21.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 285/1

A.

keďže rokovania o komplexnej medzinárodnej dohode o zmene klímy na obdobie po roku 2012 sa majú ukončiť v Kodani v decembri 2009; keďže táto dohoda by mala byť právne záväzná a v súlade s najnovšími vedeckými dôkazmi, ktoré naznačujú, že zmena klímy sa uskutočňuje rýchlejšie a agresívnejšie než sa predtým odhadovalo, a s cieľom obmedziť globálne zvyšovanie celkovej priemernej ročnej teploty zemského povrchu na 2oC nad hodnotu z obdobia pred industrializáciou (tzv. cieľ 2oC),

B.

keďže na splnenie cieľa 2°C je potrebné, aby rozvinuté krajiny šli príkladom a významne znížili úroveň svojich emisií a aby k splneniu tohto cieľa prispeli aj rozvojové krajiny,

C.

keďže rozvojové krajiny prispeli k zmene klímy najmenej, ale čelia jej najtvrdším dôsledkom, a keďže zmena klímy predstavuje riziko pre 40 % medzinárodných investícií na zníženie chudoby a ohrozuje tak účinnosť a trvalú udržateľnosť činností v oblasti rozvoja; keďže je jednoznačne potrebná väčšia koordinácia, vzájomné dopĺňanie sa a súdržnosť medzi zmenou klímy a rozvojovými iniciatívami,

D.

keďže zmena klímy môže zvýšiť možnosť konfliktov pre prírodné zdroje v dôsledku zmenšovania rozsahu ornej pôdy, rastúceho nedostatku vody a odlesňovania alebo v dôsledku migrácie vyvolanej klímou; keďže by sa mal vziať do úvahy aj prípadný vplyv na verejné zdravie,

E.

keďže emisie súvisiace s odlesňovaním predstavujú približne 20 % z celosvetových emisií skleníkových plynov, sú významným činiteľom spôsobujúcim stratu biodiverzity a vážnou hrozbou pre rozvoj, najmä pre živobytie chudobných,

F.

keďže uskutočnenie potrebných činností na zmiernenie následkov zmeny klímy a na prispôsobenie sa tejto zmene v rozvojových krajinách si vyžaduje výrazné zvýšenie finančných zdrojov, a preto je potrebné dať k dispozícii také finančné prostriedky, aby bolo možné riešiť problém zmeny klímy s podobným nasadením, aké bolo potrebné na riešenie súčasnej finančnej krízy,

G.

keďže väčšina finančných prostriedkov prisľúbených pre oblasť zmeny klímy pochádza z rozpočtu oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), čím sa odvádzajú fondy z rozvojovej pomoci, a to je vážna hrozba pre znižovanie chudoby a plnenie rozvojových cieľov milénia,

H.

keďže záväzný medzinárodný rámec vedúci k zníženiu emisií v potrebnom rozsahu bude mať aj veľký okamžitý pozitívny vplyv na oblasť zdravia vo svete a keďže bez takéhoto rámca je ohrozený pokrok v oblasti rozvojových cieľov milénia, ktorých plnenie by sa mohlo zvrátiť,

I.

keďže EÚ je jediný regionálny subjekt na svete, ktorý prijal záväzné ciele na dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov prijatím uvedeného balíka opatrení v oblasti klímy a energetiky, pozostávajúceho z legislatívnych opatrení na jednostranné 20-percentné zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 do roku 2020, a tiež záväzok zväčšiť rozsah tohto zníženia až na 30 % alebo viac na základe najnovšieho vedeckého vývoja v prípade dosiahnutia dostatočne ambicióznej a zaväzujúcej medzinárodnej dohody v Kodani, ktorá bude požadovať od ostatných rozvinutých krajín podobné úsilie a od hospodársky rozvinutejších krajín primerané príspevky, ktoré sú úmerné ich zodpovednosti a možnostiam,

J.

keďže na urýchlenie zavádzania inovácií a rozšírenie ich využívania a uplatňovania je potrebná globálna transformácia v oblasti technológií a technologickej spolupráce, aby všetky krajiny mali prístup k cenovo dostupným trvalo udržateľným technológiám,

K.

keďže pri obmedzovaní emisií CO2 hrá kľúčovú úlohu energetická účinnosť, najmä nedávne iniciatívy z oblasti energetickej hospodárnosti budov a pravidiel označovania výrobkov energetickými štítkami,

L.

keďže ambiciózne opatrenia v oblasti klímy by prispeli k riešeniu súčasnej hospodárskej krízy tvorbou pracovných miest a zvyšovaním hospodárskej činnosti a keďže podľa Medzinárodnej energetickej agentúry je potrebné dosiahnuť v Kodani ambicióznu dohodu, aby bolo možné nasmerovať investície, ktoré boli oneskorené v dôsledku krízy, do trvalo udržateľných projektov,

M.

keďže niektoré tretie krajiny prijali opatrenia na boj so zmenou klímy, napríklad ciele v oblasti znižovania emisií,

N.

keďže dosiahnutie komplexnej dohody o klíme v Kodani je potrebné na boj proti úniku emisií uhlíka a na to, aby sa vytvorili rovnaké podmienky v súvislosti so zvýšením cieľa na zníženie emisií CO2 na 30 %,

O.

keďže účinné zníženie emisií skleníkových plynov si vyžaduje holistický prístup, ktorý sa týka všetkých výrobných a dopravných odvetví produkujúcich emisie, a malo by sa posudzovať v rámci úspešného prechodu na trvalo udržateľný hospodársky model, ktorý predpokladá prepojenie environmentálnej kvality a hospodárskeho rastu, vytvárania blahobytu a technologického pokroku,

1.

vyzýva EÚ, aby ďalej rozvíjala vonkajšiu politiku v oblasti klímy a vystupovala jednotne, a tak si udržala vedúcu úlohu počas rokovaní na COP 15, a aby v diskusiách s medzinárodnými partnermi nezľavila z vysokých ambícií zameraných na dosiahnutie ambicióznej a právne záväznej medzinárodnej dohody v Kodani, v súlade s najnovším vedeckým pokrokom a s ohľadom na cieľ 2oC;

2.

zdôrazňuje potrebu dosiahnuť právne záväznú dohodu v Kodani do konca tohto roku o cieľoch priemyselne vyspelých krajín v oblasti zmiernenia zmeny klímy a financovaní a začať formálny proces s cieľom dosiahnuť v priebehu prvých mesiacov roka 2010 právne záväznú všeobecnú dohodu o klíme s platnosťou od 1. januára 2013;

3.

vyzýva hlavy štátov alebo vlád zúčastňujúcich sa na konferencii COP 15, aby túto otázku považovali za najvyššiu prioritu a aby sa prejavili ako skutoční politickí lídri a zdôrazňuje, že v programe konferencie COP 15 vyhradenej pre najvyšších štátnych predstaviteľov je veľmi dôležitá účasť premiérov a hláv štátov, aby nedošlo k situácii, že dohoda, ktorá zahrnuje významné a dlhodobé štátne záväzky, nebude uzavretá, pretože osoby prítomné na rokovaní nebudú mať potrebný politický mandát alebo právomoc;

4.

zdôrazňuje, že na zabezpečenie kontinuity záväzkov po skončení platnosti prvého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu je veľmi dôležité, aby sa v Kodani uzavreli rokovania o dohode na obdobie po roku 2012, a poukazuje na to, že ďalší odklad globálnych opatrení by mohol viesť k situácii, že budúce generácie už nebudú schopné zmenu klímy ovplyvniť;

5.

zdôrazňuje, že medzinárodná dohoda by mala vychádzať zo zásady „spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti“, pričom priemyselné krajiny by mali zaujať vedúce postavenie pri znižovaní svojich emisií, zastáva však názor, že Čína, India a Brazília, by sa mali vzhľadom na svoju hospodársku silu zaviazať k cieľom podobným cieľom priemyselných krajín, zatiaľ čo ďalšie krajiny s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom by mali v súlade s akčným plánom z Bali prijať primerané vnútroštátne zmierňujúce opatrenia v kontexte trvalo udržateľného rozvoja, pričom rozvinuté krajiny ich podporia a umožnia prijatie týchto opatrení merateľným, preukázateľným a overiteľným spôsobom prostredníctvom technológií, financovania a budovania kapacít, pričom pri transfere technológií by sa malo náležite dbať na ochranu práv priemyselného vlastníctva a na špecifické potreby najmenej rozvinutých krajín;

6.

verí, že dohoda z Kodane zaviaže zúčastnené strany k povinnému znižovaniu emisií a za nedodržiavanie stanoví na medzinárodnej úrovni sankcie, ktorých forma sa ešte určí;

7.

pripomína, že medzinárodná dohoda by mala zabezpečiť globálne zníženie emisií skleníkových plynov v rozvinutých krajinách v hornej hranici rozmedzia 25 – 40 % v roku 2020 v porovnaní s rokom 1990, tak ako to odporúča štvrtá hodnotiaca správa Medzivládneho panelu o zmene klímy, a že najnovšie vedecké informácie naznačujú, že je potrebné zníženie aspoň o 40 %; vyzýva na stotožnenie sa s týmito zníženiami; pripomína, že dlhodobý cieľ znižovania emisií by sa pre EÚ a ďalšie rozvinuté krajiny mal stanoviť aspoň na hodnotu 80 % v roku 2050 v porovnaní s úrovňou v roku 1990; pripomína, že globálne emisie skleníkových plynov by mali začať klesať najneskôr v roku 2015; zdôrazňuje potrebu, aby ciele v oblasti zníženia emisií odsúhlasené v medzinárodnej dohode boli v súlade s cieľom 2°C a s najnovším vývojom vedy; požaduje preto pravidelné revízie dohody každých päť rokov, aby sa zabezpečilo, že ciele v oblasti zníženia sú dostatočne ambiciózne na splnenie cieľa 2°C a sú v súlade s aktuálnym vývojom vedy; požaduje vytvorenie globálneho mechanizmu kontroly uhlíka;

8.

vyzýva EÚ, aby objasnila, za akých podmienok by rozšírila svoj záväzok v oblasti znižovania emisií, ak sa vezme do úvahy skutočnosť, že najnovšie vedecké odporúčania požadujú záväzok znížiť emisie o 40 %;

9.

žiada, aby boli do kodanskej dohody zahrnuté požiadavky ohlasovacích povinností, na základe ktorých budú musieť zúčastnené strany uvedené v prílohe 1 vytvoriť akčné plány na dosiahnutie zníženia emisií na obdobie do roku 2050 zodpovedajúceho obmedzeniu na 2°C;

10.

oceňuje záväzok Japonska, že zníži svoje emisie do roku 2020 o 20 %, a víta pozitívne signály z Číny; v súvislosti s tým naliehavo žiada USA, aby zabezpečili záväznosť cieľov stanovených počas volebnej kampane, čo bude jasným signálom odhodlania vedúcich rozvinutých krajín vstúpiť do boja proti zmene klímy; v súvislosti s tým zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby sa zapojila aj India;

11.

víta vyššie uvedené oznámenie Komisie z 10. septembra 2009 ako významný krok pre diskusie a najmä zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu ako rozpočtového orgánu;

12.

pripomína, že medzinárodná dohoda by mala tiež zabezpečiť, aby rozvojové krajiny ako skupina obmedzili rast svojich emisií na 15 –30 % hodnoty, ktorá by sa dosiahla v prípade, keď by sa neprijali žiadne opatrenia, čím by sa zabezpečilo splnenie cieľa 2°C;

13.

zdôrazňuje, že s krajinami, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, nie je možné zaobchádzať ako s blokom, pretože ich schopnosť investovať do zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa tejto zmene, ako aj ich schopnosť prispôsobiť sa zmene klímy, nie je rovnaká;

14.

žiada EÚ, aby vyzvala účastníkov COP 15, aby vytvorili spoločnú víziu na rok 2050 a po ňom;

15.

ďalej pripomína svoje odporúčanie, aby sa určité zásady prijaté v rámci klimatického a energetického balíka použili ako vzor medzinárodnej dohody, najmä tzv. záväzný lineárny smer pre záväzky rozvinutých krajín, diferenciácia na základe overených emisií a hrubého domáceho produktu (HDP) a posilnený režim súladu s faktorom ročného znižovania;

16.

zdôrazňuje, že kodanská dohoda by mohla priniesť potrebný impulz na presadenie tzv. novej trvalo udržateľnej dohody (Sustainable New Deal), ktorá by posilnila sociálny a hospodársky rast, podporila ekologicky trvalo udržateľné technológie, energiu z obnoviteľných zdrojov a energetickú účinnosť, znížila by spotrebu energie a zabezpečila nové pracovné miesta a sociálnu súdržnosť v rozvinutých, ako aj rozvojových štátoch; poznamenáva tiež, že je potrebné náležite zohľadniť aspekty verejného zdravia spojené so zmenou klímy; pripomína tzv. Sternovu hodnotiacu správu o hospodárskych dôsledkoch klimatických zmien, v ktorej sú naznačené jasné ekonomické stimuly pre medzinárodné spoločenstvo, aby čím skôr riešilo zmenu klímy; pripomína, že počiatočnými investíciami verejného sektora do trvalo udržateľnej energetickej infraštruktúry a s tým súvisiaceho výskumu a vývoja sa znížia sociálne náklady spojené so zmenou klímy;

17.

zdôrazňuje, že všetky krajiny začnú k riešeniu klimatického problému pristupovať aktívne až vtedy, keď sa rozvojovým krajinám a krajinám s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom podarí dosiahnuť udržateľný hospodársky rast; vyzýva preto na uplatňovanie skutočne integrovaných politických riešení problémov rozvoja a klímy;

18.

konštatuje, že zmena klímy je výzvou, na ktorú neexistuje jedno politické riešenie, ale kombinácia súčasných možností a výrazného zvýšenia účinnosti vo všetkých oblastiach hospodárstva a spoločnosti v rozvinutých a rozvojových krajinách by prispela k riešeniu problému zdrojov a distribúcie a pripravila by podmienky na príchod tretej priemyselnej revolúcie;

19.

zdôrazňuje, že obyvatelia rozvojových krajín budú ešte viac postihnutí dôsledkami zmeny klímy, a je preto aj v záujme týchto krajín, aby prispeli k úspešnému uzavretiu dohovoru o zmene klímy;

20.

zdôrazňuje, že rozvinuté štáty majú zodpovednosť za to, aby poskytovali dostatočnú, trvalo udržateľnú a predvídateľnú finančnú a technickú podporu rozvojovým štátom, vďaka ktorej sa budú môcť zaviazať znižovať svoje emisie skleníkových plynov, prispôsobovať sa dôsledkom zmeny klímy a znižovať emisie súvisiace s odlesňovaním a degradáciou lesov, ako aj zlepšovať budovanie kapacít v záujme splnenia záväzkov vyplývajúcich z budúcej medzinárodnej dohody o zmene klímy;

21.

trvá na tom, že takéto záväzky týkajúce sa zabezpečenia požadovanej predvídateľnej finančnej pomoci na zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa tejto zmene v rámci UNFCCC by mali byť nové a doplnkové k ODA; pripomína, že finančné zdroje by sa mali rozdeľovať nie ako zvýhodnené úvery, ale ako granty; pripomína už existujúce záväzky zamerané na dosiahnutie ODA na úrovni 0,7 % HDP do roku 2015;

22.

zdôrazňuje potrebu tzv. rýchleho štartu podpory medzinárodnej verejnosti s cieľom dosiahnuť ambicióznu kodanskú dohodu a vyzýva EÚ, aby sa zaviazala k celkovému financovaniu aspoň vo výške 5 až 7 miliárd EUR ročne na obdobie 2010 – 2012 podľa odhadov Komisie;

23.

pripomína, že spoločný príspevok EÚ pre úsilie rozvojových štátov zmierňovať vplyvy zmeny klímy a pre ich potreby v oblasti prispôsobovania sa tejto zmene by do roku 2020 nemal byť pod úrovňou 30 000 miliónov EUR ročne, pričom táto suma sa môže v dôsledku nových poznatkov o závažnosti zmeny klímy a rozsahu s ňou spojených nákladov ešte zvýšiť;

24.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby výrazne zvýšilo svoju finančnú podporu rozvojovým krajinám na prispôsobovanie sa následkom zmeny klímy a zmiernenie jej dôsledkov tým, že preskúma ďalšie inovatívne finančné mechanizmy, napr. tzv.debt-for-nature swaps (odpustenie časti dlhu rozvojovej krajiny výmenou za realizáciu ekologických opatrení);

25.

zdôrazňuje, že významná časť príjmov získaných z obchodovania s certifikátmi prostredníctvom systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) vrátane aukcií v oblasti leteckej a námornej dopravy by sa mala vyčleniť pre rozvojové krajiny, aby boli schopné bojovať proti zmene klímy a prispôsobovať sa jej následkom; zdôrazňuje však, že systém EU ETS, ktorý sa začal uplatňovať v roku 2005, pokrýva menej než 50 % emisií EÚ; preto zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť alternatívne stratégie, aby každá súčasť hospodárstva, nielen priemysel, a najmä všetky členské štáty, prevzali na seba bremeno znižovania emisií a svoj podiel zodpovednosti;

26.

zdôrazňuje, že nadchádzajúca revízia rozpočtu EÚ by sa mala zamerať na poskytnutie dostatočných zdrojov na opatrenia na ochranu proti zmene klímy a prispôsobovanie sa tejto zmene;

27.

odporúča, aby rozvinuté krajiny počítali s vyčlenením podielu svojho HDP na vytvorenie kooperatívneho fondu na realizáciu technológií využívajúcich ekologickú energiu, a to nezávisle od existujúcich fondov rozvojovej pomoci;

28.

podporuje nórsky návrh týkajúci sa jednotiek prideleného množstva, ako aj návrhy Dánska a Mexika;

29.

žiada, aby bolo v riadiacich štruktúrach zriadených v súvislosti s financovaním v oblasti klímy v rámci kodanskej dohody zabezpečené rovnaké zastúpenie rozvinutých aj rozvojových krajín; ďalej zdôrazňuje, že na to, aby sa finančné prevody využívali udržateľným spôsobom, treba uplatniť skúsenosti z rozvojovej politiky a overené zásady, napríklad zásadu dobrej správy verejných vecí; poukazuje na to, že darcovské krajiny musia v rozvojových krajinách investovať do zvýšenia absorpčných kapacít, aby tieto krajiny mohli využívať zdroje efektívne;

30.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilňovali existujúce partnerstvá v oblasti klímy s rozvojovými krajinami a aby nadväzovali nové partnerstvá tam, kde zatiaľ neexistujú, pričom by mali poskytovať výrazne vyššiu finančnú podporu vývoju a prenosu technológií, Dohode o aspektoch práv duševného vlastníctva a budovaniu inštitucionálnych kapacít vrátane národných akčných programov prispôsobenia (NAPA), keďže ide o dôležité nástroje prispôsobenia sa zmene klímy a podporuje sa tým prevzatie zodpovednosti;

31.

trvá na tom, že medzinárodný dohovor o zmene klímy na obdobie po roku 2012 by mal brať do úvahy súčasný vývojový proces na medzinárodnej i vnútroštátnej úrovni; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili potrebné prepojenia medzi zmenou klímy a rozvojovými cieľmi milénia tým, že zahrnú prispôsobovanie sa zmene klímy a jej zmierňovanie do projektov a programov zameraných na splnenie rozvojových cieľov milénia a do všetkých stratégií znižovania chudoby;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podstatne zvýšili rozpočet na vytvorenie globálnej aliancie proti zmene klímy (GCCA), a navrhuje, že jeden zdroj financovania by sa mohol získať z očakávaných príjmov z aukcií v rámci systému EU ETS; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že GCCA sa stane zúčtovacím strediskom pre financovanie prispôsobovania sa zmenám klímy v rozvojových krajinách, čím by sa zabránilo vytváraniu nových dvojstranných iniciatív EÚ;

33.

domnieva sa, že zmena klímy zapríčiňuje vysídľovanie ľudí, teda vytvára novú, nútenú migráciu, ktorú musí medzinárodné spoločenstvo primerane riešiť; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby identifikovalo a riešilo právne medzery, ktoré existujú v súvislosti s ochranou utečencov v dôsledku zmeny klímy, a aby iniciovalo osobitný systém pomoci a ochrany;

34.

zdôrazňuje potrebu inštitucionálnej zodpovednosti a dôveryhodnosti, ktorá by sa zabezpečila ustanovením spravodlivého zastúpenia darcovských a prijímajúcich krajín v riadiacom orgáne inštitúcií financovania prispôsobovania sa zmenám;

35.

domnieva sa, že globálna transformácia na výkonnú, trvalo udržateľnú ekonomiku je nielen potrebná na to, aby sa znižovaním emisií skleníkových plynov predchádzalo nebezpečnej zmene klímy, ale má aj potenciál zvýšiť investície, zamestnanosť, hospodársky rast, konkurencieschopnosť a zlepšiť kvalitu života bez toho, aby sa upustilo od cieľa zabezpečiť pre všetkých prístup k moderným energetickým službám; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu zlepšiť energetickú účinnosť na globálnej úrovni a zvýšiť podiel zdrojov obnoviteľnej energie;

36.

zdôrazňuje, že pri prechode medzinárodného spoločenstva na hospodárstvo s nízkymi emisiami uhlíka sa atómová energia bude považovať za dôležitú súčasť energetického mixu v strednodobom horizonte; pripomína však, že otázky bezpečnosti cyklu jadrového paliva sa musia riešiť na medzinárodnej úrovni primeraným spôsobom, aby sa dosiahla čo najvyššia úroveň bezpečnosti;

37.

naliehavo žiada všetky vlády vrátane vlád členských štátov, ako aj samotnú EÚ, aby podnecovali energetickú účinnosť; naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby zvýšili svoje ambície pokiaľ ide o balík pre oblasť energetickej účinnosti, predovšetkým o prepracovanú smernicu o energetickej hospodárnosti budov, o ktorej sa práve diskutuje (KOM(2008)0780), aby umožnili dosiahnutie dynamickej a súdržnej dohody s Radou, čím by vyslali jasný signál o odhodlaní EÚ v súvislosti s dohodou v Kodani a uľahčilo by sa tým prijatie cieľa znížiť emisie CO2 o 30 %;

38.

zdôrazňuje, že rozsiahle využívanie fosílnych palív na výrobu energie je významným zdrojom emisií CO2 vo svete; uznáva, že v strednodobom horizonte budú fosílne palivá naďalej hrať v dodávke energie významnú úlohu; vyzýva rokujúce strany, aby pri výrobe elektriny z fosílnych palív prikladali veľký význam ďalšiemu rozvoju a využívaniu trvalo udržateľných a účinných technológií, ktoré znižujú emisie;

39.

domnieva sa, že ciele v oblasti zníženia emisií a záväzky v oblasti financovania musia podliehať prísnejšiemu režimu plnenia vrátane mechanizmu rýchleho varovania a postihov, ako je napríklad odňatie budúcich jednotiek prideleného množstva;

40.

zdôrazňuje historickú zodpovednosť rozvinutých krajín za nezvratnú zmenu klímy a pripomína im povinnosť pomáhať rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám prispôsobiť sa tejto zmene;

41.

vyzýva preto EÚ a jej členské štáty, aby pomáhali rozvojovým krajinám v budovaní kapacít s cieľom prispôsobiť sa zmene klímy a aby poskytli dostatočnú technologickú podporu krajinám, ktoré sú najviac postihnuté zmenami životného prostredia;

42.

je si vedomý, aké je dôležité prispôsobovať sa neodvratným zmenám klímy proaktívnym spôsobom, najmä čo sa týka najzraniteľnejších regiónov a spoločenských skupín, a zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti s cieľom riešiť prispôsobenie sa zmenám klímy čo najúčinnejším spôsobom;

43.

zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia tiež zintenzívniť činnosť na podporu urýchleného uskutočňovania opatrení na prispôsobovanie sa zmene v rámci EÚ, aby sa ušetrili zdroje na budúce opatrenia prijímané v medzinárodnom kontexte;

44.

je presvedčený, že je potrebný nový prístup k technologickej spolupráci, s cieľom dosiahnuť potrebné urýchlenie inovácie a takú mieru využívania, aby sa všetkým krajinám umožnil prístup k dostupným technológiám šetrným voči životnému prostrediu, pričom sa budú rešpektovať práva duševného vlastníctva;

45.

domnieva sa, že kodanská dohoda by mala zabezpečiť technologické akčné programy pre hlavné technológie na prispôsobovanie sa zmene klímy a jej zmiernenie, ktoré by podporovali celý technologický reťazec, s cieľom výrazne zvýšiť financovanie výskumu, vývoja a využívania súvisiaceho s prispôsobovaním sa zmene klímy a jej zmiernením; v tejto súvislosti podporuje hodnotenie Komisie v tom, že výskum, vývoj a využívanie v oblasti energetiky by sa mali do roku 2012 celosvetovo aspoň zdvojnásobiť a do roku 2020 zvýšiť na štvornásobok súčasnej úrovne;

46.

naliehavo vyzýva rozvinuté krajiny, aby viac investovali do výskumu nových vyspelých technológií pre trvalo udržateľné a energeticky účinné výrobné procesy; považuje za nevyhnutné zlepšiť financovanie medzinárodnej spolupráce týkajúcej sa zmeny klímy v rámci 7. rámcového programu;

47.

zdôrazňuje, že hoci trhové riešenia, vrátane budovania globálneho trhu s emisiami prostredníctvom mechanizmov „stanoviť emisné kvóty a obchodovať s emisiami“ (cap and trade) alebo daňových mechanizmov v rozvojových krajinách, nie sú pre rozvojové krajiny v blízkej budúcnosti riešením, musia zostať dlhodobým cieľom všetkých rokovaní; vyzýva EÚ a jej partnerov vo svete, aby v najbližšej budúcnosti našli čo najúčinnejší spôsob podpory budúcich prepojení medzi EU ETS a regionálnymi a federálnymi systémami obchodovania v USA a v iných krajinách, čo by mohlo priniesť viac možností, pokiaľ ide o znižovanie emisií, rozšírenie trhu a zvýšenie likvidity a v konečnom dôsledku viesť k účinnejšiemu rozdeľovaniu zdrojov;

48.

poukazuje na to, že fungujúci globálny trh s emisiami je pre hospodárstvo EÚ kľúčový na to, aby EÚ mohla splniť svoje ambiciózne záväzky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2020; zdôrazňuje potrebu komplexnej medzinárodnej dohody na obdobie po roku 2012, ktorá by stanovila, aby aj ostatné rozvinuté krajiny vynaložili porovnateľné úsilie s cieľom zamedziť riziku úniku uhlíka, najmä s ohľadom na dlhodobé ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov; v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčovú úlohu úzkej spolupráce krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom s hospodársky rozvinutými krajinami;

49.

víta tzv. mechanizmus čistého rozvoja (CDM), zriadený Kjótskym protokolom, ako príležitosť na zapojenie rozvojových krajín do trhu s emisiami a na ich vybavenie modernými a účinnými technológiami; zdôrazňuje však, že využívanie kompenzácií na plnenie cieľov znižovania emisií zo strany rozvinutých krajín sa nemôže považovať za súčasť zodpovednosti rozvojových krajín znižovať svoje emisie skleníkových plynov v rámci medzinárodnej dohody o zmene klímy a nie je náhradou za finančnú a technologickú podporu rozvojových krajín vo vzťahu k ich aktivitám v oblasti znižovania emisií;

50.

trvá ďalej na tom, aby sa súčasťou budúcich mechanizmov kompenzácií stali prísne normy kvality projektov, ktoré zabránia tomu, aby rozvinuté štáty ukracovali rozvojové štáty o menej nákladné spôsoby znižovania emisií, a zaručia vysokú úroveň týchto projektov so spoľahlivým, overiteľným a skutočným dodatočným znížením emisií, ktoré taktiež podporí trvalo udržateľný rozvoj v týchto štátoch;

51.

zastáva názor, že mechanizmus čistého rozvoja (CDM) a spoločné plnenie (JI) treba reformovať s ohľadom na tieto kritériá kvality projektov; okrem toho podporuje stanovisko Komisie, že pre hospodársky vyspelejšie rozvojové krajiny by sa mali schváliť odvetvové mechanizmy na obdobie po roku 2012, ktoré by sa stali účinným nástrojom na ochranu klímy a trvalo udržateľný rozvoj v rozvojových krajinách;

52.

trvá na tom, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty plnili záväzky týkajúce sa zmierňovania dôsledkov zmeny klímy predovšetkým v rámci EÚ a pripomína všetkým stranám, že využívanie pružných mechanizmov by sa malo obmedziť na minimum;

53.

domnieva sa, že je potrebné poskytnúť rozvojovým krajinám významnú finančnú podporu, ako aj technickú a administratívnu pomoc na zastavenie masívneho odlesňovania tropických oblastí najneskôr do roku 2020, a že z hľadiska priebehu medzinárodných rokovaní o komplexnej globálnej dohode o klíme na obdobie po roku 2012 bude dôležité prejaviť pevné odhodlanie dosiahnuť tento cieľ;

