ISSN 1977-0790 doi:10.3000/19770790.L_2013.348.slk |
||
Úradný vestník Európskej únie |
L 348 |
|
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Zväzok 56 |
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
I Legislatívne akty
NARIADENIA
20.12.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 348/1 |
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1315/2013
z 11. decembra 2013
o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 172,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1) |
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES (3) bolo v záujme sprehľadnenia prepracované rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 661/2010/EÚ (4). |
(2) |
Plánovanie, rozvoj a prevádzka transeurópskych dopravných sietí prispievajú k dosiahnutiu hlavných cieľov Únie, ktoré sa okrem iného uvádzajú v stratégii Európa 2020 a v bielej knihe Komisie s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje“ (ďalej len „biela kniha“) a ktorými sú napr. hladké fungovanie vnútorného trhu a posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Medzi ich osobitné ciele patrí aj umožnenie plynulej, bezpečnej a udržateľnej mobility osôb a tovaru, zabezpečenie dostupnosti a prepojenia pre všetky regióny Únie a prispievanie k ďalšiemu hospodárskemu rastu a konkurencieschopnosti v globálnej perspektíve. Tieto osobitné ciele by sa mali dosiahnuť vytvorením prepojení a zavedením interoperability medzi vnútroštátnymi dopravnými sieťami spôsobom, pri ktorom by sa efektívne a udržateľným spôsobom využívali zdroje. Napríklad železničná interoperabilita by sa mohla posilniť inovačnými riešeniami zameranými na zlepšenie kompatibility medzi systémami, ako sú napr. palubné zariadenia a železničné koľaje s viacnásobným rozchodom. |
(3) |
Nárast dopravy spôsobuje zvýšené preťaženie medzinárodnej dopravy. S cieľom zabezpečiť medzinárodnú mobilitu osôb a tovaru by sa mala kapacita transeurópskej dopravnej siete a využívanie uvedenej kapacity optimalizovať a v prípade potreby rozšíriť odstránením úzkych miest infraštruktúry a premostením chýbajúcich prepojení infraštruktúry v rámci členských štátov a medzi nimi, a v prípade potreby v rámci susedných krajín, a so zreteľom na prebiehajúce rokovania s kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami. |
(4) |
Ako sa uvádza v bielej knihe, účinnosť a efektívnosť dopravy sa dá v súvislosti s infraštruktúrou, informačnými tokmi a postupmi výrazne zlepšiť zabezpečením lepšej modálnej integrácie v sieti. |
(5) |
V bielej knihe sa vyzýva k zavedeniu dopravnej informačnej a komunikačnej technológie s cieľom zabezpečiť zdokonalené a integrované riadenie dopravy a zjednodušiť administratívne postupy prostredníctvom lepšej logistiky v nákladnej doprave, zisťovania pohybu a sledovania nákladu a optimalizovaných cestovných poriadkov a dopravných prúdov. Tieto opatrenia, keďže sa nimi podporuje efektívne riadenie a využívanie dopravnej infraštruktúry, by mali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. |
(6) |
V politike transeurópskej dopravnej siete sa musí zohľadňovať vývoj politiky v oblasti dopravy a vlastníctvo infraštruktúry. Hlavným subjektom zodpovedným za budovanie a udržiavanie dopravnej infraštruktúry sú stále členské štáty. Význam pre realizáciu multimodálnej transeurópskej dopravnej siete a investícií, ktoré sú s ňou spojené, však nadobudli aj ďalšie subjekty vrátane partnerov zo súkromného sektora, ku ktorým patria regionálne a miestne orgány, manažéri infraštruktúry, koncesionári alebo prístavné či letiskové orgány. |
(7) |
Transeurópska dopravná sieť pozostáva do veľkej miery z existujúcej infraštruktúry. V záujme toho, aby sa ciele novej politiky transeurópskej dopravnej siete dosiahli v plnom rozsahu, mali by sa v nariadení stanoviť jednotné požiadavky týkajúce sa infraštruktúry, ktoré by musela spĺňať infraštruktúra transeurópskej dopravnej siete. |
(8) |
Transeurópska dopravná sieť by sa mala rozvíjať prostredníctvom vytvorenia novej dopravnej infraštruktúry, obnovy a modernizácie existujúcej infraštruktúry a prostredníctvom opatrení na podporu jej efektívneho využívania zdrojov. V špecifických prípadoch je z dôvodu chýbajúcej pravidelnej údržby v minulosti potrebná obnova železničnej infraštruktúry. Obnova je proces, ktorého výsledkom je dosiahnutie pôvodných konštrukčných parametrov existujúcich zariadení železničnej infraštruktúry, spolu s dlhodobým zlepšením jej kvality v porovnaní so súčasným stavom v súlade s uplatňovaním požiadaviek a ustanovení tohto nariadenia. |
(9) |
Pri vykonávaní projektov spoločného záujmu by sa mala náležitá pozornosť venovať osobitným okolnostiam príslušných jednotlivých projektov. V prípade, že je to možné, by sa mali využívať synergie s inými politikami, napríklad s aspektmi cestovného ruchu, a to prostredníctvom začleňovania cyklistickej infraštruktúry pre diaľkové cyklotrasy, ako sú trasy EuroVelo, do stavebných inžinierskych štruktúr, ako sú mosty alebo tunely. |
(10) |
Najlepším spôsobom rozvoja transeurópskej dopravnej siete je dvojúrovňová štruktúra – sieť by na základe spoločnej a transparentnej metodiky pozostávala zo súhrnnej a základnej siete, pričom uvedené dve úrovne by boli najvyššou úrovňou plánovania infraštruktúry v rámci Únie. |
(11) |
Súhrnná sieť by mala byť celoeurópskou dopravnou sieťou zabezpečujúcou dostupnosť a prepojenie všetkých regiónov v Únii vrátane odľahlých, ostrovných a najvzdialenejších regiónov, čo je tiež cieľom integrovanej námornej politiky stanovenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (5), a ktorá by medzi nimi posilňovala sociálnu a hospodársku súdržnosť. Usmernenia stanovené týmto nariadením (ďalej len „usmernenia“) by mali stanoviť požiadavky pre infraštruktúru súhrnnej siete s cieľom podporiť vybudovanie kvalitnej siete v celej EÚ do roku 2050. |
(12) |
V bielej knihe sa tiež uznáva, že medzi východnou a západnou časťou Únie pretrvávajú v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou značné rozdiely. Uvedené rozdiely je v záujme vybudovania plne integrovanej siete európskej dopravnej infraštruktúry potrebné riešiť. |
(13) |
Mala by sa určiť základná sieť a mali by sa prijať vhodné opatrenia na jej rozvoj do roku 2030 ako priorita v medziach rámca stanoveného súhrnnou sieťou. Základná sieť by mala tvoriť základnú kostru rozvoja udržateľnej multimodálnej dopravnej siete a stimulovať rozvoj celej súhrnnej siete. Mala by umožniť, aby sa opatrenia Únie zameriavali na tie zložky transeurópskej dopravnej siete, ktoré majú najvyššiu európsku pridanú hodnotu, najmä cezhraničné úseky, chýbajúce prepojenia, multimodálne spojovacie body a hlavné úzke miesta, a sledovať tak cieľ znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov z dopravy o 60 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, ktorý sa vytýčil v bielej knihe. |
(14) |
V riadne odôvodnených prípadoch by malo byť možné uplatniť výnimky z požiadaviek na infraštruktúru základnej siete. Mali by sem patriť prípady, v ktorých sa investície nedajú odôvodniť, napríklad v riedko osídlených oblastiach. |
(15) |
Mala by sa uznať osobitná situácia izolovaných alebo čiastočne izolovaných železničných sietí, a to uplatnením výnimiek z určitých požiadaviek na infraštruktúru. |
(16) |
Pri preskúmaní realizácie základnej siete do roku 2023 by Komisia mala zohľadniť vnútroštátne plány realizácie a budúce rozšírenia. |
(17) |
Transeurópska dopravná sieť zahŕňa len časť existujúcich dopravných sietí. Komisia by v rámci preskúmania realizácie základnej siete do roku 2023 mala v spolupráci s dotknutými členskými štátmi zhodnotiť, či by sa do tejto siete mali zahrnúť aj iné časti, ako napríklad niektoré vnútrozemské vodné cesty triedy III. Komisia by v kontexte uvedeného preskúmania mala tiež posúdiť napredovanie projektov a v prípade potreby by mala mať možnosť opätovne zvážiť stanovené lehoty s ohľadom na akýkoľvek vývoj, ktorý by mohol ovplyvniť pravdepodobnosť dodržania uvedených lehôt. |
(18) |
Komisia by pri vykonávaní preskúmania realizácie základnej siete do roku 2023 mala po konzultáciách s členskými štátmi zvážiť, či sa do siete zahrnú iné časti, najmä prioritné projekty zahrnuté do rozhodnutia č. 661/2010/EÚ. |
(19) |
V záujme toho, aby sa základná sieť vytvorila koordinovane a včas, čo by umožnilo maximalizovať prínos siete, by dotknuté členské štáty mali zabezpečiť, aby sa prijali vhodné opatrenia na dokončenie projektov spoločného záujmu do roku 2030. Pokiaľ ide o súhrnnú sieť, členské štáty by mali vynaložiť všetko úsilie na jej dokončenie a dosiahnutie súladu s príslušnými ustanoveniami usmernení do roku 2050. |
(20) |
Je potrebné identifikovať projekty spoločného záujmu, ktoré prispejú k vytvoreniu transeurópskej dopravnej siete a k dosiahnutiu cieľov a ktoré zodpovedajú prioritám stanoveným v usmerneniach. Ich realizácia by mala závisieť od štádia ich pripravenosti, ich súladu s právnymi postupmi Únie a vnútroštátnymi právnymi postupmi a od dostupnosti finančných zdrojov, a to bez toho, aby bol ovplyvnený finančný záväzok jednotlivých členských štátov alebo Únie. |
(21) |
Projekty spoločného záujmu by mali prinášať európsku pridanú hodnotu. Cezhraničné projekty majú obyčajne vysokú európsku pridanú hodnotu, môžu však vykazovať nižší priamy hospodársky vplyv v porovnaní s čisto vnútroštátnymi projektmi. Takéto cezhraničné projekty by mali byť predmetom prioritného zásahu zo strany Únie, aby sa zabezpečilo, že sa vykonajú. |
(22) |
Projekty spoločného záujmu, pre ktoré sa žiada financovanie zo strany Únie, by mali byť predmetom analýzy socioekonomických nákladov a prínosov na základe uznanej metodiky, pričom by sa zohľadnili príslušné sociálne, ekonomické, klimatické a environmentálne náklady a prínosy. Analýza klimatických a environmentálnych nákladov a prínosov by mala vychádzať z posúdenia vplyvu na životné prostredie vypracovaného podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (6). |
(23) |
S cieľom prispieť k plneniu cieľov v oblasti znižovania vplyvu na klímu stanovených v bielej knihe o doprave, menovite k zníženiu emisií skleníkových plynov do roku 2050 o 60 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, by sa mal posúdiť vplyv projektov spoločného záujmu vo forme nových, rozšírených alebo skvalitnených dopravných infraštruktúr na emisie skleníkových plynov. |
(24) |
Niektoré časti siete spravujú iní aktéri, než členské štáty. Členské štáty sú však zodpovedné za zabezpečenie správneho uplatňovania pravidiel riadenia siete na svojom území. Keďže si rozvoj a realizácia transeurópskej dopravnej siete vyžaduje spoločné uplatňovanie tohto nariadenia, všetky časti siete by mali podliehať právam a povinnostiam stanoveným týmto nariadením, ako aj tým, ktoré sú stanovené v ďalšom príslušnom práve Únie a vnútroštátnom práve. |
(25) |
Spolupráca so susednými a tretími krajinami je potrebná na zabezpečenie spojenia a interoperability medzi príslušnými sieťami infraštruktúry. Únia by preto mala tam, kde je to vhodné, podporovať projekty spoločného záujmu s týmito krajinami. |
(26) |
Na dosiahnutie modálnej integrácie v celej sieti je potrebné vhodné plánovanie transeurópskej dopravnej siete. Zahŕňa to aj realizáciu špecifických požiadaviek v celej sieti, pokiaľ ide o infraštruktúru, telematické aplikácie, zariadenia a služby. Je preto potrebné, aby sa pre všetky druhy dopravy a ich prepojenie v transeurópskej dopravnej sieti a mimo nej zabezpečilo primerané a harmonizované zavádzanie takýchto požiadaviek v celej Európe, aby sa dosiahli výhody sieťového efektu a aby sa umožnila efektívna transeurópska diaľková doprava. |
(27) |
Aby sa mohli určiť existujúce a plánované dopravné infraštruktúry pre súhrnnú sieť a základnú sieť, mali by sa poskytnúť mapy, ako aj ich priebežné aktualizácie s cieľom zohľadniť vývoj dopravných prúdov. Technickú základňu pre uvedené mapy poskytuje interaktívny geografický a technický informačný systém pre transeurópsku dopravnú sieť (TENtec), ktorý obsahuje podrobnejšie údaje o transeurópskej dopravnej infraštruktúre. |
(28) |
V usmerneniach by sa mali stanoviť priority na účely umožnenia rozvoja transeurópskej dopravnej siete v rámci stanoveného časového rámca. |
(29) |
Telematické aplikácie sú potrebné ako základ pre optimalizáciu dopravných a prepravných činností, bezpečnosť dopravy a pre zlepšenie súvisiacich služieb. Informácie pre cestujúcich vrátane informácií o systémoch predaja cestovných lístkov a rezervačných systémoch by sa mali poskytovať v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 454/2011 (7). |
(30) |
Tieto usmernenia by v súlade s cieľmi Únie týkajúcimi sa udržateľnej mestskej mobility mali zabezpečiť rozvoj súhrnnej siete v mestských uzloch, pretože tieto uzly predstavujú začiatok alebo konečný cieľ („last mile“)pre cestujúcich aj pre náklad pohybujúci sa po transeurópskej dopravnej sieti a sú miestami prestupu v rámci jednotlivých druhov dopravy alebo medzi nimi. |
(31) |
Vďaka svojej veľkosti by mala transeurópska dopravná sieť poskytovať základ pre rozsiahle zavádzanie nových technológií a inovácie, čo môže pomôcť napríklad podporiť celkovú efektívnosť európskeho dopravného sektora a znížiť jeho uhlíkovú stopu. Prispeje to k cieľom stratégie Európa 2020 a k dosiahnutiu cieľa 60 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2050 (na základe úrovní z roku 1990) stanoveného v bielej knihe a súčasne prispeje k cieľu zvýšenia palivovej bezpečnosti pre Úniu. V záujme dosiahnutia uvedených cieľov by sa prostredníctvom transeurópskej dopravnej siete mala zlepšiť dostupnosť alternatívnych ekologických palív. Dostupnosť alternatívnych ekologických palív by sa mala zakladať na dopyte po týchto palivách a nemala by existovať žiadna požiadavka, aby bol na každej čerpacej stanici prístup ku každému alternatívnemu ekologickému palivu. |
(32) |
Transeurópska dopravná sieť musí zabezpečovať efektívnu multimodalitu, aby sa umožnil lepší a udržateľnejší výber príslušného spôsobu osobnej a nákladnej dopravy a s cieľom umožniť konsolidáciu veľkých objemov pri diaľkovej doprave. Tým sa multimodalita stane pre cestujúcich, používateľov a špeditérov ekonomicky atraktívnejšou. |
(33) |
V záujme dosiahnutia vysokokvalitnej a efektívnej dopravnej infraštruktúry v rámci všetkých druhov dopravy by sa pri rozvoji transeurópskej dopravnej siete mala zohľadniť bezpečnostná ochrana a bezpečnosť pohybu cestujúcich a nákladu, podiel na zmene klímy a vplyv zmeny klímy a potenciálne prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou na infraštruktúru a dostupnosť pre všetkých používateľov dopravy. |
(34) |
Počas plánovania infraštruktúry by členské štáty a ďalší navrhovatelia projektov mali náležite zohľadňovať opatrenia týkajúce sa hodnotenia rizík a prispôsobovania sa rizikám, ktoré primeraným spôsobom zlepšujú odolnosť voči zmene klímy a environmentálnym katastrofám. |
(35) |
Členské štáty a ďalší navrhovatelia projektov by mali vykonať posúdenia vplyvu plánov a projektov na životné prostredie, ako sa stanovuje v smernici Rady 92/43/EHS (8), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (9), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (10), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (11) a v smernici 2011/92/EÚ, a to s cieľom zabrániť negatívnym vplyvom na životné prostredie, ako je fragmentácia krajiny, zástavba pôdy, znečistenie vody a ovzdušia a hlučnosť, alebo – ak zabránenie nie je možné – s cieľom zmierniť ich alebo kompenzovať a účinne chrániť biodiverzitu. |
(36) |
Mala by sa zohľadniť ochrana životného prostredia a biodiverzity, ako aj strategické požiadavky vnútrozemskej vodnej dopravy. |
(37) |
Členské štáty a ďalší navrhovatelia projektov by mali zaistiť, aby sa posúdenia projektov spoločného záujmu vykonali efektívne a bez zbytočných odkladov. |
(38) |
Dopravná infraštruktúra by mala podporovať bezproblémovú mobilitu a prístup pre všetkých používateľov, najmä pre starších ľudí, osoby so zníženou mobilitou a zdravotne postihnutých cestujúcich. |
(39) |
Členské štáty by mali vykonať posúdenia ex ante, pokiaľ ide o dostupnosť infraštruktúry a s ňou spojené služby. |
(40) |
Základná sieť by mala byť podskupinou súhrnnej siete, ktorá ju prekrýva. Mala by predstavovať strategicky najvýznamnejšie uzly a prepojenia transeurópskej dopravnej siete v závislosti od dopravných potrieb. Mala by byť multimodálna, to znamená, že by mala zahŕňať všetky druhy dopravy a ich prepojenia, ako aj príslušné dopravné a informačné riadiace systémy. |
(41) |
Základná sieť sa určila na základe objektívnej plánovacej metodiky. Uvedenou metodikou sa určili najdôležitejšie mestské uzly, prístavy a letiská, ako aj hraničné priechody. Tieto uzly sa podľa možnosti spájajú multimodálnymi prepojeniami, ak sú ekonomicky funkčné, ekologicky udržateľné a realizovateľné do roku 2030. Uvedenou metodikou sa zabezpečilo prepojenie všetkých členských štátov a integrácia hlavných ostrovov do základnej siete. |
(42) |
Aby sa základná sieť realizovala v rámci daného časového rámca, mohol by sa ako nástroj na koordináciu rôznych projektov na nadnárodnej úrovni a synchronizáciu rozvoja koridoru použiť koridorový prístup, čím by sa maximalizoval prínos siete. Uvedený nástroj by sa nemal chápať ako základ pre prioritizáciu určitých projektov základnej siete. Koridory základnej siete by mali pomôcť vybudovať infraštruktúru základnej siete takým spôsobom, aby sa odstránili úzke miesta, zvýšili cezhraničné prepojenia a zlepšila efektívnosť a udržateľnosť. Mali by prispieť k súdržnosti prostredníctvom zlepšenej územnej spolupráce. |
(43) |
Koridory základnej siete by mali sledovať aj širšie ciele dopravnej politiky a mali by uľahčovať interoperabilitu, modálnu integráciu a multimodálnu dopravu. To by malo umožniť vytvorenie špeciálne vyvinutých koridorov, ktoré by boli optimalizované z hľadiska emisií, čím by sa minimalizoval vplyv na životné prostredie a zvýšila konkurencieschopnosť, a ktoré by vďaka svojej spoľahlivosti, obmedzenému dopravnému preťaženiu a nízkym prevádzkovým a administratívnym nákladom boli zároveň atraktívne. Prístup spočívajúci v budovaní koridorov by mal byť transparentný a jednoznačný a riadenie takýchto koridorov by nemalo vytvárať ďalšie administratívne zaťaženie alebo ďalšie administratívne náklady. |
(44) |
Po dohode s dotknutým členským štátom by mali európski koordinátori stanovení v tomto nariadení uľahčiť opatrenia na plánovanie náležitej štruktúry riadenia a na identifikáciu súkromných, ako aj verejných zdrojov financovania zložitých cezhraničných projektov pre každý koridor základnej siete. Koordinovanú realizáciu koridorov základnej siete by mali uľahčiť európski koordinátori. |
(45) |
Úloha európskych koordinátorov je veľmi dôležitá pre vybudovanie koridorov a spoluprácu na nich. |
(46) |
Koridory základnej siete by mali byť v súlade s koridormi železničnej nákladnej dopravy vybudovanými v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 (12), ako aj európskym plánom rozvoja pre Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS) stanoveným v rozhodnutí Komisie 2009/561/ES (13). |
(47) |
Poskytovanie finančných prostriedkov pre transeurópsku dopravnú sieť by v záujme dosiahnutia čo najväčšieho súladu medzi usmerneniami a plánovaním v rámci príslušných finančných nástrojov dostupných na úrovni Únie malo byť v súlade s týmto nariadením a vychádzať z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (14). Vzhľadom na to by sa malo zamerať na zosúladenie a kombinovanie poskytovania finančných prostriedkov z príslušných interných a externých nástrojov, ako sú štrukturálne a kohézne fondy, investičný nástroj európskej susedskej politiky (NIF), a nástroj predvstupovej pomoci (IPA) (15), a financovania z Európskej investičnej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj a iných finančných inštitúcií. |
(48) |
S cieľom aktualizácie máp zahrnutých do prílohy I tak, aby sa v nich zohľadnili prípadné zmeny vyplývajúce zo skutočného využívania určitých prvkov dopravnej infraštruktúry v porovnaní s vopred stanovenými kvantitatívnymi prahovými hodnotami, by sa s výhradou článku 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny príloh I a II. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočňovala príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade. |
(49) |
Vo fáze plánovania a budovania projektov by sa mali primerane zohľadňovať záujmy regionálnych a miestnych orgánov, ako aj záujmy občianskej spoločnosti, na ktorú bude mať projekt spoločného záujmu dosah. |
(50) |
Európske a národné rámce pre plánovanie a realizáciu dopravnej infraštruktúry, ako aj rámce pre poskytovanie dopravných služieb ponúkajú zainteresovaným stranám príležitosť prispieť k dosiahnutiu cieľov tohto nariadenia. Nový nástroj na realizáciu transeurópskej dopravnej siete, t.j. koridory základnej siete, je významným prostriedkom na uplatnenie príslušného potenciálu zainteresovaných strán, podporu spolupráce medzi nimi a posilnenie komplementarity s opatreniami členských štátov. |
(51) |
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (16). |
(52) |
Keďže ciele tohto nariadenia, najmä koordinované stanovenie a rozvoj transeurópskej dopravnej siete, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu nutnosti koordinovať uvedené ciele ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. |
(53) |
Rozhodnutie č. 661/2010/EÚ by sa malo zrušiť. |
(54) |
Toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, aby sa umožnilo včasné prijatie delegovaných a vykonávacích aktov podľa tohto nariadenia, |
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ ZÁSADY
Článok 1
Predmet úpravy
1. V tomto nariadení sa stanovujú usmernenia pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete s dvojúrovňovou štruktúrou, ktorá pozostáva zo súhrnnej siete a základnej siete, pričom základná sieť je vytvorená na základe súhrnnej siete.
2. Týmto nariadením sa vymedzujú projekty spoločného záujmu a špecifikujú požiadavky, ktoré sa majú v rámci riadenia infraštruktúry transeurópskej dopravnej siete dodržiavať.
3. Toto nariadenie stanovuje priority rozvoja transeurópskej dopravnej siete.
4. V tomto nariadení sa stanovujú opatrenia na realizáciu transeurópskej dopravnej siete. Realizácia projektov spoločného záujmu závisí od štádia ich pripravenosti, súladu s právnymi postupmi Únie a vnútroštátnymi právnymi postupmi a od dostupnosti finančných zdrojov, a to bez toho, aby bol ovplyvnený finančný záväzok jednotlivých členských štátov alebo Únie.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
1. Toto nariadenie sa vzťahuje na transeurópsku dopravnú sieť zobrazenú na mapách nachádzajúcich sa v prílohe I. Transeurópska dopravná sieť zahŕňa dopravnú infraštruktúru a telematické aplikácie, ako aj opatrenia na podporu efektívnej správy a používania takejto infraštruktúry a na umožnenie zriadenia a prevádzky udržateľných a efektívnych dopravných služieb.
2. Infraštruktúra transeurópskej dopravnej siete pozostáva z infraštruktúry pre železničnú dopravu, vnútrozemskú vodnú dopravu, cestnú, námornú a leteckú dopravu a multimodálnu dopravu, ako sa stanovuje v príslušných oddieloch kapitoly II.
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
a) |
„projekt spoločného záujmu“ je akýkoľvek projekt realizovaný v súlade s požiadavkami a ustanoveniami tohto nariadenia; |
b) |
„susedná krajina“ je krajina patriaca do rozsahu pôsobnosti európskej susedskej politiky vrátane strategického partnerstva, politiky rozširovania, a Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Európskeho združenia voľného obchodu; |
c) |
„tretia krajina“ je každá susedná krajina alebo všetky ostatné krajiny, s ktorými môže Únia spolupracovať v záujme dosiahnutia cieľov, ktoré sa týmto nariadením sledujú; |
d) |
„európska pridaná hodnota“ je hodnota projektu, ktorý okrem potenciálnej hodnoty pre samotný dotknutý členský štát vedie k výraznému zlepšeniu buď dopravných spojení alebo dopravných tokov medzi členskými štátmi, čo možno preukázať odkazom na zvýšenie efektívnosti, udržateľnosti, konkurencieschopnosti alebo súdržnosti v súlade s cieľmi stanovenými v článku 4; |
e) |
„manažér infraštruktúry“ je akýkoľvek orgán alebo podnik zodpovedný najmä za zriadenie alebo udržiavanie dopravnej infraštruktúry. Môže to zahŕňať aj správu riadiacich a bezpečnostných systémov infraštruktúry. |
f) |
„telematické aplikácie“ sú systémy využívajúce informačné, komunikačné, navigačné technológie alebo technológie na určovanie polohy/lokalizačné technológie na efektívne riadenie infraštruktúry, mobility a dopravy v transeurópskej dopravnej sieti a na poskytovanie služieb s pridanou hodnotou občanom a prevádzkovateľom vrátane systémov na bezpečné, zabezpečené, ekologické a kapacitne efektívne používanie siete. Môžu zahŕňať aj palubné zariadenia za predpokladu, že tvoria nedeliteľný systém so zodpovedajúcimi zložkami infraštruktúry. Patria k nim systémy, technológie a služby uvedené v písmenách g) až l); |
g) |
„inteligentný dopravný systém (IDS)“ je systém stanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ (17); |
h) |
„systém manažmentu letovej prevádzky“ je systém vymedzený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 (18) a v Európskom akčnom pláne manažmentu letovej prevádzky podľa nariadenia Rady (ES) č. 219/2007 (19); |
i) |
„monitorovacie a informačné systémy pre lodnú dopravu“ (VTMIS) sú systémy zavedené na monitorovanie a riadenie lodnej a námornej dopravy pomocou informácií z automatických identifikačných systémov lodí (AIS), systému identifikácie a sledovania lodí na veľkú vzdialenosť (LRIT), a pobrežných radarových systémov a rádiovej komunikácie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES (20), a zahŕňa začlenenie vnútroštátnych námorných informačných systémov prostredníctvom SafeSeaNet; |
j) |
„riečne informačné služby (RIS)“ sú informačné a komunikačné technológie na vnútrozemských vodných cestách stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES (21); |
k) |
„elektronické námorné služby“ sú služby využívajúce pokročilé a interoperabilné informačné technológie v sektore námornej dopravy na zjednodušenie administratívnych postupov a na uľahčenie priechodnosti nákladnej dopravy na mori a v prístavných oblastiach vrátane služieb kontaktného miesta, ako sú integrované námorné kontaktné miesto podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/65/EÚ (22), systémy slúžiace komunitám prístavov a príslušné colné informačné systémy; |
l) |
„Európsky systém riadenia železničnej dopravy“ (ERTMS) je systém vymedzený v rozhodnutí Komisie 2006/679/ES (23) a v rozhodnutí Komisie 2006/860/ES (24); |
m) |
„cezhraničný úsek“ je úsek, ktorým sa zabezpečuje kontinuita projektu spoločného záujmu medzi najbližšími mestskými uzlami na oboch stranách hranice dvoch členských štátov alebo medzi členským štátom a susednou krajinou; |
n) |
„multimodálna doprava“ je preprava cestujúcich alebo nákladu, alebo oboch, použitím dvoch alebo viacerých druhov dopravy; |
o) |
„interoperabilita“ je schopnosť infraštruktúry v rámci druhu dopravy – vrátane všetkých regulačných, technických a operačných podmienok – umožniť bezpečné a neprerušované dopravné toky, ktoré dosahujú požadované úrovne výkonnosti pre danú infraštruktúru alebo druh; |
p) |
„mestský uzol“ je mestská oblasť, kde je dopravná infraštruktúra transeurópskej dopravnej siete, ako sú prístavy vrátane terminálov osobnej dopravy, letísk, železničných staníc, logistických platforiem a terminálov nákladnej dopravy umiestnených v mestskej oblasti a v jej okolí, spojená s ostatnými časťami tejto infraštruktúry a s infraštruktúrou pre regionálnu a miestnu dopravu; |
q) |
„úzke miesto“ je fyzická, technická alebo funkčná prekážka, ktorá vedie k narušeniu systému s dôsledkami pre plynulosť diaľkových alebo cezhraničných tokov a ktorá sa dá prekonať vytvorením novej infraštruktúry alebo podstatnou modernizáciou existujúcej infraštruktúry, čím sa môže dosiahnuť významné zlepšenie, ktorým sa vyriešia obmedzenia vyplývajúce z úzkeho miesta; |
r) |
„logistická platforma“ je oblasť, ktorá je priamo spojená s dopravnou infraštruktúrou transeurópskej dopravnej siete vrátane minimálne jedného terminálu nákladnej dopravy a ktorá umožňuje vykonávať logistické činnosti; |
s) |
„terminál nákladnej dopravy“ je štruktúra vybavená na účely prekládky nákladu medzi minimálne dvoma druhmi dopravy alebo medzi dvoma rôznymi železničnými systémami a na účely dočasného uskladnenia nákladu, ako sú prístavy, vnútrozemské prístavy, letiská a terminály intermodálnej prepravy; |
t) |
„analýza socioekonomických nákladov a prínosov“ je kvantifikované hodnotenie ex ante hodnoty projektu, založené na uznanej metodike, pričom sa zohľadnia všetky relevantné sociálne, ekonomické, klimatické a environmentálne prínosy a náklady. Analýza klimatických a environmentálnych nákladov a prínosov by mala vychádzať z posúdenia vplyvu na životné prostredie vypracovaného podľa smernice 2011/92/EÚ; |
u) |
„izolovaná sieť“ je železničná sieť členského štátu alebo jej časť s rozchodom koľají, ktorý sa odlišuje od európskeho štandardného nominálneho rozchodu koľají (1 435 mm), v prípade ktorej sa niektoré veľké investície do infraštruktúry nemôžu odôvodniť z hľadiska hospodárskych nákladov a prínosov, a to z dôvodu osobitných vlastností tejto siete, ktoré vyplývajú z jej geografického oddelenia alebo okrajového umiestnenia; |
v) |
„región NUTS“ je región vymedzený v nomenklatúre územných jednotiek na štatistické účely; |
w) |
„alternatívne ekologické palivá“ sú palivá ako elektrina, vodík, biopalivá (kvapalné), syntetické palivá, metán (zemný plyn (CNG a LNG) a biometán) a skvapalnený ropný plyn (LPG), ktoré v rámci dodávok energie pre dopravu slúžia aspoň čiastočne ako náhrada zdrojov fosílnej ropy a ktoré prispievajú k eliminácii emisií uhlíka z dopravy a podporujú zníženie vplyvu dopravného odvetvia na životné prostredie. |
Článok 4
Ciele transeurópskej dopravnej siete
Transeurópska dopravná sieť posilňuje sociálnu, ekonomickú a územnú súdržnosť Únie a prispieva k vytvoreniu jednotného európskeho dopravného priestoru, ktorý je efektívny a udržateľný, zvyšuje prínosy pre svojich používateľov a podporuje inkluzívny rast. Transeurópska dopravná sieť preukazuje európsku pridanú hodnotu tým, že prispieva k cieľom stanoveným v týchto štyroch kategóriách:
a) |
súdržnosť, prostredníctvom:
|
b) |
účinnosť, prostredníctvom:
|
c) |
udržateľnosť, prostredníctvom:
|
d) |
zvyšovanie prínosov pre všetkých používateľov, prostredníctvom:
|
Článok 5
Sieť efektívne využívajúca zdroje
1. Transeurópska dopravná sieť sa plánuje, rozvíja a prevádzkuje spôsobom, pri ktorom sa efektívne využívajú zdroje, a to prostredníctvom:
a) |
rozvoja, zlepšenia a údržby existujúcej dopravnej infraštruktúry; |
b) |
optimalizácie integrácie a prepojenia infraštruktúry; |
c) |
zavádzania nových technológií a telematických aplikácií, ak je takéto zavádzanie to ekonomicky opodstatnené; |
d) |
zohľadnenia možných synergií s ostatnými sieťami, najmä s transeurópskymi energetickými alebo telekomunikačnými sieťami; |
e) |
posúdenia strategických vplyvov na životné prostredie spolu s vypracovaním vhodných plánov a programov a posúdenia vplyvov na zmierňovanie negatívnych účinkov zmeny klímy; |
f) |
opatrení na plánovanie a rozšírenie kapacity infraštruktúry tam, kde je to potrebné; |
g) |
primeraného zohľadnenia citlivosti dopravnej infraštruktúry na vplyvy s ohľadom na zmenu klímy, ako aj prírodné alebo človekom spôsobené katastrofy s cieľom riešiť uvedené výzvy. |
2. Členské štáty pri plánovaní a rozvoji transeurópskej dopravnej siete zohľadňujú konkrétne okolnosti v rozličných častiach Únie, ako sú najmä aspekty cestovného ruchu a topografické črty príslušných regiónov. Môžu upraviť podrobné usporiadanie trás úsekov v rámci limitov uvedených v článku 49 ods. 4 písm. c), pričom musia zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek, ktoré sú v ňom stanovené.
Článok 6
Dvojúrovňová štruktúra transeurópskej dopravnej siete
1. Postupný rozvoj transeurópskej dopravnej siete sa dosiahne najmä realizáciou dvojúrovňovej štruktúry uvedenej siete, ktorá sa skladá z súhrnnej siete a základnej siete, na základe jasného a transparentného metodického prístupu.
2. Súhrnná sieť sa skladá zo všetkých existujúcich a plánovaných dopravných infraštruktúr transeurópskej dopravnej siete, ako aj z opatrení podporujúcich efektívne a sociálne a environmentálne udržateľné využívanie takýchto infraštruktúr. Stanovuje a rozvíja sa v súlade s kapitolou II.
3. Základná sieť pozostáva z tých častí súhrnnej siete, ktoré majú najvyšší strategický význam pre dosahovanie cieľov rozvoja transeurópskej dopravnej siete. Stanovuje a rozvíja sa v súlade s kapitolou III.
Článok 7
Projekty spoločného záujmu
1. Projekty spoločného záujmu prispievajú k rozvoju transeurópskej dopravnej siete prostredníctvom vytvorenia novej dopravnej infraštruktúry, prostredníctvom obnovy a modernizácie existujúcej dopravnej infraštruktúry a prostredníctvom opatrení na podporu zdrojovo efektívneho využívania siete.
2. Projekt spoločného záujmu:
a) |
prispieva k cieľom, ktoré patria aspoň do dvoch zo štyroch kategórií uvedených v článku 4; |
b) |
je v súlade s kapitolou II a v prípade, že sa týka základnej siete, aj kapitolou III; |
c) |
je ekonomicky uskutočniteľný na základe analýzy socio-ekonomických nákladov a prínosov; |
d) |
preukazuje európsku pridanú hodnotu. |
3. Projekt spoločného záujmu môže zahŕňať celý jeho cyklus vrátane štúdií uskutočniteľnosti a postupov udeľovania povolení, realizácie a hodnotenia.
4. Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa projekty vykonávali v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, najmä v súlade s právnymi aktmi Únie týkajúcimi sa životného prostredia, ochrany klímy, bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany, hospodárskej súťaže, štátnej pomoci, verejného obstarávania, verejného zdravia a dostupnosti.
5. Projekty spoločného záujmu sú oprávnené na získanie finančnej pomoci Únie v rámci nástrojov, ktoré sú k dispozícii pre transeurópsku dopravnú sieť.
Článok 8
Spolupráca s tretími krajinami
1. Únia môže podporovať projekty spoločného záujmu, a to aj finančne, s cieľom prepojiť transeurópsku dopravnú sieť so sieťami infraštruktúry susedných krajín, pokiaľ sa týmito projektmi:
a) |
prepája základná sieť na hraničných priechodoch a týkajú sa infraštruktúry potrebnej na zabezpečenie plynulého dopravného toku, hraničných kontrol, hraničného dozoru a iných postupov kontroly hraníc; |
b) |
zabezpečuje prepojenie medzi základnou sieťou a dopravnými sieťami tretích krajín s cieľom posilniť hospodársky rast a konkurencieschopnosť; |
c) |
dokončuje dopravná infraštruktúra v tretích krajinách, ktorá slúži ako prepojenie medzi časťami základnej siete v Únii; |
d) |
zavádzajú systémy riadenia dopravy v týchto krajinách; |
e) |
podporuje námorná doprava a námorné diaľnice, okrem finančnej podpory prístavom tretích krajín. |
f) |
uľahčuje doprava s tretími krajinami po vnútrozemských vodných cestách. |
Takéto projekty zvyšujú kapacitu alebo užitočnosť transeurópskej dopravnej siete v jednom alebo viacerých členských štátoch.
2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, Únia môže spolupracovať s tretími krajinami v záujme podpory iných projektov bez toho, aby poskytovala finančnú podporu, pokiaľ sú tieto projekty zamerané na:
a) |
podporu interoperability medzi transeurópskou dopravnou sieťou a sieťami tretích krajín; |
b) |
podporu rozšírenia politiky transeurópskej dopravnej siete do tretích krajín; |
c) |
uľahčenie leteckej dopravy s tretími krajinami s cieľom podporovať efektívny a udržateľný hospodársky rast a konkurencieschopnosť vrátane rozšírenia jednotného európskeho neba a zlepšovania spolupráce pri manažmente letovej prevádzky; |
d) |
uľahčenie námornej dopravy a podporu námorných diaľnic s tretími krajinami. |
3. Projekty podľa odseku 2 písm. a) a d) musia byť v súlade s príslušnými ustanoveniami kapitoly II.
4. V prílohe III sa uvádzajú orientačné mapy transeurópskej dopravnej siete rozšírenej na konkrétne susedné krajiny.
5. Únia môže na podporu projektov spoločného záujmu využívať existujúce koordinačné a finančné nástroje so susednými krajinami, ako je investičný nástroj európskej susedskej politiky (NIF) alebo nástroj predvstupovej pomoci (IPA), alebo zriadiť a využívať nové takéto nástroje.
6. Na ustanovenia tohto článku sa vzťahujú príslušné postupy týkajúce sa medzinárodných dohôd, ako sa uvádzajú v článku 218 ZFEÚ.
