29.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 127/1

(1)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/37/ES (4) sa stanovujú pravidlá na úrovni Únie týkajúce sa tabakových výrobkov. S cieľom zohľadniť vedecký, trhový a medzinárodný vývoj by bolo potrebné vykonať podstatné zmeny v uvedenej smernici, a tá by sa preto mala zrušiť a nahradiť novou smernicou.

(2)

Komisia vo svojich správach z rokov 2005 a 2007 o uplatňovaní smernice 2001/37/ES označila oblasti, v ktorých sa pokladá za užitočné prijať ďalšie opatrenia pre hladké fungovanie vnútorného trhu. V rokoch 2008 a 2010 poskytol Vedecký výbor pre vznikajúce a novozistené zdravotné riziká (Scientific Committee on Emerging and Newly Identified Health Risks – SCENIHR) vedecké poradenstvo Komisii o bezdymových tabakových výrobkoch a prídavných látkach v tabaku. V roku 2010 sa konala obsiahla konzultácia zainteresovaných strán, po ktorej nasledovali cielené konzultácie zainteresovaných strán sprevádzané štúdiami externých konzultantov. Počas tohto procesu sa konzultovalo s členskými štátmi. Európsky parlament a Rada opakovane vyzývali Komisiu na revíziu a aktualizáciu smernice 2001/37/ES.

(3)

V určitých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje smernica 2001/37/ES, sa členským štátom znemožňuje právne alebo prakticky účinne prispôsobovať ich právne predpisy novému vývoju. Ide najmä o pravidlá označovania, v prípade ktorých nesmú členské štáty zväčšovať rozsah zdravotných varovaní, meniť ich umiestnenie na jednotlivom balení (ďalej len „jednotkové balenie“) ani nahrádzať zavádzajúce varovania o úrovniach emisií dechtu, nikotínu a oxidu uhoľnatého.

(4)

V iných oblastiach stále existujú podstatné rozdiely medzi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami členských štátov týkajúcimi sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov, ktoré predstavujú prekážky hladkého fungovaniu vnútorného trhu. Vzhľadom na vedecký, trhový a medzinárodný vývoj sa očakáva, že tieto rozdiely sa budú prehlbovať. Vzťahuje sa to aj na elektronické cigarety a plniace fľaštičky pre elektronické cigarety (ďalej len „plniace fľaštičky“), bylinné výrobky na fajčenie, zložky a emisie z tabakových výrobkov, určité aspekty označovania a balenia a na cezhraničný predaj tabakových výrobkov na diaľku.

(5)

Tieto prekážky by sa mali odstrániť a na tento účel by sa mali predpisy o výrobe, prezentácii a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov ďalej aproximovať.

(6)

Veľkosť vnútorného trhu s tabakovými a súvisiacimi výrobkami a narastajúca tendencia výrobcov tabakových výrobkov sústreďovať výrobu celej Únie iba do malého počtu výrobných závodov v Únii a z toho vyplývajúci významný cezhraničný obchod s tabakovými a súvisiacimi výrobkami si vyžaduje prijatie prísnejšieho legislatívneho opatrenia skôr na úrovni Únie než na vnútroštátnej úrovni s cieľom dosiahnuť hladké fungovanie vnútorného trhu.

(7)

Legislatívne opatrenie na úrovni Únie je tiež potrebné na vykonanie Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku (ďalej len „RDKT“) z mája 2003, ktorého ustanoveniami sú Únia a jej členské štáty viazané. Ustanovenia RDKT o regulácii obsahu tabakových výrobkov, regulácii zverejňovania informácií vo vzťahu k tabakovým výrobkom, balení a označovaní tabakových výrobkov, reklame a nezákonnom obchodovaní s tabakovými výrobkami sú osobitne dôležité. Zmluvné strany RDKT vrátane Únie a jej členských štátov prijali súbor usmernení na vykonávanie ustanovení RDKT na základe konsenzu počas rôznych konferencií.

(8)

V súlade s článkom 114 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by sa za základ legislatívnych návrhov mala brať vysoká úroveň ochrany zdravia, a najmä by sa mal zohľadniť aktuálny vývoj založený na vedeckých faktoch. Tabakové výrobky nie sú bežné komodity a vzhľadom najmä na škodlivé účinky tabaku na ľudské zdravie by sa mal veľký význam pripisovať ochrane zdravia, predovšetkým zníženiu prevalencie fajčenia u mladých ľudí.

(9)

Aby sa zabezpečilo, že smernica sa bude vo všetkých členských štátoch vykonávať jednotne, je potrebné stanoviť viaceré nové vymedzenia. Keď sa na rôzne kategórie výrobkov uplatňujú rôzne povinnosti uložené touto smernicou a príslušný výrobok patrí do viac ako jednej z týchto kategórií (napr. fajka, tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet), mali by sa uplatňovať prísnejšie povinnosti.

(10)

Maximálne limity obsahu dechtu, nikotínu a oxidu uhoľnatého v cigaretách stanovené v smernici 2001/37/ES by sa mali tiež uplatňovať na cigarety, ktoré sa z Únie vyvážajú. Tieto maximálne limity a uvedený prístup zostávajú naďalej platné.

(11)

Pri meraní obsahu dechtu, nikotínu a oxidu uhoľnatého v cigaretách (ďalej len „úrovne emisií“) by sa malo odkazovať na príslušné medzinárodne uznávané normy ISO. Proces overovania by mal byť chránený pred vplyvom tabakového priemyslu využívaním nezávislých laboratórií vrátane štátnych laboratórií. Členské štáty by mali mať možnosť využívať laboratóriá nachádzajúce sa v iných členských štátoch Únie. V prípade iných emisií z tabakových výrobkov neexistujú medzinárodne dohodnuté normy ani testy na určenie maximálnych úrovní. Malo by sa podporovať úsilie, ktoré sa v súčasnosti vyvíja na medzinárodnej úrovni, o vytvorenie takýchto noriem alebo testov.

(12)

Pokiaľ ide o stanovenie maximálnych úrovní emisií, bolo by potrebné a vhodné úrovne emisií pre decht, nikotín a oxid uhoľnatý neskôr znížiť alebo stanoviť maximálne úrovne pre iné emisie z tabakových výrobkov, pričom sa zohľadní ich toxicita alebo návykovosť.

(13)

Na plnenie svojich regulačných úloh vyžadujú členské štáty a Komisia súhrnné informácie o zložkách a emisiách z tabakových výrobkov, aby mohli posúdiť atraktívnosť, návykovosť a toxicitu tabakových výrobkov a zdravotné riziká spojené so spotrebou takýchto výrobkov. Na tento účel by sa mali posilniť súčasné nahlasovacie povinnosti v súvislosti so zložkami a emisiami. Ďalšie rozšírené nahlasovacie povinnosti by sa mali stanoviť v súvislosti s prídavnými látkami, ktoré sú zahrnuté v zozname priorít, s cieľom posúdiť okrem iného ich toxicitu, návykovosť a karcinogénne, mutagenické alebo reprotoxické vlastnosti (ďalej len „KMR vlastnosti“), a to aj v ich zhorenej podobe. Zaťaženie v súvislosti s takýmito rozšírenými nahlasovacími povinnosťami by sa malo pre MSP čo najviac obmedziť. Takéto nahlasovacie povinnosti sa považujú za zlučiteľné so záväzkom Únie zabezpečovať vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.

(14)

Používanie odlišných formátov nahlasovania v súčasnosti sťažuje výrobcom a dovozcom plnenie ich nahlasovacích povinností a členské štáty a Komisiu zaťažuje porovnávanie, analýza a vyvodzovanie záverov na základe informácií, ktoré dostávajú. Preto by mal existovať spoločný povinný formát nahlasovania zložiek a emisií. V prospech verejnosti by sa mala zabezpečiť čo najväčšia možná transparentnosť informácií o výrobkoch, pričom by sa zároveň malo zabezpečiť, aby boli náležite zohľadnené obchodné tajomstvá výrobcov tabakových výrobkov. Mali by sa zohľadniť existujúce systémy nahlasovania zložiek.

(15)

Chýbajúci harmonizovaný prístup, pokiaľ ide o reguláciu zložiek tabakových výrobkov, ovplyvňuje hladké fungovanie vnútorného trhu a má nepriaznivý dosah na voľný pohyb tovaru v Únii. Niektoré členské štáty prijali právne predpisy alebo uzatvorili záväzné dohody s výrobným odvetvím, ktoré povoľujú alebo zakazujú určité zložky. V dôsledku toho sú niektoré zložky v určitých členských štátoch regulované, v iných však nie. Členské štáty majú takisto odlišné prístupy, pokiaľ ide o prídavné látky v cigaretových filtroch, ako aj prídavné látky, ktoré farbia tabakový dym. Vzhľadom na vykonávanie RDKT a príslušných usmernení RDKT v rámci Únie a na skúsenosti získané v iných jurisdikciách mimo Únie sa očakáva, že bez harmonizácie sa prekážky hladkému fungovaniu vnútorného trhu budú v nasledujúcich rokoch zväčšovať. V usmerneniach RDKT týkajúcich sa regulácie obsahov tabakových výrobkov a regulácie zverejňovania informácií vo vzťahu k tabakovým výrobkom sa vyžaduje najmä odstránenie zložiek, ktoré zvýrazňujú chuť, vytvárajú dojem, že tabakové výrobky sú prospešné pre zdravie, spájajú sa s energiou a vitalitou alebo majú farbiace vlastnosti.

(16)

Pravdepodobnosť odlišnej regulácie ešte viac zvyšujú obavy týkajúce sa tabakových výrobkov, ktoré majú inú charakteristickú arómu ako tabak, ktorá by mohla uľahčiť začatie spotrebúvania tabaku alebo ovplyvniť spotrebiteľské správanie. Malo by sa zabrániť opatreniam zavádzajúcim neodôvodnené rozdiely v zaobchádzaní s rôznymi druhmi ochutených cigariet. Výrobky s charakteristickou arómou s vyšším objemom predaja by sa však mali vyraďovať postupne počas dlhšieho časového obdobia, aby sa spotrebiteľom poskytol primeraný čas na to, aby prešli na iné výrobky.

(17)

Zákaz tabakových výrobkov s charakteristickými arómami nevylučuje používanie jednotlivých prídavných látok ako takých, ale ukladá výrobcom povinnosť znížiť prídavnú látku alebo kombináciu prídavných látok v takom rozsahu, aby prídavné látky už viac neviedli ku charakteristickej aróme. Používanie prídavných látok potrebných na výrobu tabakových výrobkov, napríklad cukru na nahradenie cukru, ktorý sa stráca počas procesu sušenia, by sa malo povoliť, ak tieto látky nemajú za následok charakteristickú arómu alebo zvýšenie návykovosti, toxicity alebo KMR vlastností výrobku. Pri takomto rozhodovaní by mal pomáhať nezávislý európsky poradný panel. Uplatňovanie tejto smernice by nemalo viesť k diskriminácii medzi rôznymi druhmi tabaku ani brániť v rozlišovaní výrobkov.

(18)

Určité prídavné látky sa používajú na vytvorenie dojmu, že tabakové výrobky majú zdravotné prínosy, predstavujú znížené zdravotné riziká alebo zvyšujú duševnú bdelosť a fyzický výkon. Tieto prídavné látky, ako aj prídavné látky, ktoré majú KMR vlastnosti v nezhorenej podobe, by sa mali zakázať s cieľom zabezpečiť jednotné pravidlá v rámci celej Únie a vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia. Zakázať by sa mali aj prídavné látky, ktoré zvyšujú návykovosť a toxicitu.

(19)

Vzhľadom na skutočnosť, že táto smernica sa zameriava na mladých ľudí, by sa tabakovým výrobkom s výnimkou cigariet a tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet mala udeliť výnimka z určitých požiadaviek týkajúcich sa zložiek, ak nedochádza k podstatným zmenám okolností v súvislosti s objemami predaja alebo spotrebiteľským správaním mladých ľudí.

(20)

Vzhľadom na všeobecný zákaz predaja tabaku na orálne použitie v Únii by za reguláciu zložiek tabaku na orálne použitie, čo si vyžaduje hlboké znalosti špecifických charakteristických znakov tohto výrobku a s ním súvisiaceho spotrebiteľského správania, malo byť v súlade so zásadou subsidiarity naďalej zodpovedné Švédsko, v ktorom je predaj tohto výrobku povolený podľa článku 151 aktu o pristúpení Rakúska, Fínska a Švédska.

(21)

V súlade s účelmi tejto smernice, a to hladkým fungovaním vnútorného trhu s tabakom a súvisiacimi výrobkami, pričom sa ako východisko zohľadní vysoká úroveň ochrany zdravia, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, ako aj v súlade s odporúčaním Rady 2003/54/ES (5), by sa mali členské štáty nabádať na to, aby prostredníctvom prijatia vhodných opatrení stanovujúcich a presadzujúcich vekový limit zabránili predaju takýchto výrobkov deťom a dospievajúcim osobám.

(22)

Stále pretrvávajú rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa označovania tabakových výrobkov, najmä pokiaľ ide o používanie kombinovaných zdravotných varovaní pozostávajúcich z obrázka a textu, informácie o službách pomoci pri odvykaní od fajčenia a reklamné prvky nachádzajúce sa v jednotkových baleniach a na jednotkových baleniach.

(23)

Takéto rozdiely môžu vytvárať bariéru obchodu a prekážať hladkému fungovaniu vnútorného trhu s tabakovými výrobkami, a preto by sa mali odstrániť. Je taktiež možné, že spotrebitelia v niektorých členských štátoch sú lepšie informovaní o zdravotných rizikách tabakových výrobkov ako spotrebitelia v iných členských štátoch. Bez ďalších opatrení na úrovni Únie sa existujúce rozdiely v nasledujúcich rokoch pravdepodobne zväčšia.

(24)

Je takisto potrebné upraviť ustanovenia o označovaní, aby sa zosúladili pravidlá uplatňované na úrovni Únie s medzinárodným vývojom. Napríklad usmernenia RDKT o balení a označovaní tabakových výrobkov vyžadujú umiestnenie veľkých obrázkových varovaní na obidvoch hlavných zobrazovacích plochách, povinné informácie o odvykaní a prísne pravidlá o zavádzajúcich informáciách. Ustanovenia o zavádzajúcich informáciách doplnia celkový zákaz zavádzajúcich obchodných praktík podnikateľov voči spotrebiteľom ustanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (6).

Členské štáty, ktoré používajú na obaloch tabakových výrobkov kontrolné známky alebo vnútroštátne identifikačné označenia na daňové účely, budú možno v niektorých prípadoch nútené stanoviť, že tieto kontrolné známky a identifikačné označenia majú byť premiestnené, aby sa kombinované zdravotné varovania nachádzali vo vrchnej časti hlavných zobrazovacích plôch v súlade s touto smernicou a usmerneniami RDKT. Mali by sa zaviesť prechodné opatrenia, aby sa členským štátom umožnilo zachovať kontrolné známky alebo vnútroštátne identifikačné označenia používané na daňové účely vo vrchnej časti jednotkových balení počas určitého obdobia po transpozícii tejto smernice.

