23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/1

(1)

Celosvetová finančná kríza, ktorá vznikla v rokoch 2007 – 2008, odhalila vo finančnom systéme nadmerné špekulatívne činnosti, závažné regulačné medzery, neúčinný dohľad, nepriehľadnosť trhov a príliš zložité produkty. Únia prijala rad opatrení, aby bol bankový systém spoľahlivejší a stabilnejší, vrátane posilnenia kapitálových požiadaviek, pravidiel lepšieho riadenia a dohľadu či režimov riešenia krízových situácií, a aby zabezpečila, že finančný systém plní svoju hlavnú funkciu nasmerovania kapitálu k financovaniu reálnej ekonomiky. Pokrok dosiahnutý pri zriaďovaní bankovej únie má v tejto súvislosti takisto rozhodujúci význam. Kríza však zvýraznila aj potrebu zlepšiť transparentnosť a monitorovanie nielen v tradičnom bankovom sektore, ale aj v oblastiach, v ktorých sa vykonáva sprostredkovanie úverov podobné tomu bankovému – známe ako tieňové bankovníctvo, ktorého rozsah je alarmujúci a podľa odhadov zodpovedá už takmer polovici regulovaného bankového systému. Akékoľvek nedostatky spojené s uvedenými činnosťami, ktoré sú podobné činnostiam vykonávaným úverovými inštitúciami, majú potenciál ovplyvniť zvyšnú časť finančného sektora.

(2)

Rada pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – ďalej len „FSB“) a Európsky výbor pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ďalej len „ESRB“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 (5) v súvislosti so svojou činnosťou zameranou na obmedzenie tieňového bankovníctva identifikovali riziká, ktoré predstavujú transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov (securities financing transactions – ďalej len „SFT“). SFT umožňujú zvyšovanie využívania finančnej páky, zvyšovanie procyklickosti a vzájomnej prepojenosti na finančných trhoch. Najmä nedostatočná transparentnosť pri využívaní SFT bránila regulačným orgánom a orgánom dohľadu, ako aj investorom v tom, aby v období pred finančnou krízou a počas nej správne posúdili a monitorovali príslušné riziká podobné bankovým rizikám a úroveň vzájomnej prepojenosti v rámci finančného systému. V tejto súvislosti prijala FSB 29. augusta 2013 politický rámec nazvaný Posilnenie dohľadu a regulácie tieňového bankovníctva (ďalej len „politický rámec FSB“) na riešenie rizík tieňového bankovníctva pri požičiavaní cenných papierov a repo transakciách, ktorý následne podporili v septembri 2013 vedúci predstavitelia skupiny G20.

(3)

FSB následne 14. októbra 2014 uverejnila regulačný rámec pre zrážky (haircuts) z tých SFT, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne. V prípade, že k zúčtovaniu nedochádza, takéto operácie, ak sa riadne nezabezpečia kolaterálom, prinášajú veľké riziká. FSB má do roku 2016 ukončiť svoju prácu na súbore odporúčaní týkajúcich sa zrážok z SFT, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, s cieľom zabrániť nadmernému využívaniu finančnej páky a zmierniť riziko koncentrácie a zlyhania, pričom zlepšenie transparentnosti opätovného použitia aktív klientov by bolo prvým krokom k uľahčeniu schopnosti protistrán analyzovať riziko a predchádzať mu.

(4)

Komisia uverejnila 19. marca 2012 zelenú knihu o tieňovom bankovníctve. Komisia na základe rozsiahlej spätnej väzby a so zohľadnením medzinárodného vývoja vydala 4. septembra 2013 oznámenie Rade a Európskemu parlamentu nazvané Tieňové bankovníctvo – reakcia na nové zdroje rizík vo finančnom sektore. V oznámení sa zdôraznilo, že zložitá a nepriehľadná povaha SFT sťažuje identifikáciu protistrán a monitorovanie koncentrácie rizika a vedie aj k zvyšovaniu nadmerného využívania finančnej páky vo finančnom systéme.

(5)

V októbri 2012 prijala expertná skupina na vysokej úrovni, ktorej predsedal Erkki Liikanen, správu o reforme štruktúry bankového sektora Únie. Okrem iného sa v nej uvažovalo o vzájomnom pôsobení medzi tradičnými bankovými systémami a systémami tieňového bankovníctva. V správe sa identifikovali riziká činností tieňového bankovníctva, ako sú veľký rozsah využívania finančnej páky a procyklickosť, a požadovalo sa v nej obmedzenie prepojenia medzi bankami a systémom tieňového bankovníctva, ktoré bolo zdrojom nákazy počas celosystémovej bankovej krízy. V správe sa navrhli aj určité štrukturálne opatrenia na riešenie zostávajúcich nedostatkov v bankovom sektore Únie.

(6)

Štrukturálnymi reformami bankového systému Únie sa zaoberá návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štrukturálnych opatreniach, ktorými sa zlepšuje odolnosť úverových inštitúcií EÚ. Uplatnenie štrukturálnych opatrení na banky by však mohlo viesť k presunu určitých činností do menej regulovaných oblastí, akou je napríklad sektor tieňového bankovníctva. Uvedený návrh by preto mal byť sprevádzaný požiadavkami na záväznú transparentnosť SFT a na ich oznamovanie stanovenými v tomto nariadení. Pravidlá transparentnosti stanovené v tomto nariadení tak dopĺňajú uvedený návrh.

(7)

Toto nariadenie reaguje na potrebu zvýšenia transparentnosti trhov s financovaním prostredníctvom cenných papierov, a tým aj finančného systému. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a medzinárodnú konvergenciu vychádza toto nariadenie z politického rámca FSB. Vytvára rámec Únie, na základe ktorého môžu byť údaje o SFT efektívne oznamované archívom obchodných údajov a na základe ktorého sa informácie o SFT a swapoch na celkový výnos sprístupňujú investorom podnikov kolektívneho investovania. Vymedzenie SFT v tomto nariadení nezahŕňa zmluvy o derivátoch vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (6). Zahŕňa však transakcie, ktoré sa bežne označujú ako swapy na likviditu a swapy na kolaterál, na ktoré sa nevzťahuje vymedzenie zmlúv o derivátoch v nariadení (EÚ) č. 648/2012. Potrebu medzinárodnej konvergencie posilňuje pravdepodobnosť, že po štrukturálnej reforme bankového sektora Únie by sa mohli činnosti, ktoré v súčasnosti vykonávajú tradičné banky, presunúť do sektora tieňového bankovníctva a mohli by zahŕňať finančné a nefinančné subjekty. Uvedené činnosti by sa preto mohli pre regulačné orgány a orgány dohľadu stať ešte netransparentnejšími, čo by im bránilo v získavaní riadneho prehľadu o rizikách spojených s SFT. To by len zvýraznilo už teraz pevné previazanie medzi regulovaným bankovým sektorom a sektorom tieňového bankovníctva na príslušných trhoch.

(8)

Vývoj trhových postupov a technologický rozvoj umožňuje účastníkom trhu používať ako zdroj financovania, na účely riadenia likvidity a kolaterálu, ako stratégiu zvyšovania výnosov, na krytie predaja nakrátko alebo na arbitráž v oblasti zdaňovania dividend iné transakcie než SFT. Takéto transakcie by mohli mať ekvivalentný ekonomický účinok a mohli by predstavovať riziká podobné SFT vrátane: procyklickosti spôsobenej pohybom hodnoty aktív a volatilitou; transformácie splatnosti alebo likvidity vyplývajúcej z financovania dlhodobých alebo nelikvidných aktív prostredníctvom krátkodobých alebo likvidných aktív; a finančnej nákazy vyplývajúcej zo vzájomného prepojenia reťazcov transakcií zahŕňajúcich opätovné použitie kolaterálu.

(9)

S cieľom reagovať na otázky uvedené v politickom rámci FSB a vývoj predpokladaný po štrukturálnej reforme bankového sektora Únie členské štáty pravdepodobne prijmú rozdielne vnútroštátne opatrenia, ktoré by mohli vytvoriť prekážky pre hladké fungovanie vnútorného trhu a byť na úkor účastníkov trhu a finančnej stability. Nedostatok harmonizovaných pravidiel transparentnosti navyše vnútroštátnym orgánom sťažuje porovnávanie údajov na mikroúrovni, ktoré pochádzajú z rôznych členských štátov, a tým aj pochopenie reálnych rizík, ktoré jednotliví účastníci trhu predstavujú pre systém. Je preto nevyhnutné zamedziť tomu, aby v Únii vznikli takéto narušenia a prekážky. Vhodným právnym základom tohto nariadenia je článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ako sa vykladá v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(10)

Nové pravidlá transparentnosti by preto mali stanoviť oznamovanie údajov týkajúcich sa SFT, ktoré uzatvorili všetci účastníci trhu, či už ide o finančné alebo nefinančné subjekty, vrátane skladby kolaterálu, či už je kolaterál k dispozícii na opätovné použitie alebo sa opätovne použil, nahradenia kolaterálu na konci dňa a uplatňovaných zrážok. V záujme minimalizácie dodatočných prevádzkových nákladov pre účastníkov trhu by nové pravidlá a normy mali vychádzať z už existujúcich infraštruktúr, prevádzkových postupov a formátov, ktoré sa zaviedli v súvislosti s oznamovaním zmlúv o derivátoch archívom obchodných údajov. V uvedenej súvislosti by mal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“ alebo „orgán ESMA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (7), pokiaľ je to možné a relevantné, minimalizovať prekrývanie a zabrániť nesúladu medzi technickými predpismi prijatými podľa tohto nariadenia a technickými predpismi prijatými podľa článku 9 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Právny rámec ustanovený týmto nariadením by mal byť v čo najvyššej možnej miere rovnaký ako právny rámec nariadenia (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o oznamovanie zmlúv o derivátoch archívom obchodných údajov registrovaným na uvedený účel. To by malo zároveň umožniť archívom obchodných údajov registrovaným alebo uznaným v súlade s uvedeným nariadením vykonávať za predpokladu zavŕšenia procesu zjednodušenej registrácie funkciu archívu pridelenú týmto nariadením, ak sú v súlade s určitými dodatočnými kritériami.

(11)

S cieľom zabezpečiť konzistentnosť a efektívnosť právomocí orgánu ESMA ukladať sankcie by účastníci trhu patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia s odkazom na nariadenie (EÚ) č. 648/2012 mali podliehať ustanoveniam týkajúcim sa právomocí orgánu ESMA stanoveným v uvedenom nariadení, ako sa bližšie upravuje vo vzťahu k rokovaciemu poriadku v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 64 ods. 7 uvedeného nariadenia.

(12)

Transakcie s členmi Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“ alebo „systém ESCB“) by mali byť oslobodené od povinnosti oznamovať SFT archívom obchodných údajov. S cieľom zabezpečiť, aby regulačné orgány a orgány dohľadu získali riadny prehľad o rizikách spojených s SFT, ktoré uzatvorili subjekty, ktoré sú týmito orgánmi regulované alebo nad ktorými tieto orgány vykonávajú dohľad, príslušné orgány a členovia ESCB by mali úzko spolupracovať. Takáto spolupráca by mala umožniť regulačným orgánom a orgánom dohľadu plnenie ich príslušných povinností a mandátov. Takáto spolupráca by mala byť dôverná a podmienená odôvodnenou žiadosťou relevantných príslušných orgánov a mala by sa uskutočňovať s cieľom umožniť týmto orgánom plnenie ich príslušných povinností so zreteľom na zásady a požiadavky nezávislosti centrálnych bánk a vykonávanie ich funkcií ako menových orgánov, vrátane vykonávania menovej a kurzovej politiky a operácií súvisiacich s finančnou stabilitou, ktoré sú členovia ESCB splnomocnení vykonávať zo zákona. Členovia ESCB by mali mať možnosť zamietnuť poskytnutie informácií, pokiaľ ide o transakcie, ktoré uzavreli pri vykonávaní svojich funkcií ako menových orgánov. Mali by informovať žiadajúci orgán o akomkoľvek takomto zamietnutí spolu s uvedením dôvodov.

(13)

Informácie o rizikách súvisiacich s trhmi financovania prostredníctvom cenných papierov by mali byť centrálne uchovávané a ľahko a priamo prístupné okrem iného orgánu ESMA, Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“ alebo „orgán EBA“) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (8), Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“ alebo „orgán EIOPA“) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (9), dotknutým príslušným orgánom, ESRB a príslušným centrálnym bankám ESCB, vrátane Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) pri vykonávaní jej úloh v rámci jednotného mechanizmu dohľadu v zmysle nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (10), na účely identifikácie a monitorovania rizík pre finančnú stabilitu, ktoré vyplývajú z činností tieňového bankovníctva regulovaných a neregulovaných subjektov. ESMA by mal pri vypracúvaní regulačných technických predpisov uvedených v tomto nariadení alebo pri návrhu na ich revíziu zvážiť technické predpisy prijaté podľa článku 81 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 regulujúce archívy obchodných údajov pre zmluvy o derivátoch a budúci vývoj týchto technických predpisov. ESMA by sa mal zamerať aj na zabezpečenie toho, aby dotknuté príslušné orgány, ESRB a príslušné centrálne banky ESCB vrátane ECB mali priamy a okamžitý prístup k informáciám potrebným na vykonávanie svojich povinností vrátane vymedzenia a uskutočňovania menovej politiky a vykonávania dohľadu nad infraštruktúrami finančného trhu. ESMA by mal s cieľom zabezpečiť túto úlohu stanoviť v návrhu regulačných technických predpisoch podmienky pre prístup k takýmto informáciám.

(14)

Je potrebné zaviesť ustanovenia o výmene informácií medzi príslušnými orgánmi a posilniť povinnosť vzájomnej pomoci a spolupráce, ku ktorej sa zaviazali. V dôsledku zvyšujúcej sa cezhraničnej činnosti by si príslušné orgány mali vzájomne poskytovať relevantné informácie potrebné na výkon svojich funkcií s cieľom zabezpečiť účinné presadzovania tohto nariadenia vrátane situácií, v ktorých môžu byť porušenia alebo predpokladané porušenia predmetom záujmu orgánov v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Pri výmene informácií je potrebné prísne zachovávanie služobného tajomstva s cieľom zabezpečiť plynulé zasielanie týchto informácií a ochranu príslušných práv. Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné alebo daňové právo, iné príslušné orgány, ESMA, subjekty alebo fyzické či právnické osoby než príslušné orgány, ktoré dostávajú dôverné informácie, by ich mali používať len na plnenie svojich povinností a vykonávanie svojich funkcií. Nemalo by to však brániť výkonu funkcií vnútroštátnych orgánov zodpovedných za predchádzanie, vyšetrovanie alebo nápravu prípadov nesprávneho úradného postupu v súlade s vnútroštátnym právom.

(15)

Správcovia podnikov kolektívneho investovania využívajú SFT vo veľkom rozsahu na účely efektívnej správy portfólia. Takéto využívanie môže mať značný vplyv na výkonnosť uvedených podnikov kolektívneho investovania. SFT možno využívať buď na naplnenie investičných cieľov alebo na zvýšenie výnosov. Správcovia využívajú aj swapy na celkový výnos, ktoré majú účinky ekvivalentné SFT. Správcovia podnikov kolektívneho investovania využívajú SFT a swapy na celkový výnos vo veľkom rozsahu na zapojenie sa do určitých stratégií alebo na zvýšenie ich výnosov. Využívanie SFT a swapov na celkový výnos by mohlo zvyšovať všeobecný rizikový profil podniku kolektívneho investovania, zatiaľ čo informácie o ich využívaní nie sú investorom riadne sprístupňované. Je dôležité zabezpečiť, aby investori v takýchto podnikoch kolektívneho investovania mohli robiť informované rozhodnutia a posúdiť celkový rizikový a výnosový profil investičných fondov. Pri posudzovaní SFT a swapov na celkový výnos by mal podnik kolektívneho investovania zvážiť okrem právnej formy transakcie aj jej podstatu.

(16)

Investície uskutočnené na základe neúplných alebo nepresných informácií o investičnej stratégii podniku kolektívneho investovania môžu mať za následok významné straty pre investorov. Je preto potrebné, aby podniky kolektívneho investovania zverejňovali všetky príslušné podrobné informácie súvisiace s ich využívaním SFT a swapov na celkový výnos. Úplná transparentnosť je okrem toho osobitne dôležitá v oblasti podnikov kolektívneho investovania, keďže všetky aktíva, na ktoré sa vzťahujú SFT a swapy na celkový výnos, nevlastnia správcovia podnikov kolektívneho investovania, ale ich investori. Úplné zverejnenie informácií o SFT a swapoch na celkový výnos je preto významným nástrojom na ochranu pred možným konfliktom záujmov.

(17)

Nové pravidlá transparentnosti SFT a swapov na celkový výnos sú úzko prepojené so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (11) a 2011/61/EÚ (12), keďže tieto smernice tvoria právny rámec, ktorým sa upravuje zriadenie a správa podnikov kolektívneho investovania a ich uvádzanie na trh.

(18)

Podniky kolektívneho investovania môžu pôsobiť ako podniky pre kolektívne investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“), ktoré spravujú správcovské spoločnosti PKIPCP alebo investičné spoločnosti PKIPCP, ktoré majú povolenie podľa smernice 2009/65/ES, alebo ako alternatívne investičné fondy (ďalej len „AIF“), ktoré spravujú správcovia alternatívnych investičných fondov (ďalej len „správcovia AIF“), ktorí majú povolenie alebo sú registrovaní podľa smernice 2011/61/EÚ. Nové pravidlá transparentnosti SFT a swapov na celkový výnos zavedené týmto nariadením sú doplnením ustanovení uvedených smerníc a mali by sa uplatňovať dodatočne k ustanoveniam uvedených smerníc.

(19)

V snahe umožniť investorom uvedomiť si riziká spojené s využívaním SFT a swapov na celkový výnos by správcovia podnikov kolektívneho investovania mali v pravidelných správach uvádzať podrobné informácie o každom využití uvedených techník. Súčasné pravidelné správy, ktoré musia správcovské spoločnosti PKIPCP alebo investičné spoločnosti PKIPCP a správcovia AIF vypracúvať, by mali byť doplnené o dodatočné informácie o využívaní SFT a swapov na celkový výnos. Pri ďalšom upresňovaní obsahu uvedených pravidelných správ by mal ESMA zohľadniť administratívne zaťaženie a špecifiká rôznych druhov SFT a swapov na celkový výnos.

(20)

V predzmluvnej dokumentácii, ako je prospekt fondov PKIPCP a predzmluvné zverejnenie informácií investorom AIF, by sa mala jasne zverejniť investičná politika podniku kolektívneho investovania v súvislosti s SFT a swapmi na celkový výnos. Tým by sa malo zabezpečiť, že investori pred tým, než sa rozhodnú investovať do určitého PKIPCP alebo AIF, rozumejú súvisiacim rizikám a ohodnotia ich.

(21)

Opätovné použitie kolaterálu poskytuje likviditu a protistranám umožňuje znížiť náklady na financovanie. Má však tendenciu vytvárať zložité kolaterálové reťazce medzi tradičným bankovníctvom a tieňovým bankovníctvom a podnecuje tak riziká pre finančnú stabilitu. Nedostatočná transparentnosť, pokiaľ ide o rozsah, v akom sa finančné nástroje poskytnuté ako kolaterál opätovne použili, a príslušné riziká v prípade konkurzu môžu oslabiť dôveru v protistrany a zväčšiť riziká pre finančnú stabilitu.

(22)

S cieľom zvýšiť transparentnosť opätovného použitia by sa mali stanoviť minimálne požiadavky na informácie. Opätovné použitie by sa malo uskutočniť len s jasným vedomím a výslovným súhlasom poskytujúcej protistrany. Výkon práva opätovného použitia by preto malo byť zachytené na účte cenných papierov poskytujúcej protistrany, pokiaľ sa uvedený účet neupravuje zákonom tretej krajiny, v ktorom sa môžu stanoviť ďalšie primerané prostriedky zohľadňujúce opätovné použitie.

(23)

Hoci rozsah pôsobnosti pravidiel týkajúcich sa opätovného použitia v tomto nariadení je širší ako rozsah pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES (13), týmto nariadením sa nemení rozsah pôsobnosti uvedenej smernice, ale by sa malo vykladať skôr dodatočne k uvedenej smernici. Podmienky, za ktorých majú protistrany právo opätovného použitia a za ktorých môžu uplatniť uvedené právo, by žiadnym spôsobom nemali znižovať ochranu, ktorú dohodám o finančnom kolaterále s prevodom vlastníckeho práva zabezpečuje smernica 2002/47/ES. V uvedenej súvislosti by akékoľvek porušenie požiadaviek transparentnosti opätovného použitia nemalo mať vplyv na vnútroštátne právo týkajúce sa platnosti alebo účinnosti transakcie.

(24)

Toto nariadenie stanovuje prísne pravidlá informovania voči protistranám v súvislosti s opätovným použitím, ktorými by však nemalo byť dotknuté uplatňovanie odvetvových pravidiel prispôsobených špecifickým aktérom, štruktúram a situáciám. Pravidlá opätovného použitia stanovené v tomto nariadení by sa preto mali uplatňovať napríklad na podniky kolektívneho investovania a depozitárov alebo klientov investičných spoločností len vtedy, ak nie sú stanovené prísnejšie pravidlá opätovného použitia v právnom rámci pre podniky kolektívneho investovania alebo pre ochranu klientskych aktív, ktoré predstavujú lex specialis a ktorých uplatnenie má prednosť pred pravidlami uvedenými v tomto nariadení. Týmto nariadením by najmä nemalo byť dotknuté žiadne pravidlo v zmysle práva Únie alebo vnútroštátneho práva obmedzujúce možnosť protistrán zapojiť sa do opätovného použitia finančných nástrojov, ktoré protistrany alebo iné osoby než protistrany poskytli ako kolaterál. Uplatňovanie požiadaviek opätovného použitia by sa malo odložiť o šesť mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia s cieľom poskytnúť protistranám dostatok času na prispôsobenie ich existujúcich dohôd o kolaterále, vrátane rámcových dohôd, a na zabezpečenie súladu uvedených nových dohôd o kolaterále s týmto nariadením.

(25)

S cieľom podporiť terminologickú jednotnosť na medzinárodnej úrovni sa pojem „opätovné použitie“ používa v tomto nariadení v súlade s politickým rámcom FSB. Nemalo by to však viesť k nejednotnosti v rámci acquis Únie, a najmä by tým nemal byť dotknutý význam pojmu „opätovné použitie“ v smerniciach 2009/65/ES a 2011/61/EÚ.

(26)

S cieľom zabezpečiť, aby protistrany dodržiavali povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia a aby sa na ne uplatňovalo podobné zaobchádzanie v celej Únii, členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušné orgány mali právomoc ukladať správne sankcie a iné správne opatrenia, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce. Správne sankcie a iné správne opatrenia stanovené v tomto nariadení by preto mali spĺňať určité základné požiadavky vo vzťahu k adresátom, kritériám, ktoré sa majú zohľadniť pri uplatňovaní sankcie alebo opatrenia, k uverejňovaniu sankcií alebo opatrení, ku kľúčovým právomociam ukladať sankcie a k úrovniam správnych peňažných sankcií. Je vhodné, aby sa sankcie a iné opatrenia stanovené podľa smerníc 2009/65/ES a 2011/61/EÚ uplatňovali na porušenia povinností transparentnosti týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania podľa tohto nariadenia.

(27)

Právomocami ukladať sankcie, ktoré boli udelené príslušným orgánom, by nemala byť dotknutá výlučná právomoc ECB podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 odňať povolenia úverovým inštitúciám na účely prudenciálneho dohľadu.

(28)

Ustanoveniami v tomto nariadení týkajúcimi sa žiadosti o registráciu archívov obchodných údajov a odňatia registrácie nie sú dotknuté prostriedky nápravy stanovené v kapitole V nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(29)

Technickými predpismi v sektore finančných služieb by sa mala zabezpečiť konzistentná harmonizácia a primeraná ochrana vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v celej Únii. Je efektívne a vhodné poveriť ESMA ako orgán s vysoko špecializovanou odbornosťou vypracovaním návrhu regulačných technických a vykonávacích predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia. ESMA by mal pri tvorbe návrhov technických predpisov zabezpečiť efektívne administratívne postupy a postupy predkladania správ. Komisia by mala byť splnomocnená prijať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 v týchto oblastiach: podrobnosti, ktoré sa majú oznamovať pre rôzne druhy SFT, podrobnosti žiadosti o registráciu alebo rozšírenie registrácie archívu obchodných údajov, podrobnosti o postupoch, ktoré majú uplatňovať archívy obchodných údajov na účely overovania údajov o SFT oznámených archívom obchodných údajov, frekvencia a podrobnosti o uverejňovaní údajov archívov obchodných údajov, o požiadavkách na takéto údaje a o prístupe k týmto údajom a v prípade potreby spresnenie obsahu prílohy.

