21.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 86/1

(1)

V súlade s článkom 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa pri vymedzovaní a vykonávaní všetkých politík a činností Únie má zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia. Únia má dopĺňať a podporovať národné politiky v oblasti zdravia, podnecovať spoluprácu medzi členskými štátmi a presadzovať koordináciu medzi ich programami, pričom má v plnej miere rešpektovať zodpovednosť členských štátov za vymedzovanie ich politík v oblasti zdravia, organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti.

(2)

Na splnenie požiadaviek stanovených v článku 168 ZFEÚ je potrebné nepretržité úsilie. Propagácia dobrého zdravia na úrovni Únie je tiež integrálnou súčasťou stratégie „Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ (ďalej len „stratégia Európa 2020“). To, že budú ľudia dlhšie zdraví a aktívni a budú sa môcť aktívne podieľať na starostlivosti o svoje zdravie, bude mať celkovo pozitívne účinky na zdravie, vrátane obmedzenia nerovností v oblasti zdravia, a pozitívny vplyv na kvalitu života, produktivitu a konkurencieschopnosť, pričom sa zníži tlak na rozpočty členských štátov. Podpora a uznávanie inovácií s dosahom na zdravie pomáha riešiť problém udržateľnosti v odvetví zdravotníctva v súvislosti s demografickými zmenami; a opatrenia na znižovanie rozdielov v oblasti zdravia sú dôležité na účely dosiahnutia „inkluzívneho rastu“. V tomto kontexte je vhodné ustanoviť tretí akčný program Únie v oblasti zdravia (2014 – 2020) ( ďalej len „program“).

(3)

Podľa vymedzenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je zdravie „stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nielen neprítomnosť choroby alebo invalidity“. Na zlepšenie zdravia obyvateľstva Únie a zníženie nerovností v oblasti zdravia je nevyhnutné sústrediť sa nielen na telesné zdravie. Podľa WHO problémy s duševným zdravím majú takmer 40 % podiel na rokoch prežitých s postihnutím. Problémy s duševným zdravím sa vyznačujú širokým rozsahom, dlhým trvaním a sú príčinou diskriminácie, a výrazne prispievajú k nerovnosti v oblasti zdravia. Hospodárska kríza navyše ovplyvňuje faktory predurčujúce duševné zdravie, pretože sa oslabujú ochranné faktory a zvyšujú rizikové faktory.

(4)

Predchádzajúce akčné programy Spoločenstva v oblasti verejného zdravia (2003 – 2008) a v oblasti zdravia (2008 – 2013), prijaté postupne rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES (4) a rozhodnutím č. 1350/2007/ES (5) („predchádzajúce programy v oblasti zdravia“), boli hodnotené pozitívne, pretože viedli k viacerým dôležitým novým prvkom a zlepšeniam. Program by mal vychádzať z výsledkov predchádzajúcich zdravotných programov. Mali by sa v ňom tiež vziať do úvahy odporúčania uskutočnených externých auditov a hodnotení, a to najmä odporúčania Dvora audítorov v jeho osobitnej správe č. 2/2009, podľa ktorého pokiaľ ide o obdobie po roku 2013, Európsky parlament, Rada a Komisia by mali znovu posúdiť možnosti Únie v oblasti aktivít verejného zdravia a spôsob financovania zo strany Únie v uvedenej oblasti. Mali by tak urobiť pri zohľadnení dostupných rozpočtových prostriedkov a existencie iných mechanizmov spolupráce ako prostriedkov na uľahčenie spolupráce a výmenu informácií medzi zainteresovanými stranami v celej Európe.

(5)

V súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 by sa mal program zamerať na súbor dobre vymedzených cieľov a činností s jasnou, dokázanou pridanou hodnotou Únie a sústrediť sa na podporu menšieho počtu činností v prioritných oblastiach. V súlade so zásadou subsidiarity by sa mal dôraz klásť na oblasti, v ktorých existujú jednoznačné problémy cezhraničnej povahy alebo problémy týkajúce sa vnútorného trhu, alebo v ktorých spolupráca na úrovni Únie môže priniesť podstatné výhody a väčšiu účinnosť.

(6)

Program by mal byť prostriedkom podpory opatrení v oblastiach, v ktorých je pridaná hodnota Únie, ktorú možno dokázať na základe: výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi; podpory sietí na výmenu znalostí alebo vzájomné učenie; riešenia cezhraničných hrozieb s cieľom znížiť ich riziká a zmierniť ich dôsledky; riešenia určitých otázok týkajúcich sa vnútorného trhu, kde má Únia podstatnú legitímnu právomoc zabezpečiť vysoko kvalitné riešenia vo všetkých členských štátoch; uvoľnenia potenciálu inovácie v zdravotníctve; akcií, ktoré môžu viesť k systému na referenčné porovnávanie s cieľom umožniť kvalifikované prijímanie rozhodnutí na úrovni Únie; zlepšovania úspor z rozsahu vyhýbaním sa plytvaniu zdrojmi spôsobenému duplicitou a optimalizácie finančných prostriedkov.

(7)

Program by sa mal vykonávať tak, aby sa rešpektovala zodpovednosť členských štátov za vymedzenie ich politiky v oblasti zdravia, ako aj za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti.

(8)

V správe WHO o zdraví v Európe z roku 2009 sa vymedzuje oblasť pre zvýšenie investícií do verejného zdravia a systémov zdravotnej starostlivosti. Z tohto hľadiska sa členské štáty nabádajú, aby vo svojich vnútroštátnych programoch stanovili ako prioritu zlepšovanie zdravia a využívali väčšie povedomie o možnostiach financovania v oblasti zdravia zo strany Únie. Program by tak mal uľahčiť začlenenie svojich výsledkov do vnútroštátnych politík v oblasti zdravia.

(9)

Inovácia v oblasti zdravia by sa mala chápať ako stratégia verejného zdravia, ktorá sa neobmedzuje na technologický pokrok z hľadiska výrobkov a služieb. Podpora inovácie v oblasti zásahov na podporu verejného zdravia, stratégií prevencie, riadenia systému zdravotnej starostlivosti a v oblasti organizácie a poskytovania zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti vrátane zásahov na podporu zdravia a prevenciu chorôb má potenciál zlepšiť výsledky v oblasti verejného zdravia, zlepšiť kvalitu starostlivosti o pacientov a reagovať na neuspokojené potreby, zároveň aj posilniť konkurencieschopnosť zainteresovaných strán a zlepšiť nákladovú efektívnosť a udržateľnosť zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti. Program by tak mal uľahčiť dobrovoľné šírenie inovácií v oblasti zdravia, pričom by sa mali zohľadňovať spoločné hodnoty a zásady v systémoch zdravotnej starostlivosti Európskej únie, ako sa uvádza v záveroch Rady z 2. júna 2006 (6).

(10)

Najmä v kontexte hospodárskej krízy by mal program prispieť k riešeniu nerovností v oblasti zdravia a podpore rovnosti a solidarity, a to prostredníctvom činnosti v rámci rôznych cieľov a nabádaním a uľahčovaním výmeny osvedčených postupov.

(11)

Podľa článkov 8 a 10 ZFEÚ má Únia podporovať rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami a zameriavať sa na odstránenie diskriminácie. Preto by mal program v rámci všetkých svojich činností podporovať uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a ciele týkajúce sa nediskriminácie.