(25)

Ustanovenia o označovaní by sa tiež mali upraviť podľa nových vedeckých poznatkov. Napríklad uvedenie úrovní emisií pre decht, nikotín a oxid uhoľnatý na jednotkových baleniach cigariet sa ukázalo ako zavádzajúce, keďže vedie spotrebiteľov k domnienke, že určité cigarety sú menej škodlivé ako iné. Z poznatkov takisto vyplýva, že veľké kombinované zdravotné varovania pozostávajúce z textového varovania a súvisiacej farebnej fotografie sú účinnejšie ako varovania pozostávajúce iba z textu. V dôsledku toho by sa kombinované zdravotné varovania mali stať povinné v celej Únii a mali by pokrývať značné a viditeľné časti povrchu jednotkových balení. Mali by sa stanoviť minimálne rozmery zdravotných varovaní, aby sa zabezpečila ich viditeľnosť a účinnosť.

(26)

Na tabakové výrobky na fajčenie, ktoré konzumujú najmä starší spotrebitelia a malé skupiny obyvateľstva, s výnimkou cigariet a tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet by malo byť možné naďalej udeľovať výnimku, pokiaľ ide o určité požiadavky na označovanie, ak nedochádza k podstatným zmenám okolností v súvislosti s objemami predaja alebo spotrebiteľským správaním mladých ľudí. Označovanie týchto ostatných tabakových výrobkov by sa malo riadiť pravidlami, ktoré sú pre ne špecifické. Mala by sa zabezpečiť viditeľnosť zdravotných varovaní na bezdymových tabakových výrobkoch. Zdravotné varovania by sa preto mali umiestňovať na dvoch hlavných povrchoch obalov bezdymových tabakových výrobkov. Pokiaľ ide o tabak do vodnej fajky, ktorý sa často považuje za menej škodlivý než tradičné tabakové výrobky na fajčenie, režim označovania by sa mal uplatňovať v plnom rozsahu, aby sa zabránilo zavádzaniu spotrebiteľov.

(27)

Tabakové výrobky alebo ich obaly by mohli zavádzať spotrebiteľov, najmä mladých ľudí, tým, že naznačujú, že tieto výrobky sú menej škodlivé. Je to tak napríklad v prípade použitia určitých slov alebo charakteristických znakov, ako sú „low-tar“ (s nízkym obsahom dechtu), „light“ (ľahké), „ultra-light“ (ultraľahké), „mild“ (jemné), „natural“ (prírodné), „organic“ (organické), „without additives“ (bez prídavných látok), „without flavours“ (bez arómy) alebo „slim“ (tenké), alebo určitých názvov, obrázkov, obrazových alebo iných znakov. Ďalšie zavádzajúce prvky môžu okrem iného zahŕňať vložené letáky alebo iný dodatočný materiál ako nálepky, samolepky, pripojené letáky, stieracie nálepky a puzdrá, alebo sa takéto zavádzajúce prvky môžu týkať tvaru samotného tabakového výrobku. Niektoré obaly a tabakové výrobky môžu tiež zavádzať spotrebiteľov tým, že by mohli naznačovať výhody, pokiaľ ide o chudnutie, sexuálnu príťažlivosť, sociálne postavenie, spoločenský život alebo vlastnosti, ako sú ženskosť, mužskosť alebo elegancia. Podobne aj veľkosť a vzhľad jednotlivých cigariet by mohla zavádzať spotrebiteľov vytváraním dojmu, že sú menej škodlivé. Jednotkové balenia tabakových výrobkov ani ich vonkajšie obaly by nemali zahŕňať tlačené poukážky, ponuky na zľavy, odkaz na výrobky zadarmo, dva výrobky za cenu jedného alebo iné podobné ponuky, ktoré by mohli spotrebiteľom ponúkať ekonomické výhody, a tak ich nabádať na kúpu týchto tabakových výrobkov.

(28)

S cieľom zabezpečiť integritu a viditeľnosť zdravotných varovaní a maximalizovať ich účinnosť by sa mali prijať ustanovenia týkajúce sa veľkostí zdravotných varovaní, ako aj určitých aspektov vzhľadu obalov jednotkových balení tabakových výrobkov vrátane tvaru a otváracieho mechanizmu. Ak sa predpisuje jednotkovému baleniu tvar kvádra, zaoblené alebo zošikmené hrany by sa mali považovať za prijateľné za predpokladu, že zdravotné varovanie pokrýva plochu povrchu, ktorá je rovnaká ako plocha povrchu na jednotkovom balení bez takýchto hrán. Členské štáty uplatňujú rozdielne pravidlá, pokiaľ ide o minimálny počet cigariet v jednotkovom balení. Tieto pravidlá by sa mali zosúladiť, aby sa zabezpečil voľný pohyb dotknutých výrobkov.

(29)

Na trh sa uvádza značný objem nezákonných výrobkov, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v smernici 2001/37/ES, a existujú náznaky, že tento objem by sa ešte mohol zvýšiť. Tieto nezákonné výrobky narúšajú voľný pohyb výrobkov, ktoré sú v súlade so smernicou, a ochranu, ktorú poskytujú právne predpisy v oblasti kontroly tabaku. Okrem toho RDKT vyžaduje od Únie, aby bojovala proti nezákonným tabakovým výrobkom vrátane tých, ktoré sa do Únie dovážajú nelegálne, v rámci komplexnej politiky Únie o kontrole tabaku. Malo by sa preto zaviesť ustanovenie, podľa ktorého by jednotkové balenia tabakových výrobkov boli označené jedinečným identifikátorom a bezpečnostnými prvkami a ich pohyby zaznamenávané tak, aby sa takéto výrobky mohli v Únii vyhľadávať a sledovať a aby sa ich súlad s touto smernicou mohol monitorovať a lepšie presadzovať. Takisto by sa malo stanoviť, aby sa zaviedli bezpečnostné prvky, ktoré uľahčia overenie autentickosti tabakových výrobkov.

(30)

Mal by sa vytvoriť interoperabilný systém vyhľadávania a sledovania a bezpečnostné prvky na úrovni Únie. V počiatočnom období by predmetom tohto systému vyhľadávania a sledovania a bezpečnostných prvkov mali byť iba cigarety a tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet. To by umožnilo výrobcom ostatných tabakových výrobkov ťažiť zo získanej skúsenosti predtým, ako sa systém vyhľadávania a sledovania a bezpečnostné prvky začnú uplatňovať na tieto ostatné výrobky.

(31)

S cieľom zabezpečiť nezávislosť a transparentnosť systému vyhľadávania a sledovania by výrobcovia tabakových výrobkov mali uzatvoriť zmluvy o uchovávaní údajov s nezávislými tretími stranami. Komisia by mala schvaľovať vhodnosť uvedených nezávislých tretích strán a nezávislý externý audítor by mal monitorovať ich činnosti. Údaje týkajúce sa systému vyhľadávania a sledovania by sa mali viesť oddelene od ostatných údajov týkajúcich sa spoločností a mali by byť pod kontrolou príslušných orgánov z členských štátov a Komisie a mali by im byť kedykoľvek k dispozícii.

(32)

Smernicou Rady 89/622/EHS (7) sa v členských štátoch zakázal predaj určitých typov tabaku na orálne použitie. Smernicou 2001/37/ES sa uvedený zákaz znovu potvrdil. Článok 151 aktu o pristúpení Rakúska, Fínska a Švédska povoľuje Švédsku výnimku z tohto zákazu. Zákaz predaja tabaku na orálne použitie by sa mal zachovať, aby sa v Únii (okrem Švédska) predišlo uvedeniu výrobku, ktorý je návykový a má nepriaznivé zdravotné účinky, na trh. V prípade ostatných bezdymových tabakových výrobkov, ktoré sa nevyrábajú pre masový trh, sa prísne ustanovenia týkajúce sa označovania a určité ustanovenia týkajúce sa ich zložiek považujú za dostatočné na to, aby obmedzili ich rozširovanie na trhu presahujúce ich tradičné používanie.

(33)

Cezhraničný predaj tabakových výrobkov na diaľku by mohol uľahčovať prístup k tabakovým výrobkom, ktoré nie sú v súlade s touto smernicou. Existuje aj zvýšené riziko, že mladí ľudia by mali prístup k tabakovým výrobkom. V dôsledku toho existuje riziko, že sa ohrozí účinnosť právnych predpisov v oblasti kontroly tabaku. Členským štátom by sa preto malo umožniť zakázať cezhraničný predaj na diaľku. Ak cezhraničný predaj na diaľku nie je zakázaný, spoločné pravidlá o registrácii maloobchodných predajní, ktoré sú zapojené do takéhoto predaja, sú vhodné na zabezpečenie účinnosti tejto smernice. Členské štáty by v súlade s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) mali navzájom spolupracovať, aby uľahčili vykonávanie tejto smernice, najmä pokiaľ ide o opatrenia prijaté v súvislosti s cezhraničným predajom tabakových výrobkov na diaľku.

(34)

Všetky tabakové výrobky majú potenciál spôsobovať úmrtnosť, chorobnosť a zdravotné postihnutie a ich výroba, distribúcia a spotreba by sa mala regulovať. Je preto potrebné monitorovať vývoj v súvislosti s novými kategóriami tabakových výrobkov. Na výrobcov a dovozcov by sa mala vzťahovať povinnosť predložiť oznámenie o nových kategóriách tabakových výrobkov bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov zakázať alebo povoliť takéto nové kategórie výrobkov.

(35)

S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky by nové kategórie tabakových výrobkov, ktoré sú tabakovými výrobkami podľa tejto smernice, mali spĺňať požiadavky tejto smernice.

(36)

Elektronické cigarety a plniace fľaštičky by sa mali regulovať touto smernicou, ak sa z dôvodu ich prezentácie alebo funkcie na ne nevzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES (8) alebo smernica Rady 93/42/EHS (9). Pokiaľ ide o tieto výrobky, v rámci členských štátov existujú rozdielne právne predpisy a postupy vrátane tých, ktoré sa týkajú bezpečnostných požiadaviek, čo si vyžaduje opatrenie na úrovni Únie zamerané na zlepšenie hladkého fungovania vnútorného trhu. Pri regulácii týchto výrobkov by sa mala zohľadniť vysoká úroveň ochrany verejného zdravia. S cieľom umožniť členským štátom vykonávanie ich úloh dohľadu a kontroly by sa od výrobcov a dovozcov elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek malo vyžadovať, aby predkladali oznámenia o príslušných výrobkoch pred ich uvedením na trh.

(37)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby elektronické cigarety a plniace fľaštičky boli v súlade s požiadavkami tejto smernice. Ak výrobca príslušného výrobku nie je usadený v Únii, dovozca uvedeného výrobku by mal niesť zodpovednosť týkajúcu sa súladu uvedených výrobkov s touto smernicou.

(38)

Uvedenie tekutiny obsahujúcej nikotín na trh by sa malo povoliť podľa tejto smernice len vtedy, keď koncentrácia nikotínu nepresiahne 20 mg/ml. Táto koncentrácia umožňuje uvoľňovanie nikotínu, ktoré je podobné povolenej dávke nikotínu získanej zo štandardnej cigarety počas času potrebného na vyfajčenie takej cigarety. V záujme obmedzenia rizík spojených s nikotínom by sa mali stanoviť maximálne veľkosti plniacich fľaštičiek, nádržiek a zásobníkov.

(39)

V súlade s touto smernicou by sa malo povoliť uviesť na trh len elektronické cigarety, ktoré uvoľňujú dávky nikotínu na rovnomerných úrovniach. Uvoľňovanie dávok nikotínu na rovnomerných úrovniach v rámci obvyklých podmienok používania je nevyhnutné z hľadiska ochrany zdravia, bezpečnosti a kvality vrátane zabránenia riziku náhodnej spotreby vysokých dávok.

(40)

Elektronické cigarety a plniace fľaštičky by mohli znamenať zdravotné riziko, ak sa ocitnú v rukách detí. Preto je potrebné zabezpečiť, aby boli takéto výrobky odolné voči manipulácii deťmi a voči neoprávnenej manipulácii, a to aj prostredníctvom označenia, uzáverov a otváracích mechanizmov zameraných na zabránenie prístupu detí.

(41)

Vzhľadom na to, že nikotín je toxická látka, a berúc do úvahy potenciálne zdravotné a bezpečnostné riziká vrátane rizík pre osoby, ktorým daný výrobok nie je určený, by sa tekutiny obsahujúce nikotín mali uvádzať na trh len v elektronických cigaretách alebo plniacich fľaštičkách, ktoré spĺňajú určité bezpečnostné a kvalitatívne požiadavky. Je dôležité zabezpečiť, aby sa elektronická cigareta počas používania nerozbila ani aby z nej neunikala náplň.

(42)

Označovanie a obal týchto výrobkov by mali poskytovať dostatočné a primerané informácie o ich bezpečnom použití, pričom v záujme ochrany ľudského zdravia a bezpečnosti by na nich mali byť zdravotné varovania a nemali by zahŕňať žiadne zavádzajúce prvky alebo znaky.

(43)

Rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi úpravami a postupmi súvisiacimi s reklamou a sponzorovaním v súvislosti s elektronickými cigaretami predstavujú prekážku voľnému pohybu tovaru a slobode poskytovania služieb, pričom spôsobujú značné narušenie hospodárskej súťaže. Bez ďalších opatrení na úrovni Únie sa tieto rozdiely v nadchádzajúcich rokoch pravdepodobne zväčšia, a to tiež vzhľadom na rastúci trh s elektronickými cigaretami a plniacimi fľaštičkami. Preto je potrebné aproximovať vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa reklamy a sponzorovania týchto výrobkov, ktoré majú cezhraničné účinky, pričom východiskom by mala byť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia. Z elektronických cigariet sa môže stať prostriedok vedúci k vzniku závislosti od nikotínu a napokon k tradičnej spotrebe tabaku, keďže napodobňujú a normalizujú akt fajčenia. Z tohto dôvodu je vhodné zaujať reštriktívny prístup k propagácii elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek.

(44)

Aby mohla Komisia a členské štáty plniť svoje regulačné úlohy, potrebujú komplexné informácie o vývoji na trhu, pokiaľ ide o elektronické cigarety a plniace fľaštičky. Na tieto účely by sa na výrobcov a dovozcov týchto výrobkov mali vzťahovať nahlasovacie povinnosti týkajúce sa objemov predaja, preferencie jednotlivých skupín spotrebiteľov a spôsobu predaja. Pre verejnosť by sa mala zabezpečiť dostupnosť týchto informácií, pričom náležite zohľadnia potrebu chrániť obchodné tajomstvá.

(45)

V záujme zabezpečenia primeraného dohľadu nad trhom členskými štátmi je potrebné, aby výrobcovia, dovozcovia a distribútori prevádzkovali vhodný systém na monitorovanie a zaznamenávanie podozrivých nepriaznivých účinkov a informovali príslušné orgány, aby sa mohli prijať vhodné opatrenia. Je oprávnené zaviesť bezpečnostnú doložku, ktorou sa členským štátom umožní konať s cieľom riešiť závažné riziká pre verejné zdravie.

(46)

V súvislosti so vznikajúcim trhom s elektronickými cigaretami je možné, že napriek súladu s touto smernicou by určité elektronické cigarety alebo plniace fľaštičky, alebo určitý typ elektronickej cigarety či plniacej fľaštičky, ktoré boli uvedené na trh, mohli predstavovať nepredvídané riziko pre ľudské zdravie. Preto je vhodné stanoviť postup na riešenie tohto rizika, ktorý by mal zahŕňať možnosť pre členský štát prijať dočasné primerané opatrenia. Takéto dočasné primerané opatrenia by mohli zahŕňať zákaz uviesť na trh určité elektronické cigarety alebo plniace fľaštičky, alebo určitý typ elektronickej cigarety či plniacej fľaštičky. V tejto súvislosti by Komisia mala byť oprávnená prijať delegované akty s cieľom zakázať uvedenie určitých elektronických cigariet alebo plniacich fľaštičiek, alebo určitého typu elektronickej cigarety či plniacej fľaštičky na trh. Komisia by mala byť oprávnená tak urobiť, ak aspoň tri členské štáty zakázali dotknuté výrobky na základe riadne opodstatnených dôvodov a je nevyhnutné rozšíriť tento zákaz na všetky členské štáty, aby sa zabezpečilo hladké fungovanie vnútorného trhu v prípade výrobkov, ktoré sú v súlade s touto smernicou, ale nepredstavujú rovnaké zdravotné riziká. Komisia by mala predložiť správu o potenciálnych rizikách spojených s elektronickými cigaretami s obnoviteľnou náplňou do 20. mája 2016.

