Úradný vestník L 299/2008

I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

8.11.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 299/1

NARIADENIE RADY (ES) č. 1104/2008

z 24. októbra 2008

o prechode zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 66,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Schengenský informačný systém (SIS) zriadený podľa ustanovení hlavy IV dohovoru z 19. júna 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (2) („Schengenský dohovor“), a jeho ďalší vývojový stupeň SIS 1+ predstavujú zásadné dôležité nástroje uplatňovania ustanovení schengenského acquis začleneného do rámca Európskej únie.

(2)

Vývojom Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) bola poverená Komisia podľa nariadenia Rady (ES) č. 2424/2001 (3) a rozhodnutia Rady 2001/886/SVV (4). Tieto nástroje stratia účinnosť 31. decembra 2008. Toto nariadenie by malo uvedené nástroje dopĺňať do dňa stanoveného Radou v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 z 20. decembra 2006 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (5).

(3)	SIS II bol zriadený nariadením (ES) č. 1987/2006 a rozhodnutím Rady 2007/533/SVV z 12. júna 2007 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (6). Toto nariadenie by sa nemalo dotýkať ustanovení uvedených právnych aktov.

(4)	Určité skúšky SIS II sú ustanovené v nariadení Rady (ES) č. 189/2008 (7) a v rozhodnutí 2008/173/ES (8).

(5)	Malo by sa pokračovať vo vývoji SIS II, pričom ukončiť by sa mal v rámci komplexného harmonogramu SIS II, ktorý Rada schválila 6. júna 2008.

(6)	Členské štáty a Komisia by mali pri vykonávaní komplexnej skúšky SIS II v plnej miere spolupracovať v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. Čo najskôr po ukončení komplexnej skúšky by sa mali overiť jej výsledky podľa nariadenia (ES) č. 1987/2006 a rozhodnutia 2007/533/SVV.

(7)	Členské štáty by mali vykonať skúšku výmeny doplňujúcich informácií.

(8)

Pokiaľ ide o SIS 1+, Schengenský dohovor ustanovuje technickú pomocnú jednotku (C.SIS). Pokiaľ ide o SIS II, v nariadení (ES) č. 1987/2006 a v rozhodnutí 2007/533/SVV sa ustanovuje, že centrálny SIS II sa skladá z technickej pomocnej jednotky a z jednotného národného rozhrania (NI-SIS). Technická pomocná jednotka centrálneho SIS II by sa mala nachádzať v Štrasburgu (Francúzsko) a záložná v St. Johann im Pongau (Rakúsko).

(9)

V záujme lepšieho riadenia možných ťažkostí vyplývajúcich z prechodu z SIS 1+ na SIS II by sa mala vytvoriť a otestovať predbežná architektúra prechodu Schengenského informačného systému. Predbežná architektúra prechodu by nemala mať vplyv na prevádzkovú dostupnosť SIS 1+. Prevodník by mala poskytnúť Komisia.

(10)	Členský štát, ktorý vydal zápis, by mal byť zodpovedný za zabezpečenie správnosti, aktuálnosti a zákonnosti údajov vložených do Schengenského informačného systému.

(11)

Za centrálny SIS II a jeho komunikačnú infraštruktúru by mala zostať zodpovedná Komisia. Táto zodpovednosť zahŕňa údržbu a pokračovanie vývoja SIS II a jeho komunikačnej infraštruktúry vrátane nepretržitej opravy chýb. Komisia by mala zabezpečiť koordináciu a podporu spoločných činností. Komisia by mala členským štátom poskytovať na úrovni centrálneho SIS II, najmä potrebnú technickú a prevádzkovú podporu vrátane dostupnosti asistenčnej služby.

(12)	Členské štáty sú a mali by zostať zodpovedné za vývoj a údržbu svojich vnútroštátnych systémov (N.SIS II).

(13)	Francúzsko by malo zostať zodpovedné za technickú pomocnú jednotku SIS 1+, ako sa výslovne uvádza v Schengenskom dohovore.

(14)	Zástupcovia členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, by mali koordinovať svoj postup v rámci Rady. Pre tento organizačný postup je potrebné ustanoviť rámec.

(15)

Komisia by mala byť oprávnená zadať tretím stranám vrátane vnútroštátnych orgánov verejnej moci úlohy, ktoré sú na ňu prenesené týmto nariadením, a úlohy súvisiace s plnením rozpočtu v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (9).

V každom takomto zadaní by sa mali dodržiavať pravidlá týkajúce sa ochrany údajov a bezpečnosti údajov platné pre SIS a zohľadniť úloha príslušných orgánov zodpovedných za ochranu údajov, a to najmä ustanovenia Schengenského dohovoru a tohto nariadenia.

(16)	Na spracovanie osobných údajov Komisiou sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (10).

(17)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, vymenovaný na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 2004/55/ES z 22. decembra 2003 o vymenovaní nezávislého dozorného orgánu ustanoveného v článku 286 Zmluvy o ES (11), je oprávnený monitorovať činnosť inštitúcií a orgánov Spoločenstva v súvislosti so spracúvaním osobných údajov. Schengenský dohovor obsahuje osobitné ustanovenia o ochrane a bezpečnosti osobných údajov.

(18)

Keďže ciele vytvorenia predbežnej architektúry prechodu a prechod údajov z SIS 1+ do SIS II nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty a z dôvodu rozsahu a účinkov opatrenia ich preto možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V súlade so zásadou proporcionality ustanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(19)	Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie.

(20)	Schengenský dohovor by sa mal zmeniť a doplniť, aby umožnil začlenenie SIS 1+ do predbežnej architektúry prechodu.

(21)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, a preto ním nie je viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Keďže toto nariadenie vychádza zo schengenského acquis podľa ustanovení hlavy IV tretej časti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko by sa v súlade s článkom 5 uvedeného protokolu malo rozhodnúť do šiestich mesiacov po prijatí tohto nariadenia, či ho implementuje do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

(22)

Toto nariadenie rozvíja ustanovenia schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (12). Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(23)

Toto nariadenie rozvíja ustanovenia schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (13). Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(24)	Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté pravidlá čiastočnej účasti Spojeného kráľovstva a Írska na schengenskom acquis, ako sa stanovuje v rozhodnutiach Rady 2000/365/ES a 2002/192/ES.

(25)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie rozvíja ustanovenia schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (14), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia Rady 1999/437/ES (15) o určitých vykonávacích predpisoch k Dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis.

(26)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie rozvíja ustanovenia schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (16), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (17) o uzavretí tejto dohody v mene Spoločenstva.

(27)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie rozvíja ustanovenia schengenského acquis v zmysle Protokolu podpísaného medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/261/ES z 28. februára 2008 o podpise v mene Európskeho spoločenstva a o predbežnom vykonávaní niektorých ustanovení Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (18),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Všeobecný účel

1. Schengenský informačný systém (SIS), zriadený podľa ustanovení hlavy IV Schengenského dohovoru z roku 1990 (SIS 1+), sa nahradí novým systémom – Schengenským informačným systémom II (SIS II), ktorého zriadenie, prevádzka a využívanie sa upravuje v nariadení (ES) č. 1987/2006.

2. V súlade s postupmi a rozdelením úloh, stanovenými v tomto nariadení, SIS II vyvíja Komisia a členské štáty ako jednotný integrovaný systém, pričom sa tento systém pripraví na prevádzku.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia platí toto vymedzenie pojmov:

a)	„centrálny SIS II“ je technická pomocná jednotka SIS II, ktorá obsahuje databázu SIS II a jednotné národné rozhranie (NI-SIS);

b)	„C.SIS“ je technická pomocná jednotka SIS 1+, ktorá obsahuje referenčnú databázu pre SIS 1+ a jednotné národné rozhranie (N.COM);

c)	„N.SIS“ je vnútroštátny systém SIS 1+, ktorý pozostáva zo systémov vnútroštátnych údajov, ktoré komunikujú s C.SIS;

d)	„N.SIS II“ je vnútroštátny systém SIS II, ktorý pozostáva zo systémov vnútroštátnych údajov, ktoré komunikujú s centrálnym SIS II;

e)	„prevodník“ je technický nástroj, ktorý má umožňovať konzistentnú a spoľahlivú komunikáciu medzi C.SIS a centrálnym SIS II, pričom zabezpečuje funkcie ustanovené v článku 10 ods. 3;

f)	„komplexná skúška“ je skúška uvedená v článku 55 ods. 3 písm. c) nariadenia (ES) č. 1987/2006;

g)	„skúška doplňujúcich informácií“ je skúška funkčnosti medzi útvarmi SIRENE.

Článok 3

Predmet a rozsah pôsobnosti

Týmto nariadením sa vymedzujú úlohy a povinnosti Komisie a členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, a to so zreteľom na tieto úlohy:

a)	udržiavanie a pokračovanie vývoja SIS II;

b)	komplexná skúška SIS II;

c)	skúška výmeny doplňujúcich informácií;

d)	pokračovanie vývoja a testovania prevodníka;

e)	vytvorenie a otestovanie predbežnej architektúry prechodu;

f)	prechod z SIS 1+ na SIS II.

Článok 4

Technické zložky architektúry prechodu

V záujme zabezpečenia prechodu z SIS 1+ na SIS II sú potrebné tieto zložky:

a)	C.SIS a pripojenie k prevodníku;

b)	komunikačná infraštruktúra pre SIS 1+, ktorá C.SIS umožňuje komunikovať s N-SIS;

N-SIS;

d)	centrálny SIS II, NI-SIS a komunikačná infraštruktúra pre SIS II, ktorá centrálnemu SIS II umožňuje komunikovať s N.SIS a prevodníkom;

N.SIS II;

f)	prevodník.

Článok 5

Hlavné povinnosti pri vývoji SIS II

1. Komisia pokračuje vo vývoji centrálneho SIS II, komunikačnej infraštruktúry a prevodníka.

2. Francúzsko v súlade s ustanoveniami Schengenského dohovoru sprístupňuje a prevádzkuje C.SIS.

3. Členské štáty pokračujú vo vývoji N.SIS II.

4. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, udržiavajú N-SIS v súlade ustanoveniami Schengenského dohovoru.

5. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, sprístupňujú a prevádzkujú komunikačnú infraštruktúru pre SIS 1+.

6. Komisia koordinuje činnosti a poskytuje potrebnú podporu pre vykonávanie úloh a povinností uvedených v odsekoch 1 až 3.

Článok 6

Pokračovanie vývoja

V súlade s postupom vymedzeným v článku 17 ods. 2 sa prijmú opatrenia potrebné na pokračovanie vývoja SIS II, ako sa uvádza v článku 5 ods. 1, a to najmä opatrenia na opravu chýb.

V súlade s postupom vymedzeným v článku 17 ods. 2 sa prijmú opatrenia potrebné na pokračovanie vývoja SIS II, ako sa uvádza v článku 5 ods. 3, a to najmä pokiaľ ide o jednotné národné rozhranie, ktorým sa zabezpečuje súlad medzi N.SIS II a centrálnym SIS II.

Článok 7

Hlavné činnosti

1. Komisia spolu s členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, vykoná komplexnú skúšku.

2. Vytvorí sa predbežná architektúra prechodu SIS a Komisia spolu s Francúzskom a ostatnými členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, vykoná jej skúšku.

3. Komisia a členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, vykonajú prechod z SIS 1+ na SIS II.

4. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú SIS 1+, vykonajú skúšku výmeny doplňujúcich informácií.

5. Komisia poskytne na úrovni centrálneho SIS II potrebnú podporu činností uvedených v odsekoch 1 až 4.

6. Činnosti uvedené v odsekoch 1 až 3 koordinuje Komisia a členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, konajúce v rámci Rady.

Článok 8

Komplexná skúška

1. Komplexná skúška sa nezačne skôr, ako Komisia vyhlási, že považuje úspešnosť skúšok uvedených v článku 1 nariadenia (ES) č. 189/2008 za dostatočnú na jej začatie.

2. Vykoná sa komplexná skúška zameraná najmä na potvrdenie toho, že Komisia a členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, dokončili potrebné technické opatrenia na spracovanie údajov SIS II, a preukázanie, že výkonnostná úroveň SIS II je prinajmenšom rovnocenná úrovni dosiahnutej v SIS 1+.

3. V prípade N.SIS II vykonajú komplexnú skúšku členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, v prípade centrálneho SIS II zasa Komisia.

4. Komplexná skúška sa vykoná podľa podrobného harmonogramu stanoveného členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, konajúcimi v rámci Rady, a to v spolupráci s Komisiou.

5. Komplexná skúška vychádza z technických špecifikácií definovaných členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, konajúcimi v rámci Rady, a to v spolupráci s Komisiou.

6. Komisia a členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, konajúce v rámci Rady, vymedzia kritériá, na základe ktorých sa určí, či sa dokončili potrebné technické opatrenia na spracovanie údajov z SIS II a či je výkonnostná úroveň SIS II prinajmenšom rovnocenná úrovni dosiahnutej v SIS 1+.

7. Výsledky skúšky vyhodnotia členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, konajúce v rámci Rady, a Komisia, pričom použijú kritériá uvedené v odseku 6. Výsledky skúšky sa odsúhlasia v súlade s článkom 55 ods. 3 písm. c) nariadenia (ES) č. 1987/2006.

8. Na komplexnej skúške sa môžu zúčastniť aj členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na SIS 1+. Ich výsledky neovplyvnia celkové odsúhlasenie skúšky.

Článok 9

Skúška doplňujúcich informácií

1. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, vykonajú funkčné skúšky SIRENE.

2. Komisia počas skúšky doplňujúcich informácií sprístupní centrálny SIS II a jeho komunikačnú infraštruktúru.

3. Skúška doplňujúcich informácií sa vykoná podľa podrobného harmonogramu stanoveného členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, konajúcimi v rámci Rady.

4. Skúška doplňujúcich informácií vychádza z technických špecifikácií definovaných členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, konajúcimi v rámci Rady.

5. Výsledky skúšky vyhodnotia členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, konajúce v rámci Rady.

6. Na skúške výmeny doplňujúcich informácií sa môžu zúčastniť aj členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na SIS 1+. Ich výsledky neovplyvnia celkové odsúhlasenie skúšky.

Článok 10

Predbežná architektúra prechodu

1. Vytvorí sa predbežná architektúra prechodu SIS. Počas prechodného obdobia sa centrálny SIS II a C.SIS prepoja pomocou prevodníka. N.SIS budú spojené s C.SIS a N.SIS II s centrálnym SIS II.

2. Ako súčasť predbežnej architektúry prechodu SIS poskytne Komisia prevodník, centrálny SIS II a jeho komunikačnú infraštruktúru.

3. Prevodník prevádza údaje v dvoch smeroch medzi C.SIS a centrálnym SIS II a udržiava C.SIS a centrálny SIS II synchronizované.

4. Komisia otestuje komunikáciu medzi centrálnym SIS II a prevodníkom.

5. Francúzsko otestuje komunikáciu medzi C.SIS a prevodníkom.

6. Komisia a Francúzsko otestujú komunikáciu medzi centrálnym SIS II a C.SIS prostredníctvom prevodníka.

7. Francúzsko spolu s Komisiou prepojí C.SIS prostredníctvom prevodníka s centrálnym SIS II.

8. Komisia spolu s Francúzskom a ostatnými členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, otestuje predbežnú architektúru prechodu SIS ako celok, v súlade s plánom skúšok, ktorý poskytne Komisia.

9. Francúzsko v prípade potreby na tento účel sprístupní údaje.

Článok 11

Prechod z SIS 1+ na SIS II

1. Na účely prechodu z C.SIS na centrálny SIS II sprístupní Francúzsko databázu SIS 1+ a Komisia zavedie databázu SIS 1+ do centrálneho SIS II.

2. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, vykonajú najneskôr do 30. septembra 2009 prechod z N-SIS na N.SIS II s využitím predbežnej architektúry prechodu za podpory Francúzska a Komisie. Ak je to potrebné, tento dátum sa môže zmeniť v súlade s postupom vymedzeným v článku 17 ods. 2.

3. Prechod národného systému z SIS 1+ do SIS II pozostáva zo zadania údajov do N.SIS II, keďže N.SIS II má obsahovať dátový súbor, vnútroštátnu kópiu, ktorý je úplnou alebo čiastočnou kópiou databázy SIS II, a z následného prepnutia N.SIS na N.SIS II v rámci každého členského štátu. Prechod sa upraví v podrobnom harmonograme, ktorý poskytne Komisia a členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, konajúce v rámci Rady.

4. Komisia bude počas prechodu pomáhať pri koordinácii a podpore spoločných činností.

5. Prepnutie, ktoré sa plánuje v rámci procesu prechodu, sa vykoná po odsúhlasení uvedenom v článku 8 ods. 7.

Článok 12

Základný legislatívny rámec

Počas prechodu sa na Schengenský informačný systém naďalej vzťahujú ustanovenia hlavy IV Schengenského dohovoru.