KAPITOLA II
SÚHRNNÁ SIEŤ
Článok 9
Všeobecné ustanovenia
1. Súhrnná sieť:
a) |
zodpovedá mapám a zoznamom uvedeným v prílohe I a v prílohe II časti 2; |
b) |
je podrobnejšie špecifikovaná prostredníctvom opisu zložiek infraštruktúry; |
c) |
spĺňa požiadavky pre dopravné infraštruktúry ustanovené v tejto kapitole; |
d) |
predstavuje základ pre určenie projektov spoločného záujmu; |
e) |
zohľadňuje fyzické obmedzenia a topografické osobitosti dopravných infraštruktúr členských štátov uvedené v technických špecifikáciách pre interoperabilitu (TSI). |
2. Členské štáty vynaložia všetko úsilie s cieľom dobudovať súhrnnú sieť a dosiahnuť súlad s príslušnými ustanoveniami tejto kapitoly do 31. decembra 2050.
Článok 10
Všeobecné priority
1. Pri rozvoji súhrnnej siete sa všeobecná priorita prikladá opatreniam, ktoré sú potrebné na:
a) |
zabezpečenie väčšej dostupnosti a lepšieho prepojenia pre všetky regióny Únie, pričom sa zohľadnia osobitné prípady, ako sú ostrovy, izolované siete a riedko osídlené, odľahlé a najvzdialenejšie regióny; |
b) |
zabezpečenie optimálnej integrácie jednotlivých druhov dopravy a interoperability medzi nimi; |
c) |
premostenie chýbajúcich prepojení a odstránenie úzkych miest, predovšetkým na cezhraničných úsekoch; |
d) |
podporu efektívneho a udržateľného využívania infraštruktúry a v prípade potreby zvýšenie kapacity; |
e) |
zvýšenie alebo zachovanie kvality infraštruktúry, pokiaľ ide o bezpečnosť, bezpečnostnú ochranu, efektívnosť, odolnosť voči zmene klímy a prípadne voči katastrofám, ochranu životného prostredia, sociálne podmienky, dostupnosť pre všetkých používateľov vrátane starších osôb, osôb so zníženou mobilitou a cestujúcich so zdravotným postihnutím, a kvalitu služieb a kontinuitu dopravných prúdov; |
f) |
zavádzanie a šírenie telematických aplikácií, a podporu inovačného technologického rozvoja. |
2. Na účely doplnenia opatrení ustanovených v odseku 1 treba osobitnú pozornosť venovať opatreniam, ktoré sú potrebné na:
a) |
zaistenie palivovej bezpečnosti prostredníctvom vyššej energetickej účinnosti a podporovaním používania alternatívnych energetických zdrojov a najmä energetických zdrojov a pohonných systémov s nízkym alebo nulovým obsahom uhlíka; |
b) |
zmiernenie vystavenia mestských oblastí negatívnym účinkom tranzitnej železničnej a cestnej dopravy; |
c) |
odstránenie administratívnych a technických prekážok, najmä tých, ktoré bránia interoperabilite transeurópskej dopravnej siete a hospodárskej súťaži. |
ODDIEL 1
Infraštruktúra železničnej dopravy
Článok 11
Zložky infraštruktúry
1. Infraštruktúra železničnej dopravy zahŕňa najmä:
a) |
vysokorýchlostné a konvenčné železničné trate vrátane:
|
b) |
terminály nákladnej dopravy a logistické platformy pre prekládku tovaru v rámci železničnej dopravy a medzi železničnou dopravou a inými druhmi dopravy; |
c) |
stanice na tratiach uvedených v prílohe I na prestupovanie cestujúcich v rámci železničnej dopravy a medzi železničnou dopravou a inými druhmi dopravy; |
d) |
prepojenia staníc, terminálov nákladnej dopravy a logistických platforiem s ostatnými druhmi dopravy v transeurópskej dopravnej sieti; |
e) |
súvisiace vybavenie; |
f) |
telematické aplikácie. |
2. Železničné trate majú jednu z týchto foriem:
a) |
železničné trate pre vysokorýchlostnú dopravu, ktoré sú:
|
b) |
železničné trate pre konvenčnú dopravu. |
3. Technické vybavenie súvisiace so železničnými traťami môže zahŕňať elektrifikačné systémy, zariadenia pre nastupovanie a vystupovanie cestujúcich a nakladanie a vykladanie nákladu na staniciach, logistických platformách a termináloch nákladnej dopravy. Môže zahŕňať akékoľvek zariadenia, napr. zariadenia na automatickú zmenu rozchodu pre železnice, ktoré sú potrebné na zaistenie bezpečnej, zabezpečenej a efektívnej prevádzky vozidiel vrátane ich zníženého vplyvu na životné prostredie a zlepšenej interoperability.
Článok 12
Požiadavky na dopravnú infraštruktúru
1. Nákladné terminály sú prepojené s cestnou infraštruktúrou, alebo ak je to možné, s vnútrozemskou vodnou infraštruktúrou súhrnnej siete.
2. Členské štáty zabezpečia, aby železničná infraštruktúra:
a) |
s výnimkou prípadov izolovaných sietí bola vybavená systémom ERTMS; |
b) |
bola v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES (25) a jej vykonávacími opatreniami v záujme dosiahnutia interoperability súhrnnej siete; |
c) |
spĺňala požiadavky TSI prijatej podľa článku 6 smernice 2008/57/ES, okrem prípadov, ak to umožňuje príslušná TSI alebo na základe postupu stanoveného v článku 9 smernice 2008/57/ES; |
d) |
bola s výnimkou prípadov izolovaných sietí plne elektrifikovaná, pokiaľ ide o trate a, v miere potrebnej na prevádzku elektrických vlakov, aj pokiaľ ide o vedľajšie koľaje; |
e) |
bola v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ (26), pokiaľ ide o prístup k terminálom nákladnej dopravy. |
3. Na žiadosť členského štátu Komisia v náležite odôvodnených prípadoch udelí výnimku v súvislosti s požiadavkami, ktoré idú nad rámec požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES, pokiaľ ide o systém ERTMS a elektrifikáciu.
Článok 13
Priority rozvoja železničnej infraštruktúry
Pri podpore projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia so železničnou infraštruktúrou, je okrem všeobecných priorít ustanovených v článku 10 prioritou:
a) |
zavádzanie systému ERTMS; |
b) |
prechod na nominálny rozchod koľají 1 435 mm; |
c) |
zmierňovanie vplyvu hluku a vibrácii spôsobených železničnou dopravou, najmä prostredníctvom opatrení týkajúcich sa železničného vozového parku a infraštruktúry vrátane protihlukových bariér; |
d) |
spĺňanie požiadaviek na infraštruktúru a zlepšovanie interoperability; |
e) |
zvyšovanie bezpečnosti úrovňových priecestí; |
f) |
podľa potreby, prepojenie infraštruktúry železničnej dopravy s infraštruktúrou prístavov vnútrozemských vodných ciest. |
ODDIEL 2
Infraštruktúra vnútrozemskej vodnej dopravy
Článok 14
Zložky infraštruktúry
1. Infraštruktúra vnútrozemskej vodnej dopravy zahŕňa najmä:
a) |
rieky; |
b) |
kanály; |
c) |
jazerá; |
d) |
súvisiacu infraštruktúru, ako sú plavebné komory, zdvíhadlá, mosty, vodné nádrže, a súvisiace opatrenia na predchádzanie povodniam, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na splavnosť vnútrozemských vodných ciest; |
e) |
vnútrozemské prístavy vrátane infraštruktúry potrebnej pre dopravné úkony v oblasti prístavu; |
f) |
súvisiace vybavenie; |
g) |
telematické aplikácie vrátane riečnych informačných služieb (RIS); |
h) |
prepojenia vnútrozemských prístavov s ostatnými druhmi dopravy v transeurópskej dopravnej sieti. |
2. Aby boli vnútrozemské prístavy súčasťou súhrnnej siete, musia mať ročný objem prekládky nákladu vyšší ako 500 000 ton. Celkový ročný objem prekládky nákladu sa opiera o najnovší dostupný trojročný priemer uverejnený Eurostatom.
3. Vybavenie súvisiace s vnútrozemskou vodnou dopravou môže zahŕňať zariadenie na nakladanie a vykladanie nákladu vo vnútrozemských prístavoch. Súvisiace vybavenie môže zahŕňať najmä pohonné a prevádzkové systémy, ktoré znižujú znečistenie napr. vody a vzduchu, spotrebu energie a intenzitu CO2. Môže tiež zahŕňať zberné zariadenia na odpad, pobrežné elektrické zariadenia a zariadenia na zber opotrebovaného oleja, ako aj zariadenia na lámanie ľadu, hydrologické služby a zariadenia na bagrovanie a údržbu prístavu a vstupu do prístavu na zaistenie celoročnej splavnosti.
Článok 15
Požiadavky na dopravnú infraštruktúru
1. Členské štáty zabezpečia, aby boli vnútrozemské prístavy prepojené s cestnou alebo železničnou infraštruktúrou.
2. Vnútrozemský prístav poskytuje aspoň jeden terminál nákladnej dopravy otvorený pre všetkých prevádzkovateľov nediskriminačným spôsobom a uplatňuje transparentné poplatky.
3. Členské štáty zabezpečia, aby:
a) |
rieky, kanály a jazerá spĺňali minimálne požiadavky pre vodné cesty triedy IV, ako sa stanovuje v novej klasifikácii vnútrozemských vodných ciest vytvorenej Európskou konferenciou ministrov dopravy (ECMT), a aby bola plynulá priechodnosť pod mostami bez toho, aby tým boli dotknuté články 35 a 36 tohto nariadenia. Na žiadosť členského štátu Komisia v náležite odôvodnených prípadoch udelí výnimku z minimálnych požiadaviek týkajúcich sa ponoru (menej ako 2,50 m) a minimálnej výšky pod mostami (menej ako 5,25 m); |
b) |
rieky, kanály a jazerá boli udržiavané v stave umožňujúcom dobrú splavnosť, pričom sa bude dodržiavať uplatniteľné právo v oblasti životného prostredia. |
c) |
rieky, kanály a jazerá boli vybavené službami RIS. |
Článok 16
Priority rozvoja vnútrozemskej vodnej infraštruktúry
Pri podpore projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s vnútrozemskými vodnými infraštruktúrami, je okrem všeobecných priorít stanovených v článku 10 prioritou:
a) |
pri existujúcich vnútrozemských vodných cestách: realizácia opatrení potrebných na splnenie štandardov vnútrozemských vodných ciest triedy IV; |
b) |
prípadne dosiahnutie prísnejších štandardov modernizácie existujúcich vodných ciest a vytvárania nových vodných ciest v súlade s technickými aspektmi infraštruktúry ECMT s cieľom splniť požiadavky trhu; |
c) |
zavádzanie telematických aplikácií vrátane služieb RIS; |
d) |
spojenie infraštruktúry vnútrozemského prístavu s infraštruktúrou železničnej nákladnej a cestnej dopravy; |
e) |
venovanie osobitnej pozornosti voľne tečúcim riekam, ktoré sú blízke svojmu prirodzenému stavu, a ktoré preto môžu byť predmetom osobitných opatrení; |
f) |
podpora udržateľnej vnútrozemskej vodnej dopravy; |
g) |
modernizácia a rozširovanie kapacity infraštruktúry potrebnej pre dopravné úkony v oblasti prístavu. |
ODDIEL 3
Infraštruktúra cestnej dopravy
Článok 17
Zložky infraštruktúry
1. Infraštruktúra cestnej dopravy zahŕňa najmä:
a) |
cesty najvyššej triedy vrátane:
|
b) |
parkovacie plochy a odpočívadlá; |
c) |
súvisiace vybavenie; |
d) |
telematické aplikácie vrátane systému IDS; |
e) |
terminály nákladnej dopravy a logistické platformy; |
f) |
prepojenia terminálov nákladnej dopravy a logistických platforiem s ostatnými druhmi dopravy v transeurópskej dopravnej sieti; |
g) |
autobusové stanice. |
2. Cesty najvyššej triedy uvedené v odseku 1 písm. a) sú tie cesty, ktoré zohrávajú významnú úlohu v diaľkovej nákladnej a osobnej doprave, integrujú hlavné mestské a hospodárske centrá, vzájomne sa prepájajú s ostatnými druhmi dopravy a spájajú horské, vzdialené, odrezané a okrajové regióny NUTS 2 s centrálnymi regiónmi Únie. Tieto cesty sa primerane udržiavajú, aby umožňovali bezpečnú a zabezpečenú dopravu.
3. Vysokokvalitné cesty musia byť osobitne projektované a vybudované pre dopravu motorovými vozidlami, a sú to buď diaľnice, rýchlostné cesty alebo konvenčné strategické cesty.
a) |
Diaľnica je cesta osobitne projektovaná a vybudovaná pre dopravu motorovými vozidlami, ktorá neslúži na obsluhu s ňou susediacich nehnuteľností a ktorá:
|
b) |
Rýchlostná cesta je cesta projektovaná pre dopravu motorovými vozidlami, ktorá je dostupná predovšetkým z mimoúrovňových križovatiek alebo riadených križovatiek a:
|
c) |
Konvenčná strategická cesta je cesta, ktorá nie je diaľnicou ani rýchlostnou cestou, ale stále je cestou vysokej kvality, ako sa uvádza v odsekoch 1 a 2. |
4. Vybavenie súvisiace s cestami môže zahŕňať konkrétne vybavenie na riadenie dopravy, dopravné informácie a usmerňovanie v zmysle trasy, ako aj na vyberanie poplatkov od používateľov, bezpečnosť, zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie, dopĺňanie paliva alebo dobíjanie vozidiel s alternatívnym pohonom a zaistenie bezpečnostnej ochrany parkovacích plôch pre komerčné vozidlá.
Článok 18
Požiadavky na dopravnú infraštruktúru
Členské štáty zabezpečia, aby:
a) |
cesty boli v súlade s ustanoveniami článku 17 ods. 3 písm. a), b) alebo c); |
b) |
bezpečnosť infraštruktúry cestnej dopravy bola zabezpečená, monitorovaná a v prípade potreby zlepšovaná v súlade s postupom stanoveným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/96/ES (27); |
c) |
cestné tunely s dĺžkou viac ako 500 m spĺňali požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/54/ES (28); |
d) |
ak je to uplatniteľné, interoperabilita systémov vyberania mýta bola zabezpečená v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/52/ES (29) a s rozhodnutím Komisie 2009/750/ES (30); |
e) |
všetky inteligentné dopravné systémy zavedené orgánmi verejnej moci v oblasti infraštruktúry cestnej dopravy boli v súlade so smernicou 2010/40/EÚ a aby boli zavedené v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa uvedenej smernice. |
Článok 19
Priority rozvoja cestnej infraštruktúry
Pri podpore projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s cestnou infraštruktúrou, je okrem všeobecných priorít ustanovených v článku 10 prioritou:
a) |
zvyšovanie a podpora bezpečnosti cestnej premávky; |
b) |
používanie IDS, najmä multimodálnych informačných systémov a systémov riadenia dopravy, a integrovaných komunikačných a platobných systémov; |
c) |
zavádzanie nových technológií a inovácií na podporu nízkouhlíkovej dopravy; |
d) |
zabezpečenie primeraného počtu parkovacích miest pre komerčných používateľov, ktoré poskytujú primeranú úroveň bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany. |
e) |
zmiernenie dopravného zaťaženia na existujúcich cestách. |
ODDIEL 4
Infraštruktúra námornej dopravy a námorné diaľnice
Článok 20
Zložky infraštruktúry
1. Infraštruktúra námornej dopravy zahŕňa najmä:
a) |
námorný priestor; |
b) |
morské prieplavy; |
c) |
námorné prístavy vrátane infraštruktúry potrebnej pre dopravné činnosti v oblasti prístavu; |
d) |
prepojenia prístavov s ostatnými druhmi dopravy v transeurópskej dopravnej sieti; |
e) |
hrádze, plavebné komory a doky; |
f) |
navigačné zariadenia; |
g) |
vstupy do prístavov a prístavné plavebné dráhy; |
h) |
hrádze; |
i) |
námorné diaľnice; |
j) |
súvisiace vybavenie; |
k) |
telematické aplikácie vrátane elektronických námorných služieb a systému VTMIS. |
2. Námorné prístavy sú vstupnými a výstupnými bodmi pre pozemnú infraštruktúru súhrnnej siete. Musia spĺňať minimálne jedno z týchto kritérií:
a) |
celkový ročný objem osobnej dopravy presahuje 0,1 % z celkového ročného objemu osobnej dopravy vo všetkých námorných prístavoch Únie. Referenčnou hodnotou pre tento celkový objem je najnovší dostupný trojročný priemer podľa štatistických údajov uverejnených Eurostatom; |
b) |
celkový ročný objem nákladu – pri nakladaní s hromadným alebo kusovým nákladom – presahuje 0,1 % z príslušného celkového ročného objemu nákladu, s ktorým sa nakladá vo všetkých námorných prístavoch Únie. Referenčnou hodnotou pre tento celkový objem je najnovší dostupný trojročný priemer podľa štatistických údajov uverejnených Eurostatom; |
c) |
námorný prístav sa nachádza na ostrove a poskytuje jediný prístupový bod do regiónu NUTS 3 v súhrnnej sieti; |
d) |
námorný prístav sa nachádza v najvzdialenejšom regióne alebo v okrajovej oblasti, mimo okruhu 200 km od ďalšieho najbližšieho prístavu v súhrnnej sieti. |
3. K vybaveniu súvisiacemu s námornou dopravnou infraštruktúrou môžu patriť najmä zariadenia na riadenie dopravy a nákladu, znižovanie nepriaznivých vplyvov vrátane nepriaznivých vplyvov na životné prostredie, a používanie alternatívnych palív, ako aj zariadenia na zabezpečenie celoročnej splavnosti, vrátane lámania ľadu a hydrologických prieskumov, a zariadenia na bagrovanie, údržbu a ochranu prístavu a vstupu do prístavu.
Článok 21
Námorné diaľnice
1. Námorné diaľnice tým, že predstavujú námorný rozmer transeurópskej dopravnej siete, prispievajú k vytvoreniu bezbariérového európskeho priestoru námornej dopravy. Pozostávajú z príbrežných námorných ciest, prístavov, súvisiacej námornej infraštruktúry a zariadení, ako aj zo zjednodušených správnych formalít umožňujúcich prevádzkovať služby príbrežnej námornej dopravy alebo námorno-riečne dopravné služby medzi minimálne dvoma prístavmi vrátane spojení s okolitým územím. Námorné diaľnice zahŕňajú:
a) |
námorné prepojenia medzi námornými prístavmi súhrnnej siete alebo medzi prístavom súhrnnej siete a prístavom v tretej krajine, pokiaľ majú takéto prepojenia pre Úniu strategický význam; |
b) |
prístavné zariadenia, terminály nákladnej dopravy, logistické platformy a nákladné strediská nachádzajúce sa mimo oblasti prístavu, ktoré však súvisia s jeho prevádzkou, informačné a komunikačné technológie (IKT), ako sú elektronické systémy riadenia logistiky, a bezpečnostné, administratívne a colné postupy a postupy zabezpečenia ochrany minimálne v jednom členskom štáte; |
c) |
infraštruktúru pre priamy prístup k pevnine a moru. |
2. Návrhy projektov spoločného záujmu pre námorné diaľnice v transeurópskej dopravnej sieti podávajú minimálne dva členské štáty. Zahŕňajú:
a) |
námorné spojenie a jeho prepojenia v okolitom území v rámci základnej siete medzi dvoma alebo viacerými prístavmi základnej siete; alebo |
b) |
námorné spojenie a jeho prepojenia v okolitom území medzi prístavom základnej siete a prístavmi súhrnnej siete s osobitným zameraním na prepojenia prístavov základnej a súhrnnej siete s okolitým územím. |
3. Projekty spoločného záujmu pre námorné diaľnice v transeurópskej dopravnej sieti môžu zahŕňať aj činnosti, ktoré prinášajú širšie výhody a nesúvisia s konkrétnymi prístavmi, ako sú služby a opatrenia na podporu mobility osôb a tovarov, činnosti na zníženie vplyvu na životné prostredie, ako sú poskytovanie elektriny z pobrežnej elektrickej siete, ktoré by pomohlo lodiam znížiť svoje emisie, činnosti na sprístupnenie zariadení na lámanie ľadu, činnosti zabezpečujúce celoročnú splavnosť, bagrovanie, a alternatívne tankovacie zariadenia, ako aj optimalizácia procesov, postupov a ľudských činností, IKT platforiem a informačných systémov vrátane riadenia dopravy a elektronických oznamovacích systémov.
4. Európsky koordinátor námorných diaľnic do dvoch rokov po vymenovaní podľa článku 45 predloží podrobný realizačný plán pre námorné diaľnice vychádzajúci zo skúseností a vývoja v súvislosti s námornou dopravou v Únii, ako aj z predpokladaného dopravného využitia námorných diaľnic.
Článok 22
Požiadavky na dopravnú infraštruktúru
1. Členské štáty zabezpečia, aby:
a) |
námorné prístavy boli prepojené so železničnými traťami alebo cestami, a – pokiaľ je to možné – s vnútrozemskými vodnými cestami v rámci súhrnnej siete s výnimkou prípadov, keď takémuto prepojeniu bránia fyzické prekážky. |
b) |
každý námorný prístav, ktorý slúži pre nákladnú dopravu, poskytoval aspoň jeden terminál, ktorý je otvorený pre používateľov nediskriminačným spôsobom a ktorý uplatňuje transparentné poplatky; |
c) |
morské prieplavy, prístavné plavebné dráhy a ústia riek prepájali dve moria alebo poskytovali prístup z mora do námorných prístavov a aby zodpovedali minimálne vnútrozemskej vodnej ceste triedy VI. |
2. Členské štáty zabezpečia, aby prístavy mali vybavenie potrebné na to, aby lodiam v prístavoch pomáhali zlepšiť ich ekologickosť, a to najmä prístavné zberné zariadenia na lodný odpad a zvyšky nákladu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES (31) a v súlade s ostatným príslušným právom Únie.
3. Členské štáty zavedú systém VTMIS a sieť SafeSeaNet podľa ustanovení smernice 2002/59/ES a elektronické námorné služby, vrátane predovšetkým služieb námorného kontaktného miesta, podľa ustanovení smernice 2010/65/EÚ.
Článok 23
Priority rozvoja námornej infraštruktúry
Pri podpore projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s námornou infraštruktúrou, je okrem všeobecných priorít ustanovených v článku 10 prioritou:
a) |
podpora morských diaľnic vrátane príbrežnej námornej dopravy, uľahčovanie rozvoja spojení s vnútrozemím a najmä vypracúvanie opatrení na znižovanie vplyvu námornej dopravy na životné prostredie v súlade s platnými požiadavkami podľa práva Únie alebo príslušných medzinárodných dohôd; |
b) |
prepojenie námorných prístavov s vnútrozemskými vodnými cestami; |
c) |
zavádzanie systémov VTMIS a elektronických námorných služieb; |
d) |
zavádzanie nových technológií a inovácií na podporu alternatívnych palív a energeticky úspornej námornej dopravy, ako napríklad LNG; |
e) |
modernizácia a rozširovanie kapacity infraštruktúry potrebnej pre dopravné činnosti v oblasti prístavu. |
ODDIEL 5
Infraštruktúra leteckej dopravy
Článok 24
Zložky infraštruktúry
1. Infraštruktúra leteckej dopravy zahŕňa najmä:
a) |
vzdušný priestor, letové trasy a letové cesty; |
b) |
letiská; |
c) |
prepojenia letísk s inými druhmi dopravy v transeurópskej dopravnej sieti; |
d) |
súvisiace vybavenie; |
e) |
letecké navigačné systémy vrátane novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (ďalej len „systém SESAR“). |
2. Letiská musia spĺňať jedno z týchto kritérií:
a) |
pokiaľ ide o letiská pre osobnú dopravu, celkový ročný objem osobnej dopravy je minimálne 0,1 % z celkového ročného objemu osobnej dopravy na všetkých letiskách Únie, okrem prípadu, keď sa príslušné letisko nachádza mimo okruhu 100 km od najbližšieho letiska v súhrnnej sieti alebo mimo okruhu 200 km, ak je región, v ktorom sa nachádza, vybavený vysokorýchlostnou železničnou traťou; |
b) |
pokiaľ ide o letiská pre nákladnú dopravu, celkový ročný objem nákladu je minimálne 0,2 % z celkového ročného objemu nákladu na všetkých letiskách Únie. |
Celkový ročný objem osobnej dopravy a celkový ročný objem prepraveného nákladu sa opierajú o najnovší dostupný trojročný priemer uverejnený Eurostatom.
Článok 25
Požiadavky na dopravnú infraštruktúru
1. Členské štáty zabezpečia, aby každé letisko nachádzajúce sa na ich území poskytovalo aspoň jeden terminál, ktorý je otvorený pre všetkých prevádzkovateľov nediskriminačným spôsobom a ktorý uplatňuje transparentné, relevantné a spravodlivé poplatky.
2. Členské štáty zabezpečia, aby sa na infraštruktúru leteckej dopravy súhrnnej siete uplatňovali spoločné základné normy na ochranu civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania prijaté Úniou v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 300/2008 (32).
3. Členské štáty zabezpečia, aby infraštruktúra riadenia letovej prevádzky umožňovala vytvorenie jednotného európskeho neba v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 (33), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 550/2004 (34), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 551/2004 (35) a nariadením (ES) č. 552/2004, a aby umožňovala prevádzku leteckej dopravy s cieľom zlepšiť výkonnosť a udržateľnosť európskeho systému leteckej dopravy, ako aj vykonávacích predpisov a špecifikácií Únie.
Článok 26
Priority rozvoja infraštruktúry leteckej dopravy
Pri podpore projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s infraštruktúrou leteckej dopravy, je okrem všeobecných priorít stanovených v článku 10 prioritou:
a) |
zvyšovanie kapacity letísk; |
b) |
podpora realizácie jednotného európskeho neba a systémov manažmentu letovej prevádzky, najmä tých, ktoré využívajú systém SESAR; |
c) |
zlepšenie multimodálnych prepojení medzi letiskami a infraštruktúrou iných druhov dopravy; |
d) |
zlepšenie udržateľnosti a zmiernenie vplyvu leteckej dopravy na životné prostredie. |
ODDIEL 6
Infraštruktúra multimodálnej dopravy
Článok 27
Zložky infraštruktúry
Terminály nákladnej dopravy alebo logistické platformy spĺňajú aspoň jedno z týchto kritérií:
a) |
ich ročný objem prekládky nákladu presahuje v prípade kusového nákladu 800 000 ton alebo v prípade hromadného nákladu 0,1 % z príslušného celkového ročného objemu nákladu, s ktorým sa nakladá vo všetkých námorných prístavoch Únie; |
b) |
ak v niektorom regióne NUTS 2 neexistuje terminál nákladnej dopravy ani logistická platforma, ktoré spĺňajú podmienky písm. a), príslušným terminálom alebo platformou sú hlavný terminál nákladnej dopravy alebo hlavná logistická platforma určené príslušným členským štátom, ktoré sú spojené aspoň s cestami a železnicami uvedeného regiónu NUTS 2 alebo len s cestami v prípade členských štátov, ktoré nemajú železničný systém. |
Článok 28
Požiadavky na dopravnú infraštruktúru
1. Členské štáty spravodlivým a nediskriminačným spôsobom zabezpečia, aby:
a) |
jednotlivé druhy dopravy boli prepojené v ktoromkoľvek z týchto miest: termináloch nákladnej dopravy, osobných staniciach, vnútrozemských prístavoch, letiskách a námorných prístavoch s cieľom umožniť multimodálnu osobnú a nákladnú dopravu; |
b) |
bez toho, aby bolo dotknuté platné právo Únie a vnútroštátne právo, boli terminály nákladnej dopravy a logistické platformy, vnútrozemské a námorné prístavy, a letiská manipulujúce s nákladom vybavené na zabezpečovanie informačných tokov v rámci tejto infraštruktúry a medzi jednotlivými druhmi dopravy v rámci logistického reťazca. Takéto systémy by mali umožňovať najmä poskytovanie informácií o dostupnej kapacite infraštruktúry, dopravných tokoch a polohe v reálnom čase, zisťovanie pohybu a sledovanie, a mali by zaručovať bezpečnosť a bezpečnostnú ochranu počas celej multimodálnej prepravy; |
c) |
bez toho, aby bolo dotknuté platné právo Únie a vnútroštátne právo, bola plynulá osobná doprava v súhrnnej sieti uľahčená vhodným zariadením a dostupnosťou telematických aplikácií na železničných staniciach, autobusových staniciach, letiskách a v prípade potreby v námorných prístavoch a prístavoch vnútrozemských vodných ciest. |
2. Terminály nákladnej dopravy sú vybavené žeriavmi, dopravníkmi a ďalšími zariadeniami na presun nákladu medzi rôznymi druhmi dopravy a na stanovenie polohy a skladovanie nákladu.
Článok 29
Priority rozvoja multimodálnej dopravnej infraštruktúry
Pri podpore projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s multimodálnou dopravnou infraštruktúrou, je okrem všeobecných priorít ustanovených v článku 10 prioritou:
a) |
zabezpečenie efektívneho prepojenia a integrácie infraštruktúry súhrnnej siete, a to v prípade potreby prostredníctvom prístupovej infraštruktúry a prostredníctvom terminálov nákladnej dopravy a logistických platforiem; |
b) |
odstránenie hlavných technických a administratívnych prekážok multimodálnej dopravy; |
c) |
vytvorenie plynulého toku informácií medzi jednotlivými druhmi dopravy a umožnenie poskytovania multimodálnych služieb a služieb v rámci jedného druhu dopravy v celom transeurópskom dopravnom systéme. |
ODDIEL 7
Spoločné ustanovenia
Článok 30
Mestské uzly
Členské štáty pri rozvoji súhrnnej siete v mestských uzloch, ak je to uskutočniteľné, zabezpečia:
a) |
v prípade osobnej dopravy: prepojenie medzi železničnou, cestnou a leteckou infraštruktúrou a v príslušných prípadoch aj infraštruktúrou vnútrozemských vodných ciest a námornou infraštruktúrou súhrnnej siete; |
b) |
v prípade nákladnej dopravy: prepojenie medzi železničnou a cestnou infraštruktúrou a v príslušných prípadoch aj infraštruktúrou vnútrozemských vodných ciest, leteckou a námornou infraštruktúrou súhrnnej siete; |
c) |
vhodné prepojenie medzi rôznymi železničnými stanicami, prístavmi alebo letiskami súhrnnej siete v rámci mestského uzla; |
d) |
plynulé prepojenie medzi infraštruktúrou súhrnnej siete a infraštruktúrou pre regionálnu a miestnu dopravu a mestskou nákladnou dopravou vrátane logistickej konsolidácie a distribučných centier; |
e) |
zmiernenie vystavenia mestských oblastí negatívnym účinkom tranzitnej železničnej a cestnej dopravy, ktoré môže zahŕňať obchádzanie mestských oblastí; |
f) |
podporu efektívnej mestskej nákladnej dopravy s nízkou hlučnosťou a nízkymi emisiami uhlíka. |
Článok 31
Telematické aplikácie
1. Telematické aplikácie umožňujú riadenie premávky a výmenu informácií v rámci jednotlivých druhov dopravy a medzi nimi v prípade multimodálnych dopravných činností a služieb týkajúcich sa dopravy s pridanou hodnotou, zlepšenie bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany a ochrany životného prostredia a zjednodušenie administratívnych postupov. Telematické aplikácie uľahčia plynulé prepojenie medzi infraštruktúrou súhrnnej siete a infraštruktúrou pre regionálnu a miestnu dopravu.
2. Telematické aplikácie sa podľa možností zavedú v celej Únii tak, aby umožnili vo všetkých členských štátoch existenciu súboru základných interoperabilných funkcií.
3. Telematické aplikácie uvedené v tomto článku zahŕňajú v rámci príslušných druhov dopravy najmä:
— |
v prípade železníc: systém ERTMS; |
— |
v prípade vnútrozemských vodných ciest: RIS; |
— |
v prípade cestnej dopravy: inteligentné dopravné systémy (IDS); |
— |
v prípade námornej dopravy: systém VTMIS a elektronické námorné služby vrátane služieb kontaktného miesta, ako sú integrované námorné kontaktné miesto, systémy slúžiace komunitám prístavov a príslušné colné informačné systémy; |
— |
v prípade leteckej dopravy: systémy manažmentu letovej prevádzky, a to najmä tie, ktoré sa opierajú o systém SESAR. |
Článok 32
Udržateľné služby nákladnej dopravy
Členské štáty venujú osobitnú pozornosť projektom spoločného záujmu, ktorými sa zabezpečujú efektívne služby nákladnej dopravy využívajúce infraštruktúru súhrnnej siete a ktoré prispievajú k znižovaniu emisií oxidu uhličitého a iných negatívnych vplyvov na životné prostredie, a ktoré sa zameriavajú na:
a) |
zlepšenie udržateľného využívania dopravnej infraštruktúry vrátane jej efektívneho riadenia; |
b) |
podporovanie zavádzania inovatívnych dopravných služieb, okrem iného aj prostredníctvom námorných diaľnic, telematických aplikácií a vývoja doplnkovej infraštruktúry potrebnej na dosiahnutie hlavných environmentálnych a bezpečnostných cieľov týchto služieb, ako aj vytvorenie príslušných štruktúr riadenia; |
c) |
uľahčenie multimodálnych dopravných činností vrátane potrebných sprievodných informačných tokov a zlepšenie spolupráce medzi poskytovateľmi služieb; |
d) |
stimulovanie efektívneho využívania zdrojov a uhlíkovej efektívnosti, najmä v oblasti pohonu vozidiel, riadenia vozidiel a plavidiel, plánovania systémov a činností; |
e) |
analýzu a poskytovanie informácií o charakteristike a výkonnosti dopravných prostriedkov, administratívne požiadavky a ľudské zdroje; |
f) |
zlepšenie prepojenia s najzraniteľnejšími a najizolovanejšími časťami Únie, najmä s najvzdialenejšími, ostrovnými, odľahlými a horskými regiónmi. |
Článok 33
Nové technológie a inovácia
V záujme toho, aby súhrnná sieť držala krok s inovačným rozvojom technológií a ich zavádzaním, je cieľom najmä:
a) |
podporovať a presadzovať dekarbonizáciu dopravy prechodom na inovatívne a udržateľné dopravné technológie; |
b) |
umožniť dekarbonizáciu všetkých druhov dopravy stimuláciou energetickej účinnosti, zavádzať alternatívne systémy pohonu vrátane systémov na dodávku elektrickej energie a poskytovať zodpovedajúcu infraštruktúru. Takáto infraštruktúra môže zahŕňať energetické siete a iné zariadenia potrebné pre dodávky energie, zohľadňovať rozhranie infraštruktúra – vozidlo a môže zahŕňať telematické aplikácie; |
c) |
zlepšiť bezpečnosť a udržateľnosť pohybu osôb a prepravy tovaru; |
d) |
zlepšiť prevádzku, riadenie, dostupnosť, interoperabilitu, multimodálnosť a efektívnosť siete vrátane prostredníctvom služieb týkajúcich sa cestovných lístkov pre multimodálnu dopravu a koordinácie cestovných poriadkov; |
e) |
podporovať efektívne spôsoby poskytovania dostupných a zrozumiteľných informácií týkajúcich sa prepojení, interoperability a multimodálnosti všetkým občanom; |
f) |
podporovať opatrenia na zníženie externých nákladov, akými sú dopravné zaťaženie, poškodenie zdravia a akékoľvek znečistenie vrátane hluku a emisií; |
g) |
zavádzať bezpečnostnú technológiu a kompatibilné normy pre identifikáciu v sieťach; |
h) |
zvýšiť odolnosť voči zmene klímy; |
i) |
napredovať v rozvoji a zavádzaní telematických aplikácií v rámci jednotlivých druhov dopravy a medzi nimi. |
Článok 34
Bezpečná a zabezpečená infraštruktúra
Členské štáty venujú náležitú pozornosť zabezpečeniu toho, aby dopravná infraštruktúra poskytovala bezpečný a zabezpečený pohyb cestujúcich a nákladu.
Článok 35
Odolnosť infraštruktúry voči zmene klímy a environmentálnym katastrofám
Počas plánovania infraštruktúry by členské štáty mali náležite zohľadniť zlepšenie odolnosti voči zmene klímy a environmentálnym katastrofám.
Článok 36
Environmentálna ochrana
Environmentálne posúdenie plánov a projektov sa vykonáva v súlade s právom Únie v oblasti životného prostredia vrátane smerníc 92/43/EHS, 2000/60/ES, 2001/42/ES, 2009/147/ES a 2011/92/EÚ.
Článok 37
Dostupnosť pre všetkých používateľov
Dopravná infraštruktúra umožní plynulú mobilitu a dostupnosť pre všetkých používateľov, najmä pre starších ľudí, osoby so zníženou mobilitou a cestujúcich so zdravotným postihnutím.
Projektovanie a budovanie dopravnej infraštruktúry musí spĺňať príslušné požiadavky stanovené v práve Únie.
KAPITOLA III
ZÁKLADNÁ SIEŤ
Článok 38
Vymedzenie základnej siete
1. Základná sieť, ako je zobrazená na mapách uvedených v prílohe I, pozostáva z tých častí súhrnnej siete, ktoré majú najvyšší strategický význam pre dosiahnutie cieľov politiky transeurópskej dopravnej siete, pričom sa v nej zohľadňuje vývoj dopytu po doprave a potreba multimodálnej dopravy. Prispieva najmä k zvládnutiu zvyšujúcej sa mobility, zabezpečeniu vysokého štandardu bezpečnosti a rozvoju nízkouhlíkového dopravného systému.
2. Základná sieť je prepojená prostredníctvom uzlov a zabezpečuje prepojenia medzi členskými štátmi a prepojenia so sieťami dopravnej infraštruktúry susedných krajín.
3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 1 ods. 4 a článok 41 ods. 2 a 3, členské štáty prijmú náležité opatrenia zamerané na rozvoj základnej siete, aby sa do 31. decembra 2030 zabezpečil súlad s ustanoveniami tejto kapitoly.
Komisia v súlade s článkom 54 do 31. decembra 2023 zhodnotí realizáciu základnej siete.
Článok 39
Požiadavky na infraštruktúru
1. Inovačné technológie, telematické aplikácie a regulačné a riadiace opatrenia na účely riadenia využívania infraštruktúry sa zohľadňujú s cieľom zabezpečiť zdrojovo efektívne využívanie dopravnej infraštruktúry tak pre cestujúcich, ako aj pre nákladnú dopravu a poskytovať dostatočnú kapacitu.
2. Infraštruktúra základnej siete musí spĺňať všetky požiadavky stanovené v kapitole II. Infraštruktúra základnej siete musí bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, spĺňať aj tieto požiadavky:
a) |
v prípade železničnej dopravnej infraštruktúry:
Izolované siete sú vyňaté z požiadaviek i) až iii); |
b) |
v prípade infraštruktúry vnútrozemskej vodnej dopravy a námornej dopravy:
|
c) |
v prípade cestnej dopravnej infraštruktúry:
|
d) |
v prípade leteckej dopravnej infraštruktúry:
|
3. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2008/57/ES, môže Komisia na žiadosť členského štátu udeliť v riadne odôvodnených prípadoch výnimky, pokiaľ ide o dĺžku vlaku, systém ERTMS, zaťaženie nápravy, elektrifikáciu a rýchlosť na trati.
Komisia môže v riadne odôvodnených prípadoch na žiadosť členského štátu udeliť výnimky z uplatňovania ustanovení článku 17 ods. 3 písm. a) alebo b), pokiaľ ide o infraštruktúru cestnej dopravy, a to pod podmienkou, že sa zabezpečí primeraná úroveň bezpečnosti.
Riadne odôvodnené prípady uvedené v tomto odseku zahŕňajú prípady, keď investície do infraštruktúry nemožno odôvodniť z hľadiska socio-ekonomických nákladov a výnosov.
Článok 40
Rozvoj základnej siete
Dopravná infraštruktúra základnej siete sa musí rozvíjať v súlade s príslušnými ustanoveniami kapitoly II.
