24.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/1

(1)

Solidarita je základnou hodnotou Únie a existuje potenciál pre ďalší rozvoj prostriedkov vyjadrovania solidarity občanov Únie s ľuďmi v tretích krajinách, ktorí sú ohrození alebo postihnutí krízami spôsobenými človekom alebo prírodnými katastrofami. Únia je navyše najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci a jej podiel na celosvetovej humanitárnej pomoci predstavuje takmer 50 %.

(2)

Dobrovoľníctvo je konkrétnym a viditeľným prejavom solidarity. Umožňuje, aby ľudia poslúžili svojimi vedomosťami, zručnosťami a časom ostatným ľuďom bez finančnej motivácie.

(3)

Je potrebné ďalej rozvíjať solidaritu s obeťami kríz a katastrof v tretích krajinách a zároveň zvyšovať úroveň povedomia o humanitárnej pomoci a dobrovoľníctve vo všeobecnosti medzi občanmi Únie a takúto humanitárnu pomoc a dobrovoľníctvo zviditeľňovať.

(4)

Vízia Únie v oblasti humanitárnej pomoci vrátane spoločného cieľa, spoločných zásad a osvedčených postupov, ako aj spoločný rámec pre poskytovanie humanitárnej pomoci Únie, sa uvádzajú v spoločnom vyhlásení Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie s názvom „Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci“ (2). Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci zdôrazňuje pevný záväzok Únie uplatňovať prístup, ktorý je založený na potrebách, a zachovávať a presadzovať základné humanitárne zásady humanity, neutrality, nestrannosti a nezávislosti. Činnosť Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc (ďalej len „iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ“) by sa mala riadiť Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci.

(5)

Humanitárna pomoc Únie sa poskytuje v situáciách, v ktorých môžu fungovať aj ďalšie nástroje týkajúce sa rozvojovej spolupráce, krízového riadenia a civilnej ochrany. Iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ by sa mala vykonávať súdržným a komplementárnym spôsobom a malo by sa predísť prekrývaniu s príslušnými politikami a nástrojmi Únie, najmä s politikou Únie v oblasti humanitárnej pomoci, politikou rozvojovej spolupráce a mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany zriadeným rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ (3), koordinačným centrom pre reakcie na núdzové situácie zriadeným uvedeným rozhodnutím a s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a delegáciami EÚ s cieľom koordinovať reakciu Únie na humanitárne krízy v tretích krajinách.

(6)

Iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ by mala prispievať k úsiliu zvyšovať kapacitu Únie v oblasti poskytovania humanitárnej pomoci, ktorá je založená na potrebách, a posilňovať kapacity a odolnosť zraniteľných spoločenstiev alebo spoločenstiev zasiahnutých katastrofou v tretích krajinách. Zároveň je potrebné upevňovať spoluprácu s príslušnými medzinárodnými organizáciami a ďalšími humanitárnymi partnermi, ako aj so subjektmi na miestnej a regionálnej úrovni. Uvedená spolupráca by sa mala presadzovať v súlade s opatreniami Organizácie spojených národov s cieľom podporiť ústrednú a celkovú koordinačnú úlohu Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UN-OCHA).

(7)

V uplynulých rokoch významne vzrástol počet, rozsah a zložitosť prírodných i ľudskou činnosťou spôsobených humanitárnych kríz na celom svete, pričom tento trend bude pravdepodobne pokračovať, čím sa zvyšujú požiadavky na humanitárne subjekty, aby poskytovali okamžitú, účinnú, efektívnu a jednotnú reakciu a podporovali miestne spoločenstvá v tretích krajinách s cieľom znížiť ich zraniteľnosť a posilniť odolnosť voči katastrofám.

(8)

Dobrovoľníci môžu prispieť k zvýšeniu kapacity Únie poskytovať humanitárnu pomoc, ktorá vychádza z potrieb a zásad, a prispieť k zvýšeniu účinnosti humanitárneho sektora, ak sú vhodne vybraní, vyškolení a pripravení na vyslanie. Zaručí sa tým, že budú mať potrebné odborné znalosti a schopnosti pomôcť ľuďom v núdzi čo najúčinnejším spôsobom, za predpokladu, že sa im na mieste vykonávania danej dobrovoľníckej činnosti poskytne vhodná podpora a zabezpečí sa vhodný dohľad.

(9)

Programy dobrovoľníctva zamerané na tretie krajiny existujú v Európe aj vo svete. Často sú to vnútroštátne programy, ktoré sa sústreďujú hlavne alebo výlučne na rozvojové projekty. Iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ by preto mala vytvárať pridanú hodnotu tým, že poskytne príležitosť dobrovoľníkom spoločne sa podieľať na operáciách humanitárnej pomoci a posilniť tak aktívne európske občianstvo. Iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ môže priniesť pridanú hodnotu aj tým, že bude podporovať nadnárodnú spoluprácu organizácií podieľajúcich sa na vykonávaní činností v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ, čím sa zlepšia medzinárodné vzťahy, vo svete sa rozšíri pozitívny obraz o Únii a podporí sa záujem o paneurópske humanitárne projekty.

(10)

Iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ by mala byť nákladovo efektívna, mala by dopĺňať existujúce národné a medzinárodné dobrovoľnícke systémy bez toho, aby zdvojovala ich činnosť, a mala by sa zameriavať na riešenie konkrétnych potrieb a nedostatkov v humanitárnej oblasti.

(11)

Ako bolo zdôraznené v oznámení Komisie z 23. novembra 2010 s názvom „Vyjadrenie solidarity občanov EÚ prostredníctvom dobrovoľníckej práce: prvé úvahy o Európskom dobrovoľníckom zbore pre humanitárnu pomoc“ v súčasnej štruktúre humanitárneho dobrovoľníctva existujú určité medzery, ktoré iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ môže zaplniť dobrovoľníkmi so správnymi profilmi vyslanými v pravý čas na správne miesto. Mohlo by sa to dosiahnuť predovšetkým stanovením európskych noriem a postupov na vyhľadávanie a výber humanitárnych dobrovoľníkov, prostredníctvom spoločne dohodnutých referenčných kritérií pre odbornú prípravu a prípravu humanitárnych dobrovoľníkov na vyslanie, databázy potenciálnych dobrovoľníkov, ktorí sú identifikovaní na základe potrieb v príslušnej oblasti, ako aj možností pre dobrovoľníkov, aby sa podieľali na operáciách humanitárneho charakteru nielen formou vyslania, ale aj formou kancelárskej podpory a dobrovoľníckej činnosti vykonávanej online.

(12)

Primeraná odborná príprava, ako aj bezpečnosť a ochrana dobrovoľníkov, by mali mať aj naďalej rozhodujúci význam a mali by byť predmetom pravidelnej výmeny informácií, a to aj s členskými štátmi. Dobrovoľníci pomoci EÚ by nemali byť vysielaní do operácií, ktoré sa uskutočňujú v zónach medzinárodných a iných ozbrojených konfliktov.

(13)

Únia vykonáva svoje operácie humanitárnej pomoci na základe potrieb a v partnerstve s implementačnými organizáciami. Pri realizácii iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ by mali uvedené organizácie zohrávať významnú úlohu, aby sa zaistilo, že subjekty v teréne prevezmú za svoju činnosť zodpovednosť a že sa potenciálny prínos činností vykonávaných v rámci uvedenej iniciatívy využije na maximum. Únia by mala poveriť takéto organizácie najmä vyhľadávaním, výberom, prípravou a vysielaním dobrovoľníkov pomoci EÚ, ako aj vykonávaním nadväzujúcich opatrení počas ich činnosti a po jej ukončení, a to v súlade s normami a postupmi stanovenými Komisiou. Komisia by mala mať v prípade potreby možnosť vyslať do svojich vysunutých pracovísk úspešne vyškolených a pripravených dobrovoľníkov, ktorí by tam mali vykonávať podporné úlohy.

(14)

V oznámení Komisie z 25. októbra 2011 s názvom „Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014“ sa uvádza, že súkromné spoločnosti môžu zohrávať dôležitú úlohu a prispievať k humanitárnym operáciám Únie najmä prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti svojich zamestnancov.

(15)

Iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ by mala Európanom všetkých vekových kategórií pomôcť prejaviť aktívne európske občianstvo. Iniciatíva by mala týmto spôsobom prispieť k podpore dobrovoľníctva v celej Únii a k osobnému rozvoju a multikultúrnemu povedomiu zúčastnených dobrovoľníkov a tým zlepšiť ich znalosti a zamestnateľnosť v globálnom hospodárstve.

(16)

Zo zásad Únie týkajúcich sa rovnakých príležitostí a nediskriminácie vyplýva, že občania Únie a osoby s dlhodobým pobytom v Únii by mali mať vo všetkých sférach života a v každom veku možnosť zapojiť sa do diania ako aktívni občania. Vzhľadom na špecifický charakter humanitárnej oblasti by dobrovoľníci pomoci EÚ mali mať minimálny vek 18 rokov, pričom by mohli predstavovať širokú škálu profilov a generácií vrátane odborníkov a kvalifikovaných dôchodcov.

(17)

Rozhodujúcim predpokladom pre vysielanie dobrovoľníkov do krajín mimo Únie je ich jasný právny štatút. Podmienky vysielania dobrovoľníkov by mali byť zmluvne stanovené, a to vrátane noriem ochrany a bezpečnosti dobrovoľníkov, úloh vysielajúcich a hostiteľských organizácií, poistného krytia, hradenia diét, ubytovania a ďalších príslušných výdavkov. Vysielanie dobrovoľníkov do tretích krajín by mali upravovať príslušné opatrenia v oblasti ochrany a bezpečnosti.

(18)

V rámci činností, ktoré sa vykonávajú na základe iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ, by sa mali v prípade potreby zohľadniť odporúčania uvedené v politickom programe dobrovoľníckej práce v Európe, ako aj aktivity európskych organizácií medzinárodného dobrovoľníctva a programu OSN pre dobrovoľníkov.

(19)

Iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ by mala podporovať činnosti vychádzajúce z potrieb, ktorých cieľom je posilňovať kapacity hostiteľských organizácií v oblasti humanitárnej pomoci v tretích krajinách s cieľom zvyšovať miestnu pripravenosť a schopnosť reakcie na humanitárne krízy a zabezpečovať účinný a trvalý dosah práce dobrovoľníkov v teréne prostredníctvom riadenia rizika katastrof, pripravenosti a reakcie, tútorstva, odborného vzdelávania v riadení dobrovoľníkov a ďalších relevantných oblastí.

(20)

V prípade potreby by iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ mala prispievať k posilňovaniu rodovej perspektívy v rámci humanitárnej politiky Únie a presadzovať náležitú humanitárnu odozvu na konkrétne potreby žien a mužov všetkých vekových kategórií. Osobitná pozornosť by sa mala venovať spolupráci so združeniami a sieťami žien s cieľom podporovať zapájanie žien do humanitárnej pomoci, ako aj ich líderstvo v tejto oblasti, pričom by sa mali využívať ich schopnosti a odborné znalosti v záujme obnovy, budovania mieru, znižovania rizika katastrof a budovania odolnosti zasiahnutých spoločenstiev.

(21)

V tomto nariadení sa stanovuje finančné krytie na celé trvanie rozpočtového obdobia, ktoré v priebehu ročného rozpočtového postupu má predstavovať základnú referenčnú sumu pre Európsky parlament a Radu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou z 2. decembra 2013 o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení (4).

(22)

Prideľovanie finančnej pomoci by sa malo realizovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (5). Z dôvodu osobitného charakteru činností vykonávaných v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ je vhodné ustanoviť, že finančná pomoc sa môže udeľovať fyzickým osobám i právnickým osobám, ktoré sa riadia súkromným alebo verejným právom. Dôležité je taktiež zabezpečiť, aby sa dodržiavali pravidlá nariadenia o rozpočtových pravidlách, najmä pokiaľ ide o zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti v ňom ustanovené.

(23)

Z hľadiska splnenia cieľov iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ by hlavnými zásadami malo byť zlepšenie implementácie a kvalita prostriedkov, pričom by sa zároveň malo zaručiť optimálne využívanie finančných zdrojov.

(24)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním sankcií. S cieľom zabrániť nezrovnalostiam a podvodom by sa mali prijať vhodné opatrenia a potrebné kroky na vymáhanie stratených, chybne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (6), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (7) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (8).

(25)

Účasť tretích krajín, najmä pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín, potenciálnych kandidátov, partnerských krajín Európskej susedskej politiky a krajín Európskeho združenia voľného obchodu, by sa mala umožniť na základe dohôd o spolupráci.

(26)

Zúčastnení dobrovoľníci a organizácie vykonávajúce činnosti v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ zo spolupracujúcich krajín by mali zároveň dodržiavať zásady stanovené v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci a podporovať ich dodržiavanie, s dôrazom na ochranu „humanitárneho priestoru“.

(27)

S cieľom umožniť nepretržitú spätnú väzbu a zlepšenie a zvýšiť pružnosť a efektívnosť ich prijímania, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa noriem pre výber, riadenie a vysielanie dobrovoľníkov pomoci EÚ, zmeny ukazovateľov výkonu a tematických priorít a úpravy percentuálnych hodnôt pre prideľovanie finančného krytia na vykonávanie tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(28)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9). Postup preskúmania by sa mal použiť pri prijímaní postupu výberu, riadenia a vysielania dobrovoľníkov pomoci EÚ, certifikačného mechanizmu, programu odbornej prípravy a ročného pracovného programu iniciatívy dobrovoľníci pomoci EÚ.

(29)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady, ktoré sú uznané Chartou základných práv Európskej únie.

(30)

Spracovanie osobných údajov, ktoré sa vykonáva v rámci toto nariadenia, neprekračuje rámec toho, čo je potrebné a primerané na účely zabezpečenia hladkého fungovania iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ. Akékoľvek spracovanie osobných údajov Komisiou sa bude riadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (10). Akékoľvek spracovanie osobných údajov zo strany organizácií vykonávajúcich činnosti v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ usadených v Únii v súlade so zákonom sa bude riadiť smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (11).

(31)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a vydal stanovisko 23. novembra 2012 (12).