Článok 13

Spolupráca

1. Členské štáty a Komisia v súlade so svojimi príslušnými povinnosťami spolupracujú s cieľom vykonávať všetky činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2. Komisia najmä poskytne na úrovni centrálneho SIS II potrebnú podporu testovaniu a prechodu N.SIS II.

3. Členské štáty najmä poskytnú na úrovni N.SIS II potrebnú podporu testovaniu predbežnej infraštruktúry prechodu.

Článok 14

Uchovávanie záznamov v centrálnom SIS II

1. Bez toho, aby boli dotknuté príslušné ustanovenia hlavy IV Schengenského dohovoru, Komisia zabezpečí, aby sa každý prístup a každá výmena osobných údajov v rámci centrálneho SIS II zaznamenala na účely kontroly, či je vyhľadávanie zákonné, alebo nie, na účely monitorovania zákonnosti spracovania údajov a zabezpečenia riadneho fungovania centrálneho SIS II a vnútroštátnych systémov, úplnosti a bezpečnosti údajov.

2. Záznamy obsahujú najmä dátum a čas prenesených údajov, údaje použité na vykonávanie vyhľadávania, odkaz na prenášané údaje a názov príslušného orgánu zodpovedného za spracovanie údajov.

3. Záznamy sa môžu použiť len na účely uvedené v odseku 1, pričom sa vymažú najskôr po jednom roku a najneskôr po troch rokoch od ich vytvorenia.

4. Záznamy možno uchovávať dlhšie, ak sú potrebné na postupy monitorovania, ktoré už prebiehajú.

5. Príslušné orgány poverené kontrolou, či je vyhľadávanie zákonné, alebo nie, monitorovaním zákonnosti spracovania údajov, vnútorným monitorovaním a zabezpečením riadneho fungovania centrálneho SIS II a úplnosti a bezpečnosti údajov, majú v rámci svojej právomoci a na požiadanie prístup k týmto záznamom na účel plnenia svojich úloh.

Článok 15

Náklady

1. Náklady na prechod, komplexnú skúšku, skúšku výmeny doplňujúcich informácií, udržiavanie a vývojové opatrenia na úrovni centrálneho SIS II alebo náklady, ktoré sa týkajú komunikačnej infraštruktúry, sa hradia zo všeobecného rozpočtu Európskej únie.

2. Náklady na prechod, testovanie, udržiavanie a vývoj vnútroštátnych systémov znáša každý príslušný členský štát.

3. Náklady vyplývajúce z činností na úrovni SIS 1+ vrátane doplnkových činností Francúzska konajúceho v mene členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, sa uhrádzajú v súlade s ustanoveniami článku 119 Schengenského dohovoru.

Článok 16

Zmena a doplnenie ustanovení Schengenského dohovoru

Ustanovenia Schengenského dohovoru sa menia a dopĺňajú takto:

Vkladá sa tento článok:

„Článok 92A

1. Od nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady (ES) č. 1104/2008 (19) a rozhodnutia Rady 2008/839/SVV (20) a opierajúc sa o vymedzenia v článku 2 tohto nariadenia môže technickú architektúru Schengenského informačného systému dopĺňať:

dodatočný centrálny systém zložený z:

—	technickej pomocnej jednotky (centrálny SIS II), ktorá sa nachádza vo Francúzsku, a záložného centrálneho SIS II, ktorý sa nachádza v Rakúsku, ktorý obsahuje databázu SIS II a jednotné národné rozhranie (NI-SIS),

—	technického prepojenia medzi C.SIS a centrálnym SIS II prostredníctvom prevodníka, ktorý umožňuje prevod a synchronizáciu údajov medzi C.SIS a centrálnym SIS II;

b)	vnútroštátny systém (N.SIS II) pozostávajúci z vnútroštátnych systémov údajov, ktoré komunikujú s centrálnym SIS II;

c)	infraštruktúra pre komunikáciu medzi centrálnym SIS II a N.SIS II pripojenými k NI-SIS.

2. Vnútroštátnu časť uvedenú v článku 92 tohto dohovoru môže nahradiť N.SIS II, pričom členské štáty v takom prípade nemusia uchovávať vnútroštátny súbor údajov.

3. Databáza centrálneho SIS II je dostupná na účely vykonávania automatizovaných vyhľadávaní na území každého členského štátu.

4. V prípade, že niektorý z členských štátov nahradí svoju vnútroštátnu časť systémom N.SIS II, povinné funkcie technickej pomocnej jednotky voči týmto vnútroštátnym častiam uvedené v článku 92 ods. 2 a 3 sa stávajú povinnými funkciami voči centrálnemu SIS II, a to bez toho, aby boli dotknuté povinnosti uvedené v rozhodnutí 2008/839/SVV a v článku 5 ods. 1, článku 10 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (ES) č. 1104/2008.

5. Centrálny SIS II poskytuje služby potrebné na vkladanie a spracúvanie údajov SIS, online aktualizáciu národných kópií N.SIS II, synchronizáciu národných kópií N.SIS II s databázou centrálneho SIS II a ich konzistentnosť a vykonáva operácie na inicializáciu a obnovovanie národných kópií.

6. Francúzsko, ktoré je zodpovedné za technickú pomocnú jednotku, ostatné členské štáty a Komisia spolupracujú pri zabezpečovaní rovnakého výsledku vyhľadávania v dátových súboroch N.SIS II alebo v databáze SIS II, ako je výsledok vyhľadávania v dátovom súbore vnútroštátnych častí uvedených v článku 92 ods. 2.

V článku 119 sa prvá veta v prvom odseku nahrádza takto:

„Náklady na inštaláciu a prevádzku technickej pomocnej jednotky uvedenej v článku 92 ods. 3 vrátane nákladov na linky spájajúce vnútroštátne časti Schengenského informačného systému s technickou pomocnou jednotkou a náklady na činnosti vykonávané v spojení s úlohami zverenými Francúzsku na základe rozhodnutia 2008/839/SVV a nariadenia (ES) č. 1104/2008 znášajú spoločne členské štáty.“

3.	V článku 119 sa druhý odsek nahrádza takto: „Náklady na inštaláciu a prevádzku vnútroštátnej časti Schengenského informačného systému a na úlohy zverené vnútroštátnym systémom podľa rozhodnutia 2008/839/SVV nariadenia (ES) č. 1104/2008 znáša každý členský štát samostatne.“

Článok 17

Výbor

1. Komisii pomáha výbor zriadený článkom 51 nariadenia (ES) č. 1987/2006.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Obdobie stanovené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

Článok 18

Podávanie správ

Komisia predloží do konca každého šesťmesačného obdobia a po prvýkrát do konca prvého šesťmesačného obdobia roku 2009 Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku, ktorá sa týka vývoja SIS II a prechodu zo systému SIS 1+ na SIS II.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti a uplatniteľnosť

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Nariadenie stráca účinnosť v deň, ktorý stanoví Rada konajúca v súlade s článkom 55 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1987/2006, a v každom prípade do 30. júna 2010.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V Luxemburgu 24. októbra 2008

Za Radu

predsedníčka

M. ALLIOT-MARIE

(1) Stanovisko z 24. septembra 2008, zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(2) Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.

(3) Ú. v. ES L 328, 13.12.2001, s. 4.

(4) Ú. v. ES L 328, 13.12.2001, s. 1.

(5) Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 4.

(6) Ú. v. EÚ L 205, 7.8.2007, s. 63.

(7) Ú. v. EÚ L 57, 1.3.2008, s. 1.

(8) Ú. v. EÚ L 57, 1.3.2008, s. 14.

(9) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(10) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(11) Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2004, s. 47.

(12) Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

(13) Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

(14) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(15) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

(16) Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(17) Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1.

(18) Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 3.

(19) Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008, s. 1.

(20) Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008, s. 43.“

8.11.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 299/13

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1107/2008

zo 7. novembra 2008,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 o hnojivách na účely prispôsobenia jeho príloh I a IV technickému pokroku

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 13. októbra 2003 o hnojivách (1), a najmä na jeho článok 31 ods. 1 a 3,

keďže:

(1)	V článku 3 nariadenia (ES) č. 2003/2003 sa ustanovuje, že hnojivo patriace k typu hnojiva, ktorý je uvedený v prílohe I k uvedenému nariadeniu a spĺňajúce podmienky stanovené v uvedenom nariadení, sa môže označovať „hnojivo ES“.

(2)

Síran amónny a dusičnan vápenatý (liadok vápenatý) sa oba uvádzajú ako typy hnojív v prílohe 1 k nariadeniu (ES) č. 2003/2003. Avšak kombinácie týchto dvoch typov nemusia získať označenie „hnojivo ES“. Keďže kombinácie síranu amónneho a dusičnanu vápenatého (liadku vápenatého) sa úspešne používajú v dvoch členských štátoch, mali by sa takého kombinácie uznať ako „hnojivá ES“, aby sa stali pre farmárov v rámci Spoločenstva ľahšie dostupnými.

(3)	Veľa typov hnojív s primárnymi živinami obsahujúcich dusík, ktoré sú uvedené v prílohe I, má tendenciu uvoľňovať dusík príliš rýchlo na to, aby ho mohli plodiny plnohodnotne zužitkovať, a prebytočný dusík tak môže prípadne škodiť životnému prostrediu.

(4)

Pokiaľ ide o dva typy hnojív ES uvedených v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 2003/2003, akémukoľvek takémuto potenciálnemu poškodeniu životného prostredia možno predísť pridaním dikyándiamidu – jednej z látok známych ako inhibítory nitrifikácie. Ďalšie typy hnojív ES môžu obsahovať dusík v inej forme, v prípade ktorej nie sú inhibítory nitrifikácie účinné. Pre tieto ďalšie typy sa uspokojivé riešenie môže poskytnúť inhibítormi ureázy.

(5)	S cieľom zvýšiť dostupnosť agronomických a environmentálnych prínosov inhibítorov nitrifikácie alebo ureázy by sa malo povoliť používanie inhibítorov nitrifikácie alebo ureázy pre väčšinu typov dusíkatých hnojív a malo by byť povolených viacej typov inhibítorov.

(6)	Preto by sa mal do prílohy I k nariadeniu (ES) č. 2003/2003 zahrnúť zoznam povolených inhibítorov nitrifikácie a ureázy.

(7)	V prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 2003/2003 sa uvádzajú podrobné opisy metód analýzy, ktoré sa majú používať na meranie obsahu živín v hnojivách ES. Pokiaľ sa tieto opisy týkajú koncentrácie jódu, musia sa upraviť s cieľom získať správne hodnoty analýzy.

(8)	Nariadenie (ES) č. 2003/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(9)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 32 nariadenia (ES) č. 2003/2003,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Príloha I k nariadeniu (ES) č. 2003/2003 sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

2. Príloha IV k nariadeniu (ES) č. 2003/2003 sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 7. novembra 2008

Za Komisiu

Günter VERHEUGEN

podpredseda

(1) Ú. v. EÚ L 304, 21.11.2003, s. 1.

PRÍLOHA I

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 2003/2003 sa mení a dopĺňa takto:

V tabuľke A.1 sa položka hnojiva typu 4 – „síran amónia“ – nahrádza takto:

„4

Síran amónny

Chemicky získavaný produkt s obsahom síranu amónneho ako základnej zložky, prípadne s obsahom menej ako 15 % dusičnanu vápenatého (liadku vápenatého).

19,7 % N

Dusík vyjadrený ako celkový dusík.

Maximálny obsah dusičnanového dusíka 2,2 %, ak je pridaný dusičnan vápenatý (liadok vápenatý).

Pokiaľ sa na trh uvádza vo forme kombinácie síranu amónneho s dusičnanom vápenatým (liadkom vápenatým), označenie musí zahŕňať ‚s obsahom menej ako 15 % dusičnanu vápenatého (liadku vápenatého)‘.

Amoniakálny dusík.

Celkový dusík, ak je pridaný dusičnan vápenatý (liadok vápenatý).“

2.	V tabuľke A.1 sa vypúšťajú položky pre typy hnojív 16, 17 a poznámka pod čiarou a). Typ 18 sa stáva typom 16.

Dopĺňa sa tento oddiel F:

„F. Inhibítory nitrifikácie a ureázy

Inhibítory ureázy a nitrifikácie uvedené v tabuľkách F.1 a F.2 sa môžu pridávať do typov dusíkatých hnojív uvedených v oddieloch A.1., B.1., B.2., B.3., C.1. a C.2. prílohy I pri dodržaní týchto ustanovení:

1.	minimálne 50 % celkového obsahu dusíka v hnojive sa skladá z foriem dusíka uvedených v stĺpci 3;

2.	nepatria k typom hnojív uvedených v stĺpci 4.

K typovému označeniu hnojív, do ktorých bol pridaný inhibítor nitrifikácie uvedený v tabuľke F.1, sa doplnia slová ‚s inhibítorom nitrifikácie ([typové označenie inhibítoru nitrifikácie])‘.

K typovému označeniu hnojív, do ktorých bol pridaný inhibítor ureázy uvedený v tabuľke F.2, sa pridajú slová ‚s inhibítorom ureázy ([typové označenie inhibítoru ureázy])‘.

Osoba zodpovedná za uvádzanie trh musí poskytnúť čo možno najúplnejšie technické informácie ku každému baleniu alebo dodávke nebaleného hnojiva. Táto informácia musí používateľovi predovšetkým umožniť, aby určil dávkovanie a čas použitia v závislosti od pestovaných plodín.

Nové inhibítory nitrifikácie alebo inhibítory ureázy sa môžu zahrnúť do tabuľky F.1 alebo F.2 po zhodnotení technickej dokumentácie predloženej v súlade s usmerneniami, ktoré sa pre tieto inhibítory majú vypracovať.

F.1. Inhibítory nitrifikácie

Číslo

Typové označenie a zloženie inhibítora nitrifikácie

Maximálny a minimálny obsah inhibítora vyjadrený hmotnostným percentom celkového dusíka prítomného ako amónny dusík a močovinový dusík

Typy hnojív ES, pre ktoré sa inhibítor nesmie používať

Opis inhibítorov nitrifikácie, s ktorými sú zmesi povolené

Údaje o povolenom pomere

Dikyándiamid

ELINCS č. 207-312-8

Minimálne 2,25

Maximálne 4,5

F.2. Inhibítory ureázy

Číslo

Typové označenie a zloženie inhibítora ureázy

Maximálny a minimálny obsah inhibítora vyjadrený hmotnostným percentom celkového dusíka prítomného ako močovinový dusík

Typy hnojív ES, pre ktoré sa inhibítor nesmie používať

Opis inhibítorov ureázy, s ktorými sú zmesi povolené

Údaje o povolenom pomere

N-(n-butyl)-fosfortriamidotioát (NBPT)

ELINCS č. 435-740-7

Minimálne 0,09

Maximálne 0,20“

PRÍLOHA II

Oddiel B prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 2003/2003 sa mení a dopĺňa takto:

V poznámke v bode 4.11 metódy 2.3.2 sa druhý, tretí a štvrtý pododsek nahrádzajú týmto:

„Za prítomnosti roztoku škrobu ako indikátora sa roztok titruje 0,05 mol/l roztokom jódu (I2).

1 ml 0,05 mol/l roztoku jódu (I2) zodpovedá 0,01128 g SnCl2 .2H2O.

Aspoň 80 % celkového v roztoku prítomného cínu, musí byť v dvojvalentnej forme. Na titráciu sa použije najmenej 35 ml 0,05 mol/l roztoku jódu (I2).“

v poznámke v bode 4.11 metódy 2.6.1 sa druhý, tretí a štvrtý pododsek nahrádza takto:

„Za prítomnosti roztoku škrobu ako indikátora sa roztok titruje 0,05 mol/l roztokom jódu (I2).

1 ml 0,05 mol/l roztoku jódu (I2) zodpovedá 0,01128 g SnCl2 .2H2O.

Aspoň 80 % celkového v roztoku prítomného cínu, musí byť v dvojvalentnej forme. Na titráciu sa použije najmenej 35 ml 0,05 mol/l roztoku jódu (I2).“

8.11.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 299/17

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1108/2008

zo 7. novembra 2008,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1266/2007, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na programy monitorovania a pozorovania katarálnej horúčky – modrý jazyk a o podmienky pre výnimku zo zákazu presunu spermy z ochrannej zóny stanoveného v smernici Rady 2000/75/ES

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady 2000/75/ES z 20. novembra 2000 stanovujúcu špecifické ustanovenia pre kontrolu a likvidáciu katarálnej horúčky oviec – modrého jazyka (1), a najmä na jej články 11 a 12 a článok 19 tretí odsek,

keďže:

(1)

Smernica 2000/75/ES stanovuje pravidlá kontroly a opatrenia na boj proti katarálnej horúčke oviec – modrému jazyku a na jej likvidáciu. Patrí medzi ne zriadenie ochranných zón a zón pozorovania (ďalej len „zakázané zóny“), vykonávanie programov monitorovania a pozorovania katarálnej horúčky a zákaz presunu zvierat zo zakázaných zón (ďalej len „zákaz presunu“).