(47)

Touto smernicou sa neharmonizujú všetky aspekty elektronických cigariet ani plniacich fľaštičiek. Napríklad zodpovednosť za prijatie pravidiel týkajúcich sa aróm sa ponecháva na členské štáty. Pre členské štáty by mohlo byť užitočné zvážiť, či umožnia uvádzať výrobky s arómou na trh. Mali by mať pritom na mysli potenciálnu atraktívnosť takých výrobkov pre mladých ľudí a nefajčiarov. Akýkoľvek zákaz takýchto výrobkov s arómou by musel byť odôvodnený a oznámenie o tom predložené v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES (10).

(48)

Okrem toho sa touto smernicou neharmonizujú ani pravidlá týkajúce sa nefajčiarskych priestorov alebo vnútroštátnych mechanizmov predaja alebo vnútroštátnej reklamy či použitia značky na iné výrobky (brand stretching), ani sa ňou nezavádza vekový limit v prípade elektronických cigariet alebo plniacich fľaštičiek. V každom prípade by prezentovanie a reklama týchto výrobkov nemali viesť k podporovaniu konzumácie tabaku alebo spôsobovať zamieňanie s tabakovými výrobkami. Členské štáty majú možnosť regulovať tieto záležitosti v rámci vlastnej právomoci, na čo sa aj nabádajú.

(49)

Regulácia bylinných výrobkov na fajčenie sa v jednotlivých členských štátoch líši a tieto výrobky sa často vnímajú ako neškodné alebo menej škodlivé napriek zdravotnému riziku vyplývajúcemu z ich horenia. Spotrebitelia často nepoznajú obsah týchto výrobkov. S cieľom zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu a zlepšiť informovanosť spotrebiteľov by sa na úrovni Únie mali zaviesť spoločné pravidlá označovania a nahlasovanie zložiek týchto výrobkov.

(50)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie a aktualizáciu prioritného zoznamu prídavných látok pre rozšírené nahlasovanie, stanovenie a aktualizáciu formátu pre nahlasovanie zložiek a pre šírenie uvedených informácií, určovanie, či tabakový výrobok má charakteristickú arómu alebo zvýšené úrovne toxicity, návykovosti alebo KMR vlastností, metodiku na určenie, či má tabakový výrobok charakteristickú arómu, postupy pre zriadenie a fungovanie nezávislého poradného panelu na určovanie tabakových výrobkov s charakteristickou arómou, presné umiestnenie zdravotných varovaní na balíčkoch tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet, technické špecifikácie pre grafický nákres, dizajn a tvar kombinovaných zdravotných varovaní, technické normy na zriadenie a prevádzku systému vyhľadávania a sledovania, technické normy na zabezpečenie kompatibility systémov pre jedinečné identifikátory a bezpečnostné prvky, ako aj vytvorenie spoločného formátu na oznamovanie elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek a technické normy pre plniace mechanizmy pre takéto výrobky. Tieto vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(51)

S cieľom zabezpečiť, aby táto smernica bola plne funkčná a aby zodpovedala technickému, vedeckému a medzinárodnému vývoju vo výrobe, v spotrebe a regulácii tabaku, by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o prijatie a úpravu maximálnych úrovní emisií a metód ich merania, stanovenie maximálnych úrovní pre prídavné látky, ktoré majú za následok charakteristickú arómu alebo zvyšujú toxicitu, alebo návykovosť, odňatie určitých výnimiek udelených tabakovým výrobkom s výnimkou cigariet a tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet, úpravu zdravotných varovaní, vytvorenie a úpravy obrázkovej knižnice, vymedzenie kľúčových prvkov zmlúv o uchovávaní údajov, ktoré sa majú uzatvárať na účely systému vyhľadávania a sledovania, a rozširovanie opatrení prijatých členskými štátmi na celú Úniu v súvislosti s určitými elektronickými cigaretami alebo plniacimi fľaštičkami alebo určitým typom elektronickej cigarety alebo plniacej fľaštičky. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(52)

Komisia by mala monitorovať vývoj, pokiaľ ide o implementáciu a dosah tejto smernice, a predložiť správu do 21. mája 2021 a potom podľa potreby, aby sa posúdilo, či sú potrebné zmeny tejto smernice. Správa by mala obsahovať informácie o povrchoch jednotkových balení tabakových výrobkov, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, vývoji na trhu v súvislosti s novými kategóriami tabakových výrobkov, vývoji na trhu, ktorý predstavuje podstatnú zmenu okolností, vývoji na trhu v súvislosti s tenkými cigaretami, tabakom do vodnej fajky a elektronickými cigaretami a plniacimi fľaštičkami a ich vnímaní spotrebiteľmi.

Komisia by mala vypracovať správu o uskutočniteľnosti, výhodách a vplyve európskeho systému na reguláciu zložiek používaných v tabakových výrobkoch, a to vrátane uskutočniteľnosti a výhod vytvorenia zoznamu zložiek na úrovni Únie, ktoré sa môžu používať v tabakových výrobkoch, byť v nich prítomné alebo sa do nich pridávať (tzv. pozitívny zoznam). Pri vypracúvaní uvedenej správy by Komisia mala okrem iného vyhodnotiť existujúce vedecké dôkazy o toxických a návykových účinkoch zložiek.

(53)

Tabakové výrobky a súvisiace výrobky, ktoré sú v súlade s touto smernicou, môžu využívať výhody voľného pohybu tovaru. Vzhľadom na rôznu mieru harmonizácie dosiahnutej touto smernicou by si však členské štáty v záujme ochrany verejného zdravia mali za určitých podmienok ponechať právomoc stanoviť v určitých ohľadoch ďalšie požiadavky. Týka sa to prezentovania a obalov tabakových výrobkov vrátane farieb a s výnimkou zdravotných varovaní, pre ktoré táto smernica poskytuje prvý súbor základných spoločných pravidiel. Členské štáty by tak mohli napríklad zaviesť ustanovenia, ktoré zabezpečujú ďalšiu štandardizáciu balení tabakových výrobkov, pod podmienkou, že tieto ustanovenia sú v súlade so ZFEÚ, so záväzkami WTO a nemajú vplyv na úplné uplatňovanie tejto smernice.

(54)

S cieľom zohľadniť prípadný budúci vývoj trhu by členské štáty mali mať okrem toho možnosť zakázať určitú kategóriu tabakových alebo súvisiacich výrobkov z dôvodov súvisiacich so špecifickou situáciou v dotknutom členskom štáte a s podmienkou, že ustanovenia sú odôvodnené potrebou ochrany verejného zdravia vzhľadom na vysokú úroveň ochrany dosiahnutú prostredníctvom tejto smernice. Členské štáty by mali o takýchto prísnejších vnútroštátnych ustanoveniach informovať Komisiu.

(55)

Členský štát by mal mať naďalej možnosť zachovať si alebo zaviesť vnútroštátne právne predpisy uplatniteľné na všetky výrobky uvedené na jeho vnútroštátny trh, pokiaľ ide o aspekty, ktoré nie sú upravené touto smernicou, ak sú zlučiteľné so ZFEÚ a neohrozujú úplné uplatňovanie tejto smernice. V súlade s tým a za týchto podmienok by členský štát mohol okrem iného regulovať alebo zakázať príslušenstvo používané pre tabakové výrobky (vrátane vodných fajok) a pre bylinné výrobky na fajčenie, ako aj regulovať alebo zakázať výrobky, ktoré svojim vzhľadom pripomínajú určitý druh tabaku alebo súvisiaci výrobok. V prípade vnútroštátnych technických predpisov sa vyžaduje predchádzajúce oznámenie podľa smernice 98/34/ES.

(56)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa osobné údaje spracúvali výhradne v súlade s pravidlami a zárukami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (12).

(57)

Touto smernicou nie je dotknuté právo Únie upravujúce používanie a označovanie geneticky modifikovaných organizmov.

(58)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (13) sa členské štáty zaväzujú pripojiť v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach jeden dokument alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že postúpenie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(59)

Touto smernicou sa nemení povinnosť dodržiavať základné práva a právne zásady zakotvené v Charte základných práv Európskej únie. Touto smernicou je dotknutých niekoľko základných práv. Preto je potrebné zabezpečiť, aby povinnosti uložené výrobcom, dovozcom a distribútorom tabakových a súvisiacich výrobkov zaručili nielen vysokú úroveň ochrany zdravia a spotrebiteľov, ale aby zároveň chránili všetky ostatné základné práva a boli primerané s ohľadom na hladké fungovanie vnútorného trhu. Pri uplatňovaní tejto smernice by sa malo dodržiavať právo Únie a príslušné medzinárodné záväzky.

(60)

Keďže ciele tejto smernice, a to aproximáciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

a)

zložiek a emisií tabakových výrobkov a súvisiacich nahlasovacích povinností vrátane maximálnych úrovní emisií dechtu, nikotínu a oxidu uhoľnatého v prípade cigariet;

b)

určitých aspektov označovania a balenia tabakových výrobkov vrátane zdravotných varovaní, ktoré sa musia uvádzať na jednotlivých baleniach tabakových výrobkov a každom vonkajšom obale, ako aj vysledovateľnosti a bezpečnostných prvkov, ktoré sa uplatňujú na tabakové výrobky v záujme zabezpečenia ich súladu s touto smernicou;

c)

zákazu uvádzania tabaku na orálne použitie na trh;

d)

cezhraničného predaja tabakových výrobkov na diaľku;

e)

povinnosti podať oznámenie o nových kategóriách tabakových výrobkov;

f)

uvádzania na trh a označovania určitých výrobkov súvisiacich s tabakovými výrobkami, najmä elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek a bylinných výrobkov na fajčenie,

1.

„tabak“ znamená listy a iné prírodné spracované alebo nespracované časti tabakových rastlín vrátane expandovaného a rekonštituovaného tabaku;

2.

„fajkový tabak“ je tabak, ktorý sa môže spotrebúvať počas procesu horenia a ktorý je výhradne určený na použitie vo fajke;

3.

„tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet“ je tabak, ktorý môžu spotrebitelia alebo maloobchodné predajne použiť na výrobu cigariet;

4.

„tabakové výrobky“ sú výrobky, ktoré sa môžu spotrebúvať a pozostávajú, hoci len čiastočne, z tabaku, a to tiež geneticky modifikovaného;

5.

„bezdymový tabakový výrobok“ je tabakový výrobok, ktorý sa nespotrebúva počas procesu horenia, vrátane žuvacieho tabaku, šnupavého tabaku a tabaku na orálne použitie;

6.

„žuvací tabak“ je bezdymový tabakový výrobok určený výhradne na účely žuvania;

7.

„šnupavý tabak“ je bezdymový tabakový výrobok, ktorý sa môže spotrebúvať nosom;

8.

„tabak na orálne použitie“ sú všetky tabakové výrobky na orálne použitie okrem tých, ktoré sú určené na inhalovanie alebo žuvanie, vyrobené úplne alebo čiastočne z tabaku, vo forme prášku alebo častíc, alebo v kombinácii týchto foriem, najmä tie, ktoré sa uvádzajú v podobe porcií vo vrecúškach alebo v poréznych vrecúškach;

9.

„tabakové výrobky na fajčenie“ sú tabakové výrobky s výnimkou bezdymového tabakového výrobku;

10.

„cigareta“ je tabakový povrazec, ktorý sa môže spotrebúvať počas procesu horenia a je bližšie vymedzený v článku 3 ods. 1 smernice Rady 2011/64/EÚ (14);

11.

„cigara“ je tabakový povrazec, ktorý sa môže spotrebúvať počas procesu horenia a je bližšie vymedzený v článku 4 ods. 1 smernice Rady 2011/64/EÚ;

12.

„cigarka“ je malý typ cigary a je bližšie vymedzená v článku 8 ods. 1 smernice Rady 2007/74/ES (15);

13.

„tabak do vodnej fajky“ je tabakový výrobok, ktorý sa môže spotrebúvať prostredníctvom vodnej fajky. Na účely tejto smernice sa tabak do vodnej fajky považuje za tabakový výrobok na fajčenie. Ak výrobok možno používať prostredníctvom vodných fajok a aj ako tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet, považuje sa za tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet.

14.

„nová kategória tabakových výrobkov“ je tabakový výrobok, ktorý:

15.

„bylinný výrobok na fajčenie“ je výrobok na základe rastlín, bylín alebo ovocia, ktorý neobsahuje tabak a ktorý sa môže spotrebúvať počas procesu horenia;

16.

„elektronická cigareta“ je výrobok, ktorý možno použiť na konzumáciu výparov obsahujúcich nikotín prostredníctvom náustku, alebo akákoľvek zložka uvedeného výrobku vrátane zásobníka, nádržky a zariadenia bez zásobníka alebo nádržky. Elektronické cigarety môžu byť jednorazové alebo opätovne naplniteľné pomocou plniacej fľaštičky a nádržky alebo opätovne naplniteľné pomocou jednorazových zásobníkov;

17.

„plniaca fľaštička“ je nádobka, ktorá obsahuje tekutinu obsahujúcu nikotín, ktorú možno použiť na opätovné naplnenie elektronickej cigarety;

18.

„zložka“ je tabak, prídavná látka, ako aj akákoľvek látka alebo prvok prítomné v konečnom tabakovom alebo súvisiacom výrobku vrátane papiera, filtra, atramentov, kapsúl a lepidiel;

19.

„nikotín“ sú nikotínové alkaloidy;

20.

„decht“ je surový bezvodý beznikotínový kondenzát dymu;

21.

„emisie“ sú látky, ktoré sa uvoľňujú pri spotrebe tabakového alebo súvisiaceho výrobku určeným spôsobom, ako sú látky nachádzajúce sa v dyme alebo látky uvoľňované počas procesu používania bezdymových tabakových výrobkov;

22.

„maximálna úroveň“ alebo „maximálna úroveň emisií“ je maximálny obsah alebo emisia, vrátane nulových, určitej látky v tabakovom výrobku merané v miligramoch;

23.

„prídavná látka“ je iná látka než tabak, ktorá sa pridá do tabakového výrobku, jeho jednotkového balenia alebo akéhokoľvek vonkajšieho obalu;

24.

„aróma“ je prídavná látka, ktorá dodáva vôňu a/alebo chuť;

25.

„charakteristická aróma“ je jasne zreteľná vôňa alebo chuť s výnimkou tabakovej, ktorú výrobku dodáva prídavná látka alebo kombinácia prídavných látok okrem iného vrátane ovocia, korenia, bylín, alkoholu, cukroviniek, mentolu alebo vanilky a ktorú možno rozpoznať pred alebo počas spotreby tabakového výrobku;

26.

„návykovosť“ je farmakologický potenciál látky spôsobiť závislosť, t. j. stav, ktorý ovplyvňuje schopnosť jedinca kontrolovať svoje správanie obvykle tým, že má odmeňujúci účinok a/alebo poskytuje úľavu od abstinenčných príznakov;

27.