(30)

Komisia by mala byť splnomocnená prijať vykonávacie technické predpisy vypracované zo strany orgánu ESMA prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, pokiaľ ide o formát a frekvenciu správ, formát žiadosti o registráciu alebo rozšírenie registrácie archívu obchodných údajov, ako aj postupy a formuláre výmeny informácií o sankciách a iných opatreniach s orgánom ESMA.

(31)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu zoznamu subjektov, ktoré sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a druhy poplatkov, záležitosti, za ktoré sa poplatky platia, výšku poplatkov a spôsob ich úhrady archívmi obchodných údajov. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(32)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mala na Komisiu preniesť právomoc prijímať rozhodnutia o posúdení pravidiel tretích krajín na účely uznávania archívov obchodných údajov z tretej krajiny a s cieľom zabrániť prípadných duplicitným alebo rozporným požiadavkám. Hodnotením, ktoré tvorí základ požiadaviek pre rozhodnutia o rovnocennosti oznamovania v tretej krajine, by nemalo byť dotknuté právo archívu obchodných údajov usadeného v tejto tretej krajine a uznaného zo strany orgánu ESMA poskytovať služby oznamovania subjektom usadeným v Únii, keďže rozhodnutie o uznaní by malo byť nezávislé od takéhoto hodnotenia na účely rozhodnutia o rovnocennosti.

(33)

V prípade, že sa vykonávací akt o rovnocennosti zruší, protistrany by mali automaticky opäť podliehať všetkým požiadavkám stanoveným v tomto nariadení.

(34)

Komisia by mala podľa potreby spolupracovať s orgánmi tretích krajín s cieľom preskúmať vzájomne podporné riešenia, aby sa zabezpečil súlad medzi týmto nariadením a požiadavkami, ktoré stanovili uvedené tretie krajiny, a aby sa tak v tejto súvislosti zabránilo ich akejkoľvek možnej duplicite.

(35)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to posilnenie transparentnosti určitých činností v rámci finančných trhov, ako je použitie SFT a opätovné použitie kolaterálu s cieľom umožniť monitorovanie a identifikáciu zodpovedajúcich rizík nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(36)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na obhajobu a zásadu ne bis in dem, slobodu podnikania, vlastnícke právo, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces. Toto nariadenie sa musí uplatňovať podľa uvedených práv a zásad.

(37)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (14) a vydal stanovisko 11. júla 2014 (15).

(38)

Akákoľvek výmena alebo prenos osobných údajov zo strany príslušných orgánov členských štátov alebo archívov obchodných údajov by sa mali uskutočniť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (16). Akákoľvek výmena alebo prenos osobných údajov zo strany orgánov ESMA, EBA alebo EIOPA by mali byť vykonané v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov stanovenými v nariadení (ES) č. 45/2001.

(39)

Komisia by mala s pomocou orgánu ESMA monitorovať medzinárodné uplatňovanie oznamovacej povinnosti stanovenej v tomto nariadení a mala by o tom pripravovať správy určené Európskemu parlamentu a Rade. Pokiaľ ide o čas poskytnutý na predkladanie správ Komisie, malo by sa umožniť predchádzajúce účinné uplatňovanie tohto nariadenia.

(40)

V nadväznosti na výsledky práce vykonanej relevantnými medzinárodnými fórami a s pomocou orgánov ESMA, EBA a ESRB by Komisia mala predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade o pokroku v medzinárodnom úsilí v súvislosti so zmiernením rizík spojených s SFT, vrátane odporúčaní FSB týkajúcich sa zrážok z SFT, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, a vhodnosti uvedených odporúčaní pre trhy Únie.

(41)

Uplatňovanie požiadaviek transparentnosti stanovených v tomto nariadení by sa malo odložiť s cieľom poskytnúť archívom obchodných údajov dostatok času na to, aby mohli požiadať o povolenie a uznanie svojich činností uvedených v tomto nariadení a aby sa protistranám a podnikom kolektívneho investovania poskytol dostatok času na splnenie týchto požiadaviek. Predovšetkým je vhodné odložiť uplatňovanie dodatočných požiadaviek transparentnosti pre podniky kolektívneho investovania s prihliadnutím na usmernenia pre príslušné orgány a správcovské spoločnosti PKIPCP, ktoré vydal orgán ESMA 18. decembra 2012 a v ktorých sa stanovuje nepovinný rámec pre správcovské spoločnosti PKIPCP, pokiaľ ide o povinnosti zverejnenia, a potreba zmierniť administratívne zaťaženie pre správcov podnikov kolektívneho investovania. S cieľom zabezpečiť účinnú implementáciu oznamovania SFT je nevyhnutné postupné uplatňovanie požiadaviek podľa druhu protistrany. Pri takomto prístupe by sa mala zohľadniť skutočná schopnosť protistrany plniť oznamovacie povinnosti stanovené v tomto nariadení.

(42)

Nové jednotné pravidlá transparentnosti SFT a určitých mimoburzových (ďalej len „OTC“) derivátov, konkrétne swapov na celkový výnos, stanovené v tomto nariadení sú úzko prepojené s pravidlami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 648/2012, pretože tieto OTC deriváty patria do rozsahu pôsobnosti požiadaviek na oznamovanie stanovených v uvedenom nariadení. S cieľom zabezpečiť koherentný rámec oboch súborov požiadaviek na transparentnosť a oznamovanie je potrebné jasne oddeliť OTC deriváty a deriváty obchodované na burze, a to bez ohľadu na to, či sa tieto zmluvy obchodujú v Únii alebo na trhoch tretích krajín. Vymedzenie OTC derivátov v nariadení (EÚ) č. 648/2012 by sa preto malo zmeniť, aby sa zabezpečilo, že rovnaký typ zmlúv o derivátoch sa identifikuje buď ako OTC deriváty, alebo ako deriváty obchodované na burze, a to bez ohľadu na to, či sa tieto zmluvy obchodujú v Únii alebo na trhoch tretích krajín.

(43)

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

a)

protistranu SFT, ktorá je usadená:

b)

správcovské spoločnosti podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“) a investičné spoločnosti PKIPCP v súlade so smernicou 2009/65/ES;

c)

správcov alternatívnych investičných fondov (ďalej len „správcovia AIF“), ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2011/61/EÚ;

d)

protistranu, ktorá sa zapája do opätovného používania, ktorá je usadená:

a)

členov Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“ alebo „systém ESCB“), ostatné orgány členských štátov vykonávajúce podobné funkcie, a na iné verejné orgány v Únii poverené riadením verejného dlhu alebo zasahujúce do riadenia verejného dlhu;

b)

Banku pre medzinárodné zúčtovanie.

1.

„archív obchodných údajov“ je právnická osoba, ktorá centrálne zhromažďuje a uchováva záznamy o SFT;

2.

„protistrany“ sú finančné protistrany a nefinančné protistrany;

3.

„finančná protistrana“ je:

4.

„nefinančná protistrana“ je podnik usadený v Únii alebo v tretej krajine iný ako subjekty uvedené v bode 3;

5.

„usadený“ znamená:

6.

„pobočka“ je iné miesto podnikania než ústredie, ktoré je súčasťou protistrany a nemá právnu subjektivitu;

7.

„požičiavanie cenných papierov alebo komodít“ alebo „vypožičiavanie cenných papierov alebo komodít“ je transakcia, pri ktorej protistrana prevádza cenné papiere alebo komodity s prísľubom, že dlžník vráti rovnocenné cenné papiere alebo komodity k určitému dátumu v budúcnosti alebo keď ho o to požiada prevádzajúca strana, pričom uvedená transakcia sa považuje za požičiavanie cenných papierov alebo komodít v prípade protistrany, ktorá prevádza cenné papiere alebo komodity, a za vypožičiavanie cenných papierov alebo komodít v prípade protistrany, na ktorú sa tieto cenné papiere alebo komodity prevádzajú;

8.

„transakcia typu buy-sell back“ alebo „transakcia typu sell-buy back“ je transakcia, prostredníctvom ktorej protistrana kupuje alebo predáva cenné papiere, komodity alebo zaručené práva vzťahujúce sa na vlastnícke právo k cenným papierom alebo komoditám, pričom súhlasí s tým, že predá alebo kúpi späť cenné papiere, komodity alebo takéto zaručené práva rovnakej povahy za stanovenú cenu k budúcemu dátumu, pričom uvedená transakcia je transakciou typu „buy-sell back“ v prípade protistrany, ktorá cenné papiere, komodity alebo zaručené práva kupuje a transakciou typu „sell-buy back“ v prípade protistrany, ktorá ich predáva, pričom takáto transakcia typu „buy-sell back“ alebo transakcia typu „sell-buy back“ nie je upravená zmluvou o repo transakciách alebo zmluvou o obrátených repo transakciách v zmysle bodu 9;

9.

„repo transakcia“ je transakcia upravená zmluvou, prostredníctvom ktorej protistrana prevádza cenné papiere, komodity alebo zaručené práva vzťahujúce sa na vlastnícke právo k cenným papierom alebo komoditám, ak je táto záruka poskytnutá uznávanou burzou, ktorá vlastní práva na dané cenné papiere alebo komodity, a zmluva neumožňuje protistrane previesť alebo poskytnúť ako zábezpeku určitý cenný papier alebo komoditu viac ako jednej protistrane naraz pod podmienkou, že prevádzajúca strana sa zaväzuje, že ich spätne odkúpi – alebo náhradné cenné papiere alebo komodity rovnakej povahy – za stanovenú cenu k presne stanovenému budúcemu dátumu alebo k dátumu, ktorý sa ešte len stanoví, pričom pre protistranu predávajúcu cenné papiere alebo komodity ide o zmluvu o repo transakcii a pre protistranu, ktorá ich kupuje, ide o zmluvu o obrátenej repo transakcii;

10.

„transakcia požičiavania s dozabezpečením“ je transakcia, pri ktorej protistrana poskytne úver v súvislosti s nákupom, predajom, starostlivosťou o cenné papiere alebo obchodovaním s cennými papiermi, ale nezahŕňajú iné pôžičky, ktoré sú zabezpečené kolaterálom vo forme cenných papierov;

11.

„transakcia financovania prostredníctvom cenných papierov“ alebo „SFT“ je:

12.

„opätovné použitie“ je použitie finančných nástrojov, ktoré boli prijaté v rámci dohody o kolaterále, prijímajúcou protistranou v jej vlastnom mene a na jej vlastný účet alebo na účet inej protistrany vrátane akejkoľvek fyzickej osoby; takéto použitie zahŕňa prevod vlastníckeho práva alebo výkon práva na použitie v súlade s článkom 5 smernice 2002/47/ES, ale nezahŕňa likvidáciu finančného nástroja v prípade zlyhania poskytujúcej protistrany;

13.

„dohoda o kolaterále s prevodom vlastníckeho práva“ je dohoda o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2002/47/ES uzatvorená medzi protistranami s cieľom zabezpečiť akúkoľvek povinnosť;

14.

„dohoda o kolaterále vo forme cenných papierov“ je záložná dohoda o finančnej záruke podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. c) smernice 2002/47/ES uzatvorená medzi protistranami s cieľom zabezpečiť akúkoľvek povinnosť;

15.

„dohoda o kolaterále“ je dohoda o kolaterále s prevodom vlastníckeho práva a dohoda o kolaterále vo forme cenných papierov;

16.

„finančný nástroj“ je finančný nástroj podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2014/65/EÚ;

17.

„komodita“ je komodita podľa vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006 (22);

18.

„swap na celkový výnos“ je zmluva o derivátoch podľa vymedzenia v článku 2 bode 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorou jedna protistrana prevedie celkovú ekonomickú výkonnosť vrátane príjmu z úrokov a poplatkov, ziskov a strát z pohybov cien a úverových strát na inú protistranu.

a)

boli uzatvorené pred príslušným dátumom začatia uplatňovania uvedeným v článku 33 ods. 2 písm. a) a k uvedenému dátumu sú stále otvorené, ak:

b)

sú uzatvorené k príslušnému dátumu začatia uplatňovania uvedenému v článku 33 ods. 2 písm. a) alebo po tomto dátume.

a)

strany SFT a oprávnenú osobu vo vzťahu k právam a povinnostiam, ktoré z SFT vyplývajú, ak je iná než strany transakcie;

b)

istinu, menu, aktíva použité ako kolaterál a ich druh, kvalitu a hodnotu, spôsob poskytnutia kolaterálu; či je kolaterál k dispozícii na opätovné použitie, v prípadoch, ak je kolaterál rozlíšiteľný od iných aktív, či bol opätovne použitý; akékoľvek nahradenie kolaterálu; sadzbu repo transakcie; poplatok za požičanie alebo sadzbu dozabezpečenia pri požičiavaní; akúkoľvek zrážku (haircut); dátum pripísania alebo odpísania; dátum splatnosti; prvý možný dátum uplatnenia (callable date) a trhový segment;

c)

v závislosti od SFT podrobnosti o:

a)

globálne identifikátory právneho subjektu (LEI) alebo identifikátory, ktoré im predchádzali, kým sa v plnej miere neimplementuje systém globálnych identifikátorov právneho subjektu;

b)

medzinárodné identifikačné čísla cenných papierov (ISIN) a

c)

jedinečné obchodné identifikátory.

a)

žiadosť o registráciu;

b)

žiadosť o rozšírenie registrácie na účely článku 4 tohto nariadenia v prípade archívu obchodných údajov, ktorý už je zaregistrovaný podľa hlavy VI kapitoly 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

a)

postupoch uvedených v odseku 2 tohto článku, ktoré majú uplatňovať archívy obchodných údajov s cieľom overiť úplnosť a správnosť údajov, ktoré im boli oznámené v zmysle článku 4 ods. 1;

b)

žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 5 písm. a);

c)

zjednodušenej žiadosti o rozšírenie registrácie uvedenej v odseku 5 písm. b) s cieľom zabrániť zdvojovaniu požiadaviek.

a)

žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 5 písm. a);

b)

žiadosti o rozšírenie registrácie uvedenej v odseku 5 písm. b).

a)

výslovne odvolá registráciu alebo za predchádzajúcich šesť mesiacov neposkytol žiadne služby;

b)

získal registráciu na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným nezákonným spôsobom;

c)

už nespĺňa podmienky, za akých bol zaregistrovaný.

a)

ESMA;

b)

Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“);

c)

Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“);

d)

ESRB;

e)

príslušný orgán vykonávajúci dohľad nad miestami obchodovania oznámených transakcií;

f)

príslušní členovia ESCB, vrátane Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) pri plnení jej úloh v rámci jednotného mechanizmu dohľadu podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

g)

príslušné orgány tretej krajiny, v súvislosti s ktorými sa prijal vykonávací akt podľa článku 19 ods. 1;

h)

orgány dohľadu určené podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES (24);

i)

príslušné orgány Únie pre cenné papiere a trhy, ktorých príslušné právomoci a mandáty v oblasti dohľadu sa vzťahujú na transakcie, trhy, účastníkov a aktíva, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

j)

Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 (25);

k)

orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (26);

l)

Jednotná rada pre riešenie krízových situácií zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (27);

m)

orgány uvedené v článku 16 ods. 1.

a)

frekvenciu a údaje o agregovaných pozíciách uvedených v odseku 1 a údaje o SFT uvedených v odseku 2;

b)

požadované prevádzkové normy umožňujúce včasné, štruktúrované a komplexné:

c)

podrobnosti o informáciách, ku ktorým majú mať subjekty uvedené v odseku 2 prístup, berúc do úvahy ich mandát a ich špecifické potreby;

d)

podmienky, za ktorých subjekty uvedené v odseku 2 majú mať priamy a okamžitý prístup k údajom uloženým v archívoch obchodných údajov.

a)

správcovské spoločnosti PKIPCP alebo investičné spoločnosti PKIPCP v polročných a výročných správach uvedených v článku 68 smernice 2009/65/ES;

b)

správcovia AIF vo výročnej správe uvedenej v článku 22 smernice 2011/61/EÚ.

a)

prijímajúca protistrana riadne písomne informovala poskytujúcu protistranu o rizikách a dôsledkoch, ktoré môžu súvisieť s:

b)

poskytujúca protistrana udelila vopred svoj výslovný súhlas, čo je doložené podpísaním dohody o kolaterále vo forme cenných papierov poskytujúcou protistranou písomne alebo iným právne rovnocenným spôsobom, na základe čoho sa poskytuje právo použitia v súlade s článkom 5 smernice 2002/47/ES, alebo výslovne súhlasila s tým, že poskytne kolaterál prostredníctvom dohody o kolaterále s prevodom vlastníckeho práva.

a)

opätovné použitie je realizované v súlade s podmienkami určenými v dohode o kolaterále uvedenej v odseku 1 písm. b) a

b)

finančné nástroje prijaté na základe dohody o kolaterále sú prevedené z účtu poskytujúcej protistrany.

a)

v prípade finančných protistrán príslušné orgány alebo príslušné vnútroštátne orgány v zmysle nariadení (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 1024/2013 a (EÚ) č. 909/2014 a smerníc 2003/41/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ a 2014/65/EÚ a orgány dohľadu v zmysle smernice 2009/138/ES;

b)

v prípade nefinančných protistrán príslušné orgány určené v súlade s článkom 10 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

c)

na účely článkov 13 a 14 tohto nariadenia, pokiaľ ide o správcovské spoločnosti PKIPCP a investičné spoločnosti PKIPCP, príslušné orgány určené v súlade s článkom 97 smernice 2009/65/ES;

d)

na účely článkov 13 a 14 tohto nariadenia, pokiaľ ide o správcov AIF, príslušné orgány určené v súlade s článkom 44 smernice 2011/61/EÚ.

a)

ak v súvislosti s tými istými skutkami a proti tým istým osobám sa už začalo súdne konanie pred orgánmi členského štátu príslušného orgánu, ktorému bola doručená žiadosť, alebo

b)

ak v členskom štáte príslušného orgánu, ktorému bola doručená žiadosť, sa v súvislosti s takýmito osobami za tie isté skutky už vyniesol právoplatný rozsudok.

a)

archívy obchodných údajov, ktorým bolo v uvedenej tretej krajine udelené povolenie, spĺňajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení;

b)

účinný dohľad nad archívmi obchodných údajov a účinné presadzovanie ich povinností sa v uvedenej tretej krajine uskutočňuje priebežne;

c)

existujú záruky zachovania služobného tajomstva vrátane ochrany obchodného tajomstva, ktoré orgány sprístupňujú tretím osobám, a tieto záruky sú aspoň rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, a

d)

archívy obchodných údajov, ktorým bolo v uvedenej tretej krajine udelené povolenie, podliehajú právne záväznej a vymáhateľnej povinnosti poskytnúť subjektom uvedeným v článku 12 ods. 2 priamy a okamžitý prístup k týmto údajom.

a)

žiadosť o uznanie alebo

b)

žiadosť o rozšírenie registrácie na účely článku 4 tohto nariadenia v prípade archívu obchodných údajov, ktorý je už uznaný v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012.

a)

Komisia určila prostredníctvom vykonávacieho aktu podľa odseku 1, že tretia krajina má rovnocenný a vymáhateľný regulačný rámec a rámec dohľadu;

b)

relevantné orgány tretej krajiny uzavreli dohody o spolupráci s orgánom ESMA, v ktorých sa upresňuje aspoň:

a)

sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článku 4;

b)

zabezpečujú ochranu služobného tajomstva rovnocennú s ochranou stanovenou v tomto nariadení;

c)

sa účinne uplatňujú a presadzujú spôsobom, ktorý je rovnocenný a nenarúša zabezpečovanie účinného dohľadu a presadzovania v príslušnej tretej krajine, a

d)

zabezpečujú, že subjekty uvedené v článku 12 ods. 2 majú priamy prístup k údajom o SFT podľa článku 19 ods. 1 alebo nepriamy prístup k údajom o SFT podľa článku 20.

a)

príkaz, na základe ktorého sa požaduje, aby osoba zodpovedná za porušenie zastavila svoje konanie a upustila od opakovania tohto konania;

b)

verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza osoba zodpovedná za porušenie a povaha porušenia v súlade s článkom 26;

c)

odňatie alebo pozastavenie platnosti povolenia;

d)

dočasný zákaz vykonávať riadiace funkcie pre akúkoľvek osobu, ktorá plní riadiace úlohy, alebo akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá je považovaná za zodpovednú osobu za takéto porušenie;

e)

maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň trojnásobku ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa zabránilo v dôsledku porušenia, v prípade, že ich príslušný orgán dokáže určiť, a to aj vtedy, keď tieto sankcie presiahnu sumy uvedené v písmenách f) a g);

f)

pokiaľ ide o fyzickú osobu, maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, v zodpovedajúcej hodnote v národnej mene k 12. januáru 2016;

g)

pokiaľ ide o právnické osoby, maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň:

a)

závažnosti a dĺžky trvania porušenia;

b)

miery zodpovednosti osoby zodpovednej za porušenie;

c)

finančnej sily osoby zodpovednej za porušenie, berúc do úvahy faktory ako celkový obrat v prípade právnickej osoby alebo ročný príjem v prípade fyzickej osoby;

d)

významu ziskov, ktoré osoba zodpovedná za porušenie dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila, ak ich je možné určiť;

e)

miery spolupráce osoby zodpovednej za porušenie s príslušným orgánom bez toho, aby bola dotknutá potreba zabezpečiť navrátenie ziskov, ktoré uvedená osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila;

f)

predchádzajúcich porušení osobou zodpovednou za porušenie.

a)

osobitné postupy prijímania oznámení o porušení článkov 4 alebo 15 a príslušné následné opatrenia vrátane zavedenia bezpečných komunikačných kanálov pre takéto oznámenia;

b)

primeranú ochranu osôb pracujúcich na základe pracovnej zmluvy, ktoré oznámia porušenia článku 4 alebo článku 15, alebo ktoré sú obvinené z porušení uvedených článkov, pred odvetou, diskrimináciou a inými druhmi nespravodlivého zaobchádzania;

c)

ochranu osobných údajov osoby, ktorá oznamuje porušenie článku 4 alebo článku 15 a osoby, ktorá sa údajne dopustila porušenia, vrátane ochrany v súvislosti so zachovaním dôvernosti ich totožnosti, a to vo všetkých fázach konania bez toho, aby tým bolo dotknuté zverejnenie informácií, ktoré vyžaduje vnútroštátne právo v rámci vyšetrovaní alebo následných súdnych konaní.

a)

odloží uverejnenie rozhodnutia dovtedy, kým dôvody uvedeného odloženia nezaniknú;

b)

uverejní rozhodnutie na anonymnom základe v súlade s vnútroštátnym právom, ak takéto uverejnenie zabezpečuje účinnú ochranu dotknutých osobných údajov, a prípadne odloží uverejnenie príslušných údajov o primeraný čas, ak je predvídateľné, že dôvody uverejnenia na anonymnom základe počas uvedeného obdobia zaniknú;

c)

neuverejní rozhodnutie v prípade, keď príslušný orgán zastáva názor, že uverejnenie v súlade s písmenom a) alebo b) nebude dostačujúce na zabezpečenie:

a)

či využívanie SFT vedie k zvyšovaniu značného využívania finančnej páky, ktoré nie je predmetom súčasného nariadenia;

b)

v prípade potreby dostupné možnosti na riešenie takéhoto zvyšovania;

c)

či sú potrebné ďalšie opatrenia na zníženie procyklickosti takejto finančnej páky.

1.

V článku 2 sa bod 7 nahrádza takto:

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 2a

Rozhodnutia o rovnocennosti na účely vymedzenia mimoburzových derivátov

1.   Na účely článku 2 bodu 7 tohto nariadenia sa trh tretej krajiny považuje za rovnocenný s regulovaným trhom v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39/ES, ak spĺňa právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave III uvedenej smernice, a podlieha účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine, ako stanoví Komisia v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 tohto článku.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví, že trh tretej krajiny spĺňa právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave III smernice 2004/39/ES, a podlieha účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine na účely odseku 1.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 86 ods. 2 tohto nariadenia.

