18.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 153/1

(1)

Smernica Rady 92/75/EHS z 22. septembra 1992 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi (3) na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch bola podstatným spôsobom zmenená a doplnená (4). Pri príležitosti ďalších zmien a doplnení je z dôvodu prehľadnosti vhodné túto smernicu prepracovať.

(2)

Rozsah pôsobnosti smernice 92/75/EHS sa obmedzuje na domáce spotrebiče. V oznámení Komisie zo 16. júla 2008 o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku sa potvrdilo, že rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice 92/75/EHS na energeticky významné výrobky, ktoré majú značný priamy alebo nepriamy vplyv na spotrebu energie počas používania, by mohlo posilniť potenciálne synergie platných legislatívnych opatrení, a najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (5). Táto smernica by nemala mať vplyv na uplatňovanie smernice 2009/125/ES. Spoločne s uvedenou smernicou a inými nástrojmi Únie je táto smernica súčasťou širšieho právneho rámca a v rámci holistického prístupu zabezpečuje ďalšie úspory energie a environmentálne prínosy.

(3)

V záveroch predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady, ktoré sa konalo 8. a 9. marca 2007, sa zdôraznila potreba zvýšenia energetickej účinnosti v Únii, aby sa dosiahol cieľ znížiť spotrebu energie v Únii do roku 2020 o 20 %, stanovili sa ciele pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a zníženie emisií skleníkových plynov v celej EÚ a vyzvalo sa na precízne a rýchle opatrenia v kľúčových oblastiach stanovených v oznámení Komisie z 19. októbra 2006 s názvom Akčný plán pre energetickú účinnosť: využitie potenciálu. V tomto akčnom pláne sa vyzdvihli obrovské možnosti úspory energie v sektore výrobkov.

(4)

Možnosťou spotrebiteľov fundovane si vybrať sa zlepšuje účinnosť energeticky významných výrobkov, čo prospieva celému hospodárstvu EÚ.

(5)

Zabezpečenie presných, odborných a porovnateľných informácií o špecifickej energetickej spotrebe energeticky významných výrobkov by malo ovplyvniť koncového užívateľa, aby pri výbere uprednostňoval také výrobky, ktoré spotrebujú menej energie alebo nepriamo prispievajú k nižšej spotrebe energie a iných podstatných zdrojov počas používania. Takto sú výrobcovia pobádaní, aby uskutočnili opatrenia na znižovanie spotreby energie a iných podstatných zdrojov pri výrobkoch, ktoré vyrábajú. To by takisto malo nepriamo podnecovať účinné využitie týchto výrobkov v záujme prispenia k cieľu zvýšenia energetickej účinnosti v EÚ o 20 %. Pri nedostatku týchto informácií pôsobenie len samotných trhových mechanizmov zlyhá pri presadzovaní racionálneho využitia energie a iných podstatných zdrojov pri týchto výrobkoch.

(6)

Treba pripomenúť, že existujú právne predpisy Únie a členských štátov, ktoré dávajú spotrebiteľom v súvislosti s kupovanými výrobkami určité práva vrátane práva na odškodnenie alebo výmenu výrobku.

(7)

Komisia by mala vypracovať priorizovaný zoznam energeticky významných výrobkov, na ktoré by sa mohol vzťahovať delegovaný akt podľa tejto smernice. Takýto zoznam by mohol byť súčasťou pracovného plánu uvedeného v smernici 2009/125/ES.

(8)

Informácie zohrávajú kľúčovú rolu pri pôsobení trhového mechanizmu, a preto je potrebné zaviesť jednotné označovanie pre všetky výrobky toho istého typu, aby sa potenciálnym kupujúcim poskytli doplňujúce štandardizované informácie o nákladoch spojených s prevádzkou týchto výrobkov súvisiacich so spotrebou energie a iných podstatných zdrojov a aby sa prijali opatrenia na zabezpečenie týchto informácií aj pre potenciálnych koncových užívateľov, ktorí nevidia výrobok vystavený, a teda nemajú možnosť vidieť štítok. S cieľom pôsobiť účinne a úspešne by mal byť štítok ľahko rozoznateľný pre koncových užívateľov, jednoduchý a výstižný. Na tieto účely by základom informovania koncových užívateľov o energetickej účinnosti výrobkov mala zostať existujúca štruktúra štítku. Energetická spotreba a ďalšie informácie týkajúce sa výrobkov sa musia merať v súlade s harmonizovanými normami a metódami.

(9)

Pri posúdení vplyvu, ktoré sprevádzalo návrh tejto smernice, Komisia poukázala na to, že systém energetických štítkov sa využil ako model v rôznych krajinách sveta.

(10)

Členské štáty by mali pravidelne monitorovať súlad s touto smernicou a uviesť relevantné informácie v správe, ktorú sú podľa tejto smernice povinné predkladať Komisii každé štyri roky, s osobitným zreteľom na povinnosti dodávateľov a obchodníkov.

(11)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh (6), obsahuje všeobecné ustanovenia o dohľade nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh. V záujme dosiahnutia svojich cieľov obsahuje táto smernica v tejto súvislosti podrobnejšie ustanovenia. Tieto ustanovenia sú v súlade s nariadením (ES) č. 765/2008.

(12)

Úplne dobrovoľný systém by viedol iba k tomu, že len niektoré výrobky by sa označovali energetickým štítkom alebo by sa dodávali spolu so štandardnými informáciami o výrobku, pričom sa vynára riziko, že by to mohlo spôsobiť nejasnosti alebo dokonca mylné informovanie niektorých koncových užívateľov. Súčasný systém musí preto zabezpečiť, aby v prípade všetkých predmetných výrobkov bola spotreba energie a iných podstatných zdrojov označená energetickým štítkom a štandardným informačným listom.

(13)

Energeticky významné výrobky majú priamy alebo nepriamy vplyv na spotrebu širokého okruhu foriem energie počas používania, pričom najdôležitejšia je elektrina a plyn. Smernica by preto mala pokryť energeticky významné výrobky, ktoré majú počas používania priamy alebo nepriamy vplyv na spotrebu každej formy energie.

(14)

Do delegovaného aktu by mali byť zahrnuté energeticky významné výrobky, ktoré majú značný priamy alebo nepriamy vplyv na spotrebu energie alebo prípadne iných podstatných zdrojov počas používania a ktoré poskytujú dostatočné možnosti na zvýšenie účinnosti, pričom poskytovanie informácií prostredníctvom označovania môže stimulovať koncových užívateľov, aby si kupovali účinnejšie výrobky.