„toxicita“ je miera, v akej môže mať látka v ľudskom organizme škodlivé účinky vrátane účinkov prejavujúcich sa po čase, zvyčajne po opakovanej alebo nepretržitej spotrebe alebo expozícii;

28.

„podstatná zmena okolností“ je zvýšenie objemu predaja určitej kategórie výrobkov najmenej o 10 % minimálne v piatich členských štátoch na základe údajov o predaji predložených v súlade s článkom 5 ods. 8 alebo zvýšenie miery prevalencie užívania v skupine spotrebiteľov do 25 rokov veku najmenej o 5 percentuálnych bodov minimálne v piatich členských štátoch v prípade príslušnej kategórie výrobkov, pričom sa vychádza z osobitnej správy Eurobarometra 385 z mája 2012 alebo z ekvivalentných štúdií o prevalencii; v každom prípade sa za podstatnú zmenu okolností nepovažuje, ak objemy predaja kategórie výrobkov na maloobchodnej úrovni nepresahuje 2,5 % celkového predaja tabakových výrobkov na úrovni Únie;

29.

„vonkajší obal“ je každý vonkajší obal, v ktorom sa tabakové alebo súvisiace výrobky uvádzajú na trh a ktorý obsahuje jednotkové balenie alebo súbor jednotkových balení; transparentné obaly sa nepovažujú za vonkajší obal;

30.

„jednotkové balenie“ je najmenšie individuálne balenie tabakového alebo súvisiaceho výrobku, ktorý sa uvádza na trh;

31.

„balíček“ je jednotkové balenie tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet vo forme obdĺžnikového vrecka s prehnutou časťou, ktorá zakrýva otvor, alebo vo forme stojaceho balíčka;

32.

„zdravotné varovanie“ je varovanie týkajúce sa nepriaznivých účinkov výrobku na ľudské zdravie alebo iných nežiaducich dôsledkov jeho spotreby, zahŕňajúce textové varovania, kombinované zdravotné varovania, všeobecné varovania a informačné odkazy, ako sa stanovuje v tejto smernici;

33.

„kombinované zdravotné varovanie“ je zdravotné varovanie, ktoré pozostáva z kombinácie textového varovania a zodpovedajúcej fotografie alebo ilustrácie, ako je stanovené v tejto smernici;

34.

„cezhraničný predaj na diaľku“ je predaj spotrebiteľom na diaľku, pri ktorom sa spotrebiteľ v čase objednávky výrobku z maloobchodnej predajne nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát alebo tretia krajina, kde má uvedená maloobchodná predajňa sídlo; usudzuje sa, že maloobchodná predajňa má sídlo v členskom štáte:

35.

„spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá koná na účely, ktoré nesúvisia s jej obchodovaním, podnikaním, remeslom ani povolaním;

36.

„systém overovania veku“ je počítačový systém, ktorý elektronicky jednoznačne potvrdí vek spotrebiteľa v súlade s vnútroštátnymi požiadavkami;

37.

„výrobca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába výrobok alebo má výrobok navrhnutý alebo vyrobený a ktorá tento výrobok uvádza na trh pod svojím menom alebo obchodnou značkou;

38.

„dovoz tabakových alebo súvisiacich výrobkov“ je vstup takýchto výrobkov na územie Únie, pokiaľ nie sú výrobky prepustené do colného režimu s podmienečným oslobodením od cla pri ich vstupe do Únie, ako aj prepustenie týchto výrobkov z colného režimu s podmienečným oslobodením od cla;

39.

„dovozca tabakových alebo súvisiacich výrobkov“ je vlastník tabakových alebo súvisiacich výrobkov alebo osoba, ktorá má právo zaobchádzať s tabakovými alebo súvisiacimi výrobkami dovezenými na územie Únie;

40.

„uvádzanie na trh“ je sprístupnenie výrobkov bez ohľadu na miesto ich výroby spotrebiteľom, ktorí sa nachádzajú v Únii, odplatne alebo bezodplatne, a to aj predajom na diaľku; v prípade cezhraničného predaja na diaľku sa výrobok považuje za uvedený na trh v členskom štáte, v ktorom sa nachádza spotrebiteľ;

41.

„maloobchodná predajňa“ je každá predajňa, kde sa tabakové výrobky uvádzajú na trh, a to aj fyzickou osobou;

a)

10 mg dechtu na cigaretu;

b)

1 mg nikotínu na cigaretu;

c)

10 mg oxidu uhoľnatého na cigaretu.

a)

zoznam všetkých zložiek a ich množstiev používaných pri výrobe tabakových výrobkov v zostupnom poradí podľa hmotnosti každej zložky obsiahnutej v tabakových výrobkoch;

b)

úrovne emisií uvedené v článku 3 ods. 1 a 4;

c)

ak sú k dispozícii, informácie o ďalších emisiách a ich úrovniach.

a)

v prípade ktorých existujú v iných jurisdikciách počiatočné indície, výskum alebo regulácia naznačujúce, že majú jednu z vlastností stanovených v písmenách a) až d) odseku 2 tohto článku, a

b)

ktoré patria medzi najbežnejšie používané prídavné látky podľa hmotnosti alebo počtu na základe nahlásenia zložiek podľa článku 5 ods. 1 a 3.

a)

prispieva k toxicite alebo návykovosti dotknutých výrobkov a či to vedie k významnému alebo merateľnému zvýšeniu toxicity alebo návykovosti niektorého z dotknutých výrobkov;

b)

má za následok charakteristickú arómu;

c)

uľahčuje inhaláciu alebo vstrebávanie nikotínu alebo

d)

vedie k tvorbe látok, ktoré majú KMR vlastnosti, aké sú ich množstvá a či to má za následok významné alebo merateľné zvýšenie KMR vlastností niektorého z dotknutých výrobkov.

a)

vitamíny alebo iné prídavné látky, ktoré vytvárajú dojem, že tabakový výrobok je prospešný pre zdravie alebo predstavuje znížené zdravotné riziká;

b)

kofeín alebo taurín, alebo iné prídavné látky a stimulujúce zložky, ktoré sa spájajú s energiou a vitalitou;

c)

prídavné látky, ktorých vlastnosti spôsobujú sfarbenie emisií;

d)

v prípade tabakových výrobkov na fajčenie prídavné látky, ktoré uľahčujú inhaláciu a vstrebávanie nikotínu, a

e)

prídavné látky, ktoré majú KMR vlastnosti v nezhorenej podobe.

a)

vytlačené čiernym tučným písmom typu Helvetica na bielom podklade. Aby členské štáty vyhoveli jazykovým požiadavkám, môžu určiť veľkosť písma za predpokladu, že veľkosť písma stanovená vo vnútroštátnom práve zabezpečuje, že príslušný text zaberá čo najväčšiu časť plochy vyhradenej pre tieto zdravotné varovania, a

b)

umiestnené v strede plochy pre ne vyhradenej a na baleniach tvaru kvádra a každom vonkajšom obale sú rovnobežné s bočným okrajom jednotkového balenia alebo vonkajšieho obalu.

a)

obsahujú jednu z textových varovaní uvedených v prílohe I a zodpovedajúcu farebnú fotografiu uvedenú v obrázkovej knižnici v prílohe II;

b)

obsahujú informácie o odvykaní od fajčenia, ako sú telefónne čísla, e-mailové adresy alebo webové stránky určené na informovanie spotrebiteľov o dostupných programoch na podporu osôb, čo chcú prestať fajčiť;

c)

pokrývajú 65 % vonkajšej plochy predného aj zadného povrchu jednotkového balenia a akéhokoľvek vonkajšieho obalu. Na baleniach cylindrického tvaru sa nachádzajú dve kombinované zdravotné varovania v rovnomernej vzdialenosti od seba a každé zdravotné varovanie pokrýva 65 % svojej príslušnej polovice zaobleného povrchu;

d)

zobrazujú rovnaké textové varovanie a príslušnú farebnú fotografiu na oboch stranách jednotkových balení a každom vonkajšom obale;

e)

sa nachádzajú na hornom okraji jednotkového balenia a akéhokoľvek vonkajšieho obalu a sú umiestnené v rovnakom smere ako akékoľvek ďalšie informácie uvedené na tomto povrchu obalu. V členských štátoch, v ktorých sú naďalej povinné kontrolné známky alebo vnútroštátne identifikačné označenia používané na daňové účely, sa môžu uplatňovať prechodné výnimky z tejto povinnosti umiestnenia kombinovaných zdravotných varovaní:

Výnimky uvedené v bodoch i) a ii) sa uplatňujú počas obdobia troch rokov od 20. mája 2016. Nad zdravotné varovania sa nesmú umiestňovať názvy značiek ani logá;

f)

sa reprodukujú v súlade s formátom, grafickým nákresom, dizajnom a rozmermi stanovenými Komisiou v súlade s odsekom 3;

g)

v prípade jednotkových balení cigariet dodržujú tieto rozmery:

a)

upraviť textové varovania uvedené v prílohe I k tejto smernici, pričom sa zohľadní vedecký vývoj a vývoj trhu;

b)

stanoviť a upraviť obrázkovú knižnicu uvedenú v odseku 1 písm. a) tohto článku, pričom sa zohľadní vedecký vývoj a vývoj trhu.

a)

sa nachádza na dvoch najväčších povrchoch jednotkového balenia a každého vonkajšieho obalu;

b)

pokrýva 30 % povrchov jednotkového balenia a každého vonkajšieho obalu. Tento podiel sa zvýši na 32 % v prípade členských štátov s dvoma úradnými jazykmi a na 35 % v prípade členských štátov s viac ako dvoma úradnými jazykmi.

a)

podporuje tabakový výrobok alebo nabáda na jeho spotrebu vytvorením mylného dojmu o jeho charakteristikách, zdravotných účinkoch, rizikách alebo emisiách; v označeniach sa neuvádzajú žiadne informácie o obsahu nikotínu, dechtu ani oxidu uhoľnatého v tabakovom výrobku;

b)

naznačuje, že určitý tabakový výrobok je menej škodlivý ako iné alebo že jeho účelom je znížiť účinky niektorých škodlivých zložiek dymu, alebo má vitalizačné, energizujúce, liečiace, omladzujúce, prírodné, organické vlastnosti alebo iné pozitívne účinky na zdravie alebo životný štýl;

c)

odkazuje na chuť, vôňu, akékoľvek arómy alebo iné prídavné látky alebo na ich neprítomnosť;

d)

sa podobá potravinovému alebo kozmetickému výrobku;

e)

naznačuje, že niektoré tabakové výrobky majú zlepšenú biologickú odbúrateľnosť alebo iné environmentálne prínosy.

a)

dátum a miesto výroby;

b)

výrobné zariadenie;

c)

stroj použitý na výrobu tabakových výrobkov;

d)

výrobnú zmenu alebo čas výroby;

e)

opis výrobku;

f)

trh, na ktorom sa tabakový výrobok plánuje maloobchodne predávať;

g)

predpokladanú trasu prepravy;

h)

v prípade potreby dovozcu do Únie;

i)

skutočnú trasu prepravy od výrobného podniku po prvú maloobchodnú predajňu vrátane všetkých použitých veľkoskladov, ako aj dátum prepravy, miesto určenia prepravy, miesto odchodu a príjemcu;

j)

identitu všetkých nákupcov od výrobcu po prvú maloobchodnú predajňu a

k)

faktúru, číslo objednávky a záznamy o platbách všetkých nákupcov od výrobcu po prvú maloobchodnú predajňu.

a)

určí technické normy na vytvorenie a fungovanie systémov vyhľadávania a sledovania, ako sa stanovuje v tomto článku, a to vrátane označovania jedinečným identifikátorom, zaznamenávania, prenosu, spracovania a uchovávania údajov a prístupu k uchovávaným údajom;

b)

určí technické normy, aby sa zabezpečilo, že systémy použité pre jedinečný identifikátor a súvisiace funkcie sú navzájom v rámci Únie úplne kompatibilné.

a)

meno alebo obchodné meno a trvalú adresu miesta činnosti, z ktorého sa tabakové výrobky budú dodávať;

b)

dátum začatia činnosti spočívajúcej v ponúkaní tabakových výrobkov na cezhraničný predaj na diaľku spotrebiteľom prostredníctvom služieb informačnej spoločnosti v zmysle článku 1 bodu 2 smernice 98/34/ES;

c)

adresu webovej stránky alebo webových stránok používaných na tento účel a všetky relevantné informácie potrebné na identifikáciu tejto webovej stránky.

a)

dostupné vedecké štúdie o toxicite, návykovosti a atraktívnosti novej kategórie tabakového výrobku, najmä pokiaľ ide o zložky a emisie;

b)

dostupné štúdie, ich prehľadné súhrny a výskum trhu o preferenciách rôznych skupín spotrebiteľov vrátane mladých ľudí a súčasných fajčiarov;

c)

ostatné dostupné a relevantné informácie vrátane analýzy pomeru rizika a prínosu výrobku, jeho očakávaný vplyv na odvykanie od konzumovania tabaku, jeho očakávaný vplyv na rozhodnutie začať konzumovať tabak a prognózy týkajúce sa ich vnímania spotrebiteľmi.

a)

názov a kontaktné údaje výrobcu, zodpovednej právnickej alebo fyzickej osoby v Únii a prípadne dovozcu do Únie;

b)

zoznam všetkých zložiek obsiahnutých vo výrobku a emisií vznikajúcich v dôsledku používania výrobku, a to podľa obchodnej značky a typu, vrátane ich množstiev;

c)

toxikologické údaje týkajúce sa týchto zložiek výrobku a emisií aj v zohriatom stave najmä vzhľadom na ich účinky na zdravie spotrebiteľov pri inhalácii a berúc do úvahy okrem iného akýkoľvek návykový účinok;

d)

informácie o dávkach nikotínu a jeho vstrebávaní pri konzumácii za obvyklých alebo odôvodnene predvídateľných podmienok;

e)

opis komponentov výrobku, v uplatniteľnom prípade vrátane otváracieho a plniaceho mechanizmu elektronickej cigarety alebo plniacich fľaštičiek;

f)

opis výrobného procesu vrátane toho, či výrobný proces zahŕňa sériovú výrobu a vyhlásenie, že v súvislosti s výrobným procesom je zabezpečený súlad s požiadavkami uvedenými v tomto článku;

g)

vyhlásenie, že výrobca a dovozca nesú plnú zodpovednosť za kvalitu a bezpečnosť výrobku pri jeho uvedení na trh a používaní za obvyklých a odôvodnene predvídateľných podmienok.

a)

aby sa tekutina obsahujúca nikotín uvádzala na trh v plniacich fľaštičkách určených na tento účel, ktorých objem nepresahuje 10 ml, v jednorazových elektronických cigaretách alebo jednorazových zásobníkoch a aby uvedené zásobníky alebo nádržky neprekračovali objem 2 ml;

b)

aby tekutina obsahujúca nikotín neobsahovala nikotín v množstve viac ako 20 mg/ml;

c)

aby tekutina obsahujúca nikotín neobsahovala prídavné látky uvedené v článku 7 ods. 6;

d)

aby sa pri výrobe tekutiny obsahujúcej nikotín používali iba zložky vysokej čistoty. Iné látky než zložky uvedené v odseku 2 druhého pododseku písm. b) tohto článku smú byť v tekutine obsahujúcej nikotín prítomné len v stopových množstvách, ak sa výskytu takýchto stopových množstiev nedá počas výroby technicky zabrániť;

e)

aby sa v tekutine obsahujúcej nikotín okrem nikotínu používali iba zložky, ktoré v zohriatom či nezohriatom stave nepredstavujú riziko pre ľudské zdravie;

f)

aby elektronické cigarety uvoľňovali dávky nikotínu na rovnomerných úrovniach za obvyklých podmienok;

g)

aby elektronické cigarety a plniace fľaštičky boli odolné voči manipulácii deťmi a voči neoprávnenej manipulácii; aby boli chránené proti rozbitiu a úniku náplne a aby mali mechanizmus zabezpečujúci opätovné plnenie bez úniku náplne.