3.   Komisia a ESMA uverejnia na svojich webových sídlach zoznam uvedených trhov, ktoré sa majú považovať za rovnocenné v súlade s vykonávacím aktom uvedeným v odseku 2. Uvedený zoznam sa pravidelne aktualizuje.“

3.

V článku 81 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Archív obchodných údajov sprístupňuje potrebné informácie týmto subjektom, aby si mohli plniť svoje príslušné povinnosti a mandáty:

(30)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63)."

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 12)."

(32)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 1)."

(33)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).“"

a)

článku 4 ods. 1, ktorý sa uplatňuje:

b)

článku 13, ktorý sa uplatňuje od 13. januára 2017;

c)

článku 14, ktorý sa uplatňuje od 13. júla 2017 v prípade podnikov kolektívneho investovania, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/65/ES alebo smernica 2011/61/EÚ a ktoré boli zriadené pred 12. januára 2016;

d)

článku 15, ktorý sa uplatňuje od 13. júla 2016 aj v prípade dohôd o kolaterále existujúcich v uvedený deň.

23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/35

(1)

V posledných rokoch sa v Únii dosiahol významný pokrok, pokiaľ ide o integráciu v oblasti maloobchodných platieb, a to najmä v súvislosti s aktmi Únie o platbách, najmä prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES (4), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 (5), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (6) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (7). Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (8) sa ďalej doplnil právny rámec týkajúci sa platobných služieb tým, že sa v nej stanovilo konkrétne obmedzenie možnosti maloobchodníkov účtovať ich zákazníkom príplatky za používanie daných spôsobov platby.

(2)

Revidovaný právny rámec Únie týkajúci sa platobných služieb je doplnený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 (9). Uvedeným nariadením sa zavádzajú najmä pravidlá týkajúce sa účtovania výmenných poplatkov za transakcie viazané na kartu a jeho cieľom je ďalšie urýchlenie vytvorenia efektívneho integrovaného trhu pre platby viazané na kartu.

(3)

Smernica 2007/64/ES bola prijatá v decembri 2007 na základe návrhu Komisie z decembra 2005. Odvtedy zažil retailový platobný trh značné technické inovácie a rýchly nárast počtu elektronických a mobilných platieb, ako aj príchod nových druhov platobných služieb na trh, čo predstavuje výzvy pre súčasný rámec.

(4)

Preskúmanie právneho rámca Únie týkajúceho sa platobných služieb a najmä analýza vplyvu smernice 2007/64/ES, ako aj konzultácia o zelenej knihe Komisie z 11. januára 2012 s názvom Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami poukázali na skutočnosť, že ďalší vývoj je z regulačného hľadiska spojený s významnými výzvami. Významné oblasti platobného trhu, a to najmä platby kartou, internetové a mobilné platby zostávajú naďalej roztrieštené pozdĺž hraníc jednotlivých štátov. Mnohé inovačné platobné produkty alebo služby nepatria, či celkovo alebo do veľkej miery, do rozsahu pôsobnosti smernice 2007/64/ES. Rozsah pôsobnosti smernice 2007/64/ES a najmä prvky vylúčené z jej rozsahu pôsobnosti, ako napríklad určité činnosti súvisiace s platbami, sa navyše ukázali v niektorých prípadoch ako príliš nejednoznačné, veľmi všeobecné alebo jednoducho zastarané, keď sa vezme do úvahy vývoj na trhu. V dôsledku toho vznikla právna neistota, potenciálne bezpečnostné riziko v platobnom reťazci a nedostatočná ochrana spotrebiteľa v niektorých oblastiach. Ukázalo sa, že zavádzanie inovačných, bezpečných a na používanie jednoduchých digitálnych platobných služieb, ako aj poskytovanie efektívnych, pohodlných a bezpečných platobných metód v Únii je pre poskytovateľov platobných služieb náročné. V uvedenom kontexte existuje veľký pozitívny potenciál, ktorý je nutné konzistentnejšie využívať.

(5)

Pokračujúci rozvoj integrovaného vnútorného trhu bezpečných elektronických platieb má zásadný význam pre podporu rastu hospodárstva v Únii a zabezpečenie toho, aby spotrebitelia, obchodníci a podniky využívali výhody plynúce z výberu a transparentnosti platobných služieb a tak v plnej miere získavali úžitok z vnútorného trhu.

(6)

Na vyplnenie regulačných medzier a zároveň na zabezpečenie väčšej právnej istoty a jednotného uplatňovania legislatívneho rámca v celej Únii by sa mali stanoviť nové pravidlá. Súčasným a novým hráčom na trhu by sa mali zaručiť rovnocenné prevádzkové podmienky, čím sa umožní, aby nové spôsoby platby oslovili širší trh, a zabezpečí sa vyššia úroveň ochrany spotrebiteľa pri využívaní uvedených platobných služieb v rámci celej Únie. Malo by to vytvoriť efektívnosť platobného systému ako celku a viesť k širšiemu výberu a väčšej transparentnosti platobných služieb, pričom by sa mala zároveň posilniť dôvera spotrebiteľov v harmonizovaný trh s platbami.

(7)

V posledných rokoch vzrástli bezpečnostné riziká spojené s elektronickými platbami. Je to dôsledok rastúcej technickej zložitosti elektronických platieb, neustále narastajúceho objemu elektronických platieb v celosvetovom meradle a novovznikajúcich druhov platobných služieb. Spoľahlivé a bezpečné platobné služby predstavujú základnú podmienku pre riadne fungujúci trh s platobnými službami. Používatelia platobných služieb by preto mali byť primerane chránení pred takýmito rizikami. Platobné služby sú nevyhnutné pre fungovanie životne dôležitých hospodárskych a sociálnych činností.

(8)

V záujme toho, aby sa predišlo odlišným prístupom v jednotlivých členských štátoch, čo by bolo nevýhodné pre spotrebiteľov, by sa ustanovenia tejto smernice o požiadavkách na transparentnosť a informácie pre poskytovateľov platobných služieb a o právach a povinnostiach týkajúcich sa poskytovania a používania platobných služieb mali uplatňovať, ak je to vhodné, aj na transakcie, pri ktorých sa jeden z poskytovateľov platobných služieb nachádza mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“). V relevantných prípadoch by sa uvedené ustanovenia mali rozšíriť na transakcie uskutočnené vo všetkých oficiálnych menách medzi poskytovateľmi platobných služieb, ktorí sa nachádzajú v rámci EHP.

(9)

Poukázanie peňazí je jednoduchou platobnou službou, ktorá je obyčajne založená na tom, že platiteľ poskytne hotovosť poskytovateľovi platobných služieb, ktorý poukáže zodpovedajúcu sumu napríklad prostredníctvom komunikačnej siete príjemcovi platby alebo inému poskytovateľovi platobných služieb, ktorý koná v mene príjemcu platby. V niektorých členských štátoch poskytujú supermarkety, obchodníci a iní maloobchodní predajcovia podobnú službu verejnosti, ktorá umožňuje uskutočňovanie platieb za komunálne služby a platenie iných pravidelných účtov domácností. Uvedené služby uhrádzania účtov by sa mali považovať za poukázanie peňazí, ak podľa príslušných orgánov táto činnosť nie je inou platobnou službou.

(10)

Táto smernica zavádza neutrálne vymedzenie pojmu „prijímanie platobných transakcií“ s cieľom podchytiť nielen tradičné modely prijímania štruktúrované na základe používania platobných kariet, ale aj odlišné obchodné modely, vrátane tých, v prípade ktorých vystupuje viac ako jeden prijímateľ. Týmto by sa malo zabezpečiť, aby sa obchodníkom poskytovala rovnaká ochrana bez ohľadu na použitý platobný nástroj, ak je táto činnosť rovnaká ako prijímanie transakcií uskutočnených kartami. Technické služby, ktoré sa poskytujú poskytovateľom platobných služieb, ako napríklad len samotné spracúvanie a uchovávanie údajov alebo prevádzkovanie terminálov, by sa nemali považovať za predstavujúce prijímanie. Okrem toho niektoré modely prijímania neposkytujú skutočný prevod finančných prostriedkov zo strany prijímateľa príjemcovi platby, pretože zúčastnené strany sa môžu dohodnúť na iných formách vyrovnania.

(11)

Vyňatie z rozsahu pôsobnosti smernice 2007/64/ES týkajúce sa platobných transakcií uskutočňovaných prostredníctvom agenta v mene platiteľa alebo príjemcu platby sa v jednotlivých členských štátoch uplatňuje veľmi rôzne. Niektoré členské štáty umožňujú, aby toto vyňatie využívali platformy elektronického obchodu konajúce ako sprostredkovateľ v mene individuálnych kupujúcich, ako aj v mene predajcov bez skutočného priestoru na rokovanie alebo dohodnutie predaja alebo nákupu tovaru alebo služieb. Takéto uplatňovanie vyňatia ide nad zamýšľaný rámec stanovený v uvedenej smernici a má potenciál zvýšiť riziká pre spotrebiteľov, keďže uvedení poskytovatelia zostávajú mimo ochrany právneho rámca. Odlišné postupy uplatňovania narúšajú aj hospodársku súťaž na platobnom trhu. Aby sa uvedené nedostatky odstránili, vyňatie by sa malo uplatňovať, ak agenti konajú len v mene platiteľa alebo len v mene príjemcu platby, bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú v držbe finančné prostriedky prijaté od klientov. Ak agenti konajú v mene platiteľa aj príjemcu platby (akou je napríklad niektorá platforma elektronického obchodu), mali by byť vyňatí, len ak v žiadnom okamihu nemajú v držbe alebo pod kontrolou finančné prostriedky prijaté od klientov.

(12)

Táto smernica by sa nemala uplatňovať na činnosti spoločností prepravujúcich hotovosť (Cash-in-Transit – CIT) a spoločností pre manažment hotovosti (Cash Management Companies – CMC), ak sa príslušné činnosti obmedzujú na fyzickú prepravu bankoviek a mincí.

(13)

Spätná väzba z trhu potvrdzuje, že platobné činnosti, na ktoré sa vzťahuje vyňatie pre obmedzenú sieť, často zahŕňajú významné objemy a hodnoty platieb a spotrebiteľom sa v rámci nich ponúkajú stovky alebo tisíce rôznych výrobkov a služieb. To nezodpovedá účelu vyňatia obmedzenej siete, ako sa stanovuje v smernici 2007/64/ES a pre používateľov platobných služieb, a predovšetkým pre spotrebiteľov, predstavuje väčšie riziká a žiadnu právnu ochranu a jasné nevýhody pre aktérov na trhu podliehajúcich regulácii. S cieľom pomôcť obmedziť uvedené riziká by nemalo byť možné použiť ten istý nástroj na vykonávanie platobných transakcií s cieľom nakupovať tovar a služby v rámci viac ako jednej obmedzenej siete alebo nakupovať neobmedzenú škálu tovaru a služieb. Platobný nástroj by sa mal považovať za použitý v rámci takejto obmedzenej siete, len ak sa môže používať za týchto okolností: po prvé, na kúpu tovaru a služieb v konkrétnom maloobchode alebo konkrétnom maloobchodnom reťazci, ak sú zúčastnené subjekty priamo prepojené obchodnou dohodou, ktorá napríklad ustanovuje používanie jedinej platobnej značky, a táto platobná značka sa používa v miestach predaja a uvádza sa – ak je to uskutočniteľné – na platobnom nástroji, ktorý sa tam môže používať; po druhé, na kúpu veľmi obmedzenej škály tovaru alebo služieb, napríklad ak je rozsah použitia efektívne obmedzený na uzavretý počet funkčne súvisiacich tovaru alebo služieb bez ohľadu na zemepisnú polohu miesta predaja; alebo po tretie, ak je platobný nástroj predmetom regulácie zo strany národného alebo regionálneho orgánu verejnej moci na osobitné sociálne alebo daňové účely s cieľom nakúpiť konkrétny tovar alebo služby.

(14)

Medzi platobné nástroje, na ktoré sa vzťahuje vyňatie obmedzenej siete, by mohli patriť karty jednotlivých predajní, palivové karty, členské karty, karty na verejnú dopravu, parkovacie karty, stravné lístky alebo poukazy na osobitné služby, na ktoré sa niekedy vzťahuje osobitná daň alebo pracovnoprávny rámec určený na podporu používania takýchto nástrojov s cieľom splniť ciele stanovené v právnych predpisoch v sociálnej oblasti. Ak sa z takéhoto nástroja na osobitný účel vyvinie nástroj na všeobecný účel, nemalo by sa naďalej uplatňovať vyňatie z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Nástroje, ktoré sa môžu používať na nakupovanie v obchodoch uvedených obchodníkov, by nemali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pretože takéto nástroje sú zvyčajne určené pre sieť poskytovateľov služieb, ktorá sa stále rozširuje. Vyňatie obmedzenej siete by sa malo uplatňovať spolu s povinnosťou potenciálnych poskytovateľov platobných služieb oznámiť činnosti, ktoré patria do jej rozsahu.

(15)

Z rozsahu pôsobnosti smernice 2007/64/ES sú vyňaté niektoré platobné transakcie uskutočňované prostredníctvom telekomunikačných alebo informačno-technologických zariadení, ak prevádzkovateľ siete nekoná len ako sprostredkovateľ na dodanie digitálneho tovaru a služieb prostredníctvom predmetného zariadenia, ale tomuto tovaru alebo službám aj pridá hodnotu. Uvedeným vyňatím sa najmä umožňujú takzvané platby účtované zo strany operátora alebo nákupy účtované priamo na telefónny účet, počínajúc zvoneniami a prémiovými SMS službami, čo prispieva k rozvoju nových obchodných modelov založených na predaji digitálneho obsahu a hlasových služieb nízkej hodnoty. Uvedené služby zahŕňajú zábavu, ako napríklad konverzáciu (chat) a sťahovanie ako napríklad videí, hudby a hier, informácie ako napríklad počasie, správy, športové aktuality, akciové trhy a priame dopyty, účasť na aktivitách televízií a rádií ako napríklad hlasovanie, súťaže a poskytnutie spätnej väzby naživo. Spätná väzba z trhu neobsahuje žiadne dôkazy o tom, že by sa takéto platobné transakcie, ktorým spotrebitelia dôverujú ako pohodlnému spôsobu platby za služby či tovar nízkej hodnoty, rozvinul na všeobecnú sprostredkovateľskú platobnú službu. Keďže je však formulácia príslušného vyňatia nejednoznačná, v jednotlivých členských štátoch sa implementovalo rôznymi spôsobmi, čo vedie k nedostatočnej právnej istote pre operátorov a spotrebiteľov a príležitostne to umožňuje vydávať sprostredkovateľské platobné služby za oprávnené na neobmedzené vyňatie z rozsahu pôsobnosti smernice 2007/64/ES. Je preto vhodné, aby sa objasnil a zúžil rozsah oprávnenosti na uvedené vyňatie pre takýchto poskytovateľov služieb prostredníctvom uvedenia druhov platobných transakcií, na ktoré sa vzťahuje.

(16)

Vyňatie týkajúce sa niektorých platobných transakcií uskutočňovaných prostredníctvom telekomunikačných alebo informačno-technologických zariadení by sa malo konkrétne zamerať na mikroplatby za digitálny obsah a hlasové služby. Mal by sa zaviesť jasný odkaz na platobné transakcie v prípade nákupu elektronických lístkov, aby sa zohľadniť rozvoj v oblasti platieb, najmä v prípadoch, keď si zákazníci môžu objednať, zaplatiť, získať a validovať elektronické lístky z akéhokoľvek miesta a v akomkoľvek čase s použitím mobilných telefónov alebo iných zariadení. Elektronické lístky umožňujú a uľahčujú poskytovanie služieb, ktoré by si zákazníci inak mohli kúpiť vo forme papierových lístkov, a zahŕňajú dopravu, zábavu, parkovanie áut a vstup do priestorov, ale nezahŕňajú fyzický tovar. Elektronické lístky tým znižujú výrobné a distribučné náklady spojené s tradičnými spôsobmi predaja papierových lístkov a zvyšujú pohodlie zákazníka poskytovaním nových a jednoduchých spôsobov kúpy lístkov. S cieľom zmierniť zaťaženie subjektov, ktoré zbierajú charitatívne donácie, mali by sa vyňať aj platobné transakcie týkajúce sa takýchto donácií. Členské štáty by v súlade s vnútroštátnym právom mali môcť obmedziť vyňatie na donácie vyzbierané v prospech registrovaných charitatívnych organizácií. Vyňatie ako celok by sa malo uplatňovať, len ak je hodnota platobnej transakcie nižšia ako stanovený limit s cieľom obmedziť vyňatie jednoznačne na platby s nízkym rizikovým profilom.

(17)

Jednotná oblasť platieb v eurách (Single Euro Payments Area – SEPA) uľahčila vytvorenie celounijných „platobných fabrík“ a „zberových fabrík“, čo umožňuje centralizáciu platobných transakcií tej istej skupiny. V uvedenej súvislosti by sa platobné transakcie medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou alebo medzi dcérskymi spoločnosťami tej istej materskej spoločnosti uskutočňované poskytovateľom platobných služieb, ktorý patrí do rovnakej skupiny, mali vyňať z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Zber platobných príkazov v mene skupiny materskou spoločnosťou alebo jej dcérskou spoločnosťou na účely ďalšieho prevodu v prospech poskytovateľa platobných služieb by sa na účely tejto smernice nemal považovať za platobnú službu.

(18)

Z rozsahu pôsobnosti smernice 2007/64/ES sú vyňaté platobné služby ponúkané subjektmi prevádzkujúcimi bankomaty (ATM) nezávislými od poskytovateľov platobných služieb spravujúcich účet. Uvedeným vyňatím sa stimulovalo zvyšovanie nezávislosti bankomatových služieb v mnohých členských štátoch, najmä v menej obývaných oblastiach. Úplné vyňatie tejto rýchlo rastúcej časti trhu s bankomatovými službami z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by však mohlo viesť k nejasnostiam týkajúcim sa poplatkov za výbery. V cezhraničných situáciách by to mohlo viesť k dvojitému účtovaniu poplatkov zo strany poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet a zo strany prevádzkovateľa bankomatu za ten istý výber. V záujme zachovania poskytovania bankomatových služieb pri súčasnom zabezpečení jasnosti v súvislosti s poplatkami za výber je preto vhodné ponechať vyňatie, ale zároveň od prevádzkovateľov bankomatov vyžadovať, aby dodržiavali konkrétne ustanovenia o transparentnosti uvedené v tejto smernici. Poplatkami uplatňovanými prevádzkovateľmi bankomatov by navyše nemalo byť dotknuté nariadenie (ES) č. 924/2009.

(19)

Poskytovatelia služieb, ktorí chceli využiť vyňatie z rozsahu pôsobnosti smernice 2007/64/ES, často nekonzultovali s orgánmi, či sa na ich činnosti uvedená smernica vzťahuje alebo či sú vyňaté z rozsahu jej pôsobnosti, ale spoliehali sa na svoje vlastné posúdenie. To viedlo k veľmi rozdielnemu uplatňovaniu niektorých vyňatí v jednotlivých členských štátoch. Zdá sa tiež, že niektoré vyňatia mohli poskytovatelia platobných služieb použiť na zmenu svojich obchodných modelov tak, aby ich činnosti ponúkané v oblasti platieb nepatrili do pôsobnosti uvedenej smernice. Môže to mať za následok zvýšené riziká pre používateľov platobných služieb a rozdielne podmienky pre poskytovateľov platobných služieb na vnútornom trhu. Poskytovatelia služieb by preto mali byť povinní oznamovať relevantné činnosti príslušným orgánom, aby príslušné orgány mohli posúdiť, či sú požiadavky stanovené v relevantných ustanoveniach splnené, a zabezpečovať rovnaký výklad predpisov v rámci celého vnútorného trhu. Konkrétne, pre všetky vyňatia založené na dodržiavaní určitého limitu by sa mal ustanoviť postup oznamovania s cieľom zabezpečiť súlad s konkrétnymi požiadavkami.

(20)

Okrem toho je dôležité, aby bola zahrnutá požiadavka na potenciálnych poskytovateľov platobných služieb oznamovať príslušným orgánom činnosti, ktoré poskytujú v rámci obmedzenej siete na základe kritérií stanovených v tejto smernici, ak hodnota platobných transakcií presahuje určitý limit. Príslušné orgány by mali posúdiť, či sa tak oznámené činnosti môžu považovať za činnosti poskytované v rámci obmedzenej siete.

(21)

Vymedzenie platobných služieb by malo byť technologicky neutrálne a malo by umožňovať rozvoj nových druhov platobných služieb, pričom by sa mali zabezpečiť rovnocenné prevádzkové podmienky pre už existujúcich, ako aj nových poskytovateľov platobných služieb.

(22)

Táto smernica by mala byť v súlade s prístupom zaujatým v smernici 2007/64/ES, ktorá sa vzťahuje na všetky druhy elektronických platobných služieb. Nebolo by preto vhodné, aby sa nové pravidlá vzťahovali na služby, pri ktorých sa prevod finančných prostriedkov od platiteľa k príjemcovi platby alebo ich preprava uskutočňuje výhradne v bankovkách a minciach, alebo ak sa prevod zakladá na šeku v papierovej forme, zmenke v papierovej forme, vlastnej zmenke alebo inom nástroji, kupónoch v papierovej forme alebo kartách vystavených na poskytovateľa platobných služieb alebo na inú osobu s cieľom dať finančné prostriedky k dispozícii príjemcovi platby.

(23)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na hotovostné platobné transakcie, pretože pre hotovostné transakcie už existuje jednotný platobný trh. Táto smernica by sa nemala vzťahovať ani na tie platobné transakcie, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom šekov v papierovej forme, pretože z hľadiska svojej povahy šeky v papierovej forme nemôžu byť spracúvané rovnako efektívne ako ostatné platobné prostriedky. Osvedčené postupy v uvedenej oblasti by sa však mali opierať o zásady ustanovené v tejto smernici.

(24)

Je potrebné stanoviť kategórie poskytovateľov platobných služieb, ktorí môžu platobné služby legitímne poskytovať v celej Únii, konkrétne úverové inštitúcie, ktoré prijímajú od používateľov vklady, ktoré sa môžu použiť na financovanie platobných transakcií a ktoré by mali naďalej podliehať prudenciálnym požiadavkám stanoveným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (10), inštitúcie elektronických peňazí vydávajúce elektronické peniaze, ktoré sa môžu použiť na financovanie platobných transakcií a ktoré by mali naďalej podliehať prudenciálnym požiadavkám stanoveným v smernici 2009/110/ES, platobné inštitúcie a poštové podniky, ktoré sú oprávnené poskytovať platobné služby podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Uplatňovanie uvedeného právneho rámca by sa malo obmedziť na poskytovateľov služieb, ktorí poskytujú platobné služby ako riadne zamestnanie alebo podnikateľskú činnosť v súlade s touto smernicou.

(25)

Táto smernica stanovuje pravidlá pre vykonávanie platobných transakcií, ak sú finančnými prostriedkami elektronické peniaze vymedzené v smernici 2009/110/ES. Táto smernica však neupravuje vydávanie elektronických peňazí stanovené v smernici 2009/110/ES. Preto by platobné inštitúcie nemali byť oprávnené vydávať elektronické peniaze.

(26)

Smernicou 2007/64/ES sa ustanovil prudenciálny režim, ktorým sa zaviedlo jednotné povolenie pre všetkých poskytovateľov platobných služieb, ktorí nie sú spojení s prijímaním vkladov, ani nevydávajú elektronické peniaze. Na uvedený účel sa smernicou 2007/64/ES zaviedla nová kategória poskytovateľov platobných služieb, konkrétne „platobné inštitúcie“, a to zavedením povolenia, ktoré podlieha súboru prísnych a komplexných podmienok a ktoré oprávňuje právnické osoby, ktoré nepatria do existujúcich kategórií, poskytovať platobné služby v celej Únii. Na takéto služby by sa teda v rámci celej Únie mali vzťahovať rovnaké podmienky.

(27)

Od prijatia smernice 2007/64/ES vznikli nové druhy platobných služieb, predovšetkým v oblasti internetových platieb. Rozvinuli sa najmä platobné iniciačné služby v oblasti elektronického obchodu. Uvedené platobné služby zohrávajú úlohu pri platbách v elektronickom obchode tým, že vytvárajú softvérové premostenie medzi webovým sídlom obchodníka a platformou pre online bankovníctvo poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet platiteľa s cieľom iniciovať internetové platby na základe úhrady.

