(1)

Regulačný rámec, ktorým sa upravuje politika súdržnosti Únie na obdobie od roku 2021 do roku 2027 v kontexte budúceho viacročného finančného rámca, prispieva k dodržiavaniu záväzkov Únie, pokiaľ ide o plnenie Parížskej dohody prijatej v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (5) (ďalej len „Parížska dohoda“), ktorou sa sleduje cieľ obmedziť nárast teploty na 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou, a cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja sústredením finančných prostriedkov Únie na zelené ciele. Týmto nariadením by sa mala implementovať jedna z priorít stanovených v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“ a toto nariadenie je súčasťou investičného plánu pre udržateľnú Európu, na základe ktorého sa poskytuje v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie v kontexte politiky súdržnosti cielené financovanie na účely riešenia sociálnych, hospodárskych a environmentálnych nákladov spojených s transformáciou na klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo, v ktorom sa akékoľvek zostatkové emisie skleníkových plynov kompenzujú rovnocennými absorpciami.

(2)

Transformácia na klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo predstavuje jeden z najdôležitejších cieľov politiky Únie. Európska rada 12. decembra 2019 schválila cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimaticky neutrálnu Úniu v súlade s cieľmi Parížskej dohody. Boj proti zmene klímy a zhoršovaniu životného prostredia bude z dlhodobého hľadiska pre všetkých prínosom a v strednodobom horizonte prinesie všetkým príležitosti a výzvy, avšak všetky regióny a členské štáty nezačínajú svoju transformáciu z rovnakej štartovacej pozície alebo nemajú rovnakú schopnosť reagovať. Niektoré už dosiahli väčší pokrok než iné a transformácia prináša hlbšie sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky pre tie regióny, ktoré sú v značnej miere závislé od fosílnych palív na energetické účely, najmä uhlia, lignitu, rašeliny alebo roponosnej bridlice, alebo od priemyselných odvetví s vysokou intenzitou skleníkových plynov. Takáto situácia nielenže vytvára riziko, že transformácia bude v Únii prebiehať rôznym tempom, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy, ale aj, že budú narastať rozdiely medzi regiónmi na úkor cieľov sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti.

(3)

Ak má byť transformácia úspešná a spoločensky prijateľná pre všetkých, musí byť spravodlivá, a inkluzívna. Únia, členské štáty a ich regióny preto musia od začiatku zohľadniť jej sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky a využiť všetky dostupné nástroje na zmiernenie nepriaznivých vplyvov. V tejto súvislosti zohráva dôležitú úlohu rozpočet Únie.

(4)

Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode a v Investičnom pláne pre udržateľnú Európu, Mechanizmus spravodlivej transformácie by mal dopĺňať ostatné činnosti vykonávané na základe budúceho viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027. Mal by prispieť k riešeniu sociálnych, hospodárskych a environmentálnych dôsledkov, najmä pre pracovníkov, ktorých ovplyvní proces transformácie na klimatickú neutralitu Únie do roku 2050, spojením výdavkov rozpočtu Únie na klimatické a sociálne ciele na regionálnej úrovni a plnením prísnych sociálnych a environmentálnych noriem.

(5)

Týmto nariadením by sa mal zriadiť Fond na spravodlivú transformáciu (ďalej len „FST“), ktorý je jedným z pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie implementovaného v rámci politiky súdržnosti. Ciele FST sú zmierňovať nepriaznivé účinky klimatickej transformácie podporou najviac postihnutých území a dotknutých pracovníkov a podporovať vyváženú sociálno-ekonomickú transformáciu. V súlade s jediným špecifickým cieľom FST by akcie podporované z FST mali priamo prispievať k zmierneniu dôsledkov transformácie zmierňovaním negatívnych dôsledkov pre zamestnanosť a financovaním diverzifikácie a modernizácie miestneho hospodárstva. Jediný špecifický cieľ FST je stanovený na rovnakej úrovni ako politické ciele stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (6) a je uvedený spolu s nimi.

(6)

Vzhľadom na Európsku zelenú dohodu ako stratégiu udržateľného rastu Únie a na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie, pokiaľ ide o vykonávanie Parížskej dohody a plnenie cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja, má FST prispievať k zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a udržateľnosti životného prostredia a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je vynaložiť 30 % rozpočtových výdavkov Únie na podporu cieľov v oblasti klímy, ako aj k ambícii vynaložiť v roku 2024 na ciele v oblasti biodiverzity 7,5 % ročných výdavkov v rámci VFR a v rokoch 2026 a 2027 vynaložiť na ciele v oblasti biodiverzity 10 % ročných výdavkov v rámci VFR, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity. Zdroje z vlastného finančného krytia FST sú doplnkové k investíciám potrebným na dosiahnutie celkového cieľa, ktorým je 30 % rozpočtových výdavkov Únie vynaložených na plnenie cieľov v oblasti klímy. V plnej miere prispievajú k dosiahnutiu tohto cieľa spolu so zdrojmi prevedenými na dobrovoľnom základe z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (7) a Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (8). V tomto kontexte by sa z FST mali podporovať činnosti, ktoré rešpektujú klimatické a environmentálne normy a priority Únie a výrazne nenarušujú plnenie environmentálnych cieľov v zmysle článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (9) a ktoré zabezpečujú transformáciu na nízkouhlíkové hospodárstvo v záujme dosiahnutia klimatickej neutrality Únie do roku 2050.

(7)

Zdrojmi z FST by sa mali dopĺňať zdroje dostupné v rámci politiky súdržnosti.

(8)

Transformácia na klimaticky neutrálne hospodárstvo je výzvou pre všetky členské štáty. Bude mimoriadne náročná pre tie členské štáty, ktoré sú značne závislé alebo donedávna boli značne závislé od fosílnych palív alebo priemyselných činností s vysokou intenzitou skleníkových plynov, ktoré treba postupne ukončovať alebo ktoré sa musia v dôsledku dosahovania klimaticky neutrálneho hospodárstva adaptovať, pričom na to nemajú dostatok finančných prostriedkov. FST by sa preto mal vzťahovať na všetky členské štáty, ale pri rozdeľovaní jeho finančných prostriedkov by sa mal klásť dôraz na územia, ktoré sú najviac postihnuté procesom klimatickej transformácie, a uvedené rozdeľovanie by malo odrážať schopnosť členských štátov financovať investície potrebné na zvládnutie dosahovania klimaticky neutrálneho hospodárstva.

(9)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou podľa článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (10) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, cien, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté podľa článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(10)

S cieľom zabezpečiť účinné využívanie zdrojov FST by sa prístup k FST mal obmedziť na 50 % národných pridelených prostriedkov pre tie členské štáty, ktoré sa zatiaľ nezaviazali splniť cieľ v súlade s cieľmi Parížskej dohody, ktorým je dosiahnutie klimaticky neutrálnej Únie do roku 2050, zvyšných 50 % sa sprístupní na programovanie po prijatí takéhoto záväzku. S cieľom zabezpečiť spravodlivosť a rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi by sa členskému štátu, ktorý sa do 31. decembra v ktoromkoľvek roku počnúc rokom 2022 nezaviaže splniť cieľ dosiahnuť klimaticky neutrálnu Úniu do roku 2050, mal v nasledujúcom roku v celom rozsahu zrušiť rozpočtový záväzok na predchádzajúci rok.

(11)

V súlade s nariadením Rady (EÚ) 2020/2094 (11) a v medziach zdrojov, ktoré sú v ňom rozdelené, by sa v rámci FST mali vykonávať opatrenia zamerané na obnovu a odolnosť s cieľom riešiť bezprecedentné dôsledky krízy COVID-19. Tieto dodatočné zdroje by sa mali využiť tak, aby sa zabezpečilo dodržanie lehôt stanovených v uvedenom nariadení.

(12)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť druhy investícií, ktorých výdavky by sa malo umožniť podporovať z FST. Všetky podporované činnosti by sa mali vykonávať v plnom súlade s klimatickými, environmentálnymi a sociálnymi o záväzkami a prioritami Únie. Zoznam investícií by mal zahŕňať tie, ktoré podporujú miestne hospodárstva stimulovaním ich vnútorného rastového potenciálu v súlade s príslušnými stratégiami pre inteligentnú špecializáciu, ktoré vo vhodných prípadoch zahŕňajú aj udržateľný cestovný ruch. Investície musia byť dlhodobo udržateľné, pričom sa zohľadnia všetky ciele Európskej zelenej dohody. Financované projekty by mali prispievať k transformácii na udržateľné, klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo, čo zahŕňa aj opatrenia zamerané na zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov. Podpora by sa nemala poskytovať na spaľovanie odpadu, pretože táto činnosť patrí do nižšej časti hierarchie nakladania s odpadom v rámci obehového hospodárstva. Oprávnené by mali byť aj poradenské služby, ktoré prispievajú k vykonávaniu opatrení podporovaných z FST. V rámci projektu obnovy pôdy by sa mala umožniť podpora renaturalizácií lokalít, rozvoj zelenej infraštruktúry a hospodárenie s vodami. Pri podpore opatrení v oblasti energetickej efektívnosti by sa mala umožniť podpora z FST pre investície, ktoré prispievajú aj k znižovaniu energetickej chudoby, najmä zlepšením energetickej efektívnosti bytového fondu. Z FST by sa mala umožniť podpora pre vývoj inovačných technológií uskladňovania.

(13)

V záujme ochrany občanov, ktorí sú najviac zraniteľní voči klimatickej transformácii, by mal FST pokrývať aj zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu vrátane odbornej prípravy dotknutých pracovníkov bez ohľadu na to, či sú stále zamestnaní alebo v dôsledku transformácie prišli o prácu. Cieľom FST by malo byť pomôcť im prispôsobiť sa novým pracovným príležitostiam. FST by mal poskytovať vhodnú formu podpory aj uchádzačom o zamestnanie, čo zahŕňa aj pomoc pri hľadaní pracovného miesta a ich aktívne začleňovanie do trhu práce. Podpora z FST by mala byť dostupná všetkým uchádzačom o zamestnanie, ktorí prišli o prácu v odvetviach postihnutých transformáciou v regióne, na ktorý sa vzťahuje plán spravodlivej transformácie územia, a to aj v prípade, že prepustení pracovníci nemajú pobyt v danom regióne. Náležitá pozornosť by sa mala venovať občanom, ktorým hrozí energetická chudoba, a to najmä pri vykonávaní opatrení v oblasti energetickej efektívnosti zameraných na zlepšenie podmienok sociálneho bývania.

(14)

Mala by byť povolená podpora činností v oblastiach vzdelávania a sociálneho začlenenia, ako aj podpora sociálnej infraštruktúry na účely zariadení starostlivosti o deti a starších ľudí a podpora miest výkonu praktického vyučovania za predpokladu, že tieto činnosti sú náležite odôvodnené v plánoch spravodlivej transformácie územia. Pokiaľ ide o starostlivosť o starších ľudí, mala by sa zachovať zásada presadzovania komunitnej starostlivosti. Investičný mix by mohli doplniť sociálne a verejné služby v týchto oblastiach. Všetka podpora v týchto oblastiach by mala vyžadovať primerané odôvodnenie v plánoch spravodlivej transformácie územia a mala by sledovať ciele Európskeho piliera sociálnych práv.

(15)

S cieľom riešiť osobitnú situáciu a úlohu žien v procese transformácie klimaticky neutrálneho hospodárstva by sa mala presadzovať rodová rovnosť. Účasť žien na trhu práce a ich podnikanie, ako aj rovnaká odmena zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní rovnakých príležitostí. FST by mal venovať osobitnú pozornosť aj zraniteľným skupinám, ktoré neprimerane trpia v dôsledku nepriaznivých účinkov transformácie, ako sú napríklad pracovníci so zdravotným postihnutím. Je potrebné zachovať identitu banských komunít a zabezpečiť kontinuitu minulých a budúcich komunít. Na to je potrebné venovať osobitnú pozornosť ich hmotnému i nehmotnému banskému dedičstvu vrátane kultúry.

