(1)

Vnútorný trh zahŕňa priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je v súlade so Zmluvami zaručený voľný pohyb tovaru. Kvantitatívne obmedzenia dovozu, ako aj všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané. Uvedený zákaz sa vzťahuje na každé vnútroštátne opatrenie, ktoré môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne brániť obchodu s tovarom vnútri Únie. Voľný pohyb tovaru na vnútornom trhu sa zabezpečuje harmonizáciou pravidiel na úrovni Únie, ktorými sa stanovujú spoločné požiadavky na uvedenie určitého tovaru na trh, alebo na tovar alebo aspekty tovaru, na ktoré sa plne nevzťahujú harmonizačné pravidlá Únie, uplatnením zásady vzájomného uznávania vymedzenej Súdnym dvorom Európskej únie.

(2)

Dobre fungujúca zásada vzájomného uznávania je zásadným doplnkom k harmonizácii pravidiel na úrovni Únie, najmä vzhľadom na to, že mnohé tovary majú harmonizované aj neharmonizované aspekty.

(3)

Prekážky voľného pohybu tovaru medzi členskými štátmi môžu v rozpore s právnymi predpismi vznikať, ak v prípade, že neexistujú harmonizačné pravidlá Únie týkajúce sa tovaru alebo určitých aspektov tovaru príslušný orgán členského štátu uplatňuje vnútroštátne pravidlá na tovar, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, a vyžaduje, aby tovar spĺňal určité technické požiadavky, napríklad požiadavky týkajúce sa klasifikácie, tvaru, veľkosti, hmotnosti, zloženia, prezentácie, označenia a balenia. Uplatňovanie takýchto pravidiel na tovar, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, by mohlo byť v rozpore s článkami 34 a 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a to aj vtedy, keď sa tieto pravidlá uplatňujú bez rozdielu na všetok tovar.

(4)

Zásada vzájomného uznávania je odvodená z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Podľa tejto zásady nesmú členské štáty zakázať na svojom území predaj tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, a to aj vtedy, ak bol tento tovar vyprodukovaný podľa odlišných technických pravidiel, a to vrátane tovaru, ktorý nie je výsledkom výrobného procesu. Zásada vzájomného uznávania však nie je absolútna. Členské štáty môžu obmedziť uvedenie na trh tovaru, ktorý bol v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, ak sú takéto obmedzenia oprávnené z dôvodov stanovených v článku 36 ZFEÚ alebo z iných závažných dôvodov prevládajúceho verejného záujmu uznaných judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie v súvislosti s voľným pohybom tovaru a keď sú uvedené obmedzenia primerané sledovanému cieľu. Toto nariadenie ukladá povinnosť jasne odôvodniť, prečo je prístup na trh obmedzený alebo zamietnutý.

(5)

Koncepcia závažných dôvodov verejného záujmu je vyvíjajúcou sa koncepciou vypracovanou Súdnym dvorom Európskej únie v rámci jeho judikatúry vo vzťahu k článkom 34 a 36 ZFEÚ. Ak medzi jednotlivými členskými štátmi existujú legitímne rozdiely, takéto závažné dôvody by mohli opodstatňovať uplatňovanie vnútroštátnych technických pravidiel zo strany príslušných orgánov. Správne rozhodnutia však musia byť vždy riadne odôvodnené, legitímne, primerané a v súlade so zásadou proporcionality a príslušný orgán musí prijať čo najmenej reštriktívne rozhodnutie. Vnútroštátne technické pravidlá by v záujme zlepšenia fungovania vnútorného trhu s tovarom mali byť vhodné pre daný účel a nemali by vytvárať neprimerané netarifné prekážky. Okrem toho sa správne rozhodnutia o obmedzení alebo o zamietnutí prístupu na trh, pokiaľ ide o tovar, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, nesmú zakladať len na skutočnosti, že posudzovaný tovar spĺňa legitímny verejný cieľ členského štátu iným spôsobom, než tento cieľ spĺňa tovar daného členského štátu. Komisia by na pomoc členským štátom mala poskytnúť nezáväzné usmernenie v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie o koncepcii prevládajúcich dôvodov verejného záujmu a o tom, ako uplatňovať zásadu vzájomného uznávania. Príslušné orgány by mali mať možnosť poskytnúť k usmerneniu príspevky a spätnú väzbu.

(6)

Vo svojich záveroch o politike jednotného trhu z decembra 2013 Rada pre konkurencieschopnosť poukázala na to, že na zlepšenie rámcových podmienok pre podniky a spotrebiteľov na jednotnom trhu by sa mali riadne využívať všetky príslušné nástroje vrátane vzájomného uznávania. Rada vyzvala Komisiu, aby informovala o prípadoch, v ktorých je uplatňovanie zásady vzájomného uznávania stále nedostatočné alebo problematické. Vo svojich záveroch o politike jednotného trhu z februára 2015 Rada pre konkurencieschopnosť vyzvala Komisiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania zásady vzájomného uznávania a aby na tento účel predložila príslušné návrhy.

(7)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 (3) bolo prijaté s cieľom uľahčiť uplatňovanie zásady vzájomného uznávania, a to stanovením postupov s cieľom minimalizovať možnosť vzniku nezákonných prekážok voľného pohybu tovaru, ktorý už bol v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte. Napriek prijatiu uvedeného nariadenia stále existuje množstvo problémov, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady vzájomného uznávania. Z hodnotenia, ktoré sa vykonalo v rokoch 2014 až 2016, vyplynulo, že zásada vzájomného uznávania sa neuplatňuje tak, ako by mala a že nariadenie (ES) č. 764/2008 malo len obmedzený vplyv na uľahčenie uplatňovania uvedenej zásady. Nástroje a procesné záruky zavedené uvedeným nariadením nedosiahli zamýšľaný cieľ lepšieho uplatňovania zásady vzájomného uznávania. Napríklad sieť kontaktných miest pre výrobky, ktorá bola zavedená s cieľom poskytovať hospodárskym subjektom informácie o platných vnútroštátnych pravidlách a uplatňovaní zásady vzájomného uznávania, hospodárske subjekty takmer nepoznajú alebo nevyužívajú. Vnútroštátne orgány v rámci uvedenej siete nespolupracujú dostatočne. Požiadavka oznamovať správne rozhodnutia, ktorými sa obmedzuje alebo zamieta prístup na trh, sa plní len zriedkakedy. V dôsledku toho pretrvávajú prekážky voľného pohybu tovaru na vnútornom trhu.

(8)

Nariadenie (ES) č. 764/2008 má niekoľko nedostatkov, a preto by sa malo prepracovať a posilniť. V záujme prehľadnosti by sa nariadenie (ES) č. 764/2008 malo nahradiť týmto nariadením. Týmto nariadením by sa mali stanoviť jasné postupy na zabezpečenie voľného pohybu tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, a na zabezpečenie toho, aby členské štáty mohli voľný pohyb tovaru obmedziť len vtedy, keď na to majú legitímne dôvody verejného záujmu a keď je toto obmedzenie odôvodnené a primerané. Týmto nariadením by sa malo zabezpečiť dodržiavanie existujúcich práv a povinností vyplývajúcich zo zásady vzájomného uznávania zo strany hospodárskych subjektov a vnútroštátnych orgánov.

(9)

Týmto nariadením by nemala byť dotknutá ďalšia prípadná harmonizácia podmienok uvedenia tovaru na trh s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu.

(10)

Je rovnako možné, že prekážky obchodu vyplývajú z iných typov opatrení patriacich do rozsahu pôsobnosti článkov 34 a 36 ZFEÚ. Medzi uvedené opatrenia môžu patriť napríklad technické špecifikácie vypracované na účely postupov verejného obstarávania alebo požiadavky používať úradné jazyky v členských štátoch. Takéto opatrenia by sa však nemali považovať za vnútroštátne technické pravidlá v zmysle tohto nariadenia a nemali by patriť do rozsahu jeho pôsobnosti.

(11)

Vnútroštátne technické pravidlá sa niekedy uplatňujú v členskom štáte postupom predchádzajúceho povolenia, v rámci ktorého má príslušný orgán vydať formálny súhlas pred tým, ako môže byť tovar umiestnený na tento trh. Existencia postupu predchádzajúceho povolenia sama osebe obmedzuje voľný pohyb tovaru. Na to, aby bol takýto postup odôvodnený vzhľadom na základnú zásadu voľného pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu, má tento postup sledovať cieľ verejného záujmu uznaný právom Únie a má byť primeraný a nediskriminačný. Súlad takéhoto postupu s právom Únie sa posudzuje z hľadiska kritérií uvedených v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. V dôsledku toho by sa mali správne rozhodnutia, ktorými sa obmedzuje alebo zamieta prístup na trh výlučne z dôvodu, že tovar nemá platné predchádzajúce povolenie, vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Keď sa však podá žiadosť o povinné predchádzajúce povolenie tovaru, akékoľvek správne rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na základe vnútroštátneho technického pravidla platného v danom členskom štáte by malo byť prijaté len v súlade s týmto nariadením tak, aby žiadateľ mohol využiť procesnú ochranu, ktorú mu poskytuje toto nariadenie. To isté platí pre prípadné dobrovoľné predchádzajúce povolenie tovaru.

(12)

Je dôležité objasniť, že medzi druhy tovaru, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, patria aj poľnohospodárske výrobky. Pojem „poľnohospodárske výrobky“ zahŕňa aj produkty rybárstva, ako sa stanovuje v článku 38 ods. 1 ZFEÚ. S cieľom pomôcť určiť, na ktoré druhy tovaru sa vzťahuje toto nariadenie, by Komisia mala posúdiť uskutočniteľnosť a prínosy ďalšieho vypracúvania orientačného zoznamu výrobkov na vzájomné uznávanie.

(13)

Je tiež dôležité ozrejmiť, že pojem „výrobca“ zahŕňa nielen výrobcov tovaru, ale aj osoby, ktoré produkujú tovar, ktorý nie je výsledkom výrobného procesu, vrátane poľnohospodárskych výrobkov, ako aj osoby, ktoré sa prezentujú ako výrobcovia tovaru.

(14)

Rozhodnutia vnútroštátnych súdov posudzujúcich zákonnosť prípadov, v ktorých z dôvodu uplatňovania určitého vnútroštátneho technického pravidla nie je tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v jednom členskom štáte, povolený prístup na trh v inom členskom štáte, a rozhodnutia vnútroštátnych súdov, ktorými sa ukladajú sankcie, by mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(15)

Na to, aby bolo možné využívať zásadu vzájomného uznávania, musí ísť o tovar, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte. Je potrebné objasniť, že ak sa má tovar považovať za uvedený na trh v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi, musí spĺňať príslušné pravidlá platné v danom členskom štáte a musí byť sprístupnený koncovým používateľom v danom členskom štáte.