(12)

Pacienti musia mať právomoc starať sa o svoje zdravie a kontrolovať svoju zdravotnú starostlivosť aktívnejšie, predchádzať zlému zdravotnému stavu a prijímať kvalifikované rozhodnutia, a to okrem iného aj prostredníctvom zvýšenia zdravotnej gramotnosti. Mala by sa optimalizovať transparentnosť činností a systémov zdravotnej starostlivosti, ako aj dostupnosť spoľahlivých, nezávislých a zrozumiteľných informácií pre pacientov. Postupy zdravotnej starostlivosti by sa mali utvárať na základe spätnej väzby od pacientov a komunikácie s nimi. Podpora členských štátov, organizácií pacientov a zainteresovaných strán je zásadná a mala by byť koordinovaná na úrovni Únie, aby sa pacientom účinným spôsobom pomáhalo pri využívaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a to najmä pacientom postihnutým zriedkavými chorobami.

(13)

V záujme zaistenia účinných systémov zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pacientov je nevyhnutné znížiť zaťaženie rezistentnými infekciami a infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou a zabezpečiť dostupnosť účinných antimikrobiálnych látok. V rámci programu by sa malo podporovať trvalé úsilie zamerané na zdokonalenie metód analýzy na zisťovanie a prevenciu antimikrobiálnej rezistencie a zlepšiť prepojenie medzi všetkými aktérmi sektora zdravotnej starostlivosti vrátane veterinárneho sektora, pokiaľ ide o riešenie problému antimikrobiálnej rezistencie.

(14)

V kontexte starnúcej spoločnosti môžu dobre nasmerované investície na podporu zdravia a prevenciu chorôb zvýšiť počet „rokov zdravého života“, a tým umožniť starším ľuďom viesť v neskoršom veku zdravý a aktívny život. Chronické ochorenia spôsobujú viac ako 80 % predčasných úmrtí v Únii. V programe by sa malo stanoviť, šíriť a presadzovať využívanie osvedčených postupov založených na dôkazoch na účely nákladovo efektívnych opatrení na podporu zdravia a prevenciu chorôb, ktoré by boli zamerané najmä na hlavné rizikové faktory, konkrétne užívanie tabaku, drog, škodlivé užívanie alkoholu a nezdravé stravovacie návyky, obezitu a fyzickú nečinnosť, ako aj HIV/AIDS, tuberkulózu a hepatitídu. Efektívna prevencia by prispela k väčšej finančnej udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti. Program by mal s prihliadnutím na rodové hľadisko prispieť k prevencii chorôb z hľadiska všetkých jej aspektov (primárnou, sekundárnou a terciárnou prevenciou) a v priebehu celého života obyvateľov Únie, podpore zdravia a vytváraniu prostredí priaznivých pre zdravý životný štýl, a to s ohľadom na základné faktory spoločenskej a environmentálnej povahy, ako aj vplyv niektorých zdravotných postihnutí na zdravie.

(15)

S cieľom minimalizovať dôsledky, ktoré môžu mať pre verejné zdravie cezhraničné ohrozenia zdravia stanovené v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ (7) a ktoré môžu siahať od hromadnej kontaminácie spôsobenej chemickými incidentmi až po pandémie, aké nedávno rozpútali E. coli, H1N1 alebo SARS (závažný akútny respiračný syndróm), či účinky čoraz väčšej migrácie obyvateľstva na zdravie, by mal program prispieť k tvorbe a udržiavaniu spoľahlivých mechanizmov a nástrojov na zisťovanie, posudzovanie a riadenie veľkých cezhraničných ohrození zdravia. Vzhľadom na povahu týchto ohrození by mal program podporovať koordinované opatrenia v oblasti verejného zdravia na úrovni Únie, ktorých cieľom je riešiť rôzne aspekty cezhraničných ohrození zdravia a ktoré vychádzajú z plánovania pripravenosti a reakcie, dôkladného a spoľahlivého posúdenia rizika a pevného rámca pre riadenie rizík a krízových situácií. V tomto kontexte by mal tento program v boji proti prenosným ochoreniam využívať skutočnosť, že sa dopĺňa s pracovným programom Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2004 (8) a činnosťami podporovanými v rámci programov Únie v oblasti výskumu a inovácie. Osobitné úsilie by sa malo vynaložiť s cieľom zabezpečiť súdržnosť a synergie medzi programom a celkovou činnosťou v oblasti zdravia vykonávanou v rámci iných programov a nástrojov Únie, ktoré sa zameriavajú najmä na chrípku, HIV/AIDS, tuberkulózu a ďalšie cezhraničné ohrozenia zdravia v tretích krajinách.

(16)

Malo by byť možné, aby činnosť v rámci tohto programu zahŕňala cezhraničné ohrozenia zdravia zapríčinené biologickými a chemickými incidentmi, životným prostredím a zmenou klímy. Ako sa uvádza v oznámení Komisie „Rozpočet stratégie Európa 2020“, Komisia sa zaviazala začleniť zmenu klímy do celkových výdavkových programov Únie a vyčleniť aspoň 20 % rozpočtu Únie na ciele súvisiace s klímou. Výdavky na program v rámci špecifického cieľa týkajúceho ho sa vážnych cezhraničných ohrození zdravia by mali celkovo prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa tým, že budú určené na riešenie ohrození zdravia súvisiacich so zmenou klímy. Komisia by mala poskytnúť informácie o výdavkoch súvisiacich so zmenou klímy v rámci programu.

(17)

V súlade s článkom 114 ZFEÚ by sa v právnych predpisoch prijatých Úniou na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu mal zaistiť vysoký stupeň ochrany ľudského zdravia. V súlade s týmto cieľom by sa malo v rámci programu vynaložiť osobitné úsilie na podporu činností, ktoré sú potrebné z hľadiska cieľov právnych predpisov Únie v oblasti prenosných chorôb a ďalších ohrození zdravia, ľudských tkanív a buniek, krvi, ľudských orgánov, zdravotníckych pomôcok a liekov, práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a tabakových výrobkov a reklamy tabaku a ktoré k týmto cieľom prispievajú.

(18)

Posilňovaním systému informácií a vedomostí týkajúcich sa zdravia tento program by mal prispievať k rozhodovaniu na základe dôkazov, pričom sa zohľadnia príslušné činnosti, ktoré vykonávajú medzinárodné organizácie ako WHO a Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Súčasťou systému by okrem iného malo byť využívanie existujúcich nástrojov, prípadne ďalší rozvoj štandardizovaných informácií týkajúcich sa zdravia a nástrojov na monitorovanie zdravia, zber a analýza údajov týkajúcich sa zdravia, podpora vedeckých výborov zriadených v súlade s rozhodnutím Komisie 2008/721/ES (9) a rozsiahle šírenie výsledkov programu.

