto odpad svojím charakterom a zložením podobný odpadu z domácností.
Komunálny odpad nezahŕňa odpad z výroby, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybárstva, septikov a kanalizačnej siete a čistiarní vrátane čistiarenského kalu, starých vozidiel alebo stavebného a demolačného odpadu.
Týmto vymedzením nie je dotknuté rozdelenie zodpovednosti za nakladanie s odpadom medzi verejnými a súkromnými subjektmi;
„stavebný a demolačný odpad“ je odpad vznikajúci stavebnými a demolačnými činnosťami;
„odpadové oleje“ sú všetky minerálne alebo syntetické mazacie alebo priemyselné oleje, ktoré už nie sú vhodné na použitie, na ktoré boli pôvodne určené, ako napr. použité oleje pre spaľovacie motory a prevodové oleje, mazacie oleje, oleje do turbín a hydraulické oleje;
„biologický odpad“ je biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, potravinový a kuchynský odpad z domácností, kancelárií, reštaurácií, veľkoobchodu, jedální, stravovacích a maloobchodných zariadení a porovnateľný odpad z potravinárskych závodov;
„potravinový odpad“ sú všetky potraviny vymedzené v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 ( 3 ), ktoré sa stali odpadom;
„pôvodca odpadu“ je každý, koho činnosťou vzniká odpad (pôvodný pôvodca odpadu), alebo každý, kto vykonáva predbežnú úpravu, zmiešavanie alebo iné činnosti, ktorých výsledkom je zmena povahy alebo zloženia tohto odpadu;
„držiteľ odpadu“ je pôvodca odpadu alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, u ktorej sa odpad nachádza;
„obchodník“ je každý podnik, ktorý koná ako príkazca pri kúpe a následnom predaji odpadu, vrátane takých obchodníkov, ktorí tento odpad nemajú fyzicky v držbe;
„sprostredkovateľ“ je každý podnik, ktorý organizuje zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu v mene iných osôb, vrátane takých sprostredkovateľov, ktorí tento odpad nemajú fyzicky v držbe;
„nakladanie s odpadom“ je zber, preprava, zhodnocovanie (vrátane triedenia) a zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad takýmito činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania a zahŕňa konanie obchodníka alebo sprostredkovateľa;
„zber“ je zhromažďovanie odpadu vrátane predbežného triedenia a dočasného uloženia odpadu na účely prepravy do zariadenia na spracovanie odpadov;
„triedený zber“ je zber, pri ktorom sa tok odpadu delí podľa typu a charakteru odpadu, aby sa uľahčilo špecifické spracovanie;
„predchádzanie vzniku“ sú opatrenia, ktoré sa prijmú predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stane odpadom, a ktoré znižujú:
množstvo odpadu aj prostredníctvom opätovného použitia výrobkov alebo predĺženia životnosti výrobkov;
nepriaznivé vplyvy vzniknutého odpadu na životné prostredie a zdravie ľudí; alebo
obsah nebezpečných látok v materiáloch a výrobkoch;
„opätovné použitie“ je akákoľvek činnosť, pri ktorej sa výrobky alebo zložky, ktoré nie sú odpadom, znova použijú na ten istý účel, na aký boli určené;
„spracovanie“ sú činnosti zhodnocovania alebo zneškodňovania vrátane prípravy pred zhodnocovaním alebo zneškodňovaním;
„zhodnocovanie“ je akákoľvek činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu, ktorý nahradí iné materiály, ktoré by sa inak použili na splnenie určitej funkcie, alebo pripravenosť odpadu na plnenie tejto funkcie v závode alebo v širšom hospodárstve. Príloha II stanovuje neúplný zoznam činností zhodnocovania;
„materiálové zhodnocovanie“ je akákoľvek činnosť zhodnocovania okrem energetického zhodnocovania a opätovného spracovania na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo iné prostriedky výroby energie. Patrí sem okrem iného príprava na opätovné použitie, recyklácia a spätné zasypávanie;
„príprava na opätovné použitie“ sú činnosti zhodnocovania súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobky alebo zložky výrobkov, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania;
„recyklácia“ je každá činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpadové materiály opätovne spracujú na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Zahŕňa opätovné spracovanie organického materiálu, ale nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania;
„spätné zasypávanie“ je akákoľvek činnosť zhodnocovania, pri ktorej sa vhodný odpad, ktorý nie je nebezpečný, používa na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách. Odpad používaný na spätné zasypávanie musí nahradiť neodpadové materiály, musí byť vhodný na uvedené účely a použitý iba v množstve, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených účelov;
„regenerácia odpadových olejov“ je každá činnosť recyklácie, pri ktorej možno rafináciou odpadových olejov vyrobiť základné oleje, najmä odstránením kontaminantov, produktov oxidácie a prísad, ktoré takéto oleje obsahujú;
„zneškodňovanie“ je každá činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním, i v prípade, ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie. Príloha I stanovuje neúplný zoznam činností zneškodňovania;
„najlepšie dostupné techniky“ sú najlepšie dostupné techniky, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 11 smernice 96/61/ES;
„systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov“ je súbor opatrení prijatých členskými štátmi, ktorými zabezpečia, aby výrobcovia výrobkov mali finančnú alebo finančnú a organizačnú zodpovednosť za fázu životného cyklu výrobku týkajúcu sa nakladania s odpadom.
Článok 4
Hierarchia odpadového hospodárstva
V právnych predpisoch a politikách, ktoré sa týkajú predchádzania vzniku odpadu a nakladania s odpadom, sa ako poradie priorít uplatňuje táto hierarchia odpadového hospodárstva:
predchádzanie vzniku;
príprava na opätovné použitie;
recyklácia;
iné zhodnocovanie, napr. energetické zhodnocovanie; a
zneškodňovanie.
Členské štáty zabezpečia, aby bol rozvoj právnych predpisov a politiky v oblasti odpadov plne transparentným procesom v duchu existujúcich vnútroštátnych pravidiel o konzultovaní a zapojení občanov a iných zúčastnených strán.
Členské štáty zohľadnia všeobecné zásady ochrany životného prostredia, ako sú zásada obozretnosti a zásada trvalej udržateľnosti, technickú uskutočniteľnosť a ekonomickú životaschopnosť, ochranu zdrojov, ako aj celkové vplyvy na životné prostredie a zdravie ľudí a hospodárske a sociálne vplyvy v súlade s článkami 1 a 13.
Článok 5
Vedľajšie produkty
Členské štáty prijmú vhodné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa látka alebo vec, ktorá je výsledkom výrobného procesu, ktorého prvotným účelom nie je výroba danej látky alebo veci, nepovažovala za odpad, ale za vedľajší produkt v prípadoch, keď sú splnené tieto podmienky:
ďalšie používanie látky alebo veci je isté;
látka alebo vec sa môže použiť priamo bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup;
látka alebo vec sa vyrába ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu; a
ďalšie použitie je zákonné, t.j. látka alebo vec spĺňa všetky relevantné požiadavky pre konkrétne použitie z hľadiska výrobku, ochrany životného prostredia a zdravia a nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.
Uvedené podrobné kritériá zabezpečia vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a uľahčia zmysluplné a racionálne využívanie prírodných zdrojov.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 2 Pri prijímaní uvedených vykonávacích aktov musí Komisia vychádzať z najprísnejších a environmentálne ochranných kritérií, ktoré členské štáty prijali v súlade s odsekom 3 tohto článku, a pri vypracúvaní podrobných kritérií uprednostniť reprodukovateľné postupy priemyselnej symbiózy.
Členské štáty oznámia Komisii uvedené podrobné kritériá v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 ( 4 ) v prípadoch, v ktorých sa to v uvedenej smernici vyžaduje.
Článok 6
Stav konca odpadu
Členské štáty prijmú vhodné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa odpad, pri ktorom sa vykonala činnosť recyklácie alebo iného zhodnocovania, prestal považovať za odpad, ak spĺňa tieto podmienky:
látka alebo vec sa má použiť na špecifické účely;
pre túto látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt;
látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa existujúce právne predpisy a normy uplatniteľné na výrobky; a
použitie látky alebo veci nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.
▼M4 —————
Uvedenými podrobnými kritériami sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a podporí sa zmysluplné a racionálne využívanie prírodných zdrojov. Musia zahŕňať:
povolený odpadový vstupný materiál pre činnosť zhodnocovania;
dovolené postupy a techniky spracovania;
kvalitatívne kritériá pre materiály stavu konca odpadu, ktoré sú výsledkom činnosti zhodnocovania v súlade s uplatniteľnými normami pre výrobky vrátane limitných hodnôt pre znečisťujúce látky, ak je to nevyhnutné;
požiadavky na systémy riadenia s cieľom preukázať súlad s kritériami stavu konca odpadu vrátane požiadaviek na kontrolu kvality, vnútorné monitorovanie a certifikáciu, ak je to vhodné, a
požiadavku na vyhlásenie zhody.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 2.
Pri prijímaní uvedených vykonávacích aktov Komisia musí zohľadniť príslušné kritériá stanovené členskými štátmi v súlade s odsekom 3 a musí vychádzať z tých najprísnejších a environmentálne ochranných kritérií.
Členské štáty oznámia uvedené kritériá Komisii v súlade so smernicou (EÚ) 2015/1535/ES v prípadoch, keď sa to v uvedenej smernici vyžaduje.
Členské štáty môžu informácie o rozhodnutiach v jednotlivých prípadoch a o výsledkoch overovania príslušnými orgánmi sprístupniť verejnosti elektronickými prostriedkami.
Fyzická alebo právnická osoba, ktorá:
prvýkrát použije materiál, ktorý prestal byť odpadom a nebol umiestnený na trh, alebo
umiestni materiál na trh prvýkrát po tom, ako prestal byť odpadom,
musí zabezpečiť, aby materiál spĺňal príslušné požiadavky podľa uplatniteľných právnych predpisov pre chemické látky a výrobky. Podmienky stanovené v odseku 1 musia byť splnené ešte pred tým, ako sa na materiál, ktorý prestal byť odpadom, začnú uplatňovať právne predpisy o chemických látkach a výrobkoch.
Článok 7
Zoznam odpadov
▼M4 —————
KAPITOLA II
VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY
Článok 8
Rozšírená zodpovednosť výrobcu
Takéto opatrenia môžu zahŕňať prijatie vrátených výrobkov a odpadu, ktorý zostane po použití týchto výrobkov, ako aj nasledujúce nakladanie s odpadom a finančnú zodpovednosť za takéto činnosti. Ďalej môžu zahŕňať zavedenie povinnosti uverejňovať informácie týkajúce sa rozsahu, v akom je daný výrobok opätovne použiteľný a recyklovateľný.
Ak takéto opatrenia zahŕňajú zavedenie systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, uplatňujú sa všeobecné minimálne požiadavky stanovené v článku 8a.
Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že výrobcovia výrobkov, ktorí z vlastnej vôle prevezmú finančnú alebo finančnú a organizačnú zodpovednosť za fázu životného cyklu výrobku týkajúcu sa nakladania s odpadom, by mali uplatňovať niektoré alebo všetky všeobecné minimálne požiadavky stanovené v článku 8a.
Takéto opatrenia môžu okrem iného slúžiť na podporu vývoja, výroby a uvádzania na trh výrobkov a zložiek výrobkov, ktoré sú vhodné na viacnásobné použitie, obsahujú recyklované materiály, sú trvanlivé z technického hľadiska a ľahko opraviteľné a ktoré sú po tom, ako sa stanú odpadom, vhodné na prípravu na opätovné použitie a recykláciu s cieľom umožniť správne uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva. V opatreniach sa musí zohľadňovať vplyv výrobkov počas celého ich životného cyklu, hierarchia odpadového hospodárstva, a tam, kde je to vhodné, potenciál viacnásobnej recyklácie.
Komisia po konzultácii s členskými štátmi zverejní usmernenia pre oblasť cezhraničnej spolupráce týkajúcej sa systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov a pre úpravu finančných príspevkov uvedených v článku 8a ods. 4 písm. b).
Tam, kde je to potrebné, môže Komisia, aby sa predišlo narušeniu vnútorného trhu, prijať vykonávacie akty s cieľom stanoviť kritériá jednotného uplatňovania článku 8a ods. 4 písm. b) ale bez toho, aby presne určila výšku príspevkov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 2.
Článok 8a
Všeobecné minimálne požiadavky na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov
Ak sú zriadené systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov v súlade s článkom 8 ods. 1, ako aj podľa iných právnych predpisov Únie, členské štáty:
jednoznačne vymedzia úlohy a zodpovednosť všetkých relevantných zapojených aktérov vrátane výrobcov výrobkov, ktorí umiestňujú výrobky na trh v členskom štáte, organizácií vykonávajúcich povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov v ich mene, súkromných alebo verejných subjektov pôsobiacich v oblasti nakladania s odpadom, miestnych orgánov a v prípade potreby aj prevádzkovateľov odpadového hospodárstva a prípravy na opätovné použitie a sociálnych podnikov;
v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva stanovia ciele v oblasti odpadového hospodárstva zamerané na dosiahnutie aspoň kvantitatívnych cieľov relevantných pre systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ako sa stanovuje v tejto smernici, smerniciach 94/62/ES, 2000/53/ES a 2006/66/ES a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ ( 5 ), a stanovia ďalšie kvantitatívne a/alebo kvalitatívne ciele, ktoré sú považované za relevantné pre systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov;
zabezpečia zavedenie systému podávania správ s cieľom zhromažďovať údaje o výrobkoch umiestnených na trh členského štátu výrobcami výrobkov, na ktorých sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a údaje o zbere a spracovaní odpadu z uvedených výrobkov a v prípade potreby špecifikujú toky odpadových materiálov, ako aj ostatné údaje relevantné na účely písmena b);
zabezpečia rovnaké zaobchádzanie s výrobcami výrobkov bez ohľadu na ich pôvod alebo veľkosť a bez neúmerne vysokého regulačného zaťaženia výrobcov malých množstiev výrobkov vrátane malých a stredných podnikov.
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby výrobca výrobkov alebo organizácia vykonávajúce povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov v mene výrobcov výrobkov:
mali jasne vymedzený rozsah pôsobnosti vzhľadom na zemepisné územie, výrobky a materiály bez obmedzenia týchto oblastí len na tie, v ktorých je zber a nakladanie s odpadom najviac ziskové;
poskytovali primeranú dostupnosť systémov zberu odpadu v rámci oblastí uvedených v písmene a);
mali nevyhnutné finančné prostriedky alebo finančné a organizačné prostriedky potrebné na plnenie svojich povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov;
zaviedli primeraný mechanizmus vnútornej kontroly, podporovaný v prípade potreby pravidelnými nezávislými auditmi na posúdenie:
svojho finančného riadenia vrátane dodržiavania požiadaviek stanovených v odseku 4 písm. a) a b),
kvality zozbieraných a nahlásených údajov v súlade s odsekom 1 písm. c) tohto článku a požiadavkami nariadenia (ES) č. 1013/2006;
sprístupnili verejnosti informácie o dosahovaní cieľov v oblasti odpadového hospodárstva uvedených v odseku 1 písm. b) a v prípade kolektívneho plnenia povinností rozšírenej zodpovednosti výrobcov tiež informácie o:
svojich vlastníckych pomeroch a členstve,
finančných príspevkoch, ktoré výrobcovia výrobkov platia za predanú jednotku alebo za tonu výrobku umiestneného na trh, a
postupe výberu prevádzkovateľov odpadového hospodárstva.
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby finančné príspevky, ktoré výrobca výrobku platí v rámci plnenia svojich povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov:
pokrývali tieto náklady na výrobky, ktoré výrobca uvádza na trh v danom členskom štáte:
Toto písmeno sa nevzťahuje na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavedené v súlade so smernicou 2000/53/ES, 2006/66/ES alebo 2012/19/EÚ;
v prípade kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov boli upravené podľa možnosti na základe jednotlivých výrobkov alebo skupín podobných výrobkov, pričom je potrebné zohľadniť predovšetkým ich trvanlivosť, opraviteľnosť, opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť a prítomnosť nebezpečných látok, čím sa zaujme prístup životného cyklu, a boli v súlade s požiadavkami stanovenými v príslušných právnych predpisoch Únie a boli založené na harmonizovaných kritériách, ak sú k dispozícii, s cieľom zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu, a
nepresiahli náklady, ktoré sú potrebné na poskytovanie služieb v oblasti odpadového hospodárstva nákladovo efektívnym spôsobom. Takéto náklady sa musia stanoviť transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi.
V prípade, že je to odôvodnené potrebou zabezpečiť riadne nakladanie s odpadom a ekonomickú životaschopnosť systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa členské štáty môžu odchýliť od rozdelenia finančnej zodpovednosti podľa písmena a) za predpokladu, že:
v prípade systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavedených na dosiahnutie cieľov v oblasti nakladania s odpadom a cieľov stanovených právnymi predpismi Únie výrobcovia výrobkov znášajú aspoň 80 % nevyhnutných nákladov;
v prípade systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavedených 4. júla 2018 alebo neskôr na dosiahnutie cieľov v oblasti nakladania s odpadom a cieľov stanovených výlučne právnymi predpismi členských štátov výrobcovia výrobkov znášajú aspoň 80 % nevyhnutných nákladov;
v prípade systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavedených pred 4. júlom 2018 na dosiahnutie cieľov v oblasti nakladania s odpadom a cieľov stanovených výlučne právnymi predpismi členských štátov výrobcovia výrobkov znášajú aspoň 50 % nevyhnutných nákladov;
a za predpokladu, že zvyšné náklady hradia pôvodcovia odpadu alebo distribútori.
Táto odchýlka sa nesmie použiť na zníženie podielu nákladov, ktoré znášajú výrobcovia výrobkov v rámci systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavedených pred 4. júlom 2018.
Ak na území jedného členského štátu povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov plnia v mene výrobcov výrobkov viaceré organizácie, daný členský štát zriadi aspoň jeden orgán, ktorý bude nezávislý od súkromných záujmov, alebo poverí verejný orgán, aby dohliadal na plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
Každý členský štát umožní výrobcom výrobkov usadený v inom členskom štáte, ktorí umiestňujú výrobky na jeho území, vymenovať fyzickú alebo právnickú osobu so sídlom na jeho území za splnomocneného zástupcu na účely plnenia povinností výrobcu týkajúcich sa systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov na jeho území.
Na účely monitorovania a overovania plnenia povinností výrobcu výrobku týkajúcich sa systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov členské štáty môžu stanoviť požiadavky, napríklad povinnosť registrácie, informovania a nahlasovania, ktoré musí právnická alebo fyzická osoba vymenovaná za splnomocneného zástupcu na ich území spĺňať.
Článok 9
Predchádzanie vzniku odpadu
Členské štáty prijmú opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu. Uvedené opatrenia prinajmenšom:
presadzujú a podporujú udržateľné modely výroby a spotreby;
podporujú taký dizajn, výrobu a používanie výrobkov, ktoré efektívne využívajú zdroje, sú trvácne, (a to aj z hľadiska životnosti a neexistencie plánovaného zastarávania), sú opraviteľné, opätovne použiteľné a aktualizovateľné;
sa zameriavajú na výrobky obsahujúce kritické suroviny s cieľom zabrániť tomu, aby sa predmetné materiály stali odpadom;
podporujú opätovné použitie výrobkov a vytváranie systémov na propagáciu opráv a činností opätovného použitia, predovšetkým vrátane elektrických a elektronických zariadení, textílií a nábytku, ako aj obalových a stavebných materiálov a výrobkov;
podporujú, ak je to vhodné, a bez toho, aby boli dotknuté práva duševného vlastníctva, dostupnosť náhradných dielov, návody na obsluhu, technické informácie alebo ďalšie nástroje, vybavenie či softvér umožňujúce opravu a opätovné použitie výrobkov bez ohrozenia ich kvality a bezpečnosti;
znižujú mieru vzniku odpadu v postupoch súvisiacich s priemyselnou výrobou, ťažbou nerastov, výrobou, stavebnými a demolačnými činnosťami, pričom sa zohľadnia najlepšie dostupné techniky;
znižujú mieru vzniku potravinového odpadu v prvovýrobe, pri spracúvaní a výrobe, maloobchodnej a inej distribúcii potravín, v reštauráciách a stravovacích službách, ako aj v domácnostiach ako príspevok k cieľu trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov do roku 2030 znížiť o 50 % objem celosvetového plytvania potravinami na jedného obyvateľa na úrovni maloobchodov a spotrebiteľov a obmedziť potravinové straty v celom výrobnom a dodávateľskom reťazci;
podporujú darovanie potravín a ich ďalšie prerozdeľovanie na ľudskú spotrebu, pričom sa uprednostňuje ľudská spotreba pred použitím potravín ako krmiva pre zvieratá a opätovným spracovaním na nepotravinové výrobky;
podporujú znižovanie obsahu nebezpečných látok v materiáloch a výrobkoch bez toho, aby boli dotknuté harmonizované právne požiadavky týkajúce sa týchto materiálov a výrobkov stanovené na úrovni Únie, a zabezpečujú, aby každý dodávateľ výrobku vymedzený v článku 3 bode 33 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 ( 6 ) poskytoval informácie v súlade s článkom 33 ods. 1 uvedeného nariadenia Európskej chemickej agentúre, a to od 5. januára 2021;
znižujú vznik odpadu, najmä odpadu, ktorý nie je vhodný na prípravu na opätovné použitie ani na recykláciu;
určujú výrobky, ktoré sú hlavným zdrojom znečisťovania, najmä v prírodnom a morskom prostredí, a prijímajú primerané opatrenia na predchádzanie a znižovanie odpadu z takýchto výrobkov; ak sa členské štáty rozhodnú uplatňovať túto povinnosť prostredníctvom trhových obmedzení, zabezpečia, aby takéto obmedzenia boli primerané a nediskriminačné;
majú za cieľ zastaviť tvorbu odpadu v moriach ako príspevok k cieľom trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov v záujme zabrániť a významne znížiť znečisťovanie morí všetkých druhov a
rozvíjajú a podporujú informačné kampane s cieľom zvýšiť povedomie o problematike predchádzania vzniku odpadu a znečisťovania odpadom.
