27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/1

A.

keďže Európska rada na svojom zasadnutí 13. a 14. marca 2008 vyzvala členské štáty, aby zlepšili vzdelanostnú úroveň žiakov z rodín migrantov,

B.

keďže rok 2008 ako Európsky rok medzikultúrneho dialógu bol tým pravým okamihom na otvorenie diskusie o výzvach a príležitostiach vzdelávacích systémov EÚ,

C.

keďže migrácia v rámci Únie a imigrácia do Únie sa v posledných desaťročiach zvýšila, čím sa na mnohých miestach zmenilo zloženie žiakov v školách,

D.

keďže kultúrne rozdiely často bránia porozumeniu a dialógu medzi žiakmi, ako aj medzi žiakmi a učiteľmi,

E.

keďže existuje jasný dôkaz o tom, že vzdelanostná úroveň detí migrantov je výrazne nižšia ako vzdelanostná úroveň detí, ktoré nepochádzajú z rodín migrantov; a keďže vysoký počet detí z rodín migrantov v školách sa nachádza v neistej sociálno-ekonomickej situácii,

F.

keďže skutočnosť, že schopnosti detí migrantov často ostávajú neodhalené a nevyužité, predstavuje pre spoločnosť ako celok sociálne, kultúrne a hospodárske nevýhody,

G.

keďže školské vzdelávanie je do určitého veku základným právom, ako aj povinnosťou detí, a to bez ohľadu na ich zázemie, ako je stanovené v článku 14 Charty základných práv, pričom sa musia dodržiavať aj vnútroštátne predpisy týkajúce sa vzdelávania,

H.

keďže obsah a organizácia vzdelávania a odbornej prípravy patria do právomoci jednotlivých štátov a keďže preto sa stratégie musia koncipovať a vykonávať na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni,

I.

keďže migrácia môže školy obohatiť z hľadiska kultúry, ako aj vzdelávania, ale v prípade neexistencie vhodných sprievodných opatrení môže viesť k vážnym nezhodám,

J.

keďže členské štáty musia uskutočniť reformu svojich národných systémov vzdelávania a odbornej prípravy; keďže musia vzájomne spolupracovať s cieľom vyvinúť politické nástroje potrebné na riadenie dôsledkov migrácie,

K.

keďže čoraz väčšia rozmanitosť žiakov vyplývajúca zo zvyšujúcej sa migrácie predstavuje výzvu pre učiteľské povolanie, ktorému nie je poskytnutá odborná príprava týkajúca sa toho, ako sa primerane vyrovnať s touto novou formou rozmanitosti v triedach,

1.

víta vyššie uvedenú zelenú knihu z 3. júla 2008;

2.

verí, že Komisia koná správne, keď sa zaoberá nielen dôsledkami migrácie v rámci EÚ, ale aj dôsledkami prisťahovalectva do Únie pre vzdelávacie systémy členských štátov;

3.

zdôrazňuje, že pracovníci v rámci Únie môžu byť menej ochotní pracovať v zahraničí, keď existuje riziko, že ich deti sa vo vzdelávacom systéme dostanú do znevýhodnenej situácie, a že uspokojivé vzdelávanie detí migrantov je spojené s voľným pohybom pracovníkov;

4.

domnieva sa, že na úrovni EÚ treba vyvinúť väčšie úsilie, keďže všetky členské štáty majú v tejto oblasti podobné problémy; pripomína, že percentuálny podiel detí migrantov v školách sa v budúcnosti pravdepodobne zvýši;

5.

pripomína, že zriaďovanie integrovaných centier podpory pre legálnych prisťahovalcov má veľký význam, pretože tieto centrá umožňujú prisťahovalcom účinne riešiť všetky integračné prekážky (napr. otázky súvisiace s prácou, vzdelávaním, so zdravím atď.) s pomocou profesionálov;

6.

vyjadruje podporu tomu, aby sa v členských štátoch vypracoval model partnerstva medzi školami a komunitami umožňujúci deťom, ktorých rodičia pracujú v zahraničí, mať úžitok z programov pomoci, podpory a poradenstva zo strany komunity;

7.

trvá na tom, že deti a dospelí z rodín migrantov musia mať a chcieť využiť príležitosť naučiť sa jazyky hostiteľskej krajiny, pokiaľ sa do nej majú v plnej miere integrovať;

8.

vyzýva vlády členských štátov, aby zabezpečili vzdelávanie pre deti zákonných migrantov vrátane výučby úradných jazykov hostiteľskej krajiny, ako aj podporu ich rodných jazykov a pôvodných kultúr;

9.

domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa rodičia detí z rodín migrantov, a predovšetkým ich matky, zapájali do programov výučby úradných jazykov hostiteľskej krajiny s cieľom zabezpečiť, aby deti neboli vyčlenené zo spoločnosti, a pomôcť im zaradiť sa do školského prostredia;

10.

je presvedčený, že zachovávanie a podpora viacjazyčnosti musí byť súčasťou učebných osnov všetkých škôl; trvá na tom, že štúdium jazykov by sa malo podnecovať už od predškolského veku s cieľom podporiť začleňovanie migrantov; domnieva sa však, že miesto pre výučbu v materinskom jazyku v učebných osnovách a organizácia vyučovania sa musia osobitne ponechať na členské štáty;

11.

žiada, aby sa odstránili ťažkosti, ktorým čelia deti, ktoré sprevádzajú svojich rodičov pri odchode za zamestnaním do iného členského štátu, pri zápise do školy na úrovni zodpovedajúcej tej, na ktorej študovali vo svojom členskom štáte pôvodu;

12.

zdôrazňuje význam priameho zapojenia rodín a ostatných členov miestnej komunity, pretože sociálne začlenenie je zodpovednosťou celej spoločnosti, nielen škôl; kladie dôraz na skutočnosť, že orgány poskytujúce sociálne poradenstvo pre prisťahovalcov treba podnietiť k spolupráci pri poskytovaní lepších informácií v súvislosti so vzdelávaním a s odbornou prípravou, a to so zreteľom na trh práce v hostiteľskej krajine;

13.

uznáva, že občianska spoločnosť zohráva dôležitú úlohu pri podporovaní prisťahovalcov a že popri oficiálnom vzdelávacom systéme môže zásadne prispieť v oblastiach, ako je výučba jazyka hostiteľskej krajiny;

14.

zdôrazňuje potrebu začleniť migrantov a sociálne skupiny, ako je rómske obyvateľstvo, do spoločnosti; kladie dôraz na to, že integrácia musí byť založená na zásadách rovnosti príležitostí vo vzdelávaní, čím sa zabezpečí rovnosť prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu; odmieta všetky riešenia – či už dočasného alebo trvalého charakteru – ktoré sú založené na segregácii a slabom vzdelaní alebo k nim vedú;

15.

zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať medzikultúrne komunikačné zručnosti detí z rodín migrantov aj detí z hostiteľských krajín a domnieva sa, že schopnosť sprostredkovať vlastnú kultúru a pochopiť kultúru a hodnoty iných predstavuje základný prvok kľúčovej schopnosti: „kultúrne povedomie a vyjadrovanie“;

16.

navrhuje, aby sa legálnym migrantom poskytla dodatočná finančná a administratívna podpora v súvislosti s jazykovými kurzami, a to prostredníctvom vyškoleného personálu, ktorý rozumie aj rodnému jazyku migrantov;

17.

trvá na tom, že je dôležité, aby sa deti migrantov naučili svoj materinský jazyk a jazyky krajiny svojho pobytu a aby v predškolskom veku získali zručnosti v oblasti čítania a písania;

18.

uznáva, že je dôležité, aby sa v rámci školských osnov zaviedli pre migrantov hodiny výučby v ich rodnom jazyku v záujme zachovania ich kultúrneho dedičstva;

19.

zdôrazňuje význam športu vo vzdelávaní a odbornej príprave a jeho dôležitú úlohu pre integráciu a sociálne začleňovanie osôb pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia; odporúča, aby sociálna politika členských štátov v plnej miere zohľadňovala dôležitú integračnú úlohu športu pre migrantov;

20.

zdôrazňuje potrebu zapojiť mladých migrantov do širokej škály mimoškolských činností, pretože ide o výborný prostriedok integrácie do spoločnosti;

21.

zdôrazňuje, že čím skôr a úspešnejšie sa deti a mladí ľudia z rodín migrantov začlenia v školách, tým lepšie výsledky budú dosahovať v škole, pri ďalšom vzdelávaní a na pracovnom trhu; je pevne presvedčený, že včasné predškolské vzdelávanie podstatne zvyšuje takéto vyhliadky, a vyzýva preto členské štáty, aby posilnili účasť migrantov na predškolskom vzdelávaní;

22.

odporúča členským štátom, aby sa vyhýbali zriaďovaniu škôl typu get alebo špeciálnych tried pre deti z rodín migrantov a aby podporovali všeobecne prístupnú vzdelávaciu politiku, v rámci ktorej sa deti rozdeľujú do tried podľa úrovne vzdelania a individuálnych potrieb;

23.

domnieva sa, že v osnovách škôl, ktoré navštevujú deti z rodín migrantov, by sa mala venovať oveľa väčšia pozornosť ich potrebám a že učitelia by mali byť odborne vyškolení v medzikultúrnych zručnostiach, aby sa dokázali čo najúčinnejšie vyrovnať s rozmanitosťou v školách;

24.

trvá na tom, že vzdelávanie dospelých určené migrantom môže podporiť integráciu dospelých migrantov, ako aj ich detí, a zdôrazňuje preto potrebu výrazne rozvíjať celoživotné vzdelávanie určené pre migrujúcich rodičov;

25.

je znepokojený vysokou mierou predčasného ukončenia školskej dochádzky detí z rodín migrantov a domnieva sa, že treba vyvinúť úsilie o zabezpečenie toho, aby deti z rodín migrantov túto dochádzku ukončili;

26.

zdôrazňuje, že vysokokvalitný vzdelávací systém musí byť otvorený pre každého;

27.

je presvedčený, že opatrenia na zlepšenie vzdelávania detí migrantov sú prínosom pre celú spoločnosť;

28.

je presvedčený, že vzdelávanie učiteľov by malo byť interdisciplinárne a malo by učiteľov pripraviť na rozmanitosť a na multikultúrne a mnohojazyčné vzdelávacie prístupy;

29.

uprednostňuje systémy mobility, v rámci ktorých by sa vykonával nábor učiteľov z krajiny pôvodu, aby sa deťom z rodín migrantov uľahčil kontakt s kultúrou a civilizáciou ich krajiny pôvodu;

30.

zdôrazňuje, že kvalita vzdelávania učiteľov by mala byť zameraná podľa učiteľského poslania;

31.

v tejto špecifickej súvislosti zdôrazňuje význam mobility učiteľov ako neoddeliteľnej súčasti programov vzdelávania učiteľov; domnieva sa, že učitelia by mali mať možnosť stráviť jeden alebo dva semestre na hostiteľských univerzitách v zahraničí;

32.

je presvedčený, že školy potrebujú učiteľov z radov prisťahovalcov, pretože tí ponúkajú svojim kolegom dôležité skúsenosti, predstavujú úspech sociálneho začlenenia a mohli by slúžiť ako vzor pre deti v ťaživej situácii;

33.

zdôrazňuje význam špeciálneho vzdelávania učiteľov, ktoré sa zameriava výslovne na špecifickú situáciu detí migrantov, nutnosť ich úspešnej integrácie do bežných systémov školského vzdelávania a potrebu zlepšiť ich vzdelanostnú úroveň;

34.

zdôrazňuje potrebu poradenských služieb, ktoré pomôžu deťom a mladým ľuďom z rodín migrantov vyrovnať sa s kultúrnym šokom a prispôsobiť sa hostiteľskej spoločnosti;

35.

navrhuje, aby jednotlivé členské štáty vypracovali vzdelávacie programy zamerané na zvyšovanie informovanosti o problematike ľudských práv s dôrazom na rovnosť, začlenenie a osobnú slobodu s cieľom vyhnúť sa xenofóbii a segregácii, ktoré sa v prípade migrantov môžu zdať neodvratné a ktoré sa môžu znepokojivo rýchlo šíriť;

36.

trvá na tom, že so všetkými migrantmi a osobami, ktoré nie sú migrantmi, by sa malo zaobchádzať rovnako; verí, že školské inštitúcie, ako aj jednotliví učitelia by mali rozmanitosť považovať za normálnu situáciu, zaobchádzať s každým jednotlivcom s úctou a poskytovať migrantom podporu, ktorú potrebujú;

37.

oceňuje príspevok neformálneho vzdelávania pri poskytovaní cenných zručností mladým migrantom, ktoré dopĺňajú zručnosti nadobudnuté v školách, a vyzýva školy, aby intenzívnejšie spolupracovali s poskytovateľmi neformálneho vzdelávania, ako sú organizácie mládeže;

38.

pripomína, že diskriminácia z dôvodu rasového a etnického pôvodu v oblasti vzdelávania je zakázaná smernicou 2000/43/ES, a žiada, aby bola diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu vrátane štátnej príslušnosti a pobytového statusu postavená v oblasti vzdelávania mimo zákona;

39.

uznáva, že platné ustanovenia smernice 77/486/EHS nezodpovedajú novej sociálnej realite Únie; dôrazne podporuje konzultačný proces, ktorý začala Komisia;

40.

zdôrazňuje, že by sa mala podporovať rozmanitosť na školách a že osobitnú pozornosť a podporu treba venovať najzraniteľnejším skupinám migrantov vrátane dievčat z rodín migrantov;

41.

domnieva sa, že smernicu 77/486/EHS treba zmeniť a doplniť a že by mala zahŕňať vzdelávanie detí, ktoré sú štátnymi príslušníkmi nečlenských štátov alebo ktorých rodičia nie sú štátnymi príslušníkmi členských štátov;

42.

zdôrazňuje význam platných právnych predpisov EÚ, ktoré zaručujú práva študentov z tretích krajín na vzdelávanie, ako sú smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (7) a smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (8); vyzýva Komisiu, aby priebežne monitorovala všetky opatrenia prijaté v členských štátoch, ktoré majú sklon obmedzovať alebo rušiť nadobudnuté práva;

43.

žiada, aby školy s vysokým podielom detí prisťahovalcov mali k dispozícii potrebný personál a zariadenia na zvládanie problémov súvisiacich s rôznorodosťou tried a mohli poskytovať kvalitnú výučbu; žiada Komisiu a Radu, aby v rámci otvorenej metódy koordinácie začali dialóg medzi členskými štátmi v záujme výmeny najlepších postupov a vypracovania spoločného programu, ktorý by sa zaoberal nedostatkami v oblasti vzdelávania prisťahovalcov;

44.

vyzýva Komisiu, aby pravidelne podávala správy o pokroku dosiahnutom v oblasti začleňovania detí migrantov do školských systémov členských štátov;

45.

domnieva sa, že veľké mestá musia získať a využívať slobodu koordinovať politiku určenú na podporu začlenenia detí z rodín migrantov s politikami a so stratégiami v oblasti bývania, starostlivosti (o deti), trhu práce, zdravia a dobrých životných podmienok, čo sú všetko oblasti, u ktorých bol dokázaný vplyv na študijné výsledky detí z rodín migrantov a ich úspešné začlenenie do spoločnosti;

46.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a vládam a parlamentom členských štátov.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/6

A.

keďže podľa uvedenej Piatej správy o občianstve v Únii k 1. januáru 2006 približne 8,2 milióna občanov Únie uplatnilo svoje právo na pobyt v inom členskom štáte a keďže milióny občanov Únie každoročne cestujú v rámci Únie,

B.

keďže sloboda pohybu je neoddeliteľnou súčasťou koncepcie ľudských práv a občianstva Únie a predstavuje jedno zo základných práv a slobôd priznaných občanom Únie zmluvami,

C.

keďže smernica 2004/38/ES vykonáva zásady zakotvené v zmluvách zabezpečením toho, aby sa občania Únie a ich rodinní príslušníci mohli voľne pohybovať v celej Únii bez ohľadu na miesto ich pôvodu,

D.

keďže členské štáty boli povinné transponovať smernicu 2004/38/ES do 30. apríla 2006 a keďže Komisia mala predložiť správu o uplatňovaní smernice do 30. apríla 2008,

E.

keďže po piatich rokoch od prijatia smernice 2004/38/ES, hoci s určitým oneskorením vzhľadom na termíny v nej stanovené, sú konečne k dispozícii informácie o jej transponovaní a praktickom uplatňovaní,

F.

keďže Európsky parlament opakovane vyjadril obavy zo spôsobu, akým niektoré členské štáty realizujú slobodu pohybu,

G.

keďže sa prednedávnom nadviazal konštruktívny dialóg medzi Komisiou, Európskym parlamentom a niektorými členskými štátmi,

H.