(19)

Cieľom politiky Únie v oblasti zdravia je dopĺňať a podporovať národné politiky zdravia, nabádať na spoluprácu medzi členskými štátmi a presadzovať koordináciu medzi ich programami. Výmena osvedčených postupov je kľúčovým nástrojom uvedenej politiky. Takáto výmena by vnútroštátnym orgánom mala umožniť využívať účinné riešenia vyvinuté v iných členských štátoch, znížiť zdvojovanie úsilia a zvýšiť efektívnosť nákladov podporovaním inovačných riešení v oblasti zdravia. Program by sa mal preto zamerať predovšetkým na spoluprácu s príslušnými orgánmi, ktoré sú zodpovedné za zdravie v členských štátoch, a poskytnúť stimuly pre širšiu účasť všetkých členských štátov, ako sa odporúča v hodnoteniach predchádzajúcich programov v oblasti zdravia. Najmä členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru Únie, by sa mali aktívne nabádať na účasť na opatreniach spolufinancovaných príslušnými orgánmi, ktoré sú zodpovedné za zdravie v členských štátoch, alebo subjektmi poverenými uvedenými orgánmi. Takéto opatrenia by sa mali považovať za výnimočne prospešné a predovšetkým by mali zodpovedať cieľu uľahčenia účasti členských štátov, ktorých HND na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru Únie a rozširovať uvedenú účasť. Zvážiť by sa mala aj ďalšia náležitá nefinančná pomoc na účasť uvedených členských štátov na takýchto opatreniach, napríklad pokiaľ ide o postup podávania žiadostí, šírenie znalostí a využívanie odborných znalostí.

(20)

Mimovládne subjekty a zainteresované strany pôsobiace v oblasti zdravia, najmä organizácie pacientov a združenia zdravotníckych pracovníkov zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní informácií Komisii a tiež poradenstva potrebného na vykonávanie programu. Pri tom je možné, že budú potrebovať na svoje fungovanie príspevky z programu. Program by mal byť preto prístupný pre mimovládne organizácie a organizácie pacientov pôsobiacich v oblasti verejného zdravia, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri procesoch občianskeho dialógu na úrovni Únie, ako je účasť v poradných skupinách, a tým prispievajú k plneniu špecifických cieľov programu.

(21)

V rámci programu by sa mali podporovať synergie a zároveň by sa malo vyhýbať duplicite so súvisiacimi programami a činnosťami Únie, a to v príslušných prípadoch prostredníctvom podpory zavádzania inovačných prelomových objavov pochádzajúcich z výskumu do odvetvia zdravotníctva. V rámci ich príslušných činností by sa mali primerane využívať aj ostatné fondy a programy Únie, najmä rámcový program Únie pre výskum a inováciu 2014-2020 (Horizont 2020 ) ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (10) a jeho výsledky, štrukturálne fondy, program pre zamestnanosť a sociálne inovácie ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 (11), Fond solidarity Európskej únie zriadený nariadením Rady (ES) č. 2012/2002 (12),

stratégia Únie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci (2007-2012), program pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 (13), program na ochranu životného prostredia a klímy (LIFE) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 (14), program v oblasti spotrebiteľskej politiky, program Spravodlivosť ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1382/2013 (15), spoločný program Bývanie s podporou okolia (Ambient Assisted Living), program pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (program Erasmus+) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 (16), Európsky štatistický program zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 99/2013 (17) a európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie.

(22)

V súlade s článkom 168 ods. 3 ZFEÚ Únia a členské štáty podporujú spoluprácu s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblasti verejného zdravia. Program by preto mal byť otvorený pre účasť tretích krajín, najmä pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín, na ktoré sa vzťahuje predvstupová stratégia, krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO)/Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), susedných krajín a krajín, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika (ESP), ako aj ďalších krajín v súlade s podmienkami stanovenými v príslušných dvojstranných alebo mnohostranných dohodách.

(23)

Primerané vzťahy s tretími krajinami, ktoré sa nezúčastňujú na programe, by mali uľahčiť dosiahnutie cieľov programu so zreteľom na všetky príslušné dohody medzi týmito krajinami a Úniou. Tie môžu zahŕňať podujatia na tému zdravia organizované Úniou alebo činnosti tretích krajín doplnkové k činnostiam financovaným prostredníctvom programu v oblastiach spoločného záujmu, avšak nemali by zahŕňať finančný príspevok v rámci programu.

(24)

S cieľom maximalizovať efektívnosť a účinnosť opatrení na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni a na účely vykonávania programu by sa mala rozvíjať spolupráca s príslušnými medzinárodnými organizáciami ako Organizácia Spojených národov a jej špecializované agentúry, najmä WHO, ale aj s Radou Európy a OECD.

(25)

Program by mal trvať sedem rokov tak, aby prebiehal súbežne s viacročným finančným rámcom stanoveným v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (18). Týmto nariadením sa ustanovuje finančné krytie pre celé obdobie trvania programu, ktorá má podľa bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (19) predstavovať pre Európsky parlament a Radu pri ročnom rozpočtovom postupe základný referenčný bod.

(26)

V súlade s článkom 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (20) poskytuje toto nariadenie právny základ pre činnosť a vykonávanie programu.

(27)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu finančnej podpory ustanovenej v rámci tohto programu na fungovanie subjektov by Komisia mala mať možnosť považovať v ročnom pracovnom programe na rok 2014 náklady priamo spojené s vykonávaním podporovaných činností za náklady oprávnené na financovanie, a to aj v prípade, že príjemcovi vznikli pred podaním žiadosti o financovanie.

(28)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia prostredníctvom ročných pracovných programov by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (21).

(29)

Pri vykonávaní programu by sa mala plne dodržiavať zásada transparentnosti. Rozpočtové zdroje by sa mali rozdeliť medzi jednotlivé ciele programu, a to vyváženým spôsobom v priebehu celého trvania programu, pričom by sa mali zohľadniť pravdepodobné výhody podpory zdravia. V rámci programu by sa mali vybrať a financovať vhodné opatrenia, ktoré sú súčasťou jeho špecifických cieľov a ktoré majú jasnú pridanú hodnotu Únie. V ročných pracovných programoch by sa mali stanoviť najmä základné výberové kritériá uplatniteľné na možných príjemcov v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012, aby sa zabezpečila ich finančná a prevádzková schopnosť pri realizácií činností financovaných v rámci programu a prípadne aj dôkazy o ich nezávislosti.

(30)

Prínos a vplyv programu by sa mali pravidelne monitorovať a hodnotiť. Pri jeho hodnotení by sa mala brať do úvahy skutočnosť, že dosiahnutie cieľov programu si môže vyžadovať dlhší čas, ako je jeho trvanie. V polovici trvania programu, avšak najneskôr 30. júna 2017, by sa mala vypracovať priebežná hodnotiaca správa s cieľom posúdiť stav vykonávania tematických priorít programu.

(31)

S cieľom zabezpečiť, aby sa v rámci programu v plnej miere využili zistenia priebežnej hodnotiacej správy o jeho vykonávaní, a umožniť prípadné úpravy potrebné na dosiahnutie jeho cieľov, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vyňatie tematických priorít stanovených v tomto nariadení alebo zahrnutie nových tematických priorít do tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(32)

Pri výmene informácií s potenciálnymi žiadateľmi s cieľom umožniť spravodlivú účasť na programe, ako aj pri výmene poznatkov získaných v rámci programu s rôznymi zainteresovanými stranami v sektoroch zdravotníctva jednotlivých krajín je nevyhnutná spolupráca vnútroštátnych orgánov. Členské štáty by preto na podporu uvedených činností mali určiť národné kontaktné body.

(33)

Komisia by pri uplatňovaní tohto nariadenia mala konzultovať s príslušnými expertmi vrátane národných kontaktných miest.

(34)

Finančné záujmy Únie by mali byť chránené prostredníctvom primeraných opatrení v celom cykle výdavkov vrátane prevencie, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadných sankcií.