Článok 10
Zhodnocovanie
Členské štáty môžu povoliť výnimky z odseku 2 za predpokladu, že je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:
spoločný zber určitých druhov odpadu nemá vplyv na ich potenciál podrobiť sa príprave na opätovné použitie, recyklácii alebo iným činnostiam zhodnocovania v súlade s článkom 4 a kvalita výsledkov týchto činností je porovnateľná s kvalitou, ktorá sa dosahuje prostredníctvom triedeného zberu;
triedeným zberom sa nedosahuje najlepší environmentálny výsledok, keď sa zohľadnia celkové vplyvy nakladania s relevantnými prúdmi odpadu na životné prostredie;
triedený zber nie je technicky uskutočniteľný, keď sa zohľadnia najlepšie postupy v oblasti zberu odpadu;
triedený zber by mal za následok neúmerné ekonomické náklady, keď sa zohľadnia náklady vzniknuté v súvislosti s nepriaznivými vplyvmi zberu a spracovania zmesového odpadu na životné prostredie a na zdravie, potenciál na zvýšenie efektívnosti zberu a spracovania odpadu, príjmy z predaja druhotných surovín, ako aj uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“ a rozšírená zodpovednosť výrobcov.
Členské štáty pravidelne prehodnocujú výnimky podľa tohto odseku, pričom zohľadňujú najlepšie postupy v oblasti triedeného zberu odpadu a ďalší vývoj v oblasti nakladania s odpadom.
Článok 11
Príprava na opätovné použitie a recyklácia
Členské štáty prijmú opatrenia na podporu recyklácie vysokej kvality a na tento účel s výhradou článku 10 ods. 2 a 3 zriadia systémy triedeného zberu odpadu.
S výhradou článku 10 ods. 2 a 3 členské štáty zriadia triedený zber minimálne pre papier, kov, plast a sklo a do 1. januára 2025 pre textil.
Členské štáty prijmú opatrenia na podporu selektívnej demolácie s cieľom umožniť odstránenie a bezpečné zaobchádzanie s nebezpečnými látkami a uľahčiť opätovné použitie a recykláciu vysokej kvality selektívnym odstraňovaním materiálov, a zabezpečiť vytvorenie systémov triedenia stavebného a demolačného odpadu minimálne pre drevo, minerálne zložky (betón, tehly, dlaždice a keramika, kameň), kov, sklo, plast a sadru.
S cieľom splniť ciele tejto smernice a priblížiť sa k európskemu obehovému hospodárstvu s vysokou úrovňou efektívneho využívania zdrojov, členské štáty prijmú potrebné opatrenia zamerané na dosiahnutie týchto cieľov:
do roku 2020 sa zvýši príprava na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností ako papier, kov, plasty a sklo a podľa možnosti z iných zdrojov, pokiaľ tieto zdroje obsahujú podobný odpad ako odpad z domácností, najmenej na 50 % podľa hmotnosti;
do roku 2020 sa zvýši príprava na opätovné použitie, recykláciu a ostatnú konverziu materiálu vrátane zasypávacích prác použitím odpadu z bezpečných konštrukcií a sutí z demolácií ako náhrady za iné materiály, bez využívania prirodzene sa vyskytujúceho materiálu definovaného v kategórii 17 05 04 v zozname odpadov, najmenej na 70 % podľa hmotnosti;
do roku 2025 sa zvýši miera prípravy na opätovné použitie a miera recyklácie komunálneho odpadu najmenej na 55 hmotnostných %;
do roku 2030 sa zvýši miera prípravy na opätovné použitie a miera recyklácie komunálneho odpadu najmenej na 60 hmotnostných %;
do roku 2035 sa zvýši miera prípravy na opätovné použitie a miera recyklácie komunálneho odpadu najmenej na 65 hmotnostných %.
Členský štát môže odložiť termíny dosiahnutia cieľov uvedených v odseku 2 písm. c), d) a e) až o päť rokov, ak členský štát:
pripravil na opätovné použitie a recykloval menej ako 20 % svojho komunálneho odpadu vytvoreného v roku 2013 alebo ukladal na skládky viac ako 60 % svojho komunálneho odpadu vytvoreného v roku 2013, ako vyplýva zo spoločného dotazníka OECD a Eurostatu, a
najneskôr 24 mesiacov pred príslušným termínom stanoveným v odseku 2 písm. c), d) alebo e) oznámi Komisii svoj zámer odložiť príslušnú lehotu a predloží vykonávací plán v súlade s prílohou IVb.
V prípade odkladu termínu dosiahnutia cieľov v súlade s odsekom 3 dotknutý členský štát prijme potrebné opatrenia zamerané na zvýšenie miery prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálneho odpadu:
na najmenej na 50 % do roku 2025 v prípade odkladu termínu dosiahnutia cieľa uvedeného v odseku 2 písm. c);
na najmenej na 55 % do roku 2030 v prípade odkladu termínu dosiahnutia cieľa uvedeného v odseku 2 písm. d);
na najmenej na 60 % do roku 2035 v prípade odkladu termínu dosiahnutia cieľa uvedeného v odseku 2 písm. e).
Komisia posúdi technológiu spoluspracovania, ktorá umožňuje zaraďovanie nerastov do procesu spoluspaľovania komunálneho odpadu. Ak sa v rámci tohto preskúmania podarí nájsť spoľahlivú metodiku, Komisia zváži, či sa takéto nerasty môžu započítavať do cieľov recyklácie.
Článok 11a
Pravidlá výpočtu dosahovania cieľov
Na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 11 ods. 2 písm. c), d) a e) a v článku 11 ods. 3:
členské štáty vypočítajú hmotnosť komunálneho odpadu vzniknutého a pripraveného na opätovné použitie alebo recyklovaného v danom kalendárnom roku;
hmotnosť komunálneho odpadu pripraveného na opätovné použitie sa vypočíta ako hmotnosť výrobkov alebo zložiek výrobkov, ktoré sa stali komunálnym odpadom a pri ktorých sa vykonali všetky potrebné činnosti súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, aby sa umožnilo opätovné použitie bez potreby ďalšieho triedenia alebo iného predbežného spracovania;
hmotnosť recyklovaného komunálneho odpadu sa vypočíta ako hmotnosť odpadu, ktorý po vykonaní všetkých potrebných kontrol, triedenia a iných prípravných činností na odstraňovanie odpadových materiálov, ktoré nie sú určené na ďalšie spracovanie, a na zabezpečenie vysokej kvality recyklácie vstupuje do činnosti recyklácie, pričom odpadové materiály sa znova spracujú na výrobky, materiály alebo látky.
Odchylne od prvého pododseku možno hmotnosť recyklovaného komunálneho odpadu merať pri výstupe z akýchkoľvek triediacich činností za predpokladu, že:
takýto výstupný odpad sa následne recykluje;
hmotnosť materiálov alebo látok, ktoré sa odstránia ďalšími činnosťami pred recykláciou a následne sa nerecyklujú, nie je zahrnutá do hmotnosti odpadu nahláseného ako recyklovaný.
Od 1. januára 2027 môžu členské štáty započítať komunálny biologický odpad pri aeróbnom alebo anaeróbnom spracovaní ako recyklovaný len vtedy, ak bol v súlade s článkom 22 vyzbieraný oddelene alebo ak bol triedený pri zdroji.
V záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania tohto článku Komisia do 31. marca 2019 prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia pravidlá pre výpočet, overovanie a nahlasovanie údajov, pokiaľ ide najmä o:
spoločnú metodiku výpočtu hmotnosti kovov, ktoré sa recyklovali v súlade s odsekom 6 vrátane kritérií kvality pre recyklované kovy, a
biologický odpad vytriedený a recyklovaný pri zdroji.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 2.
Článok 11b
Správa včasného varovania
Správy uvedené v odseku 1 musia obsahovať:
odhad stavu dosahovania cieľov za každý členský štát;
zoznam členských štátov, v prípade ktorých hrozí, že ciele nedosiahnu v príslušných lehotách, ku ktorému sú pripojené vhodné odporúčania pre dané členské štáty;
príklady najlepších postupov, ktoré sa používajú v celej Únii a ktoré by mohli slúžiť ako usmernenie na zlepšenie dosahovania cieľov.
Článok 12
Zneškodňovanie
Článok 13
Ochrana zdravia ľudí a životného prostredia
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa nakladanie s odpadom vykonávalo bez ohrozovania zdravia ľudí, poškodzovania životného prostredia, a najmä:
bez rizika pre vodu, ovzdušie, pôdu, rastliny alebo živočíchy;
bez obťažovania okolia hlukom alebo zápachmi; a
bez nepriaznivého vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného záujmu.
Článok 14
Náklady
KAPITOLA III
NAKLADANIE S ODPADOM
Článok 15
Zodpovednosť za nakladanie s odpadom
Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 1013/2006, členské štáty môžu spresniť podmienky týkajúce sa zodpovednosti a rozhodnúť o tom, v akých prípadoch si pôvodný pôvodca ponecháva zodpovednosť za celý spracovateľský reťazec alebo v akých prípadoch môže pôvodca a držiteľ znášať zodpovednosť spoločne so subjektmi spracovateľského reťazca alebo ju na nich preniesť.
Článok 16
Zásada sebestačnosti a zásada blízkosti
Odchylne od nariadenia (ES) č. 1013/2006 môžu členské štáty s cieľom chrániť svoju sieť obmedziť prichádzajúce zásielky odpadu určené pre spaľovne, ktoré sú označené ako zhodnocovacie zariadenia, ak sa zistilo, že v dôsledku takýchto zásielok by sa musel vnútroštátny odpad zneškodňovať alebo, že by sa musel odpad spracovať spôsobom, ktorý nie je v súlade s ich ►C3 plánmi odpadového hospodárstva ◄ . Členské štáty oznámia takéto rozhodnutie Komisii. Členské štáty môžu tiež obmedziť odchádzajúce zásielky odpadu z environmentálnych dôvodov, ako to ustanovuje nariadenie (ES) č. 1013/2006.
Článok 17
Riadenie nebezpečného odpadu
Členské štáty prijmú potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby sa produkcia, zber a preprava nebezpečného odpadu, ako aj jeho skladovanie a úprava, vykonávali za podmienok zaručujúcich ochranu životného prostredia a zdravia ľudí s cieľom splniť ustanovenia článku 13 vrátane krokov na zabezpečenie sledovateľnosti od výroby až po konečné určenie a kontroly nebezpečného odpadu s cieľom splniť požiadavky článkov 35 a 36.