(32)

Je vhodné zosúladiť obdobie uplatňovania tohto nariadenia s nariadením Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (13). Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať od 1. januára 2014,

1.

výber, odborná príprava a vysielanie dobrovoľníkov pomoci EÚ s cieľom podporovať a dopĺňať humanitárnu pomoc v tretích krajinách;

2.

akcie, ktoré podporujú, propagujú a pripravujú vysielanie dobrovoľníkov pomoci EÚ s cieľom podporovať a dopĺňať humanitárnu pomoc v tretích krajinách;

3.

akcie v rámci i mimo Únie, ktorých cieľom je budovanie kapacít hostiteľských organizácií v oblasti humanitárnej pomoci v tretích krajinách.

a)

„dobrovoľník“ je osoba, ktorá sa na základe slobodnej vôle a bez finančnej motivácie rozhodne zapojiť do činností v prospech spoločenstva a spoločnosti ako celku;

b)

„záujemca o dobrovoľnícku činnosť“ je osoba oprávnená v súlade s článkom 11 ods. 3 uchádzať sa o účasť na činnostiach vykonávaných v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ;

c)

„dobrovoľník pomoci EÚ“ je záujemca o dobrovoľnícku činnosť, ktorý bol vybraný, vyškolený podľa príslušných noriem, postupov a referenčných kritérií, posúdený ako spôsobilý a zaregistrovaný ako osoba, ktorá je k dispozícii na vyslanie s cieľom podporovať a dopĺňať humanitárnu pomoc v tretích krajinách;

d)

„humanitárna pomoc“ sú činnosti a operácie núdzovej pomoci v tretích krajinách určené na zabezpečenie potrieb a zamerané na zachovanie života, prevenciu a zmiernenie utrpenia ľudí a zachovávanie ľudskej dôstojnosti v podmienkach kríz spôsobených človekom alebo prírodnými katastrofami. Zahŕňa podporu, pomoc a ochranné operácie počas humanitárnych kríz alebo bezprostredne po nich, podporné opatrenia na zabezpečenie prístupu k ľuďom v núdzi a uľahčenie voľného toku pomoci, ako aj opatrenia zamerané na posilnenie pripravenosti na katastrofy a na znižovanie rizika vzniku katastrof, ktoré prispievajú k zvyšovaniu odolnosti a schopnosti zvládať krízy a zotaviť sa z nich;

e)

„tretia krajina“ je krajina mimo Únie, v ktorej sa uskutočňujú činnosti humanitárnej pomoci a operácie uvedené v písmene d).

a)

Podpora zvyšovania a skvalitňovania kapacít Únie na poskytovanie humanitárnej pomoci

Pokrok pri dosahovaní tohto operatívneho cieľa sa posudzuje na základe ukazovateľov ako:

b)

Rozšírenie zručností, znalostí a spôsobilosti dobrovoľníkov v oblasti humanitárnej pomoci a podmienky ich účasti

Pokrok pri dosahovaní tohto operatívneho cieľa sa posudzuje na základe ukazovateľov ako:

c)

Budovanie kapacít hostiteľských organizácií a podpora dobrovoľníckej práce v tretích krajinách

Pokrok pri dosahovaní tohto operatívneho cieľa sa posudzuje na základe ukazovateľov ako:

d)

Oznamovanie zásad humanitárnej pomoci Únie dohodnutých v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci

Pokrok pri dosahovaní tohto operatívneho cieľa sa posudzuje na základe ukazovateľov ako:

e)

Zvýšenie súdržnosti a zladenosti dobrovoľníckej činnosti v členských štátoch s cieľom rozšíriť možnosti účasti občanov Únie na aktivitách a operáciách humanitárnej pomoci

Pokrok pri dosahovaní tohto operatívneho cieľa sa posudzuje na základe ukazovateľov ako:

—

vypracúvanie a uplatňovanie noriem a postupov týkajúcich sa záujemcov o dobrovoľnícku činnosť a dobrovoľníkov pomoci EÚ,

—

vypracúvanie a uplatňovanie certifikačného mechanizmu pre vysielajúce a hostiteľské organizácie,

—

vyhľadávanie a výber záujemcov o dobrovoľnícku činnosť,

—

vytvorenie programu odbornej prípravy a podpora odborného vzdelávania a stáží,

—

zriadenie, vedenie a aktualizácia databázy dobrovoľníkov pomoci EÚ,

—

vysielanie dobrovoľníkov pomoci EÚ s cieľom podporovať a dopĺňať humanitárnu pomoc v tretích krajinách,

—

budovanie kapacít hostiteľských organizácií,

—

zriadenie a správa siete pre iniciatívu Dobrovoľníci pomoci EÚ,

—

informovanosť a zvyšovanie povedomia,

—

vedľajšie činnosti, ktoré zvyšujú zodpovednosť, transparentnosť a účinnosť iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ.

—

rámec spôsobilostí, ktorý sa používa na vyhľadanie, výber a vyškolenie dobrovoľníkov ako odborných pracovníkov na nižšej i vedúcej úrovni,

—

opatrenia na zabezpečenie rovnakých príležitostí a nediskriminácie v procese vyhľadávania a výberu,

—

opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby vysielajúce a hostiteľské organizácie dodržiavali príslušné vnútroštátne právo a právo Únie, ako aj právo hostiteľskej krajiny,

—

normy týkajúce sa vzťahu medzi vysielajúcimi a hostiteľskými organizáciami,

—

opatrenia na uznávanie zručností a schopností, ktoré dobrovoľníci pomoci EÚ získajú v súlade s príslušnými iniciatívami Únie.

—

postupy, ktoré sa majú dodržiavať v prípade vyhľadávania, výberu a nevyhnutnej prípravy záujemcov o dobrovoľnícku činnosť pred vyslaním, vrátane prípadných stáží,

—

opatrenia na vysielanie a riadenie dobrovoľníkov pomoci EÚ v tretích krajinách vrátane, okrem iného, dohľadu v teréne, trvalej podpory pomocou tútorstva, mentorstva, dodatočnej odbornej prípravy, vyškolenia, nevyhnutných pracovných podmienok, podpory v nadväznosti na vyslanie,

—

zabezpečovanie poistného krytia a životných podmienok pre dobrovoľníkov vrátane úhrady nákladov na stravovanie a ubytovanie, cestovných nákladov a ďalších príslušných nákladov,

—

postupy uplatňované pred vyslaním, počas vyslania a po vyslaní s cieľom zabezpečiť povinnú starostlivosť a náležité opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany vrátane lekárskych záznamov a bezpečnostných plánov, ktoré sa týkajú núdzovej evakuácie z tretích krajín, vrátane nevyhnutných postupov pre spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi,

—

postupy individuálneho monitorovania a hodnotenia dobrovoľníkov pomoci EÚ.

a)

dodržiavajú normy a postupy uvedené v článku 9;

b)

pôsobia v oblasti humanitárnej pomoci v zmysle článku 3 písm. d) a

c)

patria do ktorejkoľvek z týchto kategórií:

a)

dodržiavajú normy a postupy uvedené v článku 9;

b)

pôsobia v oblasti humanitárnej pomoci v zmysle článku 3 písm. d) a

c)

patria do ktorejkoľvek z týchto kategórií:

a)

občania Únie;

b)

štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú dlhodobý pobyt v niektorom členskom štáte, a

c)

občania z krajín uvedených v článku 23 ods. 1 za podmienok stanovených v uvedenom článku.

a)

certifikované vysielajúce organizácie vyslaním do hostiteľských organizácií v tretích krajinách alebo

b)

v prípade potreby Komisia na jej vysunuté pracoviská pre humanitárnu pomoc, aby mohli vykonávať podporné úlohy.

a)

riadenia rizika katastrof, pripravenosti a reakcie na katastrofy, tútorstva, odborného vzdelávania v oblasti riadenia dobrovoľníkov a ďalších dôležitých oblastí pre pracovníkov a dobrovoľníkov z hostiteľských organizácií;

b)

výmeny osvedčených postupov, technickej pomoci, twinningových programov a výmeny pracovníkov a dobrovoľníkov, vytvárania sietí a iných príslušných činností.

a)

zo záujemcov o dobrovoľnícku činnosť a dobrovoľníkov pomoci EÚ, ktorí sa zúčastňujú na iniciatíve alebo sa na nej zúčastnili v minulosti;

b)

z vysielajúcich a hostiteľských organizácií;

c)

zo zástupcov členských štátov a Európskeho parlamentu.

a)

uľahčuje vzájomnú komunikáciu a slúži ako platforma na výmenu vedomostí, na konzultácie a šírenie informácií, na výmenu osvedčených postupov a na posudzovanie potrieb podľa článku 21 ods. 3;

b)

uľahčuje vytváranie partnerstiev a realizáciu spoločných projektov týkajúcich sa činností súvisiacich s vysielaním a budovaním kapacít, do ktorých sú zapojené vysielajúce organizácie v celej Únii a hostiteľské organizácie v tretích krajinách;

c)

poskytuje základ pre nadväzovanie na činnosti vykonávané v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ s cieľom zabezpečiť neustále zlepšovanie a účinné monitorovanie a hodnotenie;

d)

poskytuje príležitosti pre dobrovoľníctvo online v projektoch súvisiacich s iniciatívou Dobrovoľníci pomoci EÚ.

a)

občania a vysielajúce organizácie z pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín, potenciálnych kandidátov a partnerských krajín európskej susedskej politiky, a to v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie zriadených v príslušných rámcových zmluvách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách;

b)

občania a vysielajúce organizácie z krajín Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a to v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

c)

občania a vysielajúce organizácie z iných európskych krajín, pokiaľ sú s nimi uzatvorené dvojstranné dohody.

a)

výročné správy, v ktorých posúdi pokrok dosiahnutý pri vykonávaní tohto nariadenia, a to vrátane výsledkov, a v čo najväčšej miere aj pokrok dosiahnutý v súvislosti s hlavnými výsledkami;

b)

priebežnú hodnotiacu správu o dosiahnutých výsledkoch a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch vykonávania tohto nariadenia vrátane vplyvu iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ v humanitárnej oblasti a nákladovej efektívnosti programu počas prvých troch rokov vykonávania programu, a to najneskôr do 31. decembra 2017;

c)

oznámenie o nepretržitom vykonávaní tohto nariadenia na základe priebežnej hodnotiacej správy uvedenej v písmene b) tohto odseku, a to najneskôr do 31. decembra 2018;

d)

správu z hodnotenia ex post za sedemročné finančné obdobie vykonávania, a to najneskôr do 31. decembra 2021.

24.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/18

(1)

V Únii by sa mala zabezpečiť vysoká všeobecná úroveň bezpečnosti civilného letectva a malo by sa vynakladať maximálne úsilie na zníženie počtu nehôd a incidentov s cieľom zabezpečiť dôveru verejnosti v leteckú dopravu.

(2)

Miera nehôd so smrteľnými následkami v civilnom letectve sa v poslednom desaťročí veľmi nezmenila. Napriek tomu by sa v nasledujúcich desaťročiach mohol zvýšiť počet nehôd v dôsledku nárastu leteckej prevádzky a zvyšujúcej sa technickej zložitosti lietadiel.

(3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 (3) je zamerané na prevenciu nehôd uľahčením rýchleho vedenia účinných a vysokokvalitných bezpečnostných vyšetrovaní. Toto nariadenie by nemalo zasahovať do postupu vyšetrovania nehôd a incidentov riadeného vnútroštátnymi orgánmi bezpečnostného vyšetrovania vymedzeného v nariadení (EÚ) č. 996/2010. V prípade nehody alebo vážneho incidentu sa na ohlásenie udalosti vzťahuje aj nariadenie (EÚ) č. 996/2010.

(4)

V platných legislatívnych aktoch Únie, najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (4) a jeho vykonávacích nariadeniach, sa stanovujú povinnosti pre určité organizácie, aby zaviedli systémy ohlasovania udalostí v rámci ich systémov riadenia bezpečnosti. Dodržiavaním nariadenia (ES) č. 216/2008 a jeho vykonávacích nariadení by organizácie nemali byť oslobodené od dodržiavania tohto nariadenia. Podobne dodržiavaním tohto nariadenia by organizácie nemali byť oslobodené od dodržiavania nariadenia (ES) č. 216/2008 a jeho vykonávacích nariadení. Výsledkom by však nemalo byť zriadenie dvoch paralelných systémov ohlasovania a nariadenie (ES) č. 216/2008, jeho vykonávacie nariadenia a toto nariadenie by sa mali vnímať ako komplementárne.

(5)

Skúsenosti ukazujú, že nehodám často predchádzajú incidenty súvisiace s bezpečnosťou a nedostatky odhaľujúce existujúce bezpečnostné nebezpečenstvá. Informácie o bezpečnosti sú preto dôležitým zdrojom odhaľovania potenciálnych bezpečnostných nebezpečenstiev. Okrem toho, aj keď je schopnosť poučiť sa z nehôd veľmi dôležitá, pri čisto reaktívnych systémoch sa preukázalo, že ich schopnosť prinášať neustále vylepšenia je obmedzená. Aby sa dosiahlo skutočné zlepšenie v bezpečnosti letectva, mali by sa preto reaktívne systémy dopĺňať proaktívnymi systémami, v rámci ktorých sa využívajú iné druhy informácií o bezpečnosti. Únia, jej členské štáty, Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (ďalej len „agentúra“) a organizácie by mali prispievať k zvýšeniu bezpečnosti civilného letectva zavedením proaktívnejších a vo väčšej miere na dôkazoch založených bezpečnostných systémov, ktoré sa zameriavajú na predchádzanie nehodám tým, že sa analyzujú všetky relevantné informácie o bezpečnosti vrátane informácií o udalostiach v civilnom letectve.

(6)

S cieľom zvýšiť bezpečnosť letectva by sa mali relevantné informácie o bezpečnosti civilného letectva ohlasovať, zhromažďovať, uchovávať, chrániť, vymieňať, šíriť a analyzovať a na základe zhromaždených informácií by sa mali prijímať príslušné bezpečnostné opatrenia. Tento proaktívny a na dôkazoch založený prístup by mali uplatňovať príslušné orgány členských štátov pre bezpečnosť letectva a organizácie ako súčasť svojho systému riadenia bezpečnosti, ako aj agentúra.

(7)

Povinnosti týkajúce sa ohlasovania udalostí uložené organizáciám by mali byť primerané veľkosti danej organizácie a rozsahu jej činnosti. Malo by sa preto umožniť, a to predovšetkým menším organizáciám, aby rozhodli o spojení alebo zlúčení úloh týkajúcich sa ohlasovania udalostí v rámci organizácie, o spoločnom plnení úloh týkajúcich sa ohlasovania udalostí s ostatnými organizáciami rovnakej povahy alebo o zhromažďovaní, hodnotení, spracúvaní, analýze a uchovávaní údajov o udalostiach externými špecializovanými subjektmi, ktoré schvália príslušné orgány členských štátov. Takéto subjekty by mali dodržiavať zásady ochrany a dôvernosti ustanovené v tomto nariadení. Organizácia, ktorá zadala úlohy externým subjektom, by si mala udržať primeranú kontrolu nad úlohami, ktorých vykonávanie zadala týmto externým subjektom, a v konečnom dôsledku by mala niesť zodpovednosť za plnenie požiadaviek stanovených týmto nariadením.

(8)

Je potrebné zabezpečiť, aby zamestnanci v sektore letectva pracujúci v prvej línii ohlasovali udalosti, ktoré predstavujú pre bezpečnosť letectva značné riziko. Systémy povinného ohlasovania by mali byť doplnené systémami dobrovoľného ohlasovania, pričom by obidva systémy mali jednotlivcom umožňovať ohlasovanie údajov o udalostiach súvisiacich s bezpečnosťou letectva. V organizáciách, agentúre a príslušných orgánoch členských štátov by sa mali zriadiť systémy povinného a dobrovoľného ohlasovania. Zhromaždené informácie by sa mali postupovať orgánu, ktorý je zodpovedný za primerané monitorovanie na účel zvýšenia bezpečnosti letectva. Organizácie by mali analyzovať tie udalosti, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť, aby sa určili bezpečnostné nebezpečenstvá a prijali všetky primerané nápravné alebo preventívne opatrenia. Organizácie by mali zasielať predbežné výsledky ich analýz príslušnému orgánu ich členských štátov alebo agentúre, a tiež by im mali zasielať konečné výsledky, ak tieto výsledky určia skutočné alebo potenciálne riziko pre bezpečnosť letectva. Príslušné orgány členských štátov a agentúra by mali zriadiť podobný postup pri tých udalostiach, ktoré boli nahlásené priamo im, a mali by primerane monitorovať posúdenie a všetky nápravné alebo preventívne opatrenia prijaté organizáciou.