Článok 41
Uzly základnej siete
1. Uzly základnej siete sú stanovené v prílohe II a zahŕňajú:
a) |
mestské uzly vrátane ich prístavov a letísk, |
b) |
námorné prístavy a prístavy vnútrozemských vodných ciest, |
c) |
hraničné priechody do susedných krajín, |
d) |
terminály intermodálnej prepravy, |
e) |
letiská pre osobnú a nákladnú dopravu. |
2. Námorné prístavy základnej siete uvedené v časti 2 prílohy II sa do 31. decembra 2030 prepoja so železničnou, cestnou a, ak je to možné, vnútrozemskou vodnou dopravnou infraštruktúrou transeurópskej dopravnej siete, s výnimkou prípadov, keď takémuto prepojeniu bránia fyzické prekážky.
3. Hlavné letiská uvedené v časti 2 prílohy II sa do 31. decembra 2050 prepoja so železničnou a cestnou dopravnou infraštruktúrou transeurópskej dopravnej siete, s výnimkou prípadov, keď takémuto prepojeniu bránia fyzické prekážky. Po zohľadnení potenciálneho dopytu po doprave sa takéto letiská tam, kde je to možné, začlenia do vysokorýchlostnej železničnej siete.
KAPITOLA IV
REALIZÁCIA ZÁKLADNEJ SIETE POMOCOU KORIDOROV ZÁKLADNEJ SIETE
Článok 42
Koridory základnej siete ako nástroj
1. Koridory základnej siete sú nástrojom na uľahčenie koordinovanej realizácie základnej siete. Aby koridory základnej siete viedli k dosiahnutiu multimodálnej dopravy, v ktorej sa efektívne využívajú zdroje, a prispievali tým prostredníctvom lepšej územnej spolupráce k súdržnosti, musia byť zamerané na:
a) |
modálnu integráciu, |
b) |
interoperabilitu, a |
c) |
koordinovaný rozvoj infraštruktúry, najmä v cezhraničných úsekoch a úzkych miestach. |
2. Koridory základnej siete umožňujú členským štátom dosiahnuť koordinovaný a synchronizovaný prístup, pokiaľ ide o investície do infraštruktúry, s cieľom zabezpečiť čo najefektívnejšie riadenie kapacít. Koridory základnej siete podporujú súhrnné zavádzanie interoperabilných systémov riadenia dopravy a prípadne využívajú inováciu a nové technológie.
Článok 43
Vymedzenie koridorov základnej siete
1. Koridory základnej siete sa vzťahujú na najdôležitejšie prúdy diaľkovej dopravy v základnej sieti a ich účelom je najmä zlepšiť cezhraničné prepojenia v rámci Únie.
2. Koridory základnej siete sú multimodálne a je možné do nich začleniť všetky druhy dopravy, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Prekračujú aspoň dve hranice a podľa možností zahŕňajú aspoň tri druhy dopravy, vo vhodných prípadoch vrátane námorných diaľnic.
Článok 44
Zoznam koridorov základnej siete
1. Zoznam koridorov základnej siete je stanovený v časti I prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1316/2013. Členské štáty sa v súlade s touto kapitolou zúčastňujú na týchto koridoroch základnej siete.
2. Komisia sprístupní schematické predbežné mapy koridorov základnej siete vo formáte, ktorý je pre verejnosť ľahko dostupný.
Článok 45
Koordinácia koridorov základnej siete
1. Komisia v záujme uľahčenia koordinovanej realizácie koridorov základnej siete, systému ERTMS a námorných diaľnic vymenuje na základe dohody s dotknutými členskými štátmi a po porade s Európskym parlamentom a Radou jedného alebo viacerých „európskych koordinátorov“.
2. Výber do funkcie európskeho koordinátora sa uskutočňuje najmä na základe znalosti problémov týkajúcich sa dopravy, financovania a sociálno-ekonomického a environmentálneho posudzovania veľkých projektov, ako aj na základe skúseností s európskymi inštitúciami.
3. Komisia v rozhodnutí o menovaní európskeho koordinátora konkretizuje spôsoby plnenia úloh uvedených v odseku 5.
4. Európsky koordinátor koná v mene a z poverenia Komisie, ktorá mu poskytuje potrebnú administratívnu výpomoc. Rozsah pôsobnosti európskeho koordinátora sa vzťahuje na jednotlivý koridor základnej siete alebo na realizáciu systému ERTMS alebo na realizáciu námorných diaľnic.
5. Európsky koordinátor:
a) |
podporuje koordinovanú realizáciu dotknutého koridoru základnej siete a najmä včasnú realizáciu pracovného plánu pre uvedený koridor základnej siete; |
b) |
spolu s členskými štátmi vypracúva pracovný plán pre koridor a monitoruje jeho vykonávanie; |
c) |
sa v súvislosti s uvedeným plánom a jeho vykonávaním radí s fórom pre koridor; |
d) |
oznamuje členským štátom, Komisii a podľa potreby všetkým ostatným subjektom priamo zapojeným do rozvoja koridoru základnej siete všetky ťažkosti, s ktorými sa stretne, najmä keď sa rozvoj koridoru brzdí, s cieľom pomôcť nájsť vhodné riešenia; |
e) |
každoročne vypracúva správu pre Európsky parlament, Radu, Komisiu a dotknuté členské štáty o pokroku dosiahnutom pri realizácii koridoru základnej siete; |
f) |
skúma dopyt po dopravných službách a možnosti finančnej podpory a financovania investícií, ako aj kroky, ktoré je potrebné vykonať, a podmienky, ktoré sa musia splniť s cieľom uľahčiť prístup k tejto finančnej podpore alebo financovaniu, a vydáva vhodné odporúčania. |
6. Európsky koordinátor sa môže v súvislosti s pracovným plánom a jeho vykonávaním radiť s dotknutými členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, prevádzkovateľmi dopravných služieb, používateľmi dopravných služieb a zástupcami občianskej spoločnosti.
7. Príslušné členské štáty spolupracujú s európskym koordinátorom a poskytujú mu informácie potrebné na plnenie úloh predpísaných v tomto článku vrátane informácií o rozvoji koridorov v akýchkoľvek relevantných vnútroštátnych plánoch pre infraštruktúru.
8. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatniteľné právo Únie a vnútroštátne právo, Komisia si od európskeho koordinátora môže vyžiadať stanovisko pri preskúmavaní žiadostí o financovanie koridorov základnej siete, ktoré boli európskemu koordinátorovi zverené, zo zdrojov Únie s cieľom zaistiť konzistentnosť a napredovanie jednotlivých koridorov.
9. Ak európsky koordinátor nie je schopný vykonávať svoj mandát uspokojivo a v súlade s požiadavkami uvedenými v tomto článku, Komisia môže kedykoľvek po dohode s dotknutými členskými štátmi ukončiť uvedený mandát. Náhradník môže byť vymenovaný v súlade s postupom stanoveným v odseku 1.
Článok 46
Správa koridorov základnej siete
1. Pri každom koridore základnej siete príslušnému európskemu koordinátorovi pri plnení jeho úloh, ktoré sa týkajú pracovného plánu a jeho vykonávania, pomáha sekretariát a konzultačné fórum (koridorové fórum). Koridorové fórum po dohode s dotknutými členskými štátmi zriadi a predsedá mu európsky koordinátor. Dotknuté členské štáty sa dohodnú na členstve v koridorovom fóre, pokiaľ ide o ich časť koridoru základnej siete.
2. Koordinátor môže so súhlasom dotknutých členských štátov zriadiť pracovné skupiny pre daný koridor a predsedať im, pričom tieto skupiny sa zameriavajú na:
a) |
modálnu integráciu, |
b) |
interoperabilitu, |
c) |
koordinovaný rozvoj infraštruktúry v cezhraničných úsekoch. |
Článok 47
Pracovný plán
1. Každý európsky koordinátor do 22. decembra 2014 predloží dotknutým členským štátom pracovný plán obsahujúci analýzu rozvoja koridoru. Pracovný plán sa po schválení dotknutými členskými štátmi predloží na účely informovania Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.
Pracovný plán obsahuje najmä opis charakteristík, cezhraničných úsekov a cieľov koridoru základnej siete, pričom sa uplatňujú ciele a priority uvedené v článkoch 4 a 10. Pracovný plán zahŕňa analýzu:
a) |
zavádzania interoperabilných systémov riadenia dopravy; |
b) |
plánu na odstránenie fyzických, technických, prevádzkových a administratívnych prekážok medzi jednotlivými druhmi dopravy a v rámci nich, ako aj na zlepšenie efektívnej multimodálnej dopravy a služieb; |
c) |
prípadných opatrení na zlepšenie administratívnej a technickej kapacity v súvislosti s koncipovaním, plánovaním, navrhovaním, obstarávaním, realizáciou a monitorovaním projektov spoločného záujmu; |
d) |
možných vplyvov zmeny klímy na infraštruktúru a v prípade potreby aj navrhovaných opatrení na podporu odolnosti voči zmene klímy; |
e) |
opatrení, ktoré sa majú prijať na zníženie emisií skleníkových plynov, hluku a podľa potreby ďalších negatívnych vplyvov na životné prostredie. |
Pracovný plán zahŕňa podrobné údaje o verejných konzultáciách, ktoré podporujú zdokonalenie pracovného plánu a jeho vykonávanie.
Pracovný plán obsahuje aj analýzu požadovaných investícií vrátane:
— |
zoznamu projektov rozšírenia, obnovy alebo opätovného zavedenia dopravnej infraštruktúry uvedenej v článku 2 ods. 2 pri každom druhu dopravy zahrnutom v koridore základnej siete; |
— |
rôznych zdrojov finančnej podpory a financovania na medzinárodnej, vnútroštátnej, regionálnej, miestnej úrovni a na úrovni Únie plánovaných v partnerstve s dotknutými členskými štátmi, prípadne vrátane vyhradených systémov krížového financovania, ako aj súkromného kapitálu spolu s objemom účelovo viazaných finančných prostriedkov a prípadne s odkazom na plánovaný príspevok Únie v rámci jej finančných programov. |
2. S výhradou článku 1 ods. 4 a článku 54 a po schválení dotknutými členskými štátmi môže Komisia prijať vykonávacie akty pre cezhraničný a horizontálny rozmer pracovných plánov pre koridory základnej siete.
Po prijatí a schválení dotknutými členskými štátmi prijme Komisia uvedené vykonávacie akty, aby zohľadnila dosiahnutý pokrok, meškania, ktoré sa vyskytli, alebo aby zaktualizovala vnútroštátne programy.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2.
3. Európsky koordinátor poskytuje členským štátom podporu pri vykonávaní pracovného plánu, najmä pokiaľ ide o:
a) |
plánovanie investícií, príslušné náklady a harmonogram realizácie, ktoré sa považujú za potrebné na realizáciu koridorov základnej siete; |
b) |
vymedzenie opatrení zameraných na podporu zavádzania nových technológií v systémoch riadenia dopravy a kapacít a prípadne zníženie externých nákladov, najmä emisií skleníkových plynov a hluku. |
Článok 48
Spolupráca s koridormi nákladnej dopravy
1. Medzi koridormi základnej siete a koridormi nákladnej dopravy ustanovenými v nariadení (EÚ) č. 913/2010 sa zabezpečí primeraná koordinácia, aby sa predišlo akémukoľvek zdvojovaniu činnosti, najmä pri vypracovaní pracovného plánu alebo zriaďovaní pracovných skupín.
2. Ustanoveniami tejto kapitoly nie sú dotknuté štruktúry riadenia uvedené v nariadení (EÚ) č. 913/2010.
KAPITOLA V
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
Článok 49
Aktualizácia a podávanie správ
1. Členské štáty pravidelne, súhrnne a transparentným spôsobom informujú Komisiu o pokroku, ktorý sa dosiahol pri vykonávaní projektov a investíciách uskutočnených na uvedený účel. Zahŕňa to zasielanie ročných údajov v najväčšej možnej miere prostredníctvom interaktívneho geografického a technického informačného systému pre transeurópsku dopravnú sieť (TENtec).Tieto údaje zahŕňajú všetky relevantné údaje týkajúce sa projektov spoločného záujmu, ktoré prijímajú financovanie z Únie.
Komisia zabezpečí, aby bol systém TENtec verejný a ľahko dostupný a aby obsahoval informácie o jednotlivých projektoch a aktualizované informácie o formách spolufinancovania Únie a príslušných sumách, ako aj o pokroku v jednotlivých projektoch.
Komisia zabezpečí, aby TENtec nezverejňoval žiadne informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva alebo ktoré by sa mohli dotknúť alebo nenáležite ovplyvniť akýkoľvek postup verejného obstarávania v členskom štáte.
Komisia zverejní informácie o finančnej pomoci poskytnutej podľa iného práva Únie vrátane Kohézneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Horizontu 2020 a v podobe úverov a finančných nástrojov zriadených Európskou investičnou bankou.
2. Členské štáty poskytujú Komisii stručný prehľad vnútroštátnych plánov a programov, ktoré pripravujú v záujme rozvoja transeurópskej dopravnej siete. Jednotlivé vnútroštátne plány a programy jej na informačné účely zašlú po ich prijatí.
3. Komisia každé dva roky od 21. decembra 2013 uverejní správu o pokroku pri vykonávaní tohto nariadenia, ktorú podáva na účely informovania Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Správa sa vzťahuje na používanie rôznych foriem finančnej pomoci uvedenej v odseku 1 na rôzne druhy dopravy a iné prvky základných a súhrnných sietí v každom členskom štáte.
Správa tiež obsahuje analýzu rozvoja transeurópskej dopravnej siete. Uvádzajú sa v nej aj informácie o tom, ako Komisia koordinuje všetky formy finančnej pomoci v záujme zabezpečenia súdržného uplatňovania usmernení v súlade s ich cieľmi a prioritami.
4. Komisia je s výhradou článku 172 ods. 2 ZFEÚ splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 53 tohto nariadenia týkajúce sa prispôsobenia príloh I a II s cieľom zohľadniť rôzne zmeny vyplývajúce z kvantitatívnych hraničných hodnôt stanovených v článkoch 1614 20, 24 a 27 tohto nariadenia. Pri tejto úprave uvedených príloh Komisia:
a) |
zahrnie do súhrnnej siete logistické platformy, terminály nákladnej dopravy, terminály intermodálnej prepravy, vnútrozemské prístavy, námorné prístavy a letiská, ak sa preukáže, že priemerný objem dopravy za posledné dva roky presahuje príslušnú hraničnú hodnotu; |
b) |
vylúči zo súhrnnej siete logistické platformy, terminály nákladnej dopravy, terminály intermodálnej prepravy, vnútrozemské prístavy, námorné prístavy a letiská, ak sa preukáže, že priemerný objem dopravy za posledných šesť rokov nedosahuje príslušnú hraničnú hodnotu; |
c) |
prispôsobí mapy cestnej, železničnej infraštruktúry a infraštruktúry vnútrozemských vodných ciest tak, aby odzrkadľovali výlučne pokrok v realizácii siete. Pri úprave týchto máp Komisia nepovolí žiadne úpravy usporiadania trás mimo limitov povolených príslušným postupom schvaľovania projektov. |
Úpravy podľa písmen a) a b) sa opierajú o najnovšie dostupné štatistické údaje uverejnené Eurostatom, alebo ak uvedené štatistické údaje nie sú dostupné, národnými štatistickými úradmi členských štátov. Úpravy podľa písmena c) sa opierajú o informácie, ktoré poskytujú dotknuté členské štáty v súlade s odsekom 1.
5. Projekty spoločného záujmu týkajúce sa infraštruktúry, ktorá bola prostredníctvom delegovaného aktu novozaradená do transeurópskej dopravnej siete, sú oprávnené na účely článku 7 ods. 5 od dátumu nadobudnutia účinnosti týchto delegovaných aktov prijatých podľa odseku 4 tohto článku.
Projekty spoločného záujmu týkajúce sa infraštruktúry, ktorá bola vylúčená z transeurópskej dopravnej siete, prestávajú byť oprávnené na pomoc od dátumu nadobudnutia účinnosti delegovaných aktov prijatých podľa odseku 4 tohto článku. Ukončenie oprávnenosti na pomoc nemá vplyv na financovanie alebo na rozhodnutia o grante prijaté Komisiou pred uvedeným dátumom.
6. S výhradou článku 172 ods. 2 ZFEÚ je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 53 tohto nariadenia, pokiaľ ide o úpravu prílohy III, s cieľom začleniť alebo upraviť predbežné mapy susedných krajín, a to na základe dohôd na vysokej úrovni medzi Úniou a dotknutými susednými krajinami týkajúcimi sa sietí dopravnej infraštruktúry.
Článok 50
Zapojenie verejných a súkromných zainteresovaných strán
1. Projekty spoločného záujmu sa týkajú všetkých priamo dotknutých zainteresovaných strán. Môžu nimi byť iné subjekty, než členské štáty, pričom môže ísť o regionálne a miestne orgány, správcov a používateľov infraštruktúry, ako aj priemyselné subjekty a občiansku spoločnosť.
2. Vo fáze plánovania a budovania projektu sa podľa potreby musia dodržiavať vnútroštátne postupy týkajúce sa regionálnych a miestnych orgánov, ako aj občianskej spoločnosti, na ktorú bude mať projekt spoločného záujmu dosah. Komisia z tohto hľadiska podporuje výmenu osvedčených postupov.
3. Zainteresované strany uvedené v odseku 1 môžu v rámci svojich právomocí využívať okrem Nástroja Spájame Európu a Kohézneho fondu aj iné špecifické európske programy, a to najmä tie, ktoré podporujú regionálny rozvoj, európsku územnú spoluprácu, výskum a inováciu alebo opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy. Uvedené zainteresované strany tým môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov tohto nariadenia a okrem toho osobitne posilniť:
a) |
zvýšenie regionálnej mobility, čím sa podporí prístup všetkých regiónov Únie k transeurópskej dopravnej sieti; |
b) |
podporu cezhraničných projektov; |
c) |
integráciu mestských uzlov do transeurópskej dopravnej siete (vrátane podpory udržateľnej mestskej mobility); |
d) |
podporu udržateľných dopravných riešení, akými sú väčšia dostupnosť verejnou dopravou, telematické aplikácie, intermodálne terminály/multimodálne dopravné siete, nízkouhlíkové a iné inovačné dopravné riešenia, a environmentálne zlepšenia; |
e) |
zintenzívnenie spolupráce medzi rôznymi zainteresovanými stranami. |
Článok 51
Základné zásady posudzovania analýzy socio-ekonomických nákladov a prínosov a európskej pridanej hodnoty
Komisia na základe cieľov ustanovených v článku 4 uverejní základné zásady, ktoré používa na posúdenie socio-ekonomických nákladov a prínosov a európskej pridanej hodnoty vo vzťahu k projektom spoločného záujmu, pre ktoré sa žiada financovanie z Únie.
Článok 52
Postup výboru
1. Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor stanovisko nezaujme, Komisia návrh vykonávacieho aktu neprijme a uplatní sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 53
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 49 ods. 4 a 6 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 21. decembra 2013. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada delegovanie právomoci nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 49 ods. 4 a 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 49 ods. 4 a 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 54
Preskúmanie
1. Komisia do 31. decembra 2023 vykoná s pomocou európskych koordinátorov a po prípadných konzultáciách s členskými štátmi preskúmanie realizácie základnej siete, pričom vyhodnotí:
a) |
súlad s ustanoveniami uvedenými v tomto nariadení; |
b) |
pokrok vo vykonávaní tohto nariadenia; |
c) |
zmeny tokov cestujúcich a nákladnej dopravy; |
d) |
vývoj v oblasti investícií do vnútroštátnej dopravnej infraštruktúry; |
e) |
potrebu zmeny tohto nariadenia. |
V hodnotení sa okrem iného zváži aj vplyv vyvíjajúcich sa dopravných vzorcov a relevantný vývoj v oblasti plánov investícií do infraštruktúry.
Okrem vykonania uvedeného preskúmania Komisia v spolupráci s členskými štátmi vyhodnotí, či nové úseky, ako napríklad niektoré bývalé cezhraničné prioritné projekty uvedené v rozhodnutí č. 661/2010/EÚ, majú byť začlenené do základnej siete. Komisia v prípade potreby predloží legislatívny návrh.
2. Komisia pri vykonaní uvedeného preskúmania posúdi, či sa v prípade základnej siete, tak ako sa stanovuje v tomto nariadení, dosiahne vzhľadom na hospodársku a rozpočtovú situáciu Únie a jednotlivých členských štátov súlad s ustanoveniami kapitoly III do roku 2030. Komisia v spolupráci členskými štátmi tiež posúdi, či by sa základná sieť mala upraviť vzhľadom na vývoj dopravných prúdov a vnútroštátne plánovanie investícií. Komisia môže v prípade potreby predložiť návrh na zmenu tohto nariadenia.
V súvislosti s uvedeným návrhom môže Komisia určiť aj dátum pre dokončenie súhrnnej siete, ktoré je stanovené v článku 9 ods. 2.
Článok 55
Jednotný kontaktný orgán
Členské štáty môžu ustanoviť jednotný kontaktný orgán na účely uľahčenia a koordinácie procesu udeľovania povolení pre projekty spoločného záujmu, najmä cezhraničné projekty, v súlade s uplatniteľným právom Únie.
Článok 56
Oneskorené dokončenie základnej siete
Komisia môže v prípade významného omeškania pri začatí alebo dokončovaní prác na základnej sieti dotknuté členské štáty požiadať, aby uviedli dôvody omeškania. Členské štáty ju o týchto dôvodoch informujú do troch mesiacov. Komisia na základe poskytnutej odpovede uskutoční konzultácie s dotknutými členskými štátmi s cieľom vyriešiť problém, ktorý spôsobil omeškanie.
Článok 57
Výnimky
Ustanovenia týkajúce sa železníc, a najmä akákoľvek požiadavky prepojiť letiská a prístavy so železnicami, sa nevzťahujú na Cyprus a Maltu, kým na ich území nie je zriadený žiadny železničný systém.
Článok 58
Prechodné ustanovenia
1. Rozhodnutia o financovaní, ktoré sa prijali podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 (36) na základe rozhodnutia č. 661/2010/EÚ a ktoré sa uplatňujú v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, naďalej podliehajú rozhodnutiu č. 661/2010/EÚ v jeho verzii platnej dňa 20. decembra 2013.
2. Odkazy na prioritné projekty uvedené v prílohe III k rozhodnutiu č. 661/2010/EÚ sa považujú za odkazy na „základnú sieť“ vymedzenú v tomto nariadení.
Článok 59
Zrušenie
Bez toho, aby bol dotknutý článok 58 tohto nariadenia a článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1316/2013, sa rozhodnutie č. 661/2010/EÚ zrušuje.
Článok 60
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Štrasburgu 11. decembra 2013
Za Európsky parlament
predseda
M. SCHULZ
Za Radu
predseda
V. LEŠKEVIČIUS
(1) Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 130.
(2) Ú. v. EÚ C 225, 22.7.2012, p. 150.
(3) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES z 23. júla 1996 o základných usmerneniach spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (Ú. v. ES L 228, 9.9.1996, s. 1).
(4) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 661/2010/EÚ zo 7. júla 2010 o základných usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (Ú. v. EÚ L 204, 5.8.2010, s. 1).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 z 30. novembra 2011, ktorým sa zriaďuje program na podporu budúceho rozvoja integrovanej námornej politiky (Ú. v. EÚ L 321, 5.12.2011, s. 1).
(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).
(7) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 454/2011 z 5. mája 2011 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „telematické aplikácie v osobnej doprave“ transeurópskeho železničného systému (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2011, s. 11).
(8) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. EÚ L 206, 22.7.1992, s. 7).
(9) Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
(10) Smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 z 22. septembra 2010 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 22).
(13) Rozhodnutie Komisie 2009/561/ES z 22. júla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/679/ES, pokiaľ ide o vykonanie technickej špecifikácie interoperability týkajúcej sa subsystému riadenia/príkazov a signalizácie transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy (Ú. v. EÚ L 194, 25.7.2009, s. 60).
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11 decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepojenie Európy, mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Pozri stranu 129 tohto úradného vestníka).
(15) Nariadenie Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 82).
(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy (Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1).
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 z 10. marca 2004 o interoperabilite siete manažmentu letovej prevádzky v Európe (nariadenie o interoperabilite) (Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 26).
(19) Nariadenie Rady (ES) č. 219/2007 z 27. februára 2007 o založení spoločného podniku na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR) (Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2007, s. 1).
(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES z 27. júna 2002, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu a zrušuje smernica Rady 93/75/EHS (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 10).
(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES zo 7. septembra 2005 o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 152).
(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/65/EÚ z 20. októbra 2010 o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov, ktorou sa zrušuje smernica 2002/6/ES (Ú. v. EÚ L 283, 29.10.2010, s. 1).
(23) Rozhodnutie Komisie 2006/679/ES z 28. marca 2006 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému riadenia/príkazov a signalizácie transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy (Ú. v. EÚ L 284, 16.10.2006, s. 1).
(24) Rozhodnutie Komisie 2006/860/ES zo 7. novembra 2006 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému riadenia, zabezpečenia a návestenia systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc, ktorým sa upravuje príloha A k rozhodnutiu 2006/679/ES z 28. marca 2006 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému riadenia, zabezpečenia a návestenia systému transeurópskych konvenčných železníc (Ú. v. EÚ L 342, 7.12.2006, s. 1).
(25) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 191, 18.7.2008, s. 1).
(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 32).
(27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/96/ES z 19. novembra 2008 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 319, 29.11.2008, s. 59).
(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/54/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely v transeurópskej cestnej sieti (Ú. v. EÚ L 167, 30.4.2004, s. 39).
(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/52/ES z 29. apríla 2004 o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 124).
(30) Rozhodnutie Komisie 2009/750/ES zo 6. októbra 2009 o definícii Európskej služby elektronického výberu mýta a jej technických prvkov (Ú. v. EÚ L 268, 13.10.2009, s. 11).
(31) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu (Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 81).
(32) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 300/2008 z 11. marca 2008 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a o zrušení nariadenia (ES) č. 2320/2002 (Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 72).
(33) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie) (Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 1).
(34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 550/2004 z 10. marca 2004 o poskytovaní letových navigačných služieb v jednotnom európskom nebi (nariadenie o poskytovaní služieb) (Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 10).
(35) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 551/2004 z 10. marca 2004 o organizácii a využívaní vzdušného priestoru v jednotnom európskom nebi (nariadenie o vzdušnom priestore) (Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 20).
(36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 z 20. júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí (Ú. v. EÚ L 162, 22.6.2007, s. 1).
PRÍLOHA I
MAPY SÚHRNNEJ A ZÁKLADNEJ SIETE
Vysvetlivky
Základná sieť |
Súhrnná sieť |
|
|
|
Vnútrozemské vodné cesty/Dokončené |
|
|
Vnútrozemské vodné cesty/Plánované na modernizáciu |
|
|
Vnútrozemské vodné cesty/Plánované |
|
|
Konvenčné železničné trate/Dokončené |
|
|
Konvenčné železničné trate/Plánované na modernizáciu |
|
|
Konvenčné železničné trate/Plánované |
|
|
Vysokorýchlostné železničné trate/Dokončené |
|
|
Železničné trate, ktoré sa budú modernizovať na vysokorýchlostné železničné trate |
|
|
Vysokorýchlostné železničné trate/Plánované |
|
|
Cesty/Dokončené |
|
|
Cesty/Plánované na modernizáciu |
|
|
Cesty/Plánované |
|
|
Prístavy vrátane terminálov intermodálnej prepravy |
|
|
Terminály intermodálnej prepravy (TIP) |
|
|
Letiská |
|
Prehľadné znázornenie výberu máp pre členské štáty EÚ |
|
|
|
EÚ |
||
|
||||
|
|
|
EÚ |
||
|
||||
|
|
|
EÚ |
||
|
||||
|
|
|
EÚ |
||
|
||||
|
|
|
1 |
||
|
||||
|
|
|
1 |
||
|
||||
|
|
|
1 |
||
|
||||
|
|
|
1 |
||
|
||||
|
|
|
2 |
||
|
||||
|
|
|
2 |
||
|
||||
|
|
|
2 |
||
|
||||
|
|
|
2 |
||
|
||||
|
|
|
3 |
||
|
||||
|
|
|
3 |
||
|
||||
|
|
|
3 |
||
|
||||
|
|
|
3 |
||
|
||||
|
|
|
4 |
||
|
||||
|
|
|
4 |
||
|
||||
|
|
|
4 |
||
|
||||
|
|
|
4 |
||
|
||||
|
|
|
5 |
||
|
||||
|
|
|
5 |
||
|
||||
|
|
|
5 |
||
|
||||
|
|
|
5 |
||
|
||||
|
|
|
6 |
||
|
||||
|
|
|
6 |
||
|
||||
|
|
|
6 |
||
|
||||
|
|
|
6 |
||
|
||||
|
|
|
7 |
||
|
||||
|
|
|
7 |
||
|
||||
|
|
|
7 |
||
|
||||
|
|
|
7 |
||
|
||||
|
|
|
8 |
||
|
||||
|
|
|
8 |
||
|
||||
|
|
|
8 |
||
|
||||
|
|
|
8 |
||
|
||||
|
|
|
9 |
||
|
||||
|
|
|
9 |
||
|
||||
|
|
|
9 |
||
|
||||
|
|
|
9 |
||
|
||||
|
|
|
10 |
||
|
||||
|
|
|
10 |
||
|
||||
|
|
|
10 |
||
|
||||
|
|
|
10 |
||
|
||||
|
PRÍLOHA II
ZOZNAM UZLOV ZÁKLADNEJ A SÚHRNNEJ SIETE
1. Mestské uzly základnej siete:
|
BELGICKO
|
|
BULHARSKO Sofia |
|
ČESKÁ REPUBLIKA
|
|
DÁNSKO
|
|
NEMECKO
|
|
ESTÓNSKO Tallinn |
|
ÍRSKO
|
|
GRÉCKO
|
|
ŠPANIELSKO
|
|
FRANCÚZSKO
|
|
CHORVÁTSKO Zagreb |
|
TALIANSKO
|
|
CYPRUS Lefkosía |
|
LOTYŠSKO Rīga |
|
LITVA Vilnius |
|
LUXEMBURSKO Luxembourg |
|
MAĎARSKO Budapest |
|
MALTA Valletta |
|
HOLANDSKO
|
|
RAKÚSKO Wien |
|
POĽSKO
|
|
PORTUGALSKO
|
|
RUMUNSKO
|
|
SLOVINSKO Ljubljana |
|
SLOVENSKO Bratislava |
|
FÍNSKO
|
|
ŠVÉDSKO
|
|
SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO
|
2. Letiská, námorné prístavy, vnútrozemské prístavy a terminály intermodálnej prepravy základnej a súhrnnej siete
Letiská označené znakom * sú hlavnými letiskami, na ktoré sa vzťahuje povinnosť uvedená v článku 41 ods. 3
ČŠ |
NÁZOV UZLU |
LETISKO |
NÁMORNÝ PRÍSTAV |
VNÚTROZEMSKÝ PRÍSTAV |
TIP |
BE |
Aalst |
|
|
súhrn. |
|
Albertkanaal |
|
|
základ. |
|
|
Antwerpen |
|
základ. |
základ. |
základ. |
|
Athus |
|
|
|
súhrn. |
|
Avelgem |
|
|
súhrn. |
|
|
Bruxelles/Brussel |
základ. (National/Nationaal)* |
|
základ. |
|
|
Charleroi |
súhrn. |
|
súhrn. (Can.Charleroi.-Bruxelles), súhrn. (Sambre) |
|
|
Clabecq |
|
|
súhrn. |
|
|
Gent |
|
základ. |
základ. |
|
|
Grimbergen |
|
|
|
súhrn. |
|
Kortrijk |
|
|
základ. (Bossuit) |
|
|
Liège |
základ. |
|
základ. (Can.Albert) základ. (Meuse) |
|
|
Mons |
|
|
súhrn. (Centre/Borinage) |
|
|
Namur |
|
|
základ. (Meuse), súhrn. (Sambre) |
|
|
Oostende, Zeebrugge |
súhrn. (Oostende) |
základ. (Oostende) základ. (Zeebrugge) |
|
|
|
Roeselare |
|
|
súhrn. |
|
|
Tournai |
|
|
súhrn. (Escaut) |
|
|
Willebroek |
|
|
súhrn. |
|
|
BG |
Burgas |
súhrn. |
základ. |
|
|
Dragoman |
|
|
|
súhrn. |
|
Gorna Orjahovitsa |
súhrn. |
|
|
základ. |
|
Lom |
|
|
súhrn. |
|
|
Orjahovo |
|
|
súhrn. |
|
|
Plovdiv |
súhrn. |
|
|
základ. |
|
Ruse |
|
|
základ. |
základ. |
|
Silistra |
|
|
súhrn. |
|
|
Sofia |
základ. |
|
|
základ. |
|
Svilengrad |
|
|
|
súhrn. |
|
Svishtov |
|
|
súhrn. |
|
|
Varna |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Vidin |
|
|
základ. |
|
|
CZ |
Brno |
súhrn. |
|
|
súhrn. |
Děčín |
|
|
základ. |
základ. |
|
Lovosice |
|
|
súhrn. |
súhrn. |
|
Mělník |
|
|
základ. |
základ. |
|
Ostrava |
základ. |
|
|
základ. |
|
Pardubice |
|
|
základ. |
základ. |
|
Plzeň |
|
|
|
základ. |
|
Praha |
základ. (Václav Havel) |
|
základ. (Praha Holešovice) súhrn. (Libeň) súhrn. (Radotín) súhrn. (Smíchov) |
základ. (Praha Uhříněves) |
|
Přerov |
|
|
|
základ. |
|
Ústí nad Labem |
|
|
súhrn. |
súhrn. |
|
DK |
Aalborg |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Aarhus |
|
základ. |
|
základ. |
|
Billund |
súhrn. |
|
|
|
|
Branden |
|
súhrn. |
|
|
|
Ebeltoft |
|
súhrn. |
|
|
|
Esbjerg |
|
súhrn. |
|
|
|
Fredericia |
|
súhrn. |
|
|
|
Frederikshavn |
|
súhrn. |
|
|
|
Fur |
|
súhrn. |
|
|
|
Gedser |
|
súhrn. |
|
|
|
Helsingør |
|
súhrn. |
|
|
|
Hirtshals |
|
súhrn. |
|
|
|
Høje-Taastrup |
|
|
|
súhrn. |
|
Kalundborg |
|
súhrn. |
|
|
|
København |
základ. (Kastrup)* |
základ. |
|
základ. |
|
Køge |
|
súhrn. |
|
súhrn. |
|
Nordby (Fanø) |
|
súhrn. |
|
|
|
Odense |
|
súhrn. |
|
|
|
Padborg |
|
|
|
súhrn. |
|
Rødby |
|
súhrn. |
|
|
|
Rønne |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Sjællands Odde Ferry Port |
|
súhrn. |
|
|
|
Spodsbjerg |
|
súhrn. |
|
|
|
Tårs (Nakskov) |
|
súhrn. |
|
|
|
Taulov |
|
|
|
základ. |
|
Vejle |
|
súhrn. |
|
|
|
DE |
Andernach |
|
|
súhrn. |
súhrn. |
Aschaffenburg |
|
|
súhrn. |
súhrn. |
|
Bendorf |
|
|
súhrn. |
|
|
Bensersiel |
|
súhrn. |
|
|
|
Bergkamen |
|
|
súhrn. |
|
|
Berlin |
základ. (Berlin-Brandenburg Intl.)* |
|
základ. |
základ. (Großbeeren) |
|
Bonn |
|
|
súhrn. |
|
|
Bottrop |
|
|
súhrn. |
|
|
Brake |
|
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Brandenburg |
|
|
súhrn. |
|
|
Braunschweig |
|
|
základ. |
základ. |
|
Breisach |
|
|
súhrn. |
|
|
Bremen, Bremerhaven |
základ. (Bremen) |
základ. (Bremen) základ. (Bremerhaven) |
základ. (Bremen) základ. (Bremerhaven) |
základ. (Bremen) |
|
Brunsbüettel |
|
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Bülstringen |
|
|
súhrn. |
|
|
Cuxhaven |
|
súhrn. |
|
súhrn. |
|
Dormagen |
|
|
súhrn. |
|
|
Dörpen |
|
|
súhrn. |
súhrn. |
|
Dortmund |
súhrn. |
|
základ. |
základ. |
|
Dresden |
súhrn. |
|
|
súhrn. |
|
Duisburg |
|
|
základ. súhrn. (Homberg) |
základ. |
|
Düsseldorf |
základ.* |
|
základ. (Neuss) |
|
|
Emden |
|
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Emmelsum/Wesel |
|
|
súhrn. |
|
|
Emmerich |
|
|
súhrn. |
súhrn. |
|
Erfurt |
súhrn. |
|
|
|
|
Essen |
|
|
súhrn. |
|
|
Estorf |
|
|
súhrn. |
|
|
Flörsheim |
|
|
súhrn. |
|
|
Frankfurt am Main |
základ.* |
|
základ. |
základ. |
|
Gelsenkirchen |
|
|
súhrn. |
|
|
Germersheim |
|
|
súhrn. |
súhrn. |
|
Gernsheim |
|
|
súhrn. |
|
|
Großkrotzenburg |
|
|
súhrn. |
|
|
Hahn |
súhrn. |
|
|
|
|
Haldensleben |
|
|
súhrn. |
súhrn. |
|
Haltern am See |
|
|
súhrn. |
|
|
Hamburg |
základ.* |
základ. |
základ. |
základ. |
|
Hamm |
|
|
základ. |
súhrn. (Bönen) |
|
Hanau |
|
|
súhrn. |
|
|
Hannover |
základ. |
|
základ. |
základ. |
|
Heilbronn |
|
|
súhrn. |
|
|
Helgoland |
|
súhrn. |
|
|
|
Heringsdorf |
súhrn. |
|
|
|
|
Herne |
|
|
súhrn. |
súhrn. (Herne-Wanne) |
|
Hof, Plauen |
súhrn. |
|
|
|
|
Honau |
|
|
súhrn. |
|
|
Ibbenbüeren |
|
|
súhrn. |
|
|
Karlsruhe |
súhrn. (Karlsruhe Baden-Baden) |
|
základ. |
základ. |
|
Kassel |
|
|
|
súhrn. |
|
Kehl |
|
|
súhrn. |
|
|
Kelheim |
|
|
súhrn. |
|
|
Kelsterbach |
|
|
súhrn. |
|
|
Kiel |
|
súhrn. |
|
|
|
Koblenz |
|
|
základ. |
základ. |
|
Köln |
základ. (Köln-Bonn)* |
|
základ |
základ |
|
Köln-Neuessen |
|
|
súhrn. |
|
|
Krefeld-Uerdingen |
|
|
súhrn. |
|
|
Langeoog |
|
súhrn. |
|
|
|
Leipzig, Halle |
základ. |
|
|
základ. (Schkopau) |
|
Lengfurt-Wetterau |
|
|
súhrn. |
|
|
Leverkusen |
|
|
súhrn. |
súhrn. |
|
Lingen |
|
|
súhrn. |
|
|
Lübeck |
|
základ. |
základ. |
základ. |
|
Lünen |
|
|
súhrn. |
|
|
Magdeburg |
|
|
základ. |
základ. |
|
Mainz |
|
|
základ. |
základ. |
|
Mannheim, Ludwigshafen |
|
|
základ. súhrn. (Ludwigshafen Mundenheim) |
základ. |
|
Marl |
|
|
súhrn. |
|
|
Mehrum |
|
|
súhrn. |
|
|
Memmingen |
súhrn. |
|
|
súhrn. |
|
Minden |
|
|
súhrn. |
súhrn. |
|
München |
základ.* |
|
|
základ. (Riem) |
|
Münster |
súhrn. (Münster/Osnabrück) |
|
súhrn. |
|
|
Norddeich |
|
súhrn. |
|
|
|
Nordenham |
|
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Norderney |
|
súhrn. |
|
|
|
Nürnberg |
základ. |
|
základ. |
základ. |
|
Oldenburg |
|
|
súhrn. |
|
|
Orsoy |
|
|
súhrn. |
|
|
Osnabrück |
|
|
súhrn. |
|
|
Otterstadt |
|
|
súhrn. |
|
|
Paderborn |
súhrn. (Paderborn Lippstadt) |
|
|
|
|
Plochingen |
|
|
súhrn. |
|
|
Puttgarden |
|
súhrn. |
|
|
|
Rees |
|
|
súhrn. |
|
|
Regensburg |
|
|
základ. |
|
|
Rheinberg |
|
|
súhrn. |
|
|
Rostock |
súhrn. |
základ. |
|
základ. |
|
Saarlouis-Dillingen |
|
|
súhrn. |
|
|
Sassnitz |
|
súhrn. |
|
|
|
Schwarzheide |
|
|
|
súhrn. |
|
Singen |
|
|
|
súhrn. |
|
Speyer |
|
|
súhrn. |
