ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 337

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 58
23. decembra 2015


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 ( 1 )

1

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES ( 1 )

35

 

 

II   Nelegislatívne akty

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/2367 z 30. novembra 2015 o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie v Spoločnom veterinárnom výbore zriadenom Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami, k rozhodnutiu č. 1/2015 o zmene dodatkov 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10 a 11 k prílohe 11 k dohode

128

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

NARIADENIA

23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/2365

z 25. novembra 2015

o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (4),

keďže:

(1)

Celosvetová finančná kríza, ktorá vznikla v rokoch 2007 – 2008, odhalila vo finančnom systéme nadmerné špekulatívne činnosti, závažné regulačné medzery, neúčinný dohľad, nepriehľadnosť trhov a príliš zložité produkty. Únia prijala rad opatrení, aby bol bankový systém spoľahlivejší a stabilnejší, vrátane posilnenia kapitálových požiadaviek, pravidiel lepšieho riadenia a dohľadu či režimov riešenia krízových situácií, a aby zabezpečila, že finančný systém plní svoju hlavnú funkciu nasmerovania kapitálu k financovaniu reálnej ekonomiky. Pokrok dosiahnutý pri zriaďovaní bankovej únie má v tejto súvislosti takisto rozhodujúci význam. Kríza však zvýraznila aj potrebu zlepšiť transparentnosť a monitorovanie nielen v tradičnom bankovom sektore, ale aj v oblastiach, v ktorých sa vykonáva sprostredkovanie úverov podobné tomu bankovému – známe ako tieňové bankovníctvo, ktorého rozsah je alarmujúci a podľa odhadov zodpovedá už takmer polovici regulovaného bankového systému. Akékoľvek nedostatky spojené s uvedenými činnosťami, ktoré sú podobné činnostiam vykonávaným úverovými inštitúciami, majú potenciál ovplyvniť zvyšnú časť finančného sektora.

(2)

Rada pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – ďalej len „FSB“) a Európsky výbor pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ďalej len „ESRB“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 (5) v súvislosti so svojou činnosťou zameranou na obmedzenie tieňového bankovníctva identifikovali riziká, ktoré predstavujú transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov (securities financing transactions – ďalej len „SFT“). SFT umožňujú zvyšovanie využívania finančnej páky, zvyšovanie procyklickosti a vzájomnej prepojenosti na finančných trhoch. Najmä nedostatočná transparentnosť pri využívaní SFT bránila regulačným orgánom a orgánom dohľadu, ako aj investorom v tom, aby v období pred finančnou krízou a počas nej správne posúdili a monitorovali príslušné riziká podobné bankovým rizikám a úroveň vzájomnej prepojenosti v rámci finančného systému. V tejto súvislosti prijala FSB 29. augusta 2013 politický rámec nazvaný Posilnenie dohľadu a regulácie tieňového bankovníctva (ďalej len „politický rámec FSB“) na riešenie rizík tieňového bankovníctva pri požičiavaní cenných papierov a repo transakciách, ktorý následne podporili v septembri 2013 vedúci predstavitelia skupiny G20.

(3)

FSB následne 14. októbra 2014 uverejnila regulačný rámec pre zrážky (haircuts) z tých SFT, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne. V prípade, že k zúčtovaniu nedochádza, takéto operácie, ak sa riadne nezabezpečia kolaterálom, prinášajú veľké riziká. FSB má do roku 2016 ukončiť svoju prácu na súbore odporúčaní týkajúcich sa zrážok z SFT, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, s cieľom zabrániť nadmernému využívaniu finančnej páky a zmierniť riziko koncentrácie a zlyhania, pričom zlepšenie transparentnosti opätovného použitia aktív klientov by bolo prvým krokom k uľahčeniu schopnosti protistrán analyzovať riziko a predchádzať mu.

(4)

Komisia uverejnila 19. marca 2012 zelenú knihu o tieňovom bankovníctve. Komisia na základe rozsiahlej spätnej väzby a so zohľadnením medzinárodného vývoja vydala 4. septembra 2013 oznámenie Rade a Európskemu parlamentu nazvané Tieňové bankovníctvo – reakcia na nové zdroje rizík vo finančnom sektore. V oznámení sa zdôraznilo, že zložitá a nepriehľadná povaha SFT sťažuje identifikáciu protistrán a monitorovanie koncentrácie rizika a vedie aj k zvyšovaniu nadmerného využívania finančnej páky vo finančnom systéme.

(5)

V októbri 2012 prijala expertná skupina na vysokej úrovni, ktorej predsedal Erkki Liikanen, správu o reforme štruktúry bankového sektora Únie. Okrem iného sa v nej uvažovalo o vzájomnom pôsobení medzi tradičnými bankovými systémami a systémami tieňového bankovníctva. V správe sa identifikovali riziká činností tieňového bankovníctva, ako sú veľký rozsah využívania finančnej páky a procyklickosť, a požadovalo sa v nej obmedzenie prepojenia medzi bankami a systémom tieňového bankovníctva, ktoré bolo zdrojom nákazy počas celosystémovej bankovej krízy. V správe sa navrhli aj určité štrukturálne opatrenia na riešenie zostávajúcich nedostatkov v bankovom sektore Únie.

(6)

Štrukturálnymi reformami bankového systému Únie sa zaoberá návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štrukturálnych opatreniach, ktorými sa zlepšuje odolnosť úverových inštitúcií EÚ. Uplatnenie štrukturálnych opatrení na banky by však mohlo viesť k presunu určitých činností do menej regulovaných oblastí, akou je napríklad sektor tieňového bankovníctva. Uvedený návrh by preto mal byť sprevádzaný požiadavkami na záväznú transparentnosť SFT a na ich oznamovanie stanovenými v tomto nariadení. Pravidlá transparentnosti stanovené v tomto nariadení tak dopĺňajú uvedený návrh.

(7)

Toto nariadenie reaguje na potrebu zvýšenia transparentnosti trhov s financovaním prostredníctvom cenných papierov, a tým aj finančného systému. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a medzinárodnú konvergenciu vychádza toto nariadenie z politického rámca FSB. Vytvára rámec Únie, na základe ktorého môžu byť údaje o SFT efektívne oznamované archívom obchodných údajov a na základe ktorého sa informácie o SFT a swapoch na celkový výnos sprístupňujú investorom podnikov kolektívneho investovania. Vymedzenie SFT v tomto nariadení nezahŕňa zmluvy o derivátoch vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (6). Zahŕňa však transakcie, ktoré sa bežne označujú ako swapy na likviditu a swapy na kolaterál, na ktoré sa nevzťahuje vymedzenie zmlúv o derivátoch v nariadení (EÚ) č. 648/2012. Potrebu medzinárodnej konvergencie posilňuje pravdepodobnosť, že po štrukturálnej reforme bankového sektora Únie by sa mohli činnosti, ktoré v súčasnosti vykonávajú tradičné banky, presunúť do sektora tieňového bankovníctva a mohli by zahŕňať finančné a nefinančné subjekty. Uvedené činnosti by sa preto mohli pre regulačné orgány a orgány dohľadu stať ešte netransparentnejšími, čo by im bránilo v získavaní riadneho prehľadu o rizikách spojených s SFT. To by len zvýraznilo už teraz pevné previazanie medzi regulovaným bankovým sektorom a sektorom tieňového bankovníctva na príslušných trhoch.

(8)

Vývoj trhových postupov a technologický rozvoj umožňuje účastníkom trhu používať ako zdroj financovania, na účely riadenia likvidity a kolaterálu, ako stratégiu zvyšovania výnosov, na krytie predaja nakrátko alebo na arbitráž v oblasti zdaňovania dividend iné transakcie než SFT. Takéto transakcie by mohli mať ekvivalentný ekonomický účinok a mohli by predstavovať riziká podobné SFT vrátane: procyklickosti spôsobenej pohybom hodnoty aktív a volatilitou; transformácie splatnosti alebo likvidity vyplývajúcej z financovania dlhodobých alebo nelikvidných aktív prostredníctvom krátkodobých alebo likvidných aktív; a finančnej nákazy vyplývajúcej zo vzájomného prepojenia reťazcov transakcií zahŕňajúcich opätovné použitie kolaterálu.

(9)

S cieľom reagovať na otázky uvedené v politickom rámci FSB a vývoj predpokladaný po štrukturálnej reforme bankového sektora Únie členské štáty pravdepodobne prijmú rozdielne vnútroštátne opatrenia, ktoré by mohli vytvoriť prekážky pre hladké fungovanie vnútorného trhu a byť na úkor účastníkov trhu a finančnej stability. Nedostatok harmonizovaných pravidiel transparentnosti navyše vnútroštátnym orgánom sťažuje porovnávanie údajov na mikroúrovni, ktoré pochádzajú z rôznych členských štátov, a tým aj pochopenie reálnych rizík, ktoré jednotliví účastníci trhu predstavujú pre systém. Je preto nevyhnutné zamedziť tomu, aby v Únii vznikli takéto narušenia a prekážky. Vhodným právnym základom tohto nariadenia je článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ako sa vykladá v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(10)

Nové pravidlá transparentnosti by preto mali stanoviť oznamovanie údajov týkajúcich sa SFT, ktoré uzatvorili všetci účastníci trhu, či už ide o finančné alebo nefinančné subjekty, vrátane skladby kolaterálu, či už je kolaterál k dispozícii na opätovné použitie alebo sa opätovne použil, nahradenia kolaterálu na konci dňa a uplatňovaných zrážok. V záujme minimalizácie dodatočných prevádzkových nákladov pre účastníkov trhu by nové pravidlá a normy mali vychádzať z už existujúcich infraštruktúr, prevádzkových postupov a formátov, ktoré sa zaviedli v súvislosti s oznamovaním zmlúv o derivátoch archívom obchodných údajov. V uvedenej súvislosti by mal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“ alebo „orgán ESMA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (7), pokiaľ je to možné a relevantné, minimalizovať prekrývanie a zabrániť nesúladu medzi technickými predpismi prijatými podľa tohto nariadenia a technickými predpismi prijatými podľa článku 9 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Právny rámec ustanovený týmto nariadením by mal byť v čo najvyššej možnej miere rovnaký ako právny rámec nariadenia (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o oznamovanie zmlúv o derivátoch archívom obchodných údajov registrovaným na uvedený účel. To by malo zároveň umožniť archívom obchodných údajov registrovaným alebo uznaným v súlade s uvedeným nariadením vykonávať za predpokladu zavŕšenia procesu zjednodušenej registrácie funkciu archívu pridelenú týmto nariadením, ak sú v súlade s určitými dodatočnými kritériami.

(11)

S cieľom zabezpečiť konzistentnosť a efektívnosť právomocí orgánu ESMA ukladať sankcie by účastníci trhu patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia s odkazom na nariadenie (EÚ) č. 648/2012 mali podliehať ustanoveniam týkajúcim sa právomocí orgánu ESMA stanoveným v uvedenom nariadení, ako sa bližšie upravuje vo vzťahu k rokovaciemu poriadku v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 64 ods. 7 uvedeného nariadenia.

(12)

Transakcie s členmi Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“ alebo „systém ESCB“) by mali byť oslobodené od povinnosti oznamovať SFT archívom obchodných údajov. S cieľom zabezpečiť, aby regulačné orgány a orgány dohľadu získali riadny prehľad o rizikách spojených s SFT, ktoré uzatvorili subjekty, ktoré sú týmito orgánmi regulované alebo nad ktorými tieto orgány vykonávajú dohľad, príslušné orgány a členovia ESCB by mali úzko spolupracovať. Takáto spolupráca by mala umožniť regulačným orgánom a orgánom dohľadu plnenie ich príslušných povinností a mandátov. Takáto spolupráca by mala byť dôverná a podmienená odôvodnenou žiadosťou relevantných príslušných orgánov a mala by sa uskutočňovať s cieľom umožniť týmto orgánom plnenie ich príslušných povinností so zreteľom na zásady a požiadavky nezávislosti centrálnych bánk a vykonávanie ich funkcií ako menových orgánov, vrátane vykonávania menovej a kurzovej politiky a operácií súvisiacich s finančnou stabilitou, ktoré sú členovia ESCB splnomocnení vykonávať zo zákona. Členovia ESCB by mali mať možnosť zamietnuť poskytnutie informácií, pokiaľ ide o transakcie, ktoré uzavreli pri vykonávaní svojich funkcií ako menových orgánov. Mali by informovať žiadajúci orgán o akomkoľvek takomto zamietnutí spolu s uvedením dôvodov.

(13)

Informácie o rizikách súvisiacich s trhmi financovania prostredníctvom cenných papierov by mali byť centrálne uchovávané a ľahko a priamo prístupné okrem iného orgánu ESMA, Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“ alebo „orgán EBA“) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (8), Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“ alebo „orgán EIOPA“) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (9), dotknutým príslušným orgánom, ESRB a príslušným centrálnym bankám ESCB, vrátane Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) pri vykonávaní jej úloh v rámci jednotného mechanizmu dohľadu v zmysle nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (10), na účely identifikácie a monitorovania rizík pre finančnú stabilitu, ktoré vyplývajú z činností tieňového bankovníctva regulovaných a neregulovaných subjektov. ESMA by mal pri vypracúvaní regulačných technických predpisov uvedených v tomto nariadení alebo pri návrhu na ich revíziu zvážiť technické predpisy prijaté podľa článku 81 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 regulujúce archívy obchodných údajov pre zmluvy o derivátoch a budúci vývoj týchto technických predpisov. ESMA by sa mal zamerať aj na zabezpečenie toho, aby dotknuté príslušné orgány, ESRB a príslušné centrálne banky ESCB vrátane ECB mali priamy a okamžitý prístup k informáciám potrebným na vykonávanie svojich povinností vrátane vymedzenia a uskutočňovania menovej politiky a vykonávania dohľadu nad infraštruktúrami finančného trhu. ESMA by mal s cieľom zabezpečiť túto úlohu stanoviť v návrhu regulačných technických predpisoch podmienky pre prístup k takýmto informáciám.

(14)

Je potrebné zaviesť ustanovenia o výmene informácií medzi príslušnými orgánmi a posilniť povinnosť vzájomnej pomoci a spolupráce, ku ktorej sa zaviazali. V dôsledku zvyšujúcej sa cezhraničnej činnosti by si príslušné orgány mali vzájomne poskytovať relevantné informácie potrebné na výkon svojich funkcií s cieľom zabezpečiť účinné presadzovania tohto nariadenia vrátane situácií, v ktorých môžu byť porušenia alebo predpokladané porušenia predmetom záujmu orgánov v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Pri výmene informácií je potrebné prísne zachovávanie služobného tajomstva s cieľom zabezpečiť plynulé zasielanie týchto informácií a ochranu príslušných práv. Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné alebo daňové právo, iné príslušné orgány, ESMA, subjekty alebo fyzické či právnické osoby než príslušné orgány, ktoré dostávajú dôverné informácie, by ich mali používať len na plnenie svojich povinností a vykonávanie svojich funkcií. Nemalo by to však brániť výkonu funkcií vnútroštátnych orgánov zodpovedných za predchádzanie, vyšetrovanie alebo nápravu prípadov nesprávneho úradného postupu v súlade s vnútroštátnym právom.

(15)

Správcovia podnikov kolektívneho investovania využívajú SFT vo veľkom rozsahu na účely efektívnej správy portfólia. Takéto využívanie môže mať značný vplyv na výkonnosť uvedených podnikov kolektívneho investovania. SFT možno využívať buď na naplnenie investičných cieľov alebo na zvýšenie výnosov. Správcovia využívajú aj swapy na celkový výnos, ktoré majú účinky ekvivalentné SFT. Správcovia podnikov kolektívneho investovania využívajú SFT a swapy na celkový výnos vo veľkom rozsahu na zapojenie sa do určitých stratégií alebo na zvýšenie ich výnosov. Využívanie SFT a swapov na celkový výnos by mohlo zvyšovať všeobecný rizikový profil podniku kolektívneho investovania, zatiaľ čo informácie o ich využívaní nie sú investorom riadne sprístupňované. Je dôležité zabezpečiť, aby investori v takýchto podnikoch kolektívneho investovania mohli robiť informované rozhodnutia a posúdiť celkový rizikový a výnosový profil investičných fondov. Pri posudzovaní SFT a swapov na celkový výnos by mal podnik kolektívneho investovania zvážiť okrem právnej formy transakcie aj jej podstatu.

(16)

Investície uskutočnené na základe neúplných alebo nepresných informácií o investičnej stratégii podniku kolektívneho investovania môžu mať za následok významné straty pre investorov. Je preto potrebné, aby podniky kolektívneho investovania zverejňovali všetky príslušné podrobné informácie súvisiace s ich využívaním SFT a swapov na celkový výnos. Úplná transparentnosť je okrem toho osobitne dôležitá v oblasti podnikov kolektívneho investovania, keďže všetky aktíva, na ktoré sa vzťahujú SFT a swapy na celkový výnos, nevlastnia správcovia podnikov kolektívneho investovania, ale ich investori. Úplné zverejnenie informácií o SFT a swapoch na celkový výnos je preto významným nástrojom na ochranu pred možným konfliktom záujmov.

(17)

Nové pravidlá transparentnosti SFT a swapov na celkový výnos sú úzko prepojené so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (11) a 2011/61/EÚ (12), keďže tieto smernice tvoria právny rámec, ktorým sa upravuje zriadenie a správa podnikov kolektívneho investovania a ich uvádzanie na trh.

(18)

Podniky kolektívneho investovania môžu pôsobiť ako podniky pre kolektívne investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“), ktoré spravujú správcovské spoločnosti PKIPCP alebo investičné spoločnosti PKIPCP, ktoré majú povolenie podľa smernice 2009/65/ES, alebo ako alternatívne investičné fondy (ďalej len „AIF“), ktoré spravujú správcovia alternatívnych investičných fondov (ďalej len „správcovia AIF“), ktorí majú povolenie alebo sú registrovaní podľa smernice 2011/61/EÚ. Nové pravidlá transparentnosti SFT a swapov na celkový výnos zavedené týmto nariadením sú doplnením ustanovení uvedených smerníc a mali by sa uplatňovať dodatočne k ustanoveniam uvedených smerníc.

(19)

V snahe umožniť investorom uvedomiť si riziká spojené s využívaním SFT a swapov na celkový výnos by správcovia podnikov kolektívneho investovania mali v pravidelných správach uvádzať podrobné informácie o každom využití uvedených techník. Súčasné pravidelné správy, ktoré musia správcovské spoločnosti PKIPCP alebo investičné spoločnosti PKIPCP a správcovia AIF vypracúvať, by mali byť doplnené o dodatočné informácie o využívaní SFT a swapov na celkový výnos. Pri ďalšom upresňovaní obsahu uvedených pravidelných správ by mal ESMA zohľadniť administratívne zaťaženie a špecifiká rôznych druhov SFT a swapov na celkový výnos.

(20)

V predzmluvnej dokumentácii, ako je prospekt fondov PKIPCP a predzmluvné zverejnenie informácií investorom AIF, by sa mala jasne zverejniť investičná politika podniku kolektívneho investovania v súvislosti s SFT a swapmi na celkový výnos. Tým by sa malo zabezpečiť, že investori pred tým, než sa rozhodnú investovať do určitého PKIPCP alebo AIF, rozumejú súvisiacim rizikám a ohodnotia ich.

(21)

Opätovné použitie kolaterálu poskytuje likviditu a protistranám umožňuje znížiť náklady na financovanie. Má však tendenciu vytvárať zložité kolaterálové reťazce medzi tradičným bankovníctvom a tieňovým bankovníctvom a podnecuje tak riziká pre finančnú stabilitu. Nedostatočná transparentnosť, pokiaľ ide o rozsah, v akom sa finančné nástroje poskytnuté ako kolaterál opätovne použili, a príslušné riziká v prípade konkurzu môžu oslabiť dôveru v protistrany a zväčšiť riziká pre finančnú stabilitu.

(22)

S cieľom zvýšiť transparentnosť opätovného použitia by sa mali stanoviť minimálne požiadavky na informácie. Opätovné použitie by sa malo uskutočniť len s jasným vedomím a výslovným súhlasom poskytujúcej protistrany. Výkon práva opätovného použitia by preto malo byť zachytené na účte cenných papierov poskytujúcej protistrany, pokiaľ sa uvedený účet neupravuje zákonom tretej krajiny, v ktorom sa môžu stanoviť ďalšie primerané prostriedky zohľadňujúce opätovné použitie.

(23)

Hoci rozsah pôsobnosti pravidiel týkajúcich sa opätovného použitia v tomto nariadení je širší ako rozsah pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES (13), týmto nariadením sa nemení rozsah pôsobnosti uvedenej smernice, ale by sa malo vykladať skôr dodatočne k uvedenej smernici. Podmienky, za ktorých majú protistrany právo opätovného použitia a za ktorých môžu uplatniť uvedené právo, by žiadnym spôsobom nemali znižovať ochranu, ktorú dohodám o finančnom kolaterále s prevodom vlastníckeho práva zabezpečuje smernica 2002/47/ES. V uvedenej súvislosti by akékoľvek porušenie požiadaviek transparentnosti opätovného použitia nemalo mať vplyv na vnútroštátne právo týkajúce sa platnosti alebo účinnosti transakcie.

(24)

Toto nariadenie stanovuje prísne pravidlá informovania voči protistranám v súvislosti s opätovným použitím, ktorými by však nemalo byť dotknuté uplatňovanie odvetvových pravidiel prispôsobených špecifickým aktérom, štruktúram a situáciám. Pravidlá opätovného použitia stanovené v tomto nariadení by sa preto mali uplatňovať napríklad na podniky kolektívneho investovania a depozitárov alebo klientov investičných spoločností len vtedy, ak nie sú stanovené prísnejšie pravidlá opätovného použitia v právnom rámci pre podniky kolektívneho investovania alebo pre ochranu klientskych aktív, ktoré predstavujú lex specialis a ktorých uplatnenie má prednosť pred pravidlami uvedenými v tomto nariadení. Týmto nariadením by najmä nemalo byť dotknuté žiadne pravidlo v zmysle práva Únie alebo vnútroštátneho práva obmedzujúce možnosť protistrán zapojiť sa do opätovného použitia finančných nástrojov, ktoré protistrany alebo iné osoby než protistrany poskytli ako kolaterál. Uplatňovanie požiadaviek opätovného použitia by sa malo odložiť o šesť mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia s cieľom poskytnúť protistranám dostatok času na prispôsobenie ich existujúcich dohôd o kolaterále, vrátane rámcových dohôd, a na zabezpečenie súladu uvedených nových dohôd o kolaterále s týmto nariadením.

(25)

S cieľom podporiť terminologickú jednotnosť na medzinárodnej úrovni sa pojem „opätovné použitie“ používa v tomto nariadení v súlade s politickým rámcom FSB. Nemalo by to však viesť k nejednotnosti v rámci acquis Únie, a najmä by tým nemal byť dotknutý význam pojmu „opätovné použitie“ v smerniciach 2009/65/ES a 2011/61/EÚ.

(26)

S cieľom zabezpečiť, aby protistrany dodržiavali povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia a aby sa na ne uplatňovalo podobné zaobchádzanie v celej Únii, členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušné orgány mali právomoc ukladať správne sankcie a iné správne opatrenia, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce. Správne sankcie a iné správne opatrenia stanovené v tomto nariadení by preto mali spĺňať určité základné požiadavky vo vzťahu k adresátom, kritériám, ktoré sa majú zohľadniť pri uplatňovaní sankcie alebo opatrenia, k uverejňovaniu sankcií alebo opatrení, ku kľúčovým právomociam ukladať sankcie a k úrovniam správnych peňažných sankcií. Je vhodné, aby sa sankcie a iné opatrenia stanovené podľa smerníc 2009/65/ES a 2011/61/EÚ uplatňovali na porušenia povinností transparentnosti týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania podľa tohto nariadenia.

(27)

Právomocami ukladať sankcie, ktoré boli udelené príslušným orgánom, by nemala byť dotknutá výlučná právomoc ECB podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 odňať povolenia úverovým inštitúciám na účely prudenciálneho dohľadu.

(28)

Ustanoveniami v tomto nariadení týkajúcimi sa žiadosti o registráciu archívov obchodných údajov a odňatia registrácie nie sú dotknuté prostriedky nápravy stanovené v kapitole V nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(29)

Technickými predpismi v sektore finančných služieb by sa mala zabezpečiť konzistentná harmonizácia a primeraná ochrana vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v celej Únii. Je efektívne a vhodné poveriť ESMA ako orgán s vysoko špecializovanou odbornosťou vypracovaním návrhu regulačných technických a vykonávacích predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia. ESMA by mal pri tvorbe návrhov technických predpisov zabezpečiť efektívne administratívne postupy a postupy predkladania správ. Komisia by mala byť splnomocnená prijať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 v týchto oblastiach: podrobnosti, ktoré sa majú oznamovať pre rôzne druhy SFT, podrobnosti žiadosti o registráciu alebo rozšírenie registrácie archívu obchodných údajov, podrobnosti o postupoch, ktoré majú uplatňovať archívy obchodných údajov na účely overovania údajov o SFT oznámených archívom obchodných údajov, frekvencia a podrobnosti o uverejňovaní údajov archívov obchodných údajov, o požiadavkách na takéto údaje a o prístupe k týmto údajom a v prípade potreby spresnenie obsahu prílohy.

(30)

Komisia by mala byť splnomocnená prijať vykonávacie technické predpisy vypracované zo strany orgánu ESMA prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, pokiaľ ide o formát a frekvenciu správ, formát žiadosti o registráciu alebo rozšírenie registrácie archívu obchodných údajov, ako aj postupy a formuláre výmeny informácií o sankciách a iných opatreniach s orgánom ESMA.

(31)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu zoznamu subjektov, ktoré sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a druhy poplatkov, záležitosti, za ktoré sa poplatky platia, výšku poplatkov a spôsob ich úhrady archívmi obchodných údajov. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(32)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mala na Komisiu preniesť právomoc prijímať rozhodnutia o posúdení pravidiel tretích krajín na účely uznávania archívov obchodných údajov z tretej krajiny a s cieľom zabrániť prípadných duplicitným alebo rozporným požiadavkám. Hodnotením, ktoré tvorí základ požiadaviek pre rozhodnutia o rovnocennosti oznamovania v tretej krajine, by nemalo byť dotknuté právo archívu obchodných údajov usadeného v tejto tretej krajine a uznaného zo strany orgánu ESMA poskytovať služby oznamovania subjektom usadeným v Únii, keďže rozhodnutie o uznaní by malo byť nezávislé od takéhoto hodnotenia na účely rozhodnutia o rovnocennosti.

(33)

V prípade, že sa vykonávací akt o rovnocennosti zruší, protistrany by mali automaticky opäť podliehať všetkým požiadavkám stanoveným v tomto nariadení.

(34)

Komisia by mala podľa potreby spolupracovať s orgánmi tretích krajín s cieľom preskúmať vzájomne podporné riešenia, aby sa zabezpečil súlad medzi týmto nariadením a požiadavkami, ktoré stanovili uvedené tretie krajiny, a aby sa tak v tejto súvislosti zabránilo ich akejkoľvek možnej duplicite.

(35)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to posilnenie transparentnosti určitých činností v rámci finančných trhov, ako je použitie SFT a opätovné použitie kolaterálu s cieľom umožniť monitorovanie a identifikáciu zodpovedajúcich rizík nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(36)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na obhajobu a zásadu ne bis in dem, slobodu podnikania, vlastnícke právo, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces. Toto nariadenie sa musí uplatňovať podľa uvedených práv a zásad.

(37)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (14) a vydal stanovisko 11. júla 2014 (15).

(38)

Akákoľvek výmena alebo prenos osobných údajov zo strany príslušných orgánov členských štátov alebo archívov obchodných údajov by sa mali uskutočniť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (16). Akákoľvek výmena alebo prenos osobných údajov zo strany orgánov ESMA, EBA alebo EIOPA by mali byť vykonané v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov stanovenými v nariadení (ES) č. 45/2001.

(39)

Komisia by mala s pomocou orgánu ESMA monitorovať medzinárodné uplatňovanie oznamovacej povinnosti stanovenej v tomto nariadení a mala by o tom pripravovať správy určené Európskemu parlamentu a Rade. Pokiaľ ide o čas poskytnutý na predkladanie správ Komisie, malo by sa umožniť predchádzajúce účinné uplatňovanie tohto nariadenia.

(40)

V nadväznosti na výsledky práce vykonanej relevantnými medzinárodnými fórami a s pomocou orgánov ESMA, EBA a ESRB by Komisia mala predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade o pokroku v medzinárodnom úsilí v súvislosti so zmiernením rizík spojených s SFT, vrátane odporúčaní FSB týkajúcich sa zrážok z SFT, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, a vhodnosti uvedených odporúčaní pre trhy Únie.

(41)

Uplatňovanie požiadaviek transparentnosti stanovených v tomto nariadení by sa malo odložiť s cieľom poskytnúť archívom obchodných údajov dostatok času na to, aby mohli požiadať o povolenie a uznanie svojich činností uvedených v tomto nariadení a aby sa protistranám a podnikom kolektívneho investovania poskytol dostatok času na splnenie týchto požiadaviek. Predovšetkým je vhodné odložiť uplatňovanie dodatočných požiadaviek transparentnosti pre podniky kolektívneho investovania s prihliadnutím na usmernenia pre príslušné orgány a správcovské spoločnosti PKIPCP, ktoré vydal orgán ESMA 18. decembra 2012 a v ktorých sa stanovuje nepovinný rámec pre správcovské spoločnosti PKIPCP, pokiaľ ide o povinnosti zverejnenia, a potreba zmierniť administratívne zaťaženie pre správcov podnikov kolektívneho investovania. S cieľom zabezpečiť účinnú implementáciu oznamovania SFT je nevyhnutné postupné uplatňovanie požiadaviek podľa druhu protistrany. Pri takomto prístupe by sa mala zohľadniť skutočná schopnosť protistrany plniť oznamovacie povinnosti stanovené v tomto nariadení.

(42)

Nové jednotné pravidlá transparentnosti SFT a určitých mimoburzových (ďalej len „OTC“) derivátov, konkrétne swapov na celkový výnos, stanovené v tomto nariadení sú úzko prepojené s pravidlami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 648/2012, pretože tieto OTC deriváty patria do rozsahu pôsobnosti požiadaviek na oznamovanie stanovených v uvedenom nariadení. S cieľom zabezpečiť koherentný rámec oboch súborov požiadaviek na transparentnosť a oznamovanie je potrebné jasne oddeliť OTC deriváty a deriváty obchodované na burze, a to bez ohľadu na to, či sa tieto zmluvy obchodujú v Únii alebo na trhoch tretích krajín. Vymedzenie OTC derivátov v nariadení (EÚ) č. 648/2012 by sa preto malo zmeniť, aby sa zabezpečilo, že rovnaký typ zmlúv o derivátoch sa identifikuje buď ako OTC deriváty, alebo ako deriváty obchodované na burze, a to bez ohľadu na to, či sa tieto zmluvy obchodujú v Únii alebo na trhoch tretích krajín.

(43)

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIA POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov (securities financing transactions – ďalej len „SFT“) a opätovného použitia.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na:

a)

protistranu SFT, ktorá je usadená:

i)

v Únii vrátane všetkých jej pobočiek bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú;

ii)

v tretej krajine, ak je SFT uzatvorená v rámci operácií pobočky v Únii, ktorá patrí uvedenej protistrane;

b)

správcovské spoločnosti podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“) a investičné spoločnosti PKIPCP v súlade so smernicou 2009/65/ES;

c)

správcov alternatívnych investičných fondov (ďalej len „správcovia AIF“), ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2011/61/EÚ;

d)

protistranu, ktorá sa zapája do opätovného používania, ktorá je usadená:

i)

v Únii vrátane všetkých jej pobočiek bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú;

ii)

v tretej krajine ak:

sa opätovné použitie vykonáva v rámci operácií pobočky v Únii, ktorá patrí uvedenej protistrane alebo

opätovné použitie sa týka finančných nástrojov, ktoré v rámci dohody o kolaterále poskytla protistrana usadená v Únii alebo pobočka v Únii, ktorá patrí protistrane usadenej v tretej krajine.

2.   Články 4 a 15 sa nevzťahujú na:

a)

členov Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“ alebo „systém ESCB“), ostatné orgány členských štátov vykonávajúce podobné funkcie, a na iné verejné orgány v Únii poverené riadením verejného dlhu alebo zasahujúce do riadenia verejného dlhu;

b)

Banku pre medzinárodné zúčtovanie.

3.   Článok 4 sa nevzťahuje na transakcie, ktorých protistranou je člen ESCB.

4.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 30 s cieľom zmeniť zoznam stanovený v odseku 2 tohto článku.

Komisia na uvedený účel a pred prijatím takýchto delegovaných aktov predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej vyhodnotí medzinárodné zaobchádzanie s centrálnymi bankami a verejnými orgánmi poverenými riadením verejného dlhu alebo zasahujúcimi do riadenia verejného dlhu.

Uvedená správa zahŕňa porovnávaciu analýzu zaobchádzania s centrálnymi bankami a uvedenými orgánmi v právnom rámci viacerých tretích krajín. Ak sa v správe dospeje k záveru, a to najmä so zreteľom na porovnávaciu analýzu a potenciálne účinky, že je potrebné vyňať menové povinnosti uvedených centrálnych bánk a orgánov tretích krajín z článku 15, Komisia prijme delegovaný akt, na základe ktorého ich doplní do zoznamu stanoveného v odseku 2 tohto článku.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„archív obchodných údajov“ je právnická osoba, ktorá centrálne zhromažďuje a uchováva záznamy o SFT;

2.

„protistrany“ sú finančné protistrany a nefinančné protistrany;

3.

„finančná protistrana“ je:

a)

investičná spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (17);

b)

úverová inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (18) alebo s nariadením (EÚ) č. 1024/2013;

c)

poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (19);

d)

PKIPCP, ktorému bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2009/65/ES, a prípadne jeho správcovská spoločnosť;

e)

AIF spravovaný správcom AIF, ktorému bolo udelené povolenie alebo ktorý bol registrovaný v súlade so smernicou 2011/61/EÚ;

f)

inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktorej bolo udelené povolenie alebo ktorá bola registrovaná v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES (20);

g)

centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012;

h)

centrálny depozitár cenných papierov, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 (21);

i)

subjekt v tretej krajine, ktorý by si vyžadoval povolenie alebo registráciu v súlade s legislatívnymi aktmi uvedenými v písmenách a) až h), ak by bol usadený v Únii;

4.

„nefinančná protistrana“ je podnik usadený v Únii alebo v tretej krajine iný ako subjekty uvedené v bode 3;

5.

„usadený“ znamená:

a)

ak je protistranou fyzická osoba, kde má svoje ústredie;

b)

ak je protistranou právnická osoba, kde má svoje sídlo;

c)

ak protistrana podľa jej vnútroštátneho práva nemá sídlo, kde má svoje ústredie;

6.

„pobočka“ je iné miesto podnikania než ústredie, ktoré je súčasťou protistrany a nemá právnu subjektivitu;

7.

„požičiavanie cenných papierov alebo komodít“ alebo „vypožičiavanie cenných papierov alebo komodít“ je transakcia, pri ktorej protistrana prevádza cenné papiere alebo komodity s prísľubom, že dlžník vráti rovnocenné cenné papiere alebo komodity k určitému dátumu v budúcnosti alebo keď ho o to požiada prevádzajúca strana, pričom uvedená transakcia sa považuje za požičiavanie cenných papierov alebo komodít v prípade protistrany, ktorá prevádza cenné papiere alebo komodity, a za vypožičiavanie cenných papierov alebo komodít v prípade protistrany, na ktorú sa tieto cenné papiere alebo komodity prevádzajú;

8.

„transakcia typu buy-sell back“ alebo „transakcia typu sell-buy back“ je transakcia, prostredníctvom ktorej protistrana kupuje alebo predáva cenné papiere, komodity alebo zaručené práva vzťahujúce sa na vlastnícke právo k cenným papierom alebo komoditám, pričom súhlasí s tým, že predá alebo kúpi späť cenné papiere, komodity alebo takéto zaručené práva rovnakej povahy za stanovenú cenu k budúcemu dátumu, pričom uvedená transakcia je transakciou typu „buy-sell back“ v prípade protistrany, ktorá cenné papiere, komodity alebo zaručené práva kupuje a transakciou typu „sell-buy back“ v prípade protistrany, ktorá ich predáva, pričom takáto transakcia typu „buy-sell back“ alebo transakcia typu „sell-buy back“ nie je upravená zmluvou o repo transakciách alebo zmluvou o obrátených repo transakciách v zmysle bodu 9;

9.

„repo transakcia“ je transakcia upravená zmluvou, prostredníctvom ktorej protistrana prevádza cenné papiere, komodity alebo zaručené práva vzťahujúce sa na vlastnícke právo k cenným papierom alebo komoditám, ak je táto záruka poskytnutá uznávanou burzou, ktorá vlastní práva na dané cenné papiere alebo komodity, a zmluva neumožňuje protistrane previesť alebo poskytnúť ako zábezpeku určitý cenný papier alebo komoditu viac ako jednej protistrane naraz pod podmienkou, že prevádzajúca strana sa zaväzuje, že ich spätne odkúpi – alebo náhradné cenné papiere alebo komodity rovnakej povahy – za stanovenú cenu k presne stanovenému budúcemu dátumu alebo k dátumu, ktorý sa ešte len stanoví, pričom pre protistranu predávajúcu cenné papiere alebo komodity ide o zmluvu o repo transakcii a pre protistranu, ktorá ich kupuje, ide o zmluvu o obrátenej repo transakcii;

10.

„transakcia požičiavania s dozabezpečením“ je transakcia, pri ktorej protistrana poskytne úver v súvislosti s nákupom, predajom, starostlivosťou o cenné papiere alebo obchodovaním s cennými papiermi, ale nezahŕňajú iné pôžičky, ktoré sú zabezpečené kolaterálom vo forme cenných papierov;

11.

„transakcia financovania prostredníctvom cenných papierov“ alebo „SFT“ je:

a)

repo transakcia;

b)

požičiavanie cenných papierov alebo komodít a vypožičiavanie cenných papierov alebo komodít;

c)

transakcia typu „buy-sell back“ alebo transakcia typu „sell-buy back“;

d)

transakcia požičiavania s dozabezpečením;

12.

„opätovné použitie“ je použitie finančných nástrojov, ktoré boli prijaté v rámci dohody o kolaterále, prijímajúcou protistranou v jej vlastnom mene a na jej vlastný účet alebo na účet inej protistrany vrátane akejkoľvek fyzickej osoby; takéto použitie zahŕňa prevod vlastníckeho práva alebo výkon práva na použitie v súlade s článkom 5 smernice 2002/47/ES, ale nezahŕňa likvidáciu finančného nástroja v prípade zlyhania poskytujúcej protistrany;

13.

„dohoda o kolaterále s prevodom vlastníckeho práva“ je dohoda o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2002/47/ES uzatvorená medzi protistranami s cieľom zabezpečiť akúkoľvek povinnosť;

14.

„dohoda o kolaterále vo forme cenných papierov“ je záložná dohoda o finančnej záruke podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. c) smernice 2002/47/ES uzatvorená medzi protistranami s cieľom zabezpečiť akúkoľvek povinnosť;

15.

„dohoda o kolaterále“ je dohoda o kolaterále s prevodom vlastníckeho práva a dohoda o kolaterále vo forme cenných papierov;

16.

„finančný nástroj“ je finančný nástroj podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2014/65/EÚ;

17.

„komodita“ je komodita podľa vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006 (22);

18.

„swap na celkový výnos“ je zmluva o derivátoch podľa vymedzenia v článku 2 bode 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorou jedna protistrana prevedie celkovú ekonomickú výkonnosť vrátane príjmu z úrokov a poplatkov, ziskov a strát z pohybov cien a úverových strát na inú protistranu.

KAPITOLA II

TRANSPARENTNOSŤ SFT

Článok 4

Oznamovacia povinnosť a ochrana v súvislosti s SFT

1.   Protistrany SFT oznamujú údaje o akýchkoľvek SFT, ktoré uzatvorili, ako aj ich zmenu alebo ukončenie archívu obchodných údajov registrovanému v súlade s článkom 5 alebo uznanému v súlade s článkom 19. Uvedené údaje sa oznamujú najneskôr v pracovný deň nasledujúci po uzatvorení, zmene alebo ukončení transakcie.

Oznamovacia povinnosť stanovená v prvom pododseku sa vzťahuje na SFT, ktoré:

a)

boli uzatvorené pred príslušným dátumom začatia uplatňovania uvedeným v článku 33 ods. 2 písm. a) a k uvedenému dátumu sú stále otvorené, ak:

i)

zostatková splatnosť uvedených SFT presahuje k uvedenému dátumu 180 dní alebo

ii)

uvedené SFT majú otvorenú splatnosť a zostávajú otvorené 180 dní po uvedenom dátume;

b)

sú uzatvorené k príslušnému dátumu začatia uplatňovania uvedenému v článku 33 ods. 2 písm. a) alebo po tomto dátume.

SFT uvedené v druhom pododseku písmene a) sa oznamujú do 190 dní po príslušnom dátume začatia uplatňovania uvedenom v článku 33 ods. 2 písm. a).

2.   Protistrana, na ktorú sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, môže oznamovanie údajov o SFT delegovať.

3.   Ak finančná protistrana uzatvorí SFT s nefinančnou protistranou, ktorá k dátumu zostavenia svojej účtovnej závierky nepresahuje limity aspoň dvoch z troch kritérií stanovených v článku 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (23), finančná protistrana je zodpovedná za oznamovanie v mene oboch protistrán.

Ak je PKIPCP spravovaný správcovskou spoločnosťou protistranou SFT, správcovská spoločnosť je zodpovedná za oznamovanie v mene tohto PKIPCP.

Ak je AIF protistranou SFT, jeho správca AIF je zodpovedný za oznamovanie v mene tohto AIF.

4.   Protistrany uchovávajú záznam o každej SFT, ktorú uzatvorili, zmenili alebo ukončili, najmenej päť rokov od ukončenia transakcie.

5.   Ak archív obchodných údajov nie je na účely zaznamenania údajov o SFT k dispozícii, protistrany musia zabezpečiť, aby sa uvedené údaje oznámili Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“ alebo „orgán ESMA“).

V uvedených prípadoch ESMA zabezpečí, aby všetky príslušné subjekty uvedené v článku 12 ods. 2 mali prístup ku všetkým údajom o SFT, ktoré potrebujú na plnenie svojich príslušných povinností a mandátov.

6.   Pokiaľ ide o informácie prijaté podľa tohto článku, archívy obchodných údajov a ESMA dodržiavajú príslušné ustanovenia o dôvernosti, integrite a ochrane informácií a dodržiavajú povinnosti stanovené najmä v článku 80 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Na účely tohto článku sa odkazy v článku 80 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na jeho článok 9 a na „zmluvy o derivátoch“ vykladajú ako odkazy na tento článok a na SFT.

7.   Protistrana, ktorá oznamuje údaje o SFT archívu obchodných údajov alebo orgánu ESMA, alebo subjekt, ktorý oznamuje takéto údaje v mene protistrany, sa nepovažujú za porušujúce akékoľvek obmedzenie týkajúce sa zverejňovania informácií uložené na základe zmluvy alebo akéhokoľvek legislatívneho, regulačného alebo správneho ustanovenia.

8.   Pre oznamujúci subjekt ani pre členov jeho predstavenstva alebo zamestnancov nevyplýva z uvedeného zverejnenia žiadna zodpovednosť.

9.   S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku a s cieľom zabezpečiť jednotnosť s oznamovaním podľa článku 9 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a medzinárodne dohodnutých predpisov ESMA v úzkej spolupráci so systémom ESCB a berúc do úvahy potreby ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov stanovujúcich podrobnosti o oznámeniach uvedených v odsekoch 1 a 5 tohto článku pre rôzne druhy SFT, ktoré zahŕňajú aspoň:

a)

strany SFT a oprávnenú osobu vo vzťahu k právam a povinnostiam, ktoré z SFT vyplývajú, ak je iná než strany transakcie;

b)

istinu, menu, aktíva použité ako kolaterál a ich druh, kvalitu a hodnotu, spôsob poskytnutia kolaterálu; či je kolaterál k dispozícii na opätovné použitie, v prípadoch, ak je kolaterál rozlíšiteľný od iných aktív, či bol opätovne použitý; akékoľvek nahradenie kolaterálu; sadzbu repo transakcie; poplatok za požičanie alebo sadzbu dozabezpečenia pri požičiavaní; akúkoľvek zrážku (haircut); dátum pripísania alebo odpísania; dátum splatnosti; prvý možný dátum uplatnenia (callable date) a trhový segment;

c)

v závislosti od SFT podrobnosti o:

i)

reinvestovaní hotovostného kolaterálu;

ii)

požičiavaných alebo vypožičiavaných cenných papieroch alebo komoditách.

ESMA pri vypracúvaní uvedených technických predpisov zohľadní technické špecifiká súborov aktív a stanoví v nich možnosť oznamovania údajov o kolaterále podľa pozícií, ak je to relevantné.

ESMA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 13. januára 2017.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

10.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania odseku 1 tohto článku a, pokiaľ je to možné, jednotnosť s oznamovaním podľa článku 9 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a harmonizáciu formátov medzi archívmi obchodných údajov vypracuje orgán ESMA v úzkej spolupráci so systémom ESCB a berúc do úvahy potreby ESCB návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa upresní formát a frekvencia oznámení uvedených v odsekoch 1 a 5 tohto článku pre rôzne druhy SFT.

Formát zahŕňa najmä:

a)

globálne identifikátory právneho subjektu (LEI) alebo identifikátory, ktoré im predchádzali, kým sa v plnej miere neimplementuje systém globálnych identifikátorov právneho subjektu;

b)

medzinárodné identifikačné čísla cenných papierov (ISIN) a

c)

jedinečné obchodné identifikátory.

ESMA pri vypracúvaní uvedených návrhov technických predpisov zohľadní medzinárodný vývoj a normy dohodnuté na úrovni Únie alebo na globálnej úrovni.

ESMA predloží uvedený návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 13. januára 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA III

REGISTRÁCIA ARCHÍVU OBCHODNÝCH ÚDAJOV A DOHĽAD NAD NÍM

Článok 5

Registrácia archívu obchodných údajov

1.   Na účely článku 4 sa archív obchodných údajov zaregistruje u orgánu ESMA podľa podmienok a postupu stanovených v tomto článku.

2.   Aby bol archív obchodných údajov oprávnený na registráciu podľa tohto článku, musí byť právnickou osobou usadenou v Únii, uplatňovať postupy overovania úplnosti a správnosti údajov, ktoré mu boli oznámené v zmysle článku 4 ods. 1, a spĺňať požiadavky stanovené v článkoch 78, 79 a 80 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Na účely tohto článku sa odkazy v článkoch 78 a 80 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na jeho článok 9 vykladajú ako odkazy na článok 4 tohto nariadenia.

3.   Registrácia archívu obchodných údajov je platná na celom území Únie.

4.   Registrovaný archív obchodných údajov musí nepretržite spĺňať podmienky registrácie. Archív obchodných údajov bez zbytočného odkladu oznámi orgánu ESMA všetky podstatné zmeny podmienok registrácie.

5.   Archív obchodných údajov predloží orgánu ESMA jednu z týchto žiadostí:

a)

žiadosť o registráciu;

b)

žiadosť o rozšírenie registrácie na účely článku 4 tohto nariadenia v prípade archívu obchodných údajov, ktorý už je zaregistrovaný podľa hlavy VI kapitoly 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

6.   ESMA do 20 pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je žiadosť úplná.

Ak žiadosť nie je úplná, ESMA stanoví lehotu, v ktorej má archív obchodných údajov poskytnúť doplňujúce informácie.

Po tom, čo ESMA usúdi, že žiadosť je úplná, náležite to oznámi archívu obchodných údajov.

7.   S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia podrobnosti o:

a)

postupoch uvedených v odseku 2 tohto článku, ktoré majú uplatňovať archívy obchodných údajov s cieľom overiť úplnosť a správnosť údajov, ktoré im boli oznámené v zmysle článku 4 ods. 1;

b)

žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 5 písm. a);

c)

zjednodušenej žiadosti o rozšírenie registrácie uvedenej v odseku 5 písm. b) s cieľom zabrániť zdvojovaniu požiadaviek.

ESMA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 13. januára 2017.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

8.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania odsekov 1 a 2 ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa uvedie formát:

a)

žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 5 písm. a);

b)

žiadosti o rozšírenie registrácie uvedenej v odseku 5 písm. b).

Pokiaľ ide o prvý pododsek písm. b), ESMA vypracuje zjednodušený formát s cieľom zabrániť zdvojovaniu postupov.

ESMA predloží uvedený návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 13. januára 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 6

Informovanie príslušných orgánov a konzultácia s nimi pred registráciou alebo rozšírením registrácie

1.   Ak archív obchodných údajov žiada o registráciu alebo rozšírenie registrácie a je subjektom povoleným alebo registrovaným príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom je usadený, ESMA pred registrovaním archívu obchodných údajov bez zbytočného odkladu informuje uvedený príslušný orgán a konzultuje s ním.

2.   ESMA a dotknutý príslušný orgán si vymieňajú všetky informácie potrebné na registráciu archívu obchodných údajov alebo rozšírenie registrácie, ktoré poskytuje, ako aj na dohľad nad tým, ako tento subjekt dodržiava podmienky jeho registrácie alebo udelenia povolenia v členskom štáte, v ktorom je usadený.

Článok 7

Preskúmanie žiadosti

1.   ESMA do 40 pracovných dní od oznámenia uvedeného v článku 5 ods. 6 preskúma žiadosť o registráciu alebo rozšírenie registrácie na základe toho, či je archív obchodných údajov v súlade s touto kapitolou, a prijme riadne zdôvodnené rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí registrácie alebo rozšírenej registrácie.

2.   Rozhodnutie, ktoré vydá ESMA podľa odseku 1, nadobúda účinnosť piatym pracovným dňom po jeho prijatí.

Článok 8

Oznamovanie rozhodnutí ESMA v súvislosti s registráciou alebo rozšírením registrácie

1.   Ak ESMA prijme rozhodnutie uvedené v článku 7 ods. 1 alebo odníme registráciu, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1, oznámi to archívu obchodných údajov do piatich pracovných dní a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní.

ESMA bez zbytočného odkladu oznámi svoje rozhodnutie príslušnému orgánu uvedenému v článku 6 ods. 1.

2.   ESMA oznamuje Komisii akékoľvek rozhodnutie prijaté v súlade s odsekom 1.

3.   ESMA uverejňuje na svojom webovom sídle zoznam archívov obchodných údajov zaregistrovaných v súlade s týmto nariadením. Uvedený zoznam sa aktualizuje do piatich pracovných dní od prijatia rozhodnutia podľa odseku 1.

Článok 9

Právomoci orgánu ESMA

1.   Právomoci udelené orgánu ESMA v súlade s článkami 61 až 68, 73 a 74 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 v spojení s prílohami I a II k uvedenému nariadeniu sa vykonávajú v súvislosti s týmto nariadením. Odkazy na článok 8 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 v prílohe I k uvedenému nariadeniu sa vykladajú ako odkazy na článok 12 ods. 1 a 2 tohto nariadenia.

2.   Právomoci udelené orgánu ESMA alebo ktorémukoľvek úradníkovi ESMA alebo inej osobe poverenej orgánom ESMA na základe článkov 61, 62 a 63 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa nesmú použiť na vyžiadanie si zverejnenia informácií alebo dokumentov, na ktoré sa vzťahuje právna výsada.

Článok 10

Odňatie registrácie

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 73 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ESMA odníme registráciu archívu obchodných údajov, ak archív obchodných údajov:

a)

výslovne odvolá registráciu alebo za predchádzajúcich šesť mesiacov neposkytol žiadne služby;

b)

získal registráciu na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným nezákonným spôsobom;

c)

už nespĺňa podmienky, za akých bol zaregistrovaný.

2.   ESMA bez zbytočného odkladu oznámi dotknutému príslušnému orgánu uvedenému v článku 6 ods. 1 rozhodnutie odňať registráciu archívu obchodných údajov.

3.   Príslušný orgán členského štátu, v ktorom archív obchodných údajov poskytuje svoje služby a vykonáva svoje činnosti, a ktorý sa domnieva, že bola splnená jedna z podmienok uvedených v odseku 1, môže požiadať ESMA, aby preskúmal, či sú splnené podmienky na odňatie registrácie dotknutého archívu obchodných údajov. Ak ESMA rozhodne neodňať registráciu dotknutému archívu obchodných údajov, svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

4.   Príslušným orgánom uvedeným v odseku 3 tohto článku je orgán určený podľa článku 16 ods. 1 písm. a) a b) tohto nariadenia.

Článok 11

Poplatky za dohľad

1.   ESMA účtuje archívom obchodných údajov poplatky v súlade s týmto nariadením a v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa odseku 2 tohto článku. Uvedené poplatky sú primerané obratu dotknutého archívu obchodných údajov a v plnom rozsahu pokrývajú nevyhnutné výdavky ESMA v súvislosti s registráciou archívov obchodných údajov, ich uznávaním a dohľadom nad nimi, ako aj s úhradou všetkých nákladov, ktoré môžu príslušným orgánom vzniknúť v dôsledku akéhokoľvek delegovania úloh podľa článku 9 ods. 1 tohto nariadenia. Pokiaľ ide o odkaz na článok 74 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 v článku 9 ods. 1 tohto nariadenia, odkazy na článok 72 ods. 3 uvedeného nariadenia sa vykladajú ako odkazy na odsek 2 tohto článku.

Ak je už archív obchodných údajov zaregistrovaný podľa hlavy VI kapitoly 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, poplatky uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa upravia len preto, aby odrážali dodatočné nevyhnutné výdavky a náklady spojené s registráciou a uznávaním archívov obchodných údajov a dohľadom nad nimi podľa tohto nariadenia.

2.   Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 30 s cieľom spresniť druhy poplatkov, záležitosti, za ktoré sa poplatky platia, výšku poplatkov a spôsob ich úhrady.

Článok 12

Transparentnosť a dostupnosť údajov vedených v archíve obchodných údajov

1.   Archív obchodných údajov pravidelne a ľahko dostupným spôsobom uverejňuje agregované pozície podľa druhu SFT, ktoré mu boli oznámené.

2.   Archív obchodných údajov zhromažďuje a uchováva údaje o SFT a zabezpečuje, aby nasledujúce subjekty mali priamy a okamžitý prístup k týmto údajom v záujme plnenia ich príslušných povinností a mandátov:

a)

ESMA;

b)

Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“);

c)

Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“);

d)

ESRB;

e)

príslušný orgán vykonávajúci dohľad nad miestami obchodovania oznámených transakcií;

f)

príslušní členovia ESCB, vrátane Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) pri plnení jej úloh v rámci jednotného mechanizmu dohľadu podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

g)

príslušné orgány tretej krajiny, v súvislosti s ktorými sa prijal vykonávací akt podľa článku 19 ods. 1;

h)

orgány dohľadu určené podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES (24);

i)

príslušné orgány Únie pre cenné papiere a trhy, ktorých príslušné právomoci a mandáty v oblasti dohľadu sa vzťahujú na transakcie, trhy, účastníkov a aktíva, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

j)

Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 (25);

k)

orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (26);

l)

Jednotná rada pre riešenie krízových situácií zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (27);

m)

orgány uvedené v článku 16 ods. 1.

3.   S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku ESMA v úzkej spolupráci so systémom ESCB a s prihliadnutím na potreby subjektov uvedených v odseku 2 vypracuje návrh regulačných technických predpisov určujúcich:

a)

frekvenciu a údaje o agregovaných pozíciách uvedených v odseku 1 a údaje o SFT uvedených v odseku 2;

b)

požadované prevádzkové normy umožňujúce včasné, štruktúrované a komplexné:

i)

zhromažďovanie údajov archívmi obchodných údajov;

ii)

agregácia a porovnávanie údajov medzi archívmi;

c)

podrobnosti o informáciách, ku ktorým majú mať subjekty uvedené v odseku 2 prístup, berúc do úvahy ich mandát a ich špecifické potreby;

d)

podmienky, za ktorých subjekty uvedené v odseku 2 majú mať priamy a okamžitý prístup k údajom uloženým v archívoch obchodných údajov.

Uvedený návrh regulačných technických predpisov musí zabezpečiť, aby informácie uverejnené podľa odseku 1 neumožňovali identifikáciu strany žiadnej SFT.

ESMA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 13. januára 2017.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA IV

TRANSPARENTNOSŤ VOČI INVESTOROM

Článok 13

Transparentnosť podnikov kolektívneho investovania v pravidelných správach

1.   Správcovské spoločnosti PKIPCP, investičné spoločnosti PKIPCP a správcovia AIF informujú investorov o spôsobe využitia SFT a swapov na celkový výnos takto:

a)

správcovské spoločnosti PKIPCP alebo investičné spoločnosti PKIPCP v polročných a výročných správach uvedených v článku 68 smernice 2009/65/ES;

b)

správcovia AIF vo výročnej správe uvedenej v článku 22 smernice 2011/61/EÚ.

2.   Informácie o SFT a swapoch na celkový výnos zahŕňajú údaje stanovené v oddiele A prílohy.

3.   S cieľom zabezpečiť jednotné zverejňovanie údajov, ale zároveň zohľadniť špecifiká rôznych druhov SFT a swapov na celkový výnos, ESMA môže so zreteľom na požiadavky stanovené v smerniciach 2009/65/ES a 2011/61/EÚ ako aj vyvíjajúce sa trhové postupy vypracovať návrh regulačných technických predpisov upresňujúci obsah oddielu A prílohy.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 14

Transparentnosť podnikov kolektívneho investovania v predzmluvných dokumentoch

1.   V prospekte PKIPCP uvedenom v článku 69 smernice 2009/65/ES a v rámci zverejňovania informácií investorom zo strany správcov AIF uvedeného v článku 23 ods. 1 a 3 smernice 2011/61/EÚ sa určia SFT a swapy na celkový výnos, ktoré sú správcovské spoločnosti PKIPCP alebo investičné spoločnosti PKIPCP či správcovia AIF oprávnení používať, a jasne sa uvedie, že uvedené transakcie a nástroje sa používajú.

2.   Prospekt a zverejňovanie informácií investorom uvedené v odseku 1 zahŕňajú údaje stanovené v oddiele B prílohy.

3.   S cieľom zohľadniť vyvíjajúce sa trhové postupy alebo zabezpečiť jednotné zverejňovanie údajov ESMA môže so zreteľom na požiadavky stanovené v smernici 2009/65/ES a smernici 2011/61/EÚ vypracovať návrh regulačných technických predpisov upresňujúci obsah oddielu B prílohy.

ESMA zohľadní pri príprave návrhu regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku potrebu poskytnúť dostatočný čas na ich uplatňovanie.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA V

TRANSPARENTNOSŤ OPÄTOVNÉHO POUŽITIA

Článok 15

Opätovné použitie finančných nástrojov prijatých na základe dohody o kolaterále

1.   Akékoľvek právo protistrán na opätovné použitie finančných nástrojov prijatých ako kolaterál podlieha aspoň týmto podmienkam:

a)

prijímajúca protistrana riadne písomne informovala poskytujúcu protistranu o rizikách a dôsledkoch, ktoré môžu súvisieť s:

i)

udelením súhlasu s právom použiť kolaterál poskytnutý podľa dohody o kolaterále vo forme cenných papierov v súlade s článkom 5 smernice 2002/47/ES alebo

ii)

podpísaním dohody o kolaterále s prevodom vlastníckeho práva a

b)

poskytujúca protistrana udelila vopred svoj výslovný súhlas, čo je doložené podpísaním dohody o kolaterále vo forme cenných papierov poskytujúcou protistranou písomne alebo iným právne rovnocenným spôsobom, na základe čoho sa poskytuje právo použitia v súlade s článkom 5 smernice 2002/47/ES, alebo výslovne súhlasila s tým, že poskytne kolaterál prostredníctvom dohody o kolaterále s prevodom vlastníckeho práva.

Pokiaľ ide o prvý pododsek písm. a), poskytujúca protistrana musí byť aspoň písomne informovaná o rizikách a dôsledkoch, ktoré môžu vzniknúť v prípade zlyhania prijímajúcej protistrany.

2.   Akékoľvek uplatňovanie práva opätovného použitia protistranami podlieha aspoň týmto podmienkam:

a)

opätovné použitie je realizované v súlade s podmienkami určenými v dohode o kolaterále uvedenej v odseku 1 písm. b) a

b)

finančné nástroje prijaté na základe dohody o kolaterále sú prevedené z účtu poskytujúcej protistrany.

Odchylne od písmena b) prvého pododseku, ak je protistrana dohody o kolaterále usadená v tretej krajine a účet protistrany poskytujúcej kolaterál je vedený v tretej krajine a vzťahuje sa naň právo tretej krajiny, dôkazom opätovného použitia je prevod z účtu poskytujúcej protistrany alebo iný vhodný prostriedok.

3.   Týmto článkom nie sú dotknuté prísnejšie sektorové právne predpisy, najmä smernice 2009/65/ES a 2014/65/EÚ a vnútroštátne právo zamerané na zabezpečenie vyššej úrovne ochrany pre poskytujúce protistrany.

4.   Týmto článkom nie je dotknuté vnútroštátne právo týkajúce sa platnosti alebo účinnosti transakcie.

KAPITOLA VI

DOHĽAD A PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY

Článok 16

Určenie a právomoci príslušných orgánov

1.   Na účely tohto nariadenia príslušné orgány predstavujú:

a)

v prípade finančných protistrán príslušné orgány alebo príslušné vnútroštátne orgány v zmysle nariadení (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 1024/2013 a (EÚ) č. 909/2014 a smerníc 2003/41/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ a 2014/65/EÚ a orgány dohľadu v zmysle smernice 2009/138/ES;

b)

v prípade nefinančných protistrán príslušné orgány určené v súlade s článkom 10 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

c)

na účely článkov 13 a 14 tohto nariadenia, pokiaľ ide o správcovské spoločnosti PKIPCP a investičné spoločnosti PKIPCP, príslušné orgány určené v súlade s článkom 97 smernice 2009/65/ES;

d)

na účely článkov 13 a 14 tohto nariadenia, pokiaľ ide o správcov AIF, príslušné orgány určené v súlade s článkom 44 smernice 2011/61/EÚ.

2.   Príslušné orgány vykonávajú právomoci, ktoré im boli udelené na základe ustanovení uvedených v odseku 1, a vykonávajú dohľad nad dodržiavaním povinností stanovených v tomto nariadení.

3.   Príslušné orgány uvedené v odseku 1 písm. c) a d) tohto článku monitorujú správcovské spoločnosti PKIPCP, investičné spoločnosti PKIPCP a správcov AIF, ktorí sú usadení na ich území s cieľom overiť, či nepoužívajú SFT a swapy na celkový výnos bez toho, aby dodržiavali články 13 a 14.

Článok 17

Spolupráca medzi príslušnými orgánmi

1.   Príslušné orgány uvedené v článku 16 a ESMA navzájom úzko spolupracujú a vymieňajú si informácie na účely vykonávania svojich povinností podľa tohto nariadenia, najmä s cieľom identifikovať porušenia tohto nariadenia a ich nápravy.

2.   Príslušný orgán môže odmietnuť konať na základe žiadosti o spoluprácu a výmenu informácií v súlade s odsekom 1 len v prípade jednej z týchto výnimočných okolností:

a)

ak v súvislosti s tými istými skutkami a proti tým istým osobám sa už začalo súdne konanie pred orgánmi členského štátu príslušného orgánu, ktorému bola doručená žiadosť, alebo

b)

ak v členskom štáte príslušného orgánu, ktorému bola doručená žiadosť, sa v súvislosti s takýmito osobami za tie isté skutky už vyniesol právoplatný rozsudok.

V prípade takého odmietnutia to príslušný orgán náležite oznámi žiadajúcemu orgánu a orgánu ESMA a poskytne im čo najpodrobnejšie informácie.

3.   Subjekty uvedené v článku 12 ods. 2 a príslušní členovia ESCB úzko spolupracujú v súlade s podmienkami stanovenými v tomto odseku.

Takáto spolupráca je dôverná a podmienená odôvodnenou žiadosťou relevantných príslušných orgánov a len s cieľom umožniť uvedeným orgánom plnenie ich príslušných povinností.

Bez dopadu na prvý a druhý pododsek členovia ESCB môžu zamietnuť poskytnutie informácií, pokiaľ ide o transakcie, ktoré uzavreli pri vykonávaní svojich funkcií ako menových orgánov.

V prípade zamietnutia uvedeného v treťom pododseku informuje príslušný člen ESCB žiadajúci orgán o tomto zamietnutí spolu s uvedením dôvodov.

Článok 18

Služobné tajomstvo

1.   Na všetky dôverné informácie prijaté, vymenené alebo zaslané podľa tohto nariadenia sa vzťahujú podmienky služobného tajomstva stanovené v odsekoch 2 a 3.

2.   Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre subjekty uvedené v článku 12 ods. 2 a príslušné orgány uvedené v článku 16, pre ESMA, EBA a EIOPA alebo pre audítorov a znalcov poverených príslušnými orgánmi alebo orgánmi ESMA, EBA a EIOPA. Žiadne dôverné informácie, ktoré uvedené osoby získajú pri plnení svojich povinností, sa nesmú poskytnúť žiadnej osobe ani orgánu, s výnimkou súhrnnej alebo agregovanej podoby, pri ktorej nie je možné identifikovať jednotlivú protistranu, archív obchodných údajov ani žiadnu inú osobu bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné alebo daňové právo alebo toto nariadenie.

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné alebo daňové právo, príslušné orgány, ESMA, EBA, EIOPA, inštitúcie alebo fyzické či právnické osoby iné ako príslušné orgány, ktoré získavajú dôverné informácie podľa tohto nariadenia, ich môžu používať len na plnenie svojich povinností a na výkon svojich funkcií, v prípade príslušných orgánov v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, alebo v prípade iných orgánov, inštitúcií alebo fyzických či právnických osôb na účel, na ktorý im boli takéto informácie poskytnuté, alebo v súvislosti so správnym alebo súdnym konaním, ktoré sa osobitne týka výkonu uvedených funkcií, alebo v obidvoch prípadoch. Ak s tým ESMA, EBA, EIOPA, príslušný orgán alebo iný orgán, inštitúcia alebo osoba poskytujúca informácie súhlasí, orgán prijímajúci informácie ich môže využiť na iné nekomerčné účely.

4.   Odsekmi 2 a 3 sa nebráni orgánom ESMA, EBA, EIOPA, príslušným orgánom alebo príslušným centrálnym bankám vymieňať si alebo zasielať dôverné informácie v súlade s týmto nariadením a s ostatnými právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na investičné spoločnosti, úverové inštitúcie, dôchodkové fondy, sprostredkovateľov poistenia alebo zaistenia, poisťovne, regulované trhy alebo organizátorov trhov alebo inak so súhlasom príslušného orgánu alebo iného orgánu alebo inštitúcie alebo fyzickej či právnickej osoby, ktoré tieto informácie oznámili.

5.   Odsekmi 2 a 3 sa nebráni príslušným orgánom vymieňať si alebo zasielať v súlade s vnútroštátnym právom dôverné informácie, ktoré neboli prijaté od príslušného orgánu iného členského štátu.

KAPITOLA VII

VZŤAHY S TRETÍMI KRAJINAMI

Článok 19

Rovnocennosť a uznávanie archívov obchodných údajov

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanoví, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny zabezpečuje, že:

a)

archívy obchodných údajov, ktorým bolo v uvedenej tretej krajine udelené povolenie, spĺňajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení;

b)

účinný dohľad nad archívmi obchodných údajov a účinné presadzovanie ich povinností sa v uvedenej tretej krajine uskutočňuje priebežne;

c)

existujú záruky zachovania služobného tajomstva vrátane ochrany obchodného tajomstva, ktoré orgány sprístupňujú tretím osobám, a tieto záruky sú aspoň rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, a

d)

archívy obchodných údajov, ktorým bolo v uvedenej tretej krajine udelené povolenie, podliehajú právne záväznej a vymáhateľnej povinnosti poskytnúť subjektom uvedeným v článku 12 ods. 2 priamy a okamžitý prístup k týmto údajom.

Vo vykonávacom akte uvedenom v prvom pododseku sa tiež spresnia príslušné orgány tretej krajiny oprávnené na prístup k údajom o SFT uchovávaným v archívoch obchodných údajov usadených v Únii.

Vykonávací akt uvedený v prvom pododseku tohto odseku sa prijíma v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 2.

2.   Ak archívy obchodných údajov, ktorým bolo v tretej krajine udelené povolenie, nepodliehajú právne záväznej a vymáhateľnej povinnosti podľa práva tejto tretej krajiny poskytnúť subjektom uvedeným v článku 12 ods. 2 priamy a okamžitý prístup k týmto údajom, Komisia predloží Rade odporúčania na rokovanie o medzinárodných dohodách s touto treťou krajinou o vzájomnom prístupe k SFT a o výmene informácií o SFT uchovávaných v archívoch obchodných údajov, ktoré sú usadené v tejto tretej krajine, s cieľom zabezpečiť, aby všetky subjekty uvedené v článku 12 ods. 2 mali priamy a okamžitý prístup ku všetkým informáciám potrebným na výkon svojich povinností.

3.   Archív obchodných údajov usadený v tretej krajine môže poskytovať svoje služby subjektom usadeným v Únii a vykonávať svoje činnosti v prospech týchto subjektov na účely článku 4 len po jeho uznaní zo strany orgánu ESMA v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 4 tohto článku.

4.   Archív obchodných údajov uvedený v odseku 3 predloží orgánu ESMA:

a)

žiadosť o uznanie alebo

b)

žiadosť o rozšírenie registrácie na účely článku 4 tohto nariadenia v prípade archívu obchodných údajov, ktorý je už uznaný v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012.

5.   Žiadosť uvedenú v odseku 4 sprevádzajú všetky potrebné informácie, vrátane aspoň informácií potrebných na overenie, že archívu obchodných údajov bolo udelené povolenie a že podlieha účinnému dohľadu v tretej krajine, ktorá spĺňa všetky tieto kritériá:

a)

Komisia určila prostredníctvom vykonávacieho aktu podľa odseku 1, že tretia krajina má rovnocenný a vymáhateľný regulačný rámec a rámec dohľadu;

b)

relevantné orgány tretej krajiny uzavreli dohody o spolupráci s orgánom ESMA, v ktorých sa upresňuje aspoň:

i)

mechanizmus výmeny informácií medzi orgánom ESMA a akýmkoľvek iným orgánom Únie vykonávajúcim právomoci na základe delegovania úloh podľa článku 9 ods. 1 na jednej strane a relevantnými príslušnými orgánmi dotknutej tretej krajiny na strane druhej, a

ii)

postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu.

Pokiaľ ide o prenos osobných údajov do tretej krajiny, ESMA uplatňuje nariadenie (ES) č. 45/2001.

6.   ESMA posúdi do 30 pracovných dní od prijatia žiadosti, či je žiadosť úplná. Ak ESMA usúdi, že žiadosť nie je úplná, stanoví lehotu, v ktorej má žiadajúci archív obchodných údajov poskytnúť doplňujúce informácie.

7.   ESMA do 180 pracovných dní od predloženia úplnej žiadosti písomne a s plným zdôvodnením informuje žiadajúci archív obchodných údajov o uznaní alebo zamietnutí uznania.