keďže tento dialóg umožnil zmenu a doplnenie vnútroštátnych právnych predpisov v takom rozsahu tak, aby boli v súlade s právnymi predpismi ES,

I.

keďže podľa správy Komisie je celková transpozícia smernice 2004/38/ES sklamaním, pretože ani jeden členský štát netransponoval smernicu účinne a správne v plnom rozsahu a navyše ani jeden článok smernice nebol transponovaný účinne a správne všetkými členskými štátmi,

J.

keďže Komisia v správe zistila, že okrem mnohých ďalších sa dve najvážnejšie pretrvávajúce porušovania hlavných práv občanov Únie týkajú predovšetkým práva rodinných príslušníkov z tretích krajín na vstup a pobyt, ako aj požiadavky, aby občania Únie predložili so žiadosťami o povolenie na pobyt ďalšie doklady, ako sú pracovné povolenia a dôkaz o dôstojnom ubytovaní, ktoré nie sú stanovené v smernici 2004/38/ES,

K.

keďže Komisii bolo doručených viac ako 1 800 individuálnych sťažností, 40 otázok Európskeho parlamentu a 33 petícií a na základe toho Komisia zaregistrovala 115 sťažností a začala 5 konaní vo veci porušenia práva v dôsledku nesprávneho uplatňovania smernice 2004/38/ES,

L.

keďže Komisia sa v správe domnieva, že v tejto chvíli netreba zmeniť a doplniť smernicu 2004/38/ES, ale že sa musí vyvinúť maximálne úsilie o dosiahnutie jej riadneho vykonávania, a to prostredníctvom vytvorenia skupiny odborníkov, zberu informácií, údajov a osvedčených postupov na základe dotazníka, ako aj vydania usmernenia v roku 2009 o problematických otázkach, aby sa zabezpečilo úplné a riadne uplatňovanie tejto smernice,

M.

keďže viaceré národné parlamenty odpovedali na dotazník Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (9), pričom v niektorých členských štátoch naň odpovedali obe parlamentné komory (10),

N.

keďže na schôdzi spoločného výboru o pokroku v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorá sa konala 19. a 20. januára 2009, mali zástupcovia národných parlamentov príležitosť ďalej vyjadriť svoje názory,

O.

keďže jeho právny odbor, s ktorým sa Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci radil o tejto problematike, dospel k záveru, že príslušné ustanovenia práva Spoločenstva neumožňujú, aby sa v rámci vnútroštátnych právnych predpisov považovalo za priťažujúcu okolnosť vo vzťahu k trestnému činu spáchanému občanom Únie, ak sa tento občan predtým nezákonne zdržiaval na území iného členského štátu,

P.

keďže rozhodnutia ESD v otázke voľného pohybu a predovšetkým rozsudky vo veciach Metock, Jipa a Huber potvrdili tieto zásady:

Q.

keďže v spomínanej správe o návšteve zatvorených záchytných stredísk pre žiadateľov o azyl a prisťahovalcov v Belgicku sa konštatuje, že „zadržiavanie občanov EÚ, ako aj príslušníkov tretích krajín s nelegálnym pobytom, v záchytných strediskách je šokujúce a disproporčné, najmä, ak je pravda to, že môže byť odôvodnené iba porušením administratívnych postupov. Čísla, ktoré poskytli belgické úrady sú z tohto pohľadu znepokojujúce“,

R.

keďže v uvedených záveroch z 27. novembra 2008 Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci požiadala Komisiu, aby začiatkom roka 2009 predložila výkladové oznámenie, ktorým poskytne usmernenia o vykonávaní smernice 2004/38/ES, a aby zobrala do úvahy všetky ďalšie vhodné opatrenia, ktoré bude nevyhnutné prijať,

S.

keďže na základe získaných informácií, najmä prostredníctvom odpovedí národných parlamentov na dotazník Európskeho parlamentu, ktorý, bohužiaľ, nie je vyčerpávajúci a nevzťahuje sa na všetky členské štáty, a takisto vzhľadom na správu Komisie, sa za problematické považujú tieto hlavné otázky:

T.

keďže v niektorých členských štátoch sú významné rozdiely v dokladoch totožnosti medzi štátnymi príslušníkmi a občanmi Únie z iných členských štátov, ktorým pripadá ťažké dokazovať, že sú občanmi Únie s bydliskom v hostiteľskom štáte, keď v praxi sa im vážne bráni v uplatňovaní ich práv a v integrácii do spoločenského a pracovného života,

U.

keďže slabá transpozícia smernice 2004/38/ES vykonávajúcej článok 18 Zmluvy o ES zo strany členských štátov by sa mala odsúdiť a keďže takáto situácia má za následok, ak nie narušenie efektívnosti a nevyhnutnosti samotnej smernice, tak neuplatňovanie jedného z hlavných práv, na ktorých sa zakladá EÚ a ktoré občanom Únie udelili zmluvy,

V.

keďže podľa oznámenia Komisie z 18. novembra 2008 o vplyve voľného pohybu pracovníkov v kontexte rozšírenia EÚ (KOM(2008)0765) mobilní pracovníci z krajín, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 a 2007, mali v prvej fáze prechodných opatrení (1. januára 2007 – 31. decembra 2008) pozitívny vplyv na ekonomiky členských štátov,

W.

keďže štyri členské štáty z 15 pôvodných štátov EÚ neotvorili svoje pracovné trhy pre pracovníkov z 8 nových členských štátov EÚ,

X.

keďže jedenásť členských štátov oznámilo Komisii rozhodnutie pokračovať od 1. januára 2009 v obmedzeniach vo vzťahu k štátnym príslušníkom Rumunska a Bulharska, pokiaľ ide o ich prístup na pracovné trhy,

1.

vyzýva členské štáty, aby dodržiavali ducha a literu článku 18 Zmluvy o ES a článku 45 charty základných práv, ktoré občanom Únie udeľujú základné právo na voľný pohyb, bezodkladným a úplným vykonávaním smernice 2004/38/ES, aby bezodkladne prehodnotili a upravili právne predpisy a administratívne postupy, ktoré sú v rozpore s právom ES, najmä na základe správy Komisie a judikatúry ESD; konštatuje, že niektoré ustanovenia v právnych predpisoch väčšiny členských štátov sú v rozpore s literou a s duchom smernice, pričom porušujú práva voľného pohybu a občianstva Únie, a že vnútroštátne administratívne postupy sú často veľkou prekážkou pre občanov pri uplatňovaní ich práv;

2.

vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu uplatňovali práva udelené článkami 2 a 3 smernice 2004/38/ES nielen v prípade manželov rozdielnych pohlaví, ale aj registrovaných partnerov, členov domácnosti a partnerov vrátane párov rovnakého pohlavia uznaných členským štátom, bez ohľadu na štátnu príslušnosť a bez toho, aby bolo dotknuté ich neuznanie občianskoprávnymi predpismi iného členského štátu, a to na základe zásad vzájomného uznávania, rovnosti, nediskriminácie, dôstojnosti, ako aj súkromného a rodinného života; vyzýva členské štáty, aby brali do úvahy, že smernica ukladá povinnosť uznať slobodu pohybu všetkým občanom Únie (vrátane partnerov rovnakého pohlavia) bez toho, aby požadovala uznanie manželstiev osôb rovnakého pohlavia; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vydala presné usmernenia, ktoré budú vychádzať z analýzy a záverov obsiahnutých v správe Agentúry pre základné práva, a aby tieto otázky monitorovala;

3.

vyzýva Komisiu, aby vydala návrhy v rámci štokholmského programu, ktoré by zaručovali voľný pohyb bez diskriminácie, založený na základoch uvedených v článku 3 Zmluvy o ES a ktoré by sa vypracovali na základe analýz a záverov obsiahnutých v správe Agentúry pre základné práva;

4.

vyzýva členské štáty, aby pri uplatňovaní práva na voľný pohyb a slobodný výber bydliska nezaťažovali občanov Únie a ich rodinných príslušníkov vrátane rodinných príslušníkov z tretích krajín neodôvodnenými správnymi požiadavkami, ktoré nie sú výslovne stanovené v smernici 2004/38/ES, pretože sú v rozpore s právom ES a sú neodôvodnenou prekážkou uplatňovania slobody, ktorá je priamo priznaná Zmluvou o ES a ktorá nie je podmienená splnením správnych postupov; upriamuje pozornosť členských štátov na to, že ich povinnosťou je zjednodušenie administratívnych postupov spojených s výkonom práva na voľný pohyb a vyzýva členské štáty, aby sledovali a podávali správy o všetkých administratívnych a súdnych rozhodnutiach, ktoré sú založené na článku 3 odseku 2 smernice; pripomína členským štátom ich povinnosť zjednodušovania vstupu rodinných príslušníkov občanov Únie z tretích krajín, aby mohli viesť normálny rodinný život v hostiteľskom členskom štáte;

5.

vyzýva členské štáty, ktoré majú také doklady, aby schválili rovnaký formát preukazov totožnosti pre svojich štátnych príslušníkov a pre občanov Únie z iných členských štátov bez ohľadu na rozdiely, ktoré sa v týchto dokladoch musia uviesť (19);

6.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila, či právne predpisy a postupy členských štátov neporušujú práva občanov Únie, ktoré im priznávajú Zmluva o ES a uvedená smernica, a či nepredstavujú zbytočnú záťaž pre občanov Únie a pre ich rodiny, keď nepriamo obmedzujú ich právo na voľný pohyb, najmä vo vzťahu k pojmom ako „dostatočné prostriedky“, „neprimeraná záťaž pre systém sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu“, „(vážne) dôvody verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti“, ako aj to, či hmotné a procesné záruky, ochrana pred vyhostením a opravné prostriedky sú riadne zavedené a funkčné; pripomína, že každé obmedzenie základného práva na voľný pohyb sa musí vykladať reštriktívne;

7.

konštatuje, že štátni príslušníci niektorých členských štátov a etnických spoločenstiev sa stávajú terčom v iných členských štátoch, a zdôrazňuje, že smernicu 2004/38/ES je potrebné implementovať bez diskriminácie medzi občanmi Únie a ich rodinnými príslušníkmi z ktorýchkoľvek dôvodov uvedených v článku 21 charty základných práv; vyzýva Komisiu, Radu a všetky členské štáty, aby zabezpečovali a monitorovali najmä to, či sa v praxi alebo v právnych predpisoch nevyskytuje diskriminácia založená na štátnej príslušnosti, rase či etnickom pôvode;

8.

upozorňuje, že opatrenia prijaté z dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti by mali byť v súlade so zásadou primeranosti a mali by vychádzať výlučne zo správania konkrétneho jednotlivca; správanie jednotlivca musí predstavovať skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu vo vzťahu k jednému zo základných záujmov spoločnosti; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby systematicky prehodnocovali vnútroštátnu ostražitosť na účely odmietnutia vstupu pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov (20); pripomína, že výnimky z dôvodu verejného poriadku nesmú slúžiť na ekonomické účely a nesmú sledovať všeobecné preventívne ciele;

9.

poznamenáva, že nie všetky členské štáty vykonali článok 35 smernice 2004/38/ES, ktorý im umožňuje prijímať potrebné opatrenia na odmietnutie, ukončenie alebo zrušenie práva na voľný pohyb v prípade zneužívania práv alebo podvodu, ako sú účelové manželstvá, pod podmienkou, že takéto opatrenia sú primerané a nediskriminačné a dodržiavajú sa procesné záruky, a upozorňuje na možnosti stanovené v tomto článku;

10.

vyzýva Komisiu, aby sledovala, ako sa v praxi dodržuje článok 24 smernice 2004/38/ES o rovnakom zaobchádzaní a zákaze diskriminácie na základe štátnej príslušnosti v spojitosti s odôvodneniami 20 a 31 tejto smernice a článkom 21 charty základných práv, ktoré občanom Únie a ich rodinným príslušníkom, ktorí sa sťahujú do iného členského štátu, priznávajú právo na rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi daného členského štátu vo všetkých záležitostiach, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti Zmluvy o ES, a vyzýva členské štáty, aby čo najskôr prijali nevyhnutné opatrenia na nápravu nedostatkov a bez meškania odstránili porušovanie práva ES;

11.

požaduje zrušenie alebo preskúmanie prechodných opatrení, ktoré v súčasnosti stále umožňujú obmedzenia voľného pohybu pracovníkov, štátnych príslušníkov členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ 1. mája 2004 a 1. januára 2007, pretože tieto opatrenia predstavujú výraznú škodlivú diskrimináciu medzi občanmi Únie; žiada, aby sa preferenčná klauzula uplatňovala vo vzťahu k všetkým občanom Únie, aby sa dobudoval jednotný trh;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri uplatňovaní smernice 2004/38/ES brali do úvahy možné diskriminačné účinky úpravy sociálneho zabezpečenia a prístupu k službám všeobecného záujmu, ktoré by mohli vytvárať prekážky voľnému pohybu;

13.

vyzýva Radu, aby definovala stratégiu na zabezpečenie voľného pohybu občanov Únie a pracovníkov a ich prístupu na pracovný trh v hostiteľských členských štátoch, propagovala pozitívne výsledky a dôsledky voľného pohybu občanov a pracovníkov pre hostiteľské členské štáty a pre celú EÚ, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o identifikácii súčasného a budúceho nedostatku pracovnej sily v EÚ a o možnom príspevku pracovníkov zo všetkých členských štátov k udržateľnému rozvoju, keď budú mať voľný prístup na pracovný trh EÚ;

14.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súlade s článkom 39 smernice 2004/38/ES prehodnotili obmedzenia a súčasné lehoty stanovené v tejto smernici, ktoré sa týkajú uplatňovania práva na voľný pohyb, a aby analyzovali vplyv odstránenia súčasnej diskriminácie medzi občanmi Únie, pokiaľ ide o plné uplatňovanie práva na voľný pohyb a práv spojených s občianstvom Únie, ktoré priznáva zmluva;

15.

konštatuje, že neuspokojivá transpozícia smernice 2004/38/ES svedčí o tom, že Komisia nedokázala zabezpečiť, aby členské štáty včas a koherentným spôsobom splnili požiadavky tejto smernice, ani spracovať veľký počet sťažností občanov v súvislosti s uplatňovaním smernice;

16.

podporuje prístup navrhnutý Komisiou, ktorý je založený na priebežnom a komplexnom sledovaní vykonávania smernice 2004/38/ES, na poskytovaní pomoci členským štátom pri zabezpečení úplného a riadneho uplatňovania smernice vypracovaním usmernení v prvej polovici roka 2009, ako aj na začatí konaní proti členským štátom, ak sú ich vnútroštátne právne predpisy a/alebo postupy v rozpore s touto smernicou; žiada Komisiu, aby vypracovala a predložila Európskemu parlamentu dôslednú, účinnú a transparentnú politiku výkonu práva, ktorá zabezpečí uplatňovanie práv vyplývajúcich z voľného pohybu; domnieva sa, že nedostatočné ľudské a finančné zdroje vyčlenené v rámci Komisie na riešenie otázok súvisiacich s transpozíciou a uplatňovaním smernice vážnym spôsobom Komisii znemožňujú dôveryhodne monitorovať uplatňovanie smernice vo všetkých členských štátoch a narúšajú tým jednotu právnych predpisov v oblasti, ktorá je mimoriadne dôležitá pre občanov Únie;

17.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli postupy na vykonávanie usmernení do konca roka 2009 v záujme prispôsobenia svojich vnútroštátnych právnych predpisov a postupov, a vyzýva ich, aby tieto usmernenia poskytli všetkým príslušným orgánom a sledovali ich uplatňovanie;

18.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia so spoločnými kritériami vo vzťahu k minimálnej sume považovanej za „dostatočné zdroje“ a aby vysvetlila, na základe čoho by členský štát mal brať do úvahy „osobnú situáciu príslušných jednotlivcov“ podľa článku 8 ods. 4 smernice 2004/38/ES;

19.

vyzýva Komisiu, aby vo svojich usmerneniach vypracovala jednotný interpretačný mechanizmus normatívnych kategórií „verejný poriadok“, „verejná bezpečnosť“ a „verejné zdravie“, a aby vysvetlila, ako treba brať do úvahy napríklad obdobie trvalého pobytu, vek, zdravotný stav, rodinnú a hospodársku situáciu, sociálnu a kultúrnu integráciu a spojenie s krajinou pôvodu a či sú tieto aspekty významné pre rozhodnutie o vyhostení, ktoré umožňuje článok 28 odsek 1 smernice 2004/38/ES;

20.

uznáva obmedzenia na repatriáciu telesných pozostatkov občanov Únie a vyzýva Komisiu, aby predložila kódex správania, o ktorý by sa členské štáty opierali, s cieľom zabezpečiť, aby bol zlučiteľný so slobodou pohybu občanov;

21.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila finančné prostriedky a vytvorila osobitný rozpočtový riadok na podporu národných a miestnych projektov zameraných na integráciu občanov Únie a ich rodinných príslušníkov žijúcich v inom členskom štáte, ako sa definuje v článkoch 2 a 3 smernice 2004/38/ES;

22.