|
|
Spyck |
|
|
súhrn. |
|
|
Stade-Bützfleth/Brunshausen |
|
súhrn. |
súhrn. |
súhrn. |
|
Stollhofen |
|
|
súhrn. |
|
|
Stolzenau |
|
|
súhrn. |
|
|
Straubing-Sand |
|
|
súhrn. |
|
|
Stürzelberg |
|
|
súhrn. |
|
|
Stuttgart |
základ.* |
|
základ. |
základ. (Kornwestheim) |
|
Trier |
|
|
súhrn. |
|
|
Ulm |
|
|
|
súhrn. (Dornstadt) |
|
Vahldorf |
|
|
súhrn. |
|
|
Weeze |
súhrn. |
|
|
|
|
Wesel |
|
|
súhrn. |
|
|
Wesseling |
|
|
súhrn. |
|
|
Westerland-Sylt |
súhrn. |
|
|
|
|
Wiesbaden |
|
|
súhrn. |
|
|
Wilhelmshaven |
|
základ. |
|
|
|
Wismar |
|
súhrn. |
|
|
|
Worms |
|
|
súhrn. |
súhrn. |
|
Wörth am Rhein |
|
|
súhrn. |
súhrn. |
|
EE |
Heltermaa |
|
súhrn. |
|
|
Kärdla |
súhrn. |
|
|
|
|
Koidula |
|
|
|
súhrn. |
|
Kuivastu |
|
súhrn. |
|
|
|
Kuressaare |
súhrn. |
|
|
|
|
Pärnu |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Paldiski South Harbor |
|
súhrn. |
|
|
|
Rohuküla |
|
súhrn. |
|
|
|
Sillamäe |
|
súhrn. |
|
|
|
Tallinn |
základ. |
základ. (Old City Harbour, Muuga Harbour, Paljassaare Harbour) |
|
|
|
Tartu |
súhrn. |
|
|
|
|
Virtsu |
|
súhrn. |
|
|
|
IE |
Carraig Fhiáin/Carrickfin |
súhrn. (Dún na nGall/Donegal) |
|
|
|
Corcaigh/Cork |
základ. |
základ. |
|
|
|
Baile Átha Cliath/Dublin |
základ.* |
základ. (G.D.A. port cluster) |
|
|
|
Inis Mór/Inishmore |
súhrn. |
|
|
|
|
Ciarraí/Kerry - An Fearann Fuar/Farranfore |
súhrn. |
|
|
|
|
An Cnoc/Knock |
súhrn. (Cúige Chonnacht/Connaught) |
|
|
|
|
Luimneach/Limerick |
súhrn. (Sionainn/Shannon) |
základ. (Sionainn-Faing/Shannon-Foynes) |
|
|
|
Ros Láir/Rosslare |
|
súhrn. (Europort) |
|
|
|
Port Láirge/Waterford |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
EL |
Alexandroupolis |
súhrn. |
|
|
súhrn. |
Araxos |
súhrn. |
|
|
|
|
Astipalaia |
súhrn. |
|
|
|
|
Athína |
základ.* |
základ. (Piraeus) |
|
základ. (Piraeus/Thriasso Pedio) |
|
Chalkida |
|
súhrn. |
|
|
|
Chania |
súhrn. |
súhrn. (Souda) |
|
|
|
Chios |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Elefsina |
|
súhrn. |
|
|
|
Heraklion |
základ. |
základ. |
|
|
|
Igoumenitsa |
|
základ. |
|
|
|
Ikaria |
súhrn. |
|
|
|
|
Ioannina |
súhrn. |
|
|
|
|
Kalamata |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Kalymnos |
súhrn. |
|
|
|
|
Karpathos |
súhrn. |
|
|
|
|
Kassos |
súhrn. |
|
|
|
|
Kastelorizo |
súhrn. |
|
|
|
|
Kastoria |
súhrn. |
|
|
|
|
Katakolo |
|
súhrn. |
|
|
|
Kavala |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Kefalonia |
súhrn. |
|
|
|
|
Kerkyra |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Kithira |
súhrn. |
|
|
|
|
Kos |
súhrn. |
|
|
|
|
Kozani |
|
|
|
súhrn. |
|
Kyllini |
|
súhrn. |
|
|
|
Lamia |
|
|
|
súhrn. |
|
Lavrio (Sounio) |
|
súhrn. |
|
|
|
Leros |
súhrn. |
|
|
|
|
Limnos |
súhrn. |
|
|
|
|
Milos |
súhrn. |
|
|
|
|
Mykonos |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Mytilini |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Naxos |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Nea Anchialos |
súhrn. |
|
|
|
|
Paros |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Patras |
|
základ. |
|
základ. |
|
Preveza |
súhrn. |
|
|
|
|
Rafina |
|
súhrn. |
|
|
|
Rodos |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Samos |
súhrn. |
|
|
|
|
Santorini |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Sitia |
súhrn. |
|
|
|
|
Skiathos |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Skiros |
súhrn. |
|
|
|
|
Syros |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Thessaloniki |
základ. (Makedonia) |
základ. |
|
základ. |
|
Volos |
|
súhrn. |
|
|
|
Zakinthos |
súhrn. |
|
|
|
|
ES |
A Coruña |
súhrn. |
základ. |
|
|
Alcázar de San Juán |
|
|
|
základ. |
|
Algeciras |
|
základ. (Bahía de Algeciras) |
|
|
|
Alicante |
základ. |
súhrn. |
|
|
|
Almería |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Antequera (Bobadilla) |
|
|
|
základ. |
|
Arrecife |
súhrn. (Lanzarote) |
súhrn. |
|
|
|
Arrubal (Logroño) |
|
|
|
súhrn. |
|
Avilés |
súhrn. (Asturias) |
súhrn. |
|
|
|
Badajoz |
súhrn. |
|
|
súhrn. |
|
Barcelona |
základ.* |
základ. |
|
základ. |
|
Bilbao |
základ. |
základ. |
|
základ. |
|
Burgos |
súhrn. |
|
|
|
|
Cádiz |
|
súhrn. (Bahía de Cádiz) |
|
|
|
Cala Sabina (Formentera) |
|
súhrn. |
|
|
|
Carboneras |
|
súhrn. |
|
|
|
Cartagena |
|
základ. |
|
|
|
Castellón |
|
súhrn. |
|
|
|
Ceuta |
|
súhrn. |
|
|
|
Córdoba |
|
|
|
základ. |
|
El Hierro |
súhrn. |
súhrn. (La Estaca) |
|
|
|
El Penedés (El Vendrell) |
|
|
|
súhrn. |
|
Ferrol |
|
súhrn. |
|
|
|
Figueras |
|
|
|
súhrn. (El Far d'Emporda) |
|
Fuerteventura |
súhrn. |
súhrn. (Puerto Rosario) |
|
|
|
Gijón |
|
základ. |
|
|
|
Girona |
súhrn. |
|
|
|
|
Granada |
súhrn. |
|
|
|
|
Huelva |
|
základ. |
|
|
|
Huesca |
|
|
|
súhrn. (PLHUS) |
|
Ibiza |
súhrn. |
súhrn. (Eivissa) |
|
|
|
Jerez |
súhrn. |
|
|
|
|
La Palma |
súhrn. |
súhrn. (Santa Cruz de La Palma) |
|
|
|
Las Palmas |
základ. |
základ. |
|
|
|
León |
súhrn. |
|
|
základ. |
|
Linares |
|
|
|
súhrn. |
|
Madrid |
základ. (Barajas)* |
|
|
základ. (Norte y Sur) |
|
Mahón (Menorca) |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Málaga |
základ. |
súhrn. |
|
|
|
Melilla |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Monforte de Lemos (Ourense) |
|
|
|
súhrn. |
|
Motril |
|
súhrn. |
|
|
|
Murcia |
súhrn. (San Javier) |
|
|
základ. (ZAL) |
|
Palma de Mallorca |
základ.* |
základ. |
|
|
|
Pamplona |
súhrn. |
|
|
súhrn. (Noain) |
|
Pasajes |
|
súhrn. |
|
|
|
Reus |
súhrn. |
|
|
|
|
Sagunto |
|
súhrn. |
|
|
|
Salamanca |
súhrn. |
|
|
súhrn. |
|
San Cibrao |
|
súhrn. |
|
|
|
San Sebastián |
súhrn. |
|
|
súhrn. (Lezo) |
|
San Sebastián de la Gomera |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Santander |
súhrn. |
súhrn. |
|
súhrn. (Torrelavega) |
|
Santiago de Compostela |
súhrn. |
|
|
|
|
Sevilla |
základ. |
základ. |
základ. |
|
|
Tarragona |
|
základ. |
|
|
|
Tenerife |
súhrn. (Norte: Los Rodeos) základ. (Sur: Reina Sofía) |
základ. (Santa Cruz) |
|
|
|
Toledo |
|
|
|
súhrn. |
|
Tudela |
|
|
|
súhrn. |
|
Valencia |
základ. |
základ. |
|
|
|
Valladolid |
súhrn. |
|
|
základ. |
|
Vigo |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Vitoria |
súhrn. |
|
|
|
|
Zaragoza |
súhrn. |
|
|
základ. |
|
FR |
Aiton-Bourgneuf |
|
|
|
súhrn. |
Ajaccio |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Avignon |
|
|
|
základ. |
|
Bastia |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Bayonne |
|
súhrn. |
|
|
|
Beauvais |
súhrn. |
|
|
|
|
Biarritz |
súhrn. |
|
|
|
|
Bordeaux |
základ. (Merignac) |
základ. |
|
základ. |
|
Boulogne |
|
súhrn. |
|
|
|
Brest |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Caen |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Calais |
|
základ. |
|
základ. (Eurotunnel) |
|
Cayenne |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Chalon-sur-Saône |
|
|
základ. |
|
|
Chalons-sur-Marne |
súhrn. (Paris-Vatry) |
|
|
|
|
Cherbourg |
|
súhrn. |
|
|
|
Clermont-Ferrand |
súhrn. |
|
|
súhrn. |
|
Dieppe |
|
súhrn. |
|
|
|
Dijon |
|
|
|
základ. |
|
Dunkerque |
|
základ. |
základ. |
základ. |
|
Fort de France |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Guadeloupe |
|
súhrn. |
|
|
|
La Rochelle |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Le Boulou |
|
|
|
súhrn. |
|
Le Havre |
|
základ. |
základ. |
základ. |
|
Lille |
základ. (Lesquin) |
|
základ. |
základ. (Dourges) |
|
Limoges |
súhrn. |
|
|
|
|
Lorient |
|
súhrn. |
|
|
|
Lyon |
základ. (St.Exupéry)* |
|
základ. |
základ. |
|
Marquion (Cambrai) |
|
|
súhrn. |
|
|
Marseille |
základ. (Provence) |
základ. (Marseille) základ. (Fos-sur-Mer) |
základ. (Fos-sur-Mer) |
základ. (Miramas) |
|
Mayotte |
súhrn. |
|
|
|
|
Metz |
|
|
základ. |
|
|
Montpellier |
súhrn. |
|
|
|
|
Mulhouse |
súhrn. (Mulhouse-Bale) |
|
základ. (Ottmarsheim) |
|
|
Nancy |
|
|
súhrn. |
|
|
Nantes Saint-Nazaire |
súhrn. (Nantes Atlantique) |
základ. |
|
|
|
Nesle |
|
|
súhrn. |
|
|
Nice |
základ. (Côte d'Azur)* |
súhrn. |
|
|
|
Nogent-sur-Seine |
|
|
súhrn. |
|
|
Noyon |
|
|
súhrn. |
|
|
Orléans |
|
|
|
súhrn. |
|
Paris |
základ. (Charles de Gaulle)* základ. (Orly)* |
|
základ. |
základ. |
|
Perpignan |
|
|
|
súhrn. |
|
Point-à-Pitre |
súhrn. |
|
|
|
|
Péronne |
|
|
súhrn. |
|
|
Port Réunion |
|
súhrn. |
|
|
|
Rennes |
|
|
|
súhrn. |
|
Roscoff |
|
súhrn. |
|
|
|
Rouen |
|
základ. |
základ. |
|
|
Sète |
|
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Saint-Denis-Gillot |
súhrn. |
|
|
|
|
Saint-Malo |
|
súhrn. |
|
|
|
Strasbourg |
súhrn. (Strasbourg- Entzheim) |
|
základ. |
základ. |
|
Thionville |
|
|
súhrn. |
|
|
Toulon |
|
súhrn. |
|
|
|
Toulouse |
základ. (Blagnac) |
|
|
základ. |
|
Valenciennes |
|
|
súhrn. |
|
|
Villefranche-sur-Saône |
|
|
súhrn. |
|
|
HR |
Dubrovnik |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Osijek |
súhrn. |
|
súhrn. |
|
|
Ploče |
|
súhrn. |
|
|
|
Pula |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Rijeka |
súhrn. |
základ. |
|
|
|
Šibenik |
|
súhrn. |
|
|
|
Sisak |
|
|
súhrn. |
|
|
Slavonski Brod |
|
|
základ. |
|
|
Split |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Vukovar |
|
|
základ. |
|
|
Zadar |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Zagreb |
základ. |
|
|
základ. |
|
IT |
Alghero |
súhrn. |
|
|
|
Ancona |
súhrn. |
základ. |
|
základ. (Iesi) |
|
Augusta |
|
základ. |
|
|
|
Bari |
súhrn. |
základ. |
|
základ. |
|
Bologna |
základ. |
|
|
základ. |
|
Bolzano |
súhrn. |
|
|
|
|
Brescia |
súhrn. |
|
|
súhrn. |
|
Brindisi |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Cagliari |
základ. |
základ. (Porto Foxi, Cagliari) |
|
|
|
Carloforte |
|
súhrn. |
|
|
|
Catania |
súhrn. (Fontanarossa, Comiso emergency runway) |
|
|
súhrn. |
|
Cervignano |
|
|
|
základ. |
|
Chioggia |
|
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Civitavecchia |
|
súhrn. |
|
|
|
Cremona |
|
|
základ. |
|
|
Firenze |
súhrn. |
|
|
základ. (Prato) |
|
Foggia |
súhrn. |
|
|
|
|
Forlì |
súhrn. |
|
|
|
|
Fiumicino |
|
súhrn. |
|
|
|
Gaeta |
|
súhrn. |
|
|
|
Gallarate |
|
|
|
súhrn. |
|
Gela |
|
súhrn. |
|
|
|
Genova |
základ. |
základ. |
|
základ. (Vado) |
|
Gioia Tauro |
|
základ. |
|
|
|
Golfo Aranci |
|
súhrn. |
|
|
|
La Maddalena |
|
súhrn. |
|
|
|
La Spezia |
|
základ. |
|
|
|
Lamezia Terme |
súhrn. |
|
|
|
|
Lampedusa |
súhrn. |
|
|
|
|
Livorno |
|
základ. |
|
základ. (Guasticce Collesalvetti) |
|
Mantova |
|
|
základ. |
súhrn. |
|
Marina di Carrara |
|
súhrn. |
|
|
|
Messina |
|
súhrn. |
|
|
|
Milano |
základ. (Linate)* áklad. (Malpensa)* základ. (Bergamo Orio al Serio) |
|
súhrn. |
základ. (Milano Smistamento) |
|
Milazzo |
|
súhrn. |
|
|
|
Monfalcone |
|
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Mortara |
|
|
|
súhrn. |
|
Napoli |
základ. (Capodichino) |
základ. |
|
základ. (Nola) základ. (Marcianise-Maddaloni) |
|
Novara |
|
|
|
základ. |
|
Olbia |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Orte |
|
|
|
súhrn. |
|
Padova |
|
|
|
základ. |
|
Palau |
|
súhrn. |
|
|
|
Palermo |
základ. |
základ. (Palermo, Termini Imerese terminal) |
|
|
|
Pantelleria |
súhrn. |
|
|
|
|
Parma |
|
|
|
súhrn. (Bianconese di Fontevivo) |
|
Pescara |
súhrn. |
|
|
súhrn. (Manoppello) |
|
Piacenza |
|
|
|
súhrn. |
|
Piombino |
|
súhrn. |
|
|
|
Pisa |
súhrn. |
|
|
|
|
Porto Levante |
|
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Porto Nogaro |
|
|
súhrn. |
|
|
Porto Torres |
|
súhrn. |
|
|
|
Portoferraio |
|
súhrn. |
|
|
|
Portovesme |
|
súhrn. |
|
|
|
Ravenna |
|
základ. |
základ. |
|
|
Reggio Calabria |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Rivalta Scrivia |
|
|
|
súhrn. |
|
Roma |
základ. (Fiumicino)* súhrn. (Ciampino) |
|
|
základ. (Pomezia) |
|
Rovigo |
|
|
súhrn. |
súhrn. |
|
Salerno |
|
súhrn. |
|
|
|
Savona - Vado |
|
súhrn. |
|
|
|
Siracusa |
|
súhrn. |
|
|
|
Taranto |
|
základ. |
|
|
|
Torino |
základ. |
|
|
základ. (Orbassano) |
|
Trapani |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Trento |
|
|
|
súhrn. |
|
Treviso |
súhrn. |
|
|
|
|
Trieste |
súhrn. |
základ. |
základ. |
|
|
Venezia |
základ. |
základ. |
základ. |
|
|
Verona |
súhrn. |
|
|
základ. |
|
CY |
Larnaka |
základ. |
súhrn. |
|
|
Lefkosia |
|
|
|
|
|
Lemesos |
|
základ. |
|
|
|
Pafos |
súhrn. |
|
|
|
|
LV |
Daugavpils |
súhrn. |
|
|
|
Liepāja |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Rīga |
základ. (International)* |
základ. |
|
|
|
Ventspils |
súhrn. |
základ. |
|
|
|
LT |
Kaunas |
súhrn. |
|
|
základ. |
Klaipėda |
|
základ. |
|
základ. |
|
Palanga |
súhrn. |
|
|
|
|
Vilnius |
základ. |
|
|
základ. |
|
LU |
Luxembourg |
základ. |
|
základ. (Mertert) |
základ. (Bettembourg) |
HU |
Baja |
|
|
súhrn. |
|
Budapest |
základ. (Liszt Ferenc)* |
|
základ. (Csepel) |
základ. (Soroksár) |
|
Debrecen |
súhrn. |
|
|
|
|
Dunaújváros |
|
|
súhrn. |
|
|
Győr |
|
|
súhrn. (Győr-Gönyű) |
|
|
Komárom |
|
|
základ. |
|
|
Miskolc |
|
|
|
súhrn. |
|
Mohács |
|
|
súhrn. |
|
|
Paks |
|
|
súhrn. |
|
|
Sármellék |
súhrn. |
|
|
|
|
Sopron |
|
|
|
súhrn. |
|
Szeged |
|
|
súhrn. |
|
|
Székesfehérvár |
|
|
|
súhrn. |
|
Záhony |
|
|
|
súhrn. |
|
MT |
Cirkewwa |
|
súhrn. |
|
|
Marsaxlokk |
|
základ. |
|
|
|
Mgarr |
|
súhrn. |
|
|
|
Valletta |
základ. (Malta - Luqa) |
základ. |
|
|
|
NL |
Alblasserdam |
|
|
súhrn. |
|
Almelo |
|
|
základ. |
|
|
Almere |
|
|
súhrn. |
|
|
Alphen aan den Rijn |
|
|
súhrn. |
|
|
Amsterdam |
základ. (Schiphol)* |
základ. |
základ. |
základ. |
|
Arnhem |
|
|
súhrn. |
|
|
Bergen op Zoom |
|
|
základ. |
|
|
Beverwijk |
|
súhrn. |
|
|
|
Born |
|
|
súhrn. |
|
|
Cuijk |
|
|
súhrn. |
|
|
Delfzijl/Eemshaven |
|
súhrn. |
|
|
|
Den Bosch |
|
|
súhrn. |
|
|
Den Helder |
|
súhrn. |
|
|
|
Deventer |
|
|
základ. |
|
|
Dordrecht |
|
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Eemshaven |
|
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Eindhoven |
súhrn. |
|
|
|
|
Enschede |
súhrn. |
|
súhrn. |
|
|
Geertruidenberg |
|
|
súhrn. |
|
|
Gennep |
|
|
súhrn. |
|
|
Gorinchem |
|
|
súhrn. |
|
|
Gouda |
|
|
súhrn. |
|
|
Grave |
|
|
súhrn. |
|
|
Groningen |
súhrn. |
|
súhrn. |
|
|
Harlingen |
|
súhrn. |
|
|
|
Hengelo |
|
|
základ. |
|
|
Kampen |
|
|
súhrn. |
|
|
Lelystad |
|
|
súhrn. |
|
|
Lemsterland |
|
|
súhrn. |
|
|
Lochem |
|
|
súhrn. |
|
|
Maasbracht |
|
|
súhrn. |
|
|
Maasdriel |
|
|
súhrn. |
|
|
Maassluis |
|
|
súhrn. |
|
|
Maastricht |
súhrn. (Maastricht - Aachen) |
|
súhrn. |
|
|
Meppel |
|
|
súhrn. |
|
|
Moerdijk |
|
základ. |
základ. |
|
|
Nijmegen |
|
|
základ. |
|
|
Oosterhout |
|
|
súhrn. |
|
|
Oss |
|
|
súhrn. |
|
|
Reimerswaal |
|
|
súhrn. |
|
|
Ridderkerk |
|
|
súhrn. |
|
|
Roermond |
|
|
súhrn. |
|
|
Rotterdam |
základ. |
základ. |
základ. |
základ. |
|
Sneek |
|
|
súhrn. |
|
|
Stein |
|
|
súhrn. |
|
|
Terneuzen, Vlissingen |
|
základ. (Terneuzen) základ. (Vlissingen) |
základ. (Terneuzen) základ. (Vlissingen) |
|
|
Tiel |
|
|
súhrn. |
|
|
Tilburg |
|
|
súhrn. |
|
|
Utrecht |
|
|
základ. |
|
|
Veghel |
|
|
súhrn. |
|
|
Velsen/IJmuiden |
|
súhrn. |
|
|
|
Venlo |
|
|
súhrn. |
súhrn. (Trade Port Noord Limburg) |
|
Vlaardingen |
|
súhrn. |
|
|
|
Wageningen |
|
|
súhrn. |
|
|
Wanssum |
|
|
súhrn. |
|
|
Zaandam |
|
|
súhrn. |
|
|
Zaltbommel |
|
|
súhrn. |
|
|
Zevenaar |
|
|
súhrn. |
|
|
Zuidhorn |
|
|
súhrn. |
|
|
Zwijndrecht |
|
|
súhrn. |
|
|
Zwolle |
|
|
súhrn. |
|
|
AT |
Graz |
súhrn. |
|
|
základ. (Werndorf) |
Innsbruck |
súhrn. |
|
|
|
|
Klagenfurt - Villach |
súhrn. (Klagenfurt) |
|
|
súhrn. (Villach-Fürnitz) |
|
Krems |
|
|
súhrn. |
|
|
Linz - Wels |
súhrn. (Linz) |
|
základ. (Enns), súhrn. (Linz) |
základ. (Wels) |
|
Salzburg |
súhrn. |
|
|
súhrn. |
|
Wien |
základ. (Schwechat)* |
|
základ. |
základ. |
|
Wolfurt |
|
|
|
súhrn. |
|
Wörgl |
|
|
|
súhrn. |
|
PL |
Białystok |
|
|
|
súhrn. |
Braniewo |
|
|
|
súhrn. |
|
Bydgoszcz |
súhrn. |
|
|
súhrn. |
|
Dorohusk / Okopy |
|
|
|
súhrn. |
|
Ełk |
|
|
|
súhrn. |
|
Gdańsk, Gdynia |
základ. (Gdańsk) |
základ. (Gdańsk) základ. (Gdynia) |
|
základ. |
|
Katowice |
základ. (Pyrzowice) |
|
|
základ. (Slawków) súhrn. (Gliwice / Pyrzowice) |
|
Kraków |
základ. |
|
|
základ. |
|
Łódź |
základ. |
|
|
základ. (Łódź / Stryków) |
|
Małaszewicze / Terespol |
|
|
|
súhrn. |
|
Medyka / Żurawica |
|
|
|
súhrn. |
|
Police |
|
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Poznań |
základ. |
|
|
základ. |
|
Rzepin |
|
|
|
súhrn. |
|
Rzeszów |
súhrn. |
|
|
|
|
Szczecin, Świnoujście |
základ. (Szczecin) |
základ. (Szczecin) základ. (Świnoujście) |
základ. (Szczecin) základ. (Świnoujście) |
základ. (Szczecin) základ. (Świnoujście) |
|
Warszawa |
základ.* |
|
|
základ. |
|
Wrocław |
základ. |
|
|
základ. |
|
PT |
Abrantes / Entroncamento |
|
|
|
súhrn. |
Aveiro |
|
súhrn. |
|
|
|
Bragança |
súhrn. |
|
|
|
|
Caniçal |
|
súhrn. |
|
|
|
Corvo |
súhrn. |
|
|
|
|
Elvas |
|
|
|
súhrn. |
|
Faro |
súhrn. |
|
|
súhrn. (Loulé) |
|
Flores |
súhrn. |
|
|
|
|
Funchal |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Horta |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Lajes das Flores |
|
súhrn. |
|
|
|
Lajes (Terceira) |
súhrn. |
|
|
|
|
Lisboa |
základ.* |
základ. |
|
|
|
Pico |
súhrn. |
|
|
|
|
Ponta Delgada |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Portimão |
|
súhrn. |
|
|
|
Porto |
základ. (Sá Carneiro) |
základ. (Leixões) |
základ. |
|
|
Poceirão |
|
|
|
základ. |
|
Porto Santo |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Praia da Vitória |
|
súhrn. |
|
|
|
Santa Maria |
súhrn. |
|
|
|
|
São Jorge |
súhrn. |
|
|
|
|
Setúbal |
|
súhrn. |
|
|
|
Sines |
|
základ. |
|
základ. (Grândola) |
|
Vila Real |
súhrn. |
|
|
|
|
RO |
Bacău |
súhrn. |
|
|
|
Baia Mare |
súhrn. |
|
|
|
|
Brăila |
|
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Brașov |
|
|
|
súhrn. |
|
București |
základ. (Henri Coandă) |
|
súhrn. (1 Decembrie) súhrn. (Glina) |
základ. |
|
Calafat |
|
|
základ. |
|
|
Călărași |
|
|
súhrn. |
|
|
Cernavodă |
|
|
základ. |
|
|
Cluj-Napoca |
súhrn. |
|
|
súhrn. |
|
Constanța |
súhrn. |
základ. |
základ. |
|
|
Craiova |
súhrn. |
|
|
základ. |
|
Drobeta Turnu Severin |
|
|
základ. |
|
|
Galați |
|
základ. |
základ. |
|
|
Giurgiu |
|
|
základ. |
|
|
Iași |
súhrn. |
|
|
|
|
Medgidia |
|
|
súhrn. |
|
|
Moldova Veche |
|
|
súhrn. |
|
|
Oltenița |
|
|
súhrn. |
|
|
Oradea |
súhrn. |
|
|
|
|
Sibiu |
súhrn. |
|
|
|
|
Suceava |
súhrn. |
|
|
súhrn. |
|
Sulina |
|
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Timișoara |
základ. |
|
|
základ. |
|
Tulcea |
súhrn. |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Turda |
|
|
|
súhrn. |
|
SI |
Koper |
|
základ. |
|
|
Ljubljana |
základ. |
|
|
základ. |
|
Maribor |
súhrn. |
|
|
súhrn. |
|
Portorož |
súhrn. |
|
|
|
|
SK |
Bratislava |
základ. |
|
základ. |
základ. |
Komárno |
|
|
základ. |
|
|
Košice |
súhrn. |
|
|
súhrn. |
|
Leopoldov-Šulekovo |
|
|
|
súhrn. |
|
Poprad Tatry |
súhrn. |
|
|
|
|
Žilina |
|
|
|
základ. |
|
FI |
Eckerö |
|
súhrn. |
|
|
Enontekiö |
súhrn. |
|
|
|
|
Hanko |
|
súhrn. |
|
|
|
Helsinki |
základ. (Vantaa)* |
základ. |
|
|
|
Ivalo |
súhrn. |
|
|
|
|
Joensuu |
súhrn. |
|
|
|
|
Jyväskylä |
súhrn. |
|
|
|
|
Kajaani |
súhrn. |
|
|
|
|
Kaskinen |
|
súhrn. |
|
|
|
Kemi |
súhrn. (Kemi-Tornio) |
súhrn. |
|
|
|
Kilpilahti (Sköldvik) |
|
súhrn. |
|
|
|
Kittilä |
súhrn. |
|
|
|
|
Kokkola |
|
súhrn. |
|
|
|
Kotka-Hamina |
|
základ. (Hamina) základ. (Kotka) |
|
|
|
Kouvola |
|
|
|
základ. |
|
Kruunupyy |
súhrn. |
|
|
|
|
Kuopio |
súhrn. |
|
|
|
|
Kuusamo |
súhrn. |
|
|
|
|
Lappeenranta |
súhrn. |
|
|
|
|
Maarianhamina |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Oulu |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Pietarsaari |
|
súhrn. |
|
|
|
Pori |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Rauma |
|
súhrn. |
|
|
|
Rautaruukki/Raahe |
|
súhrn. |
|
|
|
Rovaniemi |
súhrn. |
|
|
|
|
Savonlinna |
súhrn. |
|
|
|
|
Tampere |
súhrn. |
|
|
súhrn. |
|
Turku-Naantali |
základ. (Turku) |
základ. (Turku) základ. (Naantali) |
|
|
|
Vaasa |
súhrn. |
|
|
|
|
SE |
Ängelholm |
súhrn. |
|
|
|
Älmhult |
|
|
|
súhrn. |
|
Arvidsjaur |
súhrn. |
|
|
|
|
Gällivare |
súhrn. |
|
|
|
|
Gävle |
|
súhrn. |
|
|
|
Göteborg |
základ. (Landvetter) |
základ. |
základ. |
základ. |
|
Grisslehamn |
|
súhrn. |
|
|
|
Hagfors |
súhrn. |
|
|
|
|
Halmstad |
|
súhrn. |
|
|
|
Helsingborg |
|
súhrn. |
|
|
|
Hemavan |
súhrn. |
|
|
|
|
Jönköping |
súhrn. |
|
|
súhrn. |
|
Kalmar |
súhrn. |
|
|
|
|
Kapellskär |
|
súhrn. |
|
|
|
Karlshamn |
|
súhrn. |
|
|
|
Karlskrona |
|
súhrn. |
|
|
|
Kiruna |
súhrn. |
|
|
|
|
Köping |
|
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Luleå |
súhrn. |
základ. |
|
|
|
Lycksele |
súhrn. |
|
|
|
|
Malmö |
základ. (Sturup) |
základ. |
|
základ. |
|
Mora |
súhrn. |
|
|
|
|
Norrköping |
|
súhrn. |
|
|
|
Nyköping |
súhrn. (Stockholm Skavsta) |
|
|
|
|
Oskarshamn |
|
súhrn. |
|
|
|
Örebro |
súhrn. |
|
|
základ. (Hallsberg) |
|
Östersund |
súhrn. |
|
|
|
|
Oxelösund |
|
súhrn. |
|
|
|
Pajala |
súhrn. |
|
|
|
|
Ronneby |
súhrn. |
|
|
|
|
Skellefteå |
súhrn. |
|
|
|
|
Stenungsund |
|
súhrn. |
|
|
|
Stockholm |
základ. (Arlanda)* súhrn. (Bromma) |
základ. (Stockholm) súhrn. (Nynäshamn) |
základ. |
základ. |
|
Strömstad |
|
súhrn. |
|
|
|
Sundsvall |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Sveg |
súhrn. |
|
|
|
|
Trelleborg |
|
základ. |
|
základ. |
|
Umeå |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Rosersberg |
|
|
|
súhrn. |
|
Varberg |
|
súhrn. |
|
|
|
Västerås |
|
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Vilhelmina |
súhrn. |
|
|
|
|
Visby |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Ystad |
|
súhrn. |
|
|
|
UK |
Aberdeen |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
Barra |
súhrn. |
|
|
|
|
Belfast |
súhrn. (City) súhrn. (International) |
základ. |
|
|
|
Benbecula |
súhrn. |
|
|
|
|
Birmingham |
základ.* |
|
|
základ. |
|
Bournemouth |
súhrn. |
|
|
|
|
Bristol |
základ. |
základ. |
|
|
|
Loch Ryan Ports |
|
súhrn. |
|
|
|
Campbeltown |
súhrn. |
|
|
|
|
Cardiff-Newport |
súhrn. |
základ. (Cardiff) základ. (Newport) |
|
|
|
Corby |
|
|
|
súhrn. (Eurohub) |
|
Cromarty Firth |
|
súhrn. |
|
|
|
Daventry |
|
|
|
súhrn. (Intl. Rail Freight Terminal) |
|
Dover/Folkestone |
|
základ. |
|
|
|
Durham |
súhrn. |
|
|
|
|
Edinburgh |
základ.* |
základ. (Forth, Grangemouth, Rosyth and Leith) |
|
|
|
Exeter |
súhrn. |
|
|
|
|
Felixstowe-Harwich |
|
základ. (Felixstowe) základ. (Harwich) |
|
|
|
Fishguard |
|
súhrn. |
|
|
|
Glasgow |
základ.* |
základ. (Clydeport, King George V dock, Hunterston and Greenock) |
|
základ. (Mossend/ Coatbridge) |
|
Glensanda |
|
súhrn. |
|
|
|
Goole |
|
súhrn. |
|
|
|
Grimsby/Immingham |
|
základ. (Grimsby and Immingham) |
|
|
|
Heysham |
|
súhrn. |
|
|
|
Holyhead |
|
súhrn. |
|
|
|
Hull |
|
súhrn. |
|
|
|
Inverness |
súhrn. |
|
|
|
|
Ipswich |
|
súhrn. |
|
|
|
Islay |
súhrn. |
|
|
|
|
Kirkwall |
súhrn. |
|
|
|
|
Larne |
|
súhrn. |
|
|
|
Leeds |
základ. (Leeds/ Bradford) |
|
|
základ. (Leeds/ Wakefield RRT) |
|
Liverpool |
súhrn. |
základ. |
|
základ. |
|
London |
základ. (City) základ. (Gatwick)* základ. (Heathrow)* základ. (Luton)* základ. (Stansted)* |
základ. (London, London Gateway, Tilbury) |
|
|
|
Londonderry |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Manchester |
základ.* |
súhrn. (Manchester and Port Salford) |
|
|
|
Medway |
|
súhrn. (Thamesport, Sheerness) |
|
|
|
Milford Haven |
|
základ. |
|
|
|
Newcastle |
súhrn. |
|
|
|
|
Newquay |
súhrn. |
|
|
|
|
Norwich |
súhrn. |
|
|
|
|
Nottingham |
základ. (East Midlands) |
|
|
|
|
Orkney |
|
súhrn. |
|
|
|
Plymouth |
|
súhrn. |
|
|
|
Poole |
|
súhrn. |
|
|
|
Port Salford |
|
súhrn. |
|
|
|
Port Talbot |
|
súhrn. |
|
|
|
Prestwick |
súhrn. |
|
|
|
|
Ramsgate |
súhrn. (Kent International) |
súhrn. |
|
|
|
River Hull and Humber |
|
súhrn. |
|
|
|
Scilly Isles |
súhrn. |
|
|
|
|
Scrabster |
|
súhrn. |
|
|
|
Selby |
|
|
|
súhrn. |
|
Sheffield |
súhrn. (Doncaster - Sheffield) |
|
|
základ. (Doncaster RRT) |
|
Shetland Islands |
súhrn. |
súhrn. (Sullom Voe) |
|
|
|
Southampton, Portsmouth |
súhrn. (Southampton) |
základ. (Southampton) súhrn. (Portsmouth) |
|
|
|
Stornoway |
súhrn. |
súhrn. |
|
|
|
Sumburgh |
súhrn. |
|
|
|
|
Teesport |
|
základ. |
|
|
|
Tiree |
súhrn. |
|
|
|
|
Tyne |
|
súhrn. |
|
|
|
Ullapool |
|
súhrn. |
|
|
|
Warrenpoint |
|
súhrn. |
|
|
|
Wick |
súhrn. |
|
|
|
3. Hraničné priechody do susedných krajín v rámci základnej siete:
Členský štát EÚ |
Susedná krajina |
Hraničný priechod (cestný) |
Hraničný priechod (železničný) |
FÍNSKO |
RUSKO |
Vaalimaa |
Vainikkala |
ESTÓNSKO |
RUSKO |
Luhamaa |
Koidula |
LOTYŠSKO |
RUSKO |
Terehova |
Zilupe |
BIELORUSKO |
Pāternieki |
Indra |
|
LITVA |
RUSKO |
Kybartai |
Kybartai |
BIELORUSKO |
Medininkai |
Kena |
|
POĽSKO |
RUSKO |
Grzechotki |
Braniewo |
BIELORUSKO |
Kukuryki |
Terespol |
|
UKRAJINA |
Korczowa |
Przemyśl |
|
SLOVENSKO |
UKRAJINA |
Vyšné Nemecké |
Čierna nad Tisou |
MAĎARSKO |
UKRAJINA |
Beregsurány |
Záhony |
SRBSKO |
Röszke |
Kelebia |
|
CHORVÁTSKO |
SRBSKO |
Lipovac |
Tovarnik |
BOSNA A HERCEGOVINA |
Svilaj |
Slavonski Šamac |
|
ČIERNA HORA |
Karasovići |
/ |
|
RUMUNSKO |
UKRAJINA |
Siret |
Vicșani |
MOLDAVSKO |
Ungheni |
Cristești Jijia |
|
SRBSKO |
Stamora Moravița |
Stamora Moravița |
|
BULHARSKO |
SRBSKO |
Kalotina |
Kalotina |
FYROM |
Gueshevo |
Gueshevo |
|
TURECKO |
Svilengrad |
Svilengrad |
|
GRÉCKO |
ALBÁNSKO |
Kakavia |
Krystallopigi |
FYROM |
Evzoni |
Idomeni |
|
TURECKO |
Kipi |
Pythion |
PRÍLOHA III
ORIENTAČNÉ MAPY TRANSEURÓPSKEJ DOPRAVNEJ SIETE PREDĹŽENEJ DO KONKRÉTNYCH TRETÍCH KRAJÍN
|
Prehľadné znázornenie výberu máp pre susedné krajiny |
|
|
|
11 |
||
|
||||
|
|
|
11 |
||
|
||||
|
|
|
11 |
||
|
||||
|
|
|
11 |
||
|
||||
|
|
|
12 |
||
|
||||
|
|
|
12 |
||
|
||||
|
|
|
12 |
||
|
||||
|
|
|
12 |
||
|
||||
|
|
|
13 |
||
|
||||
|
|
|
13 |
||
|
||||
|
|
|
13 |
||
|
||||
|
|
|
13 |
||
|
||||
|
|
|
14 |
||
|
||||
|
|
|
14 |
||
|
||||
|
|
|
14 |
||
|
||||
|
|
|
14 |
||
|
||||
|
Vyhlásenia Komisie
1. |
„Komisia pripomína, že rozhodnutie predložiť projekty na financovanie v rámci NPE je výsadou členských štátov. Tato výsada nie je žiadnym spôsobom dotknutá orientačnými percentuálnymi hodnotami pre ciele špecifické pre sektor dopravy, ktoré sú uvedené v časti IV prílohy.“ |
2. |
„Komisia dôrazne vyjadruje poľutovanie nad začlenením článku 18, ktorým sa zavádza postup preskúmania uvedený v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 pre poskytovanie finančnej pomoci Únie na projekty alebo časti projektov, ktoré boli vybrané po každej výzve na predkladanie návrhov na základe viacročného pracovného programu alebo ročných pracovných programov uvedených v článku 17 nariadenia o Nástroji na prepájanie Európy. Komisia pripomína, že nenavrhla tento postup v žiadnom zo sektorových VFR aktov. Cieľom bolo zjednodušiť programy VFR v prospech príjemcov finančných prostriedkov EÚ. Schválenie rozhodnutí o grante bez kontroly zo strany výboru by skrátením času medzi podaním žiadosti a udelením grantu pre navrhovateľov projektov a vyhnutím sa zbytočnej byrokracii a nákladom urýchlilo uvedený postup. Komisia okrem toho pripomína, že prijímanie rozhodnutí o grante je súčasťou jej inštitucionálnej výsady týkajúcej sa plnenia rozpočtu a z tohto dôvodu by sa nemali prijímať prostredníctvom komitológie. Komisia sa tiež domnieva, že toto začlenenie nemôže slúžiť ako precedens pre iné nástroje financovania z dôvodu osobitnej povahy projektov infraštruktúry, pokiaľ ide o vplyv na územia členských štátov.“ |
3. |
„Komisia vyjadruje poľutovanie nad tým, že do článku 2 ods. 5 a článku 5 ods. 2 boli začlenené odkazy na náklady výkonnej agentúry, ktorá bola poverená Komisiou vykonávať špecifické časti Nástroja na prepájanie Európy, v súvislosti s opatreniami na podporu programu. Komisia pripomína, že je výsadou Komisie, aby sama rozhodla, po predchádzajúcej analýze nákladov a prínosov, o zriadení výkonnej agentúry s cieľom poveriť ju niektorými úlohami týkajúcimi sa riadenia programu v súlade s ustanoveniami nariadenie Rady (ES) č. 58/2003. Proces vykonania analýzy nákladov a prínosov s cieľom poveriť úlohami výkonnú agentúru na vykonávanie Nástroja na prepájanie Európy by nemal byť vopred stanovený znením nariadenia o NPE. Komisia sa takisto domnieva, že táto hranica nemôže slúžiť ako precedens pre ďalšie nástroje financovania, a to v dôsledku osobitného charakteru projektov infraštruktúry spravovaných agentúrou.“ |
20.12.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 348/129 |
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1316/2013
z 11. decembra 2013
o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 172,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),
keďže:
(1) |
Na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a podnecovanie tvorby pracovných miest v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 Únia potrebuje modernú a vysoko výkonnú infraštruktúru slúžiacu na prepojenie a integráciu Únie a všetkých jej regiónov, najmä v oblasti dopravy, telekomunikácií a energetiky. Tieto prepojenia by mali zlepšiť slobodný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a služieb. Transeurópske siete by mali uľahčiť cezhraničné prepojenia, podporiť väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a prispieť ku konkurencieschopnejšiemu sociálno-trhovému hospodárstvu a k boju proti zmene klímy. |
(2) |
Cieľom vytvorenia Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“) zriadeného týmto nariadením je urýchlenie investovania v oblasti transeurópskych sietí a posilnenie účinku financovania z verejného i súkromného sektora a zároveň zvýšiť právnu istotu a dodržiavať zásadu technologickej neutrality. V tejto súvislosti by NPE mal umožniť využitie synergií medzi sektormi dopravy, telekomunikácií a energetiky, a zvýšiť tak efektívnosť opatrení Únie a umožniť optimalizáciu nákladov na realizáciu. |
(3) |
Podľa Komisie sa investičné potreby pre transeurópske siete v sektoroch dopravy, telekomunikácií a energetiky odhadujú na 970 000 miliónov EUR na obdobie do roku 2020. |
(4) |
Týmto nariadením sa stanovuje na realizáciu NPE na obdobie rokov 2014 až 2020 finančné krytie 33 242 259 000 EUR v bežných cenách, ktoré predstavuje pre Európsky parlament a Radu počas ročného rozpočtového postupu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou z 2. decembra 2013 o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (4). |
(5) |
Na optimalizáciu použitia rozpočtových prostriedkov pridelených pre NPE by Komisia mala mať možnosť po strednodobom hodnotení NPE navrhnúť presun rozpočtových prostriedkov medzi sektormi dopravy, telekomunikácií a energetiky. Takýto návrh by mal podliehať ročnému rozpočtovému postupu. |
(6) |
Suma 11 305 500 000 EUR v bežných cenách presunutá z Kohézneho fondu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 (5) by sa mala použiť na to, aby sa iba počnúc 1. januárom 2017 viazali rozpočtové zdroje pre finančné nástroje podľa tohto nariadenia. |
(7) |
Vybudovanie účinných sietí dopravnej a energetickej infraštruktúry je jedným z 12 kľúčových opatrení stanovených Komisiou v jej oznámení z 13. apríla 2011 s názvom „Akt o jednotnom trhu - Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery: „Spoločne za nový rast‘“. |
(8) |
Komisia sa zaviazala presadzovať problematiku zmeny klímy vo výdavkových programoch Únie a nasmerovať prinajmenšom 20 % rozpočtu EÚ na ciele súvisiace s klímou. Je dôležité zabezpečiť, aby sa zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, ako aj prevencia a riadenie rizík, zohľadňovali vo fázach prípravy, navrhovania a realizácie projektov spoločného záujmu. Investície do infraštruktúry, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali pomôcť podporiť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a spoločnosť odolné voči zmene klímy a katastrofám, a to pri zohľadnení špecifík regiónov s prírodným a demografickým znevýhodnením, najmä najvzdialenejších a ostrovných regiónov. Najmä v sektoroch dopravy a energetiky by mal NPE prispievať k dosiahnutiu strednodobých a dlhodobých cieľov Únie týkajúcich sa eliminácie emisií uhlíka. |
(9) |
Vo svojom uznesení z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (ďalej len „VFR“) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu (6) Európsky parlament zdôraznil význam zabezpečenia rýchlej realizácie Digitálnej agendy Únie a pokračovania v úsilí zameranom na to, aby sa do roku 2020 dosiahol cieľ sprístupnenia vysokorýchlostného internetu pre všetkých obyvateľov Únie, a to aj v menej vyspelých regiónoch. Európsky parlament ďalej zdôraznil, že investovanie do účinnej dopravnej infraštruktúry zohráva kľúčovú úlohu umožňujúcu Európe chrániť jej konkurencieschopnosť a pripraviť cestu na obdobie po kríze a dlhodobý hospodársky rast, a že transeurópska dopravná sieť (ďalej len „TEN-T“) je dôležitá na zaručenie riadneho fungovania vnútorného trhu a zabezpečenie významnej európskej pridanej hodnoty. Európsky parlament tiež vyjadril presvedčenie, že by sa TEN-T vzhľadom na tieto skutočnosti mala stať kľúčovou prioritou pre VFR a že vo VFR bolo potrebné zvýšiť finančné prostriedky pre TEN-T. Okrem toho Európsky parlament zdôraznil potrebu maximalizovať vplyv financovania Únie a možnosti poskytované Kohéznym fondom, Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a finančnými nástrojmi na financovanie kľúčových projektov energetickej infraštruktúry s vnútroštátnou a cezhraničnou európskou prioritou a podčiarkol aj potrebu značných príspevkov z rozpočtu Únie pre finančné nástroje v tejto oblasti. |
(10) |
Na účely financovania infraštruktúr v cezhraničných regiónoch by sa ako súčasť budovania komplexných sietí mali podporovať synergie medzi finančnými nástrojmi NPE a ostatnými zdrojmi financovania Únie. |
(11) |
Dňa 28. marca 2011 Komisia prijala bielu knihu s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje” (ďalej len „biela kniha“). Cieľom bielej knihy je zníženie emisií skleníkových plynov v dopravnom sektore do roku 2050 aspoň o 60 % v porovnaní s rokom 1990. V súvislosti s infraštruktúrou sa biela kniha zameriava na vybudovanie plne funkčnej multimodálnej „základnej siete“ TEN-T v celej Únii do roku 2030. Interoperabilita by sa mohla posilniť inovačnými riešeniami, ktoré zlepšia kompatibilitu medzi zahrnutými systémami. Cieľom bielej knihy je aj optimalizácia výkonnosti multimodálnych logistických reťazcov vrátane zabezpečenia väčšieho využívania energeticky účinnejších spôsobov dopravy. Preto stanovuje tieto ciele súvisiace s politikou TEN-T: 30 % cestnej nákladnej dopravy uskutočňovanej na vzdialenosti viac než 300 km by sa malo do roku 2030 presunúť na iné druhy dopravy, a do roku 2050 by to malo byť viac ako 50 %; dĺžka existujúcej vysokorýchlostnej železničnej siete by sa mala do roku 2030 strojnásobiť a do roku 2050 by mali väčšinu osobnej dopravy na stredné vzdialenosti zabezpečovať železnice; do roku 2050 by mali byť všetky letiská základnej siete napojené na železničnú sieť a všetky námorné prístavy by mali byť napojené na systém železničnej nákladnej dopravy a podľa možnosti na systém vnútrozemských vodných ciest. |
(12) |
Vo svojom uznesení zo 6. júla 2010 o udržateľnej budúcnosti dopravy (7) Európsky parlament zdôraznil, že účinná dopravná politika si vyžaduje finančný rámec, ktorý zodpovedá novým výzvam, a že z toho dôvodu by sa mali zvýšiť súčasné finančné prostriedky na dopravu a mobilitu; ďalej považuje za potrebné vytvoriť nástroj na koordináciu a optimalizáciu využívania rozličných zdrojov financovania dopravy a všetkých finančných nástrojov a mechanizmov, ktoré sú k dispozícii na úrovni Únie. |