8.   ESMA uverejní na svojom webovom sídle zoznam archívov obchodných údajov uznaných v súlade s týmto článkom.

Článok 20

Nepriamy prístup k údajom medzi orgánmi

ESMA môže uzavrieť dohody o spolupráci s príslušnými orgánmi tretích krajín, ktoré potrebujú uplatniť svoje príslušné právomoci a mandáty týkajúce sa vzájomnej výmeny informácií o SFT, ktoré orgánu ESMA sprístupnili archívy obchodných údajov Únie v súlade s článkom 12 ods. 2, a údajov o SFT zhromaždených a uchovávaných orgánmi tretej krajiny, a to za predpokladu, že existujú záruky zachovania služobného tajomstva vrátane ochrany obchodného tajomstva, ktoré orgány sprístupňujú tretím osobám.

Článok 21

Rovnocennosť oznamovania

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa určí, že opatrenia tretej krajiny v právnej oblasti a oblastiach dohľadu a presadzovania:

a)

sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článku 4;

b)

zabezpečujú ochranu služobného tajomstva rovnocennú s ochranou stanovenou v tomto nariadení;

c)

sa účinne uplatňujú a presadzujú spôsobom, ktorý je rovnocenný a nenarúša zabezpečovanie účinného dohľadu a presadzovania v príslušnej tretej krajine, a

d)

zabezpečujú, že subjekty uvedené v článku 12 ods. 2 majú priamy prístup k údajom o SFT podľa článku 19 ods. 1 alebo nepriamy prístup k údajom o SFT podľa článku 20.

2.   Ak Komisia prijala vykonávací akt o rovnocennosti ohľadne tretej krajiny, ako sa uvádza v odseku 1 tohto článku, protistrany uzatvárajúce transakciu, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, splnili požiadavky stanovené v článku 4, ak je aspoň jedna z protistrán usadená v uvedenej tretej krajine a protistrany splnili príslušné povinnosti, ktoré táto tretia krajina stanovila v súvislosti s uvedenou transakciou.

Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 2.

Komisia v spolupráci s orgánom ESMA monitoruje skutočné plnenie požiadaviek, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článku 4, tretími krajinami, v súvislosti s ktorými sa prijal vykonávací akt o rovnocennosti, a podáva pravidelne správy Európskemu parlamentu a Rade. V prípade, že sa v správe odhalí, že orgány tretej krajiny uplatňujú požiadavky o rovnocennosti nedostatočne alebo nekonzistentne, Komisia do 30 kalendárnych dní od predloženia správy zváži, či zruší uznanie rovnocennosti daného právneho rámca tretej krajiny.

KAPITOLA VIII

SPRÁVNE SANKCIE A INÉ SPRÁVNE OPATRENIA

Článok 22

Správne sankcie a iné správne opatrenia

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 28 a právo členských štátov stanovovať a ukladať trestné sankcie, členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc ukladať správne sankcie a iné správne opatrenia aspoň pri porušeniach článkov 4 a 15.

Ak sa ustanovenia uvedené v prvom pododseku vzťahujú na právnické osoby, členské štáty poveria príslušné orgány, aby v prípade porušenia uplatnili sankcie s výhradou podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve voči členom riadiaceho orgánu a voči ďalším jednotlivcom, ktorí sú podľa vnútroštátneho práva zodpovední za porušenie.

2.   Správne sankcie a iné správne opatrenia prijaté na účely odseku 1 sú účinné, primerané a odrádzajúce.

3.   Ak sa členské štáty rozhodli v súlade s odsekom 1 tohto článku stanoviť za porušenia ustanovení uvedených v uvedenom odseku trestné sankcie, zabezpečia, aby boli zavedené primerané opatrenia, aby príslušné orgány mali všetky právomoci potrebné na spoluprácu so súdnymi orgánmi, orgánmi prokuratúry alebo trestnoprávnymi orgánmi v rámci ich jurisdikcie na získanie konkrétnych informácií týkajúcich sa vyšetrovaní trestných činov alebo trestných konaní začatých z dôvodu možného porušenia článkov 4 a 15 a na poskytnutie takýchto informácií ostatným príslušným orgánom a orgánu ESMA s cieľom splniť svoju povinnosť vzájomnej spolupráce a prípadne spolupráce s orgánom ESMA na účely tohto nariadenia.

Príslušné orgány môžu spolupracovať s príslušnými orgánmi iných členských štátov a príslušnými orgánmi tretej krajiny v súvislosti s výkonom svojich právomocí ukladať sankcie.

Príslušné orgány môžu spolupracovať aj s príslušnými orgánmi iných členských štátov, pokiaľ ide o uľahčenie vymáhania peňažných sankcií.

4.   Členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom udelia príslušným orgánom právomoc uplatňovať v prípade porušení uvedených v odseku 1 aspoň tieto správne sankcie a iné správne opatrenia:

a)

príkaz, na základe ktorého sa požaduje, aby osoba zodpovedná za porušenie zastavila svoje konanie a upustila od opakovania tohto konania;

b)

verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza osoba zodpovedná za porušenie a povaha porušenia v súlade s článkom 26;

c)

odňatie alebo pozastavenie platnosti povolenia;

d)

dočasný zákaz vykonávať riadiace funkcie pre akúkoľvek osobu, ktorá plní riadiace úlohy, alebo akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá je považovaná za zodpovednú osobu za takéto porušenie;

e)

maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň trojnásobku ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa zabránilo v dôsledku porušenia, v prípade, že ich príslušný orgán dokáže určiť, a to aj vtedy, keď tieto sankcie presiahnu sumy uvedené v písmenách f) a g);

f)

pokiaľ ide o fyzickú osobu, maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, v zodpovedajúcej hodnote v národnej mene k 12. januáru 2016;

g)

pokiaľ ide o právnické osoby, maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň:

i)

5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcu hodnotu v národnej mene k 12. januáru 2016 alebo až 10 % celkového ročného obratu právnickej osoby podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom za porušenia článku 4;

ii)

15 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcu hodnotu v národnej mene k 12. januáru 2016 alebo až 10 % celkového ročného obratu právnickej osoby podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom za porušenia článku 15.

Na účely prvého pododseku písmena g) bodov i) a ii), ak je právnická osoba materským podnikom alebo dcérskym podnikom materského podniku, ktorý musí zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku v súlade so smernicou 2013/34/EÚ, príslušným celkovým ročným obratom je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmu podľa príslušného účtovného režimu podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom konečného materského podniku.

Členské štáty môžu stanoviť, že príslušné orgány majú okrem právomocí uvedených v tomto odseku ďalšie právomoci. Členské štáty môžu stanoviť aj širší rozsah sankcií a vyššie sankcie než tie, ktoré sú stanovené v tomto odseku.

5.   Porušením článku 4 nie je dotknutá platnosť podmienok SFT ani možnosť strán presadzovať podmienky SFT. Porušením článku 4 nevznikajú strane SFT nároky na náhradu škody.

6.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že nestanovia pravidlá pre správne sankcie a iné správne opatrenia, ako sa uvádza v odseku 1, ak porušenia uvedené v tomto odseku už podliehajú trestnoprávnym sankciám podľa ich vnútroštátneho práva pred 13. januárom 2018. Ak sa členské štáty rozhodnú nestanoviť pravidlá pre správne sankcie a iné správne opatrenia, podrobne informujú Komisiu a ESMA o príslušných častiach svojho trestného práva.

7.   Do 13. júla 2017 členské štáty oznámia Komisii a orgánu ESMA pravidlá týkajúce sa odsekov 1, 3 a 4. Komisii a orgánu ESMA bezodkladne oznámia ich akúkoľvek následnú zmenu.

Článok 23

Stanovenie správnych sankcií a iných správnych opatrení

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní druhu a výšky správnych sankcií a iných správnych opatrení zohľadňovali všetky relevantné okolnosti, prípadne vrátane:

a)

závažnosti a dĺžky trvania porušenia;

b)

miery zodpovednosti osoby zodpovednej za porušenie;

c)

finančnej sily osoby zodpovednej za porušenie, berúc do úvahy faktory ako celkový obrat v prípade právnickej osoby alebo ročný príjem v prípade fyzickej osoby;

d)

významu ziskov, ktoré osoba zodpovedná za porušenie dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila, ak ich je možné určiť;

e)

miery spolupráce osoby zodpovednej za porušenie s príslušným orgánom bez toho, aby bola dotknutá potreba zabezpečiť navrátenie ziskov, ktoré uvedená osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila;

f)

predchádzajúcich porušení osobou zodpovednou za porušenie.

Príslušné orgány môžu pri určovaní typu a výšky správnych sankcií a iných správnych opatrení zohľadniť okrem faktorov uvedených v prvom odseku aj ďalšie faktory.

Článok 24

Oznamovanie porušení

1.   Príslušné orgány zavedú účinné mechanizmy, ktoré umožnia oznamovanie skutočných alebo potenciálnych porušení článkov 4 a 15 iným príslušným orgánom.

2.   Mechanizmy uvedené v odseku 1 zahŕňajú aspoň:

a)

osobitné postupy prijímania oznámení o porušení článkov 4 alebo 15 a príslušné následné opatrenia vrátane zavedenia bezpečných komunikačných kanálov pre takéto oznámenia;

b)

primeranú ochranu osôb pracujúcich na základe pracovnej zmluvy, ktoré oznámia porušenia článku 4 alebo článku 15, alebo ktoré sú obvinené z porušení uvedených článkov, pred odvetou, diskrimináciou a inými druhmi nespravodlivého zaobchádzania;

c)

ochranu osobných údajov osoby, ktorá oznamuje porušenie článku 4 alebo článku 15 a osoby, ktorá sa údajne dopustila porušenia, vrátane ochrany v súvislosti so zachovaním dôvernosti ich totožnosti, a to vo všetkých fázach konania bez toho, aby tým bolo dotknuté zverejnenie informácií, ktoré vyžaduje vnútroštátne právo v rámci vyšetrovaní alebo následných súdnych konaní.

3.   Protistrany majú pre svojich zamestnancov zavedené vhodné interné postupy na oznamovanie porušení článkov 4 a 15.

Článok 25

Výmena informácií s orgánom ESMA

1.   Príslušné orgány poskytujú orgánu ESMA každý rok agregované a podrobné informácie týkajúce sa všetkých správnych sankcií a iných správnych opatrení, ktoré uložili v súlade s článkom 22. ESMA uverejní agregované informácie vo výročnej správe.

2.   Ak sa členské štáty rozhodli stanoviť za porušenia ustanovení uvedených v článku 22 trestné sankcie, ich príslušné orgány poskytujú orgánu ESMA každoročne anonymizované a agregované údaje týkajúce sa všetkých vykonaných vyšetrovaní trestných činov a uložených trestných sankcií. ESMA uverejňuje údaje o uložených trestných sankciách vo výročnej správe.

3.   Ak príslušný orgán zverejnil správnu sankciu alebo iné správne opatrenie alebo trestnú sankciu, uvedené informácie oznámi zároveň orgánu ESMA.

4.   ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť postupy a formuláre výmeny informácií uvedených v odsekoch 1 a 2.

ESMA predloží uvedený návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 13. januára 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 26

Uverejňovanie rozhodnutí

1.   S výhradou odseku 4 tohto článku členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány uverejnili každé rozhodnutie o uložení správnej sankcie alebo iného správneho opatrenia v súvislosti s porušeniami článku 4 alebo článku 15 na svojom webovom sídle hneď po tom, ako bola osoba, na ktorú sa vzťahuje uvedené rozhodnutie, o tomto rozhodnutí informovaná.

2.   Informácie uverejnené podľa odseku 1 obsahujú aspoň druh a povahu porušenia a totožnosť osoby, na ktorú sa rozhodnutie vzťahuje.

3.   Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na rozhodnutia o uložení opatrení vyšetrovacej povahy.

Ak sa príslušný orgán na základe individuálneho posúdenia domnieva, že uverejnenie totožnosti právnickej osoby, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie, alebo osobných údajov fyzickej osoby by bolo neprimerané, alebo ak by takéto uverejnenie ohrozilo prebiehajúce vyšetrovanie alebo stabilitu finančných trhov, vykoná jedno z týchto opatrení:

a)

odloží uverejnenie rozhodnutia dovtedy, kým dôvody uvedeného odloženia nezaniknú;

b)

uverejní rozhodnutie na anonymnom základe v súlade s vnútroštátnym právom, ak takéto uverejnenie zabezpečuje účinnú ochranu dotknutých osobných údajov, a prípadne odloží uverejnenie príslušných údajov o primeraný čas, ak je predvídateľné, že dôvody uverejnenia na anonymnom základe počas uvedeného obdobia zaniknú;

c)

neuverejní rozhodnutie v prípade, keď príslušný orgán zastáva názor, že uverejnenie v súlade s písmenom a) alebo b) nebude dostačujúce na zabezpečenie:

i)

toho, že stabilita finančných trhov nebude ohrozená, alebo

ii)

primeranosti uverejnenia takýchto rozhodnutí s ohľadom na opatrenia, ktoré sa považujú za opatrenia menšieho významu.

4.   Ak je rozhodnutie predmetom odvolania na vnútroštátnom súdnom, správnom alebo inom orgáne, príslušné orgány na svojom webovom sídle ihneď uverejnia aj takúto informáciu a akékoľvek následné informácie o výsledku takéhoto odvolania. Akékoľvek rozhodnutie, ktorým sa ruší rozhodnutie, ktoré je predmetom odvolania, sa tiež uverejní.

5.   Príslušné orgány informujú ESMA o všetkých správnych sankciách a iných správnych opatreniach, ktoré boli uložené, ale neboli uverejnené v súlade s odsekom 3 písm. c), ako aj o každom s nimi súvisiacom odvolaní a jeho výsledku. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány získali informácie a právoplatný rozsudok o každej uloženej trestnej sankcii a postúpili ich orgánu ESMA. ESMA vedie centrálnu databázu správnych sankcií, iných správnych opatrení a trestných sankcií, ktoré mu boli oznámené, a to výlučne na účely výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi. Uvedená databáza je prístupná len príslušným orgánom a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytujú príslušné orgány.

6.   Príslušné orgány zabezpečujú, aby každé rozhodnutie uverejnené v súlade s týmto článkom zostalo na ich webovom sídle počas obdobia aspoň piatich rokov po jeho uverejnení. Osobné údaje obsiahnuté v uvedených rozhodnutiach sa uchovajú na webovom sídle príslušného orgánu počas obdobia, ktoré je potrebné v súlade s príslušnými predpismi o ochrane údajov.

Článok 27

Právo na odvolanie

Členské štáty zabezpečia, aby rozhodnutia a opatrenia prijaté podľa tohto nariadenia boli riadne odôvodnené a aby sa na ne vzťahovalo právo odvolať sa na súde. Právo odvolať sa na súde sa uplatňuje aj na prípady, v ktorých sa v súvislosti so žiadosťou o povolenie, ktorá obsahuje všetky vyžadované informácie, neprijalo v lehote šiestich mesiacov odo dňa jej predloženia žiadne rozhodnutie.

Článok 28

Sankcie a iné opatrenia na účely článkov 13 a 14

Sankcie a iné opatrenia stanovené v súlade so smernicami 2009/65/ES a 2011/61/EÚ sa uplatňujú na porušenia článkov 13 a 14 tohto nariadenia.

KAPITOLA IX

PRESKÚMANIE

Článok 29

Správy a preskúmanie

1.   Do 36 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu prijatého Komisiou podľa článku 4 ods. 9 Komisia po konzultácii s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o účinnosti, efektívnosti a primeranosti povinností stanovených v tomto nariadení spolu so všetkými vhodnými návrhmi. Uvedená správa zahŕňa najmä prehľad o podobných oznamovacích povinnostiach stanovených v tretích krajinách, pričom sa v nej zohľadní práca na medzinárodnej úrovni. Zameria sa tiež na oznamovanie akýchkoľvek relevantných transakcií, ktoré nie sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pričom sa v nej zohľadní akýkoľvek podstatný vývoj v oblasti trhových postupov, ako aj prípadný vplyv operácií financovania prostredníctvom cenných papierov na úroveň transparentnosti.

ESMA na účely správy uvedenej v prvom pododseku predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii do 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu prijatého Komisiou podľa článku 4 ods. 9 a potom každé tri roky alebo častejšie, ak sa zaznamená podstatný vývoj v oblasti trhových postupov, správu o účinnosti oznamovania, v ktorej zohľadní vhodnosť oznamovania jednou stranou, najmä pokiaľ ide o rozsah a kvalitu oznamovania, ako aj zníženie počtu oznámení pre archívy obchodných údajov, a o podstatnom vývoji v oblasti trhových postupov so zameraním na transakcie, ktoré majú rovnocenný cieľ alebo účinok ako SFT.

2.   Po dokončení práce na medzinárodnej úrovni a so zreteľom na túto prácu sa v správach uvedených v odseku 1 určia aj závažné riziká spojené s využívaním SFT zo strany úverových inštitúcií a kótovaných spoločností a posúdi vhodnosť dodatočného zverejnenia informácií zo strany uvedených subjektov v ich pravidelných správach.

3.   Komisia do 13. októbra 2017 predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o pokroku v medzinárodnom úsilí v súvislosti so zmiernením rizík spojených s SFT, vrátane odporúčaní FSB týkajúcich sa zrážok (haircuts) z SFT, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, a vhodnosti uvedených odporúčaní pre trhy Únie. Komisia predloží uvedenú správu spolu s akýmikoľvek vhodnými návrhmi.

ESMA v spolupráci s EBA a ESRB a so zreteľom na medzinárodné úsilie predloží na uvedený účel Komisii, Európskemu parlamentu a Rade do 13. októbra 2016 správu, v ktorej sa posúdi:

a)

či využívanie SFT vedie k zvyšovaniu značného využívania finančnej páky, ktoré nie je predmetom súčasného nariadenia;

b)

v prípade potreby dostupné možnosti na riešenie takéhoto zvyšovania;

c)

či sú potrebné ďalšie opatrenia na zníženie procyklickosti takejto finančnej páky.

Správa predložená orgánom ESMA zahŕňa aj posúdenie kvantitatívneho vplyvu odporúčaní FSB.

4.   Do 39 mesiacov od nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu prijatého Komisiou podľa článku 4 ods. 9 a do šiestich mesiacov od predloženia každej správy zo strany orgánu ESMA, ako sa uvádza v druhom pododseku tohto odseku, Komisia po konzultácii s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní článku 11 a najmä o tom, či sú poplatky účtované archívom obchodných údajov primerané obratu dotknutého archívu obchodných údajov a či sa obmedzujú na to, aby v plnom rozsahu pokryli nevyhnutné výdavky orgánu ESMA súvisiace s registráciou, uznávaním archívov obchodných údajov a dohľadom nad nimi, ako aj na úhradu nákladov, ktoré môžu príslušným orgánom vzniknúť pri výkone ich pracovných povinností podľa tohto nariadenia, najmä v dôsledku delegovania úloh podľa článku 9 ods. 1.

ESMA na účely správ Komisie uvedených v prvom pododseku predloží Komisii do 33 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu prijatého Komisiou podľa článku 4 ods. 9 a potom každé tri roky alebo častejšie, ak sa zavedú podstatné zmeny poplatkov, správu o poplatkoch účtovaných archívom obchodných údajov v súlade s týmto nariadením. V uvedených správach sa podrobne uvedú aspoň nevyhnutné výdavky orgánu ESMA súvisiace s registráciou, uznávaním archívov obchodných údajov a dohľadom nad nimi, náklady, ktoré príslušným orgánom vzniknú pri výkone pracovných povinností podľa tohto nariadenia, najmä v dôsledku delegovania úloh, ako aj poplatky účtované archívom obchodných údajov a ich primeranosť obratu archívov obchodných údajov.

5.   ESMA po konzultácii s ESRB uverejní výročnú správu o agregovaných objemoch SFT podľa druhu protistrany a transakcie na základe údajov oznamovaných v súlade s článkom 4.

KAPITOLA X

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 30

Vykonávanie delegovaných právomocí

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 4 a článku 11 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 12. januára 2016.

3.   Delegovanie právomoci uvedenej v článku 2 ods. 4 a článku 11 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 4 alebo článku 11 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 31

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Európsky výbor pre cenné papiere zriadený rozhodnutím Komisie 2001/528/ES (28). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (29).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 32

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 648/2012

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 sa mení takto:

1.

V článku 2 sa bod 7 nahrádza takto:

„7.

‚mimoburzový derivát‘ alebo ‚zmluva o mimoburzových derivátoch‘ je zmluva o derivátoch, ktorej vykonávanie sa neuskutočňuje na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39/ES ani na trhu v tretej krajine, ktorý sa považuje za rovnocenný s regulovaným trhom v súlade s článkom 2a tohto nariadenia;“.

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 2a

Rozhodnutia o rovnocennosti na účely vymedzenia mimoburzových derivátov

1.   Na účely článku 2 bodu 7 tohto nariadenia sa trh tretej krajiny považuje za rovnocenný s regulovaným trhom v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39/ES, ak spĺňa právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave III uvedenej smernice, a podlieha účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine, ako stanoví Komisia v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 tohto článku.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví, že trh tretej krajiny spĺňa právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave III smernice 2004/39/ES, a podlieha účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine na účely odseku 1.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 86 ods. 2 tohto nariadenia.

3.   Komisia a ESMA uverejnia na svojich webových sídlach zoznam uvedených trhov, ktoré sa majú považovať za rovnocenné v súlade s vykonávacím aktom uvedeným v odseku 2. Uvedený zoznam sa pravidelne aktualizuje.“

3.

V článku 81 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Archív obchodných údajov sprístupňuje potrebné informácie týmto subjektom, aby si mohli plniť svoje príslušné povinnosti a mandáty:

a)

ESMA;

b)

EBA;

c)

EIOPA;

d)

ESRB;

e)

príslušnému orgánu, ktorý vykonáva dohľad nad centrálnymi protistranami, ktoré majú prístup k archívom obchodných údajov;

f)

príslušnému orgánu vykonávajúcemu dohľad nad miestami obchodovania oznámených zmlúv;

g)

relevantným členom ESCB, vrátane ECB pri plnení jej úloh v rámci jednotného mechanizmu dohľadu podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (30);

h)

relevantným orgánom tretej krajiny, ktorá s Úniou uzatvorila medzinárodnú dohodu, ako sa uvádza v článku 75;

i)

orgánom dohľadu určeným podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES (31);

j)

relevantným orgánom Únie pre cenné papiere a trhy, ktorých príslušné právomoci a mandáty v oblasti dohľadu sa vzťahujú na zmluvy, trhy, účastníkov a podkladové aktíva, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

k)

relevantným orgánom tretej krajiny, ktoré s ESMA uzatvorili dohodu o spolupráci, ako sa uvádza v článku 76;

l)

Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 (32);

m)

orgánom pre riešenie krízových situácií určeným podľa článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (33);

n)

Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií zriadenej nariadením (EÚ) č. 806/2014;

o)

príslušným orgánom alebo príslušným vnútroštátnym orgánom v zmysle nariadení (EÚ) č. 1024/2013 a (EÚ) č. 909/2014 a smerníc 2003/41/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ a 2014/65/EÚ a orgánom dohľadu v zmysle smernice 2009/138/ES;

p)

príslušným orgánom určeným v súlade s článkom 10 ods. 5 tohto nariadenia.

(30)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63)."

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 12)."

(32)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 1)."

(33)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).“"

Článok 33

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje od 12. januára 2016 s výnimkou:

a)

článku 4 ods. 1, ktorý sa uplatňuje:

i)

12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu prijatého Komisiou podľa článku 4 ods. 9 v prípade finančných protistrán uvedených v článku 3 bode 3 písm. a) a b) a subjektov z tretích krajín uvedených v článku 3 bode 3 písm. i), ktoré by si vyžadovali povolenie alebo registráciu v súlade s právnymi predpismi uvedenými v článku 3 bode 3 písm. a) a b), ak by boli usadené v Únii;

ii)

15 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu prijatého Komisiou podľa článku 4 ods. 9 v prípade finančných protistrán uvedených v článku 3 bode 3 písm. g) a h) a subjektov z tretích krajín uvedených v článku 3 bode 3 písm. i), ktoré by si vyžadovali povolenie alebo registráciu v súlade s právnymi predpismi uvedenými v článku 3 bode. 3 písm. g) a h), ak by boli usadené v Únii;

iii)

18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu prijatého Komisiou podľa článku 4 ods. 9 v prípade finančných protistrán uvedených v článku 3 bode 3 písm. c) až f) a subjektov z tretích krajín uvedených v článku 3 bode 3 písm. i), ktoré by si vyžadovali povolenie alebo registráciu v súlade s právnymi predpismi uvedenými v článku 3 bode 3 písm. c) až f), ak by boli usadené v Únii;

iv)

21 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu prijatého Komisiou podľa článku 4 ods. 9 v prípade nefinančných protistrán;

b)

článku 13, ktorý sa uplatňuje od 13. januára 2017;

c)

článku 14, ktorý sa uplatňuje od 13. júla 2017 v prípade podnikov kolektívneho investovania, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/65/ES alebo smernica 2011/61/EÚ a ktoré boli zriadené pred 12. januára 2016;

d)

článku 15, ktorý sa uplatňuje od 13. júla 2016 aj v prípade dohôd o kolaterále existujúcich v uvedený deň.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 25. novembra 2015

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

N. SCHMIT


(1)  Ú. v. EÚ C 336, 26.9.2014, s. 5.

(2)  Ú. v. EÚ C 451, 16.12.2014, s. 59.

(3)  Ú. v. EÚ C 271, 19.8.2014, s. 87.

(4)  Pozícia Európskeho parlamentu z 29. októbra 2015 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 16. novembra 2015.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

(10)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(15)  Ú. v. EÚ C 328, 20.9.2014, p. 3.

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).

(22)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1287/2006 z 10. augusta 2006, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o povinnosti pri vedení záznamov pre investičné spoločnosti, oznamovanie transakcií, priehľadnosť trhu, prijatie finančných nástrojov na obchodovanie a vymedzené pojmy na účely tejto smernice (Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 1).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 12).

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 1).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

(28)  Rozhodnutie Komisie 2001/528/ES zo 6. júna 2001, ktorým sa zriaďuje Európsky výbor pre cenné papiere (Ú. v. ES L 191, 13.7.2001, s. 45).

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).


PRÍLOHA

Oddiel A –   Informácie, ktoré sa majú poskytnúť v polročných a výročných správach PKIPCP a vo výročnej správe AIF

Všeobecné údaje:

hodnota požičaných cenných papierov a komodít ako podiel na celkových aktívach, ktoré možno požičať, vymedzených ako aktíva okrem hotovosti a peňažných ekvivalentov,

hodnota aktív použitých v jednotlivých druhoch SFT a swapoch na celkový výnos vyjadrená ako absolútna hodnota (v mene podniku kolektívneho investovania) a ako podiel na spravovaných aktívach podniku kolektívneho investovania.

Údaje o koncentrácii:

desať najväčších emitentov kolaterálu pri všetkých SFT a swapoch na celkový výnos (rozčlenenie objemov cenných papierov a komodít prijatých ako kolaterál podľa názvu emitenta),

10 najvýznamnejších protistrán každého druhu SFT a swapov na celkový výnos samostatne (názov protistrany a hrubý objem existujúcich transakcií).

Agregované údaje o transakciách za každý druh SFT a swapy na celkový výnos samostatne, rozčlenené podľa týchto kategórií:

druh a kvalita kolaterálu,

doba splatnosti kolaterálu rozčlenená podľa týchto splatností: menej než jeden deň, jeden deň až jeden týždeň, jeden týždeň až jeden mesiac, jeden až tri mesiace, tri mesiace až jeden rok, viac než jeden rok, otvorená splatnosť,

mena kolaterálu,

doba splatnosti SFT a swapov na celkový výnos rozčlenená podľa týchto splatností: menej než jeden deň, jeden deň až jeden týždeň, jeden týždeň až jeden mesiac, jeden až tri mesiace, tri mesiace až jeden rok, viac než jeden rok, otvorená splatnosť,

krajina, v ktorej sú protistrany usadené,

vyrovnanie a zúčtovanie (napr. trojstranné, centrálna protistrana, dvojstranné).

Údaje o opätovnom použití kolaterálu:

podiel prijatého kolaterálu, ktorý bol opätovne použitý, v porovnaní s maximálnou hodnotou uvedenou v prospekte alebo v informáciách zverejnených pre investorov,

výnosy podniku kolektívneho investovania z reinvestície hotovostného kolaterálu.

Úschova kolaterálu, ktorý podnik kolektívneho investovania prijal v rámci SFT a swapov na celkový výnos:

počet a názvy správcov (custodians) a objem kolaterálových aktív uschovaných u jednotlivých správcov.

Úschova kolaterálu, ktorý podnik kolektívneho investovania poskytol v rámci SFT a swapov na celkový výnos:

podiel kolaterálu, ktorý je držaný na oddelených účtoch alebo na súhrnných účtoch, alebo na akýchkoľvek iných účtoch.

Údaje o výnosoch a nákladoch za každý druh SFT a swapov na celkový výnos rozčlenené podľa podniku kolektívneho investovania, správcu podniku kolektívneho investovania a tretích strán (napr. sprostredkovateľa pôžičky) v absolútnom vyjadrení a ako percentuálny podiel na celkových výnosoch vytvorených uvedeným druhom SFT a swapov na celkový výnos.

Oddiel B –   Informácie, ktoré sa majú uvádzať v prospekte PKIPCP a informáciách zverejnených pre investorov AIF:

všeobecný opis SFT a swapov na celkový výnos, ktoré podnik kolektívneho investovania použil, a odôvodnenie ich použitia,

celkové údaje, ktoré sa majú oznamovať pre každý druh SFT a swapov na celkový výnos

druhy aktív, ktoré môžu byť ich predmetom,

maximálny podiel spravovaných aktív, ktoré môžu byť ich predmetom,

očakávaný podiel spravovaných aktív, ktoré budú predmetom každého z nich,

kritéria výberu protistrán (vrátane právneho statusu, krajiny pôvodu, minimálneho ratingového hodnotenia),

prijateľný kolaterál: opis prijateľného kolaterálu so zreteľom na druhy aktív, emitenta, splatnosť, likviditu, ako aj na zásady diverzifikácie a korelácie kolaterálu,

oceňovanie kolaterálu: opis použitej metodiky oceňovania kolaterálu a jej odôvodnenie a či sa používa denné oceňovanie trhovou hodnotou a denné variačné marže,

riadenie rizika: opis rizík spojených s SFT a swapmi na celkový výnos, ako aj rizík spojených s riadením kolaterálu, ako sú operačné riziko, riziko likvidity, protistrany, úschovy a právne riziká a prípadne riziká vyplývajúce z opätovného použitia,

uvedenie spôsobu, akým sú aktíva, ktoré sú predmetom SFT a swapov na celkový výnos, a prijatý kolaterál uschovávané (napr. u správcu (custodian) fondu),

uvedenie akýchkoľvek obmedzení (regulačných alebo dobrovoľných) týkajúcich sa opätovného použitia kolaterálu,

postupy rozdeľovania výnosov vyplývajúcich z SFT a swapov na celkový výnos: opis podielov výnosov vyplývajúcich z SFT a swapov na celkový výnos, ktoré sa vracajú podniku kolektívneho investovania, a nákladov a poplatkov priradených správcovi alebo tretím stranám (napr. sprostredkovateľovi pôžičky). V prospekte alebo zverejnení informácií investorom sa zároveň uvádza, či tieto tretie strany sú osobami spriaznenými so správcom.


SMERNICE

23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/35


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/2366

z 25. novembra 2015

o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V posledných rokoch sa v Únii dosiahol významný pokrok, pokiaľ ide o integráciu v oblasti maloobchodných platieb, a to najmä v súvislosti s aktmi Únie o platbách, najmä prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES (4), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 (5), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (6) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (7). Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (8) sa ďalej doplnil právny rámec týkajúci sa platobných služieb tým, že sa v nej stanovilo konkrétne obmedzenie možnosti maloobchodníkov účtovať ich zákazníkom príplatky za používanie daných spôsobov platby.

(2)

Revidovaný právny rámec Únie týkajúci sa platobných služieb je doplnený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 (9). Uvedeným nariadením sa zavádzajú najmä pravidlá týkajúce sa účtovania výmenných poplatkov za transakcie viazané na kartu a jeho cieľom je ďalšie urýchlenie vytvorenia efektívneho integrovaného trhu pre platby viazané na kartu.

(3)

Smernica 2007/64/ES bola prijatá v decembri 2007 na základe návrhu Komisie z decembra 2005. Odvtedy zažil retailový platobný trh značné technické inovácie a rýchly nárast počtu elektronických a mobilných platieb, ako aj príchod nových druhov platobných služieb na trh, čo predstavuje výzvy pre súčasný rámec.

(4)

Preskúmanie právneho rámca Únie týkajúceho sa platobných služieb a najmä analýza vplyvu smernice 2007/64/ES, ako aj konzultácia o zelenej knihe Komisie z 11. januára 2012 s názvom Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami poukázali na skutočnosť, že ďalší vývoj je z regulačného hľadiska spojený s významnými výzvami. Významné oblasti platobného trhu, a to najmä platby kartou, internetové a mobilné platby zostávajú naďalej roztrieštené pozdĺž hraníc jednotlivých štátov. Mnohé inovačné platobné produkty alebo služby nepatria, či celkovo alebo do veľkej miery, do rozsahu pôsobnosti smernice 2007/64/ES. Rozsah pôsobnosti smernice 2007/64/ES a najmä prvky vylúčené z jej rozsahu pôsobnosti, ako napríklad určité činnosti súvisiace s platbami, sa navyše ukázali v niektorých prípadoch ako príliš nejednoznačné, veľmi všeobecné alebo jednoducho zastarané, keď sa vezme do úvahy vývoj na trhu. V dôsledku toho vznikla právna neistota, potenciálne bezpečnostné riziko v platobnom reťazci a nedostatočná ochrana spotrebiteľa v niektorých oblastiach. Ukázalo sa, že zavádzanie inovačných, bezpečných a na používanie jednoduchých digitálnych platobných služieb, ako aj poskytovanie efektívnych, pohodlných a bezpečných platobných metód v Únii je pre poskytovateľov platobných služieb náročné. V uvedenom kontexte existuje veľký pozitívny potenciál, ktorý je nutné konzistentnejšie využívať.

(5)

Pokračujúci rozvoj integrovaného vnútorného trhu bezpečných elektronických platieb má zásadný význam pre podporu rastu hospodárstva v Únii a zabezpečenie toho, aby spotrebitelia, obchodníci a podniky využívali výhody plynúce z výberu a transparentnosti platobných služieb a tak v plnej miere získavali úžitok z vnútorného trhu.

(6)

Na vyplnenie regulačných medzier a zároveň na zabezpečenie väčšej právnej istoty a jednotného uplatňovania legislatívneho rámca v celej Únii by sa mali stanoviť nové pravidlá. Súčasným a novým hráčom na trhu by sa mali zaručiť rovnocenné prevádzkové podmienky, čím sa umožní, aby nové spôsoby platby oslovili širší trh, a zabezpečí sa vyššia úroveň ochrany spotrebiteľa pri využívaní uvedených platobných služieb v rámci celej Únie. Malo by to vytvoriť efektívnosť platobného systému ako celku a viesť k širšiemu výberu a väčšej transparentnosti platobných služieb, pričom by sa mala zároveň posilniť dôvera spotrebiteľov v harmonizovaný trh s platbami.

(7)

V posledných rokoch vzrástli bezpečnostné riziká spojené s elektronickými platbami. Je to dôsledok rastúcej technickej zložitosti elektronických platieb, neustále narastajúceho objemu elektronických platieb v celosvetovom meradle a novovznikajúcich druhov platobných služieb. Spoľahlivé a bezpečné platobné služby predstavujú základnú podmienku pre riadne fungujúci trh s platobnými službami. Používatelia platobných služieb by preto mali byť primerane chránení pred takýmito rizikami. Platobné služby sú nevyhnutné pre fungovanie životne dôležitých hospodárskych a sociálnych činností.

(8)

V záujme toho, aby sa predišlo odlišným prístupom v jednotlivých členských štátoch, čo by bolo nevýhodné pre spotrebiteľov, by sa ustanovenia tejto smernice o požiadavkách na transparentnosť a informácie pre poskytovateľov platobných služieb a o právach a povinnostiach týkajúcich sa poskytovania a používania platobných služieb mali uplatňovať, ak je to vhodné, aj na transakcie, pri ktorých sa jeden z poskytovateľov platobných služieb nachádza mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“). V relevantných prípadoch by sa uvedené ustanovenia mali rozšíriť na transakcie uskutočnené vo všetkých oficiálnych menách medzi poskytovateľmi platobných služieb, ktorí sa nachádzajú v rámci EHP.

(9)

Poukázanie peňazí je jednoduchou platobnou službou, ktorá je obyčajne založená na tom, že platiteľ poskytne hotovosť poskytovateľovi platobných služieb, ktorý poukáže zodpovedajúcu sumu napríklad prostredníctvom komunikačnej siete príjemcovi platby alebo inému poskytovateľovi platobných služieb, ktorý koná v mene príjemcu platby. V niektorých členských štátoch poskytujú supermarkety, obchodníci a iní maloobchodní predajcovia podobnú službu verejnosti, ktorá umožňuje uskutočňovanie platieb za komunálne služby a platenie iných pravidelných účtov domácností. Uvedené služby uhrádzania účtov by sa mali považovať za poukázanie peňazí, ak podľa príslušných orgánov táto činnosť nie je inou platobnou službou.

(10)

Táto smernica zavádza neutrálne vymedzenie pojmu „prijímanie platobných transakcií“ s cieľom podchytiť nielen tradičné modely prijímania štruktúrované na základe používania platobných kariet, ale aj odlišné obchodné modely, vrátane tých, v prípade ktorých vystupuje viac ako jeden prijímateľ. Týmto by sa malo zabezpečiť, aby sa obchodníkom poskytovala rovnaká ochrana bez ohľadu na použitý platobný nástroj, ak je táto činnosť rovnaká ako prijímanie transakcií uskutočnených kartami. Technické služby, ktoré sa poskytujú poskytovateľom platobných služieb, ako napríklad len samotné spracúvanie a uchovávanie údajov alebo prevádzkovanie terminálov, by sa nemali považovať za predstavujúce prijímanie. Okrem toho niektoré modely prijímania neposkytujú skutočný prevod finančných prostriedkov zo strany prijímateľa príjemcovi platby, pretože zúčastnené strany sa môžu dohodnúť na iných formách vyrovnania.

(11)

Vyňatie z rozsahu pôsobnosti smernice 2007/64/ES týkajúce sa platobných transakcií uskutočňovaných prostredníctvom agenta v mene platiteľa alebo príjemcu platby sa v jednotlivých členských štátoch uplatňuje veľmi rôzne. Niektoré členské štáty umožňujú, aby toto vyňatie využívali platformy elektronického obchodu konajúce ako sprostredkovateľ v mene individuálnych kupujúcich, ako aj v mene predajcov bez skutočného priestoru na rokovanie alebo dohodnutie predaja alebo nákupu tovaru alebo služieb. Takéto uplatňovanie vyňatia ide nad zamýšľaný rámec stanovený v uvedenej smernici a má potenciál zvýšiť riziká pre spotrebiteľov, keďže uvedení poskytovatelia zostávajú mimo ochrany právneho rámca. Odlišné postupy uplatňovania narúšajú aj hospodársku súťaž na platobnom trhu. Aby sa uvedené nedostatky odstránili, vyňatie by sa malo uplatňovať, ak agenti konajú len v mene platiteľa alebo len v mene príjemcu platby, bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú v držbe finančné prostriedky prijaté od klientov. Ak agenti konajú v mene platiteľa aj príjemcu platby (akou je napríklad niektorá platforma elektronického obchodu), mali by byť vyňatí, len ak v žiadnom okamihu nemajú v držbe alebo pod kontrolou finančné prostriedky prijaté od klientov.

(12)

Táto smernica by sa nemala uplatňovať na činnosti spoločností prepravujúcich hotovosť (Cash-in-Transit – CIT) a spoločností pre manažment hotovosti (Cash Management Companies – CMC), ak sa príslušné činnosti obmedzujú na fyzickú prepravu bankoviek a mincí.

(13)

Spätná väzba z trhu potvrdzuje, že platobné činnosti, na ktoré sa vzťahuje vyňatie pre obmedzenú sieť, často zahŕňajú významné objemy a hodnoty platieb a spotrebiteľom sa v rámci nich ponúkajú stovky alebo tisíce rôznych výrobkov a služieb. To nezodpovedá účelu vyňatia obmedzenej siete, ako sa stanovuje v smernici 2007/64/ES a pre používateľov platobných služieb, a predovšetkým pre spotrebiteľov, predstavuje väčšie riziká a žiadnu právnu ochranu a jasné nevýhody pre aktérov na trhu podliehajúcich regulácii. S cieľom pomôcť obmedziť uvedené riziká by nemalo byť možné použiť ten istý nástroj na vykonávanie platobných transakcií s cieľom nakupovať tovar a služby v rámci viac ako jednej obmedzenej siete alebo nakupovať neobmedzenú škálu tovaru a služieb. Platobný nástroj by sa mal považovať za použitý v rámci takejto obmedzenej siete, len ak sa môže používať za týchto okolností: po prvé, na kúpu tovaru a služieb v konkrétnom maloobchode alebo konkrétnom maloobchodnom reťazci, ak sú zúčastnené subjekty priamo prepojené obchodnou dohodou, ktorá napríklad ustanovuje používanie jedinej platobnej značky, a táto platobná značka sa používa v miestach predaja a uvádza sa – ak je to uskutočniteľné – na platobnom nástroji, ktorý sa tam môže používať; po druhé, na kúpu veľmi obmedzenej škály tovaru alebo služieb, napríklad ak je rozsah použitia efektívne obmedzený na uzavretý počet funkčne súvisiacich tovaru alebo služieb bez ohľadu na zemepisnú polohu miesta predaja; alebo po tretie, ak je platobný nástroj predmetom regulácie zo strany národného alebo regionálneho orgánu verejnej moci na osobitné sociálne alebo daňové účely s cieľom nakúpiť konkrétny tovar alebo služby.

(14)

Medzi platobné nástroje, na ktoré sa vzťahuje vyňatie obmedzenej siete, by mohli patriť karty jednotlivých predajní, palivové karty, členské karty, karty na verejnú dopravu, parkovacie karty, stravné lístky alebo poukazy na osobitné služby, na ktoré sa niekedy vzťahuje osobitná daň alebo pracovnoprávny rámec určený na podporu používania takýchto nástrojov s cieľom splniť ciele stanovené v právnych predpisoch v sociálnej oblasti. Ak sa z takéhoto nástroja na osobitný účel vyvinie nástroj na všeobecný účel, nemalo by sa naďalej uplatňovať vyňatie z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Nástroje, ktoré sa môžu používať na nakupovanie v obchodoch uvedených obchodníkov, by nemali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pretože takéto nástroje sú zvyčajne určené pre sieť poskytovateľov služieb, ktorá sa stále rozširuje. Vyňatie obmedzenej siete by sa malo uplatňovať spolu s povinnosťou potenciálnych poskytovateľov platobných služieb oznámiť činnosti, ktoré patria do jej rozsahu.

(15)

Z rozsahu pôsobnosti smernice 2007/64/ES sú vyňaté niektoré platobné transakcie uskutočňované prostredníctvom telekomunikačných alebo informačno-technologických zariadení, ak prevádzkovateľ siete nekoná len ako sprostredkovateľ na dodanie digitálneho tovaru a služieb prostredníctvom predmetného zariadenia, ale tomuto tovaru alebo službám aj pridá hodnotu. Uvedeným vyňatím sa najmä umožňujú takzvané platby účtované zo strany operátora alebo nákupy účtované priamo na telefónny účet, počínajúc zvoneniami a prémiovými SMS službami, čo prispieva k rozvoju nových obchodných modelov založených na predaji digitálneho obsahu a hlasových služieb nízkej hodnoty. Uvedené služby zahŕňajú zábavu, ako napríklad konverzáciu (chat) a sťahovanie ako napríklad videí, hudby a hier, informácie ako napríklad počasie, správy, športové aktuality, akciové trhy a priame dopyty, účasť na aktivitách televízií a rádií ako napríklad hlasovanie, súťaže a poskytnutie spätnej väzby naživo. Spätná väzba z trhu neobsahuje žiadne dôkazy o tom, že by sa takéto platobné transakcie, ktorým spotrebitelia dôverujú ako pohodlnému spôsobu platby za služby či tovar nízkej hodnoty, rozvinul na všeobecnú sprostredkovateľskú platobnú službu. Keďže je však formulácia príslušného vyňatia nejednoznačná, v jednotlivých členských štátoch sa implementovalo rôznymi spôsobmi, čo vedie k nedostatočnej právnej istote pre operátorov a spotrebiteľov a príležitostne to umožňuje vydávať sprostredkovateľské platobné služby za oprávnené na neobmedzené vyňatie z rozsahu pôsobnosti smernice 2007/64/ES. Je preto vhodné, aby sa objasnil a zúžil rozsah oprávnenosti na uvedené vyňatie pre takýchto poskytovateľov služieb prostredníctvom uvedenia druhov platobných transakcií, na ktoré sa vzťahuje.

(16)

Vyňatie týkajúce sa niektorých platobných transakcií uskutočňovaných prostredníctvom telekomunikačných alebo informačno-technologických zariadení by sa malo konkrétne zamerať na mikroplatby za digitálny obsah a hlasové služby. Mal by sa zaviesť jasný odkaz na platobné transakcie v prípade nákupu elektronických lístkov, aby sa zohľadniť rozvoj v oblasti platieb, najmä v prípadoch, keď si zákazníci môžu objednať, zaplatiť, získať a validovať elektronické lístky z akéhokoľvek miesta a v akomkoľvek čase s použitím mobilných telefónov alebo iných zariadení. Elektronické lístky umožňujú a uľahčujú poskytovanie služieb, ktoré by si zákazníci inak mohli kúpiť vo forme papierových lístkov, a zahŕňajú dopravu, zábavu, parkovanie áut a vstup do priestorov, ale nezahŕňajú fyzický tovar. Elektronické lístky tým znižujú výrobné a distribučné náklady spojené s tradičnými spôsobmi predaja papierových lístkov a zvyšujú pohodlie zákazníka poskytovaním nových a jednoduchých spôsobov kúpy lístkov. S cieľom zmierniť zaťaženie subjektov, ktoré zbierajú charitatívne donácie, mali by sa vyňať aj platobné transakcie týkajúce sa takýchto donácií. Členské štáty by v súlade s vnútroštátnym právom mali môcť obmedziť vyňatie na donácie vyzbierané v prospech registrovaných charitatívnych organizácií. Vyňatie ako celok by sa malo uplatňovať, len ak je hodnota platobnej transakcie nižšia ako stanovený limit s cieľom obmedziť vyňatie jednoznačne na platby s nízkym rizikovým profilom.

(17)

Jednotná oblasť platieb v eurách (Single Euro Payments Area – SEPA) uľahčila vytvorenie celounijných „platobných fabrík“ a „zberových fabrík“, čo umožňuje centralizáciu platobných transakcií tej istej skupiny. V uvedenej súvislosti by sa platobné transakcie medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou alebo medzi dcérskymi spoločnosťami tej istej materskej spoločnosti uskutočňované poskytovateľom platobných služieb, ktorý patrí do rovnakej skupiny, mali vyňať z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Zber platobných príkazov v mene skupiny materskou spoločnosťou alebo jej dcérskou spoločnosťou na účely ďalšieho prevodu v prospech poskytovateľa platobných služieb by sa na účely tejto smernice nemal považovať za platobnú službu.

(18)

Z rozsahu pôsobnosti smernice 2007/64/ES sú vyňaté platobné služby ponúkané subjektmi prevádzkujúcimi bankomaty (ATM) nezávislými od poskytovateľov platobných služieb spravujúcich účet. Uvedeným vyňatím sa stimulovalo zvyšovanie nezávislosti bankomatových služieb v mnohých členských štátoch, najmä v menej obývaných oblastiach. Úplné vyňatie tejto rýchlo rastúcej časti trhu s bankomatovými službami z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by však mohlo viesť k nejasnostiam týkajúcim sa poplatkov za výbery. V cezhraničných situáciách by to mohlo viesť k dvojitému účtovaniu poplatkov zo strany poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet a zo strany prevádzkovateľa bankomatu za ten istý výber. V záujme zachovania poskytovania bankomatových služieb pri súčasnom zabezpečení jasnosti v súvislosti s poplatkami za výber je preto vhodné ponechať vyňatie, ale zároveň od prevádzkovateľov bankomatov vyžadovať, aby dodržiavali konkrétne ustanovenia o transparentnosti uvedené v tejto smernici. Poplatkami uplatňovanými prevádzkovateľmi bankomatov by navyše nemalo byť dotknuté nariadenie (ES) č. 924/2009.

(19)

Poskytovatelia služieb, ktorí chceli využiť vyňatie z rozsahu pôsobnosti smernice 2007/64/ES, často nekonzultovali s orgánmi, či sa na ich činnosti uvedená smernica vzťahuje alebo či sú vyňaté z rozsahu jej pôsobnosti, ale spoliehali sa na svoje vlastné posúdenie. To viedlo k veľmi rozdielnemu uplatňovaniu niektorých vyňatí v jednotlivých členských štátoch. Zdá sa tiež, že niektoré vyňatia mohli poskytovatelia platobných služieb použiť na zmenu svojich obchodných modelov tak, aby ich činnosti ponúkané v oblasti platieb nepatrili do pôsobnosti uvedenej smernice. Môže to mať za následok zvýšené riziká pre používateľov platobných služieb a rozdielne podmienky pre poskytovateľov platobných služieb na vnútornom trhu. Poskytovatelia služieb by preto mali byť povinní oznamovať relevantné činnosti príslušným orgánom, aby príslušné orgány mohli posúdiť, či sú požiadavky stanovené v relevantných ustanoveniach splnené, a zabezpečovať rovnaký výklad predpisov v rámci celého vnútorného trhu. Konkrétne, pre všetky vyňatia založené na dodržiavaní určitého limitu by sa mal ustanoviť postup oznamovania s cieľom zabezpečiť súlad s konkrétnymi požiadavkami.

(20)

Okrem toho je dôležité, aby bola zahrnutá požiadavka na potenciálnych poskytovateľov platobných služieb oznamovať príslušným orgánom činnosti, ktoré poskytujú v rámci obmedzenej siete na základe kritérií stanovených v tejto smernici, ak hodnota platobných transakcií presahuje určitý limit. Príslušné orgány by mali posúdiť, či sa tak oznámené činnosti môžu považovať za činnosti poskytované v rámci obmedzenej siete.

(21)

Vymedzenie platobných služieb by malo byť technologicky neutrálne a malo by umožňovať rozvoj nových druhov platobných služieb, pričom by sa mali zabezpečiť rovnocenné prevádzkové podmienky pre už existujúcich, ako aj nových poskytovateľov platobných služieb.

(22)

Táto smernica by mala byť v súlade s prístupom zaujatým v smernici 2007/64/ES, ktorá sa vzťahuje na všetky druhy elektronických platobných služieb. Nebolo by preto vhodné, aby sa nové pravidlá vzťahovali na služby, pri ktorých sa prevod finančných prostriedkov od platiteľa k príjemcovi platby alebo ich preprava uskutočňuje výhradne v bankovkách a minciach, alebo ak sa prevod zakladá na šeku v papierovej forme, zmenke v papierovej forme, vlastnej zmenke alebo inom nástroji, kupónoch v papierovej forme alebo kartách vystavených na poskytovateľa platobných služieb alebo na inú osobu s cieľom dať finančné prostriedky k dispozícii príjemcovi platby.

(23)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na hotovostné platobné transakcie, pretože pre hotovostné transakcie už existuje jednotný platobný trh. Táto smernica by sa nemala vzťahovať ani na tie platobné transakcie, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom šekov v papierovej forme, pretože z hľadiska svojej povahy šeky v papierovej forme nemôžu byť spracúvané rovnako efektívne ako ostatné platobné prostriedky. Osvedčené postupy v uvedenej oblasti by sa však mali opierať o zásady ustanovené v tejto smernici.

(24)

Je potrebné stanoviť kategórie poskytovateľov platobných služieb, ktorí môžu platobné služby legitímne poskytovať v celej Únii, konkrétne úverové inštitúcie, ktoré prijímajú od používateľov vklady, ktoré sa môžu použiť na financovanie platobných transakcií a ktoré by mali naďalej podliehať prudenciálnym požiadavkám stanoveným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (10), inštitúcie elektronických peňazí vydávajúce elektronické peniaze, ktoré sa môžu použiť na financovanie platobných transakcií a ktoré by mali naďalej podliehať prudenciálnym požiadavkám stanoveným v smernici 2009/110/ES, platobné inštitúcie a poštové podniky, ktoré sú oprávnené poskytovať platobné služby podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Uplatňovanie uvedeného právneho rámca by sa malo obmedziť na poskytovateľov služieb, ktorí poskytujú platobné služby ako riadne zamestnanie alebo podnikateľskú činnosť v súlade s touto smernicou.

(25)

Táto smernica stanovuje pravidlá pre vykonávanie platobných transakcií, ak sú finančnými prostriedkami elektronické peniaze vymedzené v smernici 2009/110/ES. Táto smernica však neupravuje vydávanie elektronických peňazí stanovené v smernici 2009/110/ES. Preto by platobné inštitúcie nemali byť oprávnené vydávať elektronické peniaze.

(26)

Smernicou 2007/64/ES sa ustanovil prudenciálny režim, ktorým sa zaviedlo jednotné povolenie pre všetkých poskytovateľov platobných služieb, ktorí nie sú spojení s prijímaním vkladov, ani nevydávajú elektronické peniaze. Na uvedený účel sa smernicou 2007/64/ES zaviedla nová kategória poskytovateľov platobných služieb, konkrétne „platobné inštitúcie“, a to zavedením povolenia, ktoré podlieha súboru prísnych a komplexných podmienok a ktoré oprávňuje právnické osoby, ktoré nepatria do existujúcich kategórií, poskytovať platobné služby v celej Únii. Na takéto služby by sa teda v rámci celej Únie mali vzťahovať rovnaké podmienky.

(27)

Od prijatia smernice 2007/64/ES vznikli nové druhy platobných služieb, predovšetkým v oblasti internetových platieb. Rozvinuli sa najmä platobné iniciačné služby v oblasti elektronického obchodu. Uvedené platobné služby zohrávajú úlohu pri platbách v elektronickom obchode tým, že vytvárajú softvérové premostenie medzi webovým sídlom obchodníka a platformou pre online bankovníctvo poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet platiteľa s cieľom iniciovať internetové platby na základe úhrady.

(28)

Okrem toho v dôsledku technologického vývoja vznikol v uplynulých rokoch aj rad doplnkových služieb, ako napríklad služby informovania o účte. Uvedené služby poskytujú používateľovi platobných služieb súhrnné online informácie o jednom alebo viacerých platobných účtoch, ktoré vedie jeden alebo viacerí iní poskytovatelia platobných služieb, a ku ktorým existuje prístup prostredníctvom online rozhraní poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet. Používateľovi platobných služieb sa tým umožňuje, aby mal ihneď v danom akomkoľvek okamihu celkový prehľad o svojej finančnej situácii. Táto smernica by sa preto mala vzťahovať aj na uvedené služby, aby sa spotrebiteľom poskytla primeraná ochrana údajov o ich platbách a účtoch, ako aj právna istota v súvislosti s postavením poskytovateľov služieb informovania o účte.

(29)

Platobné iniciačné služby umožňujú poskytovateľovi platobných iniciačných služieb poskytovať uistenie príjemcovi platby, že platba bola iniciovaná, aby stimulovala príjemcu platby na to, aby bez zbytočného odkladu uvoľnil tovar alebo poskytol službu. Takéto služby ponúkajú nízkonákladové riešenie obchodníkom aj spotrebiteľom, pričom spotrebiteľom umožňujú nakupovať online aj vtedy, ak nie sú držiteľmi platobných kariet. Keďže sa ale na platobné iniciačné služby smernica 2007/64/ES v súčasnosti nevzťahuje, nemusia byť nevyhnutne pod dohľadom príslušného orgánu a nevyžaduje sa od nich súlad so smernicou 2007/64/ES. To vyvoláva celý rad právnych otázok, ako je ochrana spotrebiteľa, bezpečnosť a zodpovednosť, ako aj hospodárska súťaž a otázky týkajúce sa ochrany údajov, najmä pokiaľ ide o ochranu údajov používateľa platobných služieb v súlade s pravidlami Únie na ochranu údajov. Nové pravidlá by preto mali na uvedené otázky reagovať.

(30)

Personalizované bezpečnostné prvky, ktoré používa na bezpečnú autentifikáciu zákazníka používateľ platobných služieb alebo poskytovateľ platobných iniciačných služieb, sú obvykle tie, ktoré vydávajú poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet. Poskytovatelia platobných iniciačných služieb nevstupujú nevyhnutne do zmluvného vzťahu s poskytovateľmi platobných služieb spravujúcimi účty a bez ohľadu na obchodný model využívaný poskytovateľmi platobných iniciačných služieb poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet by mali umožniť, aby sa poskytovatelia platobných iniciačných služieb spoliehali na postupy autentifikácie, ktoré poskytujú poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet na iniciovanie špecifickej platby v mene platiteľa.

(31)

Keď poskytovateľ platobných iniciačných služieb poskytuje výlučne platobné iniciačné služby, nemá v žiadnom štádiu platobného reťazca v držbe finančné prostriedky používateľa. Ak chce poskytovateľ platobných iniciačných služieb poskytovať platobné služby, v súvislosti s ktorými má držba finančných prostriedkov používateľa zásadný význam, mal by pre tieto služby získať úplné povolenie.

(32)

Platobné iniciačné služby sú založené na priamom alebo nepriamom prístupe poskytovateľa platobných iniciačných služieb k účtu platiteľa. Poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet, ktorý poskytuje mechanizmus na nepriamy prístup, by mal poskytovateľom platobných iniciačných služieb umožniť aj priamy prístup.

(33)

Cieľom tejto smernice by malo byť zabezpečenie kontinuity na trhu, umožnenie existujúcim a novým poskytovateľom služieb, bez ohľadu na obchodný model, ktorý používajú, ponúkať svoje služby v jasnom a harmonizovanom regulačnom rámci. Do začatia uplatňovania uvedených pravidiel a bez toho, aby bola dotknutá potreba zaistiť bezpečnosť platobných transakcií a ochranu zákazníka proti preukázateľnému riziku podvodu, by členské štáty, Komisia, Európska centrálna banka (ECB) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (11) (EBA), mali zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž na uvedenom trhu zabraňujúcu neodôvodnenej diskriminácii voči akémukoľvek existujúcemu aktérovi na trhu. Každý poskytovateľ platobných služieb vrátane poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet používateľa platobných služieb by mal mať možnosť ponúkať platobné iniciačné služby.

(34)

Táto smernica podstatne nemení podmienky udeľovania povolenia na činnosť platobných inštitúcií, ako aj zachovania platnosti tohto povolenia. Rovnako ako v smernici 2007/64/ES tieto podmienky zahŕňajú prudenciálne požiadavky primerané prevádzkovým a finančným rizikám, ktorým tieto inštitúcie čelia pri vykonávaní svojich podnikateľských činností. V uvedenej súvislosti existuje potreba riadneho režimu počiatočného kapitálu kombinovaného spolu s prevádzkovým kapitálom, ktorý by sa mohol časom upraviť tak, aby fungoval dokonalejšie v závislosti od potrieb trhu. V dôsledku rozmanitosti v oblasti platobných služieb by táto smernica mala umožniť, aby sa prostredníctvom rôznych metód kombinovaných spolu s určitým rozsahom kompetencií pri vykonávaní dohľadu zaobchádzalo s rovnakými rizikami rovnakým spôsobom u všetkých poskytovateľov platobných služieb. Požiadavky na platobné inštitúcie by mali odrážať skutočnosť, že platobné inštitúcie vykonávajú špecializovanejšie a obmedzenejšie činnosti, a preto sa vystavujú rizikám, ktoré sú oveľa užšie a ktoré je možné oveľa ľahšie kontrolovať a dohliadať na ne než tie, ktoré vznikajú v širšom spektre činností úverových inštitúcií. Platobným inštitúciám by sa malo predovšetkým zakázať prijímať vklady od používateľov a malo by sa povoliť používať finančné prostriedky prijaté od používateľov iba na poskytovanie platobných služieb. Požadované prudenciálne pravidlá vrátane počiatočného kapitálu by mali byť primerané riziku súvisiacemu s príslušnou platobnou službou poskytovanou platobnou inštitúciou. Poskytovatelia platobných služieb, ktorí poskytujú len platobné iniciačné služby, by sa mali považovať za stredne rizikových, pokiaľ ide o počiatočný kapitál.

(35)

Keď poskytovatelia platobných iniciačných služieb a poskytovatelia služieb informovania o účte poskytujú výlučne uvedené služby, nemajú v držbe finančné prostriedky klienta. Preto by bolo neprimerané ukladať uvedeným novým účastníkom trhu požiadavky na vlastné zdroje. Napriek tomu je dôležité, aby dokázali plniť svoje záväzky v súvislosti so svojou činnosťou. Preto by sa od nich malo vyžadovať, aby mali poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti alebo porovnateľnú záruku. EBA by mal vypracovať usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 týkajúce sa kritérií, ktoré majú používať členské štáty na stanovenie minimálnej peňažnej výšky poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti alebo porovnateľnej záruky. EBA by nemal rozlišovať medzi poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti a porovnateľnou zárukou, keďže by mali byť vzájomne zameniteľné.

(36)

S cieľom zabrániť zneužívaniu práva usadiť sa je potrebné vyžadovať, aby platobná inštitúcia, ktorá žiada o udelenie povolenia v členskom štáte, vykonávala aspoň časť svojej podnikateľskej činnosti v oblasti platobných služieb v danom členskom štáte.

(37)

Malo by sa prijať ustanovenie, podľa ktorého by boli finančné prostriedky používateľa platobnej služby vedené oddelene od finančných prostriedkov platobnej inštitúcie. Požiadavky na ochranu finančných prostriedkov sú nevyhnutné, ak má platobná inštitúcia v držbe finančné prostriedky používateľa platobnej služby. Ak tá istá platobná inštitúcia vykonáva platobnú transakciu pre platiteľa aj príjemcu platby a platiteľovi sa poskytne úverový rámec, mohlo by byť vhodné zabezpečiť finančné prostriedky v prospech príjemcu platby, hneď ako začnú predstavovať pohľadávku príjemcu platby voči platobnej inštitúcii. Na platobné inštitúcie by sa mali vzťahovať aj požiadavky na účinný boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu teroristickej činnosti.

(38)

Touto smernicou sa nemenia povinnosti platobných inštitúcií, pokiaľ ide o povinnosti predkladania účtovných výkazov alebo pokiaľ ide o ich povinnosť vykonať audit ich ročných a konsolidovaných účtovných závierok. Platobné inštitúcie majú vypracovať svoje ročné a konsolidované účtovné závierky v súlade so smernicou Rady 86/635/EHS (12) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (13). Ročnú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku má overiť audítor, pokiaľ platobná inštitúcia nie je oslobodená od uvedenej povinnosti podľa uvedených smerníc.

(39)

Keď poskytovatelia platobných služieb poskytujú jednu alebo viac platobných služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, mali by vždy viesť platobné účty, ktoré sa používajú výlučne na platobné transakcie. S cieľom umožniť poskytovateľom platobných služieb poskytovať platobné služby, je nevyhnutné, aby mali možnosť zakladať a viesť účty v úverových inštitúciách. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa prístup k takýmto účtom poskytoval nediskriminačne a primerane legitímnemu účelu, ktorý sa má dosiahnuť. Prístup síce môže byť základný, mal by však byť vždy dostatočne rozsiahly, aby platobná inštitúcia mohla svoje služby poskytovať bez prekážok a efektívne.

(40)

Touto smernicou by sa malo upravovať poskytovanie úverov platobnými inštitúciami, konkrétne poskytovanie úverových liniek a vydávanie kreditných kariet, iba ak je to úzko spojené s platobnými službami. Poskytovanie úveru je vhodné povoliť platobným inštitúciám so zreteľom na ich cezhraničné činnosti iba vtedy, ak sa poskytne s cieľom uľahčiť platobné služby, pričom takýto úver má povahu krátkodobého úveru a poskytuje sa na obdobie nepresahujúce 12 mesiacov vrátane prípadného revolvingu, a pod podmienkou, že je refinancovaný hlavne z vlastných zdrojov platobnej inštitúcie, ako aj z iných finančných prostriedkov z kapitálových trhov, a nie z finančných prostriedkov držaných v mene klientov na účel platobných služieb. Takéto pravidlá by sa mali uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (14) alebo iné príslušné právo Únie alebo vnútroštátne opatrenia týkajúce sa podmienok poskytovania úverov spotrebiteľom, ktoré neboli harmonizované touto smernicou.

(41)

Celkovo sa fungovanie spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za udeľovanie povolení platobným inštitúciám, za vykonávanie kontrol a za rozhodovanie o odňatí akýchkoľvek udelených povolení ukázalo ako uspokojivé. Spolupráca medzi príslušnými orgánmi by sa však mala zlepšiť, pokiaľ ide o výmenu informácií, ako aj o jednotné uplatňovanie a výklad tejto smernice, ak by platobná inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie, chcela poskytovať platobné služby v inom členskom štáte než v jej domovskom členskom štáte pri uplatňovaní práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby (v rámci režimu povolenia na činnosť v zahraničí, tzv. passporting), a to aj prostredníctvom internetu. EBA by mal pomáhať riešiť spory medzi príslušnými orgánmi v kontexte cezhraničnej spolupráce v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010. Mal by pripraviť aj súbor návrhov regulačných technických predpisov o spolupráci a výmene údajov.

(42)

S cieľom zvýšiť transparentnosť fungovania platobných inštitúcií, ktorým príslušné orgány domovského členského štátu udelili povolenie alebo ktoré tieto príslušné orgány zaregistrovali, a to vrátane ich agentov, a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov v Únii je potrebné zabezpečiť ľahký prístup verejnosti k zoznamu subjektov poskytujúcich platobné služby. EBA by preto mal vytvoriť a prevádzkovať centrálny register, v ktorom by zverejňoval zoznam mien subjektov poskytujúcich platobné služby. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby údaje, ktoré poskytujú, boli aktualizované. Uvedené opatrenia by zároveň mali prispieť k zlepšeniu spolupráce medzi príslušnými orgánmi.

(43)

Dostupnosť presných, aktualizovaných informácií by sa mala zlepšiť tak, že sa od platobných inštitúcií bude vyžadovať, aby bez zbytočného odkladu informovali príslušné orgány svojho domovského členského štátu o všetkých zmenách ovplyvňujúcich presnosť poskytnutých informácií a dôkazov s prihliadnutím na povolenie, a to vrátane dodatočných agentov alebo subjektov externe vykonávajúcich príslušné činnosti. V prípade pochybností by príslušné orgány mali aj overovať správnosť oznámených informácií.

(44)

Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať, aby im platobné inštitúcie pôsobiace na ich území, ktorých sídlo sa nachádza v inom členskom štáte, pravidelne podávali správy o svojej činnosti na ich územiach na informačné alebo štatistické účely. Ak uvedené platobné inštitúcie vykonávajú činnosť na základe práva usadiť sa, malo by byť umožnené, aby sa uvedené informácie použili aj na monitorovanie dodržiavania hláv III a IV tejto smernice, a členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať od týchto platobných inštitúcií, aby na ich území stanovili ústredný kontaktný bod s cieľom uľahčiť dohľad zo strany príslušných orgánov nad sieťami agentov. EBA by mal vypracovať návrh regulačných predpisov, v ktorých uvedie kritériá na určenie toho, či je stanovenie ústredného kontaktného bodu vhodné a aké by mali byť jeho funkcie. Požiadavka stanoviť ústredný kontaktný bod by mala byť primeraná na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v zodpovedajúcej komunikácii a podávaní informácií o dodržiavaní hláv III a IV v hostiteľskom členskom štáte.

(45)

V naliehavých situáciách, ak sú na riešenie závažného ohrozenia kolektívnych záujmov používateľov platobných služieb v hostiteľskom členskom štáte, akým je napríklad rozsiahly podvod, potrebné okamžité opatrenia, príslušné orgány hostiteľského členského štátu by mali mať možnosť prijať preventívne opatrenia súbežne s cezhraničnou spoluprácou medzi príslušnými orgánmi hostiteľského a domovského členského štátu a kým príslušný orgán domovského členského štátu neprijme opatrenia. Uvedené opatrenia by mali byť vhodné, primerané účelu, nediskriminačné a dočasné. Akékoľvek opatrenia by sa mali riadne odôvodniť. Príslušné orgány domovského členského štátu príslušnej platobnej inštitúcie a iné dotknuté orgány, ako napríklad Komisia a EBA, by mali byť informované vopred, alebo ak to vzhľadom na núdzovú situáciu nie je možné, bez zbytočného odkladu.

(46)

Hoci sa v tejto smernici uvádza minimálny súbor právomocí, ktoré by príslušné orgány mali mať pri dohliadaní na to, či platobné inštitúcie dodržiavajú predpisy, uvedené právomoci sa majú vykonávať za súčasného dodržiavania základných práv vrátane práva na súkromie. Bez toho, aby bola dotknutá kontrola zo strany nezávislého orgánu (vnútroštátneho orgánu na ochranu údajov) a v súlade s Chartou základných práv Európskej únie by členské štáty mali mať zavedené primerané a účinné záruky, ak je možné, že by vykonávanie uvedených právomocí mohlo viesť k zneužitiu alebo svojvoľnému konaniu spôsobujúcemu závažné narušenie takýchto práv, napríklad v prípade potreby prostredníctvom povolenia, ktoré udelí vopred súdny orgán príslušného členského štátu

(47)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa na všetky osoby poskytujúce platobné služby uplatňovali určité minimálne zákonné a regulačné požiadavky. Z tohto dôvodu je potrebné požadovať registráciu totožnosti a bydliska alebo sídla všetkých osôb poskytujúcich platobné služby, a to vrátane osôb, ktoré nie sú schopné splniť všetky podmienky na udelenie povolenia na činnosť platobných inštitúcií. Takýto prístup je v súlade s odôvodnením osobitného odporúčania VI Finančnej akčnej pracovnej skupiny pre boj proti praniu špinavých peňazí, ktoré stanovuje mechanizmus, podľa ktorého sa s poskytovateľmi platobných služieb, ktorí nie sú schopní splniť všetky podmienky stanovené v danom odporúčaní, môže i napriek tomu zaobchádzať ako s platobnými inštitúciami. Na uvedené účely, aj keď sa na osoby vzťahuje výnimka zo všetkých podmienok na udelenie povolenia alebo ich časti, členské štáty by ich mali zaevidovať v registri platobných inštitúcií. Je však dôležité, aby možnosť výnimky podliehala prísnym požiadavkám týkajúcim sa hodnoty platobných transakcií. Platobné inštitúcie, ktorým sa udelila výnimka, by nemali mať právo usadiť sa ani slobodu poskytovať služby a nemali by si nepriamo uplatňovať tieto práva, ak sú členmi platobného systému.

(48)

So zreteľom na osobitnú povahu vykonávanej činnosti a riziká spojené s poskytovaním služieb informovania o účte je vhodné stanoviť osobitný prudenciálny režim pre poskytovateľov služieb informovania o účte. Poskytovatelia služieb informovania o účte by mali môcť poskytovať služby na cezhraničnom základe, pričom by využívali výhody vyplývajúce z pravidiel tzv. passportingu.