žiada Komisiu, aby stanovila termín vykonávania usmernení, po uplynutí ktorého by sa začalo konanie vo veci porušenia práva, a požaduje, aby bol do tohto procesu v plnom rozsahu zapojený a informovaný o jeho vývoji;

23.

vyzýva Komisiu, aby s prihliadnutím na voľný pohyb osôb stanovila systém vzájomného hodnotenia, ktoré by vykonávali tímy zložené z odborníkov navrhnutých členskými štátmi a Európskym parlamentom, za pomoci Komisie a Generálneho sekretariátu Rady, na základe návštev vykonávaných priamo na mieste a bez zasahovania do právomocí Komisie, ktoré jej priznávajú zmluvy;

24.

vyzýva Komisiu, aby od členských štátov požadovala predkladanie pravidelných správ obsahujúcich údaje týkajúce sa slobody pohybu, napríklad o počte prípadov, keď sa vstup a právo na pobyt zamietli, a o vykonaných vyhosteniach a o ich dôvodoch;

25.

vyzýva členské štáty, aby pomáhali svojim štátnym príslušníkom, ktorí bývajú v iných členských štátoch, ponukou všetkých potrebných informácií o slobode pohybu na svojich konzulárnych úradoch a diplomatických zastupiteľstvách;

26.

vyzýva Komisiu, aby v členských štátoch overila existenciu systémov na spracovanie špecifických osobných údajov občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu, a či obsahujú len také údaje, ktoré sú nevyhnutné pre použitie smernice 2004/38/ES a pre vnútroštátnu transpozíciu právnych predpisov; vyzýva ju tiež, aby overila, či jestvujú podobné systémy na účely boja proti zločinu, a vyzýva tie členské štáty, ktoré majú také systémy, aby ich preskúmali v súlade s rozhodnutím vo veci Huber;

27.

vyzýva tie členské štáty, ktorých zákony sú nezlučiteľné s rozhodnutím vo veci Metock, aby ich naliehavo preskúmali, a vyzýva Komisiu, aby začala proti ním konanie, ak neuvedú do súladu svoju legislatívu;

28.

víta úmysel Komisie zvýšiť informovanosť občanov Únie o svojich právach vyplývajúcich zo smernice 2004/38/ES a distribuovať zjednodušenú príručku pre občanov Únie, pri čo najlepšom využití internetu, a pripomína členským štátom, že ich povinnosťou podľa článku 34 smernice je informovať občanov o ich právach v oblasti voľného pohybu; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zriadili kancelárie poskytujúce informácie a pomoc v oblasti práva na voľný pohyb;

29.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/14

A.

keďže spoločný trh a hospodárska integrácia sú už takmer dokončené, hoci právny základ občianstva Únie sa ešte stále vypracováva,

B.

keďže článok 17 Zmluvy o ES zavedený Maastrichtskou zmluvou stanovuje, že „občanom Únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu“, a táto zásada bola ďalej rozvinutá v Amsterdamskej zmluve, ktorá uvádza, že „občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo a nenahrádza ho“,

C.

keďže občianstvo Únie je preto doplnkom k občianstvu členských štátov, ktorého udelenie reguluje každý členský štát na základe vlastných zákonov líšiacich sa medzi jednotlivými členskými štátmi,

D.

keďže identita občana Únie môže byť založená len na základe štátnej príslušnosti a pozornosť Komisie by sa mala upriamiť na skutočnosť, že ľudia žijúci vo veľkej chudobe a ľudia s nízkym vzdelaním – medzi nimi Rómovia – nemajú prístup k mnohým informáciám, ktoré by mohli motivovať ich európske povedomie; keďže ich narastajúce vylúčenie z európskych spoločností devalvuje ich občianstvo a občianstvo Únie,

E.

keďže bez toho, aby bola dotknutá právomoc jednotlivých členských štátov určovať spôsoby získavania a straty občianstva, Európska rada v Tampere dňa 15. a 16. októbra 1999 podporila cieľ ponúknuť občanom tretích krajín, ktorí sa tam dlhodobo legálne zdržujú, možnosť získať občianstvo členského štátu, v ktorom bývajú,

F.

keďže všetci občania Únie majú právo voliť a byť volení vo voľbách na miestnej a európskej úrovni v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, za rovnakých podmienok ako občania daného členského štátu,

G.

keďže priznanie práva voliť a kandidovať v miestnych voľbách v členskom štáte pobytu je pre občanov Únie podstatné, aby si vytvorili pocit skutočnej príslušnosti k tomuto členskému štátu,

H.

keďže niektoré členské štáty v súčasnosti znemožňujú výkon práva voliť a kandidovať v miestnych a európskych voľbách, priznaného občanom Únie v článku 19 Zmluvy o ES, v tom zmysle, že občania Únie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iného členského štátu, nie sú oprávnení stať sa členmi politických strán v členskom štáte, v ktorom sa má uplatniť toto právo,

I.

keďže obrátenie sa na Výbor Európskeho parlamentu pre petície a na Európskeho ombudsmana je dôležitým mimosúdnym prostriedkom nápravy, ktorý majú občania Únie k dispozícii,

J.

keďže v dôsledku rozšírenia Európskej únie sa výrazne zvýšil počet občanov Únie s bydliskom mimo ich členského štátu pôvodu,

K.

keďže podľa článku 20 Zmluvy o ES (hoci sa nešťastným spôsobom obmedzuje na situáciu, keď sa občan členského štátu nachádza na území tretej krajiny, kde tento členský štát nie je zastúpený) má každý občan Únie právo na diplomatickú a konzulárnu ochranu ktoréhokoľvek iného členského štátu, ktorý je v danej tretej krajine riadne zastúpený; keďže toto právo sa nemôže riadne vykonávať, ak chýbajú jasné a záväzné praktické pravidlá a protokoly, ktorými by sa mali konzulárne úrady riadiť,

L.

keďže hoci ten istý článok 20 Zmluvy o ES ukladá členským štátom povinnosť dohodnúť „medzi sebou potrebné pravidlá“ a začať „medzinárodné rokovania potrebné na zabezpečenie tejto ochrany“, skutočnosť je taká, že bol prijatý len jeden záväzný akt, totiž rozhodnutie 95/553/ES (3), ktoré nadobudlo účinnosť v roku 2000 a pozostáva len z jednej strany, na základe ktorého sa nepodarilo zriadiť plne funkčný systém, ktorý by mal pomáhať zmierňovať utrpenie občanov Únie v krízových situáciách v zahraničí,

M.

keďže účinná konzulárna a diplomatická ochrana poskytnutá mimo územia Európskej únie všetkými členskými štátmi bez rozdielu všetkým občanom Únie, najmä v krízových situáciách a pri osobnom utrpení, by významne prispela k tomu, že by si títo občania cenili výhody vyplývajúce z toho, že sú súčasťou Európskej únie,

1.

víta skutočnosť, že Lisabonská zmluva umožňuje miliónu občanov Únie z rôznych členských štátov spoločne požiadať Komisiu o predloženie legislatívnych návrhov, a je presvedčený, že takéto právo výrazne zvýši povedomie o občianstve Únie medzi Európanmi; pripomína, že transparentnosť a demokratická účasť sa musia dosiahnuť rôznymi formami partnerstva medzi EÚ a členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi inštitúciami, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou; vyzýva Komisiu na vypracovanie transparentných a ľahko zrozumiteľných postupov na realizáciu iniciatívy týkajúcej sa občianstva, aby občania Únie mali možnosť účinne iniciovať právne predpisy, len čo Lisabonská zmluva nadobudne účinnosť; hoci dúfa, že to nebude potrebné, zdôrazňuje, že Komisia by mala zaviesť právo iniciatívy do svojich politík bez ohľadu na konečný status zmluvy;

2.

upozorňuje, že právo občanov Únie voľne sa pohybovať a mať bydlisko na území členských štátov nemožno chápať izolovane od iných práv a základných zásad Európskej únie, ako je sloboda pohybu pracovníkov a sloboda poskytovať služby; vyzýva preto členské štáty, aby odstránili existujúce prekážky, ktoré boli stanovené v prístupových zmluvách, s cieľom umožniť každému občanovi vykonávať všetky svoje práva;

3.

odporúča, aby vzhľadom na základné zásady zakotvené v Zmluve o ES, ako je sloboda pohybu, nediskriminácia a práva občanov, Komisia naďalej využívala všetky dostupné prostriedky na dosiahnutie čo najskoršieho zrušenia ostávajúcich prechodných opatrení uvalených na nové členské štáty;

4.

vyjadruje znepokojenie nad neuspokojivým vykonávaním platných smerníc, predovšetkým smernice o voľnom pohybe, čo spôsobuje mnoho problémov v súvislosti s voľným pohybom a ďalšími právami občanov Únie, a vyzýva všetky strany, aby správne a plne transponovali a vykonávali acquis Spoločenstva;

5.

vyzýva Komisiu, aby pripravila zoznam prekážok, ktorým čelia občania Únie, ktorí chcú v plnom rozsahu a neobmedzene využívať voľný pohyb osôb a iné výhody stanovené pre občanov Únie, a žiada Komisiu, aby zapracovala výsledky do prehľadnej tabuľky, aby sa zabezpečilo, že takéto prekážky sa budú riešiť dôkladne a účinne;

6.

vzhľadom na výsledky bleskového prieskumu Eurobarometer Flash 213 (prieskumy Eurobarometra za rok 2007), podľa ktorých sa len 31 % opýtaných vyjadrilo, že sú dobre informovaní o svojich právach ako občania Únie, považuje za nevyhnutné, aby sa prijal efektívny prístup k informáciám a komunikácii s cieľom zvýšiť informovanosť občanov Únie o svojich právach a povinnostiach a pomôcť im vziať na seba aktívnu úlohu pri rozhodovaní EÚ, a teda umožniť, aby sa skutočne uplatňovala zásada zastupiteľskej demokracie;

7.

s poľutovaním poznamenáva, že Piata správa o občianstve Únie neobsahuje žiadne konkrétne návrhy týkajúce sa uplatňovania práv občanmi a povinnosti členských štátov ochraňovať tieto práva v praxi; žiada, aby v šiestej správe bol v tomto ohľade zvolený aktívnejší prístup;

8.

vyjadruje sklamanie nad tým, že Komisia pri príprave piatej správy neuskutočnila konzultácie s občianskou spoločnosťou, a očakáva, že v súlade s prísľubom Komisie dôjde k týmto konzultáciám pri príprave šiestej správy;

9.

vyzýva Komisiu, aby prepracovala svoj program Európa pre občanov s cieľom zlepšiť komunikáciu s bežným občanom Únie a zabezpečiť rozsiahle šírenie informácií; upozorňuje na to, že hoci štrukturálna podpora výskumných tímov a inštitútov so sídlom v Bruseli je dôležitá, tieto organizácie neinformujú dostatočne iných jednotlivcov ako tých, ktorí už informovaní sú; vyzýva Komisiu, aby svoje financovanie presmerovala na regionálne a miestne organizácie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, ktorí nesídlia v Bruseli, a aby v budúcnosti zaviedla podobné programy ako veľmi úspešný program „Mládež v akcii 2007 – 2013“ s cieľom pomôcť miestnym a regionálnym správnym orgánom pri informovaní obyvateľov o právach, ktoré majú ako občania Únie; keďže návrhy týkajúce sa viacjazyčnosti by sa nemali obmedzovať len na hlavné úradné jazyky resp. jazyky členských štátov, vyzýva členské štáty, aby rozširovali informácie o občianstve Únie tiež v regionálnych jazykoch a jazykoch menšín;

10.

vzhľadom okrem iného na nízky počet občanov Únie bývajúcich v inom členskom štáte než vlastnom, ktorí využívajú právo hlasovať alebo kandidovať buď v európskych alebo v miestnych voľbách v mieste svojho pobytu, ako aj vzhľadom na prekážky v praxi, ktorým musia potenciálni voliči príliš často čeliť pri výkone svojich práv, zastáva názor, že európske voľby v roku 2009 by sa mali pokladať za príležitosť na prípravu a uplatňovanie celoeurópskeho akčného plánu určeného na rozvoj identity EÚ u občanov Únie a na zvyšovanie ich informovanosti o vlastných právach;

11.

vyzýva ženy, aby sa vo väčšom rozsahu angažovali v politike a pri prijímaní rozhodnutí, aby podporili európsku integráciu; domnieva sa, že na tento účel sa na ženy musia zamerať jasnejšie vyprofilované informačné kampane, pričom cieľom je umožniť im plne vykonávať svoje práva ako občianok Únie a byť aktívnejšie v politických zoskupeniach, v politike, aj v spojitosti s prácou v miestnych orgánoch v členskom štáte ich pobytu;

12.

zdôrazňuje potrebu začať lepšie a účinnejšie informačné kampane, ktoré podporia práva spojené s občianstvom Únie medzi mladými ľuďmi, napríklad vytvorením „programu občianstva“ na školách a univerzitách s cieľom pripraviť mladšiu generáciu na aktívne občianstvo;

13.

domnieva sa, že členské štáty by mali zaradiť európsky rozmer do školských osnov na základnom a strednom stupni;

14.

vyzýva európske univerzity, aby prijali všetky finančné opatrenia, ktoré majú k dispozícii, a zvýšili percentuálny podiel študentov zúčastňujúcich sa na výmenách v rámci programu Erasmus;

15.

vyzýva Komisiu, aby navrhla ďalšie konsolidované a jednoznačné smernice zlepšujúce voľný pohyb a ďalšie práva občanov Únie v iných oblastiach vrátane oblasti profesijnej mobility, prenosnosti dôchodkov a sociálnych práv a vzájomného uznávania titulov a profesijných kvalifikácií;

16.

zdôrazňuje, že právo na voľný pohyb a pobyt na území EÚ nebude možné uplatňovať úplne, pokým nebude okrem iných opatrení zavedený účinný systém pre uznávanie odbornej kvalifikácie; preto naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojich príslušných právomocí umožnili väčšiemu počtu občanov Únie, ktorí získali odbornú kvalifikáciu v inom členskom štáte, aby mohli byť prijatí na miesto zodpovedajúce ich profesii v inom členskom štáte a mohli toto povolanie vykonávať za tých istých podmienok ako občania tohto členského štátu;

17.

vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoje zákony o občianstve a preskúmali možnosti na uľahčenie získania občianstva a požívania plných práv pre štátnych príslušníkov iného štátu, čím by sa prekonala diskriminácia medzi štátnymi príslušníkmi daného členského štátu a osobami, ktoré nie sú jeho štátnymi príslušníkmi, predovšetkým v prípade občanov Únie;

18.

domnieva sa, že by bolo žiaduce, aby sa podporila výmena skúseností týkajúcich sa systémov naturalizácie jestvujúcich v rôznych členských štátoch, s cieľom dosiahnuť užšiu koordináciu prípustných kritérií a postupov pre občianstvo Únie – a to bez obmedzovania práva jednotlivých členských štátov určovať spôsoby získania a straty občianstva – a tak znížiť prípady diskriminácie obsiahnuté v rôznych právnych systémoch;

19.

domnieva sa, že osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré majú trvalé bydlisko v členských štátoch, majú v Európskej únii špecifické postavenie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré členské štáty im ukladajú neoprávnené požiadavky alebo požiadavky, ktoré nemusia byť nevyhnutne potrebné na získanie občianstva; v tejto súvislosti vyzýva dané členské štáty, aby systematicky prinášali spravodlivé riešenia založené na odporúčaniach medzinárodných organizácií; domnieva sa, že osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré majú trvalé bydlisko v členských štátoch, by mali mať právo voliť v miestnych voľbách;

20.

pripomína členským štátom, miestnym orgánom a prisťahovalcom, že všetky body Spoločných základných zásad Rady pre politiku integrácie prisťahovalcov v Európskej únii (14615/04) sa musia uplatňovať rovnako;

21.

domnieva sa, že integrácia imigrantov je základným predpokladom na vykonávanie ich práv v členskom štáte ich pobytu; vyzýva preto členské štáty, aby rýchlo a v plnej miere splnili odporúčania stanovené v oznámení Komisie z 1. septembra 2005 s názvom Spoločný program integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín do Európskej únie (KOM(2005)0389);

22.

domnieva sa, že EÚ a členské štáty majú spoločnú zodpovednosť podporovať začleňovanie Rómov ako občanov Únie, s cieľom umožniť im plne využívať stimuly, ktoré poskytuje EÚ na všetky iniciatívy zamerané na podporu ich práv a začlenenia ich komunít, či už v oblasti vzdelania, zamestnanosti alebo občianskej účasti;

23.