(13) |
Vo svojich záveroch k preskúmaniu politiky TEN-T z 11. júna 2009 Rada opätovne potvrdila potrebu naďalej investovať do dopravnej infraštruktúry, aby sa zaistil riadny rozvoj TEN-T vo všetkých druhoch dopravy ako základ pre vnútorný trh a konkurencieschopnosť, hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie a jej spojenie so susednými krajinami, zameriavajúc sa na európsku pridanú hodnotu, ktorú by to prinieslo. Rada zdôraznila potrebu toho, aby Únia sprístupnilo finančné prostriedky potrebné na stimuláciu investícií do projektov TEN-T a predovšetkým potrebu zosúladenia primeranej finančnej podpory z rozpočtu TEN-T s prioritnými projektmi, ktorých súčasťou sú dôležité cezhraničné úseky, a realizácia ktorých prekračuje rok 2013 v rámci inštitucionálnych obmedzení programovania VFR. Podľa názoru Rady sa musia v týchto súvislostiach podľa možnosti ďalej rozvíjať a podporovať verejno-súkromné partnerstvá. |
(14) |
Na základe cieľov stanovených v bielej knihe sa v usmerneniach pre TEN-T uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (8) identifikuje infraštruktúra TEN-T, špecifikujú požiadavky, ktoré má spĺňať, a stanovujú opatrenia na ich realizáciu. V týchto usmerneniach sa predpokladá najmä ukončenie budovania základnej siete do roku 2030 prostredníctvom vytvorenia novej infraštruktúry, ako aj zásadnej modernizácie a obnovy existujúcej infraštruktúry. |
(15) |
Na základe analýzy plánov dopravnej infraštruktúry členských štátov Komisia odhaduje, že investičné potreby do dopravy na obdobie rokov 2014 – 2020 predstavujú 500 000 miliónov EUR v celej sieti TEN-T, z toho približne 250 000 miliónov EUR sa bude musieť investovať do základnej siete TEN-T. |
(16) |
Podľa potreby by sa malo zabezpečiť geografické smerovanie koridorov železničnej nákladnej dopravy, ako sa ustanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 (9) a koridorov základnej siete podľa časti I prílohy I k tomuto nariadeniu pri zohľadnení cieľov príslušných nástrojov, a to s cieľom znížiť administratívne zaťaženie a zjednodušiť rozvoj a používanie železničnej infraštruktúry. Na koridory železničnej nákladnej dopravy vrátane zmien ich smerovania by sa mali vzťahovať výlučne ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 913/2010. |
(17) |
V rámci preskúmania politiky TEN-T, ktoré sa začalo vo februári 2009, bola na podporu Komisie vytvorená špecializovaná expertná skupina, ktorá sa zaoberala problematikou stratégie financovania a finančného výhľadu pre TEN-T. Expertná skupina č. 5 vychádzala zo skúseností externých odborníkov z rozličných oblastí: manažérov infraštruktúry, subjektov plánovania infraštruktúry, národných, regionálnych a miestnych predstaviteľov, odborníkov na životné prostredie, akademických zástupcov a zástupcov súkromného sektora. Záverečná správa expertnej skupiny č. 5 (10) prijatá v júli 2010 obsahuje 40 odporúčaní, z ktorých niektoré boli zohľadnené aj v tomto nariadení. V tejto správe sa okrem iného odporúča, aby Komisia vytvorila štandardný rámec na kombináciu grantov Únie a verejno-súkromných partnerstiev TENT-T, zahŕňajúci fondy podľa politiky súdržnosti a rozpočet TEN-T. |
(18) |
Skúsenosti s VFR (2007-2013) dokazujú, že niektoré členské štáty oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu čelia značným prekážkam brániacim včasnej realizácii zložitých projektov cezhraničnej dopravnej infraštruktúry s vysokou európskou pridanou hodnotou, ako aj efektívnemu využívaniu fondov Únie. Preto by sa mala na účely zlepšenia uskutočnenia dopravných projektov - predovšetkým cezhraničných dopravných projektov s vysokou pridanou európskou hodnotou časť finančných prostriedkov pridelených z Kohézneho fondu (11 305 500 000 EUR) presunúť na financovanie dopravných projektov základnej dopravnej siete alebo projektov súvisiacich s horizontálnymi prioritami v členských štátoch oprávnených na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, a to v rámci NPE. V počiatočnej fáze by sa pri výbere projektov oprávnených na financovanie malo zohľadniť, ako sa pridelili prostriedky z Kohézneho fondu pre jednotlivé štáty. Komisia by mala podporovať členské štáty oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu v ich úsilí rozširovať vhodný zoznam projektov, najmä posilnením inštitucionálnej kapacity dotknutých orgánov verejnej správy a organizáciou ďalších výziev na predkladanie návrhov, a zároveň zabezpečiť transparentný proces výberu projektov. |
(19) |
Suma 11 305 500 000 EUR presunutá z Kohézneho fondu, ktorá sa má čerpať výhradne v členských štátoch oprávnených na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, by sa nemala použiť na financovanie opatrení so synergiami medzi sektormi dopravy, telekomunikácií a energetiky, prispievajúcich k projektom spoločného záujmu, ktoré sú výsledkom viacsektorovej výzvy na predkladanie návrhov. |
(20) |
Inštitucionálna a administratívna kapacita je nevyhnutnou podmienkou účinného plnenia cieľov NPE. Komisia by mala v čo najväčšom rozsahu ponúknuť vhodné prostriedky podpory, aby umožnila tvorbu a realizáciu projektov v dotknutom členskom štáte. |
(21) |
Vo svojom oznámení zo 17. novembra 2010 s názvom „Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – Koncepcia integrovanej európskej energetickej siete“ Komisia identifikovala prioritné koridory, ktoré sú potrebné na to, aby Únia dosiahla svoje ambiciózne energetické a klimatické ciele do roku 2020 na účely dobudovania vnútorného trhu s energiou, zaistenia bezpečnosti dodávok energie, umožnenia integrácie obnoviteľných zdrojov energie a prípravy siete na ďalšiu elimináciu emisií uhlíka v prípade energetického systému po roku 2020. |
(22) |
Veľké investície sú potrebné na modernizáciu a rozšírenie európskej energetickej infraštruktúry, na vzájomné prepojenie sietí cez hranice a na ukončenie energetickej izolácie členských štátov, aby sa tak dosiahli ciele energetickej a klimatickej politiky Únie, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, udržateľnosť a bezpečnosť dodávok nákladovo efektívnym spôsobom. Podľa Komisie sa potreba investícií do energetickej infraštruktúry do roku 2020 odhaduje na 1 000 000 miliónov EUR, vrátane investícií približne 200 000 miliónov EUR na infraštruktúru na prenos a skladovanie elektriny a plynu, ktorá sa považuje za infraštruktúru s európskym významom. Podľa pracovného dokumentu útvarov Komisie s názvom „Potreby investícií do energetickej infraštruktúry a požiadavky na financovanie“ predloženého Rade je v prípade projektov Európskeho významu riziko, že približne 100 000 miliónov EUR investícií nebude poskytnutých z dôvodu prekážok súvisiacich s udeľovaním povolení, reguláciou a financovaním. |
(23) |
Naliehavosť potreby vybudovať energetickú infraštruktúru budúcnosti a výrazný nárast objemu investícií v porovnaní s trendmi z minulosti si vyžadujú urýchlenú zmenu v spôsobe podpory energetickej infraštruktúry na úrovni Únie. Rada vo svojich záveroch z 28. februára 2011 označila energetické koridory za prioritu pre Európu. |
(24) |
Pokiaľ ide o sektor energetiky, Európska rada 4. februára 2011 vyzvala Komisiu, aby zjednodušila a skvalitnila postupy udeľovania povolení a aby podporila regulačný rámec atraktívny pre investície. Zdôraznila, že veľký objem investícií by mal poskytovať trh, pričom náklady by spätne získaval prostredníctvom taríf. Európska rada uznala, že verejné finančné prostriedky sú potrebné pre projekty požadované z hľadiska bezpečnosti dodávok alebo solidarity, ktoré nie sú schopné prilákať trhové financovanie. Takisto zdôraznila potrebu modernizovať a rozšíriť energetickú infraštruktúru Európy a prepojiť siete cez hranice, aby sa mohla uplatňovať solidarita medzi členskými štátmi, poskytnúť možnosť alternatívnych dodávok alebo tranzitných trás a zdrojov energie a rozvíjať obnoviteľné zdroje energie v hospodárskej súťaži s tradičnými zdrojmi. Trvala na tom, že vnútorný trh s energiou by sa mal dobudovať do roku 2014, aby sa tak umožnil voľný tok plynu a elektrickej energie, ako aj to, aby žiadny členský štát neostal po roku 2015 izolovaný od európskych plynárenských a elektrických sietí alebo aby jeho energetická bezpečnosť nebola ohrozená nedostatkom vhodných prepojení. V prvých dvoch ročných programoch prijatých podľa tohto nariadenia by sa mali prioritne zohľadniť projekty spoločného záujmu a súvisiace opatrenia zamerané na ukončenie energetickej izolácie a odstránenie energetických úzkych miest, s cieľom smerovania k dobudovaniu vnútorného trhu s energiou. |
(25) |
V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 (11) sa vymedzujú priority transeurópskej energetickej infraštruktúry, ktoré sa majú zrealizovať do roku 2020 na účely dosiahnutia cieľov politiky Únie v oblasti energetiky a klímy, ďalej sa v ňom stanovujú pravidlá identifikácie projektov spoločného záujmu potrebných na realizáciu týchto priorít a zavádzajú sa opatrenia v oblasti udeľovania povolení, zaangažovania verejného sektora a regulácie na urýchlenie a/alebo uľahčenie realizácie týchto projektov, vrátane kritérií oprávnenosti takýchto projektov na finančnú pomoc Únie. |
(26) |
Telekomunikácie sa postupne stále viac stávajú infraštruktúrou využívajúcou internet, pričom infraštruktúra širokopásmových sietí podnecuje používanie digitálnych služieb v rámci celého spektra spoločenských činností. Internet sa stáva dominantnou platformou pre komunikáciu, podnikanie, poskytovanie verejných a súkromných služieb a sociálnu a kultúrnu súdržnosť. Novými paradigmami výpočtovej techniky sa stávajú cloud computing a softvér ako služba (SaaS). Preto je transeurópska dostupnosť prístupu k všadeprítomnému, rýchlemu internetu a inovačným digitálnym službám dôležitá pre hospodársky rast a jednotný trh. |
(27) |
Moderné rýchle internetové siete predstavujú kľúčovú infraštruktúru pre budúcnosť vzhľadom na možnosti pripojenia európskych spoločností, predovšetkým malých a stredne veľkých podnikov (ďalej len "MSP"), ktoré chcú využívať cloud computing na zlepšenie nákladovej efektívnosti. Mali by sa podniknúť kroky na zlepšenie koordinácie podpory Únie pre širokopásmové pripojenie z nástroja NPE a podpory širokopásmového pripojenia zo všetkých ostatných dostupných zdrojov, a to aj prostredníctvom národných plánov širokopásmového pripojenia, aby sa zabránilo duplicite infraštruktúry a vytlačeniu súkromných investícií, aby sa posilňovalo vytváranie kapacít v záujme tvorby nových investičných príležitostí a aby sa podporovalo vykonávanie opatrení na znižovanie nákladov. |
(28) |
V stratégii Európa 2020 sa vyžaduje realizácia Digitálnej agendy pre Európu, ktorou sa ustanovuje stabilný právny rámec na stimuláciu investícií do otvorenej a konkurencieschopnej infraštruktúry vysokorýchlostného internetu a do súvisiacich služieb. Európa by mala mať za cieľ disponovať do roku 2020 najrýchlejším širokopásmovým pripojením vo svete na základe špičkových technológií. |
(29) |
Rada 31. mája 2010 dospela k záveru, že Únia by mala poskytnúť prostriedky potrebné na rozvoj digitálneho jednotného trhu založeného na rýchlom a ultrarýchlom internete a interoperabilných aplikáciách, a uznala, že účinné a konkurencieschopné investície do širokopásmových sietí ďalšej generácie sú nevyhnutné pre inováciu, výber služieb pre spotrebiteľov a konkurencieschopnosť Únie a mohli by zabezpečovať vyššiu kvalitu života prostredníctvom zlepšenej zdravotnej starostlivosti, bezpečnejšej dopravy, nových mediálnych možností a ľahšieho prístupu k tovaru, službám a znalostiam predovšetkým na cezhraničnej úrovni. |
(30) |
Pri zavádzaní a modernizácii širokopásmových sietí by mal zohrávať vedúcu úlohu súkromný sektor, podporovaný konkurenčným regulačným rámcom, ktorý je prístupný investíciám. Ak súkromné investície nebudú dostatočné, členské štáty by mali vyvinúť potrebné úsilie, aby sa dosiahli ciele digitálnej agendy. Finančná pomoc z verejných zdrojov pre širokopásmové pripojenie by sa mala obmedziť na programy alebo iniciatívy zamerané na projekty, ktoré nemožno financovať výlučne zo súkromného sektora, ako vyplýva z posúdenia ex-ante poukazujúceho na nedokonalosti trhu alebo suboptimálne investičné podmienky. |
(31) |
Je preto nevyhnutné v súlade so zásadou technologickej neutrality stimulovať zavádzanie rýchlych a ultrarýchlych širokopásmových sietí v celej Únii a uľahčovať rozvoj a zavádzanie transeurópskych digitálnych služieb. Verejné investície do rýchlych a ultrarýchlych širokopásmových sietí prostredníctvom finančných nástrojov nesmú viesť k narúšaniu trhu ani vytvárať prekážky pre investície. Mali by sa využiť na pritiahnutie súkromných investícií a mali by sa použiť len v prípadoch, keď nie je dostatočný komerčný záujem o investovanie. |
(32) |
Na podporu súkromných investícií a na plnenie špecifických požiadaviek jednotlivých projektov sú potrebné viaceré metódy realizácie, ktoré si vyžadujú rozličnú mieru financovania a rozličné finančné nástroje na zvýšenie účinnosti a vplyvu finančnej pomoci Únie. |
(33) |
V nariadení o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry sa určia kritériá pre finančnú podporu projektov spoločného záujmu na základe tohto nariadenia. |
(34) |
Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (12) – sa okrem iného zameriava na riešenie spoločenských úloh (napr. prostredníctvom inteligentnej, ekologickej, prístupnej a integrovanej dopravy, bezpečnej, čistej a účinnej energetiky a zdravotníctva, štátnej správy a udržateľného rozvoja podporené informačnými a telekomunikačnými technológiami) s cieľom priamo reagovať na výzvy určené v stratégii Európa 2020 podpornými činnosťami pokrývajúcimi celé spektrum od výskumu po trh. Horizont 2020 bude podporovať všetky stupne inovačného reťazca, predovšetkým činnosti blízke trhu, vrátane inovačných finančných nástrojov. S cieľom zaistiť väčší vplyv financovania Únie a súdržnosť sa dosiahnu úzke synergie medzi NPE a programom Horizont 2020. |
(35) |
Vo svojom oznámení z 20. júla 2010 s názvom „Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020“ Komisia ustanovila rámec pre opatrenia politiky v prospech bezpečnej infraštruktúry ako základný aspekt zníženia počtu úmrtí na cestnej sieti do roku 2020 o 50 %. NPE by preto mal zabezpečiť, aby žiadosti o financovanie Úniou spĺňali bezpečnostné požiadavky, odporúčania a ciele ustanovené vo všetkých príslušných právnych predpisoch Únie o bezpečnosti cestnej premávky. Pri hodnotení výkonnosti NPE by sa malo zohľadniť zníženie počtu úmrtí na cestnej sieti v Únii. |
(36) |
Únia a väčšina členských štátov sú zmluvnými stranami Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, pričom zvyšné členské štáty sa nachádzajú v procese jeho ratifikácie. Pri realizácii príslušných projektov je dôležité, aby v špecifikáciách projektov bola zohľadnená možnosť prístupu pre osoby s postihnutím podľa uvedeného dohovoru. |
(37) |
Hoci veľký objem investícií v rámci stratégie Európa 2020 môžu zabezpečiť trhy a regulačné opatrenia, financovanie si môže vyžadovať zásah zo strany štátu a podporu zo strany Únie vo forme grantov a inovačných finančných nástrojov. |
(38) |
S cieľom optimalizovať využívanie rozpočtu Únie by sa mali granty zamerať na tie projekty, ktorých financovanie zo súkromného sektora je nedostatočné. |
(39) |
Projekty pre železničnú dopravu by sa nemali vylúčiť z možnosti dostať granty na základe tohto nariadenia, keďže vytvárajú príjmy z povinných poplatkov na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ (13). |
(40) |
Fiškálne opatrenia v mnohých členských štátoch prinútia alebo už prinútili verejné orgány prehodnotiť svoje programy investícií do infraštruktúry. V tejto súvislosti sa VSP považujú za účinný prostriedok realizácie projektov infraštruktúry, ktorý zabezpečuje dosiahnutie takých cieľov politiky, ako je boj proti zmene klímy, podpora alternatívnych zdrojov energie a energetickej účinnosti a účinnosti zdrojov, podpora udržateľnej dopravy a zavádzanie širokopásmových sietí. Vo svojom oznámení z 19. novembra 2009 s názvom „Mobilizovanie súkromných a verejných investícií na zotavenie a dlhodobú štrukturálnu zmenu: rozvíjanie verejno-súkromných partnerstiev“ sa Komisia zaviazala zlepšiť dostupnosť finančných prostriedkov pre verejno-súkromné partnerstvá rozšírením rozsahu pôsobnosti existujúcich finančných nástrojov. |
(41) |
Vo svojom oznámení z 19. októbra 2010 s názvom „Preskúmanie rozpočtu EÚ” Komisia zdôraznila, že pre projekty s dlhodobým komerčným potenciálom by sa mali štandardne využívať finančné prostriedky Únie v spolupráci s finančným a bankovým sektorom, predovšetkým Európskou investičnou bankou a verejnými finančnými inštitúciami členských štátov, ale aj s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami a súkromným finančným sektorom, a to aj na úrovni členských štátov a na regionálnej úrovni. |
(42) |
Finančné nástroje by sa mali používať v záujme riešenia špecifických potrieb trhu na opatrenia, ktoré majú jasnú európsku pridanú hodnotu a ktoré sú v súlade s cieľmi NPE, a nemali by vytláčať súkromné financovanie. Mali by zlepšovať pákový efekt výdavkov z rozpočtu Únie a dosiahnuť vyšší multiplikačný efekt vďaka prilákaniu financovania zo súkromného sektora. To je osobitne dôležité v kontexte ťažkostí v prístupe k úverom a tlaku na verejné financie a vzhľadom na potrebu podporovať hospodársku obnovu Európy. Pred rozhodnutím o použití finančných nástrojov by Komisia mala vykonať hodnotenia ex ante vo vzťahu k dotknutým nástrojom, ako sa vyžaduje nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (14). |
(43) |
V stratégii Európa 2020 sa Komisia zaviazala, že zmobilizuje finančné nástroje Únie ako súčasť konzistentnej stratégie financovania, ktorá spája financovanie infraštruktúr na úrovni Únie s ich vnútroštátnym verejným a súkromným financovaním. Dôvodom je, že v mnohých prípadoch je možné nedostatočný investičný objem a nedokonalosti trhu omnoho účinnejšie riešiť finančnými nástrojmi, a nie grantmi. |
(44) |
Prostredníctvom NPE by sa mali poskytovať finančné nástroje na podporu výraznej účasti investorov a finančných inštitúcií zo súkromného sektora na investíciách do infraštruktúry. Aby boli finančné nástroje dostatočne atraktívne pre súkromný sektor, mali by sa navrhovať a realizovať s ohľadom na zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia, ale mali by mať tiež možnosť reagovať na identifikované potreby financovania. Návrh týchto nástrojov by mal vychádzať zo skúseností získaných pri implementácii finančných nástrojov súvisiacich s VFR (2007 – 2013), napríklad nástroja poskytovania záruk za úvery pre projekty TEN-T (LGTT), finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF), Európskeho fondu 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru („Fond Marguerite“) a nástroja na rozdelenie rizika pre projektové dlhopisy v rámci iniciatívy projektových dlhopisov v rámci Stratégie Európa 2020. |
(45) |
Mal by sa preskúmať potenciál pre inovatívne finančné nástroje, ako sú napríklad projektové dlhopisy, na podporu financovania dopravnej infraštruktúry s európskou pridanou hodnotou, a to na základe výsledkov hodnotenia ex ante a ďalších súvisiacich hodnotení, najmä nezávislého hodnotenia iniciatívy projektových dlhopisov v rámci Stratégie Európa 2020 v roku 2015. |
(46) |
S cieľom optimalizovať využívanie rozpočtových prostriedkov pridelených pre NPE by Komisia mala zabezpečiť kontinuitu všetkých finančných nástrojov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 (15) a nástroja s rozdelením rizika pre projektové dlhopisy vytvorené na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES (16) s následnými dlhovými a kapitálovými finančnými nástrojmi podľa tohto nariadenia, a to na základe hodnotenia ex ante, ako sa stanovuje nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012. |
(47) |
Pri výbere najúčinnejšej formy finančnej pomoci by sa mali náležite zvážiť charakteristiky oprávnených projektov špecifické pre jednotlivé sektory a projekty. S cieľom umožniť v čo najväčšom rozsahu a v závislosti od odozvy na trhu najefektívnejšie využitie rozpočtu Únie a posilniť multiplikačný efekt finančnej pomoci Únie v sektore energetiky by sa Komisia mala usilovať o prednostné použitie finančných nástrojov vždy, keď je to vhodné, a to pri dodržaní stropu pre použitie finančných nástrojov v súlade s týmto nariadením. Realizátori energetických projektov by sa mali podnecovať k tomu, aby preskúmali možnosť použitia finančných nástrojov pred podaním žiadosti o granty na stavebné práce. V tejto súvislosti by Komisia mala poskytnúť vhodnú podporu s cieľom maximalizovať používanie finančných nástrojov. |
(48) |
Projekty spoločného záujmu v oblastiach elektrickej energie, plynu a oxidu uhličitého by mali byť oprávnené na finančnú pomoc Únie na štúdie a za splnenia určitých podmienok na stavebné práce, a to buď vo forme grantov, alebo vo forme inovatívnych finančných nástrojov. Zabezpečí sa tým možnosť poskytnutia podpory prispôsobenej potrebám pre projekty spoločného záujmu, ktoré nie sú životaschopné pri existujúcom regulačnom rámci a trhových podmienkach. V sektore energetiky je potrebné zabrániť každému narušeniu hospodárskej súťaže, a to najmä medzi projektmi prispievajúcimi k realizácii rovnakých prioritných koridorov Únie. Takáto finančná pomoc by mala zabezpečiť potrebné synergie s Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, prostredníctvom ktorých sa budú financovať inteligentné distribučné energetické siete miestneho alebo regionálneho významu. Pri investovaní do projektov spoločného záujmu sa uplatní postupnosť troch krokov. Po prvé, investovať by mal prioritne trh. Po druhé, ak investície nerealizuje trh, mali by sa preskúmať regulačné riešenia, príslušný regulačný rámec by sa mal podľa potreby upraviť a malo by sa zabezpečiť správne uplatňovanie príslušného regulačného rámca. Po tretie, ak prvé dva kroky nestačia na zabezpečenie potrebných investícií do projektov spoločného záujmu, mohla by sa prideliť finančná pomoc Únie, ak projekt spoločného záujmu spĺňa platné kritériá oprávnenosti. |
(49) |
Podľa článku 14 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 sú všetky projekty spoločného záujmu, ktoré patria do kategórií uvedených v bodoch 1, 2 a 4 prílohy II k uvedenému nariadeniu, oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na štúdie a finančných nástrojov. Granty na stavebné práce možno poskytnúť na opatrenia, ktoré prispievajú k tým projektom spoločného záujmu, pri ktorých sa v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 preukážu najmä značné pozitívne vonkajšie účinky a nie sú komerčne životaschopné podľa podnikateľského plánu alebo ďalších posudkov týkajúcich sa projektu, vypracovaných predovšetkým možnými investormi, veriteľmi alebo národnými regulačnými orgánmi. |
(50) |
S cieľom zabezpečiť sektorovú diverzifikáciu príjemcov finančných nástrojov a zároveň podporiť postupnú geografickú diverzifikáciu v rámci všetkých členských štátov a s osobitným dôrazom na členské štáty oprávnené na získanie podpory z Kohézneho fondu by Komisia mala v spolupráci s Európskou investičnou bankou a prostredníctvom spoločných iniciatív, ako sú napríklad Európske odborné centrum pre verejno-súkromné partnerstvá (EPEC) a Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch (Jaspers), poskytovať podporu členským štátom pri príprave vhodného zoznamu projektov, pri ktorých by bolo vhodné zvážiť projektové financovanie. |
(51) |
Finančné nástroje podľa tohto nariadenia, by mali zodpovedať pravidlám ustanoveným v hlave VIII nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (17) a mali by byť v súlade s osvedčeným postupom vzťahujúcim sa na finančné nástroje. |
(52) |
Vzhľadom na podmienky pre finančné nástroje môže byť potrebné doplniť do pracovných programov dodatočné požiadavky, napríklad s cieľom zabezpečiť konkurencieschopné trhy v súvislosti s rozvojom politík Únie, technologickým rozvojom a ďalšími faktormi, ktoré sa môžu stať dôležitými. |
(53) |
Tvorba viacročných programov podporovaných z NPE by mala byť nasmerovaná na podporu priorít Únie prostredníctvom zabezpečenia dostupnosti potrebných finančných zdrojov a konzistencie, transparentnosti a kontinuity spoločných opatrení Únie a členských štátov. Pre návrhy predložené následne po realizácii prvého viacročného pracovného programu v sektore dopravy by oprávnenosť nákladov mala začať platiť od 1. januára 2014, aby sa zabezpečila kontinuita projektov, na ktoré sa už vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007. |
(54) |
Z dôvodu značnej potreby rozpočtových prostriedkov na realizáciu niektorých projektov infraštruktúry, mala by sa ustanoviť možnosť rozdeliť rozpočtové záväzky súvisiace s finančnou pomocou pre niektoré opatrenia na ročné splátky. |
(55) |
S cieľom dosiahnuť požadovaný výsledok a vzhľadom na zdroje dostupné na úrovni Únie je potrebné sústrediť sa na projekty s najvyššou európskou pridanou hodnotou. Preto by sa mala podpora zameriavať na základnú sieť a na projekty spoločného záujmu v oblasti systémov riadenia dopravy (predovšetkým systémov manažmentu letovej prevádzky vyplývajúcich z európskeho systému riadenia leteckej prevádzky novej generácie (ďalej len „systém SESAR“), ktoré si vyžadujú rozpočtové prostriedky Únie vo výške približne 3 miliárd EUR, ako aj inteligentného dopravného systému (ďalej len „ITS“), monitorovacieho a informačného systému pre lodnú dopravu (ďalej len „VTMIS“), riečnych informačných služieb (ďalej len „RIS“) a európskeho systému riadenia železničnej prevádzky (ďalej len „ERTMS“). V sektore energetiky by sa finančná pomoc mala sústrediť na dobudovanie vnútorného trhu s energiou, zaistenie bezpečnosti dodávok, podporu udržateľnosti okrem iného prostredníctvom zaistenia prenosu obnoviteľnej elektrickej energie z výroby do stredísk dopytu a skladovacích stredísk, ako aj na prilákanie verejných i súkromných investícií. V sektore telekomunikácií by sa mala finančná pomoc zacieliť predovšetkým na projekty, ktoré budú vytvárať dopyt po širokopásmovom pripojení, vrátane budovania európskej infraštruktúry digitálnych služieb, čo by malo ďalej stimulovať investície do zavádzania širokopásmových sietí. |
(56) |
V sektore energetiky by sa mal plánovaný rozpočet prioritne prideliť vo forme finančných nástrojov, a to v závislosti od odozvy na trhu. Projekty spoločného záujmu v sektore telekomunikácií by mali byť oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov a obstarávania platforiem základných služieb, generických služieb a horizontálnych opatrení. Opatrenia v oblasti zavádzania širokopásmového pripojenia vrátane opatrení, ktoré vytvárajú dopyt po širokopásmovom pripojení, by mali byť oprávnené na finančnú podporu Únie vo forme finančných nástrojov. |
(57) |
Podľa analýzy vykonanej v rámci posúdenia vplyvu pre nariadenie (EÚ) č. 347/2013 sa počet projektov spoločného záujmu, ktoré najviac prispievajú k realizácii strategických prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry sa odhaduje na približne 100 v prípade elektrickej energie a 50 v prípade plynu. Okrem toho sa odhaduje, že na základe očakávanej prevahy elektrickej energie v európskom energetickom systéme v nasledujúcich dvoch desaťročiach si väčšiu časť finančného krytia pre sektor energetiky v rámci NPE bude vyžadovať pomoc pre projekty spoločného záujmu v oblasti elektrickej energie. Berúc do úvahy, že tento odhad sa môže zmeniť po tom, čo bude k dispozícii viac informácií, a so zreteľom na potrebu zabezpečiť súlad s nariadením (EÚ) č. 347/2013 by Komisia mala náležite zohľadniť projekty v oblasti elektrickej energie s cieľom zabezpečiť, aby prevažná časť finančnej pomoci počas obdobia 2014 až 2020 bola dostupná pre tieto projekty, a to v závislosti od odozvy na trhu, kvality a pripravenosti navrhnutých opatrení a od požiadaviek na financovanie. Týmto cieľom nie je dotknuté prípadné opätovné prerozdelenie dostupných finančných prostriedkov medzi projektmi v sektore energetiky. |
(58) |
Komisia by mala vykonávať strednodobé a ex post hodnotenia, ktoré postúpi ich Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, s cieľom posúdiť efektívnosť a účinnosť financovania a jeho vplyv na celkové ciele NPE a priority stratégie Európa 2020. Komisia by mala zverejniť informácie o konkrétnych projektoch v rámci NPE. Uvedené informácie by sa mali každoročne aktualizovať. |
(59) |
Pokiaľ ide o sektory dopravy a energetiky, na základe usmernení špecifických pre jednotlivé sektory stanovených v nariadení (EÚ) č. 1315/2013 a nariadení (EÚ) č. 347/2013 sa vypracovali zoznamy projektov, prioritných koridorov a oblastí, na ktoré by sa malo vzťahovať toto nariadenie, pričom tieto zoznamy by mali byť uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu. Pokiaľ ide sektor dopravy, s cieľom zohľadniť prípadné zmeny v politických prioritách a technologických možnostiach, ako aj v dopravných tokoch, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o prijímanie zmien časti I prílohy I a špecifikovanie priorít financovania pre oprávnené opatrenia podľa článku 7 ods. 2, ktoré sa majú premietnuť do pracovných programov. |
(60) |
S cieľom zohľadniť závery vyplývajúce z realizácie NPE vrátane tých, ktoré obsahuje strednodobé hodnotenie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o modifikáciu zoznamu všeobecných usmernení, ktoré sa majú zohľadniť pri určovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Orientačné percentuálne hodnoty prideľovaných prostriedkov pre ciele špecifické pre sektor dopravy nebránia tomu, aby sa 11 305 500 000 EUR presunutých z Kohézneho fondu vyčerpalo v plnom rozsahu na projekty na realizáciu základnej siete alebo na projekty a horizontálne priority uvedené v časti I prílohy k tomuto nariadeniu. |
(61) |
S cieľom zohľadniť závery vyplývajúce z realizácie NPE vrátane tých, ktoré obsahuje strednodobé hodnotenie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o modifikáciu zoznamu všeobecných usmernení, ktoré sa majú zohľadniť pri určovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk. |
(62) |
Je osobitne dôležité, aby Komisia pri prijímaní delegovaných aktov podľa tohto nariadenia uskutočnila príslušné konzultácie počas svojich prípravných prác, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade. |
(63) |
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci vzhľadom na viacročné a ročné pracovné programy. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (18). |
(64) |
Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť počas celého výdavkového cyklu primeranými opatreniami vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby ukladaním sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Európsky parlament by mal byť o týchto opatreniach náležite informovaný. |
(65) |
S cieľom zabezpečiť širokú a spravodlivú súťaž o projekty financované z NPE by forma zmluvy mala byť v súlade so zámermi a okolnosťami projektu. Zmluvné podmienky by sa mali vypracovať tak, že sa riziká spojené so zmluvou rovnomerne rozdelia, aby sa maximalizovala nákladová efektívnosť a umožnila sa optimálna účinnosť plnenia zmluvy. Táto zásada by sa mala uplatňovať bez ohľadu na to, či sa použije vnútroštátny alebo medzinárodný model zmluvy. |
(66) |
Pri niektorých infraštruktúrnych projektoch, ktoré sú predmetom spoločného záujmu, môže byť potrebné napojenie na susediace, predvstupové alebo iné tretie krajiny a prechod cez tieto krajiny. Nástroj na prepojenie Európy by mal poskytovať zjednodušené spôsoby prepojenia a financovania týchto infraštruktúr, aby sa zabezpečil súlad medzi internými a externými nástrojmi rozpočtu Únie. |
(67) |
V prípade, že sa tretie krajiny a subjekty usadené v tretích krajinách podieľajú na opatreniach prispievajúcich k projektom spoločného záujmu, granty by malo byť možné poskytnúť len v prípade, že je nepravdepodobné, že opatrenie bude dostatočne podporené inými formami finančnej pomoci v rámci NPE alebo v rámci iných programov Únie. |
(68) |
Všeobecné usmernenie, na základe ktorého Komisia zohľadní sociálny vplyv, klimatický vplyv a vplyv na životné prostredie, uvedené v časti VII prílohy k tomu nariadeniu, by sa nemalo uplatňovať v oblasti energetiky v súlade s prístupom podľa článku 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 347/2013. |
(69) |
V sektore telekomunikácií by sa všeobecné usmernenie, pomocou ktorého sa zohľadní stimulujúci účinok podpory Únie na verejné a súkromné investície, malo uplatňovať len na tie infraštruktúry digitálnych služieb, ktorých cieľom je podnietiť dodatočné investície. |
(70) |
Všeobecné usmernenie, pomocou ktorého sa zohľadní cezhraničný rozmer, by sa nemalo uplatňovať v súvislosti so širokopásmovými sieťami, keďže všetky investície do širokopásmového pripojenia vrátane tých, ktoré sa realizujú v rámci členského štátu, posilnia možnosti pripojenia transeurópskych telekomunikačných sietí. |
(71) |
Účasť štátov Európskeho združenia voľného obchodu (ďalej len „EZVO“), ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“) na NEP, by mala byť v súlade s podmienkami ustanovenými v Dohode o EHP. Na tento účel by sa mal každý sektor, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, považovať za samostatný program. Účasť štátov EZVO na NPE by sa mala stanoviť najmä v sektore telekomunikácií. |
(72) |
Pokiaľ ide o sektor dopravy, na zabezpečenie oprávnenosti projektov spoločného záujmu v tretích krajinách podľa tohto nariadenia by sa mali uplatňovať orientačné mapy uvedené v prílohe III k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013. V tretích krajinách, pre ktoré nie sú v uvedenom nariadení uvedené žiadne orientačné mapy, by projekty spoločného záujmu mali byť oprávnené, ak prebieha vzájomná spolupráca na účely dosiahnutia dohody o takýchto orientačných mapách. |
(73) |
Keďže ciele tohto nariadenia, a to koordinovaný rozvoj a financovanie transeurópskych sietí, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov potreby koordinácie týchto cieľov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. |
(74) |
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (19) by sa mali z dôvodu prehľadnosti zrušiť. |
(75) |
Toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po dni jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, aby sa umožnilo včasné prijatie delegovaných a vykonávacích aktov podľa tohto nariadenia, |
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
HLAVA I
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
KAPITOLA I
Nástroj na prepájanie európy
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa ustanovuje Nástroj na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“), ktorý určuje podmienky, metódy a postupy poskytovania finančnej pomoci Únie transeurópskym sieťam s cieľom podporiť projekty spoločného záujmu v oblasti dopravných, telekomunikačných a energetických infraštruktúr a využiť možné synergie medzi týmito sektormi. Ustanovuje sa v ňom tiež rozdelenie zdrojov, ktoré budú k dispozícii vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020.