(2)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1266/2007 z 26. októbra 2007 o vykonávacích predpisoch pre smernicu Rady 2000/75/ES, pokiaľ ide o kontrolu, monitorovanie, pozorovanie a obmedzenie presunov určitých druhov zvierat náchylných na katarálnu horúčku – modrý jazyk (2), stanovuje pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať v prípade vypuknutia tejto choroby.

(3)

V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 1266/2007 sú stanovené minimálne požiadavky na programy monitorovania a pozorovania katarálnej horúčky. V prílohe III k tomuto nariadeniu sú stanovené podmienky pre výnimku zo zákazu presunu, pokiaľ ide o zvieratá, ich spermy, vajíčka a embryá. V prílohe V k tomuto nariadeniu sú stanovené kritériá na účely vymedzenia zóny bez sezónneho výskytu katarálnej horúčky.

(4)

Je nevyhnutné vykonávať vhodné programy monitorovania a pozorovania katarálnej horúčky, aby sa okrem iného dosiahol cieľ zistiť prítomnosť vírusu katarálnej horúčky v čo najskoršom štádiu, ďalej aby preukázala neprítomnosť všeobecných alebo špecifických sérotypov vírusu katarálnej horúčky a aby sa vymedzilo obdobie bez sezónneho výskytu vektorov. V programoch monitorovania a pozorovania katarálnej horúčky by mali byť obsiahnuté minimálne požiadavky pre členské štáty, ale zároveň zabezpečená dostatočná flexibilita zohľadňujúca miestne epidemiologické podmienky.

(5)

V EÚ prebieha hromadná núdzová očkovacia kampaň zameraná na rozličné typy katarálnej horúčky. Očkovanie zvierat proti tejto chorobe predstavuje veľkú zmenu v stave imunity populácie náchylných druhov a má vplyv na programy monitorovania a pozorovania katarálnej horúčky. Preto treba urobiť určité úpravy v požiadavkách na tieto programy.

(6)

V prílohe V k nariadeniu (ES) č. 1266/2007 sú stanovené kritériá na účely vymedzenia zóny bez sezónneho výskytu katarálnej horúčky. Z dôvodu spresnenia a zharmonizovania prístupu by mal údaj o začiatku a konci obdobia bez sezónneho výskytu vektorov vychádzať zo štandardizovaných údajov získaných pri pozorovaní.

(7)

V oddiele B prílohy III k nariadeniu (ES) č. 1266/2007 sú stanovené podmienky pre výnimku zo zákazu presunu, pokiaľ ide o spermu zvierat. Stanovuje sa v ňom, že sperma musí byť získaná od darcovských zvierat, ktoré spĺňajú určité podmienky, aby mohli získať výnimku. V záujme konkrétnosti právnych predpisov Spoločenstva je vhodné spresniť určité požiadavky na režimy testovania darcovských zvierat, najmä pokiaľ ide o testovanie po odbere spermy.

(8)	Nariadenie (ES) č. 1266/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(9)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1266/2007 sa mení a dopĺňa takto:

1.	Príloha I sa nahrádza textom v prílohe k tomuto nariadeniu.

V oddiele B prílohy III sa písmená d) a e) nahrádzajú takto:

„d)

podrobili sa sérologickému testu podľa príručky OIE pre suchozemské zvieratá s cieľom zistiť prítomnosť protilátok vírusovej skupiny katarálnej horúčky, ktorého výsledok bol negatívny, a to minimálne každých 60 dní počas obdobia odberu spermy a medzi 21. a 60. dňom po poslednom odbere spermy, ktorá sa má expedovať;

podrobili sa identifikačnému testu pomocou činidla podľa príručky OIE pre suchozemské zvieratá, ktorého výsledok bol negatívny, pričom tento test sa vykonal na krvných vzorkách odobratých:

i)	na začiatku a na konci odberu spermy, ktorá sa má expedovať, a

ii)

počas obdobia odberu spermy:

—	minimálne každých sedem dní v prípade testu na izoláciu vírusu alebo

—	minimálne každých 28 dní v prípade testu polymerázovej reťazovej reakcie.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej Únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 7. novembra 2008

Za Komisiu

Androulla VASSILIOU

členka Komisie

(1) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 74.

(2) Ú. v. EÚ L 283, 27.10.2007, s. 37.

PRÍLOHA

„PRÍLOHA I

Minimálne požiadavky na programy monitorovania a pozorovania katarálnej horúčky (uvedené v článku 4)

1. Minimálne požiadavky na programy monitorovania katarálnej horúčky, ktoré majú členské štáty vykonávať v zakázaných zónach

Programy monitorovania katarálnej horúčky sú zamerané na poskytovanie informácií o dynamike katarálnej horúčky v zakázanej zóne. Cieľom programov monitorovania katarálnej horúčky je zistiť výskyt nových sérotypov katarálnej horúčky a preukázať neprítomnosť určitých sérotypov katarálnej horúčky. Medzi ďalšie ciele môže patriť preukázanie neprítomnosti cirkulácie vírusu katarálnej horúčky, vymedzenie obdobia bez sezónneho výskytu vektorov a určenie druhov vektorov.

Geografická referenčná jednotka na účely monitorovania a pozorovania katarálnej horúčky sa vymedzuje mriežkou okolo 45 × 45 km (približne 2 000 km2), pokiaľ špecifické podmienky prostredia nie sú dôvodom pre inú veľkosť. Členské štáty môžu na účely monitorovania a pozorovania používať ako geografickú referenčnú jednotku aj ‚región‘ zadefinovaný v článku 2 písm. p) smernice 64/432/EHS.

1.1. Programy monitorovania katarálnej horúčky pozostávajú minimálne z pasívneho klinického pozorovania a aktívneho laboratórneho pozorovania, ako sa stanovuje v bodoch 1.1.1 a 1.1.2.

1.1.1. Pasívne klinické pozorovanie:

—

pozostáva z oficiálneho a dôkladne zdokumentovaného priebežného systému zameraného na zistenie a prešetrenie akéhokoľvek podozrenia, zahŕňajúceho systém včasného varovania na ohlasovanie podozrení. Majitelia alebo držitelia a veterinárni lekári musia bezodkladne ohlásiť akékoľvek podozrenie príslušnému orgánu. Akékoľvek podozrenie na prítomnosť sérotypov katarálnej horúčky, ktorých prítomnosť sa v epidemiologicky relevantnej geografickej oblasti nepredpokladala, musí príslušný orgán dôkladne a okamžite prešetriť s cieľom potvrdiť cirkuláciu sérotypov katarálnej horúčky,

—	je zvlášť posilnené v období pôsobenia vektora,

—	zabezpečuje uskutočnenie informačných kampaní, ktoré sú zamerané najmä na to, aby umožnili majiteľom alebo držiteľom a veterinárnym lekárom rozpoznať klinické príznaky katarálnej horúčky.

1.1.2. Aktívne laboratórne pozorovanie pozostáva minimálne z jedného alebo z kombinácie týchto prvkov: sérologické monitorovanie kontrolných zvierat, sérologické/virologické prieskumy alebo cielené monitorovanie založené na rizikách, ako sa stanovuje v bodoch 1.1.2.1, 1.1.2.2 a 1.1.2.3.

1.1.2.1. Sérologické monitorovanie kontrolných zvierat:

—

sérologické monitorovanie kontrolných zvierat pozostáva z aktívneho ročného programu testovania kontrolných zvierat, ktoré je zamerané na posúdenie cirkulácie vírusu katarálnej horúčky v zakázanej zóne. Podľa možnosti musia byť kontrolné zvieratá z hovädzieho dobytka. Kontrolné zvieratá nesmú mať protilátky, čo sa preukáže prostredníctvom predbežného negatívneho sérologického testu, a musia sa nachádzať v oblastiach príslušnej zakázanej zóny, kde po analýze rizika zohľadňujúcej entomologické a ekologické vyhodnotenia sa potvrdila prítomnosť vektora alebo sú prítomné miesta výskytu vhodné pre množenie vektora,

—	kontrolné zvieratá sa testujú najmenej raz za mesiac v období pôsobenia prítomného vektora, ak je toto obdobie známe. V prípade absencie tejto informácie sa kontrolné zvieratá testujú najmenej raz za mesiac v priebehu roka,

—	minimálny počet kontrolných zvierat na geografickú referenčnú jednotku na účely monitorovania a pozorovania katarálnej horúčky musí byť reprezentatívny a dostatočný na to, aby bolo možné zistiť dvojpercentný mesačný výskyt sérokonverzie (1) s 95 % istotou v každej geografickej referenčnej jednotke,

—

laboratórne testovanie sa vykonáva takým spôsobom, že po pozitívnom diagnostickom testovaní nasleduje špecifické sérologické/virologické testovanie zamerané na sérotyp alebo sérotypy katarálnej horúčky, prítomnosť ktorých sa v epidemiologicky relevantnej geografickej oblasti predpokladá, nevyhnutné na to, aby sa potvrdila cirkulácia špecifického sérotypu.

1.1.2.2. Sérologické/virologické prieskumy:

—

pozostávajú minimálne z aktívneho ročného programu sérologického/virologického testovania náchylných druhov populácie, ktoré je zamerané na zistenie dôkazov o prenose vírusu katarálnej horúčky prostredníctvom náhodného sérologického a/alebo virologického testovania vykonávaného vo všetkých epidemiologicky relevantných geografických oblastiach a v takom období roka, keď je väčšia pravdepodobnosť zistenia sérokonverzie,

—

musia byť navrhnuté tak, aby vzorky boli reprezentatívne a prispôsobené štruktúre populácie náchylných druhov, z ktorej sa v epidemiologicky relevantnej geografickej oblasti majú odoberať vzorky, a aby veľkosť týchto vzoriek bola vypočítaná tak, aby s 95 % istotou odhalila 20 % prevalenciu v populácii náchylných druhov tejto epidemiologicky relevantnej geografickej oblasti,

—	musia mať zabezpečené, že séropozitívne zvieratá zo zaočkovaných alebo imúnnych populácií nezasahujú do sérologických prieskumov,

—

musia mať zabezpečené, že laboratórne testovanie sa vykonáva takým spôsobom, že po pozitívnom diagnostickom testovaní nasleduje špecifické sérologické/virologické testovanie zamerané na sérotyp alebo sérotypy katarálnej horúčky, prítomnosť ktorých sa v epidemiologicky relevantnej geografickej oblasti predpokladá, nevyhnutné na to, aby sa potvrdila cirkulácia špecifického sérotypu,

—	môžu byť navrhnuté aj tak, že monitorujú pokrytie očkovaním a šírenie rozličných sérotypov katarálnej horúčky prítomných v zakázanej zóne.

1.1.2.3. Cielené monitorovanie založené na rizikách:

—	pozostáva z oficiálneho a dôkladne zdokumentovaného priebežného systému zameraného na preukázanie neprítomnosti určitých špecifických sérotypov katarálnej horúčky,

—	uplatňuje sa na cielenú populáciu náchylných zvierat s pomerne vysokým rizikom súvisiacim s ich umiestnením, geografickou situáciou a epidemiológiou sérotypu alebo sérotypov katarálnej horúčky, prítomnosť ktorých sa predpokladá v epidemiologicky relevantnej geografickej oblasti,

—

musí prebiehať podľa stratégie odberu vzoriek, ktorá je prispôsobená zadefinovanej cielenej populácii. Veľkosť vzoriek musí byť vypočítaná tak, aby s 95 % istotou odhalila odhadovanú prevalenciu (vychádzajúc zo známych rizík v cielenej populácii) v cielenej populácii tejto epidemiologicky relevantnej geografickej oblasti. V prípadoch, ak vzorky nepochádzajú z jednotlivých zvierat, ich veľkosť musí byť prispôsobená citlivosti uplatňovaných diagnostických postupov.

1.2. Na účely vymedzenia obdobia bez sezónneho výskytu vektorov, ako sa uvádza v prílohe V k tomuto nariadeniu, entomologické pozorovanie musí spĺňať tieto požiadavky:

—	pozostáva minimálne z aktívneho ročného programu zachytávania vektorov prostredníctvom nastálo umiestnených aspiračných lapačov určených na určenie dynamiky populácie vektora,

—

v súlade s vopred stanovenými protokolmi sa musia používať aspiračné lapače vybavené ultrafialovým svetlom. Lapače musia byť funkčné po celú noc a minimálne:

—	jednu noc za týždeň počas mesiaca pred predpokladaným začiatkom a počas mesiaca pred predpokladaným koncom obdobia bez sezónneho výskytu vektorov,

—	jednu noc za mesiac počas obdobia bez sezónneho výskytu vektorov,

—	na základe údajov získaných v prvých troch rokoch ich prevádzky, frekvenciu prevádzky aspiračných lapačov možno prispôsobiť,

—

do každej epidemiologicky relevantnej geografickej oblasti v zóne bez sezónneho výskytu katarálnej horúčky treba umiestniť minimálne jeden aspiračný lapač. Primeraný podiel pakomárov zozbieraných v aspiračných lapačoch sa musí zaslať do špecializovaného laboratória, ktoré dokáže spočítať a identifikovať podozrivé druhy vektorov.

1.3. Monitorovanie, ktorého účelom je poskytnúť Komisii podložené informácie, preukazujúce neprítomnosť cirkulácie vírusu katarálnej horúčky v epidemiologicky relevantnej geografickej oblasti počas dvojročného obdobia, ako sa uvádza v článku 6 ods. 2:

—	pozostáva minimálne z jedného alebo z kombinácie týchto prvkov: sérologické monitorovanie kontrolných zvierat, sérologické/virologické prieskumy a cielené monitorovanie založené na rizikách, ako sa stanovuje v bodoch 1.1.2.1, 1.1.2.2 a 1.1.2.3,

—

musí byť v prípadoch, ak nebolo vykonané hromadné očkovanie, navrhnuté tak, aby vzorky boli reprezentatívne a prispôsobené štruktúre populácie náchylných druhov, z ktorej sa v epidemiologicky relevantnej geografickej oblasti majú odoberať vzorky, a aby veľkosť týchto vzoriek bola vypočítaná tak, aby s 95 % istotou odhalila 20 % (2) prevalenciu v populácii náchylných druhov tejto epidemiologicky relevantnej geografickej oblasti, alebo

—

musí byť v prípadoch, ak bolo vykonané hromadné očkovanie, navrhnuté tak, aby vzorky boli reprezentatívne a prispôsobené štruktúre populácie náchylných druhov, z ktorej sa v epidemiologicky relevantnej geografickej oblasti majú odoberať vzorky, a aby veľkosť týchto vzoriek bola vypočítaná tak, aby s 95 % istotou odhalila 10 % (3) prevalenciu v populácii náchylných druhov tejto epidemiologicky relevantnej geografickej oblasti.

2. Minimálne požiadavky na programy pozorovania katarálnej horúčky, ktoré majú členské štáty vykonávať mimo zakázaných zón

Programy pozorovania katarálnej horúčky sú zamerané na zistenie prípadov možného zavlečenia vírusu katarálnej horúčky a na preukázanie neprítomnosti tohto vírusu v členských štátoch bez výskytu katarálnej horúčky alebo v epidemiologicky relevantnej geografickej oblasti.

Programy pozorovania katarálnej horúčky pozostávajú minimálne z pasívneho klinického pozorovania a aktívneho laboratórneho pozorovania, ako sa stanovuje v bodoch 2.1 a 2.2.

2.1. Pasívne klinické pozorovanie:

—

pozostáva z oficiálneho a dôkladne zdokumentovaného priebežného systému zameraného na zistenie a prešetrenie akéhokoľvek podozrenia, zahŕňajúceho systém včasného varovania na ohlasovanie podozrení. Majitelia alebo držitelia a veterinárni lekári musia bezodkladne ohlásiť akékoľvek podozrenie príslušnému orgánu. Všetky podozrenia musí príslušný orgán dôkladne a okamžite prešetriť s cieľom potvrdiť alebo vyvrátiť vypuknutie katarálnej horúčky,

—	musí byť zvlášť posilnené v období pôsobenia vektora v oblastiach so špecifickým pomerne vyšším rizikom, určeným na základe geografických a epidemiologických údajov,

—	musí zabezpečiť uskutočnenie informačných kampaní, ktoré sú zamerané najmä na to, aby umožnili majiteľom alebo držiteľom a veterinárnym lekárom rozpoznať klinické príznaky katarálnej horúčky.

