30.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 350/1

(1)

Rada na základe nariadenia (ES) č. 74/2004 (2) uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz bavlnenej posteľnej bielizne s pôvodom v Indii zaradenej pod kódy KN ex 6302 21 00, ex 6302 22 90, ex 6302 31 00 a ex 6302 32 90. Colná sadzba sa pohybuje v rozpätí od 4,4 % do 10,4 % pre jednotlivé spoločnosti vo vzorke, s priemernou sadzbou pre spolupracujúce spoločnosti vo výške 7,6 % a zostatkovým clom 10,4 %.

(2)

Po uložení konečného vyrovnávacieho cla predložila indická vláda (ďalej len „IV“) dôkazy o tom, že okolnosti týkajúce sa dvoch systémov subvencovania (systém knižiek colných prísľubov a oslobodenie od dane z príjmu na základe oddielu 80 HHC zákona o daniach z príjmu) sa zmenili a že tieto zmeny sú trvalého charakteru. Tvrdila, že úroveň subvencovania sa preto pravdepodobne znížila, a preto by sa mali zrevidovať opatrenia založené čiastočne na týchto systémoch.

(3)

Komisia preskúmala dôkazy predložené indickou vládou a posúdila ich ako dostatočné na začatie preskúmania v súlade s ustanoveniami článku 19 základného nariadenia. Po konzultácii s poradným výborom Komisia začala ex officio čiastočné predbežné preskúmanie platných opatrení na základe oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (3).

(4)

Účelom prešetrenia čiastočného predbežného preskúmania je posúdiť potrebu zachovania, zrušenia alebo zmeny a doplnenia existujúcich opatrení vo vzťahu k tým spoločnostiam, ktoré využívali jeden alebo obidva údajne zmenené systémy subvencovania, v prípade, že boli poskytnuté dostatočné dôkazy v súlade s príslušnými požiadavkami uvedenými v oznámení o začatí. V závislosti od zistení sa pri prešetrovaní posúdi aj potreba zrevidovať opatrenia uplatňované na ostatné spoločnosti, ktoré spolupracovali pri pôvodnom prešetrovaní, a/alebo zostávajúce opatrenia uplatňované na všetky ostatné spoločnosti.

(5)

Obdobie prešetrovania sa týkalo obdobia od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(6)

Komisia oficiálne informovala o začatí prešetrenia čiastočného predbežného preskúmania indickú vládu (ďalej len „IV“) spolu s tými indickými vyvážajúcimi výrobcami, ktorí spolupracovali pri predchádzajúcom prešetrovaní a pri ktorých sa zistilo, že využívali jeden alebo obidva údajne zmenené systémy subvencovania a ktorí boli uvedení na zozname v oznámení o začatí čiastočného predbežného preskúmania, ako aj zástupcov výrobného odvetvia Spoločenstva. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská písomne a požiadať o vypočutie. Písomné a ústne pripomienky, ktoré predložili účastníci, sa zvážili, prípadne zohľadnili.

(7)

Vzhľadom na zjavný počet strán zapojených do tohto preskúmania sa pre prešetrenie subvencovania navrhlo použitie výberu vzorky v súlade s článkom 27 základného nariadenia.

(8)

V snahe vybrať vzorku podľa článku 27 ods. 2 základného nariadenia, Komisia požiadala vývozcov a zástupcov konajúcich v ich mene, aby sa ozvali do troch týždňov po začatí konania a poskytli základné informácie o svojom vývoze a domácom obrate, o niektorých jednotlivých systémoch subvencovania a o názvoch a činnostiach všetkých prepojených spoločností. Informované boli aj indické orgány.

(9)

Prihlásilo sa viac ako 80 spoločností, ktoré poskytli informácie požadované pre výber vzorky. Tieto spoločnosti predstavovali 95 % celkového vývozu Indie do Spoločenstva v období výberu vzorky.

(10)

Vzhľadom na veľký počet spoločností sa po konzultácii s odvetvím Spoločenstva, indickým textilným združením Texprocil a indickou vládou vybrala vzorka 11 vyvážajúcich spoločností a skupín s najväčším objemom vývozu do Spoločenstva.

(11)

Vzorka reprezentovala 64 % celkového vývozu príslušného výrobku z Indie do EÚ v období výberu vzorky (1. apríl 2006 až 31. marec 2007). V súlade s článkom 27 základného nariadenia vybraná vzorka zahŕňala čo najväčší reprezentatívny objem vývozu, ktorý sa mohol náležite prešetriť v stanovenom čase.

(12)

Žiadosti o stanovenie individuálneho subvenčného rozpätia v súlade s článkom 27 ods. 3 základného nariadenia predložili štyri spoločnosti nezaradené do vzorky. Vzhľadom na veľký počet žiadostí a veľký počet spoločností zaradených do vzorky sa však dospelo k záveru, že takéto individuálne preskúmania by boli nadmieru zložité v zmysle článku 27 ods. 3 základného nariadenia a prekážali by včasnému ukončeniu prešetrovania. Žiadosti o stanovenie individuálnych subvenčných rozpätí štyroch spoločností nezaradených do vzorky sa preto zamietli.

(13)

V priebehu prešetrovania sa zistilo, že dve prepojené spoločnosti dvoch vyvážajúcich spoločností zaradených do vzorky nevyrábali, nevyvážali ani nepredávali na domácom trhu príslušný výrobok vyrobený počas ORP. Nevyjadrili zámer tak vykonávať v budúcnosti. Preto sa rozhodlo tieto prepojené spoločnosti vylúčiť zo vzorky a výpočtu individuálnych subvenčných rozpätí.

(14)

Spoločnosti, ktoré sa do vzorky nezahrnuli, boli informované, že všetky protisubvenčné clá na ich vývoz sa budú vypočítavať v súlade s článkom 15 ods. 3 základného nariadenia, t. j. bez prekročenia váženého aritmetického priemeru sumy napadnuteľných subvencií stanovených pre spoločnosti vo vzorke.

(15)

Spoločnosti, ktoré sa do termínu určeného v oznámení o začatí neozvali, sa nepovažujú za zainteresované strany.

(16)

Na dotazník odpovedali všetci vyvážajúci výrobcovia v Indii zaradení do vzorky.

(17)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie subvencovania. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch nasledujúcich zainteresovaných strán:

(18)

Indická vláda a ostatné zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo navrhnúť zmeniť a doplniť uplatňované colné sadzby a pokračovať v uplatňovaní existujúcich opatrení. Takisto dostali primeraný čas na predloženie pripomienok. Všetky predložené vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili, ako je uvedené nižšie.

(19)

Výrobkom, ktorý je predmetom preskúmania, je posteľná bielizeň z bavlnených vlákien, čistých alebo zmiešaných s umelými vláknami alebo ľanom (pričom ľan nie je prevládajúcim vláknom), bielená, farbená alebo potlačená, s pôvodom v Indii (ďalej len „príslušný výrobok“), v súčasnosti zaradená pod kódy KN ex 6302 21 00, ex 6302 22 90, ex 6302 31 00 a ex 6302 32 90, a ako bolo definované v pôvodnom prešetrovaní.

(20)

Na základe dostupných informácií a odpovede na dotazník Komisie sa preskúmali tieto systémy, ktoré údajne zahŕňajú poskytovanie subvencií:

(21)

Uvedené systémy 1 až 5 sa zakladajú na zákone o zahraničnom obchode (rozvoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Zákon o zahraničnom obchode splnomocňuje indickú vládu na vydávanie oznámení o vývoznej a dovoznej politike. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch Politiky vývozu a dovozu, ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Jeden dokument Politiky vývozu a dovozu sa vzťahuje na ORP tohto prípadu, t. j. päťročný plán, ktorý sa týka obdobia od 1. septembra 2004 do 31. marca 2009 (ďalej len „politika EXIM 2004 – 2009“). Okrem toho IV stanovuje aj postupy, ktorými sa riadi politika EXIM 2004 – 2009 v Príručke postupov – 1. september 2004 až 31. marec 2009, zväzok I (ďalej len „PP I 2004 – 2009“). Príručka postupov sa tiež pravidelne aktualizuje.

(22)

Systém oslobodenia od dane z príjmu je založený na zákone o dani z príjmu z roku 1961, ktorý sa každoročne mení a dopĺňa finančným zákonom.

(23)

Systém vrátenia cla je založený na oddiele 75 colného zákona z roku 1962, oddiele 37 ods. 2 bode xvi) zákona o spotrebných daniach z roku 1944 a oddieloch 93A a 94 finančného zákona z roku 1994. Ide o nový systém, ktorý sa predtým neprešetroval.

(24)

Systém financovania technologických zlepšení sa zaviedol na základe rozhodnutia ministerstva textilu indickej vlády uverejneného v Úradnom vestníku Indie v mimoriadnej časti I oddiele I dňa 31. marca 1999 (ďalej len „uznesenie“). Ide o nový systém, ktorý sa predtým neprešetroval.

(25)

Systém vývozných úverov vychádza z oddielov 21 a 35A zákona o regulácii bánk z roku 1949, ktorý umožňuje Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“) riadiť komerčné banky v oblasti vývozných úverov.

(26)

Komisia v súlade s článkom 11 ods. 10 základného nariadenia vyzvala IV na dodatočné konzultácie zamerané na zmenené a nezmenené systémy, ako aj systémy neprešetrené v minulosti s cieľom objasniť skutočný stav, pokiaľ ide o uvedené systémy, a dosiahnuť vzájomne odsúhlasené riešenie. Po týchto konzultáciách a na základe toho, že sa vzájomne nedohodli na riešení týkajúcom sa týchto systémov, Komisia zahrnula všetky tieto systémy do prešetrovania subvencovania.

(27)

Podrobný opis DEPB je obsiahnutý v odseku 4.3 politiky EXIM 2004 – 2009 a v kapitole 4 PP I 2004 – 2009.

(28)

Pre tento systém je oprávnený ktorýkoľvek výrobca-vývozca alebo obchodník-vývozca.

(29)

Oprávnený vývozca môže požiadať o úvery v rámci DEPB, ktoré sa vypočítajú ako percentuálna časť hodnoty výrobkov vyvážaných podľa tohto systému. Tieto sadzby DEPB zriadili indické úrady pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku. Určujú sa na základe štandardných noriem vstup-výstup (ďalej len „ŠNVaV“), pričom sa zohľadní predpokladaný obsah dovážaných vstupov vo vyvážanom výrobku a clo na takýto predpokladaný dovoz bez ohľadu na to, či dovozné clo bolo alebo nebolo v skutočnosti zaplatené.

(30)

Na to, aby bola spoločnosť oprávnená získať výhody podľa tohto systému, musí vyvážať. Vývozca musí indickým orgánom deklarovať, že v čase vývozu realizuje vývoz podľa systému DEPB. Aby tovar mohol byť vyvezený, vydajú indické colné úrady počas expedície prepravný doklad pre vývoz. V tomto dokumente sa uvádza výška úveru DEPB, ktorá sa udelí na daný vývoz a vývozca teda vie, akú výhodu získa v danom čase.

(31)

Keď colné orgány vydajú prepravný doklad pre vývoz, IV už nerozhoduje o udelení úveru v rámci DEPB. Relevantná sadzba DEPB na výpočet výhody je taká, aká sa uplatní v čase vyhotovenia vývozného vyhlásenia. V ORP sa uskutočnilo neobvyklé spätné zvýšenie sadzieb DEPB, pričom sa zvýšili výhody z DEPB pri vývozoch od 1. apríla 2007 do 12. júla 2008. Nie je však možné domnievať sa, že sa spätné zvýšenie sadzieb DEPB mohlo implementovať na základe zásady právnej istoty ako negatívne administratívne rozhodnutie. Možno preto konštatovať, že schopnosť IV zmeniť a doplniť úroveň výhody so spätnou účinnosťou je obmedzená.

(32)

Úvery DEPB sú voľne prenosné a platné 12 mesiacov od dátumu ich vydania. Takéto úvery sa môžu použiť na uhradenie ciel pri následných dovozoch akéhokoľvek tovaru, ktorý je možné doviezť bez obmedzenia, okrem kapitálového tovaru. Tovar dovezený za takéto úvery je možné predávať na domácom trhu (podlieha dani z predaja) alebo ho je možné inak využiť.

(33)

Žiadosti o úvery DEPB sa podávajú elektronicky a môžu sa vzťahovať na neobmedzený počet vývozných transakcií. Na požiadanie o úvery DEPB de facto neexistujú žiadne presne stanovené lehoty. Elektronický systém používaný na riadenie systému DEPB automaticky nevylučuje vývozné transakcie mimo lehôt stanovených na predkladanie žiadostí uvedených v kapitole 4.47 PP I 2004 – 2009. Okrem toho, ako sa jasne ustanovuje v kapitole 9.3 PP I 2004 – 2009, sa žiadosti prijaté po uplynutí lehoty na predkladanie môžu vždy zohľadniť pri uplatnení pokuty v malej výške (10 % nárok).

(34)

Kým počas OP pôvodného prešetrovania boli sadzby DEPB pre vývoz príslušného výrobku 8 %, na začiatku ORP boli iba 3,7 %, ktoré sa počas ORP zrevidovali na 6,7 % (12. júla 2007), ktoré sa neobvyklým spôsobom antedatovali na dovozy od 1. apríla 2007.

(35)

Indická vláda a združenie Texprocil sa domnievali, že pri uplatňovaní systému DEPB sa nevyskytli žiadne nadmerné úľavy, a tvrdili, že systém preto nie je napadnuteľný. Toto tvrdenie sa zamieta v súvislosti so záverom v odôvodnení 38, že tento systém nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia a bodu i) prílohy I, príloh II a III k základnému nariadeniu. Preto je celková suma odpusteného cla napadnuteľná.

(36)

Na základe systému DEPB sa poskytujú subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Úver v rámci DEPB je finančným príspevkom IV, keďže úver sa nakoniec využije na vyrovnanie dovozného cla, čím sa zníži príjem IV z cla, ktorý by bol inak splatný. Okrem toho úver DEPB poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zvyšuje jeho likviditu.

(37)

Systém DEPB je právne závislý na vývoznej výkonnosti, a preto sa považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(38)

Tento systém nie je možné považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo za náhradný systém vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nezodpovedá prísnym pravidlám ustanoveným v bode i) prílohy I, prílohe II (definícia a pravidlá na vrátenie) a prílohe III (definícia a pravidlá na náhradné vrátenie cla) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá žiadnu povinnosť skutočne spotrebovať tovar, ktorý bol dovezený bez cla vo výrobnom procese, a suma úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupom. Okrem toho neexistuje žiadny zavedený systém alebo postup na overenie, ktoré vstupy sa spotrebovali vo výrobnom procese vývozného výrobku, alebo či sa vyskytli preplatky dovozných ciel v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Napokon, vývozca je oprávnený získať výhody DEPB bez ohľadu na to, či vôbec priváža nejaké vstupy. Aby výrobca získal výhody stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že došlo k dovozu vôbec nejakých vstupov. Takto dokonca aj vývozcovia, ktorí si obstarávajú všetky svoje vstupy doma a nedovážajú žiadny tovar, ktorý by sa mohol použiť ako vstupy, sú oprávnení na výhody zo systému DEPB.

(39)

V súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia sa výška napadnuteľných subvencií vypočítala na základe výhody udelenej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas ORP. V tejto súvislosti sa konštatovalo, že výhoda sa priznala príjemcovi v čase, keď došlo k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. V tejto chvíli IV zodpovedá za odpustenie ciel, ktoré predstavuje finančný príspevok v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Keď colné orgány vydajú prepravný doklad pre vývoz, v ktorom sa okrem iného uvádza výška úveru DEPB, ktorý sa poskytne na danú vývoznú transakciu, IV už nerozhoduje o udelení subvencie. Okrem toho, spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaúčtovali úvery DEPB s časovým rozlíšením ako príjem v čase vykonania vývoznej transakcie.

(40)

S cieľom zohľadniť vplyv antedatovaného zvýšenia sadzieb sa v prípade potreby hodnota úveru DEPB zaúčtovaná pri vývozoch realizovaných od 1. apríla do 12. júla 2007 zvýšila, keďže skutočná výhoda spoločností oprávnených na získanie úveru od IV je vyššia ako výhoda formálne požadovaná v čase vývozu.

(41)

V prípade, že došlo k opodstatneným žiadostiam, poplatky, ktoré nevyhnutne vznikli pri získavaní subvencie, sa odrátali od takto zriadených úverov, aby sa k sumám subvencie dospelo ako k čitateľovi podľa článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa tieto čiastky subvencií rozdelili na celkový obrat vývozu v priebehu obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia závisí na vývoznej výkonnosti a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá.

(42)

Bolo predložených niekoľko pripomienok týkajúcich sa určitých detailov, pokiaľ ide o výpočet výhod v rámci DEPB. V opodstatnených prípadoch sa tieto výpočty následne upravili.

(43)

Na rozdiel od tvrdení niektorých vyvážajúcich výrobcov, dokonca aj úver v rámci DEPBS poskytnutý na vývoz výrobkov iných ako bol príslušný výrobok sa musel zohľadniť pri stanovení výšky úveru z napadnuteľného DEPBS. V rámci DEPBS neexistuje žiadna povinnosť, ktorá by obmedzovala využívanie úveru na bezcolný dovoz vstupného materiálu prepojeného s konkrétnym výrobkom. Naopak, úvery DEPBS sú voľne prenosné, môžu sa dokonca predávať a využívať na dovoz akéhokoľvek tovaru, ktorý je možné dovážať bez obmedzení (vstupné materiály pre príslušný výrobok patria do tejto kategórie), okrem kapitálového tovaru. Príslušný výrobok tak môže využívať všetky získané úvery DEPBS.

(44)

Systém DEPB využívalo počas ORP päť spoločností vo vzorke, pričom subvenčné rozpätia boli v rozsahu od 0,15 % do 3,96 %.

(45)

Podrobný opis DFIA je obsiahnutý v kapitole 4 politiky EXIM 2004 – 2009 a v kapitole 4 PP I 2004 – 2009. Tento systém sa zaviedol 1. mája 2006 a nahradil systém DFRC, ktorý bol napadnutý na základe pôvodného nariadenia.

(46)

Povolenie DFIA sa vydáva obchodníkom-vývozcom alebo výrobcom-vývozcom na dovoz vstupov používaných pri výrobe tovarov určených na vývoz oslobodených od prípadných základných ciel, dodatočných ciel, vzdelávacích daní, antidumpingových ciel a ochranných ciel.

(47)

DFIA je systém používaný po a pred vývozom, ktorý umožňuje dovoz tovarov stanovených podľa noriem SION, ktorý sa však v prípade prevoditeľného DFIA nemusí nevyhnute použiť pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(48)

DFIA sa vzťahuje iba na dovoz vstupov, ako sú uvedené v SION. Dovozné oprávnenie sa obmedzuje na množstvá a hodnotu uvedené v SION, regionálne orgány ho však môžu na požiadanie revidovať.

(49)

Vývozná povinnosť podlieha minimálnej požiadavke na pridanú hodnotu vo výške 20 %. Vývoz sa môže vykonať pred vydaním povolenia DFIA, v takomto prípade sa oprávnenie na dovoz stanoví úmerne k dočasnému dovozu.

(50)

Po splnení vývoznej povinnosti môže vývozca požiadať o prevoditeľnosť povolenia DFIA, čo v praxi znamená povolenie predať povolenie na bezcolný dovoz na trhu.

