Úradný vestník L 410/2021

18.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 410/4

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/2010

zo 17. novembra 2021,

ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 o štatistike pesticídov, pokiaľ ide o zoznam účinných látok

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 z 25. novembra 2009 o štatistike pesticídov (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 3,

keďže:

(1)	Nariadením (ES) č. 1185/2009 sa vytvára spoločný rámec pre tvorbu porovnateľnej európskej štatistiky predaja a používania pesticídov.

(2)

Komisia má pravidelne, najmenej však každých päť rokov, upraviť zoznam sledovaných látok a ich klasifikáciu do kategórií prípravkov a chemických tried, ako je uvedené v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 1185/2009. Keďže zoznam v prílohe k uvedenému nariadeniu bol naposledy aktualizovaný v roku 2017 nariadením Komisie (EÚ) 2017/269 (2), treba ho aktualizovať tak, aby zahŕňal roky 2021 až 2024.

(3)

Vzhľadom na počet príslušných látok a zložitý proces identifikácie a klasifikácie príslušných zlúčenín je pre národné štatistické úrady ťažké získať nástroje potrebné na zber informácií o používaní a uvádzaní pesticídov na trh. Preto by sa mali do zoznamu zaradiť len tie látky, ktorým pridelila identifikačné číslo jedna alebo obe hlavné medzinárodne uznávané inštitúcie pre registráciu chemických zlúčenín alebo pesticídov – Chemical Abstracts Service Americkej chemickej spoločnosti a Rada pre spoluprácu pri medzinárodných analýzach pesticídov.

(4)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre Európsky štatistický systém zriadeného článkom 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (3),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha III k nariadeniu (ES) č. 1185/2009 sa nahrádza prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. novembra 2021

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2009, s. 1.

(2) Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/269 zo 16. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 o štatistike pesticídov, pokiaľ ide o zoznam účinných látok (Ú. v. EÚ L 40, 17.2.2017, s. 4).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

PRÍLOHA

„PRÍLOHA III

HARMONIZOVANÁ KLASIFIKÁCIA LÁTOK

Hlavné skupiny

Kategórie prípravkov

Kód

Chemická trieda

Látky – bežné názvy

Spoločná nomenklatúra

CAS (1)

CIPAC (2)

Pesticídy uvádzané na trh, celkovo

PPM_TOT

Pesticídy uvádzané na trh pre profesionálnych používateľov (3)

PPM_PU

—	z toho určené na použitie v poľnohospodárstve (4)

PPM_AGRI

—	z toho určené na použitie v lesnom hospodárstve (5)

PPM_FORE

—	z toho určené pre iných profesionálnych používateľov (6)

PPM_AMU

—	z toho používané len pri skladovaní (6)

PPM_STOR

Pesticídy uvádzané na trh v súlade s článkami 22 a 24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (7)

Skupina 1 – Účinné látky s nízkym rizikom v súlade s článkom 22 nariadenia (ES) č. 1107/2009 (8)

GRP1

Skupina 3 – Látky, ktoré sa majú nahradiť, v súlade s článkom 24 nariadenia (ES) č. 1107/2009 (9)

GRP3

Pesticídy uvádzané na trh, skupiny a kategórie vymedzené v prílohe IV k smernici 2009/128/ES

Skupina 2 – Účinné látky schválené alebo považované za schválené podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009, ktoré nepatria do iných kategórií a sú uvedené v častiach A a B prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 (10)

GRP2

Skupina 4 – Účinné látky, ktoré nie sú schválené podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009, a preto nie sú uvedené v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011

GRP4

Kategória A a C: Nechemické účinné látky

CAT_A_C

Kategória B, D, E, F: Chemické účinné látky

CAT_B_D-F

Fungicídy a baktericídy

PES_F

Anorganické fungicídy

F01

F01_01

ZLÚČENINY MEDI

F01_01_01

ZMES BORDEAUX

8011-63-0

44.604

F01_01_02

HYDROXID MEĎNATÝ

20427-59-2

44.305

F01_01_03

OXID MEĎNATÝ

1317-39-1

44.603

F01_01_04

OXICHLORID MEĎNATÝ

1332-65-6

1332-40-7

44.602

F01_01_05

TRIBÁZICKÝ SÍRAN MEĎNATÝ

12527-76-3

44.306

F01_01_06

OSTATNÉ MEĎNATÉ SOLI INDE NEUVEDENÉ

F01_02

ANORGANICKÁ SÍRA

F01_02_01

SÍRA

7704-34-9

F01_99

OSTATNÉ ANORGANICKÉ FUNGICÍDY

F01_99_01

SÍROVÉ VÁPNO (POLYSULFID VÁPENATÝ)

1344-81-6

F01_99_02

JODID DRASELNÝ

7681-11-0

773

F01_99_03

FOSFONÁTY DRASELNÉ (PREDTÝM HYDROGENFOSFORITAN DRASELNÝ)

13977-65-6

13492-26-7

756

F01_99_04

TIOKYANATAN DRASELNÝ

333-20-0

772

F01_99_06

HYDROGENFOSFORITAN SODNÝ

13708-85-5

808

F01_99_07

HYDROGENUHLIČITAN DRASELNÝ

298-14-6

853

F01_99_08

HYDROGENUHLIČITAN SODNÝ

144-55-8

F01_99_99

OSTATNÉ ANORGANICKÉ FUNGICÍDY INDE NEUVEDENÉ

Fungicídy na báze karbamátov a ditiokarbamátov

F02

F02_01

FUNGICÍDY NA BÁZE KARBANILÁTOV

F02_01_01

DIETOFENKARB

87130-20-9

513

F02_02

KARBAMÁTOVÉ FUNGICÍDY

F02_02_01

BENTIAVALIKARB

413615-35-7

744

F02_02_02

IPROVALIKARB

140923-17-7

620

F02_02_03

PROPAMOKARB

24579-73-5

399

F02_03

DITIOKARBAMÁTOVÉ FUNGICÍDY

F02_03_01

MANKOZEB

8018-01-7

F02_03_02

MANEB

12427-38-2

F02_03_03

METIRAM

9006-42-2

478

F02_03_04

PROPINEB

12071-83-9

177

F02_03_05

TIRAM

137-26-8

F02_03_06

ZIRAM

137-30-4

F02_99

OSTATNÉ FUNGICÍDY NA BÁZE KARBAMÁTOV A DITIOKARBAMÁTOV

F02_99_99

OSTATNÉ FUNGICÍDY NA BÁZE KARBAMÁTOV A DITIOKARBAMÁTOV INDE NEUVEDENÉ

Fungicídy na báze benzimidazolov

F03

F03_01

BENZIMIDAZOLOVÉ FUNGICÍDY

F03_01_01

KARBENDAZÍM

10605-21-7

263

F03_01_02

FUBERIDAZOL

3878-19-1

525

F03_01_03

TIABENDAZOL

148-79-8

323

F03_01_04

METYL-TIOFANÁT

23564-05-8

262

F03_99

OSTATNÉ FUNGICÍDY NA BÁZE BENZIMIDAZOLOV

F03_99_99

OSTATNÉ FUNGICÍDY NA BÁZE BENZIMIDAZOLOV INDE NEUVEDENÉ

Fungicídy na báze imidazolov a triazolov

F04

F04_01

KONAZOLOVÉ FUNGICÍDY

F04_01_01

BITERTANOL

55179-31-2

386

F04_01_02

BROMUKONAZOL

116255-48-2

680

F04_01_03

CYPROKONAZOL

94361-06-5

600

F04_01_04

DIFENOKONAZOL

119446-68-3

687

F04_01_05

EPOXIKONAZOL

106325-08-0

609

F04_01_06

ETRIDIAZOL

2593-15-9

518

F04_01_07

FENBUKONAZOL

114369-43-6

694

F04_01_08

FLUCHINKONAZOL

136426-54-5

474

F04_01_09

FLUSILAZOL

85509-19-9

435

F04_01_10

FLUTRIAFOL

76674-21-0

436

F04_01_11

IMAZALIL (ENILKONAZOL)

35554-44-0

335

F04_01_12

IPKONAZOL

125225-28-7

115850-69-6

115937-89-8

798

F04_01_13

METKONAZOL

125116-23-6

706

F04_01_14

MYKLOBUTANIL

88671-89-0

442

F04_01_15

PENKONAZOL

66246-88-6

446

F04_01_16

PROPIKONAZOL

60207-90-1

408

F04_01_17

PROTIOKONAZOL

178928-70-6

745

F04_01_18

TEBUKONAZOL

107534-96-3

494

F04_01_19

TETRAKONAZOL

112281-77-3

726

F04_01_20

TRIADIMENOL

55219-65-3

398

F04_01_21

TRIFLUMIZOL

99387-89-0

730

F04_01_22

TRITIKONAZOL

131983-72-7

652

F04_01_23

MEFENTRIFLUKONAZOL

1417782-03-6

1004

F04_02

IMIDAZOLOVÉ FUNGICÍDY

F04_02_01

KYAZOFAMID

120116-88-3

653

F04_02_02

FENAMIDÓN

161326-34-7

650

F04_02_03

TRIAZOXID

72459-58-6

729

F04_99

OSTATNÉ FUNGICÍDY NA BÁZE IMIDAZOLOV A TRIAZOLOV

F04_99_01

AMETOKTRADÍN

865318-97-4

818

F04_99_02

AMISULBRÓM

348635-87-0

789

F04_99_03

TRICYKLAZOL

41814-78-2

547

F04_99_99

OSTATNÉ FUNGICÍDY NA BÁZE IMIDAZOLOV A TRIAZOLOV INDE NEUVEDENÉ

Fungicídy na báze morfolínov

F05

F05_01

MORFOLÍNOVÉ FUNGICÍDY

F05_01_01

DIMETOMORF

110488-70-5

483

F05_01_02

DODEMORF

1593-77-7

300

F05_01_03

FENPROPIMORF

67564-91-4

427

F05_99

OSTATNÉ FUNGICÍDY NA BÁZE MORFOLÍNOV

F05_99_99

OSTATNÉ FUNGICÍDY NA BÁZE MORFOLÍNOV INDE NEUVEDENÉ

Fungicídy mikrobiologického alebo botanického pôvodu

F06

F06_01

MIKROBIOLOGICKÉ FUNGICÍDY

F06_01_01

AMPELOMYCES QUISQUALIS, KMEŇ AQ10

589

F06_01_021

AUREOBASIDIUM PULLULANS, KMEŇ DSM 14940

809

F06_01_022

AUREOBASIDIUM PULLULANS, KMEŇ DSM 14941

810

F06_01_03

BACILLUS AMYLOLIQUEFACIENS (PREDTÝM SUBTILIS QST 713), KMEŇ AQ 713

661

F06_01_04

CONIOTHYRIUM MINITANS, KMEŇ CON/M/91-08

614

F06_01_05

CLONOSTACHYS ROSEA (PREDTÝM GLIOCLADIUM CATENULATUM), KMEŇ J1446

624

F06_01_08

PSEUDOMONAS CHLORORAPHIS, KMEŇ MA342

574

F06_01_09

PSEUDOZYMA FLOCCULOSA

669

F06_01_111

TRICHODERMA HARZIANUM, KMEŇ T-22

1007

F06_01_112

TRICHODERMA HARZIANUM, KMEŇ ITEM 908

1008

F06_01_12

CANDIDA OLEOPHILA, KMEŇ O

947

F06_01_141

PHLEBIOPSIS GIGANTEA, KMEŇ FOC PG 410.3

930

F06_01_142

PHLEBIOPSIS GIGANTEA, KMEŇ VRA 1835

921

F06_01_143

PHLEBIOPSIS GIGANTEA, KMEŇ VRA 1984

922

F06_01_15

PSEUDOMONAS SP., KMEŇ DSMZ 13134

935

F06_01_16

PYTHIUM OLIGANDRUM, KMEŇ M1

936

F06_01_17

STREPTOMYCES (PREDTÝM STREPTOMYCES GRISEOVIRIDIS), KMEŇ K61

937

F06_01_181

TRICHODERMA ASPERELLUM (PREDTÝM T. HARZIANUM), KMEŇ ICC012

938

F06_01_182

TRICHODERMA ASPERELLUM (PREDTÝM T. VIRIDE), KMEŇ T25

1010

F06_01_183

TRICHODERMA ASPERELLUM (PREDTÝM T. VIRIDE), KMEŇ TV1

940

F06_01_19

TRICHODERMA ASPERELLUM (KMEŇ T34)

941

F06_01_201

TRICHODERMA ATROVIRIDE (PREDTÝM T. HARZIANUM), KMEŇ IMI 206040

942

F06_01_202

TRICHODERMA ATROVIRIDE (PREDTÝM T. HARZIANUM), KMEŇ T11

943

F06_01_21

TRICHODERMA ATROVIRIDE, KMEŇ I-1237

944

F06_01_22

TRICHODERMA GAMSII (PREDTÝM T. VIRIDE), KMEŇ ICC080

945

F06_01_23

TRICHODERMA POLYSPORUM (IMI 206039)

946

F06_01_24

VERTICILLIUM ALBO-ATRUM (PREDTÝM VERTICILLIUM DAHLIAE), KMEŇ WCS850

948

F06_01_25

BACILLUS AMYLOLIQUEFACIENS, KMEŇ MBI 600

1011

F06_01_26

BACILLUS AMYLOLIQUEFACIENS, KMEŇ FZB24

1012

F06_01_27

SACCHAROMYCES CEREVISIAE, KMEŇ LAS02

1016

F06_01_28

TRICHODERMA ATROVIRIDE, KMEŇ SC1

988

F06_01_29

BACILLUS AMYLOLIQUEFACIENS SUBSP. PLANTARUM, KMEŇ D747

1013

F06_01_30

BACILLUS PUMILUS, KMEŇ QST 2808

1014

F06_01_31

METSCHNIKOWIA FRUCTICOLA, KMEŇ NRRL Y-27328

F06_01_32

STREPTOMYCES LYDICUS WYEC 108

F06_01_33

ABE-IT 56

F06_01_34

BACILLUS SUBTILIS, KMEŇ IAB/BS03

F06_01_35

ASPERGILLUS FLAVUS, KMEŇ MUCL 54911

F06_01_36

VERTICILLIUM NONALFAFAE

F06_02

BOTANICKÉ FUNGICÍDY

F06_02_01

EUGENOL

97-53-0

967

F06_02_02

GERANIOL

106-24-1

968

F06_02_03

TYMOL

89-83-8

969

F06_02_04

VÝŤAŽOK Z ČAJOVNÍKA

68647-73-4

914

F06_02_05

LAMINARÍN

9008-22-4

671

F06_02_06

FEN 560 (PRÁŠOK ZO SEMIEN SENOVKY GRÉCKEJ)

858

F06_02_07

VÝŤAŽOK Z RASTLINY REYNOUTRIA SACCHALINENSIS

F06_99

OSTATNÉ FUNGICÍDY MIKROBIOLOGICKÉHO ALEBO BOTANICKÉHO PÔVODU

F06_99_01

CEREVISAN

980

F06_99_99

OSTATNÉ FUNGICÍDY MIKROBIOLOGICKÉHO ALEBO BOTANICKÉHO PÔVODU INDE NEUVEDENÉ

F07

BAKTERICÍDY

F07_01

ANORGANICKÉ BAKTERICÍDY

F07_01_01

CHLÓRNAN SODNÝ

7681-52-9

848

F07_01_02

SÍRAN HLINITÝ

10043-01-3

849

F07_99

OSTATNÉ BAKTERICÍDY

F07_99_01

KASUGAMYCÍN

6980-18-3

19408-46-9

703

F07_99_02

STREPTOMYCÍN

57-92-1

312

F07_99_03

DODEKAHYDRÁT SÍRANU HLINITODRASELNÉHO

7784-24-9

Ostatné fungicídy a baktericídy

F99

F99_01

FUNGICÍDY NA BÁZE ALIFATICKÉHO DUSÍKA

F99_01_01

CYMOXANIL

57966-95-7

419

F99_01_02

DODÍN

2439-10-3

101

F99_01_03

GUAZATÍN

108173-90-6

361

F99_02

AMIDOVÉ FUNGICÍDY

F99_02_01

CYFLUFENAMID

180409-60-3

759

F99_02_02

FLUOPIKOLID

239110-15-7

787

F99_02_03

PROCHLORAZ

67747-09-5

407

F99_02_04

SILTIOFAM

175217-20-6

635

F99_02_05

ZOXAMID

156052-68-5

640

F99_02_06

MANDIPROPAMID

374726-62-2

783

F99_02_07

PENTIOPYRAD

183675-82-3

824

F99_02_08

BENZOVINDIFLUPYR

1072957-71-1

981

F99_02_09

IZOFETAMID

875915-78-9

972

F99_02_10

MANDESTROBÍN

173662-97-0

F99_02_11

FLUOPYRAM

658066-35-4

807

F99_03

ANILIDOVÉ FUNGICÍDY

F99_03_01

BENALAXYL

71626-11-4

416

F99_03_02

BOSKALID

188425-85-6

673

F99_03_03

KARBOXÍN

5234-68-4

273

F99_03_04

FENHEXAMID

126833-17-8

603

F99_03_05

FLUTOLANIL

66332-96-5

524

F99_03_06

METALAXYL-M

70630-17-0

580

F99_03_07

METALAXYL

57837-19-1

365

F99_03_08

BENALAXYL-M

98243-83-5

766

F99_03_09

BIXAFÉN

581809-46-3

819

F99_03_12

IZOPYRAZAM

881685-58-1

683777-13

683777-14-2

963

F99_03_13

FLUXAPYROXAD

907204-31-3

828

F99_03_14

PENFLUFÉN

494793-67-8

826

F99_03_15

SEDAXÁN

874967-67-6

599197-38-3

599194-51-1

833

F99_05

AROMATICKÉ FUNGICÍDY

F99_05_01

CHLÓRTALONIL

1897-45-6

288

F99_05_02

DIKLORAN

99-30-9

150

F99_05_03

METYLESTER KYSELINY 2,5-DICHLÓRBENZOOVEJ

2905-69-3

686

F99_06

DIKARBOXIMIDOVÉ FUNGICÍDY

F99_06_01

IPRODIÓN

36734-19-7

278

F99_07

DINITROANILÍNOVE FUNGICÍDY

F99_07_01

FLUAZINAM

79622-59-6

521

F99_08

DINITROFENOLOVÉ FUNGICÍDY

F99_08_01

DINOKAP

39300-45-3

F99_08_02

MEPTYLDINOKAP

6119-92-2

811

F99_09

ORGANOFOSFOROVÉ FUNGICÍDY

F99_09_01

FOSETYL

15845-66-6

384

F99_09_02

TOLKLOFOS-METYL

57018-04-9

479

F99_10

OXAZOLOVÉ FUNGICÍDY

F99_10_01

FAMOXADÓN

131807-57-3

594

F99_10_02

HYMEXAZOL

10004-44-1

528

F99_10_03

OXATIAPIPROLÍN

1003318-67-9

985

F99_11

FENYLPYROLOVÉ FUNGICÍDY

F99_11_01

FLUDIOXONYL

131341-86-1

522

F99_12

FTALIMIDOVÉ FUNGICÍDY

F99_12_01

KAPTÁN

133-06-2

F99_12_02

FOLPET

133-07-3

F99_13

PYRIMIDÍNOVÉ FUNGICÍDY

F99_13_01

BUPIRIMÁT

41483-43-6

261

F99_13_02

CYPRODINIL

121552-61-2

511

F99_13_03

MEPANIPYRÍM

110235-47-7

611

F99_13_04

PYRIMETANIL

53112-28-0

714

F99_14

CHINOLÍNOVÉ FUNGICÍDY

F99_14_01

8-HYDROXYCHINOLÍN

148-24-3

677

F99_14_02

CHINOXYFÉN

124495-18-7

566

F99_15

CHINÓNOVÉ FUNGICÍDY

F99_15_01

DITIANÓN

3347-22-6

153

F99_16

STROBILURÍNOVÉ FUNGICÍDY

F99_16_01

AZOXYSTROBÍN

131860-33-8

571

F99_16_02

DIMOXYSTROBÍN

149961-52-4

739

F99_16_03

FLUOXASTROBÍN

361377-29-9

746

F99_16_04

KREZOXÍM-METYL

143390-89-0

568

F99_16_05

PIKOXYSTROBÍN

117428-22-5

628

F99_16_06

PYRAKLOSTROBÍN

175013-18-0

657

F99_16_07

TRIFLOXYSTROBÍN

141517-21-7

617

F99_16_08

FENPIKOXAMID (PREDTÝM LYSERFENVALPYR)

517875-34-2

991

F99_17

MOČOVINOVÉ FUNGICÍDY

F99_17_01

PENCYKURÓN

66063-05-6

402

F99_17_02

MOČOVINA

57-13-6

913

F99_99

NEZARADENÉ FUNGICÍDY

F99_99_01

2-FENYLFENOL (VRÁTANE SOLÍ AKO NAPRÍKLAD SODNÁ SOĽ)

90-43-7

246

F99_99_02

ACIBENZOLAR-S-METYL

135158-54-2

597

F99_99_04

KYSELINA L-ASKORBOVÁ

50-81-7

774

F99_99_05

KYSELINA BENZOOVÁ

65-85-0

622

F99_99_06

FENPROPIDÍN

67306-00-7

520

F99_99_08

METRAFENÓN

220899-03-6

752

F99_99_09

PYRIOFENÓN

688046-61-9

827

F99_99_10

SPIROXAMÍN

118134-30-8

572

F99_99_11

DI(DECYL)DI(METYL)AMÓNIUM-CHLORID

859

F99_99_12

PROCHINAZID

189278-12-4

764

F99_99_13

VALIFENALÁT (PREDTÝM VALIFENAL)

283159-90-0

857

F99_99_14

DIMETYLDISULFID

624-92-0

F99_99_15

COS-OGA

979

F99_99_16

FLUTIANIL

958647-10-4

835

F99_99_17

FENPYRAZAMÍN

473798-59-3

832

F99_99_99

OSTATNÉ NEZARADENÉ FUNGICÍDY A BAKTERICÍDY INDE NEUVEDENÉ

Herbicídy, desikanty a prípravky na ničenie machu

PES_H

Herbicídy na báze fenoxy-fytohormónov

H01

H01_01

FENOXY HERBICÍDY

H01_01_01

2,4-D

94-75-7

H01_01_02

2,4-DB

94-82-6

H01_01_03

DICHLÓRPROP-P

15165-67-0

476

H01_01_04

MCPA

94-74-6

H01_01_05

MCPB

94-81-5

H01_01_06

MEKOPROP

7085-19-0

H01_01_07

MECOPROP-P

16484-77-8

475

H01_99

OSTATNÉ HERBICÍDY NA BÁZE FENOXY-FYTOHORMÓNOV

H01_99_99

OSTATNÉ HERBICÍDY NA BÁZE FENOXY-FYTOHORMÓNOV INDE NEUVEDENÉ

Herbicídy na báze triazínov a triazinónov

H02

H02_02

TRIAZÍNOVÉ HERBICÍDY

H02_02_01

TERBUTYLAZÍN

5915-41-3

234

H02_02_02

HEXAZINÓN

51235-04-2

374

H02_03

TRIAZINÓNOVÉ HERBICÍDY

H02_03_01

METAMITRÓN

41394-05-2

381

H02_03_02

METRIBUZÍN

21087-64-9

283

H02_99

OSTATNÉ HERBICÍDY NA BÁZE TRIAZÍNOV A TRIAZINÓNOV

H02_99_99

OSTATNÉ HERBICÍDY NA BÁZE TRIAZÍNOV A TRIAZINÓNOV INDE NEUVEDENÉ

Herbicídy na báze amidov a anilidov

H03

H03_01

AMIDOVÉ HERBICÍDY

H03_01_01

BEFLUBUTAMID

113614-08-7

662

H03_01_02

DIMETÉNAMID-P

163515-14-8

638

H03_01_03

IZOXABÉN

82558-50-7

701

H03_01_04

NAPROPAMID

15299-99-7

271

H03_01_05

PENOXSULAM

219714-96-2

758

H03_01_06

PETOXAMID

106700-29-2

665

H03_01_07

PROPYZAMID

23950-58-5

315

H03_01_08

PYROXSULÁM

422556-08-9

793

H03_02

ANILIDOVÉ HERBICÍDY

H03_02_01

DIFLUFENIKÁN

83164-33-4

462

H03_02_02

FLORASULÁM

145701-23-1

616

H03_02_03

FLUFENACET

142459-58-3

588

H03_02_04

METAZACHLÓR

67129-08-2

411

H03_02_05

METOZULAM

139528-85-1

707

H03_02_06

PROPANIL

709-98-8

205

H03_03

CHLÓRACETANILIDOVÉ HERBICÍDY

H03_03_01

ACETOCHLÓR

34256-82-1

496

H03_03_02

DIMETACHLÓR

50563-36-5

688

H03_03_03

PROPIZOCHLÓR

86763-47-5

836

H03_03_04

S-METOLACHLÓR

87392-12-9

178961-20-1

607

H03_03_05

PRETILACHLÓR

51218-49-6

711

H03_99

OSTATNÉ HERBICÍDY NA BÁZE AMIDOV A ANILIDOV

H03_99_99

OSTATNÉ HERBICÍDY NA BÁZE AMIDOV A ANILIDOV INDE NEUVEDENÉ

Herbicídy na báze karbamátov a bis-karbamátov

H04

H04_01

BIS-KARBAMÁTOVÉ HERBICÍDY

H04_01_01

CHLÓRPROFAM

101-21-3

H04_01_02

DESMEDIFAM

13684-56-5

477

H04_01_03

FENMEDIFAM

13684-63-4

H04_02

KARBAMÁTOVÉ HERBICÍDY

H04_02_01

ASULAM

3337-71-1

240

H04_02_02

KARBETAMID

16118-49-3

H04_99

OSTATNÉ HERBICÍDY NA BÁZE KARBAMÁTOV A BIS-KARBAMÁTOV

H04_99_99

OSTATNÉ HERBICÍDY NA BÁZE KARBAMÁTOV A BIS-KARBAMÁTOV INDE NEUVEDENÉ

Herbicídy na báze derivátov dinitroanilínu

H05

H05_01

DINITROANILÍNOVÉ HERBICÍDY

H05_01_01

BENFLURALÍN

1861-40-1

285

H05_01_02

PENDIMETALÍN

40487-42-1

357

H05_01_03

ORYZALÍN

19044-88-3

537

H05_99

OSTATNÉ HERBICÍDY NA BÁZE DERIVÁTOV DINITROANILÍNU

H05_99_99

OSTATNÉ HERBICÍDY NA BÁZE DERIVÁTOV DINITROANILÍNU INDE NEUVEDENÉ

Herbicídy na báze derivátov močoviny, uracilu alebo sulfonylmočoviny

H06

H06_01

SULFONYLMOČOVINOVÉ HERBICÍDY

H06_01_01

AMIDOSULFURÓN

120923-37-7

515

H06_01_02

AZIMSULFURÓN

120162-55-2

584

H06_01_03

BENSULFURÓN-METYL

83055-99-6

502.201

H06_01_04

CHLÓRSULFURÓN

64902-72-3

391

H06_01_05

ETOXYSULFURÓN

126801-58-9

591

H06_01_06

FLAZASULFURÓN

104040-78-0

595

H06_01_07

FLUPYRSULFURÓN-METYL

150315-10-9

1447440-54-5

577

H06_01_08

FORAMSULFURÓN

173159-57-4

659

H06_01_09

IMAZOSULFURÓN

122548-33-8

590

H06_01_10

JODOSULFURÓN (SODNÁ SOĽ JODOSULFURÓN-METYLU)

185119-76-0

144550-36-7

634

634.501

H06_01_11

MEZOSULFURÓN (MEZOSULFURÓN-METYL)

400852-66-6

208465-21-8

663

663.201

H06_01_12

METSULFURÓN-METYL

74223-64-6

441.201

H06_01_13

NIKOSULFURÓN

111991-09-4

709

H06_01_14

OXASULFURÓN

144651-06-9

626

H06_01_15

PROSULFURÓN

94125-34-5

579

H06_01_16

RIMSULFURÓN

122931-48-0

716

H06_01_17

SULFOSULFURÓN

141776-32-1

601

H06_01_18

TIFENSULFURÓN-METYL

79277-27-3

452

H06_01_19

TRIASULFURÓN

82097-50-5

480

H06_01_20

TRIBENURÓN (ZÁKLADNÁ LÁTKA)

106040-48-6

546

H06_01_21

TRIFLUSULFURÓN

126535-15-7

731

H06_01_22

TRITOSULFURÓN

142469-14-5

735

H06_01_23

ORTOSULFAMURÓN

213464-77-8

781

H06_01_24

ETAMETSULFURÓN-METYL

97780-06-8

834.201

H06_01_25

HALOSULFURÓN-METYL

100784-20-1

785.201

H06_01_26

TRIFLOXYSULFURÓN

145099-21-4

617

H06_02

URACILOVÉ HERBICÍDY

H06_02_01

LENACIL

2164-08-1

163

H06_02_02

TERBACIL

5902-51-2

272

H06_03

MOČOVINOVÉ HERBICÍDY

H06_03_01

CHLÓRTOLURÓN

15545-48-9

217

H06_03_02

DIURÓN

330-54-1

100

H06_03_03

FLUOMETURÓN

2164-17-2

159

H06_03_04

IZOPROTURÓN

34123-59-6

336

H06_03_05

LINURÓN

330-55-2

H06_03_06

METOBROMURÓN

3060-89-7

168

H06_99

OSTATNÉ HERBICÍDY NA BÁZE DERIVÁTOV MOČOVINY, URACILU ALEBO SULFONYLMOČOVINY

H06_99_99

OSTATNÉ HERBICÍDY NA BÁZE DERIVÁTOV MOČOVINY, URACILU ALEBO SULFONYLMOČOVINY INDE NEUVEDENÉ

Ostatné herbicídy

H99

H99_01

ARYLOXYFENOXY PROPIÓNOVÉ HERBICÍDY

H99_01_01

KLODINAFOP

114420-56-3

683

H99_01_02

CYHALOFOP-BUTYL

122008-85-9

596

H99_01_03

DIKLOFOP (DIKLOFOP-METYL)

40843-25-2

257-141-8

358

358.201

H99_01_04

FENOXAPROP-P

113158-40-0

484

H99_01_05

FLUAZIFOP-P

83066-88-0

467

H99_01_06

HALOXYFOP-P (HALOXYFOP-P METYLESTER)

95977-29-0

72619-32-0

526

526.201

H99_01_07

PROPACHIZAFOP

111479-05-1

713

H99_01_08

CHIZALOFOP-P

94051-08-8

641

H99_01_09

CHIZALOFOP-P-ETYL

100646-51-3

641.202

H99_01_10

CHIZALOFOP-P-TEFURYL

119738-06-6

641.226

H99_02

BENZOFURÁNOVÉ HERBICÍDY

H99_02_01

ETOFUMEZÁT

26225-79-6

233

H99_03

HERBICÍDY NA BÁZE KYSELINY BENZOOVEJ

H99_03_01

DIKAMBA

1918-00-9

H99_03_02

PYRITIOBAK SODNÝ

123343-16-8

H99_04

BIPYRIDÝLIOVÉ HERBICÍDY

H99_04_01

DIKVÁT

85-00-7

H99_05

CYKLOHEXÁNDIÓNOVÉ HERBICÍDY

H99_05_01

KLETODÍM

99129-21-2

508

H99_05_02

CYKLOXYDÍM

101205-02-1

510

H99_05_03

PROFOXYDÍM

139001-49-3

621

H99_05_04

TEPRALOXYDÍM

149979-41-9

608

H99_05_05

TRALKOXYDÍM

87820-88-0

544

H99_06

DIAZÍNOVÉ HERBICÍDY

H99_06_01

PYRIDÁT

55512-33-9

447

H99_07

DIKARBOXIMIDOVÉ HERBICÍDY

H99_07_01

CINIDÓN-ETYL

142891-20-1

598

H99_07_02

FLUMIOXAZÍN

103361-09-7

578

H99_08

DIFENYLÉTEROVÉ HERBICÍDY

H99_08_01

AKLONIFÉN

74070-46-5

498

H99_08_02

BIFENOX

42576-02-3

413

H99_08_03

OXYFLUÓRFÉN

42874-03-3

538

H99_09

IMIDAZOLINÓNOVÉ HERBICÍDY

H99_09_01

IMAZAMOX

114311-32-9

619

H99_10

ANORGANICKÉ HERBICÍDY

H99_10_01

SÍRAN ŽELEZNATÝ

7720-78-7

17375-41-6

7782-63-0

837

H99_11

IZOXAZOLOVÉ HERBICÍDY

H99_11_01

IZOXAFLUTOL

141112-29-0

575

H99_11_02

TOPRAMEZÓN

210631-68-8

800

H99_13

NITRILOVÉ HERBICÍDY

H99_13_01

BROMOXYNIL

1689-84-5

H99_13_02

DICHLOBENIL

1194-65-6

H99_13_03

JOXYNIL

1689-83-4

3861-47-0

H99_14

ORGANOFOSFOROVÉ HERBICÍDY

H99_14_01

GLUFOSINÁT AMÓNNY

51276-47-2

77182-82-2

437

H99_14_02

GLYFOZÁT

1071-83-6

284

H99_15

FENYLPYRAZOLOVÉ HERBICÍDY

H99_15_01

PINOXADÉN

243973-20-8

776

H99_15_02

PYRAFLUFÉN-ETYL

129630-19-9

605.202

H99_16

PYRIDAZÍNOVÉ HERBICÍDY

H99_16_01

CHLÓRIDAZÓN

1698-60-8

111

H99_16_02

FLURTAMÓN

96525-23-4

569

H99_17

PYRIDÍNKARBOXAMIDOVÉ HERBICÍDY

H99_17_01

PIKOLINAFÉN

137641-05-5

639

H99_18

HERBICÍDY NA BÁZE KYSELINY PYRIDÍNKARBOXYLOVEJ

H99_18_01

KLOPYRALID

1702-17-6

455

H99_18_02

PIKLORAM

1918-02-1

174

H99_18_03

HALAUXIFÉN-METYL

943831-98-9

970.201

H99_18_04

AMINOPYRALID

150114-71-9

771

H99_18_05

FLÓRPYRAUXIFÉN-BENZYL

1390661-72-9

990.227

H99_19

HERBICÍDY NA BÁZE KYSELINY PYRIDYLOXYOCTOVEJ

H99_19_02

FLUROXYPYR

69377-81-7

431

H99_19_03

TRIKLOPYR

55335-06-3

376

H99_20

CHINOLÍNOVÉ HERBICÍDY

H99_20_01

CHINMERAK

90717-03-6

563

H99_20_02

CHINKLORAK

84087-01-4

493

H99_21

TIADIZÍNOVÉ HERBICÍDY

H99_21_01

BENTAZÓN

25057-89-0

366

H99_22

TIOKARBAMÁTOVÉ HERBICÍDY

H99_22_01

MOLINÁT

2212-67-1

235

H99_22_02

PROSULFOKARB

52888-80-9

539

H99_22_03

TRIALÁT

2303-17-5

H99_23

TRIAZOLOVÉ HERBICÍDY

H99_23_01

AMITROL

61-82-5

H99_24

TRIAZOLINÓNOVÉ HERBICÍDY

H99_24_01

KARFENTRAZÓN-ETYL

128639-02-1

587.202

H99_25

TRIAZOLÓNOVÉ HERBICÍDY

H99_25_01

PROPOXYKARBAZÓN (PROPOXYKARBAZÓN-NÁTRIUM)

145026-81-9

181274-15-7

655

655.011

H99_25_02

TIÉNKARBAZÓN

317815-83-1

797

H99_26

TRIKETÓNOVÉ HERBICÍDY

H99_26_01

MEZOTRIÓN

104206-82-8

625

H99_26_02

SULKOTRIÓN

99105-77-8

723

H99_26_03

TEMBOTRIÓN

335104-84-2

790

H99_99

NEZARADENÉ HERBICÍDY

H99_99_01

KYSELINA OCTOVÁ

64-19-7

838

H99_99_02

BISPYRIBAC

125401-75-4

748

H99_99_03

KLOMAZÓN

81777-89-1

509

H99_99_04

FLUROCHLÓRIDÓN

61213-25-0

430

H99_99_05

OXADIARGYL

39807-15-3

604

H99_99_06

OXADIAZÓN

19666-30-9

213

H99_99_07

KYSELINA NONÁNOVÁ (KYSELINA PELARGÓNOVÁ)

112-05-0

888

H99_99_08

CHINOKLAMÍN

2797-51-5

648

H99_99_99

OSTATNÉ NEZARADENÉ HERBICÍDY, DESIKANTY A PRÍPRAVKY NA NIČENIE MACHU INDE NEUVEDENÉ

Insekticídy a akaricídy

PES_I

Insekticídy na báze pyretroidov

I01

I01_01

PYRETROIDOVÉ INSEKTICÍDY

I01_01_01

AKRINATRÍN

101007-06-1

678

I01_01_02

ALFA-CYPERMETRÍN

67375-30-8

454

I01_01_03

BETA-CYFLUTRÍN

68359-37-5

482

I01_01_04

BIFENTRÍN

82657-04-3

415

I01_01_05

CYFLUTRÍN

68359-37-5

385

I01_01_06

CYPERMETRÍN

52315-07-8

332

I01_01_07

DELTAMETRÍN

52918-63-5

333

I01_01_08

ESFENVALERÁT

66230-04-4

481

I01_01_09

ETOFENPROX

80844-07-1

471

I01_01_10

GAMA-CYHALOTRÍN

76703-62-3

768

I01_01_11

LAMBDA-CYHALOTRÍN

91465-08-6

463

I01_01_12

TAU-FLUVALINÁT

102851-06-9

786

I01_01_13

TEFLUTRÍN

79538-32-2

451

I01_01_14

ZETA-CYPERMETRÍN

52315-07-8

733

I01_01_15

BETA-CYPERMETRÍN

65731-84-2

72204-43-4

65732-07-2

83860-31-5

632

I01_99

OSTATNÉ INSEKTICÍDY NA BÁZE PYRETROIDOV

I01_99_99

OSTATNÉ INSEKTICÍDY NA BÁZE PYRETROIDOV INDE NEUVEDENÉ

Insekticídy na báze chlórovaných uhľovodíkov

I02

I02_01

INSEKTICÍDY NA BÁZE DIAMIDU KYSELINY ANTRANILOVEJ

I02_01_01

KYANTRANILIPROL

736994-63-1

998

I02_99

OSTATNÉ INSEKTICÍDY NA BÁZE CHLÓROVANÝCH UHĽOVODÍKOV

I02_99_99

OSTATNÉ INSEKTICÍDY NA BÁZE CHLÓROVANÝCH UHĽOVODÍKOV INDE NEUVEDENÉ

Insekticídy na báze karbamátov a oxim-karbamátu

I03

I03_01

OXIM-KARBAMÁTOVÉ INSEKTICÍDY

I03_01_01

METOMYL

16752-77-5

264

I03_01_02

OXAMYL

23135-22-0

342

I03_02

KARBAMÁTOVÉ INSEKTICÍDY

I03_02_01

FENOXYKARB

79127-80-3

425

I03_02_02

FORMETANÁT

23422-53-9

697

I03_02_03

METIOKARB

2032-65-7

165

I03_02_04

PIRIMIKARB

23103-98-2

231

I03_99

OSTATNÉ INSEKTICÍDY NA BÁZE KARBAMÁTU A OXIM-KARBAMÁTU

I03_99_99

OSTATNÉ INSEKTICÍDY NA BÁZE KARBAMÁTU A OXIM-KARBAMÁTU INDE NEUVEDENÉ

Insekticídy na báze organofosfátov

I04

I04_01

ORGANOFOSFOROVÉ INSEKTICÍDY

I04_01_01

CHLÓRPYRIFOS

2921-88-2

221

I04_01_02

CHLÓRPYRIFOS-METYL

5589-13-0

486

I04_01_03

DIMETOÁT

60-51-5

I04_01_04

ETOPROFOS

13194-48-4

218

I04_01_07

MALATIÓN

121-75-5

I04_01_08

FOSMET

732-11-6

318

I04_01_09

PIRIMIFOS-METYL

29232-93-7

239

I04_01_10

DICHLÓRVOS

62-73-7

I04_99

OSTATNÉ INSEKTICÍDY NA BÁZE ORGANOFOSFÁTOV

I04_99_99

OSTATNÉ INSEKTICÍDY NA BÁZE ORGANOFOSFÁTOV INDE NEUVEDENÉ

Insekticídy mikrobiologického alebo rastlinného pôvodu

I05

I05_01

MIKROBIOLOGICKÉ INSEKTICÍDY

I05_01_01

ADOXOPHYES ORANA GRANULOVIRUS, KMEŇ BV-0001

782

I05_01_03

BACILLUS THURINGIENSIS SUBSP. ISRAELIENSIS (SÉROTYP H-14), KMEŇ AM65-52

770

I05_01_04

METARHIZIUM ANISOPLIAE VAR. ANISOPLIAE, KMEŇ BIPESCO 5/F52

1020

I05_01_05

PAECILOMYCES FUMOSOROSEUS, KMEŇ FE 9901

778

I05_01_081

BACILLUS THURINGIENSIS SUBSP. AIZAWAI, KMEŇ ABTS-1857

949

I05_01_082

BACILLUS THURINGIENSIS SUBSP. AIZAWAI, KMEŇ GC-91

950

I05_01_091

BACILLUS THURINGIENSIS SUBSP. KURSTAKI, KMEŇ ABTS 351

951

I05_01_092

BACILLUS THURINGIENSIS SUBSP. KURSTAKI, KMEŇ PB 54

952

I05_01_093

BACILLUS THURINGIENSIS SUBSP. KURSTAKI, KMEŇ SA 11

953

I05_01_094

BACILLUS THURINGIENSIS SUBSP. KURSTAKI, KMEŇ SA 12

954

I05_01_095

BACILLUS THURINGIENSIS SUBSP. KURSTAKI, KMEŇ EG 2348

955

I05_01_10

BACILLUS THURINGIENSIS SUBSP. TENEBRIONIS, KMEŇ NB 176 (TM 141)

956

I05_01_111

BEAUVERIA BASSIANA, KMEŇ ATCC 74040

957

I05_01_112

BEAUVERIA BASSIANA, KMEŇ GHA

958

I05_01_12

CYDIA POMONELLA GRANULOVÍRUS (CPGV)

959

I05_01_13

VÍRUS JADROVEJ POLYEDRIE MORY BAVLNÍKOVEJ HELICOVERPA ARMIGERA (HEARNPV)

960

I05_01_14

LECANICILLIUM MUSCARIUM (PREDTÝM VERTICILIUM LECANII), KMEŇ VE 6

961

I05_01_15

VÍRUS JADROVEJ POLYEDRIE SIVKAVCA SPODOPTERA LITTORALIS

962

I05_01_16

BEAUVERIA BASSIANA, KMEŇ 147

1017

I05_01_17

BEAUVERIA BASSIANA, KMEŇ NPP111B005

1018

I05_01_18

ISARIA FUMOSOROSEA, KMEŇ APOPKA 97 (PREDTÝM PAECILOMYCES FUMOSOROSEUS)

573

I05_01_19

VÍRUS JADROVEJ POLYEDRIE SIVKAVCA STAVIKRVOVÉHO SPODOPTERA EXIGUA

592

I05_01_20

BEAUVERIA BASSIANA, KMEŇ IMI389521

I05_01_21

BEAUVERIA BASSIANA, KMEŇ PPRI 5339

I05_01_22

BAKULOVÍRUS GV

I05_01_23

BEAUVERIA BASSIANA, KMEŇ BB1

I05_01_24

BEAUVERIA BRONGNIARTII

I05_01_25

GRANULOVÍRUS PHTHORIMAEA OPERCULELLA (PHOPGV)

I05_01_26

MULTIKAPSIDOVÝ VÍRUS JADROVEJ POLYEDRIE SIVKAVCA STAVIKRVOVÉHO SPODOPTERA EXIGUA (SEMNPV)

I05_01_27

BEAUVERIA BASSIANA 203

I05_01_28

METARHIZIUM BRUNNEUM, KMEŇ CB15-III

I05_02

BOTANICKÉ INSEKTICÍDY

I05_02_01

POMARANČOVÝ OLEJ

8028-48-6

5989-27-5

902

I05_02_02

AKSAMIETNICOVÝ OLEJ

903

I05_02_03

AZADIRACHTÍN

11141-17-6

627

I05_02_04

PYRETRÍNY

8003-34-7

I05_99

OSTATNÉ INSEKTICÍDY MIKROBIOLOGICKÉHO ALEBO BOTANICKÉHO PÔVODU

I05_99_99

OSTATNÉ INSEKTICÍDY MIKROBIOLOGICKÉHO ALEBO BOTANICKÉHO PÔVODU INDE NEUVEDENÉ

Akaricídy

I06

I06_01

PYRAZOLOVÉ AKARICÍDY

I06_01_01

FÉNPYROXIMÁT

134098-61-6

695

I06_02

TETRAZÍNOVÉ AKARICÍDY

I06_02_01

KLOFENTEZÍN

74115-24-5

418

I06_02_02

FLUFENZÍN

162320-67-4

734

I06_99

OSTATNÉ AKARICÍDY

I06_99_01

ACECHINOCYL

57960-19-7

760

I06_99_02

CYFLUMETOFÉN

400882-07-7

821

I06_99_99

OSTATNÉ AKARICÍDY INDE NEUVEDENÉ

Ostatné insekticídy

I99

I99_01

INSEKTICÍDY VZNIKNUTÉ KVASENÍM

I99_01_01

ABAMEKTÍN, AVERMEKTÍN B1A, AVERMEKTÍN B1B (VYJADRENÉ AKO ABAMEKTÍN)

71751-41-2

65195-55-3

65195-56-4

495

I99_01_02

MILBEMEKTÍN

51596-10-2

51596-11-3

660

I99_01_03

SPINOSAD

168316-95-8

131929-60-7

131929-63-0

636

I99_01_04

EMAMEKTÍN

119791-41-2

155569-91-8

791

I99_01_05

SPINETORAM

935545-74-7

802

I99_03

BENZOYLMOČOVINOVÉ INSEKTICÍDY

I99_03_01

DIFLUBENZURÓN

35367-38-5

339

I99_03_02

FLUFENOXURÓN

01463-69-8

470

I99_03_03

LUFENURÓN

103055-07-8

704

I99_03_04

NOVALURÓN

116714-46-6

672

I99_03_05

TEFLUBENZURÓN

83121-18-0

450

I99_03_06

TRIFLUMURÓN

64628-44-0

548

I99_04

KARBAZÁTOVÉ INSEKTICÍDY

I99_04_01

BIFENAZÁT

149877-41-8

736

I99_05

DIAZYLHYDRAZÍNOVÉ INSEKTICÍDY

I99_05_01

METOXYFENOZID

161050-58-4

656

I99_05_02

TEBUFENOZID

112410-23-8

724

I99_05_03

CHROMAFENOZID

143807-66-3

775

I99_06

REGULÁTORY RASTU HMYZU

I99_06_01

CYROMAZÍN

66215-27-8

420

I99_06_02

BUPROFEZÍN

953030-84-7

681

I99_06_03

HEXYTIAZOX

78587-05-0

439

I99_08

NITROGUANIDÍNOVÉ INSEKTICÍDY

I99_08_01

KLOTIANIDÍN

210880-92-5

738

I99_08_02

TIAMETOXÁM

153719-23-4

637

I99_09

ORGANOCÍNOVÉ INSEKTICÍDY

I99_09_01

FENBUTACÍN-OXID

13356-08-6

359

I99_10

OXADIAZÍNOVÉ INSEKTICÍDY

I99_10_01

INDOXAKARB

173584-44-6

612

I99_11

FENYLÉTEROVÉ INSEKTICÍDY

I99_11_01

PYRIPROXYFÉN

95737-68-1

715

I99_12

PYRAZOLOVÉ (FENYL-) INSEKTICÍDY

I99_12_02

FIPRONIL

120068-37-3

581

I99_12_03

TEBUFÉNPYRAD

119168-77-3

725

I99_12_04

CHLORANTRANILIPROL

500008-45-7

794

I99_13

PYRIDÍNOVÉ INSEKTICÍDY

I99_13_01

PYMETROZÍN

123312-89-0

593

I99_13_02

FLONIKAMID (IKI-220)

158062-67-0

763

I99_13_03

SULFOXAFLOR

946578-00-3

820

I99_14

PYRIDYLMETYLAMÍNOVÉ INSEKTICÍDY

I99_14_01

ACETAMIPRID

135410-20-7

649

I99_14_02

IMIDAKLOPRID

138261-41-3

582

I99_14_03

TIAKLOPRID

111988-49-9

631

I99_14_04

FLUPYRADIFURÓN

951659-40-8

987

I99_15

INSEKTICÍDY NA BÁZE ESTEROV KYSELINY SIRIČITEJ

I99_15_01

PROPARGIT

2312-35-8

216

I99_17

INSEKTICÍDY NA BÁZE KYSELINY TETRONOVEJ

I99_17_01

SPIRODIKLOFÉN

148477-71-8

737

I99_17_02

SPIROMEZIFÉN

283594-90-1

747

I99_18

ATRAKTANTY HMYZU LINEÁRNE MOTÝLIE FEROMÓNY (SCLPS)

I99_18_01

(8E,10E)-DODEKA-8,10-DIÉN-1-OL

33956-49-9

860

I99_18_02

(Z)-DODEC-9-ÉN-1-YL-ACETÁT

16974-11-1

112-66-3

422

I99_18_03

(Z)-DODEC-8-ÉN-1-YL-ACETÁT

28079-04-1

861

I99_18_04

(2E,13Z)-OKTADEKA-2,13-DIÉN-1-YL-ACETÁT

86252-65-5

862

I99_18_05

(7E,9E)-DODEKA-7,9-DIÉN-1-YL-ACETÁT

54364-63-5

863

I99_18_06

(7E,9Z)-DODEKA-7,9-DIÉN-1-YL-ACETÁT

55774-32-8

864

I99_18_07

(7Z,11E)-HEXADEKA-7,11-DIÉN-1-YL-ACETÁT

51606-94-4

865

I99_18_08

(7Z,11Z)-HEXADEKA-7,11-DIÉN-1-YL-ACETÁT

53042-79-8

52207-99-5

866

I99_18_09

(9Z,12E)-TETRADEKA-9,12-DIÉN-1-YL-ACETÁT

31654-77-0

867

I99_18_10

(E)-TETRADEC-11-ÉN-1-YL-ACETÁT

33189-72-9

868

I99_18_11

(E)-DEC-5-ÉN-1-OL

56578-18-8

869

I99_18_12

(E)-DEC-5-ÉN-1-YL-ACETÁT

38421-90-8

870

I99_18_13

(E)-DODEC-8-ÉN-1-YL-ACETÁT

38363-29-0

871

I99_18_14

(E/Z)-DODEC-8-ÉN-1-YL-ACETÁT

38363-29-0

28079-04-1

872

I99_18_15

(Z)-HEXADEC-11-ÉN-1-OL

56683-54-6

873

I99_18_16

(Z)-HEXADEC-11-ÉN-1-YL-ACETÁT

34010-21-4

874

I99_18_17

(Z)-HEXADEC-11-ENÁL

53939-28-9

875

I99_18_18

(Z)-TETRADEC-11-ÉN-1-YL-ACETÁT

20711-10-8

876

I99_18_19

(Z)-OKTADEC-13-ENÁL

58594-45-9

878

I99_18_20

(Z)-TETRADEC-7-ENÁL

65128-96-3

879

I99_18_21

(Z)-DODEC-8-ÉN-1-OL

40642-40-8

880

I99_18_22

(Z)-HEXADEC-9-ENÁL

56219-04-6

881

I99_18_23

(Z)-TETRADEC-9-ÉN-1-YL-ACETÁT

16725-53-4

882

I99_18_24

DODECYL-ACETÁT

112-66-3

884

I99_18_25

TETRADEKÁN-1-OL

112-72-1

856

I99_18_26

DODEKÁN-1-OL

112-53-8

I99_18_27

(E/Z)-DODEC-9-ÉN-1-YL-ACETÁT

16974-34-8

I99_18_28

(E,Z,Z)-TETRADEKA-3,8,11-TRIÉN-1-YL-ACETÁT

163041-94-9

I99_18_29

(E,Z)-TETRADEKA-3,8-DIÉN-1-YL-ACETÁT

I99_18_30

N-TETRADECYLACETÁT

638-59-5

I99_18_31

(Z,E)-TETRADEKA-9,11-DIÉN-1-YL-ACETÁT

50767-79-8

I99_18_32

(E,Z)-OKTADEKA-3,13-DIÉN-YL-ACETÁT

53120-26-6

I99_18_33

(Z,Z)-OKTADEKA-3,13-DIÉN-YL-ACETÁT

53120-26-7

I99_18_34

N-HEXADEKANYL-ACETÁT

629-70-9

I99_18_35

(Z)-TETRADEC-8-ÉN-1-OL

64470-32-2

I99_18_36

(Z)-TETRADEC-8-ÉN-1-YL-ACETÁT

35835-80-4

I99_18_37

(8E,10E)-DODEKA-8-10-DIÉN-1-YL-ACETÁT

53880-51-6

I99_19

OSTATNÉ ATRAKTANTY HMYZU

I99_19_01

AMÓNIUM-ACETÁT

631-61-8

I99_19_02

PUTRESCÍN (BUTÁN-1,4-DIAMÍN)

110-60-1

842

I99_19_03

TRIMETYLAMÓNIUM-CHLORID

593-81-7

848

I99_19_04

(Z)-HEXADEC-13-ÉN-11-ÍN-1-YL-ACETÁT

78617-58-0

I99_19_05

(Z,Z,Z,Z)-DOKOZATETRA-7,13,16,19-ÉN-1-YL-IZOBUTANOÁT

135459-81-3

883

I99_19_06

RESKALUR

67601-06-3

I99_19_07

HYDROLYZOVANÉ PROTEÍNY

901

I99_19_08

LAVANDULYL-SENECIOÁT

23960-07-8

I99_19_09

(Z)-3-METYL-6-IZOPROPENYL-DEC-9-ÉN-1-YL-ACETÁT

67601-06-3

I99_19_10

2,6,6-TRIMETYLBICYKLO[3.1.1]HEPT-2-ÉN (ALFA-PINÉN)

7785-70-8

I99_19_11

2-ETYL-1,6-DIOXASPIRO-(4,4)-NONÁN (CHALKOGRÁN)

38401-84-2

I99_19_12

2-METYL-3-BUTÉN-2-OL

115-18-4

I99_19_13

2-METYL-6-METYLÉN-2,7-OKTADIÉN-4-OL (IPSDIENOL)

14434-41-4

I99_19_14

4,6,6-TRIMETYL-BICYKLO[3.1.1]HEPT-3-EN-OL,((S)-CIS-VERBENOL)

1845-30-3

I99_19_15

8-METYL-DEKÁN-2-OL-PROPANOÁT

81931-28-4

I99_99

NEZARADENÉ INSEKTICÍDY-AKARICÍDY

I99_99_03

ETOXAZOL

153233-91-1

623

I99_99_04

MASTNÉ KYSELINY C7 – C18 A C18 NENASÝTENÉ DRASELNÉ SOLI

67701-09-1

889

I99_99_05

MASTNÉ KYSELINY C8 – C10 METYLESTERY

85566-26-3

890

I99_99_06

FENAZACHÍN

120928-09-8

693

I99_99_07

KREMELINA (DIATOMOVÁ ZEMINA)

61790-53-2

647

I99_99_08

KYSELINA DODEKÁNOVÁ

143-07-7

885

I99_99_09

METAFLUMIZÓN

139968-49-3

779

I99_99_10

METYL-DEKANOÁT

110-42-9

892

I99_99_11

METYL-OKTANOÁT

111-11-5

893

I99_99_12

KYSELINA OLEJOVÁ

112-80-1

894

I99_99_13

DESTILÁTY (ROPNÉ) (CAS 64742-46-7)

64742-46-7

896

I99_99_14

DESTILÁTY (ROPNÉ) (CAS 72623-86-0)

72623-86-0

897

I99_99_15

DESTILÁTY (ROPNÉ) (CAS 8042-47-5)

8042-47-5

898

I99_99_16

DESTILÁTY (ROPNÉ) (CAS 97862-82-3)

97862-82-3

899

I99_99_17

FOSFÁN

7803-51-2

127

I99_99_18

PYRIDABÉN

96489-71-3

583

I99_99_19

PYRIDALYL

179101-81-6

792

I99_99_20

SPIROTETRAMAT

203313-25-1

795

I99_99_21

SULFURYL-FLUORID

2699-79-8

757

I99_99_27

FOSFID HLINITÝ

20859-73-8

227

I99_99_28

FOSFID HOREČNATÝ

12057-74-8

228

I99_99_29

OXID UHLIČITÝ

124-38-9

844

I99_99_30

MALTODEXTRÍN

9050-36-6

801

I99_99_31

TERPENOIDNÁ ZMES QRD 460

982

I99_99_32

FLUBENDIAMID

272451-65-7

788

I99_99_33

ETÁNDINITRIL

460-19-5

I99_99_99

OSTATNÉ INSEKTICÍDY-AKARICÍDY INDE NEUVEDENÉ

Moluskocídy

PES_M

Moluskocídy

M01

M01_01

MOLUSKOCÍDY

M01_01_01

FOSFOREČNAN ŽELEZITÝ

10045-86-0

629

M01_01_03

METALDEHYD

108-62-3

9002-91-9

M01_01_04

DIFOSFOREČNAN ŽELEZITÝ

10058-44-3

M01_01_99

OSTATNÉ MOLUSKOCÍDY INDE NEUVEDENÉ

Regulátory rastu rastlín

PES_PGR

Fyziologické regulátory rastu rastlín

PGR01

PGR01_01

FYZIOLOGICKÉ REGULÁTORY RASTU RASTLÍN

PGR01_01_01

1-METYLCYKLOPROPÉN

3100-04-7

767

PGR01_01_02

CHLÓRMEKVÁT A CHLÓRMEKVÁT-CHLORID (VYJADRENÉ AKO CHLÓRMEKVÁT)

7003-89-6

999-81-5

143

143.302

PGR01_01_03

CYKLANILID

113136-77-9

586

PGR01_01_04

DAMINOZID

1596-84-5

330

PGR01_01_05

ETEFÓN

16672-87-0

373

PGR01_01_06

ETOXYCHÍN

91-53-2

517

PGR01_01_07

ETYLÉN

74-85-1

839

PGR01_01_08

FORCHLÓRFENURÓN

68157-60-8

633

PGR01_01_09

KYSELINA GIBERELÍNOVÁ

77-06-5

307

PGR01_01_10

GIBERELÍNY

468-44-0

510-75-8

8030-53-3

904

PGR01_01_11

IMAZACHÍN

81335-37-7

699

PGR01_01_12

HYDRAZID KYSELINY MALEÍNOVEJ

123-33-1

310

PGR01_01_13

MEPIKVÁT

15302-91-7

440

PGR01_01_14

PAKLOBUTRAZOL

76738-62-0

445

PGR01_01_15

PROHEXADIÓN-KALCIUM

127277-53-6

567

567.020

PGR01_01_16

NÁTRIUM-5-NITROGUAJAKOLÁT

67233-85-6

718

PGR01_01_17

NÁTRIUM-O-NITROFENOLÁT

824-39-5

720

PGR01_01_18

NÁTRIUM-P-NITROFENOLÁT

824-78-2

721

PGR01_01_19

TRINEXAPAK

104273-73-6

732

PGR01_01_20

DIFENYLAMÍN

122-39-4

460

PGR01_01_21

FLURPRIMIDOL

56425-91-3

696

PGR01_01_22

FLUMETRALÍN

62924-70-3

971

PGR01_01_23

TIDIAZURÓN

51707-55-2

727

PGR01_99

OSTATNÉ FYZIOLOGICKÉ REGULÁTORY RASTU RASTLÍN

PGR01_99_01

KYSELINA 1-NAFTYLOCTOVÁ (1-NAA)

86-87-3

313

PGR01_99_02

DEKÁN-1-OL

112-30-1

831

PGR01_99_03

1-NAFTYLACETAMID (1-NAD)

86-86-2

282

PGR01_99_04

KYSELINA (2-NAFTYLOXY)OCTOVÁ (2-NOA)

120-23-0

664

PGR01_99_05

6-BENZYLADENÍN

1214-39-7

829

PGR01_99_06

KYÁNAMID

420-04-2

685

PGR01_99_07

KYSELINA INDOLYLBUTÁNOVÁ

133-32-4

830

PGR01_99_08

SINTOFÉN (AJ AKO CINTOFÉN)

130561-48-7

717

PGR01_99_09

1,4-DIMETYLNAFTALÉN

571-58-4

822

PGR01_99_10

TIOSÍRAN SODNÝ

762

PGR01_99_11

KYSELINA S-ABSCISOVÁ

21293-29-8

PGR01_99_99

OSTATNÉ FYZIOLOGICKÉ REGULÁTORY RASTU RASTLÍN INDE NEUVEDENÉ

Prípravky proti klíčeniu

PGR02

PGR02_02

PRÍPRAVKY PROTI KLÍČENIU

PGR02_02_01

KARVÓN

2244-16-8

602

PGR02_99

OSTATNÉ PRÍPRAVKY PROTI KLÍČENIU

PGR02_99_99

OSTATNÉ PRÍPRAVKY PROTI KLÍČENIU INDE NEUVEDENÉ

Ostatné regulátory rastu rastlín

PGR03

PGR03_99

OSTATNÉ REGULÁTORY RASTU RASTLÍN

PGR03_99_01

VÝŤAŽOK Z MORSKÝCH RIAS (PREDTÝM VÝŤAŽOK Z MORSKÝCH RIAS A CHALÚH)

920

PGR03_99_99

OSTATNÉ REGULÁTORY RASTU RASTLÍN INDE NEUVEDENÉ

Ostatné prípravky na ochranu rastlín

PES_ZR

Rastlinné oleje

ZR02

ZR02_01

RASTLINNÉ OLEJE

ZR02_01_01

RASTLINNÉ OLEJE/CITRONELOVÝ OLEJ

8000-29-1

905

ZR02_01_02

RASTLINNÉ OLEJE/KLINČEKOVÝ OLEJ

84961-50-2

97-53-0

906

ZR02_01_03

RASTLINNÉ OLEJE/REPKOVÝ OLEJ

8002-13-9

907

ZR02_01_04

RASTLINNÉ OLEJE/MÄTOVÝ OLEJ

8008-79-5

908

ZR02_01_99

OSTATNÉ RASTLINNÉ OLEJE INDE NEUVEDENÉ

Prípravky na sterilizáciu pôdy (vrátane nematicídov)

ZR03

ZR03_01

METYLBROMID

ZR03_01_01

METYLBROMID

74-83-9

128

ZR03_02

BIOLOGICKÉ NEMATICÍDY

ZR03_02_01

PAECILOMYCES LILACINUS, KMEŇ 251

753

ZR03_02_02

BACILLUS FIRMUS, KMEŇ I-1582

1015

ZR03_02_03

PASTEURIA NISHIZAWAE PN1

ZR03_02_99

OSTATNÉ BIOLOGICKÉ NEMATICÍDY INDE NEUVEDENÉ

ZR03_03

ORGANOFOSFOROVÉ NEMATICÍDY

ZR03_03_01

FENAMIFOS

22224-92-6

692

ZR03_03_02

FOSTIAZÁT

98886-44-3

585

ZR03_03_99

OSTATNÉ ORGANOFOSFOROVÉ NEMATICÍDY INDE NEUVEDENÉ

ZR03_99

OSTATNÉ PRÍPRAVKY NA STERILIZÁCIU PÔDY

ZR03_99_01

1,3-DICHLÓRPROPÉN

542-75-6

675

ZR03_99_02

CHLÓRPIKRÍN

76-06-2

298

ZR03_99_03

DAZOMET

533-74-4

146

ZR03_99_04

METÁM

144-54-7

ZR03_99_99

OSTATNÉ PRÍPRAVKY NA STERILIZÁCIU PÔDY INDE NEUVEDENÉ

Rodenticídy

ZR04

ZR04_01

RODENTICÍDY

ZR04_01_01

FOSFID VÁPENATÝ

1305-99-3

505

ZR04_01_02

DIFENAKUM

56073-07-5

514

ZR04_01_03

WARFARÍN

81-81-2

ZR04_01_04

FOSFID ZINOČNATÝ

1314-84-7

ZR04_01_05

BROMADIOLÓN

28772-56-7

371

ZR04_01_06

CHLÓROFACINÓN

3691-35-8

208

ZR04_01_99

OSTATNÉ RODENTICÍDY INDE NEUVEDENÉ

Všetky ostatné prípravky na ochranu rastlín

ZR99

ZR99_01

DEZINFEKČNÉ PRÍPRAVKY

ZR99_01_99

OSTATNÉ DEZINFEKČNÉ PRÍPRAVKY INDE NEUVEDENÉ

ZR99_02

REPELENTY

ZR99_02_01

SÍRAN HLINITOAMÓNNY

7784-26-1

7784-25-0

840

ZR99_02_02

KREMIČITAN HLINITÝ (AJ AKO KAOLÍN)

1332-58-7

841

ZR99_02_03

KRVNÁ MÚČKA

90989-74-5

909

ZR99_02_04

KARBID VÁPENATÝ

75-20-7

910

ZR99_02_05

UHLIČITAN VÁPENATÝ

471-34-1

843

ZR99_02_06

DENATÓNIUM-BENZOÁT

3734-33-6

845

ZR99_02_07

VÁPENEC

1317-65-3

852

ZR99_02_08

METYL(NONYL)KETÓN

112-12-9

846

ZR99_02_09

KREMENNÝ PIESOK

14808-60-7

7637-86-9

855

ZR99_02_10

REPELENTY (PODĽA PACHU) ŽIVOČÍŠNEHO ALEBO RASTLINNÉHO PÔVODU/SUROVÝ TALOVÝ OLEJ

8002-26-4

911

ZR99_02_11

REPELENTY (PODĽA PACHU) ŽIVOČÍŠNEHO ALEBO RASTLINNÉHO PÔVODU/DECHT Z TALOVÉHO OLEJA

8016-81-7

912

ZR99_02_12

KREMIČITAN HLINITOSODNÝ

1344-00-9

850

ZR99_02_13

ZVYŠKY Z DESTILÁCIE TUKOV

915

ZR99_02_14

REPELENTY (PODĽA PACHU) ŽIVOČÍŠNEHO ALEBO RASTLINNÉHO PÔVODU/RYBÍ OLEJ

100085-40-3

918

ZR99_02_15

REPELENTY (PODĽA PACHU) ŽIVOČÍŠNEHO ALEBO RASTLINNÉHO PÔVODU/OVČÍ TUK

98999-15-6

919

ZR99_02_16

VÝŤAŽOK Z CESNAKU

8008-99-9

916

ZR99_02_17

KORENIE

917

ZR99_02_99

OSTATNÉ REPELENTY INDE NEUVEDENÉ

ZR99_99

OSTATNÉ PRÍPRAVKY NA OCHRANU RASTLÍN

ZR99_99_07

KYSELINA DEKÁNOVÁ

334-48-5

886

ZR99_99_08

KYSELINA OKTÁNOVÁ

124-07-2

887

ZR99_99_12

HEPTAMALOXYLOGLUKÁN

870721-81-6

851

ZR99_99_24

VÍRUS ŽLTEJ MOZAIKY CUKETY, SLABÝ KMEŇ

618

ZR99_99_34

VÍRUS MOZAIKY PEPINA, KMEŇ CH2 IZOLÁT 1906

1019

ZR99_99_35

MIERNY IZOLÁT VC1 VÍRUSU MOZAIKY PEPINA

ZR99_99_36

MIERNY IZOLÁT VX1 VÍRUSU MOZAIKY PEPINA

ZR99_99_37

VÍRUS MOZAIKY PEPINA (PEPMV), EURÓPSKY (EU) KMEŇ, MIERNY IZOLÁT ABP1 (PEPMVO)

ZR99_99_38

VÍRUS MOZAIKY PEPINA (PEPMV), ČILSKÝ (CH2) KMEŇ, MIERNY IZOLÁT ABP2 (PEPMVO)

ZR99_99_39

PRÍRODNÝ EXTRAKT ZO SEMIEN DRUHU CAMELLIA

ZR99_99_40

KVASIA

ZR99_99_99

OSTATNÉ PRÍPRAVKY NA OCHRANU RASTLÍN INDE NEUVEDENÉ

“

(1) Registračné číslo služby CAS (Chemical Abstracts Service).

(2) Rada pre spoluprácu pri medzinárodných analýzach pesticídov (Collaborative International Pesticides Analytical Council).

(3) Dobrovoľná agregácia.

(4) Dobrovoľná agregácia. Zahrnuté sú vianočné stromčeky vysadené na využívanej poľnohospodárskej pôde (ostatné trvalé plodiny): https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Glossary:Utilised_agricultural_area_(UAA) (dostupné v angličtine, francúzštine a nemčine).

(5) Dobrovoľná agregácia. Lesné hospodárstvo nezahŕňa vianočné stromčeky vysadené na využívanej poľnohospodárskej pôde (ostatné trvalé plodiny): https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Glossary:Utilised_agricultural_area_(UAA) (dostupné v angličtine, francúzštine a nemčine).

(6) Dobrovoľná agregácia.

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

(8) Zodpovedá skupine 1 v klasifikácii harmonizovaných ukazovateľov rizika vymedzenej v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71).

(9) Zodpovedá skupine 3 v harmonizovanej klasifikácii ukazovateľov rizika vymedzenej v smernici 2009/128/ES.

(10) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 540/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o zoznam schválených účinných látok (Ú. v. EÚ L 153, 11.6.2011, s. 1).

18.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 410/51

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/2011

zo 17. novembra 2021,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz káblov z optických vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 ods. 4,

keďže:

1. POSTUP

1.1. Začatie

(1)

Dňa 24. septembra 2020 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu káblov z optických vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“, „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý podalo združenie Europacable (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov z Únie. Navrhovateľova výroba predstavovala viac ako 25 % celkovej výroby káblov z optických vlákien v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)	Dňa 21. decembra 2020 Komisia začala antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu káblov z optických vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a začala samostatné prešetrovanie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (3).

1.2. Registrácia dovozu

(4)	Na základe žiadosti navrhovateľa zo 17. decembra 2020 podloženej požadovanými dôkazmi Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/548 z 29. marca 2021 (ďalej len „nariadenie o registrácii“) (4) zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia.

1.3. Zainteresované strany

(5)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Okrem toho Komisia osobitne informovala navrhovateľa, známych výrobcov z Únie, známe združenia z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, orgány Číny, známych dovozcov, známych obchodníkov a používateľov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(6)	Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Uskutočnili sa vypočutia navrhovateľa a jedného dovozcu zaradeného do vzorky [Cable 77 Danmark ApS (ďalej len „Cable 77“)].