(9)

Rôzne kategórie zamestnancov, ktorí pracujú v odvetví civilného letectva alebo sa na ňom inak podieľajú, sú svedkami udalostí, ktoré majú význam pre prevenciu nehôd. Mali by preto mať k dispozícii nástroje, ktoré by im umožnili takéto udalosti ohlásiť a ktoré by zaručili ich ochranu. S cieľom nabádať zamestnancov, aby ohlasovali udalosti, a umožniť im ešte viac oceniť pozitívny vplyv ohlasovania udalostí na bezpečnosť letectva by sa im mali pravidelne poskytovať informácie o opatreniach prijatých v rámci systémov ohlasovania udalostí.

(10)

Nebezpečenstvá a riziko súvisiace so zložitými motorovými lietadlami sa veľmi odlišujú od nebezpečenstiev a rizika, ktoré súvisia s inými druhmi lietadiel. Napriek tomu, že toto nariadenie by sa malo vzťahovať na celé odvetvie letectva, povinnosti, ktoré z neho vyplývajú, by mali byť primerané oblasti činnosti a zložitosti rôznych druhov lietadiel. Zhromaždené informácie o udalostiach týkajúcich sa iných ako zložitých motorových lietadiel by preto mali byť predmetom zjednodušených povinností na ohlasovanie, ktoré sú pre túto oblasť letectva vhodnejšie.

(11)

S cieľom zhromaždiť ďalšie informácie, ktoré by mohli prispieť k zvýšeniu bezpečnosti letectva, by sa dodatočne k systémom požadovaným týmto nariadením mal podporovať rozvoj iných prostriedkov zhromažďovania informácií o bezpečnosti. Ak organizácie majú zavedené dobre fungujúce systémy zhromažďovania informácií o bezpečnosti, malo by im byť umožnené naďalej ich používať súbežne so systémami, ktoré sa majú vytvoriť na účely tohto nariadenia.

(12)

Orgány bezpečnostného vyšetrovania a všetky orgány poverené reguláciou bezpečnosti civilného letectva v Únii by mali mať úplný prístup k zhromaždeným údajom o udalostiach a hláseniam o udalostiach uchovávaným ich členskými štátmi s cieľom rozhodovať, ktoré incidenty vyžadujú bezpečnostné vyšetrovanie, ako aj určiť, z čoho sa možno poučiť v záujme bezpečnosti letectva a plnenia svojich povinností v oblasti dohľadu.

(13)

Je nevyhnutné mať k dispozícii vysokokvalitné a úplné údaje, pretože analýza a trendy vychádzajúce z nepresných údajov môžu viesť k zavádzajúcim výsledkom a zameraniu úsilia na nevhodné opatrenie. Takéto nepresné údaje môžu okrem toho viesť k strate dôvery v informácie pochádzajúce zo systémov ohlasovania udalostí. S cieľom zabezpečiť kvalitu hlásení o udalostiach a umožniť ich úplnosť by mali obsahovať určité minimálne informácie, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od kategórie udalosti. Okrem toho by sa mali uplatňovať postupy kontroly kvality informácií a predchádzania nesúladu medzi hlásením o udalosti a údajmi o udalosti, ktoré sa predbežne získali. S podporou Komisie by sa navyše mal vypracovať príslušný poradný materiál, najmä aby sa zabezpečila kvalita a umožnila úplnosť údajov, ako aj konzistentné a jednotné začleňovanie údajov do databáz. Mali by sa organizovať pracovné semináre najmä zo strany Komisie s cieľom poskytovať potrebnú podporu.

(14)

Komisia by mala vypracovať jednotný európsky systém klasifikácie rizík zaisťujúci identifikáciu rýchlych opatrení potrebných v prípade jednotlivých udalostí s vysokým bezpečnostným rizikom. Tento systém by mal umožniť aj identifikáciu kľúčových rizikových oblastí na základe súhrnných informácií. Mal by slúžiť ako pomoc pre príslušné subjekty pri posudzovaní udalostí a rozhodovaní o tom, na ktoré oblasti by sa malo najlepšie zamerať ich úsilie. Jednotným európskym systémom klasifikácie rizík by sa mal zjednodušiť integrovaný a harmonizovaný prístup k riadeniu rizík v celom európskom systéme letectva, čím sa členským štátom, Komisii a agentúre umožní harmonizovane sa sústrediť na úsilie o zvyšovanie bezpečnosti.

(15)

Jednotný európsky systém klasifikácie rizík by mal takisto umožniť identifikáciu kľúčových rizikových oblastí v Únii na základe súhrnných informácií z európskej perspektívy a podporiť prácu vykonávanú v oblasti európskeho programu bezpečnosti letectva a európskeho plánu bezpečnosti letectva. Na účely zabezpečenia konzistentnej a jednotnej klasifikácie rizík vo všetkých členských štátoch by Komisia mala poskytovať vhodnú podporu.

(16)

S cieľom uľahčiť výmenu informácií by sa hlásenia o udalostiach mali uchovávať v databázach, ktoré by mali byť kompatibilné s Európskym koordinačným strediskom pre systémy podávania ohlasovania udalostí (ECCAIRS) (softvérom, ktorý používajú všetky členské štáty a európsky centrálny register na uchovávanie hlásení o udalostiach) a s taxonómiou ADREP [taxonómiou Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO) používanou aj pre softvér ECCAIRS]. Technickú podporu pre interoperabilitu systémov by mala poskytovať agentúra a Komisia.

(17)

Organizácie by mali v jednej alebo vo viacerých databázach uchovávať hlásenia o udalostiach vyplývajúce z údajov o udalostiach zhromaždených v rámci systémov povinného, a ak je to možné, aj dobrovoľného ohlasovania. Malo by byť možné, aby zložitosť databázy bola primeraná veľkosti dotknutej organizácie a/alebo významu organizácie s ohľadom na ciele tohto nariadenia, a mala by pozostávať minimálne z dátového súboru, ktorý by obsahoval spoločné povinné dátové polia a prípadne aj osobitné povinné dátové polia.

(18)

Udalosť lietadla registrovaného v členskom štáte alebo prevádzkovaného organizáciou usadenou v členskom štáte by sa mala ohlasovať dokonca aj vtedy, keď sa stala mimo územia tohto členského štátu.

(19)

Informácie o udalostiach by sa mali v rámci Únie vymieňať s cieľom zvýšiť odhaľovanie skutočných alebo potenciálnych nebezpečenstiev. Táto výmena informácií by tiež mala členským štátom umožniť, aby mali prístup k všetkým informáciám o udalostiach, ku ktorým dochádza na ich území alebo v ich vzdušnom priestore, ale ktoré sa hlásia inému členskému štátu. Agentúre by sa tým tiež malo umožniť, aby dostala presné informácie o udalostiach a prístup k všetkým hláseniam o udalostiach zhromaždeným v Únii, aby v prípade potreby mohla na riziká identifikované v Únii reagovať prijatím nápravných opatrení. Táto výmena informácií by mala umožniť, aby príslušné orgány členských štátov dostali presné informácie o udalostiach v ich vzdušnom priestore a aby v prípade potreby reagovali na riziká identifikované na ich území prijatím nápravných opatrení.

(20)

Cieľom výmeny informácií o udalostiach by mala byť prevencia leteckých nehôd a incidentov. Táto výmena by sa nemala používať na zisťovanie viny alebo zodpovednosti ani na stanovenie referenčného porovnávania výkonnosti bezpečnosti.

(21)

Najefektívnejší spôsob, ako zabezpečiť výmenu veľkého množstva informácií o bezpečnosti medzi členskými štátmi, Komisiou a agentúrou, je prostredníctvom európskeho centrálneho registra za predpokladu, že členské štáty, Komisia a agentúra majú k nemu úplný prístup.

(22)

Všetky informácie súvisiace s bezpečnosťou, ktoré boli odvodené z hlásení o udalostiach zhromaždených v Únii, by sa mali včas postúpiť európskemu centrálnemu registru. Malo by to zahŕňať zhromažďovanie informácií o incidentoch, ako aj informácie o nehodách a vážnych incidentoch vyšetrovaných podľa nariadenia (EÚ) č. 996/2010.

(23)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na informácie o udalostiach, ktoré sa uchovávajú v databázach organizácií, členských štátov alebo agentúry.

(24)

Všetky informácie súvisiace s bezpečnosťou v európskom centrálnom registri by mali byť prístupné subjektom povereným reguláciou bezpečnosti civilného letectva v Únii vrátane agentúry a orgánom zodpovedným za vyšetrovanie nehôd a incidentov v Únii.

(25)

Zainteresované strany by mali mať možnosť požiadať o prístup k určitým informáciám obsiahnutým v európskom centrálnom registri, a to pri dodržaní pravidiel týkajúcich sa zachovania dôvernosti týchto informácií a anonymity dotknutých osôb.

(26)

Keďže národné kontaktné miesto má najlepšie vedomosti o zainteresovaných stranách usadených v danom členskom štáte, každé národné kontaktné miesto by sa malo zaoberať žiadosťami zainteresovaných strán usadených na území jeho členského štátu. Komisia by sa mala zaoberať žiadosťami od zainteresovaných strán z tretích krajín alebo od medzinárodných organizácií.

(27)

Informácie v hláseniach o udalostiach by sa mali analyzovať a mali by sa určovať riziká pre bezpečnosť. Mali by sa včas identifikovať a realizovať akékoľvek vhodné následné opatrenia na zvýšenie bezpečnosti letectva. Informácie o analýze udalostí a opatreniach, ktoré na ne nadväzujú, by sa mali šíriť v organizáciách, príslušných orgánoch členských štátov a agentúre, keďže poskytovanie spätnej väzby o ohlásených udalostiach stimuluje jednotlivcov, aby udalosti ohlasovali. Ak je to vhodné a možné, informácie o analýze udalostí a opatreniach, ktoré na ne nadväzujú, by sa mali poskytnúť aj jednotlivcom, ktorí udalosti priamo ohlásili príslušným orgánom členských štátov alebo agentúre. Takáto spätná väzba by mala byť v súlade s pravidlami tohto nariadenia o dôvernosti a ochrane ohlasovateľa a osôb uvedených v hlásení o udalosti.

(28)

Toto nariadenie by malo pomáhať členským štátom, agentúre a organizáciám pri riadení rizík pre bezpečnosť letectva. Systémy riadenia bezpečnosti používané organizáciami sa dopĺňajú systémami riadenia bezpečnosti používanými členskými štátmi a agentúrou. Zatiaľ čo organizácie riadia riziká pre bezpečnosť súvisiace s ich konkrétnymi činnosťami, príslušné orgány členských štátov a agentúra riadia riziká pre bezpečnosť systémov letectva členských štátov ako celku a celej Únie, pričom sa zaoberajú spoločnými rizikami pre bezpečnosť letectva v dotknutých členských štátoch alebo na úrovni Únie. Povinnosti agentúry a príslušných orgánov členských štátov by nemali oslobodzovať organizácie od ich priamych povinností, pokiaľ ide o riadenie bezpečnosti priamo spojenej s produktmi a službami, ktoré poskytujú. Na tieto účely by organizácie mali zhromažďovať a analyzovať informácie o udalostiach, aby mohli identifikovať nebezpečenstvá súvisiace s ich činnosťami a znižovať ich. Takisto by mali posudzovať súvisiace riziká pre bezpečnosť a vyčleňovať zdroje na prijímanie rýchlych a vhodných opatrení na ich znižovanie. Celkový proces by mal monitorovať príslušný orgán, ktorý by mal v prípade potreby žiadať o prijatie dodatočných opatrení na zabezpečenie riadneho odstránenia bezpečnostných nedostatkov. Na druhej strane by príslušné orgány členských štátov a agentúra mali dopĺňať systémy riadenia bezpečnosti organizácií na úrovni členského štátu a na európskej úrovni.

(29)

Keď členské štáty stanovujú opatrenia, ktoré sa majú zahrnúť do ich národného programu bezpečnosti a národného plánu bezpečnosti, mali by používať informácie pochádzajúce zo zhromaždených hlásení o udalostiach a ich analýzy s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia vychádzali z dôkazov. Národné programy bezpečnosti a národné plány bezpečnosti sa na európskej úrovni dopĺňajú európskym programom bezpečnosti letectva a európskym plánom bezpečnosti letectva.

(30)

Keďže cieľ zvýšenia bezpečnosti letectva nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, pretože systémy ohlasovania používané členskými štátmi izolovane sú menej efektívne než koordinovaná sieť s výmenou informácií, ktorá umožňuje identifikovať možné bezpečnostné problémy a kľúčové rizikové oblasti na úrovni Únie, mala by sa analýza na vnútroštátnej úrovni doplniť o analýzu a nadväzujúce opatrenia na úrovni Únie, aby sa zabezpečila lepšia prevencia leteckých nehôd a incidentov. Túto úlohu by na úrovni Únie mala vykonávať sieť analytikov bezpečnosti letectva v koordinácii s agentúrou a Komisiou. Uvedenej sieti by sa malo umožniť konsenzom rozhodnúť, že na svoje zasadnutia prizve pozorovateľov vrátane zamestnancov alebo zástupcov príslušného odvetvia.

(31)

Z práce siete analytikov bezpečnosti letectva na účel určovania opatrení, ktoré je potrebné vykonať na úrovni Únie na základe dôkazov, by mal čerpať najmä európsky program bezpečnosti letectva a európsky plán bezpečnosti letectva.

(32)

Verejnosti by sa mali poskytovať všeobecné súhrnné informácie o úrovni bezpečnosti letectva v členských štátoch a Únii. Tieto informácie by mali zahŕňať najmä trendy a analýzy vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia členskými štátmi, ako aj informácie v súhrnnej forme o obsahu európskeho centrálneho registra, a možno ich poskytovať uverejňovaním ukazovateľov výkonnosti bezpečnosti (safety performance indicators – SPI).

(33)

Systém bezpečnosti civilného letectva je založený na spätnej väzbe a poznatkoch získaných z nehôd a incidentov. Ohlasovanie udalostí a využívanie informácií o udalostiach na účely zlepšenia bezpečnosti je závislé od vzťahu dôvery medzi ohlasovateľom a subjektom zodpovedným za zhromažďovanie a posudzovanie informácií. To si vyžaduje prísne uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa dôvernosti. Účelom ochrany informácií o bezpečnosti pred nevhodným používaním a obmedzeného prístupu do európskeho centrálneho registra iba pre zainteresované strany zapojené do zvyšovania úrovne bezpečnosti civilného letectva je zaistenie nepretržitej dostupnosti informácií o bezpečnosti, aby sa mohli prijímať vhodné a včasné preventívne opatrenia a aby sa zvyšovala bezpečnosť letectva. V tejto súvislosti by sa mali náležite chrániť citlivé informácie o bezpečnosti a ich zhromažďovanie by sa malo zabezpečiť zaručením ich dôvernosti, ochranou ich zdroja a zabezpečením dôvery zamestnancov pracujúcich v civilnom letectve v systémy ohlasovania udalostí. Mali by sa zaviesť primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť zachovanie dôvernosti informácií zhromaždených prostredníctvom systémov ohlasovania udalostí a obmedziť prístup do európskeho centrálneho registra. V rámci vnútroštátnych predpisov o slobodnom prístupe k informáciám by sa mala zohľadniť potrebná dôvernosť takýchto informácií. Zhromaždené informácie by mali byť náležite chránené pred neoprávneným použitím alebo zverejnením. Mali by sa používať výlučne na účel udržiavania alebo zvyšovania úrovne bezpečnosti letectva a nemali by sa používať na určovanie viny alebo zodpovednosti.