a)

jednotkové balenia elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek obsahovali leták s informáciami o:

b)

sa na jednotkových baleniach a akýchkoľvek vonkajších obaloch elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek:

Členské štáty určia, ktoré z týchto zdravotných varovaní sa má použiť;

c)

boli zdravotné varovania v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 12 ods. 2.

a)

komerčné oznamy v rámci služieb informačnej spoločnosti v tlači a iných tlačených publikáciách, ktorých cieľom alebo priamym či nepriamym účinkom je propagovanie elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek, boli zakázané s výnimkou publikácií, ktoré sú určené výlučne profesionálom v obchode s elektronickými cigaretami a plniacimi fľaštičkami, a publikácií, ktoré sa tlačia a uverejňujú v tretích krajinách, ak tieto publikácie nie sú v zásade určené pre trh Únie;

b)

komerčné oznamy v rádiu, ktorých cieľom alebo priamym či nepriamym účinkom je propagovanie elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek, boli zakázané;

c)

bola zakázaná akákoľvek forma verejného alebo súkromného príspevku do rozhlasových programov, ktorého cieľom alebo priamym či nepriamym účinkom je propagovanie elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek;

d)

bola zakázaná akákoľvek forma verejného alebo súkromného príspevku pre akékoľvek podujatie, činnosť alebo jednotlivca s cieľom alebo priamym či nepriamym účinkom propagovať elektronické cigarety a plniace fľaštičky, ak sa týka viacerých členských štátov alebo sa uskutočňuje vo viacerých členských štátoch, alebo má iným spôsobom cezhraničné účinky;

e)

audiovizuálne komerčné oznamy, na ktoré sa uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (19), boli v prípade elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek zakázané.

i)

komplexné údaje o objeme predaja podľa obchodnej značky a typu výrobku;

ii)

informácie o preferenciách rôznych skupín spotrebiteľov vrátane mladých ľudí, nefajčiarov a hlavných typov súčasných používateľov;

iii)

informácie o spôsobe predaja výrobkov a

iv)

prehľadné súhrny akýchkoľvek trhových prieskumov vykonaných v súvislosti s uvedenými skupinami vrátane ich prekladu do angličtiny.

a)

získaným skúsenostiam so zreteľom na dizajn povrchov balenia, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje, pričom sa zohľadní vnútroštátny, medzinárodný, právny, hospodársky a vedecký vývoj;

b)

vývoju trhu týkajúceho sa nových kategórií tabakových výrobkov, pričom sa okrem iného zvážia oznámenia prijaté podľa článku 19;

c)

vývoju trhu, ktorý predstavuje podstatnú zmenu okolností;

d)

uskutočniteľnosti, výhodám a možnému vplyvu európskeho systému regulácie zložiek používaných v tabakových výrobkoch, a to vrátane vytvorenia zoznamu zložiek na úrovni Únie, ktoré sa môžu používať v tabakových výrobkoch, sú v nich prítomné alebo sa do nich pridávajú, berúc do úvahy okrem iného informácie zhromaždené v súlade s článkami 5 a 6;

e)

vývoju trhu týkajúceho sa cigariet, ktoré majú priemer menej ako 7,5 mm, a vnímaniu ich škodlivosti spotrebiteľmi, ako aj zavádzajúcej povahe takýchto cigariet;

f)

uskutočniteľnosti, výhodám a možnému vplyvu databázy Únie obsahujúcej informácie o zložkách a emisiách z tabakových výrobkov zozbieraných v súlade s článkami 5 a 6;

g)

vývoju trhu týkajúceho sa elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek, okrem iného aj s ohľadom na informácie zozbierané v súlade s článkom 20 vrátane informácií o začatí konzumovania takýchto výrobkov mladými ľuďmi a nefajčiarmi a vplyvu takýchto výrobkov na úsilie prestať s ich konzumáciou, ako aj na opatrenia, ktoré prijali členské štáty v súvislosti s arómami;

h)

vývoju trhu a spotrebiteľským preferenciám v súvislosti s tabakom do vodnej fajky s osobitným zameraním na jeho arómy.

a)

tabakové výrobky vyrobené alebo uvedené do voľného obehu a označené v súlade so smernicou 2001/37/ES pred 20. májom 2016;

b)

elektronické cigarety a plniace fľaštičky vyrobené alebo uvedené do voľného obehu pred 20. novembrom 2016;

c)

bylinné výrobky na fajčenie vyrobené alebo uvedené do voľného obehu pred 20. májom 2016.

29.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 127/39

(1)

Hlavným motívom cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti vrátane zločineckých organizácií mafiánskeho druhu je finančný zisk. Príslušným orgánom by sa preto mali poskytnúť prostriedky na vyhľadávanie, zaistenie, správu a konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti. Účinná prevencia a boj proti organizovanej trestnej činnosti by sa však mali dosiahnuť neutralizáciou príjmov z trestnej činnosti a mali by sa v určitých prípadoch rozšíriť aj na všetok majetok nadobudnutý prostredníctvom činností trestnej povahy.

(2)

Organizované zločinecké skupiny vyvíjajú svoju činnosť bez ohľadu na hranice a čoraz častejšie nadobúdajú majetok v iných členských štátoch, než v ktorých majú svoju základňu, a v tretích krajinách. Narastá tak potreba účinnej medzinárodnej spolupráce, pokiaľ ide o vymáhanie majetku a vzájomnú právnu pomoc.

(3)

Medzi najúčinnejšie prostriedky na boj proti organizovanej trestnej činnosti patrí stanovenie závažných právnych následkov za spáchanie takejto činnosti, ako aj účinné odhaľovanie, a zaistenie a konfiškácia prostriedkov na páchanie trestnej činnosti a príjmov z nej.

(4)

Hoci sú k dispozícii len obmedzené štatistické údaje, zdá sa, že objem súm vymožených v Únii z príjmov z trestnej činnosti je v porovnaní s odhadovanými príjmami nedostatočný. Zo štúdií vyplýva, že hoci sú postupy konfiškácie upravené právom Únie aj právom členských štátov, sú naďalej málo používané.

(5)

Prijatím minimálnych pravidiel sa aproximujú režimy členských štátov v oblasti zaisťovania a konfiškácie, čím sa posilní vzájomná dôvera a účinná cezhraničná spolupráca.

(6)

V Štokholmskom programe a v záveroch Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci o konfiškácii a vyhľadávaní majetku z júna 2010 sa zdôrazňuje význam účinnejšej identifikácie, konfiškácie a opätovného využitia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti.

(7)

Súčasný právny rámec Únie upravujúci zaistenie, zhabanie a konfiškáciu majetku pozostáva z jednotnej akcie 98/699/SVV (4), rámcového rozhodnutia Rady 2001/500/SVV (5), rámcového rozhodnutia Rady 2003/577/SVV (6), rámcového rozhodnutia Rady 2005/212/SVV (7) a rámcového rozhodnutia Rady 2006/783/SVV (8).

(8)

Zo správ Komisie o vykonávaní rámcových rozhodnutí 2003/577/SVV, 2005/212/SVV a 2006/783/SVV vyplýva, že existujúce režimy rozšírenej konfiškácie a vzájomného uznávania príkazov na zaistenie a konfiškáciu nie sú úplne účinné. Konfiškáciu komplikujú rozdiely v práve členských štátov.

(9)

Cieľom tejto smernice je zmeniť a rozšíriť ustanovenia rámcových rozhodnutí 2001/500/SVV a 2005/212/SVV. Uvedené rámcové rozhodnutia by sa mali čiastočne nahradiť pre členské štáty viazané touto smernicou.

(10)

Členské štáty môžu začať konanie o konfiškácii, ktoré je spojené s trestnou vecou, na ktoromkoľvek príslušnom súde.

(11)

Je potrebné objasniť existujúcu koncepciu príjmov z trestnej činnosti tak, aby zahŕňala priame príjmy z trestnej činnosti a všetky nepriame výnosy vrátane následných opätovných investícií alebo premeny priamych príjmov. Príjmy tak môžu zahŕňať akýkoľvek majetok vrátane majetku, ktorý bol úplne alebo čiastočne premenený na iný majetok a ktorý bol zmiešaný s majetkom získaným z legitímnych zdrojov, a to až do určenej hodnoty zmiešaných príjmov. Môžu tiež zahŕňať príjem alebo iné výhody plynúce z príjmov z trestnej činnosti alebo z majetku, na ktorý boli takéto príjmy premenené alebo s ktorým boli takéto príjmy zmiešané.

(12)

V tejto smernici sa stanovuje široké vymedzenie pojmu majetok, na ktorý sa môže vzťahovať zaistenie alebo konfiškácia. Uvedené vymedzenie zahŕňa právne listiny alebo nástroje, ktoré potvrdzujú vlastnícke alebo iné právo k tomuto majetku. Takéto listiny alebo nástroje by mohli zahŕňať napríklad finančné nástroje alebo listiny, ktoré môžu viesť k nárokom veriteľov a zvyčajne sa nachádzajú u osoby, ktorej sa príslušné konanie týka. Touto smernicou nie sú dotknuté existujúce vnútroštátne konania na účely uchovania právnych listín alebo nástrojov, ktoré potvrdzujú vlastnícke alebo iné právo k majetku, vedené príslušnými vnútroštátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej moci v súlade s vnútroštátnym právom.

(13)

Zaistenie a konfiškácia podľa tejto smernice sú samostatnými inštitútmi, ktoré by nemali členským štátom brániť vo vykonávaní tejto smernice prostredníctvom nástrojov, ktoré by sa v súlade s vnútroštátnym právom považovali za sankcie alebo iné druhy opatrení.

(14)

Na účely konfiškácie prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti na základe konečného rozhodnutia súdu a konfiškácie majetku v hodnote zodpovedajúcej týmto prostriedkom a príjmom by sa mala uplatňovať široká koncepcia trestných činov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Podľa rámcového rozhodnutia 2001/500/SVV majú členské štáty povinnosť umožniť konfiškáciu prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti na základe konečného odsudzujúceho rozsudku a umožniť konfiškáciu majetku v hodnote zodpovedajúcej takýmto prostriedkom a príjmom. Pre trestné činy, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, by sa mali tieto povinnosti zachovať a koncepcia príjmov, ako ju vymedzuje táto smernica, by sa mala vykladať podobným spôsobom aj vo vzťahu k trestným činom, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje. Členské štáty môžu vymedziť konfiškáciu majetku v zodpovedajúcej hodnote ako subsidiárnu alebo alternatívnu k priamej konfiškácii, ako je vhodnejšie podľa vnútroštátneho práva.

(15)

Za podmienky konečného odsudzujúceho rozsudku za trestný čin by sa malo umožniť konfiškovať prostriedky a príjmy z trestnej činnosti alebo majetok v hodnote zodpovedajúcej takýmto prostriedkom alebo príjmom. Takýto konečný odsudzujúci rozsudok môže byť tiež výsledkom konania v neprítomnosti. Skonfiškovať prostriedky a príjmy by však malo byť za určitých okolností možné aj vtedy, keď nie je možná konfiškácia na základe konečného odsudzujúceho rozsudku, a to aspoň v prípadoch nevyhovujúceho zdravotného stavu alebo úteku podozrivej alebo obvinenej osoby. Existencia konania v neprítomnosti v členských štátoch by ale bola dostatočná na splnenie tejto povinnosti v takýchto prípadoch nevyhovujúceho zdravotného stavu a úteku. Ak je podozrivá alebo obvinená osoba na úteku, členské štáty by mali podniknúť všetky primerané kroky a môžu žiadať, aby bola dotknutá osoba predvolaná alebo aby bola informovaná o konaní o konfiškácii.

(16)

Na účely tejto smernice by sa nevyhovujúcim zdravotným stavom mala chápať nespôsobilosť podozrivej alebo obvinenej osoby zúčastňovať sa po dlhšiu dobu trestného konania, v dôsledku čoho nemôže konanie za normálnych okolností pokračovať. Podozrivú alebo obvinenú osobu možno vyzvať, aby nevyhovujúci zdravotný stav preukázala, napríklad lekárskou správou, na ktorú súd nemusí prihliadať, ak ju nepovažuje za dostatočnú. Tým by nemalo byť dotknuté právo tejto osoby na právne zastúpenie v konaní.

(17)

Pri vykonávaní tejto smernice v súvislosti s konfiškáciou majetku v hodnote zodpovedajúcej prostriedkom by sa príslušné ustanovenia mohli uplatňovať v prípadoch, keď je takéto opatrenie vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu primerané, pričom sa zohľadní najmä hodnota dotknutých prostriedkov. Členské štáty tiež môžu zohľadniť, či a v akom rozsahu je odsúdená osoba zodpovedná za to, že nie je možné prostriedky skonfiškovať.

(18)

Pri vykonávaní tejto smernice môžu členské štáty ustanoviť, že za výnimočných okolností by sa konfiškácia nemala nariadiť, pokiaľ by to podľa vnútroštátneho práva neprimerane zaťažilo dotknutú osobu z dôvodu okolností danej konkrétnej veci, ktoré by mali byť rozhodujúce. Členské štáty by mali túto možnosť využívať vo veľmi obmedzenej miere a mali by mať možnosť stanoviť, že konfiškácia sa nemá nariadiť, len v takých prípadoch, ak by to pre dotknutú osobu znamenalo situáciu, ktorú by mohla len ťažko prežiť.

(19)

Zločinecké skupiny sa podieľajú na širokom spektre trestnej činnosti. V záujme účinného boja proti organizovanej trestnej činnosti môže byť v niektorých situáciách vhodné, aby na základe odsúdenia v trestnom konaní nedochádzalo len ku konfiškácii majetku spojeného s konkrétnym trestným činom, ale aj ďalšieho majetku, ktorý súd označí za príjem z iných trestných činov. Tento prístup sa označuje ako rozšírená konfiškácia. V rámcovom rozhodnutí 2005/212/SVV sa stanovujú tri rozdielne súbory minimálnych požiadaviek, ktoré si členské štáty môžu zvoliť na účely uplatnenia rozšírenej konfiškácie. Členské štáty si tak následne v procese transpozície uvedeného rámcového rozhodnutia vybrali rozdielne možnosti, čo viedlo k rozdielnym koncepciám rozšírenej konfiškácie v národných jurisdikciách. Tieto rozdiely sťažujú cezhraničnú spoluprácu v súvislosti s prípadmi konfiškácie. Je preto potrebné pristúpiť k harmonizácii ustanovení upravujúcich rozšírenú konfiškáciu stanovením jednotnej minimálnej normy.

(20)

Pri rozhodovaní o tom, či trestný čin mohol viesť k vzniku hospodárskeho zisku, môžu členské štáty zohľadniť modus operandi napríklad, ak je podmienkou trestného činu jeho spáchanie v súvislosti s organizovanou trestnou činnosťou alebo s úmyslom zabezpečiť pravidelný príjem z trestnej činnosti. Tým by však vo všeobecnosti nemala byť dotknutá možnosť vykonať rozšírenú konfiškáciu.