54.

zdôrazňuje, že zachovávanie prírodných zachytávačov oxidu uhličitého je najefektívnejším a najúčinnejším prostriedkom zmierňovania zmeny klímy a nemá žiadne známe negatívne vedľajšie účinky; okrem toho sa domnieva, že pri riešení zmeny klímy je neoceniteľný rozvoj komplexnej politiky zalesňovania;

55.

vyzýva EÚ, aby sa zaviazala financovať medzinárodné úsilia na zastavenie odlesňovania a aby podporovala celosvetové nekomerčné zalesňovanie;

56.

zdôrazňuje, že pre úspešnú ochranu svetovej klímy je nevyhnutná ochrana lesov a naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby uznali potrebu ochrany lesov a aby toto hľadisko začlenili do medzinárodnej dohody;

57.

podporuje názor Komisie, že verejné financovanie je najrealistickejší nástroj, ktorým možno stimulovať boj proti odlesňovaniu v období rokov 2013 až 2020; ďalej vyzýva EÚ a členské štáty, aby poskytli financovanie na obdobie rokov 2010 – 2012 na včasné prijatie opatrení v rozvojových krajinách a podporuje návrh Komisie vytvoriť globálny mechanizmus pre lesný uhlík (GFCM) v rámci UNFCCC, založený na systéme trvalého financovania; vyzýva členské štáty, aby svoj záväzok zastaviť globálne odlesňovanie, zhoršovanie kvality lesov a pôdy, ako aj rozširovanie púští, doplnili tak, že vyčlenia významnú časť svojich príjmov z aukcií v systéme EU ETS na obmedzovanie odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách; vyzýva členské štáty, aby podporili návrh Komisie pripojiť sa k nórskemu návrhu na financovanie a aby pre GFCM vyčlenili časť budúcich príjmov z aukcií jednotiek prideleného množstva;

58.

zdôrazňuje, že budúci GFCM musí nadväzovať na rozhodnutia a musí prispievať k plneniu cieľov Dohovoru o biologickej diverzite, a že pri činnostiach, pravidlách a metódach v rámci programu OSN na znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov (REDD) treba explicitne zohľadniť vplyvy na biodiverzitu; domnieva sa, že GFCM musí v prvom rade zabezpečiť ochranu pralesov; zdôrazňuje, že priemyselným lesníckym činnostiam, ktoré majú slabý potenciál zmiernenia zmeny klímy a môžu ohrozovať biodiverzitu, sa nesmú prideľovať finančné prostriedky prostredníctvom GFCM;

59.

zdôrazňuje, že je nutné, aby sa v rámci akéhokoľvek budúceho GFCM rešpektovali práva domorodého obyvateľstva a miestnych komunít vrátane ich práva na spoločné vlastníctvo a autonómne pôvodné územia a aby sa zabezpečilo ich plné a účinné zapojenie a zaručila rozhodovacia právomoc na všetkých úrovniach, a to aj pri vypracúvaní a realizácii národných plánov znižovania emisií z odlesňovania a degradácie lesov a pri vyčleňovaní či rozdeľovaní finančných prostriedkov;

60.

vyzýva EÚ, aby podporovala prísne sociálne a environmentálne normy na znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov (REDD); vyzýva EÚ, aby sa podporou politických a inštitucionálnych reforiem na miestnej, regionálnej i celoštátnej úrovni zasadzovala za mechanizmy REDD znižovania emisií z odlesňovania a degradácie lesov, ktoré presahujú rámec súčasnej koncepcie projektu mechanizmov čistého rozvoja (CDM) a ktoré riešia základné príčiny odlesňovania, ako sú zlá správa verejných vecí, chudoba, korupcia a nedostatočné presadzovanie práva;

61.

požaduje, aby environmentálna účinnosť cieľov znižovania emisií uvedených v prílohe I bola základnou zásadou, pokiaľ ide o prístup EÚ k medzinárodným účtovným pravidlám pre lesné hospodárstvo a LULUCF (využívanie pôdy, zmena vo využívaní pôdy a lesnícka činnosť) vo všeobecnosti;

62.

zdôrazňuje, že postupy uplatňované vo viacerých odvetviach vrátane vodného hospodárstva, ochrany ekosystému, poľnohospodárskej výroby, pôdnych podmienok, zmien vo využívaní pôdy, zdravia, potravinovej bezpečnosti a nebezpečenstva katastrof zapríčinili zmenu klímy a viedli k jej zhoršovaniu, no tieto odvetvia zároveň trpia ďalekosiahlymi následkami negatívnych účinkov zmien klímy; domnieva sa, že oba tieto rozmery by mali byť zahrnuté do kodanskej dohody spolu s cielenými opatreniami, aby sa v týchto odvetviach zabezpečil vysoký stupeň zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa jej;

63.

pripomína, že existuje celá škála vplyvov letectva iných, ako sú emisie CO2, čo približne zdvojnásobuje jeho potenciál globálneho otepľovania; vyzýva EÚ, aby zabezpečila zohľadnenie týchto vplyvov v kodanskej dohode;

64.

trvá na tom, aby vzhľadom na neúspech rokovaní Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) bola do dohody podľa UNFCCC zahrnutá medzinárodná letecká a námorná doprava;

65.

naliehavo vyzýva, aby v medzinárodných dohodách boli stanovené rovnaké záväzné ciele pre sektory leteckej a námornej dopravy ako pre ostatné priemyselné odvetvia; ďalej naliehavo vyzýva, aby sa aspoň v globálnom rámci s 50 % kvót v tejto oblasti obchodovalo formou aukcie;

66.

zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa miestnym občanom poskytovali vyčerpávajúce informácie a konzultácie a aby sa zúčastňovali na rozhodovacích procesoch, a osobitne nabáda mestské centrá, regióny a mestské aglomerácie, aby s podporou vlády spustili svoje vlastné informačné kampane, ktoré by mohli byť spojené s konkrétnymi cieľmi zníženia emisií;

67.

vzhľadom na skutočnosť, že do roku 2030 budú dve tretiny ľudstva žiť v mestských centrách si uvedomuje, že mestá a miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri realizácii praktických opatrení v oblasti klímy; víta záväzok prijatý prostredníctvom svetovej dohody primátorov a miestnych orgánov o ochrane klímy a žiada EÚ, aby podporila angažovanosť miest a miestnych a regionálnych orgánov v rozvíjaní a uskutočňovaní národných stratégií v oblasti zmeny klímy vrátane akčných plánov zmierňovania a akčných programov na prispôsobenie;

68.

je presvedčený, že delegácia EÚ zohráva v týchto rokovaniach o zmene klímy dôležitú úlohu, a preto považuje za neprijateľné, že sa poslanci Európskeho parlamentu, ktorí tvorili súčasť tejto delegácie, nemohli zúčastniť koordinačných schôdzí EÚ na predchádzajúcej konferencii zmluvných strán; očakáva, že účastníkom z Európskeho parlamentu sa umožní prístup na takéto stretnutia v Kodani, a to aspoň so štatútom pozorovateľov, či už s právom vystúpiť alebo bez neho;

69.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu Rámcového dohovoru Organizácie spojených národov o zmene klímy so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.

21.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 285/12

A.

keďže PSBS je už od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy významným cieľom EÚ; keďže je dôležité vrátiť sa k pôvodnej myšlienke programu z Tampere, ktorý zahŕňal hľadiská trestného a občianskeho práva a zároveň bol zameraný na zásady právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd,

B.

keďže globalizácia sa týka nielen finančného sektora, ale čoraz viac aj PSBS; keďže táto skutočnosť si vyžaduje, aby sa zaviedol celostnejší politický prístup spolu s opatreniami na riešenie naliehavých otázok migrácie a azylu, a keďže sú žiaduce najmä intenzívnejšie výmeny a spolupráca medzi tými, ktorí sa podieľajú na politikách v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, rozvoja, medzinárodného obchodu a sociálnych vecí,

C.

keďže na základe Lisabonskej zmluvy, nedávno schválenej parlamentným hlasovaním alebo prostredníctvom referenda, sa prepracujú právne základy, ciele, nástroje a metódy prijímania rozhodnutí v rámci politík týkajúcich sa PSBS,

D.

keďže práva a inštitucionálna úloha, ktoré národné parlamenty prvýkrát získavajú na základe Lisabonskej zmluvy, budú mať pozitívny vplyv najmä na rozvoj a fungovanie PSBS, a to predovšetkým preto, že dodržiavanie zásady subsidiarity bude lepšie zaručené,

E.

keďže v mnohých sektoroch politiky v oblasti súdnictva a v oblasti vnútorných vecí vnútroštátne riešenia už dávno nie sú primerané, a preto je potrebné vypracovať európske riešenia medzinárodných problémov v oblasti migrácie, bezpečnosti a technológií vrátane informačných a komunikačných technológií,

F.

keďže rušenie kontrol na vnútorných hraniciach EÚ je jedným z najvýznamnejších výsledkov európskej integrácie,

G.

keďže občania majú na úrovni EÚ priame zastúpenie v Európskom parlamente a členské štáty sú zastúpené v Rade prostredníctvom ich vlád, ktoré sa demokraticky zodpovedajú svojim národným parlamentom; keďže sa v dôsledku toho musí nevyhnutná parlamentarizácia EÚ opierať na jednej strane o rozširovanie právomocí Európskeho parlamentu vo vzťahu k celému rozhodovaciemu procesu EÚ a na druhej strane o väčšiu kontrolu národných vlád vykonávanú príslušnými národnými parlamentmi,

H.

keďže spoločné opatrenia sa musia obmedziť na oblasť právomocí Spoločenstva a keďže jednotné prístupy na európskej úrovni by sa mali prijímať len vtedy, ak sa od nich dá očakávať väčšia úspešnosť ako od vnútroštátnych opatrení,

I.

keďže je potrebné zachovať práva občanov EÚ a práva na ochranu, najmä na ochranu údajov, a keďže spoločné politiky v oblasti súdnictva a vnútorných vecí musia naďalej podliehať parlamentnému dohľadu,

J.

keďže transparentnosť v procese tvorby právnych predpisov musí byť prvoradá a občania a národné parlamenty by mali byť schopní chápať a sledovať vymedzenie a uskutočňovanie politík týkajúcich sa PSBS,

K.

keďže pristúpenie EÚ k EDĽP, stanovené Lisabonskou zmluvou, neoslabí ochranu základných práv v EÚ založenú na Charte základných práv a na judikatúre Súdneho dvora a bude predstavovať cennú súčasť dodatočnej ochrany, pričom treba mať na zreteli, že bude potrebné zaviesť jednoznačné oddelenie právomocí Európskeho súdu pre ľudské práva od právomocí Súdneho dvora,

L.

keďže je potrebné, aby sa v záujme účinného a včasného boja proti organizovanému zločinu, podvodu a korupcii, ako aj v záujme ochrany finančných záujmov EÚ posilnila policajná a justičná spolupráca, aby sa Europol a Eurojust systematickejšie zapájali do vyšetrovania, aby sa zriadil úrad Európskeho prokurátora a dosiahli sa účinné a merateľné výsledky, a keďže občania EÚ si želajú, aby sa posilnila úloha EÚ v boji proti korupcii,

M.

keďže v oblasti občianskeho súdnictva musia priority stanovené na ďalších päť rokov odrážať potreby, ktoré vyjadrujú jednotliví občania a podniky,

N.

keďže vzájomné uznávanie ako základ PSBS si vyžaduje vzájomnú dôveru a dôveru voči právnym systémom iných krajín a keďže tieto hodnoty možno zabezpečiť len prostredníctvom vzájomného poznávania a porozumenia, a teda vytvorením európskej justičnej kultúry,

O.

keďže európsky justičný priestor musí byť postavený na európskej justičnej kultúre v radoch právnikov z praxe, sudcov a prokurátorov, ktorá je nielen založená na práve EÚ, ale vytvárala sa vďaka znalostiam a porozumeniu národným súdnym systémom, kompletnému prepracovaniu univerzitných osnov, výmenám, študijným pobytom a spoločnému vzdelávaniu za aktívnej podpory Európskej justičnej vzdelávacej siete a Akadémie európskeho práva,

P.

keďže vzájomná dôvera sa opiera aj o prebiehajúce hodnotenie efektívnosti a výsledkov rôznych národných systémov, uskutočňované tak na vnútroštátnej, ako aj na európskej úrovni; keďže v tejto súvislosti je potrebné spomenúť neoceniteľnú prácu Európskeho výboru pre efektívnosť súdnictva vytvoreného v rámci Rady Európy,

Q.

keďže európske siete v rôznych oblastiach súdneho systému (Európska justičná vzdelávacia sieť, Európska sieť rád pre súdnictvo, Sieť predsedov najvyšších súdov Európskej únie, sieť Eurojustice európskych generálnych prokurátorov, Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach a siete právnikov z praxe) musia zohrávať aktívnu úlohu pri budúcom vykonávaní európskej justičnej kultúry, a so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. septembra 1991 o vytvorení Akadémie európskeho práva (1), na pozíciu Európskeho parlamentu z 24. septembra 2002 o prijatí rozhodnutia Rady, ktorým sa vytvára európska justičná vzdelávacia sieť (2), na uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2008 o úlohe vnútroštátnych sudcov v európskom súdnom systéme (3) a na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade zo 7. mája 2009 o rozvoji oblasti trestného súdnictva v Európskej únii (4),

R.

keďže počítačová kriminalita v posledných rokoch výrazne vzrástla, čo vedie k zložitejším súdnym problémom a pre kapacity súdov znamená väčšie zaťaženie; keďže v dôsledku tohto vývoja je potrebné preskúmať vytvorenie európskeho súdu pre počítačovú oblasť, ktorý by sa špecializoval na záležitosti spojené s počítačovou kriminalitou,

1.

poznamenáva, že nový viacročný program v PSBS bude pravdepodobne prijatý a vykonávaný v novom právnom rámci stanovenom Lisabonskou zmluvou, takže musí zahŕňať všetky inovácie zavedené touto zmluvou, podľa ktorých:

2.

konštatuje, že činnosť EÚ bude dôveryhodnejšia, pretože bude založená na novom alebo prepracovanom právnom rámci vrátane nových ustanovení o ochrane základných práv, a to aj práv národnostných menšín, nových ustanovení o predchádzaní všetkým formám nerovností, najmä medzi mužmi a ženami (článok 8 ZFEÚ), alebo diskriminácie (článok 10 ZFEÚ), ustanovení na podporu transparentnosti vo všetkých inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach EÚ (článok 15 ZFEÚ), ustanovení o ochrane osobných údajov pred zneužitím súkromnými alebo verejnoprávnymi subjektmi (článok 16 ZFEÚ), o konzulárnej a diplomatickej ochrane (článok 23 ZFEÚ), o spoločných politikách v oblasti azylu a prisťahovalectva (článok 77 a ďalšie ZFEÚ), o presadzovaní integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín (článok 79 ods. 4 ZFEÚ) a o zlepšení dobrej správy vecí verejných (článok 298 ZFEÚ);

3.

zdôrazňuje význam rozšírenia právomocí Súdneho dvora bez toho, aby sa v jeho dôsledku obmedzili, a to tak na účely vydávania rozhodnutí o predbežných otázkach vo všetkých záležitostiach spadajúcich pod PSBS, ako aj s cieľom umožniť Komisii začať konania o porušení právnych predpisov (5);

4.

poukazuje na to, že prístup občanov a podnikov k súdnictvu je v celom európskom PSBS čoraz zložitejší a menej transparentný v dôsledku výnimiek pre jednotlivé štáty (opt-out) a že by sa im preto v záujme spravodlivosti, súdržnosti a jednoduchosti malo zabrániť všade tam, kde je to možné;

5.

víta skutočnosť, že Lisabonskou zmluvou sa zavedie spolurozhodovací postup ako riadny legislatívny postup v oblastiach spadajúcich pod PSBS, v ktorých sa doteraz neuplatňoval, čím sa zabezpečí, že parlamentný dohľad sa bude uplatňovať na rôzne aspekty európskej politiky v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ako aj opatrenia na ich vykonávanie; domnieva sa, že pristúpenie Európskeho parlamentu k ratifikácii medzinárodných dohôd je len nutným doplnením právomocí, ktoré sú mu na internej úrovni priznané v oblastiach spadajúcich pod súčasný tretí pilier;

6.

domnieva sa, že zásada solidarity medzi členskými štátmi a členskými štátmi a EÚ nadobúda v PSBS osobitný význam a musí sa z nej stať aktívna, povinná solidarita, najmä pokiaľ ide o kontrolu na hraniciach, prisťahovalectvo, civilnú ochranu a doložku o solidarite;

7.

zdôrazňuje, že EÚ spočíva na zásade slobody; poukazuje na to, že o bezpečnosť sa v záujme podpory tejto slobody treba usilovať v súlade so zásadou právneho štátu a musí podliehať povinnostiam vyplývajúcim so základných práv; konštatuje, že na rovnováhu medzi bezpečnosťou a slobodou treba nazerať z tohto hľadiska;

8.

domnieva sa, že v rámci Štokholmského programu by bolo potrebné najmä:

9.

domnieva sa, že pri plnení tohto programu by malo byť prvoradým cieľom zabezpečiť v duchu lojálnej spolupráce, aby občania mohli všade uplatňovať rovnakú ochranu svojich základných práv, či už prichádzajú do kontaktu s verejnou mocou vykonávanou EÚ, a to aj agentúrami a inými orgánmi, a členskými štátmi, a aby nikto nebol znevýhodnený preto, že uplatňuje základné slobody, na ktoré majú občania EÚ nárok v súlade s tradíciou ľudských práv a právneho štátu, ktorá je spoločná pre všetky členské štáty;

10.

poukazuje na to, že v novom právnom a inštitucionálnom rámci vytvorenom Lisabonskou zmluvou sa bude dať ďalšia činnosť PSBS rozvíjať len vtedy, ak sa Európsky parlament náležitým spôsobom spojí s národnými parlamentmi a občianskou spoločnosťou s cieľom vytvoriť otvorenú a trvalú diskusiu;

11.

žiada väčšiu transparentnosť procesu tvorby práva na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov a víta uplatňovanie riadneho legislatívneho postupu, čím sa umožní čo najrozsiahlejšie uplatňovanie práva na prístup k dokumentom a informáciám v rozhodovacom procese, najmä v prípadoch, keď by určitý návrh obmedzil práva jednotlivcov a občanov, bez ohľadu na to, či ide o iniciatívu Komisie alebo skupiny členských štátov;

12.

v záujme transparentnej tvorby práva na medzinárodnej úrovni, kde Komisia získala právomoci Spoločenstva a Európskemu parlamentu bolo ponechané len právo udeľovať súhlas, o čom svedčí najmä vývin situácie v súvislosti s Haagskou konferenciou o medzinárodnom práve súkromnom, oznamuje, že je zaviazaný dôsledne sledovať budúci vývin Haagskej konferencie o medzinárodnom práve súkromnom; zaväzuje sa finančne podporiť vytvorenie parlamentného fóra, prístupného pre záujemcov z radov poslancov EP a poslancov národných parlamentov, s cieľom vytvoriť prostriedok informovania poslancov o ďalšom vývine v rámci konferencie a jej činnostiach a výsledkoch, vďaka čomu bude možné diskutovať o rôznych otázkach v rámci verejného fóra;

13.

víta skutočnosť, že Lisabonskou zmluvou sa vytvorí rámec vyhodnocovania politík PSBS, a žiada, aby sa zriadil konkrétny systém monitorovania a hodnotenia, najmä v oblasti súdnictva, ktorý by sa zameral na kvalitu, účinnosť a spravodlivosť existujúcich právnych nástrojov, justičnej správy a ochrany základných práv a do ktorého by bol intenzívne zapojený Európsky parlament a národné parlamenty; preto:

14.

domnieva sa, že prednostne by sa mala riešiť otázka odstránenia priepastného rozdielu medzi pravidlami a politikami schválenými na európskej úrovni a ich vykonávaním na vnútroštátnej úrovni;

15.

žiada, aby pravidelné hodnotenie výsledkov dosiahnutých v rámci viacročného programu bolo predmetom každoročnej diskusie v Európskom parlamente, ktorá by mala zapojiť občiansku spoločnosť a zamerať sa na ochranu základných práv v EÚ a ktorá by mala vychádzať zo správ Rady, Komisie, Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a Agentúry Európskej únie pre základné práva, ako aj z hodnotení a štúdií nezávislých expertov, podnetov organizácií občianskej spoločnosti a uznesení Európskeho parlamentu;

16.

domnieva sa, že účinná ochrana a podpora základných práv predstavujú základ demokracie v Európe a sú predpokladom upevnenia PSBS; preto je pevne presvedčený, že úlohou Rady aj Komisie je aktívne navrhovať opatrenia zamerané na presadzovanie základných práv;

17.

ďalej pripomína, že EÚ pristúpi k EDĽP a že rokovania zamerané na pristúpenie EÚ k dohovoru by sa preto mali začať okamžite;

18.

vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala medziinštitucionálnu dohodu vzhľadom na Lisabonskú zmluvu a dôsledky, ktoré vzniknú prepojením medzi EDĽP, Európskym súdnym dvorom pre ľudské práva a inštitúciami EÚ;

19.

požaduje jasný a komplexný návrh týkajúci toho, ktoré práva sa majú poskytnúť obžalovaným osobám, aby sa zabezpečilo, že budú mať spravodlivé súdne konanie, a odmieta postupný prístup, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje;

20.

pripomína, že na základe Lisabonskej zmluvy sa Charta základných práv EÚe stáva rovnako záväznou ako zmluvy a bude sa uplatňovať v plnom rozsahu na všetky opatrenia prijaté v súvislosti s PSBS a že na jej dodržiavanie bude dohliadať Súdny dvor; ľutuje však zavedenie protokolu, ktorým sa obmedzuje vplyv Charty na vnútroštátne právo dvoch členských štátov, a zdôrazňuje svoje obavy z nerovnosti ľudí, ktorú môže táto situácia vyvolať;

21.

požaduje dôkladné a nestranné preskúmanie existujúcich opatrení v priestore slobody a spravodlivosti z hľadiska ich nevyhnutnosti, proporcionality a účinnosti, ako aj vplyvu na ochranu a presadzovanie hodnôt a zásad EÚ a základných práv občanov; žiada, aby sa v prípade každej novej politiky, legislatívneho návrhu a programu uskutočnilo posúdenie vplyvu zamerané na základné práva a hodnoty EÚ, ktoré by jasne uviedlo, ktoré základné práva by mohli byť dotknuté a aké opatrenia sa plánujú na ich ochranu v súlade so zásadami proporcionality a nevyhnutnosti; domnieva sa, že s Agentúrou pre základné práva by sa malo konzultovať počas všetkých štádií legislatívnych návrhov, ktoré majú dosah na základné a ľudské práva a žiada Komisiu, aby predložila formálnu odpoveď na každú zo správ Agentúry pre základné práva vrátane zoznamu navrhovaných krokov zameraných na riešenie otázok, na ktoré Agentúra pre základné práva upozornila;

22.

žiada, aby presadzovanie hodnôt EÚ vrátane vyzdvihovania problematiky ľudských práv bolo neustále jedným zo základných cieľov dohôd medzi EÚ a tretími krajinami, ako aj celého vonkajšieho rozmeru PSBS, a to najmä so zreteľom na nové nástroje, ktoré na tieto účely stanovuje Lisabonská zmluva; uznáva význam primeranej a konzistentnej vnútornej politiky týkajúcej sa ľudských práv pre získanie a udržanie vonkajšej dôveryhodnosti;

23.

považuje trest smrti za krutý, neľudský a ponižujúci a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa rázne usilovali o jeho zrušenie vo všetkých krajinách sveta;

24.

žiada, aby vonkajší rozmer politík PSBS rešpektoval, chránil a presadzoval ľudské práva a základné slobody, a naliehavo žiada, aby medzinárodná spolupráca bola založená na týchto hodnotách, aby sa mučenie neprehliadalo, aby sa definitívne upustilo od mimoriadneho vydávania osôb a aby sa tieto praktiky riadne prešetrili s cieľom zabezpečiť, že sa v budúcnosti nebude pokračovať v ich uplatňovaní;

25.

žiada, aby sa uskutočnili opatrenia na informovanie občanov a obyvateľov EÚ o ich základných právach, ktoré by zahŕňali kampane na zvyšovanie povedomia zamerané tak na širokú verejnosť, ako aj na zraniteľné skupiny, iniciatívy v oblasti neformálneho vzdelávania, začlenenie problematiky nediskriminácie a rodovej rovnosti do osnov formálneho vzdelávania, ako aj opatrenia zamerané na inštitúcie EÚ a členské štáty pôsobiace v PSBS, ktoré by zvýšili ich povedomie, pokiaľ ide o kľúčový význam základných práv, a opatrenia na stanovenie spôsobov, ako dosiahnuť nápravu na vnútroštátnej alebo na európskej úrovni v prípadoch porušenia týchto práv;

26.

zdôrazňuje, že narastajúcu netoleranciu v EÚ treba riešiť nielen prostredníctvom vykonávania rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (6), ale aj za pomoci ďalších legislatívnych opatrení v oblasti trestných činov z nenávisti prijatých na európskej úrovni;

27.

domnieva sa, že diverzita je pre EÚ obohatením a že EÚ musí byť bezpečným miestom, v ktorom sa rešpektujú rozdiely a otázky citlivé z národného hľadiska a chránia sa najzraniteľnejšie skupiny, ako sú Rómovia; preto zastáva názor, že v Štokholmskom programe by malo byť prioritou aktívne zvyšovanie povedomia o antidiskriminačných právnych predpisoch a rodovej rovnosti, boj proti chudobe, diskriminácii z dôvodu rodovej príslušnosti, sexuálnej orientácii, veku, zdravotného postihnutia, náboženského presvedčenia alebo viery, farby pleti, predkov, národného či etnického pôvodu, ako aj boj proti rasizmu, antisemitizmu, xenofóbii a homofóbii a ochrana detí a menšín; domnieva sa, že je potrebné dôsledne a v plnej miere sledovať a uplatňovať existujúce nástroje a opatrenia na boj proti násiliu páchanému na ženách; vyzýva preto španielske predsedníctvo a budúce predsedníctva, aby počas svojich funkčných období dosiahli pokrok v súvislosti s európskym príkazom na ochranu, a to s cieľom zabezpečiť obetiam trestných činov rovnakú úroveň ochrany vo všetkých členských štátoch;

28.

pripomína, že z pohľadu bežného občana je sociálne vylúčenie jedným z najväčších ohrození vnútornej bezpečnosti; poukazuje na to, že nezamestnanosť a iné problémy súvisiace s príjmami, napr. nadmerné zadlženie, ktoré sa ešte viac prehĺbili v dôsledku globálnej finančnej krízy, zvyšujú riziko vylúčenia a že etnické menšiny sú obzvlášť zraniteľné, pretože sú zároveň vystavené riziku, že sa stanú obeťami diskriminácie a rasovo motivovaných trestných činov;

29.

vyzýva Agentúru pre základné práva, aby zhromažďovala a zostavovala spoľahlivé a porovnateľné štatistické údaje o všetkých dôvodoch diskriminácie vrátane diskriminácie založenej na príslušnosti k národnostnej menšine, ako aj komparatívne údaje o násilí voči ženám v rámci EÚ, aby sa jednotlivými dôvodmi zaoberala rovnocenným spôsobom a aby ich v čitateľnej a zrozumiteľnej forme zverejňovala, a pripája sa k názoru troch predsedníctiev Rady (španielskeho, belgického a maďarského), že mandát Agentúry pre základné práva by sa mal eventuálne čo najskôr prehodnotiť, čo bude zároveň príležitosťou na prehĺbenie spolupráce s Radou Európy a na posúdenie možného rozšírenia mandátu agentúry, na základe ktorého má v súčasnosti preskúmať situáciu v oblasti základných práv v EÚ;

30.

znovu potvrdzuje, že EÚ a členské štáty musia spojiť svoje úsilie, aby sa dosiahla úplná integrácia zraniteľných skupín, predovšetkým Rómov, do spoločnosti, a to tým, že budú podporovať ich začlenenie do vzdelávacieho systému a do trhu práce a bojovať proti násiliu, ktoré by proti nim mohlo byť namierené;

31.

zdôrazňuje, že hoci zákonodarcovia a tvorcovia politík EÚ prijali rozsiahly súbor predpisov na boj proti viacnásobnej diskriminácii žien z menšinového prostredia, najmä rómskych žien, nezaznamenal sa v tejto oblasti žiaden významný pokrok; preto vyzýva členské štáty, aby preskúmali vykonávanie všetkých politík súvisiacich s výskytom viacnásobnej diskriminácie;

