Úradný vestník C 43/2012

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/1

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Priemyselné zmeny zamerané na rozvoj udržateľných energeticky náročných priemyselných odvetví, ktorými sa má dosiahnuť cieľ účinného využívania zdrojov stanovený v stratégii Európa 2020“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 43/01

Spravodajca: Edgardo Maria IOZIA

Pomocný spravodajca: Dirk JARRÉ

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Priemyselné zmeny zamerané na rozvoj udržateľných energeticky náročných priemyselných odvetví, ktorými sa má dosiahnuť cieľ účinného využívania zdrojov stanovený v stratégii Európa 2020“.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 17. novembra 2011. Spravodajcom bol pán Iozia a pomocným spravodajcom pán Jarré.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza z 8. decembra 2011) prijal 143 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 7 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania EHSV

1.1 EHSV sa nazdáva, že Európa bude schopná čeliť rastúcej konkurencii rýchle sa rozvíjajúcich ekonomík len za predpokladu, že zavedie vysoko inovatívne systémy a technologické, environmentálne a výrobné normy, ktoré sa budú sprísňovať v súlade s technologickým vývojom. Pracovné sily by mali byť chránené pred vplyvom zmien prostredníctvom riadneho a včasného školenia. Politické opatrenia EÚ by mali podporovať takýto vývoj.

1.2 Produkty energeticky náročných priemyselných odvetví sú základom hodnotových reťazcov všetkých výrobných odvetví, v ktorých je sústredená veľká časť pracovných miest EÚ. Stabilita, aktuálnosť, kvalita a bezpečnosť zásobovania týchto odvetví je zárukou ich konkurencieschopnosti na svetovom trhu, ako aj zárukou vysoko kvalifikovaných pracovných miest v EÚ.

1.3 Treba vytvoriť primeraný európsky rámec, ktorý sa bude zaoberať spoločnými potrebami energeticky náročných priemyselných odvetví a ktorého hlavným cieľom bude posilniť a udržať konkurencieschopnosť v Európe v kontexte hospodárskej, sociálnej a environmentálnej udržateľnosti. Príslušné odvetvia sú rovnako dôležité a vzájomne od seba závisia.

1.4 Okrem toho EHSV vzhľadom na súčasnú ťažkú hospodársku situáciu odporúča, aby sa ešte viac investovalo do výskumu, rozvoja, aplikácie, vzdelávania a vedeckých činností, ktoré sa týkajú priemyslu. Tieto investície by sa mali v budúcom rámcovom programe dostatočne podporovať a mali by prinajmenšom umožniť výmenu skúseností a výsledkov na európskej úrovni. Európske a národné programy by sa mali viac venovať výskumu a inováciám v oblasti energetickej účinnosti (1).

1.5 EHSV sa domnieva, že musí existovať integrovaná priemyselná politika, ktorá by mala neustále pod kontrolou externé premenné a umožnila európskym podnikom súťažiť so svetovými konkurentmi za rovnakých podmienok a na základe reciprocity. Aby sa zabezpečila dostatočná konkurencieschopnosť, musia sa definovať spoločné priemyselné a fiškálne politiky a strategické možnosti, ktoré by sa vzťahovali na európsky priemysel ako celok.

1.6 Európa nemôže ďalej riadiť svoje hospodárstvo nastoľovaním čoraz prísnejších obmedzení, ak zároveň nepodnikne potrebné opatrenia na prijímanie stabilných a strategických spoločných rozhodnutí v riadení s cieľom brániť svoj hospodársky a sociálny model a zabezpečiť optimálne výsledky vrátane ochrany životného prostredia.

1.7 EHSV je pevne presvedčený, že EÚ musí vynaložiť všetko úsilie na vytvorenie pružných systémov, aby sa dosiahli ciele, ktoré sa ukážu byť potrebné. Tieto systémy by mali zohľadniť osobitný charakter základného priemyslu.

1.8 EHSV sa zamýšľa nad tým, či by aj dovozcovia nemali podliehať opatreniam podobným systému obchodovania s emisnými kvótami. Zabezpečenie účinného globálneho systému prostredníctvom prísnej a vynútiteľnej dohody by bolo prvoradým cieľom. Pri neexistencii takejto dohody a so zreteľom na dosiahnutie cieľov, ktoré si EÚ sama stanovila, by pre tovar a služby poskytované na trhu na jej území, ako aj pre tovar a služby, ktoré sa vyvážajú, mali platiť rovnaké podmienky (t. j. rovnaké posudzovanie a podmienky).

1.9 EHSV rázne odporúča, aby sa zvážila možnosť zachovať systém bezplatného udeľovania emisných certifikátov podnikom, ktoré už dosiahli úroveň výnimočnosti a blížia sa k fyzickým a termodynamickým hraniciam svojich špecifických technológií. Postup dražby emisných povolení, ktorý sa má začať používať v roku 2013, je určite dobrý, ale len vtedy, ak bude prijatý aj v ostatných častiach sveta. EÚ má v úmysle sprístupniť obchodovanie aj pre subjekty z tretích krajín s cieľom vybudovať svetový trh na obchodovanie s emisným kvótami.

1.10 V prípade energeticky náročných priemyselných odvetví by systém obchodovania s emisnými kvótami mohol spôsobiť príslušnému odvetviu nevyčísliteľné škody, ak by sa neriadil veľmi opatrne. Presun emisií oxidu uhličitého nie je niečo, čo by sa malo spájať len s budúcnosťou. Dochádza k nemu najmenej posledných 10 rokov, odkedy sa investície presmerovávajú z Európy do iných krajín, ako sú USA, Čína, India, Brazília atď. Bolo by mimoriadne užitočné dôkladne tento jav preskúmať.

1.11 Treba opätovne využívať energiu obsiahnutú v surovinách a podporovať recyklovanie všade, kde je to možné. Sklo, železo, oceľ a hliník môžu mať výrazný prínos. Európa svoje vzácne suroviny vyváža. Namiesto toho by sa však malo podporovať ich opätovné využívanie v rámci EÚ a mala by sa šetriť energia obsiahnutá v rôznych surovinách (2).

1.12 Energeticky náročné priemyselné odvetvia by sa mali podnecovať k dlhodobým investíciám, aj prostredníctvom združovania, do odvetvia energetiky (najmä do obnoviteľných zdrojov energie) a malo by sa im umožniť nakupovať energiu prostredníctvom dlhodobých zmlúv za pevné ceny.

1.13 EHSV sa domnieva, že stabilný, účinný a trvalý regulačný rámec je mimoriadne dôležitý. Ekonomický cyklus investícií do energeticky náročných priemyselných odvetví trvá sedem až dvadsať rokov (napríklad v prípade vysokých pecí) a existuje dôvod, prečo sa do integrovaného oceliarskeho cyklu viac ako tridsať rokov investovalo menej, než by sa dalo očakávať.

1.14 Doposiaľ prijímané politické opatrenia sa vo všeobecnosti zameriavali skôr na ukladanie sankcií za previnenia, než na odmeňovanie zodpovedného správania a investovania. Tento prístup sa musí zmeniť a prostredníctvom daňových stimulov sa musia podporovať činnosti tých podnikov, ktoré preukázali, že dosiahli výrazné výsledky v oblasti energetickej účinnosti.

1.15 Treba zdôrazniť významné výsledky, ktoré energeticky náročné priemyselné odvetvia už dosiahli tesne pred tým, než bol zavedený systém obchodovania s emisnými kvótami. Tieto odvetvia predvídali nové potreby a zmeny našej doby a nie je dôvod na to, aby boli v dôsledku toho prísne penalizované a riskovali stratu milióna vysoko stabilných a kvalifikovaných pracovných miest (priamych i nepriamych).

1.16 Určite sa musí podporovať rozširovanie osvedčených postupov medzi krajinami a odvetviami, ako aj nové pilotné a vzorové projekty.

1.17 Ukázalo sa, že opatrenia zamerané na verejnú podporu výskumu a inovácií a príslušných špecifických programov sú mimoriadne dôležité. EHSV vyzýva Európsku komisiu, Radu a Parlament, aby tieto programy zamerané na energetickú účinnosť a diverzifikáciu posilnili a natrvalo zaradili do rozvojových iniciatív.

1.18 Malé a stredné podniky (MSP) môžu výrazne prispieť k dosiahnutiu cieľov prostredníctvom osobitných programov, ktoré sú im prispôsobené. Podniky s vysokou spotrebou energie sa nachádzajú vo všetkých odvetviach trhu. Náklady na dosiahnutie vysokej úrovne energetickej účinnosti sú však nepriamo úmerné veľkosti podniku. Práve MSP môžu v skutočnosti dosiahnuť najlepšie celkové výsledky a treba na ne zamerať intenzívne úsilie a zdroje.

2. Úvod

2.1 Energeticky náročné priemyselné odvetvia sú základným kameňom všetkých európskych výrobných hodnotových reťazcov, keďže poskytujú základný materiál na výrobu priemyselného tovaru. Tieto odvetvia majú významnú úlohu v rozvoji hospodárstva s nízkymi emisiami CO2.

2.2 Zavedenie predpisov, ktorých cieľom je 20 % zníženie spotreby, je výzvou na vývoj novej generácie výrobkov energeticky náročných priemyselných odvetví. Na otvorenie trhu novým energeticky úsporným výrobkom je potrebné množstvo opatrení a stimulov.

2.3 Odvetvie priemyselnej výroby, ktoré prispieva 17,6 % k európskemu HDP, predstavuje 27 % konečného dopytu po energii v EÚ. Veľké priemyselné odvetvia vyrábajúce základné materiály (napr. chemické a petrochemické výrobky (18 %), železo a oceľ (26 %) a cement (25 %)) sú energeticky náročné a spotrebúvajú 70 % celkovej energie v priemysle.

2.4 Myšlienka zníženia nákladov v záujme zachovania a prípadného zvýšenia konkurencieschopnosti viedla mnoho odvetví, najmä energeticky náročných, k tomu, aby zlepšili svoju energetickú účinnosť, čo znamená, že ich ekonomický potenciál v roku 2020 bude nižší ako v iných odvetviach.

Tabuľka 1

Predpokladaný vývoj a potenciál úspor energie v roku 2020 (3)

	2020 (PRIMES 2007) [Mtoe]	2020 (PRIMES 2009 EE) [Mtoe]	Očakávaný pokrok v roku 2020 bez ďalšej činnosti [%]	2020 Ekonomický potenciál [%]	2020 Technický potenciál [%]
	1	2	3 [=(2-1)/1 (4)100]	4	5
Hrubá domáca spotreba mínus spotreba na neenergetické účely	1 842	1 678	–9 %	– 20 % (cieľ EÚ)	nie je k dispozícii
Konečná spotreba energie:	1 348	1 214	–10 %	–19 %	–25 %
Priemysel	368	327	–11 %	–13 %	–16 %
Doprava	439	395	–10 %	–21 %	–28 %
Bývanie	336	310	–8 %	–24 %	–32 %
Terciárny sektor	205	181	–12 %	–17 %	–25 %
Transformácia, prenos a distribúcia energie	494	464	–6 %	–35 %	nie je k dispozícii
Zdroje: PRIMES pre stĺpce 1, 2 a 3 a Fraunhofer inštitút pre stĺpce 4 a 5.

2.5 Nie všetky možnosti však už boli riadne využité, najmä pokiaľ ide o malé priemyselné odvetvia a dokonca aj niektoré odvetvia strednej veľkosti (5).

3. Súčasný technologický stav v rôznych energeticky náročných priemyselných odvetviach

V energeticky náročných priemyselných odvetviach sa skúmajú a vyrábajú produkty a technológie, ktoré sú potrebné na riešenie zmeny klímy a iných celosvetových problémov. Kľúčovým predpokladom na zlepšenie energetickej účinnosti a efektívnosti využívania zdrojov je aktívna priemyselná politika a inovácie. Výskum a vývoj sa musí viac zamerať na technologické a organizačné riešenia z hľadiska energetickej účinnosti a efektívnosti využívania zdrojov. Okrem toho spoločnosti spolu so zamestnancami a ich zástupcami musia podniknúť kroky na zlepšenie energetickej účinnosti a efektívnosti využívania zdrojov so zameraním na zavedenie inovácií do produktov a postupov.

Nasleduje prehľad hlavných energeticky náročných priemyselných odvetví.

3.1 Chemický a petrochemický priemysel

3.1.1 Chemický priemysel zamestnáva 1 205 000 pracovníkov v 29 000 podnikoch, pričom hodnota jeho produkcie je 449 mld. EUR (2009, Eurostat) a obrat je takmer dvojnásobný, čo zodpovedá 1,15 % HDP EÚ. Iba 8 % ropy sa v chemickom priemysle používa ako palivo, väčšina sa spracúva. Spotreba energie spracovateľského odvetvia predstavuje 18 % v rámci priemyselných odvetví.

3.1.2 Chemický priemysel premieňa suroviny na produkty pre iné priemyselné odvetvia a spotrebiteľov. Základné suroviny sa delia na organické a anorganické. Medzi anorganické suroviny patrí vzduch, voda a nerastné suroviny. Fosílne palivá a biomasa patria medzi organické suroviny.

3.1.3 Asi 85 % chemických látok sa vyrába z približne 20 jednoduchých chemických látok nazývaných základné chemické látky. Základné chemické látky sa vyrábajú najmä z 10 surovín a ďalej sa spracúvajú na asi 300 medziproduktov. Základné chemické látky a medziprodukty sa označujú ako veľkoobjemové chemické látky. Asi 30 000 spotrebiteľských produktov sa vyrába z medziproduktov. Tieto chemické látky tvoria: 12 % ceny auta (sedadlá, hadice a pásy, airbagy), 10 % ceny domu (izolačné potrubie a elektrické rozvody), 10 % ceny produktov každodennej spotreby v priemernej domácnosti (potraviny, oblečenie, topánky, lieky, produkty osobnej starostlivosti atď.).

3.1.4 Uhlie, ropa a zemný plyn sú základnými surovinami na výrobu väčšiny veľkoobjemových chemických látok. V každej fáze sa pridáva určitá hodnota: relatívna hodnota surovej ropy: 1; paliva: 2; typického petrochemického produktu: 10; typického spotrebiteľského produktu: 50.

3.1.5 Fosílne palivá sú tiež dôležitým zdrojom energie: ropa (asi 40 %), uhlie (asi 26 %) a zemný plyn (asi 21 %).

3.1.6 Chemický priemysel používa obrovské množstvo energie. Asi 8 % z celkového dopytu po surovej rope sa využíva ako surovina, zvyšok sa používa na výrobu paliva hlavne pre dopravu.

3.2 Priemysel neželezných kovov

3.2.1 Priemysel neželezných kovov je veľmi rozmanitý a zahŕňa výrobu rôznych kovov, ako sú hliník, olovo, zinok, meď, horčík, nikel, kremík a mnoho ďalších. Celkovo priemysel priamo zamestnáva asi 400 000 pracovníkov (Eurometaux, júl 2011). Jeho najväčším a najdôležitejším pododvetvím je výroba hliníka, v ktorej bolo v roku 2010 zamestnaných celkovo 240 000 pracovníkov a jej obrat predstavoval 25 mld. EUR. Výroba bauxitu dosiahla 2,3 milióna ton, výroba oxidu hlinitého 5,9 milióna ton, zatiaľ čo celková výroba hliníka (primárna výroba a recyklácia) dosiahla 6 miliónov ton (270 podnikov). Európska komisia stanovila ako referenčnú hodnotu 1 514 kg ekvivalentu CO2 na tonu hliníka z primárnej výroby.

3.2.2 Viaceré analýzy ukázali, že suroviny a energia sú najdôležitejšími faktormi konkurencieschopnosti priemyslu neželezných kovov EÚ. V závislosti od pododvetvia predstavujú náklady na energiu a suroviny asi 50 % až 90 % celkových nákladov na výrobu ušľachtilých kovov. Ceny surovín sa pohybujú od 30 % do 85 % celkových nákladov, ceny energie od 2 % do 37 % celkových nákladov. Pokiaľ ide o suroviny, pri výrobe kovov v EÚ je recyklácia šrotu rovnako dôležitá ako používanie rúd a koncentrátov.

3.2.3 Pokiaľ ide o závislosť od dovozu, v roku 2005 sa v európskom kovopriemysle bauxit, horčík, kremík a medené koncentráty považovali za najcitlivejšie suroviny (napr. 50 % svetového vývozu koksu pochádza z Číny a 40 % svetového vývozu medených koncentrátov z Čile).

3.2.4 Podľa informácií z odvetvia sú ohrozené dodávky hliníkového a medeného šrotu, surovej medi, koncentrátov zinku a olova a z dlhodobejšieho hľadiska dodávky hliníkového a medeného šrotu, medených koncentrátov a surovej medi.

3.2.5 Odvetvie neželezných kovov je energeticky vysoko náročné. To platí najmä pre producentov hliníka, olova a zinku, ktorí patria medzi veľkých spotrebiteľov elektrickej energie.

3.2.6 Značná časť spotreby neželezných kovov v EÚ sa už zabezpečuje dovozom a ak sa nenájde riešenie, tento podiel sa ešte zvýši, pretože európski producenti neželezných kovov ukončia činnosť. To povedie k presunu emisií uhlíka.

3.3 Železiarsky a oceliarsky priemysel

3.3.1 Európsky železiarsky a oceliarsky priemysel priamo zamestnáva 360 000 pracovníkov a v roku 2010 dosiahol obrat vo výške 190 miliárd EUR. Jeho celková spotreba energie je 3 700 GJ, čo je asi 25 % spotreby energie spracovateľského priemyslu: celkový objem emisií CO2 dosahuje výšku približne 350 miliónov ton, čo zodpovedá 4 percentám všetkých emisií v EÚ.

3.3.2 Existujú dva hlavné postupy pri výrobe ocele. Prvým je tzv. integrovaná metóda, ktorá je založená na výrobe železa zo železnej rudy (hoci i pri tomto postupe pochádza v priemere 14 % výroby zo šrotu). Druhou je „recyklačná metóda“, pri ktorej sa ako hlavná surovina obsahujúca železo používa železný šrot tavený v elektrickej oblúkovej peci.

3.3.3 V oboch prípadoch spotreba energie súvisí s palivom (väčšinou s uhlím a koksom) a elektrinou. Pri recyklačnej metóde je oveľa menšia spotreba energie (asi 80 %). Pri integrovanej metóde sa využívajú koksárenské pece, spekacie zariadenia, vysoké pece a kyslíkové konvertory.

3.3.4 Súčasná energetická spotreba pri integrovanej metóde sa odhaduje na 17 až 23 GJ na tonu produktu valcovaného za tepla [1][SET_Plan_Workshop_2010]. Nižšia hodnota sa v Európe považuje za dobrú referenčnú hodnotu pre integrovaný závod. Hodnota 21 GJ/t sa považuje za priemernú hodnotu v rámci EÚ 27.

3.3.5 Časť prudkého poklesu (asi o 50 %) spotreby energie v európskom priemysle za posledných 40 rokov možno pripísať zvýšenému využívaniu recyklačnej metódy na úkor integrovanej metódy (tento podiel vzrástol z 20 % v 70. rokoch minulého storočia na približne 40 % v súčasnosti).

3.3.6 Prípadný prechod na recykláciu je však obmedzený dostupnosťou šrotu a jeho kvalitou. V Európe pripadá asi 80 % emisií CO2 spojených s integrovanou metódou na odpadové plyny. Tieto odpadové plyny sa vo veľkej miere využívajú v tom istom odvetví na výrobu asi 80 % jeho potreby elektrickej energie [EUROFER_2009a].

3.3.7 V roku 2008 sa v EÚ vyrobilo 198 miliónov ton surovej ocele, čo predstavuje 14,9 % celkovej svetovej produkcie (1 327 miliónov ton surovej ocele) [WorldSteel_2009]. Desať rokov predtým bol pri mierne nižšej výrobe (191 miliónov ton surovej ocele) podiel tých istých európskych krajín 24,6 %.

3.4 Keramický priemysel

3.4.1 Keramický priemysel priamo zamestnáva 300 000 pracovníkov a pokrýva širokú paletu produktov, od tehál a škridiel, keramických rúr, obkladačiek a dlaždíc, cez sanitárny tovar, stolový riad a ozdobné predmety, až po brúsny materiál, žiaruvzdorné výrobky a technickú keramiku (6).

3.4.2 Tieto výrobky nachádzajú svoje uplatnenie v stavebníctve, pri procesoch pri vysokej teplote, v automobilovom priemysle, energetike, životnom prostredí, spotrebnom tovare, v baníctve, lodiarstve, obrane, leteckom priemysle, zdravotníckych zariadeniach atď. Keramické odvetvie sa vyznačuje svojou závislosťou tak od domácich, ako aj dovážaných surovín.

3.4.3 Podniky pôsobiace v európskom keramickom priemysle sú zväčša MSP, ktoré predstavujú asi 10 % prevádzok zahrnutých do európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami, avšak menej než 1 % emisií.

3.5 Cement

3.5.1 Európsky cementárenský priemysel v roku 2010 priamo zamestnával 48 000 pracovníkov a s produkciou 250 miliónov ton dosiahol obrat 95 miliárd EUR. Príslušná spotreba energie dosahovala 110 kWh/t: celkové emisie CO2 zodpovedali 3 % všetkých emisií v EÚ.

3.5.2 Cement je základný materiál v stavebníctve, ako aj v pozemnom a vodnom staviteľstve. Výroba v cementárenskom priemysle priamo súvisí so všeobecným stavom v stavebníctve a verne odráža celkovú hospodársku situáciu.

3.5.3 Technológia výroby cementu v Európskej únii je vo veľkej miere založená na modernej, tzv. suchej metóde výroby. Táto technológia sa vyznačuje asi o 50 % nižšou spotrebou energie než technológia pálenia slinku v peciach pri tzv. mokrej metóde.

3.5.4 V roku 2009 sa v 27 krajinách EÚ vyrobilo približne 250 miliónov ton cementu, čo tvorilo 8,6 % svetovej produkcie, ktorá dosiahla objem 3 miliardy ton (7). Najväčší podiel na svetovej výrobe (75 %) pripadá na Áziu, pričom Čína samotná vyrába približne polovicu vyrobeného cementu (54,2 %). Z týchto údajov vyplýva, že veľká časť svetovej produkcie cementu pripadá na krajiny, ktoré nedodržiavajú ustanovenia Kjótskeho protokolu.

3.5.5 Hlavnými črtami európskeho cementárenského priemyslu sú: veľká náročnosť na kapitál – 150 miliónov EUR na milión ton výrobnej kapacity; veľká spotreba energie: 60 – 130 kg ropy alebo jej ekvivalentu a k tomu 90 – 130 kWh elektrickej energie na vyrobenú tonu.

3.5.6 Ďalším dôležitým znakom európskeho cementárenského odvetvia je existencia regionálnych trhov s cementom v okruhu do 200 míľ.

3.5.7 Cementárenský priemysel je jedným z najväčších producentov emisií oxidu uhličitého. Jeho emisie CO2 tvoria asi 5 % celosvetových emisií vzniknutých v dôsledku ľudskej činnosti (8). Hlavným zdrojom emisií CO2 v cementárenskom priemysle je proces dekarbonizácie surovín a spaľovanie palív.

3.5.8 Odhaduje sa, že emisie z procesu dekarbonizácie tvoria asi 50 % a emisie zo spaľovania palív asi ďalších 40 % z celkových emisií z cementární. Emisie CO2 z týchto dvoch procesov sa nazývajú priame emisie. Zdrojmi nepriamych emisií (asi 10 % emisií z cementární) sú dopravné prostriedky a výroba elektrickej energie využívanej v cementárni (9).

3.5.9 Rozvoj cementárenského sektora v EÚ vo veľkej miere závisí od politiky a rozhodnutí EÚ týkajúcich sa emisií CO2 a iných znečisťujúcich látok.

3.5.10 V cementárenskom priemysle sa systém obchodovania s emisnými kvótami uplatňuje pri výrobe cementu (slinku) v rotačných peciach s kapacitou vyše 500 ton denne. Podľa údajov za posledné roky (10) boli emisie z cementárenského priemyslu nižšie, než sa predpokladalo. Vysoké ceny emisných certifikátov CO2 môžu byť atraktívnejšie než výroba väčšieho množstva cementu. Systém obchodovania s emisnými kvótami je navrhnutý tak, že by mohol obmedzovať výrobu. Preto by mala plánom na prideľovanie emisných kvót CO2 predchádzať analýza, na základe ktorej bude možné vytýčiť trvalo udržateľné ciele, zabrániť narušeniam trhu, ako aj motivovať podnikateľov, aby zlepšili energetickú účinnosť, a súčasne zredukovali emisie CO2.

3.6 Sklársky priemysel

3.6.1 Európsky sklársky priemysel priamo zamestnáva 200 000 pracovníkov v 1 300 výrobných a spracovateľských podnikoch, ktorých výroba v roku 2010 dosiahla 34 miliónov ton (30 % celosvetovej výroby). Recyklácia jednej tony skla zabráni emitovaniu 670 kg CO2. Emisie CO2 dosahujú ročne výšku 25 miliónov ton.

3.6.2 Sklo sa skladá hlavne zo sklotvorných zložiek, ako je kremeň (vysokohodnotný piesok), alkalické látky, ktoré menia pevné skupenstvo kremenného piesku na tekuté (hlavne sóda a potaš), stabilizujúce látky na zníženie zvetrávania skla (oxid vápenatý, oxid horečnatý a oxid hlinitý), niektoré číridlá a malé množstvá ďalších prímesí, ktoré dodávajú jednotlivým druhom skla rôzne vlastnosti.

3.6.3 Najrozšírenejšia klasifikácia druhov skla vychádza z chemického zloženia, podľa ktorého sa sklo delí na štyri hlavné skupiny: sodno-vápenaté sklo, olovnatý krištáľ a krištáľ, borokremičité sklo a špeciálne sklá.

3.6.4 „Obalové sklo“ je najväčším pododvetvím sklárskeho priemyslu v EÚ a tvorí viac než 60 % celkovej výroby skla. Jeho produkty sú sklenené nádoby (fľaše a sklenené nádoby). Obalové sklo sa vyrába vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Írska a Luxemburska. EÚ je so svojimi približne 140 sklárňami najväčším producentom obalového skla na svete.

3.6.5 Ploché sklo, ktoré predstavuje asi 22 % celkovej výroby skla, je druhým najväčším odvetvím sklárskeho priemyslu v EÚ. Zahŕňa výrobu plaveného skla a valcovaného skla. V EÚ pôsobí päť výrobcov plaveného skla a päť výrobcov valcovaného skla. Celkové emisie CO2, ktoré produkuje odvetvie plochého skla, dosahovali v roku 2008 asi 7 miliónov ton, z ktorých asi 6,5 miliónov ton pripadalo na výrobu plaveného skla a asi 0,5 milióna ton na výrobu valcovaného skla (zdroj: CITL).

3.6.6 Nekonečné sklenené vlákna (CFGF) sa vyrábajú a dodávajú v rôznych formách: ako pramence, rohože, sklenená striž, textilná priadza, tkaniny a mleté vlákna. Ich hlavným konečným využitím (približne 75 %) je vystužovanie kompozitných materiálov, najmä živíc tvrdených za tepla, ale aj termoplastov. Hlavným trhom pre kompozitné materiály je stavebníctvo, automobilový priemysel a odvetvie dopravy (50 %), ale tiež energetický a elektronický priemysel.

3.6.7 Niekoľko údajov o uhlíkovej stope:

—	priemerná produkcia: 870 000 ton CFGF za rok

—	priemerné priame emisie CO2: 640 000 ton

—	priemer CO2 na tonu: 735 kg CO2 na tonu CFGF

3.6.8 Odvetvie špeciálneho skla tvorí asi 6 % produkcie sklárskeho priemyslu a pokiaľ ide o tonáž, je štvrtým najväčším odvetvím. Jeho hlavnými výrobkami sú: sklo pre televízory a monitory, sklo osvetľovacích telies (žiarivkové trubice a žiarovky), optické sklo, laboratórne a technické sklo, borokremičité sklo a sklokeramika (kuchynský riad a žiaruvzdorné predmety do domácnosti), sklo pre elektronický priemysel (LCD panely).

3.6.9 Odvetvie skla pre domácnosti je jedným z najmenších v sklárskom priemysle. Jeho podiel na celkovej produkcii sú asi 4 %. Toto odvetvie zahŕňa výrobu stolového riadu, riadov na varenie a dekoratívnych predmetov, okrem iného pohárov, šálok, misiek, tanierov, riadu, váz a ozdôb.

4. Všeobecný prehľad emisií CO2 v roku 2010 v Európe

4.1 Systém EÚ obchodovania s emisnými kvótami stanovuje emisný limit pre približne 12 600 zariadení, vrátane elektrární, závodov a rafinérií. Tento systém sa týka približne 40 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ. Na základe údajov o priemyselnej produkcii analytici odhadujú, že v roku 2010 sa zvýšili emisie o 3,2 % oproti poklesu takmer o 11,3 % v roku 2009 (Barclays Capital, Nomisma Energia, IdeaCarbon).

4.2 Podľa Európskej environmentálnej agentúry dosiahli celkové emisie skleníkových plynov v EÚ v roku 2009 objem približne 4,6 miliárd ton. Ak by boli narástli rovnako ako emisie CO2 z priemyslu v minulom roku, znamenalo by to, že EÚ by prekročila svoj cieľ 4,5 miliardy ton skleníkových plynov v roku 2020 o približne 300 miliónov ton. Úradníci EÚ zodpovední za politiku v oblasti klímy predpovedajú, že EÚ bude pod touto cieľovou hodnotou, pokiaľ splní ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a účinnosti.

4.3 CO2

Množstvo emisií, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami (EÚ ETS), v roku 2010 narástlo, keď sa zvýšil dopyt po energii a celková priemyselná výroba, čo znamená, že podniky spálili viac fosílnych palív pri výrobe elektriny a tepla (Sikorski).

Navyše, vyššie ceny plynu prinútili elektrárne k tomu, aby spaľovali viac uhlia, pri čom sa uvoľňuje väčšie množstvo oxidu uhličitého.

5. Pripomienky Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

5.1 Hodnotový reťazec závisí od dostupnosti a kvality surovín. Základné priemyselné odvetvia v Európe dodávajú suroviny najvyššej kvality. Európsky spracovateľský priemysel má prospech z tejto vysokej kvality a neustálej inovácie vyplývajúcej z výskumnej práce. Napríklad v oceliarskom priemysle závisí 70 % kvality od druhu odlievania. Táto kvalita by sa mala udržať a pokiaľ možno zvýšiť.

5.2 Bez silného, konkurencieschopného a inovatívneho priemyslu nebude Európa schopná dosiahnuť ani jeden z cieľov trvalej udržateľnosti, akým je napr. cieľ týkajúci sa emisií CO2, ktorý stanovila Komisia.

5.3 Systém EÚ ETS je systémom obchodovania s emisnými kvótami a stanovovania ich stropov, ktorý bol prijatý ako dôležitý nástroj na dosiahnutie cieľa, ktorý si EÚ sama vytýčila, a tým je zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020 minimálne o 20 % oproti roku 1990 a o 30 % v prípade, že sa uzavrie medzinárodná dohoda. ETS sa vzťahuje na približne 12 500 závodov v energetike a priemysle, ktoré dovedna produkujú takmer polovicu emisií CO2 v rámci EÚ a 40 % celkových emisií skleníkových plynov.

5.4 ETS v súčasnosti funguje v 30 krajinách (27 členských krajinách a na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku). V porovnaní s inými odvetviami, ktoré nie sú jeho súčasťou, ako napr. doprava, sa zariadeniam patriacim pod ETS podarilo dosiahnuť značné zníženie emisií skleníkových plynov. Energeticky náročné priemyselné odvetvia sa však stále snažia zlepšiť energetickú účinnosť z dôvodu neustále rastúcich cien energie. Bola by preto veľmi žiaduca dôkladná analýza toho, do akej miery ETS EÚ prispel k zníženiu emisií.

6. Sociálne a environmentálne aspekty

6.1 Európsky priemyselný systém, jeho pracovníkov a európske záujmy, životné prostredie, zdravie a spotrebiteľov je možné chrániť iba vtedy, ak žiadny z týchto záujmov nebude dominovať a ak sa vytvorí optimálna rovnováha medzi environmentálnou, sociálnou a hospodárskou politikou.

6.2 EHSV podporuje ciele environmentálnej a sociálnej udržateľnosti a označuje niekoľko kľúčových oblastí, v ktorých by sa mal prijať integrovaný postup spolu s holistickým prístupom.

6.3 V prvom rade sú potrebné účinné programy na podporu profesionálneho rozvoja prostredníctvom odbornej prípravy zameranej na získavanie potrebných zručností s cieľom čeliť technologickým výzvam a prekonať ich a dosahovať početnejšie a lepšie výsledky v oblasti energetickej účinnosti. Energeticky náročné priemyselné odvetvia sa vyznačujú nepretržitými výrobnými procesmi a vysokou mierou zodpovednosti, čo znamená, že nie sú pre mladých ľudí atraktívne. Na podporu programov odbornej prípravy sú potrebné zvláštne stimuly (vrátane štipendií), aby sa v tomto odbore zachovali európske kvalifikácie.

6.4 Je potrebné vytvoriť stimuly na podporu mobility technikov a špecializovaných pracovníkov, aby sa šírili znalosti a osvedčené postupy na národnej i medzinárodnej úrovni.

6.5 Osobitnú pozornosť treba venovať prechodným obdobiam a zaručiť príslušnú podporu pracovníkom, ktorí boli postihnutí reštrukturalizáciou v dôsledku zmien potrebných na prispôsobenie výroby súčasným potrebám. Tento proces by mal byť podporovaný verejnými investíciami.

6.6 Skutočné úsilie o priemyselné zmeny v energeticky náročných priemyselných odvetviach musí zodpovedať primeranému hodnoteniu dosahu na spoločnosť a pracovníkov, aby sa zabránilo negatívnym sociálnym dôsledkom a vopred došlo k príprave na zavedenie nových spôsobov výroby.

6.7 Nevyhnutne treba dosiahnuť poznanie, porozumenie a zvýšenie povedomia verejnosti o výhodách, ktoré môže priniesť energeticky vysoko účinný priemysel. Na tento účel by sa okrem podpory označovania výrobkov mali uvádzať aj energeticky účinné procesy ich výroby. To znamená, že by malo existovať dvojaké označovanie: označovanie nielen výrobku, ale aj podniku, ktorý prispel k udržaniu celkovej vysokej účinnosti.

6.8 Energeticky náročné priemyselné odvetvia potrebujú, aby sa výskumu a inováciám dostávala väčšia podpora. Súčasný systém financovania EÚ by mal zaviesť osobitné nástroje (ako je napr. verejno-súkromné partnerstvo pre udržateľný priemysel SPIRE), aby priemyselné projekty dostali viac priestoru. Technologické platformy tvrdo pracovali na vytvorení priaznivejšieho prostredia, v ktorom by sa priemyselné odvetvia mohli lepšie zamerať na rámcové programy EÚ. Mala by sa tiež zdôrazniť úloha organizácií pre výskum a technológie, ktoré sú mimoriadne dôležitou súčasťou inovačného reťazca, pretože dávajú myšlienkam priemyselné využitie.

7. Medzinárodný rozmer

7.1 USA, Japonsko, Rusko, Brazília, India a predovšetkým Čína (na prvom mieste vo vyprodukovaných emisiách, 22 % celkových emisií) musia prevziať zodpovednosť. Tieto krajiny spolu s Európou vyprodukujú vyše 70 % emisií CO2 (2007). Dohoda o klíme a zdraví našej planéty je nevyhnutná, ak máme zdolať problémy spojené s otepľovaním spôsobeným ľudskou činnosťou.

7.2 EHSV už viackrát vyjadril svoju podporu takýmto politickým opatreniam EÚ a odporučil vyvinúť maximálnu snahu na dosiahnutie vyváženej medzinárodnej dohody, ktorá by rozdelila zodpovednosť a náklady a zohľadnila široké spektrum faktorov, a nielen samé fakty a čísla.

7.3 Opatrenia v oblasti klimatických zmien môžu byť úspešné len vtedy, ak sa na nadchádzajúcej konferencii v Durbane podarí stanoviť nové ciele na obdobie po Kjóte pre krajiny, ktoré vypúšťajú najväčšie množstvo emisií na svete. Európa sa zaviazala k plneniu ešte ambicióznejších cieľov, ak sa prijme celosvetová dohoda. EHSV tento krok podporuje, pokiaľ pripomienky vyjadrené v súvislosti s podmienkami udržateľnosti pre európske podniky a pracovníkov budú zapracované do textu a budú rešpektované.

V Bruseli 8. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 38.

(2) Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 1, Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 25.

(3) SEK(2011) 779 v konečnom znení.

(4) Údaje o ekonomickom potenciáli odvetvia transformácie energie vychádzajú z výpočtov GR pre energetiku.

(5) Plán energetickej účinnosti na rok 2011, KOM(2011) 109 v konečnom znení; štúdia hodnotenia vplyvu, pozri pozn. pod čiarou č. 3, Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 38; Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 76.

(6) Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 7.

(7) Informačná správa na tému „Rozvoj európskeho cementárenského priemyslu“, CCMI/040, CESE 1041/2007.

CEMBUREAU – Evolution & Energy Trends – internetová stránka Cembureau, máj 2011.

(8) Carbon dioxide emissions from the global cement industry (Emisie oxidu uhličitého z celosvetovej produkcie cementárenského priemyslu), Ernst Worrell, Lynn Price, Nathan Martin, Chris Hendricks, Leticia Ozawa Meida, Annual Review of Energy and the Environment, november 2001, zv. 26, strany 303 – 329.

(9) Vanderborght B., Brodmann U., 2001. The Cement CO2 Protocol: CO2 Emissions Monitoring and Reporting Protocol for the Cement Industry. Príručka k protokolu, verzia 1.6 – www.wbcsdcement.org.

(10) Správa uverejnená v Euronews v máji 2006.

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/8

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Uzatvárame prvý európsky semester koordinácie hospodárskej politiky: usmernenia pre vnútroštátne politiky na roky 2011 – 2012“

[KOM(2011) 400 v konečnom znení]

2012/C 43/02

Hlavný spravodajca: Michael SMYTH

Komisia sa 7. júna 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Uzatvárame prvý európsky semester koordinácie hospodárskej politiky: usmernenia pre vnútroštátne politiky na roky 2011 – 2012“

KOM(2011) 400 v konečnom znení.

Predsedníctvo výboru poverilo 14. júna 2011 vypracovaním tohto stanoviska Riadiaci výbor pre stratégiu Európa 2020.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol Michael SMYTH rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza z 8. decembra 2011) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 136 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 6 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery

1.1 Európska únia a jej obyvatelia prežívajú najhoršiu hospodársku, sociálnu a politickú krízu v dejinách EÚ, ktorá vážne postihla členské štáty a ich obyvateľstvo a ohrozuje hlavné výdobytky, ako je spoločná mena, pakt stability a vnútorný trh. Pri predchádzajúcej finančnej kríze zabránilo dlhodobej recesii okamžité a rozhodné spoločné konanie najvyšších európskych predstaviteľov. V súčasnosti Európa čelí ďalšej rovnako vážnej výzve a opäť je potrebné zaujať energický politický postoj založený na spolupráci. Žiadny členský štát nemôže krízu prekonať sám. Stojíme pred neúprosnou politickou voľbou: buď sa európska integrácia posilní v záujme prekonania krízy, alebo kríza európsku integráciu vážne oslabí a ohrozí.

1.2 Sú potrebné okamžité opatrenia, aby sa znížil dlh, skonsolidovali verejné financie a zvýšila dôvera občanov a podnikov. Tvorcovia politiky by však mali vidieť aj za horizont dnešnej krízy. Nemali by sa zameriavať iba na činnosť s krátkodobými a strednodobými výsledkami. Nevyhnutné sú dlhodobé reformy. Opatrenia v tejto súvislosti budú mať krátkodobý, či dokonca okamžitý dosah na náklady na prijaté pôžičky členských štátov.

1.3 Vzhľadom na tieto skutočnosti výbor zastáva názor, že stratégia Európa 2020 je dôležitejšia než kedykoľvek predtým, pretože ponúka komplexný program pre reformy s cieľom zabezpečiť udržateľný rast a väčšiu odolnosť Európskej únie v budúcnosti.

1.4 Je nevyhnutné zabezpečiť rovnováhu medzi všetkými aspektmi stratégie, najmä jej hospodárskym aspektom, sociálnym aspektom a environmentálnym aspektom: 3 prioritné ciele – inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast – sú prepojené a navzájom sa posilňujú. Rovnakú pozornosť treba venovať hospodárskemu rastu, podnikaniu, MSP, konkurencieschopnosti, inovácii, udržateľnosti a životnému prostrediu, sociálnym právam, vytváraniu pracovných miest a podpore vzdelávania.

1.5 Vzhľadom na ťažkú hospodársku situáciu a veľký tlak na verejné financie v členských štátoch je naliehavejšie než kedykoľvek predtým skutočne plniť ciele stratégie Európa 2020.

1.6 Výbor s ľútosťou konštatuje, že záväzky, ktoré si členské štáty stanovili vo svojich národných programoch reforiem sú nepostačujúce – ako to ukazuje ročný prieskum rastu (1) – na to, aby umožnili splniť väčšinu cieľov vytýčených v stratégii (ciele v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, výskumu a vývoja, zníženia miery chudoby, zníženia emisií – zvýšenia energetickej účinnosti – zvýšenia podielu energie z obnoviteľných zdrojov).

1.7 Členské štáty musia zintenzívniť svoje úsilie a zaviesť ambicióznejšie opatrenia na národnej úrovni, aby mohli dosiahnuť ciele stanovené do roku 2020, pričom by sa prioritne mali zamerať na oblasti umožňujúce posilniť rast (vzdelávanie, inovácia, energetika, dopravné prepojenia atď.). Rozhodujúce je primeraným spôsobom premeniť tieto záväzky na skutočnosť.

1.8 Úspech reforiem a stratégie rastu bude podľa výboru závisieť od zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do ich realizácie, čo podnieti verejnú správu jednotlivých štátov a Európsku úniu, aby sa usilovali dosiahnuť konkrétne výsledky. Výbor bude preto v rámci stratégie Európa 2020 pokračovať v spolupráci so svojou sieťou národných hospodárskych a sociálnych rád (HSR) a podobných organizácii. Na jednej strane pomôže zvýšiť informovanosť v členských štátoch a na druhej strane zabezpečí, aby politickí činitelia na úrovni EÚ poznali hospodársku a sociálnu situáciu v regiónoch.

2. Kontext

2.1 Prvý európsky semester, nová metóda riadenia, ktorá má zlepšiť koordináciu hospodárskej politiky EÚ a členských štátov, bol spustený v januári 2011, keď Komisia predstavila Ročný prieskum rastu (2), ktorý bol schválený a doplnený na jarnom zasadnutí Európskej rady (3).

2.2 V tomto kontexte členské štáty koncom apríla 2011 predstavili programy stability alebo konvergenčné programy zamerané na ich verejné financie a národné programy reforiem obsahujúce kľúčové politické opatrenia na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020. Okrem toho väčšina členov Paktu Euro Plus predstavila konkrétne záväzky prijaté v rámci tohto paktu (4).

2.3 Po posúdení týchto programov a záväzkov Komisia vydala konkrétne odporúčania pre jednotlivé krajiny a takisto odporúčania pre eurozónu (5). Zamerala sa v nich najmä na oblasti, v ktorých by mali členské štáty zintenzívniť svoje úsilie, aby pokročili v štrukturálnych reformách. Európska rada na júnovom zasadnutí (6) tieto odporúčania podporila, čím sa uzavrel prvý európsky semester a otvoril sa „národný semester“.

2.4 Tento dokument vychádza z oznámenia Komisie nazvaného „Uzatvárame prvý európsky semester koordinácie hospodárskej politiky: usmernenia pre vnútroštátne politiky na roky 2011 – 2012“ (7), ktoré bolo zverejnené v júni 2011. Jeho cieľom je zamerať sa na viaceré dôležité oblasti, ako sú:

—	posilnenie riadenia v súvislosti so stratégiou,

—	zlepšenie informovania o stratégii,

—	zlepšenie jej konkrétneho uplatňovania v členských štátoch.

2.5 Bude súčasťou novej integrovanej správy (8), ktorá bude predstavená prostredníctvom interaktívnej siete vyvinutej Európskym hospodárskym a sociálnym výborom v spolupráci s HSR a inými podobnými partnerskými organizáciami.

2.6 Špecifickými politickými opatreniami v rámci stratégie Európa 2020 sa výbor podrobnejšie zaoberal v predchádzajúcom stanovisku na tému „Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu“ (9). Po konzultáciách o Ročnom prieskume rastu 2011 výbor totiž vydal stanovisko, v ktorom vyjadril jednoznačnú podporu stratégii Európa 2020 a európskemu semestru, a vyzval Komisiu, aby sa zasadzovala za európsku integráciu. S ľútosťou však konštatoval, že sa pri prvom ročnom prieskume rastu nevyužila príležitosť navrhnúť politické opatrenia, ktorými by sa dosiahol inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Vzhľadom na to, že hospodárska a sociálna situácia sa vážne zhoršila, mali by sa teraz tieto opatrenia zrealizovať.

2.7 V stanovisku bolo takisto predstavených niekoľko konkrétnych návrhov v súvislosti s desiatimi bodmi, na ktoré poukazuje Komisia: uskutočnenie dôslednej fiškálnej konsolidácie, korekcia makroekonomickej nerovnováhy, zabezpečenie stability finančného sektora, zvýšiť príťažlivosť práce, reforma dôchodkových systémov, opätovné začlenenie nezamestnaných do trhu práce, zabezpečiť vyvážený pomer bezpečnosti a flexibility, využiť potenciál jednotného trhu, prilákať súkromný kapitál na financovanie rastu a zabezpečiť cenovo efektívny prístup k energii.

2.8 V nadväznosti na zverejnenie oznámenia Komisie „Ročný prieskum rastu 2012“ (10) chce výbor so zreteľom na zasadnutie Európskej rady v marci 2012 predložiť stanovisko, v ktorom sa zameria na pokrok dosiahnutý pri realizácii stratégie Európa 2020.

3. Riadenie

3.1 Uplatňovanie stratégie Európa 2020 by malo byť procesom pre všetkých, na ktorom by sa aj všetci podieľali a ktorý by nebol iba doménou politických činiteľov, zákonodarcov a skupín odborníkov:

—	Účasť všetkých zložiek spoločnosti je nevyhnutná, aby sme mohli využiť skúsenosti z terénu, nájsť čo najlepšie riešenia na súčasné problémy a preskúmať tvorivé prístupy. Príkladom by mohla byť myšlienka sociálneho podnikania, ktoré má pozitívne účinky z hospodárskeho i zo sociálneho hľadiska.

—	Správne uplatňovanie stratégie v členských štátoch do veľkej miery závisí od nasadenia a zodpovednosti všetkých zainteresovaných aktérov. Preto je nevyhnutné, aby sa všetci so stratégiou stotožnili a pristupovali k nej v partnerstve, aby sa reformy zavádzali dynamickým spôsobom.

3.2 Výbor je presvedčený, že by sa mali zlepšiť konzultácie, účasť a mobilizácia organizovanej občianskej spoločnosti na národnej a európskej úrovni.

3.3 Organizovaná občianska spoločnosť v členských štátoch by mala byť zapojená do monitorovania a uplatňovania stratégie Európa 2020 ako aktívny partner.

3.4 Špecifické odporúčania pre každý členský je nevyhnutné konzultovať s európskymi sociálnymi partnermi a organizovanou občianskou spoločnosťou. V tejto súvislosti je rozhodujúce správne načasovanie, aby sa organizovaná občianska spoločnosť mohla do formulácie výhľadu na obdobie po roku 2011 zapojiť v ranej etape. Okrem toho sa musia dodržiavať základné dohovory MOP, ktoré členské štáty ratifikovali, najmä dohovor č. 98 zaručujúci právo kolektívne vyjednávať.

3.5 Výbor žiada, aby sa upevnila osobitná úloha národných HSR a podobných organizácií a aby sa tieto organizácie viac zviditeľnili. Nebude to v rozpore so zaužívanými postupmi konzultácií so sociálnymi partnermi v členských štátoch.

3.6 Mali by sa podniknúť kroky na rozprúdenie diskusie o uplatňovaní stratégie Európa 2020 v členských štátoch a vlády by mali vyvinúť spôsoby, ako dosiahnuť účinnejšiu spätnú väzbu, pokiaľ ide o výsledky širšieho občianskeho a spoločenského dialógu o stratégii.

3.7 EHSV sa zasadzuje za pravidelné konferencie o monitorovaní stratégie Európa 2020 v členských štátoch, na ktorých by zúčastňovali všetky zainteresované subjekty a organizácie občianskej spoločnosti.

3.8 Výbor odporúča zaviesť v členských štátoch stály dialóg medzi národnými HSR alebo inými podobnými organizáciami a ostatnými sociálnymi partnermi a zainteresovanými stranami, ako sú malé a stredné podniky, subjekty sociálneho hospodárstva, skupiny odborníkov, vysoké školy a organizácie presadzujúce sociálnu súdržnosť a rovnaké príležitosti. Mali by sa primerane zohľadniť dohody a postupy v oblasti občianskeho dialógu, ktoré existujú v členských štátoch.

3.9 Musia sa odstrániť štrukturálne prekážky, ktoré bránia skutočnému dialógu so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti. Okrem iného to znamená vyhnúť sa tomu, aby sa na vypracovanie národných programov reforiem stanovovali krátke termíny, ktoré sa vlastne stali pravidlom.

3.10 Európske riadenie – prínos väčšieho európskeho rozmeru

3.10.1 Začína byť jasné, že národné politické opatrenia samotné nepostačujú a že európska politická spolupráca sa musí zintenzívniť. Rozdielna alebo izolovaná makroekonomická, priemyselná alebo sociálna politika v členských štátoch môže podkopať hospodársku a menovú úniu a jednotný trh a môže mať nepriaznivé účinky na iné členské štáty.

3.10.2 Výbor sa zasadzuje za to, aby národné HSR a organizácie občianskej spoločnosti rozvíjali dialóg so zástupcami Komisie o špecifických podmienkach v jednotlivých členských štátoch. Podobne by národné HSR mali byť viac zapojené do každoročných konzultácií Komisie. EHSV sa prihovára za takýto postup, ktorý je v súlade s postupom prijatým v Európskom parlamente v záujme väčšej spolupráce s národnými parlamentmi, ako aj s postupom Výboru regiónov vo vzťahu k európskymi regionálnymi a miestnymi orgánmi.

3.10.3 Európsky parlament kritizoval uplatňovanie európskeho semestra pre nedostatok legitímnosti, menšiu úlohu, ktorá mu v ňom prislúchala, okrajové zapojenie národných parlamentov a nedostatok transparentnosti tohto procesu. Bolo navrhnuté zvýšiť efektívnosť európskeho semestra pravidelnými rozhovormi o ekonomických výsledkoch semestra. Výbor podporuje návrh, aby Európsky parlament vytvoril podvýbor, ktorý by sa zaoberal problematikou európskeho semestra, a rád by sa aktívne zapojil do jeho práce.

3.10.4 Výbor by takisto chcel naďalej spolupracovať s Výborom regiónov pri získavaní podpory občanov pre stratégiu Európa 2020 a pri jej uplatňovaní v praxi.

3.10.5 EHSV je presvedčený, že organizovaná občianska spoločnosť by mala byť vyzvaná, aby sa zapojila do územných dohôd na podporu stratégie Európa 2020 (11).

3.11 Dostupné nástroje na zlepšenie riadenia

3.11.1 Výbor je presvedčený, že na zabezpečenie úspechu stratégie Európa 2020 by sa mali použiť všetky dostupné nástroje EÚ (12).

3.11.2 EHSV varuje, že európsky semester by nemal nahradiť všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky a politiky zamestnanosti členských štátov.

3.11.3 Viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 by mal podporovať dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020.

3.11.4 Štrukturálne fondy na roky 2014 až 2020 by mali byť plne zosúladené s prioritami stratégie Európa 2020 (13).

3.11.5 Lepšou koordináciou výdavkov EÚ a členských štátov by sa zlepšila efektívnosť.

3.11.6 Verejné investície – na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov – do inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu by mohli stimulovať ďalšie súkromné investície, a tak zabezpečiť pákový efekt.

4. Informovanie o stratégii Európa 2020

4.1 Stratégia Európa 2020 by sa mala politicky viac zviditeľniť a občania by mali byť o nej viac informovaní, hlavne pokiaľ ide o vážne výzvy, ktorým v súčasnosti naša spoločnosť musí čeliť.

4.2 Malo by sa zintenzívniť informovanie na všetkých úrovniach (EÚ, štátnej a osobitne miestnej), pretože v mnohých členských štátoch je stratégia jedinou novou myšlienkou a politickým príspevkom, ktorý dáva ľuďom nádej na lepšiu budúcnosť. Kľúčové posolstvá stratégie Európa 2020 o raste, zamestnanosti a sociálnom začlenení sa musia znova a znova vysvetľovať.

4.3 Národné programy reforiem by sa mali predstaviť na pôde národných parlamentov, kde by sa o nich malo diskutovať.

5. Uplatňovanie stratégie Európa 2020

5.1 Výbor vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa snažili zistiť, aké prekážky obmedzujú rast v členských štátoch a v medzinárodnom meradle. Prekážky sa prejavujú v mnohých podobách:

—	fragmentácia jednotného trhu,

—	nedostatočná dostupnosť jednotného trhu pre MSP,

—	potreba rozvoja podnikania,

—	slabé stránky podnikateľského prostredia (vrátane predpisov v tejto oblasti),

—	prekážky zamestnanosti a prerozdeľovaniu práce (segmentácia trhu práce),

—	slabá konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v dôsledku chýbajúcej reciprocity vo svetovom obchode a medzinárodnom verejnom obstarávaní,

—	potreba zvýšiť účasť na trhu práce,

—	nedostatočná kvalita a účinnosť systému vzdelávania a odbornej prípravy,

—	nevyhnutnosť vybudovať spoľahlivo fungujúci, regulovaný a stabilný finančný sektor, ktorý bude slúžiť potrebám reálnej ekonomiky.

5.2 Takéto prekážky by sa dali zistiť vďaka spomínanému nepretržitému dialógu. Pre zaostávajúce oblasti by sa mohli navrhnúť nové stimuly.

5.3 Výbor podporuje využívanie moderných nástrojov verejnej správy, ktorými sa zabezpečí správne uplatňovanie stratégie Európa 2020 a plné zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov. Môže ísť o tieto nástroje:

5.3.1 Určenie kritérií, cieľov a termínov: výbor si uvedomuje, že v súčasnosti v mnohých prípadoch chýbajú konkrétne a merateľné ciele a že termíny sú príliš krátke. Zasadzuje sa za to, aby boli stanovené jasné a konkrétne ciele a realistické lehoty na ich dosiahnutie. V záujme ľahšieho posudzovania vplyvu stratégie Európa 2020 sú nevyhnutné presné kritériá, výbor preto v tejto súvislosti odporúča viac používať ESPON.

5.3.1.1 Komisia by mala sledovať pokrok a využívať svoju právomoc varovať členské štáty, ak neplnia dohodnuté záväzky.

5.3.2 Používanie referenčného porovnávania a ukazovateľov: výbor pripomína, aké je dôležité používať ukazovatele pokroku a úspechu, ale aj to, že sú potrebné kvantitatívne i kvalitatívne ukazovatele zamerané na výsledky.

5.3.2.1 Takéto referenčné porovnávanie vychádzajúce z cieľov národných programov reforiem a stanovené zainteresovanými stranami v spolupráci so zástupcami vlád by poskytlo konkrétne informácie potrebné na meranie pokroku, ktorý bol dosiahnutý pri uplatňovaní stratégie Európa 2020 v každom členskom štáte. Každá národná HSR alebo podobná organizácia by mala analyzovať a stanoviť vlastné prioritné kritériá. Niektoré národné HSR už začali pravidelné porovnávania s referenčnými hodnotami, pričom využívajú štatistiky, ktoré sú voľne dostupné na internetovej stránke Eurostatu. Aj ostatné národné HSR by sa mohli do tohto procesu zapojiť.

5.3.2.2 Výbor je ochotný poskytnúť na svojej internetovej stránke (CESLink (14)) priestor digitálnej platforme na výmenu informácií a údajov.

5.3.2.3 EHSV je takisto pripravený zorganizovať výročnú konferenciu, na ktorej by sa mohli analyzovať výsledky referenčného porovnávania.

5.3.3 Pravidelné vyhodnocovanie politického uplatňovania a vplyvu: vďaka referenčnému porovnávaniu by zainteresované subjekty mohli neustále sledovať priebeh reforiem. Mali by takisto potrebné informácie na revíziu národných programov reforiem a zjednodušilo by sa hľadanie osvedčených postupov v jednotlivých členských štátoch.

6. Šírenie osvedčených postupov

6.1 Výbor sa domnieva, že na úrovni EÚ by sa mala intenzívne podporovať výmena osvedčených postupov. Uskutočňuje preto prieskumné cesty do členských štátov, aby zistil súčasný stav a prediskutoval a podporil výmenu osvedčených postupov a realizáciu reforiem s účasťou organizácií občianskej spoločnosti.

6.2 EHSV zastáva názor, že zainteresované subjekty by mali vypracovať nové metódy výmeny osvedčených postupov: viacúrovňové kontakty by umožňovali výmenu informácií medzi rôznymi úrovňami riadenia a užšia spolupráca medzi pohraničnými oblasťami dvoch alebo viacerých členských štátov by pomohla určiť cezhraničné ciele. Okrem toho je potrebná analýza osvedčených postupov, aby sa mohli použiť v podmienkach iných členských štátov.

6.3 Výbor nabáda Komisiu a členské štáty, aby opäť podporili cezhraničnú výmenu osvedčených postupov prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov (napr. databázy obsahujúce príklady osvedčených postupov, hodnotiace tabuľky atď.). Spomenutá metóda však závisí od toho, či členské štáty prijmú primeraný európsky rámec, ktorý im umožní ju využívať. Prípadne by sa mali preskúmať nové, inovatívne nástroje.

6.4 Výbor opakuje, že je ochotný fungovať ako platforma (14) na výmenu informácií medzi národnými HSR, sociálnymi partnermi a inými aktérmi občianskej spoločnosti a európskymi inštitúciami, a tiež ako platforma na výmenu názorov a skúseností medzi zainteresovanými aktérmi v jednotlivých členských štátoch. EHSV využíva túto príležitosť, aby opätovne vysoko ocenil prínos národných HSR a podobných organizácií.

V Bruseli 8. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) Ročný prieskum rastu 2012, KOM(2011) 815 z 23.11.2011.