(16)

S cieľom posilniť hospodársku diverzifikáciu území postihnutých transformáciou, by sa z FST mala poskytovať podpora podnikom a hospodárskym aktérom okrem iného vo forme podpory produktívnych investícií do mikropodnikov, malých a stredných podnikov (12) (ďalej len „MSP“). Produktívne investície by sa mali chápať ako investície do fixného kapitálu alebo nehmotného majetku podnikov s cieľom produkovať tovar a služby, čím sa prispeje k tvorbe hrubého kapitálu a zvyšovaniu zamestnanosti. V prípade iných podnikov než MSP by sa produktívne investície mali podporovať len vtedy, ak sú potrebné na zmiernenie zániku pracovných miest vyplývajúceho z transformácie, a to vytvorením alebo ochranou značného počtu pracovných miest, a ak nevedú k premiestneniu ani nie sú výsledkom premiestnenia. Investície do existujúcich priemyselných zariadení vrátane zariadení, na ktoré sa vzťahuje systém Únie na obchodovanie s emisiami, by mali byť povolené, ak prispievajú k transformácii na klimaticky neutrálne hospodárstvo Únie do roku 2050 a cielia výrazne pod úroveň príslušných referenčných hodnôt stanovených na bezodplatné prideľovanie emisných kvót podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (13) a ak vedú k ochrane značného počtu pracovných miest. Akékoľvek takéto investície by mali byť náležite odôvodnené v príslušnom pláne spravodlivej transformácie územia. V záujme ochrany integrity vnútorného trhu a politiky súdržnosti by podpora podnikov mala byť v súlade s pravidlami Únie v oblasti štátnej pomoci stanovenými v článkoch 107 a 108 ZFEÚ, a najmä by sa podpora produktívnych investícií do iných podnikov než MSP mala obmedziť na podniky, ktoré sa nachádzajú v oblastiach označených za podporované oblasti na účely článku 107 ods. 3 písm. a) a c) ZFEÚ.

(17)

S cieľom poskytnúť flexibilitu pri programovaní zdrojov FST v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu by malo byť možné pripraviť samostatný program FST alebo naprogramovať zdroje FST do jednej alebo viacerých osobitných priorít v rámci programov podporovaných z EFRR, ESF+ alebo Kohézneho fondu. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 by sa zdroje FST mohli na dobrovoľnom základe posilniť doplnkovým financovaním z EFRR a ESF+. V takom prípade príslušné sumy prevedené z EFRR a ESF+ by mali byť v súlade s typom operácií stanoveným v plánoch spravodlivej transformácie územia.

(18)

Podpora z FST by mala byť podmienená účinnou implementáciou procesu transformácie na konkrétnom území s cieľom dosiahnuť klimaticky neutrálne hospodárstvo. V tejto súvislosti by členské štáty mali na základe sociálneho dialógu a spolupráce s príslušnými zainteresovanými stranami v súlade s príslušným ustanovením o partnerstve nariadenia (EÚ) 2021/1060 a s podporou Komisie vypracovať plány spravodlivej transformácie územia, v ktorých stanovia proces transformácie v súlade so svojimi národnými energetickými a klimatickými plánmi. Na tento účel by Komisia mala zriadiť platformu pre spravodlivú transformáciu, ktorá by vychádzala z existujúcej platformy pre transformujúce sa uhoľné regióny a ktorá by umožnila dvojstrannú a viacstrannú výmenu skúseností, pokiaľ ide o ponaučenia a najlepšie postupy vo všetkých postihnutých odvetviach. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa do implementácie zdrojov FST zapojili aj obce a mestá a aby sa v tejto súvislosti zohľadňovali ich potreby.

(19)

V plánoch spravodlivej transformácie územia by sa mali určiť najviac postihnuté územia, na ktoré by sa mala sústrediť pomoc z FST, a zároveň by sa v nich mali opísať osobitné činnosti, ktoré sa majú vykonať v záujme dosiahnutia energetického a klimatického cieľa Únie do roku 2030 a klimaticky neutrálneho hospodárstva Únie do roku 2050, najmä pokiaľ ide o konverziu alebo uzavretie zariadení, ktoré sa venujú produkcii fosílnych palív alebo iným činnostiam s vysokou intenzitou skleníkových plynov. Tieto územia by mali byť presne vymedzené a mali by zodpovedať úrovni 3 spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (ďalej len „regióny na úrovni NUTS 3“) stanovenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (14) alebo by mali byť ich súčasťou. V plánoch by sa mali uviesť výzvy a potreby týchto území, pričom by sa mali zohľadniť riziká vyľudňovania, a mali by sa v nich určiť typy operácií potrebných na podporu vytvárania pracovných miest pre prijímateľov na úrovni plánu, a to tak, aby sa zabezpečil súdržný rozvoj hospodárskych činností odolných proti zmene klímy, ktoré sú zároveň v súlade s transformáciou na klimaticky neutrálne hospodárstvo a s cieľmi Európskej zelenej dohody. Pri určovaní týchto území by sa mala venovať dodatočná pozornosť osobitostiam ostrovov, ostrovných oblastí, ako aj najvzdialenejších regiónov, ktorých geografické a sociálno-ekonomické charakteristiky si môžu vyžadovať odlišný prístup k podpore procesu transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Finančnú podporu z FST by mali dostávať len investície, ktoré sú v súlade s plánmi spravodlivej územnej transformácie. Plány spravodlivej transformácie územia by mali byť súčasťou programov, podporovaných v jednotlivých prípadoch z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu alebo FST, ktoré schvaľuje Komisia.

(20)

V záujme toho, aby sa využívanie zdrojov FST čo najviac orientovalo na výsledky, by mala mať Komisia v súlade so zásadou proporcionality možnosť uplatniť finančné opravy v prípade vážneho nesplnenia cieľových hodnôt stanovených pre špecifický cieľ FST.

(21)

S cieľom stanoviť vhodný finančný rámec pre FST by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na určenie ročného rozdelenia dostupných zdrojov pre jednotlivé členské štáty.

(22)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to podporiť obyvateľstvo, hospodárstvo a životné prostredie území, ktoré čelia hospodárskym a sociálnym zmenám pri transformácii na klimaticky neutrálne hospodárstvo, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov kvôli rozdielom medzi úrovňou rozvoja rôznych území a zaostávaniu najviac znevýhodnených území, ako aj obmedzených finančných zdrojov členských štátov a území, ale z dôvodu potreby jednotného implementačného rámca, ktorý zahŕňa viacero fondov Únie v rámci zdieľaného riadenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(23)

Vzhľadom na prijatie tohto nariadenia po začatí programového obdobia a po zohľadnení potreby vykonávať FST koordinovane a harmonizovaným spôsobom a s cieľom umožniť jeho urýchlené vykonávanie, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 spoločne vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv (ďalej len „pilier“) ako odpoveď na sociálne výzvy v Európe. 20 základných zásad piliera je rozdelených do troch kategórií: rovnosť príležitostí a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky, a sociálna ochrana a začleňovanie. 20 zásadami piliera by sa mali riadiť akcie v rámci Európskeho sociálneho fondu plus (ďalej len „ESF+“). S cieľom prispieť k vykonávaniu piliera by ESF+ mal podporovať investície do ľudí a systémov v oblastiach politiky, ako je zamestnanosť, vzdelávanie a sociálne začlenenie, čím by sa mala posilniť hospodárska, sociálna a územná súdržnosť v súlade s článkom 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(2)

Na úrovni Únie slúži európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík (ďalej len „európsky semester“) ako rámec na identifikáciu národných priorít v oblasti reforiem a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty vypracúvajú na podporu týchto priorít reforiem vlastné národné viacročné investičné stratégie. Uvedené stratégie by sa mali predkladať spolu s každoročnými národnými programami reforiem, aby slúžili na načrtnutie a koordináciu prioritných investičných projektov, ktoré sa majú podporiť z finančných prostriedkov Únie alebo z vnútroštátnych finančných prostriedkov.

Mali by pomôcť aj na to, aby sa financovanie z prostriedkov Únie využívalo koherentným spôsobom a aby sa maximalizovala pridaná hodnota finančnej podpory, ktorá sa má poskytovať najmä z programov podporovaných Úniou v náležitých prípadoch v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) a Kohézneho fondu, ktorých špecifické ciele a rozsah podpory sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (4), ESF+, Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ďalej len „ENRAF“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady , Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (5) a Programu InvestEU zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (6) (ďalej len „Program InvestEU“).

(3)

Rozhodnutím Rady (EÚ) 2020/1512 (7) sa prijali revidované usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov. Znenie uvedených usmernení bolo zosúladené so zásadami piliera, s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť Európy, ako aj podmienky na investovanie v Európe, vytváranie pracovných miest a posilnenie sociálnej súdržnosti. S cieľom zabezpečiť úplné zosúladenie ESF+ s cieľmi týchto usmernení, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť, vzdelávanie, odbornú prípravu a boj proti sociálnemu vylúčeniu, chudobe a diskriminácii, by mal ESF+ podporovať členské štáty s prihliadnutím na príslušné integrované usmernenia a príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté podľa článku 121 ods. 2 a článku 148 ods. 2 a 4 ZFEÚ a v príslušných prípadoch, s prihliadnutím na národné programy reforiem opierajúce sa o národné stratégie. ESF+ by mal prispievať aj k relevantným aspektom vykonávania hlavných iniciatív a činností Únie, najmä oznámení Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu, z 30. septembra 2020 s názvom Európsky vzdelávací priestor a zo 7. októbra 2020 s názvom Únia rovnosti: Strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov, ako aj odporúčaní Rady z 15. februára 2016 týkajúcom sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce, z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností, z 30. októbra 2020 o moste k pracovným miestam – posilnení záruky pre mladých ľudí a z 12. marca 2021 o rovnosti, začleňovaní a účasti Rómov.

(4)

Rada 20. júna 2017 prijala závery s názvom Udržateľná budúcnosť Európy: reakcia EÚ na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030. Rada zdôraznila význam dosiahnutia udržateľného rozvoja v rámci troch rozmerov (hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho), a to vyváženým a integrovaným spôsobom. Je nesmierne dôležité, aby sa udržateľný rozvoj začleňoval do všetkých oblastí vnútornej aj vonkajšej politiky Únie a aby Únia bola ambiciózna pri uplatňovaní svojich politík zacielených na riešenie globálnych výziev. Rada privítala oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy ako prvý krok pri začleňovaní cieľov Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) v oblasti udržateľného rozvoja (ďalej len „cieľ udržateľného rozvoja“) a uplatňovaní udržateľného rozvoja ako hlavnej usmerňujúcej zásady pre všetky politiky Únie, a to aj prostredníctvom jej finančných nástrojov. ESF+ by mal prispievať k plneniu cieľov v oblasti udržateľného rozvoja okrem iného odstránením extrémnych foriem chudoby (cieľ udržateľného rozvoja 1), podporou kvalitného a inkluzívneho vzdelávania (cieľ udržateľného rozvoja 4), podporou rodovej rovnosti (cieľ udržateľného rozvoja 5), podporou stabilného, inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu, plnej a produktívnej zamestnanosti a dôstojnej práce pre všetkých (cieľ udržateľného rozvoja 8), a znižovaním nerovnosti (cieľ udržateľného rozvoja 10).

(5)

Nedávny a pretrvávajúci vývoj zhoršil štrukturálne výzvy, ktoré vyplývajú z hospodárskej globalizácie, sociálnych nerovností, riadenia migračných tokov a zvýšených bezpečnostných hrozieb, prechodu na čistú energiu, technologických zmien, demografického poklesu, nezamestnanosti najmä nezamestnanosti mladých ľudí a čoraz výraznejšieho starnutia pracovnej sily, ako aj výziev vyplývajúcich z narastajúceho nesúladu medzi dopytom a ponukou, pokiaľ ide o zručnosti a pracovnú silu v niektorých sektoroch a regiónoch, čo pociťujú najmä malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“). Zelená a digitálna transformácia a transformácia európskych priemyselných ekosystémov pravdepodobne prinesie množstvo nových príležitostí, ak ich bude sprevádzať správny súbor zručností a vhodné politiky a opatrenia v oblasti zamestnanosti, ako aj v sociálnej oblasti. Vzhľadom na meniacu sa realitu sveta práce by sa Únia mala pripraviť na súčasné a budúce výzvy tým, že bude investovať do relevantných zručností, vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, usilovať sa o inkluzívnejší rast a zlepšovať politiku zamestnanosti a sociálnu politiku, pričom je potrebné prihliadať na hospodársku a priemyselnú udržateľnosť, mobilitu pracovnej sily a snažiť sa vytvoriť rodovú rovnováhu na trhu práce.

(6)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (8) sa zriaďuje rámec pre činnosť EFRR, ESF+, Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu (ďalej len „FST“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 (9), ENRAF, Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (ďalej len „FAMI“), Fondu pre vnútornú bezpečnosť a nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku ako súčasti Fondu pre integrované riadenie hraníc a stanovujú sa v ňom najmä ciele politiky a pravidlá programovania, monitorovania a hodnotenia, riadenia a kontroly pre fondy Únie, ktoré sa implementujú v rámci zdieľaného riadenia. Je preto potrebné špecifikovať všeobecné ciele ESF+ a stanoviť osobitné ustanovenia týkajúce sa typu činností, ktoré je možné financovať z ESF+.