32.

domnieva sa, že je nevyhnutné, aby EÚ predložila smernicu a európsky akčný plán proti násiliu na ženách, ktorý zabezpečí predchádzanie násiliu, ochranu obetí a súdne stíhanie páchateľov; považuje za potrebné, aby EÚ vytvorila mechanizmy, ktorými sa zabezpečí, že rodový rozmer a analýza obchodovania s ľuďmi sa stanú súčasťou všetkých politík zameraných na predchádzanie takémuto obchodovaniu a boj proti nemu;

33.

zdôrazňuje, že začlenenie občianskej iniciatívy do Lisabonskej zmluvy umožní, aby občania zohrávali bezprostrednú úlohu pri vykonávaní výlučných právomocí EÚ, pretože budú prvýkrát priamo zapojení do prípravy európskych legislatívnych návrhov; dôrazne žiada, aby sa tento nový nástroj vykonával spôsobom, ktorý ľudí skutočne podnieti k jeho využívaniu, a vyzýva Komisiu, aby venovala náležitú pozornosť všetkým iniciatívam, ktoré spĺňajú právne kritériá;

34.

víta skutočnosť, že do Lisabonskej zmluvy sa začlenilo ustanovenie o občianskej iniciatíve, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila úlohu Európskeho parlamentu a existujúce petičné právo pri predkladaní návrhu týkajúceho sa praktických podmienok jeho uplatňovania;

35.

zamýšľa iniciovať nový návrh zásadnej reformy právneho predpisu upravujúceho voľby do Európskeho parlamentu; zdôrazňuje svoje stanovisko, podľa ktorého by sa Rada mala v súlade s podmienkami, ktoré musí na základe výziev prijať, zasadiť za zabezpečenie účinnosti práva voliť a byť volený, s cieľom motivovať európskych občanov k účasti na európskych voľbách v mieste svojho bydliska;

36.

vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali práva spojené s občianstvom EÚ, aby jej občania a s nimi aj ich rodinní príslušníci mohli uplatňovať svoje právo na voľný pohyb, a aby im tým kdekoľvek v EÚ a bez akýchkoľvek obmedzení umožnili cestovanie, prácu, štúdium, odchod na dôchodok, účasť na politickom a demokratickom živote a právo na rodinný život, pričom treba zabezpečiť, aby im bolo ponechané právo na všetky dávky sociálneho zabezpečenia bez ohľadu na to, kde žijú; domnieva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby občania EÚ mohli bez problémov uplatňovať svoje právo voliť v miestnych voľbách;

37.

vyzýva členské štáty, aby bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy v oblasti rodinného práva, zabezpečili voľný pohyb občanom EÚ a ich rodinám vrátane osôb žijúcich v registrovaných partnerských a manželských zväzkoch v súlade s článkami 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (7), čím by zamedzili diskriminácii z akýchkoľvek dôvodov vrátane sexuálnej orientácie;

38.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali spôsoby, akými uľahčiť voľný pohyb občanov EÚ, ktorí sa rozhodnú toto právo využiť, a to tým, že sa im poskytne pomoc pri integrácii a účasti vo zvolenej hostiteľskej krajine na výkone práva na voľný pohyb v EÚ;

39.

domnieva sa, že zaručenie výkonu týchto slobôd musí presahovať vnútroštátne hranice a že občania EÚ musia byť schopní uplatňovať svoje osobitné práva v plnej miere, a to aj mimo EÚ; zdôrazňuje preto význam posilnenia koordinácie a spolupráce v oblasti konzulárnej ochrany;

40.

vyzýva členské štáty, aby spravodlivo a dôsledne plnili svoju povinnosť zabezpečovať občanom EÚ konzulárnu a diplomatickú ochranu prostredníctvom vykonávania dohody o minimálnej miere konzulárnej pomoci poskytovanej občanom EÚ mimo územia EÚ;

41.

vyzýva Radu a Komisiu, aby sa prednostne zaoberali zvyšovaním transparentnosti a zlepšovaním prístupu k dokumentom, pretože takýto prístup je nevyhnutný z hľadiska budovania EÚ orientovanej na občana;

42.

víta skutočnosť, že do Štokholmského programu sa zaradila zmienka o účasti na demokratickom živote EÚ; naliehavo vyzýva Radu, aby do Štokholmského programu zaradila osobitný oddiel o primeraných opatreniach na posilnenie účasti žien na volebných kampaniach a na politickom živote vo všeobecnosti s cieľom znížiť demokratický deficit, ktorý pretrváva vzhľadom na obmedzenú účasť žien v komunálnych, vnútroštátnych a európskych voľbách;

43.

domnieva sa, že každý komplexný prístup k prisťahovalectvu musí zohľadňovať hnacie faktory, ktoré ľudí vedú k tomu, že opúšťajú svoje krajiny, a požaduje jasné plány rozvoja a investovania v krajinách pôvodu a tranzitu, predovšetkým uľahčením prevodu prostriedkov migrantmi do ich krajín pôvodu alebo zavedením obchodných a poľnohospodárskych politík, ktoré podporujú hospodárske príležitosti, ako aj rozvojom demokracie, zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd;

44.

zdôrazňuje potrebu neustáleho rozvoja ambicióznych a primerane financovaných programov regionálnej ochrany v úzkej spolupráci s Vysokým komisárom OSN pre utečencov (UNHCR) a dotknutými tretími krajinami;

45.

dôrazne žiada, aby politika Spoločenstva v oblasti integrácie, prisťahovalectva a azylu bola založená na bezvýhradnom rešpektovaní základných práv a EDĽP s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu ľudských práv príslušníkov tretích krajín, ako aj bezvýhradné dodržiavanie zásady nenavracania (non-refoulement); poukazuje na to, že prisťahovalecká a azylová politika by sa mala zaoberať aj potrebami najzraniteľnejších skupín, akými sú utečenci, žiadatelia o azyl, a predovšetkým maloleté osoby a maloleté osoby bez sprievodu; požaduje ustanovenie konzistentného a komplexného právneho rámca na uľahčenie legálnej migrácie;

46.

naliehavo požaduje vypracovanie ráznejšej prisťahovaleckej politiky úzko spojenej s ostatnými politikami Spoločenstva, najmä s politikou zamestnanosti, aby sa legálne prisťahovalectvo stalo alternatívou nelegálneho prisťahovalectva a čo najviac sa zvýšil prínos prisťahovalcov tak pre členské štáty, ako aj pre nich samotných;

47.

trvá na potrebe zjednotenia celkového prístupu EÚ k migrácii spôsobom, ktorý poskytne nové možnosti zapojenia sa do politického dialógu a spolupráce s tretími krajinami s cieľom zlepšiť migračné toky, predísť humanitárnym tragédiám;

48.

zdôrazňuje potrebu dosiahnuť úzke prepojenie medzi migračnou a rozvojovou politikou a zintenzívniť dialóg s krajinami pôvodu a tranzitu, predovšetkým s cieľom predchádzať problému nelegálnej migrácie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účinné spoločné kroky v boji proti nelegálnej migrácii poskytnú členským štátom lepšie predpoklady na riadenie legálnej migrácie;

49.

žiada, aby sa naďalej pokračovalo v rozvoji spoločného európskeho azylového systému s cieľom vybudovať Európu azylu, ako sa stanovuje v Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle; domnieva sa, že spoločný postup by mal zabezpečiť zosúladenie a skvalitnenie procesu rozhodovania o otázkach azylu vo všetkých členských štátoch s cieľom vyplniť medzery v oblasti ochrany v Európe;

50.

naliehavo žiada Radu a členské štáty, aby dodržiavali právne vymedzenie pojmu utečenec, ako je stanovené v Dohovore Organizácie Spojených národov o utečencoch;

51.

domnieva sa, že vzhľadom na to, že solidarita musí byť naďalej stredobodom spoločnej prisťahovaleckej a azylovej politiky, musí zahŕňať aj solidaritu s členskými štátmi, ktoré si plnia svoje medzinárodné záväzky v oblasti ochrany utečencov a žiadateľov o azyl, a preto sa musí zabezpečiť, aby ich plnili všetky členské štáty;

52.

pripomína, že azyl predstavuje záruku,ktorú musia mať všetci tí, ktorí unikajú pred konfliktami a násilím; odsudzuje navrátenie a hromadné vyhostenie do krajín, v ktorých sa nedodržiavajú ľudské práva alebo ktoré nie sú signatármi Dohovoru OSN o postavení utečencov;

53.

podporuje rokovania o otvorených a o plánovaných legislatívnych návrhoch o európskych azylových nástrojoch s cieľom dosiahnuť vyššie normy a vyplniť medzery v súčasnom právnom rámci;

54.

požaduje ďalej solidaritu medzi členskými štátmi na jednej strane a žiadateľmi o azyl a ďalšími utečencami na druhej strane;

55.

vyzýva členské štáty, aby sa aktívne zapojili a prejavili plnú odhodlanosť, pokiaľ ide o mechanizmy solidarity, napr. pilotný projekt prerozdelenia osôb pod medzinárodnou ochranou medzi členskými štátmi, ako ho navrhuje Komisia, ako aj ďalšie iniciatívy, ktoré vedú k vytvoreniu skutočne trvácnej solidarity medzi členskými štátmi, a aby podporovali regionálne programy ochrany; v tejto súvislosti zastáva názor, že by sa mal zaviesť transparentný systém posudzovania príslušných prijímacích kapacít členských štátov a že by sa vzhľadom na to mala spresniť úloha EASO; na základe toho žiada o otvorenú diskusiu o rôznych možnostiach vytvorenia povinného mechanizmu na zabezpečenie účinnej solidarity, najmä prostredníctvom vnútorného prerozdelenia;

56.

v tejto súvislosti požaduje okamžité uplatňovanie zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti, ako je stanovené v článku 80 ZFEÚ, čo by malo zahŕňať aj vytvorenie systému tzv. povinnej a neodvolateľnej solidarity a s ním aj intenzívnejšiu spoluprácu s tretími, najmä susednými krajinami, s cieľom napomôcť rozvoju ich azylových a ochranných systémov spôsobom, ktorý rešpektuje základné práva a medzinárodné normy ochrany, stanovuje realistické očakávania a neoslabuje prístup k ochrane v EÚ, ani sa ho neusiluje nahradiť;

57.

je presvedčený, že vo vzťahu s krajinami pôvodu a tranzitu je potrebné uplatňovať partnerský prístup, aby sa zabezpečila ich aktívna úloha v úsilí o riadenie migračných tokov, predchádzalo sa nezákonnému prisťahovalectvu informovaním potenciálnych migrantov o vyplývajúcich rizikách a organizovali sa účinné informačné kampane o možnostiach zákonného vstupu a/alebo práce v členských štátoch EÚ;

58.

zdôrazňuje, že všetky dohody s krajinami pôvodu a tranzitu, ako sú Turecko a Líbya, by mali obsahovať kapitoly o spolupráci v oblasti prisťahovalectva, pričom by sa mala zohľadniť situácia v členských štátoch, ktoré sú najviac vystavené migračným tokom, a dôraz by sa mal klásť na boj proti nezákonnému prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi prostredníctvom podpory činností agentúry FRONTEX;

59.

žiada o ďalšiu spoluprácu pri posilňovaní opatrení zameraných na zabezpečenie účinného a rýchleho návratu migrantov s nezákonným pobytom, ktorí nepotrebujú ochranu, pričom treba uprednostniť dobrovoľné návraty;

60.

žiada, aby sa prijali opatrenia zamerané na prekonanie prekážok, ktoré bránia príslušníkom tretích krajín so zákonným pobytom v členských štátoch v uplatňovaní práva na zlúčenie rodiny;

61.

zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia prístupu migrantov k spravodlivosti, bývaniu, vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, okrem iného v súlade s Medzinárodným dohovorom o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov;

62.

vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy účinných opatrení proti zneužívaniu azylových konaní;

63.

poukazuje na to, že by sa mala podporovať tzv. kyvadlová migrácia, zároveň však pripomína, že takýto prístup nesmie vyústiť do mzdového a sociálneho dampingu ani prehliadať potrebu opatrení v oblasti integrácie;

64.

žiada prijatie komplexného detailného plánu všeobecných cieľov a štruktúry pre stratégiu integrovaného riadenia hraníc EÚ s cieľom skutočne vykonávať spoločnú politiku v oblasti azylu, prisťahovalectva a kontroly vonkajších hraníc v súlade s článkom 67 ods. 2 ZFEÚ;

65.

žiada strategický prístup v oblasti vízovej politiky v záujme zachovania súdržnosti opatrení, vnútorných právnych úprav a vonkajších záväzkov vrátane zabezpečenia rovnakého prístupu tretích krajín k členským štátom;

66.

vyzýva Komisiu, aby vyvodila náležité závery z vykonávania vízových a readmisných dohôd, dvojstranných dohôd o malom pohraničnom styku v súčasnosti platných medzi EÚ a jej východnými susedmi, ako aj z procesu liberalizácie vízového režimu na západnom Balkáne, a to s cieľom vytvoriť pre jednotlivé prípady súbor jasných kritérií a referenčných hodnôt, aby bolo možné posúdiť a zlepšiť existujúce dohody o zjednodušení vízového režimu a usilovať sa o vybudovanie oblasti bezvízového styku v záujme zintenzívnenia osobných medziľudských kontaktov;

67.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby s cieľom účinnejšie uplatňovať zásadu vízovej reciprocity s tretími krajinami, a tak v tomto smere zaručiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi EÚ, aktualizovala túto stratégiu tým, že bude využívať všetky nástroje, ktoré ponúka, napríklad sankcie, a zahrnie túto otázku do svojich rokovaní s príslušnými tretími krajinami;

68.

domnieva sa, že FRONTEX ako kľúčový nástroj globálnej stratégie EÚ v oblasti prisťahovalectva musí v plnej miere rešpektovať ľudské práva migrantov; požaduje prísnejšiu parlamentnú kontrolu činností agentúry a podporuje prehodnotenie jej mandátu, a to vrátane jasne stanoveného rámca pre operácie v prípadoch navracania spĺňajúce medzinárodné normy ľudských práv a zriadenia regionálnych a špecializovaných kancelárií, s cieľom posilniť jej úlohu;

69.

zdôrazňuje, že pre agentúru FRONTEX je absolútne nevyhnutné, aby sa mohla spoľahnúť na to, že bude mať od členských štátov k dispozícii prostriedky na koordináciu jednotlivých spoločných operácií a na stále misie;

70.

vyzýva všetky príslušné členské štáty, aby vyriešili prípadné praktické a/alebo právne problémy týkajúce sa využívania zdrojov jednotlivých členských štátov zapojených do spoločných operácií;

71.

pripomína, že je absolútne nevyhnutné, aby Schengenský informačný systém II (SIS II) a a Vízový informačný systém (VIS) mohli začať fungovať čo najskôr; domnieva sa, že SIS II prinesie značné zlepšenie a nové funkcie, napríklad zavedenie biometrických údajov a vzájomné prepojenie záznamov, čo prispeje k lepšej kontrole vonkajších hraníc a posilnenej bezpečnosti;

72.

zdôrazňuje, že nové nástroje riadenia hraníc ani rozsiahle systémy uchovávania údajov by sa nemali začať uplatňovať, pokiaľ sú existujúce nástroje v plnej miere funkčné, bezpečné a spoľahlivé, a žiada dôkladné posúdenie nevyhnutnosti a primeranosti nových nástrojov súvisiacich s otázkami ako vstup/výstup, program registrovaných cestujúcich, osobné záznamy o cestujúcich a systém predchádzajúceho povolenia na cestovanie;

73.

zdôrazňuje význam Lisabonskej zmluvy, na základe ktorej sa Charta stáva právne záväznou, pričom článok 24 Charty upravuje konkrétne práva detí a okrem iného stanovuje, že „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“;

74.

považuje za dôležité, aby všetky opatrenia EÚ v tejto oblasti rešpektovali a presadzovali práva detí stanovené v Dohovore OSN o právach dieťaťa a uznané v Charte, a žiada zintenzívnenie činnosti EÚ v oblasti ochrany detí v celom PSBS;

75.

vyzýva členské štáty, aby rešpektovali a uplatňovali práva dieťaťa zakotvené v Dohovore OSN o právach dieťaťa;

76.

naliehavo vyzýva EÚ, aby ráznejšie riešila prípady zlého zaobchádzania s deťmi, ako sú násilie, diskriminácia, sociálne vylúčenie a rasizmus, detská práca, prostitúcia a obchodovanie s ľuďmi, a aby stimulovala koordinované úsilie na ich ochranu a dodržiavanie ich práv a využívala pritom Dohovor OSN o právach dieťaťa ako usmernenie pre činnosť EÚ a základ pre zmenu a doplnenie existujúcich právnych predpisov;

77.

domnieva sa, že je naliehavo potrebné riešiť otázku ochrany detí bez sprievodu a odlúčených detí, a to vzhľadom na špecifické riziká, ktorým sú vystavené;

78.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zohľadňovali práva dieťaťa a aby sa v kontexte prisťahovaleckej politiky venovala osobitná pozornosť deťom v mimoriadne zraniteľnej pozícii; domnieva sa, že v tejto oblasti sa musí vypracovať ambiciózna európska stratégia;

79.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že sa v politikách EÚ v oblasti azylu, migrácie a obchodovania s ľuďmi bude v týchto otázkach k deťom prisťahovalcov pristupovať v prvom rade a predovšetkým ako k deťom, a aby zabezpečili, že budú môcť bez diskriminácie využívať svoje práva ako deti, najmä právo na zlúčenie rodiny; trvá preto na tom, aby každý akčný plán EÚ týkajúci sa maloletých prichádzajúcich z tretích krajín bez sprievodu zabezpečil, že:

80.

žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala maloletým osobám, či už v sprievode alebo bez neho, s cieľom zabezpečiť, aby neboli žiadnym spôsobom zadržiavané;

81.

poukazuje na to, že deti pochádzajúce z tretích krajín sa môžu cítiť osobitne zraniteľné, pokiaľ ide o pracovné vykorisťovanie, a to najmä v krajinách, kde im nie je poskytnutá primeraná pomoc ani ochrana vzhľadom na chýbajúce dokumenty o ich statuse; trvá na tom, že tieto skutočnosti sa musia uznávať v politikách EÚ v oblasti práce, azylu, prisťahovalectva a obchodovania s ľuďmi a že sa nimi tieto politiky musia zaoberať;

82.

berie na vedomie rastúci význam internetu a všíma si, že jeho globálny a otvorený charakter si vyžaduje globálne normy ochrany údajov, bezpečnosti a slobody prejavu; vyzýva Radu a Komisiu, aby sa chopili iniciatívy pri zriaďovaní globálnej platformy na vypracovanie takýchto noriem; považuje za nesmierne dôležité prísne obmedziť, definovať a regulovať prípady, v ktorých sa môže od súkromnej internetovej spoločnosti požadovať, aby vládnym orgánom poskytla údaje, a zabezpečiť, aby sa na používanie týchto údajov vládnymi orgánmi vzťahovali najprísnejšie normy ochrany údajov;

83.

naliehavo žiada záruku, že vo všetkých politikách EÚ sa bude v súvislosti s ochranou údajov rešpektovať rozmer základných práv a právo na súkromie;

84.

zdôrazňuje potrebu zjednotiť ochranu osobných údajov a súkromia vzhľadom na rozvoj technológií a vytváranie rozsiahlych informačných systémov;

85.

domnieva sa, že koncepcia ochrany súkromia už v štádiu návrhu (privacy by design) musí byť nevyhnutným prvkom každého vývoja, pri ktorom existuje riziko ohrozenia bezpečnosti osobných údajov jednotlivcov a straty dôvery verejnosti v tých, ktorí tieto údaje uchovávajú;

86.

upozorňuje na to, že na základe zásady dostupnosti môže ľahko dôjsť k výmene osobných údajov, ktoré boli zhromaždené nelegitímnym a nezákonným spôsobom, a že sa preto musí podporiť spoločnými pravidlami; vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o uľahčenie operačných aktivít, ktoré neobsahujú európske vymedzenie, ani spoločné normy týkajúce sa tajných vyšetrovaní, sledovania občanov atď.;

87.

je presvedčený, že predtým, ako sa pre túto oblasť naplánujú opatrenia EÚ, mali by sa stanoviť jasné kritériá na posúdenie proporcionality a nevyhnutnosti obmedzení základných práv; ďalej sa domnieva, že pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia by sa mali dôsledne posúdiť dôsledky všetkých predkladaných návrhov;

88.

vyjadruje obavy v súvislosti s čoraz častejším využívaním profilovania, ktoré je založené na technikách získavania údajov a generalizovaného zhromažďovania údajov o nevinných občanoch, na účely prevencie a dohľadu; pripomína význam skutočnosti, že činnosti v oblasti presadzovania práva sa musia zakladať na rešpektovaní ľudských práv, počnúc zásadou prezumpcie neviny cez právo na súkromie až po ochranu údajov;

89.

víta návrh medzinárodných noriem v oblasti ochrany údajov; zdôrazňuje, že dohody o ochrane údajov s tretími krajinami by sa mali vykonávať absolútne transparentne a pod demokratickým dohľadom Európskeho parlamentu a že v tretích štátoch je ochrana údajov zodpovedajúca európskym normám minimálnym predpokladom na to, aby mohla prebehnúť výmena údajov;

90.

víta návrh komplexného systému ochrany údajov v EÚ a v styku s tretími krajinami; žiada dôkladné posúdenie všetkých relevantných právnych predpisov (týkajúcich sa boja proti terorizmu, policajnej a súdnej spolupráce, prisťahovalectva, transatlantických dohôd) v oblasti ochrany súkromia a údajov;

91.

víta dôraz, ktorý sa v Štokholmskom programe kladie na význam technológií v kontexte účinnej ochrany osobných údajov a súkromia;

92.

naliehavo vyzýva EÚ, aby preukázala odhodlanie zohľadňovať vo všetkých svojich politikách osobitné potreby zraniteľných osôb;

93.

zdôrazňuje potrebu stanovenia jasnejších a užších hraníc pre výmenu informácií medzi členskými štátmi a využívanie spoločných registrov EÚ; zastáva názor, že inak môže pri zostavovaní veľkých registrov na úrovni EÚ ľahko dôjsť k ohrozeniu osobnej integrity a registre sa môžu stať neúčinnými, zatiaľ čo sa zvýši nebezpečenstvo únikov a korupcie;

94.

vyzýva členské štáty, aby posilnili vzájomnú dôveru vo svoju schopnosť zvýšiť bezpečnosť; domnieva sa, že vzájomná dôvera závisí aj od účinného a prísneho trvalého hodnotenia efektívnosti a výsledkov opatrení rôznych členských štátov;

95.

domnieva sa, že priority v oblasti občianskeho súdnictva musia v prvom rade napĺňať potreby, ktoré vyjadrujú občania a podniky, a že zároveň je potrebné neustále zjednodušovať justičný aparát a vytvoriť jednoznačnejšie, prehľadnejšie a prístupnejšie postupy, aby sa zaručilo riadne presadzovanie základných práv a ochrany spotrebiteľa; schvaľuje rozhodnutia Komisie predložiť návrh týkajúci sa závetov a dedičstva a zelenú knihu týkajúcu sa vlastníckych vzťahov v manželstve v súvislosti s odlukou a rozvodom a zároveň na tento účel žiada:

96.

trvá na tom, že k zrušeniu doložky vykonateľnosti v kontexte nariadenia Brusel I (9) by sa nemalo pristupovať unáhlene a mali by ho sprevádzať primerané záruky;

97.

rád by preskúmal návrhy na vypracovanie dobrovoľného 28. plánu pre občianskoprávne otázky s cezhraničným rozmerom v oblastiach týkajúcich sa rodinného práva, práv jednotlivcov a majetkového práva;

98.

zdôrazňuje potrebu ďalej podporovať medzinárodné pôsobenie EÚ v právnej oblasti prostredníctvom globálnych riešení a multilaterálnych nástrojov; je presvedčený, že úzka spolupráca s medzinárodnými organizáciami, napr. Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného a Radou Európy, má mimoriadny význam; ďalej sa domnieva, že EÚ by mala povzbudzovať a podporovať pristupovanie tretích krajín, predovšetkým svojich susedných krajín, k medzinárodným dohodám v oblasti súdnictva, a že takýto krok má kľúčový význam najmä v oblasti rodinného práva a ochrany dieťaťa;

99.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila prácu na európskom zmluvnom práve na základe akademického návrhu spoločného referenčného rámca, ako aj ďalších akademických prác v oblasti európskeho zmluvného práva, a aby Európsky parlament zapojila plnou mierou do otvoreného a demokratického procesu, výsledkom ktorého musí byť prijatie politického spoločného referenčného rámca; zdôrazňuje, že politický spoločný referenčný rámec by mal viesť k voliteľnému a priamo uplatniteľnému nástroju, vďaka ktorému si zmluvné strany a okrem iného aj spoločnosti a spotrebitelia môžu slobodne zvoliť európske zmluvné právo ako rozhodné právo pre svoje operácie;

100.

pripomína, že Komisia by mala sprístupniť návrh spoločného referenčného rámca v čo najväčšom množstve príslušných jazykov spolu s ďalšími vedeckými prácami s cieľom zabezpečiť, aby boli prístupné všetkým zainteresovaným stranám a mohli sa už používať ako nezáväzný právny nástroj pre európske a vnútroštátne zákonodarné orgány; trvá na tom, že už v súčasnosti by sa mali všetky príslušné ustanovenia návrhu spoločného referenčného rámca systematicky a dôkladne zohľadňovať vo všetkých budúcich návrhoch Komisie a hodnotení vplyvu týkajúcich sa zmluvného práva;

101.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila svoju nedávnu myšlienku navrhnúť štandardné zmluvy na dobrovoľné využitie v konkrétnych odvetviach na základe spoločného referenčného rámca;

102.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby európske právne predpisy v oblasti súdnej spolupráce mali najvyššiu možnú kvalitu a aby vychádzali z riadne vykonaných hodnotení vplyvu s cieľom poskytnúť občanom a podnikom účinné nástroje; vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že v minulosti sa v tejto oblasti nevykonali riadne hodnotenia vplyvu; všíma si nedávne zlepšenie a zaväzuje sa, že v nadchádzajúcom období podrobí jedno z hodnotení vplyvu vykonaných Komisiou kritickej analýze;

103.

pevne verí, že na zabezpečenie minimálnej úrovne nezávislej kontroly pri navrhovaní hodnotení vplyvu by sa mala zriadiť nezávislá skupina odborníkov, ktorá by náhodnými kontrolami monitorovala kvalitu stanovísk predkladaných výborom na posudzovanie vplyvu, a že zástupcovia zainteresovaných strán by mali mať možnosť podieľať sa na ich vypracovaní;

104.

domnieva sa, že právna spolupráca je kľúčom k zblíženiu nielen občianskoprávnych, ale aj trestnoprávnych konaní jednotlivých členských štátov; domnieva sa preto, že aproximácia procesných práv občanov jednotlivých členských štátov by sa mala v rovnakej miere podporovať v občianskoprávnych aj trestných konaniach;

105.

žiada, aby sa vytvorila európska justičná kultúra, súčasťou ktorej by boli všetky právne aspekty; na tento účel zdôrazňuje, že:

106.

žiada Komisiu, aby z tohto dôvodu podporovala univerzity, iné špecializované inštitúty vysokoškolského vzdelávania a príslušné profesijné organizácie pri vytvorení spoločného systému bodov/kreditov v odbornom vzdelávaní sudcov a právnikov z praxe; vyzýva Komisiu, aby vytvorila sieť subjektov zameraných na právnické vzdelávanie v celej EÚ, ktoré budú mať akreditáciu na stabilné, trvalé poskytovanie kurzov pre právnikov a sudcov informujúcich o vnútroštátnom, porovnávacom a európskom práve;

107.