(51)

Indická vláda a združenie Texprocil sa domnievali, že DFRC je právoplatným systémom náhradného vrátenia cla, keďže tento systém umožňuje doplnenie vstupov použitých vo vyvážanom výrobku a považoval sa za primeraný, účinný a založený na všeobecne akceptovaných obchodných postupoch v Indii. Keďže množstvo, kvalita a technické vlastnosti a špecifikácie zodpovedajú vstupu použitému vo vyvážanom výrobku, systém je podľa IV a združenia Texprocil prípustný na základe Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (ASCM). IV a združenie Texprocil takisto tvrdili, že pri posudzovaní právoplatnosti systému náhradného vrátenia cla je príslušnou podmienkou posudzovať to, čo sa dováža, a nie to, kto dovoz uskutočňuje. Ďalej sa tvrdilo, že pokiaľ ide o vládu, neudeľuje sa žiadna dodatočná výhoda. Tvrdilo sa, že z toho dôvodu systém nie je napadnuteľný. Na podporu týchto tvrdení sa nepredložili žiadne nové dôkazy, a preto sa tieto tvrdenia zamietajú v súvislosti so zisteniami uvedenými v odôvodneniach 52 až 55, že ani jeden z podsystémov nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia a bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Preto je celková suma výhody napadnuteľná.

(52)

Hoci v porovnaní s predchádzajúcim napadnutým systémom DFRC existujú určité rozdiely pri uplatňovaní nového systému DFIA, nový systém DFIA sa musí považovať za pokračovanie systému DFRC, pretože preberá základné prvky DFRC.

(53)

DFRC aj DFIA predstavujú subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodov i) a ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. finančný príspevok vo forme grantu. Zahŕňajú priamy prevod finančných prostriedkov, pretože sa môžu predať alebo sa premeniť na hotovosť alebo použiť na vyrovnanie dovozných ciel, čím sa IV zrieka inak splatných príjmov. Okrem toho, DFRC a DFIA poskytujú vývozcom výhodu, pretože zlepšujú ich likviditu.

(54)

DFRC aj DFIA sú právne závislé na vývoznej výkonnosti, a preto sa považujú za špecifické a napadnuteľné podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(55)

Okrem toho, žiaden zo systémov nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nevyhovujú prísnym pravidlám ustanoveným v bode i) prílohy I, v prílohe II (definícia a pravidlá pre vrátenie cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá pre náhradné vrátenie cla) k základnému nariadeniu. Predovšetkým: i) umožňujú následnú refundáciu alebo vrátenie dovozných poplatkov v prípade vstupov, ktoré sa spotrebovali v procese výroby iného výrobku; ii) neexistuje žiaden systém overovania alebo postup na potvrdenie toho, ktoré vstupy sa spotrebovali v procese výroby vyvážaného výrobku alebo či došlo k nadmernej výhode v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu, a iii) prevoditeľnosť osvedčení/povolení znamená, že vývozca, ktorému sa udelilo DFRC alebo DFIA, nie je povinný osvedčenie skutočne použiť na dovoz vstupov.

(56)

Na stanovenie výhody sa na rozdiel od DEPB zohľadňovalo, že pri licenciách DFRC a DFIA neexistuje teoretická hodnota alebo úverové sadzby. V licencii sa uvádza celkové množstvo povolených vstupov, ktoré sa majú doviezť a maximálna celková hodnota CIF takéhoto dovozu. V dôsledku toho nie je výhoda v čase vývozu známa a môže sa stanoviť a zaúčtovať iba potom, ako sa licencia použije na dovoz alebo predá.

(57)

V prípadoch, keď sa licencie použili na dovoz, sa preto výhoda spoločností vypočítala na základe výšky zrieknutých dovozných ciel. V prípadoch, keď sa licencie previedli (predali), sa výhoda vypočítala na základe príjmu z takéhoto predaja počas ORP.

(58)

Prešetrovaním sa zistilo, že päť spoločností vyvážajúcich v rámci systému DFRC a/alebo DFIA predalo svoje povolenia/osvedčenia tretím stranám.

(59)

Jeden vyvážajúci výrobca sa sťažoval, že jedno zo svojich povolení DFI použil ako náhradné vrátenie a nemal nadmerné úľavy na clách pri dovoze na základe konkrétnej licencie. Prešetrovaním sa zistilo, že množstvá dovezené a vyvezené na základe tejto konkrétnej licencie sa nevyčerpali a že licencia sa ešte neuzavrela a neskontrolovala podľa pravidiel predpísaných v politike EXIM. Pri zohľadnení zistení uvedených v odôvodnení 55 sa preto dospelo k záveru, že spoločnosť nemôže dokázať, že nedošlo k nadmernej úľave na základe tejto konkrétnej licencie. Celková výška ušetrených ciel pri dovozoch vykonaných na základe licencie sa preto považuje za subvenciu a sťažnosť sa preto zamietla.

(60)

V prípade, že došlo k opodstatneným žiadostiam, poplatky, ktoré vznikli pri získavaní subvencie, sa odpočítali od výhod tak, aby sa k sumám subvencie dospelo ako k čitateľovi podľa článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa tieto čiastky subvencií rozdelili na celkový obrat vývozu v priebehu obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je závislá na vývoznej výkonnosti a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá.

(61)

Bolo predložených niekoľko pripomienok týkajúcich určitých detailov, pokiaľ ide o výpočet výhod v rámci DFRC/DFIA. V opodstatnených prípadoch sa tieto výpočty následne upravili.

(62)

Na rozdiel od tvrdení niektorých vyvážajúcich výrobcov, dokonca aj úver v rámci DFRC/DFIA poskytnutý na vývoz výrobkov iných ako bol príslušný výrobok sa musel zohľadniť pri stanovení výšky napadnuteľnej výhody. V rámci DFRC/DFIA neexistuje žiadna povinnosť, ktorá by obmedzovala využívanie úveru na bezcolný dovoz vstupného materiálu prepojeného s konkrétnym výrobkom. Naopak, úvery DFRC/DFIA sú voľne prenosné, môžu sa dokonca predávať a využívať na dovoz akéhokoľvek tovaru, ktorý je možné dovážať bez obmedzení (vstupné materiály pre príslušný výrobok patria do tejto kategórie), okrem kapitálového tovaru. Príslušný výrobok tak môže využívať všetky získané výhody v rámci DFRC/DFIA.

(63)

Zistilo sa, že tieto systémy využívali počas ORP štyri spoločnosti vo vzorke, pričom rozpätia subvencie boli v rozsahu od 0,09 % do 2,03 %.

(64)

Podrobný opis EPCG je obsiahnutý v kapitole 5 politiky EXIM 2004 – 2009 a v kapitole 5 PP I 2004 – 2009.

(65)

Výrobcovia-vývozcovia, obchodníci-vývozcovia „viazaní“ na podporných výrobcov alebo poskytovateľov služieb sú oprávnení pre tento systém.

(66)

Pod podmienkou vývoznej povinnosti vydá IV licenciu EPCG na základe žiadosti a úhrady poplatku. Táto licencia umožňuje spoločnosti dovážať kapitálové tovary (nové a – od apríla 2003 – použité kapitálové tovary až 10 rokov staré) za zníženú colnú sadzbu. Až do 31. marca 2000 sa uplatňovala efektívna colná sadzba vo výške 11 % (vrátane 10 % prirážky) a v prípade dovozov vysokej hodnoty nulová colná sadzba. Systém poskytuje od apríla 2000 zníženú sadzbu dovoznej dane vo výške 5 %, uplatniteľnú na všetky kapitálové tovary dovezené v rámci tohto systému. Pre splnenie vývoznej povinnosti sa dovezený kapitálový tovar musí použiť na výrobu určitého množstva tovaru na vývoz v priebehu určitého obdobia. IV oznámila 9. mája 2008, t. j. mimo ORP, že sa clo splatné pri dovoze v rámci EPCG znížilo na 3 %.

(67)

Držiteľ licencie EPCG môže tiež čerpať kapitálový tovar z domácich zdrojov. V takomto prípade požiada držiteľ licencie EPCG o zrušenie platnosti svojej licencie EPCG. Domáci výrobca kapitálových tovarov uvedený v liste o zrušení platnosti sa stane oprávneným na plánovanú výhodu pri vývoze a je oprávnený získať výhodu z bezcolného dovozu súčiastok potrebných na výrobu takýchto kapitálových tovarov. Spotrebná daň, ktorú má držiteľ licencie EPCG zaplatiť pri domácom nákupe kapitálového tovaru, sa však môže vrátiť alebo držiteľa možno od nej oslobodiť. Držiteľ licencie EPCG je povinný plniť vývoznú povinnosť, ktorá je stanovená vzhľadom na teoreticky ušetrené clá z hodnoty FOB dovezených tovarov.

(68)

Indická vláda tvrdila, že nedochádza k žiadnej výhode v prípadoch, keď držiteľ licencie EPCG požiada o zrušenie platnosti svojej licencie EPCG a kapitálový tovar nakupuje z domácich zdrojov, keďže nebolo vydané žiadne príslušné vládne nariadenie, ktorým by sa pre takéto nákupy zaručovalo oslobodenie od spotrebnej dane. IV však takisto potvrdila, že za určitých podmienok by držiteľ licencie EPCG mohol nakupovať kapitálový tovar bez toho, aby hradil spotrebnú daň, t. j. v prípadoch, keď by táto daň nebola stanovená v rámci Indického centrálneho úverového systému pre daň z pridanej hodnoty (CENVAT). Okrem toho domáci dodávateľ kapitálového tovaru je v takých prípadoch oprávnený využívať daňové výhody, ktoré budú zohľadnené v cene dodávaného kapitálového tovaru. Vzhľadom na to, že ide o výhodu, ktorú by bolo možné získať za podmienky vývozu, keďže nedochádza k žiadnym zmenám v súvislosti s vývoznou povinnosťou držiteľa licencie EPCG v prípade zrušenia platnosti tejto licencie, usudzuje sa, že toto tvrdenie sa musí zamietnuť a zistenia zostávajú nezmenené.

(69)

Na základe systému EPCG sa poskytujú subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla alebo v prípade zásobovania na domácom trhu vrátenie daní alebo oslobodenie od nich predstavujú finančný príspevok IV, pretože ich poskytnutie znižuje príjem IV, ktorý by bol inak splatný.

(70)

Okrem toho znížením cla sa poskytuje vývozcovi výhoda, lebo clá ušetrené pri dovoze zlepšujú jeho likviditu. V prípade vrátenia alebo oslobodenia od spotrebnej dane poskytuje vrátenie alebo oslobodenie od spotrebnej dane vývozcovi výhodu, lebo poplatky ušetrené pri kúpe kapitálových tovarov zlepšujú jeho likviditu.

(71)

Okrem toho, systém EPCG je právne závislý na vývoznej výkonnosti, keďže takéto licencie nemožno získať bez záväzku vyvážať. Je preto špecifický a napadnuteľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(72)

Tento systém sa nemôže považovať za prípustný systém úľav na kumulovaných nepriamych daniach v prvotnom štádiu alebo prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Kapitálový tovar nie je začlenený do rámca pôsobnosti takýchto prípustných systémov, ako sa uvádza v bodoch h) a i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebuje pri výrobe vyvážaných výrobkov. V prípade vrátenia kumulovaných nepriamych daní z predchádzajúceho štádia by sa malo poznamenať, že vývozcovia by neboli oprávnení na také isté vrátenie, ak by neboli viazaní vývoznou povinnosťou.

(73)

Výška subvencie sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe neuhradeného cla na dovezený kapitálový tovar alebo neuhradenej/vrátenej spotrebnej dane pri tovaroch kúpených na domácom trhu počas celej doby, ktorá zohľadňuje obvyklú dobu odpisovania takýchto kapitálových tovarov. V súlade so zavedeným postupom takto vypočítaná suma, ktorá môže prislúchať ORP, bola upravená pripočítaním úroku za toto obdobie s cieľom získať celkovú hodnotu zvýhodnenia v čase. Komerčná úroková sadzba v Indii počas obdobia preskúmania prešetrovania sa považovala za primeranú na tento účel. Poplatky, ktoré nevyhnutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, boli v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítané od tejto sumy, a tak sa zistila výška subvencie ako hodnota v čitateli. V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na celkový vývozný obrat za ORP ako príslušný menovateľ, keďže subvencia je závislá na vývoznej výkonnosti a neposkytovala sa podľa vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(74)

Bolo predložených niekoľko pripomienok týkajúcich určitých detailov, pokiaľ ide o výpočet výhod v rámci EPCG. V opodstatnených prípadoch sa tieto výpočty následne upravili.

(75)

Na rozdiel od tvrdení niektorých vyvážajúcich výrobcov, dokonca aj výhoda v rámci EPCG získaná pri vývoze výrobkov iných ako bol príslušný výrobok sa musela zohľadniť pri stanovení výšky napadnuteľnej výhody. V rámci EPCGS neexistuje žiadna povinnosť, ktorá by obmedzovala využívanie výhody na bezcolný dovoz vstupného materiálu prepojeného s konkrétnym výrobkom. Príslušný výrobok tak môže využívať všetky získané výhody EPCG.

(76)

Tento systém využívali počas ORP štyri spoločnosti vo vzorke, pričom rozpätia subvencie boli v rozsahu do 1,45 %, v prípade jednej spoločnosti sa zistilo, že výhoda bola zanedbateľná.

(77)

Podrobný opis systému sa nachádza v odsekoch 4.1.1 až 4.1.14 politiky EXIM 2004 – 2009 a kapitolách 4.1 až 4.30 PP I 2004 – 2009. Tento systém sa v priebehu predchádzajúceho revízneho prešetrovania nazýval „systém predbežných licencií“, čo viedlo k uloženiu konečného vyrovnávacieho cla, ktoré je v súčasnosti v platnosti.

(78)

AAS pozostáva zo šiestich podsystémov, ktorých podrobnejší opis sa uvádza v odôvodnení 79. Tieto podsystémy sa okrem iného odlišujú v rozsahu oprávnenia. Výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „viazaní“ na podporných výrobcov majú nárok na AAS pre fyzické vývozy a na AAS pre ročnú potrebu. Výrobcovia-vývozcovia, ktorí zásobujú posledného vývozcu, sú oprávnení na AAS na dodávky medziproduktov. Hlavní dodávatelia, ktorí zásobujú kategórie „zamýšľaného vývozu“ uvedené v odseku 8.2 politiky EXIM 2004 – 2009, napríklad dodávatelia pre útvary zamerané na vývoz (ďalej len „EOU“), sú oprávnení na AAS pre zamýšľaný vývoz. Napokon, dodávatelia medziproduktov pre výrobcov-vývozcov majú nárok na zvýhodnenie „zamýšľaného vývozu“ v rámci podsystémov predbežného príkazu na uvoľnenie (ďalej len „ARO“) a tesne nadväzujúceho domáceho akreditívu.

(79)

Predbežné povolenia sa môžu vydať na:

(80)

Zistilo sa, že počas ORP dvaja spolupracujúci vývozcovia využívali výhody z obidvoch uvedených podsystémov v súvislosti s príslušným výrobkom, t. j. i) ALS/AAS na fyzické vývozy a ii) ALS pre dodávku medziproduktov. Preto nebolo potrebné stanoviť napadnuteľnosť zostávajúcich podsystémov.

(81)

Na základe uloženia konečného vyrovnávacieho cla platného v súčasnosti, IV upravila systém overovania uplatňovaný na ALS/AAS. Na účely kontroly indických orgánov je držiteľ predbežného povolenia právne zaviazaný viesť „presný a správny účet spotreby a používania bezcolne dovezených/na domácom trhu objednaných tovarov“ v špecifickom formáte (kapitoly 4.26, 4.30 a dodatok 23 k PP I 2004 – 2009), t. j. register skutočnej spotreby. Tento register musí kontrolovať externý kvalifikovaný účtovník/účtovník v oblasti účtovania nákladov a prác, ktorý vydá osvedčenie, v ktorom sa uvedie, že predpísané registre a príslušné záznamy boli skontrolované a informácie poskytnuté na základe dodatku 23 sú pravdivé a správne vo všetkých ohľadoch. Uvedené ustanovenia sa však uplatňujú len na predbežné povolenia vydané 13. mája 2005 alebo po tomto dátume. V prípade všetkých predbežných povolení alebo predbežných licencií vydaných pred týmto dátumom sa požaduje, aby držitelia dodržiavali predtým uplatňované kontrolné ustanovenia, t. j. viedli presný a správny účet spotreby a používania dovezených tovarov na základe licencie v špecifickom formáte uvedenom v dodatku 18 (kapitola 4.30 a dodatok 18 k PP I 2002 – 2007).

(82)

Pokiaľ ide o podsystémy, ktoré v priebehu ORP využívali dvaja vyvážajúci výrobcovia vo vzorke, t. j. fyzický vývoz a dodávky medziproduktov, objemy a hodnotu pri dovoznom povolení aj vývoznej povinnosti stanovila IV a sú uvedené na licenciách. Okrem toho v čase dovozu a vývozu majú príslušné transakcie zdokumentovať vládni úradníci v licencii. Objem dovozov povolených v rámci tohto systému určuje IV na základe štandardných noriem vstup-výstup (ďalej len „SION“). SION existujú pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku a sú uverejnené v PP II 2004 – 2009.

(83)

Dovážané vstupné materiály sú neprenosné a musia sa použiť na výrobu výsledného výrobku na vývoz. Vývozná povinnosť sa musí splniť v rámci predpísanej lehoty po vydaní licencie (24 mesiacov s dvoma možnými predĺženiami, každé o 6 mesiacov).

(84)

Indická vláda tvrdila, že mala riadny systém overovania pre tento systém podľa dodatku 23 k PP I 2004 – 2009 a že pri uplatňovaní systémov ALS a AAS nedošlo k žiadnym nadmerným úľavám. IV tvrdila, že systém preto nie je napadnuteľný. Nepredložili sa žiadne nové dôkazy na podporu týchto domnienok, a preto sa toto tvrdenie zamieta vzhľadom na zistenia, že ani jeden z podsystémov nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia a príloh II a III k základnému nariadeniu, pretože nebol zavedený riadny systém overovania.

(85)

Okrem toho podľa oddielu II ods. 5 prílohy II a oddielu II ods. 3 prílohy III k základnému nariadeniu v prípadoch, keď sa zistilo, že neexistuje žiadny riadny systém overovania, môže sa vykonať ďalšie preskúmanie zo strany vyvážajúcej krajiny s cieľom zistiť, či došlo k preplatku. Keďže pred overovacími návštevami sa nevykonali žiadne takéto preskúmania a takisto sa nedokázalo, že neboli prijaté žiadne preplatky, tieto tvrdenia sa zamietajú.

(86)

Oslobodenie od dovozného cla je subvencia v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. finančný príspevok zo strany IV, ktorý znamenal výhodu pre vývozcov.

(87)

Okrem toho ALS/AAS na fyzické vývozy a ALS pre dodávku medziproduktov jasne právne závisia na vývoznej výkonnosti, a preto sa považujú za špecifické a napadnuteľné podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku nemôže spoločnosť na základe týchto systémov získať žiadne výhody.

(88)

Žiadny z dvoch podsystémov použitých v tomto prípade, ALS/AAS na fyzické vývozy a ALS pre dodávku medziproduktov, nemožno považovať za prípustné systémy vrátenia cla ani za systémy náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nevyhovujú prísnym pravidlám ustanoveným v bode i) prílohy I, v prílohe II (definícia a pravidlá pre vrátenie cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá pre náhradné vrátenie cla) k základnému nariadeniu.

(89)

Pokiaľ ide o vyvážajúceho výrobcu, ktorý využíval AAS, na základe prešetrovania sa zistilo, že sa nové požiadavky indických orgánov týkajúce sa kontroly ešte neoverili v praxi, pretože v čase kontroly licencie ešte neboli uzatvorené a preto sa neskontrolovali v súlade s pravidlami ustanovenými v politike EXIM. Daná spoločnosť teda nemohla dokázať, že nedošlo k nadmernej úľave na základe tejto konkrétnej licencie. Celková výška ušetrených ciel pri dovozoch vykonaných na základe licencie sa preto považuje za subvenciu.