(15)

V záujme splnenia cieľov Únie v oblasti zmeny klímy a energetickej bezpečnosti a vzhľadom na očakávanie, že celkový objem energie spotrebovanej výrobkami bude z dlhodobého hľadiska naďalej rásť, by sa mohlo v delegovaných aktoch podľa tejto smernice v príslušných prípadoch ustanoviť, aby sa na štítku upozorňovalo aj na vysokú celkovú spotrebu energie výrobku.

(16)

Politiky verejného obstarávania vo viacerých členských štátoch požadujú od obstarávateľov, aby obstarávali energeticky účinné výrobky. Viaceré členské štáty takisto zaviedli stimuly pre energeticky účinné výrobky. Kritériá týkajúce sa výrobkov, ktoré majú vyhovovať verejnému obstarávaniu, alebo stimuly sa môžu v jednotlivých členských štátoch podstatne odlišovať. Ak sa na výkonnostné triedy odkazuje ako na úrovne pre niektoré výrobky, ako je ustanovené v delegovaných aktoch podľa tejto smernice, môže to znížiť fragmentáciu verejného obstarávania a stimulov a uľahčiť zavádzanie účinných výrobkov.

(17)

Stimuly, ktoré môžu členské štáty poskytnúť na podporu účinných výrobkov, by mohli predstavovať štátnu pomoc. Touto smernicou nie je dotknutý výsledok žiadnych budúcich konaní týkajúcich sa štátnej pomoci, ktoré sa môžu uskutočniť v súlade s článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v súvislosti s týmito stimulmi, a táto smernica by sa nemala vzťahovať na daňové a fiškálne záležitosti. Členské štáty môžu samy rozhodnúť o povahe týchto stimulov.

(18)

Podpora energeticky účinných výrobkov prostredníctvom označovania, verejného obstarávania a stimulov by nemala poškodiť celkové environmentálne vlastnosti a fungovanie takýchto výrobkov.

(19)

Komisia by mala byť splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ v súvislosti s označovaním a štandardnými informáciami o výrobku, ktoré sa týkajú spotreby energie a iných podstatných zdrojov energeticky významnými výrobkami počas používania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na expertnej úrovni.

(20)

Komisia by mala pravidelne predkladať Európskemu parlamentu a Rade za EÚ a samostatne za každý členský štát súhrn zo správ o činnostiach týkajúcich sa presadzovania a o úrovni súladu predkladaných členskými štátmi podľa tejto smernice.

(21)

Komisia by mala niesť zodpovednosť za úpravu klasifikácií používaných na štítkoch s cieľom zabezpečiť predvídateľnosť pre priemysel a zrozumiteľnosť pre spotrebiteľov.

(22)

Technický vývoj a potenciál na ďalšiu výraznú úsporu energie môžu byť v rôznom rozsahu v závislosti od príslušných výrobkov dôvodmi na ďalšie rozlišovanie medzi výrobkami a na preskúmanie klasifikácií. Súčasťou takéhoto preskúmania by mala byť najmä možnosť zmeny stupnice. Toto preskúmanie by sa malo vykonať čo najrýchlejšie v prípade výrobkov, ktoré môžu vďaka svojim veľmi inovačným vlastnostiam významne prispieť k energetickej účinnosti.

(23)

Komisia preskúma pokrok a podá správu o plnení akčného plánu pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku v roku 2012, pričom bude analyzovať najmä to, či sú potrebné ďalšie opatrenia na zlepšenie energetickej a environmentálnej výkonnosti výrobkov, a okrem iného aj možnosť poskytovať spotrebiteľom informácie o uhlíkovej stope výrobkov alebo ich vplyve na životné prostredie počas životného cyklu.

(24)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní so smernicou 92/75/EHS. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva zo smernice 92/75/EHS.

(25)

Členské štáty by sa pri vykonávaní ustanovení tejto smernice mali snažiť vyhnúť prijímaniu opatrení, ktoré by dotknutým účastníkom trhu, najmä malým a stredným podnikom, mohli priniesť zbytočné a nepraktické byrokratické povinnosti.

(26)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smernice 92/75/EHS do vnútroštátneho práva a na jej uplatňovanie.

(27)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (7) sa členské štáty vyzývajú, aby vo vlastnom záujme a v záujme Únie vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami,

a)

použité výrobky;

b)

osobné alebo nákladné dopravné prostriedky;

c)

výkonový štítok alebo jeho ekvivalent, ktorý sa umiestňuje na výrobky na bezpečnostné účely.

a)

„energeticky významný výrobok“ alebo „výrobok“ je akýkoľvek tovar, ktorý má vplyv na spotrebu energie počas používania, ktorý sa uvádza na trh a/alebo do prevádzky v Únii, vrátane súčiastok určených pre energeticky významné výrobky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, uvádzaných na trh a/alebo do prevádzky ako samostatné súčiastky pre koncových užívateľov, pričom ich environmentálne vlastnosti sa môžu posúdiť samostatne;

b)

„informačný list“ je štandardná informačná tabuľka, ktorá sa vzťahuje na príslušný výrobok;

c)

„iné podstatné zdroje“ sú voda, chemické látky alebo akékoľvek iné látky, ktoré výrobok spotrebuje pri normálnom používaní;

d)

„doplňujúce informácie“ sú ďalšie informácie, ktoré sa týkajú výkonu a vlastností výrobku a na základe merateľných údajov majú rozhodujúci alebo čiastočný vplyv na hodnotenie jeho spotreby energie alebo iných podstatných zdrojov;

e)

„priamy vplyv“ je vplyv výrobkov, ktoré počas používania skutočne spotrebúvajú energiu;

f)

„nepriamy vplyv“ je vplyv výrobkov, ktoré nespotrebúvajú energiu, ale počas používania prispievajú k úsporám energie;

g)

„obchodník“ je maloobchodník alebo iná osoba, ktorá predáva, prenajíma, ponúka do predaja na splátky alebo predvádza výrobky koncovému užívateľovi;

h)

„dodávateľ“ je výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca v Únii, alebo dovozca, ktorý uvádza výrobok v Únii na trh alebo do prevádzky. Ak takáto osoba neexistuje, za dodávateľa sa považuje akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uvádza na trh alebo do prevádzky výrobky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica;

i)

„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Únie na účely jeho distribúcie alebo používania v rámci Únie, či už za odmenu, alebo bezplatne a bez ohľadu na spôsob predaja;

j)

„uvedenie do prevádzky“ je prvé použitie výrobku v Únii na jeho stanovený účel;

k)

„neoprávnené použitie štítku“ je použitie štítku niekým iným, ako sú orgány členských štátov alebo inštitúcie EÚ, spôsobom neuvedeným v tejto smernici ani v delegovanom akte.