1.4. Pripomienky k začatiu konania

(7)	Komisii boli doručené pripomienky k začatiu konania od čínskej vlády, Čínskej obchodnej komory pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“), navrhovateľa a jedného dovozcu [Connect Com GmbH (ďalej len „Connect Com“)].

(8)

Spoločnosť Connect Com tvrdila, že v súvislosti s podnetom sú potrebné ďalšie informácie a objasnenie. Predovšetkým tvrdila, že k zhoršeniu situácie výrobného odvetvia EÚ na trhu nedošlo v dôsledku dovozu z Čínskej ľudovej republiky za priaznivé ceny, ale v dôsledku pomerne vysokých vnútorných transferových cien v rámci transakcií medzi spoločnosťami. Spoločnosť Connect Com takisto tvrdila, že zoznam výrobcov z EÚ v podnete je neúplný. Keďže tieto pripomienky sa netýkajú začatia konania, ale podstaty prípadu, riešia sa v odôvodnení 415 a odôvodneniach 539 až 541.

(9)

V súvislosti s hmotnoprávnymi požiadavkami na začatie prešetrovania CCCME tvrdila, že posúdenie ujmy v podnete navrhovateľa je neúplné, keďže navrhovateľ neuviedol údaje o šiestich z pätnástich ukazovateľov ujmy uvedených v článku 3.4 antidumpingovej dohody WTO (najmä o produktivite, návratnosti investícií, peňažnom toku, mzdách, raste a schopnosti získať kapitál alebo investície). CCCME navyše tvrdila, že navrhovateľ neposkytol žiadne spoľahlivé/porovnateľné údaje o predajných cenách.

(10)

Komisia pripomína, že ako už navrhovateľ uviedol vo svojej odpovedi na pripomienky čínskej vlády a CCCME, právnou normou uplatniteľnou na začatie antidumpingového prešetrovania je článok 5.2 antidumpingovej dohody, zatiaľ čo článok 3.4 antidumpingovej dohody predstavuje normu na účel preskúmania prešetrujúcim orgánom, ktorým je v tomto prípade Komisia. Navrhovateľ bol teda povinný splniť požiadavky v článku 5.2 antidumpingovej dohody, ktorý je premietnutý do článku 5 ods. 2 základného nariadenia. Hoci, ako poukázala CCCME, v článku 5.2 antidumpingovej dohody sa odkazuje na článok 3.4 antidumpingovej dohody a v článku 5 ods. 2 základného nariadenia sa odkazuje na článok 3 ods. 5 základného nariadenia, takýto odkaz je v oboch prípadoch len orientačný [„faktory a ukazovatele (…), ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 2 a 4“ a „ako sú faktory a ukazovatele uvedené v článku 3 ods. 3 a 5“] (5). V článku 5.2 antidumpingovej dohody a článku 5 ods. 2 základného nariadenia sa stanovuje, že podnet by mal obsahovať dôkazy o: a) existencii dumpingu; b) ujme a c) príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a údajnou ujmou. V judikatúre EÚ sa objasňuje, že „množstvo a kvalita informácií poskytnutých navrhovateľom nemusia dosahovať úroveň požadovanú na predbežné alebo konečné stanovenie existencie dumpingu, ujmy alebo príčinnej súvislosti“ (6). V dôsledku toho „môžu byť dôkazy, ktoré sú na odôvodnenie predbežného alebo konečného stanovenia dumpingu, ujmy alebo príčinnej súvislosti nedostatočné z hľadiska množstva alebo kvality, napriek tomu dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania“ (7).

(11)

V reakcii na tvrdenie, že navrhovateľ neposkytol spoľahlivé/porovnateľné údaje o predajných cenách, Komisia usúdila, že verzia podnetu otvorená na nahliadnutie zainteresovaným stranám obsahovala všetky základné dôkazy a súhrny údajov, poskytnutých ako dôverné, ktoré nemali dôverný charakter, aby si zainteresované strany mohli počas konania uplatniť svoje právo na obhajobu.

(12)

V článku 19 základného nariadenia a článku 6 ods. 5 antidumpingovej dohody sa umožňuje chrániť dôverné informácie za okolností, za ktorých by zverejnenie mohlo poskytnúť veľkú konkurenčnú výhodu konkurentovi, malo nepriaznivé dôsledky pre osobu poskytujúcu informácie alebo pre osobu, od ktorej osoba poskytujúca informácie získala informácie.

(13)

Komisia posúdila a prijala skutočnosť, že údaje o predajných cenách patria do týchto kategórií. Navrhovatelia v každom prípade poskytli zmysluplný súhrn informácií obsiahnutých v prílohách k podnetu, ku ktorým je obmedzený prístup, aby zainteresovaným stranám umožnili „pochopiť podstatu dôverne poskytnutých informácií“, ako sa stanovuje v článku 19 ods. 2 základného nariadenia. Navrhovatelia primerane zhrnuli informácie o predajných cenách bez toho, aby poskytli citlivé údaje za jednotlivé spoločnosti uvedené okrem iného v prílohách 44b a 67 k podnetu.

(14)

CCCME takisto tvrdila, že v podnete nebola preukázaná ujma, keďže výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoju výrobu a mierny pokles výrobnej kapacity vyplývajúci z neschopnosti výrobného odvetvia Únie zásobovať všetku novovytvorenú spotrebu v Európe sám osebe nie je ukazovateľom značnej ujmy. Objemy predaja sa takisto zvýšili, pričom výrobné odvetvie Únie si udržiava podiel na trhu na úrovni takmer 80 % a trend ziskovosti nie je jasný a nevykazuje ujmu. V tejto súvislosti navrhovateľ odpovedal, že zvýšenie spotreby v Únii predstavovalo prospech pre čínsky dovoz, že zostávajúci podiel na trhu nemá význam z hľadiska posúdenia ujmy a že účinky postupov obstarávania, ktoré vyhrali čínski výrobcovia, sa prejavia s určitým časovým odstupom. CCCME odpovedala, že z údajov o spotrebe, výrobe a výrobnej kapacite vyplýva, že výrobné odvetvie Únie dokázalo zásobovať väčšinu zvýšenej spotreby v EÚ a zároveň rozšíriť svoje podnikanie.

(15)

CCCME okrem toho tvrdila, že v podnete sa neuvádzali žiadne dôkazy o príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom a ujmou. Po prvé, CCCME tvrdila, že neexistuje súvislosť medzi dovozom z Číny a vývojom výrobného odvetvia Únie. Ako príklad CCCME uviedla, že v rokoch 2017 – 2018, keď došlo k najväčšiemu zvýšeniu objemu dovozu z Číny, zaznamenalo výrobné odvetvie Únie najvýraznejšie zvýšenie ziskovosti. Po druhé, od roku 2018 do roku 2019 sa na rozdiel od dovozu z Číny zvýšil objem dovozu z tretích krajín a jeho účinok preto nemožno pripísať Číne. Navyše ak došlo k ujme, ide o ujmu spôsobenú vlastným zavinením z dôvodu pomalej reakcie výrobného odvetvia Únie na pohyb na trhu. Navrhovateľ odpovedal na toto tvrdenie CCCME a uviedol, že príčinnú súvislosť možno stanoviť, keďže k ujme došlo v rovnakom čase ako k zvýšeniu dovozu z Číny, a že dovoz z tretích krajín sa nevzal do úvahy, pretože mal buď minimálny objem, alebo z neho nevyplýval žiadny dôkaz o dumpingu spôsobujúcom ujmu. CCCME vo svojej odpovedi pripomenula, že v rokoch 2017 – 2018, keď došlo k najväčšiemu zvýšeniu objemu dovozu z Číny, zaznamenalo výrobné odvetvie Únie najvýraznejšie zvýšenie ziskovosti a že neexistovala súvislosť medzi zvýšením dovozu z Číny a poklesom objemu predaja výrobného odvetvia Únie. V súvislosti s dovozom z tretích krajín naopak CCCME uviedla, že od roku 2018 do roku 2019 sa celkovo dovoz z tretích krajín zvýšil, zatiaľ čo dovoz z Číny sa znížil. CCCME napokon konštatovala, že navrhovateľ nenamietal voči argumentom, podľa ktorých v podstate všetky ukazovatele ujmy v podnete vykazovali pozitívne trendy a údajná ujma bola aspoň do istej miery spôsobená vlastným zavinením.

(16)

CCCME ďalej uviedla, že údaje o dovoze predložené navrhovateľom sú prehnané, pretože vychádzali z nesprávneho predpokladu, pokiaľ ide o objem, ktorý by viedol k deformovanému zvýšeniu dovozu. Dovoz z Číny by predovšetkým v roku 2019 namiesto zvýšenia poklesol. Okrem toho boli v podnete chybné výpočty podhodnotenia ceny, pretože sa týkali iba jedného vývozcu v rámci jedného konkrétneho obstarávania. V tejto súvislosti navrhovateľ odpovedal, že na to, aby bol viditeľný nárast objemu dovozu, ktorý CCCME nepoprela a ktorý bol potvrdený údajmi tretích strán v rámci získavania informácií o trhu (CRU), by sa malo vziať do úvahy dlhšie obdobie a že výpočty neboli chybné, pretože navrhovateľ bol povinný poskytnúť iba primerane dostupné dôkazy, ktoré zahŕňali informácie od viacerých výrobcov v Únii a v Číne. CCCME odpovedala, že je povinnosťou navrhovateľa podložiť svoje tvrdenia a poskytnúť dôkaz v súvislosti s údajmi o dovoze a že údaje v rámci získavania informácií o trhu (CRU) sa týkali optických vlákien, nie káblov z optických vlákien. Pokiaľ ide o výpočet cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu, CCCME zopakovala, že nespĺňajú normu na to, aby predstavovali dostatočné dôkazy, a že pri významných výpočtoch navrhovateľ odkazoval iba na ceny jedného čínskeho výrobcu (napr. cena vývozu určeného na prepustenie do voľného obehu použitá na výpočet rozpätia ujmy v prvej polovici roka 2019 a vývozná cena použitá v prípade výrobných nákladov pri rozpätí predaja pod cieľovú cenu v druhej polovici roka 2019).

(17)

Komisia sa domnieva, že CCCME žiadnym zo svojich tvrdení nevyvrátila záver, že existujú dostatočné dôkazy na začatie antidumpingového konania. Podnet v skutočnosti obsahoval dostatočné dôkazy o tom, že dumpingový dovoz spôsobil na stave výrobného odvetvia Únie značnú ujmu. Zo špecifickej analýzy ujmy v podnete vyplýva zvýšené prenikanie dovozu z Číny na trh EÚ (v absolútnom aj relatívnom vyjadrení) za ceny, ktorými sa významne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie. Stav výrobného odvetvia Únie zjavne utrpel značnú ujmu, ktorá sa prejavila napríklad poklesom predaja a podielu na trhu alebo zhoršením finančných výsledkov.

(18)

Komisia nesúhlasila s tvrdením, že výpočty podhodnotenia ceny a predaja pod cieľovú cenu v podnete sú nesprávne. Metodika sa vysvetľuje v podnete v oddiele 8.1.2 a prílohách, na ktoré sa v ňom odkazuje, kde sa nachádzajú samostatné výpočty podhodnotenia ceny a predaja pod cieľovú cenu za každý reprezentatívny druh výrobku. Vo fáze začatia konania Komisii postačovali dôkazy o podhodnotení ceny a predaji pod cieľovú cenu, ktoré predložili žiadatelia, a považovala ich za dostatočné dôkazy na začatie prešetrovania.

(19)

V súvislosti s dostatočnými dôkazmi o príčinnej súvislosti je potrebné poznamenať toto. Po prvé, situácia výrobného odvetvia Únie sa zhoršila v rovnakom čase, ako došlo k zvýšeniu dumpingového dovozu za ceny, ktorými sa značne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie. Z toho jasne vyplýva existencia príčinnej súvislosti. Po druhé, pokiaľ ide o iné faktory, napríklad dovoz z tretích krajín, nemali taký vplyv, ktorý by spôsobil zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie, pričom z analýzy podnetu nevyplynula ujma spôsobená vlastným zavinením.

(20)

Počas vypočutia, ktoré sa uskutočnilo v nadväznosti na neuloženie predbežných opatrení, CCCME predložila sériu pripomienok týkajúcich sa ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie uvedených v podnete. Komisia sa domnieva, že tieto pripomienky týkajúce sa podnetu nemožno prijať, keďže boli predložené vo veľmi neskorej fáze prešetrovania po lehote stanovenej v bode 5.2 oznámenia o začatí konania. V každom prípade, mnohé z týchto pripomienok opakujú argumenty, ktoré už boli predložené a riešené v tomto oddiele, a nepreukazujú, že by Komisii chýbali dostatočné dôkazy, keď sa rozhodla začať toto prešetrovanie. Pokiaľ ide o nové predložené údaje, okrem časového rámca stanoveného v bode 5.2 oznámenia o začatí konania Komisia pripomína, že táto fáza prešetrovania je dlho po lehotách na predloženie nových informácií, ako sa stanovuje v bode 7 oznámenia o začatí konania.

(21)

Spoločnosť Connect Com vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií uviedla, že z informácií v podnete vyplývajú trendy, ktoré neodôvodňujú uloženie antidumpingových ciel. Spoločnosť Connect Com takisto požiadala o poskytnutie dôverných informácií v bodoch 105 a 109 podnetu, pokiaľ ide o zisk niektorých výrobcov z Únie a obstarávania, ktoré prehrali v prospech čínskych výrobcov.

(22)

Komisia v tejto súvislosti pripomenula, že podľa bodu 5.2 oznámenia o začatí konania mali zainteresované strany možnosť predložiť pripomienky k podnetu a akýmkoľvek aspektom týkajúcim sa začatia prešetrovania do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania. Tieto pripomienky teda nemožno zohľadniť po konečnom poskytnutí informácií. Informácie, ktoré si spoločnosť Connect Com vyžiadala, sú v každom prípade svojou povahou dôverné a nemožno ich poskytnúť iným zainteresovaným stranám.

(23)

Na základe uvedených skutočností Komisia potvrdila, že navrhovateľ predložil dostatočné dôkazy o existencii dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti, čím splnil požiadavky stanovené v článku 5.2 antidumpingovej dohody a článku 5 ods. 2 základného nariadenia. Komisia teda splnila všetky zákonné požiadavky na začatie konania.

(24)	Komisia vzala do úvahy všetky ostatné relevantné pripomienky a zaoberala sa nimi v ďalších oddieloch.

1.5. Výber vzorky

(25)	V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

1.5.1. Výber vzorky výrobcov z Únie

(26)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vzorku vybrala na základe objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii v období prešetrovania. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výroba výrobcov z Únie zaradených do vzorky predstavovala 52 % výroby v Únii počas obdobia prešetrovania a považovala sa za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. Keďže neboli doručené žiadne pripomienky, vzorka sa potvrdila.

1.5.2. Výber vzorky dovozcov

(27)	S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(28)	Piati neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia po analýze informácií na účel výberu vzorky, ktoré poskytli dovozcovia, rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný, a požiadala všetkých spolupracujúcich dovozcov, aby poskytli vyplnené dotazníky.

1.5.3. Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v Číne

(29)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(30)

Tridsiati vyvážajúci výrobcovia z dotknutej krajiny poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť. Skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky predstavovali viac ako 40 % vykázaného vývozu vyvážajúcich výrobcov káblov z optických vlákien z Číny do Únie počas obdobia prešetrovania.

(31)	V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami a s orgánmi dotknutej krajiny.

(32)	Pripomienky k výberu vzorky doručil jeden vyvážajúci výrobca nezaradený do vzorky, Yangtze Optical Fibre and Cable Joint Stock Limited Company (ďalej len „YOFC“), a zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii.

(33)

Spoločnosť YOFC a zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii tvrdili, že vzhľadom na veľký počet spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavujú dve spoločnosti zaradené do vzorky malý podiel objemu vývozu do Únie, ktorý nie je pre čínskych vývozcov reprezentatívny. Navyše sa tvrdilo, že v prípade vzorky troch spoločností by sa dalo lepšie vyhnúť situácii, pri ktorej by sa z dôvodu zmien spoločností zaradených do vzorky mohla vzorka zmenšiť na jednu spoločnosť. Zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii v tejto súvislosti uviedlo antidumpingové prešetrovanie dovozu oceľových kolies z Číny (8), v ktorom sa tvrdilo, že došlo k zásahu do práv ostatných spolupracujúcich vývozcov, keďže vzorka tvorená dvoma vyvážajúcimi výrobcami sa zmenšila na jednu spoločnosť po tom, ako sa jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v neskoršej fáze rozhodol, že v prešetrovaní spolupracovať nebude. Ďalej sa uvádzalo, že praxou Komisie v predchádzajúcich antidumpingových prešetrovaniach bolo vybrať do vzorky aspoň tri spoločnosti. Napokon sa tvrdilo, že výber vzorky troch spoločností by bol primeranejší vzhľadom na skutočnosť, že vývozcovia môžu mať rôzne predajné kanály, druhy výrobkov a zákazníkov a rôzne konkurenčné postavenie.

(34)

Podľa článku 17 ods. 1 základného nariadenia by sa výber vzorky mal uskutočňovať na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby, predaja alebo vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť. Ako sa uvádza v odôvodnení 30, skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky predstavovali viac než 40 % vykázaného vývozu z Číny do Únie počas obdobia prešetrovania, čo predstavuje reprezentatívnu úroveň. Komisia usúdila, že vybraná vzorka obsahovala najväčšie množstvo vývozu, ktoré bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť. V tejto súvislosti zahŕňajú dve skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky veľký počet subjektov (päť výrobných subjektov a sedem predajných subjektov) a najmenej štyroch vyvážajúcich výrobcov s rôznymi predajnými kanálmi a zákazníkmi, ako aj veľkým počtom výrobkov. To, či bude spoločnosť zaradená do vzorky po zaradení do vzorky skutočne spolupracovať, je navyše nevyhnutnou, no nie dostatočnou podmienkou na to, aby sa vzala do úvahy pri výbere vzorky podľa článku 17 ods. 1 základného nariadenia. Pokiaľ ide o údajnú prax Komisie vyberať vzorku aspoň troch spoločností, v súlade s vysvetlením v predchádzajúcom texte je potrebné poznamenať, že výber vzorky sa uskutočnil na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby, predaja alebo vývozu, ktorý bolo možné v tomto prípade v rámci dostupného času primerane prešetriť. Tvrdenie o rozdieloch v konkurenčnom postavení sa zamietlo, keďže strany nevysvetlili, akým spôsobom by to spochybnilo reprezentatívnosť vzorky, ako ani to, ako by prípadné rozdiely v konkurencii vyriešila tretia spoločnosť zaradená do vzorky.

(35)	Spoločnosť YOFC uviedla, že jej zahrnutie do vzorky by pre Komisiu nepredstavovalo záťaž, keďže vzhľadom na pandémiu COVID-19 Komisia nevykonáva overovanie na mieste.

(36)

Hoci tím Komisie v tomto prípade nevykonal overovanie na mieste, vykonal krížovú kontrolu vyplnených dotazníkov na diaľku. Krížové kontroly na diaľku neznamenajú, že Komisia počas prešetrovania ušetrila čas. Skôr naopak, keďže príprava na overovanie informácií poskytnutých spoločnosťami na diaľku si vyžaduje viac času. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(37)

Spoločnosť YOFC takisto tvrdila, že by mala byť zahrnutá do vzorky, pretože je skúseným výrobcom, ktorý do Únie vyváža vysokokvalitné káble z optických vlákien, a jej výrobný proces je iný ako v prípade iných čínskych výrobcov (spoločnosť je vertikálne integrovaná, pri výrobe káblov z optických vlákien využíva európsku technológiu, má pokročilé technológie, je jedinou národnou jednotkou v oblasti demonštrácie inteligentnej výroby v Číne a pri výrobe optických vlákien dosiahla vysokú mieru automatizácie). Ďalej tvrdila, že jej objem vývozu do Únie bol počas obdobia prešetrovania pomerne veľký. Spoločnosť YOFC navyše uviedla, že jednému z výrobcov z Únie zaradenému do vzorky nepriamo patria akcie spoločnosti YOFC a dvoch dotknutých prepojených podnikov spoločnosti YOFC, takže zahrnutie spoločnosti YOFC do vzorky by Komisii umožnilo získať komplexnejšie vedomosti o štruktúre odvetvia. Rovnako tvrdila, že niektorí jej zákazníci z Únie takisto spolupracujú v rámci prešetrovania ako neprepojení dovozcovia, a preto by zahrnutie spoločnosti YOFC do vzorky mohlo Komisii pomôcť pri overení úplného predajného reťazca z Číny na trh Únie.

(38)

Ako sa vysvetľuje v predchádzajúcom texte, vzorka vyvážajúcich výrobcov bola vybraná na základe najväčšieho percentuálneho podielu objemu vývozu z dotknutej krajiny, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť. Spoločnosť YOFC nepatrila k dvom najväčším vyvážajúcim výrobcom, ktorí boli vybraní, a preto nebola zaradená do vzorky. Dve skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky sú v každom prípade takisto veľké a skúsené skupiny spoločností, ktoré vyrábajú a predávajú do Únie vysokokvalitné káble z optických vlákien, pričom ich súčasťou sú aj vertikálne integrované subjekty. Žiadna informácia v spise navyše nenasvedčuje tomu, že by bola technológia používaná vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky menej vyspelá ako v prípade iných čínskych vyvážajúcich výrobcov. Spoločnosť YOFC nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by tejto skutočnosti odporovali. Navyše to, že jeden výrobca z Únie zaradený do vzorky vlastní akcie vyvážajúceho výrobcu alebo že zákazníci vyvážajúcich výrobcov spolupracujú v rámci prešetrovania, nie je relevantné z hľadiska výberu vzorky vyvážajúcich výrobcov. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

1.6. Individuálne preskúmanie

(39)

Osem čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí zaslali formulár na výber vzorky, informovalo Komisiu o svojom úmysle požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Komisia sprístupnila dotazník online v deň začatia konania. Vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky okrem toho informovala, že pokiaľ chcú byť individuálne preskúmaní, požaduje sa od nich, aby predložili vyplnený dotazník. Vyplnený dotazník predložili dve spoločnosti.

(40)	Vzhľadom na zložitosť prešetrovania a zložitú štruktúru vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa Komisia rozhodla, že neudelí individuálne preskúmanie, pretože by to bolo neprimerane zaťažujúce a mohlo by jej to zabrániť v tom, aby prešetrovanie dokončila v predpísaných lehotách.

1.7. Vyplnené dotazníky a overovanie na mieste

(41)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v Číne v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Dotazníky pre výrobcov z Únie, dovozcov, používateľov a vyvážajúcich výrobcov v Číne boli sprístupnené online (9) v deň začatia konania.

(42)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Vzhľadom na vypuknutie pandémie COVID-19 a následné opatrenia prijaté v reakcii na túto pandémiu (ďalej len „oznámenie o COVID-19“) (10) Komisia nemohla vykonať overovanie na mieste v priestoroch spoločností zaradených do vzorky a spolupracujúcich používateľov. Namiesto toho Komisia na diaľku vykonala krížové kontroly informácií, ktoré poskytli prostredníctvom videokonferencie tieto spoločnosti:

Výrobcovia z Únie:

—	Acome S. A. (Francúzsko),

—	Corning Optical Communications Sp. z o.o. a jej prepojené spoločnosti (Poľsko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko),

—	Prysmian S.p.A. a jej prepojené spoločnosti (Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko, Taliansko).

Dovozcovia:

—	Cable 77 Danmark ApS (Dánsko),

—	Connect Com GmbH (Nemecko),

—	Eku Kabel GmbH (Nemecko),

—	Har&Ca S.r.l. (Taliansko),

—	Infraconcepts B.V. (Holandsko).

Používatelia:

—	Deutsche Telekom GmbH (Nemecko).

Vyvážajúci výrobcovia v Číne:

Skupina FTT:

—	FiberHome Telecommunication Technologies Co., Ltd, Wuhan (ďalej len „FTT“),

—	Nanjing Wasin Fujikura Optical Communication Ltd., Nanking (ďalej len „NW“).

Skupina ZTT:

—	Jiangsu Zhongtian Technology Co., Ltd., Nan-tchung (ďalej len „ZT“),

—	Zhongtian Power Optical Cable Co., Ltd., Nan-tchung (ďalej len „ZP“).

Prepojený obchodník v Číne:

—	ZTT International Limited, Nan-tchung.

Prepojený obchodník v Hongkongu:

—	Sumec Hong Kong Company Limited, Hongkong.

Prepojení dovozcovia v Únii:

—	FiberHome International Poland Sp. z o.o, Varšava, Poľsko,

—	FiberHome International Germany GmbH, Bonn, Nemecko,

—	ZTT Europe GmbH, Tauberbischofsheim, Nemecko.

1.8. Neuloženie predbežných opatrení a ďalší postup

(43)	Vzhľadom na technickú zložitosť prípadu sa Komisia rozhodla, že neuloží predbežné opatrenia a bude pokračovať v prešetrovaní s cieľom zhromaždiť ďalšie informácie.

(44)	Komisia 23. apríla 2021 v súlade s článkom 19a ods. 2 základného nariadenia informovala členské štáty a všetky zainteresované strany, že na dovoz káblov z optických vlákien s pôvodom v Číne sa neuložia žiadne predbežné clá a že prešetrovanie bude pokračovať.

(45)	Po zverejnení zámeru Komisie neuložiť predbežné opatrenia boli doručené pripomienky a žiadosti o objasnenie od spoločností Cable 77, Eku Kabel, Infraconcept a Comel.

(46)	Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Uskutočnilo sa vypočutie so spoločnosťou Cable 77 a s CCCME.

(47)

Komisia pokračovala vo vyhľadávaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. V tejto súvislosti Komisia zaslala spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom nezaradeným do vzorky, vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky a výrobcom z Únie zaradeným do vzorky dodatočnú žiadosť o informácie zahŕňajúce okrem iného údaje o predaji na základe skupín kontrolných čísiel výrobkov (ďalej len „PCN“), o investíciách a postupoch obstarávania. Komisia tieto odpovede overila v ďalšom kole krížových kontrol na diaľku.

(48)

Oficiálne dovozné štatistiky sú vykazované v kilogramoch a číselný znak KN 8544 70 00 obsahuje iné výrobky než dotknutý výrobok. S cieľom získať presnejší obraz o dovoze dotknutého výrobku Komisia preskúmala podrobné informácie od vnútroštátnych colných orgánov o úplnom súbore jednotlivých dovozných transakcií za obdobie od roku 2017 po OP, ako ich nahlásili dovozcovia vo svojich colných vyhláseniach a ako ich vyššie uvedené colné orgány spracovali. Informácie sa týkali dovozu do deviatich členských štátov (Bulharsko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko a Španielsko) a považovali sa za reprezentatívne, keďže zahŕňali 79 % dovozu v posudzovanom období. Podrobná analýza založená na týchto údajoch viedla k ďalej uvedeným záverom.

1.9. Poskytnutie informácií

(49)

Komisia 30. júna 2021 informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz káblov z optických vlákien s pôvodom v Číne (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, počas ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Komisii boli doručené pripomienky od čínskej vlády, CCCME, oboch čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, všetkých spolupracujúcich neprepojených dovozcov a navrhovateľa. Komisia na základe týchto pripomienok upravila niektoré úvahy, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo, a 2. septembra 2021 o tom informovala všetky zainteresované strany (ďalej len „dodatočné konečné poskytnutie informácií“).

(50)

Zainteresovaným stranám sa po konečnom poskytnutí informácií a dodatočnom konečnom poskytnutí informácií poskytla možnosť vypočutia podľa ustanovení uvedených v bode 5.7 oznámenia o začatí konania. Uskutočnilo sa vypočutie oboch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, CCCME a jedného dovozcu (Cable 77).

1.10. Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(51)	Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2. DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1. Dotknutý výrobok

(52)

Dotknutým výrobkom sú jednovidové káble z optických vlákien, vyrobené z jedného alebo viacerých jednotlivo oplášťovaných vlákien, s ochranným plášťom, tiež obsahujúce elektrické vodiče, s pôvodom v Číne, v súčasnosti patriace pod číselný znak KN ex 8544 70 00 (kód TARIC 8544700010) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(53)

Tieto výrobky sú vylúčené:

i)	káble, v ktorých sú všetky optické vlákna jednotlivo vybavené prípojkami na jednom konci alebo na oboch koncoch, a

ii)	káble na podmorské použitie. Káble na podmorské použitie sú káble z optických vlákien izolované plastom obsahujúce medený alebo hliníkový vodič, v ktorých sa vlákna nachádzajú v kovovom module, resp. moduloch.

(54)	Káble z optických vlákien sa používajú ako optické prenosové médium v telekomunikačných sieťach v diaľkových, metropolitných a prístupových sieťach.

2.2. Podobný výrobok

(55)

Z prešetrovania vyplynulo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

—	dotknutý výrobok,

—	výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu dotknutej krajiny a

—	výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(56)	Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

2.3. Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

(57)

Skupina ZTT žiadala, aby sa z prešetrovania vylúčilo kombinované zemné lano (optical ground wire, ďalej len „OPGW“) a optický fázový vodič (optical phase conductor, ďalej len „OPPC“). Tvrdila, že hoci tieto káble patria do definície výrobku, majú odlišné fyzické vlastnosti a použitie (t. j. prenos elektrickej energie), podliehajú rozdielnym technickým normám, vyrábajú sa pomocou rozdielnych surovín a v rámci rozdielnych výrobných procesov a predávajú sa na oddelených trhoch. Navyše tvrdili, že káble OPGW a OPPC predstavujú iba malú časť predaja do Únie. Skupina ZTT takisto požadovala, aby sa v prípade, že Komisia usúdi, že káble OPGW a OPPC patria do vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania, v prešetrovaní zohľadnili faktory osobitných vlastností, osobitného konečného použitia alebo trhového segmentu týchto výrobkov.

(58)	Skupina ZTT vo svojich pripomienkach v nadväznosti na konečné poskytnutie informácií zopakovala svoje tvrdenia o vylúčení káblov OPGW a OPPC z prešetrovania a tvrdila, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky počas obdobia prešetrovania nepredávali druhy výrobkov, ktoré predáva skupina ZTT.

(59)

Káble OPGW a OPPC sa týkajú prenosu údajov a majú rovnaké základné vlastnosti ako iné káble z optických vlákien vrátane toho, že: i) obsahujú optické vlákna; ii) priemer potiahnutých optických vlákien je v rovnakom rozpätí; iii) počet vlákien je takisto v rovnakom rozpätí; iv) počet vlákien na modul je takisto rovnaký a v) konštrukcia jadra kábla je rovnaká. Skutočnosť, že káble OPGW a OPPC prenášajú elektrickú energiu a majú určité vlastnosti (ako sú elektrické vlastnosti, neexistencia požiadavky na odolnosť voči horeniu, požiadavka na vysokú pevnosť v ťahu atď.), na tom nič nemení.

(60)

Okrem toho, rôznym technickým špecifikáciám a normám do istej miery podliehajú všetky druhy káblov. Pokiaľ ide o suroviny, skutočnosť, že jeden materiál používaný na výrobu jednej zložky káblov z optických vlákien sa môže pri jednotlivých druhoch káblov líšiť, nie je relevantná – na výrobu všetkých druhov káblov z optických vlákien sa používajú optické vlákna. Pokiaľ ide o výrobné procesy, prešetrovaním sa zistilo, že určité osobitne chránené dizajny štandardných optických káblov majú okolo plášťa vrstvu oceľového drôtu a že tieto káble sa vyrábajú na rovnakých strojoch ako OPGW. Výroba panciera káblov OPGW a OPPC sa navyše vzťahovala iba na jednu fázu výroby týchto káblov a neodôvodňovala ich vylúčenie z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania. Okrem toho skutočnosť, že predaj káblov OPGW a OPPC predstavoval počas obdobia prešetrovania menšiu časť predaja do Únie, nie je z hľadiska posúdenia tvrdenia relevantná. Napokon skutočnosť, že konkrétne PCN predávané skupinou ZTT počas OP nepredávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, nemení nič na tom, že výrobné odvetvie Únie vyrába káble OPGW a OPPC a konkuruje tak čínskym vývozcom.

(61)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že káble OPGW a OPPC sa majú považovať za druh káblov z optických vlákien, ktoré majú rovnaké základné fyzické, technické a chemické vlastnosti ako ostatné káble z optických vlákien, na ktoré sa vzťahuje definícia dotknutého výrobku, a preto v prípade týchto výrobkov nie je potrebná samostatná analýza. Káble OPGW a OPPC sú v skutočnosti káble z optických vlákien, pretože ich súčasťou sú optické vlákna, konštrukcia jadra kábla je rovnaká a sú určené na použitie na prenos údajov. Kontrolné čísla výrobku, ktoré Komisia použila pri výpočte dumpingových rozpätí a rozpätí ujmy, navyše riadne identifikujú káble OPGW a OPPC a primerane Komisii umožňujú vykonať spravodlivé porovnanie cien výrobcov z Únie a čínskych výrobcov. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(62)

Skupina ZTT takisto navrhla štyri metódy na riešenie možných problémov s obchádzaním a na predchádzanie týmto problémom v prípade, že by boli káble OPGW a OPPC vylúčené z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania, ako je i) vizuálna prehliadka a kontrola dokladov colnými úradníkmi; ii) systém certifikácie; iii) colný režim kontroly konečného použitia a iv) systém monitorovania. Keďže sa dospelo k záveru, že káble OPGW a OPPC sú predmetom prešetrovania, nebolo potrebné zaoberať sa navrhovanými metódami na predchádzanie obchádzaniu.

3. DUMPING

3.1. Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia

(63)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o Čínu, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(64)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí konania všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu káblov z optických vlákien. Príslušné informácie predložilo dvadsaťpäť čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(65)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na prešetrovanie týkajúce sa údajných výrazných deformácií, zaslala dotazník čínskej vláde. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda neposkytla žiadnu odpoveď na žiadosť o informácie. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v Číne použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(66)	Podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia doručila v lehote čínska vláda a CCCME.

(67)	Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia „[n]ormálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(68)

Ale podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „[a]k sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“ a „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(69)	Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády, ako sa uvádza v odôvodnení 65, bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

3.1.1. Existencia výrazných deformácií

3.1.1.1. Úvod

(70)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa vymedzuje, že „[v]ýrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

—	príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny,

—	prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov,

—	diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu,

—	neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva,

—	deformácia mzdových nákladov,

—	prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu“.

(71)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) okrem iného zohľadní nevyčerpávajúci zoznam prvkov v prvom uvedenom ustanovení. Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z týchto prvkov na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej dotknutý výrobok. Keďže tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté skutkové okolnosti možno navyše použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(72)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(73)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa ČĽR (ďalej len „správa“) (11), v ktorej zhromaždila informácie o existencii značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v mnohých kľúčových výrobných faktoroch (napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (napr. chemický priemysel). Správa bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu. Zainteresované strany boli vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy, ktoré v čase začatia prešetrovania obsahoval vyšetrovací spis, ktorého súčasťou bola správa.

(74)

V podnete boli poskytnuté dodatočné dôkazy o výrazných deformáciách v odvetví káblov z optických vlákien v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b), ktoré dopĺňajú správu. Navrhovateľ poskytol dôkazy o tom, že výrobu a predaj dotknutého výrobku ovplyvňujú (aspoň potenciálne) deformácie uvedené v správe, a to najmä vysoká úroveň zasahovania štátu v hodnotovom reťazci káblov z optických vlákien, t. j. v odvetví káblov z optických vlákien a v odvetviach súvisiacich s výrobou káblov z optických vlákien, najmä v odvetviach vstupov a výrobných faktorov.

(75)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov, predovšetkým z čínskych právnych predpisov, zo zverejnených oficiálnych čínskych politických dokumentov, zo správ, ktoré vydali medzinárodné organizácie, a zo štúdií, resp. článkov renomovaných akademických pracovníkov, ktoré sú osobitne uvedené v správe. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane dotknutého výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR, ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

3.1.1.2. Výrazné deformácie s vplyvom na ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR

(76)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v ČĽR. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (12). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom v právnom poriadku sa povoľuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (13).

(77)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“ bola doplnená nová, druhá veta, ktorá znie takto: „[n]ajurčujúcejším prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“ (14). Je to názorný príklad nespochybniteľnej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v ČĽR. Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(78)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (15). Intervenčné hospodárske nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, pričom zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania, finančný systém a iné prostriedky, prostredníctvom ktorých štát pôsobí na trhu a ovplyvňuje ho, ako sú verejné investície a obstarávanie.

(79)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa ciele majú dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele, ktoré boli zvyčajným prvkom aj v prechádzajúcich plánovacích cykloch. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.1.1.5 ďalej) (16).

(80)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém ČĽR ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.1.1.8 ďalej) (17). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako sú akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (18).

(81)

Po tretie, pokiaľ ide o použitie rôznych štátnych a regulačných nástrojov, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než hospodárska efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (19). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (20).

(82)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (21).

3.1.1.3. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia: príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny

(83)	Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v ČĽR podstatnú časť hospodárstva.

(84)

Čínska vláda a Komunistická strana Číny si udržiavajú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neustály vplyv v podnikoch, a to najmä v štátom vlastnených podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne stanovuje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale prisvojuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v spoločnostiach (pozri aj oddiel 3.1.1.4), ako aj prostredníctvom formovania podnikovej štruktúry v sektore štátom vlastnených podnikov (22). Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva a s tým sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (23). Prvky, ktoré poukazujú na existenciu kontroly vlády nad podnikmi v odvetví káblov z optických vlákien alebo jej vplyvu na tieto podniky, sa podrobnejšie rozoberajú v oddieloch 3.1.1.4 a 3.1.1.5.

(85)	Konkrétne v hodnotovom reťazci káblov z optických vlákien čínska vláda vlastní podiely v mnohých spoločnostiach, pričom viaceré z nich aj ovláda.

(86)

Komisia zistila, že aspoň jeden popredný výrobca káblov z optických vlákien, a to spoločnosť FiberHome Telecommunication Technologies Co., Ltd (ďalej len „FTT“) (24), uznáva, že ho úplne ovláda Komisia pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „SASAC“, z angl. State-owned Assets Supervision and Administration Commission) (25), teda štátny subjekt. Zatiaľ čo je spoločnosť FTT ovládaná štátom, je aj väčšinovým vlastníkom iných výrobcov káblov z optických vlákien, ako sú spoločnosti Changchun Fiberhome Technologies, Chengdu Datang Cable, Fiberhome Marine Network Equipment a Xinjiang Fiberhome Optical Communications. Zistilo sa, že spoločnosť FTT ovláda aj ďalšieho výrobcu káblov z optických vlákien, a to spoločnosť Nanjing Wasin Fujikura Optical Communication, ktorá je teda takisto ovládaná štátom.

(87)

Čínska vláda okrem priamo ovládaných spoločností ovplyvňuje aj súkromné spoločnosti v ČĽR. Ako počas prešetrovania potvrdil jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, zistilo sa tiež, že štátu priamo alebo nepriamo (napr. prostredníctvom rôznych subjektov prepojených so štátom, ako je Bank of China, Industrial and Commercial Bank of China, Agricultural Bank of China, China Development Bank, Changshu City Development Investment Co. alebo Shanghai Financial Development Investment Fund) patria podiely v početných spoločnostiach vyrábajúcich káble z optických vlákien. Treba poznamenať, že medzi nimi vyniká spoločnosť Yangtze Optical Fiber and Cable (ďalej len „YOFC“), keďže štátom kontrolovaní investori vlastnia 39 % spoločnosti (26). Táto spoločnosť je veľkým domácim výrobcom dotknutého výrobku, ako aj jeho veľkým vývozcom do EÚ.

(88)

Pokiaľ ide o súkromných výrobcov káblov z optických vlákien, Komisia takisto zistila, že v prípade najmenej dvoch z nich, konkrétne spoločností Jiangsu Zhongtian Technology (ďalej len „ZTT“) (27) a Hengtong Group, boli ovládajúci (súkromní) akcionári prepojení s Komunistickou stranou Číny a patrili im funkcie v strane (pozri odôvodnenie 104).

(89)

Pokiaľ ide o poskytovateľov vstupov na výrobu káblov z optických vlákien, jednou zo surovín na ich výrobu je priadza z aramidov. Pokiaľ ide o túto surovinu, Komisia zistila značné zasahovanie štátu aj v odvetví aramidov. Spoločnosť Yantai Tayho Advanced Materials (ďalej len „YTAM“) je jedným z kľúčových výrobcov vlákien z aramidov v ČĽR (28). Ovládajúcim akcionárom spoločnosti YTAM je spoločnosť Yantai Guofeng Investment Holdings Group (29), ktorú v plnej miere vlastní SASAC v meste Jen-tchaj (30), v dôsledku čoho je spoločnosť YTAM pod úplnou kontrolou štátnych orgánov. Ďalšími významnými výrobcami vlákien z aramidov v ČĽR je spoločnosť Sinopec Yizheng Chemical Fibre Company (31) (dcérska spoločnosť štátom vlastnenej spoločnosti Sinopec Group (32)) alebo štátom vlastnený podnik Sinochem (33).

(90)

Na výrobu káblov z optických vlákien sa používajú aj chemické vstupy, ako je nízkohustotný, strednohustotný alebo vysokohustotný polyetylén alebo polybutyléntereftalát. Tieto látky sú chemické zlúčeniny, ktoré sa získavajú v chemických procesoch. Rôzne chemické zlúčeniny sa používajú aj na výrobu preformy, z ktorej sa vytvára optické vlákno. Výrobcovia týchto vstupov sa teda takisto môžu považovať za účastníkov v čínskom chemickom odvetví. Pokiaľ ide o toto odvetvie, Komisia zistila, že podľa čínskych štatistík predstavovali v roku 2015 štátom vlastnené podniky 52 % všetkých aktív chemických spoločností (34). Štátom vlastnené podniky, najmä veľké centrálne podniky, tradične zohrávajú dominantnú úlohu v chemickom priemysle ČĽR, keďže majú oligopolné postavenie na dodávateľskom/surovinovom trhu, ľahký prístup k vládou prideľovaným zdrojom (finančné prostriedky, úvery, pozemky atď.) a silný vplyv na rozhodovanie vlády. V tejto súvislosti Komisia konkrétne zistila, že určití kľúčoví výrobcovia vysokohustotného polyetylénu v ČĽR, ako sú spoločnosti PetroChina, Sinopec Maoming Petrochemical Corporation a China National Offshore Oil Corporation (35), sú štátom vlastnené podniky.

(91)

Okrem toho sa pri výrobe káblov z optických vlákien používajú určité oceľové suroviny, ako sú určité druhy oceľových drôtov alebo pásovej ocele. V tejto súvislosti v oceliarskom odvetví pretrváva značná miera vlastníctva čínskej vlády. Hoci je podľa odhadov počet štátom vlastnených podnikov a súkromných spoločností v nominálnom vyjadrení takmer rovnaký, z piatich čínskych výrobcov ocele, ktorí sa umiestnili v prvej desiatke najväčších svetových výrobcov ocele, sú štyria štátom vlastnené podniky (36). Zatiaľ čo podiel desiatich najväčších výrobcov na celkovej produkcii odvetvia predstavoval v roku 2016 len približne 36 %, čínska vláda si v tom istom roku stanovila cieľ do roku 2025 konsolidovať 60 až 70 % výroby železa a ocele do približne desiatich veľkých podnikov (37). Čínska vláda zopakovala tento úmysel v apríli 2019, keď oznámila vydanie usmernení o konsolidácii oceliarskeho odvetvia (38). Takáto konsolidácia môže zahŕňať nútené fúzie ziskových súkromných spoločností so štátom vlastnenými podnikmi, ktoré dosahujú horšie výsledky (39). Príkladom nedávnej fúzie sú výrobcovia ocele Baosteel Group Corp. a Wuhan Iron & Steel Group Corp. v roku 2016, vďaka ktorej vznikol druhý najväčší výrobca ocele na svete (40). Hlavní výrobcovia nehrdzavejúcej ocele sú vo vlastníctve štátu, napríklad Tisco, Baosteel, Ansteel Lianzhong, Jiujuan Iron and Steel a Tangshan.

(92)

Vzhľadom na značnú úroveň zasahovania vlády do odvetví vstupov v rámci trhu s káblami z optických vlákien (napr. do oceliarskeho odvetvia, do hodnotových reťazcov v chemickom odvetví alebo prostredníctvom štátneho ovládania určitých popredných podnikov vyrábajúcich aramidy) v spojení so skutočnosťou, že, ako zistila Komisia, niektorých výrobcov káblov z optických vlákien priamo alebo nepriamo vlastní alebo ovláda štát alebo na nich má štát vplyv (napríklad prostredníctvom pôsobenia Komunistickej strany Číny v podniku), spoliehajú sa na jeho podporu a v niektorých prípadoch realizujú ideológiu Komunistickej strany Číny, štátom vlastnení alebo štátom ovládaní výrobcovia, ako ani súkromní výrobcovia káblov z optických vlákien nemôžu pôsobiť v trhových podmienkach. Verejné aj súkromné podniky, ktoré pôsobia v oblasti výroby káblov z optických vlákien a vstupov používaných pri ich výrobe, takisto priamo alebo nepriamo podliehajú politickému dohľadu a usmerňovaniu, ako sa uvádza ďalej v oddiele 3.1.1.5.

3.1.1.4. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia: prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov

(93)

Popri kontrole, ktorú má čínska vláda nad hospodárstvom prostredníctvom vlastníctva štátom vlastnených podnikov a iných nástrojov, je schopná zasahovať aj do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (41), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách tejto strany (42)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli „patriotizmus“ na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (43). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (44). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve – vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov káblov z optických vlákien a dodávateľov ich vstupov.

(94)

Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom Usmernenia generálneho sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru (45), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha výborov strany v súkromných podnikoch. V oddiele II.4 usmernení sa uvádza: „[m]usíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“; v oddiele III.6 sa uvádza: „[m]usíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti v oblasti predvoja a priekopníctva.“ V usmerneniach sa teda zdôrazňuje úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach a iných subjektoch súkromného sektora a ich cieľom je túto úlohu posilniť (46).

(95)	Nasledujúce príklady ilustrujú opísaný trend rastúcej miery zasahovania čínskej vlády do odvetvia káblov z optických vlákien.

(96)	Ako už bolo uvedené, určitý počet výrobcov káblov z optických vlákien vlastní alebo ovláda štát, čo mu umožňuje bez obmedzení zasahovať do cien a nákladov. Toto zasahovanie sa zhoršuje aj intenzívnym pôsobením a vplyvom Komunistickej strany Číny v týchto spoločnostiach.

(97)

Komisia napríklad zistila, že spoločnosť China Information and Communication Technology Group, ku ktorej patrí vyvážajúci výrobca FTT, na svojom webovom sídle uvádza: „Podriadenie vedúcej úlohe strany a podpora budovania strany sú ,jadrom‘ a ,dušou‘ štátom vlastnených podnikov. Výbor strany v spoločnosti China Information and Communication Technology Group Co., Ltd. (China Information and Communication Technology Group Co., Ltd.) od jej založenia v plnej miere realizoval myšlienky 18. národného kongresu, 19. národného kongresu, predchádzajúcich plenárnych schôdzí strany, ako aj myšlienky Národnej konferencie o budovaní strany v štátom vlastnených podnikoch a zabezpečuje, aby sa pri budovaní strany, ako aj v rámci všetkých aspektov práce podniku dodržiavala teória novej éry socializmu charakteristického pre Čínu generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga. Ide o zavedenie ,štyroch vedomí‘, posilnenie ,štyroch presvedčení‘, rozhodné dosahovanie ,dvoch záruk‘, dôslednú realizáciu všeobecných požiadaviek budovania strany v novej ére, venovanie veľkej pozornosti hlavným povinnostiam riadenia strany a úplné zapojenie výboru strany v skupine do správy a riadenia spoločnosti, aby ju viedol, ,poskytoval usmernenia, zaisťoval celkové riadenie a zabezpečoval vykonávanie‘, ako aj neustálu podporu ,dvojitej integrácie a dvojitej podpory‘ budovania strany pri výrobnej a podnikovej práci.“ (47)

(98)

Komisia takisto konštatovala, že činnosti budovania strany sa vzťahujú na celé priemyselné zóny, ako sa uvádza na webovom sídle zóny Wuhan Eastlake High-Tech Development: „Oznámenie o mestskej konferencii o práci na budovaní strany v štátom vlastnených podnikoch a práci sekretariátu okresného (pracovného) výboru strany na miestnom budovaní strany a správy o všeobecnom duchu konferencie: V spoločnosti Fiberhome Communications Group sa 7. mája 2019 konala miestna konferencia na podporu práce na budovaní strany v štátom vlastnených podnikoch v zóne Donghu High-tech Zone. Na zasadnutí sa zúčastnilo takmer 30 osôb, ku ktorým patril zástupca riaditeľa oddelenia organizácie pracovného výboru strany v zóne Donghu High-tech Zone Wan Ling a ďalší súdruhovia, ako aj osoby zodpovedné za riadenie a vedenie práce na budovaní strany v štátom vlastnených podnikoch, ktoré ústredne a priamo riadi okres.“ (48) Zóna Donghu High-tech Zone (alebo Wuhan East Lake High-Tech Development Zone) sa často nazýva „Optics Valley“ (49), keďže sa zameriava na výrobu optoelektroniky vrátane káblov z optických vlákien.

(99)

Treba poznamenať, že činnosti uvedené v predchádzajúcom odôvodnení sa týkajú spoločnosti Fiberhome Group, ktorá je materskou spoločnosťou spoločnosti FTT. Na webovom sídle spoločnosti sa ako jeden z kľúčových prvkov jej vzťahu s čínskou vládou uvádza „podpora vládnych politík“ (50). Spoločnosť Fiberhome je navyše z hľadiska činností budovania strany v spoločnosti zobrazovaná ako vzor pre iné podniky: „Spoločnosť Optics Valley Construction Company 17. mája usporiadala študijnú návštevu v spoločnosti Fiberhome Technology Group pre kádre a zamestnancov, počas ktorej navštívili výstavu vedeckých a technologických úspechov, vypočuli si odborné prednášky a sledovali kontrolnú prehliadku generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga, aby si pripomenuli myšlienku dôležitého príhovoru generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga počas jeho kontroly v provincii Chu-pej […] Súdruh Hua Xiaodong, vedúci kancelárie riaditeľa spoločnosti Fiberhome Communications, sa sústredil na miestne budovanie strany v spoločnosti Fiberhome Technology Group, inovatívne opatrenia na budovanie strany a výsledky budovania strany online […] Generálny riaditeľ spoločnosti súdruh Zhou Aiqiang zdôraznil, že kádre a zamestnanci spoločnosti musia spájať štúdium a realizáciu myšlienok dôležitých príhovorov generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga s myšlienkou zóny pre moderné technológie a podporovať dosahovanie vysokokvalitného rozvoja oblasti Optics Valley.“ (51) Ako vyplýva z uvedeného výňatku, činnosti budovania strany majú byť úzko prepojené s podnikateľským rozvojom oblasti Optics Valley.

(100)

Ako sa zdôrazňuje v odôvodnení 94, čínska vláda ďalej rozširuje aj úlohu Komunistickej strany Číny v súkromnom sektore, čím ešte viac zvyšuje jej schopnosť kontrolovať rozhodnutia a prevádzku súkromných spoločností a zasahovať do nich. Komisia našla v prípade súkromných výrobcov káblov z optických vlákien početné dôkazy o tomto zasahovaní.

(101)

Spoločnosť ZTT sa chváli záujmom Komunistickej strany Číny a orgánov o podnik: „Spoločnosť ZTT svojím prierezovým rozvojom získala pozornosť Komunistickej strany a vedúcich predstaviteľov štátu. Ústrední, provinční a obecní vedúci predstavitelia sa zúčastnili na kontrolnej návšteve v spoločnosti ZTT, schválili jej prácu a vyjadrili jej podporu.“ (52) Na webovom sídle spoločnosti sa navyše opisujú jej činnosti a úspechy týkajúce sa budovania strany, ako aj interakcie s Komunistickou stranou Číny a orgánmi v tejto súvislosti. Spoločnosť napríklad opisuje kontrolu práce spoločnosti na budovaní strany, ktorú vykonali provinční a obecní stranícki a štátni vedúci predstavitelia: „Xue Jiping [tajomník výboru strany a predseda spoločnosti ZTT] uviedol, že spoločnosť Zhongtian Technology je kľúčovým výrobným podnikom v meste Nan-tchung a že súčasný vývoj nemožno oddeliť od starostlivosti a podpory výborov strany a štátnych predstaviteľov na všetkých úrovniach, ako aj že výbor strany v spoločnosti Zhongtian Technology Group pod vedením vyššej straníckej organizácie starostlivo pripravil pôdu s cieľom napomáhať vzájomnej podpore, spoločnému pokroku a prospechu pre budovanie strany, ako aj rozvoj podniku. Zdôraznil dva osobitné postupy, ktoré spoločnosť Zhongtian Technology zhrnula a vytvorila pod vedením straníckej vlajky. Prvým je systém práce pokrokových duchovných interných inžinierov. […] Druhým je moderná banka v oblasti duševného vlastníctva, ktorá zlepšuje kľúčovú konkurencieschopnosť podniku prostredníctvom začlenenia hlavných iniciatív členov strany, skutočne transformuje výhody budovania strany na výhody rozvoja a premieňa múdrosť strany a ľudu na rozvojovú efektívnosť.“ (53) Spoločnosť takisto zdôrazňuje dôležitosť svojich činností súvisiacich so stranou a význam ich začlenenia do fungovania podniku: „Výbor strany v spoločnosti Jiangsu Zhongtian Technology Co., Ltd. získal čestný titul ,modernej miestnej straníckej organizácie v provincii Ťiang-su‘ a stal sa jediným podnikom v oblasti Nan-tchung, ktorému bola preukázaná takáto pocta. V posledných rokoch sa výbor strany v spoločnosti Zhongtian Technology pod vedením Xueho Jipinga, národného vzorového pracovníka, tajomníka strany a predsedu predstavenstva, vždy držal vedúcej ideológie, podľa ktorej je potrebné ,sústrediť sa na budovanie strany na základe rozvoja a podporovať rozvoj prostredníctvom budovania strany‘, a aktívne skúmal štandardizované a integrované modely budovania strany, pričom sa zameriaval na začlenenie práce na budovaní strany do výroby a podnikania spoločnosti, podrobného riadenia a rozvoja kultúry.“ (54)

(102)

Komisia takisto dospela k zisteniam o vplyve Komunistickej strany Číny na ďalšieho výrobcu káblov z optických vlákien s významnou domácou výrobou a významným vývozom dotknutého výrobku do EÚ, ktorým je spoločnosť Hengtong Group. Hoci je spoločnosť súkromná, uverejňuje opisy úlohy a vplyvu Komunistickej strany Číny, členstva v tejto strane a výboroch strany v rámci spoločnosti, ako aj toho, ako spoločnosť vo svojich činnostiach dodržiava štátne stratégie: „Bez politiky reforiem a otvárania by dnes spoločnosť Hengtong neexistovala; pokiaľ ide o vývoj spoločnosti Hengtong v budúcnosti, vlajka strany musí v podniku viať vysoko. Tajomník výboru strany a predseda predstavenstva spoločnosti Hengtong Group Cui Genliang uviedol, že výbor strany v spoločnosti Hengtong Group nikdy nezabudol na svoj pôvodný zámer, vždy pamätal na svoje poslanie a bude naďalej podporovať ,červený motor‘ budovania strany, uvoľňovať prudko rastúcu silu novej etapy rozvoja podniku a usilovať sa odpovedať na otázky éry vysokokvalitného rozvoja. […] Prostredníctvom systému ,jednej osoby na dve miesta‘, ktorý umožňuje, aby bola rovnaká osoba tajomníkom strany a vedúcim predstaviteľom spoločnosti, sú funkcie všetkých 32 súčasných tajomníkov straníckych organizácií v spoločnosti Hengtong Group obsadené generálnymi riaditeľmi jednotlivých spoločností a účinnosť práce na budovaní strany je súčasťou celkového posúdenia dcérskych spoločností. […] Výbor strany v skupine [Hengtong] každé dva roky organizuje seminár o budovaní strany s cieľom vytvoriť plán práce skupiny na budovaní strany predstavujúci ,predpísané opatrenia‘ v rámci ročnej práce jednotlivých straníckych organizácií, pričom každá stranícka organizácia si vyberie inovatívne ,voliteľné opatrenia‘ s cieľom podporovať podnikovú organizáciu pri pochopení cieľa podobného ,pevnosti‘ a vytvorení ,bojového tímu‘ skupiny na budovanie strany, zabezpečiť, aby sa zamestnanci, ktorí sú členmi strany, sústredili na hlavné ocenenia, vytvoriť ,špeciálne jednotky‘ skupiny na budovanie strany a vytvoriť paradigmu budovania strany v skupine spočívajúcu v ,strategických výboroch strany, pevných straníckych organizáciách a hlavných členoch strany […] Rozvoj podniku je neoddeliteľný od správneho vedenia strany. Vždy musíme byť vďační a prevziať zodpovednosť a zároveň naďalej vychádzať zo spoločnosti.‘ Výbor strany v spoločnosti Hengtong Group si stanovil významnú úlohu dôsledne dodržiavať národnú stratégiu rozvoja a považuje prácu na budovaní strany za spôsob dosiahnutia dôkladnej integrácie podnikového rozvoja a národnej stratégie a využitia významných príležitostí na rast a posilnenie.“ (55)

(103)

Komisia ďalej zistila, že súkromná spoločnosť YOFC je takisto pod vplyvom štátu, najmä prostredníctvom úlohy Komunistickej strany Číny vo fungovaní spoločnosti. Na webovom sídle spoločnosti sa uvádzajú informácie o takejto interakcii v rámci opisu podujatia zameraného na oslavu 97. výročia založenia Komunistickej strany Číny: „Súdruh Ma Jie, tajomník výboru strany a predseda v spoločnosti YOFC, na schôdzi predniesol dôležitú správu. Tajomník Ma Jie komplexne zhrnul prácu spoločnosti na budovaní strany a prevádzkové podmienky počas minulého roka a predložil pracovné požiadavky do budúcnosti. Poukázal na tieto skutočnosti: V minulom roku výbor strany v spoločnosti pod správnym vedením organizácií na vyššej úrovni v súlade s celkovým nasadením a požiadavkami pracovného výboru strany v zóne Donghu High-tech Zone starostlivo študoval a realizoval myšlienku 19. národného kongresu Komunistickej strany Číny a sústredil sa na celkový rozvoj spoločnosti YOFC. […] Tajomník Ma Jie v správe analyzoval aj problémy, ktorým spoločnosť YOFC čelila v roku 2018, a žiadal všetkých členov strany, aby účinne vykonávali päť strategických opatrení spoločnosti na zrýchlenie jej transformácie a rozvoja. […] Požadoval: ,[…] V súlade s myšlienkou správy z 19. národného kongresu Komunistickej strany Číny a berúc 30. výročie spoločnosti YOFC ako príležitosť zabezpečíme nové príspevky k úplne novej budúcnosti spoločnosti a dosiahneme nové úspechy‘“ (56). O rok neskôr pri príležitosti 98. výročia Komunistickej strany Číny spoločnosť YOFC takisto uviedla, že v roku 2019 „bol výboru strany v spoločnosti YOFC udelený čestný titul ,modernej straníckej organizácie‘ zóny Donghu High-tech Zone“. Počas podujatia predseda a tajomník Ma Jie „vyzval všetkých členov strany, aby držali vztýčenú veľkolepú vlajku socializmu charakteristického pre Čínu a pevne zaviedli ,štyri vedomia‘, posilnili ,štyri presvedčenia‘, uskutočňovali ,dve záruky‘, učili sa z príkladov, brali vyspelých ako referenciu, starostlivo si plnili svoje povinnosti, dedili a odovzdávali priekopníckeho a inovatívneho ducha revolucionárov a vyspelých vzorov staršej generácie, úplne zapojili miestne stranícke organizácie ako bojové pevnosti a priekopníckych a príkladných členov strany, usilovali sa o úplné splnenie podnikových cieľov spoločnosti YOFC na rok 2019 a venovali mimoriadne úspechy ako dar k 98. výročiu založenia Komunistickej strany Číny a 70. výročiu založenia Čínskej ľudovej republiky!“ (57)

(104)

Štruktúry Komunistickej strany Číny sa takisto personálne prekrývajú s podnikovými riadiacimi orgánmi v prípade viacerých popredných výrobcov káblov z optických vlákien. Komisia zistila, že predseda a ovládajúci akcionár spoločnosti ZTT Xue Jiping je člen Komunistickej strany Číny a tajomník výboru strany (58). Pokiaľ ide o ďalšieho významného výrobcu káblov z optických vlákien spoločnosť FTT, predseda predstavenstva Lu Guoqing je člen Komunistickej strany Číny (59), zatiaľ čo ďalší dvaja iní vrcholní riadiaci pracovníci sú tajomníkom a zástupcom tajomníka výboru strany (60). Ako už takisto bolo dokázané v odôvodnení 102, Cui Genliang, ovládajúci akcionár súkromného výrobcu káblov z optických vlákien Hengtong Group, nie je len predsedom predstavenstva, ale aj tajomníkom výboru strany. Ako zástupca sa zvykol zúčastňovať aj na 12. a 13. Celočínskom zhromaždení ľudových zástupcov (61). Ako sa navyše konštatuje v odôvodnení 103, predseda predstavenstva spoločnosti YOFC Ma Jie zastáva funkciu tajomníka výboru strany a je členom Komunistickej strany Číny (62).

(105)

Na trh má takisto dodatočný rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich (pozri aj oddiel 3.1.1.8 ďalej), ako aj do poskytovania surovín a vstupov (63). Prítomnosť štátu vo firmách vrátane štátom vlastnených podnikov v odvetví káblov z optických vlákien a iných súvisiacich odvetviach (napr. finančný sektor a odvetvia vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

3.1.1.5. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia: diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu

(106)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v rámci ktorého sa stanovujú priority a predpisujú ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a vzťahujú sa prakticky na všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje sú prideľované odvetviam, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (64).

(107)

Vybavenie v oblasti káblov z optických vlákien čínska vláda považuje za kľúčový výrobok, ako sa uvádza vo verejných politických dokumentoch a zoznamoch (65). Takáto kategorizácia je veľmi dôležitá, pretože vďaka nej sa na dané odvetvia vzťahujú rôzne osobitné politiky a podporné opatrenia určené na stimuláciu rozvoja v jednotlivých odvetviach (66). Keďže sú káble z optických vlákien kľúčovou zložkou infraštruktúry internetových sietí, zohrávajú zásadnú úlohu pri zavádzaní optických sietí a širokopásmového internetu. Rozvoj širokopásmového internetu v ČĽR usmerňujú a riadia početné plány, smernice a iné dokumenty, ktoré sa vydávajú na národnej, regionálnej a obecnej úrovni a sú vzájomne prepojené. K príkladom takýchto kľúčových politických dokumentov na ústrednej úrovni patria: 13. päťročný plán pre hospodársky a sociálny rozvoj Čínskej ľudovej republiky (2016 – 2020) (67) a súvisiaci 13. päťročný plán pre strategické rozvíjajúce sa odvetvia (68), plán „Made in China 2025“ (69), plán „Internet Plus“ (70), stratégia „Broadband China“ (71), usmerňujúce stanoviská generálneho sekretariátu štátnej rady k urýchleniu budovania vysokorýchlostnej širokopásmovej siete a presadzovaniu nižších taríf za rýchlejšie internetové pripojenie (72) alebo trojročný akčný plán pre projekty budovania významnej informačnej infraštruktúry (73). Tieto ústredné politické opatrenia sa prejavujú a pokračujú aj na nižšej úrovni, napríklad v akčnom pláne provincie Kuang-tung o pláne „Internet Plus“ (2015 – 2020) (74). V súvislosti s tým môžu plánovacie dokumenty, ktoré sa týkajú iných odvetví, vydané na nižšej ako ústrednej úrovni vytvoriť prepojenie s rozvojom internetu z hľadiska politického usmernenia, a najmä s vykonávaním plánu „Internet Plus“, ako je to v prípade 13. päťročného plánu v petrochemickej oblasti provincie Che-pej (75).

(108)

Uvedené politiky predstavujú základ štátnej orientácie na rozvoj optických sietí a optickej infraštruktúry, ako aj trhu s káblami z optických vlákien a súvisiacej štátnej podpory. Vykonávanie uvedených politík navyše úzko súvisí aj s vykonávaním nadradených politík a je ním podporované, pričom k týmto politikám patrí napríklad rozvoj informačného odvetvia (príslušný dokument: Príručka k rozvoju informačného odvetvia ministerstva priemyslu a informačných technológií a NDRC), odvetvia veľkých dát (big data) [príslušný dokument: Plán rozvoja odvetvia veľkých dát (2016 – 2020) ministerstva priemyslu a informačných technológií], cloud computingu [príslušný dokument: Trojročný akčný plán pre rozvoj cloud computingu (2017 – 2019) ministerstva priemyslu a informačných technológií] alebo internetu vecí (príslušný dokument: Oznámenie generálneho sekretariátu ministerstva priemyslu a informačných technológií o komplexnej podpore budovania a rozvoja mobilného internetu vecí) (76). Inými slovami, káble z optických vlákien vynikajú ako výrobok, ktorý má pre čínsku vládu veľký význam pri budovaní sietí a infraštruktúry, ktoré slúžia celej skupine kľúčových politických oblastí týkajúcich sa pripojenia a digitálnych oblastí, ktoré rozvíja a na ktoré dohliada štát. Na základe politických dokumentov uvedených v odôvodneniach 107 a 108 čínska vláda zasahuje v záujme vykonania súvisiacich politík a narúša voľné pôsobenie trhových síl v odvetví káblov z optických vlákien, najmä presadzovaním a podporou tohto odvetvia rôznymi prostriedkami.

(109)

Čínska vláda usmerňuje rozvoj odvetvia káblov z optických vlákien v súlade so širokou škálou nástrojov. Komisia získala dôkazy o konkrétnych projektoch a o vytvorení vládnych usmerňovacích fondov a priemyselných zón, čo odrážalo rozsah podpory zo strany orgánov verejnej moci pre výrobcov káblov z optických vlákien a ich hodnotového reťazca.

(110)

Prípad miestneho usmerňovacieho fondu a krokov orgánov na podporu odvetvia káblov z optických vlákien prostredníctvom projektu budovania kapacít v provincii Šan-tung zúčastnená spoločnosť preukázala takto: „Celková investícia vo fáze I projektu je 1,8 miliardy jüanov a pozostáva z vybudovania šiestich veží na preťahovanie optických vlákien a 12 výrobných liniek optických vlákien, čím sa dosiahne výrazný posun v odvetví optických vlákien v provincii Šan-tung. […] Vstup vládnych kapitálových investičných fondov umožnil spoločnostiam znížiť náklady na financovanie, zvýšiť svoju finančnú spoľahlivosť a podiel zábezpeky, viedol k transformácii obchodných koncepcií a zaistil modernizácie“ (77). Ďalší zdroj potvrdzuje, že cieľom projektu je vykonávať zastrešujúce politiky štátu, napríklad tie, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 106 až 108, ktoré sa zase opierajú o využívanie optických vlákien: „Rozvoj internetu je neoddeliteľne spätý s nástrojmi na vysokorýchlostný prenos a tieto nástroje stavajú na kvalitných optických vláknach. Shandong Zhiguang Communication Technology Co., Ltd. je spoločnosť zameraná na špičkové technológie, ktorá bola vytvorená na účely vykonávania strategického opatrenia ,Made in China 2025‘, národnej stratégie pre informačný hospodársky rozvoj, ako aj na účely splnenia potrieb kľúčových národných projektov ako ,Big Data‘, ,Internet Plus‘ a ,Digital China‘. Optické vlákno, materiál s prirodzeným ,génom‘ vedy a techniky, sa teraz ujalo a rozvinulo v meste Cao-čuang.“ (78)

(111)

Komisia takisto zistila prípad zriadenia fondu pod záštitou miestnej samosprávy v meste Su-čou vo výške viac ako 1 miliarda jüanov, ktorý bol sprístupnený na účely odľahčenia finančného tlaku vyplývajúceho z obchodných ťažkostí jedného z výrobcov káblov z optických vlákien – spoločnosti Tongding Interconnection Information. Poslaním tohto fondu je zároveň pomôcť spoločnostiam dosiahnuť kótovanie na burze cenných papierov (79).

(112)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 98, Komisia zistila, že jedna zo špeciálnych zón priemyselného rozvoja podporovaných čínskou vládou, East Lake New Technology Industry Development Zone vo Wu-chane, slúžila ako významná výrobná základňa káblov z optických vlákien. Ako jedna z „národných zón priemyselného rozvoja v oblasti špičkových technológií“ a „národných zón na demonštráciu domácej inovácie“ schválených štátnou radou sa stala jednou z prvých základní optoelektronického odvetvia v ČĽR (nazývanou aj „China Optics Valley“ – pozri odôvodnenie 98). Výrobcovia káblov z optických vlákien, ktorí pôsobia v tejto oblasti, majú k dispozícii rôzne formy stimulov a štátnej podpory (80).

(113)

Okrem toho medzi nástroje, prostredníctvom ktorých čínska vláda riadi rozvoj odvetvia káblov z optických vlákien, patria aj priame štátne subvencie. Výročná správa vyvážajúceho výrobcu FTT za rok 2019 potvrdzuje, že tejto spoločnosti boli ku koncu roka 2019 vyplatené štátne subvencie v hodnote 393,8 milióna jüanov ako výnosy budúcich období a ďalšie štátne subvencie v hodnote 45,8 milióna jüanov ako „iné príjmy“ (81). Výročná správa vyvážajúceho výrobcu ZTT za rok 2019 potvrdzuje, že tejto spoločnosti boli ku koncu roka 2019 vyplatené štátne subvencie v hodnote 150,3 milióna jüanov ako výnosy budúcich období a že ďalšie štátne subvencie v hodnote 361,1 milióna jüanov spoločnosť dostala v súvislosti so svojou každodennou činnosťou (82). Vo výročnej správe výrobcu káblov z optických vlákien za rok 2019, spoločnosti Hengtong Group, sa navyše uvádza, že jej výnosy budúcich období vo forme štátnych subvencií mali hodnotu 81,8 milióna jüanov, a subvencie špecifikované ako súvisiace s každodennou činnosťou spoločnosti dosiahli v roku 2019 výšku 268,3 milióna jüanov (83).