(2) Ročný prieskum rastu 2011: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu, KOM(2011) 11, 12.1.2011, vrátane návrhu spoločnej správy o zamestnanosti.

(3) Závery zo zasadnutia Európskej rady 24. a 25. marca 2011, EUCO 10/1/11 REV 1.

(4) Príloha I k záverom zo zasadnutia Európskej rady 24. a 25. marca 2011, EUCO 10/1/11 REV 1.

(5) Niektorým členským štátom, ktorým členské štáty eurozóny a MMF poskytujú pomoc, Komisia len odporučila, aby uplatňovali svoje memorandum o porozumení a jeho dodatky, ktoré stanovujú podmienky hospodárskej politiky, na základe ktorých sa udeľuje finančná pomoc. Finančná pomoc by mala byť v súlade s realizáciou stratégie Európa 2020.

(6) Závery zo zasadnutia Európskej rady 23. a 24. júna 2011, EUCO 23/11.

(7) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Uzatvárame prvý európsky semester koordinácie hospodárskej politiky: usmernenia pre vnútroštátne politiky na roky 2011 – 2012, KOM(2011) 400 v konečnom znení.

(8) Prvú integrovanú správu o Lisabonskej stratégii po roku 2010 výbor predložil v súvislosti s prípravou novej stratégie na obdobie po roku 2010. Táto správa, ktorú pripravilo stredisko EHSV pre monitorovanie Lisabonskej stratégie, obsahovala príspevky národných HSR a partnerských organizácií, ako aj stanovisko EHSV na tému „Lisabonská stratégia po roku 2010“ (spravodajca: pán Greif).

(9) Stanovisko EHSV na tému „Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu“, Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 26 – 38.

(10) Ročný prieskum rastu 2012, KOM(2011) 815.

(11) Územná dohoda na podporu stratégie Európa 2020 je dohovor medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy v príslušnej krajine (miestna, regionálna, celoštátna úroveň). Signatári územnej dohody sa zaväzujú, že svoje politické programy skoordinujú a zosúladia tak, aby sústredili svoju činnosť a finančné prostriedky na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 (http://portal.cor.europa.eu/europe2020/news/Pages/TerritorialPacts2011.aspx).

(12) Od nástrojov, ako sú nariadenia, smernice, odporúčania, stanoviská a normy, cez usmernenia, spoločné ciele, spoločné programy, štrukturálne fondy, až po koordináciu politiky a nástroje zahraničnej činnosti EÚ.

(13) Pozri hlavne stanovisko EHSV na tému „Budúcnosť Európskeho sociálneho fondu po roku 2013“, Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 8.

(14) Pozri www.eesc.europa.eu/ceslink.

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/14

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Lepšia správa jednotného trhu prostredníctvom posilnenej administratívnej spolupráce: Stratégia rozširovania a rozvíjania informačného systému o vnútornom trhu (IMI)“

[KOM(2011) 75 v konečnom znení]

a „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (‚nariadenie o IMI‘)“

[KOM(2011) 522 v konečnom znení – 2011/0226 (COD)]

2012/C 43/04

Spravodajca: Bernardo HERNÁNDEZ BATALLER

Európska komisia sa 21. februára 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Lepšia správa jednotného trhu prostredníctvom posilnenej administratívnej spolupráce: Stratégia rozširovania a rozvíjania informačného systému o vnútornom trhu (IMI)“

KOM(2011) 75 v konečnom znení.

Rada (14. septembra 2011) a Európsky parlament (13. septembra 2011) sa rozhodli podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (‚nariadenie o IMI‘)“

KOM(2011) 522 v konečnom znení – 2011/0226 (COD).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo, poverená prípravou podkladov na túto tému, prijala svoje stanovisko 10. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza z 7. decembra 2011) prijal 172 hlasmi za, pričom žiadny člen nehlasoval proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 EHSV víta zámer Komisie zlepšiť riadenie jednotného trhu prostredníctvom intenzívnejšej administratívnej spolupráce, rozširovania a rozvoja informačného systému o vnútornom trhu (IMI) a vytvorenia elektronickej siete priamych kontaktov medzi rozličnými správnymi orgánmi.

1.2 EHSV víta úsilie návrhu nariadenia stanoviť na jednej strane normy používania IMI pre administratívnu spoluprácu zaoberajúce sa medziiným funkciami rozličných užívateľov IMI, výmenou informácií, oznamovacími postupmi, mechanizmami včasného varovania a dohodami o vzájomnej pomoci.

1.3 Na druhej strane považuje za pozitívne zaviesť mechanizmy na ochranu súkromia podľa vymieňaných údajov, ktoré sa budú venovať okrem iného dobám uchovávania vymieňaných údajov a právu na notifikáciu a na opravu.

1.4 Tento základný právny rámec radí zaradiť medzi definície v článku 5 aj pojem „údaje IMI“, ktoré sú ekonomickej a profesionálnej povahy, súvisia s vykonávaním hospodárskych a profesionálnych činností v rámci vnútorného trhu, a sú predmetom výmeny prostredníctvom IMI. Tieto údaje sú uvedené v smerniciach v súvislosti s administratívnou spoluprácou medzi štátnymi orgánmi, na ktorú slúži IMI.

1.5 EHSV sa domnieva že IMI môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri transformácii administratívnej spolupráce na vnútornom trhu a jej prispôsobovaní potrebám a očakávaniam občanov a podnikov, ako aj organizácií občianskej spoločnosti a úlohe, ktorú môžu zohrávať v budúcnosti pre rozvoj a fungovanie systému.

1.6 V tomto zmysle odporúča, aby rozvoj systému zahŕňal aj odlišovanie údajov podľa povahy vzhľadom na podmienky vykonávania hospodárskych a profesionálnych činností v rozličných členských štátoch, aby mohli byť prístupné pre občanov a podniky.

1.7 EHSV sa nazdáva, že administratívna spolupráca uvedená v smerniciach, ku ktorých vykonávaniu prispieva systém IMI, si v zásade okrem iných krokov vyžaduje výmenu informácií medzi orgánmi a zároveň, pričom tento aspekt treba zdôrazniť, dodržiavanie európskeho právneho rámca týkajúceho sa ochrany údajov. Výbor však rozhodne odmieta myšlienku, aby vymieňané údaje mohli byť aj spracované, ako to stanovuje návrh nariadenia, a to z dvoch dôvodov. Prvým je to, že smernice, ktoré zavádzajú IMI, nikde neuvádzajú potrebu spracovania údajov v rámci administratívnej spolupráce, ktorú stanovujú. Druhým je to, že praktické potreby spojené s dohľadom a monitorovaním fungovania systému IMI uvedené Komisiou podľa výboru nie sú dostatočným dôvodom na rozšírenie rozsahu spracovania vymieňaných osobných údajov až po možnosť vytvorenia samostatných súborov.

1.8 Na záver a vzhľadom na kvantitatívny rast, ktorý predpokladá systém, počet účastníkov a tok informácií, EHSV odporúča, aby sa zahrnul aj určitý predpoklad týkajúci sa základného systému urovnávania sporov pri prípadných „nadnárodných“ nesúladoch. Takýto systém, hoci len so základnými aspektmi, by pomáhal objasniť prípadnú zodpovednosť za nesprávne fungovanie systému alebo jeho zlú správu, čo by prinieslo posilnenie právnej istoty občanov.

2. Úvod

2.1 Informačný systém o vnútornom trhu je aplikácia prístupná prostredníctvom internetu, ktorú vyvinula Európska komisia v spolupráci s členskými štátmi (a je uplatniteľná v Európskom hospodárskom priestore), a ktorej cieľom je pomáhať členským štátom, aby mohli v praxi spĺňať požiadavky výmeny informácií stanovené v právnych aktoch EÚ prostredníctvom centralizovaného komunikačného mechanizmu, ktorý umožní cezhraničnú výmenu informácií, ako aj vzájomnú pomoc.

2.2 Systém, ktorý bol pôvodne vytvorený ako „projekt spoločného záujmu“, je navrhnutý ako flexibilný a decentralizovaný systém, ktorý možno ľahko prispôsobiť rôznym oblastiam jednotného trhu a ktorý obsahuje ustanovenia o administratívnej spolupráci.

2.3 Základné zásady systému IMI sú:

a)	opätovná použiteľnosť,

b)	organizačná flexibilita,

c)	jednoduché dohodnuté postupy,

d)	viacjazyčnosť,

e)	ľahká použiteľnosť,

f)	ochrana údajov a

g)	žiadne náklady na IT pre používateľov.

2.4 V súčasnosti sa tento systém používa na účely administratívnej spolupráce v rámci smernice o uznávaní odborných kvalifikácií (1) a smernice o službách (2). Bude sa tiež experimentálne využívať na uplatňovanie smernice o vysielaní pracovníkov (3).

2.5 V súčasnosti nemôžu systém IMI využívať spotrebitelia, ani podniky. Ide o nástroj, ktorý je zameraný výlučne na orgány kompetentné v oblastiach, ktoré nástroj zahŕňa.

2.6 EHSV sa vyjadril (4) k oznámeniu Komisie „Znásobovanie výhod jednotného trhu prostredníctvom posilnenej administratívnej spolupráce“ (5) a podporil decentralizovanejší prístup a v sieti cezhraničnej administratívnej spolupráce, zameraný na fungovanie jednotného trhu, ktorý zahŕňa informačný systém vnútorného trhu.

3. Oznámenie Komisie

3.1 V záujme zabezpečenia bezproblémového fungovania jednotného trhu musia podľa Komisie správne orgány členských štátov úzko spolupracovať poskytovaním vzájomnej pomoci a výmenou informácií.

3.2 Komisia vo svojom oznámení „Na ceste k Aktu o jednotnom trhu“ (6) uviedla ako jeden z 50 návrhov svoj plán vytvoriť elektronickú „face to face“ sieť európskych správnych orgánov vypracovaním stratégie rozširovania informačného systému o vnútornom trhu (IMI), založenom na systéme viacjazyčných informácií.

3.3 IMI je takisto flexibilný, pokiaľ ide o jeho organizačné usporiadanie v každom členskom štáte. Decentralizovaná štruktúra siete IMI vyžaduje, aby každá zúčastnená krajina vymenovala národného koordinátora IMI (NIMIC), ktorý bude riadiť celkovú koordináciu projektov IMI.

3.4 Potenciál IMI predstavuje najmä možnosť:

—	zahrnúť do IMI nové politické oblasti,

—	vytvoriť nové funkcie,

—	prepojiť IMI s ostatnými systémami IT a

—	existujúce funkcie IMI využívať na nové účely.

3.5 Ak v konkrétnej právnej oblasti neexistuje žiadny informačný systém na podporu administratívnej spolupráce, opätovné použitie IMI má v porovnaní s vytvorením nového účelového systému niekoľko výhod:

a)	vyššia nákladová efektívnosť,

b)	ľahká použiteľnosť,

c)	rýchlejšie riešenia, ktoré sa dajú lepšie predvídať,

d)	bezpečnejšie podmienky a

e)	nízka prahová hodnota pre pilotné projekty.

3.5.1 Neexistujú žiadne obmedzenia v súvislosti s počtom nových oblastí, ktoré možno do IMI pridať, ale jeho rozšírenie je obmedzené z hľadiska organizácie, pretože je potrebné naplánovať koncepčnú ucelenosť systému pri používaní týchto kritérií:

—	nová skupina používateľov by mala byť prepojená s existujúcimi skupinami používateľov,

—	malo by sa uprednostniť doplnenie oblastí, ktoré môžu využívať existujúce funkcie,

—	ak v dôsledku doplnenia novej právnej oblasti treba vytvoriť nové funkcie, malo by sa to uskutočniť univerzálnym spôsobom, aby sa tento nový modul mohol ľahko prispôsobiť ostatným skupinám používateľov,

—	náklady by mali byť oprávnené na základe očakávanej pridanej hodnoty vyplývajúcej z používania IMI z pohľadu nových alebo existujúcich skupín používateľov a vykonávania práva EÚ, ako aj na základe prínosov pre občanov a podniky, a

—	nové oblasti a funkcie či odkazy na iné nástroje by pre používateľov systému nemali zvyšovať mieru jeho zložitosti.

3.6 IMI sa riadi zásadou „ochrany súkromia už v štádiu návrhu“, podľa ktorej sa ochrana súkromia a údajov začleňuje do systému hneď na začiatku, vrátane prísneho uplatňovania zásady obmedzenia účelu a primeraných kontrol.

3.7 Výdavky na IMI pokrývajú rozvoj a zdokonalenie systému, hosťovanie IMI v stredisku údajov Komisie, údržbu, správu systému, osobitnú podporu, odbornú prípravu, komunikáciu a zvyšovanie informovanosti.

3.8 Rozšírením IMI o nové oblasti, doplnením nových funkcií či vytvorením odkazov na iné nástroje by sa pre jeho používateľov podľa Komisie nemala zvyšovať miera jeho zložitosti. Požiadavky na administratívnu spoluprácu by mali byť dostatočne jasné a operatívne a mala by sa analyzovať potreba vytvoriť nástroj IT na podporu procesu.

3.9 Komisia považuje za nevyhnutné, aby systém mal transparentnú a účinnú štruktúru riadenia a aby všetky zainteresované strany rozumeli postupom a fóram zapojeným do procesu dosahovania dohody o rôznych aspektoch projektu, preto predpokladá každodennú správu systému, politické rozhodnutia, odporúčania a usmernenia expertných zainteresovaných strán a rozvoj štruktúry riadenia.

3.10 Nakoniec systém chce zaistiť vysokú úroveň výkonu a bezpečnosti systému. V súvislosti s výkonom systému treba s narastajúcim počtom používateľov a objemom údajov v IMI aj naďalej zabezpečovať jeho dostatočné fungovanie. Pokiaľ ide o bezpečnosť, IMI ukladá a spracováva osobné údaje, ako aj iné údaje, ktoré nie sú určené na zverejnenie.

4. Všeobecné pripomienky k oznámeniu Komisie:

4.1 EHSV podporuje úsilie Komisie o stratégiu zameranú na rozšírenie a rozvoj informačného systému vnútorného trhu (IMI) s cieľom posilniť administratívnu spoluprácu.

4.1.1 Konzistentnejšia administratívna spolupráca na jednotnom trhu musí vychádzať prinajmenšom z Charty základných práv, a najmä z princípov dobrého riadenia, prístupu k dokumentom, ochrany údajov a všeobecných právnych predpisov, ktoré sú uznané judikatúrou Súdneho dvora.

4.1.2 V každom prípade EHSV konštatuje, že ochrana osobných údajov a s nimi súvisiaca obozretnosť majú odlišnú intenzitu podľa toho, či sa údaje týkajú obchodníkov alebo podnikateľov ako ekonomických subjektov.

4.1.3 Hoci je nepochybné, že IMI odstráni neistotu, bude to len v prípade orgánov, nie vo vzťahu k MSP a iným sociálnym agentúram, na ktoré by sa tiež mal vzťahovať, ako to uviedol Európsky parlament v uznesení zo 6. apríla 2001.

4.2 Oblasť ochrany údajov, okrem svojej vecnej a špecifickej úpravy stanovuje, že táto oblasť v správnej legislatívnej technike musí byť zohľadnená aj v ostatných právnych predpisoch. Vzťahuje sa to na predpisy týkajúce postupov uplatňovania politiky Spoločenstva vo všeobecnosti, a najmä na systém IMI, ktorý sám o sebe predstavuje zložitý postup.

4.2.1 V súvislosti s opravnými prostriedkami by sa malo v tomto procese uvažovať o „systéme riešenia sporov“ pre prípadné nadnárodné nezhody. V tomto zmysle je dôležité vytvoriť rýchly a efektívny prístup prostredníctvom riešenia konfliktov, ktorý bude jednoduchý a nenáročný z hľadiska nákladov pre užívateľov, či už ide o občanov alebo podniky.

4.3 Prístup do systému na „poskytovanie a získavanie informácií“ by sa mal byť dôsledne regulovaný, aby sa zabezpečila povinnosť národných orgánov poskytovať konzultácie na základe odôvodnenej žiadosti na štandardnom formulári a vždy, ak žiadateľ preukáže legitímny záujem.

4.4 V súvislosti so súčinnosťou s inými existujúcimi informačnými nástrojmi a databázami údajov regulovaných profesií, do ktorých patria zoznamy regulovaných profesií v každom členskom štáte, sa EHSV domnieva, že okrem zoznamov by mali byť zahrnuté aj všetky podmienky potrebné na výkon profesie (okrem titulu by to mali byť aj členstvo v profesijnej organizácii, poistky, licencie atď.). Takto budú niektoré konzultácie takmer automatické a mohli by k nim mať prístup subjekty občianskej spoločnosti. EHSV dúfa, že navrhovaný text smernice vyrieši tieto extrémy.

4.4.1 Túto potrebu možno odvodiť zo samotnej výročnej správy za rok 2010 o systéme IMI, ktorá spomína problémy súvisiace s riadením odlišných orgánov s kompetenciami v odvetví služieb. Každý z týchto orgánov s jeho oblasťou kompetencií (aspoň základné rozlíšenie medzi reguláciou, zasahovaním a monitorovaním) by mal byť zaradený do zoznamov regulovaných profesií.

4.5 Mala by sa určiť prípadná zodpovednosť za nesprávne fungovanie systému alebo jeho zlú správu, či už z hľadiska omylov, prílišného oneskorenia, opráv a pod. vymieňaných informácií s cieľom zabezpečiť právnu istotu a ochranu práv občanov a operátorov v súvislosti s osobnými údajmi. Zodpovednosť za nesprávne fungovanie verejných orgánov je všeobecným princípom práva Spoločenstva, ktorý uznávajú všetky členské štáty.

5. Návrh nariadenia

5.1 Nariadenie Komisie má tieto ciele:

a)	vytvoriť stabilný rámec pre IMI, ako aj súbor spoločných noriem, ktoré zabezpečia jeho efektívne fungovanie,

b)	poskytnúť všeobecný rámec na ochranu údajov a stanoviť normy týkajúce sa spracovania osobných údajov v IMI,

c)	uľahčiť možné budúce rozšírenie IMI o nové legislatívne oblasti, a

d)	objasniť funkcie rozličných subjektov, ktoré sa zúčastňujú na IMI.

5.2 Formuluje základné zásady ochrany údajov poskytovaných prostredníctvom IMI, vrátane práv zainteresovaných, v jednom právnom dokumente, zvyšuje transparentnosť a zlepšuje právnu istotu. Návrh okrem toho presne určuje formu a metódy administratívnej spolupráce v rámci IMI.

5.2.1 Príloha I k návrhu obsahuje zoznam aktov EÚ, ktoré sa v súčasnosti týkajú IMI, pričom príloha II obsahuje oblasti budúceho rozšírenia.

5.3 Návrh zlepšuje podmienky fungovania vnútorného trhu a poskytuje účinný a jednoduchý nástroj na použitie, ktorý uľahčuje praktické uplatňovanie ustanovení aktov EÚ, ktoré si vyžadujú vzájomnú spoluprácu členských štátov a ich spoluprácu s Komisiou, ako aj výmenu informácií a zabezpečuje vysokú úroveň ochrany osobných údajov.

5.3.1 Návrh stanovuje určité spoločné normy týkajúce sa riadenia a využitia, vrátane povinnosti určiť národného koordinátora pre IMI za každý členský štát, povinnosti príslušných orgánov poskytnúť primeranú odpoveď v riadnom termíne a ustanovenia, že informácia poskytnutá prostredníctvom IMI môže byť dôkazne použitá rovnakou formou ako podobná informácia získaná v rovnakom členskom štáte.

5.3.2 Návrh tiež obsahuje mechanizmus na rozšírenie IMI na nové akty EÚ, ktorý má za cieľ poskytnúť v budúcnosti potrebnú flexibilitu, ktorá zabezpečí vysokú úroveň právnej istoty a transparentnosti. Po zhodnotení technickej spôsobilosti, efektívnosti nákladov, jednoduchosti použitia a celkového vplyvu na systém, ako aj výsledkov možnej skúšobnej fázy, bude môcť Komisia následne aktualizovať zoznam oblastí prílohy I prostredníctvom delegovaného aktu.

5.3.3 Úlohou Komisie je zaistiť bezpečnosť, dostupnosť, údržbu a vývoj softvéru a IT štruktúry IMI. Komisia by však mohla byť aktívnym členom v pracovnom postupe IMI podľa legislatívnych ustanovení a iných opatrení zdôrazňujúcich použitie IMI v určitej oblasti vnútorného trhu.

5.3.4 V súvislosti so spracovaním a bezpečnosťou údajov návrh predpokladá ustanoviť niekoľko záruk transparentnosti. Osobné údaje nemôžu byť prístupné dlhšie ako je potrebné, preto sa musia stanoviť maximálne termíny uchovávania. Po ich uplynutí sa zablokujú údaje, ktoré sa potom môžu automaticky vymazať päť rokov po ukončení postupu administratívnej spolupráce.

5.3.5 V súvislosti s geografickou oblasťou umožní IMI ako flexibilný nástroj účasť tretích krajín na výmene informácií v určitých oblastiach alebo využitie systému vo výlučne národnom kontexte

6. Všeobecné pripomienky k návrhu nariadenia:

6.1 EHSV víta návrh nariadenia, ktoré stanovuje normy používania IMI na účely administratívnej spolupráce. Napriek tomu, keďže ide o priamo uplatňovanú normu vo funkcii všeobecného regulačného rámca, EHSV znepokojujú dve otázky:

—	nedostatočná presnosť niektorých základných právnických pojmov a

—	výrazné rozšírenie právomocí užívateľov IMI v súvislosti s vymieňanými údajmi.

6.2 Materiálne spočíva IMI z viacjazyčnej IT aplikácie, ktorá spája viac ako 6 000 príslušných orgánov, ktoré si v primerane krátkom čase vymieňajú informácie o podmienkach vykonávania určitých hospodárskych a profesionálnych činností s partnermi v ostatných členských štátoch.

6.2.1 Samotná výmena informácií prostredníctvom tejto IT aplikácie je predmetom niekoľkých minimálnych noriem procedurálnej povahy, ktoré stanovuje tento návrh. Avšak, návrh tiež v súčasnosti legitimizuje „spracovanie osobných údajov“, ktoré sa vymieňajú, ako to stanovuje článok 6 a ide tak oveľa viac nad rámec konkrétneho a obmedzeného cieľ vymieňať si informácie. Smernice, ktoré uplatňuje a ktorým slúži, však takéto „spracovanie“ nikde nestanovujú. Keďže to uvedené smernice nestanovujú, odmieta, aby boli vymieňané údaje predmetom spracovania.

6.2.2 Je preto potrebné zaujímať sa o rozsah tohto nového splnomocnenia, ktoré v súčasnosti zavádza návrh nariadenia v súvislosti so „spracovaním osobných údajov“, ako to definuje článok 2 písm. b) smernice 95/46/ES.

6.2.3 Okrem všeobecného splnomocnenia subjektov IMI na spracovanie vymieňaných osobných údajov, ako to stanovuje článok, žiadne iné ustanovenie návrhu nariadenia nehovorí o účeloch, ktoré by odôvodňovali spracovanie, ani o prípadných zárukách alebo obmedzeniach, ktorým môže spracovanie podliehať.

6.2.4 Len dôvody uvedené v odôvodnení 15 naznačujú, že Komisia v súčasnosti zahŕňa aj spracovanie údajov medzi všeobecné ciele IMI: Uvedené dôvody bez následného spresnenia alebo vysvetlenia nie sú podľa EHSV dostatočné na povolenie tejto funkcie s takými ďalekosiahlymi následkami, najmä:

a)	dohľad nad používaním systému zo strany koordinátorov IMI a Komisie

6.2.5 EHSV sa domnieva, že koordinátori IMI, ako aj Komisia už majú prístup k vymieňaným údajom. Na základe tohto prístupu už vykonali špecifické hodnotenie systému, ktoré im okrem iného umožňuje zhodnotiť či už posúdenie doby reakcie alebo zúčastnené orgány odlíšené podľa odvetvia.

6.2.6 Následne, s výhradou ďalšieho vysvetlenia, nie je potrebné, aby si „dohľad nad používaním systému“ vyžadoval vytvorenie špeciálnych súborov z vymieňaných údajov:

b)	zhromažďovanie informácií o administratívnej spolupráci alebo vzájomnej pomoci na vnútornom trhu

6.2.7 Uvedená informácia je už verejná a dostupná prostredníctvom správ Komisie o fungovaní systému IMI, ktorý by sa mohol využiť na hodnotenia administratívnej spolupráce, pre ktorú je len funkčným nástrojom:

c)	iniciatívy v oblasti odbornej prípravy a osvety

6.2.8 EHSV sa domnieva, že pre tieto iniciatívy nie je potrebné „spracovanie osobných údajov“ (v zmysle definície pojmu v smernici 95/46/ES), ale len „používanie“ údajov obsiahnutých v systéme.

7. Pokiaľ ide o potrebu spresnenia, hovoríme o základnom pojme viackrát použitom v návrhu nariadenia, a to je „osobný údaj“. Je potrebné uviesť odkaz na definíciu zo smernice 95/46/ES, pretože silno presahuje požiadavky fungovania IMI, ktorý sa týka konkrétnej kategórie uvedených údajov, ktorých spoločným znakom je skutočnosť, že sú relevantné pre hospodárske a/alebo profesionálne činnosti na vnútornom trhu.

7.1 Následne sa domnieva, že návrh by mal stanoviť pôsobnosť pojmu, ktorý vymedzí definíciu „osobné údaje“ na údaje uvedené v príslušných smerniciach, podľa ktorých slúži IMI na administratívnu spoluprácu medzi štátnymi orgánmi a vzťahuje sa na hospodárske a profesionálne činnosti v rámci vnútorného trhu, a preto by sa mal uviesť odkaz na definície v článku 5.

8. V odôvodnení návrhu 12 sa konštatuje, že IMI je nástroj, ktorý „nie je otvorený pre všeobecnú verejnosť“, a ktorý umožňuje „externým aktérom“ „poskytovať a získavať informácie“. EHSV nesúhlasí s týmto postojom a domnieva sa, že určité informácie IMI by mali byť prístupné pre vonkajších aktérov – občanov, podniky alebo organizácie, pokiaľ neobsahujú osobné údaje. Tento prístup by medzi iným zahŕňal administratívne požiadavky v krajine, v ktorej chce subjekt vytvoriť obchodný alebo profesionálny vzťah.

8.1 Hoci budú tieto informácie prístupné, nebude to zahŕňať prístup k iným údajom, ani ich spracovanie, ako by sa mohlo javiť z definície „vonkajších aktérov“ podľa článku 5 písm. i) návrhu.

8.2 Títo vonkajší aktéri by mali mať právo podať žiadosť o informácie najbližšiemu užívateľovi IMI, ktorý by mal povinnosť vyhľadať tieto informácie v systéme, ak tento vonkajší aktér preukáže záujem v súvislosti s obchodným alebo profesionálnym vzťahom ku krajine, v prípade ktorej o túto informáciu žiada.

9. Článok 4 návrhu oprávňuje Komisiu začleniť IMI do administratívnej spolupráce stanovenej v ustanoveniach týkajúcich sa prílohy II. Zahŕňajú aj budúce prepojenie obchodných registrov, ktoré ešte nebolo schválené. Vzhľadom na širokú pôsobnosť tohto prípadného opatrenia považuje EHSV za nevyhnutné určiť, aký typ aktu sa použije na takéto rozšírenie IMI.

10. Podľa definície „vonkajších aktérov“ a v súlade s vyššie uvedenými vyjadreniami navrhuje EHSV preformulovať uvedenú definíciu v tomto zmysle:

—	identifikovať ich ako občanov, podniky alebo organizácie, ktoré žiadajú používateľa IMI o konzultáciu týkajúcu sa predmetu niektorej smernice začlenených do systému, ktorú uvedený používateľ musí poskytnúť,

—	umožniť im prístup k systémovým informáciám, ktoré neobsahujú osobné údaje,

—	explicitne vylúčiť spracovanie informácií, ku ktorým majú prístup.

11. EHSV považuje za pozitívne v záujme zabezpečenia správneho fungovania trhu, aby informácie získané príslušným orgánom prostredníctvom IMI od iného členského štátu mali rovnakú dôkaznú hodnotu v rámci administratívnych postupov.

12. Pokiaľ ide o výkon práv zainteresovaných strán, EHSV vyjadruje ľútosť, že návrh neobsahuje jednotné riešenie, ale odkazuje na povinnosti príslušných orgánov, ktoré sú stanovené v národnej legislatíve v oblasti ochrany osobných údajov rozličnou formou. Podobne sa domnieva, že možnosť stanoviť rôznu dobu uchovania údajov nie je vhodná pre fungovanie vnútorného trhu a výkon práv občanov.

13. EHSV považuje pri výmene informácií s tretími krajinami za nevyhnutné objasniť, či sa podmienky, ktoré stanovuje článok 22 ods. 1 návrhu, musia splniť všetky zároveň alebo alternatívne. V prípade druhej možnosti EHSV nepovažuje rozhodnutie Komisie o dostatočnosti a ekvivalentnosti ochrany údajov v tretej krajine za postačujúci základ pre rozšírenie IMI na takúto tretiu krajinu, zatiaľ čo v iných prípadoch sú smernice zahrnuté v IMI alebo existujú medzinárodné dohody, ktoré predpokladajú vonkajšiu výmenu údajov.

14. V záujme väčšej právnej istoty by ustanovenia, ktoré sa zrušujú a tie, ktoré ostávajú v platnosti v súvislosti s fungovaním systému IMI, mali figurovať v texte, a nie v zdôvodneniach návrhu nariadenia.

V Bruseli 7. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) Smernica 2005/36/ES (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22).

(2) Smernica 2006/123/ES (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

(3) Smernica 96/71/ES

(4) Stanovisko CESE (Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 103).

(5) KOM(2008) 703 v konečnom znení.

(6) KOM(2010) 608 v konečnom znení

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/20

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov“

[KOM(2011) 152 v konečnom znení]

2012/C 43/05

Spravodajca: Edgardo Maria IOZIA

Európska komisia sa 4. apríla 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument nazvaný

„Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov“

KOM(2011) 152 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 10. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. – 8. decembra 2011 (schôdza zo 7. decembra 2011) prijal 174 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 8 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 EHSV uznáva, že kozmický priestor je nenahraditeľným a strategickým zdrojom možností, ako uspokojiť potreby EÚ v sociálnej a hospodárskej sfére a tiež v oblasti bezpečnosti, podnecuje rast a inováciu, dokáže vytvárať bohatstvo vďaka vysokokvalifikovaným pracovným miestam, inovačným službám a trhovým príležitostiam, ktoré ponúka aj v iných priemyselných sektoroch, ako aj vďaka podpore výskumu, ktorý vytvára inovácie pre priemysel.

1.2 EHSV uznáva význam kozmického priemyslu, ktorý je konkurencieschopný a zahŕňa celý hodnotový reťazec od konštruktérskej fázy, cez spustenie, operačnú časť až po služby.

1.3 EHSV uznáva, že politika v kozmickom sektore je právomocou, o ktorú sa EÚ delí s členskými štátmi, ktoré v tejto oblasti realizujú aj vlastné iniciatívy. Výbor vyzýva, aby sa posilnilo partnerstvo s členskými štátmi, vrátane tých, ktoré nie sú členmi Európskej vesmírnej agentúry (ESA), s cieľom skoordinovať politiku a právomoci jednotlivých aktérov v kozmickom sektore. Malo by sa tiež preskúmať, či by sa štáty, ktoré nie sú členmi ESA, nemohli zúčastňovať na programoch spolupráce, ako je Medzinárodná vesmírna stanica (ISS).

1.4 EHSV teda víta úsilie posilniť základy, na ktorých spočíva európska politika v oblasti kozmického priestoru, tým, že sa táto politika dá do súvislosti so základnými textami EÚ, vďaka ustanoveniam Lisabonskej zmluvy v tejto oblasti, ako aj s európskou priemyselnou politikou, vďaka stratégii Európa 2020, a s oblasťou výskumu a inovácie, prostredníctvom iniciatívy Horizont 2020.

1.5 Keďže program globálneho monitorovania GMES je základným pilierom úsilia o zachovanie európskej sebestačnosti pri zbere údajov a informácií o Zemi, či už v reálnom čase alebo na základe historických súborov zachytávajúcich desaťročné obdobia, s cieľom zabezpečiť monitorovanie a bezpečnosť životného prostredia a územia a pochopiť niektoré mechanizmy, ktoré zapríčiňujú klimatické zmeny, EHSV je veľmi znepokojený skutočnosťou, že rozpočet programu GMES nebol zahrnutý do viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, a žiada, aby Komisia vyčlenila potrebné finančné prostriedky, a tak zabránila kolapsu tohto programu.

1.6 EHSV berie na vedomie ústrednú úlohu, ktorú zohráva Európska vesmírna agentúra (European Space Agency, ESA), ako studnica poznatkov a schopností EÚ v technickej a vedeckej oblasti, ako aj v oblasti riadenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie účinného riadenia vesmírnych programov.

1.7 Ďalšími dôležitými organizáciami sú EUMETSAT, operačná organizácia, ktorá poskytuje meteorologické údaje, Európska environmentálna agentúra (1) (EEA) a Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (2) (ECMWF).

1.8 EHSV zdôrazňuje, že kozmický priestor má rozhodujúci prínos pre bezpečnosť a obranu. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne prihliadať na požiadavky spoločnej obrannej politiky, a to aj rozvojom nových programov spolupráce a infraštruktúry (3).

1.9 EHSV uznáva, že je nevyhnutné chrániť hodnotu európskej kozmickej infraštruktúry zavedením systému dohľadu nad kozmickým priestorom (Space Situational Awareness, SSA).

1.10 V oblasti výskumu a využívania kozmického priestoru je nevyhnutné zintenzívniť spoluprácu s dlhodobými partnermi EÚ, ako sú USA, Rusko a Japonsko, a usilovať sa prípadne uzatvoriť bilaterálne dohody s novými rýchlo sa rozvíjajúcimi veľmocami v kozmickom sektore, ako sú Čína, India a Brazília.

1.11 Medzinárodná spolupráca v kozmickom sektore je kľúčovým faktorom, ktorý umožňuje nielen propagovať európske technológie a služby, ale aj šíriť sociálne a ľudské hodnoty.

1.12 Výskum patrí medzi základné európske hodnoty a okrem toho je rozhodujúci aj pre rozvoj európskej sebestačnosti v oblasti základných podporných technológií, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bol európsky priemysel na svetovom trhu konkurencieschopný.

1.13 EÚ musí efektívnejšie investovať do oblasti výskumu prostredníctvom vytvorenia spoločného strategického rámca EÚ na financovanie výskumu a inovácií.

2. Úvod

2.1 V oznámení, ktoré je predmetom tohto stanoviska, sa vymedzuje legislatívny rámec a hospodársky, sociálny a strategický kontext európskej politiky v oblasti kozmického priestoru tým, že sa táto politika dáva do súvislosti so základmi, na ktorých spočíva Európska únia: s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy, európskou priemyselnou politikou a politikou v oblasti výskumu, ako aj spoločnou obrannou politikou.

2.2 Oznámenie vytyčuje prioritné opatrenia politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru, opisuje jej medzinárodný rozmer a analyzuje jej požiadavky z hľadiska riadenia, čím vytvára priestor pre vypracovanie a realizáciu európskeho vesmírneho programu.

2.3 V oznámení sa uvádza, že Komisia predloží v roku 2011 návrh týkajúci sa európskeho vesmírneho programu a vypracuje potrebné opatrenia na realizáciu navrhnutej stratégie (priemyselná politika, organizácia činnosti v oblasti kozmického priestoru).

3. Všeobecné pripomienky

3.1 Kozmický sektor predstavuje približne 1 % rozpočtu Únie a približne 5 % objemu európskeho leteckého a kozmického priemyslu.

3.2 Komisia i Európsky parlament v súčasnosti plne uznávajú hospodársky, strategický a spoločenský význam kozmického sektora napriek jeho relatívne malým rozmerom: je nepredstaviteľné, že by sa Európa stala priestorom blahobytu bez toho, aby čerpala podporu a impulzy zo svojho vedúceho postavenia v kozmickom sektore, ktorý nielenže priaznivo vplýva na hospodárstvo (v priemere dvojnásobok investovanej sumy, dokonca niekedy až 4,5-násobok, ako v prípade Nórska [zdroj: OECD 2011]), ale vytvára aj množstvo nenahraditeľných aplikácií zásadného spoločenského významu v oblastiach, ako je meteorológia, navigácia, určovanie polohy, kontrola leteckej a lodnej dopravy, riadenie poľnohospodárstva a správa územia, humanitné zásahy a zvládanie prírodných katastrof, národná bezpečnosť, kontrola hraníc (a to je len niekoľko príkladov).

3.3 V obdobiach hospodárskych ťažkostí, ako je súčasná kríza, by odliv investícií z tohto sektora priniesol len úplne zanedbateľné výhody z hľadiska celkových úspor, zároveň by však zanechal vážne následky v podobe straty vedeckých znalostí a priemyselných schopností, ktoré Európa nadobudla v tomto strategickom sektore v uplynulých desaťročiach.

3.4 Dosiahnuť sebestačnosť Európy v oblasti kľúčových podporných technológií a jej nezávislý prístup ku kozmickému priestoru sú ciele prvoradého významu, ktoré si vyžadujú aktívnu podporu.

3.5 Vzhľadom na to, že do kozmického sektora vstupujú nové krajiny, ako Čína, India, Brazília atď., Európa musí mať strategický plán, aby si udržala svoje významné postavenie v tomto sektore a nestratila dôveryhodnosť v očiach svojich hlavných partnerov, predovšetkým USA a Ruska.

3.6 Rozsiahle hlavné programy, GMES a Galileo, sú pre Európu nástrojom, ktorý jej umožní byť i naďalej hnacou silou v strategických sektoroch súvisiacich s využívaním systémov satelitnej navigácie a služieb vyplývajúcich z pozorovania Zeme.

3.7 Vyriešiť problém financovania programu GMES je prioritnou otázkou, ktorú nemožno odkladať, pretože vzniká konkrétne riziko, že európske investície, ktoré boli za uplynulé desaťročie nasmerované do tejto čoraz strategickejšej oblasti pozorovania Zeme, vyjdú navnivoč, a tým pripravia Európu, jej priemysel a výskum, o ťažko vydobyté vedúce postavenie.

3.8 Aj programy prieskumu kozmického priestoru, ktoré ponúkajú možnosti na testovanie technológií budúcnosti, by mohla ohroziť súčasná finančná kríza v členských štátoch Únie. Preto je potrebné venovať náležitú pozornosť zachovaniu kontinuity v tomto sektore.

3.9 V tabuľke 1 sú uvedené príklady (údaje nie sú úplné, slúžia iba na ilustráciu) výšky investícií do kozmického sektora v niektorých krajinách EÚ, ktoré sú zároveň členmi ESA, v roku 2009. Tieto investície zodpovedajú priemerne podielu HDP v rozpätí od 0,01 % do 0,05 % (údaje za rok 2009, zdroj: OECD). V porovnaní s tým najväčšie veľmoci investujú podstatne vyšší podiel, a to konkrétne Čína 0,12 %, Rusko 0,20 % a USA 0,31 %. V prípade Ruska a Číny sa navyše tento údaj za obdobie 2005 –2009 zdvojnásobil. V Európe sa najvyšším percentuálnym podielom, vo výške 0,1 % HDP, vyznačuje Francúzsko (zdroj: OECD).

Tabuľka 1

Rozpočet vyčlenený na kozmický sektor v roku 2009 v krajinách, ktoré sú hlavnými prispievateľmi do ESA

(v miliónoch EUR)
Krajina	Rozpočet na kozmický sektor (4)	Príspevok do ESA (5)
FR	1 960	(716)
DE	1 190	(648)
IT	685	(369)
UK	350	(269)
ES	190	(184)
BE	170	(161)
Celkový rozpočet ESA v roku 2009	3 600

3.10 ESA disponuje technickými znalosťami a schopnosťami potrebnými na plánovanie a realizáciu vesmírnych programov a stimulovanie rozvoja nových technológií a aplikácií. ESA sama prevádzkuje mnohé systémy vlastnej koncepcie, najmä tie, ktoré majú vedecký a výskumný charakter. Pokiaľ ide o infraštruktúru veľkých operačných programov ako Galileo a GMES, úlohu prevádzkovateľa by mala prevziať Európska komisia.

3.11 EUMETSAT je dôležitou súčasťou prevádzkových kapacít Európy.

3.12 Ďalšími medzivládnymi organizáciami sú Európska environmentálna agentúra (EEA) a Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), ktoré sú zmluvnými stranami dohody o využívaní údajov a služieb GMES.

4. Konkrétne pripomienky

4.1 Európska politika v oblasti kozmického priestoru spočíva na viacerých pilieroch: jej právny rámec a kontext, do ktorého zapadá jej priemyselná politika, jej medzinárodný rozmer, jej riadenie, vzťahy so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou, ako aj primeraný a udržateľný systém financovania.

4.2 Právnym základom európskej politiky v oblasti kozmického priestoru sú ustanovenia Lisabonskej zmluvy.

4.2.1 Článok 189 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) udeľuje EÚ rozsiahle právomoci na stanovenie politiky v oblasti kozmického priestoru, a okrem toho odporúča zaviesť do praxe politické opatrenia v tejto oblasti zriadením európskeho vesmírneho programu.

4.2.2 Politiku EÚ v oblasti kozmického priestoru a program Galileo riadi priamo generálne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel (GR ENTR) Európskej komisie.

4.2.3 V nariadení, ktorým sa zriaďuje program GMES (6), sa stanovujú pravidlá jeho vykonávania a rozpočet pre jeho rozvoj a počiatočnú prevádzku na obdobie 2011 – 2013. Technickou koordináciou a realizáciou vesmírnej zložky programu GMES bola poverená agentúra ESA, ktorej môže v prípade potreby vypomôcť EUMETSAT.

4.3 Kontext priemyselnej politiky

4.3.1 Kozmický sektor tvorí približne 5 % leteckého a kozmického priemyslu v Európe (v ktorom svojím podielom 92 % dominuje letecký sektor). Letecký a kozmický sektor v Európe vyprodukoval celkovo približne 130 miliárd EUR, z ktorých 6 miliárd súviselo s kozmickým sektorom (údaje za rok 2008, zdroj: Ecorys Report to the EC). V leteckom a kozmickom sektore je zamestnaných okolo 375 tisíc osôb, z toho 31 000 pracuje v európskom kozmickom sektore (zdroj: OECD 2011), pre ktorý je príznačná vysoká odbornosť, čo sa prejavuje tým, že 35 % pracovníkov sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, inžinieri a riadiaci pracovníci.

4.3.2 Úloha kozmického priemyslu je z hľadiska inovácie, a to najmä pri vývoji nových technológií a materiálov, nenahraditeľná.

4.3.3 Európska politika v oblasti kozmického priestoru zapadá do priemyselného kontextu, ktorý vymedzuje stratégia Európa 2020.

4.3.4 Hlavná iniciatíva v rámci tejto stratégie, vymedzená v oznámení KOM(2010) 614 v konečnom znení/4, definuje vesmír ako „hnací motor pre inovácie a konkurencieschopnosť v prospech občanov“, pričom explicitne spomína programy Galileo/EGNOS a GMES ako stanovené programy, ktorých zavŕšenie a ďalšie pokračovanie po roku 2013 bude musieť byť predmetom legislatívnych návrhov v roku 2011 v súlade s celkovými návrhmi pre viacročný finančný rámec. Kozmické infraštruktúry sa pokladajú za nástroje, ktoré majú zásadný význam pre bezpečnosť občanov, a preto ich treba chrániť. Nástrojom dohľadu nad kozmickým priestorom je program SSA (Space Situational Awarenes – informovanosť o situácii vo vesmíre).

4.3.5 Satelitná komunikácia je kľúčovým odvetvím v oblasti kozmického priestoru, a navyše prispieva k plneniu cieľov Digitálnej agendy pre Európu tým, že pomáha zlepšovať dostupnosť širokopásmového pripojenia.

4.4 Medzinárodná spolupráca

4.4.1 Program GMES by sa mal podľa definície v nariadení, ktorým bol ustanovený, považovať za európsky príspevok k budovaniu globálneho systému systémov pozorovania Zeme (GEOSS) (7) vyvíjaný v rámci Skupiny pre pozorovanie Zeme (GEO) (8).

4.4.2 Partnerstvo uzavreté s Afrikou s využitím EGNOS, GMES a telekomunikačných infraštruktúr výrazne ovplyvní zásadné sektory, ako napr. riadenie zdrojov, bezpečnosť, kartografiu, geodéziu, telekomunikácie a informovanie.

4.4.3 Väčšina inštitucionálnych investícií v kozmickom sektore pochádza z krajín G7, ktoré v roku 2009 investovali 53 miliárd USD (zdroj: OECD). Len príspevok Spojených štátov pritom predstavuje až 44 miliárd USD, z ktorých 17 zodpovedá podielu NASA, zatiaľ čo všetky ostatné krajiny G7 (s výnimkou USA) spoločne poskytli zvyšných 9 miliárd USD.

4.4.4 Je zrejmé, že v kozmickom sektore sa popri tradičných protagonistoch, ako sú USA, Rusko a Japonsko, stávajú dôležitými aj nové mocnosti s rýchle sa rozvíjajúcim hospodárstvom, ako Brazília, India a Čína, ktorých rozpočty vyčlenené na tento sektor dosahujú celkovo 7,2 miliardy USD (9). Na porovnanie: rozpočet Ruskej federácie je 2,5 miliardy USD.

4.4.5 Na porovnanie: rozpočet ESA na rok 2009 bol 3,6 miliardy EUR (pozri aj tabuľku 1).

4.4.6 Európa presadzuje politiku „voľného a otvoreného“ šírenia údajov, ktorú uplatňuje ESA v programe GMES.

4.5 Riadenie

4.5.1 Na základe ustanovení článku 189 ZFEÚ „Únia nadviaže vhodné vzťahy s Európskou vesmírnou agentúrou“, okrem toho, že posilní svoje partnerstvo s členskými štátmi a bude koordinovať úsilie nevyhnutné na výskum a využívanie kozmického priestoru.

4.5.2 ESA je medzivládna organizácia, ktorá bude mať čoskoro 19 členských krajín. Členstvo v nej sa neobmedzuje len na členské štáty EÚ (členom agentúry je napríklad aj Švajčiarsko) alebo striktne európske krajiny (Kanada uzavrela s agentúrou partnerskú dohodu). Hospodárenie s prostriedkami ESA vychádza z princípu „geografickej návratnosti“ (Geographical Return), čo znamená, že sa členským štátom poskytnú priemyselné zákazky v rozsahu, ktorý je úmerný ich podielu účasti v ESA. Vďaka tomuto princípu sa doteraz podarilo získať veľký objem prostriedkov zo strany členských štátov. Personálne riadenie podlieha podobnému princípu primeranej návratnosti (fair return), hoci sa zdá, že predpoklady na to nie sú tak priamo opodstatnené ako tie, ktoré sa uplatňujú v prípade priemyselných zákaziek, keďže zamestnanci v zásade nemusia zastupovať národné záujmy alebo slúžiť im. Súčasnou tendenciou EÚ je totiž snaha prekonať princíp sumy národných záujmov v prospech európskej pridanej hodnoty (10). V prípade ESA a so zreteľom na vytvorenie európskeho vesmírneho plánu sa tento princíp zdá byť mimoriadne vhodný.

4.5.3 Spolupráca medzi ESA a EÚ je vymedzená rámcovou dohodou, ktorá nadobudla účinnosť v máji 2004 (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004). Európska komisia a ESA koordinujú svoju činnosť prostredníctvom spoločného sekretariátu zloženého z úradníkov Európskej komisie a exekutívy ESA. Členské štáty ESA a EÚ sa schádzajú na úrovni ministrov na zasadnutiach Rady pre kozmický priestor, spoločného zhromaždenia Rady Európskej únie a rady Európskej vesmírnej agentúry. Zasadnutie Rady pripravujú zástupcovia členských štátov v rámci skupiny na vysokej úrovni pre politiku v oblasti kozmického priestoru (High-level Space Policy Group, HSPG). ESA má styčný úrad v Bruseli, ktorého úlohou je uľahčovať kontakty s európskymi inštitúciami.

4.5.4 Rada pre kozmický priestor umožnila zatiaľ vybudovať pevné vzťahy medzi ESA a Komisiou.

4.5.5 EUMETSAT je medzivládna organizácia, ktorá má v súčasnosti 26 členských krajín. Jej rozhodovacím orgánom je rada zložená zo zástupcov meteorologických služieb z krajín, ktoré sú členmi organizácie. Tieto služby financujú činnosť organizácie EUMETSAT, pričom každý člen poskytuje príspevok úmerný hrubému národnému dôchodku svojej krajiny. V roku 2010 bol rozpočet tejto organizácie približne 300 miliónov EUR.

4.5.6 Ďalšími medzivládnymi organizáciami sú Európska environmentálna agentúra (EEA) a Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), ktoré sú zmluvnými stranami dohody o využívaní údajov a služieb GMES.

4.6 Výskum a inovácia

4.6.1 Výskum patrí medzi základné hodnoty európskej kultúry. Výskum a inovácia pomáhajú vytvárať pracovné miesta, zvyšovať blahobyt a zlepšovať kvalitu života. Činnosť v oblasti výskumu je tiež jedným z dôvodov sebestačnosti Európy v oblasti podporných technológií. Oblasť kozmického priestoru ponúka najlepšie možnosti na vytváranie kontaktov a väzieb medzi univerzitným výskumom, priemyselnou inováciou a rozvojom novátorských technológií.

4.6.2 Financovanie kozmického výskumu je súčasťou európskych systémov financovania výskumu. V oblasti aplikácií je však európsky vplyv nedostatočný, a preto sa treba usilovať, aby sa európsky výskumný potenciál pretavil do nových a inovačných aplikácií.

4.6.3 Výskumná činnosť EÚ je financovaná prevažne prostredníctvom siedmeho rámcového programu (2007 – 2013), ktorý má rozpočet vo výške 50,5 miliardy EUR, z čoho sú približne 3 % určené na kozmický priestor (=1,4 miliardy EUR).

4.6.4 Vo viacročnom finančnom rámci navrhnutom na roky 2014 – 2020 budú finančné prostriedky určené na výskum a inováciu spojené prostredníctvom spoločného strategického rámca pre výskum, inovácie a technologický vývoj (nazvaného Horizont 2020) a počas obdobia platnosti tohto strategického rámca (2014 – 2020) sa objem finančných prostriedkov na výskum zvýši na 80 miliárd EUR.

4.6.5 EÚ stanovila v stratégii Európa 2020 ambiciózny cieľ dosiahnuť, aby sa na výskum vynaložili 3 % HDP.

4.7 Spoločná bezpečnosť a obrana

4.7.1 Kozmické infraštruktúry poskytujú služby nevyhnutné pre bezpečnosť a obranu, ako to uznáva spoločná bezpečnostná a obranná politika, a to najmä pokiaľ ide o predchádzanie krízam a krízové riadenie.

4.7.2 Bezpečnosť kozmických infraštruktúr ohrozuje vesmírny odpad, ktorého je čoraz viac. ESA, za civilnú oblasť, a EDA, za vojenskú oblasť, začali programy Space Situational Awareness (SSA). EÚ pripravuje medzinárodný kódex správania pre činnosti v kozmickom priestore (Code of Conduct for Outer space activities).

4.8 Európsky vesmírny program – rozpočet

4.8.1 Komisia v predloženom oznámení zvažuje možnosť začleniť návrh týkajúci sa európskeho vesmírneho programu do viacročného finančného rámca z júna 2011. Návrh rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2014 – 2020 predložený v júni 2011 sa zameriava na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 (11).

4.8.2 Vo viacročnom finančnom rámci (VFR) návrh európskeho vesmírneho programu nie je jasne uvedený pod týmto názvom, ale pre programy GMES a Galileo sú stanovené tieto opatrenia:

—	VFR OKRUH 1: Inteligentný a inkluzívny rast, 7 miliárd EUR sa vyčleňuje na program Galileo,

—	MIMO VFR: na financovanie GMES je určených 5,8 miliardy EUR.

Tento návrh financovať GMES mimo VFR sa zdá byť jednoznačne v rozpore s odporúčaniami uvedenými v pracovnom dokumente úsekov Komisie SEC(2011) 868 v konečnom znení z 29. júna 2011, ktorý sprevádza oznámenie Rozpočet stratégie Európa 2020, ako aj so závermi Rady EÚ pre konkurencieschopnosť prijatými 31. mája 2011.

4.8.3 Treba sa zaoberať otázkou, ako zabezpečiť rozpočet určený na GMES, aby sme sa vyhli riziku, že prídeme o program, ktorý je nevyhnutný pre budúcu konkurencieschopnosť Európy v strategickej oblasti pozorovania Zeme a ktorý si doteraz vyžiadal desaťročie práce a investície vo výške 3 miliardy EUR. Podľa spomínaných záverov z 3 094. zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť (vnútorný trh, priemysel, výskum a kozmický priestor) z 31. mája 2011„Komisia vypracuje návrh financovania týchto hlavných programov [GMES a Galileo] v rámci budúceho viacročného finančného rámca“ a „vzhľadom na to, že ide o európske programy, za ktoré zodpovedá EÚ, mali by sa naďalej financovať z rozpočtu EÚ“.

4.8.4 Postup načrtnutý v návrhu viacročného finančného rámca bude treba do konca roka 2011 podrobne vymedziť v legislatívnych návrhoch týkajúcich sa programov výdavkov a nástrojov pre jednotlivé strategické sektory.

V Bruseli 7. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) European Environment Agency.

(2) European Centre for Medium-Range Weather Forecasts.

(3) „Spoločná bezpečnostná a obranná politika zahŕňa postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky Únie. Tá povedie k spoločnej obrane, keď o tom jednomyseľne rozhodne Európska rada. V takom prípade Európska rada odporučí členským štátom prijať toto rozhodnutie v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami. Politika Únie v zmysle tohto oddielu nemá vplyv na osobitý charakter bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov a rešpektuje záväzky niektorých členských štátov, ktoré vidia uskutočnenie svojej spoločnej obrany v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) podľa Severoatlantickej zmluvy, a je v súlade so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou utvorenou v tomto rámci.“ (Zmluva o Európskej únii - Hlava V kapitola 2 oddiel 2 článok 42 ods. 2).

(4) Zdroj: OECD,

(5) Zdroj: ESA

(6) Nariadenie (EÚ) č. 911/2010, Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 1.

(7) Global Earth Observation System of Systems.

(8) Group on Earth Observations.

(9) Čína: 6,1 miliardy USD; India: 861 miliónov USD; Brazília: 205 miliónov USD.

(10) Pozri bod 166 uznesenia Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu: „… spôsob, akým sa doteraz vyvíjal systém vlastných zdrojov EÚ, keď sa skutočné vlastné zdroje postupne nahrádzali takzvanými „príspevkami členských štátov“, kladie neprimeraný dôraz na čistú bilanciu jednotlivých členských štátov, a je tak v rozpore so zásadou solidarity EÚ, oslabuje európsky spoločný záujem a do značnej miery ignoruje európsku pridanú hodnotu…“.

(11) KOM(2011) 500 v konečnom znení/2, Rozpočet stratégie Európa 2020, časť I.

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/25

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Správa Komisie – Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2010“

[KOM(2011) 328 v konečnom znení]

2012/C 43/06

Spravodajca: Paulo BARROS VALE

Európska komisia sa 6. júna 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument

„Správa Komisie – Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2010“

KOM(2011) 328 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza zo 7. decembra 2011) prijal 116 hlasmi za, pričom 7 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Zhrnutie a závery

1.1 EHSV každý rok vyhodnocuje správu Komisie o politike hospodárskej súťaže, pričom využíva príležitosť na predloženie pripomienok a odporúčaní, ktoré orgány postupom času vzali do úvahy, čo prispelo k rôznym úpravám, ktoré, ako sme mali možnosť vidieť, viedli k zvýšeniu efektivity. Túto analýzu vykonávame v čase, keď európsky projekt čelí veľkým výzvam vzhľadom na riziko fragmentácie, alebo – podľa názoru mnohých – ohrozenie mimoriadnej integrácie, ktorá bola dosiahnutá len pred polstoročím. Európanom sa v rozmedzí dvoch generácií podarilo zaistiť znamenité obdobie mieru a prosperity, založené na solidarite medzi krajinami a regiónmi, ako aj dlhodobom procese vytvárania spoločných politík. V tomto kontexte bolo potrebné vybrať si medzi nepredvídateľným poklesom alebo historickým pokrokom, a v tejto súvislosti je potrebné zamerať sa na rôzne európske politiky, najmä na politiku hospodárskej súťaže. Prípadný opätovný presun politík do právomoci jednotlivých štátov v dôsledku krízy a možné konflikty medzi členskými štátmi, vrátane zásahov vlády do hospodárstva prostredníctvom ochranných opatrení, sú scenáre, ktoré by mohli vážne ovplyvniť vnútorný trh a politiku hospodárskej súťaže – ktorá, aspoň interne, preukázala svoju značnú hodnotu.

1.2 Táto posledná správa sa týka jej 40. výročia, pričom poukazuje na kľúčové udalosti v politike hospodárskej súťaže a jej význam pri dosahovaní cieľov EÚ: budovanie jednotného trhu, jeho fungovanie v prospech spotrebiteľov ako skupiny, ktorá z neho môže mať najväčší prínos, a dosiahnutie konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva. EHSV blahoželá Komisii k tejto správe a výsledkom, ktoré dosiahla za vyše 40 rokov, ale poznamenáva, že pôsobí ako dokument, ktorý chváli činnosť Komisie, ktorá – ako sa v správe uvádza – si od súčasných problémov drží odstup. Tento dokument je iste pozitívny, ale bolo by užitočnejšie, keby namiesto samochvály obsahoval analýzu a posúdenie prínosov a nedostatkov vykonanej činnosti, či dokonca aj komparatívnu analýzu porovnávajúcu členské štáty EÚ a iné relevantné krajiny. Toto 40. výročie mohlo byť pre Komisiu jedinečnou príležitosťou, aby na základe dôkladnej analýzy histórie navrhla modernizáciu a rozšírenie politiky hospodárskej súťaže posúdením vývoja zapríčineného nárastom globalizácie a analýzou škodlivých vplyvov transformácie a relokácií na Európu v dôsledku nekontrolovaného využívania ľudských, materiálnych a prírodných zdrojov v tých častiach sveta, ktoré neuznávajú rovnaké hodnoty ako európske spoločnosti, ale využívajú kúpnu silu, ktorú bola Európa schopná zabezpečiť pre svojich občanov.