a)

všetci dodávatelia a obchodníci so sídlom na ich území plnili povinnosti uvedené v článkoch 5 a 6;

b)

v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, bolo zakázané použitie ďalších štítkov, značiek, symbolov alebo nápisov, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami tejto smernice a príslušných delegovaných aktov, ak by to mohlo byť zavádzajúce alebo zmätočné pre koncových užívateľov vzhľadom na spotrebu energie, prípadne iných podstatných zdrojov počas používania;

c)

zavedenie systému štítkov a informačných listov týkajúcich sa spotreby alebo úspory energie bolo zároveň vzdelávacou a osvetovou informačnou kampaňou zameranou na propagáciu energetickej účinnosti a zodpovednejšieho využívania energie koncovými užívateľmi;

d)

sa prijali vhodné opatrenia s cieľom povzbudiť príslušné vnútroštátne alebo regionálne orgány zodpovedné za uplatňovanie tejto smernice, aby spolupracovali a poskytovali si navzájom a Komisii informácie s cieľom podporiť uplatňovanie tejto smernice. Pri administratívnej spolupráci a výmene informácií sa v najväčšej možnej miere využívajú elektronické prostriedky komunikácie, táto spolupráca je nákladovo efektívna a môže sa podporovať v rámci príslušných programov EÚ. Takáto spolupráca podľa potreby zaručuje bezpečnosť a dôvernosť spracovania a ochranu citlivých informácií poskytovaných počas tohto postupu. Komisia prijme vhodné opatrenia s cieľom povzbudiť a prispieť k spolupráci medzi členskými štátmi uvedenej v tomto bode.

a)

sa informácie týkajúce sa spotreby elektrickej energie, iných foriem energie a prípadne aj iných podstatných zdrojov počas používania a doplňujúce informácie dali v súlade s delegovanými aktmi podľa tejto smernice do pozornosti koncových užívateľov pomocou informačného listu a štítka vzťahujúcich sa na výrobky ponúkané na predaj, prenájom, predaj na splátky alebo predvádzaných koncovému užívateľovi priamo alebo nepriamo akýmikoľvek prostriedkami predaja na diaľku vrátane internetu;

b)

sa informácie uvedené v písmene a) poskytovali v súvislosti so zabudovanými alebo inštalovanými výrobkami iba vtedy, ak sa to vyžaduje podľa platného delegovaného aktu;

c)

každá reklama na konkrétny model energeticky významných výrobkov, na ktoré sa vzťahuje delegovaný akt podľa tejto smernice, obsahovala v prípade uvádzania informácií o spotrebe energie alebo cene odkaz na triedu energetickej účinnosti výrobku;

d)

každý technický propagačný materiál o energeticky významných výrobkoch, v ktorom sa opisujú konkrétne technické parametre výrobku, čiže technické príručky a letáky výrobcov v tlačenej i elektronickej podobe, poskytoval koncovým užívateľom potrebné informácie o spotrebe energie alebo uvádzal triedu energetickej účinnosti výrobku.

a)

dodávatelia, ktorí umiestňujú výrobky, na ktoré sa vzťahuje delegovaný akt, na trh alebo ich dávajú do prevádzky, priložili v súlade s touto smernicou a delegovaným aktom štítok a informačný list;

b)

dodávatelia skompletizovali technickú dokumentáciu, ktorá je dostatočná na umožnenie posúdenia správnosti informácií, ktorú štítok a informačný list obsahujú. Táto technická dokumentácia zahŕňa:

Na tento účel môžu dodávatelia použiť dokumentáciu, ktorá už bola vypracovaná v súlade s požiadavkami príslušných právnych predpisov Únie;

c)

dodávatelia poskytli technickú dokumentáciu na kontrolné účely na obdobie piatich rokov po tom, čo bol vyrobený posledný dotknutý výrobok.

Dodávatelia poskytnú elektronickú verziu technickej dokumentácie na požiadanie orgánom trhového dohľadu členských štátov a Komisii do 10 pracovných dní od doručenia žiadosti príslušného orgánu členského štátu alebo Komisie;

d)

v súvislosti s označovaním a informáciami o výrobku dodávateľ bezplatne dodal potrebné štítky obchodníkom.

Dodávateľ dodá štítky na žiadosť obchodníkov bezodkladne a bez toho, aby bola dotknutá možnosť voľby systému dodávania štítkov;

e)

okrem štítkov dodávatelia poskytli informačný list;

f)

dodávatelia zahŕňali informačný list do všetkých brožúr o výrobkoch. Ak dodávateľ neposkytuje brožúry o výrobkoch, dodáva informačné listy s ostatnou literatúrou, ktorá sa poskytuje spolu s výrobkom;

g)

dodávatelia zodpovedali za presnosť štítkov a informačných listov, ktoré poskytujú;

h)

sa predpokladalo, že dodávateľ dal súhlas na zverejnenie informácií uvedených na štítku alebo na informačných listoch.

a)

obchodníci riadne, viditeľným a čitateľným spôsobom vystavili štítky a pri predaji výrobkov dali koncovým užívateľom k dispozícii informačný list v brožúrach o výrobkoch alebo v inej literatúre, ktorá je pripojená k výrobkom;

b)

vždy keď sa výrobok, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt, predvádza, obchodníci pripevnili príslušný štítok na zreteľne viditeľné miesto určené v platnom delegovanom akte a v príslušnom jazykovom znení.

a)

podľa najnovšie sprístupnených číselných údajov a vzhľadom na množstvá umiestnené na trhu Únie majú výrobky významný potenciál, pokiaľ ide o úsporu energie a prípadne aj iných podstatných zdrojov;

b)

pri výrobkoch ponúkajúcich rovnakú mieru funkčnosti, ktoré sú k dispozícii na trhu, sú veľké rozdiely v príslušných výkonnostných úrovniach;

c)

Komisia zohľadňuje príslušné právne predpisy Únie a samoreguláciu, ako napríklad dobrovoľné dohody, v prípade ktorých sa očakáva, že politické ciele sa dosiahnu rýchlejšie alebo s nižšími nákladmi ako povinné požiadavky.

a)

zohľadňuje tie environmentálne parametre stanovené v časti 1 prílohy I k smernici 2009/125/ES, ktoré sú určené ako podstatné v príslušnom vykonávacom opatrení prijatom na základe smernice 2009/125/ES a ktoré sú počas používania významné pre koncového užívateľa;

b)

posudzuje vplyv aktu na životné prostredie, koncových užívateľov a výrobcov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) z hľadiska konkurencieschopnosti aj na trhoch mimo Únie, inovácií, prístupu na trh a nákladov a prínosov;

c)

uskutočňuje vhodné konzultácie so zainteresovanými stranami;

d)

stanovuje dátum (dátumy) na vykonanie, akékoľvek etapové alebo prechodné opatrenia alebo obdobia, pričom zohľadňuje najmä možné vplyvy na MSP alebo na špecifické skupiny výrobkov vyrábaných predovšetkým MSP.

a)

presnú definíciu typu výrobku, ktorý má zahŕňať;

b)

normy a metódy merania, ktoré sa majú použiť pri získavaní informácií uvedených v článku 1 ods. 1;

c)

podrobnosti o technickej dokumentácii, ktorá sa požaduje podľa článku 5;

d)

vyhotovenie a obsah štítka uvedeného v článku 4, ktorý sa má vyznačovať podľa možnosti jednotnými znakmi vyhotovenia v jednotlivých skupinách výrobkov a je v každom prípade jasne viditeľný a čitateľný. Základom formátu štítku zostáva klasifikácia pomocou písmen od A po G; stupne klasifikácie zodpovedajú významným úsporám energie a nákladov z pohľadu koncového užívateľa.