(114)

V súvislosti so vstupmi používanými pri výrobe káblov z optických vlákien Komisia zistila, že aramid, chemicky získavané syntetické vlákno používané ako vstup pri výrobe káblov z optických vlákien, je, podobne ako optické vlákna (pozri odôvodnenie 107), čínskou vládou kategorizovaný ako kľúčový výrobok v dokumente s názvom Usmerňovací katalóg kľúčových výrobkov a služieb v strategických novovznikajúcich odvetviach (84). Vďaka tejto kvalifikácii sa uvedená surovina stala predmetom mnohých politík čínskej vlády. V dôsledku toho bol aramid v ČĽR zahrnutý do plánovacích dokumentov, napríklad do Plánu vykonávania pre transformáciu a modernizáciu priemyslu na výrobu chemických vlákien (2017 – 2020) (ďalej len „plán vykonávania“), v ktorom sa uvádza ako hlavná položka, na ktorú sa treba sústrediť v záujme urýchlenia rozvoja (85). Zistilo sa, že aramid sa spomínal minimálne v jednom ďalšom plánovacom dokumente – Pláne na podporu rozvoja odvetvia nových materiálov provincie Che-pej z roku 2016, ktorý obsahoval pokyny pre príslušné zainteresované strany na výrazné urýchlenie vývoja aramidových vlákien prostredníctvom chantanského národného programu TORCH (86).

(115)

Vo všeobecnosti sa na chemické vlákna vzťahuje štátna regulácia a politiky riadenia trhu nielen na ústrednej úrovni (napríklad prostredníctvom plánu vykonávania), ale aj v rámci plánovacích dokumentov na nižšej úrovni, ako napríklad Akčného plánu provincie Če-ťiang na účely komplexnej transformácie a modernizácie tradičných výrobných odvetví, v ktorom sú chemické vlákna uvedené ako jedno z 10 kľúčových odvetví, na ktoré sa vzťahuje osobitné riadenie politiky (87) alebo 13. päťročného plánu na rozvoj chemického priemyslu v provincii Ťiang-su (2016 – 2020). Ten obsahuje ustanovenia týkajúce sa nových chemických materiálov, v ktorých sa kladie dôraz najmä na podporu rozvoja a industrializácie nadväzujúcich aplikácií s vysokou pridanou hodnotou, ako sú „vysokovýkonné vlákna“, čo môže zahŕňať vlákna používané pri výrobe káblov z optických vlákien. V tejto súvislosti sa v danom pláne zároveň vydáva pokyn znížiť výrobné náklady a „odstrániť prekážky v oblasti dodávok týkajúce sa hlavných vstupných podporných materiálov“ (88).

(116)

Pokiaľ ide o ďalší základný vstup, polyetylén, existujú dôkazy o tom, že je jeho výroba riadená štátom: Národná komisia pre rozvoj a reformu (ďalej len „NDRC“) zahrnula niektoré procesy výroby polyetylénu do svojho Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu, v ktorom jeden pododdiel „zoznamu obmedzovaných látok“ zahŕňa petrochemické výrobky, a najmä „polyetylén alebo polyvinylchlorid vyrobený acetylénovým procesom s ročným výstupom nižším než 200 000 ton“ (89).

(117)

Chemický priemysel, ktorý je pre výrobcov káblov z optických vlákien zdrojom viacerých vstupov (pozri odôvodnenia 90 a 114), považuje čínska vláda vo všeobecnosti za dôležité odvetvie. Táto skutočnosť je zohľadnená v mnohých plánoch, smerniciach a iných dokumentoch, ktoré sa týkajú chemického odvetvia a ktoré sa vydávajú na národnej, regionálnej a komunálnej úrovni. Cieľom týchto dokumentov je riadenie množstva aspektov fungovania chemického odvetvia ako takého, čo ovplyvňuje napríklad pododvetvia vyrábajúce rôzne vstupné chemické zlúčeniny používané pri výrobe chemických surovín, ktoré sa používajú na výrobu káblov z optických vlákien (napr. suroviny vymenované v odôvodneniach 90 a 114), najmä z hľadiska rozvoja hodnotového reťazca, štruktúry dodávok, voľby technológií, lokalizácie výroby alebo politickej podpory (90).

(118)

Takisto konkrétne v prípade sklenených vlákien, ktoré predstavujú jeden zo vstupov, Komisia potvrdila, že štát zasahoval do geografického rozloženia ich výroby, a to prostredníctvom ustanovení 13. päťročného plánu pre odvetvie stavebného materiálu (2016 – 2020) (91), najmä vydaním pokynov, aby sa výroba rozvíjala osobitne v provincii Ťiang-si, čo predstavovalo zásah do voľného rozhodovania príslušných hospodárskych subjektov.

(119)

Ako je tiež v správe uvedené, ceny elektriny, ktoré sú jedným z faktorov výroby káblov z optických vlákien, sa v ČĽR neriadia trhovými cenami, a sú zároveň ovplyvnené výraznými deformáciami (prostredníctvom praktík centrálneho stanovovania ceny, cenovej diferenciácie a priameho nákupu elektriny) (92).

(120)

Toto zapájanie sa vlády a miestnych orgánov v rámci celého hodnotového reťazca káblov z optických vlákien má prinajmenšom potenciálny rušivý vplyv na ceny. Uvedenými prostriedkami čínska vláda zasahuje do odvetvia káblov z optických vlákien a odvetví vyrábajúcich suroviny používané na výrobu káblov z optických vlákien, pričom riadi a kontroluje prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania hodnotového reťazca káblov z optických vlákien.

(121)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže primäť subjekty vrátane výrobcov káblov z optických vlákien a vstupov používaných pri výrobe káblov z optických vlákien, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

3.1.1.6. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia: neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva

(122)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie hlavných funkcií, ako je spravodlivé vyrovnanie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako ČĽR, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (93).

(123)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na využívanie pôdy v ČĽR (94). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (95). Okrem toho orgány pri prideľovaní pôdy často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (96).

(124)

Na výrobcov káblov z optických vlákien sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. To má za následok, že aj tieto spoločnosti sú vystavené deformáciám zhora, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych predpisov o konkurze a majetku. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali. Komisia teda dospela k predbežnému záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie, keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR. Tieto úvahy sa na základe dostupných dôkazov javia ako plne uplatniteľné aj v odvetví káblov z optických vlákien a v odvetviach vyrábajúcich suroviny používané pri výrobe dotknutého výrobku.

(125)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví káblov z optických vlákien a odvetviach vyrábajúcich suroviny používané na výrobu dotknutého výrobku.

3.1.1.7. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia: deformácia mzdových nákladov

(126)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. ČĽR neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“), a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (97). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (98). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a ďalších dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska. (99) Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v ČĽR.

(127)

Neexistovali žiadne dôkazy, podľa ktorých by spoločnosti vyrábajúce káble z optických vlákien alebo súvisiace vstupy nepodliehali opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie káblov z optických vlákien je preto ovplyvnené deformáciami mzdových nákladov jednak priamo (pri výrobe dotknutého výrobku), ako aj nepriamo (keď výrobcovia káblov z optických vlákien majú prístup ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v ČĽR).

3.1.1.8. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia: prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu

(128)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR je poznačený rôznymi deformáciami.

(129)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (100), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (101), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (102). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (103).

(130)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť preskúmať úverovú bonitu dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(131)

Čínska vláda napríklad len nedávno objasnila, že aj na rozhodnutia v rámci súkromného komerčného bankovníctva musí dohliadať Komunistická strana Číny a musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch zastrešujúcich cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bánk je v súčasnosti posilniť vedúcu úlohu strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k otázkam prevádzky a riadenia spoločností (104). V prípade kritérií na hodnotenie výkonu komerčných bánk sa teraz takisto musí zohľadňovať, ako subjekty „slúžia národným rozvojovým cieľom a reálnej ekonomike“, a najmä ako „slúžia strategickým a novovznikajúcim odvetviam“ (105).

(132)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (106).

(133)

Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (107). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(134)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(135)

Po tretie, hoci bola v októbri 2015 dosiahnutá liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené deformáciami vyvolanými vládou. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej miere, resp. pod ňou, predstavoval ku koncu roka 2018 aj naďalej najmenej jednu tretinu zo všetkých poskytnutých úverov (108). Oficiálne médiá v ČĽR nedávno oznámili, že Komunistická strana Číny vyzvala na „znižovanie trhovej úrokovej sadzby úverov.“ (109) Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému využívaniu.

(136)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla vyhýbať sa úverovým zlyhaniam. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(137)

Aj napriek krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(138)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by sa uvedené zasahovanie vlády do finančného systému nemalo týkať odvetvia káblov z optických vlákien. Komisia takisto zistila, že poprední výrobcovia káblov z optických vlákien využívali subvencie vlády (pozri odôvodnenie 113). Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

3.1.1.9. Systémový charakter opísaných deformácií

(139)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému opísané v oddieloch 3.1.1.2 až 3.1.1.5, ako aj v časti A správy platia pre celú krajinu a pre všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v oddieloch 3.1.1.6 až 3.1.1.8 a v časti B správy.

(140)

Komisia pripomína, že na výrobu káblov z optických vlákien je potrebná široká škála vstupov. V tejto súvislosti podľa dôkazov zo spisu všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky obstarávali väčšinu svojich vstupov v ČĽR. Keď výrobcovia káblov z optických vlákien nakupujú/kontrahujú tieto vstupy v ČĽR, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho sa na nich vzťahuje systém plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(141)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja káblov z optických vlákien na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. V rámci tohto prešetrovania neboli predložené žiadne presné a primerané dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

3.1.1.10. Záver

(142)

Analýza uvedená v oddieloch 3.1.1.2 až 3.1.1.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní ČĽR do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia káblov z optických vlákien a súvisiaceho dodávateľského reťazca, preukázala, že ceny alebo náklady dotknutého výrobku vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(143)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

3.1.1.11. Pripomienky zainteresovaných strán

(144)

V priebehu prešetrovania boli doručené pripomienky od CCCME, čínskej vlády a vyvážajúceho výrobcu ZTT.

(145)

Po prvé, CCCME tvrdila, že v článku 2.2 antidumpingovej dohody WTO (ďalej len „antidumpingová dohoda“) sa neuznáva koncepcia výrazných deformácií a v žiadnom jej článku sa neumožňuje použiť na stanovenie normálna hodnoty údaje z tretej krajiny, ktoré nemôžu odrážať úroveň cien a nákladov vo vyvážajúcej krajine. Normálna hodnota v rámci antidumpingového prešetrovania sa musí stanoviť na základe predajných cien alebo nákladov spoločností v krajine pôvodu alebo aspoň na základe cien alebo nákladov, ktoré môžu odrážať úroveň cien alebo nákladov v krajine pôvodu. Vo vzťahu k tomu sa CCCME domnievala, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je v rozpore s antidumpingovou dohodou a nemal by sa v tomto prípade uplatňovať. Podľa CCCME výpočet vytvorenej normálnej hodnoty zo strany EÚ by mal byť zároveň v súlade s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody a s jej výkladom zo strany Odvolacieho orgánu uvedeným vo veci EÚ – bionafta (Argentína) (DS473) (ďalej len „vec EÚ – bionafta“). Na výrazné deformácie vo vyvážajúcej krajine by sa musela vzťahovať definícia buď predaja, ktorý nie je súčasťou „bežného obchodu“, alebo „osobitnej situácie na trhu“. CCCME okrem toho konštatovala, že podľa článku 2.2 antidumpingovej dohody je vytvorenie normálnej hodnoty povolené len vtedy, ak nedochádza k predaju v bežnom obchode. Výraz „bežný obchod“ možno vykladať tak, že predstavuje bežné predaje a nákupy, ktoré sú charakterizované úmyslom predajcu dosiahnuť zisk. Okrem toho sa v článku 2.2.1 antidumpingovej dohody stanovuje, že predaj výrobku sa môže považovať za nie bežný obchod a nemusí sa brať do úvahy „len vtedy, keď […] sa [taký predaj] uskutočňuje v priebehu predĺženého obdobia v podstatných množstvách a v cenách, ktoré nezabezpečujú pokrytie všetkých nákladov“. V tejto súvislosti CCCME zároveň tvrdila, že navrhovateľ nepreukázal, že údajné výrazné deformácie patria do kategórie predaja, ktorý nie je súčasťou „bežného obchodu“, ani že by išlo o „osobitnú situáciu na trhu“.

(146)

Komisia sa domnieva, že ustanovenia článku 2 ods. 6a sú plne v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci WTO a judikatúrou, ktorú cituje CCCME. Komisia na začiatku poznamenáva, že správa WTO o veci EÚ – bionafta sa netýkala uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ale konkrétneho ustanovenia článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Právne predpisy WTO, ako ich vykladá porota WTO a odvolací orgán vo veci EÚ – bionafta, v každom prípade umožňujú použiť náležite upravené údaje z tretej krajiny, pokiaľ je takáto úprava nevyhnutná a opodstatnená. Existencia výrazných deformácií spôsobuje, že náklady a ceny vo vyvážajúcej krajine nie sú vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty. Za týchto okolností sa v článku 2 ods. 6a základného nariadenia predpokladá, že náklady na výrobu a predaj sa vytvoria na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vrátane cien a hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine, ktorá má podobnú úroveň rozvoja ako vyvážajúca krajina. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa navrhovateľa, právny základ a podkladové dôkazy v podnete súviseli s podmienkami uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Ako sa uvádza v bode 3 oznámenia o začatí konania, Komisia sa domnieva, že podnet obsahuje dostatočné dôkazy o výrazných deformáciách, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia, na začatie prešetrovania na tomto základe. Článok 2 ods. 6a základného nariadenia neobsahuje žiadne ďalšie požiadavky týkajúce sa dôkazov, ako tvrdí táto strana. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(147)

CCCME zároveň tvrdila, že navrhovateľ nepredložil dostatočné dôkazy na odôvodnenie akýchkoľvek zistení „výrazných deformácií“ v rámci čínskeho odvetvia káblov z optických vlákien. Podľa CCCME je správa len všeobecným úvodom k určitým čínskym politikám, trhovým podmienkam a predpokladaným zásahom vlády v rámci určitých odvetví a podnet neobsahuje žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by poukazovali na to, ako vláda skutočne zasahuje do každodenných komerčných operácií spoločností vyrábajúcich káble z optických vlákien. CCCME sa v tomto ohľade odvolávala na rozhodnutie Odvolacieho orgánu WTO vo veci USA – Vyrovnávacie opatrenia (DS437), v ktorom sa uvádza, že tvrdenie o existencii „výrazných deformácií“ by sa malo podporiť dostatočnými dôkazmi, a nie len predpokladanou existenciou zásahov vlády, a že takáto analýza a určenie by sa mali vykonávať jednotlivo od prípadu k prípadu.

(148)

Podľa CCCME bolo zodpovednosťou navrhovateľa a Komisie predložiť ďalšie dôkazy, ktoré náležite dokazujú existenciu údajných „výrazných deformácií“ v odvetví káblov z optických vlákien. CCCME tvrdila, že Komisia bola povinná zanalyzovať situáciu každého spolupracujúceho čínskeho výrobcu/čínskeho výrobcu zaradeného do vzorky a rozhodnúť, či v ich jednotlivých prípadoch sú niektoré faktory nákladov na výrobu a predaj deformované. Zároveň bola presvedčená, že aj keby sa Komisia nakoniec rozhodla uplatniť článok 2 ods. 6a základného nariadenia, nahradenie všetkých údajov a faktorov týkajúcich sa nákladov, ktoré slúžia na vytvorenie normálnej hodnoty, v prípade všetkých spoločností údajmi z tretej krajiny je neprimerané a nie je v súlade s ustanoveniami základného nariadenia – v súlade so znením článku 2 ods. 6a by sa nedeformovanými cenami alebo referenčnými hodnotami mali nahradiť len tie náklady na výrobu a predaj, pri ktorých sa preukázalo, že sú deformované.

(149)

CCCME v zdôvodnení tohto tvrdenia ďalej uviedla, že navrhovateľ a Komisia nepreukázali, že domáce trhy využívané na poskytovanie všetkých surovín na výrobu káblov z optických vlákien boli deformované, a preto nahradenie nákladov na všetky suroviny nemôže byť odôvodnené. Zároveň aj keby navrhovateľ a Komisia mali k dispozícii dôkazy na doloženie deformácie v odvetviach niektorých surovín, bez dostatočných dôkazov o deformáciách v odvetviach iných surovín by sa ako zdroj údajov o nákladoch na tieto iné suroviny mali použiť záznamy spolupracujúcich čínskych výrobcov.

(150)

CCCME takisto tvrdila, že náklady práce v záznamoch čínskych výrobcov káblov z optických vlákien neboli deformované, preto by sa mali v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia považovať za nedeformované údaje a mali by byť použité na vytvorenie normálnej hodnoty. V tejto súvislosti CCCME tvrdila, že navrhovateľ neposkytol dostatočné dôkazy o tom, že tieto náklady v čínskom odvetví káblov z optických vlákien boli deformované. Podľa CCCME bolo neprimerané a nespravodlivé nahradiť náklady práce údajmi z tretej krajiny, pretože tieto náklady sú ovplyvnené kombináciou viacerých faktorov a priemerné náklady práce sa líšia dokonca aj medzi jednotlivými čínskymi výrobcami, nieto ešte v iných krajinách. CCCME dodala, že Komisia mala ako reprezentatívnu krajinu vybrať jednu z 50 krajín, ktoré majú podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako Čína, a v týchto krajinách sú náklady práce výrazne rozdielne. Podobné tvrdenia CCCME predložila aj vo vzťahu k cenám energií.

(151)

V reakcii na tvrdenia o dostatočných dôkazoch vo fáze začatia konania Komisia pripomína, že v bode 3 oznámenia o začatí konania sa uvádzalo viacero prvkov prima facie z čínskeho trhu s káblami z optických vlákien s cieľom preukázať, že tento trh je v ČĽR ovplyvnený deformáciami v rámci celého hodnotového reťazca káblov z optických vlákien. Komisia dospela k názoru, že dôkazy uvedené v oznámení o začatí konania postačovali na odôvodnenie začatia prešetrovania na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Zatiaľ čo k určeniu skutočnej existencie výrazných deformácií a následnému použitiu metodiky stanovenej v článku 2 ods. 6a písm. a) dochádza až v čase predbežného a/alebo konečného poskytnutia informácií, v článku 2 ods. 6a písm. e) sa stanovuje povinnosť zbierať údaje potrebné na uplatňovanie tejto metodiky, keď sa prešetrovanie začalo na tomto základe. V tomto prípade Komisia považovala dôkazy prima facie predložené navrhovateľom o výrazných deformáciách za dostatočné na začatie prešetrovania na tomto základe. Táto skutočnosť bola jasne uvedená v bode 3 oznámenia o začatí konania v súlade s povinnosťou uvedenou v článku 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia. Preto Komisia podnikla kroky potrebné na to, aby v prípade, že sa v rámci prešetrovania potvrdí existencia výrazných deformácií, mohla uplatniť metodiku vyplývajúcu z článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Tvrdenie CCCME bolo preto zamietnuté.

(152)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa všeobecného charakteru dôkazov uvedených v správe, Komisia konštatuje, že existencia výrazných deformácií, ktoré vedú k uplatneniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia, nesúvisí s existenciou osobitnej sektorovej kapitoly alebo informácie v správe týkajúcich sa špecifického trhu, ktoré by sa vzťahovali na dotknutý výrobok alebo konkrétne spoločnosti. Správa opisuje rôzne typy deformácií prítomných v ČĽR, ktoré sú prierezové a relevantné v celom čínskom hospodárstve a ovplyvňujú ceny a/alebo suroviny a náklady na výrobu dotknutého výrobku. Zdrojom dôkazov, ktoré Komisia používa na určenie príslušnej hodnoty, nie je len správa, keďže na tento účel sa používajú ďalšie dôkazné prvky.

(153)

Komisia ďalej pripomína, že vec USA – vyrovnávacie opatrenia sa netýkala uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ktorý je príslušným právnym základom na určovanie normálnej hodnoty v tomto prešetrovaní, dokonca ani oblasti dumpingu. Daný spor sa týkal odlišnej skutkovej situácie a išlo v ňom o výklad Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, nie o antidumpingovú dohodu. Ako už bolo vysvetlené, dôkazy predložené vo fáze začatia konania v každom prípade evidentne súviseli s čínskym trhom s káblami z optických vlákien, a teda s dotknutým výrobkom v predmetnom prípade. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(154)

Pokiaľ ide o tvrdenie CCCME týkajúce sa úplného nahradenia nákladov na výrobu a predaj čínskych výrobcov údajmi z tretej krajiny alebo individuálnym posudzovaním, Komisia pripomína, že keď po preukázaní existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady vo vyvážajúcej krajine, Komisia môže vytvoriť normálnu hodnotu na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine pre každého vyvážajúceho výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a). Článok 2 ods. 6a písm. a) umožňuje použiť domáce náklady iba vtedy, ak sa s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované. Vzhľadom na dostupné dôkazy o výrobných faktoroch jednotlivých vyvážajúcich výrobcov nebolo možné žiadne náklady na výrobu a predaj dotknutého výrobku považovať za nedeformované. Tvrdenie CCCME bolo preto zamietnuté.

(155)

Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa deformácií trhov so surovinami a s energiami, Komisia sa už vyššie zaoberala otázkou dostatočnosti dôkazov vo fáze začatia konania, ktorá sa vzťahuje aj na údajné deformácie ovplyvňujúce vstupy. Počas prešetrovania Komisia ďalej v oddieloch 3.1.1.3 až 3.1.1.8 stanovila, že trhy so vstupmi, ktoré využívajú výrobcovia káblov z optických vlákien v ČĽR, boli predmetom viacerých výrazných deformácií, a to nielen osobitného ale aj prierezového charakteru. Rovnaká situácia sa vzťahovala aj na výrobcov ďalších základných vstupov využívaných na výrobu surovín pre káble z optických vlákien a pod. Preto Komisia považovala všetky náklady na vstupy využívané pri výrobe káblov z optických vlákien vrátane energie v ČĽR za (aspoň potenciálne) deformované. Posúdenie Komisie vo vzťahu k deformácii cien energií v ČĽR nezmenila ani skutočnosť, že podľa tvrdenia CCCME existujú výrazné rozdiely v nákladoch na energie medzi rôznymi krajinami. V tejto súvislosti článok 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia umožňuje použiť domáce náklady na vstupy vtedy, ak sa s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované. Hoci niektoré zainteresované strany poskytli informácie o nákladoch na vstupy, neexistovali žiadne dôkazy zo spisu, ktorými by sa potvrdilo, že ceny niektorých osobitných surovín alebo náklady na ne vrátane nákladov na energie nie sú deformované. Preto pri vytváraní normálnej hodnoty nemožno použiť žiadne domáce náklady na vstupy ani ich ceny a toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(156)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa deformácií v súvislosti so mzdovými nákladmi, Komisia opätovne zdôrazňuje svoje vysvetlenie z predchádzajúcich odôvodnení týkajúce sa dostatočnosti dôkazov vo fáze začatia konania. Navyše aj keď Komisia uznáva, že mzdové náklady sa môžu v jednotlivých krajinách či dokonca odvetviach líšiť, na základe prešetrovania zistila, že pracovný trh v ČĽR bol ovplyvnený deformáciami na úrovni celej krajiny, ako sa uvádza v oddiele 3.1.1.7. Vnútorné problémy čínskeho trhu práce vrátane nedostatku odborov, ktoré by boli nezávislé od vlády, a obmedzenia mobility pracovnej sily v dôsledku systému registrácie domácností majú deformujúci vplyv na tvorbu miezd v ČĽR v prípade všetkých hospodárskych subjektov. Skutočnosť, že mzdové náklady v iných krajinách alebo v rámci ČĽR sa môžu líšiť, v žiadnom prípade toto zistenie nemení. V tomto ohľade platí, že hoci v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa povoľuje použitie domácich nákladov vrátane mzdových nákladov, ak sa s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované, neexistujú žiadne dôkazy zo spisu preukazujúce, že deformácie vznikajúce na úrovni celej krajiny sa na výrobcov káblov z optických vlákien nevzťahujú. Preto pri vytváraní normálnej hodnoty nemožno použiť žiadne domáce mzdové náklady a toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(157)

CCCME ďalej konštatovala, že na vytvorenie normálnej hodnoty pre čínskych vývozcov nebolo primerané použiť predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločností v tretej krajine. Keďže v článku 2 ods. 6a písm. b) sa odkazuje na „deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu“, podľa CCCME by sa vplyv údajných výrazných deformácií nemal rozširovať na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. CCCME dodáva, že nebol predložený žiadny dôkaz preukazujúci, že použitie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku čínskych výrobcov na vytvorenie normálnej hodnoty bolo nevhodné. Okrem toho CCCME tvrdila, že predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk rôznych výrobcov v rámci jedného odvetvia (či dokonca rovnakej skupiny) sa výrazne líšia, a ak výrobca v konečnej vybratej reprezentatívnej krajine má relatívne vysoký pomer predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, vytvorená normálna hodnota bude vyššia, čo nie je spravodlivé. CCCME zároveň namietala, že v prípade navrhnutej príslušnej spoločnosti v Turecku – Prysmian Kablo Ve Sistemleri AS – príjmy z predaja dotknutého výrobku predstavovali viac než 89 % celkových príjmov spoločnosti, zatiaľ čo dostupné údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku sa vzťahovali na celú spoločnosť, a nie výhradne na dotknutý výrobok. Podľa CCCME vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku, ktoré použila Komisia na vytvorenie normálnej hodnoty, považovať za „nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“ a v konečnom dôsledku by sa ani predajné, všeobecné a administratívne náklady a rozpätia zisku nemali nahrádzať údajmi výrobcov v tretích krajinách.

(158)

Komisia v reakcii na to konštatuje, že keď po preukázaní existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady vo vyvážajúcej krajine, normálna hodnota sa podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvorí pre každého vyvážajúceho výrobcu vzhľadom na nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine. Komisia zdôrazňuje, že v článku 2 ods. 6a písm. a) sa zároveň špecificky vyžaduje, aby vytvorená normálna hodnota zahŕňala primeranú sumu pre nedeformované predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisky. Ak Komisia v priebehu prešetrovania na základe všetkých dôkazov v spise dokáže existenciu výrazných deformácií ovplyvňujúcich dotknutý výrobok vo vyvážajúcej krajine, nemusí dokazovať, že skutočné predajné, všeobecné a administratívne náklady daného vyvážajúceho výrobcu v skutočnosti deformované neboli.

(159)

Pokiaľ ide o tvrdenie o tom, či je spravodlivé použiť údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch navrhovaného výrobcu v potenciálnej reprezentatívnej krajine, Komisia sa pri svojom výbere riadi kritériami nedávnych verejne dostupných finančných výkazov a ziskovosti. Pri takomto postupe sa uprednostňujú údaje, ktoré pochádzajú z potenciálnej reprezentatívnej krajiny. Zainteresované strany majú vo všetkých fázach posudzovania možnosť vyjadriť sa k následným navrhovaným údajom spoločnosti. V rámci tohto prešetrovania boli riadne uplatnené a vykonané obe spomínané kritériá týkajúce sa konečného výberu údajov spoločnosti, ako aj analýzy pripomienok k následným poznámkam v súvislosti s výrobnými faktormi. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(160)

Pokiaľ ide o tvrdenie o konkrétnej vhodnosti údajov spoločnosti Prysmian Kablo Ve Sistemleri AS vzhľadom na podiel predaja jej rozličných výrobkov, Komisia sa vhodnosti finančných údajov tejto spoločnosti venuje v odôvodnení 227, v ktorom súvisiace tvrdenie CCCME zamieta.

(161)

Pokiaľ ide o podporné politiky a finančné subvencie pre výrobcov káblov z optických vlákien, ktoré sa spomínajú v podnete, CCCME uviedla, že v rámci odvetvia špičkových technológií je normálne zavádzať politiky na podporu rozvoja tohto odvetvia, a deje sa tak nielen v Číne, ale aj v iných krajinách, v ktorých sa neoznačujú za významné deformácie. Navyše podľa CCCME skutočnosť, že spoločnosti dostali subvencie, nijako nesúvisí so spôsobom výpočtu dumpingového rozpätia a subvencie nemožno považovať za deformáciu trhu a nemusia viesť k nespravodlivým cenám.

(162)

Komisia pripomína, že na účely preukázania existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa analyzuje potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z deformujúcich faktorov uvedených v danom ustanovení z hľadiska cien a nákladov vo vyvážajúcej krajine. V tejto súvislosti, po prvé, okrem toho, že je toto tvrdenie zovšeobecňujúce a nepodložené, Komisia konštatuje, že štruktúra nákladov a mechanizmy tvorby cien na iných trhoch (vrátane záležitostí súvisiacich s finančnou podporou) sú v každom prípade irelevantné v prípade tohto prešetrovania, ktoré sa týka existencie výrazných deformácií v ČĽR. Po druhé, v analýze podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je kľúčové zhodnotiť, či majú výrobcovia, aspoň potenciálne, prístup k financovaniu poskytovanému inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo je ich nezávislosť inak ovplyvnená, alebo či dostávajú iné štátne finančné prostriedky, ktoré zasahujú do pôsobenia trhových síl, a tak ovplyvňujú ich vykazované ceny alebo náklady. Keďže sa na čínskych výrobcov káblov z optických vlákien a výrobcov vstupov vzťahujú vládne plány a smernice, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.1.1.5, majú zároveň prístup k financiám prostredníctvom čínskeho finančného systému, ako sa konštatuje v oddiele 3.1.1.8. Komisia zároveň zistila, že niektorí výrobcovia káblov z optických vlákien vykázali subvencie vo svojich výročných správach, ako sa uvádza v odôvodnení 113. Subvencie sú len jedným z prvkov, ktoré môžu spolu so všetkými ďalšími prvkami relevantnými v súvislosti s článkom 2 ods. 6a písm. b) poukazovať na existenciu výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine, keďže predstavujú ďalšiu formu zasahovania vlády, ktoré sa dotýka voľného pôsobenia trhových síl a ovplyvňuje ceny alebo náklady. Komisia v dôsledku toho tvrdenie komory CCCME zamietla.

(163)

Pokiaľ ide o odkazy navrhovateľa na zistenia v rámci prešetrovania o textíliách zo sklenených vlákien s pôvodom v ČĽR a Egypte (110), CCCME uviedla, že tkané a/alebo stehované textílie zo sklenených vlákien a káble z optických vlákien sú dva rozličné výrobky a patria do rôznych skupín výrobkov. Zistenia z uvedeného prešetrovania sa preto nijako nevzťahujú na káble z optických vlákien a nemali by sa považovať za dôkazy o výrazných deformáciách uvedených v aktuálnej veci. Podľa CCCME sa dôkazy, ktoré poskytol navrhovateľ, nevzťahovali osobitne na príslušné prešetrované odvetvie, a preto boli nedostatočné a irelevantné.

(164)

Zistenia Komisie z prešetrovania týkajúceho sa textílií zo sklenených vlákien, na ktoré sa v podnete poukazuje, sú relevantné pre všetky priemyselné odvetvia v ČĽR, minimálne pokiaľ ide o prierezové deformácie, ktoré ovplyvňujú výrobné faktory vo všetkých odvetviach alebo deformácie týkajúce sa fungovania sociálno-ekonomického systému v ČĽR. Navyše niektoré konkrétne politiky a ciele, ktoré sa vzťahujú na odvetvie textílií zo sklenených vlákien, sa môžu priamo alebo nepriamo vzťahovať aj na odvetvie káblov z optických vlákien, najmä ak sú súčasťou rovnakého zastrešujúceho programu alebo politiky, ktoré sa vzťahujú na podobné odvetvia. Komisia považovala dôkazy predložené v rámci podnetu za súvisiace s odvetvím káblov z optických vlákien a uplatniteľné naň a postačujúce na začatie prešetrovania podľa článku 5 ods. 9 a článku 2 ods. 6a písm. e). V každom prípade Komisia týmto prešetrovaním preukázala, že existuje množstvo politík a výrazných deformácií, podrobne rozpísaných v oddieloch 3.1.1.2 až 3.1.1.9, ktorými sa v tomto prípade odôvodňuje uplatnenie článku 2 ods. 6a. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(165)

A napokon CCCME spochybnila tvrdenie predložené navrhovateľom, že úloha komisie SASAC ako „skutočného prevádzkovateľa“ spoločnosti predstavuje dostatočný dôkaz o existencii výrazných deformácií. CCCME navyše uviedla, že Komisia by mala zohľadniť všetky relevantné faktory v celom rozsahu, aby mohla správne posúdiť, či štátna účasť vedie k takému zasahovaniu štátu, ktoré podstatne a výrazne ovplyvňuje komerčné správanie spoločností, pokiaľ ide o rozhodovanie, stanovovanie cien a plánovanie výstupov. CCCME dodala, že takéto zasahovanie je zakázané „zákonom Čínskej ľudovej republiky o aktívach podnikov vo vlastníctve štátu“, v ktorom sa v článku 6 stanovuje, že „štátna rada a miestne ľudové vlády v súlade so zákonom vykonávajú funkcie prispievateľov na základe princípov oddelenia vládnych orgánov a podnikov, oddelenia administratívnych funkcií verejných záležitostí od funkcií prispievateľa spravujúceho aktíva vo vlastníctve štátu a nezasahovania do legitímnych a nezávislých obchodných operácií spoločností.“ V tejto súvislosti CCCME konštatovala, že komisia SASAC v rámci svojej úlohy nepriameho akcionára spoločnosti FTT vykonáva len funkciu prispievateľa, ale nezasahuje do každodennej prevádzky spoločností. CCCME zároveň spochybnila, ako by vzťahy spoločnosti s komisiou SASAC mohli v akejkoľvek podobe alebo forme poukazovať na výrazné deformácie. Napokon CCCME tvrdila, že navrhovateľ pri predkladaní uvedeného podnetu nezohľadnil prepojenia medzi výrobcami z Únie a mnohými vývozcami v tom zmysle, že väčšina výrobcov z Únie, ktorí podali a podporili podnet, má v ČĽR prepojené spoločnosti alebo pobočky a/alebo sami dovážajú káble z optických vlákien z ČĽR.

(166)

V reakcii na to Komisia na začiatok konštatuje, že CCCME vo svojom tvrdení nesprávne prepája dva rôzne prvky vyplývajúce z článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, konkrétne z jeho prvej a druhej zarážky. CCCME okrem toho vo svojom tvrdení ignoruje skutočnosť, že z právneho hľadiska sa v tomto ustanovení prihliada na „potenciálne“ a nie skutočné dôsledky týchto prvkov. Prvý prvok sa týka podnikov, ktoré orgány vyvážajúcej krajiny „vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor“, takže sa nevzťahuje výlučne na úlohu „skutočne ovládajúceho subjektu“, ako naznačuje CCCME. Druhý prvok z článku 2 ods. 6a písm. b) sa naopak týka prítomnosti štátu, ktorá umožňuje „zasahovať do cien alebo nákladov“. Ide o dva rozdielne prvky, ktoré treba vykladať v spojení s úvodom článku 2 ods. 6a písm. b), podľa ktorého sa prihliada na „potenciálne“, a nie skutočné dôsledky. Z analýzy v oddiele 3.1.1.3 vyplýva, že vláda ČĽR vlastní a ovláda zložky odvetvia káblov z optických vlákien, a to aj pokiaľ ide o konkrétnych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Podobne analýza v oddiele 3.1.1.4 ukazuje, ako vláda ČĽR môže zasahovať do cien alebo nákladov v rámci činnosti odvetvia káblov z optických vlákien, a to aj pokiaľ ide o konkrétnych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Toto tvrdenie sa preto môže zamietnuť už na tomto základe. Možnosť štátneho subjektu, akým je komisia SASAC, výrazným spôsobom zasahovať do trhu, môže v zásade viesť k deformácii trhu, ako sa opisuje v predchádzajúcich oddieloch tohto nariadenia. To, že je niekto podľa článku 6 zákona ČĽR o aktívach spoločností vo vlastníctve štátu považovaný za prispievateľa, ktorý nezasahuje do každodennej prevádzky, nemení úlohu, ktorú štát zohráva prostredníctvom komisie SASAC v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky a nevylučuje túto možnosť podľa príslušnej normy o „potenciálnych dôsledkoch“, takisto v spojení s ďalšími článkami uvedeného zákona. To predstavuje jasný dôkaz o tom, ako sa štát usiluje ovplyvňovať hospodárstvo prostredníctvom štátom kontrolovaných podnikov a svojej úlohy v nich (111). V článku 12 uvedeného zákona sa v súvislosti s úlohou „prispievateľa“ uvádza, že „subjekt, ktorý vykonáva funkciu prispievateľa v mene príslušnej ľudovej vlády má nárok na návratnosť aktív, účasť na prijímaní zásadných rozhodnutí a výbere manažérov a iné práva prispievateľov do podnikov s majetkovou účasťou štátu podľa zákona“ (112). Tieto uvedené práva „prispievateľa“ sú potvrdením jeho možného vplyvu na fungovanie ovládaného podniku, a to minimálne z hľadiska kľúčového smerovania rozvoja podnikania spoločnosti a jej strategických podnikových rozhodnutí, najmä prostredníctvom menovania kľúčových manažérov, ktorí sa podieľajú na rozhodnutiach, ktoré sa nutne postupne premietajú do každodenných obchodných operácií vrátane cien alebo nákladov. V neposlednom rade, bez ohľadu na otázku kontroly zo strany komisie SASAC, Komisia získala aj dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v odvetví káblov z optických vlákien, v ktorom pôsobí napr. spoločnosť FTT (a iní výrobcovia), ktoré sa uvádzajú v oddieloch 3.1.1.5 až 3.1.1.8. A napokon, pokiaľ ide o vzťahy medzi výrobcami z EÚ a čínskymi vývozcami, tie sa nepovažujú za relevantné na účely posúdenia úlohy kontroly komisie SASAC v rámci spoločnosti FTT v ČĽR, a v každom prípade boli podrobne zanalyzované v odôvodneniach 408 až 415 tohto nariadenia. Tvrdenia CCCME sa preto zamietli.

(167)

Čínska vláda tvrdila, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia EÚ nie je v súlade s článkami 2.2 a 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, pričom sa odvolávala na skutočnosť, že metodika úpravy nákladov EÚ bola vyhlásená za nezlučiteľnú s výkladom Odvolacieho orgánu WTO, ktorý sa uvádza vo veci EÚ – bionafta a výkladom poroty vo veci EÚ – úprava nákladov (DS494).

(168)

Pokiaľ ide o argument čínskej vlády týkajúci sa veci EÚ – bionafta, stanovisko Komisie je vyjadrené v odôvodnení 146. V súvislosti s vecou EÚ – úprava nákladov Komisia pripomína, že tak EÚ, ako aj Ruská federácia sa odvolali proti zisteniam poroty, ktoré nie sú konečné, a teda podľa ustálenej judikatúry WTO nemajú právny štatút v systéme WTO, keďže neboli schválené prostredníctvom rozhodnutí členov WTO. V každom prípade sa v správe poroty v tomto spore osobitne usúdilo, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia presahujú rámec predmetu sporu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(169)

Čínska vláda s ohľadom na správu takisto tvrdila, že Komisia vydala podobné správy len v súvislosti s niekoľkými vybranými krajinami, čo vyvoláva obavy z porušenia zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod (DNV) a doložky o národnom zaobchádzaní. Čínska vláda zároveň konštatovala, že v súvislosti s predchádzajúcimi prešetrovaniami, ktoré sa týkali výrobkov s pôvodom v ČĽR, sa nevykonali žiadne preskúmania toho, či došlo k deformáciám trhu v odvetviach EÚ a ich dodávateľských odvetviach alebo či údaje tretích strán použité v rámci konania boli ovplyvnené deformáciami trhu. Preto základná logika celého systému prešetrovania založeného na článku 2 ods. 6a nemôže byť celistvá, a už vôbec nie spravodlivá. Čínska vláda ďalej tvrdila, že medzi ekonómami neexistuje univerzálne prijímaná koncepcia „deformácie trhu“ a že štandard pre „výraznú deformáciu trhu“ podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nebol plne demonštrovaný a chýba mu teoretická opora a medzinárodné uznanie. Podľa čínskej vlády treba prediskutovať a vymedziť základné koncepcie a normy, pokiaľ ide o pojmy „trh“, „deformácia“ a „výrazný“, pričom ak sa nedospeje ku konečnému záveru a konečnej zhode o týchto pojmoch, znamená to, že nemožno presne vymedziť ani pojem „výrazná deformácia trhu“, a teda je absurdné a nefunkčné na tomto základe stanovovať akékoľvek právne ustanovenia alebo medzinárodné pravidlá. Čínska vláda na záver konštatovala, že je nemožné, aby rôzne hospodárstva prijali zásady trhového hospodárstva, v rámci ktorých by využívali identické opatrenia, keďže v každom hospodárstve sa môžu vyskytovať inštitucionálne rozdiely, a je logicky neobhájiteľné považovať rozdiely v systéme alebo opatreniach za dôkaz o výrazných deformáciách trhu. Podľa čínskej vlády tento prístup možno považovať len za diskriminačný a protekcionistický.

(170)

Pokiaľ ide o tvrdenie čínskej vlády týkajúce sa porušenia doložky najvyšších výhod a doložky o národnom zaobchádzaní, Komisia pripomína, že v súlade článkom 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa správa o krajine vypracuje v súvislosti s ktoroukoľvek krajinou len v prípade, že Komisia má informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine. Komisia mala po nadobudnutí účinnosti nových ustanovení článku 2 ods. 6a základného nariadenia v decembri 2017 takéto informácie o známkach výrazných deformácií v prípade Číny. Komisia uverejnila aj správu o deformáciách v Rusku v októbri 2020 (113), a nevylučuje, že budú nasledovať ďalšie správy. Okrem toho, ako už bolo uvedené, na uplatnenie článku 2 ods. 6a nie sú správy povinné. V článku 2 ods. 6a písm. c) sú opísané podmienky, za ktorých Komisia vydáva správy o krajine, a podľa článku 2 ods. 6a písm. d) navrhovatelia nie sú povinní správu využiť a podľa článku 2 ods. 6a písm. e) existencia správy o krajine nie je podmienkou na začatie prešetrovania podľa článku 2 ods. 6a. Podľa článku 2 ods. 6a písm. e) dostatočné dôkazy o výrazných deformáciách v akejkoľvek krajine, ktoré predložia navrhovatelia a ktoré spĺňajú kritériá článku 2 ods. 6a písm. b), postačujú na začatie prešetrovania na tomto základe. Pravidlá týkajúce sa výrazných deformácií špecifických pre jednotlivé krajiny sa preto uplatňujú na všetky krajiny bez rozdielu, a to bez ohľadu na existenciu správy o krajine. V dôsledku toho pravidlá týkajúce sa deformácií v krajine zo svojej podstaty neporušujú zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod. Pokiaľ ide o údajné deformácie v rámci EÚ, Komisia konštatuje, že okrem toho, že toto tvrdenie čínskej vlády je zovšeobecňujúce a úplne nepodložené, deformácie prítomné v EÚ a ovplyvňujúce spoločnosti v EÚ nie sú predmetom analýzy podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ktorá sa týka vyvážajúcej krajiny. Preto je táto koncepcia z pohľadu výrobného odvetvia Únie v konkrétnom kontexte antidumpingového prešetrovania z právneho hľadiska irelevantná. Pokiaľ ide o tvrdenie, že rôzne krajiny prijímajú v rámci trhového hospodárstva rôzne opatrenia, ustanovenia článku 2 ods. 6a sa uplatňujú len vtedy, ak existujú výrazné deformácie vo vyvážajúcej krajine, v ktorej dochádza k značnému zasahovaniu vlády, ktoré sa dotýka nákladov a cien, a nezasahujú tak do rôznych opatrení rozličných trhových hospodárstiev, ak nedochádza k značným vládnym zásahom do pôsobenia trhových síl. Na základe všetkých uvedených skutočností Komisia tieto tvrdenia zamietla.

(171)

Pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré čínska vláda uviedla vo fáze začatia konania, že v prípade údajov tretích strán použitých v konaní Komisie nebolo preskúmané, či boli ovplyvnené deformáciami trhu alebo nie, Komisia pripomína, že v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) pri vytváraní normálnej hodnoty pristupuje k použitiu vybraných údajov iných, ako sú domáce ceny a náklady vo vyvážajúcej krajine, len vtedy, keď stanoví, že dané údaje sú najvhodnejšie na vyjadrenie nedeformovaných cien a nákladov. Komisia je v rámci tohto postupu viazaná používať výhradne nedeformované údaje. V tejto súvislosti sa zainteresované strany v skorých fázach prešetrovania vyzývajú, aby sa vyjadrili k navrhovaným zdrojom na stanovenie normálnej hodnoty. Komisia tieto pripomienky v plnej miere zohľadňuje vo svojom konečnom rozhodnutí o tom, ktoré nedeformované údaje sa majú použiť na výpočet normálnej hodnoty.

(172)

Pokiaľ ide o pripomienku čínskej vlády ku koncepcii „výraznej deformácie trhu“, Komisia konštatuje, že toto tvrdenie je všeobecné a teoretické a neuvádza sa v ňom, prečo a akým spôsobom by koncepcia použitá v základnom nariadení mohla byť nejakým spôsobom chybná. Komisia ďalej pripomína, že v súvislosti s postupom, ktorý viedol k prijatiu legislatívneho návrhu, vykonala Komisia posúdenie vplyvu, ktoré obsahovalo aj podrobnosti o koncepcii výraznej deformácie a použitých kritériách a po ktorom nasledovala verejná konzultácia a konferencia zainteresovaných strán. Čínska vláda sa do tohto postupu takisto aktívne zapojila a zúčastnila sa na konferencii zainteresovaných strán. Výsledok tohto konzultačného procesu sa plne zohľadnil v rámci postupu, ktorý viedol k prijatiu legislatívneho návrhu, a ďalej v legislatívnom postupe, ktorý viedol k prijatiu tohto ustanovenia. Článok 2 ods. 6a jasným spôsobom vymedzuje koncepciu „výrazných deformácií“ na účely uplatňovania základného nariadenia EÚ. Okrem toho sa v článku 2 ods. 6a písm. b) uvádza, ktoré prvky a ich potenciálne dôsledky by sa zohľadňovali pri posudzovaní existencie výrazných deformácií. Pri tomto posúdení nezohrávajú úlohu rozdiely v hospodárskych systémoch, keďže posúdenie možno uplatniť výhradne vo vzťahu ku krajine, ktorá dotknutý výrobok vyváža. Pokiaľ ide o údajnú diskrimináciu, Komisia konštatuje, že základné nariadenie, a predovšetkým jeho článok 2 ods. 6a, sa neuplatňuje na žiadnu konkrétnu krajinu ani nevedie k diskriminácii krajín. Uplatňuje sa len vtedy, keď sa v priebehu prešetrovania objavia tvrdenia podložené dôkazmi v spise, že vo vyvážajúcej krajine (akejkoľvek krajine), na ktorú sa vzťahuje dané konanie, existujú výrazné deformácie. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(173)

Čínska vláda okrem toho tvrdila, že správa, ktorú vypracovali útvary Komisie, obsahovala závažné nedostatky tak z vecného, ako aj z právneho hľadiska. Podľa čínskej vlády je podnet založený na nesprávnych záveroch vyplývajúcich zo správy, ako aj z minulých prešetrovaní, pričom tieto prešetrovania použil navrhovateľ ako nové dôkazy aj v tomto prešetrovaní. Čínska vláda tvrdí, že rovnako aj Komisia sa odklonila od neutrálnej pozície prešetrovacieho orgánu a nabáda výrobné odvetvie EÚ k tomu, aby v rámci podnetu predložilo obvinenia o výrazných deformáciách trhu v Číne, čo je porušením najzákladnejšieho právneho ducha rovnoprávnosti a spravodlivosti. Predložené dôkazy sú podľa čínskej vlády nedostatočné, keďže sa nevzťahujú na trhovú situáciu dotknutého výrobku a navrhovateľ nepredložil žiadnu inú správu ani dôkazy, ktorými by preukázal deformáciu čínskeho trhu s príslušnými výrobkami. Navyše navrhovateľ ani Komisia neboli schopní preukázať, ako presne politiky a opatrenia čínskej vlády ovplyvnili cenový mechanizmus trhu konkrétneho odvetvia v Číne.

(174)

Pokiaľ ide o tvrdenie čínskej vlády o nedostatkoch a nesprávnych záveroch správy, Komisia poznamenáva, že predmetná správa je komplexným dokumentom, ktorý je založený na obsiahlych objektívnych dôkazoch vrátane právnych predpisov, nariadení a iných oficiálnych politických dokumentov, ktoré uverejňuje čínska vláda, správ tretej strany od medzinárodných organizácií, akademických štúdií a článkov vedeckých odborníkov, ako aj ďalších spoľahlivých nezávislých zdrojov. Správa je verejne prístupná od decembra 2017, aby všetky zainteresované strany mali dostatočnú príležitosť vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať správu a dôkazy, na ktorých je založená. Zatiaľ čo čínska vláda čisto všeobecným a abstraktným spôsobom poukazuje na nedostatky správy, sama nikdy nepredložila žiadne protiargumenty k vecnej podstate správy a dôkazom, ktoré obsahuje. Navrhovatelia sa môžu opierať o dôkazy a zistenia z minulých prešetrovaní, ak sú relevantné a súdny orgán neodložil ich zákonnosť. Článkom 2 ods. 6a sa zabezpečuje neutralita a nestrannosť konaní a dodržiavanie práva na obhajobu všetkých zúčastnených strán v priebehu prešetrovania. Komisia konštatuje, že možnosť poskytnutá navrhovateľom na predloženie tvrdení a dôkazov o možných deformáciách cien a nákladov v krajinách, v ktorých by mohli existovať výrazné deformácie ovplyvnené štátom, nemožno interpretovať ako nerovnoprávny a nespravodlivý postup, ktorý nabáda k predkladaniu takýchto tvrdení. Pokiaľ ide o pripomienku čínskej vlády týkajúcu sa nedostatočnosti dôkazov vo fáze začatia konania, Komisia pripomína, že podľa článku 2 ods. 6a písm. e) ak Komisia považuje dôkazy o výrazných deformáciách predložené navrhovateľom za dostatočné, môže na ich základe začať prešetrovanie. K určeniu skutočnej existencie a vplyvu výrazných deformácií a následnému použitiu metodiky predpísanej článkom 2 ods. 6a písm. a) však dochádza v čase predbežného a/alebo konečného poskytnutia informácií ako výsledku prešetrovania. Existencia a vplyv výrazných deformácií sa nepotvrdzujú vo fáze začatia konania, ako tvrdila čínska vláda, ale až počas dôkladného prešetrovania. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(175)

Pokiaľ ide o odkazy v podnete na subvencie poskytované zo strany ČĽR, čínska vláda uviedla, že EÚ poskytla množstvo subvencií, ktoré by mohli poukazovať na deformáciu jej trhu, a navrhovateľ nepreukázal, že daná subvencia v skutočnosti predstavovala zásah vlády, ktorý výrazne ovplyvnil trh alebo mal rušivý vplyv na cenu alebo náklady príslušných výrobkov. Čínska vláda zdôraznila, že podľa článku 32.1 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach nemožno voči subvenciám iného členského štátu podniknúť žiadne iné opatrenia okrem tých, ktoré sú v súlade s ustanoveniami dohody GATT 1994.

(176)

Ako Komisia vysvetľuje v odôvodnení 162, tvrdenie o poskytovaní subvencií zo strany EÚ, ktoré je v každom prípade úplne nepodložené, nemá žiadny význam na posudzovanie deformácií vo vyvážajúcej krajine podľa článku 2 ods. 6a písm. b). Podľa toho istého odôvodnenia subvencie treba považovať za jeden zo spôsobov zasahovania, prostredníctvom ktorého štát ustanovuje osobitné deformačné verejné politiky, a preto nie je potrebné stanoviť ich osobitné dôsledky. V každom prípade, ako sa uvádza v odôvodnení 174, existencia a vplyv výrazných deformácií sa nepotvrdzujú vo fáze začatia konania, ale až po dôkladnom prešetrovaní. A napokon, pokiaľ ide o uplatnenie článku 32.1 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, aktuálne prešetrovanie a metodika v článku 2 ods. 6a sa týkajú výpočtu normálnej hodnoty v súvislosti s dumpingom pri dovoze tovaru a nemožno ich považovať za krok podniknutý špecificky proti subvenciám poskytovaným zo strany ČĽR. Preto je akýkoľvek odkaz na citovaný článok irelevantný. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(177)

Vyvážajúci výrobca ZTT poznamenal, že vytvorenie normálnej hodnoty Komisiou na základe nákladov na výrobu a predaj alebo referenčných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine je v rozpore so záväzkom EÚ v rámci dohôd WTO, najmä s jej záväzkom podľa oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO. Podľa spoločnosti ZTT by sa EÚ od 12. decembra 2016 pri stanovovaní normálnej hodnoty výrobcov z vyvážajúcej krajiny nemala odkláňať od štandardnej metodiky, čiže by mala využívať len domáce ceny a náklady vo vyvážajúcej krajine, pokiaľ iné ustanovenia dohôd WTO vrátane antidumpingovej dohody neumožňujú iný postup. Spoločnosť ZTT takisto tvrdila, že článok 2 antidumpingovej dohody povoľuje na vytvorenie normálnej hodnoty používať výlučne informácie z vyvážajúcej krajiny. Aj keď je za výnimočných okolností potrebné vytvoriť normálnu hodnotu, údaje týkajúce sa výrobných nákladov a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku treba získať zo zdrojov vyvážajúcej krajiny. Podľa spoločnosti ZTT antidumpingová dohoda neobsahuje nič, čo by umožňovalo sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť, a nevyskytuje sa v nej ani koncepcia výrazných deformácií. V tejto súvislosti sa spoločnosť ZTT odvolala na vymedzenie normálnej hodnoty v článku 2.1 antidumpingovej dohody a výnimočné okolnosti opísané v článku 2.2 antidumpingovej dohody, podľa ktorých sa normálna hodnota môže stanoviť na základe porovnateľnej ceny podobného výrobku, ktorý sa vyváža do vhodnej tretej krajiny, ak je táto cena reprezentatívna, alebo na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu, ktoré sa zvýšia o primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Spoločnosť ZTT dodala, že v rámci antidumpingovej dohody sa vyžaduje, aby sa náklady bežne počítali na základe záznamov, ktoré si vedú dotknutí vývozcovia alebo výrobcovia, ak sa takéto záznamy zhodujú so všeobecne prijatými účtovnými zásadami vyvážajúcej krajiny a primerane odrážajú náklady súvisiace s výrobou a predajom dotknutého výrobku, a aby boli sumy pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisky rovnako založené na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku v bežnom obchode dotknutým vývozcom alebo výrobcom, alebo ak ich nemožno určiť na tomto základe, určia sa na základe iných zdrojov, ale vždy v rámci domáceho trhu krajiny pôvodu.

(178)

Okrem toho sa spoločnosť ZTT odvolávala na rozhodnutie vo veci EÚ – bionafta, podľa ktorého prešetrujúce orgány nemôžu hodnotiť náklady, ktoré vo svojich záznamoch vykáže vývozca/výrobca na základe referenčných hodnôt, ktoré nesúvisia s výrobnými nákladmi v krajine pôvodu. Spoločnosť ZTT uviedla, že vzhľadom na správu Odvolacieho orgánu v danej veci je potrebné podľa článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody vykonať porovnanie nákladov, ktoré vykázal výrobca/vývozca vo svojej správe na jednej strane a nákladov skutočne vynaložených výrobcom na strane druhej. A napokon spoločnosť ZTT poukázala na skutočnosť, že podľa správy Odvolacieho orgánu v tejto veci deformácie v Argentíne, ktoré spôsobovali rozdiel medzi domácimi a medzinárodnými cenami hlavných surovín dotknutého výrobku, neboli samy osebe dostatočným základom podľa článku 2.2.1.1 na to, aby sa vyvodil záver, že záznamy výrobcu v primeranej miere neodrážali náklady na suroviny spojené s výrobou a predajom dotknutého výrobku, alebo na to, aby sa nezohľadnili pri vytváraní normálnej hodnoty dotknutého výrobku. Spoločnosť ZTT v dôsledku toho dospela k záveru, že článok 2 ods. 6a nie je zlučiteľný s dohodami WTO vrátane protokolu o pristúpení Číny k WTO a judikatúrou orgánu WTO na urovnávanie sporov.

(179)

Komisia v súlade so svojimi pripomienkami v odôvodnení 146 zamietla tvrdenie spoločnosti ZTT, ktoré sa týkalo údajnej všeobecnej nezlučiteľnosti toho, ako Komisia vytvára normálnu hodnotu na základe nákladov na výrobu a predaj alebo referenčných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine, s dohodami WTO. V rovnakom odôvodnení sa Komisia venuje otázke relevantnosti veci EÚ – bionafta a zistení odvolacieho orgánu v danej súvislosti vo vzťahu k tomuto prešetrovaniu. Pokiaľ ide o záväzky podľa oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO, Komisia pripomína, že v prípade antidumpingových konaní týkajúcich sa výrobkov z Číny sa pri určovaní normálnej hodnoty aj naďalej uplatňujú časti oddielu 15 protokolu, ktorých platnosť zatiaľ neuplynula, a to pokiaľ ide o štandard trhového hospodárstva, ako aj použitie metodiky, ktorá sa nezakladá na striktnom porovnávaní s čínskymi cenami alebo nákladmi. Z týchto všetkých dôvodov boli tieto tvrdenia zamietnuté.

(180)

Spoločnosť ZTT takisto tvrdila, že odvetvie káblov z optických vlákien nie je deformované, pričom deformované môžu byť nanajvýš určité vstupy na daný trh. Na doloženie svojho tvrdenia spoločnosť ZTT konštatovala, že: správa, na ktorú podnet odkazuje, neobsahuje žiadny osobitný ani podrobný rozbor odvetvia káblov z optických vlákien; nemožno dospieť k záveru, že sú deformované všetky vstupy ani že je deformovaný samotný trh s káblami z optických vlákien; navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz o prítomnosti štátu v čínskych firmách, ktorá by zasahovala do cien alebo nákladov na trhu s káblami z optických vlákien, a v podnete sa poukazovalo len na všeobecný opis Číny ako socialistického trhového hospodárstva; spoločnosti prítomné na trhu s káblami z optických vlákien nie sú ovládané štátom, aj keď v nich štát môže vlastniť podiely (väčšinu spoločnosti v každom prípade vlastní súkromný sektor), a neboli predložené žiadne dôkazy o tom, či k vlastníctvu štátu dochádza na väčšine čínskeho trhu s káblami z optických vlákien alebo či je teda trh ako celok deformovaný.

(181)

Komisia sa všeobecným tvrdením o nedostatku konkrétnych dôkazov v podnete týkajúcich sa odvetvia káblov z optických vlákien zaoberala už v odôvodneniach 152 a 154. V súlade s článkom 5 ods. 9 základného nariadenia dôkazy o tom, že v odvetví káblov z optických vlákien môže v ČĽR minimálne potenciálne dochádzať k výrazným deformáciám, ktoré predložil navrhovateľ a ktoré spĺňajú kritériá článku 2 ods. 6a písm. b), boli dostatočné na začatie prešetrovania na základe uvedeného ustanovenia. Konkrétnejšie, existencia výrazných deformácií, ktoré vedú k uplatneniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia, nesúvisí s existenciou osobitnej sektorovej kapitoly alebo informáciami týkajúcimi sa špecifického trhu, ktoré by sa vzťahovali na dotknutý výrobok. Ako sa uvádza v oddieloch 3.1.1.2 až 3.1.1.9, Komisia v tejto súvislosti v rámci tohto prešetrovania potvrdila existenciu výrazných deformácií v rámci odvetvia káblov z optických vlákien a súvisiacich odvetví vstupov. Článok 2 ods. 6a písm. a) umožňuje použiť domáce náklady pri vytvorení normálnej hodnoty len vtedy, ak sa v priebehu prešetrovania s určitosťou preukáže, že tieto náklady nie sú deformované. V tejto súvislosti však nebol k dispozícii žiadny nesporný dôkaz o tom, že výrobné faktory jednotlivých vyvážajúcich výrobcov neboli deformované. Preto bolo tvrdenie spoločnosti ZTT týkajúce sa tohto aspektu zamietnuté.

(182)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti ZTT týkajúce sa ovládania výrobcov káblov z optických vlákien štátom, Komisia našla o takejto kontrole dôkazy, ako sa uvádza v oddiele 3.1.1.3. Komisia pripomína, že väčšinové vlastníctvo štátu nie je podmienkou toho, aby mohol podnik účinne ovládať. Všeobecnejšie možno konštatovať, že Komisia v oddieloch 3.1.1.3 až 3.1.1.5 potvrdila, že trh s káblami z optických vlákien (z hľadiska výrobcov káblov z optických vlákien, ako aj výrobcov vstupov používaných na výrobu týchto káblov) bol do značnej miery zásobovaný podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú politický dozor alebo ktoré usmerňujú orgány ČĽR. Preto bolo uvedené tvrdenie spoločnosti ZTT v tejto súvislosti zamietnuté.

(183)

Spoločnosť ZTT ďalej konštatovala, že dôkazy navrhovateľa týkajúce sa diskriminačných verejných politík alebo opatrení v prospech domácich dodávateľov káblov z optických vlákien alebo iného ovplyvňovania síl voľného trhu v rámci odvetvia káblov z optických vlákien sa týkajú skôr odberateľského ako dodávateľského trhu s káblami z optických vlákien. Pokiaľ ide o deformáciu vstupov uvedenú v podnete, spoločnosť tvrdila, že dôkazy boli „chabé“ a poukázala na nejasnosť toho, či „vysokovýkonné vlákna“ podporované 13. päťročným plánom boli optickými vláknami (alebo v čom spočívala podpora v rámci tohto plánu), alebo na nedostatok informácií o aramidových vláknach na uvedenej strane v správe. Spoločnosť ZTT okrem toho konštatovala vo vzťahu k odvolaniu sa navrhovateľa na dôkazy zo správy týkajúce sa podpory sklenených vlákien, že v prípade týchto vlákien ide o úplne iné odvetvie a trh ako v prípade optických vlákien a káblov, a preto je dané tvrdenie pri posudzovaní dotknutého výrobku irelevantné, pričom zároveň chýba zdôvodnenie toho, aká podpora bola poskytnutá a ako bol trh deformovaný.

(184)

Otázka dostatočnosti dôkazov predložených v rámci podnetu sa už riešila okrem iného v odôvodnení 181. Komisia v rámci prešetrovania dospela k záveru, že keďže káble z optických vlákien sú hlavnou zložkou sietí optických vlákien, odvetvie káblov z optických vlákien je úzko späté s rozvojom týchto sietí a je od neho závislé, a preto v rovnakej miere podlieha dôsledkom štátnych politík a súvisiacich politických dokumentov, ktorými sa riadi rozvoj internetových sietí, a dôsledkom vykonávania zastrešujúcich politík, ktoré sa týkajú technológií, aplikácií a služieb založených na internete, ako sa osobitne opisuje v odôvodneniach 107 a 108. Prostredníctvom týchto politických dokumentov získal štát rôznymi spôsobmi schopnosť zasahovať do pôsobenia trhových síl v mnohých oblastiach a na mnohých trhoch, v rámci ktorých sa používajú siete optických vlákien, a teda aj káble z optických vlákien. Zistenia Komisie teda potvrdili, že v ČĽR sú zavedené verejné politiky alebo opatrenia, ktoré ovplyvňujú sily voľného trhu v rámci odvetvia káblov z optických vlákien. Komisia bez ohľadu na toto zistenie konštatovala, že odvetvie káblov z optických vlákien bolo ovplyvnené aj inými druhmi výrazných deformácií, ktoré sú opísané v oddieloch 3.1.1.3, 3.1.1.4 a 3.1.1.6 až 3.1.1.8. Tvrdenie spoločnosti ZTT bolo preto zamietnuté.

(185)

Pokiaľ ide o tvrdenia, ktoré sa týkajú nejasnosti dôkazov obsiahnutých v správe a uvedených v podnete, Komisia v priebehu prešetrovania zistila, že najmenej jeden zo vstupov na výrobu káblov z optických vlákien, a to aramid, sa vymedzuje ako „vysokovýkonné vlákno“ aspoň v jednom politickom dokumente. V súvislosti s podporou daného výrobku naplánovanou v 13. päťročnom pláne, Komisia vo svojej správe skonštatovala, že podporné opatrenia sú neoddeliteľným sprievodným prvkom plánovacích dokumentov v ČĽR, najmä v prípade 13. päťročného plánu na ústrednej úrovni (114). Komisia takisto s určitosťou preukázala, že aramid je predmetom rôznych politických plánovacích dokumentov, a to aj na základe dôkazov v správe (pozri odôvodnenie 114). V súvislosti s odvolaním sa navrhovateľa na sklenené vlákna v súbore dôkazov v správe Komisia poznamenáva, že tieto vlákna možno použiť ako vstup pri výrobe káblov z optických vlákien, a preto bolo takéto odvolanie sa z hľadiska začatia prešetrovania relevantné. Pokiaľ ide o súvisiacu deformáciu, Komisia svoje zistenia opísala v odôvodnení 118. Uvedené tvrdenie sa preto zamietlo.

(186)

Spoločnosť ZTT navyše vo vzťahu k uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva na trhoch s káblami z optických vlákien uviedla, že neboli predložené žiadne dôkazy a že zistenia v nariadení o textíliách zo sklenených vlákien v tejto súvislosti sa týkali iného trhu. Spoločnosť ZTT takisto tvrdila, že podobne v súvislosti s deformáciami mzdových nákladov boli predložené len všeobecné dôkazy, ktoré v prípade káblov z optických vlákien nepreukazovali deformáciu trhu práce.

(187)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 163, zistenia Komisie v prešetrovaní týkajúcom sa textílií zo sklenených vlákien, ktoré spoločnosť ZTT spomína v kontexte podnetu, vychádzali z dôkazov obsiahnutých v správe relevantných pre všetky priemyselné odvetvia v ČĽR, takže odvolanie sa na tieto zistenia zo strany navrhovateľa bolo odôvodnené. V každom prípade Komisia na základe prešetrovania v oddiele 3.1.1.6 skonštatovala, že v odvetví káblov z optických vlákien došlo, hoci len potenciálne, k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva, a to aj pokiaľ ide o dotknutý výrobok. Podobne vo vzťahu k mzdovým nákladom sa navrhovateľ odvolal na dôkazy v správe, ktoré sa týkajú celej priemyselnej štruktúry v ČĽR, a preto sú relevantné aj pre trh s káblami z optických vlákien. Komisia v každom prípade v rámci prešetrovania zistila aj to, že odvetvie káblov z optických vlákien je ovplyvnené deformáciami mzdových nákladov priamo aj nepriamo, ako sa osobitne opisuje v oddiele 3.1.1.7. Tvrdenie spoločnosti ZTT sa preto zamietlo.

(188)

Pokiaľ ide o odkazy na subvencie v podnete, podľa spoločnosti ZTT nie je pravda, že slúžili na vykonávanie cieľov verejnej politiky ani že sa poskytovali na zabezpečenie toho, aby dané spoločnosti nekonali nezávisle od štátu.

(189)

Komisia zastáva názor, že navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy o tom, že rôzne subvencie sa javili prepojené s plnením cieľov politík (ako je industrializácia, rozvoj technológií alebo priemyselná transformácia), ktoré podľa Komisie poukazovali na možnú existenciu určitého druhu štátom spôsobených deformácií a postačovali ako jeden z prvkov, ktoré opodstatňovali začatie prešetrovania na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(190)

Pokiaľ ide o deformácie vo vzťahu k surovinám, spoločnosť ZTT tvrdila, že je úplne vertikálne integrovanou spoločnosťou, takže získava vstupy od prepojených spoločností, a je nepravdepodobné, že by jej ceny boli deformované dodávateľskými trhmi. Spoločnosť ZTT takisto tvrdila, že poskytla príslušné informácie o výrobe vstupných materiálov prepojenými spoločnosťami. Podľa spoločnosti ZTT neboli uvedené žiadne dôkazy o deformáciách samotného trhu s káblami z optických vlákien, takže neexistovali ani žiadne dôkazy o deformáciách nákladov spoločnosti ZTT. Spoločnosť ZTT poukázala aj na to, že na vytvorenie normálnej hodnoty by sa mali použiť jej náklady, pri ktorých sa nepreukázala deformácia.

(191)

Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, najmä v odôvodnení 181, Komisia považovala dôkazy v spise za dostatočné na začatie prešetrovania. Na základe tohto prešetrovania Komisia skonštatovala, že medziodvetvové výrazné deformácie rôznych druhov, ktoré sa opisujú v oddieloch 3.1.1.2 až 3.1.1.9, neovplyvňujú len spoločnosti pôsobiace v odvetví káblov z optických vlákien, ale aj výrobcov surovín používaných výrobcami káblov z optických vlákien v ČĽR a výrobcov základných vstupov na výrobu týchto surovín na predchádzajúcich úrovniach hodnotového reťazca, ako sa uvádza v odôvodnení 155. Aj keby spoločnosť ZTT získavala vstupy od prepojených spoločností, títo výrobcovia vstupov rovnako ako spoločnosť ZTT podliehajú deformáciám opísaným v uvedených oddieloch. Informácie poskytnuté spoločnosťou ZTT neobsahovali presné a primerané dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že pri ktoromkoľvek z jej nákladov možno na základe článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia s určitosťou stanoviť, že nie je deformovaný. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(192)

Spoločnosť ZTT sa napokon vyjadrila, že ak Komisia zistí, že došlo k zasahovaniu štátu s cieľom pomôcť pri zavádzaní vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia prostredníctvom podpory trhu s káblami z optických vlákien alebo trhov so vstupmi na výrobu káblov z optických vlákien (najmä prostredníctvom subvencií), týmito zásahmi sa napravilo zlyhanie trhu a prispeli k pozitívnym externalitám, takže by sa nemali považovať za značné zasahovanie a súvisiace deformácie nemožno považovať za výrazné.

(193)

V súlade s vysvetlením Komisie v odôvodnení 172 je otázka, či sa zasahovaním štátu napráva zlyhanie trhu, z hľadiska uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia bezvýznamná. Akékoľvek zasahovanie štátu, ktoré by viedlo alebo by mohlo viesť k deformácii trhu, ktorá by spĺňala vymedzenie „výraznej deformácie“ podľa článku 2 ods. 6a písm. b), sa bude posudzovať podľa uvedeného článku. Komisia preto tvrdenie spoločnosti ZTT zamietla.