(7)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (10) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) stanovuje pravidlá plnenia všeobecného rozpočtu Únie (ďalej len „rozpočet Únie“), vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov. Spolufinancovanie grantov sa môže zabezpečiť z vlastných zdrojov prijímateľov, príjmu plynúceho z projektu alebo finančných či nepeňažných príspevkov tretích strán. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť pri vykonávaní programov Únie sa má nariadenie o rozpočtových pravidlách vzťahovať na akcie, ktoré sa majú v rámci ESF+ vykonávať prostredníctvom priameho alebo nepriameho riadenia.

(8)

Formy financovania z prostriedkov Únie a spôsoby vykonávania podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe toho, či je prostredníctvom nich možné splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. V prípade grantov by to malo zahŕňať zváženie využitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách. V záujme vykonávania opatrení týkajúcich sa sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a v súlade s článkom 94 nariadenia (EÚ) 2021/1060 môže Komisia poskytovať refundáciu výdavkov členských štátov používajúcich zjednodušené vykazovanie nákladov vrátane jednorazových platieb.

(9)

S cieľom zefektívniť a zjednodušiť oblasť financovania a vytvoriť ďalšie príležitosti na synergie prostredníctvom integrovaných prístupov k financovaniu by sa mali akcie, ktoré boli podporované z Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 (11) a programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 (12), začleniť do ESF+. ESF+ by mal pozostávať z dvoch zložiek: zložky podliehajúcej zdieľanému riadeniu (ďalej len „zložka ESF+ podliehajúca zdieľanému riadeniu“), ktorá sa má vykonávať v rámci zdieľaného riadenia a zložky „zamestnanosť a sociálna inovácia“ (ďalej len „zložka EaSI“), ktorá sa má vykonávať v rámci priameho a nepriameho riadenia. Malo by to prispieť k zníženiu administratívneho zaťaženia súvisiaceho s riadením rôznych fondov, a to najmä pre členské štáty a prijímateľov, pričom by sa mali zachovať jednoduchšie pravidlá pre jednoduchšie operácie, ako napríklad distribúcia potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci.

(10)

Vzhľadom na širší rozsah pôsobnosti ESF+ je vhodné, aby sa ciele založené na zvýšení účinnosti trhov práce, podpore rovného prístupu ku kvalitnému zamestnaniu, zlepšení rovného prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave a zvýšení ich kvality v záujme opätovného začlenenia do systémov vzdelávania, podpore sociálneho začlenenia, uľahčení prístupu k zdravotnej starostlivosti pre zraniteľné osoby a prispievaní k odstráneniu chudoby, plnili nielen v rámci zdieľaného riadenia v rámci zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, ale aj v prípade akcií požadovaných na úrovni Únie v rámci priameho a nepriameho riadenia v rámci zložky EaSI.

(11)

Týmto nariadením sa na celé obdobie ESF+ stanovuje finančné krytie, ktoré má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (13). Malo by sa v ňom špecifikovať pridelenie pre zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu a pridelenie pre akcie, ktoré sa majú vykonávať v rámci zložky EaSI.

(12)

S cieľom uľahčiť plnenie špecifických a operačných cieľov zložky EaSI by ESF+ mal podporovať činnosti súvisiace s technickou a administratívnou pomocou, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti, zatiaľ čo komunikačné činnosti a činnosti zamerané na šírenie informácií mali byť súčasťou akcií oprávnených v rámci zložky EaSI.

(13)

Cieľom ESF+ by mala byť podpora zamestnanosti prostredníctvom aktívnych intervencií umožňujúcich začlenenie a opätovné začlenenie na trh práce, predovšetkým v prípade mladých ľudí, a to najmä prostredníctvom vykonávania posilnenej záruky pre mladých ľudí, v prípade dlhodobo nezamestnaných osôb, znevýhodnených skupín na trhu práce a neaktívnych osôb, ako aj prostredníctvom podpory samostatnej zárobkovej činnosti a sociálneho hospodárstva. Cieľom ESF+ by malo byť zlepšenie fungovania trhov práce podporou modernizácie inštitúcií trhu práce, ako sú verejné služby zamestnanosti, s cieľom zlepšiť ich schopnosť poskytovať intenzívnejšie cielené poradenstvo a profesijnú orientáciu pri hľadaní zamestnania a prechode do zamestnania, ako aj ich schopnosť zvyšovať mobilitu pracovníkov. ESF+ by mal podporovať rodovo vyváženú účasť na trhu práce prostredníctvom opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť okrem iného aj rovnaké pracovné podmienky, lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a prístup k starostlivosti o deti vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Cieľom ESF+ by malo byť aj zabezpečenie zdravého a vhodne prispôsobeného pracovného prostredia s cieľom reagovať na zdravotné riziká súvisiace s meniacimi sa formami práce a na potreby starnúcej pracovnej sily.

(14)

ESF+ by mal poskytovať podporu na zlepšenie kvality, inkluzívnosti a účinnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj ich relevantnosti z hľadiska trhu práce, okrem iného aj prostredníctvom podpory digitálneho vzdelávania, potvrdzovania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov s cieľom uľahčiť nadobúdanie kľúčových kompetencií, najmä základných zručností, vrátane zdravotnej gramotnosti, mediálnej gramotnosti, podnikateľských zručností, jazykových zručností, digitálnych zručností a kompetencií v oblasti udržateľného rozvoja, ktoré potrebujú všetci jednotlivci na osobné naplnenie a rozvoj, zamestnanosť, sociálne začlenenie a aktívne občianstvo. ESF+ by mal pomáhať pri dosahovaní pokroku vo vzdelávaní a v odbornej príprave, ako aj pri prechode do zamestnania, mal by podporovať celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť s cieľom uľahčiť plnú účasť v spoločnosti pre všetkých a mal by prispievať ku konkurencieschopnosti aj prostredníctvom sledovania uplatnenia absolventov a k spoločenskej a hospodárskej inovácii podporou rozšíriteľných a udržateľných iniciatív, ktoré je možné rozšíriť v uvedených oblastiach a prispôsobiť rôznym cieľovým skupinám, ako sú napríklad osoby so zdravotným postihnutím. Takúto pomoc, podporu a príspevok by bolo možné dosiahnuť napríklad prostredníctvom online vzdelávania, odbornej prípravy na pracovisku, stáží, systémov duálneho vzdelávania a odbornej prípravy a učňovskej prípravy, ako sa vymedzuje v odporúčaní Rady z 15. marca 2018 týkajúcom sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu, celoživotného poradenstva, predvídania zručností v úzkej spolupráci s priemyselnými odvetviami, aktualizovaných školiacich materiálov a metód poskytovania odbornej prípravy, prognózovania a sledovania uplatnenia absolventov, odbornej prípravy pedagógov, potvrdzovania a overovania vzdelávacích výstupov a uznávania kvalifikácií a certifikácie poskytovaných podnikmi.

(15)

Podpora z ESF+ by sa mala použiť na podporu rovného prístupu pre všetkých, najmä znevýhodnených skupín, ku kvalitnému, nesegregovanému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave, a to počnúc vzdelávaním a starostlivosťou v ranom detstve, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať deťom pochádzajúcim zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, a to prostredníctvom všeobecného a odborného vzdelávania a prípravy, najmä učňovskej prípravy, až po terciárnu úroveň, ako aj prostredníctvom vzdelávania a učenia sa dospelých, vrátane športových a kultúrnych činností. ESF+ by mal poskytovať cielenú podporu vzdelávajúcim sa osobám v núdzi a znižovať nerovnosti v oblasti vzdelávania vrátane digitálnej priepasti, predchádzať predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a znižovať ho, podporovať priepustnosť medzi sektormi vzdelávania a odbornej prípravy, posilňovať väzby na neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa a uľahčovať vzdelávaciu mobilitu pre všetkých, ako aj prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím. V tejto súvislosti by sa mali podporovať synergie s programom Erasmus+ zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/817 (14), najmä preto, aby sa uľahčila účasť znevýhodnených študentov na vzdelávacej mobilite.

(16)

ESF+ by mal podporovať pružné príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových a rôznorodých zručností pre všetkých, najmä podnikateľských a digitálnych zručností, zručností pre kľúčové podporné technológie a zručností pre zelené hospodárstvo ako aj priemyselné ekosystémy v súlade s oznámením Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu. V súlade s programom v oblasti zručností pre Európu a odporúčaním Rady o cestách zvyšovania úrovne zručností (15) by ESF+ mal podporovať flexibilné vzdelávacie cesty vrátane dostupnej krátkej cielenej modulárnej odbornej prípravy vedúcej k získaniu certifikátov s cieľom umožniť ľuďom získať zručnosti, ktoré sú prispôsobené potrebám trhu práce a priemyselných ekosystémov, zelenej a digitálnej transformácii, inovácii a sociálnej a hospodárskej zmene, uľahčovať rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie a zamestnateľnosť, kariérne zmeny, geografickú a odvetvovú mobilitu a podporovať najmä osoby s nízkou úrovňou zručností, osoby so zdravotným postihnutím a dospelých s nízkou úrovňou vzdelania. ESF+ by mal tiež uľahčovať poskytovanie podpory integrovaných zručností pre jednotlivcov vrátane zamestnaných, samostatne zárobkovo činných osôb a nezamestnaných , prostredníctvom nástrojov, ako sú napríklad individuálne vzdelávacie účty.

(17)

Synergie s Horizont Európa – rámcovým programom pre výskum a inovácie zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (16) (ďalej len „Horizont Európa“) by mali zabezpečiť, aby ESF+ bol schopný presadzovať a rozširovať inovačné učebné osnovy podporované programom Horizont Európa, s cieľom umožniť ľuďom získať zručnosti a kompetencie potrebné na pracovných miestach v budúcnosti.

(18)

ESF+ by mal podporovať úsilie členských štátov zamerané na prispievanie k odstráneniu chudoby s cieľom nájsť východisko z bludného kruhu znevýhodnenia prenášaného z generácie na generáciu, ako aj ich úsilie zamerané na podporu sociálneho začlenenia, a to zabezpečovaním rovných príležitostí pre všetkých, odstraňovaním prekážok, bojom proti diskriminácii a riešením nerovností v oblasti zdravia. Takáto podpora si vyžaduje mobilizáciu celej škály politík zameraných na najviac znevýhodnené osoby bez ohľadu na ich pohlavie, sexuálnu orientáciu, vek, náboženstvo alebo vieru, rasový alebo etnický pôvod, najmä marginalizované komunity, akými sú Rómovia, osoby so zdravotným postihnutím alebo chronickými chorobami, ľudia bez domova, deti a starší ľudia. ESF+ by mal podporovať aktívne začleňovanie osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, s cieľom zabezpečiť ich sociálno-ekonomickú integráciu. ESF+ by sa mal tiež využívať na zlepšenie včasného a rovného prístupu k cenovo dostupným, udržateľným a vysokokvalitným službám, ktoré podporujú prístup k bývaniu a individualizovanú starostlivosť, ako sú zdravotníctvo a dlhodobá starostlivosť, a to najmä pokiaľ ide o rodinné a komunitné služby starostlivosti. ESF+ by mal prispievať k modernizácii systémov sociálnej ochrany s osobitným zameraním na deti a znevýhodnené skupiny a najmä s cieľom podporovať prístupnosť týchto systémov, okrem iného aj pre osoby so zdravotným postihnutím.

(19)

ESF+ by mal prispievať k odstráneniu chudoby podporou vnútroštátnych schém, ktorých cieľom je zmierniť potravinovú a materiálnu depriváciu, a podporovať sociálnu integráciu osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, ako aj najodkázanejších osôb. Vzhľadom na celkový cieľ, ktorým je, aby sa na úrovni Únie poskytli najmenej 4 % zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na podporu najodkázanejších osôb, členské štáty by mali prideliť najmenej 3 % svojich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na riešenie foriem extrémnej chudoby s najväčším vplyvom na sociálne vylúčenie, ako je bezdomovectvo, chudoba detí a potravinová deprivácia. Poskytovanie potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci najodkázanejším osobám by nemalo nahrádzať existujúce sociálne dávky, ktoré sa im poskytujú v rámci vnútroštátnych sociálnych systémov alebo podľa vnútroštátneho práva. Z dôvodu povahy operácií a typu konečných príjemcov je nevyhnutné, aby sa na podporu určenú na riešenie materiálnej deprivácie najodkázanejších osôb uplatňovali jednoduchšie pravidlá.

(20)

Vzhľadom na pretrvávajúcu potrebu posilniť úsilie zamerané na riešenie otázky riadenia migračných tokov v Únii ako celku a s cieľom zabezpečiť koherentnú, silnú a konzistentnú podporu solidarity a snáh o zdieľanie zodpovednosti by ESF+ mal poskytovať podporu na účely sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov, do ktorej možno zahrnúť iniciatívy na miestnej úrovni a ktorá by dopĺňala akcie financované z FAMI, EFRR a iných fondov Únie, ktoré môžu mať pozitívny účinok na začlenenie štátnych príslušníkov tretích krajín.