1.3 Počas roku 2010 mala hospodárska a finančná kríza aj naďalej silný dosah, navyše došlo aj ku kríze štátneho dlhu. EHSV upozorňuje, že pokračovanie krízy a dočasné opatrenia na boj proti nej môžu narušiť hospodársku súťaž, a poukazuje na význam jej prísnej kontroly a na čo najskoršie vykonanie príslušných náprav. Je dôležité monitorovať vykonávanie národných plánov hospodárskej obnovy a ich vplyv na hospodársku súťaž, a to prostredníctvom vyhodnotenia prijatých opatrení: to je jediný spôsob, ako zabezpečiť informované rozhodovanie o budúcnosti dočasných protikrízových opatrení, ktoré sú stále platné.

1.4 EHSV víta vývoj v oblasti medzinárodnej spolupráce, ale opätovne zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaistiť spravodlivý zahraničný obchod, v rámci ktorého by tretie krajiny nezneužívali liberalizáciu obchodu prostredníctvom sociálneho alebo environmentálneho dampingu. Je nevyhnutné zaručiť dodržiavanie medzinárodných pravidiel spravodlivého obchodu a základných pravidiel na ochranu životného prostredia, ako aj slobody usadiť sa a zakladať podnikateľské združenia, pričom v tejto súvislosti musí Európa zohrávať kľúčovú úlohu. Európska únia musí zabezpečiť aj dôsledné uplatňovanie pravidiel WTO namierené proti všetkým opatreniam, ktoré by mohli brániť prístupu európskych podnikov na rôzne trhy, a to vypracovaním pravidiel na podporu rovnakých príležitostí bez ohľadu na ich veľkosť, umiestnenie alebo daňový rámec. Politika hospodárskej súťaže EÚ potrebuje vstúpiť do novej fázy, stanoviť si nové priority, definovať nové nástroje a prijať účinnejšie opatrenia v oblasti obchodu s krajinami mimo EÚ. EHSV by chcel vyjadril svoje sklamanie nad tým, že jeho predchádzajúce výzvy v tejto oblasti neviedli k modernizácii a rozšíreniu prístupu EÚ v tejto oblasti.

1.5 Vo všetkých aspektoch musí byť zabezpečené dôsledné dodržiavanie základných dohovorov MOP týkajúcich sa práv a slobôd odborových zväzov, detskej práce, neľudských pracovných podmienok a práva na štrajk. Na vnútornej úrovni sa musia zharmonizovať vnútroštátne právne predpisy členských štátov v oblasti zamestnanosti a rovnakých príležitostí s cieľom predísť narušeniu hospodárskej súťaže. Pracovnému trhu, ktorý bol ťažko postihnutý krízou, treba venovať mimoriadnu pozornosť, aby bolo možné dosiahnuť cieľ inkluzívneho rastu, ktorý je prioritou stratégie Európa 2020, a to prostredníctvom podpory zachovania a vytvárania pracovných miest a mobility.

1.6 Vývoj súvisiaci so stratégiou Európa 2020, ktorého nástroje a napredovanie sa v správe spomínajú, je zrejmý. Upozorňuje sa na riziká liberalizácie odvetvia energetiky týkajúce sa kvality a kontinuity dodávok a cien. Pokiaľ ide o Digitálnu agendu, dôraz sa kladie na význam zvyšovania úrovne znalostí prevádzkovateľov a užívateľov elektronických komunikačných služieb, aby mohli čo najlepšie využiť úsilie vynaložené v tejto oblasti.

1.7 Svoju úlohu zohrali aj špekulácie s cenami surovín, hoci správa sa o tejto skutočnosti vôbec nezmieňuje. Zásadný význam má monitorovanie trhu vytváraním alebo používaním nástrojov, ktoré pomôžu kontrolovať kolísanie cien a minimalizovať dosah na hospodársku súťaž.

1.8 EHSV vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že národné orgány pre hospodársku súťaž nedokážu vykonávať svoju úlohu regulátora v niektorých odvetviach, v ktorých sú ceny výrazne ovplyvňované cenami surovín, a v ktorých má zvýšenie cien surovín priamy a okamžitý vplyv na konečnú cenu, pričom ich zníženie nemá opačný účinok. Vzhľadom na ich blízkosť k trhu musia tieto orgány slúžiť ako kľúčový nástroj na intervenciu v oblasti politiky hospodárskej súťaže, pričom svoju činnosť musia zameriavať na regionálne trhy.

1.9 Chceli by sme upozorniť na význam dohľadu národných orgánov pre hospodársku súťaž v rozsiahlom odvetví maloobchodu, v ktorom môže rokovacia sila veľkých ekonomických skupín viesť k vážnemu narušeniu hospodárskej súťaže vyplývajúcemu zo zneužívania dominantného postavenia. Podniky sa síce môžu slobodne rozhodnúť, akým spôsobom budú distribuovať svoje výrobky, existuje však dôvod obávať sa, že v praxi sa dohody uzatvárajú s tým, že ceny stanovujú veľkí odberatelia, čo je v jasnom rozpore s predpismi a pravidlami vyrovnaných síl pri vyjednávaní, ktoré môže postupne viesť k zničeniu výrobného odvetvia a malých veľkoobchodníkov i maloobchodníkov.

1.10 V súvislosti s iniciatívou uvedenou v Bielej knihe o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES z roku 2008 sa nedosiahol žiadny významný pokrok a práva spotrebiteľov sú v tejto oblasti ešte menej chránené vzhľadom na čoraz častejšie porušovanie ich práv, ktoré ostáva nepotrestané. V tejto oblasti musia byť urýchlene vypracované potrebné legislatívne návrhy EÚ s cieľom zaručiť účinnú nápravu kolektívnych alebo rozptýlených škôd. Spravodlivý obchod a spravodlivá hospodárska súťaž majú pre spotrebiteľov zásadný význam. Ak majú byť zaručené práva spotrebiteľov, musia byť poskytované informácie o kvalite produktov a služieb relevantné a musí byť uľahčené podávanie reklamácií.

1.11 Výbor víta snahu o vytvorenie európskeho patentu ako nástroja na zjednodušenie prístupu k ochrane vlastníctva, ktorý je dôležitým stimulom na investície do výskumu a inovácií, a dúfa, že v súvislosti s prijatím tohto nového systému na ochranu vlastníctva bude dosiahnutý všeobecný konsenzus.

1.12 Samoregulácia môže byť účinným mechanizmom na stimuláciu rozvoja určitých trhov, ktorý podporuje spravodlivý obchod. Preukázala sa už ako nástroj na riešenie dôsledkov rozvoja trhov a ich produktov a služieb, ktorý je účinnejší a flexibilnejší než zavádzanie niektorých pravidiel a predpisov. Správa Komisie sa o tejto možnosti, ktorá by sa mala preskúmať a zvážiť, nezmieňuje.

1.13 V prípade okrajových a ostrovných regiónov EÚ sú náklady na dopravu súvisiace s prístupom na centrálne trhy často prekážkou zdravej hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi z týchto oblastí a ich konkurentmi z výhodnejších lokalít. Pre takéto prípady bude potrebné vytvoriť mechanizmy náhrady a nástroje podporujúce rovnaké príležitosti.

1.14 EHSV víta zámer Komisie presadzovať zmeny v správe o politike hospodárskej súťaže, a to konkrétne upustenie od modelu výpočtu bodov so všeobecne známymi informáciami k odpovedaniu na rôzne požiadavky výboru. Je potrebné zdôrazniť význam strategickejšej vízie obsahu správy, ktorá umožňuje a podporuje diskusiu o politike hospodárskej súťaže, a nie o práve hospodárskej súťaže.

1.15 EHSV sa však zamýšľa nad tým, že správa Európskej komisie sa nezmieňuje o potrebe, aby verejné orgány, ktoré sa uchádzajú o verejné zákazky otvorené podnikom zo súkromného sektora, dodržiavali v súlade s európskymi zmluvami pravidlá hospodárskej súťaže.

2. Obsah správy za rok 2010

2.1 Správa je rozdelená na 6 častí: nástroje politiky hospodárskej súťaže, realizácia tejto politiky v jednotlivých odvetviach, Európska sieť pre hospodársku súťaž a spolupráca s vnútroštátnymi súdmi, medzinárodné aktivity, iniciatívy zahŕňajúce organizácie zastupujúce spotrebiteľov a medziinštitucionálna spolupráca.

2.2 Nástroje

2.2.1 Následné kroky po implementácii dočasného krízového rámca štátnej pomoci

2.2.1.1 V reakcii na problémy, ktorým čelí finančný sektor v dôsledku krízy štátneho dlhu, sa predĺžilo uplatňovanie podporných opatrení v záujme zjednodušenia prístupu bánk k financovaniu. Vydávanie štátnych záruk na uľahčenie tohto prístupu sa ukázalo ako účinný nástroj.

2.2.1.2 Predĺžila sa aj pôsobnosť podporných opatrení na zjednodušenie prístupu podnikov k úverom, hoci sa to týka menšieho počtu opatrení a len pre MSP.

2.2.1.3 Je mimoriadne potrebné určiť vplyv a skutočný prínos týchto opatrení. Umožnilo by to posúdiť výhody a nevýhody poskytovania takejto podpory a jej vplyvu na hospodársku súťaž, ako aj význam pokračovania takejto pomoci v roku 2012.

2.2.2 Programy hospodárskeho prispôsobenia

2.2.2.1 Programy hospodárskeho prispôsobenia pre Grécko a Írsko zaviedli opatrenia v oblasti hospodárskej súťaže. V Grécku znamenali reformu národných orgánov pre hospodársku súťaž, liberalizáciu regulovaných povolaní a nový zákon o investíciách. V Írsku priniesli legislatívne zmeny zamerané na odstránenie obmedzení pre obchod a hospodársku súťaž v odvetviach, ktoré v súčasnosti chránia vnútroštátne právne predpisy.

2.2.2.2 Nadmerné zadlženie štátov je samozrejme jedným zo zdrojov narušenia hospodárskej súťaže, pretože podporuje činnosť niektorých hospodárskych subjektov. Po druhé skutočnosť, že občania sú nútení vynakladať väčšie úsilie nevyhnutné na vyváženie verejných financií, ich stavia v porovnaní s inými do slabšej pozície. Podpora Grécku a Írsku musí spolu s podporou Portugalsku pokračovať, čo si vyžaduje veľkú pozornosť, pokiaľ ide o možný vplyv týchto opatrení na narušenie hospodárskej súťaže.

2.2.3 Uplatňovanie antitrustových opatrení

2.2.3.1 Uplatňovanie antitrustových opatrení bolo intenzívne, pretože Komisia uskutočnila zmeny v nariadeniach o skupinových výnimkách, a to vertikálne aj horizontálne.

2.2.3.2 V kontexte Bielej knihy o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES z roku 2008 sa v protiklade k tomu, čo žiadal EHSV vo viacerých stanoviskách, a to vytvorenie kolektívneho konania o odškodnení a náhrade škody (kolektívna žaloba na úrovni EÚ), dospelo k rozhodnutiu začať novú verejnú diskusiu, od ktorej sa neočakáva, že pomôže určiť súbor spoločných zásad, ktoré by sa mali zohľadniť pri vypracúvaní legislatívnych návrhov týkajúcich sa kolektívneho odškodňovania. V tejto súvislosti je potrebné urýchlene nájsť legislatívne riešenia zamerané na ochranu spotrebiteľov a podnikov.

2.2.3.3 Za zmienku stojí uloženie pokút 70 podnikom (o 27 viac ako v roku 2009) v dôsledku siedmich rozhodnutí o karteloch, a prijatie prvého protimonopolného rozhodnutia na trhu so zdravotníckymi službami.

2.2.3.4 Boj proti zneužívaniu dominantného postavenia viedol v odvetví energetiky k štyrom rozhodnutiam a k začatiu niekoľkých konaní v odvetví informačných a komunikačných technológií (IKT).

2.2.4 Kontrola fúzií

V dôsledku hospodárskej krízy bol počet fúzií v priebehu roka 2010 relatívne nízky. Komisii bolo oznámených 274 transakcií; bolo vydaných 16 podmienečných rozhodnutí a nerozhodlo sa o žiadnom zákaze.

2.2.5 Kontrola štátnej pomoci

2.2.5.1 Väčšina pomoci schválenej v roku 2010 súvisela s horizontálnymi cieľmi európskeho záujmu (kultúra a zachovanie kultúrneho dedičstva, regionálna súdržnosť, ochrana životného prostredia, výskum, vývoj a inovácie a náhrada škôd spôsobených prírodnou katastrofou).

2.2.5.2 Výbor by chcel upozorniť na zverejnenie príručky o presadzovaní právnych predpisov EÚ v oblasti štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi, ktorá má pomôcť národným sudcom pri ich práci. Táto príručka bola vydaná v reakcii na nárast počtu prípadov týkajúcich sa štátnej pomoci, ktoré boli predložené národným súdom.

2.3 Vývoj v jednotlivých odvetviach

2.3.1 V odvetví finančných služieb bola hlavnou činnosťou v oblasti hospodárskej súťaže implementácia dočasného regulačného rámca pre tento sektor. Preskúmal sa menší počet prípadov fúzií a týkali sa podmienok reštrukturalizácie pre poskytovanie štátnej pomoci. Snaha o dosiahnutie finančnej stabilizácie je nevyhnutná a musí pokračovať aj naďalej, aj keď nemožno podceniť hrozbu, ktorú predstavujú riziká špekulácií na trhu, aby sa predišlo rovnakej situácii, k akej došlo v USA.

Na základe predchádzajúcej činnosti sa Komisia rozhodla, že záväzky spoločnosti Visa o mnohostranne dohodnutých výmenných poplatkoch (MIF) budú záväzné.

2.3.2 V novembri 2010 bola predstavená energetická stratégia na nasledujúcich desať rokov v rámci stratégie Európa 2020, ktorá bola zameraná na vytvorenie jednotného trhu v odvetví energetiky. Vytvorenie otvoreného a konkurencieschopného trhu v tomto odvetví je pre spotrebiteľov nepochybne prínosom, treba však poukázať na obavy spotrebiteľov týkajúce sa kvality a plynulosti dodávok energie, najmä v prípadoch, keď službu poskytujú spoločnosti, ktoré majú sídlo mimo danej krajiny.

Aj naďalej boli stimulované opatrenia týkajúce sa výroby energie z obnoviteľných zdrojov, úspory energie a sanácie kontaminovaných miest, a to v súlade s cieľmi v oblasti klímy a energetiky, stanovenými v stratégii Európa 2020.

2.3.3 Komisia spustila Digitálnu agendu pre Európu, ktorá je súčasťou stratégie Európa 2020 a jej hlavným cieľom je vytvorenie jednotného trhu pre telekomunikačné služby s osobitným dôrazom na zjednotenie cien roamingových služieb s vnútroštátnymi sadzbami a sprístupnenie širokopásmového pripojenia pre všetkých európskych občanov. Veľkou výzvou je dosiahnuť rovnováhu v hospodárskej súťaži medzi prevádzkovateľmi elektronického obchodu a malými podnikmi a chrániť spotrebiteľov pred nečestnými praktikami. Musí sa zvýšiť dôvera spotrebiteľov v legitimitu prevádzkovateľov, bezpečnosť platieb a ochranu osobných údajov.

2.3.4 Na trhu IKT sa činnosť Komisie zameriavala na poskytovanie usmernení týkajúcich sa dohôd o spolupráci ako prostriedku na podporu hospodárskej súťaže na trhu, čím prispela k plneniu jedného z cieľov stratégie Európa 2020, ktorým je sprístupnenie efektívnych výrobkov a služieb. V tejto oblasti je potrebné venovať pozornosť odbornému vzdelávaniu a zlepšovaniu zručností operátorov a koncových užívateľov.

2.3.5 Pokiaľ ide o médiá, Komisia naďalej monitorovala prechod z analógového vysielania na digitálny systém.

2.3.6 Vzhľadom na naliehavú potrebu vytvoriť patent Spoločenstva, pokračuje činnosť v oblasti vytvárania systému jednotného patentu EÚ pre farmaceutický priemysel. Oznámená bola aj revízia „smernice o transparentnosti“, ktorá ustanovuje kritériá určovania cien a úhrad pre farmaceutické špeciality.

2.3.7 V odvetví zdravotnej starostlivosti sa preskúmali rôzne sťažnosti, ktoré podali súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti proti nespravodlivému zaobchádzaniu v porovnaní s verejnými poskytovateľmi. O výsledkoch týchto sťažností sa však už nič neuvádza.

2.3.8 Pre odvetvie dopravy, ktoré bolo ťažko postihnuté krízou v roku 2009, bol rok 2010 rokom obnovy, pretože ceny sa vo veľkej miere vrátili na úroveň pred krízou.

2.3.8.1 V sektore leteckej dopravy boli záväzky leteckých spoločností British Airways, American Airlines a Iberia týkajúce sa transatlantických letov vyhlásené za právne záväzné, a fúzie medzi British Airways a Iberia a medzi United Airlines a Continental Airlines boli schválené.

2.3.8.2 V železničnej a pozemnej doprave bol v záujme posilnenia hospodárskej súťaže prijatý návrh na prepracovanie prvého železničného balíka, a to vytvorením jednotného európskeho železničného priestoru.

2.3.8.3 Pokiaľ ide o námornú dopravu, bola na základe usmernení pre toto odvetvie, ako aj usmernení o doplnkovej pomoci schválená pomoc pre projekt „Námorné diaľnice“. Cieľom je odkloniť cestnú dopravu medzi Francúzskom a Španielskom. Komisia sa takisto rozhodla vypracovať štúdiu o fungovaní prístavov a verejnom financovaní ich infraštruktúry.

2.3.9 Konečný termín pre úplné otvorenie trhu s poštovými službami bol predĺžený jedenástim členským štátom a Komisia naďalej monitorovala liberalizáciu, aby sa zabezpečilo, že poskytovatelia tejto verejnej služby nebudú mať žiadnu nespravodlivú výhodu.

2.3.10 Hlavným cieľom v oblasti hospodárskej súťaže v automobilovom priemysle je nevyhnutná reštrukturalizácia sektora a podpora vývoja ekologickejších automobilov.

Bolo prijaté nariadenie o vertikálnych skupinových výnimkách a pre popredajný servis a predaj nových vozidiel, ktoré sa týka výrobcov automobilov a autorizovaných predajcov, servisy a distribútorov náhradných dielov; v automobilovom priemysle bolo schválených aj 15 fúzií.

2.3.11 V reakcii na problémy v oblasti hospodárskej súťaže vyplývajúce z nerovnocennej rokovacej sily medzi dodávateľmi a odberateľmi bolo vytvorené fórum na vysokej úrovni na zlepšenie fungovania potravinového reťazca.

V tomto odvetví čoraz viac dominujú veľké skupiny, a to zreteľne na úkor malých živnostníkov, ktorí im nemôžu konkurovať cenami, ako aj na úkor maloobchodníkov, výrobcov a distribútorov, ktorých predajné marže sa na základe tlaku týchto veľkých skupín znižujú. Národné orgány pre hospodársku súťaž nevykonávajú v tomto sektore dostatok preventívnych opatrení týkajúcich sa možného zneužívania dominantného postavenia, ktoré je pre trh veľmi škodlivé. Nestačí len poukázať na príklady osvedčených postupov: namiesto toho by sa mali prijať opatrenia zamerané na dohľad a ukladanie sankcií, ktoré podporujú predchádzanie zneužívania dominantného postavenia.

2.4 Európska sieť pre hospodársku súťaž a spolupráca s vnútroštátnymi súdmi

Európska sieť pre hospodársku súťaž bola aj naďalej aktívna, pričom svoj význam zdôraznila v diskusiách a výmene najlepších postupov pri presadzovaní pravidiel zamedzujúcich nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže. Bola zriadená pracovná skupina pre fúzie a vykonala sa revízia nariadení o skupinových výnimkách a sprievodných usmernení týkajúcich sa horizontálnych dohôd a vertikálnych obmedzení.

2.5 Medzinárodné aktivity

2.5.1 Napredovali práce v oblasti medzinárodnej spolupráce v súvislosti s hospodárskou súťažou a Komisia bola aj naďalej účastníkom Medzinárodnej siete pre hospodársku súťaž a vo výbore OECD pre hospodársku súťaž. Spolupráca s USA bola intenzívna a začali sa rokovania týkajúce sa hospodárskej súťaže so Švajčiarskou konfederáciou. Za zmienku stojí priorita spolupráce s Čínou a rokovania v oblasti protimonopolného zákona, ako aj aktivity GR pre hospodársku súťaž s Indiou v oblasti kontroly obmedzujúcich postupov, zneužívania dominantného postavenia a fúzií.

2.5.2 Začali sa aj prístupové rokovania s Chorvátskom o kapitole venovanej hospodárskej súťaži a turecký parlament prijal zákon o štátnej pomoci.

2.6 Dialóg s organizáciami zastupujúcimi spotrebiteľov a zainteresovanými stranami

2.6.1 Na internetovej stránke GR pre hospodársku súťaž bola v každom úradnom jazyku sprístupnená stránka pre spotrebiteľov, ktorá vysvetľuje úlohu politiky hospodárskej súťaže a jej hlavné iniciatívy a ciele.

2.6.2 Európska poradná skupina spotrebiteľov vydala stanovisko k žalobám o náhradu škody a bola s ňou konzultovaná otázka vertikálnych obmedzení.

2.7 Medziinštitucionálna spolupráca

2.7.1 V októbri nadobudla účinnosť nová rámcová dohoda medzi Európskym parlamentom a Komisiou.

2.7.2 Európsky parlament prijal uznesenie o Správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2008, nariadení o skupinových výnimkách v odvetví motorových vozidiel, horizontálnych dohodách a rozhodnutí Rady o štátnej pomoci na uzavretie uhoľných baní neschopných konkurencie.

2.7.3 Komisia informovala Radu o iniciatívach v oblasti hospodárskej súťaže, s osobitným dôrazom na pravidlá štátnej pomoci v kontexte krízy.

2.7.4 EHSV prispel do oblasti hospodárskej politiky tým, že prijal stanoviská o Správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2008, uhoľných baniach neschopných konkurencie, lodiarstve a nariadení o skupinových výnimkách pre motorové vozidlá.

V Bruseli 7. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/30

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o rekreačných plavidlách a vodných skútroch“

[KOM(2011) 456 v konečnom znení – 2011/0197 (COD)]

2012/C 43/07

Spravodajca: Miklós PÁSZTOR

Rada (1. septembra 2011) a Európsky parlament (13. septembra 2011) sa rozhodli podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o rekreačných plavidlách a vodných skútroch“

KOM(2011) 456 v konečnom znení – 2011/0197 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. novembra 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza z 8. decembra) prijal 143 hlasmi za, pričom 7 členovia hlasovali proti a 10 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Odporúčania

1.1 EHSV víta návrh smernice o rekreačných plavidlách a vodných skútroch. Výbor ho považuje za dôležitý pokrok smerom k plneniu spoločných cieľov EÚ. Aj keď sa táto smernica týka oblasti s obmedzeným významom, jej vstup do platnosti prispeje k realizácii viacerých horizontálnych cieľov. Umožňuje napr. zohľadniť ciele v oblasti konkurencieschopnosti a zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020. Sprísnenie ochranných noriem v oblasti životného prostredia pomôže pri plnení cieľov stratégií na podporu biodiverzity a čistoty vzduchu v dôležitej oblasti.

1.2 EHSV sa domnieva, že je mimoriadne dôležité, aby nové právne predpisy posilnili konkurencieschopnosť odvetvia, a to aj napriek sprísneniu požiadaviek v oblasti životného prostredia. Novými predpismi sa tento sektor prispôsobuje očakávaniam svetových trhov, čím sa odstraňuje jeho konkurenčné nevýhody. EHSV vyjadruje nádej, že takéto synergické účinky medzi požiadavkami na kvalitu a konkurencieschopnosťou sa budú prejavovať v narastajúcom počte oblastí. Výbor preto odporúča, aby transatlantickí partneri užšie spolupracovali s cieľom dosiahnuť porovnateľné zaobchádzanie s parametrami kvality.

1.3 EHSV víta vôľu Európskej komisie zabezpečiť primerané a bezproblémové fungovanie jednotlivých subjektov. Výbor však zároveň konštatuje, že formulácia je taká všeobecná, že aj pri ostatných tovaroch by sa museli uplatniť rovnaké postupy a zaviesť rovnaké orgány.

1.4 EHSV vo všeobecnosti takisto súhlasí s konkrétnymi náležitosťami uvedenými v návrhu smernice. Odporúča však spresniť tieto body:

—	je potrebné jasne stanoviť, že bezpečnostné a emisné normy platia pre všetky vodné plochy, a nie iba pre moria,

—	bezpečnostné normy sa týkajú všetkých typov príslušných plavidiel,

—	v súvislosti s malými motormi je možné stanoviť kratšie prechodné obdobie,

—	pokaľ ide o znižovanie hluku, je potrebné, aby EÚ posilnila kontrolu predpisov na miestnej úrovni.

1.5 EHSV si želá, aby sa Európska únia usilovala hrať priekopnícku úlohu v oblasti environmentálnych noriem a predpisov a aby bola príkladom pre zvyšok sveta.

1.6 EHSV očakáva od Európskej komisie, že na základe skúseností získaných pri vypracovaní smernice zapojí do konzultácií čo najširšie skupiny a bude dbať na to, aby dotazníky boli dostupné a aby ich bolo možné vyplniť vo všetkých jazykoch účastníkov.

2. Zhrnutie návrhu smernice

2.1 Návrh Komisie má v úmysle vykonať dve úpravy v ustanoveniach smernice týkajúcej sa súkromných rekreačných plavidiel, ktorá bola prijatá v roku 1994. Ide o sprísnenie požiadaviek v oblasti životného prostredia a o prispôsobenie legislatívneho rámca.

2.1.1 Úprava noriem v oblasti ochrany životného prostredia je potrebná z dvoch dôvodov. Na jednej strane je to zvyšujúci sa počet lodí a vplyv tohto javu na životné prostredie. V závažnej miere sa zvýšili najmä emisie oxidov dusíka, ale takisto bola spozorovaná zvýšená prítomnosť iných znečisťujúcich látok v príslušných zemepisných oblastiach. Na strane druhej, naše mierne emisné normy predstavujú už dnes konkurenčnú nevýhodu na medzinárodnom trhu, najmä v porovnaní so Spojenými štátmi, v dôsledku čoho sa komplikuje situácia v oblasti nášho vývozu.

2.1.2 V nadväznosti na prijatie nariadenia (ES) č. 765/2008 a rozhodnutia č. 768/2008/ES je potrebné vypracovať aj novú smernicu o rekreačných plavidlách. Vzhľadom na to, že ide o záväzky hospodárskych subjektov, orgánov posudzovania zhody a ich právomoci, záväzky orgánov dohľadu nad trhom a označenie CE, uvedené nariadenia stanovujú pre Komisiu povinnosť vykonať harmonizáciu odvetvových predpisov, najmä v záujme toho, aby sa odstránili neistoty spojené s analýzou vplyvu. Posilní sa tak právna istota v prospech všetkých subjektov.

2.2 Návrh sa snaží vymedziť presnejšie definície, ako boli tie, ktoré prevažovali v minulosti v príslušnej oblasti. Spresní sa vymedzenie pojmu „rekreačné plavidlo“ a „súkromné plavidlo“ a spresnia sa aj príslušné výnimky. Okrem toho, takisto sa vymedzia jednotlivé trhové subjekty.

2.3 Návrh sa ďalej podrobne zaoberá orgánmi zodpovednými za posúdenie zhody v oblasti ochrany spotrebiteľa a životného prostredia, ako aj ich fungovaním a právomocami. Návrh celkovo umožňuje, aby miestne a vnútroštátne orgány mohli uplatňovať predpisy smernice ako základ a v súlade so zásadou subsidiarity takisto zohľadňovať miestne možnosti a potreby pri ich uplatňovaní v praxi.

2.4 V prílohách návrhu smernice sa uvádzajú požiadavky v oblasti bezpečnosti a zdravia, normy v oblasti životného prostredia a ostatné procesné dokumenty. Všetky tieto ustanovenia sú prispôsobené konkrétnym podmienkam bezpečnosti prevádzky plavidiel. Normy týkajúce sa emisií škodlivých látok sa sprísnia a budú tak v súlade s podobnými normami platnými v Spojených štátoch.

2.4.1 Návrh smernice však neodporúča upraviť hraničné hodnoty týkajúce sa hluku. Toto je možné vysvetliť tým, že tieto hodnoty vychádzajú z množstva vplyvov, ktoré sa dajú len ťažko regulovať na úrovni Únie. V tejto oblasti je mimoriadne dôležitá regulácia na miestnej úrovni.

2.5 So zreteľom na charakter danej oblasti sa v smernici pre Európsku komisiu vyhradzuje právo upraviť technickú dokumentáciu a postupy posudzovania zhody týkajúce sa noriem v oblasti životného prostredia uvedených v prílohách, s výnimkou hraničných hodnôt. Toto umožní pružné prispôsobenie sa vedeckému a technickému pokroku.

2.6 Dôležitým aspektom smernice je skutočnosť, že stanovuje prechodné obdobie pre výrobcov a distributérov, ktoré je dostatočne dlhé na to, aby sa mohli prispôsobiť novým predpisom. V prípade emisných noriem sú to vo všeobecnosti tri roky od nadobudnutia účinnosti smernice. Toto adaptačné obdobie sa môže predĺžiť o tri roky pre malých a stredných výrobcov motorov uvádzajúcich na trh zážihové prívesné motory s výkonom do 15 kW.

3. Celkové hodnotenie

3.1 Skúmaný návrh zavádza nový predpis pre odvetvie, v ktorom pôsobí 37 000 podnikov, ktoré vyrábajú finálne výrobky, motory a súčiastky (1) a zamestnávajú 270 000 osôb a ktoré zahŕňa aj „výrobu pre vlastné využitie“, ktorá predstavuje osobitnú formu trávenia voľného času. Podľa daného výkladu tu ide o plavidlá s dĺžkou od 2,5 do 24 metrov, s ktorými sa nerealizuje platená doprava cestujúcich. V nových predpisoch predstavujú motorové plavidlá s dĺžkou maximálne do 4 metrov osobitnú kategóriu s cieľom vyplniť medzery z minulosti.

3.2 EHSV víta úsilie Komisie, aby sa aj v tejto oblasti sprísnili požiadavky v oblasti ochrany životného prostredia a spotrebiteľov, v súlade s celkovými cieľmi. Za mimoriadne šťastnú skutočnosť sa považuje aj to, že nové predpisy, napriek sprísneniu požiadaviek v oblasti životného prostredia, zvyšujú konkurencieschopnosť odvetvia, vzhľadom na to, že sa prispôsobujú očakávaniam svetových trhov a odstraňujú tak konkurenčné nevýhody. EHSV vyjadruje nádej, že takéto synergické účinky medzi požiadavkami na kvalitu a konkurencieschopnosťou sa budú prejavovať v narastajúcom počte oblastí. Výbor preto odporúča, aby transatlantickí partneri užšie spolupracovali s cieľom dosiahnuť podobné zaobchádzanie s parametrami kvality.

3.3 Aj keď sa Komisia snažila reagovať na veľký počet problémov a v mnohých bodoch bola úspešná, je namieste si položiť otázku, na aký zemepisný celok sa v skutočnosti vzťahujú tieto predpisy. Viaceré znaky poukazujú na to, že cieľovou oblasťou je námorná plavba. Bolo by však vhodné, ak by sa smernica jasnejšie vyjadrila o tom, že sa vzťahuje na plavidlá, ktoré sa môžu použiť aj na vnútrozemských vodných cestách.

3.4 Návrh smernice sa veľmi podrobne zaoberá zásadami, ktorými sa riadia inštitucionálne štruktúry upravujúce zhodu, ich aktérmi a zodpovednosťou, právomocami a úlohami týchto aktérov. EHSV súhlasí s Európskou komisiou a víta jej vôľu dohliadať na primerané a bezproblémové fungovanie inštitucionálnych štruktúr. Domnieva sa, že v tejto oblasti je návrh smernice v súlade s očakávaniami.

3.4.1 Výbor však zároveň konštatuje, že text je v skutočnosti formulovaný tak všeobecne, že presahuje ciele týkajúce sa regulácie nástrojov, ktoré sa uplatňujú na rekreačné plavidlá. V skutočnosti by sa pri všetkých ostatných tovaroch mali uplatniť rovnaké postupy a zaviesť rovnaké orgány. Základné ustanovenia v oblasti plavby sa nachádzajú v prílohách. EHSV sa nazdáva, že dozrel čas na to, aby sa prijali harmonizované právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľov, ktoré by pokrývali všetky tieto postupy a inštitúcie. Týmto spôsobom by odvetvové právne predpisy skutočne zohľadňovali záležitosti týkajúce sa tohto sektora. Takýto postup by vo veľkej miere prispel k zlepšeniu transparentnosti, jasnosti a akceptovaniu európskych právnych predpisov.

3.5 EHSV podporuje návrh, aby boli na Komisiu delegované právomoci s cieľom upraviť prílohy, pod podmienkou, že v prípade takejto úpravy si výbor vyhradzuje právo vyjadriť svoje stanovisko a zúčastniť sa na prácach Komisie v danej oblasti.

3.6 EHSV sa domnieva, že Komisia nevyužila všetky možnosti v súvislosti s tým, aby v čo najširšom meradle zapojila do konzultácií všetkých príslušných aktérov v danej oblasti, vzhľadom na to, že písomný konzultačný postup sa realizoval výlučne v angličtine. EHSV od Komisie očakáva, že v budúcnosti budú dotazníky dostupné a bude ich možné vyplniť vo všetkých príslušných jazykoch.

4. Konkrétne pripomienky

4.1 EHSV súhlasí s kategóriami vymedzených plavidiel a vo všeobecnosti aj s výnimkami.

4.1.1 Výbor si však kladie otázku, či by takisto nebolo potrebné v určitej miere regulovať aj emisie športových plavidiel. Toto by takisto výrazne prispelo k technickému rozvoju. Mohlo by sa ukázať ako opodstatnené vymedziť úrovne emisií na základe výkonnostných kategórií.

4.1.2 Objavujú sa aj otázky v súvislosti s plavidlami používanými na obchodné účely. EHSV sa domnieva, že bezpečnostné a emisné normy sú nezávislé od spôsobu používania plavidla.

4.1.3 EHSV okrem toho odporúča, aby bezmotorové plavidlá boli takisto výslovne uvedené v predpisoch, pretože sa na ne vzťahujú rovnaké požiadavky v oblasti bezpečnosti ako na motorové plavidlá. Aj keď sú technické riešenia odlišné, táto skutočnosť nemá vplyv na normy.

4.2 EHSV súhlasí s ustanoveniami týkajúcimi sa emisií znečisťujúcich látok a podporuje sprísnenie noriem. Výbor však považuje za potrebné zdôrazniť, že Únia by nemala len nasledovať sprísňovanie požiadaviek, ale v súlade so svojimi záväzkami by sa v budúcnosti mala stať sama iniciátorkou v tejto oblasti. Toto by sa malo intenzívne prejaviť v správach o realizácii a jednou z úloh pri postupe výboru by mohlo byť prepojenie tejto smernice s opatreniami týkajúcimi sa inovácie.

4.3 EHSV súhlasí okrem toho s tým, že v záujme boja proti hluku je potrebné sprísniť miestne predpisy, pričom sa má stanoviť možnosť kontroly na úrovni EÚ a zapojiť aktérov občianskej spoločnosti.

4.4 EHSV podporuje prechodné obdobia pre aktérov na trhu.

4.5 EHSV súhlasí s návrhom týkajúcim sa orgánov zodpovedných za kontrolu zhody a dúfa, že tieto orgány nebudú len zvyšovať mieru byrokracie, ale budú skutočne účinne chrániť spotrebiteľov a životné prostredie. Výbor súhlasí s tým, že pokiaľ ide o otázky takéhoto typu, nie je možné sa uspokojiť so samoreguláciou a činnosťami výborov zastupujúcich príslušných hospodárskych aktérov, aj keď je zároveň potrebné posilňovať ich poradnú úlohu v tomto procese.

4.5.1 V záujme toho je potrebné využiť najnovšie informačné technológie a úlohou Komisie je povzbudzovať členské štáty, aby tieto technológie využívali.

4.6 EHSV súhlasí s tým, aby všetky plavidlá patriace do tejto kategórie, vrátane plavidiel vyrobených na individuálne využitie, podliehali postupu na kontrolu zhody.

V Bruseli 8. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) Samostatný výrobok zapracovaný do iného výrobku, ktorý je však možné použiť aj osobitne.

PRÍLOHA

k stanovisku európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

a) Hlavný text a zdôvodnenie pozmeňovacích návrhov zamietnutých na plenárnom zasadnutí sú uvedené spolu s výsledkami hlasovania v prílohe k stanovisku, pokiaľ získali najmenej štvrtinu odovzdaných hlasov (článok 54 ods. 3 rokovacieho poriadku):

Bod 1.4

Zmeniť

„EHSV vo všeobecnosti takisto súhlasí s konkrétnymi náležitosťami uvedenými v návrhu smernice. Odporúča však spresniť tieto body:

—	je potrebné jasne stanoviť, že bezpečnostné a emisné normy platia pre všetky vodné plochy;

—	bezpečnostné normy sa týkajú všetkých typov príslušných plavidiel;

—

—	pokaľ ide o znižovanie hluku, je potrebné posilniť európsku kontrolu regulácie na miestnej úrovni.“

Zdôvodnenie

Definície uvádzané na začiatku návrhu Komisie (implicitne), ako aj v ostatných odsekoch, ako je odsek o navigačných svetlách v prílohe I (explicitne), stanovujú, že tieto predpisy sa musia dodržiavať vo všetkých vodách. V texte Komisie sa osobitne nezdôrazňujú moria, ktoré mal spravodajca zrejme na zreteli

Výsledok hlasovania:

Za	:	69
Proti	:	78
Zdržali sa	:	13

b) Nasledujúce časti textu stanoviska odbornej sekcie získali najmenej štvrtinu odovzdaných hlasov, v dôsledku schválenia pozmeňovacích návrhov však boli vypustené:

Bod 1.3

Zmeniť

„EHSV víta vôľu Európskej komisie zabezpečiť primerané a bezproblémové fungovanie jednotlivých subjektov. Výbor však zároveň konštatuje, že formulácia je taká všeobecná, že aj pri ostatných tovaroch by sa museli uplatniť rovnaké postupy a zaviesť rovnaké orgány. EHSV si myslí, že je vhodný čas na to, aby sa prijali harmonizované právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľov, ktoré by pokrývali všetky postupy a inštitucionálne štruktúry. Týmto spôsobom by odvetvové právne predpisy skutočne zohľadňovali záležitosti týkajúce sa odvetvia. Takýto postup by vo veľkej miere prispel k zlepšeniu transparentnosti, jasnosti a akceptovaniu európskych právnych predpisov.“

Výsledok hlasovania:

Za	:	73
Proti	:	70
Zdržali sa	:	13

Bod 4.4

Zmeniť

„EHSV podporuje prechodné obdobia pre aktérov na trhu. V prípade malých motorov by sa mohlo ukázať ako opodstatnené poskytnúť maximálne jeden rok alebo dva dodatočné roky namiesto navrhovaných troch rokov.“

Výsledok hlasovania:

Za	:	78
Proti	:	49
Zdržali sa	:	10

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/34

[KOM(2011) 60 v konečnom znení]

2012/C 43/08

Spravodajkyňa: pani JOÓ

Európska komisia sa 15. februára 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Program EÚ v oblasti práv dieťaťa“

KOM(2011) 60 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza zo 7. decembra 2011) prijal 170 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Zhrnutie a odporúčania

1.1

EHSV víta „Program EÚ v oblasti práv dieťaťa“ (ďalej len „oznámenie“), ktoré Komisia zverejnila 15. februára 2011, a dúfa, že tento prvý krok povedie k úplnému zavedeniu Dohovoru OSN o právach dieťaťa a pomôže čo najúčinnejšie presadzovať práva detí. Toto oznámenie bolo zverejnené po štyroch rokoch príprav a predchádzalo mu oznámenie Komisie s názvom „K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa“ z júla 2006, ku ktorému EHSV vypracoval stanovisko (1).

1.2

Deti predstavujú kategóriu obyvateľstva EÚ, ktorej blaho a spokojnosť majú zásadný význam, či už ide o ich celkovú situáciu, ich kvalitu života alebo investíciu do budúcnosti. Vysokokvalitné detstvo, ktoré sa opiera o určité práva, je zárukou sociálno-hospodárskeho rozvoja a umožní EÚ dosiahnuť jej ciele vo všetkých oblastiach. Treba zdôrazniť, že myšlienka vnímať deti ako „investíciu do budúcnosti“ musí ísť ruka v ruke s pojmom šťastného detstva, keďže tak pre deti, ako aj pre spoločnosť je prítomnosť rovnako dôležitá ako budúcnosť.

1.3

Výbor konštatuje, že článkom 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii bola ochrana práv dieťaťa zaradená medzi ciele Európskej únie a že táto ochrana je zakotvená v právne záväznej Charte základných práv. Chartu musia v rámci svojej činnosti uplatňovať všetky inštitúcie a orgány EÚ a tiež členské štáty, keď vykonávajú právo EÚ. Každý nový európsky legislatívny návrh musí byť preto posúdený z hľadiska svojho vplyvu na základné práva, vrátane práv dieťaťa.

1.4

EHSV konštatuje, že ciele stanovené v oznámení sú skromné a oklieštené. Európska únia neratifikovala Dohovor OSN o právach dieťaťa (UNCRC), ako to urobila v prípade Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (2). Európska únia by mala nájsť spôsob, ako sa jednostranne pripojiť k dohovoru UNCRC (3). Členské štáty by mali predkladať podrobné dvojročné správy o sledovaní situácie detí, ktoré by sa týkali nielen ich ekonomickej situácie, ale aj všetkých ostatných faktorov prispievajúcich k blahu detí a vychádzali by zo systematického zberu údajov, výskumu a analýz. Uľahčilo by to vytvorenie databázy EÚ a hodnotiaceho nástroja, ktoré by dopĺňali v súčasnosti dostupné informácie.

1.5

Výbor sa domnieva, že by sa mali lepšie využívať údaje a informácie, ako sú správy, ktoré vypracúvajú vlády a organizácie občianskej spoločnosti pre Výbor OSN pre práva dieťaťa, umožňujúce porovnať činnosť členských štátov v záujme ochrany a presadzovania práv dieťaťa. Zároveň by bolo treba nabádať rôzne medzinárodné organizácie, ako Eurostat, OECD, Svetová banka atď., aby pomocou systematickej kompilácie a analýz zhromažďovali údaje o právach dieťaťa a používali relevantné ukazovatele. EHSV odporúča Európskej únii úzko spolupracovať s Radou Európy, aby mohli vzniknúť synergie medzi ich programami (4).

1.6

EHSV ľutuje, že v oznámení chýba účinná stratégia na jeho zavádzanie alebo uplatňovanie, hoci ukazovatele, ktoré vydala Agentúra EÚ pre základné práva, a podrobný zoznam hodnotiacich nástrojov vytvorených na uplatňovanie Dohovoru OSN o právach dieťaťa by mohli byť dobrým základom na tento účel. Takáto implementačná stratégia by napokon mohla byť zárukou, že stratégia v oblasti práv dieťaťa sa bude v praxi uplatňovať a presadzovať.

1.7

Je potrebné, aby sa deti náležitým spôsobom podieľali na príprave rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú, ako aj na vyhodnocovaní programov. Takisto by bolo užitočné posúdiť ich spokojnosť a zhodnotiť ich názory. EHSV oceňuje úsilie EK zapojiť deti a podporiť ich účasť na všetkých otázkach, ktoré sa ich týkajú. Takisto je nevyhnutné zohľadniť názory profesionálnych organizácií a odborníkov pracujúcich s deťmi.

1.8

EHSV odporúča, aby programy, ktoré majú zabezpečiť presadzovanie a ochranu práv dieťaťa, pôsobili súčinne a v interakcii s inými programami EÚ (zameranými na vzdelávanie, mládež, integráciu Rómov, boj proti chudobe, súdnictvo zohľadňujúce potreby detí, solidaritu medzi generáciami, vonkajšie vzťahy). Tieto programy by mali tiež viditeľne zdôrazňovať otázky spojené s právami detí a s ich blahom a spokojnosťou. Takisto považuje za dôležité zaručiť práva dieťaťa prostriedkami integrovaného prístupu, v úzkej spolupráci a koordinácii medzi jednotlivými GR Komisie.

1.9

EHSV zastáva názor, že uplatňovanie stratégie Európa 2020 by sa malo v neposlednej miere hodnotiť aj z hľadiska práv a kvality života detí, tak, aby to bolo v súlade so strategickými cieľmi, a zároveň by malo byť možné vyhodnotiť tieto ciele samostatne z hľadiska dlhodobého plánovania (keďže deti sú investíciou do budúcnosti).

1.10

EHSV odporúča, aby EÚ venovala osobitnú pozornosť ochrane a presadzovaniu práv obzvlášť zraniteľných skupín detí (deti žijúce v chudobe, ďaleko od rodiny, v ústavoch, deti, ktorým hrozí násilie alebo vykorisťovanie, alebo už sú jeho obeťami, deti so zdravotným postihnutím, deti z etnických menšín alebo z rodín prisťahovalcov, deti bez sprievodu, utečenci, deti, ktoré ušli z domu, deti, ktoré opustili rodičia-migranti), a to na národnej, ako aj na európskej úrovni. So zreteľom na ochranu práv dieťaťa a práva na osobnú integritu a ľudskú dôstojnosť EHSV odsudzuje akékoľvek násilie voči deťom, vrátane „výchovného“ násilia používaného v domácom prostredí. Výbor preto vyzýva všetky členské štáty, aby zakázali telesné tresty detí, a opakovane požaduje vymenovanie osobitného splnomocnenca.

1.11

Výbor sa domnieva, že je mimoriadne dôležité šíriť a vyučovať práva dieťaťa spolu s prostriedkami na ochranu a presadzovanie týchto práv. Verejnosti by sa mali poskytovať vysokokvalitné informácie, avšak osobitnú pozornosť treba venovať aj informovaniu rozhodujúcich činiteľov, právnych a iných aktérov, ako aj národných a európskych odborníkov a politikov. Okrem toho by sa pozornosť mala sústrediť aj na vzdelávanie osôb pracujúcich s deťmi a rodinami spolu so samotnými rodičmi a deťmi, a to nielen preto, aby sa zabezpečila informovanosť o právach dieťaťa, ale tiež preto, aby všetci pochopili, že je nevyhnutné, aby deti boli vnímané ako skutoční držitelia ľudských práv (nie len ako „minidospelí s miniprávami“), ale so silnejšou ochranou vzhľadom na ich zraniteľnosť, vek a situáciu. Členské štáty by mali pomáhať rodinám všetkými možnými spôsobmi, pretože je to v najvyššom záujme detí.

1.12

Výbor uznáva, že k právam dieťaťa treba pristupovať holisticky a komplexne, a nie oddelene, a zároveň odporúča, aby sa venovala osobitná pozornosť niektorým otázkam, ako je napríklad vysokokvalitná, dostupná a bezplatná zdravotná starostlivosť pre matky pred pôrodom a po ňom, ako jeden z aspektov verejného zdravia a zdravia detí, ako aj otázkam, ktorými sa Komisia zaoberá v oznámení, ako je súdnictvo, ktoré zohľadňuje potreby detí, a problematika mladistvých páchateľov (5).

1.13

Aby sa vybudovalo súdnictvo, ktoré nebude mať na deti negatívne účinky, EHSV žiada prijať opatrenia na vypočúvanie detí v chránenom prostredí, či už ide o obete sexuálnych trestných činov, alebo o deti, ktoré sú účastníkmi občianskoprávnych rozvodových konaní. Pri zaznamenávaní svedeckej výpovede sa dieťa musí ochrániť pred ďalšími traumami, a jeho vypočutie musí preto prebehnúť s účasťou odborníkov, ktorí majú špecializované vzdelanie, a podľa možnosti v „neutrálnom“ prostredí mimo súdnej budovy.

1.14

Chudoba detí, extrémna núdza, diskriminácia a vylúčenie patria medzi najvážnejšie prekážky, ktoré stoja v ceste presadzovaniu práv detí. EHSV preto pripomína odporúčanie, ktoré vyslovil vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, že mimoriadna pozornosť by sa v tejto súvislosti mala venovať zavádzaniu, monitorovaniu a hodnoteniu programov v úzkej spätosti s cieľmi stratégie Európa 2020, pokiaľ ide o zníženie miery chudoby a všetky formy vzdelávania. Na tento účel musia byť vyčlenené primerané prostriedky. Opatrenia a kroky súvisiace s deťmi by mali byť vždy prioritou.

1.15	Vzhľadom na hospodársku krízu, finančné obmedzenia a limitované prostriedky EHSV odporúča usilovať sa najmä zabezpečiť, aby sa existujúce problémy nezhoršili a aby aktivity, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú na ochranu a posilnenie práv dieťaťa, nepadli za obeť finančným škrtom.

2. Kontext

2.1

Všetky členské štáty EÚ ratifikovali Dohovor OSN o právach dieťaťa (6) (ďalej len „dohovor UN CRC“) a v mnohých z týchto krajín sa tento dohovor stal neoddeliteľnou súčasťou vnútroštátneho práva, a jeho uplatňovanie je preto záväzné. Ide o dohovor o ľudských právach, ktorý bol ratifikovaný najväčším počtom signatárov na svete a počas uplynulých dvoch desaťročí od základov zmenil zásady a postupy týkajúce sa postavenia, práv a úlohy detí.

2.2

Komisia stanovila deti za hlavnú prioritu v rámci svojich strategických cieľov na obdobie rokov 2005 – 2009 a v júli 2006 vydala samostatné oznámenie nazvané „K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa“ (7) so zámerom vytvoriť komplexnú stratégiu pre práva dieťaťa a zároveň prihliadať na ochranu a presadzovanie práv dieťaťa vo všetkých oblastiach vnútornej a vonkajšej politiky EÚ a podporovať činnosť členských štátov v tejto oblasti.

2.3

EHSV žiadal o vytvorenie všeobecnej, komplexnej a holistickej stratégie EÚ, ktorá by plne a efektívne zabezpečila presadzovanie práv dieťaťa v súlade s dohovorom UN CRC, a to vo vnútornej, ako i vonkajšej politike EÚ a tiež v súvislosti s aktivitami, ktoré vyvíjajú členské štáty v záujme zavedenia stratégie v oblasti práv dieťaťa (8).

2.4

V stanovisku zverejnenom v roku 2006 EHSV vyjadril názor, že k právam dieťaťa by sa v politike EÚ malo pristupovať na základe dohovoru UN CRC a jeho dvoch nezáväzných protokolov, a tiež na základe príslušných rozvojových cieľov milénia (9) a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. EHSV nedávno zverejnil niekoľko stanovísk venovaných rôznym aspektom práv dieťaťa (10).

2.5

Charta základných práv EÚ, v ktorej článku 24 je zakotvená zásada ochrany a podpory práv dieťaťa, sa od 1. decembra 2009, keď nadobudla účinnosť Lisabonská zmluva, stala právne záväzným dokumentom. Po prvý raz v histórii EÚ sa článok 3 Zmluvy o Európskej únii výslovne zmieňuje o ochrane práv dieťaťa (11). Chrániť a presadzovať práva dieťaťa je jedným z cieľov Európskej únie. Všetky politické opatrenia a kroky, ktoré majú dosah na deti, by sa mali navrhovať, zavádzať a monitorovať so zreteľom na to, čo je pre dieťa najlepšie (12).

2.6

V programoch EÚ, Rady Európy a OSN zameraných na práva detí sme našli tieto štyri spoločné témy: chudoba a sociálne vylúčenie, deti ako obete násilia, obzvlášť zraniteľné skupiny detí a nevyhnutnosť aktívne zapojiť deti, konzultovať s nimi a vypočuť si ich názory na otázky, ktoré sa ich týkajú. Ďalšou spoločnou témou EÚ a Rady Európy je súdnictvo, ktoré zohľadňuje potreby detí a rodinná politika.

2.7	Výbor regiónov v stanovisku z júna 2010 (13) zdôraznil, že práva dieťaťa sa musia uplatňovať prierezovo, aby boli zohľadnené vo všetkých oblastiach. To si vyžaduje zaujať viacrozmerný prístup a zahrnúť otázky súvisiace s deťmi do všetkých politických opatrení na európskej aj vnútroštátnej úrovni.

2.8

Komisia vytvorila pre organizácie občianskej spoločnosti Európske fórum o právach dieťaťa. Jeho účastníci sa zišli päťkrát a vyslovili svoj názor na stratégiu, ktorá sa v súčasnosti navrhuje. Okrem toho sa uskutočnili dva prieskumy zamerané na informovanosť detí o svojich právach a ich názory na túto tému. Výsledky týchto prieskumov boli zohľadnené pri príprave programu (14). V oznámení sa takisto spomínajú práva dieťaťa, ako ich stanovila Rada Európy, s osobitným dôrazom na násilie páchané na deťoch, snahy zabezpečiť, aby súdnictvo zohľadňovalo potreby detí, ako aj príslušné odporúčania a dohovory.

2.9

Akčná skupina pre práva dieťaťa (Child Rights Action Group – CRAG) (15) je dôležitou skupinou, ktorá združuje organizácie občianskej spoločnosti. Je to neformálne zoskupenie mimovládnych organizácií, ktorých cieľom je spolupracovať pri monitorovaní a uplatňovaní oznámenia Európskej komisie s názvom „K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa“.

2.10	Na jar 2011 vznikla v Európskom parlamente neformálna aliancia pre práva dieťaťa, združujúca zástupcov rôznych politických strán, ktorá si stanovila za prioritu koordinovane a jednotne pristupovať k otázkam týkajúcim sa detí, a najmä k otázkam súvisiacim s právami dieťaťa (16).

3. Práva dieťaťa v EÚ

3.1

EHSV víta prvú správu o uplatňovaní Charty základných práv EÚ (17), zverejnenú 31. marca 2011, v ktorej sa Európska komisia zameriava na šesť hláv charty (Dôstojnosť, Slobody, Rovnosť, Solidaritu, Občianstvo a Spravodlivosť), pričom otázke práv dieťaťa venuje samostatnú kapitolu v časti zameranej na rovnosť. Charta základných práv rozhodne zaväzuje EÚ, aby presadzovala práva detí, zaručila deťom právo na život, ochranu, rozvoj a aktívne zapojenie.

3.2

EHSV s potešením konštatuje, že Agentúra EÚ pre základné práva vytvorila na základe rozsiahlej konzultácie s odborníkmi a organizáciami občianskej spoločnosti ukazovatele na meranie presadzovania práv dieťaťa (18) a vypracovala štúdiu s informáciami o životných podmienkach detí v EÚ. Táto štúdia však zahŕňa len údaje o hmotnej situácii a blahobyte a neobsahuje žiadne kombinované ukazovatele na meranie kvality života a ochrany detí z hľadiska praktických opatrení a rozsahu (19).

3.3

Výbor zdôrazňuje, že len horizontálne partnerstvo umožňuje úspešne chrániť a skutočne uplatňovať práva dieťaťa. V rámci takéhoto partnerstva členské štáty, rôzne úrovne riadenia, štátne a medzinárodné MVO, organizácie občianskej spoločnosti, fóra zastupujúce rôzne záujmy, ako sú deti a organizácie, ktoré ich zastupujú, a tiež sociálni partneri, ako sú zamestnávatelia, odborové zväzy a aktéri z obchodnej sféry, pracujú spoločne, aby dosiahli určité ciele.

3.4

V oznámení sa síce spomína chudoba detí a rôzne obzvlášť zraniteľné skupiny detí, týmto otázkam sa však nevenuje osobitná pozornosť, napriek tomu, že sú nesmierne dôležité pre súčasné životné podmienky detí a ich úspešný budúci prechod do dospelosti a integráciu, čo vzhľadom na dobre známe demografické problémy, ktorým Európa čelí, nie je zanedbateľný aspekt. Mimoriadny dôraz by sa mal klásť aj na predchádzanie akejkoľvek forme diskriminácie medzi deťmi z hľadiska pohlavia.

3.5

Hospodárska kríza je rizikovým faktorom pre blaho a spokojnosť detí a postihuje deti mnohorakými spôsobmi, najmä ak žijú v ťažkých podmienkach: vo väčšine prípadov služby a samotní odborníci, ktorí s nimi pracujú, musia čeliť ťažkostiam, čoraz viac základných služieb začína chýbať alebo sú dostupné len vo veľmi obmedzenom rozsahu.

3.6

Vo svojich vonkajších vzťahoch prikladá EÚ veľký význam špecifickým otázkam, ktoré sú dôležité pre ochranu a presadzovanie práv dieťaťa. Patria medzi ne napríklad cezhraničné poručníctvo, nezvestné deti, migrujúce deti, deti bez sprievodu, deti zadržaných nelegálnych migrantov a vykorisťované deti, ako aj deti, ktoré sú obeťami sexuálneho zneužívania alebo sexuálnej turistiky (20). Nezaoberá sa však čoraz vážnejším problémom detí, ktoré rodičia-migranti nechali vo svojej krajine pôvodu. V prípade týchto detí je vážnym problémom chýbajúci dozor, kým rodičia pracujú v členskom štáte EÚ, ako napríklad vtedy, keď rodičia nemôžu vziať deti so sebou, pretože nie sú na to vhodné podmienky. V takejto situácii, dokonca aj vtedy, keď je práca rodičov v inej krajine potrebná a platia tam dane a poplatky, ich deti tam nemajú práva a sú vystavené vážnym rizikám.

3.7

EHSV považuje za mimoriadne dôležité, že bolo sformulované prvé odporúčanie týkajúce sa súvislosti medzi právami dieťaťa a podnikovou sférou (21), konkrétne vtedy, keď UNICEF, iniciatíva OSN Global Compact a organizácia Save the Children začali pracovať na vytvorení zásad a usmernení, ktoré majú pomôcť podnikom chrániť a presadzovať práva dieťaťa. Okrem toho, že toto úsilie ponúka priestor na pozitívne kroky, zároveň poukazuje na potenciálne negatívne dôsledky, najmä v súvislosti s reklamou (podnecujúcou spotrebu produktov škodlivých fyzickému a duševnému zdraviu alebo násilné, riskantné či eroticko-pornografické správanie), spotrebiteľskými návykmi, vrátane zdravia a výživy, cestovného ruchu, detskej práce a diskriminácie. Všetky odvetvia musia v tejto oblasti zohrávať kľúčovú úlohu, a preto by mali úzko spolupracovať s vládnymi a mimovládnymi organizáciami, organizáciami občianskej spoločnosti, organizáciami podnikov a odborovými zväzmi, v snahe dosiahnuť tieto ciele v Európskej únii, ako aj v členských štátoch.