žiada väčšie úsilie na podporu a rozvoj elektronického súdnictva na úrovni Spoločenstva v záujme sprístupnenia súdnictva občanom a podnikom a domnieva sa, že:

108.

domnieva sa, že elektronická justícia by mala zjednodušiť prístup občanov k právnej pomoci, skrátiť trvanie súdnych konaní a zlepšiť efektívnosť súdnych procesov, žiada, aby budúci viacjazyčný portál elektronickej justície obsahoval prístup k právnym databázam, elektronickým súdnym a mimosúdnym opravným prostriedkom, inteligentným systémom určeným na pomoc občanom pri hľadaní spôsobov riešenia právnych problémov a k podrobným registrom, zoznamom osôb vykonávajúcich právnické povolanie a k jednoduchým príručkám o právnom systéme každého členského štátu;

109.

domnieva sa, že tento portál by mal byť navrhnutý ako nástroj pre sudcov, súdnych úradníkov, úradníkov ministerstiev spravodlivosti členských štátov a právnikov z praxe, pričom všetci z nich by mali právo na bezpečný prístup k príslušnej časti portálu; v tejto súvislosti žiada, aby portál umožňoval aj bezpečnú komunikáciu, videokonferencie a výmenu dokumentov medzi súdmi, ako aj medzi súdmi a účastníkmi súdneho konania (dematerializácia konania), aby umožňoval overovanie elektronických podpisov a zabezpečil vhodné systémy overovania, ako aj poskytoval prostriedky na výmenu informácií;

110.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky budúce právne predpisy v oblasti občianskeho práva budú navrhnuté spôsobom, ktorý umožní používanie žiadostí online, ktoré si vyžadujú len minimálne dopĺňanie voľného textu; žiada prijať opatrenie, ktoré by v prípade potreby zabezpečilo poskytnutie pomoci online vo všetkých úradných jazykoch a dostupnosť online elektronických prekladateľských služieb; podobne, ak treba zabezpečiť doručovanie listín, ich doručovanie a komunikácia by sa mali umožniť prostredníctvom elektronickej pošty a malo by sa umožniť elektronické podpisovanie a v prípadoch, keď je potrebné ústne svedectvo, by sa malo podporiť využívanie videokonferencie; okrem toho sa domnieva, že všetky budúce návrhy by mali obsahovať odôvodnené stanovisko Komisie o tom, že boli posúdené z hľadiska súladu s princípmi elektronickej justície;

111.

žiada, aby sa v systéme ECRIS venovala osobitná pozornosť záznamom o rodovom násilí;

112.

žiada vybudovanie oblasti trestného súdnictva EÚ založenej na dodržiavaní základných práv, zásady vzájomného uznávania a potreby zachovať súdržnosť vnútroštátnych systémov trestného práva, čomu majú slúžiť:

113.

zdôrazňuje, že v rámci práce v oblasti nezákonného prisťahovalectva sa musí zohľadniť úsilie zamerané na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a v žiadnom prípade sa nesmie povoliť sankcionovanie mimoriadne citlivých obetí zločinu, najmä žien a detí, ani ohrozenie ich práv;

114.

zdôrazňuje, že každá štvrtá žena v Európe bola alebo je vystavená násiliu zo strany mužov; vyzýva preto Komisiu, aby posilnila právny základ v rámci súčasnej štruktúry EÚ s cieľom zabezpečiť, aby všetky formy násilia na ženách bolo možné riešiť prostredníctvom široko koncipovanej a rodovo špecifickej definície násilia voči ženám; požaduje, aby vychádzajúc z tohto právneho základu bol predložený návrh smernice a európskeho akčného plánu proti násiliu na ženách, ktoré zabezpečia predchádzanie násiliu, ochranu obetí a stíhanie páchateľov; vyzýva členské štáty, aby náležite zohľadnili špecifickú situáciu prisťahovalkýň, najmä mladých žien, ktoré sa riadne začlenili do spoločnosti v EÚ (často s dvojitým občianstvom) a ktoré sa v príbuzenskom alebo partnerskom vzťahu stali obeťami fyzického násilia a psychologického nátlaku z náboženských a kultúrnych dôvodov alebo na základe tradícií, a aby zabezpečili prijatie opatrení zaisťujúcich účinný prístup k mechanizmom pomoci a ochrany;

115.

trvá na tom, aby sa rodová otázka zohľadnila počas každej etapy rozvoja politiky boja proti obchodovaniu s ľuďmi;

116.

kritizuje skutočnosť, že neexistuje komplexný hlavný plán, ktorý by stanovil celkové ciele a štruktúru stratégie bezpečnosti a riadenia hraníc EÚ, ani podrobné informácie o tom, ako by mali spoločne fungovať súvisiace programy a systémy (či už existujúce alebo tie, ktoré sú v štádiu prípravy či zostavovania politiky) a o možnostiach optimalizácie ich vzájomných vzťahov; zastáva názor, že pri preskúmavaní štruktúry stratégie bezpečnosti a riadenia hraníc EÚ by Komisia mala najprv preskúmať účinnosť existujúcich právnych predpisov, aby sa medzi nimi dosiahla optimálna súčinnosť;

117.

nalieha na Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že ďalšie kroky EÚ v tejto oblasti budú v plnej miere rešpektovať zásadný význam základných práv a slobôd a zaistia spravodlivú rovnováhu bezpečnosti a slobody a že plnenie tohto cieľa sa bude náležite monitorovať a zefektívňovať; pevne verí, že zásady právneho štátu, účinné súdne preskúmanie a zodpovednosť sú prvoradé;

118.

zaväzuje sa, že v rozmedzí nového inštitucionálneho rámca stanoveného Lisabonskou zmluvou sa spolu s Komisiou a Radou zameria na podporu slobody občanov EÚ a súčasný rozvoj právneho rámca EÚ v trestných veciach; je rozhodne toho názoru, že naliehavá požiadavka ochrany občanov pred terorizmom a organizovaným zločinom by sa mala posilniť účinnými legislatívnymi a operačnými nástrojmi, pričom sa zohľadní globálny rozmer tohto fenoménu, a mala by byť zastrešená jasnou legislatívou, ktorá by občanom EÚ umožňovala v plnej miere využívať ich práva vrátane práva na obranu proti neprimeraným alebo nejasným predpisom a ich nenáležitému vykonávaniu;

119.

domnieva sa, že členské štáty by mali preskúmať, do akej miery možno dosiahnuť vytvorenie právneho rámca EÚ v trestných veciach;

120.

vyzýva EÚ, aby uznala dôstojnosť, odvahu a utrpenie nepriamych obetí terorizmu, a zdôrazňuje, že obhajoba a presadzovanie práv obetí terorizmu a následne aj ich finančné odškodnenie by mali byť prioritou; uznáva nesmiernu zraniteľnosť žien ako nepriamych obetí terorizmu;

121.

požaduje prijatie komplexného právneho rámca, ktorý by obetiam poskytol adekvátnu ochranu a kompenzáciu, konkrétne prijatím návrhu rámcového rozhodnutia, ktorým sa zmenia a doplnia existujúce nástroje v oblasti ochrany obetí; je presvedčený, že zásadný význam má vytvorenie spoločného prístupu, v rámci ktorého sa bude dôsledne a ráznejšie reagovať na potreby a práva všetkých obetí a zabezpečí sa, že sa s nimi bude zaobchádzať adekvátne ako s obeťami, a nie ako so zločincami;

122.

víta podporu, ktorá sa poskytuje obetiam trestných činov vrátane žien, ktoré boli obeťami násilia a sexuálneho obťažovania, a ktorá je prioritnou otázkou švédskeho predsedníctva; naliehavo žiada Radu, aby do Štokholmského programu začlenila rozsiahlu európsku stratégiu so zameraním na odstraňovanie násilia páchaného na ženách vrátane preventívnych opatrení (napr. zvyšovanie povedomia o násilí mužov páchanom na ženách), politík na ochranu obetí vrátane osobitnej sekcie venovanej právam obetí trestných činov, najmä mladých dievčat, ktoré sú čoraz častejšie obeťami závažných trestných činov, ako aj opatrení zameraných na stíhanie páchateľov; vyzýva španielske predsedníctvo, aby počas svojho funkčného obdobia v plnom rozsahu vykonávalo akčný plán stanovený v Štokholmskom programe a aby Európskemu parlamentu každý mesiac predkladalo správu o dosiahnutom pokroku;

123.

považuje cieľ spočívajúci v dosiahnutí bezpečnej Európu za legitímny a súhlasí s tým, že je dôležité nepretržite rozvíjať a posilňovať spoločnú politiku EÚ v oblasti boja proti terorizmu, organizovanému zločinu, nelegálnemu prisťahovalectvu, obchodovaniu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu;

124.

žiada, aby sa vypracovala komplexná, celoeurópska stratégia boja proti organizovanému zločinu, v ktorej sa bude spájať úsilie a zdroje, ktoré majú k dispozícii členské štáty, európske inštitúcie, špecializované agentúry EÚ a siete na výmenu informácií; zároveň zdôrazňuje, že organizovaná hospodárska kriminalita, napríklad pašovanie tabakových výrobkov, má za následok straty na príjmoch, ktoré zhoršujú už i tak vážnu situáciu v sektore verejných financií v mnohých členských štátoch EÚ, a žiada o urýchlené prijatie účinných preventívnych opatrení;

125.

domnieva sa, že ďalšie opatrenia proti organizovanému zločinu a terorizmu by mali byť zamerané viac na ochranu základných práv a mali by zabezpečovať primeranú ochranu svedkov, podporu pre tých, ktorí spolupracujú na odhaľovaní teroristických sietí, ako aj na politiku prevencie a integrácie zaoberajúcu sa najmä osobami patriacimi do vysokorizikových kategórií, pričom prioritou by za každých okolností mali byť etické preventívne opatrenia na hospodárskej a sociálnej úrovni a kompenzačné a nápravné opatrenia v prospech obetí terorizmu;

126.

považuje za mimoriadne dôležité, aby ÉU vyvinula naozajstné úsilie o riešenie neustále rastúceho problému obchodovania s ľuďmi, aby sa proti nemu bojovalo v Európe aj mimo nej a aby sa všetky návrhy opatrení zanalyzovali z rodového hľadiska; domnieva sa, že EÚ a členské štáty by sa mali venovať najmä otázke dopytu po službách, ktoré poskytujú obete obchodovania s ľuďmi, a to zavedením sankcií, vzdelávacích opatrení a osvetových kampaní; domnieva sa, že vzhľadom na to, že obchodovanie s ľuďmi na sexuálne účely predstavuje nosnú časť tejto trestnej činnosti v absolútnom vyjadrení (podľa údajov OSN je to 79 %), musí sa vyjasniť a vziať na vedomie vzťah medzi dopytom po kupovaní týchto služieb a obchodovaním s ľuďmi, a že v prípade kontroly dopytu po kupovaní sexuálnych služieb sa zníži aj obchodovanie s ľuďmi;

127.

žiada o presadzovanie transparentnosti a integrity a o ráznejší boj proti korupcii, opierajúci sa o plán orientovaný na ciele a cyklické hodnotenie protikorupčných opatrení členských štátov, najmä o presadzovanie nástrojov, ktoré vypracovala samotná EÚ, s osobitným zameraním sa na cezhraničnú korupciu; žiada aj o rozvoj komplexnej politiky boja proti korupcii a o cyklické hodnotenie jej presadzovania;

128.

žiada o aktívnu podporu pri monitorovaní občianskej spoločnosti na účely boja proti korupcii a ochrany integrity, ako ajpri zapojení občanov do boja proti korupcii, a to nielen otváraním politických rozhovorov a zriaďovaním priamych komunikačných kanálov, ale aj vyčlenením zdrojov a programov s cieľom zabezpečiť, že občania budú môcť poľahky využiť priestory, ktoré sa im ponúkajú;

129.

poukazuje na nárast prípadov krádeže totožnosti a naliehavo žiada, aby sa v tejto oblasti v spolupráci s poskytovateľmi internetových služieb a užívateľskými organizáciami vypracovala komplexná stratégia boja proti počítačovej kriminalite na úrovni EÚ a aby sa vytvorila kancelária EÚ na pomoc obetiam krádeže totožnosti a podvodu s osobnými údajmi;

130.

žiada o objasnenie pravidiel jurisdikcie a právneho rámca uplatniteľného na virtuálny priestor s cieľom podporiť cezhraničné vyšetrovanie a zmluvy o spolupráci medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a prevádzkovateľmi, najmä na účely boja proti detskej pornografii na internete;

131.

žiada o ďalšie vykonávanie účinnejších politík v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach, ktoré sú viac orientované na výsledok, a to systematickejším zapájaním Europolu a Eurojustu do vyšetrovaní, najmä v prípadoch organizovaného zločinu, sprenevery, korupcie a ďalších závažných zločinov, ktoré vážne ohrozujú bezpečnosť občanov a finančných záujmov EÚ;

132.

žiada každoročné zverejnenie komplexnej správy o zločine v EÚ, konsolidovaných správ týkajúcich sa špecifických oblastí, ako je hodnotenie hrozby organizovaného zločinu a výročná správa Eurojustu, a zdôrazňuje potrebu vypracovať interdisciplinárny prístup a komplexnú stratégiu prevencie a boja proti terorizmu a cezhraničnému zločinu, napríklad obchodovaniu s ľuďmi alebo počítačovej kriminalite;

133.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali v záujme výmeny osvedčených postupov a získaných skúseností z oblasti politík zameraných proti radikalizácii; v tomto smere sa domnieva, že miestne a regionálne orgány majú dobré predpoklady na to, aby sa podelili o osvedčené postupy pri riešení radikalizácie a polarizácie, a preto žiada o ich účasť na vypracúvaní protiteroristických stratégií;

134.

žiada o poskytovanie podnetov k policajnej spolupráci medzi členskými štátmi prostredníctvom podpory vzájomných vedomostí a dôvery, spoločnej odbornej prípravy, vytvorenia spoločných tímov policajnej spolupráce a výmenných študijných programov v spolupráci s Európskou policajnou akadémiou;

135.

vyzýva Komisiu a Európsku radu, aby urýchlene napravili právnu situáciu, ktorá vznikla v dôsledku rozsudkov Súdneho dvora v príslušných prípadoch týkajúcich sa zostavovania čiernych listín, najmä pokiaľ ide o rozsudok vo veci Kadi  (12), a aby zároveň v plnej miere zohľadnili základné práva dotknutých osôb vrátane práva na riadny proces a právnu nápravu;

136.

žiada o posilnenie systému ECRIS, aby sa tak mohlo predchádzať opakovaniu trestných činov v rôznych členských štátoch, najmä pokiaľ ide o trestné činy páchané na deťoch;

137.

vyzýva najmä Komisiu, aby so zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti včas začala rozhovory a konzultácie o všetkých stránkach súvisiacich s vytvorením Európskej prokuratúry na boj proti trestným činom ovplyvňujúcim finančné záujmy EÚ, ako je stanovené v článku 86 ZFEÚ;

138.

zdôrazňuje potrebu vypracovania komplexnej európskej bezpečnostnej stratégie založenej na bezpečnostných plánoch členských štátov, zásade silnejšej solidarity a objektívnom vyhodnocovaní prínosu agentúr EÚ, sietí a výmeny informácií; má v úmysle v spolupráci s národnými parlamentmi dôkladne sledovať všetky činnosti Rady súvisiace s operačnou spoluprácou v oblasti vnútornej bezpečnosti EÚ;

139.

naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali stratégie bezpečnosti, ktoré zohľadnia tak vnútorné, ako aj vonkajšie aspekty medzinárodného organizovaného zločinu a terorizmu; požaduje, aby EÚ zaujala integrovanejší prístup k európskej bezpečnostnej a obrannej politike, ako aj k súdnictvu a vnútorným veciam;

140.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zhodnotili a preskúmali súčasné medzinárodné, európske a vnútroštátne právne predpisy a politiky v oblasti drog a aby podporovali politiky znižovania, prevencie a náhrady škôd, najmä so zreteľom na konferencie o týchto otázkach uskutočnené na úrovni OSN;

141.

prikladá veľký význam posilneniu Eurojustu a Europolu a je odhodlaný plne sa spolu s národnými parlamentmi zúčastňovať na vymedzení, hodnotení a kontrole ich činnosti, najmä s cieľom preskúmať možnosti, ako napredovať s vytvorením Európskej prokuratúry;

142.

poznamenáva, že úsilie bojovať proti finančnej a hospodárskej trestnej činnosti by malo neustále pokračovať a malo by sa ešte zintenzívniť; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti má mimoriadny význam ochrana eura ako symbolu EÚ; pripomína, že boj proti falšovaniu a upevňovanie a posilňovanie programu Pericles by mali patriť medzi hlavné ciele EÚ;

143.

žiada o revíziu rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (13) ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (14) a článku 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (15);

144.

žiada o užšiu a prehĺbenú spoluprácu medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi, európskymi agentúrami a spoločnými operačnými skupinami, a to prostredníctvom špecializovaných sietí (ako sú SIS II, VIS, colný informačný systém, Eurodac - systém na porovnávanie odtlačkov prstov na účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru - a justičné siete), ako aj o osobitnú spoluprácu medzi spravodajskými a policajnými službami na vnútroštátnej a európskej úrovni v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu; domnieva sa, že v Európe treba zaručiť účinnejšiu policajnú spoluprácu medzi všetkými tretími krajinami a členskými štátmi EÚ prostredníctvom vhodných ochranných opatrení, čím sa zabezpečí primeraná úroveň ochrany osobných údajov;

145.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom pri vykonávaní modernizovaného systému SIS II a nového systému VIS a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na svojich príslušných úrovniach podporili všetky prípravy s cieľom zamedziť ďalším prieťahom;

146.

zdôrazňuje nevyhnutnosť prijatia účinných, trvalo udržateľných a bezpečných administratívnych opatrení pre veľké európske systémy IT, ako sú SIS II, VIS a Eurodac, ktoré by zaručili, že všetky pravidlá platné pre takéto systémy, pokiaľ ide o účel a prístupové práva, ako aj bezpečnostné ustanovenia a ustanovenia o ochrane údajov, budú vykonané v plnej miere; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EÚ disponovala komplexným, jednotným súborom pravidiel týkajúcich sa ochrany osobných údajov;

147.

pripomína, že v určitých oblastiach bolo zriadenie agentúr, napríklad Agentúry Európskej únie pre základné práva, Europolu, Eurojustu, FRONTEX-u a EASO, veľmi prospešné pre vytvorenie PSBS; domnieva sa, že za predpokladu, že Schengen je jadrom PSBS, je zásadné a nanajvýš dôležité zriadiť pre túto oblasť európsku agentúru pre riadenie podstatných informačných systémov, najmä systémov SIS II, VIS a Eurodac, pretože je to najspoľahlivejšie riešenie;

148.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Lisabonská zmluva nadobudne platnosť bez toho, aby Rada a Komisia náležite vypracovali opatrenia potrebné pre nový začiatok v PSBS; upozorňuje, že v rozpore s tým, čo sa vykonalo v oblasti Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, konkrétne pre Európsky útvar pre vonkajšiu činnosť, sa neuskutočnili prípravné práce na implementáciu právneho základu v oblastiach transparentnosti (článok 15 Zmluvy o fungovaní EÚ), ochrany údajov (článok 16 Zmluvy o fungovaní EÚ) a nediskriminácie (článok 18 Zmluvy o fungovaní EÚ), a že tento stav by mohol vyústiť do dlhého obdobia právnej neistoty, ktoré ovplyvní najmä PSBS; vzhľadom na uvedené skutočnosti a so zreteľom na článok 265 Zmluvy o fungovaní EÚ žiada Komisiu, aby do 1. septembra 2010 podľa riadneho legislatívneho postupu predložila:

149.

vyzýva Komisiu, aby bezodkladne navrhla konsolidáciu 1 200 rôznych opatrení, ktoré boli prijaté v oblasti PSBS od roku 1993, s cieľom vniesť do tejto oblasti koherentnosť, a aby sa pritom zohľadnili nové úlohy EÚ, ako aj nový právny rámec stanovený Lisabonskou zmluvou, pričom sa začne oblasťami, ktoré sa po dohode s Európskym parlamentom stanovia ako prioritné; pripomína Komisii, že posúdi jej záväzky v tejto oblasti v priebehu nadchádzajúcich vypočutí členov Komisie; žiada preto Komisiu, aby pre jednotlivé prípady jasne stanovila, ktoré návrhy plánuje kodifikovať alebo prepracovať, a vyhradzuje si právo plne využiť svoju právomoc pozmeniť a doplniť právne predpisy; domnieva sa, že nový právny rámec PSBS by sa mal uprednostniť pred potrebou zachovania kontinuity alebo konsolidácie právnych predpisov, ktoré sa tvorili vo výrazne odlišnom ústavnom rámci;

150.

zdôrazňuje, že najmä v prípade legislatívnych návrhov týkajúcich sa PSBS by mal byť rozhodovací proces od prvého dňa po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy transparentný a v súlade s pravidlami, ktoré sa týkajú:

zastáva názor, že ak sa legislatívny postup začal podľa ustanovení Zmluvy z Nice stanovujúcich jednoduchú konzultáciu Európskeho parlamentu, čo bol prípad mnohých otázok spadajúcich pod PSBS, a Európsky parlament predložil svoje stanovisko, legislatívny postup by sa mal obnoviť podľa Lisabonskej zmluvy v prvom čítaní, aby mal Európsky parlament príležitosť vyjadriť sa po tom, ako bol oboznámený so svojimi výsadami;

151.

zdôrazňuje, že v rozpore s tým, čo bolo uvedené v návrhu štokholmského programu predsedníctva, pokiaľ ide o základné práva, vonkajšia politika EÚ by mala byť v súlade vnútorným právnym rámcom EÚ, a nie naopak; požaduje, aby bol okamžite informovaný o plánovaných alebo prebiehajúcich rokovaniach o medzinárodných dohodách so zameraním na oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a to najmä tých, ktoré vychádzajú z článkov 24 a 38 súčasnej Zmluvy o EÚ; domnieva sa, že osobitnú prioritu by pred najbližším samitom EÚ – USA malo mať sformulovanie jednotnej spoločnej stratégie pre budúce vzťahy s USA v súvislosti s PSBS, a to najmä pokiaľ ide o uzavretie týchto ostávajúcich dohôd:

152.

vyzýva Komisiu, aby zjednodušila a väčšmi sprístupnila finančné programy zriadené na podporu vytvorenia PSBS; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri príprave nových finančných výhľadov je potrebné prejaviť finančnú solidaritu;

153.

vyhradzuje si právo reagovať osobitným návrhom vždy, keď je konzultovaný v súvislosti s legislatívnym akčným programom;

154.

požaduje, aby sa do začiatku roka 2012 vykonalo preskúmanie a zhodnotenie Štokholmského programu v polovici obdobia;

155.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

21.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 285/35

A.

keďže na barcelonskej konferencii, ktorá sa konala v roku 1995, sa zrodil veľmi ambiciózny projekt, a to vytvorenie nových a užších politických, hospodárskych, spoločenských a kultúrnych väzieb medzi severným a južným pobrežím Stredozemného mora a keďže tento projekt ešte zďaleka nie je dokončený,

B.

keďže proces vytvárania ÚpS, ktorá by mala revitalizovať euro-stredomorský integračný proces prostredníctvom konkrétnych a viditeľných projektov, ešte stále prebieha; keďže na obdobie medzi januárom a júlom 2009 sa pre konflikt v pásme Gazy nenaplánovali žiadne stretnutia Euromed-u,

C.

keďže stretnutie ministrov zahraničných vecí Euromed-u, ktoré sa malo konať 24.-25. novembra 2009 v Istanbule, muselo byť odložené v dôsledku bojkotu zo strany arabských štátov, ktoré protestovali proti izraelskému postoju k mierovému procesu na Blízkom východe,

D.

keďže EÚ podpísala dohody o pridružení so všetkými svojimi partnermi v južnom Stredomorí s výnimkou Sýrie a Líbye; keďže rokovania so Sýriou o dohode o pridružení boli uzatvorené, ale podpis dohody bol zo strany Sýrie odložený, a keďže Komisia otvorila rokovania s Líbyou,

E.

keďže dvojstranný prístup, ktorý je súčasťou takéhoto procesu a dôsledkom špecifických kultúrnych, sociálnych, hospodárskych a politických rozdielov medzi príslušnými štátmi, by sa mal riadiť a podporovať prostredníctvom globálnejšej vízie a plánu pre vzťahy medzi rôznymi partnermi, a teda mal by byť spojený s regionálnym prístupom,

F.

keďže oba brehy Stredozemného mora sú aj naďalej poznačené značnou hospodárskou, sociálnou a demografickou asymetriou, čím sa ešte zvýrazňuje rozdiel v bohatstve, ktorý je základom nestability, migračných tlakov a tlakov na životné prostredie v regióne; keďže medzi štátmi Stredomoria existujú výrazné rozdiely v rozvoji; keďže viac ako 30° % obyvateľstva štátov južného a východného Stredomoria (ŠJVS) žije z menej než 2 USD na deň,

G.

keďže hospodárstva ŠJVS do značnej miery závisia od zahraničného obchodu; keďže približne 50 % ich obchodu predstavuje obchod s EÚ, čo pre EÚ predstavuje iba 8 % z celkového zahraničného obchodu s prebytkom na strane EÚ; keďže štruktúra vývozu ŠJVS je veľmi málo diverzifikovaná a keďže tieto štáty sa stále špecializujú na odvetvia, ktoré, pokiaľ ide o rast, nemajú veľký prínos,

H.

keďže EÚ je najdôležitejším zahraničným investorom v regióne, ale objem priamych zahraničných investícií (PZI) je naďalej veľmi nízky v porovnaní s inými regiónmi sveta a keďže medzi jednotlivými štátmi existujú veľké rozdiely, čo sa týka ich schopnosti pritiahnuť PZI,

I.

keďže regionálna integrácia v smere juh – juh ešte zďaleka nie je ukončená a keďže obchodné toky juh – juh nie sú dostatočne rozvinuté a predstavujú len 6 % z celkového obchodu ŠJVS,

J.

keďže prehĺbením dôsledkov koncentrácie obchodu, ako je rastúca závislosť od niekoľkých, najmä poľnohospodárskych produktov vyvážaných do EÚ, a zároveň zvýšením potreby dovozu základných potravín, z čoho nemajú ŠJVS a ich podniky osoh, by mohla mať táto situácia veľmi škodlivý vplyv na euro-stredomorský integračný proces, a najmä na potravinovú bezpečnosť a zvrchovanosť ŠJVS,

K.

keďže ŠJVS musia v záujme dosiahnutia plodnejšej vzájomnej spolupráce odstrániť politické a hospodárske prekážky, ktoré v súčasnosti brzdia integračný proces v celej oblasti,

L.

keďže výrobcovia textilu, odevov a obuvi na oboch brehoch Stredozemného mora prichádzajú v dôsledku globalizovaného trhu a silnej konkurencie z Ázie o značné podiely na trhu,

M.

keďže ZVO by na to, aby mala skutočne priaznivý vplyv, mala posilniť integráciu ŠJVS do medzinárodného obchodu a zabezpečiť ich hospodársku diverzifikáciu a spravodlivé delenie prínosov, ktoré z tejto spolupráce plynú, aby sa dosiahol základný cieľ euro-stredomorského hospodárskeho a obchodného partnerstva, t. j. zmenšenie rozdielu v rozvoji medzi severným a južným brehom Stredozemného mora,

N.

keďže hospodárska a finančná kríza zhoršila politické, hospodárske a sociálne problémy už jestvujúce v partnerských štátoch, najmä problém nezamestnanosti; keďže je v spoločnom záujme týchto štátov a EÚ znížiť mieru nezamestnanosti v regióne a vytvoriť dostatok perspektív pre jeho obyvateľstvo, a to najmä pre ženy, mladých ľudí a obyvateľov vidieka,

1.

hoci uznáva určitý pokrok, vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ciele euro-stredomorského partnerstva nie sú zďaleka splnené; zdôrazňuje, že predpokladom úspechu tohto procesu, a najmä ZVO, ktorá by mohla prispieť k mieru, prosperite a bezpečnosti v celom regióne, je vytrvalé a sústredené úsilie všetkých strán a intenzívnejšie zapojenie občianskej spoločnosti a obyvateľov na oboch brehoch Stredozemného mora;

2.

domnieva sa, že mnohé ťažkosti, nielen hospodárske ale aj politické, ako je napríklad konflikt na Blízkom východe, významne spomalili pokrok a rozvoj tohto procesu a najmä ZVO; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že z tých istých politických dôvodov bolo stretnutie ministrov zahraničných vecí štátov Euromed-u, ktoré sa malo konať 24. a 25. novembra 2009 v Istanbule, odložené a ÚpS stagnuje;

3.

pripomína vymedzenie významných projektov v Únii pre Stredomorie v strategických odvetviach, ako je budovanie novej infraštruktúry, spolupráca medzi malými a strednými podnikmi (MSP), komunikácia a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, s cieľom prispieť k rozvoju a uľahčeniu obchodu a investovania v euro-stredomorskej oblasti; požaduje, aby pokračovali schôdze naplánované v rámci ÚpS a aby sa zriadil stály sekretariát v Barcelone;

4.

domnieva sa, že súčasné prekážky sú znakom toho, že prehlbovanie hospodárskych vzťahov musí ísť ruka v ruke s prehlbovaním politických vzťahov; domnieva sa, že skutočnú regionálnu a hospodársku integráciu možno dosiahnuť iba vtedy, ak dôjde k hmatateľnému pokroku pri urovnávaní jestvujúcich konfliktov a v oblasti demokracie a ľudských práv;

5.