(194)

Po konečnom poskytnutí informácií predložili pripomienky k uplatňovaniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia viaceré zainteresované strany a do značnej miery zopakovali svoje predchádzajúce podania.

(195)

Čínska vláda v prvom rade uviedla, že správa je chybná a rozhodnutia, ktoré z nej vychádzajú, nemajú skutkový ani právny základ. Čínska vláda konkrétnejšie tvrdila, že správa nespĺňa požiadavky na správu podľa právnych predpisov EÚ. Existujú preto pochybnosti, či správa môže predstavovať oficiálne stanovisko Komisie. Z faktického hľadiska je správa podľa čínskej vlády skreslená, jednostranná a bez súvisu s realitou. Skutočnosť, že Komisia vydala správy o krajine iba v prípade niekoľkých vybraných krajín, navyše vyvoláva obavy v súvislosti so zaobchádzaním podľa doložky najvyšších výhod. Odvolávanie sa Komisie na dôkazy v správe okrem toho podľa názoru čínskej vlády nie je v súlade s duchom spravodlivého práva, keďže v podstate predstavuje posudzovanie prípadu ešte pred konaním.

(196)

Po druhé čínska vláda tvrdila, že vytvorenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie je v súlade s antidumpingovou dohodou, najmä s jej článkom 2.2, v ktorom sa stanovuje taxatívny zoznam situácií, v ktorých normálnu hodnotu možno vytvoriť, pričom „výrazné deformácie“ medzi nimi nie sú. Používanie údajov z vhodnej reprezentatívnej krajiny navyše podľa čínskej vlády nie je v súlade s článkom VI ods. 1 písmenom b) GATT a článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, v ktorých sa vyžaduje, aby sa pri vytváraní normálnej hodnoty použili výrobné náklady v krajine pôvodu.

(197)

Po tretie čínska vláda tvrdila, že postupy prešetrovania Komisie podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie sú v súlade s pravidlami WTO, keďže Komisia nevzala do úvahy záznamy čínskeho výrobcu bez toho, aby určila, či tieto záznamy sú v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami v Číne, čím porušila článok 2.2.1.1 antidumpingovej dohody. Čínska vláda v tejto súvislosti nesúhlasí so skoršou odpoveďou Komisie (pozri odôvodnenia 146 a 168).

(198)

Po štvrté čínska vláda tvrdí, že Komisia by mala konať konzistentne a v plnej miere preskúmať, či v reprezentatívnej krajine existujú tzv. deformácie trhu. Okamžité prijatie údajov z reprezentatívnej krajiny bez takéhoto hodnotenia predstavuje „dvojaký meter“. To isté podľa názoru čínskej vlády platí v prípade hodnotenia cien a nákladov výrobného odvetvia EÚ. Po piate čínska vláda poznamenala, že v EÚ existuje rozsiahla deformácia trhu, napríklad usmerňovanie orgánov, zohľadňovanie sociálnych aspektov komerčnými bankami, oslobodenia od dane, finančná podpora alebo záchrana hospodárstva pomocou vonkajších zdrojov.

(199)

Pokiaľ ide o prvý argument súvisiaci so správou, Komisia sa otázkou zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod podrobne zaoberala v odôvodnení 170. Podobne pripomienky k faktickej chybnosti správy sa riešili v odôvodnení 174. V tom istom odôvodnení sa takisto riešil argument týkajúci sa nestrannosti Komisie. Pokiaľ ide o status správy podľa právnych predpisov EÚ, Komisia pripomenula, že v článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa nepredpisuje osobitný formát správ o výrazných deformáciách ani sa nevymedzuje spôsob uverejnenia. Komisia pripomenula, že správa je faktickým technickým dokumentom, ktorý sa používa iba v súvislosti s prešetrovaním na ochranu obchodu. Správa sa preto náležite vydala ako pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je čisto opisný a v ktorom sa nevyjadrujú žiadne politické názory, preferencie ani úsudky. Nemá to vplyv na jej obsah, konkrétne na objektívne zdroje informácií o existencii výrazných deformácií čínskeho hospodárstva, ktoré sú relevantné na účely uplatnenia článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia. Pokiaľ ide o druhý a tretí argument, ktoré sa týkajú údajnej nezlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného nariadenia s právnymi predpismi WTO, Komisia poznamenala, že čínska vláda neuviedla žiadne nové dôkazy okrem toho, že odkázala na správu Odvolacieho orgánu vo veci EÚ – bionafta a správu poroty vo veci EÚ – úprava nákladov. Týmito argumentmi sa však už dostatočne zaoberala v odôvodneniach 146 a 168. Štvrtý argument týkajúci sa hodnotenia údajov z tretej krajiny sa už riešil v odôvodnení 171. Pokiaľ ide o piaty argument, ktorý sa týka údajných deformácií na trhu EÚ, Komisia poznamenala, že v odôvodnení 170 už podrobne vysvetlila, prečo takéto obavy nie sú v kontexte tohto prešetrovania relevantné. Komisia preto argumenty čínskej vlády zamietla.

(200)

Skupina ZTT najprv zopakovala svoj názor, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia nie je zlučiteľný s dohodami WTO, a tvrdila, že v odpovedi Komisie na jej predchádzajúce argumenty chýbajú jasné dôvody, najmä sa v nej neuvádza právny základ v dohodách WTO (pozri odôvodnenie 146). Poskytnutie informácií teda podľa názoru skupiny ZTT nespĺňa právne normy primeraného uvedenia dôvodov opodstatňujúcich rozhodnutie Komisie. Po druhé skupina ZTT tvrdila, že sa nepreukázalo, že by skupina podliehala výrazným deformáciám, keďže na jednej strane bežné politické činnosti strany v spoločnosti alebo členstvo riadiacich pracovníkov spoločnosti v Komunistickej strane Číny neznamenajú priamy vplyv Komunistickej strany Číny na skupinu a na druhej strane skupina ZTT ako súkromná a kótovaná spoločnosť podlieha trhovo orientovanej podnikovej správe a riadeniu a požiadavkám spojeným s kótovaním. Skupina ZTT v tejto súvislosti poznamenala, že existencia zasahovania štátu nepredstavuje výrazné deformácie, pretože zasahovanie vlády by mohlo slúžiť aj na nápravu zlyhania trhu, napríklad v odvetví širokopásmového pripojenia, kde sa prešetrovaný výrobok hojne využíva.

(201)

Komisia sa otázke zlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného nariadenia s právnymi predpismi WTO v rozsiahlej miere zaoberala v odôvodneniach 146, 179 a 168. Komisia predovšetkým vysvetlila, že hoci sa judikatúra WTO, na ktorú sa skupina ZTT odvoláva, netýka uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, v každom prípade sa ňou umožňuje použitie náležite upravených údajov z tretej krajiny, pokiaľ je takáto úprava nevyhnutná a opodstatnená. Pokiaľ ide o argument skupiny ZTT, ktorý sa týka neexistencie výrazných deformácií v odvetví káblov z optických vlákien, Komisia skonštatovala, že tieto otázky sa už podrobne riešili v odôvodneniach 154 a 181. Hoci z podania skupiny ZTT nie je úplne jasné, či sama vyhlasuje, že pre odvetvie širokopásmového pripojenia v Číne sú typické zlyhania trhu, na základe jej všeobecných pripomienok, ktoré nie sú podložené dôkazmi, že činnosti Komunistickej strany Číny v spoločnosti nesvedčia o vplyve strany alebo že zasahovanie štátu nepredstavuje výrazné deformácie, nemožno zvrátiť závery Komisie založené na prešetrovaní rôznych prvkov poukazujúcich na existenciu výrazných deformácií v odvetví, ako sa uvádza v oddieloch 3.3.1.2 až 3.3.1.9. Komisia preto tvrdenia predložené skupinou ZTT zamietla.

(202)

CCCME zopakovala svoj názor, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia nie je v súlade s antidumpingovou dohodou. CCCME predovšetkým poznamenala, že právne predpisy WTO, ako ich vykladá Odvolací orgán v spore EÚ – bionafta, podľa Komisie umožňujú použitie náležite upravených údajov z tretej krajiny, pokiaľ je takáto úprava nevyhnutná a opodstatnená. CCCME však zdôraznila, že metodika podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie je výslovne prepojená s ustanoveniami článku 2 ods. 5 základného nariadenia, ktoré boli predmetom veci DS473. CCCME navyše tvrdila, že Komisia nevysvetlila, akým spôsobom je článok 2 ods. 5 druhý pododsek základného nariadenia v súlade s článkom 2.2 antidumpingovej dohody.

(203)

Komisia s CCCME súhlasí, že metodika podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenie skutočne nie je výslovne prepojená s ustanoveniami článku 2 ods. 5 základného nariadenia, ako sa už zdôraznilo v odôvodnení 146. Komisia poznamenala, že podmienky na uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia a podstata zodpovedajúceho posúdenia sa v každom prípade líšia od tých, ktoré sa stanovujú v článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Argument, ktorý sa týka zlučiteľnosti druhého uvedeného ustanovenia s antidumpingovou dohodou WTO, preto v tomto prešetrovaní nie je relevantný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia argumenty CCCME zamietla.

(204)

Spoločnosť FTT, ktorá takisto výslovne odkazovala na pripomienky CCCME, uviedla, že tvrdenia o deformáciách trhu sú nepodložené. Navrhovateľ sa podľa názoru spoločnosti FTT neopiera o faktické dôkazy, ale iba opakuje predchádzajúce zistenia Komisie a odvoláva sa na správu, v ktorej sa zasa čínsky trh a hospodárske štruktúry rozoberajú „v širších súvislostiach“ a bez konkrétnych dôkazov, ktoré by sa týkali odvetvia káblov z optických vlákien. Spoločnosť FTT preto nerozumie, akým spôsobom prvky, ako je štátne vlastníctvo, štruktúra chemického priemyslu, politické ciele alebo úloha Komunistickej strany Číny v spoločnosti preukazujú, že obchodné činnosti v odvetví káblov z optických vlákien sú deformované.

(205)

Argumenty spoločnosti FTT sú nesprávne. Ako sa už vysvetľuje v odôvodnení 152, správa ani zďaleka nie je nešpecifická a nezaoberá sa hospodárskou štruktúrou Číny v „širších súvislostiach“, ale opisujú sa v nej rôzne druhy deformácií, ktoré sú svojou povahou prierezové, vyskytujú sa v celom čínskom hospodárstve a ovplyvňujú ceny a/alebo suroviny a výrobné náklady spojené s dotknutým výrobkom. Komisia ďalej poznamenala, že správa nie je jediným zdrojom dôkazov, ktorý použila pri určení existencie výrazných deformácií. Ďalšie dôkazné prvky použité Komisiou a závery, ku ktorým Komisia dospela na základe týchto dôkazov, sa uvádzajú v oddieloch 3.3.1.2 až 3.3.1.9. Hoci teda prvky, ktoré uvádza spoločnosť FTT, ako je štátne vlastníctvo alebo úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach, patria k relevantným faktorom, ktoré poukazujú na výrazné deformácie, Komisia pri celkovom určení existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia vychádzala z podstatne širšej škály dôkazov. Komisia preto argumenty spoločnosti FTT zamietla.

3.2. Reprezentatívna krajina

3.2.1. Všeobecné poznámky

(206)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

—	úroveň hospodárskeho rozvoja podobná Číne. Komisia na tento účel použila krajiny, ktoré majú podľa databázy Svetovej banky (115) podobný hrubý národný dôchodok na obyvateľa ako Čína,

—	výroba dotknutého výrobku v takejto krajine,

—	dostupnosť príslušných verejných údajov v reprezentatívnej krajine,

—	ak je možných reprezentatívnych krajín viac, v relevantných prípadoch by sa mala uprednostniť krajina s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany.

(207)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 209 a 210, Komisia vyhotovila dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty. V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a takisto sa v nich rozoberajú doručené pripomienky strán k týmto prvkom a k relevantným zdrojom. V druhom zázname o výrobných faktoroch Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere zvážiť použitie Argentíny ako vhodnej reprezentatívnej krajiny v tomto prípade, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(208)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala ako potenciálnu reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Turecko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(209)

Komisia 19. novembra 2020 prostredníctvom záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe káblov z optických vlákien. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala šesť potenciálnych reprezentatívnych krajín, konkrétne Južnú Afriku, Kolumbiu, Malajziu, Srbsko, Thajsko a Turecko, pričom za najvhodnejšiu reprezentatívnu krajinu považovala Turecko. Komisii boli k prvému záznamu doručené pripomienky spoločnosti Connect Com, CCCME a skupiny ZTT. Tieto pripomienky sa podrobne analyzujú v odôvodneniach 226 až 237.

(210)

Komisia 12. marca 2021 prostredníctvom druhého záznamu (ďalej len „druhý záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty pri použití Argentíny ako reprezentatívnej krajiny. Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe dostupných informácií o príslušnej spoločnosti Prysmian Energia Cables y Sistemas de Argentina S.A. v reprezentatívnej krajine. V druhom zázname sa rozoberali aj pripomienky doručené k prvému záznamu. Pripomienky k druhému záznamu doručila spoločnosť Connect Com, CCCME a skupina ZTT. Tieto pripomienky sa podrobne analyzujú v odôvodneniach 247 až 292.

3.2.2. Úroveň hospodárskeho rozvoja podobná Číne

(211)

V prvom zázname o výrobných faktoroch Komisia identifikovala Južnú Afriku, Kolumbiu, Malajziu, Srbsko, Thajsko a Turecko ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína podľa Svetovej banky, čo znamená, že Svetová banka všetky uvedené krajiny klasifikuje ako krajiny s vyšším stredným príjmom na základe hrubého národného dôchodku a podľa dostupných informácií sa v týchto krajinách vyrába dotknutý výrobok. Pripomienky doručila 30. novembra 2020 spoločnosť Connect Com a 3. decembra 2020 CCCME a skupina ZTT (predĺžená lehota).

(212)

Spoločnosť Connect Com tvrdila, že Komisia by mala ako možné reprezentatívne krajiny zvážiť aj Mexiko, Rusko a Kazachstan. Komisia však v týchto krajinách nenašla žiadneho výrobcu káblov z optických vlákien s ľahko dostupnými finančnými informáciami, preto tieto krajiny ďalej neposudzovala.

(213)

Skupina ZTT tvrdila, že turecké hospodárstvo trpí výraznými deformáciami, najmä na trhu s energiou, ako aj na trhoch s elektronikou a optikou, a v tejto súvislosti odkazovala na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Turecku z roku 2020 (116). Vzhľadom na záver uvedený v odôvodnení 294 o výbere Argentíny ako vhodnej reprezentatívnej krajiny sa toto tvrdenie stalo bezpredmetným.

(214)

Skupina ZTT tvrdila, že hrubý národný dôchodok (ďalej len „HND“) nie je vhodný ukazovateľ na posúdenie úrovne hospodárskeho rozvoja krajiny, keďže HND na obyvateľa nepredstavuje primeraný súhrn informácií o úrovni rozvoja krajiny ani sa ním nemeria blahobyt, a že hrubý domáci produkt (ďalej len „HDP“) na obyvateľa je oveľa presnejší. Skupina ZTT takisto poznamenala, že Číne je z hľadiska HDP na obyvateľa úroveň hospodárskeho rozvoja Malajzie bližšia ako úroveň Turecka, a preto je úroveň rozvoja Malajzie Číne bližšia ako úroveň Turecka. Skupina ZTT uviedla, že pri takejto analýze by sa mala zohľadniť aj produktivita, a hoci bola produktivita oboch krajín vyššia ako produktivita Číny, Malajzia k nej mala z hľadiska hospodárskej podobnosti bližšie ako Turecko. Skupina ZTT ďalej poznamenala, že na základe indexu ľudského rozvoja Organizácie Spojených národov (v ktorom sa spájajú rôzne ukazovatele rozvoja, ako je stredná dĺžka života, počet rokov školského vzdelávania a HND na obyvateľa do jedného indexu, pričom čím je číslo v rámci tohto indexu väčšie, tým je úroveň rozvoja vyššia) je Malajzia úrovni rozvoja Číny bližšia ako Turecko. Skupina ZTT napokon poznamenala, že na základe Giniho koeficientu (miera nerovnosti, ktorá sa pohybuje od 0 do 100, pričom s rastúcim číslom sa nerovnosť zvyšuje) bola Malajzia z hľadiska úrovne nerovnosti Číne bližšia ako Turecko.

(215)

Spoločnosť Connect Com tvrdila, že Komisia by mala zohľadniť aj výrobné podmienky v odvetví, keďže Čína má na rozdiel od Turecka veľmi pokročilé technológie, ako aj počet spoločností pôsobiacich na trhu.

(216)

Pri vytváraní normálnej hodnoty v prípade krajín s výraznými deformáciami sa v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia stanovuje, že Komisia môže použiť reprezentatívnu krajinu s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako vyvážajúca krajina. V záujme stanovenia, ktoré krajiny sú v každom prípade na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja ako vyvážajúca krajina, Komisia používa krajiny, ktoré Svetová banka zaradila do rovnakej kategórie príjmov. Komisia pritom využíva svoje voľné uváženie pri výklade a uplatňovaní základného nariadenia opakovane potvrdené Súdnym dvorom za okolností, keď to Komisia môže urobiť (117). Komisia sa domnieva, že táto kategorizácia zaisťuje dostatočné množstvo potenciálne vhodných krajín s podobnou úrovňou rozvoja, z ktorých možno vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, a zároveň zabezpečuje stabilný a objektívny súbor krajín.

(217)

V základnom nariadení sa nevyžaduje, aby bola reprezentatívna krajina vyvážajúcej krajine najbližšia z hľadiska úrovne hospodárskeho rozvoja, produktivity, strednej dĺžky života, úrovne rozvoja, úrovne nerovnosti, výrobných podmienok alebo úrovne hospodárskej súťaže. Pri výbere vhodnej reprezentatívnej krajiny teda žiadny z uvedených prvkov nie je relevantný. V tomto prípade boli relevantnou kategóriou podľa Svetovej banky, do ktorej je zaradená Čína, krajiny s vyšším stredným príjmom. Všetky krajiny v danom zozname, ktoré sa analyzovali v dvoch záznamoch, teda majú podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako Čína a usudzovalo sa, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

3.2.3. Dostupnosť príslušných verejných údajov v reprezentatívnej krajine

(218)

V prvom zázname Komisia uviedla, že dostupnosť verejných údajov v prípade Južnej Afriky, Kolumbie, Malajzie, Srbska, Thajska a Turecka sa ešte musí overiť, a to najmä pokiaľ ide o verejné finančné údaje výrobcov dotknutého výrobku. Komisia identifikovala dvoch výrobcov káblov z optických vlákien v Južnej Afrike, jedného v Kolumbii, štyroch v Malajzii, jedného v Srbsku, troch v Thajsku a štyroch v Turecku, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 219 až 224.

(219)

Pokiaľ ide o Kolumbiu, ľahko dostupné finančné údaje o spoločnosti Furukuwa Industrial Colombia S A S pochádzali z roku 2018 a v dôsledku toho sa nemohli považovať za vhodné pre obdobie prešetrovania. Aktuálnejšie údaje boli k dispozícii v prípade iných výrobcov v iných možných reprezentatívnych krajinách, ako sa uvádza v odôvodnení 238.

(220)

Pokiaľ ide o Malajziu, Komisia identifikovala štyroch výrobcov s ľahko dostupnými finančnými údajmi, a to spoločnosti Fujikura Federal Cables SDN BHD (ďalej len „Fujikura“), Lite Kabel SDN BHD (ďalej len „Lite Kabel“), Opcom Cables SDN BHD (ďalej len „Opcom“) a Tenaga Cable Industries SDN BHD (ďalej len „Tenaga“). Ľahko dostupné finančné údaje o spoločnostiach Lite Kabel a Tenaga pochádzali z roku 2018 a o spoločnosti Opcom z prvého štvrťroka 2019, v dôsledku čoho ich nebolo možné považovať za vhodné pre obdobie prešetrovania. V prípade spoločnosti Fujikura boli ľahko dostupné finančné údaje za rok 2019, lenže spoločnosť dosiahla stratu.

(221)

V prípade Srbska boli síce ľahko dostupné finančné údaje o spoločnosti Novkabel Doo Novi Sad za rok 2019, ale spoločnosť dosiahla stratu.

(222)

V Južnej Afrike Komisia identifikovala dvoch výrobcov káblov z optických vlákien, a to spoločnosti CBI-Electric Telecom Cables (PTY) LTD a Malesela Taihan Electric Cable (PTY) LTD. V prípade týchto spoločností však neboli ľahko dostupné žiadne finančné údaje.

(223)

Pokiaľ ide o Thajsko, Komisia identifikovala troch výrobcov káblov z optických vlákien, a to spoločnosti Futong Group Communication Technology (Thailand) Co Ltd (ďalej len „Futong“), Siam Fiber Optics Co Ltd (ďalej len „Siam Fiber“) a Thai Fiber Optics Co Ltd (ďalej len „Thai Fiber“), s ľahko dostupnými finančnými údajmi za rok 2019. Spoločnosť Futong v roku 2019 dosiahla zisk, zatiaľ čo spoločnosti Siam Fiber a Thai Fiber boli stratové.

(224)

V prípade Turecka Komisia identifikovala štyroch výrobcov káblov z optických vlákien s ľahko dostupnými finančnými údajmi, a to spoločnosti Cen Kablo Sanayi Ve Ticaret AS (ďalej len „Cen Kablo“), Corning Optik Iletisim Sanayi Limited Sirketi (ďalej len „Corning Optik“), ETK Kablo Sanayii Ve Ticaret AS (ďalej len „ETK Kablo“) a Turk Prysmian Kablo Ve Sistemleri AS (ďalej len „Turk Prysmian“). Ľahko dostupné finančné údaje o spoločnostiach Cen Kablo a Corning Optik pochádzali z roku 2018 a o spoločnosti ETK Kablo z roku 2017. V prípade spoločnosti Turk Prysmian boli k dispozícii ľahko dostupné finančné údaje za rok 2019. Spoločnosť však v roku 2019 zaznamenala nízke ziskové rozpätie a zistilo sa, že toto ziskové rozpätie nepredstavuje „primeranú sumu“ v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) poslednej vety základného nariadenia.

(225)

Keďže v iných možných reprezentatívnych krajinách boli k dispozícii aktuálnejšie údaje o iných výrobcoch, ako sa uvádza v odôvodnení 238, Kolumbia, Malajzia a Turecko sa v tejto fáze ako potenciálne vhodné reprezentatívne krajiny nezvažovali. V každom prípade sa Komisia zaoberá tvrdeniami o týchto krajinách v ďalšom texte.

(226)

CCCME a skupina ZTT tvrdili, že výrobcovia v možných reprezentatívnych krajinách, ktorých finančné údaje boli poskytnuté v prvom zázname, vyrábali a predávali dotknutý výrobok aj iné výrobky. CCCME a skupina ZTT konkrétne uvádzali, že podľa výročnej správy spoločnosti Turk Prysmian za rok 2019 predstavovali 89 % jej predaja elektrické káble a iba 11 % telekomunikačné káble, takže by podľa nich nebola dobrým zdrojom finančných údajov o podnikaní v oblasti káblov z optických vlákien. Skupina ZTT navyše tvrdila, že ani činnosť spoločnosti Corning Optik sa neobmedzovala len na výrobu káblov z optických vlákien.

(227)

V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že činnosť týchto spoločností stále spočíva vo výrobe káblov vrátane dotknutého výrobku, a preto by ich finančné údaje reprezentatívne zastupovali finančnú výkonnosť v rámci výroby káblov z optických vlákien v Turecku v roku 2019. Pri uplatnení metodiky podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa navyše vychádza z ľahko dostupných údajov a je možné, že verejné údaje nie sú k dispozícii na najpodrobnejšej úrovni dotknutého výrobku, ale sú súhrnnejšie. Tento argument preto nie je prijateľný.

(228)

Spoločnosť Connect Com tvrdila, že vzhľadom na vzťah medzi výrobcom z Únie Prysmian a tureckým výrobcom Turk Prysmian by boli režijné náklady, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk tureckej spoločnosti nespoľahlivé. Spoločnosť Connect Com nevysvetlila, prečo by tento vzťah spôsobil nespoľahlivosť predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, a preto sa tvrdenie zamietlo.

(229)

CCCME a skupina ZTT poznamenali, že viacerí veľkí tureckí výrobcovia, ako sú spoločnosti Turk Prysmian a Corning Optik, dovážajú optické vlákna od svojich prepojených spoločností, a preto takéto prepojené dovozné ceny nemôžu odrážať trhové ceny. Navrhovateľ na druhej strane tvrdil, že to tak nie je. Keďže toto tvrdenie nebolo podložené, nie je prijateľné.

(230)

Skupina ZTT predložila výročné správy dvoch výrobcov v Malajzii, a to spoločnosti Opcom Cables za roky 2019 a 2020 a spoločnosti Lite za rok 2019, ktoré boli verejne dostupné. Obe spoločnosti boli v prvom zázname označené za výrobcov káblov z optických vlákien, ako sa uvádza v odôvodnení 220. Skupina ZTT navrhla, aby sa na určenie reprezentatívnej krajiny použila dostupnosť finančných údajov týchto dvoch malajzijských výrobcov. Skupina ZTT poznamenala, že jedna malajzijská spoločnosť nedosiahla zisk v roku 2019 a druhá v roku 2020, ale navrhla, aby sa v prípade tohto ukazovateľa použili údaje z iných rokov, keďže spoločnosť Lite Kabel dosiahla zisk v roku 2018.

(231)

Keďže jedna malajzijská spoločnosť nedosiahla zisk v roku 2019 a druhá v roku 2020, ich údaje nebolo možné použiť, pretože nepredstavovali „primeranú sumu“ v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) poslednej vety základného nariadenia. Pokiaľ ide o použitie údajov za rok 2018, teda spred obdobia prešetrovania, vždy sa uprednostňujú údaje za obdobie prešetrovania. V tomto konkrétnom prípade sú finančné údaje k dispozícii za obdobie prešetrovania v inej potenciálnej reprezentatívnej krajine, preto nie je dôvod použiť údaje, ktoré sa týkajú iného obdobia. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(232)

CCCME takisto tvrdila, že v prípade, že v Malajzii nie je žiadny výrobca, ktorý v roku 2019 dosiahol zisk a má ľahko dostupné finančné informácie, by Komisia mala pri predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku použiť údaje výrobcov z Únie, ako urobila v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti v súvislosti s antidumpingovými opatreniami týkajúcimi sa volfrámových elektród z Číny (118).

(233)

Komisia poznamenáva, že v základnom nariadení sa uprednostňujú údaje, ktoré pochádzajú z reprezentatívnej krajiny s podobnou úrovňou rozvoja, akú má vyvážajúca krajina, a preto toto tvrdenie nemožno prijať.

(234)

Skupina ZTT tvrdila, že Komisia by pri určovaní hodnoty výrobných faktorov nemala vychádzať z databázy Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) (119), ale z dovozných štatistík čínskych colných orgánov alebo národných colných úradov v reprezentatívnej krajine, keďže by údajne boli spoľahlivejšie ako údaje v databáze GTA.

(235)

Komisia poznamenala, že zainteresované strany neposkytli dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že databáza GTA je menej spoľahlivá ako oficiálne colné štatistiky. Komisia podotkla, že oficiálne colné štatistiky dotknutej krajiny sú v skutočnosti zdrojom údajov v databáze GTA podľa dvojstranných zmlúv uzavretých medzi GTA a všetkými krajinami, ktorých sa databáza týka. Komisia takisto poznamenala, že je dlhodobou praxou viacerých orgánov verejnej správy používať databázu GTA na prístup k colným štatistikám a že túto databázu v značnej miere používajú aj súkromné subjekty na viaceré rôzne účely a v rôznych kontextoch. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(236)

CCCME a skupina ZTT tvrdili, že veľký podiel dovozu optických vlákien pod kódom tovaru 9001 10 zo strany Turecka nepredstavoval materiály používané na výrobu dotknutého výrobku, ale išlo napríklad o viacvidové vlákna, a preto dovozná cena Turecka v databáze GTA nemôže primerane odrážať nedeformovanú cenu jednovidových vlákien. CCCME takisto uviedla, že Komisia by mala ako možnú reprezentatívnu krajinu použiť Malajziu, keďže podiel jednovidových optických vlákien na dovoze Malajzie pod kódom tovaru 9001 10 bol oveľa vyšší ako v prípade Turecka, a preto sú údaje o dovoze Malajzie v databáze GTA spoľahlivejšie ako v prípade Turecka. CCCME ďalej tvrdila, že vzhľadom na to, že Turecko dováža optické káble najmä zo Spojených štátov a Malajzia najmä z Indie, by mali na údaje o dovoze Malajzie menší vplyv náklady na dodanie.

(237)

Pokiaľ ide o argumenty týkajúce sa Malajzie, a najmä reprezentatívnosti hodnoty dovozu jednovidových optických vlákien vzhľadom na väčší podiel tohto vstupu pod kódom tovaru 9001 10 a menší vplyv nákladov na dodanie (v porovnaní s Tureckom), Komisia poznamenala, že pri porovnávaní dovozu rôznych vstupov v rôznych krajinách kontrolovala, či existuje dostatočný reprezentatívny dovoz do potenciálnych krajín. Po výbere vhodnej reprezentatívnej krajiny navyše Komisia používa podrobnejšie kódy tovaru špecifické pre jednotlivé krajiny, aby čo najviac presiahla rámec šesťciferných kódov harmonizovaného systému, ako sa uvádza v odôvodnení 318.

(238)

Keďže Komisia nenašla dostupné informácie za obdobie prešetrovania, pokiaľ ide o finančné údaje výrobcov v Južnej Afrike a Kolumbii alebo výrobcov dosahujúcich zisk v Malajzii a Srbsku, tieto jurisdikcie sa nepovažovali za vhodné reprezentatívne krajiny. Komisia vykonala ďalší prieskum potenciálnych vhodných reprezentatívnych krajín a, ako sa opisuje v druhom zázname, ďalej identifikovala jedného výrobcu káblov z optických vlákien v Argentíne (t. j. Prysmian Energia Cables y Sistemas De Argentina S.A.), jedného v Brazílii (t. j. Prysmian Cabos e Sistemas do Brasil S/A) a jedného ďalšieho výrobcu elektrických káblov v Thajsku (t. j. Venine Cable), ktorí mali ľahko dostupné finančné informácie za rok 2019.

(239)

Komisia takisto analyzovala dovoz hlavných výrobných faktorov (ako sú optické vlákna, vysokohustotný a nízkohustotný polyetylén, pohliníkovaný oceľový drôt, priadza zo sklenených vlákien, materiál plášťa bez obsahu halogénových prvkov a so zníženou dymivosťou, fosfátovaný oceľový drôt s polyetylénovou vrstvou a trubičky) do Argentíny, Brazílie, Thajska a Turecka.

(240)

V prípade všetkých výrobných faktorov boli údaje o dovoze z Číny do reprezentatívnej krajiny v kontexte výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia vylúčené. Okrem toho sa vylúčili aj údaje o dovoze do reprezentatívnej krajiny z krajín, ktoré nie sú členmi WTO a sú uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2015/755 (120) (Azerbajdžan, Bielorusko, Kórejská ľudovodemokratická republika, Turkménsko, Uzbekistan), keďže ceny tohto dovozu sa nepovažovali za nedeformované ceny.

(241)

Pokiaľ ide o Argentínu, na úrovni šesťciferných kódov sa polovica optických vlákien, ktoré sú hlavným vstupom, dovážala z Číny. Z analýzy osemciferných kódov však vyplynulo, že iba v prípade jedného z troch príslušných kódov dosahoval dovoz z Číny významné množstvo (52 %). Reprezentatívnosť tohto vstupu a jeho súvisiaca hodnota sa preto považovali za celkovo primerané. Ostatné hlavné výrobné faktory sa vo významných množstvách dovážali z krajín s trhovým hospodárstvom. Reprezentatívnosť nedeformovaného dovozu do Argentíny sa teda považovala za vysokú.

(242)

V prípade Brazílie sa optické vlákna na úrovni šesťciferných kódov dovážali najmä z Číny. Ďalej na úrovni osemciferných kódov sa optické vlákna dovážali v rámci troch kódov a v prípade dvoch z nich pochádzal takmer všetok dovoz z Číny. Reprezentatívnosť tohto vstupu a jeho súvisiaca hodnota sa preto považovali za nespoľahlivé. Komisia okrem toho skonštatovala, že na úrovni šesťciferných kódov sa 72 % pohliníkovaného oceľového drôtu, ktorý vo významných množstvách používal jeden vyvážajúci výrobca pri výrobe káblov z optických vlákien, dovážalo z Číny. Na úrovni osemciferných kódov sa tento výrobný faktor dovážal v rámci dvoch kódov a v prípade oboch týchto kódov viac než 60 % dovozu pochádzalo z Číny. Reprezentatívnosť tohto vstupu a jeho súvisiaca hodnota sa preto považovali za nespoľahlivé a vzhľadom na to, že išlo o podstatný vstup vo výrobnom procese káblov z optických vlákien, ovplyvňuje značný podiel normálnej hodnoty. Okrem toho sa na úrovni šesťciferných kódov 80 % priadze zo sklenených vlákien dovážalo najmä z Číny. Na úrovni osemciferných kódov sa tento výrobný faktor dovážal v rámci dvoch kódov a v prípade oboch týchto kódov viac než 60 % dovozu pochádzalo z Číny. Vzhľadom na uvedené sa celková reprezentatívnosť nedeformovaného dovozu do Brazílie považovala za nízku.

(243)

V prípade Thajska sa podobne ako v prípade Brazílie hlavný vstup, ktorým sú optické vlákna, dovážal najmä z Číny. Iba 15 % celkového dovozu optických vlákien pochádzalo z iných zdrojov, ktoré boli nedeformované (na úrovni šesťciferných kódov). Na úrovni osemciferných kódov sa navyše optické vlákna dovážali v rámci dvoch kódov a v prípade oboch týchto kódov viac než 70 % dovezeného objemu pochádzalo z Číny. Reprezentatívnosť tohto vstupu a jeho súvisiaca hodnota sa preto považovali za nespoľahlivé. Okrem toho sa na úrovni šesťciferných kódov 96 % priadze zo sklenených vlákien dovážalo najmä z Číny. Tento kód nemá zodpovedajúci osemciferný kód. Reprezentatívnosť tohto vstupu a jeho súvisiaca hodnota sa preto takisto považovali za nespoľahlivé. Vzhľadom na uvedené sa celková reprezentatívnosť nedeformovaného dovozu v Thajsku považovala za nízku.

(244)

Pokiaľ ide o Turecko, z Číny sa vo významných objemoch dovážali iba dva výrobné faktory, ktoré sa v malých množstvách používajú v rámci výrobných nákladov na káble z optických vlákien. Reprezentatívnosť nedeformovaného dovozu do Turecka bola teda vysoká.

(245)

Vzhľadom na uvedené úvahy (odôvodnenie 224 a odôvodnenia 241 až 244) Komisia v druhom zázname zainteresovaným stranám oznámila, že zamýšľa použiť Argentínu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a spoločnosť Prysmian Energia Cables y Sistemas de Argentina S.A., aby v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia získala nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty na výpočet normálnej hodnoty.

(246)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Argentíny ako reprezentatívnej krajiny a vhodnosti spoločnosti Prysmian Energia Cables y Sistemas de Argentina S.A. ako výrobcu v reprezentatívnej krajine. Pripomienky doručila spoločnosť Connect Com, CCCME a skupina ZTT.

(247)

Skupina ZTT zopakovala svoje tvrdenie, že HND nie je vhodný ukazovateľ na posudzovanie úrovne hospodárskeho rozvoja krajiny, pretože nezahŕňa len príjem dosiahnutý v rámci danej krajiny, ale aj príjem dosiahnutý mimo tejto krajiny, a tvrdila, že Komisia sa dopustila zjavného pochybenia pri posudzovaní skutočností, keď v rámci posúdenia podobnosti hospodárskeho rozvoja vo vzťahu k Číne zohľadnila iba kategóriu príjmov podľa Svetovej banky na základe HND na obyvateľa. Skupina ZTT rovnako ako v prípade Turecka vysvetlenom v odôvodnení 214 tvrdila, že úroveň hospodárskeho rozvoja Malajzie je pri posudzovaní na základe HDP na obyvateľa, úrovne produktivity a indexu ľudského rozvoja Organizácie Spojených národov Číne bližšia ako úroveň Argentíny, a preto uviedla, že Malajzia je lepšou reprezentatívnou krajinou ako Argentína.

(248)

Komisia nesúhlasí s tvrdením skupiny ZTT, že sa pri použití HND na posudzovanie úrovne hospodárskeho rozvoja možných reprezentatívnych krajín dopustila zjavného pochybenia. Ako sa podrobne vysvetľuje v odôvodneniach 216 a 217, na stanovenie toho, ktoré krajiny sú v každom prípade na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja ako vyvážajúca krajina, Komisia používa krajiny, ktoré Svetová banka zaradila do rovnakej kategórie príjmov. V základnom nariadení sa neuvádzajú žiadne ďalšie požiadavky na výber krajiny s úrovňou HDP na obyvateľa, úrovňou produktivity alebo úrovňou indexu ľudského rozvoja Organizácie Spojených národov najbližšou úrovni vyvážajúcej krajiny. V tomto prípade boli relevantnou kategóriou podľa Svetovej banky, do ktorej je zaradená Čína, krajiny s vyšším stredným príjmom. Malajzia aj Argentína teda majú podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako Čína a usudzovalo sa, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia. Tvrdenie, že Malajzia je lepšia reprezentatívna krajina ako Argentína, sa preto zamietlo.

(249)

CCCME tvrdila, že náklady na suroviny dovážané čínskymi výrobcami z medzinárodných trhov by sa nemali považovať za deformované, a preto by sa nemali nahrádzať.

(250)

Čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky mali príležitosť tvrdiť, že náklady na ich (dovážané) suroviny nie sú deformované v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Vyžadovalo sa od nich, aby v tejto súvislosti spolu so svojimi tvrdeniami predložili podporné dôkazy (t. j. krajinu pôvodu tovaru, kúpnu zmluvu, faktúry). Skupina ZTT tvrdila, že žiadne z jej nákupov materiálov a energie neboli deformované a že dovoz surovín sa počas obdobia prešetrovania uskutočňoval za nedeformované ceny. Hoci skupina ZTT uviedla tieto nákupy v súpise nákupov materiálu vo vyplnenom dotazníku, nepredložila žiadne podporné dôkazy. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(251)

Skupina FTT navyše predložila určité prvky podporných dôkazov v prípade piatich surovín, ale tieto dôkazy boli čiastočné (vzťahovali sa len niekoľko transakcií) a neboli v súlade s inými informáciami poskytnutými v príslušnom súpise. To Komisii neumožnilo posúdiť uvedené tvrdenie, ktoré preto v tejto fáze nemohlo byť prijaté.

(252)

CCCME takisto tvrdila, že dovozné ceny z tretích krajín nepredstavujú reprezentatívnu náhradu za ceny na domácom trhu v rámci výpočtu normálnej hodnoty, pretože súčasťou dovoznej ceny môžu byť vyššie náklady na dodanie ako v prípade surovín zakúpených na domácom trhu, ktoré by umelo zvýšili nahradené náklady na surovinu, pričom tieto rozdiely v účinkoch na náklady by Komisia nemohla náležite rozoznať.

(253)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 69, Komisia v tomto prešetrovaní dospela k záveru, že uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia bolo primerané. V článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa stanovuje použitie zodpovedajúcich údajov vo vhodnej reprezentatívnej krajine. Komisia používa ako východiskový bod pri výpočte nedeformovanej ceny v reprezentatívnej krajiny dovozné ceny podľa databázy GTA, ku ktorým pripočíta zodpovedajúce dovozné clo. To sa považuje za konzervatívny odhad v záujme vytvorenia vhodnej nedeformovanej náhrady trhovej ceny v reprezentatívnej krajine, keďže v závislosti od dotknutej krajiny môžu okrem tejto hodnoty vzniknúť dodatočné náklady, ako sú dovozné poplatky a dane iné ako dovozné clá (napríklad daň z pridanej hodnoty). Ak by sa navyše v prípade dovozu nezohľadnili všetky náklady na dodanie, výsledná cena by neodrážala nedeformovanú cenu na argentínskom trhu, ale priemernú cenu zo závodu (pri predaji na vývoz) v krajinách, ktoré predávajú do Argentíny. To by bolo v rozpore s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(254)

Bez existencie dôkazov, ktorými by sa preukázalo, že použité údaje a metodika nie sú reprezentatívne pre jednotlivé vstupy v súvislosti s nedeformovanými nákladmi, Komisia toto tvrdenie zamietla.

(255)

CCCME tvrdila, že medzi jednotlivými krajinami existujú výrazné rozdiely v nákladoch práce a nákladoch na energiu, takže náklady práce a náklady na energiu v tretej krajine sa pri určení normálnej hodnoty nemôžu použiť.

(256)

(257)

CCCME požiadala Komisiu, aby objasnila normu na určenie toho, či má spoločnosť v reprezentatívnej krajiny nízku alebo vysokú ziskovosť.

(258)

Podľa článku 2 ods. 6a poslednej vety základného nariadenia vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. To je právna norma, ktorú Komisia uplatňuje pri posudzovaní toho, či je úroveň zisku nízka alebo vysoká. Ako sa vyžaduje v danom článku, zisk musí byť primeraný. Pri určovaní toho, čo v jednotlivých prípadoch predstavuje primeranú sumu, sa Komisia zaoberá osobitosťami každého prešetrovania, ako je dotknutý výrobok a odvetvie. Primeraná úroveň zisku samozrejme nemôže byť (v podstate) záporná alebo takmer nulová.

(259)

CCCME takisto tvrdila, že Argentína nie je vhodná reprezentatívna krajina, keďže jediný výrobca v Argentíne, ktorého Komisia identifikovala (t. j. Prysmian Energia), je prepojený s jedným z navrhovateľov a spoločnosti patrí veľký podiel na argentínskom trhu. CCCME sa v tejto súvislosti odvolávala na antidumpingové prešetrovanie dovozu glyfozátu z Číny (121), v ktorom boli Argentína, Austrália, India a Malajzia odmietnuté ako analogické krajiny, pretože na ich trhoch do značnej miery prevládali spoločnosti prepojené s hlavným navrhovateľom z EÚ. CCCME takisto uviedla, že vzhľadom na to, že argentínsky trh s telekomunikáciami v roku 2020 výrazne narástol a argentínska vláda poskytla podporu miestnym výrobcom, údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku spoločnosti, ktorej patrí veľký podiel na rastúcom trhu, nemôžu odrážať primeranú a trhovo orientovanú úroveň a na vytvorenie normálnej hodnoty by sa použiť nemali. Spoločnosť Connect Com navyše tvrdila, že argentínski výrobcovia káblov z optických vlákien nie sú nezávislé spoločnosti, ale sú prepojení so spoločnosťami Prysmian a Nexans, a preto i) na argentínskom domácom trhu neexistuje dostatočná hospodárska súťaž, pričom sa odvolala na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-16/90 (122); ii) náklady a zisk týchto výrobcov by boli nad konkurencieschopnou úrovňou; iii) transferové ceny prepojených výrobcov v rámci skupiny sú prehnané. Spoločnosť Connect Com takisto tvrdila, že zisk spoločnosti Prysmian Energia na úrovni 20 % je prehnaný, zatiaľ čo zisk spoločnosti Venine Cable v Thajsku na úrovni 9,5 % je viac v súlade s podmienkami hospodárskej súťaže. Spoločnosť Connect Com okrem toho tvrdila, že lepšou reprezentatívnou krajinou by bola Brazília, keďže na tomto trhu pôsobí viac výrobcov a aspoň štyria z nich sú nezávislí od navrhovateľov.

(260)

Skutočnosť, že vybraná spoločnosť v reprezentatívnej krajine je prepojená s výrobcom z Únie, nemá vplyv na výber reprezentatívnej krajiny. CCCME neuviedla žiadny dôvod ani dôkaz, na základe ktorého by bola daná skutočnosť v tomto prípade relevantná. Skutočnosť, že spoločnosti patrí veľký podiel na argentínskom trhu, navyše neznamená, že v Argentíne neexistuje hospodárska súťaž, ani automaticky nevedie k tomu, že by boli finančné údaje takejto spoločnosti nevhodné. Toto tvrdenie takisto nebolo podložené žiadnym dôkazom o narušení hospodárskej súťaže na argentínskom trhu. Ziskové rozpätie zistené v prípade argentínskej spoločnosti bolo v skutočnosti na úrovni 10,6 %, ako sa uvádza v odôvodnení 362, čo je v súlade s úrovňou zisku 9,5 %, ktorú obhajovala spoločnosť Connect Com ako úroveň „v súlade s podmienkami hospodárskej súťaže“. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(261)

CCCME zopakovala svoju žiadosť, aby Komisia použila ako reprezentatívnu krajinu Malajziu. Tvrdila, že v prípade neexistencie užitočných údajov za obdobie prešetrovania by Komisia mohla použiť finančné údaje spoločnosti dosahujúcej zisk za rok 2018, keďže odvetvie káblov z optických vlákien je pomerne stabilné a úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku sa v ňom medziročne veľmi nelíšili. CCCME takisto zdôraznila, že v rámci antidumpingového prešetrovania kyseliny citrónovej z Číny (123) síce výrobca identifikovaný v Kolumbii v roku 2019 dosiahol stratu, ale Komisia aj tak vybrala ako vhodnú reprezentatívnu krajinu Kolumbiu a v prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku použila údaje spoločností v Kolumbii, ktoré vyrábali výrobky v kategórii výrobkov príbuznej kyseline citrónovej.

(262)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 231, uprednostňujú sa, dostupné údaje za obdobie prešetrovania, pričom tieto údaje existujú v prípade spoločnosti v Argentíne. CCCME neuviedla žiadny dôvod, prečo by sa nemali použiť údaje za rovnaké obdobie, za ktoré sa vytvára normálna hodnota. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(263)

Skupina ZTT okrem toho tvrdila, že Malajzia je lepšia reprezentatívna krajina ako Argentína, pretože i) výrobky vyrábané tromi malajzijskými spoločnosťami, ktoré navrhovala skupina ZTT, sa podobali výrobkom vyrábaným skupinou ZTT viac ako výrobky vyrábané spoločnosťou Prysmian Energia; ii) v Malajzii boli identifikovaní viacerí výrobcovia káblov z optických vlákien ako v Argentíne.

(264)

Okrem skutočnosti, že prvé tvrdenie nebolo podporené potrebnými dôkazmi, tieto dva body nie sú relevantné, pretože tieto malajzijské spoločnosti buď počas obdobia prešetrovania dosahovali stratu, alebo nezaznamenali primeraný zisk v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Ako sa vysvetlilo v odôvodnení 230, spoločnosť Lite nedosiahla zisk v roku 2019 a spoločnosť Opcom Cable v roku 2020, zatiaľ čo zisk spoločnosti Tenaga Cable v roku 2019 nepredstavoval „primeranú sumu“ v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa uvádza v odôvodnení 268. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(265)

Skupina ZTT tvrdila, že Komisia by mohla použiť rozpätie ziskovosti malajzijskej spoločnosti za rok 2018 rovnako, ako používa odhady ziskovosti pred obdobím prešetrovania pri výpočte rozpätia na odstránenie ujmy.

(266)

V článku 2 ods. 6a sa ako prvá metóda uvádza použitie zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v rámci obdobia prešetrovania. V tomto kontexte by zisk prirodzene pochádzal z rovnakého obdobia. Ak zisk nie je primeraný, ako sa stalo v tomto prípade, vyberie sa iná reprezentatívna krajina. Tvrdenie sa preto nemôže prijať.

(267)

Skupina ZTT takisto predložila finančné výkazy malajzijskej spoločnosti Tenaga Cable Industries SDN BHB, ktorá sa uvádzala v prvom zázname, ako sa uvádza v odôvodnení 220, za rok 2019 a požiadala Komisiu, aby vybrala ako reprezentatívnu krajinu Malajziu a použila na vytvorenie normálnej hodnoty predajné, všeobecné a administratívne náklady a ziskové rozpätie tejto spoločnosti.

(268)

Komisia poznamenala, že táto spoločnosť v roku 2019 skutočne dosiahla zisk, no ziskové rozpätie nepredstavovalo „primeranú sumu“ v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) poslednej vety základného nariadenia. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(269)

Skupina ZTT takisto tvrdila, že Komisia by mala ako reprezentatívnu krajinu namiesto Argentíny použiť Malajziu, keďže údaje o dovoze sú v jej prípade lepšie ako v prípade Argentíny. Malajzia mala osemciferný colný kód určený pre optické vlákna (9001 10 10), ktorý zodpovedal druhu suroviny používanému pri výrobe dotknutého výrobku (na použitie v telekomunikáciách), a nemala zavedené žiadne dovozné clá, zatiaľ čo argentínska colná nomenklatúra nestanovovala takéto konkrétne rozdelenie optických vlákien na použitie v telekomunikáciách a uplatňujú sa clá.

(270)

Toto tvrdenie je vecne nesprávne. Osemciferný kód Malajzie (t. j. 9001 10 10) sa na použitie v telekomunikáciách, ako aj v odvetví elektriny. V prípade Argentíny dva príslušné osemciferné kódy týkajúce sa optických vlákien (9001 10 19 a 9001 10 11) síce neurčujú použitie, ale jasne identifikujú výrobok, teda optické vlákna. Je zjavné, že optické vlákna sa používajú hlavne v oblasti telekomunikácií. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 231, Komisii sa v každom prípade nepodarilo nájsť príslušnú spoločnosť v Malajzii, ktorá by mala ľahko dostupné finančné údaje za obdobie prešetrovania a zaznamenala by primeranú sumu zisku v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(271)

Skupina ZTT takisto tvrdila, že Komisia by mala ako reprezentatívnu krajinu namiesto Argentíny použiť Malajziu, keďže argentínsky trh s energiou je deformovaný. V tejto súvislosti sa odvolala na správu spoločnosti Fitch Rating (124) z roku 2019, v ktorej sa uvádzalo, že argentínske odvetvie elektriny sa opiera o vládne subvencie vyplácané spoločnosti Compania Administradora del Mercado Mayorista Eléctrico S.A. (CAMMESA), ktoré sa postupujú spoločnostiam vyrábajúcim elektrinu. Skupina ZTT navyše tvrdila, že podľa Svetovej banky pôsobili na argentínskom trhu s elektrinou štyri štátom vlastnené podniky.

(272)

Komisia poznamenala, že správa spoločnosti Fitch Rating bola uverejnená 13. júna 2019 a subvencie prijímané spoločnosťou CAMMESA sa týkali obdobia do roku 2018. V úryvkoch z tejto správy, ktoré táto strana poskytla, sa navyše uvádzalo iba to, že subvencie sa postupovali spoločnostiam vyrábajúcim elektrinu, ale nebol v nej vyvodený záver, že tieto spoločnosti subvencie ďalej prenášali na koncových odberateľov. Aj keby to však bola pravda, náklady na elektrinu použité ako referenčná hodnota by boli v každom prípade nižšie a v dôsledku toho by bola nižšia aj normálna hodnota, čo by bolo prospešné pre vyvážajúcich výrobcov. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 348, Komisia na výpočet referenčnej hodnoty pre elektrinu v každom prípade použila sadzby uverejnené distribútormi elektriny Edesur a Edenor počas obdobia prešetrovania. V správe predloženej skupinou ZTT sa takisto uvádza, že spoločnosti Edenor a Edesur sú súkromné subjekty (Edenor je vo väčšinovom vlastníctve spoločnosti Pampa Energia a Edesur vo väčšinovom vlastníctve spoločnosti Enel Americas), takže sa nejavilo, že by prijímali tieto subvencie. Okrem toho neboli predložené žiadne dôkazy o účinku údajných subvencií na trh. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(273)

Skupina ZTT takisto tvrdila, že ak sa namiesto Malajzie použije ako reprezentatívna krajina Argentína, dovozné štatistiky v rámci argentínskeho kódu 9001 10 19 by sa mali z výpočtu nedeformovanej ceny daného vstupu vylúčiť, keďže dovezené množstvo je malé (688 kg) a za vysokú cenu, takže sa tento dovoz údajne neuskutočňuje v bežnom obchode. Okrem toho sa tvrdilo, že by sa mali do výpočtu zahrnúť údaje v rámci argentínskeho kódu 9001 10 20 (Haces Y Cables De Fibras Ópticas – káble z optických vlákien a zväzky optických vlákien), pretože v rámci tohto kódu sa dovážali oveľa väčšie a obvyklejšie množstvá (1 212 473 kg).

(274)

Pokiaľ ide o argentínsky kód 9001 10 19, skupina ZTT nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že dovoz v rámci tohto kódu sa neuskutočňoval v bežnom obchode. Vyššia cena nie je v tomto smere ukazovateľom. Z prešetrovania navyše vyplynulo, že niektorí čínski vyvážajúci výrobcovia nakupovali optické vlákna za podobné ceny. Ďalej sa konštatuje, že argentínsky kód 9001 10 20 sa vzťahuje na optické káble, nie na optické vlákna, takže ho nemožno použiť pri výpočte referenčnej hodnoty v prípade optických vlákien. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(275)

Skupina ZTT takisto tvrdila, že na základe výročnej správy skupiny Prysmian Group za rok 2019 pochádzalo 16 % celkového príjmu skupiny z podnikania v oblasti projektov (prispôsobené technicky vyspelé a vysokonapäťové káble na podmorské a pozemné použitie), 70 % pochádzalo z podnikania v oblasti energetiky (úplné portfólio výrobkov v oblasti elektrických káblov), ale iba 14 % pochádzalo z podnikania v oblasti telekomunikácií. Skupina preto tvrdila, že použitie člena skupiny Prysmian Group ako základ na určenie nákladov, predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku na trhu s káblami z optických vlákien by bolo zavádzajúce, keďže káble z optických vlákien predstavujú iba malú časť jeho výroby.

(276)

Finančné informácie spoločnosti Prysmian Energia, ktoré boli zainteresovaným stranám poskytnuté v druhom zázname, sa netýkali celej skupiny Prysmian Group, ale subjektu v Argentíne. Na základe informácií dostupných na webovom sídle spoločnosti Prysmian Energia (125) sa navyše činnosť tejto spoločnosti týka dotknutého výrobku, takže finančné údaje tejto spoločnosti reprezentatívne zastupujú finančnú výkonnosť v rámci činností v oblasti káblov z optických vlákien v Argentíne. Ako sa navyše vysvetľuje v odôvodnení 227, uplatnenie metodiky podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia vychádza z ľahko dostupných údajov, pričom je možné, že údaje nie sú k dispozícii na najpodrobnejšej úrovni dotknutého výrobku, ale sú súhrnnejšie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(277)

Skupina ZTT takisto uviedla, že kvalita údajov v Argentíne nie je spoľahlivá, keďže spoločnosť Prysmian Energia je prepojená so spoločnosťou Prysmian S.p.A, ktorá je výrobcom z Únie zúčastneným na tomto prešetrovaní. V dôsledku toho by každá ujma, ktorú utrpela spoločnosť Prysmian S.p.A, ovplyvnila aj finančné výsledky celej skupiny vrátane výsledkov spoločnosti Prysmian Energia. Okrem toho tvrdila, že finančný výsledok samotnej spoločnosti Prysmian Energia mohol byť ovplyvnený transakciami, ktoré sa týkali vstupov dodávaných prepojenými stranami.

(278)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 276, finančné informácie spoločnosti Prysmian Energia, ktoré boli zainteresovaným stranám poskytnuté v druhom zázname, sa netýkali celej skupiny Prysmian Group, ale subjektu v Argentíne. Skupina ZTT navyše nevysvetlila, ako by mohli byť finančné údaje spoločnosti v Argentíne ovplyvnené ujmou, ktorú utrpela prepojená spoločnosť v Taliansku. Toto tvrdenie je čisto špekulatívne, keďže nebolo podložené žiadnymi podpornými dôkazmi. Tvrdenie, že finančný výsledok spoločnosti Prysmian Energia mohol byť ovplyvnený transakciami, ktoré sa týkali vstupov dodávaných prepojenými stranami, je takisto špekulatívne, keďže znovu neboli predložené žiadne dôkazy na jeho podloženie. Tieto tvrdenia boli jednoducho zamietnuté.

(279)

Skupina ZTT požiadala Komisiu, aby poskytla podrobnejšie rozčlenenie zloženia prevádzkových výdavkov spoločnosti Prysmian Energia, ktoré mala Komisia k dispozícii, alebo ak neboli aktuálne k dispozícii, aby ich získala a poskytla.

(280)

Komisia potvrdzuje, že zainteresovaným stranám v druhom zázname poskytla príslušné ľahko dostupné finančné informácie spoločnosti Prysmian Energia od spoločnosti Dun & Bradstreet.

(281)

Spoločnosť Connect Com uviedla, že rovnako ako v prípade Turecka nemožno predpokladať, že sa v Argentíne vyrába dostatočne reprezentatívne množstvo káblov z optických vlákien, aby sa dosiahla referenčná hodnota 5 % výroby v Číne, ako sa stanovuje v usmerneniach Komisie k podnetom (126). Podľa tejto strany by celkový objem výroby výrobcov káblov z optických vlákien v Argentíne výrazne zaostáva za celkovou výrobou čínskych výrobcov.

(282)

Spoločnosť Connect Com takisto uviedla, že výrobcovia v Argentíne nemajú prístup ku kľúčovým surovinám, ako sú sklenené vlákna, aramid alebo polyetylén, a na rozdiel od čínskych výrobcov musia tieto suroviny dovážať pomerne zložitým a nákladným spôsobom. V tejto súvislosti vychádzala z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-16/90 z 22. októbra 1991 (127), podľa ktorého sa pri výbere referenčnej krajiny musí zohľadniť prístup k surovinám.

(283)

Ako predbežnú poznámku treba uviesť, že tvrdenia spoločnosti Connect Com a odkaz na rozsudok vo veci C-16/90 sú nesprávne. Tento súdny prípad sa zaoberal výberom analogickej krajiny podľa bývalého článku 2 ods. 7 základného nariadenia, v ktorom sa uvádzalo, že normálna hodnota pre krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom by mohla byť založená na skutočných cenách domácich výrobcov v tretej krajine s trhovým hospodárstvom účtovaných na domácom trhu alebo na ich skutočných nákladoch. Podľa uvedeného ustanovenia by faktory, ako je prístup k surovinám a objem výroby výrobcov z analogickej krajiny, mohli mať vplyv na výber analogickej krajiny, pretože by mohli ovplyvniť domáce ceny a náklady výrobcov z analogickej krajiny na výrobu a predaj podobného výrobku. Bolo preto vhodné vybrať analogickú krajinu, v ktorej boli takéto faktory porovnateľné s faktormi pozorovanými v prešetrovanom inom ako trhovom hospodárstve. Uvedené úvahy už nie sú relevantné na účely uplatnenia článku 2 ods. 6a. Dôvodom je, že podľa článku 2 ods. 6a je normálna hodnota založená na výrobných faktoroch prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov. Reprezentatívna referenčná krajina sa v tomto prípade používa výlučne na získavanie nedeformovaných údajov na ocenenie výrobných faktorov prešetrovaných čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(284)

Bez toho, aby boli dotknuté uvedené skutočnosti, Komisia skonštatovala tieto skutočnosti.

(285)

V súvislosti s tvrdením týkajúcim sa príručky pre navrhovateľov celý dokument, na ktorý odkazuje spoločnosť Connect Com, je vysvetľujúcou príručkou pre navrhovateľov, ktorá nie je právne záväzná a má byť len všeobecným odporúčaním (128). Táto príručka je navyše určená len na usmernenie navrhovateľov vo fáze podnetu a nevzťahuje sa na fázu prešetrovania, v ktorej kontexte strana uviedla dané tvrdenie. Komisia v každom prípade konštatuje, že citovaný text pochádzal z predchádzajúcej verzie príručky a týkal sa výberu analogickej krajiny podľa bývalého článku 2 ods. 7, pričom medzičasom bola príručka revidovaná (129). Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(286)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa prístupu k surovinám, je nesprávne a čisto špekulatívne. Na základe údajov vykázaných v databáze GTA spoločnosti v Argentíne dovážajú významné množstvá sklenených vlákien, aramidu alebo polyetylénu. Spoločnosť Connect Com navyše nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali údajný zložitý a nákladný spôsob, ktorým argentínske spoločnosti tieto suroviny dovážajú. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(287)

Spoločnosť Connect Com ďalej nesprávne tvrdila, že Komisia vylúčila Južnú Afriku, Kolumbiu, Malajziu a Srbsko ako možné reprezentatívne krajiny na základe analýzy údajov o dovoze na úrovni šesťciferných kódov v prvom zázname, zatiaľ čo pri Argentíne vykonala analýzu na úrovni osemciferných kódov.

(288)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 238, Komisia nepovažovala Južnú Afriku, Kolumbiu, Malajziu a Srbsko za vhodné reprezentatívne krajiny, pretože nenašla dostupné informácie o finančných údajoch výrobcov v týchto krajinách za obdobie prešetrovania. Nevykonala sa teda žiadna analýza údajov o dovoze. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(289)

Spoločnosť Connect Com takisto tvrdila, že Komisia nemohla vylúčiť Brazíliu na základe skutočnosti, že sa veľký podiel pohliníkovaného oceľového drôtu dovážal z Číny, keďže pohliníkovaný oceľový drôt nie je relevantnou surovinou, ktorá by sa vyžadovala pri výrobe káblov z optických vlákien, a že ak toto rozhodnutie vychádzalo z objemu dovozu nepodstatných výrobných faktorov z Číny, ako reprezentatívna krajina by sa potom mala odmietnuť aj Argentína, keďže Argentína dováža z Číny významné objemy iných nepodstatných výrobných faktorov, ako je drôt z hliníkovej zliatiny a hliníkové prúty.

(290)

Spoločnosť Connect Com nesprávne pochopila dôvody, pre ktoré Komisia nepovažovala Brazíliu za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 242, Komisia dospela k záveru, že celková reprezentatívnosť nedeformovaného dovozu do Brazílie je nízka, keďže viaceré suroviny používané vo významných množstvách v rámci nákladov na výrobu káblov z optických vlákien sa dovážali najmä z Číny. Konkrétnejšie Komisia zdôraznila, že reprezentatívnosť optických vlákien a ich súvisiacej hodnoty boli značne oslabené, keďže väčšina dovozu pochádzala z Číny, a to pri posudzovaní na úrovni šesťciferných kódov aj osemciferných kódov. Ako sa navyše vysvetľuje v odôvodnení 242, jeden vyvážajúci výrobca používa pri výrobe káblov z optických vlákien významné množstvá pohliníkovaného oceľového drôtu. Tento výrobca vyrába káble z optických vlákien, ktoré sa používajú na prenos údajov, ako aj na prenos elektriny, a ako sa vysvetľuje v odôvodnení 59, súčasné prešetrovanie sa vzťahuje aj na tieto výrobky. Predovšetkým sa z Číny okrem toho dovážali aj sklenené vlákna. Tvrdenie sa preto zamieta.

(291)

Spoločnosť Connect Com zopakovala svoje tvrdenie, že Komisia by mala preskúmať, či by sa za vhodné reprezentatívne krajiny mohlo považovať Mexiko, Kazachstan a Ruská federácia, keďže v týchto krajinách sa vyrábalo väčšie množstvo káblov z optických vlákien ako v Argentíne. Ďalej uviedla, že na základe judikatúry Súdneho dvora (130) Komisia nemôže vychádzať zo skutočnosti, že nenašla výrobcu s ľahko dostupnými údajmi, ale že musí vyvinúť všetko možné úsilie, aby našla výrobcu v dotknutej tretej krajine, ktorý je ochotný spolupracovať v rámci prešetrovania.

(292)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 212, Komisia ďalej neposudzovala Mexiko, Kazachstan a Ruskú federáciu, pretože sa jej v týchto krajinách nepodarilo nájsť žiadneho výrobcu káblov z optických vlákien s ľahko dostupnými finančnými informáciami. Ďalej treba poznamenať, že takéto informácie nepredložila ani spoločnosť Connect Com. Finančné informácie príslušnej spoločnosti v reprezentatívnej krajine sa okrem toho zakladajú na ľahko dostupných informáciách a Komisia nemusí nadväzovať spoluprácu so spoločnosťami v reprezentatívnej krajine. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

3.2.4. Úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany

(293)

Po určení Argentíny ako jedinej vhodnej reprezentatívnej krajiny na základe všetkých uvedených okolností nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou poslednou vetou základného nariadenia.

3.2.5. Záver

(294)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Argentína vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohla považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

3.2.6. Pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií

(295)

Skupina ZTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií zopakovala svoje argumenty v súvislosti s výberom reprezentatívnej krajiny a tvrdila, že Malajzia je lepšia reprezentatívna krajina ako Argentína. V tejto súvislosti zopakovala svoje argumenty uvedené v odôvodneniach 265, 267 a 269 bez toho, aby poskytla akékoľvek nové prvky. Ďalej bez akýchkoľvek dôkazov tvrdila, že v Argentíne sa nevyrábajú optické vlákna a že dovoz optických vlákien je na uspokojenie potrieb normálnej prevádzky nedostatočný.

(296)

Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 266, 268 a 270, ako aj z dôvodu chýbajúcich podporných dôkazov sa tieto tvrdenia zamietli.

(297)

Spoločnosť Connect Com vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií v súvislosti s výberom reprezentatívnej krajiny zo zoznamu krajín s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako vyvážajúca krajina tvrdila, že hoci Komisia použila krajiny, ktoré Svetová banka zaradila do rovnakej kategórie príjmov, pričom uplatnila voľné uváženie pri výklade a uplatnení základného nariadenia, spoločnosť Connect Com sa domnieva, že zrejme nie je správne vybrať krajinu s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja iba na základe všeobecnej kategorizácie Svetovej banky. Okrem toho tvrdila, že európske súdy tento postup nepotvrdili. Spoločnosť Connect Com preto uviedla, že Komisia nemala jej tvrdenia zamietnuť ako irelevantné, že Komisia by mala zohľadniť aj výrobné podmienky v odvetví a úroveň technologického rozvoja v reprezentatívnych krajinách v porovnaní s Čínou, zamietnuť ako irelevantné.

(298)

Z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 216 a 217 boli tieto tvrdenia zamietnuté.

(299)

Spoločnosť Connect Com takisto tvrdila, že Komisia mala poskytnúť informácie o tom, pri ktorom z troch argentínskych kódov tovaru pre optické vlákna predstavoval objem dovozu z Číny 52 % a aký bol objem dovozu v prípade iných výrobkov.

(300)

Treba poznamenať, že Komisia 12. marca 2021 doplnila do spisu prešetrovania, ktorý nemá dôverný charakter, úplné extrahované informácie o dovoze výrobných faktorov Argentíny, Brazílie, Thajska a Turecka. V hárku „Podiel množstva“ podiel objemu dovozu z Číny na celkovom objeme dovozu v prípade argentínskeho kódu tovaru 9001 10 20 predstavoval 51,55 % (zaokrúhlené na 52 %), v prípade kódu 9001 10 19 to bolo 21,83 % a v prípade kódu 9001 10 11 to bolo 1,55 %.

(301)

Spoločnosť Connect Com takisto tvrdila, že Komisia vylúčila Južnú Afriku, Kolumbiu, Malajziu a Srbsko ako vhodné reprezentatívne krajiny na základe analýzy dovozu na úrovni šesťciferných kódov, zatiaľ čo pri Argentíne vykonala analýzu na úrovni osemciferných kódov.

(302)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Ako sa uvádza v odôvodnení 238, Južná Afrika a Kolumbia sa nepovažovali za vhodné reprezentatívne krajiny, pretože Komisia nenašla ľahko dostupné informácie o finančných údajoch výrobcov v týchto krajinách za obdobie prešetrovania. Malajzia a Srbsko sa takisto nepovažovali za vhodné reprezentatívne krajiny, pretože Komisia v nich neidentifikovala výrobcov dosahujúcich zisk. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(303)

Spoločnosť Connect Com takisto tvrdila, že spomedzi vhodných reprezentatívnych krajín sa nemala vylúčiť Brazília, pretože veľký objem pohliníkovaného oceľového drôtu sa do Brazílie dovážal z Číny. Spoločnosť Connect Com uviedla aj to, že pohliníkovaný oceľový drôt nie je pri výrobe káblov z optických vlákien relevantnou surovinou. Spoločnosť Connect Com takisto požiadala Komisiu, aby poskytla informácie o tom, ktorý čínsky vyvážajúci výrobca údajne používal pohliníkovaný oceľový drôt pri výrobe káblov z optických vlákien.

(304)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 242, celková reprezentatívnosť nedeformovaného dovozu do Brazílie sa považovala za nízku, a to nielen v prípade pohliníkovaného oceľového drôtu. Pohliníkovaný oceľový drôt sa používa pri výrobe OPGW a OPPC, na ktoré sa takisto vzťahuje toto prešetrovanie a čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky ich vyvážajú do Únie.

(305)

Spoločnosť Connect Com takisto zopakovala tvrdenia CCCME, ako aj svoje tvrdenia uvedené v odôvodnení 259 bez toho, aby uviedla akékoľvek nové prvky.

(306)

Z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 260 boli tieto tvrdenia zamietnuté.

(307)

Spoločnosť Connect Com zopakovala aj svoje tvrdenia uvedené v odôvodnení 281 bez toho, aby uviedla nové prvky.

(308)

Z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 283 až 285 boli tieto tvrdenia zamietnuté.

(309)

Spoločnosť Connect Com takisto tvrdila, že vzhľadom na to, že prešetrovanie sa vzťahuje aj na OPGW a OPPC, by mal vybraný argentínsky výrobca vyrábať aj tieto druhy káblov z optických vlákien a že Komisia by v takom prípade mala tieto informácie poskytnúť.

(310)

Komisia konštatuje, že podmienka, na základe ktorej by vybraný výrobca z reprezentatívnej krajiny mal vyrábať všetky druhy výrobku vyvážené čínskymi výrobcami, neexistuje. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté ako irelevantné.

(311)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií zopakovala svoje tvrdenia uvedené v odôvodnení 259, podľa ktorých Argentína nie je vhodná reprezentatívna krajina, keďže jediný výrobca v Argentíne, ktorého Komisia identifikovala (t. j. Prysmian Energia), je prepojený s jedným z navrhovateľov a spoločnosti patrí veľký podiel na argentínskom trhu. Znovu sa odvolávala na antidumpingové prešetrovanie dovozu glyfozátu z Číny (131), v ktorom boli Argentína, Austrália, India a Malajzia odmietnuté ako analogické krajiny, pretože na ich trhoch do značnej miery prevládali spoločnosti prepojené s hlavným navrhovateľom z EÚ. Ďalej uviedla, že Komisia sa nezaoberala tvrdením, ktoré sa týkalo prešetrovania glyfozátu, a nepreukázala, že údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku argentínskeho výrobcu by sa mohli použiť pri vytvorení normálnej hodnoty.