3.8

EHSV sa nazdáva, že hoci väčšina programov týkajúcich sa detí spadá do kompetencie štátov, neustále pribúdajú odporúčania a opatrenia EÚ v rôznych oblastiach (napr. v súvislosti s deťmi v predškolskom veku, odbornou prípravou, predčasným ukončením školskej dochádzky, nezvestnými deťmi atď.). Ovplyvňujú vnútroštátnu politiku, často však nie je jasné, do akej miery to vplýva na praktické uplatňovanie v jednotlivých štátoch.

3.9

V rôznych programoch EÚ (napr. zameraných na mládež, vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, integráciu Rómov, boj proti chudobe, solidaritu medzi generáciami, rovnováhu medzi pracovným a osobným životom, vonkajšie vzťahy atď.) by mali byť prioritou možnosti, ako chrániť a presadzovať práva dieťaťa, pričom by sa pozornosť mala sústrediť na rôzne obzvlášť zraniteľné skupiny detí, vrátane detí, ktoré rodičia pracujúci v zahraničí nechali vo svojej krajine pôvodu.

3.10

V jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk (22) EHSV vyzval Komisiu, aby vymenovala osobitného splnomocnenca pre násilie páchané na deťoch, ktorý by obhajoval práva detí, a vyzval štáty, aby zakázali všetky formy násilia páchaného na deťoch. Výbor preto ľutuje, že Komisia nezaujala žiadny postoj voči telesným trestom detí. Telesné tresty porušujú právo dieťaťa nebyť bité. Deti, ktoré sú bité, sa samy učia používať násilie. Vzhľadom na ochranu práv dieťaťa a právo na integritu a ľudskú dôstojnosť EHSV odsudzuje akékoľvek násilie voči deťom, vrátane „výchovného“ násilia používaného v domácom prostredí. Výbor preto vyzýva všetky členské štáty, aby zakázali telesné tresty detí, a opakovane požaduje vymenovanie osobitného splnomocnenca. Európsku komisiu a členské štáty zároveň žiada, aby sa usilovali o odstránenie telesných trestov detí v celej EÚ.

3.11

Výbor súhlasí s tým, že vypočuť si deti, konzultovať s nimi a zapojiť ich do riešenia všetkých otázok, ktoré sa ich týkajú, je spôsob, ako zaručiť vymáhateľnosť ich práv a zároveň ich pripraviť na aktívne občianstvo. Na to, aby to bolo možné, je tiež dôležité zabezpečiť dostupnosť takých verzií dokumentov, ktoré budú deťom zrozumiteľné, a vytvoriť a spravovať podobne prístupné brožúry a internetové stránky alebo osobitné záložky v nich, ako to plánuje GR pre spravodlivosť (23).

3.12

Aby sa vybudovalo súdnictvo, ktoré rešpektuje deti a chráni ich pred duševnou ujmou, musia sa vo všetkých systémoch súdnictva v EÚ prijať tieto opatrenia:

—	dieťa, ktoré sa stalo obeťou sexuálneho trestného činu, sa pri zaznamenávaní svedeckej výpovede musí ochrániť pred ďalšími traumami, a jeho vypočutie musí preto prebehnúť s účasťou odborníkov, ktorí majú špecializované vzdelanie, a podľa možnosti v „neutrálnom“ prostredí mimo súdnej budovy,

—	dieťa, ktoré je účastníkom občianskoprávneho rozvodového konania, musí byť vypočuté s rovnakou opatrnosťou, a je potrebné ho ochrániť pred tým, aby ho v súvislosti s konaním zneužili jeho vlastní rodičia alebo ich obhajcovia.

3.13	V záujme účinnejšej komunikácie o právach dieťaťa je dôležitá pozitívna úloha médií, vrátane sociálnych médií, v snahe osloviť rodičov, odborných pracovníkov aj samotné deti.

3.14

EHSV sa zasadzuje za používanie OMK, ako aj ďalších možných mechanizmov, keďže ide o postup, ktorý dokázal, že môže zabezpečiť, aby sa vďaka spolupráci medzi členskými štátmi a prostredníctvom určenia a používania osvedčených postupov mohli chrániť a presadzovať práva dieťaťa a aby otázky súvisiace s deťmi boli zohľadnené aj v iných oblastiach politiky.

3.15	EHSV chce ako prominentný zástupca občianskej spoločnosti prispieť k tomuto úsiliu systematickým monitorovaním výsledkov a šírením a upevňovaním práv dieťaťa prostredníctvom svojich členov.

3.16

EHSV zastáva názor, že v záujme účinnejšieho presadzovania právnych predpisov by bolo vhodné a potrebné, aby jednotlivé orgány OSN, Výbor pre práva dieťaťa, Rada Európy a medzinárodné organizácie na ochranu detí a organizácie zastupujúce deti užšie spolupracovali a navzájom sa radili viac ako doteraz, keďže ciele a činnosť týchto organizácií sú späté s rozsiahlym a komplexným presadzovaním práv dieťaťa.

V Bruseli 7. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) KOM(2006) 367 v konečnom znení a Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006, s. 65 – 70.

(2) http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/11/4&format=HTML&aged=1&language=SK&guiLanguage=en.

(3) Podpísať Dohovor OSN o právach dieťaťa či pristúpiť k nemu môžu len štáty – na rozdiel od Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý dáva takúto možnosť aj regionálnym organizáciám. Možným riešením by bolo jednostranné vyhlásenie EÚ o pripojení, ktoré by mohlo mať v praxi podobné účinky ako pristúpenie, no bez ťažkostí spojených s ratifikáciou.

(4) Nadchádzajúca stratégia Rady Európy o právach dieťaťa na roky 2012 – 2015 a iné stratégie v oblastiach súvisiacich s touto problematikou.

(5) Ú. v. EÚ C 110, 9.5.2006, s. 75.

(6) http://www2.ohchr.org/english/law/crc.htm.

(7) KOM(2006) 367 v konečnom znení.

(8) Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006, s. 65 – 70.

(9) Valné zhromaždenie OSN, Miléniová deklarácia OSN, 8. septembra 2000.

(10) Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 138 – 144; Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 34 – 39; Ú. v. EÚ C 339, 14.12.2010, s. 1 – 6; Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 43 – 48.

(11) http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2008:115:0013:0045:SK:PDF.

(12) http://ec.europa.eu/justice/fundamental-rights/rights-child/index_en.htm

(13) Ú. v. EÚ C 267, 1.10.2010, s. 46 – 51.

(14) Eurobarometer: http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_235_en.pdf.

(15) Členovia tejto skupiny: Terre des Hommes, World Vision, European Foundation for Street Children Worldwide, Save the Children, Euronet – European Children's Network, Eurochild, Plan International, SOS-Kinderdorf International, http://www.epha.org/a/2610.

(16) http://www.eurochild.org/ (http://www.eurochild.org/index.php?id=208&tx_ttnews%5Btt_news%5D=1819&tx_ttnews%5BbackPid%5D=185&cHash=cc6d4444ebae436b2a844a082a0ea2a8).

(17) http://fra.europa.eu/fraWebsite/attachments/charter-applic-report-2010_EN.pdf.

(18) http://fra.europa.eu/fraWebsite/attachments/FRA-report-rights-child-conference2010_EN.pdf.

(19) http://www.tarki.hu/en/research/childpoverty/tarki_chwb_mainreport_online.pdf.

(20) Stanovisko EHSV na tému „Ochrana detí pred cestujúcimi páchateľmi sexuálnych trestných činov“ (Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 43 – 48).

(21) Iniciatíva v oblasti ľudských práv a podnikových zásad.

(22) Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006, s. 65 – 70.

(23) Detský kútik na stránke www.europa.eu.

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/39

[KOM(2011) 274 v konečnom znení]

a na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov“

[KOM(2011) 275 v konečnom znení – 2011/0129 (COD)]

2012/C 43/09

Spravodajkyňa: Kathleen WALKER-SHAW

Rada sa 18. mája 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Posilnenie práv obetí v EÚ“

KOM(2011) 274 v konečnom znení

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov“

KOM(2011) 275 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza zo 7. decembra 2011) prijal 142 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 EHSV vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv krízy na obete trestných činov v rámci podrobnej štúdie a predložila návrhy opatrení na základe týchto zistení.

1.2 EHSV vyjadruje obavy, pokiaľ ide o úroveň dôvery obetí v justičný systém, a uznáva, že je potrebné dať väčšie práva obetiam, najmä obetiam opakovaných trestných činov, a vytvoriť tak občiansku dôveru a prelomiť začarovaný kruh viktimizácie. Vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť zaviesť sprievodné opatrenia a financovanie na podporu tejto oblasti.

1.3 EHSV navrhuje, aby Komisia zmenila a doplnila definíciu pojmu „obeť“ tak, aby posilnila práva a uznanie rodiny alebo zástupcu obete.

1.4 EHSV vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladnú analýzu týkajúcu sa ochrany obetí, ktoré utrpeli ujmu trestnou činnosťou spôsobenou počas práce a aby navrhla sprievodné opatrenia, ktoré by podporovali minimálne normy a uznávanie v EÚ, a to vo verejnom i súkromnom sektore.

1.5 EHSV odporúča, aby Komisia uskutočnila hĺbkovú analýzu týkajúcu sa obetí dopravných priestupkov a navrhla opatrenia na zabezpečenie spravodlivosti, podpory a odškodnenia.

1.6 EHSV navrhuje, aby Komisia zapracovala do návrhov účinnejšiu opatrenia na zabránenie priamej a nepriamej diskriminácii obetí.

1.7 EHSV žiada výraznú zmenu kultúry, pokiaľ ide o akceptovanie úlohy obetí, a chce, aby tento krok bol podporený odbornou prípravou špecializovaných pracovníkov a pracovníkov v teréne na všetkých úrovniach právneho systému a iných príslušných úradov, pričom sa musí dodržať zásada subsidiarity. To by malo zahŕňať aj postoj médií voči obetiam všeobecne a predchádzanie politicky motivovanému využívaniu obetí.

1.8 EHSV uznáva, že niektoré obete sú mimoriadne zraniteľné a vyžadujú si osobitné zaobchádzanie, avšak domnieva sa, že namiesto vyčleňovania tzv. „zraniteľných obetí“, čo by mohlo vytvoriť akúsi hierarchiu obetí, by mala Komisia navrhnúť, aby mali všetky obete trestných činov prístup k osobitným opatreniam na základe individuálneho posúdenia, v súlade s vnútroštátnymi postupmi, ktoré stanovujú stupeň zraniteľnosti podľa osobných charakteristík, povahy trestného činu a vzťahu k podozrivému.

1.9 EHSV žiada sprievodné opatrenia, ktoré by posilnili a sformalizovali sieť na podporu obetí po celej EÚ, a navrhuje, aby táto sieť bola sústavne financovaná z rozpočtu EÚ. EHSV tiež odporúča, aby sa rozšírila úloha služieb podpory pre obete trestných činov a ich rodiny po návrate do vlasti, v prípadoch, keď sa príslušný čin odohral v zahraničí. EHSV sa tiež domnieva, že služby na podporu obetí by mali byť pružnejšie a schopné nasmerovať prostriedky na regionálnej úrovni tam, kde sú najviac potrebné.

1.10 EHSV uznáva posilnenú úlohu občianskej spoločnosti pri vytváraní praktických opatrení na podporu obetí trestných činov, a nabáda Komisiu, aby navrhla sprievodné opatrenia a potrebné financovanie.

1.11 EHSV nabáda Komisiu, aby v rámci nadchádzajúceho preskúmania vykonala rozsiahle a potrebné úpravy pokiaľ ide o ustanovenia o odškodnení obetí, vrátane zohľadnenia možného vytvorenia systému odškodnenia obetí trestných činov na úrovni EÚ. EHSV by chcel, aby Komisia členským štátom zdôraznila, že smernica stanovuje minimálne normy a základné práva, čo znamená, že vnútroštátna legislatíva môže poskytovať aj vyššiu úroveň ochrany.

1.12 EHSV víta návrh týkajúci sa restoratívnej spravodlivosti a vyzýva Komisiu, aby finančne podporila pilotný projekt na vytvorenie noriem a odbornej prípravy v restoratívnej spravodlivosti v celej EÚ.

1.13 EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala spoločné postupy, ktoré by jasne definovali a vymedzovali časový rámec (1) na prepravu a repatriáciu pozostatkov cezhraničných obetí a ktoré by boli nadradené národným a regionálnym predpisom.

2. Úvod

2.1 Balík návrhov, ktorý Európska komisia predložila 18. mája 2011, rozširuje opatrenia týkajúce sa práv obetí, ktoré boli doteraz prijaté na úrovni v EÚ. Návrhy majú za cieľ stanoviť konkrétne a jasné práva obetí trestných činov a zabezpečiť uznávanie, úctu, ochranu, podporu a prístup k spravodlivosti bez ohľadu na to, odkiaľ v EÚ pochádzajú alebo kde žijú.

2.2 EHSV uznáva, že Lisabonská zmluva teraz poskytuje EÚ jasný právny základ na to, aby stanovila minimálne normy, pokiaľ ide o práva a ochranu obetí trestných činov. Návrhy sú založené na Štokholmskom programe (2) a jeho akčnom pláne (3), a sú v súlade s plánom z Budapešti (4).

2.3 EHSV víta skutočnosť, že poľské predsedníctvo si za jednu z priorít stanovilo posilnenie bezpečnosti v EÚ, ako aj úsilie predsedníctva dosiahnuť v Rade pokrok pri príprave balíka opatrení týkajúcich sa obetí.

2.4 EHSV v tejto oblasti vykonal množstvo práce, okrem iného vypracoval stanoviská o odškodnení obetí trestných činov (5), obchodovaní s ľuďmi (6), sexuálnom vykorisťovaní zneužívaní detí a detskej pornografii (7), právach dieťaťa (8), politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu (9), o digitálnom začlenení (10) a počítačovej kriminalite (11).

3. Všeobecné pripomienky

3.1 EHSV zdôrazňuje, že členské štáty nemôžu ignorovať vplyv hospodárskej a finančnej krízy na túto oblasť, a musia pochopiť dynamiku trestných činov v tejto súvislosti. Prísne úsporné opatrenia v mnohých členských štátoch znamenajú znižovanie služieb polície, v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, spoločenských organizácií a finančných prostriedkov na služby spojené s podporou obetí, ako aj prostriedkov pre iné mimovládne organizácie. Okrem toho sa prehlbujú už existujúce rozdiely, a neustále narastajúca miera chudoby a nezamestnanosti pravdepodobne podnieti vznik ďalších sociálnych problémov, a môže byť dokonca katalyzátorom trestných činov.

3.2 Údaje o počte obetí trestných činov v EÚ sú alarmujúce. Každý rok sa ľudia stávajú priamymi obeťami viac ako 75 miliónov trestných činov. Neprijateľná je skutočnosť, že väčšine trestných činov padne za obeť stále to isté malé percento ľudí, ktorí sa obeťami trestných činov stávajú opakovane. Obvykle žijú obete v oblastiach s vysokým výskytom kriminality, v oblastiach, kde prevládajú obavy z trestných činov, a kde je nízky pomer oznámených trestných činov. Približne 90 % trestných činov spáchaných v týchto oblastiach sa nikdy neoznámi.

3.3 Zlepšenie podpory pre obete trestných činov v celej EÚ je základným prvkom ďalšieho rozvoja oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov EÚ. Je to nevyhnutné aj vzhľadom na neustále rastúci počet osôb cestujúcich do zahraničia a žijúcich a pracujúcich v zahraničí, pričom je pravdepodobné, že tento trend bude pokračovať.

3.4 EHSV víta skutočnosť, že návrhy umožňujú občanom, ktorí sa stali obeťou trestného činu počas pobytu v inom členskom štáte, nahlásiť tento trestný čin v členskom štáte, kde majú trvalý pobyt. Toto je obzvlášť dôležité v prípade závažných zranení alebo nehôd, alebo pre rodiny, v prípade úmrtia.

3.5 EHSV podporuje horizontálny prístup smernice, ktorý pokrýva práva všetkých obetí.

3.6 Dôležité je, že návrhy zohľadňujú aj utrpenie a problémy rodín obetí, ako aj obetí samotných, je však potrebné zabezpečiť ich konzistentnejšie zohľadnenie v celom návrhu.

3.7 Takéto udalosti majú obvykle vážne fyzické, emocionálne a finančné dôsledky a vyžadujú si podporu obetí aj ich rodín, ktoré sú ich hlavnou oporou, pri vybavovaní úradných záležitostí, zdravotnej starostlivosti, či v administratívnom labyrinte a pri úsilí stíhať podozrivých a dožadovať sa spravodlivosti a odškodnenia.

3.8 EHSV sa domnieva, že treba zohľadniť aj dodatočnú záťaž a stres, ktorým musia obete a ich rodinní príslušníci čeliť v cezhraničných situáciách, keďže vznikajú aj problémy súvisiace s rôznymi jazykmi, postupmi a kultúrami, ktoré sú im neznáme a ktoré sa im môžu zdať neprekonateľné.

3.9 Vo všeobecnosti 50 % všetkých obetí neoznámi trestný čin „príslušnému orgánu“. Môže to mať množstvo dôvodov, vrátane toho, že obete nechápu systém oznamovania trestných činov alebo podávania trestných oznámení alebo neveria, že im úrady poskytnú pomoc, ochranu a podporu, ktorú potrebujú, aby sa mohli dovolať spravodlivosti a odškodnenia. EHSV by chcel, aby sa tieto návrhy premietli aj do reálnych opatrení, ktoré by dokázali odstrániť nedostatok dôvery obetí v právny systém.

3.10 Štúdie potvrdzujú (12), že doterajšie opatrenia nedokázali vyriešiť mnohé praktické a technické problémy, s ktorými sa obete a ich rodinní príslušníci stretávajú práve vtedy, keď sú najzraniteľnejší a potrebujú pomoc.

3.11 Tieto opatrenia sú však významným krokom, ktorý pomôže zabezpečiť, že obete a ich rodinní príslušníci budú na prvom mieste, že sa budú zohľadňovať ich potreby, bude sa s nimi zaobchádzať s úctou a rešpektom, a že dostanú všetku ochranu, podporu a prístup k spravodlivosti. Práve v situácii, keď sú zraniteľní, by nemali mať pocit, že sú sami.

4. Konkrétne pripomienky

4.1 V súčasnosti panuje v EÚ značný nesúlad medzi intenzitou a účinnosťou predpisov a preto bude nevyhnutné urobiť radikálnu zmenu, aby sa zabezpečili prijateľné normy podpory, ochrany a práv, na ktoré sa občania EU budú môcť spoľahnúť, či už vo svojej krajine alebo v inom členskom štáte. Je neprijateľné, aby úroveň podpory poskytnutá obeti bola vecou náhody podľa toho, kde v EÚ sa osoba stane obeťou.

4.2 EHSV uznáva, že jeho členovia majú jedinečné postavenie, vďaka ktorému môžu prispieť k účinnému uplatňovaniu týchto návrhov, a v súvislosti so sprievodnými opatreniami uvádzanými v oznámení vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s EHSV pri motivovaní organizácií vysielajúcich členov EHSV rozvíjať vo vhodných prípadoch funkčné štruktúry, politiku a postupy, ktorými sa zabezpečí systematickejšia a účinnejšia podpora obetí trestných činov a ich rodinných príslušníkov.

4.3 Uznávanie a ochrana

4.3.1 Vymedzenie pojmu „obeť“ sa v smernici obmedzuje na „rodinných príslušníkov osoby, ktorej smrť bola spôsobená trestným činom“. EHSV je presvedčený, že toto vymedzenie je príliš úzke a opomína skutočnosť, že mnohé obete, ktoré prežijú, sú tak vážne zranené, že potrebujú do veľkej miery pomôcť s uplatňovaním svojich práv pri podávaní trestného oznámenia alebo pri domáhaní sa spravodlivosti a odškodnenia v súdnom konaní, čoho sa teda musia ujať rodinní príslušníci alebo iné osoby poskytujúce pomoc obeti. Aj oni musia byť uznaní. EHSV navrhuje zmeniť znenie smernice KOM(2011) 275 tak, že sa do článku 2 (Vymedzenie pojmov), písm. a) vloží zarážka iii) s takýmto znením: „uznanú osobu poskytujúcu pomoc obeti, či už rodinného príslušníka alebo zamestnanca obete, ktorá potrebuje do veľkej miery pomôcť s uplatňovaním svojich práv pred trestným činom alebo po ňom;“.

4.3.2 Napriek úsiliu dosiahnuť súlad s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci má EHSV obavy z toho, že návrhy nehovoria o problematike ochrany obetí trestnej činnosti, ktorej obeťami sa stali pri práci, vrátane pracovníkov cestnej a inej dopravy. Členské štáty rozličným spôsobom posudzujú, ktoré porušenie pracovných práv a ochrany na pracovisku sa považuje za trestný čin, čo by mohlo ohroziť zaručenie minimálnych noriem v celej EÚ. Tento problém sa týka aj vyslaných pracovníkov. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby urobila podrobnú analýzu tejto problematiky a prijala sprievodné opatrenia na podporu minimálnych práv obetí trestnej činnosti, ktorej obeťami sa stali pri práci, pričom by tieto práva platili vo verejnom aj v súkromnom sektore.

4.3.3 EHSV sa obáva, že obmedzenie pojmu „obeť“ na „fyzickú osobu“ by mohlo vylúčiť organizácie alebo podniky, ktoré sa stanú obeťou trestnej činnosti, z uplatňovania svojich práv podľa tejto smernice. EHSV navrhuje, aby Komisia vykonala štúdiu, ktorou by sa zhodnotila potreba určitých opatrení v tejto oblasti, hlavne pokiaľ ide o malé a stredné podniky s cieľom zlepšiť ich ochranu pred sériovou viktimizáciou.

4.3.4 EHSV je presvedčený, že Komisia primerane nevyriešila hlavný problém priamej a nepriamej diskriminácie obetí, vrátane kultúrnej diskriminácie a navrhuje, aby na riešenie tohto problému zapracovala do návrhov účinnejšie zabezpečovacie ustanovenia. K dvojakej viktimizácii a diskriminácii môže dôjsť tam, kde sú obete zneužívané z dôvodu svojej rasy, náboženstva, viery, sexuálnej orientácie, zdravotného postihnutia, pohlavia alebo sociálneho pôvodu, čo je hlavnou príčinou mimoriadne vysokého počtu prípadov neohlásených trestných činov. Obete sa môžu stretávať aj s diskrimináciou v podobe neprijateľného zaobchádzania zo strany úradov a súdnictva tým, že sa obetiam neverí, alebo sa s nimi nezaobchádza dôstojne, ohľaduplne a s pochopením.

4.3.5 EHSV žiada významné zmeny kultúry, aby sa uznala úloha obete v súdnictve. Dôležitým prvým krokom je zabezpečiť zodpovedajúce vyškolenie odborného a výkonného personálu pri dodržaní zásady subsidiarity. EHSV odporúča, aby sa Komisia zamerala na programy financovania, ktorými by sa dosiahla táto zmena kultúry v najvýznamnejších orgánoch.

4.3.6 V návrhoch má ústredný význam ochrana obetí trestných činov. Osobitne dôležité je to vtedy, keď sa obeť a jej rodinní príslušníci nachádzajú v blízkosti obvineného alebo v tej istej budove, ako obvinený, či už ide o nemocnicu, budovu súdu alebo policajný úrad. Treba prijať štandardné postupy (nielen ich postupne zavádzať, ako to vyplýva z návrhov), ktoré zamedzia kontaktu obete a jej rodinných príslušníkov s podozrivými tým, že budú umiestnení v oddelených miestnostiach a budú používať oddelené zariadenia.

4.3.7 Dôležité je tiež zabrániť tomu, aby sa ľudia stávali potenciálnymi obeťami. EHSV vyzýva Komisiu, aby podporila sledovanie vzniku nových foriem viktimizácie napríklad počítačovou kriminalitou a vyhodnotila, ktoré opatrenia sú nevyhnutné na ochranu a podporu obetí. Rozhodujúcim predpokladom zníženia počtu obetí je príprava programov, ktoré budú vychádzať z úspechov programov ako je Daphne a zvyšovať povedomie o možných rizikách, a preventívna činnosť, ak dôjde k ohrozeniu.

4.3.8 Štatistiky ukazujú, že keď sa niekto stane obeťou, stane sa oveľa zraniteľnejší voči ďalšej viktimizácii. Mnohé obete trpia celoživotnou viktimizáciou, ak boli zneužívané v detstve, či už v rodine alebo ako chovanci v inštitúciách financovaných štátom alebo v iných inštitúciách. Pre mnohé z nich je ťažké hovoriť o svojej situácii a podniknúť kroky k ohláseniu viktimizácie. EHSV by si želal sprievodné opatrenia a cielené financovanie z prostriedkov EÚ, ktorým by sa posilnilo postavenie obetí a svedkov viktimizácie, čo by prerušilo sériovú viktimizáciu a rozvíjalo občiansku dôveru, hlavne v spoločenstvách s vysokou kriminalitou.

4.3.9 EHSV síce uznáva, že niektoré obete, napríklad deti a ľudia so zdravotným postihnutím, sú mimoriadne zraniteľné a vyžadujú si osobitné zaobchádzanie, obáva sa však, že určením niektorých „zraniteľných obetí“ môže Komisia nabádať na vytvorenie určitej hierarchie obetí, čo by mohlo spôsobiť diskrimináciu iných obetí. Všetky obete sú zraniteľné a EHSV je presvedčený, že vhodnejší by mohol byť návrh, aby pre všetky obete trestných činov boli dostupné zvláštne opatrenia na základe individuálneho posúdenia v súlade s postupmi členského štátu, ktorým by sa posúdila ich zraniteľnosť vzhľadom na ich osobné charakteristiky, povahu trestného činu a vzťah k podozrivej osobe. Nevyhnutné sú metodiky, ktoré rozpoznávajú a chápu sociálne prostredie a životné podmienky obete a reagujú na ne podporou obete. EHSV odporúča, aby sa v dokumente KOM(2011) 275 článok 18 zmenil tak, že sa vypustia odseky 1, 2 a 5, a aby sa zodpovedajúco upravili odkazy a ostatné znenie dokumentu, vrátane vypustenia slov „všetkých ostatných“ v prvom riadku bodu 3.

4.3.10 EHSV víta návrh nariadenia o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach a uznáva, že ide o nevyhnutný doplňujúci právny predpis k návrhu smernice CSL 00002/2010 o európskom ochrannom príkaze (v trestných veciach). EHSV konštatuje, že Rada ministrov a Európsky parlament dospeli pri tomto návrhu k dohode. EHSV je presvedčený, že využitie a formát obidvoch opatrení treba čo najviac znormalizovať, aby sa uľahčilo ich uplatňovanie. Treba zaviesť pravidlá, ktorými sa zabezpečí účinné vynucovanie ochranných príkazov.

4.3.11 EHSV uznáva kladnú úlohu, ktorú môžu médiá zohrávať vo vzťahu k podpore práv obetí a uznávaniu obetí, a želal by si, aby návrhy obsahovali ustanovenia, ktoré by zabezpečili rovnováhu medzi uznaním tejto kladnej úlohy a ochranou súkromia obetí a ich rodinných príslušníkov počas súdneho konania, a tiež ochranu pred dotieravou a nevítanou pozornosťou médií, vrátane politicky motivovanej viktimizácie médiami. Vyobrazenia, fotografie a osobné podrobnosti sa príliš často zverejňujú bez súhlasu, čo je neprijateľné prenikanie do súkromia a rodinného života. Rozhodujúce je zaručiť obetiam rešpekt, integritu a ľudské práva v čase, keď sú najzraniteľnejšie. V takých prípadoch by príslušné médiá mali byť povinné napraviť porušenie pravidiel tým, že ho uznajú rovnako očividne, ako prezentovali samotnú viktimizáciu.

4.3.12 EHSV by si takisto prial, aby sa v návrhoch odkazovalo na požiadavku voči verejným inštitúciám a predovšetkým voči polícii, aby aj ony chránili obete a ich rodinných príslušníkov. Treba tomu venovať pozornosť, keďže polícia je najväčším poskytovateľom informácií médiám. V Spojenom kráľovstve nedávno vyvolalo škandál odpočúvanie telefónov obetí a ich rodinných príslušníkov. EÚ musí zabezpečiť väčšiu ochranu obetí a ich rodinných príslušníkov v tejto oblasti, tak doma, ako aj v zahraničí.

4.4 Právo na informácie, porozumenie, tlmočenie a preklad

4.4.1 EHSV víta, že návrhy dávajú obetiam jasné a rozsiahle práva na včasné a relevantné informácie o prípade a právo na priebežné oboznamovanie s vývojom ich prípadu. Veľmi často dochádza k strate drahocenného času, informácií a dôkazov hlavne v prípadoch, keď nie je od začiatku zrejmé, či ide o trestný čin, napr. pri nezvestných osobách, utopeniach, pádoch alebo neobjasnených úmrtiach. Prieťahy môžu byť väčšie pri cezhraničných prípadoch, osobitne ak niet svedkov trestného činu. Toto by nemalo spôsobovať omeškania pri spúšťaní opatrení na podporu a ochranu obetí. Vyšetrovanie s využitím Eurojustu alebo zmluvy o vzájomnej právnej pomoci je obmedzené, keďže zmluva sa vzťahuje iba na trestné činy. EHSV by privítal sprievodné opatrenia, ktorými by sa našiel spôsob ako odstrániť prekážky pri podnetoch na vyšetrovanie alebo vypočúvanie.

4.4.2 Je dôležité vedieť, kde získať informácie a ako nahlásiť ohrozenie alebo udalosť, pričom pri cezhraničných situáciách by takéto informácie mali byť ľahšie dostupné od príslušných orgánov, napríklad polície, konzulárnych úradov a veľvyslanectiev, nemocníc a miestnych úradov, a z ich internetových stránok. Tieto informácie by mali byť zaradené medzi cestovné dokumenty cestovných kancelárií resp. leteckých spoločností s duplikátom, pri ktorom môže cestujúci odtrhnúť kópiu, ktorú nechá blízkym príbuzným alebo priateľom.

4.4.3 V súčasnosti nie je dostatočná koordinácia a spolupráca medzi príslušnými úradmi pri cezhraničných prípadoch, pri ktorých rozdiely v zákonoch a kultúre často spôsobujú prekážky alebo neochotu orgánov podeliť sa o informácie a spolupracovať. EHSV by privítal ďalšiu spoluprácu ministerstiev zahraničných vecí a spravodlivosti v EÚ pri príprave Memoranda o porozumení vo veci výmeny informácií medzi orgánmi polície prostredníctvom konzulárnych úradov a odpovedí na legitímne otázky obete alebo jej rodinných príslušníkov týkajúce sa vyšetrovania. Mal by sem patriť aj záväzok príslušných orgánov poskytovať kontaktné údaje vyšetrujúceho orgánu resp. vyšetrovateľa vymenovanému kolegovi v inej jurisdikcii, ktorý by sa mohol spojiť s obeťou a jej rodinnými príslušníkmi a poskytnúť im informácie, pričom by sa prípadne zabezpečila ochrana pred únikom týchto informácií.

4.4.4 V mnohých krajinách nie je v policajnom zbore alebo v sústave vyšetrovacích úradníkov so súdnou právomocou systém kontaktných miest pre styk s rodinami a vyžaduje sa, aby si rodinní príslušníci pred podávaním informácií najali právneho zástupcu, čo môže byť nákladné a nad finančné možnosti mnohých rodín. EHSV odporúča, aby Komisia zvážila sprievodné opatrenia na vytvorenie modelov osvedčených postupov v tejto oblasti, ktoré by sa jednotnejšie využívali v celej EÚ.

4.4.5 Od členských štátov by sa malo žiadať rozsiahle a pravidelné zverejňovanie informácií o právach obetí a o tom, kde môžu získať pomoc. Okrem toho by sa kvôli minimalizácii nákladov mala od nich žiadať spolupráca na úrovni EÚ na viacjazyčnom poskytovaní takýchto informácií.

4.4.6 Právo dorozumieť sa je rozhodujúcim predpokladom výkonu spravodlivosti. EHSV navrhuje, aby členské štáty vyhodnotili komunikačné potreby obetí a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa zúčastňujú trestného konania, aby sa im zaručila podpora, ktorú potrebujú na dorozumievanie.

4.4.7 Rozsiahly nárok na tlmočenie a preklady zdarma pri trestnom konaní patrí medzi základné ľudské práva a má kritický význam pre obete a ich rodinných príslušníkov pri cezhraničných prípadoch. EHSV víta skutočnosť, že tieto práva sa teraz rozširujú aj na obete. Obavy z nákladov na tieto služby by sa nemali preháňať, keďže mnohé členské štáty týmto žiadostiam obetí už vyhovujú.

4.4.8 EHSV víta ubezpečenie, že obete a ich rodinní príslušníci majú právo vzniesť námietku proti rozhodnutiu, že také služby nie sú potrebné, a právo podať sťažnosť, ak kvalita tlmočenia nie je dostatočná na to, aby mohli uplatniť svoje práva v konaní. V zmysle požiadavky zakotvenej v smernici 2010/64/EÚ o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní EHSV podporuje zriadenie národného zoznamu kvalifikovaných tlmočníkov a prekladateľov na evidovanie takejto uznanej skupiny osôb, ktorých služby môžu využívať právni zástupcovia a príslušné orgány. EHSV sa obáva, že niektoré členské štáty majú zoznamy, ale že zmluvy na takéto služby uzatvárajú s agentúrami, a teda obchádzajú zoznamy, čo je v rozpore s duchom smernice, a želá si, aby sa s takýmito praktikami prestalo.

4.5 Prístup k službám podpory obetiam

4.5.1 Návrhy stanovujú minimálne služby, ktoré majú byť poskytované v celej EÚ s cieľom zabezpečiť, aby obete trestných činov a ich rodiny vedeli, že môžu v prípade potreby očakávať včasnú a účinnú pomoc bez ohľadu na to, kde v EÚ sa nachádzajú. Je nevyhnutné, aby boli tieto služby bezplatné, dôverné a vykonávané odborným personálom, či už ide o súkromné alebo verejné služby.

4.5.2 EHSV znepokojuje, že súčasná úroveň a kvalita služieb na podporu obetí sa v jednotlivých členských štátoch značne líši a vo všeobecnosti tieto služby nie sú financované v takej miere ako služby pre osoby obvinené alebo podozrivé z trestného činu. EHSV vyzýva, aby sa opatrenia doplnili, s cieľom posilniť a sformalizovať normy, kvalitu a geografické pokrytie organizácií na podporu obetí v EÚ a s cieľom zabezpečiť ich bezpečné a stále financovanie prostredníctvom opatrení v rozpočte EÚ. Pomôže to dosiahnuť úspory z rozsahu vďaka uplatňovaniu spoločných on-line školiacich programov, používaniu spoločných informačných a komunikačných štruktúr a vzájomnej výmene osvedčených postupov. Podporí to tiež štruktúrovanejšie monitorovanie obetí, realizáciu a posilnenie balíka legislatívnych opatrení a jeho účinnosť.

4.5.3 Právo na služby podpory obetiam je kľúčové pre zabezpečenie ich zotavenia a účinného prístupu k spravodlivosti. Hoci v mnohých členských štátoch sa výrazne prejavuje finančná a hospodárska kríza, nemôžu sa zriecť povinností v tejto oblasti. Musia zvážiť náklady na poskytovanie týchto služieb a náklady, ktoré by znamenalo ich neposkytovanie, t. j. ekonomické a sociálne náklady obetí a ich rodinných príslušníkov, ktorým by dlho trvalo, kým by sa zotavili, prípadne by sa nezotavili vôbec. Niektoré krajiny financujú národné opatrenia na podporu obetí prostredníctvom zvýšených pokút za trestné činy. EHSV navrhuje, aby Komisia financovala štúdiu o efektívnosti týchto systémov, aby sa mohli prípadne uplatňovať v širšom meradle.

4.5.4 EHSV uznáva, že počet obetí trestných činov sa v jednotlivých členských štátoch a regiónoch líši. Zvýšený počet obyvateľov v hlavnom dovolenkovom období spojený s agresiou podnietenou alkoholom môže vytvárať ďalšie tlaky. EHSV sa domnieva, že podpora by mala byť dostatočne flexibilná a dostupná aj v regiónoch. Vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zvážili usmerňovanie zdrojov a podporné opatrenia s cieľom zlepšiť komunikáciu a služby na najviac exponovaných miestach. Táto otázka je mimoriadne dôležitá v oblastiach, kde riziko alebo hrozba spáchania trestného činu vyplýva z nepomeru medzi páchateľov a/alebo obeťami pochádzajúcimi z iného regiónu alebo inej krajiny.

4.5.5 Právne záväzky odkázať obete na služby na podporu obetí a následne zabezpečiť poskytovanie týchto služieb predstavujú kľúčový bod. V EÚ je za sprostredkovanie týchto služieb vo všeobecnosti zodpovedná polícia. V súčasnosti však drvivá väčšina (13) obetí nie sú sprostredkované vhodné služby. Predstavuje to najväčšiu prekážku pre poskytovanie podpory obetiam v Európe.

4.5.6 Ďalšie príslušné orgány, ktoré prichádzajú do kontaktu s obeťami by tiež mali byť zodpovedné, v prípade potreby, za sprostredkovanie služieb podpory, vrátane nemocníc, veľvyslanectiev a konzulátov, škôl a služieb bývania. Treba pripomenúť, že by to nepredstavovalo ťažkosti ani pokiaľ ide o ochranu osobných údajov.

4.5.7 Súčasné služby podpory obetiam nie vždy pomáhajú po návrate do vlasti obetiam a ich rodinným príslušníkom pokiaľ ide o prípady, ktoré sa udiali v zahraničí. Tento nedostatok by sa mal riešiť. Obete môžu potrebovať dlhý čas na zotavenie a môžu mať pretrvávajúce zdravotné problémy, právne a administratívne ťažkosti po návrate domov. EHSV vyzýva, aby sa pôsobnosť služieb podpory rozšírila aj na túto oblasť.

4.5.8 EHSV by uvítal finančné opatrenia EÚ na financovanie a podporu spolupráce a budovania kapacít medzi službami podpory obetiam, políciou a súdnymi orgánmi, nemocnicami, odbormi, mimovládnymi organizáciami a podnikmi, s cieľom rozvíjať zapojenie občianskej spoločnosti do zlepšovania podpory obetiam trestných činov a podporovať osvedčené postupy a praktické opatrenia na zlepšovanie podpory obetiam. Dobrovoľníci, ktorým je trestnou činnosťou spôsobená ujma počas poskytovania podpory a služieb by sa tiež mali považovať za obete trestných činov.

4.5.9 Hoci EHSV potvrdzuje, že súdnictvo a iné príslušné verejné orgány zohrávajú hlavnú úlohu pri ochrane a podpore obetí, domnieva sa, že pre podniky a organizácie v príslušných odvetviach (cestovné kancelárie, poisťovne, letecké spoločnosti, hotely, banky, mobilní a iné telefónni operátori, požičovne áut, taxislužby, odbory a sociálne mimovládne organizácie) existuje v rámci konštruktívnej spolupráce priestor na rozvoj pozitívnych a praktických stratégií a štruktúr na podporu obetiam a ich rodín v čase krízy. Tieto iniciatívy by nemali byť považované za záťaž, ale skôr za príležitosť na rozvoj pozitívnej politiky sociálnej zodpovednosti.

4.5.10 EHSV navrhuje, aby Komisia vykonala štúdiu o odvetví poisťovníctva v EÚ, aby zhodnotila, krytie, ochranu a kompenzačné opatrenia pre obete trestných činov a nehôd s cieľom podporiť osvedčené postupy pri poskytovaní spravodlivej a primeranej právnej a administratívnej podpory, odškodnenia, a tiež zhodnotila náklady, aby sa obete a ich rodiny mohli zúčastniť trestného konania. Jasnosť pojmov a výnimky z krytia by sa mali zhodnotiť vzhľadom na rozličnú úroveň gramotnosti, vzdelania a možné zdravotné postihnutie klientov. Klauzuly týkajúce sa poistenia počas dovolenky, kedy je krytie úplne alebo čiastočne zrušené, ak poistená osoba požívala alkoholické nápoje alebo pod ich vplyvom prispela k nehode by mali byť jasne uvedené, poisťovne by však zároveň mali byť podnecované uplatňovať v tejto oblasti vyvážený postoj, vzhľadom na to, že mnohí ľudia počas dovolenky požívajú alkohol v rozumnej miere, a zvážiť uplatňovanie zavedených opatrení pre testovanie alkoholu ako napríklad pre jazdu pod vplyvom alkoholu. Členské štáty majú naďalej povinnosť poskytnúť odškodnenie podľa smernice EÚ týkajúcej sa odškodňovania obetí trestných činov. Toto však nezbavuje poisťovne ich primárnej zodpovednosti.

4.5.11 EHSV sa domnieva, že by sa mala vytvoriť monitorovacia skupina na úrovni EÚ, ktorá by zahŕňala obete a ich rodiny, skupiny na podporu obetí a príslušné mimovládne organizácie, zástupcov odborov a podnikateľského sektora, čím by sa podporilo stále monitorovanie, rozvoj odborných školení a zároveň by táto skupina fungovala ako hybná sila kultúrnych výmen medzi obeťami.

4.5.12 Podpora práv obetí by tam, kde je to primerané, mala byť začlenená do politík EÚ a do legislatívnych návrhov. Pomohlo by to zabezpečiť pokrok v tejto oblasti.

4.6 Spravodlivosť a odškodnenie

4.6.1 Je potrebná väčšia vyváženosť medzi právami obvineného a obete. V súčasnosti nie sú obete dostatočne chránené a majú málo práv. EHSV naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na poskytnutie účinného odvolania pre obete, ak nedostanú informácie, podporu a nebudú im poskytnuté minimálne práva a splnené ustanovenia uvedené v smernici.

4.6.2 Právo obete byť vypočutá počas trestného konania a poskytnúť dôkazy je prvkom ľudských práv a efektívneho súdnictva. Toto právo už v niektorých členských štátoch existuje a musí existovať v celej EÚ. V tejto súvislosti by legislatíva EÚ mala zohľadňovať a silne podporovať zavedenie účinných programov na ochranu svedkov.

4.6.3 Právo obvineného musí byť dodržané, ale musia byť tiež uznané a podporované legitímne záujmy obete a jej rodiny. Obete by mali mať právo na rovnakú úroveň právnej a administratívnej podpory. EHSV víta uznanie práv obetí na právnu pomoc a ak majú postavenie strany v trestnom konaní, ktoré im umožňuje využívať ich práva podľa smernice. EHSV sa domnieva, že táto podpora by mala byť prístupná aj pre rodiny obetí a uznanú osobu poskytujúcu pomoc obeti, v prípade, že ide o zosnulú obeť alebo ak obeť potrebuje značnú pomoc pri uplatňovaní svojich práv, keď sa zúčastňuje na trestnom konaní, a žiada Komisiu, aby vykonala analýzu právnej pomoci a ustanoveniach o pomoci obetiam a ich rodinám v EÚ, a aby informovala o možných budúcich opatreniach na rozšírenie podpory v tejto oblasti.

4.6.4 EHSV sa obáva, že v niektorých členských štátoch sa môžu vyskytnúť závažné prekážky, pokiaľ ide o repatriáciu zosnulých obetí. Rodinám obetí sa často upiera právo nechať previezť pozostatky ich blízkych a pochovať ich doma alebo musia čakať celé roky a prejsť celým radom komplikovaných právnych postupov, kým sú im pozostatky konečne vydané. To spôsobuje nevýslovné utrpenie a frustráciu, ktoré znásobujú bolesť smútiacej rodiny. EHSV odporúča, aby Európska komisia vypracovala spoločné postupy, ktoré by jasne definovali a vymedzovali časový rámec (14) na prepravu a repatriáciu ľudských pozostatkov cezhraničných obetí a ktoré by boli nadradené národným a regionálnym predpisom.

4.6.5 EHSV víta právo náhrady výdavkov spojených s cestovaním, ubytovaním, ako aj náhrady bežných výdavkov, ktoré vzniknú obetiam pri účasti na súdnom pojednávaní v postavení svedka alebo obete. EHSV chápe, že toto ustanovenie zahŕňa rodinu obete vraždy, ale chcel by, aby sa vzťahovalo v širšom zmysle na rodiny a osoby poskytujúce pomoc obetiam, ktoré potrebujú značnú pomoc pri uplatňovaní svojich práv, a aby ho zabezpečoval štát.

4.6.6 Písomné potvrdenie o ohlásení trestného činu by malo byť základnou minimálnou normou. V súlade s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva by malo byť podanie obetí náležite vyšetrené štátom.

4.6.7 EHSV sa domnieva, že v prípade trestných činov spáchaných podozrivým v inom členskom štáte by mali existovať ustanovenia, ktoré zaručia, že postup vydávania nebude zdržiavaný domácim konaním proti tomu istému obvineného, ak je domáce konanie menej dôležité ako proces vedený v zahraničí. Domáce konania by mali byť zrýchlené alebo odložené do skončenia konania v zahraničí.

4.6.8 EHSV sa domnieva, že v prípade rozhodnutia nezačať trestné stíhanie, by malo existovať právo nezávislého preskúmania rozhodnutia. Účinnejším právom pre obete by bolo právo byť konzultovaný o rozhodnutiach v súvislosti s trestným stíhaním.

4.6.9 EHSV uznáva, že finančné odškodnenie nemôže odčiniť ujmu, ktorú spôsobil trestný čin a často je pre obete veľmi dôležité uznanie a rešpekt. Obete majú zakotvené právo na odškodnenie, ale často o svojom nároku nevedia, alebo ich odradí komplikovaný proces vymáhania. Získanie odškodnenie za škody spôsobené trestnými činmi v cezhraničných prípadoch je často nemožné, ak sa obeť alebo rodina nezúčastní právneho konania v rámci zahraničnej jurisdikcie, čo je zložité a nákladné. Treba vyvinúť väčšie úsilie, aby sa zabezpečilo, že obete sa môžu domáhať svojich práv ľahšie a bezplatne. EHSV naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala v preskúmaní smernice týkajúcej sa odškodňovania a vykonala ďalekosiahle a nevyhnutné zmeny k lepšiemu v tejto oblasti, a zároveň zvážila prípadné zavedenie systému odškodňovania za škody spôsobené trestnými činmi na európskej úrovni.

4.6.10 V rámci vyššie uvedeného preskúmania smernice EHSV vyzýva Komisiu, aby sa osobitne venovala otázke odškodňovania obetí dopravných priestupkov. EHSV poukazuje na dobré príklady odškodňovania obetí a podpory z niektorých členských štátov. Napríklad podstatná časť sumy vyzbieranej prostredníctvom pokút za dopravné priestupky je vynaložená na podporu a odškodnenie obetí. Vzhľadom na to, že dopravné nehody sú hlavnou príčinou zdravotného postihnutia, zastupiteľské organizácie ľudí so zdravotným postihnutím by mali byť zapojené do prípravy, vykonávania a riadenia týchto systémov odškodňovania.

4.6.11 Malo by sa zvážiť poskytovanie záloh na pomoc obetiam a ich rodinám bezprostredne po nehode, keď sú náklady obzvlášť vysoké.

4.6.12 EHSV víta návrhy na restoratívnu spravodlivosť v smernici, ale považuje definíciu za príliš obmedzenú a chce zdôrazniť, že existujú viaceré možnosti nastolenia restoratívnej spravodlivosti, ktoré neznamenajú, že sa ľudia musia stretnúť. EHSV potvrdzuje, že želania a ochrana obetí a ich rodiny musia byť vo všetkých prípadoch prvoradé. Dôležité sú silné záruky. Ustanovenia na zabezpečenie, že štát uľahčí využitie primerane školených podporných služieb sú vítané. EHSV konštatuje, že v súčasnosti veľmi málo členských štátov poskytuje finančné prostriedky na restoratívnu spravodlivosť a odporúča, aby Komisia podporila pilotné projekty na rozvoj noriem a odborných školení v restoratívnej spravodlivosti s cieľom vytvoriť úspory z rozsahu a podporiť výmenu osvedčených postupov.

4.6.13 EHSV konštatuje, že v EÚ orgány činné v trestnom konaní každoročne predávajú veľké množstvo „ukradnutého majetku“, v prípade, že polícia nenájde majiteľa. Ďalším problémom sú neprimerane dlhé lehoty pri vrátení majetku (15). EHSV by uvítal ustanovenia o vrátení majetku posilnené o povinnosti orgánov poskytnúť konkrétne informácie a kontaktné údaje o tom, kto je zodpovedný za majetok a zabezpečiť, že majetok bude vrátený v krátkej a stanovenej lehote.

4.7 Implementácia a presadzovanie práva

4.7.1 Neplnenie ustanovení smernice má vážne ekonomické a sociálne dôsledky nielen pre obete a ich rodiny, ale aj pre ekonomiku členských štátov vzhľadom na dni práceneschopnosti, tlak na zdravotníctvo, sociálne a právne služby. Je preto dôležité, aby boli tieto nové opatrenia na podporu obetí a ich rodín správne vykonávané a zabezpečili lepšie a rýchlejšie zotavenie.

4.7.2 EHSV sa domnieva, že návrhy by mali zahŕňať silné opatrenia, ktoré zabezpečia dodržiavanie minimálnych noriem v EÚ. Bude si to vyžadovať opatrenia na zabezpečenie monitorovania a účinné vykonávanie, ako aj exemplárne tresty, aby sa zabránilo neplneniu ustanovení.

V Bruseli 7. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) Navrhuje 28 dní, čo by bol dostatočný čas na forenzné preskúmanie DNA dvoma patológmi, vrátane vypracovania nezávislej správy na žiadosť konzulátu krajiny zosnulého.

(2) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/111877.pdf.

(3) KOM(2010) 171 v konečnom znení.

(4) Prijatý Radou ministrov 10. júna 2011.

(5) Ú. v. EÚ C 95, 23.4.2003, s. 40 – 44.

(6) Ú. v. EÚ C 51, 17.2.2011, s. 50 – 54.

(7) Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006, s. 60 – 64; Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 43 – 48 a Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 138 – 144.

(8) Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006, s. 65 – 70.

(9) Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 91.

(10) Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 9 – 18.

(11) Ú. v. EÚ C 97, 28.4.2007, s. 21 – 26.

(12) KOM(2011) 274 v konečnom znení a SEK(2011) 580.

(13) Podľa informácií Victim Support Europe.

(14) Navrhuje 28 dní, čo by bol dostatočný čas na forenzné preskúmanie DNA dvoma patológmi, vrátane vypracovania nezávislej správy na žiadosť konzulátu krajiny zosnulého.

(15) Služby na podporu obetí v Európe často dostávajú sťažnosti od orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s lehotami vrátenia majetku obetiam.

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/47

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (20. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)“

[KOM(2011) 348 v konečnom znení – 2011/0152 (COD)]

2012/C 43/10

Samostatná spravodajkyňa: pani LE NOUAIL MARLIÈRE

Rada Európskej únie (22. júla 2011) a Európsky parlament (13. septembra 2011) sa rozhodli podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (20. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)“

KOM(2011) 348 v konečnom znení – 2011/0152 (COD).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. novembra 2011 (samostatná spravodajkyňa: pani LE NOUAIL MARLIÈRE).

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011. (schôdza zo 7. decembra 2011) prijal 144 hlasmi za, pričom 45 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 EHSV odporúča prijať túto smernicu a čo najskôr ju transponovať do právnych predpisov členských štátov.

1.2 Výbor však podporuje, aby sa urýchlene iniciovalo prijatie zásady obozretnosti zohľadňujúcej riziká netermálnych biologických účinkov v súvislosti s pôsobením elektromagnetických polí. Je totiž potrebné, aby bola v úplnej miere dlhodobo zaručená vysoká úroveň ochrany zdravia pracovníkov prostredníctvom zavádzania najlepších dostupných technológií za ekonomicky prijateľné ceny. Výbor očakáva, že príslušné ustanovenie v tejto súvislosti bude doplnené do znenia smernice.

1.3 V záujme toho, aby bola táto zásada obozretnosti účinná a dôveryhodná, výbor podporuje rozhodnutie Komisie stanoviť limitné hodnoty. Ak má byť ale tento postup v plnej miere účinný, výbor odporúča, aby sa stanovili pevné limity, pričom by sa malo vychádzať z limitov, ktoré boli uplatnené pri transponovaní smernice 2004/40/ES (v Rakúsku, Českej republike, na Slovensku, v Litve, Lotyšsku, Estónsku a Taliansku). Výbor trvá na tom, že je nevyhnutné posilniť nezávislosť vedeckých subjektov, ktoré sa podieľajú na stanovení limitov pre vystavenie pracovníkov elektromagnetickému žiareniu, jeho účinkov a dôsledkov pre verejné zdravie, ako aj opatrení, ktoré sa musia prijať na ochranu zdravia pracovníkov vystavených takémuto žiareniu.

1.4 Je potrebné odstrániť konflikty záujmov medzi členmi týchto subjektov, pokiaľ ide o financovanie ich výskumov, ako aj ich vymenovanie (postupy verejného obstarávania a výzvy na predloženie ponuky, využitie nezávislých verejných výskumných ústavov).

1.5 Výbor pripúšťa, že pri povolaniach, pri ktorých sa používa magnetická rezonancia na lekárske účely (MRI), je potrebné urobiť výnimku. Táto výnimka však musí byť časovo obmedzená a musí ju sprevádzať posilnenie prostriedkov poskytovaných pre výskum nových technológií určených na ochranu pracovníkov pred účinkami elektromagnetických polí a alternatívnych techník. Pracovníci, na ktorých sa bude vzťahovať táto výnimka, by mali mať k dispozícii väčšie ochranné prostriedky, osobitný lekársky dozor, poistenie občianskej zodpovednosti za škodu v prípade chýb pri výkone práce vyplývajúcich z vystavenia silným elektromagnetickým poliam. Výbor sa takisto domnieva, že uvedené zásady by sa mali vzťahovať nielen na pracovníkov v zdravotníctve, ale aj na všetkých ostatých pracovníkov, ktorí môžu byť vyňatí zo všeobecných ustanovení smernice na základe výnimky stanovenej v článku 3 návrhu.

2. Úvod

2.1 Cieľom návrhu smernice je zmeniť a doplniť smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/40/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia), ktorá mala byť pôvodne transponovaná do právnych predpisov členských štátov k 30. aprílu 2008. Netýka sa ochrany verejnosti vo všeobecnosti. V nadväznosti na špecifické otázky v súvislosti so zobrazovacou magnetickou rezonanciou používanou v zdravotníctve a vzhľadom na to, že je potrebné pokračovať v analýzach vplyvu smernice, Európska komisia navrhla a dostala dodatočnú lehotu na transpozíciu smernice do 30. apríla 2012.

2.2 Tento návrh je revíziou smernice z roku 2004 s novým systémom limitných hodnôt a akčných hodnôt pre nízke frekvencie a jeho cieľom je ochrana pred priamymi a nepriamymi účinkami spojenými s vystavením pracovníkov elektromagnetickým poliam, ale výlučne len v prípade známych krátkodobých účinkov. Nepokrýva najmä riziká, o ktorých sa diskutuje a ktoré súvisia s netermickými účinkami v dôsledku vystavenia niektorým nízkofrekvenčným poliam.

2.3 So zreteľom na špecifické využitie na lekárske účely bola udelená výnimka pre lekárske odvetvia využívajúce MRI. Okrem toho sa výnimky z ochranných noriem stanovených v smernici povoľujú pre ozbrojené sily a členské štáty majú povolené dočasne prekročiť tieto normy „v špecifických situáciách“.

3. Všeobecné pripomienky

3.1 EHSV nebol priamo požiadaný o konzultáciu v súvislosti so smernicou z roku 2004, ale v roku 2008 s ním bol prekonzultovaný návrh o posunutí termínu jej transpozície o štyri roky. V príslušnom stanovisku (1) EHSV:

—	pripomenul svoju výzvu z roku 1993 (2), aby sa „vypracovali vedecké štúdie, v ktorých by sa preskúmal stupeň ohrozenia zdravia pracovníkov vystavených (…) elektromagnetickým poliam (…) aj pri dlhoročnom vystavení“,

—

konštatoval, že „súčasná úroveň ochrany pracovníkov pred rizikom spojeným s vystavením elektromagnetickým poliam sa v jednotlivých členských štátoch líši“, a preto by sa bezodkladné prepracovanie znenia smernice „malo stať prioritou, pretože je potrebné zaručiť primeranú bezpečnosť všetkým pracovníkom (…)“.

3.2 Vedecké štúdie poukázali na určitý počet škodlivých účinkov elektromagnetických polí na ľudské zdravie:

3.2.1 V prípade statických magnetických polí: kožné reakcie, zmeny na elektrokardiograme (reverzibilné až do intenzity 2 Tesla (3)), zdravotné problémy, ako je silná nauzea, svetlé škvrny pred očami, závrate atď., pozorované už pri intenzite poľa 1,5 T (4).

3.2.1.1 V prípade polí nízkej frekvencie (< 10 MHz): poruchy elektrofyziologických procesov v organizme, ktoré môžu viesť k poruchám zrakového vnímania (tzv. fosfény), podráždeniu nervového a svalového tkaniva, srdcovým poruchám atď. (5)

3.2.2 V prípade vysokofrekvenčných polí (> 100 kHz): hypertermia spôsobená absorpciou energie biologickým tkanivom.

3.2.3 Riziko vyvolania nepriamych účinkov, ktoré sú takisto škodlivé pre bezpečnosť a zdravie pracovníkov, ako napr. výbuch alebo požiar spôsobený elektrickým oblúkom, vymrštenie feromagnetických objektov, poruchy elektronických systémov, negatívny vplyv na pracovníkov, ktorí patria do kategórie „osobitne ohrozených“ a sú mimoriadne citliví na pôsobenie elektromagnetického poľa, ako napr. osoby s implantátmi, osoby používajúce elektronické zariadenia, ktoré nosia na tele, tehotné ženy alebo osoby liečené na nádorové ochorenia.

3.3 Naďalej sa vedie zásadná diskusia o fyziologických, netermických a strednodobých účinkoch nízkofrekvenčných polí.

3.3.1 Medzi predpokladané riziká patria zasiahnutie neuroendokrinného systému (hormóny, melatonín), nervové degeneratívne ochorenia (Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, skleróza), účinky na reprodukciu a rozvoj človeka a/alebo zvierat (riziko potratu, vývojové chyby) a zvýšené riziko výskytu rakoviny (mozgové nádory, detská leukémia).