vyzýva Komisiu, členské štáty EÚ a ŠJVS, aby zohľadnili dôsledky finančnej, hospodárskej a environmentálnej krízy tým, že do väčšej miery zapracujú otázky sociálnej oblasti a oblasti životného prostredia do hospodárskeho a obchodného partnerstva; vyzýva vlády ŠJVS, aby uplatňovali dôslednú a účinnú politiku zamestnanosti a sociálnej ochrany s cieľom zmierniť účinky krízy;

6.

v tejto súvislosti pripomína, že cieľ ZVO sa nemôže hodnotiť len z hľadiska hospodárskeho rastu, ale aj z hľadiska vytvárania pracovných miest; pripomína, že nezamestnanosť mladých ľudí a žien je najnaliehavejším sociálnym problémom v stredomorských štátoch;

7.

zdôrazňuje dôležitosť regionálnej integrácie ŠJVS a posilnenia obchodu v smere juh-juh; vyjadruje poľutovanie nad tým, že spolupráca v smere juh-juh je ešte stále nedostatočne rozvinutá;

8.

dôrazne vyzýva ŠJVS, aby rozvíjali obchod v smere juh – juh, ako sa uvádza v Agadirskej dohode podpísanej Egyptom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom; považuje toto opatrenie za kľúčové z hľadiska regionálnej integrácie; vyzýva ďalšie krajiny v regióne, aby sa k tejto dohode pripojili v záujme ďalšieho rozvoja integračných iniciatív, na ktorých sa zúčastňujú ŠJVS, a aby využívali synergické účinky vyplývajúce z rozšírenia euro-stredomorských dohôd o pridružení medzi ŠJVS a EÚ; zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ musia vyhovieť žiadostiam o technickú a finančnú pomoc s cieľom podporiť takúto hospodársku integráciu v smere juh – juh;

9.

domnieva sa, že systém kumulácie pôvodu by sa mal posilniť, keďže predstavuje užitočný colný nástroj na oživenie obchodu v tejto oblasti, pričom by sa mali aktualizovať a zjednodušiť pravidlá pôvodu, aby sa zohľadnili záujmy partnerov v rámci Euromed-u; vyzýva ministrov obchodu euro-stredomorských štátov, aby prijali regionálny dohovor o paneuro-stredomorskom systéme pravidiel pôvodu, ktorý umožňuje zjednodušenie pravidiel pôvodu, a aby prijali ďalšie kroky týkajúce sa implementácie paneuro-stredomorského systému kumulácie pôvodu;

10.

poznamenáva, že ministri obchodu euro-stredomorských štátov majú prediskutovať opatrenia na vyriešenie súčasných nedostatkov obchodných a hospodárskych vzťahov Euromed-u, nový euro-stredomorský plán obchodu a nový mechanizmus na podporu obchodu a investícií v regióne; víta všetky spoločné iniciatívy zamerané na revíziu platných dohôd o pridružení v súvislosti s novými naliehavými požiadavkami a problémami;

11.

zdôrazňuje, že tieto diskusie sa musia uskutočniť v kontexte vzájomnej dôvery a úcty medzi partnermi, aby sa zabezpečilo právo ŠJVS riadiť rýchlosť, ktorou sa postupuje pri otváraní ich obchodu, a národné stratégie hospodárskeho a sociálneho rozvoja; pripomína, že rokovania o ZVO by sa mali plánovať spoločne a postupne a mali by prebiehať v kontexte racionálneho a predvídateľného partnerstva odzrkadľujúceho spoločensko-ekonomickú situáciu ŠJVS;

12.

zdôrazňuje, že akákoľvek ďalšia liberalizácia odvetví poľnohospodárstva a rybného hospodárstva by mala zohľadniť potrebu chrániť citlivé výrobky a zároveň systematicky posudzovať sociálne dôsledky procesov liberalizácie a noriem týkajúcich sa zdravia rastlín; vyzýva ministrov obchodu Euromed-u, aby zabezpečili postupnosť tohto procesu s prihliadnutím na časový rámec potrebný na zavedenie spravodlivých daňových reforiem, ktorých cieľom je kompenzovať znižovanie colných daňových príjmov; vyzýva euro-stredomorských partnerov, aby posúdili koncepciu integrovanej euro-stredomorskej poľnohospodárskej politiky založenej na komplementarite dodávateľského reťazca, realizovateľnej vodohospodárskej politike a uprednostňovaní potrieb potravinovej sebestačnosti na úkor obchodných záujmov;

13.

považuje sektor služieb za kľúčový pre rozvoj ŠJVS; domnieva sa, že akákoľvek liberalizácia služieb by sa mala uskutočniť na základe dohody so ŠJVS, pričom im treba priznať právo postupného a kontrolovaného otvárania citlivých a krehkých odvetví ich hospodárstiev; domnieva sa, že treba rozlišovať medzi komerčnými a verejnými službami;

14.

žiada, aby bol harmonogram liberalizácie priemyselného sektora prispôsobený hospodárskym a sociálnym podmienkam vrátane miery nezamestnanosti v každej krajine, ako aj vplyvu na životné prostredie; zdôrazňuje, že hospodárske a obchodné partnerstvo by malo podporovať väčšiu diverzifikáciu výroby priemyselného tovaru, ako aj vyššiu pridanú hodnotu; vyzýva ŠJVS, aby zaviedli regionálne politiky, ktoré zohľadnia úlohu mikropodnikov a MSP;

15.

konštatuje, že euro-stredomorskí výrobcovia textilu čelia veľkým ťažkostiam v súvislosti s rastúcou celosvetovou konkurenciou; upozorňuje na potrebu posilniť partnerstvo medzi Severom a Juhom s cieľom udržať konkurencieschopnosť textilnej a odevnej výroby a obchodu v euro-stredomorskej oblasti a podporiť aktivity krajín južného a východného Stredozemia s vyššou pridanou hodnotou, ktoré sú založené na tvorivosti a inovácii, a nielen na outsourcingu obchodných činností;

16.

zdôrazňuje, že treba posilniť bezpečnosť investícií v stredomorskej oblasti prostredníctvom systému, ktorý bude koordinovať stratégie zamerané na MSP a týkať sa viacerých oblastí: záruk, financovania, informovania a budovania sietí MSP;

17.

domnieva sa, že nový návrh na vytvorenie mechanizmu na uľahčenie investovania v euro-stredomorskej oblasti je dôležitým krokom k centralizácii a šíreniu informácií prostredníctvom jednotnej siete, ktorá by mala hospodárskym subjektom umožniť vytvoriť si komplexnú predstavu o obchodných a investičných podmienkach v regióne; zdôrazňuje, že tento nástroj by mal dopĺňať jestvujúce siete;

18.

upozorňuje na potrebu vytvoriť Euro-stredomorskú investičnú a rozvojovú banku, ktorá by zabezpečila darcov z oboch brehov Stredozemného mora a dokázala by pritiahnuť PZI, ktoré euro-stredomorská oblasť potrebuje;

19.

víta vytvorenie fondu Inframed, ktorý bol v rámci ÚpS ohlásený ako dlhodobý investičný fond na financovanie projektov v oblasti infraštruktúry;

20.

zastáva názor, že ÚpS by mala posilniť súčasné formy spolupráce v rámci Euromed-u s cieľom ponúknuť všetkým partnerským štátom možnosť zapájať sa do programov a príslušných politík EÚ na základe priorít a cieľov stanovených vzájomnou dohodou; poukazuje na to, že je dôležité rozšíriť rozsah pôsobnosti programov Spoločenstva o účasť partnerských štátov, najmä v oblasti cezhraničnej spolupráce (InterReg), vzdelávania, výskumu a odborného vzdelávania (študentské výmeny atď.);

21.

nabáda na využívanie slnečnej a veternej energie v stredomorskej oblasti; víta nedávne iniciatívy, ako je napríklad Plan Solaire a prvé úvahy o priemyselnej iniciatíve Desertec, zamerané na rozvoj nesmierneho potenciálu slnečnej energie na Blízkom východe a v severnej Afrike, no vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že konkrétne kroky sú naďalej prijímané zväčša na vnútroštátnom základe; zdôrazňuje, že opatrenia EÚ v súvislosti s projektom Desertec musia byť koherentné a musia aktívne prispievať k rozvoju štátov severnej Afriky a Blízkeho východu a žiada Komisiu, aby proaktívne koordinovala úsilie EÚ;

22.

so znepokojením berie na vedomie závery posúdenia vplyvu na trvalú udržateľnosť, ktoré vypracovala univerzita v Manchestri; vyzýva Komisiu, aby sa systematicky riadila odporúčaniami tohto posúdenia čo sa týka sociálneho a environmentálneho vplyvu procesu liberalizácie s cieľom zohľadniť dimenzie sociálnej súdržnosti a trvalej udržateľnosti; zdôrazňuje ďalej, že tento vplyv je v jednotlivých štátoch a odvetviach značne odlišný; zdôrazňuje, že s cieľom dosiahnuť skutočný sociálny postup treba v našich hospodárskych a obchodných partnerstvách podporovať dôstojnú prácu a etické kódexy, ktoré boli prerokované s nadnárodnými spoločnosťami a obsahujú ciele dôstojného zamestnania;

23.

domnieva sa, že ZVO by malo sprevádzať postupné a podmienené zavedenie voľného pohybu pracovníkov, pričom by sa mala zohľadniť situácia na európskom trhu práce a súčasné úvahy medzinárodného spoločenstva o vzťahu medzi migráciou a rozvojom; domnieva sa, že je naliehavo potrebné vytvoriť právne a administratívne postupy, ktoré by mohli uľahčiť udeľovanie víz, najmä aktérom zapojeným do euro-stredomorského partnerstva, študentom, pracovníkom univerzít a spoločensko-ekonomickým subjektom; zdôrazňuje, že je dôležité a potrebné znížiť náklady na prevody prostriedkov zasielaných migrujúcimi pracovníkmi, aby sa maximalizovalo ich využitie v miestnom hospodárstve;

24.

žiada Komisiu, aby ho naďalej v plnej miere informovala o pokroku v súvislosti s dohodou o pridružení so Sýriou, ktorej podpísanie Sýria nedávno odložila; domnieva sa, že existujú určité obavy, pokiaľ ide o opätovné zapojenie Líbye do rokovaní o dohode o pridružení a v širšom zmysle aj do ÚpS; žiada Komisiu, aby ho priebežne v plnej miere informovala a zapájala a aby s ním konzultovala v každej fáze rokovaní;

25.

konštatuje tiež, že niekoľko stredomorských štátov prejavilo záujem o prehĺbenie a/alebo rozšírenie svojich obchodných dohôd s EÚ, a žiada Komisiu, aby vzhľadom na nové právomoci, ktoré Európskemu parlamentu prinesie Lisabonská zmluva v oblasti obchodu, pri rokovaniach o akýchkoľvek takýchto nových dohodách zohľadnila jeho predchádzajúce uznesenia;

26.

zdôrazňuje, že dvojstranný prístup by sa nemal využívať na úkor viacstranného regionálneho prístupu; domnieva sa, že Komisia musí dodržiavať zásadu medziregionálnych rokovaní a zároveň podporovať užšiu spoluprácu s najpokročilejšími partnermi a náležite zohľadňovať ich osobitnú politickú, kultúrnu a sociálnu povahu;

27.

zdôrazňuje, že vzhľadom na situáciu v Palestíne by sa mali prijať konkrétne a osobitné opatrenia pomoci miestnemu obyvateľstvu s cieľom začleniť túto oblasť do stredozemských obchodných tokov; v tejto súvislosti sa nazdáva, že by sa malo nájsť riešenie problému osvedčenia pôvodu a následne preferenčného režimu v rámci dohody o pridružení ES-Izrael, ktorá sa uplatňuje na tovar pochádzajúci z pásma Gazy a západného brehu Jordánu;

28.

zastáva názor, že vyvážený plán založený na širokom konsenze a, okrem iného, pozitívnom sociálnom a environmentálnom hodnotení vplyvu by mohol byť užitočným nástrojom na opätovné otvorenie hospodárskej a obchodnej spolupráce v nasledujúcich rokoch; vyzýva preto ministrov obchodu euro-stredomorských štátov, aby ho na svojej ministerskej schôdzi v decembri 2009 schválili; vyzýva vysokých úradníkov pre oblasť euro-stredomorského obchodu, aby sledovali vykonávanie plánu v nadchádzajúcich rokoch a navrhli potrebné zmeny, a žiada, aby bol o takýchto opatreniach informovaný;

29.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa proces euro-stredomorskej integrácie stal opäť politickou prioritou EÚ;

30.

zdôrazňuje úlohu Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia (EMPA) v rámci partnerstva ako demokratického subjektu, ktorý okolo troch pilierov Barcelonského procesu spája poslancov parlamentov z oboch brehov Stredozemného mora; napokon vyzýva na posilnenie spolupráce v hospodárskej oblasti medzi EMPA, Komisiou a Radou;

31.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, hlavám štátov a vlád, parlamentom členských štátov a ŠJVS, ako aj EMPA.

21.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 285/42

A.

keďže smernica 90/314/EHS (smernica o balíku cestovných služieb) upravuje aspekty podnikania v oblasti balíkov cestovných služieb a stanovuje primerané odškodnenie a podmienky návratu do vlasti v prípade konkurzu spoločností ponúkajúcich balíky cestovných služieb,

B.

keďže nariadenie (ES) č. 2027/97 stanovuje povahu zodpovednosti leteckých prepravcov v prípade nehôd a podmienky odškodnenia cestujúcich,

C.

keďže nariadenie (ES) č. 785/2004 stanovuje poistné podmienky, ktoré musia leteckí prepravcovia a prevádzkovatelia spĺňať,

D.

keďže nariadenie (ES) č. 261/2004 stanovuje systém náhrady a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov,

E.

keďže nariadenie (ES) č. 1008/2008 stanovuje prísne finančné pravidlá pre prevádzkovateľov lietadiel,

F.

keďže v poslednej dekáde dochádza k výraznému rastu počtu relatívne malých nízkonákladových prepravcov lietajúcich do známych dovolenkových destinácií a rastu počtu prepravovaných cestujúcich,

G.

keďže za posledných deväť rokov došlo k 77 konkurzom v leteckom odvetví a v niektorých prípadoch bolo mnoho tisícov cestujúcich v dôsledku toho ponechaných bez pomoci v mieste dovolenky a bez možnosti návratu, ktorú im zabezpečovala letenka,

1.

berie na vedomie, že Komisia uskutočnila rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami o otázke konkurzov leteckých spoločností;

2.

pripomína, že Komisia vypracovala rozsiahlu štúdiu o problémoch súvisiacich s konkurzom leteckých spoločností a jeho vplyvom na cestujúcich a zistenia tejto štúdie doručila Európskemu parlamentu vo februári 2009;

3.

berie na vedomie zistenia tejto štúdie a škálu možností, ktoré hodnotí;

4.

v tejto súvislosti pripomína, že existuje viacero možností, ktoré by Komisia mohla uplatniť s cieľom posilniť postavenie cestujúcich zbankrotovaných leteckých spoločností vrátane povinného poistenia leteckých spoločností, systému dobrovoľného poistného pre cestujúcich, ktoré by letecké spoločnosti boli povinné ponúkať, a zriadenia záručného fondu;

5.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť legislatívneho návrhu, ktorého konkrétnym cieľom by bolo poskytovanie odškodného cestujúcim leteckých spoločností, ktoré sa dostanú do konkurzu, a ktorý by stanovil finančné a administratívne opatrenia, ktoré by zahŕňali aj zásadu spoločnej zodpovednosti všetkých leteckých spoločností s voľnými sedadlami letiacich rovnakým smerom za cestujúcich a zabezpečili návrat cestujúcich, ktorí v prípade vyhlásenia konkurzu leteckej spoločnosti ostanú bez pomoci na letisku mimo domova, a - ak to bude považovať za vhodné - aby predložila takýto legislatívny návrh do 1. júla 2010; žiada Komisiu, aby pri revízii smernice o balíku cestovných služieb navrhla rozšírenie ustanovení o návrate domov a presmerovaní postihnutých cestujúcich;

6.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť rozšírenia týchto opatrení na letecké spoločnosti, ktoré zastavia prevádzku a spôsobia cestujúcim podobné problémy ako letecké spoločnosti, ktoré sa dostanú do konkurzu;

7.

žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť „rýchleho uvoľňovania“ lietadiel, ktoré zadržiavajú vnútroštátne regulačné orgány, aby sa dali použiť na dopravu cestujúcich ponechaných bez pomoci domov;

8.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

21.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 285/44

A.

keďže EÚ v súčasnosti nemá žiadne harmonizované ustanovenia ani jednotné postupy označovania pôvodu v rámci EÚ; keďže rozdiely v platných právnych predpisoch v členských štátoch, ako aj chýbajúce jasné pravidlá v tejto oblasti v rámci Spoločenstva majú za následok roztrieštený právny rámec,

B.

keďže vnútroštátne opatrenia požadujúce povinné označovanie pôvodu tovarov dovezených z iných členských štátov sú zakázané, zatiaľ čo takéto obmedzenie týkajúce sa povinného označovania pôvodu tovarov dovezených z tretích krajín neexistuje,

C.

keďže viacerí hlavní obchodní partneri EÚ, ako napríklad Spojené štáty americké, Čína, Japonsko a Kanada zaviedli požiadavky povinného označovania pôvodu,

D.

keďže v Lisabonskom programe si EÚ stanovila za cieľ posilniť svoje hospodárstvo okrem iného zvýšením konkurencieschopnosti svojho priemyslu v rámci svetového hospodárstva; keďže hospodárska súťaž sa môže považovať za spravodlivú len vtedy, ak má jasné pravidlá pre výrobcov, ako aj pre vývozcov a dovozcov a ak vychádza zo spoločných sociálnych a environmentálnych predpokladov a hodnôt,

E.

keďže systém označovania pôvodu by mal za cieľ umožniť spotrebiteľom poznať krajinu pôvodu nakupovaných výrobkov; keďže spotrebitelia by tak vedeli identifikovať tieto výrobky spolu so sociálnymi, environmentálnymi a bezpečnostnými normami, ktoré sa všeobecne spájajú s touto krajinou,

F.

keďže návrh zaviesť povinný systém označovania pôvodu v EÚ, je obmedzený na niektoré dovážané výrobky, ako napríklad textil, šperky, odevy, obuv, nábytok, kožu, svietidlá a príslušenstvo k nim, výrobky zo skla, keramiku a kabelky, pri ktorých je požiadavka uvedenia značky „vyrobené v“ hodnotnou informáciou pri konečnej voľbe spotrebiteľa,

G.

keďže je dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky, aké majú výrobcovia tých hlavných partnerov EÚ, ktorí zaviedli označovanie pôvodu,

H.

keďže nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 postaví Európsky parlament a Radu v oblasti spoločnej obchodnej politiky na rovnakú úroveň; keďže riadny legislatívny postup podľa článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa bude uplatňovať na budúcu úpravu označovania pôvodu,

1.

znovu zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa si vyžaduje transparentné a jednotné pravidlá obchodu vrátane uvedenia pôvodu;

2.

vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali potrebné kroky na zabezpečenie rovnakých pravidiel, aké platia u obchodných partnerov, ktorí zaviedli požiadavky označovania pôvodu;

3.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zaviedli primeraný colný dohľad a mechanizmy vymáhania dodržiavania pravidiel;

4.

naliehavo žiada členské štáty, aby v tejto oblasti zachovali jednotný prístup Spoločenstva, ktorý by umožňoval spotrebiteľom získať kompletnejšie a presnejšie informácie; označovanie pôvodu považuje za dôležitý krok k získavaniu kompletnejších informácií o sociálnych a environmentálnych normách vo výrobnom a spracovateľskom odvetví;

5.

nabáda Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi dôrazne zakročila pri ochrane legitímnych práv a očakávaní spotrebiteľov vždy, keď existuje dôkaz o tom, že dovozcovia a výrobcovia z tretích krajín používajú falošné alebo zavádzajúce označenia pôvodu;

6.

považuje vyššie uvedený návrh nariadenia Rady, ktorým sa zavádza povinné označovanie krajiny pôvodu určitých výrobkov dovezených z tretích krajín do Európskej únie, za užitočný základ zabezpečujúci dosahovanie transparentnosti a primeranej informovanosti pre spotrebiteľov, ako aj jednotnosti pravidiel medzinárodného obchodu;

7.

domnieva sa, že od 1 decembra 2009 by sa podľa riadneho legislatívneho postupu, ktorý zavádza Lisabonská zmluva, mali formálne začať konzultácie a výmeny názorov medzi Európskym parlamentom a Radou, a že akékoľvek ďalšie oneskorenia by vážne poškodili práva občanov, zamestnanosť v EÚ a zásadu voľného a spravodlivého obchodu;

8.

vyzýva Komisiu, aby ponechala svoj návrh nezmenený a znova ho predložila Parlamentu v súlade s článkom 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie hneď po tom, čo Lisabonská zmluva nadobudne platnosť;

9.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

21.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 285/47

A.

keďže na základe článku 49 Zmluvy o EÚ „o členstvo v Únii môže požiadať každý európsky štát“,

B.

keďže budúcnosť západného Balkánu je spojená s EÚ, ako to opätovne potvrdila Európska rada na zasadnutí v Solúne 19. – 20 júna 2003, v Bruseli 15. –16. júna 2006 a na ďalších samitoch; keďže je potrebné dodržať všetky súčasné záväzky voči krajinám juhovýchodnej Európy,

C.

keďže Turecko je kandidátskou krajinou od r. 1999, Chorvátsko od r. 2004 a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko od r. 2005; keďže Albánsko, Čierna Hora a Island požiadali o členstvo v EÚ a Komisia v súčasnosti hodnotí žiadosti Čiernej Hory a Islandu; keďže s Bosnou a Hercegovinou i so Srbskom boli podpísané dohody o stabilizácii a pridružení; a keďže Komisia oznámila svoj zámer navrhnúť Kosovu v strednodobom horizonte uzatvorenie obchodných dohôd a liberalizáciu vízového režimu,

D.

keďže vzhľadom na to, že predchádzajúce rozšírenia boli nepochybne úspešné tak pre EÚ, ako aj pre členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ, a prispeli k stabilite, rozvoju a prosperite v celej Európe, je potrebné vytvoriť podmienky, ktoré sú nevyhnutné, aby sa zabezpečila úspešnosť aj budúcich rozšírení,

E.

keďže stratégia rozšírenia musí byť viac ako len metodikou na rokovanie, a teda vyjadrovať hlavné presvedčenie, že EÚ je spoločenstvom vzájomne uznávaných hodnôt, a musí sa nevyhnutne spájať s diskusiou o cieľoch a efektívnosti EÚ, jej budúcnosti a jej úlohe vo vzťahu k susedným štátom a vo svete,

F.

keďže mnohé kandidátske a možné budúce kandidátske krajiny na členstvo v EÚ majú stále nevyriešené otázky so svojimi susedmi; keďže regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy tvoria aj naďalej kľúčové faktory prístupového procesu,

1.

naďalej je pevne odhodlaný uplatňovať politiku rozširovania, ktorá je jednou z najúspešnejších politík EÚ a ktorá bola prospešná pre existujúce aj nové členské štáty; pripomína, že predchádzajúce rozširovania prispeli k nebývalému rozšíreniu priestoru mieru, bezpečnosti a prosperity v Európe a opätovne potvrdzuje záväzok EÚ zachovať dynamiku procesu rozširovania;

2.

domnieva sa, že z predchádzajúcich rozširovaní je možné čerpať skúsenosti a že ďalšie spôsoby, ako zvyšovať kvalitu prístupového procesu, sa musia zakladať na kladných skúsenostiach, ktoré boli nadobudnuté doposiaľ; opätovne tiež pripomína, ako bolo uvedené v predchádzajúcich uzneseniach, že pri pokračovaní procesu rozširovania je treba umožniť náležitú inštitucionálnu, finančnú a politickú konsolidáciu;

3.

zdôrazňuje, že zásady, vyjadrené v záveroch predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady 14. – 15. decembra 2006 v Bruseli, týkajúce sa tzv. opätovného konsenzu v otázke rozširovania, najmä schopnosť EÚ efektívne fungovať a rozvíjať sa, musia byť bezpodmienečnou súčasťou zásad politiky rozširovania EÚ;

4.

opätovne potvrdzuje, že pevný záväzok k úplnému a dôslednému dodržiavaniu všetkých kritérií stanovených počas zasadnutia Európskej rady z 21. - 22. júna 1993 v Kodani kandidátskymi krajinami, ako aj EÚ je bezpodmienečný, aj pokiaľ ide o integračnú kapacitu EÚ;

5.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby analyzovali a zvýšili integračnú kapacitu EÚ;

6.

zdôrazňuje, že právny štát je jedným z kľúčových princípov demokratického a hospodárskeho rozvoja a jednou z hlavných podmienok pre vstup do EÚ; víta úsilie, ktoré sa vynaložilo v tomto regióne pri zavádzaní reforiem, ale berie na vedomie, že niektoré krajiny naďalej čelia vážnym problémom, najmä v oblasti boja proti korupcii a organizovanému zločinu; naliehavo vyzýva tieto krajiny, aby vystupňovali úsilie v tejto oblasti;

7.

zdôrazňuje, že sloboda prejavu je jednou z hlavných zásad demokracie a so znepokojením pozoruje, že v niektorých krajinách sa ešte stále neuplatňuje v plnej miere; domnieva sa, že pre krajiny západného Balkánu a Turecko je prednostne dôležité, aby zabezpečili nezávislosť médií od politických vplyvov a nezávislosť regulačných orgánov; vyzýva príslušné krajiny, aby ustanovili vlastné právne rámce a zabezpečili dodržiavanie právnych predpisov;

8.

zdôrazňuje, že plná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) je základnou podmienkou pokroku krajín západného Balkánu na ceste k členstvu v EÚ; poukazuje však na to, že rovnako dôležité je aj to, aby sa vyrovnanie s vojnovými zločinmi považovalo v spoločnostiach týchto krajín za dôležitý krok k dosiahnutiu spravodlivosti pre obete a k uľahčeniu zmierenia v tejto oblasti;

9.

zdôrazňuje význam dobrých susedských vzťahov ako predpoklad pre regionálnu stabilitu a spoluprácu, ako aj pre nerušený rozširovací proces; vyzýva preto všetky tieto krajiny, aby sa čo najviac snažili o vyriešenie vzájomných susedských sporov v prvých fázach rozširovacieho procesu; zdôrazňuje však, že takéto dvojstranné spory by sa mali vyriešiť medzi zúčastnenými stranami; navrhuje, že v prípade, že zúčastnené strany nevyriešia tieto spory, by EÚ mala vyvinúť všetko úsilie na dosiahnutie riešenia; zdôrazňuje, že tieto spory ako také by nemali byť prekážkou k pokroku v prístupovom procese, EÚ by sa mala vyhnúť tomu, aby bola zaťažená týmito pretrvávajúcimi dvojstrannými spormi a mala by vyvinúť úsilie na ich vyriešenie ešte pred vstupom;

10.

so znepokojením sleduje hospodárske problémy, ktorým oblasť západného Balkánu čelí v dôsledku finančnej krízy; víta ochotu Komisie poskytnúť mimoriadnu finančnú pomoc, akou je makroekonomická pomoc a priama podpora rozpočtu; zdôrazňuje, že situácia je osobitne zložitá vzhľadom na vysokú mieru chudoby a nezamestnanosti v niektorých z týchto krajín; vyzýva Komisiu, ako aj samotné krajiny, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na zmierenie dôsledkov krízy, najmä pre najzraniteľnejších príslušníkov spoločnosti;

11.

podčiarkuje význam regionálnej spolupráce na západnom Balkáne ako dôležitý faktor v procese rozširovania a zároveň nevyhnutný prvok v procese zmierenia posilňujúceho vzájomné kontakty medzi ľuďmi; okrem toho pripomína výhody takejto spolupráce, pokiaľ ide o zvýšený objem obchodu, energetickú bezpečnosť posilnenú diverzifikáciou dodávateľov energie, zdrojov a dodávateľských trás, environmentálnu politiku a boj proti organizovanému zločinu a nezákonnému obchodovaniu; v tejto súvislosti s uspokojením berie na vedomie prácu Rady pre regionálnu spoluprácu vyzýva, aby sa zvýšila politický vôľa a zlepšilo zosúladenie zavádzania stratégie proti nezákonnému obchodovaniu, najmä v súvislosti s ochranou obetí; zdôrazňuje, že do regionálnej politickej a hospodárskej spolupráce sa musia zapájať všetci politickí činitelia i občianska spoločnosť, najmä organizácie žien, a nemali by ich brzdiť dvojstranné politické problémy; v tejto súvislosti vyzýva všetky zúčastnené strany, aby hľadali pragmatické riešenia s cieľom zabezpečiť možnosť zapájania sa do regionálnej spolupráce bez toho, aby boli dotknuté rozdielne pozície týkajúce sa štatútu Kosova;

12.