(16)

Na zvýšenie informovanosti vnútroštátnych orgánov a hospodárskych subjektov o zásade vzájomného uznávania a s cieľom uľahčiť jej uplatňovanie by členské štáty mali zvážiť zavedenie jasných a jednoznačných „ustanovení o jednotnom trhu“ do svojich vnútroštátnych technických pravidiel.

(17)

Dôkazy potrebné na preukázanie toho, že tovar je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líšia. Hospodárskym subjektom to spôsobuje zbytočnú záťaž, oneskorenia a dodatočné náklady a vnútroštátnym orgánom bráni získavaniu informácií potrebných na včasné posúdenie tovaru. Môže to brániť v uplatňovaní zásady vzájomného uznávania. Je preto nevyhnutné uľahčiť hospodárskym subjektom dokazovanie, že ich tovar je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte. Hospodárske subjekty by mali vyžívať prínosy plynúce z vlastného vyhlásenia, ktorým sa príslušným orgánom poskytujú všetky potrebné informácie o tovare a o jeho súlade s pravidlami platnými v danom členskom štáte. Použitie dobrovoľných vyhlásení by nemalo brániť vnútroštátnym orgánom v prijatí správnych rozhodnutí, ktorými sa obmedzuje alebo zamieta prístup na trh za predpokladu, že takéto rozhodnutia sú primerané, odôvodnené a dodržiavajú zásadu vzájomného uznávania a sú v súlade s týmto nariadením.

(18)

Výrobca, dovozca alebo distribútor by mal mať možnosť vypracovať vyhlásenie o uvedení tovaru trh v súlade s právnymi predpismi na účely vzájomného uznávania (ďalej len „vyhlásenie o vzájomnom uznávaní“). Výrobca je najvhodnejšou osobou na poskytnutie informácií vo vyhlásení o vzájomnom uznávaní, keďže tovar najlepšie pozná a má k dispozícii dôkazy potrebné na overenie informácií vo vyhlásení o vzájomnom uznávaní. Výrobca by mal mať možnosť poveriť splnomocneného zástupcu, aby takéto vyhlásenia vypracoval v mene výrobcu a na zodpovednosť výrobcu. Ak je však hospodársky subjekt schopný poskytnúť vo vyhlásení iba informácie o uvedení výrobku na trh v súlade s právnymi predpismi, iný hospodársky subjekt by mal mať možnosť poskytnúť informácie o tom, že tovar bol sprístupnený koncovým používateľom v dotknutom členskom štáte, pokiaľ uvedený hospodársky subjekt preberá zodpovednosť za informácie, ktoré uviedol vo vyhlásení o vzájomnom uznávaní, a je schopný poskytnúť potrebné dôkazy na overenie týchto informácií.

(19)

Vyhlásenie o vzájomnom uznávaní by malo vždy obsahovať presné a úplné informácie o tovare. Vyhlásenie by preto malo byť aktualizované, aby odrážalo zmeny, napríklad zmeny v príslušných vnútroštátnych technických pravidlách.

(20)

S cieľom zabezpečiť úplnosť údajov uvedených vo vyhlásení o vzájomnom uznávaní by sa pre takéto vyhlásenia mala stanoviť harmonizovaná štruktúra, ktorú by používali hospodárske subjekty, ktoré chcú takéto vyhlásenia vydať.

(21)

Je dôležité zabezpečiť pravdivé a správne vyplnenie vyhlásenia o vzájomnom uznávaní. Je preto potrebné požadovať, aby boli hospodárske subjekty zodpovedné za informácie, ktoré uviedli vo vyhlásení o vzájomnom uznávaní.

(22)

Na účely zvýšenia efektívnosti a konkurencieschopnosti podnikov pôsobiacich v oblasti tovaru, na ktorý sa nevzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, by sa malo umožniť využívanie nových informačných technológií, ktoré uľahčujú poskytovanie vyhlásenia o vzájomnom uznávaní. Hospodárske subjekty by preto mali mať možnosť verejne sprístupniť svoje vyhlásenia o vzájomnom uznávaní na internete pod podmienkou, že vyhlásenie o vzájomnom uznávaní bude ľahko prístupné a vypracované v spoľahlivom formáte.

(23)

Komisia by mala zabezpečiť, aby vzor vyhlásenia o vzájomnom uznávaní a usmernenia na vyplnenie vyhlásenia boli k dispozícii prostredníctvom jednotnej digitálnej brány vo všetkých úradných jazykoch Únie.

(24)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať aj na tovar, pri ktorom sa len na niektoré jeho aspekty vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie. Ak je podľa harmonizačných právnych predpisov Únie hospodársky subjekt povinný vypracovať EÚ vyhlásenie o zhode na preukázanie súladu s danými predpismi, uvedený hospodársky subjekt by mal mať možnosť pripojiť vyhlásenie o vzájomnom uznávaní stanovené v tomto nariadení k EÚ vyhláseniu o zhode.

(25)

Ak sa hospodárske subjekty rozhodnú nevyužiť vyhlásenie o vzájomnom uznávaní, malo by byť povinnosťou príslušných orgánov členského štátu určenia predložiť jasne vymedzené žiadosti o špecifické informácie, ktoré považujú za potrebné na posúdenie tovaru, a to so zreteľom na zásadu proporcionality.

(26)

Hospodársky subjekt by mal dostať primeranú lehotu na predloženie dokumentov alebo akýchkoľvek iných informácií, ktoré požaduje príslušný orgán členského štátu určenia, alebo na predloženie akýchkoľvek argumentov alebo pripomienok v súvislosti s posudzovaním daného tovaru.

(27)

Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 (4) musia členské štáty oznámiť Komisii a ostatným členským štátom akýkoľvek návrh vnútroštátneho technického pravidla týkajúceho sa akéhokoľvek výrobku vrátane akéhokoľvek poľnohospodárskeho výrobku alebo produktu rybárstva, ako aj dôvody, na základe ktorých je takéto technické pravidlo potrebné. Je však potrebné zabezpečiť, aby sa po prijatí takéhoto technického predpisu zásada vzájomného uznávania v jednotlivých prípadoch správne uplatňovala na konkrétny tovar. Týmto nariadením by sa mali ustanoviť postupy na uplatňovanie zásady vzájomného uznávania v individuálnych prípadoch, napríklad tak, že sa od členských štátov bude s ohľadom na tovar v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte požadovať uvedenie vnútroštátnych technických pravidiel, na ktorých sa správne rozhodnutie zakladá a legitímnych dôvodov verejného záujmu, ktorými sa odôvodňuje uplatňovanie daného vnútroštátneho technického pravidla. Základom pre preukázanie toho, že správne rozhodnutie založené na vnútroštátnom technickom pravidle je primerané, je primeranosť uvedeného pravidla. Spôsob, akým sa má preukázať primeranosť správneho rozhodnutia, by sa však mal určiť individuálne na základe posúdenia jednotlivých prípadov.

(28)

Keďže správne rozhodnutia, ktorými sa obmedzuje alebo zamieta prístup na trh pre tovar, ktorý je už v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, by mali byť výnimkou zo základnej zásady voľného pohybu tovaru, je potrebné zabezpečiť, aby takéto rozhodnutie dodržiavalo existujúce povinnosti vyplývajúce zo zásady vzájomného uznávania. Je preto vhodné zaviesť jasný postup na určenie toho, či je tovar v danom inom členskom štáte uvedený na trh v súlade s právnymi predpismi, a v prípade, že áno, či sú v súlade s článkom 36 ZFEÚ a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie náležite chránené oprávnené verejné záujmy, na ktoré sa vzťahuje uplatniteľné vnútroštátne technické pravidlo členského štátu určenia. Tento postup by mal zaručiť, že všetky prijaté správne rozhodnutia sú primerané a dodržiavajú zásadu vzájomného uznávania a sú v súlade s týmto nariadením.

(29)

Keď príslušný orgán posudzuje tovar pred svojím rozhodnutím, či by mu mal obmedziť alebo zamietnuť prístup na trh, uvedený orgán by nemal mať možnosť prijímať rozhodnutia o pozastavení prístupu na trh s výnimkou prípadov, keď je potrebné urýchlene zasiahnuť, aby sa predišlo ohrozeniu bezpečnosti alebo zdravia osôb, ohrozeniu životného prostredia, alebo aby sa predišlo sprístupneniu tovaru v prípadoch keď sprístupnenie takéhoto tovaru na trhu podlieha všeobecnému zákazu z dôvodu ochrany verejnej morálky alebo verejnej bezpečnosti vrátane predchádzania trestnej činnosti.

(30)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (5) sa vytvára systém akreditácie, ktorý zabezpečuje vzájomné uznávanie úrovne odbornej spôsobilosti orgánov posudzovania zhody. Príslušné orgány členských štátov by preto už nemali odmietať uznávať protokoly o skúškach a certifikáty, ktoré vydal akreditovaný orgán posudzovania zhody, na základe jeho odbornej spôsobilosti. Okrem toho, aby sa v najvyššej možnej miere predišlo duplikácii skúšok a postupov, ktoré sa už vykonali v inom členskom štáte, členské štáty by nemali odmietnuť uznávať protokoly o skúškach a certifikáty, ktoré vydali iné orgány posudzovania zhody v súlade s právom Únie. Príslušné orgány by mali náležite zohľadniť obsah predložených protokolov o skúškach alebo certifikátov.