(312)

Ako sa uvádza v odôvodnení 260, skutočnosť, že vybraná spoločnosť v reprezentatívnej krajine je prepojená s výrobcom z Únie, nie je pri výbere reprezentatívnej krajiny rozhodujúca. CCCME uvádza prípad, ktorý sa týkal uplatnenia bývalého článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, ktorý bol zrušený v decembri 2017 (132). V článku 2 ods. 7 písm. a) sa vyžadoval výber vhodnej tretej krajiny s trhovým hospodárstvom známej aj ako analogická krajina a výber výrobcu, ktorý sa v danej krajine nachádza. Podľa článku 2 ods. 6a Komisia namiesto toho, aby požadovala a overovala údaje výrobcu z analogickej krajiny, vychádza z ľahko dostupných informácií, ktoré sa vzťahujú na OP. Postup podľa článku 2 ods. 6a sa podstatne líši a Komisia sa nedomnieva, že by údajný vzťah v tomto prípade mohol mať vplyv na vhodnosť toho, že vychádza z ľahko dostupných údajov argentínskeho výrobcu. Skutočnosť, že spoločnosti patrí veľký podiel na argentínskom trhu, navyše neznamená, že v Argentíne neexistuje hospodárska súťaž. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(313)

CCCME takisto tvrdila, že Komisia nevymedzila normu, na ktorú sa odvolávala pri určovaní toho, či je ziskové rozpätie výrobcu v reprezentatívnej krajine primerané alebo nie. Ďalej tvrdila, že Komisia nevysvetlila, prečo pri vytváraní normálnej hodnoty nemožno použiť skutočné ziskové rozpätie výrobcu na trhu, v prípade ktorého sa nezistili deformácie.

(314)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Tieto vysvetlenia sa uviedli v odôvodneniach 258 a 294, kde Komisia dospela k záveru, že Argentína spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia na to, aby ju bolo možné považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu, takže Komisia musela použiť zisk výrobcu z Argentíny. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

3.3. Zdroje použité na stanovenie nedeformovaných nákladov

(315)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia používajú na výrobu dotknutého výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli ľahko dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách za každý výrobný faktor uvedený v danom zázname.

(316)

V druhom zázname Komisia následne uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na suroviny. Komisia okrem toho uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov práce použije štatistiky MOP a na stanovenie nedeformovaných nákladov na elektrinu použije sadzby za elektrinu uverejnené dvoma distribútormi elektriny, t. j. spoločnosťami Edenor a Edesur, ako sa podrobne uvádza v odôvodnení 348.

(317)

Komisia v druhom zázname takisto informovala zainteresované strany, že vzhľadom na mimoriadne vysoký počet výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí poskytli úplné informácie, môže zoskupiť výrobné faktory predstavujúce zanedbateľnú časť priamych výrobných nákladov do skupiny „spotrebných materiálov“. Pokiaľ ide o zaobchádzanie s týmito výrobnými faktormi pri výpočte normálnej hodnoty, Komisia informovala, že vypočíta percentuálny podiel spotrebných materiálov na celkových nákladoch na suroviny a tento podiel použije na prepočítanie nákladov na suroviny, keď použije stanovené nedeformované referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine. Komisia uplatnila tento prístup, ako sa bližšie vysvetľuje v odôvodnení 320.

3.4. Nedeformované náklady a referenčné hodnoty

3.4.1. Výrobné faktory

(318)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovaní na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory v prípade káblov z optických vlákien

Výrobný faktor	Kód tovaru v Argentíne	Nedeformovaná hodnota	Merná jednotka
Suroviny
Drôt z hliníkovej zliatiny	7605 29 90	32,60	CNY/kg
Pohliníkovaný oceľový drôt	7217 30 10 , 7217 30 90	10,17	CNY/kg
Hliníkové prúty	7605 21 10 7605 21 90	27,59	CNY/kg
Hliníkový pás	7606 12 20 , 7606 12 90	21,68	CNY/kg
Hliníkový pás/páska	7606 91 00	29,03	CNY/kg
Priadza z aramidov	5402 11 00	148,37	CNY/kg
Káblový gél	4002 99 90	26,58	CNY/kg
Pasta na kábel	2710 19 93 , 2710 19 99	9,26	CNY/kg
Etylénvinylacetát	3905 29 00	15,93	CNY/kg
Lano na výplň	5607 49 00	33,44	CNY/kg
Materiál plášťa spomaľujúci horenie	3901 90 10 , 3901 90 20 , 3901 90 50 , 3901 90 90	16,22	CNY/kg
Polymér spevnený sklenenými vláknami	3921 90 19	25,31	CNY/kg
Plast spevnený sklenenými vláknami	3921 90 19	25,31	CNY/kg
Polymér spevnený sklenenými vláknami pokrytý lepidlom	3919 90 10 , 3919 90 90	48,53	CNY/kg
Priadza zo sklenených vlákien	7019 19 00	135,88	CNY/kg
Konvenčný materiál plášťa z vysokohustotného polyetylénu	3901 20 19 , 3901 20 29	7,81	CNY/kg
Nízkohustotný polyetylén	3901 40 00	8,26	CNY/kg
Konvenčný materiál plášťa z nízkohustotného polyetylénu	3901 10 10 , 3901 10 91 , 3901 10 92	7,88	CNY/kg
Bezhalogénový materiál plášťa s nízkou dymivosťou	3901 30 10 , 3901 30 90	13,39	CNY/kg
Optické vlákno	9001 10 11 ,	660,5	CNY/kg
Fosfátovaný oceľový drôt potiahnutý kaučukom	7217 90 00	12,54	CNY/kg
Polybutyléntereftalát	3907 99 11 , 3907 99 19	14,00	CNY/kg
Polyolefínový elastomér	3901 90 10 , 3901 90 20 , 3901 90 50 , 3901 90 90 , 3902 90 00	19,06	CNY/kg
Optická jednotka z nehrdzavejúcej ocele	8544 70 90	114,79	CNY/kg
Pás z nehrdzavejúcej ocele	7219 32 00	16,63	CNY/kg
Pás/páska z nehrdzavejúcej ocele	7220 20 10 , 7220 20 90	17,03	CNY/kg
Oceľový prameň	7312 10 10 , 7312 10 90	16,82	CNY/kg
Oceľový pás	7212 50 90	26,16	CNY/kg
Oceľový drôt	7217 10 11 , 7217 10 19 , 7217 10 90	7,99	CNY/kg
Páska	3919 10 20	66,66	CNY/kg
Priadza	5402 20 00	16,01	CNY/kg
Práca
Mzdy za prácu vo výrobnom odvetví	[neuplatňuje sa]	40,1	CNY/h
Energia
Elektrina	[neuplatňuje sa]	0,3390	CNY/kWh

Suroviny

(319)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem Číny a z krajín, ktoré nie sú členmi WTO a sú uvedené v zozname v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755. Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z Číny do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 69 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu do Argentíny z Číny a krajín s iným ako trhovým hospodárstvom Komisia zistila, že dovoz hlavných surovín z iných tretích krajín zostal reprezentatívny (viac ako 70 % celkového objemu dovozu do Argentíny).

(320)

Vzhľadom na mimoriadne vysoký počet výrobných faktorov používaných vyvážajúcimi výrobcami predstavovali skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, pri viacerých z týchto faktorov v období prešetrovania zanedbateľný podiel z celkových nákladov na suroviny. Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zaradí medzi spotrebné materiály, keďže ich vplyv na výpočet normálnej hodnoty sa považoval za veľmi obmedzený. Skutočné suroviny zaradené medzi spotrebné materiály boli uvedené v rámci poskytnutia informácií týkajúceho sa jednotlivých spoločností. Komisia vypočítala percentuálny podiel spotrebných materiálov na celkových nákladoch na suroviny a tento percentuálny podiel uplatnila na prepočítané náklady na suroviny, keď použila zistené nedeformované ceny.

(321)

Na účely stanovenia nedeformovanej ceny surovín v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia Komisia uplatnila príslušné dovozné clá reprezentatívnej krajiny.

(322)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na suroviny a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady na tie isté suroviny, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri dodávke do závodu spoločnosti.

(323)

Skupina FTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že argentínsky kód tovaru pre optické vlákna 9001 10 19 sa nevzťahuje na jednovidové, ale na viacvidové vlákna a osobitné vlákna, ktoré sa na výrobu dotknutého výrobku nepoužívajú. Dôvodom bola skutočnosť, že vlákna, na ktoré sa vzťahuje daný kód, majú priemer väčší ako 11 mikrónov, ktorý sa vyskytuje v prípade viacvidového vlákna.

(324)

Zistilo sa, že toto tvrdenie je opodstatnené, a Komisia preto súhlasila s náležitou revíziou referenčnej hodnoty v prípade optických vlákien.

(325)

Skupina ZTT v pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že Komisia sa mýlila, keď do výpočtu referenčnej hodnoty v prípade optických vlákien nezahrnula dovoz v rámci argentínskeho kódu tovaru 9001 10 20 z dôvodu, že zahŕňal optické káble, ako sa uvádza v odôvodnení 274, pretože káble z optických vlákien sa dovážali v rámci argentínskeho kódu tovaru 8544 70 00. Skupina FTT však uviedla, že voči rozhodnutiu Komisie nebrať do úvahy tento argentínsky kód tovaru nemá žiadne námietky.

(326)

Komisia poznamenáva, že kód HS 8544 70 sa vzťahuje na jednovidové káble z optických vlákien, vyrobené z jedného alebo viacerých jednotlivo oplášťovaných vlákien, s ochranným plášťom, tiež obsahujúce elektrické vodiče, bez káblov, v ktorých sú všetky optické vlákna jednotlivo vybavené prípojkami na jednom konci alebo na oboch koncoch, a bez káblov na podmorské použitie, obsahujúcich medený alebo hliníkový vodič, v ktorých sa vlákna nachádzajú v kovovom module, resp. moduloch. Na druhej strane položka 9001 sa vzťahuje na optické vlákna a zväzky optických vlákien, ako aj na káble z optických vlákien iné ako káble položky 8544. Opis argentínskeho kódu tovaru 9001 10 20 znie „zväzky optických vlákien a káble z optických vlákien“. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(327)

Skupina FTT takisto tvrdila, že údaje, ktoré Komisia použila na výpočet referenčnej hodnoty v prípade optických vlákien, sa vzťahujú na farbené aj nefarbené vlákna, a žiadala Komisiu, aby z referenčnej hodnoty odpočítala vzniknuté náklady na farbenie vlákna.

(328)

Komisia poznamenala, že dôkazy predložené spoločnosťou FTT iba v dôvernej verzii podania nemožno náležite posúdiť, keďže ide iba o výňatok z určitého súboru údajov. Komisia ale napriek tomu pripomenula, že výpočet referenčných hodnôt sa vykonáva na základe ľahko dostupných údajov a výňatok z informácií, ktorý v tejto súvislosti poskytla spoločnosť FTT, jednoznačne nie je ľahko dostupný. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(329)

Skupina ZTT uviedla, že pri vytváraní referenčnej hodnoty v prípade suroviny, ktorou je káblový gél, by sa mal spomedzi štyroch kódov tovaru použitých Komisiou, t. j. 4002 99 10, 4002 99 20, 4002 99 30 a 4002 99 90, použiť iba kód 4002 99 90. Skupina ZTT predložila podporné dôkazy, podľa ktorých sa ostatné tri kódy tovaru pri výrobe dotknutého výrobku nepoužívali.

(330)

Aj v prípade tohto tvrdenia sa zistilo, že je opodstatnené, a Komisia preto náležitým spôsobom revidovala referenčnú hodnotu v prípade káblového gélu.

(331)

Skupina ZTT takisto tvrdila, že kód tovaru v prípade suroviny, ktorou sú hliníkové prúty, nie je správny, pretože podľa argentínskej nomenklatúry sa nevzťahuje na tyče a prúty, ale na hliníkové duté a iné profily, ktoré sa pri výrobe dotknutého výrobku nepoužívajú, takže Komisia by mala identifikovať iný kód. Skupina ZTT iný alternatívny kód tovaru nenavrhla.

(332)

Komisia potvrdila, že argentínsky kód sa nevzťahuje na tyče a prúty, ale na hliníkové duté a iné profily. Komisia sa po ďalšej analýze rozhodla revidovať kód a použiť namiesto neho kód HS 7605 21, ktorý sa vzťahuje na prúty zo zliatin hliníka, ktoré sa používajú pri výrobe pohliníkovaných oceľových drôtov na účel optických zemných lán (OPGW) (133).

(333)

Skupina ZTT takisto tvrdila, že na výrobu káblov z optických vlákien nepoužíva priadzu zo sklenených vlákien, ale pramene zo sklenených vlákien, takže správny kód HS bude 7019 12. Skupina ZTT uviedla, že rozhodujúcim faktorom, ktorý odlišuje priadzu a pramene, je, či sú vlákna zakrútené alebo nie. Skupina ZTT tvrdila, že používa nezakrútené vlákna, takže správnym kódom HS je kód pre pramene, čiže 7019 12.

(334)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Kód HS 7019 12 sa vzťahuje na pramene zo sklenených vlákien, ktoré sú surovinou na výrobu priadze zo sklenených vlákien. Výrobcovia z Únie navyše potvrdili, že pramene zo sklenených vlákien sú surovinou, ktorú používajú dodávatelia sklenenej priadze a prútov spevnených sklenenými vláknami v rámci odvetvia káblov z optických vlákien. Správnym kódom HS je teda kód 7019 19.

(335)

Skupina FTT uviedla, že Komisia nesprávne zaradila výrobný faktor, ktorým je voda, medzi spotrebné materiály, zatiaľ čo tento výrobný faktor nie je priama surovina, ale priamy náklad.

(336)

Komisia zaradila výrobný faktor, ktorým je voda, medzi spotrebné materiály, pretože predstavoval menej ako 0,05 % celkových priamych nákladov, a preto bol jeho vplyv na dumpingové rozpätie zanedbateľný.

(337)

Skupina FTT tvrdila, že Komisia je povinná vytvoriť referenčnú hodnotu pre každý výrobný faktor, pretože dospela k záveru, že všetky výrobné faktory sú deformované. Tvrdila preto, že Komisia nemôže zoskupiť viaceré výrobné faktory do skupiny spotrebných materiálov a uplatniť metodiku výpočtu vysvetlenú v odôvodnení 320, pretože by sa tým skreslili údaje. Skupina FTT požiadala Komisiu, aby v prípade týchto výrobných faktorov použila vykázané údaje skupiny FTT. Skupina ZTT takisto nesúhlasila s metodikou Komisie v prípade spotrebných materiálov a tvrdila, že Komisia by mala referenčnú hodnotu pre spotrebné materiály vypočítať oddelene od iných vstupov.

(338)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 320, Komisia vzhľadom na vysoký počet výrobných faktorov (napríklad viac ako 60 výrobných faktorov v prípade skupiny FTT) zaradila viaceré výrobné faktory (približne 30 výrobných faktorov v prípade skupiny FTT), ktoré počas obdobia prešetrovania predstavovali zanedbateľný podiel na celkových nákladoch na suroviny (približne 4 % v prípade skupiny FTT) medzi spotrebné materiály. Komisia usúdila, že zisťovanie všetkých uvedených výrobných faktorov by predstavovalo značné administratívne zaťaženie, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že pri niektorých z nich hodnoty dovozu do reprezentatívnej krajiny neboli reprezentatívne, zatiaľ čo vplyv na výpočet normálnej hodnoty, v rámci ktorého predstavovali tieto výrobné faktory iba časť, sa považoval za veľmi obmedzený. Komisia preto na výpočet nedeformovanej hodnoty spotrebných materiálov uplatnila svoju štandardnú metodiku, t. j. vypočítala percentuálny podiel spotrebných materiálov na celkových nákladoch na suroviny a tento percentuálny podiel uplatnila na prepočítané náklady na suroviny pri použití zistených nedeformovaných cien. V prípade tejto metodiky sa usudzuje, že v súvislosti s takým malým podielom na priamych výrobných nákladoch a ešte menším podielom pri výpočte normálnej hodnoty povedie k veľmi podobným výsledkom ako metodika založená na zistení každého výrobného faktora. Táto metodika by v každom prípade mohla viesť k priaznivému výsledku pre vyvážajúcich výrobcov, ak by bola podkladová skutočná hodnota vstupov vyššia ako tá, ktorá sa vypočítala ako percentuálny podiel z celkových nákladov na suroviny. Žiadna zainteresovaná strana nepredložila dôkazy, podľa ktorých by prístup Komisie viedol k menej priaznivému výsledku. Komisia navyše skonštatovala, že v oddiele 3.1.1 sa určila existencia výrazných deformácií. V takom prípade sa podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia môžu použiť domáce náklady, ale len v tom rozsahu, v akom sa na základe presných a primeraných dôkazov s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované. Vyvážajúci výrobcovia žiadne také dôkazy týkajúce sa výrobných nákladov zoskupených do kategórie spotrebných materiálov nepredložili a ani Komisia také dôkazy nenašla. Komisia preto nemôže použiť údaje vykázané skupinou FTT. Komisia sa domnieva, že jej metodika výpočtu nedeformovanej hodnoty v prípade spotrebných materiálov je primeraná, keďže nie sú k dispozícii žiadne lepšie informácie. Skupina ZTT sa takisto nepokúsila predložiť referenčnú hodnotu vypočítanú pomocou hodnôt dovozu do reprezentatívnej krajiny podľa databázy GTA ani nenavrhla alternatívnu nedeformovanú referenčnú hodnotu v prípade spotrebných materiálov. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(339)

Skupina ZTT tvrdila, že šesť vedľajších produktov/druhov odpadu uvedených ako výrobné faktory by sa nemalo zaraďovať medzi spotrebné materiály a Komisia by mala vytvoriť referenčnú hodnotu pre každý z nich.

(340)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 320, vzhľadom na mimoriadne vysoký počet výrobných faktorov používaných vyvážajúcimi výrobcami Komisia zaradila viaceré výrobné faktory, v prípade ktorých skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, predstavovali zanedbateľný podiel z celkových nákladov na suroviny, medzi spotrebné materiály. Šesť vedľajších produktov/druhov odpadu, ktoré uviedla skupina ZTT, predstavovalo v závislosti od jednotlivých vedľajších produktov/druhov odpadu menej ako 0,005 % a menej ako 0,050 % celkových priamych nákladov a spoločne menej ako 0,10 % celkových priamych nákladov. Ich potenciálny vplyv na normálnu hodnotu bol preto bezvýznamný a v tejto súvislosti sú relevantné rovnaké úvahy ako tie, ktoré sú zhrnuté v odôvodnení 338. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(341)

Podľa skupiny FTT Komisia tým, že pri vytváraní referenčných hodnôt využíva hodnoty CIF, ktoré zahŕňajú náklady na dopravu mimo Argentíny, poplatky za námornú nákladnú dopravu a poistenie, ignoruje komparatívnu výhodu, ktorú výrobcovia môžu mať vďaka dostupnosti niektorých surovín na ich domácom trhu.

(342)

V článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa stanovuje použitie zodpovedajúcich údajov vo vhodnej reprezentatívnej krajine „za predpokladu, že príslušné údaje sú ľahko dostupné“. Komisia nemala v spise k dispozícii údaje o cenách na domácom trhu v možných reprezentatívnych krajinách. Naproti tomu údaje o dovozných cenách sú ľahko dostupné a Komisia ako zdroj týchto údajov používa databázu GTA. Táto strana takisto nepredložila možné relevantné údaje z reprezentatívnej krajiny, ktoré by sa v prešetrovaní mohli použiť. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(343)

Skupina ZTT nesúhlasila ani s metodikou výpočtu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín Komisie, ktorá sa vysvetľuje v odôvodnení 322. Skupina ZTT uviedla, že Komisia by mala samostatne vypočítať náklady na dopravu každej suroviny. Ďalej dodala, že náklady na dopravu sa môžu pri jednotlivých výrobných faktoroch výrazne líšiť.

(344)

Komisia poznamenáva, že skupina ZTT nenavrhla, akým spôsobom by Komisia mala samostatne vypočítať náklady na dopravu každej suroviny. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 322, Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na odhad nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri dodávke do závodu spoločnosti. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

3.4.1.1. Práca

(345)

Na stanovenie miezd v Argentíne Komisia použila štatistiky MOP. Štatistiky MOP poskytujú informácie o priemerných nákladoch práce za rok 2018 v prípade viacerých povolaní. Priemerné náklady práce vo výrobnom sektore však neboli k dispozícii. Na stanovenie referenčnej hodnoty pre náklady práce preto Komisia použila celkové priemerné náklady práce podľa štatistík MOP spolu s ľahko dostupnými informáciami o dodatočných nákladoch práce (ako sú dane), ktoré vznikli zamestnávateľovi v Argentíne (134). Na úpravu údajov z roku 2018 o infláciu Komisia použila aj index (135).

(346)

Skupina ZTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že Komisia by mala použiť náklady práce operátorov a montérov strojov a zariadení, pretože táto kategória sa do značnej miery podobá druhu pracovnej sily v odvetví káblov z optických vlákien.

(347)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Skupina ZTT nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že väčšinu jej zamestnancov predstavujú operátori a montéri strojov a zariadení. Keďže odvetvie káblov z optických vlákien je odvetvie moderných technológií, výrobcovia káblov z optických vlákien zamestnávajú mnohých inžinierov a technikov, ktorých MOP zaraďuje do kategórie špecialistov, ako aj technikov v oblasti informačných a komunikačných technológií, ktorých MOP zaraďuje do kategórie technikov a odborných pracovníkov. Priemerné náklady práce sú pri týchto troch zamestnaniach o viac ako 20 % vyššie ako hodnota celkových nákladov práce, ktoré Komisia použila na výpočet referenčnej hodnoty pre prácu. Keďže Komisia nemá k dispozícii rozčlenenie podľa podielu počtu zamestnancov v týchto hlavných kategóriách na celkovom počte zamestnancov, považovala za vhodné použiť priemerné náklady práce, ktoré uvádza MOP. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

3.4.1.2. Elektrina

(348)

Cenu elektriny v prípade spoločností (priemyselných používateľov) v Argentíne počas obdobia prešetrovania uverejnili distribútori elektriny Edenor a Edesur (136). Tieto informácie umožňujú určiť cenu elektriny platenú priemyselnými používateľmi (sadzba T3). V ich rámci sa uvádzajú aj podrobnosti o cenách platených priemyselnými používateľmi, ktorí sa rozhodli pre rôzne sadzby podľa časti dňa, v ktorej dochádza k spotrebe elektriny, a použitého napätia. Komisia použila pri výpočte tieto sadzby.

(349)

Skupina ZTT v nadväznosti na konečné poskytnutie informácií tvrdila, že vzorec na výpočet referenčnej hodnoty pre elektrinu je chybný.

(350)

Komisia túto chybu, ktorej vplyv bol malý, opravila.

3.4.2. Režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk

(351)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „[v]ytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch.

(352)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako podiel na priamych výrobných nákladoch, ktoré skutočne vznikli vyvážajúcim výrobcom. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(353)

Komisia pri stanovení nedeformovanej a primeranej sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk vychádzala z finančných údajov spoločnosti Prysmian Energia Cables y Sistemas de Argentina S.A. za rok 2019 získaných od spoločnosti Dun and Bradstreet (D&B) (137). Komisia sprístupnila tieto údaje zainteresovaným stranám v druhom zázname.

(354)

Skupina FTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií nesúhlasila s metodikou výpočtu uplatnenou na režijné náklady, ktorá sa vysvetľuje v odôvodnení 352, pričom tvrdila, že Komisia vychádzala pri prepočte „deformovanej hodnoty“ z „deformovaných údajov“, čo je v rozpore s právnymi zásadami a praxou Komisie, a žiadala Komisiu, aby ponechala pôvodné údaje vykázané skupinou FTT. S metodikou Komisie v prípade režijných nákladov nesúhlasila ani spoločnosť ZTT a požiadala Komisiu, aby pre ne vytvorila referenčnú hodnotu oddelene od iných vstupov.

(355)

Komisia poznamenala, že údaje o režijných nákladoch nie sú vo finančných výkazoch výrobcu v reprezentatívnej krajine samostatne ľahko dostupné. Keď sa navyše zistia výrazné deformácie, podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa môžu použiť domáce náklady, ale len v tom rozsahu, v akom sa na základe presných a primeraných dôkazov s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované. Vyvážajúci výrobcovia žiadne také dôkazy týkajúce sa režijných nákladov nepredložili a ani Komisia také dôkazy nenašla. Tvrdenie bolo preto zamietnuté. Komisia usúdila, že jej metodika výpočtu nedeformovanej hodnoty v prípade režijných nákladov je primeraná, keďže nie sú k dispozícii žiadne lepšie informácie. Skupina ZTT navyše pre režijné náklady nenavrhla alternatívnu nedeformovanú referenčnú hodnotu. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(356)

Skupina ZTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že by sa mali zohľadniť jej vlastné predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, pretože Komisia nepreukázala, že sú deformované.

(357)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 142, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty v tomto prípade nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Ako sa uvádza v odôvodnení 158, Komisia teda v tomto prípade nemusí preukazovať, že skutočné predajné, všeobecné a administratívne náklady vyvážajúcich výrobcov boli nedeformované.

3.4.3. Výpočet

(358)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(359)

Po prvé, Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady (zahŕňajúce spotrebu surovín, prácu a energiu). Komisia uplatnila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine, ako sa opisuje v odôvodnení 318.

(360)

Po druhé, s cieľom získať nedeformované výrobné náklady Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou. Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, sa zvýšili o náklady na suroviny a spotrebné materiály uvedené v odôvodnení 317 a následne sa vyjadrili ako podiel z priamych výrobných nákladov skutočne vynaložených jednotlivými vyvážajúcimi výrobcami. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(361)

Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa uvádza v odôvodneniach 351 až 353. Určili sa na základe finančných výkazov spoločnosti Prysmian Energia Cables y Sistemas de Argentina S.A., ako sa vysvetľuje v odôvodnení 353.

(362)

Na výrobné náklady stanovené v súlade s opisom v predchádzajúcom odôvodnení Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Prysmian Energia Cables y Sistemas de Argentina S.A. Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady dosiahli 15 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady dosiahol 10,6 %.

(363)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

3.5. Vývozná cena

(364)

Skupina vyvážajúcich výrobcov zaradená do vzorky vyvážala do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených spoločností, ktoré vystupovali ako zástupcovia, obchodníci alebo dovozcovia.

(365)

Vývozná cena pri predaji priamo nezávislým zákazníkom v Únii a prostredníctvom prepojených obchodných spoločností bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia cena skutočne zaplatená alebo splatná za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie.

(366)

Vývozná cena v prípade predaja prostredníctvom prepojených dovozcov bola v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade bola cena upravená o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, a o primeraný zisk.

(367)

Vážený priemer ziskov spolupracujúcich dovozcov (pozri odôvodnenie 28) sa použil ako primerané ziskové rozpätie. Toto ziskové rozpätie sa pohybuje od 15 % do 25 %.

(368)

Skupiny ZTT a FTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdili, že došlo k dvojitému započítaniu niektorých úprav, ktoré sa odrátali zo zoznamu predaja, ako aj v rámci predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(369)

Zistilo sa, že tieto tvrdenia sú opodstatnené, a Komisia vývoznú cenu náležite revidovala. Podrobné posúdenie tohto tvrdenia sa obom skupinám poskytlo v rámci poskytnutia osobitných informácií, keďže jeho súčasťou sú dôverné informácie.

(370)

Skupina FTT tvrdila, že Komisia by nemala od vývoznej ceny odpočítavať celý poplatok pre zástupcu, ktorý tvoria štyri rôzne druhy poplatkov, ale iba poplatok pre zástupcu pre vývoz.

(371)

Komisia skupinu FTT požiadala, aby predložila dodatočné informácie v súvislosti s platbou poplatku svojmu prepojenému zástupcovi. Z informácií predložených skupinou FTT vyplynulo, že spoločnosť FTT v skutočnosti platila svojmu prepojenému zástupcovi celú sumu poplatku pre zástupcu, nie iba poplatok pre zástupcu pre vývoz. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(372)

Skupina FTT tvrdila, že Komisia v prípade dotknutého výrobku za rok 2020 použila nesprávny poplatok pre zástupcu a dvakrát odpočítala náklady na námornú dopravu a manipuláciu, a to raz ako úpravu v zozname predaja a raz v rámci poplatku pre zástupcu.

(373)

Zistilo sa, že tieto tvrdenia sú opodstatnené, a preto boli prijaté. Výpočet vývoznej ceny sa náležitým spôsobom zrevidoval.

(374)

Skupina FTT takisto tvrdila, že Komisia by pri vytváraní vývoznej ceny v prípade predaja jej prepojeného subjektu NW nemala odpočítať poplatok pre zástupcu uplatnený na predaj FTT, keďže 1. neexistovala žiadna dohoda medzi NW a FTT ani so zástupcom pre vývoz FTT; 2. takéto poplatky sa prejavovali v transakciách medzi FTT a jej zástupcom a 3. transakcie medzi NW a FTT boli domáce transakcie vyjadrené hodnotou na faktúre na účel DPH.

(375)

V zmluve medzi FTT a jej prepojeným zástupcom sa nevymedzuje, že poplatok pre agenta sa uplatňuje iba na predaj káblov z optických vlákien, ktoré vyrába FTT. Keďže FTT vyváža aj káble z optických vlákien vyrábané spoločnosťou NW, poplatok pre zástupcu by sa mal odpočítať pri všetkom vývoze FTT bez ohľadu na výrobcu. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(376)

Skupina FTT takisto uviedla, že ziskové rozpätie neprepojeného dovozcu uvedené v odôvodnení 367 nie je reprezentatívne a dovozcovia ho bežne nedosahujú. Skupina FTT takisto tvrdila, že dovozcovia vybraní Komisiou majú v porovnaní s prepojenými dovozcami, ktorí sú súčasťou skupiny FTT, odlišný rozsah obchodnej činnosti.

(377)

Na úvod je potrebné poznamenať, že Komisia dovozcov nevyberala. Spolupráca dovozcov v antidumpingovom prešetrovaní je dobrovoľná. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 28, požadované informácie poskytlo a so zaradením do vzorky súhlasilo päť neprepojených dovozcov. Komisia požiadala všetkých spolupracujúcich dovozcov, aby jej zaslali vyplnené dotazníky. Ako sa uvádza v odôvodnení 42, Komisia informácie predložené dovozcami krížovo skontrolovala. Ako sa ďalej uvádza v odôvodnení 367, použité ziskové rozpätie je váženým priemerom ziskov spolupracujúcich dovozcov uvedených v odôvodnení 28, ktorí boli schopní predložiť údaje za obdobie prešetrovania. Komisia preto usúdila, že toto ziskové rozpätie je reprezentatívne a presné.

3.5.1. Porovnanie

(378)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(379)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Úpravy sa vykonali v súvislosti s nákladmi na dopravu, poistenie, manipuláciu a nakládku, úverovými nákladmi, bankovými poplatkami, ďalšími dovoznými platbami, nákladmi na balenie, poplatkami pre zástupcov, províziami a koncoročnými rabatmi.

(380)

Úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. i) sa dotkli aj predaja prostredníctvom prepojených obchodných spoločností. Zistilo sa, že funkcia obchodníkov v Číne alebo Hongkongu bola podobná ako funkcia zástupcu. Títo obchodníci vyhľadávali zákazníkov a nadväzovali s nimi kontakty. Niesli zodpovednosť za predaj a za svoje služby dostávali prirážku. Úpravu tvorili predajné, všeobecné a administratívne náklady obchodných spoločností a zisk vo výške 10 %. Toto ziskové rozpätie sa vzhľadom na vysoké rozpätia (vo všeobecnosti okolo 20 %), ktoré neprepojení dovozcovia dosiahli v tomto odvetví, považovalo za konzervatívny odhad primeranej úrovne ziskovosti.

(381)

Skupina ZTT tvrdila, že jej výrobné a predajné spoločnosti tvoria z hľadiska predaja káblov z optických vlákien na vývoz jeden hospodársky subjekt.

(382)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Treba poznamenať, že toto tvrdenie sa týkalo výlučne dotknutého výrobku, a nie všetkých výrobkov predávaných skupinou ZTT. Ako potvrdil Všeobecný súd (138), preskúmanie otázky, či prepojená spoločnosť s výrobnými subjektmi predstavujú jeden hospodársky subjekt, musí presahovať predaj dotknutého výrobku do Únie. Vyžaduje sa preskúmanie úlohy výrobného subjektu a predajného subjektu v prípade všetkých výrobkov, ktoré skupina vyrába alebo predáva. Komisia pri prešetrovaní okrem iného zistila, že sa veľa realizuje priamy predaj a hospodárska kontrola nie je dostatočná. Zistilo sa teda, že predajné spoločnosti skupiny ZTT nemožno z hľadiska ich fungovania považovať len za interné oddelenia predaja. O ďalších podrobnostiach posúdenia Komisie bola skupina ZTT informovaná v rámci osobitného poskytnutia informácií, keďže zahŕňajú obchodné dôverné informácie. Na základe tohto posúdenia bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(383)

Skupina ZTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií nesúhlasila so záverom Komisie, že predajné spoločnosti skupiny ZTT nemožno z hľadiska ich fungovania považovať len za interné oddelenia predaja. Tvrdila, že aj keď jeden z výrobných subjektov nevlastní podiel v čínskom obchodníkovi ani nad ním nemá hospodársku kontrolu, obe tieto spoločnosti majú spoločnú kontrolu.

(384)

Komisia skonštatovala, že aj v takom prípade je táto podmienka iba predpokladom a nie je rozhodujúca.

(385)

Skupina ZTT ďalej tvrdila, že Komisia neposkytla dôkazy, že obchodná spoločnosť predávala výrobky od neprepojených spoločností a že existovala písomná zmluva, v ktorej sa uvádzajú nezávislé transakcie medzi výrobcami a obchodníkom v rámci predaja na vývoz. Takisto uviedla, že v tomto posúdení je relevantný iba predaj na vývoz, zatiaľ čo predaj na domácom trhu nie je relevantný, a že by sa mal posudzovať iba predaj dotknutého výrobku. V tejto súvislosti tvrdila, že nie je relevantné, či výrobné subjekty predávajú iné výrobky priamo, keďže obchodná spoločnosť v prípade daných výrobkov nepôsobí ako interné oddelenie predaja. Uviedla, že v spoločnosti môže existovať viacero oddelení predaja, pričom každé sa špecializuje na konkrétny výrobok. Takisto uviedla, že výrobca nemá oddelenia predaja na vývoz ani zamestnancov predaja, ktorí by sa zaoberali funkciami vývozu. Skupina ZTT takisto tvrdila, že nie je relevantné, čo sa uvádza v obchodnej licencii obchodníka, keďže sa to týka formy, a nie hospodárskej reality.

(386)

Komisia trvá na svojom závere, že čínskeho obchodníka nemožno z hľadiska jeho fungovania považovať len za interné oddelenie predaja. Preskúmanie otázky, či prepojená spoločnosť s výrobnými subjektmi predstavujú jeden hospodársky subjekt, musí presahovať predaj dotknutého výrobku do Únie (139). Jeden z výrobných subjektov mal významný priamy predaj iných výrobkov na vývoz, ktorý sa pohyboval v rozpätí od 17 % do 22 % celkového predaja, takže napriek tvrdeniu spoločnosti ZTT musel mať oddelenie predaja na vývoz a zamestnancov zodpovedných za predaj. Pokiaľ ide o obchodnú licenciu obchodníka, treba poznamenať, že listinné dôkazy o povahe funkcií sú z hľadiska posúdenia úlohy obchodníka relevantné.

(387)

Skupina ZTT takisto zopakovala svoje tvrdenie, že prepojený dovozca v Únii predstavoval jeden hospodársky subjekt.

(388)

Komisia trvala na svojom závere, že v súvislosti s vývozom prostredníctvom prepojeného dovozcu v Únii nie je existencia alebo neexistencia jedného hospodárskeho subjektu z hľadiska uplatnenia článku 2 ods. 9 základného nariadenia relevantná. Uvedené ustanovenie sa uplatňuje s cieľom upraviť vývoznú cenu v prípadoch, keď je vývozná cena nespoľahlivá z dôvodu spojenia alebo kompenzačnej dohody medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou. V tomto prípade sa nespochybnilo, že skupina ZTT predáva do EÚ prostredníctvom prepojeného dovozcu, takže toto ustanovenie je plne uplatniteľné.

(389)

Skupina FTT a CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdili, že Komisia nevysvetlila zdroj ziskového rozpätia na úrovni 10 % ani to, či je táto suma primeraná a prevláda na trhu.

(390)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Tieto informácie sa uvádzajú v odôvodnení 380.

(391)

Skupina FTT a CCCME takisto tvrdili, že pri stanovení vývoznej ceny spoločnosti NW nemožno urobiť žiadne úpravy v súvislosti s predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi (okrem priamych predajných nákladov) a so ziskom jej prepojených obchodníkov v Číne a Hongkongu, pretože Komisia nepreukázala, že funkcie týchto obchodníkov sú podobné ako funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.

(392)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Komisia zopakovala svoje posúdenie uvedené v odôvodnení 380. Komisia navyše poznamenala, že pri porovnávaní rôznych častí predajného toku do Únie existujú významné cenové rozdiely v rozpätí od 18 % do 30 % v závislosti od časti. Bolo teda zrejmé, že každý obchodník dostáva prirážku, ktorá je v skutočnosti vyššia ako zisk neprepojenej obchodnej spoločnosti, ktorý Komisia odpočítala, ako sa uvádza v odôvodnení 380.

(393)

Skupina FTT takisto uviedla, že podľa jej názoru suma predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti Prysmian Energia Cables y Sistemas de Argentina S.A. zahŕňa všetky jej náklady vynaložené počas účtovného obdobia. Skupina FTT požiadala Komisiu, aby z celkovej sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov odpočítala priame predajné náklady (napríklad náklady na dopravu a manipuláciu), keďže porovnávanie vývoznej ceny bez predajných a finančných nákladov s normálnou hodnotou bez tohto odpočítania nie je objektívne a spravodlivé. CCCME predložila podobné tvrdenie, pričom uviedla, že Komisia zrejme upravila iba vývoznú cenu podľa článku 2 ods. 10, ale normálnu hodnotu neupravila. Skupina ZTT takisto tvrdila, že finančné údaje spoločnosti Prysmian Energia Cables y Sistemas de Argentina S.A. nie sú primerane podrobné na to, aby umožnili v plnej miere porozumieť položkám predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zodpovedajúcim sumám. Uviedla, že na zaistenie spravodlivého porovnania vývoznej ceny skupiny ZTT a vytvorenej normálnej hodnoty, ako aj na zistenie toho, že zisk pochádza z hlavnej obchodnej činnosti (ako je predaj káblov), a nie z inej obchodnej činnosti alebo neprevádzkových príjmov, sú kľúčové ďalšie podrobné údaje. Takýto príjem sa nemôže zahrnúť do zisku použitého na vytvorenie normálnej hodnoty. Skupina ZTT ďalej uviedla, že ak Komisia nedokáže poskytnúť zmysluplnejšie finančné údaje týkajúce sa spoločnosti Prysmian Energia Cables y Sistemas de Argentina S.A., mala by použiť údaje malajzijských výrobcov, ktorých auditované finančné výkazy sú dostupné.

(394)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Predajné, všeobecné a administratívne náklady sa vypočítali ako rozdiel medzi nákladmi na predaný tovar a inými prevádzkovými nákladmi na základe ľahko dostupných informácií. Komisia skonštatovala, že tvrdenie, podľa ktorého sú tieto náklady zahrnuté do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov vykázaných za výrobcu v reprezentatívnej krajine, nie je podložené. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky navyše neuviedli žiadne množstevné údaje k tejto úprave. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 280, Komisia zainteresovaným stranám v druhom zázname poskytla príslušné ľahko dostupné finančné informácie spoločnosti Prysmian Energia od spoločnosti Dun & Bradstreet. Žiadna zainteresovaná strana neposkytla vhodnejšie údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch výrobcu v Argentíne. Keďže Komisia navyše dospela k záveru, že Argentína spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia na to, aby ju bolo možné považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ako sa uvádza v odôvodnení 294, musí použiť predajné, všeobecné a administratívne náklady výrobcu z Argentíny, a nie z Malajzie. Keďže malajzijský výrobca nevykázal primeraný zisk, Komisia jeho finančné údaje použiť nemohla. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

3.5.2. Dumpingové rozpätia

(395)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(396)

Na tomto základe sú vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

Spoločnosť

Konečné dumpingové rozpätie

Skupina FTT:

—	FiberHome Telecommunication Technologies Co., Ltd

—	Nanjing Wasin Fujikura Optical Communication Ltd

—	Hubei Fiberhome Boxin Electronic Co., Ltd

44,0 %

Skupina ZTT:

—	Jiangsu Zhongtian Technology Co., Ltd

—	Zhongtian Power Optical Cable Co., Ltd

19,7 %

(397)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(398)

Na tomto základe predstavuje konečné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 31,2 %.

(399)

V prípade rozpätia všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Číne Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce bola určená so zreteľom na objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie a celkový objem vývozu na základe dovozu z Číny vykázaného v dovozných štatistikách Eurostatu.

(400)

Úroveň spolupráce bola v tomto prípade vysoká. Komisia považovala za vhodné založiť reziduálne dumpingové rozpätie na úrovni spoločnosti zaradenej do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(401)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Spoločnosť

Konečné dumpingové rozpätie

Skupina FTT:

—	FiberHome Telecommunication Technologies Co., Ltd

—	Nanjing Wasin Fujikura Optical Communication Ltd

—	Hubei Fiberhome Boxin Electronic Co., Ltd

44,0 %

Skupina ZTT:

—	Jiangsu Zhongtian Technology Co., Ltd

—	Zhongtian Power Optical Cable Co., Ltd

19,8 %

Ostatné spolupracujúce spoločnosti

31,2 %

Všetky ostatné spoločnosti

44,0 %

4. UJMA

4.1. Merná jednotka

(402)

Hoci sa oficiálne dovozné štatistiky vykazujú v kilogramoch, Komisia v súlade s pripomienkami vyvážajúcich výrobcov a výrobného odvetvia Únie usúdila, že táto merná jednotka nie je vhodná na riadne meranie dotknutých objemov. Z prešetrovania vyplýva, že výrobné odvetvie ako hlavný ukazovateľ objemu bežne nepoužíva hmotnosť, ale dĺžku. Táto dĺžka môže predstavovať buď dĺžku kábla (km káblu) alebo celkovú dĺžku vlákien v ňom (km vlákna). Keďže sa toto prešetrovanie týka káblov, za najvhodnejšiu mernú jednotku sa považujú km káblu, ktoré sa použijú pri určovaní ujmy.

(403)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že objemy dovozu by sa mali počítať na základe kilometrov vlákna, nie kilometrov kábla, keďže kilometer vlákna predstavuje akceptovanú odvetvovú normu a jedinú mernú jednotku, ktorá zohľadňuje obrovské rozdiely v počte vlákien na kábel.

(404)

Komisia trvala na tom, že kilometer kábla je vhodnou mernou jednotkou, pretože výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, sú káble a počet vlákien v kábli je osobitnou vlastnosťou kábla, ktorá sa zohľadňuje v čísle PCN. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

4.2. Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(405)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas obdobia prešetrovania 29 výrobcov. S výnimkou dvoch spoločností uvedených v ďalšom oddiele predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie je určenie ujmy založené na údajoch týkajúcich sa 27 členských štátov (EÚ27) za celé posudzované obdobie.

(406)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na 1,2 milióna km káblov. Komisia tento údaj stanovila na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú priame informácie od deviatich strán (šiestich navrhovateľov a troch spoločností podporujúcich podnet) a informácie o trhu v prípade ostatných výrobcov. Ako sa uvádza v odôvodnení 26, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú 52 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

4.2.1. Vylúčenie dvoch výrobcov z výrobného odvetvia Únie

(407)

Podľa článku 4 ods. 1 základného nariadenia môžu byť výrobcovia, ktorí sú v spojení s čínskymi vývozcami alebo dovozcami a/alebo sú sami dovozcami namietaného dumpingového výrobku, vylúčení z výrobného odvetvia Únie. Podmienky, za akých sa majú výrobcovia považovať za prepojených s vývozcami alebo dovozcami, sú vymedzené v článku 4 ods. 2.

(408)

Komisia prešetrila existujúce vzťahy výrobného odvetvia Únie s vývozcami alebo dovozcami dotknutého výrobku. Z prešetrovania vyplynulo, že jeden výrobca z Únie zaradený do vzorky dovážal nepatrný objem káblov z optických vlákien z Číny a ďalšiemu patrí menšinový podiel vo vyvážajúcom výrobcovi nezaradenom do vzorky. Vzhľadom na zanedbateľné objemy dovážané prvým výrobcom, ako aj na skutočnosť, že druhý výrobca preukázal, že tohto vyvážajúceho výrobcu neovláda ani ním nie je ovládaný a že účinky tohto vzťahu nespôsobili jeho odlišné správanie v porovnaní s neprepojenými výrobcami, Komisia dospela k záveru, že neexistuje dôvod na vylúčenie ani jednej z týchto spoločností z výrobného odvetvia Únie.

(409)

V prípade tretieho výrobcu nezaradeného do vzorky Komisia vzhľadom na jeho vzťah s čínskym vyvážajúcim výrobcom (kontrolovaným tým istým subjektom) a významné množstvá dovozu z Číny usúdila, že je vhodné takéhoto výrobcu vylúčiť z definície výrobného odvetvia Únie, a to napriek významnej výrobe tejto spoločnosti v Únii.

(410)

Podobne v prípade nespolupracujúceho výrobcu v Únii, ktorý deklaroval významný objem dovozu z Číny, Komisia rozhodla, že vzhľadom na vzťah s čínskym vyvážajúcim výrobcom a významný objem dovozu by sa mal rovnako vylúčiť z výrobného odvetvia Únie.

(411)

Keďže sa prešetrovaním nezistil žiadny ďalší výrobca prepojený s čínskymi vývozcami alebo dovážajúci z Číny, neboli potrebné žiadne ďalšie vylúčenia z definície výrobného odvetvia Únie.

(412)

CCCME tvrdila, že viacerí výrobcovia z Únie majú väzby na čínskych výrobcov káblov z optických vlákien, a požiadala Komisiu, aby vykonala segmentovanú analýzu ujmy prostredníctvom samostatnej analýzy toku tohto dovozu.

(413)

CCCME toto tvrdenie týkajúce sa oddelenia a samostatného posúdenia dovozu zopakovala vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií. CCCME sa takisto domnievala, že Komisia by mala poskytnúť informácie o objeme a percentuálnom podiele dovozu výrobcov z Únie od prepojených a neprepojených čínskych výrobcov počas OP.

(414)

Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, Komisia riadne zohľadnila prepojenia výrobcov z Únie s čínskymi spoločnosťami, pričom vylúčila výrobcov s významným dovozom z Číny, a vzala do úvahy aj ich vzťah s čínskymi vývozcami. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dovážali od prepojených spoločností v Číne bezvýznamné množstvá (menej ako 1 % svojej výroby) dotknutého výrobku. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(415)

Spoločnosť Connect Com predložila zoznam iných výrobcov káblov z optických vlákien z Únie, ktorí sa v podnete nezohľadnili. Komisia poznamenala, že tieto spoločnosti v rámci prešetrovania nespolupracovali a že odhady v súvislosti s nespolupracujúcimi výrobcami z Únie sa poskytli na základe spoľahlivých informácií o trhu (140).

4.3. Stanovenie relevantného trhu Únie

(416)

S cieľom stanoviť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu, a určiť spotrebu a rôzne ekonomické ukazovatele súvisiace so situáciou výrobného odvetvia Únie Komisia skúmala, či a v akom rozsahu sa malo následné použitie výroby podobného výrobku výrobným odvetvím Únie zohľadniť v analýze.

4.4. Použitie na vlastnú spotrebu

(417)

Komisia zistila, že počas posudzovaného obdobia bolo medzi 5,8 % a 4,4 % výroby výrobcov z Únie určených na použitie na vlastnú spotrebu. Káble sa v takom prípade dodávali v rámci rovnakej spoločnosti alebo skupín spoločností na ďalšie spracovanie v ďalšom článku výrobného reťazca, najmä na výrobu káblov vybavených prípojkami.

(418)

Rozlíšenie trhu vlastnej spotreby a voľného trhu je z hľadiska analýzy ujmy dôležité, lebo výrobky určené na použitie na vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej hospodárskej súťaži s dovozom. Na rozdiel od toho výroba určená na predaj na voľnom trhu je v priamej hospodárskej súťaži s dovozom dotknutého výrobku.

(419)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje za celkovú výrobu optických vlákien a určila, či bola výroba určená na použitie na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh.

(420)

Komisia preskúmala určité ekonomické ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Únie na základe údajov týkajúcich sa voľného trhu. Týmito ukazovateľmi sú: objem predaja a predajné ceny na trhu Únie, podiel na trhu, rast, objem a ceny vývozu, ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok. Keď to bolo možné a odôvodnené, zistenia z preskúmania sa porovnali s údajmi o trhu vlastnej spotreby, aby sa poskytol úplný obraz o situácii výrobného odvetvia Únie.

(421)

Ostatné ekonomické ukazovatele by sa však mohli zmysluplne preskúmať len vzhľadom na celú činnosť vrátane použitia na vlastnú spotrebu vo výrobnom odvetví Únie (141). Ide o tieto ukazovatele: výroba, kapacita a využitie kapacity, investície, zásoby, zamestnanosť, produktivita, mzdy a schopnosť získať kapitál.

(422)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že pri analýze celkového postavenia výrobného odvetvia Únie na trhu by sa mal vziať do úvahy aj trh vlastnej spotreby.

(423)

Ako sa opisuje v ďalšom texte, Komisia v tejto súvislosti vzala trh vlastnej spotreby do úvahy, identifikovala ho a posúdila jeho vývoj v priebehu času. Tým získala úplný obraz o situácii výrobného odvetvia Únie. Skutočnosť, že tento trh je malý a stále sa zmenšuje, zdôrazňuje, že nemá významný vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie. Komisia ďalej pripomína, že káble s prípojkami nie sú dotknutým výrobkom.

4.5. Spotreba v Únii

(424)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe údajov o predaji, ako ich udal navrhovateľ, s pripočítaním údajov o dovoze stanovených v súlade s metódou opísanou v odôvodneniach 427 až 432.

(425)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v km káblu)

	2017	2018	2019	OP
Celková spotreba na voľnom trhu Únie	1 276 902	1 537 999	1 655 737	1 760 092
Index	100	120	130	138
Trh vlastnej spotreby	61 505	59 802	62 710	54 205
Index	100	97	102	88
Zdroj: Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, colné orgány EÚ, Eurostat, navrhovatelia

(426)

Spotreba na voľnom trhu Únie vzrástla v posudzovanom období o 38 %. V súvislosti so širokou digitálnou expanziou v EÚ ide o trh, ktorého rast je silný a má pokračovať rýchlym tempom (142). Spotreba rástla až do OP, a to napriek skutočnosti, že druhá časť tohto obdobia (t. j. prvá polovica roku 2020) sa zhodovala s prvými mesiacmi narušení spojených s pandémiou COVID-19. Zo zistení v rámci prešetrovania vyplýva, že pandémia, ktorá sa začala v posledných mesiacoch OP, a súvisiace preventívne opatrenia síce spomalili rast, ale nezabránili zvýšeniu spotreby prešetrovaného výrobku v Únii počas obdobia prešetrovania ako takého. Trh vlastnej spotreby tvorí používanie káblov z optických vlákien v rámci riešení pripojenia ponúkaných spoločnosťami vrátane káblov vybavených konektormi; jeho objemy, veľmi obmedzené v pomere k celkovému trhu, klesli za celé posudzované obdobie o 12 %.

4.6. Dovoz z dotknutej krajiny

4.6.1. Objem a podiel dovozu z dotknutej krajiny na trhu

(427)

Objem dovozu z Číny bol stanovený na základe informácií poskytnutých priamo čínskymi vyvážajúcimi výrobcami podľa odôvodnenia 47. Bolo to vysoko reprezentatívne, keďže objem dovozu v OP predstavoval 89 % celkového dovozu, ktorý čínski vyvážajúci výrobcovia deklarovali pri výbere vzorky na začiatku prešetrovania. Celkový dovoz bol teda stanovený na úrovni vyššej o 11 % ako množstvá deklarované podľa odôvodnenia 47.

(428)

Dovoz z iných tretích krajín bol stanovený na základe podrobnej analýzy uvedenej v odôvodnení 48, v ktorej bol dovoz dotknutého výrobku vyjadrený v kg a prepočítaný na km kábla pomocou presných koeficientov prepočtu, ktoré čínski vyvážajúci výrobcovia uviedli vo svojich odpovediach na dodatočnú žiadosť o informácie uvedenú v odôvodnení 47.

(429)

Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe objemu dovozu v porovnaní s objemom spotreby na voľnom trhu uvedeným v tabuľke 2.

(430)

Dovoz z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu a podiel na trhu

	2017	2018	2019	OP
Objem dovozu z dotknutej krajiny (v km káblu)	189 479	354 167	434 754	498 335
Index	100	187	229	263
Podiel na trhu (v %)	14,8 %	23,0 %	26,3 %	28,3 %
Index	100	155	177	191
Zdroj: Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, Eurostat, colné orgány EÚ

(431)

Vzhľadom na výraznú nadmernú kapacitu Číny (ktorá sa na základe analýzy trhu, ktorú poskytli navrhovatelia, odhaduje na viac ako dvojnásobok celého trhu EÚ (143)) dovoz z dotknutej krajiny sa počas posudzovaného obdobia zvýšil z približne 190 000 km káblov na približne 500 000 km káblov, čo je veľmi rýchle, viac než dva a pol násobné zvýšenie. Tento nárast o 163 % je viac ako štvornásobne vyšší než nárast spotreby, čo zdôrazňuje hĺbku a silu čínskeho preniknutia na tento trh.

(432)

V dôsledku toho sa podiel tohto dovozu na trhu v posudzovanom období zvýšil zo 14,8 % na 28,3 %, čo predstavuje masívny nárast o 91 %. Treba poznamenať, že objem čínskeho dovozu vykázal zvýšenie v každom roku obdobia posudzovaného obdobia, čo je prvok, ktorý dôrazne poukazuje na rýchlosť a rozsah preniknutia na trh.

(433)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že podiel výrobného odvetvia Únie na trhu je podhodnotený a podiel čínskeho dovozu na trhu je nadhodnotený. CCCME v tejto súvislosti ďalej uviedla, že údaje o trhu by nemali vychádzať z kilometrov kábla, ale z kilometrov vlákna, čo by viedlo k nižšiemu podielu čínskeho dovozu na trhu.

(434)

Komisia v tomto ohľade pripomenula, že prešetrovaním sa zistilo, že kilometer kábla je v prípade dotknutého výrobku najvhodnejšou mernou jednotkou, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 402 až 404. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

4.6.2. Ceny dovozu z dotknutej krajiny, cenové podhodnotenie, pokles cien

(435)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe odpovedí na žiadosť o dodatočné informácie od spolupracujúcich vývozcov uvedenú v odôvodnení 47.

(436)

Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR za km káblu)

	2017	2018	2019	OP
Čína	452,9	401,9	468,5	349,1
Index	100	89	103	77
Zdroj: spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia

(437)

Ceny dovozu z Číny sa v posudzovanom období znížili zo 452 na 349 EUR/km káblu, čo predstavuje pokles o 23 %. Na tento vývoj sa treba pozerať so zreteľom na zvýšenú agresivitu čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorá súvisí s nadmernou kapacitou v krajine (pozri odôvodnenie 431). Tento ukazovateľ treba ďalej vnímať v kontexte výrazných rozdielov v cenách za danú dĺžku pre rôzne druhy výrobkov, ako aj veľké rozdiely v sortimente výrobkov z roka na rok. Zmena sortimentu výrobku pramenila z premenlivosti, a teda ceny predávaných druhov káblov, ako aj zo skutočnosti, že nie všetky druhy výrobkov boli predmetom obstarávania alebo predaja každý rok.

(438)

S cieľom predísť zmenám sortimentu výrobkov spojeným s cenovým radom za dotknuté obdobie a získať presnejšie a reprezentatívnejšie údaje Komisia analyzovala aj komplexné informácie od čínskych vývozcov zaradených do vzorky a výrobcov z Únie na základe súhrnnejších skupín priamo porovnateľných výrobkov. Dospela k určeniu 35 rovnakých (zodpovedajúcich) skupín, ktoré predávajú aj čínski vývozcovia aj výrobné odvetvie Únie a ktoré sa predávali v každom analyzovanom roku. Inak povedané, Komisia získala kompletný časový rad s cenou podľa jednotlivých druhov výrobkov za každý rok v posudzovanom období. Tieto ceny možno vnímať ako reprezentatívne pre všetok čínsky vývoz za dané obdobie, keďže sa týkajú 62 % vývozu spoločností zaradených do vzorky počas OP. Výsledný reprezentatívny časový rad založený na vážených agregovaných údajoch sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4bis

Čínsky dovoz (v EUR za km káblu)

	2017	2018	2019	OP
Priemerná cena	854	720	593	320
Index	100	84	69	38
Reprezentatívnosť	94 %	35 %	59 %	62 %

(439)

Svedčí to o výraznom a nepretržitom poklese cien čínskeho vývozu. Inými slovami, keď porovnáme predaj rovnakých druhov výrobku rok po roku, v každom roku sa ukáže jasný a zrejmý pokles cien čínskeho dovozu, pričom tieto ceny boli výrazne nižšie než ceny výrobcov z Únie počas obdobia od roku 2018 do OP (tabuľka 8bis).

(440)

V tejto súvislosti Komisia určila cenové podhodnotenie v období prešetrovania tak, že porovnala:

—	vážené priemerné predajné ceny jednotlivých druhov výrobku výrobcov z Únie zaradených do vzorky, účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu a

—	zodpovedajúce vážené priemerné ceny podľa druhu výrobku v prípade dovozu od čínskych výrobcov zaradených do vzorky prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie, ktoré sú stanovené na základe CIF (náklady, poistenie a prepravné).

(441)

Keď sa vývozná cena na účely výpočtu dumpingu upraví podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia, vývozná cena (ďalej len „vytvorená cena CIF“) na účely výpočtu cenového podhodnotenia a rozpätia ujmy v odôvodnení 444 sa vypočítala na základe hodnoty fakturovanej prvému nezávislému zákazníkovi, od ktorej sa odpočítali úpravy spojené s dovozom do bodu CIF, ako aj predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk prepojeného dovozcu, pričom sa analogicky uplatnil článok 2 ods. 9 základného nariadenia.

(442)

Skupina ZTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií uviedla, že náklady po dovoze sa počítajú ako percentuálny podiel z hodnoty CIF, a navrhla, aby ich Komisia vypočítala pomerne podľa objemu vývozu, aby sa dosiahol súlad s rovnakými úpravami, ktoré sa vykonali v prípade vývoznej ceny pri výpočte dumpingu. Tvrdila, že tieto náklady sú relevantnejšie z hľadiska objemu ako z hľadiska hodnoty vývozných transakcií.

(443)

Zistilo sa, že toto tvrdenie je opodstatnené, a preto bolo prijaté.

(444)

Toto cenové porovnanie sa vykonalo podľa jednotlivých druhov výrobku pre transakcie na rovnakej úrovni obchodnej činnosti, v prípade potreby s náležitou úpravou. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Ukázalo sa, že vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bolo 30,0 % a 33,2 %, z čoho vyplýva celkové rozpätie podhodnotenia ceny 31,5 %. Ako je opísané v odôvodnení 502, analýzou postupov obstarávania sa potvrdzuje existencia cenového podhodnotenia na úrovni ponúk.

(445)

Skupina ZTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií takisto tvrdila, že Komisia nevysvetlila súhrnné skupiny PCN, ktoré boli teda náhodné. CCCME tvrdí, že z použitia týchto skupín vyplýva, že existuje problém s priradením a porovnateľnosťou cien výrobného odvetvia Únie a čínskych cien.

(446)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila z dvoch dôvodov. Po prvé sa tieto skupiny nepoužívali na účely výpočtu cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu. Po druhé sa používali práve na zaistenie toho, aby cenové trendy v priebehu času neboli ovplyvnené výraznými zmenami sortimentu výrobkov počas daného obdobia, čím sa zvýšila presnosť porovnateľnosti v priebehu času, a to na základe skupín, ktoré sú reprezentatívne vo vzťahu k dotknutému výrobku, ako sa vysvetľuje v predchádzajúcom texte. Keďže neexistujú dôkazy, ktoré by preukazovali, že zoskupenie je zjavne nevhodné, Komisia toto tvrdenie zamietla.

(447)

Skupina FTT takisto tvrdila, že Komisia nestanovila cenové podhodnotenie v prípade približne 30 % jej vývozu do Únie, keďže nedošlo k priradeniu k PCN, ktoré predáva výrobné odvetvie Únie. Skupina FTT sa domnievala, že Komisia nemôže obmedziť svoju analýzu iba na tie druhy výrobkov alebo segmenty trhu, v prípade ktorých existoval skutočný predaj výrobného odvetvia Únie. V tejto súvislosti sa odvolala na rozsudok vo veci Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener Co. Ltd./Rada Európskej únie (144), v ktorom sa uvádza, že dumpingové rozpätie by sa malo vypočítať pre všetok vývoz do Únie, pričom skupina FTT ďalej tvrdila, že táto požiadavka by sa mala analogicky uplatňovať aj na cenové podhodnotenie.

(448)

Komisia s výkladom skupiny FTT, pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora vo veci Changshu City nesúhlasila. Požiadavka na zohľadnenie všetkého vývozu sa uplatňuje iba na výpočet dumpingového rozpätia. Komisia ďalej poznamenala, že pri posudzovaní rozpätia podhodnotenia ceny a rozpätia predaja pod cieľovú cenu slúžia modely vyvážané do Únie z dotknutých krajín ako referencia na účely porovnania. Z povahy porovnania predaja vyvážajúcich výrobcov na vývoz s predajom výrobného odvetvia Únie vyplýva, že nie všetky vyvážané modely nevyhnutne predáva výrobné odvetvie Únie. V tomto prípade bola miera zhody u čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky približne na úrovni 70 %, čo Komisia považovala za dostatočné na zabezpečenie rozsiahleho a spravodlivého porovnania vyvážaných modelov a modelov predávaných výrobným odvetvím Únie. Po tretie Komisia podľa základného nariadenia nemusí vykonať cenovú analýzu samostatne pre každý druh výrobku. Právnou požiadavkou je však určenie na úrovni podobného výrobku. Komisia napokon dospela k záveru, že všetky PCN sú súčasťou dotknutého výrobku a navzájom si aspoň do istej miery konkurujú. Percentuálny podiel vývozu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorý výrobné odvetvie Únie nepredáva, preto nepredstavuje samostatnú kategóriu dotknutého výrobku, ale plne konkuruje ostatným triedam, v prípade ktorých sa zistila zhoda.

(449)

Je to v súlade s cenami uvedenými v odôvodneniach 438 a 439.

4.7. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.7.1. Všeobecné poznámky

(450)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia vyhodnotenie dosahu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(451)

Komisii bolo v súvislosti s ujmou doručených niekoľko pripomienok od strán. Čínska vláda tvrdila, že dovoz z Číny nespôsobil ujmu ani hrozbu ujmy, pretože podľa ukazovateľov je situácia výrobného odvetvia Únie dobrá a stále má vzhľadom na svoj podiel na trhu dominantné postavenie. Spoločnosť Connect Com konštatovala, že pokles podielu výrobného odvetvia Únie na trhu bol veľmi obmedzený a mohol nastať v kontexte potenciálne oligopolného trhu.

(452)

Spoločnosť Connect Com tvrdila, že ujma, ak aj existovala, bola zanedbateľná, ak zisky dosiahli minimálne ziskové rozpätie aspoň 5 %, a pripomenula v tejto súvislosti rozhodnutie Komisie z 23. decembra 1988, ktorým sa ukončilo antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu niektorých mobilných rádiotelefónov s pôvodom v Kanade, Hongkongu a Japonsku (145) a rozsudok zo 17. decembra 1997 vo veci EFMA/Rada (146). Treba však pripomenúť, že v rozhodnutí o rádiotelefónoch sa posudzovalo ziskové rozpätie v súvislosti so zlepšujúcimi sa ukazovateľmi a že uvedený súdny spor sa týkal tvrdenia, ktoré všeobecný súd zamietol a podľa ktorého cieľový zisk, ktorý Komisia stanovila počas prešetrovania, mal byť vyšší. Preto tieto precedensy nepodporujú názor, že ujma je zanedbateľná, ak je rozpätie zisku vyššie ako 5 %. Ujma sa opiera o celkové posúdenie všetkých faktorov uvedených v článku 3 ods. 5 základného nariadenia, ktoré sa analyzujú v kontexte konkrétneho trhu a dotknutého výrobného odvetvia. Zisk, ktorý výrobné odvetvie dosialo, bol navyše oveľa nižší než stanovený cieľový zisk, pričom sa zohľadnili všetky prvky týkajúce sa dotknutého výrobného odvetvia, ako sa vyžaduje podľa článku 7 ods. 2c základného nariadenia.

(453)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplneného dotazníka, ktorý predložil navrhovateľ a ktorý obsahoval údaje týkajúce sa všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(454)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(455)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál.

4.8. Makroekonomické ukazovatele

4.8.1. Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(456)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

	2017	2018	2019	OP
Objem výroby (v km káblu)	1 062 482	1 195 017	1 250 881	1 229 252
Index	100	112	118	116
Výrobná kapacita (v km káblu)	1 585 738	1 748 667	2 019 526	2 084 082
Index	100	110	127	131
Využitie kapacity (v %)	67 %	68 %	62 %	59 %
Index	100	102	92	88

(457)

V posudzovanom období sa objem výroby vo výrobnom odvetví Únie zvýšil o 16 %. Z podrobnej analýzy vyplýva, že v rokoch 2017 až 2019 výroba v Únii vzrástla o 18 %, zatiaľ čo v období prešetrovania mierne klesla o 2 percentuálne body.

(458)

Celkový nárast v posudzovanom období bol spôsobený rastom dopytu opísaným v tabuľke 2. Výroba výrobného odvetvia Únie sa však v posudzovanom období zvýšila iba o 16 %, a to na trhu, ktorý vzrástol o 38 %. Výrobné odvetvie Únie preto nedokázalo naplno využiť rast trhu.

(459)

Výrobná kapacita Únie sa v posudzovanom období zvýšila o 31 %. Odzrkadľuje to investície, ktoré výrobcovia z Únie vynaložili v snahe prispôsobiť sa rastu trhu. Táto snaha však bola zmarená zvýšeným prenikaním čínskych výrobkov, ktoré na základe nekalých stratégií stanovovania cien čoraz viac absorbovali podiel na trhu výrobného odvetvia Únie.

(460)

V dôsledku toho využitie kapacity v priebehu OP kleslo o 12 % a dosiahlo tak úroveň nižšiu ako 60 %: výrobcovia z Únie tak nemohli zvýšiť výrobu v súlade s rastom trhu.

4.8.2. Objem predaja a podiel na trhu

(461)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

	2017	2018	2019	Obdobie prešetrovania
Objem predaja na trhu Únie (v km káblu)	882 772	945 842	1 009 439	995 703
Index	100	107	114	113
Trh vlastnej spotreby	61 505	59 802	62 710	54 205
Index	100	97	102	88
Predaj na trhu vlastnej spotreby vyjadrený v % z predaja v Únii	7,0 %	6,3 %	6,2 %	5,4 %
Index	100	91	89	78
Predaj na voľnom trhu	821 268	886 040	946 729	941 498
Index	100	108	115	115
Trhový podiel predaja na voľnom trhu	64,3 %	57,6 %	57,2 %	53,5 %
Index	100	90	89	83
Zdroj: Výrobné odvetvie Únie

(462)

V posudzovanom období sa objem celkového predaja výrobného odvetvia Únie v Únii zvýšil o 13 %. Z dôvodu nárastu spotreby sa však podiel na voľnom trhu počas dotknutého obdobia znížil zo 64,3 % na 53,5 %, čo predstavuje pokles o viac než 10 percentuálnych bodov (–17 %)

(463)

Objem predaja v Únii na voľnom trhu v posudzovanom období takisto vzrástol o 15 %. Predaj v Únii veľmi presne zodpovedal trendu vo výrobe v Únii, pretože odvetvie do veľkej miery funguje na základe systému výroby na objednávku.

(464)

Trh vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie (vyjadrený ako percentuálny podiel z celkového predaja v Únii) bol počas celého posudzovaného obdobia na veľmi nízkych úrovniach a vykazoval klesajúcu tendenciu, keďže zo 7 % v roku 2017 tento percentuálny podiel klesol na 5,4 % v OP. Vzhľadom na obmedzenú veľkosť tohto trhu to malo minimálny účinok.

4.8.3. Rast

(465)

Z poklesu podielu objemu predaja v Únii na trhu vyplýva, že výrobné odvetvie Únie nedokázalo v posudzovanom období využiť rast na trhu Únie.

4.8.4. Zamestnanosť a produktivita

(466)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

	2017	2018	2019	Obdobie prešetrovania
Počet zamestnancov (ekvivalent plného pracovného času)	4 088	4 589	4 815	4 659
Index	100	112	118	114
Produktivita (v km káblu/ekvivalent plného pracovného času)	260	260	260	264
Index	100	100	100	102
Zdroj: výrobné odvetvie Únie

(467)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie na základe ekvivalentu plného pracovného času vzrástla od roku 2017 do roku 2019 o 18 %. Po tomto náraste nasledoval v období prešetrovania pokles o 4 percentuálne body. Tento vývoj vo veľkej miere zodpovedá trendu v objeme výroby znázornenom v tabuľke 4.

(468)

Keďže údaje o výrobe odrážali údaje o zamestnanosti a naopak, produktivita z hľadiska km káblov na zamestnanca zostala relatívne stabilná.