(34)

S cieľom zaistiť dôveru zamestnancov či zmluvného personálu v systém ohlasovania udalostí organizácie by sa informácie obsiahnuté v hláseniach o udalostiach mali vhodne chrániť a nemali by sa používať na iné účely než udržanie alebo zvyšovanie úrovne bezpečnosti letectva. K dosiahnutiu tohto cieľa by mali prispievať najmä vnútorné pravidlá „kultúry spravodlivosti“, ktoré organizácia prijme podľa tohto nariadenia. Ďalším účinným spôsobom, ako dosiahnuť tento cieľ, môže byť obmedzenie prenosu osobných údajov alebo informácií, ktoré umožňujú určenie totožnosti ohlasovateľa alebo ďalších osôb uvedených v hláseniach o udalostiach, prostredníctvom jasného oddelenia útvarov, ktoré pracujú s hláseniami o udalostiach od ostatných útvarov organizácie.

(35)

Ohlasovateľ alebo osoba, ktorá je v hláseniach o udalostiach uvedená, by mali byť náležite chránení. V tejto súvislosti by sa z hlásení o udalostiach mali odstrániť identifikačné údaje a podrobnosti týkajúce sa totožnosti ohlasovateľa a osôb uvedených v hláseniach o udalostiach by sa nemali ukladať do databáz.

(36)

Systém civilného letectva by mal okrem toho podporovať „kultúru bezpečnosti“, ktorá uľahčuje spontánne ohlasovanie udalostí, a tým napomáha rozvoj zásady „kultúry spravodlivosti“. „Kultúra spravodlivosti“ je zásadným prvkom širšieho pojmu „kultúra bezpečnosti“, ktorý je základom riadneho systému riadenia bezpečnosti. Prostredie uplatňujúce zásady „kultúry bezpečnosti“ by nemalo brániť prijatiu opatrení potrebných na udržiavanie alebo zvyšovanie úrovne bezpečnosti letectva.

(37)

„Kultúra spravodlivosti“ by mala jednotlivé osoby povzbudzovať na ohlasovanie informácií o bezpečnosti. Nemala by ich však oslobodzovať od ich bežných povinností. Zamestnanci ani zmluvný personál by preto nemali byť v tejto súvislosti na základe informácií poskytnutých podľa tohto nariadenia objektom akejkoľvek zaujatosti okrem prípadov úmyselného porušenia predpisov alebo keď došlo k zjavnému, významnému a závažnému nezohľadneniu zjavného rizika a hlbokému pracovnému zlyhaniu spočívajúcemu v nevykonaní opatrení, ktoré sa za daných okolností jednoznačne mali vykonať, čím sa spôsobila predvídateľná škoda osobe alebo na majetku, alebo sa výrazne ohrozila úroveň bezpečnosti letectva.

(38)

S cieľom podporiť ohlasovanie udalostí by bolo vhodné chrániť nielen ohlasovateľov, ale aj osoby, ktoré sú uvedené v príslušných hláseniach o udalostiach. Takou ochranou by sa však uvedené osoby nemali zbaviť ich ohlasovacích povinností podľa tohto nariadenia. Najmä v prípade, keď je v hlásení o udalosti uvedená osoba, ktorá má povinnosť tú istú udalosť ohlásiť, a zámerne ju neohlási, mala by stratiť svoju ochranu a čeliť sankciám vyplývajúcim z uplatňovania tohto nariadenia.

(39)

Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné právo a náležitý výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa jasne stanovila miera, do ktorej sú ohlasovateľ a iné osoby uvedené v hláseniach o udalostiach chránené pred zaujatosťou alebo trestným stíhaním.

(40)

Aby sa zvýšila dôvera jednotlivcov v systém, malo by sa zaobchádzanie s hláseniami o udalostiach organizovať tak, aby sa primerane chránila dôvernosť totožnosti ohlasovateľa a iných osôb uvedených v hláseniach o udalostiach s ohľadom na podporu „kultúry spravodlivosti“. Cieľom by vždy, ak je to možné, malo byť umožniť zriadenie nezávislého systému spracovania informácií o udalostiach.

(41)

Zamestnanci organizácií, príslušných orgánov členských štátov a agentúry podieľajúci sa na hodnotení, spracúvaní alebo analýze udalostí zohrávajú pri identifikácii bezpečnostných nebezpečenstiev a nedostatkov významnú úlohu. Skúsenosti ukazujú, že analýza pri spätnom skúmaní udalostí po nehode vedie k identifikácii rizík a nedostatkov, ktoré by inak neboli identifikované. Je preto možné, že by osoby zapojené do hodnotenia, spracúvania alebo analýzy udalostí mohli mať obavy z možných následkov, pokiaľ ide o stíhanie pred justičnými orgánmi. Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné právo a náležitý výkon spravodlivosti, by členské štáty nemali viesť konania proti osobám, ktoré sú v príslušných orgánoch členských štátov zapojené do hodnotenia, spracúvania a analýzy udalostí, v súvislosti s rozhodnutiami, ktoré prijali počas plnenia svojich povinností a ktoré sa následne a spätne ukážu ako chybné alebo neúčinné, ale ktoré boli v čase prijatia a na základe informácií dostupných v tom čase primerané a vhodné.

(42)

Zamestnanci a zmluvný personál by mali mať možnosť ohlasovať porušovanie zásad vymedzujúcich ich ochranu podľa tohto nariadenia a nemali by byť za takéto ohlasovanie sankcionovaní. Členské štáty by mali vymedziť dôsledky pre tých, ktorí porušia zásady ochrany ohlasovateľa a iných osôb uvedených v hláseniach o udalostiach, a prípadne by mali prijať nápravné opatrenia alebo uložiť sankcie.

(43)

Jednotlivci môžu byť odrádzaní od ohlasovania udalostí z obavy, že sa sami usvedčia, a potenciálnych následkov, pokiaľ ide o stíhanie pred justičnými orgánmi. Ciele tohto nariadenia možno dosiahnuť bez toho, aby sa nenáležite zasahovalo do súdnych systémov členských štátov. Je preto vhodné stanoviť, aby neplánované alebo neúmyselné prípady porušenia zákona, o ktorých orgány členských štátov nadobudnú vedomosť výhradne prostredníctvom hlásení na základe tohto nariadenia, neboli predmetom disciplinárnych, správnych alebo súdnych konaní, ak nie je stanovené inak v uplatniteľnom vnútroštátnom trestnom práve. Práva tretích strán na občianskoprávne konanie by sa však tento zákaz týkať nemal, a tieto práva by mali podliehať výhradne vnútroštátnemu právu.

(44)

V rámci budovania prostredia „kultúry spravodlivosti“ by sa však členským štátom mala ponechať možnosť rozšíriť zákaz používať hlásenia o udalostiach ako dôkazový materiál proti ohlasovateľom zo správnych a disciplinárnych konaní na občianske alebo trestné konania.

(45)

Okrem toho by sa spolupráca medzi bezpečnostnými orgánmi a justičnými orgánmi mala posilniť a sformalizovať vopred uzatvorenými dohodami medzi nimi, ktorými by sa mala rešpektovať rovnováha medzi rôznymi verejnými záujmami a ktoré by najmä mali upraviť napríklad prístup k hláseniam o udalostiach vo vnútroštátnych databázach a ich využívanie.

(46)

S cieľom podporiť agentúru, ktorej povinnosti sa na základe tohto nariadenia rozširujú, by agentúra mala dostať dostatočné zdroje na to, aby sa jej umožnilo plnenie dodatočných úloh, ktoré jej boli pridelené.

(47)

S cieľom doplniť alebo zmeniť toto nariadenie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade

(48)

Komisia by sa pri uplatňovaní tohto nariadenia mala radiť s agentúrou a v ňom uvedenou sieťou analytikov bezpečnosti letectva.

(49)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (5).

(50)

Pri uplatňovaní tohto nariadenia by sa mali v plnej miere dodržiavať pravidlá týkajúce sa spracúvania údajov a ochrany jednotlivcov ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (6) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (7). Pri uplatňovaní tohto nariadenia by sa mali v plnej miere dodržiavať pravidlá týkajúce sa prístupu k údajom ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (8) s výnimkou prípadov, ktoré sa týkajú šírenia údajov a informácií z európskeho centrálneho registra, ktoré sú chránené podľa prísnejších pravidiel stanovených v tomto nariadení.

(51)

Sankcie by sa mali uplatniť najmä voči každej osobe alebo subjektu, ktoré v rozpore s týmto nariadením zneužijú informácie chránené týmto nariadením; konajú zaujatým spôsobom proti ohlasovateľovi alebo iným osobám uvedeným v hláseniach o udalostiach okrem prípadov, keď sa uplatňujú výnimky ustanovené v tomto nariadení; nevytvárajú prostredie vhodné na zhromažďovanie údajov o udalostiach; neanalyzujú zhromaždené informácie; nekonajú s cieľom riešiť zistené nedostatky v oblasti bezpečnosti alebo potenciálne nedostatky v oblasti bezpečnosti alebo sa nedelia o informácie zhromaždené na základe uplatňovania tohto nariadenia.

(52)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie spoločných pravidiel v oblasti ohlasovania udalostí v civilnom letectve, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu jeho celoúnijového rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(53)

Nariadenie (EÚ) č. 996/2010 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(54)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES (9), nariadenie Komisie (ES) č. 1321/2007 (10) a nariadenie Komisie (ES) č. 1330/2007 (11) by sa preto mali zrušiť.

(55)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a európsky dozorný úradník vydal stanovisko 10. apríla 2013 (12),

a)

sa na základe analýzy zhromaždených informácií včas prijalo prípadné bezpečnostné opatrenie;

b)

bola zaručená nepretržitá dostupnosť informácií o bezpečnosti prostredníctvom zavedenia pravidiel dôvernosti a primeraného využívania informácií a prostredníctvom harmonizovanej a posilnenej ochrany ohlasovateľov a osôb uvedených v hláseniach o udalostiach a

c)

sa zvažovali riziká pre bezpečnosť letectva a zaoberalo sa nimi tak na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni.

1.

„ohlasovateľ“ je fyzická osoba podávajúca hlásenie o udalosti alebo o inej informácii súvisiacej s bezpečnosťou podľa tohto nariadenia;

2.

„lietadlo“ je zariadenie schopné pohybu v atmosfére následkom iných reakcií, ako sú reakcie vzduchu voči zemskému povrchu;

3.

„incident“ je incident v zmysle nariadenia (EÚ) č. 996/2010;

4.

„vážny incident“ je vážny incident v zmysle nariadenia (EÚ) č. 996/2010;

5.

„nehoda“ je nehoda v zmysle nariadenia (EÚ) č. 996/2010;

6.

„informácie bez identifikačných údajov“ sú informácie pochádzajúce z hlásení o udalostiach, z ktorých sa odstránili všetky osobné údaje, ako sú mená alebo adresy fyzických osôb;

7.

„udalosť“ je každá udalosť súvisiaca s bezpečnosťou, ktorá ohrozuje alebo by v prípade, že nedôjde k jej náprave alebo vyriešeniu, mohla ohroziť lietadlo, osoby v ňom alebo akúkoľvek inú osobu a ktorá zahŕňa predovšetkým nehodu alebo vážny incident;

8.

„organizácia“ je akákoľvek organizácia, ktorá poskytuje letecké produkty a/alebo ktorá zamestnáva alebo najíma osoby, ktoré musia ohlasovať udalosti v súlade s článkom 4 ods. 6, alebo využíva ich služby;

9.

„anonymizácia“ je úkon, ktorým sa z hlásení o udalostiach odstránia všetky osobné údaje, ktoré súvisia s ohlasovateľom a osobami uvedenými v hláseniach o udalostiach, a všetky údaje vrátane názvu organizácie či organizácií zúčastnených na udalosti, na základe ktorých by sa dala odhaliť totožnosť ohlasovateľa alebo tretej strany alebo z ktorých by sa uvedená informácia dala na základe hlásenia o udalosti vyvodiť;

10.

„nebezpečenstvo“ je situácia alebo predmet, ktoré môžu spôsobiť usmrtenie alebo zranenie osoby, poškodenie vybavenia alebo konštrukcie, stratu materiálu alebo obmedzenie schopnosti osoby vykonávať predpísanú funkciu;

11.

„orgán bezpečnostného vyšetrovania“ je stály vnútroštátny orgán bezpečnostného vyšetrovania civilného letectva, ktorý vedie bezpečnostné vyšetrovanie alebo naň dohliada podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 996/2010;

12.

„kultúra spravodlivosti“ je kultúra, v ktorej prevádzkovatelia alebo iné osoby v prvej línii nie sú trestaní za tie konania, opomenutia alebo rozhodnutia, ktoré zodpovedajú ich skúsenostiam a odbornej príprave, pričom sa však netoleruje hrubá nedbanlivosť, úmyselné porušovanie povinností a deštruktívne konanie;

13.

„kontaktné miesto“ je:

14.

„zainteresovaná strana“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo akýkoľvek oficiálny orgán s právnou subjektivitou alebo bez nej, ktorý sa môže zúčastňovať na zvyšovaní úrovne bezpečnosti letectva tým, že má prístup k informáciám o udalostiach vymieňaným medzi členskými štátmi, a ktorý spadá do jednej z kategórií zainteresovaných strán stanovených v prílohe II;

15.

„štátny program bezpečnosti“ je integrovaný súbor právnych aktov a činností zameraný na riadenie bezpečnosti civilného letectva v členskom štáte;

16.

„európsky plán bezpečnosti letectva“ je plán posudzovania otázok bezpečnosti a súvisiacich opatrení na európskej úrovni;

17.

„európsky program bezpečnosti letectva“ je integrovaný súbor nariadení na úrovni Únie spolu s činnosťami a procesmi používanými na spoločné riadenie bezpečnosti civilného letectva na európskej úrovni;

18.