(31)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (6) sa uvádza, že na trh možno uviesť len bezpečné výrobky, a stanovujú sa v nej povinnosti výrobcov a distribútorov z hľadiska bezpečnosti výrobkov. Oprávňuje príslušné orgány zakázať každý nebezpečný výrobok s okamžitou účinnosťou alebo dočasne zakázať výrobky, ktoré by mohli byť nebezpečné, na obdobie potrebné na rôzne hodnotenia, previerky a kontroly bezpečnosti. V uvedenej smernici sa opisuje aj postup, ktorým majú príslušné orgány uplatňovať vhodné opatrenia, ak výrobky predstavujú riziko, napríklad opatrenia, ktoré sú uvedené v článku 8 ods. 1 písm. b) až f) uvedenej smernice, a tiež sa v nej stanovuje pre členské štáty povinnosť oznámiť takéto opatrenia Komisii a ostatným členským štátom. Príslušné orgány by preto mali mať možnosť naďalej uplatňovať uvedenú smernicu, a to najmä jej článok 8 ods. 1 písm. b) až f) a článok 8 ods. 3

(32)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (7) sa okrem iného ustanovuje systém rýchleho varovania na oznamovanie priameho alebo nepriameho rizika pre ľudské zdravie pochádzajúceho z potravín alebo krmív. Od členských štátov sa v uvedenom nariadení vyžaduje, aby prostredníctvom systému rýchleho varovania okamžite informovali Komisiu o každom prijatom opatrení, ktorého cieľom je obmedziť umiestňovanie potravín alebo krmív na trh alebo stiahnuť z trhu alebo spätne prevziať potraviny alebo krmivá v záujme ochrany ľudského zdravia a ktoré si vyžaduje rýchly zásah. Príslušné orgány by mali mať možnosť naďalej uplatňovať uvedené nariadenie, a to najmä jeho článok 50 ods. 3 a článok 54

(33)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 (8) sa stanovuje harmonizovaný rámec Únie pre organizáciu úradných kontrol a organizáciu iných úradných činností, ako sú úradné kontroly, v celom agropotravinovom reťazci, pričom by sa mali zohľadniť pravidlá o úradných kontrolách stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (9) a príslušných odvetvových právnych predpisoch Únie. Nariadením (EÚ) 2017/625 sa stanovuje osobitný postup, ktorý má zabezpečiť, aby hospodársky subjekt v prípade nedodržiavania predpisov v oblasti potravinového a krmivového práva, predpisov o zdraví zvierat alebo predpisov o starostlivosti o zvieratá uskutočnil nápravu situácie. Príslušné orgány by mali mať možnosť naďalej uplatňovať nariadenie (EÚ) 2017/625, a to najmä jeho článok 138

(34)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (10) sa ustanovuje harmonizovaný rámec Únie pre vykonávanie kontrol týkajúcich sa povinností stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (11) v súlade s kritériami stanovenými v nariadení (ES) č. 882/2004 a stanovuje, aby členské štáty zaistili, aby mal každý hospodársky subjekt, ktorý tieto povinnosti spĺňa, nárok na to, aby sa naň vzťahoval systém kontrol. Príslušné orgány by mali mať možnosť naďalej uplatňovať nariadenie (EÚ) č. 1306/2013, a najmä jeho článok 90

(35)

Vo všetkých správnych rozhodnutiach prijatých príslušnými orgánmi členských štátov podľa tohto nariadenia by sa mali pre hospodárske subjekty určiť dostupné opravné prostriedky, aby sa hospodársky subjekt mohol v súlade s vnútroštátnym právom proti tomuto rozhodnutiu odvolať alebo sa obrátiť na príslušný vnútroštátny súd. Správne rozhodnutie by malo zahŕňať aj možnosť pre hospodárske subjekty využiť sieť na riešenie problémov na vnútornom trhu (SOLVIT) a postup riešenia problémov ustanovený v tomto nariadení.

(36)

Pre hospodárske subjekty, ktoré chcú podnikateľsky priaznivú alternatívu pri napadnutí správneho rozhodnutia o obmedzení alebo zamietnutí prístupu na trh sú potrebné účinné riešenia na zabezpečenie správneho a jednotného uplatňovania zásady vzájomného uznávania. S cieľom zabezpečiť takéto riešenia a zabrániť vzniku trov súdneho konania, a to najmä pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), by mal byť hospodárskym subjektom k dispozícii mimosúdny postup riešenia problémov.

(37)

Sieť SOLVIT je služba poskytovaná verejnou správou v každom členskom štáte, ktorej cieľom je nájsť riešenia pre občanov a podniky, keď orgány verejnej správy v inom členskom štáte porušili ich práva. Zásady, ktorými sa riadi fungovanie siete SOLVIT, sú stanovené v odporúčaní Komisie 2013/461/EÚ (12), podľa ktorého má každý členský štát poskytnúť SOLVIT centru dostatočné personálne a finančné zdroje s cieľom zabezpečiť účasť centra SOLVIT na činnosti siete SOLVIT. Komisia by mala zvýšiť informovanosť o existencii a prínosoch siete SOLVIT, a to najmä medzi podnikmi.

(38)

Sieť SOLVIT je účinný bezplatný mimosúdny mechanizmus na riešenie problémov. Pracuje v krátkych lehotách a poskytuje pragmatické riešenia občanom a podnikom, keď majú ťažkosti s uznávaním svojich práv poskytovaných Úniou zo strany orgánov verejnej správy. Ak sa hospodársky subjekt, príslušné SOLVIT centrum a zúčastnené členské štáty dohodnú na primeranom závere, nemali by byť potrebné žiadne ďalšie kroky.

(39)

Ak však neformálny prístup siete SOLVIT zlyhá a pretrvávajú pochybnosti o zlučiteľnosti správneho rozhodnutia so zásadou vzájomného uznávania, Komisia by mala mať právomoc zaoberať sa touto otázkou na žiadosť ktoréhokoľvek zo zúčastnených SOLVIT centier. Po svojom posúdení by Komisia mala vydať stanovisko, ktoré sa prostredníctvom príslušného SOLVIT centra oznámi dotknutému hospodárskemu subjektu a príslušným orgánom a ktoré by sa malo zohľadniť počas postupu siete SOLVIT. Zásah Komisie by mal podliehať lehote 45 pracovných dní, ktorá by nemala zahŕňať čas potrebný na to, aby Komisia získala dodatočné informácie a dokumenty, ktoré považuje za potrebné. Ak sa počas tohto obdobia prípad vyrieši, Komisia by nemala mať povinnosť vydať stanovisko. Tieto prípady siete SOLVIT by mali byť súčasťou osobitného pracovného režimu v databáze siete SOLVIT a nemali by sa zahrnúť do pravidelných štatistík siete SOLVIT.

(40)

Stanovisko Komisie týkajúce sa správneho rozhodnutia obmedzujúceho alebo zamietajúceho prístup na trh by sa malo zaoberať len tým, či je správne rozhodnutie v súlade so zásadou vzájomného uznávania a s požiadavkami tohto nariadenia. Týmto nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ a povinnosť členských štátov dodržiavať právo Únie pri riešení zistených systémových problémov, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady vzájomného uznávania.

(41)

Pre vnútorný trh s tovarom je dôležité, aby podniky, najmä MSP, mohli získať spoľahlivé a presné informácie o platných právnych predpisoch v danom členskom štáte. Kontaktné miesta pre výrobky by mali zohrávať dôležitú úlohu pri uľahčovaní komunikácie medzi vnútroštátnymi orgánmi a hospodárskymi subjektmi šírením informácií o pravidlách platných pre konkrétny výrobok a o tom, ako je zásada vzájomného uznávania uplatňovaná na území ich členského štátu. Preto je potrebné posilniť úlohu kontaktných miest pre výrobky ako hlavných poskytovateľov informácií o všetkých pravidlách týkajúcich sa výrobkov vrátane vnútroštátnych technických pravidiel, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie.

(42)

V záujme uľahčenia voľného pohybu tovaru by kontaktné miesta pre výrobky mali bezplatne a v primeranom rozsahu poskytovať informácie o svojich vnútroštátnych technických pravidlách a o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania. Kontaktné miesta pre výrobky by mali mať primerané vybavenie a zdroje. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 (13) by mali tieto miesta poskytovať tieto informácie prostredníctvom webových sídel a mali by spĺňať kvalitatívne kritériá stanovené uvedeným nariadením. Úlohy kontaktných miest pre výrobky súvisiace s poskytovaním všetkých takýchto informácií, vrátane elektronických kópií vnútroštátneho technického pravidla alebo online prístupu k nemu, by sa mali vykonávať bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne predpisy upravujúce distribúciu vnútroštátnych technických pravidiel. Okrem toho by sa od kontaktných miest pre výrobky nemalo vyžadovať, aby poskytovali kópie noriem alebo online prístup k normám, na ktoré sa vzťahujú práva duševného vlastníctva normalizačných orgánov alebo organizácií.

(43)

Pre riadne fungovanie zásady vzájomného uznávania a pre vytvorenie kultúry vzájomného uznávania je nevyhnutná spolupráca medzi príslušnými orgánmi. Kontaktné miesta pre výrobky a príslušné vnútroštátne orgány by preto mali spolupracovať a vymieňať si informácie a odborné znalosti s cieľom zabezpečiť správne a jednotné uplatňovanie zásady vzájomného uznávania a tohto nariadenia.

(44)

Na účely oznamovania správnych rozhodnutí o obmedzení alebo zamietnutí prístupu na trh, umožnenia komunikácie medzi kontaktnými miestami pre výrobky a zabezpečenia správnej spolupráce je potrebné členským štátom poskytnúť prístup do informačného a komunikačného systému.

(45)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (14).

(46)

Ak je na účely tohto nariadenia potrebné spracúvať osobné údaje, toto spracúvanie by sa malo vykonávať v súlade s právom Únie o ochrane osobných údajov. Na akékoľvek spracovanie osobných údajov podľa tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (15) alebo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (16).

(47)

Mali by sa vytvoriť spoľahlivé a efektívne mechanizmy monitorovania a informovania o vykonávaní tohto nariadenia a jeho vplyve na voľný pohyb tovaru. Takéto mechanizmy by nemali prekračovať rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(48)

Na účely zvýšenia informovanosti o zásade vzájomného uznávania a na zabezpečenie správneho a jednotného uplatňovania tohto nariadenia by sa malo zabezpečiť, aby Únia financovala kampane na zvyšovanie informovanosti, odbornú prípravu, výmenu úradníkov a iné súvisiace činnosti zamerané na posilnenie a podporu vzájomnej dôvery a spolupráce medzi príslušnými orgánmi, kontaktnými miestami pre výrobky a hospodárskymi subjektmi.

(49)

S cieľom napraviť nedostatok presných údajov týkajúcich sa fungovania zásady vzájomného uznávania a jej vplyvu na jednotný trh s tovarom by Únia mala financovať zhromažďovanie takýchto údajov.

(50)

Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby správnych a peňažných sankcií.

(51)

Uplatňovanie tohto nariadenia je vhodné odložiť, aby príslušné orgány a hospodárske subjekty mali dostatok času prispôsobiť sa jeho požiadavkám.

(52)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia vzhľadom na ním sledované ciele. Na účely hodnotenia tohto nariadenia by Komisia mala používať zhromaždené údaje o fungovaní zásady vzájomného uznávania a jej vplyve na jednotný trh s tovarom a informácie dostupné v informačnom a komunikačnom systéme. Komisia by mala mať možnosť žiadať od členských štátov, aby poskytli doplňujúce informácie potrebné na jej hodnotenie. V súlade s bodom 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (17) by hodnotenie tohto nariadenia, ktoré je založené na efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnote malo poskytovať základ pre posúdenie dopadov možností ďalších opatrení.

(53)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie bezproblémového, konzistentného a správneho uplatňovania zásady vzájomného uznávania, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

(1)

Hrubý národný dôchodok v trhových cenách (ďalej len „HND“) je základom pre výpočet najväčšej časti vlastných zdrojov vo všeobecnom rozpočte Únie. Preto je potrebné ďalej posilňovať porovnateľnosť, spoľahlivosť a úplnosť uvedeného agregátu.

(2)

Integrita štatistík dosiahnutá prostredníctvom dodržiavania zásad Kódexu postupov pre európsku štatistiku, ktorý bol revidovaný a aktualizovaný Výborom pre Európsky štatistický systém (ESSC) 16. novembra 2017, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (2) je dôležitá najmä vtedy, keď sa štatistiky používajú priamo na administratívne účely a na tvorbu politík na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni.