4.8.5. Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(469)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(470)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

4.9. Mikroekonomické ukazovatele

4.9.1. Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(471)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

	2017	2018	2019	OP
Priemerná jednotková predajná cena v Únii (v EUR/km káblu)	816	861	944	821
Index	100	105	116	101
Jednotkové výrobné náklady (v EUR/km káblu)	756	785	860	758
Index	100	104	114	100
Zdroj: výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(472)

Predajné ceny na trhu Únie účtované neprepojeným stranám (voľný trh) sa od roku 2017 do roku 2019 zvýšili o 16 % a následne počas OP klesli, takže dosiahli podobnú úroveň ako ceny v roku 2017 (+1 %). Úroveň cien však vo veľkej miere závisí od zložitosti predávaných výrobkov, vzhľadom na to, že cena sa môže výrazne líšiť v závislosti od vlastností kábla (vrátane počtu vlákien, počtu a druhu potiahnutia atď.).

(473)

Je to zjavné aj keď porovnávame vývoj cien s vývojom výrobných nákladov, vzhľadom na to, že zložitejšie káble, ktoré sa môžu predávať za vyššie ceny, znamenajú aj vyššie výrobné náklady.

(474)

Jednotkové výrobné náklady sa od roku 2017 do roku 2019 zvýšili o 14 %, zhruba v súlade s priemernými cenami na voľnom trhu Únie (16 %). Následne sa znížili o 14 %, takisto v súlade s poklesom cien v rovnakom období od roku 2019 do OP (15 %). Ako sa stanovuje v odôvodnení 540, prešetrovaním sa potvrdilo, že náklady na hlavnú surovinu (optické vlákna) v prípade nákupu od prepojených spoločností odrážali trhovú cenu tohto vstupu.

(475)

Ako sa uvádza v odôvodnení 438, Komisia s cieľom predísť zmenám týkajúcim sa sortimentu výrobkov spojeným s cenovým radom za dotknuté obdobie analyzovala komplexné informácie od čínskych vývozcov zaradených do vzorky a výrobcov z Únie na základe súhrnnejších skupín priamo porovnateľných výrobkov. Dospela k určeniu 35 rovnakých (zodpovedajúcich) skupín, ktoré predávajú aj čínski vývozcovia aj výrobné odvetvie Únie a pre ktoré existuje úplný časový rad za každý rok v posudzovanom období.

(476)

Tieto časové rady sú reprezentatívne pre predaj výrobného odvetvia EÚ v danom období, keďže zahŕňajú viac ako 34 % predaja takýchto zodpovedajúcich výrobkov v období prešetrovania. Výsledný reprezentatívny časový rad je takýto:

Tabuľka 8bis

Výrobné odvetvie Únie (v EUR za km káblu)

	2017	2018	2019	OP
Priemerná cena	817	780	792	719
Index	100	95	97	88
Reprezentatívnosť	42 %	38 %	35 %	34 %

(477)

Svedčí to o výraznom poklese cien výrobného odvetvia Únie, podobnom poklesu cien čínskeho vývozu, o ktorom sa zmieňuje odôvodnenie 438.

(478)

Navyše, keďže zákazníci často žiadajú druhy optických káblov na mieru, ktoré budú prispôsobené ich osobitným potrebám, a keďže určité členské štáty tiež vymedzujú špecifické technické požiadavky, porovnávanie cien v čase pre toho istého zákazníka a členský štát vytvára ešte presnejší obraz o vývoji cien. Výrobné odvetvie Únie k tomu poskytlo dodatočné podrobné informácie. Cenové trendy sa v prípade takýchto dvadsiatich najvýznamnejších kombinácií skupín výrobkov, zákazníkov a členských štátov vyvíjali takto (147):

Tabuľka 8ter

Výrobné odvetvie Únie (v EUR za km káblu, index)

2017	2018	2019	OP
100	73	56	59

(479)

Znovu z toho vyplýva jasný pokles cien výrobného odvetvia Únie za dané obdobie, ku ktorému prišlo po poklese cien čínskeho vývozu, ako sa uvádza v odôvodneniach 435 až 438.

4.9.2. Náklady práce

(480)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

	2017	2018	2019	Obdobie prešetrovania
Priemerné náklady práce na zamestnanca (EUR/ekvivalent plného pracovného času)	39 511	35 826	39 157	38 966
Index	100	91	99	99
Zdroj: výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(481)

Priemerné náklady práce na zamestnanca zostali v období 2017 – OP relatívne stabilné. Mierny pokles v roku 2018 zodpovedá nárastu ekvivalentu plného pracovného času o 13 % a odráža náklady na túto dodatočnú pracovnú silu.

4.9.3. Zásoby

(482)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

	2017	2018	2019	OP
Konečný stav zásob (v km káblu)	134 925	161 561	161 878	171 058
Index	100	120	120	127
Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby	12,7 %	13,5 %	12,9 %	13,9 %
Index	100	106	102	110
Zdroj: výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(483)

Zásoby výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období zvýšili o 27 %. Hoci nárast zásob znamená pomalší obrat predaja určitých opakovaných položiek a mohol by súvisieť s tým, že výrobné odvetvie Únie má čoraz väčší problém predať svoje výrobky z dôvodu veľmi agresívnej cenovej konkurencie zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov, nárast v období od roku 2019 po OP možno spojiť aj so sezónnym vplyvom. V každom prípade, vzhľadom na to, že väčšina výroby sa uskutočňuje na základe objednávok a špecifikácií zákazníkov, zásoby nepredstavujú hlavný ukazovateľ ujmy.

4.9.4. Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(484)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

	2017	2018	2019	OP
Ziskovosť predaja v Únii neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)	8,1	8,4	8,5	7,9
Index	100	104	104	97
Peňažný tok (v EUR)	33 254 746	48 644 480	41 707 715	39 805 852
Index	100	146	125	120
Investície (v EUR)	60 405 839	67 794 023	82 761 718	59 886 812
Index	100	112	137	99
Návratnosť investícií (v %)	34	36	24	20
Index	100	105	70	58
Zdroj: výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(485)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(486)

Ziskovosť výrobcov zaradených do vzorky bola v posudzovanom období kladná, ale mimoriadne nízka a z 8,1 % v roku 2017 klesla na 7,9 % v období prešetrovania.

(487)

Skupina ZTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že na základe analýzy reverzného inžinierstva výrobné odvetvie Únie dosahuje veľmi vysoké zisky stanovovaním nadmerne vysokých cien na trhu Únie, čo vyvoláva vážne pochybnosti o ujme výrobného odvetvia Únie, a uviedla, že cenové podhodnotenie je spôsobené neprimeranými cenami výrobného odvetvia Únie, a nie nízkou cenou dovozu z Číny.

(488)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Analýza reverzného inžinierstva bola čiastková a nebola založená na úplnom posúdení nákladov a cien. Komisia overila ziskové rozpätia na základe takejto komplexnej analýzy a zistila, že sú v súlade s opisom v predchádzajúcom texte. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(489)

Navrhovatelia tvrdili, že na účely investovania a výskumu v danom odvetví je potrebné ziskové rozpätie 15 %. Prešetrovaním sa ukázalo, že úroveň už plánovaných investícií, ktoré by sa uskutočnili za normálnych okolností, aby sa udržal krok s vývojom na trhu, by musela byť podporená ziskmi priemerne vo výške 13,4 % na základe posudzovaného obdobia. Tieto investície sa týkali týchto okruhov: nákladov na opätovné vybavenie a údržbu s cieľom zaistiť efektívnosť existujúcej kapacity, prispôsobenia kapacity meniacemu sa sortimentu výrobkov; rozšírenie kapacity; výdavky na výskum a vývoj (inovácia výrobkov a procesov).

(490)

Komisia zistila, že uvedená rádová hodnota je v súlade so ziskom z minulosti pri neexistujúcom čínskom dumpingovom dovoze, ktorý sa pohybuje v rozmedzí 12 %, ako sa zdôrazňuje v analýze v tabuľke 11bis.

(491)

Zdôrazňuje sa tak, že úroveň zisku v rozmedzí 8 % počas posudzovaného obdobia nie je dostatočná na udržanie činnosti na rozširujúcom sa trhu s vyspelými technológiami, a teda je vyjadrením ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

Tabuľka 11bis

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie pred rokom 2017

	2014	2015	2016
Ziskové rozpätie (v %)	10,4 %	12,6 %	12,4 %

(492)

V tomto prípade sa však táto skutočnosť nezistila. Ziskovosť totiž v porovnaní s obdobím 2014 – 2016 klesla. Nižšia úroveň ziskov počas celého posudzovaného obdobia odzrkadľuje výraznú cenovú ujmu, ku ktorej dochádzalo počas celého posudzovaného obdobia. V dôsledku tlaku na znižovanie spôsobeného dovozom z Číny (z hľadiska zvyšovania objemov aj nízkych cien) nedokázalo výrobné odvetvie Únie zvýšiť ceny, minimalizovať náklady a napokon dosiahnuť bežné úrovne zisku, ktoré dosahovalo pred náporom expanzie – a už vôbec nie ich zvýšenie.

(493)

Po náraste v roku 2018 sa peňažný tok v druhej polovici posudzovaného obdobia znížil.

(494)

Priamo v dôsledku tlaku vytváraného dovážaným tovarom muselo výrobné odvetvie Únie odložiť investície vrátane niektorých už naplánovaných a schválených. Tieto investície, ktorých cieľom bolo rozšíriť existujúcu výrobnú kapacitu Únie, bolo potrebné zastaviť (aj keď sa už začalo s realizáciou) v priebehu posudzovaného obdobia v priamom dôsledku zmien situácie na trhu spôsobenej agresívnym stanovovaním cien čínskeho dovozu. Viedlo to k prudkému poklesu investícií ku koncu posudzovaného obdobia na rozdiel od tendencie predchádzajúcich rokov a v rozpore s celkovým rastom trhu.

(495)

Návratnosť uskutočnených investícií sa v posudzovanom období vyvíjala negatívne a v skutočnosti klesla o 42 %. Tento negatívny vývoj poukazuje na to, že hoci sa v záujme zachovania a zlepšovania efektivity a konkurencieschopnosti pokračovalo v investovaní, v dôsledku toho, že sa výrobnému odvetviu Únie nepodarilo zlepšiť mieru ziskovosti, návratnosť týchto investícií v posudzovanom období výrazne klesla.

(496)

Keďže pri tak rýchlo klesajúcej návratnosti investícií je schopnosť výrobných subjektov zaradených do vzorky získavať v budúcnosti kapitál jednoznačne ohrozená, ak sa situácia nezlepší.

4.10. Analýza predaja na základe postupov obstarávania

(497)

Prevažná väčšina káblov z optických vlákien sa predáva prostredníctvom postupov obstarávania. Aby Komisia získala potrebný prehľad o tomto dôležitom aspekte trhu a doplnila zvyšok svojej analýzy ujmy, vyžiadala si podrobné informácie o obstarávaniach od čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, výrobcov z Únie zaradených do vzorky, dovozcov a používateľov. Kládla pritom otázky o povahe, postupe, časovaní a iných relevantných charakteristikách, a to vo vzťahu k ukončeným aj prebiehajúcim obstarávaniam. Pokiaľ ide o obstarávateľské subjekty, s Komisiou spolupracovali veľmi málo. Na prešetrovaní sa nezúčastnil žiadny verejnoprávny obstarávateľský subjekt a spomedzi veľkých telekomunikačných operátorov poskytla podrobné informácie o obstarávaniach len spoločnosť Deutsche Telekom.

(498)

Po tom, ako Komisia neuložila predbežné opatrenia, požiadala výrobcov z Únie zaradených do vzorky o dodatočné podrobné informácie o všetkých postupoch obstarávania, na ktorých sa zúčastnili počas posudzovaného obdobia, vrátane informácií o ponukách, cenách a konkurentoch, ak sú k dispozícii.

(499)

Z týchto predložených informácií vyplynul veľmi rôznorodý a roztrieštený obraz s veľmi veľkým počtom obstarávaní organizovaných každý rok v rôznych členských štátoch, so širokou škálou obstarávateľských subjektov a uchádzačov a s rôzne dlhými trvaniami a rôznymi podmienkami. Pokiaľ ide o obstarávateľské subjekty, postupy obstarávania môžu byť buď verejné, organizované obcami alebo inými verejnými subjektmi, alebo súkromné, organizované veľkými telekomunikačnými alebo sieťovými operátormi. Existuje aj mnoho ďalších menších druhov ponúk, cenových ponúk, elektronických aukcií a menšie sumy možno získať aj prostredníctvom priameho kontaktu so zákazníkmi. Každý postup obstarávania je vysoko špecifický pre obstarávateľský subjekt, ktorý môže využívať rôzne postupy v závislosti od konkrétnej zákazky a vývoja na trhu. V rámci obstarávaní existuje aj široká škála subjektov, ktoré predkladajú ponuky. Čínski vyvážajúci výrobcovia sa na nich zúčastňujú priamo (aj prostredníctvom svojich dcérskych spoločností) a nepriamo prostredníctvom partnerstva s miestnymi spoločnosťami v rôznych členských štátoch. Výrobcom z Únie konkurujú aj dovozcovia, obchodníci a distribútori. Niekedy predaj od úspešných dodávateľov prevádzkovateľom telekomunikačných služieb prebieha aj prostredníctvom subjektov vykonávajúcich inštaláciu.

(500)

Z prešetrovania zároveň vyplynulo, že počet obstarávaní organizovaných v Únii je veľmi vysoký. Všetci traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vykázali, že celkovo sa počas obdobia prešetrovania priamo zúčastnili na viac ako 500 obstarávaniach. Jeden zo spolupracujúcich neprepojených dovozcov sa zúčastňuje na 150 až 200 obstarávaniach ročne, pričom sa zameral len na nemecký trh.

(501)

Trvanie zákaziek je veľmi variabilné – od okamžitého dodania až po tri roky. Zatiaľ čo sa v prípade dlhších zákaziek dohodnú ceny, objemy nie sú pevne stanovené, a preto môžu obstarávateľské subjekty vyhlásiť ďalšie obstarávania, ktoré nahradia tie existujúce, keď ceny klesnú. Takže hoci sa obstarávaniami stanovuje určitý všeobecný „strop“ pre cenové podmienky, ceny sa počas trvania platnosti zákazky môžu dynamicky meniť, a aj sa menia. V dôsledku toho majú tendenciu prispôsobovať sa súčasným trhovým podmienkam a vo veľkej miere ich odzrkadľovať.

(502)

Komisia analyzovala podrobné informácie o postupoch obstarávania, ktoré výrobcovia z Únie zaradení do vzorky uviedli v odpovedi na jej žiadosť. Spomedzi obstarávaní, v ktorých výrobcovia z Únie predložili ponuku počas posudzovaného obdobia, Komisia analyzovala tie obstarávania, v prípade ktorých existovali konkrétne dôkazy o čínskej účasti. V posudzovanom období bolo 55 takýchto obstarávaní. Analyzované zákazky prestavujú 45 % predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky a 14 % celkovej spotreby v EÚ počas obdobia prešetrovania. V prípade týchto obstarávaní sa vykonala podrobná analýza ujmy z hľadiska ceny a objemu jednotlivých zákaziek, z ktorej vyplynuli značné straty predaja (od 25 % do 100 %) a/alebo stláčanie cien (od 5 % do 55 %) a/alebo cenové podhodnotenie (od 8 % do 39 %). Touto analýzou jednotlivých zákaziek sa ďalej potvrdilo už vyššie stanovené stláčanie cien a cenové podhodnocovanie počas celého obdobia.

(503)

Spoločnosť Connect Com predložila pripomienky v súvislosti s postupmi obstarávania a poukázala na to, že výrobcovia z Únie, ktorých zastupuje navrhovateľ, neprišli všeobecne o veľký počet zákaziek, ale len o jednu či niekoľko veľkých súkromných zákaziek. Zdôraznila, že navrhovateľ sa v rámci dôkazov o podhodnotení cien odvolával len na jednu výzvu na predkladanie ponúk v rámci súkromného obstarávania a na cenové správanie jediného čínskeho výrobcu. Spoločnosť Connect Com predložila oznámenie o výsledku obstarávania v nemeckom okrese, v ktorom boli výslovne uvedené ceny úspešného uchádzača. Spoločnosť tvrdí, že navrhovateľ zo svojej prezentácie vypustil celý trhový segment verejných obstarávaní. Podľa spoločnosti Connect Com výrobcovia z Únie, ktorých zastupuje navrhovateľ, neboli v týchto obstarávaniach úspešní preto, že nesplnili požadované kritériá (napr. sklady, skladové zásoby, široký sortiment výrobkov, logistická koncepcia). Spoločnosť Connect Com zdôraznila najmä nízku skladovaciu kapacitu spoločností Prysmian a Corning. Spoločnosť Connect Com tvrdila, že odmietanie existencie trhového segmentu verejných obstarávaní by bolo chybou, pretože ceny na trhoch verejných a súkromných obstarávaní sa vo veľkej miere zhodujú a sú od seba vzájomne závislé. Podľa spoločnosti Connect Com by nebolo správne uložiť antidumpingové clá na celý trh, ktorý je rozdelený na segmenty verejného a súkromného obstarávania. Odkázala na odôvodnenie 42 rozhodnutia Komisie z 20. marca 1998, ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu oxidu volfrámového a kyseliny volfrámovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (98/230/ES) (148). Na základe uvedeného rozhodnutia spoločnosť Connect Com tvrdila, že v prípade segmentovaných trhov nedochádza k celkovej ujme výrobného odvetvia Únie, ak napriek určitému poklesu predaja v jednom trhovom segmente (v tomto prípade segmente súkromných obstarávaní) má výrobné odvetvie Únie príležitosti na predaj v inom trhovom segmente (v tomto prípade segmente verejných obstarávaní), ktoré kompenzujú pokles objemu predaja.

(504)

Argumenty a analýza v odôvodnení 502 odporujú týmto tvrdeniam. Napriek značnému úsiliu výrobného odvetvia Únie udržať si cenovú konkurencieschopnosť prevzali veľkú časť trhov čínski vývozcovia, ktorých ponukám sa výrobné odvetvie Únie nemohlo z hľadiska cien vyrovnať. Pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie z roku 1998 o dovoze oxidu volfrámového a kyseliny volfrámovej, Komisia v danom prípade zistila, že pokles podielu výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu by sa mal vnímať so zreteľom na tendenciu výrobného odvetvia Únie využívať vyšší podiel svojej výroby dotknutého výrobku na výrobu výrobkov v ďalšom článku výrobného reťazca. Základný skutkový stav týkajúci sa týchto dvoch rozdielnych trhových segmentov výrobného odvetvia Únie (voľný trh a použitie na vlastnú spotrebu) sa líši od súťažnej situácie v tomto prípade, keď sa trh pre vlastnú spotrebu počas celého posudzovaného obdobie mierne zmenšuje a predstavuje veľmi malú časť výroby dotknutého výrobku. Uvedené tvrdenia boli preto zamietnuté.

(505)

Spoločnosť Connect Com vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že Komisia neposkytla informácie o tom, koľko obstarávaní vyhral čínsky výrobca a z akého dôvodu, a zopakovala svoj argument, že rozhodujúcim kritériom nikdy nie je len cena, ale aj kvalita a logistika. Spoločnosť Connect Com takisto požiadala o poskytnutie výsledkov analýzy uvedenej v odôvodnení 502.

(506)

Komisia v tejto súvislosti zozbierala podrobné informácie o obstarávaniach počas posudzovaného obdobia. Komisia overila a analyzovala tieto informácie, ktoré sú vysoko dôverné, takže ich zainteresovaným stranám nemožno poskytnúť s výnimkou zhrnutia, ktoré sa poskytlo v predchádzajúcich odôvodneniach.

(507)

Analýza obstarávaní poukazuje na proces rýchlejšieho nahrádzania výrobkov výrobného odvetvia Únie čínskymi výrobkami, čo potvrdzujú obstarávania na konci obdobia prešetrovania. Odhalila sa tak cenová erózia a ďalšie významné straty objemov výrobného odvetvia Únie, čo zodpovedá celkovému stavu ujmy a potvrdzuje ho.

4.11. Záver o ujme

(508)

Z niekoľkých ukazovateľov, ako je výroba, kapacita, objem predaja na trhu Únie a zamestnanosť, vyplýva pozitívny trend. Vývoj týchto ukazovateľov však nezodpovedal nárastu spotreby a takéto ukazovatele sa v skutočnosti mali ďalej výraznejšie zvyšovať, keby výrobné odvetvie Únie bolo bývalo schopné naplno využiť rastúci trh. V skutočnosti však napriek nárastu objemu predaja výrobné odvetvie Únie stratilo na rastúcom trhu podiel vo výške 10,8 percentuálneho bodu (pokles zo 64,3 % na 53,5 %). Súvisí to s cenovým tlakom vznikajúcim v dôsledku čínskeho vývozu, s ktorým sa spája výrazné cenové podhodnotenie a, v každom prípade, pokles cien v priebehu posudzovaného obdobia.

(509)

Uvedené skutočnosti viedli k finančnej ujme v podobe nižších ziskov a poklesu investícií a ich návratnosti.

(510)

Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 502, z analýzy predaja prostredníctvom obstarávaní vyplýva, že podiel na trhu a erózia cien sa zrýchľujú a aj naďalej sa budú v dôsledku mimoriadne agresívneho správania zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(511)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že z viacerých kľúčových ukazovateľov nevyplýva, že by výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu, keďže objem výroby a zamestnanosť zostali stabilné, jeho kapacita sa zvýšila, predajné ceny zostali stabilné s miernym poklesom a ziskovosť aj investície zostali na vysokej úrovni.

(512)

Ako sa uvádza v odôvodnení 508, tieto ukazovatele sa musia posudzovať vo vzťahu k zvýšenej spotrebe na rastúcom trhu, pričom z tejto analýzy vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie nemohlo primerane využiť rozširujúci sa trh, čo podčiarkuje skutočné negatívne účinky na rast výrobného odvetvia Únie. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(513)

CCCME takisto tvrdila, že kritériá podielu na trhu samy osebe nemôžu byť základom zistení značnej ujmy a že pri zvýšení dopytu získali predaj všetci účastníci trhu, čo poukazuje na otvorený a konkurenčný trh. CCCME navyše tvrdila, že budúce zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie nemôže byť základom značnej ujmy, keďže v tomto prešetrovaní sa neposudzuje hrozba ujmy ani nie je splnená dôkazná norma, akú si taký prípad vyžaduje.

(514)

Komisia v tejto súvislosti pripomína, že zistenie značnej ujmy nevychádza len z podielov na trhu, ale zo súhrnu viacerých hospodárskych ukazovateľov posudzovaných v odôvodneniach 426, 431, 437, 444 a 490, ku ktorým okrem iného patria skutočné negatívne vplyvy na rast, pokles cien, cenové podhodnotenie, predaj pod cieľovú cenu a znížený zisk, z ktorých vyplýva značná ujma. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(515)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5. PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

(516)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli súbežne s tým spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory: dovoz z tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, predaj na vlastnú spotrebu a ceny surovín.

5.1. Vplyv dumpingového dovozu

(517)

Zhoršenie podielu výrobného odvetvia Únie na trhu počas posudzovaného obdobia bolo simultánne a priamo spojené so značným prenikaním značného objemu dovozu z Číny na trh Únie, ktorý výrazne podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie a v každom prípade výrazne stláčal ceny predaja v Únii.

(518)

Objem dovozu z Číny sa zvýšil (ako je znázornené v tabuľke 3) približne z189 000 km káblu v roku 2017 približne na 498 000 km káblu v období prešetrovania, čo predstavuje dva a polnásobný nárast (+163 %). Pokiaľ ide o podiel na trhu, v rovnakom období došlo k nárastu zo 14,8 % na 28,3 %, čo predstavuje takmer dvojnásobný nárast (+91 %). V rovnakom období (ako sa uvádza v tabuľke 6) sa objem predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu zvýšil len o 14 % a jeho podiel na trhu klesol zo 64,3 % na 53,5 %, čo predstavuje pokles o 10,8 percentuálneho bodu (alebo –17 %). Predaj na menšom trhu vlastnej spotreby vykázal mierny pokles (–12 %). Dumpingový dovoz sa zvýšil v absolútnom aj relatívnom vyjadrení. Ako sa uvádza v tabuľke 1, spotreba na trhu Únie sa v posudzovanom období zvýšila o 38 % a je zjavné, že z tohto rastu profitoval najmä dovoz z Číny.

(519)

Ceny dumpingového dovozu počas posudzovaného obdobia výrazne klesli, napríklad o 62 % podľa tabuľky 4bis. Porovnateľné predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie účtované neprepojeným stranám (voľný trh) za dané obdobie celkovo klesli o 12 % na základe analýzy v tabuľke 8bis a o 41 % podľa dôkladnejšej analýzy v tabuľke 8ter. Úroveň cien do veľkej miery závisí od zložitosti predávaných druhov výrobku a najpresnejším nástrojom na preskúmanie cenových trendov je porovnanie jednotlivých druhov výrobkov domácej výroby a výrobkov dovážaných z dotknutej krajiny (na základe spoločností zaradených do vzorky). Z uvedeného vyplýva, že vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny sa v prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania pohybovalo v rozmedzí od 30,0 % do 33,2 %.

(520)

Toto agresívne správanie začalo od začiatku posudzovaného obdobia narúšať podiel výrobného odvetvia Únie na trhu a dostupnosť čínskych výrobkov za extrémne nízke ceny (výrazne nižšie ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie) pokračovala aj počas OP. Dochádzalo k tomu okrem iného aj prostredníctvom mechanizmov opísaných v oddiele o obstarávaniach (odôvodnenia 499 až 502) a viedlo to k poklesu cien, stratám v predaji, znižovaniu podielu na trhu a finančnej ujme z hľadiska zníženia ziskovosti a oslabovania investícií, čo ohrozuje existenciu výrobného odvetvia Únie.

(521)

Ako je opísané v odôvodnení 494, bolo tiež preukázané, že určité plánované investície a projekty expanzie výrobného odvetvia Únie sa zrušili alebo pozastavili z dôvodu nárastu čínskeho dovozu za agresívne stanovené ceny a následnej straty trhového podielu výrobného odvetvia Únie.

5.2. Vplyv ostatných faktorov

5.2.1. Dovoz z tretích krajín

(522)

Dovoz z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Dovoz z tretích krajín

Krajina		2017	2018	2019	Obdobie prešetrovania
Kórea	Objem (v km káblu)	20 450	51 339	44 405	45 908
	Index	100	251	217	224
	Podiel na trhu (v %)	1,6 %	3,3 %	2,7 %	2,6 %
	Priemerná cena (v EUR/km káblu)	796	873	1 627	1 073
	Index	100	110	204	135
Turecko	Objem (v km káblu)	26 732	32 932	22 922	37 008
	Index	100	123	86	138
	Podiel na trhu (v %)	2,1 %	2,1 %	1,4 %	2,1 %
	Priemerná cena (v EUR/km káblu)	428	501	776	594
	Index	100	117	181	139
Nórsko	Objem (v km káblu)	12 143	11 622	22 728	26 471
	Index	100	96	187	218
	Podiel na trhu (v %)	1,0 %	0,8 %	1,4 %	1,5 %
	Priemerná cena (v EUR/km káblu)	330	271	279	261
	Index	100	82	85	79
Ostatné tretie krajiny	Objem (v km káblu)	126 307	114 520	77 787	107 334
	Index	100	91	62	85
	Podiel na trhu (v %)	9,9 %	7,4 %	4,7 %	6,1 %
	Priemerná cena (v EUR/km káblu)	1 631	1 728	2 447	1 218
	Index	100	106	150	75
Všetky tretie krajiny okrem dotknutej krajiny spolu	Objem (v km káblu)	185 633	210 414	167 842	216 721
	Index	100	113	90	117
	Podiel na trhu (v %)	14,5 %	13,7 %	10,1 %	12,3 %
	Priemerná cena (v EUR/km káblu)	1 280	1 247	1 708	964
	Index	100	97	133	75
Zdroj: údaje od colných orgánov EÚ, Comext (Eurostat)

(523)

Dovoz z Kórey sa v posudzovanom období zvýšil z takmer 20 000 km káblu v roku 2017 na približne 45 000 km káblu v období prešetrovania. Podiel tohto dovozu na trhu sa zvýšil z 1,6 % v roku 2017 na 2,6 % v období prešetrovania. Priemerné ceny z Kórey sa zdajú výrazne vyššie než ceny výrobného odvetvia Únie a vyvážajúcich výrobcov. Vzhľadom na vysoké ceny a obmedzené objemy sa preto zdá, že dovoz z Kórey nezohrával úlohu v ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(524)

Zdá sa, že dovoz z Turecka sa v období od roku 2018 do OP predával za nízku cenu, hoci vyššiu než čínsky dovoz, pričom cena sa postupne zvyšovala. Podiel tureckých vývozcov na trhu bol v posudzovanom období prakticky stabilný na úrovni tesne nad 2 %. Tieto trendy vychádzajú zo štatistík, ktoré zahŕňajú mnohé druhy výrobku, a preto vzhľadom na celkové obmedzené objemy Komisia nemôže presne odhadnúť vplyv tohto dovozu na situáciu vo výrobnom odvetví Únie. Hoci nemožno vylúčiť, že turecký dovoz mohol prispieť k ujme, ktorú výrobné odvetvie Únie utrpelo, Komisia vzhľadom na jeho relatívny objem vo vzťahu k dovozu dotknutého výrobku a stabilný podiel na trhu počas celého daného obdobia dospela k záveru, že ak aj tento dovoz mal určitý obmedzený vplyv na situáciu odvetvia, neoslabil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým čínskym dovozom a ujmou, ktorú výrobné odvetvie Únie utrpelo.

(525)

Napokon, aj dovoz z Nórska sa počas posudzovaného obdobia zvýšil. Nórske ceny, ktoré boli nízke už v roku 2017, sa počas posudzovaného obdobia ďalej znižovali (–21 % v období 2017 – OP), pričom úroveň cien bola výrazne nižšia než úroveň cien výrobného odvetvia Únie aj čínskych vývozcov. Podiel nórskych vývozcov na trhu sa v rovnakom období zvýšil z 1 % na 1,5 %. Tieto trendy vychádzajú zo štatistík, ktoré zahŕňajú mnohé druhy výrobku, a preto vzhľadom na celkové obmedzené objemy Komisia nemôže presne odhadnúť vplyv tohto dovozu na situáciu vo výrobnom odvetví Únie. Hoci nemožno vylúčiť, že nórsky dovoz mohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, vzhľadom na relatívny objem vo vzťahu k dovozu dotknutého výrobku Komisia dospela k záveru, že ak aj tento dovoz mal určitý obmedzený vplyv na situáciu odvetvia, neoslabil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým čínskym dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(526)

Dovoz z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia v absolútnom vyjadrení mierne znížil a popri tom sa výrazne znížil jeho podiel na trhu. Priemerné ceny boli vysoké, a preto nič nenasvedčuje tomu, že by tento dovoz výrobnému odvetviu Únie spôsobil značnú ujmu.

(527)

Čínska vláda vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že Komisia nepreukázala, že dovoz dotknutého výrobku z Číny mal vplyv na výrobné odvetvie Únie, a predovšetkým tvrdila, že zvýšenie úrovne zásob a pokles miery využitia kapacity sú dôsledkom neprimeraného rozšírenia kapacity výrobného odvetvia Únie, ktoré viedlo k nadmernej kapacite. CCCME navyše uviedla, že neexistuje žiadna súvislosť medzi dovozom z Číny a vývojom výrobného odvetvia Únie. CCCME predovšetkým tvrdila, že v čase najväčšieho nárastu objemu dovozu z Číny od roku 2017 do roku 2018 sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie zvýšila. CCCME a čínska vláda takisto tvrdili, že od roku 2018 do roku 2019, keď sa objem čínskeho dovozu zvýšil a ceny klesli, výrobcovia z Únie zvýšili svoje predajné ceny bez straty podielu na trhu.

(528)

Komisia v tejto súvislosti pripomenula, že veľká väčšina trhu je založená na dlhodobých zmluvách o dodaní tovaru, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 497 až 507. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola navyše počas celého posudzovaného obdobia pod úrovňou cieľového zisku, z čoho vyplýva, že v tomto období došlo k ujme. Komisia preto usúdila, že CCCME a čínska vláda uvedenými argumentmi nepoukazujú na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi dumpingom a ujmou. V skutočnosti iba potvrdzujú, že medzi zvýšením objemu dovozu dotknutého výrobku z Číny a časom, keď sa prejavila ujma a bolo ju možné zistiť z relevantných trendov, existovalo isté oneskorenie.

(529)

Spoločnosť Eku Kabel vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že objem dovozu káblov z optických vlákien sa od roku 2018 do roku 2019 znížil, že ďalší pokles bolo možné zaznamenať v roku 2020 a že v dôsledku tohto klesajúceho objemu dovozu by sa nemali uložiť žiadne clá.

(530)

Prešetrovaním sa zistil neustály nárast objemu dovozu káblov z optických vlákien z ČĽR počas celého posudzovaného obdobia. Ak by sa však okolnosti zmenili, opatrenia možno revízne prešetriť podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia.

(531)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovoz z iných krajín ako Čína nemohol spôsobiť pozorované zhoršenie výkonnosti výrobného odvetvia Únie a v žiadnom prípade neoslabuje príčinnú súvislosť medzi týmto zhoršením a prenikaním čínskeho dovozu na trh.

5.2.2. Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie

(532)

Objem vývozu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie

	2017	2018	2019	Obdobie prešetrovania
Objem vývozu (v km káblu)	85 676	99 295	95 397	108 672
Index	100	116	111	127
Priemerná cena (v EUR/km káblu)	1 329	1 111	1 282	949
Index	100	84	96	71
Zdroj: výrobné odvetvie Únie

(533)

Vývoz výrobného odvetvia Únie sa za posudzované obdobie zvýšil o 27 % z približne 85 000 km káblu v roku 2017 na približne 108 000 km káblu v období prešetrovania.

(534)

Priemerná cena vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa za posudzované obdobie znížila o 29 % z 1 329 EUR/km káblu v roku 2017 na 949 EUR/km káblu v období prešetrovania. Úrovne cien boli vyššie ako ceny v Únii.

(535)

Vzhľadom na nárast vývozu a relatívne vysoké úrovne cien je jasné, že tento vývoz by výrobnému odvetviu Únie nespôsobil ujmu.

5.2.3. Objemy vlastnej spotreby

(536)

Ako sa uvádza v tabuľke 5, v posudzovanom období použitie na vlastnú spotrebu výrobného odvetvia Únie kleslo o 12 %.

(537)

Berúc do úvahy obmedzenú veľkosť trhu (odhadovaný na menej ako 5 % výroby v Únii v OP) Komisia zistila, že mierny pokles použitia na vlastnú spotrebu nespôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

5.2.4. Cena surovín

(538)

Hlavnou surovinou, ktorú výrobné odvetvie Únie využíva, sú optické vlákna, a to buď vyrobené v Únii, alebo dovážené. Viacero dovozcov tvrdilo, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky kupujú optické vlákna od svojich prepojených spoločností mimo Únie za transferové ceny, ktoré nezodpovedajú trhovej cene tejto suroviny. Dovozcovia mali v skutočnosti podozrenie, že táto transferová cena bola príliš vysoká, a preto u výrobcov z EÚ zaradených do vzorky viedla k nižšej miere zisku.

(539)

Najmä spoločnosti Connect Com a Cable 77 vyjadrili obavy týkajúce sa vnútorných transferových cien v rámci transakcií medzi spoločnosťami, ku ktorým dochádzalo v rámci skupín Prysmian a Corning.

(540)

Na účely preskúmania tohto tvrdenia Komisia požiadala výrobcov z EÚ zaradených do vzorky o doplňujúce informácie o ich nákupe optických vlákien, ktoré používali na výrobu káblov z optických vlákien počas OP. Komisia takisto požiadala o informácie o optických vláknach vyrobených prepojenými spoločnosťami výrobcov z EÚ zaradených do vzorky a o predaji týchto vlákien (objeme a množstve) prepojeným aj neprepojeným zákazníkom v rámci EÚ aj mimo nej. Na základe porovnania predaja rovnakých druhov vlákna prepojeným a neprepojeným stranám mohla Komisia stanoviť, že ceny boli rádovo v rovnakej výške, a preto predaj vlákien prepojeným spoločnostiam prebiehal za bežných trhových podmienok. Údaje o tejto činnosti sú špecifické pre jednotlivé spoločnosti a dôverné, takže ich nemožno poskytnúť.

(541)

Komisia preto dospela k názoru, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nebola spôsobená vplyvom transferových cien na ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

5.3. Záver o príčinnej súvislosti

(542)

Komisia rozlíšila a oddelila vplyv všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu. Žiadny z ostatných faktorov nevysvetľuje negatívny vývoj, ktorému čelí výrobné odvetvie Únie z hľadiska straty podielu na trhu, cenového stláčania a nízkej ziskovosti, klesajúcich investícií a návratnosti investícií.

(543)

Vzhľadom na nepriaznivý vplyv, ktorý mali na ziskovosť dumpingový dovoz a nepretržitý cenový tlak, nemohlo výrobné odvetvie Únie vykonať potrebné investície na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti odvetvia. Toto zistenie podporuje klesajúci trend opísaný v odôvodnení 48 a zrušenie plánovaných investícií uvedené v odôvodnení 494.

(544)

Na základe uvedeného Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Ostatné známe faktory nemohli, a to ani jednotlivo ani spolu, zmierniť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou.

6. ÚROVEŇ OPATRENÍ

(545)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom výrobnému odvetviu Únie.

(546)

Komisia najprv stanovila výšku cla potrebného na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, pri neexistencii narušení podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia. V tomto prípade by sa ujma odstránila, keby výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť svoje výrobné náklady vrátane nákladov vyplývajúcich z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia k základnému nariadeniu a dosiahnuť primeraný zisk (ďalej len „cieľový zisk“).

(547)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory:

—	úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z krajiny, ktorá je predmetom prešetrovania,

—	úroveň ziskovosti potrebnú na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskumu a vývoja a inovácií a

—	úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže.

Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(548)

Navrhovatelia tvrdili, že v tomto odvetví je potrebný cieľový zisk vo výške aspoň 15 %, keďže toto odvetvie je obzvlášť kapitálovo náročné a vyžaduje si veľmi vysoké úrovne investícií, najmä vzhľadom na nadchádzajúcu revolúciu technológie 5G.

(549)

Komisia preskúmala toto tvrdenie spolu s predloženými pripomienkami a údajmi dostupnými v spise v súvislosti s požiadavkami článku 7 ods. 2c základného nariadenia s cieľom určiť cieľový zisk.

(550)

CCCME tvrdila, že cieľový zisk 15 % uvedený v podnete je značne nadhodnotený. Navrhovateľ odpovedal, že tento cieľový zisk sotva postačuje na pokrytie nákladov na vývoj a vykonávanie programu digitalizácie Únie a prechod na technológiu 5G. CCCME odpovedala, že budúce investičné príležitosti nemožno použiť na odôvodnenie nerealisticky vysokého ziskového rozpätia a že od roku 2016 sa výrobnému odvetviu Únie podarilo dosiahnuť vývoj v súvislosti s technológiou 4G pri nižšom ziskovom rozpätí.

(551)

Z prešetrovania vyplýva, že ceny výrobného odvetvia Únie boli počas posudzovaného obdobia stláčané v dôsledku dumpingového dovozu. Zisky počas tohto obdobia sa preto nepovažovali za vhodný základ na stanovenie cieľového zisku. Komisia preto skúmala ziskovosť výrobného odvetvia Únie na základe ziskov dosiahnutých pred posudzovaným obdobím.

(552)

Počas rokov 2015 a 2016 sa výrobcom z Únie zaradeným do vzorky podarilo zachovať stále zisky vo výške 12,6 % a 12,4 %. Tieto roky predstavujú obdobie tesne pred posudzovaným obdobím a prudkým nárastom značných objemov dovozu z Číny spôsobujúceho ujmu v roku 2017. Rok 2016 sa preto považoval za najreprezentatívnejší rok, pokiaľ ide o ziskovosť za bežných podmienok hospodárskej súťaže v tomto odvetví. Komisia sa na základe toho domnieva, že cieľový zisk vo výške 12,4 % odzrkadľuje úroveň ziskovosti pred nárastom dovozu z dotknutej krajiny a úroveň ziskovosti očakávanú za bežných podmienok hospodárskej súťaže.

(553)

Čínska vláda vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že Komisia použila prehnane vysokú mieru cieľového zisku. CCCME navyše namietala aj proti použitiu ziskového rozpätia na úrovni 12,4 %, pričom tvrdila, že čínsky dovoz bol v rokoch 2016 a 2017 podobný a zisky v podnete z roku 2016 sa pohybovali od 5 % do 10 %. CCCME sa preto domnievala, že by bolo vhodnejšie použiť ako východiskový rok pre cieľový zisk rok 2017.

(554)

Z údajov, na ktoré odkazuje CCCME, vyplýva nárast od roku 2016 do roku 2017 o viac ako 40 %, čo znamená, že úroveň dovozu v týchto dvoch rokoch očividne nie je podobná. Vzhľadom na tento významný nárast vývozu z Číny a rovnako významný objem v roku 2017 boli podmienky hospodárskej súťaže ovplyvnené dumpingovým dovozom, takže použitie daného roku ako referenčného obdobia v prípade ziskovosti je vylúčené. Prešetrovaním sa potvrdilo ziskové rozpätie výrobcov z Únie zaradených do vzorky v roku 2016 na úrovni 12,4 %, a to na základe vyplnených dotazníkov týchto strán, ktoré Komisia overila. Tvrdenia CCCME a čínskej vlády v tejto súvislosti sa preto zamietajú.

(555)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že úroveň odstránenia ujmy nie je v súlade so situáciou výrobného odvetvia.

(556)

Toto tvrdenie bolo nepodložené, a preto ho z formálnych dôvodov nemožno prijať. V každom prípade táto úroveň v podstate vyplýva priamo z analýzy informácií poskytnutých stranami, ako sa vysvetľuje v predchádzajúcom texte, takže je v plnom súlade so situáciou výrobného odvetvia.

(557)

Táto úroveň cieľového zisku sa zdá primeraná, aj ak sa porovná so ziskom, ktorý výrobné odvetvie potrebuje na udržanie úrovne investícií potrebných na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti, ako sa uvádza v odôvodnení 489.

(558)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú v období uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2. Výrobné odvetvie Únie neoznámilo žiadne takéto budúce náklady.

(559)

Komisia na tomto základe vypočítala cenu podobného výrobku nespôsobujúcu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(560)

Komisia potom určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý v období prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(561)

Skupina FTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že pri stanovení cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu by sa nemali odpočítavať predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk jej prepojených dovozov v Únii. V tejto súvislosti uviedla súdne rozhodnutia vo veciach Jindal a Hansol (vec T-301/16, Jindal Saw Ltd a Jindal Saw Italia SpA/Európska komisia a vec T-383/17, Hansol Paper Co. Ltd/Európska komisia). Malo by ísť predovšetkým o prípad, keď predajné ceny výrobného odvetvia Únie nezahŕňajú len priamy predaj výrobných subjektov, ale aj predaj prostredníctvom prepojených predajných subjektov. Skupina ZTT ďalej tvrdila, že pri stanovení cenového podhodnotenia Komisia musí zabezpečiť, aby sa porovnanie vývozných cien a predajných cien výrobného odvetvia Únie uskutočňovalo na rovnakej úrovni obchodu, pričom takisto uviedla vec Jindal. Ďalej konštatovala, že aj keď sa cieľová cena na výpočet úrovne odstránenia ujmy vypočítala na základe výrobných nákladov a cieľového zisku, nie je jasné, či náklady zahŕňali aj predajné, všeobecné a administratívne náklady alebo zisk prepojených obchodných subjektov výrobného odvetvia Únie. Tvrdila, že keďže sa predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk odpočítali od vývoznej ceny skupiny ZTT, podobne sa majú odpočítať predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk obchodných subjektov výrobcov káblov z optických vlákien z Únie.

(562)

Pokiaľ ide o prvky zohľadnené pri výpočte cenového podhodnotenia (najmä vývoznú cenu), Komisia musí identifikovať prvý bod na trhu Únie, v ktorom sa vyskytuje (alebo môže vyskytovať) hospodárska súťaž s výrobcami z Únie. Týmto bodom je v skutočnosti nákupná cena prvého neprepojeného dovozcu, pretože daná spoločnosť má v zásade na výber, či bude nakupovať od výrobného odvetvia Únie alebo od zahraničných dodávateľov. V tomto prípade nemožno dovoznú cenu niektorých predajov na vývoz nemôže brať bez výhrad, pretože vyvážajúci výrobca a dovozca sú prepojení. Na stanovenie spoľahlivých dovozných cien na základe nezávislého vzťahu je preto potrebné, aby sa takéto ceny vytvorili pomocou cien ďalšieho predaja prepojeného dovozcu prvému nezávislému zákazníkovi ako východiskového bodu. Na vykonanie tejto rekonštrukcie sú relevantné a analogicky sa uplatňujú pravidlá vytvárania vývozných cien uvedené v článku 2 ods. 9 základného nariadenia, ktoré sú rovnako relevantné aj na určenie vývozných cien na účely dumpingu. Analogické uplatnenie článku 2 ods. 9 základného nariadenia umožňuje stanoviť cenu, ktorá je v plnej miere porovnateľná s cenou používanou pri skúmaní predaja neprepojeným zákazníkom a tiež porovnateľná s predajnou cenou výrobného odvetvia Únie. S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie a dospieť k spoľahlivej cene je preto odôvodnené odpočítanie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku od ceny ďalšieho predaja prepojeného dovozcu neprepojeným zákazníkom.

(563)

Tento odpočet sa musí použiť aj pri výpočte predaja pod cieľovú cenu (149). Cieľová cena výrobného odvetvia Únie vychádza z jeho výrobných nákladov a cieľového zisku bez toho, aby sa zohľadnilo, či potom dôjde k predaju v Únii prepojeným alebo neprepojeným zákazníkom, pričom už svojou povahou nezahŕňa predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk prepojených dovozcov v Únii, takže sa musí porovnávať s cenou CIF (frankocena na hranici Únie po preclení) vývozu.

(564)

Ako sa uvádza v odôvodnení 508, jasne sa preukázalo stláčanie cien na trhu Únie. Cez prepojených dovozcov v Únii sa navyše uskutočnilo len približne 30 % celkového predaja čínskych vývozcov zaradených do vzorky na vývoz, takže porovnanie na základe frankoceny na hranici EÚ po preclení v prípade všetkého dovozu je primerané. Napokon treba poznamenať, že zistenie o cenovom podhodnotení by sa neoslabilo ani v prípade, že by sa pri výpočte vykonala úprava týkajúca sa predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku obchodníkov v Únii.

(565)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkých ostatných spoločností“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti. Zistili sa nasledovné rozpätia ujmy, z ktorých je vidno, že sú vyššie než dumpingové rozpätia, a úroveň opatrení by teda mala zodpovedať dumpingovým rozpätiam:

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie

Úroveň odstránenia ujmy

Skupina FTT:

—	FiberHome Telecommunication Technologies Co., Ltd

—	Nanjing Wasin Fujikura Optical Communication Ltd

—	Hubei Fiberhome Boxin Electronic Co., Ltd

44,0 %

61,3 %

Skupina ZTT:

—	Jiangsu Zhongtian Technology Co., Ltd

—	Zhongtian Power Optical Cable Co., Ltd

19,7 %

42,0 %

Ostatné spolupracujúce spoločnosti

31,2 %

52,7 %

Všetky ostatné spoločnosti

44,0 %

61,3 %

7. ZÁUJEM ÚNIE

(566)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či napriek zisteniu dumpingu spôsobujúceho ujmu môže vyvodiť jednoznačný záver, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Pri zisťovaní záujmu Únie vychádzala z hodnotenia všetkých rôznych relevantných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, používateľov a iných príslušných hospodárskych subjektov.

(567)

Bolo predložených niekoľko pripomienok týkajúcich sa záujmu Únie. Konkrétne čínska vláda tvrdila, že dovoz z Číny účinne podporuje rozvoj technológií v rámci odvetvia a hospodársku súťaž na trhu Únie. Podľa čínskej vlády v prípade nadmernej ochrany začne odvetvie káblov z optických vlákien zaostávať za tretími krajinami, preto nie je v záujme Únie pokračovať v antidumpingovom prešetrovaní v rámci odvetvia, ktoré by mohlo narušiť bilaterálnu spoluprácu medzi Čínou a Úniou v digitálnej oblasti.

(568)

Spoločnosť Connect Com zároveň tvrdila, že antidumpingové opatrenia by odvetvie poškodili, keďže dovozcovia z Číny by už viac nemohli predkladať atraktívne ponuky v rámci obstarávaní. V dôsledku toho by stúpla úroveň cien v rámci postupov obstarávania, čo by malo negatívny dosah na verejné rozpočty.

(569)

CCCME konštatovala, že program digitalizácie EÚ a prechod na technológiu 5G sa podarí najlepšie plniť, ak sa nebudú zavádzať žiadne ďalšie obmedzenia dodávok vysokokvalitných káblov z optických vlákien z Číny.

(570)

Spoločnosť Cable 77 naopak zdôraznila, že zavedenie antidumpingového cla na káble z optického vlákna ovplyvní aj iné odvetvia a že v prípade uloženia cla na káble by sa malo uložiť aj na vlákna, pretože výrobcovia z Únie využívajú aj vlákna vyrobené mimo Únie.

(571)

Ako sa však podrobne uvádza v nasledujúcich odôvodneniach, Komisia nenašla žiadne presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Únie uložiť opatrenia na dovoz káblov z optických vlákien s pôvodom v Číne.

7.1. Záujem výrobného odvetvia Únie

(572)

V Únii je 29 spoločností vyrábajúcich káble z optických vlákien, ktoré majú približne 4700 zamestnancov. Výrobcovia sú rozšírení po celej Únii.

(573)

Uloženie opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo zachovať si konkurencieschopné postavenie na trhu, získať späť stratený podiel na trhu a zároveň zvýšiť svoju ziskovosť na udržateľné úrovne.

(574)

Neexistencia opatrení bude mať pravdepodobne významný negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie, pokiaľ ide o ďalšie stláčanie cien nadol a nižšie objemy predaja a výroby, čo povedie k ďalšiemu finančnému úpadku z hľadiska ziskovosti a investícií a ohrozí budúcnosť odvetvia.

7.2. Záujem neprepojených dovozcov

(575)

Dovážajúci sektor spolupracoval pomerne málo. Päť neprepojených dovozcov predložilo v stanovenej lehote formulár na výber vzorky. Dotazník vyplnili štyria z týchto piatich dovozcov. Po začatí antisubvenčného prešetrovania týkajúceho sa káblov z optických vlákien z Číny sa prihlásil nový dovozca, ktorý požiadal o spoluprácu aj na súčasnom prešetrovaní. Komisia tomuto dovozcovi udelila status zainteresovanej strany v rámci súčasného prešetrovania ku dňu jeho prihlásenia a prisľúbila zohľadniť informácie, ktoré predloží na účely tohto prešetrovania, bez toho, aby boli dotknuté už ukončené procesné kroky.

(576)

Týchto päť spolupracujúcich dovozcov predstavuje približne 12 % čínskeho dovozu. Dvaja dovozcovia poskytli vo vyplnenom dotazníku úplné informácie, zatiaľ čo zvyšní traja nemohli poskytnúť presné údaje o zisku v prípade prešetrovaného výrobku v rámci OP. Všetci spolupracujúci dovozcovia namietali voči opatreniam.

(577)

Spolupracujúci dovozcovia sídlia v štyroch rôznych členských štátoch a zameriavajú sa najmä na činnosti v týchto štátoch. Z Číny dovážajú 70 až 90 % zakúpených káblov z optických vlákien a zvyšok získavajú od výrobcov z Únie a výrobcov v iných tretích krajinách. Títo dovozcovia zdôraznili potrebu rozličných zdrojov dodávok. Na dovoz káblov z optických vlákien z tretích krajín sa v Únii nevzťahuje žiadne clo.

(578)

Dôležitou súčasťou činnosti spolupracujúcich dovozcov je predkladanie ponúk v rámci menších projektov. Okrem týchto ponúk ponúkajú aj ďalšie výrobky (napr. káblovody, konektory a skrinky) a komplexné služby zákazníkom (napr. navrhovanie a inštaláciu siete). Dotknutý výrobok predstavuje v priemere asi jednu tretinu ich celkového obratu.

(579)

Žiadny z dovozcov neuviedol, že by pandémia COVID-19 výraznejšie ovplyvnila jeho obchodnú činnosť. Jeden dovozca uviedol, že v marci 2020 došlo k istému spomaleniu v dôsledku obmedzenia pohybu, zdôraznil však, že vplyvom tejto krízy vzrástla dôležitosť projektov zavádzania optickej prístupovej siete do domácnosti.

(580)

Dovozcovia sa domnievajú, že ich konkurenčná výhoda oproti výrobcom z Únie spočíva v efektívnej štruktúre predaja a logistike. Tým, že majú v skladoch veľké zásoby tovaru, skrátili dodacie lehoty a ich cieľom je rýchlym a flexibilným spôsobom reagovať na potreby zákazníkov.

(581)

Dovozcovia tvrdili, že nemôžu získavať všetky svoje káble z optických vlákien z výrobného odvetvia Únie, pretože toto odvetvie nedokáže dodať požadované množstvá v potrebných lehotách. Tvrdili, že v rokoch 2017 až 2018 bol nedostatok káblov z optických vlákien a optických vlákien, čo je hlavná surovina na ich výrobu, pretože výrobné odvetvie Únie nedokázalo pokryť dopyt po nich, a preto museli hľadať iných dodávateľov. Niektorí dovozcovia zdôraznili, že v súvislosti so zavádzaním optických a 5G sietí dopyt po kábloch z optických vlákien stúpa a očakáva sa, že bude stúpať aj naďalej. Tvrdili, že toto zvyšovanie dopytu v kombinácii s potenciálnymi opatreniami na ochranu obchodu môže viesť k novému nedostatku na trhu a oneskoreniam v rozširovaní optických a 5G sietí.

(582)

Výrobné odvetvie Únie vyvrátilo tvrdenie o problémoch s dodávkami a uviedlo, že má dostatočnú voľnú kapacitu. Prešetrovaním sa skutočne zistilo, že využitie kapacity výrobného odvetvia Únie predstavovalo počas OP 59 % a výrobná kapacita káblov z optických vlákien dosahuje viac ako 2 milióny km káblu, čo je oveľa viac, ako je odhadovaná spotreba káblov z optických vlákien v Únii v najbližších rokoch. Výrobné odvetvie Únie poskytlo dôkazy o tom, že výrobcovia z Únie majú v prípade potreby kapacitu na výrobu väčšieho množstva káblov z optických vlákien. Okrem toho v tretích krajinách existujú alternatívne zdroje dodávok.

(583)

Dovozcovia takisto tvrdili, že majú so zákazníkmi dlhodobé zmluvy o dodaní tovaru, v ktorých sú stanovené pevné ceny na celkové obdobie 2 až 4 rokov, ktoré neobsahujú žiadnu doložku o úprave ceny v prípade nepredvídaného zvýšenia kúpnych cien. Preto by nebolo možné zvýšené náklady preniesť na ich zákazníkov. Okrem toho dovozcovia tvrdili, že nedokážu predkladať ponuky v obstarávaniach vyhlásených v priebehu tohto prešetrovania, keďže nevedia, akú cenu zaplatia za káble z optických vlákien v prípade zavedenia opatrení.

(584)

Dovozcovia zároveň tvrdili, že v prípade aktuálnych zmlúv nemôžu prejsť na zdroj dodávok z iných tretích krajín, keďže káble prešli zložitými procesmi schvaľovania, a preto by tu bolo riziko vážneho časového oneskorenia a značných problémov v procese fúkania, ktorý je potrebné prispôsobiť podľa pevnosti káblov, ktorá sa líši u jednotlivých dodávateľov, a to aj pri výrobkoch s rovnakými technickými špecifikáciami.

(585)

Okrem toho niektorí dovozcovia zároveň tvrdili, že čínske káble majú vyššiu kvalitu ako káble vyrobené výrobným odvetvím Únie. Hoci ich technické špecifikácie sú rovnaké, tvrdia, že čínske káble z optických vlákien sa vyrábajú na novších výrobných linkách a ich koncová úprava, navíjanie a technické charakteristiky sú na vyššej úrovni. Títo dovozcovia zároveň tvrdia, že rozdiel v kvalite sa netýka len výrobku, ale že čínski výrobcovia flexibilnejšie a včasnejšie plnia individuálne potreby klientov a poskytujú aj lepší záručný a pozáručný servis. Jeden dovozca takisto tvrdí, že cenový rozdiel medzi káblami z optických vlákien z Únie a z Číny je nižší, ako sa uvádza v podnete. Tento dovozca tvrdí aj to, že výrobcovia z Únie dodávajú iné výrobky (káblovody, káblové šachty a uzávery), a domnieva sa, že dané opatrenia by im umožnili naviazať tieto ostatné výrobky ku káblom z optických vlákien a predávať ich ako súčasť projektu. Zároveň sa domnieva, že opatrenia by výrobcov z Únie odrádzali od inovácií, keďže by ich chránili pred hospodárskou súťažou. Z tohto hľadiska by to viedlo k spomaleniu zavádzania sietí.

(586)

Spolupracujúci dovozcovia vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdili, že navrhovaná úroveň ciel výrazne prevyšuje ich vypočítané rozpätia a spôsobila by im značnú stratu, keďže by nemohli preniesť clá na svojich zákazníkov, s ktorými majú existujúce dlhodobé zmluvy s pevnými cenami. Clá by teda napokon mohli viesť ku konkurzu dovozcov a distribútorov. Takisto uviedli, že výrobcovia z Únie nie sú schopní ani ochotní dodávať káble z optických vlákien zodpovedajúce ich požiadavkám včas a že v prípade zavedenia opatrení dôjde k nedostatku káblov z optických vlákien, značnému predĺženiu dodacích lehôt a oneskoreniu zavádzania sietí. Jeden dovozca takisto tvrdil, že výrobcovia z Únie nemôžu zvýšiť svoje výrobné kapacity a vyrovnať tak stratu kvalitných výrobkov z ČĽR. Spolupracujúci dovozca vyjadril nesúhlas aj so zistením, že rozpätie na úrovni 10 % by bolo pre distribútora dostatočné, a tvrdil, že pri nákladoch na skladovanie a predbežné financovanie je potrebné oveľa väčšie rozpätie na úrovni 20 – 25 %. Niektorí spolupracujúci dovozcovia takisto uviedli, že v prípade uloženia ciel budú nútení dovážať z iných tretích krajín, hoci sa to bude spájať s vážnymi ťažkosťami, oneskoreniami a dodatočnými nákladmi, pričom kvalita výrobku bude nižšia. Viacerí spolupracujúci dovozcovia usúdili, že rôzne sadzby ciel navrhnuté pre spolupracujúcich čínskych výrobcov nie sú pre nich zrozumiteľné, a vnímali ich ako nerovnaké zaobchádzanie. Takisto tvrdili, že opatrenia povedú k monopolu alebo oligopolu na trhu.

(587)

Komisia zistila, že hoci spolupracujúci dovozcovia majú s dodávateľmi káblov z optických vlákien v Číne stabilné obchodné väzby, nemajú s nimi dlhodobé zmluvy, ktorými by sa stanovovali objemy alebo kúpne ceny. Títo dovozcovia v skutočnosti pravidelne objednávajú väčšie objemy káblov z optických vlákien a v prípade každej objednávky dostávajú od čínskych výrobcov cenovú ponuku. Hoci dovozcovia tvrdia, že zmena dodávateľov by bola nákladná a časovo náročná, všetci nakupujú aj z iných zdrojov (t. j. v rámci Únie, zo Spojených štátov, z Indie, Kazachstanu, Bieloruska, Ukrajiny) a počas údajného nedostatku v rokoch 2017 až 2018 sa im podarilo nájsť nových dodávateľov. Svedčí to o tom, že hoci by dodávatelia skutočne museli zaplatiť vyššiu cenu za objednávky, ktoré zadajú ešte pred zavedením opatrení, ale nestihnú ich prevziať, nebolo by pre nich príliš zložité v relatívne krátkom čase prejsť k novým dodávateľom.

(588)

Aj keď antidumpingové opatrenia budú mať pravdepodobne určitý negatívny vplyv na dovozcov a môžu znížiť ich ziskovosť, dovozcovia budú schopní časť z týchto zvýšených nákladov v dôsledku cla absorbovať a/alebo preniesť na zákazníkov vzhľadom na svoje výrazné ziskové rozpätia nad 20 %, ktoré sa potvrdili v pripomienkach uvedených v odôvodnení 586. Majú tiež možnosť nájsť alternatívne zdroje dodávok, a to aj z iných tretích krajín a od výrobného odvetvia Únie. Kombinácia ďalších zdrojov dodávok prešetrovaného výrobku a schopnosti absorbovať a/alebo aspoň čiastočne preniesť colné náklady na svojich zákazníkov preto znamenajú, že neprepojení dovozcovia nie sú neprimerane ovplyvnení uložením opatrení. V rôznych úrovniach ciel sa neprejavuje diskriminácia, ale zohľadňujú sa v nich rozdiely v správaní vývozcov a vo vplyve čínskeho vývozu na výrobné odvetvie Únie.

(589)

Ďalej treba poznamenať, že tvrdenia o rozdieloch v kvalite, nedostatočnej ponuke, neschopnosti alebo neochote výrobného odvetvia Únie zásobovať trh, cenových rozdieloch, ziskovosti dovozcov, rizikách monopolu či oligopolu, stimuloch na inovácie a časoch zavádzania telekomunikačných sietí boli nepodložené, a preto ich nemožno prijať.

(590)

Okrem toho treba poznamenať, že z prešetrovania vyplynulo, že jedným z dôležitých aspektov ujmy je v tomto prípade práve skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nemôže dosiahnuť úroveň zisku, ktorá by mu umožnila ďalej investovať okrem iného do zvýšenia kapacity, aby mohlo uspokojiť rastúci dopyt na rozširujúcom sa trhu Únie. Očakávaným účinkom opatrení je práve obnova rovnakých podmienok a umožnenie dosiahnutia týchto ziskov, ako aj uskutočnenia týchto investícií a rozšírenia kapacity.

(591)

Spoločnosť Cable 77 sa takisto domnieva, že v prípade uloženia cla na káble sa uloží clo aj na vlákna, a to na oveľa vyššej úrovni ako v prípade káblov. Komisia v tejto súvislosti pripomína, že toto prešetrovanie sa týka káblov z optických vlákien, takže opatrenia možno uložiť iba na dotknutý výrobok. Vlákna sú v skutočnosti vstupom pri výrobe káblov z optických vlákien, ale nie sú dotknutým výrobkom.

(592)

Spoločnosť Connect Com vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že náklady na suroviny vo všetkých odvetviach výrazne rastú a že dotknutá je aj výroba káblov na širokopásmové pripojenie. Spoločnosť Connect Com v tejto súvislosti uviedla príklady zvýšenia cien neuvedeného čínskeho dodávateľa od druhého štvrťroka 2020 do druhého štvrťroka 2021. Spoločnosť Connect Com v tomto ohľade tvrdila, že v Európe existuje naliehavá potreba rozšírenia širokopásmových káblových sietí, ale výrobcovia z Únie v krátkodobom horizonte nedokážu uspokojiť dopyt za konkurencieschopné a prijateľné ceny, takže clá by sa ukladať nemali alebo by sa mali aspoň pozastaviť.

(593)

Reprezentatívnosť ani účinok tohto zvýšenia ceny na používateľov a dovozcov neboli podložené. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

7.3. Záujem používateľov a distribútorov

(594)

Výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, nakupuje viacero odvetví, najmä veľkí prevádzkovatelia telekomunikačných služieb, verejné subjekty (napríklad obce) zodpovedné za rozširovanie širokopásmovej siete, subjekty vykonávajúce inštaláciu, prevádzkovatelia a distribútori.

(595)

Pri tomto prešetrovaní spolupracoval malý počet používateľov: dvaja veľkí prevádzkovatelia telekomunikačných služieb (Deutsche Telekom v Nemecku a Proximus v Belgicku), päť inštalatérov a prevádzkovateľov sietí, jeden distribútor a malý používateľ. Títo spolupracujúci používatelia spolu predstavujú menej než 12 % celkového objemu dovozu káblov z optických vlákien z Číny a menej než 9 % celkového objemu spotreby káblov z optických vlákien v EÚ počas OP.

(596)

Mnohé vyplnené dotazníky používateľov mali veľké nedostatky a neobsahovali žiadne argumenty ani informácie týkajúce sa záujmu Únie. Pri prešetrovaní nespolupracoval žiadny verejný subjekt obstarávajúci káble z optických vlákien.

(597)

Spoločnosť BYCN Axione a ďalší používateľ, ktorí nakupujú káble z optických vlákien najmä od výrobcov z Únie, nevyjadrili žiadne námietky voči opatreniam. Deutsche Telekom a španielsky distribútor Comercial Electro Industrial S.A. (ďalej len „Comel“) boli proti uloženiu opatrení.

(598)

Deutsche Telekom očakáva zvýšenie dopytu po kábloch z optických vlákien z dôvodu masívneho zavádzania technológie 5G a tvrdí, že káble z optických vlákien predstavujú celosvetový trh so štandardizovanými technológiami, celosvetovým použitím a dodávateľmi. Tvrdí, že antidumpingové clá na káble z optických vlákien z Číny môžu viesť k výrazným problémom pri uspokojovaní dopytu po kábloch v Únii a hrozí riziko, že sa sťaží alebo oneskorí zavádzanie sietí, a zároveň by viedli k výraznému zvýšeniu nákladov pre zákazníkov v EÚ. Takisto tvrdí, že ceny klesli z dôvodu existencie nadmerných kapacít a všetci účastníci investovali do zvýšenia kapacít počas údajného nedostatku dodávok pred niekoľkými rokmi.

(599)

Komisia dospela k záveru, že antidumpingové clá nevyhnutne budú mať vplyv na náklady používateľov, ktorí nakupujú káble z optických vlákien z Číny, no príčinou je nespravodlivé správanie čínskych vývozcov pri vývoze. Okrem toho sa pri prešetrovaní ukázalo, že káble z optických vlákien predstavujú len malý podiel celkových nákladov na zavádzanie projektov týkajúcich sa digitálnych sietí – v prípade technológie 5G je to podstatne menej než 5 %. Nákupy výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, zo strany spolupracujúcich prevádzkovateľov telekomunikačných služieb predstavujú okrajový percentuálny podiel obratu spoločnosti a spoločnosť nakupuje značnú časť káblov z optických vlákien z iných zdrojov. Pokiaľ ide o tvrdenie ďalšieho používateľa, že je zložité zmeniť dodávateľov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 587, zistilo sa, že iní dovozcovia takisto nakupujú z iných zdrojov v tretích krajinách. Používatelia majú takisto možnosť nájsť alternatívne zdroje dodávok, a to aj od dodávateľov z iných tretích krajín. Keďže sa očakáva, že v nasledujúcich rokoch bude dopyt po kábloch z optických vlákien rásť, používatelia a distribútori budú súťažiť na väčšom trhu ako predtým. Majú tak príležitosť zachovať a rozšíriť svoju obchodnú činnosť aj v prípade, že sa z dôvodu antidumpingového cla zvýšia ich ceny.

(600)

Ďalej sa zdôrazňuje, že existencia nadmernej kapacity spôsobená Čínou neopodstatňuje nekalé obchodné praktiky, ktoré výrobnému odvetviu Únie spôsobujú ujmu ohrozujúcu jeho budúcnosť, ako aj rozmanitosť dodávok, a teda aj hospodársku súťaž na trhu Únie.

(601)

Preto Komisia dospela k záveru, že používatelia a distribútori nie sú neprimerane ovplyvnení uložením opatrení.

7.4. Iné faktory

(602)

Káble z optických vlákien sú potrebné na budovanie rýchlych širokopásmových sietí, a preto sú veľmi dôležité pre občanov, podniky a verejné subjekty v celej EÚ, ktorí sú od týchto sietí závislí z hľadiska práce z domu, domáceho vzdelávania, prevádzkovania podniku alebo poskytovania služieb. Investovanie prostredníctvom programu NextGenerationEU (150) je jednou z hlavných priorít Európskej únie, ktorej cieľom je tiež zaviesť širokopásmovú infraštruktúru založenú na špičkových technológiách a siahajúcu do všetkých kútov EÚ. Káble z optických vlákien sú teda kľúčové pre digitálne desaťročie EÚ (151), ako aj z hľadiska jej technologickej suverenity.

(603)

Vzhľadom na dôležitosť prešetrovaného výrobku v súvislosti s uvedenými verejnými cieľmi Komisia dôkladne zanalyzovala vplyv potenciálnych opatrení na projekty na zavedenie širokopásmovej siete.

(604)

Niekoľko strán tvrdilo, že prípadné zavedenie antidumpingových opatrení poškodí spotrebiteľov a verejné rozpočty v Únii, keďže sa zvýši cena káblov z optických vlákien, a tým pádom aj celková cena projektov na zavádzanie sietí.

(605)

Komisia preto vykonala analýzu nákladov na káble z optických vlákien v rámci celkových nákladov na projekty na zavádzanie sietí. Z prešetrovania vyplynulo, že káble z optických vlákien predstavujú len malý podiel z celkových nákladov na zavádzanie digitálnych sietí. Najnákladnejšou položkou v týchto projektoch, ktorá tvorí až približne 80 % nákladov, sú v skutočnosti stavebné práce (t. j. vykopanie kanálov na umiestnenie káblov). Zvyšných 20 % predstavujú materiálne náklady, v ktorých sú zahrnuté aj iné výrobky, ako sú káblovody, skrinky a konektory. Komisia zistila, že káble z optických vlákien predstavujú malý podiel z celkových nákladov na projekty na zavádzanie sietí – v prípade technológie 5G je to podľa jedného z veľkých používateľov menej ako 5 %. Výrobcovia z EÚ a spolupracujúci dovozcovia takisto tvrdili, že káble z optických vlákien predstavujú približne 5 až 10 % celkových nákladov na projekty na zavádzanie sietí.

(606)

Nízka miera spolupráce významných prevádzkovateľov sietí a verejných subjektov v EÚ zodpovedných za veľké projekty na zavádzanie sietí zároveň svedčí o tom, že možné opatrenia týkajúce sa káblov z optických vlákien by nemali výrazný vplyv na náklady na tieto projekty a ich načasovanie.