Článok 2
Vymedzenia pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú nasledujúce vymedzenia pojmov:
1) |
„projekt spoločného záujmu“ je projekt určený v nariadení (EÚ) č. 1315/2013 alebo v nariadení (EÚ) č. 347/2013 alebo v príslušnom nariadení o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry; |
2) |
„cezhraničný úsek“ je v sektore dopravy úsek,ktorým sa zabezpečuje kontinuita projektu spoločného záujmu medzi najbližšími mestskými uzlami na oboch stranách hranice dvoch členských štátov alebo medzi členským štátom a susednou krajinou; |
3) |
„susedná krajina“ je krajina patriaca do rámca európskej susedskej politiky vrátane strategického partnerstva, politiky rozširovania a Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Európskeho združenia voľného obchodu; |
4) |
„tretia krajina“ je každá susedná krajina a všetky ostatné krajiny, s ktorými môže Únia spolupracovať v záujme dosiahnutia cieľov, ktoré sa týmto nariadením sledujú; |
5) |
„práce“ sú nákup, dodávka a využitie komponentov, systémov a služieb vrátane softvéru a realizácia stavebných a montážnych prác spojených s projektom, preberanie zariadení a spustenie projektu; |
6) |
„štúdie“ sú činnosti potrebné na prípravu realizácie projektu, ako sú prípravné štúdie, mapovacie štúdie, štúdie uskutočniteľnosti, hodnotiace, skúšobné a validačné štúdie, vrátane štúdií vo forme softvéru, a všetky ostatné podporné technické opatrenia vrátane predbežných činností zameraných na vymedzenie a prípravu projektu a rozhodnutie o jeho financovaní, akými sú prieskum v teréne a príprava finančného balíka; |
7) |
„opatrenia na podporu programu“ sú na úrovni programu, ktorý sa týmto ustanovuje, všetky sprievodné opatrenia potrebné na jeho realizáciu a na vykonanie usmernení špecifických pre jednotlivé sektory, ako sú služby, predovšetkým ustanovenie o technickej pomoci vrátane použitia finančných nástrojov, ako aj prípravné, realizačné, koordinačné a monitorovacie činnosti, konzultácie so zainteresovanými stranami a kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti, ktoré sa vyžadujú priamo na účely riadenia NPE a dosahovania jeho cieľov. Opatrenia na podporu programu zahŕňajú predovšetkým štúdie, stretnutia, mapovanie infraštruktúry, informácie, šírenie informácií, komunikačné činnosti a činnosti na zvyšovanie informovanosti, výdavky súvisiace s IT nástrojmi a sieťami zameranými na výmenu informácií o NPE, spolu so všetkými ostatnými výdavkami, ktoré vznikli Komisii v súvislosti s technickou a administratívnou pomocou a ktoré môžu byť potrebné na riadenie nástroja alebo na vykonanie jednotlivých usmernení špecifických pre príslušné sektory. Opatrenia na podporu programu zahŕňajú tiež činnosti potrebné na uľahčenie prípravy projektov spoločného záujmu, najmä v členských štátoch oprávnených na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, a to s cieľom získať financovanie na základe tohto nariadenia alebo na finančnom trhu. Opatrenia na podporu programu prípadne zahŕňajú aj náklady výkonnej agentúry, ktorú Komisia poverila realizáciou konkrétnych častí NPE (ďalej len „výkonná agentúra“); |
8) |
„opatrenie“ je akákoľvek činnosť, ktorá bola určená ako finančne a technicky nezávislá, je časovo ohraničená a je potrebná na realizáciu projektu spoločného záujmu; |
9) |
„oprávnené náklady“ majú rovnaký význam ako v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012; |
10) |
„príjemca“ je členský štát, medzinárodná organizácia alebo verejný alebo súkromný podnik alebo subjekt, ktorý bol vybraný na získanie finančnej pomoci Únie na základe tohto nariadenia a v súlade s postupmi ustanovenými v príslušnom pracovnom programe uvedenom v článku 17; |
11) |
„implementačný subjekt“ je verejný alebo súkromný podnik alebo subjekt poverený príjemcom, ktorým je členský štát alebo medzinárodná organizácia, realizovať príslušné opatrenie. O takomto poverení rozhodne príjemca na svoju vlastnú zodpovednosť a v prípade, ak si to vyžaduje zmluva o obstarávaní, potom v súlade s platnými predpismi o verejnom obstarávaní na úrovni Únie i na vnútroštátnej úrovni; |
12) |
„súhrnná sieť“ je dopravná infraštruktúra určená podľa kapitoly II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013; |
13) |
„základná sieť“ je dopravná infraštruktúra určená v súlade s kapitolou III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013; |
14) |
„koridory základnej siete“ sú nástroj uľahčujúci koordinovanú realizáciu základnej siete podľa kapitoly IV nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 [a sú uvedené v časti I prílohy k tomuto nariadeniu; |
15) |
„úzke miesto“ je v sektore dopravy fyzická, technická alebo funkčná prekážka, ktorá vedie k narušeniu systému s dôsledkami pre plynulosť diaľkových alebo cezhraničných tokov a ktorá sa dá prekonať vytvorením novej infraštruktúry alebo podstatnou modernizáciou existujúcej infraštruktúry, čím sa môže dosiahnuť významné zlepšenie, ktorým sa vyriešia obmedzenia vyplývajúce z úzkeho miesta; |
16) |
„priorita“ je ktorýkoľvek prioritný koridor elektriny, prioritný koridor ropy a ktorákoľvek prioritná tematická oblasť, podľa nariadeniu (EÚ) č. 347/2013; |
17) |
„telematické aplikácie" sú aplikácie vymedzené v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013; |
18) |
„energetická infraštruktúra“ je infraštruktúra vymedzená v nariadení (EÚ) č. 347/2013; |
19) |
„synergia medzi sektormi“ je existencia podobných alebo doplnkových opatrení uskutočňovaných v najmenej dvoch zo sektorov dopravy, telekomunikácií a energetiky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, umožňujúca optimalizovať náklady alebo výsledky prostredníctvom spoločného využívania finančných, technických alebo ľudských zdrojov; |
20) |
„izolovaná sieť“ je železničná sieť členského štátu alebo jej časť, ako je vymedzená v nariadení (EÚ) č. 1315/2013. |
Článok 3
Všeobecné ciele
NPE umožňuje, aby boli projekty spoločného záujmu pripravené a realizovali sa v rámci politiky transeurópskych sietí v sektoroch energetiky, dopravy a telekomunikácií. NPE podporuje najmä realizáciu tých projektov spoločného záujmu, ktoré sú zamerané na rozvoj a výstavbu nových infraštruktúr a služieb alebo na modernizáciu existujúcich infraštruktúr a služieb v sektoroch dopravy, telekomunikácií a energetiky. V sektore dopravy sú jeho prioritou chýbajúce prepojenia. NPE tiež prispieva k podpore projektov s európskou pridanou hodnotou a so značným prínosom pre spoločnosť, ktoré nie sú dostatočne financované zo strany trhu. Pre sektory dopravy, telekomunikácii a energetiky platia tieto všeobecné ciele:
a) |
v súlade so stratégiou Európa 2020 prispievať k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu rozvojom moderných a vysokovýkonných transeurópskych sietí, ktoré zohľadňujú budúce dopravné toky, a tým priniesť úžitok pre celú Úniu s výhľadom na zlepšovanie konkurencieschopnosti na svetovom trhu a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v rámci vnútorného trhu a vytvoriť priaznivejšie prostredie pre súkromné, verejné alebo verejno-súkromné investície prostredníctvom kombinácie finančných nástrojov a priamej podpory Únie, kde by projekty mohli využívať kombináciu viacerých nástrojov, a prostredníctvom vhodného využívania synergií vo všetkých sektoroch. Dosiahnutie tohto cieľa sa hodnotí podľa objemu súkromných investícií, verejných investícií alebo investícií v rámci verejno-súkromného partnerstva do projektov spoločného záujmu, a predovšetkým podľa objemu súkromných investícií do projektov spoločného záujmu realizovaných pomocou finančných nástrojov na základe tohto nariadenia. Osobitná pozornosť sa bude venovať efektívnemu využívaniu verejných investícii; |
b) |
umožniť Únii dosiahnuť ciele v oblasti udržateľného rozvoja vrátane cieľa do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990, zvýšiť energetickú efektívnosť o 20 % a zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na 20 %, a tým prispieť k dosiahnutiu strednodobých a dlhodobých cieľov Únie týkajúcich sa eliminácie emisií uhlíka a súčasne zabezpečiť väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi. |
Článok 4
Špecifické sektorové ciele
1. Bez toho, aby boli dotknuté všeobecné ciele stanovené v článku 3, NPE prispieva k dosiahnutiu cieľov špecifických pre jednotlivé sektory uvedených v odsekoch 2,3 a 4 tohto článku:
2. V sektore dopravy NPE podporuje projekty spoločného záujmu, ako sú stanovené v článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 zamerané na dosahovanie ďalej uvedených cieľov, ako sa ďalej vymedzuje v článku 4 uvedeného nariadenia:
a) |
odstránenie úzkych miest, zlepšenie interoperability železníc, premostenie chýbajúcich prepojení a najmä skvalitnenie cezhraničných úsekov. Dosiahnutie tohto cieľa sa meria:
|
b) |
zabezpečenie udržateľných a efektívnych dopravných systémov z dlhodobého hľadiska na účely prípravy na očakávané budúce dopravné toky, ako aj umožnenia eliminácie emisií uhlíka v prípade všetkých druhov dopravy na základe prechodu na inovatívne nízkouhlíkové a energeticky efektívne dopravné technológie, a to pri optimalizácii bezpečnosti. Dosiahnutie tohto cieľa sa meria:
|
c) |
optimalizácia integrácie a vzájomného prepojenia druhov dopravy a zvýšenie interoperability dopravných služieb pri zabezpečovaní dostupnosti dopravných infraštruktúr. Dosiahnutie tohto cieľa sa meria:
|
Príslušné ukazovatele uvedené v tomto odseku sa nevzťahujú na členské štáty, ktoré nemajú železničnú sieť alebo nemajú sieť vnútrozemských vodných ciest.
Uvedené ukazovatele sa nepovažujú za výberové kritériá ani kritériá oprávnenosti pre opatrenia, ktoré sa majú podporiť prostredníctvom NPE.
Orientačné percentuálne hodnoty, v ktorých sa zohľadňuje pomerná časť celkových rozpočtových zdrojov podľa článku 5 ods. 1 písm. a), ktoré sa majú prideliť pre každý z troch cieľov špecifických pre sektor dopravy, sú stanovené v časti VI prílohy I k tomuto nariadeniu. Komisia sa od týchto orientačných percentuálnych hodnôt môže odchýliť najviac o 5 percentuálnych bodov.
3. V sektore energetiky NPE podporuje projekty spoločného záujmu zamerané na dosahovanie jedného alebo viacerých z týchto cieľov:
a) |
zvyšovanie konkurencieschopnosti podporou ďalšej integrácie vnútorného energetického trhu a cezhraničnej interoperability elektrických a plynovodných sietí. Dosiahnutie tohto cieľa sa meria ex post na základe:
|
b) |
zvýšenie bezpečnosti Únie, pokiaľ ide o dodávky energie; Dosiahnutie tohto cieľa sa meria ex post na základe:
|
c) |
prispenie k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia okrem iného prostredníctvom integrácie energie z obnoviteľných zdrojov do prenosovej sústavy a rozvojom inteligentných energetických sietí a sietí pre oxid uhličitý. Dosiahnutie tohto cieľa sa meria ex post na základe:
|
Ukazovatele uvedené v tomto odseku využívané na meranie dosiahnutých cieľov ex post nepredstavujú podmienky účasti ani kritériá oprávnenosti pre opatrenia podporované prostredníctvom NPE.
Podmienky oprávnenosti na finančnú pomoc Únie pre projekty spoločného záujmu sú stanovené v článku 14 nariadenia (EÚ) č. 347/2013, zatiaľ čo výberové kritériá pre projekty spoločného záujmu sú stanovené v článku 4 uvedeného nariadenia.
4. V sektore telekomunikácií NPE podporuje opatrenia, ktorými sa sledujú ciele vymedzené v nariadení o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry.
Článok 5
Rozpočet
1. Finančné krytie na vykonávanie NPE na obdobie rokov 2014 až 2020 je 33 242 259 000 (20) EUR v bežných cenách. Táto suma sa rozdelí takto:
a) |
sektor dopravy: 26 250 582 000 EUR, z čoho 11 305 500 000 EUR sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením výhradne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu; |
b) |
sektor telekomunikácií: 1 141 602 000 EUR; |
c) |
sektor energetiky: 5 850 075 000 EUR. |
Uvedené sumy nemajú vplyv na uplatňovanie mechanizmu flexibility stanovené v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (21).
2. Finančné krytie na vykonávanie NPE sa vzťahuje na výdavky týkajúce sa:
a) |
opatrení prispievajúcich k projektom spoločného záujmu a opatreniam na podporu programu podľa článku 7; |
b) |
opatrení na podporu programu, ktoré sú potrebné na zabezpečenie prechodu medzi NPE a opatreniami prijatými podľa nariadenia (ES) č. 680/2007, a to až do výšky 1 % finančného krytia; náklady výkonnej agentúry sa započítajú do stropu. |
3. Po uskutočnení strednodobého hodnotenia podľa článku 27 ods. 1 môžu Európsky parlament a Rada na návrh Komisie presúvať rozpočtové prostriedky medzi sektormi dopravy, telekomunikácií a energetiky podľa odseku 1 s výnimkou 11 305 500 000 EUR presunutých z Kohézneho fondu na financovanie projektov v sektore dopravy v členských štátoch oprávnených na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu.
4. Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca na roky 2014 - 2020.
KAPITOLA II
Formy financovania a všeobecné finančné ustanovenia
Článok 6
Formy finančnej pomoci
1. NPE sa realizuje v jednej alebo viacerých formách finančnej pomoci, uvedených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012, predovšetkým vo forme grantov, obstarávaní a finančných nástrojov.
2. Na účely tohto nariadenia sa v pracovných programoch uvedených v článku 17 stanovia formy finančnej pomoci, predovšetkým granty, obstarávania a finančné nástroje.
3. Komisia môže na základe analýzy nákladov a prínosov poveriť čiastočnou realizáciou NPE subjekty uvedené v článku 58 ods. 1 písm. a) a článku 62 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, a najmä výkonnú agentúru, na účely požiadaviek optimálneho riadenia a efektívnosti NPE pre sektory dopravy, telekomunikácií a energetiky. Komisia môže okrem toho poveriť čiastočnou realizáciou NPE subjekty uvedené v článku 58 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.
Článok 7
Oprávnenosť a podmienky finančnej pomoci
1. Oprávnené na podporu prostredníctvom finančnej pomoci Únie vo forme grantov, nástrojov obstarávania a finančných nástrojov sú len opatrenia, ktoré prispievajú k projektom spoločného záujmu podľa nariadení (EÚ) č. 1315/2013 a (EÚ) č. 347/2013 a nariadenia o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, a opatrenia na podporu programu.
2. V sektore dopravy sú oprávnené na podporu prostredníctvom finančnej pomoci Únie vo forme obstarávania a finančných nástrojov podľa tohto nariadenia len opatrenia, ktoré prispievajú k projektom spoločného záujmu v súlade s nariadením (EÚ) č. 1315/2013, a činnosti na podporu programu. Na finančnú pomoc Únie vo forme grantov podľa tohto nariadenia sú oprávnené len tieto opatrenia:
a) |
opatrenia, ktorými sa realizuje základná sieť v súlade s kapitolou III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 vrátane zavádzania nových technológií a inovácií v súlade s článkom 33 uvedeného nariadenia, a projekty a horizontálne priority stanovené v časti I prílohy I k tomuto nariadeniu; |
b) |
opatrenia, ktorými sa realizuje súhrnná sieť v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013, keď takéto opatrenia prispievajú k premosteniu chýbajúcich prepojení, uľahčeniu cezhraničných dopravných tokov alebo odstráneniu úzkych miest a tiež keď takéto opatrenia prispievajú k rozvoju základnej siete alebo prepojeniu koridorov základnej siete, alebo keď takéto opatrenia prispievajú k zavádzaniu ERTMS na hlavných trasách koridorov železničnej nákladnej dopravy podľa prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 913/2010 až do stropu 5 % finančného krytia pre sektor dopravy podľa článku 5 tohto nariadenia; |
c) |
štúdie na projekty spoločného záujmu ako sú vymedzené v článku 8 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) č. 1315/2013; |
d) |
štúdie na cezhraničné prioritné projekty ako sú vymedzené v prílohe III k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady č. 661/2010/EÚ (22); |
e) |
opatrenia podporujúce projekty spoločného záujmu ako sú vymedzené v článku 8 ods. 1 písm. a), d) a e) nariadenia (EÚ) č. 1315/2013; |
f) |
opatrenia, ktorými sa realizuje dopravná infraštruktúra v uzloch základnej siete vrátane mestských uzlov ako sú vymedzené v článku 41 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013; |
g) |
opatrenia podporujúce systémy telematických aplikácií v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013; |
h) |
opatrenia podporujúce služby nákladnej dopravy v súlade s článkom 32 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013; |
i) |
opatrenia na zníženie hluku zo železničnej nákladnej dopravy, a to aj úpravou existujúcich koľajových vozidiel, okrem iného v spolupráci so železničným sektorom; |
j) |
opatrenia na podporu programu; |
k) |
opatrenia, ktorými sa realizuje bezpečná a zabezpečená infraštruktúra v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013; |
l) |
opatrenia podporujúce námorné diaľnice podľa článku 21 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013; |
Opatrenia súvisiace s dopravou, ktoré zahŕňajú cezhraničný úsek alebo časť takéhoto úseku, sú oprávnené získať finančnú pomoc Únie, len ak existuje písomná dohoda medzi dotknutými členskými štátmi alebo dotknutými členskými štátmi a tretími krajinami týkajúca sa dokončenia cezhraničného úseku.
3. V sektore energetiky sú všetky opatrenia, ktorými sa realizujú tie projekty spoločného záujmu, ktoré sa týkajú prioritných koridorov a oblastí uvedených v časti II prílohy k tomuto nariadeniu a ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 14 nariadenia (EÚ) č. 347/2013, ako aj činnosti na podporu programu, sú oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme finančných nástrojov, obstarávaní a grantov podľa tohto nariadenia.
S cieľom umožniť najefektívnejšie využitie rozpočtu Únie na posilnenie multiplikačného efektu finančnej pomoci Únie a vždy, keď je to vhodné, poskytne Komisia finančnú pomoc prioritne vo forme finančných nástrojov, a to v závislosti od odozvy na trhu a pri dodržaní stropu pre použitie finančných nástrojov v súlade s článkom 14 ods. 2 a článkom 21 ods. 4.
4. V sektore telekomunikácií sú oprávnenými na získanie finančnej pomoci Únie podľa tohto nariadenia všetky opatrenia, ktorými sa realizujú projekty spoločného záujmu, a opatrenia na podporu programu, stanovené v nariadení o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry a spĺňajúce kritériá stanovené na základe uvedeného nariadenia:
a) |
generické služby, platformy základných služieb a opatrenia na podporu programu sa financujú prostredníctvom grantov a/alebo obstarávania; |
b) |
opatrenia v oblasti širokopásmových sietí sa financujú prostredníctvom finančných nástrojov; |
5. Opatrenia so synergiami medzi sektormi, ktoré prispievajú k projektom spoločného záujmu oprávneným na základe aspoň dvoch nariadení uvedených v článku 2 ods. 1, sú oprávnené na získanie finančnej pomoci na základe tohto nariadenia na účely multisektorových výziev na predkladanie návrhov podľa článku 17 ods. 7 len vtedy, ak možno prvky a náklady takéhoto opatrenia jasne oddeliť podľa sektorov v zmysle odsekov 2, 3 a 4 tohto článku.
KAPITOLA III
Granty
Článok 8
Formy grantov a oprávnené náklady
1. Granty podľa tohto nariadenia môžu nadobúdať formy uvedené v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012.
V pracovných programoch uvedených v článku 17 tohto nariadenia sa ustanovia formy grantov, ktoré sa môžu používať na financovanie príslušných opatrení.
2. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012, môžu byť výdavky na opatrenia vyplývajúce z projektov začlenených do prvého viacročného programu a ročných pracovných programov oprávnené od 1. januára 2014.
3. Oprávnené môžu byť len výdavky, ktoré vznikli v členských štátoch s výnimkou prípadov, keď sa projekt spoločného záujmu týka územia jednej alebo viacerých tretích krajín a keď je opatrenie nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov daného projektu.
4. Náklady na zariadenia a infraštruktúru, s ktorými príjemca zaobchádza ako s kapitálovými nákladmi, môžu byť oprávnené až do svojej plnej výšky.
5. Výdavky súvisiace s environmentálnymi štúdiami o ochrane životného prostredia a o súlade s príslušným právom Únie môžu byť oprávnené.
6. Výdavky súvisiace s kúpou pozemkov nepredstavujú oprávnené náklady s výnimkou finančných prostriedkov presunutých z Kohézneho fondu v sektore dopravy v súlade s nariadením,ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde.
7. Oprávnené náklady zahŕňajú daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v súlade s článkom 126 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.
Pokiaľ ide o 11 305 500 000 EUR presunutých z Kohézneho fondu, ktoré sa majú použiť v členských štátoch oprávnených na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, pravidlá oprávnenosti týkajúce sa DPH sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond uvedený v nariadení, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde.
8. Pravidlá oprávnenosti nákladov, ktoré vznikli príjemcom, sa primerane vzťahujú aj na náklady, ktoré vznikli implementačným subjektom.
Článok 9
Podmienky účasti
1. Návrhy predkladá jeden alebo viac členských štátov alebo po dohode s príslušnými členskými štátmi medzinárodné organizácie, spoločné podniky alebo verejné alebo súkromné podniky či subjekty zriadené v členských štátoch.
2. Návrhy môžu predkladať subjekty, ktoré nemajú právnu subjektivitu podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov za podmienky, že ich zástupcovia majú právomoc prevziať právne záväzky v ich mene a poskytnúť záruku na ochranu finančných záujmov Únie rovnocennú záruke poskytovanej právnickými osobami.
3. Návrhy predložené fyzickými osobami nie sú oprávnené.
4. Tretie krajiny a subjekty zriadené v tretích krajinách sa môžu podieľať na opatreniach prispievajúcich k projektom spoločného záujmu, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu a ak je ich účasť riadne odôvodnená.
Nesmú získavať finančnú pomoc na základe tohto nariadenia okrem prípadov, keď je to nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu.
5. Viacročné a ročné pracovné programy uvedené v článku 17 môžu obsahovať dodatočné špecifické pravidlá týkajúce sa podávania návrhov.
Článok 10
Miery financovania
1. Okrem prípadov uvedených v nariadení (EÚ) č. 966/2012 sa návrhy vyberajú na základe výzvy na predkladanie návrhov založených na pracovných programoch uvedených v článku 17 tohto nariadenia.
2. V sektore dopravy suma finančnej pomoci Únie neprekročí:
a) |
v prípade grantov na štúdie 50 % oprávnených nákladov; |
b) |
v prípade grantov na stavebné práce týkajúce sa:
|
c) |
v prípade grantov na systémy a služby telematických aplikácií:
|
3. V sektore energetiky objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % oprávnených nákladov na štúdie a/alebo stavebné práce. Miera financovania sa môže zvýšiť maximálne na 75 % pri opatreniach, ktoré vychádzajú z dokumentov uvedených v článku 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 a ktoré poskytujú vysokú úroveň regionálnej bezpečnosti zásobovania alebo bezpečnosti zásobovania v celej Únii, posilňujú solidaritu Únie alebo predstavujú vysoko inovačné riešenia.
4. V sektore telekomunikácií suma finančnej pomoci Únie neprekročí:
a) |
v prípade opatrení v oblasti generických služieb: 75 % oprávnených nákladov; |
b) |
v prípade horizontálnych opatrení vrátane mapovania infraštruktúry, partnerských programov (twinning) a technickej pomoci: 75 % oprávnených nákladov. |
Základné služby sa zvyčajne financujú na základe obstarávania. Vo výnimočných prípadoch sa môžu financovať z grantu pokrývajúceho až 100 % oprávnených nákladov bez toho, aby bola dotknutá zásada spolufinancovania.
5. Miery financovania možno zvýšiť až o 10 percentuálnych bodov nad percentuálne hodnoty podľa odsekov 2, 3 a 4 v prípade opatrení so synergiami medzi najmenej dvoma sektormi, na ktoré sa vzťahuje NPE. Toto zvýšenie by sa nemalo uplatňovať na miery spolufinancovania uvedené v článku 11.
6. Objem finančnej pomoci, ktorá sa má udeliť vybraným opatreniam, sa bude upravovať na základe analýzy nákladov a prínosov pre každý projekt, dostupnosti rozpočtových zdrojov Únie a potreby maximalizovať pákový efekt financovania Únie.
Článok 11
Špecifické výzvy v súvislosti s finančnými prostriedkami prevedenými z Kohézneho fondu v oblasti dopravy
1. Pokiaľ ide o 11 305 500 000 EUR prevedených z Kohézneho fondu, ktoré sa majú použiť výhradne v členských štátoch oprávnených na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, predložia sa osobitné výzvy na predkladanie projektov na realizáciu základnej siete alebo projektov a horizontálnych priorít stanovených v časti I prílohy I výhradne v členských štátoch oprávnených na prostriedky z Kohézneho fondu.
2. Na takéto osobitné výzvy sa vzťahujú pravidlá platné podľa tohto nariadenia pre sektor dopravy. Do 31. decembra 2016 musí výber projektov oprávnených na financovanie rešpektovať národné prideľovanie prostriedkov z Kohézneho fondu. S účinnosťou od 1. januára 2017 budú zdroje presunuté do NPE, ktoré neboli zaviazané na projekt dopravnej infraštruktúry, dané k dispozícii všetkým členským štátom oprávneným na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu s cieľom financovania projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením.
3. S cieľom podporiť členské štáty oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, ktoré môžu mať ťažkosti s prípravou projektov, ktoré sú dostatočne pripravené a/alebo kvalitné, a ktoré majú dostatočnú pridanú hodnotu pre Úniu, sa osobitný dôraz kladie na činnosti na podporu programov v rámci NPE, ktoré sú zamerané na posilnenie inštitucionálnej kapacity a efektivity verejnej správy a verejných služieb súvisiacich s rozvojom a realizáciou projektov uvedených v časti I prílohy 1. S cieľom zabezpečiť čo najväčšiu mieru čerpania presunutých finančných prostriedkov vo všetkých členských štátoch oprávnených na prostriedky z Kohézneho fondu môže Komisia organizovať dodatočné výzvy.
4. Sumu 11 305 500 000 EUR presunutú z Kohézneho fondu možno použiť s cieľom viazať rozpočtové zdroje na finančné nástroje podľa tohto nariadenia len počnúc 1. januárom 2017. Od tohto dátumu možno sumu 11 305 500 000 EUR presunutú z Kohézneho fondu použiť s cieľom viazať rozpočtové zdroje na projekty, pre ktoré už poverené subjekty prijali zmluvné záväzky.
5. Bez ohľadu na článok 10 v prípade sumy 11 305 500 000 EUR presunutej z Kohézneho fondu, ktorá sa má použiť výhradne v členských štátoch oprávnených na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, maximálne miery financovania sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond ako sa uvádza v nariadení, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde pre:
a) |
opatrenia v prípade grantov na štúdie; |
b) |
opatrenia v prípade grantov na stavebné práce:
|
c) |
opatrenia v prípade grantov na systémy a služby telematických aplikácií:
|
d) |
opatrenia v prípade grantov na podporu nových technológií a inovácií pre všetky druhy dopravy. |
Článok 12
Zrušenie, zníženie, pozastavenie a ukončenie grantu
1. S výnimkou riadne odôvodnených prípadov Komisia zruší poskytnutú finančnej pomoci štúdiám, ktoré sa nezačali realizovať do jedného roku od dátumu začatia stanoveného v podmienkach platných pre poskytnutie pomoci alebo do dvoch rokov po tomto dátume pre všetky ostatné opatrenia, ktoré sú oprávnené získať finančnú pomoc podľa tohto nariadenia.
2. Komisia môže pozastaviť, znížiť, vymáhať alebo ukončiť finančnú pomoc v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 alebo po posúdení dosiahnutého pokroku projektu, a to predovšetkým v prípade výrazných oneskorení v realizácii opatrenia.
3. Komisia môže požiadať o úplné alebo čiastočné vrátenie poskytnutej finančnej pomoci, ak v priebehu dvoch rokov od konečného dátumu stanoveného v podmienkach platných pre poskytnutie pomoci, nebola dokončená realizácia opatrenia, ktoré získalo finančnú pomoc.
4. Pred tým, ako Komisia príjme akékoľvek rozhodnutie podľa odsekov 1, 2 a 3 tohto článku, dôkladne preskúma daný prípad v koordinácii so subjektami uvedenými v článku 6 ods. 3 a informuje dotknutých príjemcov tak, aby mohli predložiť svoje stanoviská v primeranej lehote. Po strednodobom hodnotení Komisia oznámi Európskemu parlamentu a Rade všetky rozhodnutia prijaté počas prijímania ročných pracovných programov podľa článku 17.
KAPITOLA IV
Obstarávanie
Článok 13
Obstarávanie
1. V postupoch verejného obstarávania, ktoré vykonáva Komisia alebo jeden zo subjektov uvedených v článku 6 ods. 3 vo vlastnom mene alebo spoločne s členskými štátmi sa môžu:
a) |
stanoviť osobitné podmienky, napríklad miesto výkonu obstarávaných činností, ak sú takéto podmienky riadne odôvodnené cieľmi opatrení a za predpokladu, že takéto podmienky neporušujú zásady verejného obstarávania Únie a členských štátov; |
b) |
povoliť zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu („využitie viacerých zdrojov“). |
2. Odsek 1 sa môže uplatňovať aj na postupy obstarávania vykonávané príjemcami grantov, ak je to riadne odôvodnené a vyžaduje si to realizácia opatrení.
KAPITOLA V
Finančné nástroje
Článok 14
Typy finančných nástrojov
1. Finančné nástroje vytvorené v súlade s hlavou VIII nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa môžu využívať na účely uľahčenia prístupu k finančným prostriedkom pre subjekty realizujúce opatrenia, ktoré prispievajú k projektom spoločného záujmu vymedzeným v nariadeniach (EÚ) č. 1315/2013 a (EÚ) č. 347/2013 a v nariadení o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, a na dosiahnutie ich cieľov. Finančné nástroje sú založené na hodnoteniach ex ante nedokonalostí trhu alebo suboptimálnych investičných situáciách a investičných potrebách. Hlavné podmienky a postupy týkajúce sa jednotlivých finančných nástrojov sú ustanovené v časti III prílohy I k tomuto nariadeniu.
2. Celkový príspevok z rozpočtu Únie na finančné nástroje nepresiahne 10 % celkového finančného krytia NPE uvedeného v článku 5 ods. 1.
3. Všetky finančné nástroje zriadené podľa nariadenia (ES) č. 680/2007 a nástroj na rozdelenie rizika pre projektové dlhopisy zriadené podľa rozhodnutia č. 1639/2006/ES sa v prípade, že je to uplatniteľné, môžu na základe predchádzajúceho hodnotenia zlúčiť spolu s nástrojmi podľa tohto nariadenia.
Zlúčenie projektových dlhopisov podlieha predbežnej správe, ktorá sa vypracuje v druhej polovici roka 2013, ako sa ustanovuje v nariadení (ES) č. 680/2007 a v rozhodnutí č. 1639/2006/ES. Iniciatíva projektových dlhopisov sa začína postupne realizovať počas rokov 2014 a 2015 do výšky stropu 230 000 000 EUR. Plná realizácia iniciatívy závisí od nezávislého hodnotenia v plnom rozsahu, ktoré sa vykoná v roku 2015, ako sa ustanovuje v nariadení (ES) č. 680/2007 a v rozhodnutí č. 1639/2006/ES. Komisia na základe tohto hodnotenia a na základe zohľadnenia všetkých možností posúdi navrhnutie vhodných regulačných zmien vrátane legislatívnych zmien, a to najmä vtedy, keď sa ukáže, že predpokladaná odozva na trhu nie je uspokojivá, alebo keď sa objavia dostatočne dlhodobo dostupné alternatívne zdroje dlhodobého dlhového financovania.