vyzýva všetky dotknuté krajiny, aby vynaložili väčšie úsilie v oblasti práv žien a rodovej rovnosti, najmä v súvislosti s bojom proti rodovo podmienenému násiliu, podporou prístupu k opravným prostriedkom voči rodovej diskriminácii a napomáhaním účasti žien v politike;

13.

považuje za nevyhnutné, aby sa podporovalo zapojenie občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií (MVO) na celoštátnej a miestnej úrovni, ako aj zlepšila podpora a financovanie MVO, s cieľom podporovať ich účasť na plánovaní a využívaní nástroja podpory občianskej spoločnosti – Nástroj predvstupovej pomoci, a zlepšiť sociálny dialóg na trhu práce;

14.

vyzýva krajiny regiónu, aby vyvinuli väčšie úsilie na zlepšenie postavenia etnických menšín, najmä Rómov; zdôrazňuje, že Rómovia sú často obeťami diskriminácie a že by sa mala zlepšiť najmä ich účasť na rozhodovacích procesoch, na trhu práce a v bežnom vzdelávacom systéme; v tejto súvislosti berie na vedomie dvojstranné readmisné dohody, ktoré uzavreli krajiny západného Balkánu s členskými štátmi, a vyzýva príslušné štáty, aby zintenzívnili úsilie pri vytváraní vhodných sociálnych podmienok, infraštruktúry a prístupu k verejným službám s cieľom zabezpečiť základné práva Rómov a uľahčiť ich opätovné začlenenie po ich návrate; vyzýva krajiny západného Balkánu a členské štáty, aby sa dôkladne zaoberali opätovným začleňovaním vrátených Rómov a každoročne podávali správu Komisiu o dosiahnutých výsledkoch s cieľom uľahčiť vyhodnocovanie politík v oblasti opätovného začleňovania a výmeny osvedčených postupov;

15.

zdôrazňuje zásadný význam procesu liberalizácie vízového režimu pre krajiny západného Balkánu; víta skutočnosť, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko splnili všetky kritériá pre liberalizáciu vízového režimu a preto sa očakáva, že sa bezvízový režim začne uplatňovať na ich občanov od 19. decembra 2009; víta najnovšie kroky, ktoré prijali orgány Bosny a Hercegoviny a Albánska s cieľom urýchliť splnenie podmienok plánu pre bezvízový režim cestovania, a naliehavo ich vyzýva, aby urýchlili prípravy s cieľom splniť všetky príslušné kritéria, aby sa liberalizácia vízového režimu mohla začať uplatňovať na občanov týchto krajín od júla 2010; domnieva sa, že Komisia by mala v záujme urýchlenia zavádzania Solúnskej agendy a ako súčasť jej regionálneho prístupu v rámci svojich právomocí a v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 z 10. júna 1999 čo najskôr začať s kosovskými orgánmi dialóg o vytvorení plánu na zjednodušenie a liberalizáciu vízového režimu podobného plánu, ktorý bol vypracovaný pre ostatné krajiny západného Balkánu;

16.

vyzýva všetky krajiny v tomto regióne, aby bezodkladne prijali alebo efektívne uplatňovali právne predpisy o zákaze diskriminácie, najmä v súvislosti so skutočnosťou, že mnohé prípady vyhrážania sa, útokov, zastrašovania alebo diskriminácie lesieb, gayov, bisexuálov a transsexuálov zostávajú neohlásené alebo nie sú trestne stíhané;

17.

vyzýva medzinárodné a kosovské orgány, aby vykonali všetko pre okamžité uzatvorenie olovom kontaminovaných táborov pre osoby vysídlené v rámci krajiny v Çesmin Llugë/Česmin Lugu, Osterode and Leposaviq/Leposavići, ktoré sa nachádzajú na hromadách vysoko kontaminovanej hlušiny z olovenej bane v Trepči, a aby zabezpečili základné ľudské práva rodinám, ktoré tam žijú, ich presídlením do bezpečnejších miest s dôstojnými sanitárnymi podmienkami;

18.

zastáva názor, že na udržanie podpory občanov EÚ pre ďalšie rozširovanie, ako aj odhodlania občanov kandidátskych krajín pokračovať v reformách je veľmi dôležité, aby sa im poskytli jasné a ucelené informácie o výhodách a dôsledkoch tejto politiky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli úsilie zamerané na tento cieľ; považuje za rovnako podstatné, aby sa vypočuli a riešili obavy a otázky občanov;

19.

oceňuje Chorvátsko za neustály pokrok v plnení kritérií pristúpenia do EÚ, ako aj členských povinností; víta dvojstrannú dohodu o riešení hraničného sporu so Slovinskom, ktorá dala podnet na otvorenie ďalších kapitol v procese pristúpenia; domnieva sa, že rokovania o pristúpení sa budú môcť uzatvoriť do polovice roka 2010, za predpokladu, že Chorvátsko zvýši svoje úsilie a splní potrebné kritériá a štandardy vrátane úplnej spolupráce s ICTY;

20.

blahoželá Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko k pokroku, ktorý dosiahla od poslednej správy o pokroku, najmä za niekoľko posledných mesiacov; s uspokojením konštatuje, že Komisia tento pokrok uznala a odporučila otvorenie prístupových rokovaní s touto krajinou; vyzýva Radu, aby počas samitu, ktorý sa uskutoční v decembri 2009, postupovala v súlade s odporúčaniami Komisie; očakáva začiatok rokovaní v blízkej budúcnosti s nádejou, že možno dosiahnuť vzájomne uspokojujúce riešenia otvorených otázok so susediacimi krajinami vrátane otázky názvu medzi Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Gréckom; vyzýva vlády oboch týchto krajín, aby zintenzívnili svoje úsilie v tejto oblasti; opätovne pripomína význam dobrých susedských vzťahov a naliehavo vyzýva Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, aby bola vnímavá na problémy týkajúce sa jej susedných krajín; s uspokojením berie na vedomie nedávne nadviazanie diplomatických vzťahov s Kosovom, ako aj uzavretie dohody o vytýčení hraníc, ktoré významne prispievajú k regionálnej stabilite;

21.

vyzýva orgány Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby pokračovali v úsilí o reformný proces, najmä v oblasti reformy verejnej správy a súdnictva, v oblasti protikorupčnej politiky, práv žien a vzťahov medzi etnikami vrátane zabezpečenia práv osobám s akýmkoľvek etnickým pôvodom a ich zvýšeného zapájania do verejného života a verejnej správy;

22.

oceňuje pokrok, ktorý dosiahlo Turecko ako kandidátska krajina na ceste k splneniu kodanských politických kritérií; naliehavo vyzýva tureckú vládu a všetky parlamentné strany v Turecku, aby dospeli k dohode o obsahu a uplatňovaní kľúčových reforiem; víta skutočnosť, že vláda schválila stratégiu reformy súdnictva, a poukazuje na kľúčový význam jej rýchleho vykonania pre fungovanie tureckého štátu a spoločnosti; je znepokojený situáciou v oblasti slobody prejavu a slobody tlače, najmä v nadväznosti na bezprecedentnú pokutu udelenú jednej mediálnej skupine; s uspokojením berie na vedomie čoraz častejšie verejné diskusie v Turecku o otázkach, ktoré boli doposiaľ tabu; vyjadruje poľutovanie nad obmedzeným pokrokom, ktorý bol dosiahnutý v oblasti slobody vierovyznania, a naliehavo vyzýva vládu, aby ustanovila právny rámec v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý by umožňoval všetkým nemoslimským náboženským spoločenstvám a spoločenstvu Alevitov, aby fungovali bez zbytočných obmedzení; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa naďalej neplnia záväzky, ktoré vyplývajú z dodatkového protokolu k Dohode o pridružení medzi ES a Tureckom, a naliehavo vyzýva Turecko, aby ho uplatňovalo v plnej miere a nediskriminačne; vyzýva tureckú vládu a všetky zainteresované strany, aby aktívne prispeli k rýchlemu návrhu na všestranné urovnanie cyperskej otázky vychádzajúcemu z rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a zásad, na základe ktorých bola založená EÚ; víta úsilie pri riešení kurdskej otázky v kontexte projektu tzv. demokratického otvárania, nabáda tureckú vládu, aby prijala konkrétne opatrenia na riešenie situácie občanov kurdského pôvodu, a vyzýva všetky politické sily, aby podporovali tento proces; oceňuje diplomatické úsilie o normalizáciu vzťahov s Arménskom a naliehavo vyzýva Veľké národné zhromaždenie Turecka, ako aj arménsky parlament, aby ratifikovali príslušné protokoly; víta skutočnosť, že Turecko podpísalo medzivládnu dohodu o plynovode Nabucco, ktorého realizácia je naďalej jedným z najvýznamnejších cieľov EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti, a vyzýva na skoré otvorenie kapitoly o energetike v rámci prístupových rokovaní; berie na vedomie obnovenie rokovaní o readmisnej dohode medzi EÚ a Tureckom a naliehavo vyzýva Turecko, aby medzičasom v plnej miere uplatňovalo existujúce bilaterálne readmisné dohody a protokoly s členskými štátmi; vyzýva tureckú vládu, aby zvýšila koordináciu svojej zahraničnej politiky s EÚ, najmä pokiaľ ide o Irán; vyjadruje však poľutovanie, že strategickú spoluprácu NATO – EÚ nad rámec dohôd „Berlín plus“ naďalej blokujú námietky Turecka, čo má negatívne dôsledky na ochranu nasadeného personálu EÚ, a naliehavo vyzýva Turecko, aby od týchto námietok čo najskôr upustilo;

23.

s uspokojením berie na vedomie pokrok, ktorý urobilo Srbsko, a najmä jeho jednostranné uplatňovanie dočasnej dohody; zastáva názor, že takéto jednostranné plnenie, ktoré sa uskutočňuje v čase finančnej krízy, je prejavom odhodlania tejto krajiny pokročiť vpred na ceste k členstvu v Európskej únii; nalieha preto na Radu, aby bezodkladne rozhodla o ratifikácii dočasnej dohody; žiada Srbsko, aby v plnej miere spolupracovalo s ICTY; v tejto súvislosti víta správu hlavného žalobcu ICTY Serge Brammertza, predloženú 4. júna 2009, v ktorej sa uvádza, že Srbsko dosiahlo ďalší pokrok týkajúci sa spolupráce s ICTY; prikladá význam skutočnosti, že trestné stíhania pokračujú v Komore pre vojnové zločiny Okresného súdu v Belehrade; víta skutočnosť, že srbské orgány podpísali protokol s misiou Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX KOSOVO) a vyzýva Srbsko, aby zintenzívnilo spoluprácu s misiou EULEX KOSOVO, najmä pokiaľ ide o operácie misie EULEX KOSOVO v severnom Kosove; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že srbské úrady adresovali kosovským Srbom výzvu na bojkot volieb do miestnych zastupiteľstiev plánovaných na 15. novembra 2009 a naliehavo ich vyzýva, aby zvolili konštruktívny prístup s cieľom podporovať aktívnu účasť spoločenstva kosovských Srbov v kosovských inštitúciách;

24.

uznáva, že Bosna a Hercegovina dosiahla určitý pokrok v oblasti bezpečnosti a kontroly hraníc; vyjadruje ale nespokojnosť s tým, že Bosna a Hercegovina ako potenciálna kandidátska krajina dosiahla na ceste k členstvu v Únii len obmedzený pokrok; s rastúcim znepokojením sleduje nestabilnú politickú klímu a nedostatočnú jednotnú víziu, ktorá by bola spoločná pre oba celky; odsudzuje prejavy, ktoré podnecujú vášne a ktoré môžu ohroziť úspechy dosiahnuté v procese zmierenia medzi etnikami a fungovanie štátnych štruktúr; vyzýva Radu, aby s podporou medzinárodného spoločenstva pokračovala v úsilí o dialóg s politickými predstaviteľmi Bosny a Hercegoviny s cieľom pomôcť tejto krajine a jej občanom udržať sa na ceste k európskej integrácii; zdôrazňuje význam vytvárania trvalejšieho ústavného rámca umožňujúceho inštitúciám krajiny fungovať efektívnejšie; v tejto súvislosti berie na vedomie najnovšie spoločné diplomatické úsilie predsedníctva Rady, Komisie a vlády USA a odporúča ďalšie rokovania zohľadňujúce predchádzajúce dohody medzi politikmi v Bosne a Hercegovine; pripomína, že na udržanie životaschopnosti krajiny je potrebné aj užšie zapojenie poslancov a občianskej spoločnosti;

25.

víta zámer Komisie posilniť vzťahy s Kosovom (5) vrátane zváženia možnosti zapojenia Kosova do programov Spoločenstva; očakáva, že proces decentralizácie v Kosove sa uzavrie do konca roka, aby sa splnili základné požiadavky Ahtisaariho plánu a zabezpečilo politické zastúpenie všetkých obyvateľov Kosova, najmä srbskej menšiny; vyzýva orgány Kosova, aby pokračovali vo svojom úsilí o zlepšenie a zabezpečenie dodržiavania práv menšín; víta celkový pokojný a hladký priebeh volieb do miestnych zastupiteľstiev z 15. novembra 2009 a oceňuje úsilie, ktoré počas ich príprav vyvinula ústredná volebná komisia; víta rovnako bezprecedentne vysokú účasť kosovských Srbov a považuje to za povzbudzujúci ukazovateľ toho, že spoločenstvo kosovských Srbov má záujem prevziať svoju mieru zodpovednosti v rámci kosovských inštitúcií; víta skutočnosť, že misia EULEX KOSOVO dosiahla plnú operačnú schopnosť, ktorá jej umožní transparentne a zodpovedne plniť svoj mandát – podporovať právny štát, verejný poriadok a bezpečnosť v celom Kosove a pripraviť cestu integrácii Kosova do EÚ, ak splní potrebné podmienky a požiadavky;

26.

uznáva pokrok, ktorý dosiahla Čierna Hora od poslednej správy o pokroku; berie na vedomie, že táto krajina požiadala o členstvo v EÚ a že Rada sa rozhodla vyzvať Komisiu, aby pripravila svoje stanovisko k žiadosti Čiernej Hory; oceňuje Čiernu Horu za dosiahnuté úspechy, najmä za hladký priebeh nedávnych volieb a za solídnej hospodárske výsledky napriek celosvetovej hospodárskej kríze, a vyzýva krajinu, aby pokračovala vo svojom úsilí na ceste reforiem;

27.

uznáva pokrok, ktorý dosiahlo Albánsko od poslednej hodnotiacej správy, najmä v súvislosti s postupom vydávania identifikačných kariet a pokrokom v súvislosti s právnym a správnym rámcom volebného procesu, ktorý sa potvrdil počas posledných volieb na celoštátnej úrovni; naliehavo vyzýva opozíciu, aby prestala bojkotovať parlament a vyzýva ju, aby vykonávala svoju povinnosť zastupovať svojich voličov v parlamente; vyzýva vládu a opozíciu, aby našli spoločný základ pre postup v nadväznosti na minulé parlamentné voľby; berie na vedomie, že Albánsko požiadalo o členstvo v EÚ a že Rada sa rozhodla vyzvať Komisiu, aby pripravila svoje stanovisko k žiadosti tejto krajiny; podporuje albánske orgány, aby pokračovali vo svojom reformnom úsilí zameranom na dosiahnutie hospodárskeho a sociálneho pokroku pre svojich občanov, aby mohla táto krajina napredovať na ceste k členstvu v EÚ;

28.

víta žiadosť Islandu o členstvo a očakáva, že Komisia čoskoro vypracuje stanovisko a odporúčanie k tejto žiadosti a že vzhľadom na zaužívanú demokratickú tradíciu a na vysoký stupeň zosúladenia legislatívy tejto krajiny s acquis communautaire Island čoskoro získa postavenie kandidátskej krajiny. domnieva sa však, že bilancia dodržiavania jeho záväzkov vyplývajúcich z Dohody o Európskom hospodárskom priestore by mala byť významnou súčasťou hodnotenia Komisie; opätovne vyzýva Komisiu, aby otvorila úrad delegácie v Reykjavíku už počas prvého polroka 2010;

29.

vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali funkčný a ucelený model pre nové delegácie EÚ v oblasti rozširovania, ktorým by sa zachovala jednotnosť akcií EÚ v nadväznosti na zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), najmä pre prípad, ak právomoci v oblasti politiky rozširovania zostanú mimo rámca ESVČ;

30.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a dotknutých krajín.

21.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 285/53

A.

keďže pekinská akčná platforma OSN vymedzila násilie páchané na ženách ako akýkoľvek akt rodového násilia, ktorý vyústi alebo môže vyústiť do fyzického, sexuálneho alebo duševného ublíženia alebo utrpenia žien, vrátane hrozieb vykonania takýchto činov, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody,

B.

keďže pekinská akčná platforma OSN vyhlásila, že násilie páchané na ženách je prejavom historicky nerovných mocenských vzťahov mužov a žien, ktoré viedli k dominancii mužov nad ženami a k diskriminácii žien zo strany mužov, a tiež k bráneniu ženám v ich voľnom napredovaní,

C.

keďže násilie páchané mužmi na ženách nie je iba problémom verejného zdravia, ale aj aspektom nerovnosti žien a mužov, t. j. oblasti, v ktorej má EÚ právomoc prijímať opatrenia,

D.

keďže rovnosť žien a mužov je jednou zo základných zásad EÚ, ktorú uznáva Zmluva o ES a Charta základných práv Európskej únie,

E.

keďže násilie páchané mužmi na ženách predstavuje porušovanie ľudských práv, a to práva na život, práva na bezpečnosť, práva na dôstojnosť, práva na fyzickú a duševnú integritu a práva na sexuálny a reprodukčný výber a zdravie,

F.

keďže násilie páchané mužmi na ženách predstavuje pre ženy prekážku, ktorá im bráni zapojiť sa do života spoločnosti, do politického a verejného života a do pracovného procesu a môže viesť k odsúvaniu žien na okraj spoločnosti a k ich chudobe,

G.

keďže extrémne formy násilia páchaného na ženách môžu viesť k ich vraždám,

H.

keďže násilie páchané na ženách ide ruka v ruke s násilím páchaným na deťoch a vplýva na ich psychickú rovnováhu a ich životy,

I.

keďže násilie páchané na ženách-matkách priamo i nepriamo ovplyvňuje emocionálne a duševné zdravie ich detí, má naň dlhodobé negatívne následky a môže vytvárať kruh násilia a zneužívania, ktorý pretrváva celé generácie,

J.

keďže násilie páchané mužmi na ženách je v celej Európe a vo svete štrukturálnym a široko rozšíreným problémom, pričom tento jav vplýva na obete a páchateľov bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem alebo spoločenské postavenie a súvisí s nerovnomerným rozdelením moci medzi ženami a mužmi v našej spoločnosti,

K.

keďže formy násilia páchaného na ženách sa v rôznych kultúrach a tradíciách líšia a keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov, takzvané zločiny v mene cti a nútené sobáše sú realitou v EÚ,

L.

keďže v podmienkach vojny, ozbrojeného konfliktu, povojnovej obnovy, hospodárskej, sociálnej a/alebo finančnej krízy sa zvyšuje individuálna i kolektívna bezbrannosť žien voči násiliu páchanému mužmi, čo by sa však nemalo považovať za ospravedlnenie tolerovania násilia páchaného mužmi,

M.

keďže obchodovanie so ženami na sexuálne a iné účely je zásadným porušením ľudských práv žien a škodí jednotlivým obetiam, ako aj celej spoločnosti,

N.

keďže tolerovanie prostitúcie v Európe vedie k nárastu pašovania žien do Európy na sexuálne účely a k sexuálnej turistike,

O.

keďže v EÚ sa pravidelne nezhromažďujú porovnateľné údaje o rôznych druhoch násilia voči ženám, a preto sa dá len ťažko zistiť skutočný rozsah tohto javu a hľadať vhodné riešenia tohto problému,

P.

keďže počet žien, ktoré sú obeťami sexuálneho násilia, je znepokojujúci,

Q.

keďže často zdeformovaný a konzumný obraz žien, ktorý prinášajú médiá, je v protiklade s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti,

R.

keďže okrem ekonomickej závislosti (ku ktorej u žien často dochádza) sú dôležitými faktormi, ktoré spôsobujú, že ženské obete násilie neohlásia, spoločenská kultúra a predstavy, že násilie mužov na ženách je súkromná vec alebo že na ňom nesú často vinu samotné ženy,

S.

keďže ženy často neoznamujú prípady násilia, ktoré na nich páchajú muži, z rôznych zložitých – psychologických, finančných, sociálnych a kultúrnych dôvodov a niekedy ich od toho odrádza nedostatok dôvery voči policajnému a súdnemu systému a službám sociálnej a lekárskej pomoci,

T.

keďže Európsky parlament veľakrát požadoval vyhlásenie Európskeho roka boja proti všetkým formám násilia páchaného na ženách,

U.

keďže OSN vyhlásila 25. november za Medzinárodný deň boja proti násiliu páchanému na ženách a v decembri 2009 sa v Európskom parlamente uskutoční medzinárodný seminár venovaný boju proti násiliu páchanému na ženách,

V.

keďže je naliehavo potrebné zaviesť komplexný právny nástroj zameraný na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách v Európe vrátane obchodovania so ženami,

1.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zdokonalili vnútroštátne právne predpisy a politiky zamerané na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách, a to najmä vypracovaním komplexných národných akčných plánov na boj proti násiliu voči ženám, ktoré vychádzajú z analýzy dôsledkov násilia páchaného na ženách z hľadiska rodovej rovnosti a záväzkov, ktoré členským štátom vyplývajú z medzinárodných zmlúv, pokiaľ ide o odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien, a obsahujú konkrétne opatrenia na predchádzanie násiliu mužov, ochranu obetí a stíhanie páchateľov;

2.

nabáda členské štáty, aby prostredníctvom vnútroštátnych programov a foriem financovania podporovali dobrovoľnícke orgány a organizácie, ktoré poskytujú prístrešie a psychologickú podporu ženským obetiam násilia, v neposlednom rade s cieľom pomôcť im znovu sa začleniť do trhu práce a opäť tak nadobudnúť plnohodnotný pocit ľudskej dôstojnosti;

3.

vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila konkrétny a zosúladenejší návrh politiky EÚ v oblasti boja proti všetkým formám násilia páchaného na ženách, ako sa uvádza v jej oznámení z 1. marca 2006 s názvom „Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 - 2010“ (KOM(2006)0092), ako aj konkrétne opatrenia na predchádzanie všetkým formám násilia, na ochranu obetí a stíhanie páchateľov a aby zabezpečila vypracovanie analýzy dôsledkov násilia páchaného mužmi na ženách na rodovú rovnosť vo všetkých politických oblastiach a zaistila koordinovaný, angažovaný a zosúladený postup inštitúcií EÚ a členských štátov s cieľom odstrániť takéto násilie;

4.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť prijatia nových opatrení na boj proti násiliu páchanému na ženách;

5.

vyzýva Komisiu, aby usporiadala osobitnú konferenciu na vysokej úrovni, ktorej účastníkmi by boli zástupcovia politických orgánov, občianskej spoločnosti, sociálnych a inštitucionálnych organizácií, s cieľom prispieť k vypracovaniu zosúladenejších politík na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách;

6.

vyzýva EÚ, aby zabezpečila právo na pomoc a podporu pre všetky obete násilia vrátane obetí obchodovania s ľuďmi bez ohľadu na ich národnosť a na ochranu ženských obetí domáceho násilia, ktorých právne postavenie by mohlo závisieť od ich partnera;

7.

vyzýva EÚ, aby zaviedla mechanizmy, ktoré by zabezpečili, aby sa analýza obchodovania s ľuďmi z hľadiska rodovej rovnosti stala súčasťou všetkých právnych predpisov a politík zameraných na predchádzanie obchodovaniu a boj proti nemu, a aby riešila hlavné príčiny násilia prostredníctvom preventívnych opatrení, ako sú sankcie, vzdelávanie a kampane na zvyšovanie informovanosti;

8.

poukazuje na to, že stále čaká na výsledky štúdie Komisie o právnych predpisoch týkajúcich sa rodovo podmieneného násilia a násilia voči ženám;

9.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili riadnu dostupnosť právnej pomoci a ochrany pre ženské obete násilia, a to bez ohľadu na ich národnosť a spôsob ich účasti na vyšetrovaní uskutočňovanom policajnými orgánmi;

10.

naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby stanovili jasný právny základ pre boj proti všetkým formám násilia voči ženám vrátane obchodovania so ženami;

11.

vyzýva Komisiu, aby začala prípravu návrhu komplexnej smernice o postupe predchádzania všetkým formám násilia voči ženám a jeho potláčania;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby svoju činnosť zamerali na riešenie príčin násilia voči ženám, a to v neposlednom rade uplatňovaním preventívnych opatrení a organizovaním informačných kampaní o rôznych podobách takéhoto násilia;

13.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali koordinovane pôsobiť využívaním kampaní na zvyšovanie povedomia a informovanie verejnosti o domácom násilí, ako aj stratégií, ktorých cieľom je zmeniť formovanie spoločenských stereotypov o ženách prostredníctvom vzdelávania a médií a podporovať výmenu osvedčených postupov;

14.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby problematiku násilia páchaného na ženách a rodový rozmer porušovania ľudských práv riešili v medzinárodnom meradle, najmä v kontexte dvojstranných asociačných dohôd a medzinárodných obchodných dohôd, ktoré sú v platnosti alebo ktoré sa prerokúvajú;

15.

v tejto súvislosti odsudzuje absenciu zmysluplného rodového rozmeru v povinných hodnoteniach vplyvu dohôd z hľadiska trvalej udržateľnosti, ktoré sa vypracúvajú pred ich uzatváraním, a predovšetkým absenciu potvrdenia problému sexuálneho násilia a neexistenciu súboru nástrojov na analyzovanie rodového vplyvu a vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh na riešenie tohto problému;

16.

žiada členské štáty, aby náležite zohľadnili osobitosť postavenia niektorých kategórií žien, ktoré sa najskôr môžu stať obeťami násilia, napríklad žien patriacich k menšinám, prisťahovalkýň, utečeniek, žien žijúcich v biede vo vidieckych alebo v izolovaných spoločenstvách, väznených alebo internovaných žien, dievčat, homosexuálnych žien, zdravotne postihnutých žien a starších žien;

17.

žiada členské štáty, aby zintenzívnili opatrenia na predchádzanie sexuálnemu násiliu v radoch mladých ľudí prostredníctvom cielených vzdelávacích kampaní a lepšej spolupráce zainteresovaných strán a rôznych kruhov, ktorých sa tento jav týka, napríklad rodiny, školy, verejného priestoru a médií;

18.

vyzýva Komisiu, aby sa v kontexte práce v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov zaoberala medzinárodným rozmerom násilia páchaného na ženách, najmä vo vzťahu k európskym podnikom pôsobiacim vo vývozno-spracovateľských zónach;

19.

zdôrazňuje význam náležitej odbornej prípravy všetkých osôb pracujúcich so ženami, ktoré sa stali obeťami násilia mužov, vrátane zástupcov justičného systému a orgánov činných v trestnom konaní, osobitne príslušníkov polície, súdnictva, pracovníkov v oblasti sociálnych, zdravotníckych a právnych služieb, pracovných agentúr, zamestnávateľov aodborových združení;

20.

žiada vytvárať mechanizmy, ktoré uľahčujú dostupnosť bezplatnej právnej pomoci pre ženy, obete rodového násilia alebo sietí obchodovania s ľuďmi, s cieľom upevniť ich práva v celej EÚ; trvá na potrebe zlepšovať spoluprácu profesionálov v právnej oblasti a výmenu osvedčených postupov v boji proti diskriminácii a rodovému násiliu a hľadať spôsoby odstraňovania prekážok pre uznávanie právnych aktov v ostatných členských štátoch vrátane rozsudkov pri trestných činoch rodového násilia a súdnych príkazov voči násilným mužom;

21.

víta skutočnosť, že v niektorých členských štátoch boli zriadené súdy s pôsobnosťou v oblasti násilia páchaného na ženách, a vyzýva všetky členské štáty, aby tento krok nasledovali;

22.