(90)

Indická vláda neuplatňovala účinne svoj systém overovania alebo postup na potvrdenie, či a v akých množstvách sa vstupy spotrebovali vo výrobe vývozného výrobku (oddiel II bod 4 prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade systémov vrátenia cla oddiel II bod 2 prílohy III k základnému nariadeniu). Samotné normy SION sa nemôžu považovať za systém kontroly skutočnej spotreby, pretože vstupné materiály dovezené bez cla na základ povolení/licencií s rôznymi výnosmi SION sú pri výrobnom postupe výrobku určeného na vývoz zmiešané. Tento druh postupu neumožňuje IV kontrolovať s dostatočnou presnosťou, aké množstvá vstupov sa spotrebovali pri výrobe na vývoz a na základe ktorej normy SION by sa mali porovnávať.

(91)

Indická vláda nevykonala ani ešte neukončila účinnú kontrolu založenú na správne vedenom registri skutočnej spotreby. Okrem toho IV nevykonala žiadne ďalšie prešetrovanie na základe skutočne použitých vstupov, i keď toto by sa za normálnych okolností pri nedostatku účinného systému overovania žiadalo (oddiel II článok 5 prílohy II a oddiel II článok 3 prílohy III k základnému nariadeniu).

(92)

Tieto dva podsystémy sú preto napadnuteľné.

(93)

Pri chýbajúcich prípustných systémoch vrátenia cla alebo systémoch náhradného vrátenia cla má napadnuteľná výhoda podobu odpustenia celkových dovozných ciel obvykle splatných pri dovoze vstupov. V tomto smere sa poznamenáva, že v základnom nariadení sa neustanovuje len napadnuteľnosť odpustenia ciel „v nadmernej výške“. Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a bodu i) prílohy I k základnému nariadeniu je možné napadnúť iba odpustenie ciel v nadmernej výške, ak sú splnené podmienky obsiahnuté v prílohách II a III k základnému nariadeniu. V tomto prípade však tieto podmienky neboli splnené. Preto, ak sa zistí chýbajúci vhodný monitorovací proces, neuplatňuje sa uvedená výnimka pre systémy vrátenia, ale skôr sa uplatňuje bežné pravidlo napadnutia výšky neuhradených ciel (ušlý príjem) ako nejaká údajná nadmerná úľava. Ako je ustanovené v oddiele II prílohy II a oddiele II prílohy III k základnému nariadeniu, nie je na prešetrovacom orgáne, aby vypočítal takýto nadmerný odpočet. Naopak, podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia musí iba zistiť dostatok dôkazov na vyvrátenie vhodnosti údajného overovacieho systému.

(94)

Výška subvencie sa vypočítala na základe zrieknutých dovozných ciel (základné colné poplatky a osobitné dodatočné colné poplatky) na materiál dovezený v rámci dvoch podsystémov, použitý na príslušný výrobok počas ORP. V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia boli poplatky vzniknuté v súvislosti so získaním subvencie v prípade oprávnených nárokov odpočítané z výšky subvencie. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa tieto čiastky subvencií rozdelili podľa obratu vývozu, ktorý príslušný výrobok vyprodukoval v priebehu ORP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia závisí na vývoznej výkonnosti a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá.

(95)

Bolo predložených niekoľko pripomienok týkajúcich určitých detailov, pokiaľ ide o výpočet výhod v rámci ALS/AAS. Pokiaľ sa takéto pripomienky považovali za opodstatnené, tieto výpočty sa následne upravili.

(96)

Na rozdiel od tvrdení niektorých vyvážajúcich výrobcov, dokonca aj výhoda v rámci ALS/AAS získaná pri vývoze výrobkov iných ako bol príslušný výrobok sa musela zohľadniť pri stanovení výšky napadnuteľnej výhody. V rámci ALS/AAS neexistuje žiadna povinnosť, ktorá by obmedzovala využívanie výhody na bezcolný dovoz vstupného materiálu prepojeného s konkrétnym výrobkom. Príslušný výrobok tak môže využívať všetky získané výhody v rámci ALS/AAS.

(97)

Dve spoločnosti vo vzorke získali výhodu zo systémov ALS alebo AAS, ktorej výška bola v rozsahu od 0,17 % do 1,74 %.

(98)

Zistilo sa, že žiadny zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa nenachádzal v SEZS alebo v EPZS, ani nemal štatút EOU. Preto sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tento systém ďalej analyzovať.

(99)

V rámci tohto systému mohli vývozcovia využívať výhodu čiastočného oslobodenia od dane z príjmu pri ziskoch z predaja vyvážaných výrobkov. Právny základ pre toto oslobodenie je ustanovený v oddiele 80HHC ITA.

(100)

Toto ustanovenie sa zrušilo počnúc rokom hodnotenia 2005 – 2006 (t. j. finančný rok od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005) a teda 80HHC ITA neposkytuje žiadne výhody od 31. marca 2004. Žiaden spolupracujúci vyvážajúci výrobca nevyužil výhody v rámci tohto systému v priebehu ORP. Preto sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tento systém ďalej analyzovať.

(101)

Tento systém sa zakladá na oddiele 75 colného zákona z roku 1962, oddiele 37 ods. 2 bode xvi) zákona o spotrebných daniach z roku 1944 a oddieloch 93A a 94 finančného zákona z roku 1994.

(102)

Každý vývozca je oprávnený na tento systém.

(103)

Existujú dva druhy sadzieb pre vrátenie cla ustanovené IV – sadzby pre „všetky odvetvia“ uplatňované paušálne na všetkých vývozcov konkrétneho výrobku a „podľa značky“ sadzby uplatňované iba v prípade jednotlivých spoločností na výrobky, na ktoré sa nevzťahujú sadzby pre „všetky odvetvia“. Pre príslušný výrobok platí prvý druh (sadzba pre všetky odvetvia).

(104)

Sadzby pre vrátenie cla pre všetky odvetvia sa počítajú ako percentuálna časť hodnoty výrobkov vyvezených v rámci tohto systému. Takéto sadzby pre vrátenie cla pre všetky odvetvia stanovili indické orgány pre rôzne výrobky vrátane príslušného výrobku. Sú stanovené na základe predpokladaných nepriamych daní a dovozných poplatkov na tovary a služby používané vo výrobnom procese výrobku určeného na vývoz (dovozné clá, spotrebná daň, manipulačne poplatky atď.), vrátane odhadovaných nepriamych daní a dovozných poplatkov uložených na tovary a služby určené na výrobu vstupov a bez ohľadu na to, či sa tieto dane skutočne zaplatili alebo nie. Výška DDS podlieha maximálnemu stropu pre hodnotu vyvážaného výrobku na jednotku. Ak spoločnosť môže požiadať vrátenie niektorých z týchto poplatkov v rámci systému CENVAT, sadzba na vrátenie cla je potom nižšia.

(105)

Sadzby pre vrátenie cla pri príslušnom výrobku sa počas ORP niekoľkokrát revidovali. Do 1. apríla 2007 boli platné sadzby v rozpätí 6,4 % až 6,9 % v závislosti od druhu výrobku, do 1. septembra 2007 boli v rozpätí 9,1 % až 9,8 %. Dňa 13. decembra 2007, t. j. po skončení ORP, sa sadzby vrátenia cla zvýšili na 10,1 % až 10,3 % a zvýšenie bolo antedatované na dovoz od 1. septembra 2007, t. j. v rámci ORP.

(106)

Na to, aby bola spoločnosť oprávnená získať výhody podľa tohto systému, musí vyvážať. Vývozca musí v čase vývozu predložiť orgánom v Indii vyhlásenie, v ktorom sa uvedie, že vývoz sa uskutočňuje podľa DDS v čase vývozu. Aby sa tovar mohol vyviezť, vydajú indické colné úrady počas expedície prepravný doklad pre vývoz. V tomto dokumente sa okrem iného uvádza výška DDS, ktorá sa má poskytnúť na túto vývoznú transakciu. Vývozca teda vie, akú výhodu získa a zaúčtuje ju ako pohľadávku. Keď colné orgány vydajú prepravný doklad pre vývoz, IV už nerozhoduje o udelení úveru v rámci DDS. Príslušná sadzba DDS na výpočet výhody je zvyčajne sadzba, ktorá sa uplatňuje v čase vyhotovenia vývozného vyhlásenia. V priebehu ORP došlo k spätnému zvýšeniu sadzieb pre vrátenie cla, ktoré sa zohľadnilo pri výpočte výšky subvencie.

(107)

Niekoľko strán tvrdilo, že DDS nemohol byť v rámci tohto prešetrovania napadnuteľný, pretože nebol osobitne uvedený v protisubvenčných dotazníkoch vydaných na začiatku prešetrovania. Toto tvrdenie sa zamieta z týchto dôvodov. Tak ako sa uvádza v oznámení o začatí prešetrovania, účelom tohto prešetrovania je stanoviť „úroveň subvencovania“, na základe ktorej sa poskytla výhoda vyvážajúcim výrobcom príslušného výrobku, t. j. výhoda spočívajúca v zahrnutí všetkých systémov subvencovania, ktoré riadila IV.

(108)

Tvrdilo sa, že DDS nebol je závislý na vývoznej výkonnosti, pretože výhoda poskytnutá v rámci tohto systému nesúvisela s úrovňou vývozu, ktorý uskutočnili vývozcovia. Toto tvrdenie sa zamieta, pretože výhodu DDS možno žiadať iba v prípade vývozu tovaru, čo je postačujúce na splnenie kritéria podmienenosti vývozu stanoveného v článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. V súvislosti s týmto záverom nie je potrebné analyzovať tvrdenie, že DDS sa osobitne neuvádza v zmysle článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia.

(109)

Indická vláda tvrdila, že DDS je systém vrátenia cla, ktorý je v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, a že postup stanovenia sadzieb pre vrátenie cla pre všetky odvetvia bol primeraný, účinný a založený na všeobecne akceptovaných obchodných postupoch v krajine vývozu podľa oddielu II ods. 4 prílohy II a oddielu II ods. 2 prílohy III. Ako sa uvádza takisto v odôvodnení 104, tento postup zahŕňal odhad vstupov použitých pri výrobe v rámci celého odvetvia a uložené dovozné clo a nepriame dane. Tento postup však nebol dostatočne presný, ako to tvrdila dokonca aj IV. IV skutočne potvrdila, že sa použili priemerné hodnoty, čo by znamenalo, že skutočne vrátené clo bolo vyššie ako skutočne zaplatené clo. Okrem toho IV nevykonala žiadne ďalšie prešetrovanie na základe skutočne použitých vstupov, i keď toto by sa za normálnych okolností pri nedostatku účinného systému overovania žiadalo (oddiel II ods. 5 prílohy II a oddiel II ods. 3 prílohy III), ani nedokázala, že nedošlo k nadmernej úľave. Údajná zhoda overovania s technikami výberu vzorky stanovenými v základnom nariadení sa považuje za irelevantnú, keďže tieto sa jasne vzťahujú na protisubvenčné prešetrovania a nie sú súčasťou kritérií stanovených v prílohách II a III. Tieto tvrdenia sa z tohto dôvodu zamietajú.

(110)

Takisto sa tvrdilo, že existenciu akýchkoľvek nadmerných úľav nemožno predpokladať na základe skutočnosti, že IV do DDS nezahrnula všetky nepriame dane splatné v Indii, ale iba určité nepriame dane. Toto tvrdenie sa zamieta, pretože podľa oddielu II ods. 4 prílohy II a oddielu II ods. 2 prílohy III sa nadmerné úľavy musia posúdiť v rámci konkrétneho systému subvencií.

(111)

DDS poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Suma vráteného cla zodpovedá ušlému príjmu vlády, ktorý by inak bol vybraný alebo zaplatený IV. Okrem toho DDS pre vývoz poskytuje vývozcovi výhodu.

(112)

DDS právne závisí na vývoznej výkonnosti, a preto sa považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(113)

Viaceré strany konania argumentovali, že DDS predstavuje systém vrátenia zlučiteľný s ustanoveniami základného nariadenia, a preto by výhody získané v rámci tohto systému nemali byť napadnuteľné.

(114)

Prešetrovaním sa zistilo, že sa tento systém nemôže považovať za prípustný systém úľavy na kumulatívnych nepriamych daniach v prvotnom štádiu alebo za prípustný systém vrátenia alebo náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nezodpovedá prísnym pravidlám ustanoveným v písm. h) a i) prílohy I, prílohe II (usmernenia pre spotrebu vstupov) a prílohe III (definícia a pravidlá na náhradné vrátenie cla) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá žiadnu povinnosť buď i) viesť účet ciel a daní zaplatených v prípade dovezených/na domácom trhu nakúpených tovarov alebo pridružených služieb, alebo ii) skutočne tieto tovary a služby spotrebovať vo výrobnom procese a iii) vrátená suma sa nevypočítava vo vzťahu k vývozcom skutočne využitým vstupom a skutočne zaplateným clám a daniam.

(115)

Okrem toho, nie je zavedený žiadny systém alebo postup na potvrdenie toho, ktoré vstupy sa spotrebovali vo výrobnom postupe vyvezeného výrobku, alebo či došlo k nadmernej refundácii domácich nepriamych daní v zmysle bodu h) prílohy I a prílohy II k základnému nariadeniu alebo vývozných ciel vzniknutých v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu.

(116)

Napokon, vývozca je oprávnený získať výhody z DDS bez ohľadu na to, či všetky vstupy dováža alebo ich nakupuje na domácom trhu a či zaplatil clá alebo dane spojené s týmito nákupmi. Na získanie výhody stačí, aby vývozca tovar jednoducho vyviezol bez preukazovania, že sa vstupné materiály doviezli alebo že sa vstupné materiály alebo služby kúpili na domácom trhu a že sa zaplatili dovozné clá alebo domáce nepriame dane. V dôsledku toho neexistuje rozdiel v sadzbe vrátenia v prípade, že spoločnosť vlastní všetky fázy výroby vstupov a príslušného výrobku alebo je iba vyvážajúcim obchodníkom.

(117)

V súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia sa výška napadnuteľných subvencií vypočítala z hľadiska príjmu poskytnutého príjemcovi, o ktorom sa zistilo, že existoval počas ORP. V tejto súvislosti sa konštatovalo, že výhoda sa priznala príjemcovi v čase, keď došlo k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. V toho okamihu IV zodpovedá za vrátenie sumy príslušným vývozcom, ktorá predstavuje finančný príspevok v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia. Keď colné orgány vydajú prepravný doklad pre vývoz, v ktorom sa okrem iného uvádza suma DDS, ktorá sa poskytne na danú vývoznú transakciu, IV už nerozhoduje o udelení subvencie. Okrem toho, spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaúčtovali DDS s časovým rozlíšením ako príjem v čase vykonania každej vývoznej transakcie.

(118)

S cieľom zohľadniť vplyv antedatovaného zvýšenia sadzieb sa v prípade potreby hodnota DEPB zaúčtovaná pri vývozoch realizovaných od 1. septembra do 30. septembra 2007 zvýšila, keďže skutočná výhoda spoločností oprávnených na získanie úveru od IV je vyššia ako výhoda formálne požadovaná v čase vývozu.

(119)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa tieto sumy subvencií rozdelili na celkový obrat vývozu v priebehu obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je závislá na vývoznej výkonnosti a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá.

(120)

Sedem spoločností vo vzorke predložilo sťažnosť, že hoci získali z DDS výhody, nedošlo k nadmerným úľavám, pretože dane alebo dovozné clá, ktoré zaplatili, prekročili vrátené sumy. Rozhodlo sa tieto sťažnosti zamietnuť. V odôvodneniach 113 a 115 sa skonštatovalo, že IV nemá primeraný systém overovania, ako sa ustanovuje v prílohách I, II a III k základnému nariadeniu. Prešetrovaním sa taktiež zistilo, že spoločnosti nevedú registre spotreby ani iné interné systémy nahlasovania na účely vykazovania možných nadmerných úľav. Takéto správy spoločnosti vypracovali počas návštev v rámci prešetrovania a vo veľkej miere zahŕňali dane, ktoré spoločnosti platia vo všeobecnosti.

(121)

Pri chýbajúcich prípustných systémoch vrátenia cla alebo systémoch náhradného vrátenia cla, má napadnuteľná výhoda podobu celkovej sumy vráteného cla v rámci DDS. Na rozdiel od tvrdení IV, združenia Texprocil a niekoľkých vývozcov v súvislosti s poskytnutými informáciami v základnom nariadení sa nestanovuje iba napadnutie „nadmernej“ úľavy na cle. Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a bodu i) prílohy I k základnému nariadeniu je možné napadnúť iba nadmernú úľavu na cle, ak sú splnené podmienky obsiahnuté v prílohách II a III k základnému nariadeniu. V tomto prípade však tieto podmienky neboli splnené. Preto v prípade, ak sa zistí neexistencia vhodného postupu overovania, neuplatňuje sa uvedená výnimka pre systémy vrátenia cla, ale skôr sa uplatňuje bežné pravidlo napadnutia výšky vrátených ciel ako nejaká údajná nadmerná úľava. Ako je ustanovené v oddiele II prílohy II a v oddiele II prílohy III k základnému nariadeniu, nie je na prešetrovacom orgáne, aby vypočítal takúto nadmernú úľavu. Naopak, podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia musí iba zistiť dostatok dôkazov na vyvrátenie vhodnosti údajného systému overovania. Ďalej treba uviesť, že dodatočné preskúmanie zo strany indických orgánov v prípade neexistencie účinného systému overovania sa musí vykonať včas, t. j. za normálnych okolností pred overením na mieste v rámci prešetrovania napadnuteľného cla.

(122)

Na rozdiel od tvrdení niektorých vyvážajúcich výrobcov, dokonca aj výhoda v rámci DDS získaná pri vývoze výrobkov iných ako bol príslušný výrobok sa musela zohľadniť pri stanovení výšky napadnuteľnej výhody. V rámci DDS neexistuje žiadna povinnosť, ktorá by obmedzovala využívanie výhody na konkrétny výrobok. Príslušný výrobok tak môže využívať všetky získané výhody v rámci DDS.

(123)

Všetky spoločnosti vo vzorke využívali systém DDS počas ORP, pričom rozpätia subvencie boli v rozsahu od 1,45 % do 7,57 %.

(124)

TUFS sa zaviedol na základe rozhodnutia ministerstva textilu indickej vlády uverejneného v Úradnom vestníku Indie v mimoriadnej časti I oddiele I dňa 31. marca 1999 (ďalej len „uznesenie“). Systém sa schválil s účinnosťou od 1. apríla 1999 do 31. marca 2004. Predĺžil sa až do 31. marca 2007 a opätovne až do konca ORP.

(125)

Existujúci alebo noví výrobcovia v sektore spracovania bavlny, v odvetví textilu a juty sú oprávnení na získanie výhod na základe tohto systému.

(126)

Cieľom systému je poskytnúť podporu na modernizáciu technológie v odvetví textilu a juty, vrátane útvarov pre spracovanie vlákien, priadze, tkanín, odevov a konfekcie. V rámci systému sa poskytujú rôzne druhy výhod vo forme kapitálovej subvencie, úrokovej subvencie alebo krytia výkyvov výmenných kurzov pri úveroch v cudzích menách. Programy sa v rámci schémy rozlišujú podľa odvetvia textilu a juty a odvetvia mechanického a ručného tkania. TUFS zahŕňa tieto programy:

(127)

Prešetrovaním sa zistilo, že dve spoločnosti vo vzorke získali výhodu na základe TUFS na kúpu strojov používaných pri výrobe príslušného výrobku. Tieto spoločnosti využili pôžičku na úhradu úrokov [program a)] a kapitálovú subvenciu pre stroje na spracovanie vo výške 10 % kombinovanú s úhradou úrokov vo výške 5 % [program e)].