3.3.2 Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC, International Agency for Research on Cancer), ktorá je súčasťou Svetovej zdravotníckej organizácie) zaradila nízkofrekvenčné elektromagnetické polia a rádiofrekvenčné elektromagnetické polia do kategórie 2b „možné karcinogénne účinky na človeka“ v roku 2001 z dôvodu možného rizika detskej leukémie, a potom opätovne v roku 2011 v dôsledku štúdie Interphone (podozrenie z vyššieho rizika výskytu gliómu, zhubného mozgového nádoru).

3.4 Nedávno zverejnená Hussova správa (6) varuje pred netermickými biologickými účinkami, ktoré by mohli mať škodlivé účinky na rastliny, hmyz a zvieratá, ako aj na ľudský organizmus, a ktoré súvisia s vystavením elektromagnetickým poliam, vrátane vystavenia nižším hodnotám ako sú limity, ktoré odporúča ICNIRP (7), a ktoré v zásade preberá súčasný návrh smernice Európskej komisie.

3.5 Táto správa, ktorá vychádza zo syntetickej analýzy viacerých vedeckých výsledkov a z diskusií so všetkými zainteresovanými stranami (vedeckými pracovníkmi, Európskou agentúrou pre životné prostredie, MVO a občianskymi združeniami, podnikateľmi atď.) dospela k záveru, že EÚ musí prijať zásadu obozretnosti typu ALARA (As low as reasonably achievable – to znamená stanoviť takú najnižšiu úroveň, akú je možné dosiahnuť) a účinné preventívne opatrenia a takisto musí zrevidovať platné prahové hodnoty bez toho, aby sa čakalo na zosúladenie všetkých vedeckých a klinických dôkazov, pretože čakanie by mohlo spôsobiť veľmi vysoké zdravotné a ekonomické náklady, tak ako to bolo v minulosti v prípade azbestu, polychlórovaných bifenylov a tabaku.

3.6 V nadväznosti na túto správu, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo uznesenie (8), ktoré v prípade noriem a limitov týkajúcich sa pôsobenia elektromagnetických polí všetkých typov a frekvencií odporúča použiť zásadu obozretnosti ALARA (As low as reasonably achievable), to znamená stanoviť takú najnižšiu úroveň, akú je možné dosiahnuť. V uznesení sa okrem toho uvádza, že zásada obozretnosti by sa mala použiť vtedy, ak vedecká analýza neumožňuje určiť riziko s dostatočnou istotou, vzhľadom na to, že ide o zdravie ľudí. Odporúčania prihliadajú nielen na tzv. termické účinky, ale aj na netermické alebo biologické účinky spojené s pôsobením elektromagnetických polí alebo ich žiarením. Treba konať, pretože vzhľadom na to, že obyvatelia sú v čoraz väčšej miere vystavení týmto účinkom, by ekonomické a ľudské náklady v dôsledku nečinnosti mohli byť veľmi vysoké, ak by sa zanedbali predbežné varovania. Uznesenie takisto zdôrazňuje, že je potrebné, aby vedecké expertízy boli nezávislé a absolútne dôveryhodné, aby sa zabezpečilo transparentné a objektívne preskúmanie potenciálnych škodlivých účinkov na životné prostredie a zdravie ľudí. Uznesenie na záver vyzýva, aby sa uskutočnila revízia vedeckých základov platných noriem pre vystavenie elektromagnetickým poliam stanovených ICNIRP, ktoré majú vážne nedostatky.

3.7 Vo svojich nedávnych a odôvodnených reakciách na súčasný návrh smernice sociálni partneri zdôrazňovali najmä to, že:

—	by sa nemala vylúčiť žiadna kategória pracovníkov a že je potrebné vypracovať európske právne predpisy týkajúce sa vystavenia pracovníkov elektromagnetickým poliam,

—	nemajú námietky v súvislosti s výnimkou pre pracovníkov používajúcich MRI, ak bude časovo obmedzená (v tomto návrhu smernice to tak nie je) a ak ju bude dopĺňať osobitný lekársky monitoring,

—	majú obavy v súvislosti s ochranou pracovníkov pred rizikom dlhodobých účinkov (neboli zohľadnené v návrhu smernice), a navrhujú, aby sa zaviedli miesta pre konfrontáciu expertov ICNIRP a národných expertov členských štátov Európskej únie.

3.8 Napriek možným účinkom na ľudské zdravie, do dnešného dňa neexistujú právne predpisy EÚ pre harmonizáciu ochrany pracovníkov pred elektromagnetickými poľami na území EÚ.

3.9 EHSV opakovane potvrdzuje, že je potrebné vypracovať právne predpisy na ochranu pracovníkov pred dôsledkami ich vystavenia elektromagnetickým poliam, teda v oblasti, v ktorej všetky metodiky a vedecké poznatky ešte nedospeli ku konečným výsledkom, hoci niektoré závery vedeckých výskumov potvrdzujú, že elektromagnetické pole má na organizmus pracovníkov negatívny vplyv, miera a rozsah tohto vplyvu sú však v každej štúdii odlišné.

4. Konkrétne pripomienky

4.1 Európska komisia sa vo svojom návrhu smernice rozhodla vychádzať skôr zo zvýšených ochranných opatrení v závislosti od prahových hodnôt, ako zo všeobecnejšej zásady obozretnosti typu ALARA. Pokiaľ ide o zdravie ľudí, mali by sa prijať všetky ochranné opatrenia potrebné na to, aby pracovníci neboli vystavení riziku dlhodobých účinkov, pričom súbor domnienok pochádzajúcich z mnohých vedeckých štúdií dve vedecké komisie ICNIRP a SCENIHR (9) jednoducho odmietajú. Treba zdôrazniť, že je to spôsobené predovšetkým tým, že sa v uplynulých rokoch nerobilo veľa vedeckých štúdií zameraných na pracovníkov, pretože vedci sa hlavne zaujímali o problematiku vystavenia obyvateľov účinkom systémov mobilných telefónov.

4.2 Ďalší argument, ktorý tieto organizácie často používajú a ktorý vedie k odmietaniu všetkých dlhodobých účinkov, spočíva v tom, že neexistujú poznatky o biologických mechanizmoch, prostredníctvom ktorých by vystavenie elektromagnetickým poliam mohlo mať následky pre živé organizmy. Takýto argument by mal skôr podporiť zavedenie zásady obozretnosti, ak sa účinky pravidelne pozorujú, kým vedecká obec nebude schopná poskytnúť presné biologické vysvetlenia.

4.3 V tomto neistom kontexte výbor podporuje, aby sa odteraz, vždy, keď je to možné, uvažovalo o znížení vystavenia životného prostredia týmto účinkom, a to najmä prostredníctvom zavádzania najlepších dostupných technológií za ekonomicky prijateľné ceny.

4.3.1 Je nevyhnutné, aby v ustanoveniach smernice bola vymedzená aspoň prípustná úroveň vystavenia, ktorá by nemala prekračovať limity, ktoré stanovili uznávaní experti členských krajín vo svojich prácach vychádzajúcich z vedeckých údajov a zverejnených v súlade so zásadami vedeckých publikácií.

4.4 Výbor bude odkazovať na užitočné stanovisko Francúzskej agentúry pre zdravotnú bezpečnosť životného a pracovného prostredia (AFFSET, Agence Française de Sécurité Sanitaire de l’Environnement et du Travail).

Najmä vzhľadom na:

—	metodické nedostatky týkajúce sa popisu povahy vystavenia účinkom polí v experimentálnych podmienkach, zistené v mnohých štúdiách,

—	prípadné dlhodobé účinky na niektoré konkrétne patológie a nevyhnutnosť lepšie zdokumentovať účinok (chronického) dlhodobého vystavenia,

—	záujem pokračovať vo výskume niektorých prípadných biologických účinkov, pokiaľ ide o vystavenie „netermickým úrovniam“,

táto agentúra v roku 2009 navrhovala:

1)	dbať na metodickú kvalitu štúdií in vitro a in vivo, najmä pokiaľ ide o fyzickú časť (popis povahy vystavenia a formu signálov), ale aj biologickú časť (blind štúdie, vhodné kontroly, zisťovanie falošných pozitív, opakovanie experimentov, dostatočne relevantná štatistika atď.);

realizovať štúdie zamerané najmä na reprodukciu a vývoj na viacerých generáciách zvierat (napr. na zvieratách, ktoré sú náchylné na choroby, pre ktoré sú známe pravdepodobné ľudské gény – neurodegeneratívne ochorenia, niektoré druhy rakoviny, autoimúnne choroby), ktoré sa musia vždy porovnávať s normálnymi zvieratami a pre dokonale charakterizované realistické podmienky vystavenia účinkom;

3)	zopakovať niektoré štúdie analyzované v tejto správe, ktoré poukazujú na biologické účinky, ktoré sú pravdepodobne fyziologickej povahy (najmä o prietoku krvi v mozgu);

4)	vypracovať štúdie o frekvenčných pásmach do 400 MHz (najmä pre slabé chronické účinky) a nad 2,5 GHz (10).

4.5 V súvislosti so zásadou obozretnosti by sme chceli pripomenúť článok z 31 mája 2011, ktorý napísal pán Olivier Godard, vedúci výskumu v CNRS, laboratórium pre ekonometriu (UMR 7176), Ecole polytechnique, Francúzsko, s názvom „Principe de précaution: un bon principe en manque d'organisation de sa mise en œuvre“ („Zásada obozretnosti: dobrá zásada, pre ktorej zavedenie chýba organizácia“) (11).

V Bruseli 7. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) Stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 110.

(2) K návrhu smernice Rady o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel, Ú. v. ES C 249, 13.9.1993.

(3) Elektromagnetické pole sa vyjadruje v jednotke Tesla a jej symbolom je T. Tesla je teda medzinárodná jednotka na označenie magnetickej indukcie, ktorá zodpovedá jednému Weberu na meter štvorcový.

(4) WILÉN J 2010 - WILÉN J, DE VOCHT F. 2010. Health complaints among nurses working near MRI scanners - A descriptive pilot study, Eur J Radiol, 13. októbra 2010.

(5) ICNIRP Guidelines for limiting exposure to time-varying electric, magnetic, and electromagnetic fields (up to 300 GHz), Health Physics, 74, 4. apríla 1998, s. 494–522; 494–522 - http://www.icnirp.de/documents/emfgdl.pdf.

(6) The potential dangers of electromagnetic fields and their effect on the environment (Potenciálne nebezpečenstvo elektromagnetických polí a ich účinky na životné prostredie), 6. mája 2011 – Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, Výbor pre životné prostredie, poľnohospodárstvo a územné otázky. Dokument 12608, s. 3 http://assembly.coe.int/Main.asp?link=/Documents/WorkingDocs/Doc11/EDOC12608.htm.

(7) Medzinárodná komisia pre ochranu pred neionizujúcim žiarením (International Commission on Non-Ionizing Radiation Protection).

(8) Dokument 1815 (2011) http://assembly.coe.int/Main.asp?link=/Documents/WorkingDocs/Doc11/EDOC12608.htm.

(9) Scientific Committee on Emerging and Newly Identified Risks (Vedecký výbor pre vznikajúce a novozistené zdravotné riziká).

(10) Stanovisko AFFSET o aktualizácii expertízy týkajúcej sa rádiových frekvencií. http://www.afsset.fr/upload/bibliotheque/403036549994877357223432245780/09_10_ED_Radiofrequences_Avis.pdf.

(11) http://www.gabrielperi.fr/IMG/article_PDF/article_a1246.pdf a http://www.gabrielperi.fr/IMG/pdf/PubOlivier_Godard-precaution-0411.pdf.

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/51

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o práve na prístup k advokátovi v trestnom konaní a o práve na komunikáciu po zatknutí“

[KOM(2011) 326 v konečnom znení – 2011/0154 (COD)]

2012/C 43/11

Samostatný spravodajca: Edouard DE LAMAZE

Rada sa 1. septembra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o práve na prístup k advokátovi v trestnom konaní a o práve na komunikáciu po zatknutí“

KOM(2011) 326 v konečnom znení – 2011/0154 (COD).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 8. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza zo 7. decembra 2011) prijal 181 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 10 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Európsky hospodársky a sociálny výbor hodnotí veľmi pozitívne zásadu takejto smernice. Prijatie normatívneho textu, ktorý zahŕňa najnovšiu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúcu sa práva na obhajobu, znamená nespochybniteľný pokrok, pokiaľ ide o právnu istotu a zaručenie tohto práva v jednotlivých členských štátoch.

1.2 Aktívna pomoc advokáta podľa vlastného výberu už v prvých štádiách trestného konania je zárukou spravodlivého súdneho konania. EHSV súhlasí s Komisiou, že je dôležité zabezpečiť účinnosť tohto práva.

1.3 Z tohto dôvodu a aj vzhľadom na to, že zásady stanovené v návrhu smernice sa javia ako ambiciózne, sa EHSV obáva ťažkostí súvisiacich s ich implementáciou.

1.4 EHSV veľmi ľutuje, že sa oddialilo opatrenie týkajúce sa právnej pomoci, ktoré bolo v pláne Rady spojené s právom na prístup k advokátovi, pretože by to mohlo ohroziť účinnosť práv obsiahnutých v návrhu smernice.

1.5 Návrh smernice je v prvom rade ambiciózny v tom, že sa vzťahuje aj na právo podozrivých osôb na prístup k advokátovi.

1.5.1 Hoci zásada musí spočívať v tom, že práva vyplývajú z pozbavenia osobnej slobody, EHSV uznáva, že na základe zásady spravodlivosti, ktorou sa riadi hľadanie pravdy, každá vypočúvaná osoba musí mať právo využiť advokáta bezprostredne po tom, ako bolo proti nej začaté trestné stíhanie.

1.5.2 Preto sa javí ako logické, aby na základe práva odoprieť výpoveď mali osoby, proti ktorým bolo začaté trestné stíhanie, prístup k advokátovi, bez prítomnosti ktorého ich vyhlásenia nemôžu byť použité ako dôvod ich obvinenia.

1.5.3 V tejto súvislosti sa EHSV prikláňa k zmene terminológie, ktorá by spočívala v nahradení spojenia „podozrivá osoba“ spojením „osoba, proti ktorej bolo začaté trestné stíhanie“, pretože výhodou tejto formulácie by bolo zníženie miery neistoty a subjektivity.

1.6 Návrh smernice je ďalej ambiciózny v tom, že rozširuje právo na prístup k advokátovi, ktorý bude zohrávať aktívnu úlohu v mene osoby, ktorej pomáha, najmä pri výsluchu.

1.7 Právo na prístup k advokátovi tak, ako sa uvádza v návrhu smernice, je podľa EHSV zlučiteľné s požiadavkami vyšetrovania a tým, že prispieva k zabezpečeniu prijateľnosti zaistených dôkazov, môže dokonca uľahčiť riadny priebeh trestného konania, pokiaľ budú dodržané určité podmienky:

1.7.1 Po prvé pod podmienkou, že smernica:

—	ustanovuje právo advokáta byť prítomný pri vykonávaní vyšetrovacích úkonov a zaisťovaní dôkazov, pri ktorých sa vyžaduje prítomnosť príslušnej osoby, iba keď je to nevyhnutné pre ochranu práv obhajoby,

—	ustanovuje primeranú lehotu, po uplynutí ktorej môžu vyšetrovacie orgány konať bez prítomnosti advokáta, ktorý s tým bol riadne oboznámený a o čom existuje záznam,

—	ustanovuje, že každý členský štát stanoví primeranú lehotu pre trvanie a frekvenciu stretnutí advokáta s klientom, prinajmenšom pred každým výsluchom,

—

ustanovuje, že každý členský štát bude môcť zaviesť postupy, ktoré sa budú odchyľovať od niektorých zásad stanovených tak počas vyšetrovania, ako i konania, najmä v prípade, ak ide o málo závažné skutočnosti, ktoré sa týkajú rozšírených foriem kriminality a ktoré nie sú spochybnené ani spochybniteľné,

—	zdôrazňuje, že advokáti majú povinnosť zachovávať dôvernosť vyšetrovania,

—	ustanovuje „právo upovedomiť“ tretiu stranu alebo príslušný konzulát, a nie komunikovať s nimi.

1.7.1.1 Dĺžku a priebeh vyšetrovania musia mať naďalej pod kontrolou vyšetrovacie orgány.

1.7.1.2 V každom prípade považuje EHSV za nevyhnutné stanoviť výnimku v prípade predvídateľného porušenia riadneho priebehu vyšetrovania.

1.7.2 Po druhé pod podmienkou, že členské štáty zriadia štruktúry, ktoré v naliehavých prípadoch umožnia okamžitý prístup k advokátovi v prípade, keď advokát podľa vlastného výberu nie je okamžite k dispozícii.

1.8 Napokon EHSV vyzýva Radu, aby v záujme vyváženosti stanovila usmernenia, ktorých cieľom bude zlepšiť ochranu práv obetí vzhľadom na nové práva, ktoré získala obhajoba. Obete by totiž mali mať možnosť, aby im pri výsluchu vykonávanom vyšetrovacími orgánmi asistoval advokát, a to zvlášť pri konfrontácii s obvinenými, ktorí takúto možnosť majú.

2. Súvislosti a obsah návrhu smernice

2.1 Rada uznala, že do dnešného dňa sa na európskej úrovni neurobilo dosť na zabezpečenie základných práv jednotlivcov v trestnom konaní. Rada v zložení pre spravodlivosť 30. novembra 2009 prijala uznesenie o pláne, ktorého cieľom bolo posilniť spomínané práva. V tomto pracovnom pláne, ktorý bol pripojený k Štokholmskému programu, bola Komisia vyzvaná, aby predložila návrhy k týmto opatreniam:

(A)	právo na tlmočenie a preklad;

(B)	informácie o právach a obvineniach;

(C)	právo na prístup k advokátovi a právnej pomoci;

(D)	komunikácia s príbuznými, zamestnávateľom a konzulárnymi orgánmi;

(E)	zvláštna ochrana pre zraniteľných podozrivých alebo obvinených.

2.2 Prvým krokom bolo prijatie smernice 2010/64/EÚ o práve na tlmočenie a preklad (opatrenie A).

2.3 Druhým krokom bude smernica o práve na informácie (1), ktorá sa v súčasnosti prerokúva a ktorou sa ustanovia minimálne pravidlá týkajúce sa práva osoby na informácie o jej právach a obvineniach, ako aj o práve na prístup k procesnému spisu.

2.4 Skúmaný návrh smernice zodpovedá tretiemu opatreniu tohto legislatívneho balíka. Odráža rozhodnutie Komisie zaoberať sa súčasne právom na prístup k advokátovi a právom na komunikáciu (D). Právna pomoc, ktorá bola v pracovnom pláne Rady spojená s právom na prístup k advokátovi, sa naopak odložila na neskôr (2013). Tak ako v prípade predchádzajúcich opatrení sa Komisia rozhodla, že tieto práva sa budú vzťahovať na osoby zatknuté na základe európskeho zatýkacieho rozkazu.

2.5 Cieľom uvedeného návrhu smernice je zabezpečiť uplatňovanie Charty základných práv Európskej únie, najmä jej článkov 4, 6, 7 a 47, pričom návrh súčasne vychádza z článkov 3 a 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúcich sa najmä zákazu zlého zaobchádzania a práva na prístup k advokátovi tak, ako ich vykladá ESĽP.

2.6 Stanovuje, že všetky podozrivé alebo obvinené osoby majú mať čo najskôr prístup k advokátovi. Bez ohľadu na akékoľvek pozbavenie osobnej slobody sa musí prístup k advokátovi umožniť pri výsluchu (článok 3).

2.6.1 Tento sa aktívne zúčastňuje na výsluchoch (otázky, vyhlásenia) a pojednávaniach a má právo byť prítomný pri všetkých vyšetrovacích úkonoch alebo pri zaisťovaní dôkazov, pri ktorých sa výslovne vyžaduje alebo je povolená prítomnosť podozrivej alebo obvinenej osoby s výnimkou prípadu, keď dôkazy, ktoré sa majú zaistiť, môžu byť pozmenené, odstránené alebo zničené vplyvom času uplynutého do príchodu advokáta. Advokát má prístup k miestu zadržiavania, aby overil podmienky zadržiavania (článok 4).

2.7 Návrh ustanovuje tiež právo komunikovať s treťou osobou alebo s konzulárnymi orgánmi po zatknutí (články 5 a 6) s cieľom informovať ich o zadržaní.

2.8 Výnimka z práv zakotvených v návrhu smernice (článok 8) sa môže uplatniť len za výnimočných okolností. Rozhodnutie súdneho orgánu sa musí prijať v konkrétnom prípade a nesmie byť založené výlučne na kritériu závažnosti trestného činu.

3. Všeobecné pripomienky

3.1 EHSV víta novú politickú orientáciu obsiahnutú v pláne, ktorý prijala Rada 30. novembra 2009 a ktorého zámerom je posilniť základné práva v trestnom konaní.

3.2 Hoci tento návrh nadväzujúci na judikatúru ESĽP vymedzuje iba minimálne pravidlá – členské štáty môžu ísť nad jeho rámec – v skutočnosti sa usiluje o harmonizáciu vnútroštátnych trestných konaní „zhora“.

3.3 Vnútroštátne právne predpisy ešte stále poskytujú veľmi rozdielne stupne ochrany práva na obhajobu. Vymedzenie spoločných noriem uplatniteľných v celej Európskej únii je nevyhnutné pre vytvorenie spoločného priestoru práv a pre posilnenie vzájomnej dôvery medzi vnútroštátnymi súdnymi orgánmi. EHSV považuje realizáciu týchto cieľov za mimoriadne dôležitú, pretože ide o podmienku a zároveň nevyhnutné dôsledky slobodného pohybu osôb.

3.4 EHSV tiež zdôrazňuje, že je naliehavé, aby sa znížil počet sťažností pred ESĽP, ktoré sú spojené s finančnými sankciami voči členským štátom.

3.5 EHSV by chcel však zdôrazniť, že takéto pravidlá sa budú môcť uplatňovať a plne zavádzať do praxe iba vtedy, ak zohľadnia rozdielne tradície a právne systémy členských štátov (akuzačný systém alebo inkvizičný systém) v súlade s článkom 82 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tomuto aspektu by sa podľa výboru mala venovať väčšia pozornosť.

3.6 Metóda a harmonogram legislatívnej činnosti

3.6.1 EHSV nie je presvedčený o pridanej hodnote, ktorú by malo priniesť spojenie práva na prístup k advokátovi a práva na komunikáciu s tretími osobami. Právo na komunikáciu sa v pravom zmysle slova nepodieľa na ochrane práva na obhajobu.

3.6.2 EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že právo na prístup k advokátovi naopak:

—	nie je spojené s právom na informácie v trestnom konaní (B).

—	je preskúmavané nezávisle od právnej pomoci, ktorá bola v pláne Rady súčasťou tohto práva.

3.6.3 EHSV rozumie dôvodom, na základe ktorých bola otázka právnej pomoci posunutá na neskôr, spochybňuje však rozhodnutie Komisie stanoviť zásady skôr, ako sa preskúmajú finančné možnosti ich implementácie. Hoci finančný dosah nemôže sám o sebe odôvodniť nesúlad s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak, ako ho vykladá ESĽP, účinnosť práv obsiahnutých v návrhu smernice môže byť ohrozená.

3.6.4 EHSV je zvlášť znepokojený tým, že náklady spojené s uplatňovaním takejto smernice sa v hodnotení vplyvu, ktoré je súčasťou návrhu smernice, zjavne podceňujú.

3.6.5 EHSV si kladie najmä otázku v súvislosti s prostriedkami financovania, v rámci výkonu európskeho zatýkacieho rozkazu, prístupu k dvom advokátom (jeden vo vydávajúcom členskom štáte a druhý vo vykonávajúcom členskom štáte), pričom však nespochybňuje odôvodnenosť tejto požiadavky.

3.7 Obsah

3.7.1 Právo na prístup k advokátovi rozšírené na podozrivé osoby (články 2 a 3)

3.7.1.1 Hlavný prínos návrhu smernice spočíva v rozšírení práva na prístup k advokátovi na podozrivé osoby.

3.7.1.2 Nedávny vývoj judikatúry ESĽP sa v súčasnosti niekedy vykladá protichodnými spôsobmi; podľa názoru EHSV sa prístup k advokátovi musí zaručiť od momentu pozbavenia osoby jej osobnej slobody.

3.7.1.3 Výnimka by bola možná iba v prípade, ak bolo začaté trestné stíhanie proti vypočutej osobe, ktorá preto na základe zásady spravodlivosti pri hľadaní pravdy, už nemôže byť vypočutá ako svedok a má právo na advokáta.

3.7.1.4 Tento prístup sa zdá byť v súlade s najnovším vývojom judikatúry.

3.7.2 Obsah práva na prístup k advokátovi (článok 4)

3.7.2.1 Aktívna účasť advokáta pri výsluchoch (článok 4 ods. 2)

3.7.2.1.1 EHSV si je vedomý skutočnosti, že návrh smernice kladie dôraz na účinnosť pomoci advokáta, ktorý bude môcť klásť otázky pri výsluchu a vypočúvaní, požadovať vysvetlenia a robiť vyhlásenia. Vzhľadom na špecifickosť jednotlivých súdnych systémov sa EHSV domnieva, že spôsob výkonu týchto práv by si mohol upraviť každý členský štát.

3.7.2.1.2 Považuje za užitočné, aby aj advokát mal možnosť požiadať, aby boli jeho pripomienky pripojené k zápisnici z výsluchu, čím sa zabráni akýmkoľvek problémom s vyšetrovacími orgánmi.

3.7.2.1.3 EHSV však poukazuje na to, že ak sa v prípade podozrivých osôb zachová výraz „podozrivé“, advokát sa stretne s praktickými ťažkosťami, najmä pokiaľ ide o predloženie spisu v reálnom čase (2). V prípade najrozšírenejších trestných činov vyšetrovacie orgány totiž nemajú spis pred tým, ako je podozrivý predvedený na výsluch.

3.7.2.2 Právo advokáta byť prítomný pri vykonávaní akéhokoľvek vyšetrovacieho úkonu alebo pri zaisťovaní dôkazov v prítomnosti obvinenej osoby (článok 4 ods. 3)

3.7.2.2.1 Hoci toto právo nepochybne predstavuje pokrok v oblasti ochrany práva na obhajobu, podľa EHSV je potrebné rozlišovať medzi jednotlivými druhmi opatrení. Pri prehliadke musí mať obvinená osoba možnosť využiť pomoc advokáta.

3.7.2.2.2 V prípade technických alebo vedeckých opatrení (odtlačky prstov, odobratie telesných vzoriek atď.), pre ktoré advokát nemá odbornú kvalifikáciu, sa EHSV domnieva, že takého právo by neprinieslo žiadnu pridanú hodnotu. Tlačivo podpísané osobou, ktorá by ho informovala o dôsledkoch odmietnutia, by mohlo byť postačujúce.

3.7.2.2.3 EHSV si je však vedomý obmedzení, ktoré môže takéto právo znamenať pre priebeh vyšetrovania. Podľa názoru výboru je rozhodujúce, aby sa nenarušil riadny priebeh vyšetrovania. Odobratie dôkazov sa musí vykonať v čo najkratšom čase, a to v samotnom záujme podozrivého. EHSV navrhuje, aby sa v smernici ustanovila lehota, po uplynutí ktorej môžu vyšetrovacie orgány konať bez prítomnosti advokáta, ktorý s tým bol riadne oboznámený a o čom existuje záznam.

3.7.2.2.4 EHSV sa domnieva, že vnútroštátne súdne orgány by mohli rozhodovať o prípadnej prijateľnosti dôkazov získaných bez prítomnosti advokáta iba v niektorých prípadoch, keď by to neohrozilo spravodlivý priebeh konania.

3.7.2.3 Stretnutia advokáta s klientom (článok 4 ods. 5)

3.7.2.3.1 Hoci čas trvania a frekvencia stretnutí s advokátom musia byť dostatočné, absencia obmedzenia iného, ako je „obmedziť jej práva na obhajobu“, čo je vágna a subjektívna formulácia, bude podľa názoru EHSV zdrojom sporov medzi advokátmi a policajnými orgánmi.

3.7.2.3.2 EHSV si totiž kladie otázku v súvislosti s dobou potrebnou na výkon uvedených práv (stanovisko advokáta, jeho účinná účasť, oboznámenie sa so spisom, rozhovor s jeho klientom, jeho prítomnosť pri výsluchoch a niektorých vyšetrovacích úkonoch atď.) v rámci časovo obmedzeného vyšetrovania, počas ktorého nie je dostatok času na účinný výkon týchto práv.

3.7.2.3.3 EHSV sa domnieva, že je potrebné, aby každý členský štát stanovil primeranú lehotu pre trvanie a frekvenciu stretnutí advokáta s jeho klientom, aby sa neohrozil riadny priebeh vyšetrovania a aby sa zároveň umožnil účinný výkon uvedených práv. Výbor sa domnieva, že tieto stretnutia by sa mali uskutočniť minimálne pred každým novým výsluchom.

3.7.2.4 Podmienky zadržania (článok 4 ods. 4)

3.7.2.4.1 Vplyv podmienok zadržania na osobu, ktorá bola pozbavená osobnej slobody, nie je nutné dokazovať. EHSV zdôrazňuje, že zo zjavných dôvodov týkajúcich sa ľudskej dôstojnosti sa musia naliehavo vyčleniť potrebné finančné prostriedky na zlepšenie týchto podmienok. Podľa výboru nie je úlohou advokáta „kontrolovať“ podmienky zadržania príslušnej osoby, avšak mohlo by sa uvažovať o tom, aby advokát tieto podmienky „zistil“ (3) a mal možnosť požiadať, aby boli jeho pripomienky zaznamenané. EHSV navrhuje spresniť, že advokát musí mať prístup na miesto zadržiavania čo najskôr.

3.7.2.5 Zásada vlastného výberu advokáta

3.7.2.5.1 Právo na prístup k advokátovi sa nesmie chápať bez z neho vyplývajúcej zásady vlastného výberu obhajcu v súlade s článkom 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. EHSV konštatuje, že návrh smernice neobsahuje odkaz na túto skutočnosť, a preto navrhuje poukázať na túto zásadu. Výnimka by sa mohla ustanoviť pre prípady terorizmu a organizovanej trestnej činnosti na žiadosť súdneho orgánu; v takomto prípade by obhajcu určil príslušný stavovský orgán.

3.7.2.5.2 Aby sa mohla uplatňovať zásada advokáta podľa vlastného výberu, budúci nástroj upravujúci právnu pomoc musí obsahovať ustanovenie o tom, že služby každého európskeho advokáta musia byť uhradené v rámci právnej pomoci.

3.7.2.5.3 EHSV vyzýva členské štáty, aby v záujme zaručenia účinnosti práv obsiahnutých v smernici zvážili zriadenie štruktúr, ktoré v naliehavých prípadoch umožnia okamžitý prístup k advokátovi v prípade, keď advokát podľa vlastného výberu nie je okamžite k dispozícii.

3.7.2.6 Dôvernosť vyšetrovania

3.7.2.6.1 EHSV by chcel poukázať na to, že advokáti majú povinnosť zachovávať dôvernosť vyšetrovania. Táto povinnosť prispeje podľa EHSV k záruke, že rozšírenie práv obsiahnutých v návrhu smernice nenaruší riadny priebeh vyšetrovania.

3.7.3 Právo na komunikáciu s tretími osobami (články 5 a 6)

3.7.3.1 EHSV uznáva, že je dôležité zabezpečiť, aby bola tretia strana informovaná. Avšak v snahe zabrániť možnému ohrozeniu vyšetrovania v súvislosti s právom na komunikáciu výbor odporúča túto formuláciu: „Právo upovedomiť“ alebo „právo vyrozumieť“ tretiu stranu alebo konzulárny orgán podozrivej alebo obvinenej osoby.

3.7.4 Rozsah pôsobnosti (článok 1) a výnimky (článok 8)

3.7.4.1 EHSV má obavy, aby nadmerná formalizácia trestného konania nenarušila účinnosť vyšetrovania, a preto považuje za nevyhnutné, aby mal každý členský štát možnosť zaviesť postupy, ktoré sa budú odchyľovať od niektorých zásad stanovených tak počas vyšetrovania, ako i konania, najmä v prípade, ak ide o málo závažné skutočnosti, ktoré sa týkajú rozšírených foriem kriminality a ktoré nie sú spochybnené ani spochybniteľné.

3.7.4.2 EHSV považuje za rozhodujúce, aby sa nenarušil riadny priebeh vyšetrovania, a preto navrhuje v každom prípade stanoviť výnimku v prípade predvídateľného narušenia riadneho priebehu vyšetrovania. V tejto súvislosti navrhuje zmeniť článok 8 písm. a) (pozri časť „Konkrétne pripomienky“).

4. Konkrétne pripomienky

4.1 Nahradiť v celom texte návrhu formuláciu „podozrivá alebo obvinená osoba“ formuláciou „osoba, proti ktorej bolo začaté trestné stíhanie“.

4.2 Článok 3 ods. 1 písm. a): doplniť „alebo pojednávaním“ za „vypočúvaním“.

4.3 Článok 4 ods. 1: nahradiť slová „ju zastupuje“ slovami „jej pomáha“.

4.4 Článok 4 ods. 2: spresniť takto: „na každom výsluchu a vypočúvaní osoby, proti ktorej bolo začaté trestné stíhanie“ a doplniť „a požiadať o pripojenie svojich pripomienok k zápisnici“.

4.5 Článok 4 ods. 4: nahradiť slovo „kontrolovať“ slovom „zistiť“ a za „má preto prístup“ doplniť „čo najskôr“ a „a právo dať zaznamenať svoje pripomienky“.

4.6 Názov článku 5: nahradiť slovo „komunikáciu“ slovom „upovedomenie“ a článok 5 ods. 1: nahradiť slová „komunikovať s“ slovom „upovedomiť“.

4.7 Článok 5 ods. 2: nahradiť slovo „dieťa“ slovami „maloletá osoba“.

4.8 Článok 6: nahradiť slovo „komunikáciu“ slovom „upovedomenie“.

4.9 Článok 8 písm. a): doplniť na koniec „a narušeniu riadneho priebehu vyšetrovania“.

4.10 Článok 8 druhý odsek: nahradiť slová „justičný orgán“ slovami „príslušný orgán“.

4.11 Článok 11 ods. 2 tretia zarážka: doplniť: „a požiadať o pripojenie svojich pripomienok k zápisnici“.

V Bruseli 7. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 48 – 50.

(2) Článok 7 návrhu smernice týkajúci sa práva na informácie v trestnom konaní ustanovuje, že podozrivá alebo obvinená osoba alebo jej advokát má prístup k spisu veci.

(3) Vo francúzskej verzii použitý výraz „constater“ vernejšie vystihuje anglický výraz „to check up“.

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/56

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori“

[KOM(2011) 479 v konečnom znení – 2011/0218 (COD)]

2012/C 43/12

Spravodajkyňa: pani LE NOUAIL-MARLIERE

Rada (6. septembra) a Európsky parlament (13. septembra) sa rozhodli podľa článku 43 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori“

KOM(2011) 479 v konečnom znení – 2011/0218 (COD).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 21. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza zo 7. decembra 2011) prijal 166 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 12 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 EHSV schvaľuje zmeny a doplnenia nariadenia z roku 2006, ktoré navrhuje Komisia. Cieľom týchto zmien a doplnení je naďalej zaviesť trvalo udržateľné rybné hospodárstvo v regióne prostredníctvom lepšieho využívania živých vodných zdrojov a ochrany citlivých prostredí s prihliadnutím na zvláštnosti maloobjemového pobrežného rybolovu v Stredozemnom mori.

1.2 Hoci dosah týchto zmien a doplnení nebol vyhodnotený, výbor verí, že tieto nové opatrenia nebudú mať výrazný dosah na celkové zdroje rybného hospodárstva v Stredozemnom mori.

2. Návrhy Komisie

2.1 Zhrnutie

Cieľom návrhu je vymedziť delegované právomoci Komisie uvedené v nariadení Rady (ES) č. 1967/2006 a ustanoviť postupy na prijímanie príslušných delegovaných aktov Komisiou, ktorá tak bude mať právomoc prijímať:

—	delegovaný akt s cieľom udeliť odchýlky pre niektoré ustanovenia uvedeného nariadenia, ak sa takáto možnosť výslovne predpokladá a pokiaľ sú splnené prísne podmienky stanovené v uvedenom nariadení,

—	kritériá, ktoré sa majú uplatňovať v súvislosti s vytvorením a rozdelením pásiem pre zariadenia na zhlukovanie rýb (FAD) v rámci rybolovu koryfény v 25-míľovej zóne riadenia v okolí Malty,

—	podrobné pravidlá pre ďalšie technické špecifikácie charakteristík druhov rybárskeho výstroja,

—	delegované akty týkajúce sa zmien a doplnení príloh tohto nariadenia.

Právny základ

Článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (a články 290 a 291 ZFEÚ).

— Zásada subsidiarity

Návrh patrí do výlučnej právomoci Európskej únie.

— Zásada proporcionality

Keďže návrh mení a dopĺňa opatrenia, ktoré už existujú v nariadení Rady (ES) č. 1967/2006, zásada proporcionality nie je spochybnená.

— Výber nástrojov

Navrhovaný nástroj: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady. Iné prostriedky by neboli primerané z tohto dôvodu: nariadenie sa musí meniť a dopĺňať nariadením (zásada súbežnosti právnych foriem).

VPLYV NA ROZPOČET

Toto opatrenie nepredstavuje pre EÚ žiadne dodatočné výdavky.

2.1.1 Ide o revíziu nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 – konečný legislatívny akt – týkajúci sa zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori. Hlavným právnym základom tejto aktualizácie nariadenia je článok 43 ZFEÚ (pôvodný článok 37 ZES), ktorý oprávňuje Komisiu predkladať návrhy týkajúce sa vypracovania a vykonávania spoločnej poľnohospodárskej politiky a v tomto prípade spoločnej rybárskej politiky.

2.2 Právnym základom je však aj článok 290 ZFEÚ (pôvodný článok 202 ZES), ktorý vytvára novú kategóriu aktov, tzv. delegovaných aktov, ktoré podrobne rozpracúvajú alebo menia a dopĺňajú určité prvky legislatívneho aktu na základe právomoci, ktorú vymedzil zákonodarca.

2.3 Každý legislatívny akt podliehajúci tomuto právnemu režimu musí výslovne vymedziť ciele, obsah, rozsah a trvanie delegovania právomoci (článok 290 ods. 1 ZFEÚ). Akt takto delegovaný na Komisiu je nelegislatívny akt a netýka sa podstatných ustanovení legislatívneho aktu, ktorý musí výslovne stanoviť podmienky, ktorým delegovanie podlieha. Delegovanie právomoci na Komisiu je výrazne ohraničené a Európsky parlament a/alebo Rada môžu za určitých podmienok [článok 290 ods. 2 písm. a)] rozhodnúť o odvolaní delegovania.

2.4 Delegovaný akt okrem toho môže nadobudnúť účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada nevznesú v lehote stanovenej legislatívnym aktom žiadne námietky [článok 290 ods. 2 písm. b)]. V názve delegovaných aktov sa uvádza slovo „delegovaná“ alebo „delegované“.

2.5 Právomoci zverené Komisii jej umožňujú prijímať jednotné pravidlá na vykonanie právne záväzných aktov EÚ v súlade s článkom 291 ods. 2 ZFEÚ (vykonávacie akty).

2.6 V kontexte zosúladenia nariadenia (ES) č. 1967/2006 s novými pravidlami ZFEÚ sa v návrhu zmeneného a doplneného nariadenia z 9. augusta 2011 (1) právomoci v súčasnosti zverené Komisii uvedeným nariadením preklasifikovali na opatrenia delegovanej povahy a opatrenia vykonávacej povahy.

3. Všeobecné pripomienky výboru

3.1 Výbor konštatuje, že je výlučne na zákonodarcovi, aby rozhodol, či povolí alebo nepovolí použiť delegovaný akt. Umožňuje mu to sústrediť sa na hlavné ustanovenia právneho predpisu a nezaoberať sa technickými podrobnosťami a dokonca neskôr zmeniť a doplniť určité nepodstatné prvky príslušného legislatívneho aktu. Podstatné a nepodstatné prvky vopred stanoví zákonodarca.

3.2 Právo Európskeho parlamentu a Rady odvolať delegovanie („call back“) dáva zákonodarcovi právomoc kedykoľvek plne vykonávať svoje legislatívne právomoci; v takomto prípade sa Európsky parlament uznáša väčšinou svojich členov a Rada kvalifikovanou väčšinou. Trvanie delegovaných právomocí sa končí dňom, ktorý bol stanovený v legislatívnom akte, pokiaľ obsahuje takúto klauzulu („sunset clause“). Delegovanie právomocí sa musí teda prípadne obnoviť po uplynutí delegovania právomocí na Komisiu.

3.3 Právny základ tohto návrhu zmeneného a doplneného nariadenia je článok 43 ods. 2 (nový) ZFEÚ, ktorý udeľuje EÚ právomoci v oblasti spoločnej rybárskej politiky, a výbor súhlasí s názorom Komisie, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady proporcionality v tomto návrhu, pretože mení a dopĺňa iba prvky, ktoré už existujú v nariadení z roku 2006, ktoré udelilo Komisii delegované právomoci, aby aktualizovala niektoré nepodstatné ustanovenia.

3.4 Výbor si tiež všíma, že sa dodržiava zásada súbežnosti právnej formy v súvislosti s charakterom aktu – jedine nariadenie môže meniť a dopĺňať iné nariadenie. Implementácia zmeneného a doplneného nariadenia by nemala priniesť nové rozpočtové výdavky. Hlavnými prvkami nariadenia, ktoré sa bude meniť a dopĺňať, sú:

—	zavedenie štvorcových ôk veľkosti 40 mm pre vlečné siete a za určitých okolností sietí s kosoštvorcovými okami veľkosti 50 mm najneskôr od 1. júla 2008,

—	podľa všeobecného pravidla stále platí zákaz používať vlečné siete do 1,5 námornej míle. Za určitých podmienok by sa v rámci navrhovaných zmien a doplnení mohli v pobrežných vodách (medzi 0,7 a 1,5 námorných míľ) naďalej povoľovať činnosti, pri ktorých sa používajú siete.

3.4.1 Nariadenie, ktoré sa bude meniť a dopĺňať, ďalej:

—	zavádza technické opatrenia na zlepšenie selekčnej schopnosti súčasnej veľkosti ôk 40 mm pre vlečné siete,

—	posilňuje súčasný zákaz používania vlečných zariadení v pobrežných oblastiach,

—	obmedzuje celkové rozmery niektorých rybárskych výstrojov, ktoré majú vplyv na výlov rýb,

—	zavádza postupy dočasného alebo trvalého uzatvorenia oblastí pre určité metódy rybolovu vo vodách Spoločenstva, ako i v medzinárodných vodách,

—	obsahuje ustanovenie o prijatí riadiacich plánov týkajúcich sa výlovu rýb a technických opatrení,

—	umožňuje členským štátom, aby za určitých podmienok vo svojich teritoriálnych vodách regulovali rybolov, ktorý nemá podstatný komunitárny rozmer alebo ktorého vplyv na životné prostredie je nepodstatný vrátane niektorých miestnych rybolov, ktoré v súčasnosti povoľuje legislatíva Spoločenstva.

4. Konkrétne pripomienky výboru

4.1 Zmenené a doplnené nariadenie obsahuje dve kategórie ustanovení. Na jednej strane obsahuje procedurálne ustanovenia týkajúce sa výkonu delegovaných právomocí Komisiou a na druhej strane technické opatrenia týkajúce sa udeľovania výnimiek určitým rybárskym plavidlám, pokiaľ ide o veľkosť plavidiel, na ktoré sa vzťahuje výnimka, o ich výkon a metódy používané pri rybolove, ako i povolené rybolovné oblasti.

4.2 Výbor konštatuje, že procedurálne ustanovenia sú v súlade s novou ZFEÚ.

4.3 Kladie si však otázku, či technické ustanovenia umožňujúce odchýliť sa od technických ustanovení nariadenia z roku 2006 majú povahu nepodstatných ustanovení podľa článku 290 ZFEÚ, keďže v tomto prípade ide o výnimky z ustanovení, ktorých cieľom je ochrana zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktoré sú ohrozené nadmerným rybolov.

4.4 Výbor poznamenáva, že o uvedených ustanoveniach sa viedla v Rade dlhá diskusia a že jeden členský štát sa hlasovania zdržal. Analýza vplyvu nepreukázala, že navrhované zmeny a doplnenia sú „nepodstatné“, čo by odôvodnilo uplatnenie nových ustanovení článku 290 a článku 291 ZFEÚ.

4.5 Výbor sa však domnieva, že navrhované výnimky umožnia malým subjektom rybného hospodárstva lepšie čeliť celosvetovej hospodárskej kríze a nárastu prevádzkových nákladov, hlavne paliva.

V Bruseli 7. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) KOM(2011) 479 v konečnom znení.

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/59

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha o propagačných a informačných opatreniach na podporu poľnohospodárskych produktov: stratégia so silnou pridanou hodnotou s cieľom propagovať chute Európy“[KOM(2011) 436 v konečnom znení] a „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 3/2008 o informačných a propagačných akciách na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách“

[KOM(2011) 663 v konečnom znení – 2011/0290 (COD)]

2012/C 43/13

Spravodajkyňa: Dilyana SLAVOVA

Európska komisia (14. júla 2011), Európsky parlament (27. októbra 2011) a Rada (29. novembra2011) sa rozhodli podľa článku 43 ods. 2 a článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokumenty

„Zelená kniha o propagačných a informačných opatreniach na podporu poľnohospodárskych produktov: stratégia so silnou pridanou hodnotou s cieľom propagovať chute Európy“

KOM(2011) 436 v konečnom znení

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 3/2008 o informačných a propagačných akciách na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách“

KOM(2011) 663 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 21. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 467. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza zo 7. decembra 2011) prijal 188 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1

Agropotravinárske výrobky Európskej únie sú jedinečné z hľadiska svojej kvality a rozmanitosti. Na otvorenom svetovom trhu však výroba vynikajúcich potravín a nápojov ako taká nie je postačujúca na zaistenie dobrej pozície na trhu. Objasňovaním noriem pre vysokú kvalitu poľnohospodárskych výrobkov EÚ zákazníkom, stimulovaním vývozu a prostredníctvom informačných a propagačných programov možno pomôcť európskym výrobcom zvládať výzvy, ktoré prináša čoraz silnejšia konkurencia vo svete.

1.2	Terajšia politika zameraná na informovanie o poľnohospodárskych produktoch a ich propagáciu dosiahla dobré výsledky, no EHSV je presvedčený, že ju treba ešte viac zjednodušiť a vylepšiť s cieľom vhodnejšie reagovať na dopyt európskych a svetových trhov a na potreby európskych výrobcov.

1.3

EHSV víta dokument s názvom „Zelená kniha o propagačných a informačných opatreniach na podporu poľnohospodárskych produktov: stratégia so silnou pridanou hodnotou s cieľom propagovať chute Európy“ a odporúča, aby sa propagačná politika týkajúca sa agropotravinárskych výrobkov stala v nadchádzajúcich rokoch jednou z politických priorít Komisie, a to na vnútorných i na vonkajších trhoch.

1.4

EHSV podporuje dva hlavné ciele novej propagačnej politiky zamerané na cieľový trh: na jednej strane poskytovanie informácií spotrebiteľom a ich povedomie o trhu EÚ, zdôrazňujúc pritom vyššie záruky v oblasti označovania, vysledovateľnosti a zdravotnej bezpečnosti a náročnejšie požiadavky na životné prostredie, dobré životné podmienky zvierat a dôsledné dodržiavanie práv pracujúcich, a na druhej strane podporu vývozu na vonkajší trh.

1.5

EHSV si je vedomý obmedzení vyplývajúcich zo súčasnej finančnej krízy, no domnieva sa, že je veľmi dôležité zvýšiť rozpočet na informačné a propagačné opatrenia na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách. Napríklad USA vyčlenili 200 miliónov USD ročne na Program pre prístup na trh, a to až do konca fiškálneho roka 2012.

1.6	EHSV odporúča, aby sa administratívne postupy na prípravu a monitorovanie propagačných programov zjednodušili, a to predovšetkým zredukovaním počtu správ, ktoré požaduje Komisia. Mimoriadne dôležité je znížiť administratívnu záťaž.

1.7

EHSV sa domnieva, že kľúčová je väčšia transparentnosť pri výbere programov na národnej úrovni a že Komisia by mala vypracovať jasné usmernenia pre členské štáty. Malo by sa zlepšiť hodnotenie programov tým, že sa bude používať presnejší hodnotiaci systém s konkrétnymi ukazovateľmi, ako je napríklad nárast trhu. Mala by sa skrátiť dĺžka trvania výberového procesu. Okrem toho je dôležité, aby programy mali európsku víziu založenú na pridanej hodnote vrátane vytvárania pracovných miest a aby mali prostredníctvom výhodnejšieho systému financovania (60 % namiesto 50 %) prednosť programy pre viac krajín, ktoré sú zamerané na viacero výrobkov.

1.8	Mala by sa zaviesť väčšia flexibilita, aby bolo možné prispôsobovať programy meniacim sa podmienkam trhu počas fázy realizácie. Mal by sa preto zmenšiť rozsah detailov požadovaných pri predkladaní programov.

1.9

EHSV odporúča Komisii, aby zohľadnila rozdiely v schopnostiach odborných organizácií v starých a nových členských štátoch. Nedostatočné skúsenosti a malé kapacity obmedzujú schopnosť profesionálnych združení z nových členských štátov plne sa zapojiť do systému propagácie. EHSV odporúča Komisii, aby zvážila zvýšenie zálohových platieb pre tieto organizácie (napr. 30 % celoročných nákladov).

1.10

EHSV sa domnieva, že právne predpisy týkajúce sa reklamy by mali objasniť úlohu značiek a rovnováhu medzi generickou reklamou a reklamou značiek kvality, predovšetkým v krajinách mimo EÚ. Na to, aby bola informácia úplná a transparentná, by sa malo umožniť uvádzanie pôvodu výrobku, a to aj v prípade, ak nejde o chránené označenie pôvodu alebo chránené zemepisné označenie.

1.11	Treba zlepšiť komunikáciu a koordináciu medzi členskými štátmi a Komisiou, ako aj medzi členskými štátmi navzájom. Na konferenciách a seminároch by sa mali vymieňať osvedčené postupy a know-how.

1.12

EHSV víta zámer vytvoriť európsku platformu pre výmenu osvedčených postupov medzi odborníkmi, ktorá môže byť cenným nástrojom na podporu rozvoja národných propagačných kampaní. Služba určená na túto výmenu na úrovni EÚ (semináre, webové stránky, atď.) prístupná všetkým subjektom činným v oblasti informačnej a propagačnej politiky by bola predovšetkým prínosom pri navrhovaní vhodne štruktúrovaných a koordinovaných „viacnárodných“ programov.

1.13	Treba vytvoriť synergie medzi rozličnými prebiehajúcimi propagačnými programami. Nevyhnutná je kontinuita, aby tak programy mohli mať svoj zamýšľaný dosah. Malo by byť možné ľahko zopakovať úspešný propagačný program. Je potrebné vytvoriť skutočne aktívnu propagačnú sieť.

1.14	EHSV odporúča Komisii, aby vypracovala kompletnú a jednoduchú „príručku“, ktorá by mohla pomôcť príjemcom dodržiavať pravidlá a postupy tejto stratégie.

1.15

Propagačná politika musí podporovať vývozné aktivity subjektov EÚ, predovšetkým malých a stredných podnikov, aby bolo možné využívať výhody vyplývajúce z rastu spotreby na nových trhoch. Pri vývozných aktivitách nejde len o získanie nových trhov, ale sú tiež kľúčovou hnacou silou pre zlepšenie výkonnosti spoločností. EHSV preto odporúča Komisii, aby podporila pilotné projekty zamerané na vypracovanie vývozných stratégií, ktoré môžu ponúknuť rámec alebo sieť prispôsobenú jednotlivým vývozným stratégiám a potrebám spoločností, čím by sa uľahčil prístup agropotravinárskych výrobkov EÚ na tieto trhy.

1.16	Zoznam výrobkov, na ktoré sa vzťahuje táto legislatíva, by sa mal rozšíriť, aby sa tak umožnila podpora všetkých výrobkov, ktoré svedčia o kvalitnej európskej produkcii alebo ju môžu posilniť. Takisto treba nájsť riešenie pre iné výrobky, akými sú štartovacie kultúry.

1.17

EHSV by uvítal kladenie väčšieho dôrazu na nutričný úžitok výrobkov a na zdravé stravovanie/zdravú výživu tým, že sa pri agropotravinárskych výrobkoch EÚ bude zohľadňovať nutričná/zdravotná stránka. Mali by sa zaviesť iniciatívy na podporu vyváženejšej stravy. V tejto súvislosti by sa mohol klásť dôraz na podporu hlavných zdravotných posolstiev a na kvalitu výrobku.

1.18

Výbor sa domnieva, že právomoci na prijímanie delegovaných a vykonávacích právnych aktov, tak ako ich stanovuje návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 3/2008 (KOM(2011) 663 v konečnom znení), zlepší konzistentnosť informačných a propagačných opatrení na podporu poľnohospodárskych výrobkov a prispeje k ich jednotnému uplatňovaniu. EHSV odporúča Komisii, aby udržiavala pravidelné kontakty so zainteresovanými stranami a organizáciami, ktoré predkladajú návrhy, a aby na tieto návrhy vhodne reagovala.

2. Úvod

2.1	Stratégia EÚ na podporu agropotravinárskych výrobkov predstavuje horizontálnu politiku pokrývajúcu všetky agropotravinárske odvetvia a zdôrazňujúcu všeobecné znaky a pridanú hodnotu SPP. Dopĺňa súkromné a verejné snahy o propagáciu na úrovni členských štátov.

2.2	Európska komisia vyčleňuje ročne približne 50 miliónov EUR na podporu kampaní propagujúcich agropotravinárske výrobky a výrobné postupy EÚ. Táto pomoc sa zvyčajne poskytuje organizáciám alebo združeniam profesionálnych výrobcov podporujúcich vysoko kvalitné agropotravinárske európske prístupy.

2.3	Propagačné kampane vyzdvihujú kvalitu, nutričnú hodnotu a bezpečnosť poľnohospodárskych výrobkov EÚ a upriamujú pozornosť na vysokú pridanú hodnotu vyplývajúcu okrem iného z výrobných metód, označovania, dobrých životných podmienok zvierat a rešpektovania životného prostredia.

2.4

Kampane možno uskutočňovať v rámci EÚ i mimo nej s cieľom otvoriť nové trhy. V období rokov 2000 – 2010 bolo zo zdrojov EÚ spolufinancovaných 458 programov a z tohto opatrenia profitovali všetky členské štáty. Súčasťou propagačných aktivít môžu byť reklamné kampane v médiách, propagácia v mieste predaja, účasť na výstavách a veľtrhoch a široká škála ďalších aktivít.

2.5	Financovanie zo zdrojov EÚ pokrýva až polovicu celkových nákladov na kampaň. Najmenej 20 % by mala poskytnúť navrhujúca organizácia a zvyšok môžu poskytnúť národné orgány alebo iné zdroje.

2.6	Programy by mali byť skôr viacročné a dostatočne rozsiahle, aby mali značný dosah na cieľové trhy. Prednosť majú programy, ktoré navrhujú organizácie z viacerých členských štátov alebo ktoré pokrývajú viacero členských štátov alebo tretích krajín.

2.7	Viac než dve tretiny všetkých informačných a propagačných kampaní EÚ, ktoré boli schválené počas uplynulých piatich rokov, sa zameriavali na vnútorný trh. Len 8 % schválených programov zahŕňa viac krajín a vyše polovica všetkých žiadostí v období rokov 2006 – 2010 bola zamietnutá.

2.8	Komisia propagačnú stratégiu od jej vzniku pravidelne monitoruje v správach predkladaných Rade a Európskemu parlamentu. Európsky dvor audítorov v osobitnej správe v roku 2009 predložil tiež odporúčania na jej vylepšenie.

3. Obsah oznámenia Komisie

3.1

Európsky poľnohospodársky a agropotravinársky sektor čelí aj napriek veľkým úspechom značným problémom. Pokrok, ktorý dosiahli výrobcovia z EÚ v oblasti hygieny, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat, nie je vždy uznaný. Na tradičné i na vznikajúce trhy EÚ prišli nové konkurenčné subjekty. EÚ má veľmi rozmanité kulinárske dedičstvo, ktoré by malo byť plne využité.

3.2

Cieľom prebiehajúcej reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky je zaistiť, aby sa SPP po roku 2013 plne podieľala na stratégii Európa 2020 tým, že podporí poľnohospodárstvo ako zdroj potravinovej bezpečnosti, udržateľného využívania prírodných zdrojov a dynamiky vidieckych oblastí. Súčasne s reformou SPP začala Komisia proces rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami s cieľom načrtnúť v obrysoch cielenejšiu a ambicióznejšiu propagačnú stratégiu pre sektor európskeho poľnohospodárstva a potravinárstva.

3.3

Špecifické ciele pre miestne, európske a svetové trhy budú definované neskôr v snahe účinnejšie sa zamerať na opatrenia, ktoré treba prijať v jednotlivých prípadoch. Súčasťou celkového cieľa zreformovanej informačnej a propagačnej politiky bude:

—	lepšie uviesť do popredia európsku poľnohospodársku produkciu a upevniť jej postavenie na trhoch;

—	propagovať veľmi prísne normy EÚ v oblasti hygieny, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat a poskytnúť spotrebiteľom lepšie informácie o európskom modeli výroby;

—	umožniť spotrebiteľom objaviť nové produkty a dať do popredia rôznorodosť európskej ponuky;

—	lepšie zviditeľniť systémy kvality a výrobky s vysokou pridanou hodnotou.

3.4

Zelená kniha je rozdelená do štyroch častí, ktoré rozoberajú a predkladajú otázky o rozličných aspektoch informačnej a propagačnej politiky: jej pridanú hodnotu pre Európu, ciele a opatrenia pre vnútorný trh (vrátane miestneho a regionálneho) a pre vonkajšie trhy, ako aj všeobecnejšie aspekty obsahu a spôsobov riadenia.

3.5

Zelená kniha poukazuje na nedostatočne využitý potenciál regionálnych a miestnych trhov. K dispozícii musia byť opatrenia zamerané na financovanie základných služieb, ako je budovanie obchodných centier, obchodov alebo tržníc. Dôležitú úlohu pri podpore krátkych distribučných kanálov by po roku 2013 mohol zohrávať lepšie začlenený nástroj LEADER.

3.6	Mohla by sa podporovať spolupráca medzi členskými štátmi, aby vznikla komplementarita s informačnými a propagačnými kampaňami členských štátov a/alebo súkromným sektorom a aby sa podporili synergie.