„systém riadenia bezpečnosti“ je systematický prístup k riadeniu bezpečnosti letectva vrátane potrebných organizačných štruktúr, zodpovedností, politík a postupov a zahŕňa akýkoľvek systém riadenia, ktorého úlohou je riadenie bezpečnosti samostatne alebo spolu s inými systémami riadenia v rámci organizácie.

a)

ohlasovania udalostí, ktoré ohrozujú alebo ktoré by za podmienky, že nebudú napravené alebo vyriešené, ohrozili lietadlo, osoby v ňom, akúkoľvek inú osobu, vybavenie alebo zariadenie, ktoré ovplyvňujú prevádzku lietadla, a ohlasovania iných príslušných informácií súvisiacich s bezpečnosťou v uvedenom kontexte;

b)

analýzy ohlásených udalostí a iných informácií súvisiacich s bezpečnosťou a na ne nadväzujúcich opatrení;

c)

ochrany osôb pracujúcich v letectve;

d)

vhodného využívania zhromaždených informácií o bezpečnosti;

e)

začlenenia informácií do európskeho centrálneho registra a

f)

šírenia anonymizovaných informácií zainteresovaným stranám s cieľom poskytnúť im informácie, ktoré potrebujú na zvýšenie úrovne bezpečnosti letectva.

a)

udalosti súvisiace s prevádzkou lietadla, ako sú:

b)

udalosti súvisiace s technickým stavom, údržbou a opravou lietadiel, ako sú:

c)

udalosti súvisiace s leteckými navigačnými službami a zariadeniami, ako sú:

d)

udalosti súvisiace s letiskami a pozemnými službami, ako sú:

a)

veliaci pilot alebo v prípade, že veliaci pilot nemôže udalosť ohlásiť, ktorýkoľvek ďalší člen posádky v hierarchii velenia lietadla registrovaného v členskom štáte alebo lietadla registrovaného mimo Únie, ale používaného prevádzkovateľom, pre ktorého zabezpečuje dohľad nad leteckou prevádzkou členský štát alebo ktorý je usadený v Únii;

b)

osoba zapojená do navrhovania, výroby, pravidelného monitorovania letovej spôsobilosti, údržby alebo úpravy lietadla alebo akéhokoľvek jeho vybavenia alebo časti pod dohľadom členského štátu alebo agentúry;

c)

osoba, ktorá podpisuje osvedčenie o overení letovej spôsobilosti alebo uvoľnenie lietadla alebo akéhokoľvek jeho vybavenia alebo časti do prevádzky pod dohľadom členského štátu alebo agentúry;

d)

osoba, ktorá vykonáva funkciu, pre ktorú je potrebné mať od členského štátu oprávnenie ako zamestnanca poskytovateľa letových prevádzkových služieb povereného povinnosťami súvisiacimi s leteckými navigačnými službami alebo ako pracovníka letovej informačnej služby;

e)

osoba, ktorá plní funkciu spojenú s riadením bezpečnosti letiska, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 (13);

f)

osoba, ktorá vykonáva funkciu spojenú s inštalovaním, úpravou, údržbou, opravou, generálnou revíziou, letovou kontrolou alebo kontrolou leteckých navigačných zariadení, nad ktorými zabezpečuje dohľad členský štát;

g)

osoba, ktorá vykonáva funkciu spojenú s pozemnou obsluhou lietadiel vrátane tankovania, vypracúvania nákladných listov, nakladania, odstraňovania námrazy a ťahania na letisku, ktoré spadá pod nariadenie (ES) č. 1008/2008.

a)

údajov o udalostiach, ktoré nemusí zachytiť systém povinného ohlasovania;

b)

iných informácií súvisiacich s bezpečnosťou, ktoré ohlasovateľ považuje za skutočné alebo potenciálne nebezpečenstvo pre bezpečnosť letectva.

a)

údajov o udalostiach, ktoré nemusí zachytiť systém povinného ohlasovania;

b)

iných informácií súvisiacich s bezpečnosťou, ktoré ohlasovateľ považuje za skutočné alebo potenciálne nebezpečenstvo pre bezpečnosť letectva.

a)

údajov o udalostiach, ktoré nemusí zachytiť systém povinného ohlasovania;

b)

iných informácií súvisiacich s bezpečnosťou, ktoré ohlasovateľ považuje za skutočné alebo potenciálne nebezpečenstvo pre bezpečnosť letectva.

a)

ktoré sa nemusia povinne ohlasovať podľa článku 4 ods. 1;

b)

ohlásených osobami, ktoré nie sú uvedené v článku 4 ods. 6.

a)

odvetvia letectva;

b)

profesijných organizácií personálu v oblasti letectva.

a)

národný orgán civilného letectva a/alebo

b)

orgán bezpečnostného vyšetrovania a/alebo

c)

akýkoľvek iný nezávislý orgán alebo subjekt usadený v Únii, ktorý je poverený touto funkciou.

a)

normalizované na uľahčenie výmeny informácií a

b)

kompatibilné so softvérom ECCAIRS a taxonómiou ADREP.

a)

integráciu minimálnych informácií uvedených v odseku 1;

b)

klasifikáciu rizika udalostí uvedenú v odseku 2 a

c)

zavádzanie postupov kontroly kvality údajov uvedených v odseku 3.

a)

poradné materiály;

b)

pracovné semináre a

c)

vhodnú odbornú prípravu.

a)

počas prebiehajúceho vyšetrovania: predbežné vecné informácie o nehodách a vážnych incidentoch;

b)

po ukončení vyšetrovania:

a)

predmet záujmu iných členských štátov alebo agentúry, alebo

b)

si prípadne vyžadujú, aby iné členské štáty alebo agentúra prijali bezpečnostné opatrenia.

a)

žiadosť podáva zainteresovaná strana;

b)

je príslušné zaoberať sa touto žiadosťou.

a)

požadované informácie sa týkajú jej vlastného vybavenia, prevádzky alebo oblasti činnosti;

b)

všeobecným rozhodnutím sa neposkytuje prístup k celému obsahu databázy;

c)

všeobecné rozhodnutie sa vzťahuje len na anonymizované informácie.

a)

zainteresovaná strana použije informáciu iba na účel uvedený vo formulári žiadosti, ktorý by mal byť zlučiteľný s cieľom tohto nariadenia uvedeným v článku 1, a

b)

zainteresovaná strana nezverejní prijaté informácie bez písomného súhlasu toho, kto poskytol informáciu, a prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie príslušnej dôvernosti prijatých informácií.

a)

včas toto opatrenie vykoná a

b)

zavedie postup na monitorovanie vykonávania a účinnosti opatrenia.

a)

predbežné výsledky analýzy vykonanej podľa odseku 1, ak existuje, a

b)

všetky opatrenia, ktoré sa majú prijať podľa odseku 2.

a)

predbežné výsledky analýzy vykonanej podľa odseku 1, ak existuje, a

b)

všetky opatrenia, ktoré sa majú prijať podľa odseku 2.

a)

včas vykonajú toto opatrenie a

b)

zavedú postup na monitorovanie vykonávania a účinnosti opatrenia.

a)

obsahuje súhrnné a anonymizované informácie o druhu udalostí a iných informáciách súvisiacich s bezpečnosťou ohlásených prostredníctvom ich vnútroštátnych systémov povinného a dobrovoľného ohlasovania;

b)

určuje trendy;

c)

určuje opatrenie, ktoré prijal.

a)

na určovanie viny alebo zodpovednosti, alebo

b)

na žiadny iný účel, iba na udržiavanie alebo zvyšovanie bezpečnosti letectva.

a)

zabezpečia dôvernosť informácií a

b)

obmedzia používanie informácií na to, čo je absolútne nevyhnutné na plnenie ich povinností súvisiacich s bezpečnosťou bez toho, aby sa určovala vina alebo zodpovednosť; v tomto ohľade sa informácie použijú predovšetkým na riadenie rizika a analýzu bezpečnostných trendov, ktoré môžu viesť k bezpečnostným odporúčaniam alebo opatreniam na riešenie skutočných alebo potenciálnych nedostatkov v oblasti bezpečnosti.

a)

ohlasovateľom ani

b

osobám uvedeným v hláseniach o udalostiach.

a)

v prípade úmyselného porušenia predpisov;

b)

keď došlo k zjavnému, významnému a závažnému nezohľadneniu zjavného rizika a hlbokému profesijnému zlyhaniu spočívajúcemu v nevykonaní opatrení, ktoré sa za daných okolností jednoznačne mali vykonať, čím sa spôsobila predvídateľná škoda osobe alebo na majetku alebo sa výrazne ohrozila úroveň bezpečnosti letectva.

a)

aktualizovať zoznam povinných dátových polí hlásení o udalostiach stanovený v prílohe I, ak sa na základe skúseností získaných pri uplatňovaní tohto nariadenia takéto zmeny ukážu ako nevyhnutné na zvýšenie bezpečnosti letectva;

b)

aktualizovať formulár žiadosti o informácie z európskeho centrálneho registra uvedený v prílohe III, aby sa zohľadnili získané skúsenosti a nový vývoj;

c)

zosúladiť ktorúkoľvek z príloh so softvérom ECCAIRS a taxonómiou ADREP, ako aj s právnymi aktmi prijatými Úniou a s medzinárodnými dohodami.

24.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/44

(1)

Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) bola iniciatíva monitorovania Zeme realizovaná pod vedením Únie v spolupráci s členskými štátmi a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Počiatky GMES sa datujú do mája 1998, keď inštitúcie zapojené do rozvoja kozmických činností v Európe vydali spoločné vyhlásenie, známe ako „Bavenský manifest“. Manifest obsahoval výzvu, aby sa prijal dlhodobý záväzok rozvíjať služby kozmického monitorovania životného prostredia, pričom sa majú využiť a ďalej rozvíjať európske zručnosti a technológie. V roku 2005 Únia prijala strategické rozhodnutie rozvíjať spoločne s ESA nezávislú európsku kapacitu na pozorovanie Zeme s cieľom zabezpečovať služby v oblasti životného prostredia a bezpečnosti.

(2)

Na základe tejto iniciatívy sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 (3) ustanovil európsky program monitorovania Zeme (GMES) a pravidlá týkajúce sa realizácie jeho počiatočnej prevádzky.

(3)

Zatiaľ čo program ustanovený nariadením (EÚ) č. 911/2010 by mal pokračovať vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014-2020 ustanovenom nariadením Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (4), skratka „GMES“ by sa mala nahradiť názvom „Copernicus“ s cieľom zjednodušiť komunikáciu so širokou verejnosťou. Komisia zaregistrovala obchodnú značku, aby ju inštitúcie Únie mohli používať a aby bolo možné udeľovať licencie ostatným zainteresovaným používateľom, najmä poskytovateľom základných služieb.

(4)

Program Copernicus je založený na partnerstve medzi Úniou, ESA a členskými štátmi. Mal by preto vychádzať z existujúcich európskych a vnútroštátnych kapacít, ktoré by sa mali doplniť novými, spoločne vyvinutými aktívami. Komisia by v záujme uplatnenia tohto prístupu mala vyvíjať snahu o udržiavanie dialógu s ESA a členskými štátmi, ktoré vlastnia relevantné kozmické aktíva a aktíva in situ.

(5)

V záujme dosiahnutia svojich cieľov by sa programom Copernicus mala zabezpečiť nezávislá kapacita Únie pre pozorovanie z kozmického priestoru a poskytovanie operačných služieb v oblasti životného prostredia, civilnej ochrany a civilnej bezpečnosti, pričom sa budú plne rešpektovať vnútroštátne mandáty týkajúce sa oficiálnych varovaní. Program by takisto by mal využívať dostupné podporné misie a údaje in situ poskytované najmä členskými štátmi. Program Copernicus by mal podľa možností čo najviac využívať kapacity pre kozmické pozorovania a služby členských štátov. Program Copernicus by mal tiež využívať kapacity obchodných iniciatív v Európe, a prispieť tak k vytváraniu životaschopného komerčného kozmického odvetvia v Európe. Okrem toho by sa mali podporovať systémy optimalizácie prenosu údajov, aby sa ešte viac skvalitnili spôsobilosti, ktorými možno reagovať na rastúci dopyt používateľov po údajoch, ktoré sú prenášané takmer v reálnom čase.

(6)

S cieľom podporovať a uľahčovať využívanie technológií pozorovania Zeme miestnymi orgánmi a malými a strednými podnikmi (MSP) by sa mali podporovať vyhradené siete pre distribúciu údajov z programu Copernicus vrátane celoštátnych a regionálnych orgánov.

(7)

Cieľom programu Copernicus by malo byť poskytovanie presných a spoľahlivých informácií v oblasti životného prostredia a bezpečnosti prispôsobených potrebám používateľov a podporovanie ostatných politík Únie, najmä v súvislosti s vnútorným trhom, dopravou, životným prostredím, energetikou, civilnou ochranou a civilnou bezpečnosťou, spoluprácou s tretími krajinami a humanitárnou pomocou.

(8)

Program Copernicus by sa mal považovať za európsky príspevok k budovaniu globálneho systému systémov pozorovania Zeme (GEOSS) vyvíjaného v rámci Skupiny pre pozorovanie Zeme (GEO).

(9)

Program Copernicus by sa mal vykonávať v súlade s ďalšími relevantnými nástrojmi a opatreniami Únie, najmä opatreniami v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, a nástrojmi v oblasti bezpečnosti, ochrany osobných údajov, konkurencieschopnosti a inovácie, súdržnosti, výskumu, dopravy, hospodárskej súťaže a medzinárodnej spolupráce, a v súlade s európskymi navigačnými satelitnými systémami (Galileo a EGNOS). Údaje z programu Copernicus by mali byť v súlade s priestorovými referenčnými údajmi členských štátov, ako aj s vykonávacími predpismi a technickými usmerneniami infraštruktúry pre priestorové informácie v Únii stanovenej v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (5). Prostredníctvom programu Copernicus by sa takisto mal doplniť spoločný systém environmentálnych informácií (SSEI) uvedený v oznámení Komisie z 1. februára 2008 s názvom K spoločnému systému environmentálnych informácii (SSEI) a činnostiam Únie v oblasti reakcie na núdzové situácie. Program Copernicus by sa mal vykonávať v súlade s cieľmi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES (6) o opakovanom použití informácií verejného sektora, najmä pokiaľ ide o transparentnosť, vytvorenie podmienok podporujúcich rozvoj služieb a prispievanie k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest. Údaje z programu Copernicus a informácie z programu Copernicus by mali byť k dispozícii zdarma a otvorene, aby sa podporila Digitálna agenda pre Európu uvedená v oznámení Komisie z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu.

(10)

Program Copernicus je program, ktorý sa má vykonávať v rámci stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“). Mal by byť prínosom pre širokú škálu politík Únie a prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, aby sa najmä prostredníctvom rozvoja účinnej politiky v oblasti kozmického priestoru poskytli nástroje na riešenie niektorých hlavných globálnych problémov a splnenie cieľov v oblasti zmeny klímy a energetickej udržateľnosti. Program Copernicus by mal tiež podporovať vykonávanie európskej politiky v oblasti kozmického priestoru a podporovať rast európskych trhov údajov a služieb z kozmického priestoru.

(11)

Program Copernicus by tiež mal ťažiť z výsledkov dosiahnutých v rámci programu Horizont 2020 zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (7), najmä prostredníctvom jeho činností v oblasti výskumu a inovácie týkajúcich sa budúcich technológií pozorovania Zeme a aplikácií na pozorovanie Zeme pomocou diaľkového prieskumu, vzdušných a in situ technológií a údajov s cieľom reagovať na hlavné spoločenské výzvy. Komisia by mala zabezpečiť príslušný synergický účinok, transparentnosť a jednoznačnosť rozdielnych aspektov programu Copernicus.

(12)

Vývoj zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus by mal vychádzať z analýzy možností s cieľom vyhovieť meniacim sa požiadavkám používateľov vrátane požiadaviek súvisiacich s verejným obstarávaním zo strany národných/verejných misií a komerčných poskytovateľov v Európe, špecifikáciou nových špecializovaných misií, medzinárodnými dohodami zabezpečujúcimi prístup k neeurópskym misiám a európskym trhom v oblasti pozorovania Zeme.