(21)

Rozšírená konfiškácia by mala byť možná v prípadoch, keď je súd presvedčený, že dotknutý majetok pochádza z trestnej činnosti. To neznamená, že sa musí preukázať, že dotknutý majetok pochádza z trestnej činnosti. Členské štáty môžu stanoviť, že by napríklad postačovalo, ak súd zváži pravdepodobnosť alebo sa odôvodnene domnieva, že je značne pravdepodobnejšie, že dotknutý majetok bol získaný z trestnej činnosti ako z inej činnosti. V tejto súvislosti musí súd zvážiť konkrétne okolnosti veci vrátane skutočností a dostupných dôkazov, na základe ktorých možno vydať rozhodnutie o rozšírení konfiškácie. Skutočnosť, že majetok osoby je neprimeraný k jeho zákonnému príjmu, by mohla spolu s ostatnými skutočnosťami viesť k záveru súdu, že majetok pochádza z trestnej činnosti. Členské štáty by tiež mohli stanoviť požiadavku týkajúcu sa určitého obdobia, počas ktorého by sa majetok mohol považovať za majetok pochádzajúci z trestnej činnosti.

(22)

V tejto smernici sa ustanovujú minimálne pravidlá. To nebráni členským štátom, aby vo svojom vnútroštátnom práve stanovili širšie právomoci, napríklad aj vo vzťahu k svojim normám o dokazovaní.

(23)

Táto smernica sa vzťahuje na trestné činy, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nástrojov v nej uvedených. V rámci rozsahu pôsobnosti týchto nástrojov by členské štáty mali uplatňovať rozšírenú konfiškáciu aspoň na niektoré trestné činy vymedzené v tejto smernici.

(24)

Podozrivé alebo obvinené osoby čoraz častejšie prevádzajú majetok na informované tretie osoby s cieľom vyhnúť sa konfiškácii. Súčasný právny rámec Únie neobsahuje záväzné pravidlá upravujúce konfiškáciu majetku prevedeného na tretie osoby. Stále naliehavejšou sa tak stáva potreba umožniť konfiškáciu majetku prevedeného na tretie osoby alebo nadobudnutého tretími osobami. Nadobudnutím treťou osobou sa myslia napríklad situácie, keď tretia osoba nadobudla majetok priamo alebo nepriamo, napríklad prostredníctvom sprostredkovateľa, od podozrivej alebo obvinenej osoby vrátane situácií, keď sa trestný čin spáchal v ich mene alebo v ich prospech a keď obvinená osoba nemá majetok, ktorý by sa mohol skonfiškovať. Takáto konfiškácia by mala byť možná aspoň v prípadoch, keď tretia osoba vedela alebo mala vedieť, že účelom prevodu alebo nadobudnutia bolo predísť konfiškácii, a to na základe konkrétnych skutočností a okolností vrátane toho, že prevod sa uskutočnil bezodplatne alebo za protihodnotu, ktorá bola podstatne nižšia ako trhová hodnota. Ustanovenia o konfiškácii majetku tretích osôb by sa mali rozšíriť tak na fyzické, ako aj právnické osoby. V žiadnom prípade by však nemali byť dotknuté práva tretích osôb konajúcich v dobrej viere.

(25)

Členské štáty môžu vymedziť konfiškáciu majetku tretích osôb ako subsidiárnu alebo alternatívnu k priamej konfiškácii, ako je vhodnejšie podľa vnútroštátneho práva.

(26)

Konfiškácia vedie ku konečnému odňatiu majetku. Zachovanie majetku však môže byť predpokladom konfiškácie a môže byť dôležité pre vykonanie príkazu na konfiškáciu. Zachovanie majetku sa dosiahne zaistením. S cieľom zabrániť strate majetku pred vydaním príkazu na zaistenie by príslušné orgány členských štátov mali byť oprávnené prijať okamžité opatrenie na zabezpečenie tohto majetku.

(27)

Keďže účelom zachovania majetku je často uskutočnenie konfiškácie, zaistenie a konfiškácia sú úzko prepojené. V niektorých právnych systémoch sa zaistenie na účely konfiškácie považuje za samostatné procesné opatrenie predbežnej povahy, po ktorom môže nasledovať príkaz na konfiškáciu. Bez toho, aby boli dotknuté rôzne vnútroštátne právne systémy a rámcové rozhodnutie 2003/577/SVV, touto smernicou by sa mali aproximovať niektoré prvky vnútroštátnych systémov zaisťovania na účely konfiškácie.

(28)

Opatreniami na zaistenie nie je dotknutá možnosť, aby sa konkrétny majetok považoval v konaní za dôkaz, za predpokladu, že napokon bude k dispozícii na účinné vykonanie príkazu na konfiškáciu.

(29)

Majetok možno zaistiť v rámci trestného konania aj v záujme jeho prípadného následného navrátenia alebo s cieľom zabezpečiť náhradu škody spôsobenej trestným činom.

(30)

Podozrivé alebo obvinené osoby často ukrývajú majetok počas celého trvania trestného konania. Príkazy na konfiškáciu tak nie je možné vykonať a osoby, ktorých majetok sa mal na základe príkazov skonfiškovať, môžu po výkone svojich trestov so svojím majetkom voľne nakladať. Je preto potrebné umožniť určenie presného rozsahu majetku, ktorý sa má skonfiškovať, a to aj po vynesení konečného odsudzujúceho rozsudku v trestnej veci, aby bolo možné plne vykonať príkazy na konfiškáciu v prípadoch, keď nebol pôvodne zistený žiaden majetok alebo bol zistený len nedostatočný majetok a príkaz na konfiškáciu nebol vykonaný.

(31)

Keďže príkazy na zaistenie obmedzujú vlastnícke právo, tieto predbežné opatrenia by nemali platiť dlhšie, než je nevyhnutné na zachovanie dostupnosti majetku na účely prípadnej následnej konfiškácie. S cieľom zaistiť, aby stále plnili svoj účel zabrániť strate majetku, môže byť potrebné ich preskúmanie súdom.

(32)

Majetok, ktorý bol zaistený na účely prípadnej následnej konfiškácie, by sa mal náležite spravovať, aby nestrácal ekonomickú hodnotu. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia vrátane možnosti predaja alebo prevodu majetku, aby takéto škody minimalizovali. Členské štáty by mali prijať príslušné opatrenia, napríklad zriadenie národných centralizovaných úradov pre správu majetku, súboru špecializovaných úradov alebo rovnocenných mechanizmov, aby sa zaistila účinná správa majetku, ktorý bol zaistený pred konfiškáciou, a zachovala jeho hodnota až do rozhodnutia súdu.

(33)

Táto smernica podstatným spôsobom zasahuje do práv osôb, a to nielen podozrivých alebo obvinených osôb, ale aj do práv tretích osôb, ktoré nie sú trestne stíhané. Je preto potrebné stanoviť osobitné záruky a prostriedky súdnej nápravy, aby sa zaručila ochrana ich základných práv pri vykonávaní tejto smernice. To zahŕňa právo byť vypočutý pre tretie osoby, ktoré tvrdia, že sú vlastníkmi dotknutého majetku alebo ktoré tvrdia, že k nemu majú iné majetkové práva („vecné práva“), ako napríklad ususfructus. Príkaz na zaistenie by sa dotknutej osobe mal oznámiť čo najskôr po jeho vykonaní. Príslušné orgány však môžu odložiť oznámenie takýchto príkazov dotknutej osobe z dôvodov týkajúcich sa potrieb vyšetrovania.

(34)

Účelom oznámenia príkazu na zaistenie je okrem iného umožniť dotknutej osobe napadnutie tohto príkazu. Preto by sa v oznámení mali aspoň v skrátenej forme uviesť dôvody vydania predmetného príkazu, pričom odôvodnenie môže byť veľmi stručné.

(35)

Členské štáty by mali zvážiť prijatie opatrení, ktoré by umožnili použitie skonfiškovaného majetku vo verejnom záujme alebo na sociálne účely. Takým opatrením by mohlo byť okrem iného určenie takéhoto majetku na projekty zamerané na presadzovanie práva a prevenciu trestnej činnosti, ako aj na iné projekty verejného záujmu a spoločenského významu. Z tejto povinnosti zvážiť prijatie opatrení vyplýva členským štátom procesná povinnosť, napríklad vypracovanie právnej analýzy alebo prerokovanie výhod a nevýhod zavedenia opatrení. Pri spravovaní zaisteného majetku a pri prijímaní opatrení týkajúcich sa skonfiškovaného majetku by členské štáty mali prijať vhodné opatrenia na predchádzanie zločinnej alebo protiprávnej infiltrácii.

(36)

Spoľahlivé zdroje údajov o zaisťovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti sú veľmi vzácne. Na účely hodnotenia tejto smernice je potrebné zhromaždiť porovnateľný minimálny súbor vhodných štatistických údajov o zaisťovaní a konfiškácii majetku, vyhľadávaní majetku, činnosti súdov a nakladaní s majetkom.

(37)

Členské štáty by sa mali usilovať zbierať údaje pre určité štatistiky na ústrednej úrovni na účely ich zaslania Komisii. To znamená, že členské štáty by na zber dotknutých údajov mali vynaložiť primerané úsilie. To však neznamená, že členské štáty majú povinnosť dopracovať sa k výsledku zberu údajov, ak to dotknutému členskému štátu spôsobuje neprimerané administratívne zaťaženie alebo vysoké náklady.

(38)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“), ako ich v judikatúre vykladá Európsky súd pre ľudské práva. Táto smernica by sa mala vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami. Touto smernicou by nemali byť dotknuté vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa právnej pomoci, ani sa ňou nestanovujú žiadne povinnosti pre systémy právnej pomoci členských štátov, ktoré by sa mali uplatňovať v súlade s chartou a EDĽP.

(39)

Mali by sa zaviesť konkrétne záruky s cieľom zabezpečiť, aby sa vo všeobecnosti príkazy na konfiškáciu odôvodňovali, okrem prípadu, keď sa dotknutá osoba v zjednodušenom trestnom konaní v menej závažných prípadoch vzdala svojho práva na poskytnutie odôvodnenia.

(40)

Pri vykonávaní tejto smernice by sa mali zohľadniť ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ (9), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ (10) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ (11) týkajúce sa procesných práv v trestnom konaní.

(41)

Keďže cieľ tejto smernice, a to uľahčenie konfiškácie majetku v trestných veciach, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa v článku 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(42)

V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), Írsko oznámilo svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice. V súlade s uvedeným protokolom Írsko má byť viazané touto smernicou len v súvislosti s trestnými činmi, na ktoré sa vzťahujú nástroje, ktorými je viazané.

(43)

V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu. Za predpokladu jeho účasti v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu Spojené kráľovstvo má byť viazané touto smernicou len v súvislosti s trestnými činmi, na ktoré sa vzťahujú nástroje, ktorými je viazané.

(44)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

1.

„príjmy“ sú akýkoľvek hospodársky prospech pochádzajúci priamo alebo nepriamo z trestnej činnosti; môžu pozostávať z majetku v akejkoľvek podobe a zahŕňajú všetky následné opätovné investície alebo premenu priamych príjmov a akýkoľvek majetkový prospech;

2.

„majetok“ je majetok akéhokoľvek druhu bez ohľadu na to, či je hmotný alebo nehmotný, hnuteľný alebo nehnuteľný, a právne listiny alebo nástroje, ktoré potvrdzujú vlastnícke alebo iné právo k tomuto majetku;

3.

„prostriedky“ sú akýkoľvek majetok, ktorý bol akýmkoľvek spôsobom, celkom alebo sčasti, použitý alebo určený na spáchanie trestného činu alebo trestných činov;

4.

„konfiškácia“ je konečné odňatie majetku nariadené súdom v súvislosti s trestným činom;

5.

„zaistenie“ je dočasný zákaz prevodu, zničenia alebo premeny majetku, nakladania s majetkom alebo presunu majetku, alebo dočasné prevzatie majetku do úschovy či prevzatie kontroly nad majetkom;

6.

„trestný čin“ je čin, na ktorý sa vzťahuje ktorýkoľvek z aktov uvedených v článku 3.

a)

dohovor o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie (12) vypracovaný na základe článku K.3 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „dohovor o boji proti korupcii úradníkov“);

b)

rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (13);

c)

rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (14);

d)

rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácií prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (15);

e)

rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (16);

f)

rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (17);

g)

rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (18);

h)

rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (19);

i)

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (20);

j)

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (21);

k)

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (22),

a)

aktívnu a pasívnu korupciu v súkromnom sektore podľa článku 2 rámcového rozhodnutia 2003/568/SVV, ako aj aktívnu a pasívnu korupciu úradníkov inštitúcií Únie alebo členských štátov stanovenú v článkoch 2 a 3 dohovoru o boji proti korupcii úradníkov;

b)

trestné činy týkajúce sa účasti v zločineckej organizácii podľa článku 2 rámcového rozhodnutia 2008/841/SVV aspoň v prípadoch, keď spáchanie trestného činu viedlo k získaniu hospodárskeho prospechu;

c)

spôsobenie účasti dieťaťa na pornografických predstaveniach alebo jeho získanie na účasť na nich, alebo získanie prospechu z dieťaťa, alebo jeho iné vykorisťovanie na takéto účely v prípade, že dieťa prekročilo vek spôsobilosti dať súhlas na sexuálne aktivity podľa článku 4 ods. 2 smernice 2011/93/EÚ; distribúcia, šírenie alebo ďalšie postupovanie detskej pornografie podľa článku 5 ods. 4 uvedenej smernice; ponúkanie, dodávanie alebo sprístupňovanie detskej pornografie podľa článku 5 ods. 5 uvedenej smernice; výroba detskej pornografie podľa článku 5 ods. 6 uvedenej smernice;

d)

protiprávny zásah do systému a protiprávny zásah do údajov podľa článkov 4 a 5 smernice 2013/40/EÚ, ak bolo použitím nástroja stanoveného v článku 7 uvedenej smernice, ktorý bol určený alebo prispôsobený primárne na tento účel, dotknuté významné množstvo informačných systémov; úmyselná výroba, predaj, obstarávanie na použitie, dovoz, distribúcia alebo akékoľvek sprístupnenie nástrojov používaných na páchanie trestných činov, a to aspoň v prípadoch, ktoré nie sú menej závažné, podľa článku 7 uvedenej smernice;

e)

trestný čin, za ktorý možno v súlade s príslušným aktom v článku 3, alebo ak predmetný akt neobsahuje hranicu trestu, v súlade s rozhodným vnútroštátnym právom, uložiť trest odňatia slobody s hornou sadzbou najmenej štyri roky.

a)

počet vykonaných príkazov na zaistenie;

b)

počet vykonaných príkazov na konfiškáciu;

c)

odhadovanú hodnotu zaisteného majetku, a to aspoň majetku zaisteného na účely prípadnej následnej konfiškácie v čase zaistenia;

d)

odhadovanú hodnotu vymoženého majetku v čase konfiškácie.

a)

počet žiadostí o vykonanie príkazov na zaistenie v inom členskom štáte;

b)

počet žiadostí o vykonanie príkazov na konfiškáciu v inom členskom štáte;

c)

hodnotu alebo odhadovanú hodnotu majetku vymoženého na základe výkonu v inom členskom štáte.