(28)

Okrem toho v dôsledku technologického vývoja vznikol v uplynulých rokoch aj rad doplnkových služieb, ako napríklad služby informovania o účte. Uvedené služby poskytujú používateľovi platobných služieb súhrnné online informácie o jednom alebo viacerých platobných účtoch, ktoré vedie jeden alebo viacerí iní poskytovatelia platobných služieb, a ku ktorým existuje prístup prostredníctvom online rozhraní poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet. Používateľovi platobných služieb sa tým umožňuje, aby mal ihneď v danom akomkoľvek okamihu celkový prehľad o svojej finančnej situácii. Táto smernica by sa preto mala vzťahovať aj na uvedené služby, aby sa spotrebiteľom poskytla primeraná ochrana údajov o ich platbách a účtoch, ako aj právna istota v súvislosti s postavením poskytovateľov služieb informovania o účte.

(29)

Platobné iniciačné služby umožňujú poskytovateľovi platobných iniciačných služieb poskytovať uistenie príjemcovi platby, že platba bola iniciovaná, aby stimulovala príjemcu platby na to, aby bez zbytočného odkladu uvoľnil tovar alebo poskytol službu. Takéto služby ponúkajú nízkonákladové riešenie obchodníkom aj spotrebiteľom, pričom spotrebiteľom umožňujú nakupovať online aj vtedy, ak nie sú držiteľmi platobných kariet. Keďže sa ale na platobné iniciačné služby smernica 2007/64/ES v súčasnosti nevzťahuje, nemusia byť nevyhnutne pod dohľadom príslušného orgánu a nevyžaduje sa od nich súlad so smernicou 2007/64/ES. To vyvoláva celý rad právnych otázok, ako je ochrana spotrebiteľa, bezpečnosť a zodpovednosť, ako aj hospodárska súťaž a otázky týkajúce sa ochrany údajov, najmä pokiaľ ide o ochranu údajov používateľa platobných služieb v súlade s pravidlami Únie na ochranu údajov. Nové pravidlá by preto mali na uvedené otázky reagovať.

(30)

Personalizované bezpečnostné prvky, ktoré používa na bezpečnú autentifikáciu zákazníka používateľ platobných služieb alebo poskytovateľ platobných iniciačných služieb, sú obvykle tie, ktoré vydávajú poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet. Poskytovatelia platobných iniciačných služieb nevstupujú nevyhnutne do zmluvného vzťahu s poskytovateľmi platobných služieb spravujúcimi účty a bez ohľadu na obchodný model využívaný poskytovateľmi platobných iniciačných služieb poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet by mali umožniť, aby sa poskytovatelia platobných iniciačných služieb spoliehali na postupy autentifikácie, ktoré poskytujú poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet na iniciovanie špecifickej platby v mene platiteľa.

(31)

Keď poskytovateľ platobných iniciačných služieb poskytuje výlučne platobné iniciačné služby, nemá v žiadnom štádiu platobného reťazca v držbe finančné prostriedky používateľa. Ak chce poskytovateľ platobných iniciačných služieb poskytovať platobné služby, v súvislosti s ktorými má držba finančných prostriedkov používateľa zásadný význam, mal by pre tieto služby získať úplné povolenie.

(32)

Platobné iniciačné služby sú založené na priamom alebo nepriamom prístupe poskytovateľa platobných iniciačných služieb k účtu platiteľa. Poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet, ktorý poskytuje mechanizmus na nepriamy prístup, by mal poskytovateľom platobných iniciačných služieb umožniť aj priamy prístup.

(33)

Cieľom tejto smernice by malo byť zabezpečenie kontinuity na trhu, umožnenie existujúcim a novým poskytovateľom služieb, bez ohľadu na obchodný model, ktorý používajú, ponúkať svoje služby v jasnom a harmonizovanom regulačnom rámci. Do začatia uplatňovania uvedených pravidiel a bez toho, aby bola dotknutá potreba zaistiť bezpečnosť platobných transakcií a ochranu zákazníka proti preukázateľnému riziku podvodu, by členské štáty, Komisia, Európska centrálna banka (ECB) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (11) (EBA), mali zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž na uvedenom trhu zabraňujúcu neodôvodnenej diskriminácii voči akémukoľvek existujúcemu aktérovi na trhu. Každý poskytovateľ platobných služieb vrátane poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet používateľa platobných služieb by mal mať možnosť ponúkať platobné iniciačné služby.

(34)

Táto smernica podstatne nemení podmienky udeľovania povolenia na činnosť platobných inštitúcií, ako aj zachovania platnosti tohto povolenia. Rovnako ako v smernici 2007/64/ES tieto podmienky zahŕňajú prudenciálne požiadavky primerané prevádzkovým a finančným rizikám, ktorým tieto inštitúcie čelia pri vykonávaní svojich podnikateľských činností. V uvedenej súvislosti existuje potreba riadneho režimu počiatočného kapitálu kombinovaného spolu s prevádzkovým kapitálom, ktorý by sa mohol časom upraviť tak, aby fungoval dokonalejšie v závislosti od potrieb trhu. V dôsledku rozmanitosti v oblasti platobných služieb by táto smernica mala umožniť, aby sa prostredníctvom rôznych metód kombinovaných spolu s určitým rozsahom kompetencií pri vykonávaní dohľadu zaobchádzalo s rovnakými rizikami rovnakým spôsobom u všetkých poskytovateľov platobných služieb. Požiadavky na platobné inštitúcie by mali odrážať skutočnosť, že platobné inštitúcie vykonávajú špecializovanejšie a obmedzenejšie činnosti, a preto sa vystavujú rizikám, ktoré sú oveľa užšie a ktoré je možné oveľa ľahšie kontrolovať a dohliadať na ne než tie, ktoré vznikajú v širšom spektre činností úverových inštitúcií. Platobným inštitúciám by sa malo predovšetkým zakázať prijímať vklady od používateľov a malo by sa povoliť používať finančné prostriedky prijaté od používateľov iba na poskytovanie platobných služieb. Požadované prudenciálne pravidlá vrátane počiatočného kapitálu by mali byť primerané riziku súvisiacemu s príslušnou platobnou službou poskytovanou platobnou inštitúciou. Poskytovatelia platobných služieb, ktorí poskytujú len platobné iniciačné služby, by sa mali považovať za stredne rizikových, pokiaľ ide o počiatočný kapitál.

(35)

Keď poskytovatelia platobných iniciačných služieb a poskytovatelia služieb informovania o účte poskytujú výlučne uvedené služby, nemajú v držbe finančné prostriedky klienta. Preto by bolo neprimerané ukladať uvedeným novým účastníkom trhu požiadavky na vlastné zdroje. Napriek tomu je dôležité, aby dokázali plniť svoje záväzky v súvislosti so svojou činnosťou. Preto by sa od nich malo vyžadovať, aby mali poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti alebo porovnateľnú záruku. EBA by mal vypracovať usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 týkajúce sa kritérií, ktoré majú používať členské štáty na stanovenie minimálnej peňažnej výšky poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti alebo porovnateľnej záruky. EBA by nemal rozlišovať medzi poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti a porovnateľnou zárukou, keďže by mali byť vzájomne zameniteľné.

(36)

S cieľom zabrániť zneužívaniu práva usadiť sa je potrebné vyžadovať, aby platobná inštitúcia, ktorá žiada o udelenie povolenia v členskom štáte, vykonávala aspoň časť svojej podnikateľskej činnosti v oblasti platobných služieb v danom členskom štáte.

(37)

Malo by sa prijať ustanovenie, podľa ktorého by boli finančné prostriedky používateľa platobnej služby vedené oddelene od finančných prostriedkov platobnej inštitúcie. Požiadavky na ochranu finančných prostriedkov sú nevyhnutné, ak má platobná inštitúcia v držbe finančné prostriedky používateľa platobnej služby. Ak tá istá platobná inštitúcia vykonáva platobnú transakciu pre platiteľa aj príjemcu platby a platiteľovi sa poskytne úverový rámec, mohlo by byť vhodné zabezpečiť finančné prostriedky v prospech príjemcu platby, hneď ako začnú predstavovať pohľadávku príjemcu platby voči platobnej inštitúcii. Na platobné inštitúcie by sa mali vzťahovať aj požiadavky na účinný boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu teroristickej činnosti.

(38)

Touto smernicou sa nemenia povinnosti platobných inštitúcií, pokiaľ ide o povinnosti predkladania účtovných výkazov alebo pokiaľ ide o ich povinnosť vykonať audit ich ročných a konsolidovaných účtovných závierok. Platobné inštitúcie majú vypracovať svoje ročné a konsolidované účtovné závierky v súlade so smernicou Rady 86/635/EHS (12) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (13). Ročnú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku má overiť audítor, pokiaľ platobná inštitúcia nie je oslobodená od uvedenej povinnosti podľa uvedených smerníc.

(39)

Keď poskytovatelia platobných služieb poskytujú jednu alebo viac platobných služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, mali by vždy viesť platobné účty, ktoré sa používajú výlučne na platobné transakcie. S cieľom umožniť poskytovateľom platobných služieb poskytovať platobné služby, je nevyhnutné, aby mali možnosť zakladať a viesť účty v úverových inštitúciách. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa prístup k takýmto účtom poskytoval nediskriminačne a primerane legitímnemu účelu, ktorý sa má dosiahnuť. Prístup síce môže byť základný, mal by však byť vždy dostatočne rozsiahly, aby platobná inštitúcia mohla svoje služby poskytovať bez prekážok a efektívne.

(40)

Touto smernicou by sa malo upravovať poskytovanie úverov platobnými inštitúciami, konkrétne poskytovanie úverových liniek a vydávanie kreditných kariet, iba ak je to úzko spojené s platobnými službami. Poskytovanie úveru je vhodné povoliť platobným inštitúciám so zreteľom na ich cezhraničné činnosti iba vtedy, ak sa poskytne s cieľom uľahčiť platobné služby, pričom takýto úver má povahu krátkodobého úveru a poskytuje sa na obdobie nepresahujúce 12 mesiacov vrátane prípadného revolvingu, a pod podmienkou, že je refinancovaný hlavne z vlastných zdrojov platobnej inštitúcie, ako aj z iných finančných prostriedkov z kapitálových trhov, a nie z finančných prostriedkov držaných v mene klientov na účel platobných služieb. Takéto pravidlá by sa mali uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (14) alebo iné príslušné právo Únie alebo vnútroštátne opatrenia týkajúce sa podmienok poskytovania úverov spotrebiteľom, ktoré neboli harmonizované touto smernicou.

(41)

Celkovo sa fungovanie spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za udeľovanie povolení platobným inštitúciám, za vykonávanie kontrol a za rozhodovanie o odňatí akýchkoľvek udelených povolení ukázalo ako uspokojivé. Spolupráca medzi príslušnými orgánmi by sa však mala zlepšiť, pokiaľ ide o výmenu informácií, ako aj o jednotné uplatňovanie a výklad tejto smernice, ak by platobná inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie, chcela poskytovať platobné služby v inom členskom štáte než v jej domovskom členskom štáte pri uplatňovaní práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby (v rámci režimu povolenia na činnosť v zahraničí, tzv. passporting), a to aj prostredníctvom internetu. EBA by mal pomáhať riešiť spory medzi príslušnými orgánmi v kontexte cezhraničnej spolupráce v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010. Mal by pripraviť aj súbor návrhov regulačných technických predpisov o spolupráci a výmene údajov.

(42)

S cieľom zvýšiť transparentnosť fungovania platobných inštitúcií, ktorým príslušné orgány domovského členského štátu udelili povolenie alebo ktoré tieto príslušné orgány zaregistrovali, a to vrátane ich agentov, a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov v Únii je potrebné zabezpečiť ľahký prístup verejnosti k zoznamu subjektov poskytujúcich platobné služby. EBA by preto mal vytvoriť a prevádzkovať centrálny register, v ktorom by zverejňoval zoznam mien subjektov poskytujúcich platobné služby. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby údaje, ktoré poskytujú, boli aktualizované. Uvedené opatrenia by zároveň mali prispieť k zlepšeniu spolupráce medzi príslušnými orgánmi.

(43)

Dostupnosť presných, aktualizovaných informácií by sa mala zlepšiť tak, že sa od platobných inštitúcií bude vyžadovať, aby bez zbytočného odkladu informovali príslušné orgány svojho domovského členského štátu o všetkých zmenách ovplyvňujúcich presnosť poskytnutých informácií a dôkazov s prihliadnutím na povolenie, a to vrátane dodatočných agentov alebo subjektov externe vykonávajúcich príslušné činnosti. V prípade pochybností by príslušné orgány mali aj overovať správnosť oznámených informácií.

(44)

Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať, aby im platobné inštitúcie pôsobiace na ich území, ktorých sídlo sa nachádza v inom členskom štáte, pravidelne podávali správy o svojej činnosti na ich územiach na informačné alebo štatistické účely. Ak uvedené platobné inštitúcie vykonávajú činnosť na základe práva usadiť sa, malo by byť umožnené, aby sa uvedené informácie použili aj na monitorovanie dodržiavania hláv III a IV tejto smernice, a členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať od týchto platobných inštitúcií, aby na ich území stanovili ústredný kontaktný bod s cieľom uľahčiť dohľad zo strany príslušných orgánov nad sieťami agentov. EBA by mal vypracovať návrh regulačných predpisov, v ktorých uvedie kritériá na určenie toho, či je stanovenie ústredného kontaktného bodu vhodné a aké by mali byť jeho funkcie. Požiadavka stanoviť ústredný kontaktný bod by mala byť primeraná na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v zodpovedajúcej komunikácii a podávaní informácií o dodržiavaní hláv III a IV v hostiteľskom členskom štáte.

(45)

V naliehavých situáciách, ak sú na riešenie závažného ohrozenia kolektívnych záujmov používateľov platobných služieb v hostiteľskom členskom štáte, akým je napríklad rozsiahly podvod, potrebné okamžité opatrenia, príslušné orgány hostiteľského členského štátu by mali mať možnosť prijať preventívne opatrenia súbežne s cezhraničnou spoluprácou medzi príslušnými orgánmi hostiteľského a domovského členského štátu a kým príslušný orgán domovského členského štátu neprijme opatrenia. Uvedené opatrenia by mali byť vhodné, primerané účelu, nediskriminačné a dočasné. Akékoľvek opatrenia by sa mali riadne odôvodniť. Príslušné orgány domovského členského štátu príslušnej platobnej inštitúcie a iné dotknuté orgány, ako napríklad Komisia a EBA, by mali byť informované vopred, alebo ak to vzhľadom na núdzovú situáciu nie je možné, bez zbytočného odkladu.

(46)

Hoci sa v tejto smernici uvádza minimálny súbor právomocí, ktoré by príslušné orgány mali mať pri dohliadaní na to, či platobné inštitúcie dodržiavajú predpisy, uvedené právomoci sa majú vykonávať za súčasného dodržiavania základných práv vrátane práva na súkromie. Bez toho, aby bola dotknutá kontrola zo strany nezávislého orgánu (vnútroštátneho orgánu na ochranu údajov) a v súlade s Chartou základných práv Európskej únie by členské štáty mali mať zavedené primerané a účinné záruky, ak je možné, že by vykonávanie uvedených právomocí mohlo viesť k zneužitiu alebo svojvoľnému konaniu spôsobujúcemu závažné narušenie takýchto práv, napríklad v prípade potreby prostredníctvom povolenia, ktoré udelí vopred súdny orgán príslušného členského štátu

(47)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa na všetky osoby poskytujúce platobné služby uplatňovali určité minimálne zákonné a regulačné požiadavky. Z tohto dôvodu je potrebné požadovať registráciu totožnosti a bydliska alebo sídla všetkých osôb poskytujúcich platobné služby, a to vrátane osôb, ktoré nie sú schopné splniť všetky podmienky na udelenie povolenia na činnosť platobných inštitúcií. Takýto prístup je v súlade s odôvodnením osobitného odporúčania VI Finančnej akčnej pracovnej skupiny pre boj proti praniu špinavých peňazí, ktoré stanovuje mechanizmus, podľa ktorého sa s poskytovateľmi platobných služieb, ktorí nie sú schopní splniť všetky podmienky stanovené v danom odporúčaní, môže i napriek tomu zaobchádzať ako s platobnými inštitúciami. Na uvedené účely, aj keď sa na osoby vzťahuje výnimka zo všetkých podmienok na udelenie povolenia alebo ich časti, členské štáty by ich mali zaevidovať v registri platobných inštitúcií. Je však dôležité, aby možnosť výnimky podliehala prísnym požiadavkám týkajúcim sa hodnoty platobných transakcií. Platobné inštitúcie, ktorým sa udelila výnimka, by nemali mať právo usadiť sa ani slobodu poskytovať služby a nemali by si nepriamo uplatňovať tieto práva, ak sú členmi platobného systému.

(48)

So zreteľom na osobitnú povahu vykonávanej činnosti a riziká spojené s poskytovaním služieb informovania o účte je vhodné stanoviť osobitný prudenciálny režim pre poskytovateľov služieb informovania o účte. Poskytovatelia služieb informovania o účte by mali môcť poskytovať služby na cezhraničnom základe, pričom by využívali výhody vyplývajúce z pravidiel tzv. passportingu.

(49)

Pre každého poskytovateľa platobných služieb je nevyhnutné, aby mal prístup k službám technických infraštruktúr platobných systémov. Takýto prístup by však mal podliehať príslušným požiadavkám, aby sa zabezpečila integrita a stabilita uvedených systémov. Každý poskytovateľ platobných služieb, ktorý žiada o účasť v platobnom systéme, by mal znášať riziko vlastného výberu systému a tomuto platobnému systému by mal poskytnúť dôkaz o tom, že jeho vnútorné mechanizmy sú dostatočne zabezpečené proti všetkým druhom rizík. Uvedené platobné systémy obyčajne zahŕňajú režimy platobných kariet so štyrmi účastníkmi, ako aj hlavné systémy na spracovanie úhrad a inkás. S cieľom zabezpečiť, aby sa v celej Únii rovnako zaobchádzalo s rôznymi kategóriami poskytovateľov platobných služieb, ktorým bolo udelené povolenie, v súlade s podmienkami ich povolenia, je potrebné objasniť pravidlá týkajúce sa prístupu k platobným systémom.

(50)

Malo by sa ustanoviť nediskriminačné zaobchádzanie s platobnými inštitúciami, ktorým bolo udelené povolenie, a úverovými inštitúciami, aby mohol každý poskytovateľ platobných služieb na vnútornom trhu využívať služby technických infraštruktúr týchto platobných systémov za rovnakých podmienok. Je vhodné stanoviť rozdielne zaobchádzanie s poskytovateľmi platobných služieb, ktorým bolo udelené povolenie, a tými poskytovateľmi, na ktorých sa vzťahuje výnimka podľa tejto smernice, ako aj výnimka podľa článku 3 smernice 2009/110/ES vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými prudenciálnymi rámcami platnými pre týchto poskytovateľov. Rozdiely cenových podmienok však možno povoliť len v tom prípade, ak vyplývajú z rozdielov v nákladoch poskytovateľov platobných služieb. Tým by nemalo byť dotknuté právo členských štátov obmedziť prístup k systémovo významným systémom v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (15), ani kompetencie ECB a Európskeho systému centrálnych bánk týkajúce sa prístupu k platobným systémom.

(51)

Touto smernicou nie je dotknutý rozsah uplatňovania smernice 98/26/ES. S cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi platobných služieb by mal účastník v určenom platobnom systéme s výhradou podmienok v smernici 98/26/ES, ktorý poskytuje služby v súvislosti s takýmto systémom poskytovateľovi platobných služieb, ktorému bolo udelené povolenie alebo ktorý bol registrovaný, poskytnúť prístup k takýmto službám, ak oň bolo požiadané, objektívnym, primeraným a nediskriminačným spôsobom aj akémukoľvek inému poskytovateľovi platobných služieb, ktorému bolo udelené povolenie alebo ktorý bol registrovaný. Poskytovatelia platobných služieb, ktorým sa takýto prístup udelí, by sa však nemali považovať za účastníkov vymedzených v smernici 98/26/ES, a preto by nemali využívať výhody plynúce z ochrany poskytovanej podľa uvedenej smernice.

(52)

Ustanovenia týkajúce sa prístupu k platobným systémom by sa nemali uplatňovať na systémy zriadené a prevádzkované jediným poskytovateľom platobných služieb. Takéto platobné systémy môžu fungovať buď v priamej hospodárskej súťaži s platobnými systémami, alebo čo je bežnejšie, v tej oblasti trhu, ktorú platobné systémy primerane nepokrývajú. Takéto systémy zahŕňajú schémy s tromi účastníkmi, ako napríklad schémy kariet s tromi účastníkmi, pokiaľ nikdy nefungujú ako de facto schémy kariet so štyrmi účastníkmi, využívajúce napríklad nadobúdateľov licencie, agentov alebo partnerov v rámci spoločného označovania (co-branding). Takéto systémy tiež bežne zahŕňajú platobné služby ponúkané poskytovateľmi telekomunikačných služieb, v prípade ktorých je prevádzkovateľ takejto schémy poskytovateľom platobných služieb pre platiteľa aj príjemcu platby, ako aj interné systémy bankových skupín. V záujme stimulovania konkurencie zo strany takýchto uzavretých platobných systémov voči tradičným hlavným platobným systémom by nebolo vhodné poskytnúť tretím stranám prístup k týmto uzavretým súkromným platobným systémom. Takéto uzavreté systémy by však vždy mali podliehať pravidlám hospodárskej súťaže Únie a vnútroštátnym pravidlám hospodárskej súťaže, ktoré môžu vyžadovať, aby sa umožnil prístup do týchto systémov na účely zachovania účinnej hospodárskej súťaže na trhoch platobných služieb.

(53)

Keďže spotrebitelia a podniky nie sú v rovnakej pozícii, nepotrebujú ani rovnakú úroveň ochrany. Hoci je dôležité zaručiť práva spotrebiteľov ustanoveniami, od ktorých sa nemožno zmluvne odchýliť, je rozumné, aby sa podniky a organizácie mohli dohodnúť inak, ak nejde o dohodu so spotrebiteľom. Členské štáty by však mali mať možnosť ustanoviť, že s mikropodnikmi, ako sú vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (16), sa bude zaobchádzať rovnako ako so spotrebiteľmi. V každom prípade by sa však niektoré základné ustanovenia tejto smernice mali uplatňovať vždy bez ohľadu na postavenie používateľa.

(54)

Touto smernicou by sa mali určiť povinnosti poskytovateľov platobných služieb, pokiaľ ide o poskytovanie informácií používateľom platobných služieb, ktorým by sa o platobných službách mali poskytnúť prehľadné informácie na rovnako vysokej úrovni, aby sa mohli rozhodnúť na základe dobrej informovanosti a aby si mohli slobodne zvoliť služby v rámci celej Únie. V záujme transparentnosti táto smernica ustanovuje harmonizované požiadavky nevyhnutné na zabezpečenie poskytnutia potrebných, dostatočných a zrozumiteľných informácií používateľom platobných služieb, ktoré sa týkajú zmluvy o poskytovaní platobných služieb a platobných transakcií. S cieľom podporiť bezproblémové fungovanie jednotného trhu v oblasti platobných služieb by členské štáty mali prijímať iba tie ustanovenia o poskytovaní informácií, ktoré sú ustanovené v tejto smernici.

(55)

Spotrebitelia by mali byť chránení pred nekalými a zavádzajúcimi praktikami v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (17), ako aj so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (18), 2002/65/ES (19), 2008/48/ES, 2011/83/EÚ (20) a 2014/92/EÚ (21). Ustanovenia uvedených smerníc sa uplatňujú naďalej. Mal by sa však vysvetliť najmä vzťah medzi požiadavkami na poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy stanovenými v tejto smernici a smernici 2002/65/ES.

(56)

S cieľom zlepšiť efektívnosť by vyžadované informácie mali byť primerané potrebám používateľov a poskytované v štandardnom formáte. Požiadavky na poskytovanie informácií pri jednorazovej platobnej transakcii by sa však mali líšiť od požiadaviek rámcovej zmluvy, ktorá zahŕňa viacero platobných transakcií.