3.7

V súčasnosti môžu návrhy predkladať profesionálne a/alebo medziodvetvové organizácie, ktoré zastupujú príslušné sektory v jednom alebo viacerých členských štátoch alebo na európskej úrovni. V zelenej knihe sa navrhuje možnosť rozšíriť prístup k financovaniu aj na iné štruktúry, než sú profesionálne organizácie, ako napríklad na podniky alebo obchodné komory, aby sa tak zahrnuli odvetvia, ktoré nie sú vo všetkých členských štátoch nevyhnutne štruktúrované prostredníctvom profesionálnych organizácií.

3.8

V súčasnosti sa programy týkajú špecifických výrobkov alebo systémov kvality (napr. informácie o mlieku a jeho nutričných vlastnostiach). V zelenej knihe sa navrhuje nový, flexibilnejší a pravdepodobne aj dôraznejší prístup, ktorý sa zameriava v prvom rade na kľúčové posolstvá na európskej úrovni a potom na ich analýzu a ilustráciu prostredníctvom výrobkov, ktoré ukazujú rozmanitosť, bohatstvo a vzájomnú komplementaritu európskej produkcie.

3.9

Zelená kniha zdôrazňuje, že opatrenia by sa mali uplatňovať prostredníctvom jednoduchých postupov. Výberový proces je dvojitý (členské štáty a Európska komisia) a dlhý (sedem mesiacov medzi uzávierkou podávania návrhov a rozhodnutím Komisie), čo obmedzuje možnosti na prípravu pragmatických kampaní schopných reagovať.

3.10

Komisia tiež predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 3/2008, aby ho zosúladila s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Návrh obsahuje právomoci Komisie na prijímanie delegovaných a vykonávacích právnych aktov v rámci nariadenia Rady (ES) č.3/2008 a stanovuje vhodný postup na prijatie týchto aktov. Okrem toho začleňuje do nariadenia (ES) č. 3/2008 niektoré z právomocí, ktoré doteraz vykonávala Komisia.

4. Všeobecné poznámky

4.1

Hlavné výzvy, pred ktorými stojí európska poľnohospodárska politika, sa týkajú klimatických zmien, finančnej a hospodárskej krízy, nerovnosti medzi starými a novými členskými štátmi EÚ a napätia, ktoré je zapríčinené nekalou hospodárskou súťažou medzi nimi, podmienok pre dumpingové ceny v dôsledku uplatňovania SPP, neistoty zamestnania a nestabilných trhov s veľkými výkyvmi. Vzhľadom na tieto problémy je čoraz dôležitejšie podporovať agropotravinárske výrobky EÚ, aby sa im pomohlo etablovať ako výrobky s vysokou pridanou hodnotou a aby sa zachovalo vedúce postavenie EÚ ako dodávateľa potravín.

4.2

Propagačná politika EÚ vyzdvihuje výhody európskej produkcie, predovšetkým z hľadiska kvality, hygieny a bezpečnosti potravín, a to prostredníctvom pokročilého systému označovania a vysledovateľnosti spolu s dodržiavaním práv pracujúcich, rešpektovaním dobrých životných podmienok zvierat a životného prostredia. To si vyžaduje primeranú finančnú podporu.

4.3

Agropotravinársky reťazec spĺňa vysoké normy pre bezpečnosť potravín, zdravie rastlín a zvierat, dobré životné podmienky zvierat a ochranu životného prostredia. Komunikačné a propagačné kampane sú účinným a efektívnym spôsobom ako oceniť snahy poľnohospodárov, výrobcov a obchodníkov. Propagačná politika by preto mala mať dva hlavné ciele:

—	podporu a predaj európskych agropotravinárskych výrobkov na vonkajších trhoch (podpora vývozu, predovšetkým pre malé a stredné podniky, keďže sú hnacou silou obnovy hospodárstva v tomto sektore);

—

informovanie spotrebiteľov na trhu EÚ, predovšetkým o osobitných schémach pre kvalitu, bezpečnosť a vysledovateľnosť, nutričné hodnoty, ochranu životného prostredia, dobré životné podmienky pre zvieratá, pracovné podmienky atď. Stratégia by mala byť zameraná predovšetkým na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov už od školského veku a na základe prístupu, ktorý je založený na zodpovednej spotrebe, a na podporu ocenenia snáh agropotravinárskych výrobcov – poľnohospodárov a priemyslu – pri dodržiavaní vysokých noriem (1).

4.4	Propagačná politika by mala tiež zahŕňať nové komunikačné médiá (napríklad webové stránky) s cieľom informovať spotrebiteľov o iniciatívach miestnych výrobcov a o prístupe k výrobkom predávaných priamo. Vznik „krátkych reťazcov“ zodpovedá v skutočnosť novým očakávaniam spoločnosti.

4.5

Európsky dvor audítorov odporučil poskytnúť cielenú technickú podporu výrobcom prostredníctvom:

—

vyššej synergie medzi výrobcami a programami. Opatrenia Európskej únie by mali podnecovať k zoskupovaniu malých a stredných podnikov, čo by im umožnilo dosiahnuť dostatočnú veľkosť na uvádzanie produktov na vonkajší trh. Dosiahnutiu tohto cieľa by mohol dopomôcť rozvoj sietí a podpora vytvárania synergií medzi výrobcami na úrovni EÚ.

—	pomoci novým členským štátom tým, že sa oprávnené opatrenia rozšíria na prieskumné práce (napríklad jednoročné skúšobné kampane, prieskum trhu).

4.6	Pokiaľ ide o návrh Komisie rozšíriť škálu príjemcov propagačných programov, sa EHSV domnieva, že prednosť by mali mať profesionálne organizácie, pretože práve ony prepájajú podniky a spolufinancujú opatrenia.

4.7

EHSV sa nazdáva, že určité tradičné výrobky, značky alebo označenia pôvodu by mohli otvoriť trhy ďalším európskym výrobkom, predovšetkým na vonkajších trhoch. Mohla by sa zviditeľňovať európska povaha výrobkov v rámci propagačných programov predkladaných profesionálnymi a/alebo medziodvetvovými organizáciami bez toho, aby boli nútené stiahnuť označenie pôvodu alebo značku a zároveň zaručiť, že európske posolstvo je jasne v popredí v porovnaní so značkou. Na to, aby bola informácia úplná a transparentná, by sa malo umožniť uvádzanie pôvodu výrobku, a to aj v prípade, ak nejde o chránené označenie pôvodu alebo chránené zemepisné označenie.

4.8

Podľa článkov 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bude mať Komisia väčšie právomoci. Výbor sa domnieva, že právomoci na prijímanie delegovaných a vykonávacích právnych aktov, tak ako ich stanovuje návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 3/2008 (KOM(2011) 663 v konečnom znení), zlepší konzistentnosť informačných a propagačných opatrení na podporu poľnohospodárskych výrobkov a prispeje k ich jednotnému uplatňovaniu. EHSV odporúča Komisii, aby udržiavala pravidelné kontakty so zainteresovanými stranami a organizáciami, ktoré predkladajú návrhy a aby vhodne reagovala na ich návrhy na zjednodušený a hladší proces týkajúci sa informačných a propagačných opatrení na podporu agropotravinárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách.

5. Osobitné pripomienky

5.1	EHSV navrhuje, aby Komisia uznala odvetvové organizácie EÚ ako navrhujúce organizácie.

5.2

Podpora agropotravinárskych výrobkov EÚ v tretích krajinách by pomohla poľnohospodárom a spracovateľom z EÚ pri vstupe na veľké trhy, ako je napríklad Brazília, Rusko, Čína, India, Severná Amerika, Austrália a Blízky východ. Správne zameraná propagačná politika EÚ v tretích krajinách by mohla viesť k rapídnemu zvýšeniu predaja agropotravinárskych výrobkov EÚ mimo jej územia.

5.3	Prosperita zámorských trhov v roku 2010 je kľúčovým faktorom pre určovanie príležitostí pre podniky z EÚ.

5.4

EHSV navrhuje Komisii, aby s cieľom posilniť konkurenčné postavenie:

—	podporila otvorenie a rozvoj trhov – najmä v súvislosti s rokovaniami o medzinárodných dohodách – aby mali európski výrobcovia viac príležitostí vyvážať svoje produkty;

—	prispela k riešeniu vývozných otázok a pomáhala vývozcom poskytovaním informácií a zastrešujúcej alebo tematickej generickej činnosti EÚ.

5.5

S cieľom optimalizovať zásah EÚ na vonkajšom trhu EHSV odporúča:

—	poskytovať maloobchodníkom a veľkoobchodníkom príslušné vývozné údaje, informácie o krajinách a kontaktné informácie, usmernenia v oblasti vývozu atď.;

—	podnecovať podporu vývozu doplnkových výrobkov a podporovať medziodvetvovú spoluprácu na zvýšenie významu a účinnosti;

—	podnecovať malé a stredné podniky k tomu, aby spojili svoje sily, čo by im umožnilo dosiahnuť kritickú veľkosť na uvádzanie produktov na vonkajší trh;

—	podporovať pilotné projekty v tretích krajinách zamerané na prenikanie na nové trhy.

5.6	EHSV vyzýva Komisiu, aby počas zdravotnej krízy a po nej podporila odvetvia, ktoré majú problémy, s cieľom obnoviť dôveru a zvýšiť spotrebu. Dynamické a bezodkladné informačné a komunikačné kampane ad hoc by mohli vo veľkej miere pomôcť pri obnovovaní dôvery spotrebiteľov.

5.7	EHSV sa nazdáva, že odvetvové organizácie, ktoré úspešne zaviedli propagačné programy, by mali dostať príležitosť uchádzať sa ako prijímajúce organizácie a vykonávacie orgány podľa zjednodušeného postupu.

5.8

EHSV vyzýva Komisiu, aby spustila podujatia/kampane, ktoré majú podnietiť odvetvové organizácie z členských štátov EÚ k tomu, aby sa aktívnejšie uchádzali o propagačné programy mimo EÚ s cieľom predstaviť najlepšie agropotravinárske chute, tradície a kvalitu. Z tohto dôvodu by mali mať prednosť programy pre viac krajín, ktoré sú zamerané na viacero výrobkov prostredníctvom výhodnejšieho systému financovania (60 % namiesto 50 %), pretože tieto výrobky dodajú programom skutočný európsky rozmer a na druhej strane si budú vyžadovať podporu Únie. Okrem toho je treba uprednostniť štáty v závislosti od ich trhového potenciálu. EHSV odporúča Komisii, aby zvýšila svoj príspevok v prípade programov pre rozvíjajúce sa ekonomiky.

5.9	EHSV odporúča Komisii, aby zohrávala kľúčovú úlohu pri uľahčovaní a podpore prístupu malých výrobcov a spracovateľov z EÚ na trhy tretích krajín.

5.10

Programy pre vnútorný trh musia mať európsku víziu založenú na pridanej hodnote, ktorá presahuje národný rámec: čím väčší je rozsah výrobkov a trhov, tým je program lepší. Okrem toho sa tieto programy musia dopĺňať alebo vytvárať synergie s ostatnými národnými alebo regionálnymi programami, aby sa zabránilo zdvojovaniu činnosti alebo protichodným odkazom. Potenciál v oblasti vzdelávania a zdravia sa môže a musí využiť s cieľom posilniť účinnosť informačných opatrení. Pri navrhovaní a uplatňovaní budúcej propagačnej a informačnej politiky pre agropotravinárske výrobky treba zohľadniť dôsledky na zamestnanosť.

V Bruseli 7. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) Ú. v. EÚ. C 218, 23.7.2011, s. 114 a Ú. v. EÚ. C 218, 23.7.2011, s. 118.

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/64

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 64/432/EHS, pokiaľ ide o počítačové databázy, ktoré sú súčasťou sietí dohľadu v členských štátoch“

[KOM(2011) 524 v konečnom znení – 2011/0228 (COD)]

a „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1760/2000, pokiaľ ide o elektronickú identifikáciu hovädzieho dobytka, a ktorým sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa dobrovoľného označovania hovädzieho mäsa“

[KOM(2011) 525 v konečnom znení – 2011/0229 (COD)]

2012/C 43/14

Spravodajca: pán Henry BRICHART

Rada (14. a 20. septembra 2011) a Európsky parlament (13. septembra 2011) sa rozhodli podľa článku 43 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 64/432/EHS, pokiaľ ide o počítačové databázy, ktoré sú súčasťou sietí dohľadu v členských štátoch“

KOM(2011) 0524 v konečnom znení – 2011/0228 (COD)

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1760/2000, pokiaľ ide o elektronickú identifikáciu hovädzieho dobytka, a ktorým sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa dobrovoľného označovania hovädzieho mäsa“

KOM(2011) 0525 v konečnom znení – 2011/0229 (COD).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 21. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza zo 7. decembra 2011) prijal 180 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1	EHSV konštatuje, že odvetvie hovädzieho dobytka vyvinulo veľké úsilie o obnovenie dôvery spotrebiteľov po kríze, ktorú vyvolala bovinná spongiformná encefalopatia (BSE).

1.2	Zavedený systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka umožňuje zabezpečiť transparentnosť a sledovateľnosť s vysokou presnosťou a schopnosťou reagovať.

1.3	Táto schopnosť lokalizovať a identifikovať zvieratá okrem toho významne pomáha v boji proti infekčným chorobám.

1.4	Zavedenie rôznych identifikačných postupov však predstavuje pre toto odvetvie značnú finančnú záťaž.

1.5	Technologický pokrok, ku ktorému došlo od roku 1997, môže zúčastneným subjektom v tejto oblasti poskytnúť významnú pomoc predovšetkým prostredníctvom elektronickej identifikácie.

1.6	Treba však konštatovať, že nedochádza k rovnomernému rozdeleniu nákladov a priamych výhod vyplývajúcich z týchto techník počas celého potravinového reťazca. Náklady znášajú hlavne chovatelia, kým najväčšia časť finančných výhod sa dostáva subjektom na konci reťazca.

1.7	EHSV sa preto nazdáva, že je vhodnejšie neurobiť systém elektronickej identifikácie hovädzieho dobytka povinným na európskej úrovni, pretože je málo pravdepodobné, že by trh kompenzoval vysokú cenu tejto technológie. Okrem toho by nepriniesol spotrebiteľom ďalší reálny prospech.

1.8	Pokiaľ by však v niektorom členskom štáte subjekty potravinového reťazca súhlasili s jeho používaním, je potrebné umožniť, aby tento členský štát mohol tento systém na svojom území zaviesť ako povinný.

1.9	EHSV sa rovnako domnieva, že je potrebné, aby chovatelia mali možnosť dobrovoľne využívať elektronickú identifikáciu.

1.10	Členský štát, ktorý zavedie povinnú elektronickú identifikáciu, by mal sám znášať náklady spojené s elektronickým označovaním zvierat na svojom území, aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže, ktoré by mohlo ohroziť spoločný trh.

1.11	EHSV sa okrem toho nazdáva, že vzhľadom na harmonizáciu postupov by sa pri všetkých elektronických značkách mala používať rovnaká technológia. Je preto nevyhnuté harmonizovať ich na základe medzinárodných noriem.

1.12	EHSV teda v celku súhlasí s návrhom Komisie pod podmienkou, že zvláštna pozornosť sa bude venovať dobrému fungovaniu spoločného trhu a vplyvu na jednotlivé články reťazca.

1.13	Pokiaľ ide o dobrovoľné označovanie hovädzieho dobytka, EHSV nie je proti zrušeniu ustanovení EÚ, ak hospodárske subjekty budú môcť na štítkoch uvádzať ďalšie informácie, ktoré považujú za dôležité.

2. Súvislosti

2.1

V nariadení Rady (ES) č. 1760/2000 sa stanovuje, že každý členských štát musí zaviesť systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka prostredníctvom individuálnej identifikácie zvierat pomocou ušných štítkov, register udržiavaný v každom podniku, individuálny pas pre každé zviera s údajmi o každom pohybe a oznamovanie každého pohybu v počítačovej databáze, prostredníctvom ktorej sa v prípade choroby dajú rýchlo vysledovať zvieratá a identifikovať kohorty. Tento režim umožní prostredníctvom transparentnosti a úplnej sledovateľnosti hovädzieho dobytka obnoviť dôveru spotrebiteľov v hovädzie mäso a vo výrobky z hovädzieho mäsa a takisto lokalizovať a sledovať zvieratá na veterinárne účely, čo má rozhodujúci význam pre kontrolu infekčných chorôb.

2.2

Nariadenie bolo v oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o „Akčnom programe na zníženie administratívneho zaťaženia v EÚ“ uvedené ako „informačné povinnosti s osobitným významom z hľadiska záťaže, ktorú predstavujú pre podniky“. V akčnom pláne pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa zdravia zvierat sa predpokladá, že Komisia zjednoduší informačné povinnosti počas zavádzania elektronickej identifikácie hovädzieho dobytka.

2.3

Pri prijímaní súčasných pravidiel identifikácie hovädzieho dobytka v roku 1997 však táto elektronická identifikácia nebola vyvinutá z technického hľadiska do takej miery, aby sa mohla v tom čase používať pre hovädzí dobytok. Elektrická identifikácia hovädzieho dobytka založená na rádiofrekvenčnej identifikácii sa za posledných desať rokov značne rozvinula a poskytuje rýchlejšie a presnejšie načítavanie kódov jednotlivých zvierat priamo do systémov spracovania údajov. Používanie elektronických identifikátorov by mohlo pomôcť znížiť administratívnu záťaž a papierovanie, ak sa napríklad register hovädzieho dobytka v chove vedie v počítačovej podobe, ako je tomu v stále väčšom počte poľnohospodárskych podnikov. Rýchlejší a spoľahlivejší systém umožní rýchlejšie a presnejšie čítanie v porovnaní s tradičnými ušnými štítkami, čo uľahčí postup oznamovania pohybu zvierat v ústrednej databáze, a preto umožní lepšiu a rýchlejšiu sledovateľnosť infikovaných zvierat a/alebo potravín.

2.4

Elektronická identifikácia hovädzieho dobytka sa už v EÚ zaviedla pre viaceré živočíšne druhy. Niektoré členské štáty Európskej únie začali používať elektronickú identifikáciu hovädzieho dobytka na dobrovoľnom základe. Keďže sa nezaviedli žiadne harmonizované technické normy EÚ, existuje riziko, že na rôznych miestach by sa mohli používať rôzne druhy elektronických identifikátorov a čítačiek s rôznymi frekvenciami rádiofrekvenčnej identifikácie, tento prístup by pravdepodobne viedol k nedostatočnej harmonizácii, ktorá by ohrozila elektronickú výmenu údajov, čo by následne viedlo k strate prínosu systémov elektronickej identifikácie hovädzieho dobytka.

2.5

Na základe posúdenia vplyvu sa dospelo k záveru, že EID hovädzieho dobytka na dobrovoľnom základe by ako nástroj na oficiálnu identifikáciu poskytla aktérom dostatok času, aby sa oboznámili so systémom elektronickej identifikácie hovädzieho dobytka. Na druhej strane by povinné vykonávanie elektronickej identifikácie hovädzieho dobytka mohlo mať pre niektoré hospodárske subjekty nepriaznivé ekonomické dôsledky.

2.6	Nariadenie (ES) č. 1760/2000 obsahuje aj systém dobrovoľného označovania hovädzieho mäsa, v ktorom Komisia zistila nedostatky. Administratívna záťaž a náklady sú neprimerané a chýba jednotné uplatňovanie tohto nariadenia vo všetkých členských štátoch.

3. Návrh Komisie

3.1

V návrhu Komisie [KOM(2011) 525 v konečnom znení] sa zohľadňujú výsledky konzultácií so zainteresovanými subjektmi a výsledok posúdenia vplyvu. Komisia navrhuje zavedenie elektronickej identifikácie hovädzieho dobytka na báze dobrovoľnosti. V rámci tohto dobrovoľného systému:

—	by sa hovädzí dobytok označoval dvomi bežnými ušnými štítkami (podľa súčasného systému) alebo jedným bežným viditeľným ušným štítkom a jedným elektronickým identifikátorom, ktorý by bol v súlade s normami harmonizovanými na úrovni EÚ.

—	sa členským štátom EÚ takisto dáva možnosť zvoliť na svojom území povinný systém.

3.2	Návrh tiež obsahuje zrušenie oznamovacej povinnosti v súvislosti s použitím doplňujúcich údajov v rámci systému dobrovoľného označovania, pretože administratívna záťaž a náklady sú tu príliš vysoké.

3.3	Návrh upravuje nariadenie (ES) č. 1760/2000 tak, aby bolo v súlade s ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

3.4

Navrhovaný systém elektronickej identifikácie hovädzieho dobytka si teda vyžaduje zmenu a doplnenie smernice Rady 64/432/EHS, pokiaľ ide o počítačové databázy, ktoré sú súčasťou sietí dohľadu v členských štátoch. Prvky počítačových databáz stanovených v smernici 64/432/EHS zatiaľ nezahŕňajú žiadny odkaz na elektronické prostriedky identifikácie. Z týchto dôvodov sa uvedené dva návrhy KOM(2011) 524 a KOM(2011) 525 predkladajú v rámci rovnakého legislatívneho balíka.

V Bruseli 7. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/67

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov“

[KOM(2011) 530 v konečnom znení – 2011/0231 (COD)]

2012/C 43/15

Spravodajca: José María ESPUNY MOYANO

Rada (14. septembra 2011) a Európsky parlament (15. septembra 2011) sa rozhodli podľa článku 43 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov“

KOM(2011) 530 v konečnom znení – 2011/0231 (COD).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 21. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza zo 7. decembra 2011) prijal 186 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta návrh nariadenia o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov, ktorým sa zjednodušujú, aktualizujú a nahrádzajú osobitné právne predpisy Spoločenstva pre tieto výrobky (nariadenie Rady (EHS) č. 1601/91, ktorými sa stanovujú všeobecné pravidlá definície, opisu a ponuky aromatizovaných vín, aromatizovaných nápojov na báze vína a aromatizovaných kokteilov z aromatizovaných vínnych produktov (1) a nariadenie Komisie (ES) č. 122/94 o pravidlách týkajúcich sa aromatických látok a pridávania alkoholu do niektorých výrobkov (2)).

1.2

EHSV sa domnieva, že tento návrh nariadenia má za cieľ najmä zjednodušiť a zmodernizovať nástroj, ktorý umožnil správne fungovanie vnútorného trhu s týmito výrobkami, zaistiť riadne poskytovanie informácií spotrebiteľom a ich ochranu, prispôsobiť tento nástroj vývoju právnych predpisov v oblasti politiky kvality vínnych výrobkov, predpisom WTO a ustanoveniam Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluvy“) a zaviesť niektoré nové úpravy technického charakteru, ktoré umožnia predovšetkým:

—	zlepšiť uplatniteľnosť, zrozumiteľnosť a jasnosť právnych predpisov Únie v oblasti aromatizovaných vínnych výrobkov,

—

posilniť a aktualizovať politiku kvality pre tieto výrobky, posilniť ich povesť a kvalitu, ktorú dosiahli na vnútornom a svetovom trhu, na základe súčasných vymedzení výrobkov, aktualizovať určité obchodné názvy s ohľadom na možnosť zvýšiť podiel vína namiesto priameho pridávania alkoholu, čím sa zabezpečí riadne informovanie spotrebiteľa,

—	prispôsobiť pravidlá pre produkciu týchto výrobkov novým požiadavkám a technickým možnostiam,

—	prispôsobiť pravidlá Únie požiadavkám WTO vrátane dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva,

—	aktualizovať kritériá smerodajné pre rozlišovanie nových zemepisných označení.

2. Úvod

2.1

Európska komisia navrhuje zaktualizovať pravidlá, ktoré sa uplatňujú na vymedzenie, opis, obchodnú úpravu, označovanie a ochranu zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov, a tým posilniť ich povesť a kvalitu, ktorú dosiahli na vnútornom a svetovom trhu, s cieľom zohľadniť technologické inovácie, vývoj trhov a vyvíjajúce sa očakávania spotrebiteľov a zároveň zachovať tradičné výrobné metódy.

2.2

Európska komisia navrhuje, aby sa toto nariadenie uplatňovalo na všetky aromatizované vínne výrobky uvádzané na trh v Únii, bez ohľadu na to, či sa vyrábajú v členských štátoch alebo v tretích krajinách, s cieľom zaručiť ochranu záujmov spotrebiteľov, ako aj ochranu tohto druhu výrobkov vyrobených v Únii a určených na vývoz, a zlepšiť povesť aromatizovaných vínnych výrobkov na svetovom trhu.

2.3

Návrh v podstate zachováva tradičné definície vínnych výrobkov aromatizovaných podľa tradičných kvalitatívnych postupov, aktualizuje a zlepšuje ich však v súlade s technologickým pokrokom, čo umožňuje predovšetkým zvýšiť úroveň vína namiesto priameho pridávania alkoholu. V prípade niektorých výrobkov z kategórie vínnych aromatizovaných výrobkov sa navrhuje výrazne znížiť požadovaný minimálny obsah alkoholu s cieľom vyjsť v ústrety rastúcemu dopytu spotrebiteľov po výrobkoch s nižším obsahom alkoholu, zohľadňujúc pritom technický pokrok, ktorý umožňuje ponúknuť kvalitu, akú bolo možné predtým dosiahnuť len prostredníctvom vyššieho minimálneho obsahu alkoholu. Stanovujú sa tiež osobitné opatrenia pre opis a obchodnú úpravu týchto výrobkov, ktoré dopĺňajú horizontálne právne predpisy Únie v oblasti označovania potravín s cieľom zabrániť tomu, aby sa obchodné názvy aromatizovaných vínnych výrobkov zneužívali na označovanie výrobkov, ktoré nespĺňajú požiadavky ustanovené v tomto nariadení.

2.4

Podľa návrhu by sa aromatizované vínne výrobky mali vyrábať v súlade s výrobnými pravidlami, ktorými sa zaručí, že pokiaľ ide o kvalitu a výrobné metódy, očakávania spotrebiteľov budú splnené. S cieľom splniť medzinárodné normy v tejto oblasti a v súlade s tým, čo bolo stanovené pre vínne výrobky, sa tieto pravidlá budú opierať o postupy, ktoré odporúča Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV).

2.5

Návrh obsahuje osobitné pravidlá pre ochranu zemepisných označení týchto výrobkov, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. XXXX/20YY z …. o systémoch kvality poľnohospodárskych výrobkov [KOM(2010) 733 v konečnom znení], nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č XXXX/20YY [KOM(2010) 799 v konečnom znení] o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1576/89, a stanovuje spoločný postup registrácie, dodržiavania, zmeny a možného zrušenia zemepisných označení tretej krajiny a Únie v súlade so systémom stanoveným pre výrobky zo sektoru vinohradníctva.

2.6	Návrh obsahuje takisto potrebné úpravy umožňujúce zosúladiť právomoci zverené Komisii podľa nariadenia (EHS) č. 1601/91 a nariadenia (ES) č. 122/94 s článkami 290 a 291 zmluvy.

2.7	Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.

3. Pripomienky

3.1	EHSV víta návrh nariadenia o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov.

3.2

Aromatizované vínne výrobky sú pre spotrebiteľov, výrobcov a poľnohospodárstvo v Únii dôležité. Na EÚ pripadá približne 90 % svetovej výroby týchto výrobkov (asi 3 milióny hl ročne) a ročná spotreba predstavuje približne 2 milióny hl ročne. Hlavnými producentskými krajinami v EÚ sú Taliansko, Francúzsko, Španielsko a Nemecko, hoci tradičné výrobky majú pevné korene aj v kultúrach mnohých ďalších členských štátov, tak na severe Európy, ako aj v strednej časti, či na východe. Tieto výrobky navyše predstavujú trh, ktorý je z hľadiska kvantity a kvality veľmi dôležitý pre hodnotový reťazec v európskom vinárskom sektore, poskytuje stabilný odbyt pre európsku produkciu vína, predovšetkým pre biele vína, prispieva k rovnováhe na trhu s vínom a posilňuje jeho konkurencieschopnosť, čo je jedným z hlavných cieľov SPP pre tento sektor.

3.3

Navrhované opatrenia pomáhajú posilniť povesť, ktorú získali tieto výrobky na vnútornom a svetovom trhu, pričom zachovávajú tradičné výrobné metódy a umožňujú ich prispôsobenie spotrebiteľskému dopytu a technologickým inováciám, ktoré pomáhajú zvýšiť kvalitu. Zároveň zaisťujú vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, transparentnosť trhu a podmienky, ktoré umožňujú spravodlivú hospodársku súťaž medzi jednotlivými subjektmi.

V Bruseli 7. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) Ú. v. ES L 149, 14.6.1991, s. 1.

(2) Ú. v. ES L 21, 26.1.1994, s. 7.

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/69

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/106/ES Európskeho parlamentu a Rady o minimálnej úrovni prípravy námorníkov“

[KOM(2011) 555 v konečnom znení – 2011/0239 (COD)]

2012/C 43/16

Spravodajkyňa: Dr. BREDIMA

Rada Európskej únie (30. septembra 2011) a Európsky parlament (28. septembra 2011) sa podľa článku 100 ods. 2 a článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodli prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/106/ES Európskeho parlamentu a Rady o minimálnej úrovni prípravy námorníkov“

KOM(2011) 555 v konečnom znení – 2011/0239 (COD).

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 23. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza zo 7. decembra 2011) prijal 176 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 10 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Modernizovaná príprava námorníkov má kľúčový význam pre atraktívnosť námorných profesií v EÚ a je cestou k vyššej námornej bezpečnosti. Námorné know-how má strategický význam z hľadiska udržania vedúcej pozície EÚ v námornej oblasti.

1.2 EHSV podporuje návrh smernice, ktorou sa má zosúladiť smernica 2008/106/ES o minimálnej úrovni prípravy námorníkov s medzinárodným Dohovorom o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (dohovor STCW z roku 1978) v znení zmien a doplnení z Manily (2010).

1.3 Je nevyhnuté, aby členské štáty EÚ prijali navrhnutú smernicu s účinnosťou od roku 2012, v ktorom začnú platiť nové pravidlá prípravy námorníkov týkajúce sa schopností, odborného profilu, bezpečnosti a certifikácie v globálnom meradle v dôsledku nadobudnutia platnosti zmien a doplnení dohovoru STCW z Manily.

1.4 EHSV nesúhlasí s navrhovaným znením článku 15 ods. 11, podľa ktorého „členské štáty môžu povoliť alebo zaregistrovať kolektívne zmluvy, ktoré umožňujú výnimky z povinného času odpočinku [námorníkov]“. Znenie smernice EÚ by sa nemalo líšiť od platných medzinárodných právnych predpisov a právnych predpisov EÚ, a to od dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 180, Dohovoru MOP o práci na mori z roku 2006 a smernice 1999/63/ES. Druhá smernica o organizácii pracovného času námorníkov bola uzavretá po dlhých a náročných rokovaniach medzi sociálnymi partnermi a výsledok sociálneho dialógu by inštitúcie EÚ mali rešpektovať.

1.5 EHSV navrhuje vymedziť v smernici štandardizovaný formát zaznamenávania hodín odpočinku a pracovného času. Štandardizovaný formát by mohol odkazovať na pokyny IMO/MOP na vytváranie tabuliek organizácie práce námorníkov na palube a formátov záznamov o pracovnom čase a čase odpočinku.

1.6 Kým dohovor STCW nadobudne 1. januára 2012 platnosť, EHSV pripomína, že navrhovaná smernica nadobudne účinnosť až v júli 2012 z dôvodu prípravy legislatívnych postupov v Rade EÚ a Európskom parlamente. EHSV upozorňuje na skutočnosť, že budú problémy s kontrolou nového pracovného času námorníkov v pobrežných štátoch mimo EÚ a námorníci z EÚ nebudú mať v prvej fáze osvedčenia podľa dohovoru STCW 2010. Je potrebné právne objasnenie.

1.7 Pokiaľ ide o hodnotenie tretích krajín na účely uznávania ich vzdelávacích inštitúcií a osvedčení, EHSV sa domnieva, že predĺženie existujúcich troch mesiacov na osemnásť mesiacov je reálne, aby sa zohľadnilo veľké pracovné zaťaženie v námorných krajinách a nedostatok zdrojov v ostatných krajinách.

1.8 EHSV považuje za pozitívne, že členské štáty budú povinné poskytovať Európskej komisii štandardizované informácie o osvedčovaní námorníkov na účely štatistickej analýzy.

1.9 EHSV navrhuje zahrnúť do návrhu smernice definíciu námorníka s elektrotechnickou kvalifikáciou v súlade s ustanoveniami dohovoru STCW.

1.10 EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali ako naliehavú vec výcvik námorníkov proti pirátstvu vzhľadom na eskaláciu pirátskych útokov na celom svete. Tento výcvik by bol založený na osvedčených postupoch riadenia OSN a Medzinárodnom kódexe bezpečnosti lodí a prístavných zariadení (ISPS).

2. Úvod

2.1 Kľúč k ziskovej doprave spočíva v kvalite prípravy poskytovanej námorníkom. Ani v časoch turbulencií vo svetovej ekonomike nemožno prípravu námorníkov chápať ako výdavky, ale ako investíciu. Príprava námorníkov je cesta k väčšej námornej bezpečnosti.

2.2 Zásady Dohovoru o normách prípravy, osvedčovania a hliadkovaní námorníkov (STCW) z roku 1978 prijaté Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) sa väčšinou týkajú požiadaviek na prípravu dôstojníkov. STCW bol pôvodne zmenený a doplnený v roku 1995 a v júni 2010 v Manile.

2.3 V predošlých stanoviskách (1) EHSV zdôrazňoval význam európskeho námorného know-how, súladu smerníc EÚ s dohovorom STCW a modernizácie prípravy námorníkov ako jedného z hlavných opatrení na prilákanie mladých ľudí do námorníckych povolaní (konferencia, ktorú 11. marca 2010 zorganizoval EHSV na tému „Zvýšenie atraktivity námorníckych povolaní v EÚ“). Je dôležité, aby EÚ udržala počet námorníkov na úrovni 250 000, pretože v prípade ich odchodu by odišli aj ďalšie dva milióny ľudí, ktorí pracujú v námornom sektore EÚ. Modernizácia prípravy námorníkov má preto strategický význam z hľadiska udržania vedúcej pozície EÚ v námornom sektore vo svete.

2.4 Dvojitým účelom návrhu smernice, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/106/ES, je: po prvé, zosúladiť právne predpisy EÚ s medzinárodnými pravidlami prostredníctvom transpozície zrevidovaného Dohovoru STCW IMO z roku 1978, ktorý bol prijatý na konferencii v Manile (2010), a po druhé, stanoviť požiadavky pre členské štáty EÚ, aby poskytovali informácie týkajúce sa osvedčení a predĺžili lehotu na uznávanie vzdelávacích systémov tretích krajín. Nové medzinárodné normy budú platiť od 1. januára 2012. Navrhovaný termín realizácie na úrovni EÚ je 31. decembra 2012. Konečným výsledkom bude zabezpečiť jednotné uplatňovanie aktualizovaného dohovoru STCW členskými štátmi EÚ a tiež zabezpečiť, aby námorníci pracujúci na lodiach pod vlajkou EÚ, ktorí sú držiteľmi osvedčenia vydaného krajinami mimo EÚ, prešli riadnou prípravou.

3. Všeobecné pripomienky

3.1 Od roku 2012 bude príprava námorníkov podliehať novým pravidlám týkajúcim sa schopností, profesionálneho profilu, bezpečnosti a osvedčovania spôsobilosti. Príprava a osvedčovanie spôsobilosti majú zásadný význam pre námornú bezpečnosť, pretože sa v prípade nedostatočnej prípravy a chýbajúcej riadnej spôsobilosti zvyšuje pravdepodobnosť nehôd. Dohovor Medzinárodnej námornej organizácie STCW je jedným zo štyroch najvýznamnejších námorných dohovorov vo svete. Ďalšie tri dohovory sú: Medzinárodný dohovor o bezpečnosti života na mori (SOLAS), Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania z lodí (MARPOL) a Dohovor MOP o pracovných normách v námornej doprave (MLC). Keďže sú členské štáty EÚ signatármi tohto dohovoru, je dôležité, aby boli medzinárodné a európske právne predpisy vzájomne zosúladené. Tieto zmeny a doplnenia vedú k zvýšeniu noriem, čo sa týka zdravotnej spôsobilosti, spôsobilosti na službu a zneužívania alkoholu a zavedenia nových profesijných profilov, ako sú „kvalifikovaní námorníci“ a „elektrotechnickí dôstojníci“, bezpečnostná príprava pre všetkých námorníkov, jednoduchšie a prehľadnejšie typy osvedčení. Návrh smernice obsahuje zlepšenia týkajúce sa postupov (napr. komitológie a uznávania škôl tretích štátov) a požiadavku, aby členské štáty poskytovali štatistické údaje týkajúce sa prípravy námorníkov.

3.2 EHSV podporuje návrh, ktorého cieľom je zosúladiť smernicu 2008/106/ES o minimálnej úrovni prípravy námorníkov so zmenami a doplneniami dohovoru STCW prijatými v Manile. Navrhuje, aby Európska komisia zabezpečila riadne presadzovanie smernice STCW v členských štátoch, a trvá na dodržiavaní dohovoru STCW pri hodnoteniach tretích krajín na účely uznávania ich vzdelávacích inštitúcií a osvedčení. Aj keď je návrh do veľkej miery doslovnou transpozíciou zmien a doplnení z Manily do právnych predpisov EÚ, obsahuje tiež mierne zmeny v existujúcich európskych predpisoch o uznávaní námorných osvedčení.

3.3 Výbor berie na vedomie, že pracovná skupina pre zamestnanosť a konkurencieschopnosť odvetvia námorníctva Európskej komisie (GR pre mobilitu a dopravu) (júl 2011) odporučila návrhy na presadzovanie dohody z Manily vzťahujúcej sa na dohovor STCW do práva EÚ. Štandardizácia prípravy na celosvetovej úrovni umožňuje európskym lodiam mať dobre vyškolených námorníkov bez ohľadu na to, kde posádka absolvovala prípravu. Ako uviedol člen Európskej komisie zodpovedaný za dopravu Siim Kallas, „vzhľadom na skutočnosť, že námorná doprava je globálne odvetvie, je potrebné tiež ustanoviť minimálne normy na prípravu na medzinárodnej úrovni“.

3.4 Vo svojom nedávnom stanovisku k bielej knihe o doprave (stanovisko na tému „Biela kniha – Plán jednotného európskeho dopravného priestoru“ – CESE 1607/2011 z 26. októbra 2011 – spravodajca: pán Coulon, pomocný spravodajca: pán Back) EHSV opakovane zdôraznil, že „legislatíva EÚ by mala byť úplne v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi, najmä s MLC a dohovorom Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (STCW)“.

3.5 Nedávny výskum preukázal existenciu znepokojujúceho problému podvodného vydávania osvedčení, najmä v prípade radových námorníkov, čo na medzinárodnom trhu práce vyvolalo pochybnosti o platnosti ich osvedčení. Mnohí títo radoví námorníci z krajín mimo EÚ navyše nemôžu vykompenzovať nedostatok námorníkov na trhu práce EÚ pre kultúrne rozdiely, jazykové problémy a obmedzenia pri zamestnávaní (2).

4. Konkrétne pripomienky

4.1 Článok 15 ods. 9 (Štandardizovaný formát pre záznamy o dennom čase odpočinku)

4.1.1 Článok 15 ods. 9 nestanovuje štandardizovaný formát na zaznamenávanie času odpočinku a pracovného času, ktoré musia správne orgány zachovávať. Oddiel A-VIII/1 odsek 7 dohovoru STCW v znení zmien a doplnení dohôd z Manily odkazuje na pokyny MOP/MNO na tvorbu tabuliek práce na palube lode a formátov záznamov o pracovnom čase a čase odpočinku. Okrem toho je odkaz na štandardizovaný formát, pokiaľ ide o pracovný čas a čas odpočinku, uvedený aj v predpise 2.3 – norma A2.3 odseky 10 a 11 Dohovoru MOP o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006.

4.1.2 EHSV navrhuje vymedziť v návrhu smernice štandardizovaný formát zaznamenávania hodín odpočinku a pracovného času. Štandardizovaný formát by mal odkazovať na pokyny MNO/MOP na vytváranie tabuliek organizácie práce námorníkov na palube a formátov záznamov o pracovnom čase a čase odpočinku námorníkov.

4.2 Článok 15 ods. 11 (čas odpočinku)

4.2.1 V upravenom znení článku 15 ods. 11 sa uvádza, že „členské štáty môžu povoliť alebo zaregistrovať kolektívne zmluvy, ktoré umožňujú výnimky z povinného času odpočinku“. Znamená to významné zúženie znenia stanoveného v platných medzinárodných a európskych právnych predpisoch, najmä v zrevidovanom dohovore STCW a Dohovore MOP č. 180 (a tým aj Dohovore MOP o pracovných normách v námornej doprave).

4.2.2 Znenie článku 15 ods. 11 sa líši od znenia smernice 1999/63/ES z 21. júna 1999, ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov uzavretej Združením majiteľov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Odborovou federáciou pracovníkov dopravy v Európskej únii (FST). Takéto dohody sú výsledkom dlhých a zložitých rokovaní medzi sociálnymi partnermi a konečný výsledok týchto rokovaní predstavuje krehkú rovnováhu. Akékoľvek zmeny alebo úpravy v texte dohody sociálnych partnerov by sa mali uskutočniť prostredníctvom diskusií a rokovaní medzi sociálnymi partnermi. Nové – užšie – znenie článku 15 ods. 11 neodzrkadľuje diskusiu ani rokovania medzi sociálnymi partnermi. Zaviedla ju Európska komisia bez predchádzajúcich konzultácií so sociálnymi partnermi. EHSV vyzýva Komisiu, aby rešpektovala znenie stanovené v smernici 1999/63/ES, ktoré sa týka dohody sociálnych partnerov o organizácii pracovného času námorníkov.

4.3 Nadobudnutie účinnosti novej smernice

4.3.1 Zmeny a doplnenia dohovoru STCW prijaté v Manile vstúpia do platnosti 1. januára 2012. Vzhľadom na riadny legislatívny postup v Rade ministrov a Európskom parlamente však Európska komisia predpokladá, že „keďže v uvedenom čase (t. j. 1. januára 2012) tento návrh nebude ešte prijatý, počíta sa s tým, že návrh smernice nadobudne účinnosť hneď po zverejnení v úradnom vestníku“.

4.3.2 Vzhľadom na meškanie pri prijímaní smernice vznikne právny paradox, t. j. nesúlad medzi dohodou STCW z Manily a zmenenou smernicou o STCW, najmä pokiaľ ide o dátum nadobudnutia účinnosti. Buď si členské štáty nebudú plniť k 1. januáru 2012 svoje medzinárodné záväzky, alebo v prípade ratifikácie dohovoru nebudú plniť platnú smernicu STCW. Členské štáty pravdepodobne pred ratifikáciou dohody z Manily počkajú na konečnú podobu smernice. Dovtedy budú lode pod vlajkou EÚ pokračovať v obchodovaní s tretími krajinami, ktoré už dohodu z Manily ratifikovali. Tým by vznikol vážny problém pre lode pod vlajkou EÚ, pretože tieto lode by ešte nedodržiavali pravidlá dohody z Manily.

4.3.3 EHSV upozorňuje na skutočnosť, že budú problémy so štátnou prístavnou kontrolou mimo EÚ, najmä pokiaľ ide o nové ustanovenia o čase odpočinku. Tieto obavy sa týkajú najmä nových požiadaviek na čas odpočinku. Je potrebné si uvedomiť, že niektoré lode pod vlajkou EÚ by mohli mať problémy so štátnou prístavnou kontrolou v prístavoch mimo EÚ. Existuje možnosť, že námorníci EÚ prídu o konkurencieschopnosť, pretože v prvej fáze nebudú mať osvedčenie STCW 2010. Okrem toho vzniknú problémy s platnosťou osvedčení a s vplyvom dĺžky platnosti povolení vydaných pre námorníkov z EÚ krajinami mimo EÚ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné právne objasnenie.

4.4 Uznanie vzdelávacích systémov/systémov osvedčovania tretích krajín

4.4.1 Pokiaľ ide o hodnotenie tretích krajín na účely uznávania ich vzdelávacích inštitúcií a osvedčení, návrh rozširuje existujúcu trojmesačnú lehotu na osemnásť mesiacov. Niektoré členské štáty požadujú dlhšiu lehotu z dôvodu veľkej pracovnej záťaže pre prímorské krajiny (napr. Malta) alebo kvôli nedostatku finančných prostriedkov v ostatných krajinách. EHSV berie na vedomie, že predĺženie lehoty je reálne, aby sa zohľadnila veľká pracovná záťaž prímorských krajín.

4.5 Informačný systém STCW

4.5.1 Komisia ľutuje, že neexistujú presné údaje o osvedčeniach. Navrhuje harmonizované a konzistentné usporiadanie informácií nachádzajúcich sa vo vnútroštátnych registroch. EHSV považuje za pozitívne, že členské štáty budú povinné poskytovať Európskej komisii štandardizované informácie o osvedčovaní námorníkov na účely štatistickej analýzy. Využívanie informačného systému STCW, ktorý vyvinula agentúra EMSA, ako platformy na zhromažďovanie požadovaných informácií, pomôže tomuto priemyselnému odvetviu určiť súčasnú a odhadnúť budúcu ponuku a dopyt po námorníkoch.

4.6 Radový námorník s elektrotechnickou kvalifikáciou

4.6.1 Kým návrh smernice odkazuje na predpis III/7, definícia elektrotechnického námorníka stanoveného v predpise I/1 ods. 36 nebola zaradená do nového návrhu smernice.

4.6.2 EHSV navrhuje zaradiť do návrhu smernice definíciu elektrotechnického námorníka z predpisu I/1 ods. 36 dohovoru STCW, ktorá znie: „Pod elektrotechnickým námorníkom sa rozumie námorník kvalifikovaný v súlade s ustanoveniami predpisu III/7 dohovoru.“

4.7 Príprava proti pirátstvu

4.7.1 EHSV predpokladá, že príprava námorníkov proti pirátstvu bude vzhľadom na zvýšený výskyt pirátstva a jeho dôsledkov na námorníkov považovaná za naliehavú vec. Preto vyzýva Komisiu, aby prerokovala túto otázku s členskými štátmi s ohľadom na príslušné ustanovenia osvedčených postupov riadenia OSN (v otázkach pirátstva) a na Medzinárodný kódex bezpečnosti lodí a prístavných zariadení (ISPS).

V Bruseli 7. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2007, s. 50–56.

Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 31–36.

Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 103–109.

Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 22–30.

Ú. v. ES C 14, 16.1.2001, s. 41.

Ú. v. ES C 80, 3.4.2002, s. 9–14.

Ú. v. EÚ C 133, 6.6.2003, s. 23–25.

Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005, s. 42–47.

Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005, s. 53–55.

Ú. v. EÚ C 97, 28.4.2007, s. 33–34.

Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008, s. 35.

(2) Ú. v. ES C 80, 3.4.2002, s. 9–14.

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/73

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Obchod, rast a svetové záležitosti – Obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020“

[KOM(2010) 612 v konečnom znení]

2012/C 43/17

Spravodajkyňa: Evelyne PICHENOT

Európska komisia sa 9. novembra 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Obchod, rast a svetové záležitosti – Obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020“

KOM(2010) 612 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 22. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza zo 7. decembra 2011) prijal 185 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Európska komisia na konci roka 2010 zverejnila nové oznámenie v čase, keď medzinárodný obchod prechádzal hlbokými zmenami, ktoré odlišujú súčasný proces od predchádzajúcej fázy globalizácie. Ako vonkajší aspekt stratégie EÚ 2020 (1) by obchodná politika EÚ mala zabezpečiť, aby obchod prispieval k trvalému rastu, ktorý v súčasnosti chýba na prekonanie krízy, a zároveň zabezpečil zachovanie sociálneho trhového hospodárstva a podporoval prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

1.2 Výbor so záujmom upozorňuje na skutočnosť, že táto „revidovaná obchodná politika“, uvádzaná v oznámení „Obchod, rast a svetové záležitosti (2)“, predstavuje jednu etapu a poskytuje užitočné spresnenia v súvislosti s budúcimi obchodnými prioritami Únie v rámci stratégie EÚ 2020:

—	otvorenosť trhu prispôsobená presmerovaniu obchodných aktivít do Ázie,

—	kľúčové prepojenie s bezpečnosťou dodávok surovín a energie,

—	mimoriadny význam prekážok v obchode a v oblasti investícií (necolné prekážky alebo regulačné prekážky), ako aj v oblasti prístupu k verejným zákazkám,

—	požiadavka reciprocity pri viacstranných a dvojstranných rokovaniach so strategickými hospodárskymi partnermi Únie vrátane aspektov týkajúcich sa duševného vlastníctva,

—	uplatnenie obchodných obranných mechanizmov.

1.3 V súvislosti s niektorými otázkami sa výbor domnieva, že je potrebné objasniť platné právne predpisy, najmä v oblasti dotácií a štátnej pomoci, a uplatniť ich hodnoty a normy, pričom prípadne by sa mali využiť mechanizmy orgánu WTO na riešenie sporov s cieľom prispieť k vytvoreniu judikatúry, ktorá bude vo väčšom súlade s jeho predstavou o spravodlivej hospodárskej súťaži, najmä vo vzťahu k rozvíjajúcim sa krajinám.

1.4 Narastajúci počet dvojstranných rokovaní a s tým súvisiace ťažkosti nesmú byť pre EÚ dôvodom na to, aby zmiernila svoje požiadavky v sociálnej a environmentálnej oblasti. Rovnako ako hospodársky aspekt rokovaní, aj tieto dva aspekty je potrebné zohľadniť v čo najväčšej miere. Z toho dôvodu venuje výbor mimoriadnu pozornosť obsahu a sledovaniu kapitoly o udržateľnom rozvoji. Zdôrazňuje, že príprava tejto kapitoly je úzko spojená s kvalitou hodnotení vplyvu a náležitosťou sprievodných opatrení.

1.5 EHSV odporúča, aby OSN vypracovala svetovú chartu stanovujúcu minimálne práva spojené s úrovňou sociálnej ochrany Medzinárodnej organizácie práce, ktorá by sa mohla doplniť ako príloha k revízii Rozvojových cieľov tisícročia, ktorá je naplánovaná na rok 2015. Táto charta by mohla predstavovať aj koherentný odkaz obsahujúci záväzky v oblasti obchodu a rozvoja. Medzinárodnej organizácii práce musí byť prioritne priznaný štatút pozorovateľa vo WTO a postupne sa musí zapojiť do jej mechanizmu skúmania obchodnej politiky.

1.6 EHSV žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť rozvojovej spolupráci, celosvetovej solidarite a diskusii o cieľoch tisícročia v oblasti rozvoja. Navrhuje, aby bol rok 2015 vyhlásený za rok „rozvoja a spolupráce“ (predbežný názov). Keďže EÚ a členské štáty sa tiež rozhodli dosiahnuť uvedené ciele do roku 2015, výbor navrhuje využiť tento európsky rok na zvýšenie informovanosti na úrovni každého občana, občianskej spoločnosti a na národnej a európskej úrovni a posilnenie pocitu spoločnej zodpovednosti za uskutočňovanie stanovených cieľov a nových cieľov, ktoré budú stanovené po roku 2015.

1.7 Medzinárodný obchod je súčasťou problému, ale takisto súčasťou riešenia otázok týkajúcich sa potravinovej bezpečnosti na celosvetovej úrovni. Pravidlá medzinárodného obchodu musia podporovať potravinovú bezpečnosť, najmä potravinovú bezpečnosť v najmenej rozvinutých krajinách, a musia pre tieto krajiny zabezpečiť slobodný prístup a právo na prístup na trhy vyspelých krajín, ale aj na trhy rozvíjajúcich sa krajín, v súlade so zásadou o osobitnom a diferencovanom prístupe.

1.8 V záujme toho, aby Európa mohla rozvíjať ekologické hospodárstvo v konkurenčnom globalizovanom kontexte a zachovať si svoje vedúce postavenie v tejto oblasti, mala by vo vlastnom záujme a v záujme klímy zachovať svoje ambiciózne ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Výbor navrhuje vypracovať analýzy vplyvu (konkurencieschopnosť, zamestnanosť, životné prostredie) a organizovať verejné diskusie s cieľom anticipovať prechodné obdobia medzi rokmi 2020 a 2050 a stabilizovať očakávania hospodárskych subjektov a občanov.

1.9 Z dlhodobého hľadiska by Únia mala prispieť k reforme WTO, ktorá bola koncipovaná ako mnohostranná správa globalizácie v zmysle pôvodného projektu Medzinárodnej obchodnej organizácie, tak ako sa stanovuje v Havanskej charte z roku 1948, a teda výslovne zahrnúť otázky týkajúce sa zamestnanosti a investícií.

1.10 Výbor zdôrazňuje narastajúci význam zapojenia občianskej spoločnosti do uplatňovania a monitorovania obchodných dohôd EÚ, najmä pokiaľ ide o kapitoly týkajúce sa udržateľného rozvoja, tak ako je to aj v najnovšej dohode o voľnom obchode s Južnou Kóreou. EHSV je pripravený aktívne pomáhať pri uplatňovaní ustanovení obsiahnutých v tejto dohode, ako aj v ostatných budúcich obchodných dohodách. Navrhuje prispieť k monitorovaciemu mechanizmu zhromažďovaním pripomienok zástupcov európskej občianskej spoločnosti a všetkých zúčastnených strán pre výročnú správu. Takisto navrhuje, že bude prispievať ako sprostredkovateľ k prácam realizovaným spoločne s občianskou spoločnosťou z partnerskej krajiny s cieľom napomáhať zohľadňovať konkrétne dôsledky týchto dohôd. Podľa EHSV by urýchlené zavedenie monitorovacích mechanizmov prvých dohôd výrazne zvýšilo dôveryhodnosť v rámci vývoja revidovanej obchodnej politiky. Prispelo by to k vytvoreniu ovzdušia dôvery medzi partnerskými krajinami a uľahčila by sa angažovanosť občianskej spoločnosti pri prebiehajúcich obchodných rokovaniach.

2. Predvídanie rozsiahlych premien globalizácie

2.1 Spravodlivý a otvorený medzinárodný obchod je svetovým verejným statkom, ktorý je potrebné zachovať a posilňovať. Pre každú krajinu alebo úniu krajín to znamená prispievať k udržateľnej regulácii tohto statku založenej na recipročných výhodách, ktoré sú priamo úmerné záväzkom každého štátu. Toto tvorí základ záväzku EÚ v súvislosti s liberalizáciou obchodu v multilaterálnom rámci, ktorý dnes riadi WTO. V tomto zmysle EHSV od roku 2006 podporuje obchodnú politiku Únie (3).

2.2 Európska komisia na konci roka 2010 zverejnila nové oznámenie v čase, keď medzinárodný obchod prechádzal hlbokými zmenami, ktoré odlišujú súčasný proces od predchádzajúcej fázy globalizácie. Výzvou pre obchodnú politiku EÚ ako aspektu stratégie EÚ 2020 je zabezpečiť, aby obchod mohol prispievať k výraznému rastu a k zachovaniu sociálneho trhového hospodárstva a zároveň podporovať prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

2.3 Na účely analýzy súčasných premien globalizácie výbor kladie dôraz na päť veľkých tendencií desaťročia, ktoré by mali usmerniť diskusie v rámci fóra obchodnej spoločnosti vo WTO, ako aj v rámci fóra obchodnej spoločnosti generálneho riaditeľstva pre obchod, a ktoré by sa zamerali na to, ako by sa obchodnej politike EÚ mohol dodať strategickejší a dlhodobejší charakter.

—

Rozšírenie oblasti hospodárskej súťaže. Nové technológie, počnúc technológiami ovplyvňujúcimi informatiku alebo dopravu, až po budúce ekologické technológie, menia spôsoby vytváranie bohatstva a rozdelenie pridanej hodnoty a kladú dôraz na hospodársku súťaž medzi krajinami. Tieto technológie zvyšujú mobilitu tovaru, služieb a výrobných faktorov, najmä kapitálu (4), a zvyšujú teda počet hospodárskych a sociálnych odvetví, ktoré sú otvorené pre medzinárodnú hospodársku súťaž.

—

Vedomosti a inovácia sú naďalej hnacou silou rastu, ale v súčasnej dobe prevratne menia koncepciu týkajúcu sa medzinárodného obchodu zdedenú z klasických teórií. Krajiny si už nevymieňajú víno za ľan ako za čias ekonóma Davida Ricarda. Približne jedno desaťročie sa krajiny na úrovni pracovníkov špecializujú na úlohy, v rámci ktorých disponujú väčšími výhodami v porovnaní so svojimi konkurentmi, niekedy aj za cenu sociálneho a daňového dampingu. „Obchod s úlohami“ postupne vytláča obchod s priemyselnými výrobkami, ktorý ale naďalej prevláda. Podiel služieb na obchode (20 %) je stále výraznejší, ba je dokonca ešte vyšší v súvislosti s ich podielom na národnom bohatstve krajín (70 % európskeho HDP).

—

Táto zvýšená konkurencia povolaní a hospodárskych subjektov má za následok, že sa stimuluje inovácia, vzniká viac hospodárskych príležitostí a zvyšuje sa tak celková účinnosť. Prispieva však aj k zvyšovaniu nerovností v krajinách. Vznikajú nerovnosti, pokiaľ ide o príležitosti a odmeny mobilných a nemobilných, kvalifikovaných alebo nekvalifikovaných pracovníkov, medzi majiteľmi kapitálu a tými, ktorých jediným majetkom je pracovná sila, medzi zamestnancami v odvetví obchodovateľného tovaru a služieb a zamestnancami v iných odvetviach.

—

Medzinárodný obchod, ktorý presúva činnosti a zdroje v závislosti od nákladov a cien, pôsobí ako lupa: zveličuje kvality krajiny a zároveň zdôrazňuje jej slabosti. Obchodnú politiku teda nemožno koncipovať nezávisle od ostatných politík Únie, najmä od politík prechodu a prispôsobenia na trhu práce, od politiky znižovania emisií skleníkových plynov, od sociálnej a územnej politiky súdržnosti, od politiky jednotného trhu a od rozvojovej politiky a politiky spolupráce.

—

Vo svete, ktorý začína opäť pociťovať nedostatok, sa problém potravinovej bezpečnosti (5) spája s tradičnejšou úlohou, ktorou je stabilita prístupu na vonkajšie trhy. Stály tlak na energetické a potravinové zdroje a zvýšená konkurencia, pokiaľ ide o prístup k prírodným zdrojom, sa stávajú určujúcimi prvkami obchodných a bezpečnostných politík.