(49)

Pre každého poskytovateľa platobných služieb je nevyhnutné, aby mal prístup k službám technických infraštruktúr platobných systémov. Takýto prístup by však mal podliehať príslušným požiadavkám, aby sa zabezpečila integrita a stabilita uvedených systémov. Každý poskytovateľ platobných služieb, ktorý žiada o účasť v platobnom systéme, by mal znášať riziko vlastného výberu systému a tomuto platobnému systému by mal poskytnúť dôkaz o tom, že jeho vnútorné mechanizmy sú dostatočne zabezpečené proti všetkým druhom rizík. Uvedené platobné systémy obyčajne zahŕňajú režimy platobných kariet so štyrmi účastníkmi, ako aj hlavné systémy na spracovanie úhrad a inkás. S cieľom zabezpečiť, aby sa v celej Únii rovnako zaobchádzalo s rôznymi kategóriami poskytovateľov platobných služieb, ktorým bolo udelené povolenie, v súlade s podmienkami ich povolenia, je potrebné objasniť pravidlá týkajúce sa prístupu k platobným systémom.

(50)

Malo by sa ustanoviť nediskriminačné zaobchádzanie s platobnými inštitúciami, ktorým bolo udelené povolenie, a úverovými inštitúciami, aby mohol každý poskytovateľ platobných služieb na vnútornom trhu využívať služby technických infraštruktúr týchto platobných systémov za rovnakých podmienok. Je vhodné stanoviť rozdielne zaobchádzanie s poskytovateľmi platobných služieb, ktorým bolo udelené povolenie, a tými poskytovateľmi, na ktorých sa vzťahuje výnimka podľa tejto smernice, ako aj výnimka podľa článku 3 smernice 2009/110/ES vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými prudenciálnymi rámcami platnými pre týchto poskytovateľov. Rozdiely cenových podmienok však možno povoliť len v tom prípade, ak vyplývajú z rozdielov v nákladoch poskytovateľov platobných služieb. Tým by nemalo byť dotknuté právo členských štátov obmedziť prístup k systémovo významným systémom v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (15), ani kompetencie ECB a Európskeho systému centrálnych bánk týkajúce sa prístupu k platobným systémom.

(51)

Touto smernicou nie je dotknutý rozsah uplatňovania smernice 98/26/ES. S cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi platobných služieb by mal účastník v určenom platobnom systéme s výhradou podmienok v smernici 98/26/ES, ktorý poskytuje služby v súvislosti s takýmto systémom poskytovateľovi platobných služieb, ktorému bolo udelené povolenie alebo ktorý bol registrovaný, poskytnúť prístup k takýmto službám, ak oň bolo požiadané, objektívnym, primeraným a nediskriminačným spôsobom aj akémukoľvek inému poskytovateľovi platobných služieb, ktorému bolo udelené povolenie alebo ktorý bol registrovaný. Poskytovatelia platobných služieb, ktorým sa takýto prístup udelí, by sa však nemali považovať za účastníkov vymedzených v smernici 98/26/ES, a preto by nemali využívať výhody plynúce z ochrany poskytovanej podľa uvedenej smernice.

(52)

Ustanovenia týkajúce sa prístupu k platobným systémom by sa nemali uplatňovať na systémy zriadené a prevádzkované jediným poskytovateľom platobných služieb. Takéto platobné systémy môžu fungovať buď v priamej hospodárskej súťaži s platobnými systémami, alebo čo je bežnejšie, v tej oblasti trhu, ktorú platobné systémy primerane nepokrývajú. Takéto systémy zahŕňajú schémy s tromi účastníkmi, ako napríklad schémy kariet s tromi účastníkmi, pokiaľ nikdy nefungujú ako de facto schémy kariet so štyrmi účastníkmi, využívajúce napríklad nadobúdateľov licencie, agentov alebo partnerov v rámci spoločného označovania (co-branding). Takéto systémy tiež bežne zahŕňajú platobné služby ponúkané poskytovateľmi telekomunikačných služieb, v prípade ktorých je prevádzkovateľ takejto schémy poskytovateľom platobných služieb pre platiteľa aj príjemcu platby, ako aj interné systémy bankových skupín. V záujme stimulovania konkurencie zo strany takýchto uzavretých platobných systémov voči tradičným hlavným platobným systémom by nebolo vhodné poskytnúť tretím stranám prístup k týmto uzavretým súkromným platobným systémom. Takéto uzavreté systémy by však vždy mali podliehať pravidlám hospodárskej súťaže Únie a vnútroštátnym pravidlám hospodárskej súťaže, ktoré môžu vyžadovať, aby sa umožnil prístup do týchto systémov na účely zachovania účinnej hospodárskej súťaže na trhoch platobných služieb.

(53)

Keďže spotrebitelia a podniky nie sú v rovnakej pozícii, nepotrebujú ani rovnakú úroveň ochrany. Hoci je dôležité zaručiť práva spotrebiteľov ustanoveniami, od ktorých sa nemožno zmluvne odchýliť, je rozumné, aby sa podniky a organizácie mohli dohodnúť inak, ak nejde o dohodu so spotrebiteľom. Členské štáty by však mali mať možnosť ustanoviť, že s mikropodnikmi, ako sú vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (16), sa bude zaobchádzať rovnako ako so spotrebiteľmi. V každom prípade by sa však niektoré základné ustanovenia tejto smernice mali uplatňovať vždy bez ohľadu na postavenie používateľa.

(54)

Touto smernicou by sa mali určiť povinnosti poskytovateľov platobných služieb, pokiaľ ide o poskytovanie informácií používateľom platobných služieb, ktorým by sa o platobných službách mali poskytnúť prehľadné informácie na rovnako vysokej úrovni, aby sa mohli rozhodnúť na základe dobrej informovanosti a aby si mohli slobodne zvoliť služby v rámci celej Únie. V záujme transparentnosti táto smernica ustanovuje harmonizované požiadavky nevyhnutné na zabezpečenie poskytnutia potrebných, dostatočných a zrozumiteľných informácií používateľom platobných služieb, ktoré sa týkajú zmluvy o poskytovaní platobných služieb a platobných transakcií. S cieľom podporiť bezproblémové fungovanie jednotného trhu v oblasti platobných služieb by členské štáty mali prijímať iba tie ustanovenia o poskytovaní informácií, ktoré sú ustanovené v tejto smernici.

(55)

Spotrebitelia by mali byť chránení pred nekalými a zavádzajúcimi praktikami v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (17), ako aj so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (18), 2002/65/ES (19), 2008/48/ES, 2011/83/EÚ (20) a 2014/92/EÚ (21). Ustanovenia uvedených smerníc sa uplatňujú naďalej. Mal by sa však vysvetliť najmä vzťah medzi požiadavkami na poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy stanovenými v tejto smernici a smernici 2002/65/ES.

(56)

S cieľom zlepšiť efektívnosť by vyžadované informácie mali byť primerané potrebám používateľov a poskytované v štandardnom formáte. Požiadavky na poskytovanie informácií pri jednorazovej platobnej transakcii by sa však mali líšiť od požiadaviek rámcovej zmluvy, ktorá zahŕňa viacero platobných transakcií.

(57)

V praxi sú rámcové zmluvy a platobné transakcie, ktoré tieto zmluvy zahŕňajú, oveľa bežnejšie a hospodársky významnejšie než jednorazové platobné transakcie. V prípade platobného účtu alebo osobitného platobného nástroja sa vyžaduje rámcová zmluva. Požiadavky na poskytovanie informácií o rámcových zmluvách pred ich uzavretím by preto mali byť vyčerpávajúce a informácie by sa vždy mali poskytovať v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov, ako sú výtlačky z tlačiarní na tlačenie výpisov z účtov, CD-ROM, DVD, pevné disky osobných počítačov, na ktorých možno ukladať elektronickú poštu, a internetové stránky, pokiaľ sú tieto stránky dostupné pre budúce použitie počas dostatočného obdobia na účel prístupu k týmto informáciám a za predpokladu, že tieto stránky umožňujú reprodukciu uložených informácií v nezmenenom formáte. Avšak pre poskytovateľa platobných služieb a ich používateľa by malo byť možné dohodnúť v rámcovej zmluve spôsob, akým sa poskytnú následné informácie o vykonaných platobných transakciách, napríklad že v prípade internetového bankovníctva sa všetky informácie o platobnom účte sprístupnia online.

(58)

V prípade jednorazových platobných transakcií by sa vždy mali poskytnúť len základné informácie z vlastného podnetu poskytovateľa platobných služieb. Keďže platiteľ je pri podávaní platobného príkazu obyčajne prítomný, nemalo by byť potrebné vyžadovať, aby sa informácie v každom prípade poskytovali v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov. Poskytovateľ platobných služieb by mal mať možnosť poskytnúť informácie ústne pri priehradke alebo ich inak ľahko sprístupniť, napríklad umiestnením podmienok na nástenke vo svojich priestoroch. Mali by byť dostupné aj informácie o tom, kde možno nájsť ďalšie podrobnejšie informácie, napríklad o webovom sídle. Ak však o to spotrebiteľ požiada, mali by sa mu základné informácie poskytnúť aj v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov.

(59)

Touto smernicou by sa malo stanoviť právo spotrebiteľa na bezplatné získanie relevantných informácií pred tým, než je viazaný akoukoľvek zmluvou o poskytovaní platobných služieb. Spotrebitelia by mali mať takisto možnosť kedykoľvek počas zmluvného vzťahu vopred žiadať o bezplatné poskytnutie informácií, ako aj rámcovej zmluvy, v papierovej forme, čo by im umožnilo porovnať služby poskytovateľov platobných služieb, ako aj ich podmienky a v prípade akéhokoľvek sporu overiť svoje zmluvné práva a povinnosti, čím sa zachová vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov. Uvedené ustanovenia by mali byť v súlade so smernicou 2002/65/ES. Osobitné ustanovenia o bezplatných informáciách v tejto smernici by nemali mať za následok umožnenie vyberania poplatkov za poskytovanie informácií spotrebiteľom podľa iných uplatniteľných smerníc.

(60)

Spôsob, akým má poskytovateľ platobných služieb poskytovať požadované informácie používateľovi platobných služieb, by mal zohľadňovať potreby používateľa, ako aj praktické technické aspekty a nákladovú efektívnosť v závislosti od situácie v súvislosti s podmienkami dohodnutými v príslušnej zmluve o poskytovaní platobných služieb. Táto smernica by preto mala rozlišovať medzi dvoma spôsobmi, ktorými má poskytovateľ platobných služieb poskytovať informácie: buď by sa informácie mali poskytovať, t. j. mal by ich aktívne oznamovať poskytovateľ platobných služieb v príslušnom čase, ako sa to vyžaduje v tejto smernici bez akéhokoľvek požadovania zo strany používateľa platobných služieb, alebo by sa informácie mali sprístupniť používateľovi platobných služieb na základe žiadosti o poskytnutie ďalších informácií. V druhej situácii by mal používateľ platobných služieb vyvinúť iniciatívu, aby informácie získal, napríklad si ich výslovne vyžiadať od poskytovateľa platobných služieb, prihlásiť sa do emailovej schránky svojho bankového účtu alebo vložiť bankovú kartu do prístroja na vydávanie výpisov z účtu. Na uvedené účely by mal poskytovateľ platobných služieb zabezpečiť možnosť prístupu k informáciám a dostupnosť informácií pre používateľa platobných služieb.

(61)

Spotrebiteľ by mal dostať základné informácie o vykonaných platobných transakciách bez akýchkoľvek dodatočných poplatkov. V prípade jednorazovej platobnej transakcie by poskytovateľ platobných služieb nemal za uvedené informácie vyberať osobitné poplatky. Rovnako by sa mali každý mesiac bezplatne poskytovať aj následné informácie o platobných transakciách vykonaných na základe rámcovej zmluvy. Vzhľadom na dôležitosť transparentnosti pri tvorbe cien a rozličné potreby zákazníkov by však strany mali mať možnosť dohodnúť sa na poplatkoch za častejšie alebo dodatočne poskytované informácie. S cieľom zohľadniť rozdielnu vnútroštátnu prax by sa členským štátom malo umožniť, aby požadovali, že mesačné výpisy z platobného účtu v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov sa vždy poskytnú bezplatne.

(62)

S cieľom uľahčiť mobilitu zákazníkov by sa malo spotrebiteľom umožniť ukončiť rámcovú zmluvu bez toho, aby sa im účtovali poplatky. Avšak v prípade zmlúv ukončených zo strany spotrebiteľa menej ako šesť mesiacov od nadobudnutia ich platnosti by poskytovatelia platobných služieb mali mať možnosť uplatňovať poplatky zodpovedajúce nákladom, ktoré vznikli v dôsledku ukončenia rámcovej zmluvy zo strany spotrebiteľa. V prípade spotrebiteľov by dohodnutá výpovedná lehota nemala byť dlhšia než jeden mesiac a v prípade poskytovateľov platobných služieb nie kratšia než dva mesiace. Touto smernicou by nemala byť dotknutá povinnosť poskytovateľa platobných služieb vypovedať zmluvu o poskytovaní platobných služieb za výnimočných okolností na základe iného príslušného práva Únie alebo vnútroštátneho práva, napríklad práva v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, na základe akýchkoľvek opatrení zameraných na zmrazenie finančných prostriedkov alebo akýchkoľvek osobitných opatrení súvisiacich s predchádzaním a vyšetrovaním trestnej činnosti.

(63)

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa by členské štáty mali mať v záujme spotrebiteľa možnosť zachovať alebo zaviesť obmedzenia alebo zákazy jednostranných zmien podmienok rámcovej zmluvy, napríklad ak na takúto zmenu neexistuje opodstatnený dôvod.

(64)

Zmluvné ustanovenia by nemali mať za cieľ alebo následok diskrimináciu spotrebiteľov, ktorí majú oprávnený pobyt v Únii z dôvodu ich štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska. Napríklad, ak rámcová zmluva stanovuje právo zablokovať platobný nástroj z objektívne opodstatnených dôvodov, poskytovateľ platobných služieb by nemal mať možnosť uplatniť toto právo iba z toho dôvodu, že používateľ platobných služieb zmenil miesto svojho bydliska v Únii.

(65)

Pokiaľ ide o poplatky, skúsenosti ukázali, že najefektívnejším systémom je rozdelenie poplatkov medzi platiteľa a príjemcu platby, pretože uľahčuje priame spracúvanie platieb. Malo by sa preto prijať ustanovenie upravujúce poplatky, ktoré za bežných okolností majú vyberať príslušní poskytovatelia platobných služieb priamo od platiteľa a príjemcu platby. Výška všetkých vybratých poplatkov sa môže rovnať aj nule, pretože ustanovenia tejto smernice by sa nemali dotknúť postupu, pri ktorom poskytovateľ platobných služieb neúčtuje spotrebiteľom poplatky za pripísanie súm na ich účty. Rovnako môže poskytovateľ platobných služieb v závislosti od zmluvných podmienok účtovať poplatky za použitie platobnej služby iba príjemcovi platby (obchodníkovi), pričom v takomto prípade sa poplatky nevyberajú od platiteľa. Poplatky za platobné systémy sa môžu účtovať vo forme predplatného. Ustanovenia o prevedenej sume alebo vybratých poplatkoch nemajú priamy vplyv na tvorbu cien medzi poskytovateľmi platobných služieb či sprostredkovateľmi.

(66)

Odlišné postupy v jednotlivých štátoch, pokiaľ ide o spoplatnenie používania daného platobného nástroja (ďalej len „účtovanie príplatkov“), viedli k extrémnej nejednotnosti na platobnom trhu Únie a k zmäteniu spotrebiteľov, predovšetkým v oblasti elektronického obchodu a v cezhraničnom kontexte. Obchodníci so sídlom v členských štátoch, v ktorých je účtovanie príplatkov povolené, ponúkajú tovar a služby v členských štátoch, v ktorých je účtovanie príplatkov zakázané, a účtujú spotrebiteľovi príplatky. Taktiež existuje mnoho príkladov obchodníkov, ktorí spotrebiteľom účtujú omnoho vyššie príplatky, než sú náklady znášané obchodníkmi za použitie konkrétneho platobného nástroja. Pádne dôvody na revíziu praxe účtovania príplatkov navyše podporuje skutočnosť, že v nariadení (EÚ) 2015/751 sa stanovujú pravidlá pre výmenné poplatky za platby viazané na kartu. Výmenné poplatky sú hlavnou zložkou poplatkov obchodníkov za karty a platobné transakcie viazané na kartu. Účtovanie príplatkov je prax ovplyvňovania, ktorú niekedy používajú obchodníci na kompenzáciu dodatočných nákladov na platby viazané na kartu. Nariadenie (EÚ) 2015/751 stanovuje limity úrovne výmenných poplatkov. Uvedené limity sa budú uplatňovať pred zákazom stanoveným v tejto smernici. V dôsledku toho by mali členské štáty zvážiť možnosť zabrániť príjemcom platby požadovať poplatky za používanie platobných nástrojov, v prípade ktorých sú výmenné poplatky regulované v kapitole II nariadenia (EÚ) 2015/751.

(67)

Zatiaľ čo sa v tejto smernici uznáva význam platobných inštitúcií, úverové inštitúcie zostávajú naďalej hlavnou vstupnou bránou pre spotrebiteľov na získanie platobných nástrojov. Vydanie platobného nástroja viazaného na kartu zo strany poskytovateľa platobných služieb, buď úverovej inštitúcie, alebo platobnej inštitúcie, ktorý nie je poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet zákazníka, by zabezpečilo väčšiu hospodársku súťaž na trhu, a teda väčší výber a lepšiu ponuku pre spotrebiteľov. Zatiaľ čo v súčasnosti sa väčšina platieb v predajnom mieste uskutočňuje kartou, súčasná úroveň inovácie v oblasti platieb by mohla v nadchádzajúcich rokoch viesť k rýchlemu vzniku nových platobných kanálov. Preto je vhodné, aby Komisia pri preskúmaní tejto smernice venovala osobitnú pozornosť tomuto vývoju a tomu, či je potrebné revidovať rozsah pôsobnosti ustanovenia o potvrdení dostupnosti finančných prostriedkov. V prípade poskytovateľa platobných služieb vydávajúceho platobný nástroj viazaný na kartu, najmä debetné karty, by získanie potvrdenia o dostupnosti finančných prostriedkov na účte zákazníka od poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet umožnilo vydavateľovi lepšie riadiť a znižovať jeho úverové riziko. Zároveň by uvedené potvrdenie nemalo umožniť poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet blokovať finančné prostriedky na platobnom účte platiteľa.

(68)

Použitie karty alebo platobného nástroja viazaného na kartu na uskutočnenie platby často podnieti vytvorenie správy potvrdzujúcej dostupnosť finančných prostriedkov a dve následné platobné transakcie. Prvá transakcia sa uskutočňuje medzi vydavateľom a poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet obchodníka, zatiaľ čo druhá je zvyčajne inkasom a uskutočňuje sa medzi poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet platiteľa a vydavateľom. S oboma transakciami by sa malo zaobchádzať rovnako ako so všetkými inými rovnocennými transakciami. Poskytovatelia platobných služieb vydávajúci platobné nástroje viazané na kartu by mali mať rovnaké práva a mali by podliehať rovnakým povinnostiam podľa tejto smernice bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet platiteľa, najmä z hľadiska zodpovednosti (napr. overovanie) a záväzkov voči rôznym aktérom v platobnom reťazci. Keďže žiadosť poskytovateľa platobných služieb a potvrdenie o dostupnosti finančných prostriedkov sa môže predložiť prostredníctvom existujúcich bezpečných komunikačných kanálov, technických postupov a infraštruktúry pre komunikáciu medzi poskytovateľmi platobných iniciačných služieb alebo poskytovateľmi služieb informovania o účte a poskytovateľmi platobných služieb spravujúcimi účet pri súčasnom dodržiavaní potrebných bezpečnostných opatrení, poskytovateľom platobných služieb ani majiteľom kariet by nemali vzniknúť žiadne dodatočné náklady. Okrem toho, bez ohľadu na to, či sa platobná transakcia uskutočňuje na internete (webové sídlo obchodníka), alebo v maloobchodných priestoroch, poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet by mal byť povinný poskytnúť potvrdenie požadované vydavateľom len vtedy, keď sú účty vedené poskytovateľmi platobných služieb spravujúcimi účet elektronicky prístupné na účel takéhoto potvrdenia aspoň prostredníctvom elektronického bankovníctva. Vzhľadom na špecifický charakter elektronických peňazí by nemalo byť možné uplatniť uvedený mechanizmus na platobné transakcie iniciované prostredníctvom platobných nástrojov viazaných na kartu, na ktorých sú uchované elektronické peniaze, ako sú vymedzené v smernici 2009/110/ES.

(69)

Povinnosť uchovávať personalizované bezpečnostné prvky v bezpečí je mimoriadne dôležitá na ochranu finančných prostriedkov používateľa platobných služieb a na obmedzenie rizík súvisiacich s podvodom a neoprávneným prístupom k platobnému účtu. Podmienky alebo iné povinnosti uložené poskytovateľmi platobných služieb používateľom platobných služieb vo vzťahu k uchovávaniu personalizovaných bezpečnostných prvkov v bezpečí by sa nemali vypracúvať takým spôsobom, ktorý bráni používateľom platobných služieb využívať služby ponúkané inými poskytovateľmi platobných služieb vrátane platobných iniciačných služieb a služieb informovania o účte. Okrem toho by takéto podmienky nemali obsahovať žiadne ustanovenia, ktorými by sa akokoľvek sťažilo používanie platobných služieb iných poskytovateľov platobných služieb, ktorým bolo udelené povolenie alebo ktorí sú registrovaní podľa tejto smernice.

(70)

S cieľom znížiť riziká a dôsledky neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií by mal používateľ platobných služieb čo najskôr informovať poskytovateľa platobných služieb o každom spore, ktorý sa týka údajne neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií za predpokladu, že poskytovateľ platobných služieb splnil svoje informačné povinnosti podľa tejto smernice. Ak používateľ platobných služieb dodrží termín pre takéto oznámenie, mal by môcť uplatniť tieto nároky pričom dodrží vnútroštátne premlčacie lehoty. Táto smernica by nemala mať vplyv na iné nároky medzi používateľmi platobných služieb a poskytovateľmi platobných služieb.

(71)

V prípade neautorizovanej platobnej transakcie by mal poskytovateľ platobných služieb bezodkladne vrátiť sumu danej transakcie platiteľovi. Ak však existuje veľké podozrenie, že neautorizovaná transakcia vyplýva z podvodného správania používateľa platobných služieb a ak toto podozrenie vychádza z objektívnych dôvodov, ktoré sú oznámené príslušnému vnútroštátnemu orgánu, poskytovateľ platobných služieb by mal mať možnosť vykonať v primeranom čase vyšetrovanie pred vrátením finančných prostriedkov platiteľovi. S cieľom ochrániť platiteľa od akéhokoľvek znevýhodnenia by dátum pripísania vrátenej sumy nemal byť neskorší než dátum, keď sa suma z účtu odpísala. S cieľom motivovať používateľa platobných služieb k tomu, aby bez zbytočného odkladu informoval poskytovateľa platobných služieb o každej krádeži alebo strate platobného nástroja, a tým znížil riziko vykonania neautorizovaných platobných transakcií, by tento používateľ platobných služieb mal byť zodpovedný iba za veľmi obmedzenú sumu, pokiaľ nekonal podvodným spôsobom alebo s hrubou nedbalosťou. V uvedenej súvislosti sa zdá primeraná suma vo výške 50 EUR, aby sa zabezpečila jednotná a vysoká úroveň ochrany používateľov v rámci Únie. Nemala by existovať žiadna zodpovednosť v prípade, že platiteľ nemohol zistiť stratu, krádež alebo zneužitie platobného nástroja. Navyše, ak používatelia informovali poskytovateľa platobných služieb o tom, že ich platobný nástroj mohol byť zneužitý, od používateľov platobných služieb by sa nemalo žiadať, aby hradili ďalšie straty vyplývajúce z neautorizovaného použitia tohto nástroja. Touto smernicou by nemala byť dotknutá zodpovednosť poskytovateľov platobných služieb za technickú bezpečnosť ich vlastných produktov.

(72)

S cieľom posúdiť prípadnú nedbalosť alebo hrubú nedbalosť používateľa platobných služieb by sa mali zohľadniť všetky okolnosti. Dôkazy údajnej nedbalosti a jej rozsah by sa vo všeobecnosti mali posúdiť podľa vnútroštátneho práva. Hoci pojem nedbalosť zahŕňa porušenie povinnosti starostlivosti, hrubá nedbalosť by mala znamenať viac ako samotná nedbalosť a zahŕňať správanie, ktoré vykazuje vysoký stupeň zanedbania starostlivosti, napríklad ponechanie identifikačných prvkov používaných na autorizáciu platobnej transakcie vedľa platobného nástroja, vo formáte otvorenom a ľahko zistiteľnom pre tretie strany. Zmluvné podmienky a podmienky týkajúce sa poskytovania a používania platobného nástroja, ktorých účinkom by bolo zvýšenie dôkazného bremena spotrebiteľa alebo zníženie dôkazného bremena vydavateľa, by sa mali považovať za neplatné. Okrem toho je vhodné v osobitných situáciách, a to najmä ak platobný nástroj nie je k dispozícii v mieste predaja, ako je tomu v prípade online platieb, aby poskytovateľ platobných služieb musel poskytnúť dôkaz o údajnej nedbalosti, keďže platiteľove možnosti sú v takýchto prípadoch veľmi obmedzené.

(73)

Malo by sa prijať ustanovenie upravujúce rozdelenie strát v prípade neautorizovaných platobných transakcií. Na používateľov platobných služieb, ktorí nie sú spotrebiteľmi, sa môžu uplatňovať iné ustanovenia, keďže takíto používatelia môžu obyčajne lepšie posúdiť riziko podvodu a prijať protiopatrenia. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa by platitelia mali byť vždy oprávnení požadovať vrátenie finančných prostriedkov od svojho poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet, a to aj vtedy, keď je poskytovateľ platobných iniciačných služieb zapojený do platobnej transakcie. Tým nie je dotknuté rozdelenie zodpovednosti medzi poskytovateľmi platobných služieb.

(74)

V prípade platobných iniciačných služieb by mali byť práva a povinnosti používateľov platobných služieb a zapojených poskytovateľov platobných služieb primerané poskytovaným službám. Konkrétne, rozdelenie zodpovednosti medzi poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet a poskytovateľom platobných iniciačných služieb zapojenými do transakcie by malo mať za následok, že obaja prevezmú zodpovednosť za tú časť transakcie, ktorá je pod ich kontrolou.

(75)

Cieľom tejto smernice je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v prípadoch platobných transakcií viazaných na kartu, pri ktorých nie je v okamihu, keď platiteľ dáva súhlas na vykonanie platobnej transakcie, napríklad na automatických čerpacích staniciach, pri zmluvách o nájme auta alebo v prípade hotelovej rezervácie, známa presná suma transakcie. Poskytovateľ platobných služieb platiteľa by mal mať možnosť blokovať finančné prostriedky na platobnom účte platiteľa, len ak platiteľ súhlasil s tým, aby sa zablokovala presná suma finančných prostriedkov, pričom tieto finančné prostriedky by sa mali uvoľniť bezodkladne po doručení informácie o presnej sume platobnej transakcie a najneskôr bezodkladne po prijatí platobného príkazu.

(76)

Cieľom projektu SEPA je ďalej rozvíjať spoločné celoúniové platobné služby, ktorými sa nahradia súčasné vnútroštátne služby, pokiaľ ide o platby v eurách. S cieľom zabezpečiť úplnú migráciu na celoúniové úhrady a inkasá sa v nariadení (EÚ) č. 260/2012 ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách. S odkazom na inkasá sa v uvedenom nariadení predpokladá, že platiteľ udelil súhlas príjemcovi platby aj poskytovateľovi platobných služieb platiteľa (priamo alebo nepriamo prostredníctvom príjemcu platby), a že oprávnenia spolu s neskoršími úpravami alebo zrušením uchováva príjemca platby alebo tretia strana v mene príjemcu platby. Súčasný a doteraz jediný celoeurópsky systém inkás pre spotrebiteľské platby v eurách, ktorý vytvorila Európska platobná rada, je založený na zásade, že oprávnenie na vykonanie inkasa dáva platiteľ príjemcovi platby a spolu s neskoršími úpravami alebo zrušením ho uchováva príjemca platby. Oprávnenie môže uchovávať aj tretia strana v mene príjemcu platby. Na zabezpečenie podpory SEPA zo strany širokej verejnosti a zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa v rámci SEPA sa v celoeurópskom systéme inkás poskytuje bezpodmienečné právo na vrátenie finančných prostriedkov v prípade autorizovaných platieb. Odzrkadľujúc uvedenú realitu je cieľom tejto smernice ustanoviť bezpodmienečné právo na vrátanie finančných prostriedkov ako všeobecnú požiadavku pre všetky inkasné transakcie denominované v eurách v Únii.

Súbežne so SEPA však tradičné systémy inkás, ktoré nie sú v eurách, naďalej existujú v členských štátoch, ktorých menou nie je euro. Uvedené systémy sa ukazujú ako účinné a zabezpečujú rovnakú vysokú úroveň ochrany platiteľa inými ochrannými prostriedkami, nie vždy založenými na bezpodmienečnom práve na vrátenie finančných prostriedkov. V uvedenom prípade by mal byť platiteľ chránený všeobecným pravidlom na vrátanie finančných prostriedkov v prípade, keď vykonaná platobná transakcia prevyšuje sumu, ktorú by bolo možné odôvodnene očakávať. Okrem toho by mali mať členské štáty možnosť stanoviť pravidlá týkajúce sa práva na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré sú priaznivejšie pre platiteľa. Existuje skutočný dopyt po špecifických produktoch v eurách v oblasti inkasa v rámci SEPA, čo dokazuje aj pretrvávajúca existencia určitých tradičných platobných služieb v eurách v niektorých členských štátoch. Bolo by primerané povoliť, aby sa v rámcovej zmluve medzi platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb dohodlo, že platiteľ nemá nárok na vrátenie finančných prostriedkov v situáciách, kde je chránený, pretože buď udelil súhlas s vykonaním transakcie priamo svojmu poskytovateľovi platobných služieb, vrátane prípadu, keď poskytovateľ platobných služieb koná v mene príjemcu platby, alebo pretože v relevantných prípadoch informácie o budúcej platobnej transakcii platiteľovi poskytol alebo sprístupnil dohodnutým spôsobom najmenej štyri týždne pred dátumom splatnosti poskytovateľ platobných služieb alebo príjemca platby. V každom prípade by mal byť platiteľ vždy chránený všeobecným pravidlom o vrátaní finančných prostriedkov v prípade neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií.

(77)

Spotrebitelia a podniky musia mať pre potreby finančného plánovania a včasného plnenia platobných povinností istotu o čase potrebnom na vykonanie platobného príkazu. Touto smernicou by sa preto malo stanoviť, kedy začínajú platiť práva a povinnosti, a to konkrétne kedy sa poskytovateľovi platobných služieb doručí platobný príkaz vrátane okamihu, kedy mal poskytovateľ platobných služieb príležitosť, aby sa mu tento príkaz doručil prostredníctvom komunikačných prostriedkov dohodnutých v zmluve o poskytovaní platobných služieb, bez ohľadu na predchádzajúcu účasť v procese vedúcom ku vzniku a zaslaniu platobného príkazu, napríklad vo forme kontroly bezpečnosti a disponibility finančných prostriedkov, informácií o používaní osobného identifikačného čísla (PIN) či vydaní platobného prísľubu. K doručeniu platobného príkazu by malo ďalej dôjsť vtedy, keď sa poskytovateľovi platobných služieb platiteľa doručí platobný príkaz, ktorého suma sa má odpísať z účtu platiteľa. Deň alebo okamih, keď príjemca platby predkladá poskytovateľovi platobných služieb platobné príkazy na inkasovanie, napríklad platby kartou alebo inkasá, alebo keď príjemcovi platby poskytne poskytovateľ platobných služieb predfinancovanie príslušných súm vo forme podmieneného úveru v prospech jeho účtu, by v tejto súvislosti nemali mať žiadny význam. Používatelia by mali mať možnosť spoľahnúť sa na riadne vykonanie úplného a platného platobného príkazu, ak poskytovateľ platobných služieb nemá zmluvný alebo zákonný dôvod na jeho odmietnutie. Ak poskytovateľ platobných služieb odmietne platobný príkaz, používateľovi platobných služieb by malo byť odmietnutie a o jeho dôvod oznámené čo najskôr podľa požiadaviek práva Únie a vnútroštátneho práva. Ak rámcová zmluva stanovuje, že poskytovateľ platobných služieb môže účtovať poplatok za odmietnutie, takýto poplatok by sa mal objektívne odôvodniť a mal by byť čo najnižší.

(78)

Vzhľadom na rýchlosť, akou moderné plne automatizované platobné systémy spracúvajú platobné transakcie, čo znamená, že od určitého časového okamihu nemožno platobné príkazy odvolať bez toho, aby nevznikli vysoké náklady na manuálny zásah, je potrebné stanoviť jasný konečný termín pre odvolanie platby. V závislosti od druhu platobnej služby a platobného príkazu malo by byť možné stanoviť rôzny konečný termín pre odvolanie platby na základe dohody medzi stranami. Odvolanie platobného príkazu by sa v uvedenej súvislosti malo uplatňovať iba na vzťah medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb, teda bez toho, aby bola dotknutá neodvolateľnosť a konečnosť platobných transakcií v platobných systémoch.

(79)

Takáto neodvolateľnosť by nemala ovplyvniť práva alebo povinnosti poskytovateľa platobných služieb podľa zákonov niektorých členských štátov, ktorá sa zakladá na rámcovej zmluve platiteľa alebo vnútroštátnych zákonoch, právnych predpisoch, správnych opatreniach alebo usmerneniach, nahradiť platiteľovi sumu vykonanej platobnej transakcie v prípade sporu medzi platiteľom a príjemcom platby. Takáto náhrada by sa mala považovať za nový platobný príkaz. S výnimkou týchto prípadov by sa právne spory vyplývajúce zo vzťahu, na základe ktorého sa vykonáva platobný príkaz, mali riešiť len medzi platiteľom a príjemcom platby.

(80)

Z hľadiska plne integrovaného priameho spracúvania platieb a právnej istoty, pokiaľ ide o plnenie každého príslušného záväzku medzi používateľmi platobných služieb, je nevyhnutné, aby sa na účet príjemcu platby pripísala plná suma, ktorú platiteľ previedol. Preto by nemalo byť možné, aby ktorýkoľvek zo sprostredkovateľov zúčastnených na vykonávaní platobných transakcií mohol vykonávať zrážky z prevádzanej sumy. Príjemcovia platby by však mali mať možnosť uzatvoriť dohodu so svojím poskytovateľom platobných služieb, ktorá poskytovateľovi umožní odpočítať svoje vlastné poplatky. Avšak s cieľom umožniť príjemcovi platby overenie toho, že splatná suma je správne zaplatená, by sa medzi následne poskytnutými informáciami o platobnej transakcii mala uvádzať nielen plná suma prevedených finančných prostriedkov, ale aj výška všetkých poplatkov, ktorá bola odpočítaná.

(81)

Nástroje na vykonávanie platieb nízkej hodnoty by mali predstavovať lacnú a ľahko použiteľnú alternatívu v prípade tovaru a služieb nízkej hodnoty a nemali by byť zbytočne zaťažené nadmernými požiadavkami. Príslušné požiadavky na poskytovanie informácií a pravidlá pre ich vykonávanie týchto požiadaviek by sa preto mali obmedziť na základné informácie, pričom by mali zohľadňovať aj technické možnosti, ktoré možno oprávnene očakávať od nástrojov používaných určených pre platby nízkej hodnoty. Aj napriek jednoduchšiemu režimu by používatelia platobných služieb mali mať primeranú ochranu vzhľadom na obmedzené riziká, aké uvedené platobné nástroje predstavujú, najmä pokiaľ ide o predplatené platobné nástroje.

(82)

S cieľom zvýšiť efektívnosť platieb v celej Únii by všetky platobné príkazy iniciované platiteľom a vyjadrené v eurách alebo v mene členského štátu, ktorého menou nie je euro, vrátane úhrad a poukazovania peňazí mali podliehať maximálne jednodňovej lehote na vykonanie platby. Pre všetky ostatné platby, ako sú platby iniciované príjemcom platby alebo prostredníctvom neho vrátane inkasa a platieb platobnou kartou v prípade, keď chýba výslovná dohoda medzi poskytovateľom platobných služieb a platiteľom o dlhšej lehote na vykonanie platby, by sa mala uplatňovať rovnaká jednodňová lehota na vykonanie platby. Ak sa platobný príkaz podá v papierovej forme, uvedené lehoty by malo byť možné predĺžiť o ďalší jeden pracovný deň, čím sa umožní nenarušené poskytovanie platobných služieb spotrebiteľom, ktorí sú zvyknutí iba na dokumenty v papierovej forme. V prípade použitia inkasnej schémy by mal poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby predložiť príkaz na inkaso v lehotách dohodnutých medzi príjemcom platby a poskytovateľom platobných služieb, aby bolo možné vykonať vyrovnanie v dohodnutý deň splatnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že platobné infraštruktúry sú často vysoko efektívne, a s cieľom predísť akémukoľvek zníženiu súčasných úrovní služieb by sa malo členským štátom povoliť zachovať alebo stanoviť pravidlá určujúce v prípade potreby kratšiu lehotu na vykonanie platby než jeden pracovný deň.

(83)

Ak jeden z poskytovateľov platobných služieb nemá sídlo v Únii, ustanovenia o vykonávaní platieb v plnej výške a o lehote na vykonanie platby by mali predstavovať osvedčené postupy.

(84)

S cieľom posilniť dôveru spotrebiteľov voči harmonizovanému platobnému trhu je nevyhnutné, aby používatelia platobných služieb pri rozhodovaní poznali skutočné náklady a poplatky za platobné služby. Preto by sa malo zakázať používanie netransparentných postupov tvorby cien, keďže podľa všeobecne prijatého názoru tieto postupy spôsobujú používateľom nesmierne ťažkosti pri stanovovaní skutočnej ceny platobnej služby. Najmä by nemalo byť povolené pripisovanie na účet a odpisovanie z účtu so splatnosťou nevýhodnou pre používateľa.

(85)

Plynulé a efektívne fungovanie platobného systému závisí od toho, či sa používateľ môže spoľahnúť na to, že poskytovateľ platobných služieb vykoná platobnú transakciu riadne a v dohodnutej lehote. Poskytovateľ platobných služieb obyčajne dokáže posúdiť riziká súvisiace s platobnou transakciou. Práve poskytovateľ platobných služieb zabezpečuje platobný systém, prijíma opatrenia na odvolanie nesprávne umiestnených alebo nesprávne alokovaných finančných prostriedkov a vo väčšine prípadov rozhoduje o sprostredkovateľoch, ktorí sa podieľajú na vykonaní platobnej transakcie. Pri zvážení všetkých uvedených skutočností je okrem neobvyklých a nepredvídateľných okolností primerané, aby poskytovateľ platobných služieb niesol zodpovednosť za vykonanie platobnej transakcie, ktorú mu používateľ zadal, okrem konania a opomenutia poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby, ktorého vybral výhradne príjemca platby. Aby však platiteľ neostal nechránený v nepravdepodobných situáciách, keď nie je jasné, či bola suma platby riadne doručená poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby, príslušné dôkazné bremeno by mal niesť poskytovateľ platobných služieb platiteľa. Obvykle sa môže predpokladať, že sprostredkovateľská inštitúcia, zvyčajne „neutrálny“ subjekt, ako napríklad centrálna banka alebo klíringový ústav, ktorá prevádza sumu platby od zasielajúceho poskytovateľa platobných služieb prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb, bude uchovávať údaje týkajúce sa účtov a bude schopná ich poskytnúť, kedykoľvek to bude potrebné. Keď sa suma platby pripíše na účet prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb, príjemcovi platby by mal ihneď vzniknúť nárok voči poskytovateľovi platobných služieb na pripísanie platby na účet.

(86)

Poskytovateľ platobných služieb platiteľa, a to poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet alebo prípadne poskytovateľ platobných iniciačných služieb, by mal prevziať zodpovednosť za správne vykonanie platby, predovšetkým vrátane plnej sumy platobnej transakcie a lehoty jej vykonania, ako aj plnú zodpovednosť za každé pochybenie iných strán v platobnom reťazci až po účet príjemcu platby. V dôsledku uvedenej zodpovednosti by mal poskytovateľ platobných služieb platiteľa v prípade, že sa plná suma nepripíše na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby alebo sa pripíše neskoro, platobnú transakciu opraviť alebo bez zbytočného odkladu vrátiť príslušnú sumu tejto transakcie platiteľovi bez toho, aby boli dotknuté prípadné ďalšie nároky, ktoré sú možné v súlade s vnútroštátnym právom. Pretože zodpovednosť nesie poskytovateľ platobných služieb, platiteľ ani príjemca platby by nemali znášať žiadne náklady súvisiace s nesprávnou platbou. V prípade nevykonania, chybného alebo oneskoreného vykonania platobných transakcií by členské štáty mali zabezpečiť, aby dátum pripísania alebo odpísania opravných platieb poskytovateľov platobných služieb bol vždy rovnaký ako dátum pripísania alebo odpísania v prípade správneho vykonania.

(87)

Táto smernica by sa mala týkať iba zmluvných povinností a záväzkov medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb. Náležité fungovanie úhrad a iných platobných služieb si však vyžaduje, aby poskytovatelia platobných služieb a ich sprostredkovatelia, napríklad spracovatelia, mali zmluvy, v ktorých stanovia ich vzájomné práva a povinnosti. Otázky týkajúce sa záväzkov tvoria podstatnú časť uvedených jednotných zmlúv. Je potrebné dosiahnuť právnu istotu, aby sa poskytovatelia platobných služieb a sprostredkovatelia, ktorí sa zúčastňujú na platobných transakciách, mohli spoľahnúť, že tomu poskytovateľovi platobných služieb, ktorý nenesie zodpovednosť, budú nahradené straty, ktoré mu vznikli, alebo sumy, ktoré zaplatil, podľa ustanovení tejto smernice o zodpovednosti. Ďalšie vymedzenie práv na nápravu a podrobnosti ich obsahu, ako aj spôsob nakladania s nárokmi vo vzťahu k poskytovateľovi platobných služieb alebo sprostredkovateľovi, ktorým možno pripísať zodpovednosť za chybnú platobnú transakciu, by malo byť predmetom zmluvy.

(88)

Poskytovateľ platobných služieb by mal vedieť jednoznačne stanoviť informácie, ktoré sa vyžadujú na správne vykonanie platobného príkazu. Na druhej strane, s cieľom predísť roztriešteniu a ohrozeniu zriaďovania integrovaných platobných systémov v Únii by sa však členským štátom nemalo povoliť, aby pri platobných transakciách vyžadovali používanie konkrétneho identifikátora. Toto by však nemalo brániť členským štátom požadovať od poskytovateľa platobných služieb platiteľa, aby konal s náležitou starostlivosťou, a ak je to technicky možné a bez potreby manuálneho zásahu, overil celistvosť jedinečného identifikátora, a ak tento jedinečný identifikátor nie je celistvý, odmietol vykonať platobný príkaz a informoval o tom platiteľa. Zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb by sa mala obmedziť na správne vykonanie platobnej transakcie podľa platobného príkazu používateľa platobných služieb. Ak sa finančné prostriedky, ktoré sú predmetom platobnej transakcie, dostanú v dôsledku nesprávneho jedinečného identifikátora, ktorý poskytol platiteľ, k nesprávnemu príjemcovi, poskytovatelia platobných služieb platiteľa aj príjemcu platby by nemali niesť zodpovednosť, ale mali by byť povinní spolupracovať pri vynaložení primeraného úsilia s cieľom získať späť finančné prostriedky, a to aj oznamovaním relevantných informácií.

(89)

Poskytovanie platobných služieb zo strany poskytovateľov platobných služieb môže zahŕňať spracúvanie osobných údajov. Na spracúvanie osobných údajov na účely tejto smernice sa uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (22), vnútroštátne predpisy, ktorými sa transponuje smernica 95/46/ES, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (23). Najmä pri spracúvaní osobných údajov na účely tejto smernice by sa mal vymedziť presný účel, uviesť príslušný právny základ a mali by sa dodržiavať príslušné bezpečnostné požiadavky stanovené v smernici 95/46/ES, ako aj zásady nevyhnutnosti, proporcionality, obmedzeného účelu a primeranej lehoty uchovávania údajov. Súčasťou všetkých systémov spracúvania osobných údajov vytvorených a používaných v rámci tejto smernice by mala byť špecificky navrhnutá ochrana údajov a štandardná ochrana údajov.

(90)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, a to vrátane práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva na ochranu osobných údajov, slobody podnikania, práva na účinný prostriedok nápravy, ako aj práva nebyť stíhaný alebo potrestaný dvakrát za ten istý čin. Táto smernica sa musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(91)

Poskytovatelia platobných služieb sú zodpovední za bezpečnostné opatrenia. Uvedené opatrenia musia byť primerané daným bezpečnostným rizikám. Poskytovatelia platobných služieb by mali ustanoviť rámec na zmiernenie rizík a mali by zachovávať účinné postupy na zvládanie incidentov. Na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia platobných služieb pravidelne poskytovali príslušným orgánom aktualizované posúdenie svojich bezpečnostných rizík a opatrení, ktoré prijali v reakcii na tieto riziká, by sa mal zaviesť mechanizmus pravidelného podávania správ. Navyše s cieľom zabezpečiť, aby boli škody vzniknuté používateľom, iným poskytovateľom platobných služieb alebo platobným systémom, ako je napríklad závažné narušenie platobného systému, čo najmenšie, je nevyhnutné, aby sa od poskytovateľov platobných služieb vyžadovalo bez zbytočného odkladu hlásiť závažné bezpečnostné incidenty príslušným orgánom. Mala by sa ustanoviť koordinačná úloha orgánu EBA.

(92)

Povinnosti oznamovania bezpečnostných incidentov by nemali mať vplyv na povinnosti oznamovania iných incidentov stanovené v iných právnych aktoch Únie a akékoľvek požiadavky stanovené v tejto smernici by sa mali zosúladiť s ohlasovacími povinnosťami uloženými iným právom Únie a mali by im byť úmerné.

(93)

Je nevyhnutné vytvoriť jasný právny rámec, v ktorom sa stanovia podmienky, za ktorých poskytovatelia platobných iniciačných služieb a poskytovatelia služieb informovania o účte môžu poskytovať svoje služby so súhlasom majiteľa účtu bez toho, aby od nich poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet vyžadoval použitie konkrétneho obchodného modelu, či už na základe priameho alebo nepriameho prístupu, pre poskytovanie týchto druhov služieb. Poskytovatelia platobných iniciačných služieb a poskytovatelia služieb informovania o účte na jednej strane a poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet na strane druhej by mali dodržiavať potrebné požiadavky na ochranu údajov a bezpečnostné požiadavky stanovené alebo uvedené v tejto smernici alebo zahrnuté v regulačných technických predpisoch. Uvedené regulačné technické predpisy by mali byť zlučiteľné s rôznymi dostupnými technologickými riešeniami. S cieľom zabezpečiť bezpečnú komunikáciu medzi príslušnými aktérmi v súvislosti s uvedenými službami by mal EBA takisto vymedziť požiadavky na spoločné a otvorené komunikačné normy, ktoré by mali uplatňovať všetci poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet, ktorí umožňujú poskytovanie online platobných služieb. To znamená, že uvedené otvorené normy by mali zabezpečiť interoperabilitu rôznych technologických komunikačných riešení. Uvedené spoločné a otvorené normy by mali tiež zabezpečiť, aby si bol poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet vedomý toho, že ho kontaktoval poskytovateľ platobných iniciačných služieb alebo poskytovateľ služieb informovania o účte a nie samotný klient. Normy by tiež mali zabezpečiť, aby poskytovatelia platobných iniciačných služieb a poskytovatelia služieb informovania o účte komunikovali s poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet a so zainteresovanými zákazníkmi bezpečným spôsobom. Pri vypracúvaní uvedených požiadaviek by mal EBA venovať osobitnú pozornosť skutočnosti, že normy, ktoré sa majú uplatňovať, majú umožniť používanie všetkých bežných typov zariadení (ako sú počítače, tablety a mobilné telefóny) na vykonávanie rôznych platobných služieb.

(94)

Pri vypracúvaní regulačných technických predpisov týkajúcich sa autentifikácie a komunikácie by mal EBA systematicky posudzovať a zohľadňovať aspekt ochrany súkromia s cieľom identifikovať riziká spojené s každou z dostupných technických možností a nápravné opatrenia, ktoré by bolo možné zaviesť na minimalizáciu hrozieb v oblasti ochrany údajov.

(95)

Bezpečnosť elektronických platieb má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia ochrany používateľov a rozvoja spoľahlivého prostredia pre elektronický obchod. Všetky platobné služby ponúkané elektronicky by sa mali poskytovať bezpečne s využitím technológií schopných zaručiť bezpečnú autentifikáciu používateľa a znížiť v maximálnej možnej miere riziko podvodu. Zdá sa, že nie je potrebné zaručiť rovnakú úroveň ochrany platobných transakcií iniciovaných a vykonaných iným spôsobom ako použitím elektronických platforiem alebo zariadení, ako sú napríklad platobné transakcie využívajúce papierovú formu, poštové príkazy alebo telefonické príkazy. Stabilný rast internetových a mobilných platieb by mal byť sprevádzaný všeobecným posilňovaním bezpečnostných opatrení. Platobné služby ponúkané cez internet alebo prostredníctvom iných kanálov na diaľku, fungovanie ktorých nezávisí od fyzického umiestnenia zariadenia používaného na iniciovanie platobnej transakcie alebo použitého platobného nástroja, by preto mali zahŕňať autentifikáciu transakcií prostredníctvom dynamických kódov, aby bol používateľ vždy informovaný o sume a príjemcovi platby v súvislosti s transakciou, ktorú používateľ autorizuje.

(96)

Bezpečnostné opatrenia by mali byť zlučiteľné s úrovňou rizika spojeného s platobnou službou. S cieľom umožniť vyvinutie užívateľsky prijateľných a dostupných platobných prostriedkov pre nízkorizikové platby, napríklad bezkontaktné platby s nízkou hodnotou v mieste predaja, či už pomocou mobilného telefónu alebo bez neho, by sa mali v regulačných technických predpisoch spresniť výnimky z uplatňovania bezpečnostných požiadaviek. Na obmedzenie rizík súvisiacich s phishingom a inými podvodnými aktivitami je potrebné bezpečné používanie personalizovaných bezpečnostných prvkov. V uvedenej súvislosti by mal mať používateľ možnosť spoliehať sa na prijatie opatrení, ktoré chránia dôvernosť a integritu personalizovaných bezpečnostných prvkov. Uvedené opatrenia typicky zahŕňajú kódovacie systémy založené na osobných zariadeniach platiteľa vrátane čítačiek kariet alebo mobilných telefónov alebo poskytnuté platiteľovi jeho poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet prostredníctvom iného kanála, napríklad SMS alebo emailov. Opatrenia, typicky vrátane šifrovacích systémov, ktoré môžu generovať autentifikačné kódy, ako napríklad jednorazové heslá, dokážu zvýšiť bezpečnosť platobných transakcií. Používanie takýchto autentifikačných kódov používateľmi platobných služieb by sa malo považovať za zlučiteľné s ich povinnosťami súvisiacimi s platobnými nástrojmi a personalizovanými bezpečnostnými prvkami, a to aj v prípade zapojenia poskytovateľov platobných iniciačných služieb alebo poskytovateľov služieb informovania o účte.

(97)

Členské štáty by mali stanoviť, či by príslušné orgány určené na udeľovanie povolení na činnosť platobným inštitúciám mohli byť taktiež príslušnými orgánmi, pokiaľ ide o postupy alternatívneho riešenia sporov.

(98)

Bez toho, aby bolo dotknuté právo zákazníkov podať žalobu na súd, členské štáty by mali zabezpečiť ľahko dostupný, primeraný, nezávislý, nestranný, transparentný a účinný postup alternatívneho riešenia sporov medzi poskytovateľmi platobných služieb a používateľmi platobných služieb, ktoré vyplývajú z práv a povinností stanovených v tejto smernici. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (24) sa stanovuje, že ochranu poskytovanú spotrebiteľom povinnými predpismi právneho poriadku krajiny, v ktorej majú obvyklý pobyt, sa nemá narušiť žiadnymi zmluvnými podmienkami o rozhodnom práve uplatniteľnom na zmluvu. S cieľom ustanoviť efektívny a účinný postup riešenia sporov by členské štáty mali zabezpečiť, aby poskytovatelia platobných služieb zaviedli účinný postup riešenia sťažností, ktorý môžu používatelia platobných služieb použiť pred tým, než sa spor predloží na vyriešenie v rámci postupu alternatívneho riešenia sporov alebo na súd. V postupe riešenia sťažností by sa mali uplatňovať krátke a jasne vymedzené časové lehoty, v rámci ktorých by poskytovateľ platobných služieb mal odpovedať na sťažnosť. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby orgány pre alternatívne riešenie sporov mali dostatočnú kapacitu na primerané a efektívne zapájanie sa do cezhraničnej spolupráce so zreteľom na spory týkajúce sa práv a povinností podľa tejto smernice.

(99)

Je nevyhnutné zabezpečiť účinné presadzovanie ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré boli prijaté podľa tejto smernice. Preto by sa mali zaviesť vhodné postupy, pomocou ktorých bude možné podávať sťažnosti na poskytovateľov platobných služieb nedodržiavajúcich tieto ustanovenia a zabezpečiť, aby sa im v prípade potreby uložili primerané, účinné a odrádzajúce sankcie. S cieľom zabezpečiť účinné dodržiavanie tejto smernice by členské štáty mali určiť príslušné orgány, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a ktoré konajú nezávisle od poskytovateľov platobných služieb. V záujme transparentnosti by členské štáty mali Komisii oznámiť, ktoré orgány boli určené, s jasným opisom ich povinností podľa tejto smernice.

(100)

Bez toho, aby bolo dotknuté právo podať žalobu na súd s cieľom zabezpečiť súlad s touto smernicou by členské štáty mali tiež zabezpečiť, aby príslušným orgánom boli udelené potrebné právomoci vrátane právomoci ukladať sankcie, keď poskytovateľ platobných služieb nedodržiava práva a povinnosti stanovené v tejto smernici, najmä ak existuje riziko opakovaného narušenia alebo ďalších problémov pre kolektívne záujmy spotrebiteľov.

(101)

Je dôležité, aby spotrebitelia boli jasne a zrozumiteľne informovaní o svojich právach a povinnostiach podľa tejto smernice. Komisia by preto mala vypracovať leták o uvedených právach a povinnostiach.

(102)

Touto smernicou nie sú dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa dôsledkov, pokiaľ ide o zodpovednosť za nepresnosť obsahu alebo zasielania výpisu.

(103)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté ustanovenia týkajúce sa zaobchádzania s platobnými službami na účely DPH stanovené v smernici Rady 2006/112/ES (25).

(104)

Ak sa v tejto smernici odkazuje na sumy v eurách, tieto sumy by sa mali chápať ako ekvivalent súm v národnej mene členských štátov, ktorých menou nie je euro.

(105)

V záujme právnej istoty je vhodné prijať prechodné opatrenia, ktoré by umožnili osobám, ktoré začali vykonávať činnosti platobných inštitúcií v súlade s vnútroštátnym právom transponujúcim smernicu 2007/64/ES pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice, aby počas stanovenej doby v príslušnom členskom štáte pokračovali vo vykonávaní týchto činností.

(106)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o úpravu odkazu na odporúčanie 2003/361/ES, ktorým sa toto odporúčanie mení, a o aktualizovanie priemernej sumy platobných transakcií vykonaných poskytovateľom platobných služieb používanej členskými štátmi ako limit na uplatňovanie možnosti vyňať (čiastočne) menšie platobné inštitúcie zo splnenia požiadaviek na udelenie povolenia na činnosť, aby sa zohľadnila inflácia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(107)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice by sa Komisia mala spoľahnúť na odbornosť a podporu zo strany orgánu EBA, ktorého úlohou by malo byť vypracovať usmernenia a pripraviť návrh regulačných technických predpisov týkajúcich sa aspektov bezpečnosti platobných služieb, najmä so zreteľom na silnú autentifikáciu zákazníka, a na spoluprácu medzi členskými štátmi v kontexte poskytovania služieb a zriaďovania platobných inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie, v iných členských štátoch. Komisia by mala byť splnomocnená prijať tento návrh regulačných technických predpisov. Uvedené osobitné úlohy sú plne v súlade s úlohou a zodpovednosťou orgánu EBA, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 1093/2010.

(108)

EBA by mal pri vypracúvaní usmernení, návrhu regulačných technických predpisov a návrhu vykonávacích technických predpisov podľa tejto smernice a v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010 zabezpečiť, aby konzultoval so všetkými príslušnými zúčastnenými stranami vrátane tých, ktoré sú na trhu s platobnými službami, berúc do úvahy všetky dotknuté záujmy. Ak je to nevyhnutné na dosiahnutie správnej rovnováhy medzi názormi, by mal orgán EBA vynaložiť osobitné úsilie na získanie názorov relevantných nebankových subjektov.

(109)

Keďže cieľ tejto smernice, a to ďalšia integrácia vnútorného trhu platobných služieb, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, pretože si vyžaduje harmonizáciu veľkého množstva rôznych predpisov, ktoré v súčasnosti existujú v právnych systémoch rôznych členských štátov, ale ho možno z dôvodu jeho rozsahu a účinkov lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(110)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (26) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicu sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(111)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a vydal stanovisko 5. decembra 2013 (27).

(112)

Smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(113)

S prihliadnutím na početné zmeny, ktoré sú potrebné v smernici 2007/64/ES, je vhodné túto smernicu zrušiť a nahradiť ju,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

1.   V tejto smernici sa stanovujú pravidlá, v súlade s ktorými členské štáty rozlišujú tieto kategórie poskytovateľov platobných služieb:

a)

úverové inštitúcie vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (28), vrátane ich pobočiek v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 17 uvedeného nariadenia, ak sa takéto pobočky nachádzajú v Únii, bez ohľadu na to, či sa ústredie týchto pobočiek nachádza v Únii alebo v súlade s článkom 47 smernice 2013/36/EÚ a s vnútroštátnym právom mimo Únie;

b)

inštitúcie elektronických peňazí v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2009/110/ES vrátane v súlade s článkom 8 uvedenej smernice a s vnútroštátnym právom, ich pobočiek, ak sa takéto pobočky nachádzajú v Únii a ich ústredie sa nachádza mimo Únie, pokiaľ sú platobné služby, ktoré poskytujú tieto pobočky, viazané na vydávanie elektronických peňazí;

c)

poštové podniky, ktoré sú oprávnené poskytovať platobné služby podľa vnútroštátneho práva;

d)

platobné inštitúcie;

e)

ECB a národné centrálne banky, ak nekonajú ako menové orgány alebo iné orgány verejnej moci;

f)

členské štáty alebo ich regionálne či miestne orgány, ak nekonajú ako orgány verejnej moci.

2.   V tejto smernici sa taktiež stanovujú pravidlá týkajúce sa:

a)

transparentnosti podmienok a požiadaviek na poskytovanie informácií v súvislosti s platobnými službami a

b)

zodpovedajúcich práv a povinností používateľov platobných služieb a poskytovateľov platobných služieb v súvislosti s poskytovaním platobných služieb v rámci riadneho zamestnania alebo podnikateľskej činnosti.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa uplatňuje na platobné služby poskytované v rámci Únie.

2.   Hlavy III a IV sa uplatňujú na platobné transakcie uskutočňované v mene členského štátu, ak sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby, alebo jediný poskytovateľ platobných služieb v rámci platobnej transakcie nachádza v Únii.

3.   Hlava III okrem článku 45 ods. 1 písm. b), článku 52 bodu 2 písm. e) a článku 56 písm. a), ako aj hlava IV okrem článkov 81 až 86 sa uplatňujú na platobné transakcie v mene, ktorá nie je menou členského štátu, ak sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby, alebo jediný poskytovateľ platobných služieb v rámci platobnej transakcie nachádza v Únii, a to na tie časti platobnej transakcie, ktoré sa vykonávajú v Únii.

4.   Hlava III okrem článku 45 ods. 1 písm. b), článku 52 bodu 2 písm. e), článku 52 bodu 5 písm. g) a článku 56 písm. a), ako aj hlava IV okrem článku 62 ods. 2 a 4, článkov 76, 77, 81, článku 83 ods. 1 a článkov 89 a 92 sa uplatňujú na platobné transakcie vo všetkých menách, v prípade ktorých sa v Únii nachádza iba jeden z poskytovateľov platobných služieb, a to na tie časti platobnej transakcie, ktoré sa vykonávajú v Únii.

5.   Členské štáty môžu inštitúcie uvedené v článku 2 ods. 5 bodoch 4 až 23 smernice 2013/36/EÚ vyňať z uplatňovania všetkých ustanovení tejto smernice alebo ich časti.

Článok 3

Vyňatie

Táto smernica sa nevzťahuje na:

a)

platobné transakcie vykonané výlučne v hotovosti priamo medzi platiteľom a príjemcom platby bez akéhokoľvek sprostredkovania;

b)

platobné transakcie medzi platiteľom a príjemcom platby prostredníctvom komerčného agenta povereného na základe dohody rokovaním alebo uzavretím predaja alebo kúpy tovaru alebo služieb v mene len platiteľa alebo len príjemcu platby;

c)

profesionálnu fyzickú prepravu bankoviek a mincí vrátane ich výberu, spracovania a dodania;

d)

platobné transakcie pozostávajúce z iného než profesionálneho výberu a dodania hotovosti v rámci neziskovej alebo charitatívnej činnosti;

e)

služby, pri ktorých príjemca platby poskytne platiteľovi hotovosť ako súčasť platobnej transakcie na výslovnú žiadosť používateľa platobnej služby tesne pred vykonaním platobnej transakcie prostredníctvom platby za kúpu tovaru alebo služieb;

f)

zmenárenské operácie typu hotovosť za hotovosť, v prípade ktorých finančné prostriedky nie sú držané na platobnom účte;

g)

platobné transakcie založené na ktoromkoľvek z nasledujúcich dokumentov vystavenom na poskytovateľa platobných služieb s cieľom dať príjemcovi platby k dispozícii finančné prostriedky:

i)

šeky v papierovej forme, ktoré upravuje Ženevský dohovor z 19. marca 1931, ktorý ustanovuje jednotné šekové právo;

ii)

šeky v papierovej forme podobné tým, ktoré sú uvedené v bode i) a ktoré upravuje právo členských štátov, ktoré nie sú zmluvnou stranou Ženevského dohovoru z 19. marca 1931, ktorý ustanovuje jednotné šekové právo;

iii)

zmenky v papierovej forme podľa Ženevského dohovoru zo 7. júna 1930, ktorý ustanovuje jednotné zmenkové právo;

iv)

zmenky v papierovej forme podobné tým, ktoré sú uvedené v bode iii) a ktoré upravuje právo členských štátov, ktoré nie sú zmluvnou stranou Ženevského dohovoru zo 7. júna 1930, ktorý ustanovuje jednotné zmenkové právo;

v)

poukazy v papierovej forme;

vi)

cestovné šeky v papierovej forme;

vii)

poštové poukážky v papierovej forme, ako sú vymedzené Svetovou poštovou úniou;

h)

platobné transakcie vykonané v rámci platobného systému alebo systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi medzi agentmi na vyrovnanie, centrálnymi protistranami, klíringovými ústavmi a/alebo centrálnymi bankami a inými účastníkmi takéhoto systému a poskytovateľmi platobných služieb bez toho, aby bol dotknutý článok 35;

i)

platobné transakcie, ktoré súvisia so správou cenných papierov vrátane výplaty dividend, výnosov alebo iných výplat, či umorovania alebo predaja, ktoré vykonávajú osoby uvedené v písmene h) alebo investičné spoločnosti, úverové inštitúcie, podniky kolektívneho investovania alebo správcovské spoločnosti, ktoré poskytujú investičné služby, a akékoľvek iné subjekty, ktoré môžu spravovať finančné nástroje;

j)

služby zabezpečované poskytovateľmi technických služieb, ktorí podporujú poskytovanie platobných služieb bez toho, aby v ktorejkoľvek fáze mali v držbe finančné prostriedky určené na prevod, vrátane spracovania a uchovávania údajov, ochrany zverených prostriedkov a služieb ochrany súkromia, autentifikácie údajov a totožnosti, zabezpečovania informačných technológií (IT) a komunikačných sietí, zabezpečovania a údržby terminálov a zariadení používaných pri platobných službách, s výnimkou platobných iniciačných služieb a služieb informovania o účte;

k)

služby založené na osobitných platobných nástrojoch, ktoré sa môžu používať len obmedzene a ktoré spĺňajú jednu z týchto podmienok:

i)

nástroje umožňujúce držiteľovi nakupovať tovar alebo služby iba v priestoroch vydavateľa alebo v obmedzenej sieti poskytovateľov služieb na základe priamej obchodnej dohody s profesionálnym vydavateľom;

ii)

nástroje, ktoré sa môžu používať iba na kúpu veľmi obmedzeného sortimentu tovaru alebo služieb;

iii)

nástroje platné iba v jednom členskom štáte poskytované na žiadosť podniku alebo subjektu verejného sektora a regulované národným alebo regionálnym orgánom verejnej moci na osobitné sociálne alebo daňové účely s cieľom nakúpiť konkrétny tovar alebo služby od dodávateľov, ktorí majú obchodnú dohodu s vydavateľom;

l)

platobné transakcie, ktoré vykonáva poskytovateľ elektronických komunikačných sietí alebo služieb, poskytované navyše k elektronickým komunikačným službám pre účastníka siete alebo služby:

i)

v prípade nákupu digitálneho obsahu a hlasových služieb bez ohľadu na zariadenie použité na nákup alebo spotrebu digitálneho obsahu, a zahrnuté do súvisiacej faktúry, alebo

ii)

uskutočnené z elektronického zariadenia alebo prostredníctvom elektronického zariadenia a zahrnuté do súvisiacej faktúry v rámci charitatívnej činnosti alebo za kúpu lístkov,

pod podmienkou, že hodnota ktorejkoľvek jednej platobnej transakcie uvedenej v bodoch i) a ii) nepresahuje 50 EUR a:

kumulatívna hodnota platobných transakcií pre jedného účastníka nepresahuje 300 EUR mesačne alebo

ak účastník predfinancuje svoj účet u poskytovateľa elektronickej komunikačnej siete alebo služby, kumulatívna hodnota platobných transakcií nepresiahne 300 EUR mesačne;

m)

platobné transakcie vykonané medzi poskytovateľmi platobných služieb, ich agentmi alebo pobočkami na ich vlastný účet;

n)

platobné transakcie a súvisiace služby medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou alebo medzi dcérskymi spoločnosťami tej istej materskej spoločnosti, a to bez akéhokoľvek sprostredkovania zo strany iného poskytovateľa platobných služieb než podniku patriaceho do tej istej skupiny;

o)

služby výberu hotovosti ponúkané prostredníctvom bankomatov (ATM) poskytovateľmi, ktorí konajú v mene jedného alebo viacerých vydavateľov kariet a ktorí nie sú zmluvnou stranou rámcovej zmluvy so zákazníkom uskutočňujúcim výber peňazí z platobného účtu, za podmienky, že títo poskytovatelia neposkytujú iné platobné služby uvedené v prílohe I. Napriek tomu sa poskytnú zákazníkovi informácie o akýchkoľvek poplatkoch za výber uvedených v článkoch 45, 48, 49 a 59 pred uskutočnením výberu, ako aj pri prijatí hotovosti na konci transakcie po výbere.

Článok 4

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„domovský členský štát“ je ktorýkoľvek z týchto členských štátov:

a)

členský štát, v ktorom sa nachádza sídlo poskytovateľa platobných služieb, alebo

b)

ak poskytovateľ platobných služieb nemá podľa svojho vnútroštátneho práva sídlo, členský štát, v ktorom sa nachádza jeho ústredie;

2.

„hostiteľský členský štát“ je iný členský štát než domovský členský štát, v ktorom má poskytovateľ platobných služieb agenta alebo pobočku alebo poskytuje platobné služby;

3.

„platobná služba“ je ktorákoľvek podnikateľská činnosť uvedená v prílohe I;

4.

„platobná inštitúcia“ je právnická osoba, ktorej bolo v súlade s článkom 11 udelené povolenie poskytovať a vykonávať platobné služby v celej Únii;

5.

„platobná transakcia“ je úkon, ktorým je vklad, prevod alebo výber finančných prostriedkov, a to na podnet platiteľa alebo v jeho mene alebo na podnet príjemcu platby, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom platby;

6.

„platobná transakcia na diaľku“ je platobná transakcia iniciovaná cez internet alebo prostredníctvom zariadenia, ktoré možno použiť na diaľkovú komunikáciu;

7.

„platobný systém“ je systém na prevod finančných prostriedkov formálnymi a štandardizovanými mechanizmami a so spoločnými pravidlami spracovania, klíringu a/alebo zúčtovania platobných transakcií;

8.

„platiteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je majiteľom platobného účtu a ktorá povolí platobný príkaz z tohto platobného účtu, alebo v prípade, že platobný účet neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá dáva platobný príkaz;

9.

„príjemca platby“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zamýšľaným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie;

10.

„používateľ platobných služieb“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa platobnú službu ako platiteľ, príjemca platby, alebo ako platiteľ aj príjemca platby;

11.

„poskytovateľ platobných služieb“ je subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 alebo právnická či fyzická osoba, ktoré využívajú výnimku podľa článku 32 alebo 33;

12.

„platobný účet“ je účet, ktorý je vedený na meno jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb a ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií;

13.

„platobný príkaz“ je pokyn platiteľa alebo príjemcu platby svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;

14.

„platobný nástroj“ je personalizované zariadenie (zariadenia) a/alebo súbor postupov dohodnutých medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb, ktoré sa používajú na iniciovanie platobného príkazu;

15.

„platobná iniciačná služba“ je služba, ktorou sa na žiadosť používateľa platobných služieb iniciuje platobný príkaz vo vzťahu k platobnému účtu, ktorý je vedený u iného poskytovateľa platobných služieb;

16.

„služba informovania o účte“ je online služba spočívajúca v poskytovaní konsolidovaných informácií o jednom alebo viacerých platobných účtoch, ktoré má používateľ platobných služieb u iného poskytovateľa platobných služieb alebo u viacerých poskytovateľov platobných služieb;

17.

„poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý poskytuje a spravuje platobný účet pre platiteľa;

18.

„poskytovateľ platobných iniciačných služieb“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý vykonáva podnikateľské činnosti uvedené v prílohe I bode 7;

19.

„poskytovateľ služieb informovania o účte“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý vykonáva podnikateľské činnosti uvedené v prílohe I bode 8;

20.

„spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá v zmluvách o poskytovaní platobných služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná inak než na účely svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti;

21.

„rámcová zmluva“ je zmluva o poskytovaní platobných služieb, ktorou sa riadi budúci výkon jednotlivých a následných platobných transakcií a ktorá môže obsahovať povinnosť a podmienky zriadenia platobného účtu;

22.