(57)

V praxi sú rámcové zmluvy a platobné transakcie, ktoré tieto zmluvy zahŕňajú, oveľa bežnejšie a hospodársky významnejšie než jednorazové platobné transakcie. V prípade platobného účtu alebo osobitného platobného nástroja sa vyžaduje rámcová zmluva. Požiadavky na poskytovanie informácií o rámcových zmluvách pred ich uzavretím by preto mali byť vyčerpávajúce a informácie by sa vždy mali poskytovať v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov, ako sú výtlačky z tlačiarní na tlačenie výpisov z účtov, CD-ROM, DVD, pevné disky osobných počítačov, na ktorých možno ukladať elektronickú poštu, a internetové stránky, pokiaľ sú tieto stránky dostupné pre budúce použitie počas dostatočného obdobia na účel prístupu k týmto informáciám a za predpokladu, že tieto stránky umožňujú reprodukciu uložených informácií v nezmenenom formáte. Avšak pre poskytovateľa platobných služieb a ich používateľa by malo byť možné dohodnúť v rámcovej zmluve spôsob, akým sa poskytnú následné informácie o vykonaných platobných transakciách, napríklad že v prípade internetového bankovníctva sa všetky informácie o platobnom účte sprístupnia online.

(58)

V prípade jednorazových platobných transakcií by sa vždy mali poskytnúť len základné informácie z vlastného podnetu poskytovateľa platobných služieb. Keďže platiteľ je pri podávaní platobného príkazu obyčajne prítomný, nemalo by byť potrebné vyžadovať, aby sa informácie v každom prípade poskytovali v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov. Poskytovateľ platobných služieb by mal mať možnosť poskytnúť informácie ústne pri priehradke alebo ich inak ľahko sprístupniť, napríklad umiestnením podmienok na nástenke vo svojich priestoroch. Mali by byť dostupné aj informácie o tom, kde možno nájsť ďalšie podrobnejšie informácie, napríklad o webovom sídle. Ak však o to spotrebiteľ požiada, mali by sa mu základné informácie poskytnúť aj v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov.

(59)

Touto smernicou by sa malo stanoviť právo spotrebiteľa na bezplatné získanie relevantných informácií pred tým, než je viazaný akoukoľvek zmluvou o poskytovaní platobných služieb. Spotrebitelia by mali mať takisto možnosť kedykoľvek počas zmluvného vzťahu vopred žiadať o bezplatné poskytnutie informácií, ako aj rámcovej zmluvy, v papierovej forme, čo by im umožnilo porovnať služby poskytovateľov platobných služieb, ako aj ich podmienky a v prípade akéhokoľvek sporu overiť svoje zmluvné práva a povinnosti, čím sa zachová vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov. Uvedené ustanovenia by mali byť v súlade so smernicou 2002/65/ES. Osobitné ustanovenia o bezplatných informáciách v tejto smernici by nemali mať za následok umožnenie vyberania poplatkov za poskytovanie informácií spotrebiteľom podľa iných uplatniteľných smerníc.

(60)

Spôsob, akým má poskytovateľ platobných služieb poskytovať požadované informácie používateľovi platobných služieb, by mal zohľadňovať potreby používateľa, ako aj praktické technické aspekty a nákladovú efektívnosť v závislosti od situácie v súvislosti s podmienkami dohodnutými v príslušnej zmluve o poskytovaní platobných služieb. Táto smernica by preto mala rozlišovať medzi dvoma spôsobmi, ktorými má poskytovateľ platobných služieb poskytovať informácie: buď by sa informácie mali poskytovať, t. j. mal by ich aktívne oznamovať poskytovateľ platobných služieb v príslušnom čase, ako sa to vyžaduje v tejto smernici bez akéhokoľvek požadovania zo strany používateľa platobných služieb, alebo by sa informácie mali sprístupniť používateľovi platobných služieb na základe žiadosti o poskytnutie ďalších informácií. V druhej situácii by mal používateľ platobných služieb vyvinúť iniciatívu, aby informácie získal, napríklad si ich výslovne vyžiadať od poskytovateľa platobných služieb, prihlásiť sa do emailovej schránky svojho bankového účtu alebo vložiť bankovú kartu do prístroja na vydávanie výpisov z účtu. Na uvedené účely by mal poskytovateľ platobných služieb zabezpečiť možnosť prístupu k informáciám a dostupnosť informácií pre používateľa platobných služieb.

(61)

Spotrebiteľ by mal dostať základné informácie o vykonaných platobných transakciách bez akýchkoľvek dodatočných poplatkov. V prípade jednorazovej platobnej transakcie by poskytovateľ platobných služieb nemal za uvedené informácie vyberať osobitné poplatky. Rovnako by sa mali každý mesiac bezplatne poskytovať aj následné informácie o platobných transakciách vykonaných na základe rámcovej zmluvy. Vzhľadom na dôležitosť transparentnosti pri tvorbe cien a rozličné potreby zákazníkov by však strany mali mať možnosť dohodnúť sa na poplatkoch za častejšie alebo dodatočne poskytované informácie. S cieľom zohľadniť rozdielnu vnútroštátnu prax by sa členským štátom malo umožniť, aby požadovali, že mesačné výpisy z platobného účtu v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov sa vždy poskytnú bezplatne.

(62)

S cieľom uľahčiť mobilitu zákazníkov by sa malo spotrebiteľom umožniť ukončiť rámcovú zmluvu bez toho, aby sa im účtovali poplatky. Avšak v prípade zmlúv ukončených zo strany spotrebiteľa menej ako šesť mesiacov od nadobudnutia ich platnosti by poskytovatelia platobných služieb mali mať možnosť uplatňovať poplatky zodpovedajúce nákladom, ktoré vznikli v dôsledku ukončenia rámcovej zmluvy zo strany spotrebiteľa. V prípade spotrebiteľov by dohodnutá výpovedná lehota nemala byť dlhšia než jeden mesiac a v prípade poskytovateľov platobných služieb nie kratšia než dva mesiace. Touto smernicou by nemala byť dotknutá povinnosť poskytovateľa platobných služieb vypovedať zmluvu o poskytovaní platobných služieb za výnimočných okolností na základe iného príslušného práva Únie alebo vnútroštátneho práva, napríklad práva v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, na základe akýchkoľvek opatrení zameraných na zmrazenie finančných prostriedkov alebo akýchkoľvek osobitných opatrení súvisiacich s predchádzaním a vyšetrovaním trestnej činnosti.

(63)

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa by členské štáty mali mať v záujme spotrebiteľa možnosť zachovať alebo zaviesť obmedzenia alebo zákazy jednostranných zmien podmienok rámcovej zmluvy, napríklad ak na takúto zmenu neexistuje opodstatnený dôvod.

(64)

Zmluvné ustanovenia by nemali mať za cieľ alebo následok diskrimináciu spotrebiteľov, ktorí majú oprávnený pobyt v Únii z dôvodu ich štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska. Napríklad, ak rámcová zmluva stanovuje právo zablokovať platobný nástroj z objektívne opodstatnených dôvodov, poskytovateľ platobných služieb by nemal mať možnosť uplatniť toto právo iba z toho dôvodu, že používateľ platobných služieb zmenil miesto svojho bydliska v Únii.

(65)

Pokiaľ ide o poplatky, skúsenosti ukázali, že najefektívnejším systémom je rozdelenie poplatkov medzi platiteľa a príjemcu platby, pretože uľahčuje priame spracúvanie platieb. Malo by sa preto prijať ustanovenie upravujúce poplatky, ktoré za bežných okolností majú vyberať príslušní poskytovatelia platobných služieb priamo od platiteľa a príjemcu platby. Výška všetkých vybratých poplatkov sa môže rovnať aj nule, pretože ustanovenia tejto smernice by sa nemali dotknúť postupu, pri ktorom poskytovateľ platobných služieb neúčtuje spotrebiteľom poplatky za pripísanie súm na ich účty. Rovnako môže poskytovateľ platobných služieb v závislosti od zmluvných podmienok účtovať poplatky za použitie platobnej služby iba príjemcovi platby (obchodníkovi), pričom v takomto prípade sa poplatky nevyberajú od platiteľa. Poplatky za platobné systémy sa môžu účtovať vo forme predplatného. Ustanovenia o prevedenej sume alebo vybratých poplatkoch nemajú priamy vplyv na tvorbu cien medzi poskytovateľmi platobných služieb či sprostredkovateľmi.

(66)

Odlišné postupy v jednotlivých štátoch, pokiaľ ide o spoplatnenie používania daného platobného nástroja (ďalej len „účtovanie príplatkov“), viedli k extrémnej nejednotnosti na platobnom trhu Únie a k zmäteniu spotrebiteľov, predovšetkým v oblasti elektronického obchodu a v cezhraničnom kontexte. Obchodníci so sídlom v členských štátoch, v ktorých je účtovanie príplatkov povolené, ponúkajú tovar a služby v členských štátoch, v ktorých je účtovanie príplatkov zakázané, a účtujú spotrebiteľovi príplatky. Taktiež existuje mnoho príkladov obchodníkov, ktorí spotrebiteľom účtujú omnoho vyššie príplatky, než sú náklady znášané obchodníkmi za použitie konkrétneho platobného nástroja. Pádne dôvody na revíziu praxe účtovania príplatkov navyše podporuje skutočnosť, že v nariadení (EÚ) 2015/751 sa stanovujú pravidlá pre výmenné poplatky za platby viazané na kartu. Výmenné poplatky sú hlavnou zložkou poplatkov obchodníkov za karty a platobné transakcie viazané na kartu. Účtovanie príplatkov je prax ovplyvňovania, ktorú niekedy používajú obchodníci na kompenzáciu dodatočných nákladov na platby viazané na kartu. Nariadenie (EÚ) 2015/751 stanovuje limity úrovne výmenných poplatkov. Uvedené limity sa budú uplatňovať pred zákazom stanoveným v tejto smernici. V dôsledku toho by mali členské štáty zvážiť možnosť zabrániť príjemcom platby požadovať poplatky za používanie platobných nástrojov, v prípade ktorých sú výmenné poplatky regulované v kapitole II nariadenia (EÚ) 2015/751.

(67)

Zatiaľ čo sa v tejto smernici uznáva význam platobných inštitúcií, úverové inštitúcie zostávajú naďalej hlavnou vstupnou bránou pre spotrebiteľov na získanie platobných nástrojov. Vydanie platobného nástroja viazaného na kartu zo strany poskytovateľa platobných služieb, buď úverovej inštitúcie, alebo platobnej inštitúcie, ktorý nie je poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet zákazníka, by zabezpečilo väčšiu hospodársku súťaž na trhu, a teda väčší výber a lepšiu ponuku pre spotrebiteľov. Zatiaľ čo v súčasnosti sa väčšina platieb v predajnom mieste uskutočňuje kartou, súčasná úroveň inovácie v oblasti platieb by mohla v nadchádzajúcich rokoch viesť k rýchlemu vzniku nových platobných kanálov. Preto je vhodné, aby Komisia pri preskúmaní tejto smernice venovala osobitnú pozornosť tomuto vývoju a tomu, či je potrebné revidovať rozsah pôsobnosti ustanovenia o potvrdení dostupnosti finančných prostriedkov. V prípade poskytovateľa platobných služieb vydávajúceho platobný nástroj viazaný na kartu, najmä debetné karty, by získanie potvrdenia o dostupnosti finančných prostriedkov na účte zákazníka od poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet umožnilo vydavateľovi lepšie riadiť a znižovať jeho úverové riziko. Zároveň by uvedené potvrdenie nemalo umožniť poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet blokovať finančné prostriedky na platobnom účte platiteľa.

(68)

Použitie karty alebo platobného nástroja viazaného na kartu na uskutočnenie platby často podnieti vytvorenie správy potvrdzujúcej dostupnosť finančných prostriedkov a dve následné platobné transakcie. Prvá transakcia sa uskutočňuje medzi vydavateľom a poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet obchodníka, zatiaľ čo druhá je zvyčajne inkasom a uskutočňuje sa medzi poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet platiteľa a vydavateľom. S oboma transakciami by sa malo zaobchádzať rovnako ako so všetkými inými rovnocennými transakciami. Poskytovatelia platobných služieb vydávajúci platobné nástroje viazané na kartu by mali mať rovnaké práva a mali by podliehať rovnakým povinnostiam podľa tejto smernice bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet platiteľa, najmä z hľadiska zodpovednosti (napr. overovanie) a záväzkov voči rôznym aktérom v platobnom reťazci. Keďže žiadosť poskytovateľa platobných služieb a potvrdenie o dostupnosti finančných prostriedkov sa môže predložiť prostredníctvom existujúcich bezpečných komunikačných kanálov, technických postupov a infraštruktúry pre komunikáciu medzi poskytovateľmi platobných iniciačných služieb alebo poskytovateľmi služieb informovania o účte a poskytovateľmi platobných služieb spravujúcimi účet pri súčasnom dodržiavaní potrebných bezpečnostných opatrení, poskytovateľom platobných služieb ani majiteľom kariet by nemali vzniknúť žiadne dodatočné náklady. Okrem toho, bez ohľadu na to, či sa platobná transakcia uskutočňuje na internete (webové sídlo obchodníka), alebo v maloobchodných priestoroch, poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet by mal byť povinný poskytnúť potvrdenie požadované vydavateľom len vtedy, keď sú účty vedené poskytovateľmi platobných služieb spravujúcimi účet elektronicky prístupné na účel takéhoto potvrdenia aspoň prostredníctvom elektronického bankovníctva. Vzhľadom na špecifický charakter elektronických peňazí by nemalo byť možné uplatniť uvedený mechanizmus na platobné transakcie iniciované prostredníctvom platobných nástrojov viazaných na kartu, na ktorých sú uchované elektronické peniaze, ako sú vymedzené v smernici 2009/110/ES.

(69)

Povinnosť uchovávať personalizované bezpečnostné prvky v bezpečí je mimoriadne dôležitá na ochranu finančných prostriedkov používateľa platobných služieb a na obmedzenie rizík súvisiacich s podvodom a neoprávneným prístupom k platobnému účtu. Podmienky alebo iné povinnosti uložené poskytovateľmi platobných služieb používateľom platobných služieb vo vzťahu k uchovávaniu personalizovaných bezpečnostných prvkov v bezpečí by sa nemali vypracúvať takým spôsobom, ktorý bráni používateľom platobných služieb využívať služby ponúkané inými poskytovateľmi platobných služieb vrátane platobných iniciačných služieb a služieb informovania o účte. Okrem toho by takéto podmienky nemali obsahovať žiadne ustanovenia, ktorými by sa akokoľvek sťažilo používanie platobných služieb iných poskytovateľov platobných služieb, ktorým bolo udelené povolenie alebo ktorí sú registrovaní podľa tejto smernice.

(70)

S cieľom znížiť riziká a dôsledky neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií by mal používateľ platobných služieb čo najskôr informovať poskytovateľa platobných služieb o každom spore, ktorý sa týka údajne neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií za predpokladu, že poskytovateľ platobných služieb splnil svoje informačné povinnosti podľa tejto smernice. Ak používateľ platobných služieb dodrží termín pre takéto oznámenie, mal by môcť uplatniť tieto nároky pričom dodrží vnútroštátne premlčacie lehoty. Táto smernica by nemala mať vplyv na iné nároky medzi používateľmi platobných služieb a poskytovateľmi platobných služieb.

(71)

V prípade neautorizovanej platobnej transakcie by mal poskytovateľ platobných služieb bezodkladne vrátiť sumu danej transakcie platiteľovi. Ak však existuje veľké podozrenie, že neautorizovaná transakcia vyplýva z podvodného správania používateľa platobných služieb a ak toto podozrenie vychádza z objektívnych dôvodov, ktoré sú oznámené príslušnému vnútroštátnemu orgánu, poskytovateľ platobných služieb by mal mať možnosť vykonať v primeranom čase vyšetrovanie pred vrátením finančných prostriedkov platiteľovi. S cieľom ochrániť platiteľa od akéhokoľvek znevýhodnenia by dátum pripísania vrátenej sumy nemal byť neskorší než dátum, keď sa suma z účtu odpísala. S cieľom motivovať používateľa platobných služieb k tomu, aby bez zbytočného odkladu informoval poskytovateľa platobných služieb o každej krádeži alebo strate platobného nástroja, a tým znížil riziko vykonania neautorizovaných platobných transakcií, by tento používateľ platobných služieb mal byť zodpovedný iba za veľmi obmedzenú sumu, pokiaľ nekonal podvodným spôsobom alebo s hrubou nedbalosťou. V uvedenej súvislosti sa zdá primeraná suma vo výške 50 EUR, aby sa zabezpečila jednotná a vysoká úroveň ochrany používateľov v rámci Únie. Nemala by existovať žiadna zodpovednosť v prípade, že platiteľ nemohol zistiť stratu, krádež alebo zneužitie platobného nástroja. Navyše, ak používatelia informovali poskytovateľa platobných služieb o tom, že ich platobný nástroj mohol byť zneužitý, od používateľov platobných služieb by sa nemalo žiadať, aby hradili ďalšie straty vyplývajúce z neautorizovaného použitia tohto nástroja. Touto smernicou by nemala byť dotknutá zodpovednosť poskytovateľov platobných služieb za technickú bezpečnosť ich vlastných produktov.

(72)

S cieľom posúdiť prípadnú nedbalosť alebo hrubú nedbalosť používateľa platobných služieb by sa mali zohľadniť všetky okolnosti. Dôkazy údajnej nedbalosti a jej rozsah by sa vo všeobecnosti mali posúdiť podľa vnútroštátneho práva. Hoci pojem nedbalosť zahŕňa porušenie povinnosti starostlivosti, hrubá nedbalosť by mala znamenať viac ako samotná nedbalosť a zahŕňať správanie, ktoré vykazuje vysoký stupeň zanedbania starostlivosti, napríklad ponechanie identifikačných prvkov používaných na autorizáciu platobnej transakcie vedľa platobného nástroja, vo formáte otvorenom a ľahko zistiteľnom pre tretie strany. Zmluvné podmienky a podmienky týkajúce sa poskytovania a používania platobného nástroja, ktorých účinkom by bolo zvýšenie dôkazného bremena spotrebiteľa alebo zníženie dôkazného bremena vydavateľa, by sa mali považovať za neplatné. Okrem toho je vhodné v osobitných situáciách, a to najmä ak platobný nástroj nie je k dispozícii v mieste predaja, ako je tomu v prípade online platieb, aby poskytovateľ platobných služieb musel poskytnúť dôkaz o údajnej nedbalosti, keďže platiteľove možnosti sú v takýchto prípadoch veľmi obmedzené.

(73)

Malo by sa prijať ustanovenie upravujúce rozdelenie strát v prípade neautorizovaných platobných transakcií. Na používateľov platobných služieb, ktorí nie sú spotrebiteľmi, sa môžu uplatňovať iné ustanovenia, keďže takíto používatelia môžu obyčajne lepšie posúdiť riziko podvodu a prijať protiopatrenia. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa by platitelia mali byť vždy oprávnení požadovať vrátenie finančných prostriedkov od svojho poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet, a to aj vtedy, keď je poskytovateľ platobných iniciačných služieb zapojený do platobnej transakcie. Tým nie je dotknuté rozdelenie zodpovednosti medzi poskytovateľmi platobných služieb.

(74)

V prípade platobných iniciačných služieb by mali byť práva a povinnosti používateľov platobných služieb a zapojených poskytovateľov platobných služieb primerané poskytovaným službám. Konkrétne, rozdelenie zodpovednosti medzi poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet a poskytovateľom platobných iniciačných služieb zapojenými do transakcie by malo mať za následok, že obaja prevezmú zodpovednosť za tú časť transakcie, ktorá je pod ich kontrolou.

(75)

Cieľom tejto smernice je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v prípadoch platobných transakcií viazaných na kartu, pri ktorých nie je v okamihu, keď platiteľ dáva súhlas na vykonanie platobnej transakcie, napríklad na automatických čerpacích staniciach, pri zmluvách o nájme auta alebo v prípade hotelovej rezervácie, známa presná suma transakcie. Poskytovateľ platobných služieb platiteľa by mal mať možnosť blokovať finančné prostriedky na platobnom účte platiteľa, len ak platiteľ súhlasil s tým, aby sa zablokovala presná suma finančných prostriedkov, pričom tieto finančné prostriedky by sa mali uvoľniť bezodkladne po doručení informácie o presnej sume platobnej transakcie a najneskôr bezodkladne po prijatí platobného príkazu.

(76)

Cieľom projektu SEPA je ďalej rozvíjať spoločné celoúniové platobné služby, ktorými sa nahradia súčasné vnútroštátne služby, pokiaľ ide o platby v eurách. S cieľom zabezpečiť úplnú migráciu na celoúniové úhrady a inkasá sa v nariadení (EÚ) č. 260/2012 ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách. S odkazom na inkasá sa v uvedenom nariadení predpokladá, že platiteľ udelil súhlas príjemcovi platby aj poskytovateľovi platobných služieb platiteľa (priamo alebo nepriamo prostredníctvom príjemcu platby), a že oprávnenia spolu s neskoršími úpravami alebo zrušením uchováva príjemca platby alebo tretia strana v mene príjemcu platby. Súčasný a doteraz jediný celoeurópsky systém inkás pre spotrebiteľské platby v eurách, ktorý vytvorila Európska platobná rada, je založený na zásade, že oprávnenie na vykonanie inkasa dáva platiteľ príjemcovi platby a spolu s neskoršími úpravami alebo zrušením ho uchováva príjemca platby. Oprávnenie môže uchovávať aj tretia strana v mene príjemcu platby. Na zabezpečenie podpory SEPA zo strany širokej verejnosti a zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa v rámci SEPA sa v celoeurópskom systéme inkás poskytuje bezpodmienečné právo na vrátenie finančných prostriedkov v prípade autorizovaných platieb. Odzrkadľujúc uvedenú realitu je cieľom tejto smernice ustanoviť bezpodmienečné právo na vrátanie finančných prostriedkov ako všeobecnú požiadavku pre všetky inkasné transakcie denominované v eurách v Únii.

Súbežne so SEPA však tradičné systémy inkás, ktoré nie sú v eurách, naďalej existujú v členských štátoch, ktorých menou nie je euro. Uvedené systémy sa ukazujú ako účinné a zabezpečujú rovnakú vysokú úroveň ochrany platiteľa inými ochrannými prostriedkami, nie vždy založenými na bezpodmienečnom práve na vrátenie finančných prostriedkov. V uvedenom prípade by mal byť platiteľ chránený všeobecným pravidlom na vrátanie finančných prostriedkov v prípade, keď vykonaná platobná transakcia prevyšuje sumu, ktorú by bolo možné odôvodnene očakávať. Okrem toho by mali mať členské štáty možnosť stanoviť pravidlá týkajúce sa práva na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré sú priaznivejšie pre platiteľa. Existuje skutočný dopyt po špecifických produktoch v eurách v oblasti inkasa v rámci SEPA, čo dokazuje aj pretrvávajúca existencia určitých tradičných platobných služieb v eurách v niektorých členských štátoch. Bolo by primerané povoliť, aby sa v rámcovej zmluve medzi platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb dohodlo, že platiteľ nemá nárok na vrátenie finančných prostriedkov v situáciách, kde je chránený, pretože buď udelil súhlas s vykonaním transakcie priamo svojmu poskytovateľovi platobných služieb, vrátane prípadu, keď poskytovateľ platobných služieb koná v mene príjemcu platby, alebo pretože v relevantných prípadoch informácie o budúcej platobnej transakcii platiteľovi poskytol alebo sprístupnil dohodnutým spôsobom najmenej štyri týždne pred dátumom splatnosti poskytovateľ platobných služieb alebo príjemca platby. V každom prípade by mal byť platiteľ vždy chránený všeobecným pravidlom o vrátaní finančných prostriedkov v prípade neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií.