(21)

Vzhľadom na význam prístupu k zdravotnej starostlivosti by ESF+ mal zabezpečiť synergie a komplementárnosť s programom EU4Health zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/522 (17) a do rozsahu pôsobnosti ESF+ by sa mal zahrnúť prístup ľudí v zraniteľných situáciách k zdravotnej starostlivosti.

(22)

ESF+ by mal podporovať reformy politiky a systémové reformy v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia, prístupu k zdravotnej starostlivosti pre zraniteľné osoby, dlhodobej starostlivosti, vzdelávania a odbornej prípravy a prispievať k odstráneniu chudoby. V záujme posilnenia súladu s európskym semestrom by členské štáty mali prideliť primeranú sumu zo svojich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na vykonávanie príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa štrukturálnych výziev, ktoré je vhodné riešiť pomocou viacročných investícií spadajúcich do rozsahu pôsobnosti ESF+, pričom je potrebné zohľadniť pilier, sociálny prehľad ukazovateľov revidovaný po prijatí nových cieľov stanovených v akčnom pláne sociálneho piliera a regionálne špecifiká.

Komisia a členské štáty by mali zaručiť koherentnosť, koordináciu a komplementárnosť medzi zložkou ESF+ podliehajúcou zdieľanému riadeniu a inými fondmi, programami a nástrojmi Únie, ako je napríklad FST, EFRR, program EU4Health, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (18), Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii pre pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/691 (19), ENRAF, Erasmus+, FAMI, program Horizont Európa, EPFRV, program Digitálna Európa zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 (20), Program InvestEU, program Kreatívna Európa zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/818 (21), Európsky zbor solidarity zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/888 (22) a Nástroj technickej podpory zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (23).

Komisia a členské štáty by mali najmä vo všetkých fázach procesu zabezpečiť účinnú koordináciu s cieľom zabezpečiť konzistentnosť, koherentnosť, komplementárnosť a synergiu medzi zdrojmi financovania vrátane súvisiacej technickej pomoci.

(23)

Podporou špecifických cieľov uvedených v tomto nariadení, okrem iného prispievaním k cieľu politiky „sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa, ktorou sa vykonáva Európsky pilier sociálnych práv“, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2021/1060 bude ESF + naďalej prispievať k stratégiám územného a miestneho rozvoja s cieľom vykonávať pilier. Bude podporovať nástroje uvedené v článku 28 uvedeného nariadenia a tým zároveň prispievať k plneniu cieľa politiky „Európa bližšie k občanom vďaka podpore udržateľného a integrovaného rozvoja všetkých typov území a miestnych iniciatív“, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2021/1060, okrem iného opatreniami na zníženie chudoby a sociálne začlenenie, pri ktorých sa budú zohľadňovať špecifiká mestských, vidieckych a pobrežných regiónov s cieľom riešiť sociálno-ekonomické nerovnosti v mestách a regiónoch.

(24)

Aby sa zabezpečilo, že sociálny rozmer Európy vymedzený v pilieri sa náležite presadzuje a že minimálna časť zdrojov je zacielená na najodkázanejšie osoby, členské štáty by mali prideliť najmenej 25 % svojich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na podporu sociálneho začlenenia.

(25)

S cieľom riešiť pretrvávajúcu vysokú úroveň chudoby detí v Únii a v súlade so zásadou 11 piliera, v ktorej sa uvádza, že deti majú právo na ochranu proti chudobe a že deti zo znevýhodneného prostredia majú právo na osobitné opatrenia na podporu rovnosti príležitostí, by členské štáty mali pri programovaní prideliť primeranú sumu zo svojich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na vykonávanie záruky pre deti pre činnosti zamerané na riešenie chudoby detí v súlade so špecifickými cieľmi ESF+, ktoré umožňujú programovanie zdrojov na akcie, ktoré priamo podporujú rovný prístup detí k starostlivosti o ne, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, dôstojnému bývaniu a primeranej výžive. Členské štáty, v ktorých bola v rokoch 2017 až 2019 podľa údajov Eurostatu priemerná miera detí mladších ako 18 rokov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením vyššia, než bol v tomto období priemer Únie, by mali na uvedené činnosti prideliť aspoň 5 % svojich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu. Operácie prispievajúce k tejto požiadavke tematickej koncentrácie by sa mali započítavať do plnenia požiadavky tematickej koncentrácie týkajúcej sa sociálneho začlenenia vo výške 25 %, ak sa programujú v rámci príslušných špecifických cieľov .

(26)

S cieľom uľahčiť inkluzívnu hospodársku obnovu po závažnej kríze a podporovať zamestnanosť mladých ľudí v meniacom sa svete práce a vzhľadom na pretrvávajúce vysoké úrovne nezamestnanosti a neaktivity mladých ľudí vo viacerých členských štátoch a regiónoch je potrebné, aby členské štáty investovali primeranú časť svojich zdrojov z ESF+ do opatrení na podporu zamestnanosti a zručností mladých ľudí, a to aj prostredníctvom vykonávania systémov záruk pre mladých ľudí. V nadväznosti na akcie, ktoré boli v programovom období 2014 – 2020 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 (24) podporené z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a zamerané na jednotlivé osoby, ako aj na základe získaných poznatkov, by členské štáty mali ďalej podporovať spôsoby opätovného začleňovania do kvalitného zamestnania a vzdelávania a investovať do včasnej prevencie a účinnej osvety tým, že sa budú v príslušných prípadoch prioritne zaoberať situáciou dlhodobo nezamestnaných, neaktívnych a znevýhodnených mladých ľudí, a to aj prostredníctvom práce s mládežou. Členské štáty by takisto mali investovať do opatrení zameraných na uľahčenie prechodu zo školy do zamestnania, ako aj do primeraných kapacít služieb zamestnanosti s cieľom poskytovať mladým ľuďom individualizovanú a celostnú podporu a lepšie zacielené ponuky. Úplným začlenením iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí do ESF+ bude implementácia cielených akcií v oblasti zamestnanosti mladých ľudí účinnejšia a efektívnejšia a rozsah pôsobnosti sa rozšíri aj na štrukturálne opatrenia a reformy, čím sa zabezpečí lepší súlad medzi podporou z finančných prostriedkov Únie a vykonávaním posilnenej záruky pre mladých ľudí.

Zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových a rôznorodých zručností pomáha mladým ľuďom využiť príležitosti v rastúcich odvetviach a pripraviť sa na meniaci sa charakter práce a zároveň využiť príležitosti vyplývajúce z digitálnej a zelenej transformácie a transformácie priemyselných ekosystémov Únie. Preto by členské štáty, v ktorých bola v rokoch 2017 – 2019 podľa údajov Eurostatu miera mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov, ktorí neboli zamestnaní, ani neboli v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, vyššia, než bol v tomto období priemer Únie, mali na tieto akcie prideliť aspoň 12,5 % svojich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu.

(27)

V súlade s článkom 349 ZFEÚ a článkom 2 protokolu č. 6 o osobitných ustanoveniach pre cieľ 6 v rámci štrukturálnych fondov vo Fínsku, Nórsku a Švédsku k Aktu o pristúpení z roku 1994 (25) sú najvzdialenejšie regióny a severné riedko osídlené regióny oprávnené na osobitné opatrenia v rámci spoločných politík a programov Únie. Uvedené regióny potrebujú osobitnú podporu z dôvodu trvalých znevýhodnení, ako je napríklad vyľudňovanie.

(28)

Efektívna a účinná implementácia akcií podporovaných z ESF+ závisí od dobrej správy vecí verejných a partnerstva medzi všetkými aktérmi na príslušných územných úrovniach a sociálno-ekonomickými aktérmi, najmä sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti. Je preto nevyhnutné, aby členské štáty pridelili primeranú sumu zo svojich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na zabezpečenie zmysluplnej účasti sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti na implementácii zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu. Uvedená účasť by mala zahŕňať príslušné orgány zastupujúce občiansku spoločnosť, ako sú partneri z oblasti životného prostredia, mimovládne organizácie a subjekty zodpovedné za podporu sociálneho začleňovania, základných práv, práv osôb so zdravotným postihnutím, rodovej rovnosti a nediskriminácie. Členské štáty, ktoré v rámci odporúčaní pre jednotlivé krajiny dostali odporúčanie týkajúce sa budovania kapacít sociálnych partnerov alebo organizácií občianskej spoločnosti, by mali prideliť aspoň 0,25 % ich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na tento účel vzhľadom na osobitné potreby, ktoré majú v tejto oblasti.

(29)

Podpora sociálnej inovácie má zásadný význam pre to, aby sa zlepšila schopnosť politík reagovať na sociálne zmeny a aby sa podnietili a podporovali inovačné riešenia. Pri zlepšovaní efektívnosti politík je rozhodujúce najmä testovanie a hodnotenie inovačných riešení pred tým, než sa začnú využívať vo väčšej miere, čo opodstatňuje ich osobitnú podporu z ESF+. Kľúčovú úlohu pri realizácii sociálnej inovácie a prispievaní k hospodárskej a sociálnej odolnosti by mohli zohrávať podniky sociálneho hospodárstva. Vymedzenie podniku sociálneho hospodárstva by malo byť v súlade s vymedzeniami použitými vo vnútroštátnom práve a v záveroch Rady zo 7. decembra 2015 o podpore sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe. S cieľom posilniť vzájomné učenie a výmenu poznatkov a postupov by sa členské štáty mali okrem toho nabádať, aby pokračovali vo svojich akciách nadnárodnej spolupráce v rámci zdieľaného riadenia v oblastiach zamestnanosti, vzdelávania a odbornej prípravy a sociálneho začlenenia v súlade so špecifickými cieľmi ESF+.

(30)

Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť, aby ESF+ prispieval k podpore rovnosti medzi ženami a mužmi v súlade s článkom 8 ZFEÚ v záujme podpory rovnosti zaobchádzania a rovnosti príležitostí medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach vrátane účasti na trhu práce, podmienok zamestnávania a kariérneho rastu. Takisto by mali zabezpečiť, aby ESF+ slúžil na podporu rovných príležitostí pre všetkých bez diskriminácie v súlade s článkom 10 ZFEÚ, podporoval začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými a prispieval k vykonávaniu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatého 13. decembra 2006 v New Yorku. ESF+ by mal prispievať k podpore prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím s cieľom zlepšiť ich integráciu do zamestnania, vzdelávania a odbornej prípravy, a tým zlepšiť ich začlenenie do všetkých sfér života. Podpora takejto prístupnosti by sa mala včas a konzistentne zohľadňovať vo všetkých aspektoch a vo všetkých etapách prípravy, monitorovania, vykonávania a hodnotenia programov a súčasne by sa malo zabezpečiť, aby sa vykonávali osobitné činnosti na podporu rodovej rovnosti a rovných príležitostí. ESF+ by mal takisto podporovať prechod z rezidenčnej alebo ústavnej starostlivosti do rodinnej a komunitnej starostlivosti, najmä v prípade osôb, ktoré čelia viacnásobnej diskriminácii. ESF+ by nemal podporovať žiadne akcie, ktoré prispievajú k segregácii alebo sociálnemu vylúčeniu. V nariadení (EÚ) 2021/1060 sa stanovuje, že pravidlá oprávnenosti výdavkov sa majú stanoviť na vnútroštátnej úrovni s určitými výnimkami, v súvislosti s ktorými je potrebné zaviesť osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu.

(31)

Všetky operácie by sa mali vyberať a vykonávať pri dodržiavaní Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Komisia by mala urobiť všetko pre to, aby zabezpečila včasné posúdenie sťažností vrátane sťažností týkajúcich sa porušenia charty, a mala by sťažovateľa informovať o výsledku svojho posúdenia v súlade s oznámením Komisie z 19. januára 2017 s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva.

(32)

S cieľom znížiť administratívne zaťaženie pri získavaní údajov by mali byť požiadavky na podávanie správ čo najjednoduchšie. Ak sú údaje dostupné v registroch alebo rovnocenných zdrojoch, členské štáty by mali mať možnosť umožniť riadiacim orgánom, aby získavali údaje z registrov.

(33)

Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia, vnútroštátni prevádzkovatelia by svoje úlohy na účely tohto nariadenia mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (26). Mala by sa zaručiť dôstojnosť a rešpektovanie súkromia konečných príjemcov operácií v rámci špecifického cieľa „riešenie materiálnej deprivácie prostredníctvom potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci najodkázanejším osobám vrátane detí a poskytovanie sprievodných opatrení na podporu ich sociálneho začlenenia“. S cieľom zabrániť akejkoľvek stigmatizácii by sa od osôb prijímajúcich potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc nemalo vyžadovať, aby sa pri prijímaní podpory a pri účasti na prieskumoch o najodkázanejších osobách využívajúcich ESF+ identifikovali.