Článok 18
Zákaz zmiešavania nebezpečného odpadu
Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty povoliť zmiešavanie pod podmienkou, že:
činnosť zmiešavania vykonáva zariadenie alebo podnik, ktorý získal povolenie v súlade s článkom 23;
sú dodržané ustanovenia článku 13 a nepriaznivý vplyv nakladania s odpadom na zdravie ľudí a životné prostredie sa nezvyšuje; a
činnosť zmiešavania je v súlade s najlepšími dostupnými technikami.
Ak triedenie nie je požadované podľa prvého pododseku tohto odseku, členské štáty zabezpečia, aby sa zmiešaný odpad spracoval v zariadení, ktoré na spracovanie takejto zmesi získalo povolenie v súlade s článkom 23.
Článok 19
Označovanie nebezpečného odpadu
Článok 20
Nebezpečný odpad z domácností
Článok 21
Odpadové oleje
Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti týkajúce sa nakladania s nebezpečným odpadom ustanovené v článkoch 18 a 19, členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa:
odpadové oleje zbierali oddelene, s výnimkou prípadov, keď triedený zber nie je vzhľadom na najlepšie postupy technicky uskutočniteľný;
odpadové oleje spracúvali a uprednostnila sa ich regenerácia alebo prípadne iné recyklačné činnosti, ktorými sa v súlade s článkami 4 a 13 dosiahne rovnocenný alebo lepší celkový environmentálny výsledok než regeneráciou;
odpadové oleje s rozličnými vlastnosťami nezmiešavali a aby sa odpadové oleje nezmiešavali s inými druhmi odpadu alebo látkami, ak takéto zmiešavanie bráni ich regenerácii alebo inej recyklačnej činnosti, ktorou sa dosahuje rovnocenný alebo lepší celkový environmentálny výsledok než regeneráciou.
Článok 22
Biologický odpad
Členské štáty môžu povoliť, aby sa odpad s podobnými vlastnosťami biologickej rozložiteľnosti a kompostovateľnosti, ktorý je v súlade s príslušnými európskymi normami alebo rovnocennými vnútroštátnymi normami pre obaly zhodnotiteľné kompostovaním a biodegradáciou, zbieral spoločne s biologickým odpadom.
Členské štáty v súlade s článkami 4 a 13 prijmú opatrenia, aby:
podporili recykláciu vrátane kompostovania a digescie biologického odpadu spôsobom, ktorý spĺňa vysokú úroveň ochrany životného prostredia a vedie k výstupu, ktorý spĺňa príslušné normy vysokej kvality;
podporili domáce kompostovanie a
propagovali používanie materiálov vytvorených z biologického odpadu.
KAPITOLA IV
POVOLENIA A REGISTRÁCIE
Článok 23
Vydávanie povolení
V takýchto povoleniach sa uvádzajú aspoň:
druhy a množstvá odpadu, ktorý možno spracovať;
pre každý druh povolenej činnosti technické a akékoľvek iné požiadavky týkajúce sa dotknutého miesta;
bezpečnostné opatrenia a opatrenia predbežnej opatrnosti, ktoré sa majú prijať;
metódu, ktorá sa má použiť pri každom druhu činnosti;
podľa potreby takéto činnosti monitorovania a kontroly;
podľa potreby ustanovenia o skončení prevádzky a starostlivosti po skončení prevádzky.
Článok 24
Výnimky z požiadavky získať povolenie
Členské štáty môžu od požiadavky ustanovenej v článku 23 ods. 1 oslobodiť zariadenia alebo podniky pri týchto činnostiach:
zneškodňovanie vlastného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, na mieste vzniku; alebo
zhodnocovanie odpadu.
Článok 25
Podmienky udeľovania výnimiek
Tieto pravidlá sa navrhnú tak, aby zabezpečili spracovanie odpadu v súlade s článkom 13. V prípade činností zneškodňovania uvedených v článku 24 písm. a) by tieto pravidlá mali zohľadniť najlepšie dostupné techniky.
Článok 26
Registrácia
Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán viedol register nasledujúcich subjektov v prípade, že nepodliehajú požiadavkám na získanie povolenia:
zariadenia alebo podniky, ktoré zbierajú alebo prepravujú odpad v rámci náplne svojej profesionálnej činnosti;
obchodníci alebo sprostredkovatelia; a
zariadenia alebo podniky, ktorým sa udelili výnimky z požiadavky získať povolenie podľa článku 24.
Kde je to možné, na získanie informácií potrebných na tento registračný proces sa použijú existujúce záznamy, ktoré vedie príslušný orgán, aby sa zmenšila administratívna záťaž.
Článok 27
Minimálne normy
Takéto minimálne normy:
sú zamerané na hlavné významné environmentálne vplyvy činnosti spracovania odpadu,
zabezpečujú, že sa odpad spracúva v súlade s článkom 13,
zohľadňujú najlepšie dostupné techniky, a
zahŕňajú prípadne prvky týkajúce sa požiadaviek na kvalitu spracovania a procesných požiadaviek.
KAPITOLA V
PLÁNY A PROGRAMY
Článok 28
Plány odpadového hospodárstva
Tieto plány sa samotné alebo v kombinácii vzťahujú na celé geografické územie daného členského štátu.
Plány odpadového hospodárstva obsahujú v príslušnej miere a s ohľadom na geografickú úroveň a rozsah oblasti, na ktorú sa plán vzťahuje, aspoň tieto informácie:
druh, množstvo a zdroj odpadu vzniknutého na danom území, odpad, ktorý sa pravdepodobne vyvezie alebo dovezie na územie štátu, a hodnotenie vývoja prúdov odpadov v budúcnosti;
existujúce hlavné zariadenia na zneškodňovanie a zhodnocovanie odpadu vrátane akýchkoľvek osobitných opatrení pre odpadové oleje, nebezpečný odpad, odpad obsahujúci značné množstvá kritických surovín alebo prúdy odpadu, na ktoré sa vzťahujú osobitné právne predpisy Únie;
posúdenie potreby uzatvorenia existujúcich odpadových zariadení a dodatočnej infraštruktúry odpadových zariadení v súlade s článkom 16.
Členské štáty zabezpečia, aby sa vykonalo posúdenie investícií a ďalších finančných prostriedkov vrátane finančných prostriedkov určených miestnym orgánom, ktoré sú nevyhnutné na splnenie uvedených potrieb. Toto posúdenie sa zahrnie do príslušných programov odpadového hospodárstva alebo do iných strategických dokumentov, ktoré sa vzťahujú na celé územie dotknutého členského štátu;
informácie o opatreniach na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 5 ods. 3a smernice 1999/31/ES alebo v iných strategických dokumentoch na celom území dotknutého členského štátu;
posúdenie existujúcich systémov zberu odpadu, a to vrátane materiálov, ktoré sa zbierajú oddelene, územného pokrytia triedeného zberu a opatrení na zlepšenie jeho fungovania, a akýchkoľvek výnimiek udelených v súlade s článkom 10 ods. 3 a potreby nových systémov zberu;
v prípade potreby dostatočné informácie o lokalizačných kritériách pre určenie miesta a o kapacite budúcich zariadení na zneškodňovanie odpadu alebo hlavných zariadení na zhodnocovanie odpadu;
všeobecné politiky odpadového hospodárstva vrátane plánovaných technológií a metód nakladania s odpadom alebo politiky pre konkrétne problémy riadenia súvisiace s odpadom;
opatrenia na predchádzanie a boj proti všetkým podobám znečisťovania odpadom a na vyčistenie od všetkých druhov odpadu;
vhodné kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele a ciele, ktoré sa okrem iného vzťahujú na množstvo vzniknutého odpadu a jeho spracovanie a na komunálny odpad, ktorý je zneškodnený alebo energeticky zhodnotený.
Plán odpadového hospodárstva môže s ohľadom na geografickú úroveň a rozsah oblasti, na ktorú sa plán vzťahuje, obsahovať tieto informácie:
organizačné aspekty týkajúce sa nakladania s odpadom vrátane opisu prideľovania zodpovedností verejným a súkromným subjektom, ktoré nakladajú s odpadom;
vyhodnotenie užitočnosti a vhodnosti využívania ekonomických a iných nástrojov pri riešení rôznych problémov spojených s odpadom, pričom sa zohľadní potreba zachovať hladké fungovanie vnútorného trhu;
využívanie kampaní na zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií zameraných na širokú verejnosť alebo na konkrétnu skupinu spotrebiteľov;
miesta s históriou zneškodňovania kontaminovaného odpadu a opatrenia na ich rekultiváciu.
Článok 29
Programy predchádzania vzniku odpadu
Takéto programy sa začlenia do programov odpadového hospodárstva požadovaných podľa článku 28 alebo prípadne do iných programov environmentálnych politík, alebo budú fungovať ako samostatné programy. Ak sa takýto program začlení do programu odpadového hospodárstva alebo do iných uvedených programov, ciele a opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu sa zreteľne identifikujú.
Zámerom takýchto cieľov a opatrení je prerušiť spojenie medzi hospodárskym rastom a environmentálnymi vplyvmi spojenými so vznikom odpadu.
▼M4 —————
Článok 30
Hodnotenie a preskúmanie plánov a programov
Článok 31
Účasť verejnosti
Členské štáty zabezpečia, aby príslušné zainteresované subjekty, orgány a široká verejnosť mali v súlade so smernicou 2003/35/ES alebo prípadne so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie ( 9 ) príležitosť zúčastniť sa na vypracovaní ►C3 plánov odpadového hospodárstva ◄ a programov predchádzania vzniku odpadu a mali k nim po ich vypracovaní prístup. ►C3 Tieto plány a programy umiestnia na verejne prístupnú internetovú stránku. ◄
Článok 32
Spolupráca
Členské štáty pri vypracovávaní ►C3 plánov odpadového hospodárstva ◄ a programov predchádzania vzniku odpadu v súlade s článkami 28 a 29 primerane spolupracujú s inými dotknutými členskými štátmi a Komisiou.
Článok 33
Informácie predkladané Komisii
KAPITOLA VI
KONTROLY A ZÁZNAMY
Článok 34
Kontroly
Článok 35
Vedenie záznamov
Zariadenia a podniky uvedené v článku 23 ods. 1, pôvodcovia nebezpečného odpadu, a zariadenia a podniky, ktoré zbierajú alebo prepravujú nebezpečný odpad v rámci svojej profesionálnej činnosti alebo ktoré pôsobia ako obchodníci s nebezpečným odpadom alebo jeho sprostredkovatelia vedú chronologické záznamy o:
množstve, povahe a pôvode tohto odpadu a o množstve výrobkov a materiálov, ktoré sú výsledkom prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo ďalších činností zhodnocovania, a
v prípade potreby mieste určenia, frekvencii zberu, spôsobe prepravy a plánovanej metóde spracovania tohto odpadu.