7.5. Záver o záujme Únie

(607)

V rámci prešetrovania sa zistilo, že v Únii a iných tretích krajinách existuje dostatočná kapacita, ktorou možno nahradiť dovoz s pôvodom v Číne. Uložením antidumpingových opatrení by sa navyše umožnilo výrobnému odvetviu Únie investovať do svojich výrobných lokalít v Únii a nových technológií, z čoho by profitovalo odvetvie používateľov. Opatrenia by zároveň nebránili dovozu z tretích krajín (vrátane Číny) vytvárať spravodlivú konkurenciu na trhu Únie. Ak sa aj dopyt po kábloch z optických vlákien podľa očakávaní účastníkov trhu v najbližších rokoch zvýši, dovozcom a používateľom dotknutého výrobku by nehrozili žiadne výrazné riziká týkajúce sa nedostatku dodávok, takže by nedošlo k omeškaniu pri zavádzaní širokopásmovej optickej siete do domácností a podnikov.

(608)

Celkovo možno konštatovať, že hoci v prípade neexistencie opatrení môžu používatelia, dovozcovia, koncoví zákazníci a verené rozpočty krátkodobo profitovať z lacnejších výrobkov, dumpingový dovoz z Číny by nevyhnutne vyhnal z trhu Únie výrobcov z Únie, čo by pre odvetvie používateľov znamenalo stratu cenných zdrojov dodávok a potenciálne aj nárast dovozných cien vzhľadom na absenciu konkurencie zo strany výrobcov z Únie. Napokon životaschopnosť výrobcov z Únie je kľúčová z hľadiska technologickej suverenity EÚ.

(609)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz káblov z optických vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike v tejto fáze prešetrovania nie je v záujme Únie.

8. KONEČNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(610)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia vo vzťahu k dumpingu, ujme, príčinnej súvislosti a záujmu Únie, by sa mali uložiť konečné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(611)

Na základe uvedených skutočností by mali byť sadzby konečného antidumpingového cla vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

Spoločnosť

Konečné antidumpingové clo

Skupina FTT:

—	FiberHome Telecommunication Technologies Co., Ltd

—	Nanjing Wasin Fujikura Optical Communication Ltd

—	Hubei Fiberhome Boxin Electronic Co., Ltd

44,0 %

Skupina ZTT:

—	Jiangsu Zhongtian Technology Co., Ltd

—	Zhongtian Power Optical Cable Co., Ltd

19,7 %

Ostatné spolupracujúce spoločnosti

31,2 %

Všetky ostatné spoločnosti

44,0 %

(612)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sú uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine a vyrábaného vymenovanými právnymi subjektmi. Na dovoz dotknutého výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými spoločnosťami by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemali by sa naň vzťahovať žiadne individuálne antidumpingové colné sadzby.

(613)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (152). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(614)

Individuálne antidumpingového colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sú uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrábaného vymenovanými právnymi subjektmi. Na dovoz dotknutého výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými spoločnosťami by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemali by sa naň vzťahovať žiadne individuálne antidumpingové colné sadzby.

(615)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo uplatňovať iba na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na výrobcov, ktorí v období prešetrovania nerealizovali do Únie žiadny vývoz.

(616)

CCCME vo svojom zhrnutí, ktoré predložila po tom, ako neboli uložené opatrenia, tvrdila, že existuje jasná súvislosť medzi poklesom predaja odvetvia káblov z optických vlákien Únie (aj celosvetovo) a začiatkom pandémie a že túto situáciu by bolo potrebné riešiť buď pozastavením uplatňovania antidumpingových opatrení na deväť mesiacov, alebo obmedzením trvania opatrení na dva roky. CCCME navyše vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu zistení tvrdila, že Komisia nezohľadnila účinky pandémie COVID-19 a že účinky hospodárskeho poklesu spojené s pandémiou sa chybne pripísali čínskemu dovozu. Dvaja dovozcovia navyše takisto tvrdili, že Komisia náležite nezohľadnila účinky pandémie. CCCME okrem toho takisto uviedla, že vo fáze obnovy po pandémii COVID-19 budú výrobky ako káble z optických vlákien pre odvetvia v Únii kľúčové najmä na zavádzanie programu sietí 5G. CCCME v tejto súvislosti tvrdila, že uloženie antidumpingových opatrení povedie ku kritickému nedostatku dotknutého výrobku v Únii a že jeho cena sa výrazne zvýši. Podľa CCCME sú uvedené okolnosti takisto dôvodom na pozastavenie uplatňovania ciel počas obdobia deviatich mesiacov, prípadne na obmedzenie trvania opatrení na dva roky. Spoločnosť Connect Com takisto tvrdila, že sa náležite nezohľadnili stúpajúce náklady na suroviny a účinky pandémie COVID-19, a požadovala pozastavenie opatrení.

(617)

Pokiaľ ide o tieto tvrdenia, prešetrovaním sa zistilo, že pandémia COVID-19 mala na odvetvie len veľmi obmedzený a dočasný vplyv (ako je opísané v odôvodneniach 426 a 579) a nezabránila výraznému nárastu spotreby v Únii počas posudzovaného obdobia. Pokiaľ ide o pozastavenie podľa článku 14 ods. 4, žiadosť strán bola v každom prípade všeobecná a nepodložená. Ak by sa preukázalo, že sa dočasne zmenili trhové podmienky do takej miery, že je nepravdepodobné, že by opätovne nastala ujma, a iba ak by to bolo v záujme Únie, Komisia môže v primeranej lehote preskúmať, či by bolo pozastavenie opodstatnené. Pokiaľ ide o kratšie trvanie opatrení, zistenia týkajúce sa ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie potvrdili, že výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu v dôsledku dumpingového dovozu čínskych vyvážajúcich výrobcov a že neexistujú žiadne presvedčivé úvahy týkajúce sa záujmu Únie, na základe ktorých by bolo možné zvážiť kratšie trvanie opatrení. Z týchto dôvodov boli tieto žiadosti zamietnuté.

9. RETROAKTÍVNE ULOŽENIE ANTIDUMPINGOVÝCH CIEL

(618)

Ako sa uvádza v odôvodnení 4, nariadením o registrácii Komisia podriadila dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v Číne povinnosti registrácie vzhľadom na možné retroaktívne uplatňovanie prípadných antidumpingových opatrení podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia.

(619)

Podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia sa clá môžu vyberať spätne „za výrobky, ktoré boli uvedené do obehu s cieľom spotreby nie skôr ako 90 dní pred dňom uplatnenia predbežných opatrení“.

(620)

Keďže neboli uložené žiadne predbežné clá, nemohlo dôjsť k retroaktívnemu uplatňovaniu. Registrácia dovozov by sa preto mala ukončiť.

10. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

(621)

Podľa článku 109 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 (153), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(622)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovoz jednovidových káblov z optických vlákien, vyrobených z jedného alebo viacerých jednotlivo oplášťovaných vlákien, s ochranným plášťom, tiež obsahujúcich elektrické vodiče, ktoré v súčasnosti patria pod číselný znak KN ex 8544 70 00 (kód TARIC 8544700010), a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

Vylúčené sú tieto výrobky:

i)	káble, v ktorých sú všetky optické vlákna jednotlivo vybavené prípojkami na jednom konci alebo na oboch koncoch, a

ii)	káble na podmorské použitie. Káble na podmorské použitie sú káble z optických vlákien izolované plastom obsahujúce medený alebo hliníkový vodič, v ktorých sa vlákna nachádzajú v kovovom module, resp. moduloch.

2. Sadzby konečného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:

Spoločnosť

Konečné antidumpingové clo

Doplnkový kód TARIC

Skupina FTT:

—	FiberHome Telecommunication Technologies Co., Ltd

—	Nanjing Wasin Fujikura Optical Communication Ltd

—	Hubei Fiberhome Boxin Electronic Co., Ltd

44,0 %

C696

Skupina ZTT:

—	Jiangsu Zhongtian Technology Co., Ltd

—	Zhongtian Power Optical Cable Co., Ltd

19,7 %

C697

Ostatné spolupracujúce spoločnosti uvedené v prílohe I

31,2 %

Všetky ostatné spoločnosti

44,0 %

C999

3. Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) (dotknutého výrobku) predávaného na vývoz do Európskej únie, na ktorý sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v Čínskej ľudovej republike. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetky ostatné spoločnosti.

4. Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

5. V colnom vyhlásení sa uvádza dĺžka výrobku opísaného v článku 1 ods. 1 v kilometroch, pokiaľ je tento údaj zlučiteľný s prílohou I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (154).

Článok 2

Ak nový vyvážajúci výrobca z Čínskej ľudovej republiky poskytne Komisii dostatočné dôkazy, príloha sa môže zmeniť tak, že sa uvedený nový vyvážajúci výrobca pridá do zoznamu spolupracujúcich spoločností, ktoré neboli zaradené do vzorky a na ktoré sa preto vzťahuje primeraná vážená priemerná sadzba antidumpingového cla, a to 31,2 %. Nový vyvážajúci výrobca poskytne dôkazy, že:

a)	počas obdobia prešetrovania (od 1. júla 2019 do 30. júna 2020) nevyvážal tovar uvedený v článku 1 ods. 1 s pôvodom v Čínskej ľudovej republike;

b)	nie je prepojený s vývozcom ani výrobcom, na ktorého sa vzťahujú opatrenia uložené týmto nariadením, a

c)	po uplynutí obdobia prešetrovania skutočne vyvážal tovar opísaný v článku 1 ods. 1 s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo tohto výrobku.

Článok 3

Colným orgánom sa týmto nariaďuje, aby zastavili registráciu dovozu zavedenú v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/548 z 29. marca 2021, ktorým sa zavádza registrácia dovozu káblov z optických vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. novembra 2021

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2) Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu káblov z optických vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 316, 24.9.2020, s. 10).

(3) Oznámenie o začatí antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu káblov z optických vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 442, 21.12.2020, s. 18).

(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/548 z 29. marca 2021, ktorým sa zavádza registrácia dovozu káblov z optických vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 109, 30.3.2021, s. 71).

(5) V tejto súvislosti pozri správu poroty WTO Mexiko – Antidumpingové prešetrovanie kukuričného sirupu s vysokým obsahom fruktózy (HFCS) zo Spojených štátov [Mexico – Anti-Dumping Investigation of High Fructose Corn Syrup (HFCS) from the United States, WT/DS132/R], 28. januára 2000, bod 7.73.

(6) Rozsudok z 15. decembra 2016, Gul Ahmed Textile Mills/Rada, T-199/04 RENV, EU:T:2016:740, body 92 – 93.

(7) Rozsudok z 11. júla 2017, Viraj Profiles/Rada, T-67/14, EU:T:2017:481, bod 98.

(8) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1693 z 9. októbra 2019, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz oceľových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 259, 10.10.2019, s. 15).

(9) https://trade.ec.europa.eu/tdi/case_details.cfm?id=2479.

(10) Oznámenie o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania (2020/C 86/06, Ú. v. EÚ C 86, 16.3.2020, s. 6).

(11) Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Significant Distortions in the Economy of the People’s Republic of China for the Purposes of Trade Defence Investigation (Výrazné deformácie v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu), 20. decembra 2017, SWD(2017) 483 final/2.

(12) Správa – kapitola 2, s. 6 – 7.

(13) Správa – kapitola 2, s. 10.

(14) http://www.gov.cn/guoqing/2018-03/22/content_5276318.htm (naposledy navštívené 17. júna 2021).

(15) Správa – kapitola 2, s. 20 – 21.

(16) Správa – kapitola 3, s. 41, 73 – 74.

(17) Správa – kapitola 6, s. 120 – 121.

(18) Správa – kapitola 6, s. 122 – 135.

(19) Správa – kapitola 7, s. 167 – 168.

(20) Správa – kapitola 8, s. 169 – 170, 200 – 201.

(21) Správa – kapitola 2, s. 15 – 16, správa – kapitola 4, s. 50, s. 84, správa – kapitola 5, s. 108 – 109.

(22) Správa – kapitola 3, s. 22 – 24 a kapitola 5, s. 97 – 108.

(23) Správa – kapitola 5, s. 104 – 109.

(24) „FTT“ označuje spoločnosť FiberHome Telecommunication Technologies Co. „Skupina FTT“ je vymedzená v odôvodnení 42.

(25) Pozri výročnú správu spoločnosti za rok 2019, s. 42. https://pdf.dfcfw.com/pdf/H2_AN202004291379049397_1.pdf (naposledy navštívené 7. apríla 2021).

(26) 23,73 % patrí spoločnosti China Huaxin Post and Telecommunications a 15,82 % spoločnosti Yangtze Communication Industry Group (ďalej len „YCIG“), pričom obe spoločnosti ovláda SASAC [pozri výročnú správu spoločnosti YCIG za rok 2019, s. 64. http://www.sse.com.cn/disclosure/listedinfo/announcement/c/2020-04-30/600345_20200430_2.pdf (naposledy navštívené 7. apríla 2021)].

(27) „ZTT“ označuje spoločnosť Jiangsu Zhongtian Technology Co. „Skupina ZTT“ je vymedzená v odôvodnení 42.

(28) Pozri http://en.tayho.com.cn/about/companyprofile.htm (navštívené 26. marca 2021) a https://www.businesswire.com/news/home/20170925005664/en/Global-and-China-Aramid-Fiber-Industry-Report-2017-2021---Research-and-Markets.

(29) Pozri: https://video.ceultimate.com/100009_2012105017/Wanhua_Annual_Report_of_2018.pdf, s. 190 a poznámka 1 na s. 191 (naposledy navštívené 26. marca 2021).

(30) Pozri: https://www.fitchratings.com/research/international-public-finance/yantai-guofeng-investment-holdings-group-co-ltd-23-12-2020.

(31) Pozri: https://www.prnewswire.com/news-releases/global-and-china-aramid-fiber-markets-2021-300532604.html.

(32) Pozri: http://www.sinopec.com/listco/en/about_sinopec/our_company/company.shtml (naposledy navštívené 26. marca 2021).

(33) Pozri: http://www.sinochemintl.com/13873.html a http://www.sinochem.com/en/1250.html (naposledy navštívené 26. marca 2021).

(34) Údaje za rok 2015 na základe štatistickej ročenky Číny 2016, Národný štatistický úrad Číny.

(35) Pozri: https://www.radiantinsights.com/research/high-density-polyethylene-hdpe-market-in-china.

(36) Správa – kapitola 14, s. 358: 51 % súkromných spoločností a 49 % štátom vlastnených podnikov z hľadiska produkcie a 44 % štátom vlastnených podnikov a 56 % súkromných spoločností z hľadiska kapacity.

(37) Zdroj: www.gov.cn/zhengce/content/2016-02/04/content_5039353.htm (naposledy navštívené 12. apríla 2021), https://policycn.com/policy_ticker/higher-expectations-for-large-scale-steelenterprise/?iframe=1&secret=c8uthafuthefra4e (naposledy navštívené 2. marca 2020) a www.xinhuanet.com/english/2019-04/23/c_138001574.htm (naposledy navštívené 12. apríla 2021).

(38) K dispozícii na adrese http://www.xinhuanet.com/english/2019-04/23/c_138001574.htm (naposledy navštívené 12. apríla 2021) a http://www.jjckb.cn/2019-04/23/c_137999653.htm (naposledy navštívené 12. apríla 2021).

(39) Tak to bolo aj v prípade fúzie súkromnej spoločnosti Rizhao so štátom vlastneným podnikom Shandong Iron and Steel v roku 2009 [pozri https://www.steelonthenet.com/kb/history-rizhao.html (naposledy navštívené 12. apríla 2021)] a v prípade získania väčšinového podielu spoločnosťou China Baowu Steel Group v spoločnosti Magang Steel v júni 2019, pozri https://www.ft.com/content/a7c93fae-85bc-11e9-a028-86cea8523dc2 (naposledy navštívené 2. marca 2020).

(40) Pozri China’s Baosteel’s takeover of Wuhan to create world’s No 2 steelmaker (Čínske prevzatie spoločnosti Wuhan spoločnosťou Baosteel s cieľom vytvoriť svetového výrobcu ocele č. 2), Reuters, https://www.reuters.com/article/us-chinabaosteel-mergers-idUSKCN11Q0U3 (naposledy navštívené 12. apríla 2021).

(41) Správa – kapitola 5, s. 100 – 101.

(42) Správa – kapitola 2, s. 26.

(43) Správa – kapitola 2, s. 31 – 32.

(44) K dispozícii na adrese https://www.reuters.com/article/us-china-congress-companies-idUSKCN1B40JU (naposledy navštívené 27. októbra 2020).

(45) K dispozícii na adrese www.gov.cn/zhengce/2020-09/15/content_5543685.htm (naposledy navštívené 10. marca 2021).

(46) Financial Times (2020), Chinese Communist Party asserts greater control over private enterprise (Komunistická strana Číny presadzuje väčšiu kontrolu nad súkromnými podnikmi), k dispozícii na adrese https://on.ft.com/3mYxP4j.

(47) Pozri webové sídlo spoločnosti https://www.cict.com/portal/list/index/cid/8.html#about_1 (naposledy navštívené 31. marca 2021).

(48) Pozri http://www.wehdz.gov.cn/ggdj/djdt/202001/t20200116_875063.shtml (naposledy navštívené 7. apríla 2021).

(49) https://asiatimes.com/tag/donghu-high-tech-zone/.

(50) http://www.fiberhome.com/en/about/61.aspx.

(51) Pozri článok Pripomenutie myšlienky dôležitého príhovoru generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga počas jeho návštevy v provincii Chu-pej – Zamestnanci spoločnosti Optics Valley Construction navštívili spoločnosť Fiberhome Technology Group. Webové sídlo spoločnosti Wuhan Optics Valley Construction. 17. mája 2018. http://ggjstz.cn/lzjs/6372.jhtml (naposledy navštívené 7. apríla 2021).

(52) https://www.zttcable.com/leadership.html.

(53) Pozri článok na webovom sídle spoločnosti ZTT z 31. októbra 2018: https://www.chinaztt.cn/news/show-48021.html (naposledy navštívené 31. marca 2021).

(54) Pozri článok na webovom sídle spoločnosti ZTT z 2. júla 2019: https://www.chinaztt.cn/news/show-48431.html.

(55) Pozri článok Moderná miestna stranícka organizácia v provincii Ťiang-su: Výbor strany v spoločnosti Hengtong Group Co., Ltd. Webové sídlo Komunistickej strany Číny v provincii Ťiang-su. 3. júla 2019. http://www.jszzb.gov.cn/zzjs/info_15.aspx?itemid=27375 (naposledy navštívené 7. apríla 2021).

(56) Pozri článok na webovom sídle spoločnosti uverejnený 28. júna 2018: https://www.yofc.com/view/580.html (naposledy navštívené 7. apríla 2021).

(57) Pozri článok na webovom sídle spoločnosti uverejnený 29. júna 2019, https://www.yofc.com/view/2480.html.

(58) https://baike.baidu.com/item/%E8%96%9B%E6%B5%8E%E8%90%8D (naposledy navštívené 22. januára 2021).

(59) https://stock.qianzhan.com/item/geren-43059620fb44.html (naposledy navštívené 7. apríla 2021).

(60) http://www.fiberhome.com/invest/default.aspx#glc (naposledy navštívené 7. apríla 2021).

(61) http://zmfdz.news.cn/345/index.html (naposledy navštívené 7. apríla 2021).

(62) https://baike.baidu.com/item/%E9%A9%AC%E6%9D%B0/53398702 (naposledy navštívené 7. apríla 2021).

(63) Správa – kapitoly 14.1 až 14.3.

(64) Správa – kapitola 4, s. 41 – 42, 83.

(65) Pozri katalóg na usmernenie v oblasti kľúčových výrobkov a služieb v strategických rozvíjajúcich sa odvetviach, http://www.gov.cn/xinwen/2018-09/22/5324533/files/ dcf470fe4eac413cabb686a51d080eec.pdf, a katalóg „štyroch hlavných prvkov“ Made in China 2025, http://www.cm2025.org/show-14-126-1.html a .http://www.cm2025.org/uploadfile/2016/1122/20161122053929266.pdf.

(66) Správa – kapitola 2, s. 17.

(67) Pozri najmä kapitolu 25 – oddiely 1 a 4; kapitolu 26 a ciele penetrácie internetu v kapitole 3 – rámček 2 päťročného plánu. https://en.ndrc.gov.cn/newsrelease_8232/201612/P020191101481868235378.pdf.

(68) V oddiele 2.1 13. päťročného plánu pre strategické rozvíjajúce sa odvetvia sa uvádza najmä pokyn: „1. Budovať infraštruktúru krajiny so silnou sieťou. Intenzívne podporovať stratégiu ,Broadband China‘. […] S nasadením podporovať budovanie vysokorýchlostných optických sietí. Rozvíjať úvodné projekty v oblasti rozsiahleho uplatňovania nových inteligentných sieťových technológií a podporovať modernizáciu národných chrbticových sietí v záujme vysokorýchlostného prenosu, pružného nastavovania a inteligentného prispôsobovania. V plnej miere uskutočniť presun na úplne optické siete, zrýchliť podporu pokrytia optických sietí v mestských oblastiach, poskytnúť prístupové služby na úrovni viac ako 1 000 megabitov za sekundu (1 000 Mb/s) a zrealizovať flexibilné možnosti šírky pásma na úrovni viac ako 100 Mb/s pre používateľov v domácnostiach vo veľkých a stredne veľkých mestách; mnohostranná spolupráca podporí zlepšenie širokopásmového optického pokrytia vo vidieckych oblastiach. Viac ako 98 % administratívnych obcí bude mať prístup k optickej sieti, vo vhodných oblastiach sa zabezpečí prístup k službám na úrovni viac ako 100 Mb/s a viac než polovica používateľov v domácnostiach vo vidieckych oblastiach bude mať flexibilnú možnosť šírky pásma na úrovni viac ako 50 Mb/s. Podporovať rozvoj infraštruktúry triple play.“ http://www.gov.cn/zhengce/content/2016-12/19/content_5150090.htm (naposledy navštívené 6. apríla 2021).

(69) Pozri najmä oddiel 3.2: „Posilňovať budovanie internetovej infraštruktúry. Posilňovať plánovanie a rozvrhnutie budovania priemyselnej internetovej infraštruktúry a budovať priemyselný internet s malým oneskorením, vysokou spoľahlivosťou a širokým pokrytím. Zrýchliť zavádzanie a budovanie optických sietí, mobilných komunikačných sietí a bezdrôtových miestnych sietí vo výrobných zoskupeniach, uskutočňovať modernizáciu širokopásmového pripojenia v rámci informačných sietí a zlepšovať kapacity prístupu podnikov k širokopásmovému pripojeniu.“ http://www.gov.cn/zhengce/content/2015-05/19/content_9784.htm.

(70) Správa – kapitola 4, s. 56 a tieto oficiálne informácie zo 4. júla 2015: http://english.gov.cn/policies/latest_releases/2015/07/04/content_281475140165588.htm.

(71) Pozri: http://www.gov.cn/zwgk/2013-08/17/content_2468348.htm (naposledy navštívené 30. marca 2021).

(72) http://www.gov.cn/zhengce/content/2015-05/20/content_9789.htm (naposledy navštívené 29. marca 2021).

(73) Pozri: http://www.gov.cn/xinwen/2017-01/12/content_5159124.htm a http://www.gov.cn/xinwen/2017-01/12/5159124/files/05242d361d164de587440d7e849f992e.pdf (naposledy navštívené 30. marca 2021). Predovšetkým v akčnom pláne sa v oddiele 2 uvádza pokyn: „1. Zrýchliť zlepšovanie novej generácie vysokorýchlostnej optickej siete. […] Prioritne podporovať rozšírenie účinného pokrytia optických širokopásmových sietí vo vidieckych oblastiach. Cieľ: Do roku 2018 bude pridaných 90 000 kilometrov hlavných optických káblov a 200 miliónov portov optických prístupových sietí do domácností, dosiahne sa pokrytie optických sietí v mestských oblastiach, zabezpečia sa kapacity prístupových služieb presahujúce 1 000 megabitov za sekundu, ako aj flexibilná možnosť presahujúca 100 megabitov za sekundu pre používateľov širokopásmového pripojenia v domácnostiach vo veľkých a stredne veľkých mestách; podiel optických sietí v administratívnych obciach sa zvýši zo 75 % na 90 %.“; v oddiele 4: „Posilniť finančnú podporu. […] Používať investície zo štátneho rozpočtu na ďalšiu podporu budovania informačnej infraštruktúry vo vidieckych oblastiach, zrýchlenie vykonávania úvodného programu mechanizmov náhrady v súvislosti s univerzálnymi telekomunikačnými službami so zameraním na širokopásmové siete a podporu čo najskoršieho plnenia cieľov spojených so sieťou vo vidieckych oblastiach stanovených v ,13. päťročnom pláne‘. Posilniť finančnú podporu kľúčových projektov. […]“.

(74) Správa – kapitola 4, s. 47.

(75) Správa – kapitola 4, s. 67.

(76) Pozri Podrobnú správu o odvetví optických vlákien a káblov. Analýza dopytu po optických vláknach a kábloch v roku 2019. Webové sídlo Communication World. 9. apríla 2018. http://www.cww.net.cn/article?id=429906 (naposledy navštívené 30. marca 2021). Pozri najmä tieto výňatky: „V minulosti boli rôzne priaznivé politiky, ako napríklad stratégia ,Broadband China‘ (Širokopásmové pripojenie v Číne), priamou hnacou silou rozvoja optickej komunikácie v Číne. Budovanie sietí optických vlákien v Číne na základe stratégií ,Broadband China‘ a ,Internet+‘, ako aj politiky na zvýšenie rýchlosti a zníženie poplatkov a iných politík, výrazne pokročilo a miera rozšírenia optickej siete do domácností (FTTH) vzrástla natoľko, že presiahla 80 %. Očakáva sa, že tento druh podpory formou politík bude v budúcnosti dlhodobo pokračovať. […] V roku 2017 štát postupne vydal štyri nové politiky na podporu rozvoja informačného priemyslu, odvetvia veľkých dát, cloud computingu a internetu vecí, ktoré všetky v konečnom dôsledku zasiahnu základné odvetvie optickej komunikácie. […] Príslušné odvetvia, na ktoré sa tieto štyri politiky vzťahujú, predstavujú základ rozvoja optických komunikačných sietí: Podporou rozvoja týchto odvetví sa účinne vytvára priaznivé politické a rozvojové prostredie pre čínske odvetvie optickej komunikácie. Na strane ponuky sa očakáva pokračovanie politiky ochrany odvetvia optickej komunikácie. Od roku 2015 antidumpingová politika týkajúca sa optickej komunikácie účinne slúži na ochranu rozvoja domáceho odvetvia káblov z optických vlákien. Pokiaľ ide o dôležité miesto, ktoré odvetvie optickej komunikácie zastáva, v súvislosti so zintenzívňovaním konfliktu v oblasti svetového obchodu, očakáva sa, že sa bude pokračovať v príslušných politikách ochrany. Ministerstvo obchodu v roku 2017 uplatnilo tri antidumpingové opatrenia proti dovážaným káblom z optických vlákien a aj naďalej zachová vhodnú štruktúru dodávok na trhu káblov z optických vlákien. […] Vďaka politickej podpore odberateľského odvetvia na jednej strane a antidumpingovým opatreniam zameraným na ponuku na strane druhej budú výhody politiky Číny pre odvetvie optických vlákien a optických káblov naďalej silnieť.“

(77) Pozri článok Vládne usmerňovacie fondy v Číne skúmajú možnosti, ako podporiť transformáciu a modernizáciu MSP. Webové sídlo spoločnosti Xinye Capital. 14. júna 2019. http://www.sinye.club/a/changjingsheying/2019/0614/247.html (naposledy navštívené 6. apríla 2021).

(78) Pozri článok o spoločnosti Zhiguang Communication zo 7. augusta 2019 na oficiálnom webovom sídle spoločnosti Shandong Dazhong: https://sd.dzwww.com/sdnews/201908/t20190807_19032401.htm (naposledy navštívené 7. apríla 2021).

(79) Pozri tieto články: Dcérska spoločnosť spoločnosti Tongding Internet zaviedla externú investíciu vo výške 500 miliónov jüanov na posilnenie konkurencieschopnosti svetelných tyčí. Webové sídlo SINA. 29. apríla 2020. https://tech.sina.com.cn/roll/2020-04-29/doc-iircuyvi0538406.shtml (naposledy navštívené 6. apríla 2021), a Kótovací a rozvojový usmerňovací fond, ktorý zriadila samospráva mesta Su-čou (komanditná spoločnosť) a súvisiaci kapitál sa budú podieľať na zriadení osobitného fondu, ktorého výška nepresiahne 1 miliardu jüanov. Chipingnews. 3. februára 2020. http://www.chipingnews.com.cn/system/2020/0203/content_945.html (naposledy navštívené 9. apríla 2021). Pozri výňatok z posledného uvedeného článku: „[tento fond] odľahčí tlak, ktorý je vyvíjaný na prevádzku a obchod ovládajúceho akcionára skupiny Tongding Group a podporí udržateľný rozvoj spoločnosti Tongding Interconnection Information, […] Cieľom mestského obvodu Su-čou Wujiang, ktorý podporuje osobitný fond na rozvoj súkromných spoločností, je znížiť mieru zábezpeky hlavných akcionárov, ktorí vlastnia podniky kótované na burze nachádzajúce sa v mestskom obvode Su-čou Wujiang, a prispieť k udržateľnému rozvoju týchto podnikov.“

(80) Pozri článok Wuhan East Lake: národná zóna zameraná na špičkovú technológiu, v ktorej sa spájajú politiky investícií a daňových zvýhodnení. Webové sídlo Pedata. 27. februára 2013. https://free.pedata.cn/755314.html (naposledy navštívené 6. apríla 2021). Pozri výňatok: „Desať spoločností bolo kótovaných na burze NEEQ, nazývanej aj „New Third Board“, a dostalo príslušné štátne subvencie, […] Pokiaľ ide o prilákanie inštitúcií prinášajúcich kapitálové investície, aby sa v parku usadili alebo investovali do podnikov, ktoré sa v ňom nachádzajú, príslušné oddelenia provincie Chu-pej, samospráva mesta Wu-chan a zóna East Lake High-tech Zone zriadili usmerňovacie fondy rizikového kapitálu. Hoci odvetvie kapitálových investícií vo vnútrozemskej zóne East Lake High-tech Zone vzniklo neskôr ako zóny zamerané na špičkové technológie v pobrežných oblastiach, jeho atraktívnosť pre inštitúcie rizikového a súkromného kapitálu je relatívne vysoká, vďaka nenáročným podmienkam registrácie podniku, silnej podpore politiky stimulov a veľkému počtu vládnych usmerňovacích fondov.“

(81) https://pdf.dfcfw.com/pdf/H2_AN202004291379049397_1.pdf (naposledy navštívené 7. apríla 2021), s. 133, 138 – 139.

(82) https://pdf.dfcfw.com/pdf/H2_AN202004291379029468_1.pdf (naposledy navštívené 7. apríla 2021), s. 205, 215.

(83) http://download.hexun.com/ftp/all_stockdata_2009/all/120/769/1207690337.pdf (naposledy navštívené 7. apríla 2021), s. 238, 249.

(84) Pozri oddiel 3.3.1 katalógu.

http://www.gov.cn/xinwen/2018-09/22/5324533/files/dcf470fe4eac413cabb686a51d080eec.pdf.

(85) Pozri oddiel 2.3 plánu: „Vysokovýkonné vlákno: Urýchliť vývoj vysokovýkonných vlákien odolných voči kyselinám, zásadám a korózii s mimoriadne pevnou fóliou, zamerať sa na podporu sériovej výroby rôznych typov vysokovýkonných vlákien, ako je uhlíkové vlákno, súvislé čadičové vlákno a aramid, a rázne rozvíjať polyfenylénové sulfidové vlákno, polyamidové vlákno a vlákno PTFE, ako aj iné výrobky, na účely ďalšieho zlepšenia koeficientu účinnosti vlákna“. https://weixin.87188718.com/FourFlat/PeiXun.aspx?id=194161 (naposledy navštívené 6. apríla 2021).

(86) Správa – kapitola 12, s. 294.

(87) Pozri Oznámenie ľudovej vlády provincie Če-ťiang o vydaní Akčného plánu provincie Če-ťiang na účely komplexnej transformácie a modernizácie tradičných výrobných odvetví (2017 – 2020). http://jxt.zj.gov.cn/art/2017/6/4/art_1657971_35695741.html (naposledy navštívené 6. apríla 2021).

(88) Správa – kapitola 16, s. 419 – 420.

(89) Správa – kapitola 8, s. 177.

(90) Správa – kapitola 16, s. 406 – 424.

(91) Správa – kapitola 12, s. 283, 285.

(92) Správa – kapitola 10, s. 221 – 230.

(93) Správa – kapitola 6, s. 138 – 149.

(94) Správa – kapitola 9, s. 216.

(95) Správa – kapitola 9, s. 213 – 215.

(96) Správa – kapitola 9, s. 209 – 211.

(97) Správa – kapitola 13, s. 332 – 337.

(98) Správa – kapitola 13, s. 336.

(99) Správa – kapitola 13, s. 337 – 341.

(100) Správa – kapitola 6, s. 114 – 117.

(101) Správa – kapitola 6, s. 119.

(102) Správa – kapitola 6, s. 120.

(103) Správa – kapitola 6, s. 121 – 122, 126 – 128, 133 – 135.

(104) Pozri oficiálny politický dokument Čínskej komisie pre bankovú a poisťovaciu reguláciu (CBIRC) z 28. augusta 2020: Trojročný akčný plán na zlepšenie správy a riadenia spoločnosti v rámci odvetví bankovníctva a poisťovníctva (2020 – 2022). http://www.cbirc.gov.cn/cn/view/pages/ ItemDetail.html?docId=925393&itemId=928 (naposledy navštívené 3. apríla 2021). Plán obsahuje pokyny „ďalej uplatňovať myšlienky vyplývajúce z hlavného prejavu, ktorý predniesol generálny tajomník Si Ťin-pching v súvislosti s realizáciou reformy správy a riadenia spoločností finančného sektora“. Okrem toho cieľom oddielu II plánu je podporiť organickú integráciu vedenia strany do správy a riadenia spoločnosti: „Postaráme sa, aby bola integrácia vedenia strany do správy a riadenia spoločností systematickejšia, štandardizovanejšia a výraznejšie založená na postupoch […] Dôležité prevádzkové a riadiace otázky musí prerokovať stranícky výbor skôr, než o nich rozhodne predstavenstvo alebo vrcholový manažment.“

(105) Pozri Oznámenie o spôsobe hodnotenia výkonu komerčných bánk, ktoré vydala komisia CBIRC 15. decembra 2020. http://jrs.mof.gov.cn/gongzuotongzhi/202101/t20210104_3638904.htm (naposledy navštívené 12. apríla 2021).

(106) Pozri pracovný dokument MMF: Resolving China’s Corporate Debt Problem (Riešenie problému podnikových dlhov v Číne), autori: Wojciech Maliszewski, Serkan Arslanalp, John Caparusso, José Garrido, Si Guo, Joong Shik Kang, W. Raphael Lam, T. Daniel Law, Wei Liao, Nadia Rendak, Philippe Wingender, Jiangyan Yu a Longmei Zhang, október 2016, WP/16/203.

(107) Správa – kapitola 6, s. 121 – 122, 126 – 128, 133 – 135.

(108) Pozri OECD (2019), OECD Economic Surveys: China 2019 (Hospodárske prieskumy OECD: Čína 2019), OECD Publishing, Paríž, s. 29.

https://doi.org/10.1787/eco_surveys-chn-2019-en.

(109) Pozri: http://www.xinhuanet.com/fortune/2020-04/20/c_1125877816.htm (naposledy navštívené 12. apríla 2021).

(110) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/492 z 1. apríla 2020, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte (Ú. v. EÚ L 108, 6.4.2020, s. 1).

(111) Správa – kapitola 5, s. 90 – 92.

(112) Pozri aj správu – kapitola 5, s. 100 – 103.

(113) Pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2020) 242 final, 22. 10. 2020, dostupný na adrese https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2020/october/tradoc_158997.pdf.

(114) Pozri správu – kapitola 4.

(115) Otvorené dáta Svetovej banky – Vyšší stredný príjem, https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income.

(116) https://ec.europa.eu/neighbourhood-enlargement/sites/near/files/turkey_report_2020.pdf.

(117) Pozri napríklad rozsudok zo 17. decembra 2008 vo veci HEG a Graphite India/Rada, T-462/04, EU:T:2008:586, bod 68 a citovanú judikatúru.

(118) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1267 z 26. júla 2019, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz volfrámových elektród s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036 (Ú. v. EÚ L 200, 29.7.2019, s. 4).

(119) https://www.gtis.com/gta/.

(120) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33).

(121) Nariadenie Rady (ES) č. 368/98 zo 16. februára 1998, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz glyfozátu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a s konečnou platnosťou sa vyberá uložené predbežné clo (Ú. v. ES L 47, 18.2.1998, s. 1), odôvodnenie 15).

(122) Rozsudok z 22. októbra 1991, Nölle/\Hauptzollamt Bremen-Freihafen, C-16/90, EU:C:1991:402, bod 27.

(123) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/607 zo 14. apríla 2021, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po jeho rozšírení na dovoz kyseliny citrónovej odosielanej z Malajzie, bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii, po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (Ú. v. EÚ L 129, 15.4.2021, s. 73).

(124) https://your.fitch.group/rs/732-CKH-767/images/Fitch_10069753.pdf?mkt_tok=eyJpIjoiWmpSa1pXWTROREJpWkRVMCIsInQiOiJ1NnhzNGptTmpwaUQrcUNiM2ZERDAycU1UV3dwcEQzaG5ORGNIUVFHTlBLZTduYXhPS1BhaHNaQVdQUzVUTmFkRzRBQk9PQ2pkSFR3V1c0Y24wMEZPdz09In0%3D.

(125) https://ar.prysmiangroup.com/en.

(126) Príručka Ako podať antidumpingový podnet, s. 17.

(127) C-16/90, Nölle/Hauptzollamt Bremen-Freihafen, bod 20.

(128) Právne vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti v príručke znie takto: „Táto príručka nie je právne záväzný dokument. Jej obsah nie je povinný. Informácie, ktoré poskytne navrhovateľ, sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnych okolností prípadu. Táto príručka má byť len všeobecným odporúčaním. Môžu nastať okolnosti, v ktorých môže byť vzhľadom na osobitnú povahu veci primeraný iný prístup. Z toho zároveň vyplýva, že z tejto príručky nie je možné vyvodiť nijaké závery, pokiaľ ide o normy prijateľnosti v antidumpingových podnetoch. Použitie tejto príručky takisto neznamená, že podnet bude automaticky prijatý: každá vec sa analyzuje osobitne.“

(129) https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2006/december/tradoc_112295.pdf.

(130) Rozsudok z 22. marca 2012, GLS, C-338/10, EU:C:2012:158, bod 34.

(131) Nariadenie Rady (ES) č. 368/98 zo 16. februára 1998, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz glyfozátu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a s konečnou platnosťou sa vyberá uložené predbežné clo (Ú. v. ES L 47, 18.2.1998, s. 1), odôvodnenie 15).

(132) Článok 2 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21) bol nahradený súčasným znením článku 2 ods. 7 základného nariadenia podľa článku 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2321 z 12. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1036 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a nariadenie (EÚ) 2016/1037 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie.

(133) https://www.prysmiangroup.com/sites/default/files/business_markets/markets/downloads/datasheets/OPGW-TUBAL_1.pdf.

(134) https://www.doingbusiness.org/content/dam/doingBusiness/country/a/argentina/ARG.pdf (strana 44); https://www.argentina.gob.ar/trabajo/casasparticulares/empleador/remuneracionesyrecibos/aguinaldo; https://www.mondaq.com/argentina/employee-rights-labour-relations/536000/labor-costs-in-argentina.

(135) https://www.indec.gob.ar/indec/web/Nivel4-Tema-4-31-61.

(136) https://www.argentina.gob.ar/enre/cuadros_tarifarios.

(137) https://globalfinancials.com/index-admin.html.

(138) Rozsudok z 25. júna 2015, PT Musim Mas/Rada, T-26/12, EU:T:2015:437, bod 53.

(139) Rozsudok z 26. októbra 2016, PT Musim Mas/Rada, C-468/15 P, EU: C:2016:803, bod 46.

(140) Výhľad trhu s káblami spoločnosti CRU (august 2020) doplnený informáciami navrhovateľov o trhu.

(141) Tieto ukazovatele boli založené na priamych údajoch, ktoré zozbieral navrhovateľ od 8 sťažujúcich sa alebo podporujúcich výrobcov z Únie (s výnimkou jednej spoločnosti z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 409), ktorí predstavujú takmer 80 % výroby v Únii počas obdobia prešetrovania, s pripočítaním hodnôt za zvyšných výrobcov z Únie odhadnutých na základe prieskumu trhu a informácií o ňom.

(142) Správa o vyhliadkach trhu s káblami spoločnosti CRU, august 2020, s. 29, a Zhrnutie celosvetového trhu s káblami (Worldwide Cable Market Summary) podľa uplatnenia a regiónov, február 2021.

(143) Odhady založené na verejných zdrojoch [článok spoločnosti CRU z 10. januára 2020Further instability on the horizon as tumultuous year ends (Ďalšia nestabilita na obzore ku koncu búrlivého roka) a snímky z konferencie o drôtových kábloch spoločnosti CRU z júna 2019], vypracované navrhovateľmi (podnet, poznámka pod čiarou č. 36).

(144) Rozsudok z 5. apríla 2017, Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener/Rada, C-376/15 P a C-377/15 P, EU:C:2017:269, body 58 – 60.

(145) Ú. v. ES L 362, 30.12.1988, s. 59, odôvodnenie 7.

(146) Rozsudok zo 17. decembra 1997, EFMA/Rada, T-121/95, EU:T:1997:198, bod. 105 a nasl.

(147) Sú reprezentatívne, keďže v OP pokrývali 36 % predaja výrobného odvetvia EÚ.

(148) Ú. v. ES L 87, 21.3.1998, s. 24.

(149) Pozri aj rozsudok z 22. septembra 2021, T-753/16, PAO Severstal, ECLI:EU:T:2021:612, body 260 – 273.

(150) Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2020 uviedla: „Posilnenie investícií prostredníctvom nástroja NextGenerationEU je jedinečnou príležitosťou podnietiť rozšírenie do každej obce. Preto chceme naše investície zamerať na bezpečné prepojenie, rozšírenie technológie 5G, 6G a optiku. NextGenerationEU je tiež jedinečnou príležitosťou na vytvorenie jednotnejšieho európskeho prístupu ku konektivite a zavádzaniu digitálnej infraštruktúry.“ https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/SPEECH_20_1655.

(151) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob, Brusel, 9. 3. 2021 COM(2021) 118 final.

(152) European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate G, Rue de la Loi 170, 1049 Brussels, Belgium.

(153) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(154) Príloha I (Kombinovaná nomenklatúra) k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1).

PRÍLOHA

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky

Názov

Doplnkový kód TARIC

Anhui Tianji Information Technology Co., Ltd

C698

Dongjie Optical Technology (Suzhou) Co., Ltd

C700

skupina Fasten:

—	Jiangsu Fasten Optical Communication Technology Co., Ltd

—	Jiangsu Fasten Optical Cable Co., Ltd

C701

Hangzhou Futong Communication Technology Co., Ltd

C702

Hangzhou Tuolima Network Technologies Co., Ltd

C703

Jiangsu Etern Company Limited

C704

skupina Jiangsu Hengtong:

—	Hengtong Optic-Electric Co., Ltd

—	Guangdong Hengtong Optic-electronical Technology Co., Ltd

—	Jiangsu Hengtong Smart Grids Co., Ltd

—	Zhejiang Dongtong Optical Network and IOT Technology Co., Ltd

C705

Jiangsu Tongguang Optical Fiber Cable Co., Ltd

C706

LEONI Cable (China) Co., Ltd

C707

Liangang Optoelectronic Technology Co., Ltd

C724

Nanjing Huamai Technology Co., Ltd

C708

Ningbo Geyida Cable Technology Co., Ltd

C709

Prysmian Wuxi Cable Co., Ltd

C710

skupina SDG:

—	Shenzhen SDG Information Co., Ltd

—	Shenzhen SDGI Optical Network Technologies co., Ltd

C711

Shanghai Qishen International Trade Co., Ltd

C712

Shenzhen WanBao Optical Fiber Communication Co., Ltd

C713

Sichuan Huiyuan Optical Communications Co., Ltd

C714

Suzhou Furukawa Power Optic Cable Co., Ltd

C715

Suzhou Torres Optic-electric Technology Co., Ltd

C716

Twentsche (Nanjing) Fibre Optics Ltd

C717

XDK Communication Equipment (Huizhou) Ltd

C718

skupina YOFC:

—	Yangtze Optical Fibre and Cable Joint Stock Limited Company

—	Yangtze Optical Fibre and Cable (Shanghai) Company Ltd

—	Yangtze Zhongli Optical Fibre and Cable (Jiangsu) Co., Ltd

—	Sichuan Lefei Optoelectronic Technology Company Limited

—	Everpro Technology Company Limited

C719

18.11.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 410/153

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/2012

zo 17. novembra 2021,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Indii a Indonézii

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

keďže:

1. POSTUP

1.1. Začatie

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 30. septembra 2020 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena (ďalej aj „prešetrovaný výrobok“) s pôvodom v Indii a Indonézii (ďalej len „dotknuté krajiny“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí antidumpingového konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)	Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 17. augusta 2020 podalo Európske združenie oceliarskeho priemyslu (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov zastupujúcich viac ako 25 % celkovej výroby plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena v Únii.

(3)	Dňa 17. februára 2021 Komisia začala antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu rovnakého výrobku s pôvodom v Indii a Indonézii (ďalej len antisubvenčné prešetrovanie) (3).

1.2. Registrácia

(4)	V nadväznosti na žiadosť navrhovateľa podloženú požadovanými dôkazmi Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/370 (4) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku.

1.3. Predbežné opatrenia

(5)

V súlade s článkom 19a základného nariadenia Komisia 30. apríla 2021 stranám poskytla súhrn navrhovaných predbežných ciel a podrobné údaje o výpočte dumpingových rozpätí a rozpätí primeraných na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 210 predbežného nariadenia, Komisia zohľadnila pripomienky, ktoré sa považovali za chyby v písaní, a v prípade potreby rozpätia náležite upravila.

(6)	Komisia 28. mája 2021 uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/854 (5) (ďalej len „predbežné nariadenie“) predbežné antidumpingové clo.

1.4. Ďalší postup

(7)

Po poskytnutí informácií o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých bolo uložené predbežné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“), navrhovateľ, konzorcium dovozcov a distribútorov (ďalej len „Euranimi“ (6)), jeden neprepojený dovozca, jeden používateľ, vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a vláda Indie a vláda Indonézie predložili k týmto predbežným zisteniam svoje písomné podania.

(8)	Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Uskutočnili sa vypočutia navrhovateľa, konzorcia dovozcov a distribútorov, jedného neprepojeného dovozcu, jedného používateľa a dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(9)	Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Komisia pri práci na svojich konečných zisteniach vzala do úvahy pripomienky predložené zainteresovanými stranami a v prípade potreby zrevidovala svoje predbežné závery.

(10)

Komisia informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Indii a Indonézii (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií predložili združenie Eurofer, výrobca z Únie a používateľ Arinox, konzorcium dovozcov a distribútorov Euranimi, neprepojený dovozca LSI a spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. Spoločnosť IRNC (spolupracujúci vyvážajúci výrobca) okrem toho poskytla pripomienky k pripomienkam, ktoré predložilo združenie Eurofer v súvislosti s prístupom Komisie k jej nákupom (pozri odôvodnenia 71 až 74).

(11)

Stranám, ktoré o to požiadali, sa takisto poskytla možnosť vypočutia. Uskutočnili sa vypočutia navrhovateľa, konzorcia Euranimi, jedného neprepojeného dovozcu, jedného používateľa, ktorý sa preukázal aj ako výrobca z Únie, a jedného vyvážajúceho výrobcu. Vzhľadom na pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií sa uskutočnilo dodatočné konečné poskytnutie informácií vyvážajúcemu výrobcovi IRNC obmedzené na úpravy niektorých jeho cien predaja na vývoz. Komisia spoločnosti IRNC poskytla príležitosť predložiť pripomienky k tomuto dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií, spoločnosť IRNC však neodpovedala.

(12)	Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a v náležitých prípadoch zohľadnené v tomto nariadení.

1.5. Výber vzorky

(13)	Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa výberu vzorky, potvrdili sa odôvodnenia 6 až 14 predbežného nariadenia.

1.6. Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(14)	Po konečnom poskytnutí informácií konzorcium dovozcov a distribútorov a jeden neprepojený dovozca tvrdili, že je potrebné dôsledne preskúmať účinky pandémie COVID-19, pretože obdobie prešetrovania (ďalej len „OP“) zahŕňalo mimoriadne obdobie pandémie.

(15)

Komisia zohľadnila skutočnosť, že obdobie prešetrovania zahŕňalo niekoľko mesiacov, počas ktorých prebiehala pandémia COVID-19. Komisia dôkladne identifikovala a analyzovala účinky pandémie COVID-19 a dospela k záveru, že na trhu Únie dochádza k dumpingu spôsobujúcemu ujmu, ktorý nie je dôsledkom účinkov pandémie.

(16)	Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa obdobia prešetrovania a posudzovaného obdobia, potvrdilo sa odôvodnenie 21 predbežného nariadenia.

2. DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1. Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

(17)	V predbežnej fáze jeden používateľ z Únie, spoločnosť Arinox, požiadal o vylúčenie výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena z ocele triedy 200 a 201 z vymedzenia výrobku. Komisia túto žiadosť predbežne zamietla, ako je vysvetlené v odôvodneniach 25 až 27 predbežného nariadenia.

(18)

Po predbežnom poskytnutí informácií strana zúžila svoju žiadosť o vylúčenie na výrobky z ocele triedy 200 zodpovedajúce triede Jindal J4 alebo JSLU DD (trieda s 1 % niklu) s hrúbkou 0,90 + 0/-0,060 mm na použitie pri výrobe tenkých pásov z nehrdzavejúcej ocele. Spoločnosť uviedla, že výrobok sa dá ľahko identifikovať, takže nehrozí riziko obchádzania, neexistuje vzájomná zameniteľnosť s inými druhmi výrobku a výrobné odvetvie Únie tento výrobok nevyrába. Okrem toho je podľa spoločnosti konečné použitie ľahko overiteľné.

(19)

Navrhovateľ namietal proti aktualizovanej žiadosti o vylúčenie z vymedzenia výrobku. Združenie Eurofer tvrdilo, že triedy, ktoré uviedol používateľ z Únie, predstavujú obchodné označenie a nie sú vymedzené žiadnou medzinárodnou normou. Colné orgány preto nemôžu stanoviť žiadnu referenčnú hodnotu a presadzovať kontrolu chemického zloženia vylúčeného výrobku. Kontrola konečného použitia by navyše pre colné orgány predstavovala neprimeranú záťaž. Výnimka pre tieto výrobky, ktoré vyrába iba spoločnosť Jindal, by navyše viedla k riziku krížovej kompenzácie, ktorá by nepriaznivo ovplyvnila nápravný účinok opatrení.

(20)

Prešetrovaním sa zistilo, že takéto výrobky sú vzájomne zameniteľné, pokiaľ ide o vlastnosti. Komisia takisto dospela k záveru, že vyhovenie tejto žiadosti o vylúčenie by skutočne predstavovalo neprimeranú záťaž pre colné orgány, ktoré by museli vykonať laboratórny test a skontrolovať konečné použitie pri každej zásielke. Okrem toho, keďže výrobok je spojený s jedným konkrétnym vyvážajúcim výrobcom, riziko krížovej kompenzácie nemožno vylúčiť.

(21)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Arinox zopakovala svoju pôvodnú žiadosť o vylúčenie z vymedzenia výrobku, a to pokiaľ ide o výrobky z ocele triedy 200 s nízkym obsahom niklu a výrobky z ocele triedy 201. Spoločnosť Arinox tvrdila, že výrobky z ocele triedy 200 s nízkym obsahom niklu a výrobky z ocele triedy 201 sú na trhu Únie v zásade nedostupné a zo strany výrobcov z Únie nie je záujem o výrobu týchto výrobkov. Spoločnosť vysvetlila, že po predbežnom poskytnutí informácií sa nákup výrobkov z ocele triedy 201 od výrobného odvetvia Únie stal ekonomicky nerentabilným a že iba jeden výrobca v Únii dokáže vyrábať tenké pásy z nehrdzavejúcej ocele triedy 200 s nízkym obsahom niklu. Ďalej tvrdila, že v dôsledku zahrnutia týchto výrobkov do súčasného prešetrovania už utrpela hospodársku ujmu, pretože z dôvodu citlivosti výrobku na cenu nemôže preniesť antidumpingové clo na svojich zákazníkov a že Komisia nedávno udelila v podobnej situácii vylúčenie výrobku.

(22)

Spoločnosť ďalej zopakovala, že medzi výrobkami z ocele triedy 200 a 201 a z iných druhov ocele, ktoré patria k prešetrovanému výrobku, najmä výrobky z ocele triedy 300, sú významné rozdiely z hľadiska fyzikálnych, chemických a technických vlastností a že chemické zloženie výrobkov z ocele triedy 200 a 201 môžu colné orgány jednoducho overiť pomocou ľahko dostupných nástrojov a osvedčení o skúške mechanických vlastností ocele. Spoločnosť ďalej tvrdila, že žiadosť o vylúčenie je viazaná na jedno konečné použitie a spoločnosť by bola pravdepodobne jediným používateľom žiadosti o vylúčenie.

(23)	Spoločnosť tvrdila, že riziko krížovej kompenzácie je obmedzené, pretože od dotknutých krajín nakupuje najmä oceľ triedy 200 a 201 a svoje dodávky získava od rôznych výrobcov v týchto krajinách.

(24)

Spoločnosť Arinox neposkytla ďalšie dôkazy o nemožnosti zámeny výrobkov z ocele triedy 200 a 201 za iné druhy ocele, okrem tvrdenia o ekonomickej iracionalite takejto zámeny. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 20, na overenie chemického zloženia musia colné orgány vykonať laboratórny test, čo pre ne predstavuje veľkú záťaž, najmä preto, že bude potrebný pre každú zásielku výrobku, o ktorého vylúčenie sa žiada. Riziko krížovej kompenzácie je objektívnym posúdením a z údajov, ktoré spoločnosť poskytla v súvislosti s nákupmi výrobkov z ocele triedy 200 a 201 a iných výrobkov z dotknutých krajín, vyplýva, že z týchto krajín kúpila aj iné výrobky patriace do vymedzenia výrobku súčasného prešetrovania, čo vo svojej podstate prináša riziko krížovej kompenzácie. Navyše, hoci spoločnosť tvrdí, že tieto triedy ocele majú iba jedno konečné použitie, nemožno vylúčiť, že môžu mať aj iné použitia.

(25)	Komisia preto dospela k záveru, že by nebolo vhodné vyhovieť tejto žiadosti o vylúčenie výrobku, a preto bola zamietnutá.

2.2. Záver

(26)	Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobku, Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 22 až 27 predbežného nariadenia.

3. DUMPING

3.1. India

3.1.1. Spolupráca a čiastočné uplatňovanie článku 18 základného nariadenia

(27)

V odôvodneniach 29 až 57 predbežného nariadenia sú indické subjekty spoločnosti Jindal, ktoré sa podieľajú na výrobe a predaji prešetrovaného výrobku, uvádzané ako „Jindal Group“. V tomto nariadení sa tieto subjekty budú uvádzať ako „Jindal India“, zatiaľ čo skupina „Jindal Group“ sa vzťahuje na spoločnosti Jindal India, Jindal Indonesia a príslušné subjekty spoločnosti Jindal v tretích krajinách.

(28)	Ako je vysvetlené v odôvodneniach 32 až 35 predbežného nariadenia, Komisia sa rozhodla uplatniť článok 18 základného nariadenia v predbežnej fáze a použiť dostupné skutočnosti, pokiaľ ide o informácie, ktoré neboli poskytnuté v súvislosti s úlohou prepojenej spoločnosti skupiny Jindal Group.

(29)

Po predbežnom poskytnutí informácií Jindal Group spochybnila uplatnenie článku 18. Domnievala sa, že neodmietla prístup k relevantným informáciám, resp. relevantné informácie poskytla, a že konala v rámci svojich možností. Komisia by preto mala použiť informácie, ktoré spoločnosť poskytla. Komisia tieto pripomienky náležite posúdila. Ako sa uvádza v odôvodnení 33 predbežného nariadenia, Jindal Group bola vypočutá úradníkom pre vypočutie v tejto veci už 16. apríla 2021. V súlade s odporúčaniami úradníka pre vypočutie Komisia po tomto vypočutí takisto v plnej miere posúdila informácie, ktoré dostala od Jindal Group 29. marca 2021 v odpovedi na list podľa článku 18.

(30)

V dôsledku toho Komisia použila informácie, ktoré poskytol tento vyvážajúci výrobca, a tvrdenie čiastočne prijala. Okrem toho sa vzhľadom na ďalšiu analýzu informácií poskytnutých 29. marca 2021 považovalo za vhodné vykonať ďalšiu úpravu. Keďže pripomienky od Jindal Group boli označené ako dôverné, podrobné posúdenie tvrdenia bolo poskytnuté iba dotknutej strane.

3.1.2. Normálna hodnota

(31)	Podrobnosti o výpočte normálnej hodnoty boli uvedené v odôvodneniach 36 až 47 predbežného nariadenia.

(32)

Po predbežnom poskytnutí informácií Jindal India a Jindal Indonesia zopakovali svoje tvrdenia s odvolaním sa na článok 2 ods. 5 tretí a štvrtý pododsek a článok 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia, že Komisia by mala upraviť normálnu hodnotu o náklady súvisiace so zákazmi vychádzania počas pandémie COVID-19 uplatňovanými v Indii a Indonézii počas časti obdobia prešetrovania.

(33)	Tieto tvrdenia sa museli zamietnuť.

(34)

Pokiaľ ide o tvrdenia podľa článku 2 ods. 5 tretieho pododseku, Komisia po prvé poznamenáva, že tretí pododsek sa týka správneho rozdelenia nákladov a doterajšieho využitia tohto rozdelenia, pričom uprednostňuje rozdelenie nákladov na základe obratu. V pododseku sa dodáva, že „pokiaľ to už nebolo zohľadnené v rámci rozdelenia nákladov podľa tohto pododseku, náklady sa vhodne upravia pri tých neopakovaných položkách nákladov, ktoré sú prospešné pre budúcu a/alebo súčasnú výrobu“. V tomto prípade však nárokované „náklady súvisiace s pandémiou COVID-19“ nepredstavujú oddelenú nákladovú položku, ktorá by sa dala upraviť s ohľadom na obdobie prešetrovania. Tieto nárokované náklady sú bežné fixné náklady, ktoré spoločnosti Jindal vznikajú pravidelne a opakovane. Z dôvodu pandémie COVID-19 sa však vzťahujú len na nižší objem výroby. Na tento scenár sa však nevzťahuje citovaná posledná veta tretieho pododseku. Preto nie je možné vykonať žiadnu úpravu podľa článku 2 ods. 5 tretieho pododseku.

(35)

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenia podľa článku 2 ods. 5 štvrtého pododseku, Komisia poznamenáva, že podľa článku 2 ods. 5 štvrtého pododseku sa výnimka z jednotkových nákladov, ktoré bežne vznikajú spoločnosti, môže udeliť len v prípade, ak si využívanie nových výrobných zariadení vyžaduje značné dodatočné investície a ak následné nízke miery využitia kapacít sú výsledkom operácií súvisiacich so zavádzaním výroby, ktoré sa uskutočňujú počas obdobia prešetrovania alebo jeho časti. V tomto prípade sú prípadné nízke miery využitia kapacity výsledkom dočasného odstavenia výroby z dôvodu pandémie COVID-19. Článok 2 ods. 5 štvrtý pododsek sa preto neuplatňuje.

(36)

Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenia podľa článku 2 ods. 10 písm. k), Komisia poznamenáva, že podľa článku 2 ods. 10 písm. k) sa úprava môže vykonať z dôvodu „rozdielo[v] vo faktoroch […], ak sa preukáže, že ovplyvňujú porovnateľnosť cien požadovanú v tomto odseku, najmä ak spotrebitelia sústavne platia rozdielne ceny na domácom trhu v dôsledku rozdielu v týchto faktoroch“. Jindal India a Jindal Indonesia tvrdili, že sa mala vykonať úprava z dôvodu vplyvu, ktorý mali zákazy vychádzania počas pandémie COVID-19 na výrobné náklady, ale nepreukázali žiaden vplyv na porovnateľnosť cien. Tvrdenie týkajúce sa článku 2 ods. 10 písm. k) preto nemožno prijať.

(37)

Po konečnom poskytnutí informácií Jindal Group zopakovala tvrdenia o úprave nákladov súvisiacich s pandémiou Covid-19. V súvislosti s možnou úpravou podľa článku 2 ods. 5 tretieho a štvrtého pododseku Jindal Group poukázala na „neobvykle vysoké“ (7) náklady, ktoré by sa nemali úplne pripisovať výrobe a predaju prešetrovaného výrobku počas obdobia prešetrovania, ale Komisia by namiesto toho mala vypočítať reprezentatívne výrobné náklady počas obdobia prešetrovania.

(38)

Tvrdenie sa muselo zamietnuť. Predmetné náklady vznikli počas obdobia prešetrovania a týkajú sa výroby a predaja prešetrovaného výrobku. Na základe správy poroty vo veci losos, ktorú Jindal Group citovala, a v súlade s článkom 2 ods. 5 tretím pododsekom treťou vetou základného nariadenia sa náklady vhodne upravia pri tých neopakovaných položkách nákladov, ktoré sú prospešné pre budúcu a/alebo súčasnú výrobu. Komisia uznala, že nárokované náklady súvisiace so zákazom vychádzania počas pandémie Covid-19 sú neopakované. Konkrétne náklady, ktoré vznikli počas zákazu vychádzania počas pandémie Covid-19, sú však iba fixné náklady a jednoducho vyplývajú z nedostatočného využívania dostupnej a inak využívanej kapacity. Podľa vymedzenia nemôžu byť prospešné pre budúcu výrobu, ako by mohli byť napríklad investičné náklady. Nemôžu byť prospešné ani pre súčasnú výrobu, pretože sú skôr dôsledkom jednorazovej udalosti vyššej moci, a to zákazu vychádzania počas pandémie Covid-19.

(39)

Pokiaľ ide o tvrdenie podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia, skupina Jindal Group sa odvolala na vyhlásenie Komisie podľa odôvodnenia 36 a dodala, že z úvodného ustanovenia článku 2 ods. 10 je zrejmé, že odkaz na porovnateľnosť cien sa týka porovnateľnosti medzi normálnou hodnotou (bez ohľadu na to, ako je stanovená) a vývoznou cenou.

(40)

Komisia uznala, že úvodné ustanovenie článku 2 ods. 10 odkazuje na porovnateľnosť cien. Rovnako platí, že niektoré úpravy uvedené v článku 2 ods. 10 písm. a) až k) možno rovnako uplatniť na normálnu hodnotu založenú na cenách na domácom trhu a na vytvorenú normálnu hodnotu. Článok 2 ods. 10 písm. k) však obsahuje výslovnú podmienku týkajúcu sa rozdielov v cenách platených na domácom trhu, ktorú je potrebné splniť pred vykonaním úpravy. Jindal Group nebola schopná tieto rozdiely odôvodniť, ale mohla preukázať iba vplyv na náklady. Akékoľvek zvýšenie nákladov by v každom prípade rovnako ovplyvnilo domáce aj vývozné ceny. Nové tvrdenie podľa článku 2 ods. 10 písm. k) sa preto muselo zamietnuť.

(41)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Chromeni spochybnila úpravy nákladov na suroviny, ktoré vykonala Komisia. Pri predbežnom stanovení Komisia z tabuľky jednotlivých transakcií týkajúcej sa nákupov zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla zistila, že nákupné ceny zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla od prepojených strán boli výrazne nižšie ako ceny toho istého materiálu od neprepojených strán. Preto ich nebolo možné považovať za nezávislé trhové ceny a Komisia vykonala úpravu týchto cien. Spoločnosť Chromeni vo svojich pripomienkach k predbežnému poskytnutiu informácií tvrdila, že kvalita zvitkov použitých na porovnanie nebola vždy rovnaká a že by sa to malo pri porovnávaní zohľadniť. Toto tvrdenie bolo podložené nákupnými zmluvami, zmluvou o zľave za nižšiu kvalitu, dobropismi, správou o kontrole kvality, ako aj účtovnými položkami týkajúcimi sa požiadaviek na kvalitu. Komisia tvrdenie náležite posúdila a považovala ho za odôvodnené. V dôsledku toho Komisia nahradila priemernú nákupnú cenu zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla od prepojených strán v záznamoch spoločnosti váženou priemernou nákupnou cenou od neprepojených dodávateľov vynásobenou použitými množstvami.

(42)

V predbežnej fáze Komisia prepočítala náklady na odpisy v prípade normálnej hodnoty spoločnosti Chromeni, keďže sa zistilo, že odpisy určitých výrobných zariadení ešte neboli vykázané, keď sa už používali na komerčnú výrobu. Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Chromeni spochybnila túto úpravu vykázaných nákladov na odpisy, pričom tvrdila, že tieto náklady boli účtované v úplnom súlade s indickými všeobecne uznávanými účtovnými postupmi, a preto by sa mali akceptovať. Komisia trvala na tom, že je vhodné a primerané, aby sa začiatok obdobia odpisovania strojov zhodoval so začiatkom skutočnej výroby a predaja prešetrovaného výrobku. V tejto súvislosti záznamy spoločnosti Chromeni primerane neodrážali náklady spojené s výrobou a predajom prešetrovaného výrobku, a preto ich bolo treba upraviť.

(43)

Napokon, po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Chromeni spochybnila zaobchádzanie Komisie s požadovanými úpravami nákladov súvisiacich so zavádzaním výroby, ktoré sa týkali nákladov na odpisy a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Komisia obmedzila obdobie, za ktoré sa mohla vykonať úprava nákladov na odpisy, na tri mesiace a zamietla úpravu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov súvisiacich so zavádzaním výroby. Spoločnosť Chromeni uviedla, že úvodná fáza na zavedenie linky na výrobu ocele trvá oveľa dlhšie ako tri mesiace, a poukázala tu na dátum vydania konečného potvrdenia o prevzatí. Komisia však zistila, že komerčná výroba sa začala už dávno pred týmto dátumom. Okrem toho v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia, v ktorom sa okrem iného stanovuje, že dĺžka úvodnej fázy nepresiahne primeranú počiatočnú časť obdobia na náhradu nákladov, je bežnou praxou Komisie obmedziť trvanie úvodnej fázy na tri mesiace. Vzhľadom na okolnosti predmetnej veci teda Komisia určila, že tri mesiace predstavovali primerané obdobie. Pokiaľ ide o predajné, všeobecné a administratívne náklady, spoločnosť Chromeni neposkytla žiadny dôkaz o tom, že tieto náklady súvisia s výrobou, a preto nie sú ovplyvnené využívaním nových výrobných zariadení, ktoré si vyžiadali značné dodatočné investície, a ani nízkou mierou využitia kapacity, ktorá je výsledkom operácií súvisiacich so zavádzaním výroby, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 5 štvrtom pododseku základného nariadenia.

(44)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Chromeni len zopakovala rovnaké tvrdenia a argumenty bez toho, aby poskytla akékoľvek nové dôkazy alebo argumenty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli tvrdenia spoločnosti Chromeni týkajúce sa úpravy nákladov na odpisy a nákladov súvisiacich so zavádzaním výroby zamietnuté.

(45)

V odôvodnení 175 predbežného nariadenia Komisia potvrdila deformácie trhu so surovinami v Indii a Indonézii uvedené v podnete. Po predbežnom poskytnutí informácií združenie Eurofer tvrdilo, že vzhľadom na existenciu vládou vyvolaných deformácií trhu so surovinami v Indii a Indonézii by sa náklady spoločností mali upraviť podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Združenie Eurofer tvrdilo, že vzhľadom na deformácie náklady v záznamoch vyvážajúcich výrobcov primerane neodrážajú náklady spojené s výrobou a predajom prešetrovaného výrobku, a že okrem toho deformácie trhu so surovinami viedli k nezvyčajnej situácii.

(46)

Komisia toto tvrdenie zamietla, pretože zistila, že združenie Eurofer v tomto prípade nepredložilo dostatočné dôkazy na úplné uplatnenie úpravy podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Po konečnom poskytnutí informácií združenie Eurofer nesúhlasilo a trvalo na tom, že v podnete a vo viacerých podaniach pred predbežným poskytnutím informácií a po ňom poskytlo dostatočné dôkazy na podporu tvrdenia v podnete. Komisia nepovažovala za vhodné ďalej skúmať možnú úpravu podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Bez ohľadu na to, či dôkazy predložené v priebehu tohto konania predstavovali dostatočné podporné dôkazy na vecnú analýzu tvrdenia, Komisia konštatovala, že podobné tvrdenie o vplyve deformácií trhu so surovinami pri poskytovaní tovaru sa skúmalo v kontexte antisubvenčného prešetrovania.

3.1.3. Vývozná cena

(47)	Podrobnosti o výpočte vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 48 až 50 predbežného nariadenia.

(48)

Po predbežnom poskytnutí informácií, ako aj po konečnom poskytnutí informácií Jindal India a Jindal Indonesia spochybnili prístup, ktorý Komisia uplatnila na stanovenie vývoznej ceny niektorých ich predajov prostredníctvom Iberjindal S.L. (ďalej len IBJ), prepojeného obchodníka v Španielsku. Toto tvrdenie bolo z väčšej časti zamietnuté. Keďže tieto pripomienky boli označené ako dôverné, dôvody, ktoré viedli k zisteniam Komisie v súvislosti s tvrdením, boli poskytnuté iba dotknutej strane.

(49)	Po konečnom poskytnutí informácií Jindal Group tvrdila, že vo výpočte vývoznej ceny je chyba vo vzorci, pokiaľ ide o náklady na dopravu, čo ovplyvnilo ceny určitých predajov v Únii. Komisia problém overila a skutočne zistila, že vo vzorci došlo k chybe v písaní, ktorú opravila.

(50)	Neboli prijaté žiadne ďalšie tvrdenia týkajúce sa výpočtu vývoznej ceny. Preto sa potvrdzujú odôvodnenia 48 až 50 predbežného nariadenia.

3.1.4. Porovnanie

(51)	Podrobnosti týkajúce sa porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 51 až 54 predbežného nariadenia.

(52)

Po predbežnom poskytnutí informácií Jindal India a Jindal Indonesia tvrdili, že Komisia nemala odpočítať predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk (ďalej len „teoretická provízia“) od vývoznej ceny predaja v EÚ smerovaného cez ich prepojeného obchodníka v tretej krajine, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 52 a 81 predbežného nariadenia. Tvrdenie sa zamietlo. Keďže tieto pripomienky boli označené ako dôverné, dôvody zamietnutia boli poskytnuté iba dotknutej strane.