(35)

Mal by sa zabezpečiť prechod medzi týmto programom a predchádzajúcim programom, ktorý nahrádza, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných dohôd týkajúcich sa jeho riadenia, ako je financovanie technickej a administratívnej pomoci. K 1. januáru 2021 by rozpočtové prostriedky pridelené na technickú a administratívnu pomoc mali v prípade potreby pokryť výdavky súvisiace s riadením činností, ktoré nebudú ukončené do konca roku 2020.

(36)

Keďže všeobecné ciele tohto nariadenia, konkrétne dopĺňať politiky členských štátov na zlepšenie zdravia obyvateľstva Únie a zníženie nerovností v oblasti zdravia podporou zdravia, nabádaním na inováciu v oblasti zdravia, zvyšovaním udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti a ochranou občanov Únie pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia, ako aj tieto politiky podporovať a pridávať im hodnotu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(37)

Toto nariadenie nahrádza rozhodnutie č. 1350/2007/ES. Uvedené rozhodnutie by sa preto malo zrušiť.

(38)

Je vhodné zabezpečiť plynulý a nerušený prechod medzi predchádzajúcim programom v oblasti zdravia (2008 – 2013) a programom a zosúladiť trvanie programu s nariadením (EÚ, Euratom) č. 1311/2013. Program by sa preto mal uplatňovať od 1. januára 2014,

1)

v záujme podpory zdravia, prevencie chorôb a vytvárania prostredí priaznivých pre zdravý životný štýl: určiť, šíriť a podporovať využívanie osvedčených postupov založených na dôkazoch na účely nákladovo efektívnych opatrení na podporu zdravia a prevenciu chorôb a zamerať sa pritom najmä na kľúčové rizikové faktory, ktoré súvisia so životným štýlom, s dôrazom na pridanú hodnotu Únie.

Ukazovateľom plnenia tohto cieľa je najmä nárast počtu členských štátov, ktoré podporujú zdravie a prevenciu chorôb, pričom využívajú osvedčené postupy založené na dôkazoch prostredníctvom opatrení a činností prijímaných na príslušnej úrovni v členských štátoch.

2)

v záujme ochrany občanov Únie pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia: identifikovať a vytvoriť jednotné postupy a podporovať ich vykonávanie v záujme lepšej pripravenosti a koordinácie počas krízových situácií v oblasti zdravia.

Ukazovateľom plnenia tohto cieľa je najmä nárast počtu členských štátov, ktoré do navrhovania svojich plánov pripravenosti začleňujú jednotné prístupy.

3)

v záujme podpory budovania kapacít v oblasti verejného zdravia a prispievania k vytváraniu inovačných, účinných a udržateľných systémov zdravotnej starostlivosti: identifikovať a rozvíjať nástroje a mechanizmy na úrovni Únie s cieľom riešiť nedostatok ľudských a finančných zdrojov a uľahčovať dobrovoľné využívanie inovácií v oblasti zásahov do verejného zdravotníctva a stratégií prevencie.

Ukazovateľom plnenia tohto cieľa je najmä zvýšenie množstva vypracovaných usmernení a nárast počtu členských štátov využívajúcich identifikované nástroje a mechanizmy s cieľom prispieť k efektívnym výsledkom v ich systémoch zdravotnej starostlivosti.

4)

v záujme uľahčenia prístupu občanov Únie k lepšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti: zvýšiť prístup k medicínskym odborným poznatkom a informáciám týkajúcim sa špecifických chorôb za hranicami štátov, uľahčovať uplatňovanie výsledkov výskumu a rozvíjať nástroje na zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pacientov, a to okrem iného aj prostredníctvom opatrení prispievajúcich k zlepšeniu zdravotnej gramotnosti.

Ukazovateľom plnenia tohto cieľa je najmä nárast počtu európskych referenčných sietí zriadených v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ (22) (ďalej len „európske referenčné siete“); zvýšenie počtu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a centier odborných znalostí, ktoré sa zapoja do európskych referenčných sietí; a nárast počtu členských štátov využívajúcich vypracované nástroje.

a)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti využívajúce výhody prístupovej stratégie v súlade so všeobecnými zásadami a podmienkami týkajúcimi sa ich účasti na programoch Únie stanovených v príslušných rámcových dohodách, rozhodnutiach Asociačnej rady alebo podobných dohodách;

b)

krajiny EZVO/EHP v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

c)

v súlade s podmienkami stanovenými v príslušných dvojstranných alebo mnohostranných dohodách susedné krajiny a krajiny, na ktoré sa vzťahuje ESP;

d)

iné krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnej dvojstrannej alebo mnohostrannej dohode.

a)

činností s jednoznačnou pridanou hodnotou Únie spolufinancovaných príslušnými orgánmi, ktoré sú zodpovedné za zdravie v členských štátoch alebo v tretích krajinách zúčastňujúcich sa na programe na základe článku 6 alebo subjektmi verejného sektora a mimovládnymi subjektmi, ako je uvedené v článku 8 ods. 1 konajúcimi jednotlivo alebo ako sieť a poverenými týmito orgánmi;

b)

činností s jednoznačnou pridanou hodnotou Únie spolufinancovaných inými verejnými, mimovládnymi alebo súkromnými subjektmi, ako je uvedené v článku 8 ods. 1 vrátane medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti zdravia, a v prípade medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti zdravia, prípadne bez predchádzajúcej výzvy na predloženie ponúk, s výslovným uvedením a riadnym odôvodnením v ročných pracovných programoch;

c)

činnosť mimovládnych subjektov, ako je uvedené v článku 8 ods. 2, ktoré potrebujú finančnú podporu na dosiahnutie jedného alebo viacerých špecifických cieľov programu.

a)

sa aspoň 30 % rozpočtu na navrhovanú činnosť pridelí členskému štátu, ktorého hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru Únie; a

b)

na činnosti sa zúčastňujú subjekty aspoň zo 14 zúčastnených krajín, z ktorých aspoň štyri patria medzi krajiny, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru Únie.

a)

sú mimovládne, neziskové a nezávislé od priemyselných, obchodných a podnikateľských alebo iných konfliktných záujmov;

b)

pracujú v oblasti verejného zdravia, hrajú dôležitú úlohu v občianskom dialógu na úrovni Únie a sledujú aspoň jeden zo špecifických cieľov programu, ako je uvedené v článku 3;

c)

sú aktívne na úrovni Únie a najmenej v polovici členských štátov a majú vyvážené geografické pokrytie v celej Únii.

a)

nie je možné vykonať a dosiahnuť jednu alebo viacero tematických priorít uvedených v prílohe I v súlade s cieľmi programu a v rámci zostávajúceho obdobia trvania programu;

b)

v hodnotení nebola identifikovaná jedna alebo viacero špecifických, významných tematických priorít, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, ale ktoré sa stali potrebnými na dosiahnutie všeobecných a špecifických cieľov programu, ako sa vymedzuje v článkoch 2 a 3; ako aj

c)

dôvody pre vyvodenie záverov uvedených v písm. a) a b).

21.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 86/14

(1)

Telekomunikačné siete a služby sa v čoraz väčšej miere stávajú infraštruktúrami založenými na internete s úzko prepojenými širokopásmovými sieťami a digitálnymi službami. Internet sa stáva dominantnou platformou pre komunikácie, služby, vzdelávanie, účasť na spoločenskom a politickom živote, kultúrny obsah a podnikanie. Preto je pre sociálny a hospodársky rast, konkurencieschopnosť, sociálne začlenenie a vnútorný trh nevyhnutná transeurópska dostupnosť rozšíreného, vysokorýchlostného, zabezpečeného pripojenia na internet a digitálnych služieb vo verejnom záujme.