Ak si to vyžaduje technický pokrok, možno do klasifikácie doplniť ďalšie tri triedy. Týmito doplňujúcimi triedami budú: A+, A++ a A+++ pre najúčinnejšiu triedu. V zásade sa celkový počet tried obmedzí na sedem, pokiaľ nebudú naďalej zastúpené viaceré triedy.

Paleta farieb pozostáva najviac zo siedmich rôznych farieb od tmavozelenej po červenú. Tmavozelený je vždy iba farebný kód najvyššej triedy. Ak je tried viac ako sedem, duplikovať možno iba červenú farbu.

Klasifikácia sa preskúma najmä v prípade, ak významná časť výrobkov na vnútornom trhu dosiahne dve najvyššie triedy energetickej účinnosti a ak ďalším rozdelením výrobkov možno dosiahnuť ďalšie úspory.

Podrobné kritériá možnej zmeny klasifikácie výrobkov sa určia vo vhodných prípadoch individuálne v príslušných delegovaných aktoch;

e)

miesto, kde sa má štítok upevniť na vystavenom výrobku, a spôsob, akým sa má štítok a/alebo informácie poskytnúť v prípade ponúk na predaj, na ktoré sa vzťahuje článok 7. V prípade potreby môžu delegované akty ustanoviť, aby štítok bol pripevnený k výrobku alebo vytlačený na obale, alebo určiť podrobnosti podľa požiadaviek označovania na vytlačenie v katalógoch, v prípade predaja na diaľku alebo cez internet;

f)

obsah, a v prípade potreby aj formát, a ďalšie podrobnosti týkajúce sa informačného listu alebo ďalších informácií špecifikovaných v článku 4 a článku 5 písm. c). Informácie na štítku majú byť uvedené aj v informačnom liste;

g)

špecifický obsah štítku na reklamné účely podľa potreby vrátane triedy energetickej účinnosti a iných príslušných výkonnostných úrovní daného výrobku v čitateľnej a viditeľnej podobe;

h)

podľa potreby trvanie klasifikácie(-í) štítka v súlade s písmenom d);

i)

úroveň presnosti vo vyhláseniach na štítku a v informačnom liste;

j)

dátum hodnotenia a možnej revízie delegovaného aktu, pričom sa berie do úvahy rýchlosť technologického pokroku.

a)

prínos článku 4 písm. c) k cieľu tejto smernice;

b)

účinnosť článku 9 ods. 1;

c)

na základe technického vývoja a pochopenia štruktúry štítka spotrebiteľmi potrebu zmeny a doplnenia článku 10 ods. 4 písm. d).

18.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 153/13

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (4) bola zmenená a doplnená (5). Pri príležitosti ďalších významných zmien a doplnení je z dôvodu prehľadnosti vhodné túto smernicu prepracovať.

(2)

Efektívne, úsporné, racionálne a udržateľné využívanie energie sa vzťahuje okrem iného na ropné produkty, zemný plyn a tuhé palivá, ktoré sú základnými zdrojmi energie a zároveň aj hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého.

(3)

Budovy zodpovedajú za 40 % celkovej spotreby energie v Únii. Tento sektor narastá, čo je spojené so zvyšovaním jeho spotreby energie. Zníženie spotreby energie a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov preto predstavujú dôležité opatrenia potrebné na zníženie energetickej závislosti Únie a emisií skleníkových plynov. Opatrenia prijaté na zníženie spotreby energie v Únii by spolu so zvýšeným využívaním energie z obnoviteľných zdrojov umožnili, aby EÚ splnila Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), svoj dlhodobý záväzok udržať globálne zvýšenie teploty pod 2 °C a svoj záväzok znížiť do roku 2020 celkové emisie skleníkových plynov minimálne o 20 % pod úroveň v roku 1990 a o 30 % v prípade dosiahnutia medzinárodnej dohody. Znížená spotreba energie a zvýšené využívanie energie z obnoviteľných zdrojov takisto zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, technického vývoja a pri vytváraní príležitostí na rast zamestnanosti a regionálny rozvoj najmä vo vidieckych oblastiach.

(4)

Riadenie dopytu po energii je dôležitým nástrojom umožňujúcim Únii ovplyvňovať celosvetový trh s energiou, a teda bezpečnosť dodávok energie zo strednodobého a dlhodobého hľadiska.

(5)

Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 zdôraznila potrebu zvýšiť energetickú efektívnosť v Únii v záujme dosiahnutia cieľa znížiť spotrebu energie v Únii o 20 % do roku 2020 a vyzvala zabezpečiť dôkladnú a rýchlu implementáciu priorít ustanovených v oznámení Komisie s názvom Akčný plán pre energetickú efektívnosť: Využitie potenciálu. V tomto akčnom pláne bol určený značný potenciál na dosiahnutie nákladovo efektívnych úspor energie v sektore budov. Európsky parlament vo svojom uznesení z 31. januára 2008 vyzval na posilnenie ustanovení smernice 2002/91/ES a pri viacerých príležitostiach, naposledy v uznesení k Druhému strategickému preskúmaniu energetickej politiky z 3. februára 2009, vyzval na to, aby sa cieľ, ktorým je 20-percentné zvýšenie energetickej efektívnosti v roku 2020, stal záväzný. Ďalej v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (6) sa stanovujú záväzné vnútroštátne ciele zníženia CO2, v súvislosti s ktorými bude energetická efektívnosť v sektore budov kľúčová, a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (7) sa ustanovuje podpora energetickej efektívnosti v kontexte záväzného cieľa pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorej spotreba by do roku 2020 mala predstavovať 20 % z celkovej spotreby energie Únie.

(6)

Na zasadnutí v marci 2007 Európska rada potvrdila záväzný cieľ, ktorým je 20-percentný podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, čím opätovne potvrdila záväzok Únie rozvíjať využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v celej Únii. Prostredníctvom smernice 2009/28/ES sa zavádza spoločný rámec na podporu energie z obnoviteľných zdrojov.