(34)

Sociálne experimentovanie predstavuje testovanie projektov v malom rozsahu, ktoré umožňuje zhromažďovanie dôkazov o realizovateľnosti sociálnych inovácií. Malo by sa umožniť a nabádať k tomu, aby sa nápady testovali na miestnej úrovni a aby sa tie nápady, ktoré sú realizovateľné, v náležitých prípadoch uplatňovali alebo sa preniesli do iných kontextov v rôznych regiónoch alebo členských štátoch s finančnou podporou z ESF+ alebo v kombinácii s ďalšími zdrojmi.

(35)

ESF+ obsahuje ustanovenia zamerané na dosiahnutie slobody pohybu pracovníkov na nediskriminačnom základe prostredníctvom zabezpečenia úzkej spolupráce medzi verejnými službami zamestnanosti členských štátov, Komisiou a sociálnymi partnermi. Európska sieť služieb zamestnanosti by mala podporovať lepšie fungovanie trhov práce uľahčovaním cezhraničnej mobility pracovníkov, najmä prostredníctvom cezhraničných partnerstiev a väčšou transparentnosťou informácií na trhoch práce. Rozsah pôsobnosti ESF+ by mal zahŕňať rozvoj a podporu cielených programov mobility s cieľom obsadiť voľné pracovné miesta tam, kde boli na trhu práce zistené nedostatky.

(36)

Nedostatočný prístup mikropodnikov, sociálnych podnikov a podnikov sociálneho hospodárstva k finančným prostriedkom je jednou z hlavných prekážok zriaďovania podnikov, predovšetkým pokiaľ ide o osoby, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce. Toto nariadenie by malo v rámci zložky EaSI obsahovať ustanovenia, ktorých cieľom je vytvoriť trhový ekosystém na zvýšenie ponuky a zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom pre sociálne podniky, ako aj na uspokojenie dopytu zo strany tých, ktorí to najviac potrebujú, najmä nezamestnaných, žien a zraniteľných ľudí, ktorí by si chceli založiť alebo rozvíjať mikropodnik. Uvedený cieľ sa bude plniť aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtových záruk v rámci segmentu politiky fondu InvestEU týkajúceho sa sociálnych investícií a zručností. Podniky sociálneho hospodárstva, ak sú vymedzené vo vnútroštátnom práve, by sa mali považovať za sociálne podniky v kontexte zložky EaSI bez ohľadu na ich právne postavenie, pokiaľ sa na dané podniky vzťahuje vymedzenie sociálneho podniku stanovené v tomto nariadení.

(37)

Účastníci trhu zaoberajúci sa sociálnymi investíciami vrátane filantropov by mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní viacerých cieľov ESF+, keďže ponúkajú finančné prostriedky, ako aj inovatívne a doplnkové prístupy k boju proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe, znižovaniu nezamestnanosti a dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja. Filantropi, ako napríklad nadácie a darcovia, by sa preto mali, vo vhodných prípadoch a pokiaľ nemajú politickú alebo sociálnu agendu, ktorá by bola v rozpore s ideálmi Únie, zapájať do akcií v rámci ESF+, a to najmä tých akcií, ktorých cieľom je vytvoriť trhový ekosystém sociálnych investícií.

(38)

V rámci zložky EaSI sú potrebné usmernenia týkajúce sa rozvoja sociálnej infraštruktúry a súvisiacich služieb, najmä v oblasti sociálneho bývania, starostlivosti o deti a vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti vrátane zariadení na pomoc pri prechode z ústavnej do rodinnej a komunitnej starostlivosti, pričom je potrebné zohľadniť požiadavky na prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím.

(39)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (27) a plniť ciele udržateľného rozvoja prispeje toto nariadenie k zohľadňovaniu akcií v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecného cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali 30 % rozpočtových výdavkov Únie. Príslušné akcie sa určia počas prípravy a implementácie a opätovne sa posúdia v rámci strednodobého hodnotenia.

(40)

Podľa rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (28) osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať finančné prostriedky v súlade s pravidlami a cieľmi zložky EaSI a dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorské krajiny alebo územia spojené.

(41)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, by sa mohli zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore (29), ktorá umožňuje vykonávanie týchto programov na základe rozhodnutia podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zapojiť aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie vyžadujúce od tretích krajín, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(42)

Je vhodné stanoviť ukazovatele na účely podávania správ v rámci zložky EaSI. Uvedené ukazovatele by mali byť založené na výstupoch, objektívne, ľahko získateľné a primerané podielu zložky EaSI v rámci celého ESF+. Mali by sa vzťahovať na operačné ciele a činnosti financovania v rámci zložky EaSI bez toho, aby bolo nutné stanoviť zodpovedajúce ciele.

(43)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (30) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (31), (Euratom, ES) č. 2185/96 (32) a (EÚ) 2017/1939 (33) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov. Konkrétne má OLAF právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (ES, Euratom) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (34). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby sa všetkým tretím stranám zúčastňujúcim sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(44)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(45)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zvýšenie účinnosti trhov práce, podpora rovného prístupu ku kvalitnému zamestnaniu, zlepšenie rovného prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave a zlepšenie ich kvality, podpora sociálneho začlenenia a prispievanie k odstráneniu chudoby, ako aj ciele v rámci zložky EaSI, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich z dôvodu rozsahu alebo účinkov činnosti lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(46)

S cieľom zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu a doplnenie príloh týkajúcich sa ukazovateľov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (35). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(47)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Vykonávacie právomoci týkajúce sa vzoru štruktúrovaného prieskumu konečných príjemcov by sa vzhľadom na charakter daného vzoru mali vykonávať v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (36).

(48)

V záujme rýchlej reakcie na mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti uvedené v Pakte stability a rastu, ktoré môžu vzniknúť počas programového obdobia, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom prijať dočasné opatrenia na uľahčenie využívania podpory z ESF+ v reakcii na takéto okolnosti, pričom maximálna dĺžka trvania by mala byť 18 mesiacov. Komisia by mala prijať opatrenia, ktoré sú najvhodnejšie vzhľadom na mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti, ktorým členský štát čelí, a zároveň zachovať ciele ESF+, nemalo by to však zahŕňať zmeny požiadaviek tematickej koncentrácie. Okrem toho by sa vykonávacie právomoci týkajúce sa dočasných opatrení na využívanie podpory z ESF+ v reakcii na mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti mali preniesť na Komisiu bez postupov výboru, keďže rozsah uplatňovania uvedených opatrení sa určuje v Pakte stability a rastu a obmedzuje sa na opatrenia stanovené v tomto nariadení. Komisia by okrem toho mala monitorovať vykonávanie a posudzovať vhodnosť dočasných opatrení. Ak Komisia považuje za potrebné zmeniť toto nariadenie z dôvodu mimoriadnych alebo nezvyčajných okolností, rozsah pôsobnosti zmeny by sa nemal vzťahovať na požiadavky tematickej koncentrácie týkajúce sa zamestnanosti mladých ľudí ani na podporu pre najodkázanejšie osoby vzhľadom na skutočnosť, že sú takýmito krízovými situáciami často najviac postihnutí mladí ľudia a najodkázanejšie osoby. Preto je potrebné zabezpečiť, aby uvedené cieľové skupiny naďalej dostávali primeranú sumu podpory.

(49)

Pri správe ESF+ by mal Komisii pomáhať výbor uvedený v článku 163 ZFEÚ (ďalej len „výbor ESF+“). S cieľom umožniť výboru ESF+, aby mal k dispozícii všetky potrebné informácie a získal širokú škálu názorov príslušných zainteresovaných strán, mal by mať možnosť prizvať zástupcov bez hlasovacieho práva za predpokladu, že si program zasadnutia vyžaduje ich účasť, a to okrem iného zástupcov Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu a príslušných organizácií občianskej spoločnosti.

(50)

Aby sa zabezpečilo, že sa budú naďalej riešiť špecifiká každej zložky ESF+, mal by výbor ESF+ stanoviť pre každú z týchto zložiek ESF+ pracovnú skupinu. Zloženie a úlohy uvedených pracovných skupín stanoví výbor ESF+. Pracovné skupiny by mali mať možnosť prizvať na svoje zasadnutia zástupcov občianskej spoločnosti, ako aj iné zainteresované strany. Medzi úlohy pracovných skupín môže patriť zabezpečovanie koordinácie a spolupráce medzi orgánmi členských štátov a Komisiou pri implementácii ESF+ vrátane konzultácií o pracovnom programe zložky EaSI, monitorovanie implementácie každej zložky ESF+, výmena skúseností a osvedčených postupov v rámci zložiek ESF+, a medzi nimi a podpora potenciálnych synergií s inými programami Únie.

(51)

Na zabezpečenie väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o vykonávanie tohto nariadenia, by Komisia mala vytvoriť potrebné prepojenia s príslušnými politickými výbormi pôsobiacimi v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, ako je Výbor pre zamestnanosť, Výbor pre sociálnu ochranu alebo Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

(52)

V súlade s článkom 193 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa grant môže udeliť na akciu, ktorá sa už začala, za predpokladu, že žiadateľ môže preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, však s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov nie sú oprávnené. S cieľom predísť akémukoľvek narušeniu podpory Únie, ktoré by mohlo poškodiť záujmy Únie, malo by byť možné počas obmedzeného obdobia na začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a len v riadne odôvodnených prípadoch stanoviť v rozhodnutí o financovaní oprávnenosť činností a nákladov od začiatku rozpočtového roka 2021, aj vtedy, ak boli uvedené činnosti vykonané a uvedené náklady vznikli pred podaním žiadosti o grant.

(53)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 by sa malo preto zrušiť.

(54)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu poskytovania podpory v príslušnej oblasti politiky a umožniť vykonávanie od začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 by toto nariadenie malo z dôvodu naliehavosti nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a malo by sa uplatňovať v prípade zložky EaSI so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021,

Časť I

Článok 1

Článok 2

Článok 3

Článok 4

Článok 5

Článok 6

Časť II

Kapitola I

Článok 7

Článok 8

Článok 9

Článok 10

Článok 11

Článok 12

Kapitola II

Článok 13

Článok 14

Článok 15

Článok 16

Článok 17

Kapitola III

Článok 18

Článok 19

Článok 20

Článok 21

Článok 22

Článok 23

Článok 24

Časť III

Kapitola I

Článok 25

Kapitola II

Článok 26

Článok 27

Článok 28

Článok 29

Kapitola III

Článok 30

Článok 31

Článok 32

Článok 33

Článok 34

Článok 35

Článok 36

Časť IV

Článok 37

Článok 38

Článok 39

Článok 40

Článok 41

Článok 42

PRÍLOHA I

PRÍLOHA II

PRÍLOHA III

PRÍLOHA IV

(1)

V článku 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že zámerom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) je pomáhať odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii. Podľa uvedeného článku a podľa článku 174 druhého a tretieho odseku ZFEÚ má EFRR prispievať k zmenšovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch, medzi ktorými sa má mimoriadna pozornosť venovať regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami vrátane osobitných znevýhodnení vyplývajúcich z demografického poklesu, napríklad najsevernejším regiónom s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovným a cezhraničným a horským regiónom.

(2)

Kohézny fond bol zriadený s cieľom prispieť k celkovému cieľu spočívajúcemu v posilnení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie poskytovaním finančných príspevkov v oblastiach životného prostredia a transeurópskych sietí v oblasti dopravnej infraštruktúry (ďalej len „TEN-T“), ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (4).

(3)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/... (5) sa stanovujú spoločné pravidlá uplatniteľné na EFRR, Európsky sociálny fond plus (ďalej len „ESF+“), Kohézny fond, Fond na spravodlivú transformáciu, Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ďalej len „ENRAF“), Fond pre azyl, migráciu a integráciu (ďalej len „AMIF“), Fond pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „ISF“) a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (ďalej len „BMVI“), ktoré fungujú na základe spoločného rámca.

(4)

S cieľom zjednodušiť pravidlá, ktoré platili pre EFRR aj Kohézny fond počas programového obdobia 2014 – 2020, by sa mali uplatniteľné pravidlá vzťahujúce sa na oba fondy stanoviť v jednom nariadení.