(128)

V uznesení sa ustanovuje zoznam druhov strojov, ktorých kúpa sa subvencuje v rámci TUFS. Aby spoločnosti získali výhodu z TUFS, požiadajú komerčné banky alebo iné úverové agentúry, ktoré spoločnostiam poskytnú pôžičky na základe ich nezávislého posúdenia úverovej spôsobilosti dlžníkov. Ak je dlžník oprávnený na úrokovú subvenciu v rámci systému, komerčné banky predložia žiadosť „styčnej agentúre“, ktorá následne uvoľní výhody v danej výške zainteresovanej komerčnej banke. Komerčné banky napokon takto získané peňažné prostriedky pripíšu na účet dlžníka. Styčné agentúry dostanú úhradu od ministerstva textilu indickej vlády. Indická vláda poskytuje požadované peňažné prostriedky styčným agentúram každý štvrťrok.

(129)

Zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky v súvislosti s týmto systémom.

(130)

TUFS predstavuje subvenciu podľa ustanovení článku 2 ods. 1 písm. a) bodu i), pretože zahŕňa priamy prevod peňažných prostriedkov vládou vo forme grantu. Subvencia poskytuje výhodu znížením finančných a úrokových nákladov pri kúpe strojov.

(131)

Subvencia sa považuje za špecifickú a preto napadnuteľnú podľa článku 3 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože sa výslovne poskytuje odvetviu alebo skupine odvetví, vrátane výroby príslušného výrobku.

(132)

Výška kapitálovej subvencie sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe sumy, ktorú ušetrili prijímateľské spoločnosti pri kúpených strojoch, rozloženej na obdobie, ktoré zodpovedá bežnej dobe odpisovania takýchto kapitálových tovarov. V súlade so zavedeným postupom takto vypočítaná suma, ktorá môže prislúchať ORP, bola upravená pripočítaním úroku za toto obdobie s cieľom získať celkovú hodnotu zvýhodnenia v čase. Komerčná úroková sadzba v Indii počas obdobia preskúmania prešetrovania sa považovala za primeranú na tento účel. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na príslušný vývozný obrat pri textile za ORP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia nebola poskytnutá podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(133)

Výška úrokovej subvencie sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe sumy skutočne preplatenej počas ORP príslušným spoločnostiam súvisiacej so zaplatenými úrokmi pri komerčných úveroch obstaraných na kúpu príslušných strojov. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na príslušný vývozný obrat pri textile za ORP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia nebola poskytnutá podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(134)

Tento systém využívali počas ORP dve spoločnosti vo vzorke, ktoré získali subvencie v rozsahu od 0,01 % do 0,31 %.

(135)

Podrobné údaje o systéme sa uvádzajú v Master Circular IECD č. 02/04.02.02/2006-07 (vývozný úver v cudzej mene), Master Circular IECD č. 01/04.02.02/2006-07 (vývozný úver v rupiách) a Master Circular DBOD.DIR (Exp.) č. 01/04.02.02/2007-08 (konsolidovanom pre vývozné úvery v rupiách a cudzej mene) Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“), ktorý bol určený všetkým komerčným bankám v Indii počas ORP. Master Circular sa pravidelne revidujú a aktualizujú.

(136)

Vyrábajúci vývozcovia a obchodníci-vývozcovia sú oprávnení na tento systém.

(137)

V rámci tohto systému RBI záväzne stanovuje maximálne stropy úrokových sadzieb uplatňované na vývozné úvery v indických rupiách aj v zahraničných menách, ktoré môžu komerčné banky účtovať vývozcovi. ECS pozostáva z dvoch podsystémov: zo systému vývozných úverov pred odoslaním („úver na zabalenie“), ktorý sa vzťahuje na úvery poskytnuté vývozcovi na financovanie nákupu, spracovania, výroby, zabalenia a/alebo odoslania tovaru pred vývozom, a zo systému vývozných úverov po odoslaní, v rámci ktorého sa poskytujú pôžičky na pracovný kapitál s účelom financovať vývozné pohľadávky. RBI tiež usmerňuje banky, aby poskytli určitú sumu zo svojho čistého bankového úveru na financovanie vývozu.

(138)

Podľa tohto Master Circular RBI môžu vývozcovia získať vývozné úvery za výhodné úrokové sadzby v porovnaní s úrokovými sadzbami pri bežných komerčných úveroch („hotovostné úvery“), ktoré sú stanovované za čisto trhových podmienok.

(139)

Indická vláda tvrdila, že pokiaľ ide o systém ECS, Komisia ho nepreskúmala v súvislosti s ustanoveniami písm. k) prílohy I k Dohode o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (ďalej len „ASCM“), a tvrdila, že vývozné úvery v indických rupiách alebo v zahraničnej mene neboli napadnuteľné najmä preto, že v prípade pôžičiek v cudzej mene môžu banky požičiavať finančné prostriedky za „medzinárodne konkurenčné sadzby“.

(140)

Treba uviesť, že systémy vývozných úverov uvedené v odôvodnení 135 nepatria do rozsahu pôsobnosti písm. k) prílohy I dohody ASCM, pretože v zmysle daného ustanovenia možno za „vývozné úvery“ bežne považovať iba financovanie vývozu, ktoré trvá dva roky alebo dlhšie, pretože takáto je definícia podľa Dohody OECD o usmerneniach pre štátom podporované vývozné úvery. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(141)

Preferenčné úrokové sadzby úveru ECS stanovené v Master Circular RBI a uvedené v odôvodnení 135 môžu znížiť úrokové náklady vývozcu v porovnaní s nákladmi na úvery stanovené výlučne na trhových podmienkach a v tomto prípade zvýhodniť takéhoto vývozcu v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Financovanie vývozu ako také nie je bezpečnejšie ako domáce financovanie. V skutočnosti sa obvykle vníma ako rizikovejšie a miera bezpečnosti vyžadovaná pre určitý úver bez ohľadu na predmet financovania je výlučne obchodným rozhodnutím danej komerčnej banky. Rozdiely v sadzbách, pokiaľ ide o rôzne banky, sú výsledkom metodiky RBI na stanovenie maximálnych úrokových mier pre každú obchodnú banku jednotlivo. Okrem toho, komerčné banky by neboli povinné poskytnúť dlžníkom v prípade financovania vývozu žiadne výhodnejšie úrokové sadzby na vývozné úvery v cudzej mene.

(142)

Napriek tomu, že preferenčné úvery podľa ECS poskytujú komerčné banky, táto výhoda je finančným príspevkom vlády v zmysle článku 2 ods. 1 bodu iv) základného nariadenia. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ani v článku 2 ods. 1 písm. a) bode iv) základného nariadenia, ani v Dohode Svetovej obchodnej organizácie o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (ďalej len „ASCM“) sa pre zistenie subvencie nevyžaduje vyberanie verejných výdavkov, napr. náhradu poskytnutú komerčným bankám indickou vládou, ale postačuje, aby vláda nariadila vykonávanie funkcií uvedených v bodoch i), ii) alebo iii) článku 2 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. RBI je verejnoprávny orgán, a preto spadá pod definíciu „vlády“, ako je uvedené v článku 1 ods. 3 základného nariadenia. Je 100 % vlastníctvom vlády, sleduje ciele štátnej politiky, napr. menovej politiky, a jej vedenie menuje indická vláda. RBI riadi súkromné subjekty, keďže komerčné banky sú viazané podmienkami, ktoré RBI ukladá, okrem iného aj maximálne stropy úrokových sadzieb na vývozné úvery predpísané v Master Circular RBI a ustanoveniach RBI o tom, že komerčné banky musia poskytovať určitú sumu zo svojich čistých bankových úverov na financovanie vývozu. Táto povinnosť ukladá komerčným bankám povinnosť vykonávať funkcie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) bode i) základného nariadenia, v tomto prípade pôžičky vo forme preferenčného financovania vývozu. Takýto priamy prevod finančných prostriedkov vo forme úverov na základe určitých podmienok by za normálnych okolností plnila vláda a prax sa v žiadnom smere nelíši od bežnej praxe zo strany vlády v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. a) bodom iv) základného nariadenia.

(143)

Táto subvencia sa považuje za špecifickú a napadnuteľnú, pretože preferenčné úrokové sadzby sú k dispozícii len v súvislosti s financovaním vývozných transakcií a sú preto závislé na vývoznej výkonnosti podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(144)

Výška subvencie sa vypočítala na základe rozdielu medzi úrokom na vývozné úvery používané v ORP a sumou, ktorá by bola splatná, keby sa uplatňovali úrokové sadzby ako pri bežných obchodných úveroch. Táto výška subvencie (čitateľ) sa rozložila na celkový vývozný obrat za ORP ako príslušný menovateľ v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, pretože subvencia je závislá na vývoznej výkonnosti a nebola poskytnutá podľa spracovaných, vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(145)

Bolo predložených niekoľko pripomienok týkajúcich určitých detailov, pokiaľ ide o výpočet výhod v rámci ECS. V opodstatnených prípadoch sa tieto výpočty následne upravili.

(146)

Všetky spoločnosti a skupiny vo vzorke dostali subvencie na základe tohto systému počas ORP pri sadzbe 1,05 %, v prípade jednej spoločnosti sa zistilo, že výhoda bola zanedbateľná.

(147)

Výška napadnuteľných subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia vyjadrená ad valorem v prípade vyšetrovaných vyvážajúcich výrobcov bola v rozpätí medzi 5,2 % a 9,7 %.

(148)

V súlade s článkom 15 ods. 3 základného nariadenia sa subvenčné rozpätie pre spolupracujúce spoločnosti nezahrnuté vo vzorke, vypočítané na základe váženého aritmetického priemeru subvenčného rozpätia stanoveného pre spolupracujúce spoločnosti zahrnuté vo vzorke rovná 7,7 %. Keďže úroveň celkovej spolupráce v prípade Indie bola vysoká (okolo 95 %), zostatkové subvenčné rozpätie pre všetky ostatné spoločnosti bolo stanovené na úrovni pre spoločnosť s najvyšším individuálnym rozpätím, t. j. 9,7 %.

(149)

V súlade s ustanoveniami článku 19 základného nariadenia a dôvodmi začatia tohto čiastočného predbežného preskúmania uvedenými v bode 3 oznámenia o začatí sa konštatuje, že úroveň subvencovania v súvislosti so spolupracujúcimi výrobcami sa zmenila, a preto sa musí zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť sadzba vyrovnávacieho cla uloženého na základe nariadenia (ES) č. 74/2004.

(150)

V súčasnosti platné konečné clo sa stanovilo na základe vyrovnávacích rozpätí, pretože úroveň odstránenia ujmy bola vyššia. Keďže rozpätia subvencie zistené pri tomto preskúmaní taktiež neprekročili úroveň odstránenia ujmy, clá sa v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovujú na základe rozpätí subvencie.

(151)

Rozpätie subvencie v prípade spoločnosti Pasupati Fabrics, ktorá nebola začlenená do tohto preskúmania, sa zachovalo na úrovni zistenej pri pôvodnom prešetrovaní, pretože sa zistilo, že spoločnosť využíva systém subvencií, ktorý sa nerevidoval pri tomto prešetrovaní.

(152)

Spoločnosti, pri ktorých sa zistilo, že sú prepojené, sa na účely výberu cla považovali za jeden právny subjekt (skupinu), a preto podliehali rovnakému vyrovnávaciemu clu. Vývozné množstvá príslušného výrobku týchto skupín počas ORP sa použili s cieľom zabezpečiť správne váženie.

(153)

Spoločnosť Prem Textiles, zaradená do vzorky, predložila počas revízneho prešetrovania informácie dokazujúce, že zmenila názov na „Prem Textiles (International) Pvt. Ltd.“ Po preskúmaní týchto informácií a skonštatovaní, že zmena názvu žiadnym spôsobom neovplyvňuje zistenia tohto preskúmania, sa rozhodlo vyhovieť tejto žiadosti a v tomto nariadení ju označovať ako „Prem Textiles (International) Pvt. Ltd.“

(154)

Keďže úroveň celkovej spolupráce v prípade Indie bola vysoká (95 %), zostatkové vyrovnávacie clo pre všetky ostatné spoločnosti bolo stanovené na úrovni pre spoločnosť s najvyšším individuálnym rozpätím, t. j. 9,7 %.

(155)

Uplatňujú sa preto tieto clá:

(156)

Sadzby vyrovnávacích ciel pre jednotlivé spoločnosti špecifikované v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení tohto vyšetrovania. Preto odrážajú situáciu, ktorá bola v súvislosti s týmito spoločnosťami zistená počas uvedeného prešetrovania. Tieto sadzby ciel (na rozdiel od priemerného cla uplatňovaného na spoločnosti uvedené v prílohe I a cla pre celú krajinu vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v Indii a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda konkrétnymi uvedenými právnymi subjektmi. Na dovoz výrobkov vyrobených akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej meno a adresa nie sú osobitne uvedené v normatívnych ustanoveniach tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétne uvedenými subjektmi, sa nemôžu využiť tieto sadzby a platí pre ne colná sadzba vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

(157)

Každý nárok požadujúci uplatnenie sadzieb týchto vyrovnávacích ciel individuálnych spoločností (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zavedení nového výrobného alebo obchodného subjektu) by sa mal okamžite predložiť Komisii so všetkými relevantnými informáciami, najmä o všetkých úpravách v činnostiach spoločnosti spojených s výrobou a vývozným predajom súvisiacich napríklad so zmenou názvu alebo zmenou výrobného a obchodného subjektu. Komisia po porade s poradným výborom prípadne zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplnení nariadenie aktualizáciou zoznamu spoločností využívajúcich individuálne colné sadzby,

30.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 350/24

(1)

Rada nariadením (ES) č. 1628/2004 (2) uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz grafitových elektród druhov používaných v elektrických peciach s mernou hustotou najmenej 1,65 g/cm3 a elektrickým odporom najviac 6,0 μΩ.m, zaradených pod kód KN ex 8545 11 00, a konektorov používaných pre takéto elektródy, zaradených pod kód KN ex 8545 90 90, s pôvodom v Indii, bez ohľadu na to, či sa dovážajú spolu, alebo samostatne. V prípade jednotlivo vymenovaných vývozcov sa výška cla pohybuje od 7,0 % do 15,7 %, pričom na dovoz ostatných vývozcov sa uplatňuje sadzba zostatkového cla vo výške 15,7 %.

(2)

Zároveň Rada nariadením (ES) č. 1629/2004 (3) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz toho istého výrobku s pôvodom v Indii.

(3)

Po uložení konečného vyrovnávacieho cla sa indická vláda vyjadrila, že okolnosti v súvislosti s dvoma systémami subvencovania (systém úverových colných knižiek a systém oslobodenia od dane z príjmov podľa oddielu 80 HHC zákona o dani z príjmov) sa zmenili a tieto zmeny majú trvalý charakter. Na základe toho tvrdila, že úroveň subvencovania sa pravdepodobne znížila, a preto by sa mali opatrenia, ktoré boli uložené čiastočne na základe týchto systémov, upraviť.

(4)

Komisia preskúmala dôkazy predložené indickou vládou a posúdila ich ako dostatočné na začatie preskúmania v súlade s ustanoveniami článku 19 základného antisubvenčného nariadenia. Po porade s poradným výborom Komisia na základe oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (4) začala ex officio čiastočné predbežné preskúmanie platných opatrení.

(5)

Cieľom tohto čiastočného predbežného revízneho prešetrovania je posúdiť potrebu zachovania, odstránenia alebo zmeny a doplnenia súčasných opatrení, pokiaľ ide o tie spoločnosti, ktoré mali prospech z jedného alebo obidvoch zmenených systémov subvencovania, ako aj v súvislosti s týmito spoločnosťami, pokiaľ ide o ostatné systémy, v súvislosti s ktorými boli predložené dostatočné dôkazy v súlade s príslušnými ustanoveniami oznámenia o začatí prešetrovania.

(6)

Obdobie prešetrovania sa týkalo obdobia od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(7)

Komisia o začatí čiastočného predbežného revízneho prešetrovania oficiálne informovala indickú vládu, dvoch indických vyvážajúcich výrobcov uvedených v oznámení o začatí čiastočného predbežného preskúmania, ako aj výrobcov zo Spoločenstva. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská písomne a požiadať o vypočutie. Písomné a ústne pripomienky, ktoré strany predložili, sa zvážili, prípadne zohľadnili.

(8)

Komisia zaslala dotazníky dvom spolupracujúcimi vyvážajúcim výrobcom a indickej vláde. Obaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia aj indická vláda zaslali vyplnené dotazníky.

(9)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie subvencovania. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto zainteresovaných strán:

(10)

Indická vláda a ostatné zainteresované strany boli oboznámené so základnými skutočnosťami a úvahami, na základe ktorých Komisia zamýšľala navrhnúť zmenu sadzby cla uplatniteľného na dvoch spolupracujúcich indických výrobcov a zachovanie existujúcich opatrení pre všetky ostatné spoločnosti, ktoré v tomto čiastočnom predbežnom preskúmaní nespolupracovali. Takisto dostali primeraný čas na predloženie pripomienok. Všetky predložené vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili, ako je uvedené nižšie.

(11)

Výrobok, ktorý bol predmetom tohto preskúmania, je rovnaký ako výrobok, na ktorý sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1628/2004, a síce grafitové elektródy druhov používaných v elektrických peciach s mernou hustotou najmenej 1,65 g/cm3 a elektrickým odporom najviac 6,0 μΩ.m, zaradené pod kód KN ex 8545 11 00, a konektory používané pre takéto elektródy, zaradené pod kód KN ex 8545 90 90, s pôvodom v Indii, bez ohľadu na to, či sa dovážajú spolu, alebo samostatne.

(12)

Na základe informácií predložených indickou vládou a spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami a na základe vyplnených dotazníkov Komisie sa prešetrili tieto systémy, v rámci ktorých sa údajne poskytujú subvencie:

(13)

Uvedené systémy a) až c) vychádzajú zo zákona o zahraničnom obchode (rozvoji a regulácii) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Podľa zákona o zahraničnom obchode je indická vláda oprávnená vydávať oznámenia o vývoznej a dovoznej politike. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch pod názvom „vývozná a dovozná politika“, ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Pre ORP v tomto prípade je relevantný jeden dokument o vývoznej a dovoznej politike, a síce dokument, ktorý sa vzťahuje na obdobie od 1. septembra 2004 do 31. marca 2009 (ďalej len „politika EXIM na roky 2004 – 2009“). Indická vláda okrem toho stanovuje postupy, ktorými sa riadi politika EXIM na roky 2004 – 2009 v zväzku I Príručky postupov na obdobie od 1. septembra 2004 do 31. marca 2009 (ďalej len „PP I na roky 2004 – 2009“). Príručka postupov sa tiež pravidelne aktualizuje.

(14)

Systém oslobodenia od dane z príjmov uvedený v písmene d) vychádza zo zákona o dani z príjmov z roku 1961, ktorý sa každoročne mení a dopĺňa finančným zákonom.

(15)

Systém oslobodenia od dane z elektrickej energie uvedený v písmene e) vychádza z oddielu 3-B zákona štátu Madhjapradéš o dani z elektrickej energie z roku 1949.

(16)

V súlade s článkom 11 ods. 10 základného antisubvenčného nariadenia Komisia vyzvala indickú vládu na ďalšie konzultácie v súvislosti so zmenenými aj nezmenenými systémami s cieľom objasniť skutkový stav, pokiaľ ide o tieto údajné systémy subvencovania, a dosiahnuť vzájomne prijateľné riešenie. Po týchto konzultáciách, počas ktorých sa v súvislosti s týmito systémami nedospelo k vzájomne prijateľnému riešeniu, Komisia do prešetrovania subvencovania zahrnula všetky tieto systémy.

(17)

Podrobný opis systému je uvedený v odsekoch 4.1.1. až 4.1.14. politiky EXIM na roky 2004 – 2009 a v kapitolách 4.1. až 4.30. PP I na roky 2004 – 2009. Počas predchádzajúceho revízneho prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu v (ES) č. 1628/2004, sa tento systém nazýval systém predbežných licencií.