(7)

Je potrebné stanoviť konkrétnejšie činnosti s úmyslom dosiahnuť významný nerealizovaný potenciál pre úspory energie v budovách a znížiť veľké rozdiely medzi výsledkami členských štátov v tomto sektore.

(8)

Opatrenia na ďalšie zlepšenie energetickej hospodárnosti budov by mali brať do úvahy klimatické a miestne podmienky, ako aj vnútorné prostredie budov a efektívnosť vynaložených nákladov. Tieto opatrenia by nemali mať vplyv na ostatné požiadavky týkajúce sa budov, ako je prístupnosť, bezpečnosť a zamýšľané využitie budovy.

(9)

Energetická hospodárnosť budov by sa mala vypočítať podľa metodiky, ktorá sa môže líšiť na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Zahŕňa okrem tepelno-technických vlastností aj ostatné faktory, ktoré majú čoraz dôležitejšiu úlohu, ako sú vykurovacie a klimatizačné inštalácie, uplatňovanie energie z obnoviteľných zdrojov, pasívne vykurovacie a chladiace prvky, tienenie, kvalita vnútorného vzduchu v budovách, vhodné prirodzené osvetlenie a návrh budov. Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov by nemala vychádzať len z obdobia, počas ktorého je potrebné vykurovanie, ale mala by zahŕňať energetickú hospodárnosť budovy v priebehu celého roku. Táto metodika by mala zohľadňovať súčasné európske normy.

(10)

Za stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov sú výlučne zodpovedné členské štáty. Tieto požiadavky by sa mali ustanoviť s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálnu rovnováhu medzi vynaloženými investíciami a usporenými nákladmi na energiu počas životného cyklu budovy, avšak bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť minimálne požiadavky, ktoré vedú k väčšej energetickej hospodárnosti, ako sú nákladovo optimálne úrovne energetickej efektívnosti. Malo by sa prijať opatrenie umožňujúce členským štátom pravidelne hodnotiť svoje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov vzhľadom na technický pokrok.

(11)

Cieľ dosiahnuť úrovne nákladovo efektívnej alebo nákladovo optimálnej energetickej efektívnosti môže za určitých okolností, napríklad vzhľadom na klimatické rozdiely, byť dôvodom na stanovenie takých nákladovo efektívnych alebo nákladovo optimálnych požiadaviek na prvky budov, ktoré prakticky obmedzujú používanie stavebných výrobkov, ktoré spĺňajú normy stanovené právnymi predpismi Únie, pod podmienkou, že tieto požiadavky nepredstavujú neopodstatnenú prekážku na trhu.

(12)

Pri stanovení požiadaviek na energetickú hospodárnosť technických systémov budov by členské štáty mali v rámci možnosti a v prípade potreby použiť harmonizované nástroje, predovšetkým skúšobné a výpočtové metódy a triedy energetickej efektívnosti vypracované v opatreniach, ktorými sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (8) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (9), aby sa zaistil súlad so súvisiacimi iniciatívami a v čo najväčšej miere minimalizovala potenciálna fragmentácia trhu.

(13)

Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Preto by sa pojem „stimuly“ používaný v tejto smernici nemal vykladať tak, že predstavuje štátnu pomoc.

(14)

Komisia by mala zaviesť rámec porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Členské štáty by mali použiť tento rámec na porovnanie svojich výsledkov s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť budov, ktoré prijali. Ak by medzi vypočítanými nákladovo optimálnymi úrovňami minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a platnými minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť budov boli významné rozdiely, napríklad viac ako 15 %, členské štáty by mali rozdiel zdôvodniť alebo naplánovať vhodné opatrenia na jeho zníženie. Odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy alebo prvku budovy by mali určovať členské štáty a zohľadňovať pri tom súčasné postupy definovania typických životných cyklov a skúsenosti z tejto oblasti. Výsledky tohto porovnania a údaje použité na získanie týchto výsledkov by sa mali pravidelne oznamovať Komisii. Tieto správy by mali umožniť Komisii hodnotiť pokrok členských štátov pri dosahovaní nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a predkladať o tomto pokroku správy.

(15)

Budovy majú vplyv na dlhodobú spotrebu energie. Vzhľadom na dlhý cyklus obnovy existujúcich budov by preto mali nové a existujúce budovy, na ktorých sa vykonáva významná obnova, spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť prispôsobenú miestnym klimatickým podmienkam. Keďže ešte vo všeobecnosti nie je preskúmaný úplný potenciál alternatívnych systémov zásobovania energiou, malo by sa o nich uvažovať pri nových budovách, bez ohľadu na veľkosť týchto budov, podľa zásady, že najprv sa zabezpečí zníženie energetických požiadaviek na vykurovanie a chladenie na nákladovo optimálnu úroveň.

(16)

Významná obnova existujúcich budov bez ohľadu na ich veľkosť poskytuje príležitosť prijať nákladovo efektívne opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti. Z dôvodu nákladovej efektívnosti by malo byť možné obmedziť minimálne požiadavky na hospodárnosť budov na obnovené časti, ktoré sú z hľadiska energetickej hospodárnosti budovy najvýznamnejšie. Členské štáty si môžu vybrať, či významnú obnovu vymedzia v zmysle percentuálneho podielu plochy obalových konštrukcií budovy, alebo v zmysle hodnoty budovy. Ak sa členský štát rozhodne vymedziť významnú obnovu v zmysle hodnoty budovy, mohli by sa použiť také hodnoty, ako napríklad poistno-technická hodnota alebo skutočná hodnota vychádzajúca z nákladov na rekonštrukciu bez hodnoty pozemku, na ktorom sa budova nachádza.

(17)

Je potrebné prijať opatrenia na zvýšenie počtu budov, ktoré nielen spĺňajú platné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, ale súčasne sú ešte energeticky efektívnejšie, v dôsledku čoho by sa dosiahlo zníženie spotreby energie a emisií oxidu uhličitého. Na tento účel by členské štáty mali vypracúvať národné plány zamerané na zvýšenie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie a pravidelne tieto plány oznamovať Komisii.