upozorňuje na to, že občianstvo Únie zahŕňa nielen práva, ale aj povinnosti; upriamuje pozornosť na povinnosť dodržiavať zákony štátu, v ktorom má príslušný občan Únie bydlisko, a rešpektovať kultúru ostatných ľudí;

24.

zdôrazňuje, že problémy týkajúce sa jazykových alebo komunikačných schopností by sa nemali využívať ako dôvod na odmietnutie prístupu k sociálnym právam, na ktoré môže mať jednotlivec nárok ako osoba s bydliskom v určitom členskom štáte, vrátane práva na sociálne dávky priznané národnými alebo miestnymi orgánmi;

25.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala úlohu a činnosť vnútroštátnych služieb starostlivosti o deti s cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali zásady rovnosti a nediskriminácie medzi občanmi Únie; zdôrazňuje, že rodičia by mali mať možnosť hovoriť so svojimi deťmi vo svojom materinskom jazyku a že štátna príslušnosť alebo jazyk by sa nemali využívať ako dôvod na odmietnutie prístupu rodičov k ich dieťaťu;

26.

opakuje svoju výzvu, aby členské štáty dodržiavali právo občanov Únie cestovať v rámci EÚ s platným národným občianskym preukazom alebo platným pasom a neobmedzovali ich v tomto pohybe kvôli bezpečnosti alebo z iných dôvodov, najmä pokiaľ ide o leteckú a námornú dopravu;

27.

vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby prijali ďalšie opatrenia na uľahčenie pohybu občanov Únie medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o praktické otázky ako vydávanie dokladov o trvalom pobyte a pracovných povolení, prevod registrácií vozidiel, uznávanie poistenia osôb a vozidiel uzavretých v inom členskom štáte, prenos lekárskych záznamov, jasné pravidlá preplácania liečebných výdavkov a mnohé ďalšie záležitosti, v prípade ktorých vznikajú problémy napriek snahám o ich harmonizáciu na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby zhromaždila všetky príslušné informácie a sprístupnila ich občanom Únie;

28.

odporúča, aby sa dokončil európsky priestor spravodlivosti s cieľom zabezpečiť, aby sa cezhraničné aspekty občianstva týkajúce sa osobného a rodinného života mohli účinne chrániť prostredníctvom spoločných pravidiel v oblasti medzinárodného práva súkromného; na tento účel naliehavo žiada Komisiu, aby vyvinula koherentný prístup a predložila nevyhnutné legislatívne návrhy;

29.

vyzýva Komisiu, aby poskytla finančné prostriedky na školenia štátnych úradníkov členských štátov na miestnej a regionálnej úrovni, ktorí sa zaoberajú osobami migrujúcimi v rámci EÚ, týkajúce sa základov legislatívy ES uplatňovanej v ich príslušnej oblasti a aby pomohla správnym orgánom odpovedať na otázky, pokiaľ ide o možné rozdiely a rozpory medzi národnými legislatívami a legislatívou ES; v tejto súvislosti víta online sieť na riešenie problémov SOLVIT, ktorú zriadila Komisia, a požaduje, aby sa táto sieť ďalej posilňovala a propagovala; verí, že posilňovaním ľudských a finančných zdrojov členské štáty pomôžu strediskám SOLVIT pri ich práci; naliehavo žiada miestne a regionálne orgány a členské štáty, aby spolupracovali pri výmene osvedčených postupov a hľadaní účinných spôsobov riešenia situácií osôb, ktoré migrujú v rámci Spoločenstva;

30.

domnieva sa, že služba Europe Direct by sa mala lepšie propagovať medzi všetkými občanmi, a odporúča, aby Komisia na tento účel koordinovala mediálnu kampaň na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby monitorovala zvyšujúci sa počet internetových stránok súvisiacich so službou Europe Direct a systémom SOLVIT a aby kľúčové informácie a kontakty sústredila na osobitné referenčné internetové stránky;

31.

žiada Komisiu, aby vypracovala Európsku chartu spotrebiteľských práv, ktorou sa občanom poskytnú ľahko dostupné informácie o ich najbežnejších problémoch;

32.

víta iniciatívu Komisie s názvom Akčný plán integrovaného prístupu k poskytovaniu asistenčných služieb občanom a podnikom na jednotnom trhu (SEK(2008)1882), ktorej cieľom je zabrániť rozdrobeniu kontaktných miest a – ako zdôrazňuje smernica o službách (4) – podporiť vytvorenie jednotných kontaktných miest pre služby a tovary v každom členskom štáte;

33.

pripomína členským štátom a miestnym orgánom, že koncepcia občianstva Únie zahŕňa zásadu nediskriminácie všetkých občanov Únie, a nielen občanov určitého členského štátu; naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala vo svojej analýze situácie osôb migrujúcich v rámci EÚ a prijala príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť, že budú skutočne požívať práva občanov Únie;

34.

zdôrazňuje, že právo na voľný pohyb je základným pilierom občianstva Únie, a preto je veľmi znepokojujúce, že doteraz žiadny členský štát plne a riadne nevykonal smernicu o voľnom pohybe;

35.

víta iniciatívu Komisie na podporu informovanosti o nových pravidlách, ktoré sú stanovené v smernici o voľnom pohybe, vrátane vydania Príručky ako najlepšie využiť smernicu 2004/38/ES, ale vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že 16 000 výtlačkov príručky vydanej v 19 jazykoch je príliš malým počtom v porovnaní s celkovým počtom obyvateľstva EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že tieto informácie budú široko prístupné miestnym a regionálnym orgánom, ktoré sú prvým zdrojom informácií pre mnohých občanov, a tiež z toho dôvodu, že práve na miestnej úrovni dochádza k väčšine problémov a porušovaniu práv občanov Únie;

36.

zdôrazňuje, že sloboda pohybu a pobytu, ktorá zohráva plnohodnotnú úlohu, pokiaľ ide o občianstvo Únie, má obrovský vplyv na rodinný život a na rozhodnutia, ktoré ženy prijímajú v súvislosti so svojím vzdelaním a zamestnaním; vyzýva preto Komisiu, aby zohľadnila osobitné potreby žien v tejto oblasti;

37.

pripomína ustanovenia smernice o voľnom pohybe, ktoré dávajú občanom Únie právo zdržiavať sa v inom členskom štáte za predpokladu, že nezaťažujú systém sociálnej pomoci; poznamenáva však, že členské štáty by mali rešpektovať rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (5), ktoré na účely smernice poskytli výklad, pokiaľ ide o význam výrazu „dostatočné zdroje“;

38.

vyzýva Komisiu, aby pozorne dbala na to, aby zákony a postupy platné v jednotlivých členských štátoch neporušovali práva udelené občanom Únie Zmluvou o ES a smernicou o voľnom pohybe, najmä pokiaľ ide o pojmy „dostatočné zdroje“, „neprimeraná záťaž systému sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu“, „vážne dôvody verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti“ a „naliehavé dôvody verejnej bezpečnosti“; vyzýva Komisiu, aby sa dodatočne uistila, či sú procesné záruky použiteľné v praktickej rovine spolu s opatreniami právnej ochrany a možnosťou odvolania sa na súdy proti opatreniam vyhostenia; zdôrazňuje, že každé obmedzenie základného práva na voľný pohyb musí byť vykladané v úzkom zmysle;

39.

vyzýva členské štáty, aby sa pri realizácii práva na voľný pohyb zdržali zaťažovania občanov Únie a ich rodinných príslušníkov byrokratickými postupmi, ktoré by boli neprimerané v tom zmysle, že by neboli výslovne uvedené v smernici o voľnom pohybe, boli by v rozpore s právom Spoločenstva a bránili by vykonávaniu práva, ktoré je, bez ohľadu na výkon administratívnych postupov, ako také stanovené v Zmluve o ES; upozorňuje členské štáty, že majú povinnosť uľahčovať dokončenie administratívnych postupov, ktoré sú spojené s právom na voľný pohyb;

40.

vyzýva členské štáty, aby upustili od prijatia právnych predpisov, ktoré ukladajú neprimerané alebo diskriminačné sankcie voči občanom Únie, napríklad zadržanie v prípade vyhostenia z územia hostiteľského členského štátu, uplatňovanie priťažujúcich okolností na základe toho, že sa občan Únie, ktorý spáchal trestný čin, v minulosti nezákonne zdržiaval v inom členskom štáte, alebo automatické vyhostenie občana Únie v prípade odsúdenia za trestný čin;

41.

víta úmysel Komisie zaradiť do Štokholmského programu opatrenia na riešenie problémov, ktorým čelia občania Únie počas svojho života v EÚ; v rámci toho žiada Komisiu, aby navrhla vhodné opatrenia vrátane oblasti občianskeho práva, ktoré by konečne realizovali zásadu rovnakého zaobchádzania nielen vo vzťahu k tovaru, kapitálu a službám, ale tiež vo vzťahu k osobám bez diskriminácie tak, ako sa uvádza v článku 13 Zmluvy o ES, pretože terajšia situácia predstavuje prekážku voľnému pohybu a je v rozpore so spoločnými európskymi hodnotami rovnosti a nediskriminácie;

42.

trvá na tom, že poskytnutie práva voliť a kandidovať v miestnych voľbách v členskom štáte trvalého pobytu je nevyhnutným predpokladom každej efektívnej integračnej politiky;

43.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetci občania Únie bývajúci v inom členskom štáte než je ich vlastný, budú mať dostatok potrebných informácií, ktoré sa týkajú ich práva voliť v miestnych a európskych voľbách;

44.

vyjadruje poľutovanie nad nízkym počtom občanov Únie zdržiavajúcich sa v inom členskom štáte, než je ich vlastný, ktorí využívajú právo voliť alebo kandidovať vo voľbách na európskej alebo miestnej úrovni v mieste ich bydliska; poukazuje na praktické prekážky, s ktorými sa potenciálni voliči príliš často stretávajú pri uplatňovaní svojich práv; naliehavo žiada Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby so zreteľom na blížiace sa európske voľby v roku 2009 začali účinné celoeurópske informačné kampane o volebných právach občanov Únie a poskytovali praktické rady týkajúce sa spôsobu, ako tieto práva uplatňovať na miestnej úrovni;

45.

vyzýva členské štáty, aby začali informačnú kampaň v úradných jazykoch EÚ vo vnútroštátnych a v miestnych médiách vrátane televízie, rozhlasu a internetu, s cieľom informovať občanov Únie o ich práve voliť a byť volení, ako aj o postupoch registrácie, ktoré by mali byť čo najľahšie;

46.

víta úmysel Komisie zmeniť a doplniť smernicu Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (6), pričom treba podniknúť kroky na zníženie nákladov, ktoré majú znášať kandidáti a členské štáty;

47.

vyzýva na potrebné reformy postupov európskych volieb vo všetkých členských štátoch s cieľom vo väčšej miere zjednotiť tieto postupy a nájsť spôsoby podpory aktívneho občianstva Únie; žiada tiež, aby sa po dokončení týchto reforiem zorganizovali náležité informačné kampane;

48.

konštatuje, že v prípade občanov Únie žijúcich v inom členskom štáte, než je ich vlastný, existujú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o hlasovacie práva vo voľbách do národného parlamentu v členskom štáte ich pôvodu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohí občania Únie sa tak ocitnú bez volebných práv tak vo svojom členskom štáte pôvodu, ako aj v prijímajúcom členskom štáte; naliehavo žiada členské štáty, aby spolupracovali s cieľom umožniť voličom zdržiavajúcim sa mimo ich členského štátu pôvodu plne uplatňovať ich volebné práva v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, a to tak, že poskytnú dostatočný počet volebných miestností na celom území a uľahčia registráciu voličov; vyzýva členské štáty, aby tiež prijali potrebné právne ustanovenia na zaručenie práva voliť pre všetkých občanov Únie, ktorí prechádzajú cez iný členský štát, než je členský štát ich pôvodu, keď sa budú konať vnútroštátne parlamentné voľby;

49.

domnieva sa, že vznik a rozšírenie politických strán na európskej úrovni je najúčinnejším spôsobom na podporu práva kandidovať ako občan Únie, ktorý žije v jednom členskom štáte a má štátnu príslušnosť iného štátu; preto očakáva, že celoeurópske strany sa posilnia, a to nielen prostredníctvom väčšej finančnej podpory;

50.

žiada Komisiu, Radu a členské štáty, aby zlepšili skutočnú efektívnosť článku 19 Zmluvy o ES tým, že zabezpečia, aby všetci občania Únie boli oprávnení byť členmi politických strán v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko;

51.

domnieva sa, že občianstvo Únie zaručuje všetkým občanom Únie rovnaké práva, či už majú trvalý pobyt v Únii samotnej alebo v tretej krajine; naliehavo žiada Komisiu, aby analyzovala situáciu občanov Únie bývajúcich mimo územia EÚ a aby prijala vhodné kroky na zabezpečenie efektívneho vykonávania ich občianskych práv;

52.

pripomína, že na základe článku 20 Zmluvy o ES majú občania Únie na území tretej krajiny, v ktorej nie je zastúpený členský štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, právo požívať ochranu diplomatických a konzulárnych orgánov ktoréhokoľvek členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu; vyzdvihuje význam takéhoto ustanovenia ako zásadného bodu, keďže jeho zámerom je uznať vonkajší rozmer občianstva Únie;

53.

víta skutočnosť, že Komisia vo svojom oznámení z 5. decembra 2007 s názvom Účinná konzulárna ochrana v tretích krajinách: príspevok Európskej únie (KOM(2007)0767) predložila akčný plán na roky 2007 – 2009; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby naďalej vykonávali odporúčania uvedené v zelenej knihe Komisie z 28. novembra 2006 o diplomatickej a konzulárnej ochrane občanov Únie v tretích krajinách (KOM(2006)0712) a odporúčania v uznesení Európskeho parlamentu k tejto téme z 11. decembra 2007 (7);

54.

vyzýva členské štáty, ktoré ešte neuvádzajú článok 20 Zmluvy o ES vo svojich národných pasoch spolu s vnútroštátnymi informáciami, aby tak urobili, ako sa požadovalo v Barnierovej správe a v záveroch Rady z 15. júna 2006; vyzýva Komisiu, aby úradom vydávajúcim pasy v každom členskom štáte poskytla brožúru uvádzajúcu tieto práva a všeobecný prehľad opatrení na podporu článku 20 Zmluvy o ES; požaduje, aby sa brožúra distribuovala jednotlivcom, ktorí si prídu prevziať nové pasy; vyzýva Komisiu, aby na portáli Europa vytvorila internetovú stránku, kde bude uverejňovať praktické informácie o konzulárnej ochrane, aby zjednodušila prístup k cestovným informáciám členských štátov, ako sa požadovalo v akčnom pláne Komisie na rok 2007;

55.

naliehavo žiada Komisiu, aby zriadila bezplatné európske telefónne číslo, ktoré by bolo uvedené v cestovnom pase hneď vedľa článku 20 Zmluvy o ES a pomocou ktorého môžu občania Únie v prípade núdze získať vo svojom vlastnom jazyku podrobné informácie o konzulátoch členských štátov, aby bola zaručená pomoc, ktorú potrebujú;

56.

vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali ďalšie smernice a iné opatrenia na posilnenie acquis Spoločenstva v oblasti diplomatickej a konzulárnej ochrany a aby ustanovili právne záväzné pravidlá vykonávania článku 20 Zmluvy o ES;

57.

vyzýva Úniu, aby podnikla ďalšie kroky na ochranu svojich občanov v tretích krajinách vrátane opatrení s cieľom zabrániť, aby bol občan Únie odsúdený na trest smrti;

58.

vyzýva členské štáty, aby riadne splnili povinnosti stanovené v článku 20 Zmluvy o ES a na tento účel medzi sebou zriadili potrebné pravidlá a začali medzinárodné rokovania nevyhnutné na zabezpečenie ochrany občanov Únie mimo EÚ, pričom treba venovať zvláštnu pozornosť schváleniu záväzných akčných protokolov o krokoch, ktoré majú podniknúť konzulárne služby v tretích krajinách v prípade núdze alebo bezpečnostnej alebo humanitárnej krízy;

59.

víta skutočnosť, že Rada nedávno prijala usmernenia na vykonávanie koncepcie vedúceho štátu v konzulárnych otázkach (8) pre určenie vedúceho štátu v prípade veľkej krízy, a žiada širší výklad článku 20 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o konzulárnu a diplomatickú ochranu, ktorá sa v skutočnosti poskytuje občanom Únie;

60.

vyzýva Komisiu, aby v mene všetkých členských krajín a občanov Únie pokračovala v rokovaniach o bezvízovom cestovaní do tretích krajín; poukazuje na nespravodlivosť, ktorá spočíva v tom, že niektorí občania Únie podliehajú vízovým požiadavkám, kým iní môžu cestovať v rámci národných programov oslobodenia od vízovej povinnosti;

61.