(18)

Systém AAS pozostáva zo šiestich podsystémov, ktoré sú podrobnejšie opísané ďalej. Tieto podsystémy sa okrem iného odlišujú v rozsahu oprávnenosti. Vyvážajúci výrobcovia a vyvážajúci obchodníci „viazaní na“ podporných výrobcov sú oprávnení na AAS pre fyzický vývoz a na AAS pre ročnú potrebu. Vyvážajúci výrobcovia, ktorí zásobujú koncového vývozcu, sú oprávnení na AAS pre dodávky medziproduktov. Hlavní dodávatelia dodávajúci tovar v rámci kategórií „zamýšľaného vývozu“ uvedených v odseku 8.2. politiky EXIM na roky 2004 – 2009, ako sú napríklad dodávatelia pre subjekty zamerané na vývoz, majú nárok na AAS pre zamýšľaný vývoz. A napokon dodávatelia medziproduktov pre vyvážajúcich výrobcov sú oprávnení na výhody pre „zamýšľaný vývoz“ v rámci podsystémov predbežného príkazu na uvoľnenie (Advanced Release Order, ďalej len „ARO“) a tesne nadväzujúceho akreditívu pre domácich dodávateľov.

(19)

Predbežné povolenia sa môžu vydať na nasledujúce:

(20)

Zistilo sa, že v priebehu ORP jeden zo spolupracujúcich vývozcov získal úľavy v rámci prvého podsystému, t. j. AAS fyzický vývoz. Preto nie je potrebné stanoviť vyrovnateľnosť zostávajúcich podsystémov.

(21)

Po uložení v súčasnosti platného konečného vyrovnávacieho cla na základe nariadenia (ES) č. 1628/2004 indická vláda zmenila systém kontroly uplatňovaný v prípade AAS. Držiteľ predbežného povolenia je konkrétne na účely kontroly zo strany indických orgánov zo zákona povinný viesť „skutočnú a riadnu evidenciu spotreby a používania tovaru dovezeného bez cla/na domácom trhu obstaraného tovaru“ v špecifickom formáte (kapitoly 4.26., 4.30. a príloha 23 k PP I na roky 2004 – 2009), t. j. register skutočnej spotreby. Tento register musí skontrolovať externý autorizovaný účtovník/účtovník nákladov a prác (cost and works accountant), ktorý vydá osvedčenie uvádzajúce, že povinné registre a príslušné záznamy boli preskúmané a že informácie predložené podľa prílohy 23 sú v každom ohľade pravdivé a správne. Vyššie uvedené ustanovenia sa však uplatňujú len na predbežné povolenia vydané od 13. mája 2005. Pokiaľ ide o všetky predbežné povolenia alebo predbežné licencie vydané pred týmto dátumom, ich držitelia sú povinní postupovať podľa predtým platných ustanovení týkajúcich sa kontroly, t. j. viesť pravdivú a riadnu evidenciu spotreby a využívania dovezeného tovaru, na ktorý sa vzťahuje licencia, v špecifickom formáte uvedenom v prílohe 18 (kapitola 4.30. a príloha 18 k PP I na roky 2002 – 2007).

(22)

Pokiaľ ide o podsystém, ktorý počas ORP využíval spolupracujúci vyvážajúci výrobca, t. j. fyzický vývoz, indická vláda stanovuje objem a hodnotu dovoznej colnej úľavy a vývoznej povinnosti a tieto informácie sa zaznamenávajú v povolení. Okrem toho v čase dovozu a vývozu majú štátni úradníci zaznamenať zodpovedajúce transakcie v povolení. Objem dovozu povolený v rámci tohto systému stanovuje indická vláda na základe štandardných noriem vstupu a výstupu (ďalej len „SION“). SION existujú pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku a sú uverejnené v PP II na roky na roky 2004 – 2009.

(23)

Dovezené vstupné materiály sú neprevoditeľné a musia sa použiť na výrobu výsledného vývozného výrobku. Vývozná povinnosť sa musí splniť v stanovenej lehote po vydaní licencie (24 mesiacov s dvoma možnými predĺženiami o 6 mesiacov).

(24)

Pri revíznom prešetrovaní sa zistilo, že predbežné licencie, ktoré sa počas ORP využívali na dovoz surovín, boli vydané pred 13. májom 2005. Nové požiadavky na kontroly, ktoré indické orgány stanovili v PP I na roky 2004 – 2009, opísané v odôvodnení 21, neboli preto ešte overené v praxi. Spoločnosť okrem toho nebola schopná preukázať, že viedla nevyhnutný register skutočnej spotreby a register zásob vo formáte požadovanom v kapitole 4.30. a prílohe 18 k PP I na roky 2002 – 2007, ktorý sa uplatňuje na predbežné licencie vydané do 13. mája 2005. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa to považuje za to, že prešetrovaný vývozca nebol schopný preukázať, že v danom čase boli splnené príslušné ustanovenia EXIM.

(25)

Spolupracujúci vývozca, ktorý počas ORP využíval systém predbežných povolení, tvrdil, že dobrovoľne predložil použité predbežné licencie, aj keď boli vystavené pred 13. májom 2005, na overenie autorizovaným účtovníkom v súlade s požiadavkami PP I na roky 2004 – 2009, a tým sa preukázalo, že už existuje riadny systém kontroly podľa nových ustanovení PP.

(26)

Počas kontroly v priestoroch spoločnosti bol útvarom Komisie skutočne predložené osvedčenie v podobe prílohy 23 k PP, podpísané autorizovaným účtovníkom s dátumom 1. februára 2008. Vzhľadom na skutočnosť, že predbežné licencie boli vydané v roku 2004 a nové ustanovenia PP sa na ne nevzťahovali, je však potrebné prijať záver, že išlo o dobrovoľný krok zo strany spoločnosti, ktorý nepreukazuje, že indická vláda v skutočnosti zaviedla účinný systém kontroly. Okrem toho sa nepreukázalo, že odpustené nadmerné clo vypočítané autorizovaným účtovníkom, bolo vláde v skutočnosti vrátené.

(27)

Oslobodenie od dovozných ciel je subvenciou v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. finančnou pomocou indickej vlády, v dôsledku ktorej bola prešetrovaným vývozcom poskytnutá výhoda.

(28)

Okrem toho je AAS pre fyzický vývoz zo zákona jasne podmienený vývoznou výkonnosťou, a preto sa podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia považuje za špecifický a podlieha vyrovnávacím opatreniam. Bez vývozného záväzku nemôže spoločnosť získať žiadne výhody na základe týchto systémov.

(29)

Podsystém využívaný v tomto prípade nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami ustanovenými v bode i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Indická vláda účinným spôsobom neuplatnila systémy ani postupy kontroly na to, aby zistila, či sa vstupy spotrebovali pri výrobe vyvezeného výrobku a v akom množstve (oddiel II ods. 4 prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade systémov náhradného vrátenia cla oddiel II ods. 2 prílohy III k základnému nariadeniu). Normy SION ako také nie je možné považovať za systém kontroly skutočnej spotreby, pretože indickej vláde neumožňujú s dostatočnou presnosťou zistiť, aké množstvo vstupov sa spotrebovalo pri výrobe na vývoz. Indická vláda navyše počas ORP nevykonala účinnú kontrolu na základe správne vedeného registra skutočnej spotreby. Okrem toho nevykonala ani žiadne ďalšie prešetrovanie na základe skutočne použitých vstupov, i keď by to za normálnych okolností pri absencii účinne uplatňovaného systému kontroly bolo potrebné (oddiel II ods. 5 prílohy II a oddiel II ods. 3 prílohy III k základnému nariadeniu).

(30)

Tento podsystém preto podlieha vyrovnávacím opatreniam.

(31)

Pri neexistencii prípustných systémov vrátenia cla alebo systémov náhradného vrátenia cla je vyrovnateľnou výhodou odpustenie celkových dovozných ciel obvykle splatných pri dovoze vstupov. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v základnom nariadení sa neustanovuje len vyrovnávanie „nadmerného“ odpustenia cla. Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia a bodu i) prílohy I k nemu sa môže vyrovnávať iba odpustenie ciel v nadmernej výške za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v prílohách II a III k základnému nariadeniu. Tieto podmienky však v tomto prípade neboli splnené. Teda ak sa zistí, že chýba primeraný monitorovací proces, uvedená výnimka pre systémy vrátenia cla sa neuplatňuje a namiesto údajného nadmerného odpustenia cla sa uplatňuje bežné pravidlo vyrovnávania výšky neuhradených ciel (ušlý príjem). Podľa oddielu II prílohy II a oddielu II prílohy III k základnému nariadeniu nie je na prešetrovacom orgáne, aby vypočítal takéto nadmerné odpustenie cla. Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia musí iba predložiť dostatočné dôkazy, aby dokázal, že údajný systém kontroly je nevhodný.

(32)

Výška subvencie pre vývozcu, ktorý využíval AAS, sa vypočítala na základe ušlých dovozných ciel (základné clo a osobitné dodatočné clo) na materiál dovezený v rámci tohto podsystému, ktorý sa v priebehu ORP využil na príslušný výrobok (čitateľ). V prípade, že boli uplatnené oprávnené nároky, poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, sa v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítali od výšky subvencie. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozdelila podľa obratu vývozu vytvoreného príslušným výrobkom v priebehu ORP (príslušný menovateľ), pretože subvencia je podmienená vývoznou výkonnosťou a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvo.

(33)

Sadzba subvencie pre príslušného spolupracujúceho výrobcu, ktorá bola v súvislosti s týmto systémom stanovená počas ORP, predstavuje 0,3 %.

(34)

Podrobný opis systému DEPBS je uvedený v odseku 4.3. politiky EXIM na roky 2004 – 2009 a v kapitole 4 PP I na roky 2004 – 2009.

(35)

Na tento systém sú oprávnení všetci vyvážajúci výrobcovia alebo vyvážajúci obchodníci.

(36)

Oprávnený vývozca môže požiadať o úvery DEPBS, ktoré sa vypočítavajú ako percento hodnoty výrobkov vyvážaných v rámci tohto systému. Indické orgány stanovili takéto sadzby DEPBS pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku. Sadzby sa stanovujú na základe SION, pričom sa zohľadňuje pravdepodobný podiel dovezených vstupov vo vývoznom výrobku a colné zaťaženie tohto pravdepodobného dovozu, bez ohľadu na to, či sa dovozné clá v skutočnosti zaplatili alebo nie.

(37)

Na to, aby spoločnosť bola oprávnená na výhody v rámci tohto systému, musí vyvážať. V čase vývoznej transakcie musí vývozca predložiť orgánom v Indii vyhlásenie, v ktorom uvedie, že sa vývoz uskutočňuje v rámci DEPBS. Aby sa mohol tovar vyviezť, indické colné orgány pri colnom odbavovaní vystavia vývozný colný doklad. V tomto dokumente je okrem iného uvedená výška úveru DEPBS, ktorý sa za túto vývoznú transakciu poskytne. V tej chvíli vývozca pozná výhodu, ktorú získa. V momente, keď colné orgány vydajú vývozný colný doklad, stráca indická vláda možnosť rozhodovať o udelení úveru DEPBS. Pri výpočte výhody sa uplatňuje sadzba DEPBS platná v čase vystavenia vyhlásenia o vývoze.

(38)

Úvery DEPBS sú voľne prevoditeľné a platné 12 mesiacov od dátumu vydania. Môžu sa využiť na platbu cla pri ďalšom dovoze akéhokoľvek tovaru, ktorý je možné dovážať bez obmedzení, s výnimkou výrobných prostriedkov. Tovar dovezený s využitím takýchto úverov sa môže predať na domácom trhu (pričom podlieha dani z predaja) alebo sa môže využiť inak.

(39)

Žiadosti o úvery DEPBS sa podávajú elektronicky a môžu sa vzťahovať na neobmedzený počet vývozných transakcií. Na podávanie žiadostí o úvery DEPBS sa v skutočnosti nevzťahujú prísne termíny. Elektronický systém, ktorý sa používa na správu DEPBS, automaticky nevylučuje vývozné transakcie po uplynutí lehoty na predloženie uvedenej v kapitole 4.47. PP I na roky 2004 – 2009. Žiadosti doručené po uplynutí lehoty na predloženie sa okrem toho vždy môžu, ako je jasne uvedené v kapitole 9.3. PP I na roky 2004 – 2009, posúdiť po uložení penále (vo výške 10 % z nároku).

(40)

Jeden zo spolupracujúcich vývozcov tvrdil, že všetky úvery DEPBS, ktoré spoločnosť získala, sa použili na dovoz materiálov používaných pri výrobe príslušného výrobku napriek tomu, že sa mohli v zásade použiť na iné účely uvedené vyššie. Tento vývozca tvrdil, že skutočné použitie DEPBS bolo z tohto hľadiska v súlade s bežným systémom vrátenia cla, a preto by sa malo vyrovnávať iba nadmerné odpustenie cla. Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia a prílohy I bodu i) k nemu sa však nadmerné odpustenie ciel môže vyrovnávať len ak sú splnené podmienky príloh II a III k základnému nariadeniu. Ako sa uvádza v odôvodnení 43, tieto podmienky neboli v tomto prípade splnené. Preto sa uplatňuje bežné pravidlo vyrovnávania výšky nezaplateného cla (ušlý príjem), a nie údajného nadmerného odpustenia cla.

(41)

Na základe systému DEPBS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Úver DEPBS je finančnou pomocou indickej vlády, pretože sa nakoniec využije na vyrovnanie dovozných ciel, čím sa zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by bolo inak splatné. Okrem toho úver DEPBS poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu.

(42)

DEPBS je zo zákona podmienený vývoznou výkonnosťou, a preto sa podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia považuje za špecifický a podlieha vyrovnávacím opatreniam.

(43)

Tento systém nie je možné považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami stanovenými v bode i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá povinnosť skutočne spotrebovať tovar dovezený bez cla vo výrobnom procese a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupom. Okrem toho nie je zavedený žiadny systém ani postup, ktorý by umožňoval zistiť, ktoré vstupy sa spotrebovali vo výrobnom procese vývozného výrobku, alebo či bolo dovozné clo zaplatené v nadmernej výške v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Vývozca má napokon nárok na výhody v rámci DEPBS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupy dováža. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakých vstupov. Teda dokonca aj vývozcovia, ktorí obstarávajú všetky svoje vstupy na miestnom trhu a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupy, majú nárok na výhodu v rámci DEPBS.

(44)

V súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia sa výška vyrovnateľných subvencií vypočítala z hľadiska výhody poskytnutej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas ORP. V tejto súvislosti sa za čas poskytnutia výhody príjemcovi považoval čas, keď došlo k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. Indická vláda sa v súčasnosti zrieka ciel, čo predstavuje finančnú pomoc v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. V momente, keď colné orgány vydajú vývozný colný doklad, v ktorom sa okrem iného uvádza výška úveru DEPBS, ktorý sa má za danú vývoznú transakciu poskytnúť, stráca indická vláda možnosť rozhodovať o udelení, resp. neudelení, subvencie a o jej výške. Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia okrem toho v čase vývoznej transakcie zaúčtovali úvery DEPBS na akruálnom princípe ako príjem.

(45)

V zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa v prípade uplatnenia odôvodnených nárokov od takto stanovených úverov odpočítali poplatky spojené so získaním subvencie, aby sa dospelo k výške subvencie (čitateľ). V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto suma subvencie rozdelila podľa celkového obratu vývozu počas obdobia revízneho prešetrovania (príslušný menovateľ), pretože subvencia je podmienená vývoznou výkonnosťou a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvo.

(46)

Sadzby subvencií poskytnutých spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, ktoré boli v súvislosti s týmto systémom stanovené počas ORP, predstavovali 6,2 %, resp. 5,7 %.

(47)

Podrobný opis EPCGS je uvedený v kapitole 5 politiky EXIM na roky 2004 – 2009 a v kapitole 5 PP I na roky 2004 – 2009.

(48)

Na tento systém sú oprávnení vyvážajúci výrobcovia a vyvážajúci obchodníci „viazaní na“ podporných výrobcov a poskytovateľov služieb.

(49)

Pod podmienkou vývoznej povinnosti môže spoločnosť doviezť výrobné prostriedky [nové a od apríla 2003 aj použité (z druhej ruky) výrobné prostriedky najviac 10 rokov staré] so zníženou sadzbou cla. Na tento účel indická vláda vydáva na požiadanie a po uhradení poplatku licenciu EPCGS. Do 31. marca 2000 sa uplatňovala efektívna sadzba cla vo výške 11 % (vrátane 10 % prirážky) a v prípade dovozu vysokej hodnoty nulová sadzba cla. Od apríla 2000 systém umožňuje zníženú sadzbu dovozného cla vo výške 5 %, ktorá sa uplatňuje na všetky výrobné prostriedky dovezené v rámci systému. Na splnenie vývoznej povinnosti sa dovezené výrobné prostriedky musia použiť na výrobu určitého množstva vývozného tovaru v priebehu určitého obdobia.

(50)

Držiteľ licencie EPCGS môže tiež obstarávať výrobné prostriedky z domácich zdrojov. V takom prípade môže domáci výrobca výrobných prostriedkov využiť výhodu na bezcolný dovoz komponentov potrebných na výrobu takých výrobných prostriedkov. Prípadne si domáci výrobca môže v súvislosti s dodávkou výrobných prostriedkov držiteľovi licencie EPCGS uplatňovať nárok na výhodu pre zamýšľaný vývoz.

(51)

V rámci EPCGS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže táto úľava znižuje jej príjem z cla, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné. Okrem toho sa znížením cla poskytuje vývozcom výhoda, lebo clá ušetrené pri dovoze zlepšujú ich likviditu.

(52)

Okrem toho je systém EPCGS zo zákona podmienený vývoznou výkonnosťou, keďže takéto licencie nemožno získať bez záväzku vyvážať. Preto sa podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia považuje za špecifický a podlieha vyrovnávacím opatreniam.

(53)

Tento systém sa nedá považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Výrobné prostriedky nie sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti takýchto prípustných systémov uvedeného v bode i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebovávajú pri výrobe vývozných výrobkov.

(54)

V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa výška subvencie vypočítala na základe neuhradeného cla na dovezené výrobné prostriedky rozdeleného na celé obdobie, ktoré zodpovedá obvyklému obdobiu odpisovania takýchto výrobných prostriedkov. V súlade so zavedeným postupom sa takto vypočítaná suma, ktorú možno pripísať ORP, upravila pripočítaním úroku za toto obdobie s cieľom zohľadniť celkovú hodnotu zvýhodnenia v čase. Komerčná dlhodobá úroková sadzba uplatňovaná v Indii počas obdobia revízneho prešetrovania sa považovala za primeranú na tento účel. V zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa v prípade uplatnenia odôvodnených nárokov od tejto sumy odpočítali poplatky spojené so získaním subvencie, aby sa dospelo k výške subvencie (čitateľ). V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia sa táto suma subvencie rozdelila podľa obratu vývozu v priebehu ORP (príslušný menovateľ), pretože subvencia je podmienená vývoznou výkonnosťou a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvo.

(55)

Sadzby subvencií poskytnutých spolupracujúcim výrobcom, ktoré boli v súvislosti s týmto systémom stanovené počas ORP, predstavovali 0,7 %, resp. 0,3 %.

(56)

Jeden zo spolupracujúcich vývozcov poukázal na chybu v metodike, ktorá sa pôvodne použila na výpočet výhod zo systému EPCGS, najmä pokiaľ ide o uplatnenú výšku úroku. Táto chyba, ktorá mala vplyv na oboch spolupracujúcich vývozcov, sa opravila.

(57)

V rámci tohto systému mohli vývozcovia využiť výhodu čiastočného oslobodenia od dane z príjmov pochádzajúcich z vývozného predaja. Právny základ pre toto oslobodenie bol ustanovený v oddiele 80HHC zákona o dani z príjmov.