„poukázanie peňazí“ je platobná služba, pri ktorej sa finančné prostriedky od platiteľa prijímajú bez toho, aby sa vytvorili akékoľvek platobné účty v mene platiteľa alebo príjemcu platby, na výhradný účel prevodu zodpovedajúcej sumy príjemcovi platby alebo inému poskytovateľovi platobných služieb, ktorý koná v mene príjemcu platby, a/alebo pri ktorej sa takéto finančné prostriedky prijímajú v mene príjemcu platby a sú mu sprístupnené;

23.

„inkaso“ je platobná služba, pri ktorej sa z platobného účtu platiteľa odpíšu finančné prostriedky, pričom platobnú transakciu iniciuje príjemca platby na základe súhlasu platiteľa daného príjemcovi platby, poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby alebo vlastnému poskytovateľovi platobných služieb platiteľa;

24.

„úhrada“ je platobná služba pripísania finančných prostriedkov platobnej transakcie alebo série platobných transakcií z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu platby prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb, ktorý vedie platobný účet platiteľa, na základe pokynu platiteľa;

25.

„finančné prostriedky“ sú bankovky a mince, bezhotovostné peniaze alebo elektronické peniaze, ako sú vymedzené v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES;

26.

„dátum pripísania alebo odpísania“ je referenčný čas, ktorý používa poskytovateľ platobných služieb na výpočet úrokov z finančných prostriedkov odpísaných z platobného účtu alebo naň pripísaných;

27.

„referenčný výmenný kurz“ je výmenný kurz, ktorý sa používa ako základ pri každom menovom prepočte a ktorý sprístupnil poskytovateľ platobných služieb alebo pochádza z verejne dostupného zdroja;

28.

„referenčná úroková sadzba“ je úroková sadzba, ktorá sa používa ako základ pri výpočte každého úroku, ktorý sa má uplatniť, a ktorá pochádza z verejne dostupného zdroja, ktorý môžu overiť obidve zmluvné strany zmluvy o poskytovaní platobných služieb;

29.

„autentifikácia“ je postup, ktorý poskytovateľovi platobných služieb umožňuje overiť totožnosť používateľa platobných služieb alebo platnosť používania konkrétneho platobného nástroja vrátane použitia personalizovaných bezpečnostných prvkov používateľa;

30.

„silná autentifikácia zákazníka“ je autentifikácia na základe použitia dvoch alebo viacerých prvkov, ktoré sú kategorizované ako poznatok (niečo, čo vie len používateľ), vlastníctvo (niečo, čo má len používateľ) a inherencia (niečo, čím používateľ je) a sú nezávislé v tom zmysle, že narušenie jedného prvku nenaruší spoľahlivosť ostatných prvkov, pričom je vytvorená takým spôsobom, aby chránila dôvernosť autentifikačných údajov;

31.

„personalizované bezpečnostné prvky“ sú personalizované prvky, ktoré poskytne poskytovateľ platobných služieb používateľovi platobných služieb na účely autentifikácie;

32.

„citlivé platobné údaje“ sú údaje vrátane personalizovaných bezpečnostných prvkov, ktoré možno použiť na uskutočnenie podvodu. Pre činnosti poskytovateľov platobných iniciačných služieb a poskytovateľov služieb informovania o účte meno majiteľa účtu a číslo účtu nepredstavujú citlivé platobné údaje;

33.

„jedinečný identifikátor“ je kombinácia písmen, čísel alebo symbolov, ktorú používateľovi platobných služieb oznámi poskytovateľ platobných služieb a ktorú používateľ platobných služieb poskytne na účely jednoznačnej identifikácie iného používateľa platobných služieb a/alebo platobného účtu tohto iného používateľa platobných služieb na platobnú transakciu;

34.

„prostriedky diaľkovej komunikácie“ sú spôsob, ktorý sa môže bez súčasnej fyzickej prítomnosti poskytovateľa platobných služieb a používateľa platobných služieb použiť na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní platobných služieb;

35.

„trvalý nosič údajov“ je každý nástroj, ktorý používateľovi platobných služieb umožňuje uchovávať informácie určené osobne tomuto používateľovi spôsobom dostupným na budúce použitie na obdobie primerané účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií;

36.

„mikropodnik“ je podnik, ktorý je v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní platobných služieb podnikom, ako sa vymedzuje v článku 1 a článku 2 ods. 1 a 3 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES;

37.

„pracovný deň“ je deň, v ktorom príslušný poskytovateľ platobných služieb platiteľa alebo poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby zúčastňujúci sa na vykonaní platobnej transakcie vykonáva svoju činnosť potrebnú na vykonanie platobnej transakcie;

38.

„agent“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá pri poskytovaní platobných služieb koná v mene platobnej inštitúcie;

39.

„pobočka“ je miesto podnikania, ktoré nie je ústredím a ktoré je súčasťou platobnej inštitúcie, nemá právnu subjektivitu a ktoré priamo vykonáva niektoré alebo všetky transakcie tvoriace súčasť podnikania platobnej inštitúcie; všetky miesta podnikania zriadené v tom istom členskom štáte platobnou inštitúciou s ústredím v inom členskom štáte sa považujú za jednu pobočku;

40.

„skupina“ je skupina podnikov, ktoré sú navzájom prepojené na základe vzťahu uvedeného v článku 22 ods. 1, 2 alebo 7 smernice 2013/34/EÚ, alebo podnikov vymedzených v článkoch 4, 5, 6 a 7 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 241/2014 (29), ktoré sú navzájom prepojené na základe vzťahu uvedeného v článku 10 ods. 1 alebo v článku 113 ods. 6 alebo 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

41.

„elektronická komunikačná sieť“ je sieť vymedzená v článku 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES (30);

42.

„elektronická komunikačná služba“ je služba vymedzená v článku 2 písm. c) smernice 2002/21/ES;

43.

„digitálny obsah“ je tovar alebo služby, ktoré sú vytvorené a dodané v digitálnej forme, ktorých použitie alebo spotreba sa obmedzuje na technické zariadenie a ktoré žiadnym spôsobom nezahŕňajú použitie alebo spotrebu fyzického tovaru alebo služieb;

44.

„prijímanie platobných transakcií“ je platobná služba, ktorú poskytuje poskytovateľ platobných služieb, ktorý uzavrel s príjemcom platby zmluvu s cieľom akceptovať a spracovať platobné transakcie, a ktorej výsledkom je prevod finančných prostriedkov príjemcovi platby;

45.

„vydávanie platobných nástrojov“ je platobná služba poskytovateľa platobných služieb, ktorý na zmluvnom základe poskytuje platiteľovi platobný nástroj na iniciovanie a spracovanie platobných transakcií platiteľa;

46.

„vlastné zdroje“ sú zdroje vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, v prípade ktorých je aspoň 75 % kapitálu Tier 1 vo forme vlastného kapitálu Tier 1, ako sa uvádza v článku 50 uvedeného nariadenia, a kapitál Tier 2 sa rovná alebo je nižší ako jedna tretina kapitálu Tier 1;

47.

„platobná značka“ je akýkoľvek hmotný alebo digitálny názov, termín, znak, symbol, alebo ich kombinácia, umožňujúci označenie kartovej schémy, v rámci ktorej sa platobné transakcie viazané na kartu vykonávajú;

48.

„spoločné umiestňovanie (‚co-badging‘)“ je uvádzanie dvoch alebo viacerých platobných značiek alebo platobných aplikácií tej istej platobnej značky na tom istom platobnom nástroji.

HLAVA II

POSKYTOVATELIA PLATOBNÝCH SLUŽIEB

KAPITOLA 1

Platobné inštitúcie

Oddiel 1

Všeobecné pravidlá

Článok 5

Žiadosti o udelenie povolenia

1.   Žiadosť o udelenie povolenia na výkon činnosti platobnej inštitúcie sa príslušným orgánom domovského členského štátu predkladá spolu:

a)

s plánom podnikateľských činností, v ktorom sa stanovuje najmä druh predpokladaných platobných služieb;

b)

s podnikateľským plánom vrátane odhadu predbežného rozpočtu na prvé tri účtovné roky, ktorý preukazuje, že žiadateľ je schopný používať vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy pre riadne fungovanie;

c)

s dokladom, že platobná inštitúcia má počiatočný kapitál stanovený v článku 7;

d)

s opisom opatrení prijatých na ochranu finančných prostriedkov používateľov platobných služieb v súlade s článkom 10 v prípade platobných inštitúcií uvedených v článku 10 ods. 1;

e)

s opisom mechanizmov riadenia a vnútornej kontroly žiadateľa vrátane administratívnych postupov, postupov riadenia rizík a účtovných postupov, ktorý preukazuje, že tieto mechanizmy riadenia, kontrolné mechanizmy a postupy sú primerané, riadne, správne a vhodné;

f)

s opisom zavedených postupov na monitorovanie, riešenie a sledovanie bezpečnostného incidentu a sťažností zákazníkov týkajúcich sa bezpečnosti, ako aj mechanizmus podávania správ o incidentoch, ktorý zahŕňa oznamovacie povinnosti platobnej inštitúcie stanovené v článku 96;

g)

s opisom zavedeného postupu na evidenciu, monitorovanie, sledovanie a obmedzovanie prístupu k citlivým platobných údajom;

h)

s opisom mechanizmov na zabezpečenie kontinuity činnosti vrátane jasnej identifikácie kritických operácií, účinných plánov pre prípad nepredvídaných udalostí a postupu na pravidelné testovanie a skúmanie vhodnosti a efektívnosti takýchto plánov;

i)

s opisom zásad a definícií, ktoré sa uplatňujú na zber štatistických údajov o výkonnosti, transakciách a podvodoch;

j)

s dokumentom o bezpečnostnej politike vrátane podrobného posúdenia rizika týkajúceho sa platobných služieb a opisu bezpečnostnej kontroly a opatrení na zmiernenie rizika prijatých s cieľom náležite chrániť používateľov platobných služieb pred zistenými rizikami vrátane podvodov a nezákonného použitia citlivých a osobných údajov;

k)

v prípade platobných inštitúcií podliehajúcich povinnostiam v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (31) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 (32) s opisom mechanizmov vnútornej kontroly, ktoré žiadateľ zaviedol s cieľom dodržiavať tieto povinnosti;

l)

s opisom organizačnej štruktúry žiadateľa vrátane prípadného opisu zamýšľaného využívania agentov a pobočiek a opisu kontrol na diaľku a na mieste, ktoré sa v súvislosti s nimi žiadateľ zaväzuje aspoň raz za rok vykonávať, ako aj s opisom externého vykonávania činností (outsourcing) a účasti v národnom alebo medzinárodnom platobnom systéme;

m)

s totožnosťou osôb, ktoré majú v žiadateľovi priamy alebo nepriamy kvalifikovaný podiel v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 36 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, s veľkosťou ich podielov a dokladmi o ich vhodnosti so zreteľom na potrebu zabezpečiť riadne a prudenciálne riadenie platobnej inštitúcie;

n)

s totožnosťou členov predstavenstva a osôb zodpovedných za riadenie platobnej inštitúcie a v relevantných prípadoch aj osôb zodpovedných za riadenie činností súvisiacich s platobnými službami platobnej inštitúcie, ako aj s dokladom o tom, že majú dobrú povesť a primerané znalosti a skúsenosti na výkon platobných služieb, ako to stanovuje domovský členský štát platobnej inštitúcie;

o)

prípadne s totožnosťou štatutárnych audítorov a audítorských spoločností v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES (33);

p)

s právnym postavením žiadateľa a jeho stanovami;

q)

s adresou ústredia žiadateľa.

Na účely prvého pododseku písm. d), e), f) a l) žiadateľ poskytne opis svojich opatrení týkajúcich sa auditu a organizačných opatrení, ktoré zaviedol s cieľom podniknúť všetky primerané kroky na ochranu záujmov svojich používateľov a zabezpečenie kontinuity a spoľahlivosti výkonnosti platobných služieb.

Opatrenia týkajúce sa bezpečnostnej kontroly a zmiernenia rizík uvedené prvom pododseku písm. j) obsahujú informácie o tom, ako sa nimi zabezpečuje vysoká úroveň technickej bezpečnosti a ochrany údajov, a to aj vo vzťahu k softvéru a IT systémom, ktoré používa žiadateľ alebo podniky, ktoré pre neho externe vykonávajú celú činnosť alebo jej časť. Uvedené opatrenia zahŕňajú aj bezpečnostné opatrenia stanovené v článku 95 ods. 1 V uvedených opatreniach sa zohľadňujú usmernenia orgánu EBA o bezpečnostných opatreniach uvedené v článku 95 ods. 3, ak sú zavedené.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby podniky, ktoré žiadajú o udelenie povolenia na poskytovanie platobných služieb uvedených v prílohe I bode 7, mali ako podmienku svojho povolenia poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti, vzťahujúce sa na územia, na ktorých ponúkajú služby, alebo aby mali inú porovnateľnú záruku zodpovednosti s cieľom zabezpečiť, aby dokázali kryť svoje záväzky, ako sa uvádza v článkoch 73, 89, 90 a 92.

3.   Členské štáty vyžadujú, aby podniky, ktoré žiadajú o registráciu na účely poskytovania platobných služieb uvedených v prílohe I bode 8, mali ako podmienku svojej registrácie poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti, vzťahujúce sa na územia, na ktorých ponúkajú služby, alebo aby mali inú porovnateľnú záruku svojej zodpovednosti voči poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet alebo používateľovi platobných služieb vyplývajúcej z neautorizovaného či podvodného prístupu k informáciám o platobnom účte alebo z neautorizovaného či podvodného použitia informácií o platobnom účte.

4.   EBA do 13. januára 2017 po konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, a to aj s tými na trhu s platobnými službami, pri ktorých sa zohľadnia všetky dotknuté záujmy, vydá usmernenia určené pre príslušné orgány v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 týkajúce sa kritérií toho, ako stanoviť minimálnu peňažnú sumu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti alebo inej porovnateľnej záruky podľa odsekov 2 a 3.

EBA pri vypracúvaní usmernení uvedených v prvom pododseku zohľadní:

a)

rizikový profil podniku;

b)

či podnik poskytuje iné platobné služby uvedené v prílohe I alebo vykonáva iné obchodné činnosti;

c)

rozsah činnosti:

i)

v prípade podnikov, ktoré žiadajú o udelenie povolenia na poskytovanie platobných služieb uvedených v prílohe I bode 7, hodnotu iniciovaných transakcií;

ii)

v prípade podnikov, ktoré žiadajú o registráciu na poskytovanie platobných služieb uvedených v prílohe I bode 8, počet klientov, ktorí využívajú služby informovania o účte;

d)

osobitné vlastnosti porovnateľných záruk a kritériá na ich implementáciu.

EBA uvedené usmernenia pravidelne preskúmava.

5.   EBA do 13. júla 2017 po konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, a to aj s tými na trhu s platobnými službami, pri ktorých sa zohľadnia všetky dotknuté záujmy, vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 týkajúce sa informácií, ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom v žiadosti o udelenie povolenia platobným inštitúciám, vrátane požiadaviek stanovených v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b), c), e) a g) až j) tohto článku.

EBA uvedené usmernenia preskúmava pravidelne a v každom prípade aspoň každé tri roky.

6.   Berúc do úvahy, v prípade, že je to relevantné, skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení uvedených v odseku 5, EBA môže vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa určia informácie, ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom v žiadosti o udelenie povolenia platobným inštitúciám, vrátane požiadaviek stanovených v odseku 1 písm. a), b), c), e) a g) až j).

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

7.   Informácie uvedené v odseku 4 sa oznamujú príslušným orgánom v súlade s odsekom 1.

Článok 6

Kontrola podielov

1.   Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijala rozhodnutie priamo alebo nepriamo nadobudnúť alebo ďalej zvýšiť kvalifikovanú účasť v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 36 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platobnej inštitúcii, v dôsledku čoho by podiel na držanom základnom imaní alebo na hlasovacích právach dosiahol alebo presiahol 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo v dôsledku čoho by sa platobná inštitúcia stala dcérskou spoločnosťou tejto fyzickej alebo právnickej osoby, písomne vopred informuje príslušné orgány tejto platobnej inštitúcie o svojom zámere. To isté sa vzťahuje na akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prijala rozhodnutie priamo alebo nepriamo scudziť kvalifikovanú účasť alebo znížiť svoju kvalifikovanú účasť tak, že by sa podiel na držanom základnom imaní alebo na hlasovacích právach znížil pod 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo že by platobná inštitúcia prestala byť dcérskou spoločnosťou tejto fyzickej alebo právnickej osoby.

2.   Navrhovaný nadobúdateľ kvalifikovanej účasti poskytne príslušnému orgánu informácie o veľkosti zamýšľanej účasti a relevantné informácie uvedené v článku 23 ods. 4 smernice 2013/36/EÚ.

3.   Členské štáty vyžadujú, aby v prípade, že vplyv, ktorý uplatňuje navrhovaný nadobúdateľ uvedený v odseku 2, má pravdepodobne negatívny dosah na prudenciálne a spoľahlivé riadenie platobnej inštitúcie, príslušné orgány vyjadrili svoj nesúhlas alebo prijali iné primerané opatrenia na ukončenie tohto stavu. Takéto opatrenia môžu zahŕňať zákazy, sankcie voči členom predstavenstva alebo osobám zodpovedným za riadenie, alebo pozastavenie výkonu hlasovacích práv spojených s podielmi v držbe akcionárov alebo členov dotknutej platobnej inštitúcie.

Podobné opatrenia sa uplatňujú na fyzické alebo právnické osoby, ktoré nedodržiavajú povinnosť poskytovať informácie vopred, ako sa ustanovuje v tomto článku.

4.   Ak sa účasť nadobudne napriek nesúhlasu príslušných orgánov, členské štáty bez ohľadu na akúkoľvek inú sankciu, ktorá sa má prijať, zabezpečia pozastavenie výkonu príslušných hlasovacích práv, neplatnosť odovzdaných hlasov alebo možnosť anulovania týchto hlasov.

Článok 7

Počiatočný kapitál

Členské štáty vyžadujú, aby platobné inštitúcie mali v čase udelenia povolenia počiatočný kapitál zahŕňajúci jednu alebo viacero položiek uvedených v článku 26 ods. 1 písm. a) až e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 takto:

a)

ak platobná inštitúcia poskytuje iba platobnú službu uvedenú v prílohe I bode 6, jej kapitál nesmie v žiadnom okamihu klesnúť pod 20 000 EUR;

b)

ak platobná inštitúcia poskytuje platobnú službu uvedenú v prílohe I bode 7, jej kapitál nesmie v žiadnom okamihu klesnúť pod 50 000 EUR;

c)

ak platobná inštitúcia poskytuje niektorú z platobných služieb uvedených v prílohe I bodoch 1 až 5, jej kapitál nesmie v žiadnom okamihu klesnúť pod 125 000 EUR.

Článok 8

Vlastné zdroje

1.   Vlastné zdroje platobnej inštitúcie nesmú klesnúť pod sumu počiatočného kapitálu uvedenú v článku 7 alebo pod sumu vlastných zdrojov vypočítaných v súlade s článkom 9 tejto smernice podľa toho, ktorá suma je vyššia.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabránilo viacnásobnému uplatneniu prvkov oprávnených ako vlastné zdroje v prípadoch, keď platobná inštitúcia patrí do tej istej skupiny ako iná platobná inštitúcia, úverová inštitúcia, investičná spoločnosť, správcovská spoločnosť alebo poisťovňa. Tento odsek sa uplatňuje aj vtedy, ak má platobná inštitúcia hybridnú povahu a vykonáva iné činnosti, než je poskytovanie platobných služieb.

3.   Ak sa splnia podmienky stanovené v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, členské štáty alebo ich príslušné orgány sa môžu rozhodnúť neuplatňovať článok 9 tejto smernice na platobné inštitúcie, ktoré podliehajú konsolidovanému dohľadu materskej úverovej inštitúcie podľa smernice 2013/36/EÚ.

Článok 9

Výpočet vlastných zdrojov

1.   Členské štáty bez ohľadu na požiadavky týkajúce sa počiatočného kapitálu stanovené v článku 7 vyžadujú, aby platobné inštitúcie, s výnimkou tých, ktoré ponúkajú len služby uvedené v prílohe I bode 7 alebo 8, alebo obidvoch týchto bodoch mali neustále v držbe vlastné zdroje vypočítané jednou z nasledujúcich troch metód určenou príslušnými orgánmi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi:

 

Metóda A

Vlastné zdroje platobnej inštitúcie predstavujú sumu, ktorá sa rovná najmenej 10 % jej fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok. V prípade, že oproti predchádzajúcemu roku nastala podstatná zmena v podnikaní platobnej inštitúcie, môžu príslušné orgány túto požiadavku upraviť. Ak platobná inštitúcia k dátumu výpočtu nepodnikala celý rok, vyžaduje sa, aby jej vlastné zdroje boli aspoň vo výške 10 % zodpovedajúcich fixných režijných nákladov predpokladaných v jej podnikateľskom pláne, ak príslušné orgány nepožadujú úpravu tohto plánu.

 

Metóda B

Vlastné zdroje platobnej inštitúcie predstavujú sumu, ktorá sa rovná aspoň súčtu týchto položiek vynásobených súčiniteľom veľkosti k stanoveným v odseku 2, pričom objem platieb (OP) predstavuje jednu dvanástinu celkovej sumy platobných transakcií, ktoré platobná inštitúcia vykonala v predchádzajúcom roku:

a)

4,0 % z časti OP až do výšky 5 miliónov EUR

plus

b)

2,5 % z časti OP nad 5 miliónov EUR až do výšky 10 miliónov EUR

plus

c)

1 % z časti OP nad 10 miliónov EUR až do výšky 100 miliónov EUR

plus

d)

0,5 % z časti OP nad 100 miliónov EUR až do výšky 250 miliónov EUR

plus

e)

0,25 % z časti OP nad 250 miliónov EUR.

 

Metóda C

Vlastné zdroje platobnej inštitúcie predstavujú sumu rovnajúcu sa aspoň príslušnému ukazovateľu vymedzenému v písmene a) vynásobenú multiplikačným faktorom vymedzeným v písmene b) a súčiniteľom veľkosti k vymedzeným v odseku 2.

a)

Príslušný ukazovateľ je súčtom:

i)

úrokových príjmov;

ii)

úrokových výdavkov;

iii)

prijatých provízií a poplatkov a

iv)

iných prevádzkových príjmov.

Každá z položiek sa zahrnie do výpočtu so svojím kladným alebo záporným znamienkom. Pri výpočte príslušného ukazovateľa sa nesmú použiť mimoriadne alebo nepravidelné výnosy. Výdavky na externé vykonávanie (outsourcing) služieb poskytnutých treťou stranou môžu znížiť príslušný ukazovateľ, ak takéto výdavky znáša podnik, ktorý podlieha dohľadu podľa tejto smernice. Príslušný ukazovateľ sa vypočíta na základe výsledkov posledných dvanástich mesiacov na konci uplynulého účtovného roka. Príslušný ukazovateľ sa vypočítava za uplynulý účtovný rok. Vlastné zdroje vypočítané podľa metódy C však nesmú klesnúť pod 80 % priemernej hodnoty príslušného ukazovateľa za posledné tri účtovné roky. V prípade, že nie sú k dispozícii auditované údaje, môžu sa použiť podnikateľské odhady.

b)

Multiplikačný faktor je:

i)

10 % z časti príslušného ukazovateľa až do výšky 2,5 milióna EUR;

ii)

8 % z časti príslušného ukazovateľa od 2,5 milióna EUR až do výšky 5 miliónov EUR;

iii)

6 % z časti príslušného ukazovateľa od 5 milióna EUR až do výšky 25 miliónov EUR;

iv)

3 % z časti príslušného ukazovateľa od 25 miliónov EUR až do výšky 50 miliónov EUR;

v)

1,5 % nad 50 miliónov EUR.

2.   Súčiniteľ veľkosti k, ktorý sa používa pri metódach B a C, je:

a)

0,5 – ak platobná inštitúcia poskytuje iba platobnú službu uvedenú v prílohe I bode 6;

b)

1 – ak platobná inštitúcia poskytuje niektorú z platobných služieb uvedených v prílohe I bodoch 1 až 5.

3.   Príslušné orgány môžu na základe posúdenia procesov riadenia rizika, databázy rizika strát a mechanizmov vnútornej kontroly platobnej inštitúcie vyžadovať, aby platobná inštitúcia mala v držbe vlastné zdroje vo výške najviac o 20 % vyššej, než je suma, ktorá by vyplynula z použitia metódy zvolenej v súlade s odsekom 1, alebo povoliť platobnej inštitúcii, aby mala v držbe vlastné zdroje vo výške najviac o 20 % nižšej, než je suma, ktorá by vyplynula z použitia metódy zvolenej v súlade s odsekom 1.

Článok 10

Požiadavky na zabezpečenie finančných prostriedkov

1.   Členské štáty alebo príslušné orgány vyžadujú, aby platobná inštitúcia, ktorá poskytuje platobné služby uvedené v prílohe I bodoch 1 až 6, zabezpečila všetky finančné prostriedky prijaté od používateľov platobných služieb alebo prostredníctvom iného poskytovateľa platobných služieb na účel vykonania platobných transakcií jedným z týchto spôsobov:

a)

finančné prostriedky sa nesmú v žiadnom okamihu zlúčiť s finančnými prostriedkami inej fyzickej alebo právnickej osoby, než sú používatelia platobných služieb, v ktorých mene sa tieto finančné prostriedky držia, a ak ich stále drží platobná inštitúcia, pričom ich ešte nepreviedla príjemcovi platby alebo inému poskytovateľovi platobných služieb do konca pracovného dňa nasledujúceho po dni, keď boli finančné prostriedky prijaté, uložia sa na samostatnom účte v úverovej inštitúcii alebo sa investujú do bezpečných, likvidných nízkorizikových aktív, ktoré vymedzia príslušné orgány domovského členského štátu, pričom sú chránené v súlade s vnútroštátnym právom v záujme používateľov platobných služieb voči nárokom iných veriteľov platobnej inštitúcie, najmä v prípade jej platobnej neschopnosti;

b)

finančné prostriedky sú kryté poistnou zmluvou alebo inou porovnateľnou zárukou poskytnutou poisťovňou alebo úverovou inštitúciou, ktorá nepatrí do rovnakej skupiny ako samotná platobná inštitúcia, do výšky sumy rovnajúcej sa finančným prostriedkom, ktoré by boli oddelené v prípade neexistencie takejto poistnej zmluvy alebo inej porovnateľnej záruky splatnej v prípade, že platobná inštitúcia nie je schopná plniť svoje finančné záväzky.

2.   Ak sa požaduje, aby platobná inštitúcia zabezpečovala finančné prostriedky podľa odseku 1 a ak sa časť uvedených finančných prostriedkov má použiť na budúce platobné transakcie, pričom zostatok má slúžiť na neplatobné služby, tá časť finančných prostriedkov, ktorá sa má použiť na účely vykonania budúcich platobných transakcií, tiež podlieha požiadavkám odseku 1. Ak je táto časť premenná alebo vopred neznáma, členské štáty dovolia platobným inštitúciám uplatniť tento odsek na základe reprezentatívnej časti, o ktorej sa predpokladá, že sa použije na platobné služby za predpokladu, že takúto reprezentatívnu časť možno primerane odhadnúť na základe historických údajov k spokojnosti príslušných orgánov.

Článok 11

Udelenie povolenia

1.   Členské štáty vyžadujú od iných podnikov, než sú podniky uvedené v článku 1 ods. 1 písm. a), b), c), e) a f), a iných než fyzických alebo právnických osôb, ktoré využívajú výnimku podľa článku 32 alebo 33, ktoré majú v úmysle poskytovať platobné služby, aby pred začatím poskytovania platobných služieb získali povolenie na výkon činnosti platobnej inštitúcie. Povolenie sa udeľuje len právnickým osobám usadeným v členskom štáte.

2.   Príslušné orgány udelia povolenie, ak informácie a doklady priložené k žiadosti spĺňajú všetky požiadavky stanovené v článku 5 a ak je celkové hodnotenie príslušných orgánov po preskúmaní žiadosti kladné. Pred udelením povolenia sa môžu príslušné orgány v prípade potreby poradiť s národnou centrálnou bankou alebo inými príslušnými orgánmi verejnej moci.

3.   Platobná inštitúcia, ktorá je povinná mať podľa vnútroštátneho práva svojho domovského členského štátu sídlo, má svoje ústredie v tom istom členskom štáte, v ktorom má svoje sídlo, a vykonáva tam aspoň časť svojej podnikateľskej činnosti spojenej s platobnými službami.

4.   Príslušné orgány udelia povolenie len vtedy, ak má platobná inštitúcia vzhľadom na potrebu zabezpečenia jej riadneho a obozretného riadenia rozsiahle riadiace mechanizmy týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti v oblasti platobných služieb a obsahujúce jasnú organizačnú štruktúru s dobre vymedzenými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, účinné postupy na určovanie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená, ich riadenie, sledovanie a podávanie správ o nich a primerané mechanizmy vnútornej kontroly vrátane riadnych administratívnych a účtovných postupov; uvedené opatrenia, postupy a mechanizmy sú komplexné a primerané povahe, rozsahu a komplexnosti platobných služieb, ktoré platobná inštitúcia poskytuje.

5.   Ak platobná inštitúcia poskytuje niektorú z platobných služieb uvedených v prílohe I bodoch 1 až 7 a zároveň vykonáva iné podnikateľské činnosti, príslušné orgány môžu vyžadovať založenie samostatného subjektu na poskytovanie platobných služieb, ak činnosti platobnej inštitúcie nesúvisiace s platobnými službami narúšajú alebo môžu narušiť buď finančnú stabilitu platobnej inštitúcie alebo schopnosť príslušných orgánov monitorovať, či platobná inštitúcia dodržiava všetky povinnosti stanovené touto smernicou.

6.   Príslušné orgány odmietnu udeliť povolenie, ak po zohľadnení potreby zabezpečiť riadne a obozretné riadenie platobnej inštitúcie nie sú presvedčené o vhodnosti akcionárov alebo spoločníkov, ktorí v nej majú kvalifikovaný podiel.

7.   Ak medzi platobnou inštitúciou a inými fyzickými alebo právnickými osobami existujú úzke prepojenia vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 38 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány udelia povolenie, len ak tieto prepojenia nebránia v účinnom vykonávaní ich funkcií dohľadu.

8.   Príslušné orgány udelia povolenie iba v prípade, ak zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia tretej krajiny, ktorými sa riadi jedna alebo viacero fyzických alebo právnických osôb, s ktorými má platobná inštitúcia úzke prepojenie, alebo ťažkosti súvisiace s presadzovaním týchto zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení nebránia účinnému vykonávaniu ich funkcií dohľadu.

9.   Povolenie je platné vo všetkých členských štátoch a umožňuje príslušnej platobnej inštitúcii poskytovať platobné služby, na ktoré sa vzťahuj povolenie, v celej Únii na základe slobody poskytovať služby alebo slobody usadiť sa.

Článok 12

Oznámenie rozhodnutia

Príslušné orgány informujú žiadateľa o udelení alebo o zamietnutí povolenia do troch mesiacov od dátumu prijatia žiadosti, alebo ak je žiadosť neúplná, do troch mesiacov od dátumu prijatia všetkých informácií potrebných na prijatie rozhodnutia. Príslušný orgán uvedie dôvody, keď povolenie zamietne.

Článok 13

Odňatie povolenia

1.   Príslušné orgány môžu odňať povolenie udelené platobnej inštitúcii len v prípade, ak inštitúcia:

a)

nevyužije povolenie do 12 mesiacov, výslovne sa vzdá povolenia alebo nevykonáva podnikateľskú činnosť viac ako šesť mesiacov, ak dotknutý členský štát v takých prípadoch neustanovil, že v takom prípade platnosť povolenia zaniká;

b)

získala povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným podvodným spôsobom;

c)

už nespĺňa podmienky na udelenie povolenia alebo príslušnému orgánu neposkytuje informácie o dôležitých súvisiacich zmenách;

d)

by ďalším vykonávaním podnikateľskej činnosti v oblasti platobných služieb predstavovala ohrozenie stability platobného systému alebo dôvery v platobný systém; alebo

e)

vzťahuje sa na ňu jeden z prípadov, v ktorých vnútroštátne právo ustanovuje odňatie povolenia.

2.   Príslušný orgán uvedie dôvody akéhokoľvek odňatia povolenia a oznámi to dotknutým osobám.

3.   Príslušný orgán zverejní odňatie povolenia, a to aj v registroch uvedených v článkoch 14 a 15.

Článok 14

Registrácia v domovskom členskom štáte

1.   Členské štáty zriadia verejný register, do ktorého sa zapisujú:

a)

platobné inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie, a ich agenti;

b)

fyzické a právnické osoby, ktoré využívajú výnimku podľa článku 32 alebo 33, a ich agenti;

c)

inštitúcie uvedené v článku 2 ods. 5, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva oprávnené poskytovať platobné služby.

Pobočky platobných inštitúcií sa zapíšu do registra domovského členského štátu, ak tieto pobočky poskytujú služby v inom členskom štáte, než je ich domovský členský štát.

2.   Vo verejnom registri sa uvádzajú platobné služby, na ktoré má platobná inštitúcia povolenie alebo v súvislosti s ktorými je fyzická alebo právnická osoba registrovaná. Platobné inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie, sa uvádzajú v registri oddelene od fyzických a právnických osôb, ktoré využívajú výnimku podľa článku 32 alebo 33. Register je verejne prístupný k nahliadnutiu, dostupný online a bezodkladne sa aktualizuje.

3.   Príslušné orgány zapíšu do verejného registra akékoľvek odňatie povolenia a akékoľvek odňatie výnimky podľa článku 32 alebo 33.

4.   Príslušné orgány oznámia orgánu EBA dôvody odňatia akéhokoľvek povolenia a akejkoľvek výnimky podľa článku 32 alebo 33.

Článok 15

Register orgánu EBA

1.   EBA vytvorí, prevádzkuje a udržiava elektronický centrálny register obsahujúci údaje, ktoré jej oznámili príslušné orgány v súlade s odsekom 2. EBA je zodpovedný za správnu prezentáciu týchto údajov.

EBA bezplatne sprístupní register verejnosti na svojom webovom sídle a umožní ľahký prístup k údajom a jednoduché vyhľadávanie údajov vedených v registri.

2.   Príslušné orgány bezodkladne informujú orgán EBA o údajoch zapísaných v ich verejných registroch uvedených v článku 14 v jazyku, ktorý sa obvykle používa v oblasti financií.

3.   Príslušné orgány sú zodpovedné za správnosť údajov uvedených v odseku 2 a za ich aktualizáciu.

4.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia technické požiadavky týkajúce sa vytvorenia, prevádzky a údržby elektronického centrálneho registra a prístupu k údajom, ktoré obsahuje. Technické požiadavky zabezpečujú, že údaje môže meniť len príslušný orgán a EBA.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 13. januára 2018.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

5.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov upravujúcich podrobnosti a štruktúru údajov, ktoré sa majú oznamovať podľa odseku 1 vrátane spoločného formátu a vzoru, v ktorom sa tieto údaje majú predkladať.

EBA predloží uvedený návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 13. júla 2017.

Komisii sa v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Článok 16

Zachovanie platnosti povolenia

O každej zmene, ktorá môže mať vplyv na správnosť údajov a dokladov poskytnutých v súlade s článkom 5, platobná inštitúcia bez zbytočného odkladu informuje príslušné orgány svojho domovského členského štátu.

Článok 17

Účtovníctvo a štatutárny audit

1.   Na platobné inštitúcie sa primerane uplatňujú smernice 86/635/EHS a 2013/34/EÚ a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (34).

2.   Pokiaľ sa neuplatňuje výnimka podľa smernice 2013/34/EÚ a prípadne smernice 86/635/EHS, ročné účtovné závierky a konsolidované účtovné závierky platobných inštitúcií podliehajú auditu štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností v zmysle smernice 2006/43/ES.

3.   Na účely dohľadu členské štáty požadujú, aby platobné inštitúcie poskytovali o platobných službách a činnostiach uvedených v článku 18 ods. 1 oddelené účtovné informácie, ktoré podliehajú audítorskej správe. Uvedenú správu v náležitých prípadoch pripravujú štatutárni audítori alebo audítorská spoločnosť.

4.   Povinnosti stanovené v článku 63 smernice 2013/36/EÚ sa primerane uplatňujú na štatutárnych audítorov alebo audítorské spoločnosti platobných inštitúcií v súvislosti s činnosťami týkajúcimi sa platobných služieb.

Článok 18

Činnosti

1.   Okrem poskytovania platobných služieb sú platobné inštitúcie oprávnené na výkon týchto činností:

a)

poskytovanie prevádzkových a s nimi úzko súvisiacich doplnkových služieb, ako je zabezpečovanie vykonania platobných transakcií, zmenárenské činnosti, úschova, a uchovávanie a spracúvanie údajov;

b)

prevádzkovanie platobných systémov bez toho, aby bol dotknutý článok 35;

c)

podnikateľské činnosti okrem poskytovania platobných služieb so zreteľom na rozhodné právo Únie a vnútroštátne právo.

2.   Ak platobné inštitúcie poskytujú jednu alebo viac platobných služieb, môžu viesť iba platobné účty, ktoré sa používajú výlučne na platobné transakcie.

3.   Žiadne finančné prostriedky, ktoré platobná inštitúcia prijala od používateľov platobných služieb na poskytnutie platobných služieb, nepredstavujú vklad ani iné návratné zdroje v zmysle článku 9 smernice 2013/36/EÚ, ani elektronické peniaze, ako sú vymedzené v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES.

4.   Platobné inštitúcie môžu poskytnúť úver týkajúci sa platobných služieb uvedených v prílohe I bode 4 alebo 5, iba ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

úver je doplnkový a udeľuje sa výlučne v súvislosti s vykonaním platobnej transakcie;

b)

bez ohľadu na vnútroštátne pravidlá týkajúce sa poskytovania úverov prostredníctvom kreditných kariet sa úver poskytnutý v súvislosti s platbou a v súlade s článkom 11 ods. 9 a článkom 28 splatí v krátkej lehote, ktorá v žiadnom prípade nepresiahne 12 mesiacov;

c)

takýto úver sa neposkytuje z finančných prostriedkov prijatých alebo držaných na účel vykonania platobnej transakcie;

d)

vlastné zdroje platobnej inštitúcie sú vždy a k spokojnosti orgánov dohľadu primerané so zreteľom na celkovú sumu poskytnutých úverov.

5.   Platobné inštitúcie nesmú podnikať v oblasti prijímania vkladov alebo iných návratných zdrojov v zmysle článku 9 smernice 2013/36/EÚ.

6.   Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie smernice 2008/48/ES, iného príslušného práva Únie alebo vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa podmienok poskytovania úverov spotrebiteľom, ktoré nie sú harmonizované touto smernicou a ktoré sú v súlade s právom Únie.

Oddiel 2

Iné požiadavky

Článok 19

Využitie agentov, pobočiek alebo subjektov poverených externým vykonávaním činnosti

1.   Ak platobná inštitúcia zamýšľa poskytovať platobné služby prostredníctvom agenta, oznámi príslušným orgánom svojho domovského členského štátu tieto informácie:

a)

meno/názov a bydlisko/sídlo agenta;

b)

opis mechanizmov vnútornej kontroly, ktoré agent uplatní s cieľom dodržiavať povinnosti týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu podľa smernice (EÚ) 2015/849, ktorý sa bezodkladne aktualizuje v prípade, že sa vyskytnú podstatné zmeny údajov predložených v úvodnom oznámení;

c)

totožnosť členov predstavenstva a osôb zodpovedných za riadenie agenta, ktoré sa podieľajú na poskytovaní platobných služieb, a v prípade agentov, ktorí nie sú poskytovateľmi platobných služieb, doklad o tom, že sú odborne spôsobilými a vhodnými osobami;

d)

platobné služby platobnej inštitúcie, na ktoré má agent mandát, a

e)

prípadne jedinečný identifikačný kód alebo číslo agenta.

2.   Príslušný orgán domovského členského štátu do dvoch mesiacov od prijatia informácií uvedených v odseku 1 oznámi platobnej inštitúcii, či bol agent zapísaný do registra uvedeného v článku 14. Agent môže začať poskytovať platobné služby po tom, ako bol zapísaný do registra.

3.   Pred zápisom agenta do registra podniknú príslušné orgány v prípade, ak sa domnievajú, že informácie, ktoré im boli poskytnuté, sú nesprávne, ďalšie kroky na ich overenie.

4.   Ak po podniknutí krokov na overenie informácií nie sú príslušné orgány presvedčené o správnosti informácií, ktoré sa im poskytli podľa odseku 1, zápis agenta do registra zriadeného podľa článku 14 zamietnu a bez zbytočného odkladu o tom informujú platobnú inštitúciu.

5.   Ak chce platobná inštitúcia poskytovať platobné služby v inom členskom štáte prostredníctvom agenta alebo zriadením pobočky, dodržiava postupy uvedené v článku 28.

6.   Ak má platobná inštitúcia v úmysle poveriť externým vykonávaním prevádzkových úloh platobných služieb tretiu stranu, informuje o tom príslušné orgány svojho domovského členského štátu.

Externé vykonávanie činností sa nesmie v prípade významných prevádzkových úloh vrátane IT systémov uskutočniť spôsobom, ktorým by sa podstatne narušila kvalita vnútornej kontroly platobnej inštitúcie a schopnosť príslušných orgánov monitorovať a vysledovať dodržiavanie všetkých povinností stanovených v tejto smernici zo strany platobnej inštitúcie.

Na účely druhého pododseku sa prevádzková úloha považuje za významnú vtedy, ak by chyba v jej vykonaní alebo jej nevykonanie podstatne narušili pokračujúce dodržiavanie podmienok vyplývajúcich z povolenia, o ktoré platobná inštitúcia požiadala podľa tejto hlavy, iných jej povinností podľa tejto smernice, jej finančnú výkonnosť alebo požiadavky na riadne finančné hospodárenie alebo kontinuitu poskytovania platobných služieb. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade externého vykonávania významných prevádzkových úloh platobné inštitúcie spĺňali tieto podmienky:

a)

externé vykonávanie činností nesmie mať za následok delegovanie zodpovedností vrcholového manažmentu;

b)

nesmie sa zmeniť vzťah a povinnosti platobnej inštitúcie voči jej používateľom platobných služieb podľa tejto smernice;

c)

nesmú sa narušiť podmienky, ktoré musí platobná inštitúcia dodržiavať, aby mohla získať povolenie, a musia sa zachovať v súlade s touto hlavou;

d)

nesmie sa zrušiť ani upraviť žiadna z iných podmienok, na základe ktorej sa platobnej inštitúcii udelilo povolenie.

7.   Platobné inštitúcie zabezpečia, aby agenti alebo pobočky konajúci v ich mene informovali o tejto skutočnosti používateľov platobných služieb.

8.   Platobné inštitúcie oznámia príslušným orgánom svojho domovského členského štátu bez zbytočného odkladu každú zmenu týkajúcu sa využívania subjektov, ktoré sú poverené externým vykonávaním činností a v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 2, 3 a 4, agentov, vrátane dodatočných agentov.

Článok 20

Zodpovednosť

1.   Členské štáty zabezpečia, aby platobné inštitúcie, ktoré sa pri výkone prevádzkových úloh spoliehajú na tretie strany, podnikli primerané kroky, ktorými zabezpečia dodržiavanie požiadaviek tejto smernice.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby platobné inštitúcie naďalej niesli plnú zodpovednosť za každé konanie svojich zamestnancov alebo za každého agenta, pobočku alebo subjekt, ktorý poverili externým vykonávaním činnosti.

Článok 21

Uchovávanie záznamov

Členské štáty od platobných inštitúcií vyžadujú, aby uchovávali všetky príslušné záznamy na účely tejto hlavy najmenej päť rokov bez toho, aby tým bola dotknutá smernica (EÚ) 2015/849 alebo iné príslušné právo Únie.

Oddiel 3

Príslušné orgány a dohľad

Článok 22

Určenie príslušných orgánov

1.   Členské štáty určia za príslušné orgány zodpovedné za udeľovanie povolení a prudenciálny dohľad nad platobnými inštitúciami, ktoré majú vykonávať povinnosti stanovené podľa tejto hlavy, buď orgány verejnej moci, alebo subjekty uznané vnútroštátnym právom alebo orgánmi verejnej moci, ktoré na tento účel výslovne oprávňuje vnútroštátne právo, vrátane národných centrálnych bánk.

Príslušné orgány zaručia nezávislosť od hospodárskych subjektov a predchádzajú konfliktu záujmov. Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, sa za príslušné orgány nesmú určiť platobné inštitúcie, úverové inštitúcie, inštitúcie elektronických peňazí ani poštové podniky.

Členské štáty o tom náležite informujú Komisiu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa odseku 1 mali všetky potrebné právomoci na výkon svojich povinností.

3.   Členské štátny, na území ktorých existuje viac než jeden príslušný orgán pre záležitosti upravené v tejto hlave, zabezpečia, aby tieto orgány úzko spolupracovali, aby mohli účinne plniť svoje povinnosti. To isté platí, keď orgány príslušné pre otázky upravené v tejto hlave nie sú príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad úverovými inštitúciami.

4.   Za plnenie úloh príslušných orgánov určených podľa odseku 1 sú zodpovedné príslušné orgány domovského členského štátu.

5.   Odsek 1 neznamená, že sa od príslušných orgánov vyžaduje, aby vykonávali dohľad nad inými podnikateľskými činnosťami platobných inštitúcií, než je poskytovanie platobných služieb a činnosti uvedené v článku 18 ods. 1 písm. a).

Článok 23

Dohľad

1.   Členské štáty zabezpečia, aby boli kontroly vykonávané príslušnými orgánmi na účely kontroly nepretržitého dodržiavania tejto hlavy primerané, zodpovedajúce a aby sa nimi reagovalo na riziká, ktorým sú platobné inštitúcie vystavené.

S cieľom vykonávať kontrolu dodržiavania tejto hlavy sú príslušné orgány najmä oprávnené prijať tieto opatrenia:

a)

vyžadovať od platobnej inštitúcie, aby poskytla všetky informácie, ktoré sú potrebné na monitorovanie dodržiavania súladu, vymedzujúce účel žiadosti, ak je to vhodné, a lehotu, v ktorej sa tieto informácie majú poskytnúť;

b)

vykonávať kontroly na mieste v platobnej inštitúcii, u každého agenta či v každej pobočke poskytujúcej platobné služby, za ktorých konanie nesie platobná inštitúcia zodpovednosť, alebo v každom subjekte, ktorý bol poverený externým vykonávaním činnosti;

c)

vydávať odporúčania, usmernenia, a v prípade potreby záväzné správne opatrenia;

d)

pozastaviť platnosť povolenia alebo ho podľa článku 13 odňať.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté postupy pre odňatie povolení a ustanovenia trestného práva, členské štáty stanovia, že ich dotknuté príslušné orgány môžu proti platobným inštitúciám alebo tým subjektom, ktoré v skutočnosti ovládajú podnikateľskú činnosť platobných inštitúcií, ktoré porušujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia týkajúce sa dohľadu alebo vykonávania podnikateľskej činnosti v oblasti platobných služieb, prijať opatrenia alebo im uložiť sankcie, ktorých cieľom je ukončiť zistené porušenia alebo odstrániť ich príčiny.

3.   Členské štáty bez ohľadu na požiadavky uvedené v článku 7, článku 8 ods. 1 a 2 a článku 9 zabezpečia, aby boli príslušné orgány oprávnené prijímať opatrenia podľa odseku 1 tohto článku na zabezpečenie dostatočného kapitálu pre platobné služby, najmä ak činnosti nesúvisiace s platobnými službami platobnej inštitúcie narúšajú alebo môžu narušiť finančné zdravie platobnej inštitúcie.

Článok 24

Služobné tajomstvo

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány, ako aj experti, ktorí konajú v mene príslušných orgánov, boli viazaní služobným tajomstvom bez toho, aby tým boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo.

2.   Výmena informácií v súlade s článkom 26 podlieha prísnemu zachovávaniu služobného tajomstva, aby sa zabezpečila ochrana práv jednotlivcov a podnikov.

3.   Členské štáty môžu primerane uplatňovať tento článok, pričom zohľadnia články 53 až 61 smernice 2013/36/EÚ.

Článok 25

Právo obrátiť sa na súd

1.   Členské štáty zabezpečia, aby rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi, pokiaľ ide o platobnú inštitúciu, mohli byť podľa zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých v súlade s touto smernicou napadnuteľné na súde.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje aj v prípade opomenutia konať.

Článok 26

Výmena informácií

1.   Príslušné orgány rôznych členských štátov spolupracujú navzájom, prípadne s ECB a národnými centrálnymi bankami členských štátov, orgánom EBA a inými príslušnými orgánmi určenými podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré sa uplatňuje na poskytovateľov platobných služieb.

2.   Členské štáty okrem toho povoľujú výmenu informácií medzi svojimi príslušnými orgánmi a:

a)

príslušnými orgánmi iných členských štátov, ktoré sú zodpovedné za udelenie povolenia platobným inštitúciám a dohľad nad nimi;

b)

ECB a národnými centrálnymi bankami členských štátov v rámci výkonu ich činnosti ako menových orgánov a orgánov dohľadu, a prípadne inými orgánmi verejnej moci zodpovednými za dohľad nad platobnými a zúčtovacími systémami;

c)

inými príslušnými orgánmi určenými podľa tejto smernice, smernice (EÚ) 2015/849 a iného práva Únie, ktoré sa uplatňujú na poskytovateľov platobných služieb, ako sú právne predpisy týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

d)

orgánom EBA, pokiaľ ide o jeho úlohu prispievať k jednotnému a súdržnému fungovaniu mechanizmov dohľadu, ako sa uvádza v článku 1 ods. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 27

Urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi rôznych členských štátov

1.   Ak sa príslušný orgán členského štátu domnieva, že v určitej záležitosti nie je cezhraničná spolupráca s príslušnými orgánmi iného členského štátu uvedenými v článku 26, 28, 29, 30 alebo 31 tejto smernice v súlade s príslušnými podmienkami stanovenými v uvedených ustanoveniach, môže túto záležitosť postúpiť orgánu EBA a požadovať od neho pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

2.   Ak bol EBA podľa odseku 1 tohto článku požiadaný o pomoc, prijme bez zbytočného odkladu rozhodnutie podľa článku 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. V súlade s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom uvedeného nariadenia môže EBA pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu aj z vlastného podnetu. Dotknuté príslušné orgány v každom prípade odložia svoje rozhodnutie do prijatia riešenia podľa článku 19 uvedeného nariadenia.

Článok 28

Žiadosť o uplatnenie práva usadiť sa a slobody poskytovať služby

1.   Každá oprávnená platobná inštitúcia, ktorá si želá prvýkrát poskytovať platobné služby v inom členskom štáte, než je jej domovský členský štát, na základe práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby, oznámi príslušným orgánom svojho domovského členského štátu tieto informácie:

a)

názov, adresu a prípadne číslo povolenia platobnej inštitúcie;

b)

členské štáty, v ktorých má v úmysle vykonávať činnosť;

c)

platobnú(-é) službu(-y), ktorú(-é) bude poskytovať;

d)

v prípade, že platobná inštitúcia má v úmysle využívať agenta, informácie uvedené v článku 19 ods. 1;

e)

v prípade, že platobná inštitúcia má v úmysle využívať pobočku, informácie uvedené v článku 5 ods. 1 písm. b) a e), pokiaľ ide o podnikanie v oblasti platobných služieb v hostiteľskom členskom štáte, opis organizačnej štruktúry pobočky a totožnosť osôb zodpovedných za jej riadenie.

V prípade, že má platobná inštitúcia v úmysle poveriť externým vykonávaním prevádzkových úloh platobných služieb iné subjekty v hostiteľskom členskom štáte, informuje o tom príslušné orgány svojho domovského členského štátu.

2.   Príslušné orgány domovského členského štátu zašlú príslušným orgánom hostiteľského členského štátu všetky informácie uvedené v odseku 1 do jedného mesiaca od ich doručenia.

Príslušné orgány hostiteľského členského štátu do jedného mesiaca od doručenia informácií od príslušných orgánov domovského členského štátu poskytnú príslušným orgánom domovského členského štátu po posúdení týchto informácií relevantné informácie v súvislosti so zamýšľaným poskytovaním platobných služieb danou platobnou inštitúciou pri uplatnení slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu informujú príslušné orgány domovského členského štátu najmä o akýchkoľvek opodstatnených dôvodoch obáv v súvislosti so zamýšľaným využitím služieb agenta alebo zriadením pobočky, pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu v zmysle smernice (EÚ) 2015/849.

V prípade, že príslušné orgány domovského členského štátu nesúhlasia s posúdením zo strany príslušných orgánov hostiteľského členského štátu, poskytnú príslušným orgánom hostiteľského členského štátu odôvodnenie svojho rozhodnutia.

Ak nie je posúdenie zo strany príslušných orgánov domovského členského štátu, najmä vzhľadom na informácie, ktoré dostali od príslušných orgánov hostiteľského členského štátu, priaznivé, príslušné orgány domovského členského štátu odmietnu zápis agenta alebo pobočky do registra alebo zruší registráciu, ak už bola vykonaná.

3.   Príslušné orgány domovského členského štátu oznámia do troch mesiacov od doručenia informácií uvedených v odseku 1 svoje rozhodnutie príslušným orgánom hostiteľského členského štátu a platobnej inštitúcii.

Agent alebo pobočka po zápise do registra uvedeného v článku 14 môžu začať vykonávať svoje činnosti v príslušnom hostiteľskom členskom štáte.

Platobná inštitúcia oznámi príslušným orgánom domovského členského štátu dátum, od ktorého začína v danom členskom štáte vykonávať svoje činnosti prostredníctvom agenta alebo pobočky. Príslušné orgány domovského členského štátu o tom informujú príslušné orgány hostiteľského členského štátu.

4.   Platobná inštitúcia oznámi bez zbytočného odkladu príslušným orgánom domovského členského štátu akúkoľvek relevantnú zmenu týkajúcu sa informácií oznámených v súlade s odsekom 1 vrátane ďalších agentov, pobočiek alebo subjektov, ktorí boli poverení externým vykonávaním činnosti, v hostiteľských členských štátoch, v ktorých vykonávajú činnosť. Uplatňuje sa postup stanovený v odsekoch 2 a 3.

5.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa vymedzí rámec spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu v súlade s týmto článkom. V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa stanoví spôsob, prostriedky a podrobnosti spolupráce pri oznamovaní platobných inštitúcií, ktoré vykonávajú svoju činnosť cezhranične, a to najmä rozsah informácií, ktoré sa majú predložiť, a zaobchádzanie s nimi vrátane spoločnej terminológie a štandardných formulárov oznámení, aby sa zabezpečil jednotný a efektívny postup oznamovania.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 13. januára 2018.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

Článok 29

Dohľad nad platobnými inštitúciami uplatňujúcimi právo usadiť sa a slobodu poskytovať služby

1.   Príslušné orgány domovského členského štátu spolupracujú s príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu s cieľom vykonávať kontroly a prijímať potrebné kroky stanovené v tejto hlave a ustanoveniach vnútroštátneho práva transponujúcich hlavy III a IV v súlade s článkom 100 ods. 4, pokiaľ ide o agenta alebo pobočku platobnej inštitúcie nachádzajúce sa na území iného členského štátu.

Keď chcú príslušné orgány domovského členského štátu vykonať kontrolu na mieste na území hostiteľského členského štátu, v zmysle spolupráce v súlade s prvým pododsekom informujú o tejto skutočnosti príslušné orgány hostiteľského členského štátu.

Príslušné orgány domovského členského štátu však môžu delegovať na príslušné orgány hostiteľského členského štátu vykonanie kontrol na mieste v dotknutej inštitúcii.

2.   Príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu vyžadovať, aby im platobné inštitúcie, ktoré majú na ich území agentov alebo pobočky, pravidelne podávali správy o činnostiach vykonávaných na ich území.

Takéto správy sa vyžadujú na informačné alebo štatistické účely, a pokiaľ agenti a pobočky podnikajú v oblasti platobných služieb na základe práva usadiť sa, aj na monitorovanie dodržiavania ustanovení vnútroštátneho práva transponujúcich hlavy III a IV. Na takýchto agentov a pobočky sa vzťahujú požiadavky na zachovanie služobného tajomstva, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uvedeným v článku 24.

3.   Príslušné orgány si navzájom poskytujú všetky základné a/alebo dôležité informácie, a to najmä v prípadoch porušenia povinností alebo podozrenia z porušenia povinností zo strany agenta alebo pobočky, a keď k takémuto porušeniu došlo v súvislosti s uplatnením slobody poskytovať služby. V uvedenej súvislosti príslušné orgány na požiadanie oznamujú všetky dôležité informácie, a z vlastnej iniciatívy aj všetky základné informácie vrátané informácií o dodržiavaní podmienok podľa článku 11 ods. 3 zo strany platobnej inštitúcie.

4.   Členské štáty môžu od platobných inštitúcií vykonávajúcich činnosť na ich území prostredníctvom agentov na základe práva usadiť sa, ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte, aby stanovili ústredný kontaktný bod na ich území s cieľom zabezpečiť primeranú komunikáciu a oznamovanie informácií v súlade s hlavami III a IV bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek ustanovenia o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a uľahčiť dohľad vykonávaný príslušnými orgánmi domovského členského štátu a hostiteľských členských štátov, a to aj prostredníctvom poskytovania dokumentov a informácií príslušným orgánom na ich žiadosť.

5.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov vymedzujúci kritériá, ktoré sa majú uplatniť pri určovaní, v súlade so zásadou proporcionality, okolností, za ktorých je stanovenie ústredného kontaktného bodu vhodné, ako aj funkcií týchto kontaktných bodov podľa odseku 4.

Uvedený návrh regulačných technických predpisov musí zohľadňovať najmä:

a)

celkový objem a hodnotu transakcií, ktoré platobná inštitúcia vykonala v hostiteľských členských štátoch;

b)

druh poskytovaných platobných služieb a

c)

celkový počet agentov usadených v hostiteľskom členskom štáte.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 13. januára 2017.

6.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa vymedzí rámec spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi domovského členského štátu a hostiteľského členského štátu v súlade s touto hlavou a monitorovanie dodržiavania ustanovení vnútroštátneho práva transponujúcich hlavy III a IV. V návrhu regulačných technických predpisov sa stanoví spôsob, prostriedky a podrobnosti spolupráce, pokiaľ ide o dohľad nad platobnými inštitúciami, ktoré vykonávajú svoju činnosť cezhranične, a to najmä rozsah vymieňaných informácií a zaobchádzanie s nimi, aby sa zabezpečil jednotný a efektívny dohľad nad platobnými inštitúciami, ktoré cezhranične poskytujú platobné služby.

V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa vymedzia aj prostriedky a podrobnosti akéhokoľvek podávania správ v súlade s odsekom 2, ktoré vyžadujú hostiteľské členské štáty od platobných inštitúcií v súvislosti s podnikaním v oblasti platieb vykonávanými na území týchto štátov vrátane frekvencie takéhoto podávania správ.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 13. januára 2018.

7.   Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v odsekoch 5 a 6.

Článok 30

Opatrenia v prípade nedodržiavania predpisov vrátane preventívnych opatrení

1.   Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť príslušných orgánov domovského členského štátu, ak príslušný orgán hostiteľského členského štátu zistí, že platobná inštitúcia, ktorá má agentov alebo pobočky na jeho území, nedodržiava túto hlavu alebo vnútroštátne právo transponujúce hlavu III alebo IV, bezodkladne informuje príslušný orgán domovského členského štátu.

Po tom, čo príslušný orgán domovského členského štátu posúdil informácie prijaté podľa prvého pododseku, prijme bez zbytočného odkladu všetky vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby dotknutá platobná inštitúcia ukončila neregulárnu situáciu, v ktorej sa nachádza. Príslušný orgán domovského členského štátu bezodkladne oznámi uvedené opatrenia príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu a príslušným orgánom akéhokoľvek iného dotknutého členského štátu.

2.   V naliehavých situáciách, ak sú na riešenie závažného ohrozenia kolektívnych záujmov používateľov platobných služieb v hostiteľskom členskom štáte potrebné okamžité opatrenia, môžu príslušné orgány hostiteľského členského štátu súbežne s cezhraničnou spoluprácou medzi príslušnými orgánmi a s ešte nevykonanými opatreniami príslušných orgánov domovského členského štátu, ako sa stanovuje v článku 29, prijať preventívne opatrenia.

3.   Akékoľvek preventívne opatrenia podľa odseku 2 musia byť vhodné a primerané svojmu účelu chrániť kolektívne záujmy používateľov platobných služieb v hostiteľskom členskom štáte proti závažnému ohrozeniu. Ich dôsledkom nesmie byť uprednostňovanie používateľov platobných služieb platobnej inštitúcie v hostiteľskom členskom štáte pred používateľmi platobných služieb platobnej inštitúcie v iných členských štátoch.

Preventívne opatrenia sú dočasné a ukončia sa pri reakcii na identifikované závažné ohrozenie, a to aj s pomocou príslušných orgánov domovského členského štátu alebo orgánu EBA, ako sa stanovuje v článku 27 ods. 1, alebo v spolupráci s nimi.

4.   Ak je to vhodné vzhľadom na naliehavú situáciu, príslušné orgány hostiteľského členského štátu informujú vopred a v každom prípade bez zbytočného odkladu príslušné orgány domovského členského štátu a akéhokoľvek iného dotknutého členského štátu, Komisiu a EBA o preventívnych opatreniach prijatých podľa odseku 2 a o ich dôvodoch.

Článok 31

Odôvodnenie a oznamovanie

1.   Akékoľvek opatrenie prijaté príslušnými orgánmi podľa článku 23, 28, 29 alebo 30, ktoré zahŕňa sankcie alebo obmedzenia uplatňovania slobody poskytovať služby alebo slobody usadiť sa, sa náležite odôvodní a oznámi dotknutej platobnej inštitúcii.

2.   Články 28, 29 a 30 sa uplatňujú bez toho, aby bola dotknutá povinnosť príslušných orgánov podľa smernice (EÚ) 2015/849 a nariadenia (EÚ) 2015/847, najmä podľa článku 48 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/849 a článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/847, týkajúca sa dohľadu nad dodržiavaním alebo monitorovania dodržiavania požiadaviek stanovených v uvedených nástrojoch.

Oddiel 4

Výnimka

Článok 32

Podmienky

1.   Členské štáty môžu neuplatňovať alebo svojim príslušným orgánom povoliť, aby neuplatňovali na fyzické alebo právnické osoby poskytujúce platobné služby uvedené v prílohe I bodoch 1 až 6 celý postup alebo jeho časť a podmienky uvedené v oddieloch 1, 2 a 3, s výnimkou článkov 14, 15, 22, 24, 25 a 26, ak:

a)

mesačný priemer z celkovej hodnoty platobných transakcií vykonaných dotknutou osobou za predchádzajúcich 12 mesiacov vrátane agentov, za ktorých činnosť nesie plnú zodpovednosť, nepresahuje limit, ktorý stanovil členský štát, ale v každom prípade ak nepresahuje sumu 3 milióny EUR. Uvedená požiadavka sa posúdi na základe celkovej sumy platobných transakcií predpokladanej v podnikateľskom pláne, pokiaľ príslušné orgány nepožadujú úpravu tohto plánu, a

b)

ak žiadna z fyzických osôb zodpovedných za riadenie alebo prevádzku podniku nebola odsúdená za trestné činy spojené s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu alebo iné finančné trestné činy.

2.   Od každej fyzickej alebo právnickej osoby zapísanej do registra v súlade s odsekom 1 sa vyžaduje, aby mala svoje ústredie alebo bydlisko/sídlo v členskom štáte, v ktorom skutočne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.

3.   S osobami uvedenými v odseku 1 tohto článku sa zaobchádza ako s platobnými inštitúciami s tým, že sa na ne nevzťahuje článok 11 ods. 9 a články 28, 29 a 30.

4.   Členské štáty môžu taktiež stanoviť, aby každá fyzická alebo právnická osoba zapísaná do registra v súlade s odsekom 1 tohto článku mohla vykonávať iba určité činnosti uvedené v článku 18.

5.   Osoby uvedené v odseku 1 tohto článku informujú príslušné orgány o každej zmene svojej situácie, ktorá je relevantná z hľadiska podmienok uvedených v uvedenom odseku. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby tá osoba, ktorá prestala spĺňať podmienky uvedené v odseku 1, 2 alebo 4 tohto článku, požiadala do 30 kalendárnych dní o udelenie povolenia v súlade s článkom 11.

6.   Odseky 1 až 5 tohto článku sa neuplatňujú, pokiaľ ide o smernicu (EÚ) 2015/849 alebo vnútroštátne právo v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.

Článok 33

Poskytovatelia služieb informovania o účte

1.   Fyzické alebo právnické osoby, ktoré poskytujú len platobné služby uvedené v prílohe I bode 8, sú vyňaté z uplatňovania postupu a podmienok stanovených v oddieloch 1 a 2 s výnimkou článku 5 ods. 1 písm. a), b), e) až h), j), l), n), p) a q), článku 5 ods. 3 a článkov 14 a 15. Oddiel 3 sa uplatňuje s výnimkou článku 23 ods. 3.

2.   S osobami uvedenými v odseku 1 tohto článku sa zaobchádza ako s platobnými inštitúciami s tým, že sa na ne nevzťahujú hlavy III a IV, s výnimkou článkov 41, 45 a 52 a prípadne článkov 67, 69 a 95 až 98.

Článok 34

Oznamovanie a poskytovanie informácií

Ak členský štát využije výnimku podľa článku 32, svoje rozhodnutie oznámi Komisii do 13. januára 2018 a Komisii bezodkladne oznámi každú následnú zmenu. Členský štát okrem toho informuje Komisiu o počte príslušných fyzických a právnických osôb a každoročne o celkovej hodnote platobných transakcií vykonaných k 31. decembru každého kalendárneho roka, ako je uvedené v článku 32 ods. 1 písm. a).

KAPITOLA 2

Spoločné ustanovenia

Článok 35

Prístup k platobným systémom

1.   Členské štáty zabezpečia, aby pravidlá prístupu oprávnených alebo registrovaných poskytovateľov platobných služieb, ktorí sú právnickými osobami, k platobným systémom boli objektívne, nediskriminačné a primerané a nebránili v prístupe viac, než je potrebné na zabezpečenie pred osobitnými rizikami, ako napríklad rizikom spojeným s vyrovnaním, prevádzkovým rizikom a obchodným rizikom, a na ochranu finančnej a prevádzkovej stability platobného systému.

Platobné systémy neukladajú poskytovateľom platobných služieb, používateľom platobných služieb ani iným platobným systémom žiadne z týchto požiadaviek:

a)

obmedzujúce pravidlá o účinnej účasti v iných platobných systémoch;

b)

pravidlo, ktoré diskriminuje poskytovateľov platobných služieb, ktorým bolo udelené povolenie, alebo registrovaných poskytovateľov platobných služieb, pokiaľ ide o práva, povinnosti a oprávnenia účastníkov systému;

c)

obmedzenie na základe inštitucionálneho postavenia.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje na:

a)

platobné systémy určené podľa smernice 98/26/ES;

b)

platobné systémy pozostávajúce výhradne z poskytovateľov platobných služieb patriacich do skupiny.

Na účely prvého pododseku písm. a) členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že účastník určeného systému umožňuje poskytovateľovi platobných služieb, ktorému bolo udelené povolenie alebo ktorý je registrovaný a ktorý nie je účastníkom tohto systému, aby postupoval príkazy na prevod prostredníctvom tohto systému, takýto účastník, ak je o to požiadaný, poskytol rovnakú možnosť objektívnym, primeraným a nediskriminačným spôsobom iným poskytovateľom platobných služieb, ktorým bolo udelené povolenie alebo ktorí sú registrovaní, a to v súlade s odsekom 1.

Účastník poskytne žiadajúcemu poskytovateľovi platobných služieb všetky dôvody akéhokoľvek zamietnutia.

Článok 36

Prístup k účtom vedeným úverovou inštitúciou

Členské štáty zabezpečia, aby platobné inštitúcie mali prístup k službám úverových inštitúcií v oblasti platobných účtov na objektívnom, nediskriminačnom a primeranom základe. Takýto prístup musí byť dostatočne rozsiahly, aby sa platobným inštitúciám umožnilo poskytovať platobné služby bez prekážok a efektívne.

Úverová inštitúcia poskytne príslušnému orgánu riadne opodstatnené dôvody akéhokoľvek zamietnutia.

Článok 37

Zákaz poskytovať platobné služby inými osobami než poskytovateľmi platobných služieb a oznamovacia povinnosť

1.   Členské štáty zakážu fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré nie sú ani poskytovateľmi platobných služieb, ani nie sú výslovne vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, poskytovať platobné služby.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby poskytovatelia služieb vykonávajúci buď činnosti uvedené v článku 3 písm. k) bodoch i) a ii) alebo vykonávajúci obe činnosti, v prípade ktorých celková hodnota platobných transakcií vykonaných za predchádzajúcich 12 mesiacov presahuje sumu 1 milión EUR, zaslali príslušným orgánom oznámenie obsahujúce opis ponúkaných služieb a uviedli, na základe ktorej výnimky uvedenej v článku 3 písm. k) bodoch i) a ii) sa má činnosť vykonávať.

Príslušný orgán prijme na základe uvedeného oznámenia riadne odôvodnené rozhodnutie na základe kritérií uvedených v článku 3 písm. k) v prípade, že sa táto činnosť nekvalifikuje ako obmedzená sieť, a informuje o tom poskytovateľa služieb.

3.   Členské štáty vyžadujú, aby poskytovatelia služieb vykonávajúci činnosť uvedenú v článku 3 písm. l) zasielali príslušným orgánom oznámenie a aby každý rok poskytli príslušným orgánom stanovisko audítora, v ktorom sa potvrdí, že činnosť je v súlade s limitmi stanovenými v článku 3 písm. l).

4.   Bez ohľadu na odsek 1 príslušné orgány informujú EBA o službách oznámených podľa odsekov 2 a 3, pričom v tomto oznámení uvedú, na základe ktorého vyňatia sa činnosť vykonáva.

5.   Opis činnosti oznámenej podľa odsekov 2 a 3 tohto článku sa sprístupní verejnosti v registroch zriadených podľa článkov 14 a 15.

HLAVA III

TRANSPARENTNOSŤ PODMIENOK A POŽIADAVKY NA POSKYTOVANIE INFORMÁCIÍ O PLATOBNÝCH SLUŽBÁCH

KAPITOLA 1

Všeobecné pravidlá

Článok 38

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto hlava sa uplatňuje na jednorazové platobné transakcie, rámcové zmluvy a platobné transakcie, na ktoré sa tieto zmluvy vzťahujú. Strany sa môžu dohodnúť, že sa táto hlava neuplatňuje v celom rozsahu alebo sčasti, ak používateľ platobných služieb nie je spotrebiteľom.

2.   Členské štáty môžu uplatňovať ustanovenia tejto hlavy na mikropodniky rovnakým spôsobom ako na spotrebiteľov.

3.   Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica 2008/48/ES, iné príslušné právo Únie alebo vnútroštátne opatrenia týkajúce sa podmienok poskytovania úverov spotrebiteľom, ktoré nie sú harmonizované touto smernicou a ktoré sú v súlade s právom Únie.

Článok 39

Iné ustanovenia práva Únie

Ustanoveniami tejto hlavy nie je dotknuté žiadne právo Únie, ktoré obsahujú dodatočné požiadavky na poskytovanie informácií vopred.