(77)

Spotrebitelia a podniky musia mať pre potreby finančného plánovania a včasného plnenia platobných povinností istotu o čase potrebnom na vykonanie platobného príkazu. Touto smernicou by sa preto malo stanoviť, kedy začínajú platiť práva a povinnosti, a to konkrétne kedy sa poskytovateľovi platobných služieb doručí platobný príkaz vrátane okamihu, kedy mal poskytovateľ platobných služieb príležitosť, aby sa mu tento príkaz doručil prostredníctvom komunikačných prostriedkov dohodnutých v zmluve o poskytovaní platobných služieb, bez ohľadu na predchádzajúcu účasť v procese vedúcom ku vzniku a zaslaniu platobného príkazu, napríklad vo forme kontroly bezpečnosti a disponibility finančných prostriedkov, informácií o používaní osobného identifikačného čísla (PIN) či vydaní platobného prísľubu. K doručeniu platobného príkazu by malo ďalej dôjsť vtedy, keď sa poskytovateľovi platobných služieb platiteľa doručí platobný príkaz, ktorého suma sa má odpísať z účtu platiteľa. Deň alebo okamih, keď príjemca platby predkladá poskytovateľovi platobných služieb platobné príkazy na inkasovanie, napríklad platby kartou alebo inkasá, alebo keď príjemcovi platby poskytne poskytovateľ platobných služieb predfinancovanie príslušných súm vo forme podmieneného úveru v prospech jeho účtu, by v tejto súvislosti nemali mať žiadny význam. Používatelia by mali mať možnosť spoľahnúť sa na riadne vykonanie úplného a platného platobného príkazu, ak poskytovateľ platobných služieb nemá zmluvný alebo zákonný dôvod na jeho odmietnutie. Ak poskytovateľ platobných služieb odmietne platobný príkaz, používateľovi platobných služieb by malo byť odmietnutie a o jeho dôvod oznámené čo najskôr podľa požiadaviek práva Únie a vnútroštátneho práva. Ak rámcová zmluva stanovuje, že poskytovateľ platobných služieb môže účtovať poplatok za odmietnutie, takýto poplatok by sa mal objektívne odôvodniť a mal by byť čo najnižší.

(78)

Vzhľadom na rýchlosť, akou moderné plne automatizované platobné systémy spracúvajú platobné transakcie, čo znamená, že od určitého časového okamihu nemožno platobné príkazy odvolať bez toho, aby nevznikli vysoké náklady na manuálny zásah, je potrebné stanoviť jasný konečný termín pre odvolanie platby. V závislosti od druhu platobnej služby a platobného príkazu malo by byť možné stanoviť rôzny konečný termín pre odvolanie platby na základe dohody medzi stranami. Odvolanie platobného príkazu by sa v uvedenej súvislosti malo uplatňovať iba na vzťah medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb, teda bez toho, aby bola dotknutá neodvolateľnosť a konečnosť platobných transakcií v platobných systémoch.

(79)

Takáto neodvolateľnosť by nemala ovplyvniť práva alebo povinnosti poskytovateľa platobných služieb podľa zákonov niektorých členských štátov, ktorá sa zakladá na rámcovej zmluve platiteľa alebo vnútroštátnych zákonoch, právnych predpisoch, správnych opatreniach alebo usmerneniach, nahradiť platiteľovi sumu vykonanej platobnej transakcie v prípade sporu medzi platiteľom a príjemcom platby. Takáto náhrada by sa mala považovať za nový platobný príkaz. S výnimkou týchto prípadov by sa právne spory vyplývajúce zo vzťahu, na základe ktorého sa vykonáva platobný príkaz, mali riešiť len medzi platiteľom a príjemcom platby.

(80)

Z hľadiska plne integrovaného priameho spracúvania platieb a právnej istoty, pokiaľ ide o plnenie každého príslušného záväzku medzi používateľmi platobných služieb, je nevyhnutné, aby sa na účet príjemcu platby pripísala plná suma, ktorú platiteľ previedol. Preto by nemalo byť možné, aby ktorýkoľvek zo sprostredkovateľov zúčastnených na vykonávaní platobných transakcií mohol vykonávať zrážky z prevádzanej sumy. Príjemcovia platby by však mali mať možnosť uzatvoriť dohodu so svojím poskytovateľom platobných služieb, ktorá poskytovateľovi umožní odpočítať svoje vlastné poplatky. Avšak s cieľom umožniť príjemcovi platby overenie toho, že splatná suma je správne zaplatená, by sa medzi následne poskytnutými informáciami o platobnej transakcii mala uvádzať nielen plná suma prevedených finančných prostriedkov, ale aj výška všetkých poplatkov, ktorá bola odpočítaná.

(81)

Nástroje na vykonávanie platieb nízkej hodnoty by mali predstavovať lacnú a ľahko použiteľnú alternatívu v prípade tovaru a služieb nízkej hodnoty a nemali by byť zbytočne zaťažené nadmernými požiadavkami. Príslušné požiadavky na poskytovanie informácií a pravidlá pre ich vykonávanie týchto požiadaviek by sa preto mali obmedziť na základné informácie, pričom by mali zohľadňovať aj technické možnosti, ktoré možno oprávnene očakávať od nástrojov používaných určených pre platby nízkej hodnoty. Aj napriek jednoduchšiemu režimu by používatelia platobných služieb mali mať primeranú ochranu vzhľadom na obmedzené riziká, aké uvedené platobné nástroje predstavujú, najmä pokiaľ ide o predplatené platobné nástroje.

(82)

S cieľom zvýšiť efektívnosť platieb v celej Únii by všetky platobné príkazy iniciované platiteľom a vyjadrené v eurách alebo v mene členského štátu, ktorého menou nie je euro, vrátane úhrad a poukazovania peňazí mali podliehať maximálne jednodňovej lehote na vykonanie platby. Pre všetky ostatné platby, ako sú platby iniciované príjemcom platby alebo prostredníctvom neho vrátane inkasa a platieb platobnou kartou v prípade, keď chýba výslovná dohoda medzi poskytovateľom platobných služieb a platiteľom o dlhšej lehote na vykonanie platby, by sa mala uplatňovať rovnaká jednodňová lehota na vykonanie platby. Ak sa platobný príkaz podá v papierovej forme, uvedené lehoty by malo byť možné predĺžiť o ďalší jeden pracovný deň, čím sa umožní nenarušené poskytovanie platobných služieb spotrebiteľom, ktorí sú zvyknutí iba na dokumenty v papierovej forme. V prípade použitia inkasnej schémy by mal poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby predložiť príkaz na inkaso v lehotách dohodnutých medzi príjemcom platby a poskytovateľom platobných služieb, aby bolo možné vykonať vyrovnanie v dohodnutý deň splatnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že platobné infraštruktúry sú často vysoko efektívne, a s cieľom predísť akémukoľvek zníženiu súčasných úrovní služieb by sa malo členským štátom povoliť zachovať alebo stanoviť pravidlá určujúce v prípade potreby kratšiu lehotu na vykonanie platby než jeden pracovný deň.

(83)

Ak jeden z poskytovateľov platobných služieb nemá sídlo v Únii, ustanovenia o vykonávaní platieb v plnej výške a o lehote na vykonanie platby by mali predstavovať osvedčené postupy.

(84)

S cieľom posilniť dôveru spotrebiteľov voči harmonizovanému platobnému trhu je nevyhnutné, aby používatelia platobných služieb pri rozhodovaní poznali skutočné náklady a poplatky za platobné služby. Preto by sa malo zakázať používanie netransparentných postupov tvorby cien, keďže podľa všeobecne prijatého názoru tieto postupy spôsobujú používateľom nesmierne ťažkosti pri stanovovaní skutočnej ceny platobnej služby. Najmä by nemalo byť povolené pripisovanie na účet a odpisovanie z účtu so splatnosťou nevýhodnou pre používateľa.

(85)

Plynulé a efektívne fungovanie platobného systému závisí od toho, či sa používateľ môže spoľahnúť na to, že poskytovateľ platobných služieb vykoná platobnú transakciu riadne a v dohodnutej lehote. Poskytovateľ platobných služieb obyčajne dokáže posúdiť riziká súvisiace s platobnou transakciou. Práve poskytovateľ platobných služieb zabezpečuje platobný systém, prijíma opatrenia na odvolanie nesprávne umiestnených alebo nesprávne alokovaných finančných prostriedkov a vo väčšine prípadov rozhoduje o sprostredkovateľoch, ktorí sa podieľajú na vykonaní platobnej transakcie. Pri zvážení všetkých uvedených skutočností je okrem neobvyklých a nepredvídateľných okolností primerané, aby poskytovateľ platobných služieb niesol zodpovednosť za vykonanie platobnej transakcie, ktorú mu používateľ zadal, okrem konania a opomenutia poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby, ktorého vybral výhradne príjemca platby. Aby však platiteľ neostal nechránený v nepravdepodobných situáciách, keď nie je jasné, či bola suma platby riadne doručená poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby, príslušné dôkazné bremeno by mal niesť poskytovateľ platobných služieb platiteľa. Obvykle sa môže predpokladať, že sprostredkovateľská inštitúcia, zvyčajne „neutrálny“ subjekt, ako napríklad centrálna banka alebo klíringový ústav, ktorá prevádza sumu platby od zasielajúceho poskytovateľa platobných služieb prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb, bude uchovávať údaje týkajúce sa účtov a bude schopná ich poskytnúť, kedykoľvek to bude potrebné. Keď sa suma platby pripíše na účet prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb, príjemcovi platby by mal ihneď vzniknúť nárok voči poskytovateľovi platobných služieb na pripísanie platby na účet.

(86)

Poskytovateľ platobných služieb platiteľa, a to poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet alebo prípadne poskytovateľ platobných iniciačných služieb, by mal prevziať zodpovednosť za správne vykonanie platby, predovšetkým vrátane plnej sumy platobnej transakcie a lehoty jej vykonania, ako aj plnú zodpovednosť za každé pochybenie iných strán v platobnom reťazci až po účet príjemcu platby. V dôsledku uvedenej zodpovednosti by mal poskytovateľ platobných služieb platiteľa v prípade, že sa plná suma nepripíše na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby alebo sa pripíše neskoro, platobnú transakciu opraviť alebo bez zbytočného odkladu vrátiť príslušnú sumu tejto transakcie platiteľovi bez toho, aby boli dotknuté prípadné ďalšie nároky, ktoré sú možné v súlade s vnútroštátnym právom. Pretože zodpovednosť nesie poskytovateľ platobných služieb, platiteľ ani príjemca platby by nemali znášať žiadne náklady súvisiace s nesprávnou platbou. V prípade nevykonania, chybného alebo oneskoreného vykonania platobných transakcií by členské štáty mali zabezpečiť, aby dátum pripísania alebo odpísania opravných platieb poskytovateľov platobných služieb bol vždy rovnaký ako dátum pripísania alebo odpísania v prípade správneho vykonania.

(87)

Táto smernica by sa mala týkať iba zmluvných povinností a záväzkov medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb. Náležité fungovanie úhrad a iných platobných služieb si však vyžaduje, aby poskytovatelia platobných služieb a ich sprostredkovatelia, napríklad spracovatelia, mali zmluvy, v ktorých stanovia ich vzájomné práva a povinnosti. Otázky týkajúce sa záväzkov tvoria podstatnú časť uvedených jednotných zmlúv. Je potrebné dosiahnuť právnu istotu, aby sa poskytovatelia platobných služieb a sprostredkovatelia, ktorí sa zúčastňujú na platobných transakciách, mohli spoľahnúť, že tomu poskytovateľovi platobných služieb, ktorý nenesie zodpovednosť, budú nahradené straty, ktoré mu vznikli, alebo sumy, ktoré zaplatil, podľa ustanovení tejto smernice o zodpovednosti. Ďalšie vymedzenie práv na nápravu a podrobnosti ich obsahu, ako aj spôsob nakladania s nárokmi vo vzťahu k poskytovateľovi platobných služieb alebo sprostredkovateľovi, ktorým možno pripísať zodpovednosť za chybnú platobnú transakciu, by malo byť predmetom zmluvy.

(88)

Poskytovateľ platobných služieb by mal vedieť jednoznačne stanoviť informácie, ktoré sa vyžadujú na správne vykonanie platobného príkazu. Na druhej strane, s cieľom predísť roztriešteniu a ohrozeniu zriaďovania integrovaných platobných systémov v Únii by sa však členským štátom nemalo povoliť, aby pri platobných transakciách vyžadovali používanie konkrétneho identifikátora. Toto by však nemalo brániť členským štátom požadovať od poskytovateľa platobných služieb platiteľa, aby konal s náležitou starostlivosťou, a ak je to technicky možné a bez potreby manuálneho zásahu, overil celistvosť jedinečného identifikátora, a ak tento jedinečný identifikátor nie je celistvý, odmietol vykonať platobný príkaz a informoval o tom platiteľa. Zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb by sa mala obmedziť na správne vykonanie platobnej transakcie podľa platobného príkazu používateľa platobných služieb. Ak sa finančné prostriedky, ktoré sú predmetom platobnej transakcie, dostanú v dôsledku nesprávneho jedinečného identifikátora, ktorý poskytol platiteľ, k nesprávnemu príjemcovi, poskytovatelia platobných služieb platiteľa aj príjemcu platby by nemali niesť zodpovednosť, ale mali by byť povinní spolupracovať pri vynaložení primeraného úsilia s cieľom získať späť finančné prostriedky, a to aj oznamovaním relevantných informácií.

(89)

Poskytovanie platobných služieb zo strany poskytovateľov platobných služieb môže zahŕňať spracúvanie osobných údajov. Na spracúvanie osobných údajov na účely tejto smernice sa uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (22), vnútroštátne predpisy, ktorými sa transponuje smernica 95/46/ES, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (23). Najmä pri spracúvaní osobných údajov na účely tejto smernice by sa mal vymedziť presný účel, uviesť príslušný právny základ a mali by sa dodržiavať príslušné bezpečnostné požiadavky stanovené v smernici 95/46/ES, ako aj zásady nevyhnutnosti, proporcionality, obmedzeného účelu a primeranej lehoty uchovávania údajov. Súčasťou všetkých systémov spracúvania osobných údajov vytvorených a používaných v rámci tejto smernice by mala byť špecificky navrhnutá ochrana údajov a štandardná ochrana údajov.

(90)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, a to vrátane práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva na ochranu osobných údajov, slobody podnikania, práva na účinný prostriedok nápravy, ako aj práva nebyť stíhaný alebo potrestaný dvakrát za ten istý čin. Táto smernica sa musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(91)

Poskytovatelia platobných služieb sú zodpovední za bezpečnostné opatrenia. Uvedené opatrenia musia byť primerané daným bezpečnostným rizikám. Poskytovatelia platobných služieb by mali ustanoviť rámec na zmiernenie rizík a mali by zachovávať účinné postupy na zvládanie incidentov. Na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia platobných služieb pravidelne poskytovali príslušným orgánom aktualizované posúdenie svojich bezpečnostných rizík a opatrení, ktoré prijali v reakcii na tieto riziká, by sa mal zaviesť mechanizmus pravidelného podávania správ. Navyše s cieľom zabezpečiť, aby boli škody vzniknuté používateľom, iným poskytovateľom platobných služieb alebo platobným systémom, ako je napríklad závažné narušenie platobného systému, čo najmenšie, je nevyhnutné, aby sa od poskytovateľov platobných služieb vyžadovalo bez zbytočného odkladu hlásiť závažné bezpečnostné incidenty príslušným orgánom. Mala by sa ustanoviť koordinačná úloha orgánu EBA.

(92)

Povinnosti oznamovania bezpečnostných incidentov by nemali mať vplyv na povinnosti oznamovania iných incidentov stanovené v iných právnych aktoch Únie a akékoľvek požiadavky stanovené v tejto smernici by sa mali zosúladiť s ohlasovacími povinnosťami uloženými iným právom Únie a mali by im byť úmerné.

(93)

Je nevyhnutné vytvoriť jasný právny rámec, v ktorom sa stanovia podmienky, za ktorých poskytovatelia platobných iniciačných služieb a poskytovatelia služieb informovania o účte môžu poskytovať svoje služby so súhlasom majiteľa účtu bez toho, aby od nich poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet vyžadoval použitie konkrétneho obchodného modelu, či už na základe priameho alebo nepriameho prístupu, pre poskytovanie týchto druhov služieb. Poskytovatelia platobných iniciačných služieb a poskytovatelia služieb informovania o účte na jednej strane a poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet na strane druhej by mali dodržiavať potrebné požiadavky na ochranu údajov a bezpečnostné požiadavky stanovené alebo uvedené v tejto smernici alebo zahrnuté v regulačných technických predpisoch. Uvedené regulačné technické predpisy by mali byť zlučiteľné s rôznymi dostupnými technologickými riešeniami. S cieľom zabezpečiť bezpečnú komunikáciu medzi príslušnými aktérmi v súvislosti s uvedenými službami by mal EBA takisto vymedziť požiadavky na spoločné a otvorené komunikačné normy, ktoré by mali uplatňovať všetci poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet, ktorí umožňujú poskytovanie online platobných služieb. To znamená, že uvedené otvorené normy by mali zabezpečiť interoperabilitu rôznych technologických komunikačných riešení. Uvedené spoločné a otvorené normy by mali tiež zabezpečiť, aby si bol poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet vedomý toho, že ho kontaktoval poskytovateľ platobných iniciačných služieb alebo poskytovateľ služieb informovania o účte a nie samotný klient. Normy by tiež mali zabezpečiť, aby poskytovatelia platobných iniciačných služieb a poskytovatelia služieb informovania o účte komunikovali s poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet a so zainteresovanými zákazníkmi bezpečným spôsobom. Pri vypracúvaní uvedených požiadaviek by mal EBA venovať osobitnú pozornosť skutočnosti, že normy, ktoré sa majú uplatňovať, majú umožniť používanie všetkých bežných typov zariadení (ako sú počítače, tablety a mobilné telefóny) na vykonávanie rôznych platobných služieb.

(94)

Pri vypracúvaní regulačných technických predpisov týkajúcich sa autentifikácie a komunikácie by mal EBA systematicky posudzovať a zohľadňovať aspekt ochrany súkromia s cieľom identifikovať riziká spojené s každou z dostupných technických možností a nápravné opatrenia, ktoré by bolo možné zaviesť na minimalizáciu hrozieb v oblasti ochrany údajov.

(95)

Bezpečnosť elektronických platieb má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia ochrany používateľov a rozvoja spoľahlivého prostredia pre elektronický obchod. Všetky platobné služby ponúkané elektronicky by sa mali poskytovať bezpečne s využitím technológií schopných zaručiť bezpečnú autentifikáciu používateľa a znížiť v maximálnej možnej miere riziko podvodu. Zdá sa, že nie je potrebné zaručiť rovnakú úroveň ochrany platobných transakcií iniciovaných a vykonaných iným spôsobom ako použitím elektronických platforiem alebo zariadení, ako sú napríklad platobné transakcie využívajúce papierovú formu, poštové príkazy alebo telefonické príkazy. Stabilný rast internetových a mobilných platieb by mal byť sprevádzaný všeobecným posilňovaním bezpečnostných opatrení. Platobné služby ponúkané cez internet alebo prostredníctvom iných kanálov na diaľku, fungovanie ktorých nezávisí od fyzického umiestnenia zariadenia používaného na iniciovanie platobnej transakcie alebo použitého platobného nástroja, by preto mali zahŕňať autentifikáciu transakcií prostredníctvom dynamických kódov, aby bol používateľ vždy informovaný o sume a príjemcovi platby v súvislosti s transakciou, ktorú používateľ autorizuje.

(96)

Bezpečnostné opatrenia by mali byť zlučiteľné s úrovňou rizika spojeného s platobnou službou. S cieľom umožniť vyvinutie užívateľsky prijateľných a dostupných platobných prostriedkov pre nízkorizikové platby, napríklad bezkontaktné platby s nízkou hodnotou v mieste predaja, či už pomocou mobilného telefónu alebo bez neho, by sa mali v regulačných technických predpisoch spresniť výnimky z uplatňovania bezpečnostných požiadaviek. Na obmedzenie rizík súvisiacich s phishingom a inými podvodnými aktivitami je potrebné bezpečné používanie personalizovaných bezpečnostných prvkov. V uvedenej súvislosti by mal mať používateľ možnosť spoliehať sa na prijatie opatrení, ktoré chránia dôvernosť a integritu personalizovaných bezpečnostných prvkov. Uvedené opatrenia typicky zahŕňajú kódovacie systémy založené na osobných zariadeniach platiteľa vrátane čítačiek kariet alebo mobilných telefónov alebo poskytnuté platiteľovi jeho poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet prostredníctvom iného kanála, napríklad SMS alebo emailov. Opatrenia, typicky vrátane šifrovacích systémov, ktoré môžu generovať autentifikačné kódy, ako napríklad jednorazové heslá, dokážu zvýšiť bezpečnosť platobných transakcií. Používanie takýchto autentifikačných kódov používateľmi platobných služieb by sa malo považovať za zlučiteľné s ich povinnosťami súvisiacimi s platobnými nástrojmi a personalizovanými bezpečnostnými prvkami, a to aj v prípade zapojenia poskytovateľov platobných iniciačných služieb alebo poskytovateľov služieb informovania o účte.

(97)

Členské štáty by mali stanoviť, či by príslušné orgány určené na udeľovanie povolení na činnosť platobným inštitúciám mohli byť taktiež príslušnými orgánmi, pokiaľ ide o postupy alternatívneho riešenia sporov.

(98)

Bez toho, aby bolo dotknuté právo zákazníkov podať žalobu na súd, členské štáty by mali zabezpečiť ľahko dostupný, primeraný, nezávislý, nestranný, transparentný a účinný postup alternatívneho riešenia sporov medzi poskytovateľmi platobných služieb a používateľmi platobných služieb, ktoré vyplývajú z práv a povinností stanovených v tejto smernici. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (24) sa stanovuje, že ochranu poskytovanú spotrebiteľom povinnými predpismi právneho poriadku krajiny, v ktorej majú obvyklý pobyt, sa nemá narušiť žiadnymi zmluvnými podmienkami o rozhodnom práve uplatniteľnom na zmluvu. S cieľom ustanoviť efektívny a účinný postup riešenia sporov by členské štáty mali zabezpečiť, aby poskytovatelia platobných služieb zaviedli účinný postup riešenia sťažností, ktorý môžu používatelia platobných služieb použiť pred tým, než sa spor predloží na vyriešenie v rámci postupu alternatívneho riešenia sporov alebo na súd. V postupe riešenia sťažností by sa mali uplatňovať krátke a jasne vymedzené časové lehoty, v rámci ktorých by poskytovateľ platobných služieb mal odpovedať na sťažnosť. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby orgány pre alternatívne riešenie sporov mali dostatočnú kapacitu na primerané a efektívne zapájanie sa do cezhraničnej spolupráce so zreteľom na spory týkajúce sa práv a povinností podľa tejto smernice.

(99)

Je nevyhnutné zabezpečiť účinné presadzovanie ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré boli prijaté podľa tejto smernice. Preto by sa mali zaviesť vhodné postupy, pomocou ktorých bude možné podávať sťažnosti na poskytovateľov platobných služieb nedodržiavajúcich tieto ustanovenia a zabezpečiť, aby sa im v prípade potreby uložili primerané, účinné a odrádzajúce sankcie. S cieľom zabezpečiť účinné dodržiavanie tejto smernice by členské štáty mali určiť príslušné orgány, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a ktoré konajú nezávisle od poskytovateľov platobných služieb. V záujme transparentnosti by členské štáty mali Komisii oznámiť, ktoré orgány boli určené, s jasným opisom ich povinností podľa tejto smernice.

(100)

Bez toho, aby bolo dotknuté právo podať žalobu na súd s cieľom zabezpečiť súlad s touto smernicou by členské štáty mali tiež zabezpečiť, aby príslušným orgánom boli udelené potrebné právomoci vrátane právomoci ukladať sankcie, keď poskytovateľ platobných služieb nedodržiava práva a povinnosti stanovené v tejto smernici, najmä ak existuje riziko opakovaného narušenia alebo ďalších problémov pre kolektívne záujmy spotrebiteľov.

(101)

Je dôležité, aby spotrebitelia boli jasne a zrozumiteľne informovaní o svojich právach a povinnostiach podľa tejto smernice. Komisia by preto mala vypracovať leták o uvedených právach a povinnostiach.

(102)

Touto smernicou nie sú dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa dôsledkov, pokiaľ ide o zodpovednosť za nepresnosť obsahu alebo zasielania výpisu.

(103)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté ustanovenia týkajúce sa zaobchádzania s platobnými službami na účely DPH stanovené v smernici Rady 2006/112/ES (25).

(104)

Ak sa v tejto smernici odkazuje na sumy v eurách, tieto sumy by sa mali chápať ako ekvivalent súm v národnej mene členských štátov, ktorých menou nie je euro.

(105)

V záujme právnej istoty je vhodné prijať prechodné opatrenia, ktoré by umožnili osobám, ktoré začali vykonávať činnosti platobných inštitúcií v súlade s vnútroštátnym právom transponujúcim smernicu 2007/64/ES pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice, aby počas stanovenej doby v príslušnom členskom štáte pokračovali vo vykonávaní týchto činností.