(53)	Po konečnom poskytnutí informácií predložila Jindal Group dodatočné tvrdenia o posúdení vývoznej ceny v súvislosti s týmto prepojeným obchodníkom. Tieto pripomienky boli opäť označené ako dôverné, a preto bola Jindal Group informovaná o stanovisku Komisie k týmto tvrdeniam na individuálnom základe.

(54)

Po konečnom poskytnutí informácií Jindal Group tvrdila, že úprava vývoznej ceny pre predaj v EÚ smerovaný cez JSL Global Commodities Pte. Ltd. (ďalej len „JGC“) by nemala prekročiť predajné, všeobecné a administratívne náklady, pretože podľa praxe inštitúcií v minulosti a ako potvrdil Súd prvého stupňa, bolo by primerané odpočítať iba predajné, všeobecné a administratívne náklady (8). Ak Komisia trvá na zahrnutí zisku (čo by nemala), tento zisk by mal vychádzať z údajov JGC. Podľa Jindal Group by to bolo v súlade s nedávnou praxou Komisie a s konštatovaním Súdu prvého stupňa, že je „primerané“ používať „reálne údaje“. (9)

(55)

Tvrdenia sa museli zamietnuť. Po prvé, pri odpočítaní iba predajných, všeobecných a administratívnych nákladov by sa nezohľadnila plná hodnota prirážky, ktorá zvyčajne pozostáva z predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Pokiaľ ide o posúdenie takéhoto zisku, Komisia trvá na tom, že tento zisk sa musí dosiahnuť za nezávislých podmienok, a nemôže sa preto opierať o zisk, ktorý vyplýva z odmeny dohodnutej medzi prepojenými stranami. Pokiaľ ide o rozsudok Súdu prvého stupňa, v tomto rozhodnutí sa schválilo odpočítanie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ale zjavne sa neodmietlo súčasné odpočítanie zisku, o ktoré v tomto prípade nejde. V súlade s týmto prípadom sa navyše v tomto prešetrovaní predajné, všeobecné a administratívne náklady odpočítali na základe skutočných údajov prepojeného obchodníka, pretože nahlásené predajné, všeobecné a administratívne náklady neboli ovplyvnené vzťahom medzi týmito dvomi subjektmi. Pokiaľ ide o prax Komisie, keď sa zdá, že rozpätie zisku je ovplyvnené vzťahom medzi obchodníkom a vyvážajúcim výrobcom, bežným postupom je, ako primeraná náhrada, odpočítať nominálne rozpätie zisku na základe údajov od neprepojených dovozcov spolupracujúcich na tom istom prešetrovaní. V nedávnom prípade, na ktorý sa Jindal Group odvoláva, sa však skutočné rozpätie zisku považovalo za primerané vzhľadom na skutočnosti v uvedenom prípade a funkcie, ktoré vykonával prepojený obchodník. Odpočítalo sa preto skutočné rozpätie zisku.

(56)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Jindal India zopakovala svoje tvrdenie, že normálna hodnota by sa mala upraviť o vrátené clo. Tvrdila najmä, že v článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia sa stanovuje, že by sa mali zohľadniť všetky rozdiely ovplyvňujúce porovnateľnosť cien, a preto by sa malo tvrdenie prijať.

(57)	Toto tvrdenie sa zamietlo. Spoločnosť Jindal India nepreukázala, že údajné vrátenie cla ovplyvnilo porovnateľnosť cien. Spoločnosť Jindal India najmä nedokázala preukázať, že vrátenie cla viedlo k sústavne vyšším cenám na domácom trhu.

(58)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Jindal India tvrdila, že Komisia by mala zabezpečiť, aby sa vrátenie cla nezapočítavalo dvakrát, a že započítanie tej istej subvencie uložením súbežných antidumpingových a antisubvenčných ciel (najmä v prípade vývozných subvencií) je rozpore s právom Svetovej obchodnej organizácie (10). Keďže sa niektoré vrátenia cla subjektov skupiny Jindal Group prešetrujú v rámci antisubvenčného prešetrovania ako potenciálne napadnuteľné subvencie, Komisia by mala zabezpečiť, aby sa tieto vrátenia cla v tomto prípade upravili alebo aby neboli napadnuté v antisubvenčnom konaní.

(59)

V súvislosti s týmto tvrdením Komisia objasnila, že z dôvodov uvedených v odôvodnení 53 predbežného nariadenia a v odôvodnení 57 súčasného nariadenia systém, ktorý spoločnosť Jindal India používa na svoj predaj na vývoz do Únie, nespĺňa podmienky žiadnej úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. b) alebo k) základného nariadenia. Spoločnosť Jindal India predovšetkým nepreukázala, že zákazníci na domácom trhu platili vzhľadom na základný režim konzistentne odlišné ceny. Komisia preto považovala tvrdenia o úprave za nepodložené a následne ich zamietla.

(60)	Neboli prijaté žiadne ďalšie tvrdenia týkajúce sa porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny. Preto sa potvrdzujú odôvodnenia 51 až 54 predbežného nariadenia.

3.1.5. Dumpingové rozpätia

(61)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Jindal tvrdila, že Komisia pri výpočte dumpingu použila nesprávne hodnoty CIF pre niektoré z jej predajov v Únii. Komisia však zistila, že údajnej chyby v písaní sa dopustila samotná Jindal Group vo svojom vyplnenom dotazníku a Komisia o tom nebola informovaná pred krížovou kontrolou na diaľku ani počas nej. Rovnako Jindal Group na tento problém nepoukázala v pripomienkach k skorému predbežnému oznámeniu ani v pripomienkach k predbežnému poskytnutiu informácií. Komisia preto usúdila, že v čase, keď bolo tvrdenie predložené, ho už nebolo možné krížovo skontrolovať na diaľku a tvrdenie o údajnej chybe bolo preto zamietnuté.

(62)

Ako sa podrobne uvádza v odôvodneniach 27 až 60, Komisia zohľadnila pripomienky zainteresovaných strán predložené po predbežnom a konečnom poskytnutí informácií. Výpočet spoločnosti Jindal India bol takisto aktualizovaný s cieľom opraviť chybu v písaní týkajúcu sa vývoznej ceny (pozri odôvodnenie 49).

(63)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF (náklady, poistenie a prepravné) na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Spoločnosť	Konečné dumpingové rozpätie
Jindal India	13,9 %
Chromeni	45,1 %
Všetky ostatné spoločnosti	45,1 %

3.2. Indonézia

3.2.1. Predbežná poznámka

(64)

V odôvodneniach 58 až 86 predbežného nariadenia sú indonézske subjekty spoločnosti Jindal, ktoré sa podieľajú na výrobe a predaji prešetrovaného výrobku, uvádzané ako „Jindal Indonesia Group“ alebo „Jindal Group“. V tomto nariadení sa tieto subjekty budú uvádzať ako „Jindal Indonesia“, zatiaľ čo „Jindal Group“ sa vzťahuje na spoločnosti Jindal India, Jindal Indonesia a príslušné subjekty spoločnosti Jindal v tretích krajinách.

3.2.2. Normálna hodnota

(65)	Podrobnosti o výpočte normálnej hodnoty boli uvedené v odôvodneniach 65 až 76 predbežného nariadenia.

(66)	Vo svojom podaní z 11. júna 2021 vláda Indonézie pripomenula, že indonézski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky plne spolupracovali a že Komisia musí pri výpočte normálnej hodnoty použiť ich skutočné údaje.

(67)	Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Jindal Indonesia zopakovala svoje tvrdenie spolu so spoločnosťou Jindal India, že Komisia by mala upraviť normálnu hodnotu o náklady súvisiace so zákazmi vychádzania počas pandémie COVID-19. Toto tvrdenie sa zamietlo. Je predmetom odôvodnení 32 až 36.

(68)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť IRNC spochybnila prístup Komisie, ktorá nahradila nákupnú cenu bielych zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla vytvorenou trhovou cenou, ak bol tento dôležitý medziprodukt nakúpený od prepojených dodávateľov. Vo vyplnenom dotazníku spoločnosti a počas krížovej kontroly na diaľku Komisia zistila, že tieto výrobky boli získané od prepojených dodávateľov za transferovú cenu nižšiu ako výrobné náklady. Komisia preto v predbežnom výpočte nahradila tieto ceny vytvorenou trhovou cenou pozostávajúcou pre dané výrobky z výrobných nákladov, predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Spoločnosť tvrdila, že transferové ceny boli nezávislými trhovými cenami, a kritizovala nedostatočnú analýzu v tejto súvislosti.

(69)

Komisia analyzovala poskytnuté vysvetlenia a podporné dokumenty a dospela k záveru, že prvotný prístup, pokiaľ ide o nákup bielych zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla od prepojených dodávateľov, je potrebné upraviť. Predajné ceny prepojených dodávateľov bielych zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla pre spoločnosť IRNC boli v skutočnosti porovnateľné s ich predajnými cenami týchto zvitkov pre neprepojených zákazníkov. Komisia preto považovala za vhodné uznať nákupnú cenu týchto výrobkov spoločnosti IRNC, ak bola táto cena rovnaká alebo vyššia ako výrobné náklady týchto dodávateľov, a nahradiť ju ich výrobnými nákladmi, keď sa zistilo, že transferová nákupná cena je nižšia.

(70)

Združenie Eurofer vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií spochybnilo zrevidovaný prístup Komisie k nákladom na biele zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla spoločnosti IRNC, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 69. Združenie Eurofer najskôr tvrdilo, že Komisia nemala používať nákupné ceny zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla spoločnosti IRNC od prepojených strán, pretože tieto ceny neboli nezávislými cenami. Po druhé, združenie Eurofer zistilo, že prístup Komisie je v rozpore so zisteniami nedávno skončeného prešetrovania, ktoré sa týkalo rovnakej skupiny spoločností (11). Komisia v rámci uvedeného prešetrovania zamietla výrobné náklady kľúčového komponentu na výrobu dotknutého výrobku. Po tretie, tvrdilo, že ak by Komisia pokračovala vo svojom prístupe, mala by buď pri úprave hodnoty transakcie medzi prepojenými stranami podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia k nákupnej cene zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla pripočítať primeraný zisk, alebo zvýšiť zisk spoločnosti IRNC z plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena použitý na výpočet normálnej hodnoty na kompenzáciu transakcií s obstarávacou cenou alebo neobvykle nízkym ziskom v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia.

(71)

Komisia tvrdenia preskúmala. Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, Komisia zistila, že informácie poskytnuté prepojenými dodávateľmi zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla pre spoločnosť IRNC boli úplné a dostatočné na posúdenie, či vzťah medzi spoločnosťou IRNC a týmito dodávateľmi ovplyvnil nákupné ceny zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla. Komisia zistila, že prepojení dodávatelia počas obdobia prešetrovania predávali zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla nielen svojmu prepojenému zákazníkovi IRNC, ale aj viacerým neprepojeným domácim zákazníkom a že predajné ceny pre spoločnosť IRNC a predajné ceny pre neprepojených zákazníkov boli nezávislé. Tieto ceny sa preto považovali za ceny neovplyvnené vzťahom medzi spoločnosťou IRNC a jej prepojeným dodávateľom podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia a neexistuje žiadny dôvod na to, aby sa celkovo nezohľadnili. Po druhé, bez toho, aby zaujala stanovisko k skutočnostiam a záverom, ku ktorým sa dospelo pri prešetrovaní zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla, na ktoré sa odvoláva združenie Eurofer, Komisia pripomenula, že každý prípad sa posudzuje a analyzuje samostatne, a ak sa skutočnosti zistené počas jedného prešetrovania líšia od skutočností zistených v predchádzajúcom prešetrovaní, aj keď ide o nedávne prešetrovanie, ktoré sa týka tej istej skupiny spoločností, možno dospieť k inému záveru.

(72)

Žiadosť o pridanie primeraného zisku k nákupnej cene zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla bola zamietnutá, pretože článok 2 ods. 5 skutočne umožňuje takúto úpravu, ak náklady súvisiace s výrobou prešetrovaného výrobku nie sú primerane zohľadnené v záznamoch dotknutej strany. V súčasnom prešetrovaní však Komisia nezistila, že ide o tento prípad. Pokiaľ ide o druhú časť tretieho tvrdenia, Komisia pripomenula, že prešetrovaný výrobok sa vyrába iba zo zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla získaných od prepojených dodávateľov v tej istej priemyselnej zóne a dokončovací krok výroby vykonáva spoločnosť IRNC. V článku 2 ods. 6 základného nariadenia sa jasne uvádza, že zisky „sú založené na skutočných údajoch, ktoré sa týkajú výroby a predaja podobného výrobku v bežnom obchode výrobcom alebo vývozcom, ktorý podlieha prešetrovaniu“. Toto ustanovenie sa preto vzťahuje iba na určenie rozpätia zisku pri predaji podobného výrobku a nevzťahuje sa na stanovenie nezávislej ceny pri predaji surovín.

(73)	Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli tvrdenia združenia Eurofer zamietnuté.

(74)	Po predbežnom poskytnutí informácií združenie Eurofer tvrdilo, že by sa mala vykonať úprava normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia z dôvodu deformácií trhu so surovinami zistených v Indonézii. Táto otázka je predmetom odôvodnení 45 a 46.

3.2.3. Vývozná cena

(75)	Podrobnosti o výpočte vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 77 až 79 predbežného nariadenia.

(76)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 79 predbežného nariadenia, v prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorí vyvážali dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojených spoločností konajúcich ako dovozca, sa vývozná cena stanovila na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Ako sa uvádza v odôvodnení 64 predbežného nariadenia, spoločnosť Jindal Indonesia uskutočňovala určitý objem predaja prostredníctvom IBJ v Španielsku.

(77)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Jindal Indonesia predložila v súvislosti s týmto predajom rovnaké pripomienky, ako boli pripomienky spoločnosti Jindal India, ktoré sú uvedené v odôvodnení 48. Tvrdenie sa zamietlo. Dôvody zamietnutia tohto tvrdenia boli poskytnuté len dotknutej strane z dôvodov uvedených v odôvodnení 48.

3.2.4. Porovnanie

(78)	Podrobnosti týkajúce sa porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 80 až 83 predbežného nariadenia.

(79)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Jindal Indonesia predložila v súvislosti s úpravou teoretickej provízie rovnaké pripomienky, ako boli pripomienky spoločnosti Jindal India uvedené v odôvodnení 52. Tvrdenie sa zamietlo. Dôvody zamietnutia tohto tvrdenia boli poskytnuté len dotknutej strane z dôvodov uvedených v odôvodnení 52.

(80)	Spoločnosť Jindal Indonesia tvrdila, že Komisia mala použiť na výpočet úverových nákladov krátkodobé úrokové sadzby Indonézskej banky pre úvery v USD a IDR namiesto medzibankových krátkodobých úrokových sadzieb, ktoré uverejňuje CEIC.

(81)

Komisia analyzovala poskytnuté vysvetlenia a podporné dokumenty a usúdila, že je opodstatnené zmeniť zdroj údajov, ako tvrdila spoločnosť Jindal Indonesia. Pokiaľ však ide o uplatňovanie odlišných úrokových sadzieb na predaj na domácom trhu a na predaj na vývoz, v článku 2 ods. 10 písm. g) základného nariadenia sa predpokladá možnosť úpravy z dôvodu rozdielov v nákladoch na ľubovoľný úver poskytnutý na zamýšľaný predaj za predpokladu, že ide o faktor, ktorý bol zohľadnený pri stanovení účtovaných cien. Komisia počas krížovej kontroly na diaľku zistila, že spoločnosť financuje svoje domáce a vývozné operácie najmä prostredníctvom krátkodobých úverov a súhrnných obchodných nástrojov v USD. Komisia nenašla dôkazy v záznamoch spoločnosti, ktoré by odôvodňovali použitie odlišnej úrokovej sadzby v prípade úveru v IDR pre predaj na domácom trhu. Komisia preto zamietla tvrdenie, že na financovanie predaja na domácom trhu by sa mala použiť úroková sadzba pre úvery v IDR.

(82)

Skupina IRNC zopakovala svoje tvrdenie, že Komisia nepostupovala koherentne, keď upravila vývoznú cenu podľa článku 2 ods. 10 písm. e) základného nariadenia o určité prepravné náklady, zatiaľ čo žiadosti o úpravu predajných cien na domácom trhu o určité prepravné náklady a iné súvisiace náklady, najmä náklady vynaložené na prepravu dotknutého výrobku zo závodu do domáceho skladu, boli zamietnuté.

(83)

Komisia poznamenala, že článok 2 ods. 10 písm. e) základného nariadenia sa uplatňuje na náklady na dopravu, ktoré vznikli po predaji pri premiestnení tovaru z priestorov vývozcu prvému nezávislému kupujúcemu. Domáci sklad spoločnosti IRNC je súčasťou jej priestorov a náklady na premiestnenie tovaru z výrobného závodu do domáceho skladu vznikli pred predajom.

(84)

Skupina IRNC takisto tvrdila, že Komisia nevysvetlila, prečo by nemali byť rovnako zamietnuté podobné súvisiace náklady na dopravu a prístavné poplatky za tovar prevážaný cez čínsku colnú zónu. Komisia analyzovala pripomienky a dôkazy v spise, najmä kúpnu zmluvu medzi výrobcom a jeho prepojenými obchodníkmi, ktorí sa podieľajú na predaji na vývoz. Komisia poznamenala, že v kúpnej zmluve je vykladací prístav jasne identifikovaný ako prístav v Únii a že prekládka tovaru je povolená. Okrem toho pri predaji na vývoz vznikajú výdavky na dopravu priamo obchodníkovi, a preto ovplyvňujú porovnateľnosť cien, zatiaľ čo v prípade nákladov na skladovanie pri predaji na domácom trhu náklady na dopravu tovaru do skladu znáša výrobca a boli vynaložené pred predajom. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(85)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť IRNC takisto tvrdila, že Komisia uplatnila nekonzistentný prístup, pretože nevykonala úpravu normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 10 písm. i), ktoré by odzrkadľovali úpravy, ktoré vykonala podľa článku 2 ods. 10 písm. i) v prípade predaja na vývoz uskutočneného prostredníctvom prepojených obchodníkov.

(86)

Komisia pripomenula, že v judikatúre Súdneho dvora (12) sa jasne stanovuje, že „[…] účastník konania, ktorý podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia žiada o úpravy určené na to, aby sa mohla porovnať normálna hodnota s vývoznými cenami s cieľom určiť dumpingové rozpätie, musí preukázať, že jeho žiadosť je odôvodnená […]“. Podanie, ktoré v tejto súvislosti predložila spoločnosť IRNC, je iba vyhlásením, v ktorom sa požaduje úprava normálnej hodnoty, ale chýba v nej vecné odôvodnenie alebo podrobné vysvetlenie. Komisia ďalej pripomenula, že úprava vývoznej ceny neznamená automaticky úpravu normálnej hodnoty a že takúto úpravu normálnej hodnoty musí strana, ktorá o ňu žiada, riadne odôvodniť na základe skutočností a dôkazov.

(87)	Komisia preto stanovila, že len vyhlásenie, v ktorom sa požaduje úprava bez toho, aby sa na jej podporu predložila odôvodnená žiadosť zjavne nespĺňa právnu normu stanovenú Súdnym dvorom. Toto tvrdenie sa preto zamietlo ako nepodložené.

(88)	Spoločnosť IRNC takisto tvrdila, že Komisia nesie dôkazné bremeno na podloženie svojho rozhodnutia upraviť vývoznú cenu podľa článku 2 ods. 10 písm. i) a že vo svojom predbežnom a konečnom informačnom dokumente neuviedla dostatočné dôvody.

(89)

Na základe pripomienok, ktoré spoločnosť predložila po konečnom poskytnutí informácií, Komisia 16. septembra 2021 zaslala dodatočné poskytnutie informácií týkajúce sa konkrétnej spoločnosti, v ktorom podrobnejšie vysvetlila dôvody a dôkazy, na ktorých je takáto úprava vývoznej ceny založená. Spoločnosť v reakcii na toto poskytnutie osobitných informácií nepredložila žiadne pripomienky.

3.2.5. Dumpingové rozpätia

(90)	Ako sa podrobne uvádza v odôvodneniach 65 až 89, Komisia vzala do úvahy pripomienky zainteresovaných strán predložené po predbežnom poskytnutí informácií a náležite prepočítala dumpingové rozpätia.

(91)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF (náklady, poistenie a prepravné) na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Spoločnosť	Konečné dumpingové rozpätie
Jindal Indonesia	20,2 %
IRNC Group	10,2 %
Všetky ostatné spoločnosti	20,2 %

4. UJMA

4.1. Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(92)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Arinox, zainteresovaná strana, ktorá bola predbežne kvalifikovaná ako používateľ, tvrdila, že by sa mala považovať za výrobcu z Únie. Treba poznamenať, že údaje spoločnosti boli zahrnuté v makroekonomických ukazovateľoch, ktoré predložilo združenie Eurofer a ktoré Komisia krížovo skontrolovala, a preto Komisia považovala túto spoločnosť za súčasť výrobného odvetvia Únie opísaného v odôvodnení 87 predbežného nariadenia. Komisia však poznamenala, že spoločnosť Arinox sa vo svojej pôvodnej žiadosti o vylúčenie výrobku označila za koncového používateľa a dovozcu a že tvrdenia spoločnosti vznesené v predbežnej fáze súviseli s činnosťami, ktoré vykonávala ako používateľ na trhu Únie.

(93)

Spoločnosť Arinox, konzorcium Euranimi a jeden neprepojený dovozca požiadali o totožnosť 13 výrobcov z Únie, ktorí tvorili výrobné odvetvie Únie počas obdobia prešetrovania. Okrem troch výrobcov zaradených do vzorky a spoločností podporujúcich podnet (t. j. Acerinox, Outokumpu Nirosta GmbH, Outokumpu Stainless AB) ide o spoločnosti Marcegaglia, Acroni, Arinox, Otelinox a tri prevalcovne so sídlom v Nemecku (t. j. SAP Precision Metal, BWS a Waelzholz).

(94)	Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa definície výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 87 až 89 predbežného nariadenia.

4.2. Spotreba v Únii

(95)	Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 90 až 92 predbežného nariadenia.

4.2.1. Súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu z dotknutých krajín

(96)

Konzorcium dovozcov a distribútorov a jeden neprepojený dovozca spochybnili súhrnné vyhodnotenie účinkov indického a indonézskeho dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie. Zainteresované strany tvrdili, že objemy dovozu z oboch krajín sú nízke, trend dovozu z Indie (mierne klesajúci) a Indonézie (rýchlo narastajúci) počas dotknutého obdobia je odlišný a nebolo vykonané žiadne riadne vyhodnotenie podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a medzi dovážanými výrobkami a podobnými výrobkami z Únie, ako sa vyžaduje v článku 3 ods. 4 základného nariadenia.

(97)

Vo svojich pripomienkach predložených po predbežnom poskytnutí informácií navrhovateľ namietal proti tvrdeniu konzorcia a neprepojeného dovozcu a konštatoval, že dovozné trendy nie sú relevantné pre uplatňovanie článku 3 ods. 4 základného nariadenia, že podmienky hospodárskej súťaže boli riadne vyhodnotené a že súhrnné vyhodnotenie zabezpečuje nediskriminačné uplatňovanie ciel.

(98)

Komisia zistila, že požiadavky na súhrnné vyhodnotenie dovozu boli splnené. Objem dovozu z oboch dotknutých krajín nebol zanedbateľný, t. j. každá krajina dosahovala viac než 1 % podielu na trhu, a podmienky hospodárskej súťaže oprávňovali na súhrnné vyhodnotenie, keďže dovážané výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti ako výrobky predávané výrobcami z Únie a majú aj tých istých základných používateľov. Odráža sa to vo vysokej úrovni zhody druhov výrobku dovážaných z Indie a Indonézie s druhmi výrobku predávanými výrobcami z Únie.

(99)	Okrem toho sa zistilo, že druhy výrobku dovážané z Indie a Indonézie sú si do veľkej miery navzájom podobné a úroveň ich príslušných cien je porovnateľná.

(100)

Okrem toho, ako uviedol navrhovateľ, článok 3 ods. 4 základného nariadenia nevyžaduje porovnanie dovozných trendov medzi dotknutými krajinami.

(101)

Po konečnom poskytnutí informácií konzorcium a jeden neprepojený dovozca požiadali o zverejnenie teoretických modelov použitých na posúdenie podmienok hospodárskej súťaže na trhu Únie, pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok a dotknuté krajiny, a potvrdenie toho, že tieto podmienky hospodárskej súťaže boli konzultované s útvarmi Komisie pre hospodársku súťaž a ekonomickú analýzu.

(102)

Ďalej tvrdili, že na podporu zistení v odôvodneniach 99 a 100 nebola poskytnutá žiadna štatistická analýza a že objem podielu dovozu z Indie a Indonézie na trhu bol nízky v porovnaní s trhovým podielom výrobného odvetvia Únie. Pokiaľ ide o Indiu, objem dovozu počas obdobia prešetrovania bol nižší ako dovoz v rokoch 2017 a 2018 a podobný ako dovoz v roku 2019. Objem dovozu dotknutého výrobku z Indie je navyše obmedzený kvótou krajiny stanovenou ochrannými opatreniami pre oceľ. Podľa konzorcia a neprepojeného dovozcu uplatniť článok 3 ods. 4 základného nariadenia teda nie je primerané.

(103)

Komisia vykonala teoretickú analýzu, v ktorej na základe kontrolných čísel výrobku (PCN), ktoré jej poskytli spoločnosti zaradenými do vzorky, porovnala druhy výrobku predávané vyvážajúcimi výrobcami na trhu Únie a výrobok predávaný výrobcami z Únie. Táto analýza preukázala vysokú úroveň zhody. Úroveň zhody medzi každým z vyvážajúcich výrobcov a predajom výrobného odvetvia Únie sa vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky poskytuje v poskytnutí osobitných informácií. Komisia ďalej zistila aj značnú úroveň podobnosti, pokiaľ ide o druhy výrobku, ktoré predávajú vyvážajúci výrobcovia z Indonézie, s druhmi výrobku, ktoré predávajú vyvážajúci výrobcovia z Indie. Komisia preto dospela k záveru, že dovážané výrobky z dotknutých krajín a výrobky z Únie si navzájom jasne konkurujú a súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu je primerané. Konzorcium ani neprepojený dovozca neposkytli žiadne opodstatnené dôkazy, prečo by analýza vykonaná Komisiou nebola správna alebo dostatočná. Skutočnosť, že India má v rámci ochranných opatrení kvótu týkajúcu sa konkrétnej krajiny, nemá vplyv na túto analýzu vzhľadom na podmienky uvedené v článku 3 ods. 4 Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(104)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa súhrnného vyhodnotenia účinkov dovozu z dotknutých krajín, Komisia potvrdila všetky ostatné závery uvedené v odôvodneniach 93 až 98 predbežného nariadenia.

4.2.2. Objem a podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu

(105)

Konzorcium dovozcov a distribútorov a jeden neprepojený dovozca tvrdili, že dovoz z Indonézie sa zvýšil, pretože táto krajina je novým vývozcom prešetrovaného výrobku do Únie, a že dovoz z Indie sa počas posudzovaného obdobia nezvýšil, a preto potenciálny nárast podielu dotknutých krajín na trhu nemal žiadny vplyv na podiel výrobného odvetvia Únie na trhu, ale nahradil dovoz z iných tretích krajín.

(106)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 97 až 105, Komisia analyzovala dovoz súhrnne a dovoz z dotknutých krajín vykazoval počas posudzovaného obdobia rastúci trend. Skutočnosť, že podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšil a že Indonézia začala vyvážať do Únie až na začiatku posudzovaného obdobia, nemení nič na tom, že dovoz z dotknutých krajín sa uskutočňoval za dumpingové ceny, čo výrobnému odvetviu Únie spôsobilo značnú ujmu. Tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(107)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa objemov dovozu z dotknutých krajín a ich podielov na trhu, Komisia potvrdila všetky ostatné závery uvedené v odôvodneniach 99 až 101 predbežného nariadenia.

4.2.3. Ceny dovozu z dotknutých krajín a cenové podhodnotenie

(108)

V odôvodnení 105 predbežného nariadenia Komisia uviedla, že v prípade vyvážajúcich výrobcov z Indie zistila rozpätia podhodnotenia ceny vo výške 4,8 % a 13,4 %.

(109)

Tieto rozpätia však obsahovali chybu v písaní a mali by sa opraviť na rozpätia podhodnotenia ceny vo výške 5,8 % a 13,4 %.

(110)

Po konečnom poskytnutí informácií konzorcium Euranimi a jeden neprepojený dovozca tvrdili, že nemôžu zrekonštruovať spôsob stanovenia dovozných cien dotknutého výrobku a spôsob výpočtu rozpätia podhodnotenia ceny vrátane jeho úprav.

(111)

Ceny dovozu z dotknutých krajín uvedené v tabuľke 3 predbežného nariadenia vychádzajú z údajov Eurostatu. Tieto informácie sú verejne dostupné. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 104 predbežného nariadenia, rozpätie podhodnotenia ceny bolo založené na porovnaní predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom na trhu Únie a zodpovedajúcich cien vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, diferencované podľa druhu výrobku a upravené tak, aby mali rovnaké predajné podmienky. Keďže podrobné predajné ceny jednotlivých spoločností sú zo zásady obchodným tajomstvom, dotknutým spoločnostiam sa poskytli iba v ich príslušných poskytnutiach osobitných informácií.

(112)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa cien dovozu z dotknutých krajín a podhodnotenia ceny, Komisia potvrdila všetky závery uvedené v odôvodneniach 102 až 105 predbežného nariadenia, pričom vykonala opravu, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 71.

4.3. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.3.1. Všeobecné poznámky

(113)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 106 až 110 predbežného nariadenia.

4.3.2. Makroekonomické ukazovatele

(114)

Po predbežnom poskytnutí informácií združenie Eurofer tvrdilo, že podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa počas posudzovaného obdobia znížil, a nie zvýšil, ako sa uvádza v odôvodnení 116 predbežného nariadenia.

(115)

Toto tvrdenie by však bolo správne len vtedy, ak by pripomienka Euroferu týkajúca sa údajne zvýšených objemov dovozu z tretích krajín bola vecne správna. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 135, predbežné nariadenie poskytlo správne údaje týkajúce sa objemu dovozu. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu bol teda takisto uvedený správne.

(116)

Po predbežnom poskytnutí informácií konzorcium dovozcov a distribútorov a jeden neprepojený dovozca poukázali na to, že predbežné nariadenie vykazovalo medzi údajmi o výrobe výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období, uvedenými v odôvodnení 111 predbežného nariadenia, a zodpovedajúcimi údajmi o predaji, zásobách a vývoze, uvedenými v odôvodneniach 114, 126 a 152 predbežného nariadenia, nezrovnalosť v objeme predstavujúcu približne 300 000 až 400 000 ton. Po konečnom poskytnutí informácií spochybnili úroveň kapacity výrobného odvetvia Únie a požiadali o dôkaz o nominálnej, skutočnej a účinne využívanej výrobnej kapacite a skutočne vyrobenom množstve každého jednotlivého výrobcu, údaje o objemoch predaja a cenách jednotlivých európskych výrobcov a objemy dovozu každého výrobcu z Únie z dotknutých krajín.

(117)

Uvedené údaje sa však nemôžu úplne zhodovať, keďže objem výroby, predaja a vývozu sa vzťahuje na celé výrobné odvetvie Únie, zatiaľ čo údaje o zásobách uvedené v odôvodnení 126 predbežného nariadenia sú mikroekonomickým ukazovateľom, ktorý sa vzťahuje len na výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia všetky údaje krížovo skontrolovala a zistila, že sú spoľahlivé. Keďže jednotlivé údaje každého výrobcu sú obchodným tajomstvom, Komisia poskytla v predbežnom nariadení iba súhrnné informácie.

(118)

Okrem toho takmer polovica údajného rozdielu súvisí s predajom výrobného odvetvia Únie na vlastnú spotrebu prepojeným používateľom. Tieto objemy boli zahrnuté do údajov o výrobe uvedených v odôvodnení 111 predbežného nariadenia, ale neboli zahrnuté do objemu predaja výrobného odvetvia Únie uvedeného v odôvodnení 114 predbežného nariadenia. Predaj výrobného odvetvia Únie na vlastnú spotrebu predstavoval približne 5 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie a tento pomer bol počas celého posudzovaného obdobia stabilný.

(119)

Po konečnom poskytnutí informácií konzorcium dovozcov a distribútorov a jeden neprepojený dovozca tvrdili, že nárast podielu výrobného odvetvia Únie na trhu naznačuje absenciu ujmy a že nárast podielu dotknutých krajín na trhu nemal nepriaznivý vplyv na podiel výrobného odvetvia Únie na trhu.

(120)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 107, mierny nárast podielu výrobného odvetvia Únie na trhu počas posudzovaného obdobia nezmenil nič na tom, že dovoz z dotknutých krajín vykazoval nárast o 86 % a uskutočňoval sa za dumpingové ceny, čo spôsobilo výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(121)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 111 až 121 predbežného nariadenia.

4.3.3. Mikroekonomické ukazovatele

(122)

Po konečnom poskytnutí informácií konzorcium dovozcov a distribútorov a jeden neprepojený dovozca tvrdili, že negatívny trend ziskovosti výrobného odvetvia Únie nemožno spájať s dovozom z dotknutých krajín, pretože ich objemy sú nízke a nemôžu ovplyvniť trh v takom výraznom rozsahu. Konzorcium dovozcov a distribútorov a neprepojený dovozca tvrdili, že zisk výrobného odvetvia Únie sa od obdobia prešetrovania zvýšil.

(123)

Objemy dovozu z krajín boli nad úrovňou de minimis a ich nízke ceny, ktoré sa preukázali ako dumpingové, spôsobili tlak na ceny na trhu Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 141 predbežného nariadenia. Komisia preto dospela k záveru, že nárast dumpingového dovozu z dotknutých krajín môže súvisieť s negatívnym trendom ziskovosti výrobného odvetvia Únie. Prípadné zvýšenie úrovne ziskovosti výrobcov z Únie po období prešetrovania nemení tento záver, pretože prešetrovanie sa týka iba obdobia prešetrovania.

(124)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 122 až 133 predbežného nariadenia.

4.4. Záver o ujme

(125)

Po predbežnom poskytnutí informácií konzorcium dovozcov, jeden neprepojený dovozca, ako aj vláda Indonézie tvrdili, že niektoré ukazovatele ujmy sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali pozitívne, pričom kládli dôraz na zvýšenie podielu výrobného odvetvia Únie na trhu, zvýšenie zamestnanosti a zníženie zásob.

(126)

Úroveň zásob zostala ako percentuálny podiel objemu predaja konštantná, a preto nepredstavovala jasný ukazovateľ ujmy. Ďalšie dva predmetné ukazovatele sa počas posudzovaného obdobia skutočne vyvíjali pozitívne. K zvýšeniu podielu na trhu však došlo na úkor ziskovosti výrobcov z Únie, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 134 predbežného nariadenia. Zamestnanosť sa mierne zvýšila, hoci náklady práce sa napriek tomu znížili. Tieto zistenia však nevyvrátili hlavné zistenia týkajúce sa ujmy, t. j. negatívny vývoj ziskovosti a všetkých finančných ukazovateľov výrobného odvetvia Únie.

(127)

Konzorcium dovozcov a distribútorov a neprepojený dovozca ďalej tvrdili, že podľa údajov dostupných za prvý štvrťrok 2021 sa finančná situácia výrobcov z Únie zaradených do vzorky zlepšovala, a preto výrobné odvetvie nepotrebuje ďalšiu ochranu.

(128)

Analýza hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie vychádzala z posudzovaného obdobia, ktoré sa skončilo v júni 2020. Ako sa uvádza v odôvodneniach 128 až 133 predbežného nariadenia, všetky finančné ukazovatele výrobcov z Únie sa v posudzovanom období zhoršili. Záver v tejto súvislosti nemôže byť vyvrátený na základe tvrdenia o krátkodobom zlepšení situácie výrobcov z Únie po posudzovanom období podporeného neauditovanými správami za prvý štvrťrok 2021.

(129)

Na základe uvedeného Komisia s konečnou platnosťou dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5. PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

5.1. Vplyv dumpingového dovozu

(130)

Po predbežnom poskytnutí informácií vláda Indonézie tvrdila, že ujmu nemohol spôsobiť dovoz z Indonézie z dôvodu jeho nízkeho podielu na trhu a skutočnosti, že jeho ceny sa počas posudzovaného obdobia zvyšovali.

(131)

Komisia najprv pripomenula, že indonézsky dovoz a jeho podiel na trhu sa posudzoval súhrnne s indickým dovozom. Komisia okrem toho poznamenala, že podiel Indonézie na trhu sa v posudzovanom období v každom prípade rýchlo zvyšoval z 0,4 % v roku 2017 na 2,8 % v období prešetrovania. Pokiaľ ide o ceny, hoci sa počas posudzovaného obdobia zvyšovali, indonézske ceny boli vždy nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(132)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi z Indie a Indonézie a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 141 až 143 predbežného nariadenia.

5.2. Vplyv ostatných faktorov

(133)

Po predbežnom poskytnutí informácií združenie Eurofer naznačilo nesúlad medzi údajmi týkajúcimi sa objemov dovozu z tretích krajín uvedenými v tabuľke 11 predbežného nariadenia a údajmi Eurostatu.

(134)

Údaje, na ktoré sa odvoláva Eurofer, však neobsahujú dovozy vykázané Eurostatom v rámci colných režimov aktívny a pasívny zušľachťovací styk, ktoré boli zohľadnené v tabuľke 11 predbežného nariadenia.

(135)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie Eurofer spochybnilo presnosť objemov dovozu, ktoré použila Komisia, a tvrdilo, že prístup stanovený v odôvodnení 99 sa líši od bežnej praxe Komisie a nie je v súlade s cieľom posúdenia ujmy a príčinnej súvislosti počas prešetrovania. Združenie Eurofer tvrdilo, že dovoz v rámci colných režimov aktívny a pasívny zušľachťovací styk nepodlieha antidumpingovému clu a nekonkuruje tovaru výrobného odvetvia Únie.

(136)

Komisia usúdila, že tovar dovážaný v rámci režimov aktívny a pasívny zušľachťovací styk Úniou nielen prechádza, ale je v Únii aj predmetom operácií spracovania s pridanou hodnotou, ako je montáž a transformácia. Tento dovoz preto jednoznačne konkuruje výrobkom vyrábaným výrobným odvetvím Únie. Napríklad spoločnosť so sídlom v Únii, ktorej činnosťou by bolo presne vykonávať tieto spracovateľské operácie, má možnosť buď kúpiť výrobok od výrobného odvetvia Únie, alebo ho doviezť v rámci režimu aktívny zušľachťovací styk. Pri posudzovaní ujmy by sa preto mal zohľadňovať dovoz v rámci týchto osobitných colných režimov. Tento dovoz totiž podlieha výberu ciel v súlade s článkom 76 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 (13).

(137)

Združenie Eurofer ďalej tvrdilo, že objemy dovozu z rôznych krajín neboli konzistentné, pretože objemy dovozu z určitých tretích krajín nezahŕňali colné režimy aktívny a pasívny zušľachťovací styk.

(138)

Objemy dovozu boli oficiálnymi údajmi Eurostatu a pre dotknuté krajiny aj všetky ostatné tretie krajiny zahŕňali bežný colný režim a colné režimy aktívny a pasívny zušľachťovací styk.

(139)

Združenie Eurofer navyše odkazovalo na objemy dovozu v rámci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti týkajúceho sa dovozu rovnakého výrobku z Číny a Taiwanu s rovnakým obdobím prešetrovania a posudzovaným obdobím, v ktorom Komisia posúdila spotrebu v Únii a podiely na trhu bez toho, aby zohľadnila dovoz v rámci colných režimov aktívny a pasívny zušľachťovací styk. Údaje medzi revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti a súčasným prešetrovaním dovozu, spotreby a podielu na trhu sa preto líšia, čo má za následok zjavnú chybu v jednom z týchto dvoch prešetrovaní.

(140)

Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti týkajúce sa dovozu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena z Číny a Taiwanu má naozaj rovnaké obdobie prešetrovania a posudzované obdobie pre analýzu ujmy. Analýza vykonaná v rámci uvedeného prešetrovania má však inú povahu, t. j. pokračovanie alebo pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu a ujmy, a akýkoľvek záver vyvodený v rámci neho nie je automaticky platný v tomto prešetrovaní. Hoci teda údaje o dovoze v uvedenom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti nezahŕňali dovoz v rámci režimov aktívny a pasívny zušľachťovací styk, závery zistené v uvedenom prešetrovaní stále platia. Komisia preto nepovažovala tieto rozdielne údaje za zjavnú chybu.

(141)

Po predbežnom poskytnutí informácií konzorcium dovozcov a distribútorov a jeden neprepojený dovozca tvrdili, že finančné ukazovatele výrobného odvetvia Únie sa nezhoršovali v dôsledku dumpingového dovozu, ale v dôsledku vplyvu pandémie COVID-19. Vo svojich pripomienkach predložených po predbežnom poskytnutí informácií navrhovateľ namietal proti tomuto tvrdeniu, pričom uviedol, že vývoj ujmy počas posudzovaného obdobia vykazoval opačný trend.

(142)

Komisia zistila, že ceny dovozu z dotknutých krajín výrazne ovplyvnili ceny výrobného odvetvia Únie a jeho finančné ukazovatele. Ako sa uvádza v odôvodnení 103 predbežného nariadenia, priemerné dovozné ceny z oboch dotknutých krajín boli počas celého posudzovaného obdobia, a teda pred pandémiou COVID-19, stále nižšie ako ceny výrobcov z Únie. Pandémia mohla potenciálne ovplyvniť spotrebu na trhu Únie, ale takýto vplyv sa mohol prejaviť až v poslednom štvrťroku obdobia prešetrovania (apríl – jún 2020), zatiaľ čo výrazný pokles spotreby bol zaznamenaný už v roku 2019.

(143)

Komisia okrem toho v odôvodneniach 150 až 151 predbežného nariadenia analyzovala pokles spotreby (či už čiastočne súvisel s pandémiou COVID-19 alebo nie) ako možný ďalší faktor, ktorý mohol spôsobiť ujmu, a predbežne dospela k záveru, že tento pokles spotreby neoslabil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Tento záver sa potvrdzuje.

5.3. Záver o príčinnej súvislosti

(144)

Na základe uvedeného a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia dospela k záveru, že žiadny z faktorov analyzovaných jednotlivo alebo spoločne neoslabil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, do tej miery, že by takáto súvislosť už nebola reálna a podstatná, čím sa potvrdzuje záver uvedený v odôvodneniach 160 až 163 predbežného nariadenia.

6. ÚROVEŇ OPATRENÍ

6.1. Rozpätie predaja pod cieľovú cenu

(145)

Po uložení predbežných opatrení navrhovateľ nastolil dve otázky v súvislosti s výpočtom rozpätia ujmy týkajúce sa odpisovania odhadovaných ušlých investícií a budúcich nákladov na dodržiavanie predpisov v oblasti ochrany životného prostredia jedného výrobcu z Únie zaradeného do vzorky. Pri výpočte ušlých investícií Komisia považovala za primerané vychádzať z odpisovania ušlých investícií počas obdobia prešetrovania, ktoré poskytli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Navrhovateľ neposkytol žiadne podporné dôkazy, prečo by bol takýto prístup neprimeraný. Na základe podporných údajov a informácií, ktoré predložil navrhovateľ, Komisia akceptovala tvrdenie týkajúce sa budúcich nákladov na dodržiavanie predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, čo viedlo k miernemu zvýšeniu konečných rozpätí ujmy.

(146)

Po konečnom poskytnutí informácií jedna skupina vyvážajúcich výrobcov tvrdila, že pri výpočte ceny nespôsobujúcej ujmu na určenie rozpätia ujmy by sa nemali brať do úvahy náklady spôsobené zákazom vychádzania počas pandémie COVID-19, ktoré vznikli výrobnému odvetviu Únie, pretože tieto náklady výnimočne zvýšili náklady výrobného odvetvia Únie na jednotku a neodrážajú bežné výrobné náklady výrobcov z Únie.

(147)

Komisia požiadala výrobné odvetvie Únie, aby v odpovediach na dotazník rozdelilo všetky požadované údaje na dva semestre v období prešetrovania, aby sa zistili akékoľvek možné účinky pandémie COVID-19 na údaje o ich predaji a nákladoch. Z krížovo skontrolovaných údajov však nevyplynuli žiadne dodatočné náklady spôsobené zákazom vychádzania počas pandémie COVID-19, ktoré by opodstatňovali požadovanú úpravu. Komisia toto tvrdenie preto zamietla.

(148)

Konzorcium Euranimi a jeden neprepojený dovozca namietali proti vyššiemu rozpätiu ujmy uplatňovanému na vyvážajúcich výrobcov z Indie, pričom mali vyššie predajné ceny na trhu Únie.

(149)

Rozpätie ujmy sa počíta na základe druhov výrobku predávaných vyvážajúcimi výrobcami. Keďže sa cena druhov výrobku medzi výrobcami môže líšiť, nemusí existovať korelácia medzi všeobecnou úrovňou dovozných cien a úrovňou rozpätia ujmy vypočítanou pre každého vyvážajúceho výrobcu osobitne.

(150)

Výsledok týchto revidovaných výpočtov je uvedený v tejto tabuľke:

Krajina

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie

Rozpätie predaja pod cieľovú cenu

India

Jindal Stainless Limited a Jindal Stainless Hisar Limited

13,9 %

25,2 %

Chromeni Steels Private Limited

45,1 %

35,3 %

Všetky ostatné spoločnosti

45,1 %

35,3 %

Indonézia

IRNC

10,2 %

32,4 %

Jindal Stainless Indonesia

20,2 %

33,1 %

Všetky ostatné spoločnosti

20,2 %

33,1 %

(151)

Keďže neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa úrovne opatrení, Komisia potvrdila svoje zistenia a závery uvedené v odôvodneniach 165 až 173 predbežného nariadenia upravené v tabuľke v predchádzajúcom texte.

6.2. Preskúmanie rozpätia primeraného na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie

(152)

Po predbežnom poskytnutí informácií združenie Eurofer tvrdilo, že Komisia nesprávne dospela k záveru, že spoločnosť Chromeni nepoužívala suroviny, ktorých sa týkajú deformácie. Uviedlo, že je „úplne jasné“, že Chromeni sa spolieha na medzivstupy ovplyvnené deformáciami trhu so surovinami či už v Indii, alebo v Indonézii, a že by sa to preto malo zohľadniť. Združenie Eurofer tvrdilo, že Komisia by na tento účel mala v tomto prešetrovaní využiť spoluprácu údajného dodávateľa nehrdzavejúcej ocele valcovanej za tepla v Indonézii alebo nedávne zistenia o surovinách v súvislosti s touto surovinou (14).

(153)

Združenie Eurofer ďalej tvrdilo, že výklad Komisie týkajúci sa článku 7 ods. 2a výrazne obmedzuje možnosť zaoberať sa vplyvom deformácií trhu so surovinami na nadväzujúce odvetvia a že Komisii údajne bráni v posudzovaní vplyvu deformácií trhu so surovinami v rámci skupiny podnikov (ako je Jindal Group). V podobnom duchu združenie poukázalo aj na riziko obchádzania prostredníctvom spoločnosti s nižším clom (v tomto prípade buď so sídlom v Indii, alebo v Indonézii), a preto tvrdilo, že Komisia by mala rozšíriť najvyššiu úroveň uplatniteľného cla na všetky spoločnosti skupiny bez ohľadu na krajinu výroby dotknutého výrobku.

(154)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 176 predbežného nariadenia, spoločnosť Chromeni nepoužívala suroviny, ktorých sa týkajú deformácie zistené v Indii, t. j. chrómovú rudu a šrot z nehrdzavejúcej ocele. Okrem toho v súvislosti s uložením konečného antidumpingového cla nie je možné riešiť možné budúce obchádzanie prostredníctvom rozšírenia antidumpingových opatrení zavedených v súvislosti s dumpingom zisteným u jedného prepojeného výrobcu na prepojených výrobcov v inej krajine. Komisia v tomto ohľade odkazuje aj na odôvodnenia 175 až 177.

(155)

Tvrdenia združenia Eurofer preto bolo treba zamietnuť.

(156)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 174 až 178 predbežného nariadenia.

6.3. Záver

(157)

Na základe uvedeného posúdenia Komisia dospela k záveru, že je vhodné určiť výšku konečných ciel v súlade s pravidlom nižšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 a článku 9 ods. 4 druhom pododseku základného nariadenia. V dôsledku toho by konečné antidumpingové clá mali byť stanovené takto:

Krajina

Spoločnosť

Konečné antidumpingové clo

India

Jindal Stainless Limited a Jindal Stainless Hisar Limited

13,9 %

Chromeni Steels Private Limited

35,3 %

Všetky ostatné spoločnosti

35,3 %

Indonézia

IRNC

10,2 %

Jindal Stainless Indonesia

20,2 %

Všetky ostatné spoločnosti

20,2 %

7. ZÁUJEM ÚNIE

7.1. Záujem výrobného odvetvia Únie

(158)

Žiadna strana nespochybnila, že opatrenia by boli v záujme výrobného odvetvia Únie. Závery uvedené v odôvodneniach 181 až 183 predbežného nariadenia boli preto potvrdené.

7.2. Záujem neprepojených dovozcov a používateľov

(159)

Po predbežnom poskytnutí informácií Euranimi a jeden neprepojený dovozca tvrdili, že uloženie opatrení zo strany Únie Indii a Indonézii by spôsobilo nedostatok plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena na trhu Únie, keďže výroba v Únii by nebola dostatočná na zásobovanie trhu v plnom rozsahu a iné zdroje dodávok sú obmedzené, najmä v dôsledku antidumpingových opatrení na dovoz z Číny a Taiwanu. Podľa strán tento nedostatok a oneskorenia v dodávkach už možno na trhu Únie pozorovať.

(160)

Strany tvrdili, že niektoré ďalšie potenciálne zdroje dovozu, konkrétne Brazília, Malajzia a Južná Afrika, sú kontrolované výrobcami z Únie, ktorí vlastnia spoločnosti v týchto krajinách vyrábajúce ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena. Podľa strán to viedlo k zneužívaniu ochrany zo strany výrobcov z Únie a za následok to bude mať vysoké ceny na trhu Únie.

(161)

Strany okrem toho tvrdili, že nemajú možnosť preniesť ceny na svojich zákazníkov, a preto by ich ziskovosť bola nepriaznivo ovplyvnená.

(162)

Konzorcium Euranimi a neprepojený dovozca tieto tvrdenia po konečnom poskytnutí informácií zopakovali.

(163)

Združenie Eurofer namietalo proti týmto tvrdeniam, pričom tvrdilo, že predĺženie dodacích lehôt bolo výsledkom zmien v dopyte a narušenia globálnych dodávateľských reťazcov v dôsledku pandémie COVID-19, ktoré nie sú špecifické pre dodávateľský reťazec plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena. Združenie Eurofer uviedlo, že za normálnych podmienok má výrobné odvetvie Únie dostatočnú kapacitu na to, aby v období prešetrovania uspokojilo takmer 150 % spotreby v Únii. Združenie Eurofer okrem toho tvrdilo, že zvýšenie cien surovín, ku ktorému došlo po období prešetrovania, bolo odrazom významného celosvetového zvýšenia nákladov na suroviny, čo malo vplyv nielen na ceny v Únii. Okrem toho združenie Eurofer tvrdilo, že ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena by sa mohli odoberať z tretích krajín, ktoré majú významné kapacity na ich výrobu a ktoré neboli obmedzené ochrannými opatreniami týkajúcimi sa ocele.

(164)

Ako sa uvádza v predbežnom nariadení, skutočne existujú zdroje dodávok plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena z iných tretích krajín, z ktorých najväčšie sú Taiwan a Kórea. Dovoz z Taiwanu stále vstupoval do Únie s relatívne nízkymi antidumpingovými clami. Kórea dokázala v posudzovanom období zvýšiť svoj vývoz do Únie v absolútnom aj relatívnom vyjadrení. Na trhu Únie je aj naďalej prítomná Južná Afrika, a to aj napriek údajnej kontrole zo strany európskych spoločností nad jej výrobou plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena. Okrem toho cieľom antidumpingových ciel uložených Indii a Indonézii nie je uzavrieť trh Únie pre dotknuté krajiny, ale zvýšiť ceny na spravodlivú úroveň.

(165)

Rast cien je zvyčajne spôsobený nárastom nákladov na suroviny a bol zaznamenaný aj na trhoch tretích krajín. Preto neexistuje žiadny prvok zneužívania ochrany trhu zo strany výrobcov z Únie. Okrem toho, medzi 13 výrobcami z Únie vyrábajúcimi prešetrovaný výrobok existuje silná vnútorná hospodárska súťaž na trhu Únie.

(166)

Okrem toho tvrdenia zainteresovaných strán týkajúce sa chýbajúcej možnosti preniesť nárast cien na svojich zákazníkov a chýbajúcej možnosti nahradiť dovážané výrobky nemôže Komisia riadne posúdiť vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu predmetných strán v tomto prešetrovaní. Na rozdiel od dvoch neprepojených dovozcov uvedených v odôvodneniach 184 až 193 predbežného nariadenia predmetné strany prišli so svojimi tvrdeniami po poskytnutí informácií bez toho, aby predložili vyplnený dotazník. To Komisii znemožnilo vykonať dôkladnejšie posúdenie tým, že by overila ich nákupné a predajné kanály, druhy obchodovaných výrobkov, náklady a finančnú situáciu.

(167)

Na základe toho Komisia potvrdila záver, že účinky prípadného uloženia ciel na dovozcov a používateľov neprevážia nad pozitívnymi účinkami, ktoré by opatrenia mali na výrobné odvetvie Únie.

(168)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, pokiaľ ide o záujem neprepojených dovozcov a používateľov, závery uvedené v odôvodneniach 184 až 195 predbežného nariadenia boli potvrdené.

7.3. Záver o záujme Únie

(169)

Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, závery uvedené v odôvodnení 196 predbežného nariadenia boli potvrdené.

8. KONEČNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

8.1. Konečné opatrenia

(170)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinnú súvislosť a záujem Únie, a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz dotknutého výrobku spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu. Z dôvodov uvedených v oddiele 6, a najmä v pododdiele 6.2 tohto nariadenia by sa antidumpingové clá mali stanoviť v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(171)

Na základe uvedených skutočností sú sadzby ciel, ktoré budú uložené, stanovené takto:

Krajina	Spoločnosť	Konečné antidumpingové clo
India	Jindal Stainless Limited a Jindal Stainless Hisar Limited	13,9 %
	Chromeni Steels Private Limited	35,3 %
	Všetky ostatné spoločnosti	35,3 %
Indonézia	IRNC	10,2 %
	Jindal Stainless Indonesia	20,2 %
	Všetky ostatné spoločnosti	20,2 %

(172)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sa vzťahujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine a vyrábaného uvedenými právnymi subjektmi. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemali by sa naň vzťahovať žiadne individuálne antidumpingové colné sadzby.

(173)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (15). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(174)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(175)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(176)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V uvedenom prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(177)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

8.2. Konečný výber predbežných ciel

(178)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené predbežným nariadením, mali vybrať s konečnou platnosťou.

(179)

Keďže niektoré sadzby konečného cla sú nižšie ako sadzby predbežného cla, sumy, ktoré boli zabezpečené nad rámec sadzieb konečného antidumpingového cla, by sa mali uvoľniť.

8.3. Spätná účinnosť

(180)

Ako sa uvádza v oddiele 1.2, Komisia na základe žiadosti navrhovateľa zaviedla registráciu dovozu prešetrovaného výrobku podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia.

(181)

Počas konečnej fázy prešetrovania sa posúdili údaje, ktoré boli zhromaždené v rámci registrácie. Komisia analyzovala, či boli splnené kritériá podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia, pokiaľ ide o retroaktívny výber konečných ciel.

(182)

Na základe analýzy Komisie sa zistilo, že nedošlo k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu dovozu nad úroveň dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania, ako sa stanovuje v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia. Na účely tejto analýzy Komisia porovnala priemerné mesačné objemy dovozu dotknutého výrobku počas obdobia prešetrovania s priemernými mesačnými objemami dovozu počas obdobia od začatia tohto prešetrovania až do uloženia predbežných opatrení, pričom žiadne ďalšie podstatné zvýšenie nebolo zistené:

	Obdobie prešetrovania (tony/mesiac)	Obdobie po období prešetrovania, t. j. od 1. októbra 2020 do 28. mája 2021 (tony/mesiac)	Nárast dovozu (%)
Dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena z Indie	8 956	6 036	–33 %
Dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena z Indonézie	7 353	8 439	15 %
Celkový dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena z dotknutých krajín	16 308	14 475	–11 %
Zdroj: Surveillance 2 (EÚ27)

(183)

Komisia preto dospela k záveru, že retroaktívny výber konečných ciel za obdobie, počas ktorého bol dovoz registrovaný, nie je v tomto prípade opodstatnený.

9. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

(184)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (16), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, úrokovou sadzbou, ktorá sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(185)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/159 (17) Komisia uložila ochranné opatrenie týkajúce sa určitých výrobkov z ocele na obdobie troch rokov. Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/1029 (18) sa platnosť ochranných opatrení predĺžila do 30. júna 2024. Prešetrovaný výrobok je jednou z kategórií výrobkov, na ktoré sa ochranné opatrenie vzťahuje. Ak sa teda prekročia colné kvóty stanovené v rámci ochranného opatrenia, bude z toho istého dovozu splatné tak clo pri prekročení kvóty, ako aj antidumpingové clo. Keďže takáto kumulácia antidumpingových opatrení a ochranných opatrení môže ovplyvniť obchod viac než je žiaduce, Komisia sa rozhodla zabrániť súbežnému uplatňovaniu antidumpingového cla a cla pri prekročení kvóty na prešetrovaný výrobok, kým je uložené ochranné clo.

(186)

To znamená, že keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159 začne uplatňovať na prešetrovaný výrobok a prekročí úroveň antidumpingových ciel podľa tohto nariadenia, vyberá sa len clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159. Počas obdobia súbežného uplatňovania ochranných a antidumpingových ciel sa pozastavuje výber ciel uložených podľa tohto nariadenia. Keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159 začne uplatňovať na prešetrovaný výrobok a je pritom stanovené na nižšej úrovni ako antidumpingové clá v tomto nariadení, clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159 sa vyberá spolu s rozdielom medzi týmto clom a vyššou z úrovní antidumpingových ciel uložených podľa tohto nariadenia. Časť sumy antidumpingových ciel, ktorá sa nevyberá, sa pozastavuje.

(187)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 základného nariadenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovoz plochých valcovaných výrobkov z nehrdzavejúcej ocele, ktoré nie sú inak spracované než valcovaním za studena, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN 7219 31 00, 7219 32 10, 7219 32 90, 7219 33 10, 7219 33 90, 7219 34 10, 7219 34 90, 7219 35 10, 7219 35 90, 7219 90 20, 7219 90 80, 7220 20 21, 7220 20 29, 7220 20 41, 7220 20 49, 7220 20 81, 7220 20 89, 7220 90 20 a 7220 90 80, s pôvodom v Indii a Indonézii.

Krajina	Spoločnosť	Konečné antidumpingové clo	Doplnkový kód TARIC
India	Jindal Stainless Limited	13,9 %	C654
	Jindal Stainless Hisar Limited	13,9 %	C655
	Chromeni Steels Private Limited	35,3 %	C656
	Všetky ostatné indické spoločnosti	35,3 %	C999
Indonézia	IRNC	10,2 %	C657
	Jindal Stainless Indonesia	20,2 %	C658
	Všetky ostatné indonézske spoločnosti	20,2 %	C999

3. Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) (dotknutého výrobku) predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v [dotknutej krajine]. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“.

4. Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

1. Keď sa na ploché valcované výrobky z nehrdzavejúcej ocele, ktoré nie sú inak spracované než valcovaním za studena, uvedené v článku 1 ods. 1 začne uplatňovať clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159 a presahuje ekvivalentnú valorickú úroveň antidumpingového cla stanovenú v článku 1 ods. 2, vyberá sa len clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159.

2. Počas obdobia uplatňovania odseku 1 sa pozastavuje výber ciel uložených podľa tohto nariadenia.

3. Keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159 začne uplatňovať na ploché valcované výrobky z nehrdzavejúcej ocele, ktoré nie sú inak spracované než valcovaním za studena, uvedené v článku 1 ods. 1, a je pritom stanovené na nižšej úrovni ako ekvivalentná valorická úroveň antidumpingového cla stanovená v článku 1 ods. 2, clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159 sa vyberá spolu s rozdielom medzi týmto clom a vyššou z ekvivalentných valorických úrovní antidumpingového cla stanovených v článku 1 ods. 2

4. Časť sumy antidumpingového cla, ktorá sa nevyberá podľa odseku 3, sa pozastavuje.

5. Pozastavenia uvedené v odsekoch 2 a 4 sú časovo obmedzené na obdobie uplatňovania cla pri prekročení kvóty uvedeného v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159.

Článok 3

Sumy zabezpečené prostredníctvom predbežného antidumpingového cla podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/854 sa vyberajú s konečnou platnosťou. Sumy zabezpečené nad rámec konečných sadzieb antidumpingového cla sa uvoľňujú.

Článok 4

Z registrovaného dovozu sa spätne nebude vyberať žiadne konečné antidumpingové clo. Údaje zhromaždené v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/370 sa ďalej neuchovávajú. Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/370 sa týmto zrušuje.

Článok 5

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. novembra 2021

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2) Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Indii a Indonézii (Ú. v. EÚ C 322, 30.9.2020, s. 17).

(3) Oznámenie o začatí antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Indii a Indonézii (Ú. v. EÚ C 57, 17.2.2021, s. 16).

(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/370 z 1. marca 2021, ktorým sa zavádza registrácia dovozu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Indii a Indonézii (Ú. v. EÚ L 71, 2.3.2021, s. 18).

(5) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/854 z 27. mája 2021, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Indii a Indonézii (Ú. v. EÚ L 188, 28.5.2021, s. 61).

(6) Združenie neintegrovaných dovozcov a distribútorov kovov.

(7) Správa poroty, ES – losos (Nórsko), WT/DS337/R, body 7.256., 7.257. a 7.273.

(8) Rozsudok z 18. marca 2009, Shanghai Excell M&E Enterprise, T-299/05, EU:T:2009:72, bod 288.

(9) Pozri napr. odôvodnenie 283 k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2021/582 z 9. apríla 2021, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz plochých valcovaných výrobkov z hliníka s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 124, 12.4.2021, s. 40) (s použitím zisku predmetného „obchodníka“); rozsudok z 18. marca 2009, Shanghai Excell M&E Enterprise, T-299/05, EU:T:2009:72, bod 287.

(10) Správa Odvolacieho orgánu vo veci USA – Antidumpingové a vyrovnávacie clá (Čína), WT/DS379/AB/R, body 567, 568 a 583.

(11) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1408 zo 6. októbra 2020, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Indonézii, Čínskej ľudovej republike a na Taiwane (Ú. v. EÚ L 325, 7.10.2020, s. 26).

(12) Rozsudok Súdneho dvora zo 16. februára 2012, Rada Európskej únie a Európska komisia/Interpipe Nikopolsky Seamless Tubes Plant Niko Tube ZAT (Interpipe Niko Tube ZAT), spojené veci C-191/09 P a C-200/09 P, bod 58.

(13) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 1).

(14) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1408 zo 6. októbra 2020, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Indonézii, Čínskej ľudovej republike a na Taiwane (Ú. v. EÚ L 325, 7.10.2020, s. 26).

(15) European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate G, Wetstraat 170 Rue de la Loi, 1040 Brussels, Belgium.

(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(17) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159 z 31. januára 2019, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 31, 1.2.2019, s. 27).

(18) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1029 z 24. júna 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159 s cieľom predĺžiť platnosť ochranného opatrenia týkajúceho sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 225I, 25.6.2021, s. 1).

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2009 z 12. novembra 2021, ktorým sa plavidlám plaviacim sa pod vlajkou Francúzska zakazuje lov mieňa veľkého vo vodách Spojeného kráľovstva a medzinárodných vodách zón 1 a 2	1
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2010 zo 17. novembra 2021, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 o štatistike pesticídov, pokiaľ ide o zoznam účinných látok ( 1 )	4
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2011 zo 17. novembra 2021, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz káblov z optických vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike	51
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2012 zo 17. novembra 2021, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Indii a Indonézii	153
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/2013 z 15. novembra 2021, ktorým sa vymenúvajú člen a náhradník Výboru regiónov navrhnutí Španielskym kráľovstvom	178
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/2014 zo 17. novembra 2021, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2021/1073, ktorým sa stanovujú technické špecifikácie a pravidlá pre vykonávanie rámca dôvery pre digitálny COVID preukaz EÚ zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953 ( 1 )	180

	Korigendá
*	Korigendum k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti ( Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021 )	197
*	Korigendum k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2021/771 z 21. januára 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 stanovením osobitných kritérií a podmienok pre kontroly účtovných dokladov v rámci úradných kontrol v ekologickej poľnohospodárskej výrobe a úradných kontrol skupín prevádzkovateľov ( Ú. v. EÚ L 165, 11.5.2021 )	198
*	Korigendum k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2021/1100 z 5. júla 2021, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Turecku ( Ú. v. EÚ L 238, 6.7.2021 )	199

Číslo	19/TQ92
Členský štát	Francúzsko
Populácia	LIN/1/2.
Druh	mieň veľký (Molva molva)
Zóna	vody Spojeného kráľovstva a medzinárodné vody zón 1 a 2
Zákaz platný od	22. 10. 2021

Kód	Zobrazenie	Názov systému kódov	URL systému kódov	OID systému kódov	Verzia systému kódov
840539006	COVID-19	SNOMED CT	http://snomed.info/sct	2.16.840.1.113883.6.96	2021-01-31

Kód	Zobrazenie	Názov systému kódov	URL systému kódov	OID systému kódov	Verzia systému kódov
LP6464-4	Amplifikácia nukleových kyselín s použitím sondy na detekciu	LOINC	http://loinc.org	2.16.840.1.113883.6.1	2.69
LP217198-3	Rýchly imunologický test	LOINC	http://loinc.org	2.16.840.1.113883.6.1	2.69

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 410

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 64 18. novembra 2021

ID poľa	Názov poľa	Pokyny
nam/fn	Priezvisko(-á)	Priezvisko(-á) držiteľa Zadá sa presne 1 (jedno) pole s obsahom, v ktorom sa uvedú všetky priezviská. V prípade viacerých priezvisk sa tieto priezviská oddelia medzerou. Zložené mená vrátane tých, ktoré obsahujú spojovníky alebo podobné znaky, však musia zostať rovnaké. Príklady: ‚fn‘: ‚Musterfrau-Gößinger‘ ‚fn‘: ‚Musterfrau-Gößinger Müller‘
nam/fnt	Štandardizované priezvisko(-á)	Priezvisko(-á) držiteľa sa prepíše(-u) za použitia rovnakého dohovoru, aký sa použil v strojovo čitateľných cestovných dokladoch držiteľa (ako sú napríklad pravidlá vymedzené v časti 3 dokumentu ICAO č. 9303 ). Zadá sa presne 1 (jedno) pole s obsahom, v ktorom sa použijú iba znaky A – Z a <. Maximálna dĺžka: 80 znakov (podľa špecifikácií dokumentu ICAO č. 9303 ). Príklady: ‚fnt‘: ‚MUSTERFRAU<GOESSINGER‘ ‚fnt‘: ‚MUSTERFRAU<GOESSINGER<MUELLER‘
nam/gn	Rodné meno(-á)	Rodné meno(-á), ako napríklad rodné meno(-á) držiteľa. Ak držiteľ nemá rodné mená, pole sa vynechá. Vo všetkých ostatných prípadoch sa zadá presne 1 (jedno) pole s obsahom, v ktorom sa uvedú všetky rodné mená. V prípade viacerých rodných mien sa tieto mená oddelia medzerou. Príklad: ‚gn‘: ‚Isolde Erika‘
nam/gnt	Štandardizované rodné meno(-á)	Rodné meno(-á) držiteľa sa prepíše(-u) za použitia rovnakého dohovoru, aký sa použil v strojovo čitateľných cestovných dokladoch držiteľa (ako sú napríklad pravidlá vymedzené v časti 3 dokumentu ICAO č. 9303 ). Ak držiteľ nemá rodné mená, pole sa vynechá. Vo všetkých ostatných prípadoch sa zadá presne 1 (jedno) pole s obsahom, v ktorom sa použijú iba znaky A – Z a <. Maximálna dĺžka: 80 znakov Príklad: ‚gnt‘: ‚ISOLDE<ERIKA‘
dob	Dátum narodenia	Dátum narodenia držiteľa digitálneho COVID preukazu EÚ Úplný alebo čiastočný dátum bez časového údaju, ktorý sa bude pohybovať v rozpätí vymedzenom od 1900-01-01 do 2099-12-31. Zadá sa presne 1 (jedno) pole s obsahom, ak je známy úplný alebo čiastočný dátum narodenia. Ak dátum narodenia nie je známy ani čiastočne, pole sa nastaví ako prázdny reťazec „“. To by malo zodpovedať informáciám uvedeným v cestovných dokladoch. Ak sú k dispozícii informácie o dátume narodenia, použije sa jeden z týchto formátov ISO 8601. Iné možnosti nie sú podporované. RRRR-MM-DD RRRR–MM RRRR (Overovacia aplikácia môže zobraziť chýbajúce časti dátumu narodenia za použitia dohovoru XX rovnako ako pri strojovo čitateľných cestovných dokladoch, napr. 1990-XX-XX.) Príklady: ‚dob‘: ‚1979-04-14‘ ‚dob‘: ‚1901-08‘ ‚dob‘: ‚1939‘ ‚dob‘: „“

Identifikátor skupiny	Názov skupiny	Zápisy
v	Skupina o očkovaní	Ak je k dispozícii, obsahuje presne 1 (jeden) zápis opisujúci presne 1 (jednu) dávku vakcíny (jednu dávku).
t	Skupina o vykonaní testu:	Ak je k dispozícii, obsahuje presne 1 (jeden) zápis opisujúci presne 1 (jeden) výsledok testu.
r	Skupina o prekonaní ochorenia	Ak je k dispozícii, obsahuje presne 1 (jeden) zápis opisujúci presne 1 (jedno) vyhlásenie o prekonaní ochorenia.