Ak sa však uplatňuje aj smernica 2002/65/ES, požiadavky na poskytovanie informácií stanovené v článku 3 ods. 1 uvedenej smernice, s výnimkou bodu 2 písm. c) až g), bodu 3 písm. a), d) a e) a bodu 4 písm. b) uvedeného odseku sa nahradia článkami 44, 45, 51 a 52 tejto smernice.

Článok 40

Poplatky za poskytnutie informácií

1.   Poskytovateľ platobných služieb neúčtuje používateľovi platobných služieb poplatky za poskytovanie informácií podľa tejto hlavy.

2.   Poskytovateľ platobných služieb a používateľ platobných služieb sa môžu dohodnúť na poplatkoch za dodatočné alebo častejšie poskytovanie informácií alebo za zasielanie informácií inými komunikačnými prostriedkami, než sú vymedzené v rámcovej zmluve, na žiadosť používateľa platobných služieb.

3.   Ak poskytovateľ platobných služieb môže ukladať poplatky za poskytovanie informácií v súlade s odsekom 2, poplatky musia byť primerané a v súlade so skutočnými nákladmi poskytovateľa platobných služieb.

Článok 41

Dôkazné bremeno týkajúce sa požiadaviek na poskytovanie informácií

Členské štáty ustanovia, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o dôkaz dodržania požiadaviek na poskytovanie informácií uvedených v tejto hlave, je na poskytovateľovi platobných služieb.

Článok 42

Odchýlka z požiadaviek na poskytovanie informácií pri nástrojoch na vykonávanie platieb nízkej hodnoty a elektronických peniazoch

1.   V prípade platobných nástrojov, ktoré sa na základe príslušnej rámcovej zmluvy týkajú iba jednotlivých platobných transakcií nepresahujúcich 30 EUR, alebo pre ktoré je buď stanovený výdavkový limit vo výške 150 EUR, alebo na ktorých sa uchovávajú finančné prostriedky v sume, ktorá nikdy nepresiahne 150 EUR:

a)

odchylne od článkov 51, 52 a 56, poskytovateľ platobných služieb poskytuje platiteľovi len informácie o hlavných charakteristických znakoch platobnej služby vrátane spôsobu, akým sa platobný nástroj môže používať, povinnostiach, účtovaných poplatkoch a iné podstatné informácie potrebné na prijatie informovaného rozhodnutia spolu s uvedením, kde sa dajú ľahko získať všetky ostatné informácie a podmienky vymedzené v článku 52;

b)

odchylne od článku 54 možno dohodnúť, že od poskytovateľa platobných služieb sa nevyžaduje, aby navrhoval zmeny podmienok rámcovej zmluvy rovnakým spôsobom, ako je ustanovené v článku 51 ods. 1;

c)

odchylne od článkov 57 a 58 možno dohodnúť, že po vykonaní platobnej transakcie:

i)

poskytovateľ platobných služieb poskytuje alebo sprístupňuje len odkaz, ktorý umožňuje používateľovi platobných služieb identifikovať platobnú transakciu, jej výšku a poplatky, alebo v prípade viacerých platobných transakcií rovnakého druhu uskutočnených v prospech toho istého príjemcu informácie o celkovej sume a poplatkoch za tieto platobné transakcie;

ii)

od poskytovateľa platobných služieb sa nevyžaduje poskytovanie alebo sprístupňovanie informácií uvedených v bode i), ak sa platobný nástroj používa anonymne alebo ak poskytovateľ platobných služieb nie je inak technicky schopný tieto informácie poskytnúť. Poskytovateľ platobných služieb však poskytuje platiteľovi možnosť overiť si sumu uchovávaných finančných prostriedkov.

2.   V prípade vnútroštátnych platobných transakcií môžu členské štáty alebo ich príslušné orgány znížiť alebo zdvojnásobiť sumy uvedené v odseku 1. Pre predplatené platobné nástroje môžu členské štáty zvýšiť uvedené sumy až na 500 EUR.

KAPITOLA 2

Jednorazové platobné transakcie

Článok 43

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto kapitola sa uplatňuje na jednorazové platobné transakcie, na ktoré sa nevzťahuje rámcová zmluva.

2.   Ak sa zasiela platobný príkaz na jednorazovú platobnú transakciu prostredníctvom platobného nástroja, na ktorý sa vzťahuje rámcová zmluva, poskytovateľ platobných služieb nie je povinný poskytnúť alebo sprístupniť informácie, ktoré sa používateľovi platobných služieb na základe rámcovej zmluvy s iným poskytovateľom platobných služieb už poskytli alebo ktoré sa mu podľa uvedenej rámcovej zmluvy poskytnú.

Článok 44

Všeobecné informácie poskytnuté vopred

1.   Členské štáty vyžadujú, aby pred tým, než sa používateľ platobných služieb zaviaže zmluvou o poskytovaní jednorazovej platobnej služby alebo ponukou, poskytovateľ platobných služieb sprístupní používateľovi platobných služieb ľahko dostupným spôsobom informácie a podmienky vymedzené v článku 45, pokiaľ ide o jeho vlastné služby. Na žiadosť používateľa platobných služieb poskytne poskytovateľ platobných služieb informácie a podmienky v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov. Informácie a podmienky sú formulované jasne a zrozumiteľne s ľahko pochopiteľnými slovami v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa platobná služba ponúka, alebo v akomkoľvek inom jazyku, na ktorom sa strany dohodnú.

2.   Ak sa zmluva o poskytnutí jednorazovej platobnej služby uzatvorila na žiadosť používateľa platobných služieb pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré neumožňujú poskytovateľovi platobných služieb splniť povinnosti podľa odseku 1, poskytovateľ platobných služieb splní svoje povinnosti podľa uvedeného odseku ihneď po vykonaní platobnej transakcie.

3.   Povinnosti podľa odseku 1 tohto článku môžu byť splnené aj dodaním kópie návrhu zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo návrhu platobného príkazu, ktoré obsahujú informácie a podmienky vymedzené v článku 45.

Článok 45

Informácie a podmienky

1.   Členské štáty zabezpečia, aby poskytovateľ platobných služieb poskytol alebo sprístupnil používateľovi platobných služieb tieto informácie a podmienky:

a)

uvedenie informácií alebo jedinečného identifikátora, ktoré má poskytnúť používateľ platobných služieb, aby bol platobný príkaz riadne iniciovaný alebo vykonaný;

b)

maximálnu lehotu na vykonanie platobnej služby, ktorá sa má poskytnúť;

c)

všetky poplatky, ktoré je používateľ platobných služieb povinný zaplatiť poskytovateľovi platobných služieb, a prípadne i rozpis týchto poplatkov;

d)

v relevantných prípadoch aktuálny alebo referenčný výmenný kurz, ktorý sa má na platobnú transakciu uplatniť.

2.   Okrem toho členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných iniciačných služieb ešte pred iniciovaním poskytli alebo sprístupnili platiteľovi tieto jasné a úplné informácie:

a)

meno/názov poskytovateľa platobných iniciačných služieb, geografickú adresu jeho ústredia, prípadne geografickú adresu jeho agenta alebo pobočky usadených v členskom štáte, v ktorom sa platobná služba ponúka; a akékoľvek ďalšie kontaktné údaje vrátane elektronickej emailovej adresy, ktorá je relevantná pre komunikáciu s poskytovateľom platobných iniciačných služieb,a

b)

kontaktné údaje príslušného orgánu.

3.   V relevantných prípadoch sa všetky ostatné dôležité informácie a podmienky vymedzené v článku 52 sprístupňujú používateľovi platobných služieb ľahko dostupným spôsobom.

Článok 46

Informácie pre platiteľa a príjemcu platby po iniciovaní platobného príkazu

Ak je platobný príkaz iniciovaný prostredníctvom poskytovateľa platobných iniciačných služieb, poskytovateľ platobných iniciačných služieb ihneď po iniciovaní poskytne alebo sprístupní platiteľovi a prípadne príjemcovi platby všetky nasledovné údaje okrem informácií a podmienok uvedených v článku 45:

a)

potvrdenie úspešného iniciovania platobného príkazu s poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet platiteľa;

b)

odkaz umožňujúci platiteľovi a príjemcovi platby identifikovať platobnú transakciu a prípadne príjemcovi platby identifikovať platiteľa, ako aj všetky informácie zaslané spolu s platobnou transakciou;

c)

sumu platobnej transakcie;

d)

prípadne sumu všetkých poplatkov splatných v prospech poskytovateľa platobných iniciačných služieb za danú transakciu a prípadne rozpis súm takýchto poplatkov.

Článok 47

Informácie pre poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet platiteľa v prípade platobnej iniciačnej služby

Ak sa platobný príkaz iniciuje prostredníctvom poskytovateľa platobných iniciačných služieb, tento poskytovateľ sprístupní poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet platiteľa referenčné údaje platobnej transakcie.

Článok 48

Informácie pre platiteľa po prijatí platobného príkazu

Ihneď po prijatí platobného príkazu poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet platiteľa poskytne alebo sprístupní platiteľovi rovnakým spôsobom, aký je stanovený v článku 44 ods. 1, všetky tieto údaje týkajúce sa svojich služieb:

a)

referenčné údaje umožňujúce platiteľovi identifikovať platobnú transakciu a prípadne aj informácie týkajúce sa príjemcu platby;

b)

sumu platobnej transakcie v mene použitej v platobnom príkaze;

c)

sumu všetkých poplatkov za platobnú transakciu, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť a prípadne i rozpis súm takýchto poplatkov;

d)

prípadne výmenný kurz použitý pri platobnej transakcii poskytovateľom platobných služieb platiteľa alebo odkaz naň, ak sa líši od kurzu stanoveného v súlade s článkom 45 ods. 1 písm. d), a sumu platobnej transakcie po menovom prepočte;

e)

dátum prijatia platobného príkazu.

Článok 49

Informácie pre príjemcu platby po vykonaní platobnej transakcie

Ihneď po vykonaní platobnej transakcie poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet príjemcu platby poskytne alebo sprístupní príjemcovi platby rovnakým spôsobom, aký je stanovený v článku 44 ods. 1, tieto údaje týkajúce sa svojich služieb:

a)

referenčné údaje umožňujúce príjemcovi platby identifikovať platobnú transakciu a prípadne i platiteľa, ako aj všetky informácie prevedené s platobnou transakciou;

b)

sumu platobnej transakcie v mene, v ktorej má finančné prostriedky k dispozícii príjemca platby;

c)

sumu všetkých poplatkov za platobnú transakciu, ktorú je príjemca platby povinný zaplatiť a prípadne i rozpis súm takýchto poplatkov;

d)

prípadne výmenný kurz, ktorý pri platobnej transakcii použil poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby, a sumu platobnej transakcie pred menovou konverziou;

e)

dátum pripísania finančných prostriedkov.

KAPITOLA 3

Rámcové zmluvy

Článok 50

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa uplatňuje na platobné transakcie, na ktoré sa vzťahuje rámcová zmluva.

Článok 51

Všeobecné informácie poskytnuté vopred

1.   Členské štáty vyžadujú, aby poskytovateľ platobných služieb používateľovi platobných služieb v dostatočnom predstihu pred tým, než sa používateľ platobných služieb zaviaže akoukoľvek rámcovou zmluvou alebo ponukou, poskytol v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov informácie a podmienky vymedzené v článku 52. Informácie a podmienky musia byť formulované s ľahko pochopiteľnými slovami a jasne a zrozumiteľne v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa platobná služba ponúka, alebo v akomkoľvek inom jazyku, na ktorom sa strany dohodnú.

2.   Ak sa rámcová zmluva uzatvorila na žiadosť používateľa platobných služieb pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré neumožňujú poskytovateľovi platobných služieb splniť povinnosti podľa odseku 1, poskytovateľ platobných služieb splní svoje povinnosti podľa uvedeného odseku ihneď po uzatvorení rámcovej zmluvy.

3.   Povinnosti podľa odseku 1 môžu byť splnené aj poskytnutím kópie návrhu rámcovej zmluvy, ktorá obsahuje informácie a podmienky vymedzené v článku 52.

Článok 52

Informácie a podmienky

Členské štáty zabezpečia, aby sa používateľovi platobných služieb poskytli tieto informácie a podmienky:

1.

v súvislosti s poskytovateľom platobných služieb:

a)

meno/názov poskytovateľa platobných služieb, geografická adresa jeho bydliska/sídla a prípadne geografická adresa jeho agenta alebo pobočky usadených v členskom štáte, v ktorom sa platobné služby ponúkajú, a každá ďalšia adresa vrátane emailovej adresy, ktorá je dôležitá pre komunikáciu s poskytovateľom platobných služieb;

b)

podrobnosti o príslušných orgánoch dohľadu a o registri ustanovenom v článku 14 alebo o každom inom príslušnom verejnom registri, v ktorom je zaregistrované povolenie poskytovateľa platobných služieb, a registračné číslo alebo rovnocenná identifikácia podľa tohto registra;

2.

v súvislosti s používaním platobných služieb:

a)

opis hlavných charakteristických znakov platobnej služby, ktorá sa má poskytovať;

b)

uvedenie informácií alebo jedinečného identifikátora, ktoré musí poskytnúť používateľ platobných služieb, aby bol platobný príkaz riadne iniciovaný alebo vykonaný;

c)

forma a postup na udelenie súhlasu na iniciovanie platobného príkazu alebo vykonanie platobnej transakcie a odvolanie takého súhlasu v súlade s článkami 64 a 80;

d)

odkaz na okamih prijatia platobného príkazu v súlade s článkom 78 a prípadne lehota, ktorú stanovil poskytovateľ platobných služieb;

e)

maximálna lehota na vykonanie platobných služieb, ktoré sa majú poskytnúť;

f)

či existuje možnosť dohodnúť sa na výdavkových limitoch pre používanie platobného nástroja v súlade s článkom 68 ods. 1;

g)

v prípade platobných nástrojov viazaných na kartu, na ktorých je spoločne umiestnených niekoľko značiek, práva používateľa platobných služieb podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2015/751;

3.

v súvislosti s poplatkami, úrokmi a výmennými kurzami:

a)

všetky poplatky, ktoré je používateľ platobných služieb povinný zaplatiť poskytovateľovi platobných služieb, vrátane poplatkov súvisiacich so spôsobom a frekvenciou poskytovania alebo sprístupňovania informácií podľa tejto smernice a prípadne i rozpis súm takýchto poplatkov;

b)

prípadne úroková sadzba a výmenný kurz, ktoré sa uplatnia, alebo ak sa použije referenčná úroková sadzba a výmenný kurz, spôsob výpočtu skutočného úroku a príslušný dátum a index alebo základ pre určenie tejto referenčnej úrokovej sadzby alebo výmenného kurzu;

c)

v prípade dohody okamžité uplatnenie zmien referenčnej úrokovej sadzby alebo výmenného kurzu a požiadavky na poskytnutie informácií týkajúcich sa zmien v súlade s článkom 54 ods. 2;

4.

v súvislosti s komunikáciou:

a)

v relevantných prípadoch komunikačné prostriedky vrátane technických požiadaviek na vybavenie a softvér, ktoré používateľ platobných služieb potrebuje a ktoré sú dohodnuté medzi stranami na účel prenosu informácií alebo oznámení podľa tejto smernice;

b)

spôsob a frekvencia poskytovania alebo sprístupňovania informácií podľa tejto smernice;

c)

jazyk alebo jazyky, v ktorých sa uzatvorí rámcová zmluva a v ktorých sa uskutočňuje komunikácia počas tohto zmluvného vzťahu;

d)

právo používateľa platobných služieb získať zmluvné podmienky rámcovej zmluvy a informácie a podmienky v súlade s článkom 53;

5.

v súvislosti s bezpečnostnými a nápravnými opatreniami:

a)

v relevantných prípadoch opis opatrení, ktoré má prijať používateľ platobných služieb na zachovanie bezpečnosti platobného nástroja, a spôsob informovania poskytovateľa platobných služieb na účely článku 69 ods. 1 písm. b);

b)

opis bezpečného postupu oznamovania, prostredníctvom ktorého poskytovateľ platobných služieb informuje používateľa platobných služieb v prípade podozrenia na podvod alebo skutočného podvodu alebo bezpečnostných hrozieb;

c)

v prípade dohody podmienky, za ktorých si poskytovateľ platobných služieb vyhradzuje právo zablokovať platobný nástroj v súlade s článkom 68;

d)

zodpovednosť platiteľa v súlade s článkom 74 vrátane informácie o príslušnej sume;

e)

ako a v akej lehote má používateľ platobných služieb oznamovať poskytovateľovi platobných služieb neautorizované alebo nesprávne iniciované alebo vykonané platobné transakcie v súlade s článkom 71, ako aj zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za neautorizované platobné transakcie v súlade s článkom 73;

f)

zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za iniciovanie alebo vykonanie platobných transakcií v súlade s článkom 89;

g)

podmienky vrátenia finančných prostriedkov v súlade s článkami 76 a 77;

6.

v súvislosti so zmenami rámcovej zmluvy a jej ukončením:

a)

v prípade dohody informácia, že platí domnienka, že používateľ platobných služieb prijal zmeny podmienok v súlade s článkom 54, pokiaľ pred navrhovaným dňom nadobudnutia účinnosti týchto zmien neoznámil poskytovateľovi platobných služieb, že tieto zmeny neprijíma;

b)

trvanie rámcovej zmluvy;

c)

právo používateľa platobných služieb ukončiť rámcovú zmluvu a iné dohody týkajúce sa jej ukončenia v súlade s článkom 54 ods. 1 a článkom 55;

7.

v súvislosti s právom na nápravu:

a)

akákoľvek zmluvná doložka o rozhodnom práve, ktorým sa riadi rámcová zmluva a/alebo príslušné súdy;

b)

postupy alternatívneho riešenia sporov, ktoré môže používateľ platobných služieb využiť v súlade s článkami 99 až 102.

Článok 53

Dostupnosť informácií a podmienok rámcovej zmluvy

Používateľ platobných služieb má kedykoľvek počas zmluvného vzťahu právo získať na požiadanie v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov zmluvné podmienky rámcovej zmluvy, ako aj informácie a podmienky vymedzené v článku 52.

Článok 54

Zmeny podmienok rámcovej zmluvy

1.   Každú zmenu rámcovej zmluvy alebo informácií a podmienok vymedzených v článku 52 predkladá poskytovateľ platobných služieb rovnakým spôsobom, aký je uvedený v článku 51 ods. 1, a to najneskôr dva mesiace pred navrhovaným dátumom začatia uplatňovania zmien. Používateľ platobných služieb môže zmeny akceptovať alebo odmietnuť pred dátumom ich navrhovaného nadobudnutia účinnosti.

V relevantných prípadoch v súlade s článkom 52 bodom 6 písm. a) poskytovateľ platobných služieb informuje používateľa platobných služieb, že ak pred navrhovaným dátumom nadobudnutia účinnosti týchto zmien neoznámi poskytovateľovi platobných služieb, že tieto zmeny neakceptuje, platí domnienka, že tieto zmeny akceptoval. Poskytovateľ platobných služieb informuje používateľa platobných služieb aj o tom, že ak používateľ platobných služieb uvedené zmeny odmietne, používateľ platobných služieb má právo vypovedať rámcovú zmluvu bezplatne s účinnosťou v ktoromkoľvek okamihu až do dátumu, ku ktorému by sa zmeny začali uplatňovať.

2.   Zmeny úrokovej sadzby alebo výmenného kurzu sa môžu uplatňovať bezodkladne a bez oznámenia za predpokladu, že sa takéto právo dohodlo v rámcovej zmluve a že zmeny úrokovej sadzby alebo výmenného kurzu sa zakladajú na referenčnej úrokovej sadzbe alebo výmennom kurze, ktoré sú dohodnuté v súlade s článkom 52 bodom 3 písm. b) a c). Používateľ platobných služieb je o každej zmene úrokovej sadzby informovaný čo najskôr, a to rovnakým spôsobom, aký je uvedený v článku 51 ods. 1, pokiaľ sa strany nedohodli na osobitnom intervale alebo spôsobe poskytovania alebo sprístupňovania informácií. Zmeny úrokových sadzieb alebo výmenných kurzov, ktoré sú pre používateľov platobných služieb priaznivejšie, sa však môžu uplatňovať bez oznámenia.

3.   Zmeny úrokovej sadzby alebo výmenného kurzu použité v platobných transakciách sa uplatňujú a vypočítavajú neutrálnym spôsobom, ktorý používateľov platobných služieb nediskriminuje.

Článok 55

Ukončenie platnosti zmluvy

1.   Používateľ platobných služieb môže rámcovú zmluvu vypovedať kedykoľvek, pokiaľ sa strany nedohodli na výpovednej lehote. Takáto lehota nesmie presiahnuť jeden mesiac.

2.   Vypovedanie rámcovej zmluvy je pre používateľa platobných služieb bezplatné okrem prípadov, keď bola zmluva v platnosti menej ako šesť mesiacov. Ak sa účtujú poplatky za vypovedanie rámcovej zmluvy, musia byť primerané a v súlade s nákladmi.

3.   Ak sa to dohodlo v rámcovej zmluve, poskytovateľ platobných služieb môže vypovedať rámcovú zmluvu, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú, najmenej s dvojmesačnou výpovednou lehotou rovnakým spôsobom, aký je stanovený v článku 51 ods. 1.

4.   Používateľ platobných služieb je v prípade pravidelne účtovaných poplatkov za platobné služby povinný uhradiť len ich pomernú časť prislúchajúcu do ukončenia platnosti zmluvy. Ak sa takéto poplatky uhrádzajú vopred, ich pomerná časť sa mu vráti.

5.   Ustanoveniami tohto článku nie sú dotknuté zákony a iné právne predpisy členských štátov, ktoré upravujú práva zmluvných strán na vyhlásenie rámcovej zmluvy za nevykonateľnú alebo neplatnú.

6.   Členské štáty môžu pre používateľov platobných služieb zaviesť priaznivejšie ustanovenia.

Článok 56

Informácie poskytnuté pred vykonaním jednotlivých platobných transakcií

V prípade jednotlivej platobnej transakcie na základe rámcovej zmluvy iniciovanej platiteľom poskytne poskytovateľ platobných služieb na žiadosť platiteľa pre túto špecifickú platobnú transakciu explicitné informácie o všetkých týchto skutočnostiach:

a)

maximálnom čase na vykonanie;

b)

poplatkoch, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť;

c)

prípadne rozpis súm všetkých poplatkov.

Článok 57

Informácie pre platiteľa o jednotlivých platobných transakciách

1.   Po odpísaní sumy jednotlivej platobnej transakcie z účtu platiteľa, alebo ak platiteľ nepoužíva platobný účet, po prijatí platobného príkazu poskytne poskytovateľ platobných služieb platiteľa bezodkladne platiteľovi a rovnakým spôsobom, aký je stanovený v článku 51 ods. 1, všetky tieto informácie:

a)

referenčné údaje umožňujúce platiteľovi identifikovať každú platobnú transakciu a prípadne aj informácie týkajúce sa príjemcu platby;

b)

sumu platobnej transakcie v mene, v ktorej sa odpísala z platobného účtu platiteľa, alebo v mene použitej v platobnom príkaze;

c)

sumu všetkých poplatkov za platobnú transakciu a prípadne i rozpis súm takýchto poplatkov alebo úroky, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť;

d)

v relevantných prípadoch výmenný kurz použitý pri platobnej transakcii poskytovateľom platobných služieb platiteľa a sumu platobnej transakcie po menovom prepočte;

e)

dátum odpísania finančných prostriedkov alebo dátum prijatia platobného príkazu.

2.   Rámcová zmluva obsahuje podmienku, že platiteľ môže požadovať, aby sa informácie uvedené v odseku 1 poskytli alebo sprístupnili pravidelne najmenej raz mesačne, bezplatne a dohodnutým spôsobom, ktorý umožňuje platiteľovi uchovávať a reprodukovať nezmenené informácie.

3.   Členské štáty však môžu od poskytovateľov platobných služieb vyžadovať, aby informácie poskytovali v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov aspoň raz za mesiac bezplatne.

Článok 58

Informácie pre príjemcu platby o jednotlivých platobných transakciách

1.   Po vykonaní jednotlivej platobnej transakcie poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby poskytne bezodkladne príjemcovi platby rovnakým spôsobom, aký je stanovený v článku 51 ods. 1, všetky tieto informácie:

a)

referenčné údaje umožňujúce príjemcovi platby identifikovať platobnú transakciu a platiteľa, ako aj všetky informácie prevedené s platobnou transakciou;

b)

sumu platobnej transakcie v mene, v ktorej sa pripísala na platobný účet príjemcu platby;

c)

sumu všetkých poplatkov za platobnú transakciu a v relevantných prípadoch i rozpis súm takýchto poplatkov alebo úroky, ktoré je príjemca platby povinný zaplatiť;

d)

v relevantných prípadoch výmenný kurz, ktorý pri platobnej transakcii použil poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby, a sumu platobnej transakcie pred menovou konverziou;

e)

dátum pripísania finančných prostriedkov.

2.   Rámcová zmluva môže obsahovať podmienku, že informácie uvedené v odseku 1 sa majú poskytovať alebo sprístupňovať pravidelne, najmenej raz mesačne a dohodnutým spôsobom, ktorý umožňuje príjemcovi platby uchovávať a reprodukovať nezmenené informácie.

3.   Členské štáty však môžu od poskytovateľov platobných služieb vyžadovať, aby informácie poskytovali v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov aspoň raz za mesiac bezplatne.

KAPITOLA 4

Spoločné ustanovenia

Článok 59

Mena a menová konverzia

1.   Platby sa uskutočňujú v mene dohodnutej medzi zmluvnými stranami.

2.   Ak sa služba menovej konverzie ponúka pred iniciovaním platobnej transakcie a ak sa táto služba menovej konverzie ponúka v bankomate, mieste predaja alebo ju ponúka príjemca platby, strana ponúkajúca službu menovej konverzie platiteľovi mu oznámi všetky poplatky, ako aj výmenný kurz, ktorý sa na menovú konverziu platobnej transakcie použije.

Platiteľ na tomto základe súhlasí so službou menovej konverzie.

Článok 60

Informácie o dodatočných poplatkoch alebo zľavách

1.   Ak príjemca platby žiada za použitie daného platobného nástroja poplatok alebo ponúka zľavu, informuje o tom platiteľa pred iniciovaním platobnej transakcie.

2.   Ak poskytovateľ platobných služieb alebo iná strana zapojená do transakcie žiada za použitie daného platobného nástroja poplatok, poskytovateľ platobných služieb o tom informuje používateľa platobných služieb pred iniciovaním platobnej transakcie.

3.   Platiteľ je povinný zaplatiť poplatky uvedené v odsekoch 1 a 2 len vtedy, keď ich celková výška bola oznámená pred iniciovaním platobnej transakcie.

HLAVA IV

PRÁVA A POVINNOSTI TÝKAJÚCE SA POSKYTOVANIA A POUŽÍVANIA PLATOBNÝCH SLUŽIEB

KAPITOLA 1

Spoločné ustanovenia

Článok 61

Rozsah pôsobnosti

1.   Ak používateľ platobných služieb nie je spotrebiteľom, používateľ platobných služieb a poskytovateľ platobných služieb sa môžu dohodnúť, že článok 62 ods. 1, článok 64 ods. 3 a články 72, 74, 76, 77, 80 a 89 sa neuplatňujú v plnom rozsahu ani čiastočne. Používateľ platobných služieb a poskytovateľ platobných služieb si môžu tiež dohodnúť iné lehoty, než sú lehoty stanovené v článku 71.

2.   Členské štáty môžu stanoviť, že článok 102 sa neuplatňuje, ak používateľ platobných služieb nie je spotrebiteľom.

3.   Členské štáty môžu stanoviť, že ustanovenia tejto hlavy sa uplatňujú na mikropodniky rovnakým spôsobom ako na spotrebiteľov.

4.   Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica 2008/48/ES, iné príslušné právo Únie alebo vnútroštátne opatrenia týkajúce sa podmienok poskytovania úverov spotrebiteľom, ktoré nie sú harmonizované touto smernicou a ktoré sú v súlade s právom Únie.

Článok 62

Uplatniteľné poplatky

1.   Poskytovateľ platobných služieb neúčtuje používateľovi platobných služieb poplatky za plnenie svojich informačných povinností alebo za nápravné a preventívne opatrenia podľa tejto hlavy, pokiaľ nie je v článku 79 ods. 1, článku 80 ods. 5 a článku 88 ods. 2 stanovené inak. Uvedené poplatky sa dohodnú medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb a musia byť primerané a v súlade so skutočnými nákladmi poskytovateľa platobných služieb.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby v prípade platobných transakcií vykonávaných v Únii, pri ktorých sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby alebo jediný poskytovateľ platobných služieb v danej platobnej transakcii nachádza v Únii, príjemca platby znášal poplatky, ktoré účtuje jeho poskytovateľ platobných služieb, a platiteľ znášal poplatky, ktoré účtuje jeho poskytovateľ platobných služieb.

3.   Poskytovateľ platobných služieb nebráni príjemcovi platby, aby od platiteľa žiadal poplatok alebo mu ponúkol zľavu alebo ho iným spôsob smeroval k používaniu daného platobného nástroja. Akékoľvek uplatňované poplatky nesmú presiahnuť priame náklady, ktoré platí príjemca platby za používanie konkrétneho platobného nástroja.

4.   V každom prípade členské štáty zabezpečia, aby príjemca platby nepožadoval poplatky za používanie platobných nástrojov, v prípade ktorých sú výmenné poplatky regulované podľa kapitoly II nariadenia (EÚ) 2015/751, a ani za tie platobné služby, na ktoré sa uplatňuje nariadenie (EÚ) č. 260/2012.

5.   Členské štáty môžu zakázať alebo obmedziť právo príjemcu platby požadovať poplatky vzhľadom na potrebu povzbudiť hospodársku súťaž a podporiť používanie efektívnych platobných nástrojov.

Článok 63

Výnimka pre nástroje na vykonávanie platieb nízkej hodnoty a elektronické peniaze

1.   V prípade platobných nástrojov, ktoré sa na základe rámcovej zmluvy týkajú iba jednotlivých platobných transakcií nepresahujúcich 30 EUR, alebo pre ktoré je buď stanovený výdavkový limit 150 EUR, alebo na ktorých sa uchovávajú finančné prostriedky v sume, ktorá nikdy nepresiahne 150 EUR, sa poskytovatelia platobných služieb môžu dohodnúť so svojimi používateľmi platobných služieb, že:

a)

článok 69 ods. 1 písm. b), článok 70 ods. 1 písm. c) a d) a článok 74 ods. 3 sa neuplatňujú, ak sa platobný nástroj nemôže zablokovať alebo ak sa nedá zabrániť ďalšiemu používaniu platobného nástroja;

b)

články 72 a 73 a článok 74 ods. 1 a 3 sa neuplatňujú, ak sa platobný nástroj používa anonymne alebo poskytovateľ platobných služieb nemôže dokázať z iných dôvodov, ktoré vyplývajú z povahy platobného nástroja, že platobná transakcia bola autorizovaná;

c)

odchylne od článku 79 ods. 1 sa od poskytovateľa platobných služieb nevyžaduje, aby používateľovi platobných služieb oznámil odmietnutie platobného príkazu, ak je nevykonanie platobného príkazu zjavné z kontextu;

d)

odchylne od článku 80 platiteľ nemôže odvolať platobný príkaz po zaslaní platobného príkazu alebo udelení súhlasu s vykonaním platobnej transakcie príjemcovi platby;

e)

odchylne od článkov 83 a 84 sa uplatňujú iné lehoty na vykonanie.

2.   V prípade vnútroštátnych platobných transakcií môžu členské štáty alebo ich príslušné orgány znížiť alebo zdvojnásobiť sumy uvedené v odseku 1. Pre predplatené platobné nástroje ich môžu zvýšiť až na 500 EUR.

3.   Články 73 a 74 tejto smernice sa uplatňujú aj na elektronické peniaze, ako sú vymedzené v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES, s výnimkou prípadu, keď poskytovateľ platobných služieb platiteľa nemá možnosť zmraziť platobný účet, na ktorom sa elektronické peniaze uchovávajú, ani zablokovať platobný nástroj. Členské štáty môžu obmedziť rozsah pôsobnosti tejto odchýlky na platobné účty, na ktorých sa elektronické peniaze uchovávajú, alebo na platobné nástroje s určitou hodnotou.

KAPITOLA 2

Autorizácia platobných transakcií

Článok 64

Súhlas a odvolanie súhlasu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa platobná transakcia považovala za autorizovanú len vtedy, keď platiteľ udelil súhlas s vykonaním platobnej transakcie. Platiteľ môže autorizovať platobnú transakciu pred jej vykonaním, alebo ak sa na tom platiteľ a poskytovateľ platobných služieb dohodnú, po jej vykonaní.

2.   Súhlas s vykonaním platobnej transakcie alebo viacerých platobných transakcií sa udeľuje vo forme dohodnutej medzi platiteľom a poskytovateľom platobných služieb. Súhlas s vykonaním platobnej transakcie sa môže udeliť aj prostredníctvom príjemcu platby alebo poskytovateľa platobných iniciačných služieb.

Ak súhlas chýba, platobná transakcia sa považuje za neautorizovanú.

3.   Súhlas môže platiteľ kedykoľvek odvolať, avšak najneskôr do okamihu, keď sa transakcia stáva neodvolateľnou v súlade s článkom 80. Súhlas na vykonanie viacerých platobných transakcií možno tiež odvolať, pričom v takom prípade sa každá budúca platobná transakcia považuje za neautorizovanú.

4.   Postup udelenia súhlasu sa dohodne medzi platiteľom a príslušným(-i) poskytovateľom(-mi) platobných služieb.

Článok 65

Potvrdenie o dostupnosti finančných prostriedkov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet bezodkladne potvrdil na žiadosť poskytovateľa platobných služieb vydávajúceho platobné nástroje viazané na kartu, či je suma potrebná na vykonanie platobnej transakcie viazanej na kartu k dispozícii na platobnom účte platiteľa, a to za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

pri podaní žiadosti je platobný účet platiteľa dostupný online;

b)

platiteľ udelil výslovný súhlas poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet reagovať na žiadosti od konkrétneho poskytovateľa platobných služieb s cieľom potvrdiť, že suma zodpovedajúca určitej platobnej transakcii viazanej na kartu je dostupná na platobnom účte platiteľa;

c)

súhlas uvedený v písmene b) bol udelený pred podaním prvej žiadosti o potvrdenie.

2.   Poskytovateľ platobných služieb môže požiadať o potvrdenie uvedené v odseku 1, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

platiteľ udelil výslovný súhlas poskytovateľovi platobných služieb s tým, aby poskytovateľ platobných služieb požadoval potvrdenie uvedené v odseku 1;

b)

platiteľ inicioval platobnú transakciu viazanú na kartu v predmetnej sume s použitím platobného nástroja viazaného na kartu, ktorý vydal poskytovateľ platobných služieb;

c)

pri každej žiadosti o potvrdenie sa poskytovateľ platobných služieb autentifikuje voči poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet a v súlade s článkom 98 ods. 1 písm. d) bezpečne komunikuje s poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet.

3.   Potvrdenie uvedené v odseku 1 pozostáva v súlade so smernicou 95/46/ES z jednoduchej odpovedi „áno“ alebo „nie“, a nie z oznámenia zostatku na účte. Uvedená odpoveď sa neuchováva ani sa nepoužíva na iné účely, ako na vykonanie platobnej transakcie viazanej na kartu.

4.   Potvrdenie uvedené v odseku 1 neumožňuje poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet blokovať finančné prostriedky na platobnom účte platiteľa.

5.   Platiteľ môže požiadať poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet, aby mu oznámil identifikáciu poskytovateľa platobných služieb a poskytnutú odpoveď.

6.   Tento článok sa neuplatňuje na platobné transakcie iniciované prostredníctvom platobných nástrojov viazaných na kartu, na ktorých sa uchovávajú elektronické peniaze, ako sú vymedzené v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES.

Článok 66

Pravidlá prístupu k platobnému účtu v prípade platobných iniciačných služieb

1.   Členské štáty zabezpečia, aby mal platiteľ právo využiť poskytovateľa platobných iniciačných služieb na získanie platobných služieb uvedených v prílohe I bode 7. Právo využiť poskytovateľa platobných iniciačných služieb sa neuplatňuje, ak platobný účet nie je prístupný online.

2.   Ak platiteľ udelil svoj výslovný súhlas s tým, aby sa platba vykonala v súlade s článkom 64, poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet vykoná kroky uvedené v odseku 4 tohto článku s cieľom zabezpečiť právo platiteľa využiť platobnú iniciačnú službu.

3.   Poskytovateľ platobných iniciačných služieb:

a)

nesmie mať nikdy v súvislosti s poskytovaním platobnej iniciačnej služby v držbe finančné prostriedky platiteľa;

b)

zabezpečí, aby personalizované bezpečnostné údaje používateľa platobných služieb neboli, s výnimkou používateľa a vydavateľa personalizovaných bezpečnostných prvkov, prístupné iným stranám a aby sa zasielali prostredníctvom poskytovateľa platobných iniciačných služieb bezpečnými a efektívnymi kanálmi;

c)

zabezpečí, aby sa akékoľvek iné informácie o používateľovi platobných služieb získané pri poskytovaní platobných iniciačných služieb, poskytovali len príjemcovi platby a len na základe výslovného súhlasu používateľa platobných služieb;

d)

vždy, keď sa iniciuje platba, sa identifikuje voči poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet platiteľa a v súlade s článkom 98 ods. 1 písm. d) bezpečným spôsobom komunikuje s poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet, platiteľom a príjemcom platby;

e)

neuchováva citlivé platobné údaje používateľa platobných služieb;

f)

nepožaduje od používateľa platobných služieb žiadne iné údaje než tie, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie platobnej iniciačnej služby;

g)

nepoužíva alebo neuchováva žiadne údaje na iné účely, než je poskytnutie platobnej iniciačnej služby výslovne požadovanej platiteľom, ani k takýmto údajom nepristupuje;

h)

nemení sumu, príjemcu platby ani žiadny iný prvok transakcie.

4.   Poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet:

a)

v súlade s článkom 98 ods. 1 písm. d) bezpečne komunikuje s poskytovateľmi platobných iniciačných služieb;

b)

ihneď po prijatí platobného príkazu od poskytovateľa platobných iniciačných služieb poskytne alebo sprístupní poskytovateľovi platobných iniciačných služieb všetky informácie o iniciovaní platobnej transakcie a všetky informácie prístupné poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet týkajúce sa vykonania platobnej transakcie;

c)

zaobchádza s platobnými príkazmi zaslanými prostredníctvom služieb poskytovateľa platobných iniciačných služieb bez akejkoľvek diskriminácie, okrem objektívne odôvodnených prípadov, ako s platobnými príkazmi, ktoré zaslal priamo platiteľ, najmä pokiaľ ide o ich načasovanie, prioritu a poplatky.

5.   Poskytovanie platobných iniciačných služieb nesmie závisieť od existencie zmluvného vzťahu medzi poskytovateľmi platobných iniciačných služieb a poskytovateľmi platobných služieb spravujúcimi účet na tento účel.

Článok 67

Pravidlá prístupu k informáciám o platobnom účte a používania týchto informácií v prípade služieb informovania o účte

1.   Členské štáty zabezpečia, aby mal používateľ platobných služieb právo využiť služby umožňujúce prístup k informáciám o účte uvedeným v prílohe I bode 8. Uvedené právo sa neuplatňuje, ak platobný účet nie je prístupný online.

2.   Poskytovateľ služieb informovania o účte:

a)

poskytuje služby len na základe výslovného súhlasu používateľa platobných služieb;

b)

zabezpečí, aby personalizované bezpečnostné prvky používateľa platobných služieb neboli, s výnimkou používateľa a vydavateľa personalizovaných bezpečnostných prvkov, prístupné iným stranám, a aby sa zasielali prostredníctvom poskytovateľa služieb informovania o účte bezpečnými a efektívnymi kanálmi;

c)

pri každej komunikácii sa identifikuje voči poskytovateľovi(-m) platobných služieb používateľa platobných služieb spravujúcemu(-im) účet a v súlade s článkom 98 ods. 1 písm. d) bezpečne komunikuje s poskytovateľom(-mi) platobných služieb spravujúcim(-i) účet a s používateľom platobných služieb;

d)

má prístup len k informáciám z určených platobných účtov a súvisiacich platobných transakcií;

e)

nepožaduje citlivé platobné údaje súvisiace s platobnými účtami;

f)

v súlade s pravidlami o ochrane údajov nepoužíva ani neuchováva žiadne údaje na iné účely, než je vykonanie služby informovania o účte výslovne požadovanej používateľom platobných služieb, ani k takýmto údajom nepristupuje.

3.   Vo vzťahu k platobným účtom poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet:

a)

v súlade s článkom 98 ods. 1 písm. d) bezpečne komunikuje s poskytovateľmi služieb informovania o účte a

b)

zaobchádza so žiadosťami o údaje zaslanými prostredníctvom služieb poskytovateľa služieb informovania o účte bez akejkoľvek diskriminácie, okrem objektívne odôvodnených prípadov.

4.   Poskytovanie služieb informovania o účte nesmie závisieť od existencie zmluvného vzťahu medzi poskytovateľmi služieb informovania o účte a poskytovateľmi platobných služieb spravujúcimi účet na tento účel.

Článok 68

Obmedzenia použitia platobného nástroja a prístupu k platobným účtom zo strany poskytovateľov platobných služieb

1.   Ak sa na účely udelenia súhlasu použije osobitný platobný nástroj, platiteľ a poskytovateľ platobných služieb platiteľa sa môžu dohodnúť na výdavkových limitoch pre platobné transakcie vykonané prostredníctvom uvedeného platobného nástroja.

2.   Ak je to dohodnuté v rámcovej zmluve, poskytovateľ platobných služieb si môže vyhradiť právo zablokovať platobný nástroj z objektívnych dôvodov týkajúcich sa bezpečnosti platobného nástroja, z dôvodov podozrenia z neautorizovaného alebo podvodného použitia platobného nástroja alebo v prípade platobného nástroja s úverovým rámcom, ak sa podstatne zvýši riziko, že platiteľ možno nebude schopný plniť svoju povinnosť platiť.

3.   V takýchto prípadoch poskytovateľ platobných služieb dohodnutým spôsobom informuje platiteľa o zablokovaní platobného nástroja a dôvodoch tohto zablokovania, a to podľa možností ešte pred zablokovaním platobného nástroja a najneskôr ihneď po ňom, pokiaľ by poskytnutie takýchto informácií neohrozilo objektívne opodstatnené bezpečnostné dôvody alebo ho nezakazuje iné príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo.

4.   Poskytovateľ platobných služieb odblokuje platobný nástroj alebo ho nahradí novým platobným nástrojom, ak dôvody na zablokovanie pominuli.

5.   Poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet môže poskytovateľovi služieb informovania o účte alebo poskytovateľovi platobných iniciačných služieb odmietnuť prístup k platobnému účtu z objektívne opodstatnených a riadne doložených dôvodov týkajúcich sa neautorizovaného alebo podvodného prístupu k platobnému účtu zo strany poskytovateľa služieb informovania o účte alebo poskytovateľa platobných iniciačných služieb, vrátane neautorizovaného alebo podvodného iniciovania platobnej transakcie. V takýchto prípadoch poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet v dohodnutej forme informuje platiteľa o odmietnutí prístupu k platobnému účtu a dôvodoch tohto odmietnutia. Uvedené informácie sa oznámia platiteľovi podľa možnosti pred odmietnutím prístupu a najneskôr ihneď po ňom, pokiaľ by poskytnutie takýchto informácií neohrozilo objektívne opodstatnené bezpečnostné dôvody alebo ho nezakazuje iné príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo.

Poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet umožní prístup k platobnému účtu, ak dôvody na odmietnutie prístupu pominuli.

6.   V prípadoch uvedených v odseku 5 poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet bezodkladne oznámi príslušnému orgánu incident týkajúci sa poskytovateľa služieb informovania o účte alebo poskytovateľa platobných iniciačných služieb. Tieto informácie obsahujú relevantné údaje týkajúce sa daného prípadu a dôvody na prijatie opatrení. Príslušný orgán prípad posúdi a v prípade potreby prijme vhodné opatrenia.

Článok 69

Povinnosti používateľa platobných služieb vo vzťahu k platobným nástrojom a personalizovaným bezpečnostným prvkom

1.   Používateľ platobných služieb oprávnený na používanie platobného nástroja:

a)

musí používať platobný nástroj v súlade s podmienkami upravujúcimi vydávanie a používanie platobného nástroja, ktoré musia byť objektívne, nediskriminačné a primerané;

b)

bez zbytočného odkladu oznámi poskytovateľovi platobných služieb alebo ním určenému subjektu zistenie straty, odcudzenia, zneužitia alebo neautorizované použitie platobného nástroja.

2.   Na účely odseku 1 písm. a) používateľ platobných služieb, najmä ihneď po získaní platobného nástroja, prijme všetky primerané kroky, aby zabezpečil ochranu personalizovaných bezpečnostných prvkov platobného nástroja.

Článok 70

Povinnosti poskytovateľa platobných služieb vo vzťahu k platobným nástrojom

1.   Poskytovateľ platobných služieb vydávajúci platobný nástroj:

a)

zabezpečí, aby personalizované bezpečnostné prvky neboli prístupné iným stranám než používateľovi platobných služieb, ktorý je oprávnený používať platobný nástroj bez toho, aby boli dotknuté povinnosti používateľa platobných služieb stanovené v článku 69;

b)

neodošle nevyžiadaný platobný nástroj okrem prípadu, keď sa má vymeniť platobný nástroj, ktorý sa používateľovi platobných služieb vydal už skôr;

c)

zabezpečí nepretržitú dostupnosť vhodných prostriedkov, aby mohol používateľ platobných služieb splniť svoju oznamovaciu povinnosť podľa článku 69 ods. 1 písm. b) alebo požiada o odblokovanie platobného nástroja podľa článku 68 ods. 4; na žiadosť poskytuje poskytovateľ platobných služieb používateľovi platobných služieb prostriedky preukazujúce splnenie oznamovacej povinnosti používateľa platobných služieb v období 18 mesiacov po oznámení;

d)

poskytne používateľovi platobných služieb možnosť vykonať oznámenie podľa článku 69 ods. 1 písm. b) bezplatne a môže účtovať, ak vôbec, iba náklady na výmenu priamo súvisiace s platobným nástrojom;

e)

zabráni každému použitiu platobného nástroja po tom, ako bolo vykonané oznámenie podľa článku 69 ods. 1 písm. b).

2.   Poskytovateľ platobných služieb znáša riziko spojené so zaslaním platobného nástroja alebo personalizovaných bezpečnostných prvkov platobného nástroja používateľovi platobných služieb.

Článok 71

Oznamovanie a náprava neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií

1.   Používateľ platobných služieb má nárok na nápravu neautorizovanej alebo nesprávne vykonanej platobnej transakcie zo strany poskytovateľa platobných služieb len vtedy, ak používateľ platobných služieb bez zbytočného odkladu, a najneskôr do 13 mesiacov od dátumu odpísania finančných prostriedkov z účtu, informuje o tom, že zistil akúkoľvek takúto transakciu, na základe ktorej mu vzniká nárok na nápravu, vrátane transakcie podľa článku 89.

Lehoty na oznamovanie stanovené v prvom pododseku sa neuplatňujú, ak poskytovateľ platobných služieb neposkytol alebo nesprístupnil informácie o platobnej transakcii v súlade s hlavou III.

2.   Ak je zapojený poskytovateľ platobných iniciačných služieb, používateľ platobných služieb získa nápravu zo strany poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet podľa odseku 1 tohto článku bez toho, aby bol dotknutý článok 73 ods. 2 a článok 89 ods. 1.

Článok 72

Dôkaz o autentifikácii a vykonaní platobných transakcií

1.   Členské štáty vyžadujú v prípade, keď používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú transakciu autorizoval, alebo tvrdí, že platobná transakcia nebola správne vykonaná, aby bolo na poskytovateľovi platobných služieb, aby dokázal, že platobná transakcia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že ju neovplyvnila technická porucha ani iný nedostatok služby, ktorú poskytuje poskytovateľ platobných služieb.

Ak je platobná transakcia iniciovaná prostredníctvom poskytovateľa platobných iniciačných služieb, poskytovateľ platobných iniciačných služieb musí dokázať, že v rámci jeho sféry pôsobnosti bola platobná transakcia autentifikovaná, riadne zaznamenaná a neovplyvnila ju technická porucha ani iné nedostatky spojené s platobnou službou, za ktorú je zodpovedný.

2.   V prípade, že používateľ platobných služieb popiera, že autorizoval vykonanú platobnú transakciu, použitie platobného nástroja, ktoré zaznamenal poskytovateľ platobných služieb, vrátane, ak je to relevantné, poskytovateľa platobných iniciačných služieb, ako také nie je nevyhnutne dostatočným dôkazom, že platiteľ autorizoval danú platobnú transakciu alebo že pri plnení jednej alebo viacerých povinností podľa článku 69 konal platiteľ podvodným spôsobom alebo úmyselne konanie opomenul alebo konal s hrubou nedbanlivosťou. Poskytovateľ platobných služieb vrátane, ak je to relevantné, poskytovateľa platobných iniciačných služieb, poskytne podporné dôkazy na dokázanie podvodu alebo hrubej nedbanlivosti používateľa platobných služieb.

Článok 73

Zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za neautorizované platobné transakcie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby bez toho, aby bol dotknutý článok 71, v prípade neautorizovanej platobnej transakcie poskytovateľ platobných služieb platiteľa vrátil platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej transakcie bezodkladne, a v každom prípade najneskôr do konca nasledujúceho pracovného dňa, po tom, ako túto transakciu zistil alebo o nej bol informovaný, s výnimkou prípadu, keď poskytovateľ platobných služieb platiteľa má dôvodné podozrenie, že došlo k podvodu, a písomne oznámi tieto dôvody príslušnému vnútroštátnemu orgánu. V relevantných prípadoch poskytovateľ platobných služieb platiteľa navráti platobný účet, z ktorého sa finančné prostriedky odpísali, do stavu, v ktorom by bol, keby sa neautorizovaná platobná transakcia neuskutočnila. Tým sa tiež zabezpečí, aby dátum pripísania finančných prostriedkov na platobný účet platiteľa nebol neskorší než dátum, keď sa suma odpísala.

2.   Ak sa platobná transakcia iniciuje prostredníctvom poskytovateľa platobných iniciačných služieb, poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet vráti bezodkladne, a v každom prípade najneskôr do konca nasledujúceho pracovného dňa sumu neautorizovanej platobnej transakcie a v relevantných prípadoch navráti platobný účet, z ktorého sa finančné prostriedky odpísali, do stavu, v ktorom by bol, keby sa neautorizovaná platobná transakcia neuskutočnila.

Ak je poskytovateľ platobných iniciačných služieb zodpovedný za neautorizovanú platobnú transakciu, bezodkladne nahradí poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet na jeho žiadosť vzniknuté straty alebo sumy zaplatené v dôsledku vrátenia finančných prostriedkov platiteľovi vrátane sumy neautorizovanej platobnej transakcie. V súlade s článkom 72 ods. 1 musí poskytovateľ platobných iniciačných služieb dokázať, že v rámci jeho sféry pôsobnosti bola platobná transakcia autentifikovaná, riadne zaznamenaná a neovplyvnila ju technická porucha ani iné nedostatky spojené s platobnou službou, za ktorú je zodpovedný.

3.   Ďalšia finančná náhrada sa môže určiť v súlade s právom, ktoré sa uplatňuje na zmluvu uzavretú medzi platiteľom a poskytovateľom platobných služieb alebo v relevantných prípadoch na zmluvu uzavretú medzi platiteľom a poskytovateľom platobných iniciačných služieb.

Článok 74

Zodpovednosť platiteľa za neautorizované platobné transakcie

1.   Odchylne od článku 73 môže byť platiteľ povinný znášať straty, a to až do maximálnej výšky 50 EUR, súvisiace s akýmikoľvek neautorizovanými platobnými transakciami vyplývajúcimi z použitia strateného alebo odcudzeného platobného nástroja alebo zo zneužitia platobného nástroja.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak:

a)

stratu, odcudzenie alebo zneužitie platobného nástroja nemohol platiteľ zistiť pred platbou, okrem prípadov, keď platiteľ konal podvodným spôsobom, alebo

b)

strata bola zapríčinená konaním alebo opomenutím zamestnanca, agenta alebo pobočky poskytovateľa platobných služieb či subjektu povereného externým vykonávaním činnosti poskytovateľa platobných služieb.

Platiteľ znáša všetky straty súvisiace s akýmikoľvek neautorizovanými platobnými transakciami, ak mu vznikli podvodným konaním alebo nesplnením jednej či viacerých povinností stanovených v článku 69, či už úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti.

V takýchto prípadoch sa neuplatňuje maximálna suma uvedená v prvom pododseku.

Ak platiteľ nekonal podvodným spôsobom ani nemal v úmysle nesplniť svoje povinnosti podľa článku 69, členské štáty môžu znížiť zodpovednosť uvedenú v tomto odseku, pričom zohľadnia najmä povahu personalizovaných bezpečnostných prvkov a osobitné okolnosti, za ktorých došlo k strate, odcudzeniu alebo zneužitiu platobného nástroja.

2.   Ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa nevyžaduje silnú autentifikáciu zákazníka, platiteľ neznáša žiadne finančné straty, iba ak platiteľ konal podvodným spôsobom. Ak príjemca platby alebo poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby neakceptuje silnú autentifikáciu zákazníka, vráti finančné prostriedky vo výške škody spôsobenej poskytovateľovi platobných služieb platiteľa.

3.   Platiteľ neznáša žiadne finančné straty vyplývajúce z použitia strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného nástroja po tom, ako oznámil skutočnosti v súlade s článkom 69 ods. 1 písm. b), okrem prípadov, keď platiteľ konal podvodným spôsobom.

Ak poskytovateľ platobných služieb nezabezpečí nepretržité primerané prostriedky na splnenie oznamovacej povinnosti týkajúcej sa strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného nástroja, ako sa vyžaduje podľa článku 70 ods. 1 písm. c), platiteľ nenesie zodpovednosť za finančné dôsledky vyplývajúce z použitia tohto platobného nástroja okrem prípadov, keď platiteľ konal podvodným spôsobom.

Článok 75

Platobné transakcie, pri ktorých nie je suma transakcie vopred známa

1.   Ak je platobná transakcia iniciovaná príjemcom platby alebo prostredníctvom neho v súvislosti s platobnou transakciou viazanou na kartu a presná suma nie je známa v okamihu, keď platiteľ udeľuje súhlas s vykonaním platobnej transakcie, poskytovateľ platobných služieb platiteľa môže blokovať finančné prostriedky na platobnom účte platiteľa len vtedy, ak platiteľ udelil súhlas s blokovaním presnej sumy finančných prostriedkov.

2.   Poskytovateľ platobných služieb platiteľa uvoľní finančné prostriedky blokované na platobnom účte platiteľa podľa odseku 1 bez zbytočného odkladu po prijatí informácie o presnej sume platobnej transakcie a najneskôr ihneď po prijatí platobného príkazu.

Článok 76

Vrátenie finančných prostriedkov pri platobných transakciách iniciovaných príjemcom platby alebo prostredníctvom neho

1.   Členské štáty zabezpečia, aby mal platiteľ nárok na vrátenie finančných prostriedkov od poskytovateľa platobných služieb v prípade autorizovanej platobnej transakcie iniciovanej príjemcom platby alebo jeho prostredníctvom, ak sa už táto transakcia vykonala, pokiaľ sú splnené obe tieto podmienky:

a)

autorizácia nestanovila konkrétnu sumu platobnej transakcie, keď sa autorizácia vykonala;

b)

suma platobnej transakcie presahuje sumu, ktorú by mohol platiteľ odôvodnene očakávať vzhľadom na zvyčajné predchádzajúce výdavky, podmienky uvedené v rámcovej zmluve a príslušné okolnosti prípadu.

Na žiadosť poskytovateľa platobných služieb nesie platiteľ dôkazné bremeno týkajúce sa splnenia takýchto podmienok.

Vrátenie finančných prostriedkov sa týka celej sumy vykonanej platobnej transakcie. Dátum pripísania finančných prostriedkov na platobný účet platiteľa nesmie byť neskorší než dátum, keď sa suma odpísala.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, členské štáty zabezpečia, že okrem práva uvedeného v tomto odseku má v prípade inkás uvedených v článku 1 nariadenia (EÚ) č. 260/2012 platiteľ bezpodmienečné právo na vrátenie finančných prostriedkov v lehote stanovenej v článku 77 tejto smernice.

2.   Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. b) však platiteľ nesmie uplatňovať ako dôvod menovú konverziu, ak sa uplatnil referenčný výmenný kurz dohodnutý s jeho poskytovateľom platobných služieb v súlade s článkom 45 ods. 1 písm. d) a článkom 52 bodom 3 písm. b).

3.   V rámcovej zmluve medzi platiteľom a poskytovateľom platobných služieb možno dohodnúť, že platiteľ nemá nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ak:

a)

platiteľ udelil súhlas s vykonaním platobnej transakcie priamo poskytovateľovi platobných služieb a

b)

v relevantných prípadoch sa informácie o tejto budúcej platobnej transakcii platiteľovi poskytli alebo sprístupnili dohodnutým spôsobom najmenej štyri týždne pred dátumom splatnosti zo strany poskytovateľa platobných služieb alebo príjemcu platby.

4.   Členské štáty môžu v prípade inkás v iných menách než je euro od svojich poskytovateľov platobných služieb vyžadovať, aby ponúkali priaznivejšie práva v oblasti vrátenia finančných prostriedkov v súlade so svojimi inkasnými schémami pod podmienkou, že sú pre platiteľa výhodnejšie.

Článok 77

Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov pri platobných transakciách iniciovaných príjemcom platby alebo jeho prostredníctvom

1.   Členské štáty zabezpečia, aby platiteľ mohol v zmysle článku 76 požiadať o vrátenie finančných prostriedkov autorizovanej platobnej transakcie iniciovanej príjemcom platby alebo jeho prostredníctvom v období ôsmich týždňov od dátumu odpísania finančných prostriedkov z účtu.

2.   Do 10 pracovných dní od prijatia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov poskytovateľ platobných služieb buď vráti celú sumu platobnej transakcie, alebo poskytne platiteľovi odôvodnenie odmietnutia vrátiť finančné prostriedky a uvedie orgány, na ktoré sa v súlade s článkami 99 až 102 môže platiteľ v tejto veci obrátiť, ak platiteľ s poskytnutými dôvodmi nesúhlasí.

Právo poskytovateľa platobných služieb odmietnuť vrátenie finančných prostriedkov uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa neuplatňuje v prípade uvedenom v článku 76 ods. 1 štvrtom pododseku.

KAPITOLA 3

Vykonávanie platobných transakcií

Oddiel 1

Platobné príkazy a sumy prevodov

Článok 78

Prijatie platobných príkazov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby okamihom prijatia platobného príkazu bol okamih, keď platobný príkaz prijal poskytovateľ platobných služieb platiteľa.

Finančné prostriedky nesmú byť z účtu platiteľa odpísané pred prijatím platobného príkazu. Ak okamih prijatia nie je pracovný deň poskytovateľa platobných služieb platiteľa, platobný príkaz sa považuje za prijatý v nasledujúci pracovný deň. Poskytovateľ platobných služieb môže ako lehotu stanoviť časový okamih pred koncom pracovného dňa, pričom po jej uplynutí sa každý predložený platobný príkaz považuje za prijatý v nasledujúci pracovný deň.

2.   Ak sa používateľ platobných služieb, ktorý iniciuje platobný príkaz, a poskytovateľ platobných služieb dohodnú, že platobný príkaz sa začne vykonávať v konkrétny deň alebo na konci určitej lehoty alebo v deň, keď dal platiteľ poskytovateľovi platobných služieb k dispozícii finančné prostriedky, platobný príkaz sa na účely článku 83 považuje za prijatý v tento dohodnutý deň. Ak dohodnutý deň nie je pracovným dňom poskytovateľa platobných služieb, predložený platobný príkaz sa považuje za prijatý v nasledujúci pracovný deň.

Článok 79

Odmietnutie platobného príkazu

1.   Ak poskytovateľ platobných služieb odmietne vykonať platobný príkaz alebo iniciovať platobnú transakciu, oznámi toto odmietnutie, a podľa možnosti i jeho dôvody a postup opravy akýchkoľvek faktických chýb, ktoré viedli k odmietnutiu, používateľovi platobných služieb, ak to nezakazuje iné príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo.

Poskytovateľ platobných služieb poskytne alebo sprístupní oznámenie dohodnutým spôsobom pri najbližšej príležitosti a v každom prípade v lehotách uvedených v článku 83.

Rámcová zmluva môže obsahovať podmienku, že poskytovateľ platobných služieb môže za takéto odmietnutie účtovať primeraný poplatok, ak je odmietnutie objektívne odôvodnené.

2.   Ak sú splnené všetky podmienky stanovené v rámcovej zmluve platiteľa, poskytovateľ platobných služieb platiteľa spravujúci účet nesmie odmietnuť vykonanie autorizovaného platobného príkazu bez ohľadu na to, či je platobný príkaz iniciovaný platiteľom, a to aj prostredníctvom poskytovateľa platobných iniciačných služieb, alebo príjemcom platby či prostredníctvom príjemcu platby, pokiaľ to nezakazuje iné príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo.

3.   Platobný príkaz, ktorého vykonanie bolo odmietnuté, sa na účely článkov 83 a 89 považuje za neprijatý.

Článok 80

Neodvolateľnosť platobného príkazu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby používateľ platobných služieb nesmel odvolať platobný príkaz po tom, ako bol tento platobný príkaz prijatý poskytovateľom platobných služieb platiteľa, pokiaľ v tomto článku nie je uvedené inak.

2.   Ak je platobná transakcia iniciovaná poskytovateľom platobných iniciačných služieb alebo príjemcom platby či prostredníctvom príjemcu platby, platiteľ nemôže odvolať platobný príkaz po tom, ako udelil súhlas poskytovateľovi platobných iniciačných služieb na iniciovanie platobnej transakcie alebo po udelení súhlasu na vykonanie platobnej transakcie v prospech príjemcu platby.

3.   V prípade inkasa a bez toho, aby bolo dotknuté právo na vrátenie finančných prostriedkov, však platiteľ môže odvolať platobný príkaz najneskôr do konca pracovného dňa predchádzajúceho dňu dohodnutému na odpísanie finančných prostriedkov z účtu.

4.   V prípade uvedenom v článku 78 ods. 2 môže používateľ platobných služieb odvolať platobný príkaz najneskôr do konca pracovného dňa, ktorý predchádza dohodnutému dňu.

5.   Po lehotách stanovených v odsekoch 1 až 4 možno platobný príkaz odvolať, iba ak je to dohodnuté medzi používateľom platobných služieb a príslušnými poskytovateľmi platobných služieb. V prípade uvedenom v odsekoch 2 a 3 sa vyžaduje aj súhlas príjemcu platby. Ak je to dohodnuté v rámcovej zmluve, príslušný poskytovateľ platobných služieb môže za odvolanie účtovať poplatky.

Článok 81

Prevedené a prijaté sumy

1.   Členské štáty vyžadujú od poskytovateľa(-ov) platobných služieb platiteľa, poskytovateľa(-ov) platobných služieb príjemcu platby a každého sprostredkovateľa poskytovateľov platobných služieb, aby prevádzali plnú sumu platobnej transakcie a z prevedenej sumy neodpočítavali poplatky.

2.   Príjemca platby a poskytovateľ platobných služieb sa však môžu dohodnúť, že príslušný poskytovateľ platobných služieb si odpočíta svoje poplatky z prevedenej sumy pred tým, než ju pripíše na účet príjemcu platby. V takomto prípade sa v informáciách poskytnutých príjemcovi platby oddelene uvedie plná suma platobnej transakcie a poplatky.

3.   Ak sa z prevedenej sumy odpočítajú iné poplatky než tie, ktoré sú uvedené v odseku 2, poskytovateľ platobných služieb platiteľa zabezpečí, aby príjemca platby dostal plnú sumu platobnej transakcie iniciovanej platiteľom. Ak sa platobná transakcia iniciuje príjemcom platby alebo jeho prostredníctvom, poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby zabezpečí, aby príjemca platby dostal plnú sumu platobnej transakcie.

Oddiel 2

Lehota na vykonanie a dátum pripísania alebo odpísania

Článok 82

Rozsah pôsobnosti

1.   Tento oddiel sa uplatňuje na:

a)

platobné transakcie v eurách;

b)

vnútroštátne platobné transakcie v mene členského štátu mimo eurozóny;

c)

platobné transakcie zahŕňajúce iba jednu menovú konverziu medzi eurom a menou členského štátu mimo eurozóny, ak sa požadovaná menová konverzia vykonáva v dotknutom členskom štáte mimo eurozóny a ak sa v prípade cezhraničných platobných transakcií takýto cezhraničný prevod uskutočňuje v eurách.

2.   Tento oddiel sa uplatňuje na platobné transakcie, ktoré nie sú uvedené v odseku 1, pokiaľ sa používateľ platobných služieb a poskytovateľ platobných služieb nedohodli inak, s výnimkou článku 87, ktorého ustanovenia si tieto strany nemôžu dohodnúť inak. Ak sa však používateľ platobných služieb a poskytovateľ platobných služieb v prípade platobných transakcií v rámci Únie dohodnú na lehote dlhšej, než je lehota stanovená v článku 83, táto dlhšia lehota nesmie byť dlhšia než štyri pracovné dni nasledujúce po okamihu prijatia uvedenom v článku 78.

Článok 83

Platobné transakcie na platobný účet

1.   Členské štáty vyžadujú od poskytovateľa platobných služieb platiteľa, aby zabezpečil, že suma platobnej transakcie po okamihu prijatia uvedenom v článku 78 sa pripíše na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby do konca nasledujúceho pracovného dňa. Uvedená lehota sa môže predĺžiť o ďalší pracovný deň pre platobné transakcie iniciované v papierovej forme.

2.   Členské štáty vyžadujú od poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby, aby pripísal sumu platobnej transakcie na platobný účet príjemcu platby a umožnil mu ňou disponovať po tom, ako tento poskytovateľ platobných služieb dostal finančné prostriedky v súlade s článkom 87.

3.   Členské štáty vyžadujú od poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby, aby previedol platobný príkaz iniciovaný príjemcom platby alebo jeho prostredníctvom poskytovateľovi platobných služieb platiteľa v lehotách dohodnutých medzi príjemcom platby a poskytovateľom platobných služieb umožňujúcich vyrovnanie, pokiaľ ide o inkaso, k dohodnutému dátumu splatnosti.

Článok 84

Neexistencia platobného účtu príjemcu platby u poskytovateľa platobných služieb

Ak príjemca platby nemá platobný účet u poskytovateľa platobných služieb, poskytovateľ platobných služieb, ktorý prijíma finančné prostriedky pre príjemcu platby, sprístupní príjemcovi platby tieto finančné prostriedky v lehote stanovenej v článku 83.

Článok 85

Hotovosť vkladaná na platobný účet

Ak spotrebiteľ vloží hotovosť na platobný účet u poskytovateľa platobných služieb v mene tohto platobného účtu, poskytovateľ platobných služieb zabezpečí, aby bola suma k dispozícii a aby bola pripísaná na účet ihneď po prijatí finančných prostriedkov. Ak používateľ platobných služieb nie je spotrebiteľom, suma je k dispozícii a pripísaná na účet najneskôr v nasledujúci pracovný deň po prijatí finančných prostriedkov.

Článok 86

Vnútroštátne platobné transakcie

V prípade vnútroštátnych platobných transakcií môžu členské štáty stanoviť kratšie maximálne lehoty na vykonanie než tie, ktoré sú stanovené v tomto oddiele.

Článok 87

Dátum pripísania alebo odpísania a dostupnosť finančných prostriedkov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby bol dátumom pripísania finančných prostriedkov v prípade platobného účtu príjemcu platby najneskôr pracovný deň, v ktorý sa suma platobnej transakcie pripíše na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby.

2.   Poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby zabezpečí, aby mal príjemca platby sumu platobnej transakcie k dispozícii ihneď po pripísaní tejto sumy na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby, ak na strane poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby:

a)

nedochádza k žiadnej menovej konverzii alebo

b)

dochádza k menovej konverzii medzi eurom a menou členského štátu alebo medzi menami dvoch členských štátov.

Povinnosť stanovená v tomto odseku sa vzťahuje aj na platby v rámci jedného poskytovateľa platobných služieb.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby dátum odpísania z účtu pre platobný účet platiteľa nenastal skôr než v okamihu, keď sa suma platobnej transakcie odpíše z tohto platobného účtu.

Oddiel 3

Zodpovednosť

Článok 88

Nesprávne jedinečné identifikátory

1.   Ak sa platobný príkaz vykonáva v súlade s jedinečným identifikátorom, považuje sa za správne vykonaný vzhľadom na príjemcu platby uvedeného v jedinečnom identifikátore.

2.   Ak nie je jedinečný identifikátor poskytnutý používateľom platobných služieb správny, poskytovateľ platobných služieb nenesie zodpovednosť podľa článku 89 za nevykonanie či chybné vykonanie platobnej transakcie.

3.   Poskytovateľ platobných služieb platiteľa však vynaloží primerané úsilie, aby vymohol finančné prostriedky platobnej transakcie. Poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby pri uvedenom úsilí spolupracuje aj tak, že poskytovateľovi platobných služieb platiteľa oznamuje všetky relevantné informácie potrebné pre získanie finančných prostriedkov.

V prípade, že získanie finančných prostriedkov podľa prvého pododseku nie je možné, poskytovateľ platobných služieb platiteľa poskytne platiteľovi na základe písomnej žiadosti všetky informácie dostupné poskytovateľovi platobných služieb platiteľa a relevantné pre platiteľa, aby platiteľ mohol vzniesť právny nárok na získanie finančných prostriedkov.

4.   Ak je to dohodnuté v rámcovej zmluve, poskytovateľ platobných služieb môže používateľovi platobných služieb za získanie finančných prostriedkov účtovať poplatky.

5.   Ak používateľ platobných služieb poskytne ďalšie informácie k tým, ktoré sú vymedzené v článku 45 ods. 1 písm. a) alebo v článku 52 bode 2 písm. b), poskytovateľ platobných služieb je zodpovedný iba za vykonanie platobných transakcií v súlade s jedinečným identifikátorom, ktorý poskytol používateľ platobných služieb.

Článok 89

Zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za nevykonanie, chybné vykonanie alebo oneskorené vykonanie platobných transakcií

1.   Ak platobný príkaz priamo iniciuje platiteľ, poskytovateľ platobných služieb platiteľa je bez toho, aby bol dotknutý článok 71, článok 88 ods. 2 a 3 a článok 93, voči platiteľovi zodpovedný za správne vykonanie platobnej transakcie, pokiaľ nedokáže platiteľovi a prípadne poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby, že poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby dostal sumu platobnej transakcie v súlade s článkom 83 ods. 1. V uvedenom prípade poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby nesie zodpovednosť voči príjemcovi platby za správne vykonanie platobnej transakcie.

Ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa nesie zodpovednosť podľa prvého pododseku, bez zbytočného odkladu vráti platiteľovi sumu nevykonanej alebo chybnej platobnej transakcie a v relevantných prípadoch navráti platobný účet, z ktorého sa finančné prostriedky odpísali, do stavu, v ktorom by bol, keby sa chybná platobná transakcia neuskutočnila.

Dátum pripísania finančných prostriedkov na platobný účet platiteľa nesmie byť neskorší než dátum, ku ktorému sa táto suma odpísala.