Tieto informácie sprístupňujú príslušným orgánom prostredníctvom elektronického registra alebo registrov, ktoré sa majú vytvoriť podľa odseku 4 tohto článku.
Dôkazový materiál o nakladaní s odpadom sa na požiadanie predloží príslušným orgánom alebo predchádzajúcemu držiteľovi.
Článok 36
Vynucovanie dodržiavania povinností a sankcie
KAPITOLA VII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 37
Nahlasovanie
Tieto údaje nahlasujú elektronicky do 18 mesiacov od konca sledovaného roka, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 7 tohto článku.
Prvé sledované obdobie sa začína v prvom celom kalendárnom roku po prijatí vykonávacieho aktu, v ktorom sa stanovuje formát nahlasovania údajov v súlade s odsekom 7 tohto článku.
Členské štáty na účely overenia súladu s článkom 11 ods. 2 písm. c), d) a e) a článkom 11 ods. 3 nahlasujú množstvo odpadu pripraveného na opätovné použitie oddelene od údajov o množstve recyklovaného odpadu.
Tieto údaje nahlasujú elektronicky do 18 mesiacov od konca sledovaného roka, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 7 tohto článku.
Prvé sledované obdobie sa začína v prvom celom kalendárnom roku po prijatí vykonávacieho aktu, v ktorom sa stanovuje formát nahlasovania v súlade s odsekom 7 tohto článku.
Tieto údaje nahlasujú elektronicky do 18 mesiacov od konca sledovaného roka, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 7.
Prvé sledované obdobie sa začína v prvom celom kalendárnom roku po prijatí vykonávacieho aktu, v ktorom sa stanovuje formát nahlasovania údajov v súlade s odsekom 7.
Článok 38
Výmena informácií a najlepších postupov, výklad a prispôsobenie sa technickému pokroku
Komisia organizuje pravidelnú výmenu informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi prípadne aj vrátane regionálnych a miestnych orgánov o praktickom vykonávaní a presadzovaní požiadaviek tejto smernice týkajúcich sa okrem iného:
uplatňovania pravidiel výpočtu uvedených v článku 11a a vypracovania opatrení a systémov na sledovanie prúdov komunálneho odpadu od triedenia až po recykláciu;
primeraného riadenia, presadzovania, cezhraničnej spolupráce;
inovácií v oblasti nakladania s odpadom;
vnútroštátnych kritérií pre vedľajšie produkty a kritérií stavu konca odpadu uvedených v článku 5 ods. 3 a článku 6 ods. 3 a 4, ktorých uplatňovanie uľahčí celoúnijný elektronický register, ktorý vytvorí Komisia;
hospodárskych nástrojov a ostatných opatrení používaných v súlade s článkom 4 ods. 3 s cieľom podporiť dosiahnutie cieľov stanovených v uvedenom článku;
opatrení stanovených v článku 8 ods. 1 a 2;
predchádzania a zriadenia systémov, ktoré presadzujú činnosti opätovného použitia a predĺženie životnosti;
plnenia povinností týkajúcich sa triedeného zberu;
nástrojov a stimulov na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 písm. c), d) a e).
Komisia sprístupní výsledky výmeny informácií a najlepších postupov verejnosti.
Komisia vypracuje usmernenia na vymedzenie pojmov komunálny odpad a spätné zasypávanie.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38a s cieľom zmeniť túto smernicu špecifikáciou uplatňovania vzorca pre spaľovne, ktorý sa uvádza v prílohe II bode R1. Môžu sa zohľadniť miestne klimatické podmienky, ako napríklad tuhosť zimy a potreba kúrenia, pokiaľ ovplyvňujú množstvá energie, ktoré možno technicky využiť alebo vyrobiť vo forme elektrickej energie, kúrenia, chladenia alebo spracovania pary. Môžu sa zohľadniť aj miestne podmienky najvzdialenejších regiónov uznaných v článku 349 treťom odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie a území uvedených v článku 25 Aktu o pristúpení z roku 1985.
Článok 38a
Vykonávanie delegovania právomoci
Článok 39
Postup výboru
Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia návrh vykonávacieho aktu neprijme a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 40
Transpozícia
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
Článok 41
Zrušenie a prechodné ustanovenia
Smernice 75/439/EHS, 91/689/EHS a 2006/12/ES sa týmto zrušujú s účinnosťou od 12. decembra 2010.
Od 12. decembra 2008 sa však uplatňuje toto:
článok 10 ods. 4 smernice 75/439/EHS sa nahrádza takto:
smernica 91/689/EHS sa týmto mení a dopĺňa takto:
článok 1 ods. 4 sa nahrádza takto:
Na účely tejto smernice sa pod pojmom ‚nebezpečný odpad‘ rozumejú:
článok 9 sa nahrádza takto:
„Článok 9
Opatrenia potrebné na prispôsobenie príloh tejto smernice vedecko-technickému pokroku a na revíziu zoznamu odpadov uvedeného v článku 1 ods. 4, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice okrem iného jej doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 4 smernice 2006/12/ES.“;
smernica 2006/12/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:
článok 1 ods. 2 sa nahrádza takto:
článok 17 sa nahrádza takto:
„Článok 17
Opatrenia potrebné na prispôsobenie príloh vedecko-technickému pokroku, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 4.“;
článok 18 ods. 4 sa nahrádza takto:
Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe V.
Článok 42
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 43
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
PRÍLOHA I
ČINNOSTI ZNEŠKODŇOVANIA
D 1 Uloženie na alebo do pôdy (napr. skládka atď.)
D 2 Úprava pôdnymi procesmi (napr. biodegradácia tekutých alebo kalových odpadov v pôde, atď.)
D 3 Hĺbková injektáž (napr. injektáž čerpateľných odpadov do vrtov, soľných baní alebo prirodzených úložíšť atď.)
D 4 Ukladanie do povrchových nádrží (napr. umiestnenie tekutých alebo kalových odpadov do jám alebo odkalíšť atď.)
D 5 Špeciálne vybudované skládky (napr. umiestnenie do susediacich oddelených buniek, ktoré sú zakryté a izolované jedna od druhej a od životného prostredia, atď.)
D 6 Vypustenie do vodných tokov a jazier okrem morí a oceánov
D 7 Vypustenie do morí a oceánov, vrátane uloženia na morské dno
D 8 Biologická úprava, nešpecifikovaná na inom mieste tejto prílohy, ktorej výsledkom sú konečné zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú uložené ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených pod označením D 1 až D 12
D 9 Fyzikálno-chemická úprava, nešpecifikovaná na inom mieste tejto prílohy, ktorej výsledkom sú konečné zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú uložené ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených pod označením D 1 až D 12 (napr. odparenie, sušenie, praženie, atď.)
D 10 Spaľovanie na zemi
D 11 Spaľovanie na mori ( *5 )
D 12 Trvalé uloženie (napr. umiestnenie kontajnerov v baniach, atď.)
D 13 Zmiešanie alebo miešanie pred zneškodnením pomocou niektorého zo spôsobov D 1 až D 12 ( *6 )
D 14 Uloženie do ďalších obalov pred zneškodnením pomocou niektorého zo spôsobov D 1 až D 13
D 15 Skladovanie, až kým sa nerozhodne o niektorom zo spôsobov zneškodnenia uvedených v bodoch D 1 až D 14 (okrem dočasného uskladnenia na mieste vzniku, pokiaľ sa nerozhodne o zbere) ( *7 )
PRÍLOHA II
ČINNOSTI ZHODNOCOVANIA
R 1 Využitie najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom ( *8 )
R 2 Spätné získavanie/regenerácia rozpúšťadiel
R 3 Recyklácia/spätné získavanie organických látok, ktoré nie sú používané ako rozpúšťadlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov) ( *9 )
R 4 Recyklácia/spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín ( *10 )
R 5 Recyklácia/spätné získavanie ostatných anorganických surovín ( *11 )
R 6 Regenerácia kyselín alebo zásad
R 7 Spätné získavanie komponentov používaných pri odstraňovaní znečistenia
R 8 Spätné získavanie komponentov z katalyzátorov
R 9 Prečisťovanie oleja alebo jeho iné opätovné použitie
R 10 Úprava pôdy na účel využitia v poľnohospodárstve alebo zlepšenia životného prostredia
R 11 Využitie odpadov vzniknutých pri činnostiach uvedených v bodoch R 1 až R 10
R 12 Úprava odpadov, ktoré sú zhodnocované spôsobmi uvedenými v bodoch R 1 až R 11 ( *12 )
R 13 Skladovanie odpadov pred použitím niektorej z činností uvedených v bodoch R 1 až R 12 (okrem dočasného uskladnenia pred zberom na mieste vzniku) ( *13 )
PRÍLOHA III
VLASTNOSTI ODPADU, PRE KTORÉ SA ODPAD POVAŽUJE ZA NEBEZPEČNÝ
|
„Výbušný“: |
odpad, z ktorého sa môže na základe chemickej reakcie uvoľňovať plyn pri takej teplote, tlaku a rýchlosti, že dôjde k poškodeniu okolitého prostredia. Patrí sem pyrotechnický odpad, výbušný organický odpad s obsahom peroxidov a výbušný samovoľne reagujúci odpad. Ak odpad obsahuje jednu alebo viacero látok klasifikovaných jedným z kódov triedy a kategórie nebezpečnosti, ako aj kódov výstražných upozornení uvedených v tabuľke 1, odpad sa posudzuje ako odpad s vlastnosťou HP 1 podľa vhodných a primeraných testovacích metód. Ak z prítomnosti látky, zmesi alebo výrobku vyplýva výbušnosť odpadu, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 1. Tabuľka 1: Kód(-y) tried a kategórií nebezpečnosti a kód(-y) výstražných upozornení týkajúce sa zložiek odpadu na účely klasifikácie odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 1:
|
|
„Oxidujúci“: |
odpad, ktorý vo všeobecnosti môže uvoľňovaním kyslíka spôsobiť alebo podporovať horenie iného materiálu. Ak odpad obsahuje jednu alebo viacero látok klasifikovaných jedným z kódov triedy a kategórie nebezpečnosti, ako aj kódov výstražných upozornení uvedených v tabuľke 2, odpad sa posudzuje ako odpad s vlastnosťou HP 2 podľa vhodných a primeraných testovacích metód. Ak z prítomnosti látky vyplýva oxidačný charakter odpadu, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 2. Tabuľka 2: Kód(-y) tried a kategórií nebezpečnosti a kód(-y) výstražných upozornení na účely klasifikácie odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 2:
|
|
„Horľavý“: |