domnieva sa, že význam petičného práva ako základného práva občanov Únie by prinajmenšom vyžadoval od Komisie, aby dostatočne zdôvodnila, prečo sa neriadi odporúčaním Európskeho parlamentu;

62.

vyzýva Radu a Komisiu na rozvinutie užšej spolupráce s Výborom Európskeho parlamentu pre petície a s Európskym ombudsmanom tak, aby každý občan Únie mohol účinnejšie uplatňovať svoje práva;

63.

víta zriadenie Agentúry Európskej únie pre základné práva a prijatie rozhodnutia Rady 2007/252/ES z 19. apríla 2007, ktorým sa na obdobie rokov 2007 až 2013 ustanovuje osobitný program Základné práva a občianstvo ako súčasť všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť (9), ktorých účelom je podporovať rozvoj európskej spoločnosti založenej na dodržiavaní základných práv vrátane práv odvodených od občianstva Únie;

64.

vyzýva národné parlamenty, aby sa čoraz viac zapájali do rozvíjania oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; spolupráca medzi národnými parlamentmi a inštitúciami EÚ by mala uľahčovať prijatie vnútroštátnych právnych predpisov a postupov pri vykonávaní práva EÚ a zlepšiť komunikáciu s občanmi s cieľom zvýšiť ich informovanosť o právach, ktoré sú spojené so štatútom občana Únie;

65.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/22

A.

keďže Rada vo vyššie uvedených záveroch zo 16. marca 2009 potvrdila pripravenosť prehĺbiť vzťahy s Bieloruskom v závislosti od jeho pokroku na ceste k demokracii, ľudským právam a zásadám právneho štátu a pomáhať mu pri dosahovaní týchto cieľov,

B.

keďže Rada sa po vyhodnotení vývoja v Bielorusku v nadväznosti na rozhodnutie z októbra 2008 o dočasnom pozastavení obmedzení cestovať pre niektorých predstaviteľov Bieloruska rozhodla, že v súlade s podmienkami ustanovenými v spoločnej pozícii Rady 2008/844/SZBP (2) zachová pozastavenie uplatňovania tohto obmedzenia cestovať pre niektorých po dobu deviatich mesiacov,

C.

keďže Rada sa rozhodla predĺžiť o jeden rok reštriktívne opatrenia proti niektorým predstaviteľom Bieloruska ustanovené v spoločnej pozícii 2006/276/SZBP,

D.

keďže EÚ stále znepokojuje situácia v oblasti ľudských práv v Bielorusku a nedávne prípady ich porušovania,

E.

keďže ako odpoveď na pozitívne kroky Bieloruska začala Komisia intenzívny dialóg s Bieloruskom v oblastiach energetiky, životného prostredia, ciel, dopravy a potravinovej bezpečnosti a potvrdila svoju pripravenosť ďalej rozšíriť tieto obojstranne prospešné vecné rozhovory, pričom v týchto rozhovoroch by nemali byť zahrnuté plány na výstavbu novej jadrovej elektrárne iného než západného modelu na hraniciach s EÚ,

F.

keďže Rada zahrnula Bielorusko do svojej iniciatívy Východné partnerstvo, ktorú Komisia začala vo svojom vyššie uvedenom oznámení z 3. decembra 2008 v záujme posilnenia spolupráce s viacerými východoeurópskymi krajinami,

G.

keďže bieloruský minister zahraničných vecí Sergej Martynov vyhlásil, že „Bielorusko je priaznivo naklonené účasti na iniciatíve Východné partnerstvo“ a dodal, že Bielorusko sa mieni na tejto iniciatíve zúčastniť,

H.

keďže výbor na ochranu novinárov vyzval bieloruské orgány, aby obnovili akreditáciu Andrzeja Poczobuta, miestneho korešpondenta najväčšieho poľského denníka Gazeta Wyborcza, a vyšetrili nedávne prenasledovanie jeho osoby a rodiny v bieloruskom meste Hrodna na západe krajiny kvôli jeho kritickým postojom k politike vlády; keďže 17. marca 2009 bola Andzrejovi Poczobutovi udelená pokuta vo výške 148 EUR za správy o stretnutí Únie Poliakov v Bielorusku,

1.

podporuje rozhodnutie Rady predĺžiť reštriktívne opatrenia proti niektorým predstaviteľom Bieloruska o jeden rok a súčasne zachovať pozastavenie uplatňovania obmedzenia cestovať pre niektorých predstaviteľov Bieloruska po dobu deviatich mesiacov;

2.

naďalej vyjadruje znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v Bielorusku a nedávnymi prípadmi ich porušovania; očakáva, že sa v blízkej budúcnosti otvorí s Bieloruskom dialóg o ľudských právach;

3.

víta intenzívnejší dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Bieloruskom vrátane dvojstranných kontaktov a zintenzívnenie technickej spolupráce, ktoré iniciovala Komisia, ako prostriedok budovania vzájomného porozumenia a poskytovania príležitosti na riešenie problémov oboch strán a otázok spoločného záujmu;

4.

domnieva sa, že podmienkou prehĺbenia politického dialógu medzi EÚ a Bieloruskom musí byť zrušenie obmedzenia slobody a zastavenie násilia voči účastníkom protestov opozície a aktivistom za ľudské práva; v tejto súvislosti požaduje okamžité prepustenie podnikateľov Mikolaja Autuchoviča, Jurija Lavonaua a Vladimira Asipenka, ako aj mladého opozičného aktivistu Artioma Dubskiho, a revíziu trestov obmedzenia slobody uložených 11 účastníkom demonštrácie, ktorá sa konala v januári 2008;

5.

víta a ďalej podporuje spoluprácu Bieloruska s Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE/ODIHR) v súvislosti s volebnými zákonmi;

6.

trvá na tom, že bieloruská demokratická opozícia a občianska spoločnosť sa musia zúčastňovať na dialógu medzi EÚ a Bieloruskom;

7.

vyzýva vládu Bieloruska, aby využila nasledujúcich deväť mesiacov na preukázanie podstatného pokroku v týchto oblastiach:

8.

vyzýva vládu Bieloruska, aby bezodkladne zriadila moratórium na všetky rozsudky smrti a popravy s cieľom zrušiť trest smrti (ako ustanovuje rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 62/149 z 18. decembra 2007 o moratóriu na trest smrti), okamžite zmiernila rozsudky všetkých väzňov, ktorí v súčasnosti čakajú na vykonanie popravy, na trest odňatia slobody, zosúladila vnútroštátne právne predpisy so záväzkami krajiny vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a zabezpečila prísne dodržiavanie medzinárodne uznaných noriem pre spravodlivé súdne procesy;

9.

vyzýva bieloruské orgány, aby uznali Úniu Poliakov v Bielorusku pod vedením Angeliky Borysovej, ktorá bola opätovne zvolená do funkcie predsedníčky na kongrese Únie Poliakov 15. marca 2009;

10.

vyzýva Radu a Komisiu, aby ak Bielorusko splní uvedené kritéria počas deviatich mesiacov, zvážili zrušenie zákazu cestovať na trvalom základe, ako aj prijatie opatrení, ktoré uľahčia hospodársky a spoločenský pokrok a urýchlia proces opätovného začlenenia Bieloruska do európskej rodiny demokratických národov;

11.

vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali ďalšie opatrenia na liberalizáciu postupov udeľovania víz pre bieloruských občanov, pretože tento krok je mimoriadne dôležitý z hľadiska naplnenia hlavného cieľa politiky EÚ voči Bielorusku, ktorým je začlenenie Bieloruska do európskych a regionálnych procesov a nastolenie demokratizačného procesu v tejto krajine, ktorý bude nezvratný; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby posúdili možnosti zníženia poplatkov za víza pre bieloruských občanov, ktorí vstupujú do schengenského priestoru, a zjednodušenia postupu ich nadobudnutia;

12.

vyzýva Komisiu, aby v plnej miere a účinne využívala možnosti podpory občianskej spoločnosti a demokratického vývoja v Bielorusku prostredníctvom Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) (3); nalieha na Komisiu, aby pravidelne a v plnom rozsahu informovala Európsky parlament o spôsobe čerpania finančných prostriedkov z nástroja EIDHR;

13.

vyzýva Komisiu, aby poskytla finančnú podporu nezávislému bieloruskému televíznemu kanálu Belsat a naliehala na bieloruskú vládu, aby tento kanál v Bielorusku úradne zaregistrovala; vyzýva bieloruskú vládu, aby na znak dobrej vôle a pozitívnych zmien umožnila bieloruskej Európskej humanitnej univerzite, ktorá je v exile vo Vilniuse (Litva), legálny návrat do Bieloruska na základe skutočných záruk, že bude môcť fungovať slobodne a jej pôsobenie bude obnovené vo vhodných podmienkach na jej budúci rozvoj v Minsku, najmä tým, že jej v roku 2009 umožní opätovne zriadiť v Minsku knižnicu poskytnutím priestorov a vytvorením podmienok, aby rozsiahle zbierky v bieloruštine, ruštine, angličtine, nemčine a vo francúzštine boli prístupné pre všetkých;

14.

vyzýva Radu a Komisiu, aby posúdili opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, obchodu, podmienok investovania, energetickej a dopravnej infraštruktúry, ako aj cezhraničnej spolupráce medzi EÚ a Bieloruskom, čím by sa prispelo k blahobytu a prosperite bieloruských občanov a posilnili by sa ich možnosti komunikovať s EÚ a slobodne do nej cestovať;

15.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, parlamentným zhromaždeniam OBSE a Rade Európy, sekretariátu Spoločenstva nezávislých štátov, ako aj vláde a parlamentu Bieloruska.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/25

A.

keďže historici sa zhodujú na tom, že historické skutočnosti nie je možné úplne objektívne interpretovať a objektívne historické svedectvá neexistujú; keďže však profesionálni historici využívajú na štúdium minulosti vedecké nástroje a snažia sa byť čo najnestrannejší,

B.

keďže nijaký politický orgán ani politická strana nemá monopol na interpretáciu histórie a tieto orgány a strany sa nemôžu vyhlasovať za objektívne,

C.

keďže oficiálne politické interpretácie historických skutočností by sa nemali vnucovať prostredníctvom väčšinových rozhodnutí parlamentov; keďže parlament nemôže vydávať zákony o minulosti,

D.

keďže hlavným cieľom európskeho integračného procesu je zabezpečenie dodržiavania základných práv a zásad právneho štátu v budúcnosti a keďže články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii poskytujú vhodné mechanizmy na dosiahnutie tohto cieľa,

E.

keďže nesprávne interpretácie histórie môžu podporovať politiky vylúčenia, a tak podnecovať nenávisť a rasizmus,

F.

keďže spomienky na tragickú minulosť Európy sa musia udržiavať nažive, aby sa uctili obete, odsúdili páchatelia a aby sa vybudovali základy na zmierenie založené na pravde a spomienkach,

G.

keďže totalitné a diktátorské režimy v Európe počas 20. storočia deportovali, väznili, mučili a vyvraždili milióny obetí; keďže však musí byť uznaná ojedinelosť holokaustu,

H.

keďže dominantnou historickou skúsenosťou západnej Európy bol nacizmus, kým krajiny strednej a východnej Európy majú skúsenosti s komunizmom aj nacizmom; keďže je nutné snažiť sa o pochopenie dedičstva týchto krajín, ktoré zažili dvojnásobnú diktatúru,

I.

keďže európska integrácia bola od začiatku odpoveďou na utrpenie spôsobené dvoma svetovými vojnami a nacistickou tyraniou, ktorá viedla k holokaustu a k rozširovaniu totalitných a nedemokratických komunistických režimov v strednej a vo východnej Európe, a zároveň spôsobom prekonania hlbokej priepasti a nepriateľstva v Európe prostredníctvom spolupráce, integrácie, skončenia vojny a upevňovania demokracie v Európe,

J.

keďže proces európskej integrácie bol úspešný a viedol k vytvoreniu Európskej únie, ktorej členmi sú v súčasnosti aj krajiny strednej a východnej Európy, ktoré od konca druhej svetovej vojny až do začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia žili v komunistických režimoch, pričom skoršie pristúpenie Grécka, Španielska a Portugalska, ktoré trpeli pod dlhodobou nadvládou fašistických režimov, pomohlo upevniť demokraciu na juhu Európy,

K.

keďže Európa nebude nikdy zjednotená, ak nedokáže dosiahnuť spoločný názor na svoje dejiny, neuzná nacizmus, stalinizmus a fašistický a komunistický režim ako spoločné dedičstvo a nepovedie úprimnú a dôkladnú diskusiu o ich zločinoch v minulom storočí,

L.

keďže zjednotená Európa v roku 2009 oslávi 20. výročie pádu komunistických diktatúr v strednej a vo východnej Európe a pádu berlínskeho múru, čo by mala byť príležitosť na zvýšenie povedomia o minulosti, ako aj na uznanie úlohy demokratických občianskych iniciatív, a podnetom na posilnenie pocitov spolupatričnosti a súdržnosti,

M.

keďže takisto treba spomínať aj na tých ľudí, ktorí aktívne odporovali totalitnému režimu a ktorí by pre svoje odhodlanie, vernosť ideálom, česť a odvahu mali zaujať miesto v povedomí Európanov ako hrdinovia doby totality,

N.

keďže z pohľadu obetí nie je podstatné, ktorý režim a prečo ich pripravil o slobodu alebo ich mučil či zavraždil,

1.

vyjadruje úctu všetkým obetiam totalitných a nedemokratických režimov v Európe a vzdáva hold tým, ktorí bojovali proti tyranii a útlaku;

2.

opätovne sa hlási k svojmu záväzku budovať mierovú a prosperujúcu Európu založenú na hodnotách rešpektujúcich ľudskú dôstojnosť, slobodu, demokraciu, rovnosť, zásadu právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv;

3.

zdôrazňuje dôležitosť udržiavania spomienok na minulosť nažive, pretože bez pravdy a pamäti nemôže prísť k zmiereniu; opätovne potvrdzuje svoj jednotný postoj proti všetkým totalitným režimom bez ohľadu na ich ideologické pozadie;

4.

pripomína, že posledné zločiny proti ľudskosti a akty genocídy v Európe sa diali ešte v júli 1995, a že stálu pozornosť treba venovať boju proti nedemokratickým, xenofóbnym, autoritárskym a totalitným myšlienkam a tendenciám;

5.

zdôrazňuje, že na posilnenie európskeho povedomia o zločinoch spáchaných totalitnými a nedemokratickými režimami sa musí podporovať zber dôkazov a záznamov dosvedčujúcich pohnutú minulosť Európy, pretože bez spomienok nemôže prísť k zmiereniu;

6.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty aj po 20 rokoch od pádu komunistických diktatúr v strednej a východnej Európe stále príliš obmedzujú prístup k dokumentom, ktoré sú dôležité z osobných dôvodov alebo sú potrebné na vedecké účely; požaduje, aby všetky členské štáty vynaložili skutočnú snahu o otvorenie archívov vrátane archívov bývalých služieb vnútornej bezpečnosti, tajnej polície a spravodajských služieb, pričom je nutné prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa tento proces nezneužíval na politické účely;

7.

rozhodne a jednoznačne odsudzuje všetky zločiny proti ľudskosti a rozsiahle porušovanie ľudských práv páchané všetkými totalitnými a diktátorskými režimami; obetiam týchto zločinov a ich rodinným príslušníkom vyjadruje sústrasť, pochopenie a uznanie ich utrpenia;

8.

vyhlasuje, že európska integrácia ako model mieru a zmierenia je slobodnou voľbou národov Európy prispieť k spoločnej budúcnosti a že Európska únia nesie osobitnú zodpovednosť za podporu a ochranu demokracie, dodržiavanie ľudských práv a zásady právneho štátu, a to nielen v Európskej únii, ale aj mimo nej;

9.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vynakladali ďalšie úsilie na posilnenie výučby európskych dejín a aby zdôrazňovali historické úspechy európskej integrácie a ostrý kontrast medzi tragickou minulosťou a mierovým a demokratickým sociálnym poriadkom dnešnej Európskej únie;

10.

je presvedčený, že vhodná ochrana historickej pamäti, komplexné prehodnotenie európskych dejín a celoeurópske uznanie všetkých historických aspektov modernej Európy posilnia európsku integráciu;

11.

v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali a obhajovali aktivity mimovládnych organizácii, akou je organizácia Memorial v Ruskej federácii, ktoré sa aktívne angažujú v skúmaní a zhromažďovaní dokumentov súvisiacich so zločinmi spáchanými počas stalinistického režimu;

12.

pripomína svoju plnú podporu posilňovaniu medzinárodnej spravodlivosti;

13.

požaduje zriadenie platformy európskej pamäti a svedomia, ktorá by podporovala vytváranie sietí a spoluprácu medzi národnými výskumnými ústavmi špecializujúcimi sa na problematiku totalitných režimov, ako aj vytvorenie celoeurópskeho dokumentačného strediska/pamätníka obetiam všetkých totalitných režimov;