29.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 127/51

(1)

Komisia v bielej knihe z 28. marca 2011 s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje“ stanovuje cieľ „nulovej vízie“, v rámci ktorého by Únia mala do roku 2050 znížiť počet smrteľných nehôd v cestnej doprave takmer na nulu. S ohľadom na dosiahnutie tohto cieľa sa očakáva, že technológia vozidiel vo veľkej miere prispeje k zvýšeniu bezpečnosti cestnej dopravy.

(2)

Komisia vo svojom oznámení s názvom „Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020“ navrhla do roku 2020 ďalšie zníženie celkového počtu úmrtí na cestách Únie o polovicu, so začiatkom od roku 2010. S ohľadom na dosiahnutie tohto cieľa Komisia stanovila sedem strategických cieľov a určila opatrenia pre bezpečnejšie vozidlá, stratégie na zníženie počtu zranení a opatrenia na zvýšenie bezpečnosti zraniteľných účastníkov cestnej premávky, predovšetkým motocyklistov.

(3)

Kontrola technického stavu je súčasťou širšieho systému, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa vozidlá počas používania udržiavali v bezpečnom a environmentálne prijateľnom stave. Uvedený systém by mal zahŕňať pravidelné kontroly technického stavu vozidiel a cestné technické kontroly vozidiel používaných na obchodné činnosti v cestnej doprave, ako aj ustanoviť postup evidencie vozidiel s cieľom umožniť zrušenie povolenia na používanie vozidla v cestnej premávke, ak takéto používanie predstavuje bezprostredné ohrozenie bezpečnosti cestnej dopravy. Pravidelná kontrola by mala byť hlavným nástrojom na zabezpečenie dobrého technického stavu. Cestné technické kontroly úžitkových vozidiel by mali byť len doplnením pravidelných kontrol.

(4)

Členským štátom by sa malo umožniť stanoviť prísnejšie normy kontroly, ako sú tie, ktoré vyžaduje táto smernica.

(5)

Súčasťou presadzovania opatrení na zaistenie dobrého technického stavu vozidiel môžu byť kampane na zvýšenie informovanosti zamerané na majiteľov vozidiel a na rozvíjanie osvedčených postupov a zvykov vyplývajúcich z pravidelných kontrol ich vozidiel.

(6)

Vozidlá s nefunkčným technickým systémom majú vplyv na bezpečnosť cestnej premávky a môžu prispievať k nehodám na cestách zahrňujúcim zranenia alebo smrteľné úrazy. Uvedený vplyv by sa dal znížiť, ak by sa zaviedli zlepšenia v oblasti systému kontroly technického stavu. Včasné odhalenie chýb v technickom stave motorového vozidla by pomohlo napraviť uvedené chyby, a tak predchádzať nehodám.

(7)

Vozidlá s nefunkčným systémom na reguláciu emisií majú väčší dosah na životné prostredie ako riadne udržiavané vozidlá. Preto by režim pravidelných kontrol technického stavu prispel k zlepšovaniu životného prostredia prostredníctvom znižovania priemerných emisií pochádzajúcich z vozidiel.

(8)

Členské štáty by mali zvážiť náležité opatrenia na predchádzanie neodborného manipulovania s časťami a komponentmi vozidla alebo neoprávneného narábania s nimi, čo by mohlo negatívne vplývať na požadované bezpečnostné a environmentálne charakteristiky vozidla, a to najmä prostredníctvom pravidelných kontrol technického stavu vrátane účinných, primeraných, odrádzajúcich a nediskriminačných sankcií.

(9)

V uplynulých dvoch desaťročiach sa neustále posilňovali požiadavky na emisie pochádzajúce z vozidiel v súvislosti s typovým schválením. Kvalita ovzdušia sa však nezlepšila tak, ako sa očakávalo vzhľadom na sprísnenie emisných noriem pre vozidlá, predovšetkým čo sa týka oxidov dusíka (NOx) a jemných tuhých častíc. Mali by sa dôkladne posúdiť možnosti zlepšenia skúšobných cyklov, aby zodpovedali podmienkam premávky, s cieľom vypracovať budúce riešenia vrátane stanovenia skúšobných metód na meranie úrovní NOx a limitných hodnôt pre emisie NOx.

(10)

V prípade vozidiel, ktoré spĺňajú emisné triedy Euro 6 a Euro VI, sa palubné diagnostické systémy (OBD) stávajú účinnejšími pri posudzovaní emisií, čo odôvodňuje ich využívanie ako ekvivalent bežnej kontroly emisií na účely kontroly technického stavu. S cieľom zabezpečiť používanie systémov OBD pri kontrolách technického stavu vozidiel až po emisné triedy Euro 5 a Euro V by členské štáty mali mať možnosť umožniť túto metódu kontroly v súlade s odporúčaniami výrobcov a inými požiadavkami v prípade takýchto vozidiel, ak rovnocennosť s prihliadnutím na príslušné právne predpisy o typovom schválení bola v uplatniteľnom prípade nezávisle overená.

(11)

V rámci Únie bolo prijatých niekoľko technických noriem a požiadaviek v súvislosti s bezpečnosťou vozidiel. Prostredníctvom systému pravidelných kontrol technického stavu je potrebné zabezpečiť, aby vozidlá aj naďalej spĺňali bezpečnostné normy. Uvedený systém by sa mal uplatňovať na určité kategórie vozidiel, ktoré sú vymedzené v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2002/24/ES (3), 2003/37/ES (4) a 2007/46/ES (5).

(12)

Kolesové traktory s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou presahujúcou 40 km/h sa stále viac používajú ako náhrada nákladných vozidiel v rámci miestnej dopravy a na účely komerčnej cestnej nákladnej dopravy. Ich rizikový potenciál je porovnateľný s rizikovým potenciálom nákladných vozidiel, a preto by vozidlá v uvedenej kategórii, ktoré sa používajú prevažne na verejných cestách, mali podliehať kontrole technického stavu.

(13)

Historické vozidlá majú zachovávať dedičstvo obdobia, v ktorom boli vyrobené, a mali by sa považovať za vozidlá, ktoré sa len v malej miere pohybujú po verejných cestách. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť obdobie pravidelnej kontroly technického stavu takýchto vozidiel. Takisto by členské štáty mali regulovať kontrolu technického stavu v prípade iných typov špecializovaných vozidiel.

(14)

Vozidlá používané výhradne na odľahlých územiach členských štátov, najmä na malých ostrovoch s menej ako 5 000 obyvateľmi alebo v riedko obývaných oblastiach s hustotou obyvateľstva nižšou ako 5 osôb na kilometer štvorcový, sa používajú za podmienok, ktoré si môžu vyžadovať osobitný režim kontrol technického stavu. Členské štáty by preto mali mať právomoc oslobodiť takéto vozidlá od uplatňovania tejto smernice.

(15)

Kontroly technického stavu sú zvrchovanou činnosťou, a preto by ich mali vykonávať členské štáty alebo verejné orgány alebo súkromné subjekty poverené vykonávať takúto kontrolu pod ich dozorom. Členské štáty by v každom prípade mali naďalej zodpovedať za kontrolu technického stavu, a to aj vtedy, keď vnútroštátny systém umožňuje súkromným subjektom vrátane tých, ktoré vykonávajú aj opravy vozidiel, vykonávať kontroly technického stavu.

(16)

Členské štáty by mali mať právomoc určiť stanice technickej kontroly mimo ich územia, aby vykonávali kontroly technického stavu pre vozidlá evidované na ich území, ak už členský štát, na území ktorého sa nachádzajú, schválil uvedené stanice technickej kontroly na vykonávanie kontrol vozidiel.

(17)

Pokiaľ ide o kontrolu vozidiel, a predovšetkým ich elektronických bezpečnostných komponentov, je dôležité získať prístup k technickým špecifikáciám každého jednotlivého vozidla. Preto by výrobcovia vozidiel mali poskytovať údaje, ktoré sú potrebné na overenie funkčnosti komponentov, ktoré sa týkajú bezpečnosti a životného prostredia. Ustanovenia o prístupe k informáciám o opravách a údržbe by sa na uvedený účel mali uplatňovať podobným spôsobom, pričom stanice technickej kontroly by mali mať prístup ku všetkým informáciám, ktoré sú potrebné na vykonanie kontroly technického stavu. Tieto údaje by mali zahŕňať podrobné informácie, ktoré umožnia takú kontrolu funkčnosti bezpečnostných systémov vozidla, ktorá umožní, aby takéto systémy boli preverované v rámci pravidelnej technickej kontroly. To je veľmi dôležité hlavne v oblasti elektronicky riadených systémov a mali by sem patriť všetky zložky, ktoré výrobca nainštaloval.

(18)

Vozidlá, ktoré sa používajú na verejných cestách, musia byť v dobrom technickom stave. Držiteľ osvedčenia o evidencii a v relevantných prípadoch prevádzkovateľ vozidla by mali byť zodpovední za udržiavanie vyhovujúceho technického stavu vozidla.

(19)

Z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky a jej dosahu na spoločnosť je dôležité, aby vozidlá používané na cestách boli v náležitom technickom stave. Členským štátom by sa preto nemalo brániť, aby na základe dobrovoľnosti povoľovali ďalšie kontroly technického stavu.

(20)

Aby bolo možné poskytnúť držiteľom osvedčenia o evidencii a prevádzkovateľom vozidiel určitý stupeň flexibility, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť obdobie niekoľkých týždňov, počas ktorých sa má vykonať pravidelná kontrola technického stavu.

(21)

Kontroly počas životného cyklu vozidla by mali byť relatívne jednoduché, rýchle a nenákladné a súčasne efektívne z hľadiska plnenia cieľov tejto smernice.

(22)

Kontrola technického stavu by mala zahŕňať všetky položky súvisiace s konkrétnym vyhotovením, konštrukciou a vybavením kontrolovaného vozidla. Zlučiteľnosť medzi časťami a komponentmi, napríklad medzi kolesami a nábojmi kolesa, by sa mala považovať za nevyhnutnú pre bezpečnosť vozidla, a mala by sa kontrolovať počas kontroly technického stavu. V súvislosti s týmito položkami a pri zohľadnení súčasného stavu technológií vozidiel sa vyžaduje, aby sa do zoznamu kontrolovaných položiek zaradili aj moderné elektronické systémy. S ohľadom na harmonizáciu kontrol technického stavu, pre každú z kontrolovaných položiek by sa mali zaviesť odporúčané metódy kontroly. Uvedené položky by sa mali aktualizovať, aby sa zohľadnil prebiehajúci výskum a technický pokrok v oblasti bezpečnosti vozidiel.

(23)

S cieľom uľahčiť ďalšiu harmonizáciu a zabezpečiť konzistentnosť noriem by sa mal zaviesť neúplný zoznam hlavných príčin porúch pre všetky kontrolované položky. Na dosiahnutie konzistentnosti posúdenia stavu kontrolovaného vozidla by sa zistené chyby mali hodnotiť podľa spoločného štandardu.

(24)

V záujme lepšieho uplatňovania zásady voľného pohybu v rámci Únie by na účely opätovnej evidencie vozidla mali členské štáty uznávať protokoly o kontrole technického stavu vydané inými členskými štátmi. Tým by nemalo byť dotknuté právo členského štátu overiť protokol o kontrole technického stavu a identifikáciu vozidla počas opätovnej evidencie a požadovať, aby bola vykonaná nová kontrolu technického stavu za podmienok stanovených v tejto smernici.

(25)

Podvody spojené s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti by sa mali považovať za delikt, ktorý podlieha sankcii, pretože manipulácia s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti môže viesť k nesprávnemu vyhodnotenie technického stavu vozidla. Zaznamenávanie celkovej prejdenej vzdialenosti do protokolov o kontrole technického stavu spolu s prístupom kontrolných technikov k uvedenej informácii by malo uľahčiť odhaľovanie neoprávneného narábania a manipulácie s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti. Komisia by mala preskúmať výmenu údajov z počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti medzi príslušnými orgánmi členských štátov.

(26)

Po každej kontrole by sa mal vystaviť protokol o kontrole technického stavu. Mal by obsahovať okrem iného informácie o identite vozidla a informácie o výsledkoch kontroly. Výsledky kontroly by mali byť dostupné v elektronickej podobe. Aby bolo možné zaistiť riadnu následnú kontrolu po kontrole technického stavu, členské štáty by mali zhromažďovať takéto informácie a uchovávať ich v databáze, predovšetkým na účely analýzy výsledkov pravidelných kontrol technického stavu.

(27)

Držiteľ osvedčenia o evidencii vozidla a v relevantných prípadoch prevádzkovateľ vozidla, ktoré je predmetom kontroly technického stavu, počas ktorej sa zistili chyby, a to najmä také, ktoré ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky, by mali takéto chyby bezodkladne odstrániť. V prípade nebezpečných chýb môže byť potrebné obmedziť používanie vozidla, pokiaľ tieto chyby nebudú v plnej miere odstránené.

(28)

Ak kontrolované vozidlo patrí do kategórie vozidiel, ktoré nepodliehajú evidencii v členskom štáte, v ktorom bolo uvedené do prevádzky, tomuto členskému štátu by sa malo umožniť, aby vyžadoval, že dôkaz o vykonaní kontroly má byť umiestnený na viditeľnom mieste na vozidle.

(29)

S cieľom dosiahnuť vysokú úroveň kontroly v celej Únii, mali by sa skúšobné zariadenia, ktoré sa majú použiť počas kontroly, ich údržba a ich kalibrácia overiť podľa špecifikácií, ktoré uvádzajú členské štáty alebo výrobcovia.

(30)

Alternatívne vybavenie odrážajúce technologický pokrok a inovácie by malo byť možné použiť za predpokladu, že zaisťuje rovnocenne vysokú kvalitu kontroly.

(31)

Členské štáty by pri schvaľovaní staníc technickej kontroly na svojom území mali zohľadňovať, že z rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES (6) sú vylúčené služby všeobecného záujmu v oblasti dopravy.

(32)

Stanice technickej kontroly by mali zabezpečiť objektívnosť a vysokú kvalitu kontrol vozidiel. V záujme splnenia minimálnych požiadaviek na riadenie kvality by preto stanice technickej kontroly mali dodržiavať požiadavky stanovené schvaľujúcim členským štátom.

(33)

Vysoké štandardy kontroly technického stavu si vyžadujú, aby kontrolní pracovníci mali vysokú úroveň zručností a schopností. Mal by sa zaviesť systém odborného vzdelávania vrátane počiatočného odborného vzdelávania a pravidelných obnovovaní odbornej kvalifikácie alebo primeranej skúšky. Malo by sa stanoviť prechodné obdobie, aby súčasní kontrolní pracovníci mohli plynule prejsť na režim pravidelného odborného vzdelávania alebo skúšok. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň odbornej prípravy, spôsobilostí a skúšok by sa malo členským štátom umožniť, aby stanovili ďalšie požiadavky na spôsobilosť a zodpovedajúcu odbornú prípravu.

(34)

Kontrolní technici by mali pri výkone kontroly technického stavu konať nezávisle a ich posudok by nemal byť ovplyvnený konfliktami záujmov a to ani pokiaľ ide o záujem ekonomického či osobného charakteru. Medzi odmenou kontrolných technikova výsledkami kontroly technického stavu by nemala existovať žiadna priama súvislosť. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť požiadavky na oddelenie činností alebo poveriť súkromný subjekt vykonaním kontroly technického stavu, ako aj opráv vozidla, a to dokonca na rovnakom vozidle v prípadoch, keď dozorný orgán k svojej spokojnosti potvrdil, že je zachovaná vysoká úroveň objektivity.