3. Ako revidovať otvorený obchodný systém, aby bol zlučiteľný so spravodlivou premenou

3.1 Vplyv na budúcu reformu WTO

3.1.1 Rozsiahle zmeny spojené s globalizáciou a ich dôsledky pre Európsku úniu nie sú témou vyhradenou pre obchodnú politiku, ale výzvou pre celú Európsku úniu. Únia by preto mala iniciovať vypracovanie prognóz a začať verejnú diskusiu o podmienkach spravodlivej premeny. EHSV preto uznáva prínos skupiny pre reflexiu o budúcnosti EÚ v roku 2030 (6) pôsobiacu v Rade, ktorá vymedzuje a reviduje „strategickú koncepciu“ a priority dlhodobej vonkajšej činnosti Únie.

3.1.2 Európa musí v budúcej reforme WTO koncipovať svoju obchodnú politiku ako páku. EHSV podporuje návrh Európskej komisie zameraný na vytvorenie „skupiny významných osobností z vyspelých a rozvojových krajín, ktoré sformulujú nezávislé odporúčania s cieľom pomôcť vytvoriť európsku predstavu o budúcom programe a o budúcom fungovaní WTO po ukončení rokovaní v Dauhe“. Výbor si želá zúčastniť sa na tejto práci a žiada vypracovať prieskumné stanovisko na túto tému.

3.1.3 Podľa EHSV si Únia musí stanoviť za dlhodobý cieľ prispievať k vyváraniu iného imidžu WTO a vypracovať novú koncepciu multilateralizmu v zmysle svojho pôvodného projektu. Medzinárodná obchodná organizácia, definovaná v Havanskej charte z roku 1948, mala byť multilaterálnou organizáciou, ktorá by sa zaoberala bez výnimky všetkými aspektmi týkajúcimi sa medzinárodného obchodu, teda aj otázkami zamestnanosti a investícií.

3.1.4 V dôsledku neúspechu kola rokovaní v Dauhe a oneskorení, ku ktorým došlo pri rokovaniach o hospodárskom partnerstve, musí Európa prehodnotiť väzby medzi rozvojom a obchodom. EHSV upriamuje pozornosť na bilanciu iniciatívy „Všetko okrem zbraní“ a bilanciu dohôd o hospodárskom partnerstve s cieľom prepracovať našu stratégiu v oblasti obchodu a rozvoja. Obchodná politika sa koncipuje ako celok a výbor víta dodatočné pracovné úsilie vyvíjané v rámci súčasného oznámenia o reforme systému všeobecných preferencií a budúceho oznámenia o obchode a rozvoji.

3.2 Potravinová bezpečnosť ako priorita

3.2.1 Výbor vo viacerých stanoviskách (7) naznačil, ako vytvoriť strategickejšiu víziu obchodnej politiky. Okrem toho, v nadväznosti na konferenciu o potravinovej bezpečnosti, ktorá sa uskutočnila v máji 2011, EHSV predložil svoje odporúčania, ktoré by mali slúžiť ako podklady pre prácu G20. Domnieva sa, že medzinárodný obchod je jedným z rozhodujúcich faktorov, pokiaľ ide o zaručenie potravinovej bezpečnosti a zabezpečenie uplatňovania práva na výživu. Závery z tejto konferencie (8) spresňujú vplyv obchodu na potravinovú bezpečnosť a rozvoj:

3.2.2 Zaručiť, aby pravidlá medzinárodného obchodu uprednostňovali potravinovú bezpečnosť.

3.2.3 Dohliadať na to, aby sa pri reformách, ktoré sa týkajú obchodu, a pri obchodných rokovaniach vhodným spôsobom zohľadňovala potreba prispievať k znižovaniu nedostatočného zásobovania potravinami a nedostatočnej výživy najzraniteľnejších obyvateľov v rozvojových krajinách.

3.2.4 V podstatnej miere znížiť štátnu pomoc, ktorá narúša obchod, a zrušiť vývozné dotácie:

—	lepšie vymedziť, kedy a ako by bolo možné prijať opatrenia obmedzujúce vývoz, a zároveň posilniť konzultačné a oznamovacie postupy. Vyhodnotiť najmä negatívne dôsledky takýchto opatrení na potravinovú bezpečnosť iných krajín,

—	odstrániť prekážky, ktoré bránia vývozu, doprave a dovozu potravinovej humanitárnej pomoci do prijímajúcich krajín a do susedných krajín.

3.2.5 Prispievať k tomu, aby rozvojové krajiny viac profitovali z regulácie obchodu:

—

umožniť rozvojovým krajinám, aby v dostatočnej miere uplatňovali ustanovenia o osobitnom a diferencovanom prístupe, a podporovať ich pri tom, s cieľom zabezpečiť im pomoc pri ochrane ich trhov s potravinami. Je mimoriadne dôležité, aby sa im v multilaterálnom, regionálnom a bilaterálnom rámci uľahčilo prijímať ochranné opatrenia, ktoré im umožnia konať, ak sa vo výraznej miere zvýši dovoz, čo by mohlo ohroziť miestnu výrobu potravín,

—

zaručiť poľnohospodárskym výrobkom z rozvojových krajín lepší prístup na trhy vyspelých krajín. Ostatné vyspelé krajiny by mali nasledovať príklad Európskej únie a prijať podobný systém, ako je iniciatíva „Všetko okrem zbraní“, a takisto by bolo vhodné, aby sa vo výraznej miere znížili colné sadzby uplatňované na spracované výrobky z rozvojových krajín, tak aby sa podporilo zavádzanie miestnej spracovateľskej infraštruktúry,

—

prispieť k tomu, aby boli pre iniciatívu „Aid for Trade“ (pomoc pre obchod) k dispozícii dodatočné zdroje s cieľom posilniť schopnosť rozvojových krajín zúčastňovať sa na medzinárodnom obchode s potravinovými výrobkami a profitovať z neho. Takisto by bolo potrebné posilniť technickú pomoc v snahe pomôcť rozvojovým krajinám, aby sa prispôsobili platným poľnohospodárskym a potravinovým predpisom a normám,

—	podporovať regionálnu integráciu, ako aj obchod a spoluprácu v smere juh – juh prostredníctvom podpory regionálnych hospodárskych zoskupení. Medzinárodné spoločenstvo, ako aj EÚ, ktorá má cenné skúsenosti, by mali podporiť tento proces.

3.2.6 Výbor si želá, aby Komisia zohľadnila tieto návrhy pri vypracovaní oznámenia o obchode a rozvoji.

3.2.7 V záujme toho, aby sa zdôraznili tieto odporúčania a venovala sa zvýšená pozornosť rozvojovej spolupráci, celosvetovej solidarite a diskusii o cieľoch tisícročia v oblasti rozvoja, výbor navrhuje, aby bol rok 2015 vyhlásený za rok rozvoja a spolupráce (predbežný názov). Keďže EÚ a členské štáty sa tiež rozhodli dosiahnuť uvedené ciele do roku 2015, výbor navrhuje využiť tento európsky rok na zvýšenie informovanosti na úrovni každého občana, občianskej spoločnosti a na národnej a európskej úrovni a posilnenie pocitu spoločnej zodpovednosti za uskutočňovanie stanovených cieľov a nových cieľov, ktoré budú stanovené po roku 2015.

4. Vytvoriť účinné nástroje pre spravodlivejšiu hospodársku súťaž

4.1 Pokiaľ ide o hospodársku súťaž, svetová správa vykazuje závažné nedostatky. WTO sa naďalej venuje hospodárskej súťaži len čiastočne a neuspokojivo. Do jej rozsahu pôsobnosti nepatria najmä problémy súkromného monopolu, problémy týkajúce sa zneužívania dominantného postavenia a necolných prekážok, ktoré sú dôsledkom súkromných iniciatív (normy a štandardy). Obchodné právo v oblasti dampingu, dotácií a štátnej pomoci naďalej podlieha výkladu judikatúry orgánu na riešenie sporov.

4.2 Vzhľadom na to, že nie je možné, aby Únia sama vyriešila nedostatky v oblasti svetovej správy, je potrebné, aby sa snažila objasňovať platné právo a presadzovať svoje hodnoty a normy v nástrojoch, ktoré chránia a zabezpečujú spravodlivú hospodársku súťaž:

—	prostredníctvom spolupráce so sekretariátom WTO sa usilovať o konsolidáciu hodnotenia podmienok hospodárskej súťaže v oblasti vývozu v rámci mechanizmu skúmania obchodnej politiky,

—	podporovaním vypracovania výročnej správy o prekážkach v oblasti obchodu a investícií,

—

podporovaním rôznych iniciatív zameraných na zapracovanie tzv. Singapurských otázok (investície, verejné zákazky, hospodárska súťaž) do nového multilaterálneho programu a na ďalšie uľahčovanie obchodu. Musí sa opakovane potvrdiť, že je potrebné dosiahnuť multilaterálnu dohodu o verejných zákazkách, a to prípadne aj pomocou politiky „cukru“ (napr. prenosy technológií) a „biča“ (obmedzený prístup k verejným zákazkám Spoločenstva),

—

obmedzením narúšania hospodárskej súťaže medzi európskymi členskými krajinami pri dobývaní vonkajších trhov ich príslušnými národnými podnikmi, vďaka harmonizácii politík a opatrení zameraných na podporu, poistenie a vývozné úvery a prostredníctvom postupnej integrácie obchodných komôr a ich zastúpení v tretích krajinách. Posilňovanie a rozvíjanie európskych podnikateľských stredísk na podporu malých a stredných podnikov v tretích krajinách (European Bussines Centre) (9) a zabezpečenie úplnej funkčnosti tímov pre prístup na trh (Market access teams) (10) by v tejto súvislosti umožnilo, aby EÚ získala účinné nástroje,

—	dohliadaním na rešpektovanie duševného vlastníctva v rámci dohody o duševnom vlastníctve WTO (TRIPS), dohody o boji proti falšovaniu (ACTA) a bilaterálnych dohôd,

—	v prípade potreby uplatňovaním mechanizmov orgánu na riešenie sporov WTO s cieľom prispieť k posilneniu judikatúry, ktorá bude v súlade s predstavou a hodnotami Únie.

5. Zefektívnenie podpory obchodu zameranej na inkluzívnu stratégiu a podpora sociálneho rozmeru v obchode

5.1 Sociálny rozmer globalizácie je naďalej nevyhnutnou otázkou, ktorú bude treba vyriešiť prostredníctvom rokovaní na multilaterálnej úrovni a najmä vo WTO. V bezprostrednej budúcnosti bude potrebné, aby Medzinárodná organizácia práce získala štatút pozorovateľa vo WTO, čo musí EÚ podporovať tak, že bude naďalej presviedčať krajiny, ktoré sa tomu bránia. Medzinárodná organizácia práce by sa okrem toho mohla postupne zapájať do práce mechanizmu skúmania obchodnej politiky členov WTO, čím by prispievala k sociálnym politikám príslušných krajín.

5.2 EHSV konštatuje, že Európa prináša konštruktívne skúsenosti so zohľadňovaním sociálneho rozmeru v oblasti obchodu, ktoré môžu slúžiť ako konkrétny príklad na medzinárodnej úrovni bez toho, aby to znamenalo vystavovať sa kritike zo skrytého protekcionizmu. Stálym cieľom výboru je totiž, aby sa venovala väčšia pozornosť zavedeniu aspektu udržateľného rozvoja zahŕňajúceho sociálny rozmer do všetkých medzinárodných dohôd, zohľadneniu základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce v sociálnych otázkach, skúsenosti s podmienenosťou v mechanizme všeobecného systému preferencií a existencii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii.

5.3 Tento najnovší vývoj dopĺňa používanie štúdií vplyvu, ktoré by na základe revidovanej metodiky umožnili lepšie predvídať dôsledky pre zamestnanosť a lepšie pripraviť sprievodné opatrenia (11). EHSV venuje osobitnú pozornosť vytváraniu monitorovacích výborov stanovených v obchodných dohodách podpísaných EÚ, ktoré zabezpečia dohľad nad sociálnym a environmentálnym rozmerom týchto dohôd.

5.4 Únia a členské štáty by mali naďalej plniť svoj finančný záväzok týkajúci sa podpory a zavedenia ôsmych základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, pričom je samozrejme úplne jasné, že poslaním tohto nástroja nie je okamžite odstrániť problémy v oblasti konkurencieschopnosti a zamestnanosti v Európe. Okrem toho, pozorné sledovanie iniciatívy Medzinárodnej organizácie práce na vytvorenie minimálnej úrovne sociálnej ochrany a podpora programov v prospech dôstojnej práce, ponúka nové možnosti prepojenia obchodu so zamestnanosťou. EHSV očakáva, že G20 sa bude spolu s Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou zaoberať spôsobmi možného financovania úrovne univerzálnej sociálnej ochrany.

5.5 Únia musí v štúdiách vplyvu zhodnotiť odvetvové sociálne dialógy s cieľom vymedziť opatrenia na prispôsobenie sa účinkom rozhodnutí v oblasti obchodu. Takisto musí explicitne premietnuť dôsledky horizontálnej sociálnej doložky (12) Lisabonskej zmluvy do svojej obchodnej politiky. Počas rokovaní o budúcom finančnom výhľade je potrebné zachovať Európsky sociálny fond a nasmerovať ho k otázkam rekonverzie priemyslu, ktoré sa spájajú s transformáciou a reštrukturalizáciou. Musia sa spružniť podmienky prístupu k Európskemu fondu na prispôsobenie sa globalizácii, aby sa umožnila spôsobilosť väčšieho počtu pracovníkov, ktorí sú obeťami vývoja v oblasti priemyslu, ale aj v odvetví poľnohospodárstva. Tento fond by takisto mohol podporovať sociálne experimentovanie.

5.6 EHSV odporúča, aby sa do kapitoly o udržateľnom rozvoji v dohodách zapracovala otázka ľudských práv a aby sa sformulovali sprievodné opatrenia dohody v súčinnosti s európskym nástrojom pre demokraciu a ľudské práva (IEDDH). Prísnejšie uplatňovanie usmernení Spojených národov prispeje k realizácii cieľov EÚ týkajúcich sa špecifických otázok v oblasti ľudských práv. V súlade s oznámením o sociálnej zodpovednosti podnikov (október 2011) (13) tieto usmernenia predstavujú základnú výzvu obchodu a rozvoja.

6. Konkretizácia environmentálnych záväzkov v obchodnej politike

6.1 Rokovania z Dauhy o environmentálnom tovare a environmentálnych službách môžu prispieť k cieľom Únie, ktoré sa týkajú zlepšenia prístupu k tovaru a technológiám rešpektujúcim životné prostredie. V prípade širokej škály produktov, a to je prípad najmä obnoviteľných zdrojov energie, sú však colné prekážky slabé alebo mierne, pričom ich šíreniu naďalej bránia necolné prekážky. Nový návrh Komisie, ktorý EHSV podporuje, spočíva v tom, aby sa zabezpečila včasná a samostatná dohoda v oblasti obchodu s environmentálnym tovarom a environmentálnymi službami vo WTO, ktorá bude obsahovať colné aj necolné aspekty ochrany.

6.2 Aby Európa mohla rozvíjať ekologické hospodárstvo v kontexte svetovej konkurencie a zachovať si svoje vedúce postavenie v tejto oblasti, mala by vo vlastnom záujme a v záujme klímy zachovať svoj ambiciózny cieľ znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 % a stanoviť si napríklad predbežný cieľ znížiť emisie o 40 % v rokoch 2020 až 2030. Výbor navrhuje vypracovať analýzy vplyvu (konkurencieschopnosť, zamestnanosť, životné prostredie) a organizovať verejné diskusie s cieľom naplánovať prechodné obdobia medzi rokmi 2020 a 2050 a stabilizovať očakávania hospodárskych subjektov a občanov.

6.3 Uvedený predbežný cieľ musia sprevádzať regulačné a daňové opatrenia, ktoré podporia ďalšie investície do výskumu a vývoja čistých technológií. Podľa analýzy Komisie (14) sa uplatňovanie opatrení týkajúcich sa kompenzačných opatrení medzi štátmi, pokiaľ ide o uhlík, musí prísne obmedziť na niekoľko preukázaných prípadov straty konkurencieschopnosti a úniku uhlíka, pričom sa musia dodržiavať pravidlá WTO.

6.4 Vzhľadom na pomalú a neistú prípravu projektov týkajúcich sa vytvorenia trhu na obchodovanie s emisiami vo svete budú členské štáty EÚ ešte počas niekoľkých rokov jednými z mála krajín, ktoré stanovujú cenu CO2. Keďže v niektorých európskych odvetviach, ktoré podliehajú systému obchodovania s emisiami (ETS), existuje riziko „úniku“ CO2, výbor odporúča, aby sa súčasné bezplatné prideľovanie emisných kvót, ktoré zaviedla Komisia, doplnilo o výrazné zvýšenie objemu dlhodobých investícií určených na elimináciu emisií uhlíka v hospodárstve, a aby sa vytvoril predvídateľný a stabilný rámec podporujúci inovácie, výskum a vývoj v oblasti čistých technológií, ktoré zatiaľ nie sú vhodné pre trh.

6.5 V oblasti dopravy EHSV podporuje prijatie celosvetových cieľov stanovených Rámcovým dohovorom OSN o zmene klímy, ktoré sa týkajú zníženia emisií v leteckej doprave o 10 % a v námornej doprave o 20 %. Rozhodnutie znížiť spoločným úsilím emisie je zamerané aj na odvetvie dopravy, pretože letecký priemysel bude postupne od roku 2012 začlenený do systému na obchodovanie s emisiami. K tomuto úsiliu by prispela aj európska iniciatíva, ktorej zámerom by bolo stanovenie ambicióznych cieľov v oblasti energetickej účinnosti v doprave na otvorenom mori.

6.6 Pokiaľ ide o hodnotenia vplyvu udržateľného rozvoja (SIA), EHSV opakovane poukazuje na svoje odporúčania uvedené v predchádzajúcom stanovisku (15), ktoré sa týkajú revízie súčasného mechanizmu. Je potrebné najmä zlepšiť informovanosť o vplyve obchodných politík na životné prostredie prostredníctvom užšieho zapojenia sekretariátov multilaterálnych dohôd o životnom prostredí.

6.7 Iniciatíva týkajúca sa noriem a „ekologického“ označovania alebo „udržateľného rozvoja“ musí síce v EÚ naďalej zostať na súkromnej a decentralizovanej úrovni, je však nevyhnutné vypracovať spoločný rámec pre meranie a hodnotenie, ktorý by spadal do právomoci Komisie alebo príslušnej agentúry.

V Bruseli 7. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) Oznámenie Komisie na tému „Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, bod 3.3 „Využívanie našich nástrojov vonkajšej politiky v stratégii“, KOM(2010) 2020 z 3.3.2010.

(2) Obchod, rast a svetové záležitosti, KOM(2010) 612.

(3) Stanovisko CESE: Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 82; Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 150; Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 1.

(4) Ú.v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 150.

(5) Ú.v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 15. Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 20.

(6) Projekt Európa 2030 – výzvy a príležitosti. Správa bola predložená Hermanovi Van Rompuyovi 9. mája 2010. Pozri http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/sk_web.pdf.

(7) Ú.v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 150. Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s 55. Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 25. Ú. v. EÚ C 21, 21.1.2011, s. 15. Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 1. Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 41. Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 82.

(8) http://www.eesc.europa.eu/resources/docs/food-for-everyone-conclusions-en.pdf.

(9) V Číne, Thajsku, Indii a vo Vietname.

(10) Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 25.

(11) Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 19.

(12) Stanovisko CESE na tému „Posilnenie súdržnosti EÚ a koordinácie sociálnej politiky EÚ“, (zatiaľ nezverejnené v Ú. v.).

(13) KOM(2011) 681 v konečnom znení, oznámenie Európskej komisie na tému obnovenej stratégie EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014.

(14) Trade as a driver of prosperity (Obchod ako nositeľ prosperity) (dostupné len v angličtine) SEK(2010)269. http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2010/november/tradoc_146940.pdf

(15) Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 19.

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/79

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006“

[KOM(2011) 451 v konečnom znení – 2011/0196 (COD)]

2012/C 43/18

Spravodajca: Jan SIMONS

Rada Európskej únie (1. septembra 2011) a Európsky parlament (29. septembra 2011) sa rozhodli podľa článkov 91 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006“

KOM(2011) 451 v konečnom znení – 2011/0196 (COD).

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 23. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza zo 7. decembra 2011.) prijal 136 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Výbor vo všeobecnosti víta návrh nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a nariadenie (ES) č. 561/2006, ktorým sa stanovujú pravidlá o časoch vedenia motorového vozidla a dobách odpočinku vodičov motorových vozidiel, pretože sa tým zlepšuje bezpečnosť cestnej premávky, pracovné podmienky vodičov a vytvára sa spravodlivá hospodárska súťaž dopravcov v cestnej doprave.

1.2 Výbor kladne hodnotí snahu Komisie spojiť funkcie karty vodiča s vodičským preukazom, čím sa má zvýšiť bezpečnosť a zmenšiť administratívne zaťaženie v miere zodpovedajúcej praktickým možnostiam. To isté platí o možnosti uvedenej v článku 6 integrovať digitálny tachograf do inteligentných dopravných systémov (ITS), čo by aplikáciám ITS umožnilo ľahší prístup k zaznamenaným alebo vytvoreným údajom.

1.3 Rovnako môže výbor súhlasiť s možnosťou, ktorá sa vytvorí týmito navrhovanými zmenami a doplneniami, aby tachograf mohol na účely kontroly komunikovať na diaľku, takže vodiči, ktorí dodržiavajú pravidlá, sa vyhnú cieleným kontrolám.

1.4 Výbor vzal s uspokojením na vedomie navrhované články 7 až 16 o typovom schválení. Považuje ich za vynikajúci príklad toho, ako je možné jednoznačne a úplne opísať úlohy, ktoré musia členské štáty plniť na základe európskych právnych predpisov.

1.5 V článku 19 ods. 4 Komisia navrhuje obmedziť vlastným dielňam podnikov prístup na trh v celej Európe na digitálne tachografy vozidiel iných dopravných podnikov, aby sa zabránilo konfliktu záujmov, hoci existenciu takýchto konfliktov nijako nepreukazuje. Najmä vzhľadom na zvyšovanie nákladov, ktoré takéto obmedzenie trhu môže priniesť, by v zmysle prvej vety odseku 4 mal každý členský štát mať možnosť rozhodnúť v prípade potreby o tomto obmedzení, pričom by nezávislý uznaný orgán vydal na tieto opravy a toto ciachovanie záruku zhody.

1.6 Pokiaľ ide o zodpovednosť za porušenie nariadenia, Komisia navrhuje brať na zodpovednosť dopravný podnik s možnosťou zvážiť dôkazy o tom, že dopravný podnik nemožno rozumne brať na zodpovednosť za porušenie, ku ktorému došlo. Podľa názoru výboru je toto ustanovenie primerané.

1.7 Pri zmenách a doplneniach nariadenia a jeho príloh v budúcnosti by sa podľa názoru EHSV mal prizvať výbor spomínaný v článku 40 a sociálni partneri.

1.8 Podľa výboru možno budúca komunikácia cez európsky satelit umožní iné kontrolné mechanizmy, ktoré budú z dlhodobého hľadiska lacnejšie, spoľahlivejšie, budú zaberať menej priestoru v kabíne vozidla, a takisto budú uľahčovať kontrolu. Výbor žiada Komisiu, aby preskúmala, či by sa napríklad pomocou špecializovaného programového vybavenia palubného počítača, ktorý už mnohé nákladné automobily majú, nedali dosiahnuť kvalitatívne rovnaké alebo dokonca lepšie výsledky ako s digitálnym tachografom.

2. Úvod

2.1 Komisia 19. júla 2011 predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 [KOM(2011) 451 v konečnom znení]. Európsky parlament a Rada v súlade s článkom 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadali Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie stanoviska k návrhu.

2.2 Výbor ochotne prijíma túto žiadosť, keďže spolu s Komisiou zastáva názor, že zlepšenie tachografového systému a jeho kontroly je dôležité z viacerých dôvodov:

2.3 systém zlepšuje bezpečnosť cestnej premávky, lebo umožňuje lepšie sledovanie časov vedenia motorového vozidla a dôb odpočinku vodičov v cestnej doprave;

2.4 systém prispieva k lepším pracovným podmienkam vodičov;

2.5 systém by prispel k vytvoreniu spravodlivej hospodárskej súťaže dopravcov v cestnej doprave;

2.6 nákladové zefektívnenie tachografov je v súlade so stratégiou Komisie ďalej integrovať dopravný trh a urobiť cestnú dopravu bezpečnejšou, efektívnejšou a konkurencieschopnejšou, ako sa uvádza v bielej knihe o doprave z 28. marca 2011;

2.7 v praxi používa približne 6 miliónov vodičov ešte stále dva druhy tachografov: vo vozidlách, ktoré boli uvedené na trh pred 1. májom 2006 sa ešte od roku 1985 používajú analógové tachografy, kým vozidlá, ktoré boli uvedené na trh od 1. mája 2006 musia byť vybavené digitálnym tachografom.

3. Všeobecné pripomienky

3.1 Výbor vo všeobecnosti víta návrh nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a nariadenie (ES) č. 561/2006, ktorým sa stanovujú pravidlá o časoch vedenia motorového vozidla a dobách odpočinku vodičov motorových vozidiel. Výbor sa stotožňuje predovšetkým s cieľmi, pretože konkrétne navrhované zmeny a doplnenia majú zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky a pracovné podmienky vodičov a vytvoriť spravodlivú hospodársku súťaž dopravcov v cestnej doprave.

3.2 Komisia v článku 27 predloženého návrhu nariadenia navrhuje spojiť funkcie karty vodiča s vodičským preukazom, čím sa má zvýšiť bezpečnosť systému a značne zmenšiť administratívne zaťaženie. Vodiči by potom mali byť menej naklonení používaniu svojho vodičského preukazu na nekalé praktiky. Zámerom je čiastočne zmeniť a doplniť smernicu o vodičských preukazoch (smernica 2006/126/ES) súčasne s predkladaným návrhom nariadenia. Výbor sa s tým súhlasí v takom rozsahu, v akom je táto možnosť uskutočniteľná v praxi.

3.3 Výbor vzal s uspokojením na vedomie navrhované články 7 až 16 o typovom schválení. Považuje ich za vynikajúci príklad toho, ako je možné jednoznačne a úplne opísať úlohy, ktoré musia členské štáty plniť na základe európskych právnych predpisov.

4. Konkrétne pripomienky

4.1 Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti (článok 3), nielenže sa poukazuje na rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 561/2006 s jeho ustanoveniami sociálnej povahy, ale členské štáty dostávajú v odseku 4 aj možnosť nechať vybaviť záznamovým zariadením všetky vozidlá, teda aj vozidlá pod 3,5 tony. Výbor s tým súhlasí.

4.2 Podľa predloženého nariadenia sa má umožniť diaľková komunikácia z tachografu na kontrolné účely, čím kontrolné orgány dostanú určité údaje o dodržiavaní pravidiel pred zastavením vozidla na cestnú kontrolu. Využitím tejto možnosti sa vodiči, ktorí dodržiavajú pravidlá, na cestách vyhnú cieleným kontrolám. Výbor súhlasí s týmto prístupom uvedeným v článku 5.

4.2.1 EHSV upozorňuje na hlavnú problematiku ochrany údajov, ktorú zdôraznil Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov 6. októbra 2011 (EDPS/11/9), že treba v tomto odvetví zabrániť vývoju riešení narúšajúcich súkromie, keď chýbajú jednoznačné podmienky upravujúce využívanie a ukladanie údajov o vodičovi, kým nedôjde k aktualizácii technických špecifikácií.

4.3 Po 48 mesiacoch po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia má byť možné automatické zaznamenávanie presnej polohy vozidiel prostredníctvom globálneho navigačného satelitného systému (GNSS). Podľa Komisie tak kontrolné orgány dostanú viac informácii, ktoré umožňujú kontrolu dodržiavania predpisov sociálnej povahy. Táto možnosť je obsiahnutá v článku 4. EHSV si vie predstaviť, že v spolupráci s Komisiou pritom bude zohrávať úlohu výbor ustanovený v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 a spomínaný v článku 40.

4.4 EHSV kladne vníma možnosť dospieť k prepojeniu digitálneho tachografu s inteligentnými dopravnými systémami, ktorá je ustanovená v článku 6, čím budú mať ostatné aplikácie inteligentných dopravných systémov jednoduchší prístup k údajom, ktoré zaznamenáva a vytvára digitálny tachograf.

4.5 Ustanoveniami článku 19 ods. 4. by Komisia chcela zvýšiť spoľahlivosť dielní sprísnením právneho rámca na ich schvaľovanie. Jedným z návrhov je, aby väčšie dopravné podniky, ktoré majú vlastné dielne na opravu a ciachovanie digitálnych tachografov, nemohli tieto činnosti vykonávať na vlastných vozidlách. Má sa tak zabrániť možnému konfliktu záujmov. Najmä vzhľadom na zvyšovanie nákladov, ktoré takéto obmedzenie trhu môže priniesť, by v zmysle prvej vety odseku 4 mal každý členský štát mať možnosť rozhodnúť v prípade potreby o tomto druhu obmedzenia, pričom by nezávislý uznaný orgán vydal na tieto opravy a toto ciachovanie záruku zhody.

4.6 Podľa článku 29 bude za porušenie nariadenia spôsobené vodičom podniku zodpovedať dopravný podnik, pričom bude možnosť preukázať, že dopravný podnik nemožno rozumne brať na zodpovednosť za porušenie, ku ktorému došlo. Výbor môže s takouto úpravou zodpovednosti súhlasiť.

4.7 Výbor sa súhlasí so znením článkov 30 až 36, ako ich navrhuje Komisia. Tieto články obsahujú ustanovenia o používaní kariet vodiča, záznamových listov a ostatných dokladov, ktoré musí mať vodič pri sebe, a odbornej príprave úradníkov poverených kontrolou. Výbor kladne hodnotí hlavne tento posledný aspekt. Práve tým sa budú môcť právne predpisy EÚ harmonizovanejšie a účinnejšie uplatňovať.

4.8 V článku 37 navrhuje Komisia sankcie. V jeho odseku 3 Komisia uvádza, že sankcie stanovené členskými štátmi za závažné porušenia vymedzené v smernici 2009/5/ES musia byť najvyššími kategóriami sankcií uplatniteľnými v členskom štáte za porušenie právnych predpisov v oblasti cestnej dopravy. Výbor v tom súhlasí s Komisiou.

4.9 V článkoch 38 až 40 Komisia navrhuje, aby mala právomoc prispôsobovať prílohy I, IB a II technickému pokroku. EHSV sa vyslovuje za to, aby návrhy úprav robil výbor uvedený v článku 40 a aby na rokovania výboru boli pozývaní sociálni partneri.

4.10 Výbor sa vyjadruje kladne k návrhu Komisie zriadiť fórum pre tachografy, ako sa uvádza v článku 41, pričom účastníkmi by boli odborníci z členských štátov aj z krajín Európskej dohody o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (dohoda AETR). Zosúladili by sa tým pravidlá technického vyhotovenia v krajinách EÚ a v krajinách AETR.

4.11 Predkladaným návrhom sa Komisia pridŕža svojho cieľa, ktorým je navrhovanie technických zlepšení týkajúcich sa digitálneho tachografu. Výbor si kladie otázku, či budúca komunikácia cez európsky satelit neumožní iné kontrolné mechanizmy, ktoré budú z dlhodobého hľadiska lacnejšie, spoľahlivejšie, budú zaberať menej priestoru v kabíne vozidla, a takisto budú uľahčovať kontrolu. Výbor navrhuje Komisii, aby preskúmala, či by sa napríklad pomocou špecializovaného programového vybavenia palubného počítača, ktorý už mnohé nákladné automobily majú, nedali dosiahnuť kvalitatívne rovnaké alebo dokonca lepšie výsledky ako s digitálnym tachografom. Výbor si pritom predstavuje, že rozličné úlohy, ktoré vyplývajú z právnych predpisov a požiadaviek podnikového riadenia bude plniť jediné zariadenie umiestnené v kabíne nákladného automobilu.

4.12 Zdá sa, že nariadením (ES) č. 561/2006, ktoré priamo platí vo všetkých členských štátoch, a potom ani šiestimi, navyše nezáväznými usmerneniami o rozličných bodoch interpretácie, vypracovanými kontrolnými orgánmi a pre kontrolné orgány, sa zatiaľ nezjednotili všetky rozličné interpretácie vykonávania nariadenia týmito kontrolnými orgánmi. Výbor odporúča odstrániť rozdiely najlepšie ešte pred účinnosťou nového zmeneného a doplneného nariadenia, ktorej začiatok sa neočakáva skôr, než o dva roky, aby sa vykonávanie kontrol naozaj zjednotilo.

4.13 Výbor má ešte tri pripomienky. Netýkajú sa síce návrhov terajších dvoch nariadení a neskôr ešte návrhu tretieho nariadenia, pri ktorých sa chystajú zmeny, možno ich však podľa jeho názoru bez obáv zahrnúť do tohto stanoviska.

4.13.1 Zabudovanie snímačov hmotnosti by mohlo signalizovať preťaženie, čo by bolo výhodné tak pre dopravcu, ako aj pre kontrolné orgány.

4.13.2 Výbor navrhuje, aby digitálne záznamové zariadenie slúžilo aj na registrovanie miesta počiatku a konca jazdy prostredníctvom satelitu GNSS. Zlepšilo by to kontrolu kabotáže členskými štátmi. Pritom však treba pripomenúť, že neobmedzená kabotáž bude povolená od roku 2014, ak nie dokonca skôr, ako sa to uvádza v bielej knihe z roku 2011, s čím výbor takisto súhlasí.

4.13.3 Výbor sa vždy zasadzoval za zosúladenie a jednotné uplatňovanie pravidiel pre cezhraničnú dopravu. Tieto prvky zohrávajú významnú úlohu, veď spravodlivá hospodárska súťaž dopravcov v cestnej doprave je možná iba vtedy, keď budú pravidlá a kontrola ich dodržiavania v EÚ všade rovnaké. Odhliadnuc od niektorých kritických pripomienok uvedených v tomto stanovisku sú návrhy obsiahnuté v nariadení príkladom, ako možno dosiahnuť jednotnosť. Výbor žiada, aby sa tomu venovala rovnaká pozornosť pri príprave budúcich právnych predpisov, či už nových alebo zmenených.

V Bruseli 7. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/82

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií“

[KOM(2011) 241 v konečnom znení]

2012/C 43/19

Spravodajca: Jonathan PEEL

Európska komisia sa 14. júna 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií“

KOM(2011) 241 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 22. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza z 8. decembra 2011) prijal 120 hlasmi za, pričom 7 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Výbor víta pevný záväzok Komisie vyjadrený v revízii súčasného systému všeobecných colných preferencií (GSP) klásť ešte väčší dôraz na podporu krajín v najväčšej núdzi, a to prostredníctvom podpory nárastu ich príjmov pochádzajúcich z vývozu s cieľom účinnejšie dosiahnuť skutočné zníženie chudoby. Znepokojuje nás, že znevýhodnenie v hospodárskej súťaži sa pre mnohé chudobné krajiny v posledných rokoch zhoršilo v dôsledku rozvoja značného počtu vyspelých rozvojových krajín; v plnej miere podporujeme zámer sústrediť využívanie preferencií EÚ tam, kde je to najviac potrebné, pretože clá budú celkovo aj naďalej klesať.

1.1.1 Výbor preto podporuje zámer Komisie znížiť počet krajín oprávnených na využívanie systému GSP, avšak bez výrazného zvýšenia počtu colných položiek alebo príslušných výrobkov, aby tí, ktorí to najviac potrebujú, mohli byť hlavnými príjemcami. V dôsledku toho sme dospeli k záveru, že dokonca aj v rámci systému GSP+ nebudú „citlivé“ výrobky, najmä poľnohospodárske výrobky a textil, celkovo dostupné bez cla, takže najmenej rozvinuté krajiny si môžu tieto osobitné výhody udržať v rámci mechanizmu „Všetko okrem zbraní“.

1.1.2 Výbor poznamenáva, že systém GSP, najmä GSP+, ako nástroj rozvoja založený na stimuloch (a nie na sankciách), musí zostať dostatočne atraktívny pre všetky oprávnené krajiny.

1.2 Výbor taktiež veľmi víta, že táto možnosť bola prijatá s cieľom podporiť lepšie dodržiavanie základných ľudských a pracovných práv spolu so základnými zásadami trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných, čím sa zároveň zlepší právna istota a stabilita.

1.3 Výbor podporuje Komisiu v jej zámere nerozšíriť celkový počet vymedzených dohovorov ako základ pre systém GSP+, najmä preto, že tie, ktoré boli vybrané, poskytujú krajinám „reálnu príležitosť zamerať sa na podstatné veci“ (1), aj keď vítame predovšetkým prvé začlenenie Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (1992). Je potrebné nájsť rovnováhu medzi nadobudnutím ľudských práv, zlepšeniami v sociálnej, environmentálnej a politickej oblasti, ako aj technickými a finančnými kapacitami chudobnejších krajín tak, aby spĺňali ďalšie požiadavky, a to aj prostredníctvom odbornej pomoci: rozhodnutie musí nakoniec prijať prijímajúca krajina v súlade so svojimi vlastnými individuálnymi kultúrnymi a politickými podmienkami.

1.4 Výbor preto zdôrazňuje, že tieto návrhy musia sprevádzať cielenejšie opatrenia na budovanie kapacít zamerané na poskytovanie väčšej podpory na pomoc krajinám pri plnení dohovorov, ako aj potrebných etických noriem. Žiadame o včasné zahrnutie špecifického programu ES súčasne s vykonávaním tohto nariadenia, ktoré obsahuje podrobné informácie o podpore dostupnej na takéto budovanie kapacít pre príjemcov GSP, ktorí to vyžadujú.

1.4.1 Okrem toho odporúčame, aby bolo takéto budovanie kapacít založené aj na dialógu, ktorý bude vychádzať zo skúseností občianskej spoločnosti v záujme určenia skutočných potrieb a zamerania sa na tieto potreby. Dokonca aj na základe správy CARIS (2), ktorá obsahuje oficiálne hodnotenie systému GSP v mene Komisie s prístupom k dôkladnej analýze a špecializovaným analytikom, je ťažké dospieť k záveru pri hodnotení obchodného pokroku v rámci GSP, pričom sa očakáva, že rozvojové krajiny s nedostatkom zdrojov prijmú politické rozhodnutia, pričom majú len veľmi slabé kapacity na vypracovanie presných prognóz.

1.5 Výbor na druhej strane víta vyhlásený zámer Komisie zapojiť občiansku spoločnosť, a najmä samotný výbor, z dôvodu jeho schopnosti vnímania širšie súvislosti z pohľadu organizovanej občianskej spoločnosti, a to uvedením informácií, ktoré podľa článku 14 považuje za vhodné so zreteľom na súlad s kľúčovými dohovormi uvedenými v prílohe VIII. V tejto súvislosti výbor víta skutočnosť, že Komisia včas predloží samostatné nariadenie, aby zaviedla postupy, ktoré je potrebné prijať v súvislosti so žiadosťami o zaradenie do systému GSP+, a najmä zrušením a obnovením systémov GSP, GSP+ a iniciatívy „Všetko okrem zbraní“, v súlade s článkom 10 ods. 8, článkom 15 ods. 2 a článkom 19 ods. 12 predloženého nariadenia spolu s ochrannými opatreniami podľa článku 22 ods. 4.

1.5.1 Bez toho, aby boli dotknuté práva alebo schopnosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany prispieť k problematike súladu, výbor jednako odporúča Komisii, Rade a Parlamentu, aby vytvorili mechanizmus „monitorovania“ alebo konzultácií, pričom občianska spoločnosť môže prispieť v súvislosti s údajným porušovaním ktoréhokoľvek určeného dohovoru zo strany príjemcov GSP, a aby výbor vďaka svojim nadobudnutým skúsenostiam v tejto súvislosti sám konal ako sprostredkovateľ alebo koordinátor, konkrétne ako kontaktné miesto na registráciu sťažností.

1.5.2 Výbor odporúča, aby bol tento mechanizmus založený na príslušných očakávaných precedensoch, ktoré majú byť stanovené na monitorovanie vykonávania dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou zo strany občianskej spoločnosti, ako aj ostatných nedávno uzavretých dohôd o voľnom obchode, najmä ustanovení na zabezpečenie konkrétneho prínosu EÚ a/alebo zriadenie poradných skupín na úrovni EÚ pred postúpením týchto otázok oficiálnym spoločným orgánom ustanoveným v rámci týchto dohôd.

1.6 Vyzývame preto Komisiu, aby spolu s výborom včas zriadila spoločnú pracovnú skupinu, ktorej úlohou bude predložiť spoľahlivé odporúčania.

2. Kontext / nový návrh

2.1 Navrhované nariadenie nahradí súčasný systém všeobecných colných preferencií (GSP), ktorého platnosť sa končí koncom roka 2011, ale ktorý bol o dva roky predĺžený v záujme hladkého priebehu zmien. Týmto nariadením sa systém GSP zosúladí s Lisabonskou zmluvou, a to uskutočnením nevyhnutných zmien vrátane intenzívnejšieho zapojenia EP. Využila sa príležitosť navrhnúť radikálne zmeny, najmä väčšmi zamerať a sústrediť GSP na krajiny v najväčšej núdzi, ale aj podporiť jednoduchosť, predvídateľnosť a stabilitu, ktoré sú dôležité, ak majú byť dovozcovia nabádaní, aby tento systém využívali. Na tento účel bude potrebné systém GSP po ukončení ďalších piatich rokov len zrevidovať, a nie nahradiť.

2.2 V rámci spoločnej obchodnej politiky (SOP) udeľovala EÚ rozvojovým krajinám od roku 1971 obchodné preferencie prostredníctvom systému GSP v súlade s pravidlami WTO, keď sa rozvíjali na základe odporúčaní Konferencie Organizácie Spojených národov o obchode a rozvoji (UNCTAD). GSP je jedným z kľúčových nástrojov EÚ, ktorý sa používa na pomoc rozvojovým krajinám pri znižovaní chudoby tým, že prináša zisk prostredníctvom zintenzívnenia obchodu, pričom zároveň takéto krajiny podporuje, aby vynaložili viac úsilia na zabezpečenie základných ľudských a pracovných práv, zníženie chudoby a podporu trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných.

2.3 Ako je uvedené v prílohách V a IX návrhu nariadenia, systém GSP funguje vymedzením číselných znakov (KN) tam, kde sa dovozné clá EÚ na obchodovanie s tovarom musia znížiť alebo zrušiť. Preto nie je primárnym nástrojom na boj proti zmene klímy alebo na potravinovú bezpečnosť či zabezpečenie surovín. Číselné znaky KN majú maximálne osem čísel (ktoré sa laikom môžu zdať nepochopiteľné), ktoré rozlišujú napríklad medzi praženou kávou s obsahom kofeínu (0901 21 00) a bez kofeínu (0901 22 00). Systém GSP využívajú dovozcovia, ktorí chcú využiť ponúkané znížené alebo nulové clá: preto musí byť systém transparentný, stabilný a dostatočne predvídateľný. Výbor si uvedomuje, že nie všetci dovozcovia, ktorí by tak mohli urobiť, automaticky získavajú svoj tovar z krajín, ktoré sú príjemcami GSP: využíva sa približne len 69 % potenciálneho zníženia ciel dostupného pre najmenej rozvinuté krajiny prostredníctvom mechanizmu „Všetko okrem zbraní“, pričom toto číslo stúplo pri GSP+ na 85 %.

2.4 Keďže clá na celom svete klesajú, klesá aj celková pôsobnosť systému GSP. Dovoz v rámci GSP predstavuje len 4 % celkového dovozu EÚ (9,3 % dovozu z rozvojových krajín) a v roku 2009 predstavovala čistá strata colných príjmov pre EÚ v dôsledku GSP len 2,97 miliardy EUR (čistá strata 2,23 miliardy EUR po odpočítaní nákladov na výber). Teraz sa zníži približne na 1,77 miliardy EUR. Niektoré členské štáty si preto kládli otázku, či navrhované technické zníženia nezachádzajú v čase hospodárskej krízy a obchodnej neistoty príliš ďaleko a či dokonca nepredstavujú hrozbu, keďže sa uchyľujú k protekcionizmu ako lákavému prostriedku na riešenie ekonomických problémov. Výbor sa však so zreteľom na tieto technické aspekty domnieva, že z redukovania navrhovaných zmien týkajúcich sa mechanizmu odstupňovania a prísnych kritérií oprávnenosti by profitovali lepšie situované krajiny. Kľúčovým bodom systému GSP je pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú.

2.5 Od roku 2004, keď výbor naposledy preskúmal GSP (3) a keď bol tento systém naposledy revidovaný, sú k dispozícii tri typy preferenčných dohôd, a to konkrétne:

—

všeobecný systém GSP, ktorý je otvorený všetkým oprávneným krajinám (ktorých je v súčasnosti 176) a ktorý ponúka preferencie prostredníctvom zníženia alebo zrušenia ciel na približne 6 200 zo 7 100 colných položiek, ktorých clá sú vyššie ako nula (4). Väčšina (3 800) týchto položiek je označených ako „citlivé“, pri ktorých sa ponúkajú pevné znížené sadzby, a to prevažne na poľnohospodárske výrobky, ako aj textil a odevy. V roku 2009 sa do EÚ prostredníctvom systému GSP (ktorý je k dispozícii približne 111 krajinám) doviezli výrobky v hodnote 48 miliárd EUR, čo predstavuje 81 % z celkového systému GSP.

—

GSP+: stimulačný mechanizmus pre menšie, „zraniteľné“ chudobné krajiny s nízkym daňovým základom, ktoré však nie sú kvalifikované ako najmenej rozvinuté krajiny, ktorých vývoz do EÚ sa zameriava prevažne na malý počet výrobkov (5 najväčších oblastí dovozu predstavuje viac ako 75 % celkového dovozu), kde sa ponúkajú ďalšie preferencie, prevažne bez cla pre niektoré „citlivé“ výrobky, pričom však zahŕňajú len ďalších 70 colných položiek k 6 200 položkám zahrnutým do systému GSP. Systém GSP+ zahŕňa aj osobitné stimuly na podporu trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných pre zúčastnené krajiny, ktoré sa zaviazali zahrnúť širšiu škálu základných univerzálnych hodnôt v oblasti ľudských práv, pracovných práv, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných – pozri časť 4 nižšie. V roku 2009 vyviezlo 15 krajín tovar v hodnote 5 miliárd EUR do EÚ prostredníctvom systému GSP+ (spolu 9 % GSP).

—

„Všetko okrem zbraní“ alebo bezcolný a bezkvótový prístup do EÚ pre všetok dovoz zo 49 krajín klasifikovaných OSN ako najmenej rozvinuté krajiny s výnimkou zbraní a munície (pôvodne aj cukru, ryže a banánov). Táto iniciatíva, ktorá bola do systému GSP zaradená v roku 2004, bola pôvodne iniciatívou ES týkajúcou sa rokovaní z Dauhy. Napriek ministerskej dohode WTO z roku 2005 týkajúcej sa zahrnutia podobných bezcolných a bezkvótových opatrení do rokovaní v Dauhe je EÚ aj naďalej jedinou obchodnou oblasťou, ktorá môže uplatniť takéto veľkorysé podmienky. V roku 2009 sa v rámci iniciatívy „Všetko okrem zbraní“ doviezol do EÚ tovar v hodnote 6 miliárd EUR (spolu 10 % GSP).

2.6 Len 9 % colných položiek sa ocitlo úplne mimo systému GSP a GSP+ (boli však zahrnuté do iniciatívy „Všetko okrem zbraní“), pričom išlo prevažne o poľnohospodárske výrobky. Ich zahrnutie do systému GSP, či dokonca do systému GSP+ by znamenalo, že niektoré výhody iniciatívy „Všetko okrem zbraní“ (a naopak GSP+) by zanikli a že najchudobnejšie krajiny by utrpeli stratu (5). V rámci poľnohospodárskych výrobkov sem však patria oblasti, kde sa niektoré najviac neriešiteľné problémy objavili v rámci rokovaní v Dauhe. Výrobky z cukru sú pravdepodobne najcitlivejším príkladom. Po viac ako dvoch storočiach deformácie trhu (6) je cukor pre EÚ veľmi citlivou komoditou v rámci dovozu, pričom ide o plodinu, ktorú Mozambik (jedna z najmenej rozvinutých krajín) môže produkovať za trhovú sadzbu, ale ktorá by však bola veľmi zraniteľná v rámci plne otvorenej hospodárskej súťaže zo strany krajín s vyššími strednými príjmami, ako je Brazília. Tieto faktory sa vzťahujú aj na textil a odevy, čo je ďalšia veľmi citlivá oblasť dovozu do EÚ, ako aj hospodárskej súťaže medzi najmenej rozvinutými krajinami a ich susediacimi krajinami.

2.7 Kľúčovým efektom navrhovaných zmien bude prerozdelenie pôvodu niektorých dovozov do EÚ. Návrh nariadenia navrhuje vylúčiť viac ako polovicu krajín, ktoré sú v súčasnosti oprávnené využívať GSP, s cieľom zamerať sa a lepšie sústrediť GSP na tie krajiny, ktoré to najviac potrebujú, čo v zásade možno privítať. V dôvodovej správe Komisie sa uvádza, že „vďaka zvýšenému objemu obchodu bolo do svetového trhu integrovaných mnoho rozvojových krajín a vývozných odvetví … (ktoré) sa môžu (…) naďalej rozširovať bez pomoci“. Tieto rozvinutejšie krajiny „vyvíjajú tlak na dovoz z oveľa chudobnejších krajín, ktoré skutočne potrebujú pomoc“.

2.7.1 Výbor však berie na vedomie, že kľúčovým záujmom dovozcov EÚ je to, aby zmeny pravidiel pôvodu výrobkov viedli k významnému zníženiu zavádzania systému do roku 2017, keď sa majú požiadavky na osvedčenie dokladu o pôvode orgánmi verejnej správy nahradiť vyhláseniami registrovaných vývozcov. Mnohé malé a stredné podniky to považujú za príliš veľké riziko. Výbor sa v tejto súvislosti domnieva, že navrhovaný systém samoosvedčenia si vyžaduje dohľad, audit a akreditáciu nezávislými profesionálnymi inštitúciami pôsobiacimi v medzinárodnom meradle. Nedávno došlo v oblasti dovozu do EÚ k príliš mnohým prípadom podvodov alebo obchádzania predpisov, najmä pokiaľ išlo o cukor.

2.8 Krajiny s vysokým príjmom (ako ich klasifikovala Svetová banka) budú aj naďalej vylúčené, avšak bez predchádzajúcich výnimiek. V súčasnosti sa navrhuje vylúčiť všetkých 33 zámorských krajín a území, t. j. tých, ktoré sú prepojené s EÚ, USA, Austráliou a Novým Zélandom, v ktorých sa systém GSP používa len okrajovo. Patrí sem Grónsko, Bermudy a Americká Samoa.

2.8.1 Vylúčení budú aj:

—

všetci partneri dohody o voľnom obchode a ostatné subjekty využívajúce dohodu o zvýhodnenom prístupe na trh, uzavretú s EÚ za rovnakých alebo lepších colných podmienok (aj keď tieto krajiny budú aj naďalej oprávnené, ak by sa porušila táto dohoda) – v takomto prípade sa uplatní dvojročná výpovedná lehota. Predchádzajúce rozlišovanie bolo chaotické, ale teraz sa musí zohľadniť aj potenciálny významný nárast počtu dohôd o voľnom obchode, ratifikovaných EÚ za nasledujúcich niekoľko rokov, pretože by to časom mohlo viesť k podstatnému zníženiu oprávnených krajín,

—	krajiny klasifikované Svetovou bankou ako krajiny s vyšším alebo stredným príjmom (na základe hrubého národného príjmu na obyvateľa) za predchádzajúce tri roky – v takomto prípade sa uplatní ročná výpovedná lehota. Touto témou sa bližšie zaoberá kapitola 3.

2.9 Súčasný systém odstupňovania, ktorého účelom je zabezpečiť, aby sa preferencie odstránili z odvetví, ktoré ich už nevyžadujú, sa zmení a doplní. Predchádzajúce obmedzenia určovali, že ak vývoz niektorej krajiny do EÚ presiahol v priebehu troch po sebe nasledujúcich rokov 15 % celkového dovozu v rámci GSP, táto krajina prestala byť oprávnená (okrem prípadov, keď toto odvetvie alebo skupina výrobkov predstavovali viac ako 50 % celkového vývozu tejto krajiny v rámci GSP). Odteraz bude hraničná hodnota stanovená na 17,5 % z dôvodu cielenejšieho zamerania GSP, aj keď v skutočnosti bude znamenať mierne sprísnenie. V prípade odevov a textilu sa táto hranica zvýši z 12,5 % na 14,5 %.

2.10 Počet označených výrobných odvetví sa podobne rozšíri z 21 na 32, aby sa zabezpečila väčšia objektívnosť a citlivosť, nebudú však tak úzko zamerané, aby sa odstránila kľúčová jednoduchosť, stabilita a predvídateľnosť. Je to dôležitý aspekt napriek skutočnosti, že sa tento nástroj len zriedka používa – v súčasnosti sa uplatňuje len na sedem krajín, a to na Čínu, ale aj Brazíliu, Indiu a iné ázijské krajiny. V minulosti sa tiež používal, ale neskôr sa zrušil, a profitovali z neho Rusko a India.

2.10.1 Odstupňovanie sa odteraz už nebude uplatňovať na krajiny GSP+ a nepoužívalo sa ani v rámci iniciatívy „Všetko okrem zbraní“.

2.10.2 Pre systém GSP+ sa požiadavka, aby zúčastnené krajiny predstavovali menej ako 1 % z celkového dovozu do EÚ v rámci GSP, v súčasnosti zvýši na 2 %, a to v dôsledku cielenejšieho a obmedzenejšieho krytia systémom GSP, hoci v skutočnosti to znamená, že sa GSP+ sprístupní len pre Pakistan (kde je miera dovozu textilu do EÚ problémom, v neposlednom rade preto, že Pakistan bude podľa niektorých strán profitovať na úkor susediacich najmenej rozvinutých krajín) a Filipíny, a to za predpokladu, že spĺňajú podmienky a že ho budú chcieť využívať.

3. Oprávnenosť na využívanie systému GSP/GSP+ v budúcnosti

3.1 So všeobecným poklesom colných sadzieb vo svete (okrem sadzieb v oblasti poľnohospodárstva a textilu) a s pravdepodobným nárastom dohôd EÚ o voľnom obchode, ktoré vstúpia do platnosti, klesá aj rozsah systému GSP. Po očakávaných zmenách a vypusteniach uvedených vyššie sa odhaduje, že:

—	celkovo asi 80 krajín bude aj naďalej oprávnených na využívanie systému GSP v závislosti od toho, ktoré z nich v danom čase splnia stanovené kritériá,

—	49 z nich sú najmenej rozvinuté krajiny oprávnené v rámci iniciatívy „Všetko okrem zbraní“,

—

z približne 30 krajín, ktoré spĺňajú podmienky na systém GSP alebo GSP+, ale nie na iniciatívu „Všetko okrem zbraní“, by s výnimkou 7 alebo 8 krajín mali byť všetky oprávnené na systém GSP+. Nie je však ani zďaleka jasné, či bude systém GSP+ dostatočne atraktívny na to, aby ho väčšina z nich využívala. Mnohé krajiny sa ho v súčasnosti rozhodli nevyužívať. Systém GSP+ by sa tak mohol obmedziť len na tri alebo päť krajín (7), a to aj za predpokladu, že sa stanoví vyššie 2 % číslo (pozri bod 2.10.2.), najmä ak sa uzatvoria dohody EÚ o voľnom obchode s krajinami Strednej Ameriky (ktoré ešte neboli ratifikované) a s príslušnými krajinami Východného partnerstva,

—	na druhej strane môže väčšina krajín oprávnených len na GSP toto oprávnenie čoskoro stratiť. Patria sem India, Čína, Ukrajina a tri krajiny ASEAN, pričom všetky sa rýchlo vyvíjajú a niektoré z nich rokujú s EÚ aj o uzavretí dohôd o voľnom obchode,

—	táto možnosť ďalšieho zníženia počtu krajín, ktoré by mohli byť oprávnené, vyvoláva otázku, či by EÚ mala v dlhodobej perspektíve zachovať GSP aj GSP+.

3.2 Výbor uznáva, že Komisia je veľmi opatrná, pokiaľ ide o rozšírenie oprávnenosti na GSP+, a to po prehratom spore WTO s Indiou v roku 2004 týkajúcom sa GSP v súvislosti s liečivami. Ak by EÚ mala čeliť ďalším sporom v rámci WTO, mohla by ich prehrať, keďže legálnu diskrimináciu medzi rozvojovými krajinami možno uplatňovať len za veľmi špecifických podmienok.

3.3 Výbor na druhej strane chápe, že na zvýšenie počtu krajín oprávnených len na GSP by sa museli zahrnúť všetky krajiny, ktoré Svetová banka klasifikovala ako krajiny s vyšším stredným príjmom (viac ako 3 976 USD na obyvateľa ročne), aj keď je ich počet nízky. Patria sem Rusko, Brazília, Argentína a Malajzia (pričom ročný príjem týchto krajín na obyvateľa je vyšší ako v Rumunsku a Bulharsku). Kľúčovým bodom zostáva, že účelom systému GSP je pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú.

3.4 Výbor sa preto domnieva, že vo väčšine prípadov je pri rozhodovaní o účasti v systéme GSP a GSP+ hlavným rozdielom voľba oprávnených krajín. Následne sa vynára otázka, či alebo do akej miery možno systém GSP+ dostatočne zatraktívniť tak, aby ho využívalo čo najviac krajín, napríklad aj krajiny strednej Ázie a Nigéria (ktoré sa už rozhodli nevyužívať systém GSP+), Sýria, Irán a mnohé ostrovné štáty. Podporovanie väčšieho počtu týchto krajín, aby využívali systém GSP+ a tým aj dôslednejšie prijímali a dodržiavali zásady stanovené v uvedených 27 dohovoroch, by malo viesť k situácii výhodnej pre obe strany.

4. Hlavné dohovory – o ľudských a pracovných právach, životnom prostredí a dobrej správe vecí verejných

4.1 Z hľadiska výboru sú kľúčovým aspektom GSP+ záväzky založené na univerzálnych právach, ktoré zase prijmú zvýhodnené krajiny. Na získanie oprávnenia pre systém GSP alebo iniciatívu „Všetko okrem zbraní“ nesmie žiadateľ závažným a systematickým spôsobom porušovať zásady stanovené v dohodách uvedených v časti A prílohy VIII navrhovaného nariadenia, ktoré zahŕňa kľúčové dohovory OSN o ľudských a pracovných právach, ako aj 8 kľúčových dohovorov MOP. Jedinou navrhovanou zmenou v návrhu nariadenia je odstrániť zmienku o apartheide.