2.2. Aktívne laboratórne pozorovanie pozostáva minimálne z jedného alebo z kombinácie týchto prvkov: sérologické monitorovanie kontrolných zvierat, alebo sérologické/virologické prieskumy alebo cielené pozorovanie založené na rizikách, ako sa stanovuje v bodoch 2.2.1, 2.2.2 a 2.2.3.

2.2.1. Sérologické monitorovanie kontrolných zvierat:

—

sérologické monitorovanie kontrolných zvierat pozostáva z aktívneho ročného programu testovania kontrolných zvierat, ktoré je zamerané na zistenie dôkazov o prenose vírusu katarálnej horúčky mimo zakázaných zón. Zvláštnu pozornosť treba venovať oblastiam s vysokým rizikom, určeným na základe geografických a epidemiologických údajov,

—	kontrolné zvieratá sa testujú najmenej raz za mesiac v období pôsobenia prítomného vektora, ak je toto obdobie známe. V prípade absencie tejto informácie sa kontrolné zvieratá testujú najmenej raz za mesiac v priebehu roka,

—	minimálny počet kontrolných zvierat na geografickú referenčnú jednotku na účely monitorovania a pozorovania katarálnej horúčky musí byť reprezentatívny a dostatočný na to, aby bolo možné zistiť dvojpercentný mesačný výskyt sérokonverzie (4) s 95 % istotou v každej geografickej referenčnej jednotke.

2.2.2. Sérologické/virologické prieskumy:

—

pozostávajú minimálne z aktívneho ročného programu sérologického/virologického testovania náchylných druhov populácie, ktoré je zamerané na zistenie dôkazov o prenose vírusu katarálnej horúčky mimo zakázaných zón prostredníctvom náhodného sérologického a/alebo virologického testovania vykonávaného vo všetkých epidemiologicky relevantných geografických oblastiach a v takom období roka, keď je najväčšia pravdepodobnosť zistenia sérokonverzie,

—

—	musia mať zabezpečené, že séropozitívne zvieratá zo zaočkovaných alebo imúnnych populácií nezasahujú do sérologických prieskumov.

2.2.3. Cielené pozorovanie založené na rizikách:

—	pozostáva z oficiálneho a dobre zdokumentovaného priebežného systému zameraného na preukázanie neprítomnosti určitých špecifických sérotypov katarálnej horúčky,

—	musí sa opierať o dôkladnú znalosť miestnych rizikových faktorov; znalosť týchto faktorov musí umožniť identifikáciu cielenej populácie, z ktorej sa majú odoberať vzorky, so špecifickým pomerne vyšším rizikom,

—

musí zabezpečiť, aby cielená stratégia odberu vzoriek bola prispôsobená zadefinovanej cielenej populácii s pomerne vyšším rizikom a aby veľkosť vzoriek bola vypočítaná tak, aby s 95 % istotou odhalila odhadovanú prevalenciu (vychádzajúc zo známych rizík v cielenej populácii) v cielenej populácii tejto epidemiologicky relevantnej geografickej oblasti.

(1) Odhaduje sa, že 20 % je normálna ročná hodnota sérokonverzie v infikovanej zóne. V Spoločenstve však cirkulácia vírusu prebieha hlavne v období, ktoré trvá asi šesť mesiacov (koniec jari/stred jesene). Z toho dôvodu sú 2 % opatrným odhadom predpokladanej mesačnej hodnoty sérokonverzie.

(2) Odhaduje sa, že 20 % je normálna ročná hodnota sérokonverzie v infikovanej zóne. Ak však z údajov vyplýva, že ročná hodnota sérokonverzie v epidemiologicky relevantnej geografickej oblasti je nižšia ako 20 %, veľkosť vzoriek treba vypočítať tak, aby bolo možné odhaliť nižšiu odhadovanú prevalenciu.

(3) Odhaduje sa, že 10 % je normálna ročná hodnota sérokonverzie v očkovacej zóne. Ak však z údajov vyplýva, že ročná hodnota sérokonverzie v epidemiologicky relevantnej geografickej oblasti je nižšia ako 10 %, veľkosť vzoriek treba vypočítať tak, aby bolo možné odhaliť nižšiu odhadovanú prevalenciu.

(4) Odhaduje sa, že 20 % je normálna ročná hodnota sérokonverzie v infikovanej zóne. V Spoločenstve však cirkulácia vírusu prebieha hlavne v období, ktoré trvá asi šesť mesiacov (koniec jari/stred jesene). Z toho dôvodu sú 2 % opatrným odhadom predpokladanej mesačnej hodnoty sérokonverzie.“

8.11.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 299/25

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/95/ES

z 22. októbra 2008

o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok

(kodifikované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)	Smernica Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (3) bola podstatným spôsobom zmenená a doplnená (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala táto smernica kodifikovať.

(2)

Právne predpisy v oblasti ochranných známok, ktoré boli uplatniteľné v členských štátoch pred nadobudnutím účinnosti smernice 89/104/EHS, obsahovali rozdiely, ktoré mohli brániť voľnému pohybu tovaru a voľnému pohybu služieb a ktoré mohli deformovať hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu. Bolo preto potrebné na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu aproximovať právne predpisy členských štátov.

(3)	Je dôležité, aby sa nezanedbávali riešenia a výhody, ktoré systém ochrannej známky Spoločenstva môže poskytnúť podnikom, ktoré si želajú získať ochranné známky.

(4)	Nezdá sa, že by bolo potrebné urobiť aproximáciu právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok v plnom rozsahu. Postačí aproximácia obmedzená na tie ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu.

(5)	Táto smernica by nemala zbaviť členské štáty práva naďalej chrániť ochranné známky získané používaním, ale mala by ich brať do úvahy len v súvislosti so vzťahom medzi nimi a ochrannými známkami získanými zápisom.

(6)

Okrem toho členské štáty by mali mať naďalej možnosť voľne určovať ustanovenia o postupe týkajúcom sa zápisu, zrušenia a vyhlásenia neplatnosti ochranných známok získaných zápisom. Môžu napríklad určovať formu zápisu ochranných známok a postupy vyhlásenia ich neplatnosti alebo rozhodovať o tom, či pri postupe registrácie, alebo pri postupe vyhlásenia neplatnosti, alebo pri oboch postupoch treba odvolať predchádzajúce práva, a ak umožnia pri postupe registrácie odvolanie sa na predchádzajúce práva, či majú zavedené konanie o námietkach, alebo prieskumové konanie ex officio, alebo oba postupy. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť určovať dôsledky zrušenia ochrannej známky alebo jej vyhlásenia za neplatnú.

(7)	Táto smernica by nemala vylúčiť možnosť uplatniť na ochranné známky ustanovenia iných predpisov členských štátov, než sú predpisy o ochranných známkach, ako napríklad ustanovení týkajúcich sa nekalej súťaže, občianskoprávnej zodpovednosti alebo ochrany spotrebiteľa.

(8)

Dosiahnutie cieľov, na ktoré je zameraná táto aproximácia právnych predpisov, si vyžaduje, aby boli podmienky dosiahnutia a udržania zapísanej ochrannej známky vo všetkých členských štátoch vo všeobecnosti zhodné. Na tento účel je potrebné uviesť zoznam príkladov označení, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku, ak tieto označenia dokážu rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov, alebo služieb iných podnikov. Mal by sa uviesť úplný zoznam dôvodov na zamietnutie alebo neplatnosť ochrannej známky vyplývajúce z vlastností samotnej ochrannej známky, napríklad ak ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť, alebo z konfliktov medzi ochrannou známkou a skoršími právami, i keď niektoré z týchto dôvodov v zozname sú pre členské štáty nepovinné. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa, či ich ponechajú, alebo ich zavedú do svojho zoznamu zákonných dôvodov na zamietnutie alebo neplatnosť súvisiacich s podmienkami získania a udržania ochrannej známky, pre ktoré neexistuje ustanovenie o aproximácii a ktoré sa týkajú napríklad spôsobilosti ochrannej známky na zápis, obnovenie zápisu ochrannej známky alebo predpisov o poplatkoch, alebo ktoré sa týkajú prípadu nerešpektovania procesných predpisov.

(9)

Na to, aby sa obmedzil celkový počet ochranných známok zapísaných a chránených v rámci Spoločenstva, a v dôsledku toho aj počet konfliktov, ktoré medzi nimi vznikajú, je podstatné, aby sa vyžadovalo, aby sa zapísané ochranné známky naozaj používali, alebo ak sa nepoužívajú, aby sa zrušili. Je potrebné ustanoviť, že ochranná známka sa nesmie vyhlásiť za neplatnú kvôli tomu, že existuje ochranná známka, ktorá je skoršia, ale sa nepoužíva, zatiaľ čo členské štáty sa môžu rozhodnúť, či budú v súvislosti so zápisom ochranných známok uplatňovať tú istú zásadu, alebo ustanovia, že ochrannú známku nemožno úspešne zrušiť v súdnom konaní pre porušenie, ak sa v dôsledku obhajoby určí, že sa ochranná známka má zrušiť. Vo všetkých týchto prípadoch je úlohou členských štátov stanoviť uplatniteľné pravidlá konania.

(10)

V záujme uľahčenia voľného pohybu tovaru a služieb je podstatné, aby sa zabezpečilo, aby zapísané ochranné známky požívali v právnych systémoch všetkých členských štátov tú istú ochranu. Toto by však nemalo brániť členským štátom poskytnúť podľa svojho uváženia rozsiahlu ochranu tým ochranným známkam, ktoré majú dobré meno.

(11)

Ochrana poskytnutá zapísanej ochrannej známke, ktorej funkciou je predovšetkým garantovať ochrannú známku ako označenie pôvodu, by mala byť v prípade zhodnosti známky a označenia tovarov a služieb absolútna. Táto ochrana by mala platiť aj v prípade podobnosti medzi známkou a označením tovarov alebo služieb. Je nevyhnutné poskytnúť výklad pojmu podobnosti v súvislosti s možnosťou zámeny. Pravdepodobnosť zámeny, ktorej upresnenie závisí od mnohých prvkov, predovšetkým od vžitosti ochrannej známky na trhu, od asociácie, ktorá môže vzniknúť medzi užívaným označením a zapísanou známkou, od stupňa podobnosti medzi ochrannou známkou a označením a nimi označenými tovarmi alebo službami, by mala byť špecifickou podmienkou pre takúto ochranu. Určenie spôsobov, ktorými možno určiť pravdepodobnosť zámeny, a najmä určenie toho, na kom leží dôkazné bremeno, by malo byť vecou vnútroštátnych procesných predpisov, na ktoré by táto smernica nemala mať vplyv.

(12)

Kvôli právnej istote a kvôli tomu, aby sa neoprávnene nezasiahlo do záujmov majiteľov skorších ochranných známok, je dôležité zakotviť ustanovenie, že títo majitelia skorších ochranných známok už nesmú žiadať o vyhlásenie neplatnosti, ani nesmú napádať používanie ochranných známok, ktoré sa začali používať neskôr než ich ochranné známky, ak ich používanie vedome dostatočne dlhý čas tolerovali, s výnimkou prípadu, keď sa tieto novšie ochranné známky používali v zlej viere.

(13)

Všetky členské štáty Spoločenstva sú viazané Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva. Je potrebné, aby ustanovenia tejto smernice boli úplne konzistentné s ustanoveniami tohto dohovoru. Táto smernica by nemala mať vplyv na povinnosti členských štátov vyplývajúce z tohto dohovoru. Všade, kde je to vhodné, by sa mal uplatňovať článok 307 druhý odsek zmluvy.

(14)	Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehoty na transpozíciu smernice 89/104/EHS do vnútroštátneho práva, ktorá je uvedená v prílohe I časti B,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Rozsah úpravy

Táto smernica sa vzťahuje na každú ochrannú známku pre tovary alebo služby, ktorá je v členskom štáte predmetom zápisu alebo prihlášky ako individuálna ochranná známka, kolektívna známka alebo ako garančná alebo certifikačná známka, alebo je predmetom zápisu alebo prihlášky na Úrade Beneluxu pre duševné vlastníctvo, alebo je predmetom medzinárodného zápisu s účinkami v členskom štáte.

Článok 2

Označenia, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku

Ochranná známka sa môže skladať z akéhokoľvek označenia, ktoré sa dá vyjadriť graficky. Predovšetkým sú to slová, vrátane mien osôb, vzory, písmená, číslovky, tvar tovaru alebo jeho obalu, za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovar alebo služby jedného podniku od tovaru alebo služieb iných podnikov.

Článok 3

Dôvody pre zamietnutie alebo neplatnosť

1. Do registra nebudú zapísané, alebo ak už sú zapísané, vyhlásia sa za neplatné:

a)	označenia, ktoré nemôžu tvoriť ochrannú známku;

b)	ochranné známky, ktoré nemajú žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť;

c)	ochranné známky, ktoré sú tvorené výlučne z označení alebo značiek, ktoré môžu v obchode slúžiť na označenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovaru alebo poskytnutia služby, alebo iných vlastností tovaru alebo služieb;

d)	ochranné známky, ktoré sa skladajú výlučne z označení alebo značiek, ktoré sa stali obvyklými v bežnej reči alebo v bona fide a v zaužívaných obchodných zvyklostiach;

označenia, ktoré sa skladajú výlučne z týchto prvkov:

i)	tvar, ktorý vyplýva z povahy samotného tovaru, alebo

ii)	tvar tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku, alebo

iii)	tvar, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu;

f)	ochranné známky, ktoré sú v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi;

g)	ochranné známky, ktoré môžu klamať verejnosť, napríklad pokiaľ ide o povahu, kvalitu alebo zemepisný pôvod tovaru alebo služieb;

h)	ochranné známky, ktoré neschválili príslušné orgány a ktoré majú byť zamietnuté alebo vyhlásené za neplatné podľa článku 6 ter Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva (ďalej len „Parížsky dohovor“).

2. Každý členský štát môže stanoviť, že ochranná známka nebude zapísaná do registra, alebo ak už je zapísaná, tak sa vyhlási za neplatnú v tom rozsahu, v akom sú splnené tieto podmienky:

a)	používanie tejto ochrannej známky možno zakázať na základe ustanovení iného zákona, než je zákon o ochranných známkach príslušného členského štátu alebo Spoločenstva;

b)	ochranná známka obsahuje znak vysokej symbolickej hodnoty, predovšetkým náboženský symbol;

c)	ochranná známka obsahuje znaky, emblémy a erby iné, než tie, ktoré sú uvedené v článku 6 ter Parížskeho dohovoru a ktoré sú predmetom verejného záujmu, s výnimkou prípadu, ak príslušné orgány povolili zápis tejto ochrannej známky v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu;

d)	prihlasovateľ podal prihlášku ochrannej známky v zlej viere.

3. Prihláška ochrannej známky nebude zamietnutá alebo vyhlásená za neplatnú na základe odseku 1 písm. b), c) alebo d), ak táto ochranná známka nadobudla ešte pred dňom podania prihlášky na základe svojho používania rozlišovaciu spôsobilosť. Okrem toho môže každý členský štát ustanoviť, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na prípad, keď ochranná známka získala túto svoju rozlišovaciu spôsobilosť po dátume podania prihlášky alebo po dátume zápisu.

4. Každý členský štát môže stanoviť, odchylne od odsekov 1, 2, a 3, že dôvody zamietnutia prihlášky alebo vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú, ktoré platili v tomto štáte pred dňom nadobudnutia účinnosti ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou 89/104/EHS, budú platiť aj pre ochranné známky, ktorých prihláška bola podaná pred týmto dňom.

Článok 4

Ďalšie dôvody zamietnutia alebo vyhlásenie neplatnosti týkajúce sa konfliktu so skoršími právami

1. Ochranná známka nebude zapísaná do registra a ak už bola zapísaná, vyhlási sa za neplatnú:

a)	ak je táto ochranná známka zhodná so skoršou ochrannou známkou a tovary alebo služby, pre ktoré je táto ochranná známka podaná, alebo pre ktoré je zapísaná, sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je chránená táto skoršia ochranná známka;

b)	ak existuje z dôvodu totožnosti alebo podobnosti so skoršou ochrannou známkou a totožnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti, vrátane pravdepodobnosti asociácie so skoršou ochrannou známkou.