(5)

Horizontálne zásady stanovené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a v článku 10 ZFEÚ vrátane zásady subsidiarity a zásady proporcionality, ako sa stanovujú v článku 5 Zmluvy o EÚ, by sa mali dodržiavať pri vykonávaní EFRR a Kohézneho fondu pri zohľadnení Charty základných práv Európskej únie. Členské štáty by mali dodržiavať aj povinnosti stanovené v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa a v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj zásady stanovené v Európskom pilieri sociálnych práv vyhlásenom Európskym parlamentom, Radou a Komisiou v roku 2017, a zabezpečiť prístupnosť v súlade s článkom 9 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a v súlade s právom Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb. V tejto súvislosti by sa EFRR a Kohézny fond mali v súčinnosti s ESF+ vykonávať spôsobom, ktorý podporuje prechod od inštitucionálnej starostlivosti na rodinnú a komunitnú starostlivosť, a mali by sledovať svoje ciele so zámerom prispieť k vytváraniu kvalitných pracovných miest, odstráneniu chudoby a podpore sociálneho začlenenia. Členské štáty a Komisia by sa mali zamerať na odstraňovanie nerovností a presadzovanie rovnosti mužov a žien a začlenenie rodového hľadiska, ako aj na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Žiadny fond by nemal podporovať akcie, ktoré prispievajú k akejkoľvek forme segregácie alebo vylúčenia, a pri financovaní infraštruktúry by oba fondy mali zabezpečiť prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím.

(6)

Ciele EFRR a Kohézneho fondu by sa mali dosahovať v rámci udržateľného rozvoja a snahy Únie o podporu cieľa spočívajúceho v zachovaní, ochrane a zlepšovaní kvality životného prostredia, ako sa stanovuje v článku 11 a článku 191 ods. 1 ZFEÚ, pričom sa zohľadňuje zásada „znečisťovateľ platí“. Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkom Únie vykonávať Parížsku dohodu z roku 2015 o zmene klímy v nadväznosti na 21. konferenciu zmluvných strán, prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja (ďalej len „ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja“) prispejú oba fondy k zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosiahnutiu všeobecného cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali 30 % rozpočtových výdavkov Únie. Očakáva sa, že na tento účel prispejú operácie v rámci EFRR na klimatické ciele prostriedkami vo výške 30 % z celkového finančného krytia EFRR. Očakáva sa, že operácie v rámci Kohézneho fondu prispejú na klimatické ciele prostriedkami vo výške 37 % z celkového finančného krytia Kohézneho fondu. Akcie v rámci tohto nariadenia by okrem toho mali prispieť k ambícii poskytnúť 7,5 % ročných výdavkov na základe viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) na ciele v oblasti biodiverzity v roku 2024 a 10 % ročných výdavkov v rámci VFR na ciele v oblasti biodiverzity v rokoch 2026 a 2027, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity.

Oba fondy by mali podporovať činnosti, ktoré rešpektujú normy a priority Únie v oblasti klímy a životného prostredia a výrazne nenarušujú plnenie environmentálnych cieľov v zmysle článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (6) a ktoré zabezpečujú prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. V programoch EFRR a Kohézneho fondu by sa mal zohľadňovať obsah integrovaných národných energetických a klimatických plánov prijatých v rámci riadenia energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (7).

(7)

V záujme ochrany integrity vnútorného trhu majú byť operácie EFRR a Kohézneho fondu, ktoré sú prospešné pre podniky, v súlade s pravidlami Únie v oblasti štátnej pomoci stanovenými v článkoch 107 a 108 ZFEÚ.

(8)

Pri vykonávaní EFRR a Kohézneho fondu je kľúčovým prvkom zásada partnerstva, ktorá vychádza z prístupu založenom na viacúrovňovom riadení a zabezpečuje zapojenie regionálnych, miestnych, mestských a iných orgánov verejnej správy, občianskej spoločnosti, hospodárskych a sociálnych partnerov, a vo vhodnom prípade výskumných organizácií a univerzít. Vykonávaním oboch fondov by sa mala zabezpečiť koordinácia a komplementárnosť s ESF+, Fondom na spravodlivú transformáciu, ENRAF a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“).

(9)

Je potrebné stanoviť ustanovenia, pokiaľ ide o podporu z EFRR v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu a cieľa Európska územná spolupráca (Interreg).

(10)

S cieľom určiť typy činností, ktoré možno podporovať z EFRR a Kohézneho fondu, by sa mali stanoviť špecifické ciele politiky na poskytovanie podpory z oboch fondov, aby sa zabezpečilo ich prispievanie k jednému alebo viacerým spoločným cieľom politiky stanoveným v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/....

(11)

Keďže malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) sú základom európskeho hospodárstva, EFRR by mal naďalej podporovať rozvoj MSP posilnením ich udržateľného rastu a konkurencieschopnosti. Navyše vzhľadom na potenciálne závažné dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 alebo akúkoľvek inú prípadnú krízovú situáciu, ktorá vznikne v budúcnosti a bude mať vplyv na podniky a zamestnanosť, by EFRR mal podporovať zotavenie z takýchto krízových situácií podporovaním vytvárania pracovných miest v MSP, a to aj prostredníctvom produktívnych investícií.

(12)

Investície v rámci EFRR by mali prispieť k rozvoju komplexnej siete vysokorýchlostnej digitálnej infraštruktúry a k podpore udržateľnej multimodálnej mobility bez znečistenia so zameraním na verejnú dopravu, zdieľanú mobilitu, chôdzu a cyklistiku ako súčasť prechodu na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka.

(13)

Na využitie príležitostí vyplývajúcich z digitálneho veku by mal EFRR prispievať k rozvoju inkluzívnej digitálnej spoločnosti, v ktorej občania, výskumné organizácie, podniky a orgány verejnej správy v plnej miere využívajú príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia. Efektívna elektronická verejná správa na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni zahŕňa vývoj nástrojov, ako aj prehodnotenie organizácie a procesov s cieľom poskytovať verejné služby efektívnejšie, jednoduchšie, rýchlejšie a lacnejšie. Digitálne a telekomunikačné technológie by sa mali využívať najmä na zlepšenie tradičných sietí a služieb v prospech miestnych komunít prostredníctvom rozvoja projektov, ako sú inteligentné mestá a dediny.

(14)

Podpora z EFRR v rámci cieľa politiky 1 (CP 1) by mala byť založená na budovaní kapacít pre stratégie inteligentnej špecializácie, v ktorých sa stanovujú priority na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni alebo na oboch úrovniach s cieľom zvýšiť ich konkurenčnú výhodu rozvíjaním a zosúlaďovaním silných stránok výskumu a inovácií s podnikateľskými potrebami a potrebnými zručnosťami prostredníctvom procesu podnikateľského objavovania. Tento proces by mal umožniť podnikateľským subjektom vrátane priemyslu, vzdelávacích a výskumných organizácií, verejnej správy a občianskej spoločnosti identifikovať najsľubnejšie oblasti udržateľného hospodárskeho rozvoja na základe osobitných štruktúr a vedomostnej základne regiónu. Keďže proces riadenia inteligentnej špecializácie má pre kvalitu stratégie zásadný význam, EFRR by mal poskytovať podporu na rozvoj a posilnenie kapacít potrebných na účinný proces podnikateľského objavovania a prípravu alebo aktualizáciu stratégií inteligentnej špecializácie.

(15)

Na podporu dosiahnutia klimatickej neutrality Únie do roku 2050 by EFRR a Kohézny fond mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov a k boju proti energetickej chudobe, pričom sa náležite zohľadnia sociálne a hospodárske dôsledky, ktoré z toho vyplývajú. V tejto súvislosti by boli obzvlášť dôležité investície do energetickej efektívnosti vrátane systémov úspor energie, do udržateľnej energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s kritériami udržateľnosti stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (8), do inteligentných energetických systémov, ako aj investície zamerané na predchádzanie katastrofám, podporu biodiverzity a zelenej infraštruktúry vrátane zachovania, zhodnocovania a zdôrazňovania chránených prírodných oblastí, ako aj iné opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, ako je napríklad zachovanie a obnova prírodných oblastí s vysokým potenciálom na absorpciu a ukladanie uhlíka, vrátane opätovného zavlažovania mokradí, zachytávania plynov zo skládok alebo znižovania emisií v priemyselných procesoch alebo produktoch. Okrem toho by sa mali podporovať investície zamerané na zníženie všetkých foriem znečistenia, ako je znečistenie vzduchu, vody, pôdy, hluk a svetelné znečistenie.

(16)

Pri príprave programov spolufinancovaných z EFRR a Kohézneho fondu je potrebné zohľadniť integrované národné energetické a klimatické plány, v ktorých sa uvádzajú politiky a opatrenia a riešia sa energetická chudoba a emisie skleníkových plynov. S cieľom prispieť k dosiahnutiu národných cieľov v oblasti zníženia energetickej chudoby stanovených v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch by EFRR mal podporovať najmä zlepšenia energetickej efektívnosti v oblasti bývania a budov v súlade s pozmenenou smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 (9) s cieľom prispieť k dosiahnutiu do roku 2050 dekarbonizovaného fondu budov, čím sa zníži spotreba energie a vzniknú úspory domácnostiam postihnutým energetickou chudobou.

(17)

Na zlepšenie dopravnej prepojenosti by EFRR a Kohézny fond mali podporovať rozvoj transeurópskej dopravnej siete, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1315/2013, prostredníctvom investícií do infraštruktúry pre železničnú dopravu, vnútrozemskú vodnú dopravu, cestnú dopravu, námornú dopravu a multimodálnu dopravu vrátane opatrení na zníženie hluku. EFRR a Kohézny fond by mali podporovať aj vnútroštátnu, regionálnu a miestnu, cezhraničnú a mestskú mobilitu. Pri tom by oba fondy mali venovať pozornosť zvyšovaniu bezpečnosti najmä existujúcich mostov a tunelov.

(18)

V čoraz viac vzájomne prepojenom svete a vzhľadom na demografickú a migračnú dynamiku je jasné, že migračná politika Únie si vyžaduje spoločný prístup, ktorý sa opiera o synergiu a komplementárnosť rôznych nástrojov financovania. EFRR by mal preto pri príprave a vykonávaní programov venovať pozornosť demografickým výzvam. S cieľom zabezpečiť jednotnú, silnú a konzistentnú podporu solidarity a úsilia o rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi pri riadení migrácie by EFRR mal na najvhodnejšej územnej úrovni poskytovať podporu s cieľom uľahčiť dlhodobú a inkluzívnu integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov v prospech sociálneho a hospodárskeho rozvoja, a to prijatím prístupu zameraného na ochranu ich dôstojnosti a práv.

(19)

Na podporu sociálnej inovácie a inkluzívneho prístupu k vysokokvalitným pracovným miestam by EFRR mal podporovať subjekty „sociálneho hospodárstva“, ako sú družstvá, vzájomné poisťovacie spolky, neziskové združenia a sociálne podniky.

(20)

S cieľom podporiť sociálne začlenenie a bojovať proti chudobe, najmä medzi marginalizovanými komunitami, je potrebné zlepšiť prístup, a to aj prostredníctvom infraštruktúry, k sociálnym, vzdelávacím, kultúrnym a rekreačným službám vrátane športu, pričom je potrebné zohľadniť osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím, detí a starších osôb.

(21)

EFRR a Kohézny fond by mali podporovať sociálno-ekonomické začlenenie marginalizovaných komunít s osobitným dôrazom na vnútroštátny strategický politický rámec integrácie Rómov uvedený v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2021/..., ktorý stanovuje integračné opatrenia, domácností s nízkymi príjmami vrátane domácností ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením a znevýhodnených skupín vrátane osôb s osobitnými potrebami. V súlade so zásadou 19 Európskeho piliera sociálnych práv by EFRR a Kohézny fond mali mať možnosť podporovať najmä poskytovanie sociálneho bývania. Vzhľadom na výzvy, ktorým čelia marginalizované rómske komunity z hľadiska prístupu k základným službám, by EFRR a Kohézny fond mali prispieť k zlepšeniu ich životných podmienok a vyhliadok na rozvoj.

(22)

S cieľom posilniť pripravenosť na dištančné a online vzdelávanie a odbornú prípravu tak, aby boli sociálne inkluzívne, by EFRR mal v rámci plnenia svojej úlohy, ktorou je zlepšovanie rovného prístupu k inkluzívnym a kvalitným službám v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, najmä prispievať k posilneniu odolnosti pre dištančné a online učenie. Úsilie o zabezpečenie kontinuity vzdelávania a odbornej prípravy počas pandémie ochorenia COVID-19 poukázalo na závažné nedostatky v prístupe k potrebným zariadeniam informačných a komunikačných technológií (IKT) a pripojiteľnosti vzdelávajúcich sa osôb zo znevýhodneného prostredia a zo vzdialených regiónov. V tejto súvislosti by EFRR mal podporovať sprístupňovanie potrebného vybavenia a pripojiteľnosti IKT, čím sa posilní odolnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy pre dištančné a online učenie.