(58)

Toto ustanovenie bolo pre posudzovaný rok 2005 – 2006 (t. j. pre finančný rok od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005) a nasledujúce roky zrušené, na základe oddielu 80HHC zákona o dani z príjmov sa teda od 31. marca 2004 neposkytujú žiadne výhody. Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nevyužili v priebehu ORP žiadne výhody vyplývajúce z tohto systému. Keďže tento systém bol zrušený, nevzťahujú sa naň podľa článku 15 ods. 1 nariadenia vyrovnávacie opatrenia.

(59)

Systém vychádza z oddielu 80IA zákona o dani z príjmov. Toto ustanovenie bolo do zákona o dani z príjmov zahrnuté na základe finančného zákona z roku 2001.

(60)

Oddiel 80IA zákona o dani z príjmov sa vzťahuje na spoločnosti, ktoré sa zaoberajú budovaním infraštruktúry vrátane výroby a distribúcie elektrickej energie, v ktorejkoľvek časti Indie.

(61)

Podľa ustanovení oddielu 80IA zákona o dani z príjmov je suma zodpovedajúca zisku vytvorenému činnosťami výroby elektrickej energie oslobodená od dane zo zisku po desať po sebe nasledujúcich rokov v priebehu prvých pätnástich rokov prevádzky výrobnej jednotky. Príslušná jednotka musí byť nová a musí byť uvedená do prevádzky od 1. apríla 2003 do 31. marca 2010.

(62)

Výpočet odpočtu dane z príjmov tvorí súčasť ročného daňového priznania spoločnosti a účtovne sa overuje spolu s výkazom ziskov a strát a ostatnými finančnými výkazmi spoločnosti. Musí byť v súlade s pravidlami stanovenými v zákone o dani z príjmov, a síce, že účtovné ocenenie vyrobenej elektriny musí zodpovedať jej trhovej hodnote. Úlohou orgánov zodpovedných za výber dane z príjmov je overiť, či je výpočet odpočtu dane z príjmov v súlade s podmienkami zákona o dani z príjmov a účtovne overenými výkazmi spoločnosti. Prešetrovaním sa preukázalo, že tieto orgány v praxi výpočet overujú a v odôvodnených prípadoch ho upravujú.

(63)

Prešetrovaním sa ukázalo, že obaja prešetrovaní vyvážajúci výrobcovia vybudovali v rámci svojich podnikov na výrobu grafitových elektród elektrárne vyrábajúce elektrickú energiu na ich vlastnú spotrebu. Preto v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov požiadali o príslušný odpočet dane z príjmov.

(64)

Oslobodenie od dane z príjmov je subvenciou v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. finančnou pomocou indickej vlády, v dôsledku ktorej bola prešetrovaným vývozcom poskytnutá výhoda.

(65)

Z prešetrovania však vyplynulo, že prístup k ITES podľa oddielu 80IA zákona o dani z príjmov nie je obmedzený na určité subjekty v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Zdá sa, že tento systém môžu využiť všetky spoločnosti na základe objektívnych kritérií. V tomto prípade sa okrem toho nenašli žiadne dôkazy o tom, že tento systém je špecifický.

(66)

Navyše je viazaný na iný výrobok (elektrická energia), než je príslušný výrobok, a výhody v rámci systému sa preto poskytujú na základe činnosti, ktorou nie je výroba či predaj príslušného výrobku. Za týchto okolností sa to považuje za to, že žiadne výhody, ktoré vznikli príslušným vývozcom v rámci tohto systému, by sa nemali vyrovnávať.

(67)

Na základe politiky podpory priemyslu z roku 2004 štát Madhjapradéš ponúka priemyselným podnikom, ktoré investujú do výroby elektrickej energie na vlastnú spotrebu, oslobodenie od dane z elektrickej energie.

(68)

Systém oslobodenia od dane z elektrickej energie, ktorý uplatňuje madhjapradéšska vláda, je opísaný v odseku 3-B zákona o dani z elektrickej energie z roku 1949.

(69)

Všetky priemyselné podniky, ktoré patria do jurisdikcie madhjapradéšskej vlády a investujú do nových elektrární vyrábajúcich elektrickú energiu na vlastnú spotrebu (ďalej len „podnikové elektrárne“).

(70)

Podľa oznámenia madhjapradéšskej vlády z 29. septembra 2004 môžu spoločnosti alebo osoby, ktoré investujú do nových podnikových elektrární s kapacitou viac ako 10 KW, získať od inšpektorátu pre elektrickú energiu štátu Madhjapradéš osvedčenie o oslobodení od dane z elektrickej energie. Výnimka sa udeľuje len pre elektrickú energiu vyrábanú na vlastnú spotrebu a len pokiaľ nová podniková elektráreň nenahrádza staršiu. Výnimka sa poskytuje na obdobie piatich rokov.

(71)

Oznámením madhjapradéšskej vlády z 5. apríla 2005 bola nová elektráreň vybudovaná jedným z vyvážajúcich výrobcov spolupracujúcich v tomto prešetrovaní oslobodená od dane z elektrickej energie na obdobie desiatich rokov.

(72)

Spolupracujúci vývozca, ktorý bol oslobodený od dane z elektrickej energie, tvrdil, že systém EDE nie je špecifický a uplatňuje sa nediskriminačne na všetky oprávnené spoločnosti. Podľa tohto vývozcu madhjapradéšska vláda následne prehodnotila počiatočnú politiku poskytovania výnimiek na päť rokov a udelila výnimku na desať rokov. Ani spolupracujúci vývozca, ani indická vláda však vo svojich odpovediach nepredložili zverejnené oznámenie o takejto zmene politiky.

(73)

Tento systém je subvenciou v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Predstavuje finančnú pomoc madhjapradéšskej vlády, pretože tento stimul znižuje príjmy štátu, ktoré by v opačnom prípade bolo nutné zaplatiť. Okrem toho poskytuje výhodu prijímajúcej spoločnosti.

(74)

Napriek tomu, že v politike podpory priemyslu z roku 2004 a v oznámení madhjapradéšskej vlády z 29. septembra 2004 sa predpokladá päťročné obdobie oslobodenia, príslušný vyvážajúci výrobca bol od cla oslobodený na obdobie desiatich rokov. Preto sa zdá, že tento stimul nebol poskytnutý v súlade s kritériami a podmienkami jasne stanovenými v zákone, inom predpise alebo inom úradnom dokumente.

(75)

Výhoda pre vyvážajúceho výrobcu sa vypočítala na základe výšky dane z elektrickej energie obvykle splatnej v priebehu obdobia revízneho prešetrovania, ktorá sa však v rámci tohto systému neuhradila. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (čitateľ) potom rozdelila na celkový predaj v priebehu obdobia revízneho prešetrovania (menovateľ), pretože sa týka celého predaja, domáceho a vývozného, a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvo.

(76)

Takto sa stanovilo rozpätie subvencie vo výške 0,7 % pre tú spoločnosť, ktorej sa poskytli výhody v rámci EDE.

(77)

Je potrebné pripomenúť, že v nariadení (ES) č. 1628/2004 sa zistená výška vyrovnateľných subvencií poskytnutých dvom vyvážajúcim výrobcom spolupracujúcim v rámci súčasného čiastočného predbežného preskúmania vyjadrila ad valorem 15,7 %, resp. 7 %.

(78)

Počas súčasného čiastočného predbežného preskúmania sa zistila táto výška vyrovnateľných subvencií vyjadrených ad valorem:

(79)

V súlade s ustanoveniami článku 19 základného antisubvenčného nariadenia a na základe dôvodov tohto čiastočného predbežného preskúmania uvedených v bode 3 oznámenia o začatí prešetrovania sa stanovuje, že úroveň subvencovania, pokiaľ ide o spolupracujúcich výrobcov, sa zmenila, a preto sa sadzba vyrovnávacieho cla uloženého nariadením (ES) č. 1628/2004 musí zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(80)

Vyrovnávacie clo, ktoré je predmetom preskúmania, bolo výsledkom súčasne prebiehajúceho antisubvenčného a antidumpingového prešetrovania (ďalej len „pôvodné prešetrovania“). V súlade s článkom 24 ods. 1 základného nariadenia a článkom 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (5), boli upravené antidumpingové clá uložené nariadením (ES) č. 1629/2004, pretože výška subvencovania a dumpingové rozpätie vychádzali z rovnakej situácie.

(81)

Systémy subvencovania, ktoré boli prešetrené a uznané za vyrovnateľné v súčasnom revíznom konaní, s výnimkou EDE, predstavovali vývozné subvencie v zmysle článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(82)

Je preto vhodné, aby sa antidumpingové clo opätovne upravilo tak, aby sa zohľadnili nové úrovne subvencovania vývozu zistené týmto preskúmaním. V súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia by okrem toho nemala byť výška vyrovnávacích ciel vyššia ako rozpätie na odstránenie ujmy zistené v pôvodnom prešetrovaní. Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní bolo vzhľadom na vysokú úroveň spolupráce (100 %) zvyškové subvenčné rozpätie stanovené na úrovni spoločnosti s najvyšším individuálnym rozpätím.

(83)

Úrovne vyrovnávacích a antidumpingových ciel by sa v súlade s tým mali upraviť takto:

(84)

Jeden spolupracujúci vývozca tvrdil, že vzhľadom na skutočnosť, že toto čiastočné predbežné preskúmanie bolo obmedzené na úroveň subvencovania, nemali by sa zmeniť antidumpingové clá.

(85)

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v oznámení o začatí tohto preskúmania sa uvádzalo, že „pokiaľ dôjde k zmene vyrovnávacieho opatrenia, môže byť v prípade spoločností, na ktoré sa vzťahujú aj antidumpingové, aj vyrovnávacie opatrenia, antidumpingové opatrenie zodpovedajúcim spôsobom upravené“. Zmena antidumpingových ciel nie je výsledkom nových zistení o úrovni dumpingu, ale automatickým dôsledkom skutočnosti, že pôvodné dumpingové rozpätia boli upravené tak, aby zohľadňovali zistenú úroveň subvencovania vývozu, a že tieto rozpätia boli teraz prehodnotené.

(86)

Sadzby vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení zohľadňujú stav zistený počas čiastočného predbežného preskúmania. Z tohto dôvodu sú uplatniteľné výlučne na dovoz príslušného výrobku vyrábaného týmito spoločnosťami. Dovoz príslušného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je konkrétne uvedená v normatívnych ustanoveniach tohto nariadenia, vrátane subjektov, ktoré sú prepojené so spoločnosťami konkrétne uvedenými v nariadení, nepodlieha týmto sadzbám, ale colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(87)

Akákoľvek žiadosť o uplatňovanie týchto individuálnych sadzieb vyrovnávacieho cla (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných či predajných subjektov) by sa mala bezodkladne zaslať Komisii (6) spolu so všetkými príslušnými informáciami, najmä informáciami o akejkoľvek zmene činnosti spoločnosti spojenej s výrobou, informáciami o domácom predaji či predaji na vývoz súvisiacom napríklad s touto zmenou názvu alebo zmenou výrobných či predajných subjektov. Komisia sa týmto oprávňuje, aby v prípade potreby a po porade s poradným výborom zodpovedajúcim spôsobom zmenila a doplnila toto nariadenie tým, že aktualizuje zoznam spoločností, ktoré využívajú individuálne sadzby cla,

30.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 350/35

(1)

Dňa 20. októbra 2007 Komisia formou oznámenia, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, oznámila začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) do Spoločenstva (2). Dňa 4. júla 2008 Komisia nariadením (ES) č. 642/2008 (3) (ďalej len „dočasné nariadenie“) uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v ČĽR.

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 6. septembra 2007 predložila španielska Národná federácia združení priemyslu spracovania ovocia a zeleniny (FNACV- Federación Nacional de Asociaciones de la Industria de Conservas Vegetales) (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich 100 % celkovej výroby určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) v Spoločenstve. Podnet obsahoval dôkaz o dumpingu príslušného výrobku a o vyplývajúcej závažnej ujme, ktorý sa považoval za dostatočný na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Ako sa uvádza v odôvodnení 12 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007 (ďalej len „OP“). Preskúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2002 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Dňa 9. novembra 2007 podriadila Komisia dovoz toho istého výrobku s pôvodom v ČĽR registrácii na základe nariadenia (ES) č. 1295/2007 (4).

(5)

Je potrebné pripomenúť, že do 8. novembra 2007 boli proti tomu istému výrobku v platnosti ochranné opatrenia. Komisia nariadením (ES) č. 1964/2003 (5) uložila dočasné ochranné opatrenia na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) Nasledovali konečné ochranné opatrenia uložené nariadením Komisie (ES) č. 658/2004 (ďalej len „ochranné nariadenie“) (6). Dočasné aj konečné ochranné opatrenia tvorila colná kvóta, t. j. clo sa platilo, len ak sa vyčerpal objem bezcolného dovozu.

(6)

Po uložení dočasných antidumpingových ciel na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR predložilo niekoľko zainteresovaných strán písomné pripomienky. Strany, ktoré o to požiadali, tiež dostali príležitosť, aby boli vypočuté.

(7)

Komisia pokračovala vo vyhľadávaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Komisia predovšetkým ukončila prešetrovanie so zreteľom na aspekty záujmov Spoločenstva. V tejto súvislosti vykonala overovacie návštevy v priestoroch týchto neprepojených dovozcov v Spoločenstve:

(8)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporúčať zavedenie konečného antidumpingového cla na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR a konečný výber súm uložených dočasným clom. Bola im poskytnutá aj lehota, počas ktorej mohli vzniesť námietky, a to následne po tomto zverejnení.

(9)

Niektorí dovozcovia navrhli spoločné stretnutie všetkých zainteresovaných strán podľa článku 6 ods. 6 základného nariadenia; túto žiadosť však jeden z nich zamietol.

(10)

Ústne alebo písomné pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, sa posúdili, a kde to prichádzalo do úvahy, aj zohľadnili.

(11)

Dvaja neprepojení dovozcovia z ES tvrdili, že určité druhy mandarínok by sa mali z vymedzenia príslušného výrobku vylúčiť z dôvodu obsahu cukru v nich alebo z dôvodu balenia pri vývoze. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že tieto tvrdenia neboli podložené žiadnym druhom overiteľných informácií a údajov, ktoré by dokazovali, že tieto druhy majú charakteristiky, ktoré ich odlišujú od príslušného výrobku. Je tiež potrebné poznamenať, že rozdiely v balení sa nemôžu považovať za rozhodujúci prvok pri vymedzení príslušného výrobku, najmä ak sa formáty balenia už zohľadnili pri vymedzení príslušného výrobku, ako sa uvádza v odôvodnení 16 dočasného nariadenia. Tieto tvrdenia sa preto zamietajú.

(12)

Dvaja neprepojení dovozcovia z ES spochybnili, že čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predstavovali 60 % z celkového vývozu do Spoločenstva. Aj napriek tomu však neboli schopní poskytnúť overiteľné informácie, ktoré by mohli spochybniť presnosť informácií o výbere vzorky, ktoré poskytli spolupracujúci čínski vyvážajúci výrobcovia a ktoré sa počas ďalšieho prešetrovania prevažne potvrdili. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(13)

Traja čínski spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia predložili pripomienky, v ktorých tvrdili, že ich prepojené spoločnosti boli vyvážajúcimi výrobcami príslušného výrobku, a preto by mali byť zaradení do prílohy spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Tieto tvrdenia sa považovali za oprávnené a preto sa rozhodlo, že sa príslušná príloha zodpovedajúcim spôsobom prehodnotí. Jeden neprepojený dovozca z ES tvrdil, že by sa mal automaticky umožniť vývoz do ES prostredníctvom obchodníkov s cieľom využiť výhody opatrení uplatniteľných na čínskych vyvážajúcich výrobcov. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že antidumpingové opatrenia sa ukladajú na výrobky vyrábané vyvážajúcimi výrobcami v prešetrovanej krajine, ktoré sa vyvážajú do ES (bez ohľadu na to, aká spoločnosť s nimi obchoduje), a nie na obchodné subjekty, ktoré vykonávajú len obchodnú činnosť. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(14)

Po uložení dočasných opatrení nepredložili čínski spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia žiadne pripomienky k zisteniam týkajúcim sa THZ. Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne relevantné pripomienky, odôvodnenia 29 až 33 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(15)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 34 až 37 dočasného nariadenia týkajúce sa individuálneho zaobchádzania sa týmto potvrdzujú.

(16)

Pripomína sa, že určenie normálnej hodnoty vychádzalo z údajov poskytnutých výrobným odvetvím Spoločenstva. Tieto údaje sa overili v priestoroch spolupracujúcich výrobcov zo Spoločenstva.

(17)

Po uložení dočasných opatrení všetci traja čínski spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a dvaja neprepojení dovozcovia z ES spochybnili použitie cien výrobného odvetvia Spoločenstva na výpočet normálnej hodnoty. Konštatovali, že normálna hodnota sa mala vypočítať na základe výrobných nákladov v ČĽR, pričom by sa zobrali do úvahy všetky príslušné úpravy súvisiace s rozdielmi medzi trhmi v ES a ČĽR. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že použitie informácií z krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom, a najmä od spoločností, ktorým nebolo poskytnuté THZ, by bolo v rozpore s ustanoveniami článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Toto tvrdenie sa preto zamieta. Tvrdilo sa tiež, že vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu analogickej krajiny sa ako prijateľné riešenie mohli použiť údaje o cenách zo všetkých ostatných dovážajúcich krajín alebo príslušné uverejnené informácie. Takéto všeobecné informácie by však na rozdiel od údajov, ktoré použila Komisia, nebolo možné overiť ani urobiť krížovú kontrolu ich presnosti v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 8 základného nariadenia. Toto tvrdenie sa preto zamieta. Nebolo predložené žiadne iné tvrdenie, ktoré by mohlo vyvolať pochybnosti o skutočnosti, že metodika, ktorú použila Komisia, je v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, a najmä o skutočnosti, že v tomto konkrétnom prípade predstavuje jediný zostávajúci opodstatnený základ na účely výpočtu normálnej hodnoty.

(18)

Keďže neboli predložené žiadne iné pripomienky, odôvodnenia 38 až 45 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(19)

Po uložení dočasných opatrení jeden čínsky spolupracujúci vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky tvrdil, že jeho vývozná cena by sa mala upraviť tak, aby zohľadňovala určité nákladové položky (konkrétne náklady na námornú prepravu). V tejto súvislosti sa poznamenáva, že táto otázka sa riešila počas overovania na mieste v súvislosti s touto spoločnosťou, ako aj v súvislosti s ostatnými spoločnosťami vo vzorke. Pri tejto príležitosti každá spoločnosť poskytla informácie o príslušných nákladoch. Výška, ktorú spoločnosť uvádza teraz, je podstatne vyššia ako pôvodne nahlásená výška. Je potrebné poznamenať, že toto nové tvrdenie vychádza jednoducho z vyhlásenia prepravcu nákladu a nezohľadňuje údaje týkajúce sa skutočnej transakcie. Žiadny z ostatných vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nespochybnil číselné údaje, ktoré sa použili v súvislosti s námornou prepravou. Navyše vzhľadom na neskoré predloženie pripomienok nebolo možné toto tvrdenie overiť. Konkrétne, požadovaná úprava sa netýkala žiadnych údajov, ktoré už boli v spise. Po tomto tvrdení však Komisia aj napriek tomu preskúmala výšku príslušných nákladov vzhľadom na význam týchto konkrétnych nákladov pre vývozné transakcie ES nahlásené spoločnosťou. V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že je vhodnejšie použiť priemerné náklady na námornú prepravu, overené priamo na mieste, za všetky čínske spoločnosti, ktoré boli zaradené do vzorky. Z toho dôvodu sa vývozná cena spoločnosti zodpovedajúcim spôsobom upravila.