Ak odpad obsahuje jednu alebo viacero látok klasifikovaných jedným z nasledujúcich kódov triedy a kategórie nebezpečnosti, ako aj kódov výstražných upozornení uvedených v tabuľke 3, daný odpad sa posudzuje podľa vhodných a primeraných testovacích metód. Ak z prítomnosti látky vyplýva horľavosť odpadu, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 3. Tabuľka 3: Kód(-y) tried a kategórií nebezpečnosti a kód(-y) výstražných upozornení týkajúce sa zložiek odpadu na účely klasifikácie odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 3:
|
|
„Dráždivý – spôsobujúci podráždenie kože a poškodenie oka“: |
odpad, ktorý pri aplikácii môže spôsobiť podráždenie kože alebo poškodenie očí. Ak odpad obsahuje jednu alebo viacero látok v koncentráciách, ktoré sú vyššie ako medzná hodnota a ktoré sú klasifikované jedným z nasledujúcich kódov triedy a kategórie nebezpečnosti, ako aj kódov výstražných upozornení, pričom došlo k presiahnutiu alebo dosiahnutiu úrovne jednej alebo viacerých limitných hodnôt koncentrácie, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 4. Medzná hodnota pre posúdenie rizika poleptania kože 1A (H314), podráždenia kože 2 (H315), poškodenia oka 1 (H318) a podráždenia oka 2 (H319), je 1 %. Ak súčet koncentrácií všetkých látok klasifikovaných ako poleptanie kože 1A (H314) presahuje úroveň 1 % alebo sa jej rovná, odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 4. Ak súčet koncentrácií všetkých látok klasifikovaných ako H318 presahuje úroveň 10 % alebo sa jej rovná, odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 4. Ak súčet koncentrácií všetkých látok klasifikovaných ako H315 a H319 presahuje úroveň 20 % alebo sa jej rovná, odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 4. Podotýkame, že odpad obsahujúci látky klasifikované ako H314 (poleptanie kože 1A, 1B alebo 1C) v množstvách, ktoré presahujú úroveň 5 % alebo sa jej rovnajú, sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 8. Zatriedenie medzi odpad s vlastnosťou HP 4 sa neuplatňuje, ak sa odpad klasifikuje ako odpad s vlastnosťou HP 8. |
|
„Toxický pre špecifický cieľový orgán (STOT)/aspiračne toxický“: |
odpad, ktorý môže spôsobiť toxicitu špecifického cieľového orgánu buď na základe jednorazovej alebo opakovanej expozície, alebo odpad, ktorý má po aspirácii akútne toxické účinky. Ak odpad obsahuje jednu alebo viacero látok klasifikovaných jedným alebo viacerými z nasledujúcich kódov triedy a kategórie nebezpečnosti a kódov výstražných upozornení uvedených v tabuľke 4, pričom úroveň koncentrácie dosahuje alebo prekračuje jednu alebo viaceré limitné hodnoty koncentrácie uvedené v tabuľke 4, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 5. V prípade, že sú v odpade prítomné látky klasifikované ako STOT, je potrebné, aby na účely klasifikácie daného odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 5 konkrétna látka dosahovala alebo presahovala predmetnú limitnú hodnotu koncentrácie. Ak odpad obsahuje jednu alebo viacero látok, ktoré sú klasifikované ako látky s nebezpečenstvom aspiračnej toxicity 1, pričom celkové množstvo daných látok presahuje limitnú hodnotu koncentrácie alebo sa jej rovná, odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 5 len vtedy, keď celková kinematická viskozita (pri 40 °C) nepresahuje 20,5 mm2/s. ( 13 ) Tabuľka 4: Kód(-y) tried a kategórií nebezpečnosti a kód(-y) výstražných upozornení týkajúce sa zložiek odpadu a zodpovedajúcich limitných hodnôt koncentrácie na účely klasifikácie odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 5
|
|
„Akútna toxicita“: |
odpad, ktorý môže mať akútne toxické účinky po orálnom podaní alebo dermálnej aplikácii alebo po inhalačnej expozícii. Ak súčet koncentrácií všetkých látok obsiahnutých v odpade, ktoré sú klasifikované ako látky s akútnym toxickým nebezpečenstvom a sú označené kódom triedy a kategórie nebezpečnosti, ako aj kódom výstražného upozornenia uvedeným v tabuľke 5, presiahne prahovú hodnotu uvedenú v danej tabuľke alebo sa tejto hodnote rovná, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 6. Ak je v odpade prítomná viac ako jedna látka, ktorá je klasifikovaná ako látka s akútnou toxicitou, súčet koncentrácií sa vyžaduje len v prípade látok patriacich do tej istej kategórie nebezpečnosti. Pri posudzovaní rizika sa uplatňujú tieto medzné hodnoty:
—
v prípade rizika akútnej toxicity 1, 2 alebo 3 (H300, H310, H330, H301, H311, H331): 0,1 %,
—
v prípade rizika akútnej toxicity 4 (H302, H312, H332): 1 %.
Tabuľka 5: Kód(-y) tried a kategórií nebezpečnosti a kód(-y) výstražných upozornení týkajúce sa zložiek odpadu a zodpovedajúcich limitných hodnôt koncentrácie na účely klasifikácie odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 6
|
|
„Karcinogénny“: |
odpad, ktorý spôsobuje rakovinu alebo zvyšuje jej incidenciu. Ak odpad obsahuje látku, ktoré je klasifikovaná jedným z nasledujúcich kódov triedy a kategórie nebezpečnosti aj kódov výstražných upozornení, pričom došlo k presiahnutiu alebo dosiahnutiu úrovne jednej z limitných hodnôt koncentrácie uvedených v tabuľke 6, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 7. V prípade, že je v odpade prítomná viac ako jedna látka klasifikovaná ako karcinogénna, je potrebné, aby na účely klasifikácie daného odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 7 konkrétna látka dosahovala alebo presahovala predmetnú limitnú hodnotu koncentrácie. Tabuľka 6: Kód(-y) tried a kategórií nebezpečnosti a kód(-y) výstražných upozornení týkajúce sa zložiek odpadu a zodpovedajúcich limitných hodnôt koncentrácie na účely klasifikácie odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 7
|
|
„Leptavý“: |
odpad, ktorý pri aplikácii môže spôsobiť poleptanie kože. Ak odpad obsahuje jednu alebo viacero látok, ktoré sú klasifikované ako látky s nebezpečenstvom poleptania kože 1A, 1B alebo 1C (H314) a súčet ich koncentrácií presahuje úroveň 5 % alebo sa jej rovná, odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 8. Medzná hodnota pre posúdenie rizika poleptania kože 1A, 1B, 1C (H314) je 1 %. |
|
„Infekčný“: |
odpad, ktorý obsahuje životaschopné mikroorganizmy alebo toxíny nimi produkované, o ktorých je známe alebo o ktorých existuje dôvodné podozrenie, že ľuďom alebo iným živým organizmom spôsobujú choroby. Prisúdenie vlastnosti HP 9 sa posúdi na základe pravidiel stanovených v referenčných dokumentoch alebo v právnych predpisoch členských štátov. |
|
„Toxický pre reprodukciu“: |
odpad, ktorý má nepriaznivé účinky na pohlavné funkcie a plodnosť u dospelých mužov a žien a spôsobuje aj vývojovú toxicitu u potomstva. Ak odpad obsahuje látku, ktoré je klasifikovaná jedným z nasledujúcich kódov triedy a kategórie nebezpečnosti a kódov výstražných upozornení, pričom došlo k presiahnutiu alebo dosiahnutiu úrovne jednej z limitných hodnôt koncentrácie uvedených v tabuľke 7, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 10. V prípade, že je v odpade prítomná viac ako jedna látka klasifikovaná ako toxická pre reprodukciu, je potrebné, aby na účely klasifikácie daného odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 10 konkrétna látka dosahovala alebo presahovala predmetnú limitnú hodnotu koncentrácie. Tabuľka 7: Kód(-y) tried a kategórií nebezpečnosti a kód(-y) výstražných upozornení týkajúce sa zložiek odpadu a zodpovedajúcich limitných hodnôt koncentrácie na účely klasifikácie odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 10
|
|
„Mutagénny“: |
odpad, ktorý môže spôsobiť mutáciu, teda trvalú zmenu množstva alebo štruktúry genetického materiálu v bunke. Ak odpad obsahuje látku, ktoré je klasifikovaná jedným z nasledujúcich kódov triedy a kategórie nebezpečnosti a kódov výstražných upozornení, pričom došlo k presiahnutiu alebo dosiahnutiu úrovne jednej z limitných hodnôt koncentrácie uvedených v tabuľke 8, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 11. V prípade, že je v odpade prítomná viac ako jedna látka klasifikovaná ako mutagénna, je potrebné, aby na účely klasifikácie daného odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 11 konkrétna látka dosahovala alebo presahovala predmetnú limitnú hodnotu koncentrácie. Tabuľka 8: Kód(-y) tried a kategórií nebezpečnosti a kód(-y) výstražných upozornení týkajúce sa zložiek odpadu a zodpovedajúcich limitných hodnôt koncentrácie na účely klasifikácie odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 11
|
|
„Uvoľňujúci akútne toxické plyny“: |
odpad, z ktorého sa pri styku s vodou alebo kyselinou uvoľňujú akútne toxické plyny (akútna toxicita 1, 2 alebo 3). Ak odpad obsahuje látku, ktorej sa priraďujú tieto doplnkové nebezpečné vlastnosti EUH029, EUH031 a EUH032, na základe testovacích metód alebo usmernení sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 12. |
|
„Senzibilizujúci“: |
odpad, ktorý obsahuje jednu alebo viacero látok, o ktorých je známe, že majú senzibilizačné účinky na kožu alebo dýchacie orgány. Ak odpad obsahuje látku klasifikovanú ako senzibilizujúcu, ktorej je priradený jeden z kódov výstražných upozornení H317 alebo H334, pričom jedna konkrétna látka dosahuje limitnú hodnotu koncentrácie 10 % alebo sa jej rovná, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 13. |
|
„Ekotoxický“: |
odpad, ktorý predstavuje alebo môže predstavovať okamžité alebo oneskorené riziká pre jednu alebo viacero zložiek životného prostredia. Odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad typu HP 14, ak spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:
—
Odpad, ktorý obsahuje látku klasifikovanú ako látka poškodzujúca ozónovú vrstvu s kódom výstražných upozornení H420 prideleným v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (
14
), a koncentrácia takejto látky dosahuje alebo prekračuje limitnú hodnotu koncentrácie 0,1 %.
[c(H420) ≥ 0,1 %]
—
Odpad, ktorý obsahuje jednu alebo viacero látok klasifikovaných ako látky spôsobujúce akútnu vodnú toxicitu s kódom výstražných upozornení H400 prideleným v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a súčet koncentrácií týchto látok dosahuje alebo prekračuje limitnú hodnotu koncentrácie 25 %. Na takéto látky sa uplatňuje medzná hodnota 0,1 %.