2. Pod „skoršími ochrannými známkami“ v zmysle odseku 1 sa rozumejú:

ochranné známky nasledujúcich typov s dátumom podania prihlášky skorším, než je dátum podania prihlášky príslušnej ochrannej známky, pričom sa podľa potreby berú do úvahy nárokované priority v súvislosti s týmito ochrannými známkami:

i)	ochranné známky Spoločenstva;

ii)	ochranné známky zapísané v členskom štáte alebo, v prípade Belgicka, Luxemburska a Holandska, na Úrade Beneluxu pre duševné vlastníctvo;

iii)	ochranné známky zapísané na základe medzinárodných dohôd účinných v členskom štáte;

ochranné známky Spoločenstva, ktoré si v súlade s nariadením Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (5) platne nárokujú senioritu na základe ochrannej známky uvedenej v písmene a) bodoch ii) a iii), aj keď došlo k vzdaniu sa ochrannej známky alebo ochranná známka zanikla;

c)	prihlášky ochranných známok uvedené v písmenách a) a b), s podmienkou ich zápisu;

d)	ochranné známky, ktoré v deň podania prihlášky ochrannej známky, prípadne ku dňu priority uplatnenej vo vzťahu k prihláške ochrannej známky, sú v členskom štáte všeobecne známe v tom zmysle, ako pojem „všeobecne známe“ používa článok 6 bis Parížskeho dohovoru.

3. Ochranná známka ďalej nebude zapísaná, alebo ak už bola zapísaná, tak sa vyhlási za neplatnú, v prípade, ak je zhodná so skoršou ochrannou známkou Spoločenstva alebo je jej podobná v zmysle odseku 2, a má byť zapísaná alebo bola zapísaná pre tovar alebo služby, ktoré sa nepodobajú tým, pre ktoré je zapísaná skoršia ochranná známka Spoločenstva, v prípade, ak má táto skoršia ochranná známka v Spoločenstve dobré meno a ak by používanie neskoršej ochrannej známky bez náležitého dôvodu nečestne ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto skoršej ochrannej známky, alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto skoršej ochrannej známky bolo na ujmu.

4. Okrem toho, každý členský štát môže stanoviť, že ochranná známka nebude zapísaná, alebo ak už je zapísaná, môže byť vyhlásená za neplatnú v tom rozsahu, v akom:

je ochranná známka zhodná so skoršou ochrannou známkou Spoločenstva alebo je jej podobná v zmysle odseku 2 a má byť zapísaná alebo bola zapísaná pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné tým, pre ktoré je zapísaná táto skoršia ochranná známka, v prípade ak má táto skoršia ochranná známka v príslušnom členskom štáte dobré meno a ak by používanie neskoršej ochrannej známky bez náležitého dôvodu nečestne ťažilo z dobrého mena skoršej ochrannej známky Spoločenstva, alebo by to tejto ochrannej známke bolo na ujmu, alebo by to poškodilo rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky;

práva k nezapísanej ochrannej známke alebo k inému označeniu používanému v obchodnom styku boli získané pred dňom podania prihlášky neskoršej ochrannej známky alebo pred dňom priority nárokovanej vo vzťahu k prihláške neskoršej ochrannej známky, a táto nezapísaná ochranná známka alebo iné označenie poskytuje svojmu majiteľovi právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky;

používanie ochrannej známky môže byť zakázané na základe staršieho práva iného, než sú práva uvedené v odseku 2 a v písmene b) tohto odseku, a to najmä:

i)	práva na meno;

ii)	práva na osobný portrét;

iii)	autorského práva;

iv)	práva priemyselného vlastníctva;

d)	ochranná známka je zhodná so skoršou kolektívnou ochrannou známkou alebo je jej podobná a právo z nej vyplývajúce uplynulo v lehote posledných troch rokov pred podaním prihlášky;

e)	ochranná známka je zhodná so skoršou garančnou alebo certifikačnou známkou alebo je jej podobná, a právo z nej vyplývajúce zaniklo pred podaním prihlášky v lehote, ktorej dĺžku určí členský štát;

ochranná známka je zhodná so skoršou ochrannou známkou, ktorá bola zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby, alebo je jej podobná, a právo z nej vyplývajúce zaniklo z dôvodu neobnovenia zápisu v lehote maximálne dvoch rokov pred podaním prihlášky s výnimkou prípadu, ak by majiteľ skoršej ochrannej známky dal súhlas na zápis neskoršej známky alebo ak by svoju ochrannú známku nepoužíval;

g)	ochranná známka môže spôsobiť zámenu so známkou, ktorá v deň podania prihlášky bola používaná v zahraničí a ktorá sa tam ešte stále používa, za predpokladu, že prihlasovateľ konal v deň podania prihlášky v zlej viere.

5. Členské štáty môžu stanoviť, že podľa okolností prihláška nemusí byť zamietnutá alebo ochranná známka vyhlásená za neplatnú, ak majiteľ skoršej ochrannej známky alebo skoršieho práva súhlasí so zápisom neskoršej ochrannej známky.

6. Každý členský štát môže stanoviť, odchylne od odsekov 1 až 5, že dôvody na zamietnutie alebo neplatnosť, ktoré platili v tomto štáte pred dňom nadobudnutia účinnosti ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou 89/104/EHS, budú platiť pre ochranné známky, ktorých prihlášky boli podané pred týmto dňom.

Článok 5

Práva z ochrannej známky

1. Zapísaná ochranná známka priznáva svojmu majiteľovi výlučné práva. Majiteľ má právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali:

a)	akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná;

b)	akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej natoľko podobné, a zároveň sú si natoľko podobné príslušné tovary alebo služby, že existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, vrátane pravdepodobnosti asociácie medzi označením a ochrannou známkou.

2. Každý členský štát môže tiež stanoviť, že majiteľ bude mať právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby používali v obchodnom styku akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné, pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ak má táto ochranná známka v členskom štáte dobré meno a ak by používanie označenia bez náležitého dôvodu znamenalo, že by nečestne ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky, alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky bolo na ujmu.

3. Ak sú splnené podmienky podľa odsekov 1 a 2, možno zakázať najmä:

a)	umiestňovať označenie na tovary alebo na ich obal;

b)	ponúkať tovary alebo ich uvádzať na trh, alebo na tieto účely skladovať pod týmto označením, alebo ponúkať alebo poskytovať takto označené služby;

c)	dovážať alebo vyvážať takto označený tovar;

d)	používať toto označenie v obchodnej korešpondencii a v reklame.

4. Ak podľa práva členského štátu nemohlo byť používanie označenia za podmienok uvedených v odseku 1 písm. b) alebo v odseku 2 zakázané pred dňom nadobudnutia účinnosti ustanovení v príslušnom členskom štáte potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou 89/104/EHS, nemožno na základe práv z ochrannej známky zabrániť v pokračujúcom používaní tohto označenia.

5. Odseky 1 až 4 neovplyvnia tie ustanovenia členského štátu, ktoré sa týkajú ochrany proti používaniu označenia inak než na účely rozlíšenia tovarov alebo služieb, ak by používanie označenia bez náležitého dôvodu nečestne ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky bolo na ujmu.

Článok 6

Obmedzenie účinku ochrannej známky

1. Ochranná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku:

a)	ich vlastné meno alebo adresu;

b)	údaje týkajúce sa druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, času výroby alebo iných vlastností tovaru alebo služieb;

c)	ochrannú známku, ak je to potrebné na označenie zamýšľaného účelu výrobku alebo služby, predovšetkým ak ide o príslušenstvo alebo náhradné diely,

za predpokladu, že ich tretia osoba používa v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode.

2. Ochranná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretím stranám používať v obchodnom styku skoršie právo, ktoré sa vzťahuje len na istú oblasť, ak je toto právo uznané právnymi predpismi príslušného členského štátu a je využívané len na území, pre ktoré je známe.

Článok 7

Vyčerpanie práv z ochrannej známky

1. Ochranná známka neoprávňuje majiteľa, aby zakázal jej používanie pre tovary, ktoré boli pod touto ochrannou známkou uvedené majiteľom alebo s jeho súhlasom na trh v Spoločenstve.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na prípad, ak má majiteľ opodstatnené dôvody brániť ďalšiemu obchodovaniu s tovarom, najmä ak sa po uvedení tovaru na trhu zmenil alebo zhoršil jeho stav.

Článok 8

Licencia

1. Na ochrannú známku možno udeliť licenciu. Táto licencia sa môže vzťahovať na niektoré alebo na všetky tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná. Môže sa vzťahovať na celý príslušný členský štát alebo na jeho časť. Licencia môže byť výlučná alebo nevýlučná.

2. Majiteľ ochrannej známky môže uplatniť svoje práva z tejto ochrannej známky proti držiteľovi licencie, ktorý porušil akékoľvek ustanovenie licenčnej zmluvy, pokiaľ ide o:

a)	jej trvanie;

b)	formu, v ktorej možno ochrannú známku používať;

c)	rozsah tovarov alebo služieb, na ktoré sa licencia poskytuje;

d)	územie, na ktorom možno používať ochrannú známku, alebo

e)	kvalitu tovarov, ktoré držiteľ licencie vyrobil alebo kvalitu služieb, ktoré držiteľ licencie poskytol.

Článok 9

Obmedzenie práv v dôsledku strpenia

1. Ak v niektorom členskom štáte majiteľ skoršej ochrannej známky uvedenej v článku 4 ods. 2 strpel používanie novšej ochrannej známky, zapísanej v tomto členskom štáte počas piatich po sebe idúcich rokov, pričom o tomto používaní vedel, nebude už oprávnený na základe skoršej ochrannej známky požiadať o vyhlásenie novšej ochrannej známky za neplatnú, ani brániť používaniu novšej ochrannej známky pre tovary alebo služby, pre ktoré sa táto neskoršia ochranná známka používa, okrem prípadu, keď sa o zápis novšej ochrannej známky požiadalo v zlej viere.

2. Každý členský štát smie stanoviť, že odsek 1 sa vzťahuje mutatis mutandis na majiteľa skoršej ochrannej známky uvedenej v článku 4 ods. 4 písm. a) alebo skorších práv uvedených v článku 4 ods. 4 písm. b) alebo c).

3. V prípadoch uvedených v odseku 1 alebo 2 majiteľ novšej zapísanej ochrannej známky nie je oprávnený brániť využívaniu skoršieho práva, i keby toto právo už nemohlo byť proti tejto ochrannej známke použité.

Článok 10

Používanie ochranných známok

1. Ak majiteľ nezačal v priebehu piatich rokov odo dňa ukončenia konania o zápise ochrannú známku v členskom štáte skutočne používať pre tovary alebo služby, pre ktorá bola táto ochranná známka zapísaná, alebo ak bolo toto používanie pozastavené počas neprerušeného obdobia piatich rokov, táto ochranná známka bude podliehať sankciám podľa tejto smernice, s výnimkou prípadu, ak bolo toto nepoužívanie primerane odôvodnené.

Za používanie v zmysle prvého pododseku sa bude považovať aj:

a)	používanie ochrannej známky vo forme, ktorá sa líši v prvkoch, ktoré nemenia rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky v podobe, v akej bola zapísaná;

b)	umiestňovanie ochrannej známky na tovary alebo na ich obaly v príslušnom členskom štáte výlučne na účely vývozu.

2. Za používanie majiteľom sa budú považovať aj prípady, keď sa ochranná známka používa so súhlasom majiteľa alebo ak ju používa osoba, ktorá má právo používať kolektívnu ochrannú známku alebo garančnú známku, alebo certifikačnú známku.

3. V súvislosti s ochrannou známkou zapísanou pred dňom nadobudnutia účinnosti ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou 89/104/EHS:

a)	ak ustanovenie platné pred týmto dňom obsahovalo sankcie za nepoužívanie ochrannej známky počas určitého neprerušeného obdobia, má sa za to, že príslušné obdobie piatich rokov, podľa odseku 1 prvého pododseku, začalo plynúť v ten istý deň ako obdobie nepoužívania, ktoré už k tomuto dňu plynulo;

b)	ak nebolo pred týmto dňom účinné žiadne ustanovenie o nepoužívaní, tak obdobie piatich rokov, podľa odseku 1 prvého pododseku, začne plynúť najskôr od tohto dňa.

Článok 11

Sankcie za nepoužívanie ochrannej známky pri súdnom alebo správnom konaní

1. Ochrannú známku nemožno vyhlásiť za neplatnú z dôvodu existencie skoršej ochrannej známky, ak táto skoršia ochranná známka nespĺňa požiadavky uvedené v článku 10 ods. 1 a 2 alebo prípadne článku 10 ods. 3.

2. Ktorýkoľvek členský štát môže stanoviť, že prihláška ochrannej známky nemôže byť zamietnutá z dôvodu existencie skoršej ochrannej známky, pokiaľ táto skoršia ochranná známka nespĺňa požiadavky uvedené v článku 10 ods. 1 a 2 alebo prípadne článku 10 ods. 3.

3. Bez toho, aby to ovplyvnilo uplatňovanie článku 12, každý členský štát môže stanoviť, že v konaní o porušení nemožno úspešne uplatňovať ochrannú známku, ak je podaný vzájomný návrh na zrušenie a ak je dokázané ako výsledok obhajoby, že známka by mohla byť zrušená podľa článku 12 ods. 1.

4. Ak sa skoršia ochranná známka používala len pre časť tovarov alebo služieb, pre ktoré bola zapísaná, na účely použitia odsekov 1, 2 a 3 sa bude považovať za zapísanú len pre túto časť tovarov alebo služieb.

Článok 12

Dôvody na zrušenie

1. Ochranná známka bude zrušená, ak nebola počas nepretržitého obdobia piatich rokov skutočne používaná pre tovary alebo služby, pre ktoré bola zapísaná, s výnimkou prípadu, ak bolo toto nepoužívanie primerane odôvodnené.

Žiadna osoba však nesmie žiadať, aby majiteľove práva na ochrannú známku boli zrušené, ak v období medzi uplynutím päťročného obdobia a podaním návrhu na zrušenie sa začala ochranná známka skutočne používať alebo sa jej používanie obnovilo.

Začatie alebo obnovenie používania, ku ktorému došlo v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu na zrušenie, pričom táto lehota začala plynúť až po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia nepoužívania, sa však nebude brať do úvahy, ak prípravy na toto začatie alebo obnovenie začali až po tom, ako sa majiteľ dozvedel, že môže byť podaný návrh na zrušenie.

2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, ochranná známka môže byť zrušená, ak po dni, keď bola zapísaná:

a)	v dôsledku konania alebo nekonania majiteľa sa táto ochranná známka stala v obchode bežným názvom výrobku alebo služby, pre ktoré bola zapísaná;

b)	v dôsledku užívania majiteľom alebo s jeho súhlasom pre tovary alebo služby, pre ktoré bola zapísaná, by mohla zavádzať verejnosť, predovšetkým pokiaľ ide o povahu, kvalitu, alebo zemepisný pôvod týchto tovarov alebo služieb.

Článok 13

Dôvody na zamietnutie alebo zrušenie, alebo neplatnosť týkajúce sa len niektorých tovarov alebo služieb

Ak existujú dôvody na zamietnutie zápisu alebo zrušenie, alebo neplatnosť ochrannej známky len v súvislosti s niektorými tovarmi alebo službami, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná alebo prihlásená, tak sa zamietnutie alebo zrušenie, alebo neplatnosť bude vzťahovať len na tieto tovary alebo služby.

Článok 14

Neplatnosť alebo zrušenie ochrannej známky a posteriori

Ak je pre ochrannú známku Spoločenstva uplatnená seniorita skoršej ochrannej známky, ktorej sa majiteľ vzdal alebo ktorá zanikla, môže byť skoršia ochranná známka vyhlásená za neplatnú alebo zrušenú a posteriori.

Článok 15

Osobitné ustanovenia o kolektívnych známkach, garančných známkach a certifikačných známkach

1. Bez toho, aby to ovplyvnilo článok 4, členské štáty, ktorých právo umožňuje zápis kolektívnych známok, garančných známok alebo certifikačných známok, môžu ustanoviť, že tieto známky nebudú zapísané alebo budú zrušené, alebo vyhlásené za neplatné na základe ďalších dôvodov, okrem dôvodov uvedených v článkoch 3 a 12, ak to funkcia týchto známok vyžaduje.

2. Odchylne od článku 3 ods. 1 písm. c) môžu členské krajiny stanoviť, že označenia alebo znaky, ktoré môžu slúžiť v obchodnom styku na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb, môžu tvoriť kolektívne, garančné alebo certifikačné známky. Takáto známka neoprávňuje jej majiteľa zakázať tretej strane používať tieto označenia alebo znaky v obchodnom styku, ak to robí v súlade s pravidlami čestného konania v priemysle alebo obchode, najmä takúto známku nemožno uplatniť voči tretej strane, ktorá je oprávnená používať zemepisný názov.

Článok 16

Oznámenie

Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 17

Zrušenie

Smernica 89/104/EHS, zmenená a doplnená rozhodnutím uvedeným v prílohe I časti A, sa zrušuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu tejto smernice do vnútroštátneho práva, ktorá je uvedená v prílohe I časti B.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 19

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 22. októbra 2008

Za Európsky parlament

predseda

H.-G. PÖTTERING

Za Radu

predseda

J.-P. JOUYET

(1) Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007, s. 44.

(2) Stanovisko Európskeho parlamentu z 19. júna 2007 (Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 76) a rozhodnutie Rady z 25. septembra 2008.