(3)

Tieto štatistické údaje sú aj dôležitým analytickým nástrojom na koordináciu národných hospodárskych politík a pre rôzne politiky Únie, ako aj na výskumné činnosti.

(4)

V súlade s článkom 2 ods. 7 rozhodnutia Rady 2014/335/EÚ, Euratom (3) znamená HND na účely vlastných zdrojov ročný HND v trhových cenách podľa metodiky stanovenej v prílohe A k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 (4), ktorým sa ustanovuje revidovaný európsky systém účtov (ESA 2010). V súlade s článkom 10 ods. 1 rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom a s výhradou jeho článku 10 ods. 2 sa zrušilo rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom (5).

(5)

Je nevyhnutné, aby boli údaje o HND porovnateľné medzi členskými štátmi a aby sa zabezpečil súlad príslušných definícií a účtovných pravidiel ESA 2010. Na tento účel by mali hodnotiace postupy a základné údaje, ktoré sa skutočne používajú, umožňovať správne uplatňovanie definícií a účtovných pravidiel ESA 2010.

(6)

Je nevyhnutné, aby boli zdroje a metódy, ktoré sa používajú na zostavovanie údajov o HND, spoľahlivé. To znamená, že by sa mali v čo najväčšej miere uplatňovať správne techniky pre na spoľahlivú, vhodnú a aktuálnu základnú štatistiku.

(7)

Je nevyhnutné, aby údaje o HND boli úplné. Preto by uvedené údaje mali zohľadňovať aj neformálne, neregistrované a iné činnosti a transakcie, ktoré nie sú zaznamenané v štatistických zisťovaniach alebo oznamované finančným, sociálnym a ostatným správnym orgánom. Zlepšené pokrytie HND predpokladá vyvinutie vhodných štatistických základov a hodnotiacich postupov na s cieľom vytvoriť spoľahlivé štatistiky a v prípade potreby vykonať potrebné úpravy, s cieľom predísť vzniku medzier a dvojitého započítania.

(8)

Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 608/2014 (6) stanovuje inšpekcie v členských štátoch na účely overovania vlastných zdrojov. Na účely overovania HND by Komisia (Eurostat) mala byť oprávnená vykonávať informatívne návštevy zamerané na HND s cieľom overiť kvalitu agregátov HND a ich zložiek a overiť súlad s ESA 2010, ako aj zabezpečiť, aby údaje o HND boli porovnateľné, spoľahlivé a úplné. Komisia (Eurostat) by mala dodržiavať pravidlá týkajúce sa dôvernosti štatistických údajov. Účasť zástupcov národných štatistických úradov na informatívnych návštevách zameraných na HND v iných členských štátoch má zásadný význam pre zvýšenie transparentnosti a kvality procesu overovania HND.

(9)

S cieľom zabezpečiť spoľahlivosť, úplnosť a čo najvyššiu mieru porovnateľnosti údajov o HND, a to v súlade s ESA 2010, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijať v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie akty, pokiaľ ide o zoznam záležitostí, ktoré sa majú riešiť v jednotlivých cykloch overovania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (7). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(10)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia poskytovaním agregátov HND na účely vlastných zdrojov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby sa ustanovila štruktúra a detaily popisu zdrojov a metód používaných na tvorbu údajov o HND a jeho zložiek, a to v súlade s prílohou A k nariadeniu (EÚ) č. 549/2013, ako aj harmonogram jeho aktualizácie a prenosu a konkrétne opatrenia zamerané na zlepšenie porovnateľnosti, spoľahlivosti a úplnosti údajov o HND členských štátov na základe zoznamu záležitostí určeného Komisiou. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (8).

(11)

ESSC zriadený nariadením (ES) č. 223/2009 bol v súlade s článkom 7 uvedeného nariadenia požiadaný o poskytnutie odborného usmernenia.

(12)

Výbor pre HND uvedený v článku 4 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1287/2003 (9) poskytoval Komisii stanoviská a poradenstvo a pomáhal jej pri výkone jej vykonávacích právomocí. V rámci stratégie pre novú štruktúru Európskeho štatistického systému, ktorou sa má zlepšiť koordinácia a partnerstvo v jasnej pyramídovej štruktúre v rámci systému, by mal ESSC plniť poradnú úlohu a pomáhať Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí. Na tento účel by sa mal Výbor pre HND nahradiť Výborom pre Európsky štatistický systém s cieľom pomáhať Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí podľa tohto nariadenia. Napriek tomu na účely iných funkcií, ktoré predtým vykonával Výbor pre HND v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 1287/2003 a ktoré nesúvisia s pomocou pri výkone vykonávacích právomocí Komisie, by Komisia mala zriadiť formálnu expertnú skupinu, ktorá by jej poskytovala pomoc na takéto účely.

(13)

Smernicou Rady 89/130/EHS, Euratom (10) a nariadením (ES, Euratom) č. 1287/2003 sa vytvoril postup na overovanie a hodnotenie porovnateľnosti, spoľahlivosti a úplnosti údajov o hrubom národnom produkte (HNP) a údajov o HND v rámci Výboru pre HNP a Výboru pre HND, v ktorých členské štáty a Komisia úzko spolupracujú. Uvedený postup by sa mal upraviť tak, aby sa zohľadnilo používanie údajov o HND podľa ESA 2010 na účely vlastných zdrojov, ako aj revidovaný harmonogram sprístupňovania vlastných zdrojov a najnovší vývoj v rámci Európskeho štatistického systému. Smernica 89/130/EHS, Euratom a nariadenie (ES, Euratom) č. 1287/2003 by sa preto mali zrušiť,

(1)

Doména najvyššej úrovne .eu (Top-Level Domain – TLD) bola zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 733/2002 (3) a nariadením Komisie (ES) č. 874/2004 (4). Od prijatia týchto nariadení sa výrazne zmenil politický a legislatívny kontext v Únii, online prostredie a trh.

(2)

Rýchly vývoj trhu TLD a dynamické digitálne prostredie si vyžadujú pružné regulačné prostredie, ktoré obstojí v budúcnosti. TLD .eu je jedným z najväčších TLD s kódom krajiny (ccTLD). TLD .eu využívajú všetky inštitúcie, agentúry a orgány Únie, a to aj vrátane európskych projektov a iniciatív. Účelom TLD .eu je správnym riadením zlepšovať identitu Únie a podporovať hodnoty Únie na internete, ako sú viacjazyčnosť, rešpektovanie súkromia a bezpečnosti používateľov a dodržiavanie ľudských práv, ako aj konkrétne priority súvisiace s internetom.

(3)

TLD sú základnou zložkou v hierarchickej štruktúre systému doménových mien (DNS), ktoré zabezpečujú interoperabilný systém jedinečných identifikátorov dostupných na celom svete v každej aplikácii a každej sieti.

(4)

TLD .eu by mala podporovať využívanie internetových sietí a prístup k nim v súlade s článkami 170 a 171 ZFEÚ tým, že poskytne doplnkovú registráciu k existujúcim ccTLD a ku globálnej registrácii generických TLD.

(5)

TLD .eu, ktorá je jasným a ľahko rozpoznateľným označením, by mala poskytnúť jasne vymedzené spojenie s Úniou a európskym trhom. Mala by umožniť podnikom, organizáciám a fyzickým osobám v Únii registrovať si meno domény pod TLD .eu. Existencia takéhoto mena domény je dôležitá na posilnenie identity Únie na internete. Nariadenie (ES) č. 733/2002 by sa preto malo zmeniť, aby si občania Únie mohli zaregistrovať meno TLD .eu bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu, od 19. októbra 2019.

(6)

Doménové mená v TLD .eu by sa mali prideľovať oprávneným stranám podľa dostupnosti.

(7)

Komisia by mala podporovať spoluprácu medzi správcom, Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a inými agentúrami Únie s cieľom bojovať proti špekulatívnym a protiprávnych registráciám doménových mien vrátane doménového squattingu a poskytovať jednoduché administratívne postupy, najmä pre malé a stredné podniky (MSP).

(8)

S cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu práva strán na uzatváranie zmlúv so správcom a registrátormi by mali spory o registrácii doménových mien v TLD .eu riešiť orgány so sídlom v Únii, ktoré uplatňujú príslušné vnútroštátne právo, bez toho, aby boli dotknuté práva a povinnosti uznané členskými štátmi alebo Úniou vyplývajúce z medzinárodných nástrojov.

(9)

Komisia by na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania so zreteľom na nákladovú efektívnosť a administratívnu jednoduchosť mala určiť správcu pre TLD .eu. S cieľom podporiť jednotný digitálny trh, vybudovať európsku identitu online a podporovať cezhraničné online činnosti by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o kritériá oprávnenosti a výberu a postup na určenie správcu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (5). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(10)

Aby sa zabezpečili jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia, Komisii by sa mali udeliť vykonávacie právomoci na prijímanie zoznamov doménových mien vyhradených a blokovaných členskými štátmi, na stanovenie zásad, ktoré sa majú zahrnúť do zmluvy medzi Komisiou a správcom a na určenie správcu na základe riadne odôvodnených výnimočne naliehavých dôvodov, najmä na zaručenie kontinuity služby. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6). Takéto zoznamy by sa mali zostavovať podľa dostupnosti doménových mien, pričom sa zohľadnia doménové mená na druhej úrovni, ktoré členské štáty už vyhradili alebo zaregistrovali.

(11)

Komisia by mala s určeným správcom uzavrieť zmluvu, ktorá by mala obsahovať podrobné zásady a postupy, ktorými sa tento správca riadi pri organizácii, správe a riadení TLD .eu. Zmluva by mala byť uzavretá na pevne stanovenú dobu a mala by byť raz obnoviteľná bez potreby nového výberového konania.

(12)

Zásady a postupy týkajúce sa fungovania TLD .eu by mali tvoriť prílohu k zmluve medzi Komisiou a určeným správcom.

(13)

Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže uvedených v článkoch 101 a 102 ZFEÚ.

(14)

Správca by mal dodržiavať zásady nediskriminácie a transparentnosti a mal by zaviesť opatrenia na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže, ktoré Komisia vopred povolí, najmä ak správca poskytuje služby podnikom, s ktorými súťaží na nadväzujúcich trhoch.

(15)

Internetová korporácia pre prideľovanie názvov a čísel (ICANN) je v súčasnosti zodpovedná za koordináciu delegovania kódov reprezentujúcich ccTLD na správcov. Správca by mal uzatvoriť príslušnú zmluvu s ICANN, ktorou sa stanoví delegovanie kódu .eu ccTLD, pričom sa zohľadnia príslušné zásady, ktoré prijal poradný výbor vlád (GAC).