(18)

Na účely podpory opatrení súvisiacich s energetickou efektívnosťou sa zavádzajú alebo prispôsobujú finančné nástroje a iné opatrenia Únie. Medzi tieto finančné nástroje na úrovni Únie okrem iného patrí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (10), zmenené a doplnené s cieľom umožniť zvýšenie investícií do energetickej efektívnosti obydlí, súkromno-verejné partnerstvá v iniciatíve európskych energeticky efektívnych budov na podporu ekologických technológií a vývoja energeticky účinných systémov a materiálov v nových a obnovovaných budovách, iniciatíva Európskej komisie a Európskej investičnej banky na financovanie udržateľnej energetiky EÚ, ktorej zámerom sú okrem iného investície do energetickej efektívnosti, fond Marguerite pod záštitou EIB: Európsky fond pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru na rok 2020, smernica Rady 2009/47/ES z 5. mája 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o znížené sadzby dane z pridanej hodnoty (11), štrukturálne fondy a kohézne fondy nástroja Jeremie (spoločné európske zdroje pre mikropodniky až stredné podniky), finančný nástroj pre energetickú efektívnosť, rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie vrátane programu Inteligentná energia – Európa II zameraného konkrétne na odstránenie prekážok na trhu, ktoré súvisia s energetickou efektívnosťou a energiou z obnoviteľných zdrojov, napríklad prostredníctvom nástroja technickej pomoci ELENA (európsky nástroj miestnej pomoci v oblasti energie), Dohovor primátorov a starostov, Program pre podnikanie a inovácie, Program na podporu politiky informačných a komunikačných technológií na rok 2010 a Siedmy rámcový program pre výskum. Na stimuláciu opatrení týkajúcich sa energetickej efektívnosti poskytuje finančné prostriedky aj Európska banka pre obnovu a rozvoj.

(19)

Finančné nástroje Únie by sa mali použiť na dosiahnutie praktického účinku cieľov tejto smernice, nemali by však nahradiť vnútroštátne opatrenia. Mali by sa predovšetkým použiť na zabezpečenie vhodných a inovačných spôsobov financovania na zrýchlenie investovania do opatrení v oblasti energetickej efektívnosti. Mohli by zohrávať dôležitú úlohu pri rozvoji národných, regionálnych a miestnych fondov, nástrojov alebo mechanizmov pre oblasť energetickej efektívnosti, ktoré ponúkajú takéto možnosti financovania vlastníkom súkromného majetku, malým a stredným podnikom a spoločnostiam poskytujúcim služby v oblasti energetickej efektívnosti.

(20)

S cieľom poskytnúť Komisii primerané informácie by členské štáty mali zostaviť zoznamy existujúcich a navrhovaných opatrení vrátane opatrení finančnej povahy, ktoré sa nevyžadujú podľa tejto smernice a ktoré podporujú ciele tejto smernice. Medzi existujúce a navrhované opatrenia v zoznamoch členských štátoch sa môžu predovšetkým uviesť opatrenia, ktorých zámerom je zmenšiť existujúce právne prekážky a prekážky na trhu a podporiť investície a/alebo iné aktivity na zvýšenie energetickej hospodárnosti nových a existujúcich budov a tak prípadne prispieť k zníženiu energetickej chudoby. Medzi takéto opatrenia by okrem iného mohla patriť bezplatná alebo dotovaná technická pomoc a poradenstvo, priame dotácie, dotované úverové programy alebo úvery s nízkym úrokom, grantové programy a programy záruk za úvery. Verejné orgány a iné inštitúcie, ktoré poskytujú tieto opatrenia finančnej povahy, by mohli spojiť uplatňovanie takýchto opatrení s uvádzanou energetickou hospodárnosťou a odporúčaniami uvedenými v energetických certifikátoch.

(21)

V záujme obmedzenia záťaže členských štátov súvisiacej s predkladaním správ by sa malo umožniť začleniť správy požadované v tejto smernici do akčných plánov energetickej účinnosti (Energy Efficiency Action Plans – EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách (12). Verejný sektor v každom členskom štáte by mal mať v oblasti energetickej hospodárnosti budov vedúcu úlohu a z tohto dôvodu by sa v národných plánoch mali stanovovať ambicióznejšie ciele v prípade budov, v ktorých sídlia verejné orgány.

(22)

Prípadnému kupujúcemu a nájomcovi budovy alebo jednotky budovy by mali byť v energetických certifikátoch poskytnuté správne informácie o energetickej hospodárnosti budovy, ako aj praktické rady na zlepšenie tejto hospodárnosti. Informačné kampane by mohli viesť k ďalšiemu povzbudeniu vlastníkov a nájomcov, aby zlepšovali energetickú hospodárnosť svojich budov alebo jednotiek budov. Vlastníci a nájomcovia komerčných budov by mali byť povzbudení na výmenu informácií o skutočnej spotrebe energie, aby sa zabezpečila dostupnosť všetkých údajov pre kvalifikované rozhodnutia o potrebných vylepšeniach. V energetickom certifikáte by sa takisto mali uviesť informácie o skutočnom vplyve vykurovania a chladenia na energetické potreby budovy, na jej spotrebu primárnej energie a na množstvo emisií oxidu uhličitého.

(23)

Verejné orgány by mali ísť príkladom a usilovať sa o vykonávanie odporúčaní zahrnutých v energetickom certifikáte. Členské štáty by do svojich vnútroštátnych plánov mali zahrnúť opatrenia na podporu verejných orgánov, aby tieto orgány mohli včas prijímať zlepšenia v oblasti energetickej efektívnosti a vykonávať odporúčania zahrnuté v energetickom certifikáte, hneď ako sú uskutočniteľné.

(24)

Budovy, v ktorých sídlia verejné orgány, a budovy často navštevované verejnosťou by mali byť príkladom zohľadňovania environmentálnych a energetických prístupov, a tieto budovy by preto mali pravidelne podliehať energetickej certifikácii. Šírenie informácií o energetickej hospodárnosti na verejnosti by sa malo zlepšiť tým, že sa jasne vystavia energetické certifikáty najmä v budovách určitej veľkosti, v ktorých sídlia verejné orgány alebo ktoré často navštevuje verejnosť, ako napríklad obchody a obchodné centrá, obchodné domy, reštaurácie, divadlá, banky a hotely.

(25)

V posledných rokoch sa zvýšil počet klimatizačných systémov v európskych krajinách. Toto vytvára výrazné problémy v odberových špičkách, zvyšujúc náklady na elektrickú energiu a narušujúc energetickú rovnováhu. Uprednostňovať by sa mali stratégie, ktoré vedú k zlepšeniu tepelno-technických vlastností budov v letnom období. Pozornosť by sa preto mala sústrediť na opatrenia, ktoré zabraňujú prehrievaniu, ako je napríklad zatienenie a dostatočná tepelná kapacita stavebných konštrukcií budovy a ďalší rozvoj a používanie techník pasívneho chladenia, v prvom rade tých, ktoré zlepšujú podmienky vnútorného prostredia v budove a mikroklímu okolo budov.