žiada, aby sa v Európskom informačnom systéme registrov trestov (ECRIS) vymedzilo dôležité miesto pre záznamy o rodovom násilí;

23.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby v úzkej spolupráci s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť zriadili jednotný systém zberu štatistických údajov o násilí voči ženám, zvlášť voči mladistvým dievčatám, vrátane vrážd spáchaných v dôsledku násilia v rodinách alebo v blízkych vzťahoch s cieľom získať porovnateľné údaje o násilí páchanom na ženách v celej EÚ;

24.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby uznali sexuálne násilie voči ženám a znásilnenie vrátane násilia a znásilnenia v manželstve, v blízkych neoficiálnych vzťahoch a/alebo násilia spáchaného mužským príbuzným, pokiaľ s tým obeť nesúhlasila, za trestný čin, a aby zaručili automatické stíhanie páchateľov týchto činov a odmietali uznať akékoľvek odôvodnenie kultúrnymi zvyklosťami, tradíciami alebo náboženskou praxou za poľahčujúce okolnosti v prípadoch násilia páchaného na ženách vrátane tzv. zločinov v mene cti a zmrzačovania ženských pohlavných orgánov;

25.

poznamenáva, že niektoré členské štáty zavádzajú politiky, zamerané na uznanie sexuálneho násilia medzi partnermi, a najmä násilie v manželstve, za trestný čin; žiada členské štáty, aby analyzovali prínosy týchto politík s cieľom podporiť výmenu osvedčených postupov na celoeurópskej úrovni;

26.

vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na zastavenie zmrzačovania ženských pohlavných orgánov; upozorňuje na to, že prisťahovalci s pobytom v Spoločenstve by si mali uvedomovať, že zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov je vážnym útokom na zdravie žien a porušovaním ľudských práv; vyzýva členské štáty, aby implementovali osobitné právne ustanovenia týkajúce sa zmrzačovania ženských pohlavných orgánov alebo aby prijali takéto zákony a stíhali každú osobu, ktorá vykonáva zmrzačovanie pohlavných orgánov;

27.

vyzýva EÚ, aby zabezpečila právo na pomoc a podporu pre všetky obete násilia páchaného mužmi na ženách;

28.

naliehavo žiada členské štáty, aby bezodkladne prešetrili mimoriadne závažné porušovanie ľudských práv rómskych žien, potrestali páchateľov a poskytli obetiam násilnej sterilizácie primerané odškodnenie;

29.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu tajomníkovi OSN.

21.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 285/59

A.

keďže nedávne obnovenie bojov medzi povstalcami Zväzu islamských súdov a jednotkami dočasnej federálnej vlády (TFG) a misie Africkej únie (AÚ) v Somálsku (AMISOM) viedlo k zvýšeniu nestability a k stratám na životoch v Somálsku,

B.

keďže medzinárodné spoločenstvo rešpektuje suverenitu, územnú celistvosť, politickú nezávislosť a jednotu Somálska,

C.

keďže Somálsko nemalo fungujúcu vládu od zvrhnutia režimu Siada Barreho v roku 1991 a keďže politická situácia sa odvtedy vyznačuje anarchiou, bojmi medzi klanmi a plienením,

D.

keďže zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v hlavnom meste Somálska Mogadišu zabránila národným a vnútroštátnym mimovládnych organizáciám, aby mohli čeliť prehlbujúcej sa humanitárnej katastrofe a reagovať na núdzové situácie,

E.

keďže v Somálsku naďalej dochádza k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva všetkými stranami konfliktu, konkrétne k mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu, znásilňovaniu, mimosúdnym popravám, svojvoľnému zadržiavaniu a útokom na civilistov, novinárov a obhajcov ľudských práv a na civilnú infraštruktúru,

F.

keďže je znepokojený dlhotrvajúcou občianskou vojnou v Somálsku a jej vplyvom na mier a zmierovací proces v krajine, ako aj na bezpečnosť a stabilitu všetkých štátov Afrického rohu,

G.

keďže donedávna boli útoky pirátov namierené nielen na obchodné lode, ale aj na plavidlá Svetového potravinového programu (WFP), rybárske lode a výletné lode,

H.

keďže takéto pirátstvo je sčasti dôsledkom násilia a politickej nestability v Somálsku, ku ktorým i prispieva, bezprostredne pôsobí na zvyšok regiónu Afrického rohu a jeho sprievodným javom sú dôsledky pre civilné obyvateľstvo Somálska týkajúce sa vystavenia hrozbám, chýbajúceho rozvoja a prerušenia potravinovej pomoci a iných humanitárnych činností,

I.

keďže Rada sa 8. decembra 2008, ako súčasť komplexnej akcie vedenej EÚ v Africkom rohu, rozhodla spustiť vyššie uvedenú vôbec prvú námornú operáciu EÚ, EUNAVFOR Atalanta, s cieľom potlačiť pirátsku činnosť a ozbrojené lúpeže pri brehoch Somálska, odstrašiť pred páchaním týchto činov a predchádzať im a zároveň prispieť k ochrane obchodných lodí a najmä lodí WFP, ktoré prepravujú potravinovú pomoc pre vysídlené osoby v Somálsku,

J.

keďže od decembra 2008 bola v rámci operácie EUNAVFOR Atalanta poskytnutá zásadná ochrana 50 lodiam WFP, ktoré dopravili približne 300 000 ton potravín, ktoré sa nakoniec dostali priamo k 1,6 miliónu Somálčanov;

K.

keďže 27. júla 2009 sa na vyššie uvedenom zasadnutí Rady pre vonkajšie vzťahy rozhodlo zintenzívniť zapojenie EÚ do procesu podpory mieru a rozvoja v Somálsku v úzkej spolupráci so všetkými relevantnými stranami, predovšetkým OSN a AÚ, a s týmto cieľom preskúmala možnosti, ktoré má EÚ k dispozícii, aby prispela k medzinárodnému úsiliu vrátane úsilia v oblasti bezpečnosti,

L.

keďže 17. novembra 2009 sa na vyššie uvedenom zasadnutí Rady pre vonkajšie vzťahy schválila koncepcia krízového riadenia prípadnej misie EBOP (Európska bezpečnostná a obranná politika), ktorou by sa prispelo k výcviku 2 000 príslušníkov bezpečnostných síl dočasnej federálnej vlády Somálska,

M.

keďže z pirátstva sa stal lukratívny obchod, pri ktorom sa za jednotlivcov požaduje vysoké výkupné, a keďže moderní piráti využívajú oveľa rafinovanejšie metódy, sú veľmi dobre vyzbrojení, majú jasnú stratégiu a rýchlo sa dokážu prispôsobiť novému taktickému vývoju,

N.

keďže táto dlhodobá pomoc poskytovaná zahraničnými partnermi môže byť účinná len v prípade stabilizovanej bezpečnostnej situácie,

O.

keďže povstalci Zväzu islamských súdov vylúčili akékoľvek politické kontakty a zmierenie v záujme dosiahnutia mieru na základe džibutského mierového procesu, ktorý poskytuje rámec pre trvalé politické riešenie v Somálsku,

P.

keďže príslušníci ozbrojených zložiek, ktorí sa zúčastňujú na operácii EUNAVFOR Atalanta, môžu zatýkať, zadržiavať a odovzdávať osoby, ktoré sú podozrivé zo spáchania pirátskych útokov alebo ozbrojenej lúpeže v zónach, v ktorých sa plavia; keďže podozrivé osoby môže trestne stíhať niektorý z členských štátov EÚ alebo Keňa na základe dohody, ktorú EÚ a Keňa uzavreli 6. marca 2009 a ktorá poskytuje kenským orgánom právo trestne stíhať,

Q.

keďže podľa správy Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) bolo pozdĺž somálskeho pobrežia bez akéhokoľvek ohľadu na zdravie miestnych obyvateľov a ochranu životného prostredia uložené obrovské množstvo nelegálnych zásielok toxického odpadu, ktorých obsah uniká,

1.

dôrazne odsudzuje skutočnosť, že všetky strany somálskeho konfliktu vážne porušujú medzinárodné humanitárne právo a právo v oblasti ľudských práv; vyzýva na okamžité skončenie nepriateľských aktov a žiada všetky ozbrojené skupiny, aby urýchlene zložili zbrane a začali skutočný široký dialóg s dočasnou federálnou vládou; žiada, aby sa všetky bojujúce frakcie vyhýbali bezohľadným útokom na civilistov a vyzýva na vytvorenie nezávislej skupiny, ktorá by vyšetrovala vojnové zločiny a prípady porušenia ľudských práv;

2.

opätovne potvrdzuje podporu dočasnej federálnej vláde pod vedením prezidenta Šejka Šarifa Šejka Ahmeda a jeho záväzku dodržiavať zásady stanovené v mierovej zmluve z Džibuti vrátane ducha zmierenia a úsilia dospieť k takému politickému procesu, do ktorého budú zapojené všetky strany; odsudzuje ozbrojené útoky proti dočasnej federálnej vláde Somálska ako aj OSN a mimovládnym organizáciám;

3.

pripomína, že medzinárodné spoločenstvo a všetky strany zúčastnené na súčasnom konflikte nesú zodpovednosť za ochranu civilistov, umožnenie dodávky pomoci, rešpektovanie humanitárneho priestoru a za zaručenie bezpečnosti humanitárnych pracovníkov; žiada preto, aby sa bezodkladne vytvorili vhodné podmienky na primeranú odpoveď na humanitárnu katastrofu v Somálsku;

4.

s veľkým zadosťučinením berie na vedomie skutočnosť, že operácia EUNAVFOR Atalanta naďalej úspešne prispieva k námornej bezpečnosti pri pobreží Somálska ochranou plavidiel, ktoré si prenajal WFP na dopravu potravinovej pomoci do Somálska, plavidiel dopravujúcich dôležité dodávky pre mierovú operáciu AÚ v Somálsku a ďalších ohrozených plavidiel; vyzýva Radu, aby predĺžila operáciu o ďalší rok po skončení súčasného mandátu 12. decembra 2009; vyjadruje podporu prípadnému rozšíreniu operačného priestoru južným smerom v závislosti od aktivity pirátov, zdôrazňuje však, že takéto rozšírenie by nemalo mať vplyv na základný cieľ misie, ktorým je ochrana námorných konvojov WFP a ďalších ohrozených plavidiel, ako napríklad obchodných flotíl a rybárskych lodí;

5.

zdôrazňuje, že pirátstvo vo výsostných vodách výrazne narúša bezpečnostnú situáciu a má závažný vplyv na dodávky potravinovej pomoci už v beztak kritickej humanitárnej situácii;

6.

zdôrazňuje, že boj proti pirátstvu bude úspešný len vtedy, keď sa budú riešiť jeho základné príčiny, nachádzajúce sa na pevnine, ktorými sú chudoba a zlyhanie štátu a ktoré možno vyriešiť len dosiahnutím mieru a rozvoja a štátotvorným procesom v Somálsku;

7.

domnieva sa, že kým sa medzinárodnému spoločenstvu nepodarí dosiahnuť politické riešenie problému dôveryhodnosti Somálska ako štátu, prednosť musí mať naďalej bezpečnostná stratégia realizovaná prostredníctvom operácie EUNAVFOR Atalanta, ktorá sa musí dokonca posilniť, pokiaľ ide o zdroje, ktoré majú k dispozícii jednotky nasadené v samotnej operácii;

8.

vyzýva preto Radu, aby preskúmala možnosť realizácie novej, malej misie EBOP, ktorá by paralelne s operáciou EUNAVFOR Atalanta prispela k výcviku bezpečnostných síl dočasnej federálnej vlády, čím by sa súčasné iniciatívy vrátane iniciatívy Francúzska v Džibuti a iniciatívy Ugandy v rámci výcvikového programu vytvoreného AMISOM zjednotili tým, že sa zabezpečí ich rovnaký postup; víta v tejto súvislosti schválenie koncepcie krízového riadenia pre prípadnú novú operáciu EBOP v Somálsku členskými štátmi 17. novembra 2009, trvá však na tom, že schválenie tejto koncepcie by nemalo mať žiaden vplyv na rozhodnutie o začatí misie, ktoré sa môže prijať jedine na základe podrobnejšieho posúdenia situácie v teréne, pričom sa musí zaručiť dodržiavanie ľudských práv, vyplácanie miezd, poskytnutie zariadení a tiež to, aby boli vycvičené bezpečnostné sily integrované do štátnych a veliteľských štruktúr, aby sa po návrate nemohli obrátiť proti vláde, ktorú majú chrániť;

9.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že 35 až 40 % plavidiel v tejto oblasti nie je registrovaných v centrálnom koordinačnom orgáne námornej bezpečnosti, a že preto si tieto plavidlá nie sú vedomé špecifických bezpečnostných hrozieb; vyzýva preto členské štáty, aby zabezpečili registráciu všetkých svojich plavidiel; vyzýva všetky plavidlá, aby dodržiavali odporúčania operácie EÚNAVFOR Atalanta s cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň bezpečnosti a znížiť tak riziko útokov alebo zadržania;

10.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že slabý postoj k požiadavkám somálskych pirátov by aj bez použitia nátlakových opatrení mohol v budúcnosti mať kontraproduktívne a nežiaduce následky a mohol by prispieť k novým prípadom pirátstva v tejto oblasti;

11.

naďalej vyjadruje podporu misii AMISOM vzhľadom na jej nezastupiteľnú úlohu v mierovom procese; trvá na tom, že v rámci ďalšej spolupráce s AÚ a misiou AMISOM by sa mali identifikovať najnaliehavejšie potreby a prípadné podoby ďalšej podpory zo strany EÚ s cieľom pomôcť misii AMISOM vytvoriť kapacity zodpovedajúce jej mandátu;

12.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, a najmä EÚ, aby poskytovali viac humanitárnej pomoci osobám presídleným v rámci vlastnej krajiny a obyvateľstvu v núdzi;

13.

zastáva názor, že zapojenie ženských organizácií a občianskej spoločnosti v Somálsku môže zohrať pozitívnu úlohu v procese národného zmierenia;

14.

vyzýva členské štáty, aby preskúmali možnosť výcviku posádok a rybárov pre prípad brania zajatcov;

15.

dôrazne vyzýva, aby sa voči Somálsku prísne a opätovne uplatňovalo a monitorovalo zbrojné embargo, ktoré mu uložila OSN v roku 1992 a ktoré sa takmer vôbec nedodržiava; žiada, aby sa porušovatelia zbrojného embarga v Somálsku brali na zodpovednosť;

16.

vyzýva OSN a Komisiu, aby plne prešetrili vyhadzovanie toxického odpadu do mora a nezákonný rybolov pri somálskom pobreží, stanovili zodpovednosť na všetkých úrovniach, podporovali snahy postaviť pred súd osoby zodpovedné za tieto zločiny a zabezpečili komplexné riešenie znečisťovania životného prostredia;

17.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, generálnym tajomníkom AÚ, OSN a Medzivládneho úradu pre rozvoj, predsedovi dočasnej federálnej vlády, vláde Etiópie a Panafrickému parlamentu.

21.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 285/63

A.

keďže tabak je hlavnou príčinou úmrtí v EÚ, ktorým je možné sa vyhnúť, a každoročne spôsobuje viac než pol milióna úmrtí v EÚ (4),

B.

keďže sa odhaduje, že 25 % všetkých úmrtí na rakovinu a 15 % všetkých úmrtí v EÚ možno pripísať fajčeniu (5); keďže podľa zdržanlivých odhadov zomrelo v roku 2002 približne 7 300 dospelých vrátane 2 800 nefajčiarov v dôsledku vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu (ETS) na pracoviskách v členských štátoch EÚ a keďže ďalších 72 000 úmrtí dospelých vrátane 16 400 úmrtí medzi nefajčiarmi bolo spôsobených vystavením ETS v domácnostiach (6),

C.

keďže podľa prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil v marci 2009, 70 % obyvateľov EÚ sú nefajčiari a prevažná väčšina občanov sa vyslovuje za zákaz fajčenia na všetkých verejných miestach (na pracovisku, v reštauráciách, baroch a hostincoch),

D.

keďže napriek zrejmej skutočnosti, že deti sú osobitne citlivé na ETS, príslušné údaje, ktoré by sa zameriavali konkrétne na dôsledky dlhodobého a systematického vystavenia detí ETS, sú buď nedostatočné alebo nie sú k dispozícii, a keďže štúdiu, v ktorej by sa tieto údaje uvádzali, možno účinnejšie vypracovať na celoeurópskej úrovni, pričom toto riešenie sa považuje za vhodnejšie než 27 rôznych štúdií z 27 členských štátov,

E.

keďže vystavenie ETS, ktorý sa takisto označuje ako sekundárny tabakový dym, je dôležitou doplnkovou príčinou úmrtnosti, chorobnosti a zdravotného postihnutia v EÚ,

F.

keďže tabakový dym je komplexnou toxickou zmesou viac ako 4 000 plynných zlúčenín a zlúčenín častíc vrátane 69 známych karcinogénov a mnohých toxických látok,

G.

keďže ETS bol zatriedený ako známy ľudský karcinogén Medzinárodnou agentúrou WHO pre výskum rakoviny,

H.

keďže neexistuje bezpečná úroveň vystavenia sekundárnemu tabakovému dymu; keďže každý má právo na vysokú úroveň ochrany zdravia a mal by byť chránený pred vystavením sekundárnemu tabakovému dymu, a keďže najmä deti sú veľmi citlivé na tabakový dym,

I.

keďže fajčiari si berú viac pracovného voľna z dôvodu krátkodobej a dlhodobej choroby než nefajčiari či bývalí fajčiari, čo ešte zvyšuje obrovské náklady, ktoré spotreba tabaku predstavuje pre jednotlivcov, zamestnávateľov, podniky a hospodárstvo ako celok,

J.

keďže deti nemôžu samé súhlasiť so svojím vystavením ETS v uzavretých priestoroch a keďže majú právo byť chránené a nemalo by sa im ubližovať správaním, ktoré je škodlivé pre ich zdravie,

K.

keďže vystavenie tabakovému dymu počas tehotenstva môže mať za následok zvýšené riziko vývojových anomálií, potratu, narodenia mŕtveho plodu a predčasného pôrodu, obmedzenie rastu plodu, menší obvod hlavičky a nižšiu pôrodnú hmotnosť, a keďže existuje súvislosť medzi pasívnym fajčením a zápalom stredného ucha, oslabeným fungovaním pľúc, astmou, ako aj syndrómom náhleho úmrtia novorodencov,

L.

keďže existujú dôkazy o tom, že zavedenie politík v prospech prostredia bez dymu viedlo k celkovému zlepšeniu pracovných podmienok a zníženiu výskytu chorôb súvisiacich s fajčením (napr. koronárne príhody, choroby dýchacieho ústrojenstva či infekcie myokardu),

M.

keďže náklady, ktoré vznikajú systémom zdravotníckej starostlivosti v dôsledku spotreby tabaku, znáša verejnosť, a nie ich pôvodcovia,

N.

keďže EÚ a 26 z 27 členských štátov už podpísali a ratifikovali FCTC a keďže v jeho preambule je uvedený odkaz na Ústavu WHO, v ktorej sa uvádza, že nárok na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia je jedným zo základných práv každého človeka,

O.

keďže článok 8 FCTC zaväzuje zmluvné strany tohto dohovoru k tomu, aby v oblastiach existujúcej vnútroštátnej jurisdikcie stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi prijali a vykonávali účinné opatrenia na ochranu ľudí pred vystavením sekundárnemu tabakovému dymu na všetkých vnútorných pracoviskách, vo verejnej doprave a na vnútorných verejných miestach, a ak je to vhodné, na iných verejných miestach, a aby aktívne podporovali prijatie a vykonávanie uvedených opatrení na iných jurisdikčných úrovniach,

P.

keďže Európsky parlament vyzval členské štáty, aby do októbra 2009 zaviedli neobmedzený zákaz fajčenia vo všetkých uzavretých pracoviskách vrátane gastronomických zariadení a vo všetkých uzavretých verejných budovách a v doprave v EÚ,

Q.

keďže vo vnútroštátnych právnych predpisoch existujú medzi členskými štátmi značné rozdiely,

1.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že predsedníctvo sa rozhodlo prijať odporúčanie Rady bez stanoviska Európskeho parlamentu;

2.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že absencia komplexnej právnej úpravy o prostredí bez dymu má vo väčšine členských štátov (najmä v sektore pohostinstva a voľného času) za následok nerovnosti medzi jednotlivými profesijnými a socioekonomickými skupinami, keďže u pracovníkov v oblasti pohostinstva existuje trikrát väčšia pravdepodobnosť, že budú vystavení tabakovému dymu viac než päť hodín denne, než u pracovníkov v kanceláriách;

3.

zdôrazňuje, že Európsky parlament sa neustále zasadzoval o prísnejšie opatrenia na riešenie otázky závislosti na tabaku a na obmedzenie pasívneho fajčenia u mladých ľudí;

4.

poukazuje na závažné škodlivé dôsledky pasívneho fajčenia, najmä tie, ktoré môže spôsobiť vystavenie škodlivým látkam počas citlivého obdobia detstva, a zdôrazňuje, že deti nemajú právnu spôsobilosť na vyjadrenie súhlasu so systematickým a dlhodobým vystavením zadymenému prostrediu;

5.

zdôrazňuje, že rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch majú za následok obrovské rozdiely v ochrane pred vystavením sekundárnemu tabakovému dymu v jednotlivých členských štátoch;

6.

považuje za dôležité, aby platné právne predpisy o zákaze fajčenia v členských štátoch zabezpečovali právnu istotu a zároveň rešpektovali zásadu rovnakých podmienok pre jednotlivé druhy pohostinských zariadení;

7.

víta skutočnosť, že EÚ aktívne vyvíja komplexnú politiku na kontrolu tabaku, ktorá sa vyznačuje legislatívnymi opatreniami, podporou celoeurópskej prevencie fajčenia a odvykacích aktivít, zohľadnením kontroly tabaku v rámci ostatných politík Spoločenstva a označením EÚ za hlavného aktéra politiky na kontrolu tabaku na celosvetovej úrovni;

8.

víta ochotu EÚ bojovať proti spotrebe tabaku, ako aj súdržnosť jej politík, ktorú nedávno preukázala;

9.

zdôrazňuje, že záväzné právne predpisy vychádzajúce z článkov 137 a 152 zmluvy by mohli potenciálne priniesť zníženie výskytu ETS a obmedzenie súvisiacej zdravotnej a ekonomickej záťaže; uznáva však, že predmetom týchto článkov, a to najmä článku 137, nie sú konkrétne problémy detí;

10.

zdôrazňuje, že zdravie zamestnancov a nefajčiarov môže ochrániť jedine úplný zákaz fajčenia vo všetkých uzavretých pracoviskách vrátane gastronomických zariadení, ako aj vo všetkých verejných budovách a dopravných prostriedkoch, a že týmto sa fajčiarom podstatne uľahčí odvykanie od fajčenia;

11.

víta postup tých členských štátov, ktoré už prijali účinné opatrenia na ochranu pred pasívnym fajčením; vyzýva členské štáty, aby i naďalej zavádzali predpisy na ochranu nefajčiarov v rámci ochrany zdravia pracovníkov a aby posilnili súčasné úsilie o ochranu nefajčiarov;

12.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu o nákladoch, ktoré vzniknú systémom zdravotnej starostlivosti členských štátov a hospodárstvu EÚ v dôsledku fajčenia, a o účinkoch znečistenia tabakovým dymom;

13.

navrhuje, aby Rada odporučila členským štátom zaviesť trvalý dialóg a konzultácie so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami v súlade s článkom 5.3 vykonávacích usmernení FCTC prijatých na konferencii zmluvných strán FCTC v roku 2009, s cieľom zabezpečiť, aby všetci aktéri podporovali realizáciu národných stratégií a programov v oblasti politiky na kontrolu tabaku;

14.

znovu vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zmenu a doplnenie smernice 2001/37/ES (7) o tabakových výrobkoch a zahrnula doň aspoň zmeny obsiahnuté v uvedenom uznesení Európskeho parlamentu z 24. októbra 2007;

15.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú štúdiu o dôsledkoch dlhodobého a systematického vystavenia detí sekundárnemu tabakovému dymu a jeho zvyškom vo všetkých miestach ich aktivít;

16.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili navrhované odporúčanie Rady i osvedčené postupy členských štátov ako základ pre budúcu formuláciu usmernení na uplatňovanie článku 14 FCTC (opatrenia na obmedzenie dopytu po tabaku týkajúce sa závislosti na tabaku a jej ukončenia), ktoré sa majú prijať na ďalšej konferencii zmluvných strán FCTC;

17.

vyzýva Komisiu, aby i naďalej uskutočňovala podporné opatrenia na úrovni EÚ, napríklad opatrenia na zvyšovanie informovanosti vrátane informácií uvedených na obaloch tabakových výrobkov, ktoré sú súčasťou národných komunikačných kampaní zameraných na odrádzanie občanov od fajčenia;

18.

považuje za zásadne dôležité, aby si Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi zadovážila rovnako ako v prípade opatrení na podporu kampane „Európa bez tabaku“ nové prostriedky na boj proti rôznym druhom obchodovania s tabakovými výrobkami a ich falšovania, najmä na internete, vzhľadom na bezprostredné a zvýšené nebezpečenstvo, ktoré predstavujú pre zdravie spotrebiteľov;

19.

pripomína potrebu prísnych opatrení na zabezpečenie plného a presného monitorovania a vykonávania a vyzýva členské štáty, ktoré už ratifikovali FCTC, aby v rámci svojich záväzkov vyplývajúcich z článku 8 FCTC uplatňovali jeho odporúčania a každé dva roky podávali Komisii správu o ich vykonávaní;

20.

opätovne vyzýva predsedu a predsedníctvo, aby so zreteľom na svoju povinnosť ísť príkladom členským štátom vydali zákaz fajčenia vo všetkých priestoroch Európskeho parlamentu bez výnimky a s okamžitou účinnosťou; vyzýva na dôsledné vykonávanie tohto zákazu;

21.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a Svetovej zdravotníckej organizácii.