(16)

Správca by mal uzavrieť vhodnú viazanú dohodu na zabezpečenie kontinuity služby, a najmä zabezpečiť, aby bolo možné naďalej poskytovať služby miestnej internetovej komunite pri minimálnom narušení v prípade opätovnej delegácie alebo iných nepredvídaných okolností. Správca by mal splnomocnencovi pre úschovu predkladať každý deň elektronickú kópiu aktuálneho obsahu databázy TLD .eu.

(17)

V rámci prijatých postupov alternatívneho riešenia sporov (ARS) by sa mala dodržiavať smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ (7) a zohľadňovať najlepšie medzinárodné postupy v tejto oblasti, a najmä príslušné odporúčania Svetovej organizácie duševného vlastníctva, aby sa, pokiaľ je to možné, zabránilo špekulatívnym a protiprávnym registráciám. Tieto postupy ARS by mali dodržiavať jednotné procesné pravidlá, ktoré sú v súlade s pravidlami stanovenými v rámci politiky jednotného rozhodovania doménových sporov organizácie ICANN.

(18)

Politikou týkajúcou sa protiprávnej registrácie doménových mien .eu by sa malo zabezpečiť, aby správca overoval údaje, ktoré dostáva, konkrétne údaje týkajúce sa totožnosti žiadateľov o registráciu, takisto by sa mala stanoviť možnosť zrušenia doménových mien, ktoré sa na základe konečného rozhodnutia súdu členského štátu posudzujú ako hanlivé, rasistické alebo inak v rozpore s právom členského štátu, a možnosť blokovania ich budúcej registrácie. Správca by mal venovať maximálnu pozornosť tomu, aby zabezpečil správnosť údajov, ktoré dostáva a uchováva. Postup zrušenia by mal umožniť držiteľovi mena domény primeranú možnosť napraviť akékoľvek porušenie kritérií oprávnenosti, registračných požiadaviek alebo nesplatených dlhov predtým, ako zrušenie nadobudne účinnosť.

(19)

Meno domény, ktoré je totožné s menom alebo zavádzajúco podobné menu, ku ktorému existuje právo stanovené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve, a ktoré bolo zaregistrované bez práv alebo oprávnených záujmov na mene, by malo byť v zásade zrušené a v prípade potreby by sa malo previesť na oprávneného držiteľa. Ak sa zistilo, že takéto meno domény sa používalo v zlej viere, vždy by sa malo zrušiť.

(20)

Správca by mal prijať jasné politiky zamerané na zabezpečenie včasnej identifikácie protiprávnych registrácií doménových mien a v prípade potreby spolupracovať s príslušnými orgánmi a inými verejnými orgánmi príslušnými pre kybernetickú bezpečnosť a bezpečnosť informácií, ktoré sú osobitne zapojené do boja proti takýmto registráciám, ako sú vnútroštátne tímy reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT).

(21)

Správca by mal podporovať orgány presadzovania práva pri boji proti trestnej činnosti zavádzaním technických a organizačných opatrení zameraných na to, aby príslušné orgány mali prístup k údajom u správcu na účely prevencie, detekcie, vyšetrovania a trestného stíhania trestných činov v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

(22)

Toto nariadenie by sa malo vykonávať v súlade so zásadami týkajúcimi sa súkromia a ochrany osobných údajov. Správca by mal dodržiavať príslušné pravidlá, zásady a usmernenia Únie v oblasti ochrany údajov, najmä príslušné bezpečnostné požiadavky, zásady nevyhnutnosti, proporcionality, obmedzenia účelu a primeraného obdobia uchovávania údajov. Vo všetkých systémoch spracovania údajov a vyvíjaných a vedených databázach by tiež mala byť zakotvená špecificky navrhnutá ochrana osobných údajov a štandardná ochrana údajov.

(23)

Aby sa zabezpečil účinný pravidelný dohľad, správca by mal na vlastné náklady podliehať auditu, ktorý vykonáva nezávislý orgán, a to najmenej každé dva roky, s cieľom správou o posúdení zhody potvrdiť, že správca spĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení. Správca by mal predložiť Komisii túto správu v súlade so svojou zmluvou s Komisiou.

(24)

V zmluve medzi Komisiou a správcom by sa mali stanoviť postupy na zlepšenie organizácie, správy a riadenia TLD .eu zo strany správcu v súlade s pokynmi Komisie vyplývajúcimi z činností Komisie v oblasti dohľadu stanovených v tomto nariadení.

(25)

Rada vo svojich záveroch o správe internetu z 27. novembra 2014 opätovne potvrdila záväzok Únie podporovať štruktúry správy viacerých zainteresovaných strán, ktoré sú založené na koherentnom súbore globálnych zásad správy internetu. Inkluzívna správa internetu sa týka rozvoja a uplatňovania spoločných zásad, noriem, pravidiel, postupov rozhodovania a programov, ktoré formujú vývoj a využívanie internetu vládami, súkromným sektorom, občianskou spoločnosťou, medzinárodnými organizáciami a technickou obcou, pričom všetky konajú v rámci svojich príslušných úloh.

(26)

Mala by sa zriadiť poradná skupina pre viacero zainteresovaných strán pre doménu .eu, ktorej úlohou by bolo poskytovať poradenstvo Komisii s cieľom posilniť a rozšíriť prínos pre dobrú správu a riadenie zo strany správcu. Skupina by mala odzrkadľovať model správy internetu a jej členov, okrem tých, ktorí pochádzajú z orgánov členských štátov a medzinárodných organizácií, by mala vymenovať Komisia na základe otvoreného, nediskriminačného a transparentného postupu. Zástupca pochádzajúci z orgánov členských štátov by sa mal vymenovať na základe rotačného systému, ktorý zabezpečí dostatočnú kontinuitu účasti na činnosti skupiny.

(27)

Komisia by mala vykonať hodnotenie účinnosti a fungovania TLD .eu. Pri tomto hodnotení by sa mali zohľadniť pracovné postupy určeného správcu a relevantnosť úloh správcu. Komisia by mala tiež pravidelne predkladať Európskemu parlamentu a Rade správy hodnotiace fungovanie TLD .eu.

(28)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ako sú zakotvené v zmluvách, najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, slobodu prejavu a právo na informácie a ochranu spotrebiteľov. Mali by sa dodržiavať vhodné postupy Únie pri zabezpečovaní súladu ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré majú vplyv na toto nariadenie, s právom Únie, a najmä s chartou. Správca by mal požiadať Komisiu o usmernenie v prípadoch pochybností, pokiaľ ide o súlad s právom Únie.

(29)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zavedenie celoeurópskej TLD popri národných ccTLD nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(30)

S cieľom obmedziť akékoľvek riziko narušenia služieb TLD .eu pri vykonávaní nového regulačného rámca sa v tomto nariadení stanovujú prechodné ustanovenia.

(31)

Nariadenie (ES) č. 733/2002 by sa preto malo zmeniť a zrušiť a nariadenie (ES) č. 874/2004 by sa malo zrušiť,

(1)

Od prijatia nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2560/2001 (4) a (ES) č. 924/2009 (5) sa poplatky za cezhraničné platby v eurách medzi členskými štátmi eurozóny výrazne znížili na úrovne, ktoré sú v prevažnej väčšine prípadov zanedbateľné.

(2)

Cezhraničné platby v eurách z členských štátov mimo eurozóny však tvoria približne 80 % všetkých cezhraničných platieb z členských štátov mimo eurozóny. Poplatky za takéto cezhraničné platby sú vo väčšine členských štátov mimo eurozóny naďalej príliš vysoké, a to aj napriek tomu, že poskytovatelia platobných služieb, ktorí sa nachádzajú v členských štátoch mimo eurozóny, majú prístup k tým istým efektívnym infraštruktúram na spracovanie týchto transakcií pri veľmi nízkych nákladoch ako poskytovatelia platobných služieb, ktorí sa nachádzajú v eurozóne.

(3)

Vysoké poplatky za cezhraničné platby sú naďalej prekážkou úplnej integrácie podnikov a občanov v členských štátoch mimo eurozóny do vnútorného trhu a ovplyvňujú ich konkurencieschopnosť. Uvedené vysoké poplatky sú príčinou toho, že v Únii pretrvávajú dve kategórie používateľov platobných služieb: používatelia platobných služieb, ktorí využívajú výhody jednotnej oblasti platieb v eurách (ďalej len „SEPA“), a používatelia platobných služieb, ktorí za svoje cezhraničné platby v eurách platia vysoké ceny.

(4)

V záujme ľahšieho fungovania vnútorného trhu a odstránenia nerovností medzi používateľmi platobných služieb v členských štátoch eurozóny a členských štátoch mimo eurozóny v súvislosti s cezhraničnými platbami v eurách je nevyhnutné zabezpečiť, aby poplatky za cezhraničné platby v eurách v rámci Únie boli zosúladené s poplatkami za zodpovedajúce vnútroštátne platby vykonávané v národnej mene členského štátu, v ktorom sa nachádza poskytovateľ platobných služieb používateľa platobných služieb. Poskytovateľ platobných služieb sa považuje za nachádzajúceho sa v tom členskom štáte, v ktorom poskytuje svoje služby používateľovi platobných služieb.

(5)

Poplatky za menovú konverziu predstavujú významné náklady na cezhraničné platby v prípadoch, keď sa v členskom štáte platiteľa a v členskom štáte príjemcu používajú rôzne meny. V článku 45 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (6) sa vyžaduje, aby boli poplatky a použitý výmenný kurz transparentné, v článku 52 ods. 3 uvedenej smernice sa stanovujú požiadavky na informácie, pokiaľ ide o platobné transakcie, na ktoré sa vzťahuje rámcová zmluva, a v článku 59 ods. 2 uvedenej smernice sa uvádzajú požiadavky na informácie pre strany, ktoré ponúkajú služby menovej konverzie v bankomatoch alebo na miestach predaja. Uvedené požiadavky na informácie nepriniesli dostatočnú transparentnosť a porovnateľnosť poplatkov za menovú konverziu v situáciách, v ktorých sa v bankomate alebo na mieste predaja ponúkajú alternatívne možnosti menovej konverzie. Táto nedostatočná transparentnosť a porovnateľnosť bránia hospodárskej súťaži, ktorá by znížila poplatky za menovú konverziu, a zvyšujú riziko, že si platitelia vyberú drahšiu možnosť menovej konverzie. Je preto nevyhnutné zaviesť dodatočné opatrenia s cieľom chrániť spotrebiteľov pred nadmernými poplatkami za služby menovej konverzie a zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom poskytovali informácie, ktoré potrebujú, aby si vybrali najlepšiu možnosť menovej konverzie.

(6)

Opatrenia, ktoré sa majú vykonávať, by mali byť primerané, vhodné a nákladovo efektívne, aby sa zabezpečilo, že účastníci trhu nie sú nútení neprimerane investovať do prispôsobenia svojej platobnej infraštruktúry, zariadenia a postupov s cieľom zabezpečiť vyššiu transparentnosť. Zároveň v situáciách, keď sa platiteľovi v bankomate alebo na mieste predaja ponúkajú rôzne možnosti menovej konverzie, by poskytnuté informácie mali umožňovať porovnanie tak, aby mohol platiteľ urobiť informované rozhodnutie.