(2)

Európska rada 17. júna 2010 schválila oznámenie Komisie z 26. augusta 2010 o digitálnej agende pre Európu, ktorej cieľom je určiť smerovanie úsilia o maximalizáciu spoločenského a hospodárskeho potenciálu informačných a komunikačných technológií. Cieľom digitálnej agendy je stimulovať dopyt a ponuku v oblasti konkurencieschopnej vysokorýchlostnej internetovej infraštruktúry a digitálnych služieb založených na internete s cieľom pokročiť vo vytváraní skutočného digitálneho jednotného trhu, ktorý je nevyhnutný pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

(3)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (4) sa určujú podmienky, metódy a postupy poskytovania finančnej pomoci Únie transeurópskym sieťam v sektoroch dopravných, telekomunikačných a energetických infraštruktúr. Keďže v sektoroch upravených Nástrojom na prepájanie Európy (NPE) sa vyskytujú podobné výzvy aj príležitosti, vzniká významný priestor na využitie synergií vrátane možnosti kombinovania financovania prostredníctvom NPE s inými finančnými zdrojmi.

(4)

V súčasnosti existuje veľký počet cezhraničných digitálnych služieb implementujúcich výmeny medzi európskymi orgánmi verejnej správy v záujme podpory politík Únie. Pri poskytovaní nových riešení je dôležité zhodnotiť existujúce riešenia používané v kontexte iných európskych iniciatív, vyhnúť sa duplicite a zabezpečiť koordináciu a zosúladenie koncepcií a riešení použitých v širokej škále iniciatív a politík, napr. v programe ISA ustanovenom rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 922/2009/ES (5), v programe Fiscalis ustanovenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 (6) a v programe Horizont 2020 ustanovenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (7). Takisto je dôležité, aby boli riešenia v súlade s dohodnutými medzinárodnými a/alebo európskymi normami alebo otvorenými špecifikáciami pre interoperabilitu, predovšetkým tými, ktoré Komisia identifikovala v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (8), a inými príslušnými špecifikáciami a usmerneniami, ako je napríklad európsky rámec interoperability pre európske verejné služby (EIF).

(5)

Pre rozvoj vysokorýchlostných širokopásmových sietí budú prínosom európske technické normy. Ak má Únia zohrávať ústrednú úlohu v telekomunikačnom odvetví, sú potrebné programy Únie v oblasti výskumu a vývoja a zvýšenie monitorovania normalizačných postupov.

(6)

Rozsiahle pilotné projekty medzi členskými štátmi spolufinancované Programom pre konkurencieschopnosť a inovácie (9), ako napríklad PEPPOL, STORK, epSOS, eCODEX alebo SPOCS, potvrdili kľúčové cezhraničné digitálne služby na vnútornom trhu založené na spoločných stavebných blokoch, ktoré sa v súčasnosti konsolidujú prostredníctvom projektu eSENS. Uvedené pilotné projekty už dosiahli alebo v blízkej budúcnosti dosiahnu úroveň zrelosti potrebnú na ich zavedenie do praxe. Existujúce projekty spoločného záujmu už preukázali jednoznačnú pridanú hodnotu opatrení na európskej úrovni, ako napríklad v oblasti kultúrneho dedičstva (Europeana), ochrany dieťaťa (Bezpečnejší internet), sociálneho zabezpečenia (EESSI), zatiaľ čo ďalšie projekty, napr. v oblasti ochrany spotrebiteľa (RSO), sú v štádiu návrhu.

(7)

Pokiaľ ide o infraštruktúry digitálnych služieb, stavebné bloky by sa mali uprednostniť pred inými infraštruktúrami digitálnych služieb, keďže predstavujú základnú podmienku infraštruktúr digitálnych služieb. Infraštruktúry digitálnych služieb by mali okrem iného vytvárať európsku pridanú hodnotu a mali by napĺňať preukázané potreby. Mali by dosiahnuť dostatočnú úroveň zrelosti na zavedenie do praxe preukázanú najmä úspešnými pilotnými projektmi, a to po technickej i prevádzkovej stránke. Mali by vychádzať z konkrétneho plánu udržateľnosti v snahe zabezpečiť strednodobú až dlhodobú prevádzku platforiem základných služieb aj bez NPE. Finančná pomoc podľa tohto nariadenia by sa preto mala, kedykoľvek to bude možné, postupne znižovať na nulu a vo vhodných prípadoch by sa malo mobilizovať financovanie z iných zdrojov ako NPE.

(8)

Je dôležité financovať infraštruktúry digitálnych služieb, ktoré sú potrebné na splnenie právnych záväzkov v rámci práva Únie a/alebo ktorými sa vyvíjajú alebo poskytujú stavebné bloky s možným veľkým vplyvom na rozvoj celoeurópskych verejných služieb v záujme podpory viacerých infraštruktúr digitálnych služieb a postupného vybudovania európskeho ekosystému interoperability. Právnymi záväzkami sú v tomto kontexte špecifické ustanovenia vyžadujúce buď vybudovanie, alebo používanie infraštruktúr digitálnych služieb, alebo vyžadujúce výsledky, ktoré možno dosiahnuť jedine prostredníctvom európskych infraštruktúr digitálnych služieb.

(9)

Europeana a Bezpečnejší internet pre deti by ako riadne fungujúce infraštruktúry digitálnych služieb mali mať pri financovaní prioritu. V prvých rokoch viacročného finančného rámca na roky 2014-2020 ustanoveného v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (10) by sa predovšetkým mala zabezpečiť kontinuita financovania NPE zo strany Únie prostredníctvom iných programov Únie s cieľom umožniť neprerušované a úspešné poskytovanie služby na rovnakej úrovni ako počas súčasného programu financovania. Rada 10. mája 2012 zdôraznila, že je mimoriadne dôležité, aby sa zabezpečila dlhodobá životaschopnosť Europeany, a to aj v zmysle riadenia a financovania (11).

(10)

Malo by sa zaistiť bezpečné, inkluzívne a pozitívne online prostredie pre deti a mládež. Na ochranu a podporu práv dieťaťa v online prostredí je rozhodujúce, aby sa zabezpečilo fungovanie programu Bezpečnejší internet po roku 2014. Vykonaním tohto nariadenia by sa malo z finančného hľadiska podporiť vykonávanie Európskej stratégie vytvárania lepšieho internetu pre deti na úrovni Únie, ako aj úrovni členských štátov, najmä pokiaľ ide o centrá Bezpečnejšieho internetu v členských štátoch. Kľúčovým prvkom a predpokladom úspechu uvedenej stratégie sú činnosti centier Bezpečnejšieho internetu vrátane osvetových uzlov a iných osvetových činností, liniek pomoci deťom, rodičov a opatrovateľov týkajúcich sa najlepších spôsobov na používanie internetu deťmi, ako aj horúcich liniek na nahlásenie internetových stránok s obsahom týkajúcim sa sexuálneho zneužívania detí.

(11)

V budúcom právnom akte Únie o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu sa určia podrobné požiadavky a podmienky pre vzájomné uznávanie kľúčových prostriedkov, ktoré sú ďalej v tomto nariadení uvedené ako stavebné bloky infraštruktúr digitálnych služieb. Uvedený akt sa bude týkať viacerých najdôležitejších stavebných blokov, napríklad elektronickej identifikácie a elektronického podpisu ako súčasti projektov spoločného záujmu stanovených v prílohe k tomuto nariadeniu.