(23)

S cieľom posilniť schopnosť verejných systémov zdravotnej starostlivosti predchádzať núdzovým situáciám v oblasti zdravia, rýchlo na ne reagovať a zotaviť sa z nich by mal EFRR prispievať aj k odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti. Navyše, keďže bezprecedentná pandémia ochorenia COVID-19 odhalila význam okamžitej dostupnosti kritických dodávok na zabezpečenie účinnej reakcie na núdzovú situáciu, rozsah podpory z EFRR by sa mal rozšíriť tak, aby umožňoval nákup zásob potrebných na posilnenie odolnosti voči katastrofám a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti vrátane primárnej starostlivosti, a podporenie prechodu od inštitucionálnej na rodinnú a komunitnú starostlivosť. Pri nákupe zásob na posilnenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti by tieto zásoby mali byť v súlade s národnou stratégiou v oblasti zdravia, nemali by presahovať jej rámec a mali by zabezpečovať komplementárnosť s programom EU4Health zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/522 (10), ako aj kapacitami rescEU v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ (11).

(24)

EFRR by mal podporovať a presadzovať prechod od inštitucionálnej na rodinnú alebo komunitnú starostlivosť prostredníctvom podpory zariadení, ktoré by sa snažili zabrániť segregácii od komunity, uľahčili by integráciu ľudí do spoločnosti a snažili by sa zabezpečiť nezávislé životné podmienky.

(25)

Mal by sa stanoviť osobitný špecifický cieľ pre podporu regionálnych hospodárstiev, ktoré sú silne závislé od odvetví cestovného ruchu a kultúry. Umožnilo by to využiť plný potenciál kultúry a udržateľného cestovného ruchu na obnovu hospodárstva, na sociálne začlenenie a na sociálnu inováciu bez toho, aby boli dotknuté možnosti poskytovať podporu z EFRR pre tieto odvetvia v rámci iných špecifických cieľov.

(26)

Investície na podporu kreatívneho a kultúrneho priemyslu, kultúrnych služieb a lokalít kultúrneho dedičstva by sa mohli financovať v rámci akéhokoľvek cieľa politiky za predpokladu, že prispejú k špecifickým cieľom a že patria do rozsahu podpory z EFRR.

(27)

Udržateľný cestovný ruch si vyžaduje rovnováhu medzi hospodárskou, sociálnou, kultúrnou a environmentálnou udržateľnosťou. Prístup k podpore udržateľného cestovného ruchu by mal byť v súlade s oznámením Komisie z 19. októbra 2007 s názvom „Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch“. Predovšetkým by mal zohľadňovať dobré podmienky pre turistov, rešpektovať prírodné a kultúrne prostredie a zabezpečiť sociálno-ekonomický rozvoj a konkurencieschopnosť destinácií a podnikov prostredníctvom integrovaného a holistického politického prístupu.

(28)

S cieľom podporiť úsilie členských štátov a regiónov pri riešení nových výziev a zaistení vysokej úrovne bezpečnosti pre občanov, ako aj pri predchádzaní marginalizácii a radikalizácii, opierajúc sa pritom o synergiu a komplementárnosť s ostatnými politikami Únie, by investície v rámci EFRR mali prispievať k bezpečnosti v oblastiach, kde treba zaručiť bezpečné a chránené verejné priestory a kritickú infraštruktúru, ako je doprava a energetika, a tým prispievať k vytváraniu inkluzívnejších a bezpečnejších spoločností.

(29)

EFRR by mal integrovaným spôsobom poskytovať podporu v rámci cieľa politiky 5 (CP 5) na hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj založený na medzisektorových územných stratégiách s využitím nástrojov integrovaného územného rozvoja s cieľom zabezpečiť harmonický rozvoj mestských aj mimomestských oblastí. Okrem toho by sa pri rozvoji mestských oblastí mala osobitná pozornosť venovať podpore funkčných mestských oblastí vzhľadom na ich význam pri iniciovaní spolupráce medzi miestnymi orgánmi a partnermi naprieč administratívnymi hranicami, ako aj pri posilňovaní prepojení medzi mestom a vidiekom.

(30)

EFRR by mal podporovať udržateľný cestovný ruch integrovaným spôsobom, najmä posilnením spolupráce v rámci funkčných území. S cieľom posilniť vplyv udržateľného cestovného ruchu na hospodárstvo by podniky a orgány verejnej správy mali systematicky spolupracovať, aby efektívnejšie poskytovali kvalitné služby v oblastiach s vysokým potenciálom pre cestovný ruch, pričom by mali venovať náležitú pozornosť vytvoreniu stabilného právneho a administratívneho prostredia priaznivého pre udržateľný rast takýchto oblastí. Podporované opatrenia v oblasti udržateľného cestovného ruchu by mohli zohľadňovať najlepšie postupy v tejto oblasti, ako je napríklad prístup „turistických oblastí“.

(31)

Na základe celkového cieľa Kohézneho fondu stanoveného v ZFEÚ je nevyhnutné stanoviť a ohraničiť ciele politiky, na ktoré má Kohézny fond poskytovať podporu.

(32)

S cieľom zlepšiť celkovú administratívnu kapacitu inštitúcií a správu vecí verejných v členských štátoch, ktoré vykonávajú programy v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, je potrebné umožniť podporné opatrenia pre subjekty zodpovedné za program a odvetvových alebo územných aktérov zodpovedných za vykonávanie činností relevantných pre vykonávanie EFRR a Kohézneho fondu v rámci všetkých sledovaných špecifických cieľov pri zohľadnení horizontálnych zásad uvedených v nariadení (EÚ) 2021/… vrátane cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

(33)

Na podnietenie a posilnenie opatrení spolupráce v programoch vykonávaných v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu je nevyhnutné posilniť opatrenia spolupráce s partnermi vrátane partnerov na miestnej a regionálnej úrovni v rámci daného členského štátu alebo medzi rôznymi členskými štátmi vo vzťahu k podpore poskytovanej v rámci všetkých špecifických cieľov. Takáto posilnená spolupráca dopĺňa spoluprácu v rámci cieľa Interreg a mala by predovšetkým podporovať spoluprácu medzi štruktúrovanými partnerstvami s cieľom implementovať regionálne stratégie, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 18. júla 2017 s názvom „Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast“. Partneri by preto mohli pochádzať z ktoréhokoľvek regiónu Únie, ale aj z cezhraničných regiónov a regiónov, ktoré sú zahrnuté v Európskom zoskupení územnej spolupráce podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 (12), stratégii pre makroregióny alebo pre morskú oblasť alebo kombinácii týchto dvoch typov stratégií.

(34)

EFRR by mal pomáhať odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii a znižovať rozdiely medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosť v najviac znevýhodnených regiónoch vrátane tých, ktoré čelia výzvam vzhľadom na záväzky spojené s elimináciou emisií uhlíka, a tým posilňovať regionálnu odolnosť. Podpora z EFRR v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu by sa preto mala sústreďovať na kľúčové priority Únie v súlade s cieľmi politiky stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/…. Podpora z EFRR by sa preto mala koncentrovať na ciele politiky „konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva a regionálnej prepojenosti IKT“ a „ekologickejšie, nízkouhlíkové hospodárstvo prechádzajúce k hospodárstvu s nulovou bilanciou uhlíka a odolná Európa vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy, prevencie a riadenia rizika a udržateľnej mestskej mobility“. Zdroje určené na udržateľnú mestskú mobilitu a investície do širokopásmového pripojenia by sa mohli čiastočne zohľadniť pri výpočte súladu s požiadavkami tematickej koncentrácie. Členské štáty by sa mali vo svojich dohodách o partnerstve rozhodnúť, či splnia požiadavky tematickej koncentrácie na úrovni kategórie regiónu alebo na národnej úrovni počas celého programového obdobia. Tematická koncentrácia na národnej úrovni by sa mala stanoviť troma skupinami členských štátov vytvorenými na základe príslušného hrubého národného dôchodku a mala by umožniť flexibilitu na úrovni jednotlivých programov. Keďže podpora z Kohézneho fondu by mohla prispieť aj k tematickej koncentrácii, mali by sa stanoviť podmienky takéhoto príspevku. Okrem toho by sa mala podrobne stanoviť metodika klasifikácie členských štátov, ktorá by zohľadňovala špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov a severných riedko osídlených regiónov.

(35)

V záujme koncentrácie podpory na kľúčové priority Únie je takisto vhodné, aby sa požiadavky tematickej koncentrácie dodržiavali v priebehu celého programového obdobia, ako aj v prípade prevodu medzi prioritami v rámci programu alebo medzi programami.

(36)

Aby sa mohla z EFRR poskytnúť podpora v rámci cieľa Interreg na investície do infraštruktúry a na s nimi súvisiace investície, ako aj vzdelávacie a integračné činnosti, je nevyhnuté stanoviť, že EFRR by mal umožniť poskytovanie podpory aj na činnosti v rámci špecifických cieľov ESF+ stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (13).

(37)

S cieľom čo najefektívnejšie sústrediť využívanie obmedzených zdrojov by sa mala podpora z EFRR poskytovaná na produktívne investície v rámci príslušného špecifického cieľa obmedziť na mikro, malé a stredné podniky v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES (14) okrem špecifických investícií stanovených v tomto nariadení.

(38)

V kontexte podpory z EFRR pre produktívne investície je vhodné objasniť, že produktívne investície by sa mali chápať ako investície do fixného kapitálu alebo do nehmotných aktív podnikov s cieľom vyrábať tovar a poskytovať služby a prispievať tak k tvorbe hrubého kapitálu a zamestnanosti. Malo by sa tiež stanoviť, že za určitých podmienok by EFRR a Kohézny fond mohli podporovať investície do iných podnikov ako MSP. Okrem toho by EFRR a Kohézny fond mali na základe skúseností z predchádzajúcich programových období podporovať aj investície do iných podnikov ako MSP, a to najmä do podnikov verejnoprospešných služieb, ak sa týkajú investícií do infraštruktúry, ktorá zabezpečuje prístup k službám dostupným pre verejnosť v oblasti energetiky, životného prostredia a biodiverzity, dopravy a digitálnej pripojiteľnosti.

(39)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť rôzne typy činností, ktorých náklady by malo byť možné podporiť investíciami z EFRR a Kohézneho fondu v rámci ich príslušných cieľov, ako sa uvádza v ZFEÚ, vrátane hromadného investovania (tzv. crowdfunding). Kohézny fond by mal byť schopný podporovať investície do TEN-T a životného prostredia vrátane investícií súvisiacich s udržateľným rozvojom a energiou, ktoré predstavujú prínos pre životné prostredie. V tejto súvislosti by Kohézny fond mal mať možnosť podporovať aj kombinovanú energetickú a seizmickú dodatočnú modernizáciu. Pokiaľ ide o EFRR, zoznam činností by mal zohľadňovať osobitné vnútroštátne a regionálne potreby v oblasti rozvoja, ako aj vnútorný potenciál a mal by sa zjednodušiť. EFRR by mal mať možnosť podporovať investície do infraštruktúry vrátane investícií do výskumnej a inovačnej podnikateľskej infraštruktúry pre MSP, do bývania pre marginalizované komunity a znevýhodnené skupiny, domácnosti s nízkym príjmom a migrantov, kultúry a kultúrneho dedičstva, udržateľného cestovného ruchu a služieb pre podniky, investícií súvisiacich s prístupom k službám s osobitným zameraním na znevýhodnené, marginalizované a segregované komunity, produktívnych investícií do MSP, vybavenia, softvéru a nehmotného majetku, ako aj opatrení týkajúcich sa informácií, komunikácie, štúdií, vytvárania sietí, spolupráce, výmeny skúseností medzi partnermi a činností zahŕňajúcich klastre. V záujme podpory vykonania programu by oba fondy mali umožniť podporu činností technickej pomoci. Napokon v záujme poskytovania podpory širšej škály intervencií na programy Interreg by sa mal rozšíriť rozsah pôsobnosti, aby zahŕňal aj spoločné využívanie širokej škály zariadení a ľudských zdrojov a náklady spojené s opatreniami v rámci rozsahu pôsobnosti ESF+.

(40)

Projekty transeurópskych dopravných sietí podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (15) sa majú naďalej financovať z Kohézneho fondu prostredníctvom zdieľaného riadenia a priameho spôsobu implementácie v rámci Nástroja na prepájanie Európy zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy (ďalej len „nariadenie o NPE na roky 2021 – 2027“).