14.

požaduje posilnenie existujúcich relevantných finančných nástrojov na poskytovanie podpory pre odborný historický výskum uvedených otázok;

15.

požaduje, aby sa vyhlásenie dňa 23. augusta ako celoeurópskeho dňa spomienky na obete všetkých totalitných a autoritárskych režimov pripomínalo nestranne a s úctou;

16.

je presvedčený, že konečným cieľom odhaľovania a posudzovania zločinov spáchaných komunistickými totalitnými režimami je zmierenie, ktoré možno dosiahnuť uznaním zodpovednosti, žiadaním o odpustenie a podporou morálnej obrody;

17.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom kandidátskych krajín, vládam a parlamentom krajín pridružených k Európskej únii a vládam a parlamentom členských krajín Rady Európy.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/28

A.

keďže kultúrny duch Európy sa stáva čoraz dôležitejším ako prostriedok na zbližovanie európskych občanov spôsobom, ktorý zachováva odlišnú kultúrnu a jazykovú identitu,

B.

keďže kultúry Európy sú strategickými faktormi európskeho rozvoja na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, ako aj na úrovni ústredných európskych inštitúcií,

C.

keďže mestá a regióny sa stávajú európskymi aktérmi, pretože uznávajú spoločnú európsku myšlienku a prispievajú k rozvoju EÚ,

D.

keďže sa zdá, že kultúrne projekty vychádzajúce z iniciatív občianskej spoločnosti sú účinné pri posilňovaní a rozvoji regiónov,

E.

keďže regionálne konferencie sú pre občiansku spoločnosť vynikajúcou možnosťou na predkladanie projektov a návrhov, výmenu najlepších postupov a vedenie dialógu medzi zodpovednými stranami,

1.

zdôrazňuje, že stratégie regionálneho a miestneho rozvoja, ktoré zahŕňajú kultúru, tvorivosť a umenie, významnou mierou prispievajú k zlepšovaniu kvality života v európskych regiónoch a mestách prostredníctvom podporovania kultúrnej rozmanitosti, demokracie, účasti a medzikultúrneho dialógu;

2.

vyzýva Komisiu, aby predložila zelenú knihu s možnou škálou opatrení na moderné kultúrne aktivity zamerané na posilňovanie kultúrneho rozvoja európskych regiónov;

3.

vyzýva Komisiu, aby spolu s regionálnymi orgánmi a miestnou občianskou spoločnosťou podporovala regionálne konferencie;

4.

požaduje organizovanie akcií a kampaní na zvyšovaní povedomia o úlohe kultúrnych projektov pre regionálny rozvoj;

5.

vyzýva zainteresované strany, aby sa snažili o urýchlenú a účinnú realizáciu týchto projektov;

6.

očakáva, že Komisia pri najbližšej príležitosti predloží Európskemu parlamentu štúdiu o vplyve kultúry na regionálnej a miestnej úrovni spolu so závermi a opatreniami, ktoré z nich chce vyvodiť;

7.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii a Výboru regiónov.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/29

A.

keďže vzťahy EÚ s Ruskom majú strategický význam na účely pragmatickej spolupráce; keďže Rusko je stálym členom Bezpečnostnej Rady OSN, členom G8, tretím najväčším obchodným partnerom EÚ, štvrtým najväčším obchodným partnerom eurozóny a dôležitým energetickým dodávateľom do EÚ; keďže EÚ má s Ruskom spoločné nielen hospodárske a obchodné záujmy, ale aj cieľ účinkovať na medzinárodnej scéne, ako aj zodpovednosť za globálne otázky a otázky týkajúce sa európskeho susedstva; keďže posilnená spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi EÚ a Ruskou federáciou by mali vychádzať zo vzájomnej dôvery a spoločných hodnôt demokracie, dodržiavania ľudských práv a zásady právneho štátu ako aj zo spolupráce v medzinárodných otázkach a preto by mali mať kľúčový význam pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu celej Európy; keďže vzťahy EÚ s Ruskom by sa mali zakladať na vzájomnom rešpektovaní, ale aj na tom, aby každá strana rešpektovala suverenitu národov vo svojom susedstve,

B.

keďže EÚ sa zakladá na spoločných hodnotách, ako je demokracia, dodržiavanie ľudských práv a zásady právneho štátu, a keďže dodržiavanie týchto hodnôt musí byť jednou z najdôležitejších priorít pri uskutočňovaní rozšírenej spolupráce s tretími krajinami,

C.

keďže spolupráca medzi EÚ a Ruskom je výhodná pre medzinárodnú rovnováhu; keďže zodpovednosťou Ruska je, okrem iného, prispievanie k finančnej a politickej stabilite a pocitu bezpečnosti v Európe a vo svete, najmä prostredníctvom zodpovedného a mierového prístupu k spoločnému susedstvu medzi EÚ a Ruskom; keďže EÚ sa už s Ruskom zaoberá otázkou Afganistanu, Blízkeho východu, Balkánu a v rámci OSN a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vytvárajú spoločné stanoviská a prístupy, pokiaľ ide o ostatné kľúčové otázky bezpečnosti, ako je šírenie jadrových zbraní, kontrola zbrojenia a odzbrojenie, boj proti terorizmu, pašovanie drog a organizovaný zločin, zmena klímy a globálna hospodárska a finančná kríza,

D.

keďže vyhlásenia novej vlády USA, najmä viceprezidenta Joea Bidena a ministerky zahraničných vecí Hillary Clintonovej, o politike voči Rusku preukazujú ochotu spolupracovať v rámci novej a otvorenej politiky USA v záujme stabilnejšieho a bezpečnejšieho sveta,

E.

keďže neprimeraný protiútok Ruska vyvolaný vstupom gruzínskych jednotiek do Južného Osetska a rozšírený aj na ďalšie gruzínske územia, pri ktorom sa využili tankové a letecké útoky, ako aj nevyprovokovaná vojenská operácia v Abcházsku zahŕňajúca útoky na gruzínske námorné prístavy a ich okupáciu, po ktorej nasledovalo uznanie dvoch odštiepeneckých enkláv Južné Osetsko a Abcházsko, spochybňuje pripravenosť Ruska na budovanie spoločného priestoru bezpečnosti v Európe spoločne s EÚ, keďže ďalší vývoj partnerstva EÚ a Ruska musí obsahovať významný dialóg v otázke bezpečnosti založený na záväzkoch oboch partnerov v súvislosti so spoločnými hodnotami, dodržiavaní medzinárodného práva a územnej celistvosti a záväzkov a povinností v rámci Helsinskej charty,

F.

keďže rokovania o novej dohode zamerané na posilnenie spolupráce medzi EÚ a Ruskou federáciou v žiadnom prípade nelegitimizujú súčasné status quo v Gruzínsku, pričom stále platí povinnosť Ruska plne dodržiavať dohody podpísané 12. augusta a 8. septembra 2008 týkajúce sa konfliktu v Južnom Osetsku a Abcházsku, pretože dodržiavanie týchto dohôd z jeho strany by malo byť nevyhnutnou podmienkou úspešného zavŕšenia rokovaní, ktoré by mali zahŕňať záväzok všetkých zúčastnených strán, že sa zrieknu použitia sily voči susedným krajinám,

G.

keďže najmä po udalostiach v Gruzínsku sú stanoviská strán ku Kosovu a spoločnému susedstvu vzdialenejšie ako kedykoľvek predtým,

H.

keďže uzavretie dohody o budúcej spolupráci má naďalej zásadný význam pre ďalší vývoj a prehĺbenie spolupráce medzi oboma partnermi; keďže politika EÚ voči Rusku musí byť založená na jednote a solidarite a keďže EÚ by mala mať spoločný prístup a vystupovať jednotne; keďže členské štáty EÚ by mali včas informovať ostatné členské štáty, ktorých by sa prípadne týkali bilaterálne dohody alebo spory s Ruskom, a konzultovať s nimi tieto otázky,

I.

keďže nová komplexná dohoda, ktorá má nahradiť súčasnú dohodu o partnerstve a spolupráci, musí predstavovať zlepšenie kvality spolupráce a odrážať celú jej šírku, ako aj novú realitu 21. storočia a dodržiavanie zásad medzinárodných vzťahov, demokratických noriem a ľudských práv,

J.

keďže Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE), ktorú v roku 1990 podpísalo 16 členských štátov NATO a šesť štátov Varšavského paktu a ktorá bola upravená v roku 1999, predstavuje najvýznamnejšiu dohodu o odzbrojení v dejinách, pokiaľ ide o konvenčné zbrane; keďže Rusko, Bielorusko a Ukrajina túto zmluvu ratifikovali, ale NATO ju odložilo ad acta; keďže Rusko medzičasom svoju účasť na zmluve pozastavilo,

K.

keďže ostatné parlamentné a prezidentské voľby v Rusku sa uskutočnili v podmienkach nedosahujúcich európske štandardy v súvislosti s prístupom medzinárodných volebných pozorovateľov, možnosťou opozičných strán organizovať sa a navrhovať kandidátov, spravodlivosťou a nezávislosťou médií a neutralitou verejných orgánov, čo vedie k vážnemu odklonu od povinností Ruska ako člena Rady Európy a OBSE,

L.

keďže Ruská federácia je členom Rady Európy, a teda sa zaviazala plniť jej ciele, ktorými sú predovšetkým podpora demokracie a dodržiavania ľudských práv, ako aj upevňovanie demokracie a stability v Európe; keďže EÚ by mala odhodlane obhajovať zásadu, že zásada právneho štátu a dodržiavanie existujúcich záväzkov v tejto organizácii je zásadná pre úspech partnerstva EÚ a Ruska,

M.

keďže v početných správach mimovládnych organizácií a nezávislých odborníkov sa uvádza, že zákon o mimovládnych organizáciách z roku 2006 a ďalšie opatrenia, ktoré prijala ruská vláda, vrátane právnych predpisov týkajúcich sa boja proti extrémizmu a rozšírenia štátnej kontroly na významnú časť médií vážne ohrozujú slobodu prejavu, porušujú ľudské práva a obmedzujú činnosti občianskej spoločnosti v Rusku,

N.

keďže pretrvávajúce väznenie politických väzňov a zaobchádzanie s ochrancami ľudských práv protirečia záväzku Ruskej federácie posilňovať zásadu právneho štátu v Rusku a ukončiť „právny nihilizmus“,

O.

keďže parlamentné zhromaždenie Rady Európy a viacero nezávislých organizácií zaoberajúcich sa otázkami ľudských práv vznieslo vážne pochybnosti o štandardoch súdnictva v Rusku vrátane neexistencie nezávislosti súdnictva, odopierania spravodlivého procesu obžalovaným v politicky kontroverzných prípadoch, obťažovanie a prenasledovanie advokátov a opätovné súdenie a zadržiavanie politických väzňov v rámci trestného systému Ruska,

P.

keďže Ruská federácia odmieta prijať účinné kroky na ukončenie pretrvávajúceho porušovania ľudských práv a jeho beztrestnosti napriek tomu, že Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých rozsudkoch rozhodol o zodpovednosti Ruska za vážne a systematické porušovanie ľudských práv vrátane mimosúdnych popráv, mučenia a násilných zmiznutí,

Q.

keďže základnými zásadami, ktorými sa riadia hospodárske a obchodné vzťahy medzi EÚ a Ruskou federáciou, by mali byť reciprocita, trvalá udržateľnosť, transparentnosť, predvídateľnosť, spoľahlivosť, nediskriminácia a dobrá správa vecí verejných; keďže nová dohoda by mala byť právne záväzná a obsahovať jasný mechanizmus riešenia sporov,

R.

keďže nedávna kríza v súvislosti s dodávkami plynu do Európskej únie, ktorá ponechala milióny občanov v Bulharsku, na Slovensku a inde v EÚ bez kúrenia a teplej vody počas mrazivých zimných teplôt, vznáša vážne obavy nad spoľahlivosťou ruských energetických dodávok,

S.

keďže z hľadiska energetickej bezpečnosti ponúkajú vzťahy medzi EÚ a Ruskom veľký potenciál pozitívnej a konštruktívnej vzájomnej závislosti za predpokladu, že partnerstvo sa zakladá na zásadách nediskriminácie a spravodlivého zaobchádzania a na rovnakých trhových podmienkach, ako to stanovuje ECT; keďže nedávna plynová kríza potvrdila potrebu prijatia a dodržiavania súboru pravidiel, ktoré vychádzajú minimálne zo súčasnej ECT; keďže bezpečný energetický vzťah medzi EÚ a Ruskom rovnako spočíva na transparentnosti obchodu s energiou v tranzitných krajinách; keďže energetická politika Ruska v praxi predviedla príklady monopolistického a nátlakového zneužitia, najmä v podobe odopretia tranzitných práv tretej krajiny, prerušenia dodávok a porušenia vlastníckych práv,

T.

keďže Európska rada odporučila na zasadnutí, ktoré sa konalo 15. – 16. júna 2006 v Bruseli, aby sa uzavreli rokovania o protokole o tranzite v rámci európskej energetickej charty, aby sa zabezpečila ratifikácia ECT všetkými signatármi charty a aby Komisia najmä vzhľadom na nedávnu plynovú krízu dostala za úlohu stanoviť prvky dohody s Ruskom v oblasti energetiky v rámci dohody, ktorá nahradí dohodu o partnerstve a spolupráci; keďže ECT je už právne záväzná pre všetky členské štáty EÚ a Rusko ako signatárske strany podľa článku 45,

U.

keďže úzka spolupráca v oblasti energetickej politiky a definovanie dlhodobej energetickej stratégie sú predpokladom vyváženého rozvoja hospodárstiev EÚ a Ruska,

V.

keďže EÚ sa často nedarilo vystupovať jednotne vo vzťahoch s Ruskom; keďže by mal v rámci Rady existovať fungujúci mechanizmus v oblasti zodpovednosti vysokého splnomocnenca, ktorý by umožnil členským štátom vzájomne konzultovať v dostatočnom predstihu o každej bilaterálnej otázke s Ruskom, ktorá by mohla mať dôsledky pre iné členské štáty a EÚ ako celok,

W.

keďže súčasná hospodárska kríza, ktorá výrazne ovplyvňuje Rusko a EÚ, ponúka príležitosť na nové začatie bilaterálnych vzťahov založených na lepšom a úprimnejšom vzájomnom porozumení, ktoré opomína podozrenia a nedostatky z minulosti a poskytuje základ na vymedzenie a rozšírenie skutočných spoločných hodnôt,

1.

adresuje Rade a Komisii tieto odporúčania a žiada ich, aby ich zohľadnili pri rokovaniach:

2.