4. Použiť sa môžu tieto finančné nástroje:
a) |
kapitálové nástroje, napríklad investičné fondy zamerané na poskytovanie rizikového kapitálu na opatrenia prispievajúce k projektom spoločného záujmu; |
b) |
úvery a/alebo záruky, ktorých poskytovanie sa uľahčuje pomocou nástrojov na zdieľanie rizika, vrátane podporného úverového mechanizmu pre projektové dlhopisy, ktoré slúžia na zaistenie individuálnych projektov alebo portfólií projektov a ktoré vydala finančná inštitúcia zo svojich vlastných zdrojov s príspevkom Únie na tvorbu rezerv a/alebo alokáciu kapitálu. |
Článok 15
Podmienky poskytovania finančnej pomoci prostredníctvom finančných nástrojov
1. Opatrenia podporované prostredníctvom finančných nástrojov sa vyberajú na základe pripravenosti, pričom sa zohľadňuje sektorová diverzifikácia v súlade s článkami 3 a 4, ako aj geografická rovnováha v členských štátoch. Opatrenia spĺňajú tieto kritériá:
a) |
majú európsku pridanú hodnotu; |
b) |
zodpovedajú cieľom stratégie Európa 2020; |
c) |
prinášajú pákový efekt, pokiaľ ide o podporu Únie, čo znamená, že ich cieľom je mobilizovať celkové investície prevyšujúce veľkosť príspevku Únie podľa vopred definovaných ukazovateľov. |
2. Únia, ktorýkoľvek členský štát a iní investori môžu poskytovať finančnú pomoc navyše príspevkov získaných použitím finančných nástrojov pod podmienkou, že Komisia súhlasí so všetkými zmenami kritérií oprávnenosti opatrení a/alebo investičnej stratégie príslušného nástroja, ktoré môžu byť potrebné z dôvodu dodatočných príspevkov.
3. Cieľom finančných nástrojov je zvýšiť multiplikačný efekt výdavkov Únie pritiahnutím dodatočných zdrojov od súkromných investorov. Finančné nástroje môžu vytvárať akceptovateľné výnosy potrebné na dosiahnutie cieľov ostatných partnerov alebo investorov, pričom ich cieľom je zároveň zachovať hodnotu aktív poskytnutých prostredníctvom rozpočtu Únie.
4. Finančné nástroje podľa tohto nariadenia sa môžu kombinovať s grantmi financovanými z rozpočtu Únie.
5. Komisia môže v pracovných programoch uvedených v článku 17 stanoviť dodatočné podmienky v súlade so špecifickými potrebami sektorov dopravy, telekomunikácií a energetiky.
Článok 16
Opatrenia v tretích krajinách
Opatrenia v tretích krajinách sa môžu podporovať prostredníctvom finančných nástrojov, ak sú takéto opatrenia potrebné na realizáciu projektu spoločného záujmu.
KAPITOLA VI
Tvorba programov, realizácia a kontrola
Článok 17
Viacročné a/alebo ročné pracovné programy
1. Komisia prijíma prostredníctvom vykonávacích aktov viacročné a ročné pracovné programy pre každý sektor dopravy, telekomunikácií a energetiky. Komisia môže prijímať aj viacročné a ročné pracovné programy, ktoré sa týkajú viac ako jedného sektora. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 2.
2. Komisia preskúma viacročné pracovné programy minimálne v polovici trvania. V prípade potreby upraví viacročný pracovný program prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 2.
3. Komisia prijme viacročné pracovné programy v sektore dopravy pre projekty spoločného záujmu uvedené v časti I prílohy I.
Výška finančného krytia sa pohybuje v rozsahu od 80 % do 85 % rozpočtových prostriedkov uvedených v článku 5 ods. 1 písm. a).
Projekty uvedené v časti I prílohy I nie sú pre členské štáty z hľadiska programových rozhodnutí záväzné. Rozhodnutie o realizácii týchto projektov je v právomoci členských štátov a závisí od kapacít financovania z verejných zdrojov a od sociálno-ekonomickej životaschopnosti týchto projektov v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013.
4. Komisia prijme ročné pracovné programy v sektoroch dopravy, telekomunikácií a energetiky pre projekty spoločného záujmu, ktoré nie sú súčasťou viacročných pracovných programov.
5. Komisia pri prijímaní viacročných a sektorových ročných pracovných programov určí podmienky účasti a kritériá na vyhodnotenie ponúk v súlade s cieľmi a prioritami ustanovenými v článkoch 3 a 4 tohto nariadenia a v nariadeniach (EÚ) č. 1315/2013 a (EÚ) č. 347/2013 alebo v nariadení o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry. Pri určovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk Komisia zohľadní všeobecné usmernenia stanovené v časti V prílohy I k tomuto nariadeniu.
6. Pokiaľ ide o sektor energetiky, v prvých dvoch ročných pracovných programoch sa prioritne zohľadnia projekty spoločného záujmu a súvisiace opatrenia zamerané na odstránenie energetickej izolácie a úzkych miest, ako aj na dokončenie vnútorného trhu s energiou.
7. Pracovné programy sa koordinujú tak, aby sa využila synergia medzi sektormi dopravy, energetiky a telekomunikácií, predovšetkým v takých oblastiach ako inteligentné energetické siete, elektrická mobilita, inteligentné a udržateľné dopravné systémy, spoločné práva voľného priechodu alebo prepájanie infraštruktúr. Komisia prijme aspoň jednu viacsektorovú výzvu na predkladanie návrhov pre opatrenia oprávnené podľa článku 7 ods. 5, pričom finančné sumy pridelené pre každý sektor sú úmerné podielu každého sektora na oprávnených nákladoch týchto opatrení vybraných na financovanie v rámci NPE.
Článok 18
Udelenie finančnej pomoci Únie
1. Po každej výzve na predkladanie návrhov na základe viacročného pracovného programu alebo ročného pracovného programu ako sa uvádza v článku 17 Komisia, konajúc v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25, rozhodne o sume finančnej pomoci, ktorá sa udelí vybraným projektom alebo častiam projektov. Komisia stanoví podmienky a spôsoby ich realizácie.
2. Komisia informuje príjemcov a príslušné členské štáty o každej udelenej finančnej pomoci.
Článok 19
Ročné splátky
Komisia môže rozdeliť viazané rozpočtové prostriedky na ročné splátky. V takom prípade Komisia viaže ročné splátky tak, že berie do úvahy pokrok v realizácii opatrení, ktorým sa poskytuje finančná pomoc, ich odhadované potreby a dostupné rozpočtové prostriedky.
Komisia oznamuje príjemcom grantov, príslušným členským štátom a – ak sa to vzťahuje na finančné nástroje – dotknutým finančným inštitúciám orientačný harmonogram týkajúci sa viazania jednotlivých ročných splátok.
Článok 20
Prenos ročných rozpočtových prostriedkov
Rozpočtové prostriedky, ktoré sa nepoužili do konca rozpočtového roka, pre ktorý boli zahrnuté do rozpočtu, sa prenášajú v súlade s nariadením (EÚ). č. 966/2012.
Článok 21
Delegované akty
1. Komisia je v prípade schválenia príslušným členským štátom/príslušnými členskými štátmi podľa článku 172 druhého odseku ZFEÚ splnomocnená v súlade s článkom 26 tohto nariadenia prijímať delegované akty týkajúce sa úpravy časti I prílohy I k tomuto nariadeniu, aby sa zohľadnili meniace sa priority financovania v transeurópskych sieťach a zmeny týkajúce sa projektov spoločného záujmu uvedených v nariadení (EÚ) č. 1315/2013. Pri zmene časti I prílohy I k tomuto nariadeniu Komisia zabezpečí:
a) |
že projekty spoločného záujmu v súlade s nariadením (EÚ) č. 1315/2013 sa pravdepodobne zrealizujú v úplnom alebo čiastočnom rozsahu v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020; |
b) |
aby boli úpravy v súlade s kritériami oprávnenosti stanovenými v článku 7 tohto nariadenia; |
c) |
pokiaľ ide o časť I prílohy I k tomuto nariadeniu, aby všetky oddiely obsahovali projekty týkajúce sa infraštruktúry, ktorých realizácia si bude vyžadovať ich zaradenie do viacročného pracovného programu podľa článku 17 ods. 3 tohto nariadenia, a to bezo zmeny smerovania koridorov základnej siete. |
2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 26 tohto nariadenia prijímať delegované akty, ktorými upraví hlavné podmienky a postupy ustanovené v časti III prílohy I k tomuto nariadeniu, ktorým sa upravuje príspevok Únie v súvislosti s každým finančným nástrojom zriadeným v rámci dlhového rámca a kapitálového rámca ustanovených v časti III prílohy I k tomuto nariadeniu, a to v súlade s výsledkami predbežnej správy a nezávislého hodnotenia pilotnej fázy iniciatívy projektových dlhopisov v rámci stratégie Európa 2020 v plnom rozsahu, ktorá bola ustanovená podľa rozhodnutia č. 1639/2006/ES a nariadenia (ES) č. 680/2007, a ktorými zohľadní meniace sa trhové podmienky s cieľom optimalizovať navrhovanie a implementáciu finančných nástrojov podľa tohto nariadenia.
Komisia pri zmene časti III prílohy I k tomuto nariadeniu v prípadoch stanovených v prvom pododseku vždy zabezpečí, že:
a) |
zmeny sa vykonajú v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012, vrátane hodnotenia ex ante uvedeného v článku 140 ods. 2 písm. f); a |
b) |
zmeny sa obmedzia na:
|
3. V sektore dopravy a v rámci všeobecných cieľov stanovených v článku 3 a špecifických sektorových cieľov uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 26 prijímať delegované akty podrobne stanovujúce priority financovania, ktoré sa majú v zohľadniť v pracovných programoch uvedených v článku 17 počas trvania NPE pre oprávnené činnosti podľa článku 7 ods. 2. Komisia prijme delegovaný akt do 22. decembra 2014.
4. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 26 prijímať delegované akty, ktorými zvýši strop ustanovený v článku 14 ods. 2 až do 20 %, ak sú splnené tieto podmienky:
i) |
hodnotenie pilotnej fázy iniciatívy projektových dlhopisov, ktoré sa uskutoční v roku 2015, je pozitívne; a |
ii) |
využívanie finančných nástrojov v zmysle zmluvných záväzkov týkajúcich sa projektov presiahne 8 %. |
5. Ak sa preukáže, že je potrebné odchýliť sa od alokácie na špecifický cieľ v oblasti dopravy o viac ako päť percentuálnych bodov, Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 26 prijímať delegované akty, ktorými zmení orientačné percentuálne hodnoty stanovené v časti IV prílohy I.
6. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 26 prijímať delegované akty, ktorými upraví zoznam všeobecných usmernení uvedených v časti V prílohy I, ktoré sa majú vziať do úvahy pri určovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk s cieľom zohľadniť strednodobé hodnotenie tohto nariadenia v polovici trvania alebo závery vyvodené z jeho uplatňovania. Urobí tak spôsobom zlučiteľným s príslušnými usmerneniami pre jednotlivé sektory.
Článok 22
Zodpovednosť príjemcov a členských štátov
Príjemcovia a členské štáty v rámci príslušnej oblasti svojej zodpovednosti a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti príjemcov na základe podmienok, ktoré sa vzťahujú na granty, vynaložia maximálne úsilie na realizáciu projektov spoločného záujmu, ktoré prijímajú finančnú pomoc Únie poskytnutú podľa tohto nariadenia.
Členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou vykonávajú technické monitorovanie a finančnú kontrolu opatrení a potvrdzujú, že výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s projektmi alebo časťami projektov, boli vyplatené, pričom toto vyplatenie prebehlo v súlade s príslušnými pravidlami. Členské štáty môžu požiadať Komisiu o účasť na kontrolách a inšpekciách na mieste.
Členské štáty každoročne informujú Komisiu, ak je to vhodné prostredníctvom interaktívneho geografického a technického informačného systému, o pokroku dosiahnutom pri realizácii projektov spoločného záujmu a investíciách zrealizovaných na tento účel, vrátane výšky podpory použitej na účel dosiahnutia cieľov súvisiacich so zmenou klímy. Komisia na tomto základe zverejňuje a aspoň raz ročne aktualizuje informácie o osobitných projektoch v rámci NPE.
Článok 23
Súlad s politikami a právom Únie
Podľa tohto nariadenia sa financujú len tie opatrenia, ktoré sú v súlade s právom Únie a s jej príslušnými politikami.
Článok 24
Ochrana finančných záujmov Únie
1. Komisia prijme primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby pri realizácii opatrení financovaných podľa tohto nariadenia boli finančné záujmy Únie chránené uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam účinnými kontrolami a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nenáležite vyplatených súm a prípadne aj účinnými, primeranými a odrádzajúcimi správnymi a finančnými sankciami.
2. Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc na základe dokumentov a kontrol na mieste vykonať audit opatrení všetkých príjemcov grantov, implementačných subjektov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorí získali finančné prostriedky Únie na základe tohto nariadenia.
3. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (23) a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (24) aby zistil, či došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím či zákazkou financovanou na základe tohto nariadenia.
4. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, dohody o grante, rozhodnutia o grante a zákazky, ktoré sú výsledkom vykonávania tohto nariadenia, obsahujú ustanovenia, ktorými sa Komisii, Dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľuje právo na vykonávanie takýchto auditov a vyšetrovaní v závislosti od ich príslušných právomocí.
HLAVA II
VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 25
Postup výboru
1. Komisii pomáha koordinačný výbor NPE. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje sa na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
3. Výbor zabezpečí vypracovanie horizontálneho prehľadu pracovných programov uvedených v článku 17 na účely zabezpečenia ich jednotnosti a určenia, využívania a posudzovania synergií medzi sektormi dopravy, telekomunikácií a energetiky. Snaží sa predovšetkým koordinovať tieto pracovné programy s cieľom umožniť viacsektorové výzvy na predkladanie návrhov.
Článok 26
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 21 sa Komisii udeľuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.
3. Delegovanie právomocí uvedené v článku 21 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 21 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 27
Hodnotenie
1. Najneskôr do 31. decembra 2017 Komisia v spolupráci s príslušnými členskými štátmi a príjemcami vypracuje hodnotiacu správu, ktorú predloží Európskemu parlamentu a Rade a ktorá sa bude týkať dosahovania cieľov všetkých opatrení (na úrovni výsledkov a vplyvov), efektívnosti využívania zdrojov a európskej pridanej hodnoty NPE, a to s cieľom prijať rozhodnutie o obnovení, zmene alebo pozastavení opatrení. V hodnotení sa overujú aj možnosti zjednodušenia, vnútorná a vonkajšia jednotnosť opatrení, či sú všetky ciele naďalej relevantné, ako aj to, ako prispievajú k prioritám Únie týkajúcim sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vrátane ich vplyvu na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Súčasťou hodnotiacej správy je aj posúdenie úspor z rozsahu dosiahnutých Komisiou vo finančnej, technickej a personálnej oblasti pri riadení NPE a prípadne posúdenie celkového počtu projektov, ktoré využívajú synergie medzi sektormi. V tomto posúdení sa preskúma aj možnosť zefektívnenia finančných nástrojov. V hodnotiacej správe sa zohľadnia výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení.
2. V rámci NPE sa zohľadní nezávislé hodnotenie iniciatívy projektových dlhopisov v rámci stratégie Európa 2020 v plnom rozsahu, ktoré sa má vykonať v roku 2015. Na základe tohto hodnotenia Komisia a členské štáty posúdia relevantnosť iniciatívy projektových dlhopisov v rámci stratégie Európa 2020 a jej účinnosť pri zväčšovaní objemu investícií do prioritných projektov a zefektívňovaní výdavkov Únie.
3. Komisia uskutoční hodnotenie ex post v úzkej spolupráci s členskými štátmi a príjemcami podpory. V hodnotení ex post sa preskúma efektívnosť a účinnosť NPE a jeho vplyv na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj jeho príspevok k prioritám Únie súvisiacim s inteligentným, udržateľným a inkluzívnym rastom a rozsah a výsledky podpory vynaloženej na účel dosiahnutia cieľov súvisiacich so zmenou klímy.
4. V hodnoteniach sa zohľadní dosiahnutie pokroku hodnoteného vzhľadom na výkonnostné ukazovatele uvedené v článkoch 3 a 4.
5. Komisia oznámi závery uvedených hodnotení Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
6. Komisia a členské štáty môžu s pomocou ostatných potenciálnych príjemcov uskutočniť hodnotenie metód realizácie projektov, ako aj vplyvu ich realizácie, aby posúdili, či boli dosiahnuté ciele vrátane cieľov ochrany životného prostredia.
7. Komisia môže požiadať príslušný členský štát, ktorého sa týka projekt spoločného záujmu, aby uskutočnil špecifické hodnotenie opatrení a súvisiacich projektov financovaných na základe tohto nariadenia alebo aby jej prípadne poskytol informácie a pomoc potrebnú na hodnotenie takýchto projektov.
Článok 28
Informovanosť, komunikácia a propagácia
1. Príjemcovia a prípadne aj dotknuté členské štáty zabezpečia, aby sa pre pomoc poskytnutú na základe tohto nariadenia zabezpečila náležitá propagácia a aby sa v súvislosti s ňou uplatňovala náležitá transparentnosť s cieľom informovať verejnosť o úlohe Únie pri realizácii projektov.
2. Komisia vykonáva informačné a komunikačné činnosti súvisiace s projektmi a výsledkami NPE. Zdroje pridelené na komunikačné činnosti podľa článku 5 ods. 2 takisto slúžia na pokrytie spoločnej komunikácie politických priorít Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov uvedených v článku 3.
Článok 29
Zmena nariadenia (EÚ) č. 913/2010
Nariadenie (EÚ) č. 913/2010 sa týmto mení takto:
Príloha k nariadeniu (EÚ) č. 913/2010 sa nahrádza textom prílohy II k tomuto nariadeniu. V dôsledku toho sa na revidované koridory železničnej nákladnej dopravy naďalej vzťahujú ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 913/2010.
Článok 30
Prechodné ustanovenia
Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie alebo úpravu, vrátane celkového alebo čiastočného zrušenia, príslušných projektov, a to až do ich ukončenia, ani finančnej pomoci poskytnutej Komisiou podľa nariadení (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010, alebo iných právnych predpisov, ktoré sa na túto pomoc vzťahujú k 31. decembru 2013 a ktoré sa ďalej na tieto činnosti vzťahujú až do ich ukončenia.
Článok 31
Zrušenie
Bez toho, aby bol dotknutý článok 30 tohto nariadenia sa týmto zrušujú nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 s účinnosťou od 1. januára 2014.
Článok 32
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2014.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Štrasburgu 11. decembra 2013
Za Európsky parlament
predseda
M. SCHULZ
Za Radu
predseda
V. LEŠKEVIČIUS
(1) Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 116.
(2) Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 125.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 19. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku)
(4) Ú. v. EÚ C 420, 20.12.2013, s. 1.
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 z 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289).
(6) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 89.
(7) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 13.
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 661/2010/EÚ (Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 z 22. septembra 2010 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 22).
(10) http://ec.europa.eu/transport/infrastructure/ten-t-policy/review/doc/expert-groups/expert_group_5_final_report.pdf
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104).
(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 32).
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 z 20. júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí (Ú. v. EÚ L 162, 22.6.2007, s. 1).
(16) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006 ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 až 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).
(17) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie.
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 30. novembra 2009 stanovujúce všeobecné pravidlá poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 20).
(20) Finančné krytie NPE na obdobie rokov 2014 až 2020 v stálych cenách roku 2011 je 29 300 000 000 EUR rozdelených takto: 23 174 000 000 EUR, vrátane 10 000 000 000 EUR v krajinách podporovaných v rámci politiky súdržnosti (doprava), 5 126 000 000 EUR (energetika), 1 000 000 000 EUR (telekomunikácie)
(21) Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa 2. decembra 2013 ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).
(22) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 661/2010/EÚ zo 7. júla 2010 o základných usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (Ú. v. EÚ L 204, 5.8.2010.s.1).
(23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ 248, 18.9.2013, s. 1).
(24) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
PRÍLOHA I
ČASŤ I
ZOZNAM PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÝCH PROJEKTOV ZÁKLADNEJ SIETE V SEKTORE DOPRAVY
1. Horizontálne priority
Inovačné riadenie a služby |
Jednotné európske nebo – systém SESAR |
Inovačné riadenie a služby |
Systémy telematických aplikácií pre cestnú a železničnú dopravu, vnútrozemské vodné cesty a plavidlá (ITS, ERTMS, RIS a VTMIS) |
Inovačné riadenie a služby |
Prístavy základnej námornej siete, námorné diaľnice a letiská, bezpečná a zabezpečená infraštruktúra |
Nové technológie a inovácia |
Nové technológie a inovácia v súlade s článkom 33 písm. a) až d) nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 |
2. Koridory základnej siete
Baltsko – jadranský koridor
SMEROVANIE:
Gdynia – Gdańsk – Katowice/Sławków
Gdańsk – Warszawa – Katowice
Katowice – Ostrava – Brno – Wien
Szczecin/Świnoujście – Poznań – Wrocław – Ostrava
Katowice – Žilina – Bratislava – Wien
Wien – Graz – Villach – Udine – Trieste
Udine – Venezia – Padova – Bologna – Ravenna
Graz – Maribor – Ljubljana – Koper/Trieste
PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:
Gdynia – Katowice |
železnica |
práce |
Gdynia, Gdańsk |
prístavy |
prepojenie prístavu, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem |
Warszawa – Katowice |
železnica |
práce |
Wroclaw – Poznań – Szczecin/Świnoujście |
železnica |
práce |
Świnoujście, Szczecin |
prístav |
prepojenia prístavov |
Bielsko Biala – Žilina |
cesta |
práce |
Katowice – Ostrava – Brno – Wien a Katowice – Žilina – Bratislava – Wien |
železnica |
práce, predovšetkým pokiaľ ide o cezhraničné úseky PL – CZ, CZ –AT, PL – SK a SK – AT; trať Brno – Přerov; (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem a prepojení letísk so železnicou |
Wien – Graz – Klagenfurt – Udine – Venezia – Ravenna |
železnica |
čiastočná výstavba nových tratí (tunel na úpätí Semmeringu a železničná trať Koralm), modernizácia železnice; práce prebiehajú; (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem; modernizácia existujúcej dvojkoľajovej trate medzi Udine – Cervignano a Trieste |
Graz – Maribor – Pragersko |
železnica |
štúdie a práce na druhej trati |
Trieste, Venezia, Ravenna, Koper |
prístavy |
prepojenie prístavov; (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem |
Koridor Severné more – Baltské more
SMEROVANIE:
Helsinki – Tallinn – Rīga
Ventspils – Rīga
Rīga – Kaunas
Klaipėda – – Kaunas – Vilnius
Kaunas – Warszawa
Hranica s Bieloruskom – Warszawa – Poznań – Frankfurt/Oder – Berlin – Hamburg
Berlin – Magdeburg – Braunschweig – Hannover
Hannover – Bremen – Bremerhaven/Wilhelmshaven
Hannover – Osnabrück – Hengelo – Almelo – Deventer – Utrecht
Utrecht – Amsterdam
Utrecht – Rotterdam – Antwerpen
Hannover – Köln – Antwerpen
PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:
Helsinki – Tallinn |
prístavy, námorné diaľnice |
prepojenia prístavov, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem a ich prepojení, kapacity na lámanie ľadu, námorné diaľnice |
Tallinn – Rīga – Kaunas – Warszawa |
železnica |
(podrobné) štúdie novej plne interoperabilnej trate s UIC rozchodom; práce na novej trati sa majú začať do roku 2020, modernizácia novej trate na území Poľska; prepojenia železníc – letísk/prístavov, terminály železničnej/cestnej dopravy, námorné diaľnice |
Ventspils – Rīga |
železnica |
modernizácia, prepojenia prístavu, námorné diaľnice |
Klaipėda – – Kaunas |
železnica |
modernizácia, prepojenia prístavu, námorné diaľnice |
Kaunas – Vilnius |
železnica |
modernizácia, prepojenia letísk, terminály železničnej/cestnej dopravy |
Koridor Via Baltica |
cesta |
práce na cezhraničných úsekoch (EE, LV, LT, PL) |
Hranica s Bieloruskom – Warszawa – Poznań – hranica s Nemeckom |
železnica |
práce na existujúcej trati, štúdie vysokorýchlostnej železnice |
Hranica s Poľskom – Berlin – Hannover – Amsterdam/Rotterdam |
železnica |
štúdie a modernizácia viacerých úsekov (Amsterdam – Utrecht – Arnhem; Hannover – Berlin) |
Wilhelmshaven – Bremerhaven – Bremen |
železnica |
štúdie a práce |
Berlin – Magdeburg – Hannover, Mittellandkanal, západonemecké prieplavy, Rhine, Waal, Noordzeekanaal, IJssel, Twentekanaal |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
štúdie, práce na lepšej splavnosti a modernizácia vodných ciest a plavebných komôr |
Plavebné komory v Amsterdame & Amsterdam – Rijnkanaal |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
prebiehajú štúdie o plavebných komorách; prístav: prepojenia (štúdie a práce vrátane modernizácie plavebnej komory Beatrix) |
Stredomorský koridor
SMEROVANIE:
Algeciras – Bobadilla –Madrid – Zaragoza – Tarragona
Sevilla – Bobadilla – Murcia
Cartagena – Murcia – Valencia – Tarragona
Tarragona – Barcelona – Perpignan – Marseille/Lyon – Torino – Novara – Milano – Verona – Padova – Venezia – Ravenna/Trieste/Koper - Ljubljana – Budapest
Ljubljana/Rijeka – Zagreb – Budapest – hranica s Ukrajinou
PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:
Algeciras – Madrid |
železnica |
prebiehajú štúdie, práce sa majú začať do roku 2015 a ukončiť v roku 2020 |
Sevilla – Antequera – Granada – Almería – Cartagena – Murcia – Alicante – Valencia |
železnica |
štúdie a práce |
Madrid–Zaragoza–Barcelona |
železnica |
modernizácia existujúcich tratí (koľajový rozchod, vedľajšie trate, platformy) |
Valencia – Tarragona – Barcelona |
železnica |
výstavba v rokoch 2014 – 2020 |
Barcelona |
prístav |
prepojenie železnice s prístavom a letiskom |
Barcelona – Perpignan |
železnica |
cezhraničný úsek, prebiehajú práce, nová trať sa dokončí do roku 2015, modernizácia existujúcej trate (koľajový rozchod, vedľajšie trate, platformy) |
Perpignan – Montpellier |
železnica |
obchvat Nîmes – Montpellier sa má sprevádzkovať do roku 2017, Montpellier – Perpignan do roku 2020 |
Lyon |
železnica |
uvoľnenie úzkych miest v Lyone: štúdie a práce |
Lyon – Avignon – Marseille |
železnica |
modernizácia |
Lyon – Torino |
železnica |
cezhraničný úsek, práce na tuneli; štúdie príjazdových ciest a práce na nich |
Milano – Brescia |
železnica |
čiastočná modernizácia a čiastočne nová vysokorýchlostná trať |
Brescia – Venezia – Trieste |
železnica |
práce na viacerých úsekoch sa majú začať do roku 2014 v súčinnosti s modernizačnými opatreniami v prekrývajúcich sa úsekoch ako v rámci baltsko-jadranského koridoru |
Milano – Cremona- Mantova – Porto Levante/Venezia – Ravenna/Trieste |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
štúdie a práce |
Cremona, Mantova, Venezia, Ravenna, Trieste |
vnútrozemské prístavy |
prepojenie prístavov, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem |
Trieste – Divača |
železnica |
prebiehajú štúdie a čiastočná modernizácia; cezhraničný úsek sa má zrealizovať do (po) roku 2020 |
Koper – Divača – Ljubljana – Pragersko |
železnica |
štúdie a modernizácia/čiastočne nová trať |
Rijeka – Zagreb – Budapest |
železnica |
štúdie a práce (vrátane výstavby novej trate a druhej trasy medzi Rijekou a hranicou s Maďarskom) |
Rijeka |
prístav |
modernizácia a rozvoj infraštruktúry, rozvoj multimodálnych platforiem a prepojení |
Ljubljana – Zagreb |
železnica |
štúdie a práce |
Uzol Ljubljana |
železnica |
železničný uzol Ljubljana vrátane multimodálnej platformy; prepojenie železnice a letiska |
Pragersko – Zalalövö |
železnica |
cezhraničný úsek: štúdie, práce sa majú začať do roku 2020 |
Lendava – Letenye |
cesta |
modernizácia cezhraničného úseku |
Boba– Székesfehérvár |
železnica |
modernizácia |
Budapest – Miskolc – hranica s Ukrajinou |
železnica |
modernizácia |
Vásárosnamény – hranica s Ukrajinou |
cesta |
modernizácia cezhraničného úseku |
Koridor Orient/východné Stredomorie
SMEROVANIE:
Hamburg – Berlin
Rostock – Berlin – Dresden
Bremerhaven/Wilhelmshaven – Magdeburg – Dresden
Dresden – Ústí nad Labem – Mělník/Praha – Kolín
Kolín – Pardubice – Brno – Wien/Bratislava – Budapest – Arad – Timișoara – Craiova – Calafat – Vidin – Sofia
Sofia – Plovdiv – Burgas
Plovdiv – hranica s Tureckom
Sofia – Thessaloniki – Athína – Piraeus – Lemesos – Lefkosia
Athína– Patras/Igoumenitsa
PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:
Dresden - Praha |
železnica |
štúdie vysokorýchlostnej železnice |
Praha |
železnica |
modernizácia, obchvat pre nákladnú železničnú dopravu; železničné spojenie s letiskom |
Hamburg – Dresden – Praha – Pardubice |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
štúdie o riekach Labe a Vltava, práce na lepšej splavnosti a modernizácia |
Plavebné komory v Děčíne |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
štúdie |
Praha - Brno – Břeclav |
železnica |
modernizácia vrátane železničného uzla Brno a multimodálnej platformy |
Břeclav – Bratislava |
železnica |
cezhraničný úsek, modernizácia |
Bratislava – Hegyeshalom |
železnica |
cezhraničný úsek, modernizácia |
Mosonmagyaróvár – hranica so Slovenskom |
cesta |
modernizácia cezhraničného úseku |
Tata – Biatorbágy |
železnica |
modernizácia |
Budapest – Arad – Timișoara – Calafat |
železnica |
modernizácia v Maďarsku takmer dokončená, prebieha v Rumunsku |
Vidin – Sofia – Burgas/hranica s Tureckom Sofia – Thessaloniki – Athina/Piraeus |
železnica |
štúdie a práce Vidin – Sofia – Thessaloniki – Athina; modernizácia Sofia – Burgas/hranica s Tureckom |
Vidin – Craiova |
cesta |
modernizácia cezhraničného úseku |
Thessaloniki, Igoumenitsa |
prístav |
modernizácia a rozvoj infraštruktúry, multimodálne prepojenia |
Athina/Piraeus/Heraklion – Lemesos |
prístav, námorné diaľnice |
kapacita prístavu a multimodálne prepojenia |
Lemesos – Lefkosia |
prístavy, multimodálne platformy |
modernizácia modálneho prepojenia vrátane južného okruhu Lefkosia, štúdie a práce, systémy riadenia dopravy |
Lefkosia – Larnaca |
multimodálne platformy |
multimodálne prepojenia a systémy telematických aplikácií |
Patras |
prístav |
prepojenie prístavov, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem |
Athina – Patras |
železnica |
štúdie a práce, prepojenia prístavov |
Škandinávsko-stredomorský koridor
SMEROVANIE:
Hranica s Ruskom – Hamina/Kotka – Helsinki – Turku/Naantali – Stockholm – Malmö
Oslo – Göteborg – Malmö – Trelleborg
Malmö – København – Kolding/Lübeck – Hamburg – Hannover
Bremen – Hannover – Nürnberg
Rostock – Berlin – Leipzig – München
Nürnberg – München – Innsbruck – Verona – Bologna – Ancona/Firenze
Livorno/La Spezia - Firenze – Roma – Napoli – Bari – Taranto – Valletta
Napoli – Gioia Tauro – Palermo/Augusta – Valletta
PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:
HaminaKotka – Helsinki |
prístav, železnica |
prepojenia prístavu, modernizácia železnice, kapacity na lámanie ľadu |
Helsinki |
železnica |
spojenie letiska so železnicou |
Hranica s Ruskom – Helsinki |
železnica |
prebiehajú práce |
Helsinki – Turku |
železnica |
modernizácia |
Turku/Naantali – Stockholm |
prístavy, námorné diaľnice |
prepojenia prístavov, kapacity na lámanie ľadu |
Stockholm – Malmö (škandinávsky trojuholník) |
železnica |
prebiehajú práce na špecifických úsekoch |
Trelleborg – Malmö – Göteborg – hranica s Nórskom |
železnica, prístav, námorné diaľnice |
práce, multimodálne platformy a spojenie prístavov s okolitým územím |
Fehmarn |
železnica |
prebiehajú štúdie, stavebné práce na pevnom spojení na trati Fehmarn Belt majú začať v roku 2015 |
København – Hamburg cez Fehmarn: prístupové trasy |
železnica |
prístupové trasy do Dánska sa majú dokončiť do roku 2020, prístupové trasy do Nemecka sa majú dokončiť v 2 etapách: elektrifikácia jednokoľajovej trate s dokončením pevného spojenia a dvojkoľajovej trate o sedem rokov neskôr |
Rostock |
prístavy, námorné diaľnice |
prepojenie prístavov so železnicou; nízkoemisné trajekty; kapacity na lámanie ľadu |
Rostock – Berlin – Nürnberg |
železnica |
štúdie a modernizácia |
Hamburg/Bremen – Hannover |
železnica |
prebiehajú štúdie |
Halle – Leipzig – Nürnberg |
železnica |
prebiehajú práce, majú sa dokončiť do roku 2017 |
München – Wörgl |
železnica |
prístup k tunelu na úpätí Brenneru a cezhraničný úsek: štúdie |
Tunel na úpätí Brenneru |
železnica |
štúdie a práce |
Fortezza – Verona |
železnica |
štúdie a práce |
Napoli – Bari |
železnica |
štúdie a práce |
Napoli – Reggio Calabria |
železnica |
modernizácia |
Verona – Bologna |
železnica |
prebieha modernizácia |
Ancona, Napoli, Bari, La Spezia, Livorno |
prístavy |
prepojenie prístavov, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem |
Messina – Catania – Augusta/Palermo |
železnica |
modernizácia (zvyšné úseky) |
Palermo/Taranto – Valletta/Marsaxlokk |
prístavy, námorné diaľnice |
prepojenia prístavov |
Valletta – Marsaxlokk |
prístav, letisko |
modernizácia modálneho prepojenia, vrátane Marsaxlokk–Luqa–Valletta |
Bologna – Ancona |
železnica |
modernizácia |
Rýnsko-alpský koridor
SMEROVANIE:
Genova – Milano – Lugano – Basel
Genova –Novara – Brig – Bern – Basel – Karlsruhe – Mannheim – Mainz – Koblenz – Köln
Köln – Düsseldorf – Duisburg – Nijmegen/Arnhem – Utrecht – Amsterdam
Nijmegen – Rotterdam – Vlissingen
Köln – Liège – Bruxelles/Brussel – Gent
Liège – Antwerpen – Gent – Zeebrugge
PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:
Genova |
prístav |
prepojenia prístavu |
Genova – Milano/Novara – hranica so Švajčiarskom |
železnica |
štúdie, práce sa začnú do roku 2020 |
Basel – Antwerpen/Rotterdam – Amsterdam |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
práce na lepšej splavnosti |
Karlsruhe – Basel |
železnica |
prebiehajú práce |
Frankfurt – Mannheim |
železnica |
prebiehajú štúdie |
Liège |
železnica |
železničné spojenie s prístavom a letiskom |
Rotterdam – Zevenaar |
železnica |
prebiehajú štúdie a modernizácia |
Zevenaar – Emmerich – Oberhausen |
železnica |
prebiehajú práce |
Zeebrugge – Gent – Antwerpen – hranica s Nemeckom |
železnica |
modernizácia |
Atlantický koridor
SMEROVANIE:
Algeciras – Bobadilla – Madrid
Sines/Lisboa – Madrid – Valladolid
Lisboa – Aveiro – Leixões/Porto
Aveiro – Valladolid – Vitoria – Bergara – Bilbao/Bordeaux – Paris – Le Havre/Metz – Mannheim/Strasbourg
PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:
Vysokorýchlostná železnica Sines/Lisboa – Madrid |
železnica, prístavy |
prebiehajú štúdie a práce, modernizácia modálneho prepojenia prístavov Sines/Lisboa |
Vysokorýchlostná železnica Porto – Lisboa |
železnica |
prebiehajú štúdie |
Železničné spojenie Aveiro – Salamanca – Medina del Campo |
železnica |
cezhraničný úsek, prebiehajú práce |
Železničné spojenie Bergara – San Sebastián – Bayonne |
železnica |
dokončenie v Španielsku sa očakáva do roku 2016, vo Francúzsku do roku 2020 |
Bayonne – Bordeaux |
železnica |
prebiehajú verejné konzultácie |
Bordeaux – Tours |
železnica |
prebiehajú práce |
Paríž |
železnica |
južný vysokorýchlostný obchvat |
Baudrecourt – Mannheim |
železnica |
modernizácia |
Baudrecourt – Strasbourg |
železnica |
prebiehajú práce, majú sa dokončiť do roku 2016 |
Le Havre – Paris |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
modernizácia |
Le Havre – Paris |
železnica |
štúdie, modernizácia |
Le Havre |
prístav, železnica |
štúdie a práce na kapacite prístavu, námorných diaľniciach a prepojeniach |
Koridor Severné more – Stredomorie
SMEROVANIE:
Belfast – Baile Átha Cliath/Dublin – Corcaigh/Cork
Glasgow/Edinburgh – Liverpool/Manchester – Birmingham
Birmingham – Felixstowe/London/Southampton
London – Lille – Brussel/Bruxelles
Amsterdam – Rotterdam – Antwerpen – Brussel/Bruxelles – Luxembourg
Luxembourg – Metz – Dijon – Macon – Lyon – Marseille
Luxembourg – Metz – Strasbourg – Basel
Antwerpen/Zeebrugge – Gent – Dunkerque/Lille – Paris
PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:
Corcaigh/Cork – Dublin – Baile Átha Cliath/Belfast |
železnica |
štúdie a práce; prepojovacie trate v Baile Átha Cliath/Dubline (DART); |
Belfast |
prístav, multimodálne spojenia |
modernizácia |
Glasgow – Edinburgh |
železnica |
modernizácia |
Manchester – Liverpool |
železnica |
modernizácia a elektrifikácia vrátane uzla Northern Hub |
Birmingham – Reading – Southampton |
železnica |
modernizácie trate pre nákladnú železničnú dopravu |
Baile Átha Cliath/Dublin, Corcaigh/Cork, Southampton |
prístavy, železnica |
štúdie a práce na kapacite prístavu, námorných diaľniciach a prepojeniach |