(12)

Infraštruktúry digitálnych služieb zavedené v súlade s rozhodnutím č. 922/2009/ES uľahčia elektronickú cezhraničnú a medzisektorovú interakciu medzi európskymi orgánmi verejnej správy. Tým sa zas umožní poskytovanie základných služieb v takých oblastiach, akými sú okrem iného elektronická identifikácia a autentifikácia a obstarávanie, cezhraničné prepojenie obchodných registrov, interoperabilné elektronické cezhraničné služby zdravotnej starostlivosti, ako aj cezhraničná spolupráca v oblasti kybernetickej bezpečnosti, čím sa prispeje k dobudovaniu digitálneho jednotného trhu. Uvedená interakcia medzi správnymi orgánmi sa dosiahne prostredníctvom vytvorenia a/alebo posilnenia interoperabilných platforiem základných služieb, vybudovaných na existujúcich spoločných stavebných blokoch a/alebo poskytujúcich doplňujúce stavebné bloky nevyhnutné pre vývoj ďalších platforiem základných služieb, a súvisiacich generických služieb prepájajúcich vnútroštátne infraštruktúry s platformami základných služieb v záujme poskytovania cezhraničných digitálnych služieb.

(13)

Členské štáty by mali povzbudzovať miestne a regionálne orgány, aby sa naplno a účinne zapojili do správy infraštruktúr digitálnych služieb, a mali by zabezpečiť, aby sa v projektoch spoločného záujmu týkajúcich sa cezhraničného poskytovania služieb elektronickej verejnej správy zohľadňovali odporúčania rámca EIF.

(14)

Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2011 o širokopásmovom pripojení v Európe: investície do digitálne riadeného rastu (12) zdôraznil, že služby širokopásmového pripojenia sú rozhodujúce pre konkurencieschopnosť priemyslu Únie a vo veľkom prispievajú k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti a k vytváraniu kvalitných pracovných miest v Únii. Aby sa Únia stala domovom inovácie, vedomostí a služieb, musí sa investovať do najnovších a nadčasových technológií.

(15)

Európsky trh s takmer 500 miliónmi ľudí s vysokorýchlostným širokopásmovým pripojením by výrazne podporil rozvoj vnútorného trhu, vytvoril celosvetovo jedinečnú kritickú masu používateľov vystavujúcu všetky regióny novým možnostiam a poskytujúcu každému používateľovi vyššiu hodnotu, ako aj poskytol Únii schopnosť byť vedúcou znalostnou ekonomikou sveta. Rýchle zavádzanie vysokorýchlostných širokopásmových sietí je kľúčové pre rozvoj produktivity Únie a pre vznik nových a malých podnikov, ktoré môžu byť lídrami v rozličných odvetviach, ako napríklad v odvetví zdravotnej starostlivosti, výroby a služieb.

(16)

Kombinácia nových možností v oblasti infraštruktúry a nových, inovatívnych a interoperabilných služieb by mala spustiť špirálovitý rast podnecovaním zvýšeného dopytu po vysokorýchlostnom širokopásmovom pripojení, na ktorý by z komerčného hľadiska bolo vhodné reagovať.

(17)

V Digitálnej agende pre Európu sa uvádza, že do roku 2020 by všetci Európania mali mať prístup k internetu s rýchlosťou pripojenia presahujúcou 30 Mb/s a najmenej 50 % európskych domácností by malo mať zmluvu na pripojenie na internet s rýchlosťou nad 100 Mb/s.

(18)

Vzhľadom na rýchly rozvoj digitálnych služieb a aplikácií, ktoré si vyžadujú čoraz rýchlejšie pripojenia na internet, a rýchly vývoj najnovších technológií, ktoré ho umožňujú, je vhodné, aby sa v rámci hodnotenia Digitálnej agendy pre Európu zvážila revízia cieľov v oblasti širokopásmového pripojenia na rok 2020 s cieľom zaistiť, že v porovnaní s ostatnými ekonomikami sveta bude mať Únia širokopásmové pripojenie s konkurencieschopnými rýchlosťami.

(19)

Časť projektov v oblasti širokopásmového pripojenia by mala preukázať vyššie ambície, v rámci ktorých by sa usilovalo o vyššie rýchlosti, v dôsledku čoho by slúžili ako pilotné projekty pre rýchlejšiu prepojenosť a ako modely s potenciálom opakovať sa.

(20)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. septembra 2013 o digitálnej agende pre rast, mobilitu a zamestnanosť – čas zaradiť vyššiu rýchlosť, zdôraznil, že revidovaným cieľom Digitálnej agendy pre Európu na rok 2020 orientovaným na budúcnosť je to, že všetky domácnosti v Únii budú mať širokopásmové pripojenie s rýchlosťou 100 Mb/s a 50 % domácností bude mať zmluvu na pripojenie s rýchlosťou 1 Gb/s alebo viac.

(21)

Pri zavádzaní a modernizácii širokopásmových sietí by mal zohrávať vedúcu úlohu súkromný sektor podporovaný regulačným rámcom stimulujúcim hospodársku súťaž a investície. Ak súkromné investície zlyhajú, úsilie potrebné na to, aby sa dosiahli ciele Digitálnej agendy pre Európu, by mali vyvinúť členské štáty. Finančná pomoc sektoru širokopásmového pripojenia pochádzajúca z verejných zdrojov by sa mala obmedziť na programy alebo iniciatívy zamerané na projekty, ktoré nemožno financovať iba zo súkromného sektora a ktoré ako také potvrdí posúdenie ex ante, v ktorom sa určia zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (13).

(22)

Finančné nástroje pre širokopásmové siete nemajú nevhodne narúšať hospodársku súťaž, vytláčať súkromné investície ani vytvárať prostredie, ktoré by súkromných prevádzkovateľov odrádzalo investovať. Musia byť zosúladené najmä s článkami 101, 102, 106 a 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a prípadne aj s usmerneniami EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí.

(23)

Verejné financie určené na siete širokopásmového pripojenia sa majú používať len v prípade infraštruktúr, ktoré sú v súlade s uplatniteľným právom, predovšetkým s právom hospodárskej súťaže a s povinnosťou poskytovania prístupu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES (14).

(24)

Keďže finančné zdroje k dispozícii v rámci NPE sú obmedzené, finančná pomoc by sa mala sústrediť na zavedenie finančných mechanizmov na úrovni Únie, ktoré by pritiahli ďalšie investície, mali by znásobujúci efekt a uľahčovali by tým efektívne využívanie súkromných aj iných verejných zdrojov na investovanie. Tento prístup umožňuje prispievanie podnikov a inštitucionálnych aktérov, ktorého výška ďaleko prekračuje úrovne priameho financovania z NPE.

(25)

S ohľadom na obmedzené finančné zdroje v rámci NPE a s cieľom zabezpečiť primerané finančné prostriedky pre infraštruktúry digitálnych služieb by celková výška rozpočtových prostriedkov určených na širokopásmové pripojenie nemala prekročiť minimálnu sumu potrebnú na vykonanie nákladovo efektívnej intervencie, ktorá by sa mala stanoviť v posúdení ex ante, v ktorom by sa okrem iného zohľadnil aj druh plánovaných finančných nástrojov, potenciálny pákový efekt pre portfólio projektov s minimálnou potrebnou účinnosťou a trhové podmienky.