Ak podľa prvého pododseku nesie zodpovednosť poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby, ihneď umožní príjemcovi platby disponovať so sumou platobnej transakcie a v relevantnom prípade pripíše zodpovedajúcu sumu na platobný účet príjemcu platby.

Dátum pripísania sumy na platobný účet príjemcu platby nesmie byť neskorší než dátum, ku ktorému by sa táto suma pripísala na účet, ak by sa transakcia vykonala správne, v súlade s článkom 87.

Ak sa platobná transakcia vykoná neskoro, poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby na žiadosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa konajúceho v mene platiteľa zabezpečí, aby dátum pripísania sumy na platobný účet príjemcu platby nebol neskorší než dátum, ku ktorému by sa táto suma pripísala, ak by sa transakcia vykonala správne.

V prípade nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej transakcie, pri ktorej platobný príkaz inicioval platiteľ, poskytovateľ platobných služieb platiteľa vynaloží na základe žiadosti a bez ohľadu na zodpovednosť podľa tohto odseku okamžité úsilie na vysledovanie platobnej transakcie a výsledok oznámi platiteľovi. Platiteľovi sa za to neúčtuje žiadny poplatok.

2.   Ak bol platobný príkaz iniciovaný príjemcom platby alebo jeho prostredníctvom, poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby je bez toho, aby bol dotknutý článok 71, článok 88 ods. 2 a 3 a článok 93, zodpovedný voči príjemcovi platby za správne zaslanie platobného príkazu poskytovateľovi platobných služieb platiteľa v súlade s článkom 83 ods. 3. Ak je poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby zodpovedný podľa tohto pododseku, bezodkladne opätovne zašle príslušný platobný príkaz poskytovateľovi platobných služieb platiteľa.

V prípade oneskoreného zaslania platobného príkazu nesmie byť dátum pripísania sumy na platobný účet príjemcu platby neskorší než dátum, ku ktorému by sa táto suma pripísala, ak by sa transakcia vykonala správne.

Okrem toho je poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby bez toho, aby bol dotknutý článok 71, článok 88 ods. 2 a 3 a článok 93, zodpovedný voči príjemcovi platby za spracovanie platobnej transakcie v súlade so svojimi povinnosťami podľa článku 87. Ak podľa tohto pododseku nesie zodpovednosť poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby, tento poskytovateľ platobných služieb zabezpečí, aby bola suma platobnej transakcie k dispozícii príjemcovi platby bezodkladne po pripísaní tejto sumy na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby. Dátum pripísania sumy na platobný účet príjemcu platby nesmie byť neskorší než dátum, ku ktorému by sa táto suma pripísala, ak by sa transakcia vykonala správne.

V prípade nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej transakcie, za ktorú nie je zodpovedný poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby podľa prvého a druhého pododseku, je poskytovateľ platobných služieb platiteľa zodpovedný voči platiteľovi. Ak je v tomto zmysle zodpovedný poskytovateľ platobných služieb platiteľa, tento podľa potreby a bez zbytočného odkladu vráti platiteľovi sumu nevykonanej alebo chybnej platobnej transakcie a navráti platobný účet, z ktorého sa finančné prostriedky odpísali, do stavu, v ktorom by bol, keby sa chybná platobná transakcia neuskutočnila. Dátum pripísania sumy finančných prostriedkov na platobný účet platiteľa nesmie byť neskorší než dátum, ku ktorému sa táto suma odpísala.

Povinnosť podľa štvrtého pododseku sa nevzťahuje na poskytovateľa platobných služieb platiteľa, ak dokáže, že poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby dostal sumu platobnej transakcie, aj keď vykonanie platobnej transakcie je s malým oneskorením.

V takom prípade poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby pripíše sumu na platobný účet príjemcu platby najneskôr k dátumu, ku ktorému by sa táto suma pripísala, ak by sa vykonala správne.

V prípade nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej transakcie, pri ktorej bol platobný príkaz iniciovaný príjemcom platby alebo prostredníctvom neho, poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby vynaloží na základe žiadosti a bez ohľadu na zodpovednosť podľa tohto odseku ihneď úsilie na vysledovanie platobnej transakcie a výsledok oznámi príjemcovi platby. Príjemcovi platby sa za to neúčtuje žiadny poplatok.

3.   Okrem toho nesú poskytovatelia platobných služieb zodpovednosť voči svojim príslušným používateľom platobných služieb za všetky poplatky, ktoré stanovujú, a za všetky úroky, ktoré sú používateľovi platobných služieb účtované v dôsledku nevykonania, chybného alebo neskorého vykonania platobnej transakcie.

Článok 90

Zodpovednosť v prípade platobných iniciačných služieb za nevykonanie, chybné alebo oneskorené vykonanie platobných transakcií

1.   Ak platobný príkaz iniciuje platiteľ prostredníctvom poskytovateľa platobných iniciačných služieb, poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet bez toho, aby bol dotknutý článok 71 a článok 88 ods. 2 a 3, vráti platiteľovi sumu nevykonanej alebo chybnej platobnej transakcie a v relevantných prípadoch navráti platobný účet, z ktorého boli finančné prostriedky odpísané, do stavu, v ktorom by bol, keby sa chybná platobná transakcia neuskutočnila.

Je na poskytovateľovi platobných iniciačných služieb, aby dokázal, že platobný príkaz dostal poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet platiteľa v súlade s článkom 78 a že v rámci jeho sféry pôsobnosti bola platobná transakcia autentifikovaná, riadne zaznamenaná a neovplyvnila ju technická porucha ani iné nedostatky spojené s nevykonaním, chybným alebo oneskoreným vykonaním transakcie.

2.   Ak poskytovateľ platobných iniciačných služieb nesie zodpovednosť za nevykonanie, chybné alebo oneskorené vykonanie platobnej transakcie, bezodkladne nahradí poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet na jeho žiadosť straty alebo sumy zaplatené v dôsledku vrátenia finančných prostriedkov platiteľovi.

Článok 91

Dodatočná finančná náhrada

Každá finančná náhrada, ktorá je dodatočná k náhrade stanovenej v tomto oddiele, sa môže určiť podľa príslušného práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb.

Článok 92

Právo na náhradu

1.   Ak zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb podľa článkov 73 a 89 možno prisúdiť inému poskytovateľovi platobných služieb alebo sprostredkovateľovi, tento poskytovateľ platobných služieb alebo sprostredkovateľ nahradí prvému poskytovateľovi platobných služieb všetky straty vzniknuté alebo sumy zaplatené podľa článkov 73 a 89. Zahŕňa to aj náhradu v prípade, že niektorý z poskytovateľov platobných služieb nepoužil silnú autentifikáciu zákazníka.

2.   Ďalšia finančná náhrada sa môže stanoviť v súlade s dohodami medzi poskytovateľmi platobných služieb a/alebo sprostredkovateľmi a podľa práva, ktorým sa riadi dohoda, ktorú medzi sebou uzatvorili.

Článok 93

Neobvyklé a nepredvídateľné okolnosti

Zodpovednosť podľa kapitol 2 alebo 3 nevznikne v prípade neobvyklých a nepredvídateľných okolností, ktoré strana požadujúca zohľadnenie týchto okolností nemôže ovplyvniť a ktorých dôsledkom by sa nedalo napriek všetkému úsiliu vyhnúť, alebo ak je poskytovateľ platobných služieb viazaný inými zákonnými povinnosťami, na ktoré sa vzťahuje právo Únie alebo vnútroštátne právo.

KAPITOLA 4

Ochrana údajov

Článok 94

Ochrana údajov

1.   Členské štáty povolia spracúvanie osobných údajov platobnými systémami a poskytovateľmi platobných služieb, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie predchádzania, vyšetrovania a odhaľovania platobných podvodov. Poskytovanie informácií jednotlivcom o spracúvaní osobných údajov, toto spracúvanie takýchto osobných údajov a akékoľvek iné spracúvanie osobných údajov na účely tejto smernice sa uskutočňuje v súlade so smernicou 95/46/ES, vnútroštátnymi pravidlami, ktorými sa transponuje smernica 95/46/ES, a s nariadením (ES) č. 45/2001.

2.   Poskytovatelia platobných služieb majú prístup k osobným údajom, ktoré sú potrebné na poskytovanie ich platobných služieb, a spracúvajú a uchovávajú takéto osobné údaje len s výslovným súhlasom používateľa platobných služieb.

KAPITOLA 5

Prevádzkové a bezpečnostné riziká a autentifikácia

Článok 95

Riadenie prevádzkových a bezpečnostných rizík

1.   Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb ustanovili rámec s vhodnými opatreniami na zmiernenie a kontrolnými mechanizmami s cieľom riadiť prevádzkové a bezpečnostné riziká súvisiace s platobnými službami, ktoré poskytujú. Poskytovatelia platobných služieb ako súčasť toho rámca zavedú a zachovávajú účinné postupy riadenia incidentov vrátane zisťovania a klasifikácie závažných prevádzkových a bezpečnostných incidentov.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb každoročne alebo v kratších intervaloch, ktoré určí príslušný orgán, poskytovali príslušnému orgánu aktualizované a komplexné posúdenie prevádzkových a bezpečnostných rizík súvisiacich s platobnými službami, ktoré poskytujú, ako aj primeranosti opatrení na zmiernenie rizík a zavedených kontrolných mechanizmov s cieľom reagovať na tieto riziká.

3.   EBA do 13. júla 2017 v úzkej spolupráci s ECB a po konzultáciách so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, a to aj na trhu s platobnými službami, zohľadňujúc všetky dotknuté záujmy, vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 týkajúce sa zavedenia, vykonávania a monitorovania bezpečnostných opatrení a v náležitých prípadoch aj postupov certifikácie.

EBA v úzkej spolupráci s ECB usmernenia uvedené v prvom pododseku preskúmava pravidelne a v každom prípade aspoň každé dva roky.

4.   Berúc do úvahy skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení uvedených v odseku 3 orgán EBA, ak ho o to Komisia v relevantných prípadoch požiada, vypracuje návrh regulačných technických predpisov o kritériách a podmienkach zavedenia a monitorovania bezpečnostných opatrení.

Na Komisiu sa v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

5.   EBA podporuje spoluprácu vrátane výmeny informácií v oblasti prevádzkových a bezpečnostných rizík, ktoré sú spojené s platobnými službami, medzi príslušnými orgánmi a medzi príslušnými orgánmi a ECB a v relevantných prípadoch Agentúrou Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť.

Článok 96

Oznamovanie incidentov

1.   V prípade závažného prevádzkového alebo bezpečnostného incidentu poskytovatelia platobných služieb bez zbytočného odkladu informujú príslušný orgán v domovskom členskom štáte poskytovateľa platobných služieb.

Poskytovateľ platobných služieb v prípade, že incident má vplyv na finančné záujmy jeho používateľov platobných služieb, bez zbytočného odkladu informuje svojich používateľov platobných služieb o incidente a o všetkých opatreniach, ktoré môžu prijať na zmiernenie nepriaznivých účinkov incidentu.

2.   Príslušný orgán domovského členského štátu po prijatí oznámenia uvedeného v odseku 1 bez zbytočného odkladu poskytne relevantné informácie o incidente orgánu EBA a ECB. Uvedený príslušný orgán po posúdení relevantnosti incidentu pre relevantné orgány tohto členského štátu tieto príslušné orgány zodpovedajúcim spôsobom informuje.

EBA a ECB v spolupráci s príslušným orgánom domovského členského štátu posúdia relevantnosť incidentu pre iné relevantné orgány Únie a vnútroštátne orgány a zodpovedajúcim spôsobom ich informujú. ECB informuje členov Európskeho systému centrálnych bánk o otázkach relevantných pre platobné systémy.

Na základe uvedeného oznámenia príslušné orgány v relevantných prípadoch prijmú všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom ochrániť bezprostrednú bezpečnosť finančného systému.

3.   EBA do 13. januára 2018 v úzkej spolupráci s ECB a po konzultáciách so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, a to aj s tými na trhu s platobnými službami, zohľadňujúc všetky dotknuté záujmy, vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, ktoré sú určené každému z týchto subjektov:

a)

poskytovateľom platobných služieb, pokiaľ ide o klasifikáciu závažných incidentov uvedených v odseku 1 a o obsah, formát, vrátane štandardných vzorov oznámení, a postupy oznamovania takýchto incidentov;

b)

príslušným orgánom, pokiaľ ide o kritériá posudzovania relevantnosti incidentu a podrobnosti hlásení o incidentoch, ktoré sa majú súčasne oznamovať aj iným vnútroštátnym orgánom.

4.   EBA v úzkej spolupráci s ECB pravidelne a v každom prípade aspoň každé dva roky preskúmava usmernenia uvedené v odseku 3.

5.   EBA pri vydávaní a preskúmavaní usmernení uvedených v odseku 3 zohľadňuje normy a/alebo špecifikácie, ktoré vypracovala a uverejnila Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť pre sektory vykonávajúce iné činnosti než je poskytovanie platobných služieb.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb poskytovali svojim príslušným orgánom aspoň raz ročne štatistické údaje o podvodoch súvisiacich s rôznymi platobnými prostriedkami. Uvedené príslušné orgány poskytnú orgánu EBA a ECB takéto údaje v súhrnnej podobe.

Článok 97

Autentifikácia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb uplatňovali silnú autentifikáciu zákazníka, ak platiteľ:

a)

pristupuje k svojmu platobnému účtu online;

b)

iniciuje elektronickú platobnú transakciu;

c)

prostredníctvom diaľkového prístupu vykonáva akékoľvek kroky, ktoré môžu predstavovať riziko platobného podvodu alebo iného zneužitia.

2.   S ohľadom na iniciovanie elektronických platobných transakcií, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b), zabezpečia členské štáty, aby pre elektronické platobné transakcie vykonávané prostredníctvom diaľkového prístupu poskytovatelia platobných služieb uplatňovali silnú autentifikáciu zákazníka, ktorá zahŕňa prvky, ktoré dynamicky spájajú transakciu s konkrétnou sumou a konkrétnym príjemcom platby.

3.   S ohľadom na odsek 1 zabezpečia členské štáty, aby poskytovatelia platobných služieb mali zavedené primerané bezpečnostné opatrenia s cieľom chrániť dôvernosť a integritu personalizovaných bezpečnostných prvkov používateľov platobných služieb.

4.   Odseky 2 a 3 sa uplatňujú aj vtedy, ak sa platby iniciujú prostredníctvom poskytovateľa platobných iniciačných služieb. Odseky 1 a 3 sa uplatňujú aj vtedy, keď sa informácie požadujú prostredníctvom poskytovateľa služieb informovania o účte.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet umožnil poskytovateľovi platobných iniciačných služieb a poskytovateľovi služieb informovania o účte spoľahnúť sa na postupy autentifikácie, ktorú poskytuje poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet používateľovi platobných služieb v súlade s odsekmi 1 a 3 a v prípade zapojenia poskytovateľa platobných iniciačných služieb v súlade s odsekmi 1, 2 a 3.

Článok 98

Regulačné technické predpisy týkajúce sa autentifikácie a komunikácie

1.   EBA vypracuje v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 v úzkej spolupráci s ECB a po konzultáciách so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, a to aj s tými na trhu s platobnými službami, zohľadňujúc všetky dotknuté záujmy, návrh regulačných technických predpisov určených poskytovateľom platobných služieb uvedeným v článku 1 ods. 1 tejto smernice, v ktorých vymedzí:

a)

požiadavky na silnú autentifikáciu zákazníka uvedenú v článku 97 ods. 1 a 2;

b)

výnimky z uplatňovania článku 97 ods. 1, 2 a 3 na základe kritérií stanovených v odseku 3 tohto článku;

c)

požiadavky na to, aby boli bezpečnostné opatrenia v súlade s článkom 97 ods. 3 s cieľom chrániť dôvernosť a integritu personalizovaných bezpečnostných prvkov používateľov platobných služieb, a

d)

požiadavky na spoločné a bezpečné otvorené komunikačné normy na účely identifikácie, autentifikácie, oznamovania a informovania, ako aj na vykonávanie bezpečnostných opatrení, medzi poskytovateľmi platobných služieb spravujúcimi účet, poskytovateľmi platobných iniciačných služieb, poskytovateľmi služieb informovania o účte, platiteľmi, príjemcami platby a inými poskytovateľmi platobných služieb.

2.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov uvedený v odseku 1 s cieľom:

a)

zaistiť prostredníctvom prijatia účinných požiadaviek zohľadňujúcich riziká primeranú úroveň bezpečnosti pre používateľov platobných služieb a poskytovateľov platobných služieb;

b)

zaistiť bezpečnosť finančných prostriedkov a osobných údajov používateľov platobných služieb;

c)

zaistiť a zachovávať spravodlivú hospodársku súťaž medzi všetkými poskytovateľmi platobných služieb;

d)

zaistiť neutralitu technológií a podnikateľských modelov;

e)

umožniť vývoj užívateľsky ústretových, prístupných a inovačných platobných prostriedkov.

3.   Výnimky uvedené v odseku 1 písm. b) sa zakladajú na týchto kritériách:

a)

úroveň rizika spojeného s poskytovanou službou;

b)

suma, častosť výskytu transakcie alebo obe tieto kritériá;

c)

forma platobného spôsobu použitá na vykonanie transakcie.

4.   EBA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v odseku 1 Komisii do 13. januára 2017.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 deleguje právomoc prijímať uvedené regulačné technické predpisy.

5.   EBA v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 pravidelne preskúmava a v prípade potreby aktualizuje regulačné technické predpisy, aby sa okrem iného zohľadnili inovácie a technologický vývoj.

KAPITOLA 6

Postupy alternatívneho riešenia sporov pre urovnanie sporov

Oddiel 1

Postupy podávania sťažností

Článok 99

Sťažnosti

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli postupy, ktoré umožnia používateľom platobných služieb a iným zainteresovaným stranám vrátane združení spotrebiteľov podávať príslušným orgánom sťažnosti, pokiaľ ide o údajné porušenia tejto smernice zo strany poskytovateľov platobných služieb.

2.   V relevantných prípadoch a bez toho, aby bolo dotknuté právo obrátiť sa na súd v súlade s vnútroštátnym procesným právom, sa v odpovedi príslušných orgánov sťažovateľovi oznámi existencia postupov alternatívneho riešenia sporov v súlade s článkom 102.

Článok 100

Príslušné orgány

1.   Členské štáty určia príslušné orgány na zabezpečenie a monitorovanie účinného súladu s touto smernicou. Uvedené príslušné orgány prijmú všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie takéhoto súladu.

Ide o:

a)

príslušné orgány v zmysle článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 alebo

b)

orgány uznané podľa vnútroštátneho práva alebo orgánmi verejnej moci výslovne oprávnenými na tento účel vnútroštátnym právom.

S výnimkou národných centrálnych bánk nesmú byť poskytovateľmi platobných služieb.

2.   Orgány uvedené v odseku 1 majú všetky právomoci a primerané zdroje potrebné na vykonávanie svojich povinností. V prípade, že je na zabezpečenie a monitorovanie účinného súladu s touto smernicou splnomocnený viac než jeden príslušný orgán, členské štáty zabezpečia úzku spoluprácu týchto orgánov, aby si mohli účinne plniť príslušné povinnosti.

3.   Príslušné orgány vykonávajú svoje právomoci v súlade s vnútroštátnymi právom buď:

a)

priamo na základe vlastnej kompetencie alebo pod dohľadom súdnych orgánov, alebo

b)

podaniami na súdoch, ktoré sú príslušné vydať potrebné rozhodnutie, v relevantných prípadoch aj prostredníctvom odvolania, ak podanie na vydanie potrebného rozhodnutia nie je úspešné.

4.   V prípade porušenia alebo pri podozrení na porušenie ustanovení vnútroštátneho práva transponujúcich hlavy III a IV sú príslušnými orgánmi uvedenými v odseku 1 tohto článku príslušné orgány domovského členského štátu poskytovateľa platobných služieb s výnimkou toho, že pre agentov a pobočky zriadené v súlade s právom usadiť sa sú príslušnými orgánmi príslušné orgány hostiteľského členského štátu.

5.   Členské štáty oznámia Komisii určené príslušné orgány uvedené v odseku 1 čo najskôr a v každom prípade do 13. januára 2018. Komisiu informujú o akomkoľvek rozdelení povinností týchto orgánov. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii akúkoľvek následnú zmenu týkajúcu sa určenia uvedených orgánov a ich príslušných právomocí.

6.   EBA vydá po konzultácii s ECB usmernenia určené príslušným orgánom v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o postupoch riešenia sťažností, ktoré sa majú zohľadniť na zabezpečenie súladu s odsekom 1 tohto článku. Uvedené usmernenia sa vydajú do 13. januára 2018 a podľa potreby sa pravidelne aktualizujú.

Oddiel 2

Postupy alternatívneho riešenia sporov a sankcie

Článok 101

Riešenie sporov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb zaviedli a uplatňovali primerané a účinné postupy riešenia sťažností, pokiaľ ide o riešenie sťažností používateľov platobných služieb týkajúcich sa práv a povinností vyplývajúcich z hláv III a IV tejto smernice, a v tejto súvislosti monitorujú ich konanie.

Uvedené postupy sa uplatňujú v každom členskom štáte, v ktorom poskytovateľ platobných služieb ponúka platobné služby, a sú dostupné v úradnom jazyku príslušného členského štátu alebo v inom jazyku, ak je to dohodnuté medzi poskytovateľom platobných služieb a používateľom platobných služieb.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby poskytovatelia platobných služieb vynaložili všetko dostupné úsilie s cieľom poskytnúť odpoveď v papierovej forme alebo, ak je to dohodnuté medzi poskytovateľom platobných služieb a používateľom platobných služieb, na inom trvalom nosiči údajov, na sťažnosti používateľov platobných služieb. V takejto odpovedi sa venuje pozornosť každému bodu sťažnosti, a to v primeranej časovej lehote, najneskôr však do 15 pracovných dní od doručenia sťažnosti. Vo výnimočných situáciách, keď nemožno odpovedať do 15 pracovných dní z dôvodov, ktoré sú mimo kontroly poskytovateľa platobných služieb, sa vyžaduje zaslanie predbežnej odpovede s jasným uvedením dôvodov oneskorenia odpovede na sťažnosť a termínu konečnej odpovede používateľovi platobných služieb. Lehota na doručenie konečnej odpovede v žiadnom prípade nesmie presiahnuť 35 pracovných dní.

Členské štáty môžu zaviesť alebo ponechať v platnosti predpisy o postupoch riešenia sporov, ktoré sú pre používateľa platobných služieb výhodnejšie, než je postup uvedený v prvom pododseku. Ak tak urobia, uplatňujú sa uvedené predpisy.

3.   Poskytovateľ platobných služieb informuje používateľa platobných služieb o aspoň jednom subjekte alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný riešiť spory týkajúce sa práv a povinností vyplývajúcich z hláv III a IV.

4.   Informácie uvedené v odseku 3 sa uvedú jasným, zrozumiteľným a ľahko prístupným spôsobom na webovom sídle poskytovateľa platobných služieb, ak nejaké má, na pobočke a vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy medzi poskytovateľom platobných služieb a používateľom platobných služieb. Ďalej sa uvedie, ako sa dajú získať ďalšie informácie o príslušnom subjekte alternatívneho riešenia sporov a o podmienkach, na základe ktorých sa na tento subjekt možno obrátiť.

Článok 102

Postupy alternatívneho riešenia sporov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na riešenie sporov medzi používateľmi platobných služieb a poskytovateľmi platobných služieb týkajúcich sa práv a povinností vyplývajúcich z hláv III a IV tejto smernice zaviedli podľa príslušného vnútroštátneho práva a práva Únie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ (35) primerané, nezávislé, nestranné, transparentné a účinné postupy alternatívneho riešenia sporov, pričom sa v prípade potreby využijú už existujúce príslušné orgány. Členské štáty zabezpečia, aby sa postupy alternatívneho riešenia sporov uplatňovali na poskytovateľov platobných služieb a aby sa vzťahovali aj na činnosti vymenovaných zástupcov.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby orgány uvedené v odseku 1 tohto článku účinne spolupracovali pri riešení cezhraničných sporov týkajúcich sa práv a povinností vyplývajúcich z hláv III a IV.

Článok 103

Sankcie

1.   Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných za porušenie vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, a prijmú všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť ich vykonávanie. Takéto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Členské štáty umožnia svojim príslušným orgánom sprístupniť verejnosti akúkoľvek administratívnu sankciu, ktorá je uložená za porušenie opatrení prijatých pri transpozícii tejto smernice, s výnimkou prípadu, keď by takéto sprístupnenie závažne ohrozilo finančné trhy alebo by spôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám.

HLAVA V

DELEGOVANÉ AKTY A REGULAČNÉ TECHNICKÉ PREDPISY

Článok 104

Delegované akty

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 105, pokiaľ ide o:

a)

úpravu odkazu na odporúčanie 2003/361/ES v článku 4 bode 36 tejto smernice v prípade zmeny uvedeného odporúčania;

b)

aktualizáciu súm uvedených v článku 32 ods. 1 a článku 74 ods. 1 s cieľom zohľadniť infláciu.

Článok 105

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 104 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 12. januára 2016.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 104 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 104 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 106

Povinnosť informovať spotrebiteľov o ich právach

1.   Do 13. januára 2018 Komisia vypracuje užívateľsky ústretový elektronický leták, v ktorom jasným a ľahko zrozumiteľným spôsobom uvedie práva spotrebiteľov uvedené v tejto smernici a súvisiacom práve Únie.

2.   Komisia informuje členské štáty, európske združenia poskytovateľov platobných služieb a európske združenia spotrebiteľov o uverejnení letáka uvedeného v odseku 1.

Komisia, EBA a príslušné orgány zabezpečia jednotlivo, aby bol leták k dispozícii ľahko prístupným spôsobom na ich webových sídlach.

3.   Poskytovatelia platobných služieb zabezpečia, aby bol leták k dispozícii ľahko prístupným spôsobom na ich webových sídlach, ak nejaké existujú, a v papierovej forme na ich pobočkách, u ich agentov a subjektov poverených externým vykonávaním činnosti.

4.   Poskytovatelia platobných služieb neúčtujú svojim klientom za poskytovanie informácií podľa tohto článku žiadne poplatky.

5.   Pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú s použitím vhodných alternatívnych prostriedkov, ktoré umožňujú, aby boli informácie dostupné v prístupnom formáte.

HLAVA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 107

Úplná harmonizácia

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 2, článok 8 ods. 3, článok 32, článok 38 ods. 2, článok 42 ods. 2, článok 55 ods. 6, článok 57 ods. 3, článok 58 ods. 3, článok 61 ods. 2 a 3, článok 62 ods. 5, článok 63 ods. 2 a 3, článok 74 ods. 1 druhý pododsek a článok 86, nesmú členské štáty, pokiaľ táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, zachovávať ani zavádzať iné ustanovenia, než sú stanovené v tejto smernici.

2.   Ak členský štát využije niektorú z možností uvedených v odseku 1, oznámi túto skutočnosť a všetky nasledujúce zmeny Komisii. Komisia uverejní informácie na webovom sídle alebo iným ľahko prístupným spôsobom.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa poskytovatelia platobných služieb neodchyľovali na úkor používateľov platobných služieb od ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, okrem prípadov výslovne v nej stanovených.

Poskytovatelia platobných služieb sa však môžu rozhodnúť poskytnúť používateľom platobných služieb priaznivejšie podmienky.

Článok 108

Doložka o preskúmaní

Komisia do 13. januára 2021 predloží Európskemu parlamentu, Rade, ECB a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní a vplyve tejto smernice, a najmä o:

a)

primeranosti a vplyve pravidiel týkajúcich sa poplatkov, ako sa stanovuje v článku 62 ods. 3, 4 a 5;

b)

uplatňovaní článku 2 ods. 3 a 4 vrátane posúdenia, či sa hlavy III a IV môžu, ak je to technicky možné, uplatňovať v plnej miere na platobné transakcie uvedené v uvedených odsekoch;

c)

prístupe k platobným systémom, predovšetkým so zreteľom na úroveň hospodárskej súťaže;

d)

vhodnosti a vplyve limitov pre platobné transakcie uvedené v článku 3 písm. l);

e)

vhodnosti a vplyve limitu pre výnimku uvedenú v článku 32 ods. 1 písm. a);

f)

tom, či by bolo vzhľadom na vývoj situácie žiaduce zaviesť ako doplnok k ustanoveniam článku 75 o platobných transakciách, v prípade ktorých suma nie je vopred známa a finančné prostriedky sú zablokované, maximálne limity pre sumy, ktoré sa majú blokovať na platobnom účte platiteľa v takýchto situáciách.

Komisia v prípade potreby predloží legislatívny návrh spolu so svojou správou.

Článok 109

Prechodné ustanovenie

1.   Členské štáty umožnia platobným inštitúciám, ktoré začali vykonávať činnosti v súlade s vnútroštátnym právom, ktorým sa transponuje smernica 2007/64/ES, do 13. januára 2018, aby pokračovali v týchto činnostiach v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 2007/64/ES bez toho, aby museli žiadať o povolenie v súlade s článkom 5 tejto smernice alebo dodržať ostatné ustanovenia stanovené alebo uvedené v hlave II tejto smernice do 13. júla 2018.

Členské štáty od takýchto platobných inštitúcií vyžadujú, aby predložili všetky náležité informácie príslušným orgánom, aby tieto orgány mohli do 13. júla 2018 posúdiť, či uvedené platobné inštitúcie spĺňajú požiadavky stanovené v hlave II, a ak nie, aké opatrenia sa musia prijať na zabezpečenie ich dodržiavania alebo či je vhodné odňať povolenia.

Platobným inštitúciám, ktoré podľa overenia príslušnými orgánmi spĺňajú požiadavky stanovené v hlave II, sa udelí povolenie a zapíšu sa do registrov uvedených v článkoch 14 a 15. Ak uvedené platobné inštitúcie nesplnia požiadavky stanovené v hlave II do 13. júla 2018, v súlade s článkom 37 sa im zakáže poskytovať platobné služby.

2.   Členské štáty môžu stanoviť, aby sa platobným inštitúciám uvedeným v odseku 1 tohto článku automaticky udelilo povolenie a aby boli zapísané do registrov uvedených v článkoch 14 a 15, ak už príslušné orgány majú dôkaz o tom, že požiadavky stanovené v článkoch 5 a 11 sú splnené. Príslušné orgány informujú dotknuté platobné inštitúcie pred tým, než im udelia povolenie.

3.   Tento odsek sa uplatňuje na fyzické alebo právnické osoby, ktoré využívali výnimku podľa článku 26 smernice 2007/64/ES pred 13. januára 2018, a ktoré vykonávali činnosti poskytovania platobných služieb v zmysle smernice 2007/64/ES.

Členské štáty umožnia uvedeným osobám, aby pokračovali v uvedených činnostiach v príslušnom členskom štáte v súlade so smernicou 2007/64/ES až do 13. januára 2019 bez toho, aby museli žiadať o povolenie podľa článku 5 tejto smernice, alebo získať výnimku podľa článku 32 tejto smernice, alebo dodržať ostatné ustanovenia stanovené alebo uvedené v hlave II tejto smernice.

Každej osobe uvedenej v prvom pododseku, ktorej sa do 13. januára 2019 neudelilo povolenie alebo výnimka podľa tejto smernice, sa v súlade s článkom 37 tejto smernice zakáže poskytovať platobné služby.

4.   Členské štáty môžu umožniť fyzickým a právnickým osobám, ktoré využívajú výnimku uvedenú v odseku 3 tohto článku, aby sa považovali za osoby využívajúce výnimku a aby sa automaticky zapísali do registrov uvedených v článkoch 14 a 15, ak príslušné orgány majú dôkaz o tom, že požiadavky stanovené v článku 32 sú splnené. Príslušné orgány informujú dotknuté platobné inštitúcie.

5.   Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku sa platobným inštitúciám, ktorým bolo udelené povolenie poskytovať platobné služby uvedené v bode 7 prílohy k smernici 2007/64/ES, ponecháva toto povolenie poskytovať tieto platobné služby, ktoré sa považujú za platobné služby uvedené v prílohe I bode 3 k tejto smernici, ak príslušné orgány do 13. januára 2020 získajú dôkaz o tom, že požiadavky stanovené v článku 7 písm. c) a v článku 9 tejto smernice sú splnené.

Článok 110

Zmeny smernice 2002/65/ES

V článku 4 smernice 2002/65/ES sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Ak sa uplatňuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (36), ustanovenia o poskytovaní informácií podľa článku 3 ods. 1 tejto smernice s výnimkou bodu 2 písm. c) až g), bodu 3 písm. a), d) a e) a bodu 4 písm. b) sa nahrádzajú článkami 44, 45, 51 a 52 smernice (EÚ) 2015/2366.

Článok 111

Zmeny smernice 2009/110/ES

Smernica 2009/110/ES sa mení takto:

1.

Článok 3 sa mení takto:

a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Bez toho, aby bola dotknutá táto smernica, sa článok 5, články 11 až 17, článok 19 ods. 5 a 6 a články 20 až 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (37) vrátane delegovaných aktov prijatých podľa článku 15 ods. 4, článku 28 ods. 5 a článku 29 ods. 7 primerane uplatňujú na inštitúcie elektronického peňažníctva.

(37)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).“"

b)

Odseky 4 a 5 sa nahrádzajú takto:

„4.   Členské štáty umožnia inštitúciám elektronického peňažníctva, aby distribuovali a zamieňali elektronické peniaze prostredníctvom fyzických alebo právnických osôb, ktoré konajú v ich mene. Ak inštitúcia elektronického peňažníctva distribuuje elektronické peniaze v inom členskom štáte tak, že využije takúto fyzickú alebo právnickú osobu, články 27 až 31, s výnimkou článku 29 ods. 4 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366, vrátane delegovaných aktov prijatých v súlade s jej článkom 28 ods. 5 a článkom 29 ods. 7, sa primerane uplatňujú na takúto inštitúciu elektronického peňažníctva.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 tohto článku, inštitúcie elektronického peňažníctva nevydávajú elektronické peniaze prostredníctvom sprostredkovateľov. Inštitúcie elektronického peňažníctva môžu poskytovať platobné služby uvedené v článku 6 ods. 1 písm. a) tejto smernice prostredníctvom sprostredkovateľov, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 19 smernice (EÚ) 2015/2366.“

2.

V článku 18 sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Členské štáty umožnia inštitúciám elektronického peňažníctva, ktoré začali pred 13. januárom 2018 vykonávať činnosti v súlade s touto smernicou a so smernicou 2007/64/ES v členskom štáte, v ktorom majú svoje ústredie, pokračovať v týchto činnostiach v danom členskom štáte alebo v ktoromkoľvek inom členskom štáte bez toho, aby museli žiadať o povolenie v súlade s článkom 3 tejto smernice alebo dodržať ostatné požiadavky stanovené alebo uvedené v hlave II tejto smernice do 13. júla 2018.

Členské štáty od inštitúcií elektronického peňažníctva uvedených v prvom pododseku vyžadujú, aby predložili všetky náležité informácie príslušným orgánom, aby tieto mohli do 13. júla 2018 posúdiť, či tieto inštitúcie elektronického peňažníctva spĺňajú požiadavky stanovené v hlave II tejto smernice a ak nie, aké opatrenia sa musia prijať na zabezpečenie ich splnenia alebo či je vhodné odňať povolenie.

Inštitúciám elektronického peňažníctva uvedeným v prvom pododseku, ktoré podľa overenia príslušnými orgánmi spĺňajú požiadavky stanovené v hlave II, sa udelí povolenie a zapíšu sa do registra. Ak uvedené inštitúcie elektronického peňažníctva nespĺňajú požiadavky stanovené v hlave II do 13. júla 2018, vydávanie elektronických peňazí sa im zakáže.“

Článok 112

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1093/2010

Nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 sa mení takto:

1.

V článku 1 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Orgán pre bankovníctvo koná v rámci právomocí udelených týmto nariadením a v rozsahu pôsobnosti smernice 2002/87/ES, smernice 2009/110/ES, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (38), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (39), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (40), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 (41), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (42), a pokiaľ sa uvedené akty uplatňujú na úverové a finančné inštitúcie a príslušné orgány, ktoré nad nimi vykonávajú dohľad, v rámci rozsahu pôsobnosti príslušných častí smernice 2002/65/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (43) vrátane všetkých smerníc, nariadení a rozhodnutí vychádzajúcich z uvedených aktov a všetkých ostatných právne záväzných aktov Únie, ktorými sa zverujú úlohy orgánu pre bankovníctvo. Orgán pre bankovníctvo koná tiež v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 (44).

(38)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1)."

(39)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338)."

(40)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149)."

(41)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1)."

(42)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35)."

(43)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73)."

(44)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).“"

2.

Článok 4 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   ‚finančné inštitúcie‘ sú úverové inštitúcie vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, investičné spoločnosti vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, finančné konglomeráty vymedzené v článku 2 bode 14 smernice 2002/87/ES, poskytovatelia platobných služieb vymedzení v článku 4 bode 11 smernice (EÚ) 2015/2366 a inštitúcie elektronických peňazí vymedzené v článku 2 bode 1 smernice 2009/110/ES, avšak v súvislosti so smernicou (EÚ) 2015/849 sú ‚finančnými inštitúciami‘ úverové inštitúcie a finančné inštitúcie vymedzené v článku 3 bodoch 1 a 2 smernice (EÚ) 2015/849;“.

Článok 113

Zmena smernice 2013/36/EÚ

V prílohe I k smernici 2013/36/EÚ sa bod 4 nahrádza takto:

„4.

Platobné služby, ako sú vymedzené v článku 4 bode 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (45).

Článok 114

Zrušenie

Smernica 2007/64/ES sa zrušuje s účinnosťou od 13. januára 2018.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II k tejto smernici.

Článok 115

Transpozícia

1.   Členské štáty do 13. januára 2018 prijmú a uverejnia opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení.

2.   Uvedené opatrenia uplatňujú od 13. januára 2018.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

4.   Odchylne od odseku 2 členské štáty zabezpečia uplatňovanie bezpečnostných opatrení, ktoré sú uvedené v článkoch 65, 66, 67 a 97, od 18 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti regulačných technických predpisov uvedených v článku 98.

5.   Členské štáty nesmú zakázať právnickým osobám, ktoré vykonávali pred 12. januárom 2016 na ich území činnosti poskytovateľov platobných iniciačných služieb a poskytovateľov služieb informovania o účte v zmysle tejto smernice, aby naďalej vykonávali rovnaké činnosti na ich území počas prechodného obdobia uvedeného v odsekoch 2 a 4 v súlade s regulačným rámcom platným v súčasnosti.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby až dovtedy, kým jednotliví poskytovatelia platobných služieb spravujúci účty dosiahnu súlad s regulačnými technickými predpismi uvedenými v odseku 4, poskytovatelia platobných služieb spravujúci účty nezneužívali skutočnosť, že nie sú v súlade s uvedenými predpismi na blokovanie alebo hatenie používania platobných iniciačných služieb a služieb informovania o účte v prípade účtov, ktoré spravujú.

Článok 116

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 117

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 25. novembra 2015

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

N. SCHMIT


(1)  Ú. v. EÚ C 224, 15.7.2014, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 78.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 8. októbra 2015 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 16. novembra 2015.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 z 29. apríla 2015 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 1).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(12)  Smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45).

(16)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmu mikropodniky, malé a stredne veľké podniky (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6).

(25)  Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).

(26)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(27)  Ú. v. EÚ C 38, 8.2.2014, s. 14.

(28)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(29)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 241/2014 zo 7. januára 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií (Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 8).

(30)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33).

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(32)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1).

(33)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87).

(34)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).

(35)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63).


PRÍLOHA I

PLATOBNÉ SLUŽBY

(podľa článku 4 bodu 3)

1.

Služby umožňujúce vklad hotovosti na platobný účet, ako aj všetky operácie súvisiace s vedením platobného účtu.

2.

Služby umožňujúce výber hotovosti z platobného účtu, ako aj všetky operácie súvisiace s vedením platobného účtu.

3.

Vykonávanie platobných transakcií vrátane prevodu finančných prostriedkov na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb používateľa alebo u iného poskytovateľa platobných služieb:

a)

vykonávanie inkasa vrátane jednorazového inkasa;

b)

vykonávanie platobných transakcií prostredníctvom platobnej karty alebo podobného platobného nástroja alebo prostredníctvom podobného zariadenia;

c)

vykonávanie úhrad vrátane trvalých platobných príkazov.

4.

Vykonávanie platobných transakcií, v prípade ktorých sú finančné prostriedky kryté úverovým rámcom poskytnutým používateľovi platobných služieb:

a)

vykonávanie inkasa vrátane jednorazového inkasa;

b)

vykonávanie platobných transakcií prostredníctvom platobnej karty alebo podobného platobného nástroja alebo prostredníctvom podobného zariadenia;

c)

vykonávanie úhrad vrátane trvalých platobných príkazov.

5.

Vydávanie platobných nástrojov a/alebo prijímanie platobných transakcií.

6.

Poukazovanie peňazí.

7.

Platobné iniciačné služby.

8.

Služby informovania o účte.


PRÍLOHA II

TABUĽKA ZHODY

Táto smernica

Smernica 2007/64/ES

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 2

článok 1 ods. 2

článok 2 ods. 1

článok 2 ods. 1

článok 2 ods. 2

článok 2 ods. 3

článok 2 ods. 4

článok 2 ods. 5

článok 2 ods. 3

článok 3

článok 3

článok 4:

článok 4:

body 1, 2, 3, 4, 5 a 10

body 1, 2, 3, 4, 5 a 10

bod 7

bod 6

bod 8

bod 7

bod 9

bod 8

bod 11

bod 9

bod 12

bod 14

bod 13

bod 16

bod 14

bod 23

body 20, 21, 22

body 11, 12, 13

bod 23

bod 28

bod 25

bod 15

body 26, 27

body 17, 18

bod 28

bod 20

bod 29

bod 19

bod 33

bod 21

body 34, 35, 36, 37

body 24, 25, 26, 27

bod 38

bod 22

body 39, 40

body 29, 30

body 6, 15 – 19, 24, 30 – 32, 41 – 48

článok 5 ods. 1

článok 5

článok 5 ods. 2

článok 5 ods. 3

článok 5 ods. 4

článok 5 ods. 5

článok 5 ods. 6

článok 5 ods. 7

článok 6 ods. 1

článok 6 ods. 2

článok 6 ods. 3

článok 6 ods. 4

článok 7

článok 6

článok 8 ods. 1

článok 7 ods. 1

článok 8 ods. 2

článok 7 ods. 2

článok 8 ods. 3

článok 7 ods. 3

článok 9 ods. 1

článok 8 ods. 1

článok 9 ods. 2

článok 8 ods. 2

článok 9 ods. 3

článok 8 ods. 3

článok 10 ods. 1

článok 9 ods. 1

článok 10 ods. 2

článok 9 ods. 2

článok 9 ods. 3 a 4

článok 11 ods. 1

článok 10 ods. 1

článok 11 ods. 2

článok 10 ods. 2

článok 11 ods. 3

článok 10 ods. 3

článok 11 ods. 4

článok 10 ods. 4

článok 11 ods. 5

článok 10 ods. 5

článok 11 ods. 6

článok 10 ods. 6

článok 11 ods. 7

článok 10 ods. 7

článok 11 ods. 8

článok 10 ods. 8

článok 11 ods. 9

článok 10 ods. 9

článok 12

článok 11

článok 13 ods. 1

článok 12 ods. 1

článok 13 ods. 2

článok 12 ods. 2

článok 13 ods. 3

článok 12 ods. 3

článok 14 ods. 1

článok 13

článok 14 ods. 2

článok 13

článok 14 ods. 3

článok 14 ods. 4

článok 15 ods. 1

článok 15 ods. 2

článok 15 ods. 3

článok 15 ods. 4

článok 15 ods. 5

článok 16

článok 14

článok 17 ods. 1

článok 15 ods. 1

článok 17 ods. 2

článok 15 ods. 2

článok 17 ods. 3

článok 15 ods. 3

článok 17 ods. 4

článok 15 ods. 4

článok 18 ods. 1

článok 16 ods. 1

článok 18 ods. 2

článok 16 ods. 2

článok 18 ods. 3

článok 16 ods. 2

článok 18 ods. 4

článok 16 ods. 3

článok 18 ods. 5

článok 16 ods. 4

článok 18 ods. 6

článok 16 ods. 5

článok 19 ods. 1

článok 17 ods. 1

článok 19 ods. 2

článok 17 ods. 2

článok 19 ods. 3

článok 17 ods. 3

článok 19 ods. 4

článok 17 ods. 4

článok 19 ods. 5

článok 17 ods. 5

článok 19 ods. 6

článok 17 ods. 7

článok 19 ods. 7

článok 17 ods. 8

článok 19 ods. 8

článok 20 ods. 1

článok 18 ods. 1

článok 20 ods. 2

článok 18 ods. 2

článok 21

článok 19

článok 22 ods. 1

článok 20 ods. 1

článok 22 ods. 2

článok 20 ods. 2

článok 22 ods. 3

článok 20 ods. 3

článok 22 ods. 4

článok 20 ods. 4

článok 22 ods. 5

článok 20 ods. 5

článok 23 ods. 1

článok 21 ods. 1

článok 23 ods. 2

článok 21 ods. 2

článok 23 ods. 3

článok 21 ods. 3

článok 24 ods. 1

článok 22 ods. 1

článok 24 ods. 2

článok 22 ods. 2

článok 24 ods. 3

článok 22 ods. 3

článok 25 ods. 1

článok 23 ods. 1

článok 25 ods. 2

článok 23 ods. 2

článok 26 ods. 1

článok 24 ods. 1

článok 26 ods. 2

článok 24 ods. 2

článok 27 ods. 1

článok 27 ods. 2

článok 28 ods. 1

článok 25 ods. 1

článok 28 ods. 2

článok 28 ods. 3

článok 28 ods. 4

článok 28 ods. 5

článok 29 ods. 1

článok 25 ods. 2 a 3

článok 29 ods. 2

článok 29 ods. 3

článok 25 ods. 4

článok 29 ods. 4

článok 29 ods. 5

článok 29 ods. 6

článok 30 ods. 1

článok 30 ods. 2

článok 30 ods. 3

článok 30 ods. 4

článok 31 ods. 1

článok 31 ods. 2

článok 25 ods. 4

článok 32 ods. 1

článok 26 ods. 1

článok 32 ods. 2

článok 26 ods. 2

článok 32 ods. 3

článok 26 ods. 3

článok 32 ods. 4

článok 26 ods. 4

článok 32 ods. 5

článok 26 ods. 5

článok 32 ods. 6

článok 26 ods. 6

článok 33 ods. 1

článok 33 ods. 2

článok 34

článok 27

článok 35 ods. 1

článok 28 ods. 1

článok 35 ods. 2

článok 28 ods. 2

článok 36

článok 37 ods. 1

článok 29

článok 37 ods. 2

článok 37 ods. 3

článok 37 ods. 4

článok 37 ods. 5

článok 38 ods. 1

článok 30 ods. 1

článok 38 ods. 2

článok 30 ods. 2

článok 38 ods. 3

článok 30 ods. 3

článok 39

článok 31

článok 40 ods. 1

článok 32 ods. 1

článok 40 ods. 2

článok 32 ods. 2

článok 40 ods. 3

článok 32 ods. 3

článok 41

článok 33

článok 42 ods. 1

článok 34 ods. 1

článok 42 ods. 2

článok 34 ods. 2

článok 43 ods. 1

článok 35 ods. 1

článok 43 ods. 2

článok 35 ods. 2

článok 44 ods. 1

článok 36 ods. 1

článok 44 ods. 2

článok 36 ods. 2

článok 44 ods. 3

článok 36 ods. 3

článok 45 ods. 1

článok 37 ods. 1

článok 45 ods. 2

článok 45 ods. 3

článok 37 ods. 2

článok 46

článok 47

článok 48

článok 38

článok 49

článok 39

článok 50

článok 40

článok 51 ods. 1

článok 41 ods. 1

článok 51 ods. 2

článok 41 ods. 2

článok 51 ods. 3

článok 41 ods. 3

článok 52 bod 1

článok 42 ods. 1

článok 52 ods. 2

článok 42 ods. 2

článok 52 bod 3

článok 42 ods. 3

článok 52 bod 4

článok 42 ods. 4

článok 52 bod 5

článok 42 ods. 5

článok 52 bod 6

článok 42 ods. 6

článok 52 bod 7

článok 42 ods. 7

článok 53

článok 43

článok 54 ods. 1

článok 44 ods. 1

článok 54 ods. 2

článok 44 ods. 2

článok 54 ods. 3

článok 44 ods. 3

článok 55 ods. 1

článok 45 ods. 1

článok 55 ods. 2

článok 45 ods. 2

článok 55 ods. 3

článok 45 ods. 3

článok 55 ods. 4

článok 45 ods. 4

článok 55 ods. 5

článok 45 ods. 5

článok 55 ods. 6

článok 45 ods. 6

článok 56

článok 46

článok 57 ods. 1

článok 47 ods. 1

článok 57 ods. 2

článok 47 ods. 2

článok 57 ods. 3

článok 47 ods. 3

článok 58 ods. 1

článok 48 ods. 1

článok 58 ods. 2

článok 48 ods. 2

článok 58 ods. 3

článok 48 ods. 3

článok 59 ods. 1

článok 49 ods. 1

článok 59 ods. 2

článok 49 ods. 2

článok 60 ods. 1

článok 50 ods. 1

článok 60 ods. 2

článok 50 ods. 2

článok 60 ods. 3

článok 61 ods. 1

článok 51 ods. 1

článok 61 ods. 2

článok 51 ods. 2

článok 61 ods. 3

článok 51 ods. 3

článok 61 ods. 4

článok 51 ods. 4

článok 62 ods. 1

článok 52 ods. 1

článok 62 ods. 2

článok 52 ods. 2

článok 62 ods. 3

článok 52 ods. 3

článok 62 ods. 4

článok 62 ods. 5

článok 63 ods. 1

článok 53 ods. 1

článok 63 ods. 2

článok 53 ods. 2

článok 63 ods. 3

článok 53 ods. 3

článok 64 ods. 1

článok 54 ods. 1

článok 64 ods. 2

článok 54 ods. 2

článok 64 ods. 3

článok 54 ods. 3

článok 64 ods. 4

článok 54 ods. 4

článok 65 ods. 1

článok 65 ods. 2

článok 65 ods. 3

článok 65 ods. 4

článok 65 ods. 5

článok 65 ods. 6

článok 66 ods. 1

článok 66 ods. 2

článok 66 ods. 3

článok 66 ods. 4

článok 66 ods. 5

článok 67 ods. 1

článok 67 ods. 2

článok 67 ods. 3

článok 67 ods. 4

článok 68 ods. 1

článok 55 ods. 1

článok 68 ods. 2

článok 55 ods. 2

článok 68 ods. 3

článok 55 ods. 3

článok 68 ods. 4

článok 55 ods. 4

článok 69 ods. 1

článok 56 ods. 1

článok 69 ods. 2

článok 56 ods. 2

článok 70 ods. 1

článok 57 ods. 1

článok 70 ods. 2

článok 57 ods. 2

článok 71 ods. 1

článok 58

článok 71 ods. 2

článok 72 ods. 1

článok 59 ods. 1

článok 72 ods. 2

článok 59 ods. 2

článok 73 ods. 1

článok 60 ods. 1

článok 73 ods. 2

článok 73 ods. 3

článok 60 ods. 2

článok 74 ods. 1

článok 61 ods. 1, 2 a 3

článok 74 ods. 2

článok 74 ods. 3

článok 61 ods. 4 a 5

článok 75 ods. 1

článok 75 ods. 2

článok 76 ods. 1

článok 62 ods. 1

článok 76 ods. 2

článok 62 ods. 2

článok 76 ods. 3

článok 62 ods. 3

článok 76 ods. 4

článok 77 ods. 1

článok 63 ods. 1

článok 77 ods. 2

článok 63 ods. 2

článok 78 ods. 1

článok 64 ods. 1

článok 78 ods. 2

článok 64 ods. 2

článok 79 ods. 1

článok 65 ods. 1

článok 79 ods. 2

článok 65 ods. 2

článok 79 ods. 3

článok 65 ods. 3

článok 80 ods. 1

článok 66 ods. 1

článok 80 ods. 2

článok 66 ods. 2

článok 80 ods. 3

článok 66 ods. 3

článok 80 ods. 4

článok 66 ods. 4

článok 80 ods. 5

článok 66 ods. 5

článok 81 ods. 1

článok 67 ods. 1

článok 81 ods. 2

článok 67 ods. 2

článok 81 ods. 3

článok 67 ods. 3

článok 82 ods. 1

článok 68 ods. 1

článok 82 ods. 2

článok 68 ods. 2

článok 83 ods. 1

článok 69 ods. 1

článok 83 ods. 2

článok 69 ods. 2

článok 83 ods. 3

článok 69 ods. 3

článok 84

článok 70

článok 85

článok 71

článok 86

článok 72

článok 87 ods. 1

článok 73 ods. 1

článok 87 ods. 2

článok 73 ods. 1

článok 87 ods. 3

článok 73 ods. 2

článok 88 ods. 1

článok 74 ods. 1

článok 88 ods. 2

článok 74 ods. 2

článok 88 ods. 3

článok 74 ods. 2

článok 88 ods. 4

článok 74 ods. 2

článok 88 ods. 5

článok 74 ods. 3

článok 89 ods. 1

článok 75 ods. 1

článok 89 ods. 2

článok 75 ods. 2

článok 89 ods. 3

článok 75 ods. 3

článok 90 ods. 1

článok 90 ods. 2

článok 91

článok 76

článok 92 ods. 1

článok 77 ods. 1

článok 92 ods. 2

článok 77 ods. 2

článok 93

článok 78

článok 94 ods. 1

článok 79 ods. 1

článok 94 ods. 2

článok 95 ods. 1

článok 95 ods. 2

článok 95 ods. 3

článok 95 ods. 4

článok 95 ods. 5

článok 96 ods. 1

článok 96 ods. 2

článok 96 ods. 3

článok 96 ods. 4

článok 96 ods. 5

článok 96 ods. 6

článok 97 ods. 1

článok 97 ods. 2

článok 97 ods. 3

článok 97 ods. 4

článok 97 ods. 5

článok 98 ods. 1

článok 98 ods. 2

článok 98 ods. 3

článok 98 ods. 4

článok 98 ods. 5

článok 99 ods. 1

článok 80 ods. 1

článok 99 ods. 2

článok 80 ods. 2

článok 100 ods. 1

článok 100 ods. 2

článok 100 ods. 3

článok 100 ods. 4

článok 82 ods. 2

článok 100 ods. 5

článok 100 ods. 6

článok 101 ods. 1

článok 101 ods. 2

článok 101 ods. 3

článok 101 ods. 4

článok 102 ods. 1

článok 83 ods. 1

článok 102 ods. 2

článok 83 ods. 2

článok 103 ods. 1

článok 81 ods. 1

článok 103 ods. 2

článok 104

článok 105 ods. 1

článok 105 ods. 2

článok 105 ods. 3

článok 105 ods. 4

článok 105 ods. 5

článok 106 ods. 1

článok 106 ods. 2

článok 106 ods. 3

článok 106 ods. 4

článok 106 ods. 5

článok 107 ods. 1

článok 86 ods. 1

článok 107 ods. 2

článok 86 ods. 2

článok 107 ods. 3

článok 86 ods. 3

článok 108

článok 87

článok 109 ods. 1

článok 88 ods. 1

článok 109 ods. 2

článok 88 ods. 3

článok 109 ods. 3

článok 88 ods. 2 a 4

článok 109 ods. 4

článok 109 ods. 5

článok 110

článok 90

článok 111 ods. 1

článok 111 ods. 2

článok 112 ods. 1

článok 112 ods. 2

článok 113

článok 92

článok 114

článok 93

článok 115 ods. 1

článok 94 ods. 1

článok 115 ods. 2

článok 94 ods. 2

článok 115 ods. 3

článok 115 ods. 4

článok 115 ods. 5

článok 116

článok 95

článok 117

článok 96

príloha I

príloha


II Nelegislatívne akty

ROZHODNUTIA

23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/128


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2015/2367

z 30. novembra 2015

o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie v Spoločnom veterinárnom výbore zriadenom Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami, k rozhodnutiu č. 1/2015 o zmene dodatkov 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10 a 11 k prílohe 11 k dohode

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 4 v spojení s jej článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami (1) (ďalej len „poľnohospodárska dohoda“) nadobudla platnosť 1. júna 2002.

(2)

Podľa článku 19 ods. 1 prílohy 11 k poľnohospodárskej dohode je Spoločný veterinárny výbor zodpovedný za prerokovanie všetkých otázok týkajúcich sa uvedenej prílohy a jej uplatňovania a za vykonávanie úloh, ktoré sú v nej stanovené. V súlade s článkom 19 ods. 3 uvedenej prílohy môže Spoločný veterinárny výbor rozhodnúť o zmene dodatkov k nej, najmä na účel ich úpravy a aktualizácie.

(3)

V článku 5 ods. 2 prvom pododseku rozhodnutia Rady a Komisie 2002/309/ES, Euratom (2) sa stanovuje, že pozíciu Spoločenstva v Spoločnom veterinárnom výbore prijme Rada na návrh Komisie.

(4)

Európska únia by mala prijať pozíciu, ktorú má zaujať v Spoločnom veterinárnom výbore, pokiaľ ide o prijatie potrebných zmien.

(5)

Rozhodnutie Spoločného veterinárneho výboru č. 1/2015 zriadeného poľnohospodárskou dohodou (ďalej len „rozhodnutie Spoločného veterinárneho výboru č. 1/2015“) by malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho prijatia.

(6)

V rozhodnutí Spoločného veterinárneho výboru č. 1/2015 by sa malo stanoviť uplatňovanie uvedeného rozhodnutia so spätnou účinnosťou od 1. januára 2015 s cieľom predísť prerušeniu existujúcej a dobre fungujúcej praxe a zaistiť právnu kontinuitu tak, aby nedošlo k žiadnym predvídateľným nepriaznivým dôsledkom,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorá sa má prijať v mene Európskej únie v Spoločnom veterinárnom výbore zriadenom článkom 19 ods. 1 prílohy 11 k poľnohospodárskej dohode, pokiaľ ide o zmenu dodatkov 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10 a 11 k prílohe 11, je založená na návrhu rozhodnutia Spoločného veterinárneho výboru pripojenom k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 30. novembra 2015

Za Radu

predseda

É. SCHNEIDER


(1)  Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 132.

(2)  Rozhodnutie Rady a Komisie 2002/309/ES, Euratom o Dohode o vedeckej a technologickej spolupráci zo 4. apríla 2002 o uzavretí siedmich dohôd so Švajčiarskou konfederáciou (Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 1).


NÁVRH

ROZHODNUTIE SPOLOČNÉHO VETERINÁRNEHO VÝBORU Č. 1/2015 ZRIADENÉHO DOHODOU MEDZI EURÓPSKYM SPOLOČENSTVOM A ŠVAJČIARSKOU KONFEDERÁCIOU O OBCHODE S POĽNOHOSPODÁRSKYMI VÝROBKAMI

z …

o zmene dodatkov 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10 a 11 k prílohe 11 k dohode

SPOLOČNÝ VETERINÁRNY VÝBOR,

so zreteľom na Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami (1), a najmä na článok 19 ods. 3 jej prílohy 11,

keďže:

(1)

Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami (ďalej len „poľnohospodárska dohoda“) nadobudla platnosť 1. júna 2002.

(2)

Podľa článku 19 ods. 1 prílohy 11 k poľnohospodárskej dohode je Spoločný veterinárny výbor zriadený poľnohospodárskou dohodou (ďalej len „Spoločný veterinárny výbor“) zodpovedný za prerokovanie všetkých otázok týkajúcich sa uvedenej prílohy a jej uplatňovania a za vykonávanie úloh, ktoré sú v nej stanovené. V súlade s článkom 19 ods. 3 uvedenej prílohy môže Spoločný veterinárny výbor rozhodnúť o zmene dodatkov k nej, najmä na účel ich úpravy a aktualizácie.

(3)

Dodatky 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 11 k prílohe 11 k poľnohospodárskej dohode boli prvý raz zmenené rozhodnutím Spoločného veterinárneho výboru č. 2/2003 (2).

(4)

Dodatky 1, 2, 3, 5, 6 a 10 k prílohe 11 k poľnohospodárskej dohode boli naposledy zmenené rozhodnutím Spoločného veterinárneho výboru č. 1/2013 (3).

(5)

Od poslednej zmeny dodatkov 1, 2, 3, 5, 6 a 10 k prílohe 11 k poľnohospodárskej dohode rozhodnutím Spoločného veterinárneho výboru č. 1/2013 došlo k viacerým zmenám právnych predpisov Európskej únie a Švajčiarska. Vzhľadom na rozsah zmien boli aktualizované odkazy na právne predpisy.

(6)

Švajčiarsky Spolkový veterinárny úrad (Office vétérinaire fédéral) bol 1. januára 2013 presunutý pod Spolkové ministerstvo vnútra (Département fédéral de l'Intérieur) a spolu s odborom potravinovej bezpečnosti Spolkového úradu verejného zdravia (Office fédéral de la santé publique) sa 1. januára 2014 zlúčili do nového subjektu. Ten sa nazýva Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti (Office fédéral de la sécurité alimentaire et des affaires vétérinaires). V dôsledku zlúčenia bolo treba zmeniť viacero právnych predpisov.

(7)

Švajčiarsko predložilo Spoločnému veterinárnemu výboru plán spresňujúci opatrenia, ktoré chce zaviesť na schválenie svojich závodov v súlade s článkom 3 smernice Rady 2009/158/ES (4). Podľa poľnohospodárskej dohody je orgánom príslušným na schválenie tohto plánu Spoločný veterinárny výbor.

(8)

Až do 31. decembra 2014 Švajčiarsko môže použiť výnimku v prípade vyšetrenia na zistenie prítomnosti trichinely v jatočných telách a mäse domácich ošípaných určených na výkrm a zabitie v bitúnkoch s nízkou kapacitou. Tieto jatočné telá a mäso, ako aj mäsové výrobky z nich, musia byť označené osobitnou zdravotnou značkou a nesmú byť predmetom obchodu s členskými štátmi Európskej únie podľa ustanovení článku 9a nariadenia Spolkového ministerstva vnútra z 23. novembra 2005 o potravinách živočíšneho pôvodu (RS 817.022.108). Nariadením Komisie (EÚ) č. 216/2014 (5) sa menia osobitné pravidlá úradných kontrol na prítomnosť trichinely v mäse a umožňuje sa v ňom odklad uplatňovania niektorých ustanovení. S cieľom umožniť postupné prispôsobenie súčasnej praxe vo Švajčiarsku by sa mala predĺžiť možnosť uplatniť výnimku pri výkone vyšetrení na zistenie prítomnosti trichinely až do 31. decembra 2016.

(9)

Je vhodné uplatňovať toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou od 1. januára 2015, aby sa predišlo prerušeniu existujúcej a dobre fungujúcej praxe a zaistila sa právna kontinuita tak, aby nedošlo k žiadnym predvídateľným nepriaznivým dôsledkom.

(10)

Toto rozhodnutie by malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho prijatia.

(11)

Dodatky 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10 a 11 k prílohe 11 k poľnohospodárskej dohode by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Dodatky 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10 a 11 k prílohe 11 k poľnohospodárskej dohode sa menia v súlade s prílohami I až IX k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Plán, ktorý predložilo Švajčiarsko v súvislosti s opatreniami, ktoré chce zaviesť na schválenie svojich závodov v súlade s článkom 3 smernice 2009/158/ES, sa uznáva ako vyhovujúci požiadavkám uvedenej smernice.

Článok 3

Toto rozhodnutie je vyhotovené v dvoch vyhotoveniach a podpísané spolupredsedami alebo inými osobami oprávnenými konať v mene zmluvných strán poľnohospodárskej dohody.

Článok 4

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Uplatňuje sa so spätnou účinnosťou od 1. januára 2015.

V Berne

Za Švajčiarsku konfederáciu

Za Európsku úniu


(1)  Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 132.

(2)  Rozhodnutie Spoločného veterinárneho výboru č. 2/2003 zriadeného Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami z 25. novembra 2003, ktorým sa menia a dopĺňajú dodatky 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 11 prílohy 11 k dohode (2004/78/ES) (Ú. v. EÚ L 23, 28.1.2004, s. 27).

(3)  Rozhodnutie Spoločného veterinárneho výboru č. 1/2013 zriadeného Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami z 22. februára 2013 o zmene a doplnení dodatkov 1, 2, 3, 5, 6 a 10 prílohy 11 k dohode (2013/479/EÚ) (Ú. v. EÚ L 264, 5.10.2013, s. 1).

(4)  Smernica Rady 2009/158/ES z 30. novembra 2009, o veterinárnych podmienkach, ktorými sa spravuje obchodovanie s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva a ich dovoz z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 74).

(5)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 216/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2075/2005, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na úradné kontroly Trichinella v mäse (Ú. v. EÚ L 69, 8.3.2014, s. 85).


PRÍLOHA I

Dodatok 1 k prílohe 11 k poľnohospodárskej dohode sa nahrádza takto:

„Dodatok 1

Opatrenia na kontrolu/ohlasovanie chorôb

I.   Slintačka a krívačka

A.   PRÁVNE PREDPISY (1)

Európska únia

Švajčiarsko

Smernica Rady 2003/85/ES z 29. septembra 2003 o opatreniach Spoločenstva na kontrolu slintačky a krívačky, ktorou sa zrušuje smernica 85/511/EHS a rozhodnutia 89/531/EHS a 91/665/EHS a mení a dopĺňa sa smernica 92/46/EHS (Ú. v. EÚ L 306, 22.11.2003, s. 1).

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40), a najmä jeho články 1 až 10b (ciele boja, opatrenia proti vysoko nákazlivým epizootiám) a 57 (technické vykonávacie pravidlá, medzinárodná spolupráca);

2.

Nariadenie o epizootiách (OFE; RS916.401) z 27. júna 1995, a najmä jeho články 2 (vysoko nákazlivé epizootie), 49 (manipulácia s mikroorganizmami patogénnymi pre živočíchy), 73 a 74 (čistenie, dezinfekcia, odmorenie), 77 až 98 (spoločné ustanovenia týkajúce sa vysoko nákazlivých epizootií), 99 až 103 (špecifické opatrenia týkajúce sa boja proti slintačke a krívačke);

3.

Nariadenie z 28. júna 2000 o organizácii Spolkového ministerstva vnútra (Org DFI; RS 172.212.1), a najmä jeho článok 12 (referenčné laboratórium, evidencia, kontrola a poskytovanie vakcín proti slintačke a krívačke).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Komisia a Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti si oznámia zámer uskutočniť naliehavé očkovanie. V prípadoch mimoriadnej naliehavosti sa oznámenie týka už prijatého rozhodnutia a pravidiel realizácie. V každom prípade sa v rámci Spoločného veterinárneho výboru čo najrýchlejšie uskutočnia konzultácie.

2.

Podľa článku 97 nariadenia o epizootiách má Švajčiarsko pripravený krízový plán uverejnený na internetovej stránke Spolkového úradu pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti.

3.

Spoločným referenčným laboratóriom pre identifikáciu vírusu slintačky a krívačky je: The Pirbright Institute, Pirbright Laboratory, Ash Road, Pirbright, Surrey, GU24 0NF, Spojené kráľovstvo. Švajčiarsko uhradí náklady, ktoré mu prináležia za operácie vykonané týmto laboratóriom v rámci uvedeného poverenia. Funkcie a úlohy tohto laboratória sa stanovujú v prílohe XVI k smernici 2003/85/ES.

II.   Klasický mor ošípaných

A.   PRÁVNE PREDPISY (2)

Európska únia

Švajčiarsko

Smernica Rady 2001/89/ES z 23. októbra 2001 o opatreniach Spoločenstva na tlmenie klasického moru ošípaných (Ú. v. ES L 316, 1.12.2001, s. 5).

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40), a najmä jeho články 1 až 10b (ciele boja, opatrenia proti vysoko nákazlivým epizootiám) a 57 (technické vykonávacie pravidlá, medzinárodná spolupráca);

2.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401), a najmä jeho články 2 (vysoko nákazlivé epizootie), 40 až 47 (likvidácia vedľajších živočíšnych produktov), 49 (manipulácia s mikroorganizmami patogénnymi pre živočíchy), 73 a 74 (čistenie, dezinfekcia a odmorenie), 77 až 98 (spoločné ustanovenia týkajúce sa vysoko nákazlivých epizootií), 116 až 121 (zistenie moru ošípaných pri zabíjaní, osobitné opatrenia týkajúce sa boja proti moru ošípaných);

3.

Nariadenie z 28. júna 2000 o organizácii Spolkového ministerstva vnútra (Org DFI; RS 172.212.1), a najmä jeho článok 12 (referenčné laboratórium);

4.

Nariadenie z 25. mája 2011 o likvidácii vedľajších živočíšnych produktov (OESPA; RS 916.441.22).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Komisia a Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti si oznámia zámer uskutočniť naliehavé očkovanie. V rámci Spoločného veterinárneho výboru sa čo najrýchlejšie uskutočnia konzultácie.

2.

Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti v prípade potreby podľa článku 117 ods. 5 nariadenia o epizootiách vydá technické vykonávacie pravidlá, pokiaľ ide o označovanie a spracovanie mäsa pochádzajúceho z ochranných pásiem a pásiem dohľadu.

3.

Podľa článku 121 nariadenia o epizootiách má Švajčiarsko pripravený plán eradikácie klasického moru ošípaných u divo žijúcich ošípaných v súlade s článkami 15 a 16 smernice 2001/89/ES.

4.

Podľa článku 97 nariadenia o epizootiách má Švajčiarsko pripravený krízový plán uverejnený na internetovej stránke Spolkového úradu pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti.

5.

Za uskutočnenie kontrol na mieste zodpovedá Spoločný veterinárny výbor, najmä na základe článku 21 smernice 2001/89/ES a článku 57 zákona o epizootiách.

6.

Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti v prípade potreby podľa článku 89 ods. 2 nariadenia o epizootiách vydá technické vykonávacie pravidlá, pokiaľ ide o sérologickú kontrolu ošípaných v ochranných pásmach a pásmach dohľadu v súlade s kapitolou IV prílohy k rozhodnutiu Komisie 2002/106/ES (3).

7.

Spoločným referenčným laboratóriom pre klasický mor ošípaných je: Institut für Virologie der Tierärztlichen Hochschule Hannover, 15 Bünteweg 17, 30559 Hannover, Nemecko. Švajčiarsko uhradí náklady, ktoré mu prináležia za operácie vykonané týmto laboratóriom v rámci uvedeného poverenia. Funkcie a úlohy tohto laboratória sa stanovujú v prílohe IV k smernici 2001/89/ES.

III.   Africký mor ošípaných

A.   PRÁVNE PREDPISY (4)

Európska únia

Švajčiarsko

Smernica Rady 2002/60/ES z 27. júna 2002, ktorou sa ustanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných a ktorá mení a dopĺňa smernicu 92/119/EHS, pokiaľ ide o Teschenovu chorobu a africký mor ošípaných (Ú. v. ES L 192, 20.7.2002, s. 27).

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40), a najmä jeho články 1 až 10b (ciele boja, opatrenia proti vysoko nákazlivým epizootiám) a 57 (technické vykonávacie pravidlá, medzinárodná spolupráca);

2.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401), a najmä jeho články 2 (vysoko nákazlivé epizootie), 40 až 47 (likvidácia vedľajších živočíšnych produktov), 49 (manipulácia s mikroorganizmami patogénnymi pre živočíchy), 73 a 74 (čistenie a dezinfekcia), 77 až 98 (spoločné ustanovenia týkajúce sa vysoko nákazlivých epizootií), 116 až 121 (zistenie moru ošípaných pri zabíjaní, osobitné opatrenia týkajúce sa boja proti moru ošípaných);

3.