(13)

Z dôvodu jednoznačnosti a na uľahčenie kontroly nákladov by maximálna suma, ktorú Únia pridelila na vykonávanie činností programu Copernicus, mala byť rozdelená do jednotlivých kategórií. V záujme pružnosti a zabezpečenia bezproblémového fungovania programu Copernicus by však Komisia mala byť schopná prerozdeliť finančné prostriedky z jednej kategórie do inej.

(14)

Poskytovanie operačných služieb závisí od dobrého fungovania, nepretržitej dostupnosti a bezpečnosti zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus. Zvyšujúce sa riziko zrážky s inými satelitmi a kozmickým odpadom predstavuje vážnu hrozbu pre zložku „kozmický priestor“ programu Copernicus. Činnosti programu Copernicus by preto mali zahŕňať ochranu zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus a jeho fungovania, a to aj pri vypúšťaní satelitov. Úmerný príspevok na náklady na služby, ktoré by boli schopné poskytnúť takúto ochranu, by sa v čo najväčšej možnej miere mohol v tejto súvislosti financovať z rozpočtu prideleného na program Copernicus na základe dôsledného riadenia nákladov a úplného súladu s maximálnou sumou 26, 5 milióna EUR v bežných cenách ustanovenou v tomto nariadení. Tento príspevok by sa mal použiť iba na poskytovanie údajov a služieb a nie na nákup infraštruktúry.

(15)

S cieľom zlepšiť vykonávanie programu Copernicus a jeho dlhodobé plánovanie by Komisia mala prijať ročný pracovný program, ktorý bude obsahovať plán vykonávania opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov programu Copernicus. Tento plán vykonávania by mal byť orientovaný na budúcnosť a mal by obsahovať podrobný opis opatrení potrebných na vykonávanie programu Copernicus s prihliadnutím na meniace sa potreby používateľov a technický vývoj.

(16)

Vykonávanie zložky „služby“ programu Copernicus by vzhľadom na komplexnosť programu Copernicus a prostriedky naň vyčlenené malo vychádzať z technických špecifikácií. Tým by sa tiež podporilo verejné využívanie služieb, keďže používatelia by mohli predvídať, aká bude dostupnosť a vývoj služieb, ako i spolupráca s členskými štátmi a inými stranami. Komisia by preto mala podľa potreby prijať a aktualizovať technické špecifikácie všetkých služieb programu Copernicus a venovať sa ich aspektom, akými sú rozsah, architektúra, portfóliá technických služieb, orientačný rozpis a plánovanie nákladov, úroveň výkonnosti, potreby spojené s prístupom k údajom z kozmického pozorovania a pozorovania in situ, vývoj, normy, archivácia a šírenie údajov.

(17)

Vykonávanie zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus by vzhľadom na komplexnosť programu Copernicus a prostriedky naň vyčlenené malo vychádzať z technických špecifikácií. Komisia by preto mala podľa potreby prijať a aktualizovať technické špecifikácie činností, ktoré sa majú podporovať v rámci zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus, a ich orientačný rozpis a plánovanie nákladov. Keďže program Copernicus by mal vychádzať z investícií Únie, ESA a členských štátov v rámci Globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť, v rámci činností patriacich do zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus by sa podľa potreby mali zohľadniť prvky dlhodobého scenára (LTS) ESA, ktorý je dokumentom, ktorý pripravuje a aktualizuje ESA a v ktorom sa stanovuje celkový rámec zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus.

(18)

Program Copernicus by mal vychádzať z potrieb používateľov, a preto si vyžaduje nepretržité a účinné zapájanie používateľov, najmä pokiaľ ide o vymedzovanie a validáciu požiadaviek na služby.

(19)

Medzinárodný rozmer programu Copernicus má osobitný význam pri výmene údajov a informácií, ako aj v súvislosti s prístupom k pozorovacej infraštruktúre. Takáto výmena je nákladovo efektívnejšia ako systémy nákupu údajov a posilňuje globálny rozmer programu Copernicus.

(20)

V Dohode o Európskom hospodárskom priestore (EHP) a v rámcových dohodách s kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami sa stanovuje účasť týchto krajín na programoch Únie. Účasť iných tretích krajín a medzinárodných organizácií by sa mala umožniť prostredníctvom medzinárodných dohôd uzavretých na tento účel.

(21)

Členské štáty, tretie krajiny a medzinárodné organizácie by mali mať možnosť prispievať na programy na základe príslušných dohôd.

(22)

Celkovú zodpovednosť za program Copernicus by mala niesť Komisia. Mala by vymedziť priority a zabezpečiť celkovú koordináciu programu a dohľad nad ním. Rovnako by mala vyvíjať osobitné úsilie o zvýšenie povedomia verejnosti o význame kozmických programov pre európskych občanov. Mala by Európskemu parlamentu a Rade včas poskytovať všetky relevantné informácie týkajúce sa programu Copernicus.

(23)

Komisia by sa pri vykonávaní programu Copernicus mala podľa potreby opierať o európske medzivládne organizácie, s ktorými už nadviazala partnerstvá, a to najmä s ESA, pokiaľ ide o technickú koordináciu zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus, vymedzenie jej architektúry, rozvoj a zaobstaranie kozmických aktív, prístup k údajom a prevádzku špecializovaných misií. Okrem toho by sa Komisia mala opierať o Európsku organizáciu pre využitie meteorologických družíc (EUMETSAT), pokiaľ ide o prevádzku špecializovaných misií v súlade s jej odbornými skúsenosťami a mandátom.

(24)

Vzhľadom na partnerský charakter programu Copernicus a s cieľom zabrániť duplicite technických odborných znalostí by sa vykonávanie programu Copernicus mala delegovať na subjekty s vhodnou technickou a odbornou kapacitou. Takéto subjekty by sa mali nabádať aby, pokiaľ ide o vykonávanie týchto úloh, v primeranom rozsahu umožnili súťaž v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (8) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

(25)

Súčasťou programu Copernicus by mala byť zložka „služby“, ktorou sa zabezpečí poskytovanie informácií v oblastiach monitorovania atmosféry, monitorovania morského prostredia, monitorovania krajiny, zmeny klímy, riadenia mimoriadnych situácií a bezpečnosti. Program Copernicus by mal najmä poskytovať informácie o stave atmosféry, a to aj na miestnej, celoštátnej, európskej a celosvetovej úrovni; informácie o stave oceánov, a to aj zriadením osobitného európskeho zoskupenia pre monitorovanie morského prostredia; informácie, ktoré napomáhajú monitorovanie krajiny a tým podporujú vykonávanie miestnych, celoštátnych a európskych politík; informácie, ktorými sa podporí adaptácia na zmenu klímy a jej zmiernenie; geopriestorové informácie na podporu riadenia mimoriadnych situácií, a to aj preventívnymi opatreniami, ako aj na podporu civilnej bezpečnosti vrátane podpory pre vonkajšiu činnosť Únie. Komisia by mala určiť vhodné zmluvné dojednania na podporu udržateľnosti poskytovania služieb.

(26)

Ak je to náležite odôvodnené osobitnou povahou opatrenia a osobitnými odbornými znalosťami, môže sa Komisia pri vykonávaní zložky „služby“ programu Copernicus opierať o príslušné subjekty, ako je Európska environmentálna agentúra (EEA), Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX), Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA), Satelitné stredisko Európskej únie (SATCEN), Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) a ostatné relevantné európske agentúry, zoskupenia alebo konzorciá vnútroštátnych orgánov, alebo o akýkoľvek iný relevantný orgán, na ktorý možno potenciálne delegovať činnosti v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. Pri výbere subjektu by sa mala náležite zohľadňovať nákladová efektívnosť poverenia takými úlohami a vplyv na štruktúru riadenia subjektu, ako aj na jeho finančné a ľudské zdroje.

(27)

Spoločné výskumné centrum (JRC) Komisie sa už aktívne podieľa na iniciatíve GMES a realizácii počiatočnej prevádzky programu GMES zriadeného nariadením (EÚ) č. 911/2010. Komisia by sa aj naďalej mala spoliehať na vedeckú a technickú podporu JRC pri vykonávaní programu Copernicus.

(28)

Verejné obstarávanie zo strany subjektov poverených vykonávaním programu Copernicus by malo byť v súlade s predpismi Únie alebo rovnocennými medzinárodnými normami o verejnom obstarávaní v rozsahu, v ktorom to umožňujú ustanovenia o verejnom obstarávaní v nariadení o rozpočtových pravidlách. Konkrétne potrebné úpravy týchto predpisov, ako aj dojednaní o predlžovaní existujúcich zmlúv by sa mali vymedziť v zodpovedajúcich dohodách o delegovaní. Cieľom by v prvom rade malo byť dosiahnutie čo najlepšej protihodnoty za vynaložené prostriedky, riadenie nákladov, zmierňovanie rizík, zlepšovanie efektívnosti a zníženie závislosti od jedného dodávateľa. Mal by sa zabezpečiť otvorený prístup a spravodlivá hospodárska súťaž v celom dodávateľskom reťazci a vyvážené možnosti účasti priemyslu na všetkých úrovniach, najmä nových subjektov a MSP. Malo by sa zabrániť možnému zneužívaniu dominantného postavenia a dlhodobej závislosti od jedného dodávateľa. V záujme zmiernenia rizík spojených s programom, zamedzenia závislosti od dodávok z jedného zdroja a zabezpečenia lepšej celkovej kontroly programu Copernicus a jeho nákladov a harmonogramu by sa mali vždy, keď je to možné, dodávky získavať z viacerých zdrojov. Navyše by sa vo všetkých oblastiach týkajúcich sa pozorovania Zeme mal v súlade s medzinárodnými dohodami, ktorých je Únia zmluvnou stranou, zachovávať a presadzovať rozvoj európskeho priemyslu.

(29)

Malo by sa čo najviac zmierniť riziko nedostatočného alebo žiadneho plnenia zmluvy. Na tento účel by dodávatelia mali preukázať udržateľnosť svojho zmluvného plnenia, pokiaľ ide o prijaté záväzky a trvanie zmlúv. Verejní obstarávatelia by preto podľa potreby mali spresniť požiadavky týkajúce sa spoľahlivosti dodávok a poskytovania služieb. Okrem toho v prípade nákupu tovarov a služieb citlivej povahy môžu verejní obstarávatelia podrobiť takýto nákup osobitným požiadavkám, najmä s cieľom zaistiť bezpečnosť informácií. Priemyselné odvetvia Únie by mali mať možnosť využívať na obstarávanie určitých komponentov a služieb zdroje mimo Únie v prípade preukázaných výrazných výhod z hľadiska kvality a nákladov, avšak so zreteľom na strategickú povahu programu Copernicus a požiadavky Únie v oblasti bezpečnosti a kontroly vývozu. Mali by sa využiť investície verejného sektora a skúsenosti a odborné znalosti subjektov priemyslu, a zároveň by sa malo zabezpečiť, aby sa neporušovali pravidlá konkurenčnej verejnej súťaže.

(30)

S cieľom lepšie posúdiť celkové náklady produktu, služby alebo práce, ktoré sú predmetom verejného obstarávania, vrátane ich dlhodobých prevádzkových nákladov by sa počas obstarávania podľa potreby mali zohľadniť celkové náklad počas užitočného životného cyklu produktu, služby alebo práce, ktoré sú predmetom obstarávania, a to použitím prístupu založeného na nákladovej efektívnosti, ako je napríklad stanovenie nákladov počas celého životného cyklu v prípade obstarávania, pri ktorom je najdôležitejším kritériom na udelenie zákazky ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Verejný obstarávateľ by na tento účel mal zaistiť, že metodika, ktorá sa má použiť na výpočet nákladov počas užitočného životného cyklu produktu, služby alebo práce, sa výslovne uvádza v zmluvných dokumentoch alebo v oznámení o zmluve a že umožňuje overenie presnosti informácií poskytnutých uchádzačmi.

(31)

Verejný obstarávateľ by mal mať možnosť obnoviť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže v prípade, keď podnik alebo podniky majú už pred verejnou súťažou dôverné informácie o činnostiach súvisiacich s verejnou súťažou. Zároveň by mal mať možnosť uskutočniť obstarávanie formou zákazky rozdelenej na podmienené časti, za určitých podmienok pripojiť k zmluve v rámci jej plnenia dodatok, alebo tiež stanoviť minimálny podiel subdodávateľského plnenia. Napokon z dôvodu neistoty súvisiacej s technológiami, ktorá je pre program Copernicus príznačná, nemôžu byť ceny verejných zákaziek vždy vopred určené presne, a preto by sa mali uzatvárať zmluvy v osobitnej forme, v ktorých by sa neuviedla presná konečná cena a ktoré by obsahovali doložky o ochrane finančných záujmov Únie.

(32)

S cieľom dodržať maximálnu sumu programu Copernicus čo najširšou elimináciou technických a časových rizík a nákladov, ktoré s nimi súvisia, a zabezpečiť nepretržitú spoľahlivosť dodávok by sa v rámci programu mali čo najviac využívať už zrealizované finančné a infraštrukturálne investície verejného sektora, ako aj priemyselné skúsenosti a odborné znalosti, ktoré sa získali takýmito investíciami do GMES. Obzvlášť to platí, pokiaľ ide o zložku programu Copernicus „kozmický priestor“ a jeho pozemný segment, ktoré vyvinula ESA a jej účastnícke štáty v kontexte dobrovoľného programu zložky „kozmický priestor“ v rámci GMES s finančnou účasťou Únie. Verejný obstarávateľ by v takom prípade mal riadne zvážiť použitie rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo rovnocenného oznámenia.

(33)

Na účely dosiahnutia cieľov programu Copernicus udržateľným spôsobom je potrebné koordinovať činnosti rôznych partnerov zapojených do programu Copernicus a vyvinúť, zaviesť a prevádzkovať služby a kapacitu na pozorovanie, ktoré spĺňajú požiadavky používateľov. V tejto súvislosti by mal Komisii pri zabezpečovaní koordinácie príspevkov Únie, členských štátov a medzivládnych organizácií, ako aj koordinácie so súkromným sektorom, do programu Copernicus pomáhať výbor (ďalej len „výbor programu Copernicus“), pričom by sa mali čo najlepšie využívať existujúce kapacity a zisťovať nedostatky, ktoré treba riešiť na úrovni Únie. Mal by takisto pomáhať Komisii pri monitorovaní uceleného vykonávania programu Copernicus. Keďže riadna správa vecí verejných si vyžaduje jednotné riadenie programu Copernicus, rýchlejšie rozhodovanie a rovnaký prístup k informáciám, na práci výboru programu Copernicus by mali mať možnosť zúčastňovať sa ako pozorovatelia zástupcovia subjektov poverených plnením rozpočtu. Z rovnakých dôvodov by mali mať možnosť zúčastňovať sa na práci výboru programu Copernicus zástupcovia tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, ktorí uzavreli s Úniou medzinárodnú dohodu, s výhradou bezpečnostných obmedzení a v súlade s ustanoveniami takejto dohody. Takíto zástupcovia by nemali mať právo zúčastňovať sa na hlasovacích postupoch výboru programu Copernicus.