(26)

Podpora z NPE na zavedenie širokopásmového pripojenia by mala byť doplnkom pomoci poskytovanej inými programami a iniciatívami Únie vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov v prípadoch, keď sa posúdením ex ante zistia zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie a keď o tom rozhodnú riadiace orgány. Finančná pomoc z NPE na zavedenie širokopásmového pripojenia by mala prispieť k úsiliu členských štátov, a to priamo, a aj poskytnutím investičného nástroja na dobrovoľné, účelovo viazané príspevky z iných zdrojov vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov, umožňujúc tak členským štátom využiť know-how a úspory z rozsahu vlastné nástrojom riadeným na úrovni Únie v záujme zvýšenia efektívnosti verejných výdavkov.

(27)

S cieľom zabezpečiť najvyššiu nákladovú efektívnosť a vzhľadom na obmedzené zdroje by malo byť financovanie z NPE k dispozícii pre projekty, ktoré sú založené na technológii, ktorá najlepšie vyhovuje konkrétnemu projektu, môžu pomôcť urýchliť inovačné obchodné modely a vykazujú vysoký potenciál opakovať sa. Ak sa projekty financujú prostredníctvom dobrovoľných príspevkov v rámci NPE, ako napríklad európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, alebo prostredníctvom celoštátneho alebo regionálneho financovania, kritériá oprávnenosti by mali byť pružnejšie a brať do úvahy špecifickú situáciu a podmienky v oblastiach, ktorým má toto financovanie slúžiť.

(28)

Únia môže podporovať zavádzanie širokopásmových sietí, ktorými sa prispieva k cieľom Digitálnej agendy pre Európu, vo všetkých typoch oblastí. Preklenovanie digitálnej priepasti a zvýšenie digitálnej inklúzie sú dôležitými cieľmi Digitálnej agendy pre Európu. Všetky opatrenia Únie v oblasti širokopásmového pripojenia by sa teda mali zaoberať osobitnými potrebami predmestských, vidieckych a najmä riedko obývaných a menej rozvinutých regiónov, v ktorých je potrebné zriadiť pripojenie. To zahŕňa aj zavádzanie širokopásmových sietí na prepojenie ostrovov, vnútrozemských, horských, najvzdialenejších a okrajových regiónov vrátane ostrovných členských štátov s centrálnymi regiónmi Únie a/alebo opatrenia na zlepšenie spoľahlivosti alebo výkonnosti prepojenia medzi takýmito regiónmi a centrálnymi regiónmi Únie.

(29)

V záujme dobudovania digitálneho jednotného trhu by sa mala podporovať kompatibilita NPE s celoštátnymi a regionálnymi opatreniami v oblasti širokopásmového pripojenia.

(30)

Pri vykonávaní tohto nariadenia by sa formy finančnej pomoci mali zosúladiť s charakteristikami predmetných opatrení. V oblasti infraštruktúr digitálnych služieb by mali byť platformy základných služieb, ktoré nemožno financovať z iných zdrojov, teda prioritne financované formou obstarávania alebo výnimočne formou grantov, zatiaľ čo generické služby by mali z NPE dostať iba obmedzenú finančnú pomoc. Okrem toho by cieľom akejkoľvek finančnej pomoci z NPE malo byť efektívne využívanie finančných prostriedkov Únie, a preto by sa mali širokopásmové siete podporovať finančnými nástrojmi, ktoré zaručia vyšší pákový efekt ako granty.

(31)

Cieľom intervencie podľa tohto nariadenia by malo byť dosiahnutie synergií a interoperability medzi rozličnými projektmi spoločného záujmu opísanými v prílohe, ako aj s inými infraštruktúrami vrátane dopravných a energetických infraštruktúr podporovaných z NPE, relevantných výskumných infraštruktúr podporovaných okrem iného iniciatívou Horizont 2020 a relevantných infraštruktúr podporovaných európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, pričom je potrebné zamedziť duplicite a nenáležitému administratívnemu zaťaženiu.

(32)

Finančná pomoc projektom spoločného záujmu by sa mala dopĺňať horizontálnymi opatreniami vrátane technickej pomoci, opatrení a koordinácie na povzbudenie dopytu, ktorých cieľom by malo byť maximalizovať vplyv intervencie zo strany Únie.

(33)

Pri viazaní prostriedkov na intervenciu pre širokopásmové siete by mala Komisia náležite zohľadniť výsledky hodnotení existujúcich finančných nástrojov Únie.

(34)

Komisii by mala pomáhať skupina odborníkov zložená zo zástupcov všetkých členských štátov, s ktorou by sa malo konzultovať okrem iného monitorovanie vykonávania tohto nariadenia, plánovanie, hodnotenie a riešenie problémov pri vykonávaní a ktorá by mala k týmto cieľom aj prispievať.

(35)

Skupina odborníkov by tiež mala spolupracovať so subjektmi zapojenými do vykonávania tohto nariadenia, ako sú miestne a regionálne orgány, poskytovatelia prístupu na internet, správcovia verejných sietí a výrobcovia komponentov, rovnako ako aj národné regulačné orgány a Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 (15).

(36)

V nariadení (EÚ) č. 1316/2013 sa zriaďuje koordinačný výbor NPE, ktorý je tiež výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (16). Nariadením (EÚ) č. 1316/2013 sa tiež Komisii udeľuje právomoc prijímať v súlade s postupom preskúmania ročné a viacročné pracovné programy, a to aj v sektore telekomunikácií, pričom na viacročné pracovné programy sa vzťahuje toto nariadenie. V tomto ohľade je dôležité spresniť, že členské štáty by mali byť pri rokovaniach o otázkach súvisiacich s týmto nariadením, najmä o návrhoch ročných a viacročných pracovných programov, zastúpené v koordinačnom výbore NPE odborníkmi zo sektora telekomunikačnej infraštruktúry.

(37)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to najmä koordinovaný rozvoj transeurópskych sietí v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov cezhraničnej povahy podporovaných infraštruktúr a dôsledkov pre celé územie Únie, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(38)

S cieľom podporovať projekty spoločného záujmu v odvetviach dopravy, telekomunikačných a energetických infraštruktúr, nariadenie (EÚ) č. 1316/2013 určuje podmienky, metódy a postupy pre poskytovanie finančnej pomoci Únie na transeurópske siete. Tiež ustanovuje rozdelenie zdrojov, ktoré majú byť dostupné podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 vo všetkých troch odvetviach. Nariadenie (EÚ) č. 1316/2013 sa uplatňuje od 1. januára 2014. Je preto vhodné zosúladiť uplatňovanie tohto nariadenia s uplatňovaním nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať od 1. januára 2014.