žiada Radu a Komisiu, aby Európsky parlament a jeho Výbor pre zahraničné veci pravidelne a podrobne informovali o pokroku v rokovaniach, a pripomína im, že dohoda o partnerstve a spolupráci si bude vyžadovať súhlas Európskeho parlamentu;

3.

považuje za dôležité posilnenie vzájomných právnych záväzkov prostredníctvom skorého podpísania dohody o partnerstve a spolupráci a vstupu Ruska do WTO;

4.

poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a na vedomie Komisii, Štátnej dume a vláde a prezidentovi Ruskej federácie.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/38

A.

keďže elektromagnetické polia (EMP) existujú v prírode, a teda sa na Zemi vždy nachádzali; keďže sa však v posledných desaťročiach v súvislosti s dopytom po elektrine, stále dokonalejšej bezdrôtovej technológii a so zmenami v sociálnej organizácii expozícia životného prostredia zdrojom EMP vyrobených človekom pravidelne zvyšovalo; keďže z toho vyplýva, že každý občan je vystavený súboru elektrických a magnetických polí s rozličnou frekvenciou doma aj na pracovisku,

B.

keďže technológia bezdrôtových prístrojov (mobilný telefón, Wifi – Wi max – Bluetooth, bezdrôtový telefón DECT) vytvára EMP, ktoré môže mať nepriaznivý vplyv na zdravie ľudí,

C.

keďže väčšina európskych občanov, najmä mládež od 10 do 20 rokov, používa mobilný telefón, ktorý je užitočným, funkčným a tiež módnym predmetom, a keďže stále existujú pochybnosti o možných zdravotných následkoch, najmä v prípade mladých ľudí, ktorých mozog je v štádiu vývoja,

D.

keďže rozdielnosť v názoroch vo vedeckých kruhoch týkajúca sa možných zdravotných následkov v dôsledku EMP sa od 12. júla 1999 a od obmedzenia expozície širokej verejnosti EMP (0 Hz až 300 GHz) v odporúčaní 1999/519/ES zvýšila,

E.

keďže chýbajúce oficiálne závery vedeckých kruhov neodradili niektoré národné alebo regionálne vlády v najmenej deviatich členských štátoch EÚ, ale aj v Číne, Švajčiarsku a Rusku, stanoviť tzv. preventívne obmedzenie expozície, ktoré je nižšie ako navrhuje Komisia a jej nezávislý vedecký výbor, vedecký výbor pre vznikajúce a novo identifikované zdravotné riziká (7),

F.

keďže opatrenia na obmedzenie expozície verejnosti EMP by mali byť v rovnováhe so zlepšovaním kvality života z hľadiska bezpečnosti, ktoré prinášajú zariadenia vytvárajúce EMP,

G.

keďže medzi vedecké projekty, ktoré vzbudzujú záujem, ale aj polemiku, patrí aj epidemiologická štúdia INTERPHONE financovaná EÚ sumou 3 800 000 EUR, a to najmä z 5. rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj (8), a na ktorej závery sa čaká od roku 2006,

H.

keďže však niektoré poznatky sú všeobecne prijaté, najmä tie, ktoré sa týkajú skutočnosti, že reakcia na expozíciu mikrovlnám je pre každého jednotlivca iná, ako aj potreby uskutočniť predovšetkým testy s reálnou expozíciou v záujme vyhodnotenia netermických účinkov spojených s rádiofrekvenčnými (RF) poľami a mimoriadnej zraniteľnosti detí v prípade expozície EMP (9),

I.

keďže EÚ stanovila prahy obmedzenia expozície účinkom EMP pre pracujúcich; keďže takéto opatrenia by mali byť na základe zásady prevencie stanovené aj pre príslušné skupiny obyvateľstva, napríklad pre miestnych obyvateľov a spotrebiteľov,

J.

keďže podľa osobitnej správy Eurobarometra týkajúcej sa elektromagnetických polí (č. 272a z júna 2007) má väčšina občanov pocit, že ich verejné orgány v dostatočnej miere neinformujú o opatreniach na ich ochranu pred EMP,

K.

keďže je potrebné pokračovať vo výskume stredných a veľmi nízkych frekvencií, aby bolo možné vyvodiť závery o ich vplyve na zdravie,

L.

keďže využívanie zobrazovania magnetickou rezonanciou (MRI) nesmie byť ohrozené smernicou 2004/40/ES, pretože technológia MRI je špičkovou metódou výskumu a liečby chorôb ohrozujúcich život pacientov v Európe,

M.

keďže bezpečnostná norma IEC/EN 60601-2-33 pre MRI stanovuje limitnú hodnotu pre EMP s cieľom vylúčiť akýkoľvek negatívny účinok na pacientov a pracovníkov,

1.

naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala vedecký základ a primeranosť limitných hodnôt EMP, tak ako sú uvedené v odporúčaní 1999/519/ES, a aby o tom podala správu Európskemu parlamentu; žiada, aby preskúmanie vykonal vedecký výbor pre vznikajúce a novo identifikované zdravotné riziká;

2.

požaduje osobitne zvážiť biologické vplyvy pri posudzovaní možných vplyvov elektromagnetického žiarenia na zdravie predovšetkým z toho dôvodu, že výsledky niektorých štúdií poukazujú na škodlivé účinky na najnižších úrovniach; vyzýva na aktívny výskum zameraný na riešenie možných zdravotných problémov prostredníctvom vývoja riešení, ktoré odbúrajú alebo obmedzia pulznú a amplitúdovú moduláciu frekvencií používaných na prenos;

3.

zdôrazňuje, že súčasne alebo alternatívne so zmenou európskych limitných hodnôt EMP by bolo správne, aby Komisia v koordinácii s odborníkmi z členských štátov a príslušnými priemyselnými odvetviami (energetické podniky, telefónni operátori a výrobcovia elektrických zariadení vrátane mobilných telefónov) vypracovala príručku existujúcich technických riešení účinných v oblasti znižovania expozície daného miesta EMP;

4.

konštatuje, že priemyselné subjekty, ako aj príslušní manažéri infraštruktúry a zodpovedné orgány, už môžu ovplyvniť niektoré faktory, napríklad určiť ustanovenia týkajúce sa vzdialenosti medzi daným miestom a vysielačom alebo ovplyvniť výšku miesta vo vzťahu k výške retranslačnej stanice a smerovanie antény vysielača vzhľadom na obývané miesta; toto všetko sa deje v rámci zreteľného úsilia uistiť a lepšie chrániť obyvateľstvo žijúce v blízkosti týchto zariadení; vyzýva na optimálne umiestňovanie stĺpov a vysielačov a ďalej vyzýva na spoločné využívanie stožiarov a vysielačov umiestnených týmto spôsobom poskytovateľmi, aby sa obmedzilo rozširovanie zle umiestnených stožiarov a vysielačov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali príslušné usmernenia;

5.

vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby zriadili jednotné kontaktné miesto na schvaľovanie inštalácií antén a zosilňovačov a aby do svojich plánov rozvoja miest začlenili plány regionálnej výstavby antén;

6.

naliehavo žiada orgány zodpovedné za umiestňovanie antén mobilnej telekomunikácie, aby sa s operátormi v tejto oblasti dohodli na spoločnom využívaní infraštruktúry s cieľom znížiť jej rozsah a vystavenie verejnosti EMP;

7.

s uznaním berie na vedomie úsilie odvetvia mobilných komunikácií a iných bezdrôtových technológií vysielajúcich elektromagnetické žiarenie zabrániť poškodzovaniu životného prostredia, najmä riešiť problémy súvisiace s o zmenou klímy;

8.

domnieva sa, že vzhľadom na zvýšenie počtu sťažností na súd a opatrení typu moratória, ktoré prijali verejné orgány, v dôsledku inštalácie nového zariadenia vysielajúceho elektromagnetické žiarenie je vo všeobecnom záujme uprednostniť riešenia založené na dialógu medzi priemyselnými subjektmi, verejnou mocou, vojenskými orgánmi a združeniami obyvateľov žijúcich v blízkosti zariadení v súvislosti s kritériami inštalácie nových antén GSM alebo vedenia vysokého napätia a zabezpečiť, aby sa aspoň školy, jasle, domovy dôchodcov a zdravotné zariadenia nachádzali v špecifickej vzdialenosti od tohto druhu zariadení, ktorá je určená na základe vedeckých kritérií;

9.

vyzýva členské štáty, aby spolu s operátormi v tejto oblasti verejnosti sprístupnili mapy zobrazujúce expozíciu vedeniam vysokého napätia, rádiovým frekvenciám a mikrovlnám, a to najmä tým, ktoré vznikajú na telekomunikačných stĺpoch, rádiových zosilňovačoch zariadeniach a telefónnych anténach; vyzýva na zverejnenie týchto informácií na internetovej stránke, aby mala k nim verejnosť jednoduchý prístup a tiež na ich rozšírenie v médiách;

10.

navrhuje, aby Komisia zvážila možnosť využiť financovanie z transeurópskych energetických sietí, aby mohla preskúmať účinky EMP vo veľmi nízkych frekvenciách a najmä v elektrickom vedení;

11.

pripomína Komisii, aby počas volebného obdobia 2009 – 2014 zaviedla ambiciózny program elektromagnetickej biokompatibility medzi umelo vytvorenými vlnami a vlnami prirodzene vysielanými ľudským telom a zároveň včas stanovila, či mikrovlny majú neželateľné následky na zdravie ľudí;

12.

vyzýva Komisiu, aby predložila výročnú správu o úrovni elektromagnetického žiarenia v EÚ, o jeho zdrojoch a opatreniach prijatých v EÚ, ktoré sú zamerané na lepšiu ochranu zdravia ľudí a životného prostredia;

13.

vyzýva Komisiu, aby našla riešenie na zrýchlenie uplatňovania smernice 2004/40/ES a uistila sa, že pracovníci sú skutočne chránení proti EMP, podobne ako sú v dvoch ďalších textoch Spoločenstva chránení proti hluku (10) a vibráciám (11), a aby zaviedla výnimku pre MRI v zmysle článku 1 uvedenej smernice.

14.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že od roku 2006 sa systematicky odkladá uverejnenie záverov medzinárodnej epidemiologickej štúdie nazývanej INTERPHONE, ktorej cieľom je skúmať, či existuje spojenie medzi mobilným telefónom a niektorými druhmi rakoviny, najmä mozgových nádorov, rakoviny sluchového nervu a príušnej žľazy;

15.

pri tejto príležitosti zdôrazňuje výzvu k opatrnosti, ktorú vydala koordinátorka štúdie INTERPHONE pani Elisabeth Cardis, ktorá na základe súčasných poznatkov odporúča, aby deti používali mobilný telefón racionálne a aby uprednostňovali pevnú linku;

16.

v každom prípade sa domnieva, že úlohou Komisie, ktorá sa významným spôsobom podieľa na financovaní tejto globálnej štúdie, je požiadať vedúcich pracovníkov tohto projektu, aby uviedli dôvody, prečo táto štúdia nebola konečne zverejnená, a v prípade odpovede o tom bezodkladne informovať Európsky parlament a členské štáty;

17.

zároveň navrhuje Komisii, aby v záujme politickej a rozpočtovej účinnosti čiastočne prerozdelila financovanie Spoločenstva venované štúdiám o EMP na rozsiahlu osvetovú kampaň na oboznámenie mladých Európanov o osvedčených postupoch v oblasti používania mobilného telefónu, akými sú používanie sady handsfree, skrátenie telefonických hovorov, vypínanie telefónov keď sa nepoužívajú (napríklad v škole) a volanie v oblastiach s dobrým príjmom;

18.

nazdáva sa, že takéto osvetové kampane by mali mladých Európanov informovať o zdravotných rizikách spojených s domácimi spotrebičmi a o tom, že je dôležité spotrebiče vypínať, a nenechávať ich len v pohotovostnom režime;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili financovanie výskumu a vývoja v oblasti hodnotenia možných dlhodobých nepriaznivých účinkov spôsobených rádiovými frekvenciami mobilnej komunikácie; vyzýva tiež na zvýšenie počtu verejných výziev na predloženie návrhov v oblasti výskumu nepriaznivých vplyvov viacnásobného vystavenia rôznym druhom EMP, predovšetkým pokiaľ ide o deti;

20.

navrhuje, aby sa do mandátu Európskej skupiny pre etiku vo vede a nových technológiách (European Group on Ethics in Science and New Technologies) začlenila úloha hodnotiť vedeckú integritu s cieľom pomôcť Komisii predchádzať prípadným možnostiam vzniku krízových situácií, konfliktu záujmov alebo dokonca podvodov, ku ktorým by mohlo dôjsť v súvislosti so zvýšenou konkurenciou medzi vedcami;

21.

vyzýva Komisiu, aby s vedomím existujúcich obáv verejnosti v mnohých členských štátoch spolupracovala so všetkými zainteresovanými stranami, ako sú národní experti, mimovládne organizácie a priemyselné odvetvia, na zlepšovaní dostupnosti najnovších informácií zrozumiteľných pre laikov v oblasti bezdrôtových technológií a noriem ochrany a prístupu k nim;

22.

vyzýva Medzinárodnú komisiu pre ochranu pred neionizujúcim žiarením a Svetovú zdravotnícku organizáciu, aby zaujali transparentnejší a otvorenejší postoj k dialógu so všetkými zainteresovanými stranami v oblasti tvorby noriem;

23.

odsudzuje niektoré obzvlášť agresívne obchodné kampane telefónnych operátorov pri príležitosti vianočných sviatkov a iných osobitných príležitostí, akými je napríklad predaj mobilov určených výlučne deťom alebo paušál «bezplatné minúty» zameraný na dospievajúcu mládež;

24.

navrhuje, aby EÚ začlenila do svojej politiky kvality ovzdušia vo vnútorných priestoroch štúdiu o bezdrôtových domácich prístrojoch ako Wifi na prístup k Internetu a digitálny bezdrôtový telefón DECT, ktoré sa v posledných rokoch stali bežné vo verejných priestoroch a v domácnostiach a ktoré vystavujú občanov neustálemu vysielaniu mikrovĺn;

25.

požaduje, aby sa na základe neustálej snahy o zlepšenie informácií pre spotrebiteľov zmenili technické normy Európskeho výboru pre normalizáciu v oblasti elektrotechniky tak, aby sa zaviedla povinnosť umiestniť na každý bezdrôtový prístroj etiketu s údajom o prenosovom výkone a zmienku o tom, že prístroj vysiela mikrovlny;

26.

vyzýva Radu a Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a Výborom regiónov podporili zavedenie jednotnej normy s cieľom znížiť expozíciu obyvateľov žijúcich v blízkosti zariadení na minimum v prípade, že sa rozšíri sieť vedenia vysokého napätia;

27.

živo sa zaujíma o skutočnosť, že poisťovne sa snažia vylúčiť krytie rizika spojeného s EMP z poistenia občianskoprávnej zodpovednosti, čo jasne dokazuje, že európski poisťovatelia už uplatňujú svoju vlastnú verziu zásady prevencie;

28.

vyzýva členské štáty, aby nasledovali príklad Švédska a osoby, ktoré trpia syndrómom nadmernej citlivosti voči účinkom elektromagnetického poľa, uznali za zdravotne postihnuté, aby im mohli poskytnúť zodpovedajúcu ochranu, ako aj zabezpečiť rovnosť príležitostí;

29.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Výboru regiónov a Svetovej zdravotníckej organizácii.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/43

A.

keďže členské štáty sú zodpovedné za organizáciu, obsah a reformu školského vzdelávania; keďže výmena informácií a osvedčených postupov, ako aj spolupráca na spoločných výzvach sú vynikajúcimi prostriedkami na podporu reforiem; keďže Komisia má pri podpore tejto spolupráce plniť dôležitú úlohu,

B.

keďže hospodárske a spoločenské zmeny v EÚ, faktory podmieňujúce jednotný trh a nové príležitosti a požiadavky globalizovaného hospodárstva vytvárajú súbor úloh spoločných pre všetky národné vzdelávacie systémy a ešte viac vyvolávajú potrebu spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na európskej úrovni,

C.

keďže značné rozdiely vo výsledkoch jednotlivých vzdelávacích systémov v EÚ by mohli zväčšiť rozdiely v úrovni hospodárskeho a sociálneho rozvoja medzi členskými štátmi a ohroziť dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie,

D.

keďže konsolidácia úlohy vzdelávania v znalostnom trojuholníku (výskum, inovácia a vzdelávanie), v súvislosti s ktorým EÚ podporuje dlhodobú stratégiu pre budúci rozvoj, konkurencieschopnosť a sociálnu súdržnosť, ako aj začlenenie vzdelávania medzi priority nadchádzajúceho kola rozhovorov v rámci lisabonského procesu, si vyžadujú systematické opatrenia,

E.

keďže referenčné kritériá sú dôležité nástroje na dosiahnutie ďalšieho pokroku v reformách, lebo umožňujú merať pokrok vo vzťahu k dobre definovaným cieľom,

F.

keďže Rada prijala tri referenčné kritériá na rok 2010, ktoré sa týkajú školského vzdelávania – predčasného ukončovania školskej dochádzky, gramotnosti v čítaní a dosiahnutia úplného stredoškolského vzdelania; keďže pokrok v dosahovaní týchto referenčných kritérií je stále nedostatočný,

G.

keďže v záujme dosiahnutia cieľov lisabonskej agendy je dôležité, aby všetci mladí ľudia získali základné zručnosti a kľúčové kompetencie a aby sa zlepšila úroveň dosiahnutého vzdelania,

H.

keďže u mladých ľudí má dosiahnuté vzdelanie priamy vplyv na ich neskoršie vyhliadky v oblasti zamestnania, spoločenskej účasti, ďalšieho vzdelávania alebo odbornej prípravy, ako aj na ich príjem,

I.

keďže vzdelávanie žien má osobitný vplyv na výsledky vzdelávania komunít; keďže neúplné alebo neuspokojivé vzdelanie dievčat môže mať vplyv nielen na ne, ale môže znamenať nevýhody aj pre ďalšiu generáciu,

J.

keďže nerovnosti a predčasné ukončovanie školskej dochádzky spôsobujú vysoké sociálne a hospodárske náklady a majú škodlivý vplyv na sociálnu súdržnosť a keďže všetky formy školskej segregácie oslabujú úroveň národných systémov vzdelávania ako celok,

K.

keďže znepokojujúci nárast násilia na školách sprevádzaný prejavmi rasizmu a xenofóbie v školskom prostredí sa v súčasnosti považuje za výsledok dvoch základných tendencií v rámci vzdelávacích systémov – mnohokultúrnosti a zväčšovania sociálnych rozdielov – zhoršených nedostatkom vhodných zásahov alebo podpory žiakov a kontaktných mechanizmov v rámci systému vzdelávania,

L.

keďže modely inkluzívneho vzdelávania podporujú integráciu znevýhodnených skupín žiakov a študentov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a posilňujú solidaritu medzi žiakmi s rôznym zázemím,

M.