(3) Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 1.

(4) Pozri prílohu I časť A.

(5) Ú. v. ES L 11, 14.1.1994, s. 1.

PRÍLOHA I

ČASŤ A

Zrušená smernica v znení neskorších zmien a doplnení

(v zmysle článku 17)

Smernica Rady 89/104/EHS	(Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 1)
Rozhodnutie Rady 92/10/EHS	(Ú. v. ES L 6, 11.1.1992, s. 35)

ČASŤ B

Lehota na transpozíciu do vnútroštátneho práva

(v zmysle článku 17)

Smernica	Lehota na transpozíciu
89/104/EHS	31. december 1992

PRÍLOHA II

Tabuľka zhody

Smernica 89/104/EHS	Táto smernica
článok 1	článok 1
článok 2	článok 2
článok 3 ods. 1 písm. a) až d)	článok 3 ods. 1 písm. a) až d)
článok 3 ods. 1 písm. e) úvodné slová	článok 3 ods. 1 písm. e) úvodné slová
článok 3 ods. 1 písm. e) prvá zarážka	článok 3 ods. 1 písm. e) bod i)
článok 3 ods. 1 písm. e) druhá zarážka	článok 3 ods. 1 písm. e) bod ii)
článok 3 ods. 1 písm. e) tretia zarážka	článok 3 ods. 1 písm. e) bod iii)
článok 3 ods. 1 písm. f) g) a h)	článok 3 ods. 1 písm. f) g) a h)
článok 3 ods. 2, 3 a 4	článok 3 ods. 2, 3 a 4
článok 4	článok 4
článok 5	článok 5
článok 6	článok 6
článok 7	článok 7
článok 8	článok 8
článok 9	článok 9
článok 10 ods. 1	článok 10 ods. 1 prvý pododsek
článok 10 ods. 2	článok 10 ods. 1 druhý pododsek
článok 10 ods. 3	článok 10 ods. 2
článok 10 ods. 4	článok 10 ods. 3
článok 11	článok 11
článok 12 ods. 1 prvá veta	článok 12 ods. 1 prvý pododsek
článok 12 ods. 1 druhá veta	článok 12 ods. 1 druhý pododsek
článok 12 ods. 1 tretia veta	článok 12 ods. 1 tretí pododsek
článok 12 ods. 2	článok 12 ods. 2
článok 13	článok 13
článok 14	článok 14
článok 15	článok 15
článok 16 ods. 1 a 2	—
článok 16 ods. 3	článok 16
—	článok 17
—	článok 18
článok 17	článok 19
—	príloha I
—	príloha II

II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

8.11.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 299/36

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 29. októbra 2008,

ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uvedenie produktov, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu LLCotton25 (ACS-GHØØ1-3), sú z nej zložené alebo vyrobené, na trh

[oznámené pod číslom K(2008) 6204]

(Iba nemecké znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2008/837/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

keďže:

(1)	Dňa 3. marca 2005 spoločnosť Bayer CropScience AG predložila v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 príslušným orgánom Holandska žiadosť o uvedenie potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú bavlnu LLCotton25, sú z nej zložené alebo vyrobené, na trh (ďalej len „žiadosť“).

(2)

Žiadosť sa vzťahuje aj na uvedenie iných produktov, ktoré obsahujú bavlnu LLCotton25 alebo sú z nej zložené, na trh na účely rovnakého použitia ako akákoľvek iná bavlna s výnimkou kultivácie. Preto v súlade s ustanoveniami článku 5 ods. 5 a článku 17 ods. 5 nariadenia (ES) č.1829/2003 zahŕňa údaje a informácie požadované v prílohách III a IV k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (2), ako aj informácie a závery z posúdenia rizika vykonaného v súlade so zásadami stanovenými v prílohe II k smernici 2001/18/ES.

(3)

Dňa 16. apríla 2007 Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) vydal priaznivé stanovisko v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 a dospel k záveru, že je nepravdepodobné, že by uvedenie produktov, ktoré obsahujú bavlnu LLCotton25, sú z nej zložené alebo vyrobené, opísaných v uvedenej žiadosti (ďalej len „produkty“), na trh malo v súvislosti s ich plánovaným použitím nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo na životné prostredie (3). EFSA vo svojom stanovisku zvážil všetky špecifické otázky a problémy, ktoré nastolili členské štáty v rámci konzultácií s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi podľa článku 6 ods. 4 a článku 18 ods. 4 uvedeného nariadenia.

(4)

EFSA predovšetkým dospel k záveru, že z komparatívnej kompozičnej analýzy a agronomických analýz vyplýva, že bavlna LLCotton25 je v podstate rovnocenná s jej geneticky nemodifikovaným náprotivkom a v dôsledku toho nie sú potrebné ďalšie štúdie o bezpečnosti vykonané na laboratórnych zvieratách (napr. 90-dňová štúdia toxicity u potkanov).

(5)

EFSA dospel vo svojom stanovisku takisto k záveru, že plán monitorovania životného prostredia, ktorého súčasťou je všeobecný plán pozorovania predložený žiadateľom, je v súlade s plánovaným použitím uvedených produktov. V dôsledku fyzických vlastností bavlníkových semien a metód prevozu však EFSA odporučil, aby sa v rámci všeobecného pozorovania zaviedli osobitné opatrenia na aktívne monitorovanie výskytu voľne rastúceho bavlníka v oblastiach pravdepodobného šírenia tohto semena.

(6)	Plán monitorovania, ktorý žiadateľ predložil, bol upravený v súlade týmto odporúčaním EFSA.

(7)	Vzhľadom na tieto skutočnosti by sa pre tieto produkty malo udeliť povolenie.

(8)	Podľa nariadenia Komisie (ES) č. 65/2004 zo 14. januára 2004, ktoré zavádza systém vypracovania a prideľovania jednoznačných identifikátorov pre geneticky modifikované organizmy (4), by sa mal prideliť každému GMO jednoznačný identifikátor.

(9)

Na základe stanoviska EFSA sa zdá, že pre potraviny, zložky potravín a krmivo, ktoré obsahujú bavlnu LLCotton25, sú z nej zložené alebo vyrobené, nie sú potrebné žiadne iné špecifické požiadavky na označovanie než tie, ktoré sú ustanovené v článku 13 ods. 1 a článku 25 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1829/2003. Aby sa však zabezpečilo, že uvedené produkty sa budú používať v rámci rozsahu tohto povolenia stanoveného týmto rozhodnutím, malo by byť na označení krmiva, ktoré obsahuje GMO alebo je z nich zložené, a produktov iných, ako sú potraviny a krmivo, ktoré obsahujú GMO alebo sú z nich zložené, pre ktoré sa povolenie žiada, jasne uvedené, že tieto produkty sa nesmú používať na kultiváciu.

(10)

Podobne stanovisko EFSA neoprávňuje k uloženiu špecifických podmienok alebo obmedzení vzťahujúcich sa na uvedenie týchto produktov na trh a/alebo špecifických podmienok alebo obmedzení vzťahujúcich sa na ich používanie a zaobchádzanie s nimi vrátane požiadaviek na monitorovanie po ich uvedení na trh alebo špecifických podmienok ochrany osobitných ekosystémov/životného prostredia a/alebo geografických oblastí podľa článku 6 ods. 5 písm. e) a článku 18 ods. 5 písm. e) nariadenia (ES) č. 1829/2003.

(11)	Všetky relevantné informácie o povolení týchto produktov by sa v súlade s nariadením (ES) č. 1829/2003 mali zapísať do registra Spoločenstva pre geneticky modifikované potraviny a krmivá.

(12)

Článkom 4 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 z 22. septembra 2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES (5) sa ustanovujú požiadavky na označovanie výrobkov, ktoré obsahujú GMO alebo sú z nich zložené.

(13)

Toto rozhodnutie sa oznámi prostredníctvom Strediska pre biologickú bezpečnosť (Biosafety Clearing House) stranám Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite podľa článku 9 ods. 1 a článku 15 ods. 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1946/2003 z 15. júla 2003 o cezhraničnom pohybe geneticky modifikovaných organizmov (6).

(14)	Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat nevydal stanovisko v lehote stanovenej svojím predsedom, Komisia preto 30. apríla 2008 predložila Rade návrh v súlade s článkom 5 rozhodnutia Rady 1999/468/ES (7) so žiadosťou, aby Rada konala do troch mesiacov.

(15)	Rada však v rámci stanovenej časovej lehoty nekonala, a preto by teraz rozhodnutie mala prijať Komisia,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Geneticky modifikovaný organizmus a jednoznačný identifikátor

Geneticky modifikovanej bavlne (Gossypium hirsutum) LLCotton25, vymedzenej v písm. b) prílohy k tomuto rozhodnutiu, sa v súlade s nariadením (ES) č. 65/2004 prideľuje jednoznačný identifikátor ACS-GHØØ1-3.

Článok 2

Povolenie

Na účely článku 4 ods. 2 a článku 16 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1829/2003 sa v súlade s podmienkami vymedzenými v tomto rozhodnutí povoľujú tieto produkty:

a)	potraviny a zložky potravín, ktoré obsahujú bavlnu ACS-GHØØ1-3, sú z nej zložené alebo vyrobené;

b)	krmivo, ktoré obsahuje bavlnu ACS-GHØØ1-3, je z nej zložené alebo vyrobené;

c)	produkty iné ako potraviny a krmivo, ktoré obsahujú bavlnu ACS-GHØØ1-3 alebo sú z nej zložené a sú určené na rovnaké použitie ako akákoľvek iná bavlna s výnimkou kultivácie.

Článok 3

Označenie

1. Na účely požiadaviek na označovanie produktov stanovených v článku 13 ods. 1 a článku 25 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1829/2003 a v článku 4 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1830/2003 je „názov organizmu“„bavlna“.

2. Na označení produktov, ktoré obsahujú bavlnu ACS-GHØØ1-3 alebo sú z nej zložené, uvedených v článku 2 písm. b) a c), a v dokumentoch pripojených k týmto produktom je uvedené „neurčené na kultiváciu“.

Článok 4

Monitorovanie vplyvu na životné prostredie

1. Držiteľ povolenia zabezpečí zavedenie a vykonávanie plánu monitorovania vplyvu na životné prostredie podľa písm. h) prílohy.

2. Držiteľ povolenia predkladá Komisii výročné správy o vykonávaní a výsledkoch činností stanovených v pláne monitorovania.

Článok 5

Informácie uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu sa v súlade s článkom 28 nariadenia (ES) č. 1829/2003 zapíšu do registra Spoločenstva pre geneticky modifikované potraviny a krmivá.

Článok 6

Držiteľ povolenia

Držiteľom povolenia je spoločnosť Bayer Cropscience AG.

Článok 7

Platnosť

Toto rozhodnutie sa uplatňuje počas 10 rokov od dátumu jeho oznámenia.

Článok 8

Adresát

Toto rozhodnutie je určené spoločnosti Bayer CropScience AG, Alfred-Nobel-Straße 50, D-40789 Monheim am Rhein – Nemecko.

V Bruseli 29. októbra 2008

Za Komisiu

Androulla VASSILIOU

členka Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.

(2) Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1.

(3) http://www.efsa.europa.eu/EFSA/efsa_locale-1178620753816_1178620785856.htm

(4) Ú. v. EÚ L 10, 16.1.2004, s. 5.

(5) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 24.

(6) Ú. v. EÚ L 287, 5.11.2003, s. 1.

(7) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

PRÍLOHA

a) Žiadateľ a držiteľ povolenia:

Názov	:	Bayer CropScience AG
Adresa	:	Alfred-Nobel-Strasse 50, D–40789 Monheim am Rhein – Nemecko

b) Označenie a špecifikácia produktov:

1. potraviny a zložky potravín, ktoré obsahujú bavlnu ACS-GHØØ1-3, sú z nej zložené alebo vyrobené;

2. krmivo, ktoré obsahuje bavlnu ACS-GHØØ1-3, je z nej zložené alebo vyrobené;

3. produkty iné ako potraviny a krmivo, ktoré obsahujú bavlnu ACS-GHØØ1-3 alebo sú z nej zložené a sú určené na rovnaké použitie ako akákoľvek iná bavlna, s výnimkou kultivácie.

V geneticky modifikovanej bavlne ACS-GHØØ1-3, ako je opísané v žiadosti, sa prejavuje proteín PAT, vďaka ktorému je tolerantná voči herbicídu na báze glufozinátu amónneho.

c) Označenie:

1. Na účely osobitných požiadaviek na označovanie stanovených v článku 13 ods. 1 a článku 25 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1829/2003 a v článku 4 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1830/2003 „názov organizmu“ je „bavlna“.

2. Na označení produktov, ktoré obsahujú bavlnu ACS-GHØØ1-3 alebo sú z nej zložené, uvedených v článku 2 písm. b) a c) tohto rozhodnutia, a v dokumentoch priložených k týmto produktom je uvedené „neurčené na kultiváciu“.

d) Metóda detekcie:

—	Metóda PCR v reálnom čase špecifická pre jednotlivé prípady na kvantifikáciu bavlny ACS-GHØØ1-3

—	Schválená na osivách referenčným laboratóriom Spoločenstva zriadeným podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 a uverejnená na webovej stránke http://gmo-crl.jrc.it/statusofdoss.htm

—	Referenčný materiál: AOCS 0306-A a AOCS 0306-E dostupný prostredníctvom spoločnosti American Oil Chemists Society na webovej stránke http://www.aocs.org/tech/crm/bayer_cotton.cfm

e) Jednoznačný identifikátor:

ACS-GHØØ1-3

f) Informácie požadované v zmysle prílohy II ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite:

Stredisko pre biologickú bezpečnosť (Biosafety Clearing House), záznam ID: pozri [vyplní sa po oznámení]

g) Podmienky alebo obmedzenia týkajúce sa uvedenia týchto výrobkov na trh, ich používania alebo zaobchádzania s nimi:

Nevyžadujú sa.

h) Plán monitorovania:

Plán monitorovania vplyvu na životné prostredie podľa prílohy VII k smernici 2001/18/ES

[Odkaz: plán uverejnený na internete]

i) Požiadavky na monitorovanie využívania potravín určených na ľudskú spotrebu po ich uvedení na trh:

Nevyžadujú sa.

Poznámka: Je možné, že odkazy na príslušné dokumenty bude potrebné priebežne upravovať. Tieto úpravy budú verejnosti sprístupnené formou aktualizácie registra Spoločenstva pre geneticky modifikované potraviny a krmivá.

8.11.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 299/40

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 3. novembra 2008

o preventívnej vakcinácii proti nízkopatogénnej vtáčej chrípke kačíc divých v Portugalsku a o určitých opatreniach na obmedzenie presunov tejto hydiny a výrobkov z nej vyrobených

[oznámené pod číslom K(2008) 6348]

(Iba portugalské znenie je autentické)

(2008/838/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady 2005/94/ES z 20. decembra 2005 o opatreniach Spoločenstva na kontrolu vtáčej chrípky a o zrušení smernice 92/40/EHS (1), a najmä na jej článok 57 ods. 2,

keďže:

(1)	V smernici 2005/94/ES sa stanovujú určité preventívne opatrenia zamerané na kontrolu a včasné odhalenie vtáčej chrípky a na zvýšenie úrovne povedomia a pripravenosti príslušných orgánov a poľnohospodárov v súvislosti s nebezpečenstvom, ktoré táto choroba predstavuje.

(2)	Od septembra 2007 sa objavujú ohniská nízkopatogénnej vtáčej chrípky v určitých chovoch hydiny v strednej a západnej časti Portugalska, najmä v chovoch s hydinou určenou na obnovu stavov voľne žijúcej zveri.

(3)	Portugalsko prijalo opatrenia v súlade so smernicou 2005/94/ES s cieľom kontrolovať šírenie tejto choroby.

(4)

V hodnotení rizika, ktoré vykonalo Portugalsko, sa preukázalo, že chovy kačíc divých (Anas platyrhynchos) určených na obnovu stavov voľne žijúcej zveri môžu predstavovať značnú a okamžitú hrozbu rozšírenia vtáčej chrípky v Portugalsku alebo v iných členských štátoch. Portugalsko sa preto rozhodlo zaviesť núdzovú vakcináciu s cieľom zvládnuť nákazu.

(5)

V rozhodnutí Komisie 2008/285/ES (2) sa schvaľuje plán núdzovej vakcinácie predložený Portugalskom. V uvedenom rozhodnutí sa tiež stanovujú určité opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v chovoch vakcinovaných kačíc divých a v chovoch nevakcinovanej hydiny, vrátane obmedzenia presunov vakcinovaných kačíc divých, ich násadových vajec a kačíc divých vyliahnutých z takýchto vajec v súlade so schváleným plánom vakcinácie.

(6)	Portugalsko ukončilo implementáciu plánu núdzovej vakcinácie 31. júla 2008.