[Σ c (H400) ≥ 25 %]
—
Odpad, ktorý obsahuje jednu alebo viacero látok klasifikovaných ako látky spôsobujúce chronickú vodnú toxicitu 1, 2 alebo 3 s kódom (kódmi) výstražných upozornení H410, H411 alebo H412 pridelenými v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a súčet koncentrácií všetkých látok klasifikovaných ako látky spôsobujúce chronickú vodnú toxicitu 1 (H410) vynásobený číslom 100 a pripočítaný k súčtu koncentrácií všetkých látok klasifikovaných ako látky spôsobujúce chronickú vodnú toxicitu 2 (H411) vynásobenému číslom 10 a pripočítaný k súčtu koncentrácií všetkých látok klasifikovaných ako látky spôsobujúce chronickú vodnú toxicitu 3 (H412) dosahuje alebo prekračuje limitnú hodnotu koncentrácie 25 %. Medzná hodnota 0,1 % sa uplatňuje na látky klasifikované ako H410 a medzná hodnota 1 % sa uplatňuje na látky klasifikované ako H411 alebo H412.
[100 × Σc (H410) + 10 × Σc (H411) + Σc (H412) ≥ 25 %]
—
Odpad, ktorý obsahuje jednu alebo viacero látok klasifikovaných ako látky spôsobujúce chronickú vodnú toxicitu 1, 2, 3 alebo 4 s kódom (kódmi) výstražných upozornení H410, H411, H412 alebo H413 v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a súčet koncentrácií všetkých látok klasifikovaných ako látky spôsobujúce chronickú vodnú toxicitu dosahuje alebo prekračuje limitnú hodnotu koncentrácie 25 %. Medzná hodnota 0,1 % sa uplatňuje na látky klasifikované ako H410 a medzná hodnota 1 % sa uplatňuje na látky klasifikované ako H411, H412 alebo H413.
[Σ c H410 + Σ c H411 + Σ c H412 + Σ c H413 ≥ 25 %]
Pričom: Σ = súčet a c = koncentrácie látok. |
|
„Odpad, ktorý môže vykazovať nebezpečnú vlastnosť uvedenú v predchádzajúcom texte, ktorú pôvodný odpad nevykazoval.“ |
Ak odpad obsahuje jednu alebo viacero látok, ktorým sa priraďuje jeden z kódov výstražných upozornení alebo doplnkových nebezpečných vlastností uvedených v tabuľke 9, odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 15 okrem prípadu, keď daný odpad má takú podobu, že za žiadnych okolností nebude vykazovať vlastnosti výbušnosti alebo potenciálnej výbušnosti. Tabuľka 9: Výstražné upozornenia a doplnkové nebezpečné vlastnosti týkajúce sa zložiek odpadu na účely klasifikácie odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 15
Okrem toho členské štáty môžu odpad charakterizovať ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 15 na základe iných uplatniteľných kritérií, napríklad na základe hodnotenia výluhu. ▼M3 ————— Skúšobné metódy Metódy, ktoré sa majú používať, sa uvádzajú v nariadení Komisie (ES) č. 440/2008 ( 15 ) a iných príslušných dokumentoch CEN alebo v iných medzinárodne uznávaných testovacích metódach a usmerneniach. |
||||||||||
PRÍLOHA IV
PRÍKLADY OPATRENÍ NA PREDCHÁDZANIE VZNIKU ODPADU UVEDENÉ V ČLÁNKU 29
Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť rámcové podmienky týkajúce sa vzniku odpadu
1. Používanie plánovacích opatrení alebo iných hospodárskych nástrojov podporujúcich efektívne využívanie zdrojov.
2. Podpora výskumu a vývoja v oblasti dosahovania čistejších výrobkov a technológií a výrobkov a technológií, z ktorých je menej odpadu, a šírenie a používanie výsledkov takéhoto výskumu a vývoja.
3. Vývoj účinných a zmysluplných ukazovateľov environmentálnych tlakov spojených so vznikom odpadu, ktoré majú prispieť k predchádzaniu vzniku odpadu na všetkých úrovniach, od porovnávania výrobkov na úrovni Spoločenstva cez činnosť miestnych orgánov až po vnútroštátne opatrenia.
Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť štádium navrhovania a výroby a distribúcie
4. Podpora ekodizajnu (systematické začleňovanie environmentálnych aspektov do navrhovania výrobkov s cieľom zlepšiť environmentálny výkon výrobku počas jeho celého životného cyklu).
5. Poskytovanie informácií o technikách predchádzania vzniku odpadu s cieľom umožniť priemyslu používanie najlepších dostupných techník.
6. Organizovanie školení príslušných orgánov o začlenení požiadaviek súvisiacich s predchádzaním vzniku odpadu do povolení podľa tejto smernice a smernice 96/61/ES.
7. Začlenenie opatrení na predchádzanie vzniku odpadu v zariadeniach, ktoré nepatria do pôsobnosti smernice 96/61/ES. V prípade potreby by takéto opatrenia mohli zahŕňať posudzovania predchádzania vzniku odpadu alebo plány.
8. Využitie kampaní na zvyšovanie povedomia alebo poskytovanie finančnej, rozhodovacej alebo inej podpory podnikom. Takéto opatrenia sú pravdepodobne obzvlášť účinné, ak sú zamerané na malé a stredné podniky a sú pre ne upravené, a ak fungujú prostredníctvom zavedených podnikateľských sietí.
9. Využitie dobrovoľných dohôd, spotrebiteľsko-producentských výborov alebo sektorových rokovaní s tým cieľom, aby príslušné podnikateľské alebo priemyselné odvetvia stanovili svoje vlastné plány alebo ciele predchádzania vzniku odpadu alebo aby zlepšili výrobky alebo obaly, ktoré vedú k nadmernému množstvu odpadu.
10. Podpora dôveryhodných systémov environmentálneho riadenia vrátane EMAS a ISO 14001.
Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť štádium spotreby a používania
11. Hospodárske nástroje, ako napríklad stimuly pre čisté nákupy alebo zavedenie povinnej platby pre spotrebiteľov za istú časť alebo prvok obalu, ktorý by sa inak poskytoval zadarmo.
12. Využívanie kampaní na zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií zameraných na širokú verejnosť alebo konkrétnu skupinu spotrebiteľov.
13. Podpora dôveryhodných ekologických značiek.
14. Dohody s priemyslom, ako napríklad využívanie výborov pre výrobky, napr. výbory, ktoré boli zriadené v rámci integrovaných politík pre výrobky, alebo s maloobchodníkmi o dostupnosti informácií o predchádzaní vzniku odpadu a výrobkoch s nižším vplyvom na životné prostredie.
15. V kontexte verejného a podnikového obstarávania integrácia environmentálnych kritérií a kritérií predchádzania vzniku odpadu do výziev na predkladanie ponúk a do zmlúv v súlade s Príručkou o environmentálnom verejnom obstarávaní, ktorú Komisia uverejnila 29. októbra 2004.
16. Podpora opätovného používania a/alebo opráv vhodných vyradených výrobkov alebo ich súčastí, najmä prostredníctvom používania vzdelávacích, hospodárskych, logistických a iných opatrení, ako napr. podpora alebo zriadenie akreditovaných centier a sietí opráv a opätovného používania, a to najmä v husto obývaných oblastiach.
PRÍLOHA IVa
PRÍKLADY HOSPODÁRSKYCH NÁSTROJOV A ĎALŠÍCH OPATRENÍ NA POSKYTOVANIE STIMULOV PRE UPLATŇOVANIE HIERARCHIE ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA UVEDENEJ V ČLÁNKU 4 ODS. 3 ( 16 )
Poplatky a obmedzenia súvisiace s ukladaním odpadu na skládku a jeho spaľovaním, ktoré podnecujú predchádzanie vzniku odpadu a recykláciu, pričom skládkovanie sa považuje za najmenej vhodný spôsob nakladania s odpadom;
schémy platby podľa množstva odpadu (zásada „plať za to, čo vyhodíš“), pri ktorých pôvodcovia odpadu platia na základe skutočného množstva vzniknutého odpadu a ktoré poskytujú stimuly na triedenie recyklovateľného odpadu pri zdroji a na znižovanie zmesového odpadu;
finančné stimuly na darovanie výrobkov, najmä potravín;
systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre rôzne druhy odpadu a opatrenia na zvýšenie ich účinnosti, efektívnosti nákladov a riadenia;
systémy vratných záloh a ďalšie opatrenia na podporu účinného zberu použitých výrobkov a materiálov;
riadne plánovanie investícií v oblasti infraštruktúry odpadového hospodárstva, a to aj prostredníctvom fondov Únie;
udržateľné verejné obstarávanie na podporu lepšieho nakladania s odpadom a používanie recyklovaných výrobkov a materiálov;
postupné rušenie dotácií, ktoré nie sú v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva;
používanie fiškálnych opatrení alebo iných prostriedkov na podporu zavádzania výrobkov a materiálov, ktoré sa pripravujú na opätovné použitie alebo sa recyklujú;
podpora výskumu a inovácií v oblasti vyspelých technológií recyklácie a repasovania;
používanie najlepších dostupných techník na spracovanie odpadu;
hospodárske stimuly pre regionálne a miestne orgány, najmä na podporu predchádzania vzniku odpadu a na posilnenie systémov triedeného zberu, ktoré sa zároveň vyhýbajú podpore skládkovania a spaľovania;
informačné kampane pre verejnosť, najmä pokiaľ ide o triedený zber, predchádzanie vzniku odpadu a znižovanie znečisťovania odpadom a začlenenie týchto otázok do vzdelávania a odbornej prípravy;
systémy koordinácie, a to aj digitálnymi prostriedkami, medzi všetkými príslušnými verejnými orgánmi zapojenými do odpadového hospodárstva;
podpora nepretržitého dialógu a spolupráce medzi všetkými zainteresovanými stranami v oblasti odpadového hospodárstva a podpora dobrovoľných dohôd a podávania správ podnikov o odpadoch.
PRÍLOHA IVb
VYKONÁVACÍ PLÁN, KTORÝ SA MÁ PREDLOŽIŤ PODĽA ČLÁNKU 11 ODS. 3
Vykonávací plán, ktorý sa má predložiť podľa článku 11 ods. 3, obsahuje:
posúdenie minulých, súčasných a plánovaných mier recyklácie, skládkovania a iného nakladania s komunálnym odpadom a prúdov, z ktorých sa tento odpad skladá;
posúdenie vykonávania programov odpadového hospodárstva a programov predchádzania vzniku odpadu v súlade s článkami 28 a 29;
dôvody, pre ktoré sa členský štát domnieva, že by nemusel byť schopný dosiahnuť príslušný cieľ stanovený v článku 11 ods. 2 v lehote v ňom stanovenej a posúdenie dodatočnej lehoty potrebnej na splnenie tohto cieľa;
opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 a 5, ktoré sa vzťahujú na členský štát počas dodatočnej lehoty vrátane primeraných hospodárskych nástrojov a ďalších opatrení na poskytovanie stimulov pre uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, ako je uvedené v článku 4 ods. 1 a prílohe IVa;
časový harmonogram vykonávania opatrení uvedených v bode 4, určenie orgánu príslušného na ich vykonávanie a hodnotenie ich jednotlivých príspevkov k dosiahnutiu cieľov v prípade dodatočnej lehoty;
informácie o financovaní nakladania s odpadom v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“;
opatrenia na prípadné zlepšenie kvality údajov s cieľom lepšieho plánovania a monitorovania výkonnosti odpadového hospodárstva.