Dunkerque |
prístav |
ďalší rozvoj multimodálnych platforiem a prepojení |
Calais – Paris |
železnica |
predbežné štúdie |
Bruxelles/Brussel |
železnica |
štúdie a práce (severojužné spojenie na konvenčnú a vysokorýchlostnú prevádzku) |
Felixstowe – Midlands |
železnica, prístav, multimodálne platformy |
modernizácia železnice, prepojenia prístavu a multimodálnych platforiem |
Maas vrátane Maaswerkenu |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
modernizácia |
Albertkanaal/ prieplav Bocholt-Herentals |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
modernizácia |
Koridor Rhine-Scheldt: Volkeraklock a Kreekaklock, Krammerlock a Lock Hansweert |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
prebiehajú štúdie o plavebných komorách; |
Terneuzen |
námorná doprava |
prebiehajú štúdie o plavebných komorách; práce |
Terneuzen – Gent |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
štúdie, modernizácia |
Zeebrugge |
prístav |
plavebné komory štúdie, prepojenia (štúdie a práce) |
Antwerpen |
námorná doprava, prístav, železnica |
plavebné komory: prebiehajú štúdie; prístav: prepojenia (vrátane druhého železničného spojenia s prístavom v Antverpách) |
Rotterdam – Antwerpen |
železnica |
modernizácie trate pre nákladnú železničnú dopravu |
Prieplav Seine Nord; Seine – Escaut |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
štúdie a práce; modernizácia vrátane cezhraničných a multimodálnych spojení |
Dunkerque – Lille |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
prebiehajú štúdie |
Antwerpen, Bruxelles/Brussels, Charleroi |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
modernizácia |
Modernizácia vodných ciest vo Valónsku |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
štúdie, modernizácia, intermodálne prepojenia |
Brussel/Bruxelles – Luxembourg – Strasbourg |
železnica |
prebiehajú práce |
Antwerp – Namur – hranica s Luxemburskom – hranica s Francúzskom |
železnica |
modernizácie trate pre nákladnú železničnú dopravu |
Strasbourg – Mulhouse – Basel |
železnica |
modernizácia |
Železničné spojenie Luxembourg – Dijon – Lyon (TGV Rhin – Rhône) |
železnica |
štúdie a práce |
Lyon |
železnica |
východný obchvat: štúdie a práce |
Prieplav Saône – Moselle/Rhin |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
prebiehajú predbežné štúdie |
Rhône |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
modernizácia |
Prístav Marseille-Fos |
prístav |
prepojenia a multimodálne terminály |
Lyon – Avignon – prístav Marseille – Fos |
železnica |
modernizácia |
Koridor Rýn – Dunaj
SMEROVANIE:
Strasbourg – Stuttgart – München – Wels/Linz
Strasbourg – Mannheim – Frankfurt – Würzburg – Nürnberg – Regensburg – Passau – Wels/Linz
München/Nürnberg – Praha – Ostrava/Přerov – Žilina – Košice – hranica s Ukrajinou
Wels/Linz – Wien – Bratislava – Budapest – Vukovar
Wien/Bratislava – Budapest – Arad – Brașov/Craiova – București – Constanța – Sulina
PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:
Železničné spojenie Strasbourg – Kehl Appenweier |
železnica |
práce na prepojení Appenweieru |
Karlsruhe – Stuttgart – München |
železnica |
prebiehajú štúdie a práce |
Ostrava/Přerov – Žilina – Košice – hranica s Ukrajinou |
železnica |
modernizácia, multimodálne platformy |
Zlín – Žilina |
cesta |
cezhraničný cestný úsek |
München – Praha |
železnica |
štúdie a práce |
Nürnberg – Praha |
železnica |
štúdie a práce |
München – Mühldorf – Freilassing – Salzburg |
železnica |
prebiehajú štúdie a práce |
Salzburg – Wels |
železnica |
štúdie |
Nürnberg – Regensburg – Passau – Wels |
železnica |
štúdie a práce |
Železničné spojenie Wels – Wien |
železnica |
dokončenie sa očakáva do roku 2017 |
Wien – Bratislava / Wien – Budapest / Bratislava – Budapest |
železnica |
štúdie vysokorýchlostnej železnice (vrátane usporiadania prepojení medzi uvedenými troma mestami) |
Budapest – Arad |
železnica |
štúdie vysokorýchlostného spojenia medzi Budapešťou a Aradom |
Komárom – Komárno |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
štúdie a práce pre cezhraničný most |
Arad – Brașov – București – Constanța |
železnica |
modernizácia konkrétnych úsekov; štúdie vysokorýchlostnej trate |
Main – prieplav Main–Dunaj |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
štúdie a práce na viacerých úsekoch a úzkych miestach; prístavy na vnútrozemských vodných cestách: multimodálne prepojenia so železnicou |
Slavonski Brod |
prístav |
štúdie a práce |
Giurgiu, Galați |
prístav |
ďalší rozvoj multimodálnych platforiem a prepojení s vnútrozemím: štúdie a práce |
Danube (Kehlheim - Constanța/Midia/Sulina) |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
štúdie a práce na viacerých úsekoch a úzkych miestach; prístavy na vnútrozemských vodných cestách: multimodálne prepojenia |
Sava |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
štúdie a práce na viacerých úsekoch a úzkych miestach (vrátane cezhraničného mosta) |
Prieplav București – Dunăre Canal |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
štúdie a práce |
Constanța |
prístav, námorné diaľnice |
prepojenia prístavu, námorné diaľnice (vrátane služieb lámania ľadu) |
Craiova – București |
železnica |
štúdie a práce |
3. Iné úseky na základnej sieti
Sofia – hranica s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko |
cezhraničný úsek |
železnica |
prebiehajú štúdie |
Sofia – hranica so Srbskom |
cezhraničný úsek |
železnica |
prebiehajú štúdie |
Timișoara – hranica so Srbskom |
cezhraničný úsek |
železnica |
prebiehajú štúdie |
Wrocław – Praha |
cezhraničný úsek |
železnica |
štúdie |
Nowa Sól – Hradec Králové |
cezhraničný úsek |
cesta |
práce |
Brno – hranica s Rakúskom |
cezhraničný úsek |
cesta |
modernizácia |
Budapest – Zvolen |
cezhraničný úsek |
cesta |
modernizácia |
Budapest – hranica so Srbskom |
cezhraničný úsek |
železnica |
štúdie |
Botnický koridor: Luleå – Oulu |
cezhraničný úsek |
železnica |
štúdie a práce |
Iași – hranica s MD |
cezhraničný úsek |
železnica |
prebiehajú štúdie a práce |
Suceava – hranica s UA |
cezhraničný úsek |
železnica |
štúdie a práce |
Prioritné projekty vymedzené v prílohe III rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Praha – Linz, nová vysokokapacitná železnica: Centrálny Transpyrenejský prechod, „Železný Rýn“ (Rheidt – Antwerpen)) |
cezhraničný úsek |
železnica |
prebiehajú štúdie |
Târgu Neamt – Ungheni |
cezhraničný úsek |
cesta |
modernizácia |
Marijampolė – Kybartai (hranica Litvy a Ruska) |
cezhraničný úsek |
cesta |
modernizácia |
Vilnius – hranica s Litvou a Bieloruskom |
cezhraničný úsek |
cesta |
modernizácia |
Ioannina – Kakavia (hranica Grécka a Albánska) |
cezhraničný úsek |
cesta |
štúdie |
Kleidi – Polikastro – Evzonoi (hranica Grécka a FYROM) |
cezhraničný úsek |
cesta |
modernizácia |
Serres – Promahonas – hranica Grécka a Bulharska |
cezhraničný úsek |
cesta |
prebiehajú práce |
Alexandroupoli – Kipoi hranica Grécka a Turecka |
cezhraničný úsek |
cesta |
štúdie a práce |
Dubrovnik – hranica Chorvátska a Čiernej Hory |
cezhraničný úsek |
cesta |
práce |
Kędzierzyn Koźle – hranica Chałupki |
cezhraničný úsek |
železnica |
práce |
A Coruña – Vigo – Palencia Gijón – Palencia |
úzke miesto |
železnica, námorné diaľnice |
prebiehajú práce (vrátane prístavov a multimodálnych platforiem) |
Frankfurt – Fulda – Erfurt – Berlin |
úzke miesto |
železnica |
štúdie |
železnica Egnatia |
úzke miesto |
železnica |
prebiehajú štúdie |
Sundsvall – Umeå – Luleå |
úzke miesto |
železnica |
štúdie a práce |
Zagreb – hranica so Slovenskom |
úzke miesto |
železnica |
štúdie a práce |
A Coruña – Madrid (vysokorýchlostné spojenie pre cestujúcich) |
úzke miesto |
železnica |
prebiehajú práce |
Stockholm – Gävle – Sundsvall |
iná základná sieť |
železnica |
práce |
Mjölby – Hallsberg – Gävle |
iná základná sieť |
železnica |
práce |
Bothnian – Kiruna – hranica s Nórskom |
iná základná sieť |
železnica |
štúdie a práce |
Milford Haven – Swansea – Cardiff |
iná základná sieť |
železnica |
modernizácia |
Železničné spojenie Sionainn/Shannon– Faing/Foynes – Gabhal Luimnigh/Limerick junction |
iná základná sieť |
železnica |
štúdie |
Vysokorýchlostná doprava 2 |
iná základná sieť |
železnica |
štúdie a práce na vysokorýchlostnej trati Londýn – Midlands |
hranica s Ukrajinou – Kraków – Katowice – Wrocław – Dresden |
iná základná sieť |
železnica |
práce |
Riga – hranica s Ruskom a Bieloruskom |
iná základná sieť |
železnica |
modernizácia |
Vilnius – hranica s Bieloruskom |
iná základná sieť |
železnica |
modernizácia, prepojenie s letiskom |
Kybartai – Kaunas |
iná základná sieť |
železnica |
modernizácia |
Tallinn – Tartu – Koidula – hranica s Ruskom |
iná základná sieť |
železnica |
modernizácia |
Marseille – Toulon – Nice – Ventimiglia – Genova |
iná základná sieť |
železnica |
štúdie vysokorýchlostnej trate |
Bordeaux – Toulouse |
iná základná sieť |
železnica |
štúdie vysokorýchlostnej trate |
Helsinki – Oulu |
iná základná sieť |
železnica |
modernizácia úsekov |
Bilbao – Pamplona – Zaragoza – Sagunto |
iná základná sieť |
železnica |
štúdie a práce |
Brunsbüttel – Kiel (Nord-Ostseecanal) |
iná základná sieť |
IWW – (vnútrozemské vodné cesty) |
optimalizácia stavu splavnosti |
Cardiff – Bristol – London |
iná základná sieť |
železnica |
modernizácia vrátane projektu Crossrail |
Alba–Iulia – Turda – Dej – Suceava – Pașcani – Iași |
iná základná sieť |
železnica |
štúdie a práce |
București – Buzău |
iná základná sieť |
železnica |
zlepšovanie a oprava železničnej infraštruktúry a prepojenia s vnútrozemím |
Porúrie – Münster – Osnabrück – Hamburg |
iná základná sieť |
železnica |
modernizácia úseku Münster – Lünen (dvojkoľajová trať) |
Nantes – Tours – Lyon |
iná základná sieť |
železnica |
štúdie a práce |
Ploiești – Suceava |
iná základná sieť |
železnica |
štúdie |
Heraklion |
iná základná sieť |
letisko, infraštruktúra/systémy kombinovanej dopravy |
štúdie a stavebné práce, modernizácia a rozvoj infraštruktúry, multimodálne prepojenia |
Huelva – Sevilla |
iná základná sieť |
železnica |
prebiehajú práce |
Fredericia–Frederikshavn |
iná základná sieť |
železnica |
modernizácia vrátane elektrifikácie |
Barcelona – Valencia – Livorno |
iná základná sieť |
námorné diaľnice |
modernizácia |
ČASŤ II
ZOZNAM PRIORITNÝCH KORIDOROV INFRAŠTRUKTÚRY A OBLASTÍ V SEKTORE ENERGETIKY
1. Prioritné koridory elektriny
1) |
Morská sieť v oblasti Severného mora („NSOG“): rozvoj integrovanej elektrickej rozvodnej siete a s ňou spojených prepojení v Severnom mori, Írskom mori, Lamanšskom prielive, Baltskom mori a v susediacich vodách na prenos elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie na mori do centier jej spotreby a uchovávania a na zvýšenie cezhraničnej výmeny elektrickej energie. Dotknuté členské štáty: Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo; |
2) |
Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v západnej Európe („NSI elektrina západ“): prepojovacie vedenia medzi členskými štátmi regiónu a s krajinami oblasti Stredozemia vrátane Pyrenejského polostrova najmä s cieľom začleniť elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie a posilniť vnútroštátne infraštruktúry elektrických rozvodných sietí, aby sa podporila integrácia trhu v regióne. Dotknuté členské štáty: Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Malta, Portugalsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo; |
3) |
Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI elektrina východ“): prepojenia a vnútroštátne vedenia v smere sever – juh a východ – západ, aby sa dokončil vnútorný trh a začlenila výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie. Dotknuté členské štáty: Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Cyprus, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko; |
4) |
Plán prepojenia baltského trhu s energiou v elektrine („BEMIP elektrina“): prepojovacie vedenia medzi členskými štátmi v baltskom regióne a zodpovedajúce posilnenie vnútroštátnych infraštruktúr elektrických rozvodných sietí, aby pobaltské štáty prestali byť izolované a aby sa podporila integrácia trhu okrem iného začlenením výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie v regióne. Dotknuté členské štáty: Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Švédsko; |
2. Prioritné koridory plynu
1) |
Severojužné prepojenia plynovodov v západnej Európe („NSI plyn západ“): plynárenská infraštruktúra pre severojužné toky plynu v západnej Európe, aby sa ďalej diverzifikovali trasy dodávok a zvýšila krátkodobá miera dodávania plynu. Dotknuté členské štáty: Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo; |
2) |
Severojužné prepojenia plynovodov v stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe („NSI plyn východ“): plynárenská infraštruktúra pre regionálne spojenia medzi oblasťou Baltského mora, Adriatickým a Egejským morom, východným Stredomorím a Čiernym morom a s cieľom posilniť diverzifikáciu a zabezpečenie dodávok plynu. Dotknuté členské štáty: Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko; |
3) |
Preprava zemného plynu z oblasti Kaspického mora, Strednej Ázie, Stredného východu a východnej časti Stredomoria do Únie s cieľom posilniť diverzifikáciu dodávok plynu. Dotknuté členské štáty: Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Grécko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko; |
4) |
Plán prepojenia baltského trhu s energiou v plyne („BEMIP plyn“): plynárenská infraštruktúra, aby tri pobaltské štáty a Fínsko prestali byť závislé od jediného dodávateľa, aby sa zodpovedajúco posilnili vnútroštátne infraštruktúry rozvodných sietí a zvýšila diverzifikácia a bezpečnosť dodávok v oblasti Baltského mora. Dotknuté členské štáty: Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Švédsko; |
3. Prioritné tematické oblasti
1) |
Zavedenie inteligentných sietí: prijatie technológií inteligentných sietí v celej Únii s cieľom účinne spojiť správanie a konanie všetkých užívateľov napojených na elektrickú sieť, najmä výroba veľkých objemov elektriny z obnoviteľných alebo distribuovaných zdrojov energie a reakcia na dopyt spotrebiteľov. Dotknuté členské štáty: všetky; |
2) |
Elektrické diaľnice: prvé elektrické diaľnice do roku 2020 so zreteľom na výstavbu sústavy elektrických diaľnic v celej Únii, ktorá je schopná:
Dotknuté členské štáty: všetky; |
3) |
Cezhraničná sieť oxidu uhličitého: rozvoj infraštruktúry na prepravu oxidu uhličitého medzi členskými štátmi a so susednými tretími krajinami s ohľadom na zavádzanie zachytávania a ukladania oxidu uhličitého. Dotknuté členské štáty: všetky. |
ČASŤ III
PODMIENKY A POSTUPY TÝKAJÚCE SA FINANČNÝCH NÁSTROJOV
Cieľ a odôvodnenie
Cieľom finančných nástrojov v rámci NPE je uľahčovať prístup infraštruktúrnych projektov k projektovému a korporátnemu financovaniu, a to využívaním pákového efektu finančných prostriedkov Únie.
Finančné nástroje pomáhajú financovať projekty spoločného záujmu s jasnou európskou pridanou hodnotou a podporujú väčšie zapájanie sa súkromného sektora do dlhodobého financovania takýchto projektov v sektore dopravy, telekomunikácií a energetiky, vrátane širokopásmových sietí.
Finančné nástroje sú určené na podporu projektov s potrebami strednodobého až dlhodobého financovania a prinášajú väčší úžitok z hľadiska vplyvu na trh, administratívnej efektívnosti a využívania zdrojov.
Zainteresovaným subjektom v oblasti infraštruktúry, ako sú finančníci, verejné orgány, manažéri infraštruktúry, stavebné spoločnosti a prevádzkovatelia, poskytujú finančné nástroje ucelený trhovo orientovaný súbor nástrojov finančnej pomoci Únie.
Finančné nástroje pozostávajú z:
a) |
nástroja pre úvery a záruky, ktorého používanie uľahčujú nástroje na zdieľanie rizika, vrátane mechanizmu na zvýšenie kreditnej kvality projektových dlhopisov (ďalej len „dlhový nástroj“); a |
b) |
nástroja pre kapitál (ďalej len „kapitálový nástroj“), |
ktoré pomáhajú prekonávať obmedzenia trhu zlepšovaním finančných a rizikových profilov investícií do infraštruktúry. Tým sa na druhej strane zlepší prístup podnikov a iných príjemcov k úverom, zárukám, kapitálu a iným formám súkromného financovania.
Komisia pred dokončením návrhu dlhového a kapitálového nástroja vykoná posúdenie ex-ante v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. K tomuto posúdeniu prípadne prispejú hodnotenia existujúcich porovnateľných finančných nástrojov.
I. Dlhový nástroj
1. Všeobecné ustanovenia
Úlohou dlhového nástroja je prispievať k prekonávaniu nedostatkov európskych kapitálových trhov s dlhovými nástrojmi tým, že sa ním umožní zdieľanie rizika pre dlhové financovanie. Dlhové financovanie poskytujú poverené subjekty alebo špecializované investičné nástroje vo forme nadriadeného a podriadeného dlhu alebo záruk.
Dlhový nástroj pozostáva z nástroja na zdieľanie rizika pre úvery a záruky a z iniciatívy projektových dlhopisov. Realizátori projektu môžu okrem toho požiadať o kapitálové financovanie v rámci kapitálového nástroja.
a. Nástroj na zdieľanie rizika pre úvery a záruky
Nástroj na zdieľanie rizika pre úvery a záruky zvyšuje kapacitu poverených subjektov niesť riziko. To povereným subjektom umožňuje poskytovať dlhodobý a krátkodobý podriadený a nadriadený dlh pre projekty a podniky s cieľom uľahčiť realizátorom prístup k bankovému financovaniu. Ak ide o dlhové financovanie prostredníctvom podriadeného dlhu, zaradí sa za dlhové financie prostredníctvom nadriadeného dlhu, ale pred kapitál a financovanie súvisiace s kapitálom.
Financovanie prostredníctvom krátkodobého podriadeného dlhu nepresiahne 30 % celkovej výšky emitovaného nadriadeného dlhu.
Dlhové financovanie prostredníctvom nadriadeného dlhu poskytnuté v rámci dlhového nástroja nepresiahne 50 % celkovej výšky úhrnného dlhového financovania prostredníctvom nadriadeného dlhu poskytnutého povereným subjektom alebo špecializovaným investičným nástrojom.
b. Iniciatíva projektových dlhopisov
Nástroj na zdieľanie rizika pre projektové dlhopisy má slúžiť na dlhové financovanie prostredníctvom podriadeného dlhu s cieľom uľahčiť financovanie pre projektové spoločnosti, ktoré získavajú nadriadený dlh vo forme dlhopisov. Pomocou tohto nástroja na zvýšenie kreditnej kvality má nadriadený dlh dosiahnuť ratingové hodnotenie investičného stupňa.
Zaradí sa za nadriadený dlh, ale pred kapitál a financovanie súvisiace s kapitálom.
Dlhové financovanie prostredníctvom podriadeného dlhu nepresiahne 30 % celkovej výšky emitovaného nadriadeného dlhu.
2 Finančné parametre a pákový efekt
Parametre zdieľania rizika a výnosov sa nastavia tak, aby sa dosiahli osobitné ciele politiky vrátane zamerania sa na konkrétne kategórie projektov, ale zároveň aby sa zachovala trhová orientácia tohto dlhového nástroja.
Očakáva sa, že pákový efekt dlhového nástroja, vymedzeného ako celkové finančné prostriedky (t. j. príspevok Únie plus príspevky z ostatných finančných zdrojov) vydelené príspevkom Únie, bude v rozpätí 6 až 15 v závislosti od typu operácie (úroveň rizika, cieľoví príjemcovia a príslušné dlhové financovanie).
3. Kombinácia s inými zdrojmi financovania
Financovanie prostredníctvom dlhového nástroja sa môže kombinovať s inými účelovo viazanými rozpočtovými príspevkami uvedenými nižšie v súlade s pravidlami ustanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a príslušným právnym základom:
a) |
iné časti NPE; |
b) |
iné nástroje, programy a rozpočtové riadky rozpočtu Únie; |
c) |
členské štáty vrátane orgánov na regionálnej a miestnej úrovni, ktoré chcú prispieť zo svojich vlastných zdrojov či zdrojov, ktoré sú k dispozícii z finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti, a to bez toho, aby sa zmenila povaha tohto nástroja. |
4. Implementácia
Poverené subjekty
Poverené subjekty sa vyberajú v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.
Implementácia v rámci nepriameho hospodárenia môže mať formu priameho mandátu pre poverené subjekty. Pokiaľ ide o nástroje v rámci priamych mandátov (t. j. pri nepriamom hospodárení), poverené subjekty hospodária s príspevkom Únie do dlhového nástroja a sú partnermi zdieľania rizika.
Okrem toho sa na to, aby bolo možné združovať príspevky od rôznych investorov, môže zvážiť vytvorenie špecializovaných investičných nástrojov. Príspevok Únie môže byť podriadený príspevku iných investorov.
Návrh a implementácia
Dlhový nástroj je vytvorený v súlade so všeobecnými ustanoveniami pre finančné nástroje stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012.
Podrobné podmienky implementácie dlhového nástroja vrátane monitorovania a kontroly sa ustanovia v dohode medzi Komisiou a príslušným povereným subjektom, a to s ohľadom na ustanovenia tejto prílohy a nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.
Zverenecký účet
Poverený subjekt si založí zverenecký účet, na ktorý sa budú ukladať príspevky Únie a výnosy plynúce z týchto príspevkov.
5. Využívanie príspevku Únie
Príspevok Únie sa využíva na:
a) |
rizikovú rezervu; |
b) |
pokrytie dohodnutých poplatkov a nákladov spojených so zriadením a riadením dlhového nástroja vrátane jeho hodnotenia a podporných opatrení, ktoré sa určili v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a na základe trhových postupov. Administratívne poplatky, ktoré sa majú vyplatiť poverenému subjektu, nepresiahnu 2 % príspevku Únie efektívne využitého na jednotlivé operácie a výkonnostné poplatky, ktoré sa majú vyplatiť poverenému subjektu, nepresiahnu 3 % tohto príspevku Únie, a to na základe metodiky dohodnutej medzi Komisiou a poverenými subjektmi, ktorá vychádza z nákladov; |
c) |
priamo súvisiace podporné opatrenia. |
6. Oceňovanie a zdieľanie rizika a výnosov
S dlhovými nástrojmi sa spája cena, ktorá sa účtuje príjemcovi v súlade s príslušnými pravidlami a kritériami poverených subjektov alebo špecializovaných investičných nástrojov a v súlade s najlepšími trhovými postupmi.
Pokiaľ ide o priame mandáty udelené povereným subjektom, model zdieľania rizika sa odzrkadľuje v primeranom rozdelení odmeny za riziko, ktoré poverený subjekt účtuje svojim dlžníkom, medzi Úniu a poverený subjekt.
Pokiaľ ide o špecializované investičné nástroje, model zdieľania rizika sa odzrkadľuje v primeranom rozdelení odmeny za riziko, ktoré špecializovaný investičný nástroj účtuje svojim dlžníkom, medzi Úniu a iných investorov.
Bez ohľadu na výber modelu zdieľania rizika poverený subjekt vždy zdieľa istú časť definovaného rizika a vždy znáša celú tranžu reziduálneho rizika.
Maximálna miera rizika, ktorá sa pokrýva z rozpočtu Únie, nepresahuje 50 % rizika cieľového dlhového portfólia v rámci dlhového nástroja. Na cieľovú veľkosť špecializovaných investičných nástrojov sa uplatňuje maximálny strop znášania rizika 50 %.
7. Žiadosť a postup schvaľovania
Žiadosti sa adresujú poverenému subjektu alebo špecializovanému investičnému nástroju, a to v súlade s ich štandardnými postupmi na podávanie žiadostí. Poverené subjekty a špecializované investičné nástroje schvaľujú projekty v súlade so svojimi internými postupmi.
8. Trvanie dlhového nástroja
Poslednú tranžu príspevku Únie na dlhový nástroj Komisia zaviaže do 31. decembra 2020. Poverené subjekty alebo špecializované investičné nástroje sfinalizujú samotné schválenie dlhového financovania do 31. decembra 2022.
9. Uplynutie platnosti
Príspevok Únie pridelený na dlhový nástroj sa vráti na príslušný zverenecký účet, keď sa skončí platnosť dlhového financovania, alebo sa dlhový nástroj splatí. Na zvereneckom účte sa ponechajú dostatočné finančné prostriedky na pokrytie poplatkov alebo rizika spojeného s dlhovým nástrojom, a to až do uplynutia jeho platnosti.
10. Podávanie správ
Metódy podávania správ o implementácii dlhového nástroja sa dohodnú v dohode medzi Komisiou a povereným subjektom v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.
Komisia s podporou poverených subjektov okrem toho až do roku 2023 každoročne podáva Európskemu parlamentu a Rade správy o implementácii nástroja, prevládajúcich trhových podmienkach na využívanie nástroja, aktualizovaných projektoch a realizácii naplánovaných projektov vrátane informácií o projektoch v rôznych fázach postupu, pričom sa zabezpečí dôvernosť a bezpečnosť citlivých trhových informácií v súlade s článkom 140 ods. 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.
11. Monitorovanie, kontrola a hodnotenie
Komisia monitoruje implementáciu dlhového nástroja – okrem iného aj kontrolou priamo na mieste a vykonáva overovanie a kontroly v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.
12. Podporné opatrenia
Implementáciu dlhového nástroja možno podporiť súborom sprievodných opatrení. Tieto môžu okrem iných opatrení zahŕňať technickú a finančnú pomoc, opatrenia na zvyšovanie informovanosti poskytovateľov kapitálu a programy na pritiahnutie súkromných investorov.
Európska investičná banka poskytne na žiadosť Európskej komisie alebo dotknutých členských štátov technickú pomoc, a to aj pokiaľ ide o finančné štruktúrovanie projektov spoločného záujmu, vrátane tých projektov, ktorými sa realizujú koridory základnej siete uvedené na zozname v časti I. Súčasťou takejto technickej pomoci je aj podpora orgánov verejnej správy zameraná na vytvorenie náležitej inštitucionálnej kapacity.
II. Kapitálový nástroj
1. Všeobecné ustanovenia
Úlohou kapitálového nástroja je prispievať k prekonávaniu nedostatkov európskych kapitálových trhov s dlhovými nástrojmi tým, že umožní kapitálové a kvázi kapitálové investície.
Maximálne hodnoty príspevku Únie sú obmedzené takto:
— |
33 % cieľovej veľkosti kapitálového fondu alebo |
— |
spoluinvestovanie Únie do projektu nepresiahne 30 % celkového kapitálu spoločnosti. |
Realizátori projektu môžu okrem toho požiadať o dlhové financovanie v rámci dlhového nástroja.
2. Finančné parametre a pákový efekt
Investičné parametre sa nastavia tak, aby sa mohli dosiahnuť osobitné ciele politiky vrátane zamerania sa na konkrétne kategórie infraštruktúrnych projektov, ale zároveň aby sa zachovala trhová orientácia tohto nástroja.
Očakáva sa, že pákový efekt kapitálového nástroja, vymedzeného ako celkové finančné prostriedky (t. j. príspevok Únie plus príspevky o ostatných investorov) vydelené príspevkom Únie, bude v priemere 6 až 10, v závislosti od špecifík trhu.
3. Kombinovanie s inými zdrojmi financovania
Financovanie prostredníctvom kapitálového nástroja sa môže kombinovať s inými účelovo viazanými rozpočtovými príspevkami uvedenými nižšie v súlade s pravidlami nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a príslušným právnym základom:
a) |
iné časti NPE; |
b) |
iné nástroje, programy a rozpočtové riadky rozpočtu Únie; |
c) |
členské štáty vrátane orgánov na regionálnej a miestnej úrovni, ktoré chcú prispieť zo svojich vlastných zdrojov či zdrojov, ktoré sú k dispozícii z finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti, a to bez toho, aby sa zmenila povaha nástroja. |
4. Implementácia
Poverené subjekty
Poverené subjekty sa vyberajú v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012).
Implementácia v rámci nepriameho hospodárenia môže mať podobu priameho mandátu pre poverené subjekty. Pokiaľ ide nástroje v rámci priamych mandátov (t. j. pri nepriamom hospodárení), poverené subjekty hospodária s príspevkom Únie do kapitálového nástroja.
Okrem toho sa na to, aby bolo možné združovať príspevky od rôznych investorov, môže zvážiť vytvorenie špecializovaných investičných nástrojov. Príspevok Únie môže byť podriadený príspevku iných investorov.
V riadne odôvodnených prípadoch a s cieľom dosiahnuť špecifické ciele politiky môže poverený orgán poskytnúť príspevok Únie ako spoluinvestíciu.
Návrh a implementácia
Kapitálový nástroj je vytvorený v súlade so všeobecnými ustanoveniami pre finančné nástroje stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012.
Podrobné podmienky implementácie kapitálového nástroja vrátane jeho monitorovania a kontroly sa ustanovia v dohode medzi Komisiou a príslušným povereným subjektom, a to s ohľadom na ustanovenia tejto prílohy a nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.
Zverenecký účet
Poverený subjekt si založí zverenecký účet, na ktorý sa budú ukladať príspevky Únie a výnosy plynúce z týchto príspevkov.
5. Využívanie príspevku Únie
Príspevok Únie sa využíva na:
a) |
kapitálovú účasť; |
b) |
pokrytie dohodnutých poplatkov a nákladov spojených so zriadením a riadením kapitálového nástroja vrátane jeho hodnotenia, ktoré sa určili v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a na základe trhových postupov; a |
c) |
priamo súvisiace podporné opatrenia. |
6. Oceňovanie a zdieľanie rizika a výnosov
Kapitálové odmeny pozostávajú z obvyklých výnosových komponentov prideľovaných kapitálovým investorom a závisia od výkonnosti podkladových investícií.
7. Žiadosť a postup schvaľovania
Žiadosti sa adresujú poverenému subjektu alebo špecializovanému investičnému nástroju, a to v súlade s ich štandardnými postupmi na podávanie žiadostí. Poverené subjekty a špecializované investičné nástroje schvaľujú projekty v súlade so svojimi internými postupmi.
8. Trvanie kapitálového nástroja
Poslednú tranžu príspevku Únie na kapitálový nástroj Komisia zaviaže do 31. decembra 2020. Poverené subjekty alebo špecializované investičné nástroje sfinalizujú samotné schválenie kapitálových investícií do 31. decembra 2022.
9. Uplynutie platnosti
Príspevok Únie pridelený na kapitálový nástroj sa vráti na príslušný zverenecký účet po ukončení investícií alebo ak sú tieto investície inak splatné. Na zvereneckom účte sa ponechajú dostatočné finančné prostriedky na pokrytie poplatkov alebo rizík spojených s kapitálovým nástrojom, a to až do uplynutia jeho platnosti.
10. Podávanie správ
Metódy každoročného podávania správ o implementácii kapitálového nástroja sa dohodnú v dohode medzi Komisiou a povereným subjektom v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.
Komisia s podporou poverených subjektov okrem toho až do roku 2023 každoročne podáva Európskemu parlamentu a Rade správy o implementácii nástroja v súlade s článkom 140 ods. 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.
11. Monitorovanie, kontrola a hodnotenie
Komisia monitoruje implementáciu kapitálového nástroja – okrem iného aj prípadnými kontrolami priamo na mieste a vykonáva overovanie a kontroly v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 996/2012.
12. Podporné opatrenia
Implementáciu kapitálového nástroja možno podporiť súborom sprievodných opatrení. Tieto môžu okrem iných opatrení zahŕňať technickú a finančnú pomoc, opatrenia na zvyšovanie informovanosti poskytovateľov kapitálu a programy na pritiahnutie súkromných investorov.
ČASŤ IV
ORIENTAČNÉ PERCENTUÁLNE HODNOTY PRE ŠPECIFICKÉ CIELE V OBLASTI DOPRAVY
Rozpočtové prostriedky uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a) okrem tých, ktoré sa pridelili na činnosti na podporu programu, sa rozdelia pre špecifické ciele v oblasti dopravy vymedzené v článku 4 ods. 2 takto:
a) |
odstránenie úzkych miest, zlepšenie interoperability železníc, premostenie chýbajúcich prepojení a najmä skvalitnenie cezhraničných úsekov – 80 %; |
b) |
zabezpečenie udržateľných a efektívnych dopravných systémov z dlhodobého hľadiska na účely prípravy na očakávané budúce dopravné toky, ako aj umožnenia eliminácie emisií uhlíka všetkých druhov dopravy prostredníctvom prechodu na inovatívne nízkouhlíkové a energeticky účinné dopravné technológie, a to pri optimalizácii bezpečnosti – 5 %; |
c) |
optimalizácia integrácie a vzájomného prepojenia druhov dopravy a zvýšenie interoperability dopravných služieb a zároveň zabezpečenie dostupnosti dopravných infraštruktúr, ako aj zohľadnenie stropu v prípade palubných komponentov systému SESAR, RIS, VTMIS a ITS pre sektor cestnej dopravy podľa článku 10 ods. 2 písm. b) bodu vi) – 15 %; |
Suma 11 305 500 000 EUR prevedených z Kohézneho fondu sa vyčerpá v plnom rozsahu na projekty na realizáciu základnej siete alebo na projekty a horizontálne priority uvedené v časti I tejto prílohy.
ČASŤ V
ZOZNAM VŠEOBECNÝCH USMERNENÍ, KTORÉ SA MAJÚ ZOHĽADNIŤ PRI STANOVOVANÍ KRITÉRIÍ NA VYHODNOTENIE PONÚK
Pri stanovovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk v súlade s článkom 17 ods. 5 sa zohľadnia aspoň tieto všeobecné usmernenia:
a) |
pripravenosť opatrenia v rámci vývoja projektu; |
b) |
náležitosť navrhovaného plánu realizácie; |
c) |
v prípade aplikovateľnosti stimulujúci účinok podpory Únie na verejné a súkromné investície; |
d) |
potreba prekonať finančné prekážky, ako je napríklad nedostatočné financovanie trhom; |
e) |
v prípade aplikovateľnosti hospodársky a sociálny vplyv a vplyv na klímu a životné prostredie, ako aj dostupnosť; |
f) |
v prípade aplikovateľnosti cezhraničný rozmer. |
PRÍLOHA II
„PRÍLOHA
ZOZNAM POČIATOČNÝCH KORIDOROV NÁKLADNEJ DOPRAVY
|
Členské štáty |
Hlavné trasy (1) |
Zriadenie koridorov nákladnej dopravy: |
||||
Koridor Rýn – Alpy |
NL, BE, DE, IT |
Zeebrugge–Antwerpen/Amsterdam/Vlissingen (2)/Rotterdam–Duisburg–[Basel]–Milano– Genova |
do 10. novembra 2013 |
||||
Koridor Severné more – Stredomorie |
NL, BE, LU, FR, UK (2) |
Glasgow (3)/Edinburgh (3)/Southampton (3)/Felixstowe (3)–London (2)/Dunkerque (2)/Lille (2)/Liège (2)/Paris (2)/Amsterdam (2)–Rotterdam–Zeebrugge (2)/Antwerpen–Luxembourg–Metz–Dijon–Lyon/[Basel]–Marseille (2) |
do 10. novembra 2013 |
||||
Škandinávsko-stredomorský koridor |
SE, DK, DE, AT, IT |
Stockholm/[Oslo] (2)/Trelleborg (2)–Malmö–København–Hamburg–Innsbruck–Verona–La Spezia (2)/Livorno (2)/Ancona (2)/Taranto (2)/Augusta (2)/ Palermo |
do 10. novembra 2015 |
||||
Atlantický koridor |
PT, ES, FR, DE (2) |
Sines–Lisbon/Leixões
Sines–Elvas/Algeciras |
do 10. novembra 2013 |
||||
Baltsko – jadranský koridor |
PL, CZ, SK, AT, IT, SI |
Swinoujscie (2)/Gdynia–Katowice–Ostrava/Žilina–Bratislava/Wien/Klagenfurt–Udine–Venezia/ Trieste/ /Bologna/Ravenna Graz–Maribor–Ljubljana–Koper/Trieste |
do 10. novembra 2015 |
||||
Stredomorský koridor |
ES, FR, IT, SI, HU, HR (2) |
Almería–Valencia/Algeciras/Madrid–Zaragoza/Barcelona–Marseille–Lyon–Turin–Milan–Verona–Padova/Venezia–Trieste/Koper– Ljubljana–Budapest Ljubljana (2)/Rijeka (2)–Zagreb (2)–Budapest–Zahony (maďarsko-ukrajinská hranica) |
do 10. novembra 2013 |
||||
Koridor Orient/východné Stredomorie |
CZ, AT, SK, HU, RO, BG, EL, DE (3) |
Bremerhaven (3)/Wilhelmshaven (3)/Rostock (3)/Hamburg (3)–Praha–Vienna/Bratislava–Budapest
|
do 10. novembra 2013 |
||||
Koridor Severné more – Stredomorie (4) |
Wilhelmshaven (2)/Bremerhaven/Hamburg (2)/ Amsterdam (2)/Rotterdam/Antwerpen–Aachen/Berlin–Warsaw–Terespol (poľsko-bieloruská hranica)/Kaunas–Riga (3)–Tallinn (3) |
do 10. novembra 2015 |
|||||
Koridor Rýn – Dunaj (5) |
FR, DE, AT, SK, HU, RO, CZ |
Strasbourg–Mannheim–Frankfurt–Nürnberg–Wels Strasbourg–Stuttgart–München–Salzburg–Wels–Wien–Bratislava–Budapest–Arad–Brașov/Craiova–București–Constanța Čierna nad Tisou (slovensko-ukrajinská hranica)–Košice–Žilina–Horní Lideč–Praha–München/Nürnberg |
do 10. novembra 2020 |
(1) Symbol „/“ predstavuje alternatívne trasy. V súlade s usmerneniami pre TEN-T by atlantický a stredomorský koridor mali byť v budúcnosti dokončené tepnou nákladnej železničnej dopravy Sines/Algeciras – Madrid – Paríž, ktorá zahŕňa prechod cez stred Pyhrenejí cez tunel v nízkej nadmorskej výške.
(+) |
Trasy označené týmto symbolom sa začlenia do príslušných koridorov najneskôr tri roky po dátume zriadenia stanoveného v tejto tabuľke. Existujúce štruktúry vymedzené podľa článku 8 a článku 13 ods. 1 tohto nariadenia sa upravia za účasti ďalších členských štátov a manažérov infraštruktúry v príslušných koridoroch. Takéto začlenenia budú vychádzať z trhových štúdií a zohľadnia sa pri nich aspekty existujúcej osobnej a nákladnej dopravy v súlade s článkom 14 ods. 3 tohto nariadenia. |
(3) Trasy označené týmto symbolom sa začlenia do príslušných koridorov najneskôr päť rokov po dátume zriadenia stanoveného v tejto tabuľke. Existujúce štruktúry stanovené v článku 8 a článku 13 ods. 1 tohto nariadenia sa upravia za účasti ďalších členských štátov a manažérov infraštruktúry v príslušných koridoroch. Takéto začlenenia budú vychádzať z trhových štúdií a zohľadnia sa pri nich aspekty existujúcej osobnej a nákladnej dopravy v súlade s článkom 14 ods. 3 tohto nariadenia.
(°) |
Až do dokončenia baltskej železničnej trate s normálnym rozchodom koľají 1 435 mm sa pri zriaďovaní a prevádzke tohto koridora budú zohľadňovať osobitosti rôznych systémov rozchodov koľají |
(‡) |
Vytvorenie tohto koridoru bude vychádzať z trhových štúdií a zohľadnia sa pri ňom aspekty existujúcej osobnej a nákladnej dopravy v súlade s článkom 14 ods. 3 tohto nariadenia. Úsek „Čierna nad Tisou (slovensko-ukrajinská hranica)–Košice–Žilina–Horní Lideč–Praha“ sa zriadi do 10. novembra 2013.“ |