(7)	V súlade s článkom 8 rozhodnutia 2008/285/ES predložilo Portugalsko správu o implementácii plánu núdzovej vakcinácie a podalo správu Stálemu výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat.

(8)	Na základe údajov, ktoré Portugalsko poskytlo, sa zdá, že sa nákazu podarilo úspešne zvládnuť.

(9)

Na základe ďalšieho hodnotenia rizika sa Portugalsko domnieva, že kačice divé vysokej plemennej hodnoty sú v chovoch stále vystavené možnému riziku infekcie vtáčou chrípkou, najmä prostredníctvom možného nepriameho kontaktu s voľne žijúcimi vtákmi. Portugalsko sa preto rozhodlo vo vakcinácii proti vtáčej chrípke ako dlhodobom opatrení pokračovať, a to tak, že implementuje plán preventívnej vakcinácie v ohrozenom chove v regióne Lisboa e Vale do Tejo, Ribatejo Norte, Vila Nova da Barquinha, v ktorom sa chovajú takého kačice divé.

(10)	Portugalsko listom z 10. septembra 2008 predložilo Komisii na schválenie plán preventívnej vakcinácie.

(11)	Podľa tohto plánu preventívnej vakcinácie plánuje Portugalsko zaviesť preventívnu vakcináciu, ktorá sa má uplatňovať do 31. júla 2009.

(12)

Vo vedeckých stanoviskách Pracovnej skupiny pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat k používaniu vakcinácie na kontrolu vtáčej chrípky, ktoré v roku 2005 (3), 2007 (4) a 2008 (5) uverejnil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, sa uvádza, že núdzová a preventívna vakcinácia proti vtáčej chrípke je cenným nástrojom na doplnenie kontrolných opatrení týkajúcich sa tejto choroby.

(13)

Komisia navyše preskúmala plán preventívnej vakcinácie predložený Portugalskom a vyjadrila uspokojenie, že je v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva. Vzhľadom na epidemiologickú situáciu, pokiaľ ide o nízkopatogénnu vtáčiu chrípku v Portugalsku, typ chovu, ktorý sa má vakcinovať, a obmedzený rozsah plánu vakcinácie je vhodné tento plán preventívnej vakcinácie schváliť. Implementácia tohto plánu preventívnej vakcinácie taktiež poskytne ďalšie praktické skúsenosti a poznatky o účinnosti vakcinácie kačíc divých.

(14)

Na účely plánu preventívnej vakcinácie, ktorú má uskutočniť Portugalsko, by sa mali používať len vakcíny povolené v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (6), alebo s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (7).

(15)	Okrem toho by sa mal vykonávať dohľad a laboratórne testovanie v chovoch s vakcinovanými kačicami divými a v chovoch s nevakcinovanou hydinou, ako sa ustanovuje v pláne preventívnej vakcinácie.

(16)

Takisto je vhodné zaviesť určité obmedzenia týkajúce sa presunu vakcinovaných kačíc divých, ich násadových vajec a kačíc divých pochádzajúcich z vakcinovanej hydiny v súlade s plánom preventívnej vakcinácie. Vzhľadom na malý počet kačíc divých prítomných v chove, v ktorom sa má uskutočniť preventívna vakcinácia, ako aj z dôvodov vysledovateľnosti a logistiky by sa vakcinované vtáky nemali presúvať z tohto chovu.

(17)

V súvislosti s obchodom s hydinou určenou na obnovu stavov voľne žijúcej zveri Portugalsko prijalo dodatočné opatrenia podľa rozhodnutia Komisie 2006/605/ES zo 6. septembra 2006 o určitých ochranných opatreniach v súvislosti s obchodom s hydinou v rámci Spoločenstva určenou na obnovu zásob voľne žijúcej zveri (8).

(18)

S cieľom znížiť hospodársky dosah na príslušný chov by sa mali ustanoviť určité výnimky, pokiaľ ide o obmedzenie presunov kačíc divých pochádzajúcich z vakcinovaných kačíc divých, keďže takéto presuny nepredstavujú osobitné riziko šírenia choroby, a pod podmienkou, že sa uskutočňuje úradný dohľad a že sa dodržiavajú osobitné požiadavky na zdravie zvierat pri obchodovaní v rámci Spoločenstva.

(19)	Plán preventívnej vakcinácie by sa mal schváliť, aby sa mohol do 31. júla 2009 uskutočniť.

(20)	Rozhodnutie 2008/285/ES by sa malo zrušiť, keďže sa po 31. júli 2008 stalo zastaralým.

(21)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

1. V tomto rozhodnutí sa ustanovujú určité opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v Portugalsku pri vykonávaní preventívnej vakcinácie kačíc divých (Anas platyrhynchos) určených na obnovu stavov voľne žijúcej zveri (ďalej len „kačice divé“) v chove, ktorý je vystavený riziku nákazy vtáčou chrípkou. Tieto opatrenia zahŕňajú určité obmedzenia, pokiaľ ide o presun vakcinovaných kačíc divých, ich násadových vajec a kačíc divých pochádzajúcich z vakcinovaných kačíc divých na území Portugalska a odosielanie z Portugalska.

2. Toto rozhodnutie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ochranné opatrenia, ktoré má Portugalsko prijať v súlade so smernicou 2005/94/ES a s rozhodnutím 2006/605/ES.

Článok 2

Schválenie plánu preventívnej vakcinácie

1. Plán preventívnej vakcinácie proti nízkopatogénnej vtáčej chrípke v Portugalsku, tak ako ho Portugalsko predložilo Komisii 10. septembra 2008, ktorý sa má implementovať v chove v oblasti Lisboa e Vale do Tejo, Ribatejo Norte, Vila Nova da Barquinha do 31. júla 2009 (ďalej len „plán preventívnej vakcinácie“), sa schvaľuje.

2. Komisia uverejní plán preventívnej vakcinácie.

Článok 3

Podmienky implementácie plánu preventívnej vakcinácie

1. Portugalsko zabezpečí vakcináciu kačíc divých bivalentnou inaktivovanou heterologickou vakcínou obsahujúcou obidva podtypy vtáčej chrípky H5 a H7 v súlade s plánom preventívnej vakcinácie povoleným týmto členským štátom podľa smernice 2001/82/ES alebo nariadenia (ES) č. 726/2004.

2. Portugalsko zabezpečí vykonávanie dohľadu a laboratórne testovanie v chovoch s vakcinovanými kačicami divými a v chovoch s nevakcinovanou hydinou, ako sa ustanovuje v pláne preventívnej vakcinácie.

3. Portugalsko zabezpečí účinnú implementáciu plánu preventívnej vakcinácie.

Článok 4

Označovanie a obmedzenia týkajúce sa presunu a odosielania a likvidácie vakcinovaných kačíc divých

Príslušný orgán zabezpečí, aby sa vakcinované kačice divé v chove uvedenom v článku 2 ods. 1:

a)	označovali jednotlivo;

b)	nepresúvali do iných chovov hydiny v Portugalsku ani neodosielali do iných členských štátov.

Po reprodukčnom období sa takéto kačice humánnym spôsobom zabijú v chove uvedenom v článku 2 ods. 1 a ich kadávery sa bezpečne zlikvidujú.

Článok 5

Obmedzenia týkajúce sa presunu a odosielania násadových vajec pochádzajúcich z chovu uvedeného v článku 2 ods. 1

Príslušný orgán zabezpečí, aby sa násadové vajcia kačíc divých pochádzajúce z chovu uvedeného v článku 2 ods. 1 mohli presúvať iba do liahne na území Portugalska a aby sa nemohli odosielať do iných členských štátov.

Článok 6

Obmedzenia týkajúce sa presunu a odosielania kačíc divých pochádzajúcich z vakcinovaných kačíc divých

1. Príslušný orgán zabezpečí, že sa kačice divé pochádzajúce z vakcinovaných kačíc divých môžu presúvať iba po znáške a do chovu umiestneného v oblasti v Portugalsku v blízkosti chovu uvedeného v článku 2 ods. 1, ako sa stanovuje v pláne preventívnej vakcinácie.

2. Odchylne od odseku 1 a pod podmienkou, že kačice divé pochádzajúce z vakcinovaných kačíc divých sú staršie ako štyri mesiace, sa tieto môžu:

a)	vypustiť do voľnej prírody v Portugalsku alebo

odoslať do iných členských štátov, ak:

i)	sú výsledky dohľadu a laboratórnych testov, ako sa stanovuje v pláne preventívnej vakcinácie, priaznivé a

ii)	sú splnené podmienky na odosielanie hydiny určenej na obnovu stavov voľne žijúcej zveri stanovené v rozhodnutí 2006/605/ES.

Článok 7

Udeľovanie veterinárnych osvedčení na obchodovanie s kačicami divými pochádzajúcimi z vakcinovaných kačíc divých v rámci Spoločenstva

Portugalsko zabezpečí, aby veterinárne osvedčenia na obchodovanie s hydinou určenou na obnovu stavov voľne žijúcej zveri v rámci Spoločenstva uvedené v článku 6 ods. 2 písm. b) obsahovali túto vetu:

„Veterinárne podmienky tejto zásielky sú v súlade s rozhodnutím 2008/838/ES (9).

Článok 8

Podávanie správ

Portugalsko predloží Komisii správu o implementácii plánu preventívnej vakcinácie do jedného mesiaca odo dňa začatia uplatňovania tohto rozhodnutia a podá štvrťročné správy Stálemu výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat.

Článok 9

Zrušenie

Rozhodnutie 2008/285/ES sa zrušuje.

Článok 10

Uplatňovanie

Toto rozhodnutie sa uplatňuje do 31. júla 2009.

Článok 11

Adresáti

Toto rozhodnutie je určené Portugalskej republike.

V Bruseli 3. novembra 2008

Za Komisiu

Androulla VASSILIOU

členka Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 10, 14.1.2006, s. 16.

(2) Ú. v. EÚ L 92, 3.4.2008, s. 37.

(3) Vestník EFSA (2005) 266, s. 1, Vedecké stanovisko k vtáčej chrípke z pohľadu zdravia a dobrých životných podmienok zvierat.

(4) Vestník EFSA (2007) 489, Vedecké stanovisko k vakcinácii proti vtáčej chrípke podtypov H5 a H7 u domácej hydiny a v zajatí žijúceho vtáctva.

(5) Vestník EFSA (2008) 715, s. 1, Vedecké stanovisko k aspektom vtáčej chrípky z pohľadu zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a rizikám jej zavedenia do chovov hydiny v EÚ.

(6) Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1.

(7) Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1.

(8) Ú. v. EÚ L 246, 8.9.2006, s. 12.

(9) Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008, s. 40.“

8.11.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 299/43

ROZHODNUTIE RADY 2008/839/SVV

z 24. októbra 2008

o prechode zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 30 ods. 1 písm. a) a b), článok 31 ods. 1 písm. a) a b) a článok 34 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Schengenský informačný systém (SIS) zriadený podľa ustanovení hlavy IV dohovoru z 19. júna 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (2) („Schengenský dohovor“), a jeho ďalší vývojový stupeň SIS 1+ predstavujú zásadné dôležité nástroje uplatňovania ustanovení schengenského acquis začleneného do rámca Európskej únie.

(2)

Vývojom Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) bola poverená Komisia podľa nariadenia Rady (ES) č. 2424/2001 (3) a rozhodnutia Rady 2001/886/SVV (4). Tieto nástroje stratia účinnosť 31. decembra 2008. Toto rozhodnutie by malo uvedené nástroje dopĺňať do dňa stanoveného Radou v súlade s rozhodnutím Rady 2007/533/SVV z 12. júna 2007 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (5).

(3)

SIS II bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 z 20. decembra 2006 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (6) a rozhodnutím Rady 2007/533/SVV. Toto rozhodnutie by sa nemalo dotýkať ustanovení uvedených právnych aktov.

(4)	Určité skúšky SIS II sú ustanovené v nariadení Rady (ES) č. 189/2008 (7) a v rozhodnutí Rady 2008/173/ES (8).

(5)	Malo by sa pokračovať vo vývoji SIS II, pričom ukončiť by sa mal v rámci komplexného harmonogramu SIS II, ktorý Rada schválila 6. júna 2008.

(6)	Členské štáty a Komisia by mali pri vykonávaní komplexnej skúšky SIS II v plnej miere spolupracovať v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia. Čo najskôr po ukončení komplexnej skúšky by sa mali overiť jej výsledky podľa nariadenia (ES) č. 1987/2006 a rozhodnutia 2007/533/SVV.

(7)	Členské štáty by mali vykonať skúšku výmeny doplňujúcich informácií.

(8)

(9)

(10)	Členský štát, ktorý vydal zápis, by mal byť zodpovedný za zabezpečenie správnosti, aktuálnosti a zákonnosti údajov vložených do Schengenského informačného systému.

(11)

Za centrálny SIS II a jeho komunikačnú infraštruktúru by mala zostať zodpovedná Komisia. Táto zodpovednosť zahŕňa údržbu a pokračovanie vývoja SIS II a jeho komunikačnej infraštruktúry vrátane nepretržitej opravy chýb. Komisia by mala zabezpečiť koordináciu a podporu spoločných činností. Komisia by mala členským štátom poskytovať na úrovni centrálneho SIS II najmä potrebnú technickú a prevádzkovú podporu vrátane dostupnosti asistenčnej služby.

(12)	Členské štáty sú a mali by zostať zodpovedné za vývoj a údržbu svojich vnútroštátnych systémov (N.SIS II).

(13)	Francúzsko by malo zostať zodpovedné za technickú pomocnú jednotku SIS 1+, ako sa výslovne uvádza v Schengenskom dohovore.

(14)	Zástupcovia členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, by mali koordinovať svoj postup v rámci Rady. Pre tento organizačný postup je potrebné ustanoviť rámec.

(15)

Komisia by mala byť oprávnená zadať tretím stranám vrátane vnútroštátnych orgánov verejnej moci úlohy, ktoré sú na ňu prenesené týmto rozhodnutím, a úlohy súvisiace s plnením rozpočtu v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (9).

(16)	Na spracovanie osobných údajov Komisiou sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (10).

(17)

(18)

Keďže ciele vytvorenia predbežnej architektúry prechodu a prechod údajov z SIS 1+ do SIS II nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale a z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, konštatuje sa, že prijatie tohto opatrenia je v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, na ktorú sa odkazuje v článku 2 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(19)	Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie.

(20)	Schengenský dohovor by sa mal zmeniť a doplniť, aby umožnil začlenenie SIS 1+ do predbežnej architektúry prechodu.

(21)

Spojené kráľovstvo sa na tomto rozhodnutí zúčastňuje v súlade s článkom 5 Protokolu, ktorým sa začleňuje schengenské acquis do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, a v súlade s článkom 8 ods. 2 rozhodnutia Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (12).

(22)

Írsko sa na tomto rozhodnutí zúčastňuje v súlade s článkom 5 Protokolu, ktorým sa začleňuje schengenské acquis do rámca Európskej únie a ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, a v súlade s článkom 6 ods. 2 rozhodnutia Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (13).

(23)	Toto rozhodnutie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté pravidlá čiastočnej účasti Spojeného kráľovstva a Írska na schengenskom acquis, ako sa stanovuje v rozhodnutiach Rady 2000/365/ES a 2002/192/ES.

(24)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie rozvíja ustanovenia schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (14), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia Rady 1999/437/ES (15) o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode.

(25)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie rozvíja ustanovenia schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (16), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/149/SVV (17) o uzavretí tejto dohody v mene Európskej únie.

(26)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto rozhodnutie rozvíja ustanovenia schengenského acquis v zmysle Protokolu podpísaného medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/262/ES z 28. februára 2008 o podpise v mene Európskej únie a o predbežnom vykonávaní niektorých ustanovení tohto Protokolu (18),

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Všeobecný účel

1. Schengenský informačný systém (SIS 1+), zriadený podľa ustanovení hlavy IV Schengenského dohovoru, sa nahradí novým systémom – Schengenským informačným systémom II (SIS II), ktorého zriadenie, prevádzka a využívanie sa upravuje v rozhodnutí 2007/533/SVV.

2. V súlade s postupmi a rozdelením úloh, stanovenými v tomto rozhodnutí, SIS II vyvíja Komisia a členské štáty ako jednotný integrovaný systém, pričom sa tento systém pripraví na prevádzku.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)	„centrálny SIS II“ je technická pomocná jednotka SIS II, ktorá obsahuje databázu SIS II a jednotné národné rozhranie (NI-SIS);

b)	„C.SIS“ je technická pomocná jednotka SIS 1+, ktorá obsahuje referenčnú databázu pre SIS 1+ a jednotné národné rozhranie (N.COM);

c)	„N.SIS“ je vnútroštátny systém SIS 1+, ktorý pozostáva zo systémov vnútroštátnych údajov, ktoré komunikujú s C.SIS;

d)	„N.SIS II“ je vnútroštátny systém SIS II, ktorý pozostáva zo systémov vnútroštátnych údajov, ktoré komunikujú s centrálnym SIS II;

e)	„prevodník“ je technický nástroj, ktorý má umožňovať konzistentnú a spoľahlivú komunikáciu medzi C.SIS a centrálnym SIS II, pričom zabezpečuje funkcie ustanovené v článku 10 ods. 3;

f)	„komplexná skúška“ je skúška uvedená v článku 71 ods. 3 písm. c) rozhodnutia 2007/533/SVV;

g)	„skúška doplňujúcich informácií“ je skúška funkčnosti medzi útvarmi SIRENE.