4.2 Na získanie oprávnenia na GSP+ však všetky krajiny musia ratifikovať, dodržiavať a uplatňovať dohovory uvedené v časti A prílohy VIII, ako aj ostatných 12 dohovorov (uvedených v časti B). V tejto súvislosti sa navrhuje pridať Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (1992), čo veľmi vítame.

4.2.1 Pre GSP+ sa navrhuje, aby príjemcovia odteraz museli preukázať väčšiu angažovanosť, klásť väčší dôraz na dodržiavanie dohovorov, ako aj posilniť mechanizmy na zabezpečenie ich vykonávania. Na tento účel:

—	sa príjemcovia musia odteraz zaviazať, že budú ratifikovať dohovory, súvisiace právne predpisy a ostatné metódy implementácie, že príslušné kontrolné orgány nezistia žiadne závažné porušenie, a musia akceptovať pravidelné kontroly a revízie,

—	vzhľadom na to, že GSP+ je systém založený na stimuloch (a nie na sankciách), bude medzi Komisiou a každým príjemcom prebiehať pravidelný dialóg s cieľom zabezpečiť postupné zlepšovanie, a nie zhoršovanie jeho uplatňovania,

—	sa posilní monitorovanie, pričom každé dva roky (namiesto troch) sa bude Rade a teraz aj Európskemu parlamentu podávať správa,

—	nedostatočná spolupráca povedie k rýchlemu vylúčeniu bez ďalšieho vyšetrovania,

—	sa presunie dôkazné bremeno, ktoré bude odteraz znášať prijímajúca krajina,

—	Komisia bude môcť odteraz využívať ďalšie spoľahlivé zdroje informácií vrátane predovšetkým informácií od občianskej spoločnosti.

4.3 Pre mnohých príjemcov GSP+ to bude hlavná požiadavka, a to z technického aj finančného hľadiska, preto bude mať podpora EÚ zásadný význam. V návrhu nariadenia sa v tejto súvislosti nič nespomína. Výbor vyzýva na skoré zahrnutie programu ES súbežne s týmto nariadením, v ktorom bude podrobne opísaná podpora a finančná pomoc, dostupné na takéto budovanie kapacít pre všetkých príjemcov systému GSP, ktorí oň požiadajú. Konečné rozhodnutie urobí prijímajúca krajina v súlade so svojimi vlastnými podmienkami.

4.4 Výbor podporuje zachovanie 27 dohovorov s dvomi navrhovanými zmenami. Komisia zdôrazňuje, že vybrané dohovory poskytujú krajinám „reálnu šancu zamerať sa na podstatné veci“ (8). GSP+ musí byť ako nástroj rozvoja založený na stimuloch pre príslušné krajiny dostatočne atraktívny na to, aby ho využívali. Musí sa dosiahnuť rovnováha medzi dodržiavaním ľudských práv, zlepšením v sociálnej, environmentálnej a politickej oblasti a schopnosťami chudobnejších krajín spĺňať dodatočné požiadavky, dokonca aj v prípade, keď sa opierajú o technickú pomoc pre obchod (TRTA). Ako vyplýva zo správy CARIS, výnosy sú ešte stále minimálne.

4.4.1 Nie každá oprávnená krajina chce využívať GSP+ pre jeden z nasledujúcich troch dôvodov:

—	kľúčové produkty určené na vývoz nie sú „citlivej povahy“, takže niet veľmi čo získať,

—	vlády sa nechcú podriaďovať stanoveným požiadavkám,

—	vnútorné problémy vrátane vojen, konfliktov a/alebo nedostatku administratívnych kapacít, ktoré znemožňujú plnenie týchto požiadaviek.

4.4.2 EÚ predtým kládla dôraz len na ratifikáciu dohovorov a jasnú predstavu, že krajiny zabezpečia ich účinné vykonávanie. Žiadať o to hneď na začiatku by znamenalo, že za týchto podmienok by nemohla byť oprávnená žiadna krajina okrem Nórska a Švajčiarska. Správa CARIS poukazuje na to, že „GSP+ sa zdá byť efektívny pri presadzovaní ratifikácie 27 dohovorov“, ale že „jeho účinky sa de facto dajú ťažšie identifikovať“. Systém GSP však poskytuje vnútorné stimuly na jeho účinné vykonávanie, pričom zúčastnené strany by jeho neskorším zrušením veľa stratili.

4.5 Ktorékoľvek ustanovenia GSP môžu byť dočasne pozastavené z dôvodu závažného a systematického porušovania príslušných základných zásad, ako aj z mnohých iných dôvodov, ako sú nečestné obchodné praktiky, podvod alebo závažné nedostatky v rámci colných kontrol.

4.5.1 Poskytovanie výhod v rámci GSP bolo doteraz pozastavené z dôvodu porušovania pracovných práv v prípade Mjanmarska (9) (1997) a Bieloruska (2006), pričom dosiaľ nebolo obnovené. Výhody GSP+ boli pre Srí Lanku zrušené v roku 2010 z dôvodu neúčinného uplatňovania dohovorov o ľudských právach. V prípade niektorých krajín, ako je napríklad Salvádor, bolo začatie vyšetrovania dostatočným stimulom na uskutočnenie zmeny.

4.5.2 Pre výbor je kľúčovou otázkou, či by zavedenie dôkladného vyšetrovania, najmä v rámci prepracovaného, prísnejšieho systému – pričom mnohé krajiny majú pred sebou ešte veľa nedokončenej práce – nevyhnutne viedlo k zrušeniu preferenčného zaobchádzania, ak by nebolo možné rýchlo dosiahnuť pozitívne riešenie. To by nikomu neprospelo. Medzi stimulačnými a penalizačnými opatreniami musí existovať rovnováha. Pre niektoré veľmi chudobné krajiny, ktoré čelia potenciálnemu hladomoru a iným ťažkostiam, môžu byť tieto ciele v krátkom časovom horizonte nedosiahnuteľné. Hoci má Komisia podávať Parlamentu správu každé dva roky, výbor si uvedomuje skutočnosti, že budú priebežne viesť dialóg a že Komisia bude priebežne monitorovať situáciu v prijímajúcich krajinách, a to aj prostredníctvom materiálu, ktorý poskytnú príslušné medzinárodné monitorovacie orgány. Výbor očakáva, že po zistení skutočných problematických oblastí bude Komisia v tejto fáze postupovať maximálne transparentným spôsobom.

4.5.3 Osobitnou otázkou je situácia Uzbekistanu (ktorý inak spĺňa podmienky na GSP+, ale rozhodol sa ho nevyužívať), kde existujú veľké obavy, pokiaľ ide o využívanie detskej práce pri zbere bavlny. Deklarovaným cieľom GSP+ je povzbudiť prijímajúce krajiny, aby zlepšovali svoj profil. Preto je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi podporovaním pozitívnych zmien a smerovaním krajiny do ešte väčšej izolácie, čo by viedlo k spomaleniu či dokonca zvráteniu pokroku, a to aj na niekoľko rokov.

5. Úloha občianskej spoločnosti

5.1 Výbor v súvislosti s ďalším budovaním kapacít uvedeným v bode 4.3 odporúča, aby táto potreba vychádzala z dialógu, ktorý bude založený na skúsenostiach občianskej spoločnosti identifikovať skutočné potreby a zamerať sa na ne. Ako už bolo uvedené, dokonca aj na základe správy CARIS, ktorá má prístup k sofistikovanej analýze a analytikom, je ťažké dospieť k záveru pri hodnotení obchodného pokroku v rámci GSP, pričom sa očakáva, že rozvojové krajiny s nedostatkom zdrojov prijmú politické rozhodnutia, aj keď majú len veľmi slabé kapacity na vypracovanie presnej prognózy.

5.2 V článku 14 navrhovaného nariadenia sa uvádza, že pokiaľ ide o súlad so základnými dohovormi uvedenými v prílohe VIII, Komisia „môže zahrnúť akékoľvek informácie, ktoré považuje za primerané“. Komisia zdôrazňuje, že „okrem správ medzinárodných kontrolných orgánov budeme môcť využívať aj iné zdroje presných informácií“ (10), ktoré budú musieť byť overené a spoľahlivé.

5.3 Komisia považuje výbor za jeden z týchto zdrojov, ktorý oceňuje za jeho vyvážený prístup a schopnosť vnímať širšie súvislosti z hľadiska organizovanej občianskej spoločnosti. Medzi ostatné potenciálne zdroje patria podniky a obchodné organizácie, odborové zväzy a ostatné organizácie, ktoré môžu preukázať svoju aktívnu účasť.

5.4 Výbor si takisto všíma, že cieľom Komisie je včas predložiť samostatné nariadenia, aby zaviedla postupy, ktoré je potrebné prijať v súvislosti so žiadosťami o zaradenie do systému GSP+, a zrušením a obnovením systémov GSP, GSP+ a iniciatívy „Všetko okrem zbraní“, v súlade s článkom 10 ods. 8, článkom 15 ods. 2 a článkom 19 ods. 12 predloženého nariadenia spolu s ochrannými opatreniami podľa článku 22 ods. 4. Výbor sa k tomu ochotne vyjadrí počas fázy príprav a konzultácií.

5.4.1 Bez toho, aby mal v úmysle spochybňovať práva alebo schopnosť ktorejkoľvek zúčastnenej strany poskytovať informácie o dodržiavaní pravidiel, výbor jednako odporúča Komisii, Rade a Parlamentu, aby vytvorili mechanizmus „monitorovania“ alebo konzultácií, pričom občianska spoločnosť môže informovať o prípadoch údajného porušovania ktoréhokoľvek určeného dohovoru zo strany príjemcov GSP. Takisto žiadame, aby samotný výbor konal v tejto súvislosti ako sprostredkovateľ alebo koordinátor a pôsobil ako kontaktné miesto na podávanie sťažností, ktoré sa majú zaregistrovať, a to na základe príslušných predpokladaných precedensov, ktoré majú byť stanovené na monitorovanie vykonávania dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou zo strany občianskej spoločnosti, ako aj ostatných dohôd o voľnom obchode, najmä tých ustanovení, ktoré sa týkajú konkrétneho prínosu EÚ a/alebo zriadenia poradných skupín na úrovni EÚ pred postúpením týchto otázok oficiálnym spoločným orgánom ustanoveným v rámci týchto dohôd.

5.4.2 Vyzývame preto Komisiu, aby spolu s výborom zriadila v blízkej budúcnosti prvú spoločnú pracovnú skupinu, ktorej úlohou bude predložiť spoľahlivé odporúčania.

V Bruseli 8. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) INFORMAČNÝ BALÍK k návrhu Európskej komisie na nový systém GSP, GR TRADE, str. 8.

(2) Centrum pre analýzu regionálnej integrácie v Sussexe (University of Sussex): strednodobá hodnotiaca správa o systéme GSP, 2009.

(3) Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004, s. 34.

(4) Ďalších 2 300 colných položiek už má štandardnú colnú sadzbu v nulovej výške.

(5) Správa CARIS.

(6) Príčinou boli napoleonské vojny a pozastavenie dovozu cukrovej trstiny do kontinentálnej Európy.

(7) Bolívia, Ekvádor a Mongolsko, s možným rozšírením o Pakistan a Filipíny.

(8) INFORMAČNÝ BALÍK k návrhu Európskej komisie na nový systém GSP, GR TRADE, s. 8, bod 5.

(9) V opačnom prípade by teraz bolo oprávnené v rámci iniciatívy „Všetko okrem zbraní“.

(10) INFORMAČNÝ BALÍK k návrhu Európskej komisie na nový systém GSP, GR TRADE, s. 8.

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/89

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nová reakcia na meniace sa susedstvo“

[KOM(2011) 303 v konečnom znení]

2012/C 43/20

Spravodajkyňa: Emmanuelle BUTAUD-STUBBS

Európska komisia a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa 19. júla 2011 rozhodli podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nová reakcia na meniace sa susedstvo“

KOM(2011) 303 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy, poverená vypracovaním návrhu výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 22. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza zo 7. decembra 2011) prijal 119 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a žiaden člen sa hlasovania nezdržal, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 EHSV víta spoločné oznámenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a Európskej komisie ako vhodne načasovanú a naliehavo potrebnú úpravu politiky EÚ. Plne schvaľuje stanovený cieľ oznámenia rozvíjať nový prístup k susedstvu EÚ, aby sa posilnilo partnerstvo medzi EÚ a partnerskými krajinami.

1.2 EHSV upozorňuje, že toto oznámenie môže byť iba východiskovým bodom pre budúce partnerstvo, a vyzýva inštitúcie EÚ, aby vypracovali dlhodobejšiu stratégiu, ktorá sa bude vykonávať v rámci finančných výhľadov na obdobie 2014 – 2020 a bude zahŕňať stanovené priority spolu s príslušným rozpočtom na posilnené partnerstvá a rôzne oblasti politiky EÚ.

1.3 EHSV dúfa, že EÚ bude schopná vhodne reagovať, a to pevne a jednotne a v súlade s postupom opísaným v oznámení o krajinách Euromed (1), na nedávne udalosti v niektorých susedných krajinách, v ktorých ešte nebola nastolená skutočná a trvalá demokracia.

1.4 EHSV súhlasí so zásadami diferenciácie a podmienenosti a s tým, že vo vzťahoch s partnerskými krajinami je potrebná väčšia pružnosť. Zároveň však žiada EÚ, aby zaistila, že uplatňovanie zásady„menej za menej“ nepoškodí potenciál partnerskej krajiny pokračovať v procese reforiem svojím vlastným tempom a v rámci svojich absorpčných kapacít.

1.5 Výbor s uspokojením berie na vedomie, že v oznámení sa kladie nový dôraz na kľúčovú úlohu občianskej spoločnosti pri posilňovaní demokratických procesov, a že sa za prioritu považuje podpora širokého spektra organizácií občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov.

1.6 EHSV dôrazne pripomína, že podmienky pre činnosť občianskej spoločnosti, ochrana ľudských práv, ako aj hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a sloboda vierovyznania, sú nevyhnutným kritériom pri posudzovaní správy krajiny.

1.7 EHSV je presvedčený, že podpora EÚ v rámci Európskej nadácie na podporu demokracie (EED) by mala byť dostupná pre náhle potreby širšieho spektra organizácií občianskej spoločnosti, vrátane neregistrovaných opozičných skupín, a mala by na ne reagovať. Nástroj EED by mal byť doplnkom k existujúcim nástrojom, ako je európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a nástroj stability.

1.8 V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje, že zamestnávateľom a odborovým organizáciám a ďalším sociálno-profesijným skupinám by sa mala poskytnúť väčšia a cielenejšia podpora, pretože predstavujú dôležité aspekty spoločenského, hospodárskeho a politického života a sú potenciálnymi garantmi stability. Niektoré z nich tiež zohrávali kľúčovú úlohu pri mobilizácii za demokraciu. Výbor víta skutočnosť, že EED má podporovať tieto subjekty, ale dúfa, že na tento cieľ sa bude využívať aj nástroj občianskej spoločnosti.

1.9 EHSV žiada, aby sa zlepšila efektívnosť projektov financovaných z EÚ. Zložitosť postupov financovania z prostriedkov EÚ spôsobuje, že mnoho neštátnych subjektov zostáva mimo hry. Jedným z cieľov iniciatívy by malo byť pomôcť organizáciám pri získavaní financií, napríklad prostredníctvom školení zameraných na budovanie kapacít, ktoré by organizovali delegácie EÚ.

1.10 EHSV okrem toho požaduje, aby EÚ zaviedla určité preventívne opatrenia a základné zásady dobrej správy vecí verejných pre vlády partnerských krajín, ktoré by chceli využívať zložku 3 nástroja občianskej spoločnosti, ktorá im umožňuje vytvárať projekty zamerané na budovanie kapacít s cieľom posilniť organizácie občianskej spoločnosti a ich zapojenie do domácej politiky a rozhodovacieho procesu.

1.11 Pokiaľ ide o obchodné vzťahy, hlavným cieľom dohody o rozsiahlej a komplexnej zóne voľného obchodu (DCFTA) je dosiahnuť medzi EÚ a partnerskými krajinami vysokú mieru hospodárskej integrácie. EHSV žiada EÚ, aby uvažovala o diferencovaných balíkoch acquis DCFTA, ktoré by zohľadňovali rôzne úrovne záujmu o európsku hospodársku integráciu a rôzne programy v partnerských krajinách. Je nevyhnutné, aby sa stalo povinným zapájať do rokovaní o DCFTA a iných dohodách, ako aj do implementačných procesov, občiansku spoločnosť a nadviazať s ňou trvalý dialóg. Je tiež potrebné viesť s občianskou spoločnosťou konzultácie aj v rámci hodnotení vplyvu na trvalo udržateľný rozvoj.

1.12 Podpora slobody prejavu, vierovyznania a médií v rámci občianskych slobôd, ako aj slobodného prístupu k internetu a sociálnym sieťam, je tiež veľmi dôležitá, pretože prispieva k zvýšeniu transparentnosti a podporuje demokratizačné procesy. Preto si vyžaduje osobitnú pozornosť a cielené opatrenia.

1.13 Hoci bol úspech iba veľmi relatívny, EHSV víta snahu EÚ o predchádzanie konfliktom v jej najbližšom susedstve a vyzýva EÚ, aby v tejto oblasti vypracovala komplexné stratégie.

1.14 EHSV žiada, aby sa podporovala mobilita ľudí zo susedných krajín – predovšetkým mladých ľudí a študentov, umelcov, výskumníkov, vedcov a podnikateľov – v snahe rozvíjať kontakty medzi ľuďmi, čo bude prínosom pre partnerské krajiny aj pre EÚ.

1.15 EHSV, ktorý zastupuje občiansku spoločnosť na úrovni EÚ, je pripravený zohrávať aktívnu úlohu a podeliť sa o odborné vedomosti s cieľom vybudovať efektívnejší európsky rámec pre spoluprácu so spoločnosťami susedných krajín (2), a predovšetkým:

—	pomôcť pri mapovaní organizácií občianskej spoločnosti a dokumentovaní situácie, pokiaľ ide o činnosť občianskej spoločnosti v regióne prostredníctvom otvoreného a inkluzívneho dialógu so širokým spektrom aktérov,

—	poskytnúť svoje odborné vedomosti, vrátane poznatkov získaných pri spolupráci s východnými susedmi EÚ, pokiaľ ide o stanovenie konkrétnych kritérií a postupov, ako vytvoriť skutočne reprezentatívne inštitúcie pre konzultácie s občianskou spoločnosťou pri tvorbe politiky v partnerských krajinách,

—

podporiť nezávislé a reprezentatívne organizácie občianskej spoločnosti, najmä tie, ktoré mali aktívnu úlohu v opozícii proti nedemokratickým režimom, prostredníctvom úsilia zameraného na budovanie kapacít a poskytnutím svojich odborných vedomostí v širokom spektre oblastí, ako napríklad sociálny dialóg (aj na úrovni odvetví) a hospodárske a sociálne práva,

—	podeliť sa o osvedčené postupy v oblastiach ako sociálny dialóg, rovnosť medzi ženami a mužmi, podnikanie a sociálna zodpovednosť podnikov,

—	podieľať sa na vytváraní nástrojov EÚ, akčných plánov a programov na posilnenie sociálno-hospodárskych organizácií, ako aj na monitorovaní ich uplatňovania,

—	byť aktívne zapojený do definovania operačných metód nástroja občianskej spoločnosti a Európskej nadácie na podporu demokracie.

2. Poučiť sa z minulosti

2.1 Kritická analýza predchádzajúcich aktivít Európskej únie

2.1.1 Úplná absencia demokratického prostredia, až na niekoľko výnimiek, nútila EÚ prijímať svoje politické opatrenia na pragmatických základoch a pri rozhovoroch akceptovať ako partnerov osoby, ktoré sa v žiadnom prípade nedali opísať ako demokratickí zástupcovia svojich národov.

2.1.2 Napríklad komunikácia a spolupráca medzi EÚ, organizáciami občianskej spoločnosti, odborovými zväzmi a organizáciami pre ľudské práva, ktoré vlády krajín neschválili, bola počas celého barcelonského procesu nedostatočná, čím sa premrhala príležitosť ovplyvniť politický a spoločenský vývoj.

2.1.3 Skúsenosti ukázali, predovšetkým v európsko-stredomorskom regióne, že v nedemokratických krajinách je tendencia nedostatočne využívať dostupné financie pre občiansku spoločnosť, pretože tieto organizácie tu majú slabé postavenie.

2.1.4 Zaznamenalo sa aj niekoľko osvedčených postupov z hľadiska zapojenia občianskej spoločnosti, napríklad vytváranie tematických platforiem, pracovných skupín alebo panelov, ktoré sa zrodili v rámci Východného partnerstva a mohli byť úspešne prispôsobené a použité aj na juhu.

3. Hlavné prvky nového prístupu

3.1 Uplatnenie zásady diferenciácie a podmienenosti

3.1.1 EHSV plne schvaľuje, že sa v oznámení kladie dôraz na tieto dve zásady a sám sa usiluje posilniť ich uplatňovanie vo svojej vlastnej práci, napríklad vo svojich kritériách účasti na summite hospodárskych a sociálnych rád a podobných inštitúcií krajín Euromed a pri organizácii svojich služobných ciest do zahraničia.

3.1.2 EÚ musí vo svojom prístupe „viac za viac“ zohľadniť rozdielnu históriu jednotlivých regiónov a krajín, ich úroveň rozvoja, rôzne fázy vo vzťahoch s EÚ a ich osobitné potreby a problémy. Tento prístup takisto prispeje k efektívnejšiemu využívaniu finančných zdrojov EÚ, čo je kľúčovou povinnosťou Európskej únie voči európskemu daňovému poplatníkovi.

3.1.3 Zároveň sme presvedčení, že je dôležité zaistiť, aby sa zásada „menej za menej“ neuplatňovala takým spôsobom, ktorý by mohol poškodiť rozvojový potenciál partnerskej krajiny, ak pokrok nie je dosť rýchly.

3.2 Snaha o dosiahnutie „pevne zakorenenej“ a udržateľnej demokracie

3.2.1 EÚ správne zdôraznila, že je potrebné podporovať „pevne zakorenenú“ demokraciu posilňovaním občianskej spoločnosti a zdôrazňovaním jej úlohy v demokratizačnom procese a zavádzaní štandardov dobrej verejnej správy v regióne ESP.

3.2.2 Výbor víta zavedenie nových nástrojov osobitne zameraných na konsolidáciu demokratických výdobytkov. V tejto súvislosti je EHSV pripravený podieľať sa na definovaní operačných metód predovšetkým pre Európsku nadáciu na podporu demokracie a nástroj občianskej spoločnosti. Tieto nástroje by mali byť pružné, mali by reagovať na meniace sa potreby a obsahovať cielené opatrenia na podporu demokratických procesov v susedstve EÚ, aj podporovaním vzniku politických strán a slobodných masmédií a väčšieho zapojenia občianskej spoločnosti do demokratických procesov.

3.2.3 Hoci európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), nástroj stability (IfS), Európska nadácia na podporu demokracie aj nástroj občianskej spoločnosti sa líšia svojimi finančnými, operačnými a manažérskymi metódami, je nevyhnutné zabezpečiť ich vzájomnú koherentnosť a súčinnosť.

3.2.4 Aby sa zvýšila informovanosť organizácií a ich schopnosť využívať tieto finančné nástroje, EHSV žiada Komisiu, aby vypracovala jednoduché a zrozumiteľné vysvetľujúce dokumenty.

3.2.5 EHSV považuje rešpektovanie slobody vierovyznania a občianskych slobôd za základné ľudské právo, ktoré musí byť v regióne charakterizovanom náboženskou a politickou rozmanitosťou plne chránené. Vyzýva krajiny, ktoré ešte neratifikovali existujúce všeobecné a regionálne dohovory a dohody o politických, občianskych a kultúrnych slobodách a o hospodárskych a sociálnych právach, ktoré sú založené na Všeobecnej deklarácii ľudských práv, aby to bezodkladne urobili.

3.2.6 Médiá v európsko-stredomorskom regióne zohrávajú kľúčovú úlohu pri sprostredkovaní a vykresľovaní výsledkov prebiehajúcich transformácií. Podpora EÚ sa musí zameriavať na iniciatívy na zlepšenie profesionality a nezávislosti existujúcich médií a podporovať prostredie, v ktorom môže prekvitať mediálna rôznorodosť a sloboda.

3.3 Posilnená úloha EÚ pri riešení konfliktov

3.3.1 Pretrvávanie zdĺhavých konfliktov v susedstve EÚ – na juhu a východe – predstavuje veľkú výzvu pre EÚ aj pre samotné partnerské krajiny. EÚ pripustila, že jej doterajšie opatrenia neboli veľmi účinné. Lisabonskou zmluvou získala EÚ nový mandát na budovanie mieru a novú štruktúru na jeho podporu, ktorá poskytuje skutočnú príležitosť pre nové snahy.

3.3.2 EHSV vyzýva EÚ, aby vypracovala komplexné stratégie, ako predchádzať konfliktom a budovať mier, najmä pre svoje najbližšie susedstvo, a zamerala sa na zaistenie väčšej koherentnosti medzi rôznymi programami a politikami EÚ v tejto oblasti.

3.3.3 Výbor vyzýva, aby všetky projekty zamerané na budovanie mieru podporovali a zahŕňali demokratické zásady a aby sa pokrok v reformách vyhodnocoval pomocou systémov monitorovania, do ktorých budú zapojené organizácie občianskej spoločnosti. Väčší dôraz by sa mal klásť na tie skupiny, ktoré majú značný vplyv na budovanie mieru, ale ich hlas je sotva počuť. Patria sem ženské a mládežnícke zoskupenia, odborové zväzy a miestne podniky. Podporu si zaslúži aj úsilie pokračovať v podnikateľskej činnosti v oblastiach konfliktov, ktoré je prejavom nezlomnosti, ako aj činnosť odborov, napríklad mierové demonštrácie a demonštrácie na prejavenie solidarity. Najzraniteľnejšie skupiny, ako napríklad ženy, deti a obete konfliktov, si vyžadujú osobitnú pozornosť a cielené programy.

4. Zlepšené obchodné vzťahy

4.1 Okrem podpory obchodných vzťahov je jedným z rozhodujúcich cieľov DCFTA dosiahnuť medzi EÚ a partnerskými krajinami vysokú mieru hospodárskej integrácie. Zavádzanie dohody o DCFTA do praxe a jej dodržiavanie si vyžaduje, aby partnerské krajiny uskutočnili hĺbkovú reštrukturalizáciu svojho právneho a ekonomického rámca. Na tento účel by potrebovali od EÚ ďalšiu značnú pomoc, ktorá by im pomohla dosiahnuť úroveň rozvoja potrebnú na splnenie požiadaviek.

4.2 Výbor žiada, aby sa do všetkých obchodných dohôd, o ktorých EÚ rokuje so svojimi partnermi, zahrnula kapitola o trvalo udržateľnom rozvoji, a domnieva sa, že počas vypracúvania hodnotení vplyvu na trvalo udržateľný rozvoj ešte pred začatím rokovaní by sa mali viesť konzultácie aj s občianskou spoločnosťou. Jej účasť prispeje k zvýšeniu informovanosti verejnosti o krátkodobých a dlhodobých výhodách, ktoré môže DCFTA priniesť, a pomôže zabezpečiť podporu verejnosti pre tento proces (3).

4.3 V budúcich dohodách DCFTA či iných dohodách by preto mali byť stanovené mechanizmy konzultácie s občianskou spoločnosťou, ako napríklad spoločné poradné výbory, aby sa dosiahlo účinné monitorovanie vykonávania ustanovení súvisiacich s kapitolou o trvalo udržateľnom rozvoji.

4.4 Pokiaľ ide o sociálne štandardy a pracovno-právne vzťahy, výbor žiada, aby sa ratifikovali a riadne vykonávali príslušné dohovory MOP.

5. Vytvorenie účinných regionálnych partnerstiev

5.1 EÚ potrebuje dosiahnuť správnu rovnováhu a hľadať synergie medzi bilaterálnymi a regionálnymi rozmermi vzťahov EÚ s partnerskými krajinami.

5.2 Dospelo sa k záveru, že regionálne partnerstvá s východom a juhom prispievajú k ďalšiemu posunu vzťahov medzi EÚ a jej susedmi. Východné partnerstvo a Únia pre Stredozemie, ktoré doplnili európsko-stredozemskú spoluprácu, však preukázali niekoľko nedostatkov.

5.3 Únii pre Stredozemie, ktorej úlohou bolo dopĺňať bilaterálne vzťahy medzi EÚ a partnerskými krajinami, sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť očakávané výsledky. Jej úlohu a ciele je preto potrebné radikálne predefinovať. Okrem toho musí poskytovať trvalé mechanizmy, ktoré umožnia zapojiť do tejto iniciatívy občiansku spoločnosť. EHSV žiada, aby sa bezodkladne rozhodlo o úlohe, poslaní, organizácii a financovaní Únie pre Stredozemie. Okrem toho je presvedčený, že operácie Únie pre Stredozemie treba viac zosúladiť s celkovou stratégiou EÚ pre tento región (4).

5.4 Väčšina partnerských krajín vo všeobecnosti zlepšila a zintenzívnila svoje vzťahy s EÚ prostredníctvom dialógu o dohodách o pridružení a rozsiahlych a komplexných zónach voľného obchodu (DCFTA), o liberalizácii vízového režimu a partnerstvách v oblasti mobility, spolupráci v oblasti bezpečnosti dodávok energie a iných otázkach. Žiaľ, Bielorusko vykonalo vo svojich vzťahoch s EÚ veľký krok späť, a situácia v oblasti demokratických slobôd a podmienok pre činnosť občianskej spoločnosti sa zhoršila aj v ďalších partnerských krajinách vrátane Ukrajiny.

5.5 Vývoj politickej situácie v susedných krajinách EÚ by sa mal naďalej pozorne sledovať a stupeň hospodárskej integrácie a obchodné vzťahy by mali odrážať mieru ich angažovanosti za vybudovanie udržateľnej demokracie a dodržiavanie ľudských práv.

5.6 EHSV je presvedčený, že podpora zvýšenej mobility, predovšetkým mladých ľudí a študentov zo susedných krajín, by bola pre partnerské krajiny prínosom a pomohla by rozvinúť kontakty medzi ľuďmi. To isté platí pre umelcov, vedcov, výskumníkov a ľudí cestujúcich pracovne. Táto podpora by sa mala doplniť o zjednodušený vízový režim, oslobodenie od poplatkov a možnosť získať vízum na viac vstupov. Okrem toho by sa malo pokračovať v úsilí o rozvoj integrovaného riadenia hraníc, primeraného riadenia migrácie, boja proti nelegálnej migrácii, právnych predpisov v oblasti azylu a humanitárnej pomoci pre utečencov.

6. Podpora občianskej spoločnosti v susedstve EÚ prostredníctvom nástroja občianskej spoločnosti a Európskej nadácie na podporu demokracie

6.1 Podpora organizácií občianskej spoločnosti musí byť komplexná, presvedčivá, mnohostranná a prispôsobená ich potrebám. EHSV sa už niekoľko rokov zasadzuje za úlohu občianskej spoločnosti pri navrhovaní ESP a monitorovaní jej vykonávania, za osobitné programy na budovanie kapacít pre občiansku spoločnosť a za zlepšenie dialógu medzi vládami a občianskou spoločnosťou v susedných krajinách EÚ (5). Preto schvaľuje tri zložky nástroja občianskej spoločnosti.

6.2 Na to, aby sa tieto zložky mohli zaviesť do praxe, je potrebná široká a inkluzívna definícia „organizácie občianskej spoločnosti“, ako ju navrhuje Komisia v oznámení o minimálnych normách pre konzultácie (6). Na zavedenie týchto zložiek do praxe je preto mimoriadne dôležité mapovanie občianskej spoločnosti. EHSV so svojimi rôznymi sieťami je pripravený naďalej pomáhať pri mapovaní vznikajúcich neštátnych subjektov, ako aj pri získavaní kontaktov s MVO na regionálnej úrovni. Súčinnosť s prácou Komisie, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a delegácií EÚ v týchto oblastiach sa dá ľahko dosiahnuť.

6.3 Okrem toho by sa pri definovaní programov budovania kapacít mohli využívať skúsenosti európskych organizácií občianskej spoločnosti. Okrem širokého spektra sietí MVO z EÚ by sa mali zapojiť aj hlavné európske hospodárske a sociálne subjekty. So svojimi náprotivkami v partnerských krajinách by sa mohli podeliť o odborné vedomosti v snahe odovzdať im znalosti o európskych politikách a pomôcť občianskej spoločnosti v susedných krajinách pri analýze politiky a presadzovaní a monitorovaní zbližovania s politikami EÚ.

6.4 Návrh zvýšiť zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do dialógov medzi EÚ a partnerskými krajinami o sektorovej politike je maximálne vítaný, pretože je to oblasť, ktorá sa, žiaľ, v minulosti často zanedbávala. Pokiaľ ide o hospodárske a sociálne subjekty, osobitný dôraz by sa mal klásť na programy podporujúce sektorový sociálny dialóg v prijímajúcich krajinách. EHSV je ochotný prispieť k posilneniu sociálneho dialógu a v tejto súvislosti žiada, aby bola doň zapojená aj MOP, ktorú považuje za kľúčovú, a Európska nadácia pre odborné vzdelávanie, ktorá by mohla poskytovať školenia o sektorovom dialógu sociálnym partnerom v susedných krajinách.

6.5 Zložka 3 nástroja občianskej spoločnosti má podporovať vnútroštátne bilaterálne projekty nabádajúce partnerské vlády, aby posilnili kapacitu organizácií občianskej spoločnosti a ich zapojenie do domácej politiky a rozhodovacích procesov. Výbor je presvedčený, že inštitucionalizovaný mechanizmus konzultácií s občianskou spoločnosťou je veľmi potrebný a že hospodárske a sociálne rady sú jedným z najlepších nástrojov na dosiahnutie takéhoto dialógu. Pre vlády, ktoré by chceli využívať túto podporu, by sa však mali stanoviť určité preventívne opatrenia a určité základné zásady dobrej správy. EHSV je pripravený stanoviť súbor zásad, ktoré by sa mali splniť pri vytváraní zastupiteľských sociálnych hospodárskych rád a podobných inštitúcií.

6.6 Regionálne platformy organizácií občianskej spoločnosti v susedných krajinách už existujú: fórum občianskej spoločnosti Východného partnerstva a zhromaždenie hospodárskych a sociálnych rád a podobných inštitúcií krajín Euromed, ktoré vzniklo ako výsledok iniciatívy, ktorú viedol EHSV. EHSV zohral kľúčovú úlohu pri vytváraní hospodárskych a sociálnych rád v mnohých krajinách v okolí južného Stredozemia. Počas celého tohto procesu výbor obhajoval najširšie možné zastúpenie rôznych neštátnych subjektov v týchto radách. Poznatky a skúsenosti EHSV a jeho podpora pri vytváraní hospodárskych a sociálnych rád ako inštitúcií, ktoré umožňujú pri tvorbe politiky konzultácie s občianskou spoločnosťou, by sa mohli pričleniť k možnostiam spolupráce v rámci nástroja občianskej spoločnosti.

6.7 Zložitosť postupov financovania EÚ často znevýhodňuje mnoho neštátnych subjektov, ktoré majú najväčší potenciál, ale málo skúseností s tým, ako žiadať o financie z EÚ. Toto je opakujúci sa problém vo všetkých krajinách a regiónoch, ktoré využívajú fondy spolupráce z EÚ. Jedným z cieľov tohto nástroja by mohla byť pomoc týmto organizáciám, napríklad vo forme školení o tom, ako pripraviť žiadosť o financovanie, ktoré by organizovali delegácie EÚ.

6.8 EHSV je pripravený podieľať sa na definovaní operačných metód pre Európsku nadáciu na podporu demokracie (EED). Výbor je presvedčený, že tento nástroj by mal byť pružný a reagovať na náhle potreby. Mal by používať cielené opatrenia na podporu demokratických procesov v susedstve EÚ, a to tak, že bude podporovať vznik politických strán, slobodných masmédií a nezávislých odborových zväzov a posilňovať zapojenie občianskej spoločnosti do demokratických procesov.

6.9 EHSV sa domnieva, že nadácia by mala reagovať na dopyt, nemala by sa zameriavať na projekty, ale na budovanie kapacít, a mal by to byť pružný a transparentný nástroj. Pomoc by sa mala udeľovať predovšetkým organizáciám, ktoré nemajú žiadny prístup k iným zdrojom financovania EÚ, ako je napríklad nástroj občianskej spoločnosti, EIDHR alebo program pre neštátne subjekty a miestne orgány. Tento nástroj by sa mal riadiť na vnútroštátnej úrovni s minimálnymi administratívnymi požiadavkami a požiadavkami z hľadiska podávania správ, mal by ho však sprevádzať efektívny mechanizmus vyhodnocovania výsledkov. Mala by sa tiež zaviesť možnosť spoločného postupu s ďalšími darcami.

V Bruseli 7. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výbor

Staffan NILSSON

(1) Oznámenie Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím, KOM (2011) 200 v konečnom znení.

(2) Pozri konkrétne odporúčania EHSV uvedené v jeho nedávno zverejnených stanoviskách: stanovisko na tému „Príspevok občianskej spoločnosti k Východnému partnerstvu“, Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 37 – 42, a stanovisko na tému „Podpora zastupiteľských občianskych spoločností v regióne Euromedu“, Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011. s. 32 - 37 a stanovisko na tému „Nová zahraničná a bezpečnostná politika EÚ a úloha občianskej spoločnosti“, prijaté 27. októbra 2011 (ešte nezverejnené v Ú. v. EÚ)“.

(3) Stanovisko EHSV na tému „Hodnotenia vplyvu udržateľného rozvoja (SIA) a obchodná politika EÚ“, Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 14 – 18.

(4) KOM(2011) 200 v konečnom znení.

(5) Stanovisko EHSV na tému „Zapojenie občianskej spoločnosti do východného partnerstva“, Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 30 – 36; stanovisko EHSV na tému „Zapojenie občianskej spoločnosti do realizácie akčných plánov európskej susedskej politiky v krajinách južného Kaukazu: Arménsku, Azerbajdžane a Gruzínsku“, Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 37 – 41.

(6) Oznámenie Komisie Towards a reinforced culture of consultation and dialogue – General principles and minimum standards for consultation of interested parties by the Commission, COM(2002) 704 final, 11.12.2002, s. 6.

15.2.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 43/94

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Upravený návrh na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 a nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o rozdeľovanie potravín najodkázanejším osobám v Únii“

[KOM(2011) 634 v konečnom znení – 2008/0183 (COD)]

2012/C 43/21

Spravodajca: Yves SOMVILLE

Rada sa 17. októbra 2011 rozhodla podľa článku 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Upravený návrh na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 a nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o rozdeľovanie potravín najodkázanejším osobám v Únii“

KOM(2011) 634 v konečnom znení – 2008/0183 (COD).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 21. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza z 8. decembra 2011) prijal 139 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1

Výbor víta návrh Komisie, a najmä rozšírenie právneho základu navrhnutého pre uplatňovanie Európskeho programu potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby v rokoch 2012 a 2013. Vďaka tomu sa tento program bude môcť zamerať na plnenie cieľov SPP a zároveň pomôže posilniť sociálnu súdržnosť v Únii. Táto zmena je dôležitá aj preto, že zodpovedá cieľom stratégie Európa 2020.

1.2

EHSV zastáva názor, že je potrebné pokračovať v uplatňovaní programu a jeho financovaní z rozpočtu SPP aj v rokoch 2012 a 2013, a to na tej istej úrovni ako v súčasnosti. Solidarita so znevýhodnenými skupinami obyvateľstva bola vždy jednou z hodnôt, za ktoré sa Únia v jednotlivých oblastiach svojej politiky zasadzovala, a tak to musí byť i naďalej.

1.3	Podľa EHSV je táto pomoc skutočne dôležitá, keďže v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy sa počet občanov, ktorí tento program využívajú neustále zvyšuje.

1.4

EHSV ako zástupca občianskej spoločnosti podporuje tento návrh o to viac, že o jeho uplatňovanie v členských štátoch sa stará veľa dobrovoľníkov a členov humanitárnych organizácií, ktorí by to nepochopili, keby sa prostriedky dostupné pre tento program znížili v roku 2012 o 75 % v porovnaní s rokom 2011, alebo keby v roku 2013 úplne zmizli v dôsledku nedostatku intervenčných zásob. Výbor zastáva názor, že tento program financovaný európskymi fondmi umožňuje, aby si občania vytvorili o Únii pozitívny obraz.

1.5

Výbor takisto víta skutočnosť, že Komisia zohľadnila niektoré odporúčania uvedené v jeho predchádzajúcom stanovisku z januára 2011 (1), napríklad v súvislosti s tým, aby sa v rokoch 2012 a 2013 zachovalo financovanie z rozpočtu SPP na úrovni 100 %, ako aj v súvislosti s možnosťou preplácať niektoré administratívne náklady alebo náklady na dopravu a skladovanie, ktoré znášajú humanitárne organizácie.

1.6	EHSV súhlasí s tým, aby sa členským štátom ponechala možnosť vybrať si výrobky, ktoré pochádzajú z Únie. Tento program bude takto nielen pôsobiť ako stabilizátor vnútorného trhu, ale zároveň bude poskytovať aj všetky záruky, že dodané výrobky spĺňajú vysoké normy stanovené pre európskych výrobcov.

2. Kontext

2.1	Pripomeňme, že s bezplatnou distribúciou potravín najchudobnejším obyvateľom Spoločenstva sa začalo v rokoch 1986 až 1987 v dôsledku mimoriadne tuhej zimy. Potraviny, ktoré sa rozdeľovali humanitárnym organizáciám v jednotlivých členských štátoch, pochádzali z intervenčných zásob.

2.2	Využívanie intervenčných zásob, ktoré neskôr nadobudlo oficiálny charakter, umožnilo plniť dva ciele: pomôcť najchudobnejším obyvateľom Únie a zároveň prispieť k znovunastoleniu určitej stability na trhu s poľnohospodárskymi výrobkami.

2.3	Postupné reformy SPP realizované od roku 1992 umožnili podstatne znížiť intervenčné zásoby. Ich niekdajší štrukturálny charakter sa postupne zmenil na konjunkturálny. Súčasný objem zásob však už v posledných rokoch sám nedokáže uspokojiť dopyt po potravinovej pomoci.

2.4	Úpravy programu umožnili už v roku 1995 kompenzovať nedostatok výrobkov z intervenčných zásob nákupom na trhoch.

2.5	V dôsledku rozšírenia Európskej únie musela Komisia upraviť program na rok 2009 a zvýšiť jeho rozpočet.

2.6	V roku 2008 vzhľadom na vývoj situácie Komisia rozbehla reflexiu o programe potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby. Výsledkom bol návrh nariadenia Rady s cieľom dať systému pomoci pre najchudobnejších trvalý charakter.

2.7

Tento návrh obsahoval niekoľko zmien dovtedajších pravidiel: zdroje dodávok, širší výber potravín, trojročný plán distribúcie, stanovenie priorít zo strany členských štátov, postupné zavedenie spolufinancovania, zvýšenie dostupného rozpočtu. Schválenie návrhu v Rade však pozastavila blokujúca menšina.

2.8

Komisia prijala 17. septembra 2010 zmenený a doplnený návrh, v ktorom čiastočne zohľadnila stanovisko EP k pôvodnému návrhu (stanovisko z 26. marca 2009): zvýšenie podielu spolufinancovania, stanovenie stropu pre finančnú pomoc zo strany EÚ na 500 miliónov eur ročne, možnosť pre členské štáty uprednostniť európske potravinové výrobky.

2.9	Diskusia, ktorá prebehla 27. septembra 2010 na zasadnutí Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, skončila tak, že sa proti návrhu opäť postavila blokujúca menšina.

2.10	EHSV predložil stanovisko k tomuto zmenenému a doplnenému návrhu 20. januára 2011 (2).

2.11

Európsky súdny dvor vyniesol 13. apríla 2011 rozsudok vo veci žaloby, ktorú podalo Nemecko (Vec T-576/08) v súvislosti s plánom na rok 2009 týkajúcim sa dodávky potravín z intervenčných zásob v prospech najodkázanejších osôb v Únii. Zrušenie sa týka akéhokoľvek nákupu na trhu, pričom množstvá pochádzajúce z intervenčných zásob neboli spochybnené.

2.12	Komisia preto na rok 2012 určila omnoho menší rozpočet, pričom zohľadnila len pôvod „intervenčné zásoby“.

2.13	Na zasadnutí Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, ktoré sa konalo 20. septembra 2011, návrh zo 17. septembra 2010 nezískal potrebnú väčšinu hlasov.

2.14

Nový zmenený a doplnený návrh z 3. októbra 2011 bol 20. októbra 2011 predložený Rade pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo a opäť sa proti nemu postavila blokujúca menšina, a to aj napriek doplneniam, ktoré boli do pôvodného návrhu zapracované. EHSV sa teraz urgentne musí vyjadriť k tomuto novému návrhu.

3. Návrh Komisie

3.1	Počas vyše dvadsiatich rokov pochádzala potravinová pomoc pre najchudobnejšie osoby z intervenčných zásob. Hoci spočiatku boli tieto zásoby značné, v dôsledku postupných reforiem SPP sa podstatne znížili. Zo štrukturálnych sa opäť stali konjunkturálnymi.

3.2	Prvý cieľ pôvodnej SPP, ktorým bolo zvýšiť produktivitu, postupne ustúpil do úzadia v prospech udržateľnosti poľnohospodárskej činnosti, pričom tento pojem zahŕňa aj lepšie zosúladenie ponuky a dopytu. Toto nové zameranie si vyžaduje úpravu právneho rámca programu potravinovej pomoci.

3.3

Postupné rozširovanie Únie, nárast cien potravinových výrobkov a nedávna hospodárska kríza spôsobili, že sa potreby v tejto súvislosti značne zvýšili. Počet osôb, ktoré sú v Únii na takúto pomoc odkázané, totiž neustále narastá. V roku 2008 využívalo tento program pomoci viac ako 13 miliónov ľudí. V roku 2010 to bolo viac než 18 miliónov občanov v 20 členských štátoch, kde tento európsky program potravinovej pomoci funguje.

3.4	Vzhľadom na tento vývoj situácie je súčasný program i naďalej založený na rozdeľovaní výrobkov pochádzajúcich z intervenčných zásob Únie a počíta sa v ňom s tým, že sa dočasne povolí nakupovať výrobky na trhu, aby sa takto kompenzoval nedostatok zásob.

3.5	Súdny dvor Európskej únie rozsudkom z apríla 2011 zrušil ustanovenia plánu prideľovania na rok 2009, ktoré umožňovali nákup potravín na trhu, keďže intervenčné zásoby boli v tom čase zredukované.

3.6

V nadväznosti na tento rozsudok Komisia vo svojom vykonávacom nariadení dbala na to, aby sa v programe potravinovej pomoci na rok 2012 čerpalo výlučne z intervenčných zásob. Konkrétne program na rok 2012 bude mať rozpočet vo výške 113 miliónov eur, čo je štvrtina rozpočtu predchádzajúcich ročných plánov.

3.7

V návrhu, ktorý nám bol predložený, Komisia zohľadňuje uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2011, v ktorom EP vyzýva Komisiu a Radu, aby na zostávajúce roky súčasného viacročného finančného rámca vypracovali dočasné riešenie, ktorým by sa zabránilo náhlemu zníženiu potravinovej pomoci, a zabezpečili, aby ľudia závislí od potravinovej pomoci netrpeli potravinovou núdzou.

3.8	Nový návrh Komisie spočíva na dvojitom právnom základe, keďže sa odvoláva nielen na články zmluvy týkajúce sa SPP, ale aj na článok týkajúci sa hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

3.9

Návrh preberá niektoré prvky, ktoré už figurovali v návrhu z roku 2010, napríklad umožňuje členským štátom rozhodnúť sa dať prednosť výrobkom s pôvodom v Únii alebo rozhodnúť, či nahradia niektoré výdavky, ktoré vznikli povereným organizáciám v súvislosti so správou, prepravou a skladovaním. To všetko samozrejme v rámci dostupných zdrojov.

3.10

Zavedenie spolufinancovania, ktoré bolo ustanovené v pôvodnom návrhu z roku 2008 a potvrdené v návrhu z roku 2010, sa v tomto novom návrhu už neuvádza. Navrhuje sa tu totiž ponechať súčasnú mieru financovania programu z rozpočtu Únie, teda 100 %. Pokiaľ ide o výšku finančného príspevku Únie, zachováva sa ročný strop 500 miliónov eur.

4. Všeobecné pripomienky

4.1	Ako už EHSV pripomenul vo svojom predchádzajúcom stanovisku, „program rozdeľovania potravín odkázaným osobám prebieha v 20 členských štátoch“ a rozdeľovanie potravín príjemcom sa „uskutočňuje v spolupráci s mimovládnymi organizáciami“.

4.2

Tieto organizácie fungujú vďaka veľkému počtu dobrovoľníkov. A im sa ťažko vysvetľuje, že ich humanitárna činnosť sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi môže zredukovať na 25 %, ak sa na európskej úrovni nedospeje rýchlo k dohode. Potreba konať priamo v teréne predsa ešte nikdy nebola taká naliehavá.

4.3

Postupné reformy SPP od roku 1992 viedli k tomu, že intervenčné zásoby sa pomaly vrátili k svoje konjunkturálnej funkcii. V budúcnosti by mal výsledok týchto reforiem spolu s trhovými perspektívami viesť v praxi k tomu, že zásoby budú obmedzené, a v niektorých obdobia, v závislosti od jednotlivých výrobkov, dokonca nebudú žiadne zásoby.

4.4

V tomto kontexte a v snahe dokázať čeliť nedostatku zásob je podľa EHSV dôležité, aby bol ako doplnok k intervenčným zásobám čo najskôr vypracovaný návrh, ktorý členským štátom umožní nakupovať na trhu. Táto možnosť je podľa nás o to dôležitejšia, že ľudí, ktorí sa takejto potravinovej pomoci dovolávajú, neustále pribúda.

4.5

Aby sa zamedzilo tomu, že do roku 2014, keď majú byť zverejnené nové opatrenia v súvislosti s viacročným finančným rámcom na roky 2014 – 2020, sa množstvo potravín dostupné v rámci programu potravinovej pomoci drasticky zníži, je podľa názoru EHSV naliehavé, aby sa želanie uvedené v bode 4.4 stalo rýchlo skutočnosťou.

4.6

Keďže EHSV zastupuje občiansku spoločnosť v celej jej rozmanitosti, nedokáže pochopiť, že EÚ by mohla znížiť podporu, ktorú poskytuje tým najchudobnejším, a to najmä v období súčasnej hospodárskej a finančnej krízy. Pripomeňme, že v roku 2008 využilo pomoc z tohto programu 13 miliónov ľudí v 18 členských štátoch EÚ a že v roku 2010 dosiahol počet príjemcov pomoci viac ako 18 miliónov.

4.7

EHSV sa preto teší, že poľské predsedníctvo chce i napriek tomu, že Rada pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo nedospela 20. októbra 2011 ku konsenzu v tejto otázke, pokračovať v úsilí a nájsť také riešenie, aby sa prostriedky určené na program potravinovej pomoci v roku 2012 nemuseli znížiť o 75 % a aby sa nestalo, že v roku 2013 program pomoci pre najodkázanejšie osoby prestane existovať, pretože naň nebudú dostatočné intervenčné zásoby.

4.8

EHSV jednoznačne schvaľuje, že tento návrh, ktorý, pripomeňme, bude platiť až v rokoch 2012 a 2013, spočíva odteraz na dvojitom právnom základe, pričom sa v ňom uvádza, že program má nielen pomáhať plniť ciele SPP, medzi inými zaručiť obyvateľom zásobovanie potravinami, ale tiež prispieť k posilneniu sociálnej súdržnosť v Únii.

4.9	Tieto priority sú neoddeliteľnou súčasťou stratégie Európa 2020. Pokiaľ ide o sociálnu súdržnosť, EHSV pripomína kapitolu stratégie, ktorá je venovaná boju proti chudobe. Právo na dostatočné množstvo potravín a vyváženú stravu je základom každého programu v oblasti boja proti sociálnemu vylúčeniu.

4.10	EHSV sa teší, že Komisia neupustila od návrhu umožniť zohľadnenie niektorých výdavkov, ktoré vznikli povereným organizáciám v súvislosti so správou, prepravou a skladovaním. Upozorňuje však, že tieto prostriedky sa odčítajú od objemu finančných prostriedkov dostupných na uplatňovanie programu.

4.11

Podobne ako Európsky parlament, aj EHSV schvaľuje, že sa členským štátom ponecháva možnosť uprednostniť vo verejnom obstarávaní výrobky s pôvodom v Únii. Keďže tento program pomoci má sociálny aj hospodársky cieľ, na jednej strane prispieva k stabilizácii vnútorného trhu; na druhej strane by bolo nevhodné, keby výrobky určené na tento program potravinovej pomoci neposkytovali potrebné záruky z hľadiska dodržiavania vysokých noriem, ktoré musia spĺňať európski výrobcovia.

4.12

Pokiaľ ide o spolufinancovanie, EHSV s uspokojením konštatuje, že sa zachovala 100-percentná miera financovania programu z rozpočtu Únie, na rozdiel od toho, čo sa uvádzalo v predchádzajúcom návrhu. Je to v súlade s odporúčaním, ktoré EHSV vyslovil vo svojom predchádzajúcom stanovisku. Tento aspekt je o to dôležitejší, že keby sa boli prevzali percentá navrhované v predchádzajúcej verzii dokumentu, mohlo sa stať, že by sa v dôsledku súčasnej hospodárskej a sociálnej krízy niektoré členské štáty s horšími finančnými možnosťami, neboli mohli podieľať na spolufinancovaní tohto programu.

V Bruseli 8. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 49.

(2) Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 49.

		ISSN 1977-1037 doi:10.3000/19771037.C_2012.043.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 43

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 55 15. februára 2012

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	STANOVISKÁ
	Európsky hospodársky a sociálny výbor
	476. plenárne zasadnutie v dňoch 7. a 8. decembra 2011
2012/C 043/01	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Priemyselné zmeny zamerané na rozvoj udržateľných energeticky náročných priemyselných odvetví, ktorými sa má dosiahnuť cieľ účinného využívania zdrojov stanovený v stratégii Európa 2020 (stanovisko z vlastnej iniciatívy)	1

	III Prípravné akty
	EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR
	476. plenárne zasadnutie v dňoch 7. a 8. decembra 2011
2012/C 043/02	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Uzatvárame prvý európsky semester koordinácie hospodárskej politiky: usmernenia pre vnútroštátne politiky na roky 2011 – 2012[KOM(2011) 400 v konečnom znení]	8

2012/C 043/03	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa nástrojov s rozdelením rizika určených členským štátom, ktoré majú alebo im hrozia závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou[KOM(2011) 655 v konečnom znení – 2011/0283 (COD)]	13

2012/C 043/04	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Lepšia správa jednotného trhu prostredníctvom posilnenej administratívnej spolupráce: Stratégia rozširovania a rozvíjania informačného systému o vnútornom trhu (IMI)[KOM(2011) 75 v konečnom znení] a Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI)[KOM(2011) 522 v konečnom znení – 2011/0226 (COD)]	14

2012/C 043/05	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov[KOM(2011) 152 v konečnom znení]	20

2012/C 043/06	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Správa Komisie – Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2010[KOM(2011) 328 v konečnom znení]	25

2012/C 043/07	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o rekreačných plavidlách a vodných skútroch[KOM(2011) 456 v konečnom znení – 2011/0197 (COD)]	30

2012/C 043/08	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Program EÚ v oblasti práv dieťaťa[KOM(2011) 60 v konečnom znení]	34

2012/C 043/09	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Posilnenie práv obetí v EÚ[KOM(2011) 274 v konečnom znení] a na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov[KOM(2011) 275 v konečnom znení – 2011/0129 (COD)]	39

2012/C 043/10	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (20. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)[KOM(2011) 348 v konečnom znení – 2011/0152 (COD)]	47

2012/C 043/11	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o práve na prístup k advokátovi v trestnom konaní a o práve na komunikáciu po zatknutí[KOM(2011) 326 v konečnom znení – 2011/0154 (COD)]	51

2012/C 043/12	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori[KOM(2011) 479 v konečnom znení – 2011/0218 (COD)]	56

2012/C 043/13	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha o propagačných a informačných opatreniach na podporu poľnohospodárskych produktov: stratégia so silnou pridanou hodnotou s cieľom propagovať chute Európy[KOM(2011) 436 v konečnom znení] a Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 3/2008 o informačných a propagačných akciách na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách[KOM(2011) 663 v konečnom znení – 2011/0290 (COD)]	59

2012/C 043/14	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 64/432/EHS, pokiaľ ide o počítačové databázy, ktoré sú súčasťou sietí dohľadu v členských štátoch[KOM(2011) 524 v konečnom znení – 2011/0228 (COD)] a Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1760/2000, pokiaľ ide o elektronickú identifikáciu hovädzieho dobytka, a ktorým sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa dobrovoľného označovania hovädzieho mäsa[KOM(2011) 525 v konečnom znení – 2011/0229 (COD)]	64

2012/C 043/15	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov[KOM(2011) 530 v konečnom znení – 2011/0231 (COD)]	67

2012/C 043/16	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/106/ES Európskeho parlamentu a Rady o minimálnej úrovni prípravy námorníkov[KOM(2011) 555 v konečnom znení – 2011/0239 (COD)]	69

2012/C 043/17	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Obchod, rast a svetové záležitosti – Obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020[KOM(2010) 612 v konečnom znení]	73

2012/C 043/18	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006[KOM(2011) 451 v konečnom znení – 2011/0196 (COD)]	79

2012/C 043/19	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií[KOM(2011) 241 v konečnom znení]	82

2012/C 043/20	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nová reakcia na meniace sa susedstvo[KOM(2011) 303 v konečnom znení]	89

2012/C 043/21	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Upravený návrh na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 a nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o rozdeľovanie potravín najodkázanejším osobám v Únii[KOM(2011) 634 v konečnom znení – 2008/0183 (COD)]	94

2012/C 043/22	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o urýchlenom zavedení konštrukčných požiadaviek na dvojitý alebo ekvivalentný trup pre ropné tankery s jednoduchým trupom (prepracované znenie) [KOM(2011) 566 v konečnom znení – 2011/0243 (COD)]	98