(20)

Jeden ďalší čínsky spolupracujúci vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky upozornil na dve chyby vo výpočte jeho vývoznej ceny súvisiace s vývoznými zoznamami, ktoré predložil. Toto tvrdenie sa považovalo za oprávnené, a preto sa príslušná vývozná cena tohto výrobcu zodpovedajúcim spôsobom prehodnotila.

(21)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenie 46 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(22)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 47 a 48 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(23)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva pri nezaplatenom cle takéto:

Všetky ostatné spoločnosti 139,4 %.

(24)

Keďže neboli predložené podložené pripomienky, potvrdzujú sa zistenia, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 52 až 54 dočasného nariadenia.

(25)

Jedna z vyvážajúcich strán tvrdila, že existuje rozdiel medzi úrovňou spotreby stanovenou v ochrannom nariadení (ES) č. 658/2004 a úrovňou stanovenou v dočasnom nariadení. Zdôrazňuje sa, že rozdiel v úrovni spotreby bol v podstate spôsobený iným rozsahom výrobku v rámci súčasného prešetrovania a rozdielnym počtom členských štátov v rámci uvedených dvoch prešetrovaní. V tejto súvislosti však Komisia nedostala žiadne ďalšie a podložené informácie. Preto sa zistenia stanovené v odôvodneniach 55 až 57 dočasného nariadenia potvrdzujú. Z toho vyplýva, že nasledujúce časti analýzy, ktoré vychádzajú zo spotreby, sa v tejto súvislosti tiež potvrdzujú.

(26)

V súvislosti s podielom na trhu niektoré zainteresované strany namietali proti vyhláseniu Komisie uvedenému v odôvodnení 58, ktoré poukazovalo na zvýšenie podielu dumpingového dovozu na trhu. Tvrdili, že na rozdiel od zistení Komisie, sa podiel dovozu z Číny na trhu znížil. Vývoj dovozu z ČĽR, pokiaľ ide o objem a podiel na trhu, sa overil. Ako sa uvádza v odôvodnení 58 dočasného nariadenia, podiel dovozu z Číny na trhu sa znížil iba v jednom roku. Po zvyšok skúmaného obdobia zostal podiel dovozu z Číny na trhu trvalo vysoký. Preto sa potvrdzujú zistenia uvedené v predbežnej fáze.

(27)

Niektoré strany tvrdili, že by sa mal preskúmať aj objem po OP s cieľom posúdiť, či dovoz z Číny rastie. Je potrebné poznamenať, že vývoj dovozu z Číny sa hodnotil za obdobie 2002/2003 až 2006/2007 a zaznamenalo sa jasné zvýšenie. V súlade s ustanoveniami základného nariadenia sa udalosti po OP neberú do úvahy s výnimkou výnimočných okolností. V každom prípade, ako sa uvádza ďalej v odôvodnení 48, sa úroveň dovozu po OP preskúmala, a zistilo sa, že bola značná.

(28)

Traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia spochybnili zistenia Komisie o podhodnotení. Jeden spochybnil metodiku, ktorá sa použila na výpočet podhodnotenia, a požiadal o úpravu, ktorá by odrážala náklady vzniknuté obchodníkom za nepriamy predaj. V odôvodnených prípadoch sa výpočty upravili. Z revízneho porovnania vyplynulo, že na základe údajov predložených spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky sa počas OP dovážaný príslušný výrobok predával v Spoločenstve za ceny, ktoré boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v rozpätí od 18,4 % do 35,2 %.

(29)

Dvaja dovozcovia a združenie dovozcov spochybnili trvanie obdobia balenia, ktoré bolo uvedené v odôvodnení 79 dočasného nariadenia. Tvrdili, že obdobie balenia trvalo v Španielsku len tri mesiace namiesto štyroch až piatich, ako bolo uvedené v dočasnom nariadení. Toto tvrdenie však závisí od úrody (ktorá je svojou povahou premenlivá) a od vyrobeného množstva a v žiadnom prípade nemá vplyv na ukazovatele ujmy analyzované útvarmi Komisie.

(30)

Keďže neexistujú žiadne ďalšie podložené informácie alebo argumenty týkajúce sa situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, odôvodnenia 63 až 86 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(31)

Po uverejnení dočasného nariadenia niektorí dovozcovia a niektorí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, s odvolaním sa na odôvodnenia 83 až 86 dočasného nariadenia, že údaje, ktoré Komisia použila na preukázanie úrovne ujmy, neboli ani správne, ani objektívne. Tvrdili, že takmer všetky ukazovatele týkajúce sa ujmy vykazovali pozitívne trendy, a že preto sa nemohol zistiť žiadny dôkaz týkajúci sa ujmy.

(32)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že dokonca i v prípade, keď niektoré ukazovatele vykazujú malé zlepšenia, situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa musí hodnotiť ako celok a so zreteľom na skutočnosť, že do konca obdobia prešetrovania boli zavedené ochranné opatrenia. Táto záležitosť sa dôkladne preskúmala v odôvodneniach 51 až 86 dočasného nariadenia. Dôkladný proces reštrukturalizácie, ktorý tieto opatrenia umožnili a ktorý mal za následok veľké zníženie výroby a kapacity, by za normálnych okolností viedol k významnému zlepšeniu celkovej situácie výrobcov zo Spoločenstva vrátane výroby, využitia kapacity, predaja a rozdielov medzi cenami a nákladmi. Namiesto toho zostali ukazovatele objemu nízke, zásoby sa podstatne zvýšili a finančné ukazovatele boli aj naďalej v červených číslach, niektoré sa dokonca zhoršili.

(33)

Z týchto dôvodov sa usudzuje, že závery týkajúce sa značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, uvedenej v dočasnom nariadení, sa nemenia. Keďže neboli predložené žiadne ďalšie podložené informácie alebo tvrdenia, týmto sa závery s konečnou platnosťou potvrdzujú.

(34)

Niektoré strany tvrdili, že objem čínskeho dovozu bol od roku 1982 stabilný, a že preto nemohol spôsobiť ujmu, ako sa vysvetľuje v dočasnom nariadení (pozri odôvodnenie 58). Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 26, dovoz z Číny sa počas skúmaného obdobia podstatne zvýšil naozaj v neprospech podielu výrobného odvetvia EÚ na trhu. Navyše sa toto tvrdenie týka vývoja dovozu, ktorý ďaleko presahuje príslušné obdobie, preto sa toto tvrdenie zamieta.

(35)

Ako sa uvádza v odôvodnení 28, vyvodil sa konečný záver, že ceny dovozu čínskych vyvážajúcich vývozcov zaradených do vzorky počas OP predstavovali podhodnotenie priemerných cien vo výrobnom odvetví Spoločenstva o 18,4 % až 35,2 %. Prehodnotenie rozpätia podhodnotenia neovplyvnilo závery o vplyve dumpingového dovozu uvedené v odôvodneniach 100 až 101 dočasného nariadenia.

(36)

Po uložení dočasných ciel niektorí dovozcovia ďalej argumentovali negatívnym vplyvom výmenného kurzu na úroveň cien. Tvrdili, že úroveň výmenného kurzu je hlavným faktorom spôsobujúcim ujmu. Posudzovanie Komisie sa však týka len rozdielu medzi cenovými úrovňami, a preto sa nevyžaduje analýza faktorov, ktoré ovplyvňujú úroveň týchto cien. V dôsledku toho sa zistila jasná príčinná súvislosť medzi vysokou úrovňou dumpingu a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, a preto možno potvrdiť odôvodnenie 95 dočasného nariadenia.

(37)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že ujma nie je spôsobená dumpingovým dovozom, ale skôr nedostatkom ponuky čerstvého ovocia, t. j. suroviny na konzervovanie mandarínok.

(38)

Oficiálne údaje španielskeho ministerstva poľnohospodárstva však potvrdzujú, že množstvo ovocia, ktoré je k dispozícii pre konzervárenský priemysel, je viac ako postačujúce na pokrytie celej výrobnej kapacity španielskych výrobcov.

(39)

Výrobcovia do určitej miery súťažia o čerstvé ovocie s priamym spotrebiteľským trhom čerstvého ovocia. Táto hospodárska súťaž však nenarúša príčinnú súvislosť. Jasným a zásadným dôvodom relatívne nízkej výroby výrobného odvetvia, jeho predaja a podielu na trhu je skôr tlak obrovského objemu dovozu z Číny za veľmi nízke ceny. V tejto situácii a berúc do úvahy, že ceny na trhu sú diktované dovozom, ktorý pokrýva viac ako 70 % trhu, ktoré sa podieľajú na podhodnocovaní, stláčaní a poklese cien, by bolo nehospodárne vyrábať viac bez primeraných očakávaní predaja výrobku za ceny umožňujúce bežný zisk. Španielske výrobné odvetvie by preto mohlo pochopiteľne dodávať podstatne vyššie množstvo pod podmienkou, že cena na trhu by nepenalizovala ich hospodárske výsledky.

(40)

Ďalšou skutočnosťou, ktorá potvrdzuje túto analýzu, je nepretržitá existencia značného množstva zásob výrobcov zo Spoločenstva, čo poukazuje na to, že k situácii, ktorá výrobnému odvetviu Spoločenstva spôsobuje ujmu, nedošlo z dôvodu nedostatočnej výroby, ale z dôvodu, že výrobu nie je možné predať následkom tlaku dovozu z Číny.

(41)

Keďže ide o poľnohospodársky výrobok, cena suroviny podlieha sezónnemu kolísaniu z dôvodu jeho poľnohospodárskej povahy. Aj napriek tomu počas päťročného analyzovaného obdobia, do ktorého patrila úroda s nižšími i vyššími cenami, Komisia pozoruje, že k ujme (napr. vo forme finančných strát) dochádza bez ohľadu na toto kolísanie, a preto hospodárske výsledky výrobného odvetvia Spoločenstva priamo nesúvisia s týmto sezónnym kolísaním.

(42)

Niektoré strany tvrdili, že čínsky výrobok bol vyššej kvality ako výroba Spoločenstva. Akékoľvek cenové rozdiely, ktoré by z toho vyplývali, však neboli dostatočne odôvodnené a neexistujú žiadne dôkazy, že by údajné uprednostňovanie čínskych výrobkov spotrebiteľmi bolo také intenzívne, že by spôsobovalo zhoršenie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. V každom prípade by tieto údajné cenové rozdiely boli v prospech čínskeho výrobku, čím by sa zvýšila úroveň podhodnotenia/predaja pod cenu. Keďže neboli predložené žiadne ďalšie nové a podložené informácie alebo argumenty, odôvodnenie 99 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(43)

Niektoré strany tvrdili, že hlavným dôvodom ujmy bolo mimoriadne zvýšenie nákladov niektorých výrobcov. Tieto tvrdenia neboli dostatočne podložené. V rámci analýzy Komisie sa nezaznamenali žiadne také udalosti, ktoré by zvrátili posúdenie príčinnej súvislosti alebo mali vplyv na výpočet úrovne odstránenia ujmy.

(44)

Niektoré strany predložili pripomienky k zvýšeným nákladom výroby a neschopnosti výrobného odvetvia Spoločenstva ich znížiť. Určité nákladové položky (ako napríklad energia) sa zvýšili, ale ich vplyv nie je taký, aby narušil príčinnú súvislosť v prostredí, kde veľmi vysoký objem dumpingového čínskeho vývozu znižuje predaj a výrobu (čím sa zvyšujú jednotkové náklady výrobného odvetvia Spoločenstva) a stláča a znižuje ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(45)

Tvrdilo sa, že schémy pomoci ES spôsobovali umelý rast spracovateľského priemyslu v ES, a teda nabádali k zníženým úrovniam dodávok surovín na príslušný výrobok. Toto tvrdenie bolo všeobecnej povahy a nebolo dostatočne podložené. V každom prípade sa príslušné schémy v roku 1996 upravili a odvtedy sa pomoc poskytuje poľnohospodárom, a nie spracovateľom príslušného výrobku. V rámci analýzy Komisie sa počas obdobia prešetrovania nezistili žiadne zostatkové účinky, ktoré by mohli narušiť príčinnú súvislosť. V súvislosti so zásobovaním sa odkazuje na vyššie uvedené odôvodnenia 40 a 41.

(46)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie nové a podložené informácie ani argumenty, odôvodnenia 87 až 101 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(47)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa potvrdzuje dočasné zistenie týkajúce sa existencie príčinnej súvislosti medzi značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, a dumpingovým dovozom z Číny.

(48)

Od 9. novembra 2007 podliehal dovoz z ČĽR registrácii podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1295/2007 z 5. novembra 2007, ktorým sa zavádza registrácia dovozu niektorých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „nariadenie o registrácii“) (7). Táto registrácia sa zaviedla s cieľom umožniť retroaktívne uloženie antidumpingových ciel. Následne sa výnimočne analyzoval aj vývoj po OP. Údaje Eurostatu potvrdzujú, že dovoz z Číny je aj naďalej značný, a potvrdili to aj niektorí dovozcovia. Objem dovozu dosiahol za posledných desať mesiacov po OP úroveň 74 000 ton pri stabilne nízkych cenách.

(49)

Viacero strán vyjadrilo pripomienky k nízkej úrovni španielskej výroby, o ktorej tvrdili, že nie je schopná v plnom rozsahu zásobovať trh Spoločenstva. I keď je správne konštatovanie, že v súčasnej situácii výrobné odvetvie Spoločenstva nezásobuje celý trh EÚ, je potrebné poznamenať, že táto skutočnosť súvisí s účinkom poškodzujúceho dovozu, ako už bolo vysvetlené. V každom prípade plánovaným účinkom opatrení nie je uzatvoriť trh Spoločenstva pre dovoz z Číny, ale odstrániť účinky poškodzujúceho dumpingu. Okrem iného aj vzhľadom na existenciu jediných dvoch zdrojov dodávok týchto výrobkov sa usudzuje, že v prípade uloženia konečných opatrení by sa čínske výrobky v Spoločenstve aj naďalej tešili značnému dopytu.

(50)

Jedno združenie dovozcov tvrdilo, že žiadne antidumpingové opatrenia bez akéhokoľvek obmedzenia množstiev nepomôžu chrániť španielske výrobné odvetvie, ale automaticky spustia nezákonné obchodné činnosti. Je to argument, ktorý skôr poukazuje na potrebu, aby inštitúcie zabezpečili riadne monitorovanie presadzovania opatrení, než by bol proti prínosu, ktorý by opatrenia mohli mať pre výrobcov zo Spoločenstva.

(51)

Ďalší dovozca tvrdil, že uloženie antidumpingových opatrení by nezlepšilo situáciu španielskych výrobcov z dôvodu existencie veľkých zásob, ktoré si dovozcovia v EÚ vytvorili, pomocou ktorých by boli schopní v blízkej budúcnosti uspokojiť dopyt na trhu. Veľkosť zásob a jav vytvárania zásob potvrdil aj ďalší dovozca. Tieto pripomienky potvrdzujú analýzu Komisie v dočasnom nariadení a na ďalších miestach v tomto nariadení. Je však potrebné pripomenúť, že opatrenia sú určené na to, aby poskytli pomoc pred poškodzujúcim dumpingom počas obdobia piatich rokov, a nie iba jedného.

(52)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne ďalšie nové a podložené informácie alebo argumenty, záver uvedený v odôvodneniach 103 až 106 a 115 dočasného nariadenia týkajúci sa záujmu výrobného odvetvia Spoločenstva sa týmto potvrdzuje.

(53)

Spolupracujúci dovozcovia vyjadrili všeobecný záujem, pokiaľ ide o zachovanie dvoch zdrojov dodávok príslušného výrobku, konkrétne Španielska a Číny, s cieľom zachovať bezpečnosť dodávok za konkurenčné ceny.

(54)

Aj napriek tomu by však v prípade uloženia konečných opatrení väčšina dovozcov uprednostnila opatrenie, ktoré by obsahovalo aj kvantitatívne prvky. Ako je vysvetlené v odôvodnení 68, toto riešenie sa nepovažuje za primerané.

(55)

Údaje od spolupracujúcich dovozcov zaradených do vzorky sa overili a potvrdilo sa, že odvetvie konzervovaných mandarínok predstavuje menej ako 6 % ich celkového obratu, a tak počas obdobia prešetrovania, ako aj v období rokov 2004 až 2008 dosiahli v priemere úroveň rentability vyššiu ako 10 %.

(56)

Uvedené skutočnosti len zdôrazňujú, že v zásade by bol prípadný vplyv opatrení na dovozcov/obchodníkov vyvážený pozitívnymi účinkami z nich vyplývajúcimi.

(57)

Jeden používateľ predstavujúci menej ako 1 % spotreby predložil všeobecné pripomienky k obmedzenej dostupnosti mandarínok v EÚ a vynikajúcej kvalite čínskeho výrobku. Bol vyzvaný k ďalšej spolupráci žiadosťou, aby poskytol jednotlivé údaje, ale tento návrh odmietol a neodôvodnil svoje tvrdenia. Ďalší maloobchodník, člen hlavného združenia dovozcov, vo všeobecnosti namietal proti zvýšeniu cien. Počas prešetrovania neboli prijaté žiadne ďalšie podania týkajúce sa záujmu používateľov/maloobchodníkov. V tejto situácii, a keďže neboli predložené žiadne podložené pripomienky používateľov/maloobchodníkov, sa týmto potvrdzujú závery uvedené v odôvodneniach 109 až 112 dočasného nariadenia.

(58)

Na rozdiel od tvrdenia jedného dovozcu sa záujem spotrebiteľov zohľadnil už v predbežnej fáze. Zistenia Komisie boli naznačené v odôvodneniach 113 a 114 dočasného nariadenia. Ostatné strany naznačili, že vplyv na spotrebiteľov by bol značný. Neboli však poskytnuté žiadne informácie, ktoré by mohli spochybniť zistenia v predchádzajúcich odôvodneniach. Dokonca, ak by aj clá viedli k zvýšeniu spotrebiteľských cien, žiadna strana nespochybnila skutočnosť, že tento výrobok tvorí len veľmi malú časť výdavkov domácností na stravu. Z toho dôvodu, keďže neboli predložené žiadne pripomienky spotrebiteľov a ani žiadne ďalšie nové a podložené informácie, tieto odôvodnenia sa potvrdzujú.

(59)

V tejto súvislosti sa uvedenou dodatočnou analýzou týkajúcou sa príslušných záujmov dočasné závery nezmenili. Údaje od spolupracujúcich dovozcov zaradených do vzorky sa overili a potvrdilo sa, že odvetvie konzervovaných mandarínok predstavuje menej ako 6 % ich celkového obratu, a tak počas obdobia prešetrovania, ako aj v období rokov 2004 až 2008 dosiahli v priemere uspokojivé výsledky, takže vplyv opatrení na dovozcov bude minimálny. Zistilo sa tiež, že finančný vplyv na konečného spotrebiteľa by bol zanedbateľný, berúc do úvahy skutočnosť, že v spotrebiteľských krajinách sa kupuje nevýznamné množstvo na jedného obyvateľa. Na základe toho možno usúdiť, že závery týkajúce sa záujmu Spoločenstva, ktoré sú uvedené v dočasnom nariadení, sa nezmenili. Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, závery uvedené v dočasnom nariadení sa týmto s konečnou platnosťou potvrdzujú.

(60)

Jeden dovozca tvrdil, že rozpätie zisku na úrovni 6,8 %, ktoré sa používa ako referenčné rozpätie v predbežnej fáze, je nadhodnotené. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že rovnaká úroveň sa použila a prijala pri ochranných opatreniach ako skutočný zisk dosiahnutý výrobným odvetvím Spoločenstva v období 1998/99 až 2001/02. Zodpovedá ziskom výrobcov zo Spoločenstva za obvyklej obchodnej situácie pred zvýšením dovozu, ktorý viedol k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(61)

Výrobcovia zo Spoločenstva tvrdili, že dočasné clá nezohľadňovali osobitnú situáciu na trhu s konzervovanými mandarínkami, kde sa výroba sústreďuje len do jednej krajiny a prevažná väčšina predaja a dovozu sa sústreďuje do inej európskej krajiny. Z toho dôvodu sa požadovalo, aby konečné výpočty zohľadnili aj náklady na prepravu z vyrábajúcej krajiny do spotrebiteľskej krajiny. Táto požiadavka bola odôvodnená a opodstatnená a výpočty sa zodpovedajúcim spôsobom upravili tak, aby zohľadňovali koncentráciu predaja v príslušných oblastiach Spoločenstva.