(7)

V záujme dosiahnutia porovnateľnosti by sa poplatky za menovú konverziu pre všetky platby viazané na kartu mali vyjadriť rovnakým spôsobom, a to konkrétne ako percentuálne prirážky k posledným dostupným referenčným výmenným kurzom eura, ktoré oznámila Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“). Prirážka by mohla byť založená na sadzbe odvodenej od dvoch sadzieb ECB v prípade konverzie medzi dvomi menami inými ako euro.

(8)

V súlade so všeobecnými požiadavkami na informácie o poplatkoch za menovú konverziu, ktoré sú stanovené v smernici (EÚ) 2015/2366, poskytovatelia služieb menovej konverzie musia pred začatím platobnej transakcie zverejniť informácie o svojich poplatkoch za menovú konverziu. Strany, ktoré poskytujú služby menovej konverzie v bankomate alebo na mieste predaja, by mali poskytovať informácie o svojich poplatkoch za takéto služby jasným a prístupným spôsobom, napríklad zobrazením svojich poplatkov na mieste predaja alebo digitálne na termináli alebo na obrazovke v prípade online nákupov. Okrem informácií uvedených v článku 59 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2366 by tieto strany mali pred začatím platby poskytnúť explicitné informácie o sume, ktorá sa má vyplatiť príjemcovi v mene používanej príjemcom, a o celkovej sume, ktorú má platiteľ zaplatiť v mene účtu platiteľa. Suma, ktorá sa má zaplatiť v mene používanej príjemcom, by mala vyjadrovať cenu tovaru a služieb, ktoré sa majú kúpiť, a mohla by sa zobraziť na pokladnici, a nie na platobnom termináli. Mena, ktorú používa príjemca, je vo všeobecnosti miestna mena, ale podľa zásady zmluvnej slobody ňou v niektorých prípadoch môže byť iná mena Únie. Celkovú sumu, ktorú má platiteľ zaplatiť v mene účtu platiteľa, by mala tvoriť cena tovaru alebo služieb a poplatky za menovú konverziu. Obe sumy by sa okrem toho mali zaznamenať na potvrdení o zaplatení alebo na inom trvanlivom nosiči.

(9)

V súvislosti s článkom 59 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2366, keď sa služba menovej konverzie ponúka v bankomate alebo na mieste predaja, platiteľ by mal mať možnosť túto službu odmietnuť a zaplatiť v mene, ktorú používa príjemca.

(10)

V záujme toho, aby si platitelia mohli porovnať poplatky za možnosti menovej konverzie v bankomate alebo na mieste predaja, poskytovatelia platobných služieb platiteľa by mali nielen uviesť plne porovnateľné informácie o platných poplatkoch za menovú konverziu v podmienkach svojej rámcovej zmluvy, ale mali by tiež zverejniť tieto informácie prostredníctvom široko prístupnej a ľahko dostupnej elektronickej platformy, najmä na svojich webových sídlach, na webových sídlach svojho internetbankingu a vo svojich aplikáciách mobilného bankovníctva, a to ľahko zrozumiteľným a prístupným spôsobom. To by umožnilo vytvorenie porovnávacích webových sídiel, ktoré by spotrebiteľom uľahčili porovnanie cien, keď cestujú alebo nakupujú v zahraničí. Okrem toho by poskytovatelia platobných služieb platiteľov mali platiteľom pripomenúť platné poplatky za menovú konverziu v prípade, že sa platba viazaná na kartu uskutočňuje v inej mene, a to široko dostupnými a ľahko prístupnými elektronickými komunikačnými kanálmi, ako sú SMS správy, e-maily alebo zasielanie notifikácií prostredníctvom aplikácie mobilného bankovníctva platiteľa. Poskytovatelia platobných služieb by sa mali dohodnúť s používateľmi platobných služieb na elektronickom komunikačnom kanáli, prostredníctvom ktorého budú poskytovať informácie o poplatkoch za menovú konverziu, pričom zohľadnia najúčinnejší kanál na dosiahnutie platiteľa. Poskytovatelia platobných služieb by takisto mali akceptovať žiadosti používateľov platobných služieb, ktorí sa rozhodli neprijímať elektronické správy obsahujúce informácie o poplatkoch za menovú konverziu.

(11)

Pravidelné upozornenia sú vhodné v situáciách, keď sa platiteľ zdržiava dlhší čas v zahraničí, napríklad keď je platiteľ vyslaný pracovne do zahraničia alebo študuje v zahraničí, alebo keď platiteľ pravidelne používa kartu na online nákupy v miestnej mene. Povinnosť poskytovať takéto upozornenia by si nevyžadovala neprimerané investície na prispôsobenie existujúcich obchodných postupov a infraštruktúr poskytovateľa platobných služieb na spracovanie platieb a zabezpečila by, aby bol platiteľ lepšie informovaný, keď zvažuje rôzne možnosti menovej konverzie.

(12)

Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu, Rade, ECB a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní pravidla vyrovnania nákladov na cezhraničné platby v eurách s nákladmi na vnútroštátne transakcie v národných menách a o účinnosti požiadaviek na informácie o menovej konverzii, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. Komisia by tiež mala analyzovať ďalšie možnosti a technickú uskutočniteľnosť uvedených možností rozšírenia pravidla rovnakých poplatkov na všetky meny Únie a ďalšieho zlepšenia transparentnosti a porovnateľnosti poplatkov za menovú konverziu, ako aj možnosť strán, iných ako je poskytovateľ platobných služieb platiteľa, deaktivovať a aktivovať možnosť prijímania menovej konverzie.

(13)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov cezhraničného charakteru platieb ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

(1)

Opisy vozidiel kategórie T1 a T2 stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 (3) si vyžadujú objasnenie pokiaľ ide o polohu nápravy, ktorá je najbližšie k vodičovi v prípade traktorov s meniteľným miestom vodiča, a pokiaľ ide o spôsob výpočtu výšky ťažiska. Na to, aby sa presne a jednotne stanovila výška ťažiska pri vozidlách kategórie T2, by sa malo odkazovať na medzinárodne uplatniteľné normy, ktoré určujú ťažisko traktora.

(2)

Presné vymedzenie rôznych prvkov poľnohospodárskych traktorov na základe analýzy ich technických charakteristík je mimoriadne dôležité pre správne a úplné vykonávanie tohto nariadenia a delegovaných a vykonávacích aktov prijatých podľa neho. Vzhľadom na skutočnosť, že diskusie o vymedzení kategórií sa uskutočňujú na príslušných medzinárodných fórach, na ktorých sa Únia zúčastňuje, Komisia by mala túto aktivitu zohľadniť s cieľom predchádzať akýmkoľvek neprimeraným a negatívnym účinkom na uplatňovanie technických požiadaviek a skúšobných postupov, ako aj akýmkoľvek negatívnym vplyvom na výrobcov, najmä v prípade vysoko špecializovaných traktorov.

(3)

V nariadení (EÚ) č. 167/2013 by sa malo objasniť, že pojem „vymeniteľné stroje“ znamená „vymeniteľné zariadenia“, čím sa zabezpečí jednotné používanie terminológie v celom uvedenom nariadení.

(4)

V nariadení (EÚ) č. 167/2013 sa od dovozcov požaduje, aby uchovávali kópiu osvedčenia o zhode, pokiaľ ide o výrobky, ktoré nie sú v zhode s uvedeným nariadením alebo predstavujú vážne riziko. Malo by byť jasné, že sa odkazuje na osvedčenie o typovom schválení EÚ. Uvedené nariadenie by sa preto malo zmeniť tak, aby odkazovalo na správny dokument.

(5)

V nariadení (EÚ) č. 167/2013 sa vyžaduje, aby osvedčenie o typovom schválení EÚ obsahovalo ako prílohu výsledky skúšok. Malo by byť jasné, že sa odkazuje na dokument o výsledkoch skúšok. Uvedené nariadenie by sa preto malo zmeniť tak, aby odkazovalo na správnu prílohu.

(6)

Nariadením (EÚ) č. 167/2013 sa Komisia splnomocnila prijímať delegované akty na obdobie piatich rokov, ktoré uplynulo 21. marca 2018. Keďže je neustále potrebné aktualizovať rôzne prvky procesu typového schvaľovania stanovené v uvedenom nariadení a v aktoch prijatých na jeho základe, a to najmä so zámerom prispôsobiť ich technickému pokroku alebo zaviesť v nich opravy, obdobie vykonávania delegovania právomoci by sa malo predĺžiť, a to s možnosťou ďalších automatických predĺžení.

(7)

V nariadení (EÚ) č. 167/2013 odkazuje na zrušenie smernice Rady 74/347/EHS (4), pričom by sa skôr malo odkazovať na zrušenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/2/ES (5), ktorou sa kodifikovala pôvodná smernica. Z tohto dôvodu treba príslušné odkazy v nariadení (EÚ) č. 167/2013 zmeniť.

(8)

Keďže týmto nariadením sa mení nariadenie (EÚ) č. 167/2013 bez toho, aby došlo k rozšíreniu jeho regulačného obsahu, a keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(9)

Nariadenie (EÚ) č. 167/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/52/ES (4) bola podstatným spôsobom zmenená. Pri príležitosti ďalších zmien je z dôvodu prehľadnosti vhodné uvedenú smernicu prepracovať.

(2)

Je žiaduce dosiahnuť všeobecné zavedenie elektronických cestných mýtnych systémov v členských štátoch a susedných štátoch a pokiaľ možno spoľahlivé, užívateľsky ústretové a nákladovo efektívne systémy vhodné z hľadiska budúceho vývoja politiky spoplatňovania ciest v Únii a budúceho technického vývoja. Je preto potrebné dosiahnuť interoperabilitu elektronických cestných mýtnych systémov, aby sa znížili náklady a zaťaženie spojené s platbou mýta v celej Únii.

(3)

Interoperabilné elektronické cestné mýtne systémy prispievajú k realizácii cieľov stanovených v práve Únie o cestnom mýte.

(4)

Absencia interoperability je významným problémom pri elektronických cestných mýtnych systémoch, ak je cestný poplatok spojený so vzdialenosťou, ktorú prejde vozidlo (mýto závislé od vzdialenosti), alebo s prejazdom vozidla cez konkrétny bod (napríklad tzv. spoplatnenie vjazdu). Ustanovenia týkajúce sa interoperability elektronických cestných mýtnych systémov by sa preto mali vzťahovať len na uvedené systémy a nemali by sa vzťahovať na systémy, pri ktorých je cestný poplatok spojený s časom, ktorý vozidlo strávi v spoplatnenej infraštruktúre (napríklad časové poplatky ako sú známky).