Článok 3

Predmet a rozsah pôsobnosti

Týmto rozhodnutím sa vymedzujú úlohy a povinnosti Komisie a členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, a to so zreteľom na tieto úlohy:

a)	udržiavanie a pokračovanie vývoja SIS II;

b)	komplexná skúška SIS II;

c)	skúška doplňujúcich informácií;

d)	pokračovanie vývoja a testovania prevodníka;

e)	vytvorenie a otestovanie predbežnej architektúry prechodu;

f)	prechod z SIS 1+ na SIS II.

Článok 4

Technické zložky architektúry prechodu

V záujme zabezpečenia prechodu z SIS 1+ na SIS II sú potrebné tieto zložky:

a)	C.SIS a pripojenie k prevodníku;

b)	komunikačná Infraštruktúra pre SIS 1+, ktorá C.SIS umožňuje komunikovať s N-SIS,

N-SIS;

d)	centrálny SIS II, NI-SIS a komunikačná infraštruktúra pre SIS II, ktorá centrálnemu SIS II umožňuje komunikovať s N.SIS a prevodníkom;

N.SIS II;

f)	prevodník.

Článok 5

Hlavné povinnosti pri vývoji SIS II

1. Komisia pokračuje vo vývoji centrálneho SIS II, komunikačnej infraštruktúry a prevodníka.

2. Francúzsko v súlade s ustanoveniami Schengenského dohovoru sprístupňuje a prevádzkuje C.SIS.

3. Členské štáty pokračujú vo vývoji N.SIS II.

4. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, udržiavajú N-SIS v súlade ustanoveniami Schengenského dohovoru.

5. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, sprístupňujú a prevádzkujú komunikačnú infraštruktúru pre SIS 1+.

6. Komisia koordinuje činnosti a poskytuje potrebnú podporu pre vykonávanie úloh a povinností uvedených v odsekoch 1 až 3.

Článok 6

Pokračovanie vývoja

V súlade s postupom vymedzeným v článku 17 ods. 2 sa prijmú opatrenia potrebné na pokračovanie vývoja SIS II, ako sa uvádza v článku 5 ods. 1, a to najmä opatrenia na opravu chýb.

Článok 7

Hlavné činnosti

1. Komisia spolu s členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, vykoná komplexnú skúšku.

2. Vytvorí sa predbežná architektúra prechodu SIS a Komisia spolu s členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, vykoná jej skúšku.

3. Komisia a členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, vykonajú prechod z SIS 1+ na SIS II.

4. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú SIS 1+, vykonajú skúšku výmeny doplňujúcich informácií.

5. Komisia poskytne na úrovni centrálneho SIS II potrebnú podporu činností uvedených v odsekoch 1 až 4.

6. Činnosti uvedené v odsekoch 1 až 3 koordinuje Komisia a členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, konajúce v rámci Rady.

Článok 8

Komplexná skúška

1. Komplexná skúška sa nezačne skôr, ako Komisia vyhlási, že považuje úspešnosť skúšok uvedených v článku 1 rozhodnutia 2008/173/SVV za dostatočnú na jej začatie.

3. V prípade N.SIS II vykonajú komplexnú skúšku členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, v prípade centrálneho SIS II zasa Komisia.

4. Komplexná skúška sa vykoná podľa podrobného harmonogramu stanoveného členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, konajúcimi v rámci Rady, a to v spolupráci s Komisiou.

5. Komplexná skúška vychádza z technických špecifikácií definovaných členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, konajúcimi v rámci Rady, a to v spolupráci s Komisiou.

8. Na komplexnej skúške sa môžu zúčastniť aj členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na SIS 1+. Ich výsledky neovplyvnia celkové odsúhlasenie skúšky.

Článok 9

Skúška doplňujúcich informácií

1. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, vykonajú funkčné skúšky SIRENE.

2. Komisia počas skúšky doplňujúcich informácií sprístupní centrálny SIS II a jeho komunikačnú infraštruktúru.

3. Skúška doplňujúcich informácií sa vykoná podľa podrobného harmonogramu stanoveného členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, konajúcimi v rámci Rady.

4. Skúška doplňujúcich informácií vychádza z technických špecifikácií definovaných členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, konajúcimi v rámci Rady.

5. Výsledky skúšky vyhodnotia členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, konajúce v rámci Rady.

6. Na skúške doplňujúcich informácií sa môžu zúčastniť aj členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na SIS 1+. Ich výsledky neovplyvnia celkové odsúhlasenie skúšky.

Článok 10

Predbežná architektúra prechodu

2. Ako súčasť predbežnej architektúry prechodu SIS poskytne Komisia prevodník, centrálny SIS II a jeho komunikačnú infraštruktúru.

3. Prevodník prevádza údaje v dvoch smeroch medzi C.SIS a centrálnym SIS II a udržiava C.SIS a centrálny SIS II synchronizované.

4. Komisia otestuje komunikáciu medzi centrálnym SIS II a prevodníkom.

5. Francúzsko otestuje komunikáciu medzi C.SIS a prevodníkom.

6. Komisia a Francúzsko otestujú komunikáciu medzi centrálnym SIS II a C.SIS prostredníctvom prevodníka.

7. Francúzsko spolu s Komisiou prepojí C.SIS prostredníctvom prevodníka s centrálnym SIS II.

8. Komisia spolu s Francúzskom a ostatnými členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, otestuje predbežnú architektúru prechodu SIS ako celok v súlade s plánom skúšok, ktorý poskytne Komisia.

9. Francúzsko v prípade potreby na tento účel sprístupní údaje.

Článok 11

Prechod z SIS 1+ na SIS II

1. Na účely prechodu z C.SIS na centrálny SIS II sprístupní Francúzsko databázu SIS 1+ a Komisia zavedenie databázu SIS 1+ do centrálneho SIS II.

3. Prechod vnútroštátneho systému z SIS 1+ do SIS II pozostáva zo zadania údajov do N.SIS II, keďže N.SIS II má obsahovať dátový súbor, „vnútroštátnu kópiu“, ktorý je úplnou alebo čiastočnou kópiou databázy SIS II, a z následného prepnutia N.SIS na N.SIS II v rámci každého členského štátu. Prechod sa upraví v podrobnom harmonograme, ktorý poskytne Komisia a členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SIS 1+, konajúce v rámci Rady.

4. Komisia bude počas prechodu pomáhať pri koordinácii a podpore spoločných činností.

5. Prepnutie, ktoré sa plánuje v rámci procesu prechodu, sa vykoná po odsúhlasení uvedenom v článku 8 ods. 7.

Článok 12

Základný legislatívny rámec

Počas prechodu sa na Schengenský informačný systém naďalej vzťahujú ustanovenia hlavy IV Schengenského dohovoru.

Článok 13

Spolupráca

1. Členské štáty a Komisia v súlade so svojimi príslušnými povinnosťami spolupracujú s cieľom vykonávať všetky činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie.

2. Komisia najmä poskytne na úrovni centrálneho SIS II potrebnú podporu testovaniu a prechodu N.SIS II.

3. Členské štáty najmä poskytnú na úrovni N.SIS II potrebnú podporu testovaniu predbežnej infraštruktúry prechodu.

Článok 14

Uchovávanie záznamov v centrálnom SIS II

3. Záznamy sa môžu použiť len na účely uvedené v odseku 1, pričom sa vymažú najskôr po jednom roku a najneskôr po troch rokoch od ich vytvorenia.

4. Záznamy možno uchovávať dlhšie, ak sú potrebné na postupy monitorovania, ktoré už prebiehajú.

5. Príslušné orgány poverené kontrolou, či je vyhľadávanie zákonné alebo nie, monitorovaním zákonnosti spracovania údajov, vnútorným monitorovaním a zabezpečením riadneho fungovania centrálneho SIS II a úplnosti a bezpečnosti údajov, majú v rámci svojej právomoci a na požiadanie prístup k týmto záznamom na účel plnenia svojich úloh.

Článok 15

Náklady

1. Náklady na prechod, komplexnú skúšku, na skúšku výmeny doplňujúcich informácií, na udržiavanie a vývojové opatrenia na úrovni centrálneho SIS II alebo náklady, ktoré sa týkajú komunikačnej infraštruktúry, sa hradia zo všeobecného rozpočtu Európskej únie.

2. Náklady na prechod, testovanie, udržiavanie a vývoj vnútroštátnych systémov znáša každý príslušný členský štát.

Článok 16

Zmena a doplnenie ustanovení Schengenského dohovoru

Ustanovenia Schengenského dohovoru sa menia a dopĺňajú takto:

Vkladá sa tento článok:

„Článok 92A

dodatočný centrálny systém zložený z:

—	technickej pomocnej jednotky (centrálny SIS II), ktorá sa nachádza vo Francúzsku, a záložného centrálneho SIS II, ktorý sa nachádza v Rakúsku, ktorý obsahuje databázu SIS II a jednotné národné rozhranie (NI-SIS),

—	technického prepojenia medzi C.SIS a centrálnym SIS II prostredníctvom prevodníka, ktorý umožňuje prevod a synchronizáciu údajov medzi C.SIS a centrálnym SIS II;

b)	vnútroštátny systém (N.SIS II) pozostávajúci z vnútroštátnych systémov údajov, ktoré komunikujú s centrálnym SIS II;

c)	infraštruktúra pre komunikáciu medzi centrálnym SIS II a N.SIS II pripojenými k NI-SIS.

2. Vnútroštátnu časť uvedenú v článku 92 tohto dohovoru môže nahradiť N.SIS II, pričom členské štáty v takom prípade nemusia uchovávať vnútroštátny súbor údajov.

3. Databáza centrálneho SIS II je dostupná na účely vykonávania automatizovaných vyhľadávaní na území každého členského štátu.

4. V prípade, že niektorý z členských štátov nahradí svoju vnútroštátnu časť systémom N.SIS II, povinné funkcie technickej pomocnej jednotky voči týmto vnútroštátnym častiam uvedené v článku 92 ods. 2 a 3 sa stávajú povinnými funkciami voči centrálnemu SIS II, a to bez toho, aby boli dotknuté povinnosti uvedené v rozhodnutí 2008/839/SVV a v článku 5 ods. 1 a v článku 10 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (ES) č. 1104/2008.

V článku 119 prvom odseku sa prvá veta nahrádza takto:

3.	V článku 119 sa druhý odsek nahrádza takto: „Náklady na inštaláciu a prevádzku vnútroštátnej časti Schengenského informačného systému a na úlohy zverené vnútroštátnym systémom podľa rozhodnutia 2008/839/SVV nariadenia (ES) č. 1104/2008 znáša každý členský štát samostatne.“

Článok 17

Výbor

1. Komisii pomáha výbor zriadený článkom 67 ods. 1 rozhodnutia 2007/533/SVV.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa postup ustanovený v článku 67 rozhodnutia 2007/533/SVV.

Článok 18

Podávanie správ

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti a uplatniteľnosť

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Stráca účinnosť v deň, ktorý stanoví Rada konajúca v súlade s článkom 71 ods. 2 rozhodnutia 2007/533/SVV, a v každom prípade do 30. júna 2010.

V Luxemburgu 24. októbra 2008

Za Radu

predsedníčka

M. ALLIOT-MARIE

(1) Stanovisko z 24. septembra 2008, zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku

(2) Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.

(3) Ú. v. ES L 328, 13.12.2001, s. 4.

(4) Ú. v. ES L 328, 13.12.2001, s. 1.

(5) Ú. v. EÚ L 205, 7.8.2007, s. 63.

(6) Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 4.

(7) Ú. v. EÚ L 57, 1.3.2008, s. 1.

(8) Ú. v. EÚ L 57, 1.3.2008, s. 14.

(9) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(10) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(11) Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2004, s. 47.

(12) Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

(13) Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

(14) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(15) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

(16) Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(17) Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 50.

(18) Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 5.

(19) Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008, s. 1.

(20) Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008, s. 43.“

Obsah		I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Rady (ES) č. 1104/2008 z 24. októbra 2008 o prechode zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II)	1
		Nariadenie Komisie (ES) č. 1105/2008 zo 7. novembra 2008, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	9
		Nariadenie Komisie (ES) č. 1106/2008 zo 7. novembra 2008, ktorým sa menia a dopĺňajú reprezentatívne ceny a výška dodatočných dovozných ciel na niektoré produkty v sektore cukru stanovené nariadením (ES) č. 945/2008 na hospodársky rok 2008/2009	11
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1107/2008 zo 7. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 o hnojivách na účely prispôsobenia jeho príloh I a IV technickému pokroku ( 1 )	13
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1108/2008 zo 7. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1266/2007, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na programy monitorovania a pozorovania katarálnej horúčky – modrý jazyk a o podmienky pre výnimku zo zákazu presunu spermy z ochrannej zóny stanoveného v smernici Rady 2000/75/ES ( 1 )	17
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1109/2008 zo 6. novembra 2008, ktorým sa stýkrát mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám a subjektom spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Qaida a Talibanom	23
		SMERNICE
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (kodifikované znenie) ( 1 )	25

	III Akty prijaté podľa Zmluvy o EÚ
	AKTY PRIJATÉ PODĽA HLAVY V ZMLUVY O EÚ
*	Rozhodnutie Rady 2008/839/SVV z 24. októbra 2008 o prechode zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II)	43

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	MA	48,3
	MK	46,2
	TR	68,6
	ZZ	54,4
0707 00 05	JO	175,3
	MA	30,8
	TR	90,7
	ZZ	98,9
0709 90 70	MA	63,1
	TR	129,7
	ZZ	96,4
0805 20 10	MA	80,7
0805 20 10	ZZ	80,7
0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90	HR	24,7
	MA	85,5
	TR	79,5
	ZZ	63,2
0805 50 10	AR	82,1
	MA	103,9
	TR	91,1
	ZA	97,2
	ZZ	93,6
0806 10 10	BR	232,5
	TR	133,5
	US	246,0
	ZA	197,4
	ZZ	202,4
0808 10 80	AL	32,1
	AR	75,0
	CA	96,3
	CL	64,2
	MK	37,6
	NZ	104,3
	US	162,4
	ZA	87,6
	ZZ	82,4
0808 20 50	CN	44,4
	TR	124,9
	ZZ	84,7

(EUR)
Číselný znak KN	Výška reprezentatívnej ceny na 100 kg netto daného produktu	Výška dodatočného cla na 100 kg netto daného produktu
1701 11 10 (1)	24,58	4,01
1701 11 90 (1)	24,58	9,24
1701 12 10 (1)	24,58	3,82
1701 12 90 (1)	24,58	8,81
1701 91 00 (2)	25,74	12,39
1701 99 10 (2)	25,74	7,84
1701 99 90 (2)	25,74	7,84
1702 90 95 (3)	0,26	0,39

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 299

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 51 8. novembra 2008

	II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné
	ROZHODNUTIA
	Konferencia predstaviteľov vlád členských štátov
	2008/836
*	Rozhodnutie zástupcov vlád členských štátov z 29. októbra 2008 o nakladaní s dokumentmi misií civilného krízového riadenia a vojenských operácií EÚ	34
	Komisia
	2008/837/ES
*	Rozhodnutie Komisie z 29. októbra 2008, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uvedenie produktov, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu LLCotton25 (ACS-GHØØ1-3), sú z nej zložené alebo vyrobené, na trh [oznámené pod číslom K(2008) 6204] ( 1 )	36
	2008/838/ES
*	Rozhodnutie Komisie z 3. novembra 2008 o preventívnej vakcinácii proti nízkopatogénnej vtáčej chrípke kačíc divých v Portugalsku a o určitých opatreniach na obmedzenie presunov tejto hydiny a výrobkov z nej vyrobených [oznámené pod číslom K(2008) 6348]	40

		Korigendá
	*	Korigendum k nariadeniu Komisie (ES) č. 1379/2007 z 26. novembra 2007, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy IA, IB, VII a VIII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu s cieľom zohľadniť technický pokrok a zmeny odsúhlasené v rámci Bazilejského dohovoru (Ú. v. EÚ L 309, 27.11.2007)	50


	*	Poznámka pre čitateľa (pozri vnútornú stranu zadnej obálky)	s3