(39)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1336/97/ES (17) by sa malo zrušiť,

a)

ciele a prevádzkové priority projektov spoločného záujmu;

b)

určenie projektov spoločného záujmu;

c)

kritériá, podľa ktorých sú opatrenia, ktorými sa prispieva k projektom spoločného záujmu, oprávnené na finančnú pomoc Únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1316/2013 v súvislosti s ich vývojom, vykonávaním, zavádzaním, prepojenosťou a interoperabilitou;

d)

priority financovania projektov spoločného záujmu.

a)

„telekomunikačná infraštruktúra“ sú širokopásmové siete a infraštruktúry digitálnych služieb;

b)

„infraštruktúry digitálnych služieb“ sú infraštruktúry, ktoré umožňujú poskytovanie prepojených služieb elektronicky, obvykle cez internet, a ktorými sa poskytujú občanom, podnikom a/alebo orgánom verejnej správy transeurópske interoperabilné služby spoločného záujmu, a ktoré sú zložené z platforiem základných služieb a generických služieb;

c)

„stavebné bloky“ sú základné infraštruktúry digitálnych služieb s kľúčovými funkciami, ktoré sa opakovane využívajú v zložitejších infraštruktúrach digitálnych služieb;

d)

„platformy základných služieb“ sú centrálne uzly infraštruktúr digitálnych služieb, ktorých cieľom je zabezpečiť transeurópsku prepojenosť, prístup a interoperabilitu, a ktoré sú otvorené pre členské štáty a môžu byť otvorené aj pre iné subjekty;

e)

„generické služby“ sú služby využívajúce sieťové priechody prepájajúce jednu alebo viacero vnútroštátnych infraštruktúr s platformami základných služieb;

f)

„širokopásmové siete“ sú drôtové a bezdrôtové prístupové siete, pomocná infraštruktúra a základné siete schopné zabezpečiť prepojenosť veľmi vysokými rýchlosťami;

g)

„horizontálne opatrenia“ sú štúdie a programy na podporu činnosti vymedzené v článku 2 bodoch 6 a 7 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013.

a)

hospodársky rast a podpora dobudovania a fungovania vnútorného trhu na podporu konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva vrátane malých a stredných podnikov (MSP);

b)

skvalitnenie každodenného života občanov, podnikov a orgánov verejnej správy na všetkých úrovniach prostredníctvom podpory širokopásmových sietí, prepojenia a interoperability celoštátnych, regionálnych a miestnych širokopásmových sietí, ako aj nediskriminačného prístupu k takýmto sieťam, a digitálnej integrácie.

a)

interoperabilita, prepojenosť, udržateľné zavádzanie, prevádzka a modernizácia transeurópskych infraštruktúr digitálnych služieb, ako aj koordinácia na európskej úrovni;

b)

efektívny tok súkromných a verejných investícií na stimuláciu zavádzania a modernizácie širokopásmových sietí v záujme prispenia k dosiahnutiu cieľov Digitálnej agendy pre Európu týkajúcich sa širokopásmového pripojenia.

a)

sleduje vytvorenie a/alebo skvalitnenie interoperabilných a, keď je to možné, medzinárodne kompatibilných platforiem základných služieb doplnených generickými službami pre infraštruktúry digitálnych služieb;

b)

poskytujú efektívne investičné nástroje pre siete širokopásmového pripojenia, priťahujú nové kategórie investorov a podporovateľov projektov a podporuje opakovateľnosť inovačných projektov a podnikateľských modelov.

a)

obstarávania; a/alebo

b)

grantov.

a)

finančných nástrojov v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 1316/2013, ktoré sú otvorené pre ďalšie príspevky z iných sektorov NPE, iných nástrojov, programov a rozpočtových riadkov v rozpočte Únie, členských štátov vrátane regionálnych a miestnych orgánov a akýchkoľvek iných investorov vrátane súkromných investorov v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013; a/alebo

b)

kombinácie finančných nástrojov a grantov z iných verejných zdrojov ako nástroj NPE, či už sú to verejné zdroje z Únie alebo vnútroštátne verejné zdroje.

a)

obstarávania; a/alebo

b)

grantov.

a)

sú dostatočne zrelé na to, aby mohli byť zavedené, čo je preukázané najmä prostredníctvom úspešných pilotných projektov v rámci takých programov, akými sú programy Únie týkajúce sa inovácie a výskumu;

b)

prispievajú k politikám a činnostiam Únie na podporu vnútorného trhu;

c)

vytvárajú európsku pridanú hodnotu a majú stratégiu a plánovanie pre dlhodobú udržateľnosť, v náležitom prípade prostredníctvom iných finančných zdrojov ako NPE, ktorých kvalita sa musí preukázať posúdením uskutočniteľnosti a pomeru nákladov a prínosov. Táto stratégia sa v prípade potreby aktualizuje;

d)

sú v súlade s medzinárodnými a/alebo európskymi normami alebo otvorenými špecifikáciami a usmerneniami pre interoperabilitu, ako napríklad európskym rámcom interoperability, a zhodnocujú existujúce riešenia.

a)

významne prispievajú k realizácii cieľov Digitálnej agendy pre Európu;

b)

sú v dostatočne zrelom štádiu vývoja a prípravy projektu, podloženom účinnými implementačnými mechanizmami;

c)

riešia zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie;

d)

nevedú k narušovaniu trhu alebo k vytláčaniu súkromných investícií;

e)

používajú technológie, ktoré sa pokladajú za najvhodnejšie na riešenie potrieb predmetnej geografickej oblasti, zohľadňujúc geografické, sociálne a ekonomické faktory založené na objektívnych kritériách a v súlade s technologickou neutralitou;

f)

zavádzajú najvhodnejšiu technológiu pre konkrétny projekt a zároveň ponúkajú najlepšiu vyváženosť medzi najnovšími technológiami v zmysle kapacity dátového toku, bezpečnosti prenosu, odolnosti siete a nákladovej efektívnosti;

g)

majú veľký potenciál opakovať sa a/alebo vychádzať z inovačných podnikateľských modelov.

a)

pripravujú alebo podporujú sa nimi implementačné opatrenia pri ich zavádzaní, správe a riešia existujúce alebo objavujúce sa implementačné problémy;

b)

vytvárajú nový dopyt po infraštruktúrach digitálnych služieb.

a)

monitorovaní vykonávania tohto nariadenia;

b)

prípadnom zohľadňovaní národných plánov alebo národných stratégií;

c)

uskutočňovaní opatrení na hodnotenie vykonávania pracovných programov po finančnej a technickej stránke;

d)

riešení existujúcich alebo objavujúcich sa problémov pri vykonávaní projektov;

e)

vymedzovaní strategických usmernení pred vypracovaním ročných a viacročných pracovných programov uvedených v článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013, s osobitným ohľadom na výber a stiahnutie opatrení, ktoré prispievajú do projektov spoločného záujmu a na určenie rozčlenenia rozpočtu, ako aj na revíziu uvedených pracovných programov.

a)

dostupnosti infraštruktúr digitálnych služieb meranej počtom členských štátov pripojených ku každej infraštruktúre digitálnych služieb;

b)

percenta občanov a podnikov používajúcich infraštruktúry digitálnych služieb a cezhraničnej dostupnosti takýchto služieb;

c)

objemu investícií pritiahnutých do oblasti širokopásmového pripojenia a v prípade projektov financovaných z príspevkov z verejných zdrojov uvedených v článku 5 ods. 5 písm. b) pákového efektu.

21.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 86/27

(1)

Rada 17. marca 2014 prijala nariadenie (EÚ) č. 269/2014.

(2)

Vzhľadom na vážnosť situácie sa Rada domnieva, že do zoznamu fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ako sa uvádza v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 269/2014, by sa mali doplniť ďalšie osoby.

(3)

Príloha I k nariadeniu (EÚ) č. 269/2014 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

21.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 86/30

(1)

Rada 17. marca 2014 prijala rozhodnutie 2014/145/SZBP.

(2)

Vzhľadom na vážnosť situácie sa Rada domnieva, že do zoznamu osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ako sa uvádza v prílohe k rozhodnutiu 2014/145/SZBP, by sa mali doplniť ďalšie osoby.

(3)

Príloha k rozhodnutiu 2014/145/SZBP by sa mala preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,