(26)

Pravidelná údržba a kontrola vykurovacích a klimatizačných systémov kvalifikovanými pracovníkmi prispieva k zachovaniu ich správneho nastavenia v súlade so špecifikáciou výrobku, a týmto spôsobom zabezpečuje optimálnu hospodárnosť z hľadiska životného prostredia, bezpečnosti a energie. Nezávislé hodnotenie celého vykurovacieho a klimatizačného systému by sa malo vykonávať v pravidelných intervaloch počas jeho životného cyklu, a to najmä pred jeho nahradením alebo modernizáciou. Členské štáty by sa mali usilovať o kombináciu kontrol a energetickej certifikácie v čo najväčšej miere s cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie vlastníkov budov a nájomcov.

(27)

Spoločný prístup k certifikácii energetickej hospodárnosti budov a ku kontrolám vykurovacích a klimatizačných systémov vykonávaným kvalifikovanými a/alebo akreditovanými odborníkmi, ktorých nezávislosť sa má zaručiť na základe objektívnych kritérií, prispeje k vytvoreniu rovnakých podmienok, pokiaľ ide o snahy členských štátov týkajúce sa úspory energie v sektore budov, a zavedie transparentnosť pre prípadných vlastníkov alebo užívateľov s ohľadom na energetickú hospodárnosť na trhu s nehnuteľnosťami v Únii. V záujme zabezpečenia kvality energetických certifikátov a kontrol vykurovacích a klimatizačných systémov v celej Únii by sa mal v každom členskom štáte zaviesť nezávislý kontrolný mechanizmus.

(28)

V prípade plánovania, rozvoja programov na poskytovanie informácií, odbornej prípravy a zvyšovania povedomia a vykonania smernice na národnej a regionálnej úrovni by sa malo v súvislosti s uvedenými otázkami konzultovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi a zapojiť ich do uvedených činností, ak a keď je to vzhľadom na platné vnútroštátne právne predpisy potrebné, keďže z hľadiska úspešného vykonania tejto smernice sú tieto orgány rozhodujúce. Tieto konzultácie môžu tiež slúžiť ako podpora pri poskytovaní usmernení miestnym projektantom a stavebným inšpektorom na účely plnenia potrebných úloh. Členské štáty by ďalej mali umožniť architektom a projektantom, aby riadne zvážili optimálnu kombináciu zlepšenia energetickej efektívnosti, využívania energie z obnoviteľných zdrojov a použitia centralizovaného zásobovania teplom a chladom pri projektovaní, navrhovaní, výstavbe a obnove priemyselných oblastí alebo oblastí na bývanie, a mali by ich na to nabádať.

(29)

Inštalatéri a stavbári majú rozhodujúcu úlohu pri úspešnom vykonaní tejto smernice. Primeraný počet inštalatérov a stavbárov by mal prostredníctvom odbornej prípravy a iných opatrení nadobudnúť primeranú úroveň spôsobilosti na inštaláciu a integráciu požadovanej energeticky účinnej technológie a technológie využívajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov.

(30)

S ohľadom na vzájomné uznávanie profesijných odborníkov, ktorých sa týka táto smernica, by členské štáty mali zohľadňovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (13) a Komisia by v rámci programu Inteligentná energia – Európa mala pokračovať v práci na usmerneniach a odporúčaniach pre normy odbornej prípravy týchto profesijných odborníkov.

(31)

V záujme zvýšenia transparentnosti energetickej hospodárnosti na trhu Únie s nebytovými nehnuteľnosťami by sa mali stanoviť jednotné podmienky pre dobrovoľný spoločný systém certifikácie energetickej hospodárnosti nebytových budov. V súlade s článkom 291 ZFEÚ sa pravidlá a všeobecné zásady kontrolného mechanizmu, ktorým členské štáty uskutočňujú kontrolu nad vykonávaním vykonávacích právomocí Komisie, vopred upravia nariadením prijatým prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu. Až do prijatia tohto nového nariadenia sa naďalej uplatňuje rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (14), s výnimkou regulačného postupu s kontrolou, ktorý sa neuplatňuje.

(32)

Komisia by mala byť splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom prispôsobovať určité časti všeobecného rámca ustanoveného v prílohe I technickému pokroku a zavádzať metodický rámec na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na expertnej úrovni.

(33)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zvýšiť energetickú hospodárnosť budov, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov z dôvodu zložitosti sektora budov a neschopnosti vnútroštátnych trhov s nehnuteľnosťami primerane riešiť otázku energetickej efektívnosti a z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(34)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní so smernicou 2002/91/ES. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z uvedenej smernice.

(35)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smernice stanovených v smernici 2002/91/ES do vnútroštátneho práva a na ich uplatňovanie.

(36)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (15) sa členské štáty vyzývajú, aby vo vlastnom záujme a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami,

a)

so spoločným všeobecným rámcom pre metodiku výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov a jednotiek budov;

b)

s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a nových jednotiek budov;

c)

s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť:

d)

s národnými plánmi na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie;

e)

s energetickou certifikáciou budov alebo jednotiek budov;

f)

s pravidelnou kontrolou vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách;

g)

s nezávislými systémami kontroly energetických certifikátov a správ z kontroly.

1.

„budova“ znamená zastrešenú stavbu so stenami, v ktorej sa používa energia na úpravu vnútorného prostredia;

2.

„budova s takmer nulovou spotrebou energie“ znamená budovu s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou určenou v súlade s prílohou I. Požadované takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie by sa malo vo významnej miere pokryť energiou z obnoviteľných zdrojov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej priamo na mieste alebo v blízkosti;

3.

„technický systém budovy“ znamená technické zariadenia budovy alebo jednotky budovy na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody, osvetlenie alebo na ich kombináciu;

4.

„energetická hospodárnosť budovy“ znamená vypočítané alebo namerané množstvo energie potrebnej na uspokojenie dopytu po energii súvisiaceho s bežným používaním budovy, ktoré zahŕňa okrem iného energiu použitú na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody a osvetlenie;

5.

„primárna energia“ znamená energiu z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom konverzie ani transformácie;

6.

„energia z obnoviteľných zdrojov“ znamená energiu z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, konkrétne to je veterná, solárna, aerotermálna, geotermálna, hydrotermálna energia a energia oceánov, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z čistiarní odpadových vôd a bioplyny;

7.

„obalové konštrukcie budovy“ znamenajú integrované prvky budovy, ktoré oddeľujú jej vnútro od vonkajšieho prostredia;

8.

„jednotka budovy“ znamená časť, poschodie alebo byt v budove, ktoré sú navrhnuté alebo upravené na samostatné používanie;

9.

„prvok budovy“ znamená technický systém budovy alebo konštrukčnú časť obalových konštrukcií budovy;

10.

„významná obnova“ znamená obnovu budovy v prípade, ak

Členské štáty si môžu zvoliť, či uplatnia možnosť a) alebo b);

11.