(35)

Výsledky kontroly technického stavu by sa nemali meniť na obchodné účely. Dozorný orgán by mohol zmeniť výsledky kontroly technického stavu len vtedy, ak by zistenia z uvedenej kontroly, ktorú vykonal kontrolný technik, boli zjavne nesprávne.

(36)

Aby bolo možné v priebehu času zaistiť vysokú kvalitu kontroly, členské štáty by mali vypracovať systém zabezpečenia kvality, ktorý by zahŕňal procesy udeľovania oprávnenia, dozoru, ako aj odobratia, pozastavenia alebo zrušenia oprávnenia na vykonávanie kontroly technického stavu.

(37)

Akreditácia staníc technickej kontroly podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (7) by nemala pre členské štáty predstavovať povinnosť.

(38)

V niektorých členských štátoch vykonáva kontrolu technického stavu veľký počet súkromných oprávnených staníc technickej kontroly. Na zabezpečenie efektívnej výmeny informácií v tejto súvislosti medzi členskými štátmi by sa mali určiť vnútroštátne kontaktné miesta.

(39)

Kontrola technického stavu je súčasťou širšieho regulačného rámca, ktorý sa vzťahuje na vozidlá počas celej ich životnosti od schválenia, cez evidencie a kontroly, až po zošrotovanie. Výmena informácii obsiahnutých vo vnútroštátnych elektronických databázach vozidiel a v elektronických databázach vozidiel výrobcov by v zásade mala prispievať k vyššej efektívnosti celého administratívneho reťazca týkajúceho sa vozidiel a k znižovaniu nákladov a administratívnej záťaže. Komisia by mala preskúmať uskutočniteľnosť, náklady a prínosy vytvorenia elektronickej platformy informácií o vozidlách využitím existujúcich a už zavedených informačno-technologických riešení s ohľadom na medzinárodnú výmenu údajov, aby sa tak minimalizovali náklady a predišlo sa duplicite. Pri preskúmavaní týchto skutočností by Komisia mala zvážiť čo najvhodnejší spôsob prepojenia existujúcich vnútroštátnych systémov s ohľadom na výmenu informácií a údajov týkajúcich sa kontrol technického stavu a údajov z počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti medzi príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré zodpovedajú za kontrolu, evidenciu a schvaľovanie vozidiel, stanicami technickej kontroly, výrobcami skúšobných zariadení a výrobcami vozidiel. Komisia by tiež mala preskúmať uskutočniteľnosť, náklady a prínosy zberu a uchovávania dostupných informácií týkajúcich sa hlavných komponentov súvisiacich s bezpečnosťou vozidiel, ktoré boli zapojené do vážnych nehôd, ako aj možnosť sprístupniť v anonymnej forme informácie o priebehu nehody a o údajoch z počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti kontrolným technikom, držiteľom osvedčení o evidencii a osobám skúmajúcim nehody.

(40)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (8).

(41)

Komisia by nemala prijímať vykonávacie akty týkajúce sa informácií, ktoré majú výrobcovia vozidiel poskytovať pre kontroly technického stavu, ak výbor zriadený na základe tejto smernice nevydá žiadne stanovisko k návrhu vykonávacieho aktu, ktorý predložila Komisia.

(42)

S cieľom aktualizovať označenia kategórie vozidiel v článku 2 ods. 1 a článku 5 ods. 1 a 2, aktualizovať bod 3 prílohy I, pokiaľ ide o metódy a prispôsobiť bod 3 prílohy I, pokiaľ ide o zoznam kontrolovaných položiek, metód a hodnotenie chýb, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(43)

Technický stav má priamy dosah na bezpečnosť cestnej premávky, a preto by sa mal pravidelne preskúmavať. Komisia by mala poskytovať správu o účinnosti ustanovení tejto smernice vrátane tých, ktoré sa týkajú jej rozsahu pôsobnosti, frekvencii kontrol, ďalšom rozšírení systému technickej kontroly prostredníctvom elektronickej výmeny informácií, a o prípadnom vzájomnom uznávaní protokolov o kontrole technického stavu.

(44)

Skúšobné zariadenia a vybavenie, ktoré sa v staniciach technickej kontroly používajú, by mali spĺňať požiadavky stanovené na vykonávanie kontrol technického stavu. Keďže si to vyžaduje podstatné investície a úpravy, ktoré nie je možné realizovať okamžite, malo by sa na splnenie uvedených požiadaviek stanoviť päťročné obdobie. Podobne by sa malo obdobie piatich rokov stanoviť aj pre dozorné orgány, aby mohli splniť všetky kritériá a požiadavky týkajúce sa udeľovania oprávnení staniciam technickej kontroly a vykonávania dozoru nad nimi.

(45)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky stanovením minimálnych spoločných požiadaviek a harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa kontrol technického stavu vozidiel prevádzkovaných v Únii, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu tejto činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(46)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým Chartou základných práv Európskej únie, ako sa uvádza v článku 6 Zmluvy o Európskej únii.

(47)

Touto smernicou sa začleňujú a aktualizujú pravidlá obsiahnuté v odporúčaní Komisie 2010/378/EÚ (9), aby bolo možné lepšie regulovať výsledky kontrol technického stavu.

(48)

Touto smernicou sa aktualizujú technické požiadavky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/40/ES (10) a rozširuje sa jej rozsah pôsobnosti tak, aby zahŕňala predovšetkým ustanovenia týkajúce sa zakladania staníc technickej kontroly a ich dozorných orgánov, ako aj menovania kontrolných technikov poverených vykonávaním kontrol technického stavu. Uvedená smernica by sa preto mala zrušiť,

—

motorové vozidlá projektované a konštruované najmä na prepravu osôb a ich batožiny, najviac s ôsmimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča – kategória vozidiel M1,

—

motorové vozidlá projektované a konštruované najmä na prepravu osôb a ich batožiny s viac než ôsmimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča – kategórie vozidiel M2 a M3,

—

motorové vozidlá projektované a konštruované najmä na prepravu tovaru, s maximálnou hmotnosťou nepresahujúcou 3,5 tony – kategória vozidiel N1,

—

motorové vozidlá projektované a konštruované najmä na prepravu tovaru, s maximálnou hmotnosťou presahujúcou 3,5 tony – kategória vozidiel N2 a N3,

—

prípojné vozidlá projektované a konštruované na prepravu tovaru alebo osôb, ako aj na ubytovanie osôb, s maximálnou hmotnosťou presahujúcou 3,5 tony – kategória vozidiel O3 a O4,

—

od 1. januára 2022 dvoj- alebo trojkolesové vozidlá – kategórie vozidiel L3e, L4e, L5e a L7e s objemom motora presahujúcim 125 cm3,

—

kolesové traktory kategórie T5, ktoré sa používajú najmä na verejných pozemných komunikáciách a ktorých maximálna konštrukčná rýchlosť presahuje 40 km/h.

—

vozidlá prevádzkované alebo používané za výnimočných podmienok a vozidlá, ktoré sa nikdy alebo takmer nikdy nepoužívajú na verejných pozemných komunikáciách, ako napr. historické alebo športové vozidlá,

—

vozidlá, na ktoré sa vzťahuje diplomatická imunita,

—

vozidlá, ktoré používajú ozbrojené sily, zložky zodpovedné za dodržiavanie zákonov a verejného poriadku, protipožiarna ochrana, civilná ochrana, pohotovostné alebo záchranárske služby,

—

vozidlá, ktoré sa používajú na účely poľnohospodárstva, záhradníctva, lesníctva, farmárstva a rybárstva iba na území dotknutého členského štátu, a hlavne v teréne, kde takáto činnosť prebieha vrátane poľnohospodárskych ciest, lesných ciest a poľnohospodárskych polí,

—

vozidlá používané výhradne na malých ostrovoch alebo v riedko obývaných oblastiach,

—

špeciálne vozidlá, ktoré prevážajú cirkusové alebo lunaparkové zariadenia s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou nepresahujúcou 40 km/h a ktoré sa prevádzkujú len na území dotknutého členského štátu,

—

vozidlá kategórií L3e, L4e, L5e a L7e, s objemom motora viac než 125 cm3, ak členské štáty zaviedli účinné alternatívne opatrenia pre bezpečnosť cestnej premávky pre dvoj- a trojkolesové vozidlá, najmä s prihliadnutím na príslušné štatistiky z oblasti bezpečnosti cestnej premávky za posledných päť rokov. Členské štáty oznámia takéto výnimky Komisii.

1.

„vozidlo“ je akékoľvek nekoľajové motorové vozidlo alebo jeho prípojné vozidlo;

2.

„motorové vozidlo“ je akékoľvek motorové vozidlo na kolesách, ktoré sa pohybuje vlastnými prostriedkami, s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou presahujúcou 25 km/h;

3.

„prípojné vozidlo“ je akékoľvek vozidlo bez vlastného pohonu na kolesách, ktoré je projektované a vyrobené tak, aby ho mohlo ťahať motorové vozidlo;

4.

„náves“ je akékoľvek prípojné vozidlo navrhnuté tak, aby bolo pripojené k motorovému vozidlu takým spôsobom, že jeho časť spočíva na motorovom vozidle a podstatnú časť jeho hmotnosti a hmotnosti jeho nákladu nesie motorové vozidlo;

5.

„dvoj- alebo trojkolesové vozidlo“ je akékoľvek motorové vozidlo na dvoch kolesách s postranným vozíkom alebo bez neho, akákoľvek motorová trojkolka alebo štvorkolka;

6.

„vozidlo evidované v členskom štáte“ je vozidlo, ktoré je evidované alebo uvedené do prevádzky v členskom štáte;

7.

„historické vozidlo“ je akékoľvek vozidlo, ktoré za historické považuje členský štát evidencie vozidla alebo niektorý z povoľujúcich orgánov ním určených, pričom vozidlo spĺňa tieto podmienky:

8.

„držiteľ osvedčenia o evidencii“ je právnická alebo fyzická osoba, na ktorej meno je vozidlo evidované;

9.

„kontrola technického stavu“ je kontrola v súlade s prílohou I a jej cieľom je uistenie sa o tom, že vozidlo možno bezpečne používať na verejných pozemných komunikáciách a že spĺňa požadované a povinné bezpečnostné a environmentálne vlastnosti;

10.

„schválenie“ je postup, ktorým členský štát potvrdzuje, že vozidlo spĺňa príslušné administratívne ustanovenia a technické požiadavky uvedené v smerniciach 2002/24/ES, 2003/37/ES a 2007/46/ES;

11.

„chyby“ sú technické poruchy a iné prípady nesúladu zistené počas kontroly technického stavu vozidla;

12.

„protokol o kontrole technického stavu“ je správa o kontrole technického stavu, ktorú vydal príslušný orgán alebo stanica technickej kontroly a ktorá obsahuje výsledky kontroly technického stavu;

13.

„kontrolný technik“ je osoba oprávnená členským štátom alebo jeho príslušným orgánom na vykonávanie kontrol technického stavu v stanici technickej kontroly, alebo v prípade potreby v mene príslušného orgánu;

14.

„príslušný orgán“ je orgán alebo verejný orgán, ktorý je poverený členským štátom a ktorý je zodpovedný za riadenie systému kontrol technického stavu, v prípade potreby aj za vykonávanie kontrol technického stavu;

15.

„stanica technickej kontroly“ je verejný alebo súkromný subjekt alebo zariadenie oprávnené členským štátom na vykonávanie kontrol technického stavu vozidiel;

16.

„dozorný orgán“ je orgán alebo orgány zriadené členským štátom, ktoré sú zodpovedné za dozor nad stanicami technickej kontroly. Dozorný orgán môže byť súčasťou príslušného orgánu alebo príslušných orgánov;

17.

„malý ostrov“ je ostrov s menej ako 5 000 obyvateľmi, ktorý nie je s ďalšími časťami územia prepojený cestnými mostmi ani cestnými tunelmi;

18.

„riedko obývaná oblasť“ je vopred vymedzené územie s hustotou obyvateľstva menšou než 5 osôb na kilometer štvorcový;

19.

„verejná pozemná komunikácia“ je cesta využívaná vo verejný prospech, napr. miestna, regionálna alebo štátna cesta, hlavná cesta, rýchlostná cesta alebo diaľnica.

a)

súbor technických informácií o brzdových zariadeniach, riadení, viditeľnosti, svietidlách, odrazových označeniach, elektrickom príslušenstve, nápravách, kolesách, pneumatikách, zavesení náprav, podvozku, príslušenstve podvozku, ďalšom vybavení a zaťažení životného prostredia, ktoré sú potrebné na kontrolu technického stavu jednotlivých položiek, ktoré sa majú preverovať, a o použití odporúčaných kontrolných metód v súlade s prílohou I bodom 3, a

b)

podrobné pravidlá týkajúce sa formátu údajov a postupov prístupu k príslušným technickým informáciám.

a)

vozidlá kategórie M1 a N1: štyri roky po dátume prvého prihlásenia vozidla do evidencie a potom každé dva roky;

b)

vozidlá kategórie M1 používané ako taxíky alebo sanitky, vozidlá kategórie M2, M3, N2, N3, O3 a O4: jeden rok po dátume prvého prihlásenia vozidla do evidencie a potom každoročne;

c)

vozidlá kategórie T5, ktoré sa používajú najmä na verejných pozemných komunikáciách na komerčnú cestnú prepravu: štyri roky po dátume prvého prihlásenia vozidla do evidencie a potom každé dva roky.

—

po nehode, ktorá mala vplyv na hlavné bezpečnostné komponenty vozidla, ako sú kolesá, zavesenie kolies, deformačné zóny, systémy airbagov, riadenie alebo brzdy,

—

po zmene alebo úprave bezpečnostných a environmentálnych systémov a komponentov;

—

pri zmene držiteľa osvedčenia o evidencii vozidla,

—

ak počet najazdených kilometrov vozidla dosiahol 160 000 km;

—

v prípade závažného vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky.

a)

ľahké chyby, ktoré nemajú výrazný vplyv na bezpečnosť vozidla ani na životné prostredie, ako aj iné menej významné prípady nesúladu;

b)

vážne chyby, ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť vozidla alebo životné prostredie alebo ohroziť iných účastníkov cestnej premávky, ako aj iné významnejšie prípady nesúladu;

c)

nebezpečné chyby, ktoré predstavujú priame a bezprostredné riziko pre bezpečnosť cestnej premávky alebo majú vplyv na životné prostredie a ktoré odôvodňujú, že členský štát alebo jeho príslušné orgány môžu zakázať používanie vozidla na verejných pozemných komunikáciách.

—

aktualizovať podľa potreby iba označenia kategórie vozidiel uvedené v článku 2 ods. 1 a v článku 5 ods. 1 a ods. 2 v prípade zmien kategórií vozidiel vyplývajúcich zo zmien právnych predpisov týkajúcich sa typového schválenia uvedených v článku 2 ods. 1 bez toho, aby to malo vplyv na rozsah a frekvenciu kontrol,

—

aktualizovať bod 3 prílohy I, pokiaľ ide o efektívnejšie a účinnejšie metód kontroly, ktoré sa stali dostupnými, a to bez rozšírenia zoznamu položiek, ktoré sa majú kontrolovať,

—

upraviť bod 3 prílohy I v nadväznosti na kladné hodnotenie nákladov a prínosov, pokiaľ ide o zoznam kontrolovaných položiek, metód kontrol, príčin porúch a hodnotenie chýb v prípade zmien povinných požiadaviek na typové schválenie v právnych predpisoch Únie v oblasti bezpečnosti a ochrany životného prostredia.