(5)

Cezhraničné vymáhanie úhrady cestných poplatkov v Únii je významným problémom pri všetkých druhoch systémov, či už ide o systémy založené na spoplatnení vzdialenosti, vjazdu alebo časovom spoplatnení alebo elektronické či manuálne systémy. Na riešenie problému cezhraničného vymáhania úhrady neuhradených cestných poplatkov by sa preto ustanovenia týkajúce sa cezhraničnej výmeny informácií mali uplatňovať na všetky tieto systémy.

(6)

Vo vnútroštátnom práve možno delikt neuhradenia cestného poplatku kvalifikovať ako správny delikt alebo ako trestný čin. Táto smernica by sa mala uplatňovať bez ohľadu na príslušnú kvalifikáciu.

(7)

Keďže poplatky za parkovanie nie sú v Únii klasifikované jednotne a s využívaním infraštruktúry súvisia nepriamo, nemali by patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(8)

Interoperabilita elektronických cestných mýtnych systémov si vyžaduje harmonizáciu použitej technológie a rozhraní medzi zložkami interoperability.

(9)

Harmonizácia technológií a rozhraní by sa mala podporiť vývojom a udržiavaním vhodných otvorených a verejných štandardov dostupných na nediskriminačnom základe všetkým dodávateľom systémov.

(10)

Poskytovateľom Európskej služby elektronického výberu mýta (ďalej „EETS“) by sa malo umožniť využitie a prepojenie hardvérových a softvérových systémov, ktoré sa už nachádzajú vo vozidle, ako sú napríklad navigačné satelitné systémy alebo vreckové zariadenia, aby ich palubné jednotky mohli pokrývať požadované komunikačné technológie.

(11)

Mali by sa zohľadniť osobitné vlastnosti elektronických cestných mýtnych systémov, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na ľahké vozidlá. Keďže žiadne z týchto elektronických cestných mýtnych systémov v súčasnosti nevyužívajú satelitné určovanie polohy ani mobilné komunikácie, poskytovateľom EETS by sa malo na obmedzený čas povoliť, aby poskytli užívateľom ľahkých vozidiel palubné jednotky, ktoré sú vhodné na použitie len s 5,8 GHz mikrovlnovou technológiou. Táto výnimka by sa nemala dotýkať práva členských štátov zaviesť satelitný výber mýta pre ľahké vozidlá.

(12)

Mýtne systémy založené na technológii systému automatického rozpoznávania evidenčných čísel vozidiel (ďalej len „ANPR“) si vyžadujú viac manuálnych kontrol mýtnych transakcií uskutočnených v centrálnom elektronickom systéme (back office) než systémy, ktoré využívajú palubné jednotky. Systémy používajúce palubné jednotky sú efektívnejšie v prípade rozsiahlych oblastí elektronického mýta, zatiaľ čo systémy používajúce technológiu ANPR sú vhodnejšie pre malé oblasti, ako napríklad mestské mýto, v prípade ktorých by použitie palubných jednotiek viedlo k neprimeraným nákladom a administratívnej záťaži. Technológia ANPR môže byť užitočná najmä v kombinácii s inými technológiami.

(13)

Vzhľadom na technický vývoj spojený s riešeniami založenými na technológii ANPR by normalizačné orgány mali byť nabádané, aby stanovili potrebné technické normy.

(14)

Osobitné práva a povinnosti poskytovateľov EETS by sa mali vzťahovať na subjekty, ktoré preukážu, že splnili určité požiadavky a zaregistrovali sa ako poskytovatelia EETS v členskom štáte, v ktorom majú sídlo.

(15)

Práva a povinnosti hlavných aktérov v oblasti EETS, t. j. poskytovateľov EETS, mýtnych úradov a užívateľov EETS, by sa mali jasne vymedziť s cieľom zabezpečiť spravodlivé a efektívne fungovanie trhu.

(16)

Je osobitne dôležité, aby sa zaistili určité práva poskytovateľov EETS, ako napríklad právo na ochranu citlivých obchodných údajov, a to bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo kvalitu služieb poskytovaných mýtnym úradom a užívateľom EETS. Mýtny úrad by mal mať predovšetkým povinnosť neposkytovať citlivé obchodné údaje žiadnemu z konkurentov poskytovateľa EETS. Objem a typ údajov, ktoré poskytovatelia EETS oznamujú mýtnym úradom na účely výpočtu a uplatňovania mýta alebo na overenie kalkulácií, pokiaľ ide o mýto uplatňované na vozidlá užívateľov EETS zo strany poskytovateľov EETS, by sa mali obmedziť na nevyhnutné minimum.

(17)

Od poskytovateľov EETS by sa malo vyžadovať, aby plne spolupracovali s mýtnymi úradmi v ich úsilí o vymáhanie platieb, aby sa zvýšila celková efektívnosť elektronických cestných mýtnych systémov. Mýtne úrady by preto mali mať možnosť požiadať poskytovateľa EETS, ak existuje podozrenie z neuhradenia cestného poplatku, o údaje týkajúce sa vozidla a vlastníka alebo držiteľa vozidla, ktorý je klientom poskytovateľa EETS, za predpokladu, že sa tieto údaje nepoužijú na iný účel ako na vymáhanie platieb.

(18)

Aby si poskytovatelia EETS mohli vo vzťahu k všetkým klientom v danej oblasti EETS konkurovať bez diskriminácie, je dôležité, aby mali možnosť akreditovať sa pre danú oblasť v dostatočnom predstihu, aby mohli užívateľom ponúkať služby od prvého dňa prevádzky mýtneho systému.

(19)

Mýtne úrady by mali umožniť poskytovateľom EETS prístup do svojej oblasti EETS na nediskriminačnom základe.

(20)

Na zaistenie transparentnosti a nediskriminačného prístupu k všetkým oblastiam EETS pre všetkých poskytovateľov EETS by mýtne úrady mali zverejniť všetky potrebné informácie týkajúce sa prístupových práv v prehľade o oblasti EETS.

(21)

Všetky rabaty alebo zľavy z mýta, ktoré členský štát alebo mýtny úrad ponúka užívateľom palubných jednotiek, by mali byť transparentné a verejne oznámené a mali by sa poskytovať klientom poskytovateľov EETS za rovnakých podmienok.

(22)

Poskytovatelia EETS by mali mať nárok na spravodlivú odmenu vypočítanú na základe transparentnej, nediskriminačnej metodiky, ktorá je rovnaká pre všetkých.

(23)

Mýtnym úradom by sa malo umožniť, aby si z odmeny vyplácanej poskytovateľom EETS odpočítali príslušné náklady, ktoré im vzniknú pri poskytovaní, prevádzke a údržbe špecifických prvkov elektronického cestného mýtneho systému.

(24)

Poskytovatelia EETS by mali mýtnym úradom vyplácať celú sumu mýta, ktoré im majú uhradiť ich klienti; poskytovatelia EETS by však nemali niesť zodpovednosť za mýto, ktoré ich klienti neuhradili, ak títo klienti majú palubné jednotky, ktoré boli mýtnym úradom nahlásené ako zneplatnené.

(25)

Ak má právnická osoba, ktorá je poskytovateľom mýtnych služieb, aj iné úlohy v elektronickom cestnom mýtnom systéme alebo vykonáva iné činnosti, ktoré priamo nesúvisia s elektronickým výberom mýta, malo by sa od nej vyžadovať, aby jej účtovné záznamy umožňovali jasné rozlíšenie medzi nákladmi a príjmami, ktoré súvisia s poskytovaním mýtnych služieb a nákladmi a príjmami, ktoré súvisia s inými činnosťami, a aby informácie o nákladoch a príjmoch, ktoré súvisia s poskytovaním mýtnych služieb, poskytla na požiadanie príslušnému zmierovaciemu alebo justičnému orgánu. Krížové dotácie medzi činnosťami vykonávanými v úlohe poskytovateľa mýtnej služby a inými činnosťami by sa nemali umožniť.

(26)

Užívatelia by mali mať možnosť stať sa účastníkom EETS prostredníctvom ktoréhokoľvek poskytovateľa EETS bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, členský štát bydliska alebo členský štát evidencie vozidla.

(27)

S cieľom zabrániť duplicitnej platbe a zabezpečiť užívateľom právnu istotu by sa úhrada mýta poskytovateľovi EETS mala považovať za splnenie záväzkov užívateľa voči príslušnému mýtnemu úradu.

(28)

Zmluvnými vzťahmi medzi mýtnymi úradmi a poskytovateľmi EETS by sa malo okrem iného zabezpečiť, aby sa mýto platilo správne.

(29)

Mal by sa stanoviť postup mediácie s cieľom riešiť spory medzi mýtnymi úradmi a poskytovateľmi EETS počas rokovaní o zmluvách a v rámci ich zmluvných vzťahov. Mýtne úrady a poskytovatelia EETS, ktorí sa usilujú o urovnanie sporov týkajúcich sa práva na nediskriminačný prístup k oblastiam EETS, by mali konzultovať s vnútroštátnymi zmierovacími orgánmi.

(30)

Zmierovacie orgány by mali mať právomoc overiť, či zmluvné podmienky uložené niektorému poskytovateľovi EETS nie sú diskriminačné. Predovšetkým by mali mať právomoc overiť, či odmena, ktorú mýtny úrad ponúka poskytovateľom EETS, je v súlade so zásadami stanovenými v tejto smernici.

(31)

Prevádzkové údaje užívateľov EETS sú veľmi dôležité z hľadiska zefektívnenia dopravných politík členských štátov. Členské štáty by preto mali mať možnosť žiadať tieto údaje od poskytovateľov mýtnych služieb vrátane poskytovateľov EETS na účely navrhovania dopravných politík a zefektívnenia riadenia dopravy alebo na účely iného nekomerčného využitia zo strany štátu, a to v súlade s platnými pravidlami o ochrane údajov.

(32)

Je potrebný rámec, ktorý stanovuje postupy akreditácie poskytovateľov EETS pre oblasť EETS a ktorým sa zabezpečí spravodlivý prístup na trh a zaistí náležitá úroveň služieb. V prehľade o oblasti EETS by sa mal podrobne stanoviť postup akreditácie poskytovateľa EETS pre príslušnú oblasť EETS, a najmä postup pre kontrolu zhody zložiek interoperability so špecifikáciami a ich vhodnosti na použitie. Na všetkých poskytovateľov EETS by sa mal vzťahovať rovnaký postup.

(33)

S cieľom zabezpečiť pre účastníkov trhu EETS ľahký prístup k informáciám by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby vo verejne dostupných vnútroštátnych registroch zhromaždili a uverejnili všetky dôležité údaje z hľadiska EETS.