(34)

Činnosť subjektov, na ktorých Komisia delegovala vykonávanie, by sa tiež mala vyhodnocovať prostredníctvom ukazovateľov dosiahnutých výsledkov. Pomocou nich by Európsky parlament a Rada mohli sledovať pokrok pri operáciách programu Copernicus a jeho vykonávaní.

(35)

Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1159/2013 (9) sa stanovili registračné a licenčné podmienky pre používateľov GMES a vymedzili kritériá na obmedzenie prístupu k špecializovaným údajom GMES a informáciám služieb GMES.

(36)

Údaje a informácie získané v rámci programu Copernicus by sa používateľom mali sprístupniť v plnom rozsahu, otvorene a bezplatne s výhradou primeraných podmienok a obmedzení, aby sa podporilo ich používanie a výmena a aby sa posilnili európske trhy v oblasti pozorovania Zeme, a najmä nadväzujúce odvetvia, s cieľom umožniť rast a tvorbu pracovných miest.

(37)

Komisia by mala spolupracovať s poskytovateľmi údajov s cieľom dohodnúť podmienky udeľovania licencií v súvislosti s údajmi tretích strán, aby sa umožnilo ich používanie v rámci programu Copernicus, a to v súlade s týmto nariadením a uplatniteľnými právami tretích strán.

(38)

Mali by sa zohľadniť prístupové práva k údajom misie programu Copernicus Sentinel udelené v rámci programu pre zložku GMES „kozmický priestor“, ktoré 24. septembra 2013 schválila rada ESA pre program pozorovania Zeme.

(39)

Vzhľadom na to, že program Copernicus je civilný program pod civilnou kontrolou, prioritou by malo byť získavanie údajov a produkcia informácií vrátane zobrazení vo vysokom rozlíšení, ktoré nepredstavujú riziko alebo ohrozenie bezpečnosti Únie alebo jej členských štátov. Môže však byť potrebné chrániť niektoré údaje z programu Copernicus a informácie z programu Copernicus, aby sa zabezpečil ich bezpečný obeh v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a preto by všetci účastníci programu Copernicus mali zaručiť úroveň ochrany utajovaných skutočností EÚ rovnocennú s tou, ktorá sa stanovuje v ustanoveniach o bezpečnosti uvedených v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom (10) a bezpečnostných predpisoch Rady uvedených v prílohách k rozhodnutiu Rady 2013/488/EÚ (11).

(40)

Vzhľadom na to, že niektoré údaje z programu Copernicus a informácie z programu Copernicus vrátane zobrazení vo vysokom rozlíšení môžu ovplyvniť bezpečnosť Únie alebo členských štátov, Rada by mala mať v riadne odôvodnených prípadoch právomoc prijať opatrenia s cieľom zaoberať sa rizikami a ohrozením bezpečnosti Únie alebo členských štátov.

(41)

Únia by mala byť vlastníkom všetkého hmotného a nehmotného majetku, ktorý sa vytvoril alebo vyvinul v rámci programu Copernicus. V záujme úplného dodržiavania všetkých základných práv spojených s vlastníctvom by sa mali s existujúcimi vlastníkmi uzavrieť potrebné dojednania. Malo by byť zrejmé, že ustanovenia o vlastníctve nehmotných aktív stanovené v tomto nariadení sa nevzťahujú na nehmotné práva, ktoré nie sú v zmysle príslušných vnútroštátnych právnych predpisov prenosné. Takýmto vlastníctvom Únie by nemala byť dotknutá možnosť, aby Únia v súlade s týmto nariadením a tam, kde sa to na základe individuálneho posúdenia považuje za vhodné, sprístupnila takýto majetok tretím stranám alebo sa ho zbavila. Únia by najmä mala byť schopná prevádzať práva duševného vlastníctva vyplývajúce z práce v rámci programu Copernicus alebo udeľovať na ne licencie v záujme rýchleho rozšírenia služieb programu medzi nadväzujúcimi používateľmi.

(42)

Finančné záujmy Únie by sa počas celého výdavkového cyklu mali chrániť primeranými opatreniami vrátane zisťovania a prešetrovania nezrovnalostí a ich predchádzania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a tam, kde je to vhodné, prostredníctvom správnych a peňažných sankcií v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

(43)

Keďže program Copernicus je komplexný, Komisii by mali pomáhať nezávislí experti z radov rozmanitých zainteresovaných strán, a to najmä experti, ktorých nominujú členské štáty pre otázky bezpečnosti, zástupcovia príslušných vnútroštátnych subjektov zodpovedných za kozmický priestor a používatelia programu Copernicus, aby jej poskytli potrebné technické a vedecké znalosti, ako aj medzidisciplinárne a medziodvetvové perspektívy, pričom sa zohľadnia príslušné existujúce iniciatívy na úrovni Únie a celoštátnych a regionálnych úrovniach.

(44)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti s prijímaním ročného pracovného programu, technickými špecifikáciami pre zložky „kozmický priestor“ a „služby“, bezpečnostnými aspektmi a opatreniami na podporu zosúlaďovania miery využívania údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus v členských štátoch a ich prístupu k technológii a vývoju v oblasti pozorovania Zeme, by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(45)

Keďže program Copernicus vychádza z potrieb používateľov, vyžaduje si nepretržité a účinné zapájanie používateľov, najmä pokiaľ ide o vymedzovanie a validáciu požiadaviek na služby. V záujme zvýšenia hodnoty spojenej s používateľmi by sa mali informácie od nich aktívne získavať prostredníctvom pravidelných konzultácií s konečnými používateľmi z verejného a súkromného sektora. Na tieto účely by sa mala zriadiť pracovná skupina (ďalej len „fórum používateľov“), ktoré by výboru programu Copernicus pomáhala určovať požiadavky používateľov, overovať súlad služieb a koordinovať používateľov vo verejnom sektore.

(46)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o požiadavky na údaje potrebné pre rozvoj operačných služieb, podmienky a postupy týkajúce sa prístupu k údajom z programu Copernicus a informáciám z programu Copernicus, ako aj ich registrácie a používania, špecifické technické kritériá potrebné na predchádzanie narušeniu údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus a kritériá týkajúce sa obmedzenia nadobúdania alebo šírenia údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus v dôsledku konfliktu práv. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(47)

Opatrenia financované v rámci tohto nariadenia by sa mali monitorovať a hodnotiť, aby sa umožnili úpravy a zohľadnil nový vývoj. V hodnotení by sa mal posúdiť najmä účinok politiky týkajúcej sa údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus na zainteresované strany, nadväzujúcich používateľov, vplyv na podniky, ako aj na štátne a súkromné investície do infraštruktúr na pozorovanie Zeme. Hodnotenie by sa tiež malo zaoberať možnou budúcou účasťou relevantných európskych agentúr, ako je napríklad Agentúra pre európsky GNSS. V záujme maximalizácie výsledkov a zúročenia vedomostí a odborných znalostí nadobudnutých počas fáz vykonávania programu Copernicus by sa mali preskúmať nové modely organizácie pre budúce plánovanie, ktorými sa zabezpečia dlhodobé hospodárske záväzky.

(48)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie programu Copernicus, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, pretože to bude zahŕňať aj celoeurópsku kapacitu a závisieť od koordinovaného poskytovania služieb vo všetkých členských štátoch, ktoré sa musí koordinovať na úrovni Únie, ale je ho možné z dôvodu rozsahu opatrenia lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(49)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie, ktoré predstavuje hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (13) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(50)

Je vhodné zosúladiť dobu financovania podľa tohto nariadenia s dobou financovania stanovenou v nariadení (EÚ, Euratom) č. 1311/2013. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať od 1. januára 2014.

(51)

Preto je tiež potrebné zrušiť nariadenie (EÚ) č. 911/2010 s cieľom vytvoriť vhodný rámec na riadenie a financovanie programu Copernicus a zabezpečiť, aby bol tento program v plnom rozsahu funkčný. Všetky opatrenia prijaté na základe nariadenia (EÚ) č. 911/2010 by mali zostať platné v záujme zachovania ich kontinuity,

a)

zložka „služby“, ktorou sa zabezpečuje poskytovanie informácií v týchto oblastiach: monitorovanie atmosféry, monitorovanie morského prostredia, monitorovanie krajiny, zmena klímy, riadenie mimoriadnych situácií a bezpečnosť;

b)

zložka „kozmický priestor“, ktorou sa zabezpečuje udržateľné pozorovanie z kozmického priestoru pre oblasti služieb uvedené v písmene a);

c)

zložka „in situ“, ktorou sa zabezpečuje koordinovaný prístup k pozorovaniu prostredníctvom zariadení vo vzduchu, na mori a pozemných zariadení pre oblasti služieb uvedené v písmene a).

1.

„špecializované misie“ sú kozmické misie zamerané na pozorovanie Zeme, ktoré sa využívajú a uskutočňujú v rámci programu Copernicus, najmä misie Sentinel;

2.

„podporné misie“ sú kozmické misie zamerané na pozorovanie Zeme poskytujúce údaje, ktoré dopĺňajú údaje programu Copernicus získané špecializovanými misiami;

3.

„údaje získané špecializovanou misiou“ sú údaje získané pozorovaním Zeme z kozmického priestoru prostredníctvom špecializovaných misií, ktoré sa využívajú v rámci programu Copernicus;

4.

„údaje získané podpornou misiou“ sú údaje získané pozorovaním Zeme z kozmického priestoru prostredníctvom podporných misií, ktorým sa udelila licencia alebo ktoré sa poskytli na využívanie v rámci programu Copernicus;

5.

„údaje in situ“ sú údaje získané pozorovaním prostredníctvom pozemných, morských alebo vzdušných senzorov, ako aj referenčné a pomocné údaje, v súvislosti s ktorými sa udelila licencia alebo ktoré sa poskytli na využívanie v rámci programu Copernicus;

6.

„údaje a informácie tretích strán“ sú údaje a informácie vytvorené mimo programu Copernicus potrebné na uskutočnenie jeho cieľov;

7.

„údaje z programu Copernicus“ sú údaje získané špecializovanou misiou, údaje získané podpornou misiou a údaje in situ;

8.

„informácie z programu Copernicus“ sú informácie získané prostredníctvom služieb programu Copernicus uvedených v článku 5 ods. 1 na základe spracovania alebo modelovania údajov z programu Copernicus;

9.

„používatelia programu Copernicus“ sú:

a)

monitorovanie Zeme na podporu ochrany životného prostredia a úsilia o civilnú ochranu a civilnú bezpečnosť;

b)

maximalizácia socio-ekonomických výhod a tým aj podpora stratégie Európa 2020 a jej cieľov inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu prostredníctvom podpory využívania pozorovania Zeme v aplikáciách a službách;

c)

podpora vývoja konkurencieschopného európskeho priemyslu a služieb v oblasti kozmického priestoru a maximalizácia príležitostí pre európske podniky vyvíjať a poskytovať inovatívne systémy pozorovania Zeme a služby v tejto oblasti;

d)

zabezpečenie autonómneho prístupu k poznatkom o životnom prostredí a základným technológiám v oblasti pozorovania Zeme a geoinformačným službám a tým umožniť Európe dosiahnuť nezávislé prijímanie rozhodnutí a nezávislú činnosť;

e)

podpora a príspevok k európskym politikám, ako aj podpora globálnych iniciatív, ako je GEOSS.

a)

poskytovať presné a spoľahlivé údaje a informácie používateľom programu Copernicus, a to na dlhodobom a udržateľnom základe, čím sa umožní poskytovať služby uvedené v článku 5 ods. 1, ako aj reagovať na požiadavky kmeňových používateľov programu Copernicus;

b)

poskytovať udržateľný a spoľahlivý prístup k údajom a informáciám získaným z pozorovania z kozmického priestoru na základe nezávislej európskej kapacity na pozorovanie Zeme s konzistentnými technickými špecifikáciami, vychádzajúc z existujúcich európskych a vnútroštátnych aktív a spôsobilostí a prípadne ich dopĺňajúc;

c)

poskytovať udržateľný a spoľahlivý prístup k údajom in situ vychádzajúc najmä z existujúcich kapacít prevádzkovaných na európskej a vnútroštátnej úrovni a z globálnych pozorovacích systémov a sietí.

a)

údaje z programu Copernicus a informácie z programu Copernicus sprístupnené v súlade s príslušnými požiadavkami na úrovne poskytovaných služieb v oblasti životného prostredia, civilnej ochrany a civilnej bezpečnosti;

b)

zvyšovanie dopytu po údajoch z programu Copernicus a informáciách z programu Copernicus, merané prostredníctvom vývoja počtu používateľov, objemu vyhľadaných údajov a informácií s pridanou hodnotou, zvyšovania počtu nadväzujúcich služieb a prostredníctvom rozširovania distribúcie v členských štátoch a Únii;

c)

využívanie údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus inštitúciami a orgánmi Únie, medzinárodnými organizáciami a európskymi, celoštátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi vrátane úrovne využívania a spokojnosti zo strany používateľov, ako aj ich prínosu pre európske spoločnosti;

d)

preniknutie na trh vrátane expanzie na existujúce trhy a vytváranie nových trhov, ako aj konkurencieschopnosť európskych prevádzkovateľov v nadväzujúcich odvetviach;

e)

nepretržitá dostupnosť údajov z programu Copernicus, ktoré podporujú služby programu Copernicus.

a)

monitorovanie atmosféry, ktoré má poskytnúť informácie o kvalite ovzdušia na európskej úrovni a o chemickom zložení atmosféry na celosvetovej úrovni. Táto služba poskytuje najmä informácie pre systémy monitorovania kvality ovzdušia fungujúce na miestnej až celoštátnej úrovni, čím prispieva k monitorovaniu klimatických premenných zloženia atmosféry vrátane, ak je to realizovateľné, interakcie s lesnými pokrývkami;

b)

monitorovanie morského prostredia, ktoré má poskytnúť informácie o fyzickom stave a dynamike ekosystémov oceánov a morí, pokiaľ ide o svetový oceán a európske regionálne morské oblasti s cieľom podporiť bezpečnosť na mori, príspevok k monitorovaniu odpadových tokov, morského prostredia a polárnych a pobrežných regiónov a morských zdrojov, ako aj meteorologické predpovede a monitorovanie klímy;

c)

monitorovanie krajiny, ktoré má poskytnúť informácie o využívaní krajiny a krajinnej pokrývke, kryosfére, zmene klímy a biofyzikálnych premenných vrátane ich dynamiky s cieľom podporiť environmentálne monitorovanie biodiverzity, pôdy, vnútrozemských a pobrežných vôd, lesov a vegetácie a prírodných zdrojov na globálnej až miestnej úrovni, ako aj všeobecné vykonávanie politiky v oblasti životného prostredia, poľnohospodárstva, rozvoja, energetiky, urbanistického plánovania, infraštruktúry a dopravy;

d)

monitorovanie zmeny klímy, ktoré má poskytnúť informácie s cieľom zvýšiť znalostnú základňu na podporu politík zameraných na adaptáciu na zmenu klímy a jej zmiernenie. Prispieva najmä k poskytovaniu základných klimatických premenných, analýz klímy, prognóz a ukazovateľov na časovej a priestorovej úrovni súvisiacich so stratégiami adaptácie a zmiernenia pre rôzne spoločenské oblasti a odvetvia Únie, ktoré by z nich mohli mať prospech;

e)

riadenie mimoriadnych situácií, ktoré má poskytnúť informácie pre reakcie na núdzové situácie, pokiaľ ide o rôzne druhy katastrof vrátane meteorologického nebezpečenstva, geofyzikálneho nebezpečenstva, katastrof náhodne a úmyselne spôsobených človekom a iných humanitárnych kríz, ako aj pre činnosti v súvislosti s predchádzaním mimoriadnym situáciám, pripravenosťou a reakciou na ne a obnovou;

f)

bezpečnostná služba, ktorá má poskytnúť informácie pre riešenie problémov Európy v oblasti civilnej bezpečnosti, pre zlepšenie kapacít na predchádzanie krízam, pripravenosť na ne a zásahy, najmä pri kontrole hraníc a námornej kontrole, ale aj pri podpore vonkajších činností Únie bez toho, aby boli dotknuté dohody o spolupráci, ktoré sa môžu uzavrieť medzi Komisiou a rôznym orgánmi pôsobiacimi v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, najmä Satelitné stredisko Európskej únie.