(106)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o úpravu odkazu na odporúčanie 2003/361/ES, ktorým sa toto odporúčanie mení, a o aktualizovanie priemernej sumy platobných transakcií vykonaných poskytovateľom platobných služieb používanej členskými štátmi ako limit na uplatňovanie možnosti vyňať (čiastočne) menšie platobné inštitúcie zo splnenia požiadaviek na udelenie povolenia na činnosť, aby sa zohľadnila inflácia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(107)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice by sa Komisia mala spoľahnúť na odbornosť a podporu zo strany orgánu EBA, ktorého úlohou by malo byť vypracovať usmernenia a pripraviť návrh regulačných technických predpisov týkajúcich sa aspektov bezpečnosti platobných služieb, najmä so zreteľom na silnú autentifikáciu zákazníka, a na spoluprácu medzi členskými štátmi v kontexte poskytovania služieb a zriaďovania platobných inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie, v iných členských štátoch. Komisia by mala byť splnomocnená prijať tento návrh regulačných technických predpisov. Uvedené osobitné úlohy sú plne v súlade s úlohou a zodpovednosťou orgánu EBA, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 1093/2010.

(108)

EBA by mal pri vypracúvaní usmernení, návrhu regulačných technických predpisov a návrhu vykonávacích technických predpisov podľa tejto smernice a v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010 zabezpečiť, aby konzultoval so všetkými príslušnými zúčastnenými stranami vrátane tých, ktoré sú na trhu s platobnými službami, berúc do úvahy všetky dotknuté záujmy. Ak je to nevyhnutné na dosiahnutie správnej rovnováhy medzi názormi, by mal orgán EBA vynaložiť osobitné úsilie na získanie názorov relevantných nebankových subjektov.

(109)

Keďže cieľ tejto smernice, a to ďalšia integrácia vnútorného trhu platobných služieb, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, pretože si vyžaduje harmonizáciu veľkého množstva rôznych predpisov, ktoré v súčasnosti existujú v právnych systémoch rôznych členských štátov, ale ho možno z dôvodu jeho rozsahu a účinkov lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(110)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (26) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicu sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(111)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a vydal stanovisko 5. decembra 2013 (27).

(112)

Smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(113)

S prihliadnutím na početné zmeny, ktoré sú potrebné v smernici 2007/64/ES, je vhodné túto smernicu zrušiť a nahradiť ju,

a)

úverové inštitúcie vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (28), vrátane ich pobočiek v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 17 uvedeného nariadenia, ak sa takéto pobočky nachádzajú v Únii, bez ohľadu na to, či sa ústredie týchto pobočiek nachádza v Únii alebo v súlade s článkom 47 smernice 2013/36/EÚ a s vnútroštátnym právom mimo Únie;

b)

inštitúcie elektronických peňazí v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2009/110/ES vrátane v súlade s článkom 8 uvedenej smernice a s vnútroštátnym právom, ich pobočiek, ak sa takéto pobočky nachádzajú v Únii a ich ústredie sa nachádza mimo Únie, pokiaľ sú platobné služby, ktoré poskytujú tieto pobočky, viazané na vydávanie elektronických peňazí;

c)

poštové podniky, ktoré sú oprávnené poskytovať platobné služby podľa vnútroštátneho práva;

d)

platobné inštitúcie;

e)

ECB a národné centrálne banky, ak nekonajú ako menové orgány alebo iné orgány verejnej moci;

f)

členské štáty alebo ich regionálne či miestne orgány, ak nekonajú ako orgány verejnej moci.

a)

transparentnosti podmienok a požiadaviek na poskytovanie informácií v súvislosti s platobnými službami a

b)

zodpovedajúcich práv a povinností používateľov platobných služieb a poskytovateľov platobných služieb v súvislosti s poskytovaním platobných služieb v rámci riadneho zamestnania alebo podnikateľskej činnosti.

a)

platobné transakcie vykonané výlučne v hotovosti priamo medzi platiteľom a príjemcom platby bez akéhokoľvek sprostredkovania;

b)

platobné transakcie medzi platiteľom a príjemcom platby prostredníctvom komerčného agenta povereného na základe dohody rokovaním alebo uzavretím predaja alebo kúpy tovaru alebo služieb v mene len platiteľa alebo len príjemcu platby;

c)

profesionálnu fyzickú prepravu bankoviek a mincí vrátane ich výberu, spracovania a dodania;

d)

platobné transakcie pozostávajúce z iného než profesionálneho výberu a dodania hotovosti v rámci neziskovej alebo charitatívnej činnosti;

e)

služby, pri ktorých príjemca platby poskytne platiteľovi hotovosť ako súčasť platobnej transakcie na výslovnú žiadosť používateľa platobnej služby tesne pred vykonaním platobnej transakcie prostredníctvom platby za kúpu tovaru alebo služieb;

f)

zmenárenské operácie typu hotovosť za hotovosť, v prípade ktorých finančné prostriedky nie sú držané na platobnom účte;

g)

platobné transakcie založené na ktoromkoľvek z nasledujúcich dokumentov vystavenom na poskytovateľa platobných služieb s cieľom dať príjemcovi platby k dispozícii finančné prostriedky:

h)

platobné transakcie vykonané v rámci platobného systému alebo systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi medzi agentmi na vyrovnanie, centrálnymi protistranami, klíringovými ústavmi a/alebo centrálnymi bankami a inými účastníkmi takéhoto systému a poskytovateľmi platobných služieb bez toho, aby bol dotknutý článok 35;

i)

platobné transakcie, ktoré súvisia so správou cenných papierov vrátane výplaty dividend, výnosov alebo iných výplat, či umorovania alebo predaja, ktoré vykonávajú osoby uvedené v písmene h) alebo investičné spoločnosti, úverové inštitúcie, podniky kolektívneho investovania alebo správcovské spoločnosti, ktoré poskytujú investičné služby, a akékoľvek iné subjekty, ktoré môžu spravovať finančné nástroje;

j)

služby zabezpečované poskytovateľmi technických služieb, ktorí podporujú poskytovanie platobných služieb bez toho, aby v ktorejkoľvek fáze mali v držbe finančné prostriedky určené na prevod, vrátane spracovania a uchovávania údajov, ochrany zverených prostriedkov a služieb ochrany súkromia, autentifikácie údajov a totožnosti, zabezpečovania informačných technológií (IT) a komunikačných sietí, zabezpečovania a údržby terminálov a zariadení používaných pri platobných službách, s výnimkou platobných iniciačných služieb a služieb informovania o účte;

k)

služby založené na osobitných platobných nástrojoch, ktoré sa môžu používať len obmedzene a ktoré spĺňajú jednu z týchto podmienok:

l)

platobné transakcie, ktoré vykonáva poskytovateľ elektronických komunikačných sietí alebo služieb, poskytované navyše k elektronickým komunikačným službám pre účastníka siete alebo služby:

pod podmienkou, že hodnota ktorejkoľvek jednej platobnej transakcie uvedenej v bodoch i) a ii) nepresahuje 50 EUR a:

m)

platobné transakcie vykonané medzi poskytovateľmi platobných služieb, ich agentmi alebo pobočkami na ich vlastný účet;

n)

platobné transakcie a súvisiace služby medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou alebo medzi dcérskymi spoločnosťami tej istej materskej spoločnosti, a to bez akéhokoľvek sprostredkovania zo strany iného poskytovateľa platobných služieb než podniku patriaceho do tej istej skupiny;

o)

služby výberu hotovosti ponúkané prostredníctvom bankomatov (ATM) poskytovateľmi, ktorí konajú v mene jedného alebo viacerých vydavateľov kariet a ktorí nie sú zmluvnou stranou rámcovej zmluvy so zákazníkom uskutočňujúcim výber peňazí z platobného účtu, za podmienky, že títo poskytovatelia neposkytujú iné platobné služby uvedené v prílohe I. Napriek tomu sa poskytnú zákazníkovi informácie o akýchkoľvek poplatkoch za výber uvedených v článkoch 45, 48, 49 a 59 pred uskutočnením výberu, ako aj pri prijatí hotovosti na konci transakcie po výbere.

1.

„domovský členský štát“ je ktorýkoľvek z týchto členských štátov:

2.

„hostiteľský členský štát“ je iný členský štát než domovský členský štát, v ktorom má poskytovateľ platobných služieb agenta alebo pobočku alebo poskytuje platobné služby;

3.

„platobná služba“ je ktorákoľvek podnikateľská činnosť uvedená v prílohe I;

4.

„platobná inštitúcia“ je právnická osoba, ktorej bolo v súlade s článkom 11 udelené povolenie poskytovať a vykonávať platobné služby v celej Únii;

5.

„platobná transakcia“ je úkon, ktorým je vklad, prevod alebo výber finančných prostriedkov, a to na podnet platiteľa alebo v jeho mene alebo na podnet príjemcu platby, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom platby;

6.

„platobná transakcia na diaľku“ je platobná transakcia iniciovaná cez internet alebo prostredníctvom zariadenia, ktoré možno použiť na diaľkovú komunikáciu;

7.

„platobný systém“ je systém na prevod finančných prostriedkov formálnymi a štandardizovanými mechanizmami a so spoločnými pravidlami spracovania, klíringu a/alebo zúčtovania platobných transakcií;

8.

„platiteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je majiteľom platobného účtu a ktorá povolí platobný príkaz z tohto platobného účtu, alebo v prípade, že platobný účet neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá dáva platobný príkaz;

9.

„príjemca platby“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zamýšľaným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie;

10.

„používateľ platobných služieb“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa platobnú službu ako platiteľ, príjemca platby, alebo ako platiteľ aj príjemca platby;

11.

„poskytovateľ platobných služieb“ je subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 alebo právnická či fyzická osoba, ktoré využívajú výnimku podľa článku 32 alebo 33;

12.

„platobný účet“ je účet, ktorý je vedený na meno jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb a ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií;

13.

„platobný príkaz“ je pokyn platiteľa alebo príjemcu platby svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;

14.

„platobný nástroj“ je personalizované zariadenie (zariadenia) a/alebo súbor postupov dohodnutých medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb, ktoré sa používajú na iniciovanie platobného príkazu;

15.

„platobná iniciačná služba“ je služba, ktorou sa na žiadosť používateľa platobných služieb iniciuje platobný príkaz vo vzťahu k platobnému účtu, ktorý je vedený u iného poskytovateľa platobných služieb;

16.

„služba informovania o účte“ je online služba spočívajúca v poskytovaní konsolidovaných informácií o jednom alebo viacerých platobných účtoch, ktoré má používateľ platobných služieb u iného poskytovateľa platobných služieb alebo u viacerých poskytovateľov platobných služieb;

17.

„poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý poskytuje a spravuje platobný účet pre platiteľa;

18.

„poskytovateľ platobných iniciačných služieb“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý vykonáva podnikateľské činnosti uvedené v prílohe I bode 7;

19.

„poskytovateľ služieb informovania o účte“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý vykonáva podnikateľské činnosti uvedené v prílohe I bode 8;

20.

„spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá v zmluvách o poskytovaní platobných služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná inak než na účely svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti;

21.

„rámcová zmluva“ je zmluva o poskytovaní platobných služieb, ktorou sa riadi budúci výkon jednotlivých a následných platobných transakcií a ktorá môže obsahovať povinnosť a podmienky zriadenia platobného účtu;

22.

„poukázanie peňazí“ je platobná služba, pri ktorej sa finančné prostriedky od platiteľa prijímajú bez toho, aby sa vytvorili akékoľvek platobné účty v mene platiteľa alebo príjemcu platby, na výhradný účel prevodu zodpovedajúcej sumy príjemcovi platby alebo inému poskytovateľovi platobných služieb, ktorý koná v mene príjemcu platby, a/alebo pri ktorej sa takéto finančné prostriedky prijímajú v mene príjemcu platby a sú mu sprístupnené;

23.

„inkaso“ je platobná služba, pri ktorej sa z platobného účtu platiteľa odpíšu finančné prostriedky, pričom platobnú transakciu iniciuje príjemca platby na základe súhlasu platiteľa daného príjemcovi platby, poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby alebo vlastnému poskytovateľovi platobných služieb platiteľa;

24.

„úhrada“ je platobná služba pripísania finančných prostriedkov platobnej transakcie alebo série platobných transakcií z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu platby prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb, ktorý vedie platobný účet platiteľa, na základe pokynu platiteľa;

25.

„finančné prostriedky“ sú bankovky a mince, bezhotovostné peniaze alebo elektronické peniaze, ako sú vymedzené v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES;

26.

„dátum pripísania alebo odpísania“ je referenčný čas, ktorý používa poskytovateľ platobných služieb na výpočet úrokov z finančných prostriedkov odpísaných z platobného účtu alebo naň pripísaných;

27.

„referenčný výmenný kurz“ je výmenný kurz, ktorý sa používa ako základ pri každom menovom prepočte a ktorý sprístupnil poskytovateľ platobných služieb alebo pochádza z verejne dostupného zdroja;

28.

„referenčná úroková sadzba“ je úroková sadzba, ktorá sa používa ako základ pri výpočte každého úroku, ktorý sa má uplatniť, a ktorá pochádza z verejne dostupného zdroja, ktorý môžu overiť obidve zmluvné strany zmluvy o poskytovaní platobných služieb;

29.

„autentifikácia“ je postup, ktorý poskytovateľovi platobných služieb umožňuje overiť totožnosť používateľa platobných služieb alebo platnosť používania konkrétneho platobného nástroja vrátane použitia personalizovaných bezpečnostných prvkov používateľa;

30.

„silná autentifikácia zákazníka“ je autentifikácia na základe použitia dvoch alebo viacerých prvkov, ktoré sú kategorizované ako poznatok (niečo, čo vie len používateľ), vlastníctvo (niečo, čo má len používateľ) a inherencia (niečo, čím používateľ je) a sú nezávislé v tom zmysle, že narušenie jedného prvku nenaruší spoľahlivosť ostatných prvkov, pričom je vytvorená takým spôsobom, aby chránila dôvernosť autentifikačných údajov;

31.

„personalizované bezpečnostné prvky“ sú personalizované prvky, ktoré poskytne poskytovateľ platobných služieb používateľovi platobných služieb na účely autentifikácie;

32.

„citlivé platobné údaje“ sú údaje vrátane personalizovaných bezpečnostných prvkov, ktoré možno použiť na uskutočnenie podvodu. Pre činnosti poskytovateľov platobných iniciačných služieb a poskytovateľov služieb informovania o účte meno majiteľa účtu a číslo účtu nepredstavujú citlivé platobné údaje;

33.

„jedinečný identifikátor“ je kombinácia písmen, čísel alebo symbolov, ktorú používateľovi platobných služieb oznámi poskytovateľ platobných služieb a ktorú používateľ platobných služieb poskytne na účely jednoznačnej identifikácie iného používateľa platobných služieb a/alebo platobného účtu tohto iného používateľa platobných služieb na platobnú transakciu;

34.

„prostriedky diaľkovej komunikácie“ sú spôsob, ktorý sa môže bez súčasnej fyzickej prítomnosti poskytovateľa platobných služieb a používateľa platobných služieb použiť na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní platobných služieb;

35.

„trvalý nosič údajov“ je každý nástroj, ktorý používateľovi platobných služieb umožňuje uchovávať informácie určené osobne tomuto používateľovi spôsobom dostupným na budúce použitie na obdobie primerané účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií;

36.

„mikropodnik“ je podnik, ktorý je v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní platobných služieb podnikom, ako sa vymedzuje v článku 1 a článku 2 ods. 1 a 3 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES;

37.

„pracovný deň“ je deň, v ktorom príslušný poskytovateľ platobných služieb platiteľa alebo poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby zúčastňujúci sa na vykonaní platobnej transakcie vykonáva svoju činnosť potrebnú na vykonanie platobnej transakcie;

38.

„agent“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá pri poskytovaní platobných služieb koná v mene platobnej inštitúcie;

39.

„pobočka“ je miesto podnikania, ktoré nie je ústredím a ktoré je súčasťou platobnej inštitúcie, nemá právnu subjektivitu a ktoré priamo vykonáva niektoré alebo všetky transakcie tvoriace súčasť podnikania platobnej inštitúcie; všetky miesta podnikania zriadené v tom istom členskom štáte platobnou inštitúciou s ústredím v inom členskom štáte sa považujú za jednu pobočku;

40.

„skupina“ je skupina podnikov, ktoré sú navzájom prepojené na základe vzťahu uvedeného v článku 22 ods. 1, 2 alebo 7 smernice 2013/34/EÚ, alebo podnikov vymedzených v článkoch 4, 5, 6 a 7 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 241/2014 (29), ktoré sú navzájom prepojené na základe vzťahu uvedeného v článku 10 ods. 1 alebo v článku 113 ods. 6 alebo 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

41.

„elektronická komunikačná sieť“ je sieť vymedzená v článku 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES (30);

42.

„elektronická komunikačná služba“ je služba vymedzená v článku 2 písm. c) smernice 2002/21/ES;

43.

„digitálny obsah“ je tovar alebo služby, ktoré sú vytvorené a dodané v digitálnej forme, ktorých použitie alebo spotreba sa obmedzuje na technické zariadenie a ktoré žiadnym spôsobom nezahŕňajú použitie alebo spotrebu fyzického tovaru alebo služieb;

44.

„prijímanie platobných transakcií“ je platobná služba, ktorú poskytuje poskytovateľ platobných služieb, ktorý uzavrel s príjemcom platby zmluvu s cieľom akceptovať a spracovať platobné transakcie, a ktorej výsledkom je prevod finančných prostriedkov príjemcovi platby;

45.

„vydávanie platobných nástrojov“ je platobná služba poskytovateľa platobných služieb, ktorý na zmluvnom základe poskytuje platiteľovi platobný nástroj na iniciovanie a spracovanie platobných transakcií platiteľa;

46.

„vlastné zdroje“ sú zdroje vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, v prípade ktorých je aspoň 75 % kapitálu Tier 1 vo forme vlastného kapitálu Tier 1, ako sa uvádza v článku 50 uvedeného nariadenia, a kapitál Tier 2 sa rovná alebo je nižší ako jedna tretina kapitálu Tier 1;

47.

„platobná značka“ je akýkoľvek hmotný alebo digitálny názov, termín, znak, symbol, alebo ich kombinácia, umožňujúci označenie kartovej schémy, v rámci ktorej sa platobné transakcie viazané na kartu vykonávajú;

48.

„spoločné umiestňovanie (‚co-badging‘)“ je uvádzanie dvoch alebo viacerých platobných značiek alebo platobných aplikácií tej istej platobnej značky na tom istom platobnom nástroji.

a)

s plánom podnikateľských činností, v ktorom sa stanovuje najmä druh predpokladaných platobných služieb;

b)

s podnikateľským plánom vrátane odhadu predbežného rozpočtu na prvé tri účtovné roky, ktorý preukazuje, že žiadateľ je schopný používať vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy pre riadne fungovanie;

c)

s dokladom, že platobná inštitúcia má počiatočný kapitál stanovený v článku 7;

d)

s opisom opatrení prijatých na ochranu finančných prostriedkov používateľov platobných služieb v súlade s článkom 10 v prípade platobných inštitúcií uvedených v článku 10 ods. 1;

e)

s opisom mechanizmov riadenia a vnútornej kontroly žiadateľa vrátane administratívnych postupov, postupov riadenia rizík a účtovných postupov, ktorý preukazuje, že tieto mechanizmy riadenia, kontrolné mechanizmy a postupy sú primerané, riadne, správne a vhodné;

f)

s opisom zavedených postupov na monitorovanie, riešenie a sledovanie bezpečnostného incidentu a sťažností zákazníkov týkajúcich sa bezpečnosti, ako aj mechanizmus podávania správ o incidentoch, ktorý zahŕňa oznamovacie povinnosti platobnej inštitúcie stanovené v článku 96;

g)

s opisom zavedeného postupu na evidenciu, monitorovanie, sledovanie a obmedzovanie prístupu k citlivým platobných údajom;

h)

s opisom mechanizmov na zabezpečenie kontinuity činnosti vrátane jasnej identifikácie kritických operácií, účinných plánov pre prípad nepredvídaných udalostí a postupu na pravidelné testovanie a skúmanie vhodnosti a efektívnosti takýchto plánov;

i)

s opisom zásad a definícií, ktoré sa uplatňujú na zber štatistických údajov o výkonnosti, transakciách a podvodoch;

j)

s dokumentom o bezpečnostnej politike vrátane podrobného posúdenia rizika týkajúceho sa platobných služieb a opisu bezpečnostnej kontroly a opatrení na zmiernenie rizika prijatých s cieľom náležite chrániť používateľov platobných služieb pred zistenými rizikami vrátane podvodov a nezákonného použitia citlivých a osobných údajov;

k)

v prípade platobných inštitúcií podliehajúcich povinnostiam v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (31) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 (32) s opisom mechanizmov vnútornej kontroly, ktoré žiadateľ zaviedol s cieľom dodržiavať tieto povinnosti;

l)

s opisom organizačnej štruktúry žiadateľa vrátane prípadného opisu zamýšľaného využívania agentov a pobočiek a opisu kontrol na diaľku a na mieste, ktoré sa v súvislosti s nimi žiadateľ zaväzuje aspoň raz za rok vykonávať, ako aj s opisom externého vykonávania činností (outsourcing) a účasti v národnom alebo medzinárodnom platobnom systéme;

m)

s totožnosťou osôb, ktoré majú v žiadateľovi priamy alebo nepriamy kvalifikovaný podiel v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 36 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, s veľkosťou ich podielov a dokladmi o ich vhodnosti so zreteľom na potrebu zabezpečiť riadne a prudenciálne riadenie platobnej inštitúcie;

n)

s totožnosťou členov predstavenstva a osôb zodpovedných za riadenie platobnej inštitúcie a v relevantných prípadoch aj osôb zodpovedných za riadenie činností súvisiacich s platobnými službami platobnej inštitúcie, ako aj s dokladom o tom, že majú dobrú povesť a primerané znalosti a skúsenosti na výkon platobných služieb, ako to stanovuje domovský členský štát platobnej inštitúcie;

o)

prípadne s totožnosťou štatutárnych audítorov a audítorských spoločností v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES (33);

p)

s právnym postavením žiadateľa a jeho stanovami;

q)

s adresou ústredia žiadateľa.

a)

rizikový profil podniku;

b)

či podnik poskytuje iné platobné služby uvedené v prílohe I alebo vykonáva iné obchodné činnosti;

c)

rozsah činnosti:

d)

osobitné vlastnosti porovnateľných záruk a kritériá na ich implementáciu.

a)

ak platobná inštitúcia poskytuje iba platobnú službu uvedenú v prílohe I bode 6, jej kapitál nesmie v žiadnom okamihu klesnúť pod 20 000 EUR;

b)

ak platobná inštitúcia poskytuje platobnú službu uvedenú v prílohe I bode 7, jej kapitál nesmie v žiadnom okamihu klesnúť pod 50 000 EUR;

c)

ak platobná inštitúcia poskytuje niektorú z platobných služieb uvedených v prílohe I bodoch 1 až 5, jej kapitál nesmie v žiadnom okamihu klesnúť pod 125 000 EUR.

Metóda A

Vlastné zdroje platobnej inštitúcie predstavujú sumu, ktorá sa rovná najmenej 10 % jej fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok. V prípade, že oproti predchádzajúcemu roku nastala podstatná zmena v podnikaní platobnej inštitúcie, môžu príslušné orgány túto požiadavku upraviť. Ak platobná inštitúcia k dátumu výpočtu nepodnikala celý rok, vyžaduje sa, aby jej vlastné zdroje boli aspoň vo výške 10 % zodpovedajúcich fixných režijných nákladov predpokladaných v jej podnikateľskom pláne, ak príslušné orgány nepožadujú úpravu tohto plánu.