(34)

V záujme technologického pokroku je dôležité, aby mali mýtne úrady možnosť skúšať nové technológie alebo koncepcie vyberania mýta. Takéto skúšky by však mali byť obmedzené a od poskytovateľov EETS by sa nemalo vyžadovať, aby sa ich zúčastňovali. Komisia by však mala mať možnosť nepovoliť takéto skúšky, ak by mohli ohroziť náležité fungovanie štandardných existujúcich elektronických cestných mýtnych systémov alebo EETS.

(35)

Veľké rozdiely v technických špecifikáciách elektronických cestných mýtnych systémov môžu brániť dosiahnutiu interoperability elektronických mýtnych systémov v celej EÚ, a tým prispieť k pretrvávaniu súčasnej situácie, keď užívatelia potrebujú niekoľko palubných jednotiek na úhradu mýta v Únii. Táto situácia má nepriaznivý vplyv na efektívnosť dopravných činností, nákladovú efektívnosť mýtnych systémov a na dosiahnutie cieľov dopravnej politiky. Tieto otázky by sa preto mali riešiť.

(36)

Hoci sa cezhraničná interoperabilita v Únii zlepšuje, strednodobým až dlhodobým cieľom je umožniť cestovanie v Únii iba s jednou palubnou jednotkou. Preto, aby sa zabránilo administratívnej záťaži a nákladom pre užívateľov ciest, je dôležité, aby Komisia vytvorila plán na dosiahnutie tohto cieľa a uľahčenie voľného pohybu osôb a tovaru v Únii bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo hospodársku súťaž na trhu.

(37)

Keďže EETS je trhovou službou, poskytovatelia EETS by preto nemali byť nútení poskytovať služby v celej Únii. V záujme užívateľov by sa však od poskytovateľov EETS malo požadovať, aby v každej krajine, v ktorej sa rozhodnú poskytovať svoje služby, pokrývali všetky oblasti EETS. Okrem toho by Komisia mala posúdiť, či flexibilita poskytnutá poskytovateľom EETS vedie k vylúčeniu malých alebo okrajových oblastí EETS z EETS a ak zistí, že vedie, prijať opatrenia, ak je to potrebné.

(38)

Prehľad o oblasti EETS by mal podrobne uvádzať rámcové obchodné podmienky pre činnosti poskytovateľov EETS v príslušnej oblasti EETS. Predovšetkým by mal opisovať metodiku používanú na výpočet odmeny poskytovateľov EETS.

(39)

Ak sa spustí nový elektronický cestný mýtny systém alebo sa podstatne zmení už existujúci systém, mýtny úrad by mal byť povinný s dostatočným predstihom zverejniť nové alebo aktualizované prehľady o oblasti EETS, aby sa poskytovateľom EETS umožnilo získať alebo obnoviť si akreditáciu pre uvedený systém najneskôr jeden mesiac pred dňom začatia jeho prevádzky. Mýtny úrad by mal byť povinný navrhnúť a sledovať postup akreditácie, obnovenia akreditácie poskytovateľov EETS takým spôsobom, aby bolo možné postup uzavrieť najneskôr jeden mesiac pred začatím prevádzky nového alebo podstatne zmeneného systému. Mýtne úrady by mali dodržiavať svoju časť plánovaného postupu, ako je vymedzený v prehľade o oblasti EETS.

(40)

Mýtne úrady by nemali vyžadovať od poskytovateľov EETS žiadne konkrétne technické riešenia, ktoré by mohli narušiť interoperabilitu s ostatnými oblasťami EETS a s existujúcimi zložkami interoperability poskytovateľa EETS.

(41)

EETS má potenciál podstatne znížiť administratívne náklady a zaťaženie prevádzkovateľov a vodičov v medzinárodnej cestnej doprave.

(42)

Poskytovatelia EETS by mali mať možnosť vystavovať faktúry užívateľom EETS. Mýtne úrady by však mali mať možnosť požadovať, aby sa faktúry zasielali z ich poverenia a v ich mene, keďže fakturácia priamo v mene poskytovateľa EETS by mohla mať v niektorých oblastiach EETS negatívne administratívne a daňové dôsledky.

(43)

Každý členský štát s najmenej dvoma oblasťami EETS by mal určiť kontaktné miesto pre poskytovateľov EETS, ktorí chcú poskytovať EETS na jeho území, s cieľom uľahčiť im kontakt s mýtnymi úradmi.

(44)

Služby elektronického výberu mýta a iné služby, napr. aplikácie kooperatívnych inteligentných dopravných systémov (C-ITS) využívajú podobné technológie a susediace frekvenčné pásma na komunikáciu krátkeho dosahu medzi vozidlami alebo medzi vozidlom a infraštruktúrou. V budúcnosti bude vhodné preskúmať potenciál použitia iných vznikajúcich technológií elektronického výberu mýta, pričom treba dôkladne vyhodnotiť náklady, prínosy, technické prekážky a ich prípadné riešenia. Je dôležité, aby sa prijali opatrenia na ochranu súčasných investícií do 5,8 GHz mikrovlnovej technológie pred prienikom iných technológií.

(45)

Bez toho, aby bola dotknutá štátna pomoc a právo hospodárskej súťaže, by sa členským štátom malo povoliť vypracovať opatrenia na podporu elektronického výberu mýta a fakturácie.

(46)

Keď európske normalizačné organizácie revidujú normy upravujúce EETS, mali by sa zaviesť primerané prechodné opatrenia na zaistenie kontinuity EETS a kompatibility medzi mýtnymi systémami a zložkami interoperability, ktoré sa už v okamihu revízie noriem využívajú.

(47)

EETS by mal umožniť rozvoj intermodality a zároveň byť v súlade so zásadami „užívateľ platí“ a „znečisťovateľ platí“.

(48)

Problémy s identifikáciou neplatičov elektronického mýta z iných členských štátov sťažujú zavádzanie takýchto systémov, ako aj širšie uplatňovanie zásad „užívateľ platí“ a „znečisťovateľ platí“ na cestách Únie, a preto je potrebné nájsť spôsob, ako identifikovať takéto osoby a spracúvať ich osobné údaje.

(49)

V záujme konzistentnosti a efektívneho využívania zdrojov by systém na výmenu informácií o neplatičoch cestných poplatkov a o ich vozidlách mal využívať rovnaké nástroje ako systém, ktorý sa používa na výmenu informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413 (5).

(50)

V niektorých členských štátoch sa cestný poplatok považuje za neuhradený až po tom, ako bola povinnosť uhradiť ho oznámená užívateľovi. Keďže touto smernicou sa nezosúlaďujú súvisiace vnútroštátne práva, členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať túto smernicu na účely identifikovania užívateľov a vozidiel na účely oznamovania. Takéto rozšírené uplatňovanie by sa však malo povoliť len v prípade splnenia určitých podmienok.

(51)

Následné konanie začaté po neuhradení cestného poplatku nie je v Únii harmonizované. Identifikovanému užívateľovi ciest umožní uhradiť cestný poplatok alebo pevnú náhradnú sumu často priamo subjekt zodpovedný za výber cestného poplatku predtým, ako orgány členského štátu začnú ďalšie administratívne alebo trestné konanie. Je dôležité, aby bol všetkým užívateľom ciest k dispozícii takýto efektívny postup za podobných podmienok s cieľom zabezpečiť úhradu cestného poplatku,. Na tento účel by sa malo členským štátom umožniť, aby subjektu zodpovednému za výber cestného poplatku poskytovali údaje potrebné na identifikáciu vozidla, v súvislosti s ktorým nebol uhradený cestný poplatok, a na identifikáciu jeho vlastníka alebo držiteľa za predpokladu, že sa zabezpečí riadna ochrana osobných údajov. V tejto súvislosti by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa vykonaním platobného príkazu vydaného príslušným subjektom zabezpečila úhrada cestného poplatku.

(52)

V niektorých členských štátoch sa absencia alebo nefunkčnosť palubnej jednotky považuje za neuhradenie cestného poplatku, ak takéto poplatky možno uhradiť len jej použitím.

(53)

Členské štáty by mali Komisii poskytovať informácie a údaje potrebné na vyhodnotenie efektívnosti a účinnosti systému výmeny informácií o neplatičoch cestných poplatkov. Komisia by mala hodnotiť získané údaje a informácie a v prípade potreby navrhnúť zmeny legislatívy.

(54)

Pri analýze možných opatrení určených na ďalšie uľahčenie cezhraničného vymáhania úhrady cestných poplatkov v Únii by Komisia mala vo svojej správe posúdiť aj potrebu vzájomnej pomoci členských štátov.

(55)

Vymáhanie úhrady cestných poplatkov, identifikácia vozidla a vlastníka alebo držiteľa vozidla, za ktoré sa zistilo neuhradenie cestného poplatku, a zhromažďovanie informácií o užívateľoch na účely zabezpečenia plnenia povinností, ktoré má mýtny úrad voči daňovým orgánom, je späté so spracúvaním osobných údajov. Takéto spracúvanie sa musí vykonávať v súlade s pravidlami Únie stanovenými okrem iného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (6), smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (7) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (8). Právo na ochranu osobných údajov sa výslovne uvádza v článku 8 Charty základných práv Európskej únie.

(56)

Táto smernica nemá vplyv na právo členských štátov stanoviť predpisy, ktorými sa riadi spoplatňovanie cestnej infraštruktúry a daňové záležitosti.

(57)

S cieľom uľahčiť cezhraničnú výmenu informácií o vozidlách a vlastníkoch alebo držiteľoch vozidiel, za ktoré neboli uhradené cestné poplatky, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) pokiaľ ide o zmenu prílohy I s cieľom zohľadniť zmeny v práve Únie. Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ aj pokiaľ ide o stanovenie podrobností týkajúcich sa klasifikácie vozidiel na účely stanovenia uplatniteľných colných režimov, ďalšieho vymedzenia povinností užívateľov EETS v oblasti poskytovania údajov poskytovateľom EETS a používania palubných jednotiek a zaobchádzania s nimi, stanovenie požiadaviek na zložky interoperability, pokiaľ ide o bezpečnosť a zdravie, spoľahlivosť a dostupnosť, ochranu životného prostredia, technickú kompatibilitu, bezpečnosť a ochranu súkromia a prevádzku a riadenie, v ktorých sa ustanovia všeobecné požiadavky na infraštruktúru zložiek interoperability a stanovia minimálne kritériá oprávnenosti pre notifikované orgány. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (9). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(58)

Vykonávanie tejto smernice si vyžaduje jednotné podmienky uplatňovania technických a administratívnych špecifikácií pre zavádzanie postupov, ktoré sa týkajú aktérov v oblasti EETS a rozhraní medzi nimi, v členských štátoch, a to s cieľom uľahčiť interoperabilitu a zabezpečiť, aby sa vnútroštátne trhy výberu mýta riadili rovnocennými pravidlami. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice a vymedziť tieto technické a administratívne špecifikácie by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

(59)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva tých smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe III časti B.

(60)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, a to najmä právo na ochranu osobných údajov.

(61)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (11),