a)

vývojové činnosti s cieľom zvýšiť kvalitu a zlepšiť poskytovanie služieb vrátane ich vývoja a prispôsobovania, predchádzania vzniku operačných rizík alebo ich zmierňovania, ako aj využívania synergií s príbuznými činnosťami, napríklad v rámci programu Horizont 2020;

b)

podporné činnosti pozostávajúce z opatrení na účely podpory používania a rozšírenia využívania údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus:

a)

zabezpečovanie pozorovaní z kozmického priestoru vrátane:

b)

činnosti, ktoré sú reakciou na meniace sa potreby používateľov vrátane:

c)

ochrana satelitov pred rizikom zrážky pri zohľadnení rámca Únie na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru;

d)

bezpečné vyradenie satelitov po skončení ich prevádzky.

a)

poskytovanie údajov in situ operačným službám vrátane údajov in situ tretích strán na medzinárodnej úrovni, vychádzajúc z existujúcich kapacít;

b)

koordinácia a harmonizácia zberu a poskytovania údajov in situ;

c)

technická pomoc Komisii, pokiaľ ide o servisné požiadavky na údaje in situ získané pozorovaním;

d)

spolupráca s prevádzkovateľmi in situ s cieľom podporiť súdržnosť vývojových činností týkajúcich sa infraštruktúry a sietí pre pozorovanie in situ;

e)

identifikácia nedostatkov v pozorovaní in situ, ktoré nemožno vyriešiť v rámci existujúcej infraštruktúry a sietí, ani na globálnej úrovni, a riešenie týchto nedostatkov rešpektujúc zásadu subsidiarity.

a)

897,415 miliónov EUR na činnosti uvedené v článkoch 5 a 7;

b)

3 394,065 miliónov EUR na činnosti uvedené v článku 6 vrátane maximálnej sumy 26,5 miliónov EUR na činnosti uvedené v článku 6 ods. 2 písm. c).

a)

technické špecifikácie zložky „služby“ programu Copernicus uvedenej v článku 5 ods. 1, pokiaľ ide o jej vykonávanie;

b)

technické špecifikácie zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus uvedenej v článku 6, pokiaľ ide o jej vykonávanie a vývoj na základe požiadaviek používateľov.

a)

zabezpečenie technickej koordinácie zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus;

b)

vymedzenie celkovej systémovej architektúry zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus a jej vývoj na základe požiadaviek používateľov, v koordinácii s Komisiou;

c)

hospodárenie s pridelenými prostriedkami;

d)

zabezpečenie monitorovacích a kontrolných postupov;

e)

vývoj nových špecializovaných misií;

f)

obstarávanie opakujúcich sa špecializovaných misií;

g)

vykonávanie špecializovaných misií, okrem tých, ktoré vykonáva EUMETSAT v súlade s odsekom 2 tohto článku;

h)

koordinácia mechanizmu prístupu zo strany služieb programu Copernicus k údajom získaným podpornou misiou;

i)

obstarávanie prístupových práv a rokovanie o podmienkach využívania komerčných satelitných údajov, ktoré sú potrebné pre služby programu Copernicus uvedené v článku 5 ods. 1.

a)

Európska environmentálna agentúra (EEA);

b)

Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX);

c)

Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA);

d)

Satelitné stredisko Európskej únie (SATCEN);

e)

Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF);

f)

iné relevantné európske agentúry, zoskupenia alebo konzorciá vnútroštátnych orgánov.

a)

presadzovanie čo najširšej a najotvorenejšej účasti všetkých hospodárskych subjektov, najmä nových subjektov a MSP, v celej Únii, a to aj tým, že uchádzači sa budú nabádať k zadávaniu zákaziek subdodávateľom;

b)

zamedzenie možnému zneužívaniu dominantného postavenia a zamedzenie závislosti od jedného dodávateľa;

c)

využitie predchádzajúcich investícií verejného sektora a získaných poznatkov, ako aj skúseností a odborných znalostí subjektov priemyslu, pričom je potrebné zabezpečiť dodržiavanie pravidiel konkurenčnej verejnej súťaže;

d)

získavanie dodávok z viacerých zdrojov vždy, keď je to možné, v záujme zabezpečenia lepšej celkovej kontroly programu Copernicus, jeho nákladov a harmonogramu;

e)

vždy, keď je to vhodné, zohľadnenie celkových nákladov počas užitočného životného cyklu produktu, služby alebo práce, ktoré sú predmetom verejného obstarávania.

a)

môže tento hospodársky subjekt značne zvýhodniť z hľadiska dôverných informácií a teda vyvolať obavy, či bude dodržaná rovnosť zaobchádzania, alebo

b)

má vplyv na obvyklé podmienky hospodárskej súťaže alebo na nestrannosť a objektívnosť zadávania alebo plnenia zákaziek.

a)

realizácia zákazky je veľmi zložitá alebo si vyžaduje používanie novej technológie a preto sú s ňou spojené značné technické riziká alebo

b)

činnosti, ktoré sú predmetom zmluvy, sa musia z prevádzkových dôvodov začať bezodkladne, aj keď pre značné riziká alebo skutočnosť, že realizácia zákazky sčasti závisí od realizácie iných zákaziek, ešte nemožno stanoviť pevnú a konečnú cenu.

a)

typ zmluvy, a to či ide o zmluvu s náhradou všetkých alebo niektorých nákladov do cenového stropu;

b)

v prípade zmluvy s náhradou niektorých nákladov tie jej prvky, na ktoré sa vzťahuje náhrada nákladov;

c)

celkový cenový strop;

d)

kritériá na zadanie zákazky, ktoré musia umožniť posúdenie hodnovernosti odhadovaného celkového rozpočtu, nahraditeľných nákladov, mechanizmov určenia týchto nákladov, a zisku uvedeného v hodnotenej ponuke;

e)

mechanizmus pripočítania sumy uvedenej v odseku 1 k priamym nákladom;

f)

pravidlá a postupy zisťovania oprávnenosti nákladov plánovaných uchádzačom na realizáciu zákazky v súlade so zásadami uvedenými v odseku 5;

g)

pravidlá účtovania, ktoré musia uchádzači dodržiavať;

h)

parametre takejto zmeny v prípade, keď sa zmluva s náhradou niektorých nákladov má zmeniť na zmluvu s pevnou konečnou cenou.

a)

boli skutočne vynaložené počas trvania zmluvy, s výnimkou nákladov na zariadenia, infraštruktúry a dlhodobý nehmotný majetok nevyhnutný na plnenie zmluvy, ktoré možno považovať za oprávnené v celom rozsahu ich kúpnej ceny;

b)

sú uvedené v odhade celkového rozpočtu, ktorý možno upravovať dodatkami k pôvodnej zmluve;

c)

sú nevyhnutné na plnenie zmluvy;

d)

vyplývajú z plnenia zmluvy a boli vynaložené v súvislosti s ňou;

e)

sa dajú identifikovať, overiť, vykázať v účtovnom zázname dodávateľa a určiť v súlade s účtovnými štandardmi uvedenými v podkladoch a zmluve;

f)

sú v súlade s požiadavkami platných daňových a sociálnych právnych predpisov;

g)

sa neodchyľujú od podmienok zmluvy;

h)

sú primerané, opodstatnené a vyhovujú požiadavkám riadneho finančného hospodárenia, najmä pokiaľ ide o hospodárnosť a efektívnosť.

a)

určenie čo najrealistickejšieho cenového stropu, a umožnenie flexibility potrebnej na zohľadnenie technických ťažkostí;

b)

zmena zmluvy s náhradou niektorých nákladov na zmluvu s celkovou pevnou konečnou cenou hneď, ako bude počas plnenia zmluvy možné takúto pevnú konečnú cenu stanoviť. Na tento účel určí parametre zmeny, na základe ktorých sa zmluva uzavretá ako zmluva s náhradou nákladov zmení na zmluvu s pevnou konečnou cenou;

c)

prijatie opatrení na monitorovanie a kontrolu, ktorými ustanoví najmä systém predpovedania odhadov nákladov;

d)

určenie vhodných zásad, nástrojov a postupov na plnenie zmlúv, najmä na účely zistenia a kontroly oprávnenosti nákladov vykazovaných dodávateľom alebo jeho subdodávateľmi počas plnenia zmluvy a na účely prijímania dodatkov k zmluve;

e)

kontrola toho, či sa dodávateľ a jeho subdodávatelia riadia účtovnými štandardmi stanovenými v zmluve a plnia si povinnosť predkladať svoje účtovné doklady, ktoré by mali odrážať skutočný a neskreslený stav účtov;

f)

počas plnenia zmluvy nepretržité zabezpečovanie účinnosti zásad, nástrojov a postupov uvedených v písmene d).

a)

nemení sa ním predmet zmluvy;

b)

nenarúša sa ním ekonomická rovnováha zmluvy;

c)

nezavádzajú sa ním podmienky, ktorými by sa, ak by boli stanovené v súťažných podkladoch od začiatku, umožnila účasť iných ako pôvodných uchádzačov, alebo výber inej ako pôvodne vybranej ponuky.

a)

propagácia využívania a výmeny údajov a informácií z programu Copernicus;

b)

posilnenie európskych trhov v oblasti pozorovania Zeme, a najmä nadväzujúcich odvetví s cieľom umožniť rast a tvorbu pracovných miest;

c)

prispievanie k udržateľnému a nepretržitému poskytovaniu údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus;

d)

podpora európskych výskumných, technologických a inovačných spoločenstiev.

a)

podmienky udeľovania licencií týkajúce sa údajov a informácií tretích strán;

b)

formáty, charakteristiky a prostriedky šírenia;

c)

bezpečnostné záujmy a vonkajšie vzťahy Únie alebo jej členských štátov;

d)

riziko narušenia systému, prostredníctvom ktorého sa získavajú údaje z programu Copernicus a informácie z programu Copernicus, a to z bezpečnostných alebo technických dôvodov;

e)

zabezpečenie spoľahlivého prístupu k údajom z programu Copernicus a informáciám z programu Copernicus pre európskych používateľov.

a)

podmienok a postupov, ktoré sa vzťahujú na prístup k údajom z programu Copernicus a informáciám z programu Copernicus vrátane prostriedkov šírenia, ich registráciu a používanie;

b)

špecifických technických kritérií potrebných na zabránenie narušeniu údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus vrátane prioritného prístupu;

c)

kritérií a postupov obmedzenia nadobúdania alebo šírenia údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus z dôvodu konfliktu práv.

a)

technických špecifikácií prenosu a používania údajov získaných špecializovanou misiou prenášaných na prijímacie stanice alebo prostredníctvom vyhradených širokopásmových prepojení so stanicami, ktoré nie sú súčasťou programu Copernicus;

b)

technických špecifikácií archivácie údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus.

a)

krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)

kandidátske krajiny, ako aj potenciálne kandidátske krajiny v súlade s príslušnými rámcovými dohodami alebo protokolom k dohode o pridružení, ktorými sa stanovujú všeobecné zásady a podmienky týkajúce sa účasti týchto krajín na programoch Únie;

c)

Švajčiarska konfederácia, ostatné tretie krajiny neuvedené v písmenách a) a b) a medzinárodné organizácie v súlade s dohodami, ktoré uzavrela Únia s týmito tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami podľa článku 218 ZFEÚ, v ktorých sú stanovené podmienky a podrobné pravidlá ich účasti.

24.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/67

(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1166/2008 (2) sa stanovuje, že členské štáty majú vykonať štrukturálne zisťovania fariem v rokoch 2010, 2013 a 2016. Členské štáty majú dostať od Únie maximálny finančný príspevok vo výške 75 % na pokrytie nákladov spojených s vykonaním týchto zisťovaní v rámci stanovených maximálnych súm.

(2)

Vykonávanie štrukturálnych zisťovaní fariem a splnenie požiadaviek Únie na informácie si od členských štátov a Únie vyžadujú značné finančné prostriedky.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1166/2008 stanovuje finančné krytie na vykonávanie programu zisťovaní vrátane riadenia, údržby a rozvoja systémov databáz, ktoré sa v Komisii používajú na spracovanie údajov zasielaných členskými štátmi, a určilo sumu na obdobie rokov 2008 – 2013.

(4)

V súlade s nariadením (ES) č. 1166/2008 by mal sumu na obdobie rokov 2014 – 2018 stanoviť rozpočtový a legislatívny orgán na návrh Komisie na základe nového finančného rámca na obdobie začínajúce sa rokom 2014.

(5)

Z navrhovaného finančného krytia by sa malo financovať len vykonávanie štrukturálneho zisťovania fariem v roku 2016 a s ním spojené riadenie, údržba a rozvoj systémov databáz, ktoré sa v Komisii používajú na spracovanie údajov zasielaných členskými štátmi.

(6)

Vzhľadom na pristúpenie Chorvátska a potrebu vykonávať zisťovania o štruktúre poľnohospodárskych podnikov v uvedenom členskom štáte v roku 2016 by sa mal pre Chorvátsko stanoviť maximálny príspevok Únie na každé zisťovanie, keďže nebol stanovený v akte o pristúpení.

(7)

Prebehli konzultácie so Stálym výborom pre poľnohospodársku štatistiku.

(8)

Nariadenie (ES) č. 1166/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 13 sa dopĺňa tento odsek:

„4a.   Maximálna suma na štrukturálne zisťovanie fariem v roku 2016 pre Chorvátsko je 500 000 EUR“;

2.

článok 14 sa mení takto:

3.

vkladá sa tento článok:

„Článok 14a

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pri realizácii činností financovaných podľa tohto nariadenia boli finančné záujmy Únie chránené prostredníctvom uplatňovania preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam, účinnými kontrolami a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nesprávne vyplatených súm a prípadne aj prostredníctvom uloženia účinných, proporcionálnych a odrádzajúcich sankcií.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie v rámci tohto programu.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste u hospodárskych subjektov, ktorých sa takéto financovanie priamo alebo nepriamo týka, a to v súlade s postupmi podľa nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (4) na účely zistenia, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou týkajúcou sa financovania Úniou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý a druhý pododsek platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, dohody o grante, rozhodnutia o grante a zmluvy uzatvorené v dôsledku vykonávania tohto nariadenia, musia Komisii, Dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľovať právo na vykonávanie takýchto auditov, kontrol a inšpekcií na mieste.

(4)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).“"