Metóda B

Vlastné zdroje platobnej inštitúcie predstavujú sumu, ktorá sa rovná aspoň súčtu týchto položiek vynásobených súčiniteľom veľkosti k stanoveným v odseku 2, pričom objem platieb (OP) predstavuje jednu dvanástinu celkovej sumy platobných transakcií, ktoré platobná inštitúcia vykonala v predchádzajúcom roku:

Metóda C

Vlastné zdroje platobnej inštitúcie predstavujú sumu rovnajúcu sa aspoň príslušnému ukazovateľu vymedzenému v písmene a) vynásobenú multiplikačným faktorom vymedzeným v písmene b) a súčiniteľom veľkosti k vymedzeným v odseku 2.

a)

0,5 – ak platobná inštitúcia poskytuje iba platobnú službu uvedenú v prílohe I bode 6;

b)

1 – ak platobná inštitúcia poskytuje niektorú z platobných služieb uvedených v prílohe I bodoch 1 až 5.

a)

finančné prostriedky sa nesmú v žiadnom okamihu zlúčiť s finančnými prostriedkami inej fyzickej alebo právnickej osoby, než sú používatelia platobných služieb, v ktorých mene sa tieto finančné prostriedky držia, a ak ich stále drží platobná inštitúcia, pričom ich ešte nepreviedla príjemcovi platby alebo inému poskytovateľovi platobných služieb do konca pracovného dňa nasledujúceho po dni, keď boli finančné prostriedky prijaté, uložia sa na samostatnom účte v úverovej inštitúcii alebo sa investujú do bezpečných, likvidných nízkorizikových aktív, ktoré vymedzia príslušné orgány domovského členského štátu, pričom sú chránené v súlade s vnútroštátnym právom v záujme používateľov platobných služieb voči nárokom iných veriteľov platobnej inštitúcie, najmä v prípade jej platobnej neschopnosti;

b)

finančné prostriedky sú kryté poistnou zmluvou alebo inou porovnateľnou zárukou poskytnutou poisťovňou alebo úverovou inštitúciou, ktorá nepatrí do rovnakej skupiny ako samotná platobná inštitúcia, do výšky sumy rovnajúcej sa finančným prostriedkom, ktoré by boli oddelené v prípade neexistencie takejto poistnej zmluvy alebo inej porovnateľnej záruky splatnej v prípade, že platobná inštitúcia nie je schopná plniť svoje finančné záväzky.

a)

nevyužije povolenie do 12 mesiacov, výslovne sa vzdá povolenia alebo nevykonáva podnikateľskú činnosť viac ako šesť mesiacov, ak dotknutý členský štát v takých prípadoch neustanovil, že v takom prípade platnosť povolenia zaniká;

b)

získala povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným podvodným spôsobom;

c)

už nespĺňa podmienky na udelenie povolenia alebo príslušnému orgánu neposkytuje informácie o dôležitých súvisiacich zmenách;

d)

by ďalším vykonávaním podnikateľskej činnosti v oblasti platobných služieb predstavovala ohrozenie stability platobného systému alebo dôvery v platobný systém; alebo

e)

vzťahuje sa na ňu jeden z prípadov, v ktorých vnútroštátne právo ustanovuje odňatie povolenia.

a)

platobné inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie, a ich agenti;

b)

fyzické a právnické osoby, ktoré využívajú výnimku podľa článku 32 alebo 33, a ich agenti;

c)

inštitúcie uvedené v článku 2 ods. 5, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva oprávnené poskytovať platobné služby.

a)

poskytovanie prevádzkových a s nimi úzko súvisiacich doplnkových služieb, ako je zabezpečovanie vykonania platobných transakcií, zmenárenské činnosti, úschova, a uchovávanie a spracúvanie údajov;

b)

prevádzkovanie platobných systémov bez toho, aby bol dotknutý článok 35;

c)

podnikateľské činnosti okrem poskytovania platobných služieb so zreteľom na rozhodné právo Únie a vnútroštátne právo.

a)

úver je doplnkový a udeľuje sa výlučne v súvislosti s vykonaním platobnej transakcie;

b)

bez ohľadu na vnútroštátne pravidlá týkajúce sa poskytovania úverov prostredníctvom kreditných kariet sa úver poskytnutý v súvislosti s platbou a v súlade s článkom 11 ods. 9 a článkom 28 splatí v krátkej lehote, ktorá v žiadnom prípade nepresiahne 12 mesiacov;

c)

takýto úver sa neposkytuje z finančných prostriedkov prijatých alebo držaných na účel vykonania platobnej transakcie;

d)

vlastné zdroje platobnej inštitúcie sú vždy a k spokojnosti orgánov dohľadu primerané so zreteľom na celkovú sumu poskytnutých úverov.

a)

meno/názov a bydlisko/sídlo agenta;

b)

opis mechanizmov vnútornej kontroly, ktoré agent uplatní s cieľom dodržiavať povinnosti týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu podľa smernice (EÚ) 2015/849, ktorý sa bezodkladne aktualizuje v prípade, že sa vyskytnú podstatné zmeny údajov predložených v úvodnom oznámení;

c)

totožnosť členov predstavenstva a osôb zodpovedných za riadenie agenta, ktoré sa podieľajú na poskytovaní platobných služieb, a v prípade agentov, ktorí nie sú poskytovateľmi platobných služieb, doklad o tom, že sú odborne spôsobilými a vhodnými osobami;

d)

platobné služby platobnej inštitúcie, na ktoré má agent mandát, a

e)

prípadne jedinečný identifikačný kód alebo číslo agenta.

a)

externé vykonávanie činností nesmie mať za následok delegovanie zodpovedností vrcholového manažmentu;

b)

nesmie sa zmeniť vzťah a povinnosti platobnej inštitúcie voči jej používateľom platobných služieb podľa tejto smernice;

c)

nesmú sa narušiť podmienky, ktoré musí platobná inštitúcia dodržiavať, aby mohla získať povolenie, a musia sa zachovať v súlade s touto hlavou;

d)

nesmie sa zrušiť ani upraviť žiadna z iných podmienok, na základe ktorej sa platobnej inštitúcii udelilo povolenie.

a)

vyžadovať od platobnej inštitúcie, aby poskytla všetky informácie, ktoré sú potrebné na monitorovanie dodržiavania súladu, vymedzujúce účel žiadosti, ak je to vhodné, a lehotu, v ktorej sa tieto informácie majú poskytnúť;

b)

vykonávať kontroly na mieste v platobnej inštitúcii, u každého agenta či v každej pobočke poskytujúcej platobné služby, za ktorých konanie nesie platobná inštitúcia zodpovednosť, alebo v každom subjekte, ktorý bol poverený externým vykonávaním činnosti;

c)

vydávať odporúčania, usmernenia, a v prípade potreby záväzné správne opatrenia;

d)

pozastaviť platnosť povolenia alebo ho podľa článku 13 odňať.

a)

príslušnými orgánmi iných členských štátov, ktoré sú zodpovedné za udelenie povolenia platobným inštitúciám a dohľad nad nimi;

b)

ECB a národnými centrálnymi bankami členských štátov v rámci výkonu ich činnosti ako menových orgánov a orgánov dohľadu, a prípadne inými orgánmi verejnej moci zodpovednými za dohľad nad platobnými a zúčtovacími systémami;

c)

inými príslušnými orgánmi určenými podľa tejto smernice, smernice (EÚ) 2015/849 a iného práva Únie, ktoré sa uplatňujú na poskytovateľov platobných služieb, ako sú právne predpisy týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

d)

orgánom EBA, pokiaľ ide o jeho úlohu prispievať k jednotnému a súdržnému fungovaniu mechanizmov dohľadu, ako sa uvádza v článku 1 ods. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

a)

názov, adresu a prípadne číslo povolenia platobnej inštitúcie;

b)

členské štáty, v ktorých má v úmysle vykonávať činnosť;

c)

platobnú(-é) službu(-y), ktorú(-é) bude poskytovať;

d)

v prípade, že platobná inštitúcia má v úmysle využívať agenta, informácie uvedené v článku 19 ods. 1;

e)

v prípade, že platobná inštitúcia má v úmysle využívať pobočku, informácie uvedené v článku 5 ods. 1 písm. b) a e), pokiaľ ide o podnikanie v oblasti platobných služieb v hostiteľskom členskom štáte, opis organizačnej štruktúry pobočky a totožnosť osôb zodpovedných za jej riadenie.

a)

celkový objem a hodnotu transakcií, ktoré platobná inštitúcia vykonala v hostiteľských členských štátoch;

b)

druh poskytovaných platobných služieb a

c)

celkový počet agentov usadených v hostiteľskom členskom štáte.

a)

mesačný priemer z celkovej hodnoty platobných transakcií vykonaných dotknutou osobou za predchádzajúcich 12 mesiacov vrátane agentov, za ktorých činnosť nesie plnú zodpovednosť, nepresahuje limit, ktorý stanovil členský štát, ale v každom prípade ak nepresahuje sumu 3 milióny EUR. Uvedená požiadavka sa posúdi na základe celkovej sumy platobných transakcií predpokladanej v podnikateľskom pláne, pokiaľ príslušné orgány nepožadujú úpravu tohto plánu, a

b)

ak žiadna z fyzických osôb zodpovedných za riadenie alebo prevádzku podniku nebola odsúdená za trestné činy spojené s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu alebo iné finančné trestné činy.

a)

obmedzujúce pravidlá o účinnej účasti v iných platobných systémoch;

b)

pravidlo, ktoré diskriminuje poskytovateľov platobných služieb, ktorým bolo udelené povolenie, alebo registrovaných poskytovateľov platobných služieb, pokiaľ ide o práva, povinnosti a oprávnenia účastníkov systému;

c)

obmedzenie na základe inštitucionálneho postavenia.

a)

platobné systémy určené podľa smernice 98/26/ES;

b)

platobné systémy pozostávajúce výhradne z poskytovateľov platobných služieb patriacich do skupiny.

a)

odchylne od článkov 51, 52 a 56, poskytovateľ platobných služieb poskytuje platiteľovi len informácie o hlavných charakteristických znakoch platobnej služby vrátane spôsobu, akým sa platobný nástroj môže používať, povinnostiach, účtovaných poplatkoch a iné podstatné informácie potrebné na prijatie informovaného rozhodnutia spolu s uvedením, kde sa dajú ľahko získať všetky ostatné informácie a podmienky vymedzené v článku 52;

b)

odchylne od článku 54 možno dohodnúť, že od poskytovateľa platobných služieb sa nevyžaduje, aby navrhoval zmeny podmienok rámcovej zmluvy rovnakým spôsobom, ako je ustanovené v článku 51 ods. 1;

c)

odchylne od článkov 57 a 58 možno dohodnúť, že po vykonaní platobnej transakcie:

a)

uvedenie informácií alebo jedinečného identifikátora, ktoré má poskytnúť používateľ platobných služieb, aby bol platobný príkaz riadne iniciovaný alebo vykonaný;

b)

maximálnu lehotu na vykonanie platobnej služby, ktorá sa má poskytnúť;

c)

všetky poplatky, ktoré je používateľ platobných služieb povinný zaplatiť poskytovateľovi platobných služieb, a prípadne i rozpis týchto poplatkov;

d)

v relevantných prípadoch aktuálny alebo referenčný výmenný kurz, ktorý sa má na platobnú transakciu uplatniť.

a)

meno/názov poskytovateľa platobných iniciačných služieb, geografickú adresu jeho ústredia, prípadne geografickú adresu jeho agenta alebo pobočky usadených v členskom štáte, v ktorom sa platobná služba ponúka; a akékoľvek ďalšie kontaktné údaje vrátane elektronickej emailovej adresy, ktorá je relevantná pre komunikáciu s poskytovateľom platobných iniciačných služieb,a

b)

kontaktné údaje príslušného orgánu.

a)

potvrdenie úspešného iniciovania platobného príkazu s poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet platiteľa;

b)

odkaz umožňujúci platiteľovi a príjemcovi platby identifikovať platobnú transakciu a prípadne príjemcovi platby identifikovať platiteľa, ako aj všetky informácie zaslané spolu s platobnou transakciou;

c)

sumu platobnej transakcie;

d)

prípadne sumu všetkých poplatkov splatných v prospech poskytovateľa platobných iniciačných služieb za danú transakciu a prípadne rozpis súm takýchto poplatkov.

a)

referenčné údaje umožňujúce platiteľovi identifikovať platobnú transakciu a prípadne aj informácie týkajúce sa príjemcu platby;

b)

sumu platobnej transakcie v mene použitej v platobnom príkaze;

c)

sumu všetkých poplatkov za platobnú transakciu, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť a prípadne i rozpis súm takýchto poplatkov;

d)

prípadne výmenný kurz použitý pri platobnej transakcii poskytovateľom platobných služieb platiteľa alebo odkaz naň, ak sa líši od kurzu stanoveného v súlade s článkom 45 ods. 1 písm. d), a sumu platobnej transakcie po menovom prepočte;

e)

dátum prijatia platobného príkazu.

a)

referenčné údaje umožňujúce príjemcovi platby identifikovať platobnú transakciu a prípadne i platiteľa, ako aj všetky informácie prevedené s platobnou transakciou;

b)

sumu platobnej transakcie v mene, v ktorej má finančné prostriedky k dispozícii príjemca platby;

c)

sumu všetkých poplatkov za platobnú transakciu, ktorú je príjemca platby povinný zaplatiť a prípadne i rozpis súm takýchto poplatkov;

d)

prípadne výmenný kurz, ktorý pri platobnej transakcii použil poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby, a sumu platobnej transakcie pred menovou konverziou;

e)

dátum pripísania finančných prostriedkov.

1.

v súvislosti s poskytovateľom platobných služieb:

2.

v súvislosti s používaním platobných služieb:

3.

v súvislosti s poplatkami, úrokmi a výmennými kurzami:

4.

v súvislosti s komunikáciou:

5.

v súvislosti s bezpečnostnými a nápravnými opatreniami:

6.

v súvislosti so zmenami rámcovej zmluvy a jej ukončením:

7.

v súvislosti s právom na nápravu:

a)

maximálnom čase na vykonanie;

b)

poplatkoch, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť;

c)

prípadne rozpis súm všetkých poplatkov.

a)

referenčné údaje umožňujúce platiteľovi identifikovať každú platobnú transakciu a prípadne aj informácie týkajúce sa príjemcu platby;

b)

sumu platobnej transakcie v mene, v ktorej sa odpísala z platobného účtu platiteľa, alebo v mene použitej v platobnom príkaze;

c)

sumu všetkých poplatkov za platobnú transakciu a prípadne i rozpis súm takýchto poplatkov alebo úroky, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť;

d)

v relevantných prípadoch výmenný kurz použitý pri platobnej transakcii poskytovateľom platobných služieb platiteľa a sumu platobnej transakcie po menovom prepočte;

e)

dátum odpísania finančných prostriedkov alebo dátum prijatia platobného príkazu.

a)

referenčné údaje umožňujúce príjemcovi platby identifikovať platobnú transakciu a platiteľa, ako aj všetky informácie prevedené s platobnou transakciou;

b)

sumu platobnej transakcie v mene, v ktorej sa pripísala na platobný účet príjemcu platby;

c)

sumu všetkých poplatkov za platobnú transakciu a v relevantných prípadoch i rozpis súm takýchto poplatkov alebo úroky, ktoré je príjemca platby povinný zaplatiť;

d)

v relevantných prípadoch výmenný kurz, ktorý pri platobnej transakcii použil poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby, a sumu platobnej transakcie pred menovou konverziou;

e)

dátum pripísania finančných prostriedkov.

a)

článok 69 ods. 1 písm. b), článok 70 ods. 1 písm. c) a d) a článok 74 ods. 3 sa neuplatňujú, ak sa platobný nástroj nemôže zablokovať alebo ak sa nedá zabrániť ďalšiemu používaniu platobného nástroja;

b)

články 72 a 73 a článok 74 ods. 1 a 3 sa neuplatňujú, ak sa platobný nástroj používa anonymne alebo poskytovateľ platobných služieb nemôže dokázať z iných dôvodov, ktoré vyplývajú z povahy platobného nástroja, že platobná transakcia bola autorizovaná;

c)

odchylne od článku 79 ods. 1 sa od poskytovateľa platobných služieb nevyžaduje, aby používateľovi platobných služieb oznámil odmietnutie platobného príkazu, ak je nevykonanie platobného príkazu zjavné z kontextu;

d)

odchylne od článku 80 platiteľ nemôže odvolať platobný príkaz po zaslaní platobného príkazu alebo udelení súhlasu s vykonaním platobnej transakcie príjemcovi platby;

e)

odchylne od článkov 83 a 84 sa uplatňujú iné lehoty na vykonanie.

a)

pri podaní žiadosti je platobný účet platiteľa dostupný online;

b)

platiteľ udelil výslovný súhlas poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet reagovať na žiadosti od konkrétneho poskytovateľa platobných služieb s cieľom potvrdiť, že suma zodpovedajúca určitej platobnej transakcii viazanej na kartu je dostupná na platobnom účte platiteľa;

c)

súhlas uvedený v písmene b) bol udelený pred podaním prvej žiadosti o potvrdenie.

a)

platiteľ udelil výslovný súhlas poskytovateľovi platobných služieb s tým, aby poskytovateľ platobných služieb požadoval potvrdenie uvedené v odseku 1;

b)

platiteľ inicioval platobnú transakciu viazanú na kartu v predmetnej sume s použitím platobného nástroja viazaného na kartu, ktorý vydal poskytovateľ platobných služieb;

c)

pri každej žiadosti o potvrdenie sa poskytovateľ platobných služieb autentifikuje voči poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet a v súlade s článkom 98 ods. 1 písm. d) bezpečne komunikuje s poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet.

a)

nesmie mať nikdy v súvislosti s poskytovaním platobnej iniciačnej služby v držbe finančné prostriedky platiteľa;

b)

zabezpečí, aby personalizované bezpečnostné údaje používateľa platobných služieb neboli, s výnimkou používateľa a vydavateľa personalizovaných bezpečnostných prvkov, prístupné iným stranám a aby sa zasielali prostredníctvom poskytovateľa platobných iniciačných služieb bezpečnými a efektívnymi kanálmi;

c)

zabezpečí, aby sa akékoľvek iné informácie o používateľovi platobných služieb získané pri poskytovaní platobných iniciačných služieb, poskytovali len príjemcovi platby a len na základe výslovného súhlasu používateľa platobných služieb;

d)

vždy, keď sa iniciuje platba, sa identifikuje voči poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet platiteľa a v súlade s článkom 98 ods. 1 písm. d) bezpečným spôsobom komunikuje s poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet, platiteľom a príjemcom platby;

e)

neuchováva citlivé platobné údaje používateľa platobných služieb;

f)

nepožaduje od používateľa platobných služieb žiadne iné údaje než tie, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie platobnej iniciačnej služby;

g)

nepoužíva alebo neuchováva žiadne údaje na iné účely, než je poskytnutie platobnej iniciačnej služby výslovne požadovanej platiteľom, ani k takýmto údajom nepristupuje;

h)

nemení sumu, príjemcu platby ani žiadny iný prvok transakcie.

a)

v súlade s článkom 98 ods. 1 písm. d) bezpečne komunikuje s poskytovateľmi platobných iniciačných služieb;

b)

ihneď po prijatí platobného príkazu od poskytovateľa platobných iniciačných služieb poskytne alebo sprístupní poskytovateľovi platobných iniciačných služieb všetky informácie o iniciovaní platobnej transakcie a všetky informácie prístupné poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet týkajúce sa vykonania platobnej transakcie;

c)

zaobchádza s platobnými príkazmi zaslanými prostredníctvom služieb poskytovateľa platobných iniciačných služieb bez akejkoľvek diskriminácie, okrem objektívne odôvodnených prípadov, ako s platobnými príkazmi, ktoré zaslal priamo platiteľ, najmä pokiaľ ide o ich načasovanie, prioritu a poplatky.

a)

poskytuje služby len na základe výslovného súhlasu používateľa platobných služieb;

b)

zabezpečí, aby personalizované bezpečnostné prvky používateľa platobných služieb neboli, s výnimkou používateľa a vydavateľa personalizovaných bezpečnostných prvkov, prístupné iným stranám, a aby sa zasielali prostredníctvom poskytovateľa služieb informovania o účte bezpečnými a efektívnymi kanálmi;

c)

pri každej komunikácii sa identifikuje voči poskytovateľovi(-m) platobných služieb používateľa platobných služieb spravujúcemu(-im) účet a v súlade s článkom 98 ods. 1 písm. d) bezpečne komunikuje s poskytovateľom(-mi) platobných služieb spravujúcim(-i) účet a s používateľom platobných služieb;

d)

má prístup len k informáciám z určených platobných účtov a súvisiacich platobných transakcií;

e)

nepožaduje citlivé platobné údaje súvisiace s platobnými účtami;

f)

v súlade s pravidlami o ochrane údajov nepoužíva ani neuchováva žiadne údaje na iné účely, než je vykonanie služby informovania o účte výslovne požadovanej používateľom platobných služieb, ani k takýmto údajom nepristupuje.

a)

v súlade s článkom 98 ods. 1 písm. d) bezpečne komunikuje s poskytovateľmi služieb informovania o účte a

b)

zaobchádza so žiadosťami o údaje zaslanými prostredníctvom služieb poskytovateľa služieb informovania o účte bez akejkoľvek diskriminácie, okrem objektívne odôvodnených prípadov.

a)

musí používať platobný nástroj v súlade s podmienkami upravujúcimi vydávanie a používanie platobného nástroja, ktoré musia byť objektívne, nediskriminačné a primerané;

b)

bez zbytočného odkladu oznámi poskytovateľovi platobných služieb alebo ním určenému subjektu zistenie straty, odcudzenia, zneužitia alebo neautorizované použitie platobného nástroja.

a)

zabezpečí, aby personalizované bezpečnostné prvky neboli prístupné iným stranám než používateľovi platobných služieb, ktorý je oprávnený používať platobný nástroj bez toho, aby boli dotknuté povinnosti používateľa platobných služieb stanovené v článku 69;

b)

neodošle nevyžiadaný platobný nástroj okrem prípadu, keď sa má vymeniť platobný nástroj, ktorý sa používateľovi platobných služieb vydal už skôr;

c)

zabezpečí nepretržitú dostupnosť vhodných prostriedkov, aby mohol používateľ platobných služieb splniť svoju oznamovaciu povinnosť podľa článku 69 ods. 1 písm. b) alebo požiada o odblokovanie platobného nástroja podľa článku 68 ods. 4; na žiadosť poskytuje poskytovateľ platobných služieb používateľovi platobných služieb prostriedky preukazujúce splnenie oznamovacej povinnosti používateľa platobných služieb v období 18 mesiacov po oznámení;

d)

poskytne používateľovi platobných služieb možnosť vykonať oznámenie podľa článku 69 ods. 1 písm. b) bezplatne a môže účtovať, ak vôbec, iba náklady na výmenu priamo súvisiace s platobným nástrojom;

e)

zabráni každému použitiu platobného nástroja po tom, ako bolo vykonané oznámenie podľa článku 69 ods. 1 písm. b).

a)

stratu, odcudzenie alebo zneužitie platobného nástroja nemohol platiteľ zistiť pred platbou, okrem prípadov, keď platiteľ konal podvodným spôsobom, alebo

b)

strata bola zapríčinená konaním alebo opomenutím zamestnanca, agenta alebo pobočky poskytovateľa platobných služieb či subjektu povereného externým vykonávaním činnosti poskytovateľa platobných služieb.

a)

autorizácia nestanovila konkrétnu sumu platobnej transakcie, keď sa autorizácia vykonala;

b)

suma platobnej transakcie presahuje sumu, ktorú by mohol platiteľ odôvodnene očakávať vzhľadom na zvyčajné predchádzajúce výdavky, podmienky uvedené v rámcovej zmluve a príslušné okolnosti prípadu.

a)

platiteľ udelil súhlas s vykonaním platobnej transakcie priamo poskytovateľovi platobných služieb a

b)

v relevantných prípadoch sa informácie o tejto budúcej platobnej transakcii platiteľovi poskytli alebo sprístupnili dohodnutým spôsobom najmenej štyri týždne pred dátumom splatnosti zo strany poskytovateľa platobných služieb alebo príjemcu platby.

a)

platobné transakcie v eurách;

b)

vnútroštátne platobné transakcie v mene členského štátu mimo eurozóny;

c)

platobné transakcie zahŕňajúce iba jednu menovú konverziu medzi eurom a menou členského štátu mimo eurozóny, ak sa požadovaná menová konverzia vykonáva v dotknutom členskom štáte mimo eurozóny a ak sa v prípade cezhraničných platobných transakcií takýto cezhraničný prevod uskutočňuje v eurách.

a)

nedochádza k žiadnej menovej konverzii alebo

b)

dochádza k menovej konverzii medzi eurom a menou členského štátu alebo medzi menami dvoch členských štátov.