(41)

Zároveň je dôležité objasniť tie činnosti, ktoré patria mimo rozsah pôsobnosti EFRR a Kohézneho fondu, vrátane investícií na dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov z činností uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (16), aby sa predišlo duplicite dostupného financovania, ktoré už existuje v rámci uvedenej smernice, a investícií do podnikov v ťažkostiach, ako sú vymedzené v nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2014 (17), pokiaľ podpora nie je povolená na základe pomoci de minimis alebo dočasných pravidiel štátnej pomoci stanovených na riešenie mimoriadnych okolností. EFRR a Kohézny fond by takisto nemali podporovať určité investície do letísk, zariadení na skládkovanie a spracovania zvyškového odpadu alebo fosílnych palív. EFRR by preto mal mať možnosť podporovať cielené opatrenia na zmiernenie vplyvu na životné prostredie, opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany na regionálnych letiskách, pokiaľ by bol hlavný cieľ investícií jasne identifikovaný z hľadiska noriem Únie v oblasti životného prostredia, bezpečnosti alebo ochrany a bol by v súlade s pravidlami štátnej pomoci.

V prípade investícií zvyšujúcich kapacitu zariadení na spracovanie zvyškového odpadu by sa zvyškový odpad mal chápať predovšetkým ako netriedený komunálny odpad a zvyšky zo spracovania odpadu. Modernizácia sietí centralizovaného zásobovania teplom by sa mohla podporiť s cieľom zlepšiť energetickú efektívnosť efektívnych systémov centralizovaného zásobovania teplom v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (18), podľa cieľov stanovených v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch. V záujme podpory energie z obnoviteľných zdrojov by sa mohla poskytovať podpora pre kotly centralizovaného zásobovania teplom zásobované kombináciou plynu a energie z obnoviteľných zdrojov. V takýchto prípadoch by podpora z oboch fondov mala zodpovedať pomerne podielu vstupu energie z obnoviteľných zdrojov do takýchto kotlov. Okrem toho by sa malo výslovne stanoviť, že zámorské krajiny a územia uvedené v prílohe II k ZFEÚ nie sú oprávnené na podporu z EFRR alebo Kohézneho fondu.

(42)

Členské štáty by mali pravidelne zasielať Komisii informácie o dosiahnutom pokroku použitím spoločných ukazovateľov výstupov a výsledkov stanovených v prílohe I. Tieto spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov by sa v prípade, že je to relevantné, mohli doplniť ukazovateľmi výstupov a výsledkov pre jednotlivé programy. Informácie poskytované členskými štátmi by mali tvoriť základ, z ktorého by Komisia mala vychádzať pri predložení správy o pokroku pri plnení špecifických cieľov počas celého programového obdobia, pričom sa na tento účel použije základný súbor ukazovateľov stanovených v prílohe II.

(43)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (19) by sa EFRR a Kohézny fond mali hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov oboch fondov v praxi.

(44)

V rámci príslušných pravidiel podľa Paktu stability a rastu, upresnených v kódexe správania, by členské štáty mali mať možnosť predložiť náležite odôvodnenú žiadosť o ďalšiu flexibilitu pre verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky, ktoré podporuje verejná správa prostredníctvom spolufinancovania investícií aktivovaných ako súčasť EFRR a Kohézneho fondu. Komisia by mala takúto žiadosť preskúmať v súlade s Paktom stability a rastu a kódexom správania.

(45)

EFRR by mal riešiť problémy znevýhodnených oblastí, najmä vidieckych oblastí a oblastí závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými alebo demografickými podmienkami vrátane demografického poklesu, pokiaľ ide o prístup k základným službám vrátane digitálnych služieb, zvyšovaním atraktívnosti pre investície, a to aj prostredníctvom podnikateľských investícií a pripojenia na veľké trhy. Pri tom by mal EFRR venovať pozornosť špecifickým výzvam v oblasti rozvoja, s ktorými sa stretávajú určité ostrovné, pohraničné alebo horské regióny. EFRR by mal okrem toho venovať osobitnú pozornosť špecifickým ťažkostiam oblastí na úrovni NUTS 3 a lokálnej administratívnej jednotky, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (20), ktoré sú riedko osídlené, v súlade s kritériami stanovenými v bode 161 usmernení o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020, konkrétne tých, ktoré majú hustotu obyvateľstva menej ako 12,5 obyvateľa na kilometer štvorcový, alebo oblastí, ktoré zaznamenali priemerný ročný pokles obyvateľstva aspoň o 1 % obyvateľov v období rokov 2007 – 2017. Členské štáty by mali zvážiť vypracovanie osobitných dobrovoľných akčných plánov na miestnej úrovni pre takéto oblasti s cieľom čeliť týmto výzvam týkajúcim sa obyvateľstva.

(46)

S cieľom maximalizovať príspevok k účinnejšiemu riešeniu hospodárskych, demografických, environmentálnych a sociálnych výziev, najmä v oblastiach s prírodným a demografickým znevýhodnením, ako sa uvádza v článku 174 ZFEÚ, by akcie v oblasti územného rozvoja mali byť založené na integrovaných územných stratégiách, a to aj v mestských a vidieckych oblastiach, pričom pozornosť by sa mala venovať prepojeniam medzi mestom a vidiekom. Podpora z EFRR by sa preto mala poskytovať prostredníctvom foriem stanovených v článku 28 nariadenia (EÚ) 2021/…, čím sa zabezpečí primerané zapojenie miestnych, regionálnych a mestských orgánov, hospodárskych a sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií. Územné stratégie by mali mať tiež možnosť využívať financovanie viacerými fondmi a integrovaný prístup so zapojením EFRR, ESF+, ENRAF a EPFRV.

(47)

Na zlepšenie odolnosti komunít vo vidieckych oblastiach a ich hospodárskych, sociálnych a environmentálnych podmienok by sa podpora z EFRR mala využívať na rozvoj projektov, ako sú inteligentné dediny, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 3. októbra 2018 o riešení osobitných potrieb vidieckych, horských a vzdialených oblastí, a to najmä rozvíjaním nových príležitostí, ako sú decentralizované služby a energetické riešenia, digitálne technológie a inovácie.

(48)

V rámci udržateľného rozvoja miest sa považuje za nevyhnutné podporovať integrovaný územný rozvoj s cieľom účinnejšie riešiť hospodárske, environmentálne, klimatické, demografické a sociálne výzvy, ktoré majú vplyv na mestské oblasti vrátane funkčných mestských oblastí, pričom sa zohľadňuje potreba propagovať prepojenia medzi mestom a vidiekom. Podpora zameraná na mestské oblasti by mohla mať formu samostatného programu alebo samostatnej priority a mala by byť schopná využívať prístup založený na financovaní z viacerých fondov. Zásady pre výber mestských oblastí, v ktorých sa majú implementovať integrované akcie zamerané na udržateľný urbánny rozvoj, a orientačné sumy na tieto opatrenia by sa mali stanoviť v programoch v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, pričom by sa na uvedený účel malo na vnútroštátnej úrovni prideliť minimálne 8 % zdrojov EFRR. Malo by sa takisto stanoviť, že táto percentuálna hodnota by sa mala dodržiavať počas celého programového obdobia v prípade prevodu medzi prioritami v rámci programu alebo medzi programami, a to aj počas strednodobého preskúmania.

(49)

S cieľom identifikovať alebo poskytovať riešenia otázok súvisiacich s udržateľným urbánnym rozvojom na úrovni Únie by sa mali mestské inovatívne akcie v oblasti udržateľného urbánneho rozvoja nahradiť Európskou urbánnou iniciatívou, ktorá sa má implementovať v rámci priameho alebo nepriameho riadenia. Táto iniciatíva by mala zahŕňať všetky mestské oblasti vrátane funkčných mestských oblastí a podporovať Urbánnu agendu pre Európsku úniu. S cieľom stimulovať účasť miestnych orgánov v tematických partnerstvách v rámci urbánnej agendy by EFRR mal poskytovať podporu na organizačné náklady súvisiace s takouto účasťou. Iniciatíva by mohla zahŕňať medzivládnu spoluprácu v oblasti mestských záležitostí, najmä spoluprácu zameranú na budovanie kapacít na miestnej úrovni s cieľom dosiahnuť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Členské štáty, regionálne a miestne orgány by sa mali aktívne zapájať do zavádzania a implementácie Európskej urbánnej iniciatívy. Akcie dohodnuté v rámci takéhoto modelu riadenia by mohli zahŕňať výmenu informácií pre regionálnych a miestnych zástupcov. Akcie podniknuté v rámci Európskej urbánnej iniciatívy by mali podporovať prepojenia medzi mestom a vidiekom v rámci funkčných mestských oblastí. V tejto súvislosti je obzvlášť dôležitá spolupráca s Európskou sieťou pre rozvoj vidieka.

(50)

Komercializácia a rozširovanie medziregionálnych inovačných projektov by sa mali podporovať na celom území Únie prostredníctvom nových medziregionálnych inovačných investícií, ktoré má riadiť Komisia. Podporou inovačných projektov v oblastiach inteligentnej špecializácie vrátane pilotných projektov a opatrení na budovanie kapacít budú prospešné najmä pre menej rozvinuté regióny, čím sa posilnia ich inovačné ekosystémy a ich schopnosť integrovať sa do väčších hodnotových reťazcov Únie. Mali by tiež prispieť k vykonávaniu oznámenia Komisie z 18. júla 2017 s názvom „Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast“, a najmä podporovať tematické platformy inteligentnej špecializácie v kritických oblastiach.

(51)

Osobitná pozornosť by sa mala venovať najvzdialenejším regiónom, a to prijatím opatrení podľa článku 349 ZFEÚ, ktorými sa poskytnú dodatočné prostriedky pridelené pre najvzdialenejšie regióny na vyrovnanie dodatočných nákladov vynaložených v týchto regiónoch v dôsledku jedného alebo viacerých trvalých obmedzení uvedených v článku 349 ZFEÚ, konkrétne v dôsledku odľahlosti, ostrovnej polohy, malej rozlohy, obťažných topografických a klimatických podmienok, hospodárskej závislosti od malého množstva výrobkov, ktorých nemennosť a kombinácia závažne obmedzujú ich rozvoj. Uvedené pridelené prostriedky by mali byť schopné pokrývať investície, prevádzkové náklady a záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ktoré sú zamerané na vyrovnanie dodatočných nákladov spôsobených takýmito obmedzeniami. Prevádzková pomoc by mala byť schopná pokryť výdavky na služby nákladnej dopravy a pomoc pre začatie podnikateľskej činnosti týkajúcej sa dopravných služieb, ako aj výdavky na operácie súvisiace s obmedzeniami skladovania, nadmernými rozmermi a údržbou výrobných nástrojov a nedostatkom ľudského kapitálu na miestnom trhu. Uvedené pridelené prostriedky by nemali podliehať požiadavkám tematickej koncentrácie. V záujme ochrany integrity vnútorného trhu, podobne ako je tomu v prípade všetkých operácií spolufinancovaných z EFRR a Kohézneho fondu, by každá podpora z EFRR na financovanie prevádzkovej a investičnej pomoci pre najvzdialenejšie regióny mala byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci stanovenými v článkoch 107 a 108 ZFEÚ.

(52)

V záujme rýchlej reakcie na mimoriadne a nezvyčajné okolnosti v zmysle Paktu stability a rastu, ktoré by mohli vzniknúť počas programového obdobia, by sa mali v reakcii na takéto okolnosti na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom prijať dočasné opatrenia na uľahčenie využívania podpory z EFRR. Komisia by mala prijať opatrenia, ktoré sú najvhodnejšie vzhľadom na mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti, ktorým členský štát čelí, a zároveň zachovať ciele fondu. Okrem toho by sa vykonávacie rozhodnutia týkajúce sa dočasného opatrenia na využívanie EFRR v reakcii na mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti mali prijať bez postupov výboru, keďže rozsah uplatňovania je určený v Pakte stability a rastu a obmedzuje sa na opatrenie stanovené v tomto nariadení. Komisia by tiež mala monitorovať vykonávanie a posúdiť vhodnosť opatrení.

(53)

S cieľom zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vykonanie prípadných odôvodnených úprav prílohy II, v ktorej sa uvádza zoznam ukazovateľov použitých ako základ na poskytovanie informácií Európskemu parlamentu a Rade o výkonnosti programov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(54)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vyrovnávaním hlavných regionálnych rozdielov v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch, ako aj obmedzenosti finančných zdrojov členských štátov a regiónov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(55)

Vzhľadom na prijatie tohto nariadenia po začatí programového obdobia a s ohľadom na potrebu koordinovane a harmonizovane vykonávať EFRR aj Kohézny fond a s cieľom umožniť jeho urýchlené vykonávanie by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

KAPITOLA I

Článok 1

Článok 2

Článok 3

Článok 4

Článok 5

Článok 6

Článok 7

Článok 8

KAPITOLA II

Článok 9

Článok 10

Článok 11

Článok 12

Článok 13

Článok 14

KAPITOLA III

Článok 15

Článok 16

Článok 17

Článok 18

PRÍLOHA I

PRÍLOHA II