(62)

Jedna strana vyjadrila pripomienky k výpočtu podhodnotenia a predaja pod cenu. V opodstatnených prípadoch sa v konečnej fáze urobili úpravy.

(63)

Berúc v odôvodnených prípadoch do úvahy požiadavky zainteresovaných strán, výsledné rozpätia ujmy vyjadrené ako percentuálna časť celkovej hodnoty dovoznej ceny CIF jednotlivých čínskych vývozcov zaradených do vzorky boli menšie ako zistené dumpingové rozpätia, a to takto:

Všetky ostatné spoločnosti 100,1 %.

(64)

Ako sa uvádza v odôvodnení 4, Komisia 9. novembra 2007 podriadila dovoz príslušného výrobku z ČĽR registrácii na základe žiadosti výrobného odvetvia Spoločenstva. Táto žiadosť bola stiahnutá, a preto sa táto záležitosť ďalej neskúmala.

(65)

Vzhľadom na závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinných súvislostí a záujmu Spoločenstva a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa malo uložiť konečné antidumpingové clo, a to na úrovni najnižších zistených rozpätí dumpingu a ujmy, v súlade s pravidlom nižšieho cla. V takomto prípade sa má colná sadzba zodpovedajúcim spôsobom stanoviť na úrovni zistenej ujmy.

(66)

Na základe uvedeného a v súlade s korigendom uverejneným v úradnom vestníku L 258 (8) by konečné clo malo byť takéto:

Všetky ostatné spoločnosti 531,2 EUR/t.

(67)

Niekoľko strán požadovalo opatrenia, ktoré boli kombináciou ceny a množstva, keď by sa pri počiatočnom objeme dovozu neplatilo žiadne clo alebo len znížené clo. V určitých prípadoch to súviselo s licenčným systémom.

(68)

Táto možnosť sa zvažovala, ale bola zamietnutá najmä z nasledujúcich dôvodov. Antidumpingové clá sa ukladajú preto, lebo vývozná cena je nižšia ako normálna hodnota. Množstvo vyvážané do Spoločenstva je natoľko značné, aby sa urobila analýza, či dumpingový dovoz spôsobuje ujmu. Toto množstvo je však obvykle zanedbateľné pre úroveň cla, ktoré by sa malo uložiť. Inými slovami, ak sa zistí, že dumpingový dovoz spôsobuje ujmu, dumping sa môže kompenzovať clom, ktoré sa bude uplatňovať od prvej zásielky dovezenej po nadobudnutí účinnosti cla. Napokon, ak by sa zistilo, že je v záujme Spoločenstva, aby sa počas určitého obdobia výrobky dovážali bez uloženia antidumpingových ciel, článok 11 ods. 4 základného nariadenia umožňuje odpustenie cla za určitých podmienok.

(69)

Niektoré strany tvrdili, že akákoľvek forma opatrení bez kvantitatívneho obmedzenia bude viesť k vyhýbaniu sa plateniu cla. Strany opäť poukazovali na vytváranie zásob, ku ktorému došlo po rozšírení Európskej únie 1. mája 2004. Analýza útvarov Komisie potvrdila, že to bol jasný pokus o vyhýbanie sa plateniu ciel. Vzhľadom na tieto vyhlásenia a skutočnosti opísané v odôvodneniach 123 a 125 dočasného nariadenia bude Komisia monitorovať vývoj s cieľom vykonať potrebné kroky na zabezpečenie riadneho presadzovania opatrení.

(70)

Iné strany tvrdili, že opatrenia by sa nemali vzťahovať na objem, ktorý je už dohodnutý v existujúcich kúpno-predajných zmluvách. V praxi by to viedlo k výnimke z platenia ciel, ktorá by narušila nápravný účinok opatrení, a preto sa zamietla. V súvislosti s tým sa poukazuje na odôvodnenia 51 a 52.

(71)

V dočasnom nariadení sa uložilo antidumpingové clo vo forme osobitného cla pre každú spoločnosť na základe uplatnenia rozpätia odstránenia ujmy na vývozné ceny použité pri výpočte dumpingu počas OP. Táto metodika sa potvrdzuje aj na úrovni konečných opatrení.

(72)

V neskoršom štádiu prešetrovania viacerí vyvážajúci výrobcovia v ČĽR ponúkli cenové záväzky. Tieto záväzky sa nepovažovali za akceptovateľné vzhľadom na značnú volatilitu cien tohto výrobku, riziko vyhýbania sa plateniu cla a obchádzania opatrení (pozri odôvodnenia 124 a 125 dočasného nariadenia) a skutočnosť, že v ponukách zo strany čínskych orgánov neboli uvedené žiadne záruky, ktoré by umožňovali primerané monitorovanie v súvislosti s tými spoločnosťami, ktorým nebolo poskytnuté trhovohospodárske zaobchádzanie.

(73)

Vzhľadom na zistený rozsah dumpingového rozpätia a vzhľadom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva sa považuje za potrebné, aby sa s konečnou platnosťou uskutočnil výber súm uložených prostredníctvom dočasného antidumpingového cla uloženého podľa dočasného nariadenia, a to do výšky dočasného cla uloženého týmto nariadením. Pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov, ktorých konečné clo je o niečo vyššie ako dočasné clo, dočasne uložené sumy by sa mali vyberať vo výške určenej v dočasnom nariadení v súlade s článkom 10 ods. 3 základného nariadenia,

30.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 350/46

(1)

Pravidlá na vypočítanie poplatkov a platieb ustanovených v nariadení Komisie (ES) č. 593/2007 z 31. mája 2007 o poplatkoch a platbách vyberaných Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (2) sa musia pravidelne prehodnocovať s cieľom zabezpečiť, aby výška poplatkov a platieb, ktoré má žiadateľ uhradiť, odrážala zložitosť činnosti vykonávanej agentúrou a vzniknuté skutočné pracovné zaťaženie. Budúcimi zmenami a doplneniami uvedeného nariadenia sa tieto pravidlá doladia, a to aj na základe údajov, ktoré budú dostupné v rámci Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (ďalej len „agentúra“) po zavedení systému plánovania zdrojov podnikov.

(2)

Dohody uvedené v článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 216/2008 by mali stanoviť základ na vyhodnotenie skutočného pracovného zaťaženia spojeného s osvedčovaním produktov tretích krajín. V zásade sa proces potvrdzovania osvedčení vydaných treťou krajinou, s ktorou Spoločenstvo podpísalo príslušnú dohodu, agentúrou opisuje v týchto dohodách a malo by z neho vyplývať iné pracovné zaťaženie ako pri procese vyžadovanom agentúrou pri úlohách súvisiacich s osvedčovaním.

(3)

S cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi celkovými výdavkami, ktoré vznikli agentúre pri uskutočňovaní úloh súvisiacich s osvedčovaním, a celkovými príjmami z poplatkov a platieb, ktoré vyberie, musia pravidlá na vypočítanie poplatkov a platieb zostať účinné a spravodlivé voči všetkým žiadateľom. Toto musí platiť aj pri výpočte cestovných nákladov mimo územia členských štátov. Tento vzorec musí byť zdokonalený s cieľom zabezpečiť, aby sa vzťahoval výhradne na priame náklady vynaložené na tieto cesty.

(4)

Zo skúseností nadobudnutých pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 593/2007 vyplýva, že je potrebné upresniť, kedy môže agentúra fakturovať splatný poplatok, a ustanoviť metódu výpočtu čiastky, ktorá má byť vrátená v prípade, že sa prerušia činnosti súvisiace s osvedčovaním. Podobné pravidlá treba ustanoviť aj v prípade vzdania sa osvedčenia alebo pozastavenia jeho platnosti.

(5)

Z technických dôvodov by sa do prílohy k nariadeniu (ES) č. 593/2007 mali doplniť zmeny, aby sa zdokonalili niektoré vymedzenia pojmov alebo klasifikácie.

(6)

Nariadenie (ES) č. 593/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru, ktorý bol zriadený podľa článku 65 nariadenia (ES) č. 216/2008,

1.

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

Bez toho, aby bol dotknutý článok 4, v prípade, že sa úlohy súvisiace s osvedčovaním vykonávajú čiastočne alebo úplne mimo územia členských štátov, poplatky fakturované žiadateľovi budú obsahovať príslušné náklady na dopravu mimo tohto územia, vypočítané podľa tohto vzorca:

d = f + v + h – e

pričom:

2.

Článok 8 sa mení a dopĺňa takto:

3.

V článku 12 sa vypúšťa piaty odsek.

4.

V článku 14 sa vypúšťa odsek 3.

5.

Príloha sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

a)

poplatky uvedené v tabuľkách 1 až 5 časti I prílohy sa uplatňujú na všetky žiadosti o úlohy súvisiace s osvedčovaním doručené po 1. januári 2009;

b)

poplatky uvedené v tabuľke 6 časti I prílohy sa uplatňujú na ročné poplatky vyberané po 1. januári 2009.

30.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 350/56

(1)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES z 15. novembra 2006 (3) sa ustanovil akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania na obdobie rokov 2007 až 2013.

(2)

V článku 9 ods. 2 rozhodnutia č. 1720/2006/ES sa stanovuje, že opatrenia potrebné na vykonávanie programu, iné ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, sa majú prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 10 ods. 3 uvedeného rozhodnutia, konkrétne v súlade s poradným postupom ustanoveným v rozhodnutí Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4).

(3)

Toto znenie rozhodnutia č. 1720/2006/ES má predovšetkým za následok, že rozhodnutia o výbere, iné ako tie, ktoré sú uvedené v článku 9 ods. 1 uvedeného rozhodnutia, podliehajú poradnému postupu a právu kontroly Európskeho parlamentu.

(4)

V rámci týchto procedurálnych požiadaviek sa v procese udeľovania grantov uchádzačom pridáva dodatočná lehota dvoch až troch mesiacov. Spôsobuje to početné oneskorenia, ktoré pociťujú príjemcovia príspevkov, neúmernú záťaž, pokiaľ ide o spravovanie programu, a neprispieva to k rozvíjaniu pridanej hodnoty vzhľadom na povahu udelených grantov.

(5)

S cieľom umožniť rýchlejšie a účinnejšie vykonávanie rozhodnutí o výbere je nevyhnutné nahradiť poradný postup povinnosťou Komisie bezodkladne informovať Európsky parlament a členské štáty o všetkých opatreniach prijatých na vykonávanie rozhodnutia č. 1720/2006/ES bez pomoci výboru,

1.

článok 9 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Komisia informuje výbor uvedený v článku 10 a Európsky parlament o všetkých ďalších rozhodnutiach o výbere, ktoré prijala na vykonávanie tohto rozhodnutia, a to do dvoch pracovných dní od prijatia príslušných rozhodnutí. Tieto informácie zahŕňajú opis a analýzu prijatých žiadostí, opis hodnotiaceho a výberového konania a zoznamy projektov navrhnutých na financovanie, ako aj projektov, ktorých financovanie bolo zamietnuté.“;

2.

článok 10 ods. 3 sa vypúšťa.

30.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 350/58

(1)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1904/2006/ES z 12. decembra 2006 (2) sa ustanovil program Európa pre občanov na obdobie rokov 2007 až 2013.

(2)

V článku 8 ods. 3 rozhodnutia č. 1904/2006/ES sa stanovuje, že opatrenia potrebné na vykonávanie programu, iné ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 2, sa majú prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 9 ods. 3 uvedeného rozhodnutia, konkrétne v súlade s poradným postupom ustanoveným v rozhodnutí Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (3).

(3)

Toto znenie rozhodnutia č. 1904/2006/ES má predovšetkým za následok, že rozhodnutia o výbere iné ako tie, ktoré sú uvedené v článku 8 ods. 2 uvedeného rozhodnutia, podliehajú poradnému postupu a právu kontroly Európskeho parlamentu.

(4)

Tieto rozhodnutia o výbere sa však týkajú najmä malých grantov a nevyžadujú si prijatie politicky citlivých rozhodnutí.

(5)

V rámci týchto procedurálnych požiadaviek sa v procese udeľovania grantov uchádzačom pridáva dodatočná lehota dvoch až troch mesiacov. Spôsobuje to početné oneskorenia, ktoré pociťujú príjemcovia príspevkov, neúmernú záťaž, pokiaľ ide o spravovanie programu, a neprispieva to k rozvíjaniu pridanej hodnoty vzhľadom na povahu udelených grantov.

(6)

S cieľom umožniť rýchlejšie a účinnejšie vykonávanie rozhodnutí o výbere je nevyhnutné nahradiť poradný postup povinnosťou Komisie bezodkladne informovať Európsky parlament a členské štáty o všetkých opatreniach prijatých na vykonávanie rozhodnutia č. 1904/2006/ES bez pomoci výboru,

1.

článok 8 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3.   Komisia informuje výbor uvedený v článku 9 a Európsky parlament o všetkých ďalších rozhodnutiach o výbere, ktoré prijala na vykonávanie tohto rozhodnutia, a to do dvoch pracovných dní od prijatia príslušných rozhodnutí. Tieto informácie zahŕňajú opis a analýzu prijatých žiadostí, opis hodnotiaceho a výberového konania a zoznamy projektov navrhnutých na financovanie, ako aj projektov, ktorých financovanie bolo zamietnuté.“;

2.

článok 9 ods. 3 sa vypúšťa.

30.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 350/60

(1)

Európska únia si dala za cieľ udržiavať a rozvíjať Úniu ako priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom sa má vysoká úroveň bezpečnosti zabezpečiť spoločným postupom členských štátov v oblastiach policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

(2)

Spoločný postup v oblasti policajnej spolupráce podľa článku 30 ods. 1 písm. b) Zmluvy o Európskej únii a spoločný postup v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach podľa článku 31 ods. 1 písm. a) Zmluvy o Európskej únii predpokladajú potrebu spracúvania príslušných informácií, ktoré by malo podliehať príslušným ustanoveniam o ochrane osobných údajov.

(3)

Právne predpisy patriace do rozsahu pôsobnosti hlavy VI Zmluvy o Európskej únii by mali posilniť policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach, pokiaľ ide o jej účinnosť, ako aj jej legitímnosť a súlad so základnými právami, najmä právom na súkromie a právom na ochranu osobných údajov. Spoločné normy, pokiaľ ide o spracúvanie a ochranu osobných údajov spracúvaných na účely predchádzania trestnej činnosti a boja proti nej, prispievajú k dosiahnutiu oboch cieľov.

(4)

Haagsky program o posilňovaní slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii, ktorý Európska rada prijala 4. novembra 2004, zdôraznil potrebu inovačného prístupu k cezhraničnej výmene informácií o presadzovaní práva za prísneho dodržiavania kľúčových podmienok v oblasti ochrany údajov a vyzval Komisiu, aby v tejto veci predložila návrhy najneskôr do konca roka 2005. Toto sa premietlo do akčného plánu Rady a Komisie, ktorým sa vykonáva Haagsky program o posilňovaní slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii (2).

(5)

Výmena osobných údajov v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, najmä na základe zásady dostupnosti informácií ustanovenej v Haagskom programe, by sa mala opierať o jasné pravidlá, ktoré zvýšia vzájomnú dôveru medzi príslušnými orgánmi a zaistia, že príslušné informácie sú chránené spôsobom, ktorý pri úplnom dodržiavaní základných práv fyzických osôb vylúči diskrimináciu takejto spolupráce medzi členskými štátmi. Existujúce nástroje na európskej úrovni nepostačujú; smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (3) sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov v priebehu činnosti, ktorá nespadá do rozsahu pôsobnosti práva Spoločenstva, ako je napríklad činnosť stanovená v hlave VI Zmluvy o Európskej únii, ani na spracúvanie týchto údajov, ktoré sa týka verejnej bezpečnosti, obrany, bezpečnosti štátu a činností štátu v oblasti trestného práva.

(6)

Toto rámcové rozhodnutie sa vzťahuje iba na údaje zhromažďované alebo spracúvané príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania a stíhania alebo na účely výkonu trestov. Toto rámcové rozhodnutie by malo ponechať členským štátom možnosť presnejšie na vnútroštátnej úrovni stanoviť, ktoré ďalšie účely sa majú považovať za nezlúčiteľné s účelom, na ktorý sa osobné údaje pôvodne zhromaždili. Ďalšie spracúvanie na historické, štatistické alebo vedecké účely vo všeobecnosti by sa nemalo považovať za zlučiteľné s pôvodným účelom spracúvania.

(7)

Rozsah pôsobnosti tohto rámcového rozhodnutia sa obmedzuje na spracúvanie osobných údajov, ktoré sa prenášajú alebo poskytujú medzi členskými štátmi. Z tohto obmedzenia by sa nemali vyvodzovať žiadne závery týkajúce sa právomoci Únie prijímať akty o zhromažďovaní a spracúvaní osobných údajov na vnútroštátnej úrovni alebo o účelnosti takéhoto konania Únie v budúcnosti.

(8)

S cieľom uľahčiť výmenu údajov v Únii členské štáty by mali zaručiť, aby úroveň ochrany údajov pri ich vnútroštátnom spracúvaní zodpovedala úrovni ustanovenej v tomto rámcovom rozhodnutí. Pokiaľ ide o vnútroštátne spracúvanie údajov, toto rámcové rozhodnutie nebráni členským štátom poskytovať vyššie záruky ochrany osobných údajov, ako sú záruky ustanovené v tomto rámcovom rozhodnutí.

(9)

Toto rámcové rozhodnutie by sa nemalo vzťahovať na osobné údaje, ktoré členský štát získal v rozsahu pôsobnosti tohto rámcového rozhodnutia a ktoré pochádzajú z tohto členského štátu.

(10)

Aproximácia právnych predpisov členských štátov by nemala mať za následok zníženie ochrany údajov, ktorú poskytujú, ale naopak by mala zabezpečiť ich vysokú úroveň ochrany v rámci Únie.

(11)

Je potrebné vymedziť ciele ochrany údajov v rámci policajných a justičných činností a stanoviť pravidlá, pokiaľ ide o zákonnosť spracúvania osobných údajov, s cieľom zabezpečiť, aby akákoľvek informácia, ktorá sa môže vymeniť, bola spracúvaná zákonne a v súlade so základnými zásadami týkajúcimi sa kvality údajov. Zároveň by nemali byť žiadnym spôsobom ohrozené legitímne činnosti policajných, colných, justičných a iných príslušných orgánov.

(12)

Zásada správnosti údajov sa má uplatňovať podľa povahy a účelu príslušného spracúvania. Napríklad najmä v súdnom konaní sa údaje zakladajú na subjektívnom dojme fyzických oôb a v niektorých prípadoch sa vôbec nedajú overiť. Požiadavka správnosti sa preto nemôže týkať presnosti vyhlásenia, ale iba toho, že sa dané vyhlásenie poskytlo.

(13)

Archivácia v samostatnom súbore údajov by mala byť prípustná, len ak sa už údaje nevyžadujú a nevyužívajú na predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie alebo na výkon trestov. Archivácia v samostatnom súbore údajov by tiež mala byť prípustná, ak sa archivované údaje uložia v databáze s inými údajmi tak, že sa viac nebudú dať využiť na predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie alebo na výkon trestov. Primeranosť archivačného obdobia by mala závisieť od účelov archivácie a legitímnych záujmov dotknutých osôb. V prípade archivácie na historické účely sa môže počítať s veľmi dlhým obdobím.

(14)

Údaje možno vymazať aj zničením nosiča údajov.

(15)