Nariadenie z 28. júna 2000 o organizácii Spolkového ministerstva vnútra (Org DFI; RS 172.212.1), a najmä jeho článok 12 (referenčné laboratórium);

4.

Nariadenie z 25. mája 2011 o likvidácii vedľajších živočíšnych produktov (OESPA; RS 916.441.22).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Referenčným laboratóriom Európskej únie pre africký mor ošípaných je: Centro de Investigación en Sanidad Animal, 28130 Valdeolmos, Madrid, Španielsko. Švajčiarsko uhradí náklady, ktoré mu prináležia za operácie vykonané týmto laboratóriom v rámci uvedeného poverenia. Funkcie a úlohy tohto laboratória sa stanovujú v prílohe V k smernici 2002/60/ES.

2.

Podľa článku 97 nariadenia o epizootiách má Švajčiarsko pripravený krízový plán uverejnený na internetovej stránke Spolkového úradu pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti.

3.

Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti v prípade potreby podľa článku 89 ods. 2 nariadenia o epizootiách vydá technické vykonávacie pravidlá v súlade s ustanoveniami rozhodnutia Komisie 2003/422/ES (5), pokiaľ ide o pravidlá diagnostikovania afrického moru ošípaných.

4.

Za uskutočnenie kontrol na mieste zodpovedá Spoločný veterinárny výbor, najmä na základe článku 20 smernice 2002/60/ES a článku 57 zákona o epizootiách.

IV.   Africký mor koní

A.   PRÁVNE PREDPISY (6)

Európska únia

Švajčiarsko

Smernica Rady 92/35/EHS z 29. apríla 1992, ktorou sa stanovujú pravidlá kontroly a opatrenia na boj s africkým morom koní (Ú. v. ES L 157, 10.6.1992, s. 19).

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40), a najmä jeho články 1 až 10b (ciele boja, opatrenia proti vysoko nákazlivým epizootiám) a 57 (technické vykonávacie pravidlá, medzinárodná spolupráca);

2.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS916.401), a najmä jeho články 2 (vysoko nákazlivé epizootie), 49 (manipulácia s mikroorganizmami patogénnymi pre živočíchy), 73 a 74 (čistenie, dezinfekcia, odmorenie), 77 až 98 (spoločné ustanovenia týkajúce sa vysoko nákazlivých epizootií), 112 až 112f (špecifické opatrenia týkajúce sa boja proti africkému moru koní);

3.

Nariadenie z 28. júna 2000 o organizácii Spolkového ministerstva vnútra (Org DFI; RS 172.212.1), a najmä jeho článok 12 (referenčné laboratórium);

4.

Nariadenie z 25. mája 2011 o likvidácii vedľajších živočíšnych produktov (OESPA; RS 916.441.22).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Ak sa vo Švajčiarsku vyvinie epizootická choroba mimoriadnej vážnosti, zasadne Spoločný veterinárny výbor, aby preskúmal situáciu. Príslušné švajčiarske orgány sa zaväzujú, že prijmú opatrenia, ktoré sa budú považovať za potrebné vzhľadom na výsledky preskúmania.

2.

Spoločným referenčným laboratóriom pre africký mor koní je: Laboratorio de Sanidad y Producción Animal, Ministerio de Agricultura, Pesca y Alimentación, 28110 Algete, Madrid, Španielsko. Švajčiarsko uhradí náklady, ktoré mu prináležia za operácie vykonané týmto laboratóriom v rámci uvedeného poverenia. Funkcie a úlohy tohto laboratória sa stanovujú v prílohe III k smernici 92/35/EHS.

3.

Za uskutočnenie kontrol na mieste zodpovedá Spoločný veterinárny výbor, najmä na základe článku 16 smernice 92/35/EHS a článku 57 zákona o epizootiách.

4.

Podľa článku 97 nariadenia o epizootiách má Švajčiarsko pripravený krízový plán uverejnený na internetovej stránke Spolkového úradu pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti.

V.   Vtáčia chrípka

A.   PRÁVNE PREDPISY (7)

Európska únia

Švajčiarsko

Smernica Rady 2005/94/ES z 20. decembra 2005 o opatreniach Spoločenstva na kontrolu vtáčej chrípky a o zrušení smernice 92/40/EHS (Ú. v. EÚ L 10, 14.1.2006, s. 16).

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40), a najmä jeho články 1 až 10b (ciele boja, opatrenia proti vysoko nákazlivým epizootiám) a 57 (technické vykonávacie pravidlá, medzinárodná spolupráca);

2.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS916.401), a najmä jeho články 2 (vysoko nákazlivé epizootie), 49 (manipulácia s mikroorganizmami patogénnymi pre živočíchy), 73 a 74 (čistenie, dezinfekcia, odmorenie), 77 až 98 (spoločné ustanovenia týkajúce sa vysoko nákazlivých epizootií), 122 až 122f (špecifické opatrenia týkajúce sa boja proti vtáčej chrípke);

3.

Nariadenie z 28. júna 2000 o organizácii Spolkového ministerstva vnútra (Org DFI; RS 172.212.1), a najmä jeho článok 12 (referenčné laboratórium).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Referenčným laboratóriom Európskej únie pre vtáčiu chrípku je: Animal Health and Veterinary Laboratory Agency AHVLA Corporate Headquarters (Weybridge), Woodham Lane, New Haw, Addlestone, Surrey, KT15 3NB, Spojené kráľovstvo. Švajčiarsko uhradí náklady, ktoré mu prináležia za operácie vykonané týmto laboratóriom v rámci uvedeného poverenia. Funkcie a úlohy tohto laboratória sa stanovujú v bode 2 prílohy VII k smernici 2005/94/ES.

2.

Podľa článku 97 nariadenia o epizootiách má Švajčiarsko pripravený krízový plán uverejnený na internetovej stránke Spolkového úradu pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti.

3.

Za uskutočnenie kontrol na mieste zodpovedá Spoločný veterinárny výbor, najmä na základe článku 60 smernice 2005/94/ES a článku 57 zákona o epizootiách.

VI.   Pseudomor hydiny

A.   PRÁVNE PREDPISY (8)

Európska únia

Švajčiarsko

Smernica Rady 92/66/EHS zo 14. júla 1992 zavádzajúca opatrenia Spoločenstva na kontrolu pseudomoru hydiny (Ú. v. ES L 260, 5.9.1992, s. 1).

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40), a najmä jeho články 1 až 10b (ciele boja, opatrenia proti vysoko nákazlivým epizootiám) a 57 (technické vykonávacie pravidlá, medzinárodná spolupráca);

2.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (LFE; RS 916.401), a najmä jeho články 2 (vysoko nákazlivé epizootie), 40 až 47 (likvidácia vedľajších živočíšnych produktov), 49 (manipulácia s mikroorganizmami patogénnymi pre živočíchy), 73 a 74 (čistenie, dezinfekcia a odmorenie), 77 až 98 (spoločné ustanovenia týkajúce sa vysoko nákazlivých epizootií), 123 až 125 (špecifické opatrenia týkajúce sa pseudomoru hydiny);

3.

Nariadenie z 28. júna 2000 o organizácii Spolkového ministerstva vnútra (Org DFI; RS 172.212.1), a najmä jeho článok 12 (referenčné laboratórium);

4.

Nariadenie z 25. mája 2011 o likvidácii vedľajších živočíšnych produktov (OESPA; RS 916.441.22).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Referenčným laboratóriom Európskej únie pre pseudomor hydiny je: Animal Health and Veterinary Laboratory Agency AHVLA Corporate Headquarters (Weybridge), Woodham Lane, New Haw, Addlestone, Surrey, KT15 3NB, Spojené kráľovstvo. Švajčiarsko uhradí náklady, ktoré mu prináležia za operácie vykonané týmto laboratóriom v rámci uvedeného poverenia. Funkcie a úlohy tohto laboratória sa stanovujú v prílohe V k smernici 92/66/ES.

2.

Podľa článku 97 nariadenia o epizootiách má Švajčiarsko pripravený krízový plán uverejnený na internetovej stránke Spolkového úradu pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti.

3.

Poskytovanie informácií stanovených v článkoch 17 a 19 smernice 92/66/EHS je v právomoci Spoločného veterinárneho výboru.

4.

Za uskutočnenie kontrol na mieste zodpovedá Spoločný veterinárny výbor, najmä na základe článku 22 smernice 92/66/EHS a článku 57 zákona o epizootiách.

VII.   Choroby rýb a mäkkýšov

A.   PRÁVNE PREDPISY (9)

Európska únia

Švajčiarsko

Smernica Rady 2006/88/EHS z 24. októbra 2006 o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov (Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 14).

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40), a najmä jeho články 1 až 10 (opatrenia proti epizootiám) a 57 (technické vykonávacie pravidlá, medzinárodná spolupráca);

2.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401), a najmä jeho články 3 až 5 (dotknuté epizootie), 21 až 23 (evidencia akvakultúrnych chovov, kontrola stavu a iné povinnosti, zdravotný dohľad), 61 (povinnosti nájomcov práva na rybolov a orgánov poverených dohľadom nad rybolovom), 62 až 76 (všeobecné opatrenia boja), 277 až 290 (spoločné a osobitné opatrenia týkajúce sa chorôb rýb, diagnostické laboratórium).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

V súčasnosti sa vo Švajčiarsku nechovajú ustrice. V prípade výskytu bonamiózy alebo marteiliózy sa Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti zaväzuje prijať potrebné mimoriadne opatrenia v súlade s právnymi predpismi Európskej únie na základe článku 57 zákona o epizootiách.

2.

Na účely boja proti chorobám rýb a mäkkýšov Švajčiarsko uplatňuje nariadenie o epizootiách, najmä články 61 (povinnosti nájomcov práv na rybolov a orgánov poverených dohľadom nad rybolovom), 62 až 76 (všeobecné opatrenia boja), 277 až 290 (osobitné opatrenia týkajúce sa chorôb vodných živočíchov, diagnostické laboratórium) a 291 (epizootie, ktoré sa majú monitorovať).

3.

Referenčným laboratóriom Európskej únie pre choroby kôrovcov je Centre for Environment, Fisheries & Aquaculture Science (CEFAS), Weymouth Laboratory, Spojené kráľovstvo. Referenčným laboratóriom Európskej únie pre choroby rýb je National Veterinary Institute, Technical University of Denmarkiet, Hangövej 2, 8200 Århus, Dánsko. Referenčným laboratóriom Európskej únie pre choroby mäkkýšov je Laboratoire IFREMER, BP 133, 17390 La Tremblade, Francúzsko. Švajčiarsko uhradí náklady, ktoré mu prináležia za operácie vykonané týmto laboratóriom v rámci uvedeného poverenia. Funkcie a úlohy týchto laboratórií sa stanovujú v časti I prílohy VI k smernici 2006/88/EHS.

4.

Za uskutočnenie kontrol na mieste zodpovedá Spoločný veterinárny výbor, najmä na základe článku 58 smernice 2006/88/EHS a článku 57 zákona o epizootiách.

VIII.   Prenosné spongiformné encefalopatie

A.   PRÁVNE PREDPISY (10)

Európska únia

Švajčiarsko

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1).

1.

Nariadenie z 23. apríla 2008 o ochrane zvierat (OPAn; RS 455.1), a najmä jeho článok 184 (postupy omračovania);

2.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10)

3.

Zákon z 9. októbra 1992 o potravinách a spotrebnom tovare (LDAl; RS 817.0), a najmä jeho články 24 (inšpekcia a odber vzoriek) a 40 (kontrola potravín);

4.

Nariadenie Spolkového ministerstva vnútra z 23. novembra 2005 o potravinách živočíšneho pôvodu (RS 817.022.108) a najmä jeho články 4 a 7 (časti jatočných tiel, ktorých využitie je zakázané);

5.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401), a najmä jeho články 6 (Definície a skratky), 34 (Licencia), 61 (Oznamovacia povinnosť), 130 (Dohľad nad švajčiarskou populáciou dobytka), 175 až 181 (Prenosné spongiformné encefalopatie), 297 (Vnútroštátne plnenie), 301 (Úlohy kantonálneho veterinára), 302 (Úradný veterinár) a 312 (Diagnostické laboratóriá);

6.

Nariadenie Spolkového ministerstva hospodárstva, vzdelávania a výskumu (DEFR) z 26. októbra 2011 o katalógu krmív pre zvieratá (OLALA; RS 916.307.1), a najmä jeho článok 21 (tolerancia, odber vzoriek, metódy analýz a preprava), príloha 1.2 kapitola 15 (produkty zo suchozemských zvierat), príloha 1.2 kapitola 16 (ryby, iné morské živočíchy, produkty a vedľajšie produkty z nich) a príloha 4.1 (látky, ktorých šírenie a používanie sú obmedzené alebo zakázané);

7.

Nariadenie z 25. mája 2011 o likvidácii vedľajších živočíšnych produktov (OESPA; RS 916.441.22).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Referenčným laboratóriom Európskej únie pre prenosné spongiformné encefalopatie (TSE) je: Animal Health and Veterinary Laboratory Agency AHVLA Corporate Headquarters (Weybridge), Woodham Lane, New Haw, Addlestone, Surrey, KT15 3NB, Spojené kráľovstvo. Švajčiarsko uhradí náklady, ktoré mu prináležia za operácie vykonané týmto laboratóriom v rámci uvedeného poverenia. Funkcie a úlohy tohto laboratória sa stanovujú v kapitole B prílohy X k nariadeniu (ES) č. 999/2001.

2.

Podľa článku 57 zákona o epizootiách má Švajčiarsko pripravený krízový plán na plnenie opatrení boja proti TSE.

3.

Podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 999/2001 v členských štátoch Európskej únie presun každého zvieraťa, u ktorého existuje podozrenie z nakazenia TSE, je úradne obmedzený, kým nie sú známe výsledky klinického a epidemiologického vyšetrenia, ktoré vykoná príslušný orgán, prípadne je podozrivé zviera zabité na účely laboratórneho preskúmania pod úradným dohľadom.

V súlade s článkami 179b a 180a nariadenia o epizootiách Švajčiarsko zakazuje zabíjanie zvierat podozrivých z nákazy niektorou z TSE. Podozrivé zvieratá musia byť usmrtené bez toho, aby sa nechali stiecť z krvi, a spálené, pričom ich mozog musí byť vyšetrený vo švajčiarskom referenčnom laboratóriu pre TSE.

Podľa článku 10 nariadenia o epizootiách Švajčiarsko zaviedlo jednotný identifikačný systém hovädzieho dobytka umožňujúci spätne vysledovať matku jednotlivých kusov hovädzieho dobytka a stádo pôvodu a zistiť, či nie sú potomkami podozrivých kráv alebo kráv postihnutých bovinnou spongiformnou encefalopatiou (BSE).

Podľa článku 179c nariadenia o epizootiách sa vo Švajčiarsku zabíjajú zvieratá nakazené BSE najneskôr na konci produkčnej fázy, a to v prípade všetkých kusov hovädzieho dobytka narodených jeden rok pred narodením nakazeného zvieraťa a jeden rok po ňom, ktoré v priebehu tohto obdobia boli súčasťou stáda, rovnako ako aj všetkých priamych potomkov nakazených kráv narodených v období dvoch rokov pred stanovením diagnózy.

4.

Podľa článku 180b nariadenia o epizootiách sa vo Švajčiarsku usmrcujú zvieratá postihnuté klusavkou, ich matky, priami potomkovia nakazenej matky, ako aj všetky ostatné ovce a všetky ostatné kozy stáda s výnimkou:

oviec, ktoré sú nositeľkami aspoň jednej alely ARR a žiadnej alely VRQ; a

zvierat mladších ako dva mesiace určených len na jatočné zabitie. Hlava a orgány brušnej dutiny týchto zvierat sa likvidujú v súlade s ustanoveniami nariadenia o likvidácií vedľajších živočíšnych produktov.

V prípadoch málo početných plemien možno stádo výnimočne neusmrtiť. V tomto prípade sa umiestni pod úradný veterinárny dohľad počas dvoch rokov, v priebehu ktorých sa vykonáva klinické vyšetrenie zvierat v stáde dvakrát do roka. Pokiaľ sa počas tohto obdobia zvieratá usmrtia, ich hlavy vrátane mandlí sa zašlú na rozbor do švajčiarskeho referenčného laboratória pre TSE.

Tieto opatrenia sa revidujú v závislosti od výsledkov zdravotného dohľadu nad zvieratami. V prípade zistenia nového prípadu choroby v rámci stáda sa obdobie dohľadu predlžuje.

V prípade, že sa u nejakej ovce alebo kozy potvrdí TSE, Švajčiarsko sa zaväzuje uplatniť opatrenia stanovené v prílohe VII k nariadeniu (ES) č. 999/2001.

5.

Podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 999/2001 členské štáty Európskej únie zakazujú používanie spracovaných živočíšnych bielkovín na výkrm jatočných zvierat, výkrmných zvierat alebo zvierat chovaných na výrobu potravín. V členských štátoch Európskej únie sa uplatňuje úplný zákaz používania živočíšnych bielkovín na výkrm prežúvavcov.

Podľa článku 27 nariadenia o likvidácii vedľajších živočíšnych produktov (OESPA) Švajčiarsko zaviedlo úplný zákaz skrmovania živočíšnych bielkovín chovnými zvieratami.

6.

Podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 999/2001 a v súlade s kapitolou A prílohy III k uvedenému nariadeniu členské štáty Európskej únie musia realizovať ročný program dohľadu nad BSE. Tento plán zahŕňa rýchly test BSE všetkého hovädzieho dobytka staršieho ako 24 mesiacov, ktorý bol núdzovo usmrtený, uhynul na farme alebo sa u neho zistila choroba počas prehliadky ante mortem, a všetkých zvierat starších ako 30 mesiacov usmrtených na ľudskú spotrebu.

Rýchle testy na BSE, ktoré používa Švajčiarsko, sú vymenované v kapitole C prílohy X k nariadeniu (ES) č. 999/2001.

Podľa článku 176 nariadenia o epizootiách Švajčiarsko povinne vykonáva rýchly test na BSE v prípade všetkého uhynutého dobytka staršieho ako 48 mesiacov alebo usmrteného na iné účely než na jatočné zabíjanie, ktorý bol na bitúnok privezený chorý alebo zranený.

7.

Podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 999/2001 a v súlade s kapitolou A prílohy III k uvedenému nariadeniu členské štáty Európskej únie musia realizovať ročný program dohľadu nad klusavkou.

Podľa ustanovení článku 177 nariadenia o epizootiách Švajčiarsko zaviedlo program dohľadu nad TSE u oviec a kôz starších ako 12 mesiacov. Od júna 2004 do júla 2005 boli vyšetrené núdzovo zabité zvieratá, zvieratá uhynuté na farme alebo zvieratá, u ktorých sa počas prehliadky ante mortem diagnostikovala choroba, ako aj zvieratá zabité na ľudskú spotrebu. Keďže všetky vzorky boli negatívne na BSE, pokračuje sa v dohľade nad klinicky podozrivými zvieratami, núdzovo zabitými zvieratami a zvieratami uhynutými na farme, a to odberom ďalších vzoriek.

Uznanie podobnosti právnych predpisov v oblasti dohľadu nad TSE u oviec a kôz sa opätovne prehodnotí v rámci Spoločného veterinárneho výboru.

8.

Poskytovanie informácií obsiahnutých v článku 6 a v kapitole B prílohy III a v prílohe IV (3.III) k nariadeniu (ES) č. 999/2001 je v právomoci Spoločného veterinárneho výboru.

9.

Za uskutočnenie kontrol na mieste zodpovedá Spoločný veterinárny výbor, najmä na základe článku 21 nariadenia (ES) č. 999/2001 a článku 57 zákona o epizootiách.

C.   DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE

1.

Švajčiarsko od 1. januára 2003 a podľa nariadenia z 10. novembra 2004 o rozdelení príspevkov na výdavky súvisiace s odstraňovaním živočíšnych vedľajších produktov (RS 916.407) schválilo finančnú pomoc poľnohospodárskym podnikom, kde sa dobytok narodil, a bitúnkom, kde bol dobytok zabitý, v prípade, že sa riadia postupmi ohlasovania pohybu zvierat, ako to vyžaduje platná legislatíva.

2.

Podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 999/2001 a v súlade s bodom 1 prílohy XI k uvedenému nariadeniu členské štáty Európskej únie odstraňujú a likvidujú špecifikovaný rizikový materiál (ŠRM).

Zoznam ŠRM odobratého z hovädzieho dobytka zahŕňa lebku okrem dolnej čeľuste vrátane mozgu a očí, ako aj miechu hovädzieho dobytka staršieho ako dvanásť mesiacov; chrbticu okrem chvostových stavcov, tŕňových a priečnych výbežkov krčných, hrudných a driekových stavcov, stredného krížového hrebeňa a krídel krížovej kosti, ale vrátane ganglií zadných koreňov a miechy hovädzieho dobytka staršieho ako dvadsaťštyri mesiacov; mandle, črevá od dvanástnika po konečník a mezentérium hovädzieho dobytka akéhokoľvek veku.

Zoznam ŠRM odobratého z oviec a kôz zahŕňa lebku vrátane mozgu a očí, mandle a miechu oviec a kôz starších ako dvanásť mesiacov alebo tých, u ktorých sa trvalý rezák prerezal cez ďasno, ako aj slezinu a ileum oviec a kôz akéhokoľvek veku.

Podľa článku 179d nariadenia o epizootiách a článku 4 nariadenia o potravinách živočíšneho pôvodu Švajčiarsko zaviedlo politiku stiahnutia ŠRM z potravinových reťazcov zvierat a ľudí. Zoznam ŠRM odobratého z hovädzieho dobytka zahŕňa hlavne chrbticu zvierat starších ako 30 mesiacov, mandle, črevá od dvanástnika po konečník a mezentérium zvierat akéhokoľvek veku.

Podľa článku 180c nariadenia o epizootiách a článku 4 nariadenia o potravinách živočíšneho pôvodu Švajčiarsko zaviedlo politiku stiahnutia ŠRM z potravinových reťazcov zvierat a ľudí. Zoznam ŠRM odobratého z oviec a kôz zahŕňa najmä mozog nevybratý z lebečnej dutiny, miechu s tvrdou plenou mozgu (Dura mater) a mandle zvierat starších ako 12 mesiacov, alebo u ktorých sa trvalý rezák prerezal cez ďasno, slezinu a bedrovník zvierat akéhokoľvek veku.

3.

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 (11) a nariadením Komisie (EÚ) č. 142/2011 (12) sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu, v členských štátoch Európskej únie.

Podľa článku 22 nariadenia o likvidácii vedľajších živočíšnych produktov Švajčiarsko spaľuje vedľajšie živočíšne produkty, ktoré patria do kategórie 1, vrátane špecifikovaného rizikového materiálu a zvierat uhynutých na farme.

IX.   Katarálna horúčka oviec (bluetongue)

A.   PRÁVNE PREDPISY (13)

Európska únia

Švajčiarsko

Smernica Rady 2000/75/ES z 20. novembra 2000 stanovujúca špecifické ustanovenia pre kontrolu a likvidáciu katarálnej horúčky oviec – modrého jazyka (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 74).

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40), a najmä jeho články 1 až 10 (ciele boja, opatrenia proti vysoko nákazlivým epizootiám) a 57 (technické vykonávacie pravidlá, medzinárodná spolupráca);

2.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401), a najmä jeho články 2 (vysoko nákazlivé epizootie), 73 a 74 (čistenie, dezinfekcia, odmorenie), 77 až 98 (spoločné ustanovenia týkajúce sa vysoko nákazlivých epizootií), 239a až 239h (špecifické opatrenia týkajúce sa boja proti katarálnej horúčke oviec);

3.

Nariadenie z 28. júna 2000 o organizácii Spolkového ministerstva vnútra (Org DFI; RS 172.212.1), a najmä jeho článok 12 (referenčné laboratórium).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Referenčným laboratóriom Európskej únie pre katarálnu horúčku oviec je: The Pirbright Institute, Pirbright Laboratory, Ash Road, Pirbright, Surrey, GU24 0NF, Spojené kráľovstvo. Švajčiarsko uhradí náklady, ktoré mu prináležia za operácie vykonané týmto laboratóriom v rámci uvedeného poverenia. Funkcie a úlohy tohto laboratória sa stanovujú kapitole B prílohy II k smernici 2000/75/ES.

2.

Podľa článku 97 nariadenia o epizootiách má Švajčiarsko pripravený krízový plán uverejnený na internetovej stránke Spolkového úradu pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti.

3.

Za uskutočnenie kontrol na mieste zodpovedá Spoločný veterinárny výbor, najmä na základe článku 17 smernice 2000/75/ES a článku 57 zákona o epizootiách.

X.   Zoonózy

A.   PRÁVNE PREDPISY (14)

Európska únia

Švajčiarsko

1.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003 zo 17. novembra 2003 o kontrole salmonely a ostatných špecifikovaných zoonotických pôvodcov pochádzajúcich z potravín (Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2003, s. 1);

2.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/99/ES zo 17. novembra 2003 o monitoringu zoonóz a pôvodcoch zoonóz, ktorou sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 90/424/EHS a ruší smernica Rady 92/117/EHS (Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2003, s. 31).

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40);

2.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401), a najmä jeho články 291a až 291e (osobitné ustanovenia o zoonózach);

3.

Spolkový zákon z 9. októbra 1992 o potravinách a spotrebnom tovare (LDAl; RS 817.0);

4.

Nariadenie z 23. novembra 2005 o potravinách a spotrebnom tovare (ODAlOUs; RS 817.02);

5.

Nariadenie Spolkového ministerstva vnútra z 23. novembra 2005 o hygiene (OHyg; RS 817.024.1);

6.

Spolkový zákon z 18. decembra 1970 o boji proti chorobám prenosným z človeka (zákon o epidémiách; RS 818.101);

7.

Nariadenie z 13. januára 1999 o ohlasovaní chorôb prenosných z človeka (nariadenie o ohlasovaní; RS 818.141.1).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Toto sú referenčné laboratóriá Európskej únie:

Referenčné laboratóriá Európskej únie pre analýzu a testovanie zoonóz (salmonely):

Rijksinstituut voor Volksgezondheid en Milieu (RIVM)

3720 BA Bilthoven

Holandsko

Referenčné laboratórium Európskej únie pre kontrolu morských biotoxínov:

Agencia Española de Seguridad Alimentaria (AESA):

36200 Vigo

Španielsko

Referenčné laboratórium Európskej únie pre kontrolu virálnej a bakteriologickej kontaminácie morských mäkkýšov:

The laboratory of the Centre for Environment, Fisheries and Aquaculture Science (CEFAS) Weymouth

Dorset DT4 8UB

Spojené kráľovstvo

Referenčné laboratórium Európskej únie pre Listeria monocytogenes:

AFSSA –Laboratoire d’études et de recherches sur la qualité des aliments et sur les procédés agroalimentaires (LERQAP)

94700 Maisons-Alfort

Francúzsko

Referenčné laboratórium Európskej únie pre koagulázopozitívne stafylokoky vrátane zlatého stafylokoka (Staphylococcus aureus):

AFSSA –Laboratoire d’études et de recherches sur la qualité des aliments et sur les procédés agroalimentaires (LERQAP)

94700 Maisons-Alfort

Francúzsko

Referenčné laboratórium Európskej únie pre Escherichia coli vrátane verotoxinogenickej E. coli (VTEC):

Istituto Superiore di Sanità (ISS)

00161 Rome

Taliansko

Referenčné laboratórium Európskej únie pre Campylobacter:

Statens Veterinärmedicinska Anstalt (SVA)

751 89 Uppsala

Švédsko

Referenčné laboratórium Európskej únie pre parazity (najmä Trichinella, Echinococcus a Anisakis):

Istituto Superiore di Sanità (ISS)

00161 Rome

Taliansko

Referenčné laboratórium Európskej únie pre antimikrobiálnu rezistenciu:

Danmarks Fødevareforskning (DFVF)

1790 Copenhagen V

Dánsko

2.

Švajčiarsko uhradí náklady, ktoré mu prináležia za operácie vykonané týmto laboratóriom v rámci uvedených funkcií. Funkcie a úlohy týchto laboratórií sa stanovujú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (15).

3.

Švajčiarsko odovzdá Komisii každoročne do konca mája správu o tendenciách a zdrojoch zoonóz, pôvodcov zoonóz a antimikrobiálnej rezistencie vrátane údajov zozbieraných v súlade s článkami 4, 7 a 8 smernice č. 2003/99/ES počas predchádzajúceho roka. Uvedená správa zahŕňa aj informácie uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 2160/2003. Komisia ju odovzdá Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín s cieľom uverejniť súhrnnú správu o tendenciách a zdrojoch zoonóz, pôvodcov zoonóz a antimikrobiálnej rezistencie v Európskej únii.

XI.   Iné choroby

A.   PRÁVNE PREDPISY (16)

Európska únia

Švajčiarsko

Smernica Rady 92/119/EHS zo 17. decembra 1992, ktorou sa zavádzajú všeobecné opatrenia Spoločenstva na kontrolu určitých chorôb zvierat a osobitné opatrenia týkajúce sa vezikulárnej choroby ošípaných (Ú. v. ES L 62, 15.3.1993, s. 69).

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40), a najmä jeho články 1 až 10 (ciele boja, opatrenia proti vysoko nákazlivým epizootiám) a 57 (technické vykonávacie pravidlá, medzinárodná spolupráca);

2.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS916.401), a najmä jeho články 2 (vysoko nákazlivé epizootie), 49 (manipulácia s mikroorganizmami patogénnymi pre živočíchy), 73 a 74 (čistenie, dezinfekcia, odmorenie), 77 až 98 (spoločné ustanovenia týkajúce sa vysoko nákazlivých epizootií), 104 až 105 (špecifické opatrenia týkajúce sa boja proti vezikulárnej chorobe ošípaných);

3.

Nariadenie z 28. júna 2000 o organizácii Spolkového ministerstva vnútra (Org DFI; RS 172.212.1), a najmä jeho článok 12 (referenčné laboratórium).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

V prípadoch uvedených v článku 6 smernice 92/119/EHS sa informácie predkladajú Spoločnému veterinárnemu výboru.

2.

Spoločným referenčným laboratóriom pre vezikulárnu chorobu ošípaných je: The Pirbright Institute, Pirbright Laboratory, Ash Road, Pirbright, Surrey, GU24 0NF, Spojené kráľovstvo. Švajčiarsko uhradí náklady, ktoré mu prináležia za operácie vykonané týmto laboratóriom v rámci uvedeného poverenia. Funkcie a úlohy tohto laboratória sa stanovujú v prílohe III k smernici 92/119/EHS.

3.

Podľa článku 97 nariadenia o epizootiách má Švajčiarsko vypracovaný pohotovostný plán. Upravuje ho technické vykonávacie pravidlo č. 95/65, ktoré vydal Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti.

4.

Za uskutočnenie kontrol na mieste zodpovedá Spoločný veterinárny výbor, najmä na základe článku 22 smernice 92/119/EHS a článku 57 zákona o epizootiách.

XII.   Oznamovanie chorôb

A.   PRÁVNE PREDPISY (17)

Európska únia

Švajčiarsko

Smernica Rady 82/894/EHS z 21. decembra 1982 týkajúca sa hlásenia nákaz zvierat v Spoločenstve (Ú. v. ES L 378, 31.12.1982, s. 58).

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40), a najmä jeho články 11 (náležitý dohľad a ohlasovacia povinnosť) a 57 (technické vykonávacie pravidlá, medzinárodná spolupráca);

2.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401), a najmä jeho články 2 až 5 (dotknuté choroby), 59 až 65 a 291 (oznamovacia povinnosť, hlásenie), 292 až 299 (dohľad, výkon, administratívna výpomoc).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

Komisia v spolupráci so Spolkovým úradom pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti zahrnie Švajčiarsko do systému oznamovania chorôb zvierat stanoveného v smernici 82/894/EHS.“.


(1)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(2)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(3)  Rozhodnutie komisie z 1. februára 2002, ktorým sa schvaľuje diagnostická príručka ustanovujúca diagnostické postupy, metódy odberu vzoriek a kritériá pre vyhodnocovanie laboratórnych testov na potvrdenie klasického moru ošípaných (Ú. v. EÚ L 39, 9.2.2002, s. 71)

(4)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(5)  Rozhodnutie Komisie 2003/422/ES z 26. mája 2003, ktorým sa schvaľuje diagnostická príručka pre africký mor ošípaných (Ú. v. EÚ L 143, 11.6.2003, s. 35).

(6)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(7)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(8)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(9)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(10)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1).

(12)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2011, s. 1).

(13)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(14)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).

(16)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(17)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.


PRÍLOHA II

Dodatok 2 k prílohe 11 k poľnohospodárskej dohode sa nahrádza takto:

"Dodatok 2

Zdravie živočíchov: obchodovanie a uvádzanie na trh

I.   Hovädzí dobytok a ošípané

A.   PRÁVNE PREDPISY (1)

Európska únia

Švajčiarsko

Smernica Rady 64/432/EHS z 26. júna 1964 o zdravotných problémoch zvierat ovplyvňujúcich obchod s hovädzím dobytkom a ošípanými vo vnútri Spoločenstva (Ú. v. ES 121, 29.7.1964, s. 1977).

1.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401), a najmä jeho články 27 až 31 (trhy, výstavy), 34 až 37b (obchod), 73 a 74 (čistenie, dezinfekcia, odmorenie), 116 až 121 (klasický a africký mor ošípaných), 135 až 141 (Aujeszkého choroba), 150 až 157 (brucelóza hovädzieho dobytka), 158 až 165 (tuberkulóza), 166 až 169 (enzootická bovinná leukóza), 170 až 174 (IBR/IPV), 175 až 181 (spongiformné encefalopatie), 186 až 189 (genitálne infekcie hovädzieho dobytka), 207 až 211 (brucelóza ošípaných), 301 (schvaľovanie chovných jednotiek, staníc na insemináciu a skladovanie spermy, jednotiek na prepravu embryí, trhov a iných podobných zariadení alebo podujatí);

2.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Podľa článku 301 prvého pododseku písm. i) nariadenia o epizootiách chovné jednotky, trhy a iné podobné zariadenia alebo podujatia v zmysle článku 2 smernice 64/432/EHS schvaľuje kantonálny veterinárny lekár. Na účely uplatnenia tejto prílohy, v súlade s článkami 11, 12 a 13 smernice 64/432/EHS, Švajčiarsko spíše zoznam svojich schválených stredísk na zhromažďovanie zvierat, prepravcov a sprostredkovateľov obchodu.

2.

Informácie stanovené v článku 11 ods. 3 smernice 64/432/EHS sa predkladajú Spoločnému veterinárnemu výboru.

3.

Na účely tejto prílohy sa uznáva, že Švajčiarsko spĺňa podmienky stanovené v časti II bode 7 prílohy A k smernici 64/432/EHS, pokiaľ ide o brucelózu hovädzieho dobytka. Aby si švajčiarsky hovädzí dobytok zachoval úradný štatút bez brucelózy, Švajčiarsko sa zaväzuje splniť nasledujúce podmienky:

a)

ktorékoľvek zviera hovädzieho druhu, o ktorom existuje podozrenie, že je nakazené brucelózou, sa nahlási príslušným orgánom a dané zviera sa podrobí oficiálnym testom na brucelózu, ktoré sa skladajú aspoň z dvoch sérologických skúšok s doplňujúcim zameraním a mikrobiologickým preskúmaním vhodných vzoriek odobratých v prípadoch potratov;

b)

počas obdobia podozrenia, ktoré trvá, kým sa nezískajú negatívne výsledky testov uvedených v písmene a), sa pozastaví v prípade stáda pôvodu podozrivého kusu (kusov) hovädzieho dobytka úradný štatút stáda bez brucelózy.

Podrobné informácie o pozitívnych výsledkoch testov dobytka a epidemiologická správa sa predkladajú Spoločnému veterinárnemu výboru. Ak Švajčiarsko nesplní niektorú z podmienok stanovených v časti II bode 7 prílohy A k smernici 64/432/EHS, Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti o tom ihneď informuje Komisiu. Situácia sa preskúma v rámci Spoločného veterinárneho výboru, aby sa revidovali ustanovenia tohto odseku.

4.

Na účely tejto prílohy sa uznáva, že Švajčiarsko spĺňa podmienky stanovené v časti I bode 4 prílohy A k smernici 64/432/EHS, pokiaľ ide o tuberkulózu hovädzieho dobytka. Aby si švajčiarsky hovädzí dobytok zachoval úradný štatút stáda bez tuberkulózy, Švajčiarsko sa zaväzuje splniť nasledujúce podmienky:

a)

zavedie sa identifikačný systém, ktorý umožní vypátrať stádo pôvodu každého kusu hovädzieho dobytka;

b)

každé zabité zviera sa podrobí úradnej prehliadke post mortem, ktorú vykoná úradný veterinár;

c)

každé podozrenie na tuberkulózu u živého, mŕtveho alebo zabitého zvieraťa sa nahlási príslušným orgánom;

d)

v každom prípade príslušné orgány uskutočnia vyšetrenie potrebné na stanovenie, či podozrivá choroba je prítomná, vrátane spätného výskumu až po stádo pôvodu a tranzitné stáda. Ak sa zistia počas pitvy alebo pri zabití lézie, o ktorých je podozrenie, že ich spôsobila tuberkulóza, príslušné orgány nechajú vykonať laboratórne vyšetrenie;

e)

úradný štatút stád pôvodu a tranzitných stád bez tuberkulózy, ku ktorým hovädzie zviera podozrivé z infekcie patrí, sa pozastaví, až kým klinické, laboratórne alebo tuberkulínové testy nepotvrdia, že hovädzia tuberkulóza nie je prítomná;

f)

ak klinické, laboratórne alebo tuberkulínové testy potvrdia, že tuberkulóza je prítomná, oficiálny štatút stád pôvodu a stáda tranzitu bez tuberkulózy sa zruší;

g)

úradný štatút bez tuberkulózy sa neobnoví, kým neboli všetky domnelo infikované zvieratá odstránené zo stáda; kým neboli dezinfikované prevádzky a zariadenia; kým nebola u všetkých zostávajúcich zvierat starších ako šesť týždňov zaznamenaná negatívna reakcia na aspoň dva úradné intradermálne tuberkulínové kožné testy v súlade s prílohou B k smernici 64/432/EHS, pričom prvý musí byť vykonaný minimálne šesť mesiacov po tom, ako infikované zviera opustilo stádo, a druhý minimálne šesť mesiacov po prvom.

Podrobné informácie týkajúce sa nakazených stád a epidemiologická správa sa zašlú Spoločnému veterinárnemu výboru. Ak Švajčiarsko nesplní niektorú z podmienok stanovených v časti II bode 4 prvom pododseku prílohy A k smernici 64/432/EHS, Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti o tom ihneď informuje Komisiu. Situácia sa preskúma v rámci Spoločného veterinárneho výboru, aby sa revidovali ustanovenia tohto odseku.

5.

Na účely tejto prílohy sa uznáva, že Švajčiarsko spĺňa podmienky stanovené v kapitole I oddiele F prílohy D k smernici č. 64/432/EHS, pokiaľ ide o enzootickú leukózu hovädzieho dobytka. Na účely zachovania úradného štatútu stád hovädzieho dobytka bez enzootickej leukózy hovädzieho dobytka sa Švajčiarsko zaväzuje splniť nasledujúce podmienky:

a)

monitorovanie švajčiarskych stád hovädzieho dobytka sa vykonáva prostredníctvom kontroly vzoriek. Veľkosť vzorky je taká, aby sa s 99 %-nou spoľahlivosťou dalo vyhlásiť, že enzootickou leukózou hovädzieho dobytka je infikovaných menej ako 0,2 % kusov dobytka;

b)

každé zabité zviera sa podrobí úradnej prehliadke post mortem, ktorú vykoná úradný veterinár;

c)

všetky prípady podozrenia na enzootickú leukózu hovädzieho dobytka zistené pri klinických testoch, pitvách alebo kontrolách mäsa sa hlásia príslušným orgánom;

d)

ak existuje podozrenie na enzootickú leukózu hovädzieho dobytka alebo sa určí jej prítomnosť, úradný štatút dobytka bez enzootickej leukózy hovädzieho dobytka sa pozastaví, až kým sa neskončí izolačné obdobie;

e)

izolačné obdobie sa ukončí, ak sa po odstránení infikovaných zvierat a prípadne ich teliat vykonajú dve sérologické vyšetrenia s časovým intervalom aspoň 90 dní a výsledky týchto vyšetrení sú negatívne.

Ak sa enzootická leukóza hovädzích zvierat zistí u 0,2 % kusov dobytka, Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti o tom ihneď informuje Komisiu. Situácia sa preskúma v rámci Spoločného veterinárneho výboru, aby sa revidovali ustanovenia tohto odseku.

6.

Na účely uplatňovania tejto prílohy sa uznáva, že Švajčiarsko je úradne bez výskytu infekčnej bovinnej rinotracheitídy. Aby si zachovalo tento štatút, zaväzuje sa splniť nasledujúce podmienky:

a)

monitorovanie švajčiarskych stád hovädzieho dobytka sa vykonáva prostredníctvom kontroly vzoriek. Veľkosť vzorky je taká, aby sa s 99 %-nou spoľahlivosťou dalo vyhlásiť, že infekčnou bovinnou rinotracheitídou je infikovaných menej ako 0,2 % kusov dobytka;

b)

plemenné býky staršie ako 24 mesiacov každoročne podstupujú sérologické vyšetrenie;

c)

akékoľvek podozrenie na infekčnú bovinnú rinotracheitídu sa ohlasuje príslušným orgánom a podozrivé zviera sa musí podrobiť úradnému vyšetreniu na jej zistenie, ktoré pozostáva z virologických a sérologických testov;

d)

ak existuje podozrenie na infekčnú bovinnú rinotracheitídu alebo sa určí jej prítomnosť, úradný štatút dobytka bez infekčnej bovinnej rinotracheitídy sa pozastaví, až kým sa neskončí izolačné obdobie;

e)

izolačné obdobie sa zruší, ak sérologický test vykonaný najskôr 30 dní po odstránení nakazených zvierat potvrdí negatívny výsledok.

Na základe uznaného štatútu Švajčiarska sa mutatis mutandis uplatňuje rozhodnutie Komisie 2004/558/ES (2).

Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti okamžite informuje Komisiu o akejkoľvek zmene podmienok, na základe ktorých bol tento štatút priznaný. Situácia sa preskúma v rámci Spoločného veterinárneho výboru, aby sa revidovali ustanovenia tohto odseku.

7.

Na účely uplatňovania tejto prílohy sa uznáva, že Švajčiarsko je úradne bez výskytu Aujeszkého choroby. Aby si zachovalo tento štatút, zaväzuje sa splniť nasledujúce podmienky:

a)

monitorovanie švajčiarskych stád hovädzieho dobytka sa vykonáva prostredníctvom kontroly vzoriek. Veľkosť vzorky je taká, aby sa s 99 %-nou spoľahlivosťou dalo vyhlásiť, že Aujeszkého chorobou je infikovaných menej ako 0,2 % kusov dobytka;

b)

akékoľvek podozrenie na Aujeszkého chorobu sa ohlasuje príslušným orgánom a podozrivé zviera sa musí podrobiť úradnému vyšetreniu na jej zistenie, ktoré pozostáva z virologických a sérologických testov;

c)

ak existuje podozrenie na Aujeszkého chorobu alebo sa určí jej prítomnosť, úradný štatút dobytka bez Aujeszkého choroby sa pozastaví, až kým sa neskončí izolačné obdobie;

d)

izolačné obdobie sa skončí, ak sa po odstránení infikovaných zvierat vykonajú dve sérologické vyšetrenia všetkých plemenných zvierat a reprezentatívneho počtu kŕmnych zvierat s intervalom aspoň 21 dní a výsledky týchto vyšetrení sú negatívne.

Na základe uznaného štatútu Švajčiarska sa mutatis mutandis uplatňujú ustanovenia rozhodnutia Komisie 2008/185/ES (3).

Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti okamžite informuje Komisiu o akejkoľvek zmene podmienok, na základe ktorých bol tento štatút priznaný. Situácia sa preskúma v rámci Spoločného veterinárneho výboru, aby sa revidovali ustanovenia tohto odseku.

8.

Pokiaľ ide o gastroenteritídu prenosnú z ošípaných (TGE) a porcinný reprodukčný a respiračný syndróm (PRRS), Spoločný veterinárny výbor preskúma čo možno najskôr otázku prípadných ďalších záruk. Komisia o vývoji tejto otázky informuje Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti.

9.

Vo Švajčiarsku je úradnou kontrolou tuberkulínov v zmysle bodu 4 prílohy B k smernici 64/432/EHS poverený Inštitút veterinárnej bakteriológie Univerzity v Zürichu (Institut de bactériologie vétérinaire de l’Université de Zurich).

10.

Vo Švajčiarsku je úradnou kontrolou antigénov (brucelóza) v zmysle bodu 4 prílohy C k smernici 64/432/EHS poverené Centrum pre zoonózy, bakteriálne nákazy zvierat a rezistenciu voči antibiotikám [Centre pour les zoonoses, les maladies bactériennes chez l’animal et la résistance aux antibiotiques (ZOBA)].

11.

Hovädzí dobytok a ošípané, ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, musia byť sprevádzané veterinárnymi osvedčeniami zhodnými so vzormi uvedenými v prílohe F k smernici 64/432/EHS. Uplatňujú sa nasledujúce úpravy:

v prípade vzoru 1 sa v oddiele C osvedčenia upravia takto:

v bode 4 týkajúcom sa ďalších záruk sa vkladajú tieto zarážky:

'choroba: infekčná bovinná rinotracheitída,

súlade s rozhodnutím Komisie 2004/558/ES, ktoré je uplatniteľné mutatis mutandis;'.

v prípade vzoru 2 sa v oddiele C osvedčenia upravia takto:

v bode 4 týkajúcom sa ďalších záruk sa vkladajú tieto zarážky:

'choroba: Aujeszkého choroba

súlade s rozhodnutím Komisie 2008/185/ES, ktoré je uplatniteľné mutatis mutandis;'.

12.

Na účely uplatňovania tejto prílohy, hovädzí dobytok, ktorý je predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, musí byť sprevádzaný dodatočnými zdravotnými osvedčeniami s týmito zdravotnými vyhláseniami:

Hovädzí dobytok:

sa identifikuje pomocou stáleho identifikačného systému, ktorý umožňuje spätne zistiť matku a stádo pôvodu a zistiť, či nejde o priamych potomkov podozrivých kráv alebo kráv postihnutých bovinnou spongiformnou encefalopatiou narodených dva roky pred diagnostikou;

nepochádza zo stád, kde sa práve vyšetruje podozrivý prípad bovinnej spongiformnej encefalopatie;

je narodený po 1. júni 2001.

II.   Ovce a kozy

A.   PRÁVNE PREDPISY (4)

Európska únia

Švajčiarsko

Smernica Rady 91/68/EHS z 28. januára 1991 o veterinárnych podmienkach upravujúcich obchod s ovcami a s kozami vo vnútri Spoločenstva (Ú. v. ES L 46, 19.2.1991, s. 19).

1.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401), a najmä jeho články 27 až 31 (trhy, výstavy), 34 až 37b (obchod), 73 a 74 (čistenie, dezinfekcia, odmorenie), 142 až 149 (besnota), 158 až 165 (tuberkulóza), 180 až 180c (klusavka), 190 až 195 (brucelóza oviec a kôz), 196 až 199 (infekčná agalakcia), 217 až 221 (artritída/encefalitída kôz), 233 až 236 (barania brucelóza), 301 (schvaľovanie chovných jednotiek, staníc na insemináciu a skladovanie spermy, jednotiek na prepravu embryí, trhov a iných podobných zariadení alebo podujatí);

2.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Za uskutočnenie kontrol na mieste zodpovedá Spoločný veterinárny výbor, najmä na základe článku 11 smernice 91/68/EHS a článku 57 zákona o epizootiách.

Ak sa ovčia a kozia brucelóza objaví alebo opätovne objaví, Švajčiarsko bude o tom informovať spoločný veterinárny výbor, aby sa mohli prijať potrebné opatrenia v súlade s vývojom situácie.

2.

Na účely uplatňovania tejto prílohy sa uznáva, že Švajčiarsko je úradne bez výskytu brucelózy oviec a kôz. Na účely udržania tohto štatútu sa Švajčiarsko zaväzuje zaviesť opatrenia stanovené v kapitole 1 oddiele II bode 2 prílohy A k smernici 91/68/EHS.

3.

Ovce a kozy, ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, musia byť sprevádzané zdravotnými osvedčeniami zhodnými so vzormi uvedenými v prílohe E k smernici 91/68/EHS.

III.   Kone

A.   PRÁVNE PREDPISY (5)

Európska únia

Švajčiarsko

Smernica Rady 2009/156/ES z 30. novembra 2009 o zdravotnom stave zvierat v súvislosti s presunom a dovozom zvierat čeľade koňovité z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 192, 23.7.2010, s. 1).

1.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401) a najmä jeho články 112 až 112f (africký mor koní), 204 až 206 (durina, encefalomyelitída, infekčná anémia, sopľavka), 240 až 244 (infekčná metritída koní);

2.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Na účely uplatnenia článku 3 smernice 2009/156/ES sa informácie predkladajú Spoločnému veterinárnemu výboru.

2.

Na účely uplatnenia článku 6 smernice 2009/156/ES sa informácie predkladajú Spoločnému veterinárnemu výboru.

3.

Za uskutočnenie kontrol na mieste zodpovedá Spoločný veterinárny výbor, najmä na základe článku 10 smernice 2009/156/ES a článku 57 zákona o epizootiách.

4.

Na Švajčiarsko sa mutatis mutandis uplatňujú prílohy II a III k smernici 2009/156/ES.

IV.   Hydina a násadové vajcia

A.   PRÁVNE PREDPISY (6)

Európska únia

Švajčiarsko

Smernica Rady 2009/158/ES z 30. novembra 2009 o veterinárnych podmienkach, ktorými sa spravuje obchodovanie s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva a ich dovoz z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 74).

1.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401), a najmä jeho články 25 (preprava), 122 až 125 (vtáčia chrípka a pseudomor hydiny), 255 až 261 (Salmonella spp.), 262 až 265 (infekčná vtáčia laryngotracheitída);

2.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Podľa článku 3 smernice 2009/158/ES sa uznáva, že Švajčiarsko má plán spresňujúci opatrenia, ktoré chce zaviesť na schválenie svojich zariadení.

2.

Na účely článku 4 smernice 2009/158/ES je švajčiarskym národným referenčným laboratóriom Inštitút pre veterinárnu bakteriológiu Univerzity v Berne (Institut de bactériologie vétérinaire de l’Université de Berne).

3.

Pre Švajčiarsko mutatis mutandis platí požiadavka na chov podľa článku 8 ods. 1 písm. a) bodu i) smernice 2009/158/ES.

4.

V prípade zásielok násadových vajec do Európskej únie sa švajčiarske orgány zaväzujú dodržiavať pravidlá označovania podľa nariadenia Komisie (ES) č. 617/2008 (7).

5.

Pre Švajčiarsko mutatis mutandis platí požiadavka na chov podľa článku 10 písm. a) smernice 2009/158/ES.

6.

Pre Švajčiarsko mutatis mutandis platí požiadavka na chov podľa článku 11 písm. a) smernice 2009/158/ES.

7.

Pre Švajčiarsko mutatis mutandis platí požiadavka na chov podľa článku 14 ods. 2 písm. a) smernice 2009/158/ES.

8.

Na účely tejto prílohy platí, že Švajčiarsko plní požiadavky článku 15 ods. 2 smernice 2009/158/ES, pokiaľ ide o pseudomor hydiny, a preto má štatút 'bez vakcinácie proti pseudomoru hydiny'. Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti okamžite informuje Komisiu o akejkoľvek zmene podmienok, na základe ktorých bol tento štatút priznaný. Situácia sa preskúma v rámci Spoločného veterinárneho výboru, aby sa revidovali ustanovenia tohto odseku.

9.

Pre Švajčiarsko mutatis mutandis platia odkazy na názov členského štátu Európskej únie v článku 18 smernice 2009/158/ES.

10.

Hydina a násadové vajcia, ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, musia byť sprevádzané zdravotnými osvedčeniami v súlade so vzormi uvedenými v prílohe IV k smernici 2009/158/ES.

11.

V prípade prepravy zo Švajčiarska do Fínska alebo Švédska sa švajčiarske úrady zaväzujú poskytnúť záruky týkajúce sa salmonely, ktoré sú požadované právnymi predpismi Európskej únie.

V.   Zvieratá a produkty akvakultúry

A.   PRÁVNE PREDPISY (8)

Európska únia

Švajčiarsko

Smernica Rady 2006/88/ES z 24. októbra 2006 o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov (Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 14).

1.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401), a najmä jeho články 3 až 5 (dotknuté epizootie), 21 až 23 (evidencia akvakultúrnych chovov, kontrola stavu a iné povinnosti, zdravotný dohľad), 61 (povinnosti nájomcov práva na rybolov a orgánov poverených dohľadom nad rybolovom), 62 až 76 (všeobecné opatrenia boja), 277 až 290 (spoločné a osobitné opatrenia týkajúce sa chorôb vodných živočíchov, diagnostické laboratórium);

2.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10);

3.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze a tranzite zvierat leteckou dopravou z tretích krajín (OITA; RS 916.443.12).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Na účely uplatňovania tejto prílohy sa uznáva, že Švajčiarsko je úradne bez výskytu infekčnej anémie lososov a nákaz Marteilia refringens a Bonamia ostreae.

2.

Spoločný veterinárny výbor rozhoduje o prípadnom uplatnení článkov 29, 40, 41, 43, 44 a 50 smernice 2006/88/ES.

3.

Veterinárne predpisy týkajúce sa uvádzania na trh okrasných vodných živočíchov, živočíchov akvakultúry určených na chov vrátane sádok, rybárskych revírov, otvorených zariadení na okrasné účely, ak aj na obnovu zásob a živočíchov a produktov akvakultúry určených na ľudskú spotrebu sú stanovené v článkoch 4 až 9 nariadenia Komisie (ES) č. 1251/2008 (9).

4.

Za uskutočnenie kontrol na mieste zodpovedá Spoločný veterinárny výbor, najmä na základe článku 58 smernice 2006/88/ES a článku 57 zákona o epizootiách.

VI.   Embryá hovädzieho dobytka

A.   PRÁVNE PREDPISY (10)

Európska únia

Švajčiarsko

Smernica Rady 89/556/EHS z 25. septembra 1989 o veterinárnych podmienkach, ktorými sa riadi obchod s embryami domáceho hovädzieho dobytka v rámci Spoločenstva a dovozy týchto embryí z tretích krajín (Ú. v. ES L 302, 19.10.1989, s. 1).

1.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401), a najmä jeho články 56 až 58a (preprava embryí);

2.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Za uskutočnenie kontrol na mieste zodpovedá Spoločný veterinárny výbor, najmä na základe článku 15 smernice 89/556/EHS a článku 57 zákona o epizootiách.

2.

Embryá hovädzieho dobytka, ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, musia byť sprevádzané zdravotnými osvedčeniami v súlade so vzormi uvedenými v prílohe C k smernici 89/556/EHS.

VII.   Býčia sperma

A.   PRÁVNE PREDPISY (11)

Európska únia

Švajčiarsko

Smernica Rady 88/407/EHS zo 14. júna 1988, ktorou sa stanovujú veterinárne požiadavky pre obchodovanie so semenom domáceho dobytka v Spoločenstve a pre jeho dovoz do Spoločenstva (Ú. v. ES L 194, 22.7.1988, s. 10).

1.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401), a najmä jeho články 51 až 55a (umelá inseminácia);

2.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Na účely článku 4 ods. 2 smernice 88/407/EHS platí, že vo Švajčiarsku všetky centrá majú iba zvieratá s negatívnou reakciou na sérumneutralizačný test alebo test ELISA.

2.

Informácie stanovené v článku 5 ods. 2 smernice 88/407/EHS sa predkladajú Spoločnému veterinárnemu výboru.

3.

Za uskutočnenie kontrol na mieste zodpovedá Spoločný veterinárny výbor, najmä na základe článku 16 smernice 88/407/EHS a článku 57 zákona o epizootiách.

4.

Býčia sperma, ktorá je predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, musí byť sprevádzaná zdravotnými osvedčeniami v súlade so vzorom uvedeným v prílohe D k smernici 88/407/EHS.

VIII.   Sperma ošípaných

A.   PRÁVNE PREDPISY (12)

Európska únia

Švajčiarsko

Smernica Rady 90/429/EHS z 26. júna 1990, ktorou sa ustanovujú požiadavky na zdravotný stav zvierat platné pri obchodovaní so spermou ošípaných v rámci Spoločenstva a jej dovoze (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 62).

1.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401), a najmä jeho články 51 až 55a (umelá inseminácia);

2.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Informácie stanovené v článku 5 ods. 2 smernice 90/429/EHS sa predkladajú Spoločnému veterinárnemu výboru.

2.

Za uskutočnenie kontrol na mieste zodpovedá Spoločný veterinárny výbor, najmä na základe článku 16 smernice 90/429/EHS a článku 57 zákona o epizootiách.

3.

Sperma ošípaných, ktorá je predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, musí byť sprevádzaná zdravotnými osvedčeniami v súlade so vzorom uvedeným v prílohe D k smernici 90/429/EHS.

IX.   Ostatné druhy

A.   PRÁVNE PREDPISY (13)

Európska únia

Švajčiarsko

1.

Smernica Rady 92/65/EHS z 13. júla 1992, ktorou sa ustanovujú veterinárne požiadavky na obchodovanie so zvieratami, spermou, vajíčkami a embryami, na ktoré sa nevzťahujú veterinárne požiadavky ustanovené v osobitných právnych predpisoch Spoločenstva uvedených v prílohe A oddiele I smernice 90/425/EHS, a na ich dovoz do Spoločenstva (Ú. v. ES L 268, 14.9.1992, s. 54);

2.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 576/2013 z 12. júna 2013 o nekomerčnom premiestňovaní spoločenských zvierat a zrušení nariadenia (ES) č. 998/2003

(Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 1).

1.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401), a najmä jeho články 51 až 55a (umelá inseminácia) a 56 až 58a (preprava embryí);

2.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10);

3.

Nariadenie z 28. novembra 2014 o dovoze, tranzite a vývoze spoločenských zvierat (OITE-AC; RS 916.443.14).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Na účely tejto prílohy sa tento bod vzťahuje na obchod so živými zvieratami nepodliehajúcimi ustanoveniam častí I až V tohto dodatku a so spermou, vajíčkami a embryami nepodliehajúcimi ustanoveniam častí VI až VIII tohto dodatku.

2.

Európska únia a Švajčiarsko sa zaväzujú, že nezakážu ani neobmedzia obchod so živými zvieratami, spermou, vajíčkami a embryami, ktoré sú uvedené v bode 1, z dôvodov zdravia zvierat iných, ako sú tie, ktoré vyplývajú z uplatňovania tejto prílohy, a najmä z bezpečnostných opatrení prijatých podľa jej článku 20.

3.

Kopytníky iných druhov ako tie, ktoré sú uvedené v častiach I, II a III tohto dodatku a ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, musia byť sprevádzané veterinárnymi osvedčeniami v súlade so vzorom uvedeným v prvom oddiele časti I prílohy E k smernici 92/65/EHS, doplnenými o potvrdenie uvedené v článku 6 ods. A bode 1 písm. e) smernice 92/65/EHS.

4.

Zajacovité, ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, musia byť sprevádzané zdravotnými osvedčeniami v súlade so vzorom uvedeným v časti 1 prílohy E k smernici 92/65/EHS, v prípade potreby doplnené vyhlásením podľa článku 9 ods. 2 druhého pododseku smernice 92/65/EHS.

Toto vyhlásenie musia švajčiarske orgány upraviť tak, aby zahrňovalo všetky požiadavky článku 9 smernice 92/65/EHS.

5.

Informácie stanovené v článku 9 ods. 2 treťom pododseku smernice 92/65/EHS sa predkladajú Spoločnému veterinárnemu výboru.

6.

Preprava psov a mačiek z Európskej únie do Švajčiarska sa riadi požiadavkami článku 10 ods. 2 smernice 92/65/EHS.

Identifikačný systém je stanovený nariadením (EÚ) č. 576/2013. Treba použiť pas stanovený v časti 3 prílohy II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 577/2013 (14).

Platnosť očkovania proti besnote a v prípade potreby preočkovanie sa stanovujú v prílohe III k nariadeniu (EÚ) č. 576/2013.

7.

Sperma, vajíčka a embryá oviec a kôz, ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, musia byť sprevádzané zdravotnými osvedčeniami uvedenými v rozhodnutí Komisie 2010/470/EÚ (15).

8.

Sperma koňovitých, ktorá je predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, musí byť sprevádzaná zdravotným osvedčením uvedeným v rozhodnutí 2010/470/EÚ.

9.

Vajíčka a embryá koňovitých, ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, musia byť sprevádzané zdravotnými osvedčeniami v súlade s rozhodnutím 2010/470/EÚ.

10.

Vajíčka a embryá ošípaných, ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, musia byť sprevádzané zdravotnými osvedčeniami v súlade s rozhodnutím 2010/470/EÚ.

11.

Včelie kolónie (úle alebo kráľovné so sprievodom), ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, musia byť sprevádzané zdravotnými osvedčeniami v súlade so vzorom uvedeným v časti II prílohy E k smernici 92/65/EHS.

12.

Zvieratá, sperma, embryá a vajíčka pochádzajúce zo zariadení, inštitútov alebo stredísk schválených v súlade s prílohou C k smernici 92/65/EHS, ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, musia byť sprevádzané zdravotnými osvedčeniami v súlade so vzorom uvedeným v časti III prílohy E k smernici 92/65/EHS.

13.

Na účely uplatňovania článku 24 smernice 92/65/EHS sa informácie podľa odseku 2 uvedeného článku predkladajú Spoločnému veterinárnemu výboru.

X.   Nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat

A.   PRÁVNE PREDPISY (16)

Európska únia

Švajčiarsko

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 576/2013 z 12. júna 2013 o nekomerčnom premiestňovaní spoločenských zvierat a zrušení nariadenia (ES) č. 998/2003 (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 1).

Nariadenie z 28. novembra 2014 o dovoze, tranzite a vývoze spoločenských zvierat (OITE-AC; RS 916.443.14).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Systém označovania je stanovený nariadením (EÚ) č. 576/2013.

2.

Platnosť očkovania proti besnote a v prípade potreby preočkovanie sa stanovujú v prílohe III k nariadeniu (EÚ) č. 576/2013.

3.

Treba použiť vzor pasu stanovený v časti 3 prílohy III k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 577/2013. Dodatočné požiadavky týkajúce sa pasu sú stanovené v časti 4 prílohy III k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 577/2013.

4.

Na účely tohto dodatku na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom mutatis mutandis platia ustanovenia kapitoly II nariadenia (EÚ) č. 576/2013. Kontroly dokladov a totožnosti, ktoré sa musia uskutočniť pri nekomerčnom premiestňovaní spoločenských zvierat z členského štátu Európskej únie do Švajčiarska, sa riadia pravidlami článku 33 nariadenia (EÚ) č. 576/2013.".


(1)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(2)  Rozhodnutie Komisie 2004/558/ES z 15. júla 2004 o zavedení smernice Rady 64/432/EHS týkajúcej sa dodatočných záruk v rámci spoločenstva pri obchodovaní s hovädzími zvieratami vzhľadom na infekčnú bovinnú rinotracheitídu a schválenie programov na jej zničenie, navrhnutých niektorými členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 249, 23.7.2004, s. 20).

(3)  Rozhodnutie Komisie 2008/185/ES z 21. februára 2008 o dodatočných zárukách v obchode s ošípanými v rámci Spoločenstva, pokiaľ ide o Aujeszkého chorobu, a o kritériách na poskytovanie informácií o tejto chorobe (Ú. v. EÚ L 59, 4.3.2008, s. 19).

(4)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(5)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(6)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(7)  Nariadenie Komisie (ES) č. 617/2008 z 27. júna 2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o uvádzanie násadových vajec a jednodňovej hydiny na trh (Ú. v. EÚ L 168, 28.6.2008, s. 5).

(8)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(9)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1251/2008 z 12. decembra 2008, ktorým sa vykonáva smernica Rady 2006/88/ES, pokiaľ ide o podmienky a požiadavky na certifikáciu na uvádzanie živočíchov a produktov akvakultúry na trh a ich dovoz do Spoločenstva a ktorým sa stanovuje zoznam druhov prenášačov (Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008, s. 41).

(10)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(11)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(12)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(13)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(14)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 577/2013 z 28. júna 2013 o vzorových identifikačných dokladoch na nekomerčné premiestňovanie psov, mačiek a fretiek, o zostavení zoznamov území a tretích krajín a požiadavkách na formát, grafickú úpravu a jazyky vo vyhláseniach potvrdzujúcich súlad s určitými podmienkami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 576/2013 (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 109).

(15)  Rozhodnutie Komisie 2010/470/EÚ z 26. augusta 2010, ktorým sa stanovujú vzory zdravotných osvedčení na účely obchodovania so spermou, vajíčkami a embryami koní (Equinae), oviec (Ovine) a kôz (Caprinae) a s vajíčkami a embryami ošípaných vnútri Únie (Ú. v. EÚ L 228, 31.8.2010, s. 15).

(16)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.


PRÍLOHA III

Dodatok 3 k prílohe 11 k poľnohospodárskej dohode sa nahrádza takto:

„Dodatok 3

Dovoz živých zvierat, ich spermy, vajíčok a embryí z tretích krajín

I.   EURÓPSKA ÚNIA – PRÁVNE PREDPISY (1)

A.   Kopytníky s výnimkou koňovitých

Smernica Rady 2004/68/ES z 26. apríla 2004, ktorá ustanovuje pravidlá zdravia zvierat na dovoz a tranzit určitých živých kopytníkov do Spoločenstva a cez Spoločenstvo, mení a dopĺňa smernice 90/426/EHS a 92/65/EHS a ruší smernicu 72/462/EHS (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 321; mimoriadne vydanie v slovenskom jazyku: kapitola 03, zväzok 045, s. 120).

B.   Koňovité

Smernica Rady 2009/156/ES z 30. novembra 2009 o zdravotnom stave zvierat v súvislosti s presunom a dovozom zvierat čeľade koňovité z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 192, 23.7.2010, s. 1).

C.   Hydina a násadové vajcia

Smernica Rady 2009/158/ES z 30. novembra 2009 o veterinárnych podmienkach, ktorými sa spravuje obchodovanie s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva a ich dovoz z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 74).

D.   Živočíchy akvakultúry

Smernica Rady 2006/88/ES z 24. októbra 2006 o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov (Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 14).

E.   Embryá hovädzieho dobytka

Smernica Rady 89/556/EHS z 25. septembra 1989 o veterinárnych podmienkach, ktorými sa riadi obchod s embryami domáceho hovädzieho dobytka v rámci Spoločenstva a dovozy týchto embryí z tretích krajín (Ú. v. ES L 302, 19.10.1989, s. 1).

F.   Býčia sperma

Smernica Rady 88/407/EHS zo 14. júna 1988, ktorou sa stanovujú veterinárne požiadavky pre obchodovanie so zmrazeným semenom domáceho dobytka v Spoločenstve a pre jeho dovoz do Spoločenstva (Ú. v. ES L 194, 22.7.1988, s. 10).

G.   Sperma ošípaných

Smernica Rady 90/429/EHS z 26. júna 1990, ktorou sa ustanovujú požiadavky na zdravotný stav zvierat platné pri obchodovaní so spermou ošípaných v rámci Spoločenstva a jej dovoze (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 62).

H.   Iné živé zvieratá

1.

Smernica Rady 92/65/EHS z 13. júla 1992, ktorou sa ustanovujú veterinárne požiadavky na obchodovanie so zvieratami, spermou, vajíčkami a embryami, na ktoré sa nevzťahujú veterinárne požiadavky ustanovené v osobitných právnych predpisoch Spoločenstva uvedených v prílohe A oddiele I smernice 90/425/EHS, a na ich dovoz do Spoločenstva (Ú. v. ES L 268, 14.9.1992, s. 54).

2.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 576/2013 z 12. júna 2013 o nekomerčnom premiestňovaní spoločenských zvierat a zrušení nariadenia (ES) č. 998/2003 (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 1).

I.   Iné osobitné ustanovenia

1.

Smernica Rady 96/22/ES z 29. apríla 1996 o zákaze používania určitých látok s hormonálnym alebo tyrostatickým účinkom a beta-agonistov pri chove dobytka, ktorou sa zrušujú smernice 81/602/EHS, 88/146/EHS a 88/299/EHS (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 3).

2.

Smernica Rady 96/23/ES z 29. apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a živočíšnych produktoch a o zrušení smerníc 85/358/EHS a 86/469/EHS a rozhodnutí 89/187/EHS a 91/664/EHS (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 10).

II.   ŠVAJČIARSKO — PRÁVNE PREDPISY (2)

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40).

2.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401).

3.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10).

4.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze a tranzite zvierat leteckou dopravou z tretích krajín (OITA; RS 916.443.12).

5.

Nariadenie z 27. augusta 2008 o dovoze a tranzite živočíšnych produktov leteckou dopravou z tretích krajín (OITPA; RS 916.443.13).

6.

Nariadenie Spolkového ministerstva vnútra zo 16. mája 2007 o kontrole dovozu a tranzitu zvierat a živočíšnych produktov (Nariadenie o kontrolách OITE; RS 916.443.106).

7.

Nariadenie z 28. novembra 2014 o dovoze, tranzite a vývoze spoločenských zvierat (OITE-AC; RS 916.443.14).

8.

Nariadenie z 18. augusta 2004 o veterinárnych liečivách (OMédV; RS 812.212.27).

9.

Nariadenie z 30. októbra 1985 o poplatkoch vyberaných Spolkovým úradom pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti (nariadenie o poplatkoch OSAV; RS 916.472).

III.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti súčasne s členskými štátmi Európskej únie uplatňuje podmienky dovozu stanovené v aktoch uvedených v časti I tohto dodatku, vykonávacie opatrenia a zoznamy zariadení, z ktorých je povolený príslušný dovoz. Tento záväzok sa vzťahuje na všetky relevantné právne predpisy bez ohľadu na dátum ich prijatia.

Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti môže prijať reštriktívnejšie opatrenia a vyžadovať dodatočné záruky. V záujme hľadania vhodných riešení budú prebiehať konzultácie v rámci Spoločného veterinárneho výboru.

Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti a členské štáty Európskej únie sa navzájom informujú o špecifických podmienkach dovozu stanovených na bilaterálnej úrovni, ktoré nepodliehajú harmonizácii na úrovni Únie.

Na účely tejto prílohy sú inštitúcie považované za schválené strediská pre Švajčiarsko v súlade s prílohou C k smernici 92/65/EHS zverejnené na internetových stránkach Spolkového úradu pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti.“.


(1)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(2)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.


PRÍLOHA IV

Dodatok 4 k prílohe 11 k poľnohospodárskej dohode sa nahrádza takto:

„Dodatok 4

Zootechnika vrátane dovozu z tretích krajín

A.   PRÁVNE PREDPISY (1)

Európska únia

Švajčiarsko

1.