keďže dobre rozvinuté predškolské vzdelávanie významnou mierou prispieva k integrácii znevýhodnených skupín (ako sú deti z nízkopríjmových a menšinových pomerov), môže napomôcť zvyšovanie celkovej úrovne zručností, znižuje rozdiely vo vzdelaní a má zásadný význam pre zvyšovanie rovnosti a znižovanie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky,

N.

keďže školy majú kľúčový význam pre spoločenský život, vzdelávanie a osobný rozvoj detí, ako aj pre získanie vedomostí, zručností a hodnôt potrebných na ich účasť v demokratickej spoločnosti a na ich aktívne občianstvo,

O.

keďže v súčasnej celosvetovej hospodárskej a finančnej kríze zohrávajú vzdelávanie a odborná príprava kľúčovú úlohu vo vývoji inovatívnych zručností a know-how a v zabezpečovaní voľného pohybu vedomostí ako ideálneho nástroja na dosiahnutie hospodárskej obnovy a konsolidáciu trhu práce; berie však na vedomie skutočnosť, že hlavným cieľom tvorby politiky v oblasti vzdelávania nie je plnenie potrieb trhu a kritérií zamestnateľnosti, ale zabezpečenie toho, aby žiaci dosahovali celkovú úroveň vedomostí zodpovedajúcu jednotným kritériám vzdelávania a stali sa všestrannými osobnosťami,

P.

keďže učebné osnovy, ako aj vyučovacie metódy a metódy hodnotenia by mali každému študentovi umožniť získanie kľúčových kompetencií a plný rozvoj jeho potenciálu; keďže telesná a duševná pohoda detí, ako aj príjemné učebné prostredie majú podstatný význam na dosahovanie pozitívnych študijných výsledkov,

Q.

keďže širšie vzdelanie vrátane oblastí, ako sú umenie a hudba, môže prispieť k podpore osobného naplnenia, sebadôvery a rozvoja tvorivosti a inovatívneho myslenia,

R.

keďže výdavky na vzdelávanie by mali byť určené najmä pre oblasti, v ktorých dochádza k najväčším zlepšeniam výsledkov a rozvoja študentov,

S.

keďže kvalita výučby sa v rámci školského prostredia považuje za najdôležitejší faktor ovplyvňujúci výsledky študentov,

T.

keďže programy mobility a výmeny môžu podporovať medzikultúrne, jazykové a sociálne zručnosti, ako aj zručnosti súvisiace s konkrétnym predmetom, zvyšovať motiváciu učiteľov i študentov a pomáhať pri zlepšovaní pedagogických schopností učiteľov,

U.

keďže samotné školy predstavujú len časť skupiny činiteľov, ktorí majú spoločnú zodpovednosť za vzdelávanie mladých ľudí,

V.

keďže v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy treba vytvoriť kultúru hodnotenia, aby sa zabezpečil účinný a dlhodobý monitoring ich rozvoja,

W.

keďže vo svojom uznesení z 8. septembra 2005 Európsky parlament zdôraznil potrebu reformy riadenia európskych škôl, ktorá by mala dať odpoveď na dnešné výzvy súvisiace najmä s rozšírením a jeho dôsledkami,

1.

víta uvedené oznámenie Komisie z 3. júla 2008 a oblasti, na ktoré Komisia navrhuje sústrediť budúcu spoluprácu;

2.

víta uvedené oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 a opatrenia, ktoré navrhuje;

3.

podporuje názor, že školské vzdelávanie by malo byť kľúčovou prioritou ďalšieho cyklu lisabonskej stratégie;

4.

víta dohodu členských štátov o spolupráci v kľúčových oblastiach školského vzdelávania; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili túto príležitosť učiť sa jeden od druhého;

5.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom poskytnúť všetkým mladým ľuďom základné zručnosti nevyhnutné na ďalšie vzdelávanie, aby pokračovali vo vykonávaní odporúčania 2006/962/ES, ako aj v úsilí o dosiahnutie skôr dohodnutých referenčných kritérií;

6.

je znepokojený súčasným trendom znižovania úrovne vedomostí žiakov, pokiaľ ide o písanie, čítanie a základné matematické úkony, a nalieha na členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na jeho zvrátenie;

7.

odporúča členským štátom, aby ďalej uvažovali o stratégiách zameraných na zníženie rodových nerovností v rámci základných zručností;

8.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí o zníženie počtu študentov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku; zdôrazňuje, že je potrebné čo možno najskôr identifikovať rizikových študentov, poskytnúť im dodatočnú podporu a možnosť zúčastňovať sa na študijných činnostiach po vyučovaní, podporovať ich počas postupu medzi školskými stupňami a poskytovať osobný prístup vo vyučovaní tým, ktorí to potrebujú;

9.

konštatuje, že mladí ľudia v EÚ preukazujú nedostatok schopnosti sústrediť sa; preto vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu s cieľom preskúmať hlavné dôvody nedostatočnej schopnosti sústrediť sa medzi žiakmi;

10.

domnieva sa, že školy by mali poskytovať vysokokvalitné vzdelávanie všetkým deťom, stanoviť ambiciózne ciele pre všetkých študentov a zároveň ponúkať spektrum študijných možností, ako aj dodatočnú podporu s cieľom zohľadniť individuálne potreby študentov;

11.

vyzýva preto členské štáty, aby zabezpečili, že ich politiky vzdelávania dosiahnu rovnováhu medzi rovnosťou a kvalitou s dôrazom na sociálne opatrenia na uľahčenie situácie žiakov a študentov zo znevýhodnených pomerov a prispôsobenie vzdelávacieho procesu ich individuálnym potrebám, čím sa im ponúknu rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o prístup k vzdelaniu;

12.

nalieha na členské štáty, aby rozšírili prístup znevýhodnených skupín k odbornej príprave a univerzitnému štúdiu v súlade s najvyššími normami, okrem iného vypracovaním a propagáciou vhodných štipendijných programov;

13.

je zástancom modelov inkluzívneho vzdelávania, v ktorých školské komunity odzrkadľujú spoločnosť s jej rozmanitosťou, čím je vylúčená akákoľvek forma segregácie;

14.

preto nalieha na členské štáty, aby sa snažili dosiahnuť cieľ úplného ukončenia segregácie rómskych tried/inštitúcií na úrovni základného vzdelávania a aby monitorovali a zrušili nezákonné postupy umiestňovania rómskych detí do tried pre deti s mentálnym postihnutím;

15.

považuje za dôležité, aby boli mladí ľudia počas času stráveného v školách, na fakultách a univerzitách pripravovaní na pružnosť na pracovnom trhu vzhľadom na jeho premenlivosť (požiadavky zamestnávateľov sa môžu rýchlo meniť);

16.

vyzýva na modernizáciu a zlepšenie školských učebných osnov, aby odrážali aktuálne sociálne, hospodárske, kultúrne a odborné skutočnosti a aby boli úzko napojené na priemysel, podnikanie a pracovný trh;

17.

zastáva však názor, že reforma vzdelávacieho systému by sa mala zamerať predovšetkým na plnohodnotný a všestranný rozvoj jednotlivca, pestovanie úcty k ľudským právam a sociálnej spravodlivosti, celoživotné vzdelávanie na účely osobného rozvoja a odborného napredovania, ochranu životného prostredia a osobného a kolektívneho blahobytu; v tejto súvislosti sa domnieva, že zosúladenie takto získaných vedomostí s požiadavkami trhu je nepochybne prioritou pre systémy vzdelávania, ale nie ich prvoradým a základným cieľom;

18.

domnieva sa, že školy by sa mali nielen snažiť o zlepšenie schopnosti získať zamestnanie, ale mali by tiež poskytovať všetkým mladým ľuďom príležitosť na rozvoj ich plného potenciálu, a to v súlade s ich osobnými schopnosťami; zdôrazňuje význam vytvorenia študijného prostredia, v ktorom môžu mladí ľudia získať základnú demokratickú spôsobilosť, ktorá im umožní aktívnu účasť v občianskej spoločnosti;

19.

domnieva sa, že všetky deti by už od raného veku mali mať príležitosť osvojiť si hudobné, umelecké, manuálne, fyzické, sociálne a občianske zručnosti; preto pevne verí, že hudobná, umelecká a telesná výchova by mali byť povinnou súčasťou školských osnov;

20.

vyjadruje presvedčenie, že v súlade so závermi zo zasadnutia Európskej rady v Barcelone v roku 2002 by sa deti už od raného veku mali učiť cudzie jazyky; víta návrh na zavedenie nového referenčného kritéria, podľa ktorého by sa minimálne 80 % žiakov nižších stredných škôl malo učiť aspoň dva cudzie jazyky; zdôrazňuje význam pokračovania výučby cudzieho jazyka vo vyšších stredných školách, aby sa zaistilo, že mladí ľudia nadobudnú vysokú úroveň znalosti jazyka; vyzýva členské štáty, aby zvážili možnosť zamestnať na vyučovanie jazykov viac ľudí, pre ktorých je príslušný jazyk ich materinským jazykom;

21.

zdôrazňuje význam vzdelávania v oblasti informačných a komunikačných technológií a mediálnej gramotnosti; považuje za dôležité učiť žiakov používať a využívať nové komunikačné a digitálne technológie;

22.

oceňuje prínos neformálneho vzdelávania, ktoré mladým ľuďom poskytuje cenné zručnosti ako doplnok k zručnostiam nadobudnutým v školách, a vyzýva školy, aby intenzívnejšie spolupracovali s poskytovateľmi neformálneho vzdelávania, ako sú mládežnícke organizácie;

23.

považuje kvalitné vzdelanie za právo každého dieťaťa a domnieva sa, že prvým a dôležitým krokom na jeho zaručenie by bola európska charta o právach žiakov;

24.

vyzýva členské štáty a príslušné regionálne vlády, aby investovali do predškolského vzdelávania, aby garantovali vysokokvalitné predškolské zariadenia a zariadenia starostlivosti o deti s adekvátne vyškolenými učiteľmi a opatrovateľmi a aby zaručili ich dostupnosť; podporuje návrh na stanovenie nového referenčného kritéria týkajúceho sa miery účasti na predškolskom vzdelávaní;

25.

domnieva sa, že verejné vzdelávanie by malo ostať predovšetkým štátom financovanou oblasťou, ktorá prispieva k sociálnej rovnosti a začleneniu; víta však iniciatívy zamerané na rozvoj plodnej spolupráce so súkromným sektorom a skúmanie možností nových spôsobov doplnkového financovania;

26.

domnieva sa, že verejné vzdelávacie inštitúcie, ktoré sú v nevýhodnejšej finančnej situácii, najmä tie v chudobnejších regiónoch EÚ, by mali dostávať dodatočnú podporu;

27.

domnieva sa, že dobrá kvalita vzdelávacieho prostredia s modernou infraštruktúrou, materiálmi a technológiami je predpokladom poskytovania vysokokvalitného vzdelávania v školách;

28.

domnieva sa, že kvalita vzdelávania a úroveň jej výsledkov si ďalej vyžadujú náročné a dôsledné učebné osnovy a pravidelné hodnotenie žiakov, ktoré povedie k zodpovednosti samotných žiakov za dosahovaný pokrok;

29.

vyzýva členské štáty, aby školám poskytli potrebnú autonómiu nevyhnutnú na nájdenie riešení špecifických problémov, s ktorými sa v danej lokalite stretávajú, ako aj primeranú pružnosť v uplatňovaní učebných osnov, vyučovacích metód a systémov hodnotenia, pričom uznáva, že je potrebné zaručiť porovnateľnosť kvalifikačných systémov v celej Európe;

30.

považuje hodnotenie za užitočný nástroj na zlepšenie kvality systémov vzdelávania; zdôrazňuje však, že akýkoľvek systém hodnotenia a posudzovania by mal byť zameraný nielen na kvantitatívne výsledky a úspechy žiakov, čo by vytvorilo sociálnu hierarchiu vzdelávacích zariadení sprevádzanú „viacrýchlostnými“ systémami vzdelávania, ale aj na samotný systém a metódy, ktoré používa, pričom jednoznačne zohľadní osobitné sociálno-ekonomické podmienky, v ktorých každá škola pôsobí;

31.

domnieva sa, že kvalita vzdelávania a úroveň jej výsledkov závisí do veľkej miery aj od rešpektovania autority učiteľa v triede;

32.

domnieva sa, že zloženie učiteľského zboru by malo pokiaľ možno čo najviac odrážať stále väčšiu rozmanitosť európskych spoločností s cieľom poskytnúť všetkým žiakom vzory, s ktorými sa môžu identifikovať; v tejto súvislosti podporuje úvahy o potrebe pritiahnuť do učiteľskej profesie viac mužov, a to najmä na úrovni základných škôl;

33.

je presvedčený o nevyhnutnosti poskytovania vysokokvalitného počiatočného vzdelávania učiteľov založeného na teórii a praxi, ako aj poskytovania možnosti nepretržitého profesijného rozvoja a podpory, aby si učitelia počas svojej kariéry udržiavali aktuálnu úroveň zručností vyžadovaných v spoločnosti založenej na vedomostiach; domnieva sa, že politiky v oblasti vzdelávania a náboru učiteľov by mali byť koncipované tak, aby pritiahli najschopnejších záujemcov, a že učiteľom by sa mala zabezpečiť taká úroveň spoločenského uznania, postavenia a finančného ohodnotenia, ktorá by zodpovedala dôležitosti ich úloh;

34.

je rozhodným zástancom toho, aby čo najväčší počet študentov a učiteľov mal príležitosť zúčastniť sa na projektoch mobility a partnerstva medzi školami; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam programu Comenius; zdôrazňuje potrebu ďalšieho znižovania administratívnej záťaže pre prihlásené školy; víta založenie partnerstva Comenius Regio; podporuje návrh na stanovenie nového referenčného kritéria týkajúceho sa mobility;

35.

odporúča, aby boli učitelia vrátane učiteľov umenia podporovaní v maximálnom využívaní európskych a národných programov mobility a aby sa mobilita stala neoddeliteľnou súčasťou ich odborného vzdelávania a kariéry;

36.

odporúča, aby sa do školského života zapojili aj rodičia a aby sa zvýšila informovanosť o možnom vplyve životných podmienok a mimoškolských aktivít na získavanie zručností a spôsobilostí v škole, pričom uznáva, že vyrovnanie rozdielov vo vzdelávaní len prostredníctvom politík vzdelávania sa ukázalo ako neúspešné;

37.

rozhodne odporúča vytvorenie partnerstiev medzi školami a komunitami v záujme boja proti problému násilia na školách, pretože hrozí riziko, že sa začne rozširovať do celej spoločnosti;

38.

domnieva sa, že všetky školy by mali podporovať získavanie demokratických zručností podporou študentských rád a tým, že študentom umožnia prevziať časť zodpovednosti za školu v spolupráci s rodičmi, učiteľmi a školskými radami;

39.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby úzko spolupracovali na podpore vykonávania európskeho školského systému v príslušných systémoch vzdelávania členských štátov; vyzýva Komisiu, aby počítala so zaradením európskych škôl do práce siete Eurydice;

40.

žiada Komisiu, aby na základe oboch vyššie uvedených oznámení pravidelne podávala správy o dosiahnutom pokroku s cieľom umožniť zhodnotenie výsledkov vzdelávacích systémov a odbornej prípravy v EÚ, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť tomu, aby žiaci nadobudli kľúčové zručnosti;

41.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/50

1.

schvaľuje návrh Komisie;

2.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

4.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/51

1.

schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/52

1.

schvaľuje uzavretie dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Švajčiarskej konfederácie.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/53

1.

schvaľuje zmenený a doplnený návrh Rady;

2.

vyzýva Radu, aby text zodpovedajúco zmenila;

3.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh alebo ho nahradiť iným textom;

5.

vyjadruje svoje odhodlanie v prípade, že tento návrh nebude prijatý pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, preskúmať každý ďalší návrh v rámci naliehavého postupu v úzkej spolupráci s národnými parlamentmi;

6.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/61

1.

schvaľuje návrh Komisie;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/61

1.

súhlasí s návrhom nariadenia Rady;

2.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/62

1.

schvaľuje spoločnú pozíciu;

2.

konštatuje, že akt bol prijatý v súlade so spoločnou pozíciou;

3.

poveruje svojho predsedu, aby akt podpísal spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 254 ods. 1 Zmluvy o ES;

4.

poveruje svojho generálneho tajomníka, aby akt podpísal hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/63

1.

schvaľuje spoločnú pozíciu;

2.

konštatuje, že akt bol prijatý v súlade so spoločnou pozíciou;

3.

poveruje svojho predsedu, aby akt podpísal spoločne s predsedom Rady, v súlade s článkom 254 ods. 1 Zmluvy o ES;

4.

poveruje svojho generálneho tajomníka, aby akt podpísal hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/64

1.

schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/65

1.

schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/66

1.

schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.

berie na vedomie vyhlásenie Komisie pripojené k tomu uzneseniu;.

3.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 137/67