„európska norma“ znamená normu prijatú Európskym výborom pre normalizáciu, Európskym výborom pre normalizáciu v oblasti elektrotechniky alebo Európskym inštitútom pre telekomunikačné normy a sprístupnenú verejnosti;

12.

„energetický certifikát“ znamená certifikát uznávaný členským štátom alebo ním určenou právnickou osobou, ktorý uvádza energetickú hospodárnosť budovy alebo jednotky budovy vypočítanú podľa metodiky prijatej v súlade s článkom 3;

13.

„kogenerácia“ znamená súčasne prebiehajúcu výrobu tepelnej energie a elektrickej a/alebo mechanickej energie v jednom procese;

14.

„nákladovo optimálna úroveň“ znamená úroveň energetickej hospodárnosti, ktorá vedie k najnižším nákladom počas odhadovaného ekonomického životného cyklu, pričom:

Nákladovo optimálna úroveň sa nachádza v rozsahu úrovní hospodárnosti, v ktorej je analýza nákladov a výnosov, vypočítaná pre odhadovaný ekonomický životný cyklus, pozitívna;

15.

„klimatizačný systém“ znamená kombináciu prvkov potrebných na zabezpečenie spôsobu úpravy vnútorného vzduchu, v rámci ktorej sa teplota reguluje alebo sa môže znížiť;

16.

„kotol“ znamená kombináciu telesa kotla a horáka navrhnutú na prenos tepla uvoľneného zo spaľovania do kvapaliny;

17.

„účinný menovitý výkon“ znamená maximálny tepelný výkon vyjadrený v kW, stanovený a zaručený výrobcom ako výkon, ktorý sa dosiahne počas nepretržitej prevádzky pri dodržiavaní efektívnej účinnosti uvedenej výrobcom;

18.

„tepelné čerpadlo“ znamená prístroj alebo zariadenie, ktoré prenáša teplo z prírodného okolitého prostredia, ako napríklad vzduchu, vody alebo pôdy, do budov alebo na priemyselné využitie obrátením prirodzeného toku tepla tak, že prúdi od nižšej teploty k vyššej. Reverzibilné tepelné čerpadlá môžu prenášať teplo z budov do prírodného okolitého prostredia;

19.

„centralizované zásobovanie teplom“ alebo „centralizované zásobovanie chladom“ znamená distribúciu tepelnej energie vo forme pary, horúcej vody alebo chladených kvapalín z centrálneho zdroja výroby prostredníctvom siete k viacerým budovám alebo lokalitám, a to pre potreby vykurovania alebo chladenia budov alebo procesov.

a)

budovy úradne chránené ako súčasť označeného prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, pokiaľ by dodržiavanie určitých minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad;

b)

budovy používané ako miesta na bohoslužby a na náboženské podujatia;

c)

dočasné budovy s dĺžkou používania dva roky alebo menej, priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie a nebytové poľnohospodárske budovy, ktoré používa sektor zahrnutý do vnútroštátnej sektorovej dohody o energetickej hospodárnosti;

d)

budovy na bývanie, ktoré sa využívajú alebo ktorých plánované využívanie je kratšie ako štyri mesiace ročne, alebo sa počas roka používajú obmedzene s očakávanou spotrebou energie nižšou ako 25 % spotreby pri celoročnom využívaní;

e)

samostatne stojace budovy s celkovou úžitkovou plochou menšou než 50 m2.

a)

decentralizovaných systémov dodávky energie využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov;

b)

kogenerácií;

c)

blokového vykurovania alebo centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom, najmä ak sa pri ňom v úplnej miere alebo sčasti využíva energia z obnoviteľných zdrojov;

d)

tepelných čerpadiel.

a)

vykurovacích systémov;

b)

systémov na prípravu teplej vody;

c)

klimatizačných systémov;

d)

veľkých systémov vetrania;

a)

od 31. decembra 2020 všetky nové budovy boli budovami s takmer nulovou spotrebou energie a

b)

po 31. decembri 2018 boli nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia verejné orgány, budovami s takmer nulovou spotrebou energie.

a)

podrobné uplatňovanie vymedzenia budov s takmer nulovou spotrebou energie v praxi členským štátom, ktoré odráža ich národné, regionálne alebo miestne podmienky, vrátane číselného ukazovateľa využitia primárnej energie vyjadreného v kWh/m2 za rok. Faktory týkajúce sa primárnej energie, použité na určenie využitia primárnej energie, môžu vychádzať z národných alebo regionálnych ročných priemerných hodnôt a môžu zohľadňovať príslušné európske normy;

b)

priebežné ciele na rok 2015 na zlepšenie energetickej hospodárnosti nových budov s cieľom pripraviť vykonanie odseku 1;

c)

informácie o politikách a finančných alebo iných opatreniach prijatých v kontexte odsekov 1 a 2 na účely podpory budov s takmer nulovou spotrebou energie vrátane podrobností o národných požiadavkách a opatreniach týkajúcich sa využívania energie z obnoviteľných zdrojov v nových budovách a existujúcich budovách, ktoré sú vo fáze významnej obnovy, v kontexte článku 13 ods. 4 smernice 2009/28/ES a článkov 6 a 7 tejto smernice.

a)

efektívnosti, vhodnosti úrovne a skutočne použitých súm štrukturálnych fondov a rámcových programov, ktoré sa použili na zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, osobitne v rezidenčnom sektore;

b)

efektívnosti používania finančných prostriedkov z EIB a iných verejných finančných inštitúcií;

c)

koordinácie financovania Únie a národného financovania s inými formami podpory, ktorá môže fungovať ako páka na stimulovanie investícií do energetickej efektívnosti, a primeranosti týchto finančných prostriedkov na dosiahnutie cieľov Únie.

a)

opatrenia vykonávané v súvislosti s významnou obnovou obalových konštrukcií budovy alebo technického systému (technických systémov) budovy a

b)

opatrenia vykonávané v prípade jednotlivých prvkov budovy nezávisle od významnej obnovy obalových konštrukcií budovy alebo technického systému (technických systémov) budovy.

a)

spoločnej certifikácii celej budovy alebo

b)

hodnotení inej reprezentatívnej jednotky budovy s rovnakými energeticky relevantnými vlastnosťami v tej istej budove.

a)

budovy alebo jednotky budovy, ktoré sa stavajú, predávajú alebo prenajímajú novému nájomcovi, a

b)

budovy, kde viac ako 500 m2 celkovej úžitkovej plochy užíva verejný orgán a verejnosť ich často navštevuje. 9. júla 2015 sa táto prahová hodnota 500 m2 zníži na 250 m2.

—

budovy, ktoré majú energetický certifikát,

—

jednotky budovy v budove, ktorá má energetický certifikát, a

—

jednotky budov, ktoré majú energetický certifikát,