PRÍLOHA V
TABUĽKA ZHODY
|
Smernica 2006/12/ES |
Táto smernica |
|
článok 1 ods. 1 písm. a) |
článok 3 bod 1 |
|
článok 1 ods. 1 písm. b) |
článok 3 bod 5 |
|
článok 1 ods. 1 písm. c) |
článok 3 bod 6 |
|
článok 1 ods. 1 písm. d) |
článok 3 bod 9 |
|
článok 1 ods. 1 písm. e) |
článok 3 bod 19 |
|
článok 1 ods. 1 písm. f) |
článok 3 bod 15 |
|
článok 1 ods. 1 písm. g) |
článok 3 bod 10 |
|
článok 1 ods. 2 |
článok 7 |
|
článok 2 ods. 1 |
článok 2 ods. 1 |
|
článok 2 ods. 1 písm. a) |
článok 2 ods. 1 písm. a) |
|
článok 2 ods. 1 písm. b) |
článok 2 ods. 2 |
|
článok 2 ods. 1 písm. b) bod (i) |
článok 2 ods. 1 písm. d) |
|
článok 2 ods. 1 písm. b) bod (ii) |
článok 2 ods. 2 písm. d) |
|
článok 2 ods. 1 písm. b) bod (iii) |
článok 2 ods. 1 písm. f) a ods. 2 písm. c) |
|
článok 2 ods. 1 písm. b) bod (iv) |
článok 2 ods. 2 písm. a) |
|
článok 2 ods. 1 písm. b) bod (v) |
článok 2 ods. 1 písm. e) |
|
článok 2 ods. 2 |
článok 2 ods. 4 |
|
článok 3 ods. 1 |
článok 4 |
|
článok 4 ods.1 |
článok 13 |
|
článok 4 ods. 2 |
článok 36 ods. 1 |
|
článok 5 |
článok 16 |
|
článok 6 |
— |
|
článok 7 |
článok 28 |
|
článok 8 |
článok 15 |
|
článok 9 |
článok 23 |
|
článok 10 |
článok 23 |
|
článok 11 |
články 24 a 25 |
|
článok 12 |
článok 26 |
|
článok 13 |
článok 34 |
|
článok 14 |
článok 35 |
|
článok 15 |
článok 14 |
|
článok 16 |
článok 37 |
|
článok 17 |
článok 38 |
|
článok 18 ods. 1 |
článok 39 ods. 1 |
|
— |
článok 39 ods. 2 |
|
článok 18 ods. 2 |
— |
|
článok 18 ods. 3 |
článok 39 ods. 3 |
|
článok 19 |
článok 40 |
|
článok 20 |
— |
|
článok 21 |
článok 42 |
|
článok 22 |
článok 43 |
|
príloha I |
— |
|
príloha IIA |
príloha I |
|
príloha IIB |
príloha II |
|
Smernica 75/439/EHS |
Táto smernica |
|
článok 1 ods. 1 |
článok 3 ods. 18 |
|
článok 2 |
články 13 a 21 |
|
článok 3 ods. 1 a 2 |
— |
|
článok 3 ods. 3 |
článok 13 |
|
článok 4 |
článok 13 |
|
článok 5 ods. 1 |
— |
|
článok 5 ods. 2 |
— |
|
článok 5 ods. 3 |
— |
|
článok 5 ods. 4 |
články 26 a 34 |
|
článok 6 |
článok 23 |
|
článok 7 písm. a) |
článok 13 |
|
článok 7 písm. b) |
— |
|
článok 8 ods. 1 |
— |
|
článok 8 ods. 2 písm. a) |
— |
|
článok 8 ods. 2 písm. b) |
— |
|
článok 8 ods. 3 |
— |
|
článok 9 |
— |
|
článok 10 ods. 1 |
článok 18 |
|
článok 10 ods. 2 |
článok 13 |
|
článok 10 ods. 3 a 4 |
— |
|
článok 10 ods. 5 |
články 19, 21, 25, 34 a 35 |
|
článok 11 |
— |
|
článok 12 |
článok 35 |
|
článok 13 ods. 1 |
článok 34 |
|
článok 13 ods. 2 |
— |
|
článok 14 |
— |
|
článok 15 |
— |
|
článok 16 |
— |
|
článok 17 |
— |
|
článok 18 |
článok 37 |
|
článok 19 |
— |
|
článok 20 |
— |
|
článok 21 |
— |
|
článok 22 |
— |
|
príloha I |
— |
|
Smernica 91/689/EHS |
Táto smernica |
|
článok 1 ods. 1 |
— |
|
článok 1 ods. 2 |
— |
|
článok 1 ods. 3 |
— |
|
článok 1 ods. 4 |
článok 3 ods. 2 a článok 7 |
|
článok 1 ods. 5 |
článok 20 |
|
článok 2 ods. 1 |
článok 23 |
|
článok 2 ods. 2 až 4 |
článok 18 |
|
článok 3 |
články 24, 25 a 26 |
|
článok 4 ods. 1 |
článok 34 ods. 1 |
|
článok 4 ods. 2 a 3 |
článok 35 |
|
článok 5 ods. 1 |
článok 19 ods. 1 |
|
článok 5 ods. 2 |
článok 34 ods. 2 |
|
článok 5 ods. 3 |
článok 19 ods. 2 |
|
článok 6 |
článok 28 |
|
článok 7 |
— |
|
článok 8 |
— |
|
článok 9 |
— |
|
článok 10 |
— |
|
článok 11 |
— |
|
článok 12 |
— |
|
prílohy I a II |
— |
|
príloha III |
príloha III |
( 1 ) Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15.
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 z 13. júla 2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 a ktorým sa zrušujú smernica Rady 79/373/EHS, smernica Komisie 80/511/EHS, smernice Rady 82/471/EHS, 83/228/EHS, 93/74/EHS, 93/113/ES a 96/25/ES a rozhodnutie Komisie 2004/217/ES (Ú. v. EÚ L 229, 1.9.2009, s. 1).
( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).
( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).
( 5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38).
( 6 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).
( 7 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).
( 8 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
( 9 ) Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30.
( 10 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1).
( 11 ) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
( 12 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
( *1 ) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 9.“;
( *2 ) Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3.
( *3 ) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 9.“;
( *4 ) Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3.“;
( *5 ) Táto činnosť je zakázaná právnymi predpismi EÚ a medzinárodnými dohovormi.
( *6 ) Ak sa nehodí iný D-kód, môže to zahŕňať predbežné činnosti pred zneškodnením vrátane predbežnej úpravy, ako je okrem iného napr. triedenie, drvenie, stláčanie, peletizácia, sušenie, šrotovanie, kondicionovanie alebo separovanie pred akoukoľvek činnosťou označenou D1 až D12.
( *7 ) Dočasné uskladnenie je dočasné uloženie podľa článku 3 bod 10.
( *8 ) Patria sem zariadenia na spaľovanie, ktoré sú určené na spracovanie tuhého komunálneho odpadu, iba vtedy, ak je ich energetická účinnosť rovná alebo vyššia ako:
pričom sa použije tento vzorec:
Energetická účinnosť = (Ep – (Ef + Ei))/(0,97 × (Ew + Ef))
kde:
Tento vzorec sa uplatňuje v súlade s referenčným dokumentom o najlepších dostupných technikách spaľovania odpadu.
Hodnota získaná pomocou vzorca energetickej účinnosti sa vynásobí klimatickým korekčným faktorom (CCF), ako sa uvádza ďalej:
CCF v prípade zariadení, ktoré boli v prevádzke a boli povolené v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie pred 1. septembrom 2015.
CCF = 1, ak HDD >= 3 350 .
CCF = 1,25, ak HDD <= 2 150 .
CCF = – (0,25/1 200 ) × HDD + 1,698, keď 2 150 < HDD < 3 350 .
CCF v prípade zariadení, ktoré boli povolené po 31. auguste 2015 a v prípade zariadení pod bodom 1 po 31. decembri 2029:
CCF = 1, ak HDD >= 3 350 .
CCF = 1,12, ak HDD <= 2 150 .
CCF = – (0,12/1 200 ) × HDD + 1,335, keď 2 150 < HDD < 3 350 .
(Výsledná hodnota CCF sa zaokrúhli na tri desatinné miesta.)
Hodnota HDD (Heating Degree Days – vykurovacie stupňodni) by mala predstavovať priemer ročných hodnôt HDD v mieste, kde sa nachádza zariadenie na spaľovanie, vypočítaných na obdobie 20 po sebe nasledujúcich rokov pred rokom, na ktorý sa CCF počíta. Na výpočet hodnoty HDD by sa mala použiť táto metóda stanovená Eurostatom: Hodnota HDD sa rovná (18 °C – Tm) × d, ak Tm je nižšia ako alebo rovná 15 °C (vykurovací prah), a je nulová, ak Tm je vyššia ako 15 °C, pričom Tm je priemerná vonkajšia teplota (Tmin + Tmax)/2 počas obdobia d dní. Výpočty sa majú vykonávať denne (d = 1) a sčítavajú sa v priebehu jedného roka.
◄
◄
( *9 ) Patrí sem aj príprava na opätovné použitie, splyňovanie a pyrolýza využívajúca zložky, ako sú chemické látky a zhodnocovanie organických látok vo forme spätného zasypávania.
( *10 ) Patrí sem aj príprava na opätovné použitie.
( *11 ) Patrí sem aj príprava na opätovné použitie, recyklácia anorganických stavebných materiálov, zhodnocovanie anorganických materiálov vo forme spätného zasypávania a čistenie pôdy, ktorého výsledkom je jej obnova.
( *12 ) Ak neexistuje iný vhodný R-kód, môžu sem patriť predbežné činnosti pred zhodnocovaním vrátane predbežnej úpravy, okrem iného napr. rozoberanie, triedenie, drvenie, stláčanie, peletizácia, sušenie, šrotovanie, kondicionovanie, opätovné balenie, separovanie, miešanie a zmiešavanie pred podrobením sa ktorejkoľvek z činností R1 až R11.
( *13 ) Dočasné uskladnenie je dočasné uloženie podľa článku 3 bod 10.
( 13 ) Kinematická viskozita sa určuje len v prípade kvapalín.
( 14 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).
( 15 ) ►C2 Nariadenie Komisie (ES) č. 440/2008 z 30. mája 2008, ktorým sa ustanovujú testovacie metódy podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) (Ú. v. EÚ L 142, 31.5.2008, s. 1). ◄
( 16 ) Hoci tieto nástroje a opatrenia môžu poskytovať stimuly na predchádzanie vzniku odpadu, čo je najvyšší stupeň v hierarchii odpadového hospodárstva, rozsiahly zoznam konkrétnejších príkladov opatrení na predchádzanie vzniku odpadu je uvedený v prílohe IV.