21.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 285/67

A.

keďže základnými prvkami trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja sú základné hodnoty slobody, ľudskej dôstojnosti, sociálnej spravodlivosti, sociálneho zabezpečenia a rovnosti,

B.

keďže tieto zásady majú ešte väčší význam v súčasnej svetovej hospodárskej kríze a kríze zamestnanosti,

C.

keďže MOP od roku 1919 presadzuje a vypracúva systém medzinárodných pracovných noriem, ktoré sa vzťahujú na širokú škálu oblastí vrátane práce, zamestnania, sociálneho zabezpečenia, sociálnej politiky a s nimi súvisiacich ľudských práv,

D.

keďže je potrebné zabezpečiť súlad vnútorných a vonkajších politík EÚ,

1.

víta dohovory. ktoré MOP označila ako aktualizované, ako výsledok tripartitného postupu v rámci MOP, do ktorého boli zapojení zamestnávatelia, pracovníci a vlády;

2.

vyzýva členské štáty, aby zvážili silné sociálne argumenty pre ratifikáciu a vykonávanie dohovorov, ktoré MOP označila ako aktualizované, v súlade so zmluvami o EÚ;

3.

vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu a členským štátom presne označila dohovory, ktoré patria do právomoci EÚ a pri ktorých sa uplatňuje zásada subsidiarity;

4.

vyzýva designovaného prezidenta EÚ, aby v rámci svojho mandátu zaujal čo najambicióznejší postoj a podnecoval členské štáty ratifikovať a vykonávať aktualizované dohovory MOP;

5.

vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie odporúčania, ktorým by členské štáty podnietila ratifikovať dohovory, ktoré MOP označila ako aktualizované, a aktívne prispela k ich vykonávaniu, zohľadňujúc zásadu subsidiarity;

6.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

21.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 285/69

A.

keďže EÚ je hlavným poskytovateľom rozvojovej a humanitárnej pomoci vo svete, no keďže v medzinárodnom meradle podiel oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) určenej poľnohospodárstvu, najmä podiel pomoci od EÚ, od 80-tych rokov 20. storočia neustále klesá, pričom sa znížil zo 17 % v roku 1980 na 3,8 % v roku 2006; keďže v súvislosti s tlakom na prírodné zdroje sa očakáva, že svetový dopyt po potravinách sa do roku 2050 zdvojnásobí a svetová produkcia potravín sa bude musieť zvýšiť,

B.

keďže záverečné vyhlásenie svetového samitu o potravinovej bezpečnosti z roku 2009 neobsahuje uspokojivú analýzu dôvodov, pre ktoré sa nepodarilo odstrániť hlad, ani konkrétne návrhy na zintenzívnenie boja proti hladu; keďže podľa FAO by stačilo investovať 30 miliárd EUR ročne na to, aby sa zaistila potravinová bezpečnosť obyvateľstva, ktoré v roku 2050 dosiahne 9 miliárd,

C.

keďže EÚ naďalej zostáva významným producentom potravín, ale je aj významným dovozcom poľnohospodárskych produktov, lebo v zásobovaní mnohými základnými poľnohospodárskymi výrobkami zďaleka nie je sebestačná; keďže rast cien krmiva pre zvieratá zvyšuje výrobné náklady, čím sa zvyšuje riziko, že produkcia v živočíšnej výrobe klesne,

D.

keďže dramatické fluktuácie cien komodít na svetovom trhu môžu byť výraznejšie a pravidelné; keďže vyššie ceny potravín sa nemusia automaticky premietať do vyšších príjmov poľnohospodárskych podnikov predovšetkým pre rýchlosť, akou sa zvyšujú vstupné náklady týchto podnikov, ale tiež pre stále väčší rozdiel medzi výrobnými nákladmi a cenou pre spotrebiteľa,

E.

keďže svetové zásoby potravín klesli na kriticky nízku úroveň, a to zo zásob na jeden rok v období po druhej svetovej vojne len na 57-dňovú zásobu v roku 2007 a iba na 40-dňovú zásobu v roku 2008,

F.

keďže vyčerpané zásoby, dokonca aj v EÚ, majú negatívny účinok na núdzový potravinový program, v rámci ktorého je v súčasnosti k dispozícii menšie množstvo potravín na distribúciu; keďže okamžitým závažným dôsledkom tohto problému a celosvetovej krízy v súvislosti s cenami potravín bol nárast počtu hladujúcich ľudí vo svete na úroveň jednej miliardy v roku 2009 podľa FAO, čo znamená, že každý šiesty človek je súčasnosti podvyživený a trpí dlhodobým hladom,

G.

keďže v dôsledku hladu a chudoby každoročne zomiera viac ako 40 miliónov ľudí, z toho jedno dieťa každých šesť sekúnd; keďže tento vývoj vyvolal na celom svete nepokoje a protesty, ktoré ešte viac destabilizovali krajiny a regióny; keďže na svetovom potravinovom samite v roku 1996 sa zástupcovia 185 krajín zaviazali znížiť počet hladujúcich ľudí na polovicu do roku 2015; keďže rodinní poľnohospodári, pastieri a vidiecki pracovníci predstavujú viac ako polovicu svetovej populácie a sú hlavnými obeťami hladu,

H.

keďže zmena klímy má vážny vplyv na poľnohospodárstvo, napríklad znižovaním úrody z dôvodu nedostatku vody, ktorým je postihnutá poľnohospodárska činnosť najmä v najchudobnejších krajinách,

I.

keďže poľnohospodárstvo zamestnáva a živí vyše 70 % pracovnej sily v rozvojových krajinách a vyše 80 % v mnohých afrických krajinách, v dôsledku čoho majú politiky v oblasti rozvoja vidieka mimoriadny význam pre účinné riešenie problému chudoby a hladu; keďže podľa odhadov Svetovej banky je rast v poľnohospodárskom odvetví dvakrát účinnejší pri znižovaní chudoby, než rast v ostatných odvetviach,

J.

keďže EÚ poskytuje viac ako 50 % všetkej rozvojovej pomoci na celom svete vrátane príspevkov členských štátov; keďže túto skutočnosť potvrdzuje aj súčasný príspevok poskytnutý prostredníctvom nástrojov ES (približne 1,8 miliárd EUR, z toho 1 miliarda EUR prostredníctvom nového nástroja rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách a zvyšok prostredníctvom existujúcich nástrojov rozvojovej a humanitárnej pomoci),

K.

keďže sa zvýšil podiel odlesnenej pôdy a poľnohospodárskych zdrojov používaných na výrobu krmiva pre zvieratá pri produkcii mäsa a na výrobu biomasy pre biopalivá, čo výrazne prispieva k špekuláciám s poľnohospodárskymi komoditami,

1.

zdôrazňuje, že počet ľudí, ktorí trpia hladom a chudobou, v súčasnosti prekračuje jednu miliardu a že ide o neakceptovateľnú životnú tragédiu jednej šestiny svetového obyvateľstva; konštatuje, že potravinová, finančná a hospodárska kríza a iné faktory sa nedávno podieľali na ďalšom zhoršení dôsledkov dlhodobého nedostatočného investovania do potravinovej bezpečnosti, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka a že vo všeobecnosti sa zatiaľ nepodarilo splniť rozvojové ciele milénia; konštatuje, že je potrebné uskutočniť kolektívne kroky na zvrátenie tejto tendencie a na postupné dosiahnutie toho, aby sa právo na primeranú výživu v súvislosti s vnútroštátnou potravinovou bezpečnosťou stalo skutočnosťou;

2.

zdôrazňuje právo všetkých ľudí na prístup k bezpečným a výživným potravinám v dostatočnom množstve; vyzýva na vytvorenie sveta bez hladu a poukazuje na to, že naozajstný boj proti hladu si vyžaduje zavedenie komplexných politík, ktoré posilňujú udržateľné poľnohospodárstvo a systémy výroby potravín, s cieľom posilniť schopnosť rozvojových krajín nasýtiť ich obyvateľstvo; vyzýva krajiny, aby uplatňovali dobrovoľné usmernenia FAO na postupné zabezpečovanie práva ľudí na primeranú výživu v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou na vnútroštátnej úrovni a podporuje praktické uplatňovanie týchto usmernení založené na zásadách účasti, transparentnosti a zodpovednosti; víta záväzky, ktoré boli v zásade prijaté na samite v Ríme, je však sklamaný nedostatkom konkrétnych finančných prísľubov a veľmi malou účasťou vysokých predstaviteľov G8; v tejto súvislosti vyzýva všetky členské štáty, aby zdvojnásobili úsilie o dosiahnutie rozvojového cieľa milénia č. 1 (znížiť počet hladujúcich do roku 2015 o polovicu) a podporili globálny cieľ odstránenia hladu a podvýživy do roku 2025, alebo v prípade, že sa to nepodarí splniť do uvedeného roku, v čo najkratšom možnom čase;

3.

zdôrazňuje význam spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) ako prostriedku na zabezpečenie produkcie potravín v Európskej únii; je presvedčený, že SPP od svojho vzniku v roku 1962 poskytuje občanom EÚ bezpečné dodávky potravín a okrem toho zabezpečuje ochranu a rozvíjanie vidieckeho prostredia a noriem produkcie potravín EÚ, ktoré sú na najvyššej úrovni na svete; zdôrazňuje, že je potrebné, aby poľnohospodárstvo Spoločenstva zohrávalo túto úlohu aj v budúcnosti;

4.

zdôrazňuje, že od roku 2007 ceny poľnohospodárskych komodít výrazne kolísali a od polovice roku 2007 do polovice roku 2008 ceny prudko stúpli, čo bolo sprevádzané prudkým zvyšovaním spotrebiteľských cien; konštatuje, že po tomto skokovom zvyšovaní cien základných komodít nasledoval ich prudký pokles na neudržateľné úrovne; je znepokojený tým, že ceny potravín by sa po zotavení svetového hospodárstva mohli opäť prudko zvýšiť, pretože mnohé štrukturálne problémy vrátane nedostatku investícií a vysokého dopytu v niektorých regiónoch pretrvávajú;

5.

so znepokojením berie na vedomie zvyšujúce sa náklady na poľnohospodárske vstupy (napr. stúpajúce ceny hnojív a osív), ktoré sa prejavili zvýšením nákladov, ktoré sa nekompenzovali všetkým poľnohospodárom rovnakým spôsobom (najmä v oblasti živočíšnej výroby) a podstatne oslabili akýkoľvek možný nárast príjmov poľnohospodárov zo zvýšených cien komodít a potravín, čím sa obmedzili stimuly na zvyšovanie udržateľnej poľnohospodárskej produkcie; je znepokojený tým, že dramatický nárast cien vstupov by mohol viesť k nižšiemu využívaniu vstupov a potenciálne obmedzenej produkcii, čím by sa iba zhoršila potravinová kríza v Európe a vo svete;

6.

poukazuje na to, že cenová volatilita počas posledných rokov, a to tak ich vysoké ako aj nízke úrovne, spôsobila, že zaistenie potravinovej bezpečnosti sa stalo mimoriadne náročným cieľom; zdôrazňuje, že ak poľnohospodári nebudú spravodlivo zaplatení za svoje produkty, ich podnikanie jednoducho skrachuje; opätovne poukazuje na to, že poľnohospodárske podniky v EÚ zabezpečujú 17 až 30 % svetovej produkcie pšenice, mlieka a hovädzieho mäsa; zdôrazňuje, že udržanie životaschopných poľnohospodárskych podnikov v EÚ bude mať v budúcich rokoch kľúčový význam pre zásobovanie potravinami na európskej a celosvetovej úrovni;

7.

upozorňuje na dlhodobejšie štrukturálne príčiny nedávneho nárastu cien poľnohospodárskych komodít vrátane neustále stúpajúceho svetového dopytu a pretrvávajúceho znižovania investícií do produktívneho poľnohospodárstva; poznamenáva, že spomedzi týchto faktorov mal predovšetkým rast cien energie a najmä ropy zásadný vplyv na svetovú poľnohospodársku výrobu (vzhľadom na zvýšenie nákladov na produkciu poľnohospodárskych podnikov a distribúciu potravín) a na vznik potravinových kríz v chudobných krajinách (vzhľadom na náklady na prepravu potravín vo vnútri týchto štátov);

8.

poznamenáva, že na nasýtenie svetového obyvateľstva, ktoré podľa odhadov prevýši v roku 2050 deväť miliárd, sa bude musieť poľnohospodárska výroba do tohto roku zvýšiť o 70 %; poukazuje na to, že viac ako 860 miliónov ľudí na celom svete trpí dlhodobým hladom; poznamenáva, že podľa predpovedí Svetovej banky by prudký nárast cien potravín a súčasná palivová a potravinová kríza mohli uvrhnúť ďalších 130 až 155 miliónov ľudí do ešte väčšej chudoby v porovnaní s rokom 2008;

9.

je presvedčený, že SPP by mala naďalej zostať základom politiky potravinovej bezpečnosti a mala by sa ďalej prispôsobovať, aby napĺňala potreby potravinovej bezpečnosti v Európe a vo svete; varuje pred rušením opatrení na podporu trhu a znižovaním podporných platieb pre poľnohospodárov vzhľadom na volatilitu cien komodít a teda aj príjmov poľnohospodárov;

10.

zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce a solidarity, ako aj potrebu vyhýbať sa jednostranným opatreniam, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným právom a Chartou Organizácie Spojených národov a ktoré ohrozujú potravinovú bezpečnosť; vyzýva na vyvážené obchodné dohody, pretože sú nevyhnutným prvkom pre riešenie celosvetovej potravinovej bezpečnosti;

11.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby do nadchádzajúcich rokovaní v Kodani zahrnuli aj spravodlivé finančné mechanizmy a koncepciu spoločného znášania nákladov v kontexte prispôsobovania sa zmene klímy, aby venovali mimoriadnu pozornosť podpore poľnohospodárskych postupov priaznivých pre klímu ako koherentnému spôsobu boja proti hladu, aby uplatňovali koordinované opatrenia na zastavenie ďalších strát v úrodnosti pôdy a biodiverzity, ktoré sú základnými prvkami systémov výroby potravín, aby zvýšili celkovú účinnosť a znížili odpad v rámci globálnych potravinových reťazcov a aby zlepšili miestny prístup na trh;

12.

uznáva názor FAO, že krajiny úplne závislé od dovozu potravín sú najviac postihnuté zvyšujúcimi sa cenami potravín a že mnohé z týchto krajín patria medzi najmenej rozvinuté krajiny na svete; opätovne poukazuje na skutočnosť, že chudoba a závislosť od dovozu potravín sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty; je si vedomý toho, že na medzinárodných trhoch sa v skutočnosti obchoduje len s malým percentuálnym podielom svetovej produkcie potravín, pričom ide čoraz viac o produkciu malého počtu vyvážajúcich krajín;

13.

je znepokojený súčasnou svetovou finančnou krízou, ktorá môže viesť k zníženiu objemu finančných prostriedkov dostupných pre poľnohospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu vplyvu finančnej krízy na odvetvie poľnohospodárstva a zvážila návrhy na zabezpečenie stability tohto odvetvia, a to aj pokiaľ ide o poskytovanie pôžičiek a poistenie úverov; upozorňuje na skutočnosť, že potravinová kríza úzko súvisí s finančnou krízou, v rámci ktorej centrálne banky vložili do systému voľné prostriedky na odvrátenie bankrotov, a tie mohli zvýšiť špekulatívne investície do komodít; vyzýva Medzinárodný menový fond a Fórum finančnej stability, aby posúdili tento vedľajší účinok a aby ho zohľadnili pri navrhovaní globálnych riešení;

14.

vyjadruje presvedčenie, že SPP je dôležitou súčasťou politiky EÚ v oblasti potravinovej bezpečnosti v súčasnosti a bude ňou aj po roku 2013 a že by mala zohrávať dôležitú úlohu v rozvojových politikách, pričom by sa mal klásť osobitný dôraz na vonkajšiu politiku potravinovej bezpečnosti; domnieva sa, že na dosiahnutie dlhodobej potravinovej bezpečnosti sú potrebné funkčné ekosystémy, úrodné pôdy, stabilné zdroje vody a rôznorodé vidiecke hospodárstvo; domnieva sa, že okrem zaistenia výroby potravín v EÚ môže SPP prispieť aj k uspokojeniu rastúceho svetového dopytu po potravinách bez narušenia trhu; požaduje opatrenia na stabilizáciu miestnych a regionálnych poľnohospodárskych systémov, ktoré sú založené na udržateľných poľnohospodárskych postupoch a poskytujú strategické potravinové rezervy;

15.

domnieva sa, že finančný nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách je nevyhnutným prvým krokom k uspokojeniu okamžitých potrieb tých, ktorí sú najviac zasiahnutí potravinovou krízou; domnieva sa, že Komisia by mala kontrolovať, na čo sa vynakladajú finančné prostriedky, a zabezpečiť, aby sa vždy použili tam, kde sú najviac potrebné, a že by mala predkladať pravidelné správy Európskemu parlamentu;

16.

vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje súčasné programy určené na zaistenie potravinovej bezpečnosti v Európe a vo svete; požaduje zvýšenie finančných prostriedkov pre tematický program potravinovej bezpečnosti (2007 – 2010), ktorý aktuálne disponuje rozpočtom vo výške 925 miliónov EUR na celé programové obdobie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexné hodnotenie vplyvu politík a programov EÚ v oblasti poľnohospodárstva, rozvoja a obchodu s cieľom zaručiť koherentný, udržateľný politický prístup k svetovej potravinovej bezpečnosti;

17.

opätovne potvrdzuje, že potravinová bezpečnosť je otázkou zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni a že akékoľvek plány na riešenie problémov spojených s potravinovou bezpečnosťou musia byť vypracúvané, koordinované, prijaté a uskutočňované na vnútroštátnej úrovni a musia sa zakladať na konzultácii s kľúčovými zúčastnenými stranami; zdôrazňuje, že potravinová bezpečnosť by mala byť dôležitou prioritou a že jej význam by sa mal odzrkadliť vo vnútroštátnych programoch a rozpočtoch; zdôrazňuje, že dobrá správa verejných vecí by mala zohrávať kľúčovú úlohu a že treba riešiť korupciu na vnútroštátnej úrovni; je presvedčený, že boj proti hladu musí vychádzať z uznania práva na potravinovú sebestačnosť, ktoré je vymedzené ako schopnosť krajiny alebo regiónu demokraticky uplatňovať vlastné poľnohospodárske a potravinárske politiky, priority a stratégie;

18.

domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby sa pokračovalo vo výskume v oblasti udržateľných systémov poľnohospodárskej výroby; zdôrazňuje úlohu programov financovaných z verejných prostriedkov, technologickej platformy EÚ pre výskum ekologických výrobných postupov a Siedmeho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj; žiada, aby tam, kde je to vhodné, boli zavedené programy na prenos technológií do rozvojových krajín; vyzýva vlády členských štátov FAO, aby sa riadili odporúčaniami IAASTD o obrátení koncepcií o prevode technológií „zhora nadol“ a nahradili ich inovatívnymi participatívnymi koncepciami „zdola nahor“ orientovanými na poľnohospodárov;

19.

domnieva sa, že jednou z vážnych prekážok zvýšenia poľnohospodárskej produkcie v rozvojových krajinách je nedostatočný prístup drobných poľnohospodárov k pôžičkám a mikroúverom na investovanie do mechanizmov na osev, hnojenie a zavlažovanie; ďalej zdôrazňuje otázku záruk za pôžičky, ktoré vo väčšine prípadov nie sú dostupné; vyzýva Európsku investičnú banku, aby preskúmala spôsoby, ako poskytnúť prostredníctvom programov pre miestnych výrobcov potravín v rozvojových krajinách záruky za pôžičky s cieľom podporiť prístup k úverom a mikroúverom;

20.

rozhodol o vytvorení stálej pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre príspevok EÚ ku globálnej bezpečnosti potravín s cieľom vypracovať spoločné prístupy v prípade hlavných výziev, ako ich identifikovala Komisia pre udržateľné poľnohospodárstvo, rybolov a rozvoj vidieka;

21.

poznamenáva, že globálna potravinová kríza predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre mier a bezpečnosť vo svete; v tejto súvislosti víta nedávnu snahu Komisie preskúmať spôsoby riešenia otázky globálnej potravinovej bezpečnosti; vyzýva členské štáty, aby podporovali tieto iniciatívy na celoštátnej a miestnej úrovni;

22.

zdôrazňuje, že nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy zahraničnými investormi, najmä v Afrike, nesmie mať negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť alebo viesť k neudržateľnému užívaniu pôdy; poukazuje na to, že takéto nadobúdanie pôdy môže mať aj pozitívne účinky, keďže umožní jej produktívne využívanie; naliehavo žiada FAO a členské štáty, aby sa snažili o vypracovanie spoločných pravidiel a legislatívnych návrhov, ktoré by uznali právo obyvateľstva jednotlivých krajín na kontrolu nad poľnohospodárskou pôdou a inými prírodnými zdrojmi, ktoré majú kľúčový význam pre ich potravinovú bezpečnosť;

23.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

21.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 285/74

A.

keďže novinárska organizácia Inter American Press Association (IAPA) vyjadrila obavy zo série krokov a vyhlásení vlády Nikaraguy, ktoré potláčajú slobodu tlače v tejto krajine,

B.

keďže podľa článku 147 nikaragujskej ústavy, ktorý bol zavedený v roku 1995, nie je možné kandidovať na prezidentský úrad dvakrát po sebe a keďže prezident Ortega sa snaží nezákonne obísť toto ustanovenie, aby mohol v roku 2011 po druhýkrát kandidovať,

C.

keďže na reformu ústavy je oprávnený iba zákonodarný zbor a keďže súčasná vládnuca strana - Sandinistický front národného oslobodenia - nemá potrebnú dvojtretinovú väčšinu,

D.

keďže 19. októbra 2009 nikaragujský najvyšší súd zasadal v noci bez prítomnosti troch zo svojich šiestich sudcov, ktorí neboli prizvaní a boli nahradení tromi provládnymi sudcami, a jednohlasne vyhlásil článok 147 ústavy za právne neúčinný,

E.

keďže všetky opozičné politické strany zastúpené v národnom zhromaždení, ako aj mnohé združenia občianskej spoločnosti, právnici a mimovládne organizácie (MVO), odmietli toto vyhlásenie súdu ako nezákonné a dohodli sa na spoločnom postupe s cieľom zaručiť demokraciu a dodržiavanie zásady právneho štátu v Nikarague,

F.

keďže členské štáty Bolívijskej aliancie za ľud našej Ameriky (Alianza Bolivariana para los Pueblos de Nuestra América) toto vyhlásenie súdu okamžite privítali,

G.

keďže počas návštevy v Nikarague bola delegácia Medzinárodnej skupiny liberálov ohrozovaná a napadnutá a keďže jej predsedovi, poslancovi EP Johannesovi Cornelisovi van Baalenovi, sa sandinistické úrady dokonca vyhrážali vyhostením z Nikaraguy a vyhlásením za nežiaducu osobu,

H.

keďže v Nikarague došlo k zhoršeniu demokracie po obvineniach z podvodov počas ostatných komunálnych volieb v roku 2008 a po útokoch a obťažovaní organizácií na ochranu ľudských práv a ich členov, ako aj novinárov a zástupcov médií zo strany jednotlivcov, politických síl alebo subjektov napojených na štátne úrady,

I.

keďže rozvoj a upevňovanie demokracie a zásady právneho štátu, ako aj dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, musia tvoriť neoddeliteľnú súčasť vonkajších politík EÚ,

J.

keďže EÚ a jej partneri nesú pri uzatváraní zmlúv s tretími štátmi obsahujúcich doložku o ľudských právach zodpovednosť za zabezpečenie súladu s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a keďže tieto doložky sú nevyhnutne recipročné,

K.

keďže EÚ by mala väčšmi dohliadať na využívanie fondov poskytnutých Nikarague na rozvojové projekty s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadne finančné prostriedky nedostali do rúk sandinistického hnutia,

L.

keďže OSN, EÚ, USA a niektoré nikaragujské MVO vyjadrili znepokojenie nad nedostatkom transparentnosti nedávnych volieb,

1.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad početnými útokmi a obťažovaním organizácií na ochranu ľudských práv, ich členov a nezávislých novinárov zo strany jednotlivcov, politických síl a subjektov napojených na štátnu moc;

2.

odsudzuje zmeny ústavy, ktoré narušujú ústavný poriadok Nikaraguy, najmä právne pochybnú taktiku nikaragujskej vlády spočívajúcu v zapojení provládnych sudcov do činnosti najvyššieho súdu;

3.

vyzýva prezidenta Ortegu, aby rešpektoval nikaragujskú ústavu, ktorá zakazuje prezidentovi zastávať túto funkciu dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia, a pripomína, že na reformu ústavy je oprávnený iba zákonodarný zbor a že za žiadnych okolností tak nemôžu učiniť súdy;

4.

nazdáva sa, že postoj prezidenta Ortegu odzrkadľuje veľmi málo porozumenia a rešpektovania demokracie, zásady právneho štátu a výkonu základných práv, ako je napríklad právo na slobodu slova a politického združovania;

5.

podporuje všetkých občanov Nikaraguy, ktorí sú proti porušovaniu ústavného poriadku vládnymi úradmi, a požaduje jeho bezodkladnú obnovu a zrušenie vyhlásenia súdu z 19. októbra 2009;

6.

odsudzuje hrozby, napadnutia a zastrašovanie členov delegácie Medzinárodnej skupiny liberálov pod vedením poslanca Európskeho parlamentu Johannesa Cornelisa van Baalena, vyjadruje nad nimi hlboké poľutovanie a vyslovuje podporu členom tejto delegácie;

7.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad spôsobom, akým prebehli komunálne voľby, ktoré sa konali 9. novembra 2008, keď sa nikaragujská vláda snažila diskvalifikovať opozičné politické strany, došlo k mnohým nezrovnalostiam pri hlasovaní, podozreniam z volebných podvodov a odmietnutiu akreditovať nezávislých volebných pozorovateľov zo zahraničia i z domova; vyzýva Komisiu, aby na monitorovanie nadchádzajúcich prezidentských volieb vyslala volebnú pozorovateľskú misiu EÚ;

8.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že Organizácia amerických štátov, ktorá sa za bežných okolností usilovne zaoberá inými problematickými záležitosťami, nepovažovala za potrebné komentovať natoľko jasné porušenie ústavného poriadku v jednom z jej členských štátov;

9.

poukazuje na to, že počas rokovaní o dohode o pridružení medzi EÚ a štátmi strednej Ameriky treba Nikaraguu upozorniť na nevyhnutnosť dodržiavania zásady právneho štátu, demokracie a ľudských práv, ako ich obhajuje a presadzuje EÚ;

10.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, Stredoamerickému parlamentu, ako aj vláde a parlamentu Nikaragujskej republiky a najvyššiemu súdu Nikaraguy.

21.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 285/76

A.

keďže vietnamská vláda odmietla reagovať na mnohé z odporúčaní predložených počas všeobecného pravidelného preskúmania Rady OSN pre ľudské práva konaného od mája do septembra 2009 s cieľom zlepšiť dodržiavanie ľudských práv,

B.

keďže stovky ľudí sú vo Vietname v súčasnosti väznení za svoje náboženské alebo politické presvedčenie vrátane Montagnarda Christiansa, katolíckeho kňaza, menonitských pastorov, stúpencov viery cao dai a budhistov hoa hoa,

C.

keďže 27. septembra 2009 boli stovky mladých budhistických mníchov z kláštora Bat Nha brutálne napadnuté a zbité a ich kláštor bol spustošený, pričom štátne orgány a polícia ignorovali ich žiadosť o pomoc; keďže ostatní mnísi, ktorí našli útočište v chráme Phuoc Hue, sa stali obeťami fyzického násilia a zastrašovania zo strany polície; keďže mnísi čelia riziku vyhostenia zo strany vlády z dôvodu, že bývajú v kláštore Bat Nha bez povolenia a predchádzajúcej registrácie,

D.

keďže prepadnutie kláštora sa podľa mnohých spája s desaťbodovým návrhom náboženskej reformy, ktorý Thich Nhat Hanh predložil vietnamskému prezidentovi Nguyen Minh Trietovi v roku 2007,

E.

keďže všetky náboženské skupiny musí povoliť vláda a musia byť pod dohľadom riadiacich výborov vymenovaných vládou a keďže mnohé náboženské organizácie čelia zákazu a prenasledovaniu svojich členov, ak si chcú zachovať nezávislosť od vlády,

F.

keďže hodnostári Zjednotenej budhistickej cirkvi Vietnamu sú prakticky všetci vo väzení na čele s jej patriarchom Thich Quang Doom (81-ročným), najvýznamnejším vietnamským disidentom, ktorý je zadržiavaný už viac ako 27 rokov, v súčasnosti v jeho kláštore Zen Thanh Minh v Hočiminovom meste,

G.

keďže pani Tran Khai Thanh Thuyová, vietnamská spisovateľka a vedúca osobnosť hnutia za demokraciu vo Vietname, bola opätovne uväznená po tom, ako si odpykala deväťmesačný trest v roku 2007; keďže trpí vážnou cukrovkou, napriek ktorej ju vietnamské úrady odmietajú prepustiť na kauciu alebo jej dovoliť prijať akékoľvek lieky,

H.

keďže niekoľkým tzv. väzňom svedomia, ku ktorým patria Nguyen Van Ly, Le Thi Cong Nhan a Nguyen Binh Thanh, všetci odsúdení za „propagandu proti vláde Vietnamskej socialistickej republiky“, je vo väzení odopieraná náležitá zdravotná starostlivosť, hoci ich zdravotný stav si vyžaduje okamžitú hospitalizáciu,

I.

keďže v neprítomnosti nezávislých organizácií na ochranu ľudských práv náboženskí vodcovia často preberajú úlohu ochrancov ľudských práv a bojujú za vyššiu mieru tolerancie a demokratickejšie zásady,

J.

keďže Vietnam, ktorý prevezme predsedníctvo v ASEAN-e v roku 2010, by mal ísť príkladom zlepšením uplatňovania ľudských práv, keďže vláda by mohla začať prepustením stoviek mierumilovných kritikov vlády, nezávislých náboženských aktivistov, blogerov a zástancov demokracie, ktorí sú v rozpore s medzinárodným právom uväznení za vyjadrovanie nenásilného nesúhlasu na základe neopodstatnených obvinení z porušovania národnej bezpečnosti,

K.

keďže 25. septembra 2009 Laoská ľudovodemokratická republika ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý zaručuje najmä právo ľudí na slobodu vierovyznania, slobodu združovania, slobodu prejavu a tlače, ako aj právo demonštrovať a politické práva,

L.

keďže takmer mesiac po 10. výročí „študentského hnutia“ z 26. októbra 1999, ktoré začali študenti a učitelia vo Vientane, sú hlavní vodcovia tohto hnutia – Thongpaseuth Keuakaoun, Seng-Aloun Phenghphanh, Bouavanh Chanmanivong a Kèochay – stále tajne väznení, pričom na základe správ Khamphouvieng Sisa-At zomrel vo väzení za nejasných okolností,

M.

keďže tajná polícia Laoskej ľudovodemokratickej republiky zatkla 2. novembra 2009 viac ako 300 ľudí, ktorí sa pripravovali na pokojnú demonštráciu vo Vientiane pri príležitosti 10. výročia potlačenia hnutia s cieľom žiadať dodržiavanie ľudských práv a systém viacerých politických strán, a keďže deviati z nich – pani Kingkèoová a pani Somchitová, páni Soubinh, Souane, Sinpasong, Khamsone, Nou, Somkhit a Sourigna – sú stále vo väzbe,

N.

keďže Laos naďalej prenasleduje komunity Hmongov z dôvodu ich povstania zo šesťdesiatych rokov 20. storočia, pričom Hmongovia, ktorí žijú v oblastiach Laosu pokladaných za strediská povstania, sú vystavení zatýkaniu, mučeniu, pohlavnému zneužívaniu a protizákonnému zabíjaniu,

O.

keďže 5 000 laoských Hmongov je v súčasnosti zadržiavaných v tábore Huay Nam Khao v Thajsku a vystavených deportácii v dôsledku dohody medzi vládami Thajska a Laosu a keďže ďalších 158 vrátane 85 detí je už viac ako tri roky zadržiavaných v neľudských podmienkach v Nong Khai,