Smernica Rady 2009/157/ES z 30. novembra 2009 o čistokrvných plemenných zvieratách hovädzieho dobytka (Ú. v. EÚ L 323, 10.12.2009, s. 1);

2.

Smernica Rady 88/661/EHS z 19. decembra 1988 o zootechnických normách pre plemenné prasatá (Ú. v. ES L 382, 31.12.1988, s. 36);

3.

Smernica Rady 87/328/EHS z 18. júna 1987 o prijímaní čistokrvného plemenného hovädzieho dobytka na chovné účely (Ú. v. ES L 167, 26.6.1987, s. 54);

4.

Smernica Rady 88/407/EHS zo 14. júna 1988, ktorou sa stanovujú veterinárne požiadavky pre obchodovanie so semenom domáceho dobytka v Spoločenstve a pre jeho dovoz do Spoločenstva (Ú. v. ES L 194, 22.7.1988, s. 10);

5.

Smernica Rady 89/361/EHS z 30. mája 1989 týkajúca sa čistokrvných chovných oviec a kôz (Ú. v. ES L 153, 6.6.1989, s. 30).

6.

Smernica Rady 90/118/EHS z 5. marca 1990 o prijatí čistokrvných prasiat do plemenitby (Ú. v. ES L 71, 17.3.1990, s. 34);

7.

Smernica Rady 90/119/EHS z 5. marca 1990 o hybridných chovných ošípaných na plemenitbu (Ú. v. ES L 71, 17.3.1990, s. 36);

8.

Smernica Rady 90/427/EHS z 26. júna 1990 o zootechnických a genealogických podmienkach platiacich pre obchod s equidae v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 55);

9.

Smernica Rady 90/428/EHS z 26. júna 1990 o obchode so zvieratami čeľade koňovitých equidae určených na pretekanie a stanovenie podmienok na účasť na pretekoch (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 60);

10.

Smernica Rady 91/174/EHS z 25. marca 1991, ktorou sa stanovujú zootechnické a rodokmeňové požiadavky na obchodovanie s čistokrvnými zvieratami a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 77/504/EHS a 90/425/EHS (Ú. v. ES L 85, 5.4.1991, s. 37);

11.

Smernica Rady 94/28/ES z 23. júna 1994, ktorou sa ustanovujú zásady týkajúce sa zootechnických a genealogických podmienok pre dovoz zvierat, ich spermy, vajíčok a embryí z tretích krajín a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/504/EHS o čistokrvnom plemennom hovädzom dobytku (Ú. v. ES L 178, 12.7.1994, s. 66).

Nariadenie z 31. októbra 2012 o plemenitbe (OE; RS 916.310).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

Na účely tohto dodatku živé zvieratá a živočíšne produkty, ktoré sú predmetom obchodovania medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, sú v obehu za podmienok stanovených pre obchod medzi členskými štátmi Európskej únie.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa zootechnických kontrol uvedené v dodatkoch 5 a 6, sa švajčiarske orgány zaväzujú zabezpečiť, že pri svojom dovoze bude Švajčiarsko uplatňovať rovnaké ustanovenia ako tie, ktoré vyplývajú zo smernice Rady 94/28/ES.

V prípade ťažkostí sa vec na žiadosť jednej zo strán predloží Spoločnému veterinárnemu výboru.“.


(1)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.


PRÍLOHA V

Dodatok 5 k prílohe 11 k poľnohospodárskej dohode sa nahrádza takto:

„Dodatok 5

Živé zvieratá, sperma, vajíčka a embryá: Kontroly na hraniciach a poplatky

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia – Systém TRACES

A.   PRÁVNE PREDPISY (1)

Európska únia

Švajčiarsko

Rozhodnutie Komisie 2004/292/ES z 30. marca 2004 o zavedení systému Traces a o zmene rozhodnutia 92/486/EHS (Ú. v. EÚ L 94, 31.3.2004, s. 63).

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40);

2.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401);

3.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10);

4.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze a tranzite zvierat leteckou dopravou z tretích krajín (OITA; RS 916.443.12);

5.

Nariadenie z 27. augusta 2008 o dovoze a tranzite živočíšnych produktov leteckou dopravou z tretích krajín (OITPA; RS 916.443.13);

6.

Nariadenie Spolkového ministerstva vnútra zo 16. mája 2007 o kontrole dovozu a tranzitu zvierat a živočíšnych produktov (Nariadenie o kontrolách OITE; RS 916.443.106);

7.

Nariadenie z 28. novembra 2014 o dovoze, tranzite a vývoze spoločenských zvierat (OITE-AC; RS 916.443.14).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

Komisia v spolupráci so Spolkovým úradom pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti začlení Švajčiarsko do informačného systému TRACES v súlade s rozhodnutím Komisie 2004/292/ES.

V prípade potreby sa v rámci Spoločného veterinárneho výboru stanovia prechodné a doplňujúce opatrenia.

KAPITOLA II

Veterinárne a zootechnické kontroly uplatňované pri obchode medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom

A.   PRÁVNE PREDPISY (2)

Veterinárne a zootechnické kontroly uplatňované v obchode medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom sa vykonávajú v súlade s týmito predpismi:

Európska únia

Švajčiarsko

1.

Smernica Rady 89/608/EHS z 21. novembra 1989 o vzájomnej pomoci medzi správnymi úradmi členských štátov a o spolupráci medzi týmito štátmi a Komisiou pri zabezpečení správneho uplatňovania veterinárnych a zootechnických predpisov (Ú. v. ES L 351, 2.12.1989, s. 34);

2.

Smernica Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúca sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri Spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29).

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40), a najmä jeho článok 5;

2.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10);

3.

Nariadenie Spolkového ministerstva vnútra zo 16. mája 2007 o kontrole dovozu a tranzitu zvierat a živočíšnych produktov (Nariadenie o kontrolách OITE; RS 916.443.106);

4.

Nariadenie z 28. novembra 2014 o dovoze, tranzite a vývoze spoločenských zvierat (OITE-AC; RS 916.443.14);

5.

Nariadenie z 30. októbra 1985 o poplatkoch vyberaných Spolkovým úradom pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti (nariadenie o poplatkoch OSAV; RS 916.472).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

V prípadoch stanovených v článku 8 smernice 90/425/EHS sa príslušné orgány miesta určenia čo najrýchlejšie spoja s príslušnými orgánmi miesta odoslania. Prijmú všetky potrebné opatrenia a oznámia príslušnému orgánu miesta odoslania a Komisii povahu vykonaných kontrol, prijaté rozhodnutia a ich dôvody.

Uplatňovanie ustanovení článkov 10, 11 a 16 smernice 89/608/EHS a článkov 9 a 22 smernice 90/425/EHS patrí do právomocí Spoločného veterinárneho výboru.

C.   ZVLÁŠTNE VYKONÁVACIE PRAVIDLÁ A POSTUPY,POKIAĽ IDE O ZVIERATÁ ZASLANÉ NA PASENIE SA V POHRANIČNÝCH OBLASTIACH

1.   Vymedzenie pojmov

Pastva: sezónna pastva v pohraničnej oblasti, ktorá je vymedzená na 10 km počas odoslania zvierat smerom k členskému štátu Európskej únie alebo smerom do Švajčiarska. V prípade náležito odôvodnených výnimočných okolností môže byť povolená dotknutými príslušnými orgánmi väčšia oblasť z oboch strán hranice medzi Švajčiarskom a Európskou úniou.

Denná pastva: pastva, v prípade ktorej sa na konci každého dňa zvieratá vrátia do svojho hospodárstva pôvodu v členskom štáte Európskej únie alebo vo Švajčiarsku.

2.   Pokiaľ ide o pastvu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, mutatis mutandis sa uplatňujú ustanovenia rozhodnutia Komisie 2001/672/ES (3). Pokiaľ ide o článok 1 rozhodnutia 2001/672/ES, rozhodnutie sa však v rámci tejto prílohy uplatňuje s nasledujúcimi úpravami:

odkaz na obdobie od 1. mája do 15. októbra sa nahrádza pojmom „kalendárny rok“,

pokiaľ ide o Švajčiarsko, časti uvedené v článku 1 rozhodnutia 2001/672/ES a vymenované v príslušnej prílohe sú:

ŠVAJČIARSKO

Kantón Zürich

Kantón Bern

Kantón Luzern

Kantón Uri

Kantón Schwyz

Kantón Obwald

Kantón Nidwald

Kantón Glarus

Kantón Zug

Kantón Freiburg

Kantón Soleure

Kantón Bazilej – mesto

Kantón Bazilej – vidiek

Kantón Schaffhausen

Kantón Appenzell Ausserrhoden

Kantón Appenzell Innerrhoden

Kantón Sankt Gallen

Kantón Graubünden

Kantón Aargau

Kantón Thurgau

Kantón Ticino

Kantón Vaud

Kantón Valais

Kantón Neuchâtel

Kantón Ženeva

Kantón Jura.

Podľa nariadenia z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401), a najmä jeho článku 7 (registrácia), a nariadenia z 26. novembra 2011 o databáze obchodu so zvieratami (nariadenie o BDTA; RS 916.404.1), a najmä jeho oddielu 2 (obsah databázy), Švajčiarsko pridelí každej pastve špecifický registračný kód, ktorý musí byť zaregistrovaný v národnej databáze týkajúcej sa hovädzieho dobytka.

3.   Pokiaľ ide o pastvu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, úradný veterinárny lekár krajiny odoslania:

a)

v deň vydania osvedčenia a najneskôr 24 hodín pred predpokladaným príchodom zvierat počítačovým systémom spájajúcim veterinárne úrady podľa článku 20 smernice 90/425/EHS informuje príslušný orgán na mieste určenia (miestnu veterinárnu jednotku) o príchode zvierat;

b)

vyšetrí zvieratá v rozmedzí 48 hodín pred odchodom na pastvu, pričom zvieratá musia byť náležite identifikované;

c)

vydá osvedčenie podľa vzoru v bode 9.

4.   Počas celého obdobia pastvy musia zostať zvieratá pod colnou kontrolou.

5.   Majiteľ zvierat musí:

a)

vydať písomný súhlas, že sa bude riadiť všetkými opatreniami, ktoré vyplývajú z uplatňovania ustanovení podľa tejto prílohy a všetkými miestnymi opatreniami, rovnako ako každý majiteľ pochádzajúci z členského štátu Európskej únie alebo zo Švajčiarska;

b)

uhradiť náklady za kontroly vyplývajúce z uplatnenia tejto prílohy;

c)

plne spolupracovať pri zabezpečení colných alebo veterinárnych kontrol požadovaných úradmi krajiny vyslania alebo krajiny určenia.

6.   Pri návrate zvierat na konci sezóny pastvy alebo pri predčasnom návrate úradný veterinárny lekár z krajiny, kde prebieha pastva:

a)

v deň vydania osvedčenia a najneskôr 24 hodín pred predpokladaným príchodom zvierat počítačovým systémom spájajúcim veterinárne úrady podľa článku 20 smernice 90/425/EHS informuje príslušný orgán na mieste určenia (miestnu veterinárnu jednotku) o príchode zvierat;

b)

vyšetrí zvieratá v rozmedzí 48 hodín pred odchodom na pastvu, pričom zvieratá musia byť náležite identifikované;

c)

vydá osvedčenie podľa vzoru v bode 9.

7.   V prípade, že sa objaví choroba, sa príslušné veterinárne orgány dohodnú na vhodných opatreniach. Zvážia aj, ako sa uhradia náklady, ktoré vzniknú. V prípade potreby sa záležitosť predloží Spoločnému veterinárnemu výboru.

8.   Odchylne od ustanovení stanovených pre pastvu v bodoch 1 až 7 v prípade dennej pastvy medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom:

a)

sa zvieratá nedostávajú do kontaktu so zvieratami z iného hospodárstva;

b)

majiteľ zvierat sa zaväzuje informovať príslušný veterinárny úrad o každom kontakte zvierat so zvieratami z iných hospodárstiev;

c)

príslušným veterinárnym orgánom sa musí každý kalendárny rok pri prvom príchode zvierat do členského štátu Európskej únie alebo do Švajčiarska predložiť veterinárne osvedčenie vymedzené v bode 9. Majiteľ im ho musí predložiť na požiadanie;

d)

body 2 a 3 sa uplatňujú iba pri prvom odoslaní zvierat v kalendárnom roku smerom do členského štátu Európskej únie alebo smerom do Švajčiarska;

e)

bod 6 sa neuplatňuje;

f)

majiteľ zvierat sa zaväzuje informovať príslušný veterinárny úrad o konci obdobia pastvy.

9.   Vzor veterinárneho osvedčenia na pastvu v pohraničných oblastiach alebo dennú pastvu a návrat z pastvy v pohraničných oblastiach hovädzieho dobytka:

Vzor veterinárneho osvedčenia na pastvu v pohraničných oblastiach alebo dennú pastvu a návrat z pastvy v pohraničných oblastiach hovädzieho dobytka

Image

Image

Image

Image

KAPITOLA III

Podmienky obchodu medzi Európskou Úniou a Švajčiarskom

A.   PRÁVNE PREDPISY

Pokiaľ ide o obchod so živými zvieratami, ich spermou, vajíčkami a embryami a pastvu hovädzieho dobytka na pohraničí Európskej únie a Švajčiarska, musia sa používať zdravotné osvedčenia stanovené v tejto prílohe dostupné v systéme TRACES v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 599/2004 (4).

KAPITOLA IV

Veterinárne kontroly pri dovoze z tretích krajín

A.   PRÁVNE PREDPISY (5)

Kontroly týkajúce sa dovozu z tretích krajín sa vykonávajú v súlade s týmito právnymi predpismi:

Európska únia

Švajčiarsko

1.

Nariadenie Komisie (ES) č. 282/2004 z 18. februára 2004, ktorým sa zavádza doklad na účely deklarovania zvierat a vykonávania veterinárnej kontroly zvierat z tretích krajín, ktoré vstupujú na územie Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 49, 19.2.2004, s. 11)

2.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1);

3.

Smernica Rady 91/496/EHS z 15. júla 1991 stanovujúca princípy, ktoré sa týkajú organizácie veterinárnych kontrol zvierat vstupujúcich do Spoločenstva z tretích krajín a ktoré menia a dopĺňajú smernice 89/662/EHS, 90/425/EHS a 90/675/EHS (Ú. v. ES L 268, 24.9.1991, s. 56);

4.

Smernica Rady 96/22/ES z 29. apríla 1996 o zákaze používania určitých látok s hormonálnym alebo tyrostatickým účinkom a beta-agonistov pri chove dobytka, ktorou sa zrušujú smernice 81/602/EHS, 88/146/EHS a 88/299/EHS (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 3);

5.

Smernica Rady 96/23/ES z 29. apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a živočíšnych produktoch a o zrušení smerníc 85/358/EHS a 86/469/EHS a rozhodnutí 89/187/EHS a 91/664/EHS (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 10);

6.

Rozhodnutie Komisie 97/794/ES z 12. novembra 1997, ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá pre uplatňovanie smernice Rady 91/496/EHS týkajúce sa veterinárnych kontrol zvierat, ktoré sa majú dovážať z tretích krajín (Ú. v. ES L 323, 26.11.1997, s. 31);

7.

Rozhodnutie Komisie 2007/275/ES zo 17. apríla 2007 o zoznamoch zvierat a výrobkov, na ktoré sa vzťahujú kontroly na miestach hraničnej kontroly podľa smerníc Rady 91/496/EHS a 97/78/ES (Ú. v. EÚ L 116, 4.5.2007, s. 9).

1.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10);

2.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze a tranzite zvierat leteckou dopravou z tretích krajín (OITA; RS 916.443.12);

3.

Nariadenie z 27. augusta 2008 o dovoze a tranzite živočíšnych produktov leteckou dopravou z tretích krajín (OITPA; RS 916.443.13);

4.

Nariadenie Spolkového ministerstva vnútra zo 16. mája 2007 o kontrole dovozu a tranzitu zvierat a živočíšnych produktov (Nariadenie o kontrolách OITE; RS 916.443.106);

5.

Nariadenie z 28. novembra 2014 o dovoze, tranzite a vývoze spoločenských zvierat (OITE-AC; RS 916.443.14);

6.

Nariadenie z 30. októbra 1985 o poplatkoch vyberaných Spolkovým úradom pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti (nariadenie o poplatkoch OSAV; RS 916.472);

7.

Nariadenie z 18. augusta 2004 o veterinárnych liečivách (OMédV; RS 812.212.27).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Na účely uplatňovania článku 6 smernice 91/496/EHS sú hraničné inšpekčné stanice členských štátov Európskej únie na vykonávanie veterinárnych kontrol živých zvierat uvedené v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES (6).

2.

Na účely vykonávania článku 6 smernice 91/496/EHS sú hraničné inšpekčné stanice v prípade Švajčiarska:

Meno/názov

Kód TRACES

Druh

Inšpekčné stredisko

Typ schválenia

Letisko Zürich

CHZRH4

A

Stredisko 3

O – Iné zvieratá (vrátane zvierat zo zoologických záhrad) (7)

Letisko Ženeva

CHGVA4

A

Stredisko 2

O – Iné zvieratá (vrátane zvierat zo zoologických záhrad) (7)

Dodatočné zmeny zoznamu hraničných inšpekčných staníc, ich inšpekčných stredísk a typu ich povolenia patria do právomocí Spoločného veterinárneho výboru.

Za uskutočnenie kontrol na mieste zodpovedá Spoločný veterinárny výbor, najmä na základe článku 19 smernice 91/496/ES a článku 57 zákona o epizootiách.

3.

Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti súčasne s členskými štátmi Európskej únie uplatňuje podmienky dovozu, ktoré vyplývajú z dodatku 3 k tejto prílohe, ako aj vykonávacie opatrenia.

Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti môže prijať reštriktívnejšie opatrenia a vyžadovať dodatočné záruky. V záujme hľadania vhodných riešení budú prebiehať konzultácie v rámci Spoločného veterinárneho výboru.

Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti a členské štáty Európskej únie sa navzájom informujú o špecifických podmienkach dovozu stanovených na bilaterálnej úrovni, ktoré nepodliehajú harmonizácii na úrovni Únie.

4.

Hraničné inšpekčné stanice členských štátov Európskej únie uvedené v bode 1 tohto oddielu vykonávajú kontroly týkajúce sa dovozu z tretích krajín určeného Švajčiarsku v súlade s oddielom A tejto kapitoly.

5.

Hraničné inšpekčné stanice Švajčiarska uvedené v bode 2 vykonávajú kontroly týkajúce sa dovozu z tretích krajín určeného členským štátom Európskej únie v súlade s oddielom A tejto kapitoly.

KAPITOLA V

Osobitné ustanovenia

1.   IDENTIFIKÁCIA ZVIERAT

A.   PRÁVNE PREDPISY (8)

Kontroly týkajúce sa dovozu z tretích krajín sa vykonávajú v súlade s týmito právnymi predpismi:

Európska únia

Švajčiarsko

1.

Smernica Rady 2008/71/ES z 15. júla 2008 o identifikácii a registrácii ošípaných (Ú. v. EÚ L 213, 8.8.2008, s. 31)

2.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (Ú. v. ES L 204, 11.8.2000, s. 1)

1.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401), a najmä jeho články 7 až 15f (registrácia a identifikácia)

2.

Nariadenie z 26. októbra 2011 o databáze obchodu so zvieratami (RS 916.404.1)

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

a)

Spoločný veterinárny výbor zodpovedá za uplatňovanie článku 4 ods. 2 smernice 2008/71/ES.

b)

Spoločný veterinárny výbor zodpovedá za uskutočňovanie kontrol na mieste najmä v súlade s článkom 22 nariadenia (ES) č. 1760/2000, článkom 57 zákona o epizootiách a článkom 1 nariadenia z 23. októbra 2013 o koordinácii kontrol v poľnohospodárskych podnikoch (OCI, RS 910.15).

2.   OCHRANA ZVIERAT

A.   PRÁVNE PREDPISY (9)

Európska únia

Švajčiarsko

1.

Nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 (Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2005, s. 1);

2.

Nariadenie Rady (ES) č. 1255/97 z 25. júna 1997 o kritériách Spoločenstva na kontrolné miesta a ktorým sa mení plán prepravy uvedený v prílohe smernice 91/628/EHS (Ú. v. ES L 174, 2.7.1997 s. 1).

1.

Spolkový zákon zo 16. decembra 2005 o ochrane zvierat (LPA; RS 455), a najmä jeho články 15 a 15a (zásady prepravy zvierat, medzinárodná preprava zvierat);

2.

Nariadenie z 23. apríla 2008 o ochrane zvierat (OPAn; RS 455.1), a najmä jeho články 169 až 176 (medzinárodná preprava zvierat).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

a)

Švajčiarske orgány sa zaväzujú rešpektovať ustanovenia nariadenia (ES) č. 1/2005, pokiaľ ide o obchod medzi Švajčiarskom a Európskou úniou a dovoz z tretích krajín.

b)

V prípadoch stanovených v článku 26 nariadenia (ES) č. 1/2005 sa príslušné orgány miesta určenia čo najrýchlejšie spoja s príslušnými úradmi miesta odoslania.

c)

Uplatňovanie článkov 10, 11 a 16 smernice Rady 89/608/EHS patrí do právomocí Spoločného veterinárneho výboru.

d)

Výkon kontrol na mieste patrí do právomoci Spoločného veterinárneho výboru, najmä na základe článku 28 nariadenia (ES) č. 1/2005 a článku 208 nariadenia z 23. apríla 2008 o ochrane zvierat (OPAn; RS 455.1).

e)

Podľa ustanovení článku 15a ods. 3 spolkového zákona zo 16. decembra 2005 o ochrane zvierat (LPA; RS 455) sa môže tranzit hovädzieho dobytka, oviec, kôz, ošípaných, koní určených na zabitie a hydiny určenej na zabitie cez Švajčiarsko uskutočňovať iba po železnici alebo letecky. Túto otázku preskúma Spoločný veterinárny výbor.

3.   POPLATKY

1.

Za veterinárne kontroly uplatňované v obchode medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom sa nevyberajú žiadne poplatky.

2.

Za veterinárne kontroly pri dovoze z tretích krajín sa švajčiarske orgány zaväzujú, že budú vyberať poplatky za úradné kontroly stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004.“.


(1)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(2)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(3)  Rozhodnutie Komisie 2001/672/ES z 20. augusta 2001 o ustanovení zvláštnych pravidiel použiteľných na premiestňovanie hovädzieho dobytka pri vyháňaní na letné pastviny v horských oblastiach (Ú. v. ES L 235, 4.9.2001, s. 23).

(4)  Nariadenie Komisie (ES) č. 599/2004 z 30. marca 2004 o prijatí harmonizovaného vzorového certifikátu a kontrolnej správy týkajúcich sa obchodu so zvieratami a produktmi živočíšneho pôvodu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 94, 31.3.2004, s. 44).

(5)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(6)  

+

Rozhodnutie Komisie 2009/821/ES z 28. septembra 2009, ktorým sa zostavuje zoznam schválených hraničných inšpekčných staníc, ustanovujú určité pravidlá o inšpekciách vykonávaných veterinárnymi odborníkmi Komisie a ustanovujú veterinárne jednotky v TRACES (Ú. v. EÚ L 296, 12.11.2009, s. 1).

(7)  S odvolaním sa na kategórie schválenia stanovené rozhodnutím 2009/821/ES.

(8)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(9)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.


PRÍLOHA VI

Dodatok 6 k prílohe 11 k poľnohospodárskej dohode sa nahrádza takto:

„Dodatok 6

Živočíšne výrobky

KAPITOLA I

Sektory, kde sa vzájomne uznáva rovnocennosť

„Živočíšne výrobky určené na ľudskú spotrebu“

Mutatis mutandis sa uplatňujú vymedzenia pojmov podľa nariadenia (ES) č. 853/2004.

Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

 

Vývoz z Európskej únie do Švajčiarska a vývoz zo Švajčiarska do Európskej únie

Obchodné podmienky

Rovnocennosť

Európska únia

Švajčiarsko

 

Zdravie zvierat

1.

Čerstvé mäso vrátane mletého mäsa, mäsových prípravkov, mäsových výrobkov, nespracovaných tukov a škvarených živočíšnych tukov

Domáce kopytníky

Domáce nepárnokopytníky

Smernica 64/432/EHS

Smernica 2002/99/ES (1)

Nariadenie (ES) č. 999/2001

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40)

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401)

Áno (3)

 

2.

Mäso z chovnej zveri, mäsové prípravky, mäsové výrobky

Suchozemské chovné cicavce okrem tých, ktoré sú už uvedené

Smernica 64/432/EHS

Smernica 92/118/EHS (2)

Smernica 2002/99/ES

Nariadenie (ES) č. 999/2001

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40)

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401)

Áno

Bežce z farmových chovov

Zajacovité

Smernica 92/118/EHS

Smernica 2002/99/ES

 

Áno

3.

Mäso zo zveriny, mäsové prípravky, mäsové výrobky

Divé kopytníky

Zajacovité

Iné suchozemské cicavce

Pernatá divá zver

Smernica 2002/99/ES

Nariadenie (ES) č. 999/2001

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40)

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401)

Áno

4.

Čerstvé hydinové mäso, mäsové prípravky, mäsové výrobky, tuky a škvarené živočíšne tuky

Hydina

Smernica 92/118/EHS

Smernica 2002/99/ES

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40)

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401)

Áno

5.

Žalúdky, mechúre a črevá

Hovädzí dobytok

Ovce a kozy

Ošípané

Smernica 64/432/EHS

Smernica 92/118/EHS

Smernica 2002/99/ES

Nariadenie (ES) č. 999/2001

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40)

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401)

Áno (3)

6.

Kosti a výrobky na báze kostí

Domáce kopytníky

Domáce nepárnokopytníky

Iné suchozemské domáce alebo divé cicavce

Hydina, bežce a divá pernatá zver

Smernica 64/432/EHS

Smernica 92/118/EHS

Smernica 2002/99/ES

Nariadenie (ES) č. 999/2001

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40)

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401)

Áno (3)

7.

Spracované živočíšne proteíny, krv a výrobky z krvi

Domáce kopytníky

Domáce nepárnokopytníky

Iné suchozemské domáce alebo divé cicavce

Hydina, bežce a divá pernatá zver

Smernica 64/432/EHS

Smernica 92/118/EHS

Smernica 2002/99/ES

Nariadenie (ES) č. 999/2001

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40)

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401)

Áno (3)

8.

Želatína a kolagén

 

Smernica 2002/99/ES

Nariadenie (ES) č. 999/2001

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40)

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401)

Áno (3)

9.

Mlieko a mliečne výrobky

 

Smernica 64/432/EHS

Smernica 2002/99/ES

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40)

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401)

Áno

10.

Vajcia a vaječné výrobky

 

Smernica 2002/99/ES

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40)

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401)

Áno

11.

Produkty rybolovu, lastúrniky, ostnatokožce, plášťovce a morské ulitníky

 

Smernica 2006/88/ES

Smernica 2002/99/ES

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40)

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401)

Áno

12.

Med

 

Smernica 92/118/EHS

Smernica 2002/99/ES

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40)

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401)

Áno

13.

Slimáky a žabie stehienka

 

Smernica 92/118/EHS

Smernica 2002/99/ES

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40)

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401)

Áno


Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

Vývoz z Európskej únie do Švajčiarska a vývoz zo Švajčiarska do Európskej únie

Obchodné podmienky

Rovnocennosť

Európska únia

Švajčiarsko

 

Verejné zdravie

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1);

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1);

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55);

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206);

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1);

Nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny (Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 1);

Spolkový zákon z 9. októbra 1992 o potravinách a spotrebnom tovare (LDAl; RS 817.0);

Nariadenie z 23. apríla 2008 o ochrane zvierat (OPAn; RS 455.1);

Nariadenie zo 16. novembra 2011 o základnej odbornej príprave, odbornej príprave na získanie špecifickej odbornej pracovnej kvalifikácie a priebežnej odbornej príprave zamestnancov verejnej veterinárnej správy (RS 916.402);

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401);

Nariadenie z 23. novembra 2005 o prvotnej výrobe (OPPr; RS 916.020);

Nariadenie z 23. novembra 2005 o zabíjaní zvierat a kontrole mäsa (OAbCV; RS 817.190);

Nariadenie z 23. novembra 2005 o potravinách a spotrebnom tovare (ODAlOUs; RS 817.02);

Nariadenie z 23. novembra 2005 Spolkového ministerstva vnútra o vykonávaní právnych predpisov o potravinárskom tovare (RS 817.025.21);

Nariadenie Spolkového ministerstva hospodárstva, vzdelávania a výskumu z 23. novembra 2005 o hygiene v primárnej výrobe (OHyPPr; RS 916.020.1);

Nariadenie Spolkového ministerstva vnútra z 23. novembra 2005 o hygiene (OHyG; RS 817.024.1);

Nariadenie Spolkového ministerstva vnútra z 23. novembra 2005 o hygiene pri zabíjaní zvierat (OhyAb; RS 817.190.1);

Nariadenie Spolkového ministerstva vnútra z 23. novembra 2005 o potravinách živočíšneho pôvodu (RS 817.022.108).

Áno, so špeciálnymi podmienkami

Nariadenie Komisie (ES) č. 2074/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia pre určité produkty podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 a na organizáciu úradných kontrol podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, ktorým sa stanovuje výnimka z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004 (Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 27);

Nariadenie Komisie (ES) č. 2075/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na úradné kontroly Trichinella v mäse (Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 60).

 

 

Ochrana zvierat

Nariadenie Rady (ES) č. 1099/2009 z 24. septembra 2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania (Ú. v. EÚ L 303, 18.11.2009, s. 1).

Spolkový zákon zo 16. decembra 2005 o ochrane zvierat (LPA; RS 455);

Nariadenie z 23. apríla 2008 o ochrane zvierat (OPAn; RS 455.1);

Nariadenie Spolkového veterinárneho úradu z 12. augusta 2010 o ochrane zvierat pri zabíjaní (OPAnAb; RS 455.110.2);

Nariadenie z 23. novembra 2005 o zabíjaní zvierat a kontrole mäsa (OAbCV; RS 817.190).

Áno, so špeciálnymi podmienkami

Špeciálne podmienky

(1)

Živočíšne výrobky určené na ľudskú spotrebu, ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, sú v obehu len za tých istých podmienok ako živočíšne výrobky určené na ľudskú spotrebu, ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie, aj pokiaľ ide o ochranu zvierat pri usmrcovaní. V prípade potreby tieto produkty sprevádzajú zdravotné osvedčenia stanovené pre obchodovanie medzi členskými štátmi Únie alebo definované touto prílohou a dostupné v systéme TRACES.

(2)

Švajčiarsko vypracuje zoznam svojich schválených podnikov v súlade s ustanoveniami článku 31 (registrovanie/schvaľovanie prevádzkarní) nariadenia (ES) č. 882/2004.

(3)

Pokiaľ ide o svoj dovoz, Švajčiarsko uplatňuje rovnaké ustanovenia ako ustanovenia uplatniteľné v danej oblasti na úrovni Únie.

(4)

Príslušné orgány Švajčiarska nevyužívajú výnimku z vyšetrenia na zistenie prítomnosti trichinely podľa článku 3 bodu 2 nariadenia (ES) č. 2075/2005. Ak by sa využila táto výnimka, príslušné orgány Švajčiarska sa zaväzujú oznámiť Komisii písomným postupom zoznam regiónov, kde je riziko prítomnosti trichinely u domácich ošípaných úradne uznané ako zanedbateľné. Členské štáty Európskej únie majú po tomto oznámení k dispozícii lehotu troch mesiacov, aby zaslali Komisii písomné pripomienky. Pokiaľ nejestvujú výhrady zo strany Komisie alebo niektorého členského štátu Európskej únie, uznáva sa, že región predstavuje zanedbateľné riziko prítomnosti trichinely a domáce ošípané pochádzajúce z tohto regiónu sú oslobodené od vyšetrenia na zistenie prítomnosti trichinely pri zabíjaní. Ustanovenia článku 3 bodu 3 nariadenia (ES) č. 2075/2005 sa potom uplatňujú mutatis mutandis.

(5)

Vo Švajčiarsku sa v rámci vyšetrení na zistenie prítomnosti trichinely používajú metódy zisťovania opísané v kapitole I a II prílohy I k nariadeniu (ES) 2075/2005. Naproti tomu sa nevyužíva metóda trichinoskopického vyšetrenia opísaná v kapitole III prílohy I k nariadeniu (ES) č. 2075/2005.

(6)

Príslušné orgány Švajčiarska môžu použiť výnimku v prípade vyšetrenia na zistenie prítomnosti trichinely v jatočných telách a mäse domácich ošípaných určených na výkrm a na zabitie v bitúnkoch s nízkou kapacitou.

Toto ustanovenie sa uplatňuje do 31. decembra 2016.

Podľa ustanovení článku 8 ods. 3 nariadenia Spolkového ministerstva vnútra z 23. novembra 2005 o hygiene pri zabíjaní zvierat (OHyAb; RS 817.190.1) a článku 9 ods. 8 nariadenia Spolkového ministerstva vnútra z 23. novembra 2005 o potravinách živočíšneho pôvodu (RS 817.022.108) sú tieto jatočné telá a mäso domácich ošípaných určených na výkrm a zabitie, ako aj mäsové prípravky, mäsové výrobky a spracované výrobky z takéhoto mäsa označené osobitnou pečiatkou potvrdzujúcou zdravotnú neškodnosť v súlade so vzorom uvedeným v poslednom podbode prílohy 9 k nariadeniu Spolkového ministerstva vnútra z 23. novembra 2005 o hygiene pri zabíjaní zvierat (OHyAb; RS 817.190.1). V súlade s ustanoveniami článku 9a nariadenia Spolkového ministerstva vnútra z 23. novembra 2005 o potravinách živočíšneho pôvodu (RS 817.022.108) nesmú byť tieto výrobky predmetom obchodu s členskými štátmi Európskej únie.

(7)

Jatočné telá a mäso domácich ošípaných určených na výkrm a zabitie, ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom a pochádzajú:

z prevádzok uznaných bez výskytu trichinely príslušnými orgánmi členských štátov Európskej únie,

z regiónov, kde riziko prítomnosti trichinely u domácich ošípaných je úradne uznané ako zanedbateľné,

v prípade ktorých vyšetrenie na zistenie prítomnosti trichinely nebolo vykonané v zmysle ustanovení článku 3 nariadenia (ES) č. 2075/2005, sú v obehu len za tých istých podmienok ako tie, ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie.

(8)

Podľa ustanovení článku 2 nariadenia o hygiene (OHyg; RS 817.024.1) príslušné orgány Švajčiarska môžu stanoviť v osobitných prípadoch odchýlky od článkov 8, 10 a 14 uvedeného nariadenia:

a)

aby vyhoveli požiadavkám zariadení umiestnených v hornatých regiónoch na základe spolkového zákona zo 6. októbra 2006 o regionálnej politike (RS 901.0) a nariadenia z 28. novembra o regionálnej politike (RS 901.021).

Príslušné orgány Švajčiarska sa zaväzujú oznámiť tieto úpravy Komisii písomným postupom. V tomto oznámení:

sa poskytne podrobný opis ustanovení, ktorých úpravu príslušné orgány Švajčiarska považujú za nevyhnutnú, a uvádza charakter uvedenej úpravy,

sa opíšu dotknuté potraviny a podniky,

sa vysvetlia dôvody úpravy [prípadne vrátane toho, že poskytne syntézu vykonanej analýzy rizík a uvedie akékoľvek opatrenie, ktoré bude potrebné prijať, aby sa postupovalo tak, že úprava neohrozí ciele nariadenia o hygiene (RS 817.024.1)],

sa uvedú akékoľvek ďalšie relevantné informácie.

Komisia a členské štáty Európskej únie majú po prijatí oznámenia k dispozícii tri mesiace na podanie písomných pripomienok. V prípade potreby zasadne Spoločný veterinárny výbor.

b)

v prípade výroby potravín, ktoré majú tradičné vlastnosti.

Príslušné orgány Švajčiarska sa zaväzujú oznámiť tieto úpravy Komisii písomným postupom najneskôr dvanásť mesiacov po priznaní predmetných výnimiek individuálne alebo všeobecne. V každom oznámení:

sa poskytne krátky opis požiadaviek, ktoré boli upravené,

sa opíšu dotknuté potraviny a podniky,

sa uvedú akékoľvek ďalšie relevantné informácie.

(9)

Komisia informuje Švajčiarsko o výnimkách a úpravách uplatňovaných v členských štátoch Európskej únie na základe článku 13 nariadenia (ES) č. 852/2004, článku 10 nariadenia (ES) č. 853/2004, článku 13 nariadenia (ES) č. 854/2003 a článku 7 nariadenia (ES) č. 2074/2005.

(10)

Podľa článku 179d nariadenia o epizootiách a článku 4 nariadenia o potravinách živočíšneho pôvodu Švajčiarsko zaviedlo politiku stiahnutia ŠRM z potravinových reťazcov zvierat a ľudí. Zoznam ŠRM odobratého z hovädzieho dobytka zahŕňa hlavne chrbticu zvierat starších ako 30 mesiacov, mandle, črevá od dvanástnika po konečník a mezentérium zvierat akéhokoľvek veku.

(11)

Referenčné laboratóriá Európskej únie pre rezíduá veterinárnych liekov a kontaminantov v potravinách živočíšneho pôvodu sú:

a)

Pre rezíduá uvedené v prílohe I k smernici Rady 96/23/ES (4) v skupine A 1, 2, 3, 4, v skupine B 2 d) a v skupine B 3 d):

RIKILT – Inštitút pre bezpečnosť potravín, súčasť Wageningen UR

P.O. Box 230

6700 AE Wageningen

Holandsko

b)

Pre rezíduá uvedené v prílohe I k smernici 96/23/ES v skupine B 1 a B 3 e) a pre karbadox a olachindox:

Laboratoire d'étude et de recherches sur les médicaments vétérinaires et les désinfectants

ANSES – Laboratoire de Fougères

35306 Fougères cedex

Francúzsko

c)

Pre rezíduá uvedené v prílohe I k smernici 96/23/ES v skupine A 5 a v skupine B 2 a), b), e):

Bundesamt für Verbraucherschutz und Lebensmittelsicherheit

Diedersdorfer Weg, 1

D-12277 Berlín

Nemecko

d)

Pre rezíduá uvedené v prílohe I k smernici 96/23/ES v skupine B 3 c):

Istituto Superiore di Sanità (ISS)

Viale Regina Elena, 299

00161 Rome

Taliansko

Švajčiarsko uhradí náklady, ktoré mu prináležia za operácie vykonané týmto laboratóriom v rámci uvedeného poverenia. Funkcie a úlohy týchto laboratórií sa stanovujú v hlave III a prílohe VII nariadenia (ES) č. 882/2004.

(12)

Kým nebudú harmonizované právne predpisy Európskej únie a Švajčiarska, pokiaľ ide o vývoz do Európskej únie, Švajčiarsko zabezpečí dodržiavanie týchto právnych predpisov a ich vykonávacích predpisov:

1.

Nariadenie Rady (EHS) č. 315/93 z 8. februára 1993, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva u kontaminujúcich látok v potravinách (Ú. v. ES L 37, 13.2.1993, s. 1);

2.

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 872/2012 z 1. októbra 2012, ktorým sa prijíma zoznam aromatických látok stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2232/96 a zapracúva sa do prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 1565/2000 a rozhodnutie Komisie 1999/217/ES (Ú. v. EÚ L 267, 2.10.2012, s. 1);

3.

Smernica Rady 96/22/ES z 29. apríla 1996 o zákaze používania určitých látok s hormonálnym alebo tyrostatickým účinkom a beta-agonistov pri chove dobytka, ktorou sa zrušujú smernice 81/602/EHS, 88/146/EHS a 88/299/EHS (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 3);

4.

Smernica Rady 96/23/ES z 29. apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a živočíšnych produktoch a o zrušení smerníc 85/358/EHS a 86/469/EHS a rozhodnutí 89/187/EHS a 91/664/EHS (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 10);

5.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/2/ES z 22. februára 1999 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravín a prídavných látok do potravín upravovaných ionizujúcim žiarením (Ú. v. ES L 66, 13.3.1999, s. 16);

6.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/3/ES z 22. februára 1999 o zostavení zoznamu potravín a prídavných látok do potravín upravených ionizujúcim žiarením v Spoločenstve (Ú. v. ES L 66, 13.3.1999, s. 24);

7.

Rozhodnutie Komisie 2002/840/ES z 23. októbra 2002, ktorým sa prijíma zoznam zariadení schválených na ožarovanie potravín v tretích krajinách (Ú. v. ES L 287, 25.10.2002, s. 40);

8.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2065/2003 z 10. novembra 2003 o udiarenských dochucovadlách používaných alebo určených na použitie v potravinách alebo na potraviny (Ú. v. EÚ L 309, 26.11.2003, s. 1);

9.

Nariadenie Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách (Ú. v. EÚ L 364, 20.12.2006, s. 5);

10.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1332/2008 zo 16. decembra 2008 o potravinárskych enzýmoch, ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 83/417/EHS, nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999, smernica 2000/13/ES, smernica Rady 2001/112/ES a nariadenie (ES) č. 258/97 (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 7);

11.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16);

12.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 zo 16. decembra 2008 o arómach a určitých zložkách potravín s aromatickými vlastnosťami na použitie v potravinách a o zmene a doplnení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91, nariadení (ES) č. 2232/96 a (ES) č. 110/2008 a smernice 2000/13/ES (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 34);

13.

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 231/2012 z 9. marca 2012, ktorým sa ustanovujú špecifikácie prídavných látok uvedených v prílohách II a III nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 (Ú. v. EÚ L 83, 22.3.2012, s. 1);

14.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/32/ES z 23. apríla 2009 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o extrakčných rozpúšťadlách používaných pri výrobe potravín a zložiek potravín (Ú. v. EÚ L 141, 6.6.2009, s. 3);

15.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 470/2009 zo 6. mája 2009 o stanovení postupov Spoločenstva na určenie limitov rezíduí farmakologicky účinných látok v potravinách živočíšneho pôvodu, o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 2377/90 a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 (Ú. v. EÚ L 152, 16.6.2009, s. 11).

„Vedľajšie živočíšne produkty neurčené na ľudskú spotrebu“

Vývoz z Európskej únie do Švajčiarska a vývoz zo Švajčiarska do Európskej únie

Obchodné podmienky

Rovnocennosť

Európska únia (5)

Švajčiarsko (5)

Áno, so špeciálnymi podmienkami

1.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1);

2.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1);

3.

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2011, s. 1).

1.

Nariadenie z 23. novembra 2005 o zabíjaní zvierat a kontrole mäsa (OAbCV; RS 817.190);

2.

Nariadenie Spolkového ministerstva vnútra z 23. novembra 2005 o hygiene pri zabíjaní zvierat (OhyAb; RS 817.190.1);

3.

Nariadenie z 27. júna 1995 o epizootiách (OFE; RS 916.401)

4.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10);

5.

Nariadenie z 25. mája 2011 o likvidácii vedľajších živočíšnych produktov (OESPA; RS 916.441.22).

Špeciálne podmienky

Na svoj dovoz uplatňuje Švajčiarsko rovnaké ustanovenia ako ustanovenia článkov 25 až 28 a 30 až 31 a príloh XIV a XV (osvedčenia) k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 v súlade s článkami 41 a 42 nariadenia (ES) č. 1069/2009.

Obchod s látkami kategórií 1 a 2 sa riadi článkom 48 nariadenia (ES) č. 1069/2009.

Materiály kategórie 3, ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, musia sprevádzať obchodné doklady a veterinárne osvedčenia stanovené v kapitole III prílohy VIII k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011, v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 142/2011 a článkami 21 a 48 nariadenia (ES) č. 1069/2009.

Podľa hlavy II kapitoly I oddielu 2 nariadenia (ES) č. 1069/2009 a kapitoly IV nariadenia (EÚ) č. 142/2011 a prílohy IX k nemu vypracuje Švajčiarsko zoznam svojich príslušných zariadení.

KAPITOLA II

Sektory iné ako sektory, na ktoré sa vzťahuje kapitola I

Vývoz z Európskej únie do Švajčiarska a vývoz zo Švajčiarska do Európskej únie

Vývoz z Únie do Švajčiarska podlieha rovnakým podmienkam ako obchod v rámci nej. V prípade potreby príslušné orgány vydávajú osvedčenie, ktoré sprevádza zásielku a potvrdzuje súlad s týmito podmienkami.

V prípade potreby Spoločný veterinárny výbor rokuje o vzoroch osvedčení.“.


(1)  Smernica Rady 2002/99/ES zo 16. decembra 2002 ustanovujúca pravidlá pre zdravie zvierat, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie, distribúcia a uvádzanie produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh (Ú. v. ES L 18, 23.1.2003, s. 11).

(2)  Smernica Rady 92/118/EHS zo 17. decembra 1992, ktorou sa stanovujú veterinárne a zdravotné požiadavky na obchodovanie s výrobkami, na ktoré sa nevzťahujú takéto požiadavky ustanovené v osobitných právnych predpisoch uvedených v prílohe A (I) k smernici 89/662/EHS a pokiaľ ide o patogény, k smernici 90/425/EHS, a na ich dovoz do spoločenstva (Ú. v. ES L 62, 15.3.1993, s. 49).

(3)  Uznanie podobnosti právnych predpisov v oblasti dohľadu nad TSE u oviec a kôz sa opätovne prehodnotí v rámci Spoločného veterinárneho výboru.

(4)  

+

Smernica Rady 96/23/ES z 29. apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a živočíšnych produktoch a o zrušení smerníc 85/358/EHS a 86/469/EHS a rozhodnutí 89/187/EHS a 91/664/EHS (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 10).

(5)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.


PRÍLOHA VII

Dodatok 7 k prílohe 11 k poľnohospodárskej dohode sa nahrádza takto:

„Dodatok 7

Príslušné orgány

ČASŤ A

Švajčiarsko

Kompetencie v oblasti sanitárnych a veterinárnych kontrol sa delia medzi útvary jednotlivých kantónov a Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti. V tejto súvislosti sa uplatňujú tieto ustanovenia:

v prípade vývozu do Európskej únie sú kantóny zodpovedné za kontrolu súladu s výrobnými podmienkami a požiadavkami, najmä za štatutárne inšpekcie a za vydávanie zdravotných osvedčení, ktoré potvrdzujú súlad so stanovenými normami a požiadavkami,

Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti je zodpovedný za celkovú koordináciu, audity inšpekčných systémov a potrebné legislatívne kroky na zabezpečenie jednotného uplatňovania noriem a požiadaviek v rámci švajčiarskeho trhu. Zodpovedá aj za dovoz potravín živočíšneho pôvodu a iných živočíšnych výrobkov z tretích krajín. Okrem toho vydáva povolenia na vývoz vedľajších živočíšnych produktov kategórie 1 a 2 do Európskej únie.

ČASŤ B

Európska únia

Zodpovednosť sa delí medzi vnútroštátne útvary v jednotlivých členských štátoch Európskej únie a Európsku komisiu. V tejto súvislosti sa uplatňujú tieto ustanovenia:

v prípade vývozu do Švajčiarska sú členské štáty Európskej únie zodpovedné za kontrolu súladu s výrobnými podmienkami a požiadavkami, najmä za štatutárne inšpekcie a za vydávanie zdravotných osvedčení, ktoré potvrdzujú súlad so stanovenými normami a požiadavkami,

Európska komisia je zodpovedná za celkovú koordináciu, audity inšpekčných systémov a potrebné legislatívne kroky na zabezpečenie jednotného uplatňovania noriem a požiadaviek v rámci európskeho jednotného trhu.“.


PRÍLOHA VIII

Dodatok 10 k prílohe 11 k poľnohospodárskej dohode sa nahrádza takto:

„Dodatok 10

Živočíšne produkty: kontroly na hraniciach a poplatky

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

A.   PRÁVNE PREDPISY (1)

Európska únia

Švajčiarsko

1.

Rozhodnutie Komisie 2004/292/ES z 30. marca 2004 o zavedení systému Traces a o zmene rozhodnutia 92/486/EHS (Ú. v. EÚ L 94, 31.3.2004, s. 63);

2.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES. L 31, 1.2.2002, s. 1).

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40), a najmä jeho článok 5;

2.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10);

3.

Nariadenie z 27. augusta 2008 o dovoze a tranzite živočíšnych produktov leteckou dopravou z tretích krajín (OITPA; RS 916.443.13);

4.

Nariadenie Spolkového ministerstva vnútra zo 16. mája 2007 o kontrole dovozu a tranzitu zvierat a živočíšnych produktov (Nariadenie o kontrolách OITE; RS 916.443.106);

5.

Nariadenie z 30. októbra 1985 o poplatkoch vyberaných Spolkovým úradom pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti (nariadenie o poplatkoch OSAV; RS 916.472).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Komisia v spolupráci so Spolkovým úradom pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti začlení Švajčiarsko do informačného systému TRACES v súlade s rozhodnutím Komisie 2004/292/ES.

2.

Komisia v spolupráci so Spolkovým úradom pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti začlení Švajčiarsko do systému rýchleho varovania zriadeného článkom 50 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, pokiaľ ide o ustanovenia spojené s navrátením živočíšnych produktov na hranicu.

Ak príslušný orgán zamietne dávku, kontajner alebo náklad na hraničnom prechode medzi Švajčiarskom a Európskou úniou, Komisia o tom neodkladne informuje Švajčiarsko.

Švajčiarsko okamžite oznámi Komisii každý prípad, keď príslušný orgán na hraničnom prechode zamietne dávku, kontajner alebo náklad potravín alebo krmív z dôvodu priameho alebo nepriameho rizika pre ľudské zdravie, pričom dodrží pravidlá utajenia stanovené článkom 52 nariadenia (ES) č. 178/2002.

Osobitné opatrenia spojené s touto spoluprácou sa určujú v rámci Spoločného veterinárneho výboru.

KAPITOLA II

Veterinárne kontroly uplatňované pri obchode medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom

A.   PRÁVNE PREDPISY (2)

Veterinárne kontroly uplatňované v obchode medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom sa vykonávajú v súlade s týmito ustanoveniami:

Európska únia

Švajčiarsko

1.

Smernica Rady 89/608/EHS z 21. novembra 1989 o vzájomnej pomoci medzi správnymi úradmi členských štátov a o spolupráci medzi týmito štátmi a Komisiou pri zabezpečení správneho uplatňovania veterinárnych a zootechnických predpisov (Ú. v. ES L 351, 2.12.1989, s. 34);

2.

Smernica Rady 89/662/EHS z 11. decembra 1989 o veterinárnych kontrolách v obchode vnútri Spoločenstva s cieľom dobudovania vnútorného trhu (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 13);

3.

Smernica Rady 2002/99/ES zo 16. decembra 2002 ustanovujúca pravidlá pre zdravie zvierat, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie, distribúcia a uvádzanie produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh (Ú. v. ES L 18, 23.1.2003, s. 11).

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40), a najmä jeho článok 5;

2.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10);

3.

Nariadenie z 27. augusta 2008 o dovoze a tranzite živočíšnych produktov leteckou dopravou z tretích krajín (OITPA; RS 916.443.13);

4.

Nariadenie Spolkového ministerstva vnútra zo 16. mája 2007 o kontrole dovozu a tranzitu zvierat a živočíšnych produktov (Nariadenie o kontrolách OITE; RS 916.443.106);

5.

Nariadenie z 28. novembra 2014 o dovoze, tranzite a vývoze spoločenských zvierat (OITE-AC; RS 916.443.14);

6.

Nariadenie z 30. októbra 1985 o poplatkoch vyberaných Spolkovým úradom pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti (nariadenie o poplatkoch OSAV; RS 916.472).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

V prípadoch stanovených v článku 8 smernice 89/662/EHS sa príslušné orgány miesta určenia čo najrýchlejšie spoja s príslušnými orgánmi miesta odoslania. Prijmú všetky potrebné opatrenia a oznámia príslušnému orgánu miesta odoslania a Komisii povahu vykonaných kontrol, prijaté rozhodnutia a ich dôvody.

Uplatňovanie ustanovení článkov 10, 11 a 16 smernice 89/608/EHS a článkov 9 a 16 smernice 89/662/EHS patrí do právomocí Spoločného veterinárneho výboru.

KAPITOLA III

Veterinárne kontroly pri dovoze z tretích krajín

A.   PRÁVNE PREDPISY (3)

Kontroly týkajúce sa dovozu z tretích krajín sa vykonávajú v súlade s týmito ustanoveniami:

Európska únia

Švajčiarsko

1.

Nariadenie Komisie (ES) č. 136/2004 z 22. januára 2004, ktorým sa ustanovujú postupy pre veterinárne kontroly produktov dovážaných z tretích krajín na hraničných inšpekčných staniciach (Ú. v. EÚ L 21 z 28.1.2004, s. 11);

2.

Nariadenie Komisie (ES) č. 206/2009 z 5. marca 2009 o dovoze osobných zásielok výrobkov živočíšneho pôvodu do Spoločenstva a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 136/2004 (Ú. v. EÚ L 77, 24.3.2009, s. 1);

3.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol týkajúcich sa produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206).

4.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1);

5.

Smernica Rady 89/608/EHS z 21. novembra 1989 o vzájomnej pomoci medzi správnymi úradmi členských štátov a o spolupráci medzi týmito štátmi a Komisiou pri zabezpečení správneho uplatňovania veterinárnych a zootechnických predpisov (Ú. v. ES L 351, 2.12.1989, s. 34);

6.

Smernica Rady 96/22/ES z 29. apríla 1996 o zákaze používania určitých látok s hormonálnym alebo tyrostatickým účinkom a beta-agonistov pri chove dobytka, ktorou sa zrušujú smernice 81/602/EHS, 88/146/EHS a 88/299/EHS (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 3);

7.

Smernica Rady 96/23/ES z 29. apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a živočíšnych produktoch a o zrušení smerníc 85/358/EHS a 86/469/EHS a rozhodnutí 89/187/EHS a 91/664/EHS (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 10);

8.

Smernica Rady 97/78/ES z 18. decembra 1997, ktorou sa stanovujú zásady organizácie veterinárnych kontrol výrobkov, ktoré vstupujú do Spoločenstva z tretích krajín (Ú. v. ES L 24, 30.1.1998, s. 9);

9.

Rozhodnutie Komisie 2002/657/ES z 12. augusta 2002, ktorým sa vykonáva smernica Rady 96/23/ES týkajúca sa vykonávania analytických metód a interpretácie výsledkov (Ú. v. ES L 221, 17.8.2002, s. 8);

10.

Smernica Rady 2002/99/ES zo 16. decembra 2002 ustanovujúca pravidlá pre zdravie zvierat, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie, distribúcia a uvádzanie produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh (Ú. v. ES L 18, 23.1.2003, s. 11);

11.

Rozhodnutie Komisie 2005/34/ES z 11. januára 2005, ktorým sa stanovujú zosúladené normy na skúšanie určitých rezíduí vo výrobkoch živočíšneho pôvodu dovezených z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 16, 20.1.2005, s. 61);

12.

Rozhodnutie Komisie 2007/275/ES zo 17. apríla 2007 o zoznamoch zvierat a výrobkov, na ktoré sa vzťahujú kontroly na miestach hraničnej kontroly podľa smerníc Rady 91/496/EHS a 97/78/ES (Ú. v. EÚ L 116, 4.5.2007, s. 9).

1.

Zákon z 1. júla 1966 o epizootiách (LFE; RS 916.40), a najmä jeho článok 5;

2.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10);

3.

Nariadenie z 27. augusta 2008 o dovoze a tranzite živočíšnych produktov leteckou dopravou z tretích krajín (OITPA; RS 916.443.13);

4.

Nariadenie Spolkového ministerstva vnútra zo 16. mája 2007 o kontrole dovozu a tranzitu zvierat a živočíšnych produktov (Nariadenie o kontrolách OITE; RS 916.443.106);

5.

Nariadenie z 28. novembra 2014 o dovoze, tranzite a vývoze spoločenských zvierat (OITE-AC; RS 916.443.14);

6.

Nariadenie z 30. októbra 1985 o poplatkoch vyberaných Spolkovým úradom pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti (nariadenie o poplatkoch OSAV; RS 916.472);

7.

Zákon z 9. októbra 1992 o potravinách (LDAl; RS 817.0);

8.

Nariadenie z 23. novembra 2005 o potravinách a spotrebnom tovare (ODAlOUs; RS 817.02);

9.

Nariadenie z 23. novembra 2005 o vykonávaní právnych predpisov o potravinárskom tovare (RS 817.025.21);

10.

Nariadenie Spolkového ministerstva vnútra z 26. júna 1995 o cudzorodých látkach a zložkách v potravinách (OSEC; RS 817.021.23).

B.   PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA

1.

Na účely uplatňovania článku 6 smernice 97/78/ES sú hraničné inšpekčné stanice v prípade členských štátov Európskej únie: hraničné inšpekčné stanice schválené na veterinárne kontroly živočíšnych produktov uvedené v prílohe I k zmenenému rozhodnutiu 2009/821/ES.

2.

Na účely vykonávania článku 6 smernice 97/78/EHS sú hraničné inšpekčné stanice v prípade Švajčiarska:

Meno/názov

Kód TRACES

Druh

Inšpekčné stredisko

Typ schválenia

Letisko Zürich

CHZRH4

A

Stredisko 1

NHC (4)

Stredisko 2

HC(2) (4)

Letisko Ženeva

CHGVA4

A

Stredisko 2

HC(2), NHC (4)

Dodatočné zmeny zoznamu hraničných inšpekčných staníc, ich inšpekčných stredísk a typu ich povolenia patria do právomocí Spoločného veterinárneho výboru.

Za uskutočnenie kontrol na mieste zodpovedá Spoločný veterinárny výbor, najmä na základe článku 45 nariadenia (ES) č. 882/2004 a článku 57 zákona o epizootiách.

KAPITOLA IV

Zdravotné požiadavky a podmienky kontroly pri obchode medzi Európskou úniou a Švajčiarskom

V prípade sektorov, kde sa vzájomne uznáva rovnocennosť, živočíšne produkty, ktoré sú predmetom obchodovania medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom, sú v obehu za rovnakých podmienok ako výrobky, ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie. V prípade potreby tieto produkty sprevádzajú zdravotné osvedčenia stanovené pre obchodovanie medzi členskými štátmi Únie alebo definované touto prílohou a dostupné v systéme TRACES.

V prípade ostatných sektorov sa naďalej uplatňujú zdravotné požiadavky stanovené v dodatku 6 kapitole II.

KAPITOLA V

Zdravotné požiadavky a podmienky kontroly pri dovoze z tretích krajín

I.   EURÓPSKA ÚNIA – PRÁVNE PREDPISY (5)

A.   Právne predpisy týkajúce sa verejného zdravia

1.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/32/ES z 23. apríla 2009 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o extrakčných rozpúšťadlách používaných pri výrobe potravín a zložiek potravín (Ú. v. EÚ L 141, 6.6.2009, s. 3);

2.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 zo 16. decembra 2008 o arómach a určitých zložkách potravín s aromatickými vlastnosťami na použitie v potravinách a o zmene a doplnení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91, nariadení (ES) č. 2232/96 a (ES) č. 110/2008 a smernice 2000/13/ES (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 34);

3.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 470/2009 zo 6. mája 2009 o stanovení postupov Spoločenstva na určenie limitov rezíduí farmakologicky účinných látok v potravinách živočíšneho pôvodu, o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 2377/90 a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 (Ú. v. EÚ L 152, 16.6.2009, s. 11);

4.

Nariadenie Rady (EHS) č. 315/93 z 8. februára 1993, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva u kontaminujúcich látok v potravinách (Ú. v. ES L 37, 13.2.1993, s. 1);

5.

Smernica Komisie 95/45/ES z 26. júla 1995, ktorou sa stanovujú osobitné kritériá čistoty týkajúce sa farbív určených na používanie v potravinách (Ú. v. ES L 226, 22.9.1995, s. 1);

6.

Smernica Rady 96/22/ES z 29. apríla 1996 o zákaze používania určitých látok s hormonálnym alebo tyrostatickým účinkom a beta-agonistov pri chove dobytka, ktorou sa zrušujú smernice 81/602/EHS, 88/146/EHS a 88/299/EHS (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 3);

7.

Smernica Rady 96/23/ES z 29. apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a živočíšnych produktoch a o zrušení smerníc 85/358/EHS a 86/469/EHS a rozhodnutí 89/187/EHS a 91/664/EHS (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 10);

8.

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 872/2012 z 1. októbra 2012, ktorým sa prijíma zoznam aromatických látok stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2232/96 a zapracúva sa do prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 1565/2000 a rozhodnutie Komisie 1999/217/ES (Ú. v. EÚ L 267, 2.10.2012, s. 1);

9.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/2/ES z 22. februára 1999 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravín a prídavných látok do potravín upravovaných ionizujúcim žiarením (Ú. v. ES L 66, 13.3.1999, s. 16);

10.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/3/ES z 22. februára 1999 o zostavení zoznamu potravín a prídavných látok do potravín upravených ionizujúcim žiarením v Spoločenstve (Ú. v. ES L 66, 13.3.1999, s. 24);

11.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1);

12.

Rozhodnutie Komisie 2002/840/ES z 23. októbra 2002, ktorým sa prijíma zoznam zariadení schválených na ožarovanie potravín v tretích krajinách (Ú. v. ES L 287, 25.10.2002, s. 40);

13.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003 zo 17. novembra 2003 o kontrole salmonely a ostatných špecifikovaných zoonotických pôvodcov pochádzajúcich z potravín (Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2003, s. 1);

14.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2065/2003 z 10. novembra 2003 o udiarenských dochucovadlách používaných alebo určených na použitie v potravinách alebo na potraviny (Ú. v. EÚ L 309, 26.11.2003, s. 1);

15.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/41/ES z 21. apríla 2004, ktorou sa zrušujú určité smernice týkajúce sa hygieny potravín a zdravotných podmienok výroby a uvádzania určitých produktov živočíšneho pôvodu určených pre ľudskú spotrebu na trh a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/662/EHS a 92/118/EHS a rozhodnutie Rady 95/408/ES (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 33);

16.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55);

17.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206);

18.

Rozhodnutie Komisie 2005/34/ES z 11. januára 2005, ktorým sa stanovujú zosúladené normy na skúšanie určitých rezíduí vo výrobkoch živočíšneho pôvodu dovezených z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 16, 20.1.2005, s. 61);

19.

Nariadenie Komisie (ES) č. 401/2006 z 23. februára 2006, ktorým sa stanovujú metódy odberu vzoriek a analytické metódy na úradnú kontrolu hodnôt mykotoxínov v potravinách (Ú. v. EÚ L 70, 9.3.2006, s. 12);

20.

Nariadenie Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách (Ú. v. EÚ L 364, 20.12.2006, s. 5);

21.

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 252/2012 z 21. marca 2012, ktorým sa stanovujú metódy odberu vzoriek a analýzy na účely úradných kontrol hladín dioxínov, PCB podobných dioxínom a PCB nepodobných dioxínom v určitých potravinách a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1883/2006 (Ú. v. EÚ L 84, 23.3.2012, s. 1);

22.

Nariadenie Komisie (ES) č. 333/2007 z 28. marca 2007, ktorým sa stanovujú metódy odberu vzoriek a metódy analýzy na úradnú kontrolu hodnôt olova, kadmia, ortuti, anorganického cínu, 3-MCPD a polycyklických aromatických uhľovodíkov v potravinách (Ú. v. EÚ L 88, 29.3.2007, s. 29).

B.   Právne predpisy týkajúce sa zdravia zvierat

1.

Smernica Rady 92/118/EHS zo 17. decembra 1992, ktorou sa stanovujú veterinárne a zdravotné požiadavky na obchodovanie s výrobkami, na ktoré sa nevzťahujú takéto požiadavky ustanovené v osobitných právnych predpisoch uvedených v prílohe A (I) k smernici 89/662/EHS a, pokiaľ ide o patogény, k smernici 90/425/EHS, a na ich dovoz do Spoločenstva (Ú. v. ES L 62, 15.3.1993, s. 49);

2.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1);

3.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1);

4.

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2011, s. 1);

5.

Smernica Rady 2002/99/ES zo 16. decembra 2002 ustanovujúca pravidlá pre zdravie zvierat, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie, distribúcia a uvádzanie produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh (Ú. v. ES L 18, 23.1.2003, s. 11);

6.

Smernica Rady 2006/88/ES z 24. októbra 2006 o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov (Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 14).

C.   Iné osobitné ustanovenia (6)

1.

Dočasná dohoda o obchode a colnej únii medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Sanmarínskou republikou – Spoločné vyhlásenie – Vyhlásenie Spoločenstva (Ú. v. ES L 359, 9.12.1992, s. 14);

2.

Rozhodnutie Rady a Komisie 94/1/ES, ESUO z 13. decembra 1993 o uzavretí Dohody o Európskom hospodárskom priestore medzi Európskymi spoločenstvami, ich členskými štátmi a Rakúskou republikou, Fínskou republikou, Islandskou republikou, Lichtenštajnským kniežatstvom, Nórskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom a Švajčiarskou konfederáciou (Ú. v. ES L 1, 3.1.1994, s. 1);

3.

Rozhodnutie Rady 97/132/ES zo 17. decembra 1996 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Novým Zélandom o sanitárnych opatreniach pri obchode so živými zvieratami a živočíšnymi výrobkami (Ú. v. ES L 57, 26.2.1997, s. 4);

4.

Rozhodnutie Rady 97/345/ES zo 17. februára 1997 o uzatvorení dodatkového protokolu o veterinárnych záležitostiach k dohode vo forme výmeny listov medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Andorrským kniežatstvom (Ú. v. ES L 148, 6.6.1997, s. 15);

5.

Rozhodnutie Rady 98/258/ES zo 16. marca 1998 o uzatvorení Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o sanitárnych opatreniach na ochranu zdravia ľudí a zvierat pri obchodovaní so živými zvieratami a výrobkami živočíšneho pôvodu (Ú. v. ES L 118, 21.4.1998, s. 1);

6.

Rozhodnutie Rady 98/504/ES z 29. júna 1998 o uzavretí Dočasnej dohody o obchode a obchodných záležitostiach medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Spojenými štátmi mexickými na druhej strane (Ú. v. ES L 226, 13.8.1998, s. 24);

7.

Rozhodnutie Rady 1999/201/ES zo 14. decembra 1998 o uzatvorení Dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Kanady o sanitárnych opatreniach na ochranu zdravia ľudí a zvierat pri obchodovaní so živými zvieratami a živočíšnymi produktmi (Ú. v. ES L 71, 18.3.1999, s. 1);

8.

Rozhodnutie Rady 1999/778/ES z 15. novembra 1999 týkajúce sa uzatvárania protokolov o veterinárnych záležitostiach, ktorým sa dopĺňa dohoda medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a vládou Dánska a autonómnou vládou Faerských ostrovov na druhej strane (Ú. v. ES L 305, 30.11.1999, s. 25);

9.

Protokol 1999/1130/ES o veterinárnych otázkach, ktorým sa dopĺňa Dohoda medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a dánskou vládou a miestnou vládou Faerských ostrovov na strane druhej (Ú. v. ES L 305, 30.11.1999, s. 26);

10.

Rozhodnutie Rady 2002/979/ES z 18. novembra 2002 o podpísaní a predbežnom uplatňovaní niektorých ustanovení Dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane jednej a Čilskou republikou na strane druhej (Ú. v. ES L 352, 30.12.2002, s. 1).

2.   Švajčiarsko – Právne predpisy (7)

A.

Nariadenie z 18. apríla 2007 o dovoze, tranzite a vývoze zvierat a živočíšnych produktov (OITE; RS 916.443.10);

B.

Nariadenie z 27. augusta 2008 o dovoze a tranzite živočíšnych produktov leteckou dopravou z tretích krajín (OITPA; RS 916.443.13).

3.   Pravidlá uplatňovania

A.

Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti súčasne s členskými štátmi Európskej únie uplatňuje podmienky dovozu stanovené v aktoch uvedených v kapitole I tohto dodatku, vykonávacie opatrenia a zoznamy zariadení, z ktorých je povolený príslušný dovoz. Tento záväzok sa vzťahuje na všetky relevantné právne predpisy bez ohľadu na dátum ich prijatia.

Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti môže prijať reštriktívnejšie opatrenia a vyžadovať dodatočné záruky. V záujme hľadania vhodných riešení budú prebiehať konzultácie v rámci Spoločného veterinárneho výboru.

Spolkový úrad pre potravinovú bezpečnosť a veterinárne záležitosti a členské štáty Európskej únie sa navzájom informujú o špecifických podmienkach dovozu stanovených na bilaterálnej úrovni, ktoré nepodliehajú harmonizácii na úrovni Únie.

B.

Hraničné inšpekčné stanice členských štátov Európskej únie uvedené v bode 1 časti B kapitoly III tohto dodatku vykonávajú kontroly týkajúce sa dovozu z tretích krajín určeného Švajčiarsku v súlade s časťou A kapitoly III tohto dodatku.

C.

Hraničné inšpekčné stanice Švajčiarska uvedené v bode 2 časti B kapitoly III tohto dodatku vykonávajú kontroly týkajúce sa dovozu z tretích krajín určeného členským štátom Európskej únie v súlade s časťou A kapitoly III tohto dodatku.

D.

Podľa ustanovení nariadenia z 27. augusta 2008 o dovoze a tranzite živočíšnych produktov leteckou dopravou z tretích krajín (OITPA; RS 916.443.13) si Švajčiarska konfederácia ponecháva možnosť dovážať mäso z hovädzieho dobytka, ktorý mohol byť ošetrený rastovými hormonálnymi stimulátormi. Jeho vývoz do Európskej únie je zakázaný. Švajčiarska konfederácia okrem toho:

obmedzí používanie takého mäsa, náležite označeného, len na účely priameho dodania spotrebiteľovi prostredníctvom maloobchodnej siete;

obmedzí uvádzanie tohto mäsa len na švajčiarske hraničné inšpekčné stanice;

zachová primeraný systém vysledovateľnosti a usmernenia výrobku, aby sa predišlo jeho neskoršiemu uvedeniu na územie členských štátov Európskej únie;

raz ročne predloží Komisii správu o pôvode a určení dovozu ako i stav vykonaných kontrol s cieľom ubezpečiť sa o dodržiavaní vyššie uvedených podmienok;

v prípade obáv tieto ustanovenia preskúma Spoločný veterinárny výbor.

KAPITOLA VI

Poplatky

1.

Za veterinárne kontroly uplatňované v obchode medzi členskými štátmi Európskej únie a Švajčiarskom sa nevyberajú žiadne poplatky.

2.

Švajčiarske orgány sa zaväzujú vyberať za veterinárne kontroly dovozu z tretích krajín poplatky spojené s úradnými kontrolami stanovenými nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).“.


(1)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(2)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(3)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na právne predpisy v znení posledných zmien.

(4)  S odvolaním sa na kategórie schválenia stanovené rozhodnutím 2009/821/ES.

(5)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(6)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.

(7)  Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky odkazy na právne predpisy sa považujú za odkazy na tieto právne predpisy zmenené pred 31. decembrom 2014.


PRÍLOHA IX

Dodatok 11 k prílohe 11 k poľnohospodárskej dohode sa nahrádza takto:

„Dodatok 11

Kontaktné body

I.

Za Európsku úniu:

Le Directeur

Affaires vétérinaires et internationales

Direction générale de la santé et de la sécurité alimentaire

Commission européenne

1049 Bruxelles, Belgique

II.

Za Švajčiarsko:

Le Directeur

Office fédéral de la sécurité alimentaire et des affaires vétérinaires